Zamarovský-V.---Za-tajomstvom-ríše-Chetitov

Limitovan edcia

zalomene chetiti/4.11.qxd 27.7.2007 17:40 Strnka 2

POAKOVANIE

Redakcia mesanka QUARK akuje spolonosti

Slovensk elektrizan prenosov sstava, a. s.,

a vydavatestvu PERFEKT, a. s.,

za monos realizova projekt Elektronick kninica

ako dar svojim itateom.

Vojtech Zamarovsk 2003Photography Peter Zamarovsk 2003Illustrations Otakar Pok 2003 Design Lubomr Mika 2003Slovak edition PERFEKT 2003

13. zvzok sbornho diela Vojtecha Zamarovskho

Vojtech ZamarovskZA TAJOMSTVOM RE CHETITOV

Tretie slovensk vydanie, v rmci sbornho diela vydanie prvOdborn konzultant a autor obrazovho scenra doc. PhDr. Pavol Valachovi, CSc.Autori fotografi Dr. Peter Zamarovsk a archvGrafick prava Lubomr Mika

Vydal Perfekt, a. s., Karpatsk 7, 811 05 Bratislava, ako svoju 326. publikciu.Rok vydania 2003Zodpovedn redaktorka Elena LinzbothovJazykov redaktorka Mgr. Andrea Stpalov

Sadzba a zalomenie Alias Press, BratislavaVytlaili Tlaiarne BB, s. r. o., Bansk Bystrica

ISBN 80-8046-229-1

Frontispice:Okrdlen bohyaz Karchemia.Neskorochetitskobdobie(1180 700 pred n. l.)


OBSAH

VODOM 8

I. NROD V PREPADLISKU DEJN 13

1. OBJAVENIE CHETITOV 14

Vynlezca Chetitov / Abrahmove zmluvy historick prame? /Zzran kame hamatsk a pokrokov paa / Podozriv pea kra Tar-kumuvaa / Archvne dokumenty potvrdzuj existenciu re Chetitov / Tre-tia vemoc medzi Egyptom a Babyloniou

2. SONDY DO ZMIZNUTEJ RE 23

Texier had starovek Tavium / Turecko, krajina nemodern / ejk Ibrahim z Lausanne / Tajomn hrad Zindirli / Procesie bohov a archeo-lgov / Hic sunt leones!

3. SLEP ULIKA VEDY 35

Expedcia liverpoolskej univerzity / Winckler prichdza do Boghazky /Stretnutie ako v rozprvke z Tisc a jednej noci / 3 100 rokov star zmlu-va o venom mieri / Najv archeologick objav storoia / J.A. Knudt-zon odvolva svoje tvrdenie / zka roka

II. ROZLTENIE CHETITSKHO PROBLMU 47

4. NA SCNU PRICHDZA BEDlCH HROZN 48

Mu, ktor vyviedol chetitolgiu zo slepej uliky / Mlados, tdium a optdium / Bjen miesto: sce bez platu, ale s vonmi veermi / Mimo-riadny profesor v kadom ohade / Vykonvate Wincklerovej pozos-talosti / Ako na to?

VOJTECH ZAMAROVSK

ZA TAJOMSTVOMRE CHETITOV

5


5. AKO SA LTIA NEZNME REl A NEZNME PSMA 60

Otzky pred Hroznm / tyristo druhov psem / Prli zamotan a vedec-ky nerieiten problm / Ako Champollion rozltil egyptsk hieroglyfy/ Vopred prehran stvka uitea Grotefenda / Rozltenie klinovho ps-ma druh raz! / Dnes tieto psma neltime, tame ich!

6. HROZNHO METDA 74

Fantzia vemi kroten kritickosou / Slovnky poda koncoviek / Terazchlieb budete jes, potom vodu budete pi / Sprievodkya spred trochtiscro / Objav zo vetkch najprekvapivej / Hovorili Chetiti po chetit-sky? / Rozltenie chetitskho problmu

III. HADANIE, BLDENIE A NOV OBJAVY 85

7. PO STOPCH TISCRO 86

Ni ne ndej / Prv eskoslovensk archeologick vprava do Orien-tu / Ranen levica a veta hodn pol milina / Hranice Hroznho vedy-chtivosti / Na tckach za tajomstvom kappadockch tabuliek / Chetitskhrad pod Pahorkom popola / ... tabuky vo vekom, cel hniezda tabu-liek / spechy na Vchode, spechy na Zpade

8. HIEROGLYFICK CHETITI 98

Nerozlten npisy zo 69 nlezsk / Somrske a volsk hlavy symboli-zuj krov? / tatistika a dynamit v slubch chetitolgie / Hieroglyfy z pra-skej tlaiarne / Hrozn prekonal Hroznho! / Slovo m H. Th. Bossert

9. PO ROZLTEN CHETITSKCH PROBLMOV 108

Kvitnce bodliaky na lke Hadi Mehmedovej / Cesta na Vchod, kto-r by som prial kadmu historikovi / Politicky nezaujat profesor / Mes-to mtvych a otzky na brehoch Indu / Krtsky problm najvia zha-da dejn / Hviezda najiarivejia

10. NOV OBJAVY NA STARCH MIESTACH 121

tok, na ktorom sa u Hrozn nezastnil / Sto dvojjazynch npisova nijak vsledok! / Bossert na iernom vrchu / Kr Azitavanda sa pred-stavuje / Sen Franza Steinherra / Opona sa otvra

IV. O VIEME O CHETITOCH DNES 131

11. DEJINY CHETITOV 132

Star vlas a smetisko nrodov / Kliatba nad Chattuaom a zaloeniere / Kontitun monarcha na ele federlneho ttu / achtic, vojak,slobodn, otrok / Exkurzia: vedn de v chetitskom ivote / Vojny s Baby-lonom, vojny s Egyptom / Prval morskch nrodov a 29. chetitsk kr /Chetiti odchdzaj z dejn

VOJTECH ZAMAROVSK


6


12. CHETITSK KULTRA 152

arovn oblk, ktor spja minulos s prtomnosou / Tisc chetitskch bohova modlitby, ktor s bsami / Ke u krli psali takto... / Vedeck a odbor-n literatra / Hrady, chrmy, brny a relify / Chetitsk dedistvo

POZNMKA AUTORA 166

SLOVO NA ZVER 167

PREHAD LITERATRY 169

CHRONOLOGICK TABUKA 174

VOJTECH ZAMAROVSK



aleko za obzorom grckych dejnle ra Chetitov, najtajomnejia rastaroveku, mtva dvno predtm, nesa zrodil n kalendr. A nielen mtva,donedvna aj celkom zabudnut viac ako bjoslovn Atlantda!

Tto kniha je histriou jej objave-nia. Jej hrdinovia s nevedn mui:cestovatelia, ktor prenikaj nepreb-danmi krajmi do miest, o nie szaznamenan na iadnej mape,archeolgovia, ktor zostupuj dohbok tiscro a vynaj na svetloda pamiatky kultry, o ktorej nema-

lo udstvo tuenia, uenci v tichchpracovniach univerzt, o rieia prob-lmy, proti ktorm s najspletitejiezhady detektvok detskou hrakou:ako sa taj neznme psmav neznmych reiach Budeme ichsledova pri ich vskumnch vpra-vch i pri poradch s vlastnm rozu-mom, pri blden v htinch omylovi neahkom stpan na vrchol spe-chu, z ktorho sa im naskytol najpre-kvapivej pohad na doslovne novstar svet pohad tak neoakva-n, e sami neverili vlastnm oiam.

VOJTECH ZAMAROVSK


8

VODOM

Mapa sasnhoTurecka a Blzkeho

vchodu


Je pre ns osobitnm poteenm a nevhame poveda: oprvnenmzdrojom hrdosti e na vekom dieleobjavenia Chetitov, na ktorom sazastnili bdatelia a uenci mnohchnrodov, m lev podiel eskosloven-sk veda. Prve esk uenecBedich Hrozn strhol rcho tajomstvaz ich rei, rozltil ju a tm umonilvysvetli ich pvod, ich dejiny, hospo-drske a politick zriadenie, literrnepamiatky. Vekos a zslunos jehopriekopnckeho inu bezvhradneuznvaj vedci vetkch svetadielova svetonzorov. U to by bolo istedostatonm dvodom, aby sme si pri-

pomenuli jeho ivot a dielo aj kebyns k tomu nelkalo to, e patril medzimuov, ktor svojou prcou napsalijedno z najvzruujcejch dobrodru-stiev na ceste udskho poznania.

Ak maj dejiny objavenia Chetitova osudy ich objaviteov priam romno-v charakter, nemm na tom ako autortejto knihy nijak zsluhu. Ni si v nejnevymam: je prcou opisujcoufakty a jej romnov prvky vytvoril smivot. Obmedzujem sa len na ich vber

a usporiadanie do dramatickho sledu,v ktorom splva bdatesk prca soivotnmi prbehmi uencov v jednot-n celok. Prnos jednotlivch vedcov sasnam hodnoti objektvne, a ak venu-jem viac miesta Bedichovi Hroznmu,zodpoved to jeho vznamu v dejinchchetitolgie a tomu, e tto kniha jesasne jeho ivotopisom.

Ak je v tejto prci pomerne mnohocittov, je to myseln. Vade, kdemem, nechvam hovori priamomuov, ktor vek romn o objavenChetitov a vzkriesen ich rei svojm

ivotnm dielom napsali. Robm taknielen preto, e s najkompetentnej,ale i preto, e ich slov s zvyajnepoukrvan v ako prstupnchodbornch publikcich. Pritom savak nevyhbam vlastnmu stanovis-ku a itate vdy bezpene pozn, kdeide o veobecne uznvan poznatkyvedy, kde o osobn nzory jednotli-vch uencov, a za o nesiem zod-povednos sm.

Pri psan tejto knihy som nemalvedeck ambcie: nie je knihou prevedcov, ale pre itateov. Napriek

VOJTECH ZAMAROVSK


9

Mapa starovekejChetitskej res vyznaenmisframi vplyvu

ISTANBUL

Vilusa/Ilio/Troja

SMYRNA

ANKARA

Alada HjkYazilikaya

Chattua/Boghazky

Kane/Kltepe

Sarissa/Kusakli

C H E T I T IjazeroSaleto

Orontes

Eufrat

Tigris

M I TA N I

Chetitsk ra

Oblas chetitskhovplyvu

zemia pod kontrolouEgypta

A S R I A

Tadmor(Palmra)

Karchemi

ALEPPO

Hama

Kade

DAMASK

Cyprus

Ugarit

Rodos

i er n e m o r e

ARZ AVA

S t r e d o z e m n m o r e


Hlava chetitskej bohyne z Karchemia. Neskorochetitsk obdobie (1180 700 pred n. l.)


tomu, e nem presahova rmecoddychovho tania aj ke miesta-mi nronejieho je knihou vedeckypodloenou. Ak v nej nie s podstat-n vecn chyby, akujem za to pre-dovetkm dvom vedeckm pracovn-kom, ktor zdedili pracovu BedichaHroznho na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity: prof. Dr. Lubo-rovi Matouovi, ktor pokraoval v Hroznho asriologickch tdich,a doc. Dr. Vladimrovi Soukovi, ktorsa venoval otzkam chetitologickm.Obidvaja mi poskytli cenn rady,pomohli mi pri zaobstarvan literat-ry a pretali mi rukopis. Za zhodnote-nie ivotnho diela Bedicha Hroznhoz hadiska novch pokrokov chetitol-gie akujem prof. Dr. H. Th. Bosser-tovi z univerzity v Istanbule, ktor mivemi ochotne vyiel v strety pri vet-kch mojich otzkach. Poakovaniemusm vyslovi i C. W. Ceramoviz Woodstocku N. Y., pretoe mi zasla-nm svojej prce o vskumoch v riChetitov poskytol informcie, ku kto-rm som in nemal prstup. Vakousom zaviazan aj dcram profesoraHroznho, Vlaste estkovej-Hrozneja Olge Hroznej, lebo mi dali k dispo-zcii rodinn korepondenciu, fotogra-

fick materil, rukopisn pozostalosat. a upozornili ma na mnoh detai-ly zo ivota Bedicha Hroznho, zn-me iba im.

Prv slovensk vydanie tejto knihyvylo roku 1963. Od tch ias nedo-lo sce v chetitolgii k prevratnmobjavom, no jej poznatky predsa lenpokroili. Nali sa nov tabuky, invyli v novch prekladoch, upresnili saniektor dtumy; pokroili aj prbuznvedn odbory. Text knihy som pretopre druh vydanie roku 1974 zrevido-val a miestami upravil. Menie zme-ny som urobil aj pri vbere ilustrcia doplnil som prehad literatry.

Po tridsiatich rokoch, ktor uplynuli oddruhho vydania tejto knihy, sa v nejtie nemuselo ni podstatn menialebo upravova. Staili meniekorektry a doplnky, rozrenie pre-hadu literatry a doplnenie novmifotografiami a pralivm dizajnom,ktor nesporne pridal tejto cennej kni-he na zaujmavosti a trvalej hodnote.

August 2003 V. Z.

VOJTECH ZAMAROVSK



Skaln svtya Yazilikaya. Vpravo kultov ndoba z Kltepe (1800 1730 pred n. l.)


I.NROD

V PREPADLISKUDEJN


Ke na jese 1880 predniesol oxford-sk profesor Archibald Henry Saycev londnskej Biblickej spolonostiprednku Chetiti v Malej zii, vzbu-dil senzciu prvej triedy. Netvrdil v nejtoti ni menie, ako e na zemdnenho Turecka a severnej Srieexistoval pred tridsiatimi i tyridsiati-mi storoiami vek a mocn nrod,na ktor historici akosi zabudli. Nielenmodern dokonca u grcki a rmski!

