U T A J O V A N É I N F O R M Á C I E B E Z C E N Z Ú R Y
www.zemavek.skCENA 2,90 €CENA
PRI PREDPLATNOM 2,50 €JÚL 2014UUU TU TU TTU TU T AA JA JA JA JA J O VO VO VO VO V A NA NA NA NA N ÉÉÉÉÉ I NI NI NI NI NI NI N F OF OF OF OF OF O RR MR MR MR MR M ÁÁ CÁ CÁ CÁ CÁ C I EI EI EI E BBB B E ZE ZE ZE ZE Z CCCCC C E NE NE N Z ÚZ ÚZ Ú R YR YR YÉ ÁÁ ÚÉÉ ÁÁ ÚÚ
• RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ• ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA
JE ZNÍŽENIE IMUNITY
DRUHÁ STUDENÁ VOJNA
Zahraničnopolitický analytik a novinár Ľubomír Huďo vo svo-jej novej knihe Presstitúti verzus konšpirátori odhaľuje pozadie nielen slovenskej žurnalistiky. Už jej názov napovedá, že o slo-bodu slova sa bojuje každý deň, mnohí novinári už dávno pre-stali byť strážnymi psami demokracie, ale strážia korytá moc-ných a svoje vlastné dobré bydlo. Po 26 rokoch novinárskej praxe autor odkrýva praktiky šéfov v našich verejnoprávnych médiách pri príprave a vysielaní spravodajstva, stále existujúcu cenzúru a dobrovoľnú presstitúciu v mediálnej sfére. Knihu Ľubomíra Huďa Presstitúti verzus konšpirátori si môžete už teraz objednávať na stránke WWW.LUBOHUDO.SK
3
OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > JÚL 2014
NÁJOMNÍ VRAHOVIAAKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY MÓDA PLNÁ CHÉMIE / 98
(P)OTRAVINY / 99
ZABIJAK VITAMÍNU K / 100
SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ / 101
DYMOVÉ SIGNÁLYESEJE NA JEDNU FAJKUH2O / 4
UDALOSTI A SÚVISLOSTIZO SVETA A Z DOMOVAPREDČASNÝ NÁREK
EUROCENTRALISTOV / 10
THAJSKÝ POKUS O DIKTATÚRU MENŠINY / 13
POCHYBNÉ SNAHY O VZKRIESENIE PRAVICE / 18
DÉJÀ VUKOLABORÁCIA SIONISTOV S NACIZMOM / 58
RENDEZ-VOUSODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA
JE ZNÍŽENIE IMUNITY / 48
KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOUKEĎ ZEM OBÝVALI OBRI / 118
MANDRAGORA
EXPEDÍCIA ARCHAVÝPRAVY ZA IDEÁLNYM SPOLOČENSTVOMCAMPHILL VIDARÅSEN / 70
BEZ MASKY
NEZNÁMI HRDINOVIAPRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍC. C. PATTERSON / 66
ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍMADELEINE ALBRIGHTOVÁ / 62
PRÍBEHY ZEMEMYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOVPSOTA / 106
JEDEN DEŇVÝPRAVY ZA IDEÁLNYM SPOLOČENSTVOMJEDEN DEŇ S PLTNÍKOM / 104
HERBÁROBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODYNAJZNÁMEJŠIE MAGICKÉ RASTLINY / 102
SLEDOVANIE VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTIEDUARD KUKAN / 120
PAVUČINA
TRIBÚNA15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKYNEJASNÁ BUDÚCNOSŤ EÚ / 124
AMERIKANIZMY NAŠE KAŽDODENNÉ / 124
KTO VLASTNE SME? / 125
IQ + EI + SQ = NOVÝ ČLOVEK / 125
VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKYPRÍČINY NAPÄTÍ USA – ČÍNA – RUSKO / 20
EKONOMIKA
MEDIÁLNA MANIPULÁCIAŠTANDARDNÉ STRANY, ŠTANDARDNÍ
NOVINÁRI / 56
PROPAGANDA
MÚZYKNIHY / 108, FILM / 109
HUDBA / 110, HRY / 111
ŠIMON HREBÍČEK / 112
ALTERNATIVE VITAHYPOTEKÁRNA ILÚZIA / 82
STAVANIE V SÚLADE S PRÍRODOU / 86
DOM, KTORÝ VÁS ZOHREJE
AJ NAKŔMI / 90
LUXUSNÉ TICHO / 94
PRÍRUČKA PREŽITIA:
ORIENTÁCIA V TERÉNE / 96
KOREŠPONDENTIAKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETEŽIVOT PO PREVRATE / 122
EMPATIA A CYNIZMUS / 122
DEŇ „SMARTFÓNISTU“ / 123
KTOSI JE ZA DVERAMI / 123
POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤRUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ / 22
MÚR / 28
STUPNE KONFRONTÁCIE / 32
AKO STUDENÁ VOJNA KRIVÍ
CHARAKTERY / 34
SLOVENSKÍ VOJNOVÍ ŠTVÁČI / 37
TÉMA MESIACA
ORBIS PICTUSSVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH 40 – 47
4
DYMOVÉ SIGNÁLY > H2O
H2O Tibor Eliot Rostas
Voda je tým, čo vytvára samotnú esenciál-
nu podstatu života na Zemi. Mystérium
vody však ostáva jedným z najväčších
tajomstiev a zázrakov bytia. Aj z tohto dôvodu
o nej môžeme uvažovať ako o komodite s ne-
smiernym významom, ktorej cena bude neustále
stúpať. Práve preto by sme mali byť mimoriad-
ne obozretní, ako sa chráni a hospodári s naším
národným bohatstvom. Navrhované legislatívne
úpravy zákona o vodách rozvírili hladinu. V mút-
nych vodách sa začína strácať verejný záujem
a vytvárať clona pre špekulácie privátnych záuj-
mov.
Voda tvorí 70 percent zemského povrchu a je
prevažujúcou zložkou všetkých živých vecí. Voda
ako chemická zlúčenina vodíka a kyslíka je stále
predmetom skúmania vedcov, ktorí ani v súčas-
nosti nedokážu objasniť jej štruktúru. Voda je
božská kvintesencia a je tým najnevyhnutnejším
predpokladom života. Posmrtný život a večnosť,
ktoré v starom Egypte symbolizoval kľúč života
ankh, zobrazoval večnú rieku Níl. Všetky civili-
zácie sa usádzali pri vode. Aj z malého etruské-
ho mestečka sa vďaka vode pritekajúcej cez sieť
akvaduktov stal mocný Rím. Zdanlivo samozrej-
má surovina je však vo svete čoraz cennejšou.
Hoci žijeme na vodnej planéte, kde táto kvapali-
na tvorí viac ako dve tretiny zemského povrchu,
97 % všetkej vody je slanej. Iba jedno jediné
percento tvorí zdravotne vyhovujúca pitná voda.
Súčasní hydrológovia vypracovali štúdiu na rok
2020, podľa ktorej denne zomrie 40-tisíc ľudí
v dôsledku pitia nekvalitnej vody alebo pre jej ne-
dostatok. V tomto roku sa takisto očakáva, že až
40 % obyvateľov Zeme bude žiť na miestach, kde
budú zásoby vody katastrofálne nízke. Vody vo
svete rapídne ubúda. Každým rokom sa zo 6 mi-
liónov hektárov poľnohospodárskej pôdy stáva
púšť. Sahara postupuje približne o 5 – 10 km
ročne, k zdravotne vyhovujúcej pitnej vode
už nemá prístup jeden zo šiestich obyvateľov.
O vlastníctvo vodných zdrojov začína byť obrov-
ský záujem. Na nedávnej konferencii vysokopo-
stavených politikov a diplomatov z celého sveta
podľa Fiony Harveyovej z britského denníka The
Guardian vyplynulo, že vojny o vodu sú už pred
dverami. Z tohto prostredia vyšlo varovanie, že
pri existujúcom náraste populácie bude dopyt po
„BOH POVEDAL: NECH JE OBLOHA UPROSTRED VÔD A NECH ODDEĽUJE VODY OD VÔD. BOH UTVORIL OBLOHU A ODDELIL VODY POD OBLOHOU OD VÔD NAD OBLOHOU. TAK SA AJ STALO. BOH NAZVAL OBLOHU NEBOM. BOL VEČER A BOLO RÁNO, DRUHÝ DEŇ.“ GENESIS
5
H2O > DYMOVÉ SIGNÁLY
vode a potravinách v roku 2060 až o 70 % vyšší
ako dnes. Alarmujúce správy priniesli aj pozo-
rovania satelitov NASA Gravity Recovery a sys-
tému GRACE, ktoré odhalili masívny úbytok
zásob čerstvej vody na Blízkom východe. Tu sa
len v priebehu necelých desiatich rokov vytratili
zásoby pitnej vody s objemom zodpovedajúcim
objemu Mŕtveho mora. Problémy však nemá len
tento región. Zásoby podzemnej vody nie sú ne-
konečné. Artézske studne na celom svete vysy-
chajú, pretože sa ich voda nadmerne spotrebúva.
Mnohé rozľahlé rezervoáre, v ktorých sa voda
nazhromaždila ešte v pleistocéne, sú už dnes su-
ché, alebo majú pred sebou len zopár desiatok
rokov života. Bude trvať stovky a tisíce rokov,
kým sa opäť naplnia. Naproti tomu sa napríklad
v Kalifornii každoročne distribuuje 17,5 bilióna
kubických metrov vody na vzdialenosť 100 km
pre zásobovanie Los Angeles a priľahlého údo-
lia. Industriálne krajiny odčerpávajú vo svojich
mestách z riek také množstvo vody, že sa ich
tok udržuje len odpadovou vodou. Vraví sa, že
keď sa Temža vlieva do mora, prešla už šiesti-
mi ľuďmi. Do ekosystému sa však odpadovými
vodami dostávajú aj drogy, antidepresíva, antibi-
otiká či antikoncepcia. A tie sa v potravinovom
reťazci dostávajú späť v podobe zmutovaných
mikroorganizmov spôsobujúcich nárast auto-
imunitných ochorení. Najhorší je však fakt, že
ani pitná voda vôbec nemusí byť zdravotne vyho-
vujúca. Mýtus o kvalitnej vode z vodovodov od
základov vyvracajú súčasné štúdie japonských
vedcov z Národného ústavu zdravotníckych vied
a Shizuoka Prefectural University. Tí zistili, že
prírodné organické látky reagujú, ak sú vystave-
né chlórovanej vode z vodovodu. Sú jednozna-
čne preukázanou príčinou rakoviny, ktorú spô-
sobujú zlúčeniny s názvom MX, čo je skratka
pre „Neznámy mutagén“. Skoršie štúdie vedcov
vo Fínsku v roku 1997 zistili, že MX je 170-krát
viac smrtiaci ako iné známe toxické vedľajšie
produkty chlorácie vedúce k poškodeniu štítnej
žľazy a rakovinovým nádorom. Z mnohých uve-
dených okolností vyplýva, že čoskoro to bude
práve pitná voda, ktorá sa stane najcennejšou
strategickou surovinou. Slovensko patrí med-
zi krajiny s najlepšou a najkvalitnejšou pitnou
vodou na svete. Žitný ostrov obklopený riekou
Dunaj s rozlohou 1900 kilometrov štvorcových
ukrýva pod svojím povrchom 10 miliárd kubic-
kých metrov kvalitnej pitnej vody. Ide o najväč-
šie zásoby v strednej Európe. Bude to našou
výhodou alebo katastrofou? V tejto súvislosti si
treba pripomenúť slová globálneho oligarchu,
generálneho riaditeľa Nestlé, najväčšej svetovej
potravinárskej spoločnosti, Petra Brabecka-Let-
matheho. V dokumente We Feed the World sa
Brabeck zdôveril, že príroda nie je „dobrá“, niet
dôvodu báť sa GMO potravín, zisky sú nadovšet-
ko, ľudia by mali pracovať viac a že nemajú prá-
vo na vodu. V článku pre časopis Foreign Policy
vyhlásil: „Voda je nové zlato a niekoľko krajín
a fi riem sa už na to spolieha.“ Pre The Guardi-
an napísal, že „naša kolektívna pozornosť bola
zameraná na vyčerpanie zásoby fosílnych palív,
no do značnej miery ignorujeme prostý fakt, že
na rade je voda, a to čoskoro. Čo svet potrebuje,
je stanovenie jej ceny, ktorá presnejšie ohodnotí
našu najvzácnejšiu komoditu“. Voda sa má stať
produktom moderného trhu, s ktorým sa bude
obchodovať. A obchodovať s ňou by podľa pred-
stáv ľudí ako Brabeck mali veľké, spoločensky
zodpovedné korporácie typu Nestlé. V rozhovo-
re pre BigThink Brabeck poznamenal: „Ak sa
Nestlé zviditeľnila v problematike v oblasti vody,
nebolo to kvôli nejakej fi lantropickej myšlienke,
ale kvôli tomu, že voda je jedným z najdôležitej-
ších faktorov pre udržateľnosť Nestlé.“ Brabeck,
pochopiteľne, nezastupuje len privátne záujmy
gigantického koncernu, ale odráža inštitucionál-
nu ideológiu korporácií ako L’Oréal, Credit Su-
isse Group, Exxon Mobil, Roche či Nadácie pre
Svetové ekonomické fórum (WEF), Rady pre
zahraničné vzťahy (CFR), Európskeho okrúhle-
ho stola priemyselníkov (ERT) alebo skupiny eu-
rópskych korporačných riaditeľov, kde bol všade
v čelných pozíciách. Toto myslenie sa napokon
projektuje aj do agendy Európskej komisie, kto-
rá tlačí na privatizáciu vody ako podmienky pre
rozvoj fondov v niekoľkých krajinách strednej
a východnej Európy závislých od grantov EÚ.
Dnes máme na stole novelu zákona o vodách
z dielne Ministerstva životného prostredia, ktorá
vytvára mnohé otázniky nad tým, kto a ako bude
mať záujem okradnúť Slovensko o tú najcennej-
šiu strategickú surovinu, akú má.
6
BILDERBERG 2014V dánskej metropole v hoteli Marriott sa zišla mocen-
ská elita sveta už na šesťdesiatom stretnutí skupiny
Bilderberg. Na zozname pozvaných fi gurovalo 134
vyvolencov presvedčených, že majú usmerniť vývoj
ľudstva v duchu unipolárneho sveta. Podľa kritikov
konšpiračných teórií ide len o diskusné a spoločenské
stretnutie mocných a bohatých s príležitosťou na po-
litický a ekonomický lobing. Odporcovia elitárskych
koncepcií označujú skupinu Bilderberg za manipu-
látorov spracovanej verejnosti, ktorá z nevedomosti
dobrovoľne víta a realizuje ich plány na nastolenie
Nového svetového poriadku pod jedinou celosvetovou
vládou. Medzi účastníkmi kodanskej seansy nechýbal
napríklad predstaviteľ radikálneho krídla amerických
neokonzervatívcov Richard Perle, pre ktorého je pre-
zident Barack Obama nečinný pacifi sta, bývalý riadi-
teľ CIA David Petraeus, bývalý riaditeľ NSA Keith
Alexander a bývalý poradca pre národnú bezpečnosť
Thomas Donilon, John Sawers, šéf britskej tajnej služ-
by MI6, alebo britský minister fi nancií George Osbor-
ne, zástupcovia NATO, Medzinárodného menového
fondu či ropných fi riem Shell a BP. Bilderbergovci
už vedia, že im verejnosť venuje neželanú pozornosť,
preto zverejnili aj ofi ciálnu agendu kodanskej konfe-
rencie. Ofi ciálne len tak nezáväzne debatovali o novej
architektúre Blízkeho východu a Strednej Ázie, Ukra-
jine, o budúcnosti demokracie a postavení strednej
vrstvy v spoločnosti. V skutočnosti sa predovšetkým
venovali ukrajinskej kríze, strategickému zbližova-
niu Ruska a Číny, rastu euroskepticizmu v súvislosti
s voľbami do Európskeho parlamentu. Prvoradou
úlohou je zadržiavanie ruského vplyvu pomocou
NATO a Transatlantického obchodného a investičné-
ho partnerstva medzi USA a Európskou úniou. Mé-
diá ako Financial Times, The Economist, Le Monde
a RAI news-24 majú za úlohu presadzovať direktívy
stanovené na údajne neškodnom diskusnom stretnutí
významných predstaviteľov fi nančnej, politickej, hos-
podárskej a mediálnej sféry.
SOROSOVO PRIZNANIEFilantrop a miliardár George Soros/György Schwartz,
ktorý ročne investuje stovky miliónov dolárov do
rôznych mimovládnych organizácií, v rozhovore pre
americkú spravodajskú stanicu CNN priznal svoju za-
angažovanosť v ukrajinských záležitostiach. Reagoval
na otázku: „Jedna z vecí, ktorú o vás ľudia vedia, je to,
že počas revolúcií v roku 1989 ste fi nancovali množ-
stvo disidentských a občianskych aktivít vo východnej
Európe – v Poľsku, Českej republike. Robíte podobné
veci i na Ukrajine?“ Soros na to odpovedal: „Vytvoril
som nadáciu ešte skôr, ako bola Ukrajina nezávislá
od Ruska. Nadácia funguje od tej doby a zohrala dô-
ležitú úlohu v súčasných udalostiach.“ Iný druh sve-
dectva o dianí na Ukrajine predviedol britský vojnový
reportér v diskusnej relácii ukrajinskej verejnoprávnej
televízie Prvý kanál. Mark Franchetti, spravodajca
týždenníka Sunday Times, sklamal moderátora pred-
stavujúceho ho ako svojho priateľa, ktorého pozná
ešte z Iraku a verí jeho úsudku. Moderátor sa pýtal
na činnosť ruského oddielu Vostok na východe Ukra-
jiny. Podľa kyjevskej propagandy ide o príslušníkov
ruských špeciálnych síl vyslaných na Ukrajinu s cie-
ľom rozvracať krajinu. Britský spravodajca skonštato-
val svoje vlastné dojmy a skúsenosti bez predurčenej
manipulácie, typickej pre naše médiá hlavného spra-
vodajského prúdu: „Chlapci, s ktorými som hovoril,
sú väčšinou Ukrajinci, buď z Donbasu alebo z jeho
blízkosti. Je tam len malé percento ruských dobrovoľ-
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA
7
níkov a hovoril som s nimi. Vlastne ide o ľudí, ktorí
nemajú žiadnu vojenskú skúsenosť, sú to bežní ľudia,
občania, ktorí vzali zbrane do rúk a sú presvedčení,
že chránia svoje domovy – ako oni hovoria – pred
fašizmom. Všetci tvrdia, že po udalostiach v Odese,
bombardovaní Slovianska nemôžu nájsť spoločnú reč
s vládou v Kyjeve.“ Okrem toho dodal, že reči o tero-
ristoch sú nepravdivé a bojovníci na východe Ukrajiny
sú civilisti bez vojenských skúseností. Podľa ukrajin-
ského experta v štúdiu britský spravodajca podľahol
perfektnej špeciálnej operácii ruských bezpečnost-
ných služieb s cieľom ovplyvniť západného noviná-
ra, aby šíril ich verziu do Európy. Britský novinár sa
ohradil, že hovorí iba to, čo videl a nebude skreslene
interpretovať fakty. Zopakoval, že nevidel nijakých
príslušníkov ruských špeciálnych jednotiek z Čečen-
ska, o ktorých sa toľko hovorí. Pritom britský novinár
Mark Franchetti nepatrí k promoskovským propagan-
distom. O Rusku napísal niekoľko kritických článkov
a tvrdí, že Moskva hrá svoje geopolitické hry a bojov-
níkov z východu Ukrajiny hodí cez palubu.
MILIARDY NA ZVRHNUTIE PUTINA Republikáni v americkom Kongrese navrhli zákon
o sponzorovaní aktivít v Ruskej federácii. Jeho názov
znie O predchádzaní agresie zo strany Ruska. Analy-
tici navrhujú jeho reálny názov O aktuálnych úlohách
na zvrhnutie Vladimira Putina. V sponzorovaní ide
o čiastku vo výške osem a pol miliardy amerických
dolárov. Konkrétne pôjde o podporu médií, poskyto-
vanie najrôznejších grantov, odborné školenia, úhrady
služobných ciest a pobytov. Ruský prezident Vladimir
Putin podpísal zákon zjednodušujúci postih nezis-
kových organizácií, ktoré fi nancujú svoje aktivity zo
zahraničných grantov. Novela zákona o zahraničných
agentoch stanovuje, že toto označenie môžu dostať
organizácie, ktoré určí ministerstvo spravodlivosti.
Zákon o zahraničných agentoch platí v Rusku už dva
roky, ale Kremeľ nie je spokojný s jeho uplatňovaním.
Doterajšia právna úprava predpokladala, že neziskové
organizácie fi nancované z cudziny sa prihlásia samy.
Po zaradení majú byť vystavené prísnejšiemu dohľadu
štátnych kontrolórov a sú povinné používať označenie
zahraničný agent. Zoznam zahraničných agentov je
však prakticky prázdny. Preto ruský parlament schvá-
lil novelu, podľa ktorej môže ministerstvo vnútra roz-
hodnúť o zaradení do zoznamu. Organizácie, ktoré sa
samy neprihlásili ako zahraničný agent, dostanú na-
vyše poriadnu pokutu, ale majú právo zažalovať roz-
hodnutie ministerstva. Lev Ponomariov, vodca ruské-
ho hnutia Za ľudské práva, v rozhovore pre agentúru
Interfax predpovedal, že väčšina ruských neziskových
organizácií sa radšej rozpustí sama dobrovoľne.
NEMECKÁ HRA NA DEMOKRACIUNemecká prokuratúra vyšetruje prípad monitorovania
mobilného telefónu spolkovej kancelárky Angely Mer-
kelovej americkou Národnou bezpečnostnou agentú-
rou (NSA). Najvyšší štátny zástupca Harald Range
má podozrenie, že išlo o špionáž a vyšetrovanie vedie
proti neznámemu páchateľovi. Vďaka odhaleniu býva-
lého analytika NSA Edwarda Snowdena vyšli najavo
informácie o sledovaní mobilného telefónu Merke-
lovej. Podľa jeho svedectiev NSA monitorovala súk-
romný telefón kancelárky niekoľko rokov a predtým
sledovala aj jej predchodcu Gerharda Schrödera. Spo-
jené štáty sledovanie Merkelovej ofi ciálne nepriznali,
iba oznámili, že v budúcnosti nebudú kancelárku sle-
dovať. Snowden zverejnením dokumentov NSA uká-
zal, že americká tajná služba sledovala elektronickú
komunikáciu státisícov ľudí po celom svete. Najvyšší
štátny zástupca Harald Range zatiaľ nemieni otvoriť
žiadne vyšetrovanie pre masové sledovanie nemec-
kých občanov. Nevylúčil však, že to urobí, ak sa v prí-
pade objavia nové informácie. Organizácie na ochra-
nu ľudských práv kritizovali nemeckú prokuratúru, že
v afére NSA nevzniesla žiadne obvinenie. Podľa nich
takýto prístup znamená, že Nemecko nechráni ústav-
né práva svojich občanov.
BLAIROVE A BUSHOVE KLAMSTVÁBritánia schválila zverejnenie časti dôvernej kon-
verzácie medzi bývalým britským premiérom To-
ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI
8
nym Blairom a niekdajším americkým prezidentom
Georgeom Bushom Jr. Pôjde o záznamy súkrom-
ných rozhovorov, ktoré predchádzali invázii do Ira-
ku v roku 2003. Na žiadosť britskej vlády zostane
časť rozhovorov aj naďalej utajená. Briti vyšetrujú
záležitosť pre podozrenie, že bývalý premiér Blair
sľúbil Bushovi podporu vojenskej akcie ešte skôr,
ako vojenskú operáciu schválil britský parlament
a zaujalo stanovisko medzinárodné spoločenstvo.
Kedy presne bude správa zverejnená, zostáva aj na-
ďalej nejasné.
Na vojne v Iraku sa v rokoch 2003 až 2009 zú-
častnilo asi 45 000 britských vojakov a 179 z nich
prišlo o život. Invázia rozdelila Britániu a vyvolala
v krajine mnohé demonštrácie. Niekoľko ministrov
na protest proti invázii do Iraku odstúpilo. Bývalý
britský premiér niekoľkokrát vypovedal pred vyšet-
rovacou komisiou. Vojnu jednoznačne obhajoval
a zdôrazňoval, že by ani v minulosti nekonal inak,
napriek tomu, že sa v Iraku nenašli zbrane hromad-
ného ničenia označované za hlavný dôvod invázie.
Poprel, že by už na stretnutí s bývalým americkým
prezidentom G. Bushom v apríli 2002 v Crawforde
sľúbil Američanom podporu vojenskej akcie. Kritici
tvrdia, že Bush rozhodol o vojne oveľa skôr, ako sa
dostali diplomatické rokovania v OSN o Iraku do
slepej uličky, pričom ho Tony Blair podporoval bez
ohľadu na výsledok týchto rokovaní.
NEKONVEČNÝ PREZIDENTUruguajského prezidenta Josého Mujicu označujú
médiá za najneuveriteľnejšieho politika alebo najlep-
šieho vodcu na svete. Navrhujú ho na budúcu Nobe-
lovu cenu za mier. Sedemdesiatosemročný Mujica
je pravdepodobne najchudobnejším prezidentom na
svete, pretože takmer 90 percent svojich príjmov dáva
organizáciám, ktoré poskytujú bývanie chudobným.
Bývalý vodca marxistickej Tupamaros, hlavnej po-
vstaleckej skupiny v krajine, strávil 13 rokov vo väze-
ní v čase vojenskej diktatúry v Uruguaji, ktorá vládla
v rokoch 1973 až 1985. V novembri 2009 ho 53 per-
cent voličov zvolilo za prezidenta. Sám seba označuje
za skromného vidiečana a s novinármi sa stretáva na
malej farme pri metropole Montevideo.
José Mujica objasňuje svoj pohľad na spoločnosť
poznaním z gréckej fi lozofi e: „Znovu som si prečí-
tal Platóna a hľadal v ňom návod na to, čo sa deje,
pretože nič nie je úplne nové.“ Pripomína varova-
nie, ktoré predniesol vlani pred Valným zhromaž-
dením OSN: „Politika, ktorá by mala vládnuť ľud-
ským vzťahom, podľahla ekonomike a stala sa iba
správcom toho, čo nekontroluje fi nančný systém.“
Americký časopis Foreign Policy zaradil Mujicu
medzi najväčších svetových mysliteľov roku 2013.
O sebe a Uruguaji hovorí: „My sme republikánskym
hlasom sveta.“ Naznačuje tým, že budúcnosťou je
kombinácia politiky, etiky a čestnosti v záujme vše-
obecného blaha.
PRIESKUM ANTISEMITIZMUCelosvetový prieskum Ligy proti hanobeniu (ADL)
ukazuje, že antisemitský postoj zrejme zastáva štvr-
tina populácie. Hlavným cieľom americkej organizá-
cie, založenej v roku 1913, je boj proti antisemitizmu.
Najnovšie výsledky získala oslovením viac ako 50 000
osôb v 102 krajinách sveta. Podľa prieskumu iba 54
percent respondentov vie o holokauste. Dvaja z troch
opýtaných o tom buď nikdy nepočuli, alebo neveria,
že k holokaustu došlo. Kritériom pre identifi káciu an-
tisemitizmu bol zoznam rôznych mýtov o židoch a ich
správaní. Ukazovateľom bolo percento opýtaných,
ktorí označili viac ako polovicu výrokov za pravdepo-
dobne pravdivé. Antisemitizmus je defi novaný ako ne-
priateľstvo alebo diskriminácia voči židom ako nábo-
ženskej či etnickej skupine. Riaditeľ ADL Abraham
Foxman v súvislosti s výskumom uviedol: „Môžeme
teraz identifi kovať kritické miesta, krajiny a regióny
sveta, kde nenávisť k židom jednoducho neexistuje.“
Z prieskumu ADL vyplýva, že menšie percento osôb
s antisemitským postojom vykazujú anglicky hovo-
riace štáty a krajiny s protestantským vyznaním. Na
rebríčku antisemitizmu sú zoradené krajiny od najme-
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA
9
nej protižidovských (Laos s 0,2 percenta) až po štáty
s najviac protižidovským postojom (Západný breh
Jordánu a palestínske pásmo Gazy s 93 percentami).
ADL Global Index – antisemitizmus podľa regiónov:
• Severná Afrika a Blízky východ: 74 percent
• Východná Európa: 34 percent
• Západná Európa: 24 percent
• Subsaharská Afrika: 23 percent
• Ázia: 22 percent
• Americký kontinent: 19 percent
• Oceánia: 14 percent
HROZBA NELEGÁLNEJ IMIGRÁCIEEurópska agentúra Frontex, ktorá koordinuje ochra-
nu vonkajších hraníc Európskej únie, uviedla, že
v posledných mesiacoch tohto roka výrazne stúpol
počet imigrantov, ktorí nelegálne prichádzajú do Eu-
rópy. Od začiatku roka ide o približne 60-tisíc utečen-
cov. Doterajší počet utečencov prevyšuje nielen vla-
ňajšie počty, ale aj ukazovatele za rovnaké obdobie
v roku 2011, keď v dôsledku takzvanej Arabskej jari
napokon za celý rok prišlo do Európy okolo 140 000
nelegálnych imigrantov.
Frontex eviduje osem hlavných pozemných a námor-
ných ciest prisťahovalcov. Najviac ich prichádza zo
severnej Afriky do Talianska, kde ich už od začiatku
roka zaregistrovali takmer 40-tisíc. Taliansky minister
vnútra Angelino Alfano vyhlásil, že je to rovnaký po-
čet ako za celý minulý rok, keď ich k talianskym bre-
hom priplávalo 43-tisíc. Najmenej tretinu doterajších
tohtoročných imigrantov predstavujú Sýrčania, ktorí
utekajú pred občianskou vojnou v krajine. Väčší po-
čet ilegálnych utečencov pochádza tiež z Afganistanu
a z Eritrey. Cestovali hlavne cez Líbyu. Vo francúz-
skom Calais, kde úrady zrušili niekoľko táborov nele-
gálnych prisťahovalcov, boli obyvatelia z regiónov od
západnej Afriky až po Bangladéš. Mnohí ľudia pochá-
dzali z Iránu a Pakistanu. Chceli väčšinou nelegálne
prejsť do Británie. Predovšetkým Taliansko ráta s ďal-
ším masívnym prílivom utečencov i v nasledujúcom
období, hlavne na ostrovy Lampedusa a Sicília. An-
gelino Alfano varuje: „Počet imigrantov ešte výrazne
porastie, čo možno vysvetliť ako dôsledok nestability
v Líbyi.“
Podľa BBC v Líbyi čaká na plavbu na lodiach
a pltiach do Európy mnoho utečencov z rôznych
krajín. Niektoré odhady hovoria až o 300 000 ute-
čencoch. Agentúra Frontex zdôraznila, že hlavnou
cestou, ktorou sa imigranti z tretích krajín dostá-
vajú do EÚ, nie sú pozemná alebo námorná trasa,
ale medzinárodné letiská. Väčšina z tých, ktorí te-
raz žijú v EÚ ilegálne, pôvodne prišla s platnými
dokladmi a vízami, ktorých platnosť už vypršala.
Po úspechu protiimigračných politických strán
v nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu,
najmä vo Francúzsku a Británii, možno očakávať,
že vlády členských štátov EÚ budú postupovať
proti nelegálnemu prisťahovalectvu razantnejšie
ako doteraz.
PREZIDENTKA MARINE LE PENOVÁ?Víťazstvo francúzskeho Národného frontu (FN) v eu-
rovoľbách a zmätok v radoch hlavných dvoch strán
vo Francúzsku vyvoláva otázku, či sa môže šéfka FN
Marine Le Penová stať budúcou prezidentkou. Ana-
lytici nevylučujú, že Le Penová by po voľbách v roku
2017 mohla vstúpiť do prezidentského Elyzejského
paláca. Voľby do Európskeho parlamentu pozname-
nalo rozčarovanie voličov z EÚ a politických inštitú-
cií vo Francúzsku. Právnička Marine Le Penová od
prevzatia kontroly nad otcovou stranou v roku 2011
krok za krokom zmenila imidž FN s cieľom urobiť
z neho vládnu stranu. Politička, ktorá ešte v roku
2010 čelila obvineniu z rasovej nenávisti za prirov-
nanie modliacich sa moslimov v uliciach k nacis-
tickej okupácii Francúzska, zatlačila do pozadia
staré osobnosti strany a trestala prejavy rasizmu
vo vlastných radoch. FN získal novou stratégiou
priazeň celej novej generácie prívržencov. NF pod-
porilo v eurovoľbách najmenej 30 percent voličov
mladších ako 35 rokov a medzi nezamestnanými 37
percent. (ľh)
ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI
10
onalistických a protiimigračných strán, krajnej
pravice, neonacistov, antiglobalistickej ľavice.
Jedni i druhí sú presvedčení, že to s Európou
a Európanmi myslia dobre a obviňujú druhý tá-
bor, že je hrozbou pre napredovanie, prosperitu
a slobodu 500 miliónov obyvateľov.
SNAHA O VIAC EURÓPYEurofederalisti a eurocentralisti argumentujú
Dva protichodné tábory naliehajú na Eu-
rópanov, aby uverili ich tvrdeniam, vý-
zvam a koncepciám o ďalšom smerovaní
nášho starého dobrého kontinentu. Jeden tábor
predstavujú eurofederalisti, proeurópski centra-
listi, stúpenci ďalšieho upevňovania európskej
integrácie a rojkovia o Spojených štátoch eu-
rópskych. Na druhej strane barikády sú sfor-
mované šíky euroskeptikov, kritikov eura, naci-
VOĽBY DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU UKÁZALI, ŽE K AVIZOVANÉMU POLITICKÉMU ZLOMU NEDOŠLO, ALE TIEŽ NAZNAČILI, ŽE EURÓPANIA
V JEDNOTLIVÝCH KRAJINÁCH HĽADAJÚ ALTERNATÍVU K BRUSELSKÝM VÍZIÁM A VO VÄČŠEJ MIERE STRÁCAJÚ DÔVERU K NÁRODNÝM POLITICKÝM ELITÁM,
VERNÝM INŠTRUKCIÁM EURÓPSKEJ KOMISIE (EK) A EURÓPSKEJ RADY (INŠTITÚCIA EÚ ZLOŽENÁ Z PREZIDENTOV A PREMIÉROV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV,
Z PREDSEDU EURÓPSKEJ RADY A PREDSEDU EURÓPSKEJ KOMISIE).
PREDČASNÝ NÁREK EUROCENTRALISTOV
Ľubomír Huďo
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > PREDČASNÝ NÁREK EUROCENTRALISTOV
a upevňuje jej pozície. Európsky parlament pred
voľbami nič neponechal na náhodu a aktívne
vstúpil do internetových diskusií, aby odporco-
via eurocentralizmu nepresvedčili kritické množ-
stvo voličov a nezvrátili už teraz smerovanie, či
vôbec existenciu Únie. „Eurotrolovia“ (platení
diskutéri na internetových fórach) dostali od
Europarlamentu 2,5 milióna eur, aby prečesávali
debaty euroskeptikov na webových stránkach.
Britské noviny Daily Telegraph odhalili pred
voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2014
dôverný dokument. Podľa dokumentu „inštitu-
cionálni diskutéri musia mať schopnosť monito-
rovať konverzáciu verejnosti priamo v reálnom
čase, priamo v teréne, aby porozumeli tematic-
kým trendom a mali schopnosť rýchlo reagovať
relevantným spôsobom, zapojili sa a ovplyvnili
konverzáciu, napr. poskytnutím faktov a čísel na
rozbitie mýtov“.
Eurobyrokrati si uvedomujú, aké nálady panu-
jú na verejnosti, a preto sa v dokumente ďalej
v Barrosovom duchu uvádza: „Súčasná ekono-
mická a fi nančná kríza spolu s vysokou mierou
nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi,
vedie k oslabeniu dôvery v európske inštitúcie
medzi občanmi. Imidž EÚ trpí, a preto, aby sme
zmenili vnímanie, že Európa je ten problém, po-
trebujeme obhájiť, že odpoveďou na existujúce
problémy je viac, nie menej Európy.“ Taktika
vyšla a voľby potvrdili, že väčšina Európanov
zatiaľ netúži po radikálnej zmene bruselského
kurzu k Spojeným štátom európskym.
NOVÉ PRÁVOMOCITohtoročné voľby do Európskeho parlamentu
boli predsa len odlišné od predchádzajúcich
kvôli novým právomociam, ktoré vyplývajú pre
Europarlament z Lisabonskej zmluvy, a preto
ich sprevádzalo aj heslo Tentoraz je to iné. Oba-
vy eurofederalistov a eurocentralistov vyplývali
zo vzrastajúcej možnosti euroskeptikov rozložiť
úniový integračný projekt zvnútra väčším vply-
vom na činnosť EK a Európskej rady. Zostava
nového Europarlamentu totiž po prvýkrát určí,
kto povedie EK, ktorá navrhuje legislatívu s vply-
vom na každodenný život Európanov a dohliada
na jej uplatňovanie v praxi. Podľa nových pra-
vidiel premiéri a prezidenti členských krajín,
v duchu výroku predsedu EK J. M. Barrosa:
„Problémom Európy nie je to, že jej je všade
plno, ale naopak, je jej priveľmi málo.“
Euroskeptikov a eurokritikov charakterizujú hes-
lá z kampane francúzskeho Národného frontu –
Nechceme žiadny ďalší federalizmus a Už nie Eu-rópu. Kritizujú odtrhnutosť eurobyrokratov od
reality a od národných záujmov rôznych štátov.
Zároveň poukazujú na vytváranie vlastnej ulity
so snahou diktovať spoločné pravidlá pre všetky
členské krajiny Únie.
Eurocentralisti majú veľký ekonomický poten-
ciál, spriaznené vlády v jednotlivých členských
krajinách, veľké zdroje na integračnú propa-
gandu a drvivú väčšinu médií na svojej strane.
Sami seba prezentujú ako jediný správny smer
európskej budúcnosti a druhej strane rozdávajú
označenia ako extrémisti, populisti, neonacisti,
blázni, protieurópske živly. Bruselskú agendu
z centrály dopĺňajú vládne kampane v člen-
ských krajinách Európskej únie. Ich spoločným
prvkom je účelová dehonestácia kritikov bru-
selského centralizmu a byrokratizmu, ktorých
vykresľujú ako nepriateľov Európy a nacionalis-
tických obmedzencov uviaznutých v minulých
storočiach. Trendom je integrácia, federalizácia,
globalizácia s americkými obchodnými záujma-
mi a vytváranie akejsi európskej identity podľa
stanovených kampaní a rezolúcií. Všetko ostatné
je populizmus, nacionalizmus, rasizmus a slepá
ulička európskeho vývoja.
Euroskeptici poukazujú na neudržateľnosť po-
litiky ďalšieho rozširovania členstva v EÚ, ne-
schopnosť riešiť imigračnú politiku, nesprávne
rozhodnutia so zavádzaním eura, vytváranie
rozdielov medzi juhom a severom Európy, pod-
liehanie americkým geostrategickým záujmom
a ignorovanie špecifík národných ekonomík
spolu s vnucovaním hodnôt v oblasti spoločen-
ského života, ktoré odporujú tradíciám a pre-
svedčeniu väčšiny obyvateľstva. To všetko sa
podpísalo na mimoriadnom volebnom úspechu
francúzskeho Národného frontu (NF) Marine
Le Penovej a britskej Strany za nezávislosť Spo-
jeného kráľovstva (UKIP) Nigela Farragea vo
voľbách do Európskeho parlamentu, i keď práve
tieto politické subjekty nedokážu vzájomne spo-
lupracovať. To, pochopiteľne, teší druhú stranu
11
PREDČASNÝ NÁREK EUROCENTRALISTOV > UDALOSTI A SÚVISLOSTI
12
ktorí rozhodujú o predsedovi EK, to teraz mu-
sia urobiť s prihliadnutím na výsledok volieb do
Europarlamentu. Osoba navrhnutá na čelo EK
bude potrebovať hlasy polovice všetkých nových
europoslancov, a tu môžu nové strany ukázať
svoju silu.
V átriu budovy Európskeho parlamentu je v rôz-
nych jazykoch vyvesené heslo Uplatni svoju moc: zvoľ tých, ktorí budú vládnuť Európe. Vládnuť
budú tí, ktorí vládli aj doteraz, pretože nespokoj-
nosť s ich konaním nie je až taká výrazná, aby
ich odstavila od riadiacich pozícií a ovplyvňova-
nia všetkého od poľnohospodárstva po justíciu.
Eurocentralisti burcovali všetkými možnými
prostriedkami, ktorými bezkonkurenčne dispo-
nujú, pred netradičnou voľbou neštandardných
strán a vopred nariekali nad osudom Európy
v pazúroch protieurópskych extrémistov. Pred-
časný nárek sa im vyplatil a hoci zaznamenali
nárast nespokojných Európanov bez ohľadu na
znevažovanie ich voľby, integračná karavána ide
ďalej.
Najsilnejšou frakciou v novom parlamente zostá-
vajú tak ako predtým ľudovci (28 % hlasov) a so-
ciálni demokrati (takmer 26 %), ďaleko za nimi
liberáli (takmer 10 %) a zelení (takmer 8 %).
Teda takzvané štandardné strany, ktoré tak ako
vždy podporujú a poslušne vykonávajú vytýčenú
líniu bruselskej Eurokomisie.
Katastrofi cké scenáre, že euroskeptici a antieu-
rópske sily získajú 22 až 27 percent, sa nepotvr-
dili. Zo 751 europoslancov bude čiernymi ovca-
mi, teda neposlušnými budovateľmi Spojených
štátov európskych, asi 130. Potrebujú vytvoriť
účinné frakcie, pričom podmienkou vytvorenia
je 25 poslancov zo siedmich členských krajín.
A to je neuralgický bod tábora euroskeptikov –
roztrieštenosť názorov a predstáv.
ROZTRIEŠTENÉ SILYNespokojenci so súčasným ekonomicko-politic-
kým stavom Európy a jej riadením bruselskými
štruktúrami majú často od seba veľmi ďaleko.
Pre britskú UKIP je neprijateľný francúzsky
NF a pre NF je nepredstaviteľná spolupráca
s maďarským Jobbikom alebo gréckym Zlatým
úsvitom. Rakúski slobodní (FP ) majú iné pred-
stavy ako Alternatíva pre Nemecko (AfD). Do
euroskeptického tábora patria Praví Fíni a švéd-
ski demokrati s protiimigračným programom,
ale i nacionalistický Flámsky záujem alebo špa-
nielske hnutie Podemos, ktoré zakladali aktivisti
proti Novému svetovému poriadku spriaznení
s hnutím Okupuj Wall Street.
