Z obsahu

ÚvodníkDeň otvorených dveríŽiacka anketaVianočný turnajBez komentáruImatrikulácie 2008Pomoc deťomNa káve s profesoromNaša stužkováNávšteva v ChovátskuSúťažili smeVianočný diskusný klubZ pera žiakov Študentský parlamentKalokagatiaDJ RadoMôžete vyhrať

harvardpd@atlas.sk

Naše pani profesorky to vedia nielen za katedrou. Počas dňa otvorených dverí nám pripravovali niečo na posilnenie.

Je tu február. Uplynuli necelé dva mesiace od začiatku nového roka. Nový rok! Čo prinesie? Niečo dobré, niečo zlé? Kopu šťastia, kúsok nešťastia?Už pomaly zabúdame na čaro sviatkov a sladké prázdninové ničnerobenie vystriedala všedná každodennosť. Aj mi v redakcii sme vyhrnuli rukávy a vy opäť držíte v rukách nové číslo nášho časopisu. Určite ste si všimli, že sme zmenili jeho formát, bude sa lepšie schovávať pod lavicou. Teší nás, že sa rozširujú rady našich čitateľov a prispievateľov. Zvyšuje sa aj počet študentov, ktorí sa zapájajú do našej súťaže a my štedro rozdávame ceny.Postrehli ste, že stále viac článkov sa týka výlučne diania v našej škole?Nechýba už tradičná anketa, jej výsledky nás opäť milo prekvapili. Prinášame informácie o akciách, ktoré sa uskutočnili na konci minulého roka. Opäť sme sa porozprávali s jedným z našich profesorov, ktorý nám prezradil niečo zo svojho detstva, študentských rokov a ako trávi voľný čas. Prinášame aj trochu kritiky do vlastných radov, treba sa nad tým zamyslieť (netreba čítať, stačí si pozrieť fotky).Opäť je tu súťaž, ale dnes úplne iná ako v minulých číslach, Sme zvedaví či poznáte svoju školu.Prajeme príjemné čítanie a čakáme na vaše reakcie, podnety, kritiku a “čokoľvek“.

DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ Deň otvorených dverí prilákal na pôdu Strednej odbornej školy žiakov 9. ročníkov ZŠ, ich mamy a otcov. Pozvanie prijali i podnikatelia so zámerom informovať sa o obsahovej náplni štúdia v jednotlivých študijných odboroch a s možnosťami prepojenia s praxou. Vráťme sa však k najpočetnejšej skupine návštevníkov – k deviatakom. V ich rozhodovaní, na ktorú strednú školu si onedlho podať prihlášku mal, pomôcť aj úvodný kultúrny program, ktorý pripravili študenti našej školy. Všetkých prítomných vtipne informovali o odboroch, ktoré sa učia v našej škole a o mimoškolských aktivitách. Informácie o škole, profile absolventa, študijných a učebných odboroch získali prítomní od členov vedenia školy, pedagogického zboru a majstrov odborného výcviku. Hostí po škole sprevádzali naši študenti. Prezreli si odborné učebne cudzích jazykov, informatiky a výpočtovej techniky, automobilovej techniky, elektrotechniky a pod. V jednotlivých triedach sa im venovali vyučujúci príslušných predmetov a naši žiaci mali pre nich pripravené rôzne ukážky. Súčasťou prehliadky bola výstava výrobkov z dielní odborného výcviku. Priblížila prítomným čo dokážu naši študenti vyrobiť. Atmosféru prehliadky dotváralo premietanie videí zo spoločenských, športových a kultúrnych akcií poriadaných v našej škole.. Prehliadku dopĺňali práce študentov z oblasti SOČ, vedomostných súťaží i záujmovej činnosti v škole a počítačová prezentácia v učebni elektrického merania.

Žiacka anketa

V dnešnej ankete sme oslovili žiakov tých ročníkov, ktoré tento rok končia štúdium, to znamená tretiakov trojročného štúdia, štvrtákov štvorročného štúdia a druhákov nadstavbového štúdia.Položili sme dve jednoduché otázky:

Čo ti naša škola dala?Vzdelanie.Dobrých kamarátov, na ktorých sa dá spoľahnúť.Príjemnú jedáleň s dobrým jedlom.Peniaze za prax.Zábavu.Drahý bufet.Kopu informácií.Športové súťaže.Škola ma čiastočne pripravila na život.Nových priateľov.Skúsenosti a prax, ktorú som tu získal počas štyroch rokov.Veľa dobrých rád do života, ale najradšej som mal, keď nám dala voľno.Výborného triedneho.Skvelé pani profesorky a profesorov.Šancu zarobiť si peniaze.Možnosť zahrať si florbal.Dala mi toho veľa a čakám, že mi dá to najdôležitejšie, maturitu.Užitočné vedomosti nielen z odboru, ale aj zo života. Veľa pozitívnej energie a jedno veľké ponaučenie do života, že do školy sa má chodiť pravidelne a nie tak ako ja kedysi, keď som do školy nechodil a som vďačný za druhú šancu.Predovšetkým vzdelanie a otvorila bránu k novým možnostiam, príležitostiam. Dala mi určitú zodpovednosť za samého seba.Veľa krásnych spomienok, nejaké tie vedomosti a spoznanie príjemných ľudí.Ukázala mi, že nič nie je zadarmo a keď sa chce tak sa dá.Výučný list, zváračský preukaz a keď Boh dá tak aj maturitu. Nedala mi vôbec nič! Za tri roky som sa vôbec nič nenaučil.Problémy a nervy.Dala mi nových kamarátov, dala mi aj trochu vedomostí, ale veľa sa toho na mňa nenalepilo, bol by som už rád, keby sem už nemusím chodiť. Nebaví ma to tu. Chcem už robiť. Nebudem na školu spomínať v zlom, to určite nie, ale už ma nebaví učenie.Dala mi veľmi veľa do života, som jej vďačný za to čo ma naučila.

