Zbornik Vymozitelnost Prava v SR_oktober 2009

7/22/2019 Zbornik Vymozitelnost Prava v SR_oktober 2009

1/126

Justin akadmia Slovenskej republiky

Vymoitenos prva v Slovenskej republike

Zbornk z medzinrodnej konferencie v kontextevymoitenosti prva v Slovenskej republike

konanej v doch 1. 2. oktbra 2009 v Omen pri prleitosti5. vroia vzniku Justinej akadmie Slovenskej republiky

Pezinok

2009


2/126

Recenzenti:JUDr. Peter Hulla

riadite

Justinej akadmie Slovenskej republiky

JUDr. PhDr. Miroslav Slaan, PhD.vedci katedry medzinrodnho a eurpskeho prva, prpravnho vzdelvania aspoloenskovednch discipln, Justin akadmia Slovenskej republiky

Editor:Mgr. Gabriela Urbansk

Tento zbornk je vsledkom rieenia projektu "Vymoitenos prvav Slovenskej republike", ktor je financovan Agentrou na podporuvskumu a vvoja (zmluva . APVV-0745-07). Projekt vykonva Justinakadmia Slovenskej republiky od 1. septembra 2008 do 31. decembra 2010.

Justin akadmia Slovenskej republiky

ISBN 978-80-970207-0-5


3/126

3

Ven kolegyne, ven kolegovia,

nielen justinej obci, ale aj irokej prvnickej verejnosti predkladme

tento zbornk prspevkov z prvej medzinrodnej konferencie v kontextevymoitenosti prva v Slovenskej republike usporiadanej pri prleitosti5. vroia vzniku Justinej akadmie Slovenskej republiky, ktor sakonala v doch 1. a 2. oktbra 2009 v Omen.

Zaloenie pecializovanej intitcie zameranej vlune na vzdelvaniesudcov, prokurtorov a sdnych radnkov na Slovensku nebol jednoduch

proces. Zriadenie Justinej akadmie Slovenskej republiky a zaatie jejinnosti od 1. septembra 2004 mono preto chpa ako vsledok

dlhoronho snaenia slovenskch i medzinrodnch justinch organizci.Som presveden, e v okamihu jej piateho vroia mem kontatovadefinitvne etablovanie sa Justinej akadmie v rmci prpravnhoi celoivotnho vzdelvania sudcov, prokurtorov a sdnych radnkov naSlovensku, ako aj jej spoluprce so zahraninmi partnermi, najmEurpskou justinou vzdelvacou sieou, Eurpskou akadmiou prva,eskou, maarskou a poskou Justinou akadmiou. Pri plnen svojho

poslania m Justin akadmia po piatich rokoch svojej innostinezastupiten miesto v slovenskom justinom systme, priom do

budcnosti sa mus usilova

o zlepovanie poskytovania svojich sluiebslovenskej justcii, flexibiln komunikciu do vntra oboch rezortov, ako ajnavonok s verejnosou, a tie o efektvnu spoluprcu so zahraninmi

partnermi. Justin akadmia Slovenskej republiky mus by pripraven ajna vetky vzvy, ktor jej eventulne prinesie nadobudnutie platnostiLisabonskej zmluvy, poda ktorej vzdelvanie justcie bude jednouz prvomoc Eurpskej nie, a tie dleitm nstrojom na posilovanievzjomnej dvery medzi justinmi zlokami jednotlivch lenskch ttovEurpskej nie. Bez tejto dvery zaloenej na obojstrannej informovanosti,

jazykovej a odbornej vybavenosti nebude mono justin spoluprcuv civilnch a trestnch veciach dsledne napa.

Vedeck konferencia, z ktorej sme pripravili tento zbornk, sa zaoberalazaujmavou, spoloensky zvanou a aktulnou problematikou vymoitenosti

prva na Slovensku a bola organizovan v rmci realizcie projektuAgentry na podporu vskumu a vvoja s nzvom Vymoitenos prvav Slovenskej republike. Zvolen problematika nem len vntrottnykontext, ale aj eurpsky a m tie zsadn vznam tak z hadiska prvno-teoretickho, ako aj z pohadu aplikanej praxe. V naznaenchsvislostiach prebiehala na konferencii vysoko odborn a vedeck rozpravak veobecnm, ako aj parcilnym problmom z jednotlivch oblast prva.Vzhadom na mnohorozmernos a komplikovanos tejto problematiky,


4/126

4

najm v naich podmienkach, jednotliv astnci konferencie vyjadrilipoetn nzory, podnety a stanovisk k monm rieeniam sasnchprvnych problmov. Naznaen pestr paletu rznych pohadov a nzorov

predstavuje aj sbor prspevkov od jednotlivch rieiteov projektu Justinejakadmie Slovenskej republiky a APVV obsiahnutch v tomto zbornku.

Som presveden, e n zmer a ciele konferencie sa nm podarilonaplni. Vemi ns poteil zujem o nau konferenciu a verme, e sme

poloili zklady dobrej tradcie, v ktorej by sme chceli v alch rokochpokraova.

oktber 2009, Pezinok

JUDr. Peter HullariaditeJustinej akadmie Slovenskej republiky


5/126


6/126

Efektivita konkurznho prva v ase ekonomickej krzy ......................84doc. JUDr. Milan urica, PhD., rieite projektu Justinej akadmie SR a APVV(Krajsk sd Bansk Bystrica)

Dodriavanie prv obvinenho v trestnom konan pri rozhodovano vzbe ........................................................................................................99doc. JUDr. Jozefent, PhD., rieite projektu Justinej akadmie SR a APVV(Generlna prokuratra Slovenskej republiky, Prvnick fakulta UniverzityKomenskho v Bratislave)

Rozsah revzneho princpu v odvolacom konan ..................................111JUDr. Ondrej Sama, rieite projektu Justinej akadmie SR a APVV(Krajsk sd Trenn)

Problematika ukladania trestov po rekodifikciiTrestnho zkona ............................ ........................................................118JUDr. Pavol Toman, rieite projektu Justinej akadmie SR a APVV(predseda Rady Justinej akadmie, Najvy sd Slovenskej republiky)


7/126

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike,Omenie, 1.-2.10.2009

- 7 -

Nenakladanie s vecami alebo prvami v zmysle 76 ods. 1 psm. e/Obianskeho sdneho poriadku

JUDr. Daniela vecov

rieiteka projektu Justinej akadmie a APVVpodpredsednka Najvyieho sdu SR

V svislosti s rozhodovanm o predbenom opatren v zmysleustanovenia 76 ods. 1 psm. e/ Obianskeho sdneho poriadku (alej lenO. s. p.) v aplikanej praxi sdov Slovenskej republiky dolo k problmu,

na ktor upozornil minister spravodlivosti Slovenskej republiky listomzo da 14. oktbra 2008, slom 2322/2008 100. Vznikol v svislostis nsilnm vypratanm osb z ich obydl bez exekcie. Osoby vypratvantakmto spsobom sa na sde domhali (okrem urenia vlastnctvak spornm nehnutenostiam, urenia neplatnosti zmlv o vere a zmlvo zabezpeen zvzku prevodom prva k nehnutenosti) aj doasnejochrany prostrednctvom predbenho opatrenia, ktorm by sd zakzalodporcovi naklada s nehnutenosou, ktor tvor ich obydlie.

Z listu Ministerstva spravodlivosti SR vyplva, e sdy mali v rmci

asti konania, ktor sa tkala predbenho opatrenia, nejednotn postupv tom, e niektor pred vydanm svojho rozhodnutia termn nenakladal

bez alieho priamo akceptovali a alovanmu uloili povinnos zdra saakhokovek nakladania s uritou nehnutenosou (naprklad Okresn sdv Topoanoch uznesenm z 30. jla 2008, . k. 6 C 106/2008 31, Okresnsd v Nitre uznesenm z 10. jla 2008), in zase vyzvali alobcu, abyv urenej lehote svoje nepln podanie (pod nsledkom jeho odmietnutia)doplnil o presn pecifikciu oprvnenia, ktor sa m predbenmopatrenm alovanmu zakza ( 43 ods. 1 a ods. 2 O. s. p.). Takto

postupoval naprklad Okresn sd v Trenne uznesenm z 29. novembra2007, . k. 11 C 227/2007 17, Okresn sd v Nitre uznesenm z 23. jna2008, . k. 17 C 118/2008 21.

Z predloenho spisu bolo zrejm, e v dotknutch veciach bolialobcovia vo finannej tiesni, preto si poiiavali finann hotovos.Vo veci Okresnho sdu v Topoanoch (vyie uvedenej) si od alovanho1/ poiali 100.000,- Sk. O tom, e podpisuj zmluvu o vere nevedeli, zoho vyvodzovali, e ilo o zmluvu stnu. Zo zmluvy o zabezpeenzvzku prevodom prva k nehnutenosti uzavretej medzi alobcami (ako

predvajcimi) a alovanm 1/ (ako kupujcim) z 27. 2. 2006 vyplva, epredmetn nehnutenos sa prevdza na zklade zmluvy o vere z 27. 2.2006 v sume 100.000,- Sk, ktor s navenm o roky predstavoval sumu130.000,- Sk a bol splatn najneskr do 27. 8. 2006. Hodnota nehnutenosti


8/126


- 8 -

prevyovala vku veru najmenej pnsobne. Na iados alobcov(z 10. 8. 2006) o povolenie spltok alovan 1/ nielene nereagoval, alekpnou zmluvou z 28. 3. 2007 previedol nehnutenos na alovanho 2/,ktor alobcov z rodinnho domu vypratal. V ase podania nvrhu navydanie predbenho opatrenia bol ako vlastnk nehnutenosti zapsan ualovan 3/; tento prvny stav mu umouje s nehnutenosou bezobmedzenia naklada, priom almi prevodmi by sa komplikoval procesvzjomnej retitunej povinnosti vyplvajci z ustanovenia 457Obianskeho zkonnka (alej len ,,Ob. zk.). Obdobn situcia bola ajv alch sdnych konaniach.

Tento podnet bol predmetom rokovania obianskoprvneho kolgiaNajvyieho sdu Slovenskej republiky v doch 28. a 29. mja 2009; jeho

vsledkom bolo uznesenie, poda ktorho pre prijatie zjednocujcehostanoviska neboli splnen zkonn podmienky, lebo k vkladovmrozdielnostiam pojmu nenaklada na sdoch niieho stupa nedolo ( 21ods. 3 psm. b/ zkona . 757/2004 Z. z. v znen neskorch predpisovv spojen s lnkom 20 ods. 1 Rokovacieho poriadku Najvyieho sduSlovenskej republiky z 25. mja 2006).

Na margo vyslovenho nzoru kolgia si dovoujem poznamena, edefincie pojmov v sdnej praxi s vinou uiton, ale niekedy nie svhodn, lebo pre rozmanitos prpadov by v konenom dsledku mohli

spsobovaakosti s vybavenm tej ktorej veci; nedovolili by zohadnijej konkrtne okolnosti. Preto zkonodarca u v minulosti v mnohchprpadoch ponechal definovanie pojmov sdnej praxi. Urit pojmy sapostupom asu vykrytalizovali, a napokon boli spsobil pokrydrviv vinu prejednvanch vec (naprklad pri definovan skutonejkody), a a nakoniec ich prijala aj prvna teria.

Napriek tomu sa domnievam, e je vhodn aspo rmcovo zaobera saobsahovou nplou pojmu nenaklada v zmysle ustanovenia 76 ods. 1

psm. e/ O. s. p. Na tento el je najvhodnejm vchodiskom intitt

vlastnckeho prva ( 123 a nasl. Ob. zk.); jeho obsahom je okrem prvavec dra (ius possidendi), uva ju, pova jej plody a itky (ius utendiet fruendi) aj prvo s vecou naklada (ius disponendi), o znamen, evlastnk m prvo predmet vlastnctva preda, darova, zameni, zriadio om zvet, zaloi ho, zaai vecnm bremenom, da ho do njmu,vypoia ho a podobne, priom k niektorm zmluvm sa vyaduje ajrozhodnutie prslunho orgnu ( 47 Ob. zk.). Na druhej strane zmyselustanovenia 76 ods. 1 psm. e/ O. s. p. je plne opan, lebo spovav zkaze prva nakladania s vecou subjektu, ktor by inak bol oprvnen

ako vlastnk, resp. oprvnen uvate s vecou naklada.Vo veobecnosti mono uvies, e prostrednctvom predbench

opatren prvna prava umouje sdu poskytn ohrozenm alebo


9/126


- 9 -

poruenm subjektvnym prvam a prvom chrnench zujmom doasnochranu tak pred zaatm sdneho konania, ako aj v jeho priebehu.Zkonnm dvodom pre ich vydanie je nutnos doasnej pravy pomerovastnkov ( 74 ods. 1 O. s. p.), prpadne existencia obavy ohrozenia,

prpadne zmarenia vkonu sdneho rozhodnutia ( 102 ods. 1 O. s. p.).Doasn povaha predbench opatren je zrejm (okrem inho) ajz poiadavky, e ich prostrednctvom nemono prejudikova ani prvaastnkov konania, ani prva tretch osb.