Rozdeľuje ich stupeň radikálnosti a zameranie
na problémy od sociálnej nespokojnosti, neza-
mestnanosti cez vplyv eura až po antiimigračný
postoj a požiadavky na reformu alebo priamo
zrušenie EÚ. Euroskeptické a ultrapravicové
strany majú stúpajúcu popularitu v štátoch, kto-
ré sú tradične kritické voči EÚ ako Británia
alebo najviac postihnuté fi nančnou krízou ako
Grécko, ale aj tam, kde doteraz panovala ver-
nosť ideálom spoločnej Európy, ako napríklad
vo Fínsku. Vzhľadom na viaceré protichodné po-
stoje je nízka pravdepodobnosť ich spoločného
efektívneho vytvárania alternatívy voči politike
presadzovanej tradičnými stranami a bruselskou
centrálou.
Situáciu vystihol nemecký denník Frankfurter
Allgemeine Zeitung: „V Európskom parlamente
bude tak ako doteraz vládnuť neformálna veľká
koalícia, ktorá zabezpečuje väčšinu a zastupuje
európsky mainstream. Miera pobúrenia proti tra-
dičným stranám je však alarmujúca.“
Na mieru pobúrenia budú tradičné strany reago-
vať takticky, aby neprišli o svoje pozície, a záro-
veň pred voličmi prejavili záujem, že chcú riešiť
problémy, za ktoré vlastne môžu, alebo ich ig-
norovali. Hlavne, aby všetko zostalo pri starom
a centralizovaná Európa pokračovala tak, ako si
to naplánovali už v 50. rokoch vraj neškodne dis-
kutujúci pohlavári v skupine Bilderberg.
Pravdepodobný vývoj v Európskom parlamente
odhadla predvolebná štúdia Deutsche Bank: „Aj
pri extrémnom predpoklade, že euroskeptické stra-
ny zmobilizujú veľkú časť svojich potenciálnych
voličov a všeobecná volebná účasť bude malá, ak-
cieschopná euroskeptická väčšina nie je reálna.“
A náš slovenský vklad do posilnenia euroskep-
tických síl? Odpoveď nám posiela Sean Hanley,
odborník na strednú Európu z University Colle-
ge London (UCL): „V Českej republike a na Slo-
vensku bola účasť taká malá, že by bolo možné
spochybniť demokratickú legitimitu zvolených
europoslancov.“
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > PREDČASNÝ NÁREK EUROCENTRALISTOV
13
THAJSKÝ POKUS O DIKTATÚRU MENŠINY
Alexandra Demetrianová
THAJSKÝ POKUS O DIKTATÚRU MENŠINY > UDALOSTI A SÚVISLOSTI
a „žltými“ masami odporcov v uliciach sa ešte
viac prehĺbila a napätie vyústilo do vzájomných
násilných útokov. Podľa Human Rights Watch
za šesť mesiacov zahynulo takmer 30 ľudí a ďal-
ších vyše 800 sa zranilo pri zrážkach, prestrel-
kách či bombových útokoch. Polícia, predĺžená
ruka vlády, nezasahovala a armáda vyčkávala.
AKÝKOĽVEK PROTEST JE ZLOČINOd novembra 2013 postupne nastala patová situ-
ácia. Vláda Jinglak Šinavatrovej odmietala výzvy
na odstúpenie a podľa ústavy mohla ponúknuť
len nové voľby. Tie však neboli pre lídrov de-
monštrácií riešením, pretože strana Phuea Thai
má dosť podpory, aby sa opäť dostala k moci.
Premiérku nakoniec zosadil ústavný súd, čo ana-
lytici nazvali „justičným prevratom“. Armáda vy-
užila vákuum moci a bleskovo vyhlásila stanné
právo. Zaviedla nočný zákaz vychádzania a z ka-
sární vyšli vojaci i ozbrojené hummery. „Toto nie
je vojenský prevrat. Stanné právo sme vyhlásili,
aby sme opäť nastolili mier a stabilitu. Nemá to
nič s vládou, pretože tá funguje ako predtým,“
uisťoval hovorca armády plukovník Winthai Su-
vari.
Junta si pozvala vládny kabinet i lídrov protestov
na „rokovania“, a keď už všetci sedeli v armád-
nych barakoch, žiadna debata sa nekonala. Ge-
nerál Prayuth Chan-ocha prevzal moc a junta sa
zmocnila televízneho vysielania. Ďalšia na rade
Podivné manželstvo parlamentných vlád
a vplyvnej armády však teraz škrípe viac
ako inokedy. Thajsko si vyslúžilo nevídanú
kritiku zo zahraničia a junta generálov, ktorá zvrh-
la vládu Jinglak Šinavatrovej, sa vydala na cestu
vojenskej diktatúry. Nové voľby nevyhlási, kým
neschváli reformy, čo môže trvať aj 15 mesiacov.
Situácii predchádzali masové demonštrácie
a okupácia metropoly, tzv. „Bangkok Shut-
down“, posledného pol roka sa tisíce Thajčanov
snažili zosadiť vládu premiérky Jinglak Šinavat-
rovej. Aj keď je strana Phuea Thai populárna na
chudobnom severe a vidieku, medzi Bangkočan-
mi a elitami vytvára trpkú príchuť. Nepriateľom
č. 1 je brat Jinglak Šinavatrovej – Thaksin, kto-
rého v roku 2006 armáda zvrhla pre rozsiahlu
korupciu. Dnes žije v exile a nik nepochybuje,
že odtiaľ riadi politiku prostredníctvom sestry
a svojich verných.
Jeho kritici sa búrili proti korupcii a populizmu,
ktorým si Šinavatrovci získavajú nižšie vrstvy
a vidiek. Ryžová schéma kabinetu premiérky
Jinglak, ktorá sľúbila farmárom nereálne vysoké
ceny za úrodu, bola katastrofou. Thajskú ryžu
predražila a vyradila z pozície svetovej jednotky.
Pokusy schváliť absolútnu amnestiu pre aktérov
politickej krízy od roku 2006, a teda aj pre expre-
miéra Thaksina, či dosadzovanie favoritov Phu-
ea Thai na kľúčové pozície priliali olej do ohňa.
Priepasť medzi „červenými“ prívržencami vlády
POSLEDNÉ ROKY OTRIASA THAJSKOM TURBULENTNÁ POLITICKÁ KRÍZA, KTORÁ KONCOM MÁJA VYVRCHOLILA VOJENSKÝM PREVRATOM.
IDE O DRUHÝ PUČ ZA MENEJ AKO DESAŤROČIE A V MODERNEJ HISTÓRII KRAJINY 20. POKUS O PREVRAT.
14
bola tlač, online redakcie, novinári, akademici či
aktivisti – junta si predvolala takmer 400 ľudí.
„Boli by sme radi, keby to brali skôr ako rela-
xačný pobyt, počas ktorého sa môžu zamyslieť
nad svojimi názormi a budúcnosťou národa,“
bez ostychu vyhlásili generáli o zadržiavaní bez
podozrenia, obvinenia či procesu. Stanné právo
totiž dáva právomoc obmedziť ústavné práva
občanov a nedostavenie sa na pozvánku armády
môže vyústiť do vojenského procesu a väzenia.
V Thajsku je takáto vojenská diktatúra už len
ozvenou z minulosti. Viacerí si zaspomínali na
Čierny máj 1992, keď armáda tvrdo zakročila
proti študentom kritickým voči vojenskému pre-
vratu. Alebo aj október 1976, keď radikálna pra-
vica a rojalistické armádne zložky zmasakrovali
desiatky študentov na univerzite Thammasat.
Kritika voči ďalšiemu armádnemu zásahu do
politiky prišla aj po májovom prevrate. Do ulíc
vyšli ledva tisíce odporcov puču a junty. Armáda
ich odpratala a mnohých odvliekli „tajní“ v civi-
le. Junta sa zameriava najmä na progresívnych
liberálov. O tom, čo sa na koberčeku u armády
deje, hovoril po prepustení novinár a aktivista
Pravit Rojanapruk: „Bolo nás tam viac a sprá-
vali sa k nám veľmi zdvorilo, výborne sa o nás
starali. Ľudia z junty sa s nami rozprávali, akoby
sa nám snažili dostať pod kožu. Nik nám nepo-
vedal, ako dlho tam budeme, kam nás odváža-
jú. Zobrali nám telefóny, odpočúvali telefonáty
von. Ja som prišiel s právnikom a ľuďmi z Úradu
vysokého komisára OSN pre ľudské práva, no
oddelili nás.“
Juntu zaujímali názory na politickú krízu, dianie
v krajine, ale najmä na monarchiu. „Vypytovali
sa na rôznych ľudí, ich osobné detaily, profesi-
onálne pôsobenie, politické názory. Dobre sa
pripravili a presne vedeli, aké informácie hľa-
dajú.“ Po tejto previerke väčšinu ľudí armáda
prepustí s prísľubom a podpisom, že sa osoba
vzdáva politických aktivít či verejnej kritiky
puču. Nepoučiteľných obvinia z urážky monar-
chie drakonickým zákonom lèse-majesté, zná-
mym ako 112. Defi novaný je tak limitovane, že
sa v posledných rokoch intenzívne zneužíva ako
nástroj na politickú represiu. Hrozí zaň až 15 ro-
kov väzenia. Radí sa medzi „hrozby pre národnú
bezpečnosť“, a tak aj obyčajný „lajk“ na sociál-
nych sieťach či „zdieľanie“ nevhodného obsahu
je postihnuteľné.
V atmosfére zastrašovania prišli viacerí s ino-
vatívnymi spôsobmi, ako demonštrovať – tiché
protesty v skupinkách menej ako piatich ľudí,
ktorí čítajú knihy o politickej a občianskej slo-
bode, ale aj Orwellov 1984 či kontroverzné tri
vztýčené prsty symbolizujúce slobodu, rovnosť,
bratstvo. Junta neváhala a aj za tento symbol
hrozí zadržanie. Vysokoškolskí študenti onedlho
prišli s ešte nevinnejším protestom – rozdávali
sendviče. Aj to junta zakázala a viacerých zatkla.
POPULIZMUS A TOTALITA „ŠŤASTIA“Aj napriek opozícii voči vojenskému prevratu má
NCPO, Národný výbor mieru a poriadku, ako
junta svoju vládu nazvala, vraj podporu väčšiny
Thajčanov. Odvoláva sa na prieskum Suan Dusit
univerzity Ratchabhat, podľa ktorého konanie
NCPO až 93 percent ľudí urobilo „šťastnými“.
Generáli sa chytili zbabranej ryžovej schémy
a 800-tisíc pestovateľom ryže vyplatili do konca
júna takmer 3 milióny dolárov, ktoré im Šina-
vatrovej platforma sľúbila. Nato NCPO zmrazil
cenu plynu a vyzval výrobcov spotrebiteľských
produktov, aby spravili to isté. To sa však až veľ-
mi podobá na populizmus zosadených Šinavat-
rovcov, zhodujú sa analytici.
Inštitucionálne reformy, týkajúce sa priamo po-
litickej krízy, zostávajú nekonkrétne. „Musíme
vyriešiť veľa problémov – administratívu, rozpo-
čet, korupciu, a nakoniec aj demokraciu, voľby,“
vyhlásil thajský líder Prayuth Chan-ocha. „Parla-
mentná diktatúra musí byť odstránená. Má totiž
na svedomí konfl ikt a nešťastie thajského náro-
da.“ Preto generáli spustili PR ofenzívu v snahe
„navrátiť šťastie“ Thajčanom. Zákaz vychádza-
nia zrušili tesne pred svetovým pohárom vo fut-
bale a všetky zápasy vysielajú v thajskej televízii.
Junta organizuje komunitné akcie, kde si bývalí
nepriatelia môžu zahrať tímové hry a zblížiť sa.
Po celej krajine sa otvárajú centrá zmierenia,
kde sa armáda dáva do pozície mediátora medzi
„červenými“ a „žltými“ politickými tábormi.
Viacerí sú voči tomuto „režimu šťastia“ skeptic-
kí. Búri sa najmä severovýchod, bašta Thaksi-
nových prívržencov. Vodca červených v meste
Udon Thani Kwanchai Praipana najskôr s vlád-
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > THAJSKÝ POKUS O DIKTATÚRU MENŠINY
15
postavil pred vojenský súd lídra Nitirat profeso-
ra Worajeta Pakeerata. Rovnaký osud vraj stihne
kohokoľvek, kto sa opováži kritizovať monar-
chiu a kráľovskú rodinu. Junta sa zameriava aj
na Thajčanov žijúcich v zahraničí a thajským
ambasádam nariaďuje monitorovať ich aktivi-
ty, názory či zabezpečiť ich návrat domov – na
proces a prevýchovu. Pripomína to skôr Severnú
Kóreu ako Thajsko.
Májový puč hral generálovi Prayuthovi do ka-
rát – jeho kariéra ako šéfa thajskej armády sa po-
maly končí, v septembri sa budú najvyššie posty
v armáde meniť. Podľa bangkockého analytika,
ktorý si želal zostať v anonymite, sú však za pre-
vratom oveľa mocnejšie šedé eminencie z Privy
Council (Tajná rada) – výboru kráľových porad-
cov. Jeho prezidentom je dlhoročná pravá ruka
kráľa Pchúmipchóna Adundéta (Rámu IX.)
generál Prem Tinsulanonda. Nikdy sa netajil
tým, že nemá Thaksina Šinavatru, ani jeho spô-
sob politiky v láske. Premovi a rojalistom vôbec
prekážal Thaksinov kult osobnosti, ktorý presa-
hoval medze korektné voči najvyššiemu v kraji-
ne – zbožňovanému kráľovi. Podľa politických
väzňov Thajska a niektorých analytikov stál
Prem Tinsulanonda za prevratom proti Thak-
sinovej vláde v roku 2006 a Privy Council má
pod jeho vedením veľmi blízko k vplyvnej armá-
de. „Hlas kráľa“, ako sa Prem často nazýva, má
predstavy o thajskej demokracii podobné tým
Prayuthovým – systém, v ktorom je monarcha
najvyšším ochrancom verejného záujmu a armá-
da spadá pod kráľovu kontrolu.
Parlamentná demokracia sa ukazuje ako ne-
funkčná pre „horných desaťtisíc“. Šinavatrovci
a ich politické strany vyhrávajú voľby v Thajsku
od roku 2001 s podporou väčšiny. Tradičné elity
sa cítia ohrozené, lebo v demokracii sú menši-
nou. V čase, keď sa zhoršuje zdravie 86-ročného
kráľa Pchúmipchóna a očakáva sa najväčšia vý-
mena moci v dynastii Chakri za posledných 60
rokov, sa rojalisti obávajú o budúcnosť monar-
chie a jej nedotknuteľnosti. Nový systém, v kto-
rom sa zachová pozícia paláca, moc armády, tra-
dičných elít a inštitúcie budú skôr menované ako
volené, by mal zastaviť „diktatúru väčšiny“, ako
to generál Prayuth nazval. Aj za cenu vojenskej
diktatúry menšiny.
nym NCPO spolupracoval na zmierovaní, no
čoskoro vyhlásil, že tento systém sa zameriava
len na jeden politický tábor a chce ho naprávať.
„Vidia nás červených ako nepriateľov, tak aké
zmierovanie? Ľudia to dokážu vycítiť. Je to časo-
vaná bomba,“ dodal Kwanchai. Viacerí analytici
mu dávajú za pravdu. Prayuth sa vraj snaží do-
stať červených pod kontrolu a ukončiť tak „dik-
tatúru väčšiny“ – ako si želali žltí protestujúci
v Bangkoku.
Akademici krútia hlavami, pretože armáda
problém skôr obchádza. Konfl ikt červených
a žltých – Thaksinovcov a ich odporcov – je
totiž spoločenský. Priepasť medzi dobre zabez-
pečenými mešťanmi v Bangkoku a chudobným
vidiekom, ktorý drie na ryžových poliach a v to-
várňach, je obrovská. Thaksinov populizmus za-
bral aj preto, lebo si desaťročia ignorované masy
obyčajných ľudí niekto všimol.
Na protivládnych protestoch v Bangkoku často
zaznievalo, že vidiečania nie sú dostatočne vzde-
laní, aby chápali demokraciu. Vládny NCPO
našiel riešenie – posilniť nacionalizmus, výučbu
občianskych povinností, morálky a najmä úcty
k monarchii. Zdá sa, že zatiaľ ide skôr o diktát
ako pragmatické reformy. Politický bloger a ko-
mentátor Saksith Saiyasombuth dodáva: „Všetko
závisí od toho, ako ďaleko zájde junta voči svo-
jim odporcom. Najmä v ére internetu a sociál-
nych sietí nemajú tradičné metódy thajskej armá-
dy šancu byť také efektívne ako v minulosti. Čím
dlhšie bude junta obmedzovať slobodu prejavu
a politické zhromaždenia, tým menej legitímna
bude vojenská diktatúra.“
KTO JE PRAYUTH A ČO JE ZA PREVRATOM?Vojenská junta, ani mocná armáda nie sú v tejto
politickej kríze také nestranné, ako sa prezen-
tujú. Prayuth Chan-ocha si vybudoval kariéru
v kráľovskej garde a podľa mnohých má blízko
ku kráľovnej Sirikit. Šesťdesiatročný generál sa
tiež netají tým, že je antithaksinovec a ultraroja-
lista. To vysvetľuje, prečo si junta berie na muš-
ku kritických liberálov a kritikov zákona lèse-ma-
jesté. Skupine profesorov práva z Fakulty práva
na univerzite Thammasat Nitirat, ktorá tlačí na
reformu zákona 112, Prayuth viackrát odkázal,
aby z Thajska radšej odišli. Teraz, keď má moc,
THAJSKÝ POKUS O DIKTATÚRU MENŠINY > UDALOSTI A SÚVISLOSTI
16
zamietnutá. Mnohí poslanci (predovšetkým SMER-
SD) opäť len sklapli opätky a uprednostnili záujmy
Bruselu pred záujmami vlastných občanov.
Tí môžu byť potrestaní za to, že si stiahnu fi lm z dá-
tových úložísk, prostredníctvom torrentov, z YouTu-
be, skopírujú si ho od kamaráta atď. Je irelevantné,
že nič neukradli, pretože len vytvárajú kópiu. Je ire-
levantné, že by si ho aj tak nekúpili. Je irelevantné,
že zisk z jeho prípadného predaja sa rozdelí z drvivej
väčšiny medzi distribútorov, obchod, štát, právnikov
a autor dostane smiešnu sumu. Na druhej strane sa
od budúceho roka zmierňuje aspoň trest. Po sta-
rom sme mohli dostať až dva roky väzenia a zápis
do Registra trestov. Do Trestného zákona z dielne
rezortu spravodlivosti sa majú dostať zmeny, ktoré
menia posudzovanie toho, kedy je pirátstvo na inter-
nete trestným činom. Kým dnes sa ide rovnako pro-
ti všetkým, po novom iba proti tým, ktorí spôsobia
škodu vyššiu ako 266 eur. Právnik Tomáš Kamenec
však podotýka, že v takýchto prípadoch môže byť
dokazovanie problematickejšie. Nie je totiž možné
uplatniť objektívnu zodpovednosť ako pri autách,
teda to, že zodpovedný je majiteľ počítača. Polícia
či prokuratúra teda bude musieť dokázať, čo všetko
stiahol jeden človek.
DZURINDA, MIKLOŠ A SDKÚ-DSOznámenie Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša o od-
chode z potápajúcej sa „bárky“ SDKÚ-DS prekvapilo
málokoho. Už dlhšiu dobu boli obaja iba pasívnymi
členmi strany a venovali sa iným činnostiam. V roku
2012 po slabom výsledku v parlamentných voľbách
(6,09 % hlasov a 11 poslaneckých mandátov) odstú-
pili z vedenia strany a kormidla sa chopil Pavol Frešo
s pokusom o „reštart“, ktorý sa zatiaľ nepodaril. „Po
dlhom uvažovaní a zvažovaní sme dnes spolu s Mi-
kulášom Dzurindom oznámili predsedovi SDKÚ-DS
Pavlovi Frešovi, že vystupujeme zo strany. Hlavným
dôvodom je spôsob, akým strana funguje, ale aj to, že
sme neustále vťahovaní do vnútorných sporov, ktoré
v strane prebiehajú,“ napísal na Facebook Ivan Mikloš.
Ani jeden nemá záujem prejsť do inej politickej stra-
ny a iné politické strany nemajú záujem o nich. Ne-
plánujú ani odísť z poslaneckého klubu SDKÚ-DS.
Keby tak spravili, ten by s počtom šesť členov zani-
kol, rovnako ako predtým poslanecký klub SaS. Ani
jeden nemá záujem odísť z politiky ako takej. „Čo je
PREZIDENT, POĽOVNÍK, PRETEKÁRIvan Gašparovič bol v slovenskej politike 24 rokov,
z toho desať ako prezident. Podporoval vstup Sloven-
ska do EÚ, NATO, prijatie eura a aj dnes hodnotí
tieto kroky pozitívne. Schvaľoval proces privatizácií,
vystupoval však aj proti nim, bol za Dzurindove refor-
my, neskôr ich kritizoval. Ani ryba, ani rak. Aj keď
nebol členom SMER-u, mal jeho podporu a SMER
mal neskôr podporu Ivana Gašparoviča. Gašparovič
v tom proste vedel „chodiť“. Prvé voľby vyhral po
prekvapivom postupe do druhého kola na vlne anti-
mečiarizmu. Druhé voľby mal jednoduchšie, pretože
bojoval proti nemastnej-neslanej, médiami, celebrita-
mi a tretím sektorom protežovanej Ivete Radičovej.
Gašparovič ako šedý priemer. Svojimi „ľudskými“
slabosťami si získaval obľúbenosť, zbieral sympatie
súcitných a vyťažil z nich maximum.
Ako vášnivý poľovník mal etický prešľap v roku 1995,
keď v Tatranskom národnom parku na území ochran-
ného obvodu Podspády zastrelil jeleňa. Často poľoval
vo vojenskom priestore Lešť. Vzniklo podozrenie, že
to bol on, kto tam v roku 2009 zastrelil poľovníka.
K streľbe sa však priznal šéf vojenských lesov. Gaš-
parovič bol tiež vášnivým pretekárom. Vyskúšal si
trate na Pezinskej Babe (Majstrovstvá Európy v jazde
do vrchu), letisku v Piešťanoch (Veľká cena Sloven-
ska), ale aj v Malajzii, kde mu tamojší kráľ venoval
jazdu po okruhu Formuly 1. Dá sa povedať, že Ivan
Gašparovič výrazne degradoval funkciu prezidenta.
Nevyužíval veľké množstvo možností, ktoré sa mu
ponúkali, pôsobil zmierlivo, ústupčivo, nevýrazne,
nudne. Nemal vlastnú víziu a politiku, iba občas
troška modifi koval tú „smerom zo SMER-u“. Už vô-
bec si nedokázal vybojovať viac právomocí, prípadne
ísť na hranu tých, ktoré má. Zmierený s „osudom“ si
odkrútil kariéru.
NELEGÁLNE SŤAHOVANIENezaradený poslanec Miroslav Beblavý (ex SDKÚ-
-DS) sa pokúsil zmierniť dopad Trestného zákona no-
velou, podľa ktorej by od augusta nebolo trestné, ak
by ľudia porušili autorský zákon pre vlastnú potrebu.
Napríklad si stiahli fi lm, počítačovú hru alebo hud-
bu bez toho, aby ich šírili ďalej a pokúšali sa s nimi
obchodovať. Novela reagovala na rozsudok Súdneho
dvora EÚ, podľa ktorého môže byť akékoľvek poruše-
nie autorských práv trestne stíhané, 12. 6. však bola
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA
17
vyslovil aj nasledovné slová: „Pomáhajme strážiť
princípy a hodnoty, na ktorých Európska únia vznik-
la. Pretože to, čo projekt Európskej únie oslabuje,
to oslabuje aj nás – a je to predovšetkým egoizmus,
ktorý sa vydáva za pragmatizmus, a je v priamom
rozpore so základným zmyslom zjednotenej Európy.
A potom je tu naša bezpečnosť. Ľudia na Slovensku,
na rozdiel od iných susedov Ukrajiny, možno nema-
jú takú veľkú a bezprostrednú obavu z udalostí za na-
šou východnou hranicou. Ako prezident však musím
cítiť spoluzodpovednosť za to, aby to tak aj zostalo,
pretože obrana a bezpečnosť občanov je základnou
úlohou štátu. Aj v tejto oblasti budem mať ambíciu
formulovať otázky a témy, ktoré – tak sa mi zdá –
neznejú vždy dostatočne nahlas. Slovensko sa nemô-
že spoliehať na to, že nám našu bezpečnosť zaručia
iní bez toho, aby sme plnili naše záväzky. Aby sme
robili, na čo máme, ale aby sme si naše záväzky ne-
zmäkčovali. Nie je to správne, nie je to perspektívne.
Ani to nie je pre našu vlasť bezpečné. Geografi cky
leží Slovensko na hraniciach tak Európskej únie, ako
aj Severoatlantickej aliancie. Som však presvedčený,
že je naším bytostným záujmom, je v záujme našej
bezpečnosti a prosperity, aby Slovensko nestálo na
ich okraji.“
Je zrejmé, čo nimi naznačoval, zanikli však pod
povinnou „havliádou“ v médiách. Obdivné titulky
ťažko nazvať inak ako kultom osobnosti. Bude ako
nebolo?
IVETA RADIČOVÁ OPÄŤ V POLITIKE?Posledné mesiace sa vďaka nekonečnej kríze tzv. pra-
vice začalo objavovať viacero náznakov, že Iveta Radi-
čová by sa mohla vrátiť do politiky. Začalo už padať
menej „nie“ a viac „možno“. Nový prezident Andrej
Kiska s neofi ciálnou podporou pravice, Procházkova
Sieť, odchod Dzurindu a Mikloša zo SDKÚ-DS, to
všetko napomohlo tomu, aby slovenská pravica zavet-
rila svoju šancu. Možno poslednú.
Ivetu Radičovú čaká pracovný pobyt v zahraničí. Ako
povedala pre agentúru SITA, dostala ponuku od Wie-
senthalovho inštitútu v Berlíne, ktorý má špeciálny
program pre bývalých členov vlády. Ten by mal trvať
jeden rok, nastúpiť má od januára 2015. Témou bude
Európska únia. Radičová po preškolení pravdepo-
dobne nebude mať problém uplatniť sa na mnohých
miestach. Vieme, ako to chodí. (as)
to koniec v politike? Cítim sa dobre. Politika ma baví.
Téma konca v politike mi nenapadla,“ povedal Dzu-
rinda.
OPÄŤ DETEKTOR LŽIŠéf strany OĽaNO Igor Matovič vyzval Radoslava
Procházku, aby absolvoval vyšetrenie na detektore
lži: „Špecialisti na reklamu odhadli, že Procházkova
kampaň stála 700.000 – 800.000 eur, priznal však
len 250.000 eur. Nie je rozdiel v tom, že aj v iných
médiách platil 50 až 90 percent načierno, na drevo?“
Matovič v tomto prípade myslí nielen náklady na ofi -
ciálnu časť kampane, ale celkové náklady. Ešte pred-
tým uviedol, že Procházka si v Region Presse zapla-
til reklamu za 6000 eur cez transparentný účet, ale
11 200 eur bolo zaplatených v hotovosti, aby nemu-
sel dokladovať, odkiaľ peniaze zobral. „Keď to tak
bolo v tomto prípade, a takých platieb boli zrejme
stovky, koľko je takých bočných platieb alebo pla-
tieb načierno?“ pýta sa Matovič. On sám v teste na
detektore lži obstál, 17. februára v Londýne záporne
odpovedal na otázky, či vzal, dal, alebo mu niekto
ponúkol úplatok, alebo či pri dovoze tlačiarenského
stroja ukrátil štát na cle alebo daniach.
O tom, že časť peňazí nešla cez transparentný účet,
sa Procházka dozvedel vraj len 2. júna. „A dosť som
chalanov za to zhulákal,“ poznamenal. Na výzvu Ma-
toviča reagoval na Facebooku: „Mám 42 rokov a ešte
nikdy som nebol na detektore lži. Konečne poriadna
príležitosť! Dúfam len, že Igor potom znovu nepovie,
že to iba žartoval.“ Zatiaľ sa však detektoru vyhýba.
ANDREJ KISKA, EÚ A NATONový prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska
pri svojom inauguračnom prejave v nedeľu 15. 6.
Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > POCHYBNÉ SNAHY O VZKRIESENIE PRAVICE
18
piatich z jedenástich poslancov. Odchod Magdy
Vášáryovej nebude stranu bolieť tak ako strata
mladého Martina Beblavého či rešpektovanej
Lucie Žitňanskej. Zrejme posledným klincom
do rakvy SDKÚ-DS je nedávny odchod Mikulá-
ša Dzurindu a Ivana Mikloša.
Most-Híd sa zase musí popasovať so vzmáhajú-
cou sa SMK. Gyula Bárdos získal v prezident-
ských voľbách viac ako 5 % a túto hranicu strana
atakuje už dlhodobo aj v prieskumoch.
V budúcnosti môže prekvapiť SaS. Richard Sulík
sa vďaka extrémne nízkej účasti v eurovoľbách
dostal do Bruselu, čo mu dáva šancu zviezť sa na
vlne euroskepticizmu. Ak dokáže ponúknuť ešte
Ak však v prezidentských voľbách prehral
okrem Fica ešte niekto, tak strany Ľudo-
vej platformy. Jej predstavitelia nedokáza-
li za dva roky pochopiť, že ak majú voči vládnej
strane uspieť, tak len vďaka novej programovej
a hodnotovej alternatíve, ktorá nebude presad-
zovať staré tváre. Výsledkom boli Hrušovského
mizerné 3,3 %.
Ľudová platforma nielenže nedokázala ponúk-
nuť svojim voličom nový program, no ani udr-
žať vo svojich radoch nádejných kandidátov na
generačnú výmenu. To je prípad KDH a odí-
dencov Daniela Lipšica, Jany Žitňanskej a Ra-
doslava Procházku, ale aj SDKÚ-DS. Tá stratila
POCHYBNÉ SNAHY O VZKRIESENIE PRAVICE
V MARCI SA SMER-SD DOSTALA DO DRUHÉHO POLČASU SVOJHO VLÁDNUTIA. ROBERT FICO V PREZIDENTSKÝCH VOĽBÁCH PREHRAL.
V EUROVOĽBÁCH ZASE JEHO STRANA STRATILA JEDEN MANDÁT, PRIČOM PRAVICA ZÍSKALA ZVYŠNÝCH DEVÄŤ.
PRETO BY SA MOHLO NA PRVÝ POHĽAD ZDAŤ, ŽE VLÁDNA STRANA POMALY STRÁCA DYCH, PRIČOM PRAVICA SA ZAČÍNA KONSOLIDOVAŤ.
Artur Bekmatov
tvrdení Igora Matoviča chcel 50 až 90 % sumy
za inzerciu v novinách siete Regionpress zaplatiť
v hotovosti, a túto sumu tak nepriznať v ofi ciál-
nych výdavkoch. Išlo o 17 224 eur. Z nich sa 6000
eur zaplatilo z Procházkovho transparentného
účtu a 11 224 eur zaplatil Andrej Zmeček (Pro-
cházkov poradca) vkladom v hotovosti. Lenže
vo výkaze pre ministerstvo fi nancií je suma 10-ti-
síc eur. Samotný Zmeček hovoril o 20-tisíc eur.
Táto skutočnosť vyvoláva mnohé otázky: Akú
sumu vlastne Procházkov tím zaplatil? Koľko ta-
kýchto pochybných transakcií Procházka počas
kampane vykonal? A prečo to Matovič, bojovník
za čistotu politiky, zverejnil viac ako dva mesiace
po voľbách – po prvých prieskumoch, v ktorých
SIEŤ začala preberať aj voličov OĽaNO?
KISKOV KULT OSOBNOSTINovou nádejou a skrytým koňom pravice je evi-
dentne Andrej Kiska, hoci sa od počiatku tvári
ako nadstranícky a nezávislý politik. To, že išlo
o predvolebné frázy, ktoré mali za cieľ získať si
ľudí znechutených politikou, dokázal nedávno
vymenovaním svojich poradcov. Nazval ich se-
dem statočných – redaktor TV JOJ Peter Petrus,
Roman Krpelan, Ján Mazák, Martin Bútora,
Rado Baťo, Sergej Michalič a Tomáš Lehotský.
Krpelan pôsobil ako zástupca šéfredaktora SME
a hovorca ministra Uhliarika z KDH. Rado
Baťo – šéf Kiskovej kampane, bol v minulosti po-
radcom a hovorcom premiérky Ivety Radičovej.
Má blízko k SDKÚ-DS. Ešte bližšie k tejto stra-
ne má Sergej Michalič. Od roku 2000 pôsobil
ako jej prvý hovorca, neskôr mal veľmi blízko
k Dzurindovi, ktorému robil poradcu. Martina
Bútoru zvlášť predstavovať netreba. Pamätáme
si, ako tento proamerický „analytik“ a exveľvy-
slanec v USA spolu s Františkom Šebejom obha-
jovali americkú agresiu v Iraku.
V prípade nového prezidenta môžeme v najbližšej
dobe čakať budovanie nekritického kultu osob-
nosti. Pravicoví politici sa budú chcieť priživiť na
jeho popularite a pravicové médiá zase našli novú
politickú ikonu. Nebol v KSČ (aj keď v SZM
áno), pracoval v USA ako gastarbeiter, a aj keď
v Amerike neprerazil, v chaose mečiarovského
Slovenska to dokázal. Pre médiá sa tak stal steles-
nením amerického sna na Slovensku.
2-3 nové tváre, môže byť SaS v roku 2016 opäť
v hre o kreslá v parlamente.
PROBLEMATICKÉ NOVÉ TVÁRESlovenský volič je dlhodobo znechutený ko-
rupčnými kauzami a pochybným fi nancovaním
politických strán, ktoré je prvým predpokladom
vazalského postavenia politikov voči ekonomic-
kým elitám. Preto každý nový pokus o znovuzro-
denie pravice musí dodať nielen charizmatické-
ho lídra a nové tváre, no v prvom rade vyriešiť
otázku transparentnosti fi nancovania.
Z toho dôvodu vyznievajú slová Daniela Lip-
šica z nábrežia Dunaja o novej politike, novej
ekonomike a novej morálke viac ako cynicky.
Už takmer dva roky sa NOVA snaží uchytiť, no
zatiaľ bez úspechu. Ani pretlačenie Jany Žitňan-
skej do Bruselu nemôžeme považovať za úspech,
pretože pri 13 % účasti stačilo na pokorenie 5 %
hranice niečo vyše tridsaťtisíc hlasov. Ani tie
by sa Lipšicovi nepodarilo nazbierať, nebyť ul-
trakonzervatívcov Františka Mikloška z KDS
a Ondreja Dostála z OKS na jeho kandidátke. Tí
priniesli dovedna 14-tisíc hlasov z 32-tisíc.
Predsedom konzervatívnej frakcie v strane je Mi-
lan Krajniak, spomínaný v spise Gorila ako jeden
z piatich členov deväťčlenného prezídia Fondu
národného majetku, nominovaných SDKÚ-DS
a KDH, ktorí mali svojimi hlasmi zabezpečiť
podporu rozhodnutí Anny Bubeníkovej. Toto
majú byť nové tváre? Financovanie strany takis-
to vyvoláva pochybnosti. Mladý právnik Dávid
Molnár daroval strane 30-tisíc eur. Rovnakú
sumu dostala NOVA od fi rmy M-tech, ktorá bola
založená len mesiac pred vytvorením strany. Jej
jediným konateľom je Peter Beták. Nebolo by na
tom nič zvláštne, keby Dávid Molnár nebol sy-
nom Jána Molnára, podnikateľa z Humenného,
ktorý v roku 1995 sprivatizoval Mäsový priemy-
sel Humenné a v roku 2008 ho predal skupine
PENTA. A Peter Beták je jeho švagrom. Ďalším
pochybným sponzorom je majster armwrestlin-
gu Ján Germánus. Tento športovec je členom
dozornej rady fi rmy JES Group spolu s Rasti-
slavom Posluchom, synom ďalšieho privatizéra
z dôb mečiarizmu – Mariána Poslucha.
Do podobnej siete sa začína zamotávať aj naj-
väčšia nádej pravice Radoslav Procházka. Podľa
19
POCHYBNÉ SNAHY O VZKRIESENIE PRAVICE > UDALOSTI A SÚVISLOSTI
20
EKONOMIKA < PRÍČINY NAPÄTÍ USA – ČÍNA – RUSKO
Vďaka využívaniu bridlicových ložísk nastal
v USA výrazný pokles cien plynu, čo pod-
porilo konkurencieschopnosť americkej
výroby. Na druhej strane Čína preferuje ochrannú
pozíciu – uprednostňuje politiku domácej spotre-
by, čo evokuje znovuobnovenie akéhosi „čínskeho
múru“. V tejto situácii nemajú Američania príliš
na výber – sú nútení rozširovať svoje odbytiská
o nové trhy, v opačnom prípade je ohrozené ožive-
nie ich ekonomiky. Nie náhodou sa v poslednom
období stále intenzívnejšie diskutuje o vytvorení
Transatlantickej zóny voľného obchodu. Tu tre-
ba poukázať na fakt, že samotná Európska únia
disponuje štúdiami, ktoré poukazujú na asymet-
rické parametre navrhovanej dohody, keď až 76 %
ochranárskych opatrení sa má odstrániť na strane
EÚ a len 24 % na strane USA.
USA A ČÍNAUSA sa mnohokrát snažili donútiť Čínu o reval-
váciu jüanu, a keď neuspeli, navrhli, aby Čína
prevzala zodpovednosť za globálnu svetovú eko-
nomiku tým, že jüan bude 3. svetovou rezervnou
menou. Čína však ústami najvyšších predstavi-
teľov jasne povedala, že s takýmto postupom
nesúhlasí, pretože by to bolo pre ňu príliš drahé
a rizikové. Hodnota samotného amerického do-
lára tkvie najmä v zúčtovaní obchodu s ropou
a plynom. Nie je tajomstvom, že osud Saddáma
Husajna bol spečatený v momente, keď navrhol
krajinám OPEC zrušenie dolára ako zúčtovacej
meny obchodovania s ropou. V momente, ak
chýba dostatok imperiálnych síl na ovplyvňo-
vanie vývoja vo svete, použije sa známa rímska
stratégia – rozdeľ a panuj. Hlavnou metódou na
Peter Staněk
PRÍČINY NAPÄTÍ USA – ČÍNA – RUSKO
SÚČASNÉ MEDZINÁRODNÉ NAPÄTIA JE POTREBNÉ CHÁPAŤ V ŠIRŠÍCH EKONOMICKÝCH, POLITICKÝCH A HISTORICKÝCH SÚVISLOSTIACH. ZÁKLADNOU
GEOSTRATEGICKOU LÍNIOU USA JE DNES VYTVORENIE KONFLIKTU MEDZI EURÓPSKOU ÚNIOU, RUSKOM A ČÍNOU TAK, ABY SA ZAMEDZILO VYTVORENIU
JEDNOTNÉHO EURÁZIJSKÉHO KOMPLEXU, KTORÝ BY OHROZOVAL HEGEMONICKÉ POSTAVENIE SPOJENÝCH ŠTÁTOV VO SVETE.
2121
PRÍČINY NAPÄTÍ USA – ČÍNA – RUSKO > EKONOMIKA
treba pripočítať obrovský rozsah korupcie a moc
miestnych oligarchov, či už prorusky alebo pro-
západne orientovaných. Podľa analýzy UNIDO
za posledných 8 rokov smerovali na Ukrajinu
investície v hodnote 136 mld. dolárov – ich vý-
sledky však nevidieť, pretože si väčšinu týchto
prostriedkov rozdelilo niekoľko oligarchov, resp.
vďaka vysokej miere korupcie boli využité nee-
fektívne. Preto je záujem Západu o Ukrajinu
skôr záujmom o vytvorenie tzv. „cordon sani-
taire“ – sanitárneho kordónu voči Rusku a jeho
expanzii, ktorý v medzivojnovom období tvorili
krajiny ako Poľsko, Československo, Maďar-
sko a Rumunsko. Tentokrát môže byť takýmto
kordónom Ukrajina, najmä jej západná časť.
Rozpínanie ruského impéria však treba chápať
v širšom kontexte. Rusi mali vždy pocit záchra-
ny civilizácie pred útokom barbarov – od vpádu
Mongolov, Turkov a ďalších expanzií Východu
na Západ, až po vpád napoleonských armád
alebo nacistického Nemecka. Právom teda majú
pocit, že pre európsku civilizáciu priniesli obrov-
ské obete. Namiesto pomenovania „imperiálne
ambície“ by bolo výstižnejšie hovoriť o ambícii
národa, ktorý sa vždy snažil o širšiu záchranu
ostatných. Pochopiteľne, daňou za túto záchra-
nu bolo aj podriadenie sa tých ostatných ruskej
expanzii, ktorej rozsah, najmä v 17. – 18. storo-
čí, nemá v ľudských dejinách obdobu. Viedla
na Sibír, Aljašku, do Číny, Kórey, Strednej Ázie
či na Kaukaz. Dnešné Rusko je opäť silným
hráčom. Divoká privatizácia a „liberalizácia“
ruskej ekonomiky na začiatku 90. rokov bola
spojená s únikom kapitálu na úrovni približne
40 – 50 mld. dolárov ročne. Vznikla skupina
oligarchov, ktorí ovládali takmer celú ekonomi-
ku. Putin zvolil vlastnú stratégiu obnovy Ruska.
Oligarchovia dostali možnosť voľby – buď budú
v súčinnosti s vládou podporovať jej kroky, ale-
bo budú musieť odísť, resp. budú niesť následky.
Taktiež výrazne okresal únik kapitálu, ktorý sa
dnes pohybuje na úrovni 10 – 12 mld. dolárov
ročne. Reálne výsledky, ktoré Putin priniesol,
majú vplyv na jeho vysokú popularitu, zatieňu-
júcu aj akékoľvek námietky opozície o potláčaní
demokracie a ľudských práv.
Autor je samostatným vedeckým pracovníkom Ekonomického ústavu SAV.
oslabenie jednotlivých záujmových skupín je ich
poštvanie proti sebe. Nemusí ísť pritom výluč-
ne o vojenské alebo ekonomické konfl ikty, dô-
kazom sú aj revolúcie v rámci tzv. Arabskej jari
alebo destabilizácia regiónu postavená na súboji
sunitských a šiitských moslimov.
Ďalšou sčasti podceňovanou súčasťou ovplyvňu-
júcou geopolitický vývoj sú klimatické zmeny.
Kľúčovou stratégiou medzinárodného spolo-
čenstva by mala byť adaptácia na zmeny prírod-
ných podmienok na planéte v dôsledku rapídnej
premeny nielen atmosférických pomerov, ale aj
hydrologických podmienok, erózie pôdy alebo
obrovskej straty biodiverzity. Na prípravu adap-
tačných procesov na zmenu klímy by bolo po-
trebné vynaložiť odhadom až 3,5 % svetového
HDP, čo predstavuje cca 2,5 bilióna dolárov roč-
ne. Konfl ikt tiež vyplýva z tlaku vyspelých eko-
nomík na Čínu a ďalšie rozvojové krajiny na zni-
žovanie znečisťovania prostredia a vypúšťanie
emisií, čo môže byť bez náležitej kompenzácie
zo strany týchto krajín len veľmi ťažko akcep-
tované.
