Ročník 1. — Číslo 9. Bratislava 10. má ja 1956 Cena 50 hal.

Za socialistickú školu

ČASOPIS REKTORÁTU UNIVERZITY KOMENSKÉHO A ZV ROH

Pohľad на prvomájový sprievod z hlavnej tribúny.

V I A C

samostatného myslenia

Na stránkach časopisu „Naša Uni­verzita" dostáva sa v poslednom ča­s e viac pozornosti politicko výchov-

j n e j práci na UK. S touto potešujú-I cou pozornosťou treba plne súhlasiť. ' K hlbšiemu zamysleniu nás však nú­

tia niektoré konštatovania, obsiah­nuté v príspevkoch, ako napr. to, i e

i na UK existuje nezáujem posluchá-; rov o kultúrne podujatia, existencia I psychózy únikovosti, opatrníctvo,

obojetníctvo at d . Existenciu týchto j zjevov na UK dokazujú príspevky I niektorými faktami.

Vysoké školy a tým a j UK mé . vychovávať vysoko Ideologicky 1 od -

borne vyspelých budovatefov socia­lizmu v nase j vlasti, t. j . budovate­fov čestných, nanajvýš pravdivých, priamych a smelých. Ak tede na UK existujú Javy, ako j e opatrníctvo. obojetníctvo, laxný pomer ku vše t­kému, čo Je spojené s premenou n a š e j spoločnosti, môžeme potom hovoriť, že UK plní úlohu, zverenú J e j našou spoločnosťou? V príspev­koch uvedené fak ty by nasvedčovali, že

UK j e j danú úlohu neplní. Nieí sporu o to, že mládež v š e t ­

kých čias vo s v o j e j väčšine sa vždy ; prikláňa k revolučným pokrokovým j ideám. Mládeži všetkých čias j e j vlastné oddávať s a rôznym svet r e -I formujúcmi ideám. Tento revolučný

prvok j e práve u mládeže obzvlášť vyvinutý. Je naša mládež bez týchto Je j tak vlastných charakteristických vlastnosti? Môžeme sa vari domnie­vať, že

naša mládež nemá túžby, nemá svet reformujúce idey a fantázie?

Tvrdiť toto znamená popierať a neuznávať najzákladnejšiu vlastnosť mladého človeka. Naša mládež nie j e ochudobnená o tieto svoje cha­rakteristické vlastnosti. Tieto vlast­nosti treba u naše j mládeže v plnej miere konštatovať. Prečo teda u po­slucháčov UK zisťujeme únikovosť od života, obojetníctvo, laxný pomer k spoločenskému dianiu? Znamená to, že naša mládež nemá vzťah k najpokrokovejšej, svet pretvárajú­c e j marxisticko-leninskej Ideológii? Zríamená to, že naša mládež ku všetkým obrovským ekonomicko kultúrnym úspechom v n a š e j vlasti j e hluchá? Tvrdiť to, znamená j nevystihovať podstatu chýb.

Vynára sa tu otázka: Venujeme j dostatočnú starostlivosť naše j mlá­

deži? Domnievame sa na základe ! skúseností, že

opak je pravdou.

Prílišná starostlivosť, hotová In­flácia podujatí, určených k prevý-chove poslucháčov spôsobuje, že ten, pre koho j e táto starostlivosť urče­na, má najmenší záujem pre túto starostlivosť . Sú tu príznaky, žc

; práve táto zo všetkých strán sa h r ­núca „starostlivosť" o očistný pro­ces poslucháčov spôsobuje u nich apatiu a nezáujem. Pri Inflácii podu­jatí zabúdame na emoctálnu strán­ku mladého človeka, zabúdame na

(PokrB/wanie na 4. str .) Naše zábery z prvomájových osláv:

Pochod po Stalinovom námestí. — Sku­pinka zabávajúcich sa filozofov. — Har­

monikár právnikov produkoval kvalit­nú muziku i spev. — Mohutníj dvoj-hlas „hurráá". — Dievčatá z farmácie.

— Jeden z tých. ktorí pred prvým má­jom nedostali štipendium. Jedná sa o

cene párkov.

12. "mája ŠTÚOS Z A K Á Z A N É ! Sú nás tisíce Oe v nás efte krv?«Sobota rozhodne • Veselý študent ešte ž i j e !

Roztopašnosť v medziach nezvyklých• Najvyššie tresty i g n o r a n t o m ! Dvojnásobná šanta v maskách • Mlčať je n e p r í p u s t n é « Bratislava

bude naŠQB Hudba hrncov a p a n v i č i e k «

MKÝ STUDENTSKÝ KARNEVAL

VUS na varšavskom festivale mládeže.

Ked sa pred dvo­ma týždňami vracal Vysokoškolský u -melecký súbcr z pracovného sús t re­denia, bolo badať na jeho členoch akúsi nevyslovenú otázku: Ako asi pri jme na­š a verejnosť nový program VUSu? Možno s a čudujete. prečo toľké obavy ? Ide skutočne o no­vátorstvo. V čom sptčíva a ktoré zá­mery to boli, ktoré si vynútili potrebu zásahov do ustále­ných dramaturgií mládežníckych súborov?

Zo všetkých strán sa ozýva volanie po znásobení estet ickej výchcvy na školách. Našej mládeži sa nedostáva v primeranej miere hudobného vzdela­nia. To vedie k ochudobneniu citového života mladého Člc veka a v svojich dôsledkoch k podkopaniu hudobnosti celého národa.

A tu sme u ..novosti" programu VUSu. Obsahuje skladby tak z obdobia klasickej polyfónie XVI. stcročia, z klasicizmu, romantizmu, ako a j zo súčas­n e j tvorby. Postretávame sa t u s menami Orlanda, Lassa, Mozarta, Dargomyž-ského, Grečeninova, Smetanu, a vedľa nich Fajnora, Schneidera-Trnavského, A. Moyzesa, Cikkera, Ferenczyho, Mikulu, ba a j s našimi najmladšími sklada­telná z radov členov súboru. V programe s a str iedajú všetky možné formy a žánre: Od prostoty jedinečnej s lovenskej trávnice až pc kantátu, od sól a komorného telesa až po^ mohutný miešaný sbor s orchestrom. Pravda, v mládežníckom súbore nemôžu v programe chýbať ani piesne mládežnícke

Členovia VUS-u, bratislavskí vysokoškoláci a konzervatoristi, s nadšením a nevšednou obetavcsťou pripravovali každodenne v hodinách pracovného voľ­na tento s v o j nový program, Odpoveď c u n a i c h nevypovedanú otázku a od­menou a povzbudením do ďalše j práce, bude Im vedomie, že našli porozume­nie pre svoju ušľachtilú snahu. M. Chládek

Za niekoľko dni ukončime oslavy študentov — „Študentské dni", k t >-rých vyvrcholením bude veľký karne­valový sprievod Bratislavou. Celý sprievod zakonči svoju restu v Parku kultúry a oddychu na veľkej k a m e / a -lowej veselici. Pozrime sa o niekoľko dn> spát. Myšlienka prišla zhora. J e j cesta však skončila na fakultných vý­boroch. Medzi študentov, pre ktorých bola určená, sa zásluhou funkcionárov FV ČSM nedostala.

Zodpovednosť za prípravu a prie­beh karnevalového sprievodu mali svä-zácke organizácie Komenského uni­verzity. Iniciatívu na propagáciu tohto karnevalu poskytla * právnická fakulta. Rozum dal slová, slová dali vetu : KARNEVAL BUDE! Šestnásť chlapcov a dievčat s a prihlásilo s plným nadše­ním a ochotou urobiť agitáciu po vše t­kých školách Bratislavy.

A teraz sa vráťme k samotnému priebahu agitácie. Možno, že s t e ich videli, možno že s t e o nich len počuli. Boli to veselé postavy, oblečené do oblekov z čias feudalizmu a s nimi' s a potuloval medveď s letnou kožuši­nou. Vynikal vysokou inteligenciou, čo možno súdiť z toho, že ovládal ľudskú reč a na otázku, kde m á hrloch, odpo­vedal, že na Právnickej fakulte.

Zahajovací u r e č prednášal purkrabí kráľovského ďvora, ktorý zoznamoval široké študentské publikum s karneva­lovým sprievodom.

Ďalej nasledovali slová koktavého dvorného bubeníka, k t o r ý vyzýval

Zobudili vás pred Siestou a zachmú­rili ste sa. Pohľad na chmáry a hrom-žili ste. Obivial vás mrazivý vietor a ná­dej na prvomájovú veselost pominula. Koľko skleslej nálady, namrzenosti vie človeku pripravil nechutné počasie!

Prišli ste však medzi svojich. V spo­ločnosti sa nadáva lepšie — i na poča­sie. Vrhli ste k oblakom pár zaklínajú­

cich pohľadov a zaraz vás pochytila lepšia vôľa. Dokonca ste zažartovali• V pochode ste šli už veselšie. Zamra-čenost z tvárí mizla a zažiaril úsmev. Smiali ste sa. To už nezniesli oblaky. Rozostreli sa a po dlhšom čase opät prepustili teplé a mazlivé lúče. Prvý máj začal smutno, končil však veselo a radostne.

všetkých študentov v súťaži o n a j ­lepšiu masku.

Najväčší úspech malo ďalšie číslo ргодтати — súdny proces s tými, čo marili alebo nepomáhali v prípra­vách na Karneval. Rozsudok spra­vidla znel: „Pôjdete za opicu do kar­nevalového sprievodu!"