Serizna i menej serizna tlao takchto prednkach zvyajnenereferuje, zrazu vak prirovnvalaSaycea k Layardovi, ktor vykopalspod nnosu tiscro Ninive, biblickpelech lotrovsk a sasne najho-nosnejie medzi krovstvami, alebok Schliemannovi, ktor vykopal predoami uasnutch sasnkov hom-rovsk Trju. Ba kldla ho nad nich:tu predsa nelo len o jedno mesto, ajke hocako slvne, tu ilo o objave-nie celho nroda!

Senzcia sa vak oskoro zmenilana pochybnosti a pochybnosti naposmech. Ned sa presne zisti, ktoprv poctil Saycea mlo lichotivmtitulom vynlezca Chetitov. Aleo niekoko rokov neskr stlo o omv Britskej encyklopdii, ktor sao ivch vyjadruje zsadne zdranli-vo: Jeho zsluhy o vedeck orienta-listiku nemono p r e c e n i .

Titul vynlezca Chetitov ak jevbec oprvnen mal vak skrdosta rsky misionr William Wright,ktor uverejnil u dva roky pred Say-ceovou prednkou lnok s podob-nmi tzami v revue Britskej a zahra-ninej evanjelickej spolonosti a roku

1884 knihu s priam bombastickmnzvom The Empire of Hittites.

Bombastickm sa zdalo toti usamo oznaenie chetitskho ttu zaru, imprium. Niem takm bolav oiach normlneho Angliana jedi-ne Britsk ra a prpadne crske Rus-ko; v histrii azda ete NapoleonovoFranczsko, potom habsbursk ra,nad ktorou slnko nezapadalo,a plnm prvom iste Rmska ra. Aleoznaova za imprium ttny tvarnroda, ktor zmizol z pamti udstva ba hdam ani neexistoval to boloviac, ako si vedec mohol dovoli.

Sayce a Wright mali vak pre svo-je tvrdenie dobr dvody. Istee sav mnohom mlili, ale jedna z ich chbsa neskr ukzala zvl zvanou:vznam a lohu Chetitskej re p o d -c e n i l i !

Aby sme pochopili, preo Chetiti vyvo-lali koncom devtnsteho storoiav Anglicku a nielen v Anglicku taksenzciu a preo sa o ich objaviteochpsalo raz ako o vysoko venchuencoch a inokedy ako o arlat-noch, musme si sprtomni, o sa vte-dy o Chetitoch vlastne vedelo.

Vedelo sa o nich, samozrejme! Niesce z knh historikov ani z uebncdejepisu, ale z najrozrenejej kni-hy kresanskho sveta, z Biblie. A jeprve tak paradoxn, e zatia omnoh brali in miesta z tejto knihyknh vne, jej zmienky o Chetitochsi takmer nevimli.

Nebolo to toti ak. V Biblii sahovor o Chetitoch povine jednm

VOJTECH ZAMAROVSK


14

1.OBJAVENIECHETITOV

Austin Layard, objavitebiblickho mesta Ninive


dychom s celkom bezvznamnminrodmi i kmemi. Prv zmienkao nich je v prvej knihe Mojiovej (15,18 21) v svislosti so zmluvoumedzi Hospodinom a Abrahmom,o samo osebe nevzbudzuje u kritic-kho historika prlin dveru. Tvoj-mu potomstvu dm tto krajinu odEgyptskej rieky a po vek rieku Eufrat; Kenejcov, Kenezejcov, Kad-moncov, Hetejcov, Ferezejcov a Re-faimovcov; Amonitov Kanananov,Gergezejanov a Jebuzejcov. Podob-ne hovor i kniha Jozue (3, 10): Potomto poznte, e je iv Boh medzivami a e zni pred vami Kanana-

nov, H e t e j c o v, Hevejcov, Ferezej-cov, Gergezejanov, Amorejanova Jebuzejcov.

(Mal poznmka: v hebrejskom ori-ginli stoj Hittim, o jej prekladatelia dosloveniny preloili ako Hetejci; Kra-lick Biblia pouva vraz Hetejt,evanjelick preklad znie Chetejci.Bedich Hrozn zaviedol do etinyvraz Hethit; z toho vznikla i sloven-sk forma Hetiti. Dnes pouvame v slade s novmi vsledkami filozo-fickho bdania v slovenine vrazChetiti, v etine Chetit. V nemine sapouva poda Lutherovho prekladuBiblie vraz Hethiter, vo francztinev nboenskch textoch Hthens a vovedeckch Hittites, v anglitine Hittites.)

V Biblii je okrem toho niekokoalch zmienok o Chetitoch napr-klad, e kr Dvid zviedol manelku

Chetita Uria (ktorho dal potomzkerne pripravi o ivot) a e mals ou syna, ktorm nebol nikto in neslvny alamn; tento polovin Che-tit tie trpel na chetitsk dmy, leboBiblia spomna, e medzi jeho sedem-sto enami a tristo slonicami bolomnoho ien hetejskch. Dve sprvys vak zvl pozoruhodn:

Roku druhho po odchode z kraji-ny egyptskej, pe sa v tvrtej kniheMojiovej (13, 18 30), vyslal Mojina Hospodinov pokyn rozviedku, kto-r mala oznmi udu na pti Fra-ne, ako vyzer t slvna zasbenzem idovsk. Po tyridsiatich dochvrtili sa prieskumnci so situanousprvou, e krajina naozaj oplvamliekom a medom a e ud, o v kra-jine bva, je mocn. Mest s opev-nen a vemi vek. V Negebe bvajAmalekiti, na vrchoch sdlia Hetejci,Jebuzejci a Amorejania. Pri moria brehoch Jordnu bvaj zasaKananania. Poda biblickej tradciemono tto sprvu datova do druhejpolovice 13. storoia pred n. l., lebovyslobodenie zo zajatia egyptskhosa spravidla kladie do ias Ramesse-ho II. (asi 1290 1226 pred n. l.), naktorho dvore il vraj Moji a najrz-nejmi kzlami, ktor Biblia podrob-ne opisuje, dokzal prevahu svojhoBoha nad bohmi farana, take tmzskal pre svoj nrod slobodu.

Z tejto sprvy mono vyvodzovadve veci: Chetiti bvali na sever odzasbenej krajiny idov, t. j. zhrubadnenho Izraela, a okrem toho bva-li tam u pred prchodom idovz egyptskho zajatia. Ale druh spr-va, biblickou tradciou oznaovan zastariu (je vak asi zo 6. storoia predn. l.), vedie ns do histrie omnohohlbie, a tie jej geografick daje spresnejie. V prvej knihe Mojiovej,pri opise pohrebu Abrahmovejmanelky Sry, sa vslovne uvdza,e idia boli hostia a prielci u Che-titov a e krajina, kde sa praotec Abra-hm usadil, patrila od nepamti, tak-reeno od potopy sveta Chetitom;praotec Het bol pritom synom Kana-novm, ktorho meno si tto krajinazachovala a do historickej doby.

Citujme vak doslovne (23, 1 20):Dn Srinho ivota bolo stodvad-

sasedem rokov. Toko ila Sra.

OBJAVENIECHETITOV

15

H. Schliemann,objavite homrskejTrje a Mykn


Sra zomrela v Arbe, ie v Hebro-ne, v krajine Kanan. I iel Abrahm,aby ju oelel a oplakal. Potom Abra-hm vstal od svojej mtvej a hovorilHetejcom: Ja som len prielec a hosu vs. Prepuste mi u vs miesto nadedin pohrebisko, aby som moholpochova svoju mtvu. Hetejci muvak odpovedali: Povaj, pane! Ty siako Boie kniea medzi nami.V najlepom naom hrobe mepochova svoju mtvu. Ale Abrahmchcel samostatn hrob, vstal, hlbokosa poklonil pred obyvatemi krajiny,pred Hetejcami a poiadal HetejcaEfrona, aby mu predal jaskyu vMakpele, ktor je jeho a je na koncijeho pozemku, o on tie urobil,a tak Abrahm odvil Efronovi to-ko striebra, koko on pred Hetejcamispomenul: tyristo ekelov striebrapoda benej vhy.

To vetko je iste zaujmav, ale pri-pa to ak chceme veri Biblii akoPsmu svtmu iba existenciu Che-titov. Nie vak smel tzu o chetitskejvemoci.

Lene Sayce a Wright poznali pr-li dobre Bibliu, u zo svojho povola-nia, aby nezabudli na to najdlei-tejie. V 7. kapitole Druhej knihykrov sa uvdza historka o tyrochmalomocnch, ktorch idia nepusti-li do mesta Samrie, obliehanho sr-skym vojskom, lebo tam bol tak hlad,e tvr kabu holubieho trusu bolo pop striebornch a matky jedli svojedeti a vbec udortstvo bolo na den-nom poriadku; tto tyria chudcinemali teda inej voby, ne zahynpred hradbami, alebo odobra sa dosrskeho tbora a vyobra si tam tro-chu jedla. Veer sa tam teda odkrad-li: A ke prili k okraju aramejskhotbora, zbadali, e tam niet nikoho.Pn toti spsobil, e tbor Ara-mejanov poul hrkot vozov, dupotkon a huanie vojska a hovorili si:Izraelsk kr dozaista najal protinm hetejskch krov a egyptskchkrov a chce ns napadn.

Tu sa u nehovor o Chetitochv svislosti s bezvznamnmi kme-mi, ale v jednej vete s Egypanmi, naj-mocnejm nrodom tchto ias. Bapresne povedan, chetitsk krli sauvdzaj dokonca pred krmi egypt-skmi, o je argument iba pre duchov-

nch, akmi s Sayce a Wright, ktormusia ex professo veri slovm Bib-lie, odpovedali kritici.

Istee je to nmietka odvodnen,lebo Biblia sa ako historick pramevdy prli neosveduje. (Naprklado egyptskom zajat idov nie je ani najednom zo sttiscov egyptskch npi-sov a papyrusov, o egyptolgovia pre-tali, najnepatrnejia zmienka; faranRamesse II., ktor sa mal poda Biblieutopi pri prenasledovan idov v er-venom mori, zomrel po 66-ronej vl-de prirodzenou smrou a jeho mumifi-kovan telo sa nalo koncomdevtnsteho storoia v neporuenomstave nealeko dolia krov.)

Lene citty z Biblie mali v Sayce-ovch a Wrightovch prcach vlastnelen druhorad vznam. Obidvaja ttokazi sa opierali predovetkm o fak-ty a vvody z faktov dokazujcich, ev Prednej zii existovala popri egypt-skej a asrsko-babylonskej ri tretiavemoc Chetiti.

Teraz by hdam itatea zaujmali tie-to fakty, a najm cesta, ktorou k nimSayce a Wright dospeli.

Prvenstvo vo vedeckom objavenChetitov m teda Wright, a nech to zniehocako udne, objavil ich raz na jed-nej ceste. Lepie povedan, na jednomneobyajnom mniku pri ceste.

William Wright sa dostal ako obesvojho povolania z vene zahmlenchbrehov severnho rska do slnenhoDamasku, arovnej ozy venej zele-ne na brehoch piesonho mora Sr-skej pte. (Takej arovnej, e Moha-med nechcel kedysi do nej vstpi,pretoe ju povaoval za raj, a keenemu by dva raje, nechcel sazriec nebeskho v prospech pozem-skho.) Tam sa zaoberal obracanmpravch veriacich na prav vieru,cestoval po okol a vmal si folklr,tudoval iv a mtve rei, hral pokera podobn bohumil veci, ak misio-nr rob. V novembri 1872 ho pozvalKirby Green, britsk konzul v Damas-ku, na mal vlet do Hamy (starove-kho Hamatu), okresnho mestav tureckom vilajete Srii, e sa vrajpozr na onen kame.

Wright pozvanie rd prijal, a to nie-len preto, e tto cesta subovala roz-

VOJTECH ZAMAROVSK


16


ptlenie. Onen kame bol totinesmierne zaujmav; u sa o ommnoho psalo a pred niekokmi rok-mi dvaja Ameriania, konzul Johnsona konkurenn misionr Jessup,nevhali riskova svoju kou, aby siho prezreli. Ale zatia o Johnsona Jessup museli utiec pred kame-mi domorodcov, Green a Wright malizaisten bezpen cestu. Aspo si tomysleli.

Do roku 1872 spravoval tto oblasneobyajne pravovern a zaostalpaa, ktor nemal nijak zmysel preeurpskych misionrov, obchodnkov,vyzvedaov, archeolgov, paerkovzbran a inch nositeov zpadnej kul-try. Ale jeho nstupca Subhi paa bollovek pokrokov a voi eurpskymuencom prejavoval osvieten liberl-nos. Pozval svojich anglickch pria-teov do Hamy, a kee bol dokonaleinformovan o nlade obyvatestva,pripojil k pozvaniu oddiel vojska. Podjeho ochranou sa dostali k onomukameu a nali tyri alie; tri bolizamurovan do malch domekovuprostred malebnej bazrovej tvrtea tvrt stl vone pri ceste. Tentoposledn bol obyvateom zvl dra-h, lieil toti reumatizmus. Stailo sana poloi a o inkoch nebolopotom najmench pochybnost.

Wright si prezrel kamene: bolipokryt podivnmi ornamentmi, naprv pohad vemi starobylmi nie,neboli to ornamenty, bolo to psmo!Podobalo sa egyptskm hierogly-fom, ale napriek tomu sa od nichodliovalo. Nikde nebol lev, nikdeuat zmija, nikde udsk ruka zatovak i tu boli vtky, udsk postavy,udn trojuholnky, do rznych obraz-cov zoskupen tvorce a zhadnsymboly Obyvatelia Hamy sa,pravda, ihne dovtpili, preo ttodvaja Frankovia s oddielom vojskaprili: chceli zzran kame ukrad-n, aby potom lieili na om svojichkrajanov sami. A ich podozrenie sapremenilo na istotu, ke bej s tvr-dm iernym turbanom rozkzalvojakom kamene vylomi.

