Zborník príspevkov

Univerzita J. Selyeho v KomrneEkonomick fakulta

Podnikanie vkonkurennom

prostredZbornk prspevkov z vedeckho seminra

konanho 13. februra 2012

Komrno, 2012

Univerzita J. Selyeho v KomrneEkonomick fakulta

Podnikanie v konkurennom

prostredZbornk prspevkov z vedeckho seminra

konanho 13. februra 2012

Komrno, 2012

Redakn a zostavovatesk prce:Ing. et Bc. Ladislav Mura, PhD. a doc. PhDr. Zoltn Rzsa, PhD.

Recenzen :Ing. et Bc. Ladislav Mura, PhD.,doc. PhDr. Zoltn Rzsa, PhD.,Ing. Norbert Gyurin, PhD.,Ing. Katarna Vghov, PhD.,Mgr. Szilrd Snta, PhD.,PhDr. Erika Seres Huszrik,PhDr. Enik Dobai Korcsmros

Za odborn a jazykov pravu zodpovedaj autori prspevkov.

Vydal:Univerzita J. Selyeho v KomrneEkonomick fakultaBratislavsk cesta 3322,945 01 KomrnoTel.: +421/35 3260695

Tla:Intitt aplikovanho manamentuJesenskho 2, 911 01 Trennwww.crr.sk

ISBN: 978-80-8122-025-8

Ciele vedeckho seminra s medzinrodnou asou

vmena nzorov, teoretickch poznatkov a praktickch sksenost z oblasti podnika-

nia v turbulentnom, konkurennom prostred, medzinrodnho podnikania,

prezentcia priebench vsledkov vskumu astnkov seminra v jednotlivch od-

bornch sekcich,

nadviazanie a prehbenie vzahov nielen s domcimi, ale i zahraninmi univerzita-

mi, vedecko-vskumnmi oddeleniami a podnikateskou praxou.

Tema ck zameranie konferencieRecenzovan prspevky s zaraden poda odbornho zamerania do jednotlivch sekci:

1. Ekonmia, Ekonomika a Financie

2. Manament, Marketing, Cestovn ruch

3. Kvantitatvne metdy v ekonmii a manamente

4. Podnikatesk etika, Spoloensky zodpovedn podnikanie, Interkultrna komunik-

ciaVstupom z konferencie je zbornk abstraktov s ISBN a zbornk prspevkov v plnom znen s ISBN v elektronickej podobe.

Medzinrodn vedeck vbor:doc. RNDr. Jnos Tth, PhD,. rektor UJS, EF UJS v Komrneprof. Dr. Ing. Imrich Okenka, PhD., prorektor pre rozvoj, EF UJS v KomrneRNDr. Jzsef Bukor, PhD., poveren dekan EF UJS v Komrnedoc. Ing. Pavol Schwarcz, PhD., FERR SPU Nitradoc. PhDr. Zoltn Rzsa, PhD., VEMvs v Bratislavedoc. Mgr. Anton Heretik, PhD., FF UK v BratislaveDr. Ing. Jn Buleca, PhD., EF TUKE v KoiciachPhDr. ubo Trk, PhD., FF UKF v Nitreprof. Ing. Jan irok, CSc,. EF VB-TU v Ostrav, esk republikaIng. Tom Lster, Ph.D., FIS VE Praha, esk republikadoc. Dr. Zsolt Tgla, Ph.D., Kroly Robert College Gyngys, Maarskodoc. Dr. Ivan Mihajlovi, Ph.D., University of Belgrade, Srbsko

Organizan vbor:Ing. et Bc. Ladislav Mura, PhD., poveren prodekan EF pre vedu a vskum, predseda vboruIng. Norbert Gyurin, PhD., EF UJSIng. Katarna Vghov, PhD., EF UJSPhDr. Erika Seres Huszrik, EF UJSMgr. Szilrd Snta, PhD., EF UJS

7Obsah

1. SekciaA versenykpessg fogalmnak rtelmezse a szakirodalomban 14

Imrich Antalk

Par cipcia muov na rodiovskej dovolenke empirick vskum v Maarsku a Slovensku 26

Andrea Bencsik, Tmea Juhsz, Renta Machov

Rozhodovanie o inovcich 36

Mria Brezniov

Transforman proces podniku od vstupov po vstupy 45

Enik Dobai Korcsmros

Postavenie sekundrneho prva Eurpskej nie v harmonizcii dane z pridanej hodnoty 55

Norbert Gyurin

Vybran aspekty klastrovch inicia v 62

Katarna Haviernikov

Metodologick vchodisk a prak ck aspekty fi nannho riadenia 71

Klaudia Jandk Rohlov

A kutats-fejleszts, mint a versenykpessg meghatroz eleme 77

Pter Karcsony, Mria Varga

The tax system and its impact on the development of small and medium enterprises 85

Katarna Krov

Open source pecifi ck forma otvorenej inovcie 91

Adam Madlek

8Efek vnos implementcie ak vnej poli ky trhu prce 97

Renta Machov, Katarna Vghov

Stratgia podnikania v konkurennom prostred malch a strednch podnikov 107

Darina Matiskov, Vincent Perel

Analza ekonomickej efek vnos ponohospodrstva na Slovensku 115

Jana Mikloviov, Silvia Mikloviov, Andrej Jahntek

Najastejie diskutovan ekonomick otzky tchto dn 125

Alena Paulikov

Vyuitenos elektronickch knh vo vube manarsky a ekonomicky zameranch predmetov 131

Zoltn Rzsa

Zamestnaneck par cipcia ako inova vny prstup v riaden podniku 138

Marin Sekerk

Priame zahranin inves cie ako determinant regionlneho rozvoja 147

Jana Sochukov

Benchmarking podnikov na bze prepojenia fi nannch a nefi nannch ukazovateov 154

Petra Solrov

A migrci okai s hatsai. Elmletek s kvetkeztetsek. 161

Ingrid Szab

2. SekciaReklama ako forma socilnej komunikcie 169

Lucia Alchusov, Zuzana Alchusov

Autipari beszllti hlzatok menedzsmentjnek vizsglata 174

Andrea Bencsik

9Dleitos nehmatatench zdrojov v znalostnom manamente 185

Michal Bzik

Ver klne rozdelenie spolonos ako metda rastu efek vity odvetvia 194

Andrej Dani

Marke ng v kontexte medilnej vchovy 204

Miroslava Gregov

Vznam intelektulneho kapitlu v rozvoji cestovnho ruchu 209

Adriana Grenkov, Jana pankov

Internetov & mobiln marke ng 217

Ivana Gubrick

Internetov marke ngov stratgia a jej dleitos pre rozvoj spolonos 224

Romana Hricov

A csomagols szerepe az lemiszerek rtkestsben 229

Erika Seres Huszrik

Krea vny manament v rmci ak vt Eurpskych spolonos 238

Hana Jankov

Trszerkezet s a tuds trbeni ramlsa 247

Silvia Kosr

Marke ngov audit bankovnho makroprosted 255

Vclav Kupec

Atribty environmentlneho marke ngu a ich vplyv na spotrebiteov 261

Alena Kus

Vplyv truktry podniku a ekonomickho cyklu na inovcie 270

Juraj Lazov

10

Masmedilne vzory vo vzahu k adolescentom 280

Andrea Leskov

Tudsmenedzsment 2.0 ltjogosultsga 287

Andrs Lvai

Martke ng na podporu transru vedecko technickch poznatkov 297

Jn Michalko

Aspekty manarskeho rozhodovania o prieniku na zahranin trhy 304

Ladislav Mura

Determinanty ovplyvujce zaloenie oblastnej organizcie cestovnho ruchu v severovchodnej as Slovenska a prnosy z jej zaloenia 311

Jana Rosiov

Des ncia cestovnho ruchu 321

Zoltn eben

Monos vyui a marke ngovej komunikcie v samosprve 327

Loreta Schwarczov, Pavol Schwarcz

3. SekciaNahliadnu e do kauzlnych vzahov medzi zamestnanosou verejnho sektora a skromnho sektora 333

Martin Boa, Peter Bilka

Bankopoistenie, stupne spoluprce a ich exaktn hodnotenie 344

Margarta Ivanov

Nvrh prstupovho systmu s vyui m HF RFID technolgie 353

Peter Knuth, Romana Hricov

GIS (trinforma kai) mdszerek zle alkalmazsnak lehetsgei 358

Andrs Kovcs

11

Analza spotreby domcnos 367

Renta Prokeinov

Metodologick vchodisk a prak ck aspekty fi nannho riadenia 376

Klaudia Jandk Rohlov

Kvan fi kcia efek vnos verejnho sektora v rmci krajn Eurpskej nie 383

Zlata Vaovsk

4. SekciaEduca on in Area of Crisis Management and Corporate Social Responsibility

394

Jaroslav Bednrik, Denisa Jnoov

Kultra s vezets a funkcionalizmus tkrben 400

Zsuzsanna Csiba

Spoloensky zodpovedn podnikanie a mdi 406

Alexandra Gaicov

Language and Popular CultureA Case Study of the Infl uence of English in the Language of Hungarian Popular Culture 412

Andrej Hevesi, Vanda Papp

Firemn fi lantropia ako sas konceptu spoloensky zodpovednho podnikania 421

Vladimra Juriov

Kresansk poa e kultry 428

Mria Klobuick

Komunikcia Vysokej koly 434

Denisa Kraoviov

CSR a jej vnmn studenty V v R 441

Vilm Kunz

12

E ck a prosocilny rozmer komunikcie 450

Igor Lomnick

Filantropia nstroj spoloensky zodpovednho podnikania 458

Lucia Mrvov

E ka podnikateskch subjektov 470

Roman Pauliek

Sasn stav a perspek vy uplatovania podnikateskej e ky 482

Monika Rzsov

Spoloensk zodpovednos v marke ngu a konkurencieschopnos fi riem 489

Romana Sadloov, Vclav Kupec

Az interkulturlis kommunikci csdje s fantasz kum az j Zrnyiszban 499

Szilrd Snta, Lilla Fehr

Szimbolizmus Charlo e Gilman Perkins A srga tapta c. elbeszlsben 506

Mnika Simon, Zsuzsanna Tth

E ck a spoloensky zodpovedn podnikanie 513

Jana pankov, Adriana Grenkov

1. Sekcia

14

A versenykpessg fogalmnak rtelmezse a szakirodalomban

Imrich Antalk

Selye Jnos Egyetem, Gazdasgtudomnyi Kar, Kzgazdasgtudomnyi tanszk, Komrom, Szlovkia; [email protected]

Absztrakt

A tanulmny a versenykpessg fogalmnak meghatrozsaival foglalkozik. A versenykpessg fogalmnak rtel-mezse a szakirodalomban tbbfle mdon, tbbfle szinten rtelmezett. Tallkozhatunk nemzetgazdasgi, regio-nlis, vllalati szint versenykpessg rtelmezsekkel egyarnt. Tallkozhatunk a versenykpessget mr md-szerek s a versenykpessgi rangsorok alapjt kpez meghatrozsokkal s modellekkel. A versenykpessg nvelse gyakran elhangzik gazdasgpolitikai stratgik kialaktsnl, elhangzik a vllalatok kzti versennyel kapcsolatosan, elhangzik rgik viszonylatban. A nemzetkzi s a hazai szakirodalomban egyarnt tallkozha-tunk versenykpessg meghatrozsokkal s defi ncikkal. A meghatrozsok logikja gyakran keveredik egyms-sal s flrertsekre adhat okot. Egy egysges versenykpessg defi nci tovbbra is hinyzik, tudomnyos megfo-galmazsnak lehetsge pedig ktsges. A tanulmny segt a defi ncik s meghatrozsok kzti eligazodsban.

Kulcsszavak: versenykpessg; nemzetgazdasgi versenykpessg; vllalati versenykpessg

Bevezets s a tanulmny clja

Napjainkban let szinte minden terletn egyre gyakrabban elhangzik a verseny-

kpessg fogalma. A tanulmny a gazdasgi versenykpessg defi nciinak, meghatroz-

sainak, rtelmezseinek krljrst tzte ki clul a rendelkezsre ll szakirodalmi forrsok

alapjn. A tanulmny a versenykpessg hrom szintjn vizsgldik. Ez a hrom szint a ver-

senykpessg makroszintje (nemzetgazdasgi szint), regionlis szintje, valamint mikroszint-

je (vllalati szint, termk s termkcsoport).

Felhasznlt irodalom s mdszerek

A tanulmny mdszerknt a szekunder forrsok elemzst, a versenykpessg fogal-

mval foglalkoz szakirodalom ttekintst tzi ki cljul, majd a feldolgozott irodalom ala-

pjn von le kvetkeztetseket a versenykpessgi kutatsok jelenlegi llsrl s a verseny-

kpessg-kutats f irnyairl, valamint a versenykpessg-fogalom rtelmezsnek aktulis

llsrl.