Takto s a odstraňovali chyby, ktoré napáchali fakultné výbory ČSM, tým že s a o prípravu študentských dní nestarali. Túto formu agitácie bude nutne ďale j zdokonaľovať a využí­vať j u pri podobných príležitostiach.

Noví doktori vied Štátna komisia pre vedecké hod­

nosti udelila pätnástim pracovníkom naše j univerzity hodnosť doktora vied. Dr. filologických vied sa stal akademik SAV dr. Andre j Mráz —

profesor na FFUK, Doktorom filozofických vied

člen-korešpondent ČSAV, akad. SAV. dr. Igor Hrušovský — prof, na FFUK,

predseda SAV, akad. dr. Andrej Sl-rácky, profesor na FFUK,

Doktorom fyzikálno-mat. vied akademik SAV dr. h. c. dr. J u r a j Hro­

nec, prof. Prír. fakulty UK, člen-korešpondent SAV dr. Mikuláš

Konček, prof. Prír. fakulty UK, Dr. g eolog i ako - mi nerál. vied

akademik SAV Dimitrij Andrus, pro­fesor GgFUK.

Doktorom historických vied dr. Alexander Húščava, profesor

FFUK. Doktorom lekárskych vied

člen-korešpondent SAV prof. dr. Jo­zef Černáček,

člen-korešpondent SAV, prof. dr. Ján Červeňanský,

prof dr. Anton Gallo, akademik SAV prof. dr . Vojtech Mu­

cha, akademik SAV prof. dr. Michal Sta­

nek, akademik SAV prof. dr. Karol Šiška, prof. dr. Božena Štúrová-Kuklová,

Doktorom právnických vied prof. František Poláček.

V mene študentov a učiteľov na UK im blahoželáme! Redakcia

cYpiena nám |/ |J ̂ ' """" Жаг£штт1ш m a g n i i s

Májová romanca

Jar a milenci. Dva nerozlučiteľné javy. Navzájom sa podmieňujú, splývajú. Nevieš či jar tvoria mla­dí ľudia, alebo mladých ľudí vytvá­ra jar.

Studenti, každý mi dá za pravdu, tvoria veľkú a ohnivú čast zaľúben­cov. Žiaľ, i časí výnimočnú. Prekla­dajú si totiž jar na leto a na jeseň. Ospevovaný máj je pre nich ča­som ... tuhej prípravy na skúšky.

Koniec apríla: lavička v Petržal­ke. rašiaca zeleň a neopísateľný po­cit v hrudi.

Začiatok mája: posledná horúca i nežná pusa pri stĺpe starého leto­hrádku.

My sa nepoznáme. No poznáme sa, ale nie dnes. Na dalšie poznávanie nemáme čas. Musíme poznával. Ko­nečne, pre nás predsa jar nekon­čí ...

Zaľúbení študenti, nech vaša lás­ka pretrvá i tažšie skúšky než bu­dú tohoročné! HP

Zo života poľských študentov

REVOLÚCIA SA OČISŤUJE Kto bol doktor Faul? — Slová „Po prostu" — Ani v najlepšom zo svetov nie j e ešte

všetko v poriadku — „Bim — bam" a iné.

Я

V jednej zo svojich posledných no­viel, v „Obrane Grenady" výborne vykreslil spisovateľ K. Brandys v po­stave hlavného hrdinu dr. Faula kom­plikovaný proces z obdobia tzv. kultu osobnosti, narastania antidemokratic-kýeh tendencií v ľudovom štáte. Dok­tor Faul j e vysoký funkcionár na jednom z ministerstiev, oportunista duchom a revolucionár slovami. V ý ­borná znalosť sof is t iky mu dovoľuje ovplyvniť „menom obrany vyšších štátnych záujmov" (za ktorými sa skrýva jeho vlastný) stovky ľudí — zakázať hovoriť pravdu.

Takýchto doktorov Faulov bolo viac. Oni to boli, ktorí zdržiavali spoločen­s k ý vývin. No proti nim a ich dog-mám vystúpili už pred dvoma rokmi masy prostých ľudí s ostrou kritikou.

Prví vystúpili študenti. Orgánom ich ideologického boja stal s a časopis študentstva a mladej inteligencie — „Po prostu". Jeho stúpe ncami sa stali spomedzi študentov a profesorov ti, ktorí neprestali pozorovat a myslieť. V časopise skončili s okrášlovanim skutočnosti. Ukázat,) sa, ze I na tom najlepšom zo svetom nie je i ste vše t­ko v poriadku, ak sa vyskytu jú prí­pady, že mladí ľudia p;i ha ju samo­vraždy. Nestačí ich posmrtne odsúdiť ako meštiakov. Treba sa hlbšie za­myslieť nad príčinami. Žiadali po­slancov se jmu, aby vydávali zprávy o s v o j e j činnosti a ab> со najrých­le jš ie urobili všetko k zvýšeniu život­n e j úrovne ľudí, aby *i znovu získali dôveru ľudových m u

O čom Nenapísala o nás. Azda preto, že

sme pricestovali po svitaní. Nevšimla s i nás. ale my sine j e j to odpustili. Zháňali sme j u i tak každý večer, ba i v nedeľu, keď vôbec ne­vychádza. A vôbec. Večerník nie je zlá vec. Robili by sme to i s té i v Bra­tislave, keby vychádzala večerná Bra­tislava. A j u nás by s a našli pre ňu vhodné zprávy i zprávičky, poznámky a poznámočky. (I v bratislavských pôrodniciach s a zavše narodí 6-kilové nemluvňa.)

Nenašla s i miesto pre zprávu, že i bratislavskí študenti s a naučili s e ­dieť na početných schodoch histori­ckého Rudolfina. Nenapísala eš te o tom, že na týchto schodoch schôdz-kujú pracovné s k j p i n y , v ktorých študenti riešia s v o j e záležitosti. Ne­možné? Boli sme svedkami.

Nehovoria na nich všeobecne: Byť svedkom na take j to pracovnej s k u ­pine nezaškodí. U nás by s a iste zlep­šili niektoré semináre, keby pracovná

nepísala preto, že by s a okrldlvnt /yjadro-vali, ale preto, že plán prednášok a seminárov nezabúda na poetiku, na formálnu stránku výplodov spisova­teľov. U nás s a to zanedbáva, ale nie preto, že by sme to považovali za formalizmus. Trpíme za našu literárnu vedu. (Čo možno ná j sť okrem Timo-f e j e v o v e j Teórie literatúry v rukách posluchácov?). Možno, že nastanú zmeny po II. s j azde československých spisovateľov. Dúfajme . . .

Pred ukončením e š t e malú poznám­ku. Zájazd ruštinárov FF n a š e j uni­verzity s a vydaril. Kolegovia v Prahe nám naše marcové pohostinstvo plne odplatili, ba pripravili e š t e bohatší program, ako my im v Bratislave.

. Veľa sme videli, poznali, mnohému Iiezavosť i v tomto smere by nám s m e s a poučili (oni od nás tiež!), na nebola na újmu. hodne vecí nás zájazd upozornil, i s te

* * * nikto nepochybuje, že 8 dní nie j e stratených, a že s a takéto zájazdy oplatí organizovať, zvlášť k e ď s ú o b o j -

skuptna šľahaia referáty narýchlo a b z pocitu zodpovědnost, vypracova­n é

Schôdzky pracovných skupín okrem zainteresovanosti členov na zlepšova­ní študijných foriem priťahujú svojou pestrosťou a vynaliezavým umieste­ním. V lete ich konajú 1 v ľodikách na Vltave. V minulom roku nábehy na vábdvejšie umiestenie pracovných skupín maila Lekárska fakulta. Dozve­del som s a to zo zadnej s t rany po­zvánky na ich tanečný večierok: „Poslucháči, využívajte renovovaných miestností kaviarne Reduta na schôdz­k y pracovných skupín! V popolud­ňajších hodinách nájdete tu kľud." Okrem kľudu našlo by s a tam a j niečo iné. Nepátral som po tom, či to medici naozaj uskutočňovali. Vyna-

Posedenie a rozhovor s niekoľkými členmi Katedry ruského jazyka a li­teratúry s to j í za zmienku. Pražskí stranné. ruštinári s u poetickejší ako my. Nie

/

Emil Kudiička posl. ruského jazyka

(ŮD

Ostrá kritika s a vyvinula tiež vo vz.nikajúclch študentských satiric­kých divadlách. Satira študentov ne­kompromisnosťou predstihla profesio­nálne satirické divadlá. Študentské divadlá sa stali súčasne i strediskom umeleckých experimentov, hľadali no­v é prostriedky umeleckého vy jadro­vania. Našli ich v j emne j groteske, v krátkych obrazoch ap.

Premiéry týchto najmenších diva­diel, zvlášť divadla „Bim-bam" z . Gdanska a „Divadla š tudentske j s a ­t i ry" z Varšavy s a považujú dnes za významné udalosti a s ú recenzované v popredných kultúrnych časopisoch spolu s premiérami profesionálnych divadiel.