Predbenm opatrenm me sd uloi astnkovi najm, abynenakladal s uritmi vecami alebo prvami ( 76 ods. 1 psm. e/ O. s. p.).

Podstatou predbenho opatrenia v zmysle citovanho zkonnhoustanovenia je uloenie povinnosti nenaklada s uritmi vecami alebo

prvami. Vo vyie uvedenom zmysle. So zreteom na uveden rozdielnepostupy sdov nemono objektvne posdi z hadiska, i nleitosounvrhu na vydanie predbenho opatrenia (okrem opisu skutkovchokolnost, skutonost osvedujcich existenciu nroku, oznaenianebezpeenstva bezprostredne hroziacej ujmy) mala by presn pecifikciazkazu nakladania s vecou alebo i stailo iba vo veobecnosti domha saakhokovek zkazu nakladania s vecou alebo prvom. Prevldol nzor,

poda ktorho vo veobecnosti takto pecifikcia nie je potrebn, avakv niektorch prpadoch bude vhodn najm s prihliadnutm na zachovanie

ekvivalencie (predbenm opatrenm) poadovanho obmedzeniavlastnckeho prva; v takomto prpade bude bezpochyby vhodn vyzvaastnka na konkretizciu rozsahu, v akom sa m prvo nakladania s vecouobmedzi, resp. zakza.

Uri hranicu medzi uvedenmi postupmi sdov je vemi aka nemono sdom poskytn iaden nvod na procesn postup v tchtoveciach. Mono ale jednoznane poveda, e aj v tchto pochybnostiach sisd mus poloi zkladn otzku spovajcu v tom, komu m poskytnochranu a v akom rozsahu. Osobitne pritom treba zohadni aj prvny dvod

sdneho sporu, a to najm z hadiska, i nevyplva naprkladzo spotrebiteskej zmluvy, ktor mohla obsahova aj neprijaten

podmienky. V tomto smere si treba uvedomi, e ochrana spotrebitea jenajm v sasnej dobe jedna z vznamnch politk sasnho zkonodarstvatak v rmci Eurpskej nie, ako aj v rmci zkonodarstva Slovenskejrepubliky. Pokia sdy o takomto predmete konania rozhoduj, mali byzabezpei ochranu spotrebitea v kadom tdiu sdneho konania, a teda ajv rmci rozhodovania o predbench opatreniach. Treba sa vysporiada ajs otzkou, i prpadnou bezdvodnou vzvou o doplnenie nvrhu na vydanie

predbenho opatrenia, mrnym uplynutm lehoty na jeho doplneniea nslednm odmietnutm takhoto nvrhu ( 43 ods. 1 a ods. 2 O. s. p.)nedjde aj k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).


10/126


- 10 -

Pri samotnom rozhodovan sd mus zohadni povahu veci aleboprva, na ktor sa predmetn povinnos me vzahova, priom tu ideo posdenie, i nevykonvanm prva, resp. neuvanm uritej vecinedochdza k jej znehodnoteniu (ako naprklad k motorovmu vozidlu).Rovnako sd mus zvi okolnos, i jeho rozhodnutm o predbenomopatren zasiahne iba do prv astnkov konania alebo sa tento zsahdotkne aj tretej osoby; tu je namieste otzka, i splnenie takejto povinnostimono od tretej osoby spravodlivo poadova. V tomto smere je vhodnz kontantnej judikatry Najvyieho sdu SR iba pripomen jehorozhodnutie uverejnen v Zbierke stanovsk Najvyieho sdu a rozhodnutsdov Slovenskej republiky, poda ktorho predben opatrenie, ktorm sa

podnikateovi zakazuje naklada s majetkom alebo jeho asou, me

sd nariadi len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutm na podnikateskinnos alovanho bolo primeran prvu, ktorho budci sdny vkon jeohrozen (uznesenie Najvyieho sdu Slovenskej republiky z 28. septembra1994, sp. zn. 6 Obo 270/94).

Iba po komplexnom zhodnoten vetkch vyie nastolench otzokme sd nielen sprvne postupova pred vydanm predbenho opatrenia,ale aj sprvne o takomto nvrhu rozhodn.


11/126


12/126


- 12 -

neuklad iadny rok, ak spotrebite shlas so splatenm veru jednouspltkou, nevzahuje sa ani na zmluvy, pri ktorch spotrebite splat

poskytnut ver do troch mesiacov ani na very, ktor vyrovn najviactyrmi spltkami v lehote nepresahujcej dvans mesiacov.

Zkon spotrebitesk ver definuje ako doasn poskytnutie peanchprostriedkov na zklade zmluvy o spotrebiteskom vere vo forme odloenejplatby, piky, veru alebo v inej prvnej forme. Na posdenie tejokolnosti i sa jedn o tzv. spotrebitesk ver, nie je rozhodujce akou

prvnou formou sa spotrebitesk ver poskytuje (zmluva o pike, zmluvao vere, nepomenovan zmluva, napr. o finannom lzingu), ale dleit jekauza, t.j. e sa jedn o poskytnutie peanch prostriedkov v prospech

spotrebitea za odplatu. Zmluvou o spotrebiteskom vere sa veritezavzuje poskytn spotrebiteovi spotrebitesk ver a spotrebitesa zavzuje poskytnut pean prostriedky vrti a uhradi celkov nkladyspojen so spotrebiteskm verom. V prvnom poriadku Slovenskejrepubliky je verov zmluva upraven v Obchodnom zkonnku, ktormono aplikova bez ohadu na to, i je ver poskytovan spotrebiteovialebo podnikateskmu subjektu. Zkon o spotrebiteskom vere upravujeverov zmluvu v prpade, ke je ver poskytovan spotrebiteovi mimo

jeho podnikateskej innosti alebo povolania a vo vzahu k Obchodnmu

zkonnku m inky normy lex specialis. Popri tejto pecilnej normevrazn ochranu pre spotrebitea poskytuje intitt neprijatenej zmluvnej

podmienky v spotrebiteskej zmluve, vrtene sluieb na finannom trhu( 53 Obianskeho zkonnka).

Nleitosti zmluvy o spotrebiteskom vere upravuje ustanovenie 4ods.1,2 zkona o spotrebiteskch veroch. Pod sankciou neplatnostistanovuje poiadavku psomnej formy, ktor vyplva z nutnosti nastolenia

prvnej istoty v zmluvnch vzahoch a z nutnosti zaisten dkazov preprpadn budce spory. Jedno vyhotovenie zmluvy mus dosta spotrebite.

Okrem veobecnch nleitost mus zmluva o spotrebiteskom vereobsahova nleitosti vypotan v odseku 2 ustanovenia 4 zkonao spotrebiteskch veroch. Mus teda zaha aj sumu, poet a termnyspltok istiny, rokov a inch poplatkov, opis tovaru alebo sluby, na ktorsa zmluva vzahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej sluby, identifikciuvlastnka a podmienky nadobudnutia vlastnckeho prva spotrebiteom (prilzingu), adresu predvajceho, na ktorej me spotrebite uplatnireklamciu alebo sanos, meno a adresu spotrebitea, ron percentulnumieru nkladov (RPMN), podmienky zvisl od objektvnych skutonost,

pri ktorch splnen me by upraven RPMN, vpoet zvenchnkladov, ktor neboli zahrnut do vpotu RPMN (vrtane spsobuvpotu), oprvnenia spotrebitea na znenie nkladov na ver pri jeho


13/126


- 13 -

splaten pred lehotou splatnosti, sankcie za poruenie zmluvy, spsob znikuzvzku zo zmluvy.

Jednm zo zkladnch cieov smernice E a nho zkona bolostanovi porovnaten slo, ktor malo sli spotrebiteom pre porovnanie

ponk rznych finannch intitci a tm mu umoni vybrasi najvhodnej ver poda svojich potrieb. Uveden daj bol definovanako ron percentulna miera nkladov (RPMN) a mala by na jednej straneobsahova vetky spltky veru a poplatky spojen s poskytnutm veru voihodnote poskytnutch finannch prostriedkov prepotanch na obdobie

jednho roka. RPMN by mala umoova jednoduch porovnanie nkladovna spotrebitesk ver, s nkladmi na in spotrebitesk very, ktor

ponkaj konkurenn spltkov spolonosti, alebo banky. RPMN

sa vypotava z vky poskytnutho spotrebiteskho veru a celkovchnkladov spotrebitea, ktor s so spotrebiteskm verom spojen (rokova poplatkov). RPMN patr medzi zkladn informcie, ktor je verite

povinn poskytn spotrebiteovi u pri ponuke spotrebiteskho veru.Inak povedan, ron percentulna miera nkladov je vyjadrenm skutonejceny spotrebiteskho veru, ktor zohaduje nielen roky a poplatkys poskytnutm veru spojen, ale aj asov obdobie ich splcania. Vzorec

pre ron vpoet percentulnej sadzby nkladov na spotrebitesk verobsahuje prloha . 1 zkona o spotrebiteskch veroch.

Absenciu niektorej z nleitost, uvedenej v 4 ods. 2 zkonao spotrebiteskch veroch, zkon nesankcionuje neplatnosou. Vslovne ju

povauje za platn za predpokladu, ak bol spotrebiteovi na jej zkladeposkytnut spotrebitesk ver a spotrebite ho zaal erpa alebo bol na jejzklade dodan tovar, alebo poskytnut sluba. Sasne vak zkon priabsencii niektorch nleitost taxatvne vymedzench v ustanoven 4 ods.2 poskytuje spotrebiteovi ochranu. Ak nie je ron percentulne mierankladov uveden v zmluve, spotrebitesk ver sa povauje za bezrona bez poplatkov ( 4 ods. 3). To znamen, e pri prvnom posden

zvzkovho vzahu spotrebitea a dodvatea je nevyhnutn pri neuvedenRPMN v zmluve vychdza z toho, e sa jedn o bezron piku bezakchkovek poplatkov, a teda na uveden poplatky a roky spojens verom sa v zmysle tejto prvnej fikcie neprihliada.

V ostatnom ase sdy Slovenskej republiky zaznamenali znan nrastexekunej agendy, v ktorej s exekunm titulom rozsudky rozhodcovskhosdu, priom predmetom konania je pean plnenie zo zmluvyo spotrebiteskom vere. Tieto zmluvy maj v podstate rovnak obsah.

astnkom zmlv na strane veritea je podnikate, ktor nem bankovpovolenie a na strane druhej spotrebite, ktor sa zavzuje zaplati odplatuza poskytnutie veru a do vky 182,5 % p. a. (rone), sankcie - spravidla


14/126


- 14 -

0,25 % denne, t.j. 91,25 % p. a. (rone). alej zmluvy obsahuj v poetneprijatench zmluvnch podmienok, ktor s absoltne neplatn ( 53Obianskeho zkonnka), ako napr., e dlnk je oprvnen splati veriteovidln sumu kedykovek pred termnom splatnosti, avak aj v takom prpade

je povinn zaplati dohodnut poplatok v plnej vke alebo naprkladpovinn aplikovanie Obchodnho zkonnka na vetky vzahy, o jev rozpore s 54 ods. 1 Obianskeho zkonnka. Zmluvy neobsahujspravidla ani daj o ronej percentulnej miere nkladov. Napriek absenciitejto nleitosti, ktor poda zkona o spotrebiteskch veroch ( 4 ods. 3)spsobuje, e spotrebitesk ver sa povauje za bezron a bez poplatkov,rozsudok rozhodcovskho sdu uklad dlnkovi - spotrebiteovi povinnoszaplati okrem sumy rovnajcej sa poskytnutmu veru aj dohodnut

poplatky a rok z omekania.

Intitt rozhodcovskho konania upraven v zkone . 244/2002 Z. z. orozhodcovskom konan umouje alternatvnym spsobom riei niektormajetkov spory. Z vecnho hadiska predmetom rozhodcovskho konania

poda citovanho zkona mu by iba majetkov spory, ktor vznikliz tuzemskch a medzinrodnch obchodno-prvnych, obianskoprvnycha tie pracovnoprvnych vzahov, s predmetom ktorho mu strany (aspoiastone) vone disponova. Dispozin oprvnenie sa overuje monosou

uzavrie vo veci danho sporu sdny zmier poda 99 Obianskehosdneho poriadku. Majetkov spory z uvedench prvnych vzahov vznikajnajastejie z rznych typov zmlv, teda aj zo zmlv o spotrebiteskomvere.

