Filip Kurek & Maroš Jevočin

II.A

Zdravotnícke riziká ožiarenia

a zabezpečenie jadrových elektrární

Ochorenia spôsobené ožiarením

Zasiahnutie radiáciou spôsobuje dve základné zdravotné riziká.

Dlhodobé vystavenie nízkym hodnotám môže vyvolať rakovinu alebo mutáciu DNA.

Krátkodobý pobyt vo veľmi zamorenom prostredí môže spôsobiť popáleniny a chorobu z radiácie.

PrevenciaMinimalizovať dávku radiácie a čas strávený v zamorenom prostredí. Odporúča sa využiť masku a ochranný odev. 

Prvá pomocRýchlo opustiť rizikové prostredie a čo najviac skrátiť čas ožiarenia

Vlasy: Silné ionizované žiarenie spôsobí vypadanie vlasov.Štítna žľaza: Ako prvá reaguje na žiarenie, rádioaktívny jód prijíma na 100 % a hrozí rakovina.Pľúca: Pri dýchaní sa zanášajú rádioaktívnym prachom, hrozí rakovina.Svaly: Cézium zničí kompletné svalové tkanivoPečeň: Po ožiarení ju zaťaží cézium a hrozí rakovina.Žalúdok: Vysoká dávka žiarenia poškodí žalúdočné a črevné steny. Dochádza k vnútornému krvácaniu, pocitu nevoľnosti a zvracaniu.Obličky: Rádioaktívna látka cézium-137 poškodí v prvom rade obličky a svalové tkanivá.Vaječníky: Napadá ich žiarenie a hrozí rakovina.Pokožka: Sčervená a kožné bunky sa postupne rozpadnú.Kosti: Stroncium-90 alebo jód-131 sú izotopy, ktoré sa uložia do kostí. Poškodia kostnú dreň, ktorá je dôležitá pre krvotvorbu.

Zdravotné riziká zasiahnutia radiáciou

Choroba z ožiarenia je následok poškodenia tkanív po ich vystavení účinkom ionizujúceho žiarenia. Môže mať akútnu alebo chronickú podobu. Akútna vzniká pri jednorazovom veľkom ožiarení, kým chronická vzniká účinkom dlhodobého ožarovania nižšími dávkami, alebo ako následok prekonanej akútnej choroby. Akútna choroba má typický klinický priebeh, ktorý má 4 fázy:

Choroby z ožiarenia

1. obdobie začiatočných príznakov,2. latentná fáza (obdobie bez klinických príznakov),3. obdobie plného rozvoja choroby,4. obdobie rekonvalescencie.

Akútna choroba z ožiarenia sa začne prejavovať hneď po ožiarení, alebo niekoľko málo hodín po ožiarení. Sprevádzajú ju príznaky, ktoré sa nazývajú prodromálne príznaky. Patrí k nim celková slabosť, nevoľnosť, zvracanie, sucho v ústach, smäd, bolesť hlavy, pri vyšších dávkach problémy s trávením a hnačky. U niektorých postihnutých boli zaznamenané poruchy vedomia, spánku či stav podobný šoku. Pri pozorovaní postihnutých v Černobyle sa ukázalo, že čím skôr došlo po ožiarení k zvracaniu, tým bola prognóza ďalšieho vývoja choroby horšia.

Zabezpečenie elektrární

Stav zabezpečenia černobyľskej elektrárne pred haváriou Reaktor bol kontrolovaný 211-

imi kontrolnými tyčami, kt. boli zasunuté do reaktora, kde absorbovali neutróny a tým redukovali výkon

V reaktore boli zabudované núdzové chladiace systémy

Na vrchu reaktora boli umiestnené 1000 tonové uzávery

Černobyľ dnes Zničený reaktor je pokrytý

sarkofágom, kt. zadržiaval radiáciu, ale v súčastnosti je vysoké riziko zrútenia a uvolneniu radioaktívneho prachu

17. 9. 2007 bola podpísaná zmluva na vybudovanie nového, sarkofágu 105m vysoký 260m dlhý, váži 18 tisíc tón a životnosť sa odhaduje na 100 rokov

Riadiace tyče zasunuté v reaktoroch Záložné diesel generátor, kt. chladili reaktory Betónový prístrešok, kt. chránil reaktor pred počasím Reaktor je chránený oceľovou tlakovou nádobou

Fukušima

Spĺňa medzinárodné štandardy a úroveň jadrovej bezpečnosti, spoľahlivosť mimoriadne vysoká

21 monitorovacích staničiek teledozimetrického systému, ktorý sleduje dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu aerosólov a rádiojódu

Pravidelné meranie a vyhodnocovanie vzoriek vzduchu, pôd, vôd a potravinového reťazca

Mochovce

Prvá československá jadrová elektráreň Zlé zabezpečenie a zanedbanie spôsobili katastrofické následky:

Dopĺňanie paliva počas prevádzky vyústilo v dve havárie v elektrárni A-1 Kvôli zle namontovanej zátke sa nepodarilo uzavrieť zaváženú kazetu s

palivom, tá pod tlakom oxidu uhličitého používaného na chladenie reaktora vyletela do výšky a do haly elektrárne sa začal valiť jedovatý a navyše rádioaktívny plyn. Dvojici technikov sa síce takmer podarilo uniknúť, osudným sa im ale stal zamknutý únikový východ, ktorý vedenie podniku dalo zablokovať kvôli častým krádežiam.

V jednom z palivových článkov, pripravených na zasunutie do reaktora, sa totiž roztrhlo vrecúško s gélom, ktorý pohlcoval vlhkosť. Zamestnanci elektrárne však nepozbierali všetku rozsypanú hmotu a zvyšný gél nakoniec po odvezený paliva upchal chladiace kanály. Kvôli tomu sa začal palivový súbor prehrievať, teplom sa dokonca roztavila časť konštrukcie reaktora a do primárneho i niektorých častí sekundárneho okruhu unikla rádioaktivita. Na sedembodovej medzinárodnej škále závažnosti jadrových udalostí bola nehoda označená štvrtým stupňom. Tentokrát našťastie nebol nikto zranený, havária ale znamenala pre prvý československý elektrárenský reaktor definitívny koniec. Štiepne reakcie v ňom zastavili v máji 1979.

Jaslovské Bohunice

Jaslovské Bohunice

Ďakujeme za pozornosť

http://www.topky.sk/cl/10/1328422/Jaslovske-Bohunice--Smola-a-havarie-1--cs--jadrovej-elektrarne-

http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/atomove/ae-mochovce

http://verejnezdravotnictvo.szu.sk/SK/2011/1/Editorial.pdf http://www.world-nuclear.org/info/chernobyl/inf07.html http://www.cas.sk/clanok/193709/radiacia-je-nebezpecna-toto-vam

-moze-sposobit-oziarenie.html http://sk.wikipedia.org/wiki/Choroba_z_o%C5%BEiarenia

Zdroje