Intelektuálny a spoločenský život zatína s a teraz v Poľsku sústreďovať v Kluboch mladej inteligencie, zakla­daných pod ideovým patronátom „Po prostu". Prvý taký klub vznikol kon­com minulého roku vo Varšave. J e to Klub filmo'vý, v ktorom sa premie­t a j ú súčasné I staršie filmy. Uvádzajú sa tam a j také filmy, ktoré — hoci ma:i vysokú ideovú hodnotu — neboli „úradníkmi kul túry" pripustené do verejnosti. Zo starších filmov sú za­stúpené filmy velkého komika Charlie Chaplina, z neznámych príčin v po­slednom čase zavrhovaného. V Klube sa poriadajú tiež diskusie. Záujem o ne Je obrovský. Kluby mladej inteli­gencia zakladajú sa a j v malých pro-vineionálnych mestečkách. Pracujú rozlične. Sú tu kluby mladých leká­rov, ktorí chodia Ucčlť na vidiek, kluby divadelné, čitateľské a iné. Ich spoločným d e l o m Je b o j proti malo­meštiackej obmedzenosti v provinci­ách. b o j proti intelektuálnej mrtvosti, proti meštiakom, preoblečených do tógy červených f ráz. Nakoniec i proti lojálnym funkcionárom, ktorí myslia, i e funkcia myslenia im nepatrí.

Vojna proti oportunizmu začala pred dvoma rokmi Dnes sa sús t re-d u j e na najdôležitejšie problémy š tu­dentského života — zásadnú reformu štúdia a reorganizáciu Sväzu poľskej mládeže. V diskusných článkoch a v príspevkoch popredných činiteľov ve­dy s a zdôrazňuje, že súčasný systém štúdia nezložil svo ju životnú skúšku, pretože bol protiintelektuálsky a ne­dostatočne spojený s praxou. Minis­

terstvo školstva, od ktorého s a r e ­forma žiadala, j u neuskutočnilo, u s ­pokojovalo iba sľubmi. Najvýznam­nejší vedeckí pracovníci a profesori vysokých škôl uverejnili preto 22. ap­ríla 1956 v Po prostu „Otvorený list poslancom se jmu", v ktorom s a do­máhajú zásadnej reorganizácii štúdia, a t o :

1. Miesto doterajšieho povinného navštevovania prednášok zaviesť prís­nu disciplínu v dodržiavaní časové presne určených skúšok a seminár­nych prác.

2. Zvýšiť požiadavky na skúškach, ktoKé boli doteraz veľmi liberálne a nezaručovali vysokú úroveň absolven­tov.

3. Požadovať od vynikajúcich ve­deckých pracovníkov, aby sústreďovali okolo seba študentov a vytvárali tak vlastné vedecké školy.

4. Zlikvidovať prioritu administra­tívnych pracovníkov pred vedeckými pracovníkmi.

5. Priznať rozhodujúcu právomoc vo vedeckých záležitostiach organizácii študentov a rade v y s o k e j školy, ktorá bola doteraz iba poradným orgánom ministerstva. Členovia rady ma jú byť volení demokratickým spôsobom a nie určovaní dekrétom ministra, ako to­mu bolo doteraz. Činnosť rady nemá byť pre verejnosť tajomstvom, má byť verejnosťou kontrolovaná.

Druhým významným problémom vy­sokých škôl j e zásadná zmena š tý lu práce Sväzu poľskej mládeže, k t o r e j členovia boli najviac postihnutí ne­blahými dôsledkami kultu osobnosti. Nedostatok miesta nedovoľuje ml ro­zobrať túto otázku v ce le j šírke, chcem len poznamenať, že študenti sa domáhajú navrátenia samostatnosti a organizačnej nezávislosti Sväzu pol­ských študentov.

Vznikanie nových foriem organizá­cie štúdia a študentského života Je in statu n a s се ndl. Máme vše tky pred­poklady, aby s a velká lavína tvorčej krit iky nezastavila na polovici cesty, aby zničila všetkých doktorov Faulov, usilujúcich s a j u zastaviť a prinesie očistenie revolúcie.

Asist. dr. Ivaničková býy. funkcionárka Sväzu poľskej mlád^íe.

z o S t u d e n t s s v e t a

PRED IV. KONGRESOM ŠTUDENTSTVA

BULHARSKO: Bulharskí študenti

ČSR: V celej kraj ine konajú s a v e ­decké konferencie a kultúrne súťaže.

FRANCÚZSKO: Miestne študentské tiež študenti iných krajín, zaujímajú sväzy v Grenobli a Lyone pošlú do Pra­sa najmä o športový program počas IV. svetového kongresu študentstva.

BURMA: Výročná konferencia š t u ­dente v v Bandungu rozhodla sa vyslať na kongres reprezentačnú delegáciu.

vyhliadky d o budúcnosti nie s ú zatiaľ veľké!" — povedal s . Pravdík, riaditeľ Správy vy­sokých škôl na Povereníctve školstva. Charakteristické s lová ! Problém, o ktorý t u išlo. j e sku­točne veľmi zložitý a neujasnený. Prečo? Skúste len v rozhovore s nejakým vedeckým pracov­níkom a tobôž študentom na UK — spomenúť otázku š t u d i j n e j cesty do zahraničia. Pozrie na vás. potom sa buď ironicky usmeje, alebo mávne rukou. Výrečná odpoveď! Ale cítiť za ňou re­ťaz. dlhočiznú ta juplnú reťaz prípadov, príčin a dôsledkov. Pokúsme s a iu sledovať.

Ako je na tom staršia generácia? Prof. dr. B. Varsik z katedry histó­

rie na FFUK sa nám rozhovoril o tom­to probléme. Spomenul prípad s. prof, dr. Húičavu, ktorý /e skutočne typic­ký a zarážajúci. „Pre profesora Húšča->'u bolo pred niekoľkými rokmi takmer životnou otázkou dostat sa do Madar-ika" — htjvoril prof. Varsík. „Niekoľko­krát po<lôval žiadost na Ministerstvo

generárie" vedeckých pracovníkov, ako ich charakterizoval dr. Haraksim, sú takéto:

Dr. Haraksim, katedra histórie: Šty­rikrát som podával žiadost. Chcem i s t do Maďarska. Zatiaľ žiaden výsledok.

Asist. Kukučová. katedra knihovníc­tva a novinárstva: „Katedra ma pred dvoma rokmi navrhla na študijnú ces­tu do Poľska. Fakulta návrh schválila

Doc. dr. Filkorn sa zmienil o zria­dení zahraničného odboru na Povere­níctve školstva. Riaditeľ správy výso­

to otázky zatiaľ nemáme odpovedi Kto nám pomôže?

Aké sú perspektívy zatiaľ n'e sú veľké1." Možností bude čím dale i, tým riac, ale hovořit o nejakých konJcrét-nych číslach sa nedá. Mali by sa lepšie využívat i také formy stykoiv, ako je korešpondencia, vzájomné zasielanie si materiálov a pod. Pozrime sa však na

hy jazzový orchester a pädesiatčlenný spevácky súbor.

KANADA: Akb bolo cficiálne ozná­mené MSŠ, zúčastnia s a konferencie a j zástupcovia národného študentského sväzu Kanady.

VENEZUELA: Študenti z „Fermin Того", „Andrés Bello", ..Miguel Anto­nio Саго" a iných vysokých škôl, orga­nizovali demonštrácie v Caracas, hlav­nom meste Venezuely, protestujúc pre -ti postupu ministertva školstva, ktoré zaviedlo nové stanovy, týkajúce s a s k ú ­šok. Ozbrojená polícia napadla š tu­dentov obuškami, puškami atď. Devät mŕtvych ostalo na dlažbe, päťdesiat študentov bolo ranených a tristo zatkli a odvliekli do väzníc .,E1 Obispo" a „Modelo". Zatiaľ s ú všetky vyššie spo­menuté ústavy zatvorené.

•tkolstva, ale bezvýsledne. Nakoniec sa a zaslala na Ministerstvo školstva. Ná-do Madarska dostal, pravda, cez SAV!"

Profesor Varsík hovoril í o sebe. Mo­mentálne sa nepokúša dostat do za­hraničia. Za mladi mal možnost po­chodit takmer celú Európu. Štyri ro­ty vysokoškolského štúdia absolvoval

vrh sa zatial nerealizoval. Asist. Skalskú, katedra germanistiky

UK: „Žiadost si treba zavčasu zaslat. Mám nádej, že sa onedlho dostanem do Nemecka. Okrem toho ie tu možnost recipročnej výmeny s NDR. Je to

kých škôl nezastieral tažkosti. Práca praktické prevádzanie týchto foriem! na zahraničnom odbore Ministerstva Na ilustráciu: dr. Bernát z Prírodove-školstva bola naozaj nepružná. Na decke j fakulty si dopisuje s prof. Mi-otúzku, či sa zriadil zahraničný odbor šustinom, členom Aakdémie vied SSSR. pri Povereníctve školstva, odpovedal Iné ie však pisat a iné zasielat tnate-súdruh Pravdík záporne. riál- Pošta totiž neprevezme zásielky

fažšie ako 1 kg. Niekedy neostáva iné, ako rozrezal knihu, ktorá váži viac

S. Pravdík nesúhlasil s názorom, ie " k o kilogram a poslat ju v dvoch zá-cez vysokú školu s a nedá dostat do sielkach. Co ovšem urobit s materiá-zahraničia.