Doruen rozhodcovsk rozsudok, ktor u nemono preskma poda 37 zkona o rozhodcovskom konan, m pre astnkov rozhodcovskhokonania rovnak inky ako prvoplatn rozsudok sdu. V prpade

preskmania rozhodcovskho rozsudku ide o fakultatvny opravnprostriedok, na ktorom sa astnci mu dohodn. Ak sa vak nedohodn,

plat, e preskmanie je vylen. Rozhodcovsk rozsudok, ktor sa stalprvoplatnm, je po uplynut lehoty na plnenie vykonaten podaosobitnch predpisov. Sd me v exekunom konan kontrolovazkonnos postupu rozhodcovskho sdu v rozhodcovskom konan.Umouje mu to ustanovenie 45 zkona o rozhodcovskom konan,v zmysle ktorho me sd exekun konanie zastavi bu na nvrh (odsek1) alebo aj bez nvrhu astnka konania (odsek 2), ak rozsudok trpzmtonosou, pretoe rozhodcovsk rozsudok bol vydan vo veci, ktorneme by predmetom rozhodcovskho konania ( 1 ods. 3) alebo

rozhodcovsk rozsudok bol vydan vo veci, o ktorej u predtm prvoplatnerozhodol sd, alebo sa o nej prvoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskomkonan. Rovnako me exekun sd aj bez nvrhu zastavi exekun


15/126


- 15 -

konanie, ak zist, e rozhodcovsk rozsudok zavzuje astnkarozhodcovskho konania na plnenie, ktor je objektvne nemon, prvomnedovolen alebo odporuje dobrm mravom ( 45 ods. 1 psm. c/ a ods. 2).V tomto prpade ide o protiprvnos vroku rozsudku rozhodcovskho sdu.

Nastouje sa otzka interpretcie nemonosti, resp. nedovolenostiplnenia. Prvna teria za nedovolen prvny kon povauje tak kon, ktorsvojm obsahom alebo elom odporuje zkonu, alebo ho obchdza, alebo sa

priei dobrm mravom. Obsahom prvneho konu s jeho podstatn,nhodn alebo vedajie zloky. Z tchto zloiek me odporova zkonuktorkovek, avak normatvny dsledok uveden v 39 Obianskehozkonnka vyvolva iba rozpor podstatnch zloiek prvneho konu sozkonom, prpadne tch zloiek, ktor nie s podstatn ex lege, ale ich

zaradenie medzi podstatn zloky vyplva z dohody astnkov prvnehokonu. elom prvneho konu treba rozumie jeho hospodrske urenie,ktor je alebo nie je v slade s elom dovolenm zkonom. Zkonom jekad prvna norma, ktor v zmysle zkona . 1/1993 Z. z. o Zbierkezkonov Slovenskej republiky bola vyhlsen ako zkon. Inak povedan,nedovolenm plnenm je tak plnenie, ktor je vslovne zakzan alebo sasvojim obsahom i elom priei zkonnmu zkazu. Poda sdnej praxerozpor zmluvy so zkonom je objektvnou skutonosou a nevyvolva

prvne nsledky zaman zmluvnmi stranami.

V danom prpade, ak zmluva o spotrebiteskom vere neobsahuje dajo ronej percentulnej miere nkladov, a napriek tomu boli poplatky a rokydohodnut, plnenie zo zmluvy tkajce sa tchto poplatkov a rokov je

plnenm prvom nedovolenm. Ak je toto plnenie, obsiahnut v rozsudkurozhodcovskho sdu, vymhan v exekunom konan, sd je povinnexekciu zastavi v asti tohto plnenia aj bez nvrhu ( 45 ods. 1 psm. c/,ods. 2 zkona o rozhodcovskom konan). V prpade, ak by nebolo monz exekunho titulu (v danom prpade rozsudku rozhodcovskho sdu)oddeli nedovolen plnenie od ostatnho vymhanho plnenia (pohadvky),

sd mus exekciu zastavi v celom rozsahu. Ilo by zrejme v tomto prpadeo nevykonaten rozhodnutie ( 57 ods. 1 psm. g/ Exekunho poriadku).

Zabezpeovanie a poskytovanie prvnej ochrany je jednou zozkladnch povinnost prvneho ttu. Sasou tohto komplexu problmov

je aj prvo kadho dovola sa prvnej ochrany svojho subjektvneho prvaa zrove istota, e sa mu tto ochrana poskytne. Kad m teda prvo naochranu svojho prva. Je to jedno zo zkladnch prv, ktormukoreponduje povinnos ttu tto ochranu poskytn. To plat aj

v spotrebiteskch zmluvnch vzahoch s tm, e prva spotrebiteov akoslabej zmluvnej strany je potrebn chrni extenzvnym spsobom.Uveden trend nastolil Eurpsky sdny dvor vo viacerch svojich


16/126


17/126


- 17 -

Vymoitenos spotrebiteskho prva kolektvna ochrana spotrebiteav obianskom sdnom konan

JUDr. Peter Straka

rieite projektu Justinej akadmie a APVVMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

VOD

Ochrana spotrebitea je vznamnou a sasne nosnou politikou

Eurpskej nie. V rmci tejto politiky je sledovan cie vytvoreniakomplexnho regulatvneho rmca ochrany zameran osobitne na to, abydodvate v spotrebiteskch zmluvch pristupoval k tvorbe zmluvnch

podmienok v slade s dobrmi mravmi a bola tak zachovan podstataosobitnho zvzkovho vzahu medzi nm a spotrebiteom zaloen nadobrej viere a princpe vyvenosti a primeranosti. Z povahy veci je zrejm,e v sasnch podmienkach tandardizcie produktov benej spotreby akoaj zmluvnch podmienok m spotrebite iba fiktvnu monos ovplyvni

podstatu zmluvnch podmienok, ktor s mu zo strany dodvatea

predloen, priom veakrt, vzhadom na ich sofistikovan prvnick jazyka rozsiahlos, ich nem monos spotrebite vbec preta, resp. pochopiich obsah.

Neprijaten podmienky v spotrebiteskch zmluvch, pravao nekalch obchodnch praktikch a alie intitty spotrebiteskho prvanie s vo svojej podstate pritom nim inm ako pretavenm princpovdobrch mravov a primeranosti do normatvnej podoby. Tieto zkladnfundamenty s v prpade spotrebiteskch zmluvnch vzahov osobitnereflektovan a tvoria imanentn zkladu, ktor bola v tchto vzahoch vdy

prtomn, nadobudla iba nov, modern eurpsku formu. Zkon o ochranespotrebitea vslovne definuje konanie v rozpore s dobrmi mravmi akokonanie, ktor je v rozpore so vitmi tradciami a ktor vykazuje zjavnznaky diskrimincie alebo vyboenia z pravidiel morlky uznvanej pri

predaji vrobku a poskytovan sluby, alebo me privodi ujmuspotrebiteovi pri nedodran dobromysenosti, estnosti, zvyklosti a praxe,vyuva najm omyl, les, vyhrku, vrazn nerovnos zmluvnch strna poruovanie zmluvnej slobody ( 4 ods. 8 zkona . 250/2007 Z. z.o ochrane spotrebitea, alej len zkon . 250/2007 Z. z.).

Poda lnku 7 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. aprla 1993o nekalch podmienkach v spotrebiteskch zmluvch (alej lensmernica) lensk tty maj zabezpei v zujme spotrebiteov akonkurentov existenciu adekvtnych a innch prostriedkov na prevenciu


18/126


- 18 -

neustleho pouvania neestnch podmienok v zmluvch, ktor predvajcialebo dodvatelia uzatvraj so spotrebitemi.

Prvna prava DE LEGE LATA

Strun exkurz do aplikanej praxe

Najefektvnejm prostriedkom skromnho prva, ktorm je moninne a plone eliminova neprijaten zmluvn podmienkyv spotrebiteskch zmluvch, je aloba podan prvnickou osobou,zaloenou za elom kolektvnej ochrany spotrebiteov, najm zdruenia naochranu spotrebiteov (alej len zdruenie). Sd me na zklade takejto

aloby nielen uloi dodvateovi povinnos zdra sa poruovania prvspotrebiteov, teda aby nepouval urit podmienku, ale aj povinnosodstrni protiprvny stav. Najastejie takmto odstrnenm protiprvnehostavu bude vydanie bezdvodnho obohatenia zskanho z poruenia prvspotrebiteov. Aktvna legitimcia zdruenia na podanie takejto alobyvyplva z 3 ods. 5 zkona . 250/2007 Z. z., poda ktorho proti

porueniu prv a povinnost ustanovench zkonom s cieom ochranyspotrebitea me sa spotrebite proti poruiteovi na sde domha ochranysvojho prva. Zdruenie sa me na sde proti poruiteovi domha, aby sa

poruite zdral protiprvneho konania a aby odstrnil protiprvny stav.Osoba, ktor na sde spene uplatn poruenie prva alebo povinnostiustanovenej tmto zkonom a osobitnmi predpismi, m prvo na primeranfinann zadosuinenie od toho, koho poruenie prva alebo povinnostiustanovenej tmto zkonom a osobitnmi predpismi je spsobil privodiujmu spotrebiteovi.

V aplikanej rovine vraznej pozitvny posun v oblasti kolektvnejochrany spotrebiteov a osobitne so zreteom na vymoitenos ich prvnastal a zriadenm a innosou Komisie na posudzovanie podmienok

v spotrebiteskch zmluvch, ktor je modernou autoritou vo sfrespotrebiteskho prva, vyuvajcou nezanedbaten vhodymedzirezortnej koopercie zstupcov viacerch orgnov ochrany prvspotrebitea. Prve tento prstup sa doposia ukzal by ako najvhodnejiareakcia zkonodarcu na odstraovanie neraz u vitch neprimeranostv zmluvnch vzahoch so spotrebitemi. A po jej jednotlivch podnetoch

boli podan prv aloby spotrebiteskch zdruen.

Mobiln opertori

Konkrtne na sdoch boli podan aloby proti vetkm mobilnmopertorom o uloenie povinnosti zdra sa takch zmluvnch podmienok,


19/126


20/126


- 20 -

internet, priom k takejto zmene boli vdy pripojen lkav ponuky i uponuka bonusu, bezplatnho napojenia na sluby GSM alebo bezodplatnhozskania mobilnho telefnu. Km tieto ponuky predstavovali podstatn astextu, zmena zmluvnch podmienok, a to zvanej povahy, bola umiestnenspsobom, ktor je skr typick pre odkazy, poznmky pod iarou, menm

psmom a pod. Po niekokoronom platen poistnho spotrebitelia podapvodnch podmienok oakvali bezodplatn poistn obdobie, na konciktorho malo djs k vplate uritej sumy z navkladanch prostriedkov.

Novmi podmienkami sa vak zavdzaj nov poplatky, ktor sa v prpadeich neplatenia maj ztova z navkladanch sm. Po tom, ako sd

predbenm opatrenm uloil poisovni zdra sa novch poplatkova jednostrannho ruenia zmlv, rozhodca zaloen poda namietanch

veobecnch poistnch podmienok voi spotrebiteom vydva rozsudkyo uren, e nov zmluvn podmienky s platn a s povinnosouspotrebiteov nahradi trovy konania. Zdruenie registruje zastraovaniespotrebiteov, pre ktorch len trovy rozhodcu dosahuj sumy nasporen

poas desiatich rokov.Tto skutonos nemono hodnoti inak ako konflikt a vntorn

rozpornos mechanizmov ochrany a vymoitenosti prva. Dokonca by smemohli pripusti, e intitty, ktor mali spruni konanie a umoni lepiuvymoitenos prva, sa spreneverili svojmu elu, popierajc svoju

samotn podstatu a ohrozuj najzranitenej subjekt trhu - spotrebitea.Vetky tieto zvan poznatky s nepochybne neocenitenmi podkladmi

budcej legislatvnej iniciatvy, ktor by mala predovetkm smerovak vntornej istote innosti tchto mechanizmov, a tm aj k ochrane prvspotrebiteov. Je tak otzne, i vbec intitt rozhodcu je za sasnho stavu

primeran a vhodn pre vymoitenos prva vo vzahu k spotrebiteom akozmluvnm subjektom, nakoko existuj poetn rozsudky, ktormirozhodcovia potvrdzuj plnenia v prkrom rozpore s dobrmi mravmi.

Proti alej nebankovej intitcii zdruenie podalo alobu o zdranie sa

rekordnch trinstich zmluvnch podmienok spsobujcich hrub nepomermedzi dodvateom a spotrebiteom.

Zdruenia na ochranu prv spotrebiteov

Zdruenia avizuj vek poet dodvateov, najm medzi nebankovmiintitciami, ktor vbec nereflektuj na komunitrne prvo a nepodnikajs odbornou starostlivosou, m sa poda 7 ods. 2 psm. a) zkona. 250/2007 Z. z. dopaj nekalej obchodnej praktiky. Z pribline 30

zdruen iba 2 podvaj aloby. Zdruenia nie s vybaven prvnikmi aodolvaj dodvateom s neporovnatene lepmi podmienkami na prvnezastupovanie, ako faktickmi predpokladmi na spech v spore.


