6.1 Internet a WWW

6.1.1 Internet

Internet je celosvetové prepojenie počítačov, niekedy označované aj ako sieť sietí. Tvorí ho obrovské množstvo počítačov a počítačových sietí rôznych typov, ktoré sú navzájom poprepájané a schopné komunikovať vďaka jednotnému rozhraniu, tzv. komunikačnému protokolu. Nad týmto rozhraním boli vytvorené tzv. internetovské služby, ktoré nám umožňujú komunikovať, získavať, vyhľadávať a prezentovať informácie.

Stručná história Internetu

Internet sa vyvinul z pôvodnej siete ARPANET, ktorá vznikla okolo roku 1971 pre potreby vojenského priemyslu v USA. Pôvodne armádna sieť ARPANET sa postupne rozširovala aj pre ďalšie výskumné a akademické inštitúcie. Začiatkom 80. rokov sa armádna časť ARPANET-u odčlenila, čo umožnilo, aby sa do zvyšku siete mohli pripojiť mnohé ďalšie inštitúcie nielen z USA, ale aj zo zahraničia. Počet pripojených inštitúcií neustále rástol a najmä po sprístupnení Internetu (ako jednoducho nazvali zvyšok po sieti ARPANET) pre komerčné využitie nastal obrovský rozmach a nárast veľkosti Internetu do dnešnej vcelku impozantnej podoby.

Komunikačný protokol

Jednotlivé počítače a počítačové siete, ktoré sú pripojené do Internetu, môžu byť rôznych typov. Ich počítače môžu mať rôzne architektúry a môžu používať rôzne operačné systémy. Aby tieto rôznorodé počítače mohli spolu v Internete komunikovať, musia komunikovať rovnakým spôsobom. To znamená, že musia používať rovnaký komunikačný protokol.  Pre komunikáciu v Internete sa používa protokol TCP/IP (Transmission Control Protocol / Internet Protocol), ktorý sa vyznačuje najmä tým, že:

Údaje sa po sieti prenášajú v malých častiach - paketoch. Vysielací počítač najprv rozdelí prenášané údaje na pakety, ktoré sa prenesú po sieti a prijímací počítač poskladá jednotlivé pakety do pôvodného celku. To sa realizuje časťou protokolu TCP.

Celá komunikácia v Internete je vlastne iba prenos paketov, čo zabezpečujú špecializované komunikačné počítače, ktoré sa nazývajú smerovače (routers). Smerovače hľadajú aktuálnu najpriechodnejšiu cestu po sieti od vysielajúceho k prijímaciemu počítaču. Pri výpadku spojenia sú schopné nájsť náhradnú cestu, ak takáto cesta existuje. Toto je realizované časťou protokolu IP.

Adresácia v Internete a IP-adresa

Každý počítač v Internete musí mať svoje jedinečné označenie, tzv. IP-adresu. IP-adresa je tvorená štyrmi maximálne 8-bitovými číselnými hodnotami, ktoré zvykneme oddeľovať od seba bodkami. IP-adresa môže byť vyjadrená ako číselná adresa (napr. 192.108.133.10) alebo

ako doménová adresa. Doménová adresa je symbolický - znakový ekvivalent číselnej adresy v tvare:

uzol.doména

Uzol predstavuje meno počítača, ktorý spája lokálnu sieť s Internetom. Doména predstavuje určitý priestor, ktorý je organizovaný hierarchicky. Skladá sa z častí – subdomén oddelených bodkou. Posledná subdoména v doménovej adrese je vrcholová a obyčajne označuje krajinu (sk, cz, uk, nl,...). Výnimku tvoria USA, ktoré používajú ako vrcholovú doménu oblasť pôsobenia (edu – školstvo, mil – armáda, gov – vláda). Doménové adresy sa tvoria mnemonicky, napríklad:

www.kosice.sk , www.humor.sk , www.divadlo.cz

Spôsob práce typu klient/server

Mnohé služby Internetu pracujú v tzv. klient/server režime práce, ktorý je založený na spolupráci a deľbe práce medzi dva prvky: klienta a server. Server poskytuje vykonanie určitej služby a klient tieto služby požaduje alebo používa, pričom server aj klient sú určité programy. Tieto programy môžu pracovať na jednom a tom istom počítači, ale v praxi je však oveľa bežnejšie, že počítače vykonávajúce tieto programy sú od seba vzdialené aj tisícky kilometrov a sú prepojené sieťou.

Analogicky potom zvykneme označovať príslušné počítače vykonávajúce dané programy, ako klient a server. Ten istý počítač môže byť voči jednému počítaču klientom a súčasne voči ďalšiemu serverom. Usporiadanie a najmä vzdialenosť počítačov klienta a servera ovplyvňuje dobu prenosu požadovaných informácií a z tohto dôvodu je veľmi dôležité používať najbližší server.

Hostiteľský počítač

Každý počítač v Internete, ktorý poskytuje určité služby pre používateľov, označujeme ako hostiteľský počítač (hostiteľ). Hostiteľský počítač poskytuje služby predovšetkým pre vlastných používateľov (majú na ňom svoje používateľské účty - vyhradený priestor na disku, možnosť spúšťať určité programy, prístupové práva a pod.). Jednotlivé hostiteľské počítače sa špecializujú na poskytovanie rôznych služieb. Niekedy ich služby môžeme využívať aj vtedy, ak na nich nemáme svoj účet. Umožňujú nám anonymný prístup, so všeobecne známym prihlasovacím menom a heslom. Ako meno spravidla uvádzame guest alebo anonymous a ako heslo vlastnú e-mail adresu.

Niektoré hostiteľské služby sú pre používateľov také populárne, že nestačia uspokojiť všetkých záujemcov. Preto sa poskytovatelia služieb Internetu v niektorej inej krajine rozhodnú poskytovať rovnakú službu a vytvoria kópiu populárneho servera (samozrejme so súhlasom vlastníka). Toto sa nazýva zrkadlený server (tzv. mirroring, mirror server).

Pripojenie do Internetu

Aby sme mohli pracovať v Internete, musíme byť k nemu pripojení – musíme mať patričné technické a programové vybavenie počítača. Technické vybavenie musí zahŕňať aj pripojovaciu linku, ktorou môže byť linka lokálnej počítačovej siete, alebo – ak sa pripájame

napríklad z domu – telefónna linka prepojená s počítačom pomocou špeciálneho zariadenia – modemu.

Naše pripojenie do Internetu zabezpečí poskytovateľ služieb Internetu (Internet Service Provider - ISP), čo je inštitúcia (štátna alebo súkromná, nezisková alebo komerčná), s ktorou sa musíme dohodnúť a zaplatiť jej príslušné poplatky - za zriadenia pripojenia aj za ďalšie používanie pripojenia. Na Slovensku poskytuje pripojenie do Internetu mnoho firiem (SANET, NOVITECH, IBM, ST, NAPRI, NEXTRA, ...), ktoré sa líšia najmä ponúkanou prenosovou rýchlosťou, poskytovaným rozsahom služieb a cenou. Pri výbere poskytovateľa internetovských služieb by sme mali starostlivo zvážiť svoje potreby, ponuku služieb a cenu.

Cvičenie 11. Na adrese http://www.six.sk/ v spodnej časti stránky nájdete zoznam

poskytovateľov internetových služieb na Slovensku. Prezrite si aj kontaktné adresy a technické detaily, najmä rýchlosť prepojenia do Six. Prezrite si aj prehľad záťaže liniek jednotlivých poskytovateľov služieb.

Prehľad internetovských služieb

Internetovské služby nám umožňujú napríklad:

posielať správy našim známym na celom svete nakupovať aj platiť za tovar rezervovať letenky, pozrieť ponuku zájazdov u cestovných kancelárií kontrolovať stav účtov v banke a dávať príkazy na úhradu čítať noviny, predpoveď počasia, televízny program a mnoho ďalších činností – napríklad aj učiť sa

V tejto časti sa zoznámime s niektorými základnými službami Internetu. Tieto služby sa vyvíjali postupne. Ich originálne anglické názvy sú často názvami programov, ktoré tieto služby poskytujú. Pre viaceré služby sa používa aj viac názvov. V slovenskom jazyku sa zaužívali slovenské názvy služieb, ale používajú sa aj prebrané anglické názvy. Preto v ďalších častiach v nadpise sú za slovenským názvom v zátvorke vymenované aj ďalšie názvy, ktoré sa používajú pre túto službu. Môžete sa s nimi stretnúť na Internete aj v rôznych typoch príručiek a návodov na používanie Internetu.

Vzdialený terminál (TELNET)

Táto služba je historicky najstaršia a umožňuje nám používať náš počítač ako terminál vzdialeného počítača. Vďaka príslušnému programu náš počítač vysiela nami zadané povely vzdialenému počítaču a odpovede vzdialeného počítača zobrazuje na obrazovku nášho počítača. Podľa kvality a schopnostií príslušného programu môžeme pracovať buď iba v textovom režime, ale existujú terminálové programy, ktoré podporujú plnegrafický režim práce pomocou myši, umožňujú skopírovať obsah obrazovky na tlačiareň alebo do súboru, vytvoriť súčasne spojenie s viacerými počítačmi a podobne. Najznámejším predstaviteľom programov pre prácu na vzdialenom počítači je program Telnet.

Prenos súborov medzi počítačmi (FTP - File Transer Protocol)

Pomocou tejto služby, skrátene označovanej ako FTP, môžeme prenášať dáta medzi našim (lokálnym, domovským) počítačom a vzdialeným počítačom, tzv. FTP serverom. Po nadviazaní spojenia medzi lokálnym a vzdialeným počítačom v závislosti od prístupových práv môžeme prenášať dáta zo vzdialeného počítača na lokálny alebo opačne. Táto služba sa najčastejšie používa na kopírovanie voľne šíriteľných programov z FTP serverov.

Elektronická pošta (MAIL, e-mail)

Táto služba patrí dnes k najčastejšie používaným službám Internetu. Slúži na výmenu informácií formou elektronických správ. Funguje ako analógia s bežnou poštou: napíšeme list, adresu, prípadne pribalíme nejakú prílohu a pošleme. List môžeme poslať jednému adresátovi, ale aj celej skupine adresátov, prípadne si vytvoriť kópiu listu pre vlastné potreby. Podobne ako v bežnom živote, aj pri elektronickej pošte máme svoju schránku, do ktorej je doručovaná naša pošta. Túto schránku môžeme otvoriť, prečítať si poštu, vybaliť prípadné prílohy, nepotrebnú poštu zahodiť a dôležitú poštu si odložiť do priečinkov.

Môžeme si vytvoriť vlastný zoznam adresátov a ich adries, ktorý nám uľahčí posielanie listov elektronickou poštou.

Diskusné kluby (Listserver)

Táto internetovská služba je nadstavbou elektronickej pošty. Funguje vcelku jednoducho: na hostiteľskom počítači pracuje program listserver, ktorý obhospodaruje viac diskusných klubov. Diskusný klub je vytvorený ako zoznam adries jednotlivých členov klubu. Každá správa, ktorá je elektronickou poštou doručená na adresu diskusného klubu, sa automaticky rozpošle všetkým členom diskusného klubu. Aby sme sa stali členmi diskusného klubu, musíme sa do neho prihlásiť a keď už nechceme byť jeho členmi, tak sa z neho odhlásime.

Elektronické konferencie

Pomocou tejto služby pristupujeme k príspevkom uverejneným na elektronickej konferencii ako na nástenke. Príspevky môžeme prečítať, poslať na ne odpoveď (alebo odpoveď na odpoveď...), môžeme poslať nový príspevok, nechať si posielať reakcie na náš príspevok atď.

Na rozdiel od elektronickej pošty či diskusného klubu príspevky nechodia k nám, ale my musíme prísť za nimi. K tejto službe môžeme pristupovať dvojakým spôsobom:

pomocou www stránok poskytujúcich prístup k jednotlivým príspevkom – vtedy hovoríme o diskusných fórach

pomocou špecializovaných programov (napr. Internet News) a vtedy hovoríme o diskusných skupinách

Interaktívna komunikácia (CHAT, IRC, ICQ)

Týmto termínom označujeme internetovské služby, ktoré umožňujú komunikovať interaktívne (online), kedy odosielateľ aj príjemca sú súčasne prítomní a v podstate sa môžu rozprávať pomocou Internetu. Rozhovor môže byť vedený písomne (krátkymi textovými správami), ale dnes už aj normálnou rečou (ako cez telefón), ba aj obrazovo-zvukovým

spojením, kedy sa komunikujúci nielen počujú, ale aj vidia (ako vo videotelefóne, tu označovanom ako videospojenie či videokonferencia). Využívanie týchto možností vyžaduje príslušné technické a programové vybavenie, najmä mikrofón, reproduktory a prípadne kameru pripojenú k počítaču. Mnoho týchto služieb využíva WWW pre zjednodušenie ich používania.

GopherGopher bola jedna z prvých služieb, ktorá umožňovala interaktívny prístup k informáciám uloženým na Gopher-serveroch. Tieto informácie sú dostupné pomocou ponúk, ktoré majú stromovú štruktúru. V ponukách sú okrem samotných informácií uložené aj odkazy na iné ponuky, ktoré môžu byť uložené na tom istom Gopher-serveri alebo na ľubovoľnom inom Gopher-serveri. Dnes sa už táto služba využíva zriedkavo a je nahrádzaná službou WWW.

