za rok 2011 podávaná k 31.7.2012 pre reguláciu …„PPS“) – spoločnosť SEPS a. s. (ďalej „SEPS“). Vlastnícke oddelenie PPS bolo uskutočnené už v roku 2001. U troch

Národná správa za rok 2011

podávaná k 31.7.2012

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

Slovensko

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví Národná správa 2012

2

1. Úvodné slovo predsedu

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ( ďalej len „úrad“) si v roku 2011 pripo-

menul 10. výročie svojho založenia. Od svojho zrodu prešiel mnohými zložitými obdobiami a

udalosťami, ktoré sformovali jeho vnútornú štruktúru, priniesli množstvo skúseností pre jeho

predstaviteľov a pracovníkov a ktoré znamenali historické míľniky nielen v jeho histórii, ale aj

v histórii slovenskej energetiky.

Veľa sa zmenilo, ale poslanie úradu zostalo nezmenené, pretože kým budú mať sieťové

odvetvia monopolný charakter, regulácia bude stále potrebná. Nad „dopravou“ energie na do-

pravnej ceste od výrobného zdroja po zásuvku v byte spotrebiteľa bude musieť permanentne

bdieť určitá štátna autorita, ktorá zabráni zneužitiu monopolného postavenia dodávateľa alebo

vlastníka siete na úkor spotrebiteľov.

Úrad musí tiež pozorne strážiť trhové prostredie, ktoré dnes už možno charakterizovať

ako úplne otvorené a pripravené absorbovať každého podnikateľa v energetike, ktorý má záujem

vstúpiť na trh s elektrinou alebo plynom. Úrad sa podstatnou mierou pričinil o to, že Slovensko

predstavuje stabilný tranzitný priestor pre toky elektriny a plynu z východu na západ a zo severu

na juh, čo je najmä po posledných skúsenostiach priam životným záujmom všetkých krajín eu-

rópskeho spoločenstva. Úrad preto neprestáva dôsledne vyžadovať plnenie základného princípu

liberalizácie trhu a to slobodný prístup tretích strán do sietí a rovnosť podmienok na podnikanie

v sieťových odvetviach pre všetkých účastníkov trhu.

Každý podnikateľ má dnes v energetickom sektore k dispozícii objektívny a stabilný re-

gulačný rámec, zaručujúci priestor na podnikanie, návratnosť investícií a primeraný zisk. Trh je

plne liberalizovaný a všetci účastníci trhu majú zaručené rovnaké a nediskriminačné podmienky.

Robí sa robí všetko pre to, aby slovenský trh s elektrinou a plynom bol atraktívnym ako pre do-

mácich, tak i zahraničných podnikateľov. Toto tvrdenie je možné podporiť faktami a síce, že za

posledný rok výrazne narástol počet účastníkov trhu s elektrinou a plynom – výrobcov

a dodávateľov, vrátane čistých obchodníkov, vďaka ktorým sa trh rozhýbal a možno preto hovo-

riť, že už nemá zmysel deliť dodávateľov na tradičných alternatívnych. Prejavom postupujúcej

liberalizácie a rozvoja na trhu s elektrinou a plynom, ktorú po legislatívnej aj technickej stránke

úrad podporuje, je výrazný medziročný nárast počtu odberateľov elektriny a plynu, ktorí zmenili

dodávateľa elektriny alebo plynu a to už aj v domácnostiach. V tejto súvislosti možno povedať,

že trh už naozaj funguje reálne a plnohodnotne, čoho dôkazom sú aj zmeny – návraty niektorých

odberateľov od nových dodávateľov k svojmu tradičnému dodávateľovi.

Slovenský trh s elektrinou a s plynom nefunguje autonómne, ale v kontexte oveľa väčšie-

ho regionálneho trhu s energiami, na ktorom pôsobí veľa hráčov a obchodujú sa denne veľké

objemy elektriny a plynu. V tejto oblasti môžeme pozorovať ďalší pozitívny posun. Ide o pokra-

čujúci proces spájania regionálnych trhov s elektrinou. Energetické trhy sú dnes výrazne prepo-

jené a regionálne trhy sú veľkou príležitosťou pre všetky krajiny a najmä pre tie menšie. Sloven-

sko sa iniciatívne angažuje pri ich tvorbe prostredníctvom združení európskych regulátorov


3

a prevádzkovateľov sietí. Všetky tieto iniciatívy by v konečnom dôsledku mali viesť

k vytvoreniu jednotného európskeho trhu do konca roku 2014. Úrad sa aktívne zapája do činnosti

Regionálnej iniciatívy v elektroenergetike pre stredovýchodnú oblasť (ERI CEE), ktorej ďalšími

členmi sú Rakúsko, Česká republika, Nemecko, Maďarsko, Poľsko a Slovinsko a Regionálnej

iniciatívy v zemnom plyne juhovýchodnej oblasti (GRI SSE).

Tradične dobré väzby má Slovensko s Českou republikou. Prepojenie našich trhov

s elektrinou úspešne funguje už od septembra 2009 a v auguste minulého roku k dohode pristúpi-

lo aj Maďarsko. Niet pochýb, že prepojenie trhov troch susedných krajín a neskôr aj s ďalšími

krajinami prispieva k stabilite a vyššej bezpečnosti dodávok elektriny.

Ceny elektriny a plynu boli od konca roku 2008, kedy kríza vrcholila, pod veľkým tla-

kom dodávateľských subjektov, ktoré nástojili na ich značnom zvýšení. Úrad všetkým tlakom

odolal a tak zatiaľ, čo sa v okolitých štátoch ceny energií zvyšovali, na Slovensku sa vyhli krát-

kodobým prudkým výkyvom a zostali počas kritického roku 2009 a aj rokov 2010 a 2011 stabil-

né.

V oblasti sieťových odvetví existuje vysoká pravdepodobnosť, že by dodávatelia mohli

zneužiť svoje postavenie na úkor odberateľa, ktorý je na dodávku elektriny, plynu, tepla a vody

odkázaný. Skrytým spôsobom, formou znižovania kvality dodávaného tovaru alebo služieb súvi-

siacich jeho dodávkou, zvyšujú svoj zisk. Preto úrad akcentuje novú metódu regulácie prostred-

níctvom štandardov kvality, ktorá sa začína postupne uplatňovať. Úrad považuje štandardy kvali-

ty za dôležitý regulačný nástroj, ktorý bude nadobúdať čoraz väčší význam.

Úrad už tri roky sleduje a vyhodnocuje dodržiavanie štandardov kvality na základe doru-

čených údajov o dodržiavaní štandardov kvality od regulovaných subjektov. Možno povedať, že

regulované subjekty zatiaľ štandardy podceňujú, ale je len otázkou času, keď zistia, že ich nereš-

pektovaním škodia samy sebe. Pre zvýšenie účinnosti štandardov kvality a zlepšenie disciplíny

regulovaných subjektov úrad každoročne vykonáva kontrolu a na jej základe pokračuje v

správnom konaní o uložení pokuty za nepredloženie vyhodnotení štandardov v stanovenej leho-

te. Úrad vo vyhláškach o cenovej regulácii elektriny a plynu od roku 2016 zavedie koeficient

dosiahnutého plnenia štandardu kvality. Prostredníctvom tohto koeficientu sa dodržiavanie štan-

dardov kvality zohľadní pri tvorbe ceny.

V roku 2011 neprišlo k žiadnym väčším zmenám v pravidlách dodávok elektriny a plynu

pre domácnosti a pre malé podniky. Koncových cien elektriny sa výrazne dotklo zvýšenie DPH

z 19 % na 20 % a najmä zavedenie poplatku za odvod do Národného jadrového fondu na vyra-

ďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi

odpadmi vo výške 3 €/MWh. Na tieto skutočnosti však úrad nemal žiadny vplyv.

Rok 2012 bude prvým rokom nového päť ročného regulačného obdobia. Rok 2011 sa

preto niesol v znamení prípravy novej regulačnej politiky. Rada pre reguláciu, ako strategický

orgán regulácie, pri tvorbe regulačnej politiky na nasledujúce obdobie vychádzala zo zhodnote-


4

nia predchádzajúceho regulačného obdobia tak, aby bola zabezpečená stabilita trhového prostre-

dia pre regulované subjekty s maximálnou mierou transparentnosti.

Regulačná politika si kladie za cieľ posilnenie trhových princípov v sieťových odvet-

viach s dôrazom na ochranu spotrebiteľa a oprávnených záujmov regulovaných subjektov. Prefe-

ruje použitie stimulačných regulačných metód a to predovšetkým metódy cenového stropu, ktorá

je uplatňovaná vo väčšine členských štátov Európskej únie. Dôrazne sa zameriava na sledovanie

a postihovanie neplnenia štandardov kvality ako novej metódy regulácie, ktorá bude po skončení

regulácie dodávok energií domácnostiam predstavovať prakticky novú náplň štátnej regulácie

sieťových odvetví.

2. Main developments in the gas and electricity markets

The year of 2012 is the initial year of a new 5-year regulatory period. Therefore, the year

of 2011 was characterized by the development of the new regulatory policy. During this process,

The Board for Regulation followed the assessment of the previous regulatory period in order to

ensure stability of the market environment for the regulated entities, with a focus to secure cus-

tomers´ right for fair prices, adequate quality and reliability of supply. At the same time, the

Board procured utmost transparency and respecting of the market changes and needs.

The proceeding electricity and gas market liberalization and development was manifested

by a significant annual increase in customers number who switched their suppliers, and thus the

year of 2011 can be marked as a starting point for not being necessary to distinguish between

traditional and so-called alternative suppliers, but to speak just about suppliers as such. In 2011,

there were no crucial changes executed within the rules for electricity and gas supplies for

households and small businesses.

Electricity

In 2011, the electricity sector in the Slovak Republic was evidently influenced by a prop-

er regulatory policy and legislation in the field of network industries. These factors ensured sig-

nificant increase in expressing the alternative suppliers´ interest to enter the electricity market in

all segments including households.

The Office proposals, principally in connection with the respective legislation amend-

ments, contributed to stability and development of the market environment.

Gas

In 2011, the liberalization process in the Slovak gas market became reinforced with in-

creased competition in gas supplies to industrial customers and increased gas supplier switching

rate in all consumer groups including households. Besides the incumbent supplier company Slo-

venský plynárenský priemysel, a. s. the gas market covered more than 14 gas traders.

The 2011 natural gas consumption of the gas end- consumers of the Slovak Republic

reached an amount of 57,9 TWh. Compared to 2010, it is an increase by 1,1 %.


5

The 2011 price regulation in gas sector referred to the connection to the transport and dis-

tribution networks, access to the transport network and gas transport, access to the distribution

network and gas distribution, access to a storage facility and gas storage, provision of ancillary

services in gas sector, gas supply for households, gas supply for heat production for households,

and gas supply provided by a last resort supplier. The production and accumulation of gas are

excluded from price regulation. These activities are executed through an agreed access upon the

gas market rules.

3. Trh s elektrinou

3.1. Regulácia sústavy

3.1.1. Oddelenie

Na trhu s elektrinou v SR pôsobí jediný prevádzkovateľ prenosovej sústavy (ďalej

„PPS“) – spoločnosť SEPS a. s. (ďalej „SEPS“). Vlastnícke oddelenie PPS bolo uskutočnené už

v roku 2001.

U troch prevádzkovateľov distribučných sústav (ďalej „PDS“), spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s.

(ďalej „ZSE-D“), Stredoslovenská energetika – Distribúcia, a.s. (ďalej „SSE-D“)

a Východoslovenská distribučná, a.s. (ďalej „VSD“), bolo, s účinnosťou od 1.7.2006, uskutoč-

nené právne oddelenie prostredníctvom oddelenia distribučných činností od materských spoloč-

ností Západoslovenská energetika, a.s., Stredoslovenská energetika, a.s. a Východoslovenská

energetika, a.s. U pôvodných spoločností zostali činnosti obchodu s elektrinou a dodávka elek-

triny. Všetky spoločnosti, vykonávajúce monopolnú činnosť, každoročne vo výročných správach

uvádzajú plnenie „programu súladu“.

Implementácia smernice SE č. 72/2009 je v legislatívnom procese a certifikácia PPS sa

pripravuje. V podmienkach SR je už v súčasnej dobe zabezpečené a funkčné účinné oddelenie

PPS od ostatných činností tak, ako to predpisuje vyššie citované ustanovenie.

3.1.2. Technická funkčnosť sústavy

Činnosť úradu v tejto oblasti bola v roku 2011 zameraná na schvaľovanie prevádzko-

vých poriadkov sústavy, schvaľovanie a sledovanie spôsobu a objemu zabezpečovania podpor-

ných služieb vrátane určovania maximálnych cien a na sledovanie dodržiavania štandardov kva-

lity dodávky u PPS a PDS.

Podporné služby a systémové služby

Základné pásmo spotreby elektriny na Slovensku je zabezpečované medzi výrobcom a

spotrebiteľom buď priamo alebo prostredníctvom obchodníkov s elektrinou. Regulačnú energiu

obstaráva PPS. PPS, na základe zmluvy o poskytovaní podporných služieb (ďalej „PpS“), naku-

puje PpS od certifikovaných poskytovateľov týchto služieb a - po zohľadnení ponukových cien

regulačnej elektriny od poskytovateľov PpS na základe ekonomicky efektívneho princípu a v


6

súlade s technickými podmienkami - využíva nakúpené PpS prostredníctvom riadiacich systé-

mov Slovenského energetického dispečingu. Cena za regulačnú elektrinu sa uhrádza v prípade

aktivácie PpS. Vzhľadom na fakt, že elektroenergetický sektor na Slovensku je charakteristický

dôsledným odčlenením výroby, prenosu a distribúcie elektriny, konkurencia na trhu podporných

služieb je dostatočná, čo malo v roku 2011 za následok zvýšenie počtu certifikovaných poskyto-

vateľov podporných služieb, s efektom zníženia tarify za poskytovanie týchto služieb. Skúsenosti

poukazujú na potrebu reštrukturalizácie PpS, orientovaním sa na služby s kratším časom aktivá-

cie.