21/126


- 21 -

Tieto dve zdruenia signalizuj finann vyerpanos a nielenvymoitenos, ale prve relna vykonatenoslnku 7 smernice o plonomzabrnen nekalm zmluvnm podmienkam sa jav by faktickm

problmom.Tu sa ako existenne nevyhnutn jav prehodnotenie celho

systmu podpory zdruen na ochranu spotrebiteov. Podpora by pritommala ma najm edukan a nepochybne aj materilny rz. Je nevyhnutnozrejmi, e s to prve zmluvn podmienky, ktor s zkladom budovania

prvnych vzahov dodvateov a spotrebiteov ako najvieho segmentutrhu.

Ak vek vznam m sdny zkaz pouvania neprijatenchpodmienok a praktk mono vidie z databzy obsahujcej niekoko tisc

zsahov sdov a inch oprvnench intitcii v krajinch, ktor s starmilenmi E. Do pozornosti dvam aspo dva rozsudky sdov, poda ktorchsa nsledne nastavuje dodvate s dsledkami pre irok vrstvy obyvateov.

Hlavn krajinsk sd Viede rozsudkom z 10. februra 2004 . 2R 211/2003 :

1. Uloil povinnos alovanmu mobilnmu opertorovi:a) zdra sa v obchodnom styku so spotrebitemi vo veobecnch

obchodnch podmienkach, na ktor odkazuje v zmluvch nm uzatvranch,a/alebo na pritom pouvanch zmluvnch formulroch pouvania klauzuly:

Nabite si svoj et riadne poas platnosti (1 rok + 3 mesiace), inakstrcate svoje volacie slo a zvyn kredit!

alebo pouvania klauzl s rovnakm vznamom; je alej povinnzdra sa odkazovania na vyie uveden klauzuly, pokia s pouitneprpustnm spsobom;

b) nahradi alobcovi do 14 dn trovy konania uren sumou 6.216,70 (v tom obsiahnutch 563,80 DPH a 942,15 hotovch vdavkov).

2. alobcovi udelil splnomocnenie, uverejni vyhovujcu as vrokurozsudku v rozsahu zdrovacieho petitu a splnomocnenia na uverejnenierozsudku do iestich mesiacov od prvoplatnosti jedenkrt v sobotajomvydan redaknej asti novn Neue Kronen-Zeitung na trovy alovanhos riedene psanmi astnkmi konania a s tunm ormovanm normlnym

psmom.

Bundesgerichtshof (BGH), Urteil vom 30. 11. 1993 - XI ZR 80/93:

1. Veobecn zmluvn podmienky pre skromn ty obsahujceustanovenia o poplatkoch pre vklady a vplaty peaz pri bankovej prepke

podliehaj ako cenov dojednania sdnej kontrole poda 9 a 11 AGBG.


22/126


- 22 -

2. Ustanovenia o poplatkoch pre vklady pri bankovej prepkeneprimerane znevhoduj skromnch zkaznkov a s preto neplatn.Rovnako to plat pre ustanovenia o poplatkoch za vplatu peaz pri

bankovom prieinku, ktor vznikaj bez ohadu na to i existuje monosbezplatnho vberu z bankomatu banky.

Monosti rieenia DE LEGE FERENDA

Cie smernice (lnok 6.), ktor od lenskch ttov vyaduje stanovi,e neestn podmienky nie s pre spotrebitea zavzujce, by sa nedosiahol,keby bol spotrebite sm povinn vystpi proti neestnej povahe tchto

podmienok. V sporoch mu by poplatky za prvne sluby vyie ne

vloen iastka, o me spotrebitea odradi, aby napadol pouitieneestnej podmienky. V lenskch ttov procedurlne predpisy umouj

jednotlivcom brni sa v takch konaniach a je relne riziko, e spotrebitekvli neznalosti prva nespochybn podmienku prednesen proti nemu.Z toho vyplva, e inn ochrana spotrebitea sa me dosiahnu, len aknrodn sd prehlsi, e m prvomoc zhodnoti podmienky tohto druhu nasvoj vlastn nvrh (rozsudok Eurpskeho sdneho dvora Ocano GrupoEditorial SA - C-240/98).

U spomnan ustanovenie 3 ods. 5 zkona . 250/2007 Z. z. upravuje

monos domha sa na sde zdrania sa zo strany dodvateaprotiprvneho konania a aby tento protiprvny stav aj odstrnil. Niet dvoduna to, aby sa tento inn, ale vemi mlo vyuvan mechanizmus ochranyspotrebitea nevyuil v irom rozsahu, a to aj v spore medzi dodvateoma spotrebiteom zo spotrebiteskej zmluvy. Urit vchodisko ponkaustanovenie 153 ods. 3 Obianskeho sdneho poriadku, poda ktorhoSd me v rozsudku, ktor sa tka sporu zo spotrebiteskej zmluvy, aj beznvrhu vyslovi, e urit podmienka pouvan v spotrebiteskch zmluvchdodvateom je neprijaten.

Nov prvna prava by sa dotkala iba neprijatench podmienokv spotrebiteskch zmluvch, ktor s indikatvne sformulovan v 53 ods.4 Obianskeho zkonnka. Ak raz dodvate neuspeje o plnenie z takejtoneprijatenej podmienky a jeho aloba je sdom prvoplatne zamietnut,nemal by u uplatova obdobn nroky voi inm spotrebiteom z rovnakejformulrovej zmluvy. Sd mu toti prvoplatne zamietol plnenie zaloen naneprijatenej, inmi slovami povedan, nekalej, neslunej, nemorlneja neprimeranej podmienke, ktor popiera fundamenty vstavbyspotrebiteskch zmluvnch vzahov. Tak trochu je aj dehonestovanm

spotrebitea, ak dodvate po nespenom konan bez akchkovek zbranvykonva u raz sdom oznaen nemravn podmienku voi inmuspotrebiteovi, a dokonca ju uplatuje na sde. Nebva nim vnimonm,


23/126


- 23 -

e in sd plnenie dodvateovi prizn, aj ke fakticky pri formulrovejzmluve ilo len o inho spotrebitea, ale rovnako neestn nrok u razzamietnut prvoplatne sdom. Nov prvna prava by bola zaloen natchto zsadch:

a) tkala by sa iba tzv. formulrovch zmlv a veobecnch zmluvnchpodmienok; za formulrov zmluvy sa pritom povauj zmluvy, ktordodvate uzatvra vo viacerch prpadoch a spotrebite spravidla nemmonos ovplyvni ich obsah,

b) dodvate by mal nov hmotnoprvnu povinnos, a to zdra sapouvania tej zmluvnej podmienky, ktor povaoval sd za neprijaten a

- prvoplatne zamietol dodvateovi alobu o plnenie alebo- uril tto podmienku za neplatn, alebo

- priznal spotrebiteovi z dvodu neprijatenosti tejto podmienky nhradukody, bezdvodn obohatenie, alebo primeran finann zadosuinenie,

c) rozsudok by pre dodvatea nepredstavoval prekku rozsdenej vecires iudicatae; bol by vak dvodom na obnovu konania, v ktorom dodvate

poruil svoju povinnos, a napriek zkonnmu zkazu uplatnil optovneplnenie z neprijatenej podmienky,

d) poruenie novonavrhovanej povinnosti, a to aj napriek upozorneniuzdruenia by mohlo vies a k zrueniu oprvnenia na podnikanie v oblasti,v ktorej by ilo o poruenie zkona;

e) zkaz pouvania by sa tkal len asti zmluvnej podmienky, ak jejoddelenie od ostatnej asti je dobre mon.

ZVER

Navrhovan prvnu pravu dodvatelia nemaj dvod namieta, pretoesa tka iba neestnch podmienok v spotrebiteskch zmluvch.Predstavovala by vznamn posilnenie prv spotrebiteov a vysokvymoitenos spotrebiteskho prva. Bola by sasne aj

dotransponovanm smernice. Ako u bolo povedan, spotrebitesk prvo jepretavenm skromnoprvneho princpu dobrch mravov do pozitvnehoprva. Kad jeden prvoplatn rozsudok so zverom o neprijatenostizmluvnej podmienky by ambicizne dopadal na irok vrstvy obyvatestvaa prispel by ku skvalitneniu ivota spotrebiteov.

Vybudovala by sa tak spoloensky ustlen rove prijatenostipodmienok v zmluvnch vzahoch, ktor by vytvorila aksi ochrann ttpred akmikovek novmi neprijatenmi zmluvnmi podmienkami. Tmby boli chrnen nielen spotrebitelia, ale aj slun dodvatelia, ktor s v

sasnosti vystaven nerovnej sai s dopadom na ich podnikateskspech (napr. v prpade nebankovch subjektov je toto zrejm). Uvedensystm by bol naviac pecifickm mechanizmom, ktor by bol udraten


24/126


- 24 -

a prznan svojou zotrvanosou a prispel by tak nielen k istotedodvateskho sektora, ale plnohodnotne aj k naplneniu stavoua eurpskym prvom garantovanch prv spotrebiteov.

V zmysle uvedenho sdna moc, ako jedna zo zloiek ttnej moci, bymimoriadnym spsobom zaala ovplyvova plonm spsobom ivot

bench ud v znanom rozsahu, pretoe adhzne zmluvy sa stali u benousasou ivota loveka.


25/126


26/126


- 26 -

zaraden podobne ako kedysi konanie vo veciach ochrany osobnosti, napr.a do iestej hlavy.

Pokia sa vak zkonodarca rozhodol pre takto zaradenie, nebude umon do budcnosti hovori, e s v tretej asti piatej hlavy Obianskehosdneho poriadku upraven nesporov konania, ale len osobitn konania.

alie zamyslenie nad zaradenm ustanovenm (alej len ,,ust.) 200ea OSP do tretej asti piatej hlavy vyvolva aj samotn obsah tohtozkonnho ustanovenia. Na rozdiel od ostatnch osobitnch konan,v ktorch s zakotven hlavne osobitosti jednotlivch konan, je v ust. 200ea OSP upraven len predmet konania. pecifik postupu sduv konan drobn spory nie s v tomto ustanoven vbec upraven. Osobitostimono njs iba v ust. 29 ods. 6 OSP v svislosti s intittom opatrovnka;

v 115a ods. 2 OSP v svislosti s nariaovanm pojednvania a v 150ods. 2 OSP v svislosti s nhradou trov konania.

Napokon sa mono pozastavi ete nad terminolgiou pouitouzkonodarcom. Km pri vetkch osobitnch konaniach je v oznaen ichnzvu pouit slovo konanie (vnimkou je starostlivos sdu o maloletch

poda 176 a nasl. OSP), drobn spory, ako osobitn druh konania, taktooznaenie v nzve nemaj. Je zrejm, e ide len o kozmetick pravu, alenzov konanie o drobnch sporoch, resp. konanie vo veciach drobnchsporov by bol asi vstinej.

Predmet konania

Predmet konania je vymedzen v ust. 200ea OSP, a to pozitvne (ods.1) aj negatvne (ods. 2) a sasne aj v 29 ods. 6 OSP, no iba pozitvne,a sasne odline od 200ea OSP.

Poda pozitvneho vymedzenia v 200ea ods. 1 OSP sa za drobn sporpovauje predmet konania, ktor v priebehu konania dosiahne sumu 500.-eur.

Pojmovmi znakmi tohto zkonnho ustanovenia s:a) predmet konania,

b) v priebehu konania ac) suma 500.- eur.

Predmet konania nie je v zkone vslovne obmedzen iba na peanplnenie. Malo by to preto znamena, e drobnm sporom je aj pohadvkana nepean plnenie, ktorej hodnota vyjadren v peniazoch nepresahujesumu stanoven zkonom. V zkone vak absentuje spsob prepotu

nepeanej pohadvky na sumu vyjadren v peniazoch (t. j. i pjde o cenuuren odhadom, znalcom, dohodou a pod.), resp. urenie subjektu, ktor


27/126


- 27 -

m prvo stanovi hodnotu nepeanej pohadvky (napr. alobca,alovan, sd).

Tm sa naa prvna prava odliuje od pravy obsiahnutej v nariadenEP, ktor medzi veci s nzkou hodnotou sporu vslovne zaraujeaj nepean pohadvky (lnok 5 bod 5. nariadenia EP) a sasne zverujesdu (tribunlu) prvomoc rozhodn o tom, i pohadvka patr do rozsahu

psobnosti nariadenia, ak odporca vo svojej odpovedi tvrd, e hodnotanepeanej pohadvky presahuje limit 2.000.- eur.

Pokia mal zkonodarca v mysle vzahova konanie v drobnchsporoch aj na nepean pohadvky, mal by zkonn pravu doplniv smere podobajcom sa prave v nariaden EP.

Pokia mal ale zkonodarca v mysle vzahova toto konanie iba na

pean pohadvky, mal to v 200ea OSP vslovne uvies, napr. slovami:Ak pean plnenie, ktor je predmetom konania ....

