1

Život Konštantína Cyrila

2

Boh milosrdný a dobrotivý čaká na pokánie človeka, aby všetci boli spasení a prišli k poznaniu pravdy (1 Tim...), Lebo nechce smrť hriešnika, ale pokánie a život. A keby sa aj veľmi oddával zlu, nedopúšťa, aby ľudský rod upadol pre slabosť a prišiel do pokušenia diablovho a zahynul. Preto po všetky roky a časy neprestáva nám preukazovať mnoho milostí, ako na počiatku, tak aj teraz, najprv cez patriarchov a otcov a po nich cez apoštolov a mučeníkov, spravodlivých mužov a učiteľov, vyvoliac si ich z tohto nepokojného života.

Lebo Pán pozná svojich, ako povedal: "Moje ovce počujú môj hlas a ja ich poznám a menom ich volám a idú za mnou a ja im dám večný život" (Jn ...).

To urobil i nášmu rodu, vzbudiac nám tohto učiteľa, ktorý osvietil náš národ, ktorého myseľ bola omráčená slabosťou a ešte viac diablovou lesťou, takže nechcel chodiť vo svetle Božích prikázaní. Jeho život, aj keď nakrátko vyrozprávaný, ukazuje, aký bol, aby ten, kto ho počuje a chce sa mu stať podobným, prijal bodrosť a odmietol lenivosť, ako sa o tom vyslovil apoštol: "Buďte mojimi nasledovníkmi, ako i ja som Kristovým nasledovníkom" (1 Kor ...)

I.

3

V meste Solúne žil istý muž, urodzený a bohatý, menom Lev, čo

mal hodnosť drungária pod stratégom. Bol nábožný a zachovával všetky

Božie prikázania ako voľakedy Jób. Žijúc so svojou ženou, splodil sedem

detí, z ktorých najmladší, siedmy, bol Konštantín Filozof, vychovávateľ a

učiteľ náš. Keď ho matka porodila, dávala ho dojke, aby ho dojčila. Ale dieťa

nechcelo prijať cudzie prsia, iba materine, kým nebolo oddojčené. Stalo sa to

Božou prozreteľnosťou, aby dobrá ratolesť z dobrého koreňa bola oddojčená

nepoškvrneným mliekom. Tí dobrí rodičia sa potom dohodli, že sa nebudú

viac stýkať, ale zachovávajúc obojstrannú zdržanlivosť, žili v Pánovi ako

brat a sestra štrnásť rokov, kým ich smrť nerozlúčila, a nijako neporušili

tento sľub. Keď sa však on (Lev) mal odobrať na Boží súd, plakala matka

dieťaťa a hovorila: "O nič iné nemám starosť, len ako vychovať tohto

jediného chlapca." On však povedal: "Ver mi, žena, úfam v Boha, že mu dá

takého otca a správcu, čo sa stará o všetkých kresťanov." - To sa aj stalo.

II.

4

Keď malo dieťa sedem rokov, sníval sa mu sen. Rozprávalo ho otcovi

a matke, hovoriac: "Stratég zhromaždil všetky devy nášho mesta a povedal mi:

- Vyber si z nich, ktorú chceš za družku svojho života a seberovnú

pomocníčku. - Keď som sa na všetky popozeral a obhliadol si ich, videl som

jednu, spomedzi všetkých najkrajšiu, so žiarivou tvárou, veľmi okrášlenú

zlatými šperkami a perlami a všetkou krásotou. Volala sa Sofia, t. j. Múdrosť.

Tú som si vybral."

Keď rodičia počuli tieto jeho slová, povedali mu" "Synu, zachovávaj

prikázania svojho otca a pridŕ žaj sa naučení svojej matky, lebo prikázanie je

svietidlo a naučenie svetlo. Povedz Múdrosti: Sestrou mi buď a učiň si známou

rozumnosť (Prís ?). Lebo múdrosť žiari viac ako slnko (Múd ?). A ak si ju

vyberieš, aby ti bola spoločníčkou, zbavíš sa ňou mnohého zla" (Múd ?).

III.

5

Keď ho dali na učenie, vynikal veľmi bystrou pamäťou nad všetkých žiakov, že sa všetci čudovali. Jedného dňa, ako býva obyčaj detí boháčov, že sa zabávajú lovom, vyšiel si s nimi do poľa, vezmúc so sebou svojho krahulca. A len čo ho pustil, Božím riadením sa schytil vietor, vzal mu ho a odniesol. Chlapec bol preto smutný a rozžialený a dva dni nejedol. Lebo milosrdný Boh vo svojej láske k človekovi nechcel, abysi navykol na pozemské veci, a tak ho ľahko ulovil pre seba. Ako voľakedy ulovil Placida jeleňom, tak aj tohto teraz krahulcom

Zamysliac sa nad márnosťou tohto života, zažalostil a povedal: "Taký je teda tento život, že v ňom namiesto radosti prichádza žiaľ? Od tohto dňa pôjdem inou cestou, ktorá je lepšia ako táto, a nebudem márniť svoje dni v zhone tohto života." A takto poučený sedával vo svojom dome a učil sa naspamäť knihy svätého Gregora Bohoslovca. I znak kríža urobil na stene a napísal svätému Gregorovi takúto pochvalu: "Ó, Gregor, človek telom, dušou však anjel! Hoci si bol telom človek, zjavil si sa ako anjel! Lebo tvoje ústa sťa ústa jedného zo serafínov chvália Boha a osvecujú celý svet ohlasovaním pravej viery. Preto i mňa, čo sa ti odovzdávam s láskou a vierou, prijmi a buď mi učiteľom a osvecovateľom!" Takúto chválu vzdával.

III.

6

III.Nato sa vhĺbil do zmyslu mnohých rečí, no nechápal celú ich hĺbku, a tak upadol do skľúčenosti. Bol tu však akýsi cudzinec, dobre učený v gramatike. I šiel k nemu, padol mu k nohám a odovzdajúc sa mu, prosil ho: "Buď taký dobrý, nauč ma gramatické umenia!" On však zatajil svoje schopnosti a povedal mu: "Mládenec, nenamáhaj sa, lebo som sa zariekol, že po všetky dni svojho života nebudem to nikoho učiť." Chlapec však opäť padol pred ním na kolená a so slzami hovoril: "Vezmi si celú časť z domu môjho otca, čo mi patrí, ale pouč ma!" Keď ho však onen nechcel vypočuť, odišiel do svojho domu a zotrvával v modlitbách, aby sa mu vyplnilo želanie jeho srdca.

Boh však skoro splnil túžby tých, čo sa ho boja (Ž ?). Lebo o jeho kráse a múdrosti, ako aj o usilovnom učení, ktoré v ňom silnelo, dopočul sa cisárov dvorný správca, nazývaný lohotet, i poslal poňho, aby sa učil spolu s cisárom. Keď to chlapec počul, s radosťou sa vydal na cestu a na ceste pokľaknúc, takto sa modlil: "Bože otcov našich a Pán milosrdenstva, ktorý si slovom a múdrosťou učinil všetko, stvoril si človeka, aby vládol nad stvorenstvom, tebou povolaným k bytiu, daj mi múdrosť prebývajúcu konča tvojich prestolov, aby som spoznal, čo ti je milé a spasil sa. Lebo ja som tvoj služobník a syn tvojej služobníčky" (Múd ?; Ž ?). A pripojil k tomu ostatnú čadť Šalamúnovej modlitby, vstal a povedal: Amen.

7

Keď prišiel do Carihradu, oddali ho učiteľom, aby sa učil. Za tri mesiace sa naučil gramatiku, a tak sa pustil do ďalších náuk. I naučil sa Homéra a geometriu; u Leva a Fótia študoval dialektiku a všetky filozofické náuky, okrem toho ešte rétoriku a aritmetiku, astronómiu a muziku a všetky ostatné grécke umenia. Tak sa ich naučil všetky, akoby sa bol (iný) naučil iba jednu z nich. Lebo bystrosť sa spojila s usilovnosťou, jedna druhú prevyšujúc, čím sa vedy a umenia zdokonaľujú. Viac však ako učenosť prejavil tichosť v správaní a hovoril iba s tými, s ktorými to bolo naozaj užitočnejšie, a vyhýbal sa tým, čo sa odklonili od pravej cesty. Jedine o to sa staral, ako zameniť pozemské veci za nebeské, aby vyšiel z tohto tela a mohol žiť s Bohom.

Keď logotet videl, že je taký, dal mu moc nad svojím domom a dovolil mu voľný vstup do cisárskeho paláca. I opýtal sa ho raz, hovoriac: "Filozof, rád by som vedel, čo je filozofia." On hneď bystroumne odpovedal: "Poznávanie božských i ľudských vecí, pokiaľ sa človek môže priblížiť k Bohu. Učí človeka stať sa vlastnými skutkami obrazom a podobou toho, ktorý ho stvoril." Preto si ho tento muž, veľký a vážený, ešte viac obľúbil a neprestajne sa opytoval na všetko.

IV.

8

IV.On mu však podal filozofickú náuku a málo slovami mu objasnil jej hlboký zmysel. Čím viac sa páčil Bohu pre svoj čistý život, tým milším sa stával všetkým. A logotet, preukazujúc mu všetku poctu a úctu, dával mum mnoho zlata, ale on ho neprijal. Raz mu vravel: "Tvoja krása a múdrosť ma veľmi pobádajú, aby som ťa ľúbil. Hľa, mám duchovnú dcéru, ktorú som držal pri krste, krásnu a bohatú, i z rodu dobrého a veľkého. Ak chceš, dám ti ju za ženu. Od cisára dostaneš teraz vysokú hodnosť i kniežatstvo a čakaj ešte viac, lebo čoskoro sa staneš stratégom." Filozof mu odpovedal: "Dar je istotne veľký pre tých, čo po ňom túžia, ale pre mňa niet nič väčšieho ako učenie, ktorým, nazhromaždiac vedomosti, budem hľadať slávu a bohatstvo praotca."