Čo ti naša škola vzala?Voľný čas.Vylihovanie do 12,00hod.3 roky života.Vzala mi peniaze, za tie tri roky som nezarobil v škole nič lebo práve my máme nešťastie, že nedostaneme platenú prax.Zdravie.Nevzala mi nič, jedine tak hodiny, ktoré som tu strávil, ale veď o tom to je, keď chcem aby som sa niečo naučil a mal maturitu.Nič. Veď mi ani nemala čo vziať, no možno peniaze za ZRŠ.Párkrát peniaze za prax.Nič, v škole som rád.5 rokov pokoja a oddychu.Pomerne dosť voľného času, ale aj tak by som nemal čo robiť, takže nevadí.Asi to, že sme škola plná chalanov, takže dievčatá to je mínus tejto školy.Musel som skončiť s hokejom.Nič dôležité, v podstate mi viac dala ako vzala.Vzala mi 3 roky zbytočne stratené v živote, keby som nepotreboval aspoň výučný list tak by som sa na školu dávno vykašlal!Nevzala mi nič, akurát mám párkrát nervy, ako dnes, už aby bol koniec vyučovania.

Vianočný turnaj vo volejbale

Dňa 18.12.2007 zorganizoval študentský parlament a učitelia telesnej výchovy v telocvični SOŠ na Ulici Falešníka I. ročník Memoriálu Ing. Marty Mihalikovej vo volejbale družstiev žiakov a zamestnancov školy o putovný pohár riaditeľa školy. Volejbalové družstvá zvádzali tvrdé boje o zisk „ cenného " pohára. Družstvá boli rozdelené do dvoch skupín. Hrali systémom každý s každým na dva vyhrané sety. Skupina „A“ – prvý ročník, druhý ročník, zamestnanci - ženySkupina „B“ – tretí ročník, štvrtý ročník, piaty ročník, zamestnanci - mužiPo odohratí zápasov, ktoré mali peknú i zábavnú úroveň boli nasledovné výsledky:1. miesto - Dream Team zamestnanci2. miesto - štvrtáci3. miesto - piataci4. miesto - prváci5. miesto - druháci6. miesto - tretiaciPrvenstvo získalo družstvo Dream Team, aj keď v skutočnosti zvíťazil šport a priateľstvo.Všetky zúčastnené družstvá boli odmenené tortami. V priebehu turnaja sa podávalo občerstvenie . Turnaj prebehol v krásnej predvianočnej pohode, ktorú ocenili všetci zúčastnení.Celkovo možno toto športové podujatie zhodnotiť ako veľmi vydarené.

Kalokagatia

Bez komentára

IMATRIKULÁCIE 2008 -ešte raz. Pre nedostatok času sme v minulom čísle priniesli len fotografie.

Nakoniec sme sa na „imatrikulačkách“ všetci dobre zabavili... Ale pekne po poriadku. Zo začiatku sme sa trocha aj obávali. Tretiaci boli spočiatku nepríjemní a celé dni nám dávali najavo, že imatrikulačky nebudú pre nás jednoduchou záležitosťou. No opak bol pravdou a dopadlo to super! Dať sa namaľovať peknými mažoretkami bolo pre nás veľmi príjemné, čo sa ale povedať nedá o piškótových jednohubkách s chili príchuťou a extra horkom čaji, ktorý sme museli vypiť pod dozorom tretiackej ochranky. Čo však pripravili pre nás tretiaci ako program? Bolo to naozaj pestré a zábavné. Na niektorých deckách s radosťou zgustli a stali sa stredobodom pozornosti i celej "show", ale všetci sme si ten vstup do študentského rádu museli zaslúžiť. Napríklad také hľadanie cukríkov v tanieri plnom múky, jedenie banánov alebo boj o 50 SK, všetko to bolo zábavnejšie ako by sme predpokladali. Zvládli sme aj iné aktivity ako napríklad módnu prehliadku s voľbou miss (všetky „misky“ boli chalani), hádanie reklám podľa zneliek a tiež klikovanie nad „miskami“(myslím tým prezlečených chalanov)....

Počas imatrikulačných slávností sme slávnostne sľúbili plnenie študentských povinností a dostali sme Imatrikulačné listiny práv a povinností študentov. Stali sme sa právoplatnými členmi spolku študentského.

