10
Základné princípy prekladania Je nesmierne dôležité uvedomiť si pri preklade zopár základných pravidiel, (tieto sa vzťahujú len na preklad z angličtiny, ale platí to samozrejme aj pre iné jazyky): 1. Dobrý prekladateľ sa nepozná len na základe toho, ako ovláda angličtinu, ale hlavne podľa toho, ako ovláda slovenčinu. - je samozrejme nevyhnutné vedieť dobre po anglicky, ale pri preklade AJSJ to v žiadnom prípade nestačí. Ak nejaké slovo nepoznáte v AJ, môžete si ho vyhľadať v slovníku. Ak však zle štylizujete vety v slovenčine, celý preklad vyznie „kostrbato“ a bude z neho cítiť, že je to preklad. - vždy je potrebné si svoj preklad po sebe niekoľkokrát prečítať a zhodnotiť, či sa v slovenčine číta ľahko, je zrozumiteľný, a „dobre to znie“. To by malo byť rozhodujúcim kritériom, keď napríklad volíte medzi dvoma spôsobmi vyjadrenia nejakej myšlienky. „Znie to v slovenčine dobre?“ „Povedal by to rodený Slovák, ktorý nečítal tento text v angličtine, takýmto spôsobom?“ - nejde pritom len o štylizáciu. Ak prekladateľ odovzdá preložený text, v ktorom sú desiatky chýb v čiarkách a je schopný napísať 10-krát niečo ako „dobrý ľudia“, tak ide o veľmi slabý preklad. Ak navyše nesedí štylizácia viet v slovenčine, je s opravou prekladu často viac roboty, ako keby sa mal text nanovo preložiť, preto je taký preklad priam nepoužiteľný. 2. Prekladanie nie je v žiadnom prípade mechanická, ale veľmi vedomá a tvorivá činnosť. - ak by išlo o mechanický prenos z jedného jazyka do druhého, všetky preklady by dnes robili počítače. Ani človek prekladateľ nemôže postupovať mechanicky – musí si byť vedomý, prečo danú vetu alebo výraz prekladá tak, ako ju prekladá, musí s jazykom vedome pracovať. (Vysvetlíme neskôr na príkladoch) 3. Prekladá sa ZMYSEL, a nie slová. - toto si veľmi veľa začínajúcich prekladateľov neuvedomuje, a pritom je to absolútna podstata prekladu. Z východiskového textu (teda v našom prípade anglického) je potrebné vyrozumieť zmysel - čo sa danými slovami chcelo povedať - a potom to preniesť do slovenčiny, ale nie s využitím tých istých ekvivalentov v slovenčine. Veľakrát je to síce možné, a v slovenčine znie dobre aj rovnaká kombinácia slov ako v anglickom texte, ale vo väčšine prípadov je nevyhnutné zmeniť samotné slová tak, aby to v slovenčine znelo dobre. - uveďme zopár príkladov zo skutočných prekladov, ktore považujeme za nevhodné: (Väčšina príkladov uvedené v tomto dokumente je z literárnych diel, ale rovnaké pravidlá platia aj pre odborné texty) she held her hands at her mouth and shivered herself warm držala si ruky pred ústami, aby sa zahriala [dýchala si na ruky] she wrapped her legs around my back ona ma obalila nohami [objala ma nohami] financial barriers place enormous limitations on innovation finančné bariéry ukladajú obrovské obmedzenia na inováciu [nie ukladajú obmedzenia, ale jednoduchým slovesom: finančné bariéry výrazne obmedzujú inováciu] – pozri tiež slovesné vyjadrovanie v SJ verzus nominálne vyjadrovanie v AJ we´ll keep you safe udržíme ťa v bezpečí [postaráme sa, aby sa ti nič nestalo] it makes the cake tasty robí koláč chutným [dodáva koláču výraznú chuť] 1

Zakladne_principy_prekladania_ZMSK2010 [1]

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: Zakladne_principy_prekladania_ZMSK2010 [1]

Základné princípy prekladaniaJe nesmierne dôležité uvedomiť si pri preklade zopár základných pravidiel, (tieto sa vzťahujú len na preklad z angličtiny, ale platí to samozrejme aj pre iné jazyky):