A versenykpessg fogalma a szakirodalomban

A versenykpessg, mint fogalom a nemzetkzi szakirodalomban elgg tisztzat-

lan, nincsen egysges defi nci, tbbfle megkzeltsmddal is tallkozhatunk.[1], [2], [3]

15

A klnbz megkzeltsek tbb klnbz csoportostsval tallkozhatunk a szakiroda-

lomban. Somogyi Mrta a klnbz megkzeltsek rendszerezsre tett ksrletet, majd

sajt versenykpessg defi ncit alkotott. Tbb dimenzi mentn csoportostotta a megk-

zeltseket. Az egyik ilyen dimenzi a kzgazdasgtani vagy gazdlkodstani megkzelts.

A msik dimenzi a versenykpessg szintjre vonatkozan trtnt. Itt nemzetgazdasgi, re-

gionlis, gazati, vllalati s termk-, ill. termkcsoport szint jelennek meg, valamint vannak

olyan megkzeltsek is melyek egy szinthez sem kapcsolhatak szorosan. A harmadik di-

menzi a megkzelts jellegre vonatkozik, miszerint ex post, ex ante, vagy mindkt jelleg-

gel br-e a megkzelts, esetleg egyikkel sincsen felruhzva. [4]

1. bra: Versenykpessg defi ncik kzeltsmd, jelleg s szintek szerinti csoportostsban. [4]

Kzgazdasgtani megkzeltsek alatt valamely kzgazdasgi irnyzatra pt, mg

gazdlkodstaninak a megfi gyelhet gazdasgi folyamatok s vllalati stratgik jellemzit

ltalnostva a defi nci kidolgozsra trekv megkzeltsek rtelmezhetek [5]. Ex post

jelleggel br modellnek a versenykpessget, mint a versenyben elrt sikert rtelmez, ex

ante jelleggel br rtelmezsek pedig a versenykpessgre, mint a versenyben val helytl-

ls kpessgre, mint elfelttelre tekint megkzeltsek tekinthetek. [6]

Az orszgok s nemzetgazdasgok versenykpessge

A nemzetgazdasgi szint versenykpessg fogalmval kapcsolatosan klnbsget

kell tennnk az orszgok s a nemzetgazdasgok versenykpessge kztt. Egy orszg verse-

nykpessgt leginkbb a trsadalmat alkot, az orszg terletn l lakossg jltnek vl-

tozsval lehet jellemezni, mg a gazdasg csupn a trsadalom egyik alrendszere s a gazda-

sgi versenykpessg alakulsa nem magyarzhatja egy az egyben az orszgban tapasztalhat

16

jlt vltozst, csupn elsegtheti azt. A legtbb gazdasgi versenykpessg defi nci p-

pen ezrt sszekti a versenykpessg fogalmt a lakossg jltnek alakulsval, de nem

felttlen helyesen.

Az OECD (The Organisation for Economic Cooperation and Development) a nemzet-

gazdasg versenykpessgt a nemzetgazdasg ltal ellltott termkek s szolgltatsok

tisztessges versenyben, nemzetkzi piacokon val rtkesthetsgt jelenti. A reljvede-

lem termelsnek fenntarthatsgaknt/nvelseknt rtelmezi a versenykpessg fogalmt.

[7] Az OECD meghatrozsa szerint a versenykpessg egy orszg azon elnyeinek vagy

htrnyainak a mrtke, amely mellett kpes rtkesteni ruit a nemzetkzi piacokon. Az

OECD titkrsga a versenykpessget a belfldi s a klfldi feldolgoziparban ellltott

fogyaszti termkrak s a termkegysgre es munkaerkltsg kzs valutban kifejezett

klnbsgeknt hatrozza meg. [8]

Michel Porter munkssgnak eredmnye az gynevezett gymntmodell. A modell

alapjn Porter szerint ngy tnyezcsoport hatrozza meg, hogy mely ipargak lesznek egy

adott orszgban sikeresek, kt tnyez pedig hatssal lehet rjuk. A ngy tnyezcsoport

a termelsi tnyezk, kereslet, kapcsold s tmogat szektorok jelenlte s hatsa, vala-

mint a vllalatok stratgii, struktrja s a kztk lv verseny. A kt hatssal lv tnye-

z pedig a kormnyzat s a lehetsgek csoportja. A kormnyzat annl fontosabb s nagyobb

hats, minl fejletlenebb egy llam, a lehetsgek pedig vletlenszeren jelentkez tnye-

zket takarnak. Porter egy orszg gazdasgi fejldst az egyre kifi nomultabb versenyelnyt

biztost s magasabb termelkenysg szegmensek s ipargak fel val elmozdulsban lt-

ta. Az orszgokat ez alapjn erforrsok, befektetsek, innovci s a jlt, mint tnyez ve-

zrelte nemzetgazdasgokra osztotta. Munkssga a versenykpessget mr Vilggazdasgi

Frum modelljnek alapja lett. [9]

17

2. bra: A gymntmodell. [9]

Paul Krugman a nemzetgazdasgi versenykpessggel val foglalkozst felesleges-

nek tartja, azt lltja, hogy a versenykpessg csak vllalatok esetben rtelmezhet, valamint

a versenykpessgre a termelkenysggel rokon rtelm kifejezsknt tekint. [10] Krugman

vllalati versenykpessgi megkzeltst, miszerint a versenykpessg fogalma csak vlla-

latokra rtelmezhet, hiszen ha egy vllalat sikertelen, akkor kiszll az zletbl s felszmol-

jk, de egy orszg sosem hagyhat fel a gazdasgi tevkenysgek folytatsval. Krugman sze-

rint emiatt nem rdemes a versenykpessget orszgokra rtelmezni s mrni sem azt. [11]

A WEF (World Economic Forum) ltal vente megjelentetett versenykpessgi jelen-

tsben a szervezet egy orszg versenykpessgt az intzmnyek, eljrsok s olyan tnye-

zk kombincijaknt rtelmezi, melyek az orszg termelkenysgt meghatrozzk. [12]

Az IMD (Institute for Management Development) defi ncija versenykpessgen azon

llami politikk sszessge hatrozza meg, amelyek befolysoljk s formljk a gazdasgi

s trsadalmi fejldst s ezen keresztl a lakossg letsznvonalt. [13]

A versenykpessg fogalmval kapcsolatosan Garelli kihangslyozza, hogy klnbsg

van a gazdasgi teljestmny s a versenykpessg fogalma kzt, mivel a gazdasgi telje-

stmny a mltbeli dntsek jelenlegi eredmnyeit mutatja, mg a versenykpessg a jvre

val felkszltsget jellemzi.[14]

Csath Magdolna azt mondja, hogy a versenykpessg csupn egy eszkz ahhoz, hogy

az orszg teljes lakossga jobban lhessen. Egyenslyt kell tallni a gazdasgi nvekeds s

18

a jlt kzt.[15]

Az ttanulmnyozott defi ncik alapjn egy orszg versenykpessgt a gazdasg

versenykpessge meghatrozza ugyan, de ez csupn egy a tbbi alrendszer mellett, ame-

lyek elsegthetik egy orszg versenykpes mkdst. A gazdasg versenykpessge hat

a tbbi alrendszerre (politika, jog, tudomny, kultra), de ugyangy a tbbi alrendszer is ki-

hat a gazdasg versenykpessgre. A nemzetgazdasg versenykpessgnek rtelmezsei-

bl a termkek/szolgltatsok nemzetkzi rtkesthetsgt, a termelkenysg nvekedst,

a nemzetgazdasg gazdasgi krnyezett befolysol tnyezinek alakulst, valamint a j-

vre val felkszltsget ragadhatjuk ki, mint kulcsfogalmakat.

Regionlis versenykpessg rtelmezsek

A regionlis versenykpessg fogalmt Lengyel Imre az albbi mdon defi nilja: Ny-

itott gazdasgban a rgik kpessge relatve magas jvedelem s relatve magas foglalkozta-

tottsgi szint ltrehozsra [16]

3. bra: A regionlis versenykpessg piramis-modellje. [16]

Lengyel Imre piramis-modellt alaktott ki, mellyel a rgik sszemrhetv vlnak,

de egyben a jvbeli fejldsi lehetsgekre, irnyokra is kvetkeztetni lehet a segtsgk-

kel. A piramis alapjt a rgi sikeressgt alakt faktorok kpezik, melyek hosszabb tvon

19

meghatrozzk a rgi versenykpessgt, ezek felett n. alaptnyezk tallhatak, melyek

rvidebb idtvon hatnak s gazdasgfejlesztsi programokkal vltoztathatk, ezekre alap-

kategrik plnek, melyek a megvalsult versenykpessget mutatjk, a korbbi idszak t-

nyezinek eredmnye. A piramis cscsn az elrend cl tallhat. A piramis-modell egy lo-

gikai keretet jelent, amely ltalnos tnyezket foglal magba, de minden egyes rgi egyedi

jellegzetessgekkel is br, amelyek az adott rgi versenykpessgnek javtsnl egyedileg

rtkelendek. A piramis modellt a 3. bra szemllteti. [17]

A regionlis versenykpessg rtelmezsvel kapcsolatosan Martin s mtsai. A rgi-

kat a npsrsg s a GDP nvekedsi teme mentn soroltk be rgitpusokba (kozmopo-

lita rgik, specilis vrosrgik, dinamikus rgik, kiegyenslyozott rgik, pihen rgik,

rurlis rgik). NUTS2-es szinten pedig hrom rgitpust azonostottak be, melyek ms-ms

elnykre alapozva vesznek rszt a nemzetkzi versenyben:

1. Termel gazatok rgija kzepes jvedelmi szinttel lerhat terletek, melyek ver-

senyelnykknt az olcsbb inputokat, kiplt infrastruktrt, olcs humn erfor-

rst hasznljk ki. Kzepes npsrsggel s tlagos GDP-nvekedsi temmel jel-

lemezhet terlet.

2. Nvekv mrethozadk rgik versenyelnyket leginkbb a magas kpzettsg

munkaer, beszlltk elrhetsge, piacmret hatrozza meg. Magas GDP-nveke-

dsi temmel s kzepes npsrsggel jellemezhet terletek.

3. Rgi, mint tudskzpont magas GDP nvekedsi tem s relatve magas npsr-

sg jellemzi ezeket a terleteket. K+F s innovci magas szintje jellemzi ket, nyi-

tottak a nemzetkzi kapcsolatokra. [18]

20

4. bra: Eltr rgik versenykpessgt magyarz modellek.[18]

Martin s mtsai. ttekintettk a versenykpessggel foglalkoz kzgazdasgi elmle-

teket s mindhrom rgitpus esetben beazonostottk azokat az elmleteket, melyekkel az

adott rgitpusban a gazdasgi nvekeds magyarzhat. A tnyezket magyarz modellt

a 4. bra mutatja. [18]

A regionlis versenykpessggel foglalkoz elmletek alapjn leszrhet, hogy elt-

r tpus rgik lteznek, melyekben a gazdasgi nvekeds s a versenykpessg alakulst

ms-ms kzgazdasgi elmlettel lehet magyarzni, ez ltl az egyes rgitpusokban ms-

ms szempontok kell, hogy rvnyesljenek a versenykpessg javtsra kidolgozott strat-

gik kialaktsakor. A rgik egyedi jellemzkkel brnak, melyeket fi gyelembe kell venni az

adott rgi sikeressgi faktorainak vizsglatakor, hiszen e tnyezk alaktjk a rvidebb id-

tvon hat tnyezket, melyek a hosszabb idtvon hat jellemzkn keresztl a verseny-

kpessg-nvels, mint eszkz s a clknt kitztt jltemelkeds irnyba hatnak.

Vllala versenykpessg rtelmezsek

A vllalati versenykpessg fogalmt a Budapesti Corvinus Egyetem Versenykpes-

sg Kutat Kzpontjnak munkatrsai az albbi mdon fogalmaztk meg a ketts rtkte-

remts (fogyaszti s tulajdonosi) elmletre alapozva:

21

A vllalatok versenykpessge abban ll, hogy a trsadalmi normk betartsval gy

knljanak termkeket a fogyasztknak, hogy azok hajlandk legyenek ezekrt a versenytr-

saknl nagyobb jvedelmezsget br rat kifi zetni. Ennek felttele, hogy a vllalatok oly

mdon legyenek kpesek alkalmazkodni a kls s bels vltozsokhoz, hogy a piaci verse-

nykritriumokat a versenytrsaiknl kedvezbben tudjk teljesteni. [19]

Vllalati megkzeltst alkalmazott korai munkiban Michael Porter is, valamint be-

vezette a kompetitv elny fogalmt, amely alatt olyan tartsan fenntarthat tnyezket rtett,

amelyeket a versenytrsak nem tudnak ellenslyozni. [20] Porter a versenykpessg lers-

ra az n. 5 tnyezs modellt alkotta meg, amelyet Hovnyi fejlesztett tovbb. Hovnyi mo-

delljben a STEEPLE-elemzst (politikai, trsadalmi, gazdasgi, trsadalmi, technikai, jogi,

oktatsi tnyezk) alkalmazta, valamint az j menedzsmentmdszerek, az immaterilis javak

szerepnek nvekedse, versenyelemzsi, erssg-gyengesg feltrsi, rintett vizsglati ele-

mekkel, a nemzetkzi krnyezetben vgbemen hatslncok hatsaira val fi gyelemfelhvs-

sal bvtette a versenykpessgi modellt. [21] A modellt az 5. bra mutatja.

5. bra: A vllalati versenykpessg modellje.