PpS v poslednom období poskytujú aj nové menšie tepelné zdroje, patriace do kategórie verej-

ných teplární, prípadne závodných elektrární, čím sa v priebehu rokov 2008 až 2011

(v porovnaní s predchádzajúcou bilanciou) zlepšila disponibilita zdrojov poskytujúcich PpS.

Hoci každoročne rastie počet poskytovateľov jednotlivých druhov PpS. Vstup nových hráčov na

trhu s PpS sa prejavil v pretrvávajúcej aktivite na tomto segmente trhu. Úrad aplikáciou platnej

legislatívy na podmienky prevádzkovania systému dosiahol, že celkové náklady v tejto oblasti

poklesli, čo prispelo aj k zníženiu celkových nákladov za dodávku elektriny pre odberateľov

elektriny.

Vývoj v oblasti poskytovania PpS v rokoch 2009 až 2011 dokumentujú údaje v nasledovnej ta-

buľke:

Ukazovateľ/rok 2009 2010 2011

Počet poskytovateľov PpS 18 23 25

Počet poskytnutých ponúk poskytovateľmi PpS 3 380 113* 3 408

Počet uzavretých zmlúv o poskytovaní PpS 22 28 82

* v roku 2010 bol, oproti r. 2009 a 2011, používaný iný spôsob vyhodnocovania ponúk vo výberovom konaní

V roku 2011 pribudli dvaja noví poskytovatelia PpS. Počas roka 2011 neexistovala PpS typu

TRV120MIN (terciálna regulácia výkonu). Taktiež nebol nutný pre potreby elektrizačnej sústavy

dovoz havarijnej výpomoci od susedných prevádzkovateľov PS.

Porovnanie dodávok regulačnej elektriny v rokoch 2010 a 2011 (MWh):

Druh regulačnej elektriny/rok 2010 2011 zmena

2011/2010 (%)

Primárna regulácia výkonu + 10 597 10 034 -5,31

Primárna regulácia výkonu - 10 300 10 210 -0,87

Sekundárna regulácia výkonu + 177 911 171 484 -3,61

Sekundárna regulácia výkonu - 208 622 258 662 23,99


7

Terciálna regulácia výkonu 3 min. + 7 200 3 991 -44,57

Terciálna regulácia výkonu 3 min. - 8 578 4 454 -48,08

Terciálna regulácia výkonu 30 min. + 47 625 23 529 -50,60

Terciálna regulácia výkonu 30 min. - 28 964 33 065 14,16

Terciálna regulácia výkonu 120 min. 0 - -

Dovoz havarijnej výpomoci 0 0 -

Negarantovaná regulačná elektrina - 1 898 0 -

Kladná regulačná elektrina 243 333 209 038 -14,09

Záporná regulačná elektrina 258 362 306 391 18,59

Zdroj: SEPS

Spoľahlivosť sústavy podľa štandardov kvality

Vyhodnocovanie štandardov kvality, porovnávanie výkonnosti regulovaných subjektov

v oblasti kvality dodávaných tovarov a služieb, ako aj ich zverejňovanie predstavujú efektívny

regulačný nástroj na stimulovanie efektívnosti regulovaných subjektov.

Úrad ustanovil vyhláškou č. 315/2008 v znení vyhlášky č. 96/2011 Z. z. štandardy kvali-

ty, ktoré sú definované súborom parametrov určujúcich kvalitu dodávanej elektriny a služieb

súvisiacich s dodávkou elektriny. Dodávateľ elektriny a prevádzkovateľ distribučnej sústavy sú

povinní:

1. dodržať kvalitu dodávanej elektriny podľa technických podmienok (veľkosť napätia, frekvencia

napätia, atď.),

2. overiť správnosť vyúčtovania do 30 dní od doručenia žiadosti o overenie správnosti vyúčtovanej

platby za dodanú elektrinu,

3. zabezpečiť preskúšanie elektromera do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho overenie,

4. obnoviť dodávku elektriny v prípade poruchy do 18 hod., odkedy sa prevádzkovateľ distribučnej

siete o poruche dozvedel,

5. dodržať plánovanú dobu odstavenia dodávky elektriny,

6. obnoviť dodávku elektriny do 3 pracovných dní od uhradenia dlžnej sumy, pokiaľ bola dodávka

prerušená z dôvodu meškania platby.

Vyhodnotenia dodržiavania štandardov kvality za roky 2009 – 2011 boli spracované

v správach, ktoré sú zverejňované na webovom sídle úradu.

Výsledky sledovania štandardu kvality „Obnovenie distribúcie elektriny koncovým odbe-

rateľom elektriny po poruche v distribučnej sústave (ďalej „DS“)“ ilustruje nasledujúca tabuľka.


8

Dosiahnuté výsledky v r. 2011

PDS Nap. úroveň Počet udalostí Dodržaná lehota Nedodržaná

lehota

ZSE-D

VN 2 638 321 2 635 825 2 496

NN 201 599 199 206 2 393

SSE-D

VN 884 050 883 002 1 048

NN 131 977 131 758 219

VSD

VN 1 371 231 1 367 417 3 814

NN 143 770 143 412 358

SEPS VVN 8 7 1

Poznámka:

Lehoty pre jednotlivé napäťové úrovne: NN - do 18 hodín, VN - do 12 hodín, VVN - do 12 hodín

Výsledky sledovania štandardu kvality „Pripojenie do sústavy po splnení obchodno-

technických podmienok a zaplatení pripojovacieho poplatku“ ilustruje nasledujúca tabuľka.

Dosiahnuté výsledky v r. 2011

Prevádzkovateľ sús-

tavy

Počet udalostí Dodržaná lehota Nedodržaná lehota

SEPS 1 1 0

ZSE-D 1 845

1 700 145

SSE-D 7 392 7 392 0

VSD 6 295 6 244 51

Poznámka:

Lehota pre PPS: 7 pracovných dní, lehota pre PDS: 5 pracovných dní

3.1.3. Sieťové tarify pre pripojenie a prístup

V oblasti cenovej regulácie v elektroenergetike sú nástrojmi úradu na realizáciu regulač-

nej politiky všeobecne záväzné právne predpisy, vydané na základe splnomocňovacích ustano-

vení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetví.

Hodnotený rok 2011 bol posledným rokom 3-ročného regulačného obdobia v elektroe-

nergetike, v ktorom sa začala sa uplatňovať metóda cenového stropu. Cena elektriny sa všeobec-

ne skladá z regulovaných a neregulovaných zložiek. Medzi regulované položky patria činnosti,

ktoré sú spojené s prepravou elektriny od výrobcu prostredníctvom sústav ku koncovému odbe-


9

rateľovi (t.j. prenos a distribúcia) a činnosti spojené so zabezpečením stability elektrizačnej sús-

tavy (prenosové a distribučné služby, systémové služby a služby za prevádzkovanie systému,

ktoré obsahujú príspevky na podporu výroby elektriny z OZE, z vysoko účinnej KVET a z do-

máceho uhlia) a ceny za služby zúčtovateľa odchýlok a u odberateľov elektriny v domácnosti a

pre malé podniky aj cena za dodávku elektriny.

Úrad ustanovil, na základe výnosu č. 1/2010 o rozsahu cenovej regulácie v sieťových od-

vetviach a spôsobe jej vykonania, že v roku 2011 sa cenová regulácia v elektroenergetike vzťa-

hovala na výrobu elektriny vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanou výrobou

elektriny a tepla a z domáceho uhlia, pripojenie do sústavy, prístup do prenosovej sústavy

a prenos elektriny, prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny, dodávku elektriny pre

domácnosti a pre malé podniky a na poskytovanie systémových a podporných služieb

v elektroenergetike. Základným výkonným nástrojom pre cenovú reguláciu v elektroenergetike

v roku 2011 bol výnos úradu č. 2/2008 v znení neskorších výnosov najmä výnosu č. 2/2010, kto-

rým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike. Predmetný výnos priniesol tieto rozhodu-

júce úpravy:

- spresnil postupy pri dojednávaní rezervovanej kapacity,

- ak regulovaný subjekt nemá k 1.januáru roku t schválenú cenu, do dňa doručenia cenové-

ho rozhodnutia na rok t sa uplatňuje cena schválená úradom na rok t-1,

- upravil kategórie technológií a ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie

a kombinovanou výrobou elektriny a tepla,

- ustanovený bol postup určenia cien za organizovanie krátkodobého trhu s elektrinou,

- obmedzený bol podiel výnosov z poplatkov za rezerváciu výkonu a celkových výnosov

za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny okrem výnosov za straty elektri-

ny pri distribúcii elektriny maximálne do výšky 0,66 ,

- spresnený bol spôsob výpočtu, postup a podmienky uplatňovania tarify za prevádzkova-

nie systému, legislatívne boli vymedzené viaceré nové pojmy, dôležité pre rozvoj trhu

s elektrinou, najmä pre oblasť organizovaného krátkodobého trhu s elektrinou, upravené

boli podrobnosti.

V oblasti cenovej regulácie dotknutých činností vydal úrad pre rok 2011:

- celkovo 335 cenových rozhodnutí za prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny, za

prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny, za pripojenie do sústavy, za do-

dávku elektriny pre domácnosti a malé podniky a za dodávku elektriny dodávateľom po-

slednej inštancie,

- 40 rozhodnutí o cene elektriny pre stanovenie doplatku pre výrobcov elektriny technoló-

giami kombinovanej výroby elektriny a tepla,

- 1205 rozhodnutí o cene elektriny pre stanovenie doplatku pre výrobcov elektriny

z obnoviteľných zdrojov energie.

Schválené alebo určené regulované ceny úrad zverejňuje na svojom webovom sídle.

http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/vynos_01-2008_sk.pdf



10

V roku 2011 sa tarifa za prenesenú elektrinu medziročne nezmenila, tarifa za rezervovaný

výkon medziročne vzrástla o 6,37 %, a to z dôvodu nárastu množstva prenesenej elektriny

a poklesu rezervovaného výkonu, tarifa za systémové služby sa mierne znížila, a to z hodnoty

9,60 €/MWh na úroveň 8,95 €/MWh, čo predstavuje pokles o 6,77 %, tarifa za straty pri prenose

elektriny poklesla o 5,99 % a to z dôvodu poklesu ceny komodity a z dôvodu poklesu plánova-

ných nákladov na odchýlku.

Výška tarify za prevádzkovanie systému na rok 2011 sa oproti roku 2010 zvýšila o 8,55

eura/MWh na hodnotu 14,85 eura/MWh, čo predstavuje nárast o 135,71 % z dôvodu zvýšenej

podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej vý-

roby elektriny a tepla, vládnej podpory ťažby domáceho uhlia a taktiež kvôli tomu, že súčasťou

tarify za prevádzkovanie boli aj náklady na organizovanie krátkodobého trhu s elektrinou.

3.1.4 Cezhraničné otázky

Úrad v roku 2011 spolupracoval v oblasti cezhraničných záležitostí s dotknutými regu-

lačnými orgánmi a Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov (ďalej „ACER“) v zmysle

predmetných ustanovení nariadenia č. 2009/ES/714 v rámci regiónu stredná a východná Európa

(ďalej „ región CEE“). V rámci tohto regiónu funguje Spoločná aukčná kancelária (ďalej

„CAO“) PPS regiónu CEE so sídlom vo Freisingu. CAO bola založená za účelom vykonávania

spoločného koordinovaného riadenia preťaženia v regióne a prideľovania kapacity na medzihra-

ničných prepojeniach. Zavedenie novej spoločnej alokačnej metódy v regióne na základe fyzic-

kých tokov, pôvodne plánované na marec 2010, bolo odložené z dôvodu nefunkčnosti niektorých

prvkov systému. Z tohto dôvodu bolo na jeseň 2010 prijaté prechodné riešenie, na základe ktoré-

ho CAO koordinovala ročné, mesačné a denné alokácie kapacít podľa pôvodne používanej me-

tódy na základe NTC. V rámci integrácie bol v regióne CEE vyvinutý nový, harmonizovaný

koncept scheduling-u, ktorý štandardizuje výmenu plánov, ako aj formáty a časy nominácií PPS

v rámci celého CEE regiónu. Tento koncept, spustený od decembra 2010, znamenal v roku 2011

pre účastníkov trhu – obchodníkov zjednodušenie vnútro denných obchodných procesov v rámci

obchodovania v regióne.

Významnou udalosťou roku 2011 v rámci lokálneho prepojovania krátkodobých trhov

s elektrinou v regióne bolo podpísanie Memoranda o porozumení medzi dotknutými účastníkmi

trhu s elektrinou Českej republiky, Slovenska a Maďarska, na základe ktorého sa začal pripravo-

vať projekt prepojenia denného trhu s elektrinou týchto krajín, s očakávaným spustením na jeseň

2012.