RUSKO A UKRAJINAAk sa pozrieme na záväzné odporúčania MMF
pre ukrajinskú vládu – napr. zvyšovanie cien
plynu pre domácnosti až o 50 %, znižovanie
dôchodkov a obmedzovanie rôznych sociálnych
výhod – pri takej nízkej úrovni príjmov a bohat-
stva obyvateľstva bude bezprostredným dôsled-
kom sociálne napätie, ktoré bude znamenať buď
okamžitý pád vlády, alebo humanitárnu krízu
spojenú so státisícovým prúdom emigrantov,
najmä na západ do krajín EÚ, ktorá má už te-
raz dosť problémov s utečencami prúdiacimi zo
severnej Afriky a Ázie. Súčasnú situáciu je po-
trebné chápať v hlbších súvislostiach. Východná
Ukrajina bola vždy predmetom obrovských in-
vestícií už počas éry cárskeho Ruska, Sovietske-
ho zväzu a pokračovalo to aj po rozpade SNŠ.
Po desiatkach rokov budovania ťažkého prie-
myslu je naivné myslieť si, že Rusi sa dobrovoľne
vzdajú svojho vplyvu na toto územie v prospech
záujmov európskej integrácie alebo amerických
korporácií. Na druhej strane je tu problém aj
pre EÚ. Ukrajina nebude schopná splácať pô-
žičky, ktoré jej majú byť poskytnuté. K tomu si
22
TÉMA MESIACA > RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ
Možno tomu verili aj niektorí predstavi-
telia štátov i samotných mocností, ale
geostratégovia mali jasnú predstavu už
v čase všeobecnej eufórie z pádu železnej opony.
Nepriateľ zostal nepriateľom napriek ofi ciálnym
frázam o ukončení studenej vojny a uisťovaní ve-
rejnosti o nástupe nového, lepšieho, nekonfron-
tačného a spolupracujúceho sveta namiesto zápa-
su o dominanciu.
Rozpad Sovietskeho zväzu a uvoľnený politicko-
ekonomicko-vojenský priestor v strede a na výcho-
de Európy bol lákadlom pre U. S. stratégov, ktorí
už kalkulovali so slabosťou protivníka. Nikdy ne-
vnímali nástupnícke Rusko po Sovietskom zvä-
ze ako partnera, ale ako oslabeného nepriateľa,
s ktorým sa skôr či neskôr porátajú, aby im nikto
nestál v ceste k Novému svetovému poriadku pod
patronátom jedinej superveľmoci – Spojených
štátov. Rétorika najvyšších amerických predsta-
viteľov však bola na začiatku 90. rokov i neskôr
dostatočne príťažlivá na to, aby ukolísala Mosk-
vu i svetovú verejnosť s víziou novej spolupráce
a priateľskej koexistencie bez akýchkoľvek náro-
kov na ovládnutie nového priestoru.
PEKNÉ REČI BUSHOVCOVNecelý mesiac po strhnutí Berlínskeho múru
v decembri 1989 americký prezident George
Bush so sovietskym vodcom Michailom Gorba-
čovom rokovali na lodi pri brehoch Malty. Geor-
ge Bush inicioval schôdzku pod vplyvom zmien
v Poľsku a ďalších socialistických krajinách. Na
Ľubomír Huďo
RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ
STUDENÁ VOJNA SA NESKONČILA, STUDENÁ VOJNA STÁLE TRVÁ – TAKTO MOŽNO PARAFRÁZOVAŤ TEXT SKLADBY ČERNÍ ANDĚLÉ OD ČESKEJ ROCKOVEJ SKUPINY
LUCIE. NAVYŠE KONIEC STUDENEJ VOJNY JE V NEDOHĽADNE, PRETOŽE MÁ SVOJICH ČIERNYCH ANJELOV SKAZY, KTORÍ JU UDRŽIAVAJÚ PRI ŽIVOTE PRE SVOJE MOCENSKÉ CIELE A NA NEJAKÝCH OBETIACH IM PRAMÁLO ZÁLEŽÍ. NA ZAČIATKU DEVÄŤDESIATYCH ROKOV SME SA NAIVNE TEŠILI, ŽE POLITICI A ŠTÁTNICI DOSTALI ROZUM A JE KONIEC SO SVETOM ROZDELENÝM NA DVA NEZMIERITEĽNÉ TÁBORY,
SCHOPNÉ VOHNAŤ ĽUDSTVO DO JADROVEJ APOKALYPSY.
23
ODVRÁTENÁ STRANA EURÓPSKEJ „SUPEREKONOMIKY“ > TÉMA MESIACA
23
24
TÉMA MESIACA > RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ
samite nepodpísali nijaký ofi ciálny dokument,
napriek tomu vstúpil do dejín ako faktický ko-
niec studenej vojny.
Sergej Karaganov, ruský politológ a ekonóm, bý-
valý poradca ruských prezidentov Borisa Jeľcina
a Vladimira Putina, v jednej zo svojich úvah uvá-
dza: „Aj napriek tomu, že v Európe bol vyhlá-
sený koniec studenej vojny, pravdou zostáva, že
v skutočnosti sa nikdy neskončila. Keď Soviet-
sky zväz opustil strednú a východnú Európu, my
Rusi sme si mysleli, že NATO sa nebude rozširo-
vať do tých krajín a území, z ktorých sme odišli.
Dúfali sme v zjednotenie s Európu, v „spoločný
európsky domov“ a vytvorenie „jednotnej a slo-
bodnej“ Európy. Naše nádeje nepredstavovali
akýsi naivný sebaklam. Koniec koncov, pred-
stavitelia Spojených štátov a Nemecka sľúbili
Michailovi Gorbačovovi, že NATO sa nebude
rozširovať smerom na východ. Po niekoľkých
rokoch eufórie sa však Západ čoraz viac začal
správať ako víťaz v studenej vojne. Keďže po-
tenciálna vojenská hrozba zo strany Sovietskeho
zväzu zmizla, ďalšie vlny rozširovania NATO
nemohli poslúžiť ani vojenským, ani ideologic-
kým cieľom. Logika Západu o rozširovaní bola
geopolitická: dostať bývalé sovietske republiky
a socialistické štáty strednej a východnej Európy
do sféry západného politického a ekonomického
vplyvu.“
Syn amerického prezidenta, ktorý neskôr nahra-
dil v Bielom dome svojho otca, George Bush Jr.
v júni 2007 navštívil Prahu a na spoločnej tlačo-
vej konferencii s českým prezidentom Václavom
Klausom vyhlásil, že studená vojna sa skončila
a Rusko nie je „naším nepriateľom“. Už vtedy
chlácholil Moskvu, že napriek americkým plá-
nom s protiraketovým štítom v Európe sa Rusko
nemusí ničoho obávať. Z jeho slov sa nič nena-
plnilo: „Studená vojna sa skončila. Skončila. Ľu-
dia v Českej republike si nemusia vyberať medzi
tým, či sa budú priateliť s USA alebo s Ruskom.
Možné je oboje. Neveríme, že jedna krajina by
mala nútiť inú krajinu, čo si vybrať.“ Americký
prezident zdôraznil, že Washington a Moskva
môžu spolupracovať na dosiahnutí spoločných
cieľov: „Jediným cieľom je ochrana slobodných
národov pred možnosťou raketového útoku
niektorého z darebáckych režimov. To je skutoč-
ná hrozba pre mier.“ Aj keď Geroge Bush na-
hlas tvrdil, že za darebácke režimy považuje Irán
a komunistickú Severnú Kóreu, nepovedal, čo si
v skutočnosti spolu s okruhom svojich neokon-
zervatívnych poradcov v rámci Projektu nového
amerického storočia myslel. Rusko v ňom nema-
lo miesto partnera, ale eliminovanej potenciál-
nej mocnosti, ktorá by mohla ohroziť americké
plány.
Pekné rečičky pokračovali aj zo strany americ-
kých spojencov a jeden z najdôležitejších – Ne-
mecko, sľuboval nekonfl iktnú spoluprácu s Rus-
kom po umožnení svojho zjednotenia spätého
s odchodom sovietskych vojsk z východnej časti.
Americké vojská tu však zostali a s nimi aj geo-
strategické plány ich pánov.
Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelo-
vá rok po Bushových slovách o možnom priateľ-
stve na obe strany v auguste 2008 pre verejno-
právnu televíziu ARD povedala, že vo vzťahoch
Rusko – Západ nehrozí návrat do čias studenej
vojny: „Dejiny sa neopakujú. Studená vojna bola
úplne iná situácia, ktorú charakterizovalo oklieš-
tenie slobody v časti Európy. NATO nie je orga-
nizácia studenej vojny, ale aliancia budúcnosti.“
O vtedajšom ruskom prezidentovi Dmitrijovi
Medvedevovi sa vyjadrila, že mu dôveruje a vy-
znáva s ním spoločnú fi lozofi u, ktorou je čestný
dialóg.
Priateľstvo a čestný dialóg mali od začiatku váž-
ne trhliny. Už od roku 1994 napredovalo zapája-
nie bývalých sovietskych satelitov do programu
s názvom Partnerstvo za mier s perspektívou pl-
ného členstva v „aliancii budúcnosti“, do ktorej
v priebehu piatich rokov vstúpilo desať nových
európskych členov od Pobaltia a Poľska cez Slo-
vensko až po Rumunsko.
MASKA NEKONFLIKTNOSTI Udalosti na Ukrajine nie sú spúšťačom novej,
ďalšej studenej vojny, ako sa to hlavný mediálny
prúd snaží nahovárať verejnosti v spojitosti s rus-
kou anexiou Krymu. Permanentné pokračovanie
studenej vojny potvrdzovali udalosti dávno pred
ukrajinskou krízou a násilnosťami na Majdane
na prelomoch rokov 2013/2014. Železná opona
padla a sovietske impérium sa rozpadlo. Na-
sledovalo prezidentské obdobie a vláda Borisa
25
RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ > TÉMA MESIACA
25
Jeľcina, ktorý uvrhol Rusko do ekonomického
a politického chaosu. Americkým geostratégom
vyhovoval kompletný vnútorný rozklad najväč-
šieho dlhoročného protivníka. Navonok pokra-
čovala hra na priateľstvo. Jedným z najdôleži-
tejších dokumentov NATO je Zakladajúci akt
Rusko – NATO, podpísaný na samite v Paríži
v roku 1997, ktorý položil základ nových vzťa-
hov západných spojencov s Ruskom po navonok
deklarovanom ukončení studenej vojny. Potvr-
dzuje, že spojenci a Rusko sa nepovažujú za pro-
tivníkov a zhodujú sa na spoločnom budovaní
trvalého mieru na princípe bezpečnostnej spo-
lupráce. NATO sa v tomto dokumente dokonca
konkrétne zaviazalo, že nebude rozmiestňovať
jadrové zbrane alebo početnejšie bojové sily na
území nových členských krajín z východnej Eu-
rópy.
Situácia sa zmenila, keď poddajného Borisa Jeľ-
cina vystriedal nevyspytateľný Vladimir Putin
s presadzovaním nezávislej politiky, ktorý doká-
zal z Ruska opäť spraviť politickú veľmoc. V roku
2006 debatovali najvyšší predstavitelia krajín po-
baltského a čiernomorského regiónu v litovskej
metropole na konferencii pod názvom Spoločný pohľad dobrého susedstva. Viac ako o dobré su-
sedstvo išlo o taktiku proti Rusku. Podľa ruských
médií konferencia v podstate znamenala otvore-
né vyhlásenie novej etapy studenej vojny.
Pretvárka o pragmatických a zlepšujúcich sa
vzťahov s Moskvou padla a Západ prešiel do
protiútoku aj s novými satelitmi. Z konferencie
vyplynulo, že pôjde o odstránenie nepriateľa,
čiže Ruska, a konfrontácia bude pokračovať už
na jeho území. Moskva mala získať dojem, že
predsedníctvo Ruska v G8 a samit v Petrohrade
potvrdzujú pripravenosť USA a Západu prejsť
k novým formám spolupráce a hľadania kompro-
misov. Išlo len o manéver so zámerom zmiasť
protivníka. Konferencia ukázala, že hlavnými ak-
térmi novej protiruskej koalície budú predstavi-
telia Ukrajiny, Gruzínska, Poľska a pobaltských
krajín. Vytýčená stratégia spočívala v obkľúčení
Ruska z juhozápadu nepriateľským oblúkom,
balticko-čiernomorským územím.
Už o rok nato začali debaty o protiraketových
základniach NATO v strednej a východnej Eu-
rópe, zameraných proti akýmsi vzdialeným
nepriateľom z Ázie (opäť Irán a KĽDR), hoci
vždy išlo v prvom rade o Rusko, čo bolo jasné
tak Washingtonu, ako aj Moskve. Analytici, po-
zorovatelia a blogeri si už vtedy kládli otázku, či
nejde o začiatok novej studenej vojny.
Ešte pred vypuknutím násilností v Kyjeve a ne-
skôr občianskej vojny na území Ukrajiny main-
stream v lete 2013 informoval, že niečo zhnité je
vo vzťahoch Ruska a USA, čo možno označiť za
novú studenú vojnu. Už to mohlo naznačiť, že
sa schyľuje k poriadnej búrke, ktorá napokon na-
dobudla dnešnú podobu zvýšených vojenských
aktivít v členských krajinách NATO v blízkosti
ruských hraníc.
Americký prezident Barack Obama zrušil naplá-
nované jesenné moskovské stretnutie s ruským
partnerom Vladimirom Putinom. Bola to reak-
cia na ruské udelenie azylu bývalému techniko-
vi CIA Edwardovi Snowdenovi, ktorý prezradil
svetu, ako americké tajné služby monitorujú
verejnosť, odpočúvajú telefonickú komunikáciu
a sledujú internetové aktivity miliónov ľudí od
štátnikov cez bežných občanov až po možných
teroristov.
Americký prezident reagoval aj na uväzne-
nie a následnú smrť ruského právnika Sergeja
Magnitského, ktorý zomrel vo vyšetrovacej väz-
be, keď upozorňoval na korupciu a krádeže v ra-
doch ruských vládnych úradníkov a Federálnej
bezpečnostnej služby. Obama podpísal Magnit-
ského zákon, ktorý zakazuje vstup na územie
USA ruským predstaviteľom podieľajúcim sa na
porušovaní ľudských práv. Kremeľ tento zákon
ostro odsúdil a reagoval zákazom adopcie opus-
tených ruských detí americkými rodičmi.
Ďalšou spornou otázkou bola a zostáva Sýria.
Rusko v Bezpečnostnej rade OSN vetovalo všet-
ky rezolúcie proti sýrskemu prezidentovi Baššá-
rovi al-Asadovi, ktorého by Američania najradšej
odstránili a nahradili novým vedením s oddanos-
ťou Washingtonu. Barack Obama navrhol nové
kolo rozhovorov o ďalšom znížení počtu jadro-
vých hlavíc v oboch krajinách. Moskva podmie-
ňuje ďalšie odzbrojovanie americkými ústupka-
mi v otázke protiraketovej obrany. Obama síce
zrušil Bushov plán na umiestnenie rakiet a rada-
ru v Poľsku a Českej republike, ale ani jeho nový
variant s rozmiestnením prvkov protiraketovej
26
TÉMA MESIACA > RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ
obrany na Balkáne a v Turecku Moskve nevyho-
vuje. Žiada istotu, že systém nebude použiteľný
proti Rusku.
Nezáleží na tom, či je v Bielom dome militantný
jastrab George Bush, senior alebo junior, saxofo-
nista Bill Clinton so sexuálnymi škandálmi alebo
nositeľ Nobelovej ceny za mier Barack Obama.
Všetci svorne uplatňovali a uplatňujú politiku
hegemónie a presadzovania celosvetovej domi-
nancie, pričom kombinujú taktiku diplomacie,
ekonomického nátlaku a vojenských provokácií
i zásahov, aby zmiatli tak protivníka, ako aj ve-
rejnú mienku, a vystupovali v úlohe záchrancov
sveta, demokracie, slobody a mieru. V prípade
udalostí na Ukrajine už diplomatické divadielko
nahradili silácke pózy, rinčanie zbraní, hľada-
nie vinníka a stanovenie jasnej frontovej línie,
za ktorou je presne defi novaný nepriateľ. USA,
Európa a Rusko opätovne vytvárajú dva tábory,
ktoré rozdeľuje postoj k Ukrajine, jej ďalšiemu
smerovaniu a vymedzenie sfér vplyvu v politic-
kej, vojenskej a energetickej oblasti.
NAJLEPŠIA OBRANA JE ÚTOKTransatlantické spoločenstvo, do ktorého patrí
v súčasnosti aj Slovensko, vidí problém v oživení
sovietskej expanzie, imperiálnych snáh Moskvy
o obnovenie niekdajšej slávy a moci či už cárske-
ho Ruska alebo Sovietskeho zväzu. Washington-
sko-bruselská aliancia pripisuje nespokojnosť
Krymu a proruského obyvateľstva v Donbase
s novým kyjevským vedením a odmietanie stano-
veného prozápadného politicko-ekonomického
kurzu ruskému zasahovaniu a vplyvu. Prechádza
však mlčaním svoju vlastnú zainteresovanosť,
ovplyvňovanie novej kyjevskej vládnej garnitúry,
vojenské poradenstvo a nátlak na spojencov, aby
stupňovali protiruské opatrenia v každej oblasti.
Ukrajina poslúžila ako prostriedok na najnovšiu
ofenzívu a testovanie, kam až v nátlaku na Rusko
možno zájsť a s akými reakciami protivníka tre-
ba rátať vo vyhrotenej situácii.
Aj v rámci Západu existujú rozdielne stanoviská,
ako pristupovať k Rusku a manévrovať v rám-
ci neutíchajúcej studenej vojny, o ktorej sa už
otvorene píše, no v hlavnom mediálnom prúde
s jednostranným stanovením vinníka – Vladimi-
ra Putina.
Americký analytik George Friedman, zakladateľ
súkromnej spravodajskej služby STRATFOR,
inak označovanej za tieňovú CIA, ktorá pracuje
pre vládu a používa metódy, od akých sa môže
Biely dom ofi ciálne dištancovať, tvrdí, že toto
storočie bude patriť Američanom. Podľa neho
bude studená vojna o pohraničnom území me-
dzi Ruskom a Európou, ktoré tvoria Ukrajina,
Bielorusko a pobaltské krajiny, a nebude taká
intenzívna ako prvá. Rusko už nie je globál-
na superveľmoc ako Sovietsky zväz a nedôjde
k nukleárnej konfrontácii. Friedman pripomína,
že skutočný zápas o vplyv počas studenej vojny
zúril v hlavných mestách. Američania sa v istých
štátoch snažili podkopávať ruský vplyv, a na-
opak. Ďalej tvrdí, že nová studená vojna potrvá
zopár rokov, a pretože je Rusko slabé, oveľa slab-
šie, ako bol Sovietsky zväz, prehrá.
Iný prístup ponúka bývalý britský veľvyslanec
v Rusku Anthony Brenton. Vo svojom článku pre
britské noviny The Guardian označil za chybu
Európskej únie, že sa zamiešala do vnútorných
záležitostí suseda a partnera Ruska, pričom ne-
rátala s tým, ako na to môže Rusko zareagovať.
Západ už dvadsať rokov neberie Rusko vážne,
ako o tom svedčí vojna v Kosove a rozširova-
nie NATO. Podľa diplomata si Západ začína
uvedomovať, že má do činenia so štátom, ktorý
odmieta byť obetným baránkom a nebude prosiť
o milosť. No na Západe stále prevláda názor, že
Moskve sa nesmie ustupovať. Anthony Brenton
konštatuje: „Už viac nežijeme vo svete, kde si Zá-
pad jednoducho presadí, čo sa mu zachce.“
Realistické hlasy ako Brentonovo vyjadrenie ne-
doliehajú do bruselskej centrály NATO a jeho
generálny tajomník Anders Fogh Rasmussen má
skôr friedmanovské uvažovanie. Pokračuje v sta-
rej tendencii obviňovania Ruska a robí z Alian-
cie obeť zatlačenú do kúta ruským medveďom.
Podľa neho je Aliancia nútená prispôsobiť sa
faktu, že Rusko vníma NATO ako svojho pro-
tivníka. Rusko dlhodobo znepokojuje expanzia
28-člennej Severoatlantickej aliancie vo východ-
nej Európe. Prezident Vladimir Putin zdôraznil,
že marcovú anexiu ukrajinského Krymu čiastoč-
ne ovplyvnilo aj rozširovanie NATO. A čo na
to Brusel? Zrejme treba tlačiť na pílu a ukázať
Rusku, že ustupovať sa nebude, preto Rasmussen
27
RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ > TÉMA MESIACA
27
nevylúčil, že ozbrojené sily niektorého z členov
Aliancie sa zúčastnia na vojenských cvičeniach
na území Ukrajiny, ktorá nie je členom NATO.
Pripomína to značkovanie teritória v živočíšnej
ríši, pričom Aliancia chce hrať úlohu alfa samca
a dáva to ostentatívne najavo. Zároveň chce pô-
sobiť ako kladný hrdina donútený okolnosťami
k ráznemu konaniu.
KTO POTREBUJE BOJOVAŤAmerická novinárka Diana Johnstone pracovala
v rokoch 1979 – 1990 ako európska spravodaj-
kyňa pre viaceré americké časopisy, neskôr pô-
sobila ako hovorkyňa pre európske parlamentné
skupiny zelených a v súčasnosti píše analytické
články o medzinárodnom dianí v online časo-
pise CounterPunch. Vo svojej úvahe pod ná-
zvom Washingtonská železná opona na Ukrajine upozorňuje na to, ako má verejnosť podľahnúť
vsugerovaniu predstavy o slobodymilovnom
Západe, ktorý čelí hrozbe agresívneho ruského
expanzionizmu. Podľa Diany Johnstonovej sú
v Spojených štátoch ľudia, ktorí si nikdy nežela-
li ukončenie studenej vojny a Ukrajina pre nich
znamená možnosť pomsty. Už nejde o komuniz-
mus a diktatúru proletariátu, ale USA potrebujú
nepriateľa, pred ktorým musia zachraňovať svet.
Hlavne však potrebujú Rusko ako nepriateľa,
pred ktorým spasia Európu, čo je len iný termín
pre udržanie si nadvlády nad starým kontinen-
tom: „Rusko nie je hrozbou. Pre ukričaných
rusofóbov v pobaltských krajinách, na západe
Ukrajiny a v Poľsku je hrozbou už samotná holá
existencia Ruska. Toto endemické nepriateľ-
stvo, podnecované Spojenými štátmi a NATO,
je politickým základom novej železnej opony
s cieľom sformulovaným v roku 1997 vo Veľkej
šachovnici Zbigniewa Brzezinského – udržať
eurázijský kontinent rozdelený, a tým zachovať
globálnu hegemóniu Spojených štátov. Stará
studená vojna slúžila tomuto cieľu tým, že upev-
ňovala vojenskú prítomnosť a politický vplyv
USA v západnej Európe. Nová studená vojna
môže predísť strate amerického vplyvu, ktorý
môžu ohroziť pozitívne vzťahy medzi západnou
Európou a Ruskom.“ Dokonca ani ruský prezi-
dent si navonok ešte v máji tohto roku nechcel
pripustiť nástup novej studenej vojny, či jej ne-
ustálu prítomnosť v medzinárodných vzťahoch.
Vladimir Putin vyhlásil, že v súvislosti s krízou
na Ukrajine nehrozí nová studená vojna so Zá-
padom. Poznamenal, že o to nikto nemá záujem.
Zároveň poslal odkaz podnecovateľom napätia
a militantných výzev: „Ak celý bonus Ruska spo-
číva v tom, že mu dovolia sadnúť si a počúvať, čo
hovoria iní, potom to nie je taká úloha, s akou by
Rusko mohlo súhlasiť. Myšlienka izolácie takej
veľkej krajiny ako Rusko je nereálna.“
Vladimir Putin sa v jednom mýli – existujú vplyv-
né sily, ktoré majú záujem na studenej vojne.
Možno len nechcel verejne pomenovať strojcov
a iniciátorov. Veď, koniec koncov, predvádzali sa
ako zahraničné návštevy na kyjevskom Majdane.
Vedia o tom v Moskve i vo Washingtone, ale obe-
ťou boli a sú v prvom rade obyvatelia európskych
krajín a Ruska, nikdy nie politické elity a veľkí
šachisti hrajúci s osudom krajín a usporiadaním
sveta.
STUDENÁ VOJNA Bývalí spojenci z čias druhej svetovej vojny
mali tesne po nej medzi sebou také rozpo-
ry, že USA uvažovali o úplnom prerušení spo-
lupráce so ZSSR. V marci 1946 hovoril britský
premiér W. Churchill vo Fultone o „železnej
opone”, aby charakterizoval situáciu rozdelenej
Európy. Termín studená vojna prvýkrát použil
americký štátnik Bernard Baruch. Označuje
obdobie extrémneho napätia medzi veľmoca-
mi ZSSR a USA a ich blokmi, ktoré vytvorili
na Východe a Západe. Išlo o stav na pokraji
vojny, ktorý do vojenského konfl iktu neprerás-
tol kvôli vzájomnému odstrašovaniu jadrovými
zbraňami. I keď Karibská kríza v roku 1962
takmer viedla k jadrovej vojne. Veľmoci a ich
bloky počas studenej vojny bojovali medzi sebou
hlavne nevojenskými prostriedkami, ale použí-
vali aj silu v tretích krajinách. Východ a Západ
využíval vo vzájomnej konfrontácii rôzne ná-
tlakové prostriedky ako napríklad horúčkovité
zbrojenie, obchodné embargá, priamu vojenskú
účasť v miestnych konfl iktoch a vojnách, špio-
náž a propagandu. Studená vojna trvala 45 ro-
kov a ovplyvnila vývoj na celom svete. Ofi ciálne
ju ukončil rozpad Sovietskeho zväzu začiatkom
90. rokov dvadsiateho storočia.
28
TÉMA MESIACA > MÚR
Situácia, keď Spojené štáty opätovne vstupujú do rozohrávania konfl iktov vo svete, a najmä v blíz-kosti ruských hraníc, začína byť vážna. Rusko ako veľmocenský rival USA sleduje bezpochyby tiež svoje mocenské záujmy. Bude sa v tejto taktike orientovať len na Áziu, alebo má okrem Číny a In-die vo výhľade aj iného spojenca?
Nie je potrebné dokazovať, že v poslednej dobe sa
ťažisko svetovej politickej a ekonomickej aktivity
presúva do ázijsko-pacifi ckej oblasti. Región je lo-
komotívou globálneho rozvoja, vytvára sa tu nový
polycentrický svetový poriadok.
Zákonite sa ázijsko-pacifi cké smerovanie stáva
jednou z kľúčových priorít ruskej zahraničnej po-
Tibor Eliot Rostas
MÚRJEDNOU Z ŤAŽISKOVÝCH TÉM SÚČASNOSTI JE SITUÁCIA NA UKRAJINE. PRÁVE V KONTEXTE S KRÍZOU V TOMTO REGIÓNE JE STÁLE AKTUÁLNEJŠIA AJ TÉMA
NOVEJ STUDENEJ VOJNY MEDZI RUSKOM A SPOJENÝMI ŠTÁTMI. SLOVENSKO AKO SÚČASŤ VOJENSKÉHO PAKTU NATO JE OFICIÁLNE NA STRANE SÍL ZDANLIVO
ZASTUPUJÚCICH OBRANU MIERU, DEMOKRACIE, ZÁPADNÝCH HODNÔT A HUMANITY. GENERÁLNY TAJOMNÍK NATO ANDERS FOGH RASSMUSEN
NA NEDÁVNOM ZASADANÍ GLOBSEC V BRATISLAVE VYHLÁSIL, ŽE SEVEROATLANTICKÁ ALIANCIA „BUDE POKRAČOVAŤ V ZASTÁVANÍ SA NAŠEJ
SLOBODY A BEZPEČNOSTI, KTORÚ SME S TAKÝM ÚSILÍM OD STUDENEJ VOJNY VYBUDOVALI“. FAKTOM VŠAK OSTÁVA, ŽE PRÁVE NATO ROZPÚTALO V ROKU 1999
PRVÚ OTVORENÚ AGRESIU V POVOJNOVEJ EURÓPE A S PODPOROU NAŠICH POLITIKOV ZAÚTOČILO NA SRBSKO. BOLO TO PRÁVE NATO, KTORÉ PRI OPERÁCII
V KOSOVE POUŽILO ZBRANE ZAKÁZANÉ ŽENEVSKOU KONVENCIOU. IŠLO O TAKZVANÉ CLUSTER BOMBS (ZHLUKOVÉ TRASKAVÉ BOMBY), AKO AJ STRELY
S OCHUDOBNENÝM URÁNOM. VŠETKO DNES NASVEDČUJE TOMU, ŽE BOJ O OVLÁDNUTIE UKRAJINY JE ROZHODUJÚCIM MEDZNÍKOM UPEVNENIA
GEOSTRATEGICKEJ DOMINANCIE USA. O TOM, KDE SA DNES SVET NACHÁDZA, AKÉ SÚ POZÍCIE RUSKA V SÚČASNOM ROZLOŽENÍ SÍL A O BUDOVANÍ NOVÉHO MÚRU ODDEĽUJÚCEHO ĽUDÍ, SOM SA ZHOVÁRAL S HOSŤOM MOJEJ RELÁCIE
NOČNÉ MLČANIE NA RÁDIU VIVA METROPOL DMITRIJOM KOVAĽKOVOM, RADCOM VEĽVYSLANECTVA RUSKEJ FEDERÁCIE NA SLOVENSKU.
NACISTICKÉ KORENE EURÓPSKEJ ÚNIE > TÉMA MESIACA
29
30
TÉMA MESIACA > MÚR
litiky. V súčasnej dobe zintenzívňujeme naše akti-
vity v oblasti politickej a hospodárskej kooperácie
a integrácie v tomto regióne. Toto je dlhodobá
a strategická perspektíva.
Avšak upevňovanie prítomnosti Ruska v ázijsko-
-pacifi ckom regióne neznamená, že sme odvrátili
pozornosť od európskeho smeru našej zahranič-
nej politiky. Budeme pokračovať v našich aktivi-
tách na Západe, a zároveň rozširovať náš podiel
na záležitostiach ázijsko-pacifi ckého regiónu. Pri
riešení viacerých problémov v tejto oblasti máme
čo ponúknuť, naši partneri nás vnímajú ako vý-
znamného regionálneho hráča a chápu, že bez
Ruska nie je možné dosiahnuť vojensko-politickú
rovnováhu v regióne, ani úspešne bojovať proti
medzinárodnému terorizmu či spolupracovať
v núdzových situáciách.
Po rozpade Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy sme sa ocitli v prostredí bez rovnováhy. Dalo by sa s nadľahčením povedať, že veľmoci sa v období studenej vojny držali v šachu. Dnes sa do popredia dostáva zoskupenie krajín Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky. Môže BRICS zohrávať reálnu ekonomickú, vojenskú a politickú silu, vyvažujúcu vplyv americkej hegemónie?Za obdobie piatich rokov sa zoskupenie BRICS
stálo formátom, ktorý sa úspešne presadzuje
na medzinárodnej aréne. Základom jeho živo-
taschopnosti je jednota kľúčových záujmov zú-
častnených krajín tak v ekonomickej sfére, ako
aj v politickom živote. Vo výhľade je postupné
transformovanie tohto fóra na silnú a vplyvnú
organizáciu. Krajiny BRICS si uvedomujú svoje
postavenie a povinnosti ako lídrov globálneho
rozvoja: tieto ekonomiky produkujú viac ako
27 percent svetového HDP, čo je 15,4 triliónov
dolárov. V rámci krajín BRICS sa aktívne rozví-
jajú vzájomné obchodné a investičné toky, posil-
ňuje sa technologická a priemyselná kooperácia,
podnecuje sa rozvoj obrovských domácich trhov,
uskutočňujú sa vzájomne užitočné obchodné
projekty v iných krajinách. BRICS nie je vojen-
ským blokom a nie je nasmerovaný proti iným
krajinám, medzinárodným združeniam alebo
organizáciám. Súčasne však faktor pozitívneho
vplyvu krajín BRICS na svetovú politiku neustá-
le silnie. Ruský prezident Vladimir Putin príde
do Brazílie, aby sa zúčastnil na samite BRICS,
ktorý sa bude konať v meste Fortaleza 15. júla.
Uvažuje BRICS o nejakej aktivite, ktorá by bola aj vojenským protipólom NATO? Skôr by som povedal, že protiváhou západných
ekonomických zoskupení, ktoré teraz existujú vo
svete s dominantnou úlohou Spojených štátov.
Ale zatiaľ neuvažujeme vo vojenských kategóri-
ách.
Dnes si NATO podchytilo a ovládlo v podstate celý európsky priestor. Má Rusko záujem o neja-kých spojencov v Európe?Rusko nemá žiadne plány na ustanovenie akých-
koľvek blokov v Európe, ktoré by boli zamerané
proti komukoľvek. Nechceme nové rozdeľova-
cie čiary, ale naopak, už dlhšiu dobu a dôsledne
presadzujeme predstavu vytvorenia spoločného
priestoru mieru a bezpečnosti od Lisabonu až
po Vladivostok. Táto myšlienka vznikla okamžite
po tom, čo prestala existovať Varšavská zmluva
a skončila sa studená vojna. Vtedy aj viacerí zá-
padní politici uvažovali o rozpustení NATO, ktoré
bolo vytvorené ako sila proti „sovietskej hrozbe“.
Ale, bohužiaľ, prevládla politika expanzie NATO
na východ a krotenia Ruska. Pred niekoľkými rok-
mi Rusko prišlo s návrhom na uzavretie Dohody
o európskej bezpečnosti, ktorá by zakotvila zása-
dy systému nedeliteľnej a rovnakej bezpečnosti
pre všetkých. Ale západné mocnosti zostali voči
tejto iniciatíve hluché. Zdá sa, že sledujú nejaké
iné ciele. Takže je jasné, že nie my sa snažíme
vytvárať bloky, ale naopak, existujú snahy vypu-
diť nás z európskeho priestoru, ignorovať naše
oprávnené záujmy. Rusko je schopné samostatne
si zaistiť vlastnú bezpečnosť, ale sme otvorení
spolupráci so všetkými krajinami dobrej vôle. Iba
spoločným úsilím môžeme zabezpečiť udržanie
mieru a bezpečnosti na našom kontinente.
Je Rusko odhodlané aj na krajne silové riešenia, ak budú americkí projektanti uplatňovať taktiku vojenských provokácií v blízkosti jeho hraníc?Rusko je proti riešeniu konfl iktov s použitím sily.
Vždy sme presadzovali a naďalej sa vyjadrujeme
v prospech politického a diplomatického urovna-
nia všetkých medzinárodných krízových situácií
poslednej doby – v Iraku, Líbyi, Sýrii. Zastáva-
me rovnaký postoj aj k situácii na Ukrajine. Sme
presvedčení, že prvoradou úlohou je neodkladné
ukončenie vojenskej operácie proti obyvateľstvu
MÚR > TÉMA MESIACA
31
juhovýchodného regiónu krajiny. Požiadavky na
bezpodmienečné prímerie sú obsiahnuté aj v Že-
nevskom komuniké zo dňa 17. apríla, a v cestovnej
mape OBSE, ktorú navrhol švajčiarsky prezident.
Pozorujeme pokusy nového prezidenta Ukrajiny
predložiť „mierový plán“, ale, žiaľ, zatiaľ sa ne-
uplatnil. Ak sa podľa tohto plánu vyžaduje prvo-
radé odzbrojenie príslušníkov ľudového vojska
(domobrany), tí majú oprávnené obavy z násled-
ného prenasledovania. Ukrajinské orgány musia
preukázať skutočnú vôľu zastaviť násilie. Ale
v prípade, že krviprelievanie bude pokračovať
a naďalej budú zomierať civilisti žijúci v juhový-
chodnej časti Ukrajiny, Rusko si vyhradzuje právo
na ochranu svojich krajanov. Dovolil by som vám
pripomenúť, že prezident Ruskej federácie ucho-
váva mandát, ktorý mu udelila Rada federácie na
použitie ozbrojených síl RF na území Ukrajiny.
Toto je mimoriadne opatrenie a po tomto scená-
ri by sme nechceli siahnuť. Preto očakávame, že
ukrajinské vládne orgány uskutočnia reálne kroky
na zníženie napätia a začnú dialóg s predstaviteľ-
mi juhovýchodu Ukrajiny.
Mám tomu rozumieť tak, že v prípade nepriazni-vého vývoja situácie pre Rusko siahne ruská strana k silovému riešeniu a prekročí ukrajinské hranice?Chcem ešte raz zdôrazniť, že nechceme taký sce-
nár a úsilie, ktoré teraz vynakladá ukrajinský pre-
zident, bude viesť k tomu, že na východe Ukrajiny
sa nastolí mier a začnú rokovania medzi kyjevskou
vládou a juhovýchodom Ukrajiny. Náznaky tohto
dialógu už existujú, musí to však byť pokojný pro-
ces bez krviprelievania a ostreľovania civilistov.
Ak však zoberieme do úvahy spomínaný nega-tívny scenár, potom môžeme v prípade prítomnosti ruských vojsk na Ukrajine očakávať odpoveď zo strany Severoatlantickej aliancie… Nepredpokladám stret síl Ruska a NATO, gene-
rálny tajomník NATO aj americkí predstavitelia
hovorili, že vojenské riešenie tejto situácie nee-
xistuje, len politické. Takže nechceme pripúšťať
možnosť, že by došlo k nejakému ozbrojenému
konfl iktu a veríme tomu, že všetko bude vyriešené
normálnou cestou dialógu a politických rokovaní.
Tu sa môžeme dostať až do patovej situácie, keď jedna strana hovorí, že má záujem, aby sa Ukrajina stala súčasťou EÚ a NATO, a druhá to zas absolútne a kategoricky vylučuje. Aké sú
vôbec varianty riešenia, ak zlyhá diplomacia?
Nechceli by sme, aby verejnosť mala taký dojem,
že osud Ukrajiny teraz riešia dve mocnosti, Spo-
jené štáty americké a Rusko, a Ukrajina v tom
nemá žiadny svoj hlas. O pričlenení k nejakým
zoskupeniam, buď k Európskej únii alebo Se-
veroatlantickej aliancii, musí rozhodnúť najprv
ukrajinský národ a legitímne zvolená ukrajinská
vláda, parlament, prezident atď. Bývalý prezident
Janukovyč navrhol trojstranné rokovanie medzi
Európskou úniou, Ruskom a Ukrajinou o násled-
koch ekonomického pridruženia Ukrajiny k Eu-
rópskej únii. Európska únia to najprv odmietla,
ale potom, keď vypukla kríza, štátny prevrat,
ozbrojený konfl ikt a krviprelievanie, uvedomili si,
že bez rokovaní s Ruskom sa problém pridruženia
Ukrajiny k nejakým zoskupeniam vyriešiť nedá.
Takže si myslím, že aj v budúcnosti, keď sa te-
rajší ozbrojený konfl ikt upokojí, nastane čas aj na
rokovania o tom, aké môžu byť následky pripo-
jenia k Európskej únii alebo k Severoatlantickej
aliancii.
Ukrajinský miliardár a guvernér Dnepropetrov-ského regiónu Ihor Kolomojskyj navrhol vybudovať bezpečnostný múr pozdĺž skoro 2000-kilometrovej hranice medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorý by mal zabrániť prísunu zbraní a bojovníkov na ukrajinské územie. Kolomojskyj dokonca ponúkol, že na vý-stavbu bariéry venuje 100 miliónov eur. Múr má byť dva metre vysoký a 30 centimetrov hrubý, pri-čom steny majú byť posilnené oceľou a obsahovať elektronické alarmy. Bude Rusko spolupracovať na realizácii takéhoto projektu?Podľa nás je výstavba takýchto múrov v dnešnej
dobe úplný nezmysel, pretože, ako sa pamätáme,
existoval Berlínsky múr, ktorý padol vďaka zme-
nám uskutočneným v Európe na konci 80. rokov.
Budovať takýto múr nemá vôbec žiadny zmysel.
Samozrejme, že Rusko nebude podporovať tento
projekt, ak bude realizovaný, a okrem toho vidí-
me, že ukrajinská strana chce samostatne urobiť
demarkáciu rusko-ukrajinskej hranice. To sa tiež
nestane, pretože o tom musí byť medzištátna do-
hoda.
V deň našej uzávierky sme z Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku dostali informáciu o tom, že Vladimir Putin požiadal Radu Federácie o zrušenie práva na použitie ozbrojených síl na Ukrajine v súvislosti so začiatkom mierových rokovaní.
32
TÉMA MESIACA > STUPNE KONFRONTÁCIE
Anton Smataník
STUPNE KONFRONTÁCIE
Diplomacia je najlepšou možnosťou,
ako urovnať vzniknutý spor skôr, než
prerastie do konfl iktu. Existujú viaceré
medzinárodné organizácie a inštitúcie, ktoré
umožňujú a uľahčujú vzájomný dialóg. Naj-
významnejšou je Organizácia Spojených národov
(OSN), založená vo Versailles po skončení druhej
svetovej vojny. Práve pod OSN patrí okrem iné-
ho aj Medzinárodný súdny dvor v Haagu, ktorý
je často využívaný na riešenie medzinárodných
KEĎ SA ZVYŠUJE NAPÄTIE MEDZI ŠTÁTMI, V MODERNOM SVETE NEDOCHÁDZA HNEĎ K VYHLÁSENIU VOJNY. POSTUPNE PRICHÁDZAJÚ NA RAD RÔZNE NÁSTROJE
OD POKUSU O RIEŠENIE SPORU DIPLOMACIOU CEZ ZAVEDENIE SANKCIÍ, LIMITOVANÝ VOJENSKÝ ZÁSAH AŽ PO ROZPÚTANIE VOJNY.
POSLEDNÝM HYPOTETICKÝM ŠTÁDIOM JE POUŽITIE JADROVÝCH ZBRANÍ. V SÚČASNOM GEOPOLITICKOM ROZLOŽENÍ SÍL BY ICH POUŽITÍM S VEĽKOU
PRAVDEPODOBNOSŤOU DOŠLO K TZV. VZÁJOMNÉMU ZNIČENIU. POČET A VÝKON JADROVÝCH HLAVÍC SÍCE DNES NIE JE PODĽA
VIACERÝCH PREPOČTOV A EXPERTNÝCH ODHADOV DOSTATOČNÝ NA KOMPLETNÉ VYMAZANIE ĽUDSTVA, ALE S ISTOTOU
BY VYMAZALI JEHO DRVIVÚ VÄČŠINU.
3333
STUPNE KONFRONTÁCIE > TÉMA MESIACA
ristickej skupine či preventívnym úderom. Spo-
lieha sa na neschopnosť alebo nezáujem vrátiť
úder.
Klasická celoplošná vojna je situáciou, ktorej sa
snaží vyhnúť aj agresor. Stojí množstvo času, pe-
ňazí, korisť je výrazne poškodená, prípadne za-
tiahne agresora do nekonečného partizánskeho
boja, až ho časom „uštve“. Tanky, pešie vojsko,
transportéry, vrtuľníky, stíhačky, bombardé-
ry, ponorky, bojové lode, lietadlové lode treba
doviezť, odviezť, zásobovať, presúvať. Verejná
mienka nie je vojne naklonená, vyžaduje si znač-
né úsilie spracovať ju, aby bola vojna legitimizo-
vaná a priechodná. Preto je dnes vyhlásená len
zriedka.