1. Dobrý prekladateľ sa nepozná len na základe toho, ako ovláda angličtinu, ale hlavne podľa toho, ako ovláda slovenčinu.- je samozrejme nevyhnutné vedieť dobre po anglicky, ale pri preklade AJSJ to v žiadnom prípade nestačí. Ak nejaké slovo nepoznáte v AJ, môžete si ho vyhľadať v slovníku. Ak však zle štylizujete vety v slovenčine, celý preklad vyznie „kostrbato“ a bude z neho cítiť, že je to preklad.- vždy je potrebné si svoj preklad po sebe niekoľkokrát prečítať a zhodnotiť, či sa v slovenčine číta ľahko, je zrozumiteľný, a „dobre to znie“. To by malo byť rozhodujúcim kritériom, keď napríklad volíte medzi dvoma spôsobmi vyjadrenia nejakej myšlienky. „Znie to v slovenčine dobre?“ „Povedal by to rodený Slovák, ktorý nečítal tento text v angličtine, takýmto spôsobom?“- nejde pritom len o štylizáciu. Ak prekladateľ odovzdá preložený text, v ktorom sú desiatky chýb v čiarkách a je schopný napísať 10-krát niečo ako „dobrý ľudia“, tak ide o veľmi slabý preklad. Ak navyše nesedí štylizácia viet v slovenčine, je s opravou prekladu často viac roboty, ako keby sa mal text nanovo preložiť, preto je taký preklad priam nepoužiteľný.

2. Prekladanie nie je v žiadnom prípade mechanická, ale veľmi vedomá a tvorivá činnosť.- ak by išlo o mechanický prenos z jedného jazyka do druhého, všetky preklady by dnes robili počítače. Ani človek prekladateľ nemôže postupovať mechanicky – musí si byť vedomý, prečo danú vetu alebo výraz prekladá tak, ako ju prekladá, musí s jazykom vedome pracovať. (Vysvetlíme neskôr na príkladoch)

3. Prekladá sa ZMYSEL, a nie slová. - toto si veľmi veľa začínajúcich prekladateľov neuvedomuje, a pritom je to absolútna podstata prekladu. Z východiskového textu (teda v našom prípade anglického) je potrebné vyrozumieť zmysel - čo sa danými slovami chcelo povedať - a potom to preniesť do slovenčiny, ale nie s využitím tých istých ekvivalentov v slovenčine. Veľakrát je to síce možné, a v slovenčine znie dobre aj rovnaká kombinácia slov ako v anglickom texte, ale vo väčšine prípadov je nevyhnutné zmeniť samotné slová tak, aby to v slovenčine znelo dobre. - uveďme zopár príkladov zo skutočných prekladov, ktore považujeme za nevhodné: (Väčšina príkladov uvedené v tomto dokumente je z literárnych diel, ale rovnaké pravidlá platia aj pre odborné texty)

she held her hands at her mouth and shivered herself warmdržala si ruky pred ústami, aby sa zahriala [dýchala si na ruky]

she wrapped her legs around my backona ma obalila nohami [objala ma nohami]

financial barriers place enormous limitations on innovationfinančné bariéry ukladajú obrovské obmedzenia na inováciu [nie ukladajú obmedzenia, ale jednoduchým slovesom: finančné bariéry výrazne obmedzujú inováciu] – pozri tiež slovesné vyjadrovanie v SJ verzus nominálne vyjadrovanie v AJ

we´ll keep you safeudržíme ťa v bezpečí [postaráme sa, aby sa ti nič nestalo]

it makes the cake tastyrobí koláč chutným [dodáva koláču výraznú chuť]

1

Page 2: Zakladne_principy_prekladania_ZMSK2010 [1]

economy of his movementshospodárnosť jeho pohybov [úspornosť jeho pohybov]

4. Slovosled v angličtine je úplne iný ako v slovenčine. Nevyhnutná je tu trocha teórie. Ak sa aj v štúdiu jazyka vyznáte, prebehnite si to prosím určite aspoň zbežne. Pre ostatných to môže byť veľmi užitočná informácia, ktorú budú pri prekladaní neustále využívať.

AJ: slovosled je tu pevne daný: SVOMPT = Subject, Verb, Object, adverbial of Manner, adv. of Place, adv. of Time

kto čo urobil komu/pre koho/s kým/... ako kde kedyNeznamená to, že sa nedá slovosled vôbec meniť, ale aj tu sú isté pravidlá – napr. príslovka času nemôže ísť kamkoľvek vo vete, má len isté možnosti pohybu:

I have seen you at the market yesterday. Yesterday, I have seen you at the market.

ALE NIE: I have yesterday seen you at the market. I have seen yesterday you at the market.

SJ: slovosled je podstatne voľnejší. Taktiež platia isté pravidlá, ale jednotlivé slová sa môžu zoradiť mnohými spôsobmi.

