EKONOMICK UNIVERZITA V BRATISLAVEFAKULTA HOSPODRSKEJ INFORMATIKY KATEDRA APLIKOVANEJ INFORMATIKY

Analza monost prepojenia informanch systmov verejnch sprv SR a vybranch krajn E

2007

Matej Kolarovsk

EKONOMICK UNIVERZITA V BRATISLAVE

FAKULTA HOSPODRSKEJ INFORMATIKY KATEDRA APLIKOVANEJ INFORMATIKY

Analza monost prepojenia informanch systmov verejnch sprv SR a vybranch krajn E

DIPLOMOV PRCA

Diplomant: Vedci diplomovej prce: Rok odovzdania:

Matej Kolarovsk Ing. Igor Banduri 2007

2

estn prehlsenie: estne prehlasujem, e na diplomovej prci som pracoval samostatne, na zklade svojich poznatkov, sksenost a pouitej literatry. V Bratislave 27. 4. 2007 Matej Kolarovsk

3

Poakovanie Touto cestou sa chcem poakova svojmu diplomovmu vedcemu Ing. Igorovi Banduriovi za vedenie, cenn rady, konzultcie a pripomienky.

4

OBSAH

vod .............................................................................................................................6 1. Historick pohad na IS, podporn programy, sasn stav v inch krajinch E 1.1. Krtky historick pohad na vvoj verejnej sprvy......................................8 1.2. Modely verejnej sprvy v E...................................................................... .9 1.3. Verejn sprva v susediacich ttoch E.....................................................12 1.3.1. esk republika....................................................................................12 1.3.2. Maarsko.............................................................................................14 1.3.3. Posko..................................................................................................16 1.3.4. Raksko...............................................................................................18 1.4. Eurpska nia a jej vplyv na verejn sprvu................................................20 1.4.1. Fungovanie eurpske nie v oblasti verejnej sprvy...........................20 1.4.2. Intitcie a dohovory ovplyvujce verejn sprvu............................22 1.5 Podporn programy Eurpskej nie...............................................................24 1.5.1 Akn pln eEurope 2005.......................................................................24 1.5.2 Podporn program IDA...........................................................................25 1.5.3 TESTA....................................................................................................31 1.5.4 Prechod z TESTA na s-TESTA..............................................................34 2. Analza sasnho stavu prepojenia v SR. Nvrh a monosti zlepenia. .........37 2.1 Zkladn pojmy vo verejnej sprve...............................................................37 2.2. Verejn sprva na Slovensku........................................................................39 2.2.1 Vvoj verejnej sprvy v SR a jej informanch systmov......................39 2.2.2 Usporiadanie verejnej sprvy od 1.1.2004...............................................42 2.3 Zavdzanie elektronickch sluieb verejnej sprvy na Slovensku...............44 2.3.1 Zkladn princpy informatizcie verejnej sprvy...................................47 2.3.2 Nvrh zavdzania elektronickch sluieb cestovn mapa....................50 2.3.4 Bezpenostn rozhranie elektronickej verejnej sprvy............................54 3. Projekty prepojenia verejnej sprvy.....................................................................59 3.1 Projekt ISOMI................................................................................................59

5

3.2 Projekt www.e-obce.sk.....................................................................................62 Zver ..............................................................................................................................69 Zoznam pouitej literatry ..........................................................................................70

6

vodReforma verejnej sprvy dala mestm, obciam a reginom vek as rozhodovacej moci a bola na u prenesen via zodpovednos. Vytvoril sa priestor na priblenie verejnch vec k obanovi, m sa zana napa poiadavka na lep a ah prstup obana k informcim z verejnho sektora. Tto poiadavka dva draz najm na informatizciu a elektronizciu v oblasti verejnho sektora. Elektronick komunikcia medzi obanmi, podnikatemi a verejnou sprvou, ale aj elektronizcia informanch tokov a procesov v rmci verejnej sprvy ako aj vmena informci medzi verejnmi sprvami a intitciami Eurpskej nie by mala zlepi a najm skvalitni komunikciu medzi jednotlivmi subjektami a odbra rzne bariry, najm geografick a najm odbremeni rady od fyzickho kontaktu. Mylienka informatizcie verejnej sprvy spova v celkovej premene systmu fungovania verejn sprvy na virtulne intitcie, ktor s schopn poskytova sluby a zjednoduova a podnikateskch procesy subjektov svisiace pomocou so zkonnmi informanch povinnosami technolgi. obanov Zavdzanie

informanch technolgi sa povauje za vemi inn nstroj k dosiahnutiu efektvnejej, transparentnejej a verejnosti bliej verejnej sprvy. Schvlenie hlavnch zsad informatizcie a to Stratgie informatizcie spolonosti Slovenskej republiky a Aknho plnu, vytvorilo rmec pre zavdzanie e-Governmentu v rmci modernizovanej samosprvy Slovenskej republiky. Cieom mojej diplomovej prce je poskytn historick pohad na vvoj verejnej sprvy v rmci Eurpskej nie. alej nahliadnu na fungovanie e-Governmentu v susediacich krajinch, najm krajiny, ktor s zoskupen vo Vyegradskej tvorke. Tieto krajiny mali z historickho hadiska vemi podobn podmienky na rozvoj elektronickej verejnej samosprvy.

7

V druhej kapitole je vykreslen historick vvoj verejnej sprvy na Slovensku a bliie sa zameriava na zavdzanie informanch a komunikanch technolgii do samosprvnych truktr v rmci Slovenskej republiky. Bliie sa zameriava na konkrtne podmienky fungovania verejnej sprvy v poslednch rokoch a v sasnosti. Poukazuje na nedostatky fungovania elektronickej verejnej sprvy na Slovensku a ukazuje monosti zlepenia. Tretia kapitola analyzuje konkrtne relne prpady, ktor funguj v oblasti elektronickej verejnej sprvy a s realizovan skromnm sektorom s prispenm verejnej sektora. Skma fungujce informan systmy a definuje mon smery alieho rozvoja a prpadnho zlepovania.

8

1. Historick pohad na IS, podporn programy, sasn stav v inch krajinch E

1.1 Krtky historick pohad na vvoj verejnej sprvyZklady novodobej verejnej sprvy ttu vina autorov kladie do prvej polovice 17. storoia a v naich podmienkach sa jej vznik dval do svislosti so skonenm tridsaronej vojny (24.10.1648) a osobitne s porkou tureckho panstva v Eurpe (r.1688). tt potrebuje sprvu, ktor bude spoahlivo vykonva funkciu apartu ttu. Len tak me sprva inne zabezpeova potreby ttu, najm vo veciach finannch, daovch, vojenskch, obianskych at. a vyui potencil novozskanch zem. 1 V I. etape vvoja verejnej sprvy (roky 1650 - 1750) predmetom zujmu sprvy sa stali nielen intitcie a osoby, ktor tvorili ttny apart, ale aj prostriedky materilne a finann, ktor slili na vkon zdruenej, verejnej sprvy. Aby sprva bola efektvna hadali sa cesty a zlepenia na jej sporn a produktvny vkon. Vrazom tchto snh, je vznik pecifickej sprvnej vedy, tzv. kameralistiky a rove vedy o polcii. Prv sa ujala zvl na nemeckch zemiach, druh vo Franczsku. II. etapa verejnej sprvy zana od polovice 18. storoia. Existujce problmy a vznamn vplyv verejnej sprvy sa stvaj predmetom viacerch vednch discipln, ktor sa oznauj ako sprvne vedy. Sstava tchto vied koncom 18. storoia sa ustanovuje do osobitnej vedy politickej ekonmie, alej do sprvnej vedy a prvnej vedy. Neskr v 20.storo na ich zklade zana prudk rozvoj informanej a riadiacej vedy, kybernetiky, terie rozhodovania, organizcie a pod. V 2. polovici 19. storoia sa zana III. etapa vvoja verejnej sprvy s prevldajcim charakterom ttnej sprvy a podporou sprvneho prva. Na prelome 19. a 20. storoia zanikaj v kontinentlnej Eurpe in metdy skmania verejnej sprvy mimo prvnych1

Grell, M. a kol.: Informan systmy v ttnej sprve. Bratislava: EKONM, 2002.

9

metd. Skmanie sprvy sa stva integrlnou sasou vedy sprvneho prva, a to tak v jej podobe ttnej, ako aj verejnoprvnej a samosprvnej. Po druhej svetovej vojne prenikaj do Eurpy vznamn podnety americkej sprvnej vedy, ktor sa ditancuj od prvnych prstupov a kontituuj sprvnu vedu ako disciplnu v rmci socilnych vied. V tejto IV. etape vvoja sa tty vchodnho bloku Eurpy v odbore verejnej sprvy orientuj naalej na upevovanie centralistickch metd sprvy ttu.

1.2 Modely verejnej sprvy v EV krajinch OECD sa 80. roky 20. storoia spjaj vo verejnej sprve s mylienkou novho riadenia verejnej sprvy. V rmci celho verejnho sektora sa prijma metda riadenia vkonnosti s tm, e proces riadenia bol decentralizovan a zdrazovali sa poiadavky na osobn zodpovednos. Zmena v rozpotovch truktrach, v systmoch riadenia finannch a personlnych zleitost bola doprevdzan novm typom nrokov kladench na schopnosti pri veden ud, na kultru riadenia a na kvalitu verejnch funkci. V riaden verejnej sprvy nastal posun od tradinch modelov riadenia verejnej sprvy k inovanmu riadeniu a procesom vedenia ud. S vysokm stupom decentralizcie truktr, kde dochdza k vkonu rozhodnut, existuje jasn potreba prepoji strategick riadenie a plnovanie s ronm plnovanm, a to z hadiska finannch zdrojov a stanovenia cieov. Verejn sprva sa dlhodobo stretva s viacermi systmovmi problmami: efektivita a innos samosprvy, orientcia na vsledok, retrukturalizcia poskytovanch sluieb, nstroje riadenia samosprvy.

Nov modely riadenia v miestnej samosprve NEW PUBLIC MANAGMENT predstavuj nov prstupy k riadeniu sprvy zameran na vyiu innos (efekt) sprvy zemia.

10

New Public Management je uritou filozofiou, tlom myslenia, stratgiou obsahujcou princpy a zsady a popri nich aj cel rad overench postupov, z ktorch treba vedie v konkrtnych podmienkach zvoli tie, ktor s pre dan podmienky adekvtne. Tto filozofiu zaala pouva vina vld v 80.tych rokoch 20.storoia. 2 Zameriava sa na extern alebo intern saivos v samosprve na bze meran vkonnosti. V praxi miestnej samosprvy je zameran na rieenie tchto problmov: zvenie spokojnosti obanov so slubami, ktor im m obec poskytova, zefektvnenie innosti orgnov obce, znenie ich zae, posilnenie vznamu volench predstaviteov obce tm, e sa mu sstredi na rozhodujce otzky obce, dosiahnutie spor v rozpote obce, zvenie efektivity vynakladania prostriedkov obce a pod. Zkladn ciele novch modelov riadenia meme vyjadri takto: jasn formulcia cieov a orientcia politiky a sprvy na vsledok, jasn ohranienie zodpovednosti medzi politikou a sprvou, orientcia profilcie verejnch sluieb na potreby zkaznkov, zlepenie ponuky verejnch sluieb, zvenie hospodrnosti, urenie zodpovednosti za konkrtne lohy a vynaloen nklady, podpora vkonnost a motivcie zamestnancov.

truktra tchto cieov je nasledovn: nadraden cie organizcia a riadenie orientovan na dosiahnutie vytench cieov, zvyovanie efektivity a innosti pri napan loh verejnej sprvy, 2

sekundrne ciele

orientcia na plnenie potrieb obanov / zkaznkov, hospodrnos pri pouit verejnch prostriedkov,

Ridley F.F., The New Public Management in Europe : Comparative Perspectives. Brussel:

Brown and Company, 1996.

11

-

orientcia

na

aktivizciu

zamestnancov

a

vytvorenie

optimlnych

podmienok pre ich prcu, plnenie zkonom stanovench vecnch loh verejnej sprvy, controlling vybudovanie systmu rozborov a spravodajstva na zklade meratench cieovch velin, Verejn sektor a jeho odvetvia produkuj verejn statky. as verejnch loh je aj zabezpeovan psobenm oboch sektorov ako zmiean statky. Vrazn je to pri poskytovan sluieb administratvno-prvneho charakteru. Pri zabezpeovan takchto verejnch statkov je verejn sprva svojm spsobom v monopolnej pozcii. Socilne dvky, osobn doklady, stavebn povolenia a ostatn s poskytovan len v rmci jej monopolnch" administratvnych truktr (systm orgnov ttnej sprvy). Obania s "ntenmi zkaznkmi". Nemu si vybra ponkajcu stranu. Ak chceme privies nov modely riadenia vo verejnej sprve k ich plnmu rozvoju a uplatni formy riadenia orientovan na vkonnos a optimlnu itkovos nememe sa vyhn tomuto problmu. Monopoln situcia mus by nahraden skutonm konkurennm prostredm, alebo - tam kde nie je mon vytvori relne konkurenn prostredie - pouitm spsobov, ktor mu takto situciu do uritej miery simulova. Nov modely riadenia s otvorenm programom. Je dleit uvedomi si, e ich spen rozvoj zvis od tvorivho a iniciatvneho prstupu zainteresovanch zamestnancov na zkladnej rovni verejnej sprvy.