„To sú mylné informácie" — pove­dal — „pokiaľ sa pamätám, desiatky pracovníkov šlo takto do cudziny. Rôz­

na Ityroch univerzitách. Z toho tri prílet tost i pre študentov. Treba len hodujúcim čin'teľom je dôležitost tej-6'ifi v zahraničí. Teraz ie rad na mla- nadviazal styky s niektorou univerzi-11ých. Tých treba posielat do Madar- tou. Môžete 1st do NDR. ked vaši го-яка, do Nemecka a inde, aby získali dlčia za ten čas ubytujú a budú stra-rozfilad, aby mali pristúp k potrebným vovat nemeckého kolegu, v rodine kto­rí čisto unikátnym materiálom. r é ho budete zas vy hostom. Ide samo-

Uotnosti študijných ciest .strednej zrejme len o kratšiu dobu!"

ktorej cesty pre našu vlast!" Prekva­pujúce bolo konštatovanie s. Pravdika, že mnohé povolenia na štúdium do SSSR, do Madarska a Inde ostali ne -využitá — a prepadli. Kto je vinný? Kde to uviazlo a prečo? Na tie-

lom, ktorý sa nedá rozobral ani roz­rezal ?

Návštevou u dr. Bernáta končime putovanie po katedrách, dekanátoch a Poibrenictve školstva v Bratislave. Reťaz sa však nekonči, otázka nie je vyriešená. Mnohí sa budú nazdával, že nemám pravdu. Veci sa dajú rozlične chápal a vysvetľoval. O jednom som však presvedčený: že zlepšenie i v tej­to otázke must prist! Pavol Cipka

17. má ja sa dožíva akademik prof. dr. J u r a j Hronec 75 rokov. K tomuto v ý ­znamnému výročiu mu všetci srdečne blahoželáme.

I f

URADNEMU ŠIMLOVI НШИМ M МШИ

4 щпт&

Z ošarpanej budovy na ulici V. P. Xótha strhli neveľkú tabuľu: Smultové písmená „REKTORAT SLOVENSKEJ UNIVERZITY" odpráskavali. Doslúžili svoje. Nik by si dnes na ne nespomenul, k e b y . . . keby ich smutný koniec nebol symbolom začiatku podiv­n e j éry, ktorá trvala niekolko rokov a ešte i dnes sa teší plnému rozkvetu.

Vráťme sa na j skôr do roku 1953. Situácia v školstve bola nie veľmi jasná. Do života vchádzali prevratné reformy, školy sa od základu přebudovávali. Nie snáď preto, že by si to vyžadoval závratný ras t počtu študentov, a l e . . . dnes s a to ťažko v y ­svetľuje. Skrátka — s ta ré formy nám nevyhovovali. Osnovy sme prepracovali, učebné piany menili, robili sme p o k u s y . . . Kto na to doplatil? Iste nie tí, ktorí takto expe­rimentovali. No nie o tom chceme hovoriť. To sa už rieši a zdá sa , že smeru je k lepšiemu.

Pripomeňme si skôr sprievodné a charakteristické znaky tohto školského systému. Je to byrokracia, preadministrovaná administratíva a znovu byrokracia. Hovoríte, že u nás j e j niet? Nuž teda.

Zo spomenutej budovy začali v ro­k u 1952 vvvažať debny. Bol v nich papier, kartotéky, pečiatkové podušky a lineáre. Stahoval s a rektorát. Osem miestnosti v s t a r e j budove pre dvad­siatich zamestnancov (informácie nie­ktorých пш presvedčovali, že ich bolo dokonca nie viac ako 15) nestačili. Zaujali pravé krídlo prvého poschodia univerzitnej budovy. Dekanáty PF a FF s a museli presťahovať. Administra­tíva rástla, príkazy z ministerstiev a poverenictiev s a množili, agenda s a stávala zamotanejšou. Rektorátu prvé poschodie nestačilo. Ľudí pribúdalo. Vysťahovali teda niektoré katedry a zabrali druhé poschodie. Z rokmi mo­hutneli rady administratívnych pra­covníkov. Keď s a prihlásil k svetu rok 1954. miestnosti pre rektorát bolo znovu málo. Vyššie* už nechceli, nuž tlačili sa na prízemie. Zamurovali podschodie, pristavali miestnosť k šatni. Nestačilo. Šatňu (na 1000 kabá­tov) rozdvojili — urobili v n e j úrad­nícku miestnosť a komnatu s vešiak­mi pri' 200 kabátov. Z administratív­neho aparátiku 20-členného stal sa a p a r a t . . . všetky čísla s ú u nás ta jné, musím príkaz rešpektovať. Dovolím

si však prezradiť, že počet rektorát­nych zamestnancov (bez učiteľov pri rektorátnych katedrách) dnes ďaleko prerastá číslo 100( ľ). Obávam sa, že ak bude ďa le j vzrastať, nápisy „Práv­nická fakulta" a „Filozofická fakulta" z budovy UK po čase zmiznú a na ich miestach s a objaví tabuľa: „REK­TORAT".

A te raz si položme niekoľko váž­nych otázok!

Vzrast počtu zamestnancov bol az­da podmienený množstvom posluchá­čov? Nie! Koncom šk. r. 1951/2 š tu­dovalo na univerzite 3.033 posluchá­čov, začiatkom 1952/3 študovalo 3.277 poslucháčov. Dnes j e na univerzite 3.100 riadnych poslucháčov.

Zväčšil s a počet zamestnancov na rektoráte azda preto, aby s a admi­nistratívna práca na Univerzite z jed­nodušila? Nie! Bolo oveľa jednoduch­šie pre fakulty vybavovať si s v o j e veci samostatne, pritom hospodárne a hlavne načas. Ako to vyzerá te­raz? Vedecký pracovník, povedzme, na chémii, potrebuje k u svojmu po­kusu nezbytne a náhle 10 dkg chemi­kálie. Prv šiel do obchodu, kúpil a v y ­účtoval. Dnes musí vypísať žiadanku.

zohnať niekoľko podpisov, behať sem-tam a čo j e na j s t rašne j š ie — čakať! Niet preto divu, že si z chemikálie (a zo všetkého ostatného) vyžiada nie 10 dkg, ale kilo-dve (to všetko do zásoby), že si niekto iný miesto j e d ­n e j f ľaše atramentu objedná 10, ap. Tak teda hospodárime.

Stúpol počet zamestnancov azda preto, že by to vyžadovala potreba o z a j plánovité a šetrne zaobchádzať s financiami? Sotva! Spomeňme si, koľko peňazí zostane na konci kalen­dárneho roku nevyužitých. A koľko s a nerozvážne premrhá . . . V minulom roku by s t e mohli zistiť Iba „malič­kosti". Rektorát narýchlo zakúpil z týchto peňazí bubon pre U5 za 5000 Kčs, — aby v r a j neprepadli, — „kú­pil" narýchlo a nešťastne knižnicu pre internát na SuvorovoveJ ulici v hodnote 24.000 Kčs, venoval na rôzne chemikálie 60.000 Kčs, ap.

Pomohol snáď vzrast počtu rekto­rátnych zamestnancov našim učite­ľom? Asi nie! Spýta j te s a ich!

Nuž teda: — j e u n á s byrokrai ia? Nehľadajme j u inde' J e ! A nie malič­k á ! Nechajme o tom prehovoriť jednu z našich najväčší h fakúlt — LKUK!

Stať sa

DOCENTOM nie je ľahké

Ak s a niekto chce s tať docen­tom, musí mať predovšetkým pev­né zdravie a nádej, že s a dožije vysokého veku, veľkú dávku t r ­pezlivosti, nezávadný kádrový po­sudok a trochu vedomostí. Ináč s a nedočká, alebo až jeho príbuzní a pozostalí.

Celá pút za docentúrou (prípad­ne profesúrou) s a samozrejme za­čína na kádrovom oddelení prí­s lušne j fakulty. Príslušné kádrové oddelenie si zaobstará príslušný materiál a príslušnou cestou ho predloží príslušnej komisii p r e pri­jímanie docentov, ktorá j e zriadená pri dekantstve fakulty. Ak komisia návrh schváli, postúpi ho fakul tne j rade. Po prejednaní fakultnou r a ­dou ide návrh cestou kádrového oddelenia kádrovému oddeleniu rektorátu. Kádrové oddelenie rek­torátu má tri možnosti: môže

nechať materiál uležať, vrátiť s pripomienkami, alebo predložiť r a ­d e univerzity. Vyberie si v tomto prípade posledný a návrh z rady putu je cestou kádrového oddelenia, rektorátu ku kádrovému oddeleniu Povereníctva školstva — správy vysokých škôl.

Ako sme s i zistili, kádrové od­delenie Správy vysokých škôl v y ­užíva hlavne prvú možnosť. Skla­dovacia lehota návrhu s a pohybu­j e medzi jedným až dvoma rokmi. Veľmi často, aby s a predišlo pre-

náhleným rozhodnutiam, vráti Sprá­va, po uvedenej uležiavacej dobe, návrh späť (ovšem s pripomien­kami) na fakultu. Až keď fakultný kádrovník zoderie približne tri pá­r y topánok, odíde návrh na kádro­vé oddelenie Hlavnej správy vyso­kých škôl pri Ministerstve školstva

Na dokreslenie účinkov te j to me­tódy uvediem jeden príklad. Otáz­ka profesúry nedávno zomretého profesora Wágnera z FFUK s a r ie­šila niekoľko rokov. Istí ľudia, pravdepodobne reakcíonári, tvrdia, m dostal profesúru až in memo­riam.

Ak s a niektorému čitateľovi z tohoto postupu zatočila hlava, mal by si uvedomiť, že sa nehodí na docenta.