World Wide Web (WWW, WEB, web, 3W)

Táto internetovská služba, označovaná aj ako WWW alebo Web, patrí k najaktuálnejším a k najčastejšie využívaným službám Internetu. Vyplýva to z určenia tejto služby, ktorým je:

zdokonalenie možností vyjadrenia informácií na Internete pomocou plnegrafických a multimediálnych prvkov,

uľahčenie používania internetovských služieb.

WWW je internetovská služba typu klient/server, kde na WWW-servri sú uložené údaje vo forme tzv. WWW stránok, ktoré okrem textu môžu obsahovať fotografie, obrázky, animácie, zvuk, video ako aj odkazy na iné WWW stránky. Pomocou WWW-klienta, tzv. prezerača, si môžeme prezerať WWW stránky a pomocou odkazov si jednoducho zobraziť ďalšie WWW stránky.

Vyhľadávacie služby

Rýchlym rozmachom Internetu vzrástol aj počet používateľov Internetu, aj množstvo informácií uložených na Internete. Preto vznikli rôzne vyhľadávacie služby, ktoré nám umožnia nájsť požadované informácie na Internete a tak používať Internet nielen na komunikáciu ale aj ako zdroj informácií. Tieto typicky klient/server služby využívajú databázy informácií, ktoré sú vytvorené a udržiavané na niektorých počítačoch na Internete. Pomocou klientskych programov si môžeme vyhľadať napríklad:

na ktorom FTP serveri nájdeme hľadaný súbor, elektronickú adresu hľadaného používateľa Internetu, adresy www stránok, obsahujúce hľadané informácie.

 

6.1.2  WWW - World Wide Web

WWW je jednou z  najrozšírenejších služieb počítačovej siete Internet. V preklade jej názov znamená „celosvetová pavučina". Pomocou WWW si môžeme prezerať, hľadať a vystavovať vlastné informácie a zároveň používať všetky ostatné internetové služby.

Pomocou prehliadacieho programu si môžeme zobraziť množstvo WWW stránok, ktoré sú uložené na jednotlivých serveroch v sieti Internet. Každá WWW stránka môže byť ľubovoľne veľká a môže obsahovať textové informácie, obrázky, fotografie, animované klipy, videozáznamy a ďalšie prvky, ktoré môžu byť doplnené prehrávaním zvuku. WWW stránka môže obsahovať aj odkazy na iné WWW stránky, alebo na iné miesto v tej istej stránke. Tak vznikne štruktúra stránok, ktorá pripomína pavučinu..

WWW je vybudovaný na princípe klient/server:

WWW server obsahuje dokumenty, ktoré chce jeho správca zverejniť. Väčšina týchto dokumentov je voľne prístupná komukoľvek, avšak v prípade potreby je možné prístup obmedziť vyžiadaním hesla. Niektoré servery umožňujú aj zašifrovaný prenos dôležitých alebo citlivých dokumentov (tajné materiály, osobné údaje, čísla kreditných kariet, a pod.). Úlohou WWW servera je čakať na požiadavku klienta, ktorú následne vybaví.

WWW klient je program (často nazývaný prehliadač-browser), ktorý umožňuje používateľovi prístup ku stránkam, ktoré sú uložené na WWW servroch.

Po kliknutí na odkaz na WWW dokument:

klient nadviaže spojenie s príslušným serverom, požiada server o zaslanie vybraného dokumentu, server odošle požadovaný dokument alebo odpovie chybovým hlásením, ak došlo k

neočakávanému stavu (napr. požadovaná WWW stránka nie je na servri uložená alebo klient nevie nadviazať spojenie so serverom, ...),

prehliadač zobrazí požadovanú stránku.

Každý dokument na WWW má svoju jedinečnú adresu, tzv. URL adresu (Uniform Resource Locator), ktorá obsahuje:

adresu servera, na ktorom je uložený dokument, meno dokumentu,

spôsob komunikácie, v niektorých prípadoch aj doplňujúce informácie.

Samotná štruktúra adresy URL je pomerne komplikovaná a jej tvar je navrhnutý tak, aby vyhovoval pre najrôznejšie služby Internetu od elektronickej pošty, cez prenos súborov až po samotné WWW dokumenty. Tvar základnej štruktúry URL je:

Schéma:Špecifikácia 

kde schéma určuje jednu z nasledujúcich služieb, pomocou ktorej získame informáciu:

ftp     - prenos súborov, http    - prístup k WWW stránkam, Gopher  - prístup na Gopher server, mailto  - odoslanie elektronickej pošty, file    - prístup k súboru na klientskom počítači, telnet  - prístup k serveru so službou Telnet, wais    - prístup k vyhľadávacím serverom, news    - prístup k informáciám na News serveri.

Špecifikáciu môžeme podrobnejšie rozpísať takto:

//používateľ:heslo:@počítač:port/cesta

Nezľaknime sa hrôzostrašne vyzerajúceho zápisu, pretože vo väčšine prípadov URL adresu generuje priamo prehliadač WWW stránok.

Tvar URL adresy pre jednotlivé schémy uvádzame v nasledujúcich príkladoch:

http://www.kosice.sk/     -   zobrazenie WWW stránky s adresou www.kosice.sk, http://altavista.digital.com  -   štart vyhľadávania na vyhľadávacom serveri

ALTAVISTA. ftp://ftp.uakom.sk/pub/mcafee/wsc251e1.zip -  prenos súboru wsc251e1.zip z ftp

servera ftp.uakom.sk mailto:rasto@telegrafia.sk -   odoslanie správy autorovi týchto riadkov, gopher://fpedas.utc.sk:70/ -  pripojenie na gopher server Fakulty Prevádzky a

Ekonomiky dopravy Žilinskej univerzity. file://C:/temp/welcome.html  -  sprístupnenie dokumentu na lokálnom počítači v

adresári c:/temp.

WWW stránky prezeráme pomocou prehliadacích programov tzv. prehliadačov alebo browserov. Existujú dva základné typy prehliadačov:

textové - zobrazujú WWW stránky iba v textovom tvare, miesto obrázkov a iných multimediálnych prvkov zobrazia len informáciu o vloženom multimediálnom prvku. Tieto sú už zastaralé a prakticky sa nepoužívajú.

plnegrafické - zobrazujú úplný obsah WWW stránky s obrázkami, videozáznamami a ďalšími multimediálnymi prvkami.

Prehliadač zobrazí na obrazovke počítača okno, v ktorom zobrazuje vybranú WWW stránku. Ak chceme, aby prehliadač zobrazil WWW stránku, požijeme niektorý z nasledujúcich postupov:

Zadefinujeme prehliadaču adresu WWW stránky ak ju poznáme, lebo WWW neobsahuje úplný zoznam WWW stránok.

Aktivujeme odkaz na WWW stránku v zobrazenej stránke kliknutím myšou. Týmto spôsobom jednoducho prechádzame zo stránky na stránku (používa sa na to aj pojem surfovanie po Webe).

Ak nepoznáme adresu WWW stránky, ale vieme aké informácie na WWW hľadáme, použijeme niektorý z vyhľadávačov, aby nám zobrazil adresy WWW stránok s hľadanými informáciámi.

WWW obsahuje množstvo zaujímavých stránok. WWW stránky si vytvárajú vládne a mimovládne organizácie, aj súkromné osoby. Nájdeme na nich množstvo novín, časopisov, dokonca rádiostaníc, ktoré vysielajú na WWW, informácie o nadáciách, firmách, o programoch Európskej únie, či možnostiach nákupu a predaja alebo strávenia príjemnej dovolenky. Pomocou WWW môžeme poslať pohľadnicu elektronickou poštou, ale aj si vypočuť napríklad uvítaciu reč prezidenta Spojených štátov. WWW ponúka veľké možnosti aj vo výučbe. Na WWW stránkach môžeme nájsť jednotlivé kurzy, alebo aj celé výukové programy. Niektoré WWW stránky sa denne menia, iné sa menia iba zriedkavo – napr. mapa mesta.

WWW stránky okrem toho, že obsahujú informácie, môžu poskytovať aj služby. Pomocou nich môžeme posielať elektronickú poštu, SMS správy, komunikovať pomocou chat, počúvať rádio, …Na Internete sú vystavené milióny www stránok. Každý z nás si tam môže vystaviť svoju www stránku a na nej zverejniť ľubovoľné informácie: pravdivé aj zavádzajúce.

Práve vďaka tomu, že každý môže na Internete publikovať svoje informácie aj dezinformácie, je vhodné pouvažovať nad dôveryhodnosťou informácií, ktoré na Internete nájdeme. Ak hľadáme informácie o nejakom výrobku, pozrime sa na stránky výrobcu. Informácie o škole a možnostiach štúdia, či výsledkoch prijímacich skúšok nájdeme na oficiálnych stránkach školy.  Informácie o ministerstvách, programe vlády a jej členoch zase nájdeme na oficiálnych stránkach vlády, poštové smerovacie čísla zase nájdeme na stránkach slovenskej pošty.

 6.1.3  Microsoft Internet Explorer

Microsoft Internet Explorer je plnegrafický WWW prehliadač od firmy Microsoft. Je najrozšírenejší vďaka tomu, že je dodávaný ako súčasť operačného systému Windows a že je voľne šíriteľný. Kedykoľvek si môžeme z Internetu nainštalovať najnovšiu verziu tohto programu z adresy http://www.microsoft.com/windows/ie/. Tým, že je tento program voľne šíriteľný, môžeme ho z tejto WWW stránky nakopírovať napr. na CD, ktoré vytvárame.

Internet Explorer naštartujeme:

z ponuky Štart – Programy – Internet Explorer alebo kliknutím na jeho tlačilo  v paneli rýchleho spustenia, alebo na zástupcu

programu na pracovnej ploche.

Po spustení sa zobrazí základné okno programu a v ňom sa zobrazí WWW stránka, ktorá je nadefinovaná ako tzv. domovská (úvodná) stránka prehliadača - HomePage.

Teraz si popíšeme jednotlivé časti okna:

V hornej časti okna je zobrazený titulný pruh okna. Je v ňom ikona programu Internet Explorer, za ňou nasleduje meno zobrazenej www stránky a za ním názov programu Microsoft Internet Explorer

 

V pravej časti okna sú tri ovládacie tlačidlá:

o Tlačidlom s krížikom ukončíme prácu s programom a jeho okno sa zatvorí. o Prostredným tlačidlom zväčšíme okno na celú obrazovku. Všimnite si, či okno

vášho programu je zobrazené na celú obrazovku. Ak nie, kliknite na prostredné ovládacie tlačidlo. Teraz sa tvar ovládacieho tlačidla zmenil. Ak na neho znova klikneme, okno programu sa zmenší na pôvodnú veľkosť.

o Ovládacím tlačidlom s podčiarknikom zmninimalizujeme okno programu. Naďalej sa bude zobrazovať jeho tlačidlo v hlavnom paneli. Ak klikneme na toto tlačidlo, znova sa zobrazí okno programu.  

Pod titulným pruhom okna sa zobrazuje príkazový riadok (hlavné menu) a panely nástrojov:

 

Pomocou nich zadávame príkazy programu Internet Explorer. V paneli Adresa je zobrazená adresa tej www stránky, ktorá je zobrazená v okne programu.  Ak v našom okne nemáme zobrazené panely nástrojov, zobrazíme si ich pomocou príkazu Zobraziť – Panely nástrojov. Zobrazí sa podponuka s menami panelov nástrojov, z ktorej vyberieme tie panely nástrojov, ktoré chceme mať zobrazené:

Najväčšiu plochu okna tvorí pracovná plocha, v ktorej sa zobrazuje obsah vybraných www stránok.

Ak sa celý obsah WWW stránky nevojde do okna, zobrazujú sa rolovacie pruhy, pomocou ktorých si vieme prezrieť celý obsah okna.

V spodnej časti okna sa zobrazuje stavový riadok programu. Ak ho nemáme zobrazený, zobrazíme si ho príkazom Zobraziť – Stavový riadok.

Cvičenie 21. V programe MS Internet Explorer si zobrazte všetky panely nástrojov  a

všimnite si ako ktorý vyzerá.

2. Upravte zobrazovanie panelov tak, aby sa zobrazoval štandardný panel a panel adries.

3. Príkazom Zobraziť – Panely nástrojov  – Prispôsobiť upravte spôsob zobrazovania panelu nástrojov. Postupne zobrazte veľké aj malé ikony s textovým popisom aj bez neho. Vyberte si ten spôsob, ktorý sa vám najviac páči.

Prezeranie WWW stránok

WWW stránku si môžeme zobraziť (sprístupniť) rôznymi spôsobmi:

Zobrazenie WWW stránky zadaním adresy

Adresu WWW stránky, ktorú si chceme zobraziť, zapíšeme do panela adresy a potvrdíme klávesom Enter.

Po potvrdení adresy stránky najprv program nadviaže spojenie so serverom, na ktorom je stránka uložená, a potom sa začne prenos jednotlivých častí stránky, ktoré sa postupne zobrazujú. Počas zobrazovania stránky sa v stavovom riadku programu zobrazuje stav

a na konci príkazového riadku sa mení obrázok:  

Najprv sa prekopíruje na náš počítač samotný text stránky a potom sa postupne zobrazujú obrázky na stránke. Zobrazovanie stránky môže trvať aj dlhšiu dobu, najmä ak sme pripojení do Internetu linkou s malou prenosovou rýchlosťou alebo ak stránka obsahuje množstvo grafických prvkov. Aby sa urýchlilo zobrazovanie WWW stránok, používajú sa tzv. proxy servery. Tieto sú umiestnené medzi naším serverom a nejakým vzdialeným serverom. Majú veľkú pamäť, do ktorej sa ukladajú kópie WWW stránok, ktoré si zobrazil niektorý z používateľov tohto servera. Ak si aj iný používateľ chce zobraziť rovnakú stránku, táto sa zobrazí z proxy servera, čo je oveľa rýchlejšie ako keby sa prenášala zo servera, na ktorom je uložená.