Marek včera priniesol svojmu kamarátovi najnovšiu knižku o lietadlách.Včera priniesol Marek svojmu kamarátovi najnovšiu knižku o lietadlách.Najnovšiu knižku o lietadlách priniesol včera Marek svojmu kamarátovi. (A nie bratovi, tak ako si si myslel ty. ...)Marek priniesol svojmu kamarátovi najnovšiu knižku o lietadlách včera. (A nie dnes, tak ako tvrdila pani učiteľka. ...) Včera priniesol knižku o lietadlách Miškovi Marek. (A nie Juraj.)

Z týchto viet vidíme, že slovosled v slovenčine je dôležitý na rozlíšenie významu. Najlepšie sa to prejaví práve vo vetách, kde chceme niečo vyvrátiť – priniesol ju Marek, a nie Juraj, bolo to včera, a nie dnes a pod.).

Pozrime sa aj na ďalší príklad – odpovede na otázky:

A. Kde si bol včera okolo 16.00? „Včera okolo 16.00 som bol u babky.“B. Kedy si bol včera u babky? „U babky som bol okolo 16.00.“C. Kto bol včera u babky okolo 16.00? (Ty alebo tvoj brat?) „Včera okolo 16.00 som bol u babky ja.“

Odpovede sú trochu pritiahnuté za vlasy, lebo by nikto zrejme neodpovedal celou vetou, ale pre naše potreby je to nápomocné. Všimnite si pozíciu tej informácie, ktorá bola pre pýtajúceho sa nová: A. u babkyB. okolo 16.00C. ja

Všetky tieto informácie sú úplne na konci výpovede, a toto je v slovenčine veľmi dôležité uvedomiť si: NOVÁ informácia (tzv. réma) býva na konci výpovede/vety, UŽ ZNÁMA informácia (tzv. téma) býva na začiatku.

2

Page 3: Zakladne_principy_prekladania_ZMSK2010 [1]

V našich príkladoch bolo už známou informáciou:A. Včera o 16.00B. U babkyC. Včera o 16.00 (a sčasti aj) u babky

Premiešajme teraz príkladné otázky a odpovede:Kde si bol včera okolo 16.00 ? „Včera okolo 16.00 som bol u babky ja.“Kde si bol včera okolo 16.00? „U babky som bol okolo 16.00.“

Znie vám to prirodzene? Pri prvom prípade by sa asi pýtajúci pozrel na toho, čo odpovedá, ako na idiota. Je to preto, že posledné slovo, pretože je na konci, je podané ako nová informácia. A pýtajúci sa predsa nepýtal na to, KTO tam bol, ale KDE bol tento človek – 2.osoba jednotného čísla, teda „ty“, je preto z otázky jasná, a nemôže prísť na koniec vety ako niečo nové. V druhom prípade by hovoriaci musel „u babky“ veľmi silne zdôrazniť, aby jeho odpoveď dávala aký taký zmysel. Oveľa prirodzenejšie to ale znie, či už text čítame alebo hovoríme, ak odpovieme „Bol som u babky / Včera okolo 16.00 som bol u babky“.

Celým týmto chceme len povedať, že slovosled v slovenčine sa musí meniť, a nemôže závisieť od anglickej vety, ktorú prekladáme. Prekladateľ musí so slovosledom vedome narábať. Iste, veľakrát zistíte, že to prišlo samé od seba, slovosled vám tam hneď pasoval tak, ako má byť v slovenčine, ale pokiaľ sa budete kŕčovito pridŕžat anglického textu, tak sa môže stať, že na svoj cit pre slovenčinu pozabudnete.

Dajme si ešte jeden pekný príklad na ukázanie dôležitosti slovosledu v slovenčine, a toho, že angličtina má na tieto odtienky iné nástroje. Na tomto sa to dá asi najlepšie pochopiť:

A bomb exploded.The bomb exploded.

Malý test vašich prekladateľských schopností: Ktorú z týchto dvoch viet by ste preložili ako „Vybuchla bomba.“ ? A ktorú „Bomba vybuchla.“ ?

Premyslite si to. Bez nejakého rozmýšľania o teórii slovenčiny, teda na základe citu pre jazyk, rozhodnite, v ktorej situácii by ste povedali: „Vybuchla bomba.“ a v ktorej „Bomba vybuchla.“ Ideálne bude, keď si premyslíte jednoduchý kontext, v ktorom by sa obe výpovede mohli vyskytnúť, teda čo sa kde stalo, a kto danú vetu povedal, za akej situácie.

Pozrime sa na riešenie: 1. situácia (len príklad): Niekoľko ľudí je v jednej miestnosti, zrazu niečo silno buchne a všetci sa zľaknú. Padne otázka: Čo sa stalo? Nikto nemá ani tušenie, o čo ide. Niekto odpovie: Vybuchla bomba. A bomb exploded.

