Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského Banská Bystrica

Varšavské geto

Filip Kolík

III. A

2016/2017

Obsah

Úvod.........................................................................................................................................21.Teoretická časť..................................................................................................................3

1.1. Židia.............................................................................................................................31.1.1. Označenie Žid.......................................................................................................31.1.2 .Korene Židov a postavenie v spoločnosti................................................................31.1.3 História Židov v Poľsku...........................................................................................41.1.4 Charakteristika holokaustu........................................................................................4

1.2.Varšavské geto.................................................................................................................51.2.1. Zriadenie geta a sťahovanie..................................................................................51.2.2. Koncentračné tábory.............................................................................................61.2.3. Život v gete...........................................................................................................71.2.4. Prídelový systém a podmienky.............................................................................81.2.5. Deportácie z varšavského geta..............................................................................81.2.6. Povstanie vo varšavskom gete..............................................................................9

1.3. Jan Karski.................................................................................................................111.4. Literatúra z prostredia varšavského geta..............................................................131.5. Pianista......................................................................................................................131.6. Spomienky tých, čo prežili.......................................................................................14

2.Praktická časť..................................................................................................................162.1. Dotazník......................................................................................................................161.2. Výsledky a zhodnotenie dotazníka..........................................................................16

Záver.......................................................................................................................................20Resumé...................................................................................................................................21Zoznam použitej literatúry.............................................................................................22Príloha....................................................................................................................................23

Úvod

Druhá svetová vojna je doteraz najväčším vojenským konfliktom, ktorá začala tým, že 1. Septembra 1939, keď nacistické Nemecko napadlo Poľsko. Bola to vojna do ktorej bolo zapojených väčšina krajín sveta. Trvala až do 2. Septembra 1945. Táto vojna bola sprevádzaná mnohými vojenskými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti. Najvýraznejším zločinov bol holokaust. Padlo počas neho padlo za obeť 6 000 000 európskych Židov. Väčšina z nich žila práve v Poľsku. Hlavným cieľom tejto práce je popísať čo najvernejšie varšavské geto, životné podmienky a povstanie. Povstanie vo varšavskom gete sa stalo najväčším židovským odporom proti Nemcom počas druhej svetovej vojny. Práca je koncipovaná do šiestich kapitol, z nich prvú a druhú tvoria ďalšie podkapitoly. V prvej kapitole som chcel priblížiť základné označenie slova Žid, následne opísať kam až siahajú korene židovského národa aké bolo ich postavenie v spoločnosti. Ďalej históriu Židov v Poľsku, nakoľko Poľsko bola krajina, kde žilo okrem USA najviac Židov. Konkrétne vo Varšave sa hlásilo 400 000 ľudí k židovskému národu. V práci sa okrajovo dotýkam aj pojmu holokaust, nakoľko som chcel priblížiť aspoň základné informácie o tom čo to holokaust je.

V druhej kapitole sa venujem konkrétne varšavskému getu. Od toho za akých podmienok bolo geto zriadené, reakcie ľudí na zriadenie geta a ich izolácie od ostatného obyvateľstva a sťahovanie. V ďalšej podkapitole spomínam koncentračné tábory, ktoré boli zriadené na území Poľska, jednoduchý prehlaď pri každom koncentračnom tábore, nakoľko sa týkajú gete, pretože do nich viedli všetky deportácie. Ďalej sa zaoberám z veľkej časti životom ľudí vo varšavskom getu a životných podmienkach aké tam boli, prídelový systém a nakoniec opisujem ako prebiehali deportácie židov z varšavského geta do koncentračných táborov. Nakoniec sa dostávam k samotnému povstaniu vo varšavskom gete, od príprav, priebehu až po koniec.

V tretej kapitole venujem svoju pozornosť Janovi Karskému, bol to svedok varšavského geta, ktorý zahanbil celý svet. Bol to hrdina, ktorý dva krát navštívil geto, aby na vlastnej koži zažil všetko čo sa tam deje a vedel o tom vypovedať svetu, čo najdôveryhodnejšie. .

V štvrtej kapitole sa venujem zbežne venujem vojnovej literatúre, ktorá bola napísaná z prostredia varšavského geta.

V piatej kapitole sa obšírnejšie venujem dielu Pianista, knihe, ktorú napísal poľský klavirista Wladyslaw Szpilman, ktorý bol priamym účastníkom vo varšavskom gete. Prežil varšavské geto, aj povstanie a opisuje vo svojej knihe priame svedectvá o všetkom čo zažil aj o samotnom zničení a vypálení Varšavy. V roku 2002 bol podla tejto knihy natočený film s rovnakým názvom, ktorého režisér je Roman Polanski. V poslednej šiestej kapitole sa venujem spomienkam tých čo prežili varšavské geto. Väčšina z nich boli v tom období deťmi, ale to čo tam zažili sa navždy vrylo do ich pamäte a sŕdc.

V tejto práci som čerpal najviac námetov z knihy Pianista, z filmu Pianista, a zo spomienok pamätníkov a účastníkov 2. Svetovej vojny aj varšavského geta, ktoré boli dostupné .

2

1. Teoretická časť

1.1. Židia

1.1.1. Označenie Žid

Skôr ako sa dostanem k samotnej téme Varšavského geta, čiže umelo vytvorenej

židovskej štvrti (ostrov) vo Varšave, je potrebné aspoň z časti vysvetliť, kto to boli židia.

Židia patrili medzi najstaršie národy našej civilizácie. Ich zmienky siahajú až do13. storočia

pred naším letopočtom. Slovo Žid je odvodené od mena Jakubovho syna Juda. Podľa neho

bol pomenovaný aj jeden kmeň v Izraely. Pôvodné pomenovanie Židov, boli Hebrejci, čo

bolo pravdepodobne odvodené od slova "Hebrej" ktorým nazývali Abráma. Židovstvo sa

všeobecne chápe v rasovej a náboženskej rovine, čiže Židom sa môže označovať človek,

ktorý patrí geneticky k židovskému národu alebo sa hlási k judaizmu, bez toho, aby mal

akýchkoľvek predkov židovskej krvi. Rabín Lawrance Kelemen píše, “židia nie sú rasou –

každý sa môže stať židom…” (“Jews are no race”).1 Preto sú židia v niektorých prípadoch

považovaný len za etnikum, nie za rasu, môžeme ich prirovnať napríklad ku Slovanom.

