Transcript

september 2010RELAX, EXTERIRZhradn osvetlenieBaznyExterirov podlahyFasdy, zateplenieSancia domu a bytuNzkoenergetick alternatvy, bvanie Teplo, vykurovanie1,33 2010septemberUROB SI SMJesenn inpircieINTERVIEWDominik HrbatREKONTRUKCIA DOMU A BYTUINTERIRInpircie a trendy v bvanKuchya Nbytok a doplnkyKpeaZdrav spnok 3723-10_STYL domu a bytu 3-2010_obalka.indd 1 26.8.2010 16:49Dekoratvne omietkoviny Den Bravenpre vetky realizcie a rekontrukcieDekoratvne omietkoviny s uren pre nlnu pravu fasdnych stierkovch hmt pri zatepovan objektov. Na pravu omietok, betnovch panelov, sad-rokartnovch povrchov a inch ahench stavebnch materilov.Efektvnaaestetickpravavetkchstavebnchkontrukci.Dekoratvne omietkoviny s vhodn pre pouitie do exterirov i interirov. Je mon ich po-ui i samostatne pre spevnenie a zvenie hydrofobity povrchu.Dekoratvne omietkoviny s dostupnv akryltovej a siliknovej bze v dvoch truktrach:ZATIERAN (HLADEN) aleboTRHAN (RHOVAN) so zrnom od 1mm do 2,5 mm.QUALITY SYSTEMMANUFACTURED UNDER ANwww.denbraven.skDen Braven SK s.r.o., Sdlo: Polianky 17, 844 31 BratislavaPotov kontakt - prevdzka:Logistick centrum, Priemyseln 1, 900 21 Svt JurIO: 35740141, tel.: 02/44971010, fax: 02/44971540, [email protected]_Den Braven_obalkova inzercia.indd 1 23.8.2010 14:14POKRYJ E VIAC ASTOJMENEJNOV KRIDLAVakanajmodernejmvrob-nmtechnolgimajedine-nm vlastnostiam plenej hliny spaRumbadokonalevet-kyvlastnostiidelnejstrenej krytiny.V osvedenej TONDACH kvali-te ponka dlh ivotnos, iro-kklubezkonkurennest-lychfariebaochranunaviac, ako sto rokov. www.tondach.skORIGINL ZAUVDZACIECENYinteririnterireditorialDni sa krtia, s chladnejie, vonku je pochmrnejie Jasn znaky toho, e jese je u tu. Ak sa nechceme spolie-ha na to, e prde nejak babie leto, je naase aby sme nae domovy pripravili na to nutn, o ns stretne aneminie. To, e vnich zrejme budeme trvi ovea viac asu ako cez leto apreto by nm mali poskytova tak pohodlie, ak je len mon. Op sa na pretras dostvaj otzky ako: zatepli, i nezatepli, o zrekontru-ova tak, aby to bolo o najspornejie, aby sme zas cez zimu nemuseli vyhodi astronomick iastky za teplo. Tmito tmami sa vnaom asopise zaobe-rme aj my. Tentokrt sme sa, okrem inho, zamerali na tmu fasd azateple-nia i stavbu nzkoenergetickho domu. Taktie sa poksime Vs inpirova novmi trendmi voblasti vykurovania. Pre tch, ktor by sa skr chceli venova zlepovaniu interiru, sme pri-pravili lnky zaoberajce sa aktulnymi trendmi vinterirovom vybaven, i u voblasti nbytku, alebo onovinkch vdizajne azariaden kuch akpe-n. Zaujmav by mohlo, naprklad, by namontovanie si do kpene minidzy, ktor sli na celkov mas tela. Ve kto by odmietol kad de po namha-vej prci akope stresu, chvku relaxu spojen smasami? Navye doma vovlastnej kpeni!Nesmie chba ani rozhovor na tmu bvanie so znmou osobnosou ten-toraz stenistom Dominikom Hrbatm, ktor nm zaujmavo zodpovedal nae zvedav otzky. Tak hor sa do tania apekn jese sbabm letom Vm praje Vaa redakciaeditorialInterir inpircie a trendyTrendy ainpircie v bvan. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 84Zimn zhrada raj po cel rok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90Sklenotom vo dverch bez kompromisov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92Renovcia drevenej podlahy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 96Zbavte sa prachu vo vaej domcnosti. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 100Audio avideo rozumne. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 102S novmi jadrami dvernch vpln nepustte teplo von. . . . . . . . . . . . . 106Inteligentn elektrointalcia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 108SplaUvaujete okpe matraca?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 94Zdravotn matrace. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 104Kuchya inpircie a trendyZdrav strava prina viac astia do ivota. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .114Dotyk svetla. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .116Ucelen varn centr pre kuchyne. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 120Chladiaca zna vitaFresh udr potraviny dlhie erstv. . . . . . . . . . . 122Kvy sveta zia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 124Kpena inpircie a trendyMinidzy pre maxikpe . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 130Splachovanie s eleganciou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 131Ekolgiaiarivku za iarivku. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .110Najlacnejie elektrospotrebie, i dodriavanie zkona?. . . . . . . . . . . 126obsahRekontrukcia domu a bytuVizitkov prloha. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 155tmaIII/2010Nasate vmu baznu korunu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 144Hra svetiel atieov vzhradnom exteriri . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 146Viac ako drevo. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 150Nech sa pi, posate sa. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 153relax, exterirrelax, exterirurob si smurob si smJesenn inpircie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 136iiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiinnnnnnnnnnnnnnttttttttttttttttttttttttteeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeerrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvviiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiieeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeewwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwFasdyPovrchov prava fasd. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .10Dekoratvne omietkoviny. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .16Zatepovacie systmy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .18Nzkoenergetick alternatvyVitraHaus vitajte doma!. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .24Bvanie v nzkoenergetickom dome. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28Montovan stavebn systm . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30Stavba nzkoenergetickch domov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32Energie pod kontrolou. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36Energia zo Slnka. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38Stavba vroku 2010. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42Okn v energetickej triede A. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44Solrne didov okn . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48Sancia domu a bytuPlesne s vade okolo ns . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56Mte problm so zavlhnutm murivom?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 60Optimalizace a nvrh sanac stench pl prmyslovch objekt. 62Zelen strecha nemus by praou. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 64Extrmne odoln strecha. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 66Teplo, vykurovanie inpircie a trendyVykurovanie modernch novostavieb rodinnch domov. . . . . . . . . . . . . 68Kotly na drevo. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70Kozubov pece . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72Ekologick asporn teplo. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .74Dominik Hrbat. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 140SERIA CARLA SERIA PAPAGENASERIA DRAGON SPIRALO SERIA CARATInlux1209.qxd12/11/0921:27Page 87 Najrchleia mont ist technolgiaNajtenie teplovodn podlahov krenie na sveteKomplexn poistenie domovaKe leto finiuje adovoleniek kon as,nastva doba vhodn na opravy aprestavby bvania.Aby sprchodom zimy n byt i dombol prjemn akrsny pre kadho zns.rekontrukcia domu a byturekontrukcia domu a bytu fasdy10Na stavebnom trhu je u v sasnosti neprebern mnostvo o do sortimentovej nplne, ale aj kvality fasdnych omietok ako aj nterov pre povrchov pravu fasd. Samozrejme, e to investori i zhotovitelia ako aj architekti projektanti s avou vtaj, ale na druhej strane je pred vetkmi spomenutmi zven zodpovednos pri rozhodovan sa, ktor omietka, ale aj nter je pre dan fasdu najvhodnejia.Urujcim kritriom pre vber me by, ale ani nemus by, ak estetickos pri architektonizcii povr-chu fasdy oakvame od zvolenho materilu. Pri vbere treba by opatrn, pretoe, ia, nie vdy vsebe snbi ponkan tovar dve rozhodujce poia-davky okrem estetickosti aj trvcnos aodolnos avbec kompletn kvalitu fasdy. Sstredili sme preto niekoko odporan odbornkov, ktor vyjadruj svoje rady hlavne zpohadu, oho je potrebn sa dra pri vbere povrcho-vej pravy fasdy:Ing. Martin Hria, firemn poradcaPri vbere konkrtneho druhu povr-chovej pravy fasdy je potrebn navzjom zosladi podmienky pso-benia smaterilovmi vlastnosami povrchovej pravy. Jedine tak vznikne dokonal, spoahlivo fungujci systm ochrany fasdy sdlhodobou ivotnos-ou. Vlastnosti fasdnych materilov s dan ich zloenm, priom rozhodujci vplyv m druh pouitho spojiva. Uruje vhodnos pouitia povrchovej pravy na konkrtny podklad za konkrtnych okrajovch podmienok (druh podkladu zhadiska materilovho zloenia, jeho vlhkos apod.). Zabezpeuje pevn atrval spojenie ostatnch zloiek materilu aovplyvuje prdrnos povr-chovej pravy apodkladu.Povrchov pravafasdrekontrukcia domu a bytu fasdy11Pokia ide opouitie konkrtnych materilov, prvm kritriom pri vbere vhodnej povrchovej pravy je zvyajne predstava obudcej fasde (lene-nie, truktra afarebnos povrchovej pravy). Vzsade mme na vber medzi hladkou fasdou apovrchovou pravou, fasdnym nterom afasdou sotruktrou (hladen, kraban, ryhovan).Bez ohadu na truktru fasdy je najdleitejie zvoli tak povrchov pravu, ktor bude svojm zloenm avlastnosami vhodne spolupso-bi spodkladom azrove bude schopn odolva vetkm jestvu-jcim vonkajm vplyvom (slnen iarenie, hnan d, vfukov plyny, prach, kysl dade, machy, riasy at.) Navrhovateovi aj investorovi vdy ide oto, uspokoji najnronejie poia-davky modernej architektry apostupo-va vzujme vyej rovne funknosti aestetickho vzhadu. Pre dosiahnutie tohto efektu s dostupn rzne povr-chov pravy fasd, potrebn je iba sprvne sa rozhodn avybra si.Ing. Igor Dbravec, stavebn poradcaRd upozornm na jeden fasdny prvok, ktor sa zana vsasnosti, pre jeho atraktvnos adobr mecha-nick vlastnosti, pouva na stavbch bytovch inovch ako aj rodinnch domov. Jednm ztakchto najvznam-nejch prvkov je aplikcia medench psov vrznych povrchovch pra-vchtradinej iernej, tmavohnedej, pre-oxidovanej, zelenej patinovej, mat-nej sivej, zinkovej, zlato-ervenej alebo bronzovej. Oxidovan me je vhodn na povrchov pravu sprihliadnutm na danos prostredia. Mnoh architekti uprednostuj zelen patinov pravu, ktor svojm prirodzenm vzhadom prostredie dotvra arob fasdu vskutku noblesnou. Technolgia pr-pravy takhoto fasdneho materilu pozostva, uvdzam jeden zo sp-sobov, zpouitia medench zvitkov patinovanch na jednej strane, ktor vznikaj na zklade pecilne vyvinu-tho technologickho procesu, umo-ujceho vytvori oxidovan vrstvu medi. Ide oproces rovnak ako pri prirodzenej patincii poas psobenia asu, ke je me exponovan atmo-sfrickm vplyvom. Patina je chemick konverzn proces, kde s vyie mole-kulrne povrchy medi zven asme-ruj kvytvoreniu prirodzenej patiny. Nejde onijak umel proces farbenia.Patinov prava umouje neaka na as potrebn na zmenu povrchu dozelena vplyvom poasia. Pretoe pe-cilna vrobn technolgia ponka farebn varianty kadho panelu od svetlej zelenej a po modrozelen. Kad panel je jedinen. Vpriemy-selnch znach aprmorskch atmo-sfrach sa patina vyformuje za p a sedem rokov. Vovidieckej atmosfre srelatvne istm vzduchom sa me vyskytn za desa a trns rokov. Vptnych podmienkach sa naprklad nikdy nevyskytuje ameden povrch sa men na tmavohned a bronzov farbu. Patinov efekt sa postupne men avyvja, ke je vystaven atmosfric-km podmienkam. Konen varianty Dostatok kvalitnch nterovch materilov na stavebnom trhu umouje oku lahodiacu farebnos fasd bytovch domov.Lazrov nter historickej fasdy.rekontrukcia domu a bytu fasdy12rilovej bzy sa vak najdlhou ivot-nosou vyznauj minerlne, siliktov asiliknov materily.Ospoahlivom fungovan povrchovej pravy vak okrem vberu vhodnho materilu rozhoduje aj jeho vrobca. Podobne ako pri inch investcich soakvanou dlhodobou ivotnos-ou je vhodn arozumn prikloni sa kmaterilom od renomovanch adkou spenho psobenia natrhu stavebnch materilov overench vrob-cov.Ing. arch. Emil Boiak, zostavebnej poradenskej agentryVsasnosti s vekou mdou fasdy oetren nterom alebo vbec prefarbenou omietkou vtmavom odtieni, vstych aiarivch farbch. Tento mdny trend podporuje aponka mnoho vrobcov farieb. Pripravi takto farby vmieacch centrch nie je problm. Dleit aneodmysliten je vak sprvne komunikova pri takejto zkazke so zkaznkom. Sksenosti zkontaktov srznymi zkaznkmi ako aj poznatky zskan zvskumnej avedeckej innosti pomohli uri niektor pravidl takejto komunikcie. Mal by ich pozna aj investor, aby vedel, ako m sdodvateom komuni-kova, o vetko me od neho poa-dova. Oficilne ineformlne obecne platn pravidl s:Uzkaznkovi je