2. situácia (opäť príklad): Niekto ohlásil, že v nákupnom centre sa nachádza bomba. Všetkých ľudí evakuujú a pošlú dnu odborníkov na zneškodnenie výbušnín. Z diaľky ich pozoruje policajt a zrazu bomba vybuchne. Jeho veliteľ sa ho spýta cez vysielačku, co sa stalo. Veliteľ je

3

Page 4: Zakladne_principy_prekladania_ZMSK2010 [1]

o situácii informovaný, čakal na výsledok akcie. Odpoveď policajta: Bomba vybuchla. The bomb exploded.

Preložili ste to rovnako aj vy? V 1. situácii je „bomba“ novou informáciou. Všetci vedia, že niečo buchlo, veď to sami počuli, preto pôjde na začiatok vety téma – „Vybuchla“, a na koniec vety réma „bomba“. Angličtina má pevný slovosled, neexistuje dať podmet za sloveso (jedine v pasívnej konštrukcii ako It was done by him), a preto rozlíši novú informáciu prostredníctvom člena „a“.

V 2. situácii vie celý policajný tím o tom, že v lietadle je/môže byť bomba. Slovo bomba padlo medzi nimi už veľakrát počas posledných pár minút. Je to teda stará informácia (téma) a pojde na začiatok vety. Informácia, že vybuchla, je ale nová. Každý dúfal, že ju úspešne zneškodnia a nikto nezomrie. Veliteľ počul hluk a chcel vedieť, čo sa deje, výbuchom si nemohol byť istý. Policajt mu teda poskytol novú informáciu: áno, skutočne tá bomba vybuchla, a preto ide slovo „vybuchla“ ako réma na koniec vety. A opäť – angličtina nepozná rozlišovanie témy a rémy slovosledom, preto si musí vypomôcť určitým členom „the“.

Pri prekladaní nie je samozrejme nutné analyzovať každú vetu a rozmýšľať, čo je nová informácia a čo nie. Ako sme už spomínali, je to súčasť prirodzeného citu pre rodný jazyk, ktorý máme všetci v sebe. Je však pre prekladateľa nevyhnutné byť si vedomý toho, že slovosled je v slovenčine pohyblivý v závislosti od významu vety, a že v angličtine je fixný, a preto sa prekladateľ nesmie báť absolútne pozmeniť poradie slov v preloženej vete – v porovnaní s originálnym textom. Tu sa vraciame k tomu, že preklad je tvorivá záležitosť, a nie mechanická. Žiadny počítač zatiaľ nie je schopný rozlišovať kontext tak ako človek.

Nakoniec ešte ukážka zo skutočného prekladu (román Ragtime), kde sa prekladateľ kŕčovito pridŕžal slovosledu v anglickej vete:I was not unhappy this week. Nebol som nešťastný tento týždeň. SPRÁVNE: Tento týžden som nebol nešťastný.

5. Významy slov v slovníkuPrekladateľ musí neustále narábať so slovníkom – nikto samozrejme neovláda všetky významy všetkých anglických slov. Je však dôležité uvedomiť si, že pokiaľ pracujete s prekladovým slovníkom, nie vždy sa bude zhodovať preklad v slovníku s tým, čo sa hodí do vášho textu. Preto platí zásada: nevyberajte do prekladu silou-mocou slová, ktoré ste objavili v prekladovom slovníku. Môžete sa ponúkanými prekladmi inšpirovať, ale nie je povinné vybrať si jeden z nich. Predovšetkým, a to je skutočne veľká chyba, sa nesmie vybrať hneď prvý význam, čo slovník ponúka, a hodiť ho do prekladu bez ohľadu na to, aký je kontext tohto slova.

Pozrime sa, koľko významov dokážeme priradiť slovu „heavy“ v rôznych kolokáciách (záleží od kontextu). Nie sú ani zďaleka všetky pre toto všestranné slovo:

heavy pain / rain – silná bolesť, silný dážď heavy bag – ťažká taška heavy schedule – nabitý rozvrh penalties are heavier – zvyšujú sa trestné sadzby mark heavily – zaznačte výrazne heavily pregnant – vo vysokom stupni tehotenstva

4

Page 5: Zakladne_principy_prekladania_ZMSK2010 [1]

he´s a heavy smoker – veľmi veľa fajčí heavy casualties – početné obete the film´s heavy use of special effects – bohaté využitie špec. efektov heavy eyes – unavené oči

Ak ste nenašli vhodný preklad hľadného slova a nič vás nenapadá, máte niekoľko možností:

a) využite Synonymický slovník slovnečiny. Nájdete ho tu: http://slovniky.juls.savba.sk/Stačí zadať pár slov, ktoré sú významom podobné (napríklad tie, čo ste našli v prekladovom slovníku), a hneď uvidíte celý zoznam synoným, z ktorých vyberiete to najvhodnejšie. Synonymický slovník by sa mal pri prekladoch poriadne využívať, je to obrovská pomoc.