Ak nahrávanie stránky trvá veľmi dlho, môžeme ho prerušiť tlačidlom Zastaviť . Tým sa preruší nahrávanie WWW stránky a v okne zostane zobrazená len doteraz nahraná časť obsahu stránky. Napriek prerušeniu sa dokončí prenos celej WWW stránky na server – to je počítač, prostredníctvom ktorého sme pripojení do Internetu. Na servri sa kompletná WWW stránka uloží do vyrovnávacej pamäte. Pri ďalšej požiadavke na zobrazenie tejto stránky sa zobrazí zo servera, čo je spravidla omnoho rýchlejšie.

Ak je požadovaná WWW stránka už celá zobrazená, jej adresa je zapísaná v paneli Adresa.

Ak sa pri zadávaní adresy pomýlime a zadáme chybnú adresu, zobrazí sa stránka s chybovým hlásením:

ak neexistuje zadaný server, zobrazí sa chybové hlásenie Požadovaný dokument je nedostupný

ak na serveri nie je uložená požadovaná stránka, zobrazí sa chybové hlásenie Stránka sa nedá zobraziť

Okrem obsahu WWW stránky sú niekedy zaujímavé aj vlastnosti stránky ako napríklad dátum poslednej zmeny. Zobrazíme ich príkazom Súbor – Vlastnosti.

Cvičenie 31. Postupne si zobrazte stránky www.zoznam.sk, www.microsoft.com,

www.louvre.fr . 2.

Zobrazenie WWW stránky pomocou odkazu

Najčastejšie si WWW stránku zobrazujeme kliknutím na odkaz v práve zobrazenej WWW stránke. Odkazom môže byť zvýraznený text, tlačidlo alebo obrázok. Ak nastavíme ukazovateľ kurzora na odkaz, zmení sa zo šípky na ruku s ukazujúcim prstom. V stavovom riadku sa zobrazí adresa stránky, na ktorú odkaz odkazuje. Po kliknutí na odkaz sa zobrazí táto stránka.

Dobrým zvykom je zobrazovať textové odkazy inou farbou a podčiarknuté. To uľahčuje vyhľadávanie odkazov v texte. Odkaz, na ktorý sme už klikli, sa zobrazí ešte inou farbou.Tak máme prehľad, ktorý odkaz sme si už zobrazili a ktorý nie.

Zobrazovanie WWW stránok klikaním na odkazy sa nazýva aj surfovanie. Pomocou odkazov jednoducho prechádzame z jednej stránky na druhú, nachádzame ďalšie zaujímavé odkazy a zobrazujeme si ďalšiu stránku.

Keď si zobrazenú stránku prečítame alebo ak zistíme, že je na nej niečo iné, ako sme očakávali, môžeme sa jednoducho vrátiť na predchádzajúcu stránku kliknutím na tlačidlo Dozadu. Vtedy sa zvýrazní aj tlačidlo Dopredu. Ak na neho klikneme zobrazí sa tá stránka, z ktorej sme sa pred chvíľou vrátili späť. Program si totiž ukladá zoznam všetkých WWW stránok, ktoré sme si zobrazili od spustenia programu. Ak klikneme na šípku dole vedľa tlačidla Dozadu alebo Dopredu zobrazí sa zoznam stránok. Stránku si zobrazíme kliknutím na stránku v zozname.

Zoznam adries stránok, ktoré sme zadali do poľa adresy sa zobrazí kliknutím na šípku dole v paneli adresy. Výberom adresy WWW stránky sa stránka zobrazí.

Cvičenie 41. Zobrazte si stránku www.zoznam.sk. Pomocou rolovacieho pruhu si prezrite

celú stránku. Pozrite si predpoveď počasia aj kurzový lístok. 2. Prezrite si odkazy z tejto stránky a zobrazte si prehľad kurzu pre Euro,

pomocou odkazu Vlak/Bus nájdite spojenie napríklad z Košíc do Podbrezovej. 3. Na prechádzanie medzi stránkami použite tlačidlá Dopredu a Dozadu.

4. Prečítajte si zaujímavé články z dnešnej tlače. Ak vás niektorý článok zaujme, prečítajte si ho celý.

5. Zobrazte si www.szm.sk, www.post.sk, www.surf.sk, www.bomba.sk a prepínajte sa na ďalšie stránky použitím odkazov.

6. Na http://top100.stranky.sk nájdete zoznam 100 stránok, ktoré boli vyhodnotené ako najkvalitnejšie. Pozrite si niektoré z nich.

Uloženie a tlač WWW stránky

Obsah zobrazovanej WWW stránky si môžeme uložiť príkazom Súbor – Uložiť ako. Pri ukladaní vyberieme typ súboru podľa toho, čo všetko z WWW stránky chceme uložiť.

Výberom typu v poli Typ súboru:

Stránka WWW, úplná - sa uloží celá WWW stránku spolu s obrázkami, animáciami a prípadnými zvukmi, čo je náročné na voľný priestor na pevnom disku. Výsledný objekt je WWW stránka, ktorú si prezeráme ľubovoľným prehliadacím programom.

Stránka WWW, iba HTML - sa uložia iba textové informácie z WWW stránky. Ušetrí sa tým miesto na disku, ale ak sú obrázky nositeľom informácie, tieto informácie sa strácajú. Výsledný objekt je tiež WWW stránka, ktorú si prezeráme ľubovoľným prehliadacím programom.

Textový súbor - sa uložia iba textové informácie do textového súboru, ktorý je možné ďalej upravovať programami pre spracovanie textov, napríklad MS Word alebo WordPad.

Z WWW stránky si môžeme skopírovať iba časť textu alebo niektorý obrázok:

1. Označíme časť WWW stránky, ktorú si chceme skopírovať 2.  Klávesovou skratkou Ctrl+C ju skopírujeme do schránky 3.  Zo schránky ju vložíme do iného dokumentu klávesovou skratkou Ctrl+V

Ak nájdeme na WWW stránke zaujímavý obrázok, môžeme si ho skopírovať alebo nastaviť ako pozadie svojej pracovnej plochy. Stačí ak na neho nastavíme ukazovateľ kurzora, stlačíme pravé tlačidlo myši a vyberieme si príkaz zo zobrazenej ponuky.

Pri tých WWW stránkach, u ktorých nepredpokladáme, že sa budú meniť, nám stačí uložiť iba adresu WWW stránky, aby sme si ju mohli neskôr jednoducho zobraziť. Príkazom Súbor –Odoslať – Odkaz na pracovnú plochu vytvoríme na pracovnej ploche odkaz na WWW stránku. Dvojitým kliknutím na odkaz sa spustí prehliadací program a zobrazí sa požadovaná WWW stránka.

Príkazom Súbor – Tlačiť alebo tlačidlom Tlačiť vytlačíme zobrazenú WWW stránku na pripojenú tlačiareň.

Cvičenie 57. Zobrazte si stránku www.kosice.sk . Uložte ju na pracovnú plochu ako úplnú

stránku a ako text. 8. Nájdite na WWW stránkach nejaký obrázok, ktorý sa Vám páči a nastavte si

ho do pozadia pracovnej plochy.

Úprava prostredia

Pracovné prostredie programu si podľa potreby môžeme upraviť pomocou príkazov z ponuky Zobraziť - Panely s nástrojmi – zobrazí alebo skryje jednotlivé panely nástrojov.

Po spustení programu sa zobrazí www stránka, ktorá je nastavená ako domovská. Po nainštalovaní programu Microsoft Explorer je ako domovská stránka nastavená stránka firmy Microsoft. Domovskú stránku si môžeme kedykoľvek zmeniť. Vyberieme si takú stránku, ktorú si najčastejšie prezeráme, alebo stránku poskytovateľa internetových služieb, na ktorej sa spravidla zobrazujú aktuálne informácie o poskytovaných službách, cenách a prípadných zmenách. Adresu domovskej stránky definujeme príkazom Nástroje – Možnosti Internetu.

 Na ďalších záložkách v tomto okne nastavujeme:

úroveň zabezpečenia, ktorá má ochrániť počítač pred zavírením a iným poškodením pri prezeraní WWW stránok

kontrolu obsahu, ktorá umožní potlačiť zobrazovanie nevhodných WWW stránok

spôsob pripojenia do Internetu  programy, ktoré sa používajú na

úpravu WWW stránok, posielanie elektronickej pošty, prezeranie elektronických novín, atď.

Program Internet Explorer poskytuje kompletný návod na použitie, ktorý sa zobrazí príkazom Pomocník a ovláda sa rovnakým spôsobom ako v ostatných programoch MS Office.

Cvičenie 69. Upravte si veľkosť zobrazovaných písmen tak, aby sa vám pohodlne čítal text

na www stránkach. 10.Prezrite si, aké možnosti pre kódovanie stránok máte v ponuke. 11.Nastavte si domovskú stránku prezerača podľa vlastného výberu.

6.1.4  Vyhľadávacie služby

Na Internete je zverejnené veľké množstvo WWW stránok, ktoré obsahujú informácie z rôznych oblastí ľudskej činnosti v rôznych jazykoch. Aby sme sa  vedeli rýchlo dostať k tým informáciám, ktoré potrebujeme, vznikli špeciálne vyhľadávacie servre, ktoré umožňujú nájsť WWW stránky s požadovaným obsahom. Podľa spôsobu vyhľadávania WWW stránok sa delia na dve skupiny:

Katalógové, ktoré obsahujú katalóg WWW stránok. Je to vlastne stromová štruktúra, v ktorej sa prechádza od všeobecných kategórií ku stále konkrétnejším až ku hľadaným WWW stránkam s požadovaným obsahom. K takýmto vyhľadávacím službám patrí napríklad Zoznam, Superzoznam, Yahoo, Lycos... Tieto stránky nám okrem možnosti vyhľadávať informácie spravidla poskytujú aj ďalšie služby ako nap. posielanie správ elektronickou poštou, posielanie SMS, komunikovanie pomocou chatu, prehľad dennej tlače, kurzový lístok, televízny program, či predpoveď počasia. Tieto stránky sa nazývajú portály.

Netriedené služby, ktoré vyhľadávajú WWW stránky podľa zadaných kľúčových slov. Niektoré z nich umožňujú zadávať aj zložitejšie výrazy pre vyhľadávanie. Ak pri zadaní kľúčových slov vyhľadávacia služba nájde veľké množstvo WWW stránok, je potrebné zúžiť výber zadaním ďalšieho vhodného kľúčového slova. Netriedenou službou je napríklad AltaVista alebo HotBot.

Vyhľadávanie pomocou katalógov

V katalógoch sú stránky tematicky usporiadané podľa ich obsahu. Zvyčajne tu môžeme nájsť stránky, ktoré sú venované dennej tlači, politike, médiám, cestovaniu, vzdelávaniu, kultúre, atď. V katalógu si vyberieme kapitolu, ktorá nás zaujíma a zobrazia sa ďalšie podkapitoly. Týmto spôsobom pokračujeme, až pokiaľ si nenájdeme informácie, ktoré hľadáme.

Napríklad, ak by sme si zo stránky www.szm.sk chceli prečítať denník Sme:

zobrazíme si www stránku www.szm.sk, klikneme v časti Spravodajstvo na odkaz Tlač – zobrazí sa ďalšia ponuka:

 

 vyberieme odkaz Denná tlač – zobrazia sa denníky usporiadané podľa abecedy

 

v zozname nájdeme odkaz na denník Sme a klikneme na neho zobrazí sa stránka denníka Sme.

Cvičenie 712.Prezrite si stránky vybraných slovenských portálov a vyhľadávačov. Ak sa

vám niektorá stránka zapáči, pridajte si jej adresu do obľúbených položiek.

Vyhľadávače

Vyhľadávače nám umožňujú vyhľadávať stránky zadaním kľúčových slov, ktoré sa zadávajú do editovacieho poľa. Medzi takéto vyhľadávače vo svete patrí:

http://www.yahoo.com http://www.altavista.com http://hotbot.lycos.com http://www.google.com

Na Slovensku je to napríklad vyhľadávač

http://altavista.uakom.sk www.google.sk http://www.dunco.sk , ktorý je vytvorený na báze vyhľadávača Google.

Na stránke vyhľadávača zapíšeme do textového poľa jednotlivé kľúčové slová, ktoré chceme, aby sa vyskytovali v hľadanom dokumente. Oddeľujeme ich medzerou. Pokiaľ chceme, aby sa v dokumente nachádzala nejaká slovná väzba, tak ju zadáme v úvodzovkách – napr. "obchodný register". Odporúča sa zadávať kľúčové slová malými písmenami a bez diakritiky. Prehľadávanie Internetu sa vtedy robí bez rozlišovania týchto znakov. Takže, ak ako kľúčové slovo použijeme slovo bratislava, tak sa nám vyhľadajú všetky dokumenty, ktoré obsahujú výraz Bratislava, BRATISLAVA, atď. Podobne je to aj s diakritikou. Akonáhle by sme pri zadávaní našej žiadosti začali používať veľké písmená alebo mäkčene a dĺžne, tak vyhľadávač

by zobral do úvahy vždy len presnú kópiu týchto výrazov. Pokiaľ nevieme alebo nechceme zadať pri vyhľadávaní časť slova, tak je možné chýbajúcu časť nahradiť hviezdičkou. Tak napríklad zadaním výrazu bratislav*, nájdeme dokumenty, ktoré obsahujú v sebe slová Bratislava, bratislavský, Bratislave, atď.