Keď logotet počul jeho odpoveď, išiel k cisárovnej a povedal: "Tento mladý filozof nemiluje tento život. No nepúšťajme ho z nášho kruhu, ale vystrihnúc mu tonzúru kňaza, dajme mu službu; nech bude bibliotekárom u patriarchu pri chráme Svätej múdrosti. Aspoň takto si ho azda udržíme." A tak aj urobili. Keď však celkom krátko s nimi pobudol, odišiel k Úzkemu moru a skryl sa v kláštore. Hľadali ho šesť mesiacov a ledva ho našli. Keď ho nemohli prinútiť na onú službu, uprosili ho, aby prijal učiteľskú katedru a učil filozofiu tuzemcov i cudzincov so všetkými právami a zaopatrením. I prijal to.

9

Patriarcha Jannes vyvolal bludné učenie, keď hlásal: "Nepreukazujte úctu svätým obrazom!" Zvolali synodu a obvinili ho, že nesprávne hovorí i zvrhli ho zo stolca patriarchu. On však povedal: "Násilím ma zvrhli, ale rečou ma nepremohli, lebo nikto sa nemôže protiviť mojim slovám."

Cisár, poradiac sa s patricijmi, poslal proti nemu Filozofa a takto Jannesovi povedal: "Ak tohto mládenca v dišpute prevýšiš, znova dostaneš svoj stolec." On však, keď uzrel Filozofa, telesným výzorom ešte tak mladého, a netušiac, aký vyspelý um je v ňom i v tých, čo boli s ním poslaní, povedal im: "Vy nie ste hodní byť mojou podnožkou, ako sa mám potom s vami prieť?" Filozof mu však odpovedal. "Nie ľudského obyčaja sa drž, ale hľaď na Božie prikázania. Lebo tak ako teba Boh stvoril zo zeme a z duše, takisto aj nás všetkých. Nehrď sa, človeče, a pozeraj na zem!"Opäť povedal Jannes: "Nepatrí sa v jeseni hľadať kvietky alebo starca hnať do boja ako nejakého mladého Nestora." Filozof mu odpovedal: "Sám nachádzaš na sebe vinu. Povedz, v ktorom veku je duša silnejšia než telo?" On odpovedal: "V starobe." Filozof nato odpovedal: "Do akého boja ťa teda vháňame, do telesného či duchovného?" On odpovedal: "Do duchovného." Filozof odvetil: "Tak ty teraz budeš silnejší. Nehovor nám preto také prirovnania, lebo ani kvietky nehľadáme v nepravom čase, ani ťa do boja nevháňame."

V.

10

Starec, zahanbiac sa, obrátil reč iným smerom a povedal: "Povedz mi, mládenec, ako je to, že sa krížu, ktorý je polámaný, ani neklaniame, ani ho nebozkávame? Vy však, hoci je obraz iba po prsia namaľovaný, nehanbíte sa ho uctievať?" Filozof odpovedal: "Kríž má totiž štyri časti, ale keď jedna jeho časť ubudne, už nepredstavuje svoju podobu, kým obraz práve svojou tvárou ukazuje výzor a podobu toho, ktorý je namaľovaný. Lebo nezazrie leviu ani rysiu tvár, kto naň hľadí, ale podobu prototypu." Starec zasa povedal: "Ako to, že sa klaniate krížu bez nápisu, hoci sú aj iné kríže? A ak obraz nemá napísané meno toho, koho vyobrazuje, či nevzdávate mu úctu?" Filozof odpovedal: "Každý kríž má podobu Kristovho kríža, ale všetky obrazy nemajú jednu podobu." Starec však riekol: "Keď Boh povedal Mojžišovi: - Neurobíš si akúkoľvek podobu - )Ex 20,4?), prečo vy ich robíte a klaniate sa im?" Filozof na to odvetil: "Keby bol povedal: Neurobíš si vôbec nijakú podobu, vtedy by si sa právom prel, ale on povedal: Nie akúkoľvek, t. j. nedôstojnú." Keďže starec nemohol proti tomu nič namietať, zahanbený zamĺkol.

V.

11

Po tomto Agaréni, nazývaní Saracéni, začali sa rúhať jednobožstvu Svätej Trojice, hovoriac: "Vy, kresťania, domnievate sa, že je jeden Boh, ale rozdeľujete ho zasa na troch a hovoríte, že je Otec, Syn i Duch. Ak to môžete jasne vyložiť, pošlite potom mužov, čo môžu o tom hovoriť a vyvrátiť naše námietky." Filozof bol vtedy dvadsaťštyri ročný. Cisár zvolal snem, pozval ho a povedal mu: "Či počuješ, Filozof, čo hovoria bezbožní Agaréni proti našej viere? Ty si však služobníkom a učeníkom Svätej Trojice, choď a pri sa s nimi; a Boh, dovŕšiteľ každej veci, slávený v Trojici, Otec, Syn i Duch Svätý, nech ti dá milosť a silu v reči, nech ťa ukáže ako druhého a nového Dávida proti Goliášovi, ktorého premohol troma kamienkami, a nech ťa vráti k nám, hodného nebeského kráľovstva." Keď to počul, odpovedal: "S radosťou idem pre kresťanskú vieru. Veď čo mám sladšie na tomto svete ako žiť a umrieť za Svätú Trojicu?" Pridelili mu ako sekretára Juraja a poslali ich.

Keď ta došli, spozorovali čudné a odporné veci, ktoré Agaréni urobili, rúhajúc sa a potupujúc všetkých kresťanov, čo žili v tom meste a prežívali z toho nemalé súženie. Lebo zvonka na dverách namaľovali diabolské obrazy, a tak ich chceli ponížiť a pohaniť. Opýtali sa Filozofa, hovoriac: "Či vieš, Filozof, rozpoznať, čo sú to za znamenia?" On odpovedal: "Vidím obrazy diablov a myslím, že tu vnútri žijú kresťania. Démoni však nemôžu žiť s nimi, nuž utekajú od nich von. A kde vonku takýchto znamení niet, tam sú s nimi vo vnútri."

VI.

12

Agaréni, múdri a vzdelaní muži, učení v geometrii a astronómii a ostatných vedách, sediac pri obede, kládli mu otázky a hovorili: "Či vidíš, Filozof, obdivuhodný zázrak, ako Boží prorok Mohamed priniesol nám od Boha blahozvesť a obrátil mnoho ľudí? A my všetci sa pridŕžame jeho zákona a v ničom ho neprestupujeme. No vy, kresťania, zachovávate zákon vášho proroka, Krista, ale jeden tak, druhý inak, ako to komu z vás vyhovuje, toho sa držíte a tak robíte." Filozof na toto odpovedal: "Náš Boh je ako morská hlbina. Prorok o ňom hovorí: - Kto vyrozpráva jeho pôvod? Lebo ho vyťali zo zeme živých - (Iz 53,8?). Preto sa mnohí púšťajú na tú hlbinu, aby ho hľadali. Silní duchom s jeho pomocou ju preplávajú a navracajú sa s bohatstvom múdrosti. No zo slabých a tých, čo sa pokúšajú prejsť v bútľavých koráboch, jedni sa potápajú a druhí len ťažko vydychujú, zmietajúc sa v bezmocnej lenivosti. Vaše more je však úzke a pohodlné, a každý ho môže prekročiť, malý i veľký, lebo nepresahuje ľudskú obyčaj, lež toho sa drží, čo každý môže urobiť. A nič vám nezakázal. Lebo keď nespútal vo vás hnev a žiadostivosť, ale popustil, do akej priepasti vás vrhá?! Múdry nech to porozumie! Kristus však nie je taký, ale on dvíha ťažké zdola nahor; vierou a Božou milosťou učí človeka. Lebo ako Stvoriteľ všetkého stvoril medzi anjelmi a zvieratami človeka, rečou a umom ho oddeliac od zvierat, hnevom a zmyselnosťou však od anjelov. A ku ktorej časti sa ktokoľvek priblíži, tak má účasť na vyšších alebo nižších bytostiach."

VI.

13

Opýtali sa ho znova: "Ako to, keď Boh je jeden, že ho uctievate v troch? Odpovedz, ak vieš! Lebo ho nazývate Otcom, Synom i Duchom. Ak vy takto hovoríte, tak mu i ženu dajte, aby sa z neho splodili mnohí bohovia."Filozof odpovedal na to: "Nevyslovujte také bezbožné rúhanie! Lebo my sme sa od prorokov, od otcov a učiteľov dobre naučili oslavovať Trojicu: - Otca i Slovo i Ducha - tri osobné bytosti v jednej podstate. Slovo si vzalo telo z Panny a narodilo sa pre naše spasenie, ako svedčí aj Mohamed, váš prorok, keď napísal: - Poslali sme nášho ducha k panne a zapáčilo sa nám, aby porodila - (Alcoran, sura 19,17). Z toho vám podávam dôkaz o Trojici."

Týmito slovami premožení obrátili reč na iné, hovoriac: "Je to tak hosť ako vravíš. Ak je ale Kristus vaším Bohom, prečo nekonáte tak, ako prikazuje? Lebo v evanjeliových knihách sa píše: - Modlite sa za svojich nepriateľov a dobre robte tým, čo vás nenávidia a prenasledujú; a líce nastavte tým, čo vás bijú - (Lk 6,27; Mt 5,44_). Vy však nie tak, ale zbrane ostríte na tých, čo vám podobne robia." Filozof na to odpovedal: Ak sú v zákone dve prikázania, kto potom plní zákon, ten, čo zachováva jedno alebo ten čo obidve?" Odpovedali mu: "Ten, čo zachováva obidve." Na to Filozof hovoril: "Boh povedal: - Modlite sa za tých, čo vás ohovárajú - (Lk 6,28?).

