Život Sv. Ignáca z Lojoly

8/10/2019 Život Sv. Ignáca z Lojoly

http://slidepdf.com/reader/full/zivot-sv-ignaca-z-lojoly 1/218

Ž I V O T

S V . I G N Á C A Z L O J O L YZAKLADATEĽA SPOLOČ NOSTI JEŽIŠOVEJ

V Y D A V A T E Ľ S T V O P O S L A BSJ T R N A V A



S v ä t ý I gn ác z L o j o l y , z ak l ada t e ľ S po l oč n os t i

J e ž išo v e j .



Ž i v o t

s v ä t é h o I g n á c a z L o j o l yz a k l a d a t e ľ a S p o l o č n o s t i J e ž i š o v e j

S povo len ím c ir k ev n e j a rehoľ nej vrchnosti .

D ruhé op r a v e n é vyd a n ie .

Vydáva

P o s o l B o ž s k é h o S r d c a J e ž i š o v h o

v T r n a v e

193 0.

vypracovaný

d ľ a P e t r a R i b a d e n e i r u



Imprimi potest. (Smie sa tlačiť.)

Pragae, 27. sept. 1929.

L. Škarek S. J.

p raep . prov.

Nihil o b s ta t . (Niet prekážky.)

R. Mikuš S. J.censor dioec.

No. 8491/929.

Imprimatur. (Vytlačiť dovoľujem)

Tyrnaviae, 3. octobris 1929.

Dr. Paulus Jantausch,Eppus. adm. apostol icus.



Úvodom.Sme presvedčení, že konáme dielo tak Bohu

jak o a j nášm u slovenskému ľudu veľmi milé, keďmu podávame životopis svätého Ignáca z Lojoly,ktorý už vyšiel takmer vo všetkých vzdelaných

rečiach v latinskej, talianskej, nemeckej, portu-galskej, francúzskej špan ielskej, m aď arskej, poľ-skej, českej, atď.

Veď ktože by netúžil poznať život toho veľké-ho muža, ktorého sám Boh tak podivne povzbudil,

aby rehoľou, ktorú založil, Cirkev katolícku bránil proti nepriateľom a bludárom, klesajúcu vierua upadlé mravy obnovil a k rozkvetu priviedol!Kto len trošku skúma dejiny, nehovorím celéhosveta, ale čo len našej Slovenskej Krajiny v po-sledných 300 rokoch, presvedčí sa hneď , že nielen

na pr. Nemecko a mnohé iné kraje, ale aj mySlováci môžeme svätému Ignácovi a jeho duchov-ným synom ď akovať, že sme katolíci.

Strašné rany dopustil spravodlivý Boh na na-šu krajinu v 16. a 17. storočí. Turci a protestanti pustošili j e j obyvateľov a z veľkej čiastky pozba-vili ich nie len časných majetkov, ale aj jedinespasiteľnej viery. Hmotné a duševné otroctvo pa-



novalo na všetky strany. Avšak ten istý spravod-livý Boh uprostred svojho hnevu rozpamätal sa

v milosrdenstve na svoj ľud, a ktorý ranil prehriechy , ponáhľal sa zahojiť rany p re veľkosťsvojho Mena. Poslal k nám jezuitov, synov svä-tého Ignáca, ktorí nedávno predtým boli od sv.Stolice potvrdení a mimoriadne sväte žijúc, už vmnohých krajinách pracovali so znamenitým vý-

sledkom. Na Slovensko zavolal ich Mikidáš Oláh,ostrihomský arcibiskup roku 1561. a to najprv lendo Trnavy. Ale keď o päť rokov Trnava docelavyhorela, museli jezuiti mesto zanechať. Roku1586. zavolal ich znovu Juraj Draškovič, kardinála arcibiskup ostrihomský, darujúc im turčianske prepoštstvo. Tak teda dostali sa do Turca, T rnavy,Šaly a Bratislavy. Na týchto miestach otvorili ško-ly, kollegia. Od tohoto času uhorskí biskupi a ka-tolícke kniežatá, viadiac s jakým pekným výsled-kom a očividomým Božím požehnaním Spoločnosť

Ježišova pracuje, vieru zastáva a rozširuje, mlá-dež a ľud vyučuje, nešetrili nijakých obetí a navšetky strany stavali jej kollegia, domy a residencie. Zvlášte darilo sa jej od časov Petra Pázmánya, kardinála a ostrihomského arcibiskupa,ktorý tiež bol jezuita. Vieme, že tento veľký

muž sám viac ako 30 uhorských šľachtických ro-dín zpät priviedol z protestantstva do lona kato-líckej Cirkvi a následkom toho aj všetci ich pod-

4



daní stali sa katolíkmi. Tak sa stalo, že začiatkom17. storočia m álo bolo znam enite jších miest na

Slovensku, kde by jezuiti neboli mali aspoň men-ší dom. Ba ešte aj koncom spomenutého storočia,keď nové revolučné búrlivosti začaly hatiť ichúčinkovanie, tak že Spoločnosť začala upádať, ma-li v rakúskouhorskej provincii, do ktorej patriloaj Slovensko, 18 kollegií, 19 residencií, 11 misi-

oná rskych staníc, 1 un ive rsitu (v Trnave) 5 ak a-démií, 30 gymnázií, 12 seminárov, 9 konviktov.Spolu 103 domov. Na Slovensku mala vtedy Spo-ločnosť Ježišova domy: Y Bratislave, v Beckove,v Bitči, v B. Bystrici, v B. Štiavnici, v Pezinku,

v Humennom, v Košiciach, v Leviciach, v Levoči,v Leopoldove, v Lipt. sv. Mikuláši, v Motičkách, vOpatovciach, v ŠpanejDoline, v Prešove, v Rož-ňave, v Šale, v Skalici, v Spišskom Podhradí, vTrenčíne, v Trnave, v Turci (opátstvo), v Klášto-re pod Zniovom, vo Yindšachte, v Žiline. M aď ar-

ské a nemecké mestá, kde Slovákov len málo bolo,tu nepripomíname.

Pracovali: Y kostoloch, ohlasujúc slovo Božie,v nižších i vyšších školách, vyučujúc mládež ve-domostiam. Zakladali pre rozličné stavy Marianske kongregác ie. Shromažď ovali deti po uliciach,učiac ich katechismu. Dávali misie a spovedali.

Navštevovali chorých a zajatých v žalároch. Sta-rali sa o odsúdených na galeje, a odsúdených na

5





Zakladateľom, povedzme lepšie: otcom tejtoSpoločnosti Ježišovej bol svätý Ignác z Lojoly.

Tohoto muža lepšie poznať a jako mocného ochrancu v nebi si ho ctiť a s dôverou vzývať, jeúčelom tejto knižočky. Tento životopis bude za-iste veľmi vítaný ctiteľom sv. Ignáca. Veď už pre-často zkúsili moc a lásku tohoto svätého užívaním

jeho svätenej vody, k torá je znám a po celom Slo-vensku a už toľkým navrátila ztratené zdravie aochránila ich od mnohých nebezpečenství.

Komuže však ď akujem e po Pánu Bohu, že smemohli vydať tento pekný životopis? Hlavne náš-mu milému, znamenitému spolupracovníkovi, veľa

dôstojnému pánovi Jozefovi Hohrovi, farárovi vLipt. Teplej, ktorý túto dozaista nie malú prácudľa hodnoverných prameňov sostavil. Nech mu

je Boh hojnou odplatou! Pram ene, k toré sme upo-trebili, sú: Latinský životopis svätého Ignáca od

p á tra Petra Ribadeneiru, chovanca to samého sv.Ignáca, teda prameň istotne veľmi spoľahlivý, po-tom od Bollandistov, od P. Gonzaleza de Cámara,*) od Jablonkayho S. J., nemecký od BouhouraS. J. atď .

*) P. Gonzalezove zápisky majú veľkú cenu. Z povere-nia veľa pátrov totižto tak dlho naliehal Gonzalez na staruč-kého sv. Ignáca, kým mu celý svoj život neporozprával.A keď že mal P. Gonzalez veľmi znam enitú pamäť, všetkoverne, skoro doslovne zaznačoval, čo mu Svätý o sebe roz-

prával.

7



Daj Bože, aby čím viacerí poznali a čítali tútoknižku! Ukáže nám rovnú cestu do neba. Ukáže

nám, ako môžeme Boha nadovšetko milovať a jako sa mu zaľúbiť. Ukáže nám, akých prác a na-m áhan í je hodna spása duše a kráľovstvo ne- beské.

Svätý Ignác nech požehná našu prácu a vše-tkých jej čitateľov!

V Trnave, 31. júla 1929.

Vydavateľstvo.

8



Casť I.Narodenie a mladosť sv. Ignáca.

Svätý Ignác narodil sa v severnom Španielsku11a zámku Lojola roku 1491. Jeho otec don BeltranYaňez, pán z Oňazu a Lojoly, bol hlavou veľmislávnej šľachtickej rodiny, ktorá bola v príbuzen-stve aj s rodinou Borgiovcov a Xavérovcov. Matkadoňa Maria Saenz bola tiež zo staroslávnehošľachtického rodu. Oba títo manželia pri vysokom

rode a šľachtictve boli verní, zbožní katolíci. PánBoh požehnal im trinásť detí: päť dcier a osemsynov. Z týchto ostatný bol Iňigo, alebo Ignác,ako sa neskôr sám podpisoval.

O malom Iňigovi, žiaľ Bohu, veľmi málo vieme. Prvú výchovu dala chlapcovi v rodičovskomdome jeho hlboko nábožná matka. Táto mu všte- pila do srdca tú úprim nú v relú lietu k prebi. P an-ne Marii, ktorou sa v celom živote vyznačil. Iňigo bol živý chlapec, ohnivého, bystrého ducha,veľmi m ilej a veselej povahy. Ešte i keď mal 64

rokov, treb a mu bolo každý deň pozor dávať naseba, ab y sa nesmial, keď sa s ľuď mi streto l alebovyprával.



10

Keby bol len mohol zostať Iňigo i na clalej pocí bedlivým okom svo jej dobrej m atky. Ale ako pod-

rástol, asi v 14om roku dal ho otec preč z rodi-čovského domu do výchovy svojmu dobrému pria-teľovi, slávnem u ry tiero vi Jánovi Velazquezovi.

K aš t ie l L o io lo v co v . Tu sa n arod il Iňigo.



— 11 —

hlavném u pokladníkovi a dôvernému dvornému pánovi španielskeho kráľa, F erd inanda Y. Urobil

to zčiastky v nádeji, že Velazquez dopomôže ne-skôr Iňigovi pri kráľovskom dvore do nejakéhoúradu.

Tak strávil teda náš mladík väčšiu čiastku mla-dosti pri boku Jána Velazqueza v Arevale a nakráľovskom dvore. Tu sa učil mimo rytierskych

umení čítať a písať v materčine. Už vtedy si osvo- ji l veľmi krásne písmo. Pravdepodobne u Velaz-queza si zamiloval muziku a spev a bol ich milov-níkom až do konca života tak. že raz úprimne sa

priznal P. Ribadeneirovi: „Keby som bol počúval

len na vlastnú náklonnosť a len na potechu a osoh.čo mám zo spevu, zaiste by som bol predpísal voSpoločnosti Ježišovej cirkevný sborový spev. či-že chór. ‘ A z denníka P. Gonzaleza vieme, že ke-dykoľvek trápily sv. Ignáca telesné bolesti alebosužovaly veľké starosti, často ho museli muzikou

(lýrou), alebo nábožnými pesničkami rozveseliť.Hoci bol pre svoju telesnú krásu a milú. veselú

povahu pri kráľovskom dvore veľmi obľúbený,znechutil sa mu ten záhalčivý život a zahorelav ňom túžba vyznačiť sa vo vojanských skutkoch.Preto po smrti Velazquezovej r. 1517. opustil 26ročný Iúigo skvelý kráľovský dvor a vstúpil dovo ján sk ej služby u príbuzného kniežaťa z N ajary ,navarského podkráľa, dona Antona Manrique. Tu



— 12 —

postupujúc so stupňa na stupeň obsiahol hodnosťkapitána.

Mimo týchto skromných maličkostí sotva vie-me niečo o mladosti Iúigovej. Len to je ešte úrad-ne zaznačeno, že pred r. 1515 dostal tonzúru, ale ju nenosieval.

P. Ján Polanco, tajomník sv. Ignáca hovorí,

že jeho výchova bola dľa obyčaje tedajšieho vekuskôr v duchu svetskom, ako v duchu Božom. Kým bol na kráľovskom dvore a kým vojančil, p r id ŕ-žal sa síce viery, ale nežil dľa nej a nechránil sahriechu. A ako to už býva u mladých ľudí, čo žijúna kráľovskom dvore, alebo sú na vo jančine , v roz-

topašnostiach, zábavách a hrách, v ľahkomyseľ-ných a pre dušu nebezpečných známostiach av súbojoch (duel) strávil dosť slobodne svoju mla-dosť.

Že bol taký silný, šikovný a krásnej postavy,to vzbudilo mu v srdci nie malú márnomyseľnosť.Aj na vlasy bol hrdý a veľmi pečlive ich opatro-val, podobne aj nechty. Chcel sa páčiť ľudom anemohol zniesť ani najmenšiu Štrbu na svojej ry-tierskej cti.

Pri týchto chybách, za ktoré neskôr také prís-

ne pokánie robil a ktoré svojím čnostným, svä-tým životom tak skvele premohol a napravil, jasnesa ukazujú aj krásne vlastnosti jeho rázu (karakteru). Vľúdnym svojím spôsobom a krásnou vy



— 13 —

rečnosťou utíšil neraz hrozné rozopre, hoci sámnebol by nechal ani najmenšiu urážku svojej ct i

a dobrého mena bez pomsty. Záhaľčivosť nenávi-del. Keď nemal inej práce, skladal básne. Y jed-nej zo svojich básní ospevuje zásluhy sv. Petra.Peniazmi zjavne opovrhoval. Toho dôkazom jenasledovná udalosť. Mesto Nájerra sprotivilo sasvojmu zákonitému pánovi a Iňiga poslali potre-stať mesto pre neposlušnosť. Po zaujatí mesta navyšší rozkaz proti svojej vôli musel Iňigo dovo-liť, aby ho vojaci vyplienili, vyrabovali. Jemu akovodcovi patrila veľká časť koristi. Ale Iňigo ju ne-

prijal. lebo považoval za nešľachetné obohacovať

sa cudzím majetkom. — No, Pán Boh mal s nímvyššie plány.

Ignác poranený. Jeho choroba.

František L, kráľ francúzsky vtrhnul r. 1521.s vojenskou mocou do Španielska a pustošiac a plieniac severné k ra je , došiel až k mestu Pampelony. Knieža z Nájerry, ktorý v tom čase bol podkráľom severného Španielska (Navarry), poslal

Pampelone Ignáca na pomoc. Obyvatelia a vojen-ská posádka pevnosti Pam pelony, vidiac svo ju sla- bosť, chceli sa hneď poddať Francúzom a dali sas nimi vyjednávať o podmienkach pokoja. Ale Ig



— 14 —

náe, ktorý mal už hodnosť kapitána, to nedopustil.O hnivým, rezkým vystupovaním svojím natoľko

rozplamenil klesajúce mysle a ku toľkej smelosti povzbudil 11a duchu zronených vo jakov, že sa vše t-ci odhodlali radšej čestne zomrieť, ako hanebnesa poddať.

Bitka sa započala. Francúzi rútili sa na pev-nosť. ale i Španieli, bojujúc udatne, neustupovali

ani na krok. Už boly porúchané hradby, avšak nášhrdina neohrozene stál na zrúcaninách a mečomznovu a znovu odrážal smelých napádateľov. T 11

p rile te la kanónova guľa, dolámala m u celkom pravú nohu, a keď že padla medzi nohy, a j ľavúmu ťažko po ran ila tak, že polom rtvý klesol nazem. Jeho vojaci ztratili odvahu i odovzdali pev-nosť do rúk Francúzom. Títo vedeli v Ignácoviuctiť udatného vojaka, zachádzali s ním úctive a preniesli I10 do bytu svojho vodcu. Tam ho liečilifrancúzski lekári, jak najlepšie vedeli a mohli.

Po štrnástich dňoch preniesli Ignáca na nosítkachclo rodinného, ale dosť vzdialeného zámku Lojolv.Zavolaní mnohí lek ári a chirurgovia, keď prezreliranu. oznámili bez váhania, že buď to sa nemocný podrobí novej, boľastnej operácii, alebo zostanem rzákom až do smrti. Ignác privolil ihneď na

operáciu, a lekár polámal srastené síce, avšak odfrancúzskych lekárov napochytre zle složené kostia složil ich správne. Pri tom trpel Ignác strašné



— 15 —

bolasti, ale ani jed iným výkrikom , ani vzdychnu-tím nedal najavo, ako strašne trpí, len čo si silne

svieral päste. Ale potom následkom veľkej ztratykrvi a silnej horúčky a pre slabosť žalúdka poprinajlepšej opatere zhoršil sa mu stav natoľko, že 28. jú n a veče r ho zaopatrili sviatosťami um ierajúcich.Večer sa lekári vyslovili jednohlasne, že ak v no-ci nenastane kríza, nastúpi smrť. A táto kríza na-

stala okolo polnoci, a to skoro podivným spôso- bom. Sv. Ignác toto rýchle zlepšenie vždycky p ri- pisoval n a d p r i r o d e n e j p o m o c i s v ä -t é h o P e t r a a p o š t o l a . Na d ruhý deň zmizlahorúčka a stav Ignácov sa nenadále polepšil.

Tu však zbadal, že mu kosti zasa zle srástly.Pravá noha zostala kratšou a kosť pod kolenommu tak veľmi trčala, že si vysoké rytierske čižmynemohol obuť. Ignácovi veľmi záležalo na vonkaj-šej krásnej postave a protivilo sa jeho márnomy-seľnosti s takou spotvorenou nohou ukázať sa

pred svetom, preto sa pýtal lekárov, či sa tátrčiaca kosť dá odstrániť. Povedali mu, že sa sícedá, ale že bolesti bu dú ukrutnejšie, ako vše tkydoterajšie. Jednak, aby sa mu dľa vlastnej vôlestalo, rozhodol sa, že podstúpi toto nové mučení-ctvo. Dal si napred trčiacu kosť odpíliť a potomnohu každodenne rozličnými nástrojmi naťaho-vať. Kratšia noha sa týmto naťahovaním síce tro-chu predĺžila, zostala však predsa k ratšou ako ľa-



— 16 —

vá. Jediným skutočným osohom tohoto hrdinské-ho, bež najmenšieho výkriku boľasti znášaného

dobrovoľného mučeníctva boly vrelé slzy, ktorý-mi Ignác pozdejšie oplakával tieto svetskej már-nosti prinesené obety predošlého svojho života.

Z tohoto však je jasné , že, keď si Ignác dačozaumienil, neľakal sa nijakých ťažkostí, nijakých boľastí, kým nedosiahol vy tknu tý svoj cieľ. T a-

kýmto sa dokázal i pozdejšie pri nasledovaní cieľanadprírodného.

N ásledkom toľkých hrozných boľastí Ignác ná-ramne zoslabnul a musel dlhší čas v posteli ležať.1 žiadal si, aby mu p re u krá ten ie času ne jaké ry -tierske romány a ľúbostné rozprávky priniesli načítanie. Prekutali teda celý zámok, ale ani jednejtakej knihy v ňom nenašli . Tak mu priniesli také,aké práve našli. Prvá z týchto kníh bol španielský

preklad „Života P. Ježiša K rista“, od kartuziánaLudolfa, v druhej boly spísané „Životy Svätých“.

Tieto dve knihy staly sa pravou pohnútkou obrá-tenia Ignácovho.Toto však nenastúpilo razom; milosť Božia vie-

dla ho pomaly, postupne.Z počiatku nemal chuti čítať prinesené pobož-

né knižky, len tak omrzlo sa v nich prehŕňal. Ale

časom ho čítanie začalo zaujímať a čím viac sa pohružoval do čítania prehorkého um učenia svoj-ho Spasiteľa, čím ď ale j čítal životopisy verných



— 17 —

Ignác č íta v chorobe, a b y s i ukrá ti l čas,

nábožn é knihy a — o d d á sa ce lkom Bohu.



— 18 —

služobníkov jeho, tým väčšie obľúbenie v nich na-chádzal. Veď nachádzal medzi svätými duše an- jelské, šľachetné, zemanov, kniežatá, áno i kráľov,ktorí z lásky ku Kristovi zriekli sa sveta, jehoslávy a všetkých márností a nasledovali Spasiteľaúzkou, ale bezpečne do neba vedúcou cestou čno-stí. On doteraz snažil sa jedine, aby obsiahol slá-vu a hodnosti tohoto sveta a odhodlane premáhal

všetky ťažkosti, aby istotne došiel svojho cieľa.Tu však zbadal, že cieľ svätých je o mnoho šľa-chetnejší, vznešenejší ako jeho. Veď svätí slťižiaBohu, Pánovi a kráľovi všetkých kráľov, pracujúna večnom spasení svojich bližných; im v cestestoja väčšie prekážky ako jemu; musia bojovať

p ro ti svetu, diablovi a svojim zlým náklonnostiama náruživostiam. P reto začal obdivovať svätýchako najväčších hrdinov.

Takéto myšlienky povstávaly v ňom pokiaľ čí-tal a oduševňovaly ho za svätých. Ale jak náh le

presta l čítať, zablúdily mu m yšlienky opäť na ve-ci svetské, a on dal sa zase len snívať o svetskýchhrdinstvách a márnej sláve. Sám sa priznáva, žecelé hodiny o tom snil, ako predstúpi po týchtosvojich dobrodružstvách pred istú veľmi prednúdámu, akými slovami a žartami si získa jej srdcea hádam i ruku. A tak veľmi sa zahrúžil do tých-to myšlienok, že ani nezbadal, aké nemožné je to.aby sa mu splnilo, o čom sníva, veď dám a bola



— 19 —

veľmi slávneho a vysokého rodu. Takto sa klátilza čas ako trstina nerozhodnuto. Ale to zbadal, že

rozjím anie o živote svätých naplňu je m u dušuistou sladkosťou a nebeským potešením, kým roz-mýšľanie o veciach zemských zanechávalo muv srdci len trápn é túžby a prázdnotu. A keď ženerád zostával v neistote, začal skúmať, čo je to-ho príčinou.

Počal teda porovnávať život svätých so živo-tom svetárov. Svetári slúžia sebe, slúžia zemským pánom, svätí však Bohu. Teda väčšia česť je slú-žiť Bohu ako ľuď om!

A potom akýže cieľ majú tí, ktorí slúžia már-

nemu svetu? Chcú obsiahnuť jeho hodnosti a slá-vu? Pri takýchto otázkach napadlo Ignácovi, žekeby sa stal i podkráľom, čo je to v porovnanís tou korunou, ktorú svätí čnostiami svojimi ob-siahnu v nebesiach! A potom koľko sa musí člo-vek natrápiť, a predsa mnoho ráz nedosiahne tej

hodnosti, za ktorou sa tak zo všetkých síl driapal!Svätí však už tu na zemi požívajú sladký pokoja po smrti istotne obsiahnu svoj cieľ: večné bla-hoslavenstvo.

Obráti sa.

Pri takýchto rozjímaniach zdal sa mu veľmimárnym a naničhodným celý jeho predošlý život.Hanbil sa zaň sám pred sebou. A milosť Božia



— 20 —

účinko va la v ňom ď alej. T y si vlastnosť P. Boha, budeš m u raz počet skladať zo svojich skutkov.

A ako obstojíš potom pred jeho súdom? Keby si bol m rtvý ostal na hradbách Pam pelony, kde byti bola duša teraz? Až sa strisol pri tejto myšlien-ke od strachu. Veď čo aj nebol veľkým hriešni-kom, predsa dovčuľku málo slúžil Bohu, málo sastaral o spasenie svojej duše a bol si povedomýnejedného priestupku proti Božím prikázaniam .Spasenie jeho duše bolo v nebezpečenstve. Nielen jeho vlastné hriechy ho tráp ily , ale i ten pram eň,z ktorého pochádzaly: totižto láska k svetu, po-horšenia, ktoré dával, cudzie hriechy, ktorých sa

zúčastnil. Spravoval sa teda nečestne oproti Bohua svojej duši, a to on, ktorého považovali za bez-úhonného g avaliera! To sa musí celkom prem e-niť! Odhodlal sa teda pevne, od teraz nielen do-

brým kresťanom byť, ale dať sa na cestu kresťan-skej dokonalosti a s pomocou Božou stať sa svä-

tým. Veľmi často volal: „Nie je dosť, že Bohu slú-žim; treba, aby ho všetky srdcia milovaly a vše-tky jazyky zvelebovaly!“ Inokedy zas takto si hú-tal: „Nemohol by som aj ja chodiť v šľapajách sv.Františka? Ba keby som nasledoval sv. Dominika?

Urobil to sv. Dominik, urobím to i ja; mohol tosv. František, môžem to aj ja!“ A ako doterazvynasnažoval sa po sláve svetskej, tak odteraz za-umienil si vyznačiť sa v hrdinských skutkoch za



— 21 —

česť a slávu Božiu. Cítil síce, že proti tomu budesa celá jeho prirodenosť vzpierať; vedel, že si

utŕži výsmech a potupu v tých kruhoch, v ktorýchsa posiaľ pohyboval. Ale milosť Božia bola mu na pomoci, aby mohol premôcť všetké ťažkosti. Keď -že dobre vedel, že táto milosť Božia je mu p re -dovšetkým potrebná, často a vrúcne prosieval oňu P án a Boha. Raz tiež, keď už vládal s postele

vstať, padnul na kolená pred obrazom nepoškvrnene počatej Panny Marie a skrze ňu celkom ana vždy obetoval sa Pán u Ježišovi ako svojmukráľovi, k torém u si žiadal n apozatým jed ineslúžiť.

Y te j chvíli — ako vypráva P. R ibadeneiraz príležitosti blahorečenia vypočutí svedkovia —zatriasol sa hrad Lojola, všetko sklo na oknách sarozbilo a jedna stena sa rozpukla. Zdá sa, že PánBoh aj tu, jako pri soslaní Ducha svätého na apo-štolov, preukázal mimoriadnu moc svojho prícho-

du do srdca Ignácovho, ktorého v tom čase docelav iného premenil. Alebo azda — ako mnohí my-slia — diabol v pekelnej svojej zlosti nad toľkouztratou bol by rád pochoval Ignáca pod rozvali-nami hradu alebo ho chcel aspoň nastrašiť. LenžeBoh to nedopustil.

D ruhý raz z j a v i l a s a m u P a n n a M á -r i a s Ježiškom na rukách, ožiarená veľkým sve-tlom a dovolila mu dlhší čas hľadieť na svoju svä-



— 22

tú tvár. Toto nebeské zjavenie pôsobilo tak nanebo, že sa mu zhnusil dosavádny život, najmä

to. čo sa vzťahuje na telesnú náruživosť. Srdce mu bolo očistené od všetkých telesných žiadostí tak,že odteraz nikdy za života ani v najmenšom ne- privolil m yšlienkam alebo predstavám , k toré od- p o ru jú an je lsk e j čistote, a útecha i nebeský po-koj zavítaly do jeho predtým nepokojného srdca.

Avšak kto chce Pánu Bohu dokonale slúžiť aza Ježišom ako verný učeník kráčať, musí opustiťdom, rodinu, priateľov, musí zabudnúť doterajšíživot, a začať život celkom nový, ktorý sa zdásvetu bláznovstvom, ale múdrosťou je u Boha.Tak teda aj Ignác zaumienil si čím skôr ako ka- júc i h riešn ik putovať do Jeruzalem a a potom donejakej pustatiny alebo do prísneho kláštora sautiahnuť a tam Bohu slúžiť.

Z príkladu sv. Ignáca sa učíme, jak dobré aspasiteľné je čítať dobré knihy, zvlášte život Je-

žiša Krista a svätých. Rozjímajme dľa príkladusvätého Ignáca často o cieli človeka, o večnosti,o súde Božom. Milujme modlitbu a samotu.

Ignác odíde z Lojoly.Ignác necítil sa viacej spokojným na zámku

Lojole. Milosť Božia účinkovala v ňom. Žiadal sičím skôr započať život nový. Konečne r. 1522.

počiatkom m arca natoľko vyzdravel, že oznámil



— 23 —

bratom , že opustí Lojolu. jeho b ra tia už dávno boli pobadali nápadnú premenu v jeho živote, a

nevedeli, čo si o ňom myslieť. Najstarší brat ho ajnapomínal, aby bol pamätlivý slávneho mena ro-diny a nepodujal dačo nečestného. Ignác odpove-dal na to len zkrátka, že sa čuduje, ako môžeo ňom predpokladať dačo nečestného.

V Montserrate.Jedného dňa dal si Ignác osedlať mulicu a od-

cestoval do slávneho, pre mnohé zázraky chýrne-ho chrámu Matky Božej v Montserrate. Cestou ob-novil dobré svoje predsavzatie a odhodlal sa, že

bude robiť „ v š e t k o n a v ä č š i u č e s ť a s l á -v u B o ž i u “. Toto stalo sa neskôr i heslom ráduod neho založeného. Matka Božia ho zázračne po-tešila a povzbudila svojím zjavením, aby sa do-konale odovzdal službe jej Božského Syna a onsložil sľub večnej čistoty.

V Montserrate mali otcovia benediktíni k láštor. Tu chcel Ignác svoj kajúcny život započaťvšeobecnou (generálonu) spovedou. Pripravovalsa na ňu viacdenným postením a bičovaním avšetky hriechy si spísal. Otvoril s velikou poko-rou boľavé svoje srdce a zjavil celý svoj života svoje plány Jánovi Chanonesóvi, francúzskemumníchovi a zkúsenému spovedníkovi v Montserra-te. Pri vyznaní hriechov cítil tak veľkú boľasť, a



— 24 —

tak ho jné slzy ho zalialy, že musel spoveď p re tr-hnúť. ktorá za tii dni trvala. Spovedný otec po-

vzbudil jeho horlivosť ku hrdinským skutkom prePána Boha. Potešený a posilnený odišiel Ignác odspovedelnice pobožného kňaza a zvolal s rado-sťou: Pán Boh mi odpustil; čím sa odplatím svoj-mu Stvoriteľovi a Spasiteľovi za všetko, čo miučinil?

Y deň Zvestovania Pan ny M arie p rija l Sviatosť oltárnu. Potom zbavil sa všetkého, čo mal.M ulicu daroval kláštoru, odev dal žob rákov i aobliekol sa do vrecového kajúceho rúcha, ktoré si prepásal provazom. Svoj meč, k torým v toľkých

bitkách čestne bol bojoval, zavesil ako obetnýdar na oltár Panny Marie 11a dôkaz, že prestal bojovať niečom zemským za česť a slávu svoju, aže chce ako rytier Mariansky mečom duchovným bojovať za česť a slávu Božiu. Potom prebedlil tamcelú noc pred oltárom Panny Marie. Chvíľu kľa-

čal, chvíľu stál a modlil sa k nej bez prestania,vyvoľujúc si ju za Paniu a kráľovnu, a prosiac ju,aby nepohrdla službou verného svojho bojovníkaa orodovala za neho u Pána Ježiša.

Tak sa stal z bývalého pyšného gavaliera a

svetáckeho rytiera Iňigu, skromný ry tier prebi.P. Marie, lebo mu Kráľovna nebies podmanilasrdce.



Y Manrese.

Takto vnútorne i zovnútorné celkom preme-

nený zanechal Montserrat a vybral sa na cestu<lo Manresy, aby tam viedol tichý život pokánia.

Zvoľna — boľavá ešte noha rýchlejšie ísťnedovoľovala — kráčal náš pú tn ik cestou, roz-m ýšľajúc o tom, ako by mohol, neznám y pred

ľuďmi, Pánu Ježišovi slúžiť a na cestu do Jeruza-lema sa prip rav iť. S veľkou radosťou a vď ačno-sťou ď akoval P án u Bohu za toľké milosti, ktoré m udal na prímluvu zázrakmi tam preslávenej PannyMarie. Y týchto nábožných myšlienkach preru-šil ho náhle jazdec, ktorý cválal za ním na koni

čo len stačil a už zď aleka volal za ním, aby sazastavil. Bol to posol sudcu z M ontserratu. Ľ udiatotiž, vidiac známeho žobráka oblečeného v nád-hernom šľachtickom rúchu, divili sa, že náhle zmi-zol šľachtic, ktorého niekoľko dní práve v tomto

rúchu boli vídali. Podozrievali žobráka z krádeže, ba azda i z vraždy, udali ho pred sudcom, k to rýho dal uväzniť.

„Č i je p ravda“ pý ta l sa posol, ‚.že si svoje šľach-tické šaty daroval žobrákovi? On hovorí, že ich do-stal od teba, hoci ťa o ne neprosil, ale nik mu to

neverí, ani sudca.“ Ignác ubezpečil posla, že šatyžobrákovi dobrovoľne daroval a hlasite zaplakal,vidiac v celej udalosti trest Boží za predošlé svoje

25



— 26 —

V m an ress ke j jas k yn i z jav í sa Ignácov i bi. P. M ar ia.



— 27 —

hriechy . Veď . hľa i dar z jeho ru k y prinieso l ob-darovanému chudákovi len potupu a nepríjem-

nosti. Na otázky poslove: „Kto si, kde ideš a pre-čo si sa zo šľachtica stal žobrákom?“ Ignác z po-kory neodpovedal, ale urobil všetko, čo len mohol,aby nevinne uväzneného p rep us tili na slobodu akrá čal ď alej do malého, asi tr i míle vzdialenéhomestečka Manresy.

Sotva 3000 obyvateľov malo v ted y mestečkoManresa a nevynikalo ničím iným, len krásnymchrámom, zasväteným na česť sv. Tomášovi apo-štolovi a sv. Lucii, panne a mučenici. S chrámomsv. Lucie spojený bol dosť veľký špitál, v ktoromdostávali prístrešie nielen nemocní, ale i chudob-ní vôbec.

Jeho kajúci život.

Keď cestou un avený Ignác došiel do mesta,uchýlil sa zrovna do špitála. Milosrdné duše posla

ly pobožnému pútnikovi jedlá; on však čo lepšie jed lá rozdal chudobným a sám uspokojil sa su-chým chlebom, hoci od predošlého večera ničohonejedol.

To bol prvý deň jeho pokánia. Jako zemän na-vyknutý bol pohodlnému živôtu, dobrým jedlám a

nápojom. A teraz celú noc prebedlil, postil sa akoľkú cestu prekonal s nohou ešte vždy boľavou!Ale Boh to odplatí!



— 28 —

Ignác dobre vedel, že, ak chce kresťanskú do-konalosť obsiahnuť, predovšetkým musí hriech a

všetky hriešne náklonnosti zo srdca i s koreňomvytrhať. A to tak obsiahol, že zlé náklonnosti udúšal protivnými čnosťami.

Posiaľ bol p lný pýchy , vysokom yseľnosti — to-to premohol dokonalým sebaopovrhnutím. Pre-svedčil sa, že nie je vôbec nijakej úcty hodný.Veď všetko, čo je v nás dobrého, je dar Boží;hriechy a zlé náklonnosti neprinášajú nám ni- ja k e j cti.

Posiaľ nachádzal radosť v obcovaní s pánmi avzdelaným i ľuď mi — a teraz volil si obcovať

s chudobnými žobrákmi.Poteraz šatil sa svetársky, nádherne, bol hrdýna svoje krásne veľké vlasy a starostlivé ich pe-stoval, včuľ obliekal sa do tvrdého rúcha kajúc-nikov a zanedbával svoj zovňajšok.

N ohama šliapal svoju pýchu, svoju predošlú

hodnosť a po žitkársky život, keď si so žobrákm ižobral svoj každodenný chlieb a obväzoval im oš-klivé, odpor budiace rany.

A keď že dobre vedel, že bez pomoci milostiBožej nič nemôže, zaumienil si: každodenne se-

dem hodín sa modliť, denne tri razy do krvi sa bičovať, až do veče ra sa postiť a potom len kúsoksuchého chleba a trochu vody užiť, každú nedeľu pristúpiť ku svätém u prijím aniu . V ten deň užil





— 30 —

ho pokúšal spôsobom ešte nebezpečnejším. Keďtotiž Ignác raz bol medzi žobrákmi, rozpomenul

sa razom na predošlý svoj život. I napadlo mu, jako by preháňal v kajúcnosti. Yeď v ra j mohol by a j medzi ľuď mi nábožne žiť, p ráve tak , akov Manrese; áno svojím príkladom mohol by nakráľovskom dvore alebo medzi vojakmi mnohýchk pokániu priviesť. Pritom začaly sa mu náramne

hnusiť hrubosti žobrákov, nečistota a smrad — akoto obyčajne býva pri veľkej biede — a zošklivilosa mu opatrovať chorých. To je obyčajný klam afígel diablov, aby tých, ktorí sa odhodlali, zlé prí-ležitosti zanechať a nový život začali, zase do svo-

jich pazúrov dostal. A k tak íto ľudia pod zám ien-kou. že dobré skutky budú konať, skutočne sa na-zpät vrátia k nebezpečným príležitostiam, zmiznúonedlho všetké ich dobré predsavza tia a upadnúešte hlbšie do predošlých svojich chýb a nedoko-nalostí. Yeď zdravé jablko nielen že neuzdrav í

iné hnilé jablká, ale i samo zhnije medzi nimi.Ale ako Ignác zbadal, že je toto nič iného, ako

pokušenie diablovo, hneď robil dľa toho, čo n e-skôr svojim učeníkom radil, t. j. práve opak ro-

biť tomu, na čo nás zlý duch pokúša. Modlil saskrúšene k Bohu, šiel bez váhania medzi najhnus-nejších žobrákov, vyčistil a obviazal im rany, ob jím al ich a menoval ich svojim i bratm i. Taktozaraz víťazne premohol úklady diablove.