Ak chceme napríklad pomocou vyhľadávača www.google.sk nájsť informácie o hoteli Permon v Podbanskom:

1. zobrazíme si stránku www.google.sk

1. v poli Hľadaj vyberieme jednu z možností

2. do textového poľa zadáme text Permon a klikneme na tlačidlo Vyhľadať v Google

3. zobrazí sa zoznam nájdených stránok:

Ak vyhľadávač nájde viac dokumentov, nad zoznamom adries nájdených www stránok sa zobrazí celkový počet nájdených stránok. Ak počet nájdených stránok je väčší ako 10, v spodnej časti stránky sa zobrazia odkazy na ďalšie nájdené stránky formou číslic:

Ak zadáme nejaké kľúčové slovo, môže sa stať, že vyhľadávač nájde veľké množstvo www stránok a to aj takých, ktoré vôbec nesúvisia s tým, čo hľadáme. Ak zadáme pri prehľadávaní slovné spojenie hotel-Permon, vyhľadávač už nájde iba www stránky, týkajúce sa hotela Permon.

Po kliknutí na text Rozšírené vyhľadávanie sa zobarzí tabuľka, v ktorej môžeme zadávať ďalšie podmienky pre vyhľadávanie:

Program potom nájde iba tie stránky, ktoré vyhovujú všetkým nastaveným podmienkam.

Ak pomocou vyhľadávača nájdeme www stránku, ktorú potrebujeme, zapíšme si jej adresu do obľúbených položiek, alebo si ju uložme na svoj počítač. Nespoliehajme sa na to, že rovnakým postupom ju znovu nájdeme. Ak vyhľadávač nájde pri zadanom kľúčovom slove veľké množstvo stránok, poradie, v ktorom  nájdené stránky zobrazuje sa môže meniť. A tak stránka, ktorá sa nám dnes zobrazí v prvej desiatke nájdených stránok, sa inokedy môže zobraziť až napr. v druhej stovke.

Cvičenie 813.Zobrazte si stránku niektorého vyhľadávača. 14.Nájdite www stránku s obchodným registrom SR. Skúste hľadať na

www.google.sk aj na http://www.dunco.sk . 15.Pohľadajte web stránky, na ktorých sa vyskytuje Vaše meno.

6.1.5  Zaujímavé adresy na Internete http://www.welcome.host.sk/portaly/ - zoznam najznámejších vyhľadávačov a

portálov na Slovesnku, v Čechách a vo svete, ako sa dá zarábať pomocou Internetu www.tofu.sk - linky na www stránky o službách na Internete, … www.vlada.gov.sk - oficiálna stránka Úradu vlády Slovenskej republiky www.sita.sk - stránka Slovenskej tlačovej agentúry www.posta.sk - zoznam smerových čísel, možnosť ich hľadania www.zsr.sk , www.vlak-bus.cz - cestovný poriadok, možnosť vyhľadania spojenia,

zistenie obsadenosti vlaku,… www.markiza.sk , www.stv.sk - stránky televízií http://www.pagestory.sk/ - sprievodca stránkami o mobilných telefónoch www.funny.sk , www.funserver.sk , www.sutaze.sk , www.flashfun.sk ,

www.vtacikovia.sk , www.humor.sk , www.vtipy.sk , www.bomba.sk - zábava www.flora.sk , www.pohladnice.sk , www.post.pohladnice.sk - posielanie pohľadníc www.preradost.sk - hry pre deti v táboroch http://oknainternetu.sk//videa - videozáznamy vysielaní programu Okná Internetu www.referaty.sk , www.referaty.cz , www.tahax.sk , www.studentske.sk - referáty a

ťaháky pre stredné a vysoké školy

www.mapy.zoznam.sk - mapy slovenských miest, možnosť vyhľadávať ulice a firmy http://zdarma.sk - všetko, za čo nemusíte platiť http://www.music.sk - aktuálne dianie vo svete hudby www.fotky.azet.sk - fotografie www.profesia.sk - hľadanie zamestnania www.bazar.cz , www.autobazaresa.cz , www.predaj.sk , www.nakup.sk ,

www.quelle.sk   www.bazar.sk , http://web.automotobazar.sk/autobazar/autobazar.nsf , www.gurmania.sk - bazáry, obchody, reštaurácie, …

www.nhl.com - informácie o NHL www.yeti.sk - v zime snehové spravodajstvo o našich aj rakúskych strediskách, v lete

o výskyte húb http://www.skoda-auto.cz/ - informácie o autách značky Škoda – výber auta a jeho

doplnkov

Cvičenie 916.Pomocou stránky www.mapy.zoznam.sk si zobrazte na mape Kukučínovu

ulicu v Košiciach. 17.Pozrite si, aké voľné pracovné miesta sú vo vašom regióne. 18.Nájdite www stránku svojho mesta a prezrite si ju. Pozrite si www stránky

iných slovenských, českých a svetových miest.

6.2   Offline komunikácia

 6.2.1  Úvod do komunikácie

Komunikáciu vo všeobecnosti môžeme rozdeliť na:

neinteraktívnu - posielame správu a čakáme, kedy si ju adresát prečíta a prípadne nám odpovie

interaktívnu - nadviažeme spojenie a komunikujeme - všetci účastníci sú v jednom čase v spojení a navzájom komunikujú

Oba spôsoby komunikácie sa používajú aj pri komunikácii cez Internet:

Pri neinteraktívnej (offline) komunikácii máme možnosť posielať správu na jednu alebo viac adries, prípadne na skupinu adries a čakáme na odpoveď. Prípadne môžeme vystaviť informácie na elektronickú nástenku a tiež čakať na odozvu. Výhodou tohto spôsobu komunikácie je, že môžeme poslať správu aj niekomu, kto nie je v dosiahnuteľný telefónom alebo iným spôsobom interaktívnej komunikácie. Akonáhle je adresát v dosahu, môže na našu správu reagovať a my medzitým nestrácame čas opakovanými pokusmi o spojenie.

Pri bežnej medziľudskej komunikácii sme zvyknutí skôr na rozhovor ako na dopisovanie a preto sa hľadali spôsoby ako komunikovať prostredníctvom Internetu aj naživo v reálnom čase. Tak vznikli programy, ktoré umožňujú tzv. online alebo interaktívnu komunikáciu dvoch prípadne aj viacerých používateľov, pričom sa prenáša buď iba text, alebo aj zvuk a obraz.

Neinteraktívna komunikácia

K neinteraktívnej komunikácii patrí komunikácia pomocou:

elektronickej pošty, diskusných klubov (listserver) diskusných skupín (news), diskusných fór (hypernews) posielanie SMS správ pomocou Internetu.

Interaktívna komunikácia

K interaktívnej komunikácii patrí komunikácia pomocou:

Chat IRC ICQ NetMeeting

 6.2.2  Elektronická pošta (e-mail)

Najčastejší spôsob komunikácie prostredníctvom Internetu je posielanie elektronickej pošty, ktoré sa veľmi podobá na posielanie bežnej pošty. Ak posielame list poštou, napíšeme text listu, vložíme ho do obálky, na ktorú napíšeme adresu. Do obálky môžeme priložiť napr. fotografie, pozvánky, ... List hodíme do poštovej schránky, alebo odnesieme na poštu. Tým sa naša úloha odosielateľa končí. Ďalší osud listu je v rukách pošty. Ak je na obálke napísaná známa adresa, poštová služba zabezpečí doručenie listu do poštovej schránky na tejto adrese. Potom list čaká v poštovej schránke, pokiaľ si ho adresát vyberie a možno aj prečíta.

Podobne je to pri elektronickej pošte. Použijeme niektorý program pre prácu s elektronickou poštou a napíšeme adresu (prípadne aj viac adries), na ktoré sa má správa doručiť a  text správy. K správe môžeme pripojiť ľubovoľný súbor ako prílohu. Správu odošleme. Postup pri doručení správy je nasledovný:

Program, ktorý odosiela správu, sa spojí s poštovým serverom a pošle mu správu. Poštový server uloží správu do fronty posielaných správ, kde počká, kým príde na rad. Poštový server z adresy správy zistí adresu počítača, na ktorom je uložená poštová

schránka, do ktorej treba správu doručiť a pošle ju na tento počítač. Ak nenájde počítač so zadanou adresou, pošle odosielateľovi správu, že takýto počítač neexistuje. Druhá možnosť je, že adresa počítača je zadaná správne, ale na počítači nie je žiadna poštová schránka so zadaným menom. V tom prípade dostaneme naspäť správu s oznamom, že adresát je neznámy (User unknown).

Ak bola adresa zadaná správne, celá správa sa prenesie prostredníctvom siete Internetu na cieľový počítač a uloží sa do poštovej schránky so zadanou adresou. V tejto poštovej schránke čaká, kedy si ju adresát prečíta.

Ak sa adresát rozhodne zistiť, či mu neprišla nová správa, spustí program pre prácu s elektronickou poštou. Tento program sa spojí s tzv. poštovým servrom na počítači, na ktorom je uložená poštová schránka a požiada o doručenie nových správ.

Poštový server najprv zistí, či bolo správne zadané heslo pre prístup k poštovej schránke a ak áno, presunie alebo prekopíruje správu do počítača adresáta, kde sa uloží do priečinka pre doručenú poštu

Celý tento postup prebehne veľmi rýchlo. Za normálnych okolností sú správy elektronickou poštou doručené aj do najvzdialenejšej časti sveta za niekoľko minút, čo je veľkou výhodou elektronickej pošty. Rýchlosť odozvy na doručenú správu závisí od toho, ako často si adresát kontroluje obsah svojej poštovej schránky a či pošle odpoveď okamžite po prečítaní správy.

Elektronická správa

Každá elektronická správa sa skladá z:

hlavičky správy, textu - tela správy príloh, ktoré môžu a nemusia byť k správe pripojené

Hlavička správy

Najdôležitejšou časťou hlavičky správy je adresa používateľov, ktorým chceme správu poslať. Má takú istú funkciu ako adresa na obálke bežného listu. Pravidlá jej písania sú jednoznačne dané a je ich treba dodržiavať. Adresa má tvar:

meno@adresa

kde meno je spravidla prihlasovacie meno používateľa a adresa je adresa počítača, na ktorom má používateľ zriadenú poštovú schránku. Ako príklad si môžeme uviesť adresu katka@telegrafia.sk : katka označuje meno používateľa a telegrafia.sk je adresa počítača, na ktorom má používateľ katka poštovú schránku.

Pozor: Adresa nesmie obsahovať medzery.

Adresu používateľa píšeme v hlavičke do poľa Komu: (v anglickej verzii To:). Ak chceme tú istú správu odoslať viacerým používateľom súčasne, uvedieme adresy všetkých osôb a oddelíme ich bodkočiarkou (v niektorých verziách programu ich môžeme oddeliť aj čiarkou alebo medzerou).

Okrem adresy hlavička správy obsahuje ďalšie nepovinné položky:

Predmet správy (Subject), ktorý pri viacerých správach v

poštovej schránke, resp. poštovom priečinku, umožňuje ľahšiu orientáciu medzi správami,

Kópia (Cc), do ktorej píšeme adresy všetkých používateľov, ktorým chceme poslať kópiu správy,

Skrytá kópia (Bcc), do ktorej píšeme ďalšie adresy, na ktoré sa má správa doručiť. Tieto adresy sa nezobrazujú v hlavičke doručených správ. To znamená, že ostatní adresáti nemajú informáciu o tom, že táto správa bola poslaná aj na adresy uvedené v tomto poli.

Text správy

Po vyplnení hlavičky pokračujeme písaním textu správy. Jej obsah a štýl závisí len od nás. Existujú však nepísané pravidlá pre tvorbu elektronických listov - správ. Tieto pravidlá sa týkajú nielen formálnej úpravy správ, ktorá je daná technickými možnosťami, ale aj ich obsahu, pri ktorom by sme sa mali riadiť pravidlami slušnosti a ohľaduplnosti:

Text správy je obyčajný text bez zvláštnych riadiacich znakov. To napríklad znamená, že pri písaní správ nepoužívame mäkčene a dĺžne, pretože nie všetky programy pre prácu s elektronickou poštou ich vedia správne zobraziť.

Počet znakov v riadku by nemal presiahnuť dĺžku 65 znakov, pretože niektoré programy pracujú s obmedzenou dĺžkou riadku.

Celkový rozsah správy by nemal presiahnuť 60 kB, pretože niektoré programy neumožňujú spracovať rozsiahlejšiu správu.

V hlavičke správy vždy uvedieme predmet správy, ktorý by mal stručne a výstižne charakterizovať správu - maximálne v dĺžke 40 znakov.

Správa by mala byť stručná a jasná. Kvôli prehľadnosti a lepšej čitateľnosti, by mala byť členená do odstavcov. Odstavec by nemal byť dlhší ako 15 riadkov.

Elektronický list by mal začínať oslovením a končiť podpisom odosielateľa. Ak si to charakter listu vyžaduje, je vhodné pri podpisovaní uviesť okrem mena aj funkciu v zamestnaní, adresu, telefón atď. Podpis by ale nemal presahovať dĺžku 5 riadkov.