Budúcim docentom niekoľko rád: nepif, nefajčiť, nepracovať dlho do noci, Športovať a šetriť s l nervy — a úspech j e zaručený. -HP-

LEKÁRI ŽALUJÚ... Nadmerné množ­

stvo obežníkov, prí­pisov, hlásení a v ý ­kazov — t o j e už dôsledok. A príči­n a ? Tá spočíva v prílišnej centralizá­cii. ktorú zaviedlo Ministerstvo škol­stva.

Celé hospodárske a finančné riadenie

prebral rektorát. Tým sa z riadiaceho a reprezentačného orgánu stal výkonný aparát, ktorý má robiť prácu dekan-stiev 7 fakúlt. Dlohy však splniť ne­stačí.

Prečo ? Názorný príklad: len LFUK má 40

pracovísk. Čo si predtým riešili samot­né ústavy a dekanstvo, teraz prebral rektorát. Jedno jeho oddelenie — hoci sebaväčšie — keď problematiku LF ne­pozná — nemôže prácu zvládnuť. A na­š e potreby sú dosť „pestré" . . . K prá­ci potrebujeme všeličo, počínajúc k r ­mivom pre pokusné zvieratá, cez lieky, chemikálie, až po zložité prístroje, o ktorých laik nevie, k čomu by sa dali použiť. Predstavte si, že sa toto všetko zíde na jednom oddelení.

Je centralizácia naozaj hospodárna? Po prvé: Kedysi mal rektorát niekoľ­

ko pracovníkov. Dnes okupuje dve pos­chodia a na zvládnutie úloh nestačí. Ke­by dekanstvo dostalo eš te 3—4 pracov­níkov, zvládlo by a j prácu rektorátu — a pracovalo by s a lepšit.

Po druhé: Predtým bol každý ústav samostatnou hospodárskou jednotkou. Dostal financie, s ktorými s i hospodá­ril sám. Pracovníci ústavu videli n a j ­lepšie, čo potrebujú veľmi súrne, čo súrne a čo eš te rok môže počkať. Hos­podárili tak, aby z pridelených financií mohli pracovať. A dne<? Nahlásia sl potreby, no ďalej „na chod udalostí" vplyv nemajú. Nahlásia si všetko, čo potrebujú. No, rektorát sa do veci ne­rozumie, škrtá a ukája požiadavky ná­hodne a lekári sa sťažujú, že ich ve­deckovýskumná práca viazne.

Po tretie: Praha j e tak preťažená pa­piermi, že na naše listy nie j e schopná odpovedať. Pracovníci rektorátu tam chodia teda osobne — mesačne 5—8— 10 krát. Dostanú sľub a tým to konči. Fondy sa prečerpávajú.

Ministerstvo pri centralizácii práce vychádzalo z požiadavky hospodár­nosti. Vypálilo to však práve naopak.

Trochu štatistiky Oproti roku 1948 vzrástol počet za­

mestnancov dekanstva o 17 percent, (zo 17 na 20 pracovníkov). Počet poslu­

cháčov vzrástol o M percent. Л agen­d a ? V roku 1948 bolo zaregistrovaných 3.943 listov, no v roku 1955 trikrát toľ­ko — 12.220! To sa pochopiteľne odra­zilo v zaťaženosti pracovníkov dekan­stva. Znie to paradoxne, ale pri väčše j decentralizácii by dekanstvo zvládlo svoje úlohy s menším vypätím síl a s väčším úspechom, ako dnes.

O „metódach práce".

Rektorát dával úpravu. Dekanstvo dostalo obežník v jednom exemplári. Muselo ho znovu rozmnožiť na katedry, ústavy a čakať na odpoveď. Termíny boli úplne šibeničné. Niekedy s a v y j a d ­rovali v hodinách. Lekári však nemajú radi úradovanie.

— „Keď neodovzdám načas hlásenie, dostanem len pokarhanie! A keď mi zo­mrie človek?"

Termíny sme nedodržiavali. Na prácu sme nestačili.

Niektoré hlásenia a výkazy sme po­sielali na vyššie zložky až v 4 exem­plároch, na osobné, po týždni to isté žiadalo plánovacie oddelenie a potom ďalšie.

Ministerstvo v niektorých veciach korešpondovalo s rektorátom. Keď vi­delo, že nestačí, obracalo sa priamo na nás. Stávalo sa, že veci. ktoré sme už dávno poslali do Prahy, dodatočne žia­dal od nás rektorát, aby to tam poslal a j on.

Práve naopak! V závodoch, aby zvýšili hospodárnosť

— vedú presnú analytickú evidenciu. Evidujú spotrebu materiálu na každého pracovníka. No, rektorát a j napriek š i ­roke j papierovej vojne a rozsiahlemu aparátu pri prekročení jednotlivých po­ložiek, nevieme, či dokáže povedať, ako sa na tomto prekročení podieľajú Jed­notlivé fakulty.

A kde to asi začína . . . ? Na samotnom Ministerstve školstva.

Konkrétne oddelenie lekárskych fakúlt j e personálne veľmi slabo vybavené. Sú tam všetko starí ľudia, bývali dekani a iní akademickí funkcionári, ktorí však dnešnému rýchlemu tempu celkom ne­stačia. A tam j e Jeden z prameňov ne­pružnosti a byrokratizniu.

Namiesto uzáveru V celom našom hospodárskom živote

sa začína raziť zásada decentralizácie. Tým, že povereníctvo dostalo väčšiu právomoc, sa vec nedoriešila. Dajte f a ­kultám hospodársku samostatnosť!! ! Nech Je rektorát len riadiacim orgá­nom! Práca sa stane pružnejšou, lac­nejšou a f r f fanla bude tiež menej.

U nás j e zvykom všetko normo­vat. V poriadku. Treba si však, zdá sa, uvedomiť, že normovanie musí zvýšiť výsledky práce nielen po stránke kvantity, aile i po stránke kvality a nesmie vnášať do práce organizovaný chaos a nespravodli­vosť. Toto tvrdenie j e s t a r é ako nor­m y samotné, ale . . . No práve to ALE.

Prvé ALE.

Ministerstvo školstva zaviedlo pre všetkých učiteľov vysokých škôl nor­my. Tieto normy uirčujú učiteľom jednotlivých kvalifikácií (asistent, do­cent aitď.) povinný počet prednáško­vých hodín ročne. Napríklad, vysoko­školský profesor má do roka odpra­covať 530 až 660 normohodín, od­borný asistent 580 a ž 720 normoho­dín..

Normy teda určujú: čím nižšia kvalifikácia, tým viac hodín treba od­pracovať. Prax v š a k dokladá: čím nižšia kvalifikácia, tým viac času j e treba na osobné vzdelávanie sa, prí­pravu prednášok, seminárov, práci katedry, funkciám ap. ap. — teda tým menej času pracovník má. Zá­ver j e j a sný: Nespravodlivé rozdele­nie pedagogickej práce, podľa plat­ných noriem, hamuje odborný ras t nižšie kvalifikovaných vysokoškol­ských učiteľov, znemožňuje im, po­vedľa iných faktorov, zvyšovať kva­litu prednášateľskej i vedeckej čin­nosti.

Studenti všeobecne nadávajú na súčasnú úroveň prednášok a na ú -roveň prednášok asistentov a odbor­ných asistentov nadávajú rvlášť. Svo­j e nadávky obyčajne adresu jú na prednášateľský objekt . Bolo by v š a k lepšie, aby ich adresovali i trocha vyššie.

Niekto sa bude teraz myslieť: „Chu­dáci asistenti. Na v y s o k e j škole ma­j ú privilégia ibe docenti a profesori." Omyl. Väčšina docentov i profeso­rov, až na prípad, ktorý spomeniem neskoršie, sa zhoduje v názore, že súčasne pedagogické úväzky na v y ­sokých školách s ú neúnosné. Nie­lenže zabraňujú zvyšoval kvalitu prednášok (o tom, že j u znižujú ani nevravím), ale vôbec nepočítajú s druhou úlohou v y s o k e j školy, s čin­nosťou vedeckou a publikačnou. Po­tom, samozrejme s i stále sťažuje­me, že vedecká činnosť vysokoškol­ských pracovníkov ochabla, alebo j e málo kvalitná. Potom s i stále sťa­žujeme, že n e j e s t v u j ú vysokoškolské učebnice, materiály, vedecké prác?, umožňujúce štúdium 'jednotlivých

odborov vedy. Budeme s i sťažovať večne, ak kdesi hore (bližšie urče­nie j e zbytočné) nepochopia, ž e v y ­soká škola nie j e manufaktúra na výrobu kvetináčov.

To bol iba začiatok Normohodiny možno plniť pred­

náškovou činnosťou, alebo tzv. zapo­čítateľnou činnosťou, ktorá j e posta­vená naroveň prednáškovej činnosti. Do započítateľnej činnosti s a ráta­j ú : semináre, konzultácie, skúšky, zápočty, klasifikované zápočty, v e ­denie ašpirantov, diplomových a roč­níkových prác aitď. Ak má niektorá katedra viac študentov, m á i viac započítateľnej čirmseti. Čím viac má katedra započítateľnej činnosti,. tým

mene j musia, j e j učitelia prednášať. Na veľkých k a ­tedrách môžu u -

_• čátelia splniť s v o j pedagogický úvä-

<»zok bez toho, že by prednášali. Na druhe j s t rane u-čitelia malých k a ­tedier musia pred-lášať a ž dvakrát toiko, ako b y im prislúchalo.