Slovn spojenie v priebehu konania, ako al pojmov znak, je monvyklada len tak, e ak kedykovek poas konania djde k zneniu

predmetu konania na sumu maximlne 500.- eur (napr. v dsledkuspvzatia aloby), vdy pjde o drobn spor. Takto vklad potvrdzuje ajal text ust. 200ea ods. 1 OSP, ktor vslovne hovor, e o drobn sporide od okamihu, ke predmet konania dosiahne sumu 500.- eur.

Na druhej strane vak treba spomen pravu zakotven v 29 ods. 6

OSP in fine, ktor na rozdiel od 200ea OSP viae hodnotu predmetukonania pri drobnom spore maximlne na sumu 500.- eurna okamih zaatiakonania, t. j. na de djdenia nvrhu na zaatie konania na sd ( 82 ods. 1OSP).

Takto disproporcia v zkone je jednoznane neiadca a mala by sa delege ferenda odstrni3.

Sasne by sa mal zkonodarca vyporiada aj so situciou, ke hodnotapohadvky v ase zaatia konania bude dosahova hranicu drobnho sporu,no nsledne djde k takej zmene aloby, e sa hodnota predmetu sporu zvi

nad prpustn hranicu.De lege ferenda by sa dalo uvaova prpadne o takom vymedzen

drobnho sporu, ke predmet konania kedykovek poas konanianepresiahne hodnotu 500.- eur.

Tret pojmov znaksuma 500.- eur tie nie je v zkone vymedzendostatone zrozumitene. Ust. 200ea ods. 1 OSP hovor v svislostis drobnm sporom o dosiahnutsumy 500.- eur. Gramatickm vkladom by

3 Poda lnku 2 bod 1. nariadenia EP ide o eurpske konanie vo veciach s nzkouhodnotou sporu v tch prpadoch, ke hodnota pohadvky v ase doruenia tlaivanvrhuna uplatnenie pohadvky sdu (tribunlu) nepresahuje 2.000.- eur.


28/126


- 28 -

sa preto pod drobnm sporom mal rozumie len tak predmet konania, ktordosahuje presne sumu 500.- eur. Je zrejm, e takto vklad je neudraten.

Pri pouit logickho vkladu ust. 200ea OSP v spojen s 29 ods. 6OSP, ktor v svislosti s drobnm sporom hovor o pohadvkeneprevyujcej sumu 500.- eur, mono dospie k zveru, e drobnmsporom je kad predmet konania, ktor dosahuje hodnotu rovnajcu saiastke 500.- eur alebo ktor je od tejto iastky niia.

Ako nadbyton sa jav ust. 200ea ods. 3 OSP, poda ktorho, ak jepredmetom konania iba prsluenstvo pohadvky, ktorho hodnotaneprevyuje sumu 500.- eur, konanie sa povauje za drobn spor.

V tejto svislosti treba poznamena, e prsluenstvo pohadvky jesamostatnm predmetom konania, ak sa nealuje spolu s istinou. Ak preto

nepresahuje sumu 500.- eur, m charakter drobnho sporu bez toho, aby tomuselo by v zkone osobitne uveden.

Osobitn prava ohadne prsluenstva pohadvky ako samostatnhopredmetu konania a sasne drobnho sporu by mala vznam iba vtedy, akby mal zkonodarca v mysle povaova prsluenstvo pohadvky akosamostatn predmet konania za drobn spor vdy bez ohadu na jeho vku(t. j. aj keby prsluenstvo bolo vyie ako 500.- eur).

Na druhej strane je iadce, aby sa hodnota prsluenstva pohadvky,ktor sa aluje sasne s istinou, nezapotavala do sumy 500.- eur ako

limitu pre drobn spor. Je sce pravda, e takto prava je zakotven v 29ods. 6 OSP. Toto zkonn ustanovenie je uren intittu opatrovnka, preto

by sa v om mal poui iba pojem drobn spor s odkazom na osobitnzkonn ustanovenie, v ktorom bude podan cel charakteristika drobnhosporu.

Negatvne vymedzenie vyluuje z monosti zaradi predmet konaniamedzi drobn spory, ak ide o veci taxatvne vymedzen v 200ea ods. 2OSP, a to aj vtedy, ak by dosahovali maximlnu hranicu 500.- eur.

Negatvny vpoet je opodstatnen hmotnoprvnou pravou.

Vnimku tvor iba psm. a) citovanho ustanovenia, ktor z drobnchsporov vyluuje veci osobnho stavu a spsobilosti na prvne kony.

Po prv, treba poveda, e konanie vo veciach spsobilosti na prvnekony je v zmysle 80 psm. a) OSP tie vecou osobnho stavu, takerozliovanie vec osobnho stavu na jednej strane a spsobilosti na prvnekony na strane druhej strca zmysel.

Po druh, treba poveda, e vecami osobnho stavu s v zmysle 80psm. a) OSP konanie o rozvode, o neplatnosti manelstva, o uren, i tumanelstvo je alebo nie je, o uren rodiovstva, o osvojen, o spsobilosti

na prvne kony a o vyhlsen za mtveho. Vetky konania s nesporovhocharakteru, preto ich vyluova zo sporov, aj ke len drobnch, op strca


29/126


- 29 -

zmysel, pretoe netreba nieo vyluova z uritej mnoiny, do ktorej vbecnepatr.

No a po tretie, aj keby drobn spor zahal aj nepean pohadvky,nie je mon veci osobnho stavu vyjadri v peniazoch.

Z uvedench dvodov sa ust. 200ea ods. 2 psm. a) OSP jav akozbyton.

Konanie

Konanie drobn spory sce bolo zakotven ako osobitn konanie, avakbez osobitnej pravy. Vnimku tvor iba prvo sdu rozhodn v drobnchsporoch bez nariadenia pojednvania ( 115a ods. 2 OSP) a prvo sdu

ustanovi astnkovi opatrovnka aj z radov zamestnancov sdu ( 29 ods.6 OSP). Vetky ostatn prva a povinnosti sdu a astnkov v konandrobn spory s toton s prvami a povinnosami ako existuj priakomkovek sporovom konan bez ohadu na hodnotu sporu.

Na zklade uvedenho, zrejme, treba kontatova, e cie, ktor sasledoval zavedenm konania drobn spory a ktorm je poda dvodovejsprvy zjednoduenie a zrchlenie konania, sa v praxi nemus dosiahnu.Dvodom je skutonos, e tie zkonn ustanovenia, ktor boli v svislostis intittom drobnch sporov dotknut, to nemu dostatone zabezpei.

De lege ferenda sa ako innejia jav tak prava, ktor by presnestanovila poda monosti o najkratie lehoty, v ktorch maj sd ajastnci povinnos uskutoova jednotliv kony tak, ako je to napr.v nariaden EP4.

Trovy konania

V 150 ods. 2 OSP je zakotven moderan prvo sdu, ktor hooprvuje iba v konan drobn spory (v iadnom inom konan) trovy konania

u astnka zni alebo mu ich vbec neprizna. Aplikcia moderanhoprva prichdza do vahy tak proti alobcovi, ako aj proti alovanmu,poda toho, ktor z nich by mal nrok na nhradu trov konania. Mus vakby splnen podmienka, e s trovy konania neprimeran voi pohadvke.Ak pomer vky trov k vke pohadvky treba povaova za neprimeran,zkon nestanovuje.

4 Napr. lnok 5 bod 2. nariadenia EP stanovuje na odoslanie tlaiva nvrhuodporcovi lehotu 14 dn od doruenia, lnok 5 bod 3. nariadenia EP stanovuje na

vyjadrenie sa odporcu lehotu 30 dn od doruenia tlaiva nvrhu, lnok 5 bod 4.nariadenia EP stanovuje na odoslanie odpovede odporcu navrhovateovi lehotu 14dn od jej doruenia od odporcu a lnok 7 bod 1. nariadenia EP stanovuje navydanie rozsudku lehotu 30 dn od doruenia odpovede odporcu.


30/126


- 30 -

Zver, e ide o neprimeranos trov konania voi pohadvke, bude pretozlea iba od vonej vahy sdu ad hoc. Tak isto je ponechan na vonvahu sdu, i trovy zni alebo ich vbec neprizn.

Takto vonos vahy sdu pri rozhodovan o nhrade trov konaniatreba prija kriticky a treba ju obmedzi.

Zastvam nzor, e ako prv a rozhodujce kritrium pre rozhodnutieo nhrade trov konania by mala byelnosvynaloench trov konania, a

potom mono uvaova o zohadnen primeranosti trov. Inak by mohlanasta situcia, e sa astnkovi ekonomicky neoplat domha sa svojho

prva sdnou cestou, pretoe by na nevyhnutne vynaloench, ale sdomnapokon nepriznanch trovch konania stratil viac, ako zskal priznanou

pohadvkou. Nie je mon akceptova riziko vzniku takhoto stavu. De

lege ferenda by mohla by rieenm napr. tak prava, poda ktorej nemastnk pri drobnch sporoch prvo na nhradu trov prvneho zastpenia,ak by bola takto prava prpustn z hadiska stavnho.

Opravn prostriedky

Prvna prava odvolania, mimoriadneho dovolania aj obnovy konania sabez akhokovek obmedzenia vzahuje aj na rozhodnutie v drobnch sporoch.

Prpustnosdovolania proti rozsudku sdu v drobnch sporoch je upraven

rozdielne. Vyplva to z ust. 238 ods. 5 OSP. Vka peanho plnenianeprevyujca trojnsobok minimlnej mzdy a v obchodnch veciachdesansobok minimlnej mzdy, o ktorom rozhodol odvolac sd vo svojom

prvoplatnom rozhodnut, evokuje k zveru, e dovolanie nie je v drobnchsporoch nikdy prpustn. Takto zver vak neme by sprvny. Dvodom jeskutonos, e km ust. 238 ods. 5 OSP sa vzahuje iba na pean plnenie,intitt drobn spor zrejme zaha aj nepean plnenie (pozri vklad vyieo predmete konania). Pri rozhodovan o tom, i je dovolanie v drobnch sporoch

prpustn, preto treba rozliova, i ide o pean alebo o nepean plnenie.

Proti rozhodnutiu sdu v drobnom spore, ktor m charakter peanho plnenia,nebude dovolanie prpustn, pretoe suma 500.- eur je niia ako trojnsobok(a teda aj desansobok) minimlnej mzdy5, no proti rozhodnutiu sduv drobnom spore, ktor m charakter nepeanho plnenia, dovolanie prpustn

bude, pretoe to v sasnosti iadne zkonn ustanovenie nevyluuje.Na zklade uvedenho rozboru sa prvna prava osobitnho konania drobn

spory jav ako zaat, no zatia nedokonen pokus o zrchlenie konania.

5 Od 1. janura 2009 je poda nariadenia vldy SR. 422/2008 Z. z. vkaminimlnej mzdy 295,50.- eur.


31/126


- 31 -

Vymoitenos spotrebiteskch prv v kontexte pravy nekalchklauzl v spotrebiteskch zmluvch

doc. JUDr. Jn Cirk, CSc.

rieite projektu Justinej akadmie a APVVKatedra skromnho prva Prvnickej fakulty UMB v Banskej Bystrici

1. Veobecn vklad

1. Program socilnej ochrany spotrebiteov lenskch krajn Eurpskej

nie sa zaal formova od 70. rokov 20. storoia. Spotrebitesk politikaintegrujca zkladn zujmy spotrebiteov nachdza okrem svojhovyjadrenia v jednotlivch spotrebiteskch programoch svoj odraz ajv dynamicky sa vyvjajcich prvnych pravidlch, pre ktor sa udomcnilinzvy spotrebitesk prvo E, resp. prvo na ochranu spotrebitea.2

Spotrebitesk prvo presahuje hranice jednotnho trhu a upravujeurit kontradiktrny vsek trhovch vzahov, rieiacich najm dsledkyobjektvnej existencie nerovnovneho pomeru medzi podnikatemia spotrebitemi. Nejde pritom o pravu pomerov jednotlivch strn

s rovnakou ekonomickou silou, ale o stanovenie pravidiel vyrovnvajcichnevhody spotrebiteov, ktor vyplvaj z ich ekonomickej nerovnosti akotzv. slabej zmluvnej strany.

Eurpske spotrebitesk prvo je zameran na prvnu regulciuzverenej asti reproduknho procesu, a to na vzahy vznikajce medzi

podnikatemi a spotrebitemi. Spotrebitelia s pritom ivotne dleit prehospodrstvo E, nakoko samotn spotreba predstavuje 58 % HDP E.