VI.

14

A znova povedal: - Nikto z vás nepreukáže väčšiu lásku, ako keď svoj život položí za svojich priateľov - (Jn 15,13?). Toto robíme pre priateľov, aby so zajatím tela nebola zajatá aj ich duša." A zase hovorili: "Kristus zaplatil daň za seba i za iných. Prečo vy nekonáte jeho skutky? A keď už vy sami odopierate daň, prečo ju neplatíte aspoň za svojich bratov a priateľov tomu veľkému a silnému izmaelitskému národu? Málo prosíme, iba jeden zlatý, a dokiaľ bude trvať táto zem, zachováme medzi sebou pokoj ako nik iný." Filozof však odpovedal: "Ak niekto kráča v šľapajach svojho učiteľa a chce v tých šľapajach ďalej chodiť, čo aj on, ale iný, ktorého stretol, chce ho odvrátiť, či mu je priateľom, a či nepriateľom?" Odpovedali: "Nepriateľom." Filozof povedal: "Keď Kristus platil daň, aké bolo kráľovstvo, izmaelitské, a či rímske?" Odpovedali mu: "Rímske." On na to riekol: "Nepatrí sa to ani nám vyčítať, lebo všetci platíme Rimanom daň."

VI.

15

Nato sa ho vypytovali aj mnohé iné veci, aby ho skúšali zo všetkých umení, ktoré aj sami ovládali. Všetko im vysvetlil, takže ich aj v tomto prekonal. Povedali mu: "Ako to, že to všetko vieš?" Filozof im na to odpovedal: "Akýsi človek načerpal vodu z mora, nosil ju v koženom vaku apýšil sa ňou pred cudzincami, hovoriac: - Vidíte vodu, ktorú nikto nemá okrem mňa? - Tu pristúpil k nemu istý muž, pomoran, a povedal mu: - Nerobíš sa bláznom, keď sa chvasceš len smradľavým vakom? Veď my toho máme celú morskú hlbočinu. - Takto konáte i vy. Veď od nás vyšli všetky umenia."

Nato mu ukázali, chcejúc ho ohromiť, nesadenú záhradu, ktorá vyrástla kedysi zo zeme. A keď im vysvetlil, ako sa to stáva, zase mu ukázali všetko bohatstvo i paláce ozdobené zlatom, striebrom a drahými kameňmi, ako aj perlami a hovorili: "Pozri Filozof, na tento obdivuhodný zázrak! Veľká je sila a obrovské bohatstvo Amerumna, saracénskeho vládcu!" On im však povedal: "To nie je obdivuhodné; nech je však Bohu sláva a chvála, ktorý to všetko stvoril a dal ľuďom na útechu, lebo všetko je jeho, a nie iného."

Naostatok preniknutí zlobou dali mu piť jed. No milosrdný Boh, ktorý povedal: "Ak aj niečo smrtonosné vypijete, neuškodí vám" (Mk 16,18?), ochránil ho a prinavrátil zdravého do jeho vlasti.

VI.

16

Nie veľmi dlhý čas na to odriekol sa celého tohto života, osadil sa na akomsi nehlučnom mieste a žil sám sebe, pričom nenechal nič na zajtrajší deň, ale všetko rozdal chudobným a zveril sa do opatery Bohu (Ž 54,23), ktorý sa každodenne stará o všetkých. Raz vo sviatočný deň, keď sa mu sluha ponosoval: - Nemáme nič na tento slávny deň -, povedal? "Ten, čo voľakedy nasýtil Izraelitov na púšti, i nám tu dá pokrm. Choď a zavolaj ešte aspoň päť chudobných mužov a čakaj na Božiu pomoc." A keď prišiel čas obeda, istý muž priniesol batoh všelijakého jedla a desať zlatých. I vzdal Bohu vďaku za to všetko. Potom odišiel na Olymp k Metodovi, svojmu bratovi; tam žil, modlil sa bez prestania k Bohu a len s knihami sa rozprával.

VII.

17

Od Kozárov však prišli k cisárovi poslovia, hovoriac: "Od samého začiatku poznáme jedného Boha, ktorý je nad všetkým a tomu sa klaniame smerom na východ, ale zachovávame aj niektoré nízke obyčaje. Židia nás nahovárajú prijať ich vieru a zvyky, no na druhej strane vábia nás Saracéni na svoju vieru, ponúkajú pokoj a mnohé dary, hovoriac: - Naša viera je tá najlepšia zo všetkých národov. - Posielame preto k vám (poslov), zachovávajúc staré priateľstvo a lásku, lebo ste veľkým národom a cisárstvo máte od Boha. Žiadame vás o radu a prosíme vás o učeného muža. Ak premôže v dišpute Židov a saracénov, prijmeme vašu vieru."Vtedy cisár dal hľadať Filozofa a keď ho našiel, vyrozprával mu všetky slová Kozárov a vravel: "Choď, Filozof, k tým ľuďom a objasni im vieru v Najsvätejšiu Trojicu a s jej pomocou odpovedz na ich otázky, lebo nikto iný nemôže to tak dôstojne vykonať." On však povedal: "Ak rozkážeš, panovník, na takúto úlohu idem s radosťou aj pešo a boso a bez všetkého, čo Pán zakázal učeníkom vziať so sebou" (Mt 10,10?). Cisár hneď odpovedal: "Keby si to chcel urobiť z vlastnej vôle, to mi správne hovoríš, ale poznáš cisársku moc a česť, a tak choď dôstojne s cisárovou podporou."

VIII.

18

Hneď sa vydal na cestu. A keď došiel do Chersonu, naučil sa tu židovskú reč i písmo, pričom preložil osem častí gramatiky, a tak získal väčšie vedomosti. Žil tu však akýsi Samaritán, ktorý prichádzal k nemu a viedol s ním dišputy. Priniesol tiež samaritské knihy a ukázal mu ich. Filozof si ich od neho vypýtal, zavrel sa do svojho príbytku, oddal sa modlitbe a Bohom osvietený začal čítať knihy bez chyby. Keď to Samaritán videl, zvolal veľkým hlasom a povedal: "Vskutku. Tí, čo veria v Krista, ihneď prijímajú Svätého Ducha a milosť." Jeho syn sa dal okamžite pokrstiť a po ňom sa nechal pokrstiť i on sám. I našiel tu (Konštantín) evanjelium a žaltár, písaný "ruskými" písmenami, aj človeka hovoriaceho tou rečou. A keď s ním rozprával a spoznal silu reči, porovnal ju so svojou rečou, a tak rozlíšil písmená, samohlásky a spoluhlásky a pomodliac sa k Bohu, čoskoro začal čítať a hovoriť, takže mnohí ho obdivovali a chválili Boha. Keď však počul, že Klement ešte leží v mori, pomodlil sa a povedal: "Verím v Boha a úfam v svätého Klementa, že ho nájdem a vynesiem z mora." Prehovoril arcibiskupa a so všetkým duchovenstvom i s nábožnými mužmi vstúpil do korábu a išli na miesto. More sa celkom utíšilo. A keď ta došli, začali kopať, pričom spievali. A hneď tu bola veľká vôňa ako z mnohých kadidiel a potom sa ukázali sväté ostatky, ktoré vzali s veľkou úctou a za oslavy všetkých mešťanov niesli do mesta, ako píše vo svojom spise "Nájdenie."

VIII.

19

Prišiel však s vojskom kozársky vojvodca, obkľúčil jedno kresťanské mesto a obsadil ho. Len čo sa to Filozof dozvedel, neotáľal dlho, ale išiel hneď k nemu. Rozprával sa s ním, dal mu ponaučenia, a tak ho skrotil. A keď mu onen prisľúbil, že sa dá pokrstiť, aj odišel bez toho, aby urobil tým ľuďom nejaké príkorie. Filozof sa však vrátil na svoju cestu. A keď si odbavoval prvú z hodiniek, napadli ho Uhri, zavýjali ako vlky a chceli ho zabiť. On sa však nenaľakal, ani sa neprestal modliť, len "Kyrie eleison" odriekal, lebo už končil službu hodiniek. Oni, keď ho uvideli, z Božieho rozkazu skrotli a začali sa mu klaňať. A keď vypočuli poučné slová z jeho úst, pustili ho aj s celou družinou.

VIII.

20

Sadol si potom na loď a dal sa na cestu ku Kozárom smerom na Meotské jazero a Kapijské vráta Kaukazských hôr. Kozári poslali mu naproti ľstivého a úskočného muža, ktorý sa dal s ním do reči a povedal mu: "Prečo máte takú zlú obyčaj a ustanovujete nového cisára namiesto predošlého z iného rodu? My to robíme podľa rodu."Filozof mu povedal: "Aj Boh si vyvolil miesto Saula, ktorý mu robil na protiveň, Dávida, ktorý mu bol milý, ako aj jeho rod." Ten však znova povedal: "Ako to, že, držiac knihy v rukách, hovoríte z nich všetky podobenstvá? To my nerobíme, ale z hrudi vynášame všetku múdrosť, ako by sme ju boli prehltli, nepýšiac sa písmom ako vy." Filozof mu ale na to riekol: "Odpoviem ti na to: Ak stretneš nahého muža a on ti povie: mám mnoho šiat a zlata, veríš mu, keď ho vidíš nahého?" I povedal: "Nie." Povedal mu zase: "Tak i ja ti vravím: Ak si zhltol všetku múdrosť, tak nám povedz, koľko rodov je po Mojžiša a koľko rokov trval každý rod?" Keďže on nevedel na to odpovedať, zamĺkol. Keď ta došiel a chystali sa u kagana zasadnúť k obedu, opýtali sa ho, vraviac: "Akú máš hodnosť, aby sme ťa posadili primerane tvojmu stavu." On odpovedal: "Mal som veľkého a veľmi slávneho deda, ktorý stával blízko cisára, ale udelenú mu slávu samovoľne odvrhol, a preto ho vyhnali; a keď prišiel do cudzej zeme, schudobnel a tu ma zrodil. Ja hľadajúc niekdajšiu dedovu dôstojnosť, nestihol som ju dosiahnuť, lebo som Adamov vnuk." Oni však odpovedali: "Dôstojne a pravdivo hovoríš, hosť." Odvtedy začali mu preukazovať väčšiu úctu.