Slovenský PPS (SEPS) sa pri postupoch prideľovania cezhraničných kapacít a riadenia

preťaženia na cezhraničných profiloch riadi Pravidlami trhu s elektrinou a Prevádzkovým po-

riadkom prenosovej sústavy, ktorý schvaľuje úrad. Kapacita cezhraničných prepojení prenosovej

sústavy SR je dostatočná. Všetky voľné cezhraničné kapacity na dennej, mesačnej a ročnej báze

sú na všetkých profiloch, s výnimkou profilu SEPS – ČEPS, ponúkané prostredníctvom nedis-

kriminačných trhových mechanizmov, prostredníctvom explicitných aukcií vypočítaných na zá-


11

klade metódy NTC, ktoré organizuje CAO. Na profile SEPS – ČEPS je od roku 2009 denná cez-

hraničná kapacita prideľovaná prostredníctvom implicitnej aukcie v rámci spoločného prepoje-

ného krátkodobého trhu SR a ČR. Navyše na tomto profile funguje od roku 2011 vnútrodenné

prideľovanie kapacít, a to bezodplatne, na základe prijatia zadaných požiadaviek na cezhraničný

prenos, pričom sa uplatňuje princíp „first come first served“.

Príjmy z poplatkov za preťaženie pre spoločnosť SEPS tvorili v roku 2011 čiastku

8 364 402 EUR. Úrad vykonal v predmetnom roku sledovanie využitia príjmov v zmysle článku

16 (6) nariadenia č. 2009/ES/714 a konštatuje, že všetky príjmy národného PPS vyplývajúce

z pridelenia spojovacích vedení sa použili na garantovanie skutočnej dostupnosti pridelenej ka-

pacity a na udržiavanie alebo zvyšovanie kapacít spojovacích vedení prostredníctvom investícií

do sústav.

Čo sa týka monitorovania súladu investičných plánov PPS s 10-ročným plánom rozvoja

sústavy podľa predmetných ustanovení smernice č. 2009/ES/72, tieto povinnosti úrad momentál-

ne nevykonáva, nakoľko na ne nemá zatiaľ zákonnú právomoc z dôvodu už vyššie spomínaného

meškania transpozície 3. energetického balíčka do národnej legislatívy SR.

3.1.5 Plnenie súladu

Transpozícia 3. energetického balíčka

Proces transpozície 3. energetického balíčka ES do národnej legislatívy SR bol spustený

Ministerstvom hospodárstva SR dňa 16. augusta 2011, predložením návrhov nového zákona

o energetike a nového zákona o regulácii v sieťových odvetviach do medzirezortného pripo-

mienkového konania. Návrhy zákonov boli následne prerokované a schválené vládou SR na za-

sadnutí dňa 9. novembra 2011. V zmysle príslušných procedúr schvaľovacieho procesu boli dňa

11. novembra 2011 oba návrhy postúpené do Národnej rady Slovenskej republiky na prerokova-

nie. Dňa 2. decembra 2011 bol návrh zákona o energetike a návrh zákona o regulácii v sieťových

odvetviach schválený v 1. čítaní v Národnej rade SR (ďalej „NR SR“). Návrhy zákonov však

neboli v záverečnej fáze (2. čítanie dňa 2. februára 2012) v NR SR schválené a následne boli

vtedajším ministrom hospodárstva stiahnuté z legislatívneho procesu. Predčasné parlamentné

voľby a kreovanie novej vlády SR spôsobili značné časové posunutie pôvodne naplánovaného

legislatívneho procesu predmetnej transpozície, avšak táto transpozícia patrí medzi absolútne

priority súčasnej vlády SR, a preto sa obidva návrhy transpozičných zákonov momentálne na-

chádzajú v záverečnej fáze schvaľovania v NR SR, s očakávaným dátumom účinnosti od 1. sep-

tembra 2012. Po nadobudnutí účinnosti predmetných návrhov zákonov bude o tejto skutočnosti

okamžite informovaná Európska komisia. Následne, k 1.1.2013, bude začatý aj proces certifiká-

cie PPS.


12

Legislatíva SR, podľa ktorej sa vykonávala regulácia v elektroenergetike v roku 2011

Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetví a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 397/2002 Z. z., zákona č. 442/2002 Z. z., zákona č. 658/2004

Z. z., zákona č. 107/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 283/2008 Z. z., záko-

na č. 73/2009 Z. z., zákona č. 309/2009 Z. z., zákona č. 142/2010 Z. z., zákona č.

558/2010 Z. z., zákona č. 117/2011 Z. z. a zákona č. 136/2011 Z. z. (ďalej len „zákon o

regulácii“)

Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č.

555/2005 Z. z., zákona č. 238/2006 Z. z., zákona č. 107/2007 Z. z., zákona č. 68/2008 Z.

z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 283/2008 Z. z., zákona č. 476/2008 Z. z., zákona

č. 73/2009 Z. z., zákona č. 309/2009 Z. z., zákona č. 293/2009 Z. z., zákona č. 142/2010

Z. z. a zákona č. 136/2010 Z. z. (ďalej len „zákon o energetike“)

Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej

kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

492/2010 Z. z., v znení zákona č. 558/2010 Z. z. a v znení zákona č. 136/2011 Z. z. (ďalej

len „zákon o podpore OZE a KVET“)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá

pre fungovanie trhu s elektrinou v znení nariadenia vlády č. 211/2010 Z. z. a nariadenia

vlády č. 440/2011 Z. z. (ďalej len „pravidlá trhu s elektrinou“)

Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 315/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú

štandardy kvality dodávanej elektriny a poskytovaných služieb v znení vyhlášky č.

96/2011 Z. z. (ďalej len „vyhláška č. 315/2008 Z. z.“)

Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 349/2008 Z. z., o pravidlách pre pre-

daj elektriny formou aukcií

Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 415/2008 Z. z., o spôsobe vedenia

oddelenej evidencie skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, o spôsobe vedenia od-

delenej evidencie nákladov, výnosov, aktív a pasív a predkladaní výstupov z oddelenej

evidencie (ďalej len „vyhláška č. 415/2008 Z. z.“)


podrobnosti o požiadavkách o preukázaní technických predpokladov na podnikanie v

energetike


podrobnosti o podpore obnoviteľných zdrojov energie, vysoko účinnej kombinovanej vý-

roby a biometánu

Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 212/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje

vzor žiadosti o vydanie povolenia

Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 28. júla 2008 č. 2/2008, ktorým sa usta-

novuje regulácia cien v elektroenergetike (oznámenie č. 311/2008 Z. z.) v znení výnosu z

1. októbra 2008 č. 7/2008 (oznámenie č. 377/2008 Z. z.), výnosu z 10. júna 2009 č.

2/2009 (oznámenie č. 239/2009 Z. z.), výnosu z 9. septembra 2009 č. 7/2009 (oznámenie

č. 362/2009 Z. z.), výnosu z 23. júna 2010 č. 2/2010 (oznámenie č. 302/2010 Z. z.) a vý-

nosu z 29. marca 2011 č. 7/2011 (oznámenie č. 95/2011) (ďalej len „výnos č. 2/2008“)

Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 10. júna 2009 č. 1/2009 o rozsahu ceno-

vej regulácie v sieťových odvetviach a spôsobe jej vykonania (oznámenie č. 238/2009 Z.


13

z.) v znení výnosu z 20. mája 2010 č. 1/2010 (oznámenie č. 242/2010 Z. z.) (ďalej len

„výnos č. 1/2009“).

3.1.6 Riešenie sporov

Ohľadom implementácie predmetných ustanovení 3. energetického balíčka Európskeho

spoločenstva súvisiacich s novými právomocami regulačného orgánu v oblasti riešenia sporov, je

nutné zdôrazniť, že tieto zatiaľ neboli implementované v plnom z dôvodu meškania transpozície

3. energetického balíčka ES do národnej legislatívy SR. Napriek tomu, úrad, v zmysle doteraz

platnej primárnej legislatívy, vykonáva dohľad nad trhom s plynom prostredníctvom svojho od-

boru kontroly.

V roku 2011 bolo odboru kontroly úradu v oblasti regulácie elektriny doručených 60

sťažností, resp. žiadostí, ktoré sa týkali cien, zmluvných podmienok, fakturácie, problémov

vzniknutých v procese zmeny dodávateľa, problémov s dodávkou platieb a i. z ktorých sa týkalo:

11 ceny,

13 zmluvné podmienky

2 meranie

13 zavádzajúce praktiky predaja a informácie, ako prekážky pri zmene dodávateľa

12 fakturácie,

2 problémov pri zmene dodávateľa,

technické problémy,

iné.

Všetky doručené sťažnosti, resp. žiadosti boli vybavené stanoviskom úradu, pričom v 17

prípadoch bolo začaté konanie o kontrole.

3.2. Podpora hospodárskej súťaže

3.2.1. Veľkoobchodný trh

Rozhodujúcimi účastníkmi na trhu s elektrinou v Slovenskej republike boli v roku 2011:

- Slovenské elektrárne, a. s. (ďalej len „SE, a. s.“) - najvýznamnejší (dominantný) výrobca

elektriny, ktorý v roku 2011 zabezpečoval výrobou elektriny z vlastných zdrojov 71,16 %

z výroby elektriny v rámci SR. Výroba elektriny v objeme 20 022 GWh zabezpečuje

69,37 % spotreby elektriny v rámci SR. Inštalovaný výkon vlastných zariadení SE, a.s. na

výrobu elektriny je 4 992,9 MW. Spoločnosť dodala svojim 44 odberateľom mimo domác-

ností na vymedzenom území celkom 18 085 GWh, z toho koncovým odberateľom 2 359

GWh. Spoločnosť sa významným spôsobom podieľala na poskytovaní podporných služieb

pre SEPS, a.s., aj prevzatím záväzkov za iných poskytovateľov podporných služieb. Cez

dcérsku spoločnosť SE Predaj, a.s., založenú v roku 2009, zabezpečuje aj predaj elektriny

koncovým odberateľom. Spoločnosť má aktívne organizačné zložky pre obchod s elektrinou


14

v Českej republike a v Poľsku. Prostredníctvom spolupráce s Enel Trade Hungary je tiež ak-

tívna na maďarskom trhu s elektrinou.

- Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a. s. (ďalej len „SEPS“) ako výhradný držiteľ

povolenia na prenos elektriny, prevádzkovateľ národnej prenosovej sústavy (ďalej len „PS“),

plniaci aj úlohy energetického dispečingu (zabezpečuje vyrovnanú bilanciu na vymedzenom

území SR) a zúčtovateľa odchýlok. V októbri 2010 SEPS založil dcérsku spoločnosť OKTE,

a.s., ktorej úlohou je vyhodnocovanie a organizovanie krátkodobého trhu s elektrinou a za-

bezpečovanie zúčtovania odchýlok na území SR.

- OKTE a.s., organizátor krátkodobého trhu s elektrinou ako inštitúcia na vyhodnocovanie a

organizovanie krátkodobého trhu s elektrinou a zabezpečovanie zúčtovania, vyhodnotenia a

vysporiadania odchýlok na území SR.

- ZSE Distribúcia, a. s., Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., a Východoslovenská

distribučná, a. s. – výhradní prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav (ďalej len

„RDS“) na príslušných častiach vymedzeného územia, do ktorých je pripojených viac ako

100 000 odberných miest. Okrem uvedených troch spoločností na trhu s elektrinou pôsobí aj

154 držiteľov povolení na distribúciu elektriny. Ide o prevádzkovateľov miestnych distribuč-

ných sústav (ďalej len „MDS“) v areáloch výrobných, ale aj nevýrobných spoločností, do

ktorých je pripojených menej ako 100 000 odberných miest.

- ZSE Energia, a. s., Stredoslovenská energetika a. s. (ďalej len „SSE“) a Východoslovenská

energetika, a. s. (ďalej len „VSE“) – dominantní dodávatelia elektriny (ďalej len „koncoví

dodávatelia elektriny“), ako súčasť vertikálne integrovaného podniku, ktorý súčasne vykoná-

va aj distribúciu elektriny. Podiel dodávky elektriny týchto troch spoločností na spotrebe

elektriny v Slovenskej republike v roku 2011 bol 50,64 %, čo predstavuje oproti roku 2010

pokles o 1,46 %. Koncoví dodávatelia elektriny plnia v prípade potreby tiež funkciu dodáva-

teľa poslednej inštancie na príslušnej časti vymedzeného územia.

- Z celkového počtu 385 subjektov, ktoré majú platné povolenie na dodávku elektriny, ponúka-

lo koncom roku 2011 odberateľom elektriny v domácnostiach dodávku elektriny celkom 41

dodávateľov elektriny.

3.2.1.1 Monitorovanie cien

Monitorovanie veľkoobchodného trhu s elektrinou je vykonávané analytickým odborom

úradu.

Obchodovanie s elektrinou sa uskutočňuje najmä prostredníctvom bilaterálnych obcho-

dov, uzatváraných za trhových podmienok, zvyčajne cez rôzne brokerské platformy, Pražskú

energetickú burzu PXE a najlikvidnejšiu európsku energetickú burzu EEX, ktoré sú považované

za najtransparentnejšiu a najférovejšiu cestu ako obchodovať elektrinu na dlhodobej báze

v tomto regióne. Zvyšková elektrina, ktorá nie je predaná na ročnej báze, je zobchodovaná na

krátkodobej báze, na slovenskom spotovom trhu a okolitých trhoch na bilaterálnej báze, opäť

najmä prostredníctvom brokerských platforiem. Tento objem predstavuje približne 10% celkovej


15

ročnej produkcie a rešpektuje nepredvídateľnosť našich vodných zdrojov a možných výpadkov

iných zdrojov vo výrobnom portfóliu v regióne. Z dôvodu veľkosti a likvidity slovenského ener-

getického trhu je nevyhnutný vývoz alebo dovoz na dennej báze.