b) veľmi užitočnou pomôckou je tiež Slovenský národný korpus. Prístup do neho sa dá získať jednoduchým poslaním jedného papiera klasickou poštou. Korpus ponúka pri každom slove množstvo viet, v ktorých bolo použité v rôznej literatúre, vidíme ho teda v kontexte a poskytne nám to veľa informácií o jeho význame a používaní. Informácie o korpuse nájdete na http://korpus.juls.savba.sk/

c) ak si nie ste istý/á, či dobre chápete, v akom zmysle sa hľadané slovo v anglickom texte použilo, teda si nie ste istí jeho významom ani v angličtine, pohľadajte toto slovo vo výkladovom slovníku, najlepšie rovno na internete. Je ich množstvo, stačí ho v podstate zadať do googla. Častokrát, keď zistíte, čo dané slovo znamená, preklad vás hneď napadne, a keď nie, využijete synonymický slovník slovenčiny.

d) ak viete nájsť iné texty, ktoré sa týkajú podobnej problematiky, je veľmi pravdepodobné, že narazíte aj na toto slovo preložené niekým iným. Znamená to trochu viac práce, ale čítaním podobných (tzv. paralelných) textov sa lepšie dostanete do kontextu a určite vám to pomôže aj pri ďalšom prekladaní daného textu alebo jemu podobných.

6. Pozor na idiomatickosť angličtinyAngličtina je veľmi výnimočná minimálne v jednom smere – v obrovskej miere využíva prenesené významy slov, teda tzv. idiomy. Slovenčina má tiež svoje prirovnania a metafory, ale využíva ich v podstatne nižšej miere. Pre prekladateľa to znamená, že si musí dať obrovský pozor, či je anglický výraz myslený doslovne alebo prenesene.

Príklad (z knihy Bitúnok č. 5 z edície SME): manželia ležia v posteli, rozprávajú sa o drobnostiach, keď sa na konci manželka spýta: „What´s the time?“ Manžel odpovie: „Search me.“ Týmto sa končí odstavec a ďalší sa začína v úplne inom prostredí s inými postavami.

Preklad prekladateľa: „Koľko je hodín?“ „Prehľadaj ma.“

Ak sa pozriete do dobrého slovníka, nájdete výraz „Search me“ vo význame „Nemám tušenie“.

Prekladateľ zjavne nerozumel, prečo je manželova odpoveď taká od veci, ale neskúmal ďalej, čo by to mohlo znamenať, a preložil to doslovne. Pritom to stačí hodiť do googla a hneď nájdete odpoveď (Idiom: search me Slang Used by a speaker to indicate that he or she does not have an answer to a question just asked.)

5

Page 6: Zakladne_principy_prekladania_ZMSK2010 [1]

Preto je nevyhnutné neustále, aj keď ste si takmer istí, že ten výraz znamená to, čo znamenajú jednotlivé slová v ňom, overovať v slovníkoch a na internete. Ak sa takáto chyba vyskytne, a čitateľ vie po anglicky, prekladateľ sa tým v jeho očiach veľmi zosmiešni.

7. Berte do úvahy zámer autora- pri preklade je dôležité vedieť si prekladaný text zanalyzovať a takpovediac čítať medzi riadkami. Je možné pozmeniť niektoré vety, poradie viet a podobne, pokiaľ si to vyžaduje slovenčina, ale nikdy by sa tým nemal dotknúť autorov zámer – keď niečo napísal zámerne tak, ako to napísal. - pr. Dôvodom tejto potreby nie sú žiadne inovatívne záujmy ani intelektuálne ambície. Dôvodom je upadajúci monetárny systém, narastajúca chudoba a konflikty vo svete a neustála korupcia. Tu nie je zopakovanie „Dôvodom“ na začiatku dvoch viet štylistická chyba. Autor to takto napísal, pretože chcel, aby tieto dve vety mali svoju silu, ide o vedomý rečnícky prostriedok na zdôraznenie významu, a prekladateľ to musí vo svojom texte dodržať. V tejto otázke nie je možné jednoznačne spísať pravidlá, ako postupovať, ale je nevyhnutné takéto prostriedky v texte vyhľadávať a patrične ich preložiť. Každá teoretická znalosť o jazyku je tu veľkou pomocou, ale človek sa taktiež môže riadiť citom pre jazyk a všeobecným vzdelaním.