IX.

21

Kagan, vezmúc čašu, povedal: "Pime v mene jediného Boha, čo stvoril všetko tvorstvo!" Filozof vezmúc čašu, povedal: "Pijem v mene jediného Boha i jeho Slova, pretože skrze Slovo stvoril všetky veci a upevnil ním nebesá a v mene životodarného Ducha, skrze ktorého trvá celá ich sila (Ž 33,6?)." Kagan mu odpovedal: "Všetko rovnako hovoríme, iba v tom sa navzájom rozlišujeme, že vy oslavujete Trojicu a my jediného Boha podľa Písma." Filozof však hovoril: "Písmo ohlasuje Slovo i Ducha. Ak ti niekto vzdáva úctu, ale tvoje slovo a ducha nemá v úcte, ktorý z oboch je potom úctivejší?" On mu odpovedal: "Ten, čo má všetko troje v úctivosti." Filozof odpovedal: "Aj my robíme preto lepšie, keď sa skutkami preukazujeme a počúvame prorokov, lebo Izaiáš povedal: "Počúvajte ma, Jakub a Izrael, ktorého som povolal; ja som to, ja som prvý a ja som naveky; teraz však Pán poslal mňa i svojho Ducha (Iz 48,12,16?)."

IX.

22

Židia však, stojaci okolo neho, povedali mu: "Povedz teda, ako môže žena prijať do svojho tela Boha, na ktorého nemôže ani pozrieť, nie to ho ešte porodiť?" Filozof ukázal prstom na kagana a na jeho prvého radcu a povedal: "Ak niekto povie, že prvý radca nemôže pohostiť kagana a potom povie, že posledný jeho sluha môže kagana pohostiť a vzdať mu úctu, povedzte mi, čo o ňom povedať: je šialený alebo rozumný?" Oni odpovedali: "Naozaj je veľmi šialený." Tu Filozof povedal: "Čo je zo všetkých viditeľných stvorení najvznešenejšie?" Odpovedali mu: "Človek, lebo je stvorený na Boží obraz." Filozof im opäť hovoril: "Či teda nie sú blázniví tí, čo hovoria, že Boh nemôže zaujať miesto v človekovi? Veď on vošiel do kra, i do oblaku, i do búrky a dymu, keď sa zjavil Mojžišovi a Jóbovi. Lebo koho iného mohol vyliečiť, ak nie chorého? Ak teda ľudské pokolenie upadlo do záhuby, od koho iného by potom prijalo obnovenie, ak nie od samého Stvoriteľa? Odpovedzte mi! Ak lekár chce priložiť chorým obklad, či ho priloží na drevo alebo na kameň? A či tak vylieči človeka? A prečo Mojžiš vo svojej modlitbe skrze Ducha Svätého povedal s rozpätými rukami: - V hrmení skál a hlase trúby nezjavuj sa nám už, láskavý Pane, ale usídli sa do našich útrob a zbav nás našich hriechov (Ex 19,16;34,9?)? Lebo tak hovorí Akvila." A tak sa rozišli od obeda, určiac si deň, v ktorom budú hovoriť o všetkých týchto veciach.

IX.

23

Keď si Filozof znova zasadol s kaganom, povedal: "Ja som tu zaiste jediný človek medzi vami bez príbuzných a priateľov; vedieme však dišputy o Bohu, ktorý má všetko vo svojich rukách, i naše srdcia. Tí z vás, čo sú silní v slovách, keď rozprávame, nech sa opýtajú, vysvetlíme im." Vtedy židia odpovedali a riekli: "I my zachovávame v Písme Slovo i Ducha. Povedz nám, ktorý zákon dal Boh ľuďom prv, či Mojžišov, a či ten, čo vy zachovávate?" Filozof sa však opýtal: "Spytujete sa preto, že sa držíte prvého zákona?" Odpovedali mu: "Áno, pretože prvý sa svedčí zachovávať." Filozof odpovedal: "Ak chcete zachovávať prvý zákon, tak musíte s obriezkou úplne prestať." Oni mu však odpovedali: "Prečo tak hovoríš?" Filozof odvetil: "Vysvetlite mi bez toho, aby ste niečo zatajili, či prvý zákon bol daný za obriezky alebo neobriezky?" Odpovedali: "Myslíme, že za obriezky." Filozof povedal: "Či Boh po prikázaní pre Adama a po Adamovom páde nedal Noemovi ako prvému zákon, nazvúc ho zmluvou? Lebo mu povedal: - Hľa, ja uzavriem s tebou a tvojím semenom i s celou zemou zmluvu - (Gn 9,9?), skladajúcu sa z troch prikázaní: Všetko jedzte, trávne rastliny, ktoré sú pod nebom, na zemi a vo vode, iba mäso, v ktorého krvi je duša, nejedzte. A kto preleje ľudskú krv, nech sa namiesto nej preleje jeho vlastná. Prečo teda aj napriek tomu hovoríte, že zachovávate prvý zákon?" Židia mu odpovedali: "Zachovávame prvý zákon Mojžišov, ale tento Boh nenazval zákonom, ale zmluvou, ako aj prv nazval príkaz pre človeka v raji, kým Abrahámovi daný nazval inakšie, obriezkou, a nie zákonom. Lebo iné je zákon a iné zmluva. Stvoriteľ totiž rozlične pomenoval oboje."

X.

24

Filozof im však odpovedal: "Ja vám na to zase odpoviem takto: Zákon sa nazýva zmluvou. Lebo Boh povedal Abrahámovi: - Dám svoj zákon do vášho tela, ktorý na zval i znamením, aby bolo medzi mnou a tebou - (Gn 17,7-13?). A k Jeremiášovi znova volá: - Počuj však túto zmluvu a oznám ju, tak povedal, mužom Júdska i obyvateľom Jeruzalema a povedz im: Takto hovorí Pán, Boh Izraelčanov: Nech je prekliaty človek, čo nepočúva na slová tejto zmluvy, ktorú som uložil vašim otcom v deň, keď som ich vyviedol z egyptskej zeme" (Jer 11,2-4?). Židia na to odvetili: "Aj my tak myslíme, že zákon sa nazýva aj zmluvou. A ktoríkoľvek zachovávali Mojžišov zákon, všetci sa páčili Bohu. I my zachovávajúc ho, domnievame sa, že tak je. No vy ste postavili iný zákon a šliapete Boží zákon."

X.

25

Filozof im odpovedal: "My správne konáme. Keby však Abrahám nebol prijal obriezku, ale by bol zachoval Noemovu zmluvu, nebol by nazvaný Božím priateľom. Aj Mojžiš, keď neskoršie napísal znova zákon, už nezachovával prvý. Tak i my nasledujeme ich príklad a zachovávame od Boha prijatý zákon, aby Boží príkaz zostal pevný. Lebo keď dával Noemovi zákon, nepovedal mu, že dá aj iný, ale navždy trvajúci pre živú dušu (Gn 9,16?). A keď zase dával svoje prisľúbenie Abrahámovi, neoznámil mu: A iné dám Mojžišovi. Akože teda vy zachovávate zákon? A Boh volá s Ezechielom: - Zmením ho a dám vám iný zákon - (Ez 11,19;36,26?). Aj Jeremiáš jasnehovorí: - Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s Júdovým domom a s Izraelovým domom novú zmluvu. Nie však podľa zmluvy, čo som uzavrel s ich otcami, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej zeme, lebo oni nevytrvali v mojej zmluve a ja som ich znenávidel. Lebo toto je moja zmluva, ktorú po oných dňoch uzavieram s Izraelovým domom, hovorí Pán: Svoj zákon vložím do ich myslí a napíšem ho do ich sŕdc. A ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. - (Jer 31,31-33?). A znova ten istý Jeremiáš: - Takto hovorí Pán: Postavte sa na cesty a pozerajte a pýtajte sa na večné Pánove chodníky a ktorá cesta vedie k dobru, choďte po nej a nájdete očistenie pre svoje duše. I povedali: Nepôjdeme! Postavil som nad vás strážcov, počúvajte zvuk trúby! Oni však povedali: Nebudeme počúvať.

X.