Najvyšším štádiom je použitie jadrových zbraní. Na konci druhej svetovej vojny, keď atómovými
bombami disponovali len USA, ich zhodenie na
Hirošimu a Nagasaki ešte „prešlo“; dnes by to tak
nebolo. Vzájomné zničenie by aj pri všetkých ra-
daroch a dáždnikoch bolo takmer isté. Americký
systém DEFCON rozlišuje 5 úrovní ohrozenia,
od najnižšieho s označením päť až po jednotku.
DEFCON 5 je normálna situácia ozbrojených
síl počas mieru. DEFCON 4 signalizuje zvýšenú
funkciu spravodajských služieb a bezpečnost-
ných zložiek. DEFCON 3 je zvýšená priprave-
nosť ozbrojených síl, letecké sily sú pripravené
zareagovať do 15 minút. DEFCON 2 znamená,
že ozbrojené zložky sú pripravené na nasadenie
do šiestich hodín. DEFCON 1 hovorí o okamži-
tej pripravenosti na nukleárnu vojnu. DEFCON
2 bol v minulosti vyhlásený počas Kubánskej krí-
zy. DEFCON 3 počas Jomkippurskej vojny a po
udalostiach z 11. septembra. Jednotlivé stupne
vyhlasuje americký prezident a minister obra-
ny. Rusi sa, na rozdiel od Američanov, svojimi
vojenskými zbraňami či systémami nechvália,
preto je ich obdoba DEFCON-u verejnosti ne-
známa a dobre utajená.
Oba štáty disponujú aj tzv. nukleárnymi kufrík-
mi, prostredníctvom ktorých je možné odpáliť
jadrové hlavice na diaľku. Na oboch stranách
ich majú v rukách prezidenti. Americký má ná-
zov Nukleárny futbal, ruský Cheget. Atómové
bomby sú dnes skôr zbraňou obrany než útoku.
Dúfajme, že nik nebude taký šialený, aby po nich
v budúcnosti siahol.
sporov. Medzi typy diplomacie môžeme zaradiť
arbitráže, mediácie, konferencie a vyjednávania.
Arbitráže a mediácie dnes využívajú formálne ko-
misie, agentúry a tribunály. Konferencie sa usku-
točňujú väčšinou s cieľom riešenia špecifi ckého
problému, vyžadujú si menej formálnych apliká-
cií medzinárodného práva. Mali by dodržiavať
princípy férovosti, logiky a protokolu. Majú však
aj stály preventívny charakter. Vyjednávania sa
konajú v prípadoch konkrétnych kríz. Vyžadujú
si ešte menej formalít a záruk. Mali by vychádzať
zo všeobecne platných princípov a precedensov.
Diplomacia sa však v realite až príliš často opie-
ra o ekonomickú, politickú a vojenskú moc kraji-
ny. Ohýbajú sa princípy, procesy, pravidlá, prece-
densy. Porušujú sa ústne dohody, či zneužívajú
nevyslovené predpoklady.
Sankcie nasledujú po zlyhaní diplomacie. Mô-
žeme ich deliť na diplomatické, ekonomické,
vojenské, prípadne ešte technologické. Diploma-tické sankcie sa obmedzujú na redukciu alebo
zrušenie diplomatických väzieb. Častým prípa-
dom je uzavretie ambasád, nepozývanie na kon-
gresy a konferencie. Ekonomické sankcie operujú
s clami, dovoznými kvótami, zákazom exportu
či importu. Vojenské sankcie znamenajú armád-
ne embargo na dodávky zbraní alebo munície.
Technologické sankcie blokujú export nových
technológií do postihnutých štátov s úmyslom
dostať ich do konkurenčnej nevýhody. Ekono-
mické sankcie sa svojím dopadom často vyrov-
najú následkom vojenského zásahu. Nezriedka
je ich výsledkom chudoba, hlad či umieranie
občanov krajiny.
Obmedzený vojenský zásah je limitovanou voj-
nou, aj keď sa snaží tváriť ako „chirurgicky
presný rez“, ktorý nezanechá dopad na civil-
nom obyvateľstve, ani krajine ako takej. Môže
ísť o zničenie vojenskej základne, nasadenie
špeciálnych jednotiek na vykonanie konkrétnej
operácie, vytvorenie bezletovej zóny, potope-
nie vojnového loďstva atď. Dotknutá krajina
je ochromená, agresor dosiahol, čo chcel. Ak
nie jedným, tak viacerými vojenskými zásahmi.
Vojna sa vedie na „kolá“, po „dávkach“. Väčši-
nou sa argumentuje ochranou hraníc, vlastných
občanov, zabezpečením prístupu k obchodu
a surovinám, zásahom proti konkrétnej tero-
34
TÉMA MESIACA > AKO STUDENÁ VOJNA KRIVÍ CHARAKTERY
Dušan Budzák
AKO STUDENÁ VOJNA KRIVÍ CHARAKTERY
KEDYSI V OSEMDESIATYCH ROKOCH KOLOVAL MEDZI NAMI VTIP, V KTOROM GUSTÁVA HUSÁKA ZMRAZILI, ZABUDLI NA NEHO A ON SA PREBRAL
PO DVESTO ROKOCH. KEĎŽE CHCEL PREDOVŠETKÝM VEDIEŤ, AKO SI HO ZAPAMÄTALA HISTÓRIA, ZAČAL HORÚČKOVITO HĽADAŤ ZÁZNAMY O SEBE AKO O NIEKDAJŠOM NAJMOCNEJŠOM MUŽOVI SOCIALISTICKÉHO ČESKOSLOVENSKA. AŽ PO HODNEJ CHVÍLI NAŠIEL JEDNU STARÚ ENCYKLOPÉDIU A V NEJ PRI JEHO MENE STÁLO: GUSTÁV HUSÁK – BEZVÝZNAMNÝ POLITIK ZA ÉRY KARLA GOTTA.
V ČASOCH TAKZVANEJ STUDENEJ VOJNY SME SI HO ROZPRÁVALI LEN V KRUHU DÔVERNE ZNÁMYCH ĽUDÍ.
TAKÉMUTO VTIPU SA TOTIŽ VRAVELO „VTIP O ZLATÚ MREŽU“. TÝM SME CHCELI PODČIARKNUŤ, ŽE JEHO ŠÍRENIE NÁS MÔŽE DOSTAŤ ZA MREŽE.
3535
AKO STUDENÁ VOJNA KRIVÍ CHARAKTERY > TÉMA MESIACA
Dnes nepredstaviteľné, ale taká to bola
doba. Nevinný politický vtip vás dostal
za mreže ako nepriateľa socializmu,
prisluhovača kapitalizmu, hanobiteľa ideí pra-
cujúceho ľudu. Ani si nevieme predstaviť, že by
sa také niečo mohlo vrátiť. Otázka znie: Fakt by
sa nemohlo? Svet sa začína opäť polarizovať. Na
Ukrajine sa opäť začal boj Východu proti Západu.
Zvykli sme si, že z nášho územia odišli sovietske
vojská po dočasnom pobyte, ktorý trval dvadsať
rokov. A zrazu sa objavujú hlasy a politici, ktorí
sú za to, aby na naše územia prišli opäť vojská,
ktoré nás majú opäť chrániť – takisto ako vtedy
tie sovietske. Pojem studená vojna je opäť v hre.
V roku 1947 ho vo svojom prejave sformuloval
americký prezident Truman ako novú doktrínu
zahraničnej politiky USA. Pripomeňme si, aký
dopad mala na morálku a správanie sa ľudí
v oboch spoločenstvách rozdelených studenou
vojnou.
Ak sme sa smiali z vtipov, ktoré sme šeptom vy-
riekli na našej strane s obavou, čo s nami bude,
ak nás niekto za ich šírenie udá, iné to nebolo
ani na druhej strane. V USA vznikol Výbor pre
neamerickú činnosť. Objektom jeho vyšetrova-
nia a prenasledovania sa stali aj také význam-
né osobnosti ako Robert Oppenheimer, jeden
z konštruktérov americkej atómovej bomby (aké
bizarné), či dokonca Albert Einstein. Ale aj geni-
álny fi lmový režisér Charlie Chaplin.
Hovoriť hoci len vtipy na jednej alebo druhej
strane bolo nebezpečné. Susedia udávali suse-
dov, aby si zabezpečili „dobré body“, alebo sa
chránili, ak boli v spoločnosti, kde sa politické
vtipy hovorili, a tak preventívne predbehli tých,
ktorí by mohli udať ich.
Sám si spomínam na kolegu, ktorý ma udal s po-
dozrením, že moja reportáž (pracoval som vtedy
v televízii) poškodzuje ideu socializmu a zneva-
žuje prácu komunistickej Brigády socialistickej
práce. Neprekážalo, že som v skutočnosti nakrú-
til v automobilke reportáž o tom, že autá mali
neprivarené stĺpiky a podbehy – jeho udanie mu
vynieslo pochvalu a mne dištanc za hanobenie
pracujúceho ľudu, pretože som v reportáži ne-
zvážil „objektívne príčiny“.
Keď som sa neskôr prihlásil na služobnú cestu
na veľtrh elektroniky vo vtedajšom Západnom
Berlíne, na jej zrušenie stačilo udanie iného ko-
legu, že moja cesta by bola nebezpečným prece-
densom, pretože som obdivovateľom trhového
mechanizmu a vysmievam sa z negramotnosti
socialistického plánovania. Ale, úprimne pove-
dané, bola to pravda, a tak som na cestu nešiel
a nič sa nedozvedel o tom, kam sa svet v elek-
tronike posunul. A spolu so mnou ani naši ob-
čania, ktorí tak boli chránení pred „zhubnými“
myšlienkami.
Dodnes si opatrujem nariadenie, v ktorom bolo
prikázané, že môžem byť snímaný v reportážach
len zozadu, vo veľkom celku a nesmiem nahová-
rať svojím hlasom svoje komentáre. Tie cudzie
som však smel... Nakrútil som reportáž o ekolo-
gickej katastrofe v našich socialistických lesoch,
za ktorú mi neznámi ľudia na ulici podávali ruku
s dôvetkom: „Ja by som mal pre vás tiež tip, len
neviem, či vám to dovolia nakrútiť...“
Keď som prednedávnom prechádzal cez ra-
kúsko-slovenskú hranicu v plnej rýchlosti bez
zastavenia, ani neviem, prečo som svojej dcére
povedal: „Tak tu som pri svojej prvej ceste na
Západ v 89. roku stál štyri hodiny na colnici
a ďalšie štyri hodiny som potom stál na smutne
slávnom prechode medzi Západným Berlínom
a Východným Berlínom – check-point Charlie...“
A moja dcéra sa ma naivne spýtala: „Prečo? To
už vtedy boli také dopravné zápchy?“ „Nie,“ od-
povedal som. „Na tom hraničnom prechode som
stál sám – dve hodiny ma preverovali východní
colníci, prečo cestujem preč, a dve hodiny zá-
padní colníci, čo tam chcem...“
Každý z nás, pamätníkov studenej vojny, má po-
dobných zážitkov plnú... Koľkých vrátili z colni-
ce späť, pretože na nich prišlo anonymné udanie,
že občan XY sa po vycestovaní už nechce vrátiť?
Spoločnosť bola plná udavačov, ktorí nekonali
ani tak v záchvate vlastenectva, ako skôr v stra-
chu z toho, aby neboli sami udaní. Prípadne aby
si vyrovnali budúce alebo minulé skóre, či len
z obyčajnej nenávisti, pretože na to bola dobrá
pôda. A agenti rozviedok, ŠtB, Stasi, KGB na
jednej strane či CIA a FBI na strane druhej sa
mohli potrhať pri spracovávaní udaní a podo-
zrení, ktoré nahlasovali samotní občania. Často
stačilo anonymné udanie. Preverovalo sa a bralo
veľmi vážne.
36
TÉMA MESIACA > AKO STUDENÁ VOJNA KRIVÍ CHARAKTERY
Nespomínate si? Alebo nechcete? Tak inak. Koľ-
kí z Bratislavčanov alebo občanov západného
Slovenska mali pod handrami, kobercami a vše-
ličím iným na svojich balkónoch a strechách
zamaskované televízne antény, na ktoré prijímali
program rakúskej televízie? Zamaskované, preto-
že to bolo trestné!
Koľkí z nás sa po večeroch a nociach chúlili pri
rozhlasových prijímačoch, aby počúvali zakáza-
né správy Slobodnej Európy alebo Hlasu Ame-
riky? Pomedzi šum rušičiek, ktoré sa nám to
snažili znemožniť? A koľkí z nás sa v práci alebo
na ulici chválili, čo všetko sa tam dozvedeli? Má-
lokto. A ak, tak len v kruhu zaručených ľudí a so
strachom, že niektorí z nich by mohli podľahnúť
a udať nás, aby sa sami chránili.
Poznali sme, samozrejme, len svoju stranu bari-
kády studenej vojny, na ktorú nás umiestnili bez
toho, aby sa nás spýtali. Ale nebuďme naivní. Na
druhej strane barikády to nebolo iné. Šíriť myš-
lienky východnej propagandy tam bolo rovnako
nebezpečné, ako šíriť myšlienky západnej propa-
gandy u nás.
Tak sme si žili v období studenej vojny. Ak sa
kolektív dostal na služobnú cestu „na Západ“,
zaručene bol medzi nimi jeden, ktorý na nich
dohliadal a potom referoval. Málokedy sa vede-
lo, kto to je, ale všetci boli presvedčení, že aspoň
jeden taký tam je. Režim už zrejme ani nepotre-
boval naozaj niekoho nasadiť, pretože ľudia boli
v takom strehu, že ak by sa niečo stalo, určite
by aspoň jeden zo strachu informoval, aby ho
nepredbehol nejaký agent, o ktorom nevedel, či
tam vôbec bol. Ľudia sa udávali preventívne. To
bola doba studenej a nezmyselnej vojny. Taká
bola jej morálka.
Žijeme v dobe, keď politický vtip je len vtipom.
Napriek tomu som si všimol, že aj taký vtip je
opäť nebezpečné povedať v niektorých kruhoch,
aby sa nedoniesol pomenovanému politikovi ale-
bo inému vplyvnému, ktorý by mohol „zasiah-
nuť“.
Niekto nás pomaly, ale iste chce opäť pripraviť
na obdobie blížiacej sa studenej vojny. Šermuje
množstvom relevantných a presvedčivých argu-
mentov. Skoro uveriteľných. Sú mi ukradnuté.
Pre mňa má význam spomienka na ten fatálny
úpadok ľudskej morálky, keď sused udával suse-
da, keď brat nahlásil brata a súdruh varoval pred
súdruhom, či na druhej strane džentlmen pred
džentlmenom.
Dobu, keď sa nemôžu rozprávať vtipy slobodne
len preto, aby sme sa zasmiali, keď si musím dá-
vať pozor, čo pred kým poviem, a keď musím
zvažovať, kto ma môže udať, už nechcem. Ne-
chcem tu mať opäť studenú vojnu, nech už na
ňu má ktokoľvek akékoľvek pádne argumenty.
Pretože najhorším dopadom studenej vojny je
úpadok morálky alebo, ak chcete, ľudskosti.
So znepokojením sledujem vyhlásenia o tom,
že niektoré osoby by nemali dostávať priestor
v médiách, niektoré témy je škodlivé publikovať
a niektorých by bolo najlepšie zakázať a vylúčiť.
Lebo niekto je rusofi l, dokonca pansláv (že sa
toho nedožil Štúr), niekto zase Semita, niekto
antisemita, milovník Ameriky alebo jej odporca,
europropagátor či euroskeptik... Už som to zažil.
Takto sa to začína. Úpadok morálky a ľudskosti.
Stoja hneď za začiatkom studenej vojny. Potom
sa to „vytriedi“. Viac ako dvadsať rokov som mal
naivne pocit, že toto sa už nemôže vrátiť.
Ibaže som si prečítal včerajšie noviny a v nich
bolo rôznymi slovami a rôznymi osobami pove-
dané, že je potrebné postaviť hradbu našim ne-
priateľom a ochrániť naše hodnoty. Že by bolo
vhodné na území našich susedov a možno aj na
našom rozmiestniť cudzie vojenské sily, pretože
naše na obranu pred druhou stranou nestačia.
A mám obavy, že nová studená vojna sa už mož-
no začala.
P. S.: Poznám príbeh z čias stavby súčasnej bu-
dovy Národnej rady. Vplyvný a uznávaný archi-
tekt predniesol množstvo pádnych dôkazov, ar-
gumentov a podkladov, že umiestnenie stavby na
danom mieste je neštandardné, neetické, proste
nevhodné. Tí, ktorí chceli jeho vplyvnú odbornú
pozíciu oslabiť, však nemali na to, aby sa mu od-
borne postavili, a dlho nevedeli, čo s tým. Až jed-
ného dňa s víťazným úsmevom povedali: „Máme
ho! Našli sme jeho podpis pod nejakými doku-
mentmi z roku 1968 proti vstupu sovietskych
vojsk. To ho ideologicky zrovná.“
A aj ho to zrovnalo. Budova tam stojí – vo svojej
pýche a neetickosti. Ako večná pripomienka po-
krivenej morálky studenej vojny.
37
SLOVENSKÍ VOJNOVÍ ŠTVÁČI > TÉMA MESIACA
Anton Smataník
SLOVENSKÍ VOJNOVÍ ŠTVÁČI
Ide predovšetkým o ľudí z Inštitútu pre verejné
otázky (Grigorij Mesežnikov, Martin Bútora,
Oľga Gyárfášová), Inštitútu bezpečnostných
a obranných štúdií (Ivo Samson), denníka SME
(Miroslav Kern, Petra Procházková, Mirek Tóda,
Peter Morvay, Peter Schutz, Tomáš Vasilko, Jana
Shemesh), týždenníka .týždeň (Eugen Korda, An-
drej Bán, Štefan Hríb, Fedor Gál, Peter Zajac), Slo-
venskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (Ale-
xander Duleba, Miroslav Lajčák, Pavol Demeš,
František Šebej), Slovak Atlantic Commission
(Rastislav Káčer), konferencie GLOBSEC (Mar-
tin Bútora, Miroslav Lajčák, Štefan Hríb, Mikuláš
Dzurinda, Rastislav Káčer, Tomáš Valášek, Edu-
ard Kukan, Martin Glváč), OKS (František Šebej,
Ondrej Dostál, Juraj Petrovič, Fedor Gál), strany
SMER (Martin Glváč, Miroslav Lajčák) a Central
European Policy Institute (Tomáš Valášek).
Nie je prekvapivé, že väčšina spomenutých osôb
má výnimočné postavenie pri formovaní verejnej
mienky. Nemajú dnes už takmer žiadnu protiváhu.
Na Slovensku prakticky neexistujú mimovládne
organizácie, médiá a politici, ktorí by sa prikláňali
viac k Rusku ako jedinému reálnemu oponentovi
NATO a EÚ. Výnimku tvorí Hnutie Dobrá sila
na čele so Sergejom Chelemendikom, ktoré však
vystupuje podstatne umiernenejšie, médium Hlas
Ruska a možno aj Ján Čarnogurský. Nepočíta-
me dnes už mimoparlamentnú SNS. V takomto
pomere sa však nedá hovoriť o opozícii. Navyše
priestor, ktorý dostávajú v médiách, je minimálny.
Ako je možné, že vyššie spomínané osoby (a ďal-
šie im podobné) napriek tomu, že majú absolútne
minimálnu podporu verejnosti, dovolia si ju zastu-
povať na medzinárodnej úrovni tak „vášnivo“ a sle-
po jednostranne? Veľmi rýchlo po začatí druhej
Oranžovej revolúcie na Ukrajine sa Alexander Du-
leba stal akýmsi neofi ciálnym „mudrcom“ na ta-
mojšie dianie. Objavoval sa v .týždni, SME, RTVS
miestami tak často, až to začalo byť neznesiteľné.
Vždy, keď bolo treba zistiť, ako sa veci majú, sta-
čilo sa ho opýtať a „pravda bola vyjavená“. Na
rozdiel napr. od Šebeja alebo Bútoru nebol Dule-
ba na verejnosti známy, mal teda akoby čistý štít,
vystupoval opatrnejšie, pokojnejšie, bez agresivity.
Inými slovami, jeho dôveryhodnosť bola a stále
je podstatne väčšia. Práve názory, postoje a akcie
Františka Šebeja sú zďaleka najotvorenejšie a naj-
tvrdšie, plné až slepej nenávisti. Publikuje ich tak
SME, ako aj .týždeň, ktoré sú od začiatku hlásny-
mi trúbami sionizmu, amerikanizmu, globalizmu,
znevažujú národné hodnoty, presadzujú práva
menšín na úkor väčšiny, multikultúrnosť, sú prísne
antifi covsky a antimečiarovsky nastavené, tvrdo
PO UDALOSTIACH NA UKRAJINE SA OKAMŽITE VYROJILO MNOŽSTVO STARÝCH, ALE AJ NOVÝCH TVÁRÍ, KTORÉ OBHAJUJÚ AGRESÍVNU MILITARISTICKÚ POLITIKU NATO A DNES UŽ AJ EÚ. TÍTO VOJNOVÍ ŠTVÁČI SÚ ZDRUŽENÍ V MIMOVLÁDNYCH
ORGANIZÁCIÁCH, MÉDIÁCH A POLITIKE. AMERICKÍ VLASTENCI S PODIVNÝM ZMYSLOM PRE DEMOKRACIU A SLOBODU.
38
TÉMA MESIACA > SLOVENSKÍ VOJNOVÍ ŠTVÁČI
bojujú proti konšpiráciám a za ofi ciálne verzie
udalostí atď. Proste systémové strážne psy. Bútora
sa organizuje skôr na pozadí v rámci medzinárod-
ných vzťahov a ako poradca. Podobne, ale ešte
podstatne sofi stikovanejšie a utajenejšie, pôsobí aj
Pavol Demeš. Lajčák je tou ofi ciálnou tvárou, kto-
rá zastupuje a vedie náš štát do područia EÚ, inú
možnosť ako Ukrajinu začlenenú v nej si nevie
predstaviť. Grigorij Mesežnikov a Ivo Samson sú
dlhodobými, čisto treťosektorovými, zďaleka nie
však treťotriednymi hráčmi.Nie je žiadne prekva-
penie, že diskusná relácia .týždňa, v ktorej nemá
protistrana žiadnu šancu – Lampa, prebehla na
GLOBSEC-u a sledovala väčšiu angažovanosť
Slovenska pod patronátom NATO na Ukrajine
a predovšetkým proti Rusku. Podobne ladených
Lámp však bolo viac, o článkoch a blogoch ani
nehovoriac. Nie je žiadne prekvapenie, že to bol
.týždeň, ktorý šíril výzvu na pomoc Majdanu
a vyhlásenie Ekofóra s názvom Ukrajina zvíťazí!, podporujúceho vstup Ukrajiny do EÚ. A že to
boli postavičky .týždňa, SME, ako aj rôzne vyššie
menované, ktoré sa pod oba dokumenty okamžite
podpísali. Výzva nemala celkovo ani 250 podpi-
sov – tie isté mená (samozvané osobnosti), ktoré
na Slovensku organizujú po roku 1989 takpove-
diac „všetko čo sa len dá“ v prospech americkej
svetovlády. Za samotným textom vyhlásenia stojí
bloger .týždňa a kamarát Štefana Hríba Peter Za-
jac.
Taktiež nie je prekvapením, že SME je hlavnou
mediálnou silou, ktorá dlhodobo démonizuje
Rusko, Irán, kým blahorečí USA, Izrael, a preto
aktívne cieľavedome masíruje verejnú mienku
o udalostiach na Ukrajine. Volanie po vojenskom
zásahu NATO, zvýšených výdavkoch Slovenska,
aby tak lepšie plnilo úlohu poskoka NATO, alebo
po zavedení obchodných sankcií voči Rusku bez
ohľadu na ekonomické dopady, či po ostrejšom
diplomatickom jazyku je u nich takpovediac na
dennom poriadku. Maximálny priestor má jed-
na strana konfl iktu, ktorá je, samozrejme, dobrá,
pričom druhá nemá ani šancu sa brániť, pretože
je tá zlá. Ako určíme, ktorá je dobrá a ktorá zlá?
Dobrá je tá strana konfl iktu, na ktorej sa nachá-
dza USA, zlá je potom analogicky opačná stra-
na. Vždy a všade. Ani viaceré mainstreamové
informácie, ktoré toto videnie sveta dostatočne
narúšajú, nemajú priestor, a ak, tak jedným kra-
tučkým článkom so zakázanou diskusiou, ktorý
okamžite zapadne prachom. Treba si spomenúť
na programovanie agentov a dvojitých agentov
počas studenej vojny. Presvedčení americkí kapita-
listi sa za pár rokov vrátili z Ruska ako tvrdí komu-
nisti a z presvedčených ruských komunistov zase
v USA vznikli tvrdí kapitalisti. Obe mocnosti boli
schopné s pomerne vysokou účinnosťou indoktri-
novať jedincov takým spôsobom, že im doslova
vymenili osobnosť. Tieto udalosti prebiehali pred
desaťročiami a sú všeobecne známe, ako aj dob-
re zdokumentované. Ako ďaleko môžu byť napr.
Američania dnes? Veda a technika je podstatne vy-
spelejšia, taktiež rôzne metódy, postupy, nástroje.
Mnohí politici, treťosektoroví aktivisti, ekonómo-
via, novinári, ktorí dnes pôsobia v štátoch strednej
a východnej Európy, medzi nimi aj viacerí vyššie
menovaní, boli na „politickom preškolení“ v USA.
Absolvovali štúdium na univerzitách, prestížne
študijné pobyty, študijné kurzy, štipendiá, stáže,
posty v rozličných organizáciách atď. Už po roku,
dvoch sa tieto osoby vrátili domov, často podľa ich
vlastného okolia ako vymenené. Nespoznávali ich
známi, susedia, kamaráti, ani vlastná rodina. Za-
horeli neskrotnou túžbou šíriť demokraciu a slo-
bodu pod americkou vlajkou. Následne zakladali
„neziskovky“, politické strany, médiá, usporiadali
diskusie, vydávali literatúru, písali články, uzatvá-
rali medzinárodné dohody a tlačili na vstup do
medzinárodných zoskupení. To sa im nakoniec aj
podarilo. Podporovať záujmy Izraela a USA je ich
životným poslaním.
Obhajovať neobhájiteľné, skresľovať realitu, baga-
telizovať na jednej strane, ale zveličovať na strane
druhej, dvojitý meter, zamlčiavanie, odvádzanie
pozornosti. Každá americká vojna je správna, obe-
te sú nevyhnutné, veď keď sa rúbe les, lietajú aj
triesky. Vzhľadom na známe skutočnosti stojí nao-
zaj za vážne zamyslenie, či množstvo amerických
vlastencov neprešlo hĺbkovým programovaním
osobnosti. Počas minulého režimu pritom niektorí
nemali problém slúžiť Sovietskemu zväzu. Ak sa
chceme vyhnúť katastrofe, mali by sme sa zbaviť
vplyvu vojnových štváčov na našu krajinu a nedať
sa zatiahnuť do žiadneho konfl iktu, ani medziná-
rodného zoskupenia, v ktorom budeme slúžiť ako
otroci mocnejším.
3939
SLOVENSKÍ VOJNOVÍ ŠTVÁČI > TÉMA MESIACA
KTO JE KTOFrantišek Šebej pôsobil ako poslanec Federálneho
zhromaždenia ČSFR za VPN, predseda Zahra-
ničného výboru a podpredseda Parlamentného
zhromaždenia Rady Európy. V rokoch 1998 –
2002 pôsobil ako predseda Výboru NR SR pre
európsku integráciu. V roku 2001 sa stal predse-
dom Demokratickej strany, neskôr spoluzakladal
Občiansku konzervatívnu stranu. V súčasnosti je
poslancom NR SR za MOST-HÍD. Pracuje aj v ča-
sopise .týždeň.
Martin Bútora spoluzakladal v roku 1989 hnutie
Verejnosť proti násiliu. V rokoch 1990 – 1992
sa dostal do služieb Václava Havla ako poradca
a riaditeľ sekcie pre ľudské práva. Počas rokov
1994 – 1996 bol predsedom Slovenského centra
P.E.N. klubu. V roku 1997 spoluzakladal Inštitút
pre verejné otázky. V rokoch 1999 – 2003 pôsobil
ako veľvyslanec SR v USA. Jeho hlavnou úlohou
bolo získať podporu USA pre vstup Slovenska do
NATO. Podpis Bútoru tiež môžeme nájsť pod
Projektom pre nové americké storočie. Pôsobil aj
v správnych radách Open Society Fund a Trust for
Civil Society. Dnes je poradcom prezidenta An-
dreja Kisku.
Miroslav Lajčák vyštudoval v ZSSR medzinárod-
né vzťahy a diplomaciu na Moskovskom štátnom
inštitúte medzinárodných vzťahov. Bol členom
KSS a v roku 1988 začal pracovať na českosloven-
skom ministerstve zahraničia. V rokoch 1991 –
1993 pracoval na veľvyslanectve v Moskve. V ro-
koch 1994 – 1998 bol slovenským veľvyslancom
v Japonsku, medzi rokmi 2001 – 2005 zastával
podobnú funkciu i vo vtedajšej Juhoslávii, Albán-
sku a Macedónsku. V rokoch 2009 – 2010 bol
ministrom zahraničných vecí SR. Lajčáka v de-
cembri 2010 vymenovala šéfka európskej diploma-
cie Catherine Ashtonová za výkonného riaditeľa
diplomatických zborov pre Rusko, Východné part-
nerstvo a západný Balkán. Od roku 2012 je pod-
predsedom vlády a ministrom zahraničných vecí
a európskych záležitostí SR.
Pavol Demeš absolvoval v rokoch 1987 – 1988
ročný študijný pobyt v Alabame. V roku 1990
bol iniciátorom založenia Slovenskej akademic-
kej informačnej agentúry – Servisného centra
tretieho sektora (SAIA-SCTS). V rokoch 1991 –
1992 bol ministrom medzinárodných vzťahov
SR. V roku 1993 spoluzakladal Slovenskú spo-
ločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA). V roku
1999 strávil pol roka vo Woodrow Wilson Center
vo Washingtone. V rokoch 2000 – 2010 bol ria-
diteľom pre strednú a východnú Európu americ-
kej mimovládnej organizácie German Marshall
Fund. Stal sa členom The European Council on
Foreign Relations (ECFR). Je aj členom progra-
mu lídrov angažujúcich sa v nových demokra-
ciách (LEND) a pôsobí v štruktúrach Nadácie
Otvorenej spoločnosti. Dnes je poradcom minis-
tra zahraničných vecí a európskych záležitostí
Miroslava Lajčáka.
Ivo Samson. Počas práce archivára v rokoch 1981 –
1988 na Vysokom učení technickom v Brne s ním
nadviazala spoluprácu ŠtB. Pôsobil ako profesor
medzinárodných vzťahov na Stredoeurópskej uni-
verzite v Budapešti. Túto medzinárodnú súkrom-
nú univerzitu v roku 1991 založil a fi nancuje Geor-
ge Soros. Získal štipendium v Bruseli na štúdium
NATO Fellowship. Dlhodobo pôsobil ako analy-
tik Výskumného centra Slovenskej spoločnosti
pre zahraničnú politiku v Bratislave. V súčasnosti
pôsobí ako poradca ministra obrany SR Martina
Glváča.
Grigorij Mesežnikov pracoval v rokoch 1993 –
1997 v Politologickom kabinete Slovenskej akadé-
mie vied. V roku 1994 absolvoval študijný kurz Eth-
nicity and Pluralism in American Politics v USA.
Je spoluzakladateľom Inštitútu pre verejné otázky,
v ktorom od júna 1997 pracuje. Od februára 1999
je jeho prezidentom. Pôsobil v orgánoch Nadácie
Otvorenej spoločnosti. Je členom rádu B’nai B’rith,
kde patrí pod bratislavskú lóžu Tolerancia. V roku
2006 bol na študijnom pobyte v National Endow-
ment for Democracy vo Washingtone.
Alexander Duleba študoval v rokoch 1984 – 1989
na Filozofi ckej fakulte Kyjevskej štátnej univerzity.
V rokoch 1993 – 1995 bol výskumným pracovní-
kom Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií
pri Ministerstve zahraničných vecí SR. V rokoch
1996 – 1998 získal individuálne výskumné štipen-
dium NATO. V rokoch 2000 – 2004 bol riadite-
ľom vo Výskumnom centre Slovenskej spoločnos-
ti pre zahraničnú politiku, a tým ostal aj po jeho
transformácii na neziskovú organizáciu dodnes.
Od roku 2006 je členom poradného výboru inšti-
tútu EU-Russia Centre v Bruseli.
ORBIS PICTUS > BAHRAJN
Foto: Hasan Jamali – SITA/AP
Bahrajnskí chlapci s tričkami ako maskami na tvárach sú súčasťou protivládnych protestov v zá-padnej časti metropoly Manámy. Demonštranti proti režimu odmietajú tyraniu vládnej rodiny al-Chalífa. Bahrajn je však podľa demokratických kritérií v poriadku, pretože je tu americká vojen-ská základňa. (ľh)
ORBIS PICTUS > SÝRIA
Foto: Dusan Vranic – SITA/AP
Zdevastovaný Homs je výsledkom vonkajších zásahov mocností. Odstránenie Bašsára al-Asada je pre Biely dom prioritou, ale boli to vládne vojská, ktoré zbavili mesto teroru a násilia. (ľh)
ORBIS PICTUS > USA
Foto: Cliff Owen – SITA/AP
Hollywoodska hviezda Leonardo Di Caprio prejavuje náklonnosť šéfovi americkej diplomacie Joh-novi Kerrymu za ekologickú ochranu Tichého oceánu. Ekologické aktivity Bieleho domu prekrývajú militantnú expanziu po celom svete, ale Hollywood plní úlohu ilúzie a jeho protagonisti hrajú hru užitočných fi gúrok. (ľh)
ORBIS PICTUS > USA
Foto: Pablo Martinez – SITA/AP
Americký prezident Barack Obama vyznamenáva príslušníka námornej pechoty Williama „Kyla“ Carpentera za jeho nasadenie v Afganistane, pri ktorom prišiel o oko. Pre záujmy amerických kon-cernov obetujú životy a zdravie chlapci, ktorí sú len potravou pre delá. (ľh)
ORBIS PICTUS > USA
Foto: Robert F. Bukaty – SITA/AP
Bývalý prezident USA George Bush senior predviedol asistovaný parašutistický zoskok pri príležitos-ti svojich 90. narodenín. Autor verejného vyhlásenia o Novom svetovom poriadku má aj vo vysokom veku radosť nielen z realizácie zoskoku, ale aj celosvetovej dominancie ohlásenej myšlienky všeobec-ného zotročenia. (ľh)
ORBIS PICTUS > VEĽKÁ BRITÁNIA
Foto: Sang Tan – SITA/AP
Julian Assange obetoval svoju slobodu, pretože už dva roky žije na ekvádorskej ambasáde, aby ho Británia nevydala Švédsku a následne U. S. Veľkému bratovi, aby s ním zúčtoval. Prezradiť tajom-stvá orwellovského tyrana sa nevypláca. (ľh)
ORBIS PICTUS > IRAK
Foto: SITA/AP
Iračania utekajú z oblastí bojov, ide im o holé životy. Americká invázia a skorumpované iracké ve-denie vytvorili z Iraku trvalé bojové teritórium, ktoré síce nahradilo tyrana, ale ľuďom ponúklo len nekonečný náboženský zápas medzi sunitmi a šiitmi. (ľh)
ORBIS PICTUS > FRANCÚZSKO
Foto: Charles Dharapak – SITA/AP
Anglosaský svet, predstavovaný britskou kráľovnou s oporou amerického prezidenta Baracka Obamu a novozélandského premiéra Jerryho Mateparaeho, na stretnutí v Normandii je kontrastom voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. V rámci neutíchajúcej studenej vojny pokračuje zápas medzi Západom a Východom o mocenské postavenie v Európe, v pozadí s Projektom pre nové ame-rické storočie. (ľh)
48
Foto: Matúš Plecho
PRAŽSKÁ VŠEOBECNÁ LEKÁRKA LUDMILA ELEKOVÁ NA SEBA UPOZORNILA V ANKETE ČESKEJ TELEVÍZIE O OČKOVANÍ PROTI CHRÍPKE, KDE HO AKO JEDINÁ OSLOVENÁ ODBORNÍČKA OZNAČILA ZA NEZMYSEL. MNOHÍ KOLEGOVIA JU SPOCHYBŇUJÚ
KVÔLI PREFEROVANIU ALTERNATÍVNEJ MEDICÍNY, A PREDOVŠETKÝM KVÔLI JEJ KRITIKE OČKOVANIA. VYSLÚŽILA SI ZAŇ ANTICENU BLUDNÝ BALVAN OD ČESKÉHO KLUBU SKEPTIKOV SISYFOS. V REAKCII NA ŇU SA VYJADRILA, ŽE AK BY MALA ČAS UDEĽOVAŤ ANTICENY SVOJIM MYŠLIENKOVÝM OPONENTOM, ZDRUŽENIU SISYFOS
BY UDELILA TITUL SKAMENENÝ MOZOG.
ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY
Marián Benka
Ako vyštudovaná lekárka ste sa začali odklá-ňať od klasickej medicíny. Prečo?Promovala som v roku 1990. Takže som študo-
vala za socializmu, keď o alternatívnej medicíne
nebolo ani počuť. Ale keď som prišla do ambu-
lantnej praxe, zistila som, že ľudia sú chorí tro-
chu iným spôsobom, ako sa písalo v skriptách.
Prišiel človek a sťažoval sa na rôzne neurčité
ťažkosti. Alebo mal ťažkosti, ktoré poukazovali
na nejakú diagnózu. Ale keď som tú diagnózu
chcela potvrdiť, či už fyzickým vyšetrením alebo
laboratórnym rozborom, ten nález tam nebol.
Takže prichádzali ľudia, ktorí sa evidentne ne-
cítili dobre, niečo im bolo, ale ja som nemala
žiadny nástroj na to, aby som im povedala, čo
majú a ako to ideme liečiť. Potom tu bol druhý
problém, že chronické stavy sa nelepšili. Mohla
som im predpísať lieky, aby ich to toľko nebole-
lo, aby sa zmiernil nejaký príznak. Ale to nerieši-
lo príčinu ochorenia.
A rozhodujúci moment?Prvýkrát som precitla, keď sa mi narodilo dieťa
a už ako dojča dostalo ekzém. To som už tušila,
že existuje aj nejaká homeopatia a že liečenie
nemusí byť iba o kortikoidných mastiach, ktoré
som mu dávať nechcela. Preto som navštívila ho-
meopata. Trvalo to síce niekoľko rokov, pretože
to bola zložitejšia záležitosť, ale syn sa vyliečil.
Neskôr dostal astmu (liečbu sme predčasne pre-
rušili) a takmer zázračne sa z nej vyliečil po jed-
nej dávke homeopatického lieku.
To bol dôvod, prečo som začala homeopatiu štu-
dovať. Zistila som, že celý systém, východisko
alebo paradigma, na ktorých stojí alternatívna
a konvenčná medicína, sa zásadne líšia. Kon-
venčná medicína nerieši zdravie. Zaoberá sa štú-
diom chorôb. Podrobne máte popísané, ako sa
choroba vyvíja, ako sa to prejavuje na tele, aké
sú patologické nálezy a akým chemickým liekom
sa dajú utlmiť.
Keď som sa učila na atestáciu, odrazu som si
uvedomila veci, ktoré som predtým v skriptách
nevnímala. Písalo sa v nich, ako sa choroba vyví-
ja, na konci – „príčina nie je známa“, a terapia?
RENDEZ-VOUS > ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY
49
TU BY SA RODIČIA MALI ZAČAŤ PÝTAŤ: „TAK MOMENT, MY SME SA TU VZDALI ČASTI NAŠEJ SLOBODY V ZÁUJME ZDRAVIA POPULÁCIE. PRETOŽE STE NÁM SĽÚBILI, ŽE NAŠE DETI BUDÚ ZDRAVŠIE. NEHOVORILI STE O TOM, ŽE BUDÚ MAŤ VIAC ALERGIÍ, ŽE BUDÚ MAŤ AUTOIMUNITU, ŽE BUDÚ HYPERAKTÍVNE, ŽE BUDÚ POTREBOVAŤ VIAC ANTIBIOTÍK. NEHOVORILI STE, ŽE NAKONIEC BUDEME K LEKÁROVI CHODIŤ ČASTEJŠIE, AKO KEBY SME SA NEOČKOVALI.“
registrovaných minimálne 1800 pacientov, preto-
že hlavný príjem je z kapitačnej platby, paušálu
za každého registrovaného pacienta. Aby ste za-
platili nájomné, sestričku a aj vám zostalo niečo
na živobytie. A zase keď máte príliš veľa výkonov
alebo indukovanej starostlivosti, poisťovňa vás
penalizuje. Bonifi kovaný je lekár, ktorý je protiv-
ný, nikto k nemu nechce chodiť, jeho pacienti sa
radšej liečia sami alebo u niekoho iného.
Ako ste rozpor nakoniec vyriešili vy?Dostala som sa k literatúre o tzv. funkčnej ale-
bo integratívnej medicíne. Ide o využitie nástro-
jov konvenčnej medicíny, ale s iným spôsobom
myslenia. Takže tomu sa teraz venujem. Mám
zmluvy s poisťovňami, nechám ľudí aj štandard-
ne vyšetriť, ak je to nevyhnutné, predpíšem aj
antibiotiká (i keď veľmi nerada). Ale keď príde
niekto s chronickou chorobou, hneď na začiatku
mu vysvetlím: „Áno, využijem tieto vyšetrenia,
aby som zistila, čo tam máte, a niektoré veci prí-
padne vylúčila, ale samotnú nápravu budem rie-
šiť metódami, ktoré zdravotná poisťovňa nepre-
pláca.“ Takže mi musia niečo zaplatiť, ale je to
za čas, ktorý im venujem, a za skutočné liečenie.
Niekedy dosť dlho trvá len to, kým im vysvetlím
súvislosti, kvôli ktorým trpia. Pre niektorých je
to celkom šok, pretože sú zvyknutí, že lekári im
povedali: „No, s tým sa nedá veľa robiť, budete
musieť doživotne brať lieky.“ Ale ja nechápem,
že moji kolegovia vôbec nie sú zvedaví. Niko-
ho nezaujíma, že tento človek má teraz nejaký
problém, ale prečo ho má práve teraz? Prečo sa
jeho imunitný systém zbláznil? Prečo to neuro-
bil pred piatimi rokmi? A prečo to nemá jeho
manželka, sused alebo dieťa, ktoré s ním obýva
rovnaké životné prostredie? Nikto sa nepýta.