potrebn vysvetli, e vybran farebn odtie poda vzorkovnice bude na fasde urite odlin istee nie rozhodujcoale so zvyujcou hrbkou fasdy bude sa zda tmav, priom efekt svetla atiea tu zohrva vznamn lohu,Ue je potrebn bra do vahy najm skutonos, e fasdy stmavmi odtiemi neodraj vpriebehu farby s testovan, kontrolovan, aby bol povrch prirodzene patinov. Pouit elementy na fasdach ponkaj jedi-nen monos na poiadavky dizaj-novho rieenia modernej architektry. Mnoho stavieb kontruovanch tmto vynikajcim materilom potvrdzuje jeho jedinen dizajnov potencil.Hans Preisatsch, poradca zrakskej firmyVhodn je, ke si pri vbere zosasnch modernch fasdnych materilov uvedomujeme ich zkladn rozdelenie arozlenie. Poda druhu spojiva ich mono rozdeli na akryl-tov, siliktov, siliknov aminerlne, priom vmenej miere sa pouvaj vpenn, cementov arzne rozp-adlov farby. Pri vbere vhodnho materilu treba repektova charakteris-tick vlastnosti jednotlivch materilov arozhodova sa hlavne poda podmie-nok, vktorch bud materily apliko-van apoda poiadaviek, ktor maj plni. Typickm prkladom je poia-davka na paropriepustnos. Mono sa sou stretn hlavne pri starch objektoch, ale tie pri novostavbch svyou stavebnou vlhkosou (nedo-statone vyzret omietky apotery, nevyzret probetn apod.). Vtakomto prpade m ma povrchov prava, pokia je to mon, o najni difzny odpor apre pouitie s preto vhodn najm minerlne, siliktov alebo siliknov materily. Akryltov dis-perzn povrchov pravy s vzhadom navy difzny odpor pre aplikciu natchto objektoch nevhodn. Naopak, vprpade poiadavky na ste farebn odtiene sa odpora siahnu po akry-ltovch materiloch, ktor umouj poui vraznejiu pigmentciu.Siliknov anajm siliktov hmoty nie je mon pigmentova v prli vraznch farebnch odtieoch, fareb-nosou sa skr pribliuj kprrodnm odtieom. Siliktov materily sa neodpora aplikova na vyspravovan fasdy, pretoe tu hroz riziko sfaka-tenia fasdy zdvodu nerovnomernej nasiakavosti avlhkosti podkladu. Natakto povrchy je idelne poui materily na siliknovej bze. Podobne siliktov omietky afarbenie je vhodn aplikova na star siliknov adis-perzn ntery, ie na hydrofobizovan podklady.Ing. arch. Silvia Grossov, vysokokolsk uiteka naeskej fakulte architektry apublicistkaPri rozhodovan onajvhodnejej povrchovej prave zohrva rozhodu-jcu lohu o. i. aj prostredie, vktorom je objekt postaven. Ak je objekt situovan vprostred svym zneis-tenm ivotnho prostredia, je vhodn orientova sa pri vbere na materily snzkou nchylnosou na zapine-nie. Spomenut poiadavky najlepie spaj avdanej spojitosti vyhovuj siliknov, siliktov aminerlne mate-rily. Disperzn ltky naopak statickm nbojom priahuj zrnk prachu as teda nchylnejie na zneistenie. Vexponovanch lokalitch sastmi silnmi hnanmi daami treba zvoli materil snzkou nasiakavosou, napr-klad siliknov adisperzn materily. Prihliadanie na prostredie je hlavne otzkou ivotnosti jednotlivch druhov povrchovej pravy, priom samozrejme, ntery nemu konkurova omietkam, ato i u tenkovrstvovm alebo mine-rlnym, uachtilm. Zpohadu mate-Povrchov prava fasd medenmi psmi.rekontrukcia domu a bytu fasdy13da toko slnenho iarenia, ale opane, dochdza kich nhlemu ochladeniu, trebrs po dadi. To vetko ovplyvuje nielen okamit tepeln reim stavby, ale vedie to tie kneelatenmu pnutiu vo fasdnej vrstve adlhodobo kzhoreniu jej kvality. Pre tieto dvody treba zkaz-nkom odpora tmav aintenzvne farebn odtiene, ktor prekrauj takzvan luminoscenn referenn hodnoty (stupe, respektve percento odrazu slnenho svetla). ierna farba iarenie pohlcuje, takmer ni neodra, naopak biela farba odra a 100 % iarenia. Hodnota odrazu by teda nemala by menia ako: Upri siliktovch alebo siliknovch omietkach 30 %,Uapri omietkach zo syntetickch ivc 25 %,Uten ist problm nastva, ak zkaznk pouije minerlnu omietku, avak nsledne ju pretrie tmavou alebo vemi stou farbou,Uvemi tmav odtiene, ktor zkaznk vslovne poaduje, nemali by prekra-ova 10 % zcelkovej plochy fasdy, apreto je vhodn odpora ich ako dekoratvny prvok.Voba vhodnho farebnho odtiea je preto jednm znajdleitejch nstrojov pre dosiahnutie konenho efektu, ktorm je vysok odolnos adlh ivotnos stavby.Ing. Jlius Puskajler, projektant, stavebn poradcaVhradne nterov materil dva fasdam domov ich praliv vzhad acelkov architektonicko-estetick vzor. Preto si mus investor jeho vobu ustri, m poadova schvlenie pouitho materilu amal by si najprv necha zhotovi vzorku. S fasdy, ktor vyzeraj ako nov aj po prvom vykonan nteru fasdy sodstupom aj desiatok rokov. Preo to tak je, mono odpoveda jednoznane. Je to vaka pouitiu vysokokvalitnch nte-rovch materilov fasdnych systmov. Dleit je ma prehad ozahrani-nch firmch, ale aj tuzemskch, ktor prebrali zahranin know-how, ktor sprstupuj na trh modern materily anov technolgie naozaj kvalitnch nterovch ltok. Vyzradm aspo niektor technick rieenia tchto mate-rilov apoviem, oak novovyvinut nterov ltky vysokej kvality vlastne ide. S zvroby vlune vodou riedite-nch ltok, ktorch produkciou sa zao-beraj na zklade zskanej licencie aj viacer slovensk producenti. Vdisperz-nch farbch ide vak aj otuzemsk absoltnu pikov rove vo vrobe tchto farieb poda vlastnej navrhnutej technolgie. Disperzn ltky, uren najm na povrchov pravu stien, omietok, betnovch plch i sadrokar-tnov, preli vostatnch rokoch almi vvojovmi zmenami, ktor vrazne ovplyvnili ich kvalitu.Aj modern farby, ku ktorm dis-perzn farby jednoznane patria, pre-sviedaj osvojej kvalite svojimi itko-vmi vlastnosami:Ujednoduchou aplikciou,Urchlym zasychanm,Uvbornou adhziou kpodkladu,U krycmi schopnosami aalmi vznamnmi vlastnosami.Pavel astn, stavebn poradca pre povrchov pravy fasdChcel by som nieo poveda omenej asto aplikovanej povrchovej prave fasd, ale zato stle potreb-nej. Je ou lazrov nter fasdy. Lazrnos je polopriehadn, teda nie plne kryt farebn povrchov prava. Lazrovho efektu sa dosahuje zvlt-nou formulciou nterovej hmoty, kedy sa obmedz alebo plne vyli prtom-nos krivch belob na bze rutilu aal-ch vemi krivch pigmentov. Hmota sa naopak zafarb menm mnostvom jemne mletho farebnho pigmentu smenou krivosou. Lazrov povr-chov prava umouje pozorovateovi vidie farebnos nteru aj farebnos atruktru podkladu nteru.Lazrov nter poskytuje povrchov ochranu. Pouva sa vade tam, kde treba chrni azvrazni uachtil vzhad fasdy, i u na historickch stavaniach, alebo stle astejie na kvalitne urobench novodobch fas-dach zuachtilch prvkov.Podklad pre nter sa pripravuje rov-nako ako pod ktorkovek in fasdny nter. Vymenia sa i vyspravia plochy snepevnm povrchom, vyistia avypl-nia