Ak je elektronický list odpoveďou na prijatú správu, nepovažuje sa za slušné skopírovať do odpovede celý pôvodný text. Skopírujeme len tú časť, na ktorú odpovedáme. Okrem iného tým zbytočne neznižujeme priechodnosť liniek v Internete.

Vyhýbame sa urážlivým a emotívne podfarbeným textom.

Časom sa v Internete zaužívali skratky na vyjadrenie pocitov, napríklad :

:-,             hmm,:-)             vyjadrenie radostného úsmevu,:-(             vyjadrenie nahnevaného úsmevu,:-x             posielam pusu,:-c             som skutočne nešťastný.

Ak vyplníme hlavičku správy a napíšeme vlastný text správy, môžeme správu odoslať.

Čo potrebujeme, ak chceme pracovať s elektronickou poštou

Na to, aby sme mohli posielať správy elektronickou poštou a dostávať správy, musíme byť pripojení do Internetu a mať zriadenú poštovú schránku, do ktorej budú doručované správy poslané na našu adresu. Poštovú schránku si môžeme nechať zriadiť od poskytovateľa

internetových služieb. V tom prípade budeme potrebovať ešte niektorý z programov pre prácu s elektronickou poštou. Keďže základné funkcie týchto programov sú rovnaké, aj práca s týmito programami je veľmi podobná. Ak sa naučíme pracovať s jedným z nich, budeme vedieť používať aj iný program pre prácu s elektronickou poštou. V prostredí Windows sa najčastejšie na prácu s elektronickou poštou používajú programy Outlook Express a Outlook. Program Outlook má rovnaké možnosti pre posielanie elektronickej pošty ako program Outlook Express, ale navyše obsahuje aj informačný manažér, ktorý nám uľahčí organizovanie svojich aktivít. Program Outlook Express sa dodáva ako súčasť operačného systému MS Windows a program Outlook je jedným z programov kancelárskeho balíka MS Office.

Okrem nich sa môžeme stretnúť aj programom Netscape Mail, Eudora a s ďalšími.

Ak nemáme stály prístup k Internetu, môžeme si zriadiť poštovú schránku pomocou niektorej voľne prístupnej tzv. free-mail služby. Tieto služby môžeme využívať pomocou WWW stránok a používanie týchto služieb je spravidla bezplatné. Nepotrebujeme k tomu žiadny ďalší program, iba prehliadač WWW stránok.

V tejto časti sa naučíme používať program Outlook Express verziu 5.0 (verzia 6.0 je veľmi podobná) a voľne prístupnú službu www.post.sk. Výhodou oboch týchto možností je aj to, že prostredie pre posielanie správ je v slovenskom jazyku.

 Možnosti elektronickej pošty

Všetky programy pre prácu s elektronickou poštou nám umožňujú:

prečítať si doručenú správu odpovedať na správu posielať správu spolu s prílohami správy presmerovať správu inému adresátovi vymazať nepotrebné správy vytvoriť si vlastné priečinky na ukladanie správ, presúvať správy do iných priečinkov

a tak si udržiavať poriadok v svojej poštovej schránke

Väčšina programov nám umožňuje aj:

zadefinovať podpis, ktorý sa automatický pripája na koniec správy vyžiadať si správu o doručení a prečítaní posielanej správy zabezpečiť správu šifrovaním nadefinovať pravidlá pre príjem správ (napr. automaticky uložiť správy od určitého

odosielateľa do iného priečinka, vymazať správy, presmerovať správy, ...) nadefinovať text, ktorý sa bude automaticky posielať ako odpoveď na správu počas

našej neprítomnosti (napr. dovolenky)

6.2.3  MS Outlook Express

Ak program Outlook používa viac používateľov, po spustení programu sa zobrazí dialógové okno, v ktorom si vyberieme svoju totožnosť:

Potom sa zobrazí okno pre zadanie hesla pre prístup k poštovej schránke. Ak zadáme správne heslo, zobrazí sa základné okno programu Outlook Express:

V ľavej časti okna je zobrazený zoznam priečinkov, do ktorých sa ukladajú správy elektronickej pošty. Do priečinka:

Doručená pošta sa ukladajú správy, ktoré boli doručené Pošta na odoslanie (Pošta k odeslání) sa ukladajú správy, ktoré sú pripravené

na odoslanie a čakajú, kým sa počítač pripojí do siete (napr. prostredníctvom modemu) a potom sa naraz odošlú

Odoslaná pošta (Odeslaná pošta) sa ukladajú kópie odoslaných správ Odstránené položky (Odstranené položky) sa ukladajú správy, ktoré boli

odstránené z ostatných priečinkov Koncepty sa ukladajú správy, ktoré sú rozpracované a ešte nie sú dokončené

Priečinok zo zoznamu si vyberáme kliknutím na názov priečinku.

Pravá časť okna je rozdelená na dve nezávislé časti uložené nad sebou. V hornej je zobrazený zoznam správ vo vybranom priečinku (na obrázku je vybraný priečinok Doručená pošta) a v spodnej časti je zobrazený obsah vybranej správy (na obrázku je zobrazený obsah správy Víta vás program Outlook Express).

Okrem týchto troch základných častí, ktoré sú zobrazené na vyššie uvedenom obrázku, môžeme zobraziť aj ďalšie časti, ak zadáme príkaz Zobraziť - Vzhľad...  (Zobraziť - Rozloženie). V hornej časti nastavujeme voľby pre zobrazenie panelu s nástrojmi, panelu programu Outlook, panelu zobrazení, panelu priečinkov, zoznamu priečinkov, kontakty a stavový riadok.

Panel Outlook aj zoznam priečinkov slúžia na jednoduché prepínanie sa medzi priečinkami programu Outlook. Stačí mať zobrazený jeden z nich. Ak používame iba základné priečinky programu Outlook a nezobrazujeme si kontakty, výhodnejšie je zobraziť si panel Outlook. Ak si vytvoríme vlastné priečinky na ukladanie správ, potom je výhodnejšie zobrazovať si ich pomocou zoznamu priečinkov.

V spodnej časti dialógového okna nastavujeme, či je zobrazené okno s ukážkou správy. Pomocou nej si priamo v okne programu Outlook môžeme prečítať doručenú správu a nemusíme ju otvárať do samostatného okna. Pretože správy elektronickej pošty sú častým zdrojom vírusov a na zavírenie počítača stačí zobraziť telo správy, odporúča sa nezobrazovať podokno s ukážkou správy.

Cvičenie 1119.Spustite program Outlook Express a prezrite si jeho časti. 20.Zrušte zobrazovanie všetkých voliteľných častí okna. 21.Postupne si zobrazte panel s nástrojmi, panel programu Outlook, panel

zobrazení, panel priečinkov, zoznam priečinkov, kontakty a stavový riadok a všimnite si kde sa zobrazujú.

22.Nastavte zobrazenie tak, aby sa zobrazoval minimálne zoznam priečinkov, zoznam priečinkov alebo panel aplikácie Outlook a kontakty, ak v nich máte uložené nejaké adresy.

23.Zobrazte si postupne zoznam správ v priečinkoch Doručená pošta, Odstránená pošta, Pošta na odoslanie a Odoslaná pošta.

 Posielanie pošty

Novú správu pošleme elektronickou poštou kliknutím na tlačidlo Nová správa. Otvorí sa nové okno, v ktorom vytvárame správu. Ako sme už uvádzali, každá správa sa skladá z hlavičky a textu správy a môže ale nemusí obsahovať aj prílohy. Môžeme ich vytvárať v ľubovoľnom poradí:

Do poľa Komu: zadávame adresu alebo viac adries oddelených čiarkou, bodkočiarkou alebo medzerou, na ktoré sa pošle správa.

Do poľa Kópia: zadávame adresy, na ktoré sa pošle kópia správy. Adresy v týchto poliach sú zobrazené v hlavičke doručenej správy.

Ak z ľubovoľného dôvodu nie je vhodné, aby sa niektorá adresa zobrazila v hlavičke správy, môžeme ju zapísať do poľa Skrytá kópia:.

Adresy do týchto polí zapisujeme ručne, alebo ich vyberáme z adresára po kliknutí na tlačidlo Komu:, alebo Kópia: pred poľom pre písanie adresy. Po zobrazení okna adresára myšou vyberáme jednotlivé adresy a kliknutím na niektoré z tlačidiel Komu:, Kópia: alebo Skrytá kópia: ich priradíme do hlavičky správy.

Po zadaní adries napíšeme do poľa Predmet: nadpis správy. Tento nadpis sa zobrazí v zozname doručených správ príjemcu správy, preto by mal byť stručný a výstižný. Tým sme ukončili vypisovanie hlavičky správy.

Text správy píšeme do textového poľa, pričom ho môžeme formátovať pomocou tlačidiel vo formátovacom paneli nástrojov. Pri písaní správy sa odporúča používať text bez diakritických znakov, ktorý je dobre čitateľný vo všetkých programoch a v každom jazykovom prostredí. Znaky s mäkčeňmi, dĺžňami a formátovanie textu používame iba v tom prípade, ak aj adresát používa program umožňujúci ich zobrazovanie.

Ku každej správe môžeme pripojiť jednu alebo viac príloh. Prílohu k správe pripojíme stlačením tlačidla s kancelárskou sponkou  v okne pre tvorbu správy. Zobrazí sa okno, v ktorom vyberieme súbory, ktoré chceme ku správe pripojiť. Aj keď nás program, ktorý používame na posielanie správ neobmedzuje v množstve a veľkosti pripájaných súborov, snažíme sa posielať ako prílohy čo najkratšie súbory:

o Ak pripojíme k správe veľmi dlhý súbor, môže sa stať, že správa nebude môcť byť doručená, pretože v poštovej schránke adresáta, nie je dostatok miesta na uloženie správy. Preto ak je súbor, ktorý chceme pripojiť ku správe príliš dlhý, najprv ho skoprimujeme pomocou niektorého komprimačného programu (napríklad WinZip, RAR, ...) a až potom ho pripojíme k správe. Na komprimáciu súborov sa používa niektorý z komprimačných programov (najčastejšie WinZip, RAR,...). Tieto programy zakódujú obsah súboru tak, aby sa zachovali všetky informácie, ktoré sú v ňom uložené a zároveň sa zmenšila veľkosť súboru.

o Ak potrebujeme ku správe pripojiť veľa malých súborov, radšej ich skomprimujeme do jedného súboru a ten pripojíme ku správe.

o Ak napriek komprimovaniu potrebujeme poslať spolu so správou viac dlhších dokumentov, radšej so správou pošleme iba jeden dokument a ďalšie

dokumenty pripojíme k samostatným správam, ktoré pošleme na rovnakú adresu. V tomto prípade v prvej správe uvedieme zoznam všetkých súborov, ktoré budeme postupne pripájať k ďalším správam. tak si bude môcť adresát skontrolovať, či mu došli všetky posielané súbory.

Každej správe môžeme priradiť prioritu. Priorita neovplyvňuje rýchlosť doručenia správy. Tá je stále rovnaká a závisí len od momentálneho zaťaženia siete. Nastavenou prioritou informujeme adresáta, nakoľko považujeme správu za súrnu. Prednastavená je normálna priorita. Inú prioritu nastavíme po kliknutí na šípku dole vedľa tlačidla Nastaviť prioritu v paneli nástrojov.

Správu odošleme kliknutím na tlačidlo Odoslať.

 Ak potrebujeme prerušiť písanie správy, správu si môžeme uložiť do priečinka Koncepty a neskôr pokračovať v jej písaní:

1. Okno s nedokončenou správou zatvoríme kliknutím na tlačidlo s krížikom. 2. Zobrazí sa dialógové okno s otázkou, či chceme uložiť zmeny v tejto správe -

klikneme na tlačidlo Áno. 3. Potom sa môže a nemusí zobraziť dialógové okno s oznamom, že správa sa presunula

do priečinka Koncepty. Ak v tomto okne vyberieme voľbu Nabudúce nezobrazovať, nebude nás program Outlook nabudúce zdržiavať týmto oznamom.

Keď si zobrazíme zložku Koncepty a dvakrát klikneme na niektorú správu, môžeme pokračovať v písaní správy.

Cvičenie 1224.Pošlite si na vlastnú adresu správu s jednoduchým textom a do poľa predmet

správy zadajte text Prvá správa. 25.Pošlite si ďalšiu správu, ktorej nastavte vysokú prioritu a pripojte ku nej

niektorý dokument ako prílohu. Predmet tejto správy dajte Správa s vysokou prioritou.

26.Pošlite si aj správu s nízkou prioritou. 27.Začnite písať nejakú správu a namiesto odoslania ju uložte do priečinka

Koncepty. 28.Dokončte písanie správy a pošlite ju na svoju adresu.

Práca s adresárom

Adresár si môžeme kedykoľvek v programe Outlook Express zobraziť klávesovou skratkou Ctrl+Shift+B. Zobrazí sa samostatné okno adresára, v ktorom je zobrazený zoznam kontaktov a skupín. Nový kontakt pridáme do adresára príkazom Súbor - Nový kontakt... a vyplnením údajov v okne vlastností kontaktu. Ak máme nastavenú voľbu príkazom Nástroje - Možnosti na záložke Odosielanie: Adresy ľudí, ktorým odpoviem, automaticky uložiť do adresára, automaticky sa budú pridávať adresy do adresára.