— 31 —

Inak ed y zase, keď bol chorý, napadla mu m y-šlienka, že teraz by už mohol spokojne zomrieť,

veď už v ra j u robil toľko sk utkov pokánia, že so-trel nimi so svojej duše všetky hriechy predo-šlého života. Ale i tieto vysokomyseľné nápadyzahnal pokorným upamätovaním sa na svoje hrie-chy.

Obyvatelia Manresy, vidiac trpezlivosť, pokorua pobožnosť Ignácovu, začali si ho pomaly vážiť.Ale on, aby ich úcte vyhol, utiahol sa nedalekomesta do jednej jaskyne. Tu dľa vôle a pokojnemohol slúžiť Bohu. Celé hodiny trávieval tuv modlitbe a často sa bičúval. Zdá sa, že niekedy

aj noc tu strávil, hoci riadne chodil spávať domestečka. Veľa sa postil a živil sa korienkami azelinkami.

Týmto prísnym životom nakazil si zdravie cel-kom. D ostal žalúdkovú chorobu, na kto rú trp el po-tom prez celý život. Tri razy upadol tu do ťažkej

choroby. Raz našli ho priatelia zamdleného pred jaskyňou a museli ho zaniesť do špitála.

Duševné boje a trápenia.

Ale nad jeho telesnú nemoc väčšie boly jehoduševné trápenia. Neboly to pokušenia proti čisto-te, lebo v tomto ohľade bol zabezpečený udelenoumu z milosrdenstva Božieho zvláštnou výsadou,ale rozličné úzkostlivosti, zúfanie a v každej chvíli



— 32 —

množiace sa pochybnosti, čo sa mu tisly s nevý-slovnou silou do srdca. A tieto pokušenia boly mu

najväčším trápením, o veľa väčším, ako vše tkyvonkajšie mŕtvenia, pôsty, nočné bdenia a krvavé bičovania, lebo tieto mu Boh neraz hojne osladzoval a nahradzoval nebeskými potechami. Právekeď bol do horúcej modlitby najlepšie pohrúžený , prišla mu naraz ako stre la myšlienka: „Na čo ti

to všetko, keď si sa z dávnych svojich hriechovnevyspovedal dôkladne; keď si p ri spovedi nemaldostatočnej ľútosti.” A zase keď mu prišiel na umrtejaký dávny hriech, pýtal sa nespokojne: „Či maspovedník dobre porozumel, keď som sa mu z to-

ho hriechu spovedal? Či som všetky okolnosti hrie-chu, ako treba, vysvetlil?“ Ignác usiloval sa, akomohol, odpovedať si na tieto otázky, usiloval sauspokojiť. Ale čím viac o tom rozmýšľal, týmväčšmi rástla jeho úzkosť, vzmáhala sa nespokoj-nosť. A nielen staré hriechy robily mu nepokoj,

ale čokoľvek a jakokoľvek robil, pozdávalo sa mu,že sa dopúšťa nového, strašného hriechu. Veľkéto boly trápenia, najmä pre dušu Boha tak vrelemilujúcu a neraz aj telo mu oslablo tak, že Ignác

poloomdleť^ padal na zem, stonal a volal: „Pane,násilie trpím, zaujmi sa ma.“ (Izai. 38, 14.)

Aby sa oslobodil od trápnych pochybností a ne- pokojov, utiekal sa k sv. spovedi. Vyznával sa a jz tých najskrytejších myšlienok, vysvetľoval do



— 33 —

podrobná znovu a znovu svoje predošlé krehkosti,op lakával ich hojným i slzami. Ale sotva odišiel

od spovednice, nepokoj sa vracal a ešte silnejšieho trápil. „Č i pr istúp iť k sv. prijím aniu, či nie“,váhal istý čas. Konečne nechcúc sa pozbaviť tohonajúčinlivejšieho lieku na všetké duševné choroby, približoval sa k o ltáru. Ale ledva si kľakol,znovu taká búrka pochybností povstala mu v srd-ci, tak jasno sa mu pozdávalo, že sa nedôkladnevyspovedal, že chytro stal a s plačom odchádzalz kostola bez sv. prijímania.

Spovedník mu síce hovoril, že všetké tieto po-chybnosti sú pre dušu nebezpečné škruple, kto-

rým ho diabol prenasleduje, aby sa mu zošklivila cesta dokonalosti a služby Božej. Odporúčal mu,aby si ich nevšímal a spovedal sa len z toho. čocelkom jasno a istotne pozná, že je h i iech. No Ig-nácovi sa pozdávalo, že bezmála všetko, čo robí,

je očividomým hriechom a keď začal rozmýšľaťnad tým, či to, alebo to je už azda len škrupel alebo ešte nie. zaplietol sa do nových, ešte väčšíchúzkostí. Č asom prichádzalo m u na um. že na jlep -šie by sa vyliečil z tohoto, keby mu spovedník roz-hodne v mene Ježiša Krista zakázal spovedať saznovu z dávnejších hriechov. Ale obával sa, že je

• to azda nový klam diablov, neopovážil sa to spo-vedníkovi pripomenúť.



— 34 —

Tento duševný stav Ignácov sa kamdiaľ zhor-šoval. Taký zármutok a taká nechuť do všetkého

hc opanovaly, že sa mu už ani žiť nechcelo, ak hoBoh dobrotivý nevyslobodí z tohoto ukrutného mu-čeníctva. Vtedy prišiel aj satanáš a vnucoval mumyšlienku, že lepšie bude už raz koniec spraviťtýmto trápeniam a zrútiť sa otvorom, čo má v iz-

bičke, do hlbokej priepasti. Akási neviditeľná silaťahala ho k otvoru a šepkala: „Od teba závisív jednej chvíli koniec urobiť všetkému.“ Ale an- jel strážca mu hneď pripom ínal, aký strašný zlo-čin je samovoľne odhodiť si život, ten najdraho-cennejší dar Boží, na ktorý Stvoriteľ sebe samému

zadržal právo. A Ignác vtedy akoby z ťažkéhosna prebudený zvolal: „Nikdy, nikdy, Pane môj! Nič takého nechcem spáchať, čím by som obrazilTvoju najsvrchovanejšiu Velebnosť.“

Raz prišlo mu v modlitbe na um, čo bol čítalv ‚.Živote Svätých“ o istom nábožnom mužovi. Ten-

to keď si chcel nejakú veľkú milosť od P. Bohavyprosiť, tak dlho sa postil, kým ho Boh nevysly-šal. Nasledujúc tento príklad, zaumienil si Ignácnevziať do úst kúska chleba, ani kvap ky vody,kým táto duševná opustenosť a škruple nepomi-

nú. alebo kým nadmierny pôst nebude mu hroziťnebezpečenstvom životu. Nemúdre bolo toto pred-savzatie, hoci to sv. Ignác dobre myslel. No P.Boh dopustil tento omýl. ako dopustil aj suchotu,



— 35 —

škruple a strašné víchre do srdca verného svojhosluhu, lebo budúci majster duchovného života mu-

sel sám prejsť celú duchovnú školu a sám na sebezkúsiť pokušenia a osídla diablove, z ktorých malneskôr iných liečiť. — V nedeľu posilniac sa sv. prijím aním započal Ignác svoj pôst a pretiahol hocez celých osem dní. Ničučkého ničoho nebral doúst a pritom ani najmenej nezanedbal svoje oby-čajné mŕtvenia, bičovania a sedemhodinovú mod-litbu na kolenách. Nasledovnú nedeľu pristúpil,ako to robieval každý týždeň, k sv. spovedi a vy-dal počet duchovnému otcovi zo všetkých svojichskutkov, myšlienok a predsavzatí. Tiež sa vyznal,

jako prísno sa postil tento celý týždeň a keď že hozdravie a sily ešte celkom neopustily, že sa chceešte naď alej zdržovať od všetkého pokrm u a ná- poja. Spovedník, rozum ný dominikán, vyhrešil hoostro pre túto nerozumnú horlivosť a nariadil mu.zaraz pôst prerušiť. Sv. Ignjác poslúchol. A tátoúprimná, ponížená poslušnosť, milšia zaiste Bohuod predošlých obiet, spravila, že sa vnútorná búrkautíšila, sladký pokoj a radosť Ducha Svätého vtiahlv mu do duše a nebo sa nad ním rozjasnilo.

Až teraz, keď utíchla víchrica, začal Svätý p re-

mýšľať nad vnútornou vojnou, ktorú mu bolo pre- bojovať a nad fígľami, ktorým i ho diabol v tom boji trápil. Takto z vlastnej zkúsenosti sa dôklad-ne naučil, čo sú škruple, aký osoh alebo škodu



— 36 —

môžu duši priniesť a ako treba proti nim bojovať.A toto poučenie Ignác aj spísal pre úžitok všetkým,

na ktorých Boh dopúšťa ohnivú zkúšku škruplov,ako bol na neho dopustil. Sú to ozaj zlaté rady a predpisy a všetci m ajstri duchovného života uzná-vajú ich jednohlasne smerodajnými v tejto veci.Preto ich tu podávame, na krátko:

Zásady o škruploch.

1. Škruplom —■píše sv. Ignác v knižke duchov-ných cvičení — nazývame obyčajne to, čo pochá-dza od našeho vlastného úsudku, t. j. keď slobodnesúdime, že je niečo hriech, čo vôbec nie je hriech.T ak na pr. keď niekdo náhodou stúpi 11a krížz dvoch slamôk na zemi spravený, za hriech si to

považuje. A to je vlastne omýl, a nie škrupel.

2. Keď stúpim na ten kríž, alebo keď si pom y-slím alebo poviem, alebo spravím niečo iného, prí-

de mi zvonku myšlienka, že som zhrešil. A s dru-hej strany sa mi zdá, že som nezhrešil, ale predsacítim nepokoj a v tomto zmätku neviem, čoho samám držať. A toto je opravdivý škrupel a po-kušenie od diabla.

3. Prvý d ruh škrupulov treb a mať vo veľkejošklivosti, lebo sa zakladá celkom na omýle. Aledrtihý, ak len netrvá pridlho, je veľmi užitočnýd n ši. ktorá sa oddáva duchovným cvičeniam a



— 37 —

zváštne ju očisťuje tým, že ju veľmi vzdiaľuje odkaždej tieni líriechu dľa slov sv. Gregora: D o b r é

d u š e i t a m v i d i a v i n u , k d e n i j a k e jv i n y n i e t .4. Náš nepriateľ dáva veľký pozor, či má nie-

ktorá duša otupené alebo útle svedomie. A keďmá útle, hľadí ju zútliť ešte viac až do krajnosti,ab y ju tým väčšmi pomútil. T ak na pr. keď vidí,

že niektorá duša nechce privoliť ani na hriech smr-teľný, ani na všedný, a že sa chráni ešte i tieňudobrovoľného a vedomého hriechu, vtedy sa neu-siluje sviesť ju rovno do hriechu, ale usiluje sa jejnahovoriť, že je nejaké slovo alebo myšlienka cel-

kom bezvýznamná už hriech, hoci naozaj nie jehi iech. — Ak zase duša má svedomie otupené, usi-luje sa nepriateľ ešte viac ju otupiť, na pr. ak si

predtým duša nevšímala hriechov všedných, budeSii nepriateľ starať, aby si nevšímala ani hriechovsmrteľných, a ak sa pred tým chránila hriechov

všedných, sta rá sa nepriateľ, aby sa ich o veľamenej alebo vôbec nič nechránila.

5. Duša, ktorá chce napredovať v duchovnomživote, musí postupovať vždy v protivnom smere,než ako by ju nepriateľ rád stiahnuť. Totižto ak

nepria teľ chce dušu otupiť, nech sa ona stará oväčšiu il t los ť: a keď by ju chcel zúžiť, aby ju p ri-viedol do krajnosti, nech sa hľad í udržať v pro-striedku, aby tak našla pokoj a bezpečnosť.



— 58 —

6. Keď tá dobrá duša chce niečo povedať alebspraviť na slávu Božiu, čo sa celkom srovnáva s o

obyčajou sv. Cirkvi a sv. otcov, a príde jej zvonkumyšlienka alebo pokušenie, aby to nepovedala alebo neurobila, predstierajúc jej, akoby v tom vvhladávala márnu chválu alebo niečo podobného,vtedy musí pozdvihnúť myseľ k svojmu Stvorite-ľovi a Pánovi, a keď vidí, že čo chce povedať alebo

spraviť, je služba Bohu povinná alebo aspoň nie je proti nej, vtedy treba je j robiť rovno proti tomu pokušeniu a odpovedať so sv. Bernardom: .‚Preteba som nezačal, an i pre teba to nezanechám . ‘

Videnia.

Pri sne pokánie a mnohé trápenia sv. Ignácoviodmenil Boh zvláštnymi milosťami.

Raz sa mu zdalo, že vidí tajomstvo najsvätej-šej Trojice. Toto zjavenie ho tak dojalo, že sadal plakať hlasite. Potom vysvetľoval toto tajom-

stvo mnohým s veľkou radosťou a potešením, akedykoľvek vo svojom živote obrátil sa v modlitbe k najsv. T rojici, napln ila sa mu duša obzvláštnou zbožnosťou a potešením.

Raz zase, keď sa modlil v kostole dominiká-nov. pri svätej omši uzrel duševným okom pri po-zdvihovaní, akoby svetlé papršleky s neba žiarily.Tu porozumel zjavne, ako prebýva Pán Ježiš me-dzi nami vo Sviatosti oltárnej. Veľmi často vídaval



— 39 —

Ign ácov i z i a v i sa t a jo m s t v o n a j s v ä t e j š e j Tro j ice .



— 40 —

v modlitbe Božského Spasiteľa v lesklom ľudskomtele strednej veľkosti. P. Gonzalezovi de Cámara

ku koncu života prezradil, že toto videnie malv Manrese asi 20, ba 40 ráz. Videnie drahého Spa-siteľa bolo vnútorné duševné nazieranie, ale tak.že sa jednotlivé údy nedaly badateľne rozpoznať. N eskôr videl takto Pána a j v Jeruzalem e a v Padue. Práve takto videl niekedy aj prebi. P. Mariu.

Raz šiel do kostola svätého Pavla, vzdialené-ho asi tisíc krokov od Manresy. Na ceste, ktoráviedla vedľa hlbokej rieky, sadol si, aby si trochuodpočinul a tvár obrátil ku spomenutej rieke, po-vznášajúc svoju myseľ vo vrúcnej modlitbe k Pá-

nu Bohu. I otvorily sa mu duševné oči nie tak,žeby bol mal nejaké videnie, ale tak, že poroz-umel veľmi mnohé duchovné veci týkajúce sa ta jom ství sv. v ie ry a vedomosti sv. písma, — a totoľkou jasnosťou, že sa mu všetko zdalo, akonové, akoby predtým nikdy nebol o tom slýchal.

„Tak mi bol vtedy rozum osvietený, akoby somsa bol stal vtedy iným človekom a akoby som

bol dostal celkom iný rozum “ — hovoril o tomtonedávno pred smrťou sám sv. Ignác.

A keď toto hodne dlho trvalo, kľakol si predkrížom, čo tam bol, poď akoval sa za túto mimo-riadnu milosť. A tu sa mu znovu predstavilo čosi,čo už aj pred tým v Manrese často, ale čo nikdy posiaľ nepoznal, čo je to. Videl totižto čosi veľmi



41 —

krásneho pri sebe v povetrí mnohými akoby oča-mi sa žiariť. A nijak nemohol podobu rozoznať a

dozvedieť sa, čo je to vlastne. Len sa mu zdalo,akoby to malo trochu podobu hada. No tu predkrížom teraz veľmi jasne poznal, že je to diabol.

Nuž ho zaraz palicou, ktorú mával vždy pri sebe,odohnal. A tak to potom vždy robieval, lebo samu ešte aj neskôr dlhý čas veľa razy predstavoval.

Preto sa niekedy vyobrazuje sv. Ignác ako zaháňa palicou pekelného hada.

Ale najpodivnejší bol úclivat, ktorý trval zaosem dní. Zdal sa byť mrtvý, len slabo bijúce srd-ce prezradzovalo, že ešte žije.

Keď po ôsmich dňoch konečne oči otvoril,zvolal: „Ó Ježišu, ó Ježišu!“ Čo v tom čase videl,akých duševných sladkostí okúsil, o tom pokornýsluha Boží nikdy nerozprával. Pozdejší jeho spolubratia a synovia v Kristu, s ktorými sa o milo-stiach v Manrese prijatých rozprával, presvedčili

sa, že mu Pán Boh v tomto úchvate ukázal, do ake jslužby ho volá a ukázal mu život a sriadenie Spo-ločnosti, ktorú mal na väčšiu česť a slávu Božiu za-ložiť. I pochopil, že nie len sám má slúžiť Bohu, aleže jeho úlohou je pracovať na spasení iných a pri-vádzať ich k P. Ježišovi.

Nasledujúc vnuknutia, počal sa odteraz viacstarať o spasenie bližných.! S veľkého kameňa

pred špitálom napomínal ľudí na pokánie. Jeho ka-



— 42 —

júcnosť, láskou k Bohu horiace slová hlboký a tr-valý dojem robily na poslucháčov, a mnohí ochot-

ne polepšovali svoje chybné mravy. Ale aby salepšie mohol venovať tejto úlohe, zmenil spôsobdoterajšieho života. Začal sa slušne šatiť, nezane-dbal si do poriadku priviesť vlasy, bradu, nepo-stí! sa toľko, aby mal viacej sily a vytrvalostido práce.

Duchovné cvičenia čiže exercície sv. Ignáca.

Počas pobytu v Manrese napísal Ignác neveľkú

síce, ale výbornú knižku, ktorá je po celom sveteznáma pod menom duchovných cvičení čiže exer-cícií sv. Ignáca. Aj svätí otcovia ju viac razyschválili a odporúčali ako najužitočnejšiu na ob-siahnutie kresťanskej dokonalosti. Obsah tejtoknižky je: ako robiť s veľkým osohom exercície

čiže duchovné cvičenia. Čo sú teda vlastne exer-cície?Vieme, že Ignác pred svojím obrátením bol vo-

jakom telom i dušou a vynikal neobyčajnýmivodcovskými schopnosťami. Aj P° svojom obrá-tení zostal síce tiež vojakom, ale celkom inakším.Boh povolal ho s javišťa zemského len preto, abysvoje vodcovské vlohy použil v boji inom, totižtov boji duševnom, ktorý každý kresťan musí viesť



— 45 —

proti diablovi, svetu a proti svojej zlej prirodze-nosti. Ale priam tak ako vojak, aby vedel bojo-

vať, musí sa aj kresťan napred cvičiť a tak sa pri- pravovať na duševný boj, musí sa učiť cieľu p ri 'merané prostriedky upotrebovať, aby premoholnepriateľov svojej duše. A na toto sa najlepšie pripraví a zdokonalí v exercíciách čiže duchov-ných cvičeniach. Spôsob týchto duchovných cvi-

čení podáva nám spomenutá knižka, ktorú Ignácv Manrese napísal. V tejto knižke je srozumiteľnea jasno opísané, ako sa má hriešnik obrátiť, po-lepšiť, ako má pokračovať v dobrom so stupila nastupeň až ku najvyššej dokonalosti.

Krátky obsah exercícií.C i e ľ duchovných cvičení je, ako sv. Ignác

swiii hovorí, aby človek sám seba premohol a usporiadal si život dľa vôle Božej zodpovedne svoj-mu povolaniu, nedajúc sa sviesť nijakou nesria

denou náklonnosťou. Aby sme tento vznešený cieľobsiahli, treba nám rozmýšľať o rozličných prav-dách sv. viery. Tieto rozjímania podelil Ignác naštyri čiastky, ktoré menuje týždňami. Pozrime sina krátko obsah jednotlivých čiastok čiže týždňov.

Y úvode do p r v é h o t ý ž d ň a rozmýšľame

pôvode a cieli človeka. Toto nazýva sv. Ignác zá-kladom ači fundamentom. Načo stvoril Boh člo-veka? Stvoril ho, aby Boha, svojho Pána chválil,



— 44 —

jem u úctu vzdával, jem u slúžil a tak spasil svojudušu. Teda nie to je cieľ náš 11a zemi, aby sme sa

sháňali za peniazmi a bohatstvami, ani nie, abysme vyhľadávali smyselné rozkoše, svetské rado-vánky a pohodlnosti, ani aby sme si získali slávua veľké meno u ľudí, ale: aby sme si zachránilidušu a tak na veky šťastliví boli. — A načo súostatné veci na zemi P Tie sú stvorené pre človeka,

ab y m u pom áhaly obsiahnuť cieľ, pre ktorý hoBoh stvoril. Z toho nasleduje — hovorí sv. Ignác

— že stvorené veci má človek na toľko užívať, nakolko mu pomáhajú k cieľu a že sa ich musí natoľko zdržovať, na koľko sú mu na prekážku v ob-

siahnu tí cieľa. Teda keď chceme upotrebovať stvo-renia, nie dľa toho sa máme riadiť, či lichotia na-šim smyslom alebo nie, či sú nám príjemné alebo•odporné, ale jedine dľa toho zlatého pravidla, činám pomáhajú zachrániť si dušu alebo nie. — Kto by nevidel, aká hlboká múdrosť je už v tomto ú

vode a základe exercícií?Po tomto začiatku nasledujú vlastné rozjímania

prvého týždňa. Č lovek zneužíval stvorenia Božie,odchýlil sa od svojho cieľa, upadol do hriechu.\šetké naše nešťastie je odtiaľ, že dobre nepozná-

me hriech, že sa ho nebojíme, že si I10

málo vší-mame. Preto aby sme poznali, ako súdi nekonečnespravodlivý Boh o hriechu, predk lad á nám sv.Ignác rozjímania o hriechu anjelov, našich praro-



— 45 —

dičov a o hriechu človeka, ktorý pre jeden smr-teľný hriech prišiel do pekla, a že mnohí iní bez

počtu pre menej hriechov, ako som ja spáchal,dostali sa do toho miesta večného plaču a trápenia.K tomuto týždňu patria ešte rozjímania o smrtiro zvláštnom a poslednom súde a o milosrdenstveBožom ku kajúcemu hriešnikovi. — Tieto rozjí-mania tak silno zatrasú dušou hriešnika, že do-

jatý spasiteľným strachom a srdečnou ľútosťouodvráti sa od hriechu a navráti sa úprimnou askrúšenou sv. spoveďou k Pánu Bohu, svojmu po-slednému cieľu, od ktorého sa skrze hriech odvrá-til. Týmto sa zakončuje prvý týždeň exercícií.

No nie je človek len nato na svete, aby zlé nerobil, hriechu sa chránil, musí aj ako dobrý stromdobré ovocie rodiť, v čnostiach sa cvičiť, povinno-sti svojho stavu plniť. A k tomu nás vedie druhýtýždeň exercícií.

Ako úvod do d r u h é h o t ý ž d ň a je rozjí-manie o kráľovstve Kristovom. Tu nám predsta-vuje sv. Ignác Krista Pána ako nášho hlavného ge-nerála a vodcu, ktorý si chce naše duše vy-dobyť a volá nás, aby sme ho nasledovali v chu-dobe, poníženosti a v znášaní všeljakých trápení

a krívd a aby sme mu pomáhali rozširovať jehakráľovstvo tu na zemi. — Potom nasledujú premi-lá rozjímania, vlastne nazierania zo života skry-tého a verejného P. Ježiša až do Kvetnej nedele. A



— 46 —

v každom nazieraní nám kladie na srdee sv. Ignác,aby sme prosili vrúcne o milosť a aby sme sa u

silovali P. Ježiša čím lepšie poznať, čím horúcej-šie si ho zamilovať a čím vernejšie nasledovať.

\ tomto týždni na príklade Krista Pána vidímeobyčajný stav kresťanského života, ktorý záležív zachovávaní prikázaní, keď uvažujeme, ako bol

P. Ježiš poslušný svojim rodičom v Nazarete. Alevidíme aj príklad stavu evanjelickej dokonalosti,keď uvažujeme, ako P. Ježiš opustil svojho prija-tého otca a svoju prirodzenú matku, aby sa veno-val výlučne službe svojho večného Otca. Preto po-

dáva tu sv. Ignác aj obšírnejšie poučenie, ako sivoliť správne stav života, alebo, ak už niekto másvoj stav, ako sa v ňom polepšiť a zdokonáliť načesť a slávu Božiu a na spasenie svojej vlastnejduše.

Vt reťom týždni exercíci í predkladá násv. Ignác tajomstvá prehorkého umučenia Krista

Pána, aby sme sa posilnili vo svojich dobrých predsavzatiach a v nenávisti hriechu a všetkého,čo k hriechu vedie. Však tu na umučení KristaPána vidíme ešte jasnejšie, aké tajomstvo zlosti je

hriech, že spravodlivosť Božia také zadosťučineniezaň požadovala. Akou láskou a povď ačnosťou sarozpáli naše srdce k drahému Spasiteľovi, ktorýtoľko trpí za naše hriechy! Akou ochotou a udat-



— 4? —

nosťou budeme znášať svoje kríže a trápenia! Vednemôžeme, nesmieme chcieť, aby sa nám hriešni-kom tu na zemi lepšie vodilo, ako našemu kráľovia vodcovi.

Tým viac je hodno niečo potrpieť tu na zemi,že po u trpení nasleduje zmrtvýchvstanie. Roz-mýšľania o slávnych tajomstvách osláveného ži-vota Ježišovho predk lad ajú sa exercitantovi vo

š t v r t o m t ý ž d n i . Kto s Kristom spolutrpel, bude s ním a j spoluoslávený. Y tomto týždni žia-da sv. Ignác, aby sme sa tešili a radovali z tak veľ-kej radosti a veselosti Krista Pána, „lebo veseléhodarcu m á rád Boh“. (2. Kor. 9, 7.) Keď táto radosť

bude naplňovať naše srdce, vtedy ľahko prem ô-žeme všetky ťažkosti, čo sa nám do cesty stavajúv službe Božej. — Najvyššia čnosť a koruna du-chovného života je láska Božia. Preto dovršuje avenčí sv. Ignác tak pekne svoje duchovné cviče-nia prekrásnym nazieraním (kontempláciou) o lá-

ske Božej, ktorou sa duša celkom a na vždy oddáP. Bohu.

Do týchto čias naráb al Ignác hlavne mečoma nie knižkam i. — Okrem toho. že vedel čítaťa písať, sotva mal hlbšej vzdelanosti. Keď teda

povážime, ja k m údre a cieľu p rim erane sostavilkn ižku duchovných cvičení, keď povážime, že v y -svetľuje i najhlbšie a najťažšie pravdy sv. nábo-ženstva, že podáva naučenia, ktoré požadujú ve





— 49 —

dobu. Premnohí ľudia, ktorí boli pravú cestu za-nechali, alebo sa už klátili, sa obrátili a vo viere

upevnili. Premnohí vo viere ľahostajní alebo zátvrdliví dali sa 11a pokánie. Keď si kto dobre vy-koná duchovné cvičenia, stáva sa rozhodným ne- priateľom zlého, pravým bojovníkom pravdy ahorliteľom za slávu Božiu. Tohoto najjasnejším dô-kazom je sám svätý Ignác. On sveták, pachtiaci

za slávou svetskou, začal s otázkou: „Na čo si nasvete?“ Potom viedol svoju dušu za vodcom Kiistom Pánom postupne vždy vyššie až k trónu Bo-žiemu, až k večnej Láske. Jeho srdce, preniknutéláskou, oddáva sa naskrz Pánu Bohu v obeť, ne-

ponecháva ničoho pre seba, ale odovzdáva všetkosvojmu Stvoriteľovi, Spasiteľovi, Vodcovi slovami:„Prijmi, o Pane, všetku moju slobodu. Prijmi moju

pamäť, m ôj rozum a všetku vôľu moju. Č okoľvekmám a čím vládnem, Ty si mi dal: to všetko Tebevraciam a ponechávam celkom riadeniu svätej vôle

Tvojej. Len svoju lásku a milosť mi daj; dosť bu-dem bohatým a nad to ničoho viacej si nežiadam!“(Duch. cvič. De amore Dei.)

Schválenie exercícií s najvyššieho miesta.

Konečne počujme o týchto .‚Cvičeniach“ mien-ku znamenitých mužov. Učený Ludvik de Ponte

povedal, že túto knihu Ignácovi diktoval DuchSvätý! Sv. Karol Boromejský vravieval: „Ak je vo



— 50 —

mne dačo dobrého, to všetko ď akujem duchovnýmcvičeniam.“ Svätý František Salezský tvrdí: „Du-

chovné cvičenia obrátily viac hriešnikov, ako jev nich litier.“ Svätý Otec Pavol III. v bulle zo dňa31. júla 1548. píše: „Duchovné cvičenia plné súzbožnosti a svätosti, sú a budú na duchovné po-vzbudenie a na osoh veriacim veľmi užitočné anápomocné. Neklamným presvedčením riadení

schvaľujeme, odporúčame a mocou tohoto našeholistu potvrdzujeme vyššiezmienené náuky a‚.Cvičenia“ vôbec, a v každej jednotlivosti zvláš-te. a srdečne v Pánu povzbudzujeme všetkých ve-riacich obojeho pohlavia kdekoľvek na svete a

každého zvláštne, aby čerpali osoh z tých pobož-ných cvičení a poučili sa nimi ku zbožnosti.“

Taký to úsudok o duchovných cvičeniach vy-dala Cirkev, vydali svätí a najznamenitejší kres-ťanskí učenci. Tento úsudok potvrdzuje podnestisíc a tisíc zázrakov milosti Božej, ktorú Pán Bohduchovnými cvičeniami vlieva do duší, uzdravujeich zo starých rán a nemocí a povzbudzuje ich vosvojej službe k hrdinským skutkom.

Tiež aj tým vyznačili pápeži exercície, že po-volili plnomocné od pu stky všetkým , k torí cez

niekoľko dní pod vedením otcov Spoločnosti Je-žišovej robia duchovné cvičenia (Aleksander VII.a Benedik XIV.). A v novšej dobe cirkevný zá



— 51 —

koník rovno predpisuje exercície klerikom, re-hoľníkom a mníškam každý rok a svetským kňa-

zom aspoň každý tretí rok. (Kan. 595. 1367. 126.)Týmito nariadeniami zaiste preukazuje Cirkevsvätá dosť jasne, ako vysoko si váži exercície aaké výborné účinky od nich očakáva.

Podívajme sa predovšetkým, jak krásné, Bohumilé a pre celú svätú Cirkev spasiteľné ovocie pri-

niesly duchovné cvičenia v živote Ignácovom.

Putuje do Svätej zeme.

Asi rok žil Ignác v Manrese, pravej to škole

■duchovného života a vyššej kresťanskej dokonalo-sti. Telo mu síce ustavičným mrtvením zoslablo,ale duša horela tým mocnejšou láskou k Bohu. Po- božný ľud obľúbil si ho a ctil ho ako svätého. Pre- javovanie tejto úcty chcel zlý duch vy úžitková ť p re seba a pokúšal Ignáca k veľkej sebadôvere

preho vára júc ho: „Sotrel si už všetky svoje h rie-chy, získal si si mnoho zásluh tak, že keby si terazzomrel, uznali by ťa za svätého.“

Ale Ignác odrazil pokušiteľa zkrátka: „Pre tebasom nezačal a p re teba neskončím.“ Keď že bol

presvedčený, že sa nesluší, aby p ravý nasle-dovník Ježiša Krista potupne tŕním korunova-ného. bol na tomto svete od ľudí ctený a vážený,a keď že neuh asiteľnou túžbou horel vidieť m ie-



— 52 —

sta, ktoré náš Božský Spasiteľ svojou prítomno-sťou posvätil, opustil M anresu a šiel do prístav ného

mesta Barcelony, aby sa odtiaľ vydal na cestu doRíma a potom do Svätej zeme. Jeho ctitelia a zná-mi chceli ho síce zaopatriť potrebnými veciami nacestu, avšak on im odvetil: „Boh je jediné moje útočiste, a keby brat alebo syn kniežaťa chcel somnou putovať, aby mi obľahčil ťažkosti cesty, ne-

p rija l by som túto jeho obetu, lebo mám dosť, keď p u tu jú so mnou tri čnosti: viera, nádej a láska, aPán Boh ma neopustí, keď budem vo všetkých okol-nostiach v ňom dôverovať a nie v Indoch."

V Barcelone pobudnul Ignác asi tri týždne, leb

pre mor, k torý práve v Taliansku zúril, nebolomožno hneď odcestovať do Ríma. Za ten čas žiltam Ignác práve tak. ako predtým v Manrese. Mod-lil sa denne sedem hodín, opatroval chorých, a hoci

bol sám žobrákom, žobral pre takých, ktorí boliod neho núdznejší. Konečne prišiel čas odísť.

V prístave boly zakotvené lode. hotové 11a odchod.Ignác chcel odcestovať na menšej z týchto lodí a

preto uložil si na nej celý svoj m ajetok: spisy aniekoľko kn íh. No riadenie Božie premenilo toinak. Tstá šľachetná pani totiž bola ho raz videlav chráme, jako mu hlava bola obkľúčená žiarou,kým bol pohrúžený v modlitbe. Táto pani teda po-volala Ignáca do svojho domu, chcúc sa vyzvedieť, kto je asi tento zvláštny, nápadný muž. Tu



53 —

pred ňou i je j mužom vyjayil Ignác, že chce od-cestovať do Ríma. I prinútili ho títo manželia, abynie na malej, ale na tej väčšej lodi cestoval s istým

biskupom, k to rý bol b ra t tohoto šľachtica. Ignácna to z vnuknutia Božieho síce privolil, ale kapi-tán lode chcel ho prijať len pod tou podmienkou,ak si opatrí veci, počas plavby na výživu potreb-né. Ignác napred váhal, mysliac, že sa to nesrov

náva s dôverou, ktorú skladá jedine v Bohu a žesa to protiví svätej chudobe, ktorú bol prisľúbil,ale na rozkaz spovedného otca vyžobral si žiadanú potravu. Onedlho zkúsil, jak láskave starala sa oneho opa tera Božia. Menšia loď totiž, na k torejchcel Ignác odcestovať, stroskotala sa hneď neď a-lekí) prístavu tak nešťastne, že všetci cestovateliaa námorníci zahynuli vo vlnách rozbúreného mora.

Po päťdňovej plavbe vystúpil Ignác v Gaéte nataliansku zem. Pre mor, čo práve vtedy zúril, oby-vatelia neradi púšťali pocestných do miest a dedín

zo strachu, aby sa od nich nenakazili.

Zvlášte však vyhýbali Ignácovi, lebo bol veľmivychudlý a vyzieral veľmi biedne. Nadarmo tíšilľudí, že nie je nakazený. Ľ udia uteka li pred níma on darmo prosil o kúsok chleba. Od hladu

nevládal už ani ď alej ísť a ostal polom rtvý ležaťna verejnej ceste. Konečne po mnohom utrpení naKvetnú nedeľu r. 1523. prišiel do Ríma. Tu odbavil



— 54 —

si veľkotýždňovú pobožnosť, dostal od pápeža po-žehnanie a povolenie putovať do Sv. zeme a odo-

bral sa do Benátok, kde mal a j s ostatnými p ú t-nikmi vysadnúť na loď.

Táto cesta bola veľmi obťažná. Keď že bol veľ-mi slabý, nevládal kráčať zarovno s ostatnými a preto zaostal za nimi. Pre jeho podozrelý vonkaj-

šok vyhýbali mu ľudia, áno vyháňali ho z domov,keď si chcel dačo vyžobrať. No pre to neztra til dô-veru. A Boh ho aj potešil. Zjavil sa mu Spa-siteľ a uistil ho, že ho neopusit. Takto posilnenýkráčal cestou ď alej a podarilo sa mu vojsť do Pá-duy bez prekážky, kým jeho spolucestovateľov,

ktorí ho boli predbehli, hoci mali cestovné listy(pasy), len po veľkých ťažkostiach pustili do me-sta. O dtiaľto potom cestoval ď alej do Benátok (Venecia).

V Benátkach dľa svojej obyčaje živil sa alm už

nou a podporoval ňou núdznych. Y noci spával naschodácli istého paláca na námestí svätého Marka. — Raz v noci istý bohatý a nábožný senátor (radný pán) Marco Antonio Trevisani čul celkom zreteľnenasledujúci hlas: „Ty si spíš pohodlne v mäkkej

posteli, kým môj úbohý sluha odpočíva pod holým

nebom na tvrdom kameni, a nik sa nad ním nesľutuje.“ Senátor vstal hneď a vy bral sa so sluhomdo mesta hľadať sluhu Božieho. Po dlhšom hľa-



— 55 —

daní ho našiel, povolal s veľkou láskou, pohostil hoa dal mu nocľach a všetko čo potreboval.*) Ale on

u šľachtica ostal len jednu noc a na druhý deňzasa pokorne si pýtal po meste kúsok suchéhochleba a šiel spať na kamenné schody.