8. Prekladáte pre Slovákov, nie Američanov- absolútnym zlatým pravidlom prekladateľov je: „Preklad nie je len prenosom z jedného jazyka do druhého, ale aj prenosom z jednej kultúry do druhej.“ Znamená to, že prekladateľ nesmie zabúdať, že jeho text budú čítať Slováci, a nie Američania. Tým bol určený pôvodný text v angličtine, ale my musíme tento text preniesť do našej kultúry tak, aby mu vedel priemerný Slovák porozumieť. Čo to znamená v praxi?

- všetky jednotky angloamerického systému je nutné prepočítať (feet na metre, pounds na kilogramy, Fahrenheit na °C atď.)- ak sa v texte vyskytnú reálie (názvy inštitúcií a ich skratky, známe budovy, mestá, organizácie, politici, speváci atď atď) a je pravdepodobné, že len Američania vedia, o čo presne ide, ale Slovákovi samotný názov skratky alebo meno osoby napríklad nič nepovie, tak je potrebné túto informáciu do textu pridať - napr. vtipné prirovnanie: about the size of Mickey Rooney – každý Američan tohto človeka pozná ako herca, ktorý bol veľmi nízkej postavy (1,57 m). Ak do slovenského textu napíšeme: „asi taký vysoký ako Mickey Rooney“, tak tým slovenskému čitateľovi pravdpodobne nepovieme absolútne nič. Preto je dôležité buď vybrať iný príklad, ktorý je Slovákom známy (Danny DeVito?) alebo vysvetliť, čo sa tým myslelo- iný príklad: John Doe /Jane Doe – v anglicky hovoriacich krajinách sa takto bežne označuje človek, ktorého meno nie je známe, hlavne polícia to používa, keď napr. nájde niekoho telo a pod. V preklade to v žiadnom prípade nemôže zostať v tejto podobe. Mohli by sme možno napísať „Ján Novák“ / „Jožko Mrkvička“, ale skôr by bolo lepšie preložiť to opisne – že ide o neznámu osobu. - obdobne: na Slovensku každý vie, čo sa myslí pojmom „Považie“, „kofola“, „oštiepok“ – ale všetko sú to slovenské reálie, ktoré by sa do angličtiny museli preložiť opisne, alebo s vysvetľujúcim dodatkom (povodie rieky Váh, nápoj kolovej chute Kofola, údený slovenský syr „oštiepok“ atď.)

9. Zopár častých chýb v slovenčine v čiarkách, dĺžňoch a i/yChceli by sme tu v krátkosti upozorniť na časté chyby, ktoré sa vyskytujú aj u dobrých prekladateľov. Ak sa im budete vedome vyhýbať, o to kvalitnejší bude váš preklad:

6

Page 7: Zakladne_principy_prekladania_ZMSK2010 [1]

ČIARKY – pravidlá v slovenčine sú zložité, vyberáme len to, kde sa najčastejšie robia chyby: tzv. prístavok, teda rozvitie nejakého slova:

o Preto je potrebné, aby ľudia, ktorí toho v živote ešte veľa nedosiahli, nezostali...o Ľudovít Štúr, významná osobnosť na slovenskej scéne, patril k ...

- každý prístavok musí byť Z OBOCH STRÁN ohraničený čiarkou. Často sa zabúda na čiarku na jeho konci, ale musí tam byť.

súvetia – kedy s čiarkou a kedy nie1. priraďovacie súvetia, teda so spojkami a, alebo, aj, ani a pod. sa píšu bez čiarok, avšak keď sa spojky vyskytujú v pároch (ani-ani, buď-alebo, aj-aj), vtedy sa pred druhou píše čiarka2. pred a preto, a predsa, a tak, a to, a tým, a teda, atď sa vždy píše čiarka3. pred ako (pri porovnávaní) sa píše čiarka vtedy, ak druhá vety obsahuje sloveso:

Predstavenie zvládol lepšie ako včera. Predstavenie zvládol lepšie, ako keď bol nachladnutý.

4. podraďovacie súvetia spojené do priraďovacieho, napr. „Bol to človek, ktorého pomoc sme prijali, a ktorého kritiku sme si nevšímali.“ Často sa zabúda na druhú čiarku pred „a ktorý“ – tu však nerozhoduje spojka „a“, ale práve spojka „ktorý,“, ktorá ju nasleduje

DĹŽEŇ – jedna špecifická vec v našej gramatike: prišiel so svojím bratom – brat je jednotné číslo, preto je v inštrumentáli dĺžeňprehovoril k svojim bratom – bratia je množné číslo, preto v datíve bez dĺžňa