Pokračuje paralelný vývoj okolitých štyroch liberalizovaných trhov, s dostatočne vybu-

dovanými prenosovými prepojeniami medzi nimi. Výhodou slovenského trhu s elektrinou je prá-

ve dobré prepojenie elektrizačnej sústavy na okolité trhy. Po dostavbe a zapojení blokov 3 a 4 JE

Mochovce do systému, bezpečnosť dodávok elektriny na Slovensku výrazne stúpne a čiastočne

sa obnoví aj exportný potenciál krajiny na trhu s elektrinou.

Aktuálne sa trh vyrovnáva s rozmachom obnoviteľných zdrojov energie v Európe

s dopadom na funkčnosť elektrizačnej sústavy, ale aj na koncové ceny elektriny. Rastúca spotre-

ba elektriny indikuje oživenie ekonomiky.

Obchodovanie s elektrinou zažíva v súčasnosti skutočnú revolúciu. To, čo priniesli pred

pár rokmi mobilní operátori a alternatívni poskytovatelia telekomunikačných služieb na teleko-

munikačný trh, postupne prichádza aj na trh s elektrinou. Konkurencia sa rozširuje. Väčšie firmy

už niekoľko rokov tvrdo rokujú s rôznymi dodávateľmi elektriny o podmienkach a dokážu získať

zaujímavé ceny. Čoraz viac sa aktivizujú aj domácnosti. Prispel k tomu najmä prepad cien elek-

triny na spotovom trhu v čase globálnej krízy.

3.2.2. Maloobchodný trh

3.2.2.1 Monitorovanie cien Koncom roku 2011 ponúkalo dodávku elektriny celkom 385 subjektov s platným povole-

ním na podnikanie v elektroenergetike, v rozsahu dodávka elektriny (nárast v roku 2011 o 16

nových), z toho dodávka elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti celkom 41 dodávate-

ľov elektriny, z toho osem (okrem ZSE Energia, SSE a VSE) s významnejším objemom dodávok

elektriny, zvyšok dodáva elektrinu domácnostiam umiestneným v rámci areálov, miestnych dis-

tribučných sústav a závodov. K 1.januáru 2011 na trh vstúpil ďalší významný dodávateľ elektri-

ny (aj plynu) spoločnosť ČEZ Slovensko, s.r.o. Postupný nárast dodávok elektriny novými dodá-

vateľmi elektriny sa dostal na významnú úroveň a dnes sa už dodávatelia ani nerozlišujú na tra-

dičných a alternatívnych, ale skôr na nových a starých, alebo veľkých a malých.

Vybrané ukazovatele, ktoré charakterizujú podiel troch rozhodujúcich dodávateľov elektriny na

trhu s elektrinou, dokumentujú údaje v nasledovnej tabuľke:

Ukazovateľ/rok m.j. 2009 2010 2011

Objem dodávky elektriny ZSE Energia GWh 7 142 6 782 6 540

Objem dodávky elektriny SSE GWh 4 919 5 001 4 887

Objem dodávky elektriny VSE GWh 3 386 3 201 3 188


16

Objem dodávky elektriny ZSE Energia + SSE +

VSE celkom GWh 15 447 14 984 14 616

Podiel dodávky elektriny ZSE Energia + SSE +

VSE celkom na celkovej spotrebe elektriny na Slo-

vensku

% 56,4 52,1 50,64

Objem dodávky elektriny ZSE Energia pre odbera-

teľov elektriny mimo domácností GWh 5 029 4 685 4 433

Objem dodávky elektriny SSE pre odberateľov elek-

triny mimo domácností GWh 3 251 3 372 3 295

Objem dodávky elektriny VSE pre odberateľov

elektriny mimo domácností GWh 2 201 2 007 2 004


VSE pre odberateľov elektriny mimo domácností GWh 10 481 10 064 9 732

Objem dodávky elektriny ZSE Energia pre odbera-

teľov elektriny v domácnostiach GWh 2 114 2 098 2 108

Objem dodávky elektriny SSE pre odberateľov elek-

triny v domácnostiach GWh 1 668 1 629 1 592

Objem dodávky elektriny VSE pre odberateľov

elektriny v domácnostiach GWh 1 184 1 193 1 184


VSE pre odberateľov elektriny v domácnostiach GWh 4 966 4 920 4 884

Ukazovateľ/rok m.j. 2009 2010 2011

Objem dodávky elektriny SE Predaj pre odberateľov

elektriny mimo domácnosti GWh 0 1 125 1 423

Objem dodávky elektriny ČEZ pre odberateľov

elektriny mimo domácnosti GWh 750 961 1 036

Objem dodávky elektriny Magna E.A. pre odberate-

ľov elektriny mimo domácnosti GWh 73 239 280

Objem dodávky elektriny Korlea pre odberateľov

elektriny mimo domácnosti GWh 0,862 0,044 20

Objem dodávky elektriny PB Power Trade pre od- GWh 0,658 29,9 44,9


17

berateľov elektriny mimo domácnosti

Objem dodávky elektriny Slovakia Energy pre od-

berateľov elektriny mimo domácností GWh 40 24 19

Objem dodávky elektriny Pow-en pre odberateľov

elektriny mimo domácností GWh 0,809 2,7 12

Objem dodávky elektriny Energetické Centrum pre

odberateľov elektriny mimo domácností GWh 0 0,057 2,3

Objem dodávky elektriny SE Predaj pre odberateľov

elektriny v domácnostiach GWh 0 0 0,071

Objem dodávky elektriny ČEZ pre odberateľov

elektriny v domácnostiach GWh 0 0 14

Objem dodávky elektriny Magna E.A. pre odberate-

ľov elektriny v domácnostiach GWh 6,7 21 24,6

Objem dodávky elektriny Korlea pre odberateľov

elektriny v domácnostiach GWh 0 0 0

Objem dodávky elektriny PB Power Trade pre od-

berateľov elektriny v domácnostiach GWh 0,05 0,148 2,1

Objem dodávky elektriny Slovakia Energy pre od-

berateľov elektriny v domácnostiach GWh 40 91 99

Objem dodávky elektriny Pow-en pre odberateľov

elektriny v domácnostiach GWh 0 8,6 0,421

Objem dodávky elektriny Energetické Centrum pre

odberateľov elektriny v domácnostiach GWh 0 1,087 45

V rokoch 2009 až 2011 sa koncoví dodávatelia elektriny, resp. alternatívni dodávatelia

podieľali na zabezpečení dodávky elektriny do odberných miest odberateľov elektriny

v domácnostiach nasledovne:


Počet OM v domácnostiach v troch RDS spolu 2 080 377 2 096 684 2 112 856

Počet OM v domácnostiach u koncových dodávateľov elek-

triny 2 071 143 2 071 233 2 036 394


18

Počet odberateľov elektriny v domácnostiach u alternatívnych

dodávateľov elektriny 9 234 25 451 58 227

Prejavom postupujúcej liberalizácie a rozvoja na trhu s elektrinou je medziročný nárast

počtu odberateľov elektriny, ktorí zmenili dodávateľa elektriny. Vývoj dokumentujú nasledovné

údaje:


Počet odberateľov v domácnosti, ktorí zmenili dodáva-

teľa

7 697 17 171 40 574

Počet odberateľov mimo domácnosti, ktorí zmenili do-

dávateľa

2 999 4 644 2 210

Pri zmene dodávateľa elektriny rozhoduje hlavne cena elektriny a kvalita služieb (pora-

denstvo, osobný prístup a individuálna ponuka, zmluvné podmienky, komplexné služby súvisia-

ce s dodávkou elektriny a pod.). Je známe, že takmer polovica firiem má tarify a sadzby nastave-

né nevýhodne a mohli by ušetriť značnú časť nákladov za dodávku elektriny.

3.2.2.2 Monitorovanie stupňa transparentnosti, vrátane súladu s povinnosťami súvisiacimi

s transparentnosťou a úrovne a účinnosti otvorenia trhu a hospodárskej súťaže

Okrem cenovej regulácie úrad, v súlade so zákonom č. 276/2001 Z. z., vypracúva pravid-

lá pre fungovanie trhu s elektrinou, ktoré upravujú práva a povinnosti účastníkov trhu s elektri-

nou a ktoré nastavili podmienky pre fungovanie liberalizovaného trhu s elektrinou na Slovensku.

Ďalším záväzným dokumentom pre účastníkov trhu s elektrinou, podporujúcim transparentnosť

a účinnosť trhu s elektrinou, sú úradom schvaľované prevádzkové poriadky, v ktorých prevádz-

kovatelia sústav zapracovali pravidlá trhu s elektrinou na vlastné prevádzkové podmienky. Na

základe žiadosti prevádzkovateľov sústav úrad v roku 2011 posúdil a schválil 30 prevádzkových

poriadkov.

3.2.3 Odporúčania pre ceny dodávok

Úrad priamo uplatňuje vykonávanie cenovej regulácie dodávok elektriny domácnostiam

a malým podnikom.

Základným výkonným nástrojom pre cenovú reguláciu v elektroenergetike v roku 2011 bol vý-

nos úradu č. 2/2008 v znení neskorších výnosov najmä výnosu č. 2/2010, ktorým sa ustanovuje

regulácia cien v elektroenergetike. Predmetný výnos priniesol tieto rozhodujúce úpravy:

- ustanovil rozsah maximálne 8 sadzieb pre dodávku elektriny a 8 sadzieb pre prístup do

distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnostiach

a rozsah maximálne 11 sadzieb pre užívateľov distribučnej sústavy s výnimkou odberate-

ľov elektriny v domácnostiach,

- zaviedol najvyššiu mieru primeraného zisku pri dodávke elektriny pre domácnosti a malé

podniky,



19

- spresnil spôsob výpočtu maximálnej ceny za dodávku elektriny pre malé podniky, postup

a podmienky uplatňovania ceny, podrobnosti o návrhu ceny a spôsobe predkladania ná-

vrhu ceny,

- ustanovil rozsah maximálne 11 sadzieb pre dodávku elektriny pre malé podniky.

Z aplikačnej praxe vyplýva, že pre zlepšenie fungovania trhu s elektrinou je nevyhnutné:

- ďalej skvalitňovať proces zmeny dodávateľa elektriny, nakoľko sa opakujú problémy

spôsobené nedostatočnou technickou a odbornou vybavenosťou, ako aj zdatnosťou na

strane dodávateľov v problematike elektronickej výmeny dát,

- zabrániť zneužívaniu dominantného postavenia na trhu, ale aj klamlivej reklame

a nekalým praktikám najmä podomových predajcov, ktorí zákazníkov často uvádzajú do

omylov nepravdivými informáciami,

- samotní odberatelia elektriny musia už pred podpisom zmluvy na dodávku elektriny po-

drobne preštudovať obchodné podmienky potencionálneho dodávateľa elektriny,

- vytvoriť efektívny komunikačný kanál, na základe ktorého by zástupcovia elektroenerge-

tiky mohli aktívne riešiť problémy elektroenergetického sektora s možnosťou implemen-

tácie navrhovaných riešení do legislatívneho procesu.

3.2.4 Skúmanie a ukladanie opatrení za účelom podpory účinnej hospodárskej súťaže

V roku 2011 odbor zneužívania dominantného postavenia Protimonopolného úradu SR

(ďalej „PMÚ“) uskutočnil jeden zásah na trhu s elektrinou. Išlo o rozhodnutie, ktoré sa týkalo

prípadu uplatňovania neprimerane vysokého poplatku za nadštandardný odpočet registrov elek-

tromera, opísaného nižšie.

PMÚ sa v správnom konaní zameral na posúdenie konania prevádzkovateľa distribučnej

sústavy (PDS) v západoslovenskom regióne. V rámci procesu zmeny dodávateľa elektriny je

nevyhnutné určiť spotrebu elektriny konkrétneho zákazníka k dátumu zmeny. Za určenie spotre-

by pri zmene dodávateľa zodpovedá PDS. S určením spotreby elektriny pri zmene dodávateľa

elektriny súvisí poplatok, ktorý bol predmetom správneho konania a bol účtovaný v období od

01.04.2008 do 31.03.2010. Tento poplatok neplatili koncoví odberatelia elektriny, ale noví dodá-

vatelia elektriny. PDS začal účtovať tento poplatok v čase, kedy do segmentu dodávok elektriny

do domácností začali vstupovať noví dodávatelia elektriny - konkurenčné podniky - v rámci zá-

padného Slovenska. Úrad sa zaoberal týmto poplatkom, nakoľko jeho cena sa javila ako nepri-

meraná a zároveň úrad mal indície od nových dodávateľov elektriny, že poplatok spôsobuje

problémy na trhu dodávky elektriny do domácností.

PMÚ preukázal, že posudzovaný poplatok bol neprimerane vysoký. Pri preukazovaní

praktiky úrad použil porovnávaciu metódu. Preukázanie praktiky bolo založené na porovnaní

výšky poplatku v čase a zároveň na porovnaní poplatku s poplatkami za obdobné služby vykoná-

vané inými PDS v ostatných dvoch regiónoch Slovenska. Výsledkom preukazovania bolo, že

posudzovaný poplatok bol pri oboch porovnaniach o viac ako 100 % vyšší.

V dôsledku neprimerane vysokého poplatku platili noví dodávatelia elektriny za poskyto-

vanú službu v západoslovenskom regióne nepomerne viac, ako by platili vtedy, ak by tu protisú-


20

ťažná praktika nebola realizovaná. Ďalším dôsledkom praktiky bolo, že neprimeraná výška po-

platku pôsobila pre nových dodávateľov ako bariéra vstupu na trh dodávok elektriny do domác-

ností na území západného Slovenska. Výška poplatku, ktorú museli noví dodávatelia uhradiť za

každú jednu získanú domácnosť, bola vo výške niekoľkoročnej ziskovej marže, ktorú potenciál-

ne mohli pri dodávke elektriny do domácnosti získať.