Medzitým ostatní pútnici, s ktorými mal Ignác putovať, odplávali preč. Ale opatera Božia staralasa o neho. Istý španielsky kupec poznal ho a vy

prostredkoval mu, že ho prijali na štátnu ľoď, naktorej noví úradníci republiky cestovali na ostrovCyprus. Lež tu dostal Ignác takú horúčku, že ne-radno mu bolo na lodi ostať. Ale on dúfajúc v Bo-ha, prosil o trpezlivosť a keď prija l liek a loď sa14. júla pohla, dostal síce morskú chorobu, ale po-tom celkom ozdravel.

O mnoho väčšie nebezpečenstvo hrozilo Ignácovi na mori. Suroví námorníci a mnohí cestujúci vie-dli na lodi hriešny, rozpustilý život; kliatby, rú-hanie a nešľachetné reči a piesne ozývaly sa bez

prestania. Ignác napom ínal samopašníkov dobrý-mi, ohnivým i slovami, a keď to neosožilo, hrozilim trestom Božím. Ale títo nielen že sa nepolepšili,lež sa ushovorili, že ho vyložia na najbližší osa-melý ostrov, okolo ktorého pocestujú. Daktorí šľa-chetnejší cestujúci, dozvediac sa o tomto úmyslenámorníkov, prosili Ignáca, aby dal rozpustilcom pokoj. Ale on neustal a zvolal hlasno: „Bez vôle

* P. Gonzalez: Acta S. Ignatii p. 61.



— 56 —

Božej ani vlas s hlavy mi nespadne.“ A skutočne,ked už boli blízko ostrova, na ktorom chceli plavci

Ignáca zanechať, strhnul sa náhle prudký vietor anedopustil im pristáť pri ostrove, ale ich zahnalaž na osirov Cyprus. Tu dohonil loď s pútnikmi, presadol na ňu a 31. augusta r. 1523. po 48dňovomcestovaní vystúpil v Joppe na Svätú zem.

V Jeruzaleme.V Jeruzalem e strávil Ignác šesť týždňov a cel

tento čas, prenik nu tý vrúcnym i citami úprimnejlásky a úcty, navštevoval miesta, ktoré náš Spasiteľsvojou prítomnosťou a predrah ou krvou posvätil.Mal pevný úmysel navždy zostať vo Svätej zemi. pracovať na šírení Kristovho kráľovstva a privá-dzať pohanov ku svetlu pravej viery. Lenže provinciál františkánov, ktorý mal právomocnosť nadSvätou zemou, a ktorému Ignác svoj úmysel bolvyjavil, nielen že neschválil jeho predsavzatie, ale

sa m u i cirkevným trestom vyhrážal, ak za jtras ostatnými pútnikmi nenastúpi cestu domov. Ignácvidel v tomto prst Boží a ochotne sa podrobil roz-kazu, len ešte raz žiadal si vyjsť na horu Olivovú,odkiaľ Kristus na nebesia vstúpil a kde posiaľ vi-dieť v skale jeho šľapaje. Potajomne teda vybralsa ta a tureckému vojakovi, aby ho pripustil dochrám u, daroval vačkový nožík. A keď si tu mod-litbu s veľkou duševnou potechou odbavil, nadišla



— 57 —

lio túžba ísť aj do Betfage. Tu mu prišlo na myseľ,že si nezapamätal, na ktorú stranu sú šľapaje Pá-

nove obrátené, vrá til sa teda nazpät k vojakovi, abyho znovu pustil, daroval nožničky. Medzitým zbada-li v kláštore, že sa Ignác kdesi podel a keď že vtedy

bolo nebezpečné pútnikom chodiť po Jeruzaleme,a hádam si aj mysleli, že Ignác aj proti zákazu provinciálovho potajom ne chce tu zostať, poslali za

ním sluhu, aby ho vyhľadal a priviedol do kláštora.Sluha dosť skoro stretnú! Ignáca, vracajúceho sa užnazpiatky, obsypal ho nadávkami, vyhrážal mu palicou a semtam ho sácajúc, priviedol ho nazpiat-ky. Ignác toto hanobné zachádzanie s radosťoutrpel z lásky ku svojmu Vykupiteľovi, ktorý ho potešil, že sa mu vo zvyk le j ja sn e j podobe zjavila ho odprevádzal až po kláštor.

Na zpiatočnej ceste.

Konečne presvedčil sa Ignác, že je to vôľa Ba-

žia. aby odišiel z Jeruzalema. I vydal sa na zpiatočnú cestu a plavil sa šťastlive až po ostrov Cy- prus. Tu boly v prístave tr i lode: jedna turecká,druhá veľká benátska, na ktorú vysadali pútnici a

prosili je j kapitána, aby zdarm a p rija l a j Ignáca,lebo že je to muž veľmi chudobný síce, ale

svätý. No tento odsekol nevrle a posmeš-ne, že keď je svätý, môže ísť po m ori a j

bez lode. Bola v prístave ešte a j tre tia m alá loď .



— 58 —

Na túto prija li Ignáca ochotne. Už to býva tak nasvete, že chudobný skôr sa smiluje nad núdznym

spolubratom, ako bohatý. A zase sa ukázala staro-stlivá ruka Božia, bedliaca nad Ignácom. Ráno opu-stily všetky tri lode pristav. Večer toho istého dňastrhla sa strašná búrka. Obe veľké lode utonuly,len malá loď ka, na k to re j cestoval svätý Ignác, do-

plávala šťastlive do prístavu v južnom Taliansku,odkiaľ potom v janu ári r. 1524. prišiel Ignác doBenátok.

Po čas tejto tri mesiace trvajúcej morskej cestykonal Ignác svoje náboženské povinnosti veľmi sve-domite a rozmýšľal vážne o budúcej úlohe svojho

života. Keď mu ted a bolo zrejmé, že nie je vôľaBožia, aby vo Svätej zemi pracoval na obrátení po-hanov, odhodlal sa, že sa stane kňazom, aby týmlepšie mohol pracovať na spasení duší. Ale abytento cieľ mohol obsiahnuť, bolo mu treba učiť salatinskú reč a iné pre kňaza potrebné vedy, čo

v jeho veku nebola veru maličkosť. Avšak Ignác,chcúc dojsť k cieľu, nenaľakal sa ani tejto pre-kážky.

V Benátkach zdržoval sa len k rá tk y čas u znmeho kupca, ktorý mu dal súkna a šaty a opatril

ho peniazmi na cestu. I prišiel do Ferra ry . Tu keďvyšiel z kostola, prosil ho žobrák o almužnu. Ignácsiahol do vačku a podal mu peniaz, čo mu práve

prišiel pod ruku. Keď ostatní žobráci videli, ako



— 59 —

štedre obdaril Ignác ich kamaráta, sbehli sa okoloneho a pý tali si tiež almužnu. Ignác dával ochotne

všetkým, až konečne mu nezostalo ani krajciara.Preto ukazovali žobráci na neho ako na svätého,ktorý všetko rozdal a sám sebe ničoho nenechal.

Radujúc sa, že zase ničoho nemá a bez všetkéhom ajetk u slobodne môže kráčať za svojím m ajstrom ,

chudobným Ježišom, odobral sa do Genuy, kdechcel sadnúť na loď a odcestovať do Španielska.V tom čase práve bola vojna medzi Španielmi aFrancúzmi a cesty boly neisté. Už vo Ferrare na- pomínali priatelia Ignáca, aby bol opatrný a abyvyhýbal hlavnej ceste. Ale on, pevne dôverujúc v

Boha, kráčal bez strachu. I upadol do rúk Španielčanom. ktorí ho mali za špehúna. Tu ho napadlo pokušenie, vyzradiť veliteľovi svoj rod a tak saoslobodiť od všetkých nepríjem ností. Ale hneď savzpamätoval, a zahnal túto myšlienku ako diablo-vo pokušenie. Dľa príkladu P. Ježiša, ktorý naotázky Herodesovi nič neodpovedal a ani slovomsa nebránil, ani Ignác neodpovedal nič vojenské-m u vodcovi na otázky. Len keď sa ho pý tal, či jevyzvedačom, odvetil zk rá tk a : „Nie som.4' P retoveliteľ, pokarhajúc vojakov, prečo mu pred-

viedli blázna, prepustil ho. Ale rozhnevaní vojacivypomstili sa za to nemilosrdne na Ignácovi. Na-dávali mu, bili ho a trýznili, až im ho akýsi sta-točný Španielčan vytrhol z nešľachetných rúk.



60 —

Ale on cítil pri tom veľkú potechu, spomínajúc sina nevinného P. Ježiša, ktorý tiež hrozné muky

trpel od ukrutných vojakov. Toho istého dňa ve-čer zase upadol do rúk Francúzom. No títo zachá-dzali s ním veľmi vľúdno a priateľsky.

Konečne dostal sa šťastlive do Genuy, kde sastretol so známym priateľom z kráľovského dvo-ra, ktorý bol veliteľom na španielskej lodi. Tento

p r ija l ho ochotne na svoju loď . Ale sotva vyšlaloď na more, začaly ju prenasledovať nepriateľ-ské lode a bo ly b y j u istotne dohon ily a potopil y,keby nebola pomohla zjavná pomoc Božia, vypro-sená vrúcnou modlitbou Ignácovou. Tak počiat-

kom marca r. 1524. dostal sa Ignác konečne doBarcelony.

Pokorný žiak Ignác.Y Barcelone zaum ienil si Ignác získať počia

tky vedomostí, aké mu boly potrebné, aby potom

mohol ísť na vyššie školy a konečne obsiahnuťkňazskú dôstojnosť, po ktorej zatúžil z celej du-še. I tak sa stalo, že ako 33 ročný muž chodil doškoly medzi malých chlapcov, aby sa naučil po-trebným vedomostiam a obzvlášte počiatkom la-tinskej reči. Satan chcel jeho úmysel tak preka-ziť, že počas učenia vnukal mu všeliaké spasiteľ-né myšlienky, aby ho tým odvrátil od učenia.Takto sa ničomu nemohol nazpamäť naučiť. Ale



— 61 —

Ignác skoro zbadal fígel diablov a preto hodil sak nohám učiteľovi a veľmi ho prosil, aby ho prís-

ne pokutoval, keď by ho pristiho l v nepozornostialebo nedbanlivosti. To osožilo.Aby sa však mohol lepšie oddať učeniu, zkrá

til svoje pobožnosti, tým sa tešiac, že lepšie jeučiť sa na česť a chválu Božiu, ako pre vnútornúrozkoš zotrvávať v modlitbe. Pre slabé zdravie,

zm iernil na čas a j svoje kajú ce sku tky, ale keďsa mu zdravotný stav koľkotoľko polepšil, dalsa na ne zase s predošlou prísnosťou, aby uče-ním zmoreného ducha občerstvil. Dobrí ľudia sta-rali sa o neho, aby v ničom netrpel nedostatku,

ale on najradšie mal to, čo si sám vyžobral, a eštei z toho ochotne udeľoval núdznejším od seba.Obliekal sa do dlhého rúcha, ako kňazi nosia, ajčižmy nosil, lenže buď celkom bez podošiev, alebo s deravým i podošvami. Y kostole videli hočastejšie modliť sa s takou pobožnosťou, že upa-

dol do úchvatu, zdvíhal sa nad zem a za dlhší častakto zotrvával.

Horlí za spásu duší v Barcelone.

Pri tom staral sa aj o spasenie iných. Tak do-zvedel sa, že je v Barcelone kláštor mníšek domi-nikánok, kde veľmi upadla kláštorská kázeň, žeuž ani klauzúru, ani rehoľné pravidlá nezachovávaly. Do kláštora slobodne chodili aj mužskí, kto



— 62 —

1. V Barce lone obeseného vzkr ies i . (S prava hore . ) 2. R o zp u s t i l i m láden c i ho zbijú, ž e horli l z a č is to tu. 3. A ko p o č ú v a m e d z i d e fm i kázeň , zbada jú , ž e mu je

h lava ožiarená . (S ľ avaJ



— 63

rí práve nemali dobrú povesť. To bolo veľké po-horšenie mnohým a duševné spasenie mníšok uvá-

dzalo do veľkého nebezpečenstva. Ignáca to veľmimrzelo a nemal pokoja, kým nenašiel príležitosťvyčítať mníškam ich rozpustilosť a upamätovaťich na nebezpečenstvo, v ktorom bolo ich duševnéspasenie. A hovoril im do duše tak dôrazne, že oľutujúc svoje chyby, vykonaly pod vedením Ig-

nácovým duchovné cvičenia, a naozaj sa polepšily.

Toto však neľúbilo sa niektorým panákom, kto-rí boli navyknutí slobodne chodiť do kláštora,striehli na Ignáca a keď raz išiel z kláštora domov,zbili ho tak hrozne, že polomrtvý zostal ležať namieste. Keď k sebe prišiel, len takto vzdychal:‚•Chvála Pánu Bohu! Zo srdca odpúšťam tým, čoma tak m učili a tráp ili.“ Ale nevládal na nohy. T ak-to ho našiel tade idúci mlynár, vzal Ignáca na mu-licu a zaniesol k Pascualovi. Od tejto bitky ležal

tri mesiace nemocný. Obávali sa, že v ukrutných bolestiach zomrie a dali ho zaopatriť. Keď p rija l sveľkou pobožnosťou sviatosti ťažko chorých, hneďostal lepšie a pomaly celkom vyzdravel. Ako vy-zdravel, prvé jeho kroky boly do toho kláštora,aby sa presvedčil, či mníšky vytrvávajú v do-

brom. P ri te jto príležitosti prišie l mu v ústre ty bohatý kupec, R ibeira, k to rý ho tak hrozne dalzbiť, a padnúc pred ním na kolená, prosil ho o





— 65 —

V Alkale.

Tu býval na začiatku v starom chudobinci a

chodieval s domu do domu vypýtať si pokrm. Ale p redstavený nového šp itá la z poľutovania povo-lal ho, aby prišiel k nim bývať do nového špitála.Tu dali Ignácovi takú izbu, v ktorej nikto inýnechcel bývať, lebo bolo rozchýrené, že tam stra-ší. A skutočne už prvú noc veľký treskot a hrmotvyrušil ho zo spánku. No Ignác poručil sa P. Bo-hu a myslel si: Nech len prídu zlí duchovia a nechma tráp ia, ak ini to Boh dovolí. Vď ačne znesiem,čo P. Boli dopustí, viac mi a j tak nemôžu uškodiť.Táto smelosť, silná viera a neohrožená dôvera

zahnaly mu všetok strach a v bývaní od vtedy prestalo strašiť.

Za Ignácom do Alkaly prišli aj jeho traja rovnosmýšľajúci spoločníci, ku ktorým zanedlho pri- po jil sa i štvrtý. Rovnako sa šatili, žili z alm užny

a pracovali všemožne na svojom zdokonalení a naspasení duší. Ignác býval vo špitáli, aby moholkonať skutky milosrdenstva, a horiac nevýslov-nou túžbou, aby sa čím skôr mohol stať súcimnástrojom rozširovať česť a slávu Božiu, dal sana radu niektorých nezkúsených ľudí naraz učiť

filozofiu, teologiu (bohoslovie) a prírodovedu.Lenže chytro zbadal, že kto sa mnohého lapá,málo chytá. Rozhodol sa, že učenie dočasne ne-



— 66 —

ch á a rlá sa predbežne celkom pracovať na spásespolubližných. Podivné obrátenie viac zatvrdli-

vých hriešnikov jasne dokazovalo, že toto uspo-riadanie života Ignácovho stalo sa z vnuknutiaBožieho.

Získa Bohu hriešneho hodnostára.

V tomto čase žil v A lkale vysokopostaven

mladý hodnostár, ktorý viedol veľmi pohoršlivýa nemravný život. Mnohí zkazení a rozpustili štu-denti boli jeho najlepší priatelia. Zkaza a pohor-šenie bolo vždy väčšie. Keď to Ignác dopočul,vrúcnou modlitbou dal sa prosiť Boha o pomoc,aby mohol proti tomuto pohoršeniu s dobrým vý-sledkom pracovať. Takto sa pripraviac, vybral sak mladému rozpustilcovi. Tento prijal ho akožobráka, ktorý ho prišiel o almužnu prosiť a uká-zal sa mu s pyšnou nevôľou síce, avšak srdce je-ho opanoval akýsi neutajiteľný strach. I preho-

voril k nemu Ignác smele: „Veľmi vážna vec ve-die ma k vám. Nie som síce hodný patriť medzivašich priateľov, ale som presvedčený, že nemátemedzi svojimi priateľmi, ktorý by vám bol takoddaný, ako ja. Drahá mi je vaša duša, ktorú za-nedbávate. Celý som nad tým ustrnutý, čo sa ho-

vorí o vás v Alkale, avšak vaši líškaví priatelianedovoľujú, aby sa to dostalo i vám do ušú. Alenad tým sa veľmi čudujem, že vlastné svedomie



nerobí vám nijakých výčitiek. Vari si myslíte, žeste len preto na svete, aby ste iba telesným žiado-stiam hoveli, ako by nebolo ani neba, ani pekla?Či je večné spasenie alebo zatratenie u vás ta-kou malichernou vecou, že sa o to zhola nič ne-staráte? Keby ste — Bože uchovaj — teraznáhle zomreli, čo by bolo s vami? Jaký počet byste složili pred Bohom z tých nesčíselných dobro-

dení, ktoré vám posiaľ milostive daroval a ktoréste vy len na jeho obrážanie upotrebovali? — „Naobrážanie?“ skríkol mladý pán v divom hneve naIgnáca, „a ty nestvdatý žobráku, opovažuješ sami to povedať v mojom vlastnom dome?"‘ I na-dával mu do bláznov a privolal sluhov, aby ho

vyhodili von. Ale Ignác nedal sa odstrašiť a sveľkou láskou ho napomínal i pred sluhami, ažhorlivou svo jou výrečnosťou premohol ho natoľko,že vstúpil do seba a skrúšene povedal sbehnutýmsluhom: „Tento cudzinec bude dnes mojím ho-

sťom.“ — Ignác povolil te jto jeho žiadosti aaby ho celkom priviedol na dobrú cestu, zostalu neho až do samej noci, oslicu však a sluhu sfakľou, ktorý ho mal vyprevádzať, zo skromnostineprijal. Od tohoto času stal sa tento vysokopo-stavený pán najvernejším zastávateľom Ignáco-

vým a Ignác bol jeho najúprimnejším priateľom,lebo jeho pomocou ešte aj iných získal pre PánaBoha.

67



— 68 —

Pred cirkevným súdom.

Potom pokračoval Ignác v bohumilom svojomúčinkovaní ešte horlivejšie. Vyučoval deti a ne-vedomých v kresťanskej náuke, posluhoval ne-mocným vo špitáloch a napom áhal han blivýchchudobných. Toto jeho spasiteľné účinkovanievzbudilo v meste i v okolí veľkú pozornosť. Mno-

hí síce schvaľovali účinkovanie jeho a jeho spo-ločníkov, jednak nechybovali ani nepriatelia. Ztýchto jedni vyhlasovali Ignáca za čarodejníka,iní za tajného luterána, ktorý pod plášťom, žehorlí za slávu Božiu a pod zámienkou, že vyučujemládež, rozširuje tajne svoje bludné učenie. Po-dozrenie rozšírilo sa tak ď aleko, že istý kan on ikIgnácovi a jeho spoločníkom odoprel sv. prijí-manie. Prišli aj dvaja inkvizítori kanonici z Toleda. Don Alonzo de Mexia a dr. Michal Carrasco,do Alkaly, aby prísne vyskúmali mravy a učenie

Ignácovo. Nenajdúc však nič zlého, dali plnomocenstvo generálnemu vikárovi z Alkaly, dr. Jua-novi Figueroa, aby zakročil proti nemu, ak bvtoho bolo treba. Tento dal si zavolať Ignácaa dal mu na vedomie, že v práci za spasenie dušímôže a j ď alej pokračovať, keď že proti nem u ničzlého nie je dokázané. A že nebol rehoľní-kom, zakázal mu so spoločníkmi rovnako sa ša-tiť a boso chodiť. Sv. Ignác a jeho spoločníci





— 70 —

ného práva, hoci ešte ani neskončil bohosloveckévedy. Na jeho zakročenie dal generálny vikár

Ignáca skutočne zavrieť, a čo ho aj všetci lepšív meste zastávali, musel 17 dní presedeť vo vä-zení. Jeho nevinnosť vyšla až v tedy na javo, keďsa obe panie po 42 dňoch zpät navrátily a rozhod-ne hovorily, že z vlastnej vôle a proti rade Igná-covej vydaly sa na cestu. Ale aj potom podozrie-

vali Ignáca z falošného učenia a zakázali mu mlá-dež vyučovať. Preto zaumienil si zanechať Alkalua odobrať sa na univerzitu do Salamanky, kamuž vopred bol poslal verných svojich spoločníkov.

Aj v Salamanke ho prenasledujú.

No v Salam anke nielen že neprestalo bezzákladné jeho sužovanie, lež nastalo mu ešte tuhšie

prenasledovanie. Začal totiž a j tu shromažď ovaťveriacich okolo seba, vyučovať ich vo viere a povzbudovať k bázni Božej. Živo staval posluchá-

čom pred oči, jaká podivne krásna je čnosť a jaký nebezpečný a ošklivý je hriech. Mnohí sa po-vzbud ili jeho slovami a príklado m a opovrhli svet-skými márnosťami. Za niekoľko dní celé mestorozp rávalo o Ignácovi. N ajvážnejší m užovia aženy išli za ním počúvať z jeho úst nábožné uče-

nie.Ale toto horlivé účinkovanie dosť skoro mu-

sel Ignác zanechať. Dominikánski mnísi tamoj-



— 71 —

šieho kláštora s nevôľou hľadeli na veľký vplyvIgnácov, bojac sa, že azda nejaké bludy rozsievamedzi ľuďom. I zavolali ho do kláštora, tam drža-li ho tri dni a potom dali ho uväzniť i s jeho spo-ločníkom Calistom. Y žalári zachádzali s nimiveľmi tvrdo a dali ich oboch prikovať na jednua to len 10—12 piaď ovu reťaz. Keď sa jeden po-hol, musel ísť aj druhý s ním. Takto strávili noc

bdiac a chváliac P. Boha. K nižku duchovnýchcvičení odovzdali vyšetrujúcemu sudcovi. Ale i vtomto jeho ponížení našli sa šľachetní ľudia, kto-rí ho navštívili v žalári, aby počuli jeho miídrérady a nábožné poučenia.

Raz v noci pre neopatrnosť strážcov, všet-ci väzni utiekli zo žalára, v ktorom bolIgnác. Jedine Ignác so spoločníkom zostaltam, hoci uprchlíci nechali dvere otvorené.To ešte lepšie naklonilo Ignácovi srdcia do- brých ľudí. Konečne po 22 dňoch generálny v ikár

vyniesol výrok, že náuky Ignácove vo všetkomzodpovedajú tomu, čo Cirkev učí, a spolu dovolilIgnácovi, že môže vyučovať mládež i nadalej stým obmedzením, že zakiaľ si neskončia štvor-ročné bohoslovie, nech vôbec nerozhodujú, čo jeťažký a čo všedný hriech . A le keď ani po

tomto nepriateľstvá neprestávaly, a on sa tu ne-cítil slobodne, presvedčil sa, že ani v Salamanke,ani vôbec v celom Španielsku nie je príhodnej



pôdy p re jeho ciele. N asledujúc vnútorné v n u k -nutia srdca, zaumienil si odísť na univerzitu do

Paríža, a tam pokračovať vo vedeckom vzdelaní. Na univerzite v Paríži.

Parížska univerzita bola v tom čase veľmislávna. Preto r. 1528. odobral sa ta aj Ignác, abyv štúdiách pravidelne pokračoval a s vyzname-

naním ich skončil. Z počiatku, hoci už 37ročný,asi pol druha roka učil sa s malými gymnazistamilen latinskú reč, potom tri aj pol roka filosofiu akonečne až do roku 1535. bohoslovie.

Hneď z počiatku chcel diabol prekaziť jeho

dobrý úmysel. Ignác totiž bol dostal od svojich priateľov v Barcelone peniaze, z k torých sa malvydržiavať na školách. Ale z lásky ku svätej chu-dobe sveril tieto peniaze jednému krajanovi, čos ním býval. Tento však premárnil peniaze vkrátkom čase a potom ztratil sa z Paríža. Tak bol

Ignác zase prinútený vyžobrať si každodennú vý-živu a bývať v špitáli. No takýto spôsob životaveľmi prekážal riadne učenie a preto na radusvojho priateľa vybral sa do Nizozemska, ktorévtedy Španielom patrilo, aby si tam cez prázdni-ny u bohatých španielských kupcov vyžobral po-trebn é peniaze. Títo hneď poznali jeho svä tý ži-vot, a aby túto obťažnú cestu nemusel zakaždýmkonať, posielali mu peňažnú pomoc do Paríža. Mi-

72



— 73 —

mo tolio dostával pomoc aj z Barcelony tak, že simohol nielen výdavky zaokryť, ale aj iných chu-dobných študentov podporovať.

Y tom čase býva.1 na jednom byte s IgnácomFrantišek Xav., prof. a Peter Faber, univerzitnýštudent. S týmto posledným sa cvičil náš svätý vskutkoch pobožnosti a pokánia, ale len natoľko,nakoľko ich to nehatilo v učení. Á ushovorili sa,

že počas učenia nebudú sa náboženskými rozho-vormi baviť, aby sa mohli všetkou silou a pozor-nosťou venovať štúdiám. Veď cieľ Ignácov bol te-raz najsamprv zdokonáliť sa vo vedách, aby potomčím osožnejšie mohol pracovať na česť a chváluBožiu a na spasení duší. No za to rád mával voslobodnom čase nábožné rozhovory so študentami.A to bolo a j nadm ieru potrebné, leb veď boli medzinimi aj ľahkomyseľní mladíci, ba i takí, ktorí už

boli Luterovým i a K alvínovými bludam i viacmenej nakazení. Tieto bludy u akademikov podvra-

cal Ignác s mimoriadnou obratnosťou, čo bolo za-iste výsledkom jeho dôkladných filozofických ateologických štúdií.

Pred inkvizíciou.

Ale zlostný nepriateľ ľudského spasenia str-

hol zase proti nemu veľkú búrku. Traja šľachtic-kého rodu a všeobecne obľúben í m ladíci totižchceli sa pridruž iť Ignácovi. Po vybavení du-



_ 74 —

chovných cvičení predali všetko, čo mali, penia-ze podelili medzi chudobných a utiahli sa do špi-tála sv. Jakuba, kde sa vydržiavali žobraním, akodobrovoľní chudobní. Všetko nahováranie, v y -hrážky priateľov nesklátily ich v tomto úmysle.Konečne s povedomím a hádam i na nahováranie

profesorov veľký zástup študentov vtrho l do špi-tála a násilím vyviedol odtiaľ Ignácových učení-

kov. Jeden z nich, De Castro, stal sa neskôr kar-tuziánom a iní dvaja tiež pozdejšie nepridali sak Ignácovi. Vážni mužovia, ba»aj sám dr. Govea,rektor univerzity, podali preto proti Ignácovi usúdu inkvizície písomnú žalobu, že je podozrelýz rozširovaní kacírstva a že sa zaobiera čarodej-níctvom. Matúš O r i, dom inikán, bol v ted y ink vi-zítorom v Paríži. Prečítajúc žalobu, presvedčil sahneď , že nemá nijakého základu, jed nako sľúbil,že ju vyšetrí. A vec bola tým podozrelejšia, žeIgnáca priam vtedy nebolo v Paríži. Preto i jeho

nepriatelia rozhlasovali po meste, že náhle utie-kol zo strachu pred inkvizíciou.Ale toto nebolo príčinou odchodu Ignácovho,

lež niečo iného. Jeho neverný priateľ totiž, ktorýho bol o peniaze priviedol, ležal chorý a opustenýv nemocnici mesta Rouen a listovne prosil o po-

moc Ignáca, ktorého tak hanebne bol oklamal.Ignác neznal pomsty ani nenávisti. Ponáhľal sas pomocou Božou do Rouenu, kde tibohého cho-



— 75 —

rého láskave opa troval až kým neozdravel, žo- b ral p re nebo, zaopatril ho všetkým potrebným

na cestu, vyprostredkoval mu bezplatné miestona lodi a odporučil ho listovne do láskavosti svojim priateľom v Salamanke. Hľa, toto bola pom-sta Ignácova, pomsta svätých!

Práve sa chcel Ignác navrátiť do Paríža, kedrsa dozvedel, že ho obžalovali pred inkvizítorským

súdom. Pre to vyda l sa hneď na cestu, aby ho azdaneupodozrievali, že utiekol z Paríža zo strachu

pred súdom. P rijd ú c do Paríža, nešiel ani na svoj byt, ale zrovna k inkvizítorovi. Tento ho p rija lvľúdne a prepustil so slovami: „Buď spokojný;

podali mi síce žalobu pro ti tebe, ale nie je v nejani za mak pravdy“. Txito búrku teda premoholšťastlivo. Bolo to roku 1529.

Užuž mali ho verejne prútami šibaf.

No onedlho strh la sa nad Ignácom o mnoho

hrozn ejšia bú rka, kto rá hrozila jeho požehnanéúčinkovanie celkom zničiť. Ignác totiž stával saso dňa na deň obľúbenejším a kruh jeho násled-níkov stále sa zväčšoval. Hlavne kládol na srdceštudentským priateľom, aby ich kresťanská viera

bola naozaj živá, aby ju a j skutkam i dokazovali,lebo bez skutkov je viera mŕtva a neužitočná. Na-

pomínal ich, aby svätili nedeľu a najm ä, aby čímčastejšie prijímali sväté sviatosti a v nedeľu a vo



— 76 —

sviatok nezameškali sv. omšu. Toto mnohí profe-sori znemožnievali žiakom tak, že na ranné hodi-ny sviatočných dňov ustanovovali rozličné verej-né filosofické cvičenia. 1 ukázal sa dosť skoro úči-nok napomínaní Ignácových: Nedeľu ráno hrnulisa študenti do kostolov a univerzitné siene zostávaly prázdnymi. Dr. Peňa, už i tak Ignácovi nie

pria teľský profesor filozofie, zanevrel preto tým

viac na Ignáca a hrozil mu niekoľko ráz, že akneprestane odvádzať študentov zo škôl do kosto-la, že ho dá prísne potrestať. Keď videl, že tietovyhrážky nič nepomáhajú, dal ho od rektora uni-verzity, dr. Govea, pre rušenie poriadku odsúdiťna vere jný , hanebný trest, čo pa rížan ia v olajúaulou.

Hrozný trest aula, po slovensky sieň, ukládalsa len n enaprav iteľným , n ajhorším študentom. O d-súdený musel s holým chrbtom prísť do slávnost-nej siene univerzity, kde boli už vopred všetci

profesori a žiaci shromaždení. Profesori postavilisa vo rlva rady, nechajúc medzi sebou úzku ulicua každý mal v ruke prút (virgas). Odsiidený mu-sel kráčať touto ulicou a každý z profesorov šľahnul ho zľahka po obnaženom chrbte. Táto pokutanebola síce tak veľmi boľastná, ale nanajvýš po-

tupná a zahanbujúca. Takto pokutovaného vyob-covali študenti zo svojej spoločnosti, vyhýbali muako prašivému, ba i po uliciach ukazovali na neho



— 11 —

s posmechom a opovrhnutím. Takto chceli spome-nutí páni znivočiť vplyv Ignácov na žiakov, nepo-

mysliac si, že tým boli by sa dopustili na ňomhroznej nespravodlivosti. Veď on napomínal žia-kov len na dobré, neprestúpil nijaký zákon, anedeľné školy, proti ktorým horlil, protivilv savlastne príkazom Cirkvi.

Keď teda poslali p re Ignáca, aby sa dostavil

na „sieň“, strašná úzkosť mu opanovala srdce.Znášal síce vď ačne a ochotne vše tku han bu a po-tupu z lásky ku Kristovi, ale tu dobre predvídal,že týmto trestom nie tak jeho osoba vyjde na po-smech, ale zmarené budú všetké jeho práce, kto-ré robil a robiť mienil. Preto skôr, ako by boltrest podstúpil, vybral sa k rektorovi univerzitya povedal mu s obvyklou pokorou, jednak smelea otvorene: „Ničoho si tak nežiadam, ako trpieť a

pohŕdaným byť p re Pána Ježiša, a z lásky k Ne-mu neraz som vytrpel i väzenie. Čoho sa jedine

bojím , je to, že keď ja u tra tím teraz česť, u tra tiamnohí spasenie. Či je teda slušná vec, aby ste ne- bezpečenstvu vystavili toľkých svojich žiakov,ktorí nie sú dosiaľ v dobrom dostatočne upevne-ní? Či sa patrí trestať ma ako zločinca preto, žesom odvádzal s h riešn e j ces ty a povzbudzoval

ve rne plniť celý zákon Boží? Posúď te sám!“Dr. Govea počúval túto reč najprv s počudo-

vaním, konečne bol ňou veľmi dojatý. Uznal, že



— 78 —

m usí chy bu napraviť hneď , bez meškania. Vzalteda Ignáca za ruku a viedol ho do siene predshromaždených, nedočkavých už a netrpezlivých profesorov a študentov. I pozdvihly sa ruky,ozb rojené virgasmi, ale hneď zase klesly dole.lebo Govea s plačúcim hlasom predstavil Ignácaako muža naozaj svätého, ktorý si zasluhuje nie

pohanenie, ale všemožnú úctu. Potom padol pred

ním na kolená a prosil ho za odpustenie za uči-nenú mu nezaslúženú krivdu.A od tejto doby nielen Govea, ktorý neskôr

stal sa horlivým misionárom vo Východnej Indii,ale aj iní profesori, a medzi nimi obzvlášte Ortiza Peňa vstúpili s Ignácom do útleho, úprimného

p riateľstva a oddali sa m u dôverne ako vodcoviv duchovnom živote. Jeho spolužiaci považovaliho odteraz za svätého, v dôležitých okolnostiachživota prosili ho o radu a pod jeho vedenímochotne robili duchovné cvičenia. Keď sa dozve-

del, že niektorý z jeho mladých spoločníkov po- blúdil a napáchol L uterovým i bludm i, poučovalho láskave, podporoval ho vrúcnymi modlitbamia vrelými slovami, konečne zaviedol ho k inkvi-zítorovi Oriovi, aby sa tam odriekol bludu a ka- júcne sa nav rá til ako ztra tená ovečka k neverne

opustenému stádu Kristovmu. A jeho prirodené,službe Božej posvätené dary a vlohy, ktoré mi-losť Božia zvlášte ušľachťovala a posilňovala, stá-



— 79 —

le získavaly a pripojovaly mu viac a viac priate-ľov. Ale pri tom nezabúdal Ignác ani sám na seba. Ď alej si odbavoval obyča jné pobožnosti a po-stupoval so dňa na deň vyššie a vyššie po cestedokonalosti. Pri tom stihnul ešte i po špitálochvykonávať skutky milosrdenstva.

Koľkej odhodlanosti a jakej pevnej vôle bo-lo treba, aby Ignác pri týchto nábožných skut-

koch aj vo svojich štúdiách pravidelne pokračo-val a to v takom veku, v akom práve bol! Veďčim je človek starší, tým ťažšie ide učenie. A Ig-nác od 33. do 44. roku svojho veku venoval saučeniu!

Horlive apoštoluje.Jak horlive, opatrne a s obetovaním seba sa-

mého vynasnažova! sa Ignác, chybujúcich napra-viť a pre Boha získať, vysvitá z nasledujúcichudalostí. Jedon z jeho známych mal nedovolený pom er s istou vydatou osobou, k to rá bývala ne

daleko Paríža. Ignác ho všemožne prosil a napo-mínal. aby prestal obrážať Boha a upomínal hona hrozné následky hriechu vo večnosti. Ale vše-tko bolo nadarmo. Konečne raz tento hriešnik ce-stou ku svojej známej išiel okolo polozamrznutého jazera. Tu čuje hlas: .‚Kam ideš, nešťastný člo-

veče? Nečuješ, jak ti hrmí hnev Boží nad hlavou?Iď si len uko jiť ohavnú náruživosť, ja budem za-tiaľ tuto robiť za teba pokánie!“ I obzieral sa na-



— 80 —

strašený mladík, odkiaľ ide ten hlas. Konečnezočil Ignáca zahrúženého v ľadovej vode až po

krk. Táto nesmierna láska, toto sebaobetovanieIgnácovo tak mocne dojalo hriešnika, že sa oprav-dive polepšil, zanechal hriešnu známosť a prosilsvätého, aby ho od tohto času považoval za ver-ného a poslušného učeníka.

Istý rehoľník zase viedol ľakhomyseľný, po-

horši ivý život. Ignác to dopočul a zaum ienil si, žeho pomocou Božou musí napraviť. I spravil totakto. Raz v nedeľu kľakol si k jeho spovedelnicia skladal pred ním všeobecnú spoveď z celého ži-vota s takou srdečnou ľútosťou a tak trpko plakalnad spáchanými previneniami, že tým i spove-delník mimovoľne upamätoval sa na smutný stavsvojej duše. Vstúpil do seba, otvoril si pred Igná-com srdce a s plačom prosil ho o radu, jako bysa mohol z duševnej zkazy vytrhnúť. Ignác pora-dil mu „duchovné cvičenia“ a takto vyviedol ho

z nebezpečenstva večného zatratenia na cestu po-lepšenia a svätého života.