Imatrikulačný sľub

Roku 2008, dňa 26. novembra sa zaväzujem, že: Nebudem biť starších spolužiakov, budem im nosiť tašku, desiaty a budem ich púšťať v bufete dopredu.Budem na vyučovanie zaspávať len hodinku - dve, nie viac.Budem jesť len svoju desiatu a kúpený langoš venujem blížnemu.Len z roztržitosti použijem vulgárne slová a budem sa za to hanbiť.Fajčiť budem len v skupinke pred školou a nie na záchode.Budem dodržiavať zubami - nechtami zákonný limit neospravedlnených hodín.Zlepším sa vo falšovaní podpisov rodičov, lekárov a iných činiteľov.Budem čestne odpisovať z pripravených ťahákov na písomkách.Budem si vážiť pokarhania a podmienečné vylúčenia.Budem ctiť a milovať svojich učiteľov a majstrov.

Škola priateľská deťom

– týmto názvom sa už druhý školský rok právom hrdí naša škola.Mnohí si pomyslia, že to nie je nič výnimočné, veď v súčasnej dobe nie je problém „vylepšiť“ si imidž podobnými označeniami. Ale my sa nepotrebujeme uchyľovať k takým nie čistým praktikám. My sme si toto označenie právom zaslúžili. Nuž a čo tomu predchádzalo ? Celkom na začiatku bola ponuka UNICEF u zapojiť sa do predaja vianočných pohľadníc. Výťažok z predaja je určený deťom v Afrike na zabezpečenie základného vzdelania .Túto ponuku sme prijali. Začínali sme nesmelo, predali sme 50 pohľadníc a vyzbieranú sumu poukázali na konto UNICEFu. Niekomu sa to možno bude zdať málo, lenže my sme sa rozhodli radšej menej, ale úspešne. Nuž a ako sa hovorí – S jedlom rastie chuť a v máji minulého roku sme opäť prijali ponuku Unicefu a zapojili sme sa do akcie Týždeň modrého gombíka. Výťažok z predaja modrých gombíkov bol určený na zabezpečenie pitnej vody pre deti v Afrike. Do tejto akcie sa zapojili dve dobrovoľnícke skupiny, ktoré spolu s ostatnými študentami prievidzských škôl predávali v predposledný májový týždeň modré gombíky v našom meste.Žiaci našej školy boli vyhodnotení ako najlepší a  naša škola dostala okrem označenia Škola priateľská deťom aj poďakovanie za vyzbieranú sumu – spolu takmer 15000,-Sk. V decembri minulého roku sme už sami požiadali o spoluprácu pri predaji vianočných pohľadníc a predali sme 200 kusov pohľadníc. O úspešný predaj sa zaslúžili žiaci 2.A triedy a 2.NC.Vianočný čas je obdobím , kedy sú si ľudia o niečo bližší a ohľaduplnejší a naši žiaci nie sú výnimkou. Neodmietli pomoc deťom v Detskom domove v Necpaloch pri Martine a predajom vianočných perníkov pomohli neinvestičnému fondu ZEBRIČKA. Táto akcia bola v réžii žiakov 1.Z triedy – Martina Baláža, Braňa Arendáša, Lukáša Struhára, Dáriusa Štorcela a Saše Halászovej. Za 2 dni predali cca 550 perníkov a vyzbieraná suma – ani neuveríte – takmer 15500,-Sk.A aby toho nebolo málo, pridali sa aj žiaci v škole, nie však predajom perníkov, ale aktívnou účasťou na vianočnej burze kníh – niektorí priniesli knihy, iní knihy kupovali. Ale musíme byť aj spravodliví a priznať, že bez prispenia vyučujúcich či už knihami alebo kúpou, by naša burza nebola taká úspešná a my by sme nemohli prispieť deťom v detskom domove v Bojniciach 2000,.korunami. Nuž, môže teraz niekto povedať, že dnešným mladým ľuďom a zvlášť našim žiakom, je pomoc druhému cudzia ? Viem, výnimka potvrdzuje pravidlo, výnimky boli, sú a budú , ale vždy to boli, sú a budú len výnimky .

Na káve s profesorom...ako ich nepoznáme.

1.Na aké okamihy z detstva spomínate? Veľmi často a rád spomínam na detstvo. Aj keď to bolo nie celkom bezstarostné, ako majú dnešné deti, ale asi preto, že už v tomto období som začal naberať určité znalosti a  zručnosti manuálnej práce. Plniť určité úlohy, byť dochvíľny, rozhodný a nebáť sa na čokoľvek opýtať, o  čokoľvek poprosiť a  za všetko samozrejme poďakovať. V týchto spomienkach samozrejme nechýbajú práve ľudia, od ktorých som sa veľa naučil. Na prvom mieste je to môj otec a jeho otec, teda môj starý otec, od ktorých mám tie vlastnosti, o ktorých som hovoril v úvode. Boli to veľmi múdri ľudia. Nie menej učitelia ZŠ a stredných škôl, či profesori vysokých škôl. Určite to boli sny. Byť šoférom veľkého kamióna, ktoré sa dali vtedy vidieť len vo filmoch. Lietať, potápať sa, alebo veľmi často byť športovcom. V lete hádzanárom a  v zime hokejistom. 2. Čo rád robíte vo voľnom čase? Aj keď toho času nie je veľa a  vždy je to len v čase mimo vyučovania - prázdniny, pravda na čo stačí dovolenka, potom plávanie v mori, cestovanie a poznávanie nových miest a krajín, ľudí a ich zvykov. Rád si niečo prečítam, pozriem si dobrý film. Pravda, tých je už pomenej! Rád počúvam dobrú muziku, ako sa spieva aj v jednej piesni. No nemusí to byť len hudba tanečná, či POP. Kľudne si rád vypočujem aj vážnu hudbu. Aj ona ma vie osloviť. Veľmi dlho sa zaoberám fotografiou a  amatérským filmom. Tento koníček mi zaberá veľmi veľa voľného času, najmä v dnešnej digitálnej dobe a možností PC techniky.

