Z minulosti Kysa - os­d¾ovanie

  • View
    74

  • Download
    9

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Z minulosti Kysáča - osídľovanie

Text of Z minulosti Kysa - os­d¾ovanie

Samuel elovsk

Podiel osadnkov zo slovenskch obc v Maarsku pri osdovan Kysa v Bke od roku 1773V dolnozemskej slovakistike v poslednom obdob, v rozpt poldruha desaroia, zaznamenvame rozmach vestrannho vskumu rozlinch aspektov celkovho ivota Slovkov vo vetkch troch oblastiach historickej Dolnej zeme v Maarsku, Rumunsku a vo Vojvodine. Stva sa tak nielen vaka vysokokolskm slovakistickm katedrm, pecializovanm pracoviskm, vedeckm spolonostiam a stavom, akm je i spen jubilujci Vskumn stav Slovkov v Maaarsku so sdlom v Bkeskej abe, ale aj vaka starm i novozaloenm slovakistickm vedeckm, literrno-kultrnym spolonostiam a spolkom. Okrem toho tento celkov rozmach zko svis aj z mimoriadnou aktivizciou celonrodostnch, regionlnych i obecnch slovenskch samosprv, ako aj s aktivitou mimovldnych organizci. Tieto priazniv okolnosti s bezpochyby podmienen irmi demokratizanmi a euroatlantickmi integranmi spoloenskmi procesmi tak v tchto krajinch, ako aj v naej materskej krajine, v Slovenskej republike, ktor uveden snahy podporuje na ttnej rovni, s m svis aj zapjanie odbornkov rznych profilov do slovenskch dolnozemskch vskumnch podujat. Zatia vak s poutovanm musme kontatova, e nateraz na Slovensku neexzistuje celonrodn pecializovan vedeckovskumn stav pre zahraninch Slovkov. Vo vskume Slovkov na Dolnej zemi pozoruhodn vsledky zaznamenva aj historiografia, a to nie len reedciami starch, dnes u raritnch a irej verejnosti neprstupnch diel (naprklad o Bkeskej abe, Nadlaku, Kovaici, Sarvai a inch), ale aj vydvanm kronk a inch prameov. Doposia bolo vydanch niekoko desiatok obsiahlych polytematickch zbornkov prc a tdi, pripravovanch pri prleitosti vro zakladania slovenskch dolnozemskch obc a miest, ako s Bkeska aba, Petrovec, Selena, Kovaica, Nadlak, Sarva a in. Najastejie s to zbornky z vedeckch sympzi a konferenci. Tam s u uverejnen aj nov pramene a vzcne tdie o sahovan Slovkov na Doln zem, ako na prklad o Slovenskom Komli a o inch osadch (J. Gombo). K problematike sahovania vyli aj samostatn publikcie, naprklad o Kovaici (J. Marko), Starej Pazove (J. Miklovic) a niektor alie. Tieto knihy a publikcie by si sce zaslili komplexnejie hodnotenie, ale pri tejto prleitosti iba kontatujeme, e poet tchto diel niekokonsobne prevyuje celkov tristoron knin produkciu o Slovkoch na Dolnej zemi. Vak vedeckovskumnm prcam Jna Sirckeho, nestora novodobej slovenskej dolnozemskej historiografie (Sircky, s. 399-403), ako aj prcam mnohch inch autorov, dnes je to u veobecne znmy fakt, e sahovanie Slovkov na doln zem bolo sasou osdovacch akci a migranch procesov, ktor nasledovali po vyhnan Turkov z Uhorska. Sahovanie Slovkov prebiehalo zhruba v troch asovo vymedzench etpach, a to: v prvej etape v obdob rokov 1690 1710, v druhej etape v obdob rokov 1711 1740 a v tretej v obdob rokov 1740 1790. Sahovanie potom pokraovalo v 19. storo (s presahom a do zaiatku 20. storoia), ke sa slovensk poddan postupne posvaj zo severnejch slovenskch stolc do junejch