(Ideálne je vytvoriť si vždy nejakú pomôcku, ktorá vám pomôže zapamätať si správne použitie gramatiky v sporných prípadoch, ako je napríklad tento. Môže byť smiešna, hlúpa, absurdná, ale hlavne nech účinkuje. Napríklad: jednotné číslo sa oproti množnému cíti menejcenne, a tak mu pridáme dĺžeň, aby sa cítilo lepšie. Aksi zapamätáte túto jednoduchú myšlienku, budete vždy vedieť, aké i/í tu treba napísať :) )

I/Y – veľmi častá chyba, na fórach a po internete ich nájdeme tisícky, ale v preklade nemá čo robiť. Preto zopakovanie základného pravidla:

Y – nikdy nie pre množné číslo: dobrý človek, pekný muž, poslušný chlapecI – v množnom čísle, v nominatíve: dobrí ľudia, pekní muži, poslušní chlapci

10. Niekoľko základných rozdielov medzi AJ a SJ

a) zámeno „svoj“- angličtina nepozná zámeno svoj, ale v slovenčine existuje a je nevyhutné ho používať namiesto anglických my/your/his/her/our/their – keď treba (viď nižšie)- „svoj“ má rovnaký tvar pre všetky osoby (ja so svojím priateľom, oni so svojím psom)- používa sa vtedy, keď sa podmet vety zhoduje s osobou, ktorej danú vec privlastňujeme (teda Peter položil pero na svoju knihu = kniha patrí Petrovi , ale Položil pero na jeho knihu = patrí niekomu inému, napr. Petrovmu kamarátovi)- príklad nesprávneho prekladu v slovenčine:

Dvadsaťjedenročný kráľovský syn však rozhodne urobil prvý krok k samostatnosti, keď si zbalil kufor a nasťahoval sa do štokholmského bytu jeho priateľky Emmy Pernaldovej.(Táto veta hovorí, že to nebola jeho priateľka, ale niekoho iného, preto to má byť SVOJEJ)

b) preklad anglických privlastňovacích zámen – nie vždy privlastňovacím zámenom

7

Page 8: Zakladne_principy_prekladania_ZMSK2010 [1]

- v angličtine sa členy často nahrádzajú my/your/his a pod., ale v slovenčine nie sú až také časté- porovnajte:

I hurt my arm. Poranila som si ruku. She called her daughter. Zavolal dcére. He shook his head. Potriasol hlavou. My legs hurt. Bolia ma nohy. They removed its skin. Stiahli z neho kožu. (zajac) Her dress was soaked. Šaty mala premočené.

- v týchto príkladoch by bolo slovenské privlastňovacie zámeno silne rušivé (Potriasol svojou hlavou, Bolia ma moje nohy, a pod.)

c) v SJ neexistuje súslednosť časov, ktorá je v AJ nevyhnutná- súslednosť časov v angličtine sa používa hlavne (avšak nielen) v nepriamej reči:- pr. I knew I could not tell him the truth.Vedel som, že mu nemôžem povedať pravdu. (nie „že som nemohol“); She said she was a little tired and wanted to lie down. Povedala, že je trochu unavená a chce si ľahnúť. (nie „že bola unavená, a že si chcela ľahnúť).- v slovenčine použijeme v týchto prípadoch prítomný čas, pretože to hovoríme v prítomnosti (v SJ rozhoduje v nepriamej reči čas, kedy sa niečo oznamuje, v AJ čas, kedy sa daná vec udiala)

d) pasívum, teda trpný rod sa v AJ využíva omnoho viac ako v SJ- v AJ je častokrát jedno, či poviete My friend brought the book alebo The book was brought by my friend (samozrejme, aj tu platia isté pravidlá), ale v SJ by veta „Kniha bola prinesená mojím priateľom“ znela absolútne strašne.- v SJ existujú dve formy pasíva: dom sa stavia, a dom je stavaný . Druhý tvar sa používa skôr zriedkavo a predovšetkým v silne odborných textoch, ktoré tým znejú veľmi neosobne. Oveľa prirodzenejšie znie u nás zvratné „sa“. - iná možnosť prekladu anglického pasíva je 3. osoba mn.č., kde sa presne neurčuje, kto je tou osobou (He is considered clever. Považujú ho za múdreho.)- napokon sa dá pasívna konštrukcia častokrát previesť do aktívnej, teda činnej, v SJ(these promises were heard – tieto sľuby odzneli, it is held under his auspices – prevzal nad tým záštitu)- skúšajte sa pri prekladaní zamýšľať, či je použitie tvaru typu „je stavaný“ (je považovaný, sú nútení a pod.) v danej situácii vhodné, a či sa nedá daná veta preformulovať tak, aby znela možno trochu prirodzenejšie (napr. aj takýmto spôsobom: The speech was delivered in a joyful spirit. Prejav odznel v radostnej nálade.)