Raz zase mal Ignác robotu v dome istého pro-fesora bohoslovia, človeka to nie síce zlého, aleveľmi oddaného svetským zábavám. A priam vte-dy zase sa hral na biliard s niekoľkými priateľmi.Ponúkol teda aj Ignáca, aby sa dal s nimi hrať.Ignác sa vyhováral, že sa nevie, a páni dali sa nadtým do chutného smiechu. Konečne privolil, že



81 —

bude brať s nimi, ale len pod tou podmienkou, že,ak prehrá, bude im slúžiť celý mesiac a splní

všetko, čokoľvek mu rozkážu, ale ak prehrajúoni, že podobne celý mesiac musia sa podrobiť je-ho žiadosti. Domáci pán ochotne prijal tento ná-vrh a pustil sa s Ignácom do hry. I stalo sa ria-dením Božím, že Ignác, ktorý túto hru prvý razhral, veľmi ľahko prevýšil domáceho pána. hráča

veľmi obratného a zkúseného, a žiadal od neho,aby stál v slove a podľa dohodnutia za mesiac robil „duchovné cvičenia“. A ten mesiac, čo domáci pán stráv il nie síce v službe Ignácovej, ale v služ- be svojho spasenia, prem enil ho zo služobníka

sveta na opravdivého sluhu Božieho.*)

Sv. Ignác založí Spoločnosť Ježišovu. Montmartre, 1534.

Popri pilnom učení u všemožnej starosti ospasenie duší ho rel Iguác nev ýslovnou túžboushromaždiť okolo seba mužov apoštolskej horli-vosti, s ktorými by pod zástavou Kristovou šírilkráľovstvo Božie na zemi. Ale zanechali ho všetci,ktorí sa dosiaľ boli k nemu pripojili, lebo vôbec

všetci uspokojili sa skoro výlučne s chudobou a pokorou iba n a v o n o k bez toho, že by sa boli

Bouhours: Vie de S. Ignace II. p. 157. — Ani u Ribadeneiru, ani u Gonzaleza tento prípad nenachádzame.



— 82 —

aj vnútorne dostatočne ozbrojili nasledovať Kri-sta. Ich dokonalosť na vonok nemala pevnéhovnútorného základu a tak netrúfali si pustiť sado boja s búrkami a neprijemnostiami, ktoré ich

pod vedením Ignácovým očakávaly. Ignác dobrevedel, že s takýmito bojovníkmi by vlastne ničnevykonal a preto od toho času nedbal toľko ovonkajšok, ale sa usiloval smýšľanie svojich spo-

ločníkov vnútorne premeniť a ušľachtiť. Veď lenvnútorné zdokonalenie robí človeka súcim z láskyk Ježišovi znášať potupu, bolesti, chudobu kde akedykoľvek je potrebné.

Získa prvých spoločníkov.

P rv í mužovia, kto rých Ignác p re spasiteľnésvoje plány v Paríži získal, boli: Peter Faber aFrantišek Xaverský. Faber bol muž bystrého ro-zumu, ale pri tom prívetivý, skromný a prostý,ako dieťa. Ignác, keď býval s ním v je d n e j izbe,

poslúžil mu neraz radou v duševných veciach, napom áhal ho almužnou, a tento zase odovzdal sa sdôverou celkom jeho vedeniu. Keď mu teda Ignác

predložil svoj úmysel, že založí Spoločnosť, p r i- ja l to Faber s radosťou a odbaviac si duchovnécvičenia, dal sa vysvätiť za kňaza. On je teda

p rv ý kňaz Spoločnosti Ježišovej.O mnoho ťažšie bolo získať F rantiška, k to r

pochádzal zo šľachtického rodu a už vo svojom



— 83 —

26. toku bol znamenitým profesorom filozofie vParíži. Jeho rod, postavenie a neobyčajne bystrýrozum naplnily mu srdce pýchou. Sníval a túžillen po vysokých hodnostiach. Ignác poznal jehoobzvláštne vlohy a preto všemožne sa vynasnažoval získať ho pre svoje plány. Napred preukazo-val mu malé služby: privádzal mu poslucháčov,vypomáhal mu v peňažných nesnádzach a s u

znanlivosťou hovoril o jeho krásnych vlohách afilozofických prednáškach . 1 zjavil mu, že tiež pochádza zo šľachtického rodu, aby si ho tým lep-šie naklonil. Neskôr v dôvernom rozhovore pýtalsa ho slovami Kristovými: „Čo osoží človekovi, keby a j celý svet získal, ale na duši škodu u trp e l“ ?

A tieto slová maly mocný účinok. Za čas bojovalešte František sám so sebou, konečne zriekol sahrdých plánov a vstúpil medzi učeníkov Ignáco-vých.

Lenže pre toto obrátenie bol by Ignác skoro

prišie l o život. F ran tišek X averský totiž, hoci sám býval v peňažných nesnádzach a Ignácovej pod- pory potreboval, jednak neraz napomohol p e-niazmi istého Michala Navarro. Obával sa tento podliak, že obrátením Františkovým u tra tí túto pomoc, preto si zaum ienil dľa rady zlých súdru-

hov, že zavraždí pôvodcu tohoto obrátenia, Ignáca.Už kráčal hore rebríkom k obloku Ignácovmu,stísk ajúc v ruk e ostrú zbraň, keď zrazu po čuje



— 84 —

hrozný h las: „Nešťastníku, čo robíš?!“' T ajom nýhlas, zjavné to napomenutie Božie naplnilo ho toľ-kým strachom, že keď vošiel do príb y tku Igná-covho, hodil sa pred ním na kolená a prosil hoza odpustenie a smilovanie. Ignác odpustil mus radosťou.*)

O veľa ľahšie získal si Ignác iných dvochmladíkov neobyčajne nadaných. Boli to Španiel

čania 21ročný Jakub Lavnez a ešte len 18ročnýAlfonz Salmerom. Títo počuli o ňom. keď študo-vali v A lkale. Božia opate ra tak chcela, že keď prišli do Paríža, prvý, s kým sa stretli, bol Ignác.I p ripo jili sa hneď k nemu, odbavili si .‚duchov-né cvičenia“ a boli naplnení horlivosťou za slá-

vu Božiu. K týmto štyrom pridal sa onedlho pia-ty. Bol to muž zriedkavého duševného nadania,Mikidáš Bobadilla. Šiesty bol Šimon Rodriguez,rodom šľachtic.

Aby to nebolo nápadné, učil a vzdelával sv.

Ignác každého z týchto šiestich osobitne, tak že jeden o druhom nič nevedel. Až keď ich dosta-točne vycvičil, po viacdňovej horlivej modlitbeshrom aždil ich spolu a zjavil im svoj úmysel.Predložil im, že ak chcú niečo vykonať na väčšiučesť a chválu Božiu, o veľa ľahšie to vykonajú

spojenými silami. On že si zaumienil ísť do Svä-tej zeme, ktorá je veľmi zanedbaná, ale pre du

*) Ribadeneira: aj P. Gonzalez: Memoriale p. 30?.





— 86 —

ševnú žatvu veľmi bohatá. I súhlasili všetci s Ig-nácom, že sú tiež hotoví zrieknúf sa všetkého azaviazať sa sľubom ísť s ním do Svätej zeme. No v tedajších búrlivých časoch ľahko sa mo-hlo stať, že by cesta do Svätej zeme bola celkomnemožná, preto urobili sľub tak, že ak by do ro-ka nemohli vysadnúť v Benátkach na lod, vtedyich nebude viazať sľub ísť do Svätej zeme. ale

v tom prípade že sa predstavia pápežovi a podro- b ia sa celkom jeho vôli. Ale keď že dosiaľ nem alivšetci odbavené bohoslovecké štúdia, odložili svojodchod na dva roky, tak že mali odísť z Parížadna 25. januára r. 1537.

Sľuby na Montmartre. No sľuby učinili hneď . P re tú to slávnostnú príležitosť vyvolili si oltár Panny Marie v chrá-me sv. Dionýza na hore Montmartre (hora muče-níkov) neď aleko Paríža. Yo sviatok N anebovza-tia P. Marie 15. aug. r. 1534. sišli sa tam všetci. Fa

ber slúžil svätú omšu. Po ..Pane. nie som hoden“obrátil sa Faber od oltára, držiac v ruke sv. Ho-stiu a ostatní skladali svoje sľuby a prijali Svia-tosť oltárnu. Potom zaraz obrátil sa aj Faber k ol-táru a hlboko dojatým, ale zreteľným hlasom pre-

čítal tiež osnovu svätých sľubov a prijal BožieTelo. Aký velebný to pohľad na týchto siedmychmužov! Yo svete im síce kynie sláva a bohatstvo,

jednak zriekajú sa všetkého, aby Ježišovi, jedine





— 88 —

covu vystavil im inkvizítor písomné svedoctvo, žeich viera, učenie a mravy sú bezúhonné a najmäže v knižke duchovných cvičení nie je ani naj-menšieho, čo by sa mohlo zatracovať. Nato počiat-kom apríla r. 1535. odcestoval z Paríža, kde bolstrávil sedem rokov.

Ignác v Lojole, v Benátkach a v Ríme.Ignác prekonal dlhú a obťažnú cestu zčiastky

pešo, zčiastky na koni a sotva si oddýchol na dot^mácom horskom vzduchu, hneď sa cítil zdravšíma silnejším. Niektorí pocestní poznali v ňom už

v B ajonne bývalého p ána L ojoly a rozniesli hneď po celom okolí, po znám ych a príbuzných zprávuo jeho príchode. Jeho brat Martin Garcia poslalhneď sluhov na výzvedy . A keď počul, že sa Ignác p rib ližuje, so známymi a príbuzným i šiel m u v

ústrety, aby ho priviedol na rodinný zámok Lojolu. Ale Ignác, hoci ho všeliako prosil a nahovára!,nechcel ísť bývať na zámok, lež utiahol sa vAzpeitii do špitála sv. Magdalény, vyhovárajúcsa pokorne: „Chudobným som sa stal pre Krista,nemôžem a nechcem bývať inde, leda v dome

chudobných“. I živil sa almužnou.Starší brat poslal mu z kaštieľa posteľ, aby si

vraj aspoň tejto pohodlnosti doprial. No nemohol



— 89 —

svätého nahovoriť, aby ju čo len raz upotrebil.Len jednu službu prijal od rodiny, t. j. dovolil

bratrancovi, aby mu zohriatym vínom natieral ple-cia. Bolo totižto vtedy obyčajou niektoré chorobytakto liečiť. A tu vyšlo na javo, ako prísne sa bičovával. Na lopatkách mal kožu miestami cel-kom popretínatú.*)

Y domove káže — a všetko sa napravuje.Keď troch u okrial, začal vyučovať ľud v ná-

boženstve. I schádzaly sa okolo neho veľké zá-stupy z celého okolia, aby videly a počuly sväté-ho muža, o ktorom sa rozprávaly zázračné veci.Kostolík bol malý, nuž musel kázavať pod holýmnebom. Prvú svoju kázeň začal takto: „Prišielsom k vám predovšetkým, aby som napravil po-horšenia, ktoré som v mladom veku zapríčinilz rozpustilosti. Kto m a do včuľku nasledovalv ľahkomyseľnosti, nech ma od včuľku nasleduje

na ceste polepšenia. Potom prišiel som. aby somučinenú škodu nah radil. V mladom ve ku totižkradol som s ľahkomyseľnými mladíkmi ovociev cudzej záhrade a mnoho škody som narobil.Majiteľ záhrady vzal preto v podozrenie istéhochudobného človeka, dal ho do väzenia, a súd hoodsúdil, aby zaplatil päť alebo šesť dukátov. To-hoto nevinne odsúdeného vidím tu teraz medzi

*) Astrain : H is tó ria .. . t. I. p. 645.



— 90 —

vami.“ I pomenoval ho, prosil ho za odpustenie,a za utrpenú škodu a hanbu daroval mu dva ma

jere, ktoré mu ešte patrily.*)Keď kázal proti ženskej nádhere a hráčom, poodkladaly ženské nádherné a necudné šaty ahráči pohádzali šachy a karty do potoka. Vyko-renil bohorúhavé kliatby a falošné prísahy a na-

prav il m nohých hriešnikov na cestu pokánia.

Zázračne uzdravuje.Veľký účinok na ľud maly aj zázraky, ktoré

Ignác robil. Jedon ťažko chorý vo špitále, v kto-rom Ignác prebý val, ozdravel náhle, keď sa Ignácnad ním pomodlil a dotknul sa mu rozpáleného

čela. Istá žena, ktorá dlhý čas mala vyschnutúruku, vyliečila sa, keď s nábožnou mysľou opra lašaty Ignácove. Pravdepodobne táto udalosť dala

príležitosť chvalitebnej obyča je p o s v i a c a ťv o d u s v. I g n á c a . — Bollandisti síce tieto uzdravenia nespomínajú, ale spomínajú zázračné

uzdravenie istého človeka, ktorý už mnohé rokymal padúcu chorobu. Ď alej že uzd ravil Ignác istú paniu zo šľachtického rodu, k to rá bola od pľúcovej choroby a trápneho kašľa náramne schudla.A inú ženu zas oslobodil od zlého ducha, ktorým

bola šty ri roky obsadnutá. A p ridávajú , že mocouBožou robil ešte iné premnohé divné veci. ktoré

*) Niektorí spisovateli života sv. Ignáca tento prípadnespomínajú. Tak na pr. ani Bollandisti, ani Astrain.





— 92 —

stvárni zkúšaný, z ktorýcli však lio Božia opateraláskave vyslobodila, došiel okolo Yianoc r. 1535.

do Benátok.Keď že však jeho spoločníci z P aríža m ali sem prísť len neskoršie, čas do ich príchodu použilIgnác na zdokonalenie sa v bohosloveckých ve-dách a na rozširovanie kráľovstva Božieho medziľudom. Podarilo sa mu síce získať niekoľkých

nových spoločníkov, ale zato nevystalo ani pre-nasledovanie. Jakýsi zlomyseľníci totiž rozchýrilio ňom, že je zločinec, tajný kacír, a jako takýže už bol v Alkale, Salamanke a Paríži na smrťodsúdený a len útekom vyhnul zaslúženému tre-

stu. Ignác síce ochotne znášal všetky potupeniaz lásky k P. Ježišovi, ale tieto pomluvy nesmelstrpieť, ak nechcel, aby sa jeho práca za spase-n ie duší celkom zm arila. Preto v yb ral sa hneďk pápežskému nunciovi a prosil ho o vyšetrova-nie proti sebe. Nuncius preskúmal celú vec dô-

kladne a vyniesol výrok, že v Ignácovom životenenachádza nič trestuhodného, a v čom ho obvi-ňovali, to všetko že je samé zlomyseľné osočo-vanie.

Medzitým Ignácovi spoločníci, ktorých už vte-dy bolo jedenásť, vybrali sa z Paríža za Ignácoma po mnohých ťažkostiach, s akými bolo cestova-nie v tých časoch na jmä v zime spo jené, a po p re -možení rozličných protivenství došli za ním do



— 93 —

Benátok 8. januára r. 1537. Ťažko by bolo opísaťradosť, kto rú pocítil Ignác, keď po toľkom čase

mohol konečne vidieť a objať milých svojichspoločníkov. Veď videl v nich základné kamenetej nádhernej duchovnej budovy, ktorú postaviť bolo jeho dávnou vrelou túžbou.

Sv. Ignáca vysvätia za kňaza.

Aby si po dlhej, namáhavej ceste odpočinuli, po svojom príchode do Benátok rozdelili sa Igná-covi spoločníci do dvoch nemocníc. Posluhovalichudobným a chorým a vykonávali najrôznejšiea ľudskej prirodenosti najodpornejšie služby. Podvoch mesiacoch vybrali sa do Ríma, kde ich pá- pež Pavol III. veľmi mile p rija l, udelil im požeh-nanie a dovolil, že môžu odísť do Jeruzalema atam trvácne pracovať na obrátení pohanov.Y prítomnosti pápežovej mali s nimi shro-maždení kardináli bohoslovecký rozhovor a

všetci obdivovali ich veľkú učenosť spoje-nú s tak neobyčajnou skromnosťou a svätosťouživota. I dovolil im pápež dať sa vysvätiť za kňa-zov, dal im na cestovné útraty do Svätej zeme60 dukátov a kardináli a iné osoby složili 150 du-kátov. Po návrate z Ríma do Benátok složili dorúk pápežského vyslanca sľub chudoby a čistotya potom pripravovali sa horlive na prijatie po-svätenia kňazského. Ignác obsiahol nižšie rády



— 94 —

10. .júna, podjahenstvo 15. júna, jáhenstvo 17. a24. júna r. 1537. bol vysvätený za kňaza. Avšak

z veľke j úc ty k obete sv ätej omše p rv ú svätúomšu slávil až na Vianoce r. 1538., teda o poldruharoka neskôr, a to v Ríme, v tej kaplnke bazilikyMaria Maggiore, kde sú jasličky, v ktorých Je-žiško odpočíval.

Ale práve vtedy bola vojna medzi Benátkamia Tureckom a tak na cestu do Jeruzalema nedalosa ani myslieť. Dľa sľubu mali ešte rok čakať naodchod do Svätej zeme. Ten čas použili na to, že

po rozličných mestách a obciach ohlasovali slovoBožie. I minul sa aj ustanovený rok a odcestovať

bolo celkom nemožné. Takto hľa položil im Bohv cestu prekážk y, aby nem ohli odcestovať, ležaby zostali pracovať tam, kde to ustanovila Jehonajsvätejšia vôľa. Keď teda nemohli splniť prvúčiastku svojho sľubu, nastala im povinnosť splniť

druhú, totižto ponuknúť svätém u O tcovi svojeslužby. Preto povolal Ignác spoločníkov doVicenze, kde im oznámil, že on, Faber a Laynez pô jdu do Ríma a ostatných porozosielal po roz-ličných mestách, ab y ľudí a zvlášte štud ujúcumládež privádzali ku kresťanskému životu a zís-

kali nových bojovníkov pre novú spoločnosť. I ustanovil, aby sa ich spoločnosť m enovala „Spo-ločnosťou Ježišovou.“



— 95 —

A kdekoľvek sa zjav ili spoločníci Ignácovi,ich účinkovanie všade malo za následok polep-šenie mravov, A^zkriesenie náboženského života.Mnohí, inak aj veľmi vzdelaní ľudia, boli vtedyv náukách viery veľmi nevedomí. Preto údoviano ve j „Spoločnosti“ hlavn ú váhu klád li na to,aby dôkladne a srozumiteľne vysvetlili článkyviery a tým postavili mocnú hrádzu proti vzmá-

hajúcemu sa bludnému učeniu.

Potvrdenie Spoločnosti Ježišovej 27. sept. 1540.

S pevným úmyslom obetovať seba i všetkosv oje p re väčšiu česť a slávu Božiu, nezvratneodhodlaný oddať seba i svojich spoločníkov bez podmienočne vôli pápežovej a tým ponúknuť saza obeť na dobro svätej C irkv i, išiel Ignác so

svojimi spoločníkmi Laynezom a Fabrom do Rí-ma ku sv. Otcovi, ani netušiac, či túto jeho obetu prijm e, alebo azda odvrhne. Ale v te jto neistote potešil Boh verného svojho služobníka neobyčaj-nými duchovnými útechami a nebeskými milos-ťami. Najmä v jednej kaplnke Panny Marie ne-

ď aleko Ríma videl Ignác v úchvate nebeskéhoOtca a pri ňom jeho Syna Ježiša s krížom. BohOtec predstavil ho svojmu Synovi slovami: „Chcem,



— 96 —

aby si tohoto prijal za svojho služobníka.“ A tak hoJežiš prijal slovami: „Chcem, aby si nám slúžil."

A od vtedy pojal Ignác veľkú pobožnosť k najslmenu Ježišovmu a chcel, aby jeho spoločnosť na-zývala sa Spoločnosť Ježišova. Potom Pán Ježiš pozrel láskavým zrakom na Ignáca a povedal mu:..Budem vám v Ríme milostivý.“*)

Týmto videním bol Ignác veľmi potešený a

nezameškal vyjaviť ho aj svojim spoločníkom,aby z neho čerpali potešenie a silu proti nastá-vajúcim ťažkostiam. Pápež Pavol III. prijal ich p ria teľsky a nariadil, aby Faber a Laynez p red-nášali bohoslovie na univerzite, Ignác však aby

ohlasoval slovo Božie medzi ľudom. Y samomP»íme boly vtedy časy veľmi smutné; panovalatam náboženská ľahostajnosť a veľká nem rav-nosť. I podarilo sa Ignácovi a jeho spoločníkom priviesť mnohých na dobrú cestu.

Ignác dobre vedel, že účinkovanie jeho a jeho

priateľov len tak bude trvalé, ak sa spoja v jednucirkevnú spoločnosť čiže rehoľu pod spravovaním jedného predstaveného. P reto povolal svojichspoločníkov do Ríma, aby sa o tom spoločne po-radili. Keď že však vo dne boli zau jatí kázňam i,

duchovnými cvičeniami, vyučovaním mládeže aľudu, mávali porady v noci. Konečne usniesli sa:1. že si vyvo lia predstaveného, ktorém u vo vše-

* Monumentu Ignatiana 4, II. n. 74.



— 97 —

tkom budú poslušní; 2. založia Spoločnosť; 3. za-viažu sa štvrtým sľubom ku zvláštnej poslušno-sti pápežov i; 4. založia ústav p re vychová vanie avzdelávanie tých. čo vstúpili do Spoločnosti a 5.že Spoločnosť pomenil j ú S p o l o č n o s ť o u J e -žišovou. Toto pomenovanie nového rádu s ta losa istotne z vnuknutia Božieho, lebo aj pozdej-šie pridržiaval sa ho Ignác nepohnuteľne, odpo-

vedajúc na mnohé upodozrievania a nepriateľskéútoky : „ la k to chce mať Boh!“ P ri tom istotnemyslel vždy na zázračné zjavenie, ktoré mal naceste do Ríma.

Celý plán budúcej Spoločnosti predložil Ignácna potvrdenie pápežovi, ktorému sa veľmi zaľú-

bil zvlášte preto, že práve v tom čase potrebo-vala Cirkev odhodlaných bojovníkov proti ne- priateľom , čo po celej Europe a najm ä v Nemec-ku pro ti nej povstali. Ale Ignác žiadal, aby sv.Otec jeho Spoločnosť aj písomne potvrdil, preto

pápež odovzdal celý jeho návrh výboru, pozostá-vajúcemu z troch kardinálov, aby ho preskúmalia podali o ňom svoju mienku.

Nové prenasledovanie.Za ten čas Ignác a jeho spoločníci neúnavne

pracovali vo vinici Pánove j, a to s neobyča jným

výsledkom. Ale nenadále povstaly zase nové pre-kážk y a diabol rozb úril im novú hrmavicu nadhlavami. Žil totižto vtedy v Ríme istý Augustín



— 98 —

Mainardi, na oko veľmi horlivý mních z rádu augustiniánov,*) ale vskutku človek veľmi podlý azlý, k to rý svojou znam enitou výrečnosťou po-maly a opatrne rozširoval bludy Luterove nielenv súkromných rozhovoroch, lež aj s kazateľne.Ignác a jeho spoločníci zbadali to hneď a m ysliacsi, že to robí viac z nevedomosti nežli zo zlomy-seľnosti, napomínali ho napred medzi štyrmi o

čami po priateľsk y, ale keď videli, že to neosoží,dali sa ho karhať ostro a upozorňovali ľud verej-ne na jeho bludy. Týmto však pritiahli si mnohétrpké chvíle. Y bludárstve postihnutý mních to-tiž miesto toho, žeby sa bol polepšil, začal tvrdo-

šijne zastávať svoje bludné stanovisko a v hneveúskočné váľal podozrenie bludárstva na Spoloč-nosť a zvlášte na Ignáca, svedčiac o ňom falošne,že ho už v Alkale, Salamanke, v Paríži a Benát-kach odsúdili ako kacíra, a že teraz prišiel akovlk v ovčej koži do Ríma mámiť ľud. í naviedol

troch Španielčanov, medzi ktorými bol i Michal N avarro, k to rý pred pár rokm i v P aríž i chcelIgnáca zavraždiť, aby svojím svedectvom potvr-dili jeho žaloby proti Ignácovi. Následkom tých-to verejných pomliív a tajného ohovárania od-

vrátil sa ľud pomaly od Ignáca a jeho spoloční-kov a každý im vyhýbal ako vyobcovaným.

* Aj Lutcr hol augustinián.



— 99 —

Ignác teda nesmel odkladať, ak nechcel, abysa jeho účinkovanie v budúcnosti celkom zma-

rilo. Šiel teda ku správcovi mesta a žiadal, aby pomlúvačov vypoču li v ere jne pred súdom. Ko-nečne po mnohom odkladaní a preťahovaní za-

počal sa súd a zlostný N avarro potvrdil a j p r í-sahou falošnú žalobu. Tu Ignác celkom spokojnevytiahne akýsi list a pýta sa ho, či pozná to pís-

mo? I priznal sa Navarro ku svojmu listu, v kto-rom písal priateľov i, že Ignác a jeho spoločnícisú mravného, bezúhonného života, a že ich po-znal v Paríži a Benátkach ako mužov opravdiveapoštolských. Tak teda pomlúvač protirečil sám

sebe a pre falošnú prísahu chcel ho sudca veľmi prísne potrestať. Ale na Ignácovu prosbu zm iernilmu trest na doživotné vyhnanstvo. Nato sa naľa-kali aj ostatní a odvolali žalobu uisťujúc, že ne-vedia nič zlého proti Ignácovi.

Avšak Boh dokázal ešte zjavnejšie nevinnosť

svojho verného služobníka. Stalo sa totiž, istotneriadením Božím, že práve v ten čas boli v Rímetraja cirkevní hodnostári , ktorí t iež kedysi skú-m ali žaloby, prednesené p ro ti Ignácovi. Bol toFigueroa, u ktorého dva razy žalovali na Ignácav A lkale; ge ne rálny v iká r benátskeho legáta,k to rý ho bol vzal vo vyšetrovanie, keď začal učiťv Benátkach; dr. Ori, pred ktorým Ignáca obža-lovali v Paríži. Títo niekdajší sudcovia Ignácovi



— 100 —

stali sa teraz svedkami jeho nevinnosti. Klam a podvod nepriateľov sa teda odhalil a Ignác uzna-

ný bol za nevinného. Ale Ignác žiadal, aby výroksudcov aj verejne vyhlásili a pomluvačov potre-stali . Títo však patrili medzi najprednejších rím-skych občanov, preto im nechcel sudca urobiťverejnú hanbu. Ale Ignác dobre vedel, že svojea svojej Spoločnosti dobré meno len týmto spô-

sobom upevní a pred možnými pomluvami i v bu-dúcnosti zachráni, preto požiadal samého pápeža,aby' rozkázal sudcovi vý rok v ere jn e vyhlásiť.Toto sa aj konečne stalo 18. novembra roku 1538.Výrok obsahoval najväčšie uznanie a chválu ži-

vota Ignácovho a jeho spoločníkov. Odpis tohotosiídobného výroku rozposlal potom Ignác všade,kde len mohly proti nemu roztrusované pomluvydojsť. Žalobníci zahanbení utíchli. H lavný ichkorifej, augustiniánsky mních ešte v tom samomroku utiekol z Ríma do Genfu a tam sa verejne

pripojil k zástave Luterovej.Tak s pomocou Božou pominulo aj toto nebez-

pečenstvo. Ale Boh ešte aj iným spôsobom u ká-zal nevinnosť Ignácovu. V jaseni totiž toho roku,v ktorom Rimania tak nepriateľsky boli sa spra-

vovali proti Ignácovi, nastala neobyčajne tuházima, na ak ú nebol nikto prip rav en ý . A keď že bohatší starali sa len o seba, ležali chudobní achorí po uliciach bez vše tkej pomoci. Jedine





— 102 —

predseda výboru, ktorý mal preskúmať návrh Ig-nácov, bol totižto nepriateľom nielen každej no-

vej rehole, ale chcel i jestvujúce rehole umenšiť.A tomu nebolo sa čo diviť, veď v tých smutnýchčasoch mnohé kláštory boly odbočily od svojhosvätého povolania, a Luter a jeho pomocníci v

Nemecku práve u mníchov a mníšiek nachádzalisúhlas a podporu pre výčiny smerujúce k nena-

hraditeľnej škode Cirkvi a k pohoršeniu veria-cich. Tieto strašné pomery teda rozhorčovaly mno-hých i veľmi šľachetných mužov proti reholiam amnohí zmenšením ich počtu úfali zamedziť aspoňčiastku toho zlého, ktoré z nich pochádzalo. Preto

i kardinál Giudiccioni nechcel ani počuť o novejSpoločnosti a neprečítajúc prosbu Ignácovu, od-hodil ju na stranu. Ani vtedy nezmenil svoje smý-šľanie, keď celý Rím zastával Ignáca a jeho Spo-ločnosť.

Tu chytil sa Ignác najlepšieho prostriedku, čo

najbezpečnejšie pomáha vo všetkom. Obrátil satotiž aj so svojimi spoločníkmi vrúcnymi modlit-

bami a mnohými obetami svätej omše k Tomu,ktorý mu bol prisľúbil, že mu bude v Ríme milo-stivý. To pomohlo. Kardinál Giudiccioni všimnulsi konečne prosby Ignácovej. Prečítal ju, a jehosmýšľanie o novej Spoločnosti sa celkom preme-nilo. Vyznal verejne, že odporovať prosbe Igná-covej, znamenalo by odporovať vôli Božej. Nato





— 104 —

pápež Pavol III. dňa 27. septem bra r. 1540. vydal bidlu, k to rá sa m enuje dľa začiatočných slov „Re

gimini militantis Ecelesiae". ívou potvrdil Spoloč-nosť Ježišovu, dovolil jej ustáliť pravidlá a naj-viac 60 členov pripustiť k slávnostným sľubom.O dva roky neskoršie však dovolil, že môže koľ-kokoľvek údov prijať.

1 akto konečne obsiahol Ignác cieľ svojich túžob a namáhaní. Pravda za 18 rokov, kým sa jelioúmysel uskutočnil, pretrpel veľa trápenia, potu- py a hanby, mnohé pom luvy a strašné prenasle-dovania. Ale teraz mu prekypovalo srdce rado-sťou nad výsledkom, ktorý konečne obsiahol zjav-

nou opaterou Božou. Yeď tí, ktorí dúfajú v Boha,nebudú zahanbení!

Stav kresťanstva /a časov sv. Ignáca.

Založenie Spoločnosti Ježišovej od sv. Ignácaa jej potvrdenie od pápeža treba považovať zazvláštny liek, ktorý sama opatera Božia podala p re v tedajšie veľmi choré pom ery časové a najm äcirkevné. Bezodkladne vy žadovaly nových, du-

chom Božím naplnených pracovníkov. Duševnéspasenie milionov veriacich bolo v nebezpečenstvea do skaly Petrovej zúrivé bily vlny bludárstva,usilujúc sa strhnúť ju do priepasti. Už nedostačova



— 105 —

ly staré sily neposlušných synov opäť priviesťk matke Cirkvi, nevládaly utíšiť hroznú búr-ku. Tu soslal Boh svojej Cirkvi novú pomoc v sy-noch Ignácových. On istotne ako vševediaci naj-lepšie zná naše potreby a jako najvýš múdry vienajistejší liek podať proti neduhom a chorobám.A keď sme presvedčení, že Boh ani jedo n vlas n e -dá nám bez príčiny spadnúť s hlavy, nemôžeme

pochybovať, že i založenie Spoločnosti Ježišovej,stalo sa zvláštnym riaden ím jeho na jsv äte jšejvôle.

Y bulle, kto rou po tvrď uje pápež Spoločnosťhovorí o ne j, že je založená na o b r a n u a r o z -

š i r o v a n i e vie ry . Rozširovať v ie ru bolo treb amedzi pohanmi. Veď už od roku 1300, náramnevzrastala moc turkov. Najprv v Ázii a v Afrikeznivočili kvetúce cirkvi kresťanské, potom ako di-vá búrka prevalila sa do Europy, vraždili kresťa-

nov a nivočili všetko, čo upomínalo na Krista a na jeho svätú C irkev. Mnohé, ťažké z tra ty u trpelokresťanstvo od týchto ukrutných pohanov. NoBoh, aby tieto hrozné ztraty nahradil, otvoril no-vé, dosiaľ neznáme svety — Ameriku, — ktorejobrovské územie obývali pohani. Týchto priviesť

k poznaniu jedného pravého Boha a jeho Syna,malo byť úlohou apoštolských mužov, akými sadokázali medzi inými hlavne synovia Ignácovi.



— 106 —

Ale aj brániť bolo treba vieru a Cirkev protivždy viac a viac sa vzmáhajúcim bludom a kacír-

stvam. Už za časov pred narodením Ignácovýmutrácala Cirkev vplyv zvlášte na vzdelaných aučených ľudí. Zapovrhnúc Cirkev a jej výstrahy,zanorili sa do čítania pohanských spisov Rimanova Grékov, z ktorých nasiakli pohanským duchom,

pýchou, sebeckosťou a klesali v pohanské m ravy.

A tak rozširovala sa všade nemravnosť a rozpustilosť, ktorú Cirkvi tým ťažšie bolo zamedziť, leboaj mnohí kňazi a rehoľníci boli nakazení toutochorobou.

No najväčš iu ranu C irkvi zadal M artinLuter, narodený v Sasku roku 1485. Bol síce augustínskym mníchom, ale nepoznajúc základ re-hoľníckeho stavu: poníženosť a poslušnosť, začalroku 1517. rozširovať svoje proticirkevné učeniea vo svojej nadutosti odtrhol sa roku 1521. celkomod Cirkvi. A započal proti nej boj práve v tom

roku, keď Boh Ignáca poraneného na Pam pelonskych hradbách jeho vlastnou krvou pomazal zahodného bojovníka ohroženej svojej nevesty, svä-te j Cirkvi. Lute r opustil rehoľu, v z a l. si za ženuodpadlú mníšku a učil, že netreba poslúchať Cir-kev, ani jej najvyššiu hlavu pápeža, že netrebarobiť dobré skutky, že dostačí vraj ku spaseniulen veriť, lebo vraj Kristus umučením a smrťousvojou zadosťurobil za nás a za všetky naše viny.



— 107 —

N ebral do povahy, že tohoto zadosťučinenia len pomocou ž i v e j v ie ry môžeme byť účastní, keď ,

ako hovorí sv. Peter v II. liste 1, 10: „skrze dobréskutky“ usilujeme sa učiniť istým svoje povola-nie a vyvolenie, lebo „viera, keď nem á skutkov, je m ŕtva sama v sebe.“ (Jak. 2, 17.)

Luterove náuky ľúb ily sa i ľudu, k to rý sináboženské povinnosti za ťarchu považoval,

i pyšným, sebeckým a nemravným pánom bažiacim po novotách. Krem toho ešte p ripo jilisa k Luterovi mnohí kňazi, mnísi a mníš-ky, aby znivočili svoju matku Cirkev, ktoráich bola odchovala. Za takýmito nevernými pa-stiermi išlo potom svedené stádo, a blud šíril saako hrozn á nákaza. I nie t sa čomu diviť. Lebo keďv náboženstve zanedbanému ľudu dali sa vysvetľo-vať, že netreba poslúchať Cirkev, že netreba sivšímať jej prikázaní, že netreba sa postiť, že zbytočno sa spovedať a nielen že netreba kňazom

dávať poplatky, ale nadto že slobodno shabať ajich majetky, celkom prirodené je. že takéto ľud-skej sebeckosti hoviace „nové evanjelium“ čochví-ľa našlo prívržencov nadostač. Tiež mnohí krália kniežatá použili toto hnutie, aby dosiahli svojesebecké a nemravné ciele. Odtrhli sa od Cirkvi anú tili a j svojich poddaných odpadnúť od ne j. Taksa stalo v Anglicku, že chlipný kráľ odpadol odsv. Cirkvi a strhol za sebou celú svoju krajinu.



— 108 —

vyhlásiac sa za je j najvy ššiu duchovnú hlavu. Takodpadla v Nemecku väčšina kniežat od Cirkvi a blud rozšíril sa po Švajčiarsku. R akúsku i na mi-lom našom Slovensku.

A ktože sa mal postaviť proti šíreniutejto nákazy? Božia opatera dopustila tútozkúšku na Cirkev a postarala sa zároveň i o pomoc. A istotne len riadeniu Božiemu treba p r i- písať, že práve v tomto najrozhodnejšom a n a jn e- bezpečnejšom čase povstali mužovia takí, ako bolIgnác a jeho spoločníci. Títo majúc za cieľ jedinečesť a chválu Božiu a spasenie nesmrteľných du-ší. vstúpili do boja proti hroznej búrke, ozbrojení

svätosťou života, hlbokou učenosťou a pevnou dô-verou v istú pomoc Božiu. Práve v tom čase. keďkacíri odtrhli sa od skaly Petiovej a hanobili pá- pežstvo všemožným spôsobom, p rišie l Ignác a jehospoločníci a ponúkli sa štvrtým sľubom, že bez-

podmienečne poslušní chcú byť vôli pápežovejako vôli Božej všade, vždycky a vo všetkom! Askutočne dejiny zjavne dokazujú, že údovia odIgnáca založenej Spoločnosti Ježišovej majú ne-smierne zásluhy v tom, že sa záplava bludu ešteď alej nerozšírila, a že nielen jednotlivé rodiny,

lež a j celé k ra je bludom už nasiaknuté nav rátilysa zpät ku jedine spasiteľnej Cirkvi katolíckeja ku poslušnosti jej najvyššej hlavy.