sa spary apraskliny na podklade, vytmelia sa pokoden achbajce plochy atvary. Fasda sa potom penetruje systmovm penetranm nterom, ktorho lohou je predo-vetkm zjednoti savos podkladu. Vprpade spraujceho povrchu omie-tok pouije sa penetrcia so spevuj-cim inkom. Spevnenie hruboporz-nych i nasiakajcejch podkladov sa rob akryltovou emulziou. Penetrciou dochdza kmiernemu stmaveniu nasiaknutejch miest, preto sa pouva iba pre krycie ntery.Vyschnut napenetrovan fasda je pripraven pre kryc nter. Prpadn nerovnosti vdrsnosti podkladu mono korigova tmelenm jemnou stierkou. Pre lazrov nter je ete treba urobi farebn korekcie vysprvok, komu sa pouije menie mnostvo krycieho nteru. Zjednoten napenetrovan nter avyspraven povrch je mon natrie lazrovm nterom.Lazrov nter poskytuje povrchu ochranu. Pouva sa vade tam, kde chceme chrni azvrazni uach-til vzhad fasdy. Nter zabrauje rchlemu zateeniu zrkovou vodou, kvapky po om stekaj. Pri zahriat fasdy slnenm iarenm vodn para unik cez mikropry nteru. Lazrna technika svpennou far-bou je vemi jednoduch. Vpenn farba neobsahuje iadny oxid titanin (pokia nie je umelo pridan), atak jej krivos je mon jednoducho zni zriedenm vodou. Vhodnch odtieov je mon dosiahnu primieanm rznych farebnch nterov.Po vykonan nteru ajeho vyschnut je treba navlhi vrstvy nteru vodou, aby dolo kfixci astuhnutiu. Kee hmoty neobsahuj iadne organick prsady, vysychaj vemi rchlo. Bez nslednho zvlhenia by ntery nestuhli, ale iba vyschli na prok.Lazrna technika je oproti kry-ciemu nteru onieo nronejia na istotu vykonania asksenos maliara i natieraa. Nter touto technikou vak dva vemi iv vzhad, ktor upta oko pozorova-tea. Lazrnos je kvalita, ktor pri-na pitok. Navye je vhodn pre novostavby aj pre fasdy neobnove-nch historickch pamiatok.Pre kryciu ilazrov farebn pravu je vhodn poui tradin systmy nterov atmelov na siliknovej bze.Mgr. Jaroslav BartlFoto: archv autora a redakcie5 1S ! 1S v 1S 1S uSA n 1 1S v 1S L V 1S 1S n 1S u n C 8 1SL ! ZL A 1SL 1S1SL 15 15 L 7KHUPR6KLHOG

HWUt9iGRPDMSHQLD]H u D S1S L n 1S M 15 L 1 I 1S A 1S L 15 A 1S 1 v A 1S v V 5kLC 5 D k 25 k 15 M 1S v A v D 8 1S u u rekontrukcia domu a bytu fasdy16Dekoratvne omietkovinyDen Bravenrealizciearekontrukciepre vetkyZATIERAN (HLADEN) alebo TRHAN (RHOVAN) s rznymi ve-kosami zrna. Dekoratvne omietkoviny s tnovaten poda farebnch vzor-kovnkov a pri sprvnom vbere farby zmenia Vau stavbu na nepoznanie. Okrem estetickej funkcie maj omiet-koviny aj dleit ochrann funkciu. Chrnia stavbu pred nepriaznivmi poveternostnmi vplyvmi poasia ako je d, sneh,mrz, mechanickm naruenm muriva a zaisuj jeho ivotnos. Rozhodujcim kritriom vberu pre odporanie najvhodnejej omietky je podklad, ktor mus by rovn, sdrn, such, zbaven prachu, mastnoty a mechanickch neistt. Aby omietka dokonale prinula na pod-klad musme dobre pozna poiadavky na jednotliv podklady arepektova ich. Pred samotnou aplikciou omiet-kovn je nutn podklad napenetrova penetranm nterom. Omietkoviny sa nesm aplikova za priameho slne-nho iarenia, vysokej teploty podkladu i vzduchu, daa a silnho vetra.Akryltov omietkovinaDekoratvna omietkovina zatieran (hla-den) alebo trhan (ryhovan) na bze akryltovej disperzie. Uren pre finl-nu pravu fasdnych stierkovch hmt pri zatepovan objektov. Na pravu omietok, betnovch panelov, sadrokar-tnovch povrchov a inch ahench stavebnch materilov. Efektvna aeste-tick prava vetkch stavebnch kon-trukci. Je vhodn pre pouitie do ex-terirov i interirov. Je mon ju poui i samostatne pre spevnenie a zvenie hydrofobity povrchu.Siliknov omietkovinapecilna achten omietkovina zatie-ran (hladen) alebo trhan (ryhovan) dekoratvneho typu uren pre finlnu pravu fasdnych stierkovch hmt pri zatepovan objektov. Na pravu omietok, betnovch panelov, sadrokar-tnovch povrchov a inch ahench stavebnch materilov. Idelna do ve-kch aglomerci apriemyslu so silnou dopravnou prevdzkou a produkciou prachu. Je vhodn pre pouitie do exte-rirov iinterirov.spracoval Gregor Uram, Den Braven SKDen Braven SK s. r. o., Polianky 17, 844 31 Bratislava, potov kontakt prevdzka: Logistick centrum, Priemyseln 1, 900 21 Svt Jur tel.: +421/2/44 97 10 10, fax: +421/2/44 97 15 40e-mail: [email protected], www.denbraven.skDekoratvne omietky s vhodnm prostriedkom na ochranu fasdy pred nepriaznivmi vplyvmi poasia azrove skvelm estetickm rieenm objektu. Vsasnosti sa bez nich nezaobde iadna realizcia ani rekon-trukcia. Dekoratvne omietkoviny odspolonosti DenBraven s dostupn vakryltovej a silik-novej bze vdvoch truktrach: Viac informci njdete na www.denbraven.skCELOX, spol. s r. o., Drustevn 33/A, 900 23 Vinintel.: 0903/447 148, tel./fax: 033/647 65 73http://www.celox.sk, e-mail: [email protected] predajca plastovch fli rmy Monarextrovorekontrukcia domu a bytu fasdy18Naim cieom je kvalita a dosahujeme je profesionalitou. Dodvame kontaktn zatepovacie systmy, ktor maj svoje kvality a u aj svoje meno. Dosia sa nazvali poda tepelnoizolanej dosky, o nemuselo by celkom zrozumiten pre konenho odberatea. Od roku 2010 s nazvan s ohadom na zrozumitenos prve pre investora poda situcie pri zatepovan.Zkladom systmu s Baumit Fasdne izolan dosky EPS-F z expandovanho penovho polystyrnu. Novinkou v systme je lepiaca malta na bze cementu Baumit ProContact, ako armovacia mrieka je navrhnut Baumit Sklotextiln mrieka, na prpravu podkladu pod povrchov pravu je najvhodnej univerzlny zkladn nter Baumit Univerzlny zklad. Systm Baumit Pro uprednostuje ako povrchov pravu tenkovrstvov disperzn omietku pre vntorn i vonkajie pouitie Baumit Granopor omietku. Ako Zkladom zatepovacieho systmu Baumit Star s osveden Baumit Fasdne izolan dosky EPS-F z expandovanho penovho polystyrnu. Na lepenie, vyrovnvanie a stierkovanie je uren Baumit Lepiaca stierka. Ako armovacia mrieka je navrhnut Baumit Sklotextiln mrieka. Na prpravu podkladu pod Baumit Nanopor omietku, Baumit Artline omietku, Baumit Siliknov, Baumit Granopor, Baumit Siliktov a Baumit Mozaikov omietku je najvhodnej univerzlny zkladn (penetran) nter Baumit Univerzlny zklad. Ako povr-chov prava Baumit Star je navrhovan tenkovrstvov siliknov omietka pre vntorn i vonkajie pouitie Bau-mit Siliknov omietka. Systm Star umouje v povr-chovej prave aj alternatvy Baumit Nanopor omietku, Baumit Siliktov omietku a Baumit Granopor omietku. Pre architektonick stvrnenie fasdy a zvraznenie detailov je mon poui tie Baumit ArtLine a Baumit Mozaikov omietku.3. spora + pohoda = Baumit openPri zatepovan sa zvyajne uvauje s primrnymi