Ak potrebujeme posielať správy skupine adresátov (napr. všetkým členom komisie, riešiteľom projektu...) vytvoríme si skupinovú adresu príkazom Súbor - Nová skupina... Otvorí sa okno, v ktorom nadefinujeme názov skupiny a kontakty na jej jednotlivých členov -

napíšeme ich do polí Meno a El. pošta alebo ich vyberieme z adresára po stlačení tlačidla Vybrať členov. Ak máme takto zadefinovanú skupinu, posielanie správ všetkým členom skupiny si uľahčíme zadaním skupinovej adresy.

Kontakty a skupiny môžeme do adresára pridávať, upravovať ich alebo ich vymazať. Ak máme väčšie množstvo kontaktov, môžeme ich usporiadať do rôznych priečinkov, aby bol zoznam prehľadnejší.

Cvičenie 1329.Pomocou skupinovej adresy pošlite elektronickú správu s ľubovoľným

obsahom. Nezabudnite na podpis. 30.Pošlite správu iba niektorému spolužiakovi alebo priateľovi a poproste ich, aby

Vám na Vašu správu odpovedali.

Doručená pošta

Doručené správy sa zobrazia v priečinku Doručená pošta. Počet neprečítaných doručených správ je zobrazovaný v zozname priečinkov v zátvorke za názvom priečinku.

Pre každú správu sa v samostatnom riadku zobrazí meno odosielateľa, predmet správy, čas doručenia správy. V prvom stĺpci sa zobrazuje informácia o dôležitosti správy:

červený výkričník označuje správu s veľkou dôležitosťou, modrá šípka nadol označuje správu s malou dôležitosťou.

Ak je k správe pripojená príloha, je označená znakom kancelárskej sponky v druhom stĺpci.

Neprečítaná správa je zobrazená tučným písmom a ikona správy sa zobrazuje ako zatvorená obálka. Prečítaná správa je zobrazená normálnym typom písma a ikona správy sa zobrazuje ako otvorená obálka.

V tomto zozname správ je možné meniť šírku jednotlivých stĺpcov a usporiadať správy podľa hodnôt vo vybranom stĺpci kliknutím na názov stĺpca. Stĺpec, podľa ktorého je usporiadaný zoznam správ je označený trojuholníkom. Ak trojuholník ukazuje smerom nadol, hodnoty sú usporiadané od najväčších po najmenšie. Ak znova klikneme na toto pole, hodnoty sa usporiadajú v opačnom poradí a trojuholník ukazuje smerom nahor. V obrázku hore je trojuholník zobrazený v stĺpci Prijaté.

Správu zo zoznamu vyberieme kliknutím myšou. Obsah vybranej správy sa zobrazuje v okne s ukážkou v spodnej časti okna.

Ak je text správy dlhší, môžeme si správu zobraziť v samostatnom okne. Ak dvakrát klikneme na správu v zozname správ, správa sa zobrazí v samostatnom okne. V hornej časti je zobrazená hlavička správy. V poli Priložiť je zoznam priložených príloh. Ak dvakrát klikneme na ikonu niektorej prílohy, otvorí sa v samostatnom okne.

Obsah správy môžeme uložiť na pevný disk alebo disketu príkazom Súbor - Uložiť ako..., pričom definujeme typ súboru, do ktorého sa má správa uložiť.

Príkazom Súbor - Tlačiť... vytlačíme vybranú správu.

Ak je ku správe pripojená príloha, v hlavičke okna s ukážkou je zobrazená ikona kancelárskej sponky. Keď klikneme na ikonu, zobrazí sa ponuka príkazov. Prvým z nich môžeme otvoriť prílohu do okna a prečítať ju, druhým môžeme uložiť prílohu na svoj počítač.

Upozornenie!

Prílohy k správam bývajú častým zdrojom zavírenia počítača. Môžeme dostať správu od známeho odosielateľa s pravdepodobným obsahom správy, ku ktorej je pripojený napr. súbor s obrázkom. Otvoríme obrázok a ... zavírime si počítač. To preto, že súbor s obrázkom nie je obrázok, ale program šíriaci vírus. Preto by sme pri práci s elektronickou poštou a najmä s prílohami mali dodržiavať tieto zásady bezpečnosti:

Pokiaľ máme nainštalovaný antivírusový program, nastavíme v ňom voľbu pre automatickú kontrolu elektronickej pošty.

Keď dostaneme správu s predmetom, o ktorom je známe, že obsahuje vírus (napr. I Love you), okamžite ju úplne odstránime klávesovou skratkou Shift+Delete.

Neotvárame (nespúšťame) žiadnu prílohu, ktorej účel a pôvod je neznámy. Neotvárame žiadne prílohy od neznámych odosielateľov, neotvárame rôzne reklamy. Nespoliehajme sa ani nato, že správa prišla od známeho odosielateľa. Niektoré vírusy sú schopné rozposielať poštu v mene používateľa a tým sa ďalej šíriť.

Cvičenie 1431.Prezrite si zoznam doručenej pošty a všimnite si, akým spôsobom sa

zobrazujú správy s prílohou, s rôznymi prioritami a neprečítané správy. 32.Prečítajte si všetky doručené správy. 33.Prečítajte si aj prílohy priložené ku správe. Niektorú prílohu uložte na

pracovnú plochu. 34.Otvorte správu s prílohou do samostatného okna a všimnite si, akým

spôsobom sa zobrazuje príloha a prečítajte si ju. 35.Ak máte vo svojej schránke nejakú zaujímavú správu, ktorú by ste chceli

vytlačiť, vytlačte si ju. 36.Niektorú zo správ si uložte na pracovnú plochu ako textový súbor.

37.Prezrite si uložený súbor a ak ho nepotrebujete, odstráňte ho z pracovnej plochy.

6.2.4  Freemailové služby na Internete

Na Internete existujú aj poskytovatelia služieb, ktorí nám umožňujú používať elektronickú poštu pomocou ich WWW stránok. Najznámejšími sú www.pobox.sk, www.post.sk, www.seznam.cz, www.hotmail.com, www.centrum.sk alebo www.yahoo.com .

Výhodou tohto spôsobu práce s elektronickou poštou je:

že používame na prácu program, s ktorým bežne pracujeme pri prezeraní WWW stránok

WWW stránky týchto poskytovateľov sú prístupné z ktoréhokoľvek miesta na svete. To znamená, že ak si zobrazíme WWW stránku poskytovateľa tejto služby, zobrazí sa nám vždy rovnaké prostredie tak, ako ho používame aj doma.

Spôsob prihlásenia a práca s freemailovými službami je veľmi podobná a podrobnejšie si ju vysvetlíme na príklade www.post.sk. Na stránke www.post.sk v časti E-mail zadáme svoje meno a heslo, ak už máme zriadenú schránku, alebo si zriadime novú schránku kliknutím na text Založiť novú schránku. Na jednotlivých obrazovkách zadáme svoje základné údaje:

meno, priezvisko, vek, kraj, pohlavie, zamestnanie prihlasovacie meno, heslo a kontrolnú otázku aj so správnou odpoveďou prečítame si pravidlá pre používanie služby vyberieme si oblasť záujmov

a prihlásime sa svojim menom a heslom. Zobrazí sa základné okno so zoznamom doručených správ:

Vybraná je záložka Priečinky a priečinok Doručená pošta. V ňom je uložená iba jedna doručená správa s predmetom Vítame Vás!

kliknutím na ikony v pravej časti riadku správy môžeme napísať a poslať odpoveď na správu, alebo preposlať správu inému adresátovi

kliknutím do políčka v ľavej časti riadku správu označíme a môžeme ju presunúť do iného priečinka, napríklad do Koša

môžeme vyhľadávať správy podľa predmetu správy, alebo podľa odosielateľa správy v spodnej časti nastavujeme počet správ, ktoré chceme mať zobrazené na obrazovke kliknutím na texty Doručená správa, Kôš, Odoslaná správa a Rozpísané

správy si môžeme zobraziť tieto priečinky  pracovať v nich novú správu môžeme začať písať po kliknutí na záložku Nová správa

na záložke Priečinky si môžeme vytvoriť nové priečinky alebo premenovať existujúce priečinky

nové položky do adresára vkladáme na záložke Adresár kliknutím na text Pomoc v hornej časti si zobrazíme návod na prácu s poštovým

klientom post.sk automatický podpis môžeme vytvoriť po kliknutí na text Signatúry

Všetky freemailovské služby majú podobné ovládanie, ktoré sa tvorcovia snažili vytvoriť tak, aby boli príjemné pre používateľa a ľahko sa s nimi pracovalo. Ak vieme používať niektorý z klientskych programov na prácu s elektronickou poštou, bez problémov si zvykneme pracovať aj s týmito free mail klientskymi programami.

Cvičenie 1538.Zaregistrujte sa na niektorej freemailovej službe:

www.post.sk , www.zoznam.sk , www.seznam.cz , www.hotmail.com , www.pobox.sk , ...

39.Prečítajte si návod na používanie elektronickej pošty na vybranej freemail službe.

40.Zadefinujte text podpisu, ktorý sa bude pridávať ku každej správe. 41.Pošlite si správu. 42.Prečítajte si všetky doručené správy. 43.Pošlite odpovede na doručené správy. 44.Presmerujte niektorú správu inému adresátovi. 45.Zadefinujte nejaký filter, napr. nechajte si poslať správu na mobil alebo ju

pošlite na inú adresu. Vyskúšajte, či filter funguje. 46.Odstráňte všetky nepotrebné správy. 47.Odhláste sa a znovu sa prihláste. 48.Odhláste sa a skúste opakovane zadať nesprávne heslo - zistíte, že sa dá

prihlásiť aj správnou odpoveďou na kontrolnú otázku. 49.Ak máte inú poštovú schránku a nemienite posielať správy pomocou novej

poštovej schránky, zrušte ju.

6.2.5  Diskusné kluby

Diskusné kluby (listserver, mailing lists) sú nadstavbou elektronickej pošty. Príspevky do diskusného klubu sú rozposielané elektronickou poštou. Slúžia na komunikáciu skupiny účastníkov zaujímajúcich sa o danú tému. Každý účastník sa musí najprv do diskusného klubu

prihlásiť zaslaním správy predpísaného obsahu na určenú adresu. Potom dostáva do svojej poštovej schránky všetky správy, ktoré boli doručené do klubu, a môže posielať správy späť všetkým ostatným členom klubu.

Vo väčšine diskusných klubov sa správy doručené na adresu klubu automaticky rozposielajú všetkým jej členom. Existujú aj také diskusné kluby, v ktorých správca moderuje príspevky do klubu - rozhodne o ich zaslaní.

Diskusné kluby môžu byť:

verejné, do ktorých sa môže prihlásiť ľubovoľný účastník súkromné, v ktorých správca klubu zaraďuje jednotlivých členov do klubu moderované, v ktorých diskusiu - posielanie príspevkov - riadi určený člen klubu

Diskusné kluby spravuje program listserver, ktorý pracuje na niektorom hostiteľskom počítači - serveri. Príkazom lists získame zoznam všetkých diskusných klubov na danom serveri.

Ak nás meno niektorého klubu zaujme a chceme o ňom získať viac informácií, pošleme na adresu listservera správu, ktorá v texte obsahuje príkaz info <diskusny_klub> alebo information <diskusny_klub>.

Prihlášku do diskusného klubu posielame elektronickou poštou na adresu listservera, na ktorom diskusný klub funguje (nie na adresu diskusného klubu!). Obsah nadpisu správy listservre spravidla ignorujú a príkazy píšeme do textu správy. Do diskusného klubu sa prihlásime príkazom SUBSCRIBE <meno diskusného klubu> <Meno> <Priezvisko>. Po prihlásení nám spravidla listserver pošle správu o prihlásení spolu s príkazmi, ktoré môžeme používať pri práci v diskusnom klube. Z diskusného klubu sa odhlásime príkazom SIGNOFF <meno diskusného klubu> alebo UNSUBSCRIBE <meno diskusného klubu>.

Ak sme prihlásení v diskusnom klube, môžeme posielať svoje príspevky do diskusného klubu elektronickou poštou na adresu diskusného klubu.

Ak sa napríklad chceme prihlásiť do diskusného klubu s vtipmi (vtipy-l), ktorý je spravovaný na adrese listproc@sazp.sk , tak na túto adresu zašleme správu, ktorá vo svojom tele bude obsahovať príkaz

subscribe vtipy-l Meno Priezvisko

Adresa diskusného klubu, na ktorú budeme posielať svoje príspevky, je vtipy-l@sazp.sk.

Samozrejme, že na riadenie našej činnosti v diskusnom klube môžeme použiť aj iné príkazy. Môžeme dostávať príspevky koncentrovane, zabrániť prijímaniu svojich vlastných príspevkov, pozastaviť členstvo v klube, zistiť zoznam ostatných účastníkov klubu, alebo zatajiť svoju účasť v klube. Podrobnejší opis týchto príkazov si vyžiadame od konkrétneho listservera príkazom help v texte správy.

Pri práci v diskusnom klube je potrebné mať stále na pamäti, že každá správa doručená na adresu diskusného klubu je rozposlaná všetkým jej členom. Preto by mal každý člen klubu

zvážiť, či pošle reakciu na správu poslanú do klubu všetkým jej členom prostredníctvom adresy klubu alebo len adresátovi správy.

Novšie verzie diskusných klubov používajú WWW stránky na prihlasovanie, odhlasovanie a nastavovanie možností práce.