— 109 —

A teraz sledujm e ď alej život a bohum ilé účin-kovanie svätého Ignáca.

Ignáca vyvolia za generála Spoločnosti.

Po slávnom potvrdení Spoločnosti od pápeža bolo sa je j treba predovšetkým postarať o n a j-vyššieho predstaveného čiže generála, ktorý by

nových bojovníkov K ristových viedol ď alej v boji, započatom za česť a slávu Božiu a za spasenieduší. Preto spoločníci Ignácovi, ktorí sa ešte vtedyzdržovali v Taliansku, sišli sa v pôste roku 1541.na voľbu do Ríma a ostatní, ktorí osobne prísť ne-

mohli, ako Xaver, Faber, Rodriguez a Bobadilla, poslali svoje h lasy vlastnoručn e písané a zapeča-tené. Skôr ako pristúpili k vlastnej voľbe, strávilitri dni o samote na modlitbe, prosiac Boha, abyim dal vnuknutie, koho by mali vyvoliť. Štvrtéhodňa napísal každý meno toho, na koho hlasuje, na

kartičku a zapečatil ju, a nato zase tri dni zotrvalina modlitbe, aby Boh ich voľbu milostive požeh-nal. Až na siedmy deň otvorili a sčítali hlasovacielístky. I videli, že všetci bez výnimky hlasovalina Ignáca. Veď, ako sa vyslovil František Xaver-ský, ten bol najpovolanejší viesť ich od dobréhok lepšiemu a najlepšie poznal všetkých.

Na hlasovacom lístku Ignácovom stálo napísa-né, že seba uznáva za nehodného, aby ho zvolili



— 110 —

a že hlasuje na toho, ktorý od ostatných spoloční-kov dostane najviac hlasov.

Zaradovali sa teda všetci úprimne tak jedno-myseľnej a jasne od Ducha svätého riadenej voľ- be. Len srdce Ignácovo naplnilo sa nevýslovnýmzármutkom, lebo si v hlbokej svojej pokore my-slel. že voľba nebola prevedená podľa vôle Božej,

ale podľa akýchsi tajných úkladov diabolských.L^pozornil teda spoločníkov na predošlý svojhriešny život, na slabé svoje sily jak telesné takaj duševné a prosil ich, aby volili ešte raz.

Shromaždení spoločníci teda poddali sa srdeč-

nej prosbe svojho milovaného otca a pristúpili knovej voľbe. Strávili zase tri dni v modlitbe, odovzda ly hlasy, a keď ich prež ierali, zbadali, že v ý -sledok druhej voľby je priam taký, ako prvej. Tu

prehovoril Laynez k Ignácovi, keď sa ešte i terazvyhováral: „Tu hľa máš až veľmi jasný dôkaz vô-

le Božej, a tej neslobodno sa ti protiviť v nijakom,teda ani v tomto prípade. Ak nám dáš takýto prí-klad neposlušnosti, sám zkazíš v počiatkoch Spo-ločnosť, ktorú len čo sme založili“.

Tu neodporoval viac Ignác rozhodne, avšak cí-

tiac neodolateľný odpor proti všetkým poctám avyznamenaniam, prosil spoločníkov o poschovenie. Chce sa v ra j riadiť dľa vôle spovedného



— l i l —

otca. Tomuto o tvorí vše tky rany svojho srdca, predloží mu všetky nedokonalosti tela i duše, a len

potom že p rijm e ponúkanú hodnosť, ak mu jutento prikáže v mene Ježiša Krista a na osoh Spo-ločnosti prijať. Bolo to práve vo veľkom týždni,v najprímeranejšom čase rozjímania a pokánia.Ignác strávil Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielusobotu v kláštore sv. Petra in Montorio, vyspove-

dal sa z celého života duchovnému vodcovi Theodoziovi a prosil ho o radu, čo robiť? Po viacdňo-vom uvažovaní poslal Thedozius Ignácovi písomnúodpoveď , a naložil mu, aby bezodkladne p rija l ponúkanú hodnosť. T ak sa konečne podrobil Ignácochotne vôli Božej a dňa 19. apríla 1541. oznámiluaradovaným spoločníkom svojim, že prevezmenajvyšší úrad, generalát, vo Spoločnosti Ježišovej.

V piatok nato vyko na li spoločnú nábožnú púv sedmich hlavných chrámoch rimských a skon-čili ju v chráme sv. Pavla za hradbami. Tam slú-

žil Ignác sv. omšu a pred prijímaním složil on ivšetci prítomní jeho druhovia slávnostné sľubychudoby, čistoty, poslušnosti a zvláštnej posluš-nosti pápežovi. Týmto štvrtým sľubom sa zaviaza-li. že pápeža, kamkoľvek a na akúkoľvek prácu byich poslal, ochotne posluchnú, bez toho, že by žia-dali peňazí alebo čokoľvek iného na cestu. Spoloč-níci sľúbili pritom neobmedzenú poslušnosť aj Ig-nácovi ako najvyššiemu predstavenému.





— 113 —

slabého učinil ho Boh silným tak, že sa stal nie-len zákonodarcom, lež aj sriad’ujúcim vodcom svo-

je j Spoločnosti.

Stanovy ači konštitúcie Spoločnosti Ježišovej.

Okrem knižky duchovných cvičení, najznamenitejšie dielo sv. Ignáca sú stanový, ktoré spísal p re svoju Spoločnosť. Desať rokov pracoval nanicli. Mnoho rozmýšľal nad každou vetou, mnohosa modlil a len čo takto za dobré uznal, to potomnapísal. Keď skončil jed on odsek stanov, položil

ich na oltár, na ktorom slúžil sv. omšu, a prosilBoha, aby mu dal na vedomie, či dobre písal. Isté je, že p ri te jto robote dostal nie jedno vnuknutieshora.

Stanovy obsahujú desať čiastok. Y úvode u

vádza Ignác ako základ a cieľ Spoločnosti: vždy avšade pracovať jedine pre väčšiu česť a chváluBožiu a na spasení duší.

Zrejmo je, že rád, ktorý pracuje na dosiahnutítakýchto vznešených cieľov, vždycky bol aj budesvetu prepo treb ný a osožný. A hlavne v tedy, keď

— ako sme vyššie spomenuli — zavládla tem ercelým svetkom túžba a shonba po zemských stat-koch a pôžitkoch, svet odtrhol sa od Boha a vrhol



— 114 —

sa do náručia bezhraničnej sebeckosti, alebo lep-šie rečeno, do prúdu nového pohanstva. Soľ zeme,

kňazstvo bolo tiež vo veľkej časti nakazené, celékraje odpadly, alebo hrozily odpadnúť od Cirkvi.Aby mohla Spoločnosť tieto nebezpečenstvá

zdarné odvrátiť a zamedziť, bolo potrebné, aby jejúdovia boli kňazi, ktorí by vedeli seba samýchobetovať a na prvé pokynutie boli odhodlaní odísť

v ktorúkoľvek stranu sveta a tam mocouslova Božieho a vykonávaním iných apoštolských povinností p re väčš iu úctu a slávu Božiu a na spa-sení duší pracovať. A takýmito dokázali sa spo-ločníci Ignácovi, takýmito sú údovia jeho Spoloč-

nosti až po dnes. Kamkoľvek pevne zastanú, od-stupuje nepriateľ a vzmáha sa čerstvý život kre-sťanský.

Y p r v e j čiastke stanov je reč o potrebnýcvlastnostiach, aby niekoho mohli prijať do Spoloč-nosti. Sv. Ignác chcel, aby jeho Spoločnosť tvorila

jad ro kresťanského vojska, a preto naložil, že lensúcich, t. j. i nábožnosťou i učenosťou vynika- júc ich smú do nej p rijať. Nútiť niekoho, aby vstú- pil clo Spoločnosti, zakázal Ignác prísne.

Nie každý, k to vstúpil do Spoločnosti, dokážesa súcim alebo vytrvalým v vimysle, preto v d r u -h é j čiastke hovorí zakladateľ a príčinách vy stú- penia a o spôsobe, jako nesúcich prepustiť aleboodstrániť.



— 115 —

A t r e t e j čiastke je reč o prostriedkoch , akocvičiť novicov v kresťanskej dokonalosti. Za hlav-

ný prostriedok ju dosiahnuť predkladá pokorua sebazapieranie.Š t v r t á čiastka obsahu je p rav id lá vedeckého

vzdelania a výchovy údov. Ignác veľkú váhu kla-die na to, aby údovia neboli len povrchne vzdela-ní. ale aby si nadobudli hlbokú, dokonalú vedu.

Tým, ktorí sa práve učia, zakazuje všetké prísnésebamrtvenia a otcovsky sa stará o ich zdravie, lebo veď len v zdravom te le býva zdravý duch. P r i-ka zu je ď alej, aby údov ia Spoločnosti vyučovalimládež nielen na univerzitách a stredných ško-lách. lež aj v ľudových školách, nadovšetko pred-nášaním a vysvetľovaním katechismu,. Pri tomudáva spolu aj spôsob výchovy a vyučovania mlá-deže.

Y p i a t e j čiastke udáva podmienky, k to ré sú potrebné, aby bol niekto konečne do Spoločnosti

p r ija tý a mohol slavné sľuby složiť.Y š i e s t e j čiastke je reč o tom, čo je po treb-

né k duševnému pokroku tým, ktorí boli konečne p r ija tí do Spoločnosti; jak é práce a podu ja tia súim dovolené a jaké nie.

Y s i e d m e j čiastke hovorí o tom, ako praco-

vať údom na česť Božiu a na spasení duší.Y ô s m e j a d e v i a t e j čiastke píše o hlave

Spoločnosti t. j. o generálovi. Všetci, po celom sve-





— 117 —

K ráľ ovn á S po loč n o st i J e ž i šo v e j .



— 118 —

cestou duchovnej dokonalosti, hlboká, dôkladnáčnosť a učenosť určená je za základ života Spoloč-nosti. Treba opovrhovať všetkým, čo svet miluje,a milovať to, čo miloval Ježiš; odiať sa v Jeho rú-cho pre Jeho česť a lásku.

Na dosiahnutie cieľa Spoločnosti žiada tr i re -hoľné sľuby ako zbrane proti zlému nepriateľovi.Chudobu káže milovať ako matku, a nikto nesmie

niektorú vec považovať za svoj majetok, ale na-sledujúc chudobného Ježiša, opovrhovať má zem-skými majetkami. Ano ak by potreba žiadala, ho-tov ý má byť z dom do dom u žobrať si živnosť. Č i-stotu anjelov káže napodobňovať čistotou duše itela. Žiada poslušnosť dokonalú, ktorá v predsta-

vených uznáva zástupcov samého Ježiša. Zvlášt-nosť Spoločnosti Ježišovej, jej okrasa a jadro sútakzvaní p r o f e s i . T íto pomimo troch zmiene-ných sľubov skladajú ešte štvrtý sľub poslušnosti

pápežovi, k torým sa zaväzujú, že na jeho rozkaz

pôjdu bárskde ..bez odporu, nepý ta júc peňazí nacestu, kamkoľvek ich pošle, či k veriacim aleboneveriacim na česť Božiu a na osoh Cirkvi Kristo-v ej“. Po týchto nas ledujú p r o f e s i troch sľubov,t. j. mužovia veľkých zásluh a čností, ale ktorí predsa nem ajú toľkých vedomostí, koľké požadu-

je Ignác od profesov štyroch sľubov. Títo nem ajúz v l á š t n e h o sľubu poslušnosti oproti pápežovi.K o a d j u t o r i (duchovní pomocníci) pom á hajú



— 119 —

profesom v duchovnej činnosti: kážu, spovedajú,vyučujú, duchovné cvičenia dávajú a majú sta-rosť o jednotlivé k láš tory . F r á t r i čiže rehoľní

b ra tia (koadjútori časných záležitostí) s ta ra jú sao hmotné potreby v kláštoroch. Š k o 1a s t i c i či-že študujúci po dvoch rokoch noviciátu, vybaviasi potrebn é štúdia a keď ich vysv ätili za kňazov, p richádzajú ešte na rok akoby do noviciátu do.

tre te j p robácie a potom složia slávné sľuby. Všetci po dvojročnom noviciáte sk ladajú jednoduchésľuby.

Každý dom Spoločnosti má svojho predstave-ného, ktorý sa volá v kolégiumoch, v školách anoviciátoch „rektor“, v druhých domoch „superio r“. V šetky rehoľné domy, zväčša v jedne j k ra -

jine, m enujú sa „provinciou“ a ich predstavený j c „provinciál“. Prvým predstaveným celej Spo-ločnosti je „generál“. Volia ho doživotne, bývav Ríme a sú mu všetci provinciáli bezprostredne

podrobení. G enerál viazaný je poslušnosťou pá- pežovi a Spoločnosti, keď vydržiava generálnukongregáciu, do ktorej sa schádzajú všetci pro-vinciáli a mimo toho dvaja poslanci z každej pro-vincie. Takáto generálna kongregácia sa svoláva,keď m ajú voliť nového generá la a mimo toho len

vo zvláštnych mimoriadnych prípadoch. Poslancovvolia si jednotlivé provincie po dvoch. Takátogen erálna kongregácia je zákonodarným shro-



— 120 —

m aždením cele j Spoločnosti a je j nariadeniam podrobení sú nielen jednotliv í údovia Spoločnosti,

ale i sám generál.Generálovi pridaní sú na pomoc radcovia (as

sistenti) z rozličných národností, ktorých volí ge-nerálna kongregácia. Títo majú právo svolaf ge-nerálnu kongregáciu buď aby rozhodla v ne jak ejrozopri medzi nimi a generálom, buď aby azdazbavila v istých prípadoch generála jeho úradu.

Zvláštneho obleku pre svoju Spoločnosť Ignácneustanovil a sám nosieval také rúcho, jaké vte-dy mali kňazi vo Španielsku. Nezaviedol ani spo-ločné vybavovanie chóru (breviára), aby to niko-

ho neprekážalo v práci na väčšiu česť a slávu Bo-žiu a za spasenie duší.

Účinkovanie sv. Ignáca v liíme.

Ignác, ako p rvý predstav en ý Spoločnosti odneho založenej, staral sa s otcovskou bedlivosťouo jej rozkvet a všetky jej potreby, a anjelskýmičnosťami svojimi vynasnažoval sa byť vodcom

p re všetkých na ceste kresťanskej dokonalosti.Y prvých časoch po svojom vyvolení v neveľkomdomčoku Spoločnosti p ri chrám e Pan ny M ariedelia Strada oddával sa najmä modlitbe a rozlič-ným skutkom mrtvenia a pokánia. Ako pokorný



— 12i —

sluha Boží zametal dom, pomáhal pri varení v ku-chyni, chcúc dať svojim bratom príklad sebaza-

p ie ran ia a pokory.Ale malý domčok a kostolík ukázaly sa čochví

la nedostatočnými pre Spoločnosť. Roku 1543. za-ložil Ignác nový dom pre profesov a keď po časeani tento nedostačoval, s pomocou sv. Františka

Borgiáša, niekdajšieho kniežaťa Gandie, založilv Ríme rozsiah le kolégium. Y tomto po pia tichrokoch študovalo už 200 mladých rehoľníkov, školastikov, a mnoho mládeže so všetkých strán sve-ta. A v krátkom čase založil veľa domov nielenv Taliansku, alé aj v mnohých iných krajinácheuropských, ba a j v ď alekej Indii. A ako dobrýotec bedlive staral sa o všetky. Jeho láska k du-chovným synom naozaj neznala hraníc.

K bratom, ktorí sa s ním stýkali, býval samáláska a dobrotivosť. Veď, ako píše sv. Fr. Xaverskému: „Spol. Ježišova je spoločnosťou lásky asvornosti, ktorá nepozná nijakého otrockého stra-chu. Keby predstavený chcel, aby sa ho väčšmi

báli, ako m ilovali a ukazoval by sa viac prísnym pánom, ako dobrým, m ilujúcim otcom, sotva by

tým pomohol Spoločnosti k rozkvetu“. Nesmiernuradosť mával, keď sa stretol s bratom, ktoréh o užod dávna nevidel, alebo keď počul dobré zvesti od

bratov z k torejkoľvek stran y sveta.



Ignácova starostlivosť o svojich.

O chorých stara l sa nie ako predstavený , aleako milujúca matka o svoje deti. Rodriguezovi,k torý bol v Benátkach ochorel, píše: „Píš námkaždý týždeň, ako sa mávaš, staraj sa o zdravie aužívaj potrebné prostriedky, aby si zase ozdra-vel“. A v obežníku, ktorý rozposlal na všetkých

predstavených Spoločnosti, rozkazuje, aby sa vše-možne starali o nemocných a aby im pomohli za-dovážiť všetky na liečenie potrebné veci, ak treba, čo a j žobraním z dom do domu. Biskupovi vBologni, ktorý tam pre údov Spoločnosti nezdra-vý, vlhký dom bol vystavil, písal Ignác bez okol-kov: „Istotne ste počuli, milostivý Pane, od leká-rov, že kláštor v Bologni nie je dom pre ľudí, lež

ja sk y ň a p re zvery, a preto sú v ňom b ra tia usta-vične chorí. Nebojíme sa ani choroby ani smrti, p re česť a slávu Božiu a spasenie duší. Avšak v

tomto prípade nedovoľuje mi svedomie, aby somaj naď alej vydával nebezpečenstvu tých, ktorýchmi Boh, náš Pán sveril pod ochranu“. O domácich bratoch kázal si dva razy denne podávať dôklad-nú zprávu, či dakto v dome neochorel, či sa stavchorých zlepšil, a jak é j pomoci im treb a. Na lie-

ky rád vynaložil i posledné peniaze, ktoré bolyv dome, potešujúc o výživu starostlivých: „Myzdraví si ľahko poradíme, hoci budeme musieť pri



— 123 —

tom aj trochu hladu alebo zimy trpieť. Zdravému postačí i kus suchého chleba, ale nemocnému tre -

ba dopriať“. A keď nebolo v dome peňazí, dal p re-dať i domové náradie, len aby mohli chorým po-treb né lieky zaopatriť. P red štyridsaťdenným pôstom predstavil všetkých domácich lekárovi, aak tento uznal niektorého za slabého, rozkázal muIgnác, že sa nesmie postiť tak prísne, ako ostatní.Kedže mal veľkú starosť najmä o zdravie mla-dých klerikov, ktoré pri pilnom učení ľahko mô-že byť poškodené, dal pre nich za mestom vysta-viť zvláštny letohrádok, aby sa tam mohli častej-šie na voľnom vzduchu pohybovať a zotaviť. Keď

bol niekto nebezpečne nemocný, mnoho razy sám bdel p ri ňom do neskorej noci. poslal mu kvetin-ky, ovocie a iné radosť pôsobiace maličkosti.

No ak sa Ignác otcovsky staral o telesné zdra-vie svojich synov, istotne nie menšia bola jeho

starosť o ich duševné blaho. Nadovšetko mávalveľkú starosť o začiatočníkov v duchovnom živo-te a jeho starostlivosť a trpezlivosť neznala hra-níc. Raz istý pokušením premožený novic muoznámil, že vystúpi zo Spoločnosti. Ignác ho poprosil, aby ešte aspoň tr i dni počkal. A za tietotri dni ustavičným pôstom, modlitbou a sebamrtvením vyprosil mu od Boha milosť, že i naď ale jzotrval vo Spoločnosti.



— 124 —

Zvláštne starosti robil Ignácovi Ribadeneira,neskôr pisateľ jeho života. Niektorí vážnejší otco-

via boli by si žiadali, aby ho ako neposedného no-vica vylúčil zo Spoločnosti. Ale Ignác vzal ho podzvláštnu ochranu. Konečne podľahol Ribadeneira pokušeniu zlého a oznámil Ignácovi, že istotne v y -stúpi zo Spoločnosti. Tu chytil sa Ignác neomyl-ného, bezpečného prostriedku: modlitby. Prosil

Boha s plačom tak dlho. kým ho nevyslyšal. Riba-den eira odbavil si duchovné cvičenia a spoveďz celého života a neskôr stal sa okrasou Spoloč-nosti Ježišovej.

Avšak pri všetkej svojej dobrosrdečnosti a ne-

ko nečne j shovievavosti, keď to bolo treb a p re dobro Spoločnosti, vedel Ignác použiť i prísnych prostriedkov, aby u podriadených up la tn il svojuvôľu. Ale rana, zadaná jedine spravodlivou jeho prísnosťou n ikdy nespôsobovala u karhanýchcit trpkosti, ale c it vď ačnosti za jeh o starostlivosť

0 ich nesm rteľné duše. A keď si o niekom utvoril p red Bohom presvedčenie, že nie je súci do Spo-ločnosti, nep oh ly ho n ijak é prosby ani ľudskéohľady, aby patričného nebol prepustil. Tak prepustil zo Spoločnosti Teutonia de Braganca, kn ie-ža a blízkeho príbuzného Jána III. kráľa portugal-ského, veľkého dobrodincu Spoločnosti, podobne1 blízkeho p ríbuzného sicilského m iestokráľa, Já-na de Yega, ktorý mal o Spoločnosť veľké záslu



— 125 —

liy. Ba vytvoril i Krištofa Layneza, rodného brataJakubovho, ktorého si ináč osobne tak veľmi ctila miloval.

Jeho silná dôvera v Boha.

Priam takto rozhodne a bezohľadne robil Ig-nác, keď sa presvedčil, že je vôľa Božia, aby sadal do nejakej práce, ktorá vyžadovala veľa pe-ňazí, hoci ani chleba nemal na dostač pre domá-cich. Silne dôveroval v Boha, že neopustí svojhoslužobníka a že mu v patričný čas istotne pomô-že. A v tejto svojej dôvere nesklamal sa nikdy.

Bolo to priam v čase najväčšej drahoty, kedsi Ignác zaumienil značne rozšíriť kláštor a ked

v dome neraz nemali ani čo jesť. „Pokúšaš PánaBoha“ dohovárali mu niektorí. „Nepokúšam“, od-

povedal, „ale dôverujem v opateru Božiu. Tá midá všetkého hojne, čo by mi aj ľudia nedali ničo-ho.“ Podobne odpovedal Ludvikovi Gonzalezovi>ktorý to mal ako zázrak, že domy Spoločnosti ne-majú nedostatku, hoci na všetky strany zúrilhrozný hlad. „Čo hovoríš o zázraku?“ odvetil muIgnác. „Zázrak by bol, keby Boh opustil tých. čov neho dôverujú.“ A naozaj Boh sa vždy láskave postaral o svojich verných, aby v ničom nem ali

nedostatku. Neraz nebolo na obed ani kúska chleba. Ale v poslednej chvíli poslal starostlivý Bohvždy nejak ého dobrodinca, ktorý ich zaopatril



— 126 —

peniazm i alebo potrebnou potravou. Raz, keď bo-la tiež veľká núdza v dome, našli pred domovou

bránou niekoľko mechov m úky a niekoľko sudovvína. A častejšie sa stávalo, že niektorý brat vy-šiel s prázdnou rukou do mesta, a navrátil sa do-mov s veľkou sununou peňazí, ktoré mu podalaštedrá ruka neznámeho dobrodinca.

Práve na túto, o všetko dobrotivé sa starajú-cu opateru Božiu sa spoliehajúc zakladal Ignácv Ríme dobročinné, spásonosné ústavy.

Zakladá dobročinné ústavy.

la k na pr. mnohí židia poznali prav du k re -sťanského náboženstva, ale sa báli prestúpiť prechudobu a zo strachu pred inými židmi. Týchto prijím al Ignác napred do svojho domu, a keď ichuž bolo veľa, neprestal prosiť a žobrať do týchčias. až mohol pre nich postaviť zvláštny dom.

Bolo tiež vtedy v Ríme veľa padlých žien adievčat. Z týchto premnohé Ignácovi synovia pri-viedli na cestu statočného, mravného života. Alekam ich podieť, aby znovu neupadly do predošlé-ho nemravného života? Ignác povzbudzoval mno-

hých. aby pre tieto kajúcnice postavili zvláštnydom. Schvaľoval síce každý tento dobrý úmyselIgnácov, ale nikto sa nechcel na to chytiť. Tu onsám prvý složil na ten cieľ sto dukátov a ostatné



sosbieral tak, že onedlho mohol pre tieto kajúc-nice postaviť ústav sv. Marty.

Mimo týchto založil ešte ústav sv. Kataríny prevýchovu dievčat a dva sirotince, jeden pre chlap-cov, druhý pre dievčence. Pri tejto veci pokra-čoval Ignác tak. že keď sa m u podarilo jedon ústav hmotne a mravne zabezpečiť, sveril jeho ve-denie nejakému spoľahlivému mužovi, a sám po-

tom skúm al ď alej, kde by mohol znovu niečo do- brého, spasiteľného započať.

Keď že zbadal, že nejede n ťažko chorý zomrela nesmieril sa pred smrťou so svojím Stvoriteľom,vymohol od pápeža rozkaz, že lekári pri tretejnávšteve musia žiadať od ťažko chorých vysved-čenie, že sú sviatosťami zaopatrení.

Pápežovi a kardinálom častejšie písaval listya v nich často zdôrazňoval výchovu mládeže v ka-tolíckom duchu. Štedre ho podporoval sv. Fran-tišek Borgia, ktorý z bohatého kniežaťa Gandie

stal sa pod vedením Ignácovým horlivým milov-níkom K ristovej chudoby. Tak mohol založiťv Ríme vyššiu školu pre mladíkov celého kres-ťanského sveta pod menom „Rímske Kolégium‘'.Toto bolo prvé kolégium Spoločnosti, z ktoréhočasom vyvin uly sa iné po všetkých končinách

sveta.Yedľa tohoto rímskeho kolégia povstalo pri-

činením Ignácovým zanedlho nemecké kolégium.



— 128 —

Tu sa vychovávali mladíci z Nemecka, aby týmzdarnéjšie mohli bojovať proti bludárstvu, ktoré

sa v ich vlasti tak hrozne šírilo. Na tento istý cieľrozkázal Ignác kňazom Spoločnosti každý mesiacslúžiť sv. omšu a nekňazom, modlievať sa za blu-dom nakazený ľud, aby ho dobrotivý Boh zpät priviedol k pravej viere a do jedine spasiteľnejCirkvi katolíckej.

Okrem toho použil Ignác celý svoj vplyv, abyvyrovnal najmä napriateľstvá medzi jednotlivý-mi krajinami a panovníkmi. Veď neraz povstáva- jú nepriateľstvá p re m alicherné veci a z týchto potom dlhé, k rvavé vojny.

Ale hoci ženské kláštory istotne tiež smerujúa skutočne aj vedú k pozdvihnutiu dobrých mra-vov kresťanských, nedal sa Ignác nijako naklo-niť, aby dovolil, žeby údovia Spoločnosti smeli byť duchovným i správcam i ženských kláštorov.

Takáto práca by ich bola len hatila v prácach p re hlavný cieľ Spoločnosti o veľa potrebnejších .

Bedlive sa staral, aby v domoch Spoločností panovala vzájom ná láska medzi podriadeným i a predstaveným i, a preto hľadel na každý ú rad alebo hodnosť vybrať muža najsúcejšieho. R ektorovrim ského kolégia prem ieňal do tých čiaš ký mnenatrafil takého, o ktorom bol pred Bohom cel-kom presvedčený, že má k tomu všetké potrebné



— 129 —

S v . F r a n t i š e k X a v e r s k ý , jeden z p r v ý c h spo lo č n ík o v Ign áco v ých ,

v e l ký apoš t o l I n d i e a Japon s ka .



— 130 —

vlastnosti. A keď sa o niekom raz p resvedčil, žesa môže na neho docela spoľahnúť, nemiešal sa

mu viac do vecí a najmä sa chránil malicherný-mi predpisami oslabiť vážnosť predstaveného. Osvojich býv al vždy do bre j m ienky, a keď muoznámili o nich niečo zlého, neuveril, kým sa otom základne nepresvedčil.

Aby udržal vzájomnú lásku medzi údami po

celom svete, odporúčal im častejšie si dopisovať.On sám udržoval síce listovné spojenie so svo-

jim i m ilým i synmi, ale s obzvláštnou láskou aúctou dopisoval si so sv. Františkom Xaverským.Jelio listy sú plné opravdivej otcovskej lásky a

vrúcnosti k spomenutému svätému. Nadovšetko o to bedlil, aby sa nezahniezdil doSpoločnosti duch bažiť po hodnostiach. Preto predpísal, aby dľa jeho vznešeného p rík ladu všet-ci bez rozdielu vykonávali po špitáloch nemoc-ným aj najnižšie služby. Z tej istej príčiny zaká-

zal im prijímať cirkevné hodnosti, vyjmúc v mi-siách. kde takáto hodnosť nie je natoľko vyzna-čením, ako skôr ťažkým bremenom. Otcovia Laynez a Salmeron, ktorých pápež poslal do Trientuna cirkevný snem, šli napred do špitálov a malitak obšúchané rúcho, že pápežský poslanec mu-sel im dať shotoviť nové. A predsa títo dvaja boliz prvých a najväčších bohoslovcov a učencov to-ho času. Ani svätý Peter Kanisius nesmel prijať



hodnosť viedeňskélio biskupa, a len na mnohé prosby vynikajúcich osôb dovolil Ignác, že smie sa

stať biskupským správcom (administrátorom)11

a jedon rok. Jednak nesmel pre seba nič upotrebiť z bi-skupských dôchodkov, ale ich musel vynaložiť nadobré ciele.

tľdom Spoločnosti dovolil síce Ignác pracovaťi pri dvoroch kniežat', zakázal im však prísne zú-

častňovať sa na ich zábavách. Preto, keď sa do-zvedel, že P. Araos, ktorý veľmi pekne pracovalna kráľovskom dvore vo Španielsku, chodí nadvorne zábavy, odpísal mu, aby to zanechal, lebože služobník slova Božieho nadobudne si viac váž-nosti skutkami kresťanskej pokory a sebamrtvenia, ako keď sa prispôsobí márnostiam svetskéhoživota.

Od každého rehoľníka Spoločnosti požadovalIgnác prísnu poslušnosť. Podľa jeho úmyslu kaž-dý jezuita má byť bojovníkom, ochotným v kaž-

dej chvíli odísť ta, kde ho dľa vôle Božej pošlehlas predstaveného. Dnes ochotne so zápalom p racu je hoc i v rodnom meste a z a jtra musí byťho tový vydať sa na apoštolskú cestu do ď alekých, pohanských k ra jo v plných nebezpečenstva. Hlas predstaveného má mu byť vyjavením vôle Božejktorej treba poslúchať bez všetkých okolkov. Takkeď Laynez, provinciál v Taliansku, zazlieval isténariadenie Ignácovo, odpovedal mu Ignác, že sa

131



— 132 —

čuduje, ako môže inakedy tak poslušný Laynezsvoju vôľu predkladať vôli predstaveného. List

svoj zakončil slovami: „Rozmysli si pred Bohom,naším Pánom, ako ťažko si sa previnil a tri dni pros Ho za odpustenie. Potom mi odpíš, čo súdiš,či si sa dopustil malej alebo veľkej chyby, a jaké

pokánie (trest) zasluhuješ dľa svojej v lastnejmienky“.

Pri tých, ktorí vstúpili do Spoločnosti, nehľa-del Ignác len na ich dobrú vôľu, ale hlavne na to,či sú súci pracovať aj vo verejnosti, lebo bol pre-svedčený, že koho nemožno upotrebiť vo verejnej práci, ten nie je súci ani do jeho Spoločnosti. P re-

to usiloval sa o nich všemožne presvedčiť, ako sazdokonálili v láske k bližnému. Netrpel nič, čo byich bolo mohlo prekážať v budúcom vznešenom povolaní a bezpodmienočne žiadal, aby neprehá-ňali v ničom a zachovávali mieru i v dobrom. Tak

keď mladí rehoľníci v Coimbre veľmi sa m rtvilia nepoznali hraníc vo skutkoch pokánia, odpísalim Ignác, že je Bohu milšia obeta vlastnej vôle,ako všetké ostatné skutky pokánia, aby teda ajv tejto veci dali sa celkom riadiť svätou posluš-nosťou.

Sv. František Borgia po prijatí do Spoločnostimal ešte za čas zostať vo svete, aby mohol uspo-riadať svoje záležitosti. Ale miesto toho oddal sa



— 133 —

celkom rozjímaniu v istom kláštore, mysliac, žetým robí vec o veľa spasiteľnejšiu. Tu mu Ignác

odpísal a vysvetlil, že človekovi treba žiť podľasvojho povolania. Nie všetko, čo sa nám zdá byťlepším, je aj naozaj dobré, ale jedine to, čo Bohchce, ako chce a lebo to chce, čo by sa nám i zdalo,že je to nie tak dobré. A keď sa tento svätý veľmi

prísne bičoval, zakázal mu to Ignác, pripom enúc

mu, aby si šetril sily pre budúce práce na česť aslávu Božiu, ku k torým ho Boh povolal, keď mudal vnuknutie vstúpiť do Spoločnosti.

Z tohoto vidím e s akou veľkou múdrosťou,opatrnou mužskou odhodlanosťou a stálosťou vie-

dol a riadil Ignác všetky záležitosti, aby došiel kcieľu, ktorý mu Boh v toľkých videniach ukázal,a na ktorý sa pripravoval mnohoročnou vytrva-lou prácou. Ale satan nevládal na toto jeho mno-honásobné blahonosné účinkovanie dlho pokojnesa prizerať. Preto popudil mnohých k nenávisti p ro ti Ignácovi tak, že povstávaly z toho i procesy. No Boh neopustil svojho verného služobníka, avýsledok procesov bol, že sudcovia po mnohýcha dôkladných zkúškach vyhlásili tak Ignáca jakoaj jeho spoločníkov za nevinných. Áno tieto sú

dobné ve rejné pojednávania m aly ešte a j tendobrý výsledok, že obrátily pozornosť na novúSpoločnosť aj veľa takých, ktorí ju ešte nepozná



— 134 —

li, a tak spravily ju známou a slávnou práve tieúklady, ktoré boly vymyslené na jej zkazu a zni-

vočenie.

Účinkovanie Spoločnosti.

Svätý Ignác staral sa nie len o výchovu, mrav-nosť, dobrého ducha a dokonalé vycvičenie údov

sv o jej Spoločnosti, ale ako op atrný a m úd ryvodca vedel aj vycvičených bojovníkov Božíchusporadovať do dobre sriadených šíkov a obozret-ne vedel každému vykázať zodpovedné miesto, naktorom by mohol proti nepriateľom Kristovým a

jeho svätej C irkvi s dobrým výsledkom praco-vať. Tu je ozaj obdivuhodný bystrý, pomery sve-ta prenikajúci duch Ignácov. Ako dôkladne po-znával potreby rozličných krajov sveta a všadevedel poslať mužov, k to rí p ráv e tam boli naj sú-ce jší, n a jpotrebnejš í. Spoločnosť Ignácova bola

síce ešte vtedy malá, a nepozostávala z mnohýchmužov, ale zato každý jej úd bol pravý bojovníkBoží, ozdobený vynikajúcou učenosťou, krásouušľachtilých, spanilých čností a v oddanosti dovôle Božej odhodlaný na všetky obety za spase-nie krvou Kristovou vykúpených duší.

A čím viac rozposielal Ignác svojich synov navšetky strany sveta, na miesta bludom alebo ne-verou ohrožené, tým stávali sa známejšími a tým



— 135 —

rýchlejšie množil sa ich utešený, Bohu milý rad.Boli to predtým nevídaní udatní bojovníci, a ich

odhodlané vznešené zápasy boly Bohu i ľuď om na potešenie. Ale najudatnejší je Ignác, m údry zakla-dateľ Spoločnosti, jej obozretný vodca. On z Rímavedie stále na rozličných stranách povstávajúci a ší-riaci sa boj, obratne komandíruje proti nepriateľomsvojich bojovníkov, rozmnožuje ich rady, posiela

im čerstvú pomoc na ohrožené miesta a je im vša-de na pomoci múdrou radou a opatrnosťou. A hľa,skromný pustovník manresský, nemocou telesnezoslabený, pokorný služobník Kristov a jeho svä-tej Cirkvi dobýva mnohých skvelých víťazství

proti silným, pyšným nepriateľom .

Apoštolské práce v Portugalsku.

Ponajprv Ján III. nábožný kráľ portugalský prosil Ignáca, aby mu poslal šiestich mužov zamisionárov do Indie v Azii. Y ten čas bolo všet-

kých jezuitov spolu s Ignácom len desať, preto po-slal mu Ignác iba dvoch: Rodrigueza a FrantiškaXaverského. Koncom júna roku 1540. došli do Lissabonu, hlavného mesta Portugalska. Tu im bo'ona odchod lodi čakať desať mesiacov. Za ten časdali sa po meste navštivovať chorých a chudob-

ných, vyučovať deti v náboženstve a po chrámochhorlive ohlasovať slovo Božie. Portugalčania bo-li v tom čase veľmi bohatí. Bohatstvo však činí



— 156

ludí rozkošníckymi, chlipnými. Na takýchto účin-kovaly tieto kázne veľmi spasiteľne. Prestávaly

rozpustilosť a nemravnosť, a kamdiaľ viac hrieš-nikov pristupovalo ku svätým sviatostiam.