Centrlne orgny by mali a mu vytvori optimlny prvny a organizan priestor pre uplatnenie tchto mylienok a zmerov. Nov modely riadenia nie je mon nariadi" z centra, ich mylienka a techniky musia zauja myslenie zamestnancov a ich vedcich pracovnkov na zkladnch truktrach verejnej sprvy.

12

1.3 Verejn sprva v susediacich ttoch E1.3.1 esk republika

esk republika sa len na obce (6 245), ktor s zkladnmi zemnmi samosprvnymi celkami a kraje, ktor s vymi zemnmi samosprvnymi celky. Kraje vymedzuj najvyie zemn samosprvne celky, ktormi s samosprvne kraje, ktorch je 14. Obce sa do seba lia rozsahom vkonu ttnej sprvy. Rozliujeme dve skupiny obc: obce so zkladnm rozsahom prenesenej psobnosti (do tejto skupiny patr vetkch 6 245 obc), obce s rozrenm rozsahom prenesenej psobnosti (jedn sa o obce, ktor vykonvaj ttnu sprvu tie pre obce spadajce do ich sprvneho obvodu. Najir rozsah prenesenej psobnosti vykonvaj tzv. obce s rozrenou psobnosou).

V eskej republike s k dispozcii tieto www strnky poskytujce zkladn prstup verejnej sprve: www.czech.cz veobecn informcie www.portal.gov.cz portl verejnej sprvy www.statnisprava.cz odkazy na strnky ttnej sprvy

Informan systmy verejnej sprvy s sborom informanch systmov, ktor slia pre vkon verejnej sprvy. Ministerstvo informatiky zaisuje rozvoj, vstavbu a metodick riadenie informanch systmov verejnej sprvy. Projektovm prstupom obmedzuje vznik duplict pri prevdzkovan informanch systmov verejnej sprvy.

13

Zabezpeuje relne poiadavky na erpanie financi z verejnch rozpotov v oblasti ICT. Pripravuje technologick podmienky pre efektvnej vkon verejnej moci. Funkn komunikan infratruktra verejnej sprvy Intranet verejnej sprvy je jednou z kovch podmienok pre zabezpeenie budceho fungovania celej truktry verejnej moci. V rmci zabezpeenia komunikanej truktry informanho systmu s komplexne rieen technick, sieov, aplikan, bezpenostn a organizan otzky svisiace s hlasovou i dtovou komunikciou vetkch orgnov verejnej moci, ale aj alch subjektov mimo nej. Ide hlavne o verejn sprvu (ttna sprva a samosprva) a ou zriaovan organizcie a taktie obanov a podnikatesk i alie subjekty. loha Ministerstva informatiky v rozvoji e-governmente spova predovetkm v nasledujcich oblastiach: tvorba legislatvy a spracovvania dokumentov v oblasti ISVS, prevdzkovania Portlu verejnej sprvy, tvorba koncepcie a budovania zkladnch registrov verejnej sprvy (Register obyvateov, Hospodrsky register, Register zemnej identifikcie, adries a nehnutenost) v rmci systmu zdieania dt pri vkone verejnej moci, vrtane integrcie existujcich evidenci, registrov a zoznamov koordincia medzirezortnch projektov v oblasti budovania informanch systmov verejnej sprvy (napr. Register ivnostenskho podnikania, Jednotn systm dopravnch informci), medzinrodn vmena sksenost a medzinrodnej spoluprce, podpora rozvoja sledovania, podpora elektronickho obchodu a zvenie transparentnosti pri zadvan verejnch zkazok v oblasti ICT pomocou elektronickho trhoviska, elektronick zadvanie verejnch zkazok, e-fakturcie informanej a potaovej gramotnosti a tatistickho

14

1.3.2 Maarsko Pre potreby verejnej sprvy je zemie Maarska rozdelen na obce, mest, okresy, kraje a hlavn mesto Budape. Existuje 3145 loklnych sprvnych jednotiek. Existuj tri typy samosprvnych jednotiek operujcich v 19 krajoch: 2871 obc 251 miest 22 samosprvnych jednotiek

Hlavn mesto Budape ma pecilne postavenie a pozostva z 23 ditriktov. V medzinrodnom porovnan je systm intitci maarskej verejnej sprvy vemi podobn mnohm krajinm OECD. Toto je hlavne zsluhou systematickej zmeny z roku 1990, z oho vzila verejn sprva, ktor zakladala nov organizcie. Funkcie verejnej sprvy s vykonvan dvomi vekmi kategriami intitcii: hierarchick verejn sprva: riaden vldou a organizovan zhora nadol, na bze teritri loklna vlda: organizovan na loklnej rovni a riaden volenmi zstupcami, jednotliv loklne vldy nie s si vzjomne podriaden Dve kategrie administratvnych intitcii s previazan legislatvou, financovanm a taktie s prvne viazan nariadeniami vldy. ttne orgny predovetkm kontroluj dodriavanie prvnych noriem, pokia loklne vldy maj lohy a kompetencie v oblasti verejnch sluieb. Tie disponuj prvami vo oblasti legislatvy. Ako doplnok radov verejnej a ttnej sprvy mu by administratvne funkcie vykonvan inm ako verejnmi administratvnymi orgnmi, napr. verejnmi radmi, verejnmi nadciami, neziskovmi organizciami, skromnmi osobami. Neexistuje jednoznan alebo veobecn defincia prva pre entity verejnej sprvy. Orgny oprvnen vykonva funkcie a kompetencie verejnej sprvy spadaj pod rozpotov organizcie.

15

Krajina po politickej a ekonomickej transformcii potrebovala aj transformciu verejnej sprvy. E-Government, ktor sa v rmci tejto transformcie zaal budova, je zobrazen nasledovne na dvoch rovniach modernizcie: Akt informanej slobody (2005) Akt veobecnch pravidiel administratvnych procedr a sluieb v separtnej sekcii pre elektronick case manament (2004) Zkladnm mylienkami modernizcie s: verejn sprva orientovan na sluby, sstreden na zkaznka orientovan na vstup, efektivitu a cenu transparentnos zvenie dvery, rozrenie astnckej demokracie inovcie, flexibilnos otvorenos, spoluprca.

Modernizcia verejnej sprvy m dve centr vo vlde: centrlna vlda loklna vlda, regulcie a tandardy (Ministerstvo informatiky)

V rmci iniciatvy e-Government bolo v Maarsku na sie TESTA pripojench viac ako 500 intitci. Budcnos aktivt v e-Governmente je determinovan: stratgiou e-Governmentu 2005 a Aknm plnom: 1. Infratruktra: vldne truktry, elektronick verejn sluby 2. Regulcia: harmonizcia vldnych web strnok 3. Schopnosti: kurzy pre zamestnancov 4. Obsah a sluby: vldny port, centrlna streda, e-platby, vldne kontaktn centrum

16

5. Administratva: elektronick prvna kodifikcia 6. Eurpska integrcia: participcia na novom programe IDABC, pripojenie na sie TESTA(s-TESTA) stratgiou elektronickch magistrtov: 1. elektronick administrcia 2. modernizcia krzovho manamentu, manament vzahov so zkaznkmi 3. online interakcia vmena informcii 4. integrcia aplikci online komunikcie 5. elektronick vlda 6. elektronick podpora verejnch intitcii 7. lohy centrlnej vldy 8. online interakcia loklnych a centrlnych informanch systmov 9. vyzvania na tendre 10. infratruktrna podpora napr. Public Net 11. podpora metodolgie Hlavn vldny portl v Maarsku je portl www.magyarorszag.hu www.hungary.hu. Hlavnou lohou tohto portlu je implementcia konceptu ttu ako poskytovatea sluieb. verejnoprvnych truktr a alch intitci, online

1.3.3 Posko Reforma verejnej sprvy, ktor bola uskutonen v roku 1998 priamo

nadvzuje na nov stavu, priom sa opiera o zsadu subsidiarity. Pozoruhodnm javom koncepcie a usporiadanie verejnej sprvy v Posku je absencia hierarchickch vzahov medzi rznymi stupami, resp. rovami samosprvy. Z danho aspektu mono vyleni tri segmenty:

17

Prv segment pozostva z miestnych samosprv zahrujcich 2500 gmn (obecn rad) a 308 poviatov (okresov). Vetky verejn sluby s poskytnut na rovni miestnych samosprv. Poviaty zahaj najm lohy, ktor boli pvodne lohami ttu. Prkladom me by polcia, hasisk zbor a podobne,

Druh segment tvor 16 vojvodstiev, ktor predstavuj akoby regionlne vldy s kompetenciou podpory regionlneho rozvoja. Na ele vojvodstva stoj vojvoda, ktorho menuje stredn vlda. Ich prvomoc spova v monitorovan dodriavania zkonov, verejnho poriadku a bezpenosti, priom na rovni vojvodstiev s zriaden administratvne sdy, ktor sa maj zaobera spormi vznikajcimi pri vykonvan verejnej sprvy,

Tret segment predstavuje stredn vldu s ministerstvami, ktor kooperuj a z asti aj koordinuj innosti vetkch ostatnch rovn.

Minister vskumu a informanch technolgii je zodpovedn za nov operan pln Veda, Nov Technolgie a Informan Spolonos, ktor reprezentuje nrodn ciele zameran na informan spolonos a znalostn ekonomiku: inovatvna elektronick ekonomika zlepenie verejnho prstupu k e-slubm

Posko ma vlastn akn eGovernment pln, ktor poukazuje na mon financovanie rozvoja eGovernmentu. Hlavn zdroje financovania s obsiahnut v rznych sektorovch operanch plnov. Od roku 2007 funguje len jeden operan program vystupujci pod nzvom Veda, Inovcie a Informan spolonos. Ministerstvo vskumu a informanch technolgii je zodpovedn za rozvoj nrodnho e-Government portlu, realizciu plnu informatizcie a regionlnych brn. Hlavn oblasti rozvoja informanch technolgii v oblalsti e-Governmentu s nasledovn:

18

- ePUAP integrovan informan platforma podporujca ustanovenie elektronickej verejnej sprvy STAP intern sie poskej verejnej sprvy EWD-P eurpsky informan pracovn tok pre posk administratvu Zmerom e-PUAP je obrti projekt Brna do Poska (Gateway to Poland) smerom k strunmu a systematickmu pln na predstavenie plnej funkcionality digitlnej kancelrie na nrodnej rovni. Projekt predpoklad dostupnos 19 sluieb pre obyvateov a 9 pre podniky, kde bolo ale potrebn zavedenie pouitia elektronickej signatry. Ciele projektu STAP: bezpen intern sie poskej verejnej sprvy administratvna podpora infratruktry vmeny dt eGovernmentu prepojenie k TESTA Network Local Domain bezpen prstup k internetu Prvm portlom e-Governmentu Poskytuje v Posku monos je brna Malopolska vypania

(http://www.wrotamalopolski.pl/).

zbierania,

a objednvania dokumentov online, autorizciu a personalizciu obsahu, elektronick signatru, integrcia portlu infratruktry s cirkulciou dokumentov. Portlom verejnej sprvy poskytujci informcie pre obanov, turistov a podnikateov je portl http://www.poland.gov.pl/. 1.3.4 Raksko Popri Nemecku a Belgicku je Raksko alou krajinou E s federlnym usporiadanm. Ako raksky tt, tak aj krajiny (Lnder) maj zkonodarn prvomoci. Miestna samosprva je zaruen stavou.