a v neustlom pohybe prenikaj na juh, zo Zadunajska, do dolnozemskch oblast medzi Dunajom a Tisou, ako aj do Ztisia. Tam potom znovuzakladaj poetn obce, ba neraz i kompaktnejie zoskupenia tchto obc, a to jednak sami, jednak i s prslunkmi inch nrodov (s Maarmi, Nemcami, Srbmi, Rumunmi a s inmi). Vetko to bolo podmienen rznorodmi kolonizanmi akciami a procesmi, ak nemali obdobu nikde inde vo vtedajej Eurpe a daj sa prirovna azda iba k migrciam do USA. V tretej etape sahovania (1740 1790), teda v obdob panovania Mrie Terzie a Jozefa II., Slovci sa prisahovali do najjunejch oblast vtedajieho Uhorska, do Bky, Bantu a Sriemu, teda do vtedajej Vojvodiny, oblasti v severnom Srbsku. Po Bke, ktor bola ich prvm cieom, sa slovensk poddan sahovali do Sriemu a do Bantu. Vina dnench slovenskch obc v Bante bola zaloen zaiatkom 19. storoia, o sa s vnimkou Starej Pazovy, vzahuje aj na slovensk obce v Srieme, kde jednotliv obce zo sriemskej i bantskej strany vznikaj v bezprostrednej blskosti Belehradu, take dnes s u administratvne zalenen do hlavnho mesta. Podobne to bolo aj so slovenskmi osadami v okol Budapeti. Slovensk poddan, vierovyznanm vinou evanielici, ale i katolci i grkokatolci, sa najprv zaali sahova do Bky, kde vo viacerch osadch u bvali Srbi. Sahovanie Srbov vo viacerch etapch a vlnch sa tie bolo zaalo roku 1690 a sviselo z tzv.vekm sahovanm Srbov. Na rozdiel od Slovkov a prslunkov inch nrodov Srbi a prslunci inch junoslovanskch nrodov sa sahovali z juhu na sever, a to a po hranice dnenho Slovenska. V tejto svislosti treba vak kontatova, e podstatn vina sastnch bskych osd a miest sa znovu osduje, resp.zaklad prve v druhej polovici 18.storoia, teda v tom obdob, ke sem prichdzaj aj slovensk poddan, a to sastne s prslunkmi inch nrodov. Roku 1744 Mihajlo arnojevi zskal rozsiahle Futock panstvo, ktor malo rozlohu 22.000 katastrlnych jutr a bolo najvm panstvom v Bke i v junom Uhorsku, a pri tom tam boli iba Futok a menie srbsk obce Bege a Piro (dnes Rumenka), ale zato i poetn pustatiny, a tak prvoradm zujmom arnojevia, podobne ako si v tom obdob ponali aj in zemepni, bolo zska novch osadnkov, respektve zaloi nov obce. Tak u roku 1745 do Petrovca, kde u bvalo 21 srbskch rodn, slobodnk Matej ni privdza 128 slovenskch rodn, a tak bola zaloen prv slovensk obec v Bke a v dnenej Vojvodine vbec. oskoro potom prichdzaj slovensk a srbsk rodiny do susednho Kulpna na panstvo Stratimirovia (po roku 1745), odkia potom roku 1758 vina z nich sa presahovala do Selene a tam spolu s inmi slovenskmi prisahovalcami zaklad nov osadu na panstve kaloskho arcibiskupstva. Roku 1754 sa Slovci prisahovali aj do Baje, na majetok Stevana Zaku. Po tejto, poda ns prvej fze sahovania evanjelickch Slovkov do tchto konn, sa alie sahovanie zana po roku 1770, ke sa najprv via as slovenskch rodn sahuje zo Selene do Starej Pazovy vo Vojvodinskej hranici v Srieme, ke spolu s inmi prisahovalcami zaklad viu obec, ktor dlh desaroia zostala jedinou v tejto oblasti. Od sedemdesiatych rokov 18.storoia sa potom zanaj alie prchody slovenskch poddanch do dedn na Futockom