Nelo to bez akost, ale vojacimali puky, a tak veer da 25.novembra 1872 boli vetky tyrikamene, i so zzranm, v paovejinpeknej rezidencii. Len o ich zaal

Wright vo svetle lojovch svieokskma, pribehol jeden z nosiov sosprvou, e fanatici chc vzia domtokom a kamene radej rozbi, nenecha v rukch neveriacich. aliasprva potom hlsila, e as polciesa pridala k povstalcom. Green akodiplomat iadal vojensk zkroka Subhi paa ako vojensk velite sarozhodol diplomaticky vyjednva.Zajtra rno kamene zaplatm.

Bola to bezsenn noc, pozname-nal si do dennka Wright. Po uliciachsa valili pobren masy a na nebi saobjavili zlovestn znamenia. Derviibehali po meste a presvedovali ka-

dho, kto na to nepriiel u sm, eje to varovanie boie. Rno dosiahlakrza vrchol, lebo k nespokojencom sapriklonila i as vojska. K Subhi pao-vi sa dostavila delegcia obyvatestva,veden vemi rozhorenm staros-tom, a domhala sa, aby kamene vr-tili na pvodn miesto. Osvietenpaa povaoval za bezeln vysvet-ova, e d meteoritov sa v nocispustil istou nhodou a bez prinnejsvislosti s odnesenm zzranhokamea. Sadol si a dlho premal.Ukodil ohniv d z neba nejak-mu loveku, ene alebo zvierau?sptal sa napokon. Nie, priznvalstarosta, ale Ale el si tedaprav veriaci ete jasnejie znamenie,e nebo s odnesenm kameov

OBJAVENIECHETITOV

17

Chetitsk relifs hieroglyfickm textom


shlas? K tomuto alamnskemuvroku pripojil potom meec striebor-nch a delegcia bola splnenm subuzo strany vrchnosti tak prekvapen,e sa nezmohla na slovo.

Kamene potom putovali do Cari-hradu a s tam dodnes (v dolnom trak-te Archeologickho mzea). Wright sivak z nich dal vyhotovi sadrovodliatky a poslal ich do Britskhomzea.

T m boli tajomn znaky na hamat-skch kameoch sprstupnen eurp-skym uencom. Ale ani Wright sa uneprestal vecou zaobera. Onedlhosa naiel podobn kame v aleppskejmeite (tam zase lieil on choroby),potom sa objavovali drobn hlinena kovov peate s takmi istmi znak-mi nielen v Srii, ale i v Kilkii, Kap-padokii, na brehoch hornho Eufratu,a vetky dokazovali prslunos k jed-nej kultre, azda i jednej ri. Ak tovak bola kultra, ak to bola ra?

A Wrightovi, ktor po cel ivot talBibliu, neraz napadlo, e by to celkomdobre mohla by ra Hetejcov.

Netrvalo dlho a bol si v tom ist.

Medzitm sa v Britskom mzeu zasta-vovali pri hamatskom kameni nv-tevnci a krili plecami. Jeden z nichbol vak od samho zaiatku presved-en, prve tak ako Wright, e zna-ky na om nie s ornamenty, le ps-mo. Ba navye zistil a ako sa neskrukzalo, sprvne ktorm smerom sam toto psmo ta!

Na Vchode nie je toti samozrej-m, e sa pe zava doprava. idiaa Arabi pu sprava doava. aniazhora nadol a starm Egypanombolo vbec jedno, i vytesvaj svojehieroglyfick npisy sprava doava,alebo zava doprava. Ako vak poznalgramotn Egypan (asi tak kad tis-ci obyvate faranovej re), ktormsmerom sa m npis ta? ahko aj ke potom Eurpanom trvalo vye2 000 rokov, km na to prili: text sata opanm smerom, ne kam jenaprklad zobrazen sova (znak prem), trstina (znak pre j ), natiahnutruka (znak pre hrdeln zvuk) obrte-n. Na hamatskom kameni sa vakdvali zobrazen zvierat v jednomriadku doava, v druhom doprava kto

sa v tom m vyzna? Tento text samus ta bustrofedon, t. j. ako orievl! Inmi slovami: prv riadok zavadoprava, druh sprava doava at.,take pisr alebo itate sa nemuselzbytone vraca.

Znie to jednoducho ale vetkygenilne objavy s jednoduch (ajke vetky jednoduch nie s hnegenilne).

Archibald Henry Sayce (1845 a1933), ktor tto jedinen zvlt-nos psma na hamatskom kameniobjavil, bol Anglian (aj ke o sebevdy tvrdil, e je Walesan), potomokstarej achtickej rodiny a neobyaj-n talent na rei. Desaron talHomra po grcky a Verglia po latin-sky, trnsron Bibliu v hebrejinea aramejine, osemnsron simohol zapsa do rubriky znalosjazykov okrem francztiny, neminya talianiny staroegyptinu, perztinua sanskrit (a neskr i asrinu a nie-koko polynzskych re i nre).Dvadsaron priiel tudova naOxfordsk univerzitu, tridsaron bolu profesorom na tamojej QueensCollege a vye esdesiat rokov tambval ako svetoznmy uenec v tomistom skromnom byte, ktor si pre-najal ako tudent.

Tento byt bol vak skr len akousijeho zkladou a odpoivrou, pre-toe vinu ivota strvil na cestch.(Prednky na oxfordskej univerzitesa nikdy nebrali vemi prsne.) A takbolo mon stretn pna s lasto-vim chvostom (ako ho prezvaliarabsk robotnci, lebo nikdy neodkla-dal frak angliknskeho duchovnho)raz v Egypte, kde si overoval sprv-nos jednho celkom uritho npisu na chrme Ramesseho II.v Karnaku, inokedy v Jeruzaleme, kdekoproval po ps vo vode npis nastene nejakho kanla, a zase naskalch v juhoarabskej pti, kdeobkresoval sgrafit neznmeho pvo-du, potom zas v rozvalinch staro-slvneho Efezu a v okol Smyrny,neskr i na Celebese, Sumatrea nespoetnch ostrovoch Tichhoocenu. V kajutch hojdajcich sa loda v tichu oxfordskej pracovne psalpotom svoje knihy: o nboenstve pri-mitvov na Guinei, o japonskom budhizme, o zaveden kresanstva

VOJTECH ZAMAROVSK


18


do ny nestorincami a, samozrej-me, i svoje uen rozpravy z porov-nvacej jazykovedy a asriolgie, osviselo s tm, e bol profesoromtchto discipln.

K objavu, ktorm smerom sa tahamatsk npis, dospel u roku 1876a o rozren psma tohto charakterupo takmer celej Prednej zii sa pre-svedil jednak osobne na svojich ces-tch a jednak z nlezov, ktor prich-dzali do Britskho mzea. A nazklade tchto zisten a interpretcieegyptskch a asrsko-babylonskchpamiatok, v ktorch sa viac ne poltiscroia hovorilo o mocnej hocivdy vazne porazenej ri Ht (starEgypania, rovnako ako dnen, nep-sali samohlsky) i Hatti alebo Chat-ti (ako ju nazvali Asrania a Baby-lonania), dospel k tomu istmuzveru ako Wright.

Nebolo pochb: vo svojej predn-ke podal dkazy. Presvediv, vedec-ky podloen dkazy. Bol predsaven uenec a na tto prednku,ktorej dtum znamen pre star svetChetitov to ist, o 12. oktber 1492pre Ameriku, sa roky pripravoval. Alet mocn hnacia sila vedeckho(a nielen vedeckho) pokroku, ktorsa nazva kritika, ho printila, aby iielalej. Aby sa poksil o nieo alekoaie, ne bolo objavenie jednhonroda v prepadlisku dejn.

plne nevyvrtiten dkazy, predktormi by museli kapitulova vetciodporcovia a pochybovai, mu mohliposkytn jedine sami Chetiti. Pres-nejie povedan: ich psomn pamiat-ky. To vak vyadovalo rozltiich psmo a re. Neznme psmov neznmej rei!

Tto loha znie v rei matematikov:vyriete rovnicu s dvoma neznmymi!Ete sa k nej vrtime, na tomto mies-te len toko: astn nhoda doiilaSayceovi, e dostal do rk dokument,ktor je vytenm snom vetkchltiteov bilingvu, dvojjazyn npiss totonm textom.

V skutonosti to vak nebola lenastn nhoda. Sayce toti sstav-ne sledoval cel odborn literatru (oje, pravda, pre kadho vedeckhoi inho pracovnka, ktor chce svpred, nevyhnutn) a robil si o nejzznamy. A hne v tom prvom tdiu,

ktorho cieom je vedie, o vediaostatn, naiel takmer desa rokovstar lnok nemeckho diplomataa orientalistu A. D. Mordtmanna. Bolav om sprva o peati s klinovmnpisom, kde je obraz bojovnkav nezvyklom vstroji, ktor m po stra-nch rozlin symboly (plne zhodn,ako Sayce poda ich opisu zistil, soznakmi na hamatskom kameni) a textv klinovom psme Tto pea zskalobchodnk a zberate minc AlexanderJovanoff v Smyrne a predal ju prav-depodobne Britskmu mzeu.

Mordtmann sa poksil klinopisntext preta a preloi: Tarkudimi,

kr z Tarsu. Sayce si chcel jeho ta-nie preveri a porovna klinopisnznaky s hieroglyfickmi. Ani na oka-mih toti nepochyboval, e tu ideo chetitsk bilingvu.

Obrtil sa na Britsk mzeum. Ve-mi utujeme, ni tak sme nekpili.Psal pnovi Jovanoffovi do Smyrny.Adrest neznmy. Psal znmymbdateom, psal vetkm mzem,na ktor si spomenul; nakoniec saobrtil v novinch na verejnos. Akdostal nejak odpove, bola zporn.K k tajomstvu Chetitov zmizol bezstopy!

Ke sa u Sayce vzdval poslednejndeje, ohlsil sa u neho mu, ktorsa predstavil ako star radnk Brit-skho mzea. Pamtm sa, pane,roku 1860 nm ktosi takto peankal. A kde je? Nekpili smeju, pane. Akoe!? Z opatrnosti,pane. Vyzerala akosi podozrivo, pane,plne cudzo. Odbornci ju povaovaliza falon Sayce stratil dych.

OBJAVENIECHETITOV

19

Pea kra Tarkumuvaa,z ktorej vyiel Saycepri lten chetitskchhierolyfov


Ale ak sa dobre pamtm, pane,z opatrnosti sme dali vyhotovi jej kpiu. A t je kde? V mzeu, pane.

Na druh de mal Sayce v rukchpresn kpiu peate chetitskho kraTarkumuvaa (ako tame jeho menodnes) a krtko nato s prekvapivmosvietenm ducha, ako sm hovor,zistil, e klinopisnm znakom, ktorvyjadruj slov kr a krajina, zod-povedaj klinopisn znaky a . Po-rovnvanm alch znakov a ducha-plnmi kombinciami dospel takaleko, e u roku 1884 mohol pri-spie do Wrightovej knihy kapitolouO rozlten chetitskch npisov!

Vtedy mal Sayce tridsaosem rokov.O pdesiat rokov neskr napsal: Akchce nieo objavi, nezabdaj, epovine mus by spokojn, kepozn, e si urobil chybu. Jeho roz-ltenie sa ukzalo presne na 90 %nesprvne. Ale napriek tomu es zna-kov pretal tak, ako ich tame dnes.

tyri roky museli ete uplyn, kmSayceov a Wrightov vynlez plneuznala veda a verejnos.

Ich zkladn tzy o existencii chetit-skej vekore boli potvrden z celkomneoakvanej strany. Archvnymi doku-mentmi, njdenmi na brehoch Nlu a omnoho hodnovernejmi ne Abrah-move zmluvy s Hospodinom a Chetitmi.

Mloktor objav v dejinch archeo-lgie je zahalen takm tajomstvomako objav ttneho archvu kacrske-ho kra Achnatona. (Tento panovnkvldol v Egypte asi v rokoch 1370 1352 pred n. l. Poksil sa nahradi tra-din egyptsk mnohobostvo zave-denm kultu jedinho boha, Slnenhokota, a sm sa vyhlsil za jehozstupcu na zemi. Politickm cieomtejto reformy bolo zlomenie mociwasetskho po grcky: tbskeho kazstva; Achnaton tie preloil svojesdlo z Wasetu do novej rezidencie,ktor dal vekolepo vybudova neale-ko dnenej Tell el-Amarny, 300 km ju-ne od Khiry. Dokonca i svoje pvod-n meno Amenhotep si zmenil naAchnaton: Slnen kot je spokojn.Reforma ho vak nepreila a jeho dru-h nstupca Tutanchamon sa vrtilk starmu nboenstvu i do starhosdla egyptskch faranov.)

Objav tohto archvu nebol dielomnijakho archeolga, ale neznmeho,obchodne zaloenho zberatea sta-roegyptskch pamiatok, ak u tritvr-te storoia doslovne prekutvali celEgypt. ena nejakho felaha takaspo znie najrozrenejia verzia sa vraj chcela zbavi dotieravchFrankov (ako sa hovorilo od kriiac-kych vprav franczskych feudlovvetkm Eurpanom na Blzkomvchode), a ke to nelo po dobrom,hodila do nich nejak repinuz vyplenej hliny. A ni lepie si ttozberatelia nemohli ela: na repineboli hieroglyfick znaky, ktor potom

odbornci pretali a poda textovejsvislosti urili ich vek 3 250 rokov!

Podnikav zberatelia sa vrtili doTell el-Amarny a onedlho putovali ucel debny takchto tabuliek doleNlom do Khiry, aby sa tam predvalipo 10 piastrov za kus. Pravdae, naiernom trhu staroitnost, lebov tchto asoch u egyptsk vldaprsne strila vvoz staroegyptskchpamiatok. Kupovali ich akvizitrimze i skromnci a roku 1888 priieldo Khiry i Sayce, aby sa na nepozrel. Niekoko peknch exempl-rov si potom odviezol do Oxfordu.