19

Kompetencie obc s v prevanej miere v oblastiach technickch sluieb a verejnej ochrany. Zvanejie prvomoci v oblasti kolstva, zdravotnctva a socilnych sluieb s v kompetencii krajn (Lnder), do uritej miery sa na vkone tchto funkcii podieaj aj miestne orgny. Hlavn lohu vo vzahu k regionlnej politike E a tvorbe regionlnych programov plnia krajiny (Lnder) v zkej spoluprci s obcami. Za elom koordincie regionlnych aktivt obce vzjomne spolupracuj v regionlnych zdrueniach. V porovnan s dvomi almi krajinami, ktor sa pripojili k E v rovnakom ase (Fnsko a vdsko), sa zapojenie obc do eurpskej regionlnej politiky jav ako menej intenzvne. Pre medziobecn spoluprcu boli vypracovan formlne dohody. Miestne dane a finann autonmia. Vo vldnom programe 2003 bol fixovan obsah e-Governmentu. V jli 2003 bola kontituovan platforma e-Government a e-Cooperation-Board. V e-Cooperation-Boarde s zastpen vetky spolkov krajiny, obecn zastupitestv, zastupitestv miest a hospodrska komora, zstupcovia socilnych intitci. Platforma e-Governemtu (E-Government-Platform) uruje ciele aktivt v oblasti eGovernemtu a bol vypracovan pln pre roky 2003-2005. Zodpovednos za plnenie tohto plnu nesie iniciatva e-Cooperation-Board. Vldna ofenzva e-Governmentu v poslednch dvoch rokoch spene realizovala viac ako 75 projektov. Boli realizovan projekty v tchto oblastiach: intern riadiace projekty elektronick akt ELAK regionlne projekty (nahlasovac register, Kindergeld Online) sluby pre podnikateov (daov vyhlsenia, da z obratu) usporiadanie rmcovch podmienok (zkon o e-Governmente)

20

Snahy v oblasti e-Governmentu vystili do alieho projektu IKT Strategie 2005+ a do platformy digitlne Raksko. Platforma digitlne Raksko vznikla v roku 2005. Spojila dva projekty (ECooperation-Board a IKT-Board). Tto platforma koordinuje v rmci pracovnho programu IKT Strategie 2005 spoluprcu vetkch astnkov. Po uskutonen cieov ofenzvy e-Governmentu sa zmenili priority programu. Momentlne sa sstreuje na udriavanie vysokej rovne u poskytovanch sluieb a presadzovanie sluieb do vetkch oblast verejnej sprvy. aiskov body novho programu IKT Strategie 2005+ : zvenie presadzovania online postupov modernizcia verejnej sprvy, reorganizcia a zosieovanie postupov a metd v rmci verejnej sprvy zvenie transparentnosti procesov v tvorbe zkonov

1.4 Eurpska nia a jej vplyv na verejn sprvu1.4.1 Fungovanie eurpske nie v oblasti verejnej sprvy3 Vplyv na miestnu ttnu sprvu a samosprvu maj viacer politiky Eurpskej nie. Aplikcia jednotlivch politk nie sa priamo dotka kadodennho ivota zamestnancov miestnej ttnej sprvy a miestnej samosprvy. Dsledky vplyvu Eurpskej nie v politike a praktikch miestnej ttnej sprvy a samosprvy sa prejavia vo viacerch oblastiach (zamestnvanie, poskytovanie socilnych sluieb, verejn obstarvanie tovarov a sluieb, verejn ochrana a boj proti krimininalite). Tieto prejavy samozrejme nie s jedin.3

Beechey Robin M., Nagyov J.: Verejn sprva vod do miestnej ttnej sprvy a miestnej samosprvy v krajinch Eurpskej nie a na Slovensku. Bratislava: Phare Intitt pre verejn sprvu, 1998.

21

Jednotn trh je jednm z prvch aspektov ovplyvujcich verejn sprvu. Jeho lohou je zabezpei von pohyb osb, tovaru, sluieb a kapitlu v rmci vetkch krajn Eurpskej nie a tm maximalizova potencil lenskch krajn. K dosiahnutiu tohto vysokho ciea bola vak potrebn spoluprca v rznych oblastiach hospodrstva tak, aby jednotn trh priniesol oakvan ovocie a nespsobil problmy v citlivch oblastiach. Hospodrska a menov nia bola alm faktorom, ktor vplva na verejn sprvu. Maastrichtsk dohoda poloila jej zklady. 1.7.2002 stratili platnos vetky nrodn meny. Nie vetky lensk krajiny E s lenmi aj menovej nie. Niektor nespaj kritri lenstva (miera inflcie, celkov zadenos, vyrovnanos ttneho rozpotu, dlhodob rokov miera), ako naprklad Grcko. vdsko nespa podmienku lenstva v EMU (nikdy nebolo lenom EM, o je alou podmienkou vstupu do menovej nie), in zatia vhaj s pridanm sa k menovej nii, ako naprklad Vek Britnia a Dnsko. Aj napriek tomu, e EURO sa nebude pouva vo vetkch krajinch, dsledky Eurpskej menovej nie ovplyvnia nielen vetky lensk tty, ale aj tty v strednej a vchodnej Eurpe. Dsledky pre miestnu samosprvu bud zaha prispsobenie finannho systmu, ochrana spotrebitea a monos znenia rokovch mier na piky. Sksenosti z predchdzajceho rozrenia E poukazuj na to, e oboznmenie sa s politikou a pracovnmi metdami trukturlnych fondov E trv na regionlnej rovni nie mesiace, ale roky. Z uvedenho dvodu by malo Slovensko zaa zlepova svoje kapacity v tejto oblasti. Toto bude zvl problematick pri absencii formlneho mechanizmu na prezentciu regionlnych nzorov zo strany miestnej samosprvy. Na Slovensku s znan rozdiely medzi jednotlivmi reginmi. V sasnosti neexistuje prvny zklad pre regionlnu rozvojov politiku. Funkn a organizan rmec slovenskej regionlnej politiky m niektor vne nedostatky. Rozhodovanie v oblasti regionlnej politiky je vo vekej miere centralizovan, vetky dleit rozhodnutia s prijman vldou. Zvltna pozornos by mala by zameran na posilnenie schopnosti plnova, riadi, vykonva, hodnoti a kontrolova pouitie prostriedkov nie. Slovensko prezentuje len obmedzen prvky integrovanej rozvojovej politiky, ktor by mohli zarui slad s pravidlami trukturlnej politiky E.

22

1.4.2 Intitcie a dohovory ovplyvujce verejn sprvu 1. Rada Eurpy Napriek podobnosti v nzve Rada Eurpy nie je intitciou Eurpskej nie. Bola zaloen v roku 1949, to znamen ete pred podpsanm Rmskych zmlv. Sdlo Rady Eurpy je v trasburgu a lensk zkladu tvor 40 ttov Eurpy a bvalho Sovietskeho zvzu. Slovensk republika je lenom Rady Eurpy od roku 1993, Rada Eurpy sa sklad zo zstupcov parlamentov a ministrov jednotlivch ttov, ktor prerokvaj problematiku ochrany udskch prv a posilovania pluralitnej demokracie. Jej prca zaha regionlnu a miestnu samosprvu, zdravotnctvo, kultru a ivotn prostredie. Rada Eurpy prijma nezvzn rezolcie a zvzn dohovory, ktor s zvzn po pristpen uritho potu ttov a po ich ratifikovan nrodnmi parlamentmi.

2. Eurpska charta miestnej samosprvy Tto charta vymedzuje princpy, ktor by sa mali dodriava v rmci demokratickho systmu miestnych samosprv, ako naprklad demokratick voby, urit kompetencie miestnej samosprvy v oblasti dan a nezvislos miestnej samosprvy pri prijman rozhodnut o vyuvan vlastnch finannch zdrojov. tt by nemal zasahova alebo dohliada na innos samosprv s vnimkou prpadov, ktor s v slade so zkonmi kadho lenskho ttu. Charta nepreduruje jednotn systm miestnej samosprvy pre lensk krajiny, ale uruje zkladn pravidl, ktor by sa mali v kadom prpade dodriava.

23

3. Eurpska charta regionlnej samosprvy Tto charta povauje efektvnu regionlnu samosprvu za zklad demokracie. Charta sli ako model pre reformu legislatvy v novch demokracich. Niektor tty u zahrnuli jej princp do svojich stav. Berc do vahy, e regin je ako zkladn prvok ttu vyjadruje svojou identitou eurpsku rznos a prispieva ku kultrnemu obohateniu vzhadom na tradcie korepondujce s jeho histriou a sasne zabezpeuje stly ekonomick rozvoj.

4. Kongres miestnych a regionlnych samosprv Eurpy. (Congress of Local and Regional Authorities of the Council of Europe) Je konzultan orgn, zloen z volench predstaviteov samosprv (m 315 lenov a 315 nhradnkov) 46 lenskch krajn. Kongres vznikol v roku 1994 a m dve komory: komoru miestnych samosprv a regionlnych samosprv. Zasad raz rone. Na ele je volen predseda na dvojron obdobie. SR disponuje piatimi kreslami pre riadnych lenov a piatimi pre nhradnkov. Hlavnm cieom tohto kongresu je zabezpei as miestnych a regionlnych samosprv na procese eurpskej integrcie a na prci Rady Eurpy. Jednou z jeho najdleitejch loh je podpori fungovanie miestnej a regionlnej demokracie v zjednocujcej sa Eurpe a posilni cezhranin a medziregionlnu spoluprcu v Eurpe. Kongresu funguje ako hlas eurpskych reginov a miest, predstavuje frum, kde mu volen predstavitelia reginov diskutova o problmoch, podeli sa o svoje sksenosti a oboznmi vldy so svojimi nzormi, rad Vboru ministrov a Parlamentnmu zhromadeniu Rady Eurpy ohadom vetkch aspektov miestnej a regionlnej politiky, zko spolupracuje s nrodnmi a medzinrodnmi organizciami zastupujcimi miestne a regionlne orgny, organizuje vypoutia a konferencie s cieom zapoji iriu verejnos, ktorej as je zkladom fungujcej demokracie, pripravuje pravideln sprvy o stave miestnej a regionlnej demokracie vo vetkch krajinch, ktor s lenmi alebo

24

iadatemi o lenstvo v Rade Eurpy a dohliada, i krajiny uplatuj princpy obsiahnut v Eurpskej charte miestnej samosprvy.

1.5 Podporn programy Eurpskej nie1.5.1 Akn pln eEurope 20054 Akn pln eEurope 2005 je irokospektrlna iniciatva zameran na zapojenie informanch a komunikanch technolgii s cieom zlepova prostredie pre privtne investcie, tvorbu pracovnch miest a rast produktivity v Eurpe. Tento zmer sa realizuje prostrednctvom modernizovania verejnch sluieb a poskytovanm monosti kadmu participova na informanej spolonosti. IDA (podporn program bliie opsan v alej asti) zohrva vek lohu pri dosahovan cieov plnu eEurope 2005, hlavne v oblasti eGovernmentu. Tieto ciele okrem inho obsahuj ustanovenie o interaktvnych slubch prstupnch vetkm, prstupnos broadbandovch pripojen pre vetky verejn sprvy, uskutonenie vznamnej asti verejnho obstarvania v oblasti IT a definciu interoperabilitnej truktry pre podporu poskytovania paneurpskych e-Government sluieb. IDA prispieva k elektronickm sieam a softvrovm nstrojom potrebnm na dosiahnutie cieov. Umouje verejnm sprvam lenskch ttov siete IDA a Eurpskej nie vymiea dta elektronicky za pomoci implementcie eurpskej legislatvy a politiky, tak e sa podieaj na tvorbe paneurpskej e-Governemnt infratruktry. Naviac zvyovanie vznamu e-Governemntu pre budcnos Eurpy a pre rast potreby interoperability vo verejnch slubch na jednotlivch trhoch viedlo program k zameraniu sa smerom k ustanovenia paneurpskej e-Government sluieb pre sprvu, obyvateov a obchodnkov. Toto nov zameranie programu IDA je potvrden v nadvzujcom program IDABC, ktor od roku 2005 je hlavnm ahom v dosahovan cieov v oblasti e-Government sluieb. Poskytovatelia IT sluieb vedia najlepie akm smerom id technolgie a trh. Jednm z princpov programu IDA je neutralita voi poskytovateom a ete dleitejie je zpolenie otvorench tandardov ako spsob dosahovania prevdzkyschopnosti4

http://ec.europa.eu/information_society/eeurope/2005/index_en.htm

25

v priestore multiposkytovateov. Mnoh z aktivt IDA programu s vykonvan zmluvne zaviazanmi firmami, s cieom neumoni vhodu individulnym podnikom poas programovch tendrov. IDA sleduje politiku transparencie a nediskrimincie. To znamen, e IDA sa nezapja do bilaterlnych mtingov s individulnymi hrmi na trhu. Miesto toho IT podnikom, ktor si elaj zlepi pecifick otzky za pomoci IDA, je odporan formova zujmov skupiny s ostatnmi astnkmi v danom priemysle alebo vyzva IDA program na poriadanie projektov organizovanch tmito podnikmi. IDA uvta akkovek psan dokumentciu, ktor by mohla vies jej implementan aktivity. Eurpska komisia vak u navrhla nov stratgiu s nzvom i2010 Eurpska informan spolonos. Tto stratgia podporuje otvoren a konkurenn ekonomiku a dva draz na ICT. Kovm elementom obnovenho lisabonskho spoloenstva je veobecn rast a prca, i2010 smeruje k vybudovaniu informanej spolonosti a audiovizulnej politiky v rmci EU. Eurpska komisia navrhuje tri ciele eurpskej informanej spolonosti a medilnych politk: ukonenie jednotnho eurpskeho informanho priestoru, ktor podporuje otvoren a konkurenn trh informanej spolonosti a mdi posilovanie inovcii a investci vo vvoji ICT na podporu rastu dosiahnutie inkluzvnej eurpskej informatickej spolonosti .