Za porušenie súťažných pravidiel uložil PMÚ pokutu vo výške 150 000 EUR. Rozhodnu-

tie nie je právoplatné, účastník konania sa voči rozhodnutiu PMÚ odvolal.

Okrem vyššie uvedeného prípadu odbor zneužívania dominantného postavenia PMÚ obdr-

žal počas roku 2011 niekoľko menších podnetov na prešetrenie správania sa subjektov pôsobia-

cich na trhu s elektrinou. Všetky tieto podnety boli uzatvorené bez začatia správneho konania.

3.3. Ochrana spotrebiteľa

Ohľadom implementácie predmetných ustanovení 3. energetického balíčka ES, súvisiacich

s novými právomocami regulačného orgánu v oblasti ochrany spotrebiteľa, je nutné zdôrazniť, že

tieto zatiaľ neboli implementované v plnom rozsahu z dôvodu meškania transpozície 3. energe-

tického balíčka ES do národnej legislatívy SR. Napriek tomu, mnoho z týchto opatrení už úrad

vykonáva v zmysle doteraz platnej legislatívy a každoročne ich vyhodnocuje v Správe

o fungovaní trhu s elektrinou a plynom.

Opatrenia krátkodobého charakteru

Postupné otváranie trhu s elektrinou prinieslo úradu mnoho poznatkov o tom, čo treba ďalej

prioritne zdokonaľovať aj v oblasti ochrany koncového odberateľa. Pre účely zrýchlenia proce-

sov a zníženia administratívnej náročnosti a skvalitnenie celého procesu zmeny dodávateľa elek-

triny bude potrebné najmä:

zaviesť jednotný formát výmeny dát u PDS,

zaviesť tzv. procesnú námietku v zmene dodávateľa elektriny zo strany pôvodného dodávate-

ľa elektriny v prípade nevypovedania zmluvy o dodávke elektriny zo strany odberateľa elek-

triny u pôvodného dodávateľa elektriny. Po jej doručení by došlo zo strany PDS

k automatickému zastaveniu procesu zmeny dodávateľa elektriny, plnú zodpovednosť za ten-

to krok by niesol pôvodný dodávateľ elektriny,

stanoviť presný zoznam informácií, ktoré môže PDS v rámci procesu zmeny dodávateľa

elektriny požadovať,

riešiť problematiku miestnych PDS (zmena dodávateľa elektriny, bilancovanie, dodávka po-

slednej inštancie),

opätovné pripojenie zákazníka viazať nielen na zaplatenie pohľadávky, pre ktorú bol odpoje-

ný, ale aj na kontrolu úhrad všetkých záväzkov voči dodávateľovi pri opätovnom pripojení,


21

skvalitniť proces zmeny dodávateľa elektriny, pri ktorom sa opakujú problémy spôsobené

nedostatočnou technickou a odbornou vybavenosťou, ako aj zdatnosťou na strane dodávate-

ľov elektriny v oblasti elektronickej výmeny dát.

Z hľadiska dosiahnutia ďalšieho zlepšenia v oblasti štandardov kvality je nevyhnutné:

vykonať kontrolu u regulovaných subjektov, ktoré nepredložili vyhodnotenie štandardov

kvality,

verifikácia predložených hlásení o sledovaní a evidovaní dodržiavania štandardov kvality,

zlepšiť metodické usmernenie regulovaných subjektov, ktoré pochybili pri vyplňovaní zá-

znamov o dosiahnutej úrovni štandardu kvality,

spolupracovať pri tvorbe projektu na elektronický zber údajov vyhodnotenia štandardov kva-

lity, predkladaných regulovanými subjektmi.

Opatrenia dlhodobého charakteru

Medzi opatrenia dlhodobého charakteru, ktoré úrad bude zabezpečovať s cieľom maximál-

neho dodržiavania pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou v ďalšom období, patria:

monitorovanie dodržiavania štandardov kvality dodávanej elektriny a poskytovaných slu-

žieb, s cieľom zabezpečiť ochranu práv a povinností odberateľov elektriny a usmerniť pre-

vádzkovateľov sústav a dodávateľov elektriny k efektívnemu správaniu a bezpečnému

a spoľahlivému výkonu regulovanej činnosti,

zhromažďovanie námetov, informácií a podnetov účastníkov trhu s elektrinou

o ne/dodržiavaní pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou, resp. o bariérach na trhu

s elektrinou, za účelom ich analýzy a prípadnej novelizácie pravidiel,

zabezpečiť zjednotenie a zjednodušenie postupov a obsahu zmluvných vzťahov medzi jed-

notlivými účastníkmi trhu s cieľom zabrániť špekulatívnym a diskriminačným praktikám,

s cieľom zabezpečenia bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok elektriny stanoviť obsah

a rozsah prevádzkových poriadkov PDS.

Jednou z hlavných úloh v nasledujúcom období bude povýšiť reguláciu kvality na nový spôsob

regulácie.

4. Plynárenský trh

4.1 Regulácia siete

4.1.1. Oddelenie

Na trhu s plynom v SR pôsobí jediný prevádzkovateľ prepravnej siete eustream, a.s. (ďa-

lej len „Eustream“) a monopolný prevádzkovateľ distribučnej siete SPP-distribúcia, a.s., (ďalej

len „SPP-distribúcia“) pôsobiaci na celom území SR. Tieto vznikli ako 100 % dcérske spoloč-

nosti právnym odčlenením prepravných a distribučných činností od pôvodne monopolnej verti-


22

kálne integrovanej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (ďalej len „SPP“). Mater-

ská spoločnosť SPP sa venuje obchodu s plynom a dodávke plynu.

Právne oddelenie SPP bolo uskutočnené v zmysle zákona o energetike a v súlade s 2.

energetickým balíčkom európskej legislatívy s účinnosťou od 1.7.2006. Trh s plynom je od 1.

júla 2007 plne liberalizovaný, umožňujúci slobodný výber dodávateľa plynu pre všetkých odbe-

rateľov plynu.

Spoločnosť Eustream ako jediný prevádzkovateľ prepravnej siete zabezpečuje prepravu

plynu pre slovenských užívateľov prepravnej siete i medzinárodnú prepravu plynu na báze

vstupno-výstupného tarifného systému (entry-exit). Celkový objem prepravy zemného plynu pre

slovenských aj zahraničných odberateľov v roku 2011 dosiahol 74,0 mld. m3. Kapacitné možnos-

ti prepravnej siete s vyše 90 mld. m3 sú dostatočné a umožňujú pokryť požiadavky zákazníkov.

Distribúciu plynu vykonáva hlavný a najväčší prevádzkovateľ distribučnej siete spoloč-

nosť SPP - distribúcia, ktorej siete pokrývajú celé územie SR a ktorá zabezpečuje distribúciu

takmer 98% z celkového objemu distribuovaného plynu v SR. Z celkového počtu 2 928 obcí

v SR bolo v roku 2011 plynofikovaných 2 234 obcí, v ktorých žije 94 % všetkých obyvateľov

Slovenska. Týmto je SR po Holandsku druhou najplynofikovanejšou krajinou v rámci Európskej

únie. Z celkovej dĺžky distribučnej siete 32 960 km k 31.12.2011 predstavujú vysokotlakové

plynovody 6 307 km a strednotlakové a nízkotlakové plynovody 26 653 km. Do obnovy distri-

bučnej siete SPP-distribúcia v roku 2011 investovala 45 mil. €.

Implementácia smernice ES č. 73/2009 je v legislatívnom procese a certifikácia PPS sa

pripravuje.

4.1.2 Technická funkčnosť siete

Zásobníky plynu v prvom rade zaisťujú vyrovnávanie rozdielov medzi objemom dodávok

plynu a spotrebou plynu. Slúžia predovšetkým na uskladňovanie plynu v letnom období a na

ťažbu plynu v zimnom období, keď je spotreba plynu vyššia ako je zmluvne dohodnuté množ-

stvo dodávaného plynu na Slovensko. Zásobníky plynu sú taktiež efektívnym nástrojom zaistenia

bezpečnosti dodávok plynu. Prevádzkovatelia zásobníkov uskladňujú plyn nielen pre účastníkov

trhu s plynom pôsobiacich na trhu s plynom v Slovenskej republike, ale aj pre zahraničné plyná-

renské spoločnosti. V roku 2011 vydal úrad dve rozhodnutia pre prevádzkovateľov zásobníkov,

ktorými schválil ceny za prístup do zásobníka a uskladňovanie plynu na území SR na obdobie od

1. 5. 2012 do 30. 4. 2013, t.j. na obdobie zhodné s plynárenským rokom prevádzkovateľov zá-

sobníkov. Obaja prevádzkovatelia zásobníkov ponúkajú voľnú uskladňovaniu kapacitu transpa-

rentne a nediskriminačne formou verejných súťaži. Jedným z kritérií pre pridelenie uskladňova-

nej kapacity je výška ceny ponúknutej záujemcami o uskladňovaniu kapacitu pri rešpektovaní

stropu maximálnej regulovanej ceny.

Úrad, prostredníctvom vyhlášky č. 328/2008 Z. z. v znení vyhlášky č. 94/2011 Z. z., mo-

nitoruje sledovanie jednotlivých štandardov kvality plynu a dodávaných služieb v oblasti plyná-


23

renstva. Vo vyhláške je stanovených 10 štandardov kvality pri uskladňovaní plynu a službách

súvisiacich s uskladňovaním, 11 štandardov kvality pri preprave plynu a službách súvisiacich

s prepravou, 12 štandardov kvality distribúcie plynu a službách súvisiacich s distribúciou a 7

štandardov kvality pri dodávke plynu a službách súvisiacich s dodávkou. Tieto štandardy kvality

sú subjektmi podnikajúcimi v danej činnosti v plynárenstve vyhodnocované a zasielané Úradu

pre reguláciu sieťových odvetví.

V oblasti prepravy plynu štandard kvality pre prepravné spoločnosti určuje, že po vydaní

písomného stanoviska k pripojeniu plynového zariadenia k prepravnej sieti v lehote do 30 dní

odo dňa doručenia žiadosti o pripojenie k prepravnej sieti. Následne umožňuje prepravu plynu po

pripojení plynového zariadenia k prepravnej sieti podľa dátumu začiatku prepravy dohodnutého

v zmluve o preprave plynu.

Obnovenie prepravy plynu je do 24 hodín od okamihu, keď sa prevádzkovateľ preprave-

nej siete o poruche dozvedel alebo do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti užívate-

ľa prepravnej siete na obnovenie prepravy plynu po prerušení alebo obmedzení prepravy plynu.

V oblasti distribúcie plynu štandard kvality predstavuje písomné určenie technických

a obchodných podmienok pripojenia plynového zariadenia k distribučnej sieti v lehote do 30 dní

odo dňa doručenia žiadosti o pripojenie plynového zariadenia k distribučnej sieti. Následne

umožňuje pripojenie plynového zariadenia k distribučnej sieti do 5 pracovných dní pre odbera-

teľa plynu v domácnosti a do 30 dní pre odberateľa plynu mimo domácnosti (pri splnení urče-

ných technických a obchodných podmienok pripojenie odberného plynového zariadenia

k distribučnej sieti).

Obnovenie distribúcie plynu do 24 hodín od okamihu keď sa prevádzkovateľ distribučnej

siete o poruche dozvedel alebo do dvoch dní od doručenia žiadosti užívateľa distribučnej siete na

obnovenie distribúcie plynu po prerušení alebo obmedzení distribúcie plynu odberateľovi plynu,

v prípade, že prerušenie alebo obmedzenie distribúcie plynu bolo vykonané fyzickým odpojením

odberného plynového zariadenia od distribučnej siete do piatich pracovných dní.

Prevádzkovateľ zásobníka zverejňuje informáciu na svojej internetovej stránke najneskôr

7 dní pred uvoľnením voľnej uskladňovacej kapacite alebo voľnej prerušiteľnej uskladňovacej

kapacite.

4.1.3 Sieťové tarify a tarify za pripojenie a prístup do LNG

Sieťové tarify

Regulované činnosti v plynárenstve definuje § 12 zákona o regulácii a následne výnos úradu č.

1/2009 v znení výnosu č. 1/2010, ktorý stanovil rozsah cenovej regulácie a spôsob jej vykonania

v plynárenstve na rok 2011. Cenovej regulácii v plynárenstve podlieha:

pripojenie do prepravnej siete a distribučnej siete,

prístup do prepravnej siete a preprava plynu,

prístup do distribučnej siete a distribúcia plynu,


24

prístup do zásobníka a uskladňovanie plynu,

poskytovanie podporných služieb v plynárenstve.

V súčasnom období nie je na území SR prevádzkované žiadne zariadenie LNG.

Cenová regulácia v roku 2011 sa vykonávala podľa výnosu úradu č. 4/2008 v znení platnom pre

rok 2011, ktorý stanovil rozsah a štruktúru oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky prime-

raného zisku a podklady na návrh ceny v plynárenstve. Na základe tohto výnosu sa postupovalo

pri určovaní regulovaných cien za prepravu plynu, distribúciu plynu a uskladňovanie plynu na rok

2011 pre koncových odberateľov plynu.

Dominantnou metódou pri určovaní sieťových taríf v roku 2011 bola metóda benchmar-

kingu. Ceny za prístup do prepravnej siete a prepravu plynu, podobne ako ceny za prístup do

zásobníka a uskladňovanie plynu, vychádzali z porovnávacej analýzy cien v SR s ostatnými

členskými štátmi EÚ. V prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu sa uplatňovala metóda

cenového stropu. Na základe pozitívnych výsledkov z minulého regulačného obdobia boli tieto

metódy zachované aj v nasledujúcom regulačnom období 2012 - 2016.