Forrs: Hovnyi, 1999 [22]

22

Somogyi Mrta versenykpessg defi ncija alapjn rtelmezsben versenykpes

vllalatnak szmt az a vllalat, amely versenykpes termket llt el vagy rtkest; tart-

san nyeresget realizl, jelenlegi piacain rszesedse lland vagy nvekv. A versenykpes

vllalat az trendezd piacokon s j piaci szegmensekben piaci pozcit szerez s megtar-

tja vagy nveli azt, kpes a kls s bels krnyezetben bekvetkez vagy valsznsthe-

ten bekvetkez vltozsokra proaktvan vagy reaktvan reaglni. Elegend s megfelel

minsg erforrssal rendelkezik a versenyben trtn helytllshoz, piacbvtsi s pia-

cintegrlsi szndkkal alkalmas koopercira, nemzetkziesedre, termkportflija, vala-

mint materilis s immaterilis erforrsai rvn kpess vlhat arra, hogy a jvben is me-

gtarthassa piaci pozcijt s a vltozsokra val reaglsi kpessgt. [23]

A vllalati versenykpessg meghatrozsok alapjn leszrhetjk, hogy a vllalati

versenykpessg fogalmval szorosan sszefgg a trsadalmi normk betartsnak, a krny-

ezethez val alkalmazkodsnak, a jvedelmezsg krdskrnek, a versenykritriumoknak

versenytrsaknl val jobb megfelelsnek, versenykpes termknek, nvekedsi lehets-

geknek s tovbbi, a tevkenysg folytatshoz szksges erforrsoknak a vllalatnl val

meglte.

Befejezs

A tanulmny kvetkeztetseknt levonhatjuk, hogy a versenykpessg fogalma tbb

szempontbl kerlt megkzeltsre, egy versenykpessg meghatrozs ex post s ex ante

jelleggel is brhat, tovbb eltr szinteken rtelmezett (nemzetgazdasgi-, regionlis-, ga-

zati-, vllalati s termkszint). Egy orszg versenykpessgt a gazdasg versenykpessge

meghatrozza ugyan, de ez csupn egy a tbbi alrendszer mellett, amelyek elsegthetik egy

orszg versenykpes mkdst.

A nemzetgazdasg versenykpessgnek rtelmezseibl a termkek/szolgltatsok

nemzetkzi rtkesthetsgt, a termelkenysg nvekedst, a nemzetgazdasg gazdasgi

krnyezett befolysol tnyezinek alakulst, a jvre val felkszltsget ragadhatjuk ki,

mint kulcsfogalmakat.

A regionlis versenykpessggel foglalkoz elmletek alapjn leszrhet, hogy elt-

r tpus rgik lteznek, melyekben a gazdasgi nvekeds s a versenykpessg alakul-

st ms-ms kzgazdasgi elmlettel lehet magyarzni. A rgik egyedi jellemzkkel brnak,

melyeket fi gyelembe kell venni az adott rgi sikeressgi faktorainak vizsglatakor, hiszen

e tnyezk alaktjk a rvidebb idtvon hat tnyezket, melyek a hosszabb idtvon hat

23

jellemzkn keresztl a versenykpessg-nvels, mint eszkz s a clknt kitztt jlte-

melkeds irnyba hatnak.

A vllalati versenykpessg meghatrozsok alapjn leszrhetjk, hogy a vllalati

versenykpessg fogalmval szorosan sszefgg a trsadalmi normk betartsnak, a krny-

ezethez val alkalmazkodsnak, a jvedelmezsg krdskrnek, a versenykritriumoknak

versenytrsaknl val jobb megfelelsnek, versenykpes termknek, nvekedsi lehets-

geknek s tovbbi, a tevkenysg folytatshoz szksges erforrsoknak a vllalatnl val

meglte.

Felhasznlt irodalom jegyzke

[1] RAJNIOV, M. [2006]: Konkurencieschopnos a monosti jej merania. Nitra:

Zbornk MVD2006, SPU v Nitre, 310.o., [online] http://www.fem.uniag.sk/mvd2006/

index.php?lng=sk&m=1&page=item10&section=1

[2] LIMPK, V. SZALKA, . [2010]: Versenykpessg s az ad, In: Losoncz M.

Szigeti C. (szerk.): Vlsg kzben, fellendls eltt, Kautz Gyula Szakkollgium, 1.o.,

ISBN 978-963-7175-57-2, [online] http://kgk.sze.hu/content/index/id/5711/m/1993

[3] BAKCS, A. [2003]: Versenykpessg koncepcik, MTA Vilggazdasgtani ku-

tatintzet, 4-5.o.

[4] SOMOGYI, M. [2009]: A vllalati versenykpessg modellje, PhD rtekezs, Miskol-

ci Egyetem, 169-172.o. [online] http://www.szervez.uni miskolc.hu/staff/somogyima-

rta/publ/ertekezes_somogyimarta.pdf

[5] LENGYEL, I. in SOMOGYI, M. [2009]: A vllalati versenykpessg modellje, PhD

rtekezs, Miskolci Egyetem, 21.o. [online] http://www.szervez.uni-miskolc.hu/staff/

somogyimarta/publ/ertekezes_somogyimarta.pdf

[6] SOMOGYI, M. [2009]: A vllalati versenykpessg modellje, PhD rtekezs, Mis-

kolci Egyetem, 56.o. [online] http://www.szervez.uni-miskolc.hu/staff/somogyimarta/

publ/ertekezes_somogyimarta.pdf

[7] CSATH, M. [2010]: Versenykpessg menedzsment, Budapest: Nemzeti Tanknyvki-

ad, 15-16.o.

[8] OECD Glossary of statistical terms; [online] http://stats.oecd.org/glossary/detail.

asp?ID=399

24

[9] CHIKN, A. CZAK, E. [2009]: Versenyben a vilggal vllalataink

versenykpessge az j vezred kszbn, Budapest: Akadmiai kiad, 44-49.o.

[10] NMETHN GL, A. [2010]: A kis s kzpvllalatok versenykpessge egy le-

hetsges elemzsi keretrendszer, Kzgazdasgi szemle

[11] KRUGMAN, P. in SOMOGYI, M. [2009]: A vllalati versenykpessg modellje, PhD

rtekezs, Miskolci Egyetem, 21.o. [online] http://www.szervez.uni-miskolc.hu/staff/

somogyimarta/publ/ertekezes_somogyimarta.pdf

[12] WEF: The global competitiveness report 2010-11. [online] http://www3.weforum.org/

docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2010-11.pdf

[13] IMD: The academic defi nition used in World Competitiveness Yearbook. [online]

[2012.01.06] http://www.imd.org/research/publications/wcy/upload/FAQs.pdf

[14] GARELLI, S. [2010]: Changing the Mindset in Competitiveness, In CSATH, M.:

Versenykpessg menedzsment, Budapest: Nemzeti Tanknyvkiad, 15-16.o.

[15] CSATH, M. [2010]: Versenykpessg menedzsment, Budapest: Nemzeti Tanknyvki-

ad, 17-18.o.

[16] LENGYEL, I. [2003]: Verseny s terleti fejlds, Szeged: JATEPress, 280.o.

[17] FENYVRI LUKOVICS, [2008/2]: A regionlis versenykpessg s a terleti

klnbsgek klcsnhatsai In Tr s Trsadalom, 1-20 p.

[18] MARTIN, et al. [2003]: A Study on the Factors of Regional Competitiveness, Uni-

versity of Cambridge, [online] http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/ docgener/

studies/pdf/3cr/competitiveness.pdf

[19] CHIKN, A. CZAK, E. [2009]: Versenyben a vilggal vllalataink

versenykpessge az j vezred kszbn, Budapest: Akadmiai kiad, 78-79.o.

[20] PORTER, M. in BAKCS, A. [2003]: Versenykpessg koncepcik, MTA Vilggaz-

dasgtani kutatintzet, 7.o.

[21] SOMOGYI, M. [2009]: A vllalati versenykpessg modellje, PhD. disszertci, Mis-

kolci Egyetem, 36-39.o. [online] http://www.szervez.uni-miskolc.hu/staff/somogyi-

marta/publ/ertekezes_somogyimarta.pdf

[22] HOVNYI, G.: A vllalati versenykpessg makrogazdasgi s globlis httere, Kz-

25

gazdasgi szemle, XLVI. vf., 1013-1029.o.

[23] SOMOGYI, M. [2009]: A vllalati versenykpessg modellje, PhD. disszertci, Mis-

kolci Egyetem, 79-80.o. [online] http://www.szervez.uni-miskolc.hu/staff/somogyi-

marta/publ/ertekezes_somogyimarta.pdf

26

Par cipcia muov na rodiovskej dovolenke empirick vskum v Maarsku a Slovensku

Andrea Bencsik1, Tmea Juhsz2, Renta Machov3

1 Univerzita J. Selyeho, Ekonomick fakulta, Katedra Manamentu, Komrno, Slovensk republika;

[email protected] Szchenyi Istvn Egyetem Kautz Gyula Gazdasgtudomnyi Kar, Marketing Tanszk,

[email protected]

2 LAH Hungaria Ker. Kft, Budapest,Magyarorszg; [email protected]

3 Univerzita J. Selyeho, Ekonomick fakulta, Katedra Manamentu, Komrno, Slovensk republika;

[email protected]

Abstrakt

V sasnosti nie je benou praxou, aby po naroden dieaa erpali rodiovsk dovolenku mui namiesto ien. Aj vskumy potvrdzuj, e via angaovanos muov pri vchove det pomha zmierova naptie pri zosladen pracovnho a rodinnho ivota nielen z pohadu ien. Takto monos poskytuje prerozdelenie rodiovskej dovo-lenky medzi partnermi. Nakoko uveden jav nie je ben, boli sme zvedav, ako udia v Maarsku a na Slovensku vnmaj a oceuj monos erpania tejto dovolenky mumi.V jesennom a zimnom obdob roku 2011 sme uskuto-nili dotaznkov prieskum, s cieom zisti, ako je spolonosou vnman monos erpania rodiovskej dovolenky mumi, ak je postoj ud, i u negatvny alebo pozitvny voi rodinm, ktor tto monos vyuvaj. Tento l-nok publikuje iaston vsledky zo zrealizovanho prieskumu.

Kov slov: rodiovsk dovolenka; zosladenie pracovnho a osobnho ivota; postavenie pohlav

vod

Zosladenie prce a osobnho ivota je v sasnosti jednm z aktulnych problmov

jednotlivcov, ale aj celej spolonosti. Chbajci slad a nespech mu vyvola konfl ikty,

a tm nm zneprjemova ivot. tt, ale aj organizcie sa snaia pomc svojim obanom

tzv. pro-rodinne orientovanmi opatreniami, ktor jednotlivcom umouj jednoduchie zo-

sladenie tchto dvoch dleitch aspektov ivota. Jednm z takchto opatren je naprklad

aj monos erpania viacerch druhov rodiovskej dovolenky.

V sasnosti poznme tri druhy takejto dovolenky, a to matersk, otcovsk a rodiov-

sk dovolenka.[1]. Dka, nrokovatenos a fi nann podpora tchto druhov dovoleniek je

rzna v zvislosti od jednotlivch lenskch krajn Eurpskej nie. V Eurpskej nii existu-

je od roku 1996 direktva, ktor umouje zamestnancom vybra si minimlne 3 mesiace do-

27

volenky (neplatenej) po naroden alebo adoptovan dieaa.

V sasnosti vyuvaj tto monos dovolenky predovetkm matky, priom vsku-

my dokazuj [2], e via zaangaovanos muov do vchovy det me prispie hlavne

u ien k vej rovnovhe ich pracovnho a rodinnho ivota, priom mu by ostal doma vy-

chovva diea na urit, i u dlhiu alebo kratiu dobu.

V Eurpe id prkladom hlavne kandinvski, a to v prvom rade nrski a vdski ot-

covia, a v sasnosti oraz viac muov sa odhodlva na tto lohu. Naprklad vdsko bolo

prvou krajinou na svete, kde od roku 1972 maj mui prvo osta na materskej dovolenke [3]

a v roku 2003 a 17% vdskych muov tto monos aj vyuilo [4]. Samozrejme toto vyso-

k slo vak nie je ben pre ostatn krajiny Eurpskej nie.

V roku 2007 bolo v Maarsku na rodiovskej dovolenke 95,9% ien, ie menej ako

5% bolo muov, napriek skutonosti, e na rodiovsk prspevok m nrok hociktor z rodi-

ov. Niie uveden graf sleduje erpanie rodiovskej dovolenky pri deoch do jednho roku

ivota v rmci Eurpskej nie poda pohlav.

Obr. 1.: erpanie rodiovskej dovolenky pri deoch mladch ako 1 rok poda pohlav (2006, %)[5]

Z grafu je zrejm, e aj v sasnej dobe erpaj rodiovsk dovolenku prevane eny

a erpanie takejto dovolenky mumi v praxi nie je ben.