3.Aké rôzne školy ste vyštudovali? Takže, základnú školu som chodil a  ukončil v predmestí Prievidze, v mojej rodnej dedine Koš. Na stredoškolské štúdia som odišiel do prekrásneho kraja, na Hornú Oravu, do mesta Tvrdošín. Prvé dva ročníky to bola ešte elektrotechnická priemyslovka v Nižnej na Orave. Pri najväčšej televíznej fabrike v Československu, OTF Nižná. Pretože moje pracovné zaradenie v CHZWP Nováky si vyžadovalo znalosti zo silnoprúdu, doplnil som si stredoškolskú maturitu na elektrotechnickej priemyslovke v Handlovej. So zamestnaním stredoškolského učiteľa bolo treba vyštudovať Slovenskú vysokú školu v Bratislave, fakultu elektrotechniky. Tiež Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, fakultu Inžiniersko – humanitných vied. Pre odborné znalosti, ktoré som potreboval pri vyučovaní automobilov, najmä elektrotechniky a  elektroniky v automobiloch, som sa vyučil za automechanika. Pre záujem o šport, najmä ľadový hokej a trénerstvo ľadového hokeja, som vyštudoval Športovú školu SZĽH Bratislava, odbor Trénerstvo ľadového hokeja.

DNES Ing. Anton Špeťko

4.Čo bolo pre vás počas vysokoškolského štúdia najťažšie? Tak ako som o štúdiach hovoril, okrem prvého štúdia na strednej škole, všetky ostatné štúdia som absolvoval popri zamestnaní. Či už v  CHZWP Nováky, cez učiteľovanie od Učňovskej školy, SOU, až po dnešnú SOŠ. Preto najťažšie bolo vyrovnať sa s povinnosťami pracovnými, študijnými a rodinnými. Najmä rodičovskými a učením sa po nociach.

5.Naopak, čo vás na vysokoškolskom živote priťahovalo? Bolo to rozširovanie si obzoru poznania. Vedomostná úroveň pre potreby vlastného spoznávania vedy a  techniky, ale samozrejme vedieť pochopiť zákony a zákonitosti preto, aby som ich mohol odovzdať druhým.

6.Ktoré krajiny ste navštívili a kde sa vám najviac páčilo? Návštevy, takpovediac „Cudzích svetov“, vždy závisia od doby, ktorú práve žijete, od vášho vlastného poznania, podmienok na cestovanie, ale tiež záujmu o poznávanie. Aj u mňa to tak bolo, že najprv to boli od Poľska, cez Maďarsko, prirodzene Česko, aj krajiny ktoré sa „mohli“, teda Východné Nemecko, Sovietsky zväz, Rumunsko a  Bulharsko. Potom Rakúsko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Švajčiarsko, Spolková republika Nemecko, Anglicko a veľakrát Chorvátsko. Dostal som sa aj do Afrického Tunisu a dvakrát za oceán. S hokejom a za hokejom do Kanady, Detroidu, Vinsoru a do USA, na Univerzitu Notre Dame v Saund Bend. Druhýkrát súkromná rodinná návšteva Chicaga USA, so strednou školou Triton. A kde sa mi najviac páčilo? Asi vo Francúzsku. Bolo to v roku 1993. Prešli sme spolu s pani prof. Bucákovou, vlastným autom 5600 km. Videli sme vysoké hory Pireneje a  Atlantický oceán v Biskajskom zálive. Spoznali sme francúzskych ľudí. Ich mentalitu a tak troška, aj ich jazyk. Aj  Chorvátsko ma očarilo. Tu som ako doma. Viem chorvátsku reč. Poznám tu veľa ľudí. Mám tu veľmi veľa priateľov. Takých, ktorí nikdy nesklamú. Ale najkrajšou krajinou je Slovensko. To je moja rodná zem. Tu mám svoje korene, rodinu a preto sa mi tu „oplatí“ žiť.

7. Aký typ ľudí si dokáže získať váš obdiv? Obdivujem ľudí reálne ctižiadostivých. Ľudí úprimných a pravduhovoriacich. Takých ktorí sa nepovyšujú a sú skromní. Nadovšetko majú môj obdiv ľudia, ktorí sami nemajú nadbytok a predsa sa dokážu so všetkým podeliť a pomôcť druhým. Tým nemyslím len hmotne bohatých.