Nikto sa nepýta ani na zvýšený výskyt detského autizmu, na ktorý vy už dávnejšie upozorňujete...Až na to, že to, čomu dnes hovoríme autizmus,
nie je žiaden autizmus. V skutočnosti ide o chro-
nické autoimunitné zápaly mozgu. Sú na to už
dôkazy a je presne popísané, čo sa v detskom
mozgu deje. Ale okrem pár osamotených vedcov
nikto nehľadá príčinu tejto epidémie. No je tu
jeden evidentne sa ponúkajúci hlavný podozrivý,
okolo ktorého sa chodí so zatvorenými očami,
pretože ide o posvätnú kravu medicíny. A to je
očkovanie.
Prehľad, čo všetko sa skúša: Niekedy funguje
toto, niekedy toto, inokedy musíme len utlmiť
bolesť a v podstate sa s tým nič nedá robiť. Od-
razu mi došlo, že drvivá väčšina chorôb, tak ako
sme sa o nich učili v internej medicíne, nemá
známu príčinu a nedá sa liečiť. Medicína pri
nich ponúka len úľavu od príznakov. S tým, že
lieky majú ešte aj vedľajšie účinky.
Čo je na tom zlé, keď vás niečo bolelo a po podaní lieku bolieť prestalo?Z pohľadu celostnej medicíny potlačenie prízna-
kov vedie k tomu, že patológia sa v tele presunie
niekam inam. Jeden z klasikov homeopatie to
vystihol slovami: „Choroba sa sťahuje od orgánu
k orgánu a pacient od špecialistu k špecialistovi.
Špecialisti si telo rozparcelujú, a až na výnimky
nevidia súvislosť s ďalšími orgánmi.“
Takže ak niekto chodí s ekzémom na kožné
a bude prezentovať psychické problémy alebo
problémy s trávením, väčšina kožných lekárov si
to nedá do súvislosti. Neuvedomia si, že pacien-
tovi úspešne odstránili vyrážku, ale zhoršil sa
mu psychický stav. A keď si tú vyrážku prestane
mazať, tak sa síce znova objaví, ale uľaví sa mu
psychicky.
A vy ste sa snažili dopátrať k tým súvislostiam?
Áno, ale začala som si uvedomovať, že nemám
to, čo potrebujem, aby som ľuďom skutočne po-
máhala, a to je čas. Čas polhodinu tomu človeku
načúvať, ďalšiu polhodinu sa ho pýtať. Hodina je
nevyhnutné minimum, aby ste zistili, čo sa s tým
človekom deje. Musíte ho najprv nechať rozprá-
vať spontánne, aby ste videli, čo prirodzene vy-
pláva na povrch.
Ale toľko času v lekárskej praxi nemáte, keď
vám dopoludnia prejde ordináciou 40 – 50 ľudí.
Máte na každého dve-tri minúty. Každý pacient,
ktorý nevyplazí jazyk a nie je do dvoch minút
von, zdržiava. Je ako piesok v súkolesí, ktorý
zablokuje prevádzku. Väčšina kolegov si urobí
okolo seba takú mentálnu stenu a berie to systé-
mom „šup sem – šup tam“. A pacienta, ktorý je
neštandardný, sa snažia čo najrýchlejšie zbaviť.
Nehovorím, že lekári to robia preto, lebo by boli
zlí. Ale systém ich k tomu núti.
Nedá sa vyžiť z menšieho počtu pacientov?Nedá. Neviem, ako je to na Slovensku, ale u nás
musí mať praktický lekár na to, aby sa uživil, za-
RENDEZ-VOUS > ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY
50
ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY > RENDEZ-VOUS
Keď Goldberg lieči zápaly anitivirotikami, znamená to, že pôvodcom sú vírusy? Oslabené vírusy vo vakcínach?Je absurdné tvrdiť, že vakcína proti rubeole,
osýpkam alebo mumpsu nemôže spôsobiť tieto
poruchy, keď o každom z týchto vírusov je dobre
známe, že pri prirodzenej nákaze môže spôsobiť
zápal mozgu. Po rubeole prekonanej v tehoten-
stve sa môže narodiť autistické dieťa. Kompliká-
ciou pri mumpse je zápal mozgových blán, pri
osýpkach tiež. Práve tým sa rodičia strašia, že ak
dieťa nebude očkované, dostane osýpky a zápal
mozgu.
Ale my sme ako deti neboli proti osýpkam ešte
očkovaní a pamätáte si z vášho detstva na dieťa
s podobným problémom? Všetci sme boli nor-
málni, nemali sme toľko sennej nádchy, nor-
málne sme sa vyvíjali, robili sme kotrmelce na
telocviku. „Autizmus“ malo vtedy cca 1 dieťa
z 10 – 20-tisíc. Jedno dieťa na okresné mesto.
Dnes otvárajú okresné mestá špeciálne škôlky
pre autistov.
Takže tvrdiť, že živé vírusy môžu spôsobiť po-
škodenie mozgu, ale živá vakcína, ktorá je z nich
vyrobená, nemôže, je absurdita. Vírusy vo vak-
cíne sú len oslabené, ale sú živé a v príbalových
letákoch je uvedené, že pacient môže byť infi -
kovaný a vakcína môže spôsobiť chorobu, proti
ktorej bol očkovaný. Druhý problém s vírusový-
mi vakcínami je, že oslabujú imunitu a umož-
nia dovtedy latentnej nákaze, aby sa aktivovala
a spustila zápal.
Očkovalo sa aj predtým, ale vedľajšie účinky boli
rôznorodé. Lenže postupne sa pridávali vakcí-
ny a stav detí sa časom zhoršoval, postupným
nenápadným spôsobom. Keďže nebola ochota
hľadať hlavného vinníka medzi vakcínami, sa-
mozrejme to ušlo pozornosti.
K akým zmenám vlastne došlo v rámci očkova-nia v posledných rokoch?Po druhej svetovej vojne sa zabehol stály očko-
vací kalendár. A ten sa nemenil v podstate až
do 70. rokov. Naša generácia dostala v pôrodnici
očkovanie proti tuberkulóze, ktoré ročne zabilo
niekoľko detí, ale to sa buď nevidelo, alebo sa
to bralo ako nevyhnutná daň. Potom sme ako
dojčatá dostali trojkombináciu proti tetanu, zá-
škrtu a čiernemu kašľu. Nebudem tvrdiť, že to
To tvrdíte na základe čoho?Aj na základe vlastnej skúsenosti. Každý rodič
v mojom okolí, ktorý mal dieťa s vývojovým re-
gresom, mi povedal: dieťa bolo zdravé, dostalo
vakcínu a do týždňa bol problém. Dokonca po-
znám niekoľko detí, ktoré to majú v papieroch.
Mám správy z nemocníc, kde boli deti vyšetrené
a v záverečnej správe sa píše, že vylúčili všetky
možné príčiny a jediná pravdepodobná príčina
je postvakcinačné poškodenie. Ale na každé die-
ťa, ktoré má toto v papieroch, poznám ďalších
päťdesiat, ktoré majú presne rovnaké príznaky
a ofi ciálna príčina je neznáma.
Pretože keď sa prvá fáza prešvihne, keď sa die-
ťa nedostane do nemocnice krátko po regrese
a čaká sa do troch rokov, na trojročnej prehliad-
ke doktor zistí, že Jožko sa správa trochu zvlášt-
ne, nerozpráva, že je celkovo úplne mimo, na-
miesto toho, aby poslal dieťa k neurológovi, kam
patrí, pošle ho ku psychológovi a dieťa dostane
nálepku „autista“. Pri autizme je prognóza ne-
liečiteľnosti, čo odvádza pozornosť od hľadania
reálnej príčiny. Ak by tým deťom určili správnu
diagnózu ako chronický zápal mozgu, ani kon-
venčná medicína by to nemohla ignorovať.
Chronický zápal mozgu je liečiteľný aj kon-venčnými spôsobmi?Áno. Nedávno som čítala zaujímavú knižku
Mýtus autizmu. Napísal ju doktor Michael Gold-
berg, ktorý takéto deti veľmi efektívne lieči
antivirotikami. Popisuje prípady detí pôvodne
autistických, odsúdených na život mentálne po-
stihnutého, ktoré teraz po vyliečení chodia aj na
vysokú školu. Po svete chodia tisíce detí, ktoré
sa vyliečili z tzv. autizmu len zmenou stravy. Tie
deti potrebujú výživové doplnky, napríklad vyso-
ké dávky omega mastných kyselín alebo niekto-
rých vitamínov, aby ste podporili funkcie mozgu.
Takisto tu dobre funguje špeciálny druh homeo-
patických liekov, ktoré sa vyrábajú z rovnakých
vakcín, aké tie deti poškodili. Musíte s nimi pra-
covať aj pedagogicky. Existuje aj spôsob detoxi-
kácie od ťažkých kovov. Robí sa to najmä v USA.
Niektorí túto metódu robia, iní ju kritizujú, ale
u nás je prakticky nedostupná. Sú na to špeci-
álne lieky, ktoré sa však musia nasadiť v určitej
fáze. Nemôže to byť prvý krok v rámci liečby, to
by sa stav dieťaťa mohol výrazne zhoršiť.
51
RENDEZ-VOUS > ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY
Ďalší skok prišiel okolo roku 2007, keď sa päť-
kombinácia nahradila hexavakcínou, pridala sa
obrna. A z týchto šiestich ochorení sú dve víru-
sové. Plus sa do toho pridali pneumokoky. U vás
povinne, u nás dobrovoľne hradené, ale väčšina
detí ich dostane. Trinásť kmeňov pneumokokov,
ktoré sa pichajú naraz do dvojmesačných detí
bez toho, aby niekto urobil výskum, aký to má
dlhodobý dopad na ich zdravie.
Kritici očkovania okrem toho upozorňujú na riziko hliníka vo vakcínach. Zástancovia však tvr-dia, že hliník je úplne bezpečný...A pediatri sú učičíkaní v pocite bezpečia. Na
školeniach im hovoria, že to o hliníku sú len
konšpiračné teórie, že je ho tam málo, že sa ne-
vstrebáva, že nakoniec hliník je aj v materskom
mlieku.
To je absurdita. Ak si vezmete základné údaje
o koncentrácii z príbalových letákov, vyrátate
si, že s vakcínou sa do detského telíčka dostane
asi tisíckrát viac hliníka ako z potravy. Okrem
toho, normy na povolenú dávku hliníka sa týka-
jú dospelého, ktorý váži 80 kilogramov. Dojča
dostane v materskom mlieku hliník v desatinách
mikrogramov. Vakcína obsahuje 830 mikrogra-
mov hliníka.
Pred niekoľkými rokmi som si písala so Štátnym
ústavom pre kontrolu liečiv. Oni tvrdili, že hliník
vo vakcíne je v poriadku, pretože je nerozpustný
a pevne naviazaný na antigén (látku, ktorá vyvo-
láva tvorbu protilátok, pozn. redakcie). Keď som
sa ich pýtala, čo teda spôsobuje tie neurologické
problémy, odpovedali mi, že jednou z možností
by bol prienik infekčného antigénu do mozgu.
Takže keď štátny ústav na jednom mieste tvrdí,
že hliník je pevne naviazaný na antigén, a po-
tom vám povie, že ten antigén sa môže dostať
do mozgu, tak sa tam logicky dostane aj s tým
hliníkom, ak je teda nerozpustný. Ale keď som
ich s týmto konfrontovala, len niečo „drístali“
a nedokázali mi dať relevantnú odpoveď.
Aj na konferencii v Granade o autoimunite
v roku 2012 sa hovorilo, že hliník ako adju-
vant vo vakcínach je problém a malo by sa od
neho upustiť. Ale naše vakcinologické špičky sú
schopné verejne v médiách vyhlasovať, že nie je
známy negatívny účinok hliníka na človeka. Asi
sa niekoľko tisíc vedcov z celého sveta dohodlo,
bola nejaká svätená voda. Tiež to občas nejaké
dieťa poškodilo. Ale tých prípadov bolo málo.
Potom sme dostali očkovanie proti obrne, ktoré
tiež malo nejaké obete.
Ale stabilne počas 30 rokov bol nejaký počet po-
škodených, ktorý sa za socializmu zametal pod
koberec. Od niektorých starších lekárov viem, že
priamo dostávali inštrukcie, aby pred rodičmi za-
tajovali súvislosť s očkovaním a vymysleli si ne-
jakú inú príčinu. A ľudia o tom hlavne nevedeli.
Nebol internet, nehovorilo sa o tom.
Niekedy začiatkom 70. rokov sa začalo očko-
vať proti osýpkam. Mám pocit, že vtedy začal
narastať počet alergikov. Potom na prelome
70. a 80. rokov sa pridali rubeola a mumps.
Najprv ako samostatné vakcíny, potom dvoj-
vakcíny a nakoniec trojvakcíny. Takže od
70. do 90. rokov narastal počet vakcín, ale aj
počty poškodených. Vyskytli sa aj nejakí autis-
ti, ale tých bolo spočiatku málo, začalo sa to
prejavovať skôr na imunite a autoimunitných
ochoreniach.
Hlavný skokový problém nastal v roku 2001.
Vtedy sa k trojkombinácii pridala vakcína proti
hemofi lu, a zároveň sa do druhej nožičky začala
pichať vakcína proti hepatitíde B. Z pôvodnej
trojkombinácie sa stala päťkombinácia. Všetky
vakcíny obsahovali hliník, takže dieťa ho dostalo
zvýšenú dávku. A okrem toho sa prvýkrát v his-
tórii začala súčasne aplikovať bakteriálna a ví-
rusová vakcína. Dovtedy sa to celkom striktne
oddeľovalo.
Neviem, či si pamätáte, keď ste mali asi 13 ro-
kov a išli ste na preočkovanie proti tuberkulóze,
v čakárni viselo upozornenie, že sa musí odde-
liť očkovanie proti tuberkulóze od ostatných
vakcín. A sestra sa na to cielene pýtala: „Neboli
ste nedávno očkovaní proti žltačke? Nepôjdete
tam v najbližšej dobe?“ Lebo sa vedelo, že keď
sa tie dve očkovania dajú dokopy, urobia zmätok
v imunitnom systéme.
A presne toto sa stalo. Keď sa v roku 2001 zača-
lo takto kombinovane očkovať, často sa stávalo,
že trojmesačné deti mali po očkovaní čudnú re-
akciu imunitného systému, veľmi často sa aktivo-
vala „chránička“ po očkovaní proti tuberkulóze.
Začali aj pribúdať deti s regresmi vo vývoji s tzv.
autizmom.
52
ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY > RENDEZ-VOUS
53
máte určitý počet vojakov. A každý generál vie,
že keď pošle ich veľkú časť doľava, vpravo mu
budú chýbať. A to isté platí pre imunitný systém.
Keď ho niekde zamestnáte, inde vám bude chý-
bať. Takže keď donútite organizmus produkovať
veľa protilátok, posilníte síce jeden typ imunity,
ale oslabíte iný, ktorý potrebujeme na boj proti
všetkým infekciám.
Vakcíny úmyselne nútia telo tvoriť protilátky
proti tým antigénom, ktoré sú v nich pridané.
Vakcína sa pichne do svalu, čím sa poškodia
bunky a do miesta zranenia začnú byť priťahova-
né imunitné bunky. To je normálna reakcia, ako
keď si niekam zapichnete triesku. Lenže je tam
aj hliník, ktorý v porovnaní s bežným drobným
zranením posunie celú imunitu niekam úplne
inam. Ja sa pýtam, ako majú naše biele krvinky
vedieť, proti čomu majú reagovať? Takže vznik
autoimunitnej reakcie je pri očkovaní nevy-
hnutný. A je len otázkou miery, kedy a ako sa
to u ktorého človeka prejaví. Po koľkej vakcíne
dostane autoimunitné ochorenie. Či ich počas
celého života dostane toľko, aby to uňho stačilo
na vyvolanie autoimunity, alebo nie.
Takže odvrátená strana očkovania je zníženie
všeobecnej imunity proti všetkým chorobám.
Nedávno som čítala príbalový leták jednej vak-
cíny, a tam to bolo čierne na bielom: Vedľajším
účinkom môže byť zníženie obranyschopnosti
a zvýšenie náchylnosti voči všetkým ostatným
infekciám.
Takže ja ako matka by som mala dať zaočkovať
moje dieťa proti šiestim chorobám, z ktorých
mu reálne okrem čierneho kašľu žiadna nehrozí,
a vymeniť to za to, že bude mať oslabenú cel-
kovú imunitu a bude stále choré? Vymeniť po-
fi dérnu obranu proti pár chorobám za oslabenú
ochranu proti všetkému ostatnému?
Na to, že neočkované deti sú celkovo zdravšie
ako tie očkované, sú štatistiky. Očkované deti
majú dva až päťkrát vyšší výskyt astmy, alergií
a ekzémov. Majú desaťkrát vyšší výskyt rôznych
neurologických problémov. Dvakrát vyššiu spot-
rebu antibiotík. Autizmus je až na výnimky dia-
gnostikovaný takmer výlučne u očkovaných.
Tu by sa rodičia mali začať pýtať: „Tak moment,
my sme sa tu vzdali časti našej slobody v záujme
zdravia populácie. Pretože ste nám sľúbili, že
že začnú konšpirovať a vymyslia si rozprávku
o hliníku.
Samotný princíp očkovania – dostať do orga-nizmu oslabené zárodky nejakej choroby, aby si proti nej telo vytvorilo protilátky – je podľa vás v poriadku?Ten samotný princíp je zlý. Keď sa medzi dvo-
ma svetovými vojnami očkovanie zavádzalo,
imunológia bola ešte v plienkach. Nevedelo sa,
čo zaručuje ochranu proti infekciám. Zistilo sa,
že človek, ktorý prekonal nejakú chorobu, má
v krvi protilátky. A usudzovalo sa, že protilátky
sú tou ochranou. Môže to platiť, ak ste protilátky
získali z pravej choroby. Pretože keď sa nakazíte
napríklad osýpkami, nenakazíte sa cez kožu, ale
ústami, cez sliznicu dýchacích ciest.
Obrovská väčšina všetkých infekcií sa zvládne
priamo na sliznici. Len ak je nákaza o niečo sil-
nejšia alebo vaša obrana v tej chvíli o niečo slab-
šia, dôjde k nejakému boju. Čo môžete cítiť tak,
že vás napríklad bolí hrdlo, začnete mať nádchu,
bolí vás brucho, alebo máte iné lokálne prízna-
ky. V tejto fáze stále ešte nemusíte mať teplotu.
Keďže je to len lokálne, ak by vám vtedy urobili
krvný rozbor, nemusí sa zistiť žiadna aktivácia
imunity.
Keď ani táto obrana nestačí a nákaza sa dostane
cez sliznicu do organizmu, až vtedy sa naštartu-
je tá zložka imunitného systému, ktorá nakoniec
vedie k produkcii protilátok. Imunita na slizni-
ciach je nešpecifi cká. Nerozlišuje medzi votrel-
cami, funguje len v režime „toto je moje, toto
nie je moje – treba to zožrať“. Až keď nákaza
vstúpi do tela a krvného obehu a začnete mať
celkové príznaky ako bolesť svalov, hlavy, teplo-
tu, prípadne vyrážku, začnete v určitej fáze tvoriť
protilátky.
A nie je výhodné, keď vďaka očkovaniu už protilátky máme?Podstatné je, že prirodzene sa protilátky tvoria
až ku koncu choroby. Keď sa človek nakazí ne-
jakou chorobou, reaguje najprv na slizniciach.
A aj v rámci tohto boja sa produkujú tzv. sliznič-
né protilátky. A to vám vakcína nestimuluje, tá
úplne obchádza sliznice, každý vie, že sa pichá
do svalu. A je „dizajnovaná“ tak, aby donútila or-
ganizmus predovšetkým produkovať protilátky.
Imunitný systém je ako armáda. Jednoducho
54
RENDEZ-VOUS > ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY
ponsku k niekoľkým úmrtiam po DTP vakcíne.
U nás sa takéto prípady schovajú ako náhle úmr-
tie dojčaťa. Japonskí lekári v dvoch prefektúrach
odmietli ďalej očkovať, odložili ihly a povedali,
že nebudú očkovať, kým tie úmrtia vláda riadne
nevyšetrí. Vláda ich vyšetrila a zistila, že očko-
vanie naozaj zabíja. Zmenili očkovací kalendár
a posunuli prvé očkovanie z troch mesiacov na
dva roky veku. Viete, aký to malo dopad? Japon-
sko sa v poradí krajín s najnižšou dojčenskou
úmrtnosťou posunulo zo 17. na 1. miesto.
Obhajcovia očkovania často používajú argu-ment, že kritici operujú výskumami odborníkov, ktorí boli proti očkovaniu zaujatí, pretože boli napríklad členmi antiočkovacích iniciatív. Alebo že dávajú účelovo do súvislosti nesúvisiace fakty. Vraj keby niekto veľmi chcel, štatisticky dokáže aj súvislosť medzi jedením čokolády a autizmom. Čo hovoríte na takéto argumenty?Otázka znie: „A druhá strana si účelovo výsku-
my nevyberá?“ Vyčítajú mi, že ako argumenty
beriem štúdie ľudí, ktorí sú známi „antivakci“.
Oni si berú štúdie ľudí, ktorí sú známi „provak-
ci“, a sú za to dokonca platení farmaceutickými
fi rmami. Uvedomte si, že aj tabakové koncer-
ny viedli desiatky rokov tuhý boj, aby zabránili
rozšíreniu poznatku, že fajčenie škodí. Platili si
vedcov, ktorí produkovali pseudoštúdie, akými
zaplavovali odborné časopisy.
Obviňovanie z účelového vyberania štúdií zo
strany zástancov očkovania je naozaj trápne.
Pretože oni, napríklad čo sa týka autizmu, sa
stále dokola oháňajú jednou jedinou štúdiou,
ktorá údajne vyvrátila súvislosť medzi očkova-
ním a autizmom. Pritom táto štúdia bola z mno-
hých strán kritizovaná a na jedného z jej hlav-
ných autorov je vydaný medzinárodný zatykač
za spreneveru. Je X ďalších štúdií, ktoré tvrdia
pravý opak, ale tie oni ignorujú. Existujú štatisti-
ky, ktoré hovoria: „Očkované deti viac umierajú
a sú častejšie choré.“ Ale v rôznych krajinách
bolo konzistentne pozorované, že očkované deti
majú viac patológií, a k tomu máte ďalšie štúdie,
založené na pokusoch na zvieratách, ktorým sa
pichla vakcína, a potom sa podrobne popísala
jej cesta organizmom. Presne takým istým spô-
sobom sa testujú lieky. Výsledky takýchto testov
nikto nespochybňuje. Takže: máte tu substanciu,
naše deti budú zdravšie. Nehovorili ste o tom, že
budú mať viac alergií, že budú mať autoimunitu,
že budú hyperaktívne, že budú potrebovať viac
antibiotík. Nehovorili ste, že nakoniec budeme
k lekárovi chodiť častejšie, ako keby sme sa ne-
očkovali.“
Ak si rodičia kladú takéto otázky a odmietajú dať deti očkovať, hrozia im postihy. Obísť sa dajú, ak sa dieťaťu nájdu kontraindikácie, a tak sa nesmie dať očkovať zo zdravotných dôvodov. Aká je však pravde-podobnosť, že sa takýto dôvod nájde?Ak by sa malo na základe súčasných poznatkov
správne kontraindikovať, z dnešných detí by sa
už pri prvej návšteve pediatra mal vyradiť neza-
nedbateľný počet. Sú to všetky deti s dispozícou
na alergiu, autoimunitu, s neurologickými prob-
lémami, so známkami zníženej imunity... Na zá-
klade vyhodnotenia reakcií by očkovací kalendár
nedokončilo veľa ďalších detí.
Ja som niektorým našim odborníkom kládla
otázku: „Dobre, vy tvrdíte, že zaočkovanosť
musí byť 95 percent a len tých pár percent po-
pulácie má kontraindikácie. Ale čo keby sa čisto
teoreticky dokázalo, že ak preskúmame účinok
pôsobenia vakcín a dáme ho do súvislosti s pato-
lógiami, ktoré sa pri deťoch čoraz viac prejavujú,
zistilo by sa, že nemôžeme očkovať 30 percent
detí bez toho, aby sme ich poškodili. Čo by ste
urobili v tomto prípade? Prehodnotili by ste sys-
tém vysokej zaočkovanosti, alebo by ste tých 30
percent obetovali?“ Ani jeden z tých slávnych
profesorov mi neodkázal odpovedať, všetci len
dookola „trepali“, že je potrebná vysoká zaočko-
vanosť.
Môže očkovanie legálne odmietnuť lekár?Aj českí lekári majú zo zákona právo na výhra-
du svedomia. Zákon o zdravotníckych službách
hovorí, že lekár nemusí vykonať zákrok, ktorý
je v rozpore s jeho svedomím. Ten paragraf tam
dali najmä preto, aby veriaci lekári nemuseli vy-
konávať potraty. Ale nie je tam povedané, o aký
zákrok by malo ísť. Takže pediater, ktorý cíti, že
s očkovaním niečo nie je v poriadku, má plné
právo povedať: „Ja nebudem očkovať, pretože je
to v rozpore s mojím svedomím.“ A nech si ho
len skúsia prenasledovať. To by skončilo v Štras-
burgu pred Európskym súdom pre ľudské práva.
Je to o principiálnosti. V 70. rokoch došlo v Ja-
55
ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY > RENDEZ-VOUS
myslíme, že stojíme nad biologickými zákonmi.
V súčasnosti produkujeme potomstvo, ktoré nie
je v tej kvalite, ako bývalo, potom ho vystavíme
rôznym záťažiam, ako je zamorené prostredie
a zlá strava. Darmo bude matka dojčiť, keď
sama je nekvalitné jedlo. Ani to mlieko nebude
mať potrebné kvality. Do toho umelá výživa,
chemické lieky, antibiotiká, očkovanie...
Základ zdravia je črevná mikrofl óra. Naši pred-
kovia mali črevo v poriadku. Inak by neprežili.
My si ho ničíme chlórovanou vodou, liekmi, che-
mickými potravinami. Dnes rodí štvrtá generá-
cia od vojny. Rodí prvá generácia matiek, ktoré
roky užívali hormonálnu antikoncepciu. To bol
veľký pokus na ľuďoch. Keď za mojej mlados-
ti prišlo mladé dievča na gynekológiu, že chce
predpísať antikoncepciu, povedali jej: „Najprv
poroď deti, a potom príď.“ Malo to aj odvrátenú
stránku, chodilo sa na interrupcie, ale zo zdra-
votného hľadiska to bolo prirodzenejšie. Žena
riešila antikoncepciu až vtedy, keď si odrodila
deti, ktoré chcela.
Dnes sa rodia deti matkám, ktoré mali roky „roz-
hasený“ hormonálny systém, tým pádom majú
rozhasenú črevnú fl óru, často sú alergičky, do
toho brali chemické lieky. A bohvieako sa stra-
vovali. A, samozrejme, máme tu stres. Dnešný
spôsob života je veľmi neprirodzený.
Zavážia pri všetkých týchto vplyvoch aj neja-ké vedľajšie účinky očkovania? Treba ich vôbec riešiť?Napriek všetkému deti, ktoré neboli očkované,
sú väčšinou zdravé. Aj keď sa narodili predčas-
ne, aj keď boli porodené cisárskym rezom, a mat-
ka sa rozhodne neočkovať, sú obvykle omnoho
zdravšie ako dieťa, ktoré malo normálny štart
do života a dostalo vakcíny. Jasné, že vakcíny za
všetko nemôžu. Ale sú faktory, ktoré neovplyvní-
te. Keď chcem žiť v Prahe, musím dýchať tento
vzduch a piť vodu z vodovodu. V rámci potra-
vín môžem voliť menšie zlo: kúpim si mäso,
nekúpim si údeniny, kúpim si ovsené vločky
a nekúpim si sladké cereálie. Ale vždy to budú
potraviny spracované v mnou nekontrolovaných
podmienkach. Potom sú tu veci, ktoré môžem
plne ovplyvniť: Môžem sa rozhodnúť, že budem
športovať, nebudem fajčiť, piť alkohol a nebu-
dem užívať chemické lieky, vrátane vakcín.
ktorej účinky sú preskúmané v kontrolovaných
podmienkach, a je vidieť, že to tým zvieratkám
niečo spôsobuje. Potom tu máte detskú populá-
ciu, ktorá vykazuje silný nárast tých istých symp-
tómov v krátkom čase po očkovaní. Čo je na tom
účelového, neviem.
V dnešnej populácii pomaly nie sú ľudia, ktorí by nemali aspoň nejaký drobný zdravotný prob-lém. Kde vidíte hlavné príčiny?Nežijeme v prirodzenom životnom prostredí.
Máme tu desiatky tisíc chemických látok, kto-
ré sa bežne používajú, pričom na toxicitu z nich
bolo testovaných len niekoľko stoviek. V jednej
štúdii skúmali pupočníkovú krv novorodencov
v Grónsku, v čistých prírodných podmienkach,
a i tam našli v priemere okolo sto chemikálií,
ktoré tam nemali čo robiť. Z toho niekoľko de-
siatok rakovinotvorných. Čo potom máme v tej
krvi my? Tu sa desaťročia kontaminuje voda,
pôda, vzduch a naša biológia na to nie je stava-
ná. A to nehovorím o priemyselne spracovanom
jedle plnom ďalšej chémie, bez výživných látok.
Zvieratá vo veľkochovoch žijú v neprirodzených
podmienkach, sú kŕmené neprirodzenou stra-
vou, čo mení aj molekulárnu štruktúru týchto
potravín. Málokto si uvedomuje, že potraviny
sú aj informácia, nielen bielkoviny, tuky, cukry...
Vstupujú do nášho tela a priamo komunikujú
s našou DNA. Ďalším dôvodom sú, paradoxne,
úspechy medicíny.
Tomu nerozumiem...Dnes vypipleme deti, ktoré by pred 50 rokmi ne-
mali šancu prežiť. Nebavme sa o tom, či je to
dobré alebo zlé. Faktom je, že sa narodia jedinci,
ktorí by sa predtým nenarodili. Koľko detí sa na-
rodí umelým oplodnením, deti majú ľudia, ktorí
by ich prirodzene splodiť nemohli. Nikto sa ne-
zamýšľa nad tým, že ak žena nemôže počať, ale-
bo muž nemá zdravé spermie, že asi nie je s ich
organizmami niečo zásadné v poriadku. Že by
sa mali dať najprv do poriadku, pretože rozmno-
žovanie je luxusná funkcia. Keď máte zásadný
zdravotný problém, nebudete schopný rozmno-
žovať sa. Namiesto riešenia príčin sa to násilne
prerazí umelým oplodnením. Keď použijem drs-
né porovnanie – každý chovateľ zvierat vie, že
kvalitné potomstvo získa len od kvalitných, zdra-
vých a dobre živených rodičov. Ale my ľudia si
56
Strašenia pred „neštandardnými“ politic-
kými stranami v poslednom čase utešene
pribúda. Varuje pred nimi aj tzv. pravica
(napr. Pavol Frešo), no predovšetkým vrcholní
predstavitelia SMER-u Pavol Paška a Robert
Fico, ktorý vyhlásil: „Buď krízu zvládnu štan-
dardné politické strany v širokom dialógu so
sociálnymi partnermi, alebo prídu politickí
blázni a poloblázni. A to je koniec Slovenskej
republiky.“ Ako je možné, že predstaviteľ typic-
ky pravicového denníka sa tak zhoduje s agen-
dou SMER-u, ktorý bol v očiach tejto skupiny
žurnalistov donedávna symbolom všetkého zla?
Prečo mu nenapadne zamyslieť sa, či aj medzi
názormi a postojmi tých „neštandardných“, „ex-
trémistických“ a „bláznivých“ strán nemôže byť
PROPAGANDA > ŠTANDARDNÉ STRANY, ŠTANDARDNÍ NOVINÁRI
Marián Benka
NA ÚVOD NIEKOĽKO UKÁŽOK Z KOMENTÁRA ZÁSTUPCU ŠÉFREDAKTORA DENNÍKA SME KONŠTANTÍNA ČIKOVSKÉHO K SLOVENSKÉMU VÝSLEDKU VOLIEB DO EUROPARLAMENTU: „SLOVENSKO MALO NAJNIŽŠIU ÚČASŤ, NO NA ROZDIEL OD INÝCH KRAJÍN S VYŠŠÍMI ČÍSLAMI U NÁS NEUSPELI EXTRÉMISTI S CIEĽOM
ROZBIŤ ÚNIU... PREDSTAVME SI, ŽE BY VOLEBNÁ ÚČASŤ V SLOVENSKÝCH EUROVOĽBÁCH NEBOLA 13 PERCENT, ALE POVEDZME ŠTYRIDSAŤ.
PRAVDEPODOBNE BY SA TÝM MEDZI VOLIČMI ZVÝŠILA POČETNOSŤ TAKÝCH, KTORÍ NIE SÚ SPOKOJNÍ S TRADIČNÝMI STRANAMI...
PRÁVE VYŠŠIA ÚČASŤ BY MOHLA DO EUROPARLAMENTU ZO SLOVENSKA POSUNÚŤ O JEDNU ČUDESNOSŤ VIAC.“
ŠTANDARDNÉ STRANY, ŠTANDARDNÍ NOVINÁRI
ŠTANDARDNÉ STRANY, ŠTANDARDNÍ NOVINÁRI < PROPAGANDA
57
niečo pravdy? Nepochybujem, že mnohé takéto
rýchlo kvasené strany vznikli len s cieľom využiť
nespokojnosť obyvateľstva so súčasnou politic-
kou scénou, bez reálneho programu, čisto na
prebojovanie sa k moci. Ale o čo sú horšie ako
„štandardné“ strany, ktoré svojimi doterajšími
činmi preukázali skôr poslušnosť svojim sponzo-
rom a napĺňanie mocenských ambícií ako slúže-
nie záujmom ľudu? A ktoré sa častokrát hlásia
k tradičným konzervatívnym, liberálnym alebo
sociálnodemokratickým hodnotám len naoko?
Navyše dnes už aj mnohí neoliberálni intelektuá-
li pripúšťajú, že tradičný kapitalizmus, založený
na ideológiách z 18. a 19. storočia, zlyháva. Nie
je teda čas na nové myšlienky? Nebolo by dobré
aspoň pripustiť, že medzi tými desiatkami mar-
ginálnych politických subjektov sú aspoň dva-tri,
ktoré prinášajú nádejné riešenia pre súčasnú
spoločnosť? Namiesto toho tradiční politici
a mainstreamoví novinári ako jeden muž každú
netradičnú stranu alebo osobu automaticky zara-
dia medzi „bláznov a čudesnosti“. Ak aj dostanú
priestor v médiách, tak len preto, aby ich dotyč-
ný novinár zosmiešnil.
Je pochopiteľné, že takto nálepkujú klasickí
„modrí“ a „červení“ politici. Nové subjekty zna-
menajú pre nich novú potenciálnu konkurenciu
a potenciálne ohrozenie ich kšeftov. Tak ako si
veľké korporácie strážia svoje trhy a novú kon-
kurenciu sa snažia odstaviť už v zárodku, snažia
sa na svojich pozíciách zabarikádovať aj pred-
stavitelia „štandardných“ strán. Ale novinári by
sa mali držať svojej úlohy „strážnych psov de-
mokracie“ a zaujímať sa aj o názory alternatív-
ne voči tomu, čo tvrdia tí pri moci. Nie scestne
tvrdiť, že menšia konkurencia na politickej scéne
je v záujme demokracie.
To, že sa toho nedržia, alebo sa toho držia len
v rámci istých mantinelov, je druhá vec. A nemu-
sia byť všetci rovno „presstitúti“, ktorí vedome
píšu v rozpore so svojím svedomím. Priemerný
plat slovenského novinára naozaj nie je nijaký
zázrak. Sám som svojho času pôsobil v redakcii
pravicovo orientovaného ekonomického týžden-
níka Trend a nikto ma nepodplácal. V atmosfé-
re, keď sa všetci kolegovia počas rozhovorov
navzájom utvrdzovali v správnosti pravicového
pohľadu na svet, som ho aj ja, celkom prirodze-
ne, prijal za svoj. Paradoxom je, že nám šéfre-
daktor hovoril: „Ak chcete napísať naozaj dobrý
článok, pokúste sa spochybniť nejakú všeobec-
ne prijímanú pravdu.“ Reálne však bolo možné
spochybňovať všeobecne prijímané „ľavicové“
pravdy typu „Slovensko je samá hladová dolina“.
O všeobecne prijímaných neoliberálnych prav-
dách typu „zahraniční investori sú pre Slovensko
prínosom“ alebo „štát je zlý hospodár“ sa však
polemizovať nemohlo.
O mnohých skutočnostiach sa teda nepochybo-
valo. Ja som mal to šťastie alebo smolu, že som
sa dostal k webovej stránke paradigma.sk s pre-
loženými textami od popredných alternatívnych
ekonómov. Bolo mi však jasné, že akýkoľvek
pokus o presadenie ich pohľadov na svet v na-
šom týždenníku by bol dopredu odsúdený na
neúspech. Dnes pozorujem, že viacerí moji bý-
valí kolegovia z Trendu (niektorí z nich, vrátane
K. Čikovského, medzitým prešli do SME) pevne
uviazli v duálnom delení myšlienok a pohľadov
na svet na „štandardné“ a „bláznivé“. Jeden
z nich sa minule na svojej facebookovej nástenke
rozčuľoval, že bol v čakárni u lekára a čakajúci
tam rozoberali „konšpiračné teórie“. „Pripadal
som si ako na redakčnej porade Zem a Vek,“ do-
dal napokon.
Keď sa ho ďalší bývalý kolega (ktorý si vidí ďalej
od nosa) spýtal, čo konkrétne je na tých „konšpi-
račných teóriách“ (napríklad spochybňujúcich
ofi ciálnu verziu pádu Dvojičiek) také šialené, len
odpovedal: „O tom sa predsa nediskutuje. Disku-
tuje sa vari o tom, či je tráva zelená?“
Tento človek teda subjektívne ekonomické ale-
bo politické pravdy dáva na roveň objektívnym
prírodným zákonom. Ak toto robia vo svojom
súkromí ľudia, ktorí sa živia ako pekári, obchod-
níci či lekári, je to čisto ich súkromná záležitosť.
Ale ak takto zmýšľa novinár, ktorého poslaním
(podobne ako vedca) by malo byť hľadanie prav-
dy? Ako ju chce hľadať, keď si nezanedbateľnú
časť názorového spektra zaradí do kategórie
„bludov“? Takíto ľudia sa potom stávajú „štan-
dardnými“ novinármi fungujúcimi v „štandard-
ných“ líniách. Koľkí z nich to robia z úprimného
presvedčenia a koľkí preto, aby si udržali miesto
v redakcii, nie je v konečnom dôsledku podstat-
né.
58
DÉJÀ VU > KOLABORÁCIA SIONISTOV S NACISTAMI
Winston Churchill je autorom článku
Zionism versus Bolshevism. A Struggle for the Soul of the Jewish People, pub-
likovaného v Illustrated Sunday Herald vo febru-
ári 1920. Churchill v článku delí Židov do troch
skupín, pričom dve považuje za pozitívne (asimi-
lovaných Židov a sionistov) a jednu za škodlivú
(tzv. medzinárodných Židov). O tých škodlivých
píše, že ich hnutie sa datuje už od čias „Sparta-
ka“ Weishaupta (zakladateľa rádu bavorských ilu-
KOLABORÁCIA SIONISTOV
S NACIZMOM
Milan Pullmann
PRESVEDČENÝ MARXISTA LENNI BRENNER V KNIHE 51 DOCUMENTS: ZIONIST COLLABORATION WITH THE NAZIS ZHROMAŽDIL LISTY, VYJADRENIA, ČLÁNKY
A POSUDKY DOKUMENTUJÚCE (ZÁUJEM O) SPOLUPRÁCU SIONISTOV S NACISTAMI. NACISTICKÁ AGENDA VYHOSTENIA ŽIDOV Z NEMECKA TOTIŽ
VYHOVOVALA SIONISTICKÝM PLÁNOM PODNIETIŤ ICH K USÍDLENIU V PALESTÍNE A VYTVORENIU NOVÉHO ŽIDOVSKÉHO NÁRODA. ŽIAĽ, ANI S PONUKOU BOJOVAŤ NA HITLEROVEJ STRANE SA SIONISTI NEUSPOKOJILI A POČAS STUDENEJ VOJNY
KŠEFTOVALI S RÁDIOAKTÍVNYM MATERIÁLOM A TECHNOLÓGIAMI S APARTHEIDOVOU JUHOAFRICKOU REPUBLIKOU. NIE NADARMO BOL SIONIZMUS REZOLÚCIOU OSN ČÍSLO 3379 OZNAČENÝ ZA FORMU RASIZMU, ČO MU PRISCHLO
NA ŠESTNÁSŤ ROKOV. K TOMUTO „MYŠLIENKOVÉMU PRÚDU“ PATRÍ AJ PROTIRUSKÝ VOJNOVÝ ŠTVÁČ ŠEBEJ, KTORÉMU NEPREKÁŽAJÚ
POHROBKOVIA BANDEROVCOV V UKRAJINSKOM PARLAMENTE. TÝCH BANDEROVCOV, KTORÍ VRAŽDILI AJ ŽIDOV.
59
KOLABORÁCIA SIONISTOV S NACISTAMI > DÉJÀ VU
minátov), pokračuje Marxom, Trockým, Belom
Kunom atď. Podľa Churchilla ide o celosvetovú
konšpiráciu na zvrhnutie civilizácie, ktorá hrala
nezanedbateľnú úlohu už vo Francúzskej revolú-
cii. Pripisuje im aj účasť na VOSR, kde „s výnim-
kou Lenina je väčšina vodcov Židov, revolúciu
inšpirovali a viedli“ a sú výrazne zastúpení v so-
vietskych inštitúciách. Sionizmus vníma Chur-
chill ako užitočnú alternatívu k medzinárodným
Židom a súboj medzi týmito ideológiami nazýva
bojom o židovskú dušu. Židov vyzýva na aktívny
odpor proti svojim „medzinárodným“ súkmeňov-
com. Tento boj o židovskú dušu vyhral sionizmus.
B’nai B’rith magazine priniesol v máji 1933 člá-
nok B’nai B’rith and the German-Jewish Tragedy,
kde sa táto židovská lóža vyhovára na svoju ne-
činnosť voči Hitlerovi z dôvodov politiky „lepšej
múdrosti“ (better wisdom) a snahy neohroziť
svojich členov v Nemecku, o ktorých by nacisti
mohli tvrdiť, že americkú pobočku lóže nahuc-
kali proti nim. V závere sa lóža zmieňuje o do-
konalom spojenectve s Americkým židovským
výborom a vyjadruje neurčitý pocit, že ich kona-
nie v tejto kríze bude cennou kapitolou činnosti
rádu. Nezdá sa, že sa tak stalo.
Sionizmus už pred osemdesiatimi rokmi usved-
čil sám seba, keď 21. júna 1933 Nemecká sio-
nistická federácia poslala nacistom tajné memo-
randum, kde sa uvádzalo: „Sme toho názoru, že
plne uspokojivá odpoveď na židovskú otázku
v rámci národného štátu môže vzísť iba zo spo-
lupráce so židovským hnutím, ktoré sa usiluje
o sociálnu, kultúrnu a morálnu obnovu židov-
stva – skutočne, také národné obrodenie musí
najprv vytvoriť smerodajné sociálne a spirituál-
ne premisy všetkých riešení. Sionizmus verí, že
znovuzrodenie národného života, aké prebieha
v nemeckom živote priľnutím ku kresťanstvu
a národným hodnotám, musí tiež prebehnúť v ži-
dovskej národnej skupine. Vo formovaní Žida
musí mať tiež rozhodujúci význam pôvod, nábo-
ženstvo, komunitný život a skupinové vedomie.