28

Priebeh vskumu, pouit metdy

V Eurpskych krajinch ( aj v Maarsku a na Slovensku) je zriedkav, e otec vyui-

je monos osta doma po naroden dieaa s cieom vchovy dieaa. Z uvedenho dvodu

sme v jesennom a zimnom obdob roku 2011 zaali prieskum, aby sme zistili, ako vnma spo-

lonos a udia situciu, ak by otec dieaa ostal doma na rodiovskej dovolenke. Ak stano-

visko vzniklo voi takmto prom, ak s negatvne alebo pozitvne predsudky voi enm

alebo muom, ktor takmto spsobom vychovvaj svoje diea. Vskum sa del na dve as-

ti a dotka sa dvoch ttov.

Po preskman druhotnch informci sme vskum rozdelili do dvoch ast. V prvom

rade sme urobili hbkov prieskum formou rozhovoru u siedmych prov v Maarsku. Vy-

hadali sme sedem takch prov, u ktorch erp matersk alebo rodiovsk dovolenku otec,

km matka sa po uritom ase po naroden dieaa vrtila sp do prce a ona sa stala ivite-

om rodiny. Interview sme vykonvali zvl so enou a zvl s muom, prihliadnuc na to,

aby sa pri odpovedi jednotliv pry nemohli ovplyvova. Naa vzorka sa sce neme pova-

ova za reprezentatvnu ( vetkch sedem prov pochdza zo stredno-maarskho reginu),

ale sme si ist, e Vm ponkne monos nahliadnu do takejto nezvyajnej praxe.

Na zklade rozhovorov sme dospeli k viacerm vsledkom. Rozhodnutia manelsk

prov, aby mu vyuil monos zosta doma s dieaom boli podmienen fi nannm deter-

minantom a nie citovmi pohntkami. alej, mui kldli draz na to, aby sa eny mohli rea-

lizova vo svojej lohe matky ( samozrejme okrem kmenia), aj ke nie 24 hodn denne, ale

v rmci svojich monost o najviac. Tieto rodiny museli opakovane prekonva predsud-

ky spolonosti, matky boli oznaovan za karieristky a mui za zentilch. Napriek tomu,

e ani u uieho okruhu znmych nenali pochopenie s rozhodnutm, e mu vychovva die-

a km ena pracuje, sa vina prov vyjadrila tak, e im toto rozhodnutie prinieslo pozitv-

ny efekt. Tento pozitvny efekt sa prejavil i u v lepom spolunavan prov, alebo aj v po-

silnen citovho vzahu voi dieau.

Na zklade vsledkov a sksenost vyplvajc z rozhovor sme pokroili alej a vy-

konali sme kvantitatvny prieskum. Vytvorili sme jeden dotaznk, ktor pozostval povine

z uzatvorench otzok a z 2 otvorench otzok. Pri zostavovan otzok sme sa snaili zachy-

ti o najiriu oblas tejto problematiky, priom v dotaznku boli uveden aj otzky oha-

dom sladu pracovnho a rodinnho ivota, rozdelen loh v rodine a samozrejme podrob-

nost o situcii, ke otec ostva doma.

29

Pri kvantitatvnom prieskume sme pouili v prvom rade nominlnu stupnicu, pri jed-

nej otzke sme pouili ordinlnu stupnicu a z metrickch stupnc sme pouili predovetkm

intervalov stupnicu a v rmci toho 5stupov tzv. Likertovu stupnicu. Pri spsobe vyhodno-

tenia bola vyuit predovetkm metda s jednou premennou, ale aj s viacermi premennmi

a to vo forme dvoch nezvislch t testov. Vskum sme uskutonili v Maarsku aj na Slo-

vensku. Zo spsobov vberu vzorky sme aplikovali nenhodn vber a to metda sneho-

vej gule. Vzorka, aj ke sa ned povaova za reprezentatvnu, napriek tomu poskytuje do-

staton obraz o tom, ako je skutonos, e na rodiovskej dovolenke zostva otec vnman

v skmanch krajinch.

Vsledok prieskumu a odvodnenie

N prieskum m rznorod charakter, ponkame Vm len iastkov vsledky. V tom-

to prspevku sa budeme zaobera nasledovnou hypotzou:

Hypotza 1

Situcia, ke otec zostva doma na rodiovskej dovolenke neprinesie pozitvne reakcie ani ci-tovho ani praktickho charakteru pre maarskch a slovenskch respondentov.

Tvrdenie zaname pecifi kciou vzorky:

V Maarsku sa podarilo zozbiera 290 ks vyplnench dotaznkov. Respondenti boli

predovetkm (47,2%) zo zpadnho Zadunajska, 29,7% pochdzalo zo strednho Maar-

ska, 19% zo strednho Zadunajska, 3,1% z Junho Slovenska a menej ako 1% pochdzalo

zo severu Maarska. Poda vekovch kategri mala najvie zastpenie vekov kategria

od 19 do 30 rokov a to 55,2%, pod 18 rokov to bolo 2,1%, vekov kategria 31-40 rokov mala

15,2% zastpenie, 41-50 rokov 10,3% a vekov kategria nad 50 rokov mala 17,2% zastpe-

nie. Poda pohlav sa prieskumu zastnilo 40,3% muov a 59,7% ien. Poda ukonenho

vzdelania sa prieskumu zastnilo 11,4% maarskch respondentov so zkladnm vzdela-

nm, 46,9% respondentov so stredokolskm vzdelanm a v prpade vysokokolsky vzdela-

nch respondentov (s diplomom) sa prieskumu zastnilo 41,7%.

Na Slovensku sme mali meniu vzorku respondentov, spolu sa nm vrtilo 166 ks vy-

plnench dotaznkov. Vzorka pochdzala poda miesta bydliska z junho Slovenska, poda

okresov to bolo 38% z komranskho okresu a 21,1% z dunajsko-stredskho okresu. 38%

slovenskch respondentov boli eny a 62% mui. Poda vekovch kategri bolo 82,4% res-

pondentov vo veku 19 a 30 rokov, 11,5% vo veku 31-40 rokov a 6,1% vo veku 41-50 ro-

30

kov. Na zklade ukonenho vzdelania bolo 51,5% respondentov stredokolsky vzdelanch

a 48,5% vysokokolsky vzdelanch.

Pri tvrden naej hypotzy sa v prvom rade zamierame na to, ako nai respondenti vn-

maj tradin postavenie pohlav. Vychdzajc z predpokladu, e nai respondenti shlasia

s nasledovnmi tvrdeniami sme vytvorili 5stupov Likertovu stupnicu. Stupe slo 5 zna-

men pln shlas s tvrdenm a stupe slo 1 znamen absoltny neshlas s tvrdenm. Po-

rovnali sme aj to, i s rozdiely v hodnoten aj na zklade ttnej prslunosti. Prieskum sme

robili na zklade dvoch nezvislch t-testov. Jeden z predpokladov t-testu, i sa rozptyly rov-

naj, sme preverili Levenovm f-testom. V prpade ak sa nm to nepotvrdilo, ie rozptyly

boli rozdielne, sme brali do vahy vsledok Welchovho testu.

Spomnan vsledky s v nasledovnej tabuke:

Tabuka 1: Dva nezvisl t-testy (maarsk slovensk) v svislosti s postavenm pohlav [vlastn spracovanie autorov]

Priemer a rozptyl

tt N Mean Std. Deviation

Hlavnou lohou mua v rodine je by iviteom rodiny.

Maarsko 289 3,41 1,216

Slovensko 165 3,71 1,099

Hlavnou lohou eny v rodine je vchova det a starostlivos o domcnos.

Maarsko 288 2,92 1,188

Slovensko 164 2,96 1,205

lohou mua nie je starostlivos o domcnos.Maarsko 287 2,11 1,113

Slovensko 164 2,15 1,147

Pre enu me nasledova karira iba po rodine.Maarsko 286 3,00 1,270

Slovensko 165 2,81 1,140

Pre muov me nasledova karira iba po rodine.

Maarsko 288 2,64 1,169

Slovensko 165 2,39 1,129

31

Levenes Test forEquality of

Variances

t-test forEquality

of Means

F Sig. t df Sig (2-tailed)

Hlavnou lohou mua v rodine je ivite rodiny

Equalvariancesassumed 5,237 ,023 -2,624 452 ,009

Equalvariancesnotassumed -2,697 370,371 ,007

Hlavnou lohou eny v rodine je vchova det a starostlivos o domcnos.

Equalvariancesassumed ,029 ,865 -,318 450 ,750

Equalvariancesnotassumed -,317 335,098 ,751

lohou mua nie je starostlivos o domcnos.



Pre enu me nasledova karira iba po rodine.

Equalvariancesassumed ,454 ,501 1,570 449 ,117

Equalvariancesnotassumed 1,616 372,986 ,107

Pre muov me nasledova karira iba po rodine.

Equalvariancesassumed ,103 ,748 2,257 451 ,024


Ako to vyplva aj z vsledkov, vo vine prpadov je akceptovatenejie tradin

postavenie mua v rodine viac ako tradin postavenie eny. Pravdepodobne to vyplva aj

z toho, e nrast enskej pracovnej sily posilnilo aj postavenie ien, ktor tm pdom nes

dvojit bremeno v podobe rodiny aj prce. Prijatie tradinho postavenia mua bolo silnejie

u slovenskch respondentov, ktor je viditen aj v tabuke.

Zrove vak respondenti oakvaj viac od muov a neshlasia s tm, aby mui ne-

vykonvali domce prce. V tomto prpade prevane eny aj z Maarska aj zo Slovenska ne-

shlasili s tm, aby mui nevykonvali domce prce (u maarskch ien s tm neshlasilo

70%, u slovenskch ien s tm neshlasilo 71,6%). V prpade tchto dvoch ttov bol mal

rozdiel aj v svislosti s tvrdenm e Pre muov me nasledova karira iba po rodine.

V tomto prpade boli maarsk eny viac zhovievav.

alej sme skmali tvrdenie, i respondenti shlasia s tm, aby mu iiel na rodiov-

sk dovolenku. daje v tabuke ukazuj, e 70,9% maarskch respondentov vie prija ta-

kto situciu, km u slovenskch respondentov to bolo 73,9%. Ani Pearson-Khi kvadrto-

v test neukzal znan rozdiely v nzoroch.: Perason Khi kvadrt: ,471df:1 szign.: ,493

p>0,05).

Skmali sme aj to, e na zklade akch podnetov dospeje rodina k takmuto rozhod-

nutiu. Nasledovn tabuka ukazuje, ktor dvody sa vyskytovali najastejie u slovenskch

32

a maarskch respondentov:

Tabuka 2: Frekvencia vskytu dvodov, na zklade ktorch ostva mu doma na rodiovskej dovolenke [vlastn spracovanie autorov]

tt

Dvody Maarsko SlovenskoNie je nijak dvod 7,3% 6,1%Finann podnet. 51,7% 66,7%Citov podnet, otec sa chcel zapoji do vchovy dieaa.

6,6% 5,5%

Karira eny. 14,0% 8,5%Strata roboty. 11,5% 8,5%Problmy na pracovisku. 4,9% 1,2%Otec chcel osta doma na urit dobu. 2,1% 1,2%In 1,7% 2,4%

Z tabuky je zrejm, e tak, ako u slovenskch, tak aj u maarskch respondentov je

najastejou prinou takhoto rozhodnutia fi nann podnet a citov podnet je iba druhorad.

Na druhej strane z tabuky nm vyplva aj to, e u maarskch respondentov je vyie per-

cento tch, pre ktorch neexistuje dvod na takto rozhodnutie.

N dotaznk sa zameral aj na to, e ako posudzuj nai respondenti pry, ktor sa roz-

hodli pre takto spsob vchovy dieaa. Skmali sme, ako vnmaj respondenti zvl otca,

ktor sa rozhodne osta na rodiovskej dovolenke a ako matku, ktor sa rozhodne vrti na-

sp do prce a namiesto nej ostva doma s dieaom otec.

Z pohadu posdenia otcov daje v tabuke poukazuj na fakt, e 9,1% maarskch

respondentov odsudzuje takchto otcov, km u slovenskch respondentov prevldal takto

nzor len v 2,4%. Tento znan rozdiel potvrdzuje aj test Pearson-Khi kvadrt: ie Pearson-

Khi kvadt:7,536 df:1 szign.:0,006 p

33

Tabuka 3: Postoj voi otcom na rodiovskej dovolenke (maarsk aj slovensk respondenti) [vlastn spracovanie autorov]

Priemer a rozptyltt N Mean Std. Deviation

Nepovaujem za dos munch tch muov, ktor ostan doma na rodiovskej dovolenke

Maarsko 286 1,86 1,246Slovensko 165 1,64 1,099

Povaujem za prkladn, ak mu ostane doma namiesto svojej partnerky na rodiovskej dovolenke

Maarsko 286 3,25 1,300

Slovensko 165 3,52 1,208

Ak mu ostane na rodiovskej dovolenke, navdy sa me rozli s karirou


Poda ma, mu, ktor ostane na rodiovskej dovolenke, strat svoju autoritu.