Poda egyptskch zkonov (ktorvymohol od vldy Francz A. Mariette,lebo jeho vedeck es sa nemohlazmieri s bezohadnm vykrdanm

VOJTECH ZAMAROVSK


20

William MatthewFlinders Petrie

Egyptsk faranAchnaton. Horn askoloslnej vpencovej

sochy zo znienhochrmu boha Atona

v Karnaku (Egyptskmzeum v Karnaku)


a odvliekanm historickch pamiatokz Egypta) museli sa vetky nlezyoznmi Egyptskmu mzeu, ktormalo vtedy svoje sdlo v Bulaku.Obchodnk Abd el-Hay, ktor malpvodne svoj stnok v tieni Vekejpyramdy, priniesol niekoko lacnokpench tabuliek na prslun rad-n miesto, ale zodpovedn radnk ichcelkom nezodpovedne vyhlsil za fal-zifikty. Predal teda svoju akvizciu asi 160 kusov viedenskmu zbera-teovi Theodorovi Grafovi a z jehozbierky sa nakoniec dostali do Berlna.Stovky podobnch tabuliek sa podob-nou cestou dostali do Para, Londna,Neapolu a niekoko i do Petrohradu.

A spoluprcou anglickch, nemec-kch a talianskych uencov sa nakonieczistilo, o itate u vie e tieto tabu-ky s najvzcnejie historick doku-menty a osvetuj dovtedy najtemnejsek egyptskch dejn, dobu panovaniaAmenhotepa IV., ie Achnatona.

Ke potom Anglian William Mat-thew Flinders Petrie, jeden z naj-vznanejch archeologickch prie-skumnkov Egypta, vyptral miestoarchvu kacrskeho kra (nebolo toahk, lebo priekupnci zdroj svojichzrobkov rafinovane tajili), zistilo sa, ealie tu uloen dokumenty vrhajnov svetlo nielen na egyptsk dejinytrnsteho storoia pred nam letopo-tom, ale i na dejiny celej Prednej zie!

Ns na tomto mieste zaujmajpredovetkm dva listy. Boli napsanklinovm psmom, a to bolo u dv-nejie rozlten, a po babylonsky,diplomatickou reou starovekhoOrientu, t bola takisto u rozlten.A ke ich asriolgovia bez najmen-ch akost pretali, kontatovali,e jeden z tchto listov napsal up-piluliuma, chetitsk kr.

uppiluliuma v om berie navedomie, e Amenhotep nastupuje naegyptsk trn, a obradne mu k tomublahoel. Tn listu je zdvoril, ds-tojn, sebavedom a o vetky oktvyvy ne prectiv a ponen tn lis-tov ostatnch panovnkov (s vnimkouasrsko-babylonskch). A obsah dru-hho listu taktie dokazuje, e chetit-sk kr koreponduje s egyptskmako rovn s rovnm.

uppiluliuma je teda prv chetit-sk panovnk, ktorho sa podarilo

modernej vede historicky zaradi svoj list psal okolo roku 1370 predn. l. El-amarnsk archv vak skrvalete dva listy chetitskch krov.Napsan boli takisto zrozumitenmklinovm psmom, avak neznmoureou. Vedcom sa vtedy podarilo zis-ti len toko, e ich psal chetitsk krsdliaci v Arzave. (Kde bola tto Arza-va, nevedeli; neskr sa zistilo, ev junej Anatlii.) Ale i tto nezrozu-miten re hovorila: panovnk, ktorsa nerozpakuje poui v medzin-rodnej korepondencii svoju vlastnre, mus by panovnkom vekeja mocnej re.

ady sa prelomili. A teraz dolok tomu, k omu nevyhnutne muselodjs: egyptolgovia a asriolgovia sivo svetle tchto zisten znovu prezrelisvoje npisy. Kritickejie ako predtm.

Na chrme Ramesseho II. v Kar-naku s zvenen hrdinsk iny tohtonajmocnejieho panovnka starove-kho Egypta. Syn Slnka, siln leva bk medzi vladrmi sa tu chvastslovami, ktor s dokonca i podameradiel despotov starovekho Orien-tu prehnan, e uinil koniec rozp-navosti re Chetitov. Nebolo to trochupodozriv? Bol by takto psal, keby bolzniil bezvznamn ttik? Ale z npi-su vbec nevyplva, e Ramesse ruChetitov zniil. Naopak: z lenia jehobezprkladnej odvahy, s ktorou sa akobosk a ndhern sokol dostalz chetitskho obkenia, ke bolaznien najmocnejia armda boha

OBJAVENIECHETITOV

21

Chrm v Karnaku,ktorho as dalpostavi Ramesse II.Na jednej zo stien sanachdza text mierovejzmluvy medzi Egyptoma Chetitmi po bitkepri Kadei.


slnka a vojaci pobiehali ako ovce,vyplva, e vojnu s Chetitmi nevyhral,ale e rozhodn bitka dopadla v naj-lepom prpade nerozhodne. Nikde nacelom npise netame zvyajn for-mulu: Zniil a splil a poliapal somkrajinu, rozbral mest a vyrbal vet-ky stromy, zadral vetkch tamojchud, nesmierne mnostvo dobytkaa taktie ich veci... Ale tame na om,e Ramesse II. uzavrel s chetitskmkrom Chattuiliom III. zmluvu o ne-toen a vzjomnej pomoci a e saoenil s jeho dcrou!

Asriolgovia nali na svojich tabu-kch nemenej prekvapiv zznamy.Ten ist Chattuili III. sa miea do ve-nch sporov medzi Babyloniou a As-riou a podporuje babylonsk stranutak, e jeden z jej hodnostrov sa musauje: Ty nm nepe ako brat, alerozkazuje nm ako svojim otrokom!A vrcholom vetkho bolo zistenie, esilou, ktor zniila starobabylonskru a zvrhla roku 1594 pred n. l. jej naj-mocnejiu dynastiu, dynastiu Cham-murapiho, boli Chetiti!

Od zzranho kamea z Hamya podozrivej peate kra Tarkumu-vaa cez tyri hlinen listy z archvukacrskeho kra Achnatona viedlacesta k objaveniu re synov Heto-vch, ktorch poda biblickej tradcienaiel v dnenej Srii praotec Abra-hm. Necelch desa rokov a nieko-ko npisov na stench jednho egypt-skho chrmu a na tabukchz rozvaln babylonskch miest potomstailo, aby takmer neznmy nrodChetitov bol poven na tretiu ve-moc predklasickho staroveku.

Ke vieme, e Chetiti boli treouvemocou medzi Egyptom a Babylo-niou, vieme mnoho a zrove mlo.

Ak to bol vlastne nrod? Kedy saobjavil na scne dejn a kedy z nejzmizol? Akou reou hovoril? Ak bolojeho hospodrske zriadenie? Ak malpolitick organizciu? Ak kultruvytvoril?

Dnes vieme i to. Ale potrebovalisme na to dobre e nie dvesto rokov.Toti toko uplynulo od prvej sondy dozeme Chetitov.

VOJTECH ZAMAROVSK


22

Obradn rytr z plenej hliny.

Starochetitsk ra.Alada Hjk


Roku 1834 prekroil franczsky ces-tovate a archeolg Charles FelixMarie Texier (1802 1871) malozij-sk rieku Kyzyl Irmak, antick Halys.(2384 rokov pred nm urobil to ist ld-sky kr Krzus a voiel tm do ueb-nc dejepisu prve tak ako svojmnesmiernym bohatstvom do prslov.Vetba mu vravela: Ak prekro rie-ku Halys, zni vek ru. Vypravilsa preto proti Peranom a slov delf-skej vetiarne sa do psmena splnili:bol porazen perzskm krom Kroma zniil tak svoju ru.)

Texier bol vtedy u rok na ceste,ktor podnikol z poverenia francz-skej vldy a na vlastn nklady. Puto-val krajmi strednho Turecka, ktorvyzerali, akoby chceli zomrie sm-dom, tboril na stepiach, kde vylidiv psy, o ktorch nebolo ist, i nies vlci, a popjal aj s obyvatemi,ktor povaovali objavenie sa prvhoEurpana v tchto bohom zabudnu-

tch koninch za samozrejm, zatiao v Pari by sa okolo kadhoz tunajch domorodcov zbehol davzvedavcov. Hadal starovek Tavium.

A ako na celej svojej ceste, taki v dedinke Boghazky (asi stopdesiatkilometrov na vchod od inej dedinky,Ankary, ktor sa od tch ias premeni-la na tri a polmilinov hlavn mestoTureckej republiky) sa vypytoval natrosky miest, zrcaniny, sochy, npisy.

Trosky, sochy, npisy? Istee, Alahje vek a mdro vedie kroky mua,ktor prichdza v mieri... Yazilikayanie je alej ako pol hodiny cesty.Texierove znalosti turetiny staili,aby vedel, e yazilikaya znamen to-ko, o popsan skala.

Km sa vak vybral k popsanejskale, iel si prezrie dedinku. Akokad in v tomto kraji: chatrez neplenej hliny, v malebnej zmesi,ale nemalebn, uprostred meita. Zaposlednmi domekmi prastar

SONDY DO ZMIZNUTEJ

RE

23

2.SONDY

DO ZMIZNUTEJRE

Zvyky skalnhochrmu Yazilikaya(Popsan skala)nealeko Chattuaa


kamenn mlyn, potom vyveninaa za ou ist obrysy skalnch stien,predhor a vbekov, nezmkenoparom hmly. Texier vystpil na kopeca neveril vlastnm oiam.

Lealo pred nm more rozvaln.Vek nhorn planina, uzavret do-lm, za ktorm sa dvhal divo rozo-klan tes, bola pokryt troskami.Najpodivnejmi troskami, ak kedyvidel: bieloskvce kamenn lnie sapretnali v pravidelnch geometric-kch obrazcoch a tvorili pdorysmtveho mesta s rovnmi triedamia rozahlmi budovami, z ktorchakoby odniesol strechy diabol mad-

ridsk... Okolo mesta hradby, na sva-hu pod nimi al ps hradieb. Upro-stred vek obdnik s pozostatkamistpov chrm, palc, frum?

Texier neodolal. Opatrne, abynestpil na zmije, o sa tu vyhrievalina rozplench kameoch, a s pocit-mi nmornka, zostupujceho do pod-palubia opustenho vraku na rommori, ponoril sa do trosiek. Prechdzalmedzi zkladmi budov; miestami boliniekoko centimetrov, miestami nieko-ko metrov vysok, niekde meter, nie-kde dva metre irok. Prezeral steny,postaven z gigantickch, nahrubootesanch kvdrov, a poda ich rkyusdil, e mohli by jedine hradbami.

Hradbami vo vntornom meste?Priiel k mohutnej brne, strili ju dvakamenn levy v nadivotnej vekosti.In zasa bojovnk na krsne zachova-nom relife a v postoji, ktor zaujmajboxeri, ke zaznie gong; svojm ode-vom pripomnal rmskeho legionraalebo grckeho hoplitu. Cel de munestail, aby preiel cez cel komplexrozvaln. Mesto ako Atny v ase naj-vieho rozkvetu.

Na druh de rno bol op na kop-ci a op na neho doliehali tie istotzky ako pri prvom pohade. Ak tobolo mesto? Kto ho postavil? Ak udho obval? Ako dlho je u opusten?

A ke porovnval jeho rovn triedys kukatmi ulikami starch i novchmiest Orientu, dospel k zveru: Je tovraz eurpskeho ininierskehognia. Tavium!

Sprievodca mu pripomenul, e sielal vidie sochy. Sochy? Mnohosch, bej, vemi mnoho sch!

Ak bol Texier v rozpakoch, kamzaradi toto mesto, pred Popsanouskalou proste onemel.

Po dvoch hodinch cesty skrlezenia divou rokou ukzal sprie-vodca na relif, nehlboko vytesan dotakmer kolmej skalnej steny. A ke sak nemu Texier priblil na vzdialenosniekokch desiatok metrov, stl tv-

VOJTECH ZAMAROVSK


24

Levia brna v Chattuai


rou v tvr straidelnej procesii: mera-vo, dstojne a po vojensky vyrovna-nm krokom ako na prehliadke kraltu tucet, dva tucty muov, zrejmebojovnkov alebo kazov. V krtkychprepsanch tunikch, ak nosiliRimania do prce, a s vysokmizahrotenmi iapkami, ktor zvyovalipostavy muov asi o tretinu. Na ple-ciach mali mee alebo barly

Ale Texier nemal as, aby si relifdobre prezrel. Sprievodca ukzaldoprava, a na vbeku skaly boli inpostavy, in obleen a namiestopicatej iapky mali na hlave tiary akormsky ppe. Dve z tchto postv

mali krdla ako kresansk anjeli, indrali v rukch nerozoznaten pred-mety azda sekerky, pripomnajceodznaky moci rmskych konzulov a in viedli rzne zvierat. A okolotchto postv boli rzne znaky, vemipodobn egyptskm hieroglyfom.

Sptal sa sprievodcu, o znamenajtieto postavy a znaky. Dostal odpovev tom zmysle, e mdros je vo svtejknihe kornu a e ani on sm, ani jehootec, ani nikto z otcov jeho otca, pokojs nimi, o tom nikdy ni nevedel a anisa nesnail dozvedie. Obrazy tu bolivdy, isto u od stvorenia sveta.

Texier sprvne vytuil svislosmedzi mtvym mestom a skalnousvtyou s nemou procesiou. Aj keniektor prvky na sochch pripali,aby ich zaradil do rmskej epochy, ps-mo podobn egyptskmu, alenapriek tomu neegyptsk ttodomnienku jednoznane vyluovalo.

Texier sa vzdal mylienky, e totomesto je Tavium, ktor navtvil Stra-bn, ke sa poda nho letopotupsal rok jeden. Pokraoval vo svojejceste, ale nezabudol tieto rozvalinypodrobne opsa. Tento ich opis spo-lu s nkresmi relifov z Popsanej

SONDY DO ZMIZNUTEJ

RE

25

Chetitsk bohzobrazen ako bojovnk.Relif z Krovskejbrny v Chattuai.14. stor. pred n. l.