panstve, ale aj do inch obc, naprklad do Kulpna, kde roku 1772 bolo iba 29 slovenskch rodn (elovsk, 1996, s. 57.). Tento prliv novch osadnkov sa zintenzvuje zvl v 80. a 90.rokoch, take do konca 18.storoia sa Slovci postupne prisahovali do vetkch sastnch slovenskch obc a miest tak v junej, ako i v strednej Bke, a tak vlastne vzniklo pomerne kompaktn slovensk osdlenie v tejto oblasti. In, pre toto obdobie sahovania, ktor je zatia vak historiograficky nepreskman, je charakteristick najm to, e tu na rozdiel od Petrovca, Selene, Starej Pazovy, ale aj viacerch osd v Bante, alebo i na rozdiel od starch slovenskch osd v Bkeskej stolici nelo o masov, jednorzov, organizovan sahovanie na vzvu zemepnov, s vodcami a loktormi, ale e tu najprv prichdzalo len mlo rodn a jednotlivcov a dal osadnci prichdzali postupne, neraz aj v priebehu niekokch desaro, a to asto v rmci sekundrnej alebo i tercirnej kolonizcie a u potom sa formovala via slovensk komunita alebo obec. Typickm prkladom takhoto sahovania Slovkov v tomto obdob je vznik slovenskej osady Kys na bvalom Futockom panstve, kde sa v 50.rokoch 18.storoia zemepnom arnojeviovcom podarilo do spomnanch starch obc zska alch srbskch poddanch a znovu zaloi srbsk osady Hloany a Kys. Dnen Kys, ktor dnes administratvne patr do irieho spoloenstva obc mesta Novho Sadu, bol znovu osdlen srbskm obyvatestvom asi roku 1750 (Borovszky, 1909, s. 99), poda inch prameov asi roku 1755 (Udvari, 2003, s. 78) a zmluva so zemepnom, poda ktorej osadnci osloboden od platieb a inch zemepanskch dvok a povinnost v rokoch 1757 1760, bola podpsan 17.novembra 1758 (Udvari, 2003, s. 80). Kee arnojeviovci nerepektovali zmluvu a zvyovali zemepansk tlak, dostali sa do konfliktov s poddanmi nielen v Kysi, ale i vo vetkch obciach na svojom panstve. Dkazom toho s viacer sanosti poddanch a sdne spory, ktor sa konali v rmci bskej stolinej administratvy, ba aj v rmci vych ttnych orgnov, priom ich neraz musela riei aj samotn cisrovn Mria Terzia, o om svedia desiatky dokumentov v Archve Vojvodiny v Novom Sade a v inch archvoch. Nespokojn poddan sa v dsledku takch nepriaznivch pomerov a v snahe zlepi si postavenie vysahovali z Futockho panstva. Tak naprklad ke arnojviovci roku 1765 nanucovali poddanm nov zmluvu (Borovszky, 1909, s. 99) a ke i fyzicky trestali a palicovali svojich poddanch osadench v Hloanoch a v Kysi, vina kysskych rodn sa chcela odsahova do Potisia a 18 rodn na komorsk majetok do ovy (dnes Ravno Selo), kam sa niekoko rodn presahovalo. Takto teda neprekvapuje skutonos, e roku 1767 z pvodnch srbskch zakladateov obce zostalo len 39 rodn. Sasne s presahovanm prebiehal aj opan proces, ke na opusten poddansk usadlosti prichdzali nov rodiny. Tak naprklad do Kysa sa roku 1766 prisahovalo 10 rumunskch rodn a roku 1768 alch 26 srbskch rodn. Prve takto nepriazniv pomery a to nie len na Futockom panstve, ale aj v celokrajinskch rmcoch, boly medzi inm prinou rozsiahlej reformy, znmej urbrskej regulcie Mrie Terzie v Uhorsku, ktorou sa v rokoch 1767 1773 mali upravi dane a stabilizova vsahy medzi zemepnmi, poddanmi a ttom. Prve v tomto obdob, presnejie roku 1769, respektve od zaiatku roku 1770, novm majiteom Futockho panstva (ku ktormu bol pripojen aj erevi, osada leiaca

na pravej strane Dunaja, oproti Futoku, teda v Srieme) sa stal grf Andrej Hadk, znmy dstojnk, generl a pon maral a upan Bskej stolice. Andrej Hadk mal prirodzene zujem o hospodrsku prosperitu svojho novho panstva a preto sa snail zavies nov urbr, stabilizova a o do potu rozri jednotliv obce. Kysski poddan 8.oktbra 1770 v rmci odpoved na 10 predurbrskych otzok uvdzaj, e v obci nie s von iadne poddansk usadlosti (Udvari, 2003, s. 79). Nov urbr bol potom podpsan roku 1772 aj v ostatnch obciach. V porovnan s predchdzajcimi zmluvami so zemepnmi terezinskou urbrskou regulciou sa postavenie poddanch v podstate nezlepilo, ba v nejednom prpade sa i zhorilo, ako naprklad i v Petrovci, ale aj v inch bskych osadch,

View more >