26

Preto počúvnu národy a tí, čo pasú u nich stáda - (Jer 6,16-18?). A hneď nato: - Počuj zem! Hľa, ja privediem nešťastie na tento ľud, ovocie ich odvrátenia, lebo na moje slová nepočúvali a môj zákon, čo hlásali proroci, odvrhli - (Jer 6,19?). No nielen týmto jediným dokážem, že zákon prestal, ale zrejme aj inými mnohými dôkazmi z prorokov." Židia mu odpovedali: "Každý Žid vie, že to skutočne tak bude, ale ešte neprišiel čas Pomazaného." Filozof im však povedal: "Prečo to spomínate, keď predsa vidíte, že Jeruzalem je zborený a obety prestali a všetko sa splnilo, čo o vás predpovedali proroci. Malachiáš jasne o vás hovorí: - Nemám záľuby vo vás, vraví všemohúci Pán a neprijmem obetu z vašich rúk. Lebo od východu slnka až po jeho západ slávi sa moje meno medzi národmi a na každom mieste sa prináša môjmu menu kadidlo a čistá obeť, lebo veľké je moje meno medzi národmi, hovorí všemohúci Pán" (Mal 1,10-11?). Oni však vraveli: "Toto hovoríš? Všetky národy budú v nás požehnané a obrezané v meste Jeruzaleme. " Filozof povedal: "Prečo teda hovorí Mojžiš: - Ak však poslušne budete vo všetkom zachovávať zákon, budú vaše hranice siahať od Červeného mora po Filištínske more a od púšte až po rieku Eufrat? - (Dt 11,22-24?)

X.

27

A my národy, osvietené Božou slávou, dosahujeme požehnanie v Abrahámovom semene, ktoré vyšlo z koreňa Jesseho, nazvanom očakávaním národov (Rim 15,12?) a svetlom celej zeme a všetkých ostrovov (Iz 49,1,6?). A proroci vari nevolajú mocne po tomto zákone a mieste? Lebo Zachariáš povedal: - Raduj sa veľmi, dcéra Siona, hľa tvoj kráľ prichádza k tebe, ponížený, sediaci na osliatku, na oslom mláďati - (Zach 9,9?). A znova: - Zničí zbraň z Efraima i koňa z Jeruzalema a oznámi národom pokoj a jeho panovanie od kraja zeme až na koniec sveta - (Zach 9,10?). Jakub však riekol: - Neodníme sa kniežacia berla Júdovi ani vodcovstvo z jeho bedier, kým nepríde ten, ktorý bude panovať a ktorý je očakávaním národov - (Gn 49,10?). Keď teda vidíte, že sa to všetko splnilo a uskutočnilo, koho iného očakávate? Lebo Daniel, poučený anjelom, povedal: - Sedemdesiat týždňov je od Krista Vodcu, čo je štyristo a deväťdesiat rokov, aby sa spečatilo videnie a proroctvo - (Dan 9,24-25?). Čo myslíte, ktoré to bolo kráľovstvo mocné ako železo (Dan 2,40?), čo Daniel spomína v obraze?" Odpovedali: "Rímske."

X.

28

Filozof sa ich opýtal: „A kto je Kameň, odtrhnuvší sa od vrchu bez ľudskej ruky?“ Odpovedali: „Pomazaný.“ Znova potom povedali: „Ak teda podľa prorokov a iných vecí povieme, že už prišiel, ako ty hovoríš, ako to, že Rímske kráľovstvo doposiaľ drží vládu?“ Filozof odvetil: „Nedrží, ale už zaniklo, ako aj ostatné podľa podoby obrazu, pretože naše kráľovstvo nie je rímske, lež Kristovo, ako povedal prorok: — Boh nebies založí kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne. Ono rozdrúzga a zničí všetky kráľovstvá a bude trvať naveky... — (Dan 2,44). Či sa teraz nenazýva kresťanské kráľovstvo Kristovým menom? Rimania predsa uctievali modly. Títo však — jeden z tohto, druhý z tamtoho národa a kmeňa - vládnu v Kristovom mene, ako to zjavuje i prorok Izaiáš, keď hovorí: — Zanechali ste svoje meno mojim vyvoleným na omrzenie; vás však pobije Pán a svojich služobníkov pomenuje iným menom, ktoré bude požehnané po celej zemi; lebo budú žehnať pravého Boha. A kto bude prisahať na zem, bude prisahať na nebeského Boha - (Iz 65,15-16). Či sa nesplnili všetky predpovede prorokov, ktoré sa jasne vypovedali o Kristovi? Veď Izaiáš oznamuje jeho narodenie z Panny týmito slovami: — Hľa, Panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo sa vykladá: Boh s nami — (Iz 7,14; Mt 1,23).

X.

29

A Micheáš povedal: - A ty, Betlehem, zem Júdu, hoci si najmenší medzi júdskymi kniežatami, z teba vyjde vojvoda, čo bude spravovať môj izraelský ľud. Jeho pôvod je od počiatku, odo dní večnosti. Preto ich Jahve opustí až do Čias, keď tá porodí, Čo má porodiť — (Mich 5,1-3). A Jeremiáš zase: — Spýtajte sa a viďte, či môže rodiť mužské pohlavie; lebo veľký je to deň, nebolo mu podobného. Je to rok úzkosti pre Jakuba, ale vyslobodí sa z toho — (Jer 30,6-7). Izaiáš hovoril: — Prv ako pocítila bolesť, porodila, prv ako prišiel pôrod, unikla bolesti a porodila chlapca - (Iz 66,7).“ Znova povedali Židia: „My sme požehnané semeno, pochodiace od Sema, sme požehnaní naším otcom Noemom, vy však nie ste.“ Usilujúc sa im to osvetliť, povedal: „ Požehnanie vášho otca nie je nič iné ako len chvála Boha, ktorá sa však onoho (Sema) netýka. Lebo je to takto: — Požehnaný Pán, Boh Sema! — No k Jafetovi, od ktorého sme my, povedal: — Nech Pán rozvetví Jafeta a nech sa osadí v Semových stánkoch — (Gn 9,27).“ A z prorokov a z iných kníh vysvetľoval im a neustúpil, kým sami nepovedali: „Je to tak, ako vravíš.“ Hovorili znova: „Prečo sa vy, čo úfate v človeka, nazdávate, že ste požehnaní, zatiaľ čo knihy takému zlorečia?“ Filozof odvetil: „A či je Dávid prekliaty alebo požehnaný?“ Povedali: „Veľmi požehnaný.“

X.

30

Nato Filozof povedal: „ Aj my dúfame v toho istého, čo on. Veď hovoril v žalmoch: — Lebo je človekom môjho pokoja, ktorému som dôveroval — (Ž 40,10). Človek Kristus je však Bohom. No kto dúfa v prostého človeka, toho aj my pokladáme za zlorečeného.“Znova mu potom predložili iný príklad, hovoriac: „Prečo vy kresťania odmietate obriezku, hoci Kristus ju nezavrhol, ale sa jej podľa zákona podrobil?“ Filozof odpovedal: „Lebo ten, Čo povedal prv Abrahámovi: — Nech je to znamením medzi tebou a mnou — (Gn 17,12), ten ho sám splnil, keď prišiel. Trvala (obriezka) od onoho (Abraháma) až po tohto (Krista), ale potom nedovolil, aby ďalej pokračovala, lebo miesto nej nám dal krst.“ Oni však hovorili: „Tak prečo sa iní prv páčili Bohu, hoci neprijali toto znamenie, ale Abrahámovo?“ Filozof odvetil: „Lebo nikto z nich nemal dve ženy, iba Abrahám, a preto mu obrezal na úde predkožku, určiac tak hranicu, aby sa ďalej neprestupovala, ale dal za príklad ostatným prvé Adamovo manželstvo, aby sa podľa neho správali. I Jakubovi takisto urobil, keď mu ochromil žilu jeho stehna (Gn 32,25-32), pretože pojal za manželky štyri ženy. Keď (Jakub) spoznal príčinu, pre ktorú mu to urobil, dal mu meno Izrael, to jest na Boha hľadiaci um, lebo viac (ako sa zdá) sa nestýkal so ženou. Abrahám to však nechápal.“

X.

31

Opäť sa ho opýtali Židia: „Ako to, že sa vy klaniate modlám, pričom sa tvárite, akoby ste sa Bohu páčili?“ Filozof odpovedal: „Najprv sa naučte rozlišovať mená, čo je obraz a čo je modla, a takto hľadiac na vec, nenapádajte kresťanov,27 pretože vo vašom jazyku je desať mien na tento obraz. Ale aj ja sa vás opýtam: Bol to obraz, onen stánok, čo videl Mojžiš na vrchu a zniesol ho dolu, alebo či umele neurobil obraz obrazu, obraz podobný, vyzdobený sponami a kožami, srsťou a cherubmi? (Ex 25,26). Či preto, že to tak urobil, povieme, že preukazujete úctu a klaniate sa drevu a koži a srsti, a nie Bohu, ktorý dal vtedy taký obraz? Takisto to platí aj o Šalamúnovom chráme, pretože mal obrazy anjelov a cherubínov a obrazy mnohých iných. Tak aj my kresťania vyhotovujeme obrazy tých, čo sa Bohu zapáčili, a im preukazujeme úctu, rozlišujeme pritom dobré od diabolských obrazov. Lebo Písmo haní tých, čo obetujú svojich synov a dcéry a ohlasujú Boží hnev, ale takisto chváli druhých, čo obetujú svojich synov a dcéry.“

X.