V Indii.

Toto blahodarné účinkovanie tak pohlo kráľa,že veľmi prosil Ignáca, aby mu ponechal z posla-

ných dvoch apoštolských mužov jedného v kraji-ne. Ignác rozhodnul tak, aby František odišiel doIndie a Rodriguez i naď alej zostal v Portugalsku.Po tri násťmesačnej plavbe došiel František doGoy, hlavného mesta Indie. Tu v krátkom časek nemalému zármutku presvedčil sa, že európski prisťahovalci stí o veľa horší než domorodí poha-nia. Strašné lakomstvo a nespravodlivosť, smysel-nosť a smilstvo, utláčanie a vraždenie domoro-dých obyvateľov boly na dennom poriadku. Pretosa pohania odvracali s ošklivosťou od kresťanské-

ho náboženstva.František si teda zaumienil, že napred prive-die tamojších Europčanov na dobrú cestu. Začals deťmi. Onedlho však prichádzali k nemu i od-rastení pohania a kresťania. A jeho svätý, kajúc-ny život, jeho láska ku chudobným a chorým, je-

ho ohnivé reči piriviedly premnohých na cestu pokánia a k opravdivému kresťanskému životu.Potom sa vydal na apoštolské cesty po krajine.



— 157 —

S v . Ignác p os ie la sv . F ran t iška X av . do Indie.



— 138 —

1 chodil z mesta do mesta, z kraja do kraja, po-chodil i vzdialené ostrovy; všade učil, povzbudzo-

val a tešil jak pohanov tak aj kresťanov a to skrásnym výsledkom. Ignác poslal mu pomocní-kov a on sám tiež hľadal súcich údov do Spoločno-sti a vychovával ich v duchu Ignácovom, pripravu-

júc ich k dokonalému sabeobetovaniu za česť Bo-žiu a za spasenie bližných.

Konečne vybral sa až do ď alekého Japonska,obrátil tam 22 panujúcich kniežat a celé kraje navieru Kristovu a založil horlivé obce kresťanské,ktoré ani najzúrivejšie prenasledovanie nemohlocelkom znivočiť.

A Xaver docielil toto všetko veľkými skutka-mi sebamrtvenia. Sotva tri hodiny spával, veľa samodlil, postil a bičoval. Preto dal mu Boh divo-tvornú moc. Robil mnohé zázraky: vzkriesil mrt-vých, chorým prinavrátil zdravie, keď sa ich lendotkol, utíšil morské vlnobitie a mal mimoriadny

dar, že keď v jednej reči kázal, rozumeli ho naraz poslucháči rozličných jazykov, práve ako kedysiapoštolov v deň soslania Ducha svätého atď. Všetké tieto zázraky dosvedčujú, že jeho apoštolskúčinnosť podporovala zvláštna milosť Božia.

Obzvláštnou jeho túžbou bolo, aby aj doohromnej čínskej ríše mohol zasiať semeno vieryKristovej. Vydal sa teda na cestu, ale došiel lenna ostrov Sanzian. odkiaľ uzrel brehy Č íny a kde



— 159 —

aj dokonal svoj apoštolský život dňa 2. decembrar. 1552. Žil len Štyridsaťšesť rokov, z ktorých ztrá

vil v Indii desať. Obrátil mnohé kraje a pokrstilviac stotisícov ľudí. Za týchto desať rokov v ot-covskom zámku Xavier každý piatok krvácaval

jedon kríž, a tento zázrak p restal len so smrťousv. Františka Xaverského dňa 2. decembra roku1552.

Mimo 28 zázrakov, ktoré sú v jeho vyhláseníza svätého jednotlive vypočítané, je súdobne do-kázané, že na jeho orodovanie v Indii viac osôb

bolo vzkriesených k životu. Biskup z M alakkyúradne dosvedčil, že len v jelio biskupstve je do-

kázaných 800 zázrakov na orodovanie sv. Fran-tiška Xaverského. I v mnohých mestách Europy,kde ho zvášte ctili, stalo sa preveľa zázrakov.

Vieme, že Františka Xaverského sv. Ignác vy-choval, poslal do Indie, častými listami ho láska-ve povzbudzoval a otcovsky poučoval. Jako z ví-

ťazstva vojakov pripadá sláva predovšetkým ichvodcovi, tak aj zo slávných výsledkov sv. Fran-tiška pripadá nemalý podiel jeho duchovnémuvodcovi, svätému Ignácovi.

V írsku.

Henrik VIII. kráľ anglický odpadol od Cirkvia strhnul sebou i celú krajinu. Ale Irčania spro-tivili sa jeho plánom a chceli a j naď alej zostať



— 140 —

katolíkmi. Preto dal ich nemravný kráľ ukrutne prenasledovať. Úbohý národ musel pretrhnúť

všetko spojenie s pápežom, bol v nevýslovnej úz-kosti a nevedel si ani rady ani pomoci. Tu poslal pápež skrz Ignáca Irčanom na pomoc dvoch je-zuitov: Salmerona a Broeta.

Nemožno vysloviť nebezpečenstvá a biedy, čo

podstúpili títo dvaja otcovia. Samo sebou sa ro-zumie, že do írska dostali sa len potajomky, tam potom im prichodilo skrývať sa a nesmeli sa nik-de ukázať verejne pod svojimi menami alebo vkňazskom obleku. Lebo všade číhali špehúni, a beda im, keby ich boli poznali. A za takýchto

okolností istotne bolo temer nemožné s ľudom ob-covať. Len časom začalo sa im to dariť. Pomalyzačali ľudia k nim prichádzať, prijímali svätésviatosti a posilnili sa vo viere. Konečne predsa prišli im špehúni na stopu, ale vtedy bola ich úlo-

ha v írsku temer ukončená. No Boh im pomoholšťastlive opustiť krajinu a chytro navrátiť sa do-mov. Len neskôr mali niektorí iní jezuiti vycediťkrv v Anglicku za Cirkev a vieru Kristovu.

Že Irsko až po dnes pevne stojí v katolíckejviere, to môže poď akovať z veľkej čiastky sväté-mu Ignácovi, ktorý vedel vo svojej Spoločnostivychovávať pre Irsko mužov tak múdrych a voviere neohrožených.



— 14i —

A tak po Španielsku, Portugálsku, Francúzsku,Taliansku, kdekoľvek blud alebo nemravnosťdvihaly jedovatú svoju hlavu všade tam posie'alIgnác súcich mužov. Títo obyčajne z veľkej čia-stky, čo aj s nemalou námahou priviedli všetkodo poriadku.

Y Nemecku.

Y Nemecku, kde blud Luterov povstal, bol staCirkvi nadovšetko smutný. Císar Karol Y. nemaldostatočnej odhodlanosti s potrebnou prísnosťouvystúpiť proti bludu. Chcel byť pekným predkaždým a s každým mať pokoj. Len tak sa mohlostať, že záplava bludárstva zachvátila v krátkom

čase skoro celé Nemecko a tomu potom v zápätíkráčaly občianské nepokoje, vzbury ľudu a stra-šné prevraty všetkého spoločenského poriadku.Sem posielal Ignác svojich najznamenitejších bo- jovníkov: najsamprv Fabera, neskôr sv. Petra

Kanisiusa. Jedine otcom Spoločnosti Ježišovejmožno ď akovať, že mnohé milióny veriacich neodpadly od pravej Cirkvi Kristovej a že mnohí bludom už nasiaknutí obrátili sa na pravú cestuspasenia. A keď že veľká čiastka nemeckého kňaz-stva bola vtedy neučená, nevzdelaná, a nemala

vôbec nijakého kresťanského ducha, starali sa sozvláštnou pečlivosťou o výchovu nového kňazské-ho dorastu. Svätý Peter Kanisius zastával neskôr



— 142 —

hodnosť arcibiskupa viedeňskóho. Nedal sa všakvysvätiť za biskupa, ba jaknáhle bolo možno, zrie-

kol sa tejto nanútenej mu hodnosti a všetky svojedôchodky rozdal chudobným. Presvedčiac sa, ženevedomosť v náboženských veciach je hlavnou

Sv . Pe te r Kanis ius vysv e t ľ u je de forn ka tech i smus .

príčinou, prečo sa blud tak rýchle rozšíril, spísalsvetochýrny katechismus pre ľud, v ktorom jasnea pochopitel ne predkladá učenie katolíckejCirkvi.

Na trientskom sneme.Roku 1545. započal sa v Triente všeobecný

snem cirkevný. Jeho úlohou bolo v posledných



— 143 —

časoch kleslý cirkevný život napraviť, pravé uče-nie Kristovej Cirkvi proti povstalým bludom u

pevniť a dosvedčiť. Bolo to k rásné shromaždenie,výborné bojište pre bojovníkov Kristových. Bolitam kniežatá, opáti, biskupi, arcibiskupi a kardi-náli. Sám pápež požiadal Ignáca, ab y poslal tadvoch najučenejších otcov Spoločnosti. Ignácochotne vyhovel tejto žiadosti a poslal Layneza

a Salmerona. Títo hneď p ri p rv e j p ríležitosti zí-skali si obdiv všetkých prítom ných, veď boli n a j-vynikajúcejší teologovia na sneme a svojou učenosťou vy ko na li obrovskú prácu. A keď tak to do-kázali na jaké veľké veci je súca Spoločnosť Je-

žišova, ktorá priam len čo bola započala účinko-vať, jej sláva rozniesla sa rýchle po celom katolíc-kom svete.

V Brazílii a v Abessinii.

N a ostrov Korziku tiež poslal Ignác svojich

synov ako misionárov a v Brazílii založil novú provinciu, k to re j za prvého provinciála ustanovilmuža naozaj apoštolského, Emanuela de Nobrega.

Na obrátenie rozkolníckej Abessinie v A frike poslal Ignác roku 1555. dvanásť m isionárov podvodcom Jánom Nuňezom Barettom, ktorého pá- pež vymenoval za patriarchu. Ignác, ohľadom naokolnosti, na to síce privolil, ačpráve sa mu veľmineľúbilo, keď chceli jeho spoločníkov cirkev ný-



— 144 —

mi hodnosťami vyznačiť. Títo misionári vykonalimnoho spasiteľného hlavne vykupovaním kre-

sťanských otrokov, ktorých vtedy po rozličnýcheuropských pobrežiach kradli hrozní berberskínámorskí zbojníci.

Aj Turkov zo Svätej zeme vyhnať a kresťa-nom posvätné, krvou Kristovou skropené miesta

z ich moci vyslobodiť vynasnažoval sa Ignác vše-možne. Jednak nedošlo k zamýšľanej krížiacejvýprave a tak jeho vznešený plán sa zmaril.

Takto hľa usiloval sa Ignác dosiahnuť svojcieľ. Veď nie na to založil svoju spoločnosť, aby je j údovia pracovali jedine na svojom spasení,ale vždy mal pred očima, aby pracovali na väčšiučesť a chválu Božiu a na spasení duší. Preto kde-koľvek boly česť Božia a spasenie bližných v ne-

bezpečenstve, hneď sa ta ponáhľal na pomoc, buďmúdrou radou buď svojimi rehoľníkmi, kto-

rých nevedely ani ťažkosti, ani osočovanie, aninijaké nebezpečenstvá sklátiť v dobrom predsav-zatí. Nehľadiac na osoby, bez rozdielu každémuhlásali pravdu Kristovu: kráľom i žobrákom, bo-hatým i chudobným. Nie div, že ich dobrí milova-li, ale aj zlí nenávideli. Ale Boh bol zrejme s ni-mi a požehnával ich apoštolské práce.



— 145 —

/Ústavy založené od sv. Ignáca.

Iste veľká opatrnosť a zkúsenosť bola po-trebná. aby mohol Ignác svoju Spoločnosť cieľuprimerane riadiť a spravovať, po celom sveterozídených údov slovom i skutkom podporovať,nad nimi bedliť, v ich záujme s panovníkmi a

biskupmi vyjednávať a dopisovať a pri tom sta-

rať sa aj o zakladanie nových ústavov, ktoré boly potrebné pre stále množiacich sa údov Spo-ločnosti.

Zprvu býval Ignác so spoločníkmi v menšíchdomoch. Keď im bol už niektorý pritesný, postaralsa Ignác o priestrannejší. T ak usadil sa najp rvs Faberom a Laynezom vo Vincenze neď aleko b rá -ny svätého kríža v opustenom, pustovníckej jas-kyni podobnom kláštore sv. Petra vo Vanellu.

N eskôr, roku 1541. dostal Ignác neveľký doms kostolom ‚.Panny Marie delia Strada“, a pápež

Pavol III. pridelil mu opustený kostol sv. Ondre- ja, susediaci so záhradou chudobného domku Spo-ločnosti. Tak teda koliebka Spoločnosti Ježišovejstála v Ríme pod ochranou M atky Božej. Tentodom a kostol sa časom zväčšil a teraz menuje sa„AlGesu“ (čítaj AlŽesii), t. j. Ježišov.

V Portugalsku bola najpriaznivejšia pôda preúčinkovanie Spoločnosti. Vyzkúsiac prekrásne

pôsobenie Xaverove a Rodriguezove, prosil kráľ



— 146 —

Ján Ignáca o nových pracovníkov. Tak povstalynové kolégia v Lissabone a najslávnejšie v Koim

bre.Za Portugalsom kráčalo Španielsko, kde účinkoval Araoz, Arnuk sv. Ignáca. Tu vy rástly ra-zom ústavy jezuitov v Barcelone, vo Valencii,Valladolide, Salamanke, Granade, Seville a eštevyše desať iných ústavov. No nešlo to všade bez

práce a utrpenia. Tak v Saragosse pobúrili iní re-hoľníci ľud proti jezuitom a generálny biskup-ský vikár, nepriateľ jezuitov, dal sa naviesť pomluvami a osočovaním a vyobcoval španielskych jezuitov z Cirkvi. Ignác vyhľadával svoje právo

riadnou cestou u vyššej vrchnosti a úradným vy-šetrovaním. Nevinnosť vyšla skoro na javo as pomocou Božou utíšilo sa všetko.

V Taliansku tiež pretekaly sa mnohé mestáaby mohly čím skôr dostať jezuitské kolégium.V Nemecku a Rakúsku boly za živola svätého

Ignáca len tri kolégia, a to: v Koiné tngolstadtea vo Viedni. V Č echách bolo tiež jedno kolégiumv Prahe.

Vo Francúzsku darilo sa Spoločnosti veľmi pomaly. Parížska univerzita síce bola prvou je jštepnicou. Veď tu sa učil Ignác i s prvými svo-

jim i spoločníkmi. Č asom rozmnožil sa tu ich po-čet na sto. Ale keď išlo o založenie .ústavu prenich, kráľ síce privolil, ale snem. univerzita a nie



— 147

„P anna M ar ia delia S trada." M i lo s t iv ý ob raz , k t o r ý s v . Ignác

z v lá š t n e ctil.



— 148 —

ktorí biskupi protivili sa tomu. Nepriatelia roz-trusovali proti jezuitom rozličné pomluvy a po-

tupné spisy, tak že oklamané obyvateľstvo boloveľmi rozhorčené proti nim. Sv. Ignác s oddano-sťou do vôle Božej trpezlive dúfal v lepšiu bu-dúcnosť a skutočne po jeho smrti roku 1560. ob-siahla Spoločnosť dovolenie osadiť sa v Paríži.

Sv. František Xaverský založil v Indii štyri

kolégia, lebo bol presvedčený, že dobré, k torévykonal, môže byť len takýmito ústavami stáleupevnené. Podobne po vstaly a j v Brazílii, v Juž-nej Amerike dve kolégia.

Jednak i zakladanie týchto ústavov, hoci na

ich uskutočnení nepracoval Ignác bezprostredne,stálo ho veľa práce a ustávania. On musel ich zá-ležitosti priviesť do riadneho behu on im dávalsmer a po dôkladnom rozvážení potvrdenie.

Ignác vôbec vynasnažoval sa zaplaviť svet lí-čenými, kresťansky sm ýšľajúcimi mužmi, k torí

by mohli všade na väčšiu česť a slávu Božiu, naobranu Cirkvi i na spasenie nesmrteľných dušízdarné pracovať. Výchovu takýchto mužov mienilnajistejšie docieliť v kolégiách pod vedením údov Spoločnosti Ježišove j.

Hlavné dve kolégia, ktoré on sám v Ríme za-ložil. sú: takzvané .‚Collegium Romanum“ (Rím-ske Kolégium) a ‚.Collegium Germanicum“ (Ne-mecké Kolégium).



— 149 —

Rímske kolégium povstalo z m alých počiat-kov. Roku 1550. otvoril Ignác v istom dome školu

a v nej vyučovali jezuiti mládež celkom zdarma.V krátkom čase ukázalo sa miesto nedostatočnýma ústav museli rozšíriť. O päť rokov vyšlo z to-hoto ústavu sto učených mužov a dvesto nových bolo p rija tých . Pápeži, kráľovia a kniežatá, uzná-vajúc veľký význam tohoto ústavu, podporovali

ho všemožne. Roku 1584. mal ústav dvetisíc tristosedem chovancov.

Tento ústav bol pravou zahrádkou nábožnosti aučenosti. Vychádzali z neho nie len jezuiti, ale ajm užovia rozličných vysok ých hodností. Vyšlo

z neho osem pápežov, mnoho kardinálov, bisku- pov, svetochýrnych teologov, učencov a znam e-nitých spisovateľov. Kto len mal spôsob a príle-žitosť, považoval si za česť byť chovancom toho-to ústavu, ktorý je až podnes jedon z najznamenitejších ústavov na svete.

Podobne tomuto kolégiu založil Ignác osobitnýústav pre Nemcov, dobre vediac, že v Nemeckuvzniklý a najviac rozšírený blud Luterov len lí-čeným, nábožným, z nem eckých m ladíkov v y -chovaným kňazstvom dá sa zamedziť a potlačiť.A skutočne týmto Ignác dosiahol, že v Ríme. jakožto v stredisku katolíckej Cirkvi, z cudzozem-ských mladíkov vychovaní kňazi hlboko prijímalido srdca pravého cirkevného ducha a lásku ku



— 150 —

svätej, apoštolskej Cirkvi, a tak potom duševnenáležite ozbrojení rozchádzali sa po celom svete,

aby medzi svojimi rodákmi proti rozmáhajúcemusa bludu s dobrým výsledkom zastávali CirkevKristovu. Toto kolégium stojí a prekvitá až po-dnes.

Tieto dve kolégia by dostačovaly zvečniť pa-miatku Ignácovu. Ale mimo týchto založil vyše

sto iných blahodarných ústavov.

Posledné dni a smrť sv. Ignáca.

Za pätnásť rokov viedol a spravoval Ignác akogenerál Spoločnosť Ježišovu. Otcovskou láskavo-sťou a príkladnou svätosťou života získal si srd-cia všetkých spolubratov, predchádzal im vzne-šeným príkladom kresťanských čností a oni ochotne ho nasledovali ako duchovného svojhootca a vodcu na ceste kresťanskej dokonalosti.

Úprimne miloval spolubratov ako svoje du-chovné dietky, a to láskou duchovnou. ..Úpri-mne hovorím“, píše sv. Ignác, „dotiaľ milujemkohokoľvek, dokiaľ to osoží službe a sláve Božej.“ Naozaj obdivujeme mnohé, veľké práce a ťažkéstarosti, ktorými Ignác bránil a viedol svoju Spo-ločnosť. Mocný a zdravý človek sotva by bol mo-hol toto všetko vykonať prirodzeným spôsobom,kdežto Ignác bol bez prestania slabý, áno. často



— 151 —

chorý. Najmä mnoho trpel na nemoc žalúdka,lebo si ho bol ustavičným sebamŕtvením celkom

zkazil. Mnoho bolestí mu zapríčiňovala aj choránoha. Rany utŕžené pri Pampelone boly mu ustavičným žriedlom bolestí. Ale on všetky svoje

bolesti a trápenia považoval za mimoriadne darymilosti Božej a jako píše svojmu priateľovi Fontanovi: „Len na nás záleží, aby sme tieto darydobre užívali.“

I nevď ak, prenasledovanie a pomlúvanie Spločnosti znášal ticho, s oddaním do vôle Božej.Z príležitosti prenasledovania Spoločnosti v Saragosse písal Mendozovi: ‚.Keď rozvážime všetko

dôkladne, mali sme tu krásnu príležitosť vzdávaťchválu Bohu, Pánu našemu. že nás ráčil krížomnavštíviť". A Romonovi. predstavenému v Saragosse písal: „Bál by som sa o našu Spoločnosť, ke-

by sa jej nedostávalo prenasledovania a utrpenia.

Bolo by to znakom, že sme ostydli v horlivosti začesť Božiu a že sa nás nemusí ani diabol ani svetobávať.

A íomuto duchu Ignácovmu zodpovedajúce podanie zachovávajú jezuiti až po dnes a povráva- jú si. že im svätý Ignác vyprosil, aby ich hneďv tom, hneď v inom k raji prenasledovali, aby vdlhotrvajúcom, nijakým nepokojom nerušenomšťastí neostydli v horlivosti. A skutočne dejiny



— 152 —

Spoločností dokazujú, že zažila málo pokojnýchčasov, ale že hneď tu lineď tam ju prenasledovali.

Už za života sv. Ignáca roztrúsili nečestní pomlúvači toľko podlých luhanín o Spoločnosti a je j svätom zakladateľovi, že tomu uveril i kardi-nál de Kuppis a varoval svojho priateľa Garzonia,aby vyhýbal Ignácovi, lebo vraj je to človek veľ-mi ničomný a nebezpečný. Keď toto Garzoniusrozpovedal Ignácovi, vyhováral tento kardinála,že takto hovoril istotne nie zo zlomyseľnosti, aleže neznal veci. A dodal: „Y mlčaní a v nádeji na pomoc Božiu je naša sila. My budeme mlčať, a sámBoh prehovorí za nás“.

Konečne na prihováranie Garzonia dal si kar-dinál Ignáca zavolať a rozprával s ním skoro dvehodiny. A tu v slovách Ignácových ukázala sa ta-ká sila Ducha svätého, že sa kardinál naskrze pre-svedčil o nevinnosti Spoločnosti, padol pred Igná-com na kolená, prosil ho za odpustenie a stal sa

jeho verným priateľom a horlivým podporovatelom Spoločnosti Ježišovej.

Ale pri všetkej dobrej vôli s ochotou niesť slad-ké jarmo Kristovo, s oddanosťou trpieť všetky po-tupy a pohanenia, pri všetkej ochotnosti viesť a

brániť si spolubratov v slavných bojoch za česťa slávu Božiu badal Ignác, že mu klesajú telesnésily a počal túžiť po vľúdnom volaní svojho Pánaa Stvoriteľa: „Poď, dobrý a verný služobníku!“



— 153 —

Videl. že úlohu, ktorú mu Boli na zemi uložil,slastne vykonal a že vrelé túžby jeho srdca z do-

brotivosti Božej neočakávane nádherne sa splnily.Spoločnosť ním založená z malých, nepatrných po-čiatkov narástla vo velikánsky strom, rozprestie-rajúci sa temer po celom vtedy známom svete. Av jeho tôni udatní synovia Ignácovi s oduševnením

bojovali za väčšiu česť a slávu Božiu. Mohol teda

Ignác s radosťou zvolať so staručkým Simeonom:„Teraz prepustíš, Pane, svojho sluhu v pokoji.“

Konečne znovu potvrdil pápež Julius III. Spo-ločnosť Ježišovu. Tu zazdalo sa Ignácovi, žebymal vedenie už dobre siiadenej, takrečeno po ce-

lom svete rozšírenej Spoločnosti do iných pevnej-ších rúk oddať a sám že by sa mal do nejakéhoskromného zátišia utiahnuť, kde by mohol výluč-ne s Bohom sa rozprávať a jedine o spasenie svoje j duše sa starať. Preto povolal zo všetkých pro-vincií starších a vážnejších otcov do Ríma, a pred

nimi dňa 30. januára r. 1551. slávnostne sa zriekolgenerálskej hodnosti.

Ale shromaždení po dobrom rozvážení tak dô-ležitej veci oznámili Ignácovi jednomyseľné roz-hodnutie. že im nemožno splniť prosbu svojho vyzkúseného vodcu a starostlivého otca. Tak teda pri-chodilo Ignácovi i naď alej zostať v úrade. Jednak povolal Xavera z Asie tým úmyslom, že mu sverívedenie Spoločnosti. Ale náhla smrť tohoto svätého



— 154

zničila tento jeho plán docela. Nepozostávalo tedaIgnácovi nič iného, ako oddať sa do vôle Božej,

ktorý jedine mohol ho vyslobodiť z úradu priťaž-kého už pre jeho klesajúce sily. Na toto vyslobo-denie pripravil sa dôkladne a očakával ho túžob-ne. A že je už neď aleké, zvestovalo mu vždy ťažšiea trvácejšie choravenie. boľasti a rýchle slabnutie tela.

Keď už pre telesnú slabosť nevládal vykonávaťdenne množiace sa úradné práce, pridali mu k bo-ku pomocníka, aby záležitosti Spoločnosti mohlysa v predošlom príkladnom poriadku viesť. Tunastal rok 1556. búrlivý pre Cirkev a nepokojný

hlavne pre Rím. Vojna totiž, čo vypukla medzi pá- pežom Pavlom IV. a Filipom II. španielským k rá-ľom, nahnala do Ríma veľké zástupy naja tých,rozpustilých vojakov, ktorí neviazanou rozpustilosťou a nezriedka nemravnými výstupy učinili me-sto hotovou pelešou lotrovskou. Tieto veci nedo-

bre pôsobily na beztak vädnúce zdravie Ignácovo.Preto mu lekári radili, aby sa vzdialil na nejakýčas z Ríma do neď alekého letohrádku. Ignác tedaučinil dľa ich rady, aby sa mohol v tichosti a po-koji chystať na odchod do dávno túženej nebeskej

vlnsti.Veď na zemi bola už jeho úloha dokonaná, atúžby, ktoré predkladal Bohu vrúcnymi prosbamivyplnené, totižto: odobrenie knižočky duchovných



cvičení, potvrdenie Spoločnosti skrze pápeža a vy- pracovanie stanov. Všetko toto bolo už s Božou po-

mocou dokonané. Ignác dobrý boj bojoval, vieru po celom svete rozširoval a zveľaď oval, ne/bývalomu teda už nič iného, ako obsiahnuť korunu spra-vodlivých, po ktorej túžil nevýslovnou túžbou.

Ale na letohrádku kamdiaľ viac slablo zdravie

Ignácovo, preto na radu lekárov preniesli ho na-zpät do Ríma. I napadla ho niekoľko dní trvajú-ca ľahká horúčka a slabosť, aká pri ňom i pred-tým častejšie sa ukazovala, tak že lekári nebadali pri tom pre život svätého nijaké nebezpečenstvo.Ale on, dobre vediac, že ho konečne chce dobroti-

vý Boh zo sväzkov pozemských vyslobodiť, dal sazaopatriť sviatosťami umierajúcich.

Dňa 50. júla podvečer dal si zavolať miléhosvojho tajom níka, otca Polanku, a takto k nemu

prehovoril: „Moja hodina už prišla. Dobre by si

urobil, keby si šiel k pápežovi a podal mu zprávu,v akom nebezpečnom stave som a poprosil ho o požehnanie a odpustky pre mňa, aby moja dušamala viac dôvery pri strašnom tomto odchode. A povedz jeho Svätosti, r— keby som prišiel ta. kdemoje modlitby niečo môžu, jako to od milosrden-stva Božieho úfam, že neprem eškám za neho samodliť, ako som to robieval každodenne tu nazemi“.

155



— 156 —

S v . I gn ác z omi e r a v z ý v a j ú c n a j s v . me n o Je ž i š .



— 157 —

Na to pýtal sa Polanko zadivený: ..Jakože. otčemôj, či je možno, aby sme vás už ztratili? Či sa

tak zle cítite?“„Tak zle", odpovedal Ignác, .‚že mi nič nepo-

zostáva, len oddať dušu Bohu“.

Kedže však ani sami lekári nepredvídali blíz-ke nebezpečenstvo a Polanko mal mnoho práce,

prosil Ignáca, či by to nemohol odložiť na rá -no. Ignác dal mu na vôľu. aby spravil tak, akouzná za dobré. I strávil svätý celú noc o samote,modliac sa vrúcne a vzdychajúc k Pánu Bohu. Rá-no našli ho v smrteľnom zápase. Teraz už bežalPolanko k pápežovi, ktorý s úprimným súcitom

poslal mu požehnanie. Svätý zomrel spokojne ránoo tri štvrte na siedmu dňa 51. júla roku 1556. v deň

piatočný, v 65. roku svojho života, v 55 roku posvojom obrátení a v 16. roku po založení Spoloč-nosti.*)

Zomrel ticho, o samote, bez zemskej potechy, bez toho, žeby sa bol od svojich odobral, neustano-viac nikoho, ktorý by bol do voľby nového gene-rála zastával tento úrad. Toto učinil len z prevelkej pokory a nekonečnej dôvery v Boha. lebo bez- pečne úfal, že On neopustí verný zástup svojich

bojovníkov a že sa im postará o spoľahlivéhovodcu.

* Bollandisti: Acta Sanctorum Júlii, t. VII. p. 520.



— 158 —

Pri pitvaní našli lekári, že mal žalúdok a črevádoeela soschnuté, pečienku ztvrdnutú a tri kamien-

ky v nej. Toto bolo jasným dôkazom jeho ustavič-ného prísneho postenia a sebapremáhania. Lekárinemohli sa dosť načudovať, ako len mohol pri ta-kejto chorobe tak dlho žiť a takou spokojnou a ve-selou tvárou toľko pracovať až do posledného času.

Jaknáhle sa rozniesla v Ríme zvesť o jehosnutí, všeobecne bolo počuť: „Zomrel svätý“. Sovšetkých strán hrnuli sa bohatí a chudobní, kňazia svetskí ľudia, aby ešte raz videli mrtvé jehotelo a preukázali mu ako zvláštnemu miláčkoviBožiemu poslednú úctu. Jedni bozkávali mu no-hy. iní ruky a viac pri ňom stojacich otcov malomnoho práce s tým, že ružence, agnúšťoky a inéveci na zbožnú pamiatku dotýkali o telo svätého.Ale nadovšetko dalo im veľa práce dávať pozorna prítomných, aby mrtvé telo celkom neobnažili.

Lebo každý bol by si rád vzal na pamiatku kúsokz jeho šiat, alebo akúkoľvek z jeho vecí. Tisk boltak veľký, že mnohí nemocní, ktorí úfali dotýka-ním sa jeho tela obsiahnuť predošlé zdravie, ne-mohli sa k nemu nijako dostať. I dali ho zabalza-movať a niektorí maliari namaľovali jeho podobi-zeň. Podľa tejto hodnovernej podobizne vyobrazu-

je sa sv. Ignác v kňazskom rúchu s najsvätejšímmenom Ježiš na pisách a s knihou v ruke.



— 159 —

1. Pohreb sv . Ignáca. 2 . Chorá, ako sa dotkla jeho š iat ,

z a r a z o zd r a ve la .



— 160 —

Dočasne pochovali ho na evanjeliumovej straneoltára v kaplnke jezuitského kostola v Ríme. kde

zostalo telo až do roku 1568., teda za dvanásť ro-kov.

Potom, keď započali stavať nový kostol, prenie-sli telo do inej čiastky domu, až ho konečne po-chovali v kostole na pravej strane hlavného oltára. Na hrobe je nápis:

IGNATJO, S. J. FUNDATORI. IGNÁCOVI , ZA K LA DAT E ĽO V I

SPOLOČNOSTI JEŽIŠOVEJ.

y

Cnosti sv. Ignáca.Zo všetkého, čo sme posiaľ o svätom Ignácovi

povedali, vysvitá, že bol človek svätý, áno, veľkýsvätý. O tom jasne svedčia jeho čnosti.

Niekto by sa hádam pýtal, čo treba k tomu,

aby niekto bol svätý? Či ten je svätý, kto robí mno-hé a veľké zázraky ?Alebo ten, kto koná neoby-čajné skutky pobožnosti a lásky k bližnému t. j.kto sa postí, modlí a dáva hojné almužny? Nie. —Lebo zázraky a nábožné skutky sú síce dobré veci,

a môžu byť znakom alebo následkom svätosti, alebo môžu viesť ku svätosti, môžu svätosť zachovaťalebo ju rozmnožovať, predsa však podstata svä-tosti nie je v nich.



— 161 —

Podstata svätosti je vec vnútorná, je v duši, anie je nič iného ako posväcujúca milosť, ktorú do-

stávame pri sviatostiach krstu a pokánia. Skrze tú-to milosť býva Boh v nás zvláštnym spôsobom, skrzňu stávame sa dietkami Božími a Bohu podobnými,dostávame moc a silu nadobývať si skutky nadprírodné, pre nebe záslužné. Všetké skutky, ktoré beztejto milosti konáme, sú mrtvé, odplatu za ne mô-

žeme obsiahnuť tu na zemi, ale v nebi nikdy nie.Jednak ako dobré dieťa usiluje sa svoju lá-

sku a úctu k rodičom a j na vonok preukazovať,tak aj vnútorným ohňom milosti Božej horiacu du-šu čosi núti česť Božiu a spásu duší aj vonkajšímiskutkami napomáhať.

Keď vidíme strom obťažený kvetom alebochutným ovocím, súdime z toho. že je to stromzdravý a bohatý na vnútornú životnú silu. Podob-ne aj keď vidíme podivné sku tky svätého a jehoživú lásku k Bohu a bližnému, môžeme dľa toho

právom uzavierať na jeho vnútornú svätosť, t. j.na ten oheň lásky Božej, ktorý plápolá v jeho duši.

Aby Cirkev mohla dakoho za svätého vyhlá-siť, nemá k tomu iného prostriedku, leda jeho von-kajšie skutky. Ak na niektorom človekovi počnúcod času jeho obrátenia až do smrti nemôže nič zlé-ho nájsť, ba naopak, keď ľudske j priradenosti sa

protiviace čnosti, sebamrtvenia a uponíženia sa voveľkej miere v ňom nachádzajú, keď sa k tomu pri-



— 162 —

družia ešte aj zázraky a zvláštne dôverné obcovanies Bohom a konečne, keď sa o tom všetkom najdoko

najlepšie dosvedčí, že sa to následkom prirodenejmoci nemohlo stať, že to teda len z pravej vnú tornejsvätosti môže pochádzať; vtedy vyhlási Cirkev ta-kého človeka za svätého, t. j. predstaví ho veria-cim za príklad čností a svätosti.

Tak aj my dľa života a zovnútorných skutkov

Ignácových môžeme zatvárať na jeho vnútornú Svätosť.

Keď Ignác ležal chorý v Lojole, zaum ienil sidľa p rík ladu svätých stály boj viesť proti sebe, abyoddialil od seba všetko zemské a márné a zveľadil

v sebe vzrast nebeských čností. A v tomto boji vy-trval v Monserrate, v Manrese, v Paríži i v Rímeverne až do smrti.

Veľká pobožnosť.

Z čností sv. Ignáca pripomíname na prvom

mieste jeho veľkú p o b o ž n o s ť . Kto koho rádmá, s tým obcuje vď ačne a čím častejšie, myslí naneho a túži po ňom. Lásku svoju k Bohu dokazu- jem e pobožnosťou. Pobožnosť spája nás s Bohom;modlitbou obcujeme s ním.

Svätý Ignác mal mimoriadny dar pobožnosti.Od kedy svet opustil, usiloval sa stále byť v prí-tom nosti Bože j a čím užšie spo jiť sa s Bohom. Je-ho vrúcnou žiadosťou bolo zanechať žalár tela,



— 163 —

aby duša čím skôr mohla Boha vo večnej radostividieť. Kedykoľvek pomyslel na smrť, zaplakalvždy od radosti. Vôľu si srovnával s vôľou Božoua nežiadal si nikdy nič iného, iba čo uznával zavôľu Božiu. Č asto oslovoval Boha: Pane. čože bysom si mal iného žiadať, iba to, čo Ty! A preto hoaj Boh vo všetkých nepri jem nostiach vnútorne potešoval a dával m u trpezlivosť, aby všetko zná-

šal s oddaním sa do Jeho najsvätejšej vôle.

Pobožnosť sv. Ignáca javila sa vo veľkej mie-re pri modlitbe. Jakúkoľvek modlitbu si šielodbavovať, či kňazské hodinky, či pred jedlom,alebo po ňom, vždy si odtŕhal ducha najprv od

všetkých zemských vecí, postavil sa do prítom-nosti Božej a potom modlil sa s takou skrúšeno-sťou a pobožnosťou, že mu slzy tiekly tvárou, a totak často a tak hojne, že mu hrozilo nebezpečenstvood plaču oslepnúť. Preto vyprosil si sv. Ignác od Bo-

lia aj milosť, aby mohol slzy zastaviť dľa samovôle. Keď sa modlil, ako by bol ho rel vo vše t-kých vnútornostiach a ten oheň lásky k Bohu žia-ril mu na zjasnenej tvári. Ničoho nezapočal,žeby sa o tom nebol skôr poradil vrúcnou mod-litbou s Bohom. A neprestal sa modliť do tých

čias, kým nepoznal vôľu Božiu. Najm ä keď p ra -coval na Stanovách Spoločnosti, horlive a často samodlieval za milosť osvietenia rozumu.