2. Poiadavka chrni spotrebiteov pred podnikatemi osobitnouprvnou regulciou nem svoj pvod v Eurpe. Spotrebitelia a ich zujmy sa

zaali pertraktova v 50. a 60. rokoch v USA v dsledku nespokojnostiobyvatestva z neestnmi praktikami obchodnch firiem. Hnutiespotrebiteov sa stalo aktulnou tmou americkej politiky a postupnenadobudlo medzinrodn charakter. Spotrebitesk prvo ako subsystm

prvneho poriadku vzniklo spontnne z nhodne schvlench iastkovchprvnych prav, ktor novo vnmali a pomenovali vzahy medzipodnikatemi a spotrebitemi. Napriek uritej nesrodosti, a to aj privymedzen niektorch zkladnch pojmoch, sa prvne normy uren naochranu spotrebitea postupne formuj do osobitnej prvnej disciplny, ktor

sa postupne vyleuje tak v rmci pravy odvetv verejnho ako aj2 Posledne uvdzan nzov prvo ochrany spotrebitea povaujeme z teoretickhohadiska za nesprvny a zavdzajci (pozri alej).


32/126


33/126


34/126


- 34 -

i pravu prsnejiu, ktor je nad rmec tchto pravidiel. lensk tty s takoprvnen poskytn spotrebiteovi ochranu prsnejiu ako je poskytovanSpoloenstvom, tto ochrana vak mus by zluiten s komunitrnym

prvom.

2. Neprijaten klauzuly v spotrebiteskch zmluvch

1. Sasou politiky ochrany spotrebitea zostva aj pre alieprogramovacie obdobie rokov 2007 20133 poiadavka, aby vntrottnalegislatva plne reflektovala zkladn zsadu spotrebiteskej legislatvy, ezmluvy musia by korektn voi spotrebiteom neprijaten zmluvnklauzuly s zakzan bez ohadu na to, v ktorej krajine spotrebite zmluvu

obsahujcu neprijaten klauzuly uzatvor. Obsah tejto zsady njdemev ustanoveniach smernice Rady . 93/13/EHS z 5. aprla 1993 oneprijatench klauzulch v spotrebiteskch zmluvch a v smerniciEurpskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mja 2005 o nekalchobchodnch praktikch podnikateov voi spotrebiteom na vntornom trhu.

2. Obe vyie uveden smernice vychdzaj - v slade sospotrebiteskou politikou Spoloenstva - z koncepcie priemerneinformovanho, pozornho a svedomitho spotrebitea4. Koncepcia

priemerne informovanho spotrebitea odvoduje aj nstroje, ktor slia

na jeho ochranu. Pjde predovetkm o nstroje preventvnej povahy,sliace na informovanie spotrebitea a jeho vzdelvanie. Nakokosksenosti v oblasti politiky ochrany spotrebitea nzorne ukzali, e tieto

prevenn nstroje s nedostaton a v konkrtnych prpadoch v praxizlyhvaj, nastupuj v najvypuklejch prpadoch nekalch praktk

podnikateov voi spotrebiteom kogentn normy, ktor rigidnm spsobomreguluj spotrebitesk vzahy a ochranu spotrebitea.

3. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. aprla 1993 o neprijatenchpodmienkach v spotrebiteskch zmluvch predstavuje jeden

z najvraznejch nstrojov na dosiahnutie efektvnej skromnoprvnejochrany spotrebitea, ktor sa prejavuje tm, e spotrebitesk zmluva

3 Zkladnm dokumentom v oblasti politiky zameranej na ochranu 480 milinovspotrebiteov v Eurpskej nii sa stala Stratgia spotrebiteskej politiky pre roky2007 2013, ktor za hlavn ciele spotrebiteskej politiky Spoloenstva stanovila:

a) posilnenie spotrebiteov E prostrednctvom presnch informci, trhovejtransparentnosti a dvery, ktor pramen z innej ochrany spotrebitea;

b) posilnenie prospechu spotrebitea v otzkach ceny, vberu, kvality abezpenosti. Spotrebitesk prospech je zkladom dobre fungujcich trhov;

c) inn ochrana spotrebiteov pred vnymi rizikami a hrozbami.4 Napr. C-220/98 Este Lauder Cosmetics GmbH & Co. OHG v Lancaster GroupGmbH.


35/126


- 35 -

nesmie obsahova tzv. neprijaten (z anglickho slova unfair)ustanovenia. Ustanovenie zmluvy, ktor nebolo individulne dohodnut, sa

povauje za neprijaten v prpade, ak spsobuje znan nerovnovhuv prvach a povinnostiach v neprospech spotrebitea. Za ustanovenie, ktornebolo individulne dohodnut, sa povauje tak ustanovenie zmluvy, ktor

bolo navrhnut dodvateom a ktor spotrebite nemal monos individulneovplyvni. Demontratvny vpoet neprijatench ustanovenv spotrebiteskch zmluvch obsahuje prloha smernice.

Najvznamnejm ustanovenm smernice je l. 6 ods. 1, poda ktorhoje neprijaten ustanovenie v spotrebiteskej zmluve pre spotrebiteanezvzn a zmluva ostane pre spotrebitea zvznou iba v tom prpade, ak

jej existencia je mon aj bez neprijatench ustanoven

Smernica bola v prvom plne prevzat do slovenskho prvnehoporiadku v roku 2004 v svislosti so vstupom Slovenskej republiky doEurpskej nie. Implementovan bola priamo do Obianskeho zkonnka,a to prostrednctvom novely civilnho kdexu, ktor bola vykonanzkonom . 150/2004 Z. z., ktorm sa s innosou od 1. 4. 2004 mena dopa zkon . 40/1964 Zb. Obiansky zkonnk v znen neskorch

predpisov.4. Obiansky zkonnk (alej len ,,OZ) upravil neprijaten klauzuly

v spotrebiteskch zmluvch tm, e prevzal pravu Smernice 93/13/EHS

(alej len ,,smernica). Ako sa vak onedlho ukzalo, spsob vymedzeniaspotrebiteskej zmluvy, ktor bola v novele stotonen iba s niektormitypmi zmlv, vyvolal ihne pochybnosti o plnosti transpozcie smernice do

prvneho poriadku SR. Eurpske spoloenstv uloili lenskm ttomprija pravu nekalch podmienok v spotrebiteskch zmluvch, v prpadeuzavretia ubovonho typu zmluvy, pokia sa zmluva uzavrela spsobom,ktorm sa vyznauje prve uzavieranie spotrebiteskch zmluvnch typov.Retriktvne chpanie takto ponmanej zkonnej pravy spotrebiteskejzmluvy a tm aj zen monos uplatnenia subjektvnych prv

spotrebiteov v dsledku nekalch ustanoven v spotrebiteskch zmluvchsa stali predmetom oprvnenej kritiky predstaviteov vedy obianskeho

prva.5

Pochybnosti o plnom prispsoben sa smernice vzbudzovali aj z prlohysmernice selektvne vybran prklady neprijatench klauzl. Slovensk

prvna prava uvdzala v demontratvnom vpote iba desa nekalchklauzl oproti smernici, ktor ich obsahuje celkovo 17.

5 Pozri napr. Cirk, J.: Spotrebitesk zmluvy v novele Obianskeho zkonnka. In:Zbornk 10. slovensk dni obchodnho prva. Hotel Frum, 7. a 8. oktbra 2004.Bratislava. Slovensk advoktska komora. Bratislava, s. 33- 43.


36/126


- 36 -

Nedostaton transpozcia smernice bola napokon odvodnen aj tm,e do textu ustanovenia 53 ods. 1 OZ sa z prslunej smernice vbecnedostala formulcia, e spotrebitesk zmluvy nesm obsahovadojednania, ktor s v rozpore s poiadavkou dobrej viery (pozri l. 3 ods. 1smernice . 93/13/EHS). Pochybnosti o implementcii sa vzahovali aj na l.4 smernice, poda ktorho sa nekalos zmluvnch podmienok m hodnotiaj vo vzbe na in zmluvu, od ktorej spotrebitesk zmluva zvis.

V nadvznosti na vyie uveden nedostatky implementcie eurpskehoprva do prvneho poriadku Slovenskej republiky vznikla situcia, enrodn prvna prava nekalch podmienok v spotrebiteskch zmluvchumoovala viacero vkladov, o poda nho nzoru do znanej mieryzrelativizovalo pvodn vznam a el, ktor sledovala novela Obianskeho

zkonnka.Napriek tomu, e poda ustlenej judikatry je povinnosou

vntrottneho sdu natoko, nakoko je to len mon, interpretova zkonvo svetle znenia a elu smernice v nadvznosti na l. 189 Zmluvy o EHS(dnes l. 249), v sdnej praxi sa prakticky neobjavil nrast prpadovspojench s uplatnenm spotrebiteskch prv vyplvajcich z nekalchklauzl v spotrebiteskch zmluvch. Na tom pritom ni nemen skutonos,e implementcia smernice v oblasti zkona o ochrane spotrebitea. 634/1992 Zb. zahrovala oproti skromnoprvnej prave Obianskeho

zkonnka viacer chbajce atribty ochrany spotrebitea (napr. 23a ods.1 a 2).

V danej situcii neprispieval k prehadnosti novej prvnej pravynekalch podmienok v spotrebiteskch zmluvch aj Obchodn zkonnk.Obchodn zkonnk vslovne neuroval napr. na rozdiel od eskej prvnejpravy i vo vzjomnch vzahoch podnikateov a spotrebiteov

prichdza do vahy aplikcia ustanoven Obianskeho zkonnka ohadnenekalch klauzl, t. j. ohadne kogentnch noriem veobecnho skromnho

prva. Ilo najm o vklad spotrebiteskch zmlv, ktor s osnovan na

zsade obsiahnutej v 54 ods. 2 OZ, poda ktorho v pochybnostiacho obsahu spotrebiteskch zmlv plat vklad, ktor je pre spotrebitea

priaznivej. pravu 262 ods. 1 a 2 Obchodnho zkonnka podnikateliaasto vyuvaj pri prprave formulrovch zmlv, ktor sa predkladaj na

podpis spotrebiteom. Spotrebite pri tom je postaven do role, e buformulrov nvrh akceptuje a tovar, resp. slubu mu podnikate poskytnealebo, v prpade odmietnutia zmluvy tovar i slubu nedostane. Tvorbazmluvy sa tak nedeje vzjomnou negociciou, ale sa obmedzuje na

bezvhradn akceptciu formulrovej predlohy zmluvy. V tejto situcii treba

zdrazni, e ustanovenia 262 Obchodnho zkonnka nevyluuj prvnuzvznos ustanoven Obianskeho zkonnka o nekalch klauzulchv spotrebiteskch zmluvch. Ak podnikate uzavrie so spotrebiteom


37/126


- 37 -

zmluvu poda Obchodnho zkonnka, ide v irom meradleo spotrebitesk zmluvu, priom subsidirne pouitie ustanovenObianskeho zkonnka vyplva priamo zo znenia 1 ods. 2 Obchodnhozkonnka. Vobou Obchodnho zkonnka sa spotrebite nesmie dosta dohorieho prvneho postavenia, ne ak by mal, ak by sa na spotrebiteskzmluvu vzahoval priamo Obiansky zkonnk (pozri 54 ods. 1 OZ).

5. Nedostaton transpozcia smernice . 93/13/EHS o neprijatenchklauzulch v spotrebiteskch zmluvch v zkone . 150/2004 Z. z.nepriniesla do slovenskej prvnej pravy tandardy, ktor vyplvali zoznenia a elu smernice. Problmom, ktor Slovenskej republike hroziliz nedostatonej transpozcie, sa predilo prijatm novej vyhovujcejejpravy nekalch klauzl v spotrebiteskch zmluvch.

Zkonom . 568/2007 Z. z. boli zmenen ustanovenia 52 a 53Obianskeho zkonnka. Novm spsobom, presnejie a hlavne v slade sosmernicou, boli pojmovo vymedzen spotrebitesk zmluvy v slovenskomskromnom prve. Poda 52 ods. 1 OZ je spotrebiteskou zmluvou kadzmluva, ktor uzatvra bez ohadu na jej prvnu formu dodvate sospotrebiteom. Podobne, avak inm spsobom, definuje spotrebiteskzmluvu nov zkon na ochranu spotrebitea . 250/2007 Z. z. (nahradilzkon . 634/1992 Zb.), ktor v 3 ods. 3 ustanovuje, e spotrebiteskmizmluvami s zmluvy uzavret poda Obianskeho zkonnka alebo

Obchodnho zkonnka, ako aj vetky in zmluvy, ktorchcharakteristickm znakom je, e sa uzatvraj vo viacerch prpadoch a jeobvykl, e spotrebite obsah zmluvy podstatnm spsobom neovplyvuje.Z uvedenho mono spoahlivo vyvodi, e spotrebitesk zmluva jechpan vemi iroko; prakticky ide o vetky skromnoprvne zmluvy, ktorsa vyznauj defininmi znakmi uvedenmi v 52 ods. 1 OZ a 3 ods. 3zkona . 250/2007 Z. z., priom je irelevantn, i s upraven ako zmluvntypy v Obianskom zkonnku, Obchodnom zkonnku alebo inch inmosobitnm zkonom.