32

Židia nato znova hovorili: „Či sa vy neprotivíte Bohu, keď jete bravčové a zajačie mäso?“ Odpovedal im: „Prvá zmluva prikazuje: — Jedzte všetko ako zelené byliny — (Gn 3,9), lebo čistým je všetko čisté, poškvrnení však majú poškvrnené aj svedomie (Tít 1,15). Veď aj Boh hovorí v knihe Genezis: — Hľa, všetko je veľmi dobré — (Gn 1,31). Pre vašu žiadostivosť však niečo málo z toho odňal. Veď povedal: Jedol Jakub a nasýtil sa, ale sa odvrátil, hoci bol miláčikom (Dt 32,15). A znova: — Ľud sa posadil jesť a piť a vstal zabávať sa — (Ex 32,6).“Z mnohého však toto sme skrátili na minimum a toľkoto predložili na pamiatku. Kto ale chce úplne skúmať tieto sväté reči, nájde ich v jeho knihách, ktoré preložil náš učiteľ, arcibiskup Metod, rozdeliac ich na osem rečí. A tu uzrie silu slova z Božej milosti, ako aj plameň blčiaci na protivníkov.Keď kozársky kagan s čelnými mužmi vypočuli tieto sladké a sväté slová, povedali mu: „Boh ťa sem poslal na naše vzdelanie. A keďže si sa od neho naučil všetky knihy Písma, všetko si po poriadku vysvetlil, dosýta si nás všetkých nasladil medovými slovami svätých kníh. My sme však neučení ľudia, ale veríme, že ty si od Boha. Ak však chceš ešte viac naše duše naplniť pokojom, tak nám podobenstvami vysvetli po poriadku, čo sa ťa opýtame.“ Takto sa rozišli na odpočinok.

X.

33

Keď sa na druhý deň opäť zišli, povedali mu:„Objasni nám, ctihodný muž, podobenstvami a rozumom vieru, ktorá je zo všetkých najlepšia.“ Filozof im odpovedal: „Istý kráľ mal vo veľkej úcte a obľube dvoch manželov.28 Keď sa však prehrešili, vyhnal ich a vypovedal z krajiny. Tam žili mnoho rokov a splodili deti v chudobe. Deti sa schádzali a navzájom radili, ako by opäť získali pôvodnú hodnosť. Jeden z nich hovoril takto, druhý zase inakšie a iní radili opäť inak. Ktorú radu by sa teda patrilo prijať? Či nie tú najlepšiu?“ Oni však povedali: „Prečo takto hovoríš? Veď každý pokladá svoju radu za lepšiu od druhého. Židia pokladajú svoju za lepšiu, Saracéni takisto a iní zase svoju. Osvetli nám teda, ktorú z nich máme chápať ako najlepšiu?“ Filozof nato povedal: „Oheň skúša zlato a striebro, človek však rozumom oddeľuje lož od pravdy. Povedzte mi teda: Čo bolo príčinou prvého pádu? Či nie pohľad na sladký plod a zatúženie po božskosti?“ Oni však povedali: „Tak je to.“

XI.

34

Filozof pokračoval: „Ak niekomu príde zle, pretože sa najedol medu, alebo napil studenej vody a príde lekár a povie mu: Jedz ešte veľa medu a uzdravíš sa! A tomu, čo vodu pil, povie: Napi sa studenej vody, staň si nahý na mráz a uzdravíš sa. Iný lekár však nepovie tak, ale prikáže opačný liek, t. j. miesto medu piť horké a postiť sa a namiesto studeného niečo teplé a ohriať sa. Ktorý teda z oboch rozumnejšie lieči?“ Všetci povedali: „Ten, Čo prikazuje opačné lieky. Lebo horkosťou treba umŕtviť telesnú žiadostivosť a pokorou pýchu a liečiť opačné opačným. Veď aj my hovoríme, že strom, čo najprv vypustí tŕň, nakoniec plodí sladké ovocie.“ Znova odpovedal Filozof: „Dobre ste povedali. Kristov zákon totiž ukazuje tvrdosť Božieho života, neskôr však vo večných príbytkoch prináša stonásobné ovocie.“No jeden z nich, radca, čo dobre poznal saracénsku zlobu, opýtal sa Filozofa: „Povedz mi, hosť, prečo sa vy nedržíte Mohameda? Veď on veľmi pochválil Krista vo svojich knihách, hovoriac, že sa narodil z Panny, Mojžišovej sestry (Korán 3,35; 19,27), že je veľký prorok, kriesil mŕtvych a veľkou mocou liečil všelijaké choroby“ (Korán 3,48).

XI.

35

Filozof mu odpovedal: „Nech nás súdi kagan! Povedz však: Ak je Mohamed prorokom, ako máme veriť Danielovi? On totiž povedal: — S Kristom zaniká každé videnie a proroctvo — (Dan 9,24). Keďže sa onen zjavil po Kristovi, ako môže byť potom prorokom? Lebo ak toho nazveme prorokom, zavrhneme Daniela.“ No mnohí z nich povedali: „To, čo hovoril Daniel, hovoril z Božieho ducha. O Mohamedovi však všetci vieme, že je luhár a záh;bca spasenia všetkých, ktorý svoje znamenité bludy vykonštruoval na zlobu a necudnosť.“ Tu ich prvý radca povedal saracénskym priateľom: „Tento hosť s Božou pomocou povalil na zem všetku židovskú pýchu a vašu ako nečistú prehodil cez rieku na druhú stranu.“ Všetkému ľudu však povedal: „Ako dal Boh kresťanskému cisárovi moc nad všetkými národmi a dokonalú múdrosť, tak im dal aj vieru, bez ktorej nikto nemôže dosiahnuť večný život. Bohu sláva naveky.“ A všetci povedali: „Amen.“

XI.

36

Filozof slziac, povedal všetkým: „Bratia i otcovia, priatelia i deti, hľa, Boh vám dal všetku chápavosť a aj náležitú odpoveď.29 Ak je ešte aj teraz niekto, čo sa protiví, nech príde a nech nás preprieči alebo bude prepriečený. Kto s týmto súhlasí, nech sa nechá pokrstiť v mene Svätej Trojice. Kto však nechce, ja som ďaleko od tohto hriechu, ale on uvidí v súdny deň, keď zasadne vekom Starý, aby súdil všetky národy ako Boh“ (Dan 7,10).Odpovedali mu: „Nie sme sami sebe nepriateľmi. Ale pomaly, kto môže, tak prikazujeme, nech sa dá dobrovoľne pokrstiť; kto chce, od tohto dňa. No kto sa z vás klania smerom na západ, alebo sa modlí po židovský, alebo sa drží saracénskej viery, ten čoskoro prijme od nás smrť.“ A tak sa rozišli s radosťou.Pokrstilo sa z nich do dvesto ľudí a zavrhli pohanské mrzkosti a nezákonité manželstvá.

XI.

37

Kagan však napísal cisárovi takýto list: „Poslal si nám, vladár, muža takého, čo nám ukázal, že kresťanská viera je svätá slovom i skutkom. Keďže sme sa presvedčili, že to je pravá viera, prikázali sme nechať sa dobrovoľne krstiť a dúfame, že aj my to dosiahneme. Všetci sme spojencami a priateľmi tvojho cisárstva a hotoví preukázať ti službu, kdekoľvek budeš potrebovať.“Keď kagan odprevádzal Filozofa, chcel mu dať mnohé dary, ale on ich neprijal, hovoriac: „Daj mi, koľko len máš tu zajatých Grékov. To mi je milšie ako všetky dary.“ Zhromaždili ich do dvesto a odovzdali mu ich. I odišiel naradostený svojou cestou.

XI.

38

Keď došli do bezvodných pustých miest, nemohli zniesť smäd. Našli však v slatine vodu, ale nemohli z nej piť, lebo bola ako žlč. Zatiaľ čo sa všetci rozišli hľadať vodu, povedal Metodovi, svojmu bratovi: „Už nevydržím od smädu, načri preto z tejto vody. Lebo kto kedysi premenil Izraelitom horkú vodu na sladkú, ten i nám naleje do srdca útechu.“ A keď načreli, zistili, že je sladká ako med a studená. Pili teda a chválili Boha, ktorý urobil svojim služobníkom také veci.V Chersone, večerajúc s arcibiskupom, Filozof mu povedal: „Pomodli sa, otče, za mňa, ako by sa modlil môj otec.“ Keď sa ho niektorí na to zvlášť opýtali, prečo to urobil, Filozof odpovedal: „Vskutku, zajtra odíde od nás k Pánovi a zanechá nás.“ To sa i stalo, lebo sa splnilo toto slovo.

XII.

39

Filozof im odpovedal: „Boh hovorí o vás v knihách, a vy sa prečo odvraciate od neho? Izaiáš totiž volá od Hospodinovej tváre, hovoriac: — Prídem zhromaždiť všetky národy a jazyky; i prídu a uvidia moju slávu. A postavím medzi ne znamenie a pošlem zachránených k národom do Tarzu, do Fulska a Ludska, i Mosochu a Tobalu a ďo Helady a na ďaleké ostrovy, ktoré nepočuli moje meno a nevideli moju slávu, hovorí všemohúci Pán — (Iz 66,18-20). A znova: — Hľa, ja pošlem rybárov a mnohých poľovníkov, a oni vás vylovia z kopcov i zo skalných trhlín — (Jer 16,16). Poznajte, bratia, Boha, ktorý vás stvoril. Hľa, evanjelium Nového zákona Božieho, v ktorom ste pokrstení!“A keď takto sladkými slovami prehovoril, rozkázal im zoťať strom a spáliť ho. I poklonil sa ich starešina a pristúpiac, pobozkal evanjelium. Takisto i všetci ostatní. Nato prijali od Filozofa biele sviece a za spevu šli k stromu. A Filozof vzal sekeru, tridsať tri razy zaťal a kázal všetkým rúbať a vykoreniť ho a spáliť. Hneď v tú noc Boh zoslal dážď. A s veľkou radosťou chválili Boha a Boh sám sa z toho veľmi radoval.

XII.