To znamená, že egotistický individualizmus,
ktorý v liberálnej ére nabral na sile, musí byť
prekonaný oduševnením verejnosti a ochotou
akceptovať zodpovednosť.“ V roku 1936 zverej-
nil Post správu o „trúfalej požiadavke Nemeckej
sionistickej federácie, aby ich vláda uznala ako
jediný nástroj na exkluzívnu kontrolu nemecké-
ho židovského života“. V prehlásení sa uvádzalo,
že všetky nemecké židovské organizácie by mali
byť ovládnuté sionistickým duchom.
VIAC DRUHOV SIONIZMUSionizmus pritom sám nikdy nebol a nie je jed-
noliaty. Hlavnými ideologickým súpermi boli
revizionistický sionizmus a socialistický sioniz-
mus. Revizionistický sionizmus je zakladajúcou
ideológiou nenáboženského izraelského práva
a predchodca strany Likud, kde operuje aj Ben-
jamin Netanjahu. Ideológia revizionistického si-
onizmu pochádza od Vladimíra Žabotinského,
obhajujúceho revíziu „praktického“ sionizmu
Bena Guriona a Weizmanna, ktorý sa sústredil
na nezávislé osídlenie Štátu Izrael. Ponúka poli-
tický sionizmus a nadviazanie na dedičstvo The-
odora Herzla (v Brennerovej knihe je zastúpený
hneď prvým dokumentom Závery z roku 1896,
nasledujú Weizmann a Žabotinský).
V roku 1935, po tom, ako židovská exekutíva
nesúhlasila so Žabotinského politickým progra-
mom a odmietla tvrdiť, že „úlohou sionizmu je
zriadenie židovského štátu“, rezignoval na člen-
stvo v Sionistickej organizácii. Založil Novú
sionistickú organizáciu na vyvíjanie nezávislej
politickej aktivity v prospech voľnej imigrácie
a zriadenia židovského štátu. V prvých rokoch sa
revizionistickí sionisti snažili o získanie britskej
pomoci pri osídľovaní. Neskôr niektoré revizio-
nistické skupiny spustili násilnú kampaň proti
britským autoritám v Palestíne, aby ich vyštvali
a ustanovili Izrael (ako Žabotiským založený Ir-
gun Cvaj Leumi, tiež nazývaný Ecel).
Ľavicoví sionisti (tiež robotnícki či socialistickí
sionisti) na rozdiel od „politických“ sionistov
neverili, že židovský štát možno vytvoriť lobin-
gom u medzinárodnej komunity. Nazdávali sa,
že sa to podarí úsilím židovskej pracujúcej triedy
osídľujúcej Palestínu, cestou progresívnej židov-
skej spoločnosti s vidieckymi kibucmi, mošavmi
a mestským židovským proletariátom. Snehová
guľa robotníckeho sionizmu sa nabaľovala, až
v tridsiatych rokoch veľkosťou a významom za-
tienila „politický“ sionizmus na medzinárodnom
poli i v Britskom mandáte Palestína, kde domi-
noval v mnohých komunitných inštitúciách.
60
DÉJÀ VU > KOLABORÁCIA SIONISTOV S NACISTAMI
Haganah – najväčšiu sionistickú paravojenskú
obrannú „inštitúciu“ – mali pod palcom sionis-
ti práce a občas ju využívali proti pravičiarskym
politickým oponentom. Alebo pomáhala britskej
administratíve dolapiť židovských teroristov. Si-
onisti práce hrali hlavnú úlohu v izraelsko-arab-
skej vojne v roku 1948 a prevažovali vo vedení
izraelskej armády celé desaťročia po sformovaní
Izraela. Vo vedení hnutia sionizmu práce pôso-
bili David Ben Gurion, Golda Meirová a Berl
Katznelson.
EICHMANN AKO HOSŤRaphael Powell v roku 1934 uzatvára článok
Should Jews Join Anti-Fascist Societies? v augus-
tovom vydaní londýnskeho periodika The Yo-
ung Zionist týmito vetami: „Tri ideály volajú po
podpore všetkých Židov, pričom existuje reálne
nebezpečenstvo, že pre nedostatok podpory
zaniknú: jednota židovského ľudu, potreba sil-
nejšej židovskej hrdosti a vybudovanie Izraela.
A my strácame čas premýšľaním, či by sme mali
vstúpiť do antifašistických skupín!“
O mesiac nato prináša goebbelsovský Der An-
griff (Útok) prvú časť dvanásťdielnej reportáže
z výletu nacistu Leopolda von Mildensteina do
Palestíny. Barón tam pricestoval na pol roka
z iniciatívy sionistov. Goebbels dal po jeho ná-
vrate vytlačiť pamätnú mincu, ktorá má z jed-
nej strany svastiku a z druhej strany sionistic-
kú hviezdu. Von Mildenstein opisuje rozhovor
s mladým stúpencom ruského Žida Trumpel-
dora, veliteľa židovskej légie, ktorý zahynul
v Palestíne v boji proti Arabom. Jeho stúpencov
označuje barón za fašistov medzi Židmi, radikál-
nych nacionalistov, ktorí odmietajú akýkoľvek
kompromis a nazývajú sa revizionistami. Občas
zazneli aj iné židovské postoje. Boris Smolar,
hlavný európsky korešpondent Jewish Telegra-
phic Agency v článku Between the Lines v The
Daily Bulletin z marca 1935 oponuje kolaboran-
tom zo Svetovej sionistickej organizácie a Sionis-
tickej organizácie v Nemecku (ZVfD) tvrdením,
že redukciou židovských požiadaviek na ekono-
mické práva a kultúrnu autonómiu namiesto žia-
dania úplných ľudských práv sionistický plátok
Die Juedische Rundschau súhlasí s odsúdením
židovstva na život v gete. Uvádza podozrenie
ZVfD z oportunizmu z dôvodov ochrany sio-
nistov pred perzekúciou a prízvukuje, že Židia
vo svete nikdy nebudú súhlasiť s obmedzením
nemeckých Židov a budú žiadať ich rovnosť vo
všetkých sférach života. Po prijatí norimberských
protižidovských rasových zákonov v septembri
1935 boli v nacistickom Nemecku povolené len
dve vlajky: nacistická so svastikou a modro-biela
vlajka sionistov. Tí mali tiež dovolené publikovať
vlastné noviny. Ríša toto špeciálne zaobchádza-
nie podporovala preto, lebo sionisti mali s na-
cistami spoločný záujem na vysťahovaní Židov
do Palestíny. Dôvodom, prečo niektorí sionisti
nebojkotovali Hitlerovo Nemecko, bola fi nančná
zmluva Haavara na povzbudenie emigrácie, po-
voľujúca Židom zameniť si svoje peniaze získa-
né za tovar exportovaný do Palestíny za zvýhod-
nenú cenu. Časť knihy venovaná nacistickému
a sionistickému chápaniu národnosti a štátneho
občianstva odhaľuje, že nemecké a izraelské
praktiky vychádzajú z rovnakého konceptu.
Adolf Eichmann prijal v októbri 1937 pozvanie
sionistov a navštívil Palestínu. V Egypte sa stre-
tol s Feivelom Polkesom, sionistickým špiónom
pracujúcim aj pre nacistov, ktorého opísal ako
vysokého funkcionára Hagany. Po vypuknutí
holokaustu v roku 1942 Eichmann pracovne ro-
koval s Dr. Rudolfom Kastnerom, maďarským
Židom, ktorého považoval za fanatického sio-
nistu (Kastnera neskôr zavraždili v Izraeli ako
nacistického informátora). Išlo o dohadovanie
sa o osude maďarských Židov, ktorých navrhli
zlikvidovať v nacistických táboroch. Eichmann
sa o Kastnerovi vyjadril takto: „Verím, že by
obetoval tisíc alebo stotisíc ľudí svojej krvi, aby
získal svoj politický cieľ. Starí Židia a tí, ktorí
sa asimilovali, ho nezaujímali. Zoberte si ich,
povedal by, ale nechajte mi tu týchto. A pretože
nám Kastner spravil veľkú službu tým, že nám
pomohol udržať pokoj pri deportáciách, dovolil
by som jeho skupine uniknúť.“ Brennerom zo-
zbierané, prvýkrát do angličtiny preložené doku-
menty tak objasňujú, že Západu vštepovaná vina
za holokaust patrí v prvom rade sionistom, ktorí
učinili politicky výhodnú voľbu umiestniť izrael-
ský štát na vrchol svojich priorít, nad životy svo-
jich európskych súkmeňovcov. Avraham Stern,
vodca sionistickej teroristickej skupiny známej
61
KOLABORÁCIA SIONISTOV S NACISTAMI > DÉJÀ VU
ako Sternov gang, sformuloval koncom roku
1940 písomný návrh Hitlerovi, podľa ktorého by
židovské milície v Palestíne bojovali na nemeckej
strane vo vojne proti Anglicku výmenou za na-
cistickú pomoc pri riešení židovskej otázky v Eu-
rópe a vytvorení historického židovského štátu.
V tom čase už nemeckí vojaci napochodovali
do Prahy, podnikli inváziu do Poľska a postavi-
li prvý koncentračný tábor v Osvienčime. Stern
ďalej uviedol, že sionistické organizácie mali
„veľmi blízko k totalitným hnutiam v Európe
z hľadiska ideológie aj štruktúry“. Sternov návrh
našli na nemeckom veľvyslanectve v Turecku po
skončení 2. svetovej vojny.
AJ HITLEROVI PO BOKUAvraham Stern a jeho stúpenci pre predstavu
o forme oznámili, že:
1. Mohli by existovať spoločné záujmy medzi
zavedením nového poriadku v Európe v súlade
s germánskym konceptom a skutočnými národ-
nými ambíciami židovského ľudu, ktoré steles-
ňuje Národná vojenská organizácia.
2. Bude možná spolupráca medzi novým Ne-
meckom a obnoveným ľudovo-národným hebrej-
stvom...
3. Ustanovenie historického židovského štátu na
národnom a totalitnom základe, zviazaného do-
hodou s nemeckou ríšou, by mohlo byť v záujme
udržania a posilnenia budúcej nemeckej pozície
sily na Blízkom východe.
Vychádzajúc z týchto úvah, Národná vojenská
organizácia v Palestíne za podmienky, že vyššie
zmienené národné ambície izraelského hnutia
za slobodu budú Nemeckou ríšou uznané, po-
núka aktívnu účasť vo vojne na strane Nemec-
ka.
V celej Európe sa po vojne za podobné veci
vešalo. No táto zrada Židov ostala v honbe za
vytvorením sionistického štátu v máji 1948 ne-
povšimnutá. Deväťdesiat percent amerických
Židov bolo náhle prosionistických. Demokrati,
republikáni, a dokonca aj komunistami organi-
zovaná Progresívna strana súperili o židovské
hlasy v novembrových prezidentských voľbách.
Víťaz Harry Truman na oplátku za peňažnú po-
moc nakúpil pre židovské skupiny v Palestíne
zbrane z Československa a zrodil sa Izrael.
Mimochodom, sionisti paktovali aj s ďalšími
členmi vtedajšej „Osi zla“, Mussoliniho Talian-
skom a Hidekiho Japonskom. Napr. 29. marca
1936 sionisti velebili duceho a jeho režim pri
otvorení námorníckej školy v Civitavecchii, do-
tovanej fašistickou vládou. Sionistická mládež-
nícka skupina Betar (založená Žabotinským
a dobre vychádzajúca s teroristami z Irgunu)
tam trénovala svojich námorníkov pre budúci
štát revizionistov. Rečníci ignorovali, že 3. ok-
tóbra 1935 talianske vojská napadli Abesíniu.
V januári 1940 sa v mandžuskom Charbine ko-
nal Tretí kongres židovskej komunity Ďalekého
východu. Mandžusko sa vtedy nachádzalo v bru-
tálnej vojenskej okupácii Japoncami. Nankinský
masaker (asi 260 000 civilných obetí, tiež „Zná-
silnenie Nankingu“, znásilnených boli desaťtisí-
ce) prebehol v japonskej réžii v decembri 1937
a Krištáľová noc 9. novembra 1938. Napriek
tomu sionisti legitimizovali okupáciu uznaním
Japonska ako garanta „rovnosti všetkých ob-
čanov“ v tejto obliehanej krajine. Sami pritom
čelili kritike a obvineniam z antisemitizmu. Ci-
tujeme z reči Jicchaka Gruenbauma z 18. febru-
ára 1943: „A keď sa ma spýtali: „Môžeš poskyt-
núť peniaze Fondu vzniku Palestíny na záchranu
Židov v diaspóre,“ povedal som: „Nie!“ a opäť
vravím nie... A preto ma ľudia nazývajú antise-
mitom a tvrdia, že som vinný, pretože nie sme
úplne oddaní záchranným aktivitám.“
Znepokojivé je, že sionisti sa naučili od nacistov
taktické aj politické lekcie a aj dnes ich naďa-
lej aplikujú na svoje účely. Bývalí premiéri boli
členmi teroristických skupín Irgunu a Sternov-
ho gangu pred holokaustom, počas neho aj po
ňom. Podľa vyjadrenia autora Lennyho Brenne-
ra 51 dokumentov vzniklo ako reakcia na to, že
akýsi propagátor sionizmu nikdy nečítal úplné
znenie návrhu Sternovho gangu bojovať na Hit-
lerovej strane. Napriek snahe Brennera a iných
Židia aj svetová verejnosť vie o špinavostiach sio-
nizmu stále málo. No podľa amerického priesku-
mu z roku 2001 už len menej ako 22 % Židov sa
označuje za sionistov. Slovami Sarah Powellovej
v časopise Washington Report on Middle East
Affairs, po prečítaní 51 dokumentov bude ťažké
neodložiť ružové okuliare, ktoré si mnohí pri po-
sudzovaní sionizmu nasadzujú.
62
BEZ MASKY > MADELEINE ALBRIGHTOVÁ
OD SLOVANSKEJ DUŠE K BALKÁNSKEJ MÄSIARKE
Ľubomír Huďo
Kresba: Tibor Eliot Rostas
MADELEINE ALBRIGHTOVÁ
(*1937)
Prvá šéfka americkej diplomacie a držiteľ-
ka najvyššieho civilného amerického vy-
znamenania Medaily slobody, diplomat-
ka i obchodníčka známa svojím vyhlásením, že
Slovensko je čierna diera v srdci Európy. Výrok
Madeleine Albrightovej súvisel s bačovaním me-
čiarovského klanu, výpredaj krajiny dzurindov-
skou klikou jej už neprekážal. Prioritou pre ňu
boli vždy americké hegemonistické záujmy spre-
vádzané vyjadreniami o demokracii a slobode.
Ako žiačka Zbigniewa Brzezinského vedela veľ-
mi dobre, akú taktiku uplatňovať v strednej a vý-
chodnej Európe v rámci likvidácie ruských pozí-
cií a nastolenia americkej dominancie. Medzi jej
najväčších obľúbencov patril takzvaný humanis-
ta Václav Havel a reálny terorista Hashim Thaçi,
rozdielna dvojica so spoločnou vlastnosťou, kto-
rú má Madeleine ešte radšej ako demokraciu –
oddanosť záujmom Spojených štátov.
Madeleine Albrightová pochádza z rodiny česko-
slovenského diplomata Josefa Korbela (pôvod-
ne Körbel), ktorá ušla najprv pred nacistami do
Londýna a potom pred komunistami do USA.
Vo svojej knihe Pražská zima píše aj o svojom ži-
dovskom pôvode. Tvrdí, že o židovskom pôvode
svojich rodičov nevedela až do svojich 59 rokov,
keď si ju prezident Bill Clinton vybral za šéfku
diplomacie: „Vôbec som nevedela, že pôvod mo-
jej rodiny je židovský, ani že viac ako dvadsať
mojich príbuzných zahynulo počas holokaustu.
Vychovávali ma ako rímsku katolíčku a po svad-
63
64
be som vstúpila do episkopálnej cirkvi. Bola som
si istá, že mám slovanskú dušu.“ Jej slovanská
duša prešla veľkou premenou. Okrem irackých
detí a kurdských civilistov bez výčitiek svedomia
krvavo účtovala so Srbmi na Balkáne, za čo si vy-
slúžila prezývku balkánska mäsiarka. Pripome-
nuli jej to kritici pred dvomi rokmi počas krstu
knihy Pražská zima v českej metropole.
ZÚRIVÁ DIPLOMATKAMadeleine Albrightová vzhľadom na svoj pôvod
v pražskej židovskej rodine zo Smíchova a pria-
teľstvo s Václavom Havlom, ktorý ju mimocho-
dom navrhol na novú českú prezidentku, prišla
krstiť svoju knihu do prostredia, kde si zvykla na
obdiv a servilnosť. Keď narazila na prejav nesú-
hlasu s jej diplomatickou činnosťou, zahodila
masku kultivovanej političky a presvedčenej de-
mokratky. Nezniesla iný názor, trhala aktivistom
plagáty a s pomocou ochranky a výkrikov „Vy-
padnite!“ a „Vojnoví zločinci!“ eliminovala ľudí
s odlišným názorom na jej balkánske zverstvá
a kšefty. Počas krstu Albrightovej knihy v praž-
skom kníhkupectve prišli neočakávaní hostia.
Najprv jej dokumentarista Václav Dvořák da-
roval DVD so svojím dokumentom Ulúpené Ko-sovo. Americká politička ešte nič nechápala, až
kým neprišli aktivisti s plagátmi o umierajúcich
srbských deťoch, kontroverzných obchodoch
s kosovskou telekomunikačnou spoločnosťou
Ipko a etnickom čistení Chorvátska od Srbov,
ktoré si chceli dať podpísať v rámci autogrami-
ády. Pripomenuli jej nelichotivú prezývku bal-
kánska mäsiarka, ona ich na oplátku označila
za vojnových zločincov. Albrightová v rámci
svojej niekdajšej slovanskej duše prešla do češ-
tiny, a zároveň oživila slovenské príslovie – Zlo-dej kričí: Chyťte zlodeja! Madeleine Albrightová
nie je prípad bývalého amerického prezidenta
Ronalda Reagana, ktorý si v posledných rokoch
svojho života už na nič nespomínal. Veľmi dobre
pozná fakty o vojne v Kosove a následnom útoku
na zvrchovanú európsku krajinu. Vie, že 78-dňo-
vé bombardovanie Srbska si vyžiadalo 2500 až
3500 obetí. Bombardéry NATO počas 15-tisíc
náletov ničili priemyselné budovy, elektrárne,
mosty, letiská, ale aj školy a nemocnice. V arze-
náli NATO nechýbala ani munícia s ochudob-
neným uránom a podľa správy BBC v regióne
ochorelo na rakovinu v dôsledku rádioaktivity
desaťtisíc ľudí. A čo na to Madeleine Albrigh-
tová? „Pre mňa bol najväčší úspech to, čo sme
urobili v Kosove. Niektorí Srbi tam vraždili ľudí,
alebo ich zatvárali do koncentračných táborov.
My sme sa ako medzinárodný líder rozhodli, že
sa s tým niečo musí urobiť. Kosovo je teraz nezá-
vislá krajina. Myslím, že sme urobili dobrú vec.“
KOSOVSKÉ KŠEFTYBalkánsku mäsiarku nedojímajú zločiny, ak
ich páchajú jej priatelia pod ochranou veľkého
spojenca. Jeden z jej priateľov, súčasný kosov-
ský premiér Hashim Thaçi, napriek teroru jeho
Kosovskej oslobodzovacej armády (UÇK) získal
označenie Albrightovej miláčik.
Počas bombardovania Srbska lietadlami NATO
bol Hashim Thaçi jedným z mála ľudí, s ktorý-
mi NATO koordinovalo svoje útoky, a preto bez
obáv vyhlásil: „Nie je pravda, že NATO nemalo
pechotu. Pozemnými jednotkami Aliancie sme
boli my – UÇK.“
Za odmenu si mohol Thaçi nabaliť vrecká z or-
ganizovaného zločinu – podľa indícií a svedec-
tiev bol hlavou obchodu s ľudskými orgánmi
srbských a rómskych zajatcov. Zarobil na tom
najmenej štyri milióny dolárov. Bývalá vrchná
prokurátorka haagskeho tribunálu Carla del Po-
nteová vo svojej knihe Lov: Ja a vojnoví zločin-ci uviedla, že kosovskí Albánci po príchode síl
NATO do Kosova uniesli a previezli do severné-
ho Albánska 100 až 300 Srbov.
Aj Madeleine, vďaka svojmu miláčikovi, prišla
k výhodnému obchodu a zarobila. Chorvátske
noviny Jutarnji list upozornili, že bývalá americ-
ká šéfka diplomacie skupovala dôležité podniky
v Kosove. Aj ďalšie ofi ciálne zdroje uvádzali,
že Albrightová svoje postavenie a vplyv využí-
vala na investovanie do niektorých kosovských
fi riem. Belehradský denník Večernje novosti
informoval o tom, ako Albrightová politickými
a fi nančnými ťahmi získala milióny eur.
Jej spoločnosť pod názvom Albright Group ako
spoluvlastník popredného kosovského mobil-
ného operátora Ipko zarobila na predaji svojho
podielu. Slovinská spoločnosť Telekom zaplatila
za nákup kosovského operátora 20 miliónov eur.
BEZ MASKY > MADELEINE ALBRIGHTOVÁ
65
Bývalá šéfka diplomacie pokračovala v hospo-
dárskej expanzii. Jej Albright Capital Manage-
ment sa spolu s ďalšími ôsmimi spoločnosťami
zúčastnil privatizácie kosovského Telekomu, kto-
rý mal viac ako milión predplatiteľov v mobilnej
sieti a 100 000 užívateľov pevných liniek. Podľa
niektorých zdrojov bolo výberové konanie ušité
na mieru práve fi rme Albrightovej. Nadštandard-
né vzťahy s politickým miláčikom Thaçim sa vy-
platili a prinášali zisky.
Albrightovú mátali na Balkáne výlučne Srbi.
Poslanec a člen zahraničného výboru českej
Poslaneckej snemovne Jaroslav Foldyna, ktorý
sa dlhodobo zaoberal problematikou Kosova,
vyjadril svoje znechutenie nad obchodnými zá-
ujmami Albrightovej a ďalších amerických poli-
tikov: „Je tragické, kam až môže klesnúť ľudská
chamtivosť. Je to zločin. Albrightová a ďalší
v Kosove zabíjali nevinných ľudí, bombardovali,
a dnes tam obchodujú. Malo by sa to dostať pred
súd v Haagu.“ Okrem Albrightovej si aj ďalší
americkí politici prišli do Kosova vybrať daň za
svoju angažovanosť v nezávislosti srbskej provin-
cie a vrhli sa na privatizáciu tamojších hnedou-
hoľných lignitových baní.
BEZ SÚCITU S OBEŤAMIMadeleine Albrightová v jednom z rozhovorov
hovorila o láske a uviedla, že miluje svoje deti
aj vnúčatá a svoju zem – Ameriku. Jej srdce už
asi nemôže uniesť viac lásky, ani viac citu, preto
jej zrejme nezostalo miesto prehodnotiť svoju
bezcitnosť k irackým deťom a k bombardovaným
srbským civilistom. Ofi ciálny mediálny prúd píše
o jej neoblomnosti v presadzovaní svojej pravdy
a presvedčenia. Kritici jej vyčítajú, že prispela
napríklad k úmrtiam asi 500 000 irackých detí
v dôsledku amerických sankcií proti Bagdadu.
V relácii 60 minút americkej spoločnosti CBS
položila moderátorka Albrightovej otázku: „Po-
čuli sme, že v Iraku zahynulo päťstotisíc detí.
Myslím, že je to viac ako v Hirošime. Domnieva-
te sa, že to stálo za to?“
Odpoveď: „Veľmi ťažká voľba, ale myslíme si, že
to stálo za to.“
Iracké deti a bombardovanie civilných objektov
v Srbsku sú známe veci, ale médiá už menej píšu
o Albrightovej nekompromisnom postoji a ab-
sencii rozhorčenia, keď išlo o Kurdov v Turec-
ku. Zrejme pre ňu utrpenie Kurdov nepredstavo-
valo takú hrôzu ako albánska otázka v Kosove.
V druhej polovici 90. rokov turecká armáda na
juhu a východe krajiny protiteroristicky účtovala
s Kurdmi. Bombardovanie, masakry civilistov,
plienenie a znásilňovanie si vyžiadalo tridsať
až päťdesiattisíc obetí, zničenie štyritisíc dedín
a osád, pričom tri milióny Kurdov museli opus-
tiť svoje domovy. Clintonova vláda, v ktorej pô-
sobila aj Albrightová, posielala tureckej armáde
zbrane v hodnote 800 miliónov dolárov ročne,
pretože bola závislá od amerických zbraní a vo-
jenského materiálu.
Rovnako aj indonézska armáda zabíjala tisícky
ľudí s americkými a britskými zbraňami vo Vý-
chodnom Timore a vyhnala väčšinu obyvateľov
z ich domovov. Keď už zničila takmer celý Vý-
chodný Timor, Biely dom naznačil indonézskym
generálom, že je čas skončiť s masakrami. Zása-
dová Albrightová si priznala iba jedinú chybu: že
mocnosti nepredišli genocíde vo Rwande.
KONŠPIRÁTORKA MADELEINEBývalá šéfka americkej diplomacie prišla s vlast-
nou verziou o smrti československého ministra
zahraničných vecí Jana Masaryka v roku 1948.
Ofi ciálne spáchal samovraždu, ale konšpirátorka
Madeleine bez dôkazov tvrdí, že ho odstránili
agenti vtedajšieho sovietskeho vládcu. Vo svojej
knihe Pražská zima napísala: „Domnievam sa,
že Masaryka zavraždili pravdepodobne Stalinovi
agenti. Nemôžem to dokázať a sotva by ma šoko-
valo, keby jedného dňa vyšli najavo presvedčivé
dôkazy o opaku. Ale Sovietsky zväz mal motív.“
Albrightová sa pritom odvoláva na zvesti, podľa
ktorých sa syn prvého prezidenta T. G. Masa-
ryka chystal odletieť z Československa, čo sa
Moskve nehodilo. Stalinovi agenti sa údajne
mohli dozvedieť o jeho plánoch z odpočúvania.
Bez dôkazov, na základe zvesti, údajne – mohlo
sa to naozaj tak stať, ako tvrdí Albrightová. Ale
keby niekto iný uplatnil jej postup a spôsob uva-
žovania na vraždu J. F. Kennedyho, atentáty
z 11. septembra 2001 alebo útoky na Juhosláviu,
Afganistan, Irak, Líbyu, plány so Sýriou, Iránom
či Ukrajinou, bol by označený za konšpiračného
blázna. No Madlenka je iný prípad...
MADELEINE ALBRIGHTOVÁ > BEZ MASKY
66
NEZNÁMI HRDINOVIA > PATTERSON – MUŽ, KTORÝ NÁS ZBAVIL OLOVA
PATTERSON –MUŽ, KTORÝ NÁS ZBAVIL OLOVA
VIETE, KTO BOL CLAIR CAMERON PATTERSON (1922 – 1995)? PRAVDEPODOBNE NIE. A PREDSA SA ZASLÚŽIL O NAŠE ZDRAVIE VIAC NEŽ SLÁVNY LOUIS PASTEUR ČI NIEKTO INÝ. SPOMEŇTE SI NAŇHO, KEĎ NA ČERPACEJ STANICI UVIDÍTE NÁPIS „BEZOLOVNATÝ BENZÍN“. SPOMEŇTE SI, ŽE ZA KAŽDOU DOBROU
VECOU, KTORÚ MÁME, SA SKRÝVA OSOBNÝ PRÍBEH MRAVNEJ ODVAHY A OBETAVOSTI. JEDNOTLIVEC, KTORÝ STÁL SÁM PROTI OBROVSKEJ HYDRE
A JEDINOU ZBRAŇOU MU BOLA ČISTÁ PRAVDA.
Emil Páleš
Organizácia Spojených národov nedávno
oznámila, že sa podarilo odstrániť olovo
z benzínu takmer na celom svete: olovna-
tý benzín používajú už len autoveterány, vrtuľové
lietadlá a niekoľko chudobných krajín. Zákazom
olova sme každoročne ušetrili: 1,2 milióna pred-
časných úmrtí, 58 miliónov zločinov a 2,4 bilióna
dolárov na výdavkoch, čo je viac než 3 % sveto-
vého hospodárskeho produktu! Koefi cient inteli-
gencie ľudstva sa zvýšil o 4 body. Ako sa dosta-
lo olovo do benzínu? Možno sa domnievate, že
sme o jeho škodlivých účinkoch nevedeli. Alebo
že išlo o technický problém, ktorý sa nedal riešiť
inak. Omyl. Olovo bolo v benzíne celkom zbytoč-
ne. Od začiatku sme vedeli, že znižuje životnosť
motorov a navždy otrávi všetko živé na planéte.
Deväťdesiat rokov sa olovo pridávalo do benzínu
z jediného dôvodu: súkromný zisk.
Olovo malo zlú povesť už v starej Mezopotá-
mii – bol to kov boha smrti. Po miliardy rokov
od starohôr spal tento temný element v zem-
ských hlbinách, než ho ľudia začali vynášať na
povrch. Vodovody v starom Ríme boli z olova
a historici uvažujú o tom, nakoľko to prispelo
k úpadku Rímskej ríše. Olovo je zákerný, poma-
lý jed, ktorý sa hromadí v tele. Škodí aj v naj-
menších množstvách a jeho symptómy sú mno-
horaké. Únava, bolesti, depresia, črevné koliky,
chudokrvnosť, neplodnosť; poškodzuje srdce,
obličky, kostnú dreň a najmä nervový systém.
Narušuje senzomotoriku, zmysly, inteligenciu,
pozornosť a pamäť. Pri akútnej otrave človek
zbledne, dostane kŕče, oslepne, ohluchne a zo-
mrie. Pri chronickej otrave len pomaly celkovo
chradne. Pre deti a budúce matky je olovo mi-
moriadnou hrozbou. Narušuje vývoj nervovej
sústavy a zanecháva trvalé stopy. Hyperaktivitu,
zníženú inteligenciu, zmeny osobnosti.
Pred sto rokmi priemyselníci Alfred Sloan
a Charles Kettering, vynálezca elektrického
štartéra, hľadali antidetonačnú prísadu zvyšujú-
cu oktánové číslo paliva. Viacoktánový benzín
dovoľoval vyšší výkon, dojazd a zabraňoval tzv.
klepaniu motora. Tieto vlastnosti mal aj etylalko-
hol. Vedúci pracovník Ketteringovho laboratória
Thomas Midgley po piatich rokoch výskumu
oznámil zhromaždeným inžinierom: „Alkohol
má obrovské výhody a minimálne nevýhody. Je
dostupný, nezanecháva žiadne splodiny, zvyšuje
kompresiu a výkon.“ O dva mesiace našiel ďalšiu
67
PATTERSON – MUŽ, KTORÝ NÁS ZBAVIL OLOVA > NEZNÁMI HRDINOVIA
látku s podobnými vlastnosťami: tetraetylolovo.
Rozdiel medzi nimi bol ten, že alkohol sa nedal
patentovať, pretože ho doma vyrábal každý far-
már pri pálení whisky. Tetraetylolovo, naopak,
sľubovalo výlučné zisky vlastníkovi patentu.
General Motors, DuPont a Standard Oil
(dnešný Exxon) sa spojili a vytvorili olovenú
kliku. V roku 1923 založili Ethyl Gasoline Cor-
poration a začali s výrobou olovnatej prísady.
Zamlčali predchádzajúce výsledky svojho výsku-
mu a začali vyhlasovať tetraetylolovo za jedinú
a najlepšiu alternatívu pre budúcnosť automobi-
lizmu. Midgley v liste svojmu bosovi vyčíslil as-
tronomické zisky z každého litra benzínu s kvap-
kou organického olova na svete. Musíme konať
rýchlo, píše du Pont svojim spolupracovníkom,
pretože dni rozhodujú o tom, aby sa konkuren-
cia nepresadila s nejakou inou antidetonačnou
prísadou. Zhodli sa, že postačí, ak novú prísa-
du a novú spoločnosť budú volať len „etyl“. Aj
keď nešlo o etylalkohol, ale o etylolovo. Odkaz
na smrtonosný kov v názve produktu a fi rmy by
vzbudzoval zbytočné „predsudky“ u zákazníkov.
Rok 1923 sa nezačal dobre. Sedemnásť mŕt-
vych a stovky práceneschopných. Pracovníci
mali halucinácie a páchali samovraždy. Majstri
odmietli celý výrobný proces a medzi obyvateľ-
stvom sa šírila panika z tajomného „bláznivého
plynu“. Niekoľko štátov zakázalo tetraetylolovo
zákonom. Už rok pred začatím výroby sa ozývali
vedci. Midgley a Kettering dostávali varovné lis-
ty. Vedúci laboratória Ústavu verejného zdravia
William M. Clark upozornil v roku 1922 svojich
nadriadených, a tí upozornili výrobcov, že môže
ísť o vážne ohrozenie verejného zdravia. Alice
Hamiltonová, popredná toxikologička a členka
zdravotnej komisie Ligy národov, sa postavila
proti. Yandell Henderson z Yalovej univerzi-
ty v roku 1924 napísal, čo sa stane: nejde len
o zlepšenie bezpečnostných opatrení v jednej
fabrike. Ale o to, že všetci ľudia v blízkosti ciest
sa s rastúcim objemom dopravy pomaly otrávia.
Žiadal Kongres o zákon, ktorý by kontroloval
škodlivé substancie nielen v potravinách.
Irénée du Pont a jeho priatelia však mali osobný
pocit, že nič nehrozí. Odvolali sa na narýchlo
urobený pokus na zvieratách. Žiadali, aby sa za-
stavila „falošná propaganda“ proti olovu, kým si
veda nebude istá. Zaviazali si výskumné inštitú-
cie zmluvami, kde oproti grantom získali právo
ako prví vidieť výsledky výskumu, čiže prakticky
moc vetovať nepohodlný výskum. Zorganizova-
li tlačovú konferenciu, kde sa Midgley polieval
olovnatým benzínom, vdychoval ho a prehlaso-
val, že by to mohol robiť denne bez akejkoľvek
ujmy. Na túto tlačovku si odskočil z dlhodobej
zdravotnej dovolenky na Floride, kde sa liečil
z otravy olovom. Zorganizovali konferenciu, na
ktorej riaditeľ Ethylu Frank Howard ospevoval
tetraetylolovo ako „dar boží“. Bolo by neospra-
vedlniteľnou chybou, prehreškom proti pokroku
ľudstva, keby sme tento dar zavrhli len kvôli bez-
dôvodným strachom. Zabrzdilo by to ekonomi-
ku, plytvalo zdrojmi. Olovená prísada čoskoro
umožní strojnásobiť dojazd. Pripomenul, že spo-
jenci sa v prvej svetovej vojne doplavili k víťaz-
stvu hlavne na riekach ropy...
Štátne orgány už nenachádzali dostatočné dô-
vody na zastavenie výroby, len vyslovili potrebu
ďalšieho výskumu. A tento výskum prenechali
samotným výrobcom. Hlavne, keď rodina po-
kladníka Ústavu verejného zdravia Andrewa
Mellona vlastnila Gulf Oil, ktorý práve získal
67
68
NEZNÁMI HRDINOVIA > PATTERSON – MUŽ, KTORÝ NÁS ZBAVIL OLOVA
výlučné práva na distribúciu etylu. Najvyšší
štátny úradník amerického zdravotníctva Hugh
Cumming sa stal advokátom tetraetylolova, kto-
rý presvedčil aj ďalšie štáty, aby ho prijali. S ta-
kýmito zárukami kompetentných mohli New
York Times bez výčitiek pustiť do tlače titulky
„No Danger in Ethyl Gasoline“. V roku 1926 sa
znova rozbehla výroba. Federálna obchodná ko-
misia zakázala konkurencii kritizovať olovnatý
benzín pre jeho možnú jedovatosť, aby sa nepo-
škodzovali ničie záujmy. Je „úplne bezpečný pre
zákazníka a verejné zdravie“. Práve sa objavovali
rovnako dobré bezolovnaté benzíny ako alterna-
tíva, ale tie už nedostali propagáciu. Ameriku za-
plavili reklamné plagáty, na ktorých boli krásne
ženy, šťastné deti a vitálne babičky: aký to šťast-
ný život – jazdite s etylom!
Kto podozrieval olovo, strácal podporu a kredit.
Detský neurológ Randolph Byers v roku 1943
zistil, že deti vystavené olovu sú mierne retardo-
vané, zaostávajú v škole a vyhadzujú ich pre zlé
správanie. Ale americká Asociácia oloveného
priemyslu (LIA) ten pocit nemala. Chcela ďalej
predávať (dnes už zakázané) olovené farby na
maľovanie bytov a odmietala na ne dať čo i len
varovný nápis. Naopak, objavili sa reklamy pre
deti, že sa môžu hrať s olovenými vojačikmi a sú
v úplnom bezpečí.
Hlavným odborným konzultantom pracujúcim
pre Ethyl Corporation bol Robert A. Kehoe.
Patril k tým veľaváženým pseudovedcom s neo-
mylným inštinktom ako potešiť svojich chlebo-
darcov tým, že nehľadal tam, kde nemal. Za 40
rokov nenašiel nič. Tvrdil, že olovo sa v okolitom
prostredí i v našom tele vyskytovalo prirodzene
odjakživa a je neškodné. Neexistuje vraj dôkaz,
že sa vôbec zvýšila jeho koncentrácia. Tomuto
človeku sa podarilo na 50 rokov presvedčiť svet,
že olovo v malých množstvách je prirodzené
a zdravé. Keďže celý svet bol už zamorený olo-
vom, bolo stále ťažšie získať kontrolnú skupinu,
ako to vlastne bolo predtým...
Na Kalifornskej technickej univerzite medzitým
pracoval geochemik Clair Patterson, skutočný
vedec a človek s mravnou integritou, ktorý sa
mal stať Kehoeovým osudovým protivníkom.
V roku 1953 ako prvý presne určil vek Zeme na
4,55 miliardy rokov. Zistil to presným meraním
pomeru izotopov olova v meteoritoch pochádza-
júcich z čias vzniku slnečnej sústavy. Potreboval
pri tom vytvoriť dokonale čisté prostredie, preto-
že aj najmenšie stopy olova z pozemského okolia
kontaminovali vzorky a narušovali presnosť mera-
nia. Začal sa zaujímať o olovo v prostredí. Netušil,
že sa tým dostal do kolízneho kurzu s niektorými
z najmocnejších ľudí na planéte. Zistil, že v hlbo-
kých oceánskych vodách je desaťkrát menej olova
než na hladine. Dostalo sa tam azda nedávno,
takže sa oceány ešte nestihli premiešať? Skúmal
kosti múmií a našiel tam tisíckrát menej olova
než v telách svojich súčasníkov. Vŕtal do antark-
tických ľadovcov, kde leží neporušený sneh napa-
daný za tisícročia. Olovo začalo pršať z neba po
roku 1923 – odkedy sa vyrába olovnatý benzín.
Ten zodpovedal za 90 % znečistenia.
Petrochemickí baróni sa Pattersona pokúsili naj-
prv podplatiť. Poskytli by mu vraj neobmedzené
zdroje na výskum, keby zameral svoj talent na
nejakú inú tému než olovo. Neprijal to. Potom
ponúkli veľké fi nančné zdroje jeho katedre, ak
ho prepustia – a mnohí kolegovia sa postavili
proti nemu. Domnelo nezávislé štátne inštitúcie
ako ministerstvo zdravotníctva s ním prerušili
spoluprácu. Vyhodili ho z komisie pre životné
prostredie. Akadémia vied mu zrušila členstvo.
Patterson narazil na tvrdú opozíciu. Stál proti
dobrému menu oslavovaných vedcov ako Mid-
gley a neviditeľnej chobotnici moci. V tomto
boji vytrval desaťročia.
Kehoe a Patterson sa v šesťdesiatych rokoch
zrazili pred americkým Kongresom ako v aréne.
Kehoeova vratká veda sa v konfrontácii s kvalifi -
kovaným a nepodplateným protivníkom začala
rúcať. V roku 1974 sa prijal plán na postupné
znižovanie obsahu olova v benzíne. Ethyl a Du-
Pont, samozrejme, zažalovali štát pre ušlé zisky.
Olovená loby spustila masívnu antikampaň. Ne-
priatelia olova sú vraj čistí fanatici a je to naj-
väčšia hanba od procesov s čarodejnicami, takto
poškodzovať priemysel, ktorý sa zaslúžil o bla-
hobyt, milióny Američanov prídu o prácu... Ale
vedci už nachádzali ďalšie a ďalšie dôkazy o je-
dovatosti olova v malých množstvách. V roku
1986 Spojené štáty defi nitívne ukončili pridáva-
nie olova do benzínu. V Európe boli prví Nemci
(1988) a posledný olovnatý benzín sa predal
69
PATTERSON – MUŽ, KTORÝ NÁS ZBAVIL OLOVA > NEZNÁMI HRDINOVIA
v Srbsku (2010). Ešte aj počas toho Ethyl, Octel
a ďalší výrobcovia organického olova vynaložili
všetko úsilie, aby si nahradili zisky a expandovali
v treťom svete. Podplácali vlády, aby odďaľovali
zákony a zvyšovali normy pre olovo v benzíne,
v Indii až na dvojnásobok západných hodnôt.
Milióntiny gramu v decilitri krvi poškodzujú
mozgy detí. Ale v Mexico City ešte okolo roku
2000 vypúšťali do vzduchu 32 ton olova denne.
Olovená konšpirácia je vzorová, je to precedens
ďalších priemyselných konšpirácií 20. storočia.
Rovnako sa argumentovalo o neškodnosti pes-
ticídov, azbestu, cigariet a teraz sa argumentuje
o neškodnosti geneticky modifi kovaných po-
travín a elektrosmogu z mobilných sietí. Všetci
používajú Kehoeovo pravidlo: „Vy si myslíte, že
vám to škodí. My si myslíme, že vám to neškodí.
Prineste jednoznačné dôkazy, že máte pravdu.
Dovtedy to musíte dýchať a jesť.“ Pritom sú to
oni sami, kto korumpuje akademické inštitúcie,
brzdí nezávislý výskum a spochybňuje ho tým,
že proti nemu stavajú svoj vlastný, zmanipulo-
vaný výskum. A ukladajú svojim obetiam, aby
priniesli dôkazy – akoby človek mal milióny na
založenie laboratórií. Keďže v žiadnom labora-
tóriu nemôžete testovať jedy na ľuďoch, dôkazy
nikdy nie sú jednoznačné. Pokusnými osobami
sa stanú obyvatelia Zeme vcelku.