Cvičenie 1650.Ak vás zaujíma niektorý z diskusných klubov, získajte o ňom informácie a

prípadne sa do neho prihláste.

6.3   Online komunikácia

6.3.1 Synchrónna komunikácia a jej nástroje

Okrem elektronickej pošty, diskusných klubov, atď. ako nástrojov pre asynchrónnu komunikáciu, prináša Internet aj ďalšie možnosti, umožňujúce priamu interakciu, čiže akýsi rozhovor pomocou Internetu.

Synchrónnu (interaktívnu, online, v reálnom čase) komunikáciu si môžeme predstaviť ako analógiu telefonovania, pri ktorom nadviažeme spojenie, porozprávame sa a ukončíme spojenie. Samozrejme platia pri tom tie isté zásady ako pri telefonovaní: musíme poznať telefónne číslo a druhá strana musí byť práve dostupná - zdvihnúť telefón a odpovedať.

Synchrónna komunikácia na Internete zahŕňa rôzne formy a možnosti: môžeme iba zisťovať, či je niekto práve prítomný (prihlásený a teda dostupný) pri počítači, alebo aj naozaj komunikovať vo dvojici, alebo vo väčšej skupine prostredníctvom písaných správ, rečou či dokonca aj obrazom.

Ucelené systémy pre synchrónnu komunikáciu sa označujú ako tzv. telekonferencie, prípadne audiokonferencie a videokonferencie na zvýraznenie toho, že okrem písomnej komunikácie môžeme využívať zvuk alebo aj obraz. Komunikácia s využitím zvuku či obrazu ale vyžaduje patričné technické vybavenie: zvukovú kartu, mikrofón a reproduktory pre audiokonferenciu a pre videokonferenciu aj kameru pripojenú k počítaču.

Systémy interaktívnej komunikácie pracujú v režime klient/server. Používateľ (klient) používa špecializované klientske programy (budú popísané ďalej) alebo webovský prehliadač, pomocou ktorých sa pripája na príslušné servery.

Základné určenie synchrónnej komunikácie a jej nástrojov je umožniť lepšiu (rýchlejšiu) interaktivitu, často označovanú ako "práca v reálnom čase" (live, real-time). Odosielateľ pošle správu, na ktorú príjemca reaguje bezprostredne - v praxi to znamená do niekoľkých sekúnd. Podľa okolností občas znesieme aj niekoľko minút, najmä ak je to jediná možnosť ako zastihnúť dotyčného, ktorý je na opačnom konci sveta.

Výhodou synchrónnej komunikácie je krátka doba odozvy, nevýhodou potreba súčasnej prítomnosti komunikujúcich a prípadne aj ďalšie technické vybavenia (reproduktory, slúchadlá, mikrofón, kamera).

V súčasnosti najrozšírenejšie typy počítačových nástrojov pre synchrónnu komunikáciu sú:

četovacie (chatovacie) služby - skrátene čet (chat), známe aj ako talk a IRC, prípadne ich webovská alternatíva WebChat, WebIRC,

služby okamžitej komunikácie, známe aj ako messengerové: Instant Messaging alebo IM služby, napr. ICQ, MSN Messenger, Windows Messenger, AOL Instant Messenger (AIM), Yahoo! Messenger a pod.,

telekonferenčné a videokonferenčné systémy, napríklad MS NetMeeting.

6.3.2 Četovacie (chatovacie) služby a IRC

IRC je skratka pre Internet Relay Chat, čo znamená "Internetom prenášaný rozhovor" a takto sa označujú systémy, ktoré umožňujú používateľom komunikovať formou písaného textu. Na rozdiel od e-mailu IRC umožňuje interaktívnu komunikáciu, pri ktorej sú účastníci súčasne prítomní a môžu si takto vymieňať správy okamžite.

Poznámka:Pôvodne sa pojem Chat používal na označenie interaktívnej komunikácie medzi  dvomi osobami a IRC na označenie komunikácie medzi viacerými osobami. Dnes sa pojem Chat používa najmä pre službu, ktorá je ponúkaná prostredníctvom WWW stránok pre interaktívnu komunikáciu medzi viacerými osobami.

Princíp činnosti IRC (CHAT) systému si môžeme vysvetliť na analógii s diskusnými miestnosťami (angl. chatroom): do diskusnej miestnosti môžeme vstúpiť, predstaviť sa, zapojiť sa do diskusie a na záver odísť z miestnosti.

Iná analógia je založená na rádiospojení na kanáloch civilných rádiostaníc (angl. channel): naladíme si rádiostanicu na patričný kanál, počúvame, odpovedáme a na konci stanicu vypneme.

Analogicky funguje aj IRC. Na vstup do miestnosti, či na kanál slúži náš klientsky program, pomocou ktorého sa môžeme prihlásiť a predstaviť sa, komunikovať aj odísť. Musíme samozrejme poznať adresu IRC servera, ktorý poskytuje kanály (diskusné miestnosti) pre komunikáciu. Server býva spravidla prepojený na iné servery a tak sa môžeme dostať na ďalšie kanály, ktoré sa spravidla označujú znakom # a názvom, napríklad:

#Slovensko              #humor

Pre prácu v IRC a na danom kanáli platia určité pravidlá, ktoré musíme dodržiavať, aby sme neboli z kanála vylúčení správcom kanálu. Spravidla to sú základné pravidlá slušnosti, doplnené o sieťovú etiku: nenadávať, nepoužívať vulgárne slová, nepokúšať sa o zneužívanie kanálu a pod.

Poznámka:Pre prácu v týchto systémoch by sme mali uvedomiť, že aj napriek určitej anonymite sa dá zistiť, odkiaľ sme prihlásení a takto určiť totožnosť. Nemali by sme sa preto spoliehať na to, že za prezývkou sme anonymní a môžeme si teda robiť, čo chceme.

A samozrejme aj naopak: ak my poskytujeme nejaké informácie (najmä dôverného charakteru), môžu sa dostať aj k iným účastníkom a hrozí ich zneužitie.

Pri práci v týchto systémoch by sme si mali naozaj počínať obozretne, aby sme ani nespôsobili nejaké problémy iným, ani sa sami nestali obeťou nejakých útokov, kedy za nevinne a lákavo vyzerajúcou ponukou sa ukáže niečo nepríjemné.

Aktuálne informácie o IRC nájdeme na WWW adresách:

www.irc.sk  - IRC na Slovensku www.irc.cz , WWW.ircnet.cz - IRC v Čechách www.irc.org  - IRC vo svete

Cvičenie 1851.Navštívte niektoré z vyššie uvedených WWW stránok o IRC a zistite, aké

klientske programy (a ich verzie) sú k dispozícii pre prácu v IRC.

WebIRC a webCHAT

Interaktívne komunikovať prostredníctvom WWW (četovať) je veľmi jednoduché: stačí poznať a zadať príslušnú adresu, a pomocou zobrazenej ponuky vstúpiť do miestnosti alebo na kanál a diskutovať. Odkaz na čet nájdeme na mnohých WWW stránkach, napríklad na stránke http://www.zoznam.sk/katalog/Pocitace_a_Internet/Komunikacia/  .

Vyberme si napríklad chat.funny.sk, ktorá poskytuje niekoľko miestností pre diskusie, možnosť vytvoriť si vlastnú miestnosť aj diskutovať vo dvojici:

1. Najprv si zobrazíme túto stránku pomocou niektorého prehliadacieho programu. V hornej časti stránky je zobrazené pole pre prihlásenie a pod ním zoznam miestností. Pred názvom miestnosti je zobrazený znak # a za názvom je počet účastníkov, ktorí navzájom komunikujú v tejto miestnosti. Pod tým je zoznam komunikujúcich.

2. V poli prihlásenie klikneme na text bez registrácie.

1. Automaticky sme prihlásení do miestnosti obývačka a môžeme si přečítat, ako prebieha komunikácia v tejto miestnosti. V pravej časti v poli Nick je zobrazené meno, ktoré nám bolo pridelené. Po kliknutí na text Chatujúci sa zobrazí zoznam všetkých účastníkov diskusie v tejto miestnosti.

1. Ak chceme poslať text do diskusie, v poli akcia vyberieme akciu povedz a do poľa text napíšeme text nášho príspevku do diskusie. Odošleme ho kliknutím na tlačidlo Odošli.

2. Niekedy chceme diskutovať len s jedným účastníkom diskusie a nie s celou skupinou. Vtedy klikneme na meno účastníka, s ktorým chceme diskutovať a otvorí sa samostatné okno, v ktorom sa zobrazuje naša súkromná diskusia.

3. Pri písaní textov môžeme používať aj "smajlíky" - grafické ikonky vyjadrujúce naše pocity (emotikony). Najprv si zapneme používanie smajlíkov a potom ich zadávame použitím nasledujúcich kombinácií:

1. Kliknutím na text Miestnosti v pravej časti okna sa zobrazí zoznam všetkých miestností spolu s počtom účastníkov diskusie. Do inej miestnosti sa dostaneme kliknutím na názov miestnosti. Ak chceme vytvoriť novú miestnosť, napíšeme názov novej miestnosti do poľa Nová miestnosť a klikneme na tlačidlo Vytvor.

Cvičenie 1952.Prihláste sa na chat.funny.sk ako anonymný používateľ (bez zadania mena a

hesla) do niektorej diskusie. 53.Sledujte vybranú diskusiu a zapojte sa do diskusie.

Klientske IRC programy

Druhá možnosť ako môžeme pracovať v IRC je využitie špeciálnych klientských programov, ako sú napríklad mIRC, pIRCh a iné. Tieto programy sú spravidla freeware alebo shareware, môžeme ich teda získať (spravidla z Internetu, napr. z www.irc.sk) zadarmo, alebo za mierny registračný poplatok.

Tieto programy nám v porovnaní s predošlým spôsobom práce v IRC poskytujú bohatšie a komfortnejšie možnosti práce, ako napr. byť zapojení súčasne do viacerých diskusií, využívať skripty (príkazové postupnosti, aby sme nemuseli zadávať priamo IRC príkazy), modifikovať prostredie (napr. preložiť si ho do slovenčiny) a iné.

Po spustení príslušného programu (napr. mIRC) musíme nastaviť parametre pripojenia, údaje o sebe a vybrať IRC server, na ktorý sa chceme pripojiť.

Po úspešnom pripojení na IRC server sa zobrazí ponuka dostupných kanálov, na ktoré sa môžeme pripojiť. Po pripojení na vybraný kanál sa zobrazí okno, v ktorom vidíme priebeh diskusie, do ktorej môžeme posielať svoje príspevky.

Cvičenie 2054.Ak máte nainštalovaný klientsky program pre IRC, pripojte sa do niektorého

IRC systému a vyskúšajte si prácu pomocou klientskeho programu. 55.Porovnajte výhody a nevýhody práce vo WebIRC a pomocou klientskeho IRC

programu.

6.3.3 Nástroje okamžitej komunikácie

Rozširovanie možností komunikačných nástrojov pre synchrónnu komunikáciu prinieslo novú generáciu nástrojov, označovaných ako nástroje okamžitej komunikácie - "Messenger" alebo "Instant Messaging" (IM). Tieto nástroje rozširujú možnosti predchádzajúcej skupiny nástrojov, keď okrem četovania (rozprávanie v písomnej forme) umožňujú zisťovať prítomnosť, vymieňať si dokumenty a mnohé ďalšie veci.

V ďalšom si priblížime prácu s najrozšírenejšími nástrojmi tohto typu - ICQ a MSN Messenger.

ICQ

Komunikačný systém ICQ (ako fonetický prepis "I seek you" - "hľadám Ťa") predstavuje v súčasnosti najdokonalejší a veľmi rýchlo sa rozširujúci nástroj pre komunikáciu medzi ľuďmi na celom svete prostredníctvom Internetu. O jeho popularite a úspechu svedčí fakt, že za niekoľko málo rokov počet jeho používateľov na celom svete presiahol 100 miliónov a že americká spoločnosť America OnLine (AOL) ho odkúpila za niekoľko sto miliónov dolárov.

ICQ nám poskytuje veľmi bohaté možnosti práce:

vyhľadávať ľudí, zisťovať ich prítomnosť v sieti, pozývať do diskusie, komunikovať s nimi offline - elektronickou poštou, alebo online (IRC) - organizovať vlastné diskusie, vytvárať si adresáre kontaktov a mnoho ďalších činností.

Pre používanie ICQ si musíme najprv nainštalovať príslušný klientsky program, ktorý môžeme získať zadarmo z Internetu (napr. z www.icq.com ). Program si podľa pokynov nainštalujeme a pokiaľ sme v ICQ ešte nepracovali, musíme sa zaregistrovať a získať svoj účet v ICQ, čo znamená ICQ číslo (tzv. UIN, udáva sa v tvare #12345678) a heslo. Pri registrácii je potrebné zadať niektoré povinné údaje. Poskytnutie ďalších údajov nie je povinné.

Opäť si uvedomme, že poskytnuté údaje môžu byť využité ale aj zneužité. Uvádzajme ich teda po starostlivom zvážení, čo uvedieme a čo radšej nie.

Zaregistrovať a pracovať v ICQ môžu cez daný počítač aj viacerí používatelia (podobne ako napr. pri práci s elektronickou poštou), pričom ICQ umožňuje výber používateľa v úvodnom prihlasovacom dialógu.

Podrobnejšie informácie o ICQ nájdeme napr. na www.icq.com  alebo v knihách o ICQ.