Krovsk brnav Chattuai. Horerekontrukcia pohaduz vonkajej strany, dolez mestskej (vntornej)strany, uprostredpdorys. PodaBittelovch vykopvok

Sprievod chetitskchbohov na skale


skaly uverejnil potom v rokoch 1839 1849 v trojzvzkovom, bohato ilus-trovanom diele Opis Malej zie kto-r zapadlo takmer bez povimnutia.

Dnes vieme, e toto mesto je Chat-tua hlavn mesto Chetitskej re.Podivnou nhodou viedla prv sondado tejto zmiznutej re priamo do jejstredu podobne ako roku 1748 prvsonda generla dAlcubierra, veliteazkopnkov neapolskho kra Karo-la Bourbonskho, priamo do streduPompej. Ani jeden, ani druh to vaknetuil. Ale nie je objaviteom Ameri-

ky Kolumbus, ktor tie netuil (ba dokonca ivota sa nedozvedel), e obja-vil nov pevninu?

Pravda, znie to udne, e Texierovakniha nevzbudila pozornos. Nevylav prhodnom ase; zraky vedeckhosveta i verejnosti boli vtedy obrten

na in krajiny. Roku 1822 rozltil JeanFranois Champollion egyptsk hiero-glyfy a printil hovori egyptsk kame-ne o tyroch tiscroiach histrie re naNle; dobrodruhovia ako Giovanni Bat-tista Belzoni a uenci ako Richard Lep-sius a Auguste Mariette vynali z nejnajvzcnejie dokumenty. Roku 1842zaal kopa v Mezopotmii Paul EmilBotta a pri Chorsbde objavil palckra Sargona s doteraz nevdanmimajstrovskmi dielami asrskehosochrstva; v rokoch 1845 1849vykopal Austen Henry Layard biblickmest Ninive a Kalchu. Roku 1839objavil John Lloyd Stephens celkom

nov svet v yucatanskch dungliach opusten mest a pyramdy starchMayov. Objavy v Malej zii, ba i v Grc-ku, boli v polovici 19. storoia prostenezaujmav.

A zatia o do Egypta sa valil prdarcheolgov, historikov, filolgov i pe-

VOJTECH ZAMAROVSK


26

Krovsk brnav Chattuai

G. B. Belzoni

Palc Sargona II.v Chorsbde


kulantov zo vetkch krajn Eurpy,len mal hstka bdateov sa nedala zvies mdou a ptrala po starovekchpamiatkach na pde Turecka.

Pritom i z tchto bdateov ostva-la vina na pobre na onom boha-tom leme na vekom kuse ltky bar-barskch oblast, ako nazval Cicerogrcke kolnie. Ve tu, na vchod-nch brehoch Egejskho mora lealEfez so slvnym Artemidinm chr-mom, tretm divom sveta, tu bol Hali-karnas s Mauzleom, piatym divomsveta, ktor dal meno vetkmmauzlem, tu bol Pergamon s Dio-vm oltrom, povaovanm takisto za

div antickho sveta, tu bol Kolofn,Keramos, Knidos, Miltos, Prine,Magnzia, Fkaia, Klazomny a abysme neuvdzali viac ako tucet mien,spomeme u len Homrovu Trju.

Ale napriek tomu u rok po Texie-rovi navtvil Boghazky al eurp-sky cestovate Anglian WilliamHamilton. Povaoval ho najprv tie zaTavium, ale neskr sa rozhodol prePteriu, dejisko bitky, v ktorej stratilKrzus svoju ru. A ksok na sever,pri dedine Alada Hjk, objavil novzrcaniny a nov relify, tie boli oi-vidne toho istho tlu ako relify naskale Yazilikaya.

Presnejie sprvy a opisy priniesliz Boghazky a v rokoch 1859 1861nemeck bdatelia H. Barth a nm uznmy A. D. Mordtmann. Okrem tohourobili vek krok vpred vyhlsili, enevedia, o ak mesto pri Boghazky ide.

Krtko nato objavil tu Francz G.Perrot nov npisy a jeho krajanLanglois nov relify toho istho rzuv blzkosti stredomorskho pobreia

SONDY DO ZMIZNUTEJ

RE

27

A. Mariette (1821 1881),zakladate Egyptskejpamiatkovej sprvya Egyptskho mzea

Biblick mesto Ninive

Diov oltr v Pergamev Malej zii

Rekontrukcia Mauzleav Halikarnase, jednhozo siedmich divov sveta


Turecka pri Tarze presne tyristokilometrov na juh od Boghazky.

Ke roku 1880 vyhlsil A. H. Say-ce, e relify v Karabele a Sipyle napobre Egejskho mora sedemsto-pdesiat kilometrov na zpad odBoghazky s svojm tlom a pvo-dom chetitsk, a ke potom Anglia-nia W. H. Skeene a G. Smith objavilisochy a npisy, toton s boghazky-skmi, na brehoch Eufratu v Karche-mii psto kilometrov na vchod odBoghazky prestalo by Tureckoarcheologicky nezaujmavou krajinou.

Aspo pre chetitolgiu. Nov vedu,ktor sa zrodila roku 1884.

Ke hovorme o priekopnkoch, ktorkliesnili cestu k objaveniu Chetitov,musme sa zmieni ete o jednom.O muovi, ktor vlastne narazil naChetitov ako prv. Z hadiska prsnevedeckch poiadaviek by stailouvies iba meno a jeden odsek zo126. strany jeho knihy Putovanie poSrii a Svtej zemi, ktor vyla v Lon-dne roku 1822. itate by nm vakmohol prvom vytka, e pri opisehistrie objavenia Chetitov priielo zaujmav historku.

Hrob tohto mua je v Khire a nanhrobnom kameni je jeho meno:ejk Ibrahim. A okrem toho titul hadi,v moslimskom svete vemi ven,dokazujci, e jeho nosite bol pravveriaci a vykonal p do Mekky.

Svoje putovanie nastpil roku 1809v prstave La Valetta na Malte. Na pre-kvapenie kapitna a spolucestujcichhovoril tento typick Orientlec s iskri-vmi oami a iernou briadkou bez-chybne po franczsky a po nemecky;poda dokladov bol obchodnk v slu-bch Vchodoindickej spolonostia cieom jeho cesty bol Damask. Dlhdni plavby mesiac vtedy trvala dne-n trojhodinov cesta normlnymdopravnm lietadlom na tej istej trati krtil si tanm kornu. Pravmveriacim v Damasku tvrdil, e prich-dza z junho Egypta, o dokazovaljeho trochu nezvyajn przvuk;v Aleppe, kam sa dostal za niekokomesiacov, prezrdzala u jeho vslov-nos, e pochdza z Damasku. Bol tovemi udn obchodnk: hlavne tu-doval (korn a op korn, ale i deje-pis, zemepis, udov poziu a vbecvetko mon) a nevhal obetovatdne a mesiace cesty na miesta,kde urite neurobil nijak obchod(naprklad na horu Hr, kde zomrelbiblick ron). Na srskej pti hozatkli nejakou indiskrtnosou sazistilo, e nebol obrezan a dopra-vili v putch do Egypta ako pina.

ejk Ibrahim sa brnil a dosiahol, epaa, ktor ho vyetroval, nakoniecpochyboval, i m pred sebou neve-riaceho psa. Poda praxe, ktor savyskytuje nielen v Oriente, preniesolsvoje rozhodnutie na komisiu, zosta-ven na ten el z dvoch vysoko ue-nch doktorov. A ejk Ibrahim obstlv prsnej skke z kornu priam skve-le: naspam citoval vetky sry i svo-je odpovede prepletal udovmi prslo-viami a skobn komisri boli spokojni s jeho vkladom histrie o siedmichspoch efezskch, hoci ju rozprvalskr poda kresanskej verzie a Goe-theho bsne ne poda Mohamedovhozznamu. Ke ho prepustili, velebil Ala-ha, ktor je Alah, i Mohameda, ktor jejeho Prorok, lebo teraz u bude mckonene splni svoj dvny sub a naj-vrcnejie elanie navtvi Mekku.

Z Khiry sa vypravil na juh, prepla-vil sa cez erven more, v prstaveDidde sa zaradil do osemdesiattis-covho davu zbonch ptnikova zahalen do ihramu rovnoaty,skladajcej sa z dvoch tureckch ru-nkov, pod ktorou sa strca hodnos,

VOJTECH ZAMAROVSK


28

Pln skalnej svtyneYazilikaya


bohatstvo i nrodnos veriacich dorazil do Mekky presne de predvrom Mohamedovho teku.

(Toto vroie nepripad kad rokna rovnak de poda nho kalen-dra, lebo arabsk rok sa rozdeuje nadvans lunrnych mesiacov po 291/2 doch, a je teda o jedens dnkrat ne n. Preto sa i tento dtum a tm aj dtum pte, ktor nemo-no vykona s nrokom na titul hadihocikedy, ale prve len v tento slv-nostn de oneskoruje kadmrokom o jedens dn a za dvadsatrirokov sa vracia do toho istho dtu-mu poda nho kalendra.)

Navtvil Vek meitu, sedemkrtobiiel kaabu, vek tvorhrannkame, prikryt iernym sknom, ktorpadol z neba a stoj na rozahlom n-dvor, obohnanom stporadm, a v sprie-vode ostatnch ptnikov sa odobral nahoru Arafat (asi dvadsa kilometrov odMekky), kde archanjel Gabriel nauilAdama a Evu, ako sa maj modli.Vykonal i ostatn predpsan obrady;prespal na mieste, zvanom Muzdalfa,kde strvili tto nai biblick prve takako kornski prarodiia svoju prvnoc po vyhnan z raja a zaloili tak ud-sk pokolenie, hodil trikrt sedemkamienkov po ertovi, o sa tu kedysipotuloval, a obetoval rovnak poetzvierat ako ostatn veriaci, ktor neopl-vaj pozemskmi statkami. Takto ois-ten od vetkch spchanch hriechova s titulom hadi, ktor mu zabezpeo-val vnos a ctu na cel zvyok ivo-ta, vrtil sa potom do Khiry.

Dlho sa mu vak neteil. Siedme-ho oktbra 1817 tridsaron poas prprav na nov cestu zomrel.

V jeho pozostalosti sa naiel balkadresovan Londnskej zemepisnejspolonosti. A ke ho kurtori tejto in-titcie otvorili, zistili, e obsahuje pod-robn zznamy a ptavo psan denn-ky z ciest po Srii, Libanone, Jordnsku,Sinajskom polostrove a alch krajochBlzkeho vchodu, ktor vykonalv rokoch 1809 1817 Johann LudwigBurckhardt z Lausanne.

Tento len venej patricijskej rodi-ny, ktor dala svetu niekoko vznam-nch uencov a vajiarskemu spri-sahanectvu (o je radn nzov tohtottu na chrbte lp) rad vznamnchdiplomatov, bol prv Eurpan, ktor

videl a opsal s prekvapujcou pres-nosou hamatsk kame.

Burckhardtova zmienka o tomto prvomkameni v budove chetitolgie ostala bezpovimnutia. Stratila sa v mnostvezemepisnho, etnografickho, filologic-kho a kultrno-historickho materilu,ktor vo svojej prci zhromadil. A potom o u znamenal jeden kame v porov-nan s vtedy ete nepreskmanmi fan-tastickmi horami kameov, ktormi boliegyptsk pyramdy?

Vetky nlezy z re Chetitov, o kto-rch sme tu dosia hovorili, mali okrem

svojich charakteristickch t hlavnejeden spolon znak: boli nhodn.

A po Wrightovej a Sayceovej kni-he dolo k prvm cieavedomm ajke zaleka ete nie plnovitm son-dm do hlbn histrie Chetitskej re.

Prv vedeck expedciu vypravilroku 1888 berlnsky Orientlny vbora viedol ju nemeck archeolg sveto-vho mena Karl Humann (1839 a1896). Je pozoruhodn a pre rast-ce bohatstvo chetitskch nlezovprznan e nesmerovala do naj-vieho znmeho nleziska priBoghazky ani do jednho z miest,ktor sme doteraz menovali, ale doZindirli v junom Turecku.

V ase, ke v Londne prichdza-li na knin trh prv vtlaky Re

SONDY DO ZMIZNUTEJ

RE

29

Relif zo Zindirliz 9. stor. pred n. l.


Chetitov, konil Karl Humann so svo-jm krajanom Ottom Puchsteinoma rakskym vojenskm lekrom Dr.Felixom Luschanom prieskumn ces-tu po Kilkii v junom Turecku, a dvadni pred plnovanm odchodomdostal sprvu, ktor sa zdala dos vie-rohodn: e vraj v Zindirli s pozo-ruhodn relify. Na mape toto miestonebolo a vbec u nebolo nealekoAdany, najvieho tureckho mes-ta pri Stredozemnom mori, ale dob-rch sto kilometrov na severovchodv nevemi prstupnom vntrozem.

Aj ke asu bolo mlo, Puchsteina Luschan sa ta vybrali. Nali osamel

kopec, na ktorho pt sa tiesnili bo-h chatre Kurdov. Bez dlhho hadaniauvideli osem vekch relifov s obrazmibojovnkov s lukom a dkami, zvierata okrdlench dmonov. A o bolo naj-npadnejie: to vetko tu stlo vone pr-stupn a odkryt ako na vstave arche-ologickch nlezov v terne, ktor mnavtvi vznan osobnos. Na svojenajvie prekvapenie sa od obyvateovdozvedeli, e tieto dosky nedvno vyko-pal Hamdy bej (generlny riadite turec-kch mze a donedvna najvznam-nej tureck archeolg).