Regulované ceny určené úradom v cenových rozhodnutiach sú zverejnené na webovej

stránke úradu a tiež na webových stránkach príslušných prevádzkovateľov sietí. Ceny sú navrho-

vané tak, aby neobsahovali krížové dotácie medzi jednotlivými skupinami odberateľov plynu.

Vychádzajúc z doterajších skúseností možno konštatovať, že situácia vo vývoji cien ply-

nu bola stabilná, tvorba cien transparentná a regulované subjekty mali a aj budú mať zabezpeče-

nú návratnosť investícií a primeraný zisk, pričom sú nútené hospodáriť stále efektívnejšie.

Prevádzkovateľ prepravnej siete

Spôsob cenovej regulácie prepravy plynu vychádza zo zákona o regulácii a je daný pria-

mym určením porovnateľnej ceny vychádzajúcej z porovnávacej analýzy cien za prepravu plynu

v ostatných členských štátoch EÚ, ktoré používajú vstupno-výstupný tarifný systém. Porovna-

teľné ceny za prepravu plynu sa stanovujú vo forme taríf.

Tarifný systém za prístup do prepravnej siete a prepravu plynu sa skladá z osobitných ta-

ríf pre vstupné body do prepravnej siete a osobitných taríf pre výstupné body z prepravnej siete.

Tarify sú dvojzložkové: členia sa na tarify vzťahujúce sa k dennej prepravnej kapacite pre vstup-

né a výstupné body prepravnej siete a sadzby vzťahujúce sa k množstvu skutočne prepraveného

plynu pre vstupné a výstupné body prepravnej siete, ktoré pokrývajú náklady na plyn na pre-

vádzkové účely prepravnej siete. Tarify platia rovnako pre slovenských aj zahraničných užívateľov

prepravnej siete.

Štruktúra tarifných skupín pre 5 vstupno-výstupných bodov prepravnej siete (Veľké Ka-

pušany, Lanžhot, Baumgarten, Veľké Zlievce, Domáci bod) je rozdelená podľa zmluvne dohod-

nutej dennej maximálnej kapacity prepravy plynu do štyroch kategórií:

T1 (entry/exit) - do 1,75 mil. m3

T2 (entry/exit) - od 1,75 mil. m3 do 40 mil. m

3

T3 (entry/exit) - od 40 mil. m3 do 132 mil. m

3


25

T4 (entry/exit) - od 132 mil. m3

Východiskové sadzby taríf vo všetkých tarifných skupinách, do ktorých boli užívatelia

siete rozdelení v závislosti od zmluvne dohodnutej dennej maximálnej kapacity prepravy plynu,

boli v roku 2011 oproti roku 2010 zvýšené v priemere o 0,5 %, čo bolo ovplyvnené mierou inflá-

cie v krajinách EÚ za rok 2009 vo výške 1,0 % pričom do eskalačného faktora vstupuje len jej

50 % hodnota.

Okrem dlhodobých zmlúv a štandardnej ročnej zmluvy o preprave plynu možno podľa

pravidiel trhu s plynom uzavrieť krátkodobú zmluvu na obdobie už od jedného dňa pri denných

zmluvách alebo na obdobie jedného až jedenásť mesiacov pri mesačných zmluvách. Platba za

prepravu plynu pri krátkodobých zmluvách závisí od hodnoty výpočtu faktora doby trvania pri

mesačných alebo denných zmluvách v závislosti od dĺžky krátkodobej zmluvy.

Regulovaná cena za pripojenie do prepravnej siete vychádza zo skutočných oprávnených

nákladov potrebných na pripojenie do siete, ktorú úrad schvaľuje na základe predloženého ceno-

vého návrhu.

Prevádzkovateľ distribučnej siete

Pri určovaní cien na rok 2011 pre dominantného prevádzkovateľa distribučnej siete SPP -

distribúcia (ďalej len PDS), ktorého počet odberných miest z distribučnej siete je vyšší ako

100 000, sa postupovalo podľa metódy cenového stropu, ktorá určila cenovú hladinu na celé troj-

ročné regulačné obdobie (2009-2011). Metóda má na regulovaný subjekt stimulujúci vplyv,

umožňuje mu vytvárať dostatok disponibilných finančných zdrojov, vytvára priestor pre uplat-

ňovanie konkurencie a zvyšuje úroveň ochrany spotrebiteľov. Významným faktorom jej prefe-

rencie je stabilita cien, ktoré nepodliehajú krátkodobým konjunkturálnym výkyvom. Keďže me-

tóda cenového stropu sa osvedčila a priniesla pozitívne výsledky, je ňou aj v nasledujúcom päť-

ročnom regulačnom období 2012 - 2016.

PDS plní zároveň úlohu národného plynárenského dispečingu, pričom fyzicky vyvažuje

celú plynárenskú sieť SR, ktorá sa považuje za jedinú vyvažovaciu zónu.

Priemerná cena za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu na rok 2011 vychádza-

la z priemernej ceny z roku 2010 a bola upravená o hodnotu jadrovej inflácie, faktor efektivity

a medziročný rozdiel ceny plynu na krytie strát a vlastnej spotreby plynu v distribučnej sieti. Čo

sa týka nových investícií, vo výpočte priemernej ceny je zohľadnená aj hodnota ročného odpisu

zaradeného nového dlhodobého hmotného majetku v predchádzajúcom roku nevyhnutne potreb-

ného na zabezpečenie prevádzkyschopnosti siete, najviac však do výšky 2,5 % jeho obstarávacej

hodnoty.

Tarify za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu sú stanovené na princípe pošto-

vej známky, t.j. podľa celkového ročného množstva distribuovaného plynu bez ohľadu na vzdia-

lenosť odberného miesta. Ročná sadzba za dennú distribučnú kapacitu sa uplatňuje pre odberate-

ľov plynu s ročným distribuovaným množstvom plynu nad 60 tisíc m3. Súčasťou taríf sú aj po-


26

platky za prekročenie zmluvne dohodnutej dennej distribučnej kapacity. Regulované ceny sú

stanovované na kalendárny rok s platnosťou od 1.januára príslušného roka.

Úrad vykonáva cenovú reguláciu aj pre areálových prevádzkovateľov distribučných sietí

na vymedzenom území, tzv. lokálne distribučné siete, ktorých počet odberných miest z distri-

bučnej siete je menší ako 100 000. V roku 2011 pôsobilo v regiónoch Slovenska 48 samostat-

ných lokálnych distribučných spoločností.

Ceny za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu pre lokálne distribučné siete sa

určujú podľa nákladovej metódy regulácie a vo výslednej cene sa odrážajú oprávnené náklady vy-

naložené na prevádzkovanie distribučnej siete upravené o korekčný faktor za minulé obdobie a

primeraný zisk stanovený úradom.

Cena za pripojenie do distribučnej siete PDS, ako aj do lokálnych distribučných sietí, sa

určuje tak, aby cena za pripojenie neprekročila plánované priemerné náklady regulovaného sub-

jektu na pripojenie do distribučnej siete. Tarify za pripojenie do distribučnej siete sa navrhujú

osobitne pre odberateľov plynu v domácnosti a osobitne pre odberateľov plynu mimo domácnos-

tí.

Prevádzkovatelia podzemných zásobníkov plynu

V roku 2011 ponúkali uskladňovaciu kapacitu dvaja prevádzkovatelia zásobníkov, spo-

ločnosti NAFTA a.s. (ďalej len „NAFTA“) a POZAGAS a.s. (ďalej len „POZAGAS“). Služby

prevádzkovateľov zásobníkov využívali viaceré slovenské spoločnosti zaoberajúce sa dodávkou

plynu odberateľom na trhu v SR a zahraničné spoločnosti najmä z Rakúska, Nemecka, Českej

republiky, Holandska, Francúzska a Maďarska.

Prístup do zásobníka a uskladňovanie plynu podliehali v roku 2011 cenovej regulácii, a to

určením porovnateľnej ceny. Podkladom k návrhu cien za prístup do zásobníka a uskladňovanie

plynu je porovnávacia analýza cien za prístup do zásobníka a uskladňovanie plynu

u prevádzkovateľov zásobníkov v ostatných členských štátoch EÚ, ktorí prevádzkujú zásobníky

s podobnými parametrami ako prevádzkovatelia zásobníkov v Slovenskej republike.

Obaja prevádzkovatelia zásobníkov ponúkajú voľnú uskladňovaciu kapacitu transparent-

ne a nediskriminačne formou verejných súťaží. Jedným z kritérií pre pridelenie uskladňovacej

kapacity je výška ceny ponúknutej záujemcami o uskladňovaciu kapacitu pri rešpektovaní stropu

maximálnej regulovanej ceny.

Výroba a akumulácia plynu

Činnosti výroba a akumulácia plynu nepodliehali v roku 2011 cenovej regulácii úradu.

Na základe zákona o energetike sa pri týchto činnostiach uplatňoval dohodnutý prístup podľa

pravidiel trhu s plynom.

Vyvažovanie siete

PDS zabezpečoval obchodné vyvažovanie na dennej báze pre užívateľov distribučnej sie-

te výpočtom denných a kumulovaných odchýlok vznikajúcich medzi množstvami plynu nomino-


27

vanými na vstupoch do distribučnej siete a množstvami skutočne vystupujúcimi z distribučnej

siete. Zároveň PDS pre užívateľov distribučnej siete viedol vyvažovací účet a uskutočňoval zúč-

tovanie odchýlok.

Fyzické vyvažovanie distribučnej siete PDS zabezpečoval prostredníctvom ťažby plynu

zo zásobníka pri vyrovnávaní nedostatku plynu, resp. vtláčaním plynu do zásobníka pri vyrovná-

vaní prebytku plynu v distribučnej sieti. V roku 2011 sa nevyskytli na distribučnej sieti žiadne

problémy, ktoré by boli spôsobené nevyvážením distribučnej siete. V sieti PDS v roku 2011 ak-

tívne pôsobilo 15 obchodníkov s plynom.

4.1.4 Cezhraničné otázky

SR predstavuje národný trh s plynom. Vzájomné prepojenie prepravných sietí existuje

s Ukrajinou, Českou republikou a Rakúskom.

Prepravná kapacita a riadenie preťaženia siete

Prevádzkovateľ prepravnej siete predchádza preťaženiu prepravnej siete

- vyhodnocovaním žiadostí o prístup do prepravnej siete a následným obmedzením prístu-

pu poskytovania prepravnej kapacity v prepravnej sieti v súlade s podmienkami prevádz-

kovateľa prepravnej siete,

- koordináciou pri zostavovaní plánu opráv a údržbárskych prác, kde sa zohľadňujú požia-

davky užívateľov siete, pokiaľ ide o termín, trvanie a rozsah prác,

- nomináciou prepravy plynu v rámci dohodnutej a dostupnej prepravnej kapacity,

- možnosťou účastníka trhu s plynom poskytnúť svoju nevyužitú voľnú prepravnú kapacitu

inému účastníkovi trhu s plynom.

Nedostatok voľnej prepravnej kapacity v prepravnej sieti rieši prevádzkovateľ prepravnej

siete uzatvorením zmluvy o preprave plynu s prerušiteľnou prepravnou kapacitou s účastníkom

trhu s plynom. Počet uzatvorených zmlúv o preprave zemného plynu s pevnou prepravnou kapa-

citou v roku 2011 bol 52, z toho 1 dlhodobá, 35 ročných a 16 krátkodobých zmlúv. V roku 2011

nebola uzatvorená žiadna zmluva o preprave zemného plynu s prerušiteľnou kapacitou. Vzhľa-

dom na uzatvorené dlhodobé zmluvy nedochádza na slovenskom území k fyzickému ani zmluv-

nému preťaženiu prepravnej siete a plynulosť tokov plynu je dostatočne zabezpečovaná. Eustre-

am v porovnaní s ďalšími európskymi prepravnými sieťami, ktoré sú väčšinou maximálne vyťa-

žené, môže poskytnúť vďaka voľnej prepravnej kapacite dodatočné prepravné objemy

v existujúcej sieti, čo predstavuje výhodu pre prípadných záujemcov o obchodovanie s plynom

a potenciál pre rozvoj konkurencie na slovenskom trhu s plynom.

Eustream zverejňuje na svojej webovej stránke pravidelné informácie o dostupnosti pre-

pravnej kapacity na jednotlivých vstupno-výstupných bodoch prepravnej siete, informácie

o plánovaných investíciách do prepravnej siete, využití siete, pláne údržby prepravnej siete, voľ-

ných prepravných kapacitách na všetkých vstupných aj výstupných bodoch prepravnej siete. Po-

stupy týkajúce sa prideľovania kapacity, zmluvného preťaženia a prekročenia kapacity

v prepravnej sieti sú súčasťou ustanovení pravidiel trhu s plynom.


28

Významný podiel zmluvného portfólia tvoria krátkodobé cezhraničné transakcie medzi

obchodnými miestami v strednej Európe. Obchodovanie s prepravnou kapacitou na sekundárnom

trhu prebiehalo prostredníctvom nástenky (bulletin board) na webovej stránke Eustream, kde

užívatelia prepravnej siete zverejňujú svoje kapacitné požiadavky.

Prístup do cezhraničnej infraštruktúry

Cezhraničné obchodovanie so zemným plynom prebiehalo v zmysle dohody PPS regiónu

GRI SSE na obchodnom uzle CEHG v Baumgartene (Rakúsko), kde sa realizovalo obchodova-

nie na spotovom trhu.