— 164 —

Obetu sv. omše slúžieval s neobyčajnou skrú-šenosťou a dojatosťou a nemohol ju nikdy odba-

viť za pol hodiny. Preto aj svätú omšu obyčajnesamotne slúžieval v domovej kaplnke. Na Viano-ce roku 1550. odbavil dve sväté omše jednu zadruhou, a p ri tom tak bol d oja tý, že na smrťochorel.

Svätý Ignác mal milú obyčaj každú hodinu čo

len na krátky čas ducha k Bohu si pozdvihnúť,aby nikdy nezabudol na lásku, dobrotu a milosr-denstvo Božie. Pri tom všetko možné, čo len videla počul, vedel použiť k tomu, aby myseľ na Bohaobrátil. Svedomie spytoval každú hodinu a každý

deň srovnával pokrok v dobrom s predošlýmdňom. Svoje chyby nikdy netajil a pokorne ho-vorieval, že sotva je nevď ačnejšielio človeka nasvete, ktorému Boh predsa tak veľké dobrodenia p reukazu je , ako je on.

Ani pripomínať netreba, že sv. Ignác modlil

sa nielen za seba, ale aj za bližných; zvlášte zasvoju Spoločnosť, za blaho Cirkvi, za panovníkov.

Tak teda sv. Ignác od svojho obrátenia až dosmrti obcoval s Bohom dôverne, ako údovia jed-nej rodiny spolu obcovávajú. Z tohoto vyvierala

jeho pobožnosť. Veď Boh je pram eň čnosti, z ne-ho nám prichodí načierať. Ignác nielen svojich,ale vôbec každého napomínal k pobožnosti a nasrdce kládol všetkým, aby si nežiadali tak od P.



— 165 —

Bolia vyplnenie vlastných žiadostí, ale skôr usku-točnenie najsvätejšej vôle Božej. Lebo modlitba

je pred Bohom vtedy vzácna, keď ju spojím e smrtvením seba. Ale nie tak máme mrtviť telo, aleviacej ducha, aby sme sa vedeli zrieknuť vlast-nej vôle a podrobiť ju vôli Božej. A to je ťažkávec, lebo ľahšie je pokoriť telo, nežli ducha.

N esm ierna láska k Bohu a k bližnému.Svätý Ignác hore l nesmiernou l á s k o u k

B o h u ; a tá to láska bola prameňom jeho veľkejl á s k y k b l i ž n é m u . Vylíčiť chcieť jeho láskuk bližným, bolo by toľko, jako znovu opísať celý jeho život. Poznajúc v M anrese nekoneční! cenuduší predrahou krvou Kristovou vykúpených, ni-čoho neľutoval, na vše tko sa ochotne podoberal,aby tieto duše priviedol na pravú cestu, čo vediedo neba. Jeho heslom bolo, ako vieme: Všetko naväčšiu slávu Božiu a za spasenie duší. Dľa tejto

svojej zásady hovorieval, že keby vedel, že by to bolo dušiam na spasenie, hotový by bol chodiť bo-sý a otrhaný, položiť si rohy na hlavu a tak pre-chádzať sa po meste. Nič mu nebolo ťažkým, keďišlo o to, získať duše Bohu. Tu podáme len niekoľko príkladov.

V Paríži — ako sme už zk rá tka vyššie spomenuli — vedel o istom pánovi, že má hriešnu zná-mosť s vydatou ženskou. Dlho rozmýšľal, ako by



— 166 —

mohol tohoto hriešnika od zkazy zachovať. Konečuečne našiel istý prostriedok. Postavil sa totiž nato miesto, kade pán chodieval do domu hriešnice.Keď sa tento k nemu priblížil, hodil sa Ignác domrznúcej rieky a vydajúc takto pre jeho spasenievlastný život do nebezpečenstva, výstražným na- pomínaním priviedol ho na cestu pokánia a polep-šenia.

Raz akýsi chorý požiadal svätého Ignáca k sebe. Svätý Ignác, hoci bol v tedy sám nemocný aslabý a hoci bolo dosť iných, ktorí by boli mohliísť chorému na pomoc, predsa šiel k nemu a be-dlil pri ňom celú noc.

Vieme, ako ho jeho priateľ v Paríži o peniaze priviedol, obkradol a ušiel. Keď potom upadol dochoroby a nedostatku, prosil sv. Ignáca o pomoc.A svätý použil s najväčšou ochotou túto príleži-tosť. aby mu dokázal svoju lásku a priviedol hona dobrú cestu.

Aj to vieme, koľko nepriateľov mal sv. Ignáccez celý život. No nepomstil sa na nikom, ale od- plácal zlosť nepriateľov krotkosťou a láskou.V Ríme istý mních plný nenávisti povedal, žebydal spáliť všetkých španielskych jezuitov. Natoodpísal mu Ignác láskave: „Ty by si chcel spá-liť všetkých našich, ktorí sú vo Španielsku, ale ja hovorím a prajem , aby si a j ty horel a všet-ci tvoji pr iate lia nielen v Španielsku, ale po



— 167 —

celom svete, a síce aby ste horeli ohňom DuchaSvätého." Y Paríži chcel ho zasa akýsi panák

zavraždiť a v Ríme budil proti nemu podozrenia.Svätý Ignác pomstil sa na ňom tak, že ho ne-skoršie prijal do svojej Spoločnosti, aby ho tak-to získal pre Boha.

Svätý Ignác mal pre každého otvorené a ú prim né srdce, pomálial kde kom u len mohol anesmierne mnoho pracoval za spasenie duší. Zadobrodenia, čo ľudia jemu alebo jeho Spoloč-nosti preukázali, býval srdečne povď ačný a po-vzbudzoval ku vď ačnosti a j svojich po driade-ných. Urážky rád odpúšťal, k vôli pokoju chrá-

nil sa pravôt, radšej, kde mohol a smel, odstúpilod vlastných spravodlivých požiadavôk, hovoriac,že to dobrotivý Boh i tak nahradí.

Hlboká poníženosť.

Tak dokonalá láska k bližným bola by istotne

nemožnou bývala, keby sa k nej nebola pridru-žila p o n í ž e n o s ť . Od svojho obrá tenia pestovalIgnác pokoru, ako základ všetkých čností. Cho-dil v najchatrnejšom obleku, obcoval so žobrák-mi ako žobrák, vynasnažoval sa ostať neznámym,

opovrhnutým. Vyhýbal ľudskej úcte a uznanlivo-sti a nevýslovnou radosťou ho naplnilo, keď mo-hol pre Krista pomluvu, nezaslúženú urážku, po-tupu, áno, i žalár trpieť.



— 168 —

Keď posielal spolubratov do sveta, hovorievalim; „Nič nepostavíte trváceho a dobrého, ak ne-

budete stavať na základe pokory.“ D ľa te jto zá-sady dôrazne odporúčal sv. Františkovi Xaverském u a Rodriguezovi, keď ich vysielal do Indie.Salmeronovi a Broetovi pred odchodom do írska,Laynezovi, keď sa strojil na snem do Trien tu avôbec všetkým poddaným, aby začínali svoje prá-

ce vyučovaním detí, opatrovaním chorých, abysa nehan bili chodiť z dom do dom u a prosiť okúsok chleba pre seba a pre chudobných, ktorínemôžu, alebo sa hanbia žobrať. Takéto uponižu júce zam estnania odporúčal nielen slovom a pís-

mom, ale najviac svojím príkladom. Keď mal naj-vyšší a najvážnejší úrad generála vo Spoločnosti,nevyhýbal najnižším službám doma v kuchyni,vysvetľoval dietkam katechizmus po uliciach iv kostoloch.

Poznanie svojich vlastných krehkostí a stálé,dobrovoľne p rijím ané u poníženia napom ohly s v.Ignácovi na taký vysoký stupeň pokory, akýmBoh len málo vyvolených obdarúva. Mnohé roky

p red smrťou nem ával ani m árnej m yšlienky. A jeho žiak v duchovnom živote a úprim ný p riateľRibadeneira píše o ňom, že si žiadal, nech mu telo

po sm rti vyhodia na smetisko, aby sa tam stalo potravou psom a vtákom za tres t p re hriechy,



— 169 —

ktorým i sa nevď ačne preh rešil oproti svojm uStvoriteľovi.

Lavnez bol raz od kohosi počul, že Boh dalIgnácovi nie obyčajného anjela, ale arc ha njelaza strážcu. Keď sa ho raz p riateľsk y pý tal, či jeto pravda, nedal mu Ignác odpovedi, len sa za-červenal a v tvári zmenil, zahanbiac sa a uľaknúcako stvdlivá panna, keď sa nenadále zbadá pred

neznám ym mužom. Tiež neraz sa stalo, že keď saho niekto opýtal o veciach, ktoré mu boly na po-chvalu, odpovedal jedine rumencom a pokornýmmlčaním.

Sám svätý Ignác priznal sa pokorne, že si be-

rie pr ík lad čnosti od domácich sluhov a že sámsebe sa neľúbi. Keď nebol istý v n e jak e j veci, poprosil ponížene iných o m ienku. Áno, tak ď a-leko šiel v poníženosti, že si prial dľa príkladusvojho Vykupiteľa bvf všetkým na posmech.

Príkladná poslušnosť.

K jeho pokore družila sa hlavná čnosť dobré-ho reh oľn ík a: p o s l u š n o s ť . N a ceste dok ona-losti môže iba ten bezpečne kráčať, kto celkom podrobuje vôľu svoju vôli Božej, oddáva sa sprarovaniu spovedného otca a dôkladne zachováva

pravidlá rehoľnej spoločnosti, do k to re j prináleží.Tomuto svätý Ignác zodpovedal čo najdokonalej-šie. Srdce mu bolo kedysi plné svetských márno-



stí, ale keď raz porozum el vo lajúc i hlas milostiBožej, vzdoroval zmužile všetkým žiadostiam

svojho srdca a s úplnou oddanosťou podrobovalsa vnuknutiam vôle Božej. Všade a vo všetkomvynasnažoval sa uskutočniť nie svoju vôľu, niesvoje čo i dobré žiadosti, ale jedine vôľu Božiu,ktorá sa mu zreteľne javila v Božích a cirkevných

príkazoch, v nariadeniach duchovnej a svetskej

vrchnosti.Známe nám je, ako ochotne poslúchal naria-

denia a rady svojho spovedného otca. A pápeža poslúchať uložil celej Spoločnosti za p rvú povin-nosť. Už ako generál Spoločnosti bol raz povedal:

..Keby mi pápež rozkázal, aby som na prvom čln-ku, čo najdem v prístave Tiberskom, bez vesiela kormidla preplavil more, učinil by som to nie-len ochotne, ale a j s radosťou.“ Na čo keď muistý vysoký pán povedal: „Kdeže je tu múdrosť?“odvetil mu sv. Ignác: „Pane, múdrosť požaduje

sa nie tak u toho, kto poslúcha, ako skôr u toho,kto rozkazuje.“

Svätý Ignác keď sa dal stavať nád hernú budovu dokonálosti, položil je j napred hlboký zá-klad dvoch čností, a to: poníženosti a sebamŕtvenia. Veľkí majstri duchovného života svorne učia,Že úlohou týchto dvoch prek rásnych čností je, pripravovať podklad iným vyšším čnostiam, leboudržujú telo i dušu v patričných medziach. O po-

170



— 171 —

kore svätého Ignáca zmienili sme sa vyššie, teraz všim nim e si bližšie jeho S e b a m ŕ t v e n i e .

Dokonale sebaopanovanie.Y prvom čase po ob rátení kládol veľkú váh

na mŕtvenie tela. Trápil lio postením, bičovaním,neskôr, keď sa mu práce rozmnožily a chorobyho navštevovaly, presvedčil sa. že treba ohľad

brať a j na svojho „otroka‘‘ jako nazýval telo. aby bolo súce znášať práce a plniť povinnosti svojho povolania. No zato predsa zachádzal s telom vždyako s otrokom, nikdy neprenechal skutky po-kánia a až do konca života povoľoval telu len toa v ta k e j miere, ako to požadovala česť a slávaBožia.

Sebapremáhanie Ignácovo nepozostávalo lenv trápení tela, ale rozprestieralo sa na všetké je-ho skutky, city, myšlienky a žiadosti. Ignác boluž od prírody živý a prchký. Kým bol vojakom,

neraz sa veľmi ľahko strašne nahneva l. N eskôrvedel natoľko premôcť prirodenú hnevlivosť, žeho lekári a priatelia považovali za flegmatika, zachladnokrvného, a len tomu sa divili, jako vie spo- jovať pokoj javiaci sa na tvári a v pohyboch s roz-hodnosťou. ktorá sa javila v jeho skutkoch.

Keď trpel veľké bolesti, ktoré lio v práci hatily , len si vzdych nul: ‚.Boh chce, aby som tospravil“, a čo jak veľa trpel, pracoval ako zdravý.





— 173 —

Po kora a Sebamŕtvenie jav ily sa na vonokv skromnosti pohybov a v spôsobe celého chova-nia sa sv. Ignáca. Vždy mal v pam äti slová sv.Pavla: ‚‚Vaša skromnosť nech je známa všetkýmľuď om: Pán je blízko.“ Svätý Ignác tiež opako-val toto napom enu tie svo jim učeníkom mnohým islovami, ale najvýmluvnejšie svojím príkladom.Rozpomienka na blízku, na stálu prítomnosť Bo-

žiu kázala mu vždy a všade tak sa spravovať, akosa spravuje sluha v prítomnosti pánovej..

Svätý Ignác hovorieval vždy krátko, ja d rn ea jasne. Kým neskončil o jednej veci. neprechá-dzal na druhú. U trápeným , nepoko jom stiesne-ným srdciam bý va ly jeh o slová naoza j ako ba l-zam, čo hojí rany a zmierňuje bolesti. Rozčúle-ných. hnevlivých vedel utíšiť svojou krotkosťou.Jazyk vedel prísne na úzde držať, a nepovedal

bez rozvahy ani slovíčka. Keď mu prichodilo po-čuť ku hnevu dráždiace reči, obrátil sa n a jp rv

k Bohu, aby sa v duchu nepobúril a dobre si roz-myslel, čo na ne odpovedať. Jedinký raz sa mu prihodilo, že dobrém u priateľovi sľuboval pomocv istej záležitosti. A o tejto veci sám hovorí, žesa mu už dávno nestalo niečo podobného, že bysa bol tak to pre rie knu l a čosi bol sľuboval, čo

potom oľutoval.Keď mu bolo treba niekoho karhať, nedal sa

uchvátiť hnevu, ani neublížil nikomu, súd iac



— 174 —

s rozvahou, chladne a podľa pravdy. Nikoho ne- pomenoval neposlušným, lenivým, pyšným alebosprostým. Všemožne sa chránil niekoho tupiť, avšak i vo chvále býva l zdržanlivý. N eohováralnikdy nikoho a pomluvy nechcel počuť. Cudziehriech y nespomínal, a keď to iní robili, po ka rha lich týmito, alebo podobným i slovami: „Nesúď te,Boh sám zná srdce“.

Keď sa n iek torý z domácich chyby dopustil,nespomenul to pred nikým, leda ak by to bolo bývalo p re jelio polepšenie potrebné, ale a j v te-dy, ak to dostačilo vyjaviť pred jedným, nepo-vedal to druhému.

Reči, jako vôbec celé chovanie sa sv. Ignáca boly skromné, p lné lásky a dobroty a preto robilyna každého dojem hlboký a trváci.

Iné čnosti.Lásku ku každému zachoval a j vtedy, keď

musel s ním prísne zachádzať. Proti tvrdohlavým,

lenivým býval prísny, neúprosný, proti posluš-ným samá láska a dobrota. Tak keď raz istý m la-dík chcel zo Spoločnosti vystúpiť, napomínal hoIgnác dobrotivé a rozkázal aj ostatným domácim,aby podobne robili. A le keď m u oznámili, že tenistý mladík, hoci ho nahovárali, aby ostal, jednak

chce n a d ruhý deň ráno preč ísť, , N ie“, povedalIgnác, „taký nie je hodný, aby medzi nami pre-nocoval, nech ide preč ešte dnes večer!“



— 173 —

Svätý Ignác bol u spolurehoľníkov vo veľkejvážnosti, a tú si nadobudol príkladom čnostného

života svätou múdrosťou a tým, že s každým opa-trne a šetrne zachádzal. Každý bol presvedčený,že ho Ignác a j vtedy miluje, keď ho pokutuje. Keďtrestal, hlavne na to kládol váhu, aby každý uznalsvoju vinu a za previnenie každý uložil si pokutusám, ktorú Ignác láskave zmiernil, ak by bola bý-

vala priveľká. Kajúcich prijímal tak láskave, jako by sa nikdy neboli previnili.

A jako miloval duševne chorých a vynasnažoval sa ich vyliečiť, podobne mal útrpnosť i s te-lesne chorými.

Keď už sám bol tak chorý a slabý, že mu treba bolo dať pomocníka, starosť o chorých podržal sisebe. Raz keď cestoval, ochorel mu Laynez na ce-ste. Ignác kúpil za ostatné peniaze koňa, posadilnaň Layneza, okrútil ho do svojho plášťa a sámrýchlo pobehúval pred koňom, aby takto Layne

zovi lepšiu chuť dodával, kdežto sám ledva sa ve-del udržať na nohách. Hovorieval, že ho Boh mno-hými chorobami navštívil, a preto že vie, čo jechoroba.

Avšak pri všetkej svojej láske ku chorým bý-val oproti nim prísny. Žiadal od nich aby prísne plnili nariadenia lekárove, aby boli trpezliví, zná-šanliví, ab y sa zby točne nežalovali a nestonali.A keď vvzdrave li, vyh rešil tých. k torí sa dľa to -



— 176 —

ho nespravovali. Keď zbadal, že niek torý z bra tov je zdravý, ale duševným prácam práve p re b u j-

nosť tela nie veľmi náchy lný , naložil m u práceaž do unaven ia, a keď a j ochorel, neb ýval o ne-ho tak veľmi starostlivý. Lebo unavenie a choro-

ba bývaly pre takého liekom, ktorý požadovalytak vlastný úžitok ako aj otcovská láska.

Svätý Ignác prejavoval vôbec veľkú múdrosť

vo veciach duševných. Nezachádzal so všetkými jednako podľa toho samého pravidla, ale s kaž-dým dľa jeho schopností a prirodzenosti.

Z týchto cností vidíme, čo pôsobí milosť Božiav človekovi, keď je j nekladie prekážk y a s ňouspoluúčinkuje.

N ajm ä skalopevná dôvera v Boha.Svätý Ignác vo všetkom vídal vôľu Božiu a

z tohoto súladu s vôľou Božou pochádzala neo- byčajná sila, ktorou vedel panovať sám nad sebou, a skalopevná jeho dôvera v Boha vo vše-

tkých okolnostiach života. Keď sa mu so všetkýchstrán nako pily m račná nad hlavou, keď nebez- pečenstvo hrozilo jem u i jeho Spoločnosti, ne- bezpečenstvo, z ktorého dľa ľudského úsudku v ý -chod bol nemožný, keď všetci z tratili ducha, je -diný Ignác pokojne, bez najmenšieho rozčúlenia

konal svoje obyčajné práce, lebo bol pevne pre-svedčený, že mu Boh pomôže. A nao za j v te jtodôvere nesklamal sa nikdy.



— 177 —

Tak keď roku 1543. staval dom pre Spoločnosťv Ríme, natoľko boly vyčerpané všetky pramene

dôchodkov, že nem ohol vyplatiť poduj ímateľa.Tento zažaloval ho u súdu, a sudca nariadil, abyrozpredali náradie z kláštora. Ignác mal práve

prednášku vzdelaným mužom, keď dobehol k ne-mu naľakaný posol a šepnul mu čosi do ucha. —„Dobre“, odpovedal Ignác, a pokračoval spokojne

v reči. Po prednáške opýtal sa ho ktosi, čo muvraj za zprávu priniesol naľakaný posol? „Nič“odpovedal svätý, „len to, že nám idú nábytok po

predať, lebo nemôžeme dlh vyplatiť. Budeme te-da jedávať a spávať na zemi, ako sa sluší na chu-dobných.“ Na dru hý deň soslal Boh ho jné al-mužny, a tými sa vyplatily všetky dlžoby. — A podobným spôsobom Boh Ignácovi neraz bol na pomoci. A vôbec keď niečo na dosiahnutie svä-tého cieľa svojho považoval za užitočné, čo by to bolo bývalo a j s m im oriadnym i výdavkam i spo-

jené, neom eškal to previesť, keď že bol pevne p re-svedčený, že v pravý čas nevystane pomoc Božia.Č asto hovorieval svojim: „Slúžme Bohu, a O n násdoista bude riadiť a nič nám nebude chybovať“(žalm 22). A keď sa raz ktosi nad tým čudoval,ako udrží Ignác toľkých chudobných a chorých,

ktorých po meste sosbieral, hoci sám nemá z čohožiť, odpovedal mu: „Či neviete, akú moc má ná-dej v Boha? Alebo či neviete, že málo je takých



— 178 —

miest, kde by bolo všetkého v hojnosti? Veď kebysme všetko v hrsti mali, alebo istí boli, že to ob-siahneme, bola by zbytočná naša nádej v Boha!“Ignác bol v pravom smysle slova chudobný, a predsa ja k veľké diela previedol! To všetko v y -konala jeho pevná, neobmedzená dôvera v Boha.

Toto hľa je nástin jeh o čností, pravdaže ažveľmi krátky, nedokonalý. Jeho dobrovoľná chu-

doba, mŕtvenie a trýznenie tela až do krvi, prísne pôsty, stále opovrhovanie seba, horlivosť v mod-litbe a skutkoch milosrdenstva atď., všetko totosú dôkazy veľkej jeho svätosti. Ale Ignác vyko-nal ešte o veľa viac. V tridsia tom roku svojho vekudal sa do učenia, aby sa stal súcim venovať sa cel-kom cti a chvále Božej a spaseniu duší, vo Spoloč-nosť shromaždil okolo seba mužov, ktorých vzne-šeným cieľom bolo pracovať na vnútornom zošľachtení, premenení človeka. Toto je ešte vzne-šenejšie jako ostatné čnosti. Veď to činil aj Spa-

siteľ náš na zemi. Duch Kristov teda je duchomsvätosti Ignácovej a v tomto duchu od založeniaaž po dnes ve rne a j p rac u je od neho založenáSpoločnosť Ježišova, stále verná testamentu svoj-ho svätého zakladateľa.



— 179 —

Spoločnosť Ježišova, koruna sv. Ignáca.

Oslávenie svätých je v uznaní, vážení a obda-

rení ich svätosti, tak so stránky Boha ako i ľudí.Jedine Boh pozná vnútornú svätosť ľudí, On

ju odm eňuje v nebi dľa zásluh, n iekedy všakrobí ju známou aj na zemi skrze mimoriadne mi-losti a zázraky.

Ľ udia, vlastne Cirkev, môžu len dľa týchtovonkajších zázrakov poznať vnútornú svätosť a podľa toho potom vyhlásiť niekoho za svätého alebo blahoslaveného.

So stránky ľudí teda je oslávenie svätých v u

znaní, chvále a nasledovaní ich čnostného života,v poznaní ich skutkov a na ich orodovanie učine-ných dobroden í, ale hlavne vo svä torečení odCirkvi.

Čo sa týka svätého Ignáca, prvá jeho sláva jezaloženie, veľký vplyv a účinkovanie ním zalo-ženej Spoločnosti Ježišovej.

Pozrime sa na účinkovanie Spoh čnosti trochu bližšie. Už za života videl svätý Ignác svojich učeníkov účinkovať po všetkých stranách sveta.V Europe, v Azii, v Afrike, v Amerike a po o

strovoch Austrálie usilujú sa rozširovať kráľov-stvo Božie vyučovaním, kázaním, spovedaním, uvysokých a nízkych, medzi učenými i jednodu



— 180 —

chýrni, u najvyšších kniežat a medzi najopustenejšími otrokmi muríňskymi.

Nič ich neodstrašu je : ani dlhá a nebezpečnácesta, ani úzkostiplný život medzi divým i ľuď mi,ani ustavične hroziace nebezpečenstvo, že ich di-vé zvery, alebo ľudia roztrhajú, alebo že ich ukrutní tyrani budú až do smrti mučiť; ani hrozný

výhľad na trp k ú smrť od hladu. Hotoví vše tkytieto nebezpečenstvá a trápen ia znášať ešte a jv ľadovom k ra ji a v strašnom úp alu horúceho pásma! A okrem toho stále bojovala Spoločnosťslovom i písmom pro ti sprostosti, b lud u a ne- právosti, zakladala ústavy p re chudobných, cho-

rých, siroty a opustených, ale zvlášte pre výcho-vu kre sťan skej mládeže. N aozaj môžeme smele povedať, že Spoločnosť Ježišova neľakala sa n i-kde a n ikdy nijakého, čo ja k ťažkého, na česťBožiu a na spasenie ľudstva slúžiaceho útoku.

O je j vychovávacích ústavoch hovorí LudviStrada: Sú to školnice kresťanského života premestá. Tu p rivá dzajú mládež odborní mužoviaaž k na jvyššiem u stupň u vedomostí a spolu juchránia od zlých spoločností. Pápež Urban VIII.menuje ich školami múdrosti , kde kujú na dva

boky ostré meče na zničenie sborov diablových.A ď alej hovorí: Tu n apája jú mládež mliekom

pobožnosti a ozbro ju jú zbraňou svetla a pravdy.



— 181 —

Dľa výroku znamenitých kráľov a cisárov nie je lepšieho prostriedku vychovávať verných pod-daných, nad kolégiá Spoločnosti Ježišovej. A istéknieža povedalo, že tak é kolégium dáva mestuviac bezpečnosti jako najpevnejší hrad.

Tiež nesmieme zamlčať toľkých svätých, ktorí pošli z lona Spoločnosti. Je ich 108. Týchto zá-zrakmi potvrdení! svätosť Cirkev sv. slávnostne

uznala, keď ich vyhlásila za svätých alebo bla-hoslavených, predstavila veriacim za príklad a povýšila ku v e re jn e j úcte na oltáre. Medzi nimisú: sv. František Xaverský a František Borgias,sv. P eter Kanizius, apoštol N em ecka; sv. P eterKláver, apoštol Č ernochov; svätý Alojz, S tani-

slav, sv. Ján Berchmans, traja známi ochrancoviamládeže; sv. brat Alfonz Rodriguez, vzor kresť.robotníkov, atď . Mnohí iní zomreli vo zvesti svä-tosti alebo ako mučeníci padli pod mečom nepria-teľov Kristových, alebo dokonali ako obeť lásky

k bližným, keď pri opatrovaní nákazlivou cho-robou postihnutých, zdravie a život obetovali. Tumôžeme povedať: „Múdry syn je na česť svojmuotcovi.“ Otcom však týchto je po Bohu sv. Ignác.

Ako umne prevedené stavisko slúži staviteľoviku cti. jako šťastlive vedená vojna právom do-

náša česť vodcovi, podobne založenie, trvanie asvätosť Spoločnosti Ježišovej hlásajú chválu jejsvätého zakladateľa. A všetko blahonosné účin-



— 182 —

kovanie tejto Spoločnosti po všetkých krajoch av každom čase treba pripisovať svätému Ignácovi,

lebo on je po Bohu pôvodcom toho všetkého.To je jeho pravá koruna a zo Spoločnosti pošlisvätí sú drahé kamene na tejto korune. Ludvikz Granady povedal: Medzi všetkými zázrakmi sv.Ignáca je založenie a rozkvet Spoločnosti Ježišo-vej prvým a najväčším zázrakom.

Zázraky a vyhlásenie za svätého.Po smrti svätého Ignáca nábožní ľudia stále

navštivovali jeho hrob, a mnohé tam učinené zá-zraky dokazovaly veľkú moc jeho prímluvy u

Boha. Ale úc ta bola len súkromná, až keď novéa nové zázraky úctu k nemu kamdiaľ viac rozširovaly, ustanovil Pápež Pavol Y. rokovať o jeho blahorečení. A roku 1609. sa blahorečenie a j p re-viedlo.

Č ochvíľa započalo sa rokovanie a j o vy hlásen íIgnáca za svätého a nastalo dôkladné a prísne vy-šetrovanie jeho života, čností a zázrakov. Vysly-šali súdobne vyše 660 svedkov a dokázalo sa vyše200 zázrakov. Gregor XV. roku 1622. dňa 12. mar-ca vyhlásil ho za svätého, ale uverejniť výrok

p rekazila náhla smrť pápežova. Previedol to až jeho nástupca U rban VIII. v bulle v k to re j súživot a zázraky svätého Ignáca krá tučko opi



— 183 —

sané. Z tejto pápežskej listiny podávame aj mytu niektoré zázraky, aby sa tým väčšia dôvera

vzbudila v ct. čitateľovi k sv. Ignácovi.Izabe lla Rebelles, 67ročná m níška, spadlas výšky a zlomila si nohu. Ležala 40 dní. Lekári

probovali všetko možné, ale m árne. N aždávali sa,že už ani deň neprežije. Tu žiadala si ťažko cho-rá pozostatky sv. Ignáca a dotkla sa nimi boľa-

vej nohy. Naskutku ztratila sa opuchlina, zmizlyvšetké bolesti, nemocná vs tala a bola celkomzdravá.

Ján Leida z ostrova Majorky upadol do zim-nice a trinásť dní bol medzi životom a smrťou.I odporúčal sa svätému Ignácovi do ochrany. Na-sledujúcu noc sa prebudil a videl celú izbu ožia-renú. „Hľa“, povedal naradovaný manželke, „svä-tý Ignác ma vyliečil!“ Ráno vstal, obliekol sa ašiel do chrám u poď akovať sa za milosť uzdrave-nia.

Jeronym Onufro, desaťročný chlapec z Gandie, dostal hlbokú ranu nad okom, ktorá hnila azapríčiňovala horúčku. Celý mesiac liečil ho istýlekár, ale bez výsledku. Zavolal si druhého, abysa s ním poradil. Medzitým matka chlapcova spra-vila sľub na česť svätému Ignácovi. Keď potom prišli obidvaja lekári a sňali obväzok, našli ibamaličkú jazvu po celkom vyhojenej rane nad okom.



— 184 —

Jolianna Klara Noguera z Majorky, asi 55ročná vdova, slepá obsiahla zrak na orodovanie sv.Ignáca.

Vilhelm Q uadford kňaz z Anglicka, prišieldo Ríma, aby prosil o prijatie do Spoločnosti Je-žišovej. I\i ochorel na smrť. A obrátil sa s detin-skou dôverou k sv. Ignácovi o pomoc. Tento zja-vil sa mu v noci, pozrel naňho láskave, palicou

odohnal chorobu a zmizol. Chorý upadol nato dotuhého spánkxi a keď sa z neho prebud il, bol cel-kom zdravý.

Roku 1611. narodilo sa v Manrese mrtvé dieťa.Baba veľmi plakala, že dieťa zomrelo bez svätého

krstu. Y tejto žalosti padla na kolená a prosilasv. Ignáca, aby pre milosti, čo v Manrese obsiahol,vzkriesil dieťa aspoň na čas, kým ho kňaz po-krstí. Nato dieťa otvorilo oči, a baba zdravé ačerstvé odovzdala ho do rúk materi.

Ferdinan d Po rtel z M endozy upadol do cho-roby podobnej moru. Leká ri zriekli sa v šetkejnádeje a chorý prijal sviatosti umierajúcich. Vte-dy dostal obrázok sv. Ignáca, nábožne ho poboz-kal a vzýval svätého o pomoc. Y tej samej chvílizačal sa lepšie cítiť a onedlho celkom ozdravel.

Lekár Bartolomej Kontesti tak veľmi trpel na bolenie h lavy a očú, že nemohol zniesť svetlo aod k ru tých bolestí váľal sa po zemi. Keď že mal



— 185 —

veľkú dôveru vo sv. Ignácovi, dal si doniesť jeho pozostatky. A konáhle mu ich doniesli, bolesti sa

pom inuly, ale hneď sa vrátily , keď ich chceli preč odniesť. Konečne podržal pozostatky pri sebe a po niekoľkých dňoch bol celkom uzdravený.

Ešte za života uzdravil svätý Ignác ruku kláštorském u kuchárovi, keď si ju bol popálil, aby si pekelné m uky živšie predstavil. Z druhého b ra tazas vyhnal diabla, ktorý ho bol posadol.

Roku 1617. v meste Lime v Amerike zázračnesa vyliečil istý mních z rádu sv. Dominika. Tento bol už osem rokov natoľko ochromený, že ani jed -ným údom, ba ani len jazykom nevládal dokonale

hýbať. Vtedv dostal životopis sv. Ignáca a keď hoviac razy čítal, dostal k svätému veľkú dôveru.„O Bože“; vzdychol si, „verím všetké tieto zázra-ky, učinené na orodovanie sv. Ignáca. Prosím ťa,Pane, vylieč láskave aj mňa na jeho orodovanie

a pre jeho veľké zásluhy.“ I sľúbil, že sa bude kaž-dý rok pred sviatkom sv. Ignáca postiť a že budeSpoločnosti vždy zo srdca oddaný. Tak sa modlilkaždý deň cez oktávu Všech Svätých. Ostatný ve-čer čul vnúto rný hlas: „Vstaň a choď !“ Pritom po-cítil nepremožiteľnú túžbu zanechať posteľ. A bol

skutočne celkom zdravý, vstal hore, radostne be-žal k ostatným bratom a rozprával im, aký veľkýzázrak sa s ním stal.



— 186 —

Roku 1626. v Mechline v Belgicku Anna Witte,dcéra šľachtickej rodiny bola na smrť chorá. Tr-

pela na mnohé choroby a k tým to pridružila sakonečne ešte aj nevyliečiteľná vodnateľka. Za 14rokov zkusovali na nej všetky možné lieky, už odštyroch mesiacov nemohla požívať nijakého po-krmu a sami lekári jej radili , aby prijala sviatostiumierajúcich. Ale ona neztratila nádeje, Poprosila

známeho jezuitu, aby jej zaobstaral pozostatky sv.Ignáca, ktorého vždy nábožne' ctila, a sľúbila, žekeď ju vylieči, nábožne oslávi jeho sviatok a v pod-večer sviatku že mu venuje funtová sviecu. Ešteten samý deň prišly na ňu ukrutné bolesti. Nazdá-

vala sa, že sa je j už prib lížila ostatná hodina.Jednak tým silnejšie objímala sväté pozostatky atým vrúcnejšie vzývala svojho nebeského ochran-cu. A hľa vodnateľka a iné chorby razom pomi-nuly! Vstala a chodila, jako by nikdy nebola bý-vala chorá. Je j m atka však bola tvrdá ka lvínka

a práve v tom čase zdržovala sa v A ntverpách.Keď počula o zázraku, čo na je j dcére spravd sv.Ignác, silne si zaumienila: Ak uvidím svoju dcéruzdravú, stanem sa i ja katolíčkou. Ponáhľala sateda domov a keď ju uvidela zdravú, vrátila sa dolona katolíckej Cirkvi, v ktorej jedine sa stávajúopravdivé zázraky.*)

*) Tieto zázraky sú zväčša aj u Bollandistov: Acta Sanctorum Júlii, t. "VI t. p. 628630.



— 187 —

Len niektoré zázračné prípady sme tu podali,,ktorým i Boh oslávil sv. Ignáca. Ale i tieto d o sta-

čia, aby vzbudily v nás veľkú dôveru v jeho oro-dovanie.Verejným, slávnym vyhlásením za svätého r.

1622. dňa 12. marca od Urbana VIII. stal sa Ignác pred Bohom, pred jeho Cirkvou a pred celým sve-tom osláveným. A zázraky, ktoré Boh na jeho o

rodovanie až podnes vždy robí, a milosti, ktoré takštedro rozdáva, podobne napomáhajú vždy väčšieoslávenie sv. Ignáca.

Voda sv. Ignáca.

Úctu sv. Ignáca rozširuje a upevňuje tiež tak-

zvaná voda svätého Ignáca, ktorej pobožné užíva-nie Boh mnohými zázrakmi preslávil a schválil.Táto voda je od kňaza Spoločnosti Ježišovej alebood iného k tomu oprávneného kň aza posvätenázvláštnym, od pápeža povoleným požehnaním, doktorej sa pri posviacali! ponoria pozostatky alebo

agnúštok sv. Ignáca.Užívanie vody sv. Ignáca je prastaré a s mno-

hými milosťami spojené. Pripomenieme tu len nie-koľko p rípad ov zo Slovenska, k toré sa staly v na j-novšom čase. (Viď „Posol B. Srdca‘.‘, r. 1922.)

Istú ženu zo Sobotišfa porazilo na pravý bok,,nohu a ruku. Vodou sv. Ignáca a deväťdňovou po- božnosťou na česť B. Srdcu J. celkom vyzdravela..



— 188 —

— Veľké bolenie hlavy mal jedon chlap zo Šelpíc, zlé myšlienky a pokušenia ho znepokojovaly. Uží

vaním vody sv. Ignáca a modlitbou všetko prešlo. — Jedno dieťa z Majcichova oslobodila voda sv.Ignáca s 9nikom na česť B. Srdca a sv. Ignáca od■ padúcej choroby (zrádnika), keď mysleli, že užniet pomoci. — Za päť mesiacov chlapec nič ne-uvidel, mysleli, že ztratí zrak. Modlitbou a vodou

sv . Ignáca ozdravel a vidí, ako predtým. — Z okolia trnavského (z Močenku) istá osoba ztratila■sluch, že nečula dlhší čas. Dočítala sa o vode sv.Ignáca, počala ju užívať, lievať si do uší a dôvernemodliť sa sv. Ignácovi a hľa — obsiahla zdravie.