40

Filozof potom odišiel do Carihradu. A keď sa videl s cisárom, žil v tichosti pri chráme svätých Apoštolov, modliac sa k Bohu. V chráme svätej Múdrosti je pokál z drahého kameňa, Šalamúnovo dielo, na ktorom sú židovskými a samaritskými písmenami napísané verše, a ktoré nikto nevedel ani prečítať ani vyložiť. Filozof ho vzal, prečítal a vyložil ich. Prvý verš znie teda takto: „Čaša moja, čaša moja, prorokuj, dokiaľ je hviezda; buď na nápoj Pánovi, Prvorodencovi, čo bdie v noci.“ Po tomto druhý verš: „Pánovi na ochutnanie, urobená zo stromu iného. 31 Pi a opoj sa veselosťou a zvolaj: aleluja.“ A po tomto tretí verš: „Hľa, knieža! I uzrie celý zbor jeho slávu a uprostred nich kráľ Dávid.“ A potom napísané číslo: „Deväťsto deväť.“32 Filozof ho pozorne prerátal a zistil, že od dvanásteho roku Šalamúnovho kráľovstva do Kristovho narodenia je deväťsto deväť rokov. A to je proroctvo o Kristovi.

XIII.

41

Keď sa Filozof radoval v Bohu, znova sa objavila iná vec a starosť nie menšiaodvrhol a drží sa kresťanského zákona a nemáme učiteľa, ktorý by nám v našom jazyku vysetlil pravú kresťanskú vieru, aby aj iné krajiny, vidiac to, nás napodobnili, pošli nám teda, vladár, takého biskupa a učiteľa. Lebo od vás na všetky strany vždy dobrý zákon vychádza.“

Cisár zvolal radu, prizval Konštantína Filozofa a nechal ho vypočuť si posolstvo, I riekol: „Viem, Filozof, že si ustatý, ale treba ti ta ísť, lebo tieto veci nemôže nikto iný vykonať iba ty.“ Filozof odpovedal: „I ustatý som i chorý telom, ale s radosťou ta pôjdem, ak majú písmená pre svoj jazyk.“ A povedal mu cisár: „Ded môj i otec môj a mnohí iní pátrali po tom, ale nič nenašli, ako to teda ja môžem nájsť? „ Filozof povedal: „Kto môže na vodu reč napísať? A potom nechcem byť nazvaný heretikom!“34Odpovedal mu opäť cisár i s Bardom, svojím ujom: „Ak ty chceš, tak Boh ti to môže dať, ktorý aj dáva všetkým prosiacim bez pochybovania, aj otvára klopajúcim“ (Lk 11,10).

XIV.

42

Nato Filozof odišiel a podľa starej obyčaje oddal sa modlitbe aj s inými pomocníkmi. Čoskoro potom sa mu zjavil Boh, ktorý vypočúva modlitby svojich služobníkov, a hneď zložil písmená35 a začal písať slová evanjelia: Na počiatku bolo Slovo, a Slovo bolo u Boha a Boh bol Slovo (Jn 1,1) a ďalšie.36

Cisár sa zaradoval a velebil Boha i so svojimi radcami. I poslal ho s mnohými darmi, napíšuc Rastislavovi takýto list: „Boh, ktorý prikazuje každému, aby prišiel k poznaniu pravdy (1 Tim 2,4) a aby dosiahol vyšší stupeň dokonalosti, videl tvoju vieru a horlivosť, a preto zjavil písmená pre váš jazyk. To urobil teraz, za našich čias, čo od počiatku nebolo, ale len v prvých rokoch, aby ste sa aj vy pripočítali k veľkým národom, ktoré oslavujú Boha svojou rečou.

XIV.

43

A tak sme ti poslali toho, komu ich Boh zjavil, muža ctihodného a pravoverného, veľmi učeného a filozofa. Nože, prijmi dar väčší a hodnotnejší nad všetko zlato, striebro, drahé kamene a pominuteľné bohatstvo. Pričiň sa, aby si s ním rýchlo upevnil dielo a celým srdcom hľadal Boha. A ani neodvrhni spásu pospolitosti, ale všetkých povzbuď, aby bez váhania nastúpili cestu pravdy, aby si aj ty, privedúc ich svojím úsilím k poznaniu Boha, prijal za to svoju mzdu v tomto i budúcom čase, za všetky tie duše, čo uveria v Krista, nášho Boha, odteraz i naveky, a zanechajúc tak svoju pamiatku ďalším pokoleniam, podobne ako veľký cisár Konštantín.“

XIV.

44

Keď prišiel na Moravu,37 Rastislav ho prijal s veľkou úctou, zhromaždil učeníkov a oddal mu ich na učenie. Čoskoro preložil celý cirkevný poriadok, naučil ich rannému ofíciu, hodinkám, večierni (t. j. večernému ofíciu), povečernici (t. j. kompletóriu) a tajnej službe (t. j. omši). T otvorili sa, cestou panónsky knieža Koceľ a veľmi si obľúbiac slovienske knihy, naučil sa ich a dal mu do päťdesiat učeníkov, aby sa ich tiež naučili. Preukázal mu veľkú úctu a vyprevadil ho.39 No nevzal ani od Rastislava, ani od Koceľa ani zlata, ani striebra (Mt 10,9), ani iné veci, vykladajúc slovo evanjelia bez odmeny.40 Vyprosil si len od oboch deväťsto zajatcov a prepustil ich.

XV.

45

Keď bol v Benátkach,41 zišli sa proti nemu biskupi a kňazi i mnísi ako havrany na sokola a osopili sa naňho s trojjazyčným bludom, hovoriac: „Človeče, povedz nám, prečo si zostavil teraz Slovienom písmená a učíš ich, ktoré nikto iný predtým nevynašiel, ani apoštolovia, ani rímsky pápež, ani Gregor Bohoslovec, ani Hieronym, ani Augustín? My totiž poznáme len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách chváliť Boha: hebrejský, grécky a latinský.“Filozof im však odpovedal: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci? To sa vy nehanbíte uznávať iba tri jazyky a prikazovať, aby všetky ostatné národy a kmene boli slepé a hluché? Povedzte mi, či robíte Boha bezmocným, že to nemôže dať, alebo závistlivým, že to nechce? My však poznáme mnohé národy, ktoré majú písmo a oslavujú Boha každý vo svojom jazyku. Ako je známe, sú to: Arméni, Peržania, Abazgovia, Iberi, Sugdi, Góti, Avari, Tyrsi, Kozári, Arabi, Egypťania, Sýrčania a mnohé iné. Ak z tohto nechcete nič pochopiť, aspoň spoznajte, čo o tom súdi Písmo: Veď Dávid volá, hovoriac: — Spievaj Pánovi celá zem, spievajte Pánovi novú pieseň! — (Ž 95,1). A opäť: — Plesaj v Pánovi celá zem, spievajte, veseľte sa a plesajte! — (Ž 97,4). A po druhý raz: - Nech sa ti klania celá zem a spieva ti, ospevujúc tvoje meno, Najvyšší — (Ž 65,4).

XVI.

46

A zasa: — Chváľte Boha všetky národy a oslavujte ho všetci ľudia a všetko, čo dýcha, nech chváli Hospodina! —(Ž 116, I; 150, 6).42 V evanjeliu zas hovorí: - Tým však, čo ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi - (Jn 1,12). A znova ten istý: — Nielen za nich prosím, ale aj za tých, ktorí pre ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boh jedno, ako Ty, Otče si vo mne a ja som v tebe - (Jn 17,20-21). Matúš však povedal: — Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta! Amen — (Mt 28,18-20). A znova Marek: — Iďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvorenstvu! Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený! A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať zlých duchov a budú hovoriť novými jazykmi — (Mk 16,15-17). A hovorí aj k vám, učiteľom zákona: - Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi. Sami doňho nevchádzate, a tým, čo chceli vojsť, nedovolíte - (Mt 23,13). A zase: - Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania a sami ste dnu nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili — (Lk 11,52).

XVI.

47

XVI.

Korinťanom však Pavol povedal: — Prikazujem vám všetkým hovoriť jazykmi, radšej však, aby ste prorokovali. Ten totiž, kto prorokuje, je väčší ako ten, čo hovorí jazykmi, iba ak by vysvetľoval, aby aj Cirkev prijala poučenie. Teraz však bratia, čo by som vám osožil, keby som prišiel k vám a hovoril jazykmi a nehovoril vám ani slovami zjavenia, ani poznania, ani z proroctva, ani z náuky? Veď aj bezdušné nástroje, vydávajúce zvuky, či už je to píšťala a či citara, keby nevydávali rozoznateľné zvuky, ako by sa vedelo, čo sa píska a čo sa hudie? A keby trúba vydala neistý zvuk, kto by sa strojil do boja? Tak aj vy, ak nevydávate jazykom zrozumiteľné slová, akože sa bude vedieť, Čo hovoríte? Budete hovoriť do vetra. Veď je toľko rozličných rečí na svete a ani jedna z nich nie je bez hlasu. Ak teda nepoznám význam hlasu, budem cudzincom pre toho, čo hovorí, a ten, Čo hovorí, bude mne cudzincom.