Puchstein a Luschan relifyobkreslili (vtedy ete nemali prenos-n fotoaparty) a vrtili sa s pocitmi

kalifornskho zlatokopa, ktor naielvo vyhliadnutom dol zatlen kolkyniekoho, kto ho prediiel. Bolo im vakjasn, e kopec Zindirli skrva vosvojich trobch vek archeologickpoklady, pretoe bol sotva naat:kde s relify, mus by chrm alebopalc, a kde je chrm alebo palc,mus by mesto!

Humann krtil nad kresbami hla-vou: bu boli zl alebo zachycova-li umeleck vtvory celkom neznmej,svojrznej, samorastlej kultry. Kult-ry, s ktorej stopami sa za svojho pso-benia v Malej zii nikde nestretol a preiel, zmapoval a prekopal ju

krom-krom ako kartograf a stavi-te ciest v slubch tureckej vldy,neskr ako archeolg objavite sta-roslvneho Pergamonu!

Nesmieme zabda, e vtedy sapsal rok 1884. Dnes sa sprva o ka-dom novom objave vedy a nemus toby ani objav vedy, me to by povedz-me vsledok futbalovho alebo hoke-jovho zpasu okamite rozlet rch-losou tristotisc kilometrov za sekundupo celom svete. Ale vtedy nebolo anirdio, ani televzia. A tak uplynulo pek-nch pr mesiacov, km sa Humanndozvedel o chetitskch nlezoch, kmsa mu dostala do rk Wrightova kniha,Sayceova tdia o skalnch relifoch

VOJTECH ZAMAROVSK


30

Chetitsk hradZindirli s vonkajmi

a vntornmi hradbamia brnami. Schma

poda Luschana


v Karabele a ostatn literrne novinky.Porovnvanm dospel k nzoru, ev Zindirli ide pravdepodobne o chetit-sk pamiatky. Zaiadal teda prostred-nctvom generlneho riaditestva ber-lnskych krovskch mze o koncesiuna vykopvky.

Pretoe tak koncesia sa musvybavi diplomatickou cestou, trvalotyri roky, km dostal prslun fer-man. Piateho aprla 1888 potom sosvojou expedciou vyrazil.

Cel tto expedcia sa skladalaz neho ako vedceho, doktoraLuschana, ktor vystpil zo sluiebrakskej armdy a dal sa na archeo-

lgiu, a Franza Wintera z nemeckhoarcheologickho stavu v Atnach.Smiene pri porovnan s personlnymvybavenm dnench expedci so pe-cialistami na psmo, peate, npisy,relify at., sekretrkami, architekto-nickmi poradcami, administratvnymivedcimi, ofrmi a nevyhnutnmireportrmi! Ale zato mal Humann sosebou vetko od ihiel a klincov po po-n kovsku dielu a kladkostroj.Nosiov si najal v Alexandrettea potrebnch robotnkov si dfal zaob-stara z miestnych zdrojov.

Za tyri dni bol na mieste. Cestabola tentoraz jedinm moiarom lep-

kavho blata. Ke doiel do nesmier-ne pinavej dediny s nesmierne pi-navmi obyvatemi, Luschan zoskoil

SONDY DO ZMIZNUTEJ

RE

31

Drobn chetitskoloven soky z Aliaru

ena so zrkadlom.Relif zo Zindirlivykopan Humannom.Dnes vieme, e je toobraz chetitskejbohyne s posvtnmsymbolom.

Oloven soka boha.Vka 6,5 cm. Kltepe,18. stor. pred n. l.


z koa a viedol ho na miesto, kde predtyrmi rokmi videl masvne relify. Nijak tam neboli!

Napriek tomu sa dali do prce.Pravda, a ke presvedili Kurdov, eim za kopanie na oznaench mies-tach skutone zaplatia, aj ke ide leno celkom nezmyseln kamene.A preddavok rozviazal kopom sta:tch osem kameov s obrazmi je tu,Hamdy bej ich dal znovu zahdza.Desiateho aprla na obed u na neop svietilo slnko.

Tridsatyri robotnkov kopalo prvde, devdesiates druh (Humannvo svojom rozpote potal so stovkouna dva mesiace). A vsledky?Druhho da veer bol u odkopanrad masvnych kvdrov s dvadsiatimiiestimi relifmi: bojovnci so ttmi,memi a kopijami, koom a vojnovmvozom, enou pozerajcou sa dozrkadla no, tam sme sa zoznmilis prvou Chetitkou; odkryt bola alejirok brna stren dvoma levmi.A o tde Humann kontatoval, eodkrva hrad.

Ke videl, e to nie je hocak hrad,ale skutone hrad Chetitov o doka-zovala tlov totonos tunajchnlezov s ostatnmi chetitskminlezmi medzi Eufratom a Egejskmmorom prepukol v nadenie. A uve-domme si, e tieto slov nenapsalnejak zaiatonk, ale mu, ktorvykopal div sveta v Pergame:

Tak sa konil prv tde a radost-n vzruenie nad bohatmi nlezmispsobilo, e sme zabudli, e brkaod zpadu roztrhala nae stany, e donaich postel pralo, e sme spalis ddnikom nad hlavou a e sme sav stanoch brodili blatom!

Ale dvka prekvapen nemala bytmto objavom vyerpan. V psmeohradenom hradbami narazili akanyrobotnkov na mr, ktor mal podavetkho patri nejakej budove; uk-zalo sa, e je dva, tri, tyri metrehrub! Nala sa stla, ktor mala bypoda vetkch prznakov chetitsk:ukzalo sa, e je jasne asrskehopvodu! Naiel sa relif, ten mal mapoda vetkch archeologickch sk-senost pokraovanie; ukzalo sa, estoj ako kl v plote! Nala sa skupi-na chetitskch amuletov a vedanich byzantsk minca! Vrcholom vet-

kho bol hovoriaci obraz na Ordk--gle, tyridsa kilometrov od Zindir-li, kam zaviedol Luschana jedenz robotnkov: typick chetitsk relif,zobrazujci pohrebn hostinu a veda neho fenick npis!

Sedem tdov pracovala Human-nova expedcia na Zindirli a bolo treba poma na nvrat. Nielenz finannch dvodov, ale tie preto,e vek horavy (37 38 stupovodpoludnia sme nazvali chladnmdom) prebudili spiace korpiny,rozprdili krv jedovatch hadov a zro-dili z ban miliardy komrov, a tie pri-niesli na svojich tenkch krdlach dotbora prv prznaky malrie.Humann stl pred problmom, akorelify odviez; pretoe boli na blo-koch, ktormi sa sotva dalo pohn,dal ich zadn steny odtesa, takevznikli dosky hrub 15 20 cm, kto-r vak napriek tomu vili tvr apol tony. Ale astn hviezda, o dote-raz iarila nad expedciou, narazzapadla: Humann dostal zpal pc,rchle sa riaca malria zdecimova-la rady stlych robotnkov a uvoniladisciplnu, kurdsk povoznci, ktorvideli, e cudzinci sa ponhaj, ia-dali za odvoz nezmyseln ceny.Humann sa obrtil o pomoc na Ham-dy beja, ten ho vak vyzval, aby saokamite dostavil do Carihradua podal refert o nlezoch; tam potomvznikli nechutn spory, ako sa mpoda nemecko-tureckej zmluvy nj-den koris rozdeli. Ke sa akochor Humann vrtil do Zindirli, bolz celho tbora na nohch jedinmu: lekr Dr. von Luschan.

o nasledovalo, poskytuje rovnakodobr nmet na dobrodrun ako nahrdinsk historku. Humann urobil pre-dovetkm to najdleitejie: nezfal.Vyhadal v okol erkeskch povozn-kov, ochotnch odviez nlezya vstroj za rozumn cenu. Silou pr-kladu zdvihol v horke leiacichmuov z lka a naloil s nimi akdosky na dvans vozov s volskmzprahom. Hne pri zostupe do do-lia sa tri z tchto vozov rozbili, prelo-il teda nklad na in a pokraovalv ceste, ktor sa rozhodne nedalanazva cestou. V neznesitenejhorave a v mrakoch komrov, kto-r opali karavnu, len ke prech-

VOJTECH ZAMAROVSK


32


dzala dymom z horiacej stepnej trvy,dostal sa k okresnmu mestu. Zasta-vil sa pri studnike, aby sa po trochdoch prv raz napil erstvej vody:vtom sa objavil kurdsk zstupcaokresnho nelnka a nklad muv mene zkona zhabal. Dvod? Ne-chpal, nao s komu takto kamene.Vysvetovanie nepomhalo. Hamdyhoferman mu ni nehovoril, lebo neve-del ta, a ponknut baki sa zdalnepresvediv. Humann sa uchlilk trochu nevedeckmu argumentu:vytiahol pito. Dosiahol svoje a poptnsdovej pti uvidel more. Niktonemal silu pokraova v ceste, aj kek prstavu nebolo viac ako es kilo-metrov. Prenocovali v pochybnomhostinci nejakho podnikavho er-nocha (priom ani netuili, e je tobrloh paerkov) a na druh de naobed boli v Alexandrette. Parnk pr-ve odiiel. Budci pjde asi o desadn... Mono.

o zaznamenal v tchto dochHumann trascou sa rukou do svojhodennka? elan cie bol dosiahnut,hadan chetitsk stavbu sme nali,ani nie prli hlboko pod povrchom,s chuou sa meme vyda na novvpravu, lebo kopec u nie je nezn-mou hromadou hliny, jeho zvoj jenadvihnut, a teraz by ilo len o to,tento zvoj stiahnu.

Parnk priiel. Osemdesiatdvadebien s dvadsiatimi troma relifmi,jednou stlou a mnostvom drobnchnlezov sa vydalo na cestu do Berl-na. Boli to prv dokumenty zhadnejstarej re a kultry, o ktorej sav e d e l o, e bola chetitsk.

Po Humannovi putovali k procesimchetitskch bohov a bojovnkov pro-cesie archeolgov. Nie u nhodnchcestovateov a bdateskch diletan-tov, ale muov, ktor ili za vytenmcieom a boli na svoje objavy vedec-ky vyzbrojen.

Bol medzi nimi Anglian Ramsay,Rakan Lanckoronski, FranczChantre, Amerian Wolfe, NemecWinckler, boli medzi nimi al talian-ski, tureck a znovu a znovu nemeckbdatelia; ich men povine zapad-li v poloere malej slvy. A bol medzinimi i rusk uenec Ljundekvist, kto-

r objavil chetitsk pamiatky v Ma-raae (v pohor Taurus), a akademikJ. I. Smirnov, ktor objavil vznamnchetitsk dokumenty pri svojej malo-zijskej expedcii v rokoch 1893 1894. Aj ke crska vlda neprejavo-vala o takto zbytonosti zujem,predsa sa ruskm uencom podarilovybudova zkladu pre vskum che-titskch i inch malozijskch staro-itnost Rusk archeologick intittv Carihrade. Vetci tto uenci a bda-telia prinali zo znmych i nezn-mych konn Kappadokie, Kilkie, Fr-gie, Ldie, od brehov Egejskho morai Eufratu, zo Srie i severnej Anatlienov odtlaky relifov a hieroglyfic-kch npisov, peate, soky a hline-n tabuky s klinovm psmoma v rei, o ktorej prvom predpokla-dali, e je chetitsk. Zhromaovalipoznatky, ale ich shrn bol ako zbier-ka potovch znmok v rukch negra-motnho: chetitsk hieroglyfick npi-sy nikto nevedel preta, leboSayceovo rozltenie zlyhvalo,a chetitskm textom v klinovom ps-me, ktor sa dali preta bez akos-t, pre zmenu zas nikto nerozumel.

Nijak tajomstvo sa nezdalo nepre-niknutenejie ne toto. Bolo jasn:dokm sa nepodar rozlti chetitskhieroglyfy alebo chetitsk re psanklinopismi, veda sa nepohne z mies-ta. Archeolgovia a bdatelia v ter-ne sa netrpezlivo obzerali po uen-coch, ktor tvoria tyl tonho frontuvedy: po muoch v zzem, ktor ana-lyzuj, systemizuj a vyhodnocujzskan dokumenty a vytvraj takpodmienky pre prechod od poznatkovk vedomostiam. Po muoch v tichchpracovniach univerzt a akadmi, kto-rm nehroz prepadnutie horskmilpenkmi (alebo vldnymi vojskami,o bvalo najm v tureckej ri omno-ho horie), ani malria a jedovat pla-zy. Ich prci sa zvyajne nevenujepozornos, lebo nie je na pohad dra-matick a sami o nej spravidla neve-dia poveda ni zaujmav. A zatia obdatelia v tropickch prilbch sk-mavo prechdzali mtvymi pohoriamiTaurusu a archeolgovia na rozrytchpahorkoch bedlivo navali, i aka-ny biedne platench robotnkov neza-zvonia o kamenn dosku s relifomchetitskho boha, boli tto tich uen-

SONDY DO ZMIZNUTEJ

RE

33


ci u v prci. Ke sa potom stretlodevtnste storoie s dvadsiatym,dospel Nemec Leopold Messer-schmidt (1870 1911) tak aleko, emohol vyda zbornk chetitskch npi-sov, Corpus inscriptionum Hettitica-rum. Obsahoval reprodukcie tridsia-tich siedmich vekch a vyeesdesiatich mench chetitskchtextov z Malej zie. V dvoch dopln-koch (r. 1902 a 1906) zvil sa ichpoet na dvesto. Zvltna zhoda okol-nost vak spsobila, e ani napriektomuto krsne vybavenmu zbornkusa veda nedostala pri lten chetit-skho psma dopredu.

Ke roku 1914 vydal nemeck his-torik staroveku Eduard Meyer prvvek vedeck dielo, ktor u mohlonies titul Dejiny a kultra Chetitov,musel sa v om opiera vhradneo cudzojazyn, hlavne egyptska babylonsk pramene.

Pamtme sa na pvabn staroveka stredovek mapy, kde s bielemiesta oznaen Hic sunt leones Tus levy? Znamen to nepreskman,neznme kraje.

Keby vak niekto zaznamenal nabielu mapu starovekho Blzkehovchodu miesta, kde sa naliv poslednej tvrtine 19. storoia che-titsk relify a sochy levov, ktor mali,ako sa zd, u Chetitov podobnvznam ako sfingy u Egypanova okrdlen bky s udskou hlavouu Babylonanov, dostal by priblinpredstavu o rozlohe Chetitskej re.

Jadro tejto re tvorila oblas ohra-nien na zpade lniou tiahnucou saod Ankary okolo jazera Tz na juh ak Stredozemnmu moru; na vchodesledovali jej hranice zhruba tok riekyEufratu, na juhu dosahovali a po

dnen Libanon a na severe prebie-hali v odstupe asi 100 200 kilomet-rov pozd ierneho mora. Vbekytejto re zasahovali aspo doas-ne na vchode a ku Gruznskua Armnsku, na zpade k Smyrne, najuhu k Damasku. Oblas vymedzentmito najkrajnejmi bodmi sa svojouplochou rovnala zhruba dnenmuAnglicku alebo Taliansku. Jej jadro sasvojou rozlohou vyrovnalo vlastnejBabylonii a Asrii a zhruba dvojn-sobne previlo obvan plochu sta-rovekho Egypta. Bola to vekora.

VOJTECH ZAMAROVSK


Chetitsk levz Malatyje

Chetitsk levz Tell Aany


Po vye trojronom vyjednvan brit-skch diplomatov v Carihrade dosta-la koncom roku 1905 liverpoolska uni-verzita povolenie na vykopvkychetitskch pamiatok v strednomTurecku. Krtko nato bola u jej expe-dcia na ceste; viedol ju vznamnbritsk archeolg sir John Garstanga jej duou bol A. H. Sayce. Smero-vala do Boghazky. Priamo do hlav-nho mesta Chetitskej re pravda,bez toho, e by to tuila.

Garstangovi vak nebolo sden,aby tam zaboril r. Tureck sultnAbd el-Hamid II. sa toti pod dojmomerstvej zsielky trocha obstaronchkannov z Nemecka zrazu rozhodol,e preuke lskavos svojmu milo-vanmu a vernmu priateovi cisro-vi Wilhelmovi II., o ktorom vedel, em vek zujem o archeolgiu(okrem inch vestrannch zujmov,napr. o krniky, pancierovch grant-nikov, vnos svojich devtnstichskromnch vekostatkov, africkkolnie, svetovldu at. a v Tureckunajm o stavbu eleznice Berln Bagdad, na ktor zskal u roku 1889koncesiu pre Nemeck banku). Pretoodvolal ferman vydan Garstangovia udelil povolenie na vykopvkyv Boghazky jeho velienstvu nemec-kmu cisrovi alebo hociktormuz jeho poddanch, koho jeho velien-stvo samo ur.

Pochopitene, Angliania protesto-vali, prirodzene, v zujme slobodyvedeckho bdania. (Intelligence Ser-vice mala s archeolgmi v terne naj-lepie sksenosti, i slvny plukovnkLawrence, nekorunovan kr arab-

skho sveta, zaal svoju kariru naBlzkom vchode ako archeolg.)Garstanga potom sultn odkodnilnovm fermanom do Karchemiu.

Karchemi je kopec na pravom bre-hu Eufratu pri Derable a archeolgovvdy lkal. U pred tridsiatimi rokmi sana om zastavil na svojej ceste z roz-valn Ninive George Smith a naielbez vekho hadania pozoruhodnsoky, keramiku a npisy v chetit-skch hieroglyfoch. Tento mu s naj-vednejm anglickm menom boljednou z najnevednejch postvsvetovej orientalistiky. Pvodne bolrytcom v tlaiarni, po veeroch sanauil po asrsky, stal sa dozorcomv Britskom mzeu a objavil tamv nezaregistrovanch zbierkach tabu-ky s Eposom o Gilgameovi, jednouz najstarch literrnych pamiatokv dejinch udstva. Ke sa dal do ichtdia, zistil, e na jednej z nich jezaiatok prbehu o potope sveta, a totakmer tmi istmi slovami ako v Bib-lii, ktor vak vznikla ovea neskr netento epos. Pretoe v Anglicku vznik-lo pobrenie, e tm sa vlastne popie-ra, e Biblia je najstarm zdrojomviery a vedomost, ktorej autorov in-piroval sm Boh, vypsal londnskyDaily Telegraph cenu 1 000 libier ter-lingov pre nlezcu alieho textu; bolopredsa jasn, e takto loha jenesplniten, take dkaz o tom, eBiblia iba prevzala tento asrsko--babylonsk mtus, nebude monpredloi. Smith sa bez dlhho roz-mania vybral na kopec Kujundik,ktor v sebe skrval zrcaniny staro-vekho Ninive, kde tieto tabuky obja-

SLEP ULIKA VEDY

35

3.SLEP ULIKA

VEDY

Epos o Gilgameovi.Gilgame bojujes levom.


vili archeolgovia Layard a Rassam a stalo sa, o nikto neoakval: naielon povestn ihlu v kope sena a pri-viezol koniec eposu o Gilgameovi doLondna. Za alej vpravy ochorelna choleru a roku 1876 tridsaesro-n zomrel. Prli zavasu pre vedu, ajke za sebou zanechal okrem tohoepochlneho objavu desiatky tdia tucet knh.

Vprava liverpoolskej univerzityzamierila teda do Karchemiu, roz-loila svoje stany na pt kopca,leiaceho osamelo na iernej pra-chovej pti ako obrovsk, daomzmyt krtinec, a pustila sa do vyko-pvok. Pracovala spene a bez a-kost. Objavila plastiky a tabukys chetitskmi hieroglyfmi, ktorchvek odhadla na viac ako tridsa sto-ro. Odkryla hradby, dokazujce, eKarchemi bol chetitskou pohrani-nou pevnosou. Zozbierala vekmnostvo cennho archeologickhomaterilu, ktor sa stal neskr hlav-nm podkladom pre tyristostrnko-v Garstangovu Krajinu Chetitov. Jejlenovia sa mohli spokojne vrti doAnglicka, keby...

Keby sa neboli dozvedeli, o samedzitm stalo v Boghazky!

V Boghazky sa medzitm toti kopa-lo. A ke sa tam pni z liverpoolskejuniverzity na spiatonej ceste zasta-vili, aby urobili zdvorilostn nvtevuu svojich nemeckch kolegov, naliv narchlo postavenej drevenej bdemua s mokrm uterkom na holomchrbte, v klobku a rukaviciach, tra-nho komrmi a ltho od zimnice,ako prepisoval klinopisn texty dolatinky s takou ahkosou, s akouhovoril s Garstangom po anglicky.Koko tabuliek i fragmentov sa tunalo? Ke ste tak zvedav: mo-no p, mono desatisc!

Garstanga preiel prslovenanglick pokoj. Vedel, e jeho uenkolega nie je vemi zdvoril: to vakbolo neslchan. Ve nlez jednej--dvoch tabuliek za seznu vykopvoksa povaoval medzi archeolgmi zaspech, a ke sa vracala vek expe-dcia s desiatimi starostlivo zabalen-mi fragmentmi, hodnotilo sa to akovynikajci vedeck objav! A tento

mu zaokrhoval svoje nlezy na tis-ce... A o je najpodivnejie: hovorilist pravdu!

Volal sa Hugo Winckler, bol profe-sorom asriolgie na berlnskej uni-verzite, teda poddanm Wilhelma II.na ktorho preniesol rsky a pruskminister nboenstva a kultry kon-cesiu na vykopvky v Boghazky. Malvtedy nieo vye tyridsa (narodil saroku 1863) a ako asriolg svetovmeno; zaoberal sa aj egyptolgioua chetitolgiou (u ako dvadsase-demron publikoval vznamn prcuo el-amarnskom archve) a mal tienemal praktick sksenosti z vyko-pvok na Sidne (v rokoch 1903 1904). Prve pre tieto predpoklady honavrhla nemeck Predozijsk spolo-nos za vedceho boghazkyskejexpedcie.

Lene Winckler mal aj svoje chyby;tie m sce kad, ale u neho sa kopi-li v neobyajne neastnom zloen.Ako lovek bol neznanliv, bezzmyslu pre prcu v kolektve a cho-robne iarliv na spechy svojichpodriadench a kolegov. Ako vedecbol prli jednostranne zameran, zau-jmalo ho len psan slovo a vnivozastval teriu tzv. panbabylonizmu,poda ktorej vetko na svete, o stojza nieo, m svoje korene v Babylo-ne. Okrem toho bol antisemita, o jeu uenca a k tomu orientalistu prinaj-menom udn (ale to mu nebrnilo,aby sa dal financova idovskm ban-krom Simonom). K tomu vetkmubol nepevnho zdravia (nikdy sanespamtal z malrie, ktor dostalv Srii), neznal slnko a orientlnustravu, vdy sa ponhal (o jev Turecku vek chyba), pre vetko saneustle rozuoval a nemal najmenorganizan talent. Cel expedciuviedol tak diletantsky, ako sa len d alebo ned predstavi.

Najprv bolo to na jese 1905 savybral na prieskumn cestu. To bolov poriadku; vzal si vak so sebou lentoaletn potreby a organizanhovedceho pripravovanej vpravy Mac-ridy beja, ktorho objavil v Carihrad-skom mzeu. Obaja pni odili potomprvou triedou do Ankary, tam vystpi-li a snaili sa kpi kone. Podarilo saim to a o tri dni. Ako sedlo im predalnejak vtenk nieo, o by malo

VOJTECH ZAMAROVSK


36


ma svoje miesto v inventri stredo-vekej muiarne. Potom vyrazili sme-rom na vchod; p dn sa natriasalipri skvelom vkone tridsa kilometrovza de, spali najprv v zavivavenchchalupch a potom (pretoe tie zvie-ratk s ete dotieravejie ne srskikresania) v trochu istejch chlie-voch spolu s dobytkom. Osemnste-ho septembra dorazili do ciea. Uvtalich miestny vekostatkr Zia bej(podivn krenec aristokrata so sed-liakom) a a po bjenej hostine, priktorej sa nepouvali in prbory nedesa prstov (ako na dvore udovtaXIV.), sa smeli pozrie na tern.

Mnoho sa v Boghazky od Texie-rovch ias nezmenilo. Prechdzalizrcaninami, skmavo si prezeralivek levy a bojovnka pri brne spo-lonka im robil ronk, ktor kedysinaiel tak udn dotiku s obrz-kom, e ju poslal do Carihradu, kde sadostala do rk Macridy beja a vypy-tovali sa pastierov, i nevideli nejaktabuky s klinopisnmi alebo hierogly-fickmi textami. Nie, bej, ni tak!A o to m v ruke? sptal sa Mac-ridy bej jednho chlapca, ke sa muv rukch zablysla aksi repinka.Ni, povedal chlapec, zlomil ju nadva kusy, jeden hodil vekm oblkom

SLEP ULIKA VEDY

37

Boghazky, pozostatkyVekho chrmuv hlavnom mesteChetitov Chattuai


za zatlanou kozou a druh podal be-jovi: Toho je tu plno! Winckler pozrelna lomok a videl npis v klinovompsme!

Ke sa obyvatelia Boghazkydozvedeli, e tto dvaja bejovia hadajprve takto tabuky, zaali sa pred-ha v pozornosti. (O ich ochotea priateskom sprvan sa zmieuje uTexier.) Samozrejme, nenosili bejommal repinky, len vek, pekn, zvlpekne pokriaban. Tridsatyri ichmal u na druh de Winckler starost-livo zabalench vo svojom plecniaku!

Ba o viac! Jeden z ronkov hodoviedol na miesto, kde sa pamt,

e nedvno kopali nejak Frankovia.Winckler vedel, e tu bol niekto prednm, niekto prli netrpezliv, aby zdvi-hol veko vekho pokladu. Vbecsme sa na to nehnevali, pozname-nva Winckler, ktor sa in pre vet-ko hneval. Bolo mu jasn, e stojpred vekm objavom.

Na tret de vak musel pomana nvrat. Akosi zabudol, e sa semvybral prve pred poiatkom jesen-nch daov, ktor menia cesty v do-liach na div bystriny. So svojmpredbenm oukanm bol, pravda,vrcholne spokojn. Odchdzals dosia najvm nlezom chetit-skch psomnch pamiatok. A okremtoho: s ete vou ndejou!

K vlastnej expedcii dolo potom na jar1906. Predtm musel Winckler preko-na nemlo akost. Cisr, ktor svo-

je mecenstvo voi archeolgomobvykle prejavoval iba slvnostnmodovzdanm koncesie a vyslanm neja-kej cvinej lode vojnovho nmornc-tva pre odvoz vznamnch nlezov,siahol tentoraz do vrecka; pravda, nievemi hlboko. Ostatn prostriedkymusel Winckler zha sm. Nieodostal od svojho iaka W. Landaua,ktor mu financoval u sidnske vyko-pvky, nieo od Predozijskej spolo-nosti a Orientlneho vboru, o aliepeniaze sa musel obrti na nenvi-dench kolegov z berlnskeho Arche-ologickho stavu, ktorho vedci,profesor Otto Puchstein, ho urazil

samozrejmou poiadavkou, e privykopvkach mus bra zrete aj naarcheologick a umelecko-historickpoiadavky; chbajcich 30 000mariek dostal od vyie menovanhobankra Simona (vzal od neho ekbez toho, e by mu podal ruku). Pod-robil sa aj takej podmienke, e prijmedo svojej expedcie asistenta berln-skeho Archeologickho stavu (bolnm mlad Ludwig Curtius), pravda,bez prva na hocak zasahovanie.A tentoraz bol tak praktick, e nanvrh Macridy beja vzal so seboui kuchra, nejakho bulharskho pod-dstojnka, ktor sce nevedel vari, alevedel trochu po nemecky.