1.5.2 Podporn program IDA5 IDA (Interchange between Administrations) je verejnoprvnym programom manaovan Eurpskou komisiou. IDA podporuje implementciu eurpskych zkonov v oblasti internch marketingovch regulcii a po spotrebitesk a zdravotn politiky, pomocou vmeny informcii medzi verejnmi sprvami v rmci Eurpy a po pouvanie informanch technolgii. V roku 1994 zdraznila rezolcia vboru potrebu rozrenej synergie medzi eurpskymi a nrodnmi informanmi systmami. Ako dsledok tejto rezolcie bol5

http://europa.eu/scadplus/leg/en/lvb/l24147a.htm

26

zaloen program IDA. Primrnym cieom programu je zaloinie splnomocnench IT sieti na vmenu informcii v rznych oblastiach Eurpskej nie. V tomto smere bol program IDA priekopnkom v pouit informanch technolgii vo verejnej sprve a umonil prechod z papierovej na elektronick vmenu v rmci Eurpy. IDA Program sa kontantne vyvjal v lnii so zmenami politickch priort Eurpskej nie. V roku 1999 dve navzjom svisiace rozhodnutia signalizovali tart druhej fzy tohto program a po rok 2004. Rozhodnutm PCI (Project of Common Interests Projekt verejnch zujmov) sa pokraovalo v rozirovan implementcie siet v rznych oblastiach. Interoperabilita sa rozhodnutm HAMu (Horizonatal Actions and Measures Horizontlne plny a meranie) zameriavala na meranie a sluby, ktor sa maj aplikova a maj zarui vzjomn sinnos v rmci sieti na transeurpskej rovni. V kontexte aknho plnu eEurope a pridruenej iniciatvy e-Governemnt sa program IDA profiloval ako e-Government program. To znamen, e draz sa presunul zo siet na sluby, t.j. nasadenie vsledkov paneurpskej administratvnej siete v oblasti sluieb eurpskych obyvateov a podnikateov. Tento trend sa vloil do novho rozhodnutia IDABC, ktor vstpilo do platnosti v januri 2005. IDA funguje cez implementciu PCI (Projekt verejnch zujmov), ktor sa zameriava na IT rieenia pre pecifick sektor a cez HAM (Horizontlne plny a merania), ktor zaha medzisektorov siete, servis a nstroje. Primrne profituj z tohto programu verejn sprvy, z asti nrodn autority a eurpske intitcie. Poskytovanie expertz IDA pomha radom zlepova efektivitu existujcich siet. Program tie ponka veobecn sluby, veobecn nstroje a nvody, ktor umouj interoperabilitu naprie Eurpy. Niektor z tchto nstrojov a sluieb (CIRCA, eLink, IDA Architecture Guidelines, European Interoperability Framework) s sprstupnen regionlnym a loklnym sprvam.

27

Obyvatelia a podniky v narastajcej miere profituj z rznych IDA projektov, bu priamym pouitm siete IDA, alebo uvanm otvorenejch a efektvnejch verejnch sluieb. Napr. projekty PLOTEUS a Solvit. PLOTEUS (a Portal on Learning Opportunities Throughout Europe - Portl o vzdelvacch monostiach v Eurpe) bol vytvoren ako reakcia na zvery Lisabonskho a tokholmskho samitu Eurpskej rady (marec 2000 a marec 2001), ktor vyzvali Eurpsku komisiu a lensk tty vytvori eurpsku informan slubu o pracovnej a vzdelvacej ponuke. Cieom portlu PLOTEUS, tak ako jeho partnerskho portlu EURES, je naplni prva eurpskych obanov na slobodn pohyb poskytnutm potrebnch informci. V sasnej podobe PLOTEUS chce sprostredkova orientciu v existujcich informanch zdrojoch o vzdelvacch monostiach. Identifikcia a klasifikcia informanch zdrojov je vykonvan Nrodnmi informanmi centrami pre profesijn poradenstvo (Euroguidance) - eurpskou sieou financovanou v rmci programu Leonardo da Vinci a nrodnmi autoritami. Je potrebn zdrazni, e PLOTEUS je vyvjajci sa projekt. Na jednej strane sa stle rozvjaj sluby orientujce uvateov v existujcich informanch zdrojoch. Na druhej strane, Eurpska komisia a nrodn autority pracuj spolone na definci spolonho protokolu ktor umon na celoeurpskej rovni prepoji nrodn a regionlne databzy. Toto prinesie obanom jednotn formt a priamy prstup k vetkm takmto zdrojom. Na PLOTEUS strnke mete njs relevantn informcie o celoivotnom vzdelvan v Eurpe. Monosti odbornej prpravy a praxe v Eurpskej nie. Tto sekcia obsahuje mnostvo odkazov na Web strnky univerzt a vysokokolskho vzdelvania, databzy kl a kurzov odbornho vzdelvania a vzdelvania dospelch. Vzdelvacie systmy: popisy a vysvetlenie rozdielnych vzdelvacch systmov v E.

28

Vmenn programy a granty (Erasmus, Socrates, Tempus) existujce v Eurpskych krajinch. Koho kontaktova, ako iada o grant, at. Vetko o potrebujete vedie o mobilite do zahraniia v Eurpe: ivotn nklady, tudijn poplatky, hadanie ubytovania, prvne otzky a in informcie o eurpskych krajinch.

PLOTEUS je riaden Generlnym riaditestvom pre vzdelvanie a kultru Eurpskej komisie v spoluprci s Nrodnmi informanmi centrami pre poradenstvo (Euroguidance). SOLVIT je on-line sie na rieenie problmov, v ktorej lensk tty spolone pracuj na rieen praktickch problmov, ktor vznikaj pri poruen pravidiel vntornho trhu orgnmi verejnej sprvy. SOLVIT centr existuj vo vetkch lenskch ttoch Eurpskej nie a tie aj v Nrsku, Lichtentajnsku a na Islande. Pomhaj pri rieen sanost od jednotlivcov a podnikov. S sasou vntrottnej verejnej sprvy a ich lohou je poskytova skuton rieenia na skuton problmy v krtkej lehote desiatich tdov. Svoje sluby poskytuj zdarma. SOLVIT funguje od jla 2002. Jednotliv centr s zriaden a prevdzkovan lenskmi ttmi, zatia o Eurpska komisia poskytuje vybavenie a v prpade potreby ponkne svoju pomoc s cieom urchli rieenie problmu. Niekedy tie predklad formlne sanosti SOLVIT centrm, ak je anca, e by sa problm mohol vyriei bez sdneho konania.

K sieti SOLVIT sa mu pridrui vybran zastupujce organizcie ako napr. obchodn zdruenia, obchodn komory, lenovia parlamentu. Tieto orgny maj monos predklada prpady priamo on-line v mene svojich klientov alebo splnomocniteov.

SOLVIT sa zameriava na rieenie konkrtnych problmov jednotlivcov a podnikov. Pre tento el s potrebn pecifick podrobnosti prpadu, vrtane osobnch dajov, napr. kontaktn daje. Osobn daje sa pouij len v rmci rieenia prpadu a prstup k nim maj len osoby, ktor sa prpadom zaoberaj v rmci siete SOLVIT. Systm tie umouje vloenie prpadu, v ktorom tzv. vedce SOLVIT centrum nem povolen

29

prstup k osobnm dajom saovatea. V tomto prpade len tzv. domce SOLVIT centrum m prstup k dajom, poda ktorch mono uri totonos saovatea. Za povimnutie stoj, e odkedy sa program IDA uskutouje na bze trhovo dostupnch rieen, IT sluby a sluby providerov mu benefitova priamo z programu, ke sa zastuj na tendroch. Podieanie sa ako kandidtaej krajina v programe IDA je podmienen podpsanm IDA Memoranda porozumenia. Toto memorandum definuje veobecn princpy podieania sa kandidtskej krajiny na programe IDA a povouje Eurpskej komisii a kompetentnm nrodnm radom uri pecifick poiadavky a podmienky takhoto podieania sa. Prakticky vetky krajiny, ktor sa pridruili k Eurpskej nii sa u aktvne podieali na IDA programe. Podpisovanie memoranda zaalo v roku 2002 podpsanm Poska a Slovinska, ktor do konca roka 2003 nasledovali vetky ostatn krajiny. Vetci nov lenovia Eurpskej nie sa stali plnohodnotnmi lenmi IDA od 1. janura 2004. IDA program umooval dosiahnutie ciea eurpskej sprvy typu e-Government prostrednctvom mnohch navzjom svisiacich prostriedkov. Hlavnm prostriedkom bolo poskytovanie veobecnch softvrovch nstrojov a telematickch sluieb. Tmto sa predilo problmu spojenho z vvojom vlastnch sieovch rieen kadou samosprvou, ktor by boli vemi finanne nron a spsobovali by nekompatibilitu. IDA na bze zskanch informcii z komunikcie s verejnmi sprvami Eurpskej nie, pravidelne vydva veobecn nariadenia v oblasti IT trendov a projektov. Naprklad ilo o pravidl ponkajce praktick a detailn odporania ako zaloi spolupracujce transeurpske siete alebo ako pristupova k monostiam a prleitostiam prechodu na Open Source rieenia. IDA taktie ponka monos pravidelnho stretvania sa zstupcov verejnch sprv, kde je mon diskutova a deli sa s u zskanmi znalosami a sksenosami a teda identifikova a ri alej najlepie rieenia. Kombincia tchto elementov IDA umouje cezhranin spoluprcu pre nrodn sprvy, obyvateov a pomha dosta rovnak kvalitu verejnch sluieb ku vetkm obyvateov E.

30

IDA a v sasnosti IDABC poskytuje financovanie pre vetky fzy implementcie projektu, ale prevdzkov nklady u nehrad. V IDABC programe sa pripravuje cel prca na rok dopredu na bze nvrhov pripravench rznymi slubami Eurpskej komisie, ktor chc participova na programe. Pracovn program je poskytnut komisii a potom prijat komisiou. Priama as na programe IDABC je limitovan verejnou sprvou. IDABC je program riaden eurpskou komisiou a preto sa ned porovnva s programami ako eTen, eContent alebo IST. Hoci neskorie delenie nkladov programu umouje spoloenstvm posiela nvrhy na rozvoj a mon zakladanie, realizcia rznych projektov a akci v IDA programe exkluzvne vykonva Komisia prostrednctvom verejnch tendrov. Podporn program IDABC6 Strategick iniciatva IDABC programu (Interoperability Delivery of pan-European eGovernment Services to Administrations, Businesses and Citizens) eGovernment Observatory poskytuje cenn nahliadnutie do eGovernment stratgii, iniciatv a projektov nielen v Eurpe. Program je dizajnovan pomha kompetentnm rozhodova vo verejnom aj skromnom sektore presne sledova trendy v eGovernmente, poskytuje jedinen nstroj bezplatnch informanch sluieb. IDABC vhodne vyuva prleitosti poskytovan informanmi a komunikanmi technolgiami povzbudi a podpori postpenie cezhranin sluby verejnho sektora

obyvateom a podnikom v Eurpe zlepi efektivitu a spoluprcu medzi eurpskymi verejnmi sprvami prispie k tvorbe Eurpy ako atraktvneho miesta pre ivot, prcu a investcie. Na dosiahnutie cieov, IDABC vydva odporania, vyvja rieenia a poskytuje sluby, ktor umouj nrodnm a eurpskym sprvam komunikova elektronicky ponkanm modernch verejnch sluieb podnikom a obyvateom v Eurpe. Program taktie poskytuje financovanie projektom a tak zlepovanie spoluprce medzi sprvami6

http://ec.europa.eu/idabc/

31

v rmci Eurpy. Riadiaci pracovnci z nrodnho verejnho sektora s zastpen v manamente programu a v rznych expertnch skupinch. Toto rob z IDABC jedinen projekt pre koordinciu nrodnch e-government politk. Pouitm informcii o stave techniky a komunikanch technolgii, rozvojom veobecnch rieen a sluieb a aj v poskytovan platformy pre vmenu dobrch vsledkom praxe verejnch sprv, IDABC prispieva k cieom projektu eEurope v oblasti modernizovania verejnho sektora. IDABC je komunitn program riaden Eurpskou komisiou.