Ešte jedna poznámka. Na posúde­nie diplomovej práce s a učiteľovi započítava 10 hodín, n a posúdenie ročníkovej práce 5 hodín. J e v š a k známe, že za takýto č a s s a diplo­mová, resp. ročníková práca nedá ani prečítať, niežeby posúdiť.

Vrchol byrokracie Niektorá katedra potrebuje obsa­

diť prednášku, na ktorú nemá in­terného odborníka, externým pred-nááateľom. Katedra v š a k neplní nor­m u (malý počet poslucháčov ap.), externého prednášateľa preto nedo-tane. Rektorát j e j poradí, aby pred­nášku obsadil pracovník katedry. Na­pokon, katedra s i nemôže pomôcť a príkaz upoeiúchne. Výsledek: normy sa dodržali. Vedľajš ie je , že predná­ška bola slabá, nekvalitná, predná­šate!' i poslucháči nespokojní, s k ú š k a formálna, vedomosti nanič.

Ak s a niekto zaujíma, koľko trvá vyplňovanie príslušných formulárov (lepšie povedané plachiet), dostane s tr iktnú odpoveď: najmetvaj d v a týž.-dne. A to ide tiež na úkor odbornej učiteľskej práce. Či vari nie?

Na záver, ktorý nie j e t reba ro­biť, iba jedno. Prílišná znormovanosť práce vysokoškolských učiteľov j e jednou z ciest, ktorou s a dospieva k-východe diletantov a nie kvalif i­kovaných odborníkov. Hynek Ptáček

Len pre pozvaných a nimi uvedených čitateľov!

я „ m

fit У t 3 t T 1 / f-íl 4 TU 4í rr?fySrí>l(

rVttVIlHlnnttl in r t Ч-11Г4 iríHtirmtht UutentaJistácia

Hlavička „Tajomníkov školenie — prevedenie" dáva tušiť veľké veci. A klauzula „stranova inventarizácie" pripísaná tužkou (pod ňou), ešte väč­šie.

Samotné školenie predčilo všetky očakávania. Ono dalo zásadnú smer­nicu celému pokoleniu a orientovalo tajomníkov katedier na najdôležitej­šiu úlohu storočia — inventarizáciu. Ním v pravde začala nová etapa ži­vota katedier. (Po vyše hodinovom objavnom re ferá te a plodnej diskusii, v k t o r e j všetci dokumentovali svo ju nehynúcu lásku k administratíve — a nik s a nevystriedal — bol rozchcd . . . )

Začala prvá fáza Z veľke j plachty papiera honosného

mena „Generálno inventarizačný há­rok", bolo treba do dvoch menších „lajntúchov" prepísať s tovky čls.'l, charakteristík, kvalít, farieb, chi t í , zápachov. Čistá voda!!

Situácia sa komplikuje Po nižšej fáze prichádza vyšš ia ;

v poradí druhá. Po večeroch — v r a j i po nociach, nedeliach a preslýcha sa, že niekde i miesto dovolenky — blú­dili tajomníci po miestnostiach. Ta­jomné znaky na vešiakoch, skriniach i stoloch utešene pribúdali. Bolo v r a j treba vydať zvláštny kódex, doplnený mapami.

Iba zasvetencom bolo zrejmé, že ide o „konanie tajomníckych povinností". Rodil sa totiž nový GI hárok. Nezá­visle na s tarom!

On však pôsobil stále Skriňa — znie t o fantastický, — sa

s a oskriní. Nie síce v skutočnosti, clo na GI hárku. Ak sa vzoprie, zasiahne šimel. Buchne svojím kopytem na GI hárok a j e po paráde. Od tojto chvíle je skriňa číslo 0521 zapísaná dvakrát, t r i k r á t . . . "S;1,

Skriňa gennánskoseminánová, dvoj­

dielna, hnedej poldtúry, regálová, si takto pošramotila povesť päťkrát, niektoré i viac.

Začalo oddeľovanie „kúkolu od z r ­na". Po t e j t o mravenčej práci si už mnohý tajomník v na j ta jne j šom kúte duše pískal: „už to máme za s e b o u . . . už nám bude h e j " . Nebolo. Skrini, ktoré de facto nemáte — ale d e j u r e (papier j e n a to, aby s a rešpektoval) máte, nie j e tak ľahko s a zbaviť. Z katedry putoval prípis za prípisom: „žiadame... aby nám bola 4 k r á t od­písaná zo soznamu. . . j e d n a . . . zacho­valá. . . dvojdielna. . . lebo horeuvede­ná s a t u nachádza iba v jednom exemplári . . . s pozdravom" — pečiat­ka, podpis.

Tak končila tretia fáza. Extáza, tranz, opojenie

Šimel s a vyžíval. Smernice, smer­nice, smernice . . . „Vyhotoviť.. .urý­chlene. . . zoznam predmetov. . . ktoré neboli p o j a t é . . . ani v jednom hár­ku. . . cena od 5 do 500 korún".

Dlho do noci s a ozývalo spoza dvier katedier: „Kalamár 50 korún", iný hlas navrhuje 65, zaokrúhlia n a 60. „Rúčka na pero 6 k o r ú n " . . . Da j osem". To nebola dražba. Kolektívne odhadovali ceny a inventarizovali. Ve­decký ruch prekvital.

O cene tohto všetkého mnohí po­chybovali, ba menej uvedomelí vtip­kovali, dokonca zľahčovali. Napri.k neprajníkom j e n a j m ä e f e k t š t v r t e j etapy kolosálny. Na fak te nič nemenia skutočnosti, že popolník n a j e d n e j katedre odhadli na 15 Kčs, kým na druhej taký is tý na 75 korún. To nio j e hlavné. Hlavné j e — že šimel pre­šiel na vyšš í typ sfiravovavnia; šesť k r á t denne.

Stručný záver. Azda skoro začne prvý zo „sied­

mich chudých rokov administratívy". Norbert Kráb

Dva „prvéfilmy 12 K N Í H a čo s t ý m súvisí V posledných

dňoch s a do n a -našich kín dostá­va čcxraz viac no­vých filmov. Tak môžeme s rados­ťou zaznamenat, že na plátnach kín s a objavil prvý japonský film LOVCI KRABOV a prvý f i lm juho­slovanskej pro­dukcie EŠALÚN DOKTORA M. J a ­ponská kinemato­graf ia j e u nás málo známa a predsa tvo jou k a ­pacitou 400 f i l ­mov ročne ďale-Ko predstihuje a j najväčšiu filmovú továreň na sve­te — Hollywoct.

Poznáme udalosti, ktoré zachvie-vali Japonskom v priebehu druhej svetove j vojny, vieme dobre, k d e až dospel vývin politických a hospodár­skych udalostí, a v š a k o japonskom filme nevieme skoro nič. Ešte pred dvoma rokmi, n a VIII. MFF v Kar­lových Varoch, nás prekvapil japon­s k ý f i lm LOVCI KRABOV svojou drása vos ťou, úžasnou reálnosťou a veľkou sálou, ktorou zobrazoval uda­losti — život obyčajných lovcov kra­bov. Dnes s a tento film, hoci one­skorene, ale predsa dostáva do na­šich kin a keď ho vidíme znovu, zistíme, že jeho aktuálnost neklesla, ba naopak, privráva s a eš te si lnejšie a ešte naliehavejšie. Vzbura biednych rybárov na ľodi, ktorá pláva do Severného mora, i : h život a strádanie nám v mnohom pripomína klasický sovietsky film nemej éry — Ejzenštednov KRÍŽNIK POTEMKIN.

Videl som í udí, ako vychádzali z tohto filmu zdrtení stranšnými uda-losíami, ktoré film s takou pria­mosťou zobrazuje. Šepkali s i : — „To nie j e možné . . . ! " A predsa j e to pravda! Drtí ich pra .da, k t o r e j vedel režisér Sator Jamamura podri;«diť véetky formálne prostriedky. Film sa nesie v klasicky (istom štýle, ktorý nič nenarušuje, v še tko j e zobrazené tak, ako by ;áio o varnú rekonštruk­ciu udalostí. Vysoko treba hodnotiť mimo režisérskeho majs trovstva a j prácu kameramana a herecké výko­ny, ktoré s ú tak verné, že divák ne­zapochybuje o ich pravdivosti ani na chvíľu.

V súčasnej dobe vyras ta jú japon s k e j kinematografii významní pokro-| kovi umelci. Diela, ako s ú LOVCI' KRABOV, vznikajú v silnom konku­renčnom boji pokrokových skupín! filmových umelcov s reakčnými. Hľa-j

Lovci krabov"

danie pravdy a sociálnej spravodli­vosti primálo niektorých filmový jh umeicov k vytvoreniu priam monu­mentálnych diel. Dúfajme, že ich onedlho uvidíme.

Ďalším fimom, o ktorom s a chce­me aspoň stručne zmieniť, j e fi lm juhoslovanskej produkcie ESALON DOKTORA M., ktorý s a po dlhom odlúčení našich štátov dostáva do našich kín ako p r v ý juhoslovanský film.