8. Keby ste mohli byť jeden deň ministrom školstva, čo by ste predovšetkým zmenili v našom školstve? Oj.! To je veľmi ťažká otázka. Keďže som určitý čas pracoval ako metodik pre MŠ, pred viac ako desiatimi rokmi a  určité reformné veci školstva som, takpovediac mal na dosah, a  oni ešte stále nie sú zavedené v dnešnom školstve, neviem čo by sa dalo zo dňa na deň zmeniť. Pri zmenách školstva ide vždy o spoločenské zmeny a pri nich o zmeny postov. Teda limitácia času, úrovne riadenia a poznania problémov. Jeden deň je takto ničím. Ak ale, by som mal čarovný prútik, potom pre žiakov by som „zmenil“ učiteľov, pre učiteľov žiakov, spoločnosť by som posunul „do vyžšieho levelu“. 9. Ktorý sviatok máte najradšej a prečo? Sú to vianočné sviatky. To preto, že v čase vianočnom máme všetci ľudia k sebe bližšie. Viac vieme precítiť teplo sŕdc tých druhých. Obdarúvame sa darčekmi „od Ježiška“. Ja sám som veľmi šťastný, keď obdarujem a nemusím byť pritom ani ja obdarovaný. Verím, že v čase vianočnom, je takto šťastných ľudí ako ja veľa a preto mám tieto sviatky najradšej.

10. Sme na začiatku roka 2009. Dali ste si predsavzatie na prahu nového roka a  čo by ste zaželali sebe a ostatným ľuďom okolo seba? Nedávam si na začiatku roka predsavzatia. Nemyslím si, že je potrebné dávať si predsavzatia. Ja to tak aspoň nepociťujem, že ak si dám predsavzatia, zmení sa pre mňa kvalita života.

A čo sa týka želaní, dovoľte mi zavinšovať Vám tak, ako to mňa naučili múdri ľudia. Mňa môj otec a jeho zasa otec, môj starý otec:

Vinšujem Vám Nový rok!Aby Vám dal Pán Boh zdravia, šťastia

a hojného božského požehnania.Na poli úrodu, v stodole hojnosť

a v dome lásku, svornosť, pobožnosť.Všetko čo si od Pána Boha žiadate.

Pochválený buď Ježiš Kristus!

Vážení študenti

Keď 20. júla 1969 americký kozmonaut Neil Armstrong zostúpil z posledného schodíka Apolla 11 a dotkol sa nohou povrchu Mesiaca, vyriekol historickú vetu: „ Toto je malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“ Vy ste dnes slávnostne obdržali zelené stužky nádeje. Je to pre vás veľký krok, dôležitý medzník v živote, ale obávam sa, že ľudstvo to nezaznamená. Nie každý však môže byť Neilom Armstron gom, nie každý je vyvolený, nie každému je súdené posúvať hranice ľudstva dopredu. Ale každý je povinný žiť tak, aby nikdy nemohol ľutovať, nikdy sa nemusel hanbiť, že premárnil príležitosť, neuchopil šancu niečo dokázať. A každý z vás môže v živote dosiahnuť to, po čom túži. Len treba chcieť. Veľmi chcieť. A byť na seba tvrdý, nekompromisný, obetovať nudu a pohodlnosť, a neľutovať sa, pretože prekážky sú tie strašné veci, ktoré vidíme, keď sa prestávame sústreďovať na svoje ciele. A vy určite chcete v živote niečo dosiahnuť a byť šťastní. Chcete byť na seba hrdí a chcete, aby vaši rodičia boli na vás hrdí. Najväčším šťastím rodičov je, keď vidia ako úspešné a šťastné sú ich deti, lebo rodičia sa vidia vo svojich deťoch. Urobte svojich rodičov šťastnými! Teraz ešte asi celkom nechápete, ako vás vaši rodičia milujú a ako im na vás záleží. Raz to pochopíte, keď budete mať vlastné deti. Tak isto asi celkom nechápete, že aj vašim učiteľom a majstrom na vás záleží. Dávajú vám zo seba viac ako ste momentálne ochotní prijať. Verte im , že vás tiež majú radi, aj keď to tak niekedy nevyzerá, a chcú pre vás len to najlepšie. Ja osobne vám predovšetkým prajem, aby ste úspešne zmaturovali. Maturita však pre vás nie je cieľ, ale štart. Pre Neila Armstronga bol ten schodík posledným krokom pred dosiahnutím cieľa celého ľudstva. Pre vás je maturita prvým krokom vášho štartu do života. Nech je úspešný.

A nezabudnite! Na Mars ešte ľudská noha nevkročila. Máte šancu.