IDABC katalg spolonch sluieb IDABC program nabit vyvjanmi telematickmi sieovmi rieenia, ktor spaj poiadavky zkaznkov, napr. zbieranie dt, rozrenie dt, vmenu dt a bezpenos. IDABC ponka tri spolon sluby (TESTA, CIRCA, PKI CUG) spolone so sstavou IDABC Architecture Guidelines (smernice architektry), ktor podporuje implementciu projektov vykonvanch vo veobecnom zujme. Tieto projekty zahaj vmenu informcie na paneurpskej rovni. Transport vykonva TESTA, spracovva CIRCA a bezpenos zabezpeuje PKI CUG. 1.5.3 TESTA7 TESTA (Trans-European Services for Telematics between Administrations -Transeurpsk sluby pre telematiku medzi verejnmi sprvami) je skromnou IP sieou Eurpskeho spoloenstva, ktor vytvra komunikan infratruktru na prepojenie intitci E a lenskch ttov. TESTA poskytuje univerzlnu komunikan sie vyhraden na bezpen vmenu informci medz eurpskymi verejnmi sprvami. Cieom siete TESTA je teda poskytova telekomunikan sluby na vmenu dt potrebnch na implementciu eurpskych politik. Pripojenie k sieti TESTA je

7

http://ec.europa.eu/idabc/en/document/2097

32

technologickm predpokladom k prevdzke mnohch sektorovch siet. Slovensk republika je k sieti TESTA II pripojen od decembra 2003. Dnen modern telekomunikcie centrlne zabezpeuj, aby si verejn sprvy prostrednctvom Eurpskej nie mohli vymiea informcie a poskytova ich firmm a obanom spolu so slubami, ktor od nich poaduj. V roku 1996 sa program IDA chopil tejto poiadavky vytvorenm trans-eurpskej siete, ktor spja eurpske intitcie, agentry, zastupitestv, znma ako TESTA. Odvtedy TESTA zodpoved rastcim potrebm vymieania informci medzi eurpskymi radmi, sprvami. Testa je telekomunikan sie zaloen na internetovom protokole (IP), ale je riaden oddelene od internetu v zujme Eurpskej komisie. Testa ponka prepojenie platformy, ktor zodpoved rastcim potrebm zabezpeenia vmeny informci medzi verejnmi sprvami E. Je to Eurpska IP sie podobn internetu, o sa tka jeho veobecnho rozsahu, ale je uren na plnenie medzi - administratvnych poiadaviek. Umouje jednotlivm lenskm ttom komunikova bezpenm a promptnm spsobom. Je zaloen na spoluprci lenskch ttov, buduje ich snahu zaloi nrodn, regionlne alebo miestne administratvne siete a spoji ich do trans - eurpskej siete. Dnes je TESTA spojen so vetkmi nrodnmi sieami v EU a takmer vetkmi intitciami a zastupitestvami. Cieom siete TESTA je poskytovanie telekomunikanch sluieb na vmenu dt, ktor s potrebn na realizciu Eurpskej politiky. lenskmi ttmi. TESTA poskytuje Euro Domnu Eurpskej hlavnej siete na vmenu dt medzi rznymi radmi. To znamen, e akkovek sdlo, ktor je pripojen k tejto sieti, me komunikova s akmkovek alm sdlom, ktor je tie pripojen k sieti bez ohadu na jeho loklne umiestnenie. Hlavnm cieom je poskytn bezpen a spoahliv komunikan platformu medzi intitciami E, agentrami a

33

Architektra TESTA pozostva z troch ast: EuroDomain Poskytuje dvern informcie prostrednctvom ifrovania a vyuva alie ochrann opatrenia ako naprklad kontrolovan prstup k sieovm komponentom, pripojenie na loklnu domnu pomocou ka, ifrovanie. Na zabezpeenie vysokej dostupnosti sluieb je systematicky realizovan na rovni komunikanch liniek a sieovch komponentov. Kvalita tejto siete vychdza v strety rastcim poiadavkm na jej aplikcie poadovan z rznych oblast. Euro Domna je izolovan od verejnho internetu. na zabrnenie nedovolenho prstupu. Local Domain Je skupina jednotnch telematickch sluieb pouvan nrodnmi sprvami a eurpskymi intitciami. Me psobi ako nrodn hlavn reazec v rozsahu jedinej loklnej potaovej siete pre celottnu sie. Loklne domny s prepojen cez Euro Domnu vyuvajc registrovan IP adresu siete TESTA. Domain Name Services (DNS) mapuje zdroje vyhadvaa k IP adrese, zabezpeuje ich prstup k sieti. Vetky zdroje s rozpoznan cez pecilnu rove domny (eu-admin.net). The Local Domain Connection Points Pln sprostredkovatesk lohu medzi EuroDomain a Local prepojitenos Euro domnami TESTA je Eurpska administratvna sie, ktor prina prospech verejnm sprvam, eurpskym intitcim, agentram a alm medzinrodnm, nrodnm, regionlnym a loklnym verejnm orgnom. TESTA je sie siet, je to skromn, vysoko zabezpeen, pecilna medzinrodn PC sie na komunikciu medzi verejnmi sprvami. radnci z a spoluprcu Domain. Poskytuje To zaruuje obmedzen prstup verejnch sprv k Euro Domne. Je zabezpeen IPSEC technolgiou

medzi akmikovek dvomi loklnymi domnami resp,

34

rznych krajn mu medzi sebou komunikova a pracova na spolonch projektoch. Dleit informcie, ktor si medzi sebou vymieaj s doruen sprvne a promptne. Verejn sprvy potrebuj k dispozcii modern telekomunikan sluby na ich prevdzku resp. pre jednotliv opercie, obzvl ke si vymieaj cezhranin informcie. Preto Eurpska komisia zaala v roku 1996 poskytova Trans-eurpsk sluby pre telematiku medzi verejnmi sprvami. IDA poskytuje Euro Domnu, sie ktor prepja verejn sprvy. Bezpenos je realizovan na niekokch rovniach: na hlavnom reazci na loklnej domne, na konenej pouvateskej rovni.

Kad z participujcich verejnch sprv je zodpovedn za adekvtnu rove bezpenosti a kvality v rmci sieovej infratruktry, ktor je vlune pod ich kontrolou.

1.5.4 Prechod z TESTA na s-TESTA8

Sie TESTA poskytuj spolon infratruktru, sliacu na podnikatesk ely a vmenu informci medzi eurpskymi a nrodnmi radmi, bez ohadu v ktorej oblasti poskytuj sluby. V rmci novho programu IDABC bola TESTA upgradovan na sTESTA, vysoko zabezpeen sie, ku ktorej s pripojen vetky lensk tty EU, intitcie EU a vetky agentry.

Sie TESTA, ktor v roku 2006 oslvila 10 rokov existencie, je zaloen na princpe spoluprce a stavia na sil zriadi nrodn, regionlnu a loklnu sie administratvy vytvorenm transeurpskej siete. lensk tty benefituj aspo z jednho prstupovho bodu do siete zaloenej programom IDABC. Eurpske intitcie, agentry, kandidtske

8

http://ec.europa.eu/idabc/en/document/5014/5584

35

krajiny a krajiny EFTA(European Free Trade Agreement) bud tie prispsoben. Administratva by mala sprstupni alie prstupov body na vlastn nklady.

Sie s-TESTA ponka zosilnen podporu a lepie zabezpeenie a lepiu prstupnos. Je zaloen na privtnej infratruktre, ktor je kompletne separovan od Internetu. Nov systm je stupovaten a do tej miery, aby boli splnen nroky na bezpen komunikciu v najblich rokoch. Vysok prstupnos je zaruen koprovanm vetkch dleitch komponentov systmu a implementciou proaktvneho monitorovania celej truktry. Primeran vrstvy bezpenosti s obsiahnut v zkladnom dizajne systmu, z dvodu zabezpeenia o najlepej ochrany siete. Sie je podroben akreditcii bezpenosti, aby bola vhodn na prenos informcii klasifikovanch ako EU Restricted. Nov centrlna podpora a operan centrum bude jedin kontaktn bod spracovvajci problmy s operanm manamentom. Toto centrum je zodpovedn za zabezpeenie informci pouvanm a integrovanm sluieb s-TESTA v rmci nrodnch, medzinrodnch a loklny administratvnych siet.

Kvalita sluieb je predmetom Dohody o rovni sluieb (Service Level Agreements), ktor bude na stlej bze monitorovania, aby bola garantovan a zlepen kvalita sluieb na kontinulnej bze.

Nov sie sa zaala zavdza v polovici roku 2005 a jej kompletn zavedenie bolo ukonen na konci roku 2006. Cieom s-TESTA (Secured Trans-European Services for Telematics between Administrations) je poskytnutie bezpenej, spoahlivej a organizovanej transeurpskej komunikanej platformy umoujcej bezpen prenos informci medzi ttmi EU a EEA (European Economic Area), nrodnch radov a Eurpskych intitci a Agentry. Platforma zaloen na priradenej privtnej truktre, poskytuje aspo jeden zabezpeen prstupov bod v kadej podieajcej sa krajine a intitcie.

36

Prstup k s-TESTA je zaloen na bze spoluprce a budovan na nrodnom sil zaloi nrodn, regionlne a loklne administratvne siete a pripojovanie k transeurpskej sieti. V tomto takzvanom domnovo zaloenom prstupe mus kad pripojen domna splni poiadavky bezpenosti, vkonu a organizcie, aby mohla by plnohodnotne pripojen na s-TESTA EuroGate.

Migrcia siete TESTA II na nov infratruktru bola uskutonen v roku 2005 pod dohadom u novho programu IDABC. Implementcia s-TESTA bola kontrolovan a podporovan outsourcovou centrlnou potrebou a operanm servisom zodpovednm za vetky operan problmy, zahrujc bezpenostn riadenie enkryptcie zariaden. Eurpska komisia a Rada Eurpskej nie riadi vetky aktivity a procedry spojen s bezpenosou.

37

2. Analza sasnho prostredia v SR2.1 Zkladn pojmy vo verejnej sprve Verejn sprva9 je pojem sprvneho prva, ktor m zklady v rmskom prve a postupne sa udomcnil aj v inch jazykoch. Predstavuje shrn innost, ktor produkuj orgny ttnej sprvy, zemnej samosprvy a verejnoprvne korporcie. Tieto subjekty vykonvaj verejn sprvu ako zkonom uloen povinnos, ktor je dan ich postavenm verejnoprvnych subjektov. Verejn sprva riadi a spravuje verejn sektor, ktor charakterizuje verejn vlastnctvo, rozhodovanie verejnou vobou a uplatovanie verejnej kontroly. Verejn sektor zahruje rozpotov a prspevkov organizcie a nadcie, obianske zdruenia, rzne neziskov organizcie. Veobecne prevauje nzor, e verejn sektor je ekonomick pojem, priom funguje s cieom napa verejn zujem a spravovanie verejnch vec. Zmiean ekonomika je charakteristick koexistenciou skromnho a verejnho sektora, skromnho a verejnho vlastnctva a koordinciou ekonomickch aktivt so skromnmi iniciatvami a verejnmi intitciami pomocou regulanch nstrojov a prvnych prostriedkov. Predstavuje objektvny spoloensk jav, ktorho existencia vyplva z historickho vvoja deby regulanch innost medzi objektmi trhu a vldnymi aktivitami, priom trh aj vlda s nevyhnutn na fungovanie ekonomiky. Verejn sprva zabezpeuje nasledovn innosti: tvorbu ttnej politiky tvorbu samosprvnej politiky podporu vkonu ttnej a samosprvnej politiky

9

Grell, M.: Informan systmy verejnej sprvy. Bratislava: EKONM, 2004, str. 7 - 11.

38

Skromn sprva je sprva skromnch vec a jej vykonvanie je v skromnom zujme, na uspokojovanie vlastnch zujmov a potrieb. Vo verejnej sprve sa vykonvaj innosti verejnho zujmu. Tento je charakterizovan nasledovne: obsahuje hodnoty veudskho charakteru

m normatvny charakter v ekonomickej rovine jeho chpanie svis s konsenzom politickch strn

Verejn zujem m teda nadindividulny charakter, jeho nositeom je socilny objekt, ktorho innos je motivovan spoloensky uznvanmi ciemi a potrebami, na ktorej participuj jednotliv individu prve preto, e uznvaj tieto spolon integrujce hodnoty. Verejn sprva je zloit sociotechnick systm a aplikciou systmovho prstupu mono definova jeho zkladn charakteristiky: vstupy

prvky a vzby medzi nimi prechodn funkcie vstupy sprvanie

39

Sprvanie verejnej sprvy odra politick nzorov prdy a reakcie na predmetn poiadavky obianskej verejnosti, ktor vystupuj ako vstupy do celho systmu. Prechodn funkcie s determinizovan zkonmi vymedzenmi podmienkami jednotlivch rozhodnut vo verejnej sprve Z hadiska informanej podpory riadenia v podmienkach verejnej sprvy je lohou informanho systmu spojenie riadiaceho a riadenho systmu, priom informan systm vstupuje medzi tieto systmy ako ich integrlna sas a vytvra s nimi jeden celok. Informanm systmom pre verejn sprvu rozumieme sbor informcii o uritch oblastiach, ktor s potrebn na rozhodovanie v orgnoch verejnej sprvy a alch organizcich. Na druhej strane, potrebn s pre obanov na uahenie styku s orgnmi verejnej sprvy a na kontrolu ich innosti pri hospodren s verejnmi financiami. Jednotliv informan systmy verejnej sprvy mono rozliova poda viacerch hadsk, ako naprklad:

typ riadenia priestorov rozsah psobnosti predmet zujmu

40

Prenos informci sprostredkovvaj informan systmy a len as informci sa prena priamou komunikciou medzi tvorcom a pouvateom informcie. Od vzniku informcie po jej pouitie sa prenos uskutouje pomocou informanch innost, ktor v priebehu vvoja informatizcie verejnej sprvy vrazne menili svoju formu aj obsah, m ovplyvovali pozciu tvorcu, pouvatea a informan systm v informanom procese. Vvoj informanch technolgii by mal podporova nasadzovanie internetovch technolgi do vntornch informanch systmov organizci, o bude ma rozhodujci vplyv na vytvranie jadra informanch systmov (intranet, extranet, podnikov portly, portly verejnej sprvy a pod.).