1.1.2 .Korene Židov a postavenie v spoločnosti

Ich korenie siahajú do Nemecka, Francúzska a do východnej a strednej Európy, ale aj

oblasti severnej Afriky, Portugalska a Španielska. Na začiatku toho všetkého utrpenia

Židov stála nenávisť. Za Židmi sú tisícročia nenávisti z každého kúta svete. Nezmyslená

fóbia voči konkrétnemu národu, ktorá má aj pomenovanie: antisemitizmus. Týmto slovom

sa označuje nepriateľstvo voči celému národu Židov ,ich náboženstvu, rase. Katolíci

nenávidia Protestantov, Protestanti nenávidia Katolíkov a Hinduisti nenávidia Moslimov a

každý nenávidí Židov. Historici prišli s vysvetleniami, prečo ľudia nenávidia Židov, má za

tým stáž rasová teória, inakosť, Deicide (boho-vražda), ekonomické dôvody, to že sa

nazývajú, že sú vyvolený národ, a neposlednom rade aj Scapegoat (vždy vhodný vinník),

čiže skupina, na ktorú môžeme vždy poukázať a obviniť ju. Nenávisť všeobecne pramení z

pocitu ohrozenia, z niečo čo nepozná, z niečoho o čom nemá žiadne informácie, z inakosti.

Žiadna iná skupina ľudí nebola tak radikálnym spôsobom vyradená so spoločnosti ,napriek

tomu, že bola rozptýlená po celom území Európy.

1 https://www.protiprudu.org/preco-ludia-nenavidia-zidov/

3

1.1.3 História Židov v Poľsku

História židov v Poľsku trvá už viac ako tisíc rokov. Počas nacistickej okupácie sa

Poľsko. V 15. storočí sa považovalo Poľsko za krajinu, kde bola pre Židov poskytovaná

relatívna bezpečnosť a tolerancia, do Poľska odchádzali Židia s iných kútov Európy,

nakoľko tam boli prenasledovaný a Poľsko im poskytovalo útočište. V období keď boli

z nemeckých miest židia vyháňaní v Poľsku im boli poskytnuté určité privilégiá. V nových

častiach miest dostávali zadarmo pôdu, materiál na stavanie domov a synagóg. Za toto sa

museli židia spolu s ostatnými občanmi podieľať na obrane miest. Dokonca vznikali

židovské synagógy, ktoré mali obranné veže strelnicami na obranu mesta. Pred vojnou boli

Židia súčasťou histórie a kultúry Poľska, žili tu celé generácie Židov.

V období vojnových rokov žilo len vo Varšave okolo 400 000 obyvateľov, ktorí sa hlásili

k židovskému národu. Počas nacistickej okupácie sa Poľsko stalo svedkom a dejiskom

najväčšieho rasového zverstva a rasového experimentu. Od udržania najnižšej vzdelanostnej

úrovni, aby sa stali otrokmi. Cieľom Nemcov bolo ochudobniť, okradnúť židov a využiť ich

na nútené práce. To bolo ešte v čase keď Nemci nemali v pláne okamžitú likvidáciu. Potom

sa ale rozhodli oddeliť židovské obyvateľstvo a tak začali budovanie židovských get,

izoláciu od ostatných obyvateľov a následné prevozy do koncentračných táborov a celkové

vyhubenie národa.

1.1.4 Charakteristika holokaustu

Pôvodné názvy respektíve iné označenie pre Holocaust bolo: zápalná obeť,

holocaustum. Z gréckeho slova holokaustom – celopal. Termín holokaust predstavuje úplné

zničenie, vyhladenie a systematické prenasledovanie štátom a hromadné vyvražďovanie

náboženských etnických aj politických skupín v období počas druhej svetovej vojny. Bolo

vykonávané nacistickým Nemeckom a jeho spojencami. Židia boli najpočetnejšími obeťami

holokaustu.

Holokaust je najmä štátom Izrael a ľuďmi zmýšľanými neonacisticky a antisemitsky

spochybňovaný. Snažia sa holokaust spochybňovať nezmyselnými vedeckými metódami.

Napríklad, že počty popravených pomocou plynu cyklónu B sú príliš vysoké a technicky

ich nie je možné zvládnuť, alebo že vzorky odobraté z údajných priestorov určených na

popravu neobsahujú kyanid a tak tvrdia že vyhladzovanie Židov Cyklónom B nikdy nebolo

a neprebehlo. Problematika holokaustu je ale tu a je ponímaná správne, napriek všetkých

4

pochybovačom. Obracia sa totiž na históriu, ktorej dávajú za pravdu fakty, dokumenty,

mikrofilmy, fotografie, svedectvá tých čo prežili.

1.2.Varšavské geto

1.2.1. Zriadenie geta a sťahovanie

Začiatkom roku 1940 prišlo nariadenie, že všetci židia starší ako 12 rokov museli byť

označený, na rukáve museli nosiť bielu pásku s modrou dávidovov šesťcípov hviezdou,

mala byť veľká 8 centimetrov a šírka cípu hviezdy mal byť jeden centimeter. Napriek tomu

že niektorí boli odhodlaní neuposlúchnuť rozkaz a hviezdu nenosiť, nakoľko im to pripadalo

nedôstojné, nakoniec sa museli podriadiť. Nakoniec sa rozhodli židov separovať od

ostatných obyvateľov Varšavy a bolo pre nich zriadené geto.

Geto vo Varšave bolo zriadené v roku 1940. Bolo zriadené na základe nariadenia a príkazu

Ludwiga Fishera, ktorý bol guvernérom varšavského distriktu. Varšava bola rozdelená na

nemeckú, poľskú časť a geto. Postupne sa do geta museli nútene presťahovať všetci židia,

ich počet s odhaduje na 400 000.

Obrázok 1Sťahovanie Židov do varšavského geta

Na presun a sťahovanie nemali k dispozícii žiadne autá, všetko čo mali buď niesli v

kufroch v rukách alebo na malých jednoduchých vozíkov. So sebou si mohli zobrať

maximálne 2 000 zlotých, preto sa snažili ostatné úspory schovávať na rôznych tajných

5

miestach, lebo dúfali že raz sa do svojich príbytkov vrátia. V žiadnom prípade ich nechceli

mať uložené v nemeckej banke A podľa nariadenie, ak v oblasti zriadeného ako geto bývali

nejaký poliaci, museli sa vysťahovať z územia zriadeného a určeného pre geto. Podľa

odhadov sa geto rozkladala na území 403 ha. Od zvyšku sveta boli oddelený najskôr

drevenými zátarasami, neskôr boli oddelený od zvyšku sveta vysokým trojmetrovým

betónovým múrom zabezpečeným ostnatým drôtom.

1.2.2. Koncentračné tábory

Jediný kto opúšťali múry geta odchádzali za sprievodu Nemcov do transportu do

koncentračných táborov. V Poľsku bolo šesť veľkých koncentračných táborov a to v

Osvienčime v Treblinke, ktorá bola najbližšie k Varšave a odchádzalo do nej väčšina židov

z Varšavského geta, ďalej to boli koncentračné tábory v Belzeci, v Chelmne, v Majdaneku,

Osvienčime.

1. Belzec – vyhladzovací tábor, počet obetí sa odhaduje minimálne na 600 000 .

Využívali ho od marca 1942 – júna 1943, veliteľom bol Christian Wirth.

2. Majdanek – vyhladzovací tábor, počet obetí okolo 400 000, využívaný od júl 1941 –

júl 1944, celkovo mu velilo 5 veliteľov

3. Treblinka - vyhladzovací tábor, počet obetí okolo 870 000, využívali ho od júla

1942 – novembra 1943, počas celej existencie tábora ho viedli 3 velitelia

4. Chelmno – bol to vôbec prvý vyhladzovací nacistický tábor, s prestávkami bol

využívaný od 8. decembra 1941 – 18. Januára 1945. Odhad obetí je 152 000. Pobyt

prežili len 3 ľudia

5. Sobibor – vyhladzovací tábor, počet obetí okolo 250 000. Slúžil od mája 1942 do

októbra 1943

6. Osvienčim – Auschwitz-Birkenau. – najväčší nemecký vyhladzovací tábor. Bol

zriadený v r. 1941. Bolo do neho deportovaných asi 2 500 000 ľudí. Zavraždených

odhadom 1 100 000., veliteľ SS-Sturmbannfuhrer Friedrich Hartjenstein. Neskôr SS-

Hauptsturmfuhrer Josef Kramer.

6

18%

12%

26%5%7%

33%

Naviac obetí v poľských koncentračných táboroch v %

BelzecMajdanekTreblinkaChelmnoSobiborOsvienčim

graf 1Prehľad počtu obetí v Poľských koncentračných táboroch

1.2.3. Život v gete

Život v gete bol dennodenným bojom o prežitie, židia najprv dúfali že geto nebude úplne

uzavreté, lebo vedeli že by to pre nich znamenalo postupnú smrť, židia boli ale úplne

odtrhnutí a izolovaní od zvyšku mesta a nemali prístup do obchodov, preto bolo odkázaní len

na zásobovanie od Nemcov.

V gete bola zriadená cca 6 000 policajná zložka zložená so židov, zvaná Judenrat, ktorá

mala na starosti poriadok v gete, zásobovanie od Nemcov, úradnícky systém prideľovala

prídelové lístky napr. na uhlie, mala na starosti rozpočet atď. Netešila sa však veľkej obľube

aj napriek tomu, že sa snažila zmierňovať utrpenie židov, predsa len musela plniť všetky

rozkazy nacistov. Vo vnútri organizácie Judenratu boli nastrčený tajný agenti nemeckých

úradov, ktorý kontrolovali ich činnosť a podávali hlásenia nemeckej strane. Preto bol

Judenrat pod tlakom a každá jeho pomoc členov židom v gete bola trestaná smrťou. Preto

tam bolo skôr viac skorumpovaných členov, ktorý aj sami donášali a informovali o dianí v

gete.

7

1.2.4. Prídelový systém a podmienky

Nemci mali zavedený prísny prídelový systém. Lenže legálny potravinový prídel stačil

tak najviac na tri dni, preto museli potraviny do geta pašovať. Bola to profesionálne

organizovaná skupina ktorá pašovala potraviny a veľmi výnosný obchod pre pašovateľov.

Nie všetci obyvatelia geta však mali dostatok zvyšných prostriedkov aby si takto

zabezpečovali jedlo. Obyvatelia žili na malom priestore, boli nasadzovaní na nútené práce

mali nedostatočnú hygienu a hlad, nemali prístup k liekom. V roku 1941 vypukla v gete

týfusová epidémia, ktorá mala za následok, že umrelo približne 43 000 ľudí, čo bola

desatina obyvateľstva geta.

Ďalších cca 40 000 ľudí zomrelo ešte pred deportáciami od hladu a utrpenia, popravami

za porušenie príkazov. Dennodenne umierali na uliciach stovky ľudí.

1.2.5. Deportácie z varšavského geta

20. júla 1942 padlo rozhodnutie o prvom transporte židov z geta do koncentračných

táborov. Po známosti v židovských policajných jednotkách sa dali vybaviť povolenia na

prácu v nemeckých továrňach, kto nemal respektíve nedostal povolenie na prácu, bol

označený ako nepotrebný a neproduktívny a bol deportovaný rovno do koncentračných

táborov prevažne do vyhladzovacieho táboru v Treblinke.Boli deportovaný v takzvaných

“vlakoch holokaustu”, ktoré boli 10,5m dlhé a 2,5 metra široké a boli určené na prevoz

dobytku. Od roku 1942 bolo týmito vlakmi prepravených do koncentračného táboru v

Treblinke 250 000 ľudí. Boli vo vozňoch natlačení tak, že nemali miesto na sedenie, iba

stáli. Tábor Treblinka, bol rozdelený na tri časti, prvá časť bola určená pre personál, druhá

bola takzvaná triediaca časť, a tretia časť bola určená na vraždenie - vyhladzovanie, kde sa

nachádzali plynové komory, krematóriá, spaľovacie hranice. Kapacita plynových komôr

bola 300 ľudí za hodinu a v septembri 1942 tu pribudlo ďalších 10 plynových komôr aby

mali väčšiu kapacitu a “stíhali” pracovať.

8

Obrázok 2Deportácie Židov do koncentračného tábora Treblinka

Židia po príchode do vyhladzovacieho tábora boli rozdelení na tri skupinky: ženy, muži a

deti. Museli sa vyzliecť a úzkymi chodbami boli hnaní do miestností kde boli po pätnástich

minútach usmrtení a následne spopolnení v krematóriu. Vagóny sa do Varšavského geta

vracali prázdne a všetko sa to znovu opakovalo. Odevy a ostatné veci ktoré zostali po

židoch sa ďalej predávali. Do Treblinky boli deportovaní aj slovenský Židia.

Predpokladaný odhad je okolo 7 000. Celkovo bolo vo vyhladzovacom tábore Treblinka

zavraždených 870 000 ľudí. Bola právom nazvaná ako “továreň smrti” .

Na konci roku 1942 zostalo v gete len 60 000 židov, ktorí boli rozdelení do

táborov na prácu.

1.2.6. Povstanie vo varšavskom gete

Devätnásteho apríla 1943 v ranných hodinách padol rozkaz na deportáciu zvyškov

obyvateľstva geta. a s cieľom definitívnej likvidácie. Vedúci celej akcie Heinrich Himmler,

chcel venovať vyhladenie geta ako darček k Hitlerovým narodeninám, ktoré oslavoval 20.

apríla. Asi 850 členov SS pod vedením Ferdinanda von Sammerna vniklo do geta.

9

Nemci však narazili na silný odpor, s ktorým vôbec nepočítali a neboli naň pripravení.

Židia sa už dlhšiu dobu pripravovali na odpor pod vedením Mordechaja Anielewicza.

Prekvapili Nemcov svojou fyzickou zdatnosťou aj bojovými schopnosťami a z posledných

síl bránili voju česť. Povstanie nemalo nádej na dlhodobý úspešný boj. Povstalci však mali

obmedzené zdroje zbraní, aj napriek tomu že ich dlhú dobu s veľkým rizikom pašovali cez

múry geta, napríklad vo vreciach so zemiakmi, pšenicou. Boli vyzbrojení najmä koltami lebo

boli malé a spratnejšie a ľahšie sa pašovali, pušiek a samopalov mali málo. Židom pomáhali

zaútočiť na Nemcov aj Poliaci ktorí boli blízko geta. Nemci začali vypaľovať domy, aby

skrývajúcich sa židov vyhnali.

Niektorí v nich zošaleli od stáleho vybuchovania, od ohňa a dymu, iní vyskakovali z

horiacich domov. Nemci používali na zvládnutie povstalcov aj otravné plyny a

plameňomety. Povstalcom sa munícia míňala a ubúdalo ich. Nemecké jednotky od

začiatku masovo vraždili vojnových zajatcov ale aj civilistov, deti, ženy, novorodencov.

Dôležitá bola pomoc podzemných povstalcov, ktorí mali vybudovanú dôslednú a premyslenú

sieť kanalizačných úkrytov, cez ktoré sa aj presúvali .Nemci zistili, že povstalci používajú k

presunom kanalizáciu, do ktorej začali púšťať dymovnice vodu a chlór. Židom sa podarilo

zneškodniť jeden nemecký tank. Nemci prišli s taktikou spálenej zemi. S pomocou

plameňometov začali s vypaľovaním jednotlivých častí geta. Na miestach kde bol najväčší

odpor použili bombardéry Luftwaffe. Židom načisto dochádzala munícia a snažili sa utiecť z

bunkrov. Mnoho z nich bolo pri úteku zajatých, aby prezradili všetky informácie o

povstalcoch, ale väčšina z nich bolo rovno zabitých. Začiatkom mája spáchal samovraždu

veliteľ povstalcov Mordechaj Anielewicz so svojou priateľkou a svojím zástupcom. Bola

zničená Varšavská židovská synagóga, 16. mája a tým sa oficiálne skončili boje. Niekoľkým

židom sa podarilo z geta počas bojov uniknúť.

Povstanie vo varšavskom gete trvalo od 19. apríla 1943 do 16. mája 1943. Bojovalo

proti sebe 750 až 1800 povstalcov a 56 000 civilistov proti asi 2090 nemeckých vojakov

vrátane príslušníkov Waffen-SS. V boji bolo zabitých na židovskej stane vrátane tých ktorý

bol poslaní do koncentračných táborov 56 065 ľudí a na strane nemcov to bolo oficiálne

uvádzaných len 16 mŕtvych a 85 zranených vojakov., odhady hovoria asi okolo 300 až 500

mŕtvych ľudí.

10

1.3. Jan Karski

Dôležitú úlohu zohral vo Varšavskom gete Jan Kozielewski, ktorý bol kuriérom v prvých

rokoch druhej svetovej vojny zaisťoval spojenie medzi poľskou vládou a odbojom. Pracoval

pod krycím menom Jan Karski. Bola mu zverená tajná misia v ktorej mal byť infiltrovaný do

varšavského geta informovať o tom čo sa tam deje Veľkú Britániu a úrady Spojencov. Mal

opísať všetky zverstvá a monitorovať činnosti odboja, nakoľko svet bol skeptický a nemohol

uveriť že takéto zverstvá sa dejú rovno pod ich nosom. Židia vo Varšave o jeho misii vedeli.

S dvoma sprievodcami sa do geta dostal tajným priechodom cez dom. Za dva dni išiel do

geta ešte raz aby sa mu vrylo do pamäti všetko čo videl. Moja úloha sa mala obmedzovať iba

na pozorovanie. Mal som uvidieť a zapamätať si a povedať o tom v Londýne. Videl som

strašné veci. Pamätám si degradáciu, hlad a smrť...” Chodili sme po uliciach a z času na čas

mi môj sprievodca opakoval: ”Pozeraj sa a zapamätaj si, zapamätaj.! Vlastne preto ma vzali

do geta, aby som si zapamätal! A ja si pamätám”.2(jedna z audiovizuálnych výpovedí Jana

Karského). Všade videl hladných ľudí, na smrť vychudnutých ľudí, detský plač a pach

mŕtvol, ktoré sa povaľovali na ulici nahé. Dennodenný hlad a smäd sa odrazil na zdravotnom

stave. Ľudia umierali na uliciach bez povšimnutia ostatných. Mŕtvoly hnili na uliciach

poskrúcané v neprirodzených bizardných polohách. Za pohreb sa muselo a platiť a na to

nikto nemal. Šaty mŕtvych sa využívali pre živých.

Karski sledoval ako boli Židia natlačení do 46 vagónov. Predtým podlahu vlaku

posypali nehaseným vápnom. Keďže vo vnútri vagónov bolo teplo, ľudia sa potili a v

kontakte s nehaseným vápnom ich telá pálila. Zvnútra vagónov sa ozýval strašný krik a rev.

Ako náhle sa v uliciach mesta objavil nemecký dôstojník, bol všade cítiť strach. Policajti

často bez dôvodu strieľali do ľudí náhodne, bez toho aby mali na to dôvod. To čo Karski

zažil a videl ostalo nenávratne vryté do jeho srdca a pamäti. Na to čo videl sa nedá nikdy

zabudnúť. Na mikrofilme sa mu podarilo dostať obšírnu správu o holokauste Židov v

Poľsku do Londýna. Jeho strastiplná cesta viedla cez Francúzsko, Španielsko, Pyreneje a

Gibraltár. So svojou žiadosťou o pomoc Židom však u britskej vlády aj napriek

neúnavnému naliehaniu neuspel.

2 http://www.historickarevue.com/clanok/misia-jana-karskeho

11

Obrázok 3 Jan Karski, vlastným menom Jan Kozielewski

Nevzdal sa a odletel do Spojených štátov. v roku 1943 sa mu dokonca podarilo stretnúť s

americkým prezidentom Franklinom Rooseveltom. ani tu však neuspel. A svet nepodnikol

žiadne kroky, ktoré by smerovali k zastaveniu holokaustu. Mnohokrát bol už spomínaný v

médiách rozhovor so sudcom Najvyššieho súdu USA, ktorý bol tiež pôvodom Žid a to

Felixom Frankfurterom. Ten si síce Karského v pokoji vypočul, ale napokon mu povedal:

“Mladý muž, ja vám neverím. nehovorím, že klamete, ale neverím vám”3. Jeho výpovede

považovali všetci za nerealistické a prehnané.

Misia Jána Karského sa vo všeobecnosti považuje za neúspešnú, ale jeho pokus a

snaha o záchranu morálky ľudstva počas vojnového pekla bola neoceniteľná a možno

jedna z najdôležitejších v histórii dvadsiateho storočia. “ Nemalo to nič spoločné s

ľudským bytím a nikdy predtým som nič podobné nezažil”. 4Rozprával Karski v

Lanzmannovom dokumente v roku 1977.

3 http://www.topky.sk/cl/13/1405413/Legendarny-kurier-a-jeho-desive-svedectvo--Nikto-mu-neveril--holokaust-mohli-zastavit-4 http://www.topky.sk/cl/13/1503703/V-tento-den-zacala-najtragickejsia-historia-varsavskeho-geta--Fakty--z-ktorych-beha-mraz-po-chrbte

12

1.4. Literatúra z prostredia varšavského geta

Bezprostredne po vojne a aj oveľa neskôr vzniklo veľa kníh, dokumentov, filmov, v ktorých ľudia opisujú holokaust, priamy svedkovia ktorí opisujú hrôzy geta, povstania. Diela ako:- Prežil som varšavské ghetto, autor Rosenblum Senek

- Pohár sĺz Denník Varšavského ghetta, autor Abraham Lewin

Kniha A.Lewina,ktorý vyučoval na židovskej škole vo Varšave. Keď došlo k zriadeniu varšavského geta mal 47 rokov. Pravdepodobne zahynul po manželkinej smrti spolu s dcérou v koncentračnom tábore v Treblinke. Toto dielo je spracované na základe jeho denníka, ktorý sa našiel v tajnom podzemom archíve a opisuje najdojímavejšie záznamy z jeho života vo varšavskom gete.

Azda medzi jedno z najzaujímavejších a najznámejších diel patrí dielo:

- Pianista, autor Wladyslaw Szpilman

1.5. Pianista

Kniha vyšla prvý krát už v roku 1946 ešte pod pôvodným názvom Smrť mesta, vo veľmi nízkom náklade, jej vydanie bolo cenzurované lebo nezapadalo do oficiálnej verzie dejín. Neskôr ho poľský stalinisti úplne stiahli z predaja. Až po paťdesiatich rokoch vyšla verzia v nemeckom vydavateľstve pod názvom Pianista . Denník Wladyslawa Szpilmana vznikal v čase, keď sa z trosiek čo zostali ešte dymilo a tlel popol svetového požiaru. Jazyk ktorý používa Szpilman je až prekvapivo zdržanlivý. Autor skôr melancholickým spôsobom opisuje všetko, čo práve prežíva. Budí to dojmom, ako by sa ešte ani sám autor nespamätal z toho všetkého pekla, ktoré prežil, hovorí akoby o inom človeku, ktorým sa stal. Vykresľuje spomienky mladého poľského hudobníka v okupovanej Varšave od roku 1939 až do konca vojny. Szpilman v knihe veľmi presvedčivo a dopodrobna opisuje všetky svoje pocity, prvé mesiace vojny od samotného vytvorenia geta, sťahovania, zverstiev, nepráva,neľudskosti páchaného na ľuďoch v gete, vrátane žien a malých detí. Všetok narastajúci teror, hlad a strach. Zažil aj varšavské povstanie a totálne zničenie mesta.

Keď boli na Umschalagplatzi, celá Szpilmanova rodina si rozdelila jeden cukrík, ktorý ponukal chlapec na nehorázne vysokú cenu 20 zlotých. Szpilman sa zastavil pri bratovi a spýtal sa ho, čo číta, on mu odpvedal: „Keď nás bodneš, nebudeme krvácať, keď nás pošteklíš, nebudeme sa smiať, keď nás otráviš neumrieme, keď nám ukrivdíš, nepomstíme sa.“ 5Szpilman len odpovedal aké príznačné. A zároveň počuvali ako sa starý zubár rozčuľoval a skoro kričal " To je hanba, ktorá padne na nás všetkých! Nechávame sa viesť na smrť ako stádo oviec! Keby sme sa ako polmiliónový dav vrhli na Nemcov, rozbili by sme geto. Alebo by sme aspoň zomreli tak, že sa z nás nestane hanebná škvrna vo svetových dejinách."6 Človek na jednej strane chápe rozhorčenie a beznádej ľudí čakajúcich na vlak smrti, ale na druhej strane z praktického hľadiska: Ako sa mali všetci tí civili, ktorí boli vyhladovaní, že 5 Roman Polanski, úryvok z filmu Pianista, 20026 Wladyslaw Szpilman, kniha Pianista, str. 99

13

ledva stáli na nohách, chorí, ženy a deti, ako sa mali postaviť a brániť pred celým svetom, ktorý o nich nejavil záujem, ak sa mali brátiť pred tou vyhladzovacou mašinériou.

Hoci sa to zdalo nemožné, židovský odboj existoval aj keď nie vo veľkom počte, ale tisíckych hrdinských akcíí a židovských partizánov dokazujú, že kládli odpor. Už aj to že boli schopný zorganizovať povstanie, je dôkazom toho že Židia sa len tak nevzdali, ako ich mnohí doteraz neprávom obviňujú, ale že bojovali. Do posledných síl, s minimálnou šancou na výhru - šťastný koniec, ktorý sa nakoniec nekonal.

Kniha vyšla v nemeckom vydavateľstve Ullstein, kde boli do nej pridané úryvky z denníka kapitána Wilhelma Hosenfelda. Kapitána, ktorý v poslednom štádiu bojov, objaví polomŕtveho pianistu v troskách Varšavy a nezabije ho. Keď sa od neho dozvie že je pianista, chce od neho aby mu niečo zahral. Szpilmana zachráni Nokturno cis-moll od Schopena. Hosenfelda dojme jeho hra. Do úkrytu mu nosí jedlo,

perinu a dá mu svoj kabát. Práve jeden z nenávidených ľudí zohrá v tomto príbehu kľúčovú úlohu a zachráni Spilzmana.

Známi režisér Roman Polanski sa dlho odhodlával natočiť film o holokauste. Až Szpilmanov príbeh sa ukázal, že je pre neho vhodným materiálom na film, na ktorý sa tak dlho odhodlával. Film nakoniec získal troch Oskarov a Zlatú palmu. Bol nakrútený v roku 2002.

Tento rok 30. marca mal premiéru ďalší film z prostredia druhej svetovej vojny z Varšavskej zoologickej záhrady. Film Úkryt v Zoo. Je to príbeh o utečencoch z varšavského geta, ktorý sa ukryli za pomoci manželky riaditeľa v zoo, takto bolo zachránených približne 300 židov pred smrťou.

1.6. Spomienky tých čo prežili

V súčasnosti žije už len veľmi málo ľudí, ktorí prežili varšavské geto na vlastnej koži.

Väčšina z nich bola malými deťmi v tom období hrôzy. Medzi nich patrí napríklad:

- Aliza Mendelová. Počas obdobia židovského geta mala len štrnásť rokov. Keď nacistické

jednotky obkľúčili geto a veľa židov už prestávalo mať nádej a boli pripravení zomrieť, jej

kamaráti usúdili, že nemá zmysle aby si zobrala taká mladá zbraň do rúk a išla bojovať,pred

tým bola jej úlohou len distribúcia letákov a nemala žiadne bojové skúsenosti. Rozkázali jej

aby utiekla z geta. Napriek tomu že sa pri úteku dostala ja do koncentračného tábora, podarilo

sa jej zachrániť a prežiť všetko to zversvo. „Musíš odísť, aby si svetu povedala, že sme

14

zomreli v boji s nacistami. To je teraz tvoja úloha!“7 povedali jej priatelia, z ktorých väčšina v

gete zomrela. Ich prianie Aliza plní celý život. Prednáša o holokauste, hrala v niekoľkých

dokumentoch venovaných tejto tematike, píše knihy o svojom živote v gete.

- Spiegel. Bol jedným zo 750 ozbrojených obyvateľov geta, ktorí 19. apríla 1943 začali

povstanie vo varšavskom gete proti nacistickým strážam. Spolu s ním bojovala aj jeho budúca

manželka Chaka Belchatowská. Zomrel v roku 2013 vo veku 93 rokov.

- Marek Edelman. Ako dvadsaťročný v apríli1943 povstal proti nemeckej sile vo

varšavskom gete. Svoj čin opisoval ako otrebu upozorniť svet na bezprávie, ktoré sa dialo vo

Varšave.Chceli dokázať, že Nemci nemôžu vládnuť celému svetu a nemôžu tvrdiť že Židia sú

len bezcenný tovar, alebo predmety určené na ponižovanie a likvidáciu. Ale sú to ľudia.

Marek Edelman zomrel v roku 2009 vo veku 90 rokov.

- Irena Sendlerová

Bola to vedúca Rady na pomoc Židom, pracovali pod názvom Žegota. So svojimi

spolupracovníkmi zachránila asi 2500 detí z varšavského geta, tým že ich umiestili v

poľských rodinách, sirotincoch a kláštoroch. Po vojne však čelila pohŕdaniu a nepeknému

správaniu. :“ Celý život sa o mne šepkalo – to je Židovka, pomáha Židom – mala som nálepku

židovskej matky“.

- Emanuel Ringelblum bol kronikárom varšavského geta a odhadol počet poľských rodín,

ktoré pomáhali židom tak že ich ukrývali na 2 000 – 3 000. Riskujúc svoje životy aj životy

celej svojej rodiny. Spolu bolo takto zachránených okolo 15 000 Židov.

7 http://www.topky.sk/cl/13/1346739/Spomienky-zeny--ktora-prezila-varsavske-geto--Z--arijskej--strany-videla-ohnivu-ziaru-

15

2.Praktická časť

2.1. Dotazník V mojej práci som sa rozhodol, že ako praktickú časť spravím dotazník. Bude nadväzovať na teoretickú časť. V dotazníku som sa chcel dozvedieť, či ľuďom hovorí niečo pojem varšavské geto, holokaust, antisemitizmus. Ďalej som sa chcel dozvedieť, či medzi ľuďmi, ktorí sa zapoja do ankety budú aj takí, ktorí majú židovských predkov, alebo takí, ktorí majú vo svojej rodine niekoho, kto bol účastníkom druhej svetovej vojny. Chcel som vedieť, čo si myslia o dôsledkoch minulosti na súčasnosť a či si myslia že sa ľudia z minulosti poučili.

Dotazník som robil cez Survio a ľudia naň odpovedali prostredníctvom internetu. Oslovil som ich prostredníctvom sociálnej siete, kde boli pomocou odkazu presmerovaní na môj dotazník. Dotazník obsahuje 12 jednoduchých otázok. Prvé dve otázky slúžili na všeobecnú identifikáciu veku a pohlavia. Ďalšie otázky sú zamerané za základné informácie o tom či ľudia majú prehľad o téme a na koniec som sa chcel dozvedieť ich názor na to či si myslia, že minulosť má dopad na súčasný stav vo svete.

1.2. Výsledky a zhodnotenie dotazníka

Na dotazník odpovedalo v celkovom počte 80 ľudí. Z toho 49 žien a 31 mužov. Bol som prekvapený a vážim si každého kto si našiel čas a vyplnil môj dotazník.

Celkom odpovedí 80 Vyradených 0

Graf 2 Pomer mužov a žien spomedzi respondentov

16

Pohlavie Počet Podiel v %Muž 31 38,8%Žena 49 61,3%

Moje očakávania boli splnené, pretože som bol presvedčený, že najvyššie zastúpenie, bude mať skupina v rozpätí rokov 15-20.Nakoľko je to moja veková kategória, ale bol som prekvapený, že som mal vo svojom dotazníku zastúpenie vo všetkých vekových kategóriách.

Graf 3 Vekové zastúpenie respondentov

Roky Počet Počet v %

Menej ako 15 1 1,3%

15-20 43 53,8%

21-40 25 31,3%

41-60 10 12,5%

Viac ako 60 1 1,3%

17

Je zaujímavé, že aj napriek tomu, Poľsko je krajina susediaca zo Slovenskom, že máme spoločnú minulosť a aj fakt že väčšina mojich respondentov bola v rozmedzí 15-20 rokov, len 52% hovorí niečo pojem Varšavské geto.

18

Graf 4 pomer ľudí ktorým hovorí niečo pojem varšavské geto

Odpoveď Počet Počet v percentách

Nie 38 47,5 %

Áno 42 52,5 %

V poslednom grafe by som chce priniesť stručný prehľad vyhodnotenia jednoduchých otázok, ktoré som použil vo svojom dotazníku. Okrem dvoch prvých otázok týkajúcich sa pohlavia a veku.

19

Navštívil

i Poľsk

o

Navštívil

i Varš

avu

Vedia o

varša

vskom ge

te

Vedia č

o je to an

tisemitizm

us

Vedia č

o je to holokau

st

Majú v

rodine účas

tníkov 2

sv. Vojny

Majú žid

ovských

predko

v

Súhlas

ia, že

holokaust

sa može

zopakovať

Súhlas

ia, že

minulosť mala

dopad na s

učasnosť

Myslia

si, že

ľudia sa n

epoučili

68

18

42

52

76

53

4

54

74

1512

62

38

28

4

27

76

26

6

65

0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

Stručný prehľad anketyÁNO NIE Nechcem odpovedať

Graf 5 Stručný prehľad anketových otázok

Dotazník hodnotím pozitívne, odpovedalo naň oveľa viac ľudí ako som čakal. Zistil som že vedomostná úroveň ľudí ohľadom znalostí minulosti varšavského geta, holokaustu, antisemitizmu je na strednej až vyššej úrovni. A zároveň som sa dozvedel, že veľa ludí si myslí, že história sa môže kedykoľvek zopakovať lebo ľudia sú nepoučiteľní.

Záver

Ak niekto pozná dejiny holokaustu a pozná aspoň niektoré príbehy zachránených ľudí,

cíti, že každý, kto sa dokázal vymaniť z vražednej mašinérie, mal neuveriteľné šťastie, zhodu

20

neuveriteľných náhod. Pre našu generáciu a aj budúcu generáciu je veľmi dôležité, aby boli

zachované spomienky či už na vojnu, geto, holokaust. Už nikdy by sa nemalo opakovať také

systematické vyvražďovanie. Otázkou je aj akou formou budeme minulosť interpretovať. Na

jednej strane je mnoho dôkazov, filmov, dokumentov v múzeách a pamätníky venované

obetiam holokaustu. Na druhej strane sú to pochybovači, rasisti , rasistické útoky a klamstvá.

Problém je že popierači využívajú dokumenty a vyberajú si z nich len to , čo slúži ako

podklad k ich popieraniu. Musíme každý sám zvážiť svoj vlastný postoj a stanovisko

k problematike toho čo sa dialo počas vojny či už vo varšavskom gete alebo v iných getách,

koncentračných tábor atď.

Počas druhej svetovej vojny bolo zabitých okolo 6 000 000 Židov. Tento národ sa tak ocitol

na hranici úplného vyhladenia. Iba to že sa vojna skončila zabránilo ich úplnému vyhladeniu.

Po vojne sa zásadne zmenilo rozmiestnenie židovskej populácie vo svete. Najväčšia

koncentrácia Židov je momentálne v Izraeli a v USA. Samozrejme že židia žijú po celom

svete a skoro v každom štáte , ale sú to len malé komunity, ktoré sa snažia zachovať svoju

kultúru, minulosť a žiť dôstojne.

Národ, ktorého kultúra už existuje viac ako 3000 rokov a je jednou z najstarších civilizácii

vôbec, musí aj v dnešnej dobe bojovať o svoje pevné miesto a postavenie na tomto svete.

Ľudia by si mali uvedomiť že xenofóbia a rasizmus sa znovu stávajú vo svete aktuálnou

otázkou. Extrémistické skupiny sa objavujú takmer vo všetkých európskych štátoch. Ak sa

táto problematika nebude riešiť, nikto nám nemôže zaručiť, že sa tieto strašné dejiny nebudú

opakovať. Už v tom období mali katastrofálne následky či už materiálne, alebo psychické. Je

dôležité aby sme ako ľudia boli vychovávaný k tolerancii voči všetkým rasám a národom

a k samostatnému mysleniu.

Resumé

V mojej práci sa v prvej teoretickej časti venujem tematike varšavského geta, ktoré bolo

počas druhej svetovej vojny zriadené nacistickým Nemecko na území Poľska, konkrétne vo

21

Varšave. Bolo zriadené za účelom vyhubenia židovského obyvateľstva zo sveta a vyčistenia

rasy. V práci opisujem zriadenie varšavského geta, podmienky v akých ľudia v gete žili.

Spomínaj jednotlivé osudy ľudí, ktorí boli priamymi účastníkmi a žili v gete, prípadne sa

zúčastnili varšavského povstania. Opisujem praktiky nemeckých vojakov aj útrapy

židovského obyvateľstva , beznádej a boj o holý život. Napriek tomu že je to smutné, je

pravdou že prežiť varšavské geto, násilie a koncentračné tábory, sa mohlo ľuďom podariť len

s veľkou dávkou šťastia a náhod. Napriek odhodlaniu, nemala väčšina z nich skoro žiadnu

šancu na prežitie v tých neľudských podmienkach, ktoré tam boli.

V druhej praktickej časti som zvolil (on- line) dotazník ktorého cieľom bolo zistiť,

či ľudia poznajú históriu. Či poznajú základné dejiny, ktoré sa týkajú varšavského geta. Použil

som základné otázky, či majú nejakých príbuzných, ktorý boli priamymi účastníkmi druhej

svetovej vojny, varšavského geta.

In my first work I deal with the theme of the Warsaw ghetto, which was established during

the Second World War by Nazi Germany on the territory of Poland, namely in Warsaw. It

was set up to exterminate the Jewish population from the world and purify the race. In my

work I describe the establishment of the Warsaw ghetto, the conditions in which people in the

gee lived. Remember the fate of the people who were direct participants and lived in the gee,

or participated in the Warsaw uprising. I describe the practices of German soldiers as well as

the suffering of the Jewish population, hopelessness and the struggle for pure life. Although it

is sad, it is true that surviving Warsaw getaways, violence and concentration camps could

only be done with a lot of luck and coincidence. Despite the determination, most of them had

almost no chance of survival in those non-human conditions that were there.

      In the second practical part, I chose an on-line questionnaire to find out if people know

history. Whether they are familiar with the history of the Warsaw ghetto. I used the basic

questions of having some relatives who were direct participants of the Second World War, the

Warsaw Ghetto.

22

Zoznam použitej literatúry

Kniha

Wladyslaw Szpilman, preložil A.Horák, PIANISTA, Bratislava: Premedia,2017,219str.ISBN 978-80-8159-425-0

Film

Roman Polanski, PIANISTA, spoloč. Focus Feature, 2002, 150 minut

Internet

Prečo ľudia nenávidia židov, 2015. Dostupné na internetehttps://www.protiprudu.org/preco-ludia-nenavidia-zidov/

Legendárny kurier a jeho desivé svedectvo,22.6.2014,Lodz/Prahahttp://www.topky.sk/cl/13/1405413/Legendarny-kurier-a-jeho-desive-svedectvo--Nikto-mu-neveril--holokaust-mohli-zastavit-

V tento deň začala najtragickejšia história,16.10.2015http://www.topky.sk/cl/13/1503703/V-tento-den-zacala-najtragickejsia-historia-varsavskeho-geta--Fakty--z-ktorych-beha-mraz-po-chrbte

Spomienky ženy, ktorá prežila varšavské geto,22.4.2013http://www.topky.sk/cl/13/1346739/Spomienky-zeny--ktora-prezila-varsavske-geto--Z--arijskej--strany-videla-ohnivu-ziaru-https://sk.wikipedia.org/wiki/Var%C5%A1avsk%C3%A9_geto

Encyklopédia.sme, Vydané 16. 5. 2003 o 0:00 Autor: JANA MIKUŠOVÁ.http://encyklopedia.sme.sk/c/1050827/povstanie-varsavskych-zidov.html#axzz4hcZiXhqd

https://www.uzzno.sk/posledni-hrdinovia-varsavskeho-geta

https://sk.wikipedia.org/wiki/Var%C5%A1avsk%C3%A9_povstanie

Časopis

Publikované v Historickej revue, č. 9 2014, strana 68-71, dostupné aj na internetehttp://www.historickarevue.com/clanok/misia-jana-karskeho

23

Prílohy

Dotazník

Varšavské Geto

Krátky dotazník na tému varšavské geto(vo všeobecnosti). Všetky odpovede sú anonymné, preto Vás prosím o ich pravdivé vyplnenie. Vaše odpovede budú použité pri tvorbe mojej ročníkovej práce na tému varšavské geto. Vopred veľmi pekne ďakujem za Váš čas, aj za vyjadrenie názoru.

1.Pohlavie

Muž

Žena

2.Vek

Menej ako 15

15 – 20

21 – 40

41 – 60

Viac ako 60

3.Navštívili ste niekedy Poľsko?

Áno

Nie

4.Navštívili ste niekedy Varšavu?

Áno

Nie

5.Hovorí Vám niečo pojem Varšavské geto?

Áno

Nie

24

6.Viete čo je to antisemitizmus?

Áno

Nie

7.Hovorí Vám niečo pojem Holocaust?

Áno

Nie

8.Máte v rodine niekoho kto zažil v 2.svetovú vojnu?

Áno

Nie

9.Máte v rodine židovských predkov?

Áno

Nie

10.Myslíte si, že história sa môže opakovať?

Áno

Nie

11.Myslíte si že obdobie 2.svetovej vojny, getá a koncentračné tábory mali dopad na súčasnosť?

Áno

Nie

12.Myslíte si, že ľudstvo sa poučilo z minulosti?

Áno

Nie

25

26