28. január 2009 bol pre našu 4.A triedu slávnostným dňom. Triedny profesor Mgr. Peter Šiposs nám pripol zelené maturitné stužky a prihovoril sa nám slovami, ktoré v nás zanechali veľmi silné dojmy. Chceme sa s vami podeliť o tieto pekné myšlienky, preto čítajte:

Naša stužková

Dňa 5. decembra 2008 sa zúčastnili štyria zástupcovia našej Strednej odbornej školy slávnostného Dňa školy spojeného s  oslavou 160. výročia Pomorskej školy v Bakri. Pri tejto príležitosti bola v prístave pomorskej školy otvorená špecializovaná učebňa námornej komunikácie, bol predstavený historický prierez existencie * Školskej lode Vila Velebita 1908 – 2008 *. Slávnostný program pokračoval na lodi * Vila Velebita dva* spúšťaním venca do mora na počesť bývalým žiakom školy, ktorých si more vzalo navždy. Potom bolo v priestoroch školy slávnostné zasadnutie za účasti predstaviteľov Pomorsko – goranskej županie (kraja), riaditeľov stredných škôl, primátorov okolitých miest, bývalých žiakov( ktorí významne prispeli k šíreniu dobrého mena školy), pedagógov a ostatných pracovníkov školy. Naša škola bola niekoľkokrát spomenutá v slávnostnom príhovore riaditeľa školy, ale aj zástupkyne Pomorsko - goranskej županie. Sme prvé dve stredné školy v  tomto kraji, ktoré nadväzujú priateľské kontakty na medzinárodnej úrovni a pracujú spoločne na medzinárodných programoch. Koordinátor tejto spolupráce, Ing. Anton Špeťko odovzdal úprimné pozdravy od nás všetkým zo Slovenska a v krátkosti predstavil program našej školy o medzinárodnej spolupráce. Pozdrav vedenia našej školy prečítala Mgr. Zdenka Matejovičová a  na záver Ing. Pavol Sedlák a  p. Miroslav Páleš odovzdali darček: diaľkovo ovládaný model, terénne auto ťahajúce loď- čo je symbolické spojenie našich škôl, spojenie súše a mora, spojenie cestnej a  lodnej dopravy, spojenie Slovenska a  Chorvátska.

Deň školy v Bakri

Súťažili smeOlympiáda v anglickom jazyku

Neodmysliteľnou súčasťou vzdelaného človeka dnešnej doby je i aktívna znalosť aspoň jedného svetového jazyka. Naši študenti prezentovali svoje vedomosti v anglickom jazyku v školskom kole jazykovej olympiády.Dňa 21. novembra sa uskutočnilo školské kolo olympiády v anglickom jazyku, ktorého sa zúčastnilo 8 žiakov 1.,2.,3. 4. a 5. ročníka. Po prvom kole zameranom na gramatický a lexikálny test a počúvanie s porozumením, sa súťažiaci pokúsili zmerať si sily v konverzácii v dvojiciach a v opise obrázku. Víťazmi školského  kola olympiády v anglickom jazyku sa stali nasledovní študenti:1. Vladimír Dolnák 2. C2. Peter Kubík 3. F3. Štefan Školník 1. NE

RNDr. Dagmar Belušková

ZENIT v elektronike

V priebehu mesiacov november a december 2008 prebehli školské kolá a následne aj krajské kolá súťažných prehliadok Zenit.Víťazmi školského kola sa stali žiaci:Jaroslav Dian 3.B Lukáš Hurtiš 3.BVíťazi školského kola reprezentovali školu v kategórii B, čo sú študenti stredných odborných škôl. Miestom konania krajského kola bola ZSŠE Stará Turá. Krajské kolo sa uskutočnilo v dňoch 4. a 5. decembra  2008 s nasledujúcimi úspechmi: Jaroslav Dian – 4. miesto, Lukáš Hurtiš –7. miesto.

Ing.Jozef Dámer

Olympiáda ľudských práv

Olympiáda ľudských práv je celoštátna súťaž študentov gymnázií, stredných škôl a odborných škôl v oblasti presadzovania ľudských práv a budovania právneho vedomia mladých ľudí. Do súťaže sa každoročne zapojí vyše 4500 študentov z celého Slovenska. 64 najlepších postupuje do celoštátneho finále. Piati najlepší študenti získavajú študijný pobyt vo Frankfurte nad Mohanom a päť najlepších v poradí účasť na medzinárodnom seminári Výchova k ľudským právam v Bulharsku (organizované Katedrou UNESCO v Sofii).

Výsledky školského kola1. miesto Alexandra Halászová 1.Z2. miesto Milan Chovanec 3.B3. miesto Marek Levek 3.B

V krajskom kole OĽP bude našu školu reprezentovať Alexandra Halászová.

Mgr.Zdena Matejovičová

Všetkým srdečne blahoželáme!