2.2. Verejn sprva na Slovensku2.2.1 Vvoj verejnej sprvy v SR10 a jej informanch systmov

Do roku 1989 bola miestna verejn sprva vykonvan prostrednctvom nrodnch vborov orgnov socialistickej moci. V septembri 1990 prijala Slovensk nrodn rada zkon . 369/1990 Zb. o obecnom zriaden. Tmto sa obnovila miestna samosprva na rovni obc. Dolo k oddeleniu ttnej sprvy a zemnej samosprvy a k zavedeniu tzv. oddelenho modelu verejnej sprvy. V roku 1990 prilo k zrueniu krajskej rovne ttnej sprvy a miestna ttna sprva bola na zem Slovenska organizovan v 38 okresoch a 121 obvodoch. V roku 1996 prilo k alej reorganizcii miestnej ttnej sprvy. Bolo zruench 121 obvodov a optovne sa zaviedla krajsk rove ttnej sprvy. Slovensk republika bola rozdelen na 8 krajov a 79 okresov.

10

http://www.trencin.sk/12331

41

K 1. januru 2002 vznikla druh rove miestnej samosprvy, v rmci hranc administratvnych krajov. V slade s stavou sa nazva vy zemn celok VC. Verejn sprva je teda v sasnosti organizovan na troch rovniach: tt kraj obec. Kad rove m svojich volench predstaviteov, rozdelen lohy a zodpovednos. Niektor lohy s delen medzi ttnou sprvou a samosprvou (Rozdelenie kompetenci). Volen predstavitelia vetkch troch rovn (Nrodn rada, zastupitestvo VC, mestsk/obecn zastupitestvo) ako aj primtori miest/starostovia obc a predsedovia samosprvy VC s volen na zklade veobecnho, rovnho a priameho volebnho prva tajnm hlasovanm na obdobie 4 rokov. Reforma verejnej sprvy zmenila charakter ttu. Samosprvy a do roku 1998 nemali relnu monos zsadnm spsobom ovplyvova dianie vo svojich obciach a reginoch, pretoe vinu kompetenci v tejto oblasti vykonval tt. S cieom zmeni tento nezdrav stav vlda SR v roku 2001 prijala koncepciu decentralizcie verejnej sprvy. Koncepcia spovala v zmene zemnosprvneho lenenia SR, prechode mnohch kompetenci zo ttu na samosprvy, vybudovanm samosprvy na rovni krajov a posilnen finannej autonmie samosprv. Nslednou reformou verejnej sprvy sa odznova zadefinoval a usporiadal systm radov a intitci verejnej sprvy a vzahy medzi nimi, zefektvuje sa prevdzka verejnej sprvy a posiluje sa zodpovednos samosprv za regionlnu politiku. Decentralizovan tt, ktorm sa aj Slovensko dnes stva, m lepie monosti zohadova potreby menn a diferencovanch, regionlnych potrieb obanov.

Reforma verejnej sprvy upravila vzah tt - regin - obec - oban. Priniesla viac kompetenci samosprvam a ubrala prvomoci ttu. Okrem existujcej samosprvy na rovni obc a miest vznikla a siln postavenie zskala samosprva aj na rovni krajov. Predsedovia VC, primtori, starostovia, krajsk, mestsk, obecn poslanci a obania dnes maj vrazne viac monost ako ovplyvni dianie vo svojom regine, obci a meste. V ich

42

kompetencich je zdravotnctvo, predkolsk zariadenia, zkladn a stredn koly, komunikcie, mestsk hromadn doprava, zsobovanie elektrikou, plynom, vodou, regionlny rozvoj, cezhranin spoluprca, da z nehnutenosti a mnoh alie. Zatia o v roku 1998 rozhodovala samosprva o pouit necelch 30 mld. Sk Sk, v roku 2005 to u bolo 94 mld. Sk.

V obdob od 70. rokov minulho storoia a po sasnos s jednotliv typy informanch systmov vo verejnej sprve Slovenskej republiky postupne realizovan ako11: relatvne izolovan informan systmy na bze automatizovanch systmov riadenia a automatizovanch systmov plnovanch vpotov v 70. 80. rokoch, ttny informan systm (integrovan ttna sprva) v 90.rokoch, informan systm verejnej sprvy (otvoren ttna sprva) v obdob 2000 - 2005, verejn informan systm (elektronick verejn sprva) od roku 2005.

2.2.2 Usporiadanie verejnej sprvy od 1.1.200412

K 1.januru 2004 prilo k alej zmene usporiadania verejnej sprvy. Dvodom bol presun viac ako 400 kompetenci zo ttnej sprvy na samosprvu a zmer zvi efektvnos a kvalitu riadenia v ttnej sprve. Paralelne so zmenami vo verejnej sprve sa men aj sdny systm a polcia. Reforma priniesla nov rozdelenie kompetenci vo verejnej sprve.

11 12

Grell, M.: Informan systmy verejnej sprvy. Bratislava: EKONM, 2004, str. 12. http://www.vlada.gov.sk/decentralizacia/uzemna_samosprava.php

43

ttna sprva je vykonva vldou SR, ktor m vkonn moc. V slade s tzv. kompetennm zkonom sa delia jednotliv ministerstv a ostatn stredn orgny ttnej sprvy o vkonn prvomoci a zodpovednos za vkon ttnej sprvy. Ministerstvo vntra je okrem toho zodpovedn za koordinciu miestnej ttnej sprvy v rmci jednotlivch krajov.

Zkladnmi lohami ttnej sprvy s: hospodrska politika, zahranin politika, bezpenostn politika, obrana, civiln ochrana, hasisk zbor, sdnictvo, vzenstvo, coln prvomoci, menov zleitosti, daov rady (mimo miestnych dan), poty, eleznice, dianin systm, cesty I. triedy, rady prce a sluieb zamestnanosti, vysok kolstvo, vybran zdravotncke, kultrne a kolsk zariadenia, letisk (regionlne spolu s obcami a krajmi), plnovanie, ochrana prrody a regionlna politika (delen s obcami a krajmi).

Mest a obce zabezpeuj samosprvnu psobnos (originlne kompetencie) a vo svojich samosprvnych kompetencich mu vydva veobecne zvzn nariadenia a stanovisk.

Medzi originlne kompetencie (samosprvna psobnos) patria : miestne komunikcie, hromadn doprava, verejn priestranstv, zele, istota, ochrana prrody a ivotnho prostredia, vodn hospodrstvo, odkanalizovanie, komunlny odpad, zemn plnovanie, miestny rozvoj, bvanie, predkolsk a kolsk zariadenia, socilne zariadenia, polikliniky, niektor nemocnice, kultra, osvedovanie listn, niektor priestupky, miestna polcia, vber miestnych dan a poplatkov, participcia na regionlnych plnoch.

44

Vo vybranch oblastiach, kde je to pre tt vhodnejie, aby bol obciam zveren aj vkon prenesenej psobnosti ttnej sprvy. Ide o oblas matrk, stavebnho poriadku a asti kompetenci v kolstve. Tieto lohy vykonvaj v mene ttu, tt je zodpovedn za riadenie a kvalitu sluieb a financovanie tchto loh.

S innosou od 1.1.2004 vznikla v Slovenskej republike nov sie ttnych orgnov. Je zrejm, e v tejto etape sa reforma v podstate tka zmien v intitucionalizcii miestnej ttnej sprvy a prenosu kompetenci ttnej sprvy na samosprvu.

V dsledku novej truktry verejnej sprvy, ale aj v svislosti s rozvojom jej komunikanej infratruktry a jej postupnm prepjanm s elektronickm prostredm Eurpskej nie s vznamn najm tieto dtov siete: VS NET (virtulna privtna sie) je realizovan na elektronick prepojenie krajskch a okresnch radov, matrk, registra obyvateov at. Prepojenie je tvoren na zklade rovnakch rieen pre vetky pracovisk. Zklad siete tvor pevn linka. GOVNET (privtna sie) je sieou strednej ttnej sprvy, verejnej sprvy a alch organizci. Rozvoj tejto siete je nevyhnutnm predpokladom efektvnej harmonizcie sluieb verejnej sprvy smerom k obanovi s krajinami Eurpskej nie. Sli na prenos potaovch dt medzi jednotlivmi uzlami GOVNETu a v sasnosti prepja viac ako 60 uzlov. INTERNET aby mohli by informcie pre obanov, o najviac dostupn musia by sprstupnen aj cez najpouvanejiu dtov sie sasnosti. Legislatva uklad mestm povinnos ma vlastn webov strnku, aby sprstupovanie informci dosiahlo relatvne dobr rove.

2.3 Zavdzanie elektronickch sluieb verejnej sprvy na Slovensku

45

Vlda Slovenskej republiky schvlila dokument Stratgia informatizcie spolonosti v podmienkach SR a Akn pln13, v ktorom proces informatizcie verejnej sprvy je jednm zo zkladnch prioritnch oblast budovania ktor informatizcie na Slovensku. alm dleitm strategickm dokumentom bola schvlen Stratgia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 201014, premeny Slovenska na dynamick znalostn ekonomiku. Pre spen zavedenie elektronickch sluieb je potrebn pristpi k takmu postupu, resp. takej metodolgii, ktor umon garantova kvalitu poskytovanch sluieb za cenu kontroly ich nkladov, minimalizcie rizk a negatvnych dosahov. Takto prstup implementcie navrhuje pracovn pln implementcie zavdzania elektronickch sluieb verejnej sprvy, v ktorho rmci je potrebn: prepoji zkladn informan systmy (IS) intitci verejnej sprvy efektvnym, spoahlivm a bezpenm spsobom a definova tandardy a rozhrania pre vmenu dt medzi orgnmi verejnej sprvy, zlepi fungovanie vetkch verejnch registrov a databz ich plnou informatizciou a prechodom na on-line sluby, na zklade auditu vynakladania prostriedkov do oblasti IKT a sluieb vo verejnej sprve zefektvni proces informatizcie vo verejnom sektore, zavies koncepnos a sledova konkrtne vsledky projektov, zabezpei kvalitn vybavenie IKT vo verejnej sprve ako aj informan gramotnos zamestnancov, zavies bezpen elektronick identifikan preukazy, ktor s potrebn pre transakcie v rmci elektronickej verejnej sprvy, sprstupni na strednom verejnom portli postupne sluby pre obanov a podnikateov. informatizciu spolonosti povauje ako jeden z najlepch prostriedkov na dosiahnutie

13 14

http://www.vlada.gov.sk/infoservis_archiv.php?adm_action=13&ID=29 http://ec.europa.eu/idabc/servlets/Doc?id=22771

46

Informano-komunikan technolgie (IKT) nie s vo verejnej sprve novinkou, zaali sa zavdza v rmci procesu rozvoja informatizcie spolonosti. V tomto istom ase sa zaviedol aj pojem informatizcia verejnej sprvy, medzinrodne oznaovan ako eGovernment. Poda Eurpskej komisie je eGovernment definovan ako15: Zavdzanie informano-komunikanch technolgi do verejnej sprvy spolone s organizanmi zmenami, politiky . To znamen, e zavedenie IKT do verejnej sprvy me v znanej miere prispie k: zveniu efektvnosti pri poskytovan sluieb verejnej sprvy obanom a podnikateom, neziskovm organizcim ako aj pri interakcii subjektov verejnej sprvy, poskytnutiu novch sluieb obyvatestvu v mestch a menej zaudnench oblastiach, zveniu transparentnosti a zodpovednosti verejnej sprvy voi obanom, podnikateom a neziskovm organizcim vrtane verejnho obstarvania, vej asti obanov na veciach verejnch z dvodu zvenia demokracie. novmi postupmi a zrunosami v snahe zvenia efektvnosti pri poskytovan sluieb, zvenia transparentnosti a posilnenia verejnej

Zavdzanie elektronickch sluieb verejnej sprvy vychdza vo veobecnosti z troch vchodsk: 1. zkladnm poslanm verejnej sprvy je poskytovanie sluieb verejnosti, 2. verejnos m zkonn nrok na vasn, transparentn a efektvne poskytovanie tchto sluieb, 3. rove komplexnosti spoloenskch interakci m v modernch a modernizujcich sa spolonostiach narastajcu tendenciu a tm pdom s kladen stle vyie nroky na spravovanie vec verejnch. Poskytovanie elektronickch verejnch sluieb sce umouje prijmateom15

http://www.cio.gv.at/egovernment/

47

sluieb efektvnejie pristupova k vybavovaniu sluieb poskytovanch verejnou sprvou, ale pre samotnch poskytovateov to vak znamen: 1. prehodnoti rozsiahle administratvne procesy v rmci organizcie verejnej

sprvy v snahe prispsobi sa novm poiadavkm, 2. stanovi ciele a lohy pre naplnenie novch poiadaviek a 3. zabezpei vzdelvanie a zrunosti pre pracovnkov verejnej sprvy, aby mohli efektvne vyuva IKT, 4. v spoluprci s NR SR vytvori legislatvne a metodick podmienky pre aplikciu IKT. Z pohadu obana je dleit nielen zavedenie elektronickch sluieb verejnej sprvy, ale aj prstup k tmto slubm, teda v podstate prstup k internetu. Prstup k elektronickm slubm verejnej sprvy bude jednm z urujcich faktorov ich vyuvania, a teda spechu celho projektu. Ako vidie, informatizcia verejnej sprvy m vea rozmerov, teda nejde tu len o poskytovanie sluieb na internete, alebo narastajcej potrebe celoeurpskych integrovanch sluieb, ale predovetkm o modernizciu verejnej sprvy. Cieom je najm zefektvnenie poskytovania rznych sluieb pre obanov a podnikateov, aby verejn sprva uetren as mohla venova produktvnejej innosti. Modernizcia je ovplyvnen mnostvom strategickch prstupov, postupov uvedench v rznych dokumentoch prezentovanch v rmci miestnej, regionlnej a ttnej rovine lenskch ttov Eurpskej nie (E). 2.3.1 Zkladn princpy informatizcie verejnej sprvy Zkladn strategick princpy informatizcie verejnej sprvy vyplvaj jednak zo veobecne uznvanch princpov eGovernmentu akceptovanch lenskmi ttmi E ako aj z rozhodnutia IDABC prijatho 21. aprla 2004 Eurpskym parlamentom 16, ktor zastupuje obanov E, ako aj Rady E, ktor reprezentuje jednotliv16

http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=17511

48

lensk tty. Toto rozhodnutie nadobudlo platnos od 1.janura 2005. Osvojenie zkladnch princpov pre vyuvanie IKT vo verejnej sprve pome jednak pri efektvnom poskytovan sluieb pre obanov a podnikateov, ako aj pri zlepen spoluprce medzi verejnou sprvou jednotlivch ttov E v snahe prispie k budovaniu atraktvnej a konkurencieschopnej Eurpy pre bvanie, prcu a investcie. Tchto desa princpov by malo by repektovanch pred implementciou

akejkovek elektronickej sluby poskytovanej orgnmi verejnej sprvy a mali by pomc docieli, aby IKT boli schopn spoluprce nielen na nrodnej, ale aj na eurpskej rovni.