Maarsko 286 1,88 1,168

Slovensko 165 2,05 1,298

Levenes Test forEquality of Variances

t-test forEquality of Means


Nepovaujem za dos munch tch muov, ktor ostan doma na rodiovskej dovolenke

Equalvariancesassumed 4,040 ,045 1,865 449 ,063


Povaujem za prkladn, ak mu ostane doma namiesto svojej partnerky na rodiovskej dovolenke

Equalvariancesassumed ,253 ,615 -2,204 449 ,028


Ak mu ostane na rodiovskej dovolenke, navdy sa me rozli s karirou

Equalvariancesassumed 3,382 ,067 1,322 449 ,187


Nie je dobr, ak v rodine manel zarba menej ako manelka.



Z vsledkov v tabuke vyplva, e slovensk respondenti s viac stretov voi ta-

kmto muom, neposudzuj ich tak prsne ako maarsk respondenti. Obzvl znan roz-

diel sa vyskytol v prpade, i je takto voba mua prkladn.

Preskmali sme aj to, ako respondenti vnmaj matky. To u bolo vidno, e maarsk

respondenti odsudzovali matky v menom pote ( maarsk respondenti 9,1%, slovensk res-

podenti 11%), ako slovensk. Test Pearson-Khi kvadrtu neukazoval znan rozdiel v nzo-

roch (Pearson-Khi kvadrt:,404 df:1 szign.:,525 p>0,05). Podobne ako v predolom prpade,

aj tu sme stanovili niekoko stereotypnm tvrden v svislosti so enami a boli sme zvedav

na nzor respondentov, a na to, e na Likertovej 5stupovej stupnici, nakoko shlasili s tvr-

deniami. Vsledky sme vyhodnotili v dvoch nezvislch t-testoch.

34

Tabuka 4: Postoj voi enm, ktor sa vrtia do prce a ich partner ostva na rodiovskej dovolenke namiesto nich (maarsk a slovensk respondenti) [vlastn spracovanie autorov]

Priemer a rozptyltt N Mean Std. Deviation

ena si mus vdy vybra medzi karirou a rodinou.


Nepovaujem za dobr matku tak, namiesto ktorej ostva partner na materskej alebo rodiovskej dovolenke.

Maarsko 285 1,93 1,133

Slovensko 164 1,87 1,094



Poda ma, eny, u ktorch partner ostva doma na rodiovskej dovolenke, prinaj vek obetu pre svoju rodinu.

Maarsko 283 2,80 1,359

Slovensko 164 3,04 1,291

Levenes Test forEquality of

Variancest-test forEquality of Means


ena si mus vdy vybra medzi karirou a rodinou.



Nepovaujem za dobr matku tak, namiesto ktorej ostva partner na materskej alebo rodiovskej dovolenke.

Equalvariancesassumed ,069 ,792 ,583 447 ,560

Equalvariancesnotassumed 589 349,854 ,556


Equalvariancesassumed ,647 ,422 ,801 444 ,424Equalvariancesnotassumed ,797 332,478 ,426

Poda ma, eny, u ktorch partner ostva doma na rodiovskej dovolenke, prinaj vek obetu pre svoju rodinu.



Vsledky ukazuj, e respondenti menej odsudzuj matky a skr ich stavaj do lo-

hy obete, ako do lohy zlej matky a v tomto smere nie je iadny rozdiel v nzoroch respon-

dentov poda krajn.

Na zver sme preskmali aj to, e keby respondenti mali monos, i by vyskali si-

tuciu, v ktorej otec ostva doma na rodiovskej dovolenke namiesto matky. Bolo zaujma-

v, e km u maarskch respondentov 50,2% odpovedalo nie, u slovenskch to bol podiel

48,1%. Test Pearson-Khi kvadrt tie potvrdil, e nejde o znan rozdiel. (Pearson-Khi kvad-

rt:,170 df:1 szign.:,680).

35

Zver

V tomto prieskume sme skmali, i je pravda, e po citovej a aj praktickej strnke

je pre optanch ak sa zmieri so situciou, ke otec ostva doma na rodiovskej dovo-

lenke. Na zklade naich vsledkov meme poveda, e hoci v naich respondentoch, ob-

zvl v muoch, ete prevauje tradin postavenie pohlav, predsa len boli zhovievav voi

tm prom, ktor na rozdiel od tohto tradinho nzoru sa priklonili k rieeniu, e otec ostane

doma na rodiovskej dovolenke. Tento tolerantn nzor bol badaten predovetkm u slo-

venskch respondentov a hlavne voi otcom, km matkm v oboch krajinch pridelili skr

rolu obete. Skutonosou je aj to, e hoci po citovej strnke respondenti neodsdili situciu,

z praktickho hadiska by si tto vmenu rol vyskal naivo len kad druh z opta-

nch.

Zoznam pouitej literatry

[1] KORINTUS, M. [2008]: A gyermekgondozsi szabadsggal kapcsolatos krdsek

Magyarorszgon s az Eurpai Uni nhny llamban. In Nagy-Pongrcz (szerk.)

Szerepvltozsok 2009, 65-78.oldal

[2] RUPPANER, L. [2011]: Confl ict Between Work and Family: Investigation of Four

Policy Measures, Social Indicators Research 2011 1-21. oldal

[3] ROSTGAARD, T. [2002]: Setting Time Aside for the Father: Fathers Leavein Scan-

dinavia. Community. Work&Family. No.3.2002. 342-365. oldal

[4] PREMBERG, A. HELLSTRM, A BERG, M. [2008]: Experiences of the First

Year as Father. Scandinavian Journal of CaringSciences. 2008. mrcius 56-63. oldal

[5] www.oecd.org

36

Rozhodovanie o inovcich

Mria Brezniov

VEMvs, Katedra Marketingu, Bratislava, Slovensk republika; [email protected]

Abstrakt

V lnku s nartnut problmy sasnej celosvetovej krzy a postavenie Slovenska v tomto prostred. Poukazuje na potrebu inovci v priemyselnom odvetv a na nutnos motivci pre inovciu. Zdrazuje tmov spoluprcu pre vskum a vvoj a nevyhnutnos tvorenia vskumnch prierezovch skupn.

Kov slov: inovcia; rozhodovanie; vskum a vvoj; vvoj vrobku; tmov prca

vod

V sasnosti sa asi najviac hovor o celosvetovej krze a jej dopadoch na vetky tty

EU vrtane Slovenska. Svetov ldri hadaj cesty a spsoby ako zmierni tento dopad a ako

znova natartova ekonomick rozvoj. Slovensko zasiahla krza prve v ase, ke sa zdalo,

e cel systm sa zana stabilizova, no dsledky krzy stle pretrvvaj, a to aj v oblasti za-

mestnanosti v priemyselnej vrobe.

Najvm zamestnvateom na Slovensku s odvetvia vroby dopravnch prostried-

kov a vroby kovov a kovovch kontrukci. Rast hodnoty exportu a teda aj odbytu priemy-

selnch vrobkov na trhu konkuruje prevane cenou. Pokles podielu tovarov konkurujcich

kvalitou potvrdzuje, e slovensk priemyseln vroba si iada urit retrukturalizciu, zvy-

ovanie efektivity vroby, rast efektivity zhodnocovania materilov a energi prostrednc-

tvom inovcie procesov a produktov priemyselnej vroby [7].

1. Inovan vkonnos v SR

Eurpska nia vydva kadorone publikciu o stave inovanej vkonnosti v kraji-

nch E. Hlavnm vstupom tejto publikcie je hodnotenie krajn v oblasti inovanej vkon-

nosti. Uveden problematiku skmal vo svojej prci aj [5].

Poda prieskumu boli krajiny rozdelen do tyroch hlavnch skupn:

1. Inovan ldri ( Innovation leaders ) vdsko, Fnsko, Nemecko, Dnsko, Spojen

krovstvo.

2. Inovan nasledovnci (Innovation followers) Raksko, rsko (najrchlej rast v tej-

37

to skupine), Luxembursko, Belgicko, Franczsko, Holandsko.

3. Mierni inovtori ( Moderate innovators ) svojou inovanou vkonnosou s pod prie-

merom EU: Cyprus, Estnsko, Slovinsko, esk republika, panielsko, Portugalsko,

Grcko, Taliansko.

4. Dobiehajce (Catching up countries) Malta, Maarsko, Slovensko, Posko, Litva,

Rumunsko, Lotysko, Bulharsko.

Tieto krajiny s hlboko pod priemerom EU v inovanej vkonnosti. Najrchlejie sa

v tejto skupine zlepuj Bulharsko a Rumunsko.

Slovensko sa nachdza na 22. mieste spomedzi 27. krajn EU v hodnoten sumrnej

inovanej vkonnosti.

Slovensko znane zaostva v inovcich a u niekoko rokov sa nachdza v posled-

nej skupine tzv. dobiehajcich krajn. V tejto tvrtej skupine patr Slovensko medzi krajiny

s miernym zlepenm oproti predchdzajcemu hodnoteniu inovanej vkonnosti.

Pozitvnou informciou je, e v najnovej publikcii European Innnovation Scorebo-

ard (EIS) 2009, ktor vyla na jar 2010 sa uvdza, e Slovensko sa posunulo zo 4.skupiny

do 3. skupiny krajn tzv. moderate innovators (mierni inovtori).

Silnou strnkou pre inovan proces je aj to, e Slovensko m bohat udsk poten-

cil vo vedeckch pracovnkoch (29. miesto zo 134 krajn) [8].

1.1 Manarske rozhodovanie

Z uvedench tdi je zrejme, e lohou manarov v podniku je zmierni tieto nepr-

jemn dopady na podnik a njs cestu, ako sa dosta z problmov. Hadanie sprvnych roz-

hodnut je vemi ak, pretoe riadenie a rozhodovanie v podniku sa odohrva na pozad

zloitho socilneho prostredia, ktor je mono kultivova koleniami. Manari pri kadom

rozhodovan zvauj mnoh dopady, vhody a nevhody svojich rozhodnut. Aby zvldli m

alej, tm vyie nroky, musia repektova rozhodnutm vyvolan svislosti.

Zkladnou manarskou disciplnou dnenej rchlej, a vinou zle organizovanej,

doby je hadanie priort. Rieenie priort, elimincia vznamnch problmov ako prvch,

znamen aplikciu Paretovej analzy, ktor hovor:

Prinou nedostatku je pomerne mal percento faktorov (poloiek), ktor je potrebn

njs a prednostne oetri. Plnovanie a rozhodovanie naich manarov ovplyvuje viacero

38

vplyvov, ktor musme bra do vahy [4]:

Globlna konkurencia. Nrast celosvetovej konkurencie vznikol prakticky z roka

na rok.

Podniky s prli irokm sortimentom zastaralch vrobkov. [6]

Mal pecializcia, ktor brni presadeniu vyej produktivity, neodvne zmery no-

vch vlastnkov (asto prli irok zber).

Totlne riadenie kvality TQM. Hlavn prnosy certifi kcie sa ete nedostavili, aj ke

si u vea fi riem certifi kovalo svoj systm riadenia kvality. Prevlda vinou forml-

ny prstup. Certifi kcia sa m prejavi vo zvenej produktivite, vo zven trieb,

v nich nkladoch a krtkych priebench dobch vroby.

Nedostatok prunosti, schopnos rchle sa prispsobi zmenm skutonch potrieb.

Na trhu uspeje ten, kto vas prde so sprvnym a lacnm vrobkom. Schopnos rch-

le sa prispsobi zmenm potrieb zkaznkov sa stala vo svete hlavnou konkurennou

vhodou. o najrchlejie je potrebn zmeni kontrukciu a vzhad vrobkov, a pre-

to je potrebn inovcia.

Skrtenie priebench db vroby vrobkov a sluieb.

Rchle zastarvanie technolgi.

Zapojenie opertorov strojov (robotnkov) do rozhodovacieho procesu. Delegova

as prvomoci a zodpovednosti na niie stupne. Samozrejmosou pri rozhodovan

m by tmov prca.

Ochrana ivotnho prostredia. Riadenie odpadovho hospodrstva je dnes otzkou

preitia, a to nielen kvli fi nannm postihom, ale aj strate dobrho mena.

2. Rozhodovanie o inovcich

2.1. Inovan procesy

Priemysel nabda a povzbudzuje podniky k inovcii, k skutonmu zdroju vntorn-

ho rastu [2].

Inovcia v zmysle podnikania je zmena vnosnosti zdrojov.

Inovcia je kad zmena vo vrobnom systme znamenajca prechod do novho sta-

vu.

Inovcie s strojcovia konkurencieschopnosti vroby (spechov fi rmy).

39

Z praktickho hadiska rozdeujeme inovcie na:

Vrobkov (v praxi predstavuj asi 70% vetkch inovci).

Technologick inovcie (zmeny vo vrobnej zkladni 28%).

Materilov inovcie (2%).

Podnik mus inovciou odpoveda na potreby klienta, optimlne vyui svoje kapaci-

ty a by stle aktvnym. Mus tie pochopi, e inovcia je kolektvnou prcou, pri ktorej sa

uplatuj rozlin odborn vedomosti, sksenosti a zrunosti.

2.2. Stupne inovci

Inovcie sa mu rozdeli do smych stupov. lenenie inovcie umouje posdi

rove a nronos (naprklad fi nann) pripravovanej inovcie, pomha tie klasifi kova

kad rodiacu sa inovciu z hadiska jej prnosu itkovch hodnt.