Ťažko chorý hriešnik z Trnavy nechcel sa spovedať, ba ani len kňaza vidieť. Jeho rodina bolacelkom prestrašená, čo s ním bude, keď tak zomrie.Prišla im myšlienka, ako pomáha svätoignácskavoda vo všetkých duševných a telesných potre-

bách. Doniesli mu je j a dali mu z nej piť, ale munepovedali, aká je to voda. I modlili sa k sv. Igná-covi, aby mu vyprosili u Božsk. Srdca obrátenie. Nesklamali sa, lebo o k rá tky čas žiadal si kňazaa smierený s P. Bohom odobral sa na druhý svet.

— V Ompitáli bola matka celá utrápená, že mala

už tri deti mrtvé. Na radu priateľa užívala voda:sv. Ignáca v požehnanom stave, a hľa — dieťa pri-šlo 11a svet živé. Na poď akovanie dala ho pokrstiť



— 189 —

na Ignáca, aby ju to meno upomínalo stále na dobrodenie sv. Ignáca.

Celá kniha dala by sa napísať o účinkoch vodysv. Ignáca. Niektoré prípady sme tu uviedli, aby savidelo, že pom áha i nášm u slovenskému ľudu.Preto nie div, že sv. Ignáca nielen druhé národyšírom sveta pozna jú a ctia, ale že má hodne vď ač-ných ctiteľov aj na našom Slovensku.*)

Dokončenie.S pomocou Božou a svätého Ignáca došli sme

na koniec tohoto životopisu. Kiežby sa ním mnohí povzbudili uctievať tohoto veľkého svätého! Ale

nezabúdajme, že pravá úcta svätých je v tom, ženasledujem e ich život ich sk u tky a čnosti. Av čomže máme nasledovať sv. Ignáca?

Keď sme s pozornosťou sprevádzali jeho životod obrátenia až po smrť, nemohli sme nezbadať,

že prvé a najhlavnejšie , čo ho spravilo tak veľ-kým svätým, bolo jeho verné a stále spoluúčinko-vanie s milosťou Božou. „Bežo mňa nemôžete ni-čoho vykonať“, hovorí Spasiteľ. (Ján. 15, 5). Bohzaiste dáva každému dostatočnej milosti, a len odnás závisí, aby sme ju na svoje spasenie upotre

bovali.

*) Obšírnejšie možno sa dočítať o tejto vode v knižke:„Voda sv. Ignáca“. Dostať ju u Posla B. Srdca v Trnave.



— 190 —

Druhé pravidlo v živote sv. Ignáca je hlboké presvedčenie: Ja som vlastnosť Pána Boha, preto

musím Jemu vo všetkom, všade a vždy slúžiť ajvtedy, keby nebolo ani neba ani pekla, lebo a jv tedy zostal by som len jeho vlastnosťou. A tonesmiem Bohu, svojmu najvyššiemu Pánovi aStvoriteľovi slúžiť dľa vlastnej samovôle, ale tak,nko nás to Božský Spasiteľ na zemi svojím uče-

ním a príkladom naučil a skrze svoju svätú Cir-kev nám rozkazuje.

Tejto službe Božej venoval sa Ignác až do kon-ca života s nesklatiteľnou a na Boha sa opierajúcouneohroženosťou, a tak sa stal veľkým svätým.

Všimni si to, milý čitateľu, aj ty a rob podľa je-ho príkladu, lebo aj ty si vlastnosť Božia, aj ty mu-síš vo všetkých okolnostiach života, hlavne v plne-ní povinností svojho stavu Bohu slúžiť, a to aj vte-dy, keby nebolo ani neba an i pekla! A keď že jenebe s jeho nevýslovnými večnými radosťami od-

platou pre verných a hrozné peklo trestom prezlých, je služba Božia pre nás najvýš áno, možno povedať, jedine dôležitá záležitosť.

Toto si rozváž dobre! Pros a upotrebuj milosťBožiu a vtedy aj ty budeš s kresťanskou neohro-

ženosťou kráčať po ceste čnosti, budeš v živote ve-selý, vo smrti spokojný a vo večnosti oslávený a blažený.

A. M. D. G.



— 191 —

Upotrebené pramene:

P e t e r R i b a d e n e i r a S. J.: „História vitae

divi patriarchae Ignatii Loiola, Societatis Jesu in-stitutoris“.

M i k u l á š G r e f f S. J.: „D er hl. Ignatiusvon Lojola und seine Zeit“.

J á n B a d e n i S. J.: „Žycie šw. Ignacego

Lojoli“.L u d v i k G o n z a l e z de C ám ara S. J.: „ActaP. Ignatii“.

B o l l a n d i s t i : „Acta Sanctorum J ulii“ t.VII. 31. Julii.D o m i n i k B o u h o u r s S. J.: „Vie de s. Ignace“.

A n t o n A s t r a i n S. J.: „San Ignacio deLoyola“.

G a b r i e l J a b l o n k a y S. J.: „Loyolai szentIgnác Jézustársasága alapítójának élete és műkö-dése“.



192



Časť II.

1. Nie mnohí nahliadajú . jaké veľké veci bvBoli s nimi dokázal, kebv sa celtičičkv celkom odo-vzdali jeho vedeniu a veľkodušne poslúchali vola-

nie jeho milosti.2. Pod zámienkou, že neskôr veľa dobrého vy-konáme pre Bolia, nikdy nesmieme zanedbať prí-tomnú príležitosť: lebo táto nám ujde a tamtá sanám obyčajne nikdy nenadhodí.

3. Možno tvrdiť, že uvažovanie večných právd

takmer ruky sputnáva našej prirodzenosti ku zlé-mu tak náchylnej. Tým dobývame víťazstvo nadsvojimi hriešnymi náklonnostiami bez násilia askoro bez namáhania.

4. Ničím neskrotíme účinlivejšie svoju spurnú

prirodzenosť, ako keď častejšie vstúpime do seba,keď sa zpytu jem e, čo sme urobili čo máme ešterobiť a čo sa nám azda ešte prihodí, aby nás týmtopozorovaním seba samých, každá udalosť našla pri"pravených.

5. Kto sa bojí sveta, nevykoná nikdy nič veľké-

ho pre Boha, lebo nemôže sa nič Bohu vzácnehostať, aby sa svet tým nepobúril.

Heslá sv. Ignáca.



— 194 —

6. Keď Boh sosiela na teba mnohé utrpenia , jeto dôkazom, že chce z teba spraviť veľkého svätého

N a kriesenie a udržovanie ohňa Božskej lásky nie-to lepšieho paliva nad drevo kríža, ktoré si sámnáš Spasiteľ vyvolil pre obetu nekonečnej lásky.

ľ. Kto miluje dokonalosť, musí byť naplnený pokorou, jako lam pa plná oleja. Pokora musí na- plňovať vnútornosti, svietiť na vonok a javiť sa prikaždej okoličnosti.

8. Nemajme n ijak ej inej starosti okrem Bohuslúžiť. S ostatným sverme sa dôverne na Boha. Je-mu istotne nie je ťažko nám pomôcť i v najvyššejnúdzi. Pravá dôvera počíta najviac na Boha práve

vtedy, keď máme vo všetkom nedostatok a všetko povstáva proti nám.

9. Navštivujme často najsvätejšiu Sviatosť Ol-tárnu, tento záloh, tento pokrm lásky, a považujmechvíle po svätom prijímaní za nekonečne draho-

cenné, aby sme ich zasvätili jedine Bohu a Bož-skej láske.10. Jedine Bohu prináleží rozhodovať nad nami.

Či nás už obdarí svojimi darmi, alebo nám ich odopre, vždy má vo svojom riadení pred očima česť,ktorú od nás očakáva, a naše vlastné blaho. A po

neváč je nie menej svätý, nie menej dobrý, keďnám niečo odopre alebo odníme, jako keď námlahodí, zasluhuje si tak v prvom ako i druhom pri



— 195 —

pade. aby sme sa rovnako klaňali jeho svätosti azvelebovali jeho dobrotu.

Modlitby na česť sv. Ignácovi.Poznámka.

Nasledujúce modlitby môžeme použiť, keď chcemena orodovanie sv. Ignáca nejakú milosť obsiahnuť,

podobne, keď užívame vodu sv. Ignáca, alebo konáme

na česť tomuto svätému deväťdňovú pobožnosť, alebodesať nedieľ. Toto posledné cvičenie v tom pozostáva,že za desať, po sebe nasledujúcich nedieľ pred sviat-kom sv. Ignáca (31. júla), alebo aj inakedy v roku vy-konávame nábožné rozjímania, modlitby a iné skutkykresťanskej horlivosti. Každú takúto nedeľu možno ob-siahnuť plnomocné odpustky, ak pristúpime ku svia-tostiam pokánia a najsv. Sviatosti Oltárnej, a v chrá-me jezuitskom a kde by takého chrámu nebolo, čo i vofarskom kostole na úmysel sv. Otca 5 Otčenášov a 5Zdravas Maria sa pomodlíme.

Kto si nejaký dobrý stav chce vyvoliť, podobne se-minaristi, novici a rehoľníci, keď sú vo svojom povolaní

všeliakým ťažkostiam, alebo nápadom a pokušeniam vy-stavení, či už od ľudí alebo od zlého ducha a v po-dobných prípadoch môžu sa s najlepším výsledkom nasv. Ignáca obrátiť. Istotne najdú v ňom múdreho rad-cu, láskavého otca a bezpečného vodcu. Však mu du-ševné spasenie spolubližných natoľko ležalo na srdci,že povedal: Pokladal by som si to za najväčšie šťastie

a za najbohatšiu odmenu, keby mojím namáhaním, prá-cami a skrze prenasledovanie a boľasti môjho celéhoživota čo len jedna jedinká, krvou Kristovou vykúpenáduša bola s milosťou Božou zachránená.







— 198 —

aby sme sa stali účastnými žiadanej milosti Božej.Skrze toho istého Krista, Pána našeho. Amen.

K svätému Ignácovi.

Antifóna: Prišiel som oheň složiť na zem, ačože chcem, nežli aby sa zapálil?

V. Oroduj za nás, svätý Ignác.R. Aby sme sa stali hodnými zasľúbení Kri

stový ch. Modlime sa: Bože, ktorý si pre väčšie rozširo-

vanie slávy mena svojho bojujúcu Cirkev skrzesvätého Ignáca novou mocou posilnil; popraj námmilosti, aby sme s jeho pomocou a dľa jeho prí-

kladu bojovali na zemi a tak s ním v nebi koruno-vanými byť zaslúžili. Skrze Krista, Pána našeho.Amen.

Iné modlitby.

Modlitba za čnosť .O preslávny otče sv. Ignác, ktorý si bol podiv-

ne omilostnený vrelou láskou k Bohu a horlivo-sťou za spasenie duší: Vzhliadni láskave na všetkymoje potreby tela i duše, a vyslyš moje prosby.Vypros mi od Boha milosť, aby som sa dobre po-zn a la ), h riechy si opravdive oľutoval (a), Bohu zcelého srdca slúžil(a), od všetkých zemských vecísa docela odtrhol (a) a ustav ične sa cvičiac v čno-



— 199 —

stiach len za nebeským i pokladm i dychtil (a). P re -dovšetkým vypros mi, ab y som ťa nasledoval (a)vo vrú cnej láske k Bohu, neúnav ne sa cvičil (a) vop ravd ivej pobožnosti k u Nemu a blahoslavenejPanne Marii, a nikdy neustával(a) v horlivosti seba i bližného ku večnému spaseniu viesť. V yprosmi konečne, aby som ustavične v Pánu žil(a), a razv Jeho m ilosti zom rel (a), aby som tak bol (a) hod

ný(á) s tebou Boha vidieť, milovať a oslavovať naveky. Amen.

Modlitba ku sv. Ignácovi.(Počas cholery, alebo inej nákazlivej choroby.)

O preslávny patriarcha, sv. Ignác, prosíme ťa pokorne: vypros nám od Boha predovšetkým oslo- bodiť sa od hriechu, tohoto najväčš ieho zla (a po-tom aj aby sme boli ochránení od nákazlivej cho-roby, kolery, jednej z tých mnohých metiel, kto-rými Pán hriechy národov stíha). Tvoj príklad

nech nám roznieti v srdciach tú mocnú túžbu stálévynakladať svoje sily na väčšiu slávu Božiu a naspasenie bližných. Vypros nám tiež od najláska-vejšieho Srdca Ježišovho, Pána našeho milosť, kto-rá je korunou všetkých milostí , totižto vytrvanli-vosť v dobrom až do smrti a večné blahoslaven-

stvo. Amen.(200 dňové odpustky raz v dni, keď túto modlitbu sk rú -

šene sa pomodlíš. Čo je v závierke, pridá sa len za kolery. — Lev XIII. 5. febr. 1885.)



— 200 —

Svätý Pane. všemožúei Otče a večný Bože, kto-

rý dávaš milosť svojho požehnania nemocným aslabým a svoje tvory toľkou otcovskou láskavo-sťou ochraňuješ; na vzývanie svojho mena pomôžnám milostive, a na orodovanie svojho svätého vyznavača Ignáca zbav svojich služobníkov choroby,daj im zdravia, pozdvihni ich svojou pravicou, posilňu j svojou silou, ochráň ich svojou mocou a prinavráť ich svojej sv. C irkvi celkom zotave-ných. — Pane, požehnal si vodu, k torú chcemupotrebovať, aby bola spasiteľným liekom preľudské pokolenie. Daj na orodovanie sv. Ignáca,

ktorého agnušfok (alebo relíquie) bol do tejto vo-dy zamočený, aby všetci, k torí z ne j požívajú,zdravie tela a ochranu duše obsiahli.

Bože! k torý si p re väčšie rozširovanie slávymena svojho bojujúcu Cirkev skrze sv. Ignáca no-

vou mocou posilnil: popraj nám'milosti, by smes jeho pomocou a podľa jeho príkladu bojovalina zemi, a tak s ním v nebi korunovanými byť za-slúžili. Skrze Pána našeho Ježiša Krista. Amen.

O tče náš . . . Zdravas M aria . . . Sláva . . .

Modlitba sv. Františka Xaverského ku sv. Ignácovi.Otče duše mojej, Ty zasluhuješ, aby som si ťa

vysoko vážil a ctil, padám Ti k nohám, ako by

Modlitba počas užívania vody sv. Ignáca.



— 201 —

som ťä tu pred očima prítomného videl a pokorneťa prosím: neprestávaj prosiť za mňa u Boha, aby

mi dal milosť: jeho najsvätejšiu vôľu vždy jasne poznať a dokonále plniť. Amen.

Modlitba P. Júna Aúdašiho S. J. ku so. Ignácovi.

Ó sv. Ignác, verný služobník Boží, ktorý si pri‚modlitbe od Spasiteľa kríž nesúceho tie potešiteľ-

né slová slyšal: ..Budem ti milostivým v Ríme“,ach, pros za mňa u láskavého Ježiša aby mi bolmilostivým v živote, pri smrti a vo vecnosti. — Sv.Ignác, ktorý si pri písaní rehoľných pravidál aknižky duchovných cvičení, a pri iných príležito-stiach blahoslavenú Pannu Mariu za učiteľku maťzaslúžil: od nej si sa naučil aj umenie zvláštnehozpytovania svedomia a v tom si sa až do smrti cvi-čil. aj svojich tomu naučil: ach, pros za mňa. abysom bol po všetké časy verným služobníkom aučlivým žiakom Panny Marie. — Tvoja čistá

duša v tej istej hodine, v ktorú si ju v Ríme vydychol. od anjelov bola k nebu povznesená. Spo-ločnosť Ježišovu od teba založenú videli nábožnéosoby pod ochranným plášťom blahoslavenej Pan-ny Marie sjednotení! a v nebesiach podivnou slá-vou obkľúčenú. Tvoji synovia: sv. František Xa-

verský, svätí Borgias, sv. Alojz Gonzaga a sv.Stanislav Kôstka (a mnohí iní) skvejú sa jako vzo-ry čnosti a svätosti. — Tebe na česť vystavilo sa



— 202 —

toľko nádherných chrámov vo veľkých mestách.Ty si obsialiol od Boha zvláštnu moc proti zlým

duchom. Koľkokrát si sa len s neba ukázal v ne- beskom jasote nábožným ctiteľom svojim , vždy siich ochránil, uzdravil a v nebeských veciach po-učil. — Sv. Karol Borromejský mal vo velikejúcte tvoje dielo duchovných cvičení, pápežoviaho uznali za výborné, za veľmi užitočné každej

duše. — Sv. Pete r, keď sa ti zjavil, uzdrav il ťa.Ježiš a Maria tak často ťa navštívili. Tak mnoliorazy si bol nebeskou žiarou obkľúčený. Y najsvä-tejšej Sviatosti Oltárnej videl si dieťa Ježiša. Zaosem dní v podivnom vytržení vznášal si sa nadzemou v povetrí, modliac sa. svietiac a privolá-va jíic slová: „O Bože, Pane môj, ach, k eb y Ť aľudia poznali! O Bože, láska môjho srd ca!” —Č asto prízvuko va l si pravdu: .‚Jedine v Kristu, je -dine v kríži Kristovom nájsť opravdivých pria-teľov.“ A sv. Františkovi Xaverskému neraz si

hovoril: „Č o osoží človeku, keby i celý svet získal,ale na duši by škodu utrpel? Zapri, zapri sa“. Zaživobytia, ktorí ťa nepoznali po mene, menovaliťa „ o t c o m , čo t a k č a s t o n a n e b e h ľ a d ía v ž d y l e n o B o h u r o z p r á v a “. — Tebe z ja -vil sa Duch sv. v podobe ohňa. Tebe Boh zjavil, jak veľké poklady poznania a lásky sa sk rý v a júv slovíčku „Boh“, a s akou hlbokou úctou a ho-riacou láskou máme to najsvätejšie meno Božie



— 203 —

vyslovovať. — Ty si pod názvom ..Božskej lásky "založenú spoločnosť tak veľmi vychvaľoval a jej

svoju pomoc prisľúbil: učiň, aby aj v mojom srd-ci, jako v nejakom chráme ustavične horel oheňBožskej lásky. — Tebe, sv. Ignác, poprial Bohzvláštnu moc proti zlým duchom a zvláštnu silu,ľudské srdcia ku láske Božej povzbudiť. Tak lá-skave pomáhaš deťom, chorým, úzkostlivým,

pokúšaním a tiež a j svojim ctiteľom v ho-dine smrti. Ach, bedliže aj nado mnou, najmä vhodine smrti. Yypros mi milosť, aby som sa pre-máhal a všetky chvíle svojho života na väčšiu slá-vu Božiu použil, tak, aby ostatná chvíľka môjho

života, jako aj celá moja večnosť slúžila na chvá-lu a na väčšiu oslavu všemožúceho a láskavéhoBoha. Amen.

Modlitba požehnanej m a tky za seba a za svo je dieťa.

O sv. otče Ignácu, Boh ti popri iných milo-

stiach do srdca vštepil aj mimoriadnu prítulnosťa lásku k nevinným dietkam. Veď si po uliciachzvončekom privolával dietky k sebe a prednášalim kresťanskú náuku. Aby sa dobre vychovaly avzdelaly, skrze bra tov svo jho rád u po celom sve-te školy si zakladal. Preto ťa Boh tak slávnymmenom vyvýšil medzi ľuďmi, že na vzývanie tvoj-ho mena, dotknutím tvojich divotvorných pozo-statkov (relikvií), alebo užívaním vody so vzýva



— 204 —

'ním tvojho mena posvätenej preveľa matiek v požehnanom stave od dlhých ťažkých boľastí a

zjavného nebezpečenstva smrti sa oslobodilo, adietky, ktoré ináčej boly by /tratené bývaly, šťa-stlive na svet prišly, a nielen sv. krstu, ale aj več-ného blahoslavenstva účastnými sa staly.

Ja, tvoja pokorná služobnica, ktorú láskavý Boh

požehnal, padám ti ponížene k nohám, o sv. Ignác,a skladajúc silnú dôveru v tvojom mene, pre tvojusvätosť a tvoje zásluhy ťa prosím, zaujmi sa masvojou mocnou prímluvou u Boha, aby mňa a moje dieťa od všetkého zlého zachránil, p ri živote

a zdraviu udržal a môjmu dieťaťu šťastlive ku sv.krstu dôjsť popriať ráčil. Chcem ho všetkou usi-lovnosťou vychovávať na chválu Božiu, na čnostia opravdivý kresťansk ý život. Ale do tv o je j ochra-ny ho po všetké časy odporúčam, sv. Ignác! Na

znak povď ačnosti za tvo je dobrodenie chcem po-tom, jaknáhle budem môcť, ku sv. sviatostiam pristúpiť, v čistote srdca, v láske k Bohu a bližné-mu ťa nasledovať, svoje každodenné modlitby adobré skutky, i najmenšie, dľa tvojho príkladuna väčšiu slávu Božiu a z lásky k Ježišovi vyko-návať, a tv o ju úc tu medzi ľuď mi rozširovať — po-kým budem raz môcť s tebou, jako úfam. Boha povšetky veky milovať, chváliť a velebiť. Amen.



— 20> —

Modlitba za dobrú smrť .

Naozaj vzácna bola v očiach Pánových tvo ja blažená smrť, môj veľký a m ilovaný ochranca,. *v V1 •'

sv. Ignác! Viem. že ju vždy považuješ za jednuz najväčších milostí, ktorú ti Boli dal. I ja vrúcnevdakv vzdávam za to najsvätejšej Trojici . Vďa-ka i Ježišovi a P. Marii, ktorí ju tak svätou a sláv-

nou urobili. Neoceniteľný záloh tvojej otcovskejoch rany je i to. že pri liodine sm rti svojimverným ctiteľom pomáhavaš. Koľkým si sa už vi-diteľne zjavil a icli v tej strašľivej chvíli posilňo-val a potešoval. Túto mimoriadnu milosť si doista

obsiahol za odmenu svojej horlivosti o spasenieduší. Keď že ťa za zvláštneho ochrancu svojho du -ševného spasenia pokladám , dovoľ, aby som ťadnes i za svojho ochrancu v hodine smrti vyvolil.Preto už teraz ťa vzývam ku tej svojej hodineúzkosti a núdze. Ty, najláskavejší ochranca môj.

pom áhaj v tedy m ojej stiesnenej duši. posilni, po-teš, posmeľ ju, zapáľ v nej živú vieru, pevnú ná-dej, úprimnú lásku a dokonalé odovzdanie sa clovôle Božej. Buď pri mne dotiaľ, kým ma nevidíšv bezpečnosti. Nedovoľ, aby sa tebe oddaná dušaztratila. Popraj mi, aby som sa v ostatných, z mi-losti Božej mi dopriatych dňoch svojho života či-stotou srdca a neúnavnou horlivosťou v dobrýchskutkoch na tú vážnu chvíľu pripravil. Áno. o tú-



— 206 —

to ochranu ťa prosím a všetkou dôverou ťa očaká-vam v tej osudnej poslednej hodine. O jak bu-

dem potom blažený, keď sa s tebou v nebi spoluuvidím. Amen.

Vrúcna prosba o zvláštnu milosť.

O láskavý a veľký ochranca môj, sv. Ignác,,

ktorý si od Boha vyvolený, aby si Jeho slávu vša-de rozširoval a nebe nesčíselnými dušami oboha-til: ja, tvoj nehodný služobník a ctiteľ, skladajúcdôveru v tvojich bohatých zásluhách a veľkej mo-ci. k tebe sa utiekam. Pred tebou kľačiac na kole-nách. oslavujem ťa na tom prevznešenom tróne,

ktorý v nebi si obsiahol za odmenu tvojej neú-navnej horlivosti v rozširovaní väčšej slávy Bo-žej. Akou nevýslovnou blaženosťou oplývaš, keďtoľko duší vidíš okolo seba, ktoré si plamennouhorlivosťou, toľkým namáhaním, vrúcnymi mod-

litbami, skutkami sebazapierania, pokánia, krvou, potom neunavnou starostlivosťou vyslobodil a po-sväti l! Oslavujem najsvätejšiu Trojicu, ktorá vtak častých úchvatoch obcovala s tvojou dušou.Ď akujem Bohu Otcu, k torý f a viditeľným spôso- bom oddal svojm u Božskému Synovi, za verného

služobníka. Ď akujem Bohu Synovi, kto rý ťa zasvojho služobníka prijal a tebe najútlejšie dô-kazy svo jej lásky dával. Ď akujem Bohu Duchu



— 20ľ —

Svätému, ktorý na teba v podobe ohnivých ja-zykov sostúpil a s tvojím srdcom sa spojil.

Prosím fa. premilý ochranca môj, pre tieto^eľké dary a pre najútlejšiu lásku ktorou si P.Ježiša a P. Mariu miloval; pre blčiacu horlivosť,ktorou si každú urážku Boha zamedzoval; presebatrýzniacu lásku, ktorou si sa usiloval všetkysrdcia posvätiť a všetky duše zachrániť, vezmidušu moju pod svoju ochranu v živote i pri smr-ti. Obraňuj ma vo všetkých pokušeniach. Vymôž mi ducha opravdivej lásky Božej, aby mirozum osvietil, vôľu spravoval, všetky moje či-ny prenikol a obživoval, a večnú blaženosť mi

zabezpečil. Prosím ťa tiež o túto zvláštnu milosť,k torú pre tvo je zásluhy a tvojím orodovanímúfam obsiahnuť (..tu prednes svoje žiadosti sv. Igná-

covi). Ty zas, najlepší Ježišu, Ty jediná nádej aSpasiteľu všetkých duší. ktorý si do srdca sv.Ignáca svoje najsladšie meno vtlačiť ráčil, aby siho vyslobodením m nohých duší. osláv il: uk áž sami milostivým Spasiteľom a daj mi túto zvláštnumilosť (...) , o k to rú Ť a prosím. Urob mi totoz lásky k svojmu predrahému služobníkovi Igná-covi, aby všetci poznali, že chceš oslavovať toho

ktorý Ťa na zemi tak veľmi oslávil. S ním chcemŤ a i ja za to chváliť a Ti vď aky vzdávať na veky.Amen.



— 208 —

Vítaj, o veľký praotče, sv. Ignác, verný nasle-

dovník Ježiša Krista, chrám Ducha Sv., od najsv.Trojice zvláštne milovaný služobník! Vitaj, mu-čenícky horliteľ, obraz apoštolov, nádoba vyvole-nia! Vitaj, vykoreníte!' neprávostí, príklad čnostia vzor dok on alosti! Pozdravu jem ťa, o div trp ez-

livosti, ľalia čistoty, zrkadlo skromnosti. Oslavu- jem ťa, ty pravidlo poslušnosti, oheň lásky, úto-čište chudobných. Žehnám ťa, ty príklad sebaza- pren ia a zdržanlivosti a hlbokej poníženosti: po-tešiteľ zarmútených. Pomáhaj mi. učiteľ neumelých, vodca kajúcnikov, napravíte! kresťanstva.

Osvieť môjho ducha, ty svetlo neveriacich. Riaďa spravuj moje srdce, ty obdivuhodný vladár nadsvojimi náruživosťami. Vymôž mi odpusteniehriechov, ty šťastlivý zakladateľ pokoja. Vyprosmi vy trvan livosti v dobrom, ty pevný stĺp C ir-

kvi. Buď milostivý mojim pokrevným, priateľoma dobrodincom, o mocný ochranca svojich ctiteľov.Oroduj za mňa, ty opravdivý priateľ Boží. Ochra-ňuj ma vo všetkých protivenstvách najmä v po-kušeniach. Sprevádzaj ma v živote a neopusť ma

p ri smrti. Amen.

Srdečné pozdravenie sv. Ignáca.



— 209 —

Litánie na česť sv. Ignácovi.

ľane, smiluj sa nad nami!

K ristu, sm iluj sa, nad nami!Pane, smiluj sa nad nami!Kristu, uslyš nás!Kristu, vyslyš nás!

Otče, s nebies Bože!

Synu, Vykupiteľu sveta, Bože!Duchu Svätý, Bože!Sv. Trojico, jeden Bože!

Sv. Maria, bez poškvrny dedičnéhohriechu počatá,

Sv. Ignác, zakladateľ SpoločnostiJežišovej,

Horlivý nasledovník Syna Božieho,Vrúcny ctiteľ preblahoslavenej

Panny Marie,Vykoreniteľ bludov,

Mocná podpora bojujúcej Cirkvi,Horliteľ za časté prijímanie svätých sviatostí,Oduševnite! za pravú vieru bojujúcich svo-

jich bratov,Ochranca mládeže,Vyvolený nás troj na oslávenie m ena Ježi-

šovho,V ytrvaníivý obranca katolíckeho nábožen-

stva,

o

r o d u

j

z a

n á s !

Smiluj sanad nami !



Neunavený kárateľ hriechov,Horlivý rozširovateľ opravdivého evanje

liuma, N eustály napom áhateľ väčšej slávy Božej,Chrám pokoja a pravdy,Verný nasledovník pracovitého života Ježi-

šovho,Žiariace svetlo kresťanstva,

N ajm údrejší vodca duší,Osvietený učiteľ duchovného života,Pôvodca duchovných cvičení,Veľkodušný dobrodinca svojich prenasledov

níkov,

Prísny sudca všetkých svojich myšlienoka skutkov,Zrkadlo úprimnej pobožnosti,Zázrak poníženosti,Uzdravovateľ chorých,Vzkriesite!’ m rtvých ,

Veľký divotvorca,Horliteľ za spasenie duší,Útočište utlačených,Potecha zarmútených,Zápalná obeta Božskej lásky.

Vzor poslušnosti,Podivný milovník a ochranca čistoty,Veľký priateľ chudoby.Bič zlých duchov,

o

r o

d

u

j

z a

n

á s !



211

Vzor všetkých čností,Ktorý si od Boha vyššie vnuknutia vo veľkej

miere dostával,Ktorý si o tajomstve najsvätejšej Trojices najhlbšou úctou rozjímal a sa mu kla-ňal,

Ktorý si svätých anjelov s najvrúcnejšouzbožnosťou uctieval,

Ktorý si ako apoštol na spasení duší pracoval,Ktorý si bol milosťou a duchom prorokov na-

plnený,Ktorý si prísnym životom svojím mučenícku

korunu obsiahol, oroduj za nás!

Baránku Boží, ktorý snímaš hriechy sveta, odpusťnám, Pane!

Baránku Boží, ktorý snímaš hriechy sveta, vy-slyš nás, Pane!

Baránku Boží, ktorý snímaš hriechy sveta, smilujsa nad nami, Pane!

Kristu, uslyš nás!Kristu, vyslyš nás!

O tče náš . . . Zdravas.

T. Oroduj za nás, sv. Ignác!

R. Aby sme sa stali hodným i zasľúbení K ri-stových.

Modlime sa. Bože! korý si pre väčšie rozši-rovanie slávy mena svojho, bojujúcu Cirkev skr-

or o d u j

z a

n á

s !



— 212 —

ze sv. Ignáca novou mocou posilnil: popraj námmilosti, aby sme s jeho pomocou a dľa jeho prí-

kladu bojovali na zemi, a tak s ním v nebi koru-novanými byť zaslúžili. Skrze Pána našelio JežišaKrista. Amen.

Obľúbená modlitba sv. Ignáca.Duša Kristova, posväť ma!

Telo Kristovo, spas ma!Krv Kristova, opoj ma!Voda z boku Kristovho, obmy ma!Umučenie Kristovo, posilni ma!O dobrý Ježišu, vyslyš ma!Do Svojich svätých rán skry ma!

A nedaj mi odlúčiť sa od Teba!Pred zlým nepriateľom chráň ma!V hodinu smrti mojej povolaj ma!A rozkáž mi prijsť k Tebe!Aby som s Tvojimi svätými chválil Ťa

po všetky veky vekov. Amen.(300 dní odpustkov kedykoľvek sa toto skrúšene pomod-

líme; ? rokov a 7 raz za 40 dní, keď to urobíme po sv. pri- jímaní. Plnomocné odpustky raz v mesiaci, keď túto mod-litbu každý deň odbavíme. Pius IX. 9. jan. 1854.)

Obetovanie seba.

(Od sv. Ignáca.)

Prijm i, Pane, vše tku m oju slobodu! Prijm im oju pamäť, rozum a vôľu! Č okoľvek len máma čím vládnem, Ty si mi dal: to všetko Ti vra-



ciam a celkom tvojej vôli prepúšťam na riadenie.Daj mi len lásku k Tebe a milosť, a dosť som bo-

hatý, ani si nežiadam viac nič iného. Amen.(300 dňové odpustky raz za deň. Lev. XIIL 26. mája 1883.)

Krátka modlitba sv. Ignáca.

O Bože môj, daj, aby som Ťa miloval, a jedi-nou odmenou za m oju lásku nech mi je ab y som

Ťa miloval kamdiaľ väčšmi.(100 dňové odpustky raz cez deň. Lev XlII. 15. marca 1890.)

Pieseň k sv. Ignácovi.

1. O Ignácu, slávokrážom — úcty Teba venčísvet. — V rúcnej vď aky každý vloží — slávy veniec

čnosti kvet. — Všetko na česť väčšiu Boha“, —navždy naším buď heslom. — Pros Ignácu, abyznova, — šli sme čnosti životom. :]

2. V Pampelone vzdoroval si — nepriateľom'hrd insky. — Keď za K rista bojoval si, — bá l satábor diabolský. — [: Keď nás telo, svet pokúša, —ohroženýcli ochraňuj; — keď nám peklo úklad stro-

jí, — za nás v nebi oroduj. :]5. O dp orná ti zem bývala — pri pohľade nebkrás. — Celým svetom si pohŕdal — čnosti žitiavšetok čas. — [: Naše dvíhaj k sebe mysli, — abyžily len nebu; — daj, by sme vždy pam ätali — nanebeskú velebu. :]

4. K Tebe všetci, čo sme chorí, — prichádzam

dôverou; — keď už nád ej všetka mizne, — svätouvylieč nás vodou. — [: A keď liečiš naše telo, — du-še rany tiež hojíš, — dobrotivé tak uľahšíš — náš-ho žitia ťažký kríž. :]

215





O B S A H .

l'ivodom — — — — — — — — — — — —

Č a s ť I.

Narodenie a mladosť sv. Ignáca — — — — — —Ignác poranený. Jeho choroba. — Obráti sa — — —Ignác odíde z Lojoly. — V Montserrate. — V Manrese.

— jeho kajúci život. — Duševné boje a trápenia. — Zásady o škrupľoch. — Videnia. — — — — —

Duchovné cvičenia čiže exercície sv. Ignáca. — Krátkyobsah exercícií. — Výborné účinky exercícií. —Schválenie exercícií s najvyššieho miesta. — —

Putuje do Svätej Zeme. — Y Jeruzaleme. — Na zpia-točnej ceste. — — — — — — — — — —

Pokorný žiak Ignác. — Horlí za spásu duší v Barce-lone. — V Alkale. — Získa Bohu hriešneho hodno-

stára. — Pred cirkevným súdom. — Vo vyšetrujú-com väzení. — Aj v Salam anke ho prenasledujú. — Na univerzite v Paríži. — Pred inkvizíciou. —[Jžuž mali ho verejne prútami šibať. — Horliveapoštol uje. — — — — — — — — — —

Sv. Ignác založí Spoločnosť Ježišovu. Montmartre, 1534. — Získa prvých spoločníkov. — Sľuby 11a Montm artre. — Odcestu je z Paríža . — — — — —

Ignác v Lojole, v Benátkach a v Ríme. — V domovekáže a všetko sa napravuje. — Zázračne uzdravuje. — Sv. Ignáca vysvätia za kňaza. — — — — —

Potvrdenie Spoločnosti Ježišovej, 25. sept. 1540. — Nové prenasledovanie. — — — —• — — — — —

Stav kresťanstva za časov sv. Ignáca — — — — —Ignáca vyvolia za generála Spoločnosti — — — —Stanovy ači konštitúcie Spoločnosti Ježišovej — — —Účinkovanie Spoločnosti. — Apoštolské práce v Portu-

galsku. — Y Indii. — V írsku. — V Nemecku. — Natrien tskom sneme. — V Brazílii a Abessinii. — —

Ústavy založené od sv. Ignáca — — — — — —Posledné dni a smrť sv. Ignáca — — — — — —Č nosti sv. Ignáca. — Veľká pobožnosť. — Nesmierna

3

915

22

42

■51

60

SI

88

95104109113

154L45150



láska k Bohu a bližnému. — Hlboká poníženosť. —Príkladná poslušnosť. — Dokonale sebaopanovanie.

— Iné čnosti. — Najmä skalopevná dôvera v Boha. 160Spoločnosť Ježišova, koruna sv. Ignáca — — — — 179

Zázraky a vyhlásenie za svätého. — Voda sv. Ignáca. 182Dokončenie — — — — — — — — — — — 189

Č a s ť II.

Heslá sv. Ignáca — — — — — — — — — — 19íModlitby na česť sv. Ignácovi. — Deväťdňová pobožnosť 195Iné modlitby. — Modlitba za čnosť. — Ku sv. Igná-

covi. — Počas užívania vody sv. Ignáca. ■— Modlitba

Documents

Život Sv. Ignáca z Lojoly