Patterson je neznámy hrdina. Trpel pre nás,
a my si ho nepamätáme. Kehoe sa v pokoji dožil
99 rokov. Sloan a Kettering zostali v spoločen-
skej pamäti ako úctyhodní dobrodinci, ktorí sa
zaslúžili o zdravie človečenstva. Zo zarobených
miliárd totiž darovali 4 milióny na založenie pr-
vej nemocnice a ústavu pre výskum rakoviny,
ktoré teraz nesú ich meno. Midgley bol počas
života oslavovaný a zasypávaný oceneniami. Žia-
den iný muž nemal zničujúcejší vplyv na zemskú
atmosféru. Midgley vynašiel tetraetylolovo aj
freón. Kehoe mu dal certifi kát neškodnosti na
oboje. Aj freón sa veselo ďalej vypúšťal do strato-
sféry, kým vedci sa nemohli dohodnúť. Midgley
po päťdesiatke ochrnul a jeho posledným vyná-
lezom bol systém kladiek a lán, na ktorom sa dví-
hali pacienti upútaní na lôžko. V tomto svojom
vynáleze sa jedného dňa zamotal a obesil. Akoby
nám sudičky symbolicky naznačili, že jeho vyná-
lezy boli samovražedné.
69
70
FAKTORY KOLAPSUSignály, ktoré nasvedčujú reálnemu naplneniu
prognóz kolapsu našej civilizácie a spenglerov-
skému Zániku západu, sú impulzom na hľadanie
alternatív. Alternatív, ktoré by viedli k vytvoreniu
podmienok zabezpečujúcich prežitie všetkých
členov spoločenstva rozhodnutého vydať sa na
cestu sebestačnosti nezávislej od existujúceho
modelu sociálno-politickej štruktúry. Expandu-
júci vplyv zmutovanej podoby kapitalizmu a ne-
oliberálnej ideológie voľného trhu prinášajúcej
devastačnú vlnu deregulácie, privatizácie a škr-
tov v oblasti verejných výdavkov vytvoril súčas-
nú tvár sveta. Tú najlepšie vyjadrujú nemerateľ-
né rozdiely medzi jednotlivými spoločenskými
vrstvami a zánik hodnotového rámca, na ktorom
stála naša civilizácia. Zohľadňujúc historický
kontext kolapsov civilizácií, vo všeobecnosti pla-
EXPEDÍCIA ARCHA > NÓRSKO
CAMPHILL VIDARÅSEN
Tibor Eliot Rostas
HĽADANIE IDEÁLNEHO SPOLOČENSKÉHO USPORIADANIA, VZŤAHOV, ROVNOCENNÉHO PRÍSTUPU KU ZDROJOM A ICH NÁSLEDNÉHO SPRAVODLIVÉHO PREROZDEĽOVANIA JE TÉMOU STAROU AKO ĽUDSTVO. DIELA UTOPISTOV AKO CAMPANELLOV SLNEČNÝ ŠTÁT, MOROVA UTÓPIA, BACONOVA NOVÁ ATLANTÍDA A MNOHÉ INÉ NADVÄZUJÚ NA PLATÓNOVO DIELO POJEDNÁVAJÚCE O IDEÁLNOM ŠTÁTE. O TOM, ŽE TIETO IDEY NIE SÚ LEN PREDMETOM LITERATÚRY A TEÓRIÍ,
SVEDČIA AJ PRIBÚDAJÚCE KOMUNITY A SPOLOČENSTVÁ, KDE SA ĽUDIA V RÔZNEJ MIERE ÚSPEŠNOSTI SNAŽIA VYTVORIŤ REÁLNY MODEL NOVEJ
SPOLOČENSKEJ ŠTRUKTÚRY. AMBÍCIOU EXPEDÍCIE ARCHA JE ZHROMAŽĎOVAŤ ICH SKÚSENOSTI A VEDOMOSTI NA VYTVORENIE OBRAZU O TOM, ČO VŠETKO SA DÁ
REÁLNE UČINIŤ V PROSTREDÍ, V KTOROM BY SME MOHLI ŽIŤ LEPŠIE.
EXEEXEXEXEXXEXEXEEXEXEXEEXEXXPPEPEPEPEPPEPPEPPPEPEPPEPPPPPEPP DÍDÍDÍDDDDÍDÍDDÍDDDÍDÍDÍDDÍCICCICICICCICICIIICCICCIICIC AAAAAAA AAAAAAAAAAAAAA A AAAAAAAA ARARARARARARARARAAARAARARAARRAARRARARAAAAAARRRRAARRCHCHHCHCHCHCCHCHHHCHCHHHCHCCHHCCCHCHCCCCCHHHA AAAAAAAAAAAAAAA AAA >>>>>> NÓNÓNNÓNÓNÓNÓNÓNÓNÓNÓNÓNNNNÓNNÓÓRSRSRSRSRSRSRRSRSRSRRSSRSRRRSRSSSSRSKOKOKOKOKOKOKOOKOOKKOOOKOOOOOOKOAAA
SLO
Gdansk
Kaliningrad
Malmö
Göteborg
Bullaren
Karlstad
Oslo
StockholmRiga
TallinnHels
Turku
Vilnius
Gävle
ger
Berlín
Sieben
Linden
Jahnishausen
Frankfurt
dýn
ham
Paríž
Bonn
Hamburg
Lipsko
Stuttgart
Zürich
Bern
Strasbourg
Viedeň
Ľubjana
CHORVÁT
RAKÚSKO
ČIARSKO
SLOVINSKO
POĽSKO
LOTYŠSKOESTÓNSKO
DÁNSKO
NÓRSKO
verné more
Baltické m
ore
Varšava
Bratislav
Dąbr
Krakov
Jordanów
NEMECKOPraha
ČESKÁ
REPUBLIKA
Klosterzimmern
Kodaň
Andebu
B
NEM
aríž
Foto: Tibor Eliot Rostas
EXPEDÍCIA ARCHA > POĽSKO
tí, že k ich vysvetleniu vedie vyčerpanie zdrojov,
katastrofy, nedostatočné reakcie na okolnosti,
votrelci, konfl ikty, sociálna dysfunkcia. Egypto-
lóg sir Flinders Petrie tvrdil, že „skutočná pova-
ha ľudského pokroku má podobu expanzie a ná-
sledného kolapsu. Keď je nejaká demokracia
založená, živoriaci spotrebujú kapitál bohatých
a civilizácia sa potom rozpadá, až kým ju defi -
nitívne nezničí nejaká invázia“. Snaha porozu-
mieť príčinám kolapsov veľkých spoločností je
súčasne snahou o pochopenie súčasnej situácie.
Všetky zo spomínaných faktorov vedúcich ku ko-
lapsu sú dnes reálne prítomné aj v dnešnom sve-
te. Pritom najaktuálnejšími prejavmi sa dnes javí
boj o ovládnutie zdrojov. Vojnové konfl ikty, kto-
rými svet prechádza, sú práve konfl iktmi o zís-
kanie nadvlády nad energetickými, prírodnými
a potravinovými zdrojmi. Uvedomujúc si tieto
skutočnosti sa mnohé z nami sledovaných spolo-
čenstiev vydávajú na cestu vlastnej sebestačnos-
ti, ktorá by umožňovala vytvorenie základných
predpokladov existencie. Na týchto základoch je
možné rozvíjať ďalšie aspekty vedúce k funkčnej
sociálnej, hospodárskej, politickej aj kultúrnej
rovine. Súčasný spoločensko-politický systém
je postavený na princípe štátneho usporiadania.
Jeho dominantným atribútom je vytvorenie vlá-
dy, ktorá uplatňuje svoj monopol na legitímne
použitie fyzickej sily a na donucovanie obyva-
teľstva pri výbere daní a dodržiavaní právnych
noriem. Nevyhnutným predpokladom na udr-
žanie spoločenského konsenzu je permanentná
legitimizácia moci – čo sa v dnešných podmien-
kach uskutočňuje prostredníctvom volieb a pro-
pagandy. Základný rámec súčasne štruktúrova-
nej hierarchie spoločnosti však ostáva voľbami
nedotknutý. V prípade, že obyvateľstvo prestáva
z akýchkoľvek dôvodov prostredníctvom svojej
podpory akceptovať legitímnosť vlády, prichá-
dza k uplatňovaniu nátlakových foriem. Avšak
aj za predpokladu použitia nátlaku je jeho efekt
iba dočasný a v prípade poklesu podpory pod
kritické minimum dochádza k pádu politického
systému. Dnes možno po celom svete badať ne-
ochotu obyvateľstva participovať na procesoch
legitimizácie existujúceho systému aj napriek
tomu, že vládnuce vrstvy vynakladajú prostred-
níctvom médií enormné úsilie na udržanie svojej
morálnej opodstatnenosti. Kľúčovým faktorom
ich strácajúceho sa vplyvu je čoraz masívnejší
72Foto: Tibor Eliot Rostas
odklon najmä mladej a strednej generácie od pô-
sobenia mediálneho prúdu vytvárajúceho súhlas
s uplatňovaním vlády.
INŠPIRÁCIE V ZODPOVEDNOSTIZA VLASTNÝ ŽIVOTNaše putovanie za poznávaním života v komu-
nitách sme tentokrát nasmerovali do nórskeho
Camphill Vidaråsen. Je to komunita, kde žijú
a pracujú ľudia s mentálnym postihnutím s pra-
covníkmi, ktorí sa im venujú. Prvá Camphill
komunita bola založená v roku 1939 v Škótsku.
Ľudia v sieti komunít Camphill znovuobjavujú
a rozvíjajú inšpiračné zdroje – duchovnú vedu
Rudolfa Steinera, spolu s komunitným impul-
zom Karla Königa. O tom, aké to je žiť v komu-
nite Camphill, sme sa rozprávali s Thomasom
Kalkom.
Aký je tvoj životný príbeh, čo ťa priviedlo do Camphillu?Pracovná situácia vôbec nebola dobrá, tak ako
v mnohých krajinách dnes, takže som rozmýš-
ľal, čo robiť, keď som nedostal prácu. A povedal
som si, fajn, možno by som mohol vyskúšať Nór-
sko, kvôli klíme. Ja som osoba, ktorej sa tu žije
dobre, lebo by som nedokázal žiť na juhu, tam je
na mňa príliš teplo. Preto som sa rozhodol pre-
sťahovať trochu vyššie. Skúšal som sa zamestnať
v lesníctve tu v Nórsku, ale to vtedy v r. 2009
nebolo jednoduché, lebo Nórsko prežívalo tiež
ťažké ekonomické obdobie. Tak som začal v to-
várni na výrobu okien a dverí z dreva. Po čase
som sa tam necítil veľmi dobre. Moja manželka
Manuela prišla do Nórska o 1,5 roka neskôr aj
so 6-týždňovou Johannou. Stretli sme človeka,
ktorý nám povedal o Camphill Vidaråsen. Strávi-
li sme spolu príjemný večer, veľa sme sa rozprá-
Foto: Tibor Eliot Rostas
73
EXPEDÍCIA ARCHA > CHRISTIANIA
74vali. Počas tohto večera sme sa rozhodli, že to je
ono, ideme do toho, kontaktujme ich, pošlime
životopis a uvidíme, čo sa stane. Tak sme si na
internete vyhľadali všetkých 6 dedín-camphillov
v Nórsku, Vidaråsen je najväčší. Rozhodli sme
sa pre Vidaråsen, kvôli okoliu, je tu dosť lesov,
a blízko k moru, ale to je väčšina obývaných častí
Nórska. Sociálna stránka je veľmi dôležitá – my
ako vedúci domu máme šancu ukázať ostatným,
ktorí prídu na rok alebo dlhšie, ako si možno vy-
tvoriť svoj vlastný život. Ako žiť v súlade so ži-
votným prostredím, ukázať im, čo je dôležité pre
našu budúcnosť. Že môžeme mať deti, ktoré to
už teraz vnímajú ako my. Ale teda prečo sme tu:
je to zaujímavé, lebo môžem kombinovať svoje
povolanie, ktoré som študoval v novom prostre-
dí sociálneho života s hendikepovanými ľuďmi.
Je to tu perfektné pre deti, najmä do veku 5 ro-
kov. Keď vyrastú, môžeš sa rozhodnúť, či odídeš
alebo ostaneš. S manželkou sme vedúci domu,
pomáhame ľuďom, ideme bližšie k základom ži-
vota. Ak tu žiješ dlhší čas a ideš potom von, je to
úplne iný svet, v ktorom sú dôležitejšie iné veci.
Ale pre mňa je dôležité byť spolu, učiť sa spolu,
vidieť druhého, nie iba obal, ale aj jeho vnútro.
Takže to môžete robiť bez špeciálneho vzdela-nia alebo kvalifi kácie?Momentálne je to tak, ale mení sa to, lebo vláda
sa snaží postupne kontrolovať zručnosti, ktoré
máš. Rozumiem tomu, ale to nie je podstata,
ktorá by skutočne pomohla ľuďom, ktorí tu žijú.
Nuž, možno by ste vy mohli byť tí prví, ktorí vypracujú štandardy vychádzajúce z vašich skúse-ností, a môže sa stať, že potom budete môcť robiť presne to isté, čo robíte už X rokov, bez toho, aby ste sa museli prispôsobovať nejakým vymysleným teóriám.Správne. Nepáči sa mi, keď je všetko prísne
organizované, škatuľkované, pripravené. Ak
vyjdeš zo škatuľky, ideš hlavou proti múru. Bez
východiska robiť niečo iné. Toto je spirituálnej-
šie miesto. Antropozofi a je veľmi spirituálna.
Pracuješ s vecami, ktoré nevidíš. Ak by ste šli
bližšie k detailom, pochopili by ste, čo myslím.
Reinkarnácia je toho súčasťou. Ak ste vyrástli
ako ja – môj otec mi nikdy nehovoril o reinkar-
nácii alebo niečom podobnom –, duchovné zá-
ležitosti nie sú pre vás také dôležité. Ale teraz
to vnímam tak, že možno existuje nejaká ener-
gia, ktorú nevidíme. A to je to najzaujímavejšie,
Foto: Tibor Eliot Rostas
POĽSKO < EXPEDÍCIA ARCHA
čo ma presvedčilo, aby som tu zostal, aby som
povedal áno. Veľa ľudí sem chodí a hľadá, či je
to pre nich dobré alebo nie. Väčšina sezónnych
spolupracovníkov zostane na celý rok. Najskôr
si veľmi aktívny, môžeš tráviť čas na worksho-
poch, a ako starneš a energie ti ubúda, môžeš
usporadúvať večery s koncertmi, alebo robiť
skôr písomnú prácu. Takže nemusíš ťažko fyzic-
ky pracovať, keď na to nemáš dispozície.
Sú nejaké podmienky na to, aby tu človek mo-hol zostať žiť?Musíš poslať svoje CV. Toto miesto vlastne po-
zýva ľudí a môžeš byť čímkoľvek, nech pochá-
dzaš odkiaľkoľvek, dostaneš šancu zakúsiť, ako
to tu funguje a či sa chceš stať súčasťou.
Je tu obmedzený počet ľudí, ktorí tu môžu žiť?Je to dané pomerom dedinčanov a sezónnych
spolupracovníkov. Je to 1:1 alebo trochu viac se-
zónnych, ako vidíte.
Čo presne možno rozumieť pod rozdelením na dedinčanov a sezónnych spolupracovníkov?Dedinčania majú diagnostikovanú duševnú cho-
robu. Prídu sem, my vieme, akú majú chorobu
a čo to znamená, ale nechceme postupovať pod-
ľa bežných štandardov. My akceptujeme ľudí
takých, akí sú, to je pointa. Takže žijeme spolu
s nimi a pozorujeme, čím a ako môžeme pomôcť.
Nie je to hotel. Rozdeľujeme si úlohy, vytvárame
podmienky, aby boli sebestačnejší, to je najdôle-
žitejšie, rozširovať im pole pôsobnosti, nie zmen-
šovať ho, ale vytvárať priestor pre vlastnú tvorbu.
75Foto: Tibor Eliot Rostas
EXPEDÍCIA ARCHA > CHRISTIANIA
Aký je teda váš typický deň?Pracovný deň je od 9:30 do 15:30 s prestávkami
medzitým, a potom ste doma, varíte obed, veče-
ru. Po práci si prirodzene vyčerpaný, tak si od-
dýchneš, je to na tebe. Ak máš deti, vieš, o čom
hovorím. Je to slobodné spolužitie. Víkendy si
robíme úplne podľa svojich predstáv, často sedí-
me spolu ako teraz a rozprávame sa, čo by sme
mohli robiť, a nápady prichádzajú: k moru, na
bowling, do reštaurácie. Tak sa vraciame späť
k otázke peňazí: máme určitý obnos peňazí pre
každý dom na mesiac, s ktorým hospodárime –
nakupujeme jedlo, chodíme na výlety, kupujeme
vybavenie.
Čiže ako dedina máte rozpočet, ktorý rozdeľu-je peniaze medzi domy.
Áno, je to suma na rok rozdelená na 12 mesia-
cov a na jednotlivé domy. Menšie domy dostáva-
jú menej peňazí.
Popri tomto máš ešte nejaké iné zamestnanie?Toto je moje zamestnanie. Žijeme a pracujeme
tu zároveň. Vlastne je to 24-hodinová práca 7 dní
v týždni. Ale vtip je v tom, že ty si to musíš zor-
ganizovať tak, aby si mal aj voľný čas, aby si ne-
bol príliš vyčerpaný.
V Nórsku máme pracovné dobrovoľnícke
programy, kde si ľudia môžu vybrať miesto
a prísť vypomáhať na istý čas zadarmo. Často
to robia škôlky, že volajú rodičov, aby natreli
dom. Minulý týždeň sme mali projekt sadenia
cibúľ. Oznámili sme to do miestnych novín pre
Vidaråsen a pozývame ľudí na pomoc. Na jeseň
zase pozývame ľudí na zber úrody, takže každý
z toho niečo má a je blízko procesu produkcie
potravín, čiže im neuniká podstata. To je najdô-
ležitejšie v živote, myslím. Môžeš tu pobehovať
s mobilom alebo sedieť za počítačom, ale je to
skutočný život? Neviem.
Nórsko sa považuje za krajinu s najvyšším ži-votným štandardom, cítiš to tak?Áno. V tom zmysle, že v iných krajinách musíš
rozmýšľať nad tým, ako míňaš peniaze. Tu tiež
síce máme rozpočet, ale v porovnaní s inými kra-
jinami máme viac peňazí.
Ani jedlo pre vás nie je drahé?Jedlo je, samozrejme, drahé. Ak by som si všetko
jedlo mal zaobstarať sám, stálo by ma to oveľa
viac. Ale ak máš normálne zamestnanie vonku,
dostávaš aj viac peňazí ako tu, takže si to môžeš
dovoliť, no v porovnaní s inými krajinami všetko
76Foto: Tibor Eliot Rostas
CHRISTIANIA < EXPEDÍCIA ARCHA
ide vyššie, aj mesačné náklady aj príjmy. Ale tu
nemusíš toľko riešiť peniaze.
Povedal si, že z 50 % je dedina sebestačná. Ide o to, že systém pomaly kolabuje, nevieme, ako dlho bude ešte fungovať. Zamýšľaš sa nad tým? Alebo myslí na to toto miesto?Áno. To mi dodáva úsmev na tvári, keď na to
myslím, lebo my sme poslední, kto zomrie od
hladu. Vieme si dopestovať potraviny. Iste, stane
sa to. Vždy to bola sínusoida, raz lepšie, raz hor-
šie. Ak to skolabuje, sme bližšie k prežitiu ako
ostatní.
Máte víziu zvýšiť sebestačnosť?Nie celkom. Kým dostávame peniaze, veľmi nás
to nenúti rozvíjať sa. Je to vlastne zlé mať toľko
peňazí. Brzdí nás to v tvorivosti a odkláňa od
podstaty. Ale mení sa to. Ak budú dávať menej,
budeme musieť začať o tom uvažovať. Ja by som
začal predávať viac palivového dreva. Možno
o 10 – 15 rokov o to bude väčší záujem. Mohli
by sme sa pokúsiť byť sebestační na 70 – 80 %,
ale... Ponúkame našim dedinčanom túry do mes-
ta, aby si mohli kúpiť čokoládu a mnohé iné. My
tiež kupujeme veci aj z normálnych obchodov.
Kráčame s dobou, nie sme úplne odstrihnutí.
Niekedy si myslím, že je to dokonca dobré, as-
poň udržiavať kontakt. Lebo tu je to ako v bubli-
ne, ak dlhšiu dobu nejdeš do mesta.
Ale máte internet...Všetky domy ho majú. Keď som prišiel, wi-fi
bolo neželané, čo bolo dobre kvôli elektromag-
netickým vlnám, ale máš to už všade, kam sa
pohneš. Teraz máme systém, ktorý by nemal byť
taký škodlivý. Niektorí ľudia to cítia. Myslím, že
to súvisí aj so spôsobom života, ktorý tu vedie-
me, rozvíjaš svoju spiritualitu a vieš o sebe oveľa
viac. V bežnom živote totiž zabúdame cítiť seba
samých. Tu ti hocikto povie: sadni si na stoličku
a uvoľni sa tak, aby si cítil každý sval svojho tela.
A zrazu sa čuduješ, čo to s tebou robí.
Z čoho žijete? Ako zarábate peniaze? Potrebu-jete tu vôbec peniaze?Stále používame peniaze, ale nie je to to najdôle-
žitejšie. Samozrejme, dostávame peniaze od vlá-
dy, od dedinčanov, od iných inštitúcií vo forme
donácií a pod. A musíme s nimi vedieť zaobchá-
dzať, inak by sme neprežili. Mohli by sme prežiť,
možno keby sme sa na to zamerali a začali vy-
rábať veci, ktoré potrebujeme. Ale 50 % z toho,
čo potrebujeme, už teraz vyrábame: drevo na kú-
77Foto: Tibor Eliot Rostas
EXPEDÍCIA ARCHA > CHRISTIANIA
78renie, jedlo, mlieko, syr a mnoho iného, zvyšok
kupujeme.
A čo energie, elektrina?Máme turbíny, ktoré sú poháňané vodou z vodo-
pádov. Je to ako veterný mlyn. A 80 % nórskych
elektrární funguje na tejto báze, ktorá je šetrná k ži-
votnému prostrediu. Zvyšok je produkovaný ropou,
ktorej má Nórsko dostatok. Ale Nórsko predáva
ropu iným krajinám, aby neprodukovalo veľa oxidu
uhličitého, vymysleli to tak, že za ňu dostávajú pe-
niaze. Preto je to bohatá krajina. To sa, samozrej-
me, v budúcnosti zmení, keď im ropa dôjde.
Praktická otázka: aký je rozpočet pre domác-nosť so sezónnymi spolupracovníkmi a hendikepo-vanými ľuďmi?My minieme asi 6000 – 7000 korún mesačne,
čiže 1000 na osobu. Mimo dediny by to bol dvoj-
násobok. Každé jedlo tu musí obsahovať potra-
viny nami vypestované.
Kto vlastní pozemok a budovy?Je to majetok Camphillu ako inštitúcie. Ale ži-
vot tu tvoria dedinčania. Takže ak by potrebovali
viac miesta, môžu, povedzme, dokúpiť pôdu, ale
musia to prediskutovať s vedením. O všetkom sa
diskutuje, vysvetľuješ dôvody, zháňaš prostried-
ky. Nie je to jedna osoba, ale skupina ľudí, ktorí
vytvorili túto inštitúciu.
Je to čisto na jednotlivcoch, ktorí sa môžu rozhodnúť zostať alebo odísť? Alebo o prijímaní, príp. vylúčení členov niekto rozhoduje?Je tu hierarchia – jeden je zodpovedný za celú
dedinu. On dáva poslednú pečiatku vo veľkých
rozhodnutiach a je zodpovedný za vážne prob-
lémy. A potom je skupina troch vo Vidaråsen
plus riaditeľ, ktorí spolu rozhodujú o domoch,
budovách, spolupracovníkoch – delia si moc.
Demokracia. My si týchto ľudí volíme – každý
rok jedna osoba odíde a volíme novú, pričom
sa môžeš aj sám ponúknuť a ostatní rozhodnú.
Čiže sa to stále mení. A potom sú skupiny pre
domy, pre aktivity, kultúru, a každý dom má
svojho vedúceho.
Varíte a jete vegetariánsky, až na rybu, alebo sa každý stravuje ako chce?Iste, každý sa stravuje tak, ako mu to vyhovuje.
Na našom pozemku máme zvieratá, ktoré zabí-
jame a jeme. To je dobré mäso, prečo by sme to
mali vynechať?
Máte špeciálne udalosti alebo aktivity pre no-váčikov, niečo ako teambuilding?
Foto: Tibor Eliot Rostas
NÓRSKO < EXPEDÍCIA ARCHA
Máme rôzne aktivity. Začína to osobným živo-
tom, ak sa chceš stretnúť s ľuďmi, zorganizuj to.
Vezmi si auto a choď von. Inak máš možnosť
zúčastniť sa udalostí organizovaných našou de-
dinou, napr. štvrťročne sa konajú také extrémne
výjazdy, keď ľudia skúšajú pásť ovce alebo scho-
vať sa pod sneh, všetko preto, aby sme sa bližšie
spoznali, aby sa nám tu krajšie spolu žilo. Každý
rok sa koná kurz pre spolupracovníkov, ktorý ťa
učí všetko o Vidaråsene, camphille, antropozofi i,
varení, hendikepovaných – trvá asi 2,5 mesiaca
a je viac-menej povinný, vtedy si oslobodený od
práce. Takže máš veľmi dobrý štart. Aj ja som
ho urobil.
Po roku, keď si robil ako sezónny spolupracov-ník, si sa stal vedúcim domu?Nie. Začal som skôr – už v priebehu tých troch
mesiacov. Lebo situácia v dome, kde som robil,
bola veľmi nestabilná z rôznych dôvodov a cítili
sme sa na to pripravení.
A od začiatku máte tých istých ľudí?Začali sme s piatimi, teraz máme troch, lebo sa
nám narodilo druhé dieťa a zhodli sme sa, že ro-
dina je dôležitejšia ako pracovný život. Toto je
tiež veľké plus, že dedina je schopná a ochotná
pomôcť. Akceptujú tvoju situáciu, ak povieš, že
nie si schopný ďalej viesť workshop a pod., pove-
dia ti: Ok, navrhni inú alternatívu, ktorá bude vy-
hovovať tebe aj nám. Iste by však nebolo slušné,
keby si stále riešil iba to, čo chceš ty, a iba bral.
Musíš tiež dať, 50 : 50. Dedina aj ty budete mať
pokryté potreby. My sme navrhli, že sa budeme
starať o troch a scivilizujeme ďalší dom, lebo
tento bol opustený. Teraz, keď naše deti podrást-
li, uvažujeme o štyroch dedinčanoch.
Dedinčania majú možnosť zostať tu dlhšie ako
v bežných opatrovateľských inštitúciách, lebo
máme vlastnú nemocnicu, teda domov dôchod-
cov, kde pokojne môžu dožiť. To veľa stojí, ale
je to ok. Ako sa to hovorí? Prečo by si presádzal
starý strom? Je to dobré miesto.
Máte tu dobrovoľníkov?Občas máme praktikantov, ktorí sem chodia na
prax na pol roka až rok ako školenie.
Iba z Nórska?Nie. Je to otvorené pre každého.
Potrebujeme ako Európania nejaké špeciálne povolenia?
81
Foto: Tibor Eliot Rostas
Z EÚ môžete zostať, ako dlho chcete, ak máte
pracovnú zmluvu. Iné krajiny majú problémy,
môžu zostať nanajvýš štyri roky a potom mu-
sia odísť alebo preukázať, že ich práca je pre
Nórsko nevyhnutná. Potom vstupujú do iného
procesu. Ak si mladý, najprv sa hľadáš. Aj to je
fajn, príď a zisti, čo chceš. Ak ťa to chytí, môžeš
zostať a študovať tu – dedina ťa podporí. Alebo
naopak, ak si už chodil do školy, trochu pracoval
a nie si spokojný so životom vonku, môžeš prísť
sem a nájdeš tu miesto pre svoje deti a rodinu.
Je tu skrátka skvelý život, ani som netušil, ako
veľmi sa mi tu bude páčiť.
Na tomto článku spolupracovala Kristína Pažitná a Michal Knitl.
ALTERNATIVE VITA > AAAAAAAAAAAAAAAAALTERNATIVE VITA > HYPOTEKÁRNA ILÚZIA
82
H ypotekárny úver alebo hypotéka je pô-
žička zabezpečená záložným právom
na nehnuteľnosť. Vzhľadom na to, že
nehnuteľnosť je dobrou zálohou, má takýto
úver obyčajne pomerne nízke úročenie. Toto je
ofi ciálna defi nícia. Existujú aj alternatívne hy-
potekárne úvery, ale pre pochopenie podstaty
fungovania hypotéky nám stačí toto jednoduché
vysvetlenie. Proces však pokračuje ďalej. Banka
s licenciou na poskytovanie hypoték je povinná
vydať hypotečné záložné listy. Tieto listy ponúka
investorom. Od nich následne získa fi nancie.
V praxi to znamená, že občan síce ručí banke
svojou nehnuteľnosťou, ale nehnuteľnosť do
splatenia hypotéky v skutočnosti patrí investoro-
vi. Citujem vyjadrenie profesora ekonómie a rek-
tora Ekonomickej univerzity v Bratislave:
„Pri komerčných úveroch všetky opatrenia
Martin Urminský
„ÚROKY NA HYPOTEKÁRNYCH ÚVEROCH SÚ NA HISTORICKY NAJNIŽŠÍCH ÚROVNIACH. PREBIEHA HYPOTEKÁRNA REVOLÚCIA. HYPOTÉKA BEZ POPLATKU.
PRAKTICKÁ HYPOTÉKA. HYPOTÉKA PRE MLADÝCH. HYPOTÉKA BEZ DOKLADOVANIA PRÍJMU. NAJVÝHODNEJŠIA HYPOTÉKA.
AMERICKÁ HYPOTÉKA. DÁME VÁM PENIAZE, AK NEDOSTANETE NAJVÝHODNEJŠIU HYPOTÉKU. 0 % VKLAD, 0 % POPLATOK, 100 % HYPOTÉKA.“
HYPOTEKÁRNA
ILÚZIA
83zamerané na zabezpečenie úverov smerujú
k ochrane záujmov komerčnej banky. Avšak pri hypotekárnom úvere sú záujmy komerčnej banky podriadené záujmom investorov. To znamená, že
aj v prípade úpadku hypotekárnej banky sa zá-ujmy investorov uspokoja prednostne, dokonca aj pred záujmami štátu. Vyjadruje to nepísaná zá-
sada hypotekárneho bankovníctva, ktorá hovorí
o tom, že ani krach hypotekárnej banky nemôže
spochybniť dôveru investorov k hypotekárnym
záložným listom.“ (Sivák a kol., 2007)
KTO JE CHRÁNENÝ, KTO ZNÁŠA RIZIKÁTakže nie občan, nie štát, ba ani akcionári ban-
ky poskytujúcej hypotéku nie sú v prípade kra-
chu banky chránení. Chránený je prednostne
investor, čiže investičný fond, investičná či iná
banka vlastniaca hypotekárny záložný list. Jed-ným slovom: chránené sú takzvané „big money“. Právo právnickej osoby je nadradené právu člo-
veka. Ľudské práva a slobody, dokonca aj mo-
dla súčasného kapitalizmu právo na majetok
sú podriadené právam i záujmom korporácií.
Malý majetok je podriadený veľkému majetku.
Aj ostatné riziká znášajú všetci, len nie investori.
Napríklad riziko spojené s nehnuteľnosťou, kto-
ré spočíva najmä v možnosti jej znehodnotenia
(prípadne straty trhovej hodnoty). Pre prípad
znehodnotenia sa vykonáva povinné poistenie
nehnuteľnosti s vinkuláciou poistky v prospech
banky. Teda aj samotná komerčná banka má
vždy väčšie práva a znáša menšie riziká ako člo-
vek. Ten je na poslednom mieste.
Jedno z mála rizík, ktoré znáša banka ako dlž-
ník, je riziko neumiestnenia hypotekárnych zá-
ložných listov a riziko predčasného splatenia.
Tieto riziká sú neporovnateľné s rizikom občana,
človeka, rodiny. Človek riskuje vlastnú strechu
nad hlavou. Banka fi ktívnu stratu peňazí bez re-
álnej hodnoty. Dá sa teda jednoznačne povedať,
že pre investorov i banky je hypotéka najbezpeč-
nejšou investíciou. Zároveň je aj najvýnosnejšou.
Rád vám vysvetlím prečo.
ANGLICKÝ PRÍKLADNajskôr vám priblížim slová Michaela Row-
bothama z jeho knihy Smrteľné zovretie:
„Hypotéky sú súčasťou života vo Veľkej Británii
až do takej miery, že väčšina ľudí si neuvedo-
muje, že ak si chcú niečo kúpiť, musia si najprv
požičať. Polovica populácie Veľkej Británie býva
v domoch, ktoré boli kúpené pomocou hypoték,
ALTERNATIVE VITA > HYPOTEKÁRNA ILÚZIA
a to už je požičiavanie a tvorba peňazí naozaj
vo veľkom rozmere. Dnes predstavujú hypoté-
ky hlavnú zložku emisie peňazí a pomáhajú za-
hmlievať pravý charakter nášho fi nančného sys-
tému. Štatistické údaje z Bank of England, ako
aj čísla z Council for Mortgage Lenders (Rada
hypotekárnych veriteľov) uvádzajú, že z hypoték
je vo Veľkej Británii v súčasnosti nezaplatených
411 miliárd libier. To znamená, že prostredníc-
tvom našich hypoték bolo vytvorených a daných
do obehu 411 miliárd libier, čo predstavuje zhru-
ba 60 % celkovej peňažnej zásoby (v Anglicku).
Keďže sú to obrovské sumy, hypotéky zohrávajú
kľúčovú úlohu pri emisii peňazí do moderné-
ho hospodárstva postaveného na zadlženosti.
Domy sú jednoznačne tými najdrahšími spotre-
biteľskými položkami v ekonomike, a práve pre-
to sa u nich najakútnejšie pociťuje a najvýraznej-
šie prejavuje nedostatok peňazí. Z toho istého
dôvodu sú hypotéky vysoko efektívne v tvorbe
a pumpovaní peňazí do ekonomiky.
Hypotéky na domy predstavujú veľké sumy pe-
ňazí a splátky sú rozložené na dlhé obdobia. To
znamená, že sa vytvára veľké množstvo peňazí,
ktoré zásobí ekonomiku na mnoho rokov. Penia-
ze vytvorené hypotékami obiehajú v ekonomike,
slúžia ako výmenný prostriedok umožňujúci
kupovať a predávať menej nákladné spotrebné
predmety či služby. Povedané inými slovami,
hypotéky do istej miery kompenzujú nedostatok
peňazí a robia to tak, že emitujú peniaze do eko-
nomiky. Takéto dlhodobé hypotéky na majetok
majú absolútne kľúčový význam pre fi nančnú
ekonomiku postavenú na zadlženosti. Toto sa
môže zdať ako trochu zvláštny pohľad na hypo-
téky vykresľované predsa ako fi nančná služba
ponúkaná priateľskými stavebnými spoločnosťa-
mi; metóda, vďaka ktorej si ľudia môžu dovoliť
kúpiť to, čo si inak dovoliť nemôžu. Štatisticky
je však jednoznačne potvrdené, že hypotéky
nie sú ani tak prostriedkom, vďaka ktorému sa
obyvateľ môže stať majiteľom domu, ako skôr
mechanizmom na pumpovanie peňazí do ekono-
miky. O našej demokracii sa hovorí, že je založe-
ná na vlastníctve majetku, avšak dôkazy svedčia
o čomsi úplne inom. V roku 1963 boli približne
3 milióny domov zaťažené hypotékou. Do roku
1966 sa toto číslo sa zvýšilo na 11 miliónov, čiže
45 % všetkých domov v krajine. Tento obrovský
nárast majetku zaťaženého hypotékou je nieke-
dy zdôvodňovaný tvrdením, že „oveľa viac ľudí
teraz vlastní domy“. Ale oni ich nevlastnia! Tie-
to domy sú zaťažené hypotékou, a ak je na ňom
uvalená hypotéka, ty ten dom nevlastníš. Veď
hypotéka znamená práve to! Človek nevlastní
majetok, v ktorom býva, kým celá hypotéka nie
je splatená, pretože príslušná banka či stavebná
spoločnosť ostáva až do tohto momentu jeho
majiteľom.“
NÁROD DLŽNÍKOVZa sledované obdobie 1960 – 1996 klesol po-
čet domov v súkromnom vlastníctve z 51 % na
35 %. Napriek 36 rokom, počas ktorých ľudia za-platili obrovské sumy za hypotéky, podiel domov v súkromnom vlastníctve poklesol! To však nie
je všetko. Spočiatku sa hypotekárny dlh rovnal
1,1-násobku priemernej ročnej mzdy vo Veľkej
Británii. Za 30 rokov narástol na dvojnásobok.
Toto je praktický dôsledok nárastu nezaplate-
ných hypoték z 3,5 mld. libier v roku 1963 na
411 mld. libier v roku 1996. Podiel mesačnej
splátky na mesačných výdavkoch rodinného
rozpočtu vzrástol takmer dvojnásobne z 9,5 %
na 17 %. Angličania nielen viacej dlhujú, ale aj
viacej mesačne splácajú.
Angličania teda sami priznávajú, že sú národom
dlžníkov. Ak je západná demokracia založená
na vlastníctve majetku, tak z tohto tvrdenia im-
plicitne vyplýva, že miera demokracie vo Veľkej
Británii permanentne klesá. Klesá totiž množ-
stvo majetku vo vlastníctve občanov.
V Spojených štátoch je to ešte horšie. Až 70 %
amerického súkromného/komerčného dlhu má
formu hypotekárneho úveru na nehnuteľnosť.
Vo všetkých sledovaných ekonomických ukazo-
vateľoch išla americká domácnosť dolu vodou.
V súčasnosti je americkým štandardom rodina
s dvomi príjmami, ktorá neodmietne žiadnu
„fušku“. Ak by sa však počítalo s priemernou
mzdou, výsledky by boli ešte dramatickejšie. Je
faktom, že najbohatší národ na svete nemôže ani
na sekundu prestať zarábať. Tento trend je celo-
svetový. Aj v Ázii či Austrálii rovnako ako všade
vo svete kupujú ľudia nehnuteľnosti, a napriek
tomu ich nevlastnia. Počet nehnuteľností v osob-
84
HYPOTEKÁRNA ILÚZIA > ALTERNATIVE VITA
nom vlastníctve klesá všade. V Japonsku existujú tzv. generačné hypotéky. Hoci sa Japonci dožíva-
jú relatívne vysokého veku, ceny nehnuteľností
sú také vysoké, že banky požadujú, aby hypotéku
splácali aj potomkovia.
Rovnaký proces transferu majetku nastal aj na
Slovensku. Domy a iné nehnuteľnosti vybudo-
vané za socializmu postupne prechádzajú do
vlastníctva fondov a bánk. Rovnako sa to deje
aj s novovybudovanými domami či historickými
zreštituovanými nehnuteľnosťami a pôdou. Už
chápete, prečo sú desaťtisíce domov a desaťtisí-
ce bytov neobývaných? Už rozumiete, prečo sú
najhonosnejšie a najväčšie budovy v centrách
miest banky?
GLOBÁLNY PRESUN MAJETKUGlobálny trend smerujúci k zvyšovaniu hypo-
tekárnej zadlženosti môže miasť konvenčných
ekonómov i expertov na bytovú výstavbu.
V rámci monetárneho systému postaveného
na zadlženosti je úplne logický. Na priamu
kúpu domu obyčajným občanom peniaze ako
také jednoducho neexistujú. Peniaze poskyt-
nuté vo forme pôžičky na hypotéku nie sú
peniaze, ktoré predtým ležali v banke. Sú to
nové peniaze vytvorené s konkrétnym cieľom
kúpy domu, o ktoré sa zvyšuje celková peňaž-
ná zásoba. Tieto peniaze vzniknú až podpisom
zmluvy o úvere.
Z predchádzajúcich faktov môžeme konštatovať,
že zvyšujúci sa počet hypoték korešponduje so
znižujúcim sa podielom nehnuteľností v osob-
nom vlastníctve. Rozvoj hypoték neprináša lep-
šiu dostupnosť základnej ľudskej potreby – vlast-
ného bývania. Naopak. Znižuje počet občanov
vlastniacich nehnuteľnosť. Vytvára veľkú a dlho-
dobú úverovú zaťaženosť obyvateľstva.
Reálne teda hypotéka slúži na generovanie veľké-
ho množstva nových peňazí do systému. Hypo-
téka je z hľadiska objemu jednoznačne najväčšia
položka v úverovom portofóliu občana. Nové pe-
niaze vznikajú len na základe dlhu. Ak vám ban-
ka poskytne 100 % hypotéku, dáva vám 100 %
nových peňazí. Vytvorili ste ich VY podpisom
zmluvy o úvere. Ak nepodpíšete, tie peniaze ne-
existujú. Banka má 100 % nových peňazí, ktoré
od momentu podpisu vytvárajú ďalšie prostred-
níctvom úrokov. Vy zaplatíte na úrokoch o 30 až
80 % viacej. Je to legálna úžera. Bežnú hypotéku
100.000 eur na 30 rokov pri minimálnom úroku
2 % p. a. preplatíte o 33.063 eur. Celkovo za-
platíte 133.063 eur. Bez mesačných poplatkov a
poistenia. Bez poplatkov za znalecký posudok,
vklad do katastra, zapísanie vecného bremena
a bez prípadných pokút. Banka teda odčerpá
z rodinného rozpočtu viac než tretinu ceny ne-
hnuteľnosti len na úrokoch a rôznych skrytých
poplatkoch. Samozrejme, za predpokladu, že
dokážete 30 rokov pravidelne splácať 369,62 eur
mesačne. Ak nie, nehnuteľnosť zostane banke.
Banke je to jedno. Vy ste pre ňu najprv vytvorili
100.000 eur. Potom ste jej tieto novovytvorené
peniaze priniesli do banky aj s obrovským úro-
kom. A často si priplatíte ešte aj za evidenciu
vlastného dlhu.
To, že niekto nemá peniaze na hypotéku, nie je
spôsobené tým, že ich má práve teraz niekto iný.
Je to spôsobené tým, že veľa ľudí pred ním si
hypotéku vzalo, čím vygenerovalo veľa nových
peňazí do systému, a teda nehnuteľnosti i hypo-
téky zdražili. So stúpajúcim množstvom hypoték
budú stúpať i ceny nehnuteľností. Ceny nehnu-
teľností sa budú nafukovať rýchlejšie. Bublina,
ktorá sa nafukuje rýchlejšie, zvyčajne praskne
skôr. Naša ekonomika sa môže volať bublinová
ekonomika, pretože princíp bublín funguje vo
všetkých jej oblastiach.
So stúpajúcim počtom hypoték a stúpajúcimi
cenami nehnuteľností bude stúpať aj počet ľudí
neschopných splácať hypotéky. Bankám teda
okrem novovytvorených peňazí a úrokov budú
pribúdať aj nehnuteľnosti. V tomto kolobehu
vždy postupne odpadáva čoraz viacej občanov,
a zároveň sa čoraz viacej nehnuteľností dostá-
va do vlastníctva fondov a korporácií. Tento
vertikálny presun majetku nahor je základným
princípom súčasného ekonomického systému.