Inovcie radme vzostupne, poda ich rastcej vznamnosti. Vo vrobnom systme

rozliujeme 8 stupov. Prv tri zahruj inovcie vrobnej zkladne a posledn 4 inovcie

vrobkov. Tret stupe je na rozhran a tka sa oboch [4].

2.3. Inovcia v podniku

Objavenie sa novho vrobku na danom trhu m viacero dvodov:

stupovanie medzinrodnej konkurencie,

rchlejia zastaranos vrobkov a technolgi,

ovea krat ivotn cyklus,

technologick mutcie, ktor ntia podniky vynaklada investcie, a to najm pri ha-

dan novch monost, ktor musia by absoltne rentabiln [3].

Poda toho, ako technolgie zastarvaj, ekonomick vkonnos podnikov kles, pre-

to je nevyhnutn navrhn tak technologick rieenia, ktor s adekvtne problmom. Prie-

mysel nabda a povzbudzuje podniky k inovcii, k skutonmu zdroju vntornho rastu.

Podniky svoju vitalitu a ekonomick dynamiku predstavuj vlastnmi diplomami

a patentmi. spechy vo vskume a vvoji prispievaj k rozvoju celej nrodnej ekonomiky.

Inovan politiku robia podniky v oakvan zabezpeenia uritho potu presnch

cieov, naprklad kompenzcia ziskovej mare redukciou inch vrobkov alebo optovn

40

rast uritch trhov.

Inovcia me zasiahnu ako nstroj rovnovhy portflia starch alebo novch v-

robkov, medzi vrobkami s nzkou alebo vysokou pridanou hodnotou, umouje konkuro-

va inm novm vrobkom a takto si chrni as trhu, me tie pomha inm kompo-

nentom pochdzajcich z produkcie podniku, podnecuje predaj inch vrobkov a napomha

rastu podniku.

2.4. Mo vcia pre inovciu

Samotn pojem motivcia je vemi irok, v psycholgii mlo objasnen pojem, kto-

r nie je mon priamo pozorova ani mera. Motivcia sa prejavuje zmenami v sprvan sa

loveka, je to va kona.

Vo veobecnosti mono motivciu vyjadri ako proces utvrania pohntok a cieov,

vrtane realizcie a intenzity innost vedcich k naplneniu tchto cieov [1]. Motivcia ino-

vcie podniku vychdza priamo z trhu a me by chpan z rznych pohadov:

Technick pohad:

objav je vedeck in, pochdzajci z vskumu,

vynlez je mylienka novej vedeckej aplikcie,

industrializcia je tlmoenie priemyselnej mylienky.

Pohad trhu:

inovcia je komernou aplikciou vynachdzavosti: Inovcia je mylienka alebo

praktick materilny objekt, vnman ako nov vo svojom vstupe,

inovcia je vylepenie nejakej aplikcie alebo funkcie.

3. Pvod novch vrobkov

Inovcie vntornho pvodu

Zdroje npadov novch vrobkov pochdzaj zo zdrojov samotnej fi rmy. Mu po-

chdza z vroby, predaja, z ininieringu, marketingu alebo celho vskumnho tmu.

Zkladnm hybnm motorom rozbehu inovcie vo vntri podniku je vskum a vvoj.

loha sa nekon len vskumom, pretoe oddelenie vskumu a vvoja mus pota s nevy-

hnutnosou rentability, ktor zvis od podmienok na trhu a tie od strategickej orientcie

41

podniku.

Obchodnci, oddelenie marketingu a vedenie podniku spolupracuj takm spsobom,

aby viedli vskum k rieeniam prijatenm pre obchod, lebo technologick vkon nie je

v konenom dsledku dostaujci. Nov vrobok nie je dleit len tm, e je, ale tm, o

prinesie svojmu uvateovi.

Inovcie vonkajieho pvodu

Inovcie vonkajieho pvodu pochdzaj priamo z trhu, pochdzaj z viacerch zdro-

jov: klienti, preskriptori, dodvatelia, distributri, konkurenti, nezvisl vskumnci.

almi zdrojmi informci v tejto oblasti s: kontakty, obchodn vzahy s distribu-

trmi, koncesionrmi, technicko-komern vzahy, konferencie, vstavy doma aj v zahrani-

.

4. Fzy vvoja vrobku

Proces vvoja novho vrobku prina viacero etp a zahruje viacero discipln. Za-

na od objavenia sa mylienky, zostavenia koncepcie a komernho zavedenia, a to renta-

bilnm spsobom.

Procesy inovcie, ktor ved k vytvoreniu novch vrobkov, mono rozvrhn do ies-

tich zkladnch etp

1. Kreativita, hadanie novch mylienok, npadov.

2. Analza, vvoj, selekcia npadov.

3. Posdenie komernho potencilu.

4. Vvoj projektu, koncepcie.

5. Analza rentability projektu, posdenie a inovan test, realizcia prototypu.

6. Komern zavedenie [3].

Strategick defi ncia je prvou etapou procesu. D smer vskumu a tvorbe npadov. Ak

je mylienka vnuknut trhom a nie je generovan vo vntri podniku, mus by konfrontovan

so stratgiou, ktor m podnik defi novan. Pod procesom vvoja sa rozumie postup od vzni-

ku npadu a po komern zavedenie.

42

spen vvoj novho produktu zvis od:

motivcie skupn angaovanch v inovanch postupoch,

vntornch podmienok spojench so stratgiou,

vroby, nkupu, kvality,

externch faktorov, ktor s spojen s trhom, konkurenciou, technolgiou.

4.1. Organizcia vskumu a vvoja

V sasnosti vskum a vvoj v naich podnikoch nem tak vznamn postavenie,

ak sa mu prisudzuje vo vyspelch ekonomikch. Oddelenie vskumu a vvoja neprina

okamit zisk, je to proces neustleho hadania a zdokonaovania, ktor m dlhodob asov

horizont. Pri organizovan vskumu a vvoja sa musia bra do vahy urit svislosti a pa-

mta aj na to, e vvoj me by zmaren konfl iktmi, ktor sa mu objavi. Naprklad ne-

dodranie zvolench postupov projektu, preto je nutn, aby sa dbalo na:

lepie organizovanie vskumnch skupn,

presn defi novanie ich loh,

urenie nleitch zodpovednost.

Proces vvoja novho produktu me motivova skupiny k tomu, e samy sa snaia

zavies medzi skupinami urit harmniu.

4.2. Zloenie a loha skupn

Skupiny s zloen z malho potu ud s kompletnmi kompetenciami, ktor maj

na zreteli jeden cie aktivity vkonnosti, za o s aj zodpovedn. Mu by zloen poda

nasledujcich profesii:

ininieri pre koncepciu,

opertori pre potaom riaden vrobu,

vrobn ininieri,

nkupcovia, zodpovedn oddeleniu usporiadania prav,

udia z marketingu, oddelenia popredajnch sluieb,

ininieri spracovania dajov,

materilov ininieri, ininieri pre testovanie,

43

ininieri pre kvalitu,

dodvatelia,

klienti.

Kad je zainteresovan na rozlinom stupni s iastonou zodpovednosou. Napr-

klad skupina ininierov koncepcie vyvja koncepcie, rozvja alternatvy, vykonva tdie re-

alizovatenosti, integruje daje, ktor prichdzaj z inch funkci, hlavne z marketingu, ana-

lyzuje vkonnos produktu a jeho spoahlivos.

Oddelenie vrobnch ininierov mus vies vrobu, overova adekvtnos koncepcie

s podmienkami vroby, uri typ dodvateov, realizova prototyp a analyzova vrobu.

Skupina nkupcov a riadenia mus identifi kova jasnch dodvateov, implikova

a koordinova ich do koncepcie, predvda nkupn politiku z dlhodobho hadiska.

Skupina sluieb po predaji sa mus zaobera spoahlivosou drby zo strany klien-

ta a podva informcie tkajce sa klientov, analyzova a defi nova politiku po predaji, na-

vrhn pecifi ck odporania pre kad as vrobku, pre technikov v drbe uri proce-

sy vzdelvania.

Marketingov skupina mus defi nova trh a potreby klientov, zozbiera vetky infor-

mcie o klientoch, poui sa z predchdzajcich vrobkov, znovu prehodnoti koncepciu

a prototypy v zvislosti od potrieb klientov, pozorovanm navrhn doporuenia pre vrob-

n pln.

Ak skupiny pracuj izolovane, kad sa pozer len na svoj vlastn osoh, objavia sa

konfl ikty. Z tohto dvodu sa tvoria prierezov skupiny, kde sa zoskupuj udia z oddelenia

marketingu, vroby, tovnctva, nkupu, dizajnu, kvality, vskumu a vvoja, aj niektor do-

dvatelia, klienti a subdodvatelia. Takto podniky mu disponova skupinami, ktor maj

mnohoodborov vedomosti a kompetencie pre vvoj novch vrobkov.

Zver

V sasnosti, ke sa hovor o celosvetovej krze a globalizcii trhu, aj nae podni-

ky musia by v stave bdelosti a sledova, o sa deje okolo. Zavedenie vskumu a vvo-

ja a nsledn inovan postupy procesov a produktov mu pomc vybudova si kvalitn

platformu, ktor bude konkurencieschopn. Mnoh vek fi rmy vo svete to pochopili, o m

za nsledok prosperitu a vntorn stabilitu. Naim fi rmm sta sa u len ui od tch, o to

zvldli, bdie, aktvne pova aj kona. Pri splnen aspo tchto minimlnych poiada-

44

viek sa pomaly dostav aj spech.

lnok je vstupom z projektu VEGA . 1/0067/11 Dynamika a obsah rozhodovacch

procesov v motivovan udskho potencilu.


[1] BLAKOV, M. [2002]: Motivcia a motivovanie z hadiska vntornej zloitosti

a rozpornosti. In:Sbornk refertu mezinrodn konference Systmovho zen. Brno.

2002, s. 25-31. ISBN 80-210-2831-9

[2] BREZNIOV, M. [2000]: Motivcia podniku v trhovom prostred. Inovcia a kon-

cepcia. Odborn lnok recenzovan. In: Zbornk Medzinrodnej vedeckej konferen-

cie ilinskej univerzity, 2. Diel ilina 12 13.9. 2000, s. 76-80. ISBN 80-7100-780-

3

[3] BREZNIOV, M., MAJERK, J. [2004]: Marketing B2B. ilina U EDIS.

2004. s. 91, 93. ISBN 80-8070-232-2

[4] KAVAN, M. [2002]: Vrobn a provozn management. GRADA Publishing. 2002. s.

26, 121. ISBN 80-247-0199-5

[5] MURA, L. [2011]: Zvyovn konkurence schopnosti malch a stednch podnik

prostednictvm inovac v podmnkch esk republiky. In: Journal of Management

and Business Research and Practice, 3. ronk, 2/2011, ISSN 1338-0494

[6] RZSA, Z. [2004]: Trendy vo vvoji marketingovho prostredia organizcii In:

Mlad ekonm. Vybran problmy vstupu Slovenska do Eurpskej nie. Hronsk

Beadik: NETRI, 2004. s. 104-109. ISBN 80-968904-3-3

[7] http://www.economy.gov.sk/priemyselna-vyroba/127530s

[8] http://ekonomika.sme.sk/c/5427354/stavebnictvo-bude-klesat-rast-mozno-pride-v-

roku-2011.html

45

Transforman proces podniku od vstupov po vstupy

Enik Dobai Korcsmros

Univerzita J. Selyeho, Ekonomick fakulta, Katedra ekonomiky, Komrno, Slovensk republika; [email protected]

Abstrakt

Podnikov transforman proces je systematick sstava jednotlivch procesov podniku. Predstavuje vlastne vec-n premenu vstupov podniku na vstupy. Cieom tdia je vytvori prehadn, sumrny a tie strun obraz o pod-nikovom transformanom procese pomocou teoretickch poznatkov. Po vode a formulci ciea sa draz kladie na podnikov vrobn faktory. Transforman proces podniku sa nartne poda Gutenberga, Portera a Chikna. Prca sa kon strunou charakteristikou vsledkov podnikovho transformanho procesu.

Kov slov: vrobn faktor; transforman proces; produkt; sluby; vstupy; vstupy

vod a formulcia ciea

Podnikov transforman systm mono defi nova ako sstavu procesov podniku. H.

Majdchov uvdza, e podnikov transforman proces je vlastne jeden z troch strn pod-

nikovho procesu, a to jeho vecn strana, ktor v uom slova zmysle predstavuje proces

vecnej premeny podnikovch vstupov na vstupy.[1] Za vstupy sa povauj vrobn fak-

tory podniku, avak v irom slova zmysle sa za ne povauj okrem vrobnch faktorov aj

rznorod vzby vytvoren medzi nimi a tie ich vzby vytvoren s vonkajm prostredm.

Za vstupy sa povauj vsledky vrobnho procesu, t.j. vrobky podniku a sluby posky-

tovan podnikmi.

Cieom tejto prce je vytvori prehadn, sumrny a tie strun obraz o podnikovom

transformanom procese, o vrobnch faktoroch ako vstupoch do podnikovho transforma-

nho procesu a o vstupoch podniku pomocou nzorov rznych autorov na dan tmu. Spra-

covanie danej tematiky sa uskutouje na zklade diel slovenskch a maarskch autorov.