Zkladn princpy pre vyuitie IKT vo verejnej sprve:

Sluby obanom - Poskytovanie sluieb orgnmi verejnej sprvy m by zameran v prvom rade na obanov a nie obrtene proti nim. Zavdzanie informanch a komunikanch technolgii vo verejnej sprve nm zana poskytova prv vhody, napr. stiahnutie tlav pre rzne legislatvne kony z internetovch strnok, prstup k informcim, zasadnutia, nariadenia okresnch prpadne obecnch radov, informcie o kultrnych a spoloenskch udalostiach.

Efektvnos - Sluby poskytovan na internete by mali by pre obanov ponkan ovea efektvnejm spsobom ako konvenne poskytovan sluby: nemali by vyadova fyzick nvtevu poskytovatea ako aj viacerch radov, nvtevn hodiny by nemali by obmedzen - dostupn 24 hodn 7 dn v tdni, formulre by mali by jednoducho dostupn a ahko vyplniten pre kadho. Tto monos u je zo strany mnohch miest, vinou vch, u poskytovan. Umouje skrtenie asu strvenho na radoch a tmto sa odbremeuj jednotliv rady od vekho nporu ud.

Bezpenos - Spoahliv vmena informci je realizovan v rmci odshlasenej bezpenostnej politiky, ktor je zabezpeujcim distribciu podriaden pravidlm To a praktikm sa dosiahne a ochranu informci.

49

kvalitatvnym odhadom rizika pred zriadenm sluby a primeranou mierou bezpenostnch opatren. Tento princp sa uplatuje pri vmene informci na celoeurpskej rovni. potrebuj zohadni V tomto prpade jednotliv orgny verejnej sprvy svoju vlastn bezpenostn politiku so spolonou

celoeurpskou bezpenostnou politikou. Prslun bezpenostn opatrenia s popsan v dokumente schvlenom Radou E. Z pohadu uvatea by mali ma funkcie spojen s bezpenosou (identifikcia, autentifikcia, nepopieratenos, dvernos) a maximlnou rovou transparentnosti. Transparentnos - spech rieen ako aj ich veobecn akceptcia zvis od miery zainteresovania vetkch dotknutch skupn do samotnej implementcie. Je dleit, aby subjekty verejnej sprvy a podnikateskho sektora spolupracovali ete predtm, ako bud rieenia zaveden do praxe. Prve transparentnos procesov zabezpe zklad pre spoluprcu a umon viu as obanov na veciach verejnch. Na strnkach jednotlivch obc sa zanaj objavova fra, v ktorch sa udia mu vyjadrova ku krokom, ktor sa vykonali a mu navrhova zlepenia. Prstupnos - Je potrebn zabezpei, aby sa informatizciou verejnej sprvy vytvorili rovnak prleitosti pre vetkch, prostrednctvom verejne prstupnch elektronickch sluieb. Vo veobecnosti by sa mala pri implementcii vyuva zsada, ktor by zabezpeila prstup zdravotne oslabenm osobm, vyuvala by jazykov podporu zrozumiten uvateovi. Pri implementcii by sa malo alej vychdza z rozdielnej socilno-ekonomickej situcie medzi jednotlivmi reginmi a skupinami obyvatestva. Strnky s v drvivej vine poskytovan iba v slovenskom jazyku, na juhu Slovenska v maarskom jazyku. Vinou vak obce nemaj dostatok financi na preloenie strnok do inch jazykov, aby boli tmto sprstupnen aj pre obanov inch krajn Eurpskej nie. Ochrana skromia - Elektronick sluby poskytovan verejnou sprvou musia zabezpei jednoznan rove ochrany osobnch dajov vrtane situcie, kedy sa jednotlivci rozhodn, i ich daje bud pouit na in ely, pvodne zskan. V takomto prpade by mali by ako boli informcie tkajce sa

pouitia dajov prstupn zainteresovanm stranm. To znamen, e by sa mali pouva technolgie zabezpeujce zvyovanie ochrany skromia.

50

Viacrovov spoluprca - Plynul informatizcia verejnej sprvy me by dosiahnut len prostrednctvom spoluprce viacerch subjektov verejnej sprvy a je zkladnm princpom pre vytvorenie vzjomne prepojench systmov vyuvanch pri poskytovan sluieb. Tento prstup si vyaduje spoluprcu a vmenu informci medzi orgnmi verejnej sprvy, pri ktorch si jednotliv zloky odovzdvaj sksenosti zskan pri realizcii projektov svisiacich s informatizciou verejnej sprvy s cieom prs dohodm. k obojstrannm rieeniam a

Interoperabilita - IS musia by schopn vzjomnej komunikcie. S tmto cieom je dleit pri nvrhoch systmov vychdza jednak z nariaden stanovench Eurpskym rmcom interoperability, ktor sa tka celoeurpskeho rmca sluieb ako aj medzinrodne vone dostupnch tandardov a rieen. Nariadenia sa nesnaia zasahova do internej administratvy verejnej sprvy ako aj Eurpskych intitcii, ale bud pre kad lensk tt a intitcie E vchodiskom pre potrebn zabezpeenie prevdzkyschopnosti IS na celoeurpskej rovni. Osvojenm rovnakch interoperabilnch postupov sa zska vhoda z vytvorenho rieenia, m sa docieli spokojnos oboch strn, ktor prispeje k vyej efektvnosti a zneniu nkladov.

Pouvanie Open Standards - Vyuvanie

vone

dostupnch

tandardov

medzinrodne oznaovanch ako Open Standards prispieva k dosiahnutiu interoperability v rmci celoeurpskych elektronickch sluieb poskytovanch verejnou sprvou. Pod termnom tandard rozumieme pojem najrozsiahlejieho vznamu: pokrva pln pecifikciu, ktor vychdza zo tandardnho procesu, ktor je v slade s princpmi uvedenmi niie. Vone dostupn tandard mus spa minimlne tieto charakteristiky: tandard je prijat a bude pouvan organizciami, ktor sa ho rozhodli pouva na zklade prirodzenho (veobecn rozhodnutia shlas alebo vetkmi vinov zainteresovanmi rozhodnutie), tandard je zverejnen a jeho pecifikcia mus by vone dostupn, distribuovan a pouvan bezplatne, resp. za nominlny poplatok, nie s iadne obmedzenia na znovuvyuitie tandardu, stranami

51

duevn vlastnctvo tandardu je bezplatn. Technologick a softvrov neutralita Informano-komunikan technolgie sa rozvjaj vemi rchlo. Preto je dleit, aby rieenia digitalizujce verejn sprvu boli prstupn novm technolgim s cieom zabezpeenia technologickej a softvrovej neutrality. Rieenia jedinenho charakteru by nemali by preferovan ako aj snahy zvislosti monopolnch dodvateov.

2.3.2 Nvrh zavdzania elektronickch sluieb cestovn mapa17

Cestovn mapa informatizcie verejnej sprvy je asov harmonogram implementcie vetkch innost, ktor bud v blzkej budcnosti ponkan obanom, podnikateom alebo verejnej sprve v elektronickej forme. Cestovn mapa nepokrva len innosti, ktor svisia vhradne s elektronizciou sluieb poskytovanch na internete, ale tie implementan harmonogram zkladnch prvkov potrebnch pre samotn elektronizciu, napr. integrciu centrlnych ttnych registrov. Projektov harmonogram je navrhnut do konca roku 2008. spen implementcia navrhovanho integrovanho modelu informatizcie verejnej sprvy predpoklad vyvinutie navzjom prepojench a spolupracujcich IS, ktor bud repektova vetky poiadavky pouvateov na poskytovanie kvalitnch informci v poadovanom ase, ako aj zmenu administratvnych procesov. Napriek rastcej komplexnosti informanch technolgi a systmov sme pri nvrhu kldli najv draz na manament administratvnych procesov s cieom zvyova efektvnos a transparentnos fungovania organizci. Preto implementcia zavedenia elektronickch sluieb verejnej sprvy poskytovanch priamo na internete vychdza predovetkm z analzy administratvnych procesov poskytovanch sluieb verejnou sprvou. Nasledovn navrhnut metodika zavdzania elektronickch sluieb poskytovanch17

www.roopis.vlada.gov.sk/data/files/2700.doc

52

prostrednctvom internetu definuje etapy a k nim prislchajce lohy pre jednotliv orgny verejnej sprvy s cieom dosiahnutia funknho a kooperujceho celku integrovanch sluieb poskytovanch verejnou sprvou. Harmonogram implementcie meme vo veobecnosti rozdeli do 4 hlavnch fz: I. Fza Zkladn V rmci prvej fzy je potrebn realizova projekty, ktor s zkladnm predpokladom pre realizciu alch etp. Pod zkladnm predpokladom myslme skutonos, e ke sa nezrealizuj projekty v tejto fze, tak proces informatizcie verejnej sprvy nebude mc efektvne napredova. Dokonca je mon kontatova, e v rmci paralelne aj za predpokladu, e termny ukonenia bud rzne. tejto fzy bud realizovan kov projekty eGovernmentu. Jednotliv projekty je mon realizova Mimoriadne odborne a asovo nron bude prprava a schvlenie legislatvy tkajcej sa tandardizcie IS prevdzkovanch vo verejnej sprve. Bez jej schvlenia nie je mon pota s tm, e fungujcich bude mon dosiahnu akkovek rove registroch, za interoperability. register Vznamn prekku zavedenia eGovernmentu, zaloen na samostatne a uzavreto kovch celottnych ktor povaujeme obyvatestva, ivnostensk register, obchodn register a kataster nehnutenost, bude potrebn odstrni vytvorenm rozhran tchto registrov na extern IS. Ich sasn dtov nekonzistenciu k definovanmu asu odstrni projekt vzjomnej integrcie tchto registrov. Po spenej realizcii tohto projektu bude mon za vopred definovanch pravidiel zmeny v jednom registri v definovanom ase premietnu do ostatnch registrov, m sa odstrni mnostvo administratvnych konov, ktor mus dnes oban alebo podnikate vykona na radoch pri vybavovan rznych potvrden alebo vpisov. Sasou integrcie bude aj zavedenie jednoznanho identifiktora, ktor zabezpe jednoznan identifikciu obana tak, e nebude mon uri naprklad jeho pohlavie, vek, dtum narodenia a pod. Minkom tejto fzy bol 31. jn 2006, kedy sa zaviedol platobn portl verejnej sprvy. II. Fza Technologick V zujme zjednoduenia prstupu obana alebo podnikatea k elektronickm

53

slubm verejnej sprvy vrtane zavedenie jednotnej autentifikcie bolo realizovanie projektu strednho portlu verejnej sprvy. Cieom je, aby sa po realizcii informatizcie vybranch sluieb poskytovanch verejnou sprvou mohli tieto postupne pripja na stredn portl, ktor u bude technologicky pripraven.

III. Fza Digitalizan V rmci tejto fzy s paralelne realizovan jednotliv projekty elektronizcie vybranch sluieb poskytovanch verejnou sprvou. Definovanie pecifikcie loh m popsa systmov aplikciu, ktor bude podporovan formalizovanm popisnm jazykom tak, e me by pouit ako vchodiskov bod pre konzistentn preklad defincie poiadaviek do informanch technolgi. Tento proces sa oznauje aj ako smantick modelovanie. Pokia by dolo k akmkovek problmom v realizcii fzy I., nebud mc by implementovan projekty v rmci tejto fzy kee vina z nich predpoklad integrciu s kovmi celottnymi registrami.