Je v ňom pátos partizánskych bo­jov — námet čerpá z dôb, keď ne­mecká armáda pod tlakom oslobo­dzovacích v o j s k ustupovala a zane­chávala po ce le j Juhoslávii hordy bánd, aby lúpili, plienili a vraždili a t a k pripravovali možnosť n á v r a ť j fašistických vo j sk . Príbeh s a odo­hráva okolo j edne j z bánd a okolo vidieckej nemocnice, z k t o r e j sa pokúša doktor Marko vyviezť do mesta ranených vojakov a partizá­nov, pretože nemá lieky. Nemocnica j e bez potrebného vybavenia. Banda, ktorá s a dozvie o prevoze ranených, chce celý tento transport (ešalón doktora M.) zničiť. Nastáva boj, v ktorom j e banda zničená a rozprá­šená. Film konči vftazstvom armády a partizánov.

Nadchne nás heroický pátos celé­ho filmu, de j , ktorý j e stavaný na spôsob detektívky; len nás mrzí, že mladý režisér Živorad Mitrovič (Eša­lón doktora M. j e jeho prvým f i l ­mom) čiastočne podľahol „západné­m u " štýlu. Hrdinovia a k o by boli nezraniteľní a jednou ranou posiela­j ú na druhý svet svojich nepriateľov.

I k e d Ešalón doktora M. nemôžme [.považovať za najlepší juhoslovanský jfilm, predsa nájde u divákov obľu-Jbu a š iroký ohlas.

Richard Blech posl. FFUK

Vo svojom krátkom článku chcem poukázať na okolnosť, ktorá značne hatí prácu mnohých učiteľov na Filo­zofickej fakulte UK v Bratislave.

Je známe, že na FFUK máme nie­koľko katedier, k loré vychovávajú bu­dúcich odborníkov a učiteľov pre sve­tové jazyky, máme katedru všeobec­ných dejín, dejín filozófie a pod. Pra­covníci týchto katedier prednášajú dejiny anglickej, f rancúzskej literatú­ry, prednášajú kurzy a špeciálne pred­nášky zo všeobecných dejín, z dejín filozofie a pod. J e len samozrejmé že musia byť informovaní o vývine názorov na tú-ktorú otázku vo ve­deckom svete, a musia byť informo­vaní všestranne. V opačnom prípade musí ich vedecká práca stagnovať a tiež ich prednášky potom nemôžu do­sahovať žiadúcej úrovne. Trvalým pra­meňom poznania vývinu názorov na tú-ktorú otázku j e sledovanie vedec­k e j l iteratúry z príslušného odboru. A tu j e práve kameň úrazu.

Ústredná knižnica Filozofickej f a ­kulty UK mohla napr. v roku 1955 objednať z kapitalistických kra j ín 12,

slovom dvanásť(!) kníh. Zdôrazňujem, že nie z jedného, ale zo všetkých k a ­pitalistických štátov 12 kníh pre celú Filozofickú fakultu.

Do našich knižníc na fakulte dnes nedochádzajú ani najhlavnejšie bib­liografie z jednotlivých štátov, z kto-kých sa človek aspoň dozvie, čo kd2 vychádza, nehovoriac už o vedec­kých časopisoch a publikáciách. J e slabou útechou, že niektoré z týchto kníh možno azda zohnať v Prahe v Národnej knižnici, v knižnici Minis­terstva zahraničných vecí, alebo inde. I keď j u človek po niekoľkodennom hľadaní nájde, potrebuje k j e j štúdiu na mieste rozličné povolenia a o po­žičaní domov príslušné inštitúcie z r e j ­me ani nechcú počuť, lebo j e to vzácny exemplár. (Len mimochodom poznamenávam, že a j pravidlá požičia­vania literatúry z knižníc skôr hatia ako napomáhajú vedeckej práci.)

Taký — podľa m o j e j mienky ne­udržateľný — j e súčasný s t a v v do­tovaní našich vedeckých knižníc za­hraničnou literatúrou z kapitalistic­kých krajín. Chcem tu eš te podčiark­

nuť t ú skutočnosť, že túžba po s le­dovaní zahraničnej literatúry ni jako nevyplýva zo snahy obdivovať západnú vedu. Túto námietku totiž človek ne­raz počul. Domnievam sa, že každý mysliaci človek musí pochopiť, že nie j e možné pracovať vedecky v ktorom­koľvek odbore, keď človek nedostane do rúk základnú literatúru z tohto odboru. Veľa s a dnes hovorí o za­ostávaní spoločenských vied, ale veľ­mi málo sa e š t e hovorilo o tom, kde s ú príčiny, veľmi málo s a e š t e vie o tom, s akými veľkými ťažkosťami s a s t retáva jú pracovníci spoločenských vied.

Na záver eš te toľko, že by bolo dobré, keby pri objednávaní vedeckej literatúry zo zahraničia rozhodovali o veci ľudia, ktorí s a do toho rozu­mejú, lebo len tak budeme môcť skon­covať s o stavom, keď dotovanie vedec­kých knižníc j e čisté administratív­nou otázkou, riadenou zhora, bez pri-hliadania k potrebám samotných ve­deckých pracovníkov.

Äkoš Paulínyi, vedecký ašpirant na FFUK

jeho individuálne city, túžby, záu j­my, na jeho individuálny očistný proces.

Prirodzene, že výsledkom tohto mechanického, vnímavost a emoclal-nu stránku mládeže nerešpektujúce­ho spôsobu v y chovy j e to, že pri všetkých teoretických vedomostiach a znalostiach, zostava ju nam naši študenti emocnálne chladni, citovo chudobní Všetky získané vedomosti o urči­tých spoločenských javoch nechali ho chladným, nevzbudili v nom ci­tový zlom. Pri tomto mechanickom spúsooe výchnvy zabúdali sme, že vytváranie citu sa nedá nadekreto-vať, ale cit, ktorý j e počiatkom my­šlienkového zlomu, treba vhodnou formou vzbudit a vypestovať. Na­miesto toho, aby sme vytvárali pod­mienky a prostredie, ktoré by pri­pravilo posluchačovi citový zážitok, cez ktorý by sa dostal k daUiemu premýšľaniu, rôznymi, často pre

e fekt organizovanými podujatiami, sme l e n j e n t o chlad a citovú chu­dobu podporovali

A predsa, kde Inde, ako na vyso­k e j škole, kde sa puluchač stretá­va s najnovšími vedeckými poznat­kami, kde s a vefml podrobne zozna­m u j e so všetkým, čo hýbe svetom, kde inde by mohlo byť lepšie pro­stredie na prevýchovu ? Kde inde by mohol dostať lepšie citové zážitky, než pri štúdiu vedeckých poznat-

(Dokončenie z 1. strany.)

ШШ kov? Tá skutočnosť, že sa nám nie vždy darí tento cit vzbudiť, že sa nám nedarí vytvoriť podmienky

citového zážitku j e príčina následkov neúprimnosti, obojetníctva atd. na UK.

Základnú otázku treba stavať tak­to. Nemajú opatrníckosť, obojetníc-tvo, únlkovosť od života atd. preja­vujúce sa u poslucháčov UK, svoje korene v celom systéme výchovy na l ' K ? Nenaučili sme poslucháčov ne­správnymi metódami prístupu k jed­notlivým ludom sami te j to pretvár­k e ? Nemajú posluchaci

nadostač príkladov opatmlctva, obojetníctva u samotných učiteľov? Nepričinili sme sa tým, že sme dog­maticky. bez pripustania bojového názorového stretnutia, žiadali veriť to, čo sa k verenlu predkladá, o to, aby poslucháči svo je nejasnosti skrýval i? Nepričinili sme sa tým, ze z nedostatku schopnosti vyvrátiť, napraviť pomýlené názory niekto­rých poslucháčov, s m e tieto pripo­mienky poslucháčov

vyhlasovali za reakčné, a to často bez určitého diferencova­

nia zámeru, o to, aby poslucháči svoje zámery skrýval i '

Ak teda stránky časopisu ,,Naša Univerzita" m a j ú slúžiť pri riešení problému opatrníctva a obojetníctva na UK, potom j e potrebné predo­všetkým hľadať príčiny, ktoré spôso­bujú tieto následky. Najlepším lie­kom proti týmto chorobám j e ne­chať človeka

nahlas myslieť, dať mu viac možnosti a času, aby ľudsky prežul, čo sa mu podáva. Od­strániť často „jaslový" š t ý l s tarost­livosti o našu mládež. Veď vysoká škola má vychovávať človeka pripra­veného pre život, v ktorom bude musieť riešiť tisícky problémov bez toho, že by k tomu dostal „návod". Našou úlohou j e pripraviť ho pre tento život a opatrníctvo a obojet-nictvo nie j e dobrým základom do života. Dajme n a š e j mládeži viac sa­mostatného myslenia, da jme mlá­deži viac možnosti, aby svoje túž­by a sny mohla prejaviť. Dajme mládeži viac rád ako príkazov. Učme ju, aby s a s v o j život naučila sama určovať. Jednoducho povedané, d a j ­me mládeži viac príležitosti k samo­statnému mysleniu, veďme j u k to­mu, aby hovorila, čo s i inyslí, aby svo je city usilovala sa vyjadriť. J e ­dine tak možno odstrániť nlektoie nedostatky v politicko-výchovnej práci na UK. Doe. dr. Šubert

Kde budeme v jeseni bývať? Naši poslucháči s a v poslednom

čase čoraz častejš ie pýta jú : „Pre­čo nie s ú ešte doteraz rozdelené in­ternáty a podľa potrieb pridelené jed­notlivým vysokým školám a fakul­t á m ? "

Odpoveď j e jednoduchá. Zodpoved­ní pracovníci Povereníctva školstva dosiaľ nezvolali poradu zástupcov vysokých škôl a fakúlt, ktorá by o Internátoch včas a spravodlivo roz­hodla. Mohli by prísť medzi nás a prezvedieť, koľko zla a krívd s a na­pácha, keď takéto dôležité veci od­kladajú a nakoniec vybavujú v krko­lomných termínoch. Spôsobuje to chaos a ni jako nepodporuje autori­t u vedenia škôl a Povereníctva škol­stva. Tiež tajnostkárstvo, záhadné a tajomné reči okolo internátov, zby­točné spory na začiatku školského roku veci nijako neprospieva.