Riadenie a prideľovanie prepojovacej kapacity v rámci cezhraničných výmen plynu a

mechanizmus riadenia preťaženia na profiloch Slovenska so susednými členskými krajinami EÚ

bol v roku 2011 úzko spätý s vývojom v rámci Regionálnej Iniciatívy pre južnú a východnú Eu-

rópu (GRI SSE), ktorej je Slovensko, spolu s ďalšími 9 krajinami, členom.

Od 1. januára 2011 prišlo k oficiálnemu uvedeniu do činnosti OBA systému (Operational

Balancing Agreement) v prepojovacom bode Lanžhot. Tento systém významne podporí cezhra-

ničný obchod s plynom a ďalšiu hlbšiu integráciu trhov s plynom v Európskej únii. OBA dohody

sú významným prínosom pre spoluprácu prepravných sietí plynu a užívateľom siete prinášajú

vysoký komfort a istotu pri prechode cez prepojovací bod Lanžhot.

Slovensko-maďarské plynovodné prepojenie

V rámci prípravy Slovensko-maďarského prepojenia plynovodných prepravných sietí vy-

hlásila spoločnosť Eustream, na základe Dohody podpísanej vládami SR a Maďarska a Memo-

randa o porozumení, v novembri 2011 verejné obstarávanie na potrubný materiál a práce na plá-

nované prepojenie. Plánovaný obojsmerný plynovod s ročnou kapacitou 5 mld. m3 a s dĺžkou asi

115 kilometrov (z toho takmer 20 kilometrov na slovenskom území) bude spájať slovenský vy-

sokotlakový plynovod pri obci Veľké Zlievce s maďarskou prepravnou sieťou pri obci Vecsés na

predmestí Budapešti.

Projekt by mohol prispieť k európskej energetickej bezpečnosti a diverzifikácii preprav-

ných trás. Dodatočná cezhraničná kapacita pomôže k zlepšeniu likvidity trhu s plynom a k zvý-

šeniu bezpečnosti dodávok zemného plynu do stredoeurópskeho regiónu. Projekt

je spolufinancovaný z Európskeho energetického programu pre obnovu (EEPR).

Strategický význam slovensko-maďarského prepojenia pre Slovensko spočíva aj

v zabezpečení prístupu krajiny k LNG terminálu v Chorvátsku alebo k pripravovaným južným

trasám plynovodov Nabucco a South Stream, ktoré majú byť budované tak, aby ich bolo možné

napojiť na plynovod v Maďarsku. Uvedenie nového plynovodu do prevádzky je naplánované na

1. január 2015.

Slovensko-poľské plynovodné prepojenie

Bez perspektívy neostáva ani prepojenie poľskej a slovenskej prepravnej siete, ktoré by

sa mohlo stať súčasťou severojužného koridoru, ktorého cieľom je prepojiť prepravné siete kra-


29

jín strednej a juhovýchodnej Európy v procese vytvárania jednotného európskeho trhu s plynom

v regióne strednej Európy a zaisťovať bezpečnosť dodávok zemného plynu. Projekt môže v bu-

dúcnosti ponúknuť slovenskému trhu možnosť získavať dodávky plynu z nekonvenčných ložísk

v Poľsku (ťažba tzv. bridlicového plynu). Na základe výsledkov štúdie uskutočniteľnosti, ktorá

by mala byť dokončená v máji 2013 sa spoločnosť eustream rozhodne spoločne s poľským pre-

pravcom GAZ-SYSTEM o ďalších krokoch.

Investície do rozvoja siete

Ministerstvo, v spolupráci s odbornou verejnosťou a so spoločnosťami podnikajúcimi

v energetike, vypracovalo dokument Stratégia energetickej bezpečnosti. V časti venovanej zem-

nému plynu sú uvedené potenciálne možnosti diverzifikácie. Diverzifikácia zdrojov je v pod-

mienkach SR obmedzená existujúcou infraštruktúrou. Isté obmedzené možnosti ponúka rakúsky

plynárenský uzol Baumgarten. Ďalšiu alternatívu pre región predstavujú 2 plánované projekty

plynovodov – Nabucco a – South Stream. Plynovod Nabucco by mal byť ukončený v Baumgar-

tene, s ktorým už existuje vzájomné prepojenie a po realizácii technických úprav na zariadeniach

prevádzkovateľov prepravných sietí v Rakúsku bude možné využívať reverzný tok. Podpora pro-

jektu Nabucco je vyjadrená aj v rámci energetickej politiky SR, pričom je považovaný za jednu z

významných možností pre diverzifikáciu dodávok. Podľa aktuálne dostupných informácií za

predpokladu úspešného priebehu všetkých potrebných činností súvisiacich s výstavbou je možné

očakávať sprevádzkovanie plynovodu v roku 2015.

4.1.5 Súlad

Transpozícia 3. energetického balíčka

Informácie o procese transpozície 3. energetického balíčka ES do národnej legislatívy SR,

sa nachádzajú v časti 3.1.5 vyššie.

Legislatíva SR, podľa ktorej sa vykonávala regulácia v plyne v roku 2011

Zákon o regulácii

Zákon o energetike

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 409/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá

pre fungovanie trhu s plynom v znení nariadenia vlády č. 212/2010 Z. z. (ďalej len „pra-

vidlá trhu s plynom“)


podrobnosti žiadosti a zoznam dokumentov na udelenie výnimky z povinnosti zabezpečiť

prístup tretích strán do siete a zásobníka pre nové významné plynárenské zariadenie alebo

zrekonštruované plynárenské zariadenie (ďalej len „vyhláška č. 208/2008 Z. z.“)


štandardy kvality dodávanej elektriny a poskytovaných služieb v znení vyhlášky č.

96/2011 Z. z. (ďalej len „vyhláška č. 315/2008 Z. z.“)


30


štandardy kvality dodávaného plynu a poskytovaných služieb v plynárenstve v znení vy-

hlášky č. 94/2011 Z. z. (ďalej len „vyhláška č. 328/2008 Z. z.“) Správa o dodržiavaní

pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom za rok 2011 a o opatreniach na ich

dodržiavanie

Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 415/2008 Z. z., o spôsobe vedenia

oddelenej evidencie skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, o spôsobe vedenia od-

delenej evidencie nákladov, výnosov, aktív a pasív a predkladaní výstupov z oddelenej

evidencie (ďalej len „vyhláška č. 415/2008 Z. z.“)


podrobnosti o požiadavkách o preukázaní technických predpokladov na podnikanie v

energetike

Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 212/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje

vzor žiadosti o vydanie povolenia

Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 23. júla 2008 č. 4/2008, ktorým sa usta-

novuje regulácia cien v plynárenstve a ktorým sa dopĺňa výnos Úradu pre reguláciu sie-

ťových odvetví z 31. júla 2007 č. 4/2007, ktorým sa ustanovuje rozsah a štruktúra opráv-

nených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny v

plynárenstve (oznámenie č. 291/2008 Z. z.) v znení výnosu z 1. októbra 2008 č. 7/2008

(oznámenie č. 377/2008 Z. z. ), výnosu z 10. júna 2009 č. 4/2009 (oznámenie č. 241/2009

Z. z.) a výnosu z 23. júna 2010 č. 4/2010 (oznámenie č. 303/2010 Z. z.) (ďalej len „výnos

č. 4/2008“)

Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 10. júna 2009 č. 1/2009 o rozsahu ceno-

vej regulácie v sieťových odvetviach a spôsobe jej vykonania (oznámenie č. 238/2009 Z.

z.) v znení výnosu z 20. mája 2010 č. 1/2010 (oznámenie č. 242/2010 Z. z.) (ďalej len

„výnos č. 1/2009“).

4.1.6 Riešenie sporov

Ohľadom implementácie predmetných ustanovení 3. energetického balíčka ES súvisia-

cich s novými právomocami regulačného orgánu v oblasti riešenia sporov, je nutné zdôrazniť, že

tieto zatiaľ neboli implementované z dôvodu meškania transpozície 3. energetického balíčka ES

do národnej legislatívy SR. Napriek tomu, úrad, v zmysle doteraz platnej legislatívy, vykonáva

dohľad nad trhom s plynom prostredníctvom svojho odboru kontroly.

V roku 2011 bolo tomuto odboru úradu doručených 22 sťažností/ žiadostí z oblasti regu-

lácie plynárenstva, ktoré sa týkali:

cien (2),

merania spotreby (3) ,

praktík predaja (2),

zavádzajúcich informácií (1),

zmluvných podmienok (5),

fakturácie (6),


31

prekážok pri zmene dodávateľa (1),

technických problémov (2).

Všetky doručené sťažnosti/ žiadosti boli vybavené stanoviskom úradu a v 3 prípadoch

boli doručené sťažnosti/ žiadosti podnetom pre začatie kontroly.

4.2. Podpora hospodárskej súťaže

4.2.1. Veľkoobchodný trh


Rok 2011 možno označiť za významný rok v procese liberalizácie trhu s plynom na Slo-

vensku a to nielen tým, že sa počet konkurenčných obchodníkov a dodávateľov plynu oproti mi-

nulému roku takmer strojnásobil, ale aj reálnou možnosťou výberu dodávateľa plynu aj pre odbe-

rateľov plynu v domácnosti. Tento výsledok je možné pripísať prebytku ponuky plynu nad dopy-

tom, teda jeho dostupnosti z hľadiska ceny pre obchodníkov s plynom, ktorí predávajú plyn na-

kúpený nielen na základe dlhodobých kontraktov, ale aj na burze. Obchodovanie s plynom na

plynárenskom uzle v Baumgartene v Rakúsku, ktorý je najbližším obchodným miestom za hrani-

cami SR, sa dynamicky zvyšuje.

Účastníci trhu s plynom

Rozhodujúcimi účastníkmi na trhu s plynom v SR boli v roku 2011:

a) prevádzkovateľ prepravnej siete (Eustream),

b) prevádzkovateľ distribučnej siete na vymedzenom území SR (SPP-distribúcia),

c) prevádzkovatelia zásobníkov (POZAGAS, NAFTA),

d) dominantný dodávateľ plynu (SPP),

e) 14 konkurenčných obchodníkov s plynom na trhu dodávok plynu (najvýznamnejší trhový

podiel má RWE Gas Slovensko, s.r.o.)

f) odberatelia plynu.

V SR v roku 2011 pôsobili dvaja obchodníci s plynom, ktorí majú na trhu podiel vyšší ako

5%. Na trhu dodávky plynu koncovým odberateľom plynu sa najvýraznejšie podieľal tradičný

dodávateľ plynu SPP so 77,1 % podielom a spoločnosť RWE Gas Slovensko, s.r.o., ktorá dosiah-

la 15,6 % trhový podiel. Ďalších trinásť obchodníkov s plynom sa na celkovej spotrebe plynu

podieľali spolu 7,3 % podielom.

Spotreba zemného plynu koncových odberateľov v SR v roku 2011 dosiahla 57,9 TWh, čo je

v prepočte približne 5,5 mld. m3. Zhruba 98 % domácej spotreby plynu je importovaných. Do-

dávka zemného plynu pre potreby Slovenskej republiky je zabezpečená zo strany SPP na základe

dlhodobej zmluvy s ruskou spoločnosťou Gazprom Export ako hlavným dodávateľom zemného


32

plynu pre potreby slovenského trhu. Ostatní obchodníci s plynom si zabezpečili nákup plynu od

rôznych, väčšinou zahraničných dodávateľov plynu.

Ťažba a uskladňovanie zemného plynu

Domáca ťažba zemného plynu v roku 2011 bola na úrovni 98 mil. m3. V ťažbe zemného

plynu z existujúcich tuzemských vlastných zdrojov sa naďalej predpokladá mierny pokles pro-

dukcie plynu, ktorý bude čiastočne eliminovaný pripojením novoobjavených zdrojov menšieho

rozsahu.

V oblasti uskladňovania zemného plynu na území Slovenskej republiky uskladňovaciu

kapacitu ponúkajú dvaja prevádzkovatelia zásobníkov zemného plynu, a to NAFTA a POZA-

GAS. Služby zásobníkov využíva SPP aj viacero zahraničných spoločností, najmä z Rakúska,

Nemecka, Českej republiky, Francúzska, Holandska a Maďarska. SR využíva tiež zásobník, kto-

rý je situovaný na území ČR (Dolní Bojanovice) a je priamo napojený na plynárenskú sieť SR.

Spoločnosť NAFTA pre skladovací rok 2010/2011 prijala 15 žiadostí o prístup do zásob-

níka. 8 žiadostí bolo zamietnutých z dôvodu pridelenia voľnej uskladňovacej kapacity víťazom

tendrov. V roku 2011 nebolo zaznamenané sekundárne obchodovanie s uskladňovacou kapaci-

tou. Kapacita zásobníkov spoločnosti NAFTA bola využitá na 100 %.

Spoločnosti POZAGAS bolo v roku 2011 doručených 24 žiadostí o prístup do zásobníka

ako výsledok ponuky uskladňovacej kapacity prostredníctvom tendrov. Zamietnutých bolo 17,

a to z dôvodu pridelenia voľnej uskladňovacej kapacity víťazom tendrov. Obchodovanie na se-

kundárnom trhu spoločnosť v roku 2011 nezaznamenala. Dostupnosť skladovacej kapacity

v podzemných zásobníkoch plynu je zverejnená na internetovej stránke prevádzkovateľov spolu

so vzorom žiadosti o rezerváciu kapacity.

Spoločnosti NAFTA a POZAGAS v súlade s pravidlami trhu s plynom zverejňovali plá-

nované investície do uskladňovacích kapacít, využitie uskladňovacej kapacity zásobníkov, údaje

o ťažbe a vtláčaní plynu do zásobníkov na dennej báze, ako aj formuláre všetkých tlačív súvisia-

cich s uskladňovaním plynu v zásobníkoch.