V druhom jlovom tdni u pre-chdzala Wincklerova expedcia zn-mymi cestami z Ankary na vchod,17. jla sa opakovala bjen hosti-na u Ziu beja, 19. jla zaal Wincklervykopvky. Hne v prvch doch sa

VOJTECH ZAMAROVSK


38

Chattua, pozostatkyBykkale, kde sa naiel

archv chetitskchvekokrov. Bossertovasnmka po vykopvkach

v roku 1937


dostal do konfliktu s robotnkmi, ktorsa in sprvali k nemu celkom pria-tesky, a ako uvdza Curtius, neza-slili si ani jeden z prvlastkov, kto-rmi ich astoval; k otvorenej vzburenedolo len vaka zsahu Ziu beja.

akany a rle zazvonili na Bjkka-le akropole tohto tajomnho mesta a Curtius s hrzou pozoroval, ako sarcaj mry a niia zklady tiscro-nch stavieb bez toho, e by sa niektonamhal urobi o len situan nrt.Winckler a Macridy bej tu postupovaliomnoho primitvnejie a nsilnejmspsobom ako kedysi Schliemannv Trji ale vtedy bol Schliemann sku-tone archeologick diletant, a odtch ias sa metdy archeolgie zjem-nili, zdokonalili, stali vedeckmi.U Wincklera a roku 1906 bol taktopostup vonkoncom neospravedlnite-n. Ostatne, cel jeho vedenie vyko-pvok sa obmedzilo na to, e palicouukzal miesto, kde sa m zaa kopa;od tej chvle sa tam neukzal.

Dal si postavi dreven bdua zaal psa dennk: zaznamenvaltam malikosti a zbytonosti, ktor bynikto neuverejnil, keby ich nenapsaltak slvny uenec. A ke do tejtobdy priniesli prv vykopan tabuku,viac z nej nevyiel.

Stail mu jedin pohad, aby videl,e npis na tejto tabuke je v klinovompsme a v babylonskej rei. Dal sateda nielen preta, ale i preloi!Aspo asriolgovi Wincklerovi.

Babylonina bola, ako vieme, predpdom Novobabylonskej re diplo-matickou reou na Blzkom vchode,podobne ako francztina pred dru-hou svetovou vojnou v Eurpe.A Winckler hne na mieste a takre-eno v okamihu objavenia tal dip-lomatick korepondenciu chetitskchkrov! Lebo to, o kurdsk robotncivynali z trob Bjkkale, nebolo niin ako listinn materil (ak sa daj lis-tinami nazva hlinen tabuky) zottneho archvu hlavnho mesta che-titskej re Chattuaa!

V prvch tabukch skr frag-mentoch boli len men, no menchetitskch panovnkov, ktor tu poprv raz vystpili z hlbn tiscronhozabudnutia. A veda tchto mien, kto-rch nositeov nebolo mono zatiaasovo zaradi, objavovali sa aj men

rznych hodnostrov, povedali bysme ministrov, miestodriteova generlov, so sprvami o ich inoch.Bolo to nesmierne prekvapujce:nieo tak sa nachdzalo na pdestarho Orientu prv raz! V Babyloniialebo Asrii naprklad nikde nezvazilnijak vojvodca, vdy iba panovnk.Nijak hodnostr neurobil nejakreformu, nijak miestodrite nedalvybudova nejak kanl, nijak sudcanevyniesol nejak rozsudok vdya vetko bolo dielom jedine samot-nho panovnka, kra krov, kratyroch strn sveta, Jeho Slnka.

Potom sa nali aj lomky tabulieks egyptskmi hieroglyfmi a postupnesa stle viac a viac mnoili tabukys klinovm psmom a v nezrozumite-nej rei, vemi pripomnajcej (Winck-lerovi dobre znme) tabuky kraArzavy z el-amarnskho archvu.Vtedy vyslovil prv, u vedecky pod-loen domnienku, ktor potom opa-koval v Oznamoch Nemeckej orien-tlnej spolonosti v decembri 1907: etieto listy, adresovan egyptskmufaranovi Amenhotepovi III. (otcoviAmenhotepa IV., ie Achnatona), snapsan po c h e t i t s k y.

Tabuky a fragmenty prichdzali doWincklerovej ponej pracovne plynulo,a keby bol nieo vedel o vtedajomposlednom slove v organizcii prie-myselnej vroby, bol by si zapsal dodennka: ako na beiacom pse.Nemali vak nijak svislos a Winck-ler sa vbec neudoval, kde sa ichberie tak mnostvo. Stonal, odhalmuchy, vymieal si mokr uterka prepoten rukavice ialen npadpracova pri 40 C v rukaviciach a prepisoval a prekladal babylonsktexty; ostatn ukladal stranou. (Tobola zrove cel registrcia.)

Tak sa blil de, o ktorom Wincklerpovedal, e by bez neho cel jehoivot nestl za ni jeden z naj-vznamnejch dn nielen v jeho ivo-te, ale v celej chetitolgii. Dajme sivak opsa tento dramatick okamihnm samm:

Da 20. augusta, asi po dvadsia-tich doch prce, dosiahla priekopa,vyhben do trkovho svahu kopca,jeden z prvch mrov sektora. Podnm sa nala pekne zachovan tabu-ka, ktor budila u svojm vzhadom

SLEP ULIKA VEDY

39


mnohosubn dojem. Jedin pohadna u a vetky moje ivotn skse-nosti sa prepadli do przdna. Tu st-lo, o in mohol lovek vyslovi lenartom alebo ako zbon prianie:Ramesse Vek pe Chattuiliovi...o vzjomnej zmluve! V poslednchdoch sa objavovalo sce oraz viacmalch lomkov, kde sa hovoriloo zmluve medzi obidvoma ttmi,avak tu sa teraz potvrdilo, e slvnazmluva, ktor sme poznali z hierogly-fickho zznamu na chrmovej stenev Karnaku, m by osvetlen i z dru-hej zmluvnej strany. Ramesse so svo-jimi titulmi a predkami, presne tak, akosa v texte zmluvy uvdza, pe Chat-tuiliovi, ktor sa tie presne tak titu-luje, a obsah listu sa doslovne kryjes paragrafmi zmluvy...

A Winckler pokrauje:Boli to zvltne pocity, s ktormi

som si mohol prve ja prezera tak-to dokument. Osemns rokov uply-nulo odvtedy, o som sa vo vtedajommzeu v Bulaku zoznmil s arzav-skm listom z el-Amarny... Vtedy sompri skman skutonost, objavenchnlezmi z el-Amarny, vyslovil dohad,e Ramesseho zmluva by mohla byod samho zaiatku vyhotoven i v kli-novom psme, a teraz som dral v rukejeden z listov, ktor si o tom (tto dva-ja panovnci) vymenili v najkrajomklinopise a v dobrej babylonine! Bolato zvltna zhoda okolnost v ivoteloveka, ke to, o kedysi objavil priprvom vstupe na orientlnu pduv Egypte, naiel teraz potvrden v srd-ci Malej zie. Zzrakom sa mohlo zdatakto stretnutie, ako osud v rozprv-ke z Tisc a jednej noci !

Winckler tu neurobil bodku, len poml-ku. Musme vak citt z jeho lnkuDo Boghazky prerui, aby sme siuvedomili dosah tohto objavu. Nebo-la to ete egyptsko-chetitsk zmluvao mieri a priatestve, bola to len, akoby sme dnes povedali, jedna z diplo-matickch nt, vymenench medzipanovnkmi tchto dvoch r s nvr-hom textu medzittnej zmluvy, ktorhodlali uzavrie.

Tto zmluvu neskr skutone uzavrelia vyhotovili v dvoch zneniach (v obi-dvoch pravdepodobne po babylonsky).

Egyptsk znenie poznme lenz prekladu, z chetitskho sa naloprvch trns paragrafov opsanchz originlu na vek hlinen tabuku.

Nebolo by prejavom ohadu k ita-teovi, keby sme ho odkzali a najedenstu kapitolu, kde je vklad his-torickch svislost a vlastn miestona rozbor tejto zmluvy, a povieme siniekoko slov vopred:

Na rozdiel od naich zvyklost primedzinrodnch zmluvch obidveznenia nie s toton; najm vodnkapitoly s prispsoben potrebmttnej propagandy jednej i druhejzmluvnej strany. Poda egyptskej ver-zie prili do Egypta chetitsk vyslanciTarteub a Ramose (vimnime si:zase men chetitskch hodnostrov;na egyptskej strane vystupuje vdylen sm faran), aby Jeho Velien-stvo Ramesseho, tohto bka medzivladrmi, ktor kladie svoje hranicev kadej krajine, kam chce, poprosilio mier. (To bk nie je nadvka, aletitul, a to s tmi hranicami je bu pre-jav plnej nekritickosti, alebo zmyslupre humor Ramesseho prve Che-titi v slvnej bitke pri Kadei odrazili!)

A teraz nasleduj tituly a z nich vid-me nielen rodokmene, ale aj rovno-vhu sl:

Zmluva, ktor urobil vek vldcaChetitov, mocn Chattuili, synMurilia, mocnho vekho vldcuChetitov, a vnuk uppiluliuima, moc-nho vldcu Chetitov, na striebornejtabuke s Ramessem, mocnm ve-km vldcom Egypta, synom Setchi-ho, mocnho vekho vldcu Egypta,a vnukom Ramesseho, mocnho ve-kho vldcu Egypta; dobr zmluvao mieri a bratstve, ktor zaklad miermedzi nimi na ven asy.

Ako rovn s rovnm tu vystupujehistrii in neznmy Chattuili a naj-v panovnk starovekho Egypta!Ale tto zmluva je zaujmav nielentm. Je to prv medzittna zmluvav dejinch, ktor sa zachovala, a zro-ve prv medzittna zmluva o ve-nom mieri.

Ba o viac: prv a na dobrch3 000 rokov zrove posledn medzittna mierov zmluva, ktornebola nikdy poruen!

Obsah tejto zmluvy je nemenejzaujmav svojou modernosou, ak

VOJTECH ZAMAROVSK


40


meme poui toto slovo. Obidvestrany sa zavzuj, e nepoved pro-ti sebe ton vojnu, e si v prpadetoku tretej strany na hociktor z nichvzjomne pomu a e ak jeden mu,alebo tie dvaja, alebo traja, z krajinyegyptskej uteie a prde k vekmuvldcovi krajiny Chetitskej, nech hovek vldca Chetitov zatkne a ddovies sp k Ramessemu, vekmuvldcovi Egypta. Avak kto bude pri-veden k Ramessemu, vekmu vld-covi, ten nech nie je zo svojho zloinuobalovan a ani jeho dom nech nieje znien, ani jeho ena a jeho detinech nie s zahuben, ani on nech nieje zabit ani pokoden, a to ani naoiach, ani na uiach, ani na stach,ani na nohch, a nech nie je obalo-van z nijakho zloinu. K rovnakejprvnej pomoci pri vydvan chetit-skch uteencov sa zavzujei Ramesse a rovnak amnestiu sa imzavzuje udeli i Chattuili.

Zmluva sa kon sankciou: Ktonaru tieto slov, ktor stoja na tejtostriebornej tabuke pre krajinu chetit-sk i krajinu egyptsk, kto ich neza-chov, tomu nech dom, zem i slu-obnkov zni tisc bohov chetitskchi tisc bohov egyptskch!

Divme sa Wincklerovi, ktor si prispomienke na npis v Ramessehochrme v Karnaku ihne uvedomildosah objavu tohto hlinenho listu, ebol vo vytren a pripadal si ako v roz-prvke?

a napriek tomu mal budci rok pri-nies ete nieo rozprvkovejie!

Tak znie pokraovanie onej pre-ruenej Wincklerovej vety. A grama-ticky neobvykl komparatv je tu cel-kom na mieste. Rok 1907 priniesoltoti najv archeologick objav sto-roia.

Tureck robotnci vyniesli na svetloda vye 10 000 tabuliek a fragmen-tov. A z nich vystupovali chetitskpanovnci, vojvodcovia a diplomati,chetitsk tty, mest a pevnosti, che-titsk vekazi, historici a bsnici, abynm dosvedili svoju existenciu. Exis-tenciu desiatok generci dosia tak-mer neznmeho nroda, naplneninorodou prcou i krvavmi bojmi,vekolepmi tvorivmi inmi i malicher-

nm haterenm, skvelmi stavbamii nezmyselnm nienm, existenciu skrtka udsk.

Ak oznaila svetov tla Winckle-rov (a aby sme boli spravodliv, dodaj-me: a Macridyho) nlez v Boghazkyza najv archeologick objav sto-roia, vonkoncom neprehala. Hocisa to stalo na samom zaiatku dvad-siateho storoia, ostva to v platnos-ti dodnes.

Samozrejme, e od roku 1907dodnes dolo k alm vekm arche-ologickm objavom vo vetkchktoch sveta. Anglian Evans vykopalkrovsk palc v Knosse na Krte,

povesami opraden Minoov labyrint.Nemec Koldewey vykopal zkladyslvnej Babylonskej vee a babylon-skch hradieb, ktor povaoval antic-k svet za druh div sveta. Ruska sovietski archeolgovia vykopalihrady a stavby mocnho starovekhottu Urartu. Anglick a indick arche-olgovia objavili prastar kultruv povod Indu, mest a umeleckpamiatky v Mohendo-dare a Harap-pe. Franczi preskmali monumentl-ne dokumenty angkorskej kultryKhmerov, Angliania zrcaniny erno-skch hradov a opevnench zlatchban v Zimbabwe. Americk archeol-govia objavili nov pyramdy v yuca-tanskch dungliach Mexika, npisy

SLEP ULIKA VEDY

41

Anglick archeolgArthur Evans, ktor dlhroky viedol vskumyKnossu na Krte


krovnej zo Sby v juhoarabskej p-ti a N

Documents

Zamarovský-V.---Za-tajomstvom-ríše-Chetitov