Cvičenie 2156.Pozrite si aktuálne informácie o ICQ na www.icq.com  alebo na

http://icq.kweb.sk   57.Ak máte možnosť, vyskúšajte si používanie ICQ na vyhľadávanie

a synchrónnu komunikáciu.

MSN Messenger

Tento program je typickým predstaviteľom tzv. "messenger" programov, ktoré poskytujú v rámci svojich systémov poskytovatelia Internetu ako sú AOL, YAHOO alebo Microsoft. MSN Messenger je program využívajúci službu MSN firmy Microsoft, prostredníctvom ktorej môžeme využívať ďalšie poskytované služby. Jedna z  predností tohto programu je aj tá, že je lokalizovaný aj do slovenského (či českého,...) jazyka, čo uľahčuje jeho používanie.

Poznámka: Okrem neho existuje aj analogický nástroj Windows Messenger, ktorý je súčasťou Windows XP a Internet Explorer ver. 6.0. Aj keď poskytujú analogické funkcie a môžeme ich využívať dokonca paralelne na jednom počítači, predsa len sú to dva odlišné nástroje. Podrobnejšie informácie o ich rozdieloch aj o ich prípadnom paralelnom využívaní nájdeme napríklad na http://messenger.msn.com/Help/?mkt=sk-sk#LQ3  .

Inštalácia programu MSN Messenger

Pred používaním MSN Messengera si musíme tento program najprv nainštalovať a zaregistrovať u služby NET Passport. Môžeme o to požiadať správcu nášho počítača, alebo si to môžeme urobiť aj sami nasledovne:

1. skopírujeme si inštalačný program MSN Messengera, napr. z http://messenger.msn.sk alebo http://mesenger.msn.com. V oboch prípadoch sa zobrazí okno v slovenčine so základnými informáciami o najnovšej verzii tohto programu:

V tomto okne klikneme na odkaz pre prevzatie a na stránke Prevzatie vybereme, aký operačný systém a jazyk požadujeme.

Pred stiahnutím skontrolujeme, či náš počítač spĺňa uvedené systémové požiadavky pre danú verziu programu. Napríklad pre verziu 6.0 je požadovaná verzia Internet Explorera  5.01 (5.00 nestačí!) a cca. 50 MB na disku. Verziu programu zistíme príkazom Pomocník - Čo je Internet Explorer.

Kliknutím na tlačidlo Prevziať skopírujeme inštalačný program do nášho počítača. Pozor - inštalačný súbor má cca. 6,5MB, takže pri pomalom pripojení do Internetu môže nahrávanie trvať aj niekoľko minút.

1. Po skopírovaní spustíme inštalačný program a postupujeme podľa pokynov na obrazovke.

2. Pre používanie MSN Messengera sa musíme zaregistrovať na službu .NET Passport. Ak máme schránku na MSN alebo Hotmail, táto automaticky zahŕňa aj túto službu. Vyberieme voľbu Áno a klikneme na tlačidlo Pokračovať.

1. A k e š t e n i e s m e z a r e g i s t r o v a n í u s l u ž b y . N E T P a s s p o r t , m u s í m e s a z a r e g i s t r o v a ť :

vyberieme voľbu Nie a klikneme na tlačidlo Pokračovať. Zobrazí sa nasledujúce okno:

Po úspešnom zaregistrovaní môžeme začať využívať program MSN Messenger.

 

 6.3.4 Videokonferencia

NetMeeting

Ďalšie zdokonalenie a rozšírenie možností synchrónnej komunikácie poskytujú tzv. telekonferenčné (označované aj ako videokonferenčné) systémy, ktoré umožňujú okrem komunikácie a interakcie textom či zvukom aj napr. videospojenie, zdieľanie práce, aplikácií aj ďalšie činnosti.

Typickým predstaviteľom tejto kategórie je program NetMeeting od firmy Microsoft, ktorý si popíšeme v tejto kapitole.

Program Microsoft NetMeeting je klientsky program pre interaktívnu komunikáciu, ktorý umožňuje nové spôsoby komunikácie, virtuálneho stretávania, práce a zdieľania dát v sieti Internet prostredníctvom tzv. adresárových servrov (ILS - Internet Location Server).

K hlavným funkciám programu NetMeeting patria:

zavolanie ľubovolného používateľa, ktorý používa sieť Internet/intranet, a komunikácia s ním,

audio alebo vizuálne spojenie s volaným používateľom, zdieľanie aplikácie s ďalšími používateľmi, zdieľaná tabuľa na kreslenie počas schôdze, vyhľadávanie prihlásených osôb podľa osobného zoznamu telefónnych pamätí, komunikácia písanými správami - CHAT, vytvorenie odkazu pre telefonické spojenie, aby nám mohli ďalší používatelia zavolať

priamo z našej WWW stránky, odoslanie súborov všetkým účastníkom schôdze a ďalšie.

Program NetMeeting je k dispozícii zadarmo a môžeme ho získať z niektorého zdroja voľne dostupných programov alebo z Internetu. Býva distribuovaný aj ako súčasť operačného systému Windows a pri inštalácii tohto operačného systému sa spravidla nainštaluje aj tento program. Program spustíme príkazom Štart - Programy - Príslušenstvo - Komunikácie - Netmeeting. Ak tam taký nie je, nebol nainštalovaný a ak ho chceme používať, musíme si ho doinštalovať. Budeme k tomu potrebovať inštalačný program, ktorý nájdeme buď na inštalačnom médiu operačného systému alebo na Internete.

Pred používaním programu Netmeeting sa musíme zaregistrovať na nejakom adresárovom servri. Pre skúšobné účely máme k dispozícii aj skúšobný adresárový server ils.nr.sanet.sk:1002, ktorý môžeme použiť.

Cvičenie 2258.Zistite, či máte nainštalovaný program Netmeeting - pozrite do vyššie

uvedenej ponuky príkazov, či je tam položka Netmeeting. 59.Ak nemáte nainštalovaný program Netmeeting, doinštalujte si ho (buď z

inštalačného média operačného systému Windows, alebo si skopírujte inštalačný súbor napr. z www.microsoft.com/windows/netmeeting. 

Netiketa (netiquette) - spôsob správania sa na Internete

Termín netiketa vznikol spojením a skomolením dvoch slov net - sieť a etiketa - súhrn zásad spoločenského správania. Netiketa je teda súhrn zásad spoločenského správania, ktorý by ste mali dodržiavať pri komunikácii v sieti. Vaše správy samôžu dostať k desať tisícom ľudí na celom svete. Samozrejme záleží na tóne a obsahu správy, aký dojem z vás títo ľudia budú mať. Vždy majte na pamäti, že nekomunikujete s počítačmi, ale s ľuďmi, ktorí majú city podobne ako vy.

NaInternete existuje množstvo nepísaných pravidiel, ktoré sa, na rozdiel od pravidiel zákonne ustanovených, vcelku dodržiavajú. Ich rešpektovaním si totiž užívatelia navzájom šetria čas, nervy a v neposlednom rade i peniaze. Pre tieto pravidlá slušnosti na Internete sa zaužíval termín netiketa, odvodený zanglických slov net (sieť) a etiquette (etiketa). Aj keď sa netiketa považujelen za "nepísaný súbor pravidiel", jej nedodržiavanie sa chápe a koprejav

neúcty, egoizmu až vulgárnosti. Na začiatok si dovolím uviesť voľný preklad "desatora počítačovej etiky" tak, ako ich definoval TheComputer Ethics Institute.

Desatoro počítačovej etiky: - Nepoužiješ počítač k škode iného.- Nebudeš ničiť prácu iných.- Nebudeš prezerať dáta iných ľudí.- Nepoužiješ počítač ku krádeži.- Nepoužiješ počítač pre krivé svedectvo.- Nepoužiješ alebo nevytvoríš kópiu softvéru, ktorý si nezaplatil.- Nepoužiješ neoprávnene počítačové zdroje iných ľudí.- Neprivlastníš si intelektuálne dielo iného.- Budeš premýšľať o spoločenských následkoch programu, ktorý si stvoril.- Budeš používať počítač ohľaduplne a s úctou.

A na čo iné by ste určite tiež nemali zabudnúť: - Dodržujte bežné pravidlá styku medzi ľuďmi.- Buďte zdvorilý a ostatných používateľov siete oslovujte tak, ako by ste chceli, aby oni oslovovali vás.- Uvedomte si, že veľa iných používateľov siete vás pozná len ako adresu a preto si obraz o vás robí na základe vašich komunikačných príspevkov.- Politika, náboženstvo a iné rozporuplné  témy by mali byť diskutované s maximálnou ohľaduplnosťou a taktom

Elektronická komunikácia môže mať rôzne podoby a formy. Prezeranie WWW stránok, diskusné skupiny a fóra, "chat", e-mail. To všetko súformy komunikácie odohrávajúce sa prostredníctvom elektronických prostriedkov. Každá z nich má svoje špecifiká, zásady a pravidlá. Jednou z najviac používaných je email (e-mail, mail, elektronická pošta). Funguje obdobne ako klasická pošta(v elektronickom svete posmešne označovaná aj ako snail mail – slimačia pošta:)). Oproti nej má ale mnoho výhod. Je omnoho rýchlejšia, má nižšie náklady, správu môžeme poslať ľubovoľnému počtu ľudí naraz a to teoreticky z ľubovoľného miesta Zeme a v ľubovoľnom čase. Aby sme však boli spravodliví, musíme priznať, že má aj nevýhody. Čokoľvek, čo nie je elektronické, sa takouto poštou poslať nedá. Rukou písaný list je omnoho osobnejší ako strojové písmo na obrazovke počítača. Komunikácia prostredníctvom emailu ponúka aj najviac príležitostí na porušenie netikety.

Pokúsim sa teda zhrnúť pravidlá, ktoré by sme mali dodržiavať pri komunikácii pomocou emailu.

Nepíšte, ak nemáte o čom. Neposielajte ďalej reťazové listy (iba ak dobrým známym), bezduchú korešpondenciu, nevyžiadanú reklamu, e-mailové vírusy či iný spam. Spamom je aj správa o tom, že sa objavil nový vírus a že to treba RÝCHLO oznámiť všetkým známym, pretože inak im počítač isto-iste o pár hodín exploduje. Spamom je Čínsky list šťastia, ktorý musíte poslať najmenej tridsiatim trom kamarátom, aby vás neopustila milá. (John reťaz pretrhol a spadla naňho traverza...). Spamom je cenník vašej firmy, ktorý ste rozoslali na e-

mailové adresy nazbierané z vizitiek. (Tento druh spamu je navyše na Slovensku trestný.)

Neposielajte bez varovania e-mailom veľké súbory. Elektronickou poštou je teoreticky možné poslať čokoľvek, hoci aj polhodinový videozáznam. Odosielateľ aj príjemca však musia byť pripojení na Internet ”dostatočne širokým káblom". Za maximálnu znesiteľnú veľkosť súboru, ktorú je možné poslať bez varovania, môžeme zatiaľ považovať 100 kilobajtov. Každopádne je ťažké jednoznačne stanoviť prijateľnú veľkosť e-mailu, každý užívateľ je pripojený cez iného poskytovateľa Internetu, telefonuje cez inú centrálu telekomu a má iný modem.

Nebezpečné môžu byť aj dokumenty vo Worde či Exceli, ktoré niekedy bývajú infikované takzvanými makrovírusmi. Pred otvorením takéhoto dokumentu, hoci aj odvlastného nadriadeného, skontrolujte nastavenie textového editora či tabuľkového procesora a zakážte mu spúšťanie makier. Tie sa bežne nepoužívajú a ak vám program hlási ich prítomnosť, s najväčšou pravdepodobnosťou sa k vám dobýja vírus.

Používajte emotikony. Pokiaľ za ironicky myslenú vetu nedáte úsmev, bude zrejme pochopená úplne vážne. Každý čitateľ bude totiž predpokladať, že emotikony poznáte a keby ste chceli vyjadriť iný ako priamy význam vašej vety, použili by ste ich.

Nepoužívajte VEĽKÉ PÍSMENÁ, ľudia sibudú myslieť, že na nich kričíte. Buďte stručný a vecný.

Plne využívajte kolónku Predmet v e-mailovej správe. Nesprávne sú predmety ako Ahoj, Odpoveď, či dokonca E-mail, vhodné je presne uviesť účel listu. Nebojte sa dlhších názvov - za dobré možno považovať predmety s dĺžkou okolo 30 znakov.

Na oficiálne e-maily odpovedajte do 48 hodín. Ak niekto do tohto termínu neodpovie vám, pokojne sa mu pripomeňte. Nezabudnite pritom k svojej žiadosti ešte raz pribaliť svoju pôvodnú správu.

Podpis umiestnený na konci e-mailu má obsahovať základné informácie o vás - meno, pracovnú pozíciu, prípadne adresu či telefón. Nemal by však v žiadnom prípade presiahnuť 4-5 riadkov.

Ak sa prihlásite do e-mailovej konferencie či diskusného fóra, najskôr si preštudujte staršie príspevky, potom chvíľu sledujte správanie ľudí a až potom sami píšte. Väčšina z konferencií a fór má aj zoznam FAQ (Frequently Asked Questions, teda Často kladených otázok), ktorý je dobré si preštudovať predtým, ako sa na niečo opýtate.

Pocityv elektronickej pošte: - :-) veselýúsmev- ;-) potmehúdsky úsmev- :-I indiferentný úsmev- :-( kyslý úsmev- :-c som skutočne nešťastný- :-x posielam pusu- :-X posielam VEĽKÚ pusu.