4.2.1.2 Monitorovanie stupňa transparentnosti, vrátane súladu s povinnosťami súvisiaci

mi s transparentnosťou a úrovne a účinnosti otvorenia trhu a hospodárskej súťaže

Okrem cenovej regulácie úrad, v súlade so zákonom č. 276/2001 Z. z., vypracúva pravid-

lá pre fungovanie trhu s plynom, ktoré upravujú práva a povinnosti účastníkov trhu s plynom a

ktoré nastavili podmienky pre fungovanie liberalizovaného trhu s plynom na Slovensku. Ďalším

záväzným dokumentom pre účastníkov trhu s plynom, podporujúcim transparentnosť a účinnosť

trhu s plynom, sú úradom schvaľované prevádzkové poriadky, v ktorých prevádzkovatelia sieti

zapracovali pravidlá trhu s plynom na vlastné prevádzkové podmienky. Na základe žiadosti pre-

vádzkovateľov sietí a zásobníka úrad v roku 2011 posúdil a schválil 12 prevádzkových poriad-

kov.


33

4.2.2. Maloobchodný trh


V roku 2011 pôsobilo na slovenskom trhu s plynom popri tradičnom dodávateľovi SPP

ďalších štrnásť obchodníkov s plynom, ktorí si zabezpečili nákup plynu od rôznych zahraničných

dodávateľov plynu. Domácemu dodávateľovi SPP s väčšinovým podielom na trhu s plynom

konkurovali v dodávke plynu koncovým odberateľom plynu najmä spoločnosti RWE Gas Slo-

vensko, s.r.o., ELGAS, s.r.o., SHELL Slovakia, s.r.o., ČEZ Slovensko, s.r.o. a VNG Slovakia,

spol. s r.o.

Okrem 15 hlavných obchodníkov na trhu s plynom, úrad evidoval v roku 2011 v SR vyše

100 držiteľov povolení na dodávku plynu. Väčšina z týchto spoločností nevykonávala obchodnú

činnosť s plynom, napriek tomu, že vlastnila povolenie. Na trhu dodávky s plynom pôsobili aj

lokálni dodávatelia plynu dodávajúci plyn spoločnostiam v rámci ich prevádzkového areálu.

Vzhľadom na zdroj ich dodávok a vzhľadom na to, že ich hlavným predmetom podnikania nie je

podnikanie v oblasti plynárenstva, nie je ich možné považovať za konkurentov na trhu s plynom.

Títo lokálni dodávatelia plynu pôsobia v rámci svojich areálov aj ako prevádzkovatelia distri-

bučných sietí.

Rok 2011 bol rokom významným z hľadiska počtu zmien dodávateľa plynu najmä

u odberateľov plynu v domácnostiach. Okrem dominantného dodávateľa plynu, ktorým je stále

spoločnosť SPP, a.s., v roku 2011 reálne začali dodávať plyn pre domácnosti títo dodávatelia:

RWE Gas Slovensko, s.r.o., ČEZ Slovensko, s.r.o., Energetické centrum, a.s., Vaša energia s.r.o.,

Slovakia Energy, s.r.o., Energie2, a.s. Všetky tieto spoločnosti dodávali plyn domácnostiam za

nižšie ceny ako SPP. V roku 2011 niektoré spoločnosti napriek tomu, že mali úradom vydané

cenové rozhodnutie na dodávku plynu pre domácnosti na rok 2011, nakoniec nezískali žiadnych

odberateľov plynu a nedodávali plyn domácnostiam.

Na posúdenie liberalizácie trhu sa používa percentuálny koeficient, tzv. switching, ktorý

vyjadruje mieru počtu odberných miest so zmenou dodávateľa plynu k celkovému počtu odber-

ných miest v uvedenom roku. Značný nárast počtu zmien dodávateľa plynu bol zaznamenaný

v kategórii stredných odberateľov, kde ukazovateľ switchingu dosiahol 9,04 %. Prvé zmeny do-

dávateľa plynu v domácnostiach v roku 2011 boli charakterizované prechodom domácností od

tradičného dodávateľa ku konkurenčným dodávateľom plynu. Úrad zaznamenal v roku 2011 aj

návrat k tradičnému dodávateľovi plynu.


34

Tabuľka zohľadňuje zmenu dodávateľa plynu v jednotlivých odberných miestach dodá-

vateľov plynu v rokoch 2010 a 2011.

Druh odberného

miesta

2010 2011 2010 2011

Počet zmene-

ných odberných

miest

Počet zmene-

ných odberných

miest

Switching

(%)

Switching

(%)

Veľkoodberateľ 84 99 10,12 12,42

Stredný odberateľ 84 267 2,67 9,04

Maloodberateľ 2 950 5 270 4,10 6,44

Domácnosti 0 21 376 0,0 1,51

4.2.2.2 Monitorovanie stupňa transparentnosti, vrátane súladu s povinnosťami súvisiacimi

s transparentnosťou a úrovne a účinnosti otvorenia trhu a hospodárskej súťaže

Rok 2011 bol rokom významným z hľadiska počtu zmien dodávateľa plynu najmä

u odberateľov plynu v domácnostiach. Na posúdenie liberalizácie trhu sa používa percentuálny

koeficient, tzv. switching, ktorý vyjadruje mieru počtu odberných miest so zmenou dodávateľa

plynu k celkovému počtu odberných miest v uvedenom roku. Prudký nárast počtu zmien dodáva-

teľa plynu bol zaznamenaný v kategórii maloodberateľov, kde ukazovateľ switchingu dosiahol

6,44 %. Prvé zmeny dodávateľa plynu v domácnostiach v roku 2011 boli charakterizované pre-

chodom domácností od tradičného dodávateľa ku konkurenčným dodávateľom plynu. Úrad za-

znamenal v roku 2011 aj návrat k tradičnému dodávateľovi plynu.

Vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia na trhu dodávky zemného

plynu a v záujme zabezpečenia ochrany najzraniteľnejšej skupiny spotrebiteľov tepelnej energie

v domácnosti úrad vykonával aj v roku 2011 cenovú reguláciu pre dodávateľov plynu, ktorí do-

dávali plyn za účelom výroby tepla určeného pre domácnosť.

4.2.3 Skúmanie a ukladanie opatrení za účelom podpory účinnej hospodárskej súťaže

PMÚ v roku 2011 posudzoval jednu koncentráciu tykajúcu sa sčasti aj sektoru plynu,

konkrétne ide o konanie č. 2011/FV/3/1/048 a koncentráciu podnikateľa GDF Suez SA, 16-26

rue du Docteur Lancereaux, 75008 Paríž, Francúzsko a získanie nepriamej kontroly nad podni-

kom podnikateľov COMERON SPS, spol. s r.o. so sídlom Hviezdna 2, 821 06 Bratislava. Účast-

níkmi konania boli ďalej aj JML Partners, a.s. so sídlom Geologická 21, 821 06 Bratislava, IČO

44 050 828 a SKAL & CO, spol. s r.o. so sídlom Dr. Clementisa 1163, 909 01 Skalica.

PMÚ zistil, že predmetnou koncentráciou nedochádza k vytvoreniu alebo posilneniu dominant-

ného postavenia podnikateľa GDF Suez prostredníctvom podnikateľa SPP v oblasti dodá-

vok/predaja zemného plynu, ktorého dôsledkom by boli významné prekážky efektívnej hospo-


35

dárskej súťaže na relevantnom trhu, a ani k vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postave-

nia podnikateľa GDF Suez v oblasti výroby a rozvodu tepla určeného pre CZT, ktorého dôsled-

kom sú významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu. V tomto prípa-

de už úrad raz rozhodol, no rozhodnutie bolo Najvyšším súdom SR zrušené a prípad vrátený

PMÚ na ďalšie konanie.

V roku 2011 teda PMÚ nevydal žiadne formálne rozhodnutie týkajúce sa zneužitia domi-

nantného postavenia na trhu so zemným plynom.

Z významnejších prešetrovaní na trhu so zemným plynom je možné spomenúť prešetro-

vanie týkajúce sa procesu pripájania lokálnych novovybudovaných plynárenských zariadení (ďa-

lej len „PZ") na distribučnú sieť spoločnosti SPP - distribúcia, a. s. PMÚ pritom vychádzal z

viacerých podnetov v rovnakej veci.

Problematickým bol pre vlastníkov jednotlivých PZ postup spoločnosti SPP - distribúcia,

a. s. pri vysporiadavaní vzťahu k týmto PZ formou uzatvárania zmluvy o nájme. Neprimerané sa

vlastníkom javili aj niektoré konkrétne ustanovenia v tejto zmluve.

PMÚ všetky namietané skutočnosti preskúmal a na základe svojich zistení konštatoval,

že spoločnosť SPP - distribúcia, a. s. postupuje pri vysporiadavaní vzťahov k cudzím PZ jednot-

ne a objektívne, zohľadňujúc pri tom platné pravidlá energetickej legislatívy. Konanie spoloč-

nosti SPP distribúcia, a. s. v danej oblasti úrad nevyhodnotil ako porušenie pravidiel hospodár-

skej súťaže podľa zákona, a preto úrad prešetrovanie zastavil. Napriek tomu, vzhľadom na opa-

kujúce sa podnety v tejto oblasti, PMÚ po ukončení prešetrovania v rámci súťažnej advokácie

konzultoval danú problematiku so zástupcami Úradu pre reguláciu sieťových odvetví s cieľom

upraviť existujúce pravidlá v prospech všetkých zúčastnených strán. Svoje závery zaslal PMÚ aj

Ministerstvu hospodárstva SR na vedomie.

4.3 Ochrana spotrebiteľa

Ohľadom implementácie predmetných ustanovení 3. energetického balíčka Európskeho

spoločenstva súvisiacich s novými právomocami regulačného orgánu v oblasti ochrany spotrebi-

teľa, je nutné zdôrazniť, že tieto zatiaľ neboli implementované v plnom rozsahu z dôvodu meš-

kania transpozície 3. energetického balíčka ES do národnej legislatívy SR. Napriek tomu, mnoho

z týchto opatrení už úrad vykonáva v zmysle doteraz platnej primárnej legislatívy a každoročne

ich vyhodnocuje v Správe o fungovaní trhu s elektrinou a plynom.

Opatrenia krátkodobého charakteru

Postupné otváranie trhu so zemným plynom prinieslo úradu mnoho poznatkov o tom, čo tre-

ba ďalej prioritne zdokonaľovať aj v oblasti ochrany koncového odberateľa. Pre účely zrýchlenia

procesov a zníženia administratívnej náročnosti a skvalitnenie celého procesu zmeny dodávateľa

plynu bude potrebné najmä:

riešiť problematiku miestnych PDS (zmena dodávateľa zemného plynu, bilancovanie),


36

opätovné pripojenie zákazníka viazať nielen na zaplatenie pohľadávky, pre ktorú bol odpoje-

ný, ale aj na kontrolu úhrad všetkých záväzkov voči dodávateľovi pri opätovnom pripojení,

skvalitniť proces zmeny dodávateľa zemného plynu, pri ktorom sa opakujú problémy spôso-

bené nedostatočnou technickou a odbornou vybavenosťou, ako aj zdatnosťou na strane dodá-

vateľov plynu v oblasti elektronickej výmeny dát.

Z hľadiska dosiahnutia ďalšieho zlepšenia v oblasti štandardov kvality je nevyhnutné:

vykonať kontrolu u regulovaných subjektov, ktoré nepredložili vyhodnotenie štandardov

kvality,

verifikácia predložených hlásení o sledovaní a evidovaní dodržiavania štandardov kvality,

zlepšiť metodické usmernenie regulovaných subjektov, ktoré pochybili pri vyplňovaní zá-

znamov o dosiahnutej úrovni štandardu kvality,

spolupracovať pri tvorbe projektu na elektronický zber údajov vyhodnotenia štandardov kva-

lity, predkladaných regulovanými subjektmi.

Opatrenia dlhodobého charakteru

Medzi opatrenia dlhodobého charakteru, ktoré úrad bude zabezpečovať s cieľom maximál-

neho dodržiavania pravidiel pre fungovanie trhu so zemným plynom v ďalšom období, patria:

monitorovanie dodržiavania štandardov kvality dodávaného plynu a poskytovaných služieb,

s cieľom zabezpečiť ochranu práv a povinností odberateľov plynu a usmerniť prevádzkova-

teľov sietí a dodávateľov zemného plynu k efektívnemu správaniu a bezpečnému

a spoľahlivému výkonu regulovanej činnosti,

zhromažďovanie námetov, informácií a podnetov účastníkov trhu so zemným plynom

o ne/dodržiavaní pravidiel pre fungovanie trhu so zemným plynom, resp. o bariérach na trhu

so zemným plynom, za účelom ich analýzy a prípadnej novelizácie pravidiel,

zabezpečiť zjednotenie a zjednodušenie postupov a obsahu zmluvných vzťahov medzi jed-

notlivými účastníkmi trhu s cieľom zabrániť špekulatívnym a diskriminačným praktikám,

s cieľom zabezpečenia bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok zemného plynu stanoviť obsah

a rozsah prevádzkových poriadkov PDS.

Jednou z hlavných úloh v nasledujúcom období bude povýšiť reguláciu kvality na nový spôsob

regulácie.

Documents

za rok 2011 podávaná k 31.7.2012 pre reguláciu …„PPS“) – spoločnosť SEPS a. s. (ďalej „SEPS“). Vlastnícke oddelenie PPS bolo uskutočnené už v roku 2001. U troch