Študenti na LFUK žiadajú, aby po­vereníctvo školstva zvolalo urýchle­ne poradu zástupcov vysokých škôl, fakúlt a študentov a o te j to otázka jednalo. Žiadajú, aby o týchto zá­važných veciach nerozhodovali dva-ja- t ra ja ľudia bez prizvania zástup­cov. Domnievam sa, že by sa nemali v tomto smere uprednostňovať nie­ktoré vysoké školy, ako napr. SVŠT. Prečo by sme my, poslucháči UK, mali byť zaznávanejšími? Veď chce­me pracovať pre spoločnosť rovnako ako oni a rovnako ako oni budeme pre ňu potrební. A v týchto veciach sa nám doteraz křivdilo. SVŠT má dodnes v držbe a správe obidva n a j ­väčšie a na jkra j š ie internáty (Inter­nát Mladej Gardy a SNP v Horskom parku). Už dávno však Univerzite prisľúbili jeden z týchto velkých In­ternátov. Chyba však, zdá sa mi, bu­de na Povereníctve školstva а «о vedení SVTŠ, ktoré sa neprávom do­máhalo správy nad oboma Int« m a t ­mi. Snahy vyšéích miest smerujú i v tomto roku k tomu, aby poslúcha rov i Internátu Mirka Nešpora pre-

JUA

miestnili do švédskych domkov. Je­den z veľkých internátov, tohto roku Mladá Carda, v š a k patri Univerzite. Našu požiadavku by som chcel odô­vodniť.

Poslucháči SVTS väčšinu š tudi jné­ho času trávia nad rysovaním. Na izbách rysovať nemôžu, pracujú teda po študovniach a iných spoločen­ských miestnostiach. Študovať men­šia množstvo teórie a čítať beletriu môžu i na štvorkách v internáte SNP — Horský park. I spať s a v nich d á ! Horšie j e to však s poslucháč­mi univerzitného smeru, ktorí š t u ­d u j ú čisté len nad knihami, výpis­kami z nich — po celý rok.

Za ďalší dôvod by mi mohol po­slúžiť fakt , že po­slucháči SVTŠ ma­jú v budovách ško­ly viac priestorov, miestností a za­riadení, ktoré im umožňujú študovať

tam, kdežto naše fakulty, na jmä le-cárska, s ú prie­

storové obmedzené a postláčané. Tiež vážny ohľad by sa mohol

vziať na to, že na UK j e väčšie per­cento chorých (najmä medici.)

Ešte niekoľko slov o koedukácii. Myslím, že predsa s a k n e j v rá­

tiť musíme. Čím skôr s ňou začne­me, tým neskôr sa vyporiadame s počiatočnými ťažkosťami koedukácie. Nie som za koedukáciu na všetkých internátoch odrazu. Najprv skusmo. Som presvedčený, že koedukácia by nám pomohla pri masovopolitickej i výchovnej práci vysokoškolákov mimo fakulty. V Čechách sa pokus­ná koedukácia už zaviedla. My mu­síme byť vždy poslední?!

Jozef Hrdý, poslucháč LFUK, preds. ŠH na internáte M. Nešpora

í N I I / E R a r í T Y Vysokoškolská hrdosť, a nie lákavé slová

°cS

Výsledkom bolestnej reorganizácie slavistických telovýchovných jednôt s ú dve organizácie — Slávia Univerzita a Slávia Technika. Tieto financujú i v ý ­berové oddiely, ako s ú basketbalové (v MR), plavecký, atletický, vclejbalo-vý, a i. Zaujíma Vás, ako to s našou jednotou vyzerá?

Slávia Univerzita má doteraz tieto oddiely: plavecký, basketbalový (MR — ženy, 1 dr. CS, 1 dr . k ra j . prebor), vo­lejbalový (2 dr. v CS, 1 k r a j prehor), cyklistický, turistický, stolnotenisový, šachový, hádzanársky, hokejový, a vo­dácké oddiely. Oddielov máme teda na Univerzite dosť. Nemôžeme však ho­voriť, že by v nich boli najlepší špor-tovci-vysokcškoláci. Športová úroveň n a š e j jednoty by bola o 50% vyššia, keby študenti na Univerzite Sláviu ne­podceňovali. Vznikol totiž názor, že Slávia nemá vybavenie, j e poplétaná, živorí, atd'. Skeptici, príďte s a pozriet dc našich jednôt! Kto nešpekuluje, kto športuje so záujmom a zanietením, má u nás všetky možnosti.

Zatiaľ najlepšie obhajujú meno uni­verzitného športu chlapci a dievčatá z bývalých jednôt Medik a Pedagóg. Primát v nečinnosti držia zatiaľ filo­zofi. Oni síce športujú, ale Sláviu igno­ru jú . Za nimi ďalekc nezaostávajú ani právnici. Napriek tomu, že majú v ý ­borné basketbalistky, na Turnaj pred Kongresom ich nedokázali postaviť Ďalšou smutnou skutočnosťou j e fakt, že basketbalový oddiel Slávie — ženy.

k teré reprezentujú naše vysoké školy v MR, má k dispozícii iba 5 hráčok! ! ! Keby sme však spočítali všetky vyso-koškoláčky-basketbalistky v iných jed­notách, prišli by sme k prekvapujúc:) vysokému číslu.

Spomíname si často na „VŠ-ku". Aké krásne úspechy dosiahla. Mala však podmienky ďaleko horšie, ako máme my dnes v Slávii. Ich však do „VŠ-ky" tiahlo srdce, vysokoškolská hrdosť a nie lákavé slová lanárov, prílišná po­

hodlnosť v iných kluboch, ba u niekte-rých dokonca i peniaze.

Zápasíme s ťažkosťami. Nie sú však rázu materiálneho, ale personálneho.

Ak sa staneme silnou jednotou (čo budúcnosť iste prinesie), môžeme pln­šie využiť j e j výhody, ktorých môže b y t viac, ako v iných jednctách.

Ján P o p 1 u h á r . Sídlisko TJ Slávia Univerzita j e na

Konventnej ulici č. 13, úradné hodiny od 1 0 . - 1 2 .

T. Korbell Rád by som do poľských Tatier.. . V novinách som s a nedávno dočí­

tal, že v lete t . r . budú športovcom umožnené zájazdy do poľských Ta­tier. Navnadil som s a a zatúžil som uvidieť naše Tatry z druhej strany. Zašiel som teda za predsedom 'T. J. Slávia Univerzita súdruhom Zajacom

Najprv sa pýtam, či musím byť čle­nom Slávie.

— „Äno — odpovedá s . Zajac — musíš byť organizovaný v niektorom z turistických oddielov.

— Plánujete už teraz ne jaký hro­madný zá jazd?

— Jednu zo štyroch turistických základní pre zamestnancov zriadime v Ružbachoch. Účastníci t e j t o základ­ne — zamestnanci LF — m a j ú v plá­ne a j zájazd do Poľska.

— Len zamestnanci? Študenti s a toho nemôžu zúčastniť?

— Mohli by sa. I.enže sú t u určité ťažkosti. S materiálnym vybavením

zájazdov j e Slávia Univerzita úplne závislá na jednotlivých katedrách TV. Katedry zatiaľ trpia nedostatkom s t a ­nov, bicyklov a lodí.

— Tak to asi nepôjde — myslím si sklamaný a skôr zo zvyku kladiem poslednú, zúfalú otázku, na ktorú vlastne už ani nečakám odpoveď:

— Tak pre nás neurobíte nič? — Ale áno! Zakúpenie väčšieho

počtu bicyklov, stanov a rozšírenie lodného parku na budúci rok umožní podstatne rozšíriť a zlepšiť činnosť turistických oddielov. Plány s ú sľubné a ich splnenie bude záležať v o v e l k e j miere a j na agiinosti samotných po­slucháčov, milovníkov vychádzkovej, cyklist ickej a vodnej tur i s t iky !

Som zronený. V mysli mi z toho všetkého mátoží asi takýto záver: Hor' sa do poľských Tatier! S legiti­máciou Slávie vo vrecku, ale s v last­nou výstrojou a na vlastnú päsť.

Naša univerzita, vydáva Rektorát UK a ZV ROH. Bratislava, Šafárikovo nám. 12. Riadi redakčná rada. Vedúci r e ­daktor: František Višvader, techn. red . : Martin Hrlc, redaktori: Boris Droppa, Rudolf Olšinský. Redakcia: Suvo-ovova ul. 16/a-526. Administrácia: Rektorát UK. Vychádza mesačne. Tlač: Merkantilné tlačiarne, n. p., ul. Nár. povstania 41. Povolilo Povereníctvo kultúry výnosom číslo HS IV-II 10-267/1955 zo dňa 25. III. 1955. A—65802