Ak by tí hore nerobili absolútne nič len dedili
svoje bohatstvo, všetok majetok sveta aj tak po-
stupne skončí v ich rukách. Žijeme v obrovskej
hre na monopoly. A presne ako v monopoloch,
aj v tomto systéme nakoniec skončí všetko v jed-
ných rukách. Ale určite nie vo vašich... Vo vašich
rukách zostane neviditeľná reťaz, ktorou ste sa
na polovičku svojho života pripútali k banke.
85
86
ALTERNATIVE VITA > STAVANIE V SÚLADE S PRÍRODOU
a nejaví známky rozpadávania sa. Samozrejme, aj
vďaka tomu, že bol postavený dôkladne.
Po vynájdení balíčkovacieho stroja začala popu-
larita týchto stavieb ešte viac narastať. Dnes sa
stavajú prakticky po celom svete. V rozvojových
krajinách najmä preto, že slama je lacný materi-
ál, v USA a Európe ich skôr stavajú ľudia, ktorí
chcú žiť ekologicky. V Bielorusku vystavali celé
slamené sídlisko pre ľudí, ktorí odišli z oblasti
Medzi alternatívne a ekologicky zamera-
nými ľuďmi sa čoraz väčšej popularite
tešia domy postavené zo slamených ba-
líkov omietnuté hlinou. Slamené stavby vznikali
ako provizóriá na konci 18. storočia a po prvej
svetovej vojne. Neskôr sa zistilo, že nemusia byť
len provizóriom, pretože ich životnosť bola vyš-
šia, ako sa očakávalo. Najstarší zachovaný slame-
ný dom stojí vo Francúzsku, má okolo sto rokov
STAVANIE V SÚLADE
S PRÍRODOU
Marián Benka, Zuzana Vernerová
DOMY Z PRÍRODNÝCH MATERIÁLOV VYTVÁRAJÚ VO SVOJOM VNÚTRI ZDRAVIU PROSPEŠNÉ PROSTREDIE S PRIRODZENOU VLHKOSŤOU,
KTORÉ PROSPIEVA NAŠEJ PSYCHIKE ČI DÝCHACÍM CESTÁM. OKREM TOHO SÚ ÚSPORNÉ, NÍZKOENERGETICKÉ, PRÍPADNE CELKOM PASÍVNE. PRIRODZENE ZAPADAJÚ DO PRÍRODNÉHO PROSTREDIA. NÁKLADY NA VÝSTAVBU SÚ OVPLYVNENÉ VIACERÝMI FAKTORMI,
JE ROZDIEL STAVAŤ SVOJPOMOCNE A OBJEDNAŤ SI STAVBU NA KĽÚČ. V KAŽDOM PRÍPADE VŠAK UŠETRÍTE NA PREVÁDZKOVÝCH NÁKLADOCH.
ČI UŽ IDE O STAVANIE ZO SLAMY, HLINY ALEBO DREVA, KAŽDÝ MATERIÁL MÁ NIEČO DO SEBA.
Černobyľa. Rozhodli nízke náklady a rýchlosť
výstavby.
ĽAHKO A LACNOSlamená stavba je čisto ekologická, v prípade jej
likvidácie sa všetok materiál dá vrátiť späť do
prírody. Výborne udržiava teplo, podľa ekologic-
kého inštitútu Veronica má lepšie izolačné vlast-
nosti ako polystyrén. Samotné stavanie je veľmi
rýchle a pomerne jednoduché – budúci majitelia
si skôr trúfnu stavať svojpomocne. I keď je dobré
dať si urobiť profesionálny projekt a stavať pod
odborným dozorom.
Viaceré subjekty, ktoré vám slamený dom buď
postavia, alebo pomôžu stavať, dokážu zorga-
nizovať workshop výstavby slamených domov,
kde si účastníci zaplatia za učenie a vy získate
brigádnikov zdarma. Hrubá stavba tak môže byť
v porovnaní s murovaným domom podstatne
lacnejšia – aj vďaka nízkym cenám slamených
balíkov. I keď najväčšou položkou pri akejkoľvek
stavbe sú práce na interiéri. Ak si dáte postaviť
slamený dom profesionálnou fi rmou na kľúč,
oproti klasickému domu veľa peňazí neušetrí-
te. Pri vlastnom pracovnom nasadení a využití
nadšencov-brigádnikov sa pri menšom dome pre
jednu-dve osoby dá podľa prírodného staviteľa
Michala Greksáka zmestiť do 20 000 eur.
NEOPODSTATNENÉ OBAVYAko sme povedali, slama sa teší popularite me-
dzi ekologicky uvedomelými ľuďmi. Väčšina jej
však nedôveruje. Najčastejšie obavy sa týkajú
hlodavcov a rizika požiaru. Slama je však tvo-
rená celulózou, ktorú nie sú hlodavce schopné
stráviť. Teoreticky by si mohli chcieť urobiť
v slamených stenách hniezda a vyhrýzať chod-
bičky. Slama v balíkoch sa však v takom prípade
prirodzene roztiahne a chodbičky zaniknú. Pre-
to dávajú hlodavce prednosť polystyrénu alebo
sklenenej vate. A keď sa už balíky omietnu hli-
nou, myši sa do nich nedostanú. Riziko požiaru
tiež nie je také vysoké, ako by sa mohlo zdať.
Zlisované balíky obsahujú len málo kyslíka a pri
požiari skôr tlejú. Po omietnutí sú slamené steny
ohňovzdorné. Najväčšími rizikami pre slamu je
voda a vlhkosť, aby nezačala hniť. Preto treba
dbať, aby vlhkosť neprenikla do balíkov počas
skladovania a pri stavbe netreba zanedbať ich
dôkladnú izoláciu od zemského povrchu.
STAVANIE ZO SLAMYNa stavbu sa využívajú bežné slamené balíky od
farmárov. Ak by ste si kúpili balíčkovací stroj,
mohli by ste si ich robiť sami, ale je to zbytočné.
Balíky sa dajú zohnať za 1 až 2 eurá za kus a na
stavbu malého rodinného domu ich potrebujete
okolo 600. Menej zlisované balíky (90 kg/m3)
sa používajú ako výplň stien, viac zlisované
(120 kg/m3) môžu slúžiť už ako nosné balíky
(spočíva na nich váha strechy).
Samotných stavebných techník je niekoľko.
V zásade však ide o varianty na dva základné
spôsoby. Pri prvom sú nosným materiálom sa-
motné balíky, ktoré sa na seba ukladajú tak,
aby sa prekrývali (podobne ako tehly) a rôzny-
87
88
ALTERNATIVE VITA > STAVANIE V SÚLADE S PRÍRODOU
mi spôsobmi sa navzájom spájajú. Pri druhom
spôsobe je nosnou drevená, železná, niekedy do-
konca aj betónová rámová konštrukcia. Balíky sa
potom vkladajú do konštrukcie ako výplň stien,
a zároveň izolácia. Na omietanie sa používa hli-
na, ktorá sa môže ťažiť priamo na stavebnom
pozemku. Stačí ju zmiešať s pieskom a vodou,
pričom zo začiatku býva potrebné experimento-
vať. Dobré je vytvoriť si niekoľko zmesí s rôzny-
mi pomermi, naniesť ich v rovnakej hrúbke na
slamu a po vyschnutí vyhodnotiť, ktorá najlepšie
drží. S hlinenou omietkou v interiéri nie je prob-
lém, prípadné opadávanie sa dá ľahko opraviť
nanesením novej vrstvy. V exteriéri nie je čisto
hlinená omietka veľmi odolná voči dažďu. Pre-
to by sa mala ešte chrániť vápenným náterom.
Niekto používa z vonkajšej strany slameného
domu čisto vápennú omietku alebo rôzne kom-
binácie hliny a vápna.
MODERNÁ TRADÍCIAPostaviť si dom z dreva nie je pre našinca taká
„exotika“ ako v prípade slamy. Slovania tradič-
ne stavali z dreva, aj na Slovensku sa kedysi vo
veľkom bývalo v dreveniciach. Ale na tradíciu sa
dnes zabúda, a tak i na internete nájdete skôr
lákadlá typu „americké drevené domy“ alebo
„kanadské zruby“ namiesto „tradičné slovenské
drevenice“. Fenomén moderných drevostavieb
k nám prišiel skôr zo Západu.
Kým klasické drevenice boli z masívneho dreva
a izoláciu tvorila často iba slama, mach či iná
prírodnina, moderné drevené stavby pozostá-
vajú z celkom iných materiálov. I pri výstavbe
drevodomu sa používajú celkom bežne základy
pozostávajúce z betónu a tepelnej izolácie. Dnes
dokážu staviteľské fi rmy zmontovať dom priamo
u nich a následne samostatné panely preniesť
na stavenisko. Ich montáž trvá iba niekoľko dní
a hrubá stavba je hotová za týždeň. Druhá mož-
nosť je hranová konštrukcia, ktorá sa stavia pria-
mo na mieste, v tomto prípade nie je potrebná
žiadna ťažká technika, stačí iba ľudská pracov-
ná sila. Avšak nie každý si dokáže takýto dom
vystavať sám. Každá fi rma má svoje know-how,
a teda i samotné zloženie stien drevostavby sa
môže materiálovo líšiť. V súčasnosti sa začala
využívať tzv. superdoska, ktorá vďaka obsahu
MgO sľubuje bezkonkurenčnú odolnosť voči po-
žiarom, ochranu voči vode, vlhkosti, hlodavcom,
plesniam a mrazom.
DREVO A JEHO VÝHODYNajväčšou výhodou drevostavieb je rýchlosť ich
výstavby. Kým stavba murovaného domu trvá
prinajlepšom niekoľko mesiacov, stavba dre-
vodomu vám zaberie pár týždňov. Náhľady na
fi nančnú stránku murovaného domu a drevenej
stavby sa však často líšia. Častokrát sa môžete
stretnúť s názorom, že murované domy majú na
trhu i po desiatich rokoch užívania väčšiu hod-
notu ako domy z dreva. Ťažko však usúdiť, kde
sa bude cena dnešných drevodomov pohybovať
o niekoľko rokov.
Veľmi pozitívnym faktom, ktorý nik nemôže
vyvrátiť, je praktická hrúbka stien. Priemerná
hrúbka murovaného domu sa pohybuje okolo
50 cm, kým pri drevostavbách je to 15 – 23 cm.
V konečnom dôsledku získate na zastavanej
ploche 160 m2 pri drevodome úžitkovú plochu
140 m2 a pri murovanom 128 m2. To užívateľovi
ušetrí miesto na pozemku, alebo mu to, naopak,
umožní vytvorenie jednej miestnosti navyše.
Jednou z často spomínaných výhod drevodomov
89
STAVANIE V SÚLADE S PRÍRODOU > ALTERNATIVE VITA
89
je výborná cirkulácia vzduchu. Tepelné izolačné
vlastnosti dreva dokážu zaručiť efektívne vy-
kurovanie domácnosti, dá sa postaviť aj nízko-
energetická stavba. Pri drevených stavbách nie
je potrebné čakať na vhodné počasie, ktoré je
nutné pri stavbe murovaného domu. Výstavbu
drevodomu je možné naplánovať a realizovať
i v zimných mesiacoch.
Odpoveď na otázku, či je lacnejší murovaný
alebo drevený dom, nie je jednoznačná. Ak sa
rozhodnete, že si dáte dom postaviť fi rme, po-
čiatočná investícia pri dome s veľkosťou 160 m2
je rovnaká v oboch prípadoch: pohybuje sa na
hranici 65 000 eur. Ak sa však rozhodnete po-
staviť si menší bungalov do 100 m2, rozhodne sa
vám omnoho viac oplatí drevodom, nehovoriac
o energetických výhodách do budúcna. Spotreba
energií za rok sa v drevodome pohybuje okolo
20 kWh/m3, pri murovaných domoch je to okolo
45 kWh/m3.
ČAROVANIE Z HLINYZákladné výhody slamených a drevených sta-
vieb – rýchla a jednoduchá výstavba, zdravá
klíma, dobrá izolácia a nízka energetická ná-
ročnosť – platia aj pri hlinených domoch. Majú
však ešte jedno čaro navyše. Stavanie z hliny je
niečo ako modelovanie z plastelíny vo veľkom.
Nedá sa síce povedať, že fantázii sa medze ne-
kladú, pretože vždy treba myslieť na bezpečnosť
stavby a zachovanie jej statiky.
Inak však hlina ako stavebný materiál dáva bo-
hatý priestor na tvorivosť a experimentovanie.
Dom vôbec nemusí byť hranatý, steny sa môžu
vlniť v rôznych krivkách, môžete vytvárať útulné
zákutia, alebo si dokonca vymodelovať kusy ná-
bytku, ktoré budú súčasťou domu, akoby vyras-
tať z jeho stien a podlahy. Znižujú sa tým nákla-
dy na zariadenie interiéru. Celkovo sú hlinené
domy ideálne na svojpomocné stavanie.
Existuje viacero spôsobov stavania z hliny.
„Cob“ je klasické „modelovanie“, o akom sme
hovorili. Vytvorí sa masa z hliny, piesku, vody
a slamy, ktorá sa udupe nohami. Materiál sa
potom ukladá a formuje po vrstvách nad sebou.
Každá ďalšia vrstva sa môže nanášať až potom,
ako predchádzajúca vyschla. Pri „Adobe“ sa po-
užívajú tehly z hliny, piesku, vody a slamy. Ide
vlastne o „cob“ materiál vytvarovaný do podoby
nepálených tehál. V porovnaní s predchádzajú-
cou metódou to umožňuje stavať hrubšie múry,
a tým zlepšiť tepelnoizolačné vlastnosti stavby.
„Daub“ znamená, že sa najprv postaví drevená
alebo bambusová konštrukcia, ktorá sa vypĺňa
základným „cob“ materiálom. Konštrukciou sa
zvyšuje nosnosť stavby, preto sa odporúča najmä
pri stavaní poschodí, ktoré budú pri tejto techni-
ke menej tlačiť na prízemie. Používa sa aj kombi-
nácia: prízemie sa postaví ako „cob“, poschodie
ako „daub“. Na podobnom princípe je založená
metóda „rammed earth“, pri ktorej sa vrstvy hli-
ny utláčajú v drevenom lešení.
SUPERODOLNÁ KUPOLA„Superadobe“ alebo „Earthbag building“ je me-
tóda, ktorú vyvinul americký architekt iránskeho
pôvodu Nader Khalili pôvodne pre NASA ako
spôsob výstavby budov v prípade kolonizácie
Mesiaca alebo Marsu. Neskôr ju sprístupnil ako
nízkonákladový spôsob stavania obydlí v chu-
dobných oblastiach alebo v oblastiach postihnu-
tých katastrofou. Takýto dom zvládne postaviť
aj jedinec alebo rodina bez staviteľských skúse-
ností, konzultácia s niekým, kto už takto staval,
sa však vrelo odporúča.
Systém je založený na vreciach z nerozkladajú-
ceho sa materiálu, ktoré sa plnia hlinou a uklada-
jú sa na seba. Medzi jednotlivé vrstvy sa vkladajú
časti ostnatého drôtu ako výstuže. Na spevnenie
stavby sa môže pridávať aj cement, vápno alebo
emulzie asfaltu. Vrecia sa najprv položia prázd-
ne na miesto a plnia sa rovno tam. Nie je teda
potrebné dvíhanie ťažkých bremien a stavania sa
môžu zúčastniť aj starší a slabší ľudia. Vrecia sa
používajú aj na základy, ale plnia sa štrkom ale-
bo hlinou s kameňmi. Ukladajú sa do oblúkov
a vytvára sa tak okrúhla kupola. Celá konštruk-
cia dokáže odolať zemetraseniu, hurikánu alebo
povodni (vrecia s pieskom sa napokon bežne po-
užívajú ako protipovodňové zátarasy). Dnes už
nebohému Khalilimu sa podarilo skĺbiť inovatív-
ny prístup s prvkami tradičného arabského stavi-
teľstva. Jeho systém je použiteľný kdekoľvek na
svete, v každom klimatickom pásme, s využitím
materiálov, ktoré sa nájdu priamo na stavebnom
pozemku.
90
ALTERNATIVE VITA > DOM, KTORÝ VÁS ZOHREJE AJ NAKŔMI
podmienkam. Jej systém je zložený zo šiestich
základných funkcií – zaobstaráva a čistí vodu,
zbiera a poskytuje teplo, vyrába elektrinu, slúži
ako prístrešok, recykluje odpad a pomáha nám
získať základné potraviny. Dokáže to vďaka svo-
jej unikátnej konštrukcii, ktorá je uspôsobená
pre každú oblasť na svete a nezáleží na tom, či
ide o trópy, zóny veľkého chladu, sucha či tepla.
KOLOBEH VODYStrecha je navrhnutá tak, aby zbierala dažďovú
vodu, ktorá z nej steká cez fi ltračný systém po-
zostávajúci z rôzne hrubých štrkov a pieskov do
veľkej nádrže. Tam sa hromadí a gravitačným
spádom je rozvádzaná do solárnych ohrievačov
v okne, ktoré ju ohrejú a vedú do sprchy a do
umývadla ako pitnú vodu. V miestnosti, kde je
Keďže podľa jeho názoru nemá dnešná ar-
chitektúra nič spoločné s potrebami ľudí,
začal v púšti Nového Mexika experimen-
tovať s nápadmi, ktoré využívali fyziku, biológiu
a prírodné javy v ľudský prospech. Spočiatku šlo
skôr o metódu pokus – omyl, ale vďaka možnosti
slobodne zlyhať a poučiť sa z vlastných chýb po-
stupne vyvinul svoj koncept udržateľného bývania.
Pomenoval ho „Zemoloď“ (v anglickom origináli
Earthship), lebo svojou nezávislosťou pripomína
loď, ktorá pláva na zemi. Zemoloď nemá žiadne
základy a nič do nej, ani z nej nevedie – žiadne rúry
s plynom, elektrina, vodovod, žiaden vývod odpa-
du... Jednoducho je to dom, ktorý sa na súši správa
rovnako nezávisle ako loď na mori.
Zemoloď je navrhnutá tak, aby sa v každom
kúte sveta prispôsobila tamojším prírodným
DOM, KTORÝ VÁS ZOHREJE AJ NAKŔMI
Alexandra Baliaková
AMERICKÝ ARCHITEKT MICHAEL REYNOLDS SA PRIBLIŽNE PRED 40 ROKMI ZAČAL ZAOBERAŤ MYŠLIENKOU TRVALO UDRŽATEĽNÉHO BÝVANIA
DOSTUPNÉHO PRE KOHOKOĽVEK A KDEKOĽVEK NA NAŠEJ PLANÉTE. SNAŽIL SA VYMYSLIEŤ DOM ÚPLNE NEZÁVISLÝ OD INŽINIERSKYCH SIETÍ,
KTORÝ BY SA STARAL O SVOJICH MAJITEĽOV TAK, ABY NEBOLI ODKÁZANÍ NA VEREJNÉ SLUŽBY A PRAVIDELNÝ MESAČNÝ PRÍJEM.
91sprcha, je podlaha tvorená štrkom a pieskom,
ktorý vodu prefi ltruje a potrubím odvádza do
tzv. botanických buniek tvorených rastlinami.
Botanická bunka je v podstate veľká vykopaná
diera v zemi, vystlaná silnou a zdravotne vyho-
vujúcou gumenou plachtou. Nachádzajú sa v nej
kamene, štrk, piesok a vrstva hliny, v ktorej sú
zasadené rastliny. Ich korene tvoria koreňovú
čističku, prečisťujú vodu odchádzajúcu zo spr-
chy, ktorá je potom prostredníctvom hadice
vedená do nádržky v záchode a používa sa na
splachovanie.
Na záchodovej mise je špeciálne sedadlo, ktoré
odvádza vodu a moč do jednej nádrže a tuhé
exkrementy do druhej, slúžiacej ako anaeróbny
procesor, kde bez prístupu vzduchu prejdú ex-
krementy prvou fázou rozkladu. Odtiaľ odpad
aeróbne putuje do botanického skladu, v ktorom
rastliny dokončia jeho rozklad a vznikne neškod-
ný ľudský hnoj. Celkovo sa teda voda zachytená
na streche použije až štyrikrát – ako pitná voda,
úžitková voda v sprche, na zalievanie rastlín
v botanickej bunke a ešte aj ako úžitková voda
na splachovanie toalety.
DOKONALÁ IZOLÁCIAĎalšou spomínanou funkciou Zemolodí je zbie-
ranie a poskytovanie tepla, takže kúrenie sa stáva
nepotrebným. Tento výsledok dosahuje Michael
Reynolds využívaním prírodných materiálov,
ako je hlina, a odpadových materiálov, ako sú
staré pneumatiky, plastové a sklenené fľaše či
hliníkové plechovky. Pneumatiky sú veľmi pevné
a húževnaté tepelné izolanty, ktoré nepotrebujú
cement na to, aby držali. Jednoducho sa do nich
po obvode vloží kúsok fólie a papierového kar-
tóna a vnútro sa vyplní zeminou. Tá sa musí po-
riadne utlačiť dovnútra pomocou väčších kladív,
následkom čoho je takáto pneumatika z 90 %
ako lisovaná tehla.
Pneumatiky sa ukladajú jedna na druhú tak, aby
sa prekrývali polovicou svojho povrchu a do
vzniknutých medzier sa vloží buď plechovka
alebo plastová fľaša. Pomocou tohto postupu sa
stavia väčšina stien Zemolodí, ktoré zvyknú mať
vďaka veľkému priemeru pneumatík hrúbku aj
dva metre. Na vrstvu z pneumatík sa ukladajú
vrstvy hliny a plechoviek či fl iaš podľa toho, čo
máte k dispozícii. Odpadové materiály sa na stav-
92
ALTERNATIVE VITA > DOM, KTORÝ VÁS ZOHREJE AJ NAKŔMI
naživo predstaviť, môžete navštíviť Zemoloď Ze-
měnku v Sázave pri Prahe. Je majetkom občian-
skeho združenia Zeměloď, ktoré ju postavilo
s cieľom využívať ju ako modelovú stavbu, prvú
svojho druhu v strednej Európe. Po otestovaní
v našich podmienkach či doladení prípadných
nedostatkov by mala byť európskym centrom
Zemolodí Michaela Reynoldsa. On sám viedol
jej stavbu a spolu s tímom štyridsiatich ľudí ju
postavil už za 21 dní!
Interiéry a okolie Zeměnky ešte nie sú úplne
dokončené a stále sa na nich pracuje. Po koneč-
ných úpravách má slúžiť ako informačné a vzde-
lávacie centrum sebestačných stavieb. Návštev-
níci si ju môžu prehliadnuť a zoznámiť sa s jej
konceptom priamo na mieste. Okrem vytvorenia
vzdelávacieho centra je cieľom združenia Ze-
měloď vybudovať tím ľudí, ktorý bude schopný
so stavbou odborne poradiť a pomôcť, pretože
v súčasnosti neexistuje v našom regióne žiadna
fi rma, ktorá by sa stavbou takýchto sebestač-
ných domov zaoberala.
UŠETRENÉ PENIAZEAko teda postupovať, ak si chcete niečo podob-
né postaviť? Martin Pruška, spoluzakladateľ
združenia Zeměloď, mi na túto otázku odpove-
dal odporúčaním začať na vlastnom pozemku
s nejakým menším objektom, ako je vonkajší
záchod, kôlňa či napríklad garáž, a otestovať si
stavebné postupy v praxi. Postaviť to vraj dokáže
každý, pretože sú využívané jednoduché tech-
nológie a postupy, označované ako „low-tech“
(opak sofi stikovaných „high-tech“ technológií),
pri ktorých dokážu pomôcť dokonca aj deti. Ak
si jednotlivé etapy stavby chcete vyskúšať, ale ne-
máte kde, o. z. Zeměloď vám ponúka možnosť
zúčastniť sa stavebných dielní, ktoré pravidelne
usporadúvajú, a pomôcť tak s dotvorením Ze-
měnky, či prísť na seminár a naučiť sa o stavbe
viac formou prednášok.
Určite je namieste otázka, koľko postavenie se-
bestačnej Zemolode stojí, a či sa to vôbec oplatí.
Na ilustráciu môžem uviesť, že stavba Zeměnky
stála približne 1 milión českých korún, a je to
typ prístrešku na prežitie, čiže jeden z lacnejších
modelov. Sú aj vylepšené, väčšie a krajšie typy,
ktoré stoja asi rovnako ako stavba porovnateľ-
bu používajú najmä preto, že sú ľahko dostup-
né a zadarmo všade vo svete. Navyše využitím
takýchto materiálov pomáhame planéte zbaviť
sa značného množstva odpadu, ktorý by sa na
skládke dlho rozkladal. V kombinácii s hlinou
a pneumatikami tvoria termomasu, hmotu fyzi-
kálnymi vlastnosťami podobnú kameňu, ktorá
do seba ukladá energiu pochádzajúcu zo slnka,
uchováva ju a vyhrieva dom aj vtedy, keď slnko
nesvieti. Stavba si tak dokáže udržať konštantnú
teplotu počas celého roka, a preto nepotrebuje
kúrenie, ani klimatizáciu. Okná Zemolodí sú
vždy smerované na juh a natočené tak, aby aj
nízke zimné slnko dokázalo vyhriať vnútro sl-
nečnou energiou, ktorej prebytok sa ukladá do
termomasy v stenách.
UZAVRETÝ EKOSYSTÉMElektrina sa vyrába pomocou solárnych člán-
kov rozmiestnených prevažne na južnej strane
domu a v oblastiach, kde často fúka silný vietor,
sa zvyknú používať aj veterné turbíny. Získanou
elektrinou sa nabíjajú batérie, z ktorých čerpáte
prúd v noci alebo počas bezvetria.
Poslednými dvoma funkciami je zaisťovanie zá-
kladných potravín a recyklácia odpadu. Obe sme
už čiastočne spomenuli, úzko spolu súvisia. Me-
dzi rastlinami botanickej bunky, ktorá je umiest-
nená akoby v predsieni pod oknami Zemolode,
vedie chodníček, kadiaľ sa dostanete ku každej
miestnosti vo vnútri. Rastliny slúžia nielen ako
koreňová čistička, ale aj ako zdroj obživy, pretože
majú dostatok slnečného svetla a vody. Je mož-
né pestovať aj exotickejšie druhy náročnejšie na
teplo, ako sú citrusy či banánovníky. Súčasťou
niektorých väčších Zemolodí býva aj hmyz, kto-
rý sa stará o opeľovanie rastlín a ponúka tak úpl-
nú nezávislosť od vonkajšieho sveta. Prebytočná
voda z umývania riadu či iné odpadové vody sa
vlievajú do otvoru v botanickej bunke, cez ktorý
je prehodená hustá tkanina zachytávajúca hrubé
nečistoty. Koreňový systém rastlín si dokáže po-
radiť aj s bežnými hygienickými prípravkami či
prostriedkami na umývanie riadu.
MODELOVÁ STAVBA V ČECHÁCHAk sa vám koncept Zemolode zdá ako vystrih-
nutý z nejakého sci-fi fi lmu a nedokážete si to
93
DOM, KTORÝ VÁS ZOHREJE AJ NAKŔMI > ALTERNATIVE VITA
ného domu, avšak s dvoma neprekonateľnými
výhodami v prospech Zemolodí. Prvou je, že po
dostavaní nemáte už žiadne náklady na vodu,
energie, stočné či odvoz odpadu, a druhou je,
že sa veľmi ľahko udržiava. Keďže ju dokážete
postaviť vlastnými rukami, ste schopní ju tými
istými rukami aj opraviť.
Tretia výhoda: v prípade, že nepotrebujete mať
v Zemolodi trvalé bydlisko, môžete ju postaviť,
kdekoľvek sa vám zapáči. A obyčajný pozemok
je podstatne lacnejší ako ten stavebný práve pre-
to, že nemá zavedené inžinierske siete a kanali-
záciu. Pruška ako príklad uviedol, že Zeměnka je
vedená ako hospodárska stavba a postavená na
pozemku, ktorý stál 8 Kč za jeden meter štvor-
cový. Jedinou drahšou položkou sú ekologické
technológie, ktoré vám však rozdiel v cene opro-
ti tým klasickým vrátia už po niekoľkých rokoch
užívania, pretože s nimi nemáte ďalšie náklady
a vystačia si s energiou získanou vašou Zemo-
loďou.
CESTA K SLOBODEKoncept trvalo udržateľného bývania, akým
je Zemoloď, nemá výhody len pre jednotlivca,
ale aj pre spoločnosť ako celok. V dnešnej dobe
ľudia strácajú svoju niekdajšiu životaschopnosť
a ich životný štýl má zhubné dopady na našu
planétu. Vedú sa diskusie o tom, koľko času nám
ostáva a ako dlho je dnešný spôsob života ešte
udržateľný. Ak bude vývoj pokračovať rovnakým
tempom, Zem sa časom stane neobývateľnou.
Jedným zo spôsobov, ako zvrátiť tento trend, by
mohlo byť bývanie v podobe Zemolodí, ktoré
nám navyše umožnia vziať každý aspekt našich
životov pod našu kontrolu.
Nemusíte platiť fi rmám, vládam ani korporáci-
ám a môžete viesť slobodný život v podmien-
kach, aké si sami zvolíte a vytvoríte. Reynolds
na svojom koncepte udržateľného bývania vy-
zdvihuje najmä aspekty zodpovednosti a huma-
nity, vďaka ktorým by sa svet mohol stať lepším
miestom pre život. Už teraz je na svete viac ako
tisícka Zemolodí a nové stále rýchlejšie pribúda-
jú. Aký bude ich ďalší osud a či sa tento spô-
sob trvalo udržateľného a sebestačného bývania
presadí aj u nás, ukáže budúcnosť. Každopádne,
Zemolode môžu predstavovať lákavú alternatívu
najmä pre mladých ľudí, ktorí si ich budú môcť
svojpomocne postaviť za omnoho menšie ná-
klady na stavbu aj pozemok a po dokončení už
nebudú mať žiadne náklady na energie, vodu či
ostatné poplatky.
Ak sa chcete o Zemolodiach dozvedieť viac,
obráťte sa na stránky www.zemelod.cz či www.
earthship.com. Za zmienku stojí aj fi lm režiséra
Olivera Hodgea Architekt odpadu (v anglickom
origináli Garbage Warrior).
94
ALTERNATIVE VITA > LUXUSNÉ TICHO
Ž ijeme natlačení jeden vedľa druhého, po-
čujeme susedov, ich psov, deti, hudbu, hád-
ky, ale aj milostné hry. Vyjsť von na ulicu
veľa nerieši, pretože nás obklopí hustá premávka
áut, električiek, autobusov a v neposlednom rade
davy ľudí, ktorí spoločne vytvárajú zvuk podobný
roju včiel. A keď už sa na chvíľu ocitneme sami na
relatívne tichom mieste, doslova si prilepíme tele-
fón k uchu a vedieme tie „nekonečné” rozhovory,
do ktorých nás tlačia operátori svojimi „akciami”.
Nepochybujme, že to má dopad na psychickú
pohodu a duševné zdravie. Osvojili sme si zvyky,
ktoré nás oberajú o kvalitný čas, ale my to už
dnes takto nevnímame. Sme prispôsobení rých-
lo plynúcej dobe a tichu sa (ne)vedome vyhýba-
me dobrovoľne. Prvé, čo urobíme po príchode
domov, je, že si zapneme rádio, televízor alebo
počítač. Nedajbože, aby sa okolo nás nič nedia-
lo. V aute to, samozrejme, pokračuje zapnutím
autorádia alebo Bluetooth sady na telefonovanie.
Následne obed v preplnených reštauráciách ale-
bo bizniscentrách, kde sa spája hudba s komuni-
kujúcim davom ľudí a hláseniami o preparkovaní
vozidla alebo vyzdvihnutí stratených ratolestí na
informáciách. A keď konečne príde víkend, tak
si to všetko mnohí zopakujú ešte raz.
Uvedomenie si toho neustáleho hluku okolo
nás môže veci dočasne zhoršiť a znepríjemniť,
ale je zároveň jedinou cestou, ako hľadať rieše-
nie. A to spočíva v spoznávaní ticha, jeho krásy
a znovuobjavení vlastného vnímania. Pre mno-
hých to môže byť ťažký oriešok, lebo podve-
dome vnímajú ticho tak trochu depresívne. To
preto, že sme zvyknutí na neustály hluk, ktorý
Michal Lištiak
LUXUSNÉ TICHO
SKORO POLOVICA SVETOVEJ POPULÁCIE DNES ŽIJE V MESTSKÝCH ALEBO PRÍMESTSKÝCH OBLASTIACH. PREDPOVEDÁ SA, ŽE DO ROKU 2050 SA POPULÁCIA MIEST VO SVETE ZVÝŠI O ĎALŠÍCH 2,6 MILIARDY. TENTO TREND IBA POTVRDZUJE
FAKT, ŽE SVET JE ČORAZ RUŠNEJŠÍ A TICHO SA STÁVA SKÔR LUXUSOM.
95
LUXUSNÉ TICHO > ALTERNATIVE VITA
95
narušuje náš nervový systém a duševnú pohodu.
Strácame rovnováhu.
Vyrazte si von z mesta! V Japonsku to nazýva-
jú „shinrin-yoku”, čo by v našej reči znamenalo
„lesný kúpeľ”. Snažia sa ním popísať nevyhnut-
nú potrebu ľudí spojiť sa s prírodou. Na chvíľu
opustiť technológie a počúvať prirodzené zvu-
ky vetra, vŕzgajúcich stromov, pospevujúcich
vtákov a ďalšie, ktoré sa z našich husto osídle-
ných miest vytratili. Japonci napriek extrémne
rýchlemu technologickému rozvoju nezanevreli
na túto tradíciu. Dokonca majú „shinrin-yoku”
plán zahrnutý vo vládnom programe už od roku
1982. A je aktuálny aj dnes. Podnecuje obyva-
teľov Japonska tráviť čas v prírode a vyzdvihuje
kvalitu a čistotu lesov najmä v oblasti Jakušimy.
Dajú sa v nej nájsť starodávne lesy so stroma-
mi borovicového pôvodu, ktoré sú tisícky rokov
staré. Pravidelný pobyt alebo prechádzka v ta-
komto prostredí hrá nesmierne dôležitú úlohu
pri duševnom ozdravovaní. Japonci majú príro-
du a duševné zdravie človeka zakorenené hlboko
v sebe, je súčasťou ich tradície. O tom svedčí aj
fakt, že 60 % územia celého Japonska stále tvo-
ria lesy, a tak nie je pre ľudí problém nájsť svoj
lesný kúpeľ v okolí každého veľkomesta.
To je však obraz dnešnej doby, koncentrovania
sa populácie do veľkých miest. Ale historicky
žili Japonci priamo v srdci týchto starodávnych
lesov v oblasti Jakušimy a využívali zdroje príro-
dy na stavbu obydlí, vlastné prežitie a sebestač-
nosť. Dnes je 90 % tejto oblasti stále pokrytej les-
mi a je uznaná za chránenú oblasť s obrovským
ekologickým významom. Japonci tak stále môžu
v Jakušime zažiť intenzívne spojenie s prírodou.
Musíme si priznať, že sme na tom oveľa horšie.
Naša schopnosť vnímať a chrániť si bohatstvo
prírody bola otupená. Dostali sme hračku (zá-
bavné parky a bizniscentrá) a s otvorenou náru-
čou sme ju prijali, kým pustošenie a skupovanie
našich najvzácnejších prírodných oblastí grado-
valo. My Slováci sme brali kvalitu a krásu čistého
vzduchu, priezračných tokov riek a prirodzenej
vegetácie za samozrejmosť. Dnes, keď sa nám
to všetko stáva čoraz nedostupnejšie, začíname
túžiť po znovuobjavení samých seba v spojitosti
s prírodou. Dnes sa už na TICHO pozeráme ako
na nedostatkový zážitok, ktorý má väčšiu cenu
ako všetky hračky, akými sme zatienili svoje
zmysly. Všetko nasvedčuje tomu, že raz aj tento
zážitok bude mať svoju cenu, čo bude len dôsle-
dok prehustenia obyvateľstva a nedostatku miest
na odpočinok. Mnohým to, čo tu teraz máme
zadarmo, nepríde atraktívne. Keď sa na to však
pozrieme z iného pohľadu, za tichom a pokojom
už predsa aj dnes cestujeme. Akurát to nemá
nálepku „lesný kúpeľ“ alebo slovo „ticho” v ná-
zve pobytu. Prijateľnejšie nám prídu názvy ako
dovolenka, zájazd, túra alebo výlet. V podstate
však platíme peniaze za možnosť zažiť TICHO
a POKOJ.
Ak chceme naozaj stimulovať svoje zmysly, ne-
chajme ticho pôsobiť. Ticho nás nemanipuluje
tak, ako to robí väčšina tých „hlučných” podne-
tov v televízii, rádiách, v práci či na uliciach. Ti-
cho nás o ničom nepresviedča tak, ako to robia
ľudia, s ktorými sa stretávame. Ticho je krásne,
inšpirujúce, motivujúce a dovoľuje nám vniesť si
skutočné hodnoty do nášho života.
Autor je tvorcom stránok www.e-wellness.sk.
96
ALTERNATIVE VITA > PRÍRUČKA PREŽITIA: ORIENTÁCIA V TERÉNE
Vsituácii po kolapse sa zrejme budete po-
trebovať presúvať v prírodnom teréne – či
už kvôli bezpečiu alebo hľadaniu oblasti
so zdrojmi potrebnými na prežitie. Bez základov
orientácie sa nedostanete tam, kam potrebujete.
Orientácia nám slúži hlavne na zisťovanie sveto-
vých strán a určovanie vlastnej polohy, prípadne
cieľového bodu. Všeobecne panuje názor, že je to
ťažké a zložité. Opak je pravdou. Ide o jednodu-
ché princípy, zásady a postupnosť.
Technika vám okrem svetových strán a polohy
poskytne aj údaje o tom, koľko kilometrov vám
ostáva do cieľového bodu, môžete vidieť aj také
detaily, ako je rýchlosť pochodu, nadmorská výš-
ka jednotlivých bodov, aktuálna nadmorská výš-
ka a pod. V zásade sú to však údaje, bez ktorých
sa zaobídete.
V podmienkach prežitia je základom hrubé ur-
čovanie svetových strán a smeru pochodu. Ak
máte ísť na sever k nejakej komunikácii alebo
rieke a viete, že tam je, je jedno, či idete presne
na sever alebo s odchýlkou +/- 5 stupňov. Postup
pri orientácii je nasledovný:
• Nájdite si vyvýšené odkryté (nezarastené)
miesto na okolí a dostaňte sa na vrchol.
• Zistite, kde sa nachádza na oblohe slnko.
• Podľa slnka určite svetové strany.
Svetové strany podľa slnka určíme pomocou
troch-štyroch paličiek vysokých cca 20 cm.
V podstate si vytvoríme improvizované slneč-
né hodiny. Potrebujeme na to len trochu času
a relatívne vodorovnú plochu. Do stredu plochy
zabodneme jednu pomocnú paličku, ktorá za-
čne vrhať tieň. Vrchol tieňa si hneď na začiat-
ku označíme ako prvý bod (ďalšou paličkou,
kamienkom...). Nazveme si ho v duchu bodom
Z (ako západ). Počkáme zhruba 15 – 20 minút
(tieň sa za ten čas dostatočne presunie) a opäť
poznačíme vrchol tieňa kamienkom alebo inou
paličkou. Nazveme ho bodom V (ako východ).
Patrik Žitník
PRÍRUČKA PREŽITIA: ORIENTÁCIA V TERÉNE
TECHNICKÉ PROSTRIEDKY SLÚŽIACE NA ORIENTÁCIU NEBUDÚ PO KOLAPSE PRAVDEPODOBNE DOSTUPNÉ. VÄČŠINOU SÚ ZALOŽENÉ NA SATELITNEJ NAVIGÁCII,
A TÁ NEMUSÍ FUNGOVAŤ. OKREM TOHO FUNGUJÚ NA BATERKY A ICH VÝMENU ALEBO DOBÍJANIE TIEŽ ZREJME NEDOKÁŽETE ZABEZPEČIŤ. NA PRAKTICKÚ
ORIENTÁCIU VÁM VŠAK STAČÍ OVLÁDAŤ JEDNODUCHÉ ZÁKLADY BEZ AKÝCHKOĽVEK TECHNOLÓGIÍ.
10. ČASŤ
97
PRÍRUČKA PREŽITIA: ORENTÁCIA V TZERÉNE > ALTERNATIVE VITA
97
Takto máme poznačené dva body, medzi ktorý-
mi za uplynulý čas nastal posun. Keď ich spojí-
me pomyselnou priamkou (v teréne si ju môže-
me nakresliť priamo do zeme), bude smerovať
zo západu na východ. Čím precíznejšie vyznačí-
me obe polohy tieňa a čím rovnejšia bude vodo-
rovná plocha, tým bude naše meranie presnejšie
(odchýlka +/- 5 – 10 stupňov je v tolerancii).
Kolmica na našu priamku nám umožní určenie
smeru na sever a juh.
Ak do priesečníka týchto priamok zabodneme
pomocnú paličku, môžeme z jej tieňa odčítať
aktuálny čas s toleranciou +/- 20 minút. Tieň sa
nám bude zobrazovať v severnej časti merania
(na severnej pologuli) a bude sa pohybovať zo
západu na východ. Ráno bude tieň na západe
a večer na východe. Rozdelením priestoru me-
dzi západným a východným okrajom severnej
časti na 12 rovnakých úsekov získame slnečné
hodiny. Tieň mieriaci presne na sever nám bude
ukazovať 12. hodinu letného alebo 13. hodinu
zimného času. Slnko sa vtedy bude nachádzať
presne na juhu. Tieň ukazujúci presne na západ
nám určuje 6. alebo 7. hodinu rannú (slnko bude
presne na východe) a tieň smerujúci na východ
nám určuje 18. alebo 19. hodinu večernú (slnko
sa nachádza presne na západe). Z tohto sa dá
následne vychádzať pri určovaní svetových strán
pomocou hodiniek, keď podľa času vieme určiť
približne polohu slnka na oblohe a svetové stra-
ny.
Samozrejme, slnko nie je na oblohe stále viditeľ-
né (môže byť pod mrakom). I keď dostatočne
trénovaný človek dokáže vždy určiť svetové stra-
ny. Buď sa orientuje pomocou času a polohy ne-
výrazného svitu slnka na oblohe alebo pomocou
prírodných úkazov, na ktoré sa však nedá vždy
spoliehať, lebo niekedy do nich zasahujú miest-
ne špecifi ká, potláčajúce alebo, naopak, vyvraca-
júce niektoré z nich.
Ak máte mapu alebo náčrtok terénu s určením
svetových strán, otočíte ho podľa smeru zistenej
svetovej strany. V teréne hľadáte v smere sve-
tových strán výrazné body, ktoré prenášate na
mapu alebo náčrtok, a spájate ich pomyselnými
priamkami smerom k sebe. Na mieste, kde sa
tