didmattech.inf.elte.hudidmattech.inf.elte.hu/wp-content/uploads/form-maker/295.docx · Web viewo moderných informačno-komunikačných a iných vzdelávacích technológiách bez

XXXIII DIDMATTECH 2020, EÖTVÖS LORÁND UNIVERSITY (ELTE)FACULTY OF INFORMATICS, SAVARIA INSTITUTE OF TECHNOLOGY

DIŠTANČNÉ VYUČOVANIE PREDMETOV INFORMATIKY A PROGRAMOVANIA

Silvia Némethová, CZ; Veronika Stoffová, CZ, SK

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá možnosťami využitia digitálnych a on-line technológií a interaktívneho edukačného softvéru, elektronických učebníc a tútoriálov v dištančnom vzdelávaní v predmetoch informatiky a programovania. Predpokladom efektívneho využívania digitálnych technológií je, že učitelia majú prístup k potrebným technickým zariadeniam a technológiám a majú dostatočnú digitálnu gramotnosť a kompetencie na ich využívanie. To isté sa predpokladá na strane edukanta, čo sa týka jeho technického a technologického vybavenia a tiež jeho používateľských kompetencií a zručností v používaní digitálnych technológií.

Kľúčové slová: Programovanie, vyučovanie programovania, edukačný softvér, digitálna technika, on-line technológie, on-line vzdelávanie, dištančné vzdelávanie.

DISTANCE LEARNING OF IT AND PROGRAMMING SUBJECTS

Abstract: The paper deals with the possibilities of digital technology, online technology and interactive educational software for distance education in the teaching of computer science and programming. A prerequisite for the effective use of digital technologies is that teachers have access to the necessary technical equipment and technologies and have sufficient digital literacy and competence to use them. The same is assumed on the part of the educatees in terms of his technical and technological equipment as well as his user competencies and skills in the use of digital technologies.

Keywords: Programming, programming teaching and learning, educational software, digital technology, online technologies, online education, distance education.

1 Úvod

Moderná škola neznamená len vybavenie školy modernými technickými zariadeniami a prístup k moderným vzdelávacím technológiám, ale predovšetkým efektívne využívanie tohto vybavenia na zvýšenie úrovne a efektivity vzdelávania. Vo vyučovaní informatiky a predmetov, ktoré s ňou súvisia to platí dvojnásobne. Nemôžeme predsa učiť o modernej digitálnej


technike, o moderných informačno-komunikačných a iných vzdelávacích technológiách bez ich požívania. Vývoj zreteľne ukazuje, že vplyv technológií na výučbový proces nemožno ignorovať a myslieť si, že dobrému pedagógovi jednoducho stačia teoretické poznatky získané počas vysokoškolskej prípravy a skúsenosti získané praxou (Pokorný, 2018; Koreňová, 2015). Pre moderného učiteľa „držať krok s vývojom“ znamená vnútornú potrebu permanentného celoživotného (samo)vzdelávania. Technológie je však potrebné využívať efektívne a kvalitne. Je potrebné viesť edukantov vo využívaní technológií tak, aby im pomohli tak v osobnom živote na riešenie každodenných problémov, ako aj odbornom raste a v dosahovaní životných cieľov (Mišút-Pribilová, 3013). V súčasnej dobe sa informatika vyučuje podľa inovovaného štátneho vzdelávacieho programu, ktorý kladie mimoriadny dôraz na digitálnu gramotnosť nielen žiakov, ale kladie vysoké nároky aj na digitálne kompetencie učiteľov.

2 Výučba programovania

Motto: Programovať sa môžeš naučiť len programovaním.(Stoffová)

Programovanie znamená nielen súbor teoretických poznatkov o algoritmoch a programovaní ale aj znalosť programovacieho jazyka, programovacieho prostredia, systému jeho elementov (riadiacich štruktúr vo forme príkazov, ich syntaxe a semantiky, údajových typov, údajových štruktúr a ich vnútornej implementácie, funkcií a podprogramov atď.) a ich zručné používanie. Programovať sa nenaučíme čítaním kníh o programovaní, ani namemorovaním niektorých algoritmov, príp. ich programových kódov, ale predovšetkým praktizovaním teoretických poznatkov – programovaním. Teda tvorbou optimálnych algoritmov a písaním a implementovaním efektívnych a funkčných programov.Počas dištančného vzdelávania stúpol počet školení a webinárov, týkajúcich sa vyučovania pomocou IKT a využívania edukačných aplikácií. Tieto webináre poskytovala EduPage či IT akadémia, s ktorou spolupracovali firmy ako Microsoft či Siemens a nabádali učiteľov k využívaniu moderných technológii bez obáv zo zlyhania.

2.1 Vyučovanie/učenie sa programovania s použitím elektronickej učebnice

Informatika je veda, ktorá sa neustále vyvíja, mení a prináša novinky. V školstve pre daný predmet veľakrát nie sú v ponuke aktualizované učebnice v papierovej forme, keďže nie je jednoduché držať krok s jej


rozvojom a zmenami. Toto je jeden z dôvodov, prečo učitelia siahajú po elektronických učebniciach, ktoré sú jednoduchšie na aktualizáciu a úpravu.Nielen pri dištančnom vzdelávaní je s pomocou elektronických učebníc jednoduché zadať študentom materiál a cvičenia na preštudovanie. Existuje niekoľko on-line učebníc, ktoré sa venujú programovaniu v rôznych programovacích jazykoch od najnižšieho stupňa vedomostí a skúseností. Tieto učebnice sú voľne dostupné webové stránky a je na autorovi danej stránky či a ako často ju bude aktualizovať a dopĺňať.

Obrázok 1: On-line učebnica pre programovacie prostredie Baltík

Obrázok 2: On-line učebnica pre programovacie prostredie Lazarus v anglickom jazyku (Némethová, 2019)


Okrem on-line učebníc sú na trhu elektronické učebnice, ktoré je možné si zakúpiť a šíriť v rámci licencie, ktorá je viazaná na meno a počet kópií. Jednou z takýchto učebníc je napríklad Programujeme v Pythone (anglická

verzia Creating with Python), ktorú vydal a pravidelne aktualizuje Peter Kučera.Výhodou tejto učebnice je, že okrem učiva a príkladov poskytuje aj riešené príklady vo forme zdrojových kódov, čo by pri klasických papierových učebniciach nebolo možné, prípadne by bolo potrebné si kódy z učebnice ručne prepísať do počítača. V prípade, že učiteľ nechce počas vyučovania využívať zakúpenú elektronickú učebnicu, má možnosť využívať e-learningové prostredie Moodle so zakúpenou licenciou. Možnou nevýhodou elektronických učebníc je, že

nemusia pokrývať témy zahrnuté v tematickom pláne predmetu, nevenujú sa dostatočne jednej téme alebo naopak, jednej téme sa venujú obšírnejšie

než iným, témy nie sú vo vhodnom poradí a podobne (Kučera, 2016).

2.2. Programovanie podľa voľne dostupných tutoriálov

Na Internete je veľká ponuka tutoriálov, inými slovami videoprednášok, od učiteľov a odborníkov z praxe k nejakej problematike. Tieto tutoriály sa zameriavajú nielen na vyučovanie školských predmetov, ale aj na vysvetlenie a opísanie používateľského prostredia rôznych aplikácií.

Obrázok 3: Elektronická učebnica pre programovací jazyk Python v anglickom jazyku.


Spoločnosť Microsoft tieto tutoriály ponúka pre verejnosť na svojej webovej stránke www.support.microsoft.com, kde sa používateľ naučí pracovať s programom od úplných základov.

Obrázok 4: Webová stránka Microsoft Support – WordMohli by sme povedať, že niektorí učitelia predbehli dobu a vydali sa na cestu on-line výučby ešte pred dištančným vzdelávaním spojeným s korona krízou. Najčastejšie nájdeme tieto tutoriály na platforme YouTube. V ponuke medzi videonahrávkami s populárnou hudbou môžeme nájsť napríklad tutoriály od Tomáša Mikulovského, učiteľa matematiky na gymnáziu, ktorý sa v jeho nahrávkach venuje rôznym témam z matematiky. Podobné videonahrávky nájdeme aj od Andreja Blahu, ktorý týmto spôsobom sprístupňuje učivo nielen študentom Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde pracuje, ale aj širšej učiteľskej a študentskej verejnosti. Fakulta sa rozhodla postupne vytvoriť záznamy z prednášok, dalo by sa povedať tutoriály, k základom programovania v programovacom jazyku Python (Blaho, 2012). Okrem tutoriálov v slovenskom jazyku sa na platforme YouTube nachádza nespočetné množstvo videí v anglickom či nemeckom jazyku (aj na tému programovanie). V čase krízy a nariadeného dištančného vzdelávania tak učitelia mohli využiť aj túto možnosť vysvetlenia učiva, ktorá je pre softvérové a hardvérové požiadavky skutočne nenáročná.

2.3 Vytváranie programov podľa návodov

Ďalším príkladom možnosti učiť sa programovať, prípadne hromadne vyučovať programovanie je tvorba programu podľa pripraveného návodu


na zaujímavú tému. Takto vyučovala programovanie Mária Karpielová (2020).pre žiakov základných škôl v rámci kurzu programovania. Stavala pri tom na obľúbenosť počítačových hier medzi deťmi a motivovala žiakov získaním schopnosti vytvárať vlastnú počítačovú hru. Tak učila programovanie. prostredníctvom vytvárania počítačových hier v prostredí Construct 2, čo je softvér na tvorbu hier určený. Internetový kurz programovania hier v tomto prostredí obsahuje osem podrobných návodov, v ktorých sa žiaci naučia vytvárať tri typy hier, osvoja si základné herné mechaniky a praktiky, ktoré celý proces optimalizujú. Pri zostavovaní návodov bol kladený dôraz na identifikovanie kľúčových konceptov programovania v jednotlivých prvkoch hry a na vytvorenie návodov, ktoré by viedli k autonómii edukanta. Efektívnosť kurzu bola meraná schopnosťou žiaka kľúčové prvky vytvárať a schopnosťou pracovať s návodom samostatne. Analýza údajov získaných dotazníkovou metódou ukázala, že väčšina žiakov bola schopná vytvoriť dva z troch testovaných prvkov samostatne. Na konci každého návodu bola výzva, ktorá od žiakov vyžadovala ďalšiu prácu s novými poznatkami. Výskum ukázal, že iba menej ako tretina žiakov sa rozhodla nesplniť ani jednu výzvu na konci návodu, a z tých, ktorí ju splnili, viac než polovica to urobila samostatne.Návody najprv boli realizované ako prezentácie v softvéri PowerPoint. Aktuálne je to internetový kurz dostupný na adrese: http://akonaconstruct2.webnode.sk . Napriek tomu, že kurz nebol plánovaný na používanie v dištančnej forme vzdelávania, je vhodný aj na takúto formu výučby.

2.4 Problémové a projektové vyučovanie programovania

v predmetoch programovania často využívame problémové a projektové vyučovanie. Základy algoritmizácie a programovania v prvých semestroch vysokoškolského štúdia vyučujeme klasickým spôsobom. V tejto fáze sa použili príklady riešení, analýza, porovnanie a vyhodnotenie dvoch alebo viacerých správnych riešení a pri prechode z jednoduchých úloh na zložitejšie až „ťažké“ sa použil návrh zhora nadol s vhodnou kombináciou návrhu zdola nahor. Študenti individuálne riešili časti problémov a učili sa, ako je možné problém v počítači reprezentovať údajmi a ako algoritmizovať a formalizovať zápis ich riešenia. Po zvládnutí základov programovania v plnej miere aplikujeme učenie založené na riešení jednoduchších problémov, ktoré vhodným spôsobom spájaním do jedného organického celku vyústia do softvérového projektu. Každý študent si ako tému svojho semestrálneho projektu implementuje didaktickú počítačovú hru, alebo didaktickú softvérovú aplikáciu (Stoffová, 2018; Czakóvá, 2014; Feszterová, 2018). Ako motivačný nástroj používame ukážky

http://akonaconstruct2.webnode.sk/


počítačových hier alebo iných didaktických softvérových aplikácií, ktoré študenti vytvorili v minulých rokoch. Študenti majú k dispozíciu určité vzorové riešenia, podproblémov, ktoré sa opakujú v jednotlivých aplikáciách a ktoré môžu využiť v tvorbe svojich individuálnych projektov. Musia ale analýzou implementovaného algoritmu rozpoznať, kde dané riešenie využiť a ako daný stavebný element prispôsobiť, aby bol „šitý na mieru“ v novej situácii. Každá implementácia interaktívneho softvéru, či už je to počítačová hra alebo iná softvérová aplikácia, má spoločné črty – problémy, ktoré sa dajú vyriešiť ako všeobecné. Majú ale aj vlastné individuálne vlastnosti, ktoré ich odlišujú od ostatných. Pravidlá hry, monitorovanie priebehu hry, výherné stratégie, stratégie na dosahovanie dobrých výsledkov, vyhodnotenie situácie v hre a vytvorenie optimálnych ďalších krokov, hodnotenie výkonu hráča, definovanie úrovne náročnosti sú vážne individuálne algoritmické problémy každej počítačovej hry a jej implementácie. Programovanie a implementácia počítačových hier má veľa bežných problémov, ktoré sa riešili pri praktických cvičeniach pri súčasnom budovaní knižnice procedúr, funkcií alebo objektov a tried objektov. Študenti môžu tieto funkčné prvky využiť pri vytváraní vlastnej hry. Tieto problémy sa týkajú zabezpečenia interaktivity hry, riadenia dynamických objektov hry pomocou myši, kurzorových klávesov, vytvorenia ponuky, explicitného nastavenia výberu začiatočných podmienok, vytvorenia nových statických alebo dynamických objektov hry, pozastavenie a zastavenie hry, uloženie stavu, pokračovanie v hre alebo jej načítanie, vytvorenie grafického používateľského rozhrania (GUI), využitie hudby, zvukových sekvencií v hre atď. Každý študent potom prispôsobí tieto univerzálne riešenia implementácii vlastnej hry. To ukazuje, že pri vytváraní počítačovej hry programátor používa všetky základné prvky programovacieho (vývojového) prostredia, dátové typy a dátové štruktúry, ktoré sú v ňom dostupné, a tiež prispieva k vytváraniu predprogramovaných prvkov. Vytváraním počítačových hier sa teória programovania spája s vývojom a implementáciou softvérových aplikácií (Pártová a kol., 2018; Stoffová, 2004;). Študenti tak získavajú dobré skúsenosti s programovaním a spájajú tiež teóriu s praxou. Študenti prezentujú svoje hotové projekty pred spolužiakmi, obhajujú svoje riešenia. Študenti spolu s učiteľmi vyhodnotia zložitosť riešenia. Autori predkladajú projektovú dokumentáciu spolu so svojím projektom, ktorého súčasťou je aj zdrojový kód, špecifikácia a dokumentácia pre vývojárov. Aj keď problémové a projektové vyučovanie programovania využívame v kombinovanej forme vyučovania (blended learnig), osvedčili sa nám aj v dištančnom vzdelávaní.

3 On-line výučba informatiky

Online výučba prebiehala na jednotlivých školách na rôznych platformách. Učitelia riešili výučbu a zároveň aj testovanie. Ako prvé začali učitelia


používať to, čo bolo pre nich už známe, to čo mali po ruke – EduPage. Nebáli sa možností, ktoré ponúka a ktoré v tradičnej výučbe používali len ojedinele. Vo vyučovaní „dištančnou formou“ mohli použiť prostredie EduPage, nielen na podporu ale aj na realizáciu všetkých fáz vyučovania. Tak prostredie EduPage sa začalo intenzívne použiť na prezentovanie učebnej látky, na nacvičovanie učiva a tiež pri testovaní získaných vedomostí.

Obrázok 5: On-line test vytvorený v prostredí EduPage

Obrázok 6: Vyhodnotenie on-line testu v prostredí EduPageEšte pred dištančným vzdelávaním, ktoré bolo nariadené počas korona krízy, učitelia primárne používali prostredie EduPage len na zadávanie známok a komunikáciu so žiakmi a rodičmi. Niektoré školy využívali EduPage aj ako elektronickú triednu knihu. Postupne sa ho naučili používať


aj na zadávanie domácich úloh a tvorbu testov (online testovanie). Výhodou prostredia EduPage pri tvorbe testov je možnosť miešania otázok a odpovedí, tlač testov, uloženie testov pre ďalšie školské roky, priradenie testu konkrétnym triedam či študentom, zadanie času a termínu testovania a automatické vyhodnotenie správnych odpovedí spojené s automatickým určením známok. Veľkou výhodou EduPage je možnosť vytvoriť stránku pre konkrétny predmet či učiteľa, na ktorú je možné pridať text a nahrať akýkoľvek súbor (textový dokument, videosekvenciu, odkaz na inú stránku atď.). Prístup na stránku sa môže nastaviť na neobmedzený (bez prihlásenia sa do konta EduPage) alebo s prístupom len po prihlásení. Takisto je možné vytvárať podstránky a meniť ich grafický dizajn.

Obrázok 7: Webová stránka predmetu Informatika/Programovanie

Na druhej strane treba pripomenúť, že prostredie EduPage nebolo nikdy vystavené 100%-nému využívaniu zo strany učiteľov a žiakov, keďže sa vyučovanie odohrávalo v triedach a nie on-line. Preto v prvých dňoch padalo a zamŕzalo – učitelia museli opakovane zadávať domáce úlohy a odosielať správy, pretože systém zlyhal a žiadna zmena sa neuložila. Pre mnohých učiteľov bol tento fakt odstrašujúci a preto hľadali alternatívu pre komunikáciu a on-line vyučovanie. Okrem EduPage sa v školách najčastejšie využíval a stále využíva balík Microsoft Office, z ktorého sa pre on-line vyučovanie využívala aplikácia Microsoft Teams. V prostredí Microsoft Teams má učiteľ možnosť vytvoriť si svoje skupiny (triedy), plánovať s nimi stretnutia, počas ktorých zdieľa nielen videonahrávku, ale aj svoju obrazovku a môže tak vyučovať akékoľvek učivo či predmet.


Balík Microsoft Office sa už niekoľko rokov využíva na vyučovanie základnej informatickej gramotnosti, žiaci sa učia pracovať s prostredím programov Word, Excel, PowerPoint či Access. Pre žiakov sa v týchto programoch vytvárajú učebné materiály a cvičenia, ktoré sa dajú jednoducho poslať a zdieľať cez EduPage alebo e-mail. Pri dištančnom vzdelávaní však nastal problém, pretože verziu, s ktorou pracujú žiaci v školách, nemusia mať doma a teda sa líši prostredie a funkcionality daného programu. Môžeme si porovnať prostredie Microsoft Word 2016 a Microsoft Word 97, ktorý žiaci doma stále používajú. Niektoré funkcie nie sú prístupné, prípadne nie sú na rovnakom mieste a žiaci z toho môžu byť zmätení. Rovnako nastáva problém, ak žiak nemá, napríklad z finančných dôvodov, zakúpený balík Microsoft Office a teda nemôže tieto materiály využívať. Spoločnosť Microsoft uviedla na trh možnosť využitia týchto balíkov on-line, čo počas dištančného vzdelávania využili viacerí učitelia a žiaci. Nevýhodou však je, že on-line verzia neponúka všetky funkcie off-line verzie.

Obrázok 8: Prostredie Microsoft Teamsčitelia a ani žiaci však nemuseli zostať len pri známych aplikáciách a prostrediach, ale mohli siahnuť po niečom novom a nevyskúšanom, čo pre mnohých z nich boli platformy od spoločnosti Google. Tá si už pred niekoľkými rokmi stanovila za svoju ďalšiu prioritu, orientovať sa na podporu elektronického vzdelávania – vyvíjať softvér pre školy. Vytvorili platformu Classroom (trieda), ktorá umožňuje tvorbu skupín, v rámci ktorých sa dá komunikovať, vyučovať a posielať zadania. Veľkou výhodou platformy Google Classroom je prepojenie Gmail konta s ostatnými platformami, ktoré Google ponúka a teda učiteľ/žiak dokáže pomocou

jedného prihlasovacieho mena a hesla využiť hneď niekoľko aplikácii – Docs, Sheets, Forms atď. Google Docs a Sheets sú obdobou textového a tabuľkového editora od spoločnosti Microsoft ponúkané v online verzii s možnosťou automatického ukladania súborov na cloud (Google Drive). Na testovanie žiakov sa dá využiť prostredie Google Forms, pomocou ktorého sa dajú vytvoriť nielen dotazníky, ale i on-line testy a môžu sa

zdieľať aj v prostredí Classroom.

Obrázok 9: Aplikácie od spoločnosti Google


Obrázok 10: Prostredie aplikácie ZoomKeďže u nás pretrváva klasická forma vyučovania, kedy učiteľ vysvetľuje nové učivo, žiak si ho zapisuje a potom ho aplikuje v praxi, učitelia zostali tejto forme verní aj počas dištančného vzdelávania. Využívali možnosť byť so žiakmi v kontakte „face-to-face“, aby im učivo vysvetlili a mohli reagovať na ich otázky. Na tieto účely boli využívané aplikácie Zoom a Webex. Obe aplikácie poskytujú možnosť plánovania hodín, zdieľania videozáznamov, obrazovky, súborov a chatovanie. Veľkou výhodou aplikácie Zoom je možnosť kreslenia na obrazovke, kedy sa môže využiť aktuálne zobrazený materiál, na ktorý sa dá písať, zvýrazňovať časť textu a pod., alebo sa vytvorí virtuálna interaktívna biela tabuľa. Rovnako je výborná možnosť nahrávať on-line hodiny, ktoré sa po ukončení hodiny konvertujú na MP4 súbor, ktorý je možné zdieľať so žiakmi v prípade, že sa hodiny nemohli zúčastniť, vypadlo im internetové pripojenie, zamrzol počítač a pod.

4 Záver

Pandémiou nanútené dištančné vzdelávanie skutočne prekvapilo každého učiteľa. Situácia diktovala svoje pravidlá a to, čo bolo doteraz dobrovoľné sa stalo nevyhnutnosťou. Problémy sa riešili za pochodu a klasické vyučovanie bolo nutné pretvoriť na moderné dištančné vzdelávanie. Mnohí pokrokovo zmýšľajúci učitelia, už predtým využívali možnosti moderných vzdelávacích technológií, aktivizujúce metódy, ktoré umožňujú individualizáciu a personalizáciu hromadného vyučovania. Takýchto učiteľov dištančné


vzdelávanie nezaskočilo skôr potvrdilo správnosť a podporilo ich snaženie vytvoriť alternatívny spôsob výučby, kde každý edukant používaním kvalitných výučbových materiálov, moderných vzdelávacích technológií uplatňuje svoje právo na „dobrého múdreho učiteľa“. Takýto spôsob výučby má ale aj svoje nedostatky. Nie každý aktér má vyhovujúce technické a technologické vybavenie a nie každý je rovnako technicky erudovaný a zbehlý v moderných digitálnych technológiách (Záhorec a kol. 2020). Bola to ale „veľká skúška pravdy“ o uplatnení digitálnych technológií vo vzdelávaní, o ich funkčnosti, užitočnosti a efektívnosti. Táto situácia a jej intenzívne riešenie prinieslo obrovský pokrok v oblasti rozvoja digitálnej gramotnosti a kompetencií tak edukátorov, ako aj edukantov (a ich rodičov).

Príspevok bol podporený projektami KEGA 012TTU-4/ 2018: Interaktívne animačno-simulačné modely vo vzdelávaní a KEGA 015TTU-4/ 2018 Interaktivita v elektronických didaktických aplikáciách a IGA_PdF_2019_043 s názvom „Analýza vybraných aktuálních problémů ve výuce informatického zaměřených předmětů s akcentem na on-line technologie“.

Literatúra1. Blaho, A. 2012. Informatika pre stredné školy – Programovanie v Delphi a

Lazaruse.2. vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, s. r. o.,2012. 144 s. ISBN 978-80-10-02308-0.

2. Brečka, P. – Valentová, M. – Hašková, A. 2019. Development of students` key competences and knowledge through interactive whiteboard. In: Ad Alta: Journal of Interdisciplinary Research, Roč. 9, č. 1 (2019), s. 19-28, ISSN 1804-7890

3. Czakóová, K. 2014. Interaktív alkalmazások és oktatóprogramok fejlesztése. In. Juhász, Gy. – Horváth, K. – Strédl, T. – Árki, Z. (eds.): Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Univerzity J. Selyeho – 2014 „Vzdelávanie a veda na začiatku XXI. storočia“ : Sekcie pedagogických vied. Proceeding of electronic version of reviewed contributions (CD-ROM). Komárno : Univerzita J. Selyeho, 2014. s. 462 - 466. ISBN 978-80-8122-103-3.

4. Feszterová, M. 2018. Interdisciplinary E-learning Course Focused on the Theme of Waste. In. SGEM 2018 : proceedings from 5th International Multidisciplinary Scientific Conference on Social Sciences and Art, volume 5, Albena, 26 August - 1 September 2018. - Albena : STEF92, 2018. - ISBN 978-619-7408-56-0, P. 443-449. . DOI 10.5593/sgemsocial2018/3.

5. Karpielová, M. 2020. Spracovanie elektronického vzdelávacieho kurzu na vyučovanie programovania v prostredí Construct 2 [Diplomová práca]. Trnavská univerzita v Trnave, Pedagogická fakulta, Katedra matematiky a informatiky. Trnava: TU PdF, 2020, 129 s.


6. Koreňová, L. 2015. What to use for mathematics in high school: PC, tablet or graphing calculator. In International Journal for Technology in Mathematics Edu-cation, vol. 22, No. 2, 2015a, pp. 59–64. ISSN 1744-2710. WOS:000389187500004

7. Kučera, P. 2016. Creating with Python. 77 s. ISBN 978-80-972537-3-8. 8. Mišút, M. – Pribilová, K. 2013. Communication impact on project oriented

teaching in technology supported education. In: Lecture notes in electrical engineering. - ISSN 1876-1100. - Vol. 152 (2013), p. 559-567.

9. Némethová, S. 2019. Spracovanie elektronického vzdelávacieho kurzu na vyučovanie programovania v prostredí Lazarus. [Diplomová práca] – Trnavská univerzita v Trnave – Pedagogická fakulta – Katedra matematiky a informatiky. Vedúci práce: Veronika Gabaľová, Trnava : PdF, TU, 2019, 87 s.

10. Partová, E. – Žilková, K. – Gunčaga, J. 2018. Desing of educational applets for increasing children`s abilities to recognize patterns. E-learning and smart learning environment for the preparation of new generation specialists, roč. 10, 1. vyd., Katowice: Uniwersytet Śląski w Katowicach, 2018. S. 229-242

11. Pokorný, M. 2018. Interactive elements can increase the efficiency of e-learning course /. In: Advances in education research. - ISBN 978-1-61275-056-9. - ISSN 2160-1070. - S. 173-178.

12. Pšenáková, I. – Szabó, T. 2018. Interactivity in learning materials for the teaching /. In: ICETA 2018. - Danvers : IEEE, 2018. - ISBN 978-1-5386-7912-8. - CD ROM, S. 445-450.

13. Stoffová, V. 2018. How to Create and How to Use Didactic Educational Software . In: eLearning & Software for Education . 2018, Vol. 1, p. 487-494

14. Stoffová, V. 2004. Počítač univerzálny didaktický prostriedok. 2004. FPV UKF v Nitre. 172 s. ISBN 80-8050-765-1.

15. Záhorec, J. – Hašková, A. – Munk, M. 2020. Digitálna gramotnosť učiteľov v kontexte ich profesijnej prípravy. Bratislava: UK, 2020 (v tlači)

Recenzovala: Prof. PaedDr. Alena Hašková, CSc.

Kontaktprof. Ing. Veronika Stoffová, CSc., Mgr. Silvia Némethová,Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v TrnavePriemyselná 4, 917 01 Trnava

Katedra technické a informační výchovy, Pedagogická fakulta, Univerzita Palackého v Olomouci, Žižkovo nám. 5, 771 40 Olomouc, Č[email protected], [email protected]

mailto:[email protected]

Documents

didmattech.inf.elte.hudidmattech.inf.elte.hu/wp-content/uploads/form-maker/295.docx · Web viewo moderných informačno-komunikačných a iných vzdelávacích technológiách bez