Žena s rukami vo vreckách,... alebo cesta Domov

Sr. Sára Salkaházi

11. mája 1899 27. decembra 1944

„Aleluja,Hľa tu som

Pane, pošli mňa.“

Rodina po predčasnej smrti otca.

Charakteristika:Veselé dievča, výmyselníčka duchaplných žartíkov s pevnou vôľou, chlapčenským temperamentom, rozhodným vystupovaním,s hlbokou sociálnou spiritualitou, vernou a vytrvalou povahou.

Vzdelanie:Získala učiteľský diplom v Košiciach, kde aj pôsobila ako učiteľka, no kvôli politickým pomerom iba rok. Neskôr pracovala v klobučníctve a zároveň sa stala pravidelnou korešpondentkou rôznych periodík. V roku 1919 získala novinársky preukaz.

Hotel Schalkhaz dnešný hotel Slovan. Miesto, kde bývala a neskôr stretávala s novinármi. Ona sama charakterizovala svoj život novinárky takto:

„Samostatnosť, cigarety, kaviareň, túlanie sa svetom s rukami vo vreckách, rýchla večera v malom hostinci, cigánska hudba,...“

1922-23 bola zasnúbená – no zistila, že jej cestou nieje stať sa vidieckou dámou a preto vrátila snubný prsteň.

Začala sa viac zamýšľať nad tým, že má život a čo s ním? V jej denníku môžeme čítať:

!Čo ak si ma vyvolil pre seba Pán? Prvé slovo už odznelo a ty si ho začula, a predsa si nerozhodná, nepokojná, hľadajúca, trápiaca sa! Alebo je voľačo prečo si neodpovedala,... možno je to zamestnanie, v ktorom nachádzaš toľko radosti, možno niekoľko halierové cigarety, ktorých dym ťa zahaľuje tak nepreniknuteľne“

Boj o povolanie zvádzala 10 rokov

Keď čítame jej denník , vnímame ako hlboko bola odhodlaná ísť za láskou. V každej chvíli sa snažila konať s láskou a pre lásku. Ak sa niečo zomlelo, snažila sa urobiť zmenu najprv u seba. Láska mala pre ňu veľkú hodnotu, rovnako ako záchrana duší.

„ Náš rozum je potrebné kŕmiť slovom Kristovým – Pravdou. Potravou našej mysle nech je Jeho myšlienka. Nech nás jeho láska učí láske,... . Záchrana duší si vyžaduje mnoho lásky a obetí. Možno si vyžiada aj život.“

1927 - zoznámila sa so Sociálnymi sestrami a absolvovala nimi usporiadaný kurz o sociálnej práci.

1929 - podala prihlášku do Spoločnosti a nastúpila do noviciátu.

1930 - skladá prvé sľuby jej motto je

„Aleluja.“

Neraz ju nechápali a dívali sa na ňu cez objektív jej minulosti. Bola nútená svoju inteligenciu potláčať. O tomto období píše“

Musela som sa prebrodiť cez seba, aby som sa striasla samej seba, aby som v tej pokore poznala samú seba.

Na inom mieste píše: „ Iba Kristus vie pochopiť dušu a nik iný. Kriste môj ty vidíš moju dušu tak, ako ju ja nedokážem. Ty, to pravda vieš, že Teba chcem, Teba hľadám! Najskôr som skúšala cez srdcia ľudí smerovať k Bohu. Teraz chcem, aby som sa cez srdce Krista dostala k ľuďom.“

Jej apoštolátom bolo vedenie charity a ubytovne pre núdznych, vyučovanie náboženstva, vedenie obchodu s liturgickými predmetmi, redigovanie novín a vedenie združenia kresťanských žien a dievčat.

Turice 1940 sr. Sára skladá večné sľuby a svojím novým mottom vyjadruje odhodlanie k neustálej zmene a vydaniu života.

Hľa, tu som, pošli mňa!

Zakladá domy pre pracujúce dievčatá, naďalej organizuje kurzy o sociálnej práci. Jej srdce je pohnuté prenasledovaním židov.

Sestry otvárajú domy, aby poskytli bezpečie prenasledovaným židom.

Chce byť verná v málom – bojuje v sebe s túžbou po sebarealizácii a dávaní Bohu čosi špeciálneho, no vníma, že Boh chce jej srdce nie výnimočnosť. Takto premieňaná

Sr. Sára ide ďalej. Rozhodne sa pre akt obety, v ktorom za prítomnosti svojho duchovného otca a generálnej predstavenej na jeseň 1943, vedome daruje svoj život za sestry, utláčaných a prenasledovaných.

• V jej srdci horelo misionárske povolanie• Benediktíni v Brazílii oslovili sestry o pomoc• Sára dostala schválenie a tak odchádza na prípravu do materinského

domu v Budapešti• Vojnové roky komplikujú odchod

Miesto zavŕšenia darovania života

27. december 1944...jedno z dievčat zradilo, že sr. Sára

ukrývala v dome židov; vojaci obkľúčili dom,...Sára prišla až neskôr – mohla sa zachrániť, rozhodla sa zachrániť iných. Vojaci ju zobrali a spolu s ďalšími podozrivými osobami ešte v ten večer vyzlečenú donaha odstrelili do Dunaja. Tesne pred smrťou si podľa očitého svedka pokľakla a prežehnala sa pre ňu tak typicky veľkým krížom.

Pán prijal jej obetu života.

Miesto odhalenia pamätníka sr. Sáre na brehu Dunaja v Budapešti

Mozaika novodobých mučeníkov v Krakove

...a skvie sa ďalšia hviezda