Zkonom . 568/2007 Z. z. bolo do prvnej pravy Obianskehozkonnka zalenen ustanovenie 52a, ktor dopluje v nadvznosti na

prslun smernicu pravidl rozhodujce pre posdenie sbehuspotrebiteskch zmlv.

Novela v slade s l. 2 a 3, ako aj s prlohou smernice, uvdza plnpoet nekalch zmluvnch klauzl, ktor s povaovan za neprijaten.Napriek tomu, e sa jedn iba o demontratvny vpoet, ktor jeinformatvny, treba v podmienkach Slovenskej republiky u aj s ohadomna predchdzajcu prvnu pravu povaova ich zakotvenie do prvnej

pravy za krok dobrm smerom, nakoko zaruuje, e irok verejnos mmonos oboznmi sa s tmto zoznamom. Vo vzahu k vpotuneprimeranch zmluvnch klauzl je vak potrebn uvies, e rozhodnutie


38/126


- 38 -

o tom, i je alebo nie je klauzula spotrebiteskej zmluvy nekal, patr vdyvlune do prvomoci nrodnho sdu.6

3. Vymoitenos prva vo svetle nekalch klauzl

v spotrebiteskch zmluvch

1. Vymoitenos prva7, ktor je frekventovane pertraktovanv benom prejave, nie je doposia dostatone teoreticky ani legislatvno-technicky spracovan. Z toho vyplva poznanie, e neexistuje ani ucelenkoncepcia vymoitenosti prva v podmienkach Slovenskej republiky.

stavnoprvne zklady vymoitenosti prva s dan najm prvom nasdnu a in prvnu ochranu (l. 46 stavy SR a Dohovor o ochrane

udskch prv a zkladnch slobd). Naplneniu prva na sdnu a in prvnuochranu nepostauje samotn existencia subjektvneho prva spotrebiteaalebo prvnej povinnosti dodvatea v podobe zkonnho zkazu uvdzanianekalch klauzl v spotrebiteskch zmluvch. Priznan subjektvne prvaspotrebiteov nie s v kadodennej praxi repektovan. Prvo na sdnu a in

prvnu ochranu sa napa vo svojom funknom psoben a vtedy, ak spriznan prva a uloen povinnosti aj repektovan, resp. ak s uloenpovinnosti do dsledkov splnen.

Sasn prvny stav vymoitenosti prva vo svetle nekalch klauzl

v spotrebiteskch zmluvch je mon analyzova z viacerch uhlovpohadu. Zo zornho uhla pohadu hmotnho prva ide najm o posdenieotzok vymoitenosti prva a prevencie v prvnych pomeroch spotrebiteova dodvateov; otzky svisiace s kvalitou zkladnej prvnej pravy intittunekalch podmienok v spotrebiteskch zmluvch a v neposlednom rade sto aj vahy de lege ferenda, ktorch lohou je navrhn mon spsobyzmien a doplnkov prvnej pravy na jej problematickch miestach tak, aby

boli odstrnen nedostatky a vymoitenos prva v Slovenskej republikemohla zaznamena aj v oblasti vymhania prv vyplvajcich zo

spotrebiteskch zmlv stabilne stpajcu tendenciu.2. Vymoitenos prva v oblasti spotrebiteskho prva je

neoddelitenou entitou fungujcej demokratickej spolonosti, ktor uznvasocilne orientovan trhov hospodrstvo. To je umocnen aj skutonosou,e v eurpskom priestore sa pod urujcim vplyvom Eurpskej nie orazviac presadzuj jej zkladn piliere, t. j . von pohyb osb, tovaru, sluieba kapitlu.

6 Rozsudok Sdneho dvora ES C-237/2002 z 1.4.2004 vo veci Freiburger

Kommunalbauten GmbH Baugesselschaf ent Co, KG v. Ludger Hofstetter and UlrikeHofstetter.7 Poda jazykovedcov je sprvnejie pouva pojem vymhatenos prva, ktorvstinejie vyjadruje nedokonav dej, t. j . postup pri ujman sa svojho prva.


39/126


- 39 -

3. Potrebu odstrnenia nedostatkov v zkladnej obianskoprvnejprave v kontexte pravy nekalch klauzl v spotrebiteskch zmluvchidentifikujeme nasledovne:

a) V rmci pripravovanej rekodifikcie skromnho prva zostvaprvoradou lohou nielen udra, ale aj odstrni nedostatky sasnejhmotnoprvnej pravy. Tie vidme najm:

i) V nesprvnom systematickom zaraden sasnej prvnej pravyspotrebiteskej zmluvy, vrtane intittu nekalch klauzlv spotrebiteskch zmluvch.

ii) V existencii v terii i praxi prekonanho modelu dulnej pravyzmluvnho prva, a to najm v existujcich duplicitch a neodvodnenchosobitostiach v pomere zkladnej obianskoprvnej pravy k prave

obchodnch zvzkov.iii) V nesprvne pouvanej terminolgii. Treba opusti terminolgiu,

ktor svis s vecne nesprvnymi prekladmi jednotlivch smernc, ktor saia vva v praxi. Tak napr. slovn spojenie kpa prva na seznneuvanie nehnutenost, alej neprijaten podmienky s vecnea obsahovo prvne zavdzajce. Posledn uvdzan slovn spojenieneprijaten podmienky je v plnom rozpore s doterajou terminolgioucivilnho kdexu, nakoko 36 upravuje podmienky v plne inomvzname, t. j. ako vedajie ustanovenia v prvnych konoch, ktor

podmieuj vznik, zmenu alebo znik prv a povinnost. Rekodifikciutreba preto vyui aj pre sprvne a jednoznan terminologick

pomenovanie, napr. neprimeran ustanoveniach alebo nekal klauzulyv spotrebiteskch zmluvch.

iv) Nesprvnom reflektovan zauvanch prvnych kategrisubjektvneho prva na strane jednej a jeho ochrane na strane druhej. Pretosa domnievame, e najm z teoretickho hadiska je zavdzajce, ak salaick predstava o prvno-politickom vzname pojmu ochranaspotrebitea pouva aj tam, kde to nie je vbec namieste. Jednoducho

povedan, existuj len subjektvne prva a povinnosti spotrebiteova dodvateov, ktor reflektuj ich zujmy. Preto, ak djde k tomu, e dosubjektvneho spotrebiteskho prva niekto neoprvnene zasiahne, totosubjektvne prvo sa relativizuje a vznik nov prvna povinnos zodpovednos. Preto nie je teoreticky sprvne uvdza, e sa jedno prvo ochrany spotrebitea, pretoe sa tm myslia predovetkmsubjektvne prva spotrebiteov a nie zsahy do ochrany tohto prva, t. j.e niekto spotrebiteovi brni domha sa ochrany svojho prva (napr. nasde).

v) Roztrietenos prvnej pravy. Slovensk prvna pravaspotrebiteskho prva pozostva z celho radu importovanchkomunitrnych a nijnch predpisov, ktor s vsledkom harmonizcie


40/126


- 40 -

nho prvneho poriadku s primrnym a sekundrnym prvomEurpskych spoloenstiev a Eurpskej nie. Prvna prava je roztrieten,

preberala sa bez existencie ucelenej koncepcie. Prv koncepn nzory naproblematiku budceho usporiadania spotrebiteskho prva priniesli aprce na prprave novho slovenskho Obianskeho zkonnka. 8

vi) Dka trvania konan vedench pred civilnmi sdmi. Obraznepovedan, kameom razu je nepochybne zkladn (nachdzacie)konanie. 9 Da 15. 10. 2008 nadobudla innosalia obsiahla novelaOSP. Tto m ambciu zabrni astnkovi konania obtruova konanie.Tm v minulosti vlastne astnk znemonil, aby sd v konan inne

postupoval a rozhodol v primerane rchlom ase. Napriek novej prvnejprave vak aj naalej evidujeme stav, e sdy dostatone razantne

nepostupuj pri prejednvan a rozhodovan veci ani vtedy, ak im toprvna prava umouje.

vii) Nedostatky vymoitenosti prva je mon identifikova aj v oblastintenej vymoitenosti prva (vykonvacie konanie). Platn prvnaprava dva na viacerch miestach povinnmu monosti oddialeniauspokojenia vymhanej pohadvky a neumouje efektvny postupexekunch orgnov. Pritom sa neberie do vahy, e zkladnm elomexekunho konania je prve uspokojenie prva oprvnenho prizachovan ochrany a obrany povinnho a tretch osb a nie naopak.

b) Vymoitenos prva ovplyvuje aj cel rad faktorov objektvneja subjektvnej povahy, ktor s vlastn sasnej historickej etape vvojaslovenskej spolonosti. V danch svislostiach meme hovori najmo nzkej rovni vypracovania sdnych podan, o plnom osloboden od

povinnosti plati sdne poplatky vo veciach uplatnenia spotrebiteskchprv, nzkej rovni prvnickho povedomia, zniujcej sa rovniprvnickho vzdelvania, astch zmench zkladnej prvnej pravy,nedostatonej tvorbe prva zo strany sudcov (chbaj judikty), slabommanagmente retannch vec, nzkej informatizcii sdov, slabom

vyuvan medicie, nzkej kvalite prvostupovch rozhodnut, ktorspsobuje optovn vrtenie vec, komplikovanosti sdnej agendy,nedostatkoch v permanentnom vzdelvan sudcov a pod.

c) Ako vidno, doteraj prstup slovenskho zkonodarcu priimplementcii smernice 93/13/EHS nebol priamoiary a jednotn. Narozdiel od viny ttov EU Slovensk republika transponovala smernicutak, e ju priamo vlenila do obianskeho zkonnka. Vnimku v tomto

8 Pozri Legislatvny zmer kodifikcie skromnho prva. Materily z odbornej

konferencie. Editor Jn Lazar. Vydalo MS SR v roku 2008.9 Pozri Ficov, S. a kol.: Obianske prvo procesn. Zkladn konanie. Bratislava2007


41/126


- 41 -

smere predstavovalo od samho zaiatku Holandsko, ktor zalenilo celmatriu spotrebiteskho prva do obianskeho zkonnka a teraz u aj

Nemecko po tom, o od 1. janura 2002 nadobudol innos zkono modernizcii zvzkovho prva (Schuldrechtsmodernisierungsgesetz),ktor uskutonil rozsiahlu integrciu predpisov na ochranu spotrebitea doBGB. Tento spsob rieenia sleduje aj nvrh maarskho obianskehozkonnka z roku 2007.

V Slovenskej republike sa eurpske smernice tkajce saspotrebiteskho prva transponovali bu do zkona na ochranu spotrebitea(zkon . 634/1992 Zb. o ochrane spotrebitea nahraden zkonom. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebitea a o zmene zkona Slovenskejnrodnej rady . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen neskorch predpisov)

alebo do obianskeho zkonnka (smernice . 93/13/EHS, . 94/47/ES,. 1999/44/ES, . 2002/47/ES a . 2004/48/ES), alebo do osobitnchzkonov. Niet pochb, e implementcia smernc E mimo obianskehozkonnka vedie k rozptylu a roztrietenosti. Aj z uvedenho je jasn, ealie skvalitnenie prvnej pravy spotrebiteskej zmluvy pre potreby

prpravy novho slovenskho Obianskeho zkonnka si vyaduje zsadna kritick prehodnotenie doterajieho prstupu zkonodarcu k prvnej prave

problematike spotrebiteskch zmlv tak vo veobecnosti, ako aj vo vzahuk osobitostiam intittu nekalch klauzl v spotrebiteskch zmluvch.

d) Napokon, povaujeme za nevyhnutn, aby vetci astnci trhu, tedaspotrebitelia aj dodvatelia, ctili vlastn zodpovednos za budcuvymoitenos svojho prva. To predpoklad zvenie innosti

prevennho psobenia a vzdelvania spotrebiteov. Ide najm o zakotvenieobligatrnych informanch povinnost, ktor s zrozumiten pre benhospotrebitea. Samotn prvny rmec prevencie a vzdelvania spotrebiteovmono spoahlivo odvodi od nasledujcich 10 zkladnch zsad ochranyspotrebitea:

i) Kpi mete okovek a kdekovek toto prvo umouje

spotrebiteovi kpi tovar alebo slubu v inej krajine, osobne,prostrednctvom internetu, poty alebo telefonickej sluby, bez potrebyuhradi osobitn clo alebo da.

ii) Ak vrobok nefunguje, polite ho nasp - ak zakpen vroboknezodpoved dohode uzatvorenej s predajcom v ase kpy, me sa vrtia spotrebite m prvo poadova od predvajceho opravu veci alebo jejvmenu. Prpadne, ak to nie je mon alebo pre predajcu neprimeran,me spotrebite iada znenie ceny alebo celkov vrtenie peaz.

iii) Vysok rove bezpenosti potravn a inho spotrebnho tovaru

komunitrne prvo zaruuje, e vrobky, ktor si spotrebite kpi, sbezpen. Tto zsada je zakotven v smernici Eurpskeho parlamentua Rady . 2001/95/EHS z 31. decembra 2001 o veobecnej bezpenosti


42/126


43/126


- 43 -

o aproximcii zkonov, inch prvnych predpisov a sprvnych opatrenlenskch ttov tkajcich sa klamlivej reklamy.

xi) Ochrana poas dovolenky - cestovn kancelrie s povinn v prpadefinannch akost zabezpei dopravu spotrebitea domov. V prpade,ak dovolenka nezodpoved popisu v katalgu, m spotrebite prvo nanhradu. Cestovn kancelria nesmie zvi cenu dovolenky alebo zmenistredisko bez shlasu spotrebitea. Ak tak napriek tomu urob, spotrebitem prvo zrui rezervciu. Ak spotrebite neme nastpi na let, leboleteck spolonos alebo cestovn kancelria rezervovala viac miest, ne

je k dispozcii, m prvo na nhradu. Zsada je obsiahnut v smernici. 90/314 EHS z 13. jna 1990 o balku cestovnch, dovolenkovcha vletnch sluieb.

x) inn odkodnenie pri cezhraninch sporoch - Eurpska niafinanne podporuje mnoh siete, ktor mu spotrebiteom poskytova

poradenstvo a pomoc pri podvan sanost voi obchodnkom v inchkrajinch E.