Prca m teoretick charakter. Po vode a formulci ciea so draz kladie na podni-

kov vrobn faktory. Transforman proces podniku sa nartne poda Gutenberga, Porte-

ra a Chikna. Prca sa kon strunou charakteristikou vsledkov podnikovho transforma-

nho procesu.

46

Podnikov vrobn faktory

Rozhodujcu lohu v podnikovom transformanom procese zohrvaj podnikov v-

robn faktory, ktor na podnikovej rovni A. Neumannov defi nuje ako vstupy do transfor-

manho procesu v podobe prvkov, innost a ich vzjomnch vzieb, ako aj vzieb na von-

kajie okolie. [1]

Vrobn faktory na nrodohospodrskej rovni sa zarauj do troch skupn, ktor-

mi s prca, pda a kapitl. Na rovni podniku sa vrobn faktory mu deli poda rznych

poznatkov.

M. Sedlk vo svojej prci pri lenen podnikovch vrobnch faktorov rozliuje ele-

mentrne a dispozitvne podnikov vrobn faktory.[2] Uveden nzor roziruje svojim de-

fi novanm podnikovch vrobnch faktorov A. Neumannov, ktor na zklade nemeckch

autorov W. Busse von Colbeho a G. Lassmana rozliuje tri skupiny tchto faktorov, t.j. ele-

mentrne, dispozitvne a dodaton podnikov vrobn faktory.[3] V prci sa budem alej

zaobera s rozrenm chpanm podnikovch vrobnch faktorov.

Za dispozitvny podnikov vrobn faktor sa povauje produkn faktor, ktorho

lohou je kombinova ostatn vrobn faktory tak, aby bol splnen vrcholn cie podniku.

[3] Ide v irom slova zmysle o riadiacu innos, ktor sa vzahuje na podnik ako celok, ale

aj na jednotliv zloky podniku. V dielach nemeckch autorov W. Busse von Colba a G. Las-

smana na zklade analzy je vysloven, e za jedin dispozitvny vrobn faktor sa povauje

iba riadenie podniku, vetky ostatn prostriedky, ktor svisia so splnenm vrcholnch cieov

podniku odvodench od riadiacej innosti sa nazvaj pomocnmi (podpornmi) prostried-

kami. Osobne by som zaujala stanovisko priradi rovnako dleit funkciu vetkm dispozi-

tvnym produknm faktorom, nakoko sa navzjom podporuj, a prve preto nemono ich

jednoznane oznai za hlavn alebo podporn dispozitvny vrobn faktor.

Za elementrne vrobn faktory sa povauj prvky, ktor priamo vstupuj do trans-

formanho procesu podniku, priom treba rozli ich dve skupiny v zvislosti od toho, ako

sa spotrebvaj, a to spotrebvan vrobn faktory a potencilne vrobn faktory.[4]

Za dodaton vrobn faktory sa povauj tie, ktor vyplvaj z vzieb podniku

a jeho okolia. Ide teda o vzby podniku s inmi podnikateskmi subjektmi (domcimi ale

aj zahraninmi), alebo o vzby s jednotlivmi skromnmi intitciami (napr. banky, pois-

ovne) a ttom. Spomenut vzahy upravuje bu priamo ttna legislatva, alebo ich upra-

vuj na zklade uzatvorench zmlv, alebo dohd. V slade s vymedzenm do skupiny do-

47

datonch vrobnch faktorov patria napr. roky, dane, odvody, rzne poplatky, prspevky,

penle atd. tieto faktory tvoria vzhadom na ich pean vyjadrenie nklady alebo vno-

sy podniku.

Sumcia hore uvedench poznatkov o lenen podnikovch vrobnch faktorov je

znzornen na obrzku slo 1.

Obr. 1: Systematizcia podnikovch vrobnch faktorov[5]

48

Transforman proces podniku

Vecn strnka podnikovho procesu sa nazva transforman proces podniku, ktor

predstavuje proces premeny vstupov na vstupy, v rmci ktorho sa vytvra meraten hod-

nota v podobe vrobkov alebo sluieb.[3] Ide o typ hodnoto-tvornho procesu, ktorho o

najefektvnejie splnenie a vyuitie je cieom kadho podniku.

alej sa budem venova nartnutiu veobecnho podnikovho transformanho pro-

cesu a modelu Gutenberga a Portera pomocou poznatkov rznych autorov.

Poda M. Sedlka v transformanom procese mono rozli tri primrne skupiny in-

nost obstarvanie vrobnch faktorov, vroba, predaj , pri ktorch sa podnik dostane

do bezprostrednho vzahu s ostatnmi systmami, z ktorch s najdleitejie systmy do-

dvateov a odberateov. [2] V rmci obstarvania v irom slova zmysle podnik zabezpeu-

je vstupy. Pod pojmom vstupy rozumieme hotov vrobky podniku alebo sluby poskyto-

van podnikom, ktor s vyjadren v rznych mernch jednotkch (peanch, pracovnch

alebo naturlnych) a za ktor podnik zskava prostrednctvom ich predaja alie pean

prostriedky na zabezpeenie alieho transformanho procesu fi rmy. Grafi cky je tento ve-

obecn podnikov transforman proces znzornen na obrzku 2.

Obr. 2: Veobecn podnikov transforman proces [1]

A. Neumannov na zklade defi ncie transformanho procesu podniku rozliuje dve

zkladn prstupy:

1. Prstup vytvrania meratenej hodnoty Gutenbergov model transformanho pro-

cesu vchodiskom prstupu je proces premeny jednotlivch vstupov na hotov v-

stupy, t.j. vytvranie meratenej hodnoty.

2. Prstup realizcie podnikovch innost Porterov model transformanho procesu

49

vchodiskom prstupu s aktivity spojen s realizciou podnikovch innost, ktor

zabezpeuje transforman proces.

Na zklade Gutenbergovho modelu sa podnikov transforman proces sklad z uri-

tch prvkov, fz a sfr. Medzi jednotliv prvky transformanho procesu sa zarauj vetky

produkn faktory podniku, ktor vstupuj do transformanho procesu, napr. majetok pod-

niku, udsk zdroje, pean prostriedky atd. Fzy transformanho procesu zahaj vetky

innosti, ktor s spojen s realizciou transformcie, t.j. obstaranie, vroba, odbyt. Trans-

forman proces podniku sa sklad z dvoch neprotichodnch sfr, a to z materilnej (hmot-

no-tovarovej) sfry a fi nannej (peanej) sfry.[3] Na zklade hore uvedench poznatkov sa

Gutenbergov model d znzorni podobne ako to vidno na obrzku 3.

Na rozdiel od A. Neumannovej M. Sedlk a Mura [9] nazva tento model modelom

hmotnho a hodnotnho priebehu transformanho procesu podniku, priom vo svojej pr-

ci ani nespomenie in typ modelu. Jeho model je zaloen na zklade svislost mnostvo

prostriedkov (zdrojov) v naturlnej podobe predchdzajcich podnikov, od ich obstarvania

a po predaj, zodpoved tok peanch prostriedkov, ktor prdia do podniku ako vsledok

predaja (pean vstupy vnosy podniku) a odchdzaj z neho ako pean vstupy (n-

kladypodniku).[2]

Obr. 3: Gutenbergov model transformanho procesu[6]

Porterov model vnma transforman proces podniku na zklade innost, ktor za-

bezpeuj transforman proces. Podnikov innosti meme deli na dva druhy hodnoto-

vch innost:

Primrne (vkonovo-hospodrske) innosti s priamo spojen s transformciou

50

vstupov na vstupy (zsobovanie, vroba, odbyt).

Podporn (prierezov) innosti ako to vyplva z Porterovho modelu (obr. 4), sl-

ia na zabezpeenie primrnych innost, okrem toho sa s tmito innosami aj pre-

lnaj (personalistika, fi nancovanie, investovanie, vskum a vvoj, veobecn admi-

nistratva).

Primrne a podporn innosti s poda Porterovho modelu zosladen v podniku z-

sluhou vrcholovho manamentu a orientuj sa na dosiahnutie stanovench vrcholovch cie-

ov podniku. Zosladenie sa realizuje prostrednctvom vzieb medzi jednotlivmi innos-

ami. [1] Domnievam sa, e prve tento model je najvhodnej na zobrazenie podnikovho

transformanho procesu, ktor povaujem za iroko spektrlny.

Obr. 4: Porterov model transformanho procesu[7]

Vo svojej prci A. Chikn uvdza transforman proces podniku ako hodnotn prie-

beh odvoden od Porterovho modelu transformanho procesu. Realizciu podnikovch in-

nost vnma ako sstavu fi nancovania, personalistiky, informci, hmotnho procesu, vro-

by, inovcie a marketingu, a to v porad a v svislosti ako je to znzornen na obrzku slo

5.[8]

51

Obr. 5: Podnikov transforman proces poda A. Chikna [8]

Osobne si myslm, e Chiknov odvoden model podnikovho transformanho pro-

cesu je prli veobecn, nakoko jasne poukazuje na hranice a poradie jednotlivch poloiek

podnikov transformanho procesu. Poda mjho nzoru nemono striktne vyznai hrani-

ce jednotlivch poloiek, nakoko sa vzjomne podporuj, a nie je mon ani uri ich pora-

die v transformanom procese podniku, nakoko sa navzjom prelnaj.

Vsledky podnikovho transformanho procesu

Vsledok podnikov transformanho procesu budem vnma v irom slova zmys-

le, t.j. za vstupy, ie vsledky podnikovho transformanho procesu budem povaova

vrobok, ktor fi rma vyrob alebo sluby, ktor fi rma poskytuje.

Za vrobok sa povauje v uom slova zmysle vsledok vrobnho hospodrstva.

Vrobok me by vyjadren v naturlnych jednotkch, alebo hodnotovm ukazovateom.

Vyjadrenie vsledkov vroby v naturlnych jednotkch sa pouva, ak podnik vyrba

zky sortiment jednoduchho tovaru. Hodnotovm ukazovateom sa vyjadruj vrobky vte-

dy, ak ich podnik vyrba v irom sortimente a shrnne sa to me vyjadri v peanej for-

me.

Je mon rozoznva mnoho hadsk tkajcich sa lenen a charakterizovan vrob-

kov, spomedzi ktorch sa budem zaobera s kritriom vymedzenia vrobku poda jej mie-

ry opakovanosti, na zklade oho rozoznvame hromadn vrobok, sriov vrobok a kuso-

v vrobok.[8]

Hromadn vrobok sa vyznauje vekou mierou opakovatenosti. V podniku, ktor

takto typ vrobku vyrba sa povauje vysok miera organizcie a s ou svisiaca podrobn

deba prce. Charakteristickm faktorom je aj vysok miera vyuvania pecilnych vrob-

nch zariaden urench pre vrobu danho hromadnho vrobku.

52

Pri vyrban sriovho vrobku je charakteristick, e podnik sa zameriava na zhoto-

venie viacerch vrobkov za sebou v obmedzenom pote (sri) na rovnakch alebo rznych

vrobnch zariadeniach. Vrobok sriovho vrobku sa vemi podob hromadnej vroby,

avak nevyaduje tak podrobne rozpracovan technick prpravu. Sriov vroba sa vyzna-

uje niou mierou deby prce, ktor sa uplatuje v menej miere, ako u hromadnej vro-

by. Vzhadom na mieru opakovatenosti rozoznvame vekosriov, stredne sriov a malo-

sriov vrobky.

Kusov vrobok je neopakovaten, vyznauje sa uniktnosou. Vrobok mono cha-

rakterizova s vysokou mierou nronosti na vrobu, miera deby prce pri podnikoch vyr-

bajcich kusov vrobky je vemi nzka, robotnci vykonvaj rzne pravy. Z toho jedine-

nosti vyplvaj vysok nklady a to, e produkt sa charakterizuje vemi nzkou technickou

rovou vroby.

Hore uveden typy vrobkov, ale aj vroba s menn, t.j. mu sa meni poda uri-

tch podmienok, napr. ak sa men ich postavenie na trhu.

Sluby s nematerilne, t.j. nemaj fyzick hmatatenos.[9] Na rozdiel od vrobkov

nemaj viditen formu, a ani ich nemono vnma zmyslami. Z uvedench vyplva, e v ur-

itom kontexte znamenaj riziko pre zkaznka pri ich plnovanom kupovan. V dsledku

spomenutho rizika, pri kupovan sluieb sa vychdza z ich oakvanho itku. Podnikate,

ktor predva (poskytuje) sluby mus dba na to, aby o najviac znil mieru rizikovosti da-

nej sluby. K tomu me djs na zklade uritch nstrojov strategickho psobenia na z-

kaznkov, ktormi s: lokalizcia priestoru, udia, vzhad priestoru, komunikan (propaga-

n) materil, symboly a cena.1

Nakoko sluby nemaj fyzick hmatatenos, nemu sa premiestova. Z toho vy-

plva, e sa poskytuj a spotrebuj sasne, t.j. neoddelitenos sluby spova v tom, e ne-

meme od seba oddeli produkciu (poskytovanie) sluby a spotrebovanie sluby. Pri po-

skytovan sluby je naraz prtomn aj podnikate (poskytovate sluby) aj zkaznk. Obe

subjekty spja samotn sluba a jej poskytovanie, ie z tohto pohadu je sluba od jej po-

skytovatea neoddeliten. Sluby s vemi variabiln a to preto, lebo ich kvalita v znanej

1 Treba uvies, e V. Mik pri lenen nstrojov strategickho psobenia na zkaznkov rozliuje iba p sku-

pn nstrojov, nakoko on spojil lokalizciu priestoru a vzhad priestoru. Domnievam sa, e je ovea racionlnej-ie tieto dva nstroje rozli, lebo pri ich skman ide o rozlin objekt skmania. Napr. vzor vonkajieho oko-lia kadernckeho salnu nezle iba na podnikateovi, ktor slubu poskytuje, a naopak, vntro podnikovho sa-lnu zle iba na podnikateovi a na jeho vystpen (manaovan).