Vianočný diskusný klub Ako prvá lastovička alebo pilotný film k niekoľko dielnemu seriálu možno označiť akciu, ktorá sa uskutočnila 11.decembra 2008 pre študentov 1. A, 1. B, 1. Z v učebni etickej výchovy pod oficiálnym názvom Predvianočné posedenie v diskusnom klube. Úlohou vybraných účastníkov z triednych kôl bolo preukázať vecné poznatky, komunikačné schopnosti pri uplatnení prvkov verbálnej i neverbálnej komunikácie, s ktorými sa oboznámili na hodinách slovenského jazyka a literatúry. Každé z troch družstiev si vylosovalo poradie, v akom bude diskutovať. Zároveň im lós určil jednu z piatich tém, ktoré vybrali organizátorky akcie – slovenčinárky Mgr. M. Kudláčková a Mgr. H. Vrtáková.Jednotlivé témy navrhli sami študenti po uskutočnení triednych kôl. Triedu 1. A reprezentovali J. Súlovský, M. Petic, L. Gálik a F. Medlík. Diskutovali ako tretí v poradí na tému Vplyv počítačových hier na osobnosť mladého človeka. Moderátorom skupiny bol J. Súlovský. Triedu 1. B reprezentovali M. Šemrinec, P. Jurenka, V. Krausko, Š. Beňadik, J.John, E. Halaška.Diskutovali ako 2. v poradí na tému Chceme školský dvor? Na čo by sme ho využili? Moderátorom skupiny bol M. Šemrinec Triedu 1. Z reprezentovali M. Jókai, A. Halászová, B. Árendáš, M. Krovina.Diskutovali ako 1. v poradí na tému Zvolil som si dobrý študijný odbor? Moderátorkou skupiny bola A. Halászová. Výkony súťažiacich hodnotila porota vybraných pedagógov v zložení: RnDr. D. Belušková, Ing. E. Poljaková, Mgr P. Šiposs. Mali pomerne zložitú úlohu, nakoľko takýto typ súťaže sme na našej škole ešte nerealizovali a aj súťažiaci boli v značnej miere spútaní trémou, takže nepreukázali všetky komunikačné schopnosti, ktoré by za iných podmienok boli pre nich bežné. Veríme, že v ďalšom ročníku už budú reagovať ako „ starí harcovníci.“

Aké boli výsledky?

Za najlepšie diskutujúcu skupinu porota vyhlásila študentov z 1. A.Ocenenie najlepší moderátor získal Jozef Súlovský z 1. A.Ocenenie najlepší diskutujúci získal Pavol Jurenka z 1. B. S r d e č n e v í ť a z o m b l a h o ž e l á m e ! Pre všetkých účastníkov bolo pripravené malé občerstvenie, všetci boli odmenení čokoládami a víťazi si odniesli knižné odmeny. Všetkým súťažiacim ďakujeme za účasť! Pri tejto príležitosti mi nedá nespomenúť aj tých študentov, ktorí boli nominovaní na súťaž, ale „vykašlali sa“ na svojich spolužiakov a reprezentáciu triedy a svojvoľne sa nezúčastnili Tomáš Gatial z 1. A, J. Hronec z 1. A, Marek Výškrabka z 1.Z, Marián. Ďurina z 1.Z. Veď načo by súťažili, keď môžu ísť domov! Za nápad a organizáciu ďakujeme p. profesorkám Mgr. Kudláčkovej, Mgr. Vrtákovej a Mgr. Kučovej. VR

Študentský parlamentinformuje

Na novembrovom rokovaní mestského zastupiteľstva predložil Peter Blaškovič zo 4.A triedy a člen nášho parlamentu požiadavku aby si mohli študenti uplatňovať zľavy na kultúrne  spoločenské a športové podujatia na základe študentských preukazov.

Mestské zastupiteľstvo schválilo nasledovné zľavy:

Poslanci mesta Prievidza schválili zámer využívania zľavneného vstupného pre študentov stredných škôl v meste Prievidza, ktorí sú držiteľmi študentských preukazov. Tento zámer bol reakciou na vystúpenie študenta SOŠ v Prievidzi Petra Blaškoviča, ktorý na novembrovom rokovaní mestského zastupiteľstva predložil požiadavku na možnosť využívania študentských preukazov na podujatiach so zľavneným vstupným. MsZ schválilo tento zámer nasledovne: KaSS v Prievidzi poskytne pri preukázaní sa študentským preukazom spoločne s preukazom totožnosti zľavu na kultúrne podujatia organizované mestom vo výške 30 % z ceny riadneho vstupného, Unipa, s.r.o. ako prevádzkovateľ športovísk v meste poskytne zľavu 20 % zo vstupného pri návšteve krytej plavárne na Ul. S. Chalupku a fitnescentra vo viacúčelovej športovej hale v Prievidzi.

Zasadnutie študentského parlamentu 20.1.2009

Na januárové zasadnutie študentského parlamentu sme pozvali zástupkyňu riaditeľa pre odborný výcvik Ing. Janu Poliakovú, ktorá odpovedala na otázky študentov. Vysvetlila spôsob odmeňovania žiakov na odbornom výcviku a vyplácanie odmien pre žiakov. Vypočula si pripomienky, ktoré sa týkali odborného výcviku. Pre zlepšenie komunikácie medzi vedením školy a študentmi navrhla spôsob, o ktorom vás budú informovať vaši zástupcovia v študentskom parlamente.

Zo študentskéh

o pera

""Prezradené tajomstvo""

Skôr ako si začala čítať túto báseň,že veľmi milujem ťa si sa dozvedela.

Myslievam na teba každučký deň,že táto báseň je venovaná tebe láska moja.

V to krásne ráno slnečné,zobúdzam sa znova pri tebe.