e) slovenčina využíva často slovesá tam, kde AJ menné výrazy- príklad sme videli už vyššie: place limitations – obmedzovať- iné:

my understanding is- ja tomu rozumiem tak, že (moje pochopenie je) he is a regular church-goer – pravidelne chodí do kostola (pravidelný

návštevník kostola) never-smokers – ľuďia, ktorí nikdy nefajčili he was found in violation of... – zistilo sa, že porušil... (bol nájdený pri

porušení)

8

Page 9: Zakladne_principy_prekladania_ZMSK2010 [1]

Understanding, church-goer, never-smokers a violation sú všetko podstatné mená, ktoré sa dajú do slovenčiny dobre preložiť len slovesami: rozumiem, chodiť do kostola, nefajčili, porušil.

f) neosobné vyjadrovanie (pozor na „you“ v anglických textoch)- ak je v anglickej vete použitá druhá osoba, teda „you“, neznamená to automaticky druhú osobu aj v SJ. Ide o možnosti, akými sa v oboch jazykoch vyjadruje neosobným spôsobom, teda tak, že myslíme všeobecne človeka: AJ:

you (If you go to the cinema, you must have some money.) we (If we need to have something repaired, we call a repairman.) they (They don´t sell books in a grocery store.) one (One does not live by bread alone.)

SJ: jeden (Jeden by neveril, koľko je na svete chudobných.) človek (Človek sa pomaly bojí vyjsť v noci na ulicu.) my (Ak chceme niečo zmeniť, musíme začať od seba.) je potrebné / je nevhodné / dá sa / ... – úplne neosobné výrazy (V potravinách sa nedajú kúpiť / sa nepredávajú knihy.)

- dajú sa nájsť možno aj iné, opisné spôsoby vyjadrenia takýchto myšlienok, ale v AJ je druhá osoba jednoznačne najfrekventovanejšia, a jej preklad slovenskou druhou osobou je v mnohých prípadoch nevhodný.

Príklad (Fresco):

If you don´t want war, if you don´t want poverty, hunger, unemployment, territorial disputes and all the other problems that go with society, you have to declare the Earth as the common heritage of all the world´s people.

Ak to preložíme druhou osobou, teda „Ak nechcete vojnu, chudobu, hlad ..., musíte vyhlásiť Zem za spoločné dedičstvo všetkých ľudí,“ bude to znieť dosť priamo, ba možno až drzo, ako by nám Fresco prikazoval niečo urobiť a seba od celej veci dištancoval. V angličtine takýto významový odtienok nevzniká. Vhodné preklady by teda použili výrazy „Ak nechceme vojnu, ... musíme/mali by sme vyhlásiť...“, „Ak nechceme vojnu, ... je potrebné“, prípadne aj „Ak sa chce človek zbaviť vojny, ... musí“ (no v tomto kontexte to je menej vhodné).

11. Neprekladajte to, čomu nerozumiete- prekladateľ by zo zásady nemal prijať preklad z oblasti, v ktorej sa absolútne nevyzná a nemá veľa prostriedkov, ako si ju doštudovať. Texty pre Zeitgeist nie sú extrémne odborné, ale hlavne Fresco má väčšinou ťažký spôsob vyjadrovania, a niektoré jeho vety sa chápu pomalšie a veľakrát až po niekoľkých prečítaniach. - pokiaľ narazíte na problém, s ktorým si neviete poradiť, najvhodnejšie bude, keď si ho vo svojom preklade označíte, a buď sa k nemu vrátite neskôr, alebo si s ním poradíme spoločne. Veľmi vhodné je pri práci vo Worde označenie pomocou komentáru (horná lišta – Vložiť – Komentár). Nenaruší samotný text a je dobre viditeľný. Do samotného komentára by sa zišlo

9

Page 10: Zakladne_principy_prekladania_ZMSK2010 [1]

prepísať ten výraz v angličtine, ktorý sa vám ťažko prekladal, potom sa preklad opravuje oveľa rýchlejšie.- nevyužívajte prosím, tzv. metódu „translation by omission“. Je možné, že isté vynechanie textu by nemuselo nič narušiť, ale taktiež sa môže stať, že vo vynechanej vete bude kľúč k pochopeniu textu alebo jeho časti, aj keď ste to pri prekladaní povedzme prehliadli. Ak si s tým aj neviete poradiť, určite sa medzi nami nájde niekto, kto problém vyrieši.

Vopred ďakujeme za vašu ochotu zapojiť sa do prekladov pre Zeitgeist a dúfame, že rady v tejto príručke boli nápomocné. V prípade akýchkoľvek otázok sa môžete obrátiť na Lýdiu ([email protected]).

10