53

miere zvis od toho, kto, kde a kedy ich poskytuje. Osobne si myslm, e tu sa odzrkaduje

najlepie to spomenut riziko pri poskytovan sluieb, nakoko neexistuj dve sluby s rov-

nakou mierou spokojnosti oboch strn, s rovnakm rizikom atd.

Neskladovatenos sluieb spova v tom, e sluby nemono vyrobi do zsoby, na-

koko sa hne pri poskytovan spotrebuj. Kolsav dopyt po jednotlivch slubch sa rie-

i pomocou rznych stratgi tkajcich sa strane dopytu alebo strane ponuky. Na dopytovej

strane sa tto stratgia odzrkaduje najm poskytovanm doplnkovch sluieb pre akajcich

v ase piky, a znenm cien sluieb s obdob s nim dopytom po danej slube. Na strat-

giu strane ponuky je charakteristick zamestnvanie pracovnkov (poskytovateov sluieb)

na iaston vzok v ase piky, a zavedenm t.z. spornho reimu, t.j. ke v ase piky

musia pracovnci vykonva len nevyhnutn opercie.

Zver

Transforman proces podniku je vemi zloit, na jeho charakterizciu existuje mno-

ho modelov. Vymedzenie a lenenie vstupov transformanho procesu, t.j. vrobnch fakto-

rov vyaduje rozsiahle vedomosti z oblasti podnikovho hospodrstva, ekonomiky, prva

ale i z manamentu. lenenie a podrobn analza produknch faktorov je mon z rz-

nych aspektov, ja som sa v tejto prci zamerala iba na ich systematizciu. Vecn strnku

podnikovho procesu, t.j. podnikov transforman proces som predstavila pomocou nzo-

rov a modelov rznych autorov (A. Neumannov, M. Sedlk, A. Chikn). Osobne si myslm,

e pomocou Porterovho modelu sa d najlepie zachyti a zobrazi podnikov transforma-

n proces. V poslednej hlavnej kapitole som sa zaoberala strunm charakterizovanm v-

stupov (vrobkov a sluieb) podnikovho transformanho procesu, nartla som ich zklad-

n charakteristick vlastnosti.

Myslm si, e stanoven cie prce, t.j. vytvori prehadn, sumrny a tie strun ob-

raz o podnikovom transformanom procese, o vrobnch faktoroch ako vstupoch do podni-

kovho transformanho procesu a o vstupoch podniku bol splnen.


[1] MAJTAN, . a kol. [2009]: Podnikov hospodrstvo. 1. vyd. Bratislava: Sprint dva,

2009. 320 s. ISBN 978-80-89393-07-7

[2] SEDLK, M. a kol. [2010]: Podnikov hospodrstvo. 1. vyd. Bratislava: Iura Edition,

2010. 352 s. ISBN 978-808-8078-317-4

54

[3] MAJDCHOV, H. NEUMANNOV, A. [2008]: Podnikov hospodrstvo pre

manarov. 1. vyd. Bratislava: Iura Edition, 2008. 244 s. ISBN 978-80-8078-200-9

[4] CHIKN, A. DEMETER, K. [2004]: Az rtkteremt folyamatok menedzsmentje

termels, szolgltats, logisztika. 4. vyd. Budapest: Aula Kiad, 2004. 600 s. ISBN

963-9585-21-1

[5] BUSSE von COLBE, W. LASSMAN, G. [1988]: Betriebswirtschaftstheorie. Band I.

Grundlagen der Produktions und Kostentheorie. Berlin: Springer Verlag, 1988.

[6] GUTENBERG, E. [1999]: Grundlagen der Betriebswirtschaftslehre. Band I. Die

Produktion. Berlin: Springer Verlag, 1999.

[7] MAJTN, . a kol. [2007]: Podnikov hospodrstvo. Bratislava: Sprint, 2007.

[8] CHIKN, A. [2002]: Vllalatgazdasgtan. 2. vyd. Budapest: Aula Kiad, 2002. ISBN

963-9215-63-6

[9] KOTLER, P. [1996]: Marketing menedzsment elemzs, tervezs, vgrehajts s

ellenrzs. 2.vyd. Budapest: KJK-KERSZV Jogi s zleti Kiad, 2002. ISBN 963-

224-661-6

[10] MURA, L. [2011]: Ekonomika malho a stednho podnikn. Dubnica nad Vhom:

DTI, 2011, ISBN 978-80-89400-22-5

55

Postavenie sekundrneho prva Eurpskej nie v harmonizcii dane z pridanej hodnoty

Norbert Gyurin

Univerzita J. Selyeho, Ekonomick fakulta, Katedra manamentu, Komrno, Slovensk republika;

[email protected]

Abstrakt

Hlavn cie Eurpskej nie spova v zabezpeovan bezproblmovho fungovania jednotnho trhu na zem len-sk ttov. Vemi dleitm pilierom dosiahnutia tohto ciea je harmonizcia dan, a to najm nepriamych dan. Dleit lohu v tomto procese zohrva Rada Eurpskej nie a vldy jednotlivch lenskch krajn. Proces har-monizcie trv u niekoko desaro. Je to proces zloit, ktor je usmerovan prvnymi predpismi Eurpskej nie. Cieom prspevku je vymedzenie a charakteristika smernc Rady Eurpskej nie upravujcich da z prida-nej hodnoty.

Kov slov: nepriame dane; da z pridanej hodnoty; Eurpska nia; systmov smernica

vod a formulcia ciea

Pri vytvoren Spolonho trhu Eurpskej nie bolo potrebn prija vea prvnych no-

riem. Boli to prvne predpisy, ktorch cie spoval v zjednoten politk lenskch ttov

v oblasti hospodrskej, socilnej, menovej a pod. Dleitou oblasou bola i oblas dan.

Proces pribliovania sa politk lenskch ttov v oblasti zdaovania, t.j. harmo-

nizcie dan sa postupne rozdelila na dve zkladn oblasti na oblas priamych a nepria-

mych dan. Priame dane s doposia mlo harmonizovan. Prina tohto stavu spova v tom,

e harmonizcia priamych dan priamo dotka daovej suverenity jednotlivch lenskch

ttov. Preto jednotliv lensk tty sa sprvaj dos averzne k novm rozhodnutiam Rady

v tejto oblasti.

V oblasti nepriamych dan s dosiahnut plne in vsledky v stupni harmonizcie.

Dvod spova v tom, e tieto dane priamo dotkaj fungovania Spolonho trhu Eurpskej

nie. Bez zjednotenia sprvy a vyberania nepriamych dan by nemohol fungova, resp. len

vemi ako.

Cieom prspevku je vymedzi a nsledne charakterizova prvne predpisy sekundr-

neho prva Eurpskej nie nariadenia a smernice Rady Eurpskej nie prijat pri harmo-

nizovan spolonho systmu dane z pridanej hodnoty. Smernice a nariadenia tvoria tak ob-

las prva Eurpskej nie, ktor je doposia najbohatia v oblasti harmonizcie dan.

56

Materil a metdy

Predmetom hodnotenia s pramene eurpskeho prva, v rmci ktorho je pozornos

zameran na sekundrne prvo s akcentom na smernice Rady Eurpskej nie.

Stanovenmu cieu zodpoved aj vber pouitch metd. Metda selekcie je vyui-

t pri vbere eurpskych prameov prva ako aj pri vbere literrnych prameov, obsahovo

svisiacich s tmou prspevku. Metda systmovej analzy tvor zkladn postup spracova-

nia informci, prostrednctvom ktorej sa skma vvoj zmien prvnych prav vybranej dane.

Nenahraditen lohu m aj metda syntzy, ktor je pouit najm pri komplexnom zhod-

noten vsledkov, zskanch poznatkov, nmetov a zverov.

Vsledky a diskusia

Poda IROKHO, Jna (2007) druh polovica 20storoia bola spojen so silnejci-

mi procesmi globalizcie, prechodu regionlnych trhov k celosvetovm trhom. V medzin-

rodnom obchode dochdza k enormnmu nrastu potu nadnrodnch spolonost, k vraz-

nm celosvetovm presunom kapitlu a pri tchto pohyboch aj ku stretu rznych daovch

systmov.

Daov harmonizcia predstavuje proces zbliovania daovch sstav ttov na z-

klade spolonch pravidiel. Harmonizcia jednotlivch dan sa realizuje postupne v troch f-

zach, tvrd SZAROWSKA, Irena (2009):

vber a urenie dane, ktor je nutn harmonizova,

harmonizcia daovho zkladu,

harmonizcia sadzby dane.

alej kontatuje, e hlavnmi cieom daovej politiky E je snaha o odstrnenie roz-

dielov v daovch systmoch jednotlivch lenskch krajinch, a to hlavne prostrednctvom

minimalizcie disproporci v dopadoch na hospodrsku sa a uahenie vonho pohybu

tovarov, sluieb, osb a kapitlu na jednotnom trhu E.

KOPIVA, Juraj (2009) poznamenva, e v sasnej dobe s v Eurpskej nii dan

pre jednotliv dane urit pravidl. Jednoznane najvia harmonizcia prebieha v oblasti

nepriamych dan a to vaka tomu, e bezprostredne ovplyvuj fungovanie jednotnho eu-

rpskeho trhu.

57

Prvkrt na svete bola da z pridanej hodnoty zaveden 10. aprla 1954 na zem Eu-

rpy vo Franczsku. Najprv bola zaveden a aplikovan pre vek spolonosti, ale asom

vak bola rozren na vetky oblasti. Vtedajia Franczska vlda ani netuila, e zaala apli-

kova najreformnejiu da 20storoia. Da z pridanej hodnoty vymyslel a predstavil francz-

sky ekonm Maurice Laurv roku 1954.

Tab. 1: Zavedenie jednotnho systmu dane z pridanej hodnoty v jednotlivch lenskch ttoch [vlastn spracovanie]

Rok lensk tt Poznmka1967 Franczsko, Dnsko1968 Nemecko1969 Holandsko1970 Luxembursko

1971 Belgicko Belgicku bol preden asov limit zavedenia DPH1972 rsko

1973 Taliansko, Spojen krovstvoTaliansku bol preden asov limit zavedenia DPH

1986 panielsko, Portugalsko1987 Grcko

1995 Raksko, Fnsko, vdsko Systm DPH u existoval, musel by uveden do sladu so smernicou

2004

Estnsko, Lotysko, Litva, Posko, esk republika,

Slovensk republika, Maarsko, Slovinsko,

Malta, Cyprus

U pred vstupom do E existoval systm DPH kompatibiln s Eurpskym systmom DPH

2006 Rumunsko, Bulharsko Systm DPH u existoval, musel by uveden do sladu so smernicou . 2006/112/EEC

Da z pridanej hodnoty postupne nahradil vetky vyberan kumulatvne dane z ob-

ratu a to najprv len na zem Franczska a nsledne ju zaali zavdza a aplikova aj al-

ie krajiny. spech DPH zaujala pozornos i Eurpskeho spoloenstva a na situciu reagova-

lo prvou smernicou upravujcou Da z pridanej hodnoty (smernicou Rady . 67/227/EEC).

Postupn zavdzanie dane z pridanej hodnoty v jednotlivch lenskch ttoch je uveden

v tabuke 1.

Zavedenie DPH bolo upraven tzv. Prvou smernicou . 67/227/EEC. Tto smerni-

ca charakterizovala da z pridanej hodnoty ako veobecn da zo spotreby stanovenej per-

centom z predajnej ceny.

Princp spolonho systmu dane z pridanej hodnoty vymedzuje druh lnok tejto

smernice. Na kad plnenie sa vyrub da z pridanej hodnoty vypotan z ceny tovaru alebo

sluieb poda sadzieb platnch pre tento tovar alebo sluby po odrtan dane z pridanej hod-

58

noty, ktorou boli priamo zaaen jednotliv nkladov prvky.

alou smernicou upravujcou da z pridanej hodnoty je smernica . 67/228/EEC

z 11. aprla 1967, tzv. Druh smernica. Tto smernica upravuje a pecifi kuje truktru spo-

lonho systmu DPH a postupu pri jej uplatovan, priom zachovva prvo kadmu len-

skmu ttu prija pecilne opatrenia zabraujce daovm nikom. Taktie sa zameriava

na vymedzenie zkladnch pojmov spresnila defi nciu predmetu dane, ako predaj tova

Documents

Zborník príspevkov