Hladím tvoju jemnú tváričku,a nežne pobozkám ťa na ňu.

Si nádherná pampúšik môj,milujem ťa a som celý len tvoj.

Pripravím ti lahodné raňajky,a donesiem ich až k tebe do postieľky.

Spravíme si romantické ráno,nájsť červené ruže sa mi podarilo.

Tak ako ty prekrásne sú,som šťastný keď ťa vidím usmiatu.

Nedokážem tento pocit vyjadriť,chcem navždy len s tebou byť.

Zdá sa mi, že necítiš tú lásku,aj keď sme stále spolu.

Akoby som ťa strácal v tme,odpusť prosím za hriechy moje.

Cítim sa, už nie som to ja!,celú pohltila ťa tá tma.

So smútkom sa začínam kamarátiť,ja som ťa nikdy nechcel stratiť!

Nie je to také ako predtým, vravíš mi,aj keď do seba stále sme zamilovaní.

Pokúšam porozumieť sa tvojmu rozrušeniu,nechám ti na rozmýšľanie koľko len chceš času.

Radšej ukončiť túto báseň by som mal,lebo zlé spomienky som k nám privolal.

Tak ahoj, krásne sa mi maj,a prosím len v dobrom na mňa spomínaj.

------------------------------------------------------------

Nesúvislosti Nás vždy dostanú a chceme ich ako detektív vyriešiť,no, ale prečo by sme mali?, však naše poslanie je život žiť!

LarioN

------------------------------------------------------------

Za prečítanie ďakujem, páčiť sa nemusí stačí žiť život ďalej. Lario Neposielaj ma domov, ale mám pocit, že tu s tebou ostanem.

Klubový DJ je DJ, ktorý vyberá a hrá hudbu v kluboch. Jeho scéna je od párty u susedov alebo v malom klube a disco až po veľké akcie na štadiónoch. Hlavné zameranie klubového DJ je hudba, ktorú hrá. Svoje sety stavia na výbere rôznych skladieb, čím kontroluje hladinu energie tančiaceho davu a používa techniku nazývanú beatmixing pre jemný, nepostrehnuteľný prechod medzi jednotlivými skladbami.Dnes je význam označenia DJ omnoho širší. DJ nielenže púšťa pripravenú hudbu, ale túto hudbu aj istým spôsobom „obrába“. S použitím moderných technológii hudbu v okamžiku prehrávania upravuje, mixuje s inými pesničkami, prirodzenými a umelými zvukmi atd. DJ tradične používa gramofóny a z na nich hrajúcich stôp kreatívne komponuje nové zvuky. DJ potrebuje dva gramofóny, tzv. slipmaty - špeciálne podložky na platniach gramofónu, aby po nich platne pekne kĺzali, špeciálne gramofónové ihly, mixér, slúchadlá a zostavu reproduktorov a zosilňovačov podľa prostredia, kde a pre koho hrá.

Predstavujeme – Rado z 2.NE

Priblíž nám čomu sa venuješ vo svojom voľnom čase.Venujem sa DJ-ingu.Ako si sa dostal k tejto práci, alebo je to záľuba?Spočiatku som to videl v televízii, no stále som nemal tušenia v čom je podstata DJ-ingu, totiž nie je to len púšťanie pesničiek ako si podaktorí myslia. Keď som si kúpil svoj prvý gramofón s mixpultom za 6500 Sk (217 €), bol som celý šťastný, že konečne sa mám na čom učiť a trénovať, no po čase som prišiel na to že som zbytočne vyhodil peniaze, pretože pokiaľ to myslíte vážne, je potrebné aby ste do tohto koníčku dali desiatky tisíc korún (stovky až tisícky eur).Ako dlho sa venuješ DJ-ingu a kde?Od roku 2005. Prevažne doma a v klube.Aký je tvoj profesionálny cieľ?Hrávať v kluboch po celom svete, no úplná špička je vyhrať súťaž DMC World DJ Championship, kde sa stretávajú DJ-i z celého sveta, aby prezentovali svoje schopnosti v tomto obore. Vyžaduje to mesiace tvrdého tréningu. Akú hudbu počúvaš?Elektronickú.Si v maturitnom ročníku, aké sú tvoje študijné výsledky?Uspokojivé, no budem musieť venovať viac času učeniu a príprave na maturitné skúšky.Využiješ pri svojej záľube aj vedomosti zo školy?Čiastočne áno, napr. predmet elektronika mi objasnil vznik a prenos

analógového signálu, taktiež prevod signálu na digitálny.

Zapoj sa a vyhraj

Správne odpovede vhoďte do škatule umiestnenej vo vestibule školy, nezabudnite napísať svoje meno a triedu, výherca bude vylosovaný. Za správnu odpoveď budeme považovať ak uhádnete kde sa nachádza odfotené miesto(stačí uviesť jedno miesto a budete zaradení do zlosovania).

Víťaz súťaže z  minulého čísla je Tomáš Černek z 1. A triedy. Cenu do súťaže venovala pani profesorka Bajzíková.

Obrázok 1

Obrázok 2Obrázok 3