IV. Fza Integran Poslednou fzou informatizcie je etapa integrcie elektronizovanch sluieb poskytovanch verejnou sprvou na stredn portl. Jednotliv sluby bud pripjan postupne tak, ako sa bud dokonova jednotliv projekty elektronizcie realizovan v III. fze. Cel projekt by mal by ukonen 31.12.2008.

Elektronick sluby poskytovan pre podnikateov

Elektronizcia registrcie podnikateskho subjektu - sluba m by poskytnut na pouvanie verejnosti do 31.12.2007 Elektronizcia zskavania povolen na vykonvanie podnikateskej innosti s

54

vplyvom na ivotn prostredie

- sluba mala by uveden do innosti

k 29.12.2006, o sa vak zatia nestalo Elektronizcia zpisu prvnickej osoby do Obchodnho registra v sasnosti s v elektronickej podobe poskytnut vzory tlav na zpis do obchodnho registra na strnke ministerstva spravodlivosti, sluba elektronickho zpisu mala by sprstupnen k 31.6.2006, ale stle nie je k dispozci Elektronizcia zasielania sumrnej strany mesanch vkazov od zamestnvatea do Socilnej poisovne na strnke je v sasnosti monos stiahnu si vetky druhy tlav. Na zklade zmluvnej dohody je mon zaslanie sumrnych strn. Vybudovanie portlu pre elektronick verejn obstarvanie portlu. alie informcie nie s uveden Elektronizcia vetkch tatistickch formulrov na zklade Programu ttnych tatistickch zisovan - v roku 2005 bol spusten elektronick zber dt, ktor sa uskutouje cez programov balk eDC2000. tatistick formulre, ktor mali by sprstupnen k 31.1.2007, ale v sasnosti ete nie s. Projekt Export Plus - portl mal by spusten 1.1.2007. Momentlne je na strnke len upozornenie o nesprevdzkovan

Elektronick sluby pre obanov Elektronizcia podvania potvrden od zamestnvatea a o vke prjmu fyzickej osoby zo zvislej innosti Elektronizcia prihlasovania na vysok koly Elektronizcia poskytovania dvky v nezamestnanosti Elektronizcia poskytovania prdavku na diea Elektronick zdravotn poistenie Elektronizcia prihlasovania vetkch vozidiel do evidencie na okresnom dopravnom inpektorte - sluba m by sprstupnen do 29.6.2007 Internetov portl interaktvneho trhu prce Elektronizcia podania iadosti o stavebn povolenie - sluba m by sprstupnen verejnosti do 31.12.2007

55

Elektronizcia radnch vpisov z matriky - sluba m by sprstupnen verejnosti k 31.12.2008 Elektronizcia verejnch kninc - sluba m by sprstupnen verejnosti k 31.12.2008 Elektronizcia objednvania sa na nvtevu k poskytovateovi zdravotnej starostlivosti

2.3.3 Bezpenostn rozhranie elektronickej verejnej sprvy18

Transformcia tradinej administratvy na elektronick predpoklad urit spoahliv mieru bezpenosti pri komunikcii, vmene informcii a dokumentov. V slade s informanou bezpenosou s zkladn bezpenostn princpy tieto: dostupnos - (availability) - stav informcie, informcia bude dostupn, dosiahnuten. Iba autorizovan subjekt me zska prstup k informcim. To znamen, e informcie bud dostupn v sprvny as, na sprvnom mieste oprvnenmu pouvateovi a existuj prekky, ktor znemouj prstup neautorizovanm subjektom. integrita - (integrity) - informcie nebud modifikovan, bud kompletn a konzistentn. Ak djde k modifikcii informcii, oprvnen pouvate mus ma monos zisti tto skutonos. dvernos - (confidentionality) - dvern informcie nebud zverejn neoprvnenm pouvateom. Ak by sa neoprvnen pouvate dostal ku dvernm informcim, nesmie ma monos zisti ich obsah. zodpovednos - (accountability) - vlastnos informcie, zaisujca evidenciu udalost spojench s bezpenosou vo vzahu k pouvateom. Tto vlastnos zaisuje sptn zistenie pri zneuit, identifikovanm zodpovednej entity.

18

Grell, M., Chud, D., Rakovsk, E.: Verejn informan systm. Ekonomika a informatika: vedeck asopis. Ro. 2, . 2 (2004), s. 127 146.

56

autentickos - (authenticity) - pouvate m monos zisti identitu informci nepochybnos ich zdroja. uitonos - (utility) - oprvnen pouvate m prvo zska informcie v pouitenom tvare, vhodnom pre dan el (napr. bez nutnosti konverzi) Bezpenostn rozhranie verejnho informanho systmu mono chpa ako

pripojenie organizci verejnho sektora v jedinom zabezpeenom bode k pripojovacej sieti. Komunikciu mono rozdeli na verejn a vyhraden. Vyhraden komunikcia je uren na komunikciu IS strednej a miestnej ttnej sprvy a IS mestskej, miestnej a regionlnej samosprvy. Naproti tomu verejn komunikcia je komunikciou pre informan kiosky, podnikatesk sfru, obanov a neziskov vldny sektor. Rieenm prepojenia vetkch nehomognnych potaovch sieti s monosou vyuitenosti v ttnej sprve je vyuitie virtulnych privtnych siet (VPN). Virtulna privtna sie vytvra otvoren, distribuovan infratruktru v internete na vmenu dt. VPN poskytuje nasledujce tyri zkladn kritick funkcie na zabezpeenie bezpenosti pre dta; autentifikcia - zabezpeuje, e pouvatelia bud pred prstupom do siete autorizovan, kontrola prstupu - obmedzuje neautorizovanm pouvateom zska prstup do siete, dvernos - prevencia pred tanm a koprovanm dt neautorizovanmi dtov integritu - zaisuje kompletnos a konzistenciu dt.

Na vytvorenie VPN cez internet sa pouvaj tyri rozlin protokoly: PPTP, L2F, L2TP, IPSec. Tieto protokoly vyuvaj tandardn ifrovacie techniky. Zalenenm SR do Eurpskej nie (E) je potrebn prepojenie verejnho IS do siete E. Predpoklad sa, e IS miestnej ttnej sprvy sa postupne zlia do Vekho Govnetu a pripoja sa do sieti E. V E sa vmena dt vo verejnej sprve realizuje

57

prostrednctvom programu IDA. Cieom IDA je pomc lenskm ttom E pri vmene dt vyuvanm informci a komunikanch technolgii. Program vyuva sie TESTA, je to narastajca paneurpska IP sie, podobn internetu, uren pre interadministratvne poiadavky. E zriadila sie TESTA II poas roku 2001. TESTA poskytuje bezpen interadministratvnu komunikciu, povouje prepojenie typu "any-to-any" akceptujc nrodn, regionlne a loklne administratvne siete. Tieto entity s nsledne prepojen cez EuroDomain, ktor umouj transparentn prepojenie medzi loklnymi domnami lenskch ttov vrtane prepojench siet a eurpskych intitci. Bezpenos siete TESTA je diskutovan na troch rovniach bezpenosti: door-to-door" bezpenos: iadna z tretch strn zvonku dvoch organizcii neme pristupova k posielanm informcim ani manipulova posielanmi informciami. Ide o minimlnu poiadavku bezpenosti. Bezpenostn rizik nastvaj pri sniffovan" na internej sieti. Rieenm je dsledn vyuitie VPN tunela aplikan" bezpenos: iadna neautorizovan osoba neme pristupova ku dtam vo vntri aplikcii. Medzi odoslanm a prijatm informci v aplikanch uzloch dta zabezpeuje ifrovan trafika. Nebezpeenstvo podvodu je rovnak ako v prvom prpade. klientsk bezpenos: neumouje uom zvntra alebo zvonku dvoch organizcii pristupova a manipulova posielanmi informciami okrem posielania a prijatia. To znamen, e dta s prstupn iba na kooperujcich staniciach na koncoch komunikanej cesty. V tomto prpade s dta ifrovan na odosielateovom PC a deifrovan na prijmateovom PC. iadna sie nie je absoltne bezpen, ale navrhnut rieenie je na uritej bezpenostnej rovni a me by dobre implementovan. Prepojenie siet NSI a E priamo cez firewally a routre cez backbone sie je nebezpen. Je vhodn vytvori VPN ifrovan tunel cez backbone sie so ifrovanmi sprvami naprklad s vyuitm IPSec protokolu s IKE(Internet Key Exchange), o umon dosiahnu oakvan mieru bezpenosti.

58

V eskej republike komunikan infratruktra intranetu verejnej sprvy (IVS) vyuva MPLS infratruktru eskho Telecomu. Okrem prevdzky VPN nad MPLS infratruktrou obsahuje sluba pristp do siete GovNet (ktor je prepojovacia sie medzi VPN jednotlivch subjektov verejnej sprvy), prepojenie do internetu, E TESTA II at. Spoluprca medzi jednotlivmi organizciami verejnej sprvy je realizovan pomocou univerzlnych prpojok (UP). UP maj rznu podobu poda zvislosti na type organizcie: jednoduch UP - pripojenie jednho LAN ku WAN sieti (IP VPN) prslunej organizcie, zloen UP - pripojenie viacerch pracovsk viacnsobnm pouitm jednej fyzickej prpojky, hlavn UP - koncepcia predpoklad pripojenie kadej organizcie v jedinom zabezpeenom bode k pripojovacej sieti, ktor zabezpe ich vzjomn komunikciu medzi sebou a alej napr. k internetu, k EuroDomain a pod. Na vytvorenie bezpenho rozhrania verejnho IS je mon poui komunikan inrratruktru intranetu verejnej sprvy s vyuitm VPN ifrovanch tunelov na vyhraden a verejn komunikciu, s prepojenm do alch sieti: internetu, E TESTA II a pod. Prepojenie mus zabezpei z hadiska bezpenosti firewall, demilitarizovan zny, antivrov kontrolu, systm detekcie prieniku (IDS), dostupnos, monitoring. Kad organizcia verejnej sprvy bude pripojen v jednom zabezpeenom bode, napr. univerzlnou prpojkou. Zkladn koncepcia by mala zabezpei tieto bezpenostn princpy: autonmia a zodpovednos organizcii verejnej sprvy za dta, IS, elektronick vmena dt zaloen na obojstrannch zmluvch, dta zostvaj u vlastnkov. prstup k dtam riadi vlastnk, poda pouitia dt, dveryhodn informcie o pouvateoch poskytuje zamestnvate;

59

minimlny poet pripojovacch bodov - jeden zabezpeen bod pre kad organizciu, podpora otvorench rieen a tandardnch protokolov.

60

3. Projekty prepojenia verejnej sprvy3.1 Projekt ISOMI Informan systm obc a miest na internete - ISOMI je obsahovo ucelen, jednotn a uvatesky jednoduch informan a ekonomick systm vytvrajci jednotne truktrovan databzu informci o samosprvach a pre samosprvy. Projekt informanho systmu obc a miest na internete je odpoveou na poiadavku plnohodnotnho vyuvania Internetu v oblasti verejnej sprvy a regionlneho rozvoja. Koncepcia ISOMI (Informanho systmu obc a miest na internete) spolonosti Trithem a ZMOS, predpoklad, e kad obec/mesto bude ma na internete vlastn webovsk strnku, domnu, e-mailov adresy na ktorej bud denne aktulne daje o obci a pre obanov. Aktualizciu dajov na webovskch strnkach, pomocou tzv. aktualizanho softvru, robia vykolen pracovnci samosprvy, ktor ho bez znalost programovania obsluhuj. Vetky daje sa jednm pokynom (kliknutm na ikonu) dostvaj na webovsk strnku samosprvy. Sasou koncepcie s preto intenzvne kolenia. Webovsk strnka je pochopitene nstrojom, nie vak cieom projektu ISOMI. Cieom je vytvorenie systmu, ktor uah predstaviteom samosprv prcu pri rieen najrozlinejch problmov. V praxi to naprklad znamen, e kad obec zverejn rovnak informcie na tom istom mieste, uvate nebude musie strca as hadanm poadovanej informcie, ktor sa raz nachdza tu, raz tam, v niektorch prpadoch vbec nie. Takto si mu uvatelia vaka truktre na jednom mieste a vemi rchlo njs informcie ktor ich o vybranch samosprvach zaujmaj: monosti ubytovania a stravovania, kultrne a portov podujatia, jarmoky a trhy, pozoruhodnosti, prrodn krsy, povesti a historick pamiatky a in. Na druhej strane je to vhodn aj pre samotnch predstaviteov samosprv - vmenu cennch rd i vedomost s ostatnmi mestami a obcami na Slovensku ako aj monos optimlne vyriei konkrtny problm samosprvy hadanm inpircie na web strnkach inch samosprv.

61

ISOMI nie je len internm systmom obc a miest, ale je to systm otvoren k obanovi. ISOMI obanovi poskytuje informcie o dian v samosprve, o aktivitch obce, o ekonomickom, prvnom, kultrnom a prrodnom prostred obce. No predovetkm je ISOMI nstroj, ktor umouje kadmu obanovi aktvnu participciu na sprve vec verejnch. Hlavnm poslanm ISOMI,