48

XVI.Tak aj vy, keďže horlíte za duchovné dary, hľaďte, aby ste nimi oplývali na budovanie Cirkvi! A preto, kto hovorí jazykom, nech sa modlí, aby to vedel aj vyložiť. Lebo keď sa modlím cudzím jazykom, môj duch sa modlí, ale môj rozum je bez úžitku. Čo teda? Budem sa modliť duchom a budem sa modliť aj rozumom, budem žalmy spievať duchom, ale aj rozumom. Lebo keď duchom dobrorečíš, akože povie ten, čo zapĺňa miesto prostého človeka, amen po tvojom dobrorečení, keď nevie, čo hovoríš? Ty zaiste krásne dobrorečíš, ale druhý sa tým nevzdeláva. Vďaka Bohu hovorím jazykmi viac ako vy všetci, ale v Cirkvi radšej poviem päť slov zrozumiteľných na poučenie iných než desaťtisíc slov neznámym jazykom. Bratia, nebuďte deťmi v usudzovaní, ale buďte maličkými v zlom, zato mysľou buďte dospelí. V zákone je napísané: Cudzími jazykmi a perami cudzincov prehovorím k tomuto ľudu a ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán. Preto jazyky nie sú znamením pre veriacich, ale pre neveriacich, kým prorokovanie nie je pre neveriacich, lež pre veriacich. Keby sa tak celé cirkevné spoločenstvo zhromaždilo a všetci by hovorili cudzími jazykmi a vošiel by ta nevedomý alebo neveriaci, Či by nepovedal, že sa bláznite? Keby však všetci prorokovali a vošiel by niekto nevedomý alebo neveriaci, všetci by ho usvedčili, všetci by ho posúdili a zjavili by sa tajnosti jeho srdca, a tak padnúc na tvár, vzdával by Bohu poklonu a vyznal: — Naozaj, Boh je vo vás! — Čo teda, bratia?

49

Kedykoľvek sa zídete, každý z vás má niečo: či žalm, čo poučenie, či zjavenie, či dar jazyka alebo dar vysvetľovania. Nech toto všetko napomáha vzrast. Keď niekto hovorí jazykom, nech hovoria dvaja alebo najviac traja, jeden po druhom, a nech jeden vykladá. Ale ak nemá kto vykladať, nech radšej mlčia v cirkevnom zhromaždení, sebe však a Bohu nech hovoria. Proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech to vykladajú! A ak by niekto iný z prísediacich dostal zjavenie, prvší nech mlčí. Lebo všetci môžete prorokovať, ale jeden po druhom, aby sa všetci poučili a povzbudili. Duchovia prorokov nech sa podrobia prorokom, lebo Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Ako vo všetkých cirkvách svätých, tak aj vo vašich nech ženy mlčia, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale majú byť poddané, ako aj Zákon hovorí. Ak sa však chcú o niečom poučiť, nech sa doma spýtajú svojich mužov, lebo neslúži ku ctí žene hovoriť v cirkevnom zhromaždení. Či od vás vyšlo Božie slovo? A vari len k vám samým prišlo? Ak sa niekto nazdáva, že je prorokom alebo že má Ducha, nech

Pán, na slávu Boha Otca. Amen — (Flp 2,11).“ Týmito slovami a inými hojnejšími zahanbil ich a odišiel, nechajúc ich.

XVI.

50

XVII.Keď sa dozvedel o ňom rímsky pápež,44 poslal poňho. A keď došiel do Ríma, vyšiel mu oproti sám Apoštolský45 Hadrián so všetkými mešťanmi, nesúc v rukách sviece, lebo prinášal ostatky svätého Klementa, mučeníka a rímskeho pápeža. A Boh urobil tu hneď preslávne zázraky. Lebo sa tu uzdravil porazený človek a mnohí iní sa zbavili rozličných neduhov, ako aj zajatci, vzývajúci Krista a sv. Klementa, oslobodil sa od tých, čo ich zajali.Keď pápež prijal slovienske knihy, posvätil ich a položil v chráme Svätej Márie, ktorá sa volá Fatné,46 i spievali nad nimi svätú liturgiu. Nato prikázal pápež dvom biskupom, Formozovi a Gauderikovi, vysvätiť slovienskych učeníkov. A ako ich vysvätili, hneď spievali liturgiu slovienskym jazykom v chráme svätého apoštola Petra. Na druhý deň spievali v chráme svätej Petroníly a na tretí deň spievali v chráme svätého Andreja. A potom zase spievali v chráme veľkého učiteľa národov, apoštola Pavla. Nad jeho svätým hrobom celú noc spievali chválospevy po sloviensky a ráno znova spievali liturgiu. Mali na pomoc biskupa Arzénia, jedného zo siedmich biskupov, a Anastázia, bibliotekára.

51

Filozof však neprestal so svojimi učeníkmi vzdávať za to Bohu chválu. Rimania zase neprestajne chodili k nemu a vypytovali sa ho na všetko a prijímali od neho dvojnásobné i trojnásobné vysvetlenie. Chodil k nemu aj akýsižid, priečil sa s ním a raz mu povedal: „Neprišiel ešte Kristus podľa poctu rokov, o ktorom hovoria proroci, že sa má narodiť z panny.“ Filozof mu vypočítal všetky roky od Adama podľa pokolení a presne mu ukázal, že prišiel a že je toľkoto rokov odvtedy až doteraz. A keď ho poučil, prepustil ho.

XVII.

52

XVIII.

I doľahli naňho mnohé námahy, a tak upadol do choroby. A keď mnohé dni znášal chorobu, raz videl Božie zjavenie a začal takto spievať: „Keď mi povedali: - Pôjdeme do domu Pánovho, zaplesal môj duch a zaradovalo sa srdce — (Ž 121,1; 16,9).“ Nato si obliekol ctihodné rúcha, tak zostal po celý deň, veselil sa a hovoril: „Odteraz nie som ani sluhom cisára, ani nikoho iného na zemi, ale len všemohúceho Boha. Nebol som, a stal som sa i budem naveky. Amen.“Nasledujúceho dňa sa obliekol do svätého rehoľného rúcha a prijmúc svetlo k svetlu, dal si meno Cyril.47 A v tomto rúchu zostal päťdesiat dní. A keď sa priblížila hodina, aby prijal pokoj a presídlil do večných príbytkov, pozdvihol svoje ruky k Bohu a modlil sa so slzami, takto hovoriac:

53

XVIII.

„Pane, Bože môj, ktorý si stvoril všetky anjelské zbory a netelesné sily, rozprestrel si do šírky nebo a položil si základy zeme a všetko jestvujúce

priviedol z nebytia v bytie, a ktorý vždy vypočúvaš tých, čo plnia tvoju vôľu, teba sa boja a zachovávajú tvoje prikázania, vypočuj moje modlitby a zachovaj verné ti stádo, nad ktorým si ustanovil mňa, nesúceho a nehodného služobníka.

Zachráň ho pred bezbožnou a pohanskou zlobou tých, čo sa ti rúhajú a znie trojjazyčný blud a zveľaď svoju Cirkev množstvom a všetkých spoj v jednote

ducha a urob znamenitým ľudom, rovnako zmýšľajúcim o pravej viere a o správnom vyznaní a vry do ich sŕdc slovo tvojho prijatia za synov. Lebo je to

tvoj dar, ak si nás nehodných prijal hlásať evanjeliá tvojho Krista, aby sme boli ochotní konať dobré skutky a tebe milé veci. Tých, čo si mi dal, odovzdávam ti

ako tvojich. Spravuj ich svojou mocnou pravicou a ukry ich v tôni svojich krídel (Ž 60,5), aby všetci chválili a slávili tvoje meno, Otca i Syna i Svätého

Ducha.

Amen.“

54

I pobozkal všetkých svätým bozkom a povedal: „Požehnaný je Boh, že nás nevydal za korisť zubom našich neviditeľných nepriateľov, ale ich osídla zničil a oslobodil nás od záhuby“ (Ž 123,6-7). A tak zosnul v Pánu, štyridsaťdvaročný, štrnásteho dňa mesiaca februára, v druhej indikcii, roku 6377 od stvorenia sveta.48I prikázal Apoštolský všetkým Grékom, čo boli v Ríme, a rovnako aj Rimanom, aby sa zhromaždili so sviecami a spievali nad ním a vystrojili mu sprievod, aký by vystrojili samému pápežovi. To aj urobili.Metod však, jeho brat, prosil Apoštolského, hovoriac: „Matka nás zaprisahala, aby toho z nás, ktorý sa ako prvý odoberie na večnosť, druhý brat priniesol do svojho vlastného kláštora a tam ho pochoval.* Pápež ho teda kázal vložiť do rakvy a zabiť železnými klincami. A tak ho držal ešte sedem dní, pripravujúc ho na cestu.

XVIII.

55

Rímski biskupi však vraveli Apoštolskému: „Keď pochodil po mnohých krajinách, Boh ho priviedol sem a tu prijal jeho dušu, a tak sa patrí, aby tu bol i pochovaný, ako ctihodný muž.“ I riekol Apoštolský: „Pre jeho svätosť a lásku prestúpim rímsku obyčaj a pochovám ho v mojej hrobke v chráme svätého apoštola Petra.“ Jeho brat však hovoril: „Keďže ste mi nevyhoveli a nedali ste mi ho, ak sa vám páči, nech leží v chráme svätého Klementa, s ktorým sem aj prišiel.“ Prikázal teda Apoštolský tak urobiť.I znova sa zhromaždili biskupi i so všetkým ľudom, aby ho s úctou odprevadili, hovoriac: „Otvorme rakvu a pozrime sa, či nevzali z neho niečo.“ A hoci sa veľa namáhali, vďaka Božiemu riadeniu nemohli odklincovať rakvu. A tak s rakvou ho položili do hrobu po pravej strane oltára v chráme svätého Klementa,49 kde sa začali diať mnohé zázraky. Keď to Rimania videli, ešteväčšmi prilipli k jeho svätosti a dôstojnosti. I namaľovali obraz nad jeho hrobom50 a začali nad ním zapaľovať svetlo deň a noc, chváliac Boha, ktorý tak zvelebuje tých, čo ho oslavujú. Lebo jeho je sláva a česť a poklona na veky vekov. Amen.

XVIII.

56

Život Konštantína Cyrila

Zdroj: Život Konštantína Cyrila a život Metoda. Podľa staroslovienskeho textu a iných prekladov spracoval Štefan Vragaš. Martin : Matica slovenská, 1994.