Zakladne_principy_prekladania_ZMSK2010 [1]

  • View
    110

  • Download
    3

Embed Size (px)

Text of Zakladne_principy_prekladania_ZMSK2010 [1]

Zkladn princpy prekladaniaJe nesmierne dleit uvedomi si pri preklade zopr zkladnch pravidiel, (tieto sa vzahuj len na preklad z anglitiny, ale plat to samozrejme aj pre in jazyky): 1. Dobr prekladate sa nepozn len na zklade toho, ako ovlda anglitinu, ale hlavne poda toho, ako ovlda sloveninu. - je samozrejme nevyhnutn vedie dobre po anglicky, ale pri preklade AJSJ to v iadnom prpade nesta. Ak nejak slovo nepoznte v AJ, mete si ho vyhada v slovnku. Ak vak zle tylizujete vety v slovenine, cel preklad vyznie kostrbato a bude z neho cti, e je to preklad. - vdy je potrebn si svoj preklad po sebe niekokokrt preta a zhodnoti, i sa v slovenine ta ahko, je zrozumiten, a dobre to znie. To by malo by rozhodujcim kritriom, ke naprklad volte medzi dvoma spsobmi vyjadrenia nejakej mylienky. Znie to v slovenine dobre? Povedal by to roden Slovk, ktor netal tento text v anglitine, takmto spsobom? - nejde pritom len o tylizciu. Ak prekladate odovzd preloen text, v ktorom s desiatky chb v iarkch a je schopn napsa 10-krt nieo ako dobr udia, tak ide o vemi slab preklad. Ak navye nesed tylizcia viet v slovenine, je s opravou prekladu asto viac roboty, ako keby sa mal text nanovo preloi, preto je tak preklad priam nepouiten. 2. Prekladanie nie je v iadnom prpade mechanick, ale vemi vedom a tvoriv innos. - ak by ilo o mechanick prenos z jednho jazyka do druhho, vetky preklady by dnes robili potae. Ani lovek prekladate neme postupova mechanicky mus si by vedom, preo dan vetu alebo vraz preklad tak, ako ju preklad, mus s jazykom vedome pracova. (Vysvetlme neskr na prkladoch) 3. Preklad sa ZMYSEL, a nie slov. - toto si vemi vea zanajcich prekladateov neuvedomuje, a pritom je to absoltna podstata prekladu. Z vchodiskovho textu (teda v naom prpade anglickho) je potrebn vyrozumie zmysel - o sa danmi slovami chcelo poveda - a potom to prenies do sloveniny, ale nie s vyuitm tch istch ekvivalentov v slovenine. Veakrt je to sce mon, a v slovenine znie dobre aj rovnak kombincia slov ako v anglickom texte, ale vo vine prpadov je nevyhnutn zmeni samotn slov tak, aby to v slovenine znelo dobre. - uveme zopr prkladov zo skutonch prekladov, ktore povaujeme za nevhodn: (Vina prkladov uveden v tomto dokumente je z literrnych diel, ale rovnak pravidl platia aj pre odborn texty) she held her hands at her mouth and shivered herself warm drala si ruky pred stami, aby sa zahriala [dchala si na ruky] she wrapped her legs around my back ona ma obalila nohami [objala ma nohami] financial barriers place enormous limitations on innovation finann bariry ukladaj obrovsk obmedzenia na inovciu [nie ukladaj obmedzenia, ale jednoduchm slovesom: finann bariry vrazne obmedzuj inovciu] pozri tie slovesn vyjadrovanie v SJ verzus nominlne vyjadrovanie v AJ well keep you safe udrme a v bezpe [postarme sa, aby sa ti ni nestalo] it makes the cake tasty rob kol chutnm [dodva kolu vrazn chu] 1

economy of his movements hospodrnos jeho pohybov [spornos jeho pohybov]

4. Slovosled v anglitine je plne in ako v slovenine. Nevyhnutn je tu trocha terie. Ak sa aj v tdiu jazyka vyznte, prebehnite si to prosm urite aspo zbene. Pre ostatnch to me by vemi uiton informcia, ktor bud pri prekladan neustle vyuva. AJ: slovosled je tu pevne dan: SVOMPT = Subject, Verb, Object, adverbial of Manner, adv. of Place, adv. of Time kto o urobil komu/pre koho/s km/... ako kde kedy Neznamen to, e sa ned slovosled vbec meni, ale aj tu s ist pravidl napr. prslovka asu neme s kamkovek vo vete, m len ist monosti pohybu: I have seen you at the market yesterday. Yesterday, I have seen you at the market. ALE NIE: I have yesterday seen you at the market. I have seen yesterday you at the market. SJ: slovosled je podstatne vonej. Taktie platia ist pravidl, ale jednotliv slov sa mu zoradi mnohmi spsobmi. Marek vera priniesol svojmu kamartovi najnoviu kniku o lietadlch. Vera priniesol Marek svojmu kamartovi najnoviu kniku o lietadlch. Najnoviu kniku o lietadlch priniesol vera Marek svojmu kamartovi. (A nie bratovi, tak ako si si myslel ty. ...) Marek priniesol svojmu kamartovi najnoviu kniku o lietadlch vera. (A nie dnes, tak ako tvrdila pani uiteka. ...) Vera priniesol kniku o lietadlch Mikovi Marek. (A nie Juraj.) Z tchto viet vidme, e slovosled v slovenine je dleit na rozlenie vznamu. Najlepie sa to prejav prve vo vetch, kde chceme nieo vyvrti priniesol ju Marek, a nie Juraj, bolo to vera, a nie dnes a pod.). Pozrime sa aj na al prklad odpovede na otzky: A. Kde si bol vera okolo 16.00? Vera okolo 16.00 som bol u babky. B. Kedy si bol vera u babky? U babky som bol okolo 16.00. C. Kto bol vera u babky okolo 16.00? (Ty alebo tvoj brat?) Vera okolo 16.00 som bol u babky ja. Odpovede s trochu pritiahnut za vlasy, lebo by nikto zrejme neodpovedal celou vetou, ale pre nae potreby je to npomocn. Vimnite si pozciu tej informcie, ktor bola pre ptajceho sa nov: A. u babky B. okolo 16.00 C. ja Vetky tieto informcie s plne na konci vpovede, a toto je v slovenine vemi dleit uvedomi si: NOV informcia (tzv. rma) bva na konci vpovede/vety, U ZNMA informcia (tzv. tma) bva na zaiatku. 2

V naich prkladoch bolo u znmou informciou: A. Vera o 16.00 B. U babky C. Vera o 16.00 (a sasti aj) u babky Premieajme teraz prkladn otzky a odpovede: Kde si bol vera okolo 16.00 ? Vera okolo 16.00 som bol u babky ja. Kde si bol vera okolo 16.00? U babky som bol okolo 16.00. Znie vm to prirodzene? Pri prvom prpade by sa asi ptajci pozrel na toho, o odpoved, ako na idiota. Je to preto, e posledn slovo, pretoe je na konci, je podan ako nov informcia. A ptajci sa predsa neptal na to, KTO tam bol, ale KDE bol tento lovek 2.osoba jednotnho sla, teda ty, je preto z otzky jasn, a neme prs na koniec vety ako nieo nov. V druhom prpade by hovoriaci musel u babky vemi silne zdrazni, aby jeho odpove dvala ak tak zmysel. Ovea prirodzenejie to ale znie, i u text tame alebo hovorme, ak odpovieme Bol som u babky / Vera okolo 16.00 som bol u babky. Celm tmto chceme len poveda, e slovosled v slovenine sa mus meni, a neme zvisie od anglickej vety, ktor prekladme. Prekladate mus so slovosledom vedome narba. Iste, veakrt zistte, e to prilo sam od seba, slovosled vm tam hne pasoval tak, ako m by v slovenine, ale pokia sa budete kovito pridat anglickho textu, tak sa me sta, e na svoj cit pre sloveninu pozabudnete. Dajme si ete jeden pekn prklad na ukzanie dleitosti slovosledu v slovenine, a toho, e anglitina m na tieto odtienky in nstroje. Na tomto sa to d asi najlepie pochopi: A bomb exploded. The bomb exploded. Mal test vaich prekladateskch schopnost: Ktor z tchto dvoch viet by ste preloili ako Vybuchla bomba. ? A ktor Bomba vybuchla. ? Premyslite si to. Bez nejakho rozmania o terii sloveniny, teda na zklade citu pre jazyk, rozhodnite, v ktorej situcii by ste povedali: Vybuchla bomba. a v ktorej Bomba vybuchla. Idelne bude, ke si premyslte jednoduch kontext, v ktorom by sa obe vpovede mohli vyskytn, teda o sa kde stalo, a kto dan vetu povedal, za akej situcie. Pozrime sa na rieenie: 1. situcia (len prklad): Niekoko ud je v jednej miestnosti, zrazu nieo silno buchne a vetci sa zakn. Padne otzka: o sa stalo? Nikto nem ani tuenie, o o ide. Niekto odpovie: Vybuchla bomba. A bomb exploded. 2. situcia (op prklad): Niekto ohlsil, e v nkupnom centre sa nachdza bomba. Vetkch ud evakuuj a pol dnu odbornkov na znekodnenie vbunn. Z diaky ich pozoruje policajt a zrazu bomba vybuchne. Jeho velite sa ho spta cez vysielaku, co sa stalo. Velite je 3

o situcii informovan, akal na vsledok akcie. Odpove policajta: Bomba vybuchla. The bomb exploded. Preloili ste to rovnako aj vy? V 1. situcii je bomba novou informciou. Vetci vedia, e nieo buchlo, ve to sami pouli, preto pjde na zaiatok vety tma Vybuchla, a na koniec vety rma bomba. Anglitina m pevn slovosled, neexistuje da podmet za sloveso (jedine v pasvnej kontrukcii ako It was done by him), a preto rozli nov informciu prostrednctvom lena a. V 2. situcii vie cel policajn tm o tom, e v lietadle je/me by bomba. Slovo bomba padlo medzi nimi u veakrt poas poslednch pr mint. Je to teda star informcia (tma) a pojde na zaiatok vety. Informcia, e vybuchla, je ale nov. Kad dfal, e ju spene znekodnia a nikto nezomrie. Velite poul hluk a chcel vedie, o sa deje, vbuchom si nemohol by ist. Policajt mu teda poskytol nov informciu: no, skutone t bomba vybuchla, a preto ide slovo vybuchla ako rma na koniec vety. A op anglitina nepozn rozliovanie tmy a rmy slovosledom, preto si mus vypomc uritm lenom the. Pri prekladan nie je samozrejme nutn analyzova kad vetu a rozma, o je nov informcia a o nie. Ako sme u spomnali, je to sas prirodzenho citu pre rodn jazyk, ktor mme vetci v sebe. Je vak pre prekladatea nevyhnutn by si vedom toho, e slovosled je v slovenine pohybliv v zvislosti od vznamu vety, a e v anglitine je fixn, a preto sa prekladate nesmie b absoltne pozmeni poradie slov v preloenej vete v porovnan s originlnym textom. Tu sa vraciame k tomu, e preklad je tvoriv zleitos, a nie mechanick. iadny pota zatia nie je schopn rozliova kontext tak ako lovek. Nakoniec ete ukka zo skutonho prekladu (romn Ragtime), kde sa prekladate kovito pridal slovosledu v anglickej vete: I was not unhappy this week. Nebol som neastn tento tde. SPRVNE: Tento tden som nebol neastn. 5. Vznamy slov v slovnku Prekladate mus neustle narba so slovnkom nikto samozrejme neovlda vetky vznamy vetkch anglickch slov. Je vak dleit uvedomi si, e pokia pracujete s prekladovm slovnkom, nie vdy sa bude zhodova preklad v slovnku s tm, o sa hod do vho textu. Preto plat zsada: nevyberajte do prekladu silou-mocou slov, ktor ste objavili v prekladovom slovnku. Mete sa ponkanmi prekladmi inpirova, ale nie je povinn vybra si jeden z nich. Predovetkm, a to je skutone vek chyba, sa nesmie vybra hne prv vznam, o slovnk ponka, a hodi ho do prekladu bez ohadu na to, ak je kontext tohto slova. Pozrime sa, koko vznamov dokeme priradi slovu heavy v rznych kolokcich (zle od kontextu). Nie s ani zaleka vetky pre toto vestrann slovo: heavy pain / rain siln b

Recommended

View more >