Zoznam pouitej literatry:

Bar von Ch. O celoeuropsk odpovdnosti nrodn kodifikan politiky. In: vestka,

J. Dvok, J. Tich, L. (ed.) Sbornk stat z diskusnch fr o rekodifikaciobanskho prva konanch 27. ledna 2006 a 12. kvtna 2006 na Prvnick fakultUniverzity Karlovy. Praha: ASPI, a.s. 2006Cirk, J.: Spotrebitesk zmluvy v novele Obianskeho zkonnka. In: Zbornk 10.slovensk dni obchodnho prva. Hotel Frum, 7. a 8. oktbra 2004. Bratislava.Slovensk advoktska komora. Bratislava 2004, s. 33 - 43Cirk, J. Ochrana osobnosti v slovenskom obianskom prve. Bratislava 1994Cirk, J. Pavelkov, B. tevek, M. Rodinn prvo. Brno 2007Cirk, J. Ficov a kol.: Obianske prvo. Veobecn as. Heurka amorn 2008Eli, K.. Zuklnov, M. Principy a vchodiska novho kodexu soukromho prva.

Praha 2001Eli, K.. Nkter zsadn otzky rekodifikace eskho soukromho prva. Prvnk1997Fekete, I Obiansky zkonnk. Dodatok. 1. Komentr. Epos, Bratislava 2008Ficov, S. Obianske prvo procesn. Zkladn konanie. Bratislava 2007Knappov, M. vestka, J. Dvok, J. a kol. Obansk prvo hmotn. Svazek 1.Praha 2005Koziol, H.- Welser, R. Brgerliches Recht. Band I. Allgemeiner Teil, Sachenrecht,Familienrecht. Wien, 2006Lazar, J. Otzky kodifikcie skromnho prva. Fragen der kodifikation des

Privatrechts. Bratislava: Iura Edition 2006Luby, . Slovensk veobecn skromn prvo. I. zvzok. Bratislava 1941Luby, . Obianskoprvny nrok. Prvnick tdie, Bratislava 1958


44/126


- 44 -

Nvrh legislatvneho zmeru kodifikcie skromnho prva. Materily z odbornejkonferencie. Editor Jn Lazar. Ministerstvo spravodlivosti Sr, Bratislava 2008Plank, K. neplatnos prvnych konov a monos odstpenia od zmluvy

v obianskom prve. Acta Facultatis Iuridicae Bratislava 1981.Plank, K. Koncepcia rekodifikcie obianskeho prva hmotnho v Slovenskejrepublike. Justin revue 1996Plank, K. a kol. Obianske prvo s vysvetlivkami. 1. zvzok. Bratislava 1996Prv obiansky zkonnk. Zostavil JUDr. Jozef tefanko. amorn 1999, s. 294 anasl.;Fajnor, V. - Ztureck, E. Nstin skromnho prva platnho na Slovensku aPodkarpatskej Rusi. III. vydanie pvodnho diela. amorn 1998Rebro, K. Blaho, P. Rmske prvo. Bratislava 2005Svoboda, J. a kol. Obiansky zkonnk. Komentr. Bratislava 2004

vidro, J. Zklady prva duevnho vlastnctva. Bratislava 2000Vojk, P.: Spotrebitesk zmluva. Ochrana spotrebitea. Bulletin slovenskejadvokcie 12/2008.


45/126


- 45 -

Sdny precedens (CASE-LAW) ako systmov prvok vo vymoitenostisprvneho prva

JUDr. Ivan Rumana

rieite projektu Justinej akadmie a APVVNajvy sd Slovenskej republiky

doc. JUDr. Alena Paulikov, PhD.

rieiteka projektu Justinej akadmie a APVV

Fakulta prva Janka Jesenskho v Sldkoviove

Predstavenie

Sdny precedens (case-law) ako systmov prvok vo vymoitenostisprvneho prva je navrhovan systm vberu, spracovania, publikovaniaa evidovania zsadnch, prpadne vetkch rozhodnut v sprvnomsdnictve.

Vchodiskom je, e hmotn sprvne prvo nie je kodifikovan, v zsade

sa ned ani kodifikova. Sprvne prvo, aby nebolo povaovan iba za shrnprvnych predpisov bez vntornch svislost a princpov, vyaduje

objasovanie vntornch svislost vkladom jednotlivch ustanoven. Pretoje v prvnej praxi pociovan potreba okrem textu zkona ma k dispozciiihne aj praktick prklady, ako bol zkon aplikovan. Spor v sdnom

prieskume zkonnosti m vdy zklad v konkrtnom ustanoven zkona,ku ktormu mono kad rozhodnutie v sprvnom sdnictve priradi.

Doteraj systm publikcie sdnych rozhodnut je nevyhovujci podapoznatkov rieiteov a poda odbornej verejnosti; v danom prpadereprezentovanej daovmi poradcami na slovensko-eskej daovejkonferencii uskutonenej da 15. aprla 2009 v Bratislave. Poukazuje sanajm na publikan innos Najvyieho sprvneho sdu eskej republiky,

prezentovan na jeho internetovej strnke.Rieitelia tmto chc predstavi ergonomick systm vberu,

spracovania, publikovania a evidovania zsadnch sdnych rozhodnutsprvneho kolgia Najvyieho sdu SR.

Vyuvanie testovanho systmu je zaloen na existujcich nvykochsudcov s prcou systmu ASPI a nevyaduje iadne zakoovanie sudcov navyhadvanie publikovanch sdnych rozhodnut.


46/126


47/126


48/126


- 48 -

na objasnenie vkladu zkona, naopak, publikuj hypotetick prklady nimivytvoren.

Potreba sdneho precedensu v prvnom poriadku

Potreba sdneho precedensu vznik, pretoe sa vyskytuj prpady,v ktorch sa in astnk obrti na sd so alobou s plne rovnakm

problmom tkajcim sa aplikcie zkona. Tm dochdza k zahlteniusprvneho sdnictva vecami, v ktorch vkladov problm bol u vyrieen.alia innos sdu, ohadom tchto vec, je u len administratvne nron,

pretoe tieto veci spotrebvaj ten as, ktor by mal by venovan alm,zsadnm, veciam. Monos rozhodnutia sdnym precedensom by eliminovala

zo systmu tieto veci.Jednm z hlavnch problmov vymoitenosti prva je mnostvo

napadnutch vec. Sdny precedens by mohol sli i ako nstroj prevencie,e nebud akceptovan tie aloby, ktor s z hadiska vkladu prva zjavnenedvodn. Za terajieho stavu sd zjavn nedvodnos prezentovanhovkladu astnka konania mus astnkovi vdy objasni odvodnenmrozhodnutm, i ke by stailo odkza ho na u publikovan rozhodnutie sdny precedens.

Rozsudky v sprvnom sdnictve, tkajce sa nesprvnej aplikcie

prvnych predpisov, nerieia iba individulny spor medzi astnkmisprvneho konania, ale prinaj i nvod pre sprvne orgny ako aplikova

prvny predpis v prpade sporu medzi inmi astnkmi administratvnehokonania za rovnakch skutkovch okolnost. V tom spova pridan hodnotarozhodnut v sprvnom sdnictve, ktor nie je zuitkovan pre in prvneveci. V prpade publikcie takhoto rozhodnutia ako precedensu by k sporuani nedolo.

Potreba oznaovania zsadnch sdnych rozhodnut priezviskom

(nzvom alobcu)

Ako prv krok, aby sa zaalo aktvne diskutova o jednotlivch sdnychprpadoch a popularizova ich, je ich pomenovanie. Mlokto si pamt slojudiktu, slo a dtum rozsudku. Strun prieskum dotaznkom nasveduje,e sudcovia i orgny verenej sprvy by tto monos uvtali. Ide pritomo preberanie metodiky Sdneho dvora Eurpskych spoloenstiev. Prkladomme by uznesenie Sdneho dvora (siedma komora) z 21. mja 2008vo veci C 456/07, Karol Mihal proti Daovmu radu Koice V.

Meno a priezvisko astnka Karol Mihal nie je v publikovanomrozhodnut Sdneho dvora Eurpskych spoloenstiev anonymizovan.Zatia, o v naich judiktoch i rozhodnutiach publikovanch na internete


49/126


- 49 -

tieto daje anonymizujeme a vytvrame z nich tak zaifrovan sprvypozostvajce z abstraktnch skratiek. V tejto podobe vznik prirodzenaverzia voi takmto dokumentom.

Vber zsadnho sdneho rozhodnutia.

Za zsadn sdne rozhodnutie povaujeme tak, z ktorho prijatprvne zvery s pouiten i na in sprvne veci, tkajce sa inchastnkov administratvneho konania, ktorch veci s v ase sdnehorozhodnutia v tdiu rieenia orgnu verejnej sprvy, ktor vychdzaz prvnych vchodsk v aplikcii zkona, ktor sd v sprvnom sdnictveneakceptoval a zruil preto rozhodnutie orgnu verejnej sprvy. Skutonos,

i ide o zsadn sdne rozhodnutie, v prvom rade mus posdi predsedasentu alebo sudca spravodajca, ktormu vec napadla. Mus zisti,i zvzn prvny nzor, ktor v rozhodnut vyslovil, je vhodn nazoveobecnenie.

Spracovanie zsadnho sdneho rozhodnutia

Navrhovan systm spracovania sdneho rozhodnutia do podobyzsadnho rozhodnutia spova v tom, e sudca svoje poznatky k aplikcii

konkrtneho zkona z rozhodnutia zoveobecn v tabuke, ktor vypln povyhotoven rozhodnutia. V tom ase poznatky o svislostiach vo vecirozhodnutia s erstv a sudca ich me zaznamena v tabuke s nzvompoznmky a komentre sudcov a vyjadri vlastn postrehy.

Vzor tabuky vyplovanej sudcom v programe Word.

Poznmky a komentre sudcov:

Prvna oblas Obiansky sdny poriadok konanie protineinnosti orgnu verejnej sprvy

Oznaenieastnkov slokonaniaDtum rozhodnutia

Preo vs. Socilna poisova, stredie

3Sn 3/200909.04.2009

Dotknut ustanovenieprvneho predpisu

250t ods.1 OSP nekon bez vneho dvodu


50/126


- 50 -

Strun opis rieenho problmu/Prvna veta /Ratio decidendiPripojenie dvkovho spisu navrhovatea k sdnemu spisu v konan o

odvolan proti rozsudku Krajskho sdu vo veci preskmaniarozhodnutia odporkyne, ktorm bola navrhovateovi odat razovrenta, je potrebn povaova za vny dvod, ktor objektvne brniodporkyni kona vo veci o invalidnom dchodku navrhovatea, kee bezuvedenho spisu nebolo mon meritrne rozhodn.

Zostavili JUDr. Ivan Rumana, predseda sentuJUDr. Jana Zemkov PhD., sudca spravodajca

V danom prpade sent ako zsadn prvnu otzku, t.j. tak, ktor mema vznam i v inch veciach, identifikoval v abstraktnosti pojmu nekon

bez vneho dvodu. Sent dospel k zveru, e sprvny orgn mev sprvnom konan kona a rozhodn iba v prpade, ak m k dispozciisprvny spis, v ktorom vedie konanie. Pokia je tento spis pripojenk sdnemu spisu v dsledku prieskumu inho rozhodnutia, neme poastejto doby sprvny orgn objektvne kona. Sent rozhodol o zoveobecnentohto poznatku do tabuky a je

Documents

Zbornik Vymozitelnost Prava v SR_oktober 2009