ciemi, ako s spory platenej energie a estetick kvalita. alm zcieov nronho zkaznka je pohoda Baumit Lepiaca stierka open je lepiaca malta na bze bieleho cementu na lepenie, vyrovnvanie a stierkovanie Baumit Fasdnych izolanch dosiek open a open PLUS. Baumit Fasdne izo-lan dosky open na bze expando-vanho penovho polystyrnu s optimlne paroprie-pustn, o zaruuje optimlnu vntorn klmu. Baumit sklotextiln mrieka open je armo-vacia mrieka, uren na pouitie v skladbe kontaktnho zatepovacieho systmu Baumit open. Baumit zkladn nter open je zkladn nter na vyrovnanie nasiakavosti podkladu a zlepenie prdrnosti Baumit trukturovanej omietky open.Nov nzvy kontaktnch zatepovacch systmov Baumit s stretov. Zkaznk sa doke jednoduchie zorientova a rozhodovanie nemus by komplikovan a zdhav. Nov nzvy systmov a ich skladba s vyjadrenm nzoru naich odbornkov na najvhodnejie zostavy kontaktnch zatepovacch systmov. Nie s vak iadnou dogmou a teda nie s ani jedinou mo-nosou pre rozhodovanie. Produkty Baumit s i naalej rovnako kvalitn a rovnako kompatibiln. V prpade poiadavky s nai odbornci pripraven zostavi kon-taktn zatepovac systm Baumit it na mieru.alternatva mu my pouit Baumit Siliknov omietka alebo Baumit Siliktov omietka. Pre architektonick stvrnenie fasdy a zvraznenie detailov je mon poui tie Baumit ArtLine a Baumit Mozaikov omietku.2. spora + kvalita = Baumit StarV niektorch je rozhodovanie jednoduchie a bez nutnosti kompromisov a stupkov. V takejto tandardnej situcii je vhodn prija kvalitu bez kompromisu a vyui ete kvalitnejie produkty, ako v situcii prvej. Pre druh situciu zatepovania zostavili nai odbornci pikov zatepovac systm s dlhou ivotnosou s osvedenou skladbou z naich produktov systm Baumit Star. a prjemn klma v interiri. Niektor interiry, vykren naprklad aj na 23 C, mu vplyvom nevhodnej vlhkosti, a vekho rozdielu medzi teplotou vzduchu a povrchu stien, psobi chladne. Tepeln pohoda vyaduje vlhkos vntornho vzduchu 40 a 60 %, a rozdiel medzi teplo-tou vzduchu a povrchu steny ni ako 4 C. In stav tejto situcie je charakterizovan v prpadoch, kedy interir budovy produkuje vie mnostvo pr. S to prpady vlhkch prevdzok, ale aj prpady, v ktorch je v stench po sancii vie mnostvo vody. Pre tto situciu bol tandardizovan kontaktn zatepovac systm Baumit open.Zatepovacie systmy pre nov desaroieVstrety zkaznkomal krok k zkaznkoviV Baumite sa na Slovensku venujeme zatepovaniu budov u od roku 1994 a za takmer estns rokov sme zskali rozsiahle sksenosti. Vytvorili sme klu kvalitnch produktov. Pri zatepovan je mon vyuva ich kompatibilitu tak, e zatepovac systm je mon vysklada poda elania. Sksenos nm vak hovor o najastejch skladbch systmov, ktor s pre rz-nych uvateov a rzne situcie najvhodnejie, a ktor sa vemi asto opakuj. Preto sme v roku 2010 pristpili k ustleniu skladby kontaktnch zatepovacch systmov Baumit. Je to krok v strety zkaznkom a predo-vetkm k investorom i koncovm zkaznkom ktor im umouje jednoduchiu orientciu v zatepovacch systmoch Baumit.1. spora + spora = Baumit ProTto situcia sa d charakterizova potrebou kompro-misu. Treba dosiahnu vysok kvalitu, ale nie kad je ochotn plati vysok cenu. Zvyajne sa zanaj kom-binova produkty tak, aby sa dosiahlo cenov optimum, a riziko, e je to na kor kvality, je vek. Preto sme pre takto situcie zostavili systm Baumit Pro. Je cenovo vhodn pri dosiahnut optimlnej kvality, je zaloen na kvalitnej materilovej bze a zrove ekonomicky vemi dostupn. BaumitZatepovacie systmyPohodlie, ktor sa vyplatZatepovacie systmy Baumit s ochrannm obalom vho domu. Dokonale izoluj steny, m zabraujniku tepla von a rovnako tie prenikaniu chladu do muriva zvonku. Jednoducho, dria mrz vonku a teplovntri, m chrnia murivo vho domu. So zatepovacmi systmami Baumit sa zlepuje klma v miestnos-tiazvyujepohodlie.Anavyeetria,pretoeinnizolciaznivaenkladynakrenienapolovicu.Baumit openBaumit StarBaumit ProMylienky s budcnosou.Baumit Info-linka: 02/59 30 33 33, 041/507 66 51 BAVTE SA FARBAMIPod znakou Brillant Creative prina spolonos HET vberov kolekciu odtieov a farebnch rieen, zohadujcich modern trendy v bytovom dizajne. Jednotliv farby umouj vzjomn kombinciu a dvaj priestor pre kreatvne prstupy.Vhodnou vobou stych a svetlch tnov je mon v miestnosti vytvori jedinen a osobitn atmosfru, modelova a meni jej proporcie tak, aby vsledok o najlepie odral vau individualitu a ivotn tl.www.het.skPouva sa na ntery najrznejch podkladov ako klasick i sadrov omietky, murivo, sadrokartnov, sadrovlknit, drevotrieskov, drevovlknit dosky, betnov panely a monolity, zdrsnen tapety a ostatn tapety so truktrami, tapety zo sklenench vlkien a pod. Vrobok je vyhovujci na ntery povrchov, ktor mu prichdza do nepriameho a priameho nhodnho styku s potravinami.Z hadiska aplikano-technickch vlastnost sa Brillant Creative vyznauje vemi dobrou spracovatenosou a jednoduchou aplikciou, vysokou krycou schopnosou a vbornou paroprie-pustnosou, odolnosou voi oteru a matnm vzhadom.Brillant Creative prichdza v 12 farebnch odtieoch vrtane bielej.Mieanm s bielym odtieom v pomere 1:1,mono rozripoet kombinci o tzv. tn v tne a zska tak svetlejie varianty.www.het.skFIREMN PREZENTCIAsiv Solidbov Romantic hned Elegant falov Nostalgic zelen Spiritmodr Relaxzelen Happy zelen Charismylt Vitaloranov Euphory vnov Mystic biela OptimicODPORAN KOMBINCIEzelenSpiritBC0269 BC0559 BC0559 BC0139 BC0559 BC0559 BC0529Int eri rovt novanot eruvzdornf arbaTnovanmatnoteruvzdorn vysokoparopriepustnrchlo-schncainterirovdisperzn farbasvysokoukrycouschop-nosouaroztieratenosouna okamitpouitie,vhodnna nteryvetkchbench podkladovvrtaneomietok sananchsystmov.Dodva sa v 12 zkladnch odtieoch.Modernpast el ov odt i eneNOVODTIENEwww.het.skVIAC NEZ FARBY24A donedvna si nvtevnci pri prchode do arelu spolonosti Vitra, teda do tzv. Vitra Campusu vo Weil am Rhein, najprv vimli budovu Vitra Design Musea, ktor navrhol Frank Gehry. Teraz s ou o pozornos sper nov, hne veda stojaca budova VitraHausu od Herzoga a de Meurona. V tesnej blzkosti hranc so vajiarskom a sdla spolonosti v Bazileji si tak Vitra v nemeckom meste Weil am Rhein vytvorila nov domov pre kolekciu Home Collection. VitraHaus vitajte doma!domov od A po Z inpircie a trendydom od A po Z inpircie a trendyVitraHaus pozva nvtevnkov, aby si tu pestovali, definovali a zuach-ovali svoj dizajnov vkus. Nvteva voVitraHause predstavuje vlet dodejn dizajnu a navye ponka monos zoznmenia sa sprcami poprednch sasnch dizajnrov. Nbytok a predmety zkolekcie Vitra Home Collection s naaranovan hne vniekokch kombinciach urench pre bvanie aj praco-visko: klasick ksky od Charlesa aRayEamesovch, Georga Nelsona, Isamu Noguchiho, Jeana Prouvho a Vernera Pantona dopluj sasn dizajny odMaartena Van Severena, Ronana aErwanaBouroullecovch, AntoniaCitteria, Helly Jongerius, Jaspera Morrisona aalch. Nvtevnci tak mu naerpa inpi-rciu na zariadenie vlastnho domova, zisti, akmu dizajnu dvaj prednos, vyska si vystaven nbytok a pred-mety a priamo na mieste si vybran produkty objedna alebo zakpi. 25dom od A po Z inpircie a trendyVitraHaus alej ponka pohad dovroby a na kontrolu kvality. Ukazuje, ako spolonos Vitra pln poiadavky udratenosti, a objasuje svet pracovnch a kancelrskych stoli-iek. Svberom vhodnej farby pomha nvtevnkom farebn laboratrium. VoVitrne VitraHausu je vystaven vber stoliiek zdevtnsteho a dvad-siateho storoia. Vaka nemu si nv-tevnci urobia predstavu ofondoch zbierky Vitra Design Musea. Obchod Vitra Design Musea poskytuje kur-torsk vber predmetov, doplnkov aknh, ktor sa daj zakpi priamo namieste. Vkaviarni VitraHausu si nv-tevnci mu vkude premyslie al program vareli spolonosti Vitra. Vroku 1981 zniil znan as vrobnch zariaden spolonosti Vitra vo Weil am Rhein pochdzajcich z50. rokov minulho storoia roz-siahly poiar. Potejto udalosti bol napozemku vybudovan heterognny architektonick celok. Svoju prv rea-lizciu tu m naprklad Zaha Hadid. VitraDesign Museum je prv architek-tonick dielo Franka Gehryho posta-ven mimo zemia Severnej Ameriky. Tadao Ando tu navrhol svoj prv dom mimo Japonska. Vrobn budovy tu navrhli aj Nicholas Grimshaw, Alvaro Siza aSANAA. Vareli spolonosti Vitra sa alej nachdzaj budovy 26dom od A po Z inpircie a trendy27sosedlovou strechou, ktor sa d njs vobytnch stavbch pocelom svete. Architekti na tto zkladn podobu nadviazali a kombinciou celej rady domov vytvorili prelnajce sa vrstvy jednej budovy. Vsledn interir m prjemn rozmery a domcku atmo-sfru. Skladan objemy vytvraj dra-matick uhly a perspektvy. Architektra VitraHausu zavedie nvtevnkov nacestu pln prekvapen a ponkne im vhad na Tllingersk vinice, arel spolonosti Vitra a pohad smerom kBazileju a Alsasku. Zuzana BartovVitraHaus - architektonick tdio Herzog & de MeuronFoto: Leon Chew, Vitra Info: www.vitra.com/vitrahaus, www.vitra.comPre viac informci kontaktujte esk zastpenie Vitra: Vitra Koncept, s.r.o. Jitka echurov telefn: +420/283/061 816 e-mail: [email protected] doba VitraHausu je od pondelka do nedele od 10.00 do 18.00 hVitra CampusCharles-Eames-Strasse 279576 Weil am RheinNemecko odRicharda Buckminstera Fullera, Jeana Prouvho a Jaspera Morrisona. Vber architektov mal do Weilu pri-vies svet a vytvori jedinen priestor vyznaujci sa sborom zahraninej architektry. Do Weilu tm pdom prenikla inpircia z Los Angeles, Londna, Tokia a Porta. Teraz vak nadila vhodn doba, aby arel spolo-nosti Vitra obohatila svetov architek-tra, ktor vBazileji vytvraj architekti Herzog a de Meuron. VitraHaus psob dojmom nvratu domov nielen vaka jeho architektom, ale aj celou koncep-ciou stavby. Herzog a de Meuron odka-zuj na archetyplnu podobu domu nzkoenergetick alternatvy28Nejeden z ns sa zamal nad spotrebou energie vo vlastnom dome. Mylienka etri energiu v nzkoenergetickch domoch od spolonosti ARM-STAV, s. r. o., sa preniesla i do reality, ktorej vsledkom je energetick nronos. Energetick nronos domu je dan celm radom faktorov, medzi ktor patria umiestnenie stavby v konkrtnej lokalite a jej orientcia voi svetovm stranm, architektonick rieenie, zaistenie vzduchotesnosti obvodovho pla, kvalitn realizcia a vyhotovenie kontruknch detailov. Sasn trend neustleho rastu cien energi nti stavebnkov hada kon-trukn rieenia, materilov zkladu atechnologick vybavenie, ktor umo-uj vstavbu domov ssporou energi asnimi realizanmi nkladmi. Energetick nronos stavieb, vyjad-ren vkWh ronej spotreby energie na m2 itkovej pdorysnej plochy, je hlavnm kritriom, poda ktorho sa hodnotia stavby zhadiska spotreby energie. Pri porovnan jednotlivch typov budov zistme, e energetick spotreba domov, ktor s postaven ako nzkoenergetick, me by jedna desatina energetickej spotreby starch stavieb. Ron spotreba energie na m2:starie stavby ... 200 a 300 kWh/m2 za roknovostavby ........ okolo 100 kWh/m2 za roknzkoenergetick domy .........do50kWh/m2 za rokNzka energetick nronos stavieb umouje vyui netradin spsoby vykurovania. Uplatnenie nachdzaj solrne kolektory, tepeln erpadl, zemn vmennky tepla, rekuperan jednotky, vetern genertory alebo kotly na biomasu. Dleitm predpokladom na dosiahnutie o najniej spotreby tepla na vykurovanie je kvalitn tepeln izolcia obvodovej kontrukcie budovy ahorizontlnych kontrukci. Obvodov steny sendviovch panelov maj dvakrt vyiu hodnotu tepelnho odporu ako je stanoven normou. Aj poiarna odolnos je tyrikrt vyia ako normov. truktra vplne stien zabezpeuje nie len nehoravos, ale iochranu proti hlodavcom adobre pohlcuje zvuk.Dleit parametre sendviovch stien: tepeln odpor a R = 6,0 m2 . K/Wpoiarna odolnos 120 mintvzduchov nepriezvunos Rw=44dB odolnos proti mechanickmu pokodeniuPraktick sksenosti zviac ako 30rodinnch domov na Slovensku potvrdzuj vemi nzku spotrebu energie na vykurovanie. Zameriam pozornos na jeden nzkoenergetick rodinn dom viline, miestna as Budatn, ktor bol odovzdan do u-vania spolonosou ARM-STAV, s. r. o. Bvanie v nzkoenergetickom domenzkoenergetick alternatvy29Nvrh domu je koncipovan vdnenom duchu, so zmerom poskytn kvalitn, energetick sporn bvanie vpokoj-nom prostred zstavby rodinnch domov. Ide odom strednej vekostnej kategrie spiatimi obytnmi miestnos-ami, ktor svojimi rozmermi uspokoj nroky 4 a 6 lennej rodiny. Je to bungalov sobytnm podkrovm. Cez vstupn zdverie prejdeme do chodby, ktor oddeuje denn anon as domu. Vpravo zo zdveria vjdeme dosamostatnho WC. tlov scho-disko doobytnho podkrovia ns upta priamo pri vstupe do vekoplonho priestoru spolonho skuchyou, jedlenskou asou aobvacou izbou priechodnou na terasu izhradu. Pozd przemnej asti rodinnho domu s umiestnen splne, resp. detsk izby akpea. Obvaten podkrovie tvor predsie, vek pracova aWC. Dom, nazvan vkatalgu spolonosti ARM-STAV,s.r.o. tie ako MONTK 26 je efektvnou, ekonomicky vhodnou alternatvou zdravho bvania sobvo-dovm plom zdrevench monto-vanch panelov (typ sendvi). Ako vovetkch, tak ivtomto prpade pre-behla vstavba vo vemi krtkom ase, o jednoznane zniuje poiaton nklady. Na zaiatku bola iba klientova skica budceho domu, t architekti po konzultcich prekreslili do tdie apotom do projektu potrebnho na zs-kanie stavebnho povolenia. Stavebn amontne prce prichdzaj na rad ihne po zskan potrebnch povolen. Zklady, zkladov doska aprpojky ininierskych siet sa buduj pod jednm zastreenm. Nasleduje odizo-lovanie zkladovej dosky aosadenie vrchnej stavby obvodovch stien, krovu astrenej krytiny. Pokrauje sa vrealizcii elektrointalcie, zdravotech-niky, vykurovania. Posledn vprocese vstavby s interirov prce, obklady, dlaby, maovanie aosadenie sani-trnej techniky. Cel proces odpod-pisu zmluvy po odovzdanie stavby nak zvyajne trv nie viac ako tyri mesiace. Vstavba nie je ovplyvovan poveternostnmi podmienkami aro-nmi obdobiami ako pri klasickej muro-vanej stavbe.Pri budovan nzkoenergetickho domu sa hlavn pozornos kladie naminimalizciu tepelnch strt. Vprpade nzkoenergetickch domov odspol. ARM-STAV, s.r.o., sa vetko podriauje hlavnmu cieu mini-malizcii nkladov na vykurovanie za pomoci zateplenia aefektvneho vyuitia pasvnych tepelnch ziskov. Draz nie je kladen len na energe-tick bilanciu domu, ale ina komfort obyvateov domu. Vetko za pouitia overench asprvnych technolgii amaterilov. Jednou zmodernch ciest ksporm je sprvny vber okien. Okn s oi domu, nemaj len este-tick cie, ich lohou je izolovanie hluku zexteriru, ochladzovanie vntornho prostredia vlete aspor tepla vzime. Najsledovanejou hodnotou je pre-stup tepla Uskla acelho okna. m s hodnoty menie, tm niie bud aj tepeln straty. Dleit je invrh asamotn vber druhu aznaky okien so sprvnou funkciou na dan pouitie. Preto s uprednostovan okn snz-koenergetickm izolanm trojsklom svynikajcimi tepelno-technickmi parametrami. Sinite prestupu tepla Uje 0,6 a 0,5 W/(m2.K).Ak vs technolgia avber poui-tch certifikovanch materilov oslo-vila apremate ovmene svojho panelovho bytu za tuln domek poda vaich predstv, kontaktujte ns nae-mail: [email protected] alebo tel.: 0905/743842.Bliie informcie ostavebnej spo-lonosti ARM-STAV, s.r.o., njdete inawww.armstav.sk.Vbudcom sle sa budeme veno-va alej realizovanej stavbe apribl-ime si alie vlastnosti nzkoenergetic-kch rodinnch domov.ARM-STAV, spol. s r.o.Slovenskch dobrovonkov 1439, adcamobil: 0905/743 842, e-mail: [email protected] alternatvy30Trendom sasnej stavebnej praxe je pouvanie novch stavebnch materilov a technolgi. Zvldnutie tchto technolgi v praxi a pouvanie progresvnych stavebnch materilov napomha sporm energi a zniovaniu nkladov na bvanie. Stavebn firmy tieto nov materily a technolgie v oraz vej miere pouvaj aj pri rekontrukcich starch objektov.Aktulnym trendom je realizcia stavieb na k, kde na trhu uspej spolonosti, ktor s svojm personl-nym a vrobnm potencilom neustle pripraven sledova vvoj zujmu vekch investorov aj individulnych stavebnkov.Z hadiska rchlosti, flexibilnosti aenergetickej spornosti sa aj u ns varaz vej miere realizuj stavby tzv. suchou cestou. Jednou z monost je vyuitie montovanho stavebnho systmu PANTER. Ide o modern technolgiu, ktor spja rchlos vstavby a prijaten cenu s vynikaj-cimi mechanickmi a fyziklnymi vlast-nosami stavebnch prvkov.Pomocou tohto systmu je mon stava rodinn domy poda typovch aj individulnych projektov, radov rodinn domy, bytov domy, administra-tvne budovy, vrobn prevdzky, haly i sklady.Nosn stenov panel PanterNosn stenov panely ako kon-trukno-izolan stenov a predeo-vacie dielce s premenlivmi vkami a rkami s uren na such mont nosnch a nenosnch obvodovch a vntornch priekovch stien, ako aj na opltenie rznych stavebnch objektov. Panel je zloen z troch vrstiev, z vonkajej prvej vrstvy, druhej vrstvy s nzkou pecifickou hustotou a z vonkajej druhej vrstvy. Vonkajiu prv a druh vrstvu tvor pecilna dre-votiepkov kontrukn doska. Druh vrstva s nzkou pecifickou hustotou je vytvoren zo stabilizovanho, tvrdenho polystyrnu, ktor je samozhav aodoln proti UV iareniu.Vhody vyuitia stavebnho montovanho systmu PanterUekonomick bvanie: vaka vbornm tepelnoizolanm vlastnostiam energeticky vysoko innch panelov s nklady navykurovanie domu oproti klasickm technolgim vrazne niie,Urchlos vstavby: nzka hmotnos, vemi dobr manipulcia ajednoduchos systmu umouje vrazne skrti as vstavby oproti klasickm technolgim,Montovan stavebn systmnzkoenergetick alternatvy31U ekologick vstavba: pouitie dreva ako obnovitenho zdroja, bezproblmov recyklcia systmu, minimum odpadu pri vstavbe, dreven pl z dosiek MFP je obnoviten na spracovanie novch drevotiepkovch dosiek, jadro panela z polystyrnu sa d recyklova,U celoron vstavba: systm patr medzi such procesy vstavby, o umouje celoron vstavbu,Unzke tepeln straty: energeticky vysoko inn: R = 4 680 mKW pri hrbke termopanela s povrchovmi pravami 210 mm.Uvariabiln systm: termopanely sa vyrbaj na mieru poda projektovej dokumentcie,Unzka vha termopanela: niie zaaenie zkladovej dosky ako pri vstavbe klasickm spsobom (vhodn pre stren nadstavby), vstavba bez pouitia mechanizcie,U menej tepelnch mostov: termopanel vaka svojej jedinenej kontrukcii umouje spojenie panelov bez prvkov, ktor psobia ako tepeln mosty, U nzka priechodnos vzduchu kontrukciou termopanela: systm brni kolsaniu teplt vkontrukcii, hodnota tepelnho odporu kontrukcie (R) je vemi stla, vlhkos vzduchu v budovch neovplyvuje hodnotu tepelnho odporu kontrukcie, vobvodovom plti ztermopanelu nie s otvory adutiny, preto nedochdza k stratm tepla (i klimatizovanho vzduchu), ani k vertiklnemu pohybu vzduchu vovntri kontrukcie (prkladom na porovnanie je izolcia zo sklenej i minerlnej vaty alebo sypkch hmt). termopanel je odoln voi napadnutiu hlodavcami a hmyzom, materily na vrobu termopanela neobsahuj CFC, HCFC, HFC a formaldehydy, vznamnou vhodou termopanela je aj mimoriadna presnos, ktor zaruuje presnos alch kontrukci a skvel vizulnu kvalitu objektov, premyslen koncepcia tohto systmu umouje aj znan urchlenie askrtenie asu vstavbyVstavba na k zaha:Uprpravu a ininiering stavebnho diela,Uspracovanie projektu poda poiadaviek investora,Udodvku a realizciu stavby,Uvber, dodvku a mont zvolenho stavebnho systmu, Uporadenstvo pri zskavan podpory zoFRB a dotci z MVaRR SR,Uvkon innosti stavebnho dozoru,Ukomplexn poradenstvo vstavebnctve.Domov Slovakia, a. s.ininiersko-stavebn spolonosRaianska 30/a, 831 02 Bratislavatel./fax: +421/2/49 21 28 11e-mail: [email protected] alternatvy32Drevocementov dosky kvalita overen asomIzolcia podlh nad suternomDrevocementov doska, znma ako heraklitov doska, sa uns vyrba pod nzvom Krupinit u viac ako 40 rokov, vo svete viac ako 80 rokov. Bola to prv priemyselne vyrban tepelnoizo-lan doska na svete. Stavby posta-ven sjej pouitm slia a dodnes bez pokodenia. Je to vaka jej pe-cifickm vlastnostiam, zktorch naj-vznamnejie zhadiska dlhej ivotnosti je odolnos voi ohu, drevokaznmu hmyzu, hlodavcom, hubm aplesniam.Vemi vznamn je aj ich zdravotn nezvadnos, pretoe dosky s vyro-ben zdreva acementu, bez pouitia kodlivch chemickch ltok. Dosky s ahk, dostatone pevn, dobre sa opracvaj avborne sa omietaj.Okrem tepelnej izolcie sa pouvaj aj na zvukov izolciu, zlepovanie akustiky aochranu proti ohu. Spojenm dosky Krupinit snovmi izolantmi, minerlnou vlnou alebo polystyrnom, vznikli dosky Krupi-Vemi vhodn s kombinovan dosky na izolciu podlh przemnch bytov nad suternnymi priestormi. Ich pevn, ohu odoln povrch umouje rchlu a spoahliv mont pomocou tanierovch prchytiek ostrop pivnc, bez lepenia tchto dosiek o podklad (strop).Dosky pripevnen rozpernmi kotvami sa nemusia omieta, sta len farebn prava, ktor sa me urobi pred inta-lciou, aby nepredlovala mont. Skromn priestor pivnc vbytovch domoch je tak poas monte krat as vystaven tretm osobm.Pevn provit vrstva dosiek pln okrem protipoiarnej aj zvukoizolan ochranu.Jej otvoren truktra pohlcuje zvuk azrove aj esteticky dotvra upraven priestor.zol aKombidoska, svbornmi tepelnoizola-nmi paramet-rami a zrove aj sjedine-nmi vlastnos-ami Krupinitu.Pre zvukov izolciu boli vyvi-nut pe-cilne EkoMol dosky, ako kombincia dosiek Krupinit sEkomolitanom.Pouitie dosiek Krupinit aich modi-fikci je vsasnosti aktulne pri zatepovan starch rodinnch domov abytovch domov, na ich zvukov izo-lciu aochranu proti ohu.nzkoenergetick alternatvyStavba nzkoenergetickch domovVyuitm dosiek Krupinit apenovho polystyrnu bol vyvinut samonosn stenov panel OPS 300, vhodn na vstavbu nzko-energetickch domov. Spojenm tchto materilov vznikol ahk panel svynikajcimi vlastnos-ami, ktor umouj poui ich pri stavbe nronch stavieb zhadiska energetickho, ako aj zhadiska mechanickej odolnosti, ochrane proti hluku a poiarnej bezpenosti.Panely s vhodn i z hadiska hygieny, ochrany zdravia,ivotnho prostredia, ako aj dlhej ivotnosti.Ich parametre s nasledovn:Q rozmery: 300 x 500 x 2680 mmQ hmotnos: 70 kgQ tepeln odpor: Rmin. = 6,0 W.m-2.K-1Q zvukov pohltivos: somietkou 0,15bez omietky0,80 Q poiarna odolnos steny: 120 mint Q odolnos proti nrazu: vyhovuje eurpskym normmQ vzduchov nepriezvunos: 44 dBZvlastnost, ktor si zasluhuj mimo-riadnu pozornos je to hlavne:Qvek tepeln odpor Rmin. = 6,0.m2.K /W dvojnsobok odporuenej hodnoty pre obvodov steny bench stavieb. Q poiarna odolnos: 120 mint, je 4-nsobn hod-nota poadovanej rovne pre monto-van stavby rodin-nch domov. Vemi vznamn je jednoduch archla mont obvodovch stien domov pomocou panelov OPS 300. Mal hmotnos panelov (70 kg), umouje manipulciu pri monti bez eriavu ainch prostriedkov atm zlac-uje vstavbu.Spjanie panelov pomocou PUR peny tie zjednoduuje azrchuje mont. Dreven kontrukcia zabezpe-uje stabilitu apevnos stien.Najvia prednos domov posta-vench touto technolgiou, je vak ich minimlna energetick nronos. Potreba vykurovacieho vkonu je 3 a 6 kW, o umouje poui krenie akhokovek druhu sminimlnymi parametrami. Takto stavby maj vysok itkov hodnotu azachovvaj si aj priazniv trhov cenu. Autor Ing. Marian KruliakVROBN INNOS Tepelnoizolan dosky Krupinit, Kombidoska a Krupizol Zvukovoizolan dosky Ekomol doskyEkologick materil Kenaf tepeln azvukov izolcia pre biostavbyBetonrske vrobky Studov skrue, prechodov skrue, zkrytov dosky, dlaby aaby Samonosn stenov panel OPS 300 OP-TIM, spol. s r. o.OP-TIM, spol. s r. o., Priemyseln 963/3, 963 01 Krupinatel.: 045/55 11 571, 55 19 462, fax: 045/55 11 347, e-mail: [email protected] NZKOENERGETICKCH DOMOV zpanelov OPS 300Charakteristika panelu OPS 300: vynikajca tepelnoizolan schopnos (tepeln odpor Rmin. = 6,0 m2. K /W je dvojnsobne vy, ako stanovuje norma), nzka hmotnos umouje manipulciu bez zdvhacch mechanizmov mal hrbka, ktor dovouje dobre vyui zastavan plochu poiarna odolnos 120 mint prevyuje normou stanoven hodnotu a 4-nsobneSTAVEBN INNOS ZATEPLENIE STAVIEB, STROPOV PIVNC, VSTUPNCH CHODIEB AGAR Vhodn je na tento el poui KOMBIDOSKY. Rchla, jednoduch a lacn mont Dobr tepeln a zvukovoizolan vlastnosti Nehorav povrch zniuje riziko poiaru Farebne upraven psobia estetickypecialisti na tepeln izolciewww.op-tim.skstavebn materily a systmy34O stavebnom systme TAWALModulrnystavebnsystmTawalpredstavujejedenznajmodernejchsystmovsta-vebnch kontrukci, zaloen na vyuit novch materilov na bze dreva s aplikovanmpoznatkovspoahlivhostatickhousporiadania.Jehotypizovanstenovapriekovpanely umouj irok aplikciu aj v nronch stavbch, priom mont na staveniskujejednoducharchla,vhradnesuchmiprocesmiavsledkomjestavbasvysokmstupomtuhosticelku,ktorejivotnospresahujeivotnosklasickchstaviebnabzedreva. Typizovan panely s zhotoven z tzv. OSB dosiek v kombincii s oceovou nos-nou vstuou, o zaruuje nielen spoahliv statick parametre stavby, ale u zkaznkaaj pocit bezpeia v drevostavbe.Vrobapanelovchprvkovvprimeranemalchrozmerochamimostavbyumoujerchle zriadenie staveniska a mont i kompletizcia panelov nevyaduje iadnu akstavebn techniku. Oceov kotviace ptky s kueovm vnelkom ukotven v zklado-vej doske stavby, ako i pecilne montne skrutky spojenia panelovch prvkov zabez-peuj vysok odolnos stavby nielen voi benm poveternostnm podmienkam, ale ajvoi ivelnm udalostiam. Preto s stavby vhodn i pre oblasti s trvalo drsnmi klimatic-kmi podmienkami.TMtawal_zahrada43.8.201009:42Page 1stavebn materily a systmy352 Z&BGare a domeky TAWALUkku monte vzorovej garae pre sie Hornbach, Praha, ern most, Chlumeck 2398 njdete na naej interneto-vej strnke www.tawal.skNaaspolonossazaobervrobouavstavbounzkoenergetickchmontovanchdrevodomovsystmomTAWAL.Mmezasebou viac ako dve desiatky spench projektov doma i v zahrani. Na zklade naich sksenost a zvyovania produktivity prcesme znili as na vstavbu domu - uzavret hrub stavba pod 7 dn. Tm minimalizujeme nklady, ktor premietame do cien naichproduktov a spokojnosti naich klientov.Teme sa, e sa zoznmite s materilmi na naich strnkach a v prpade vho zujmu sa teme na budcu spoluprcu.Spolupracujeme sNOVINKANae gare, nzkoenergetick domy a bungalovy njdete u oskoro v predajniach HORNBACH v eskej a Slovenskej republikeFGM E T A Lwww.tawal.skTMtawal_zahrada43.8.201009:42Page 2nzkoenergetick alternatvy36ATRIUM-SK, s.r.o., Horn 30, 974 01Bansk Bystricatel.: +421 48 414 61 87, e-mail: [email protected] ponuka -Energie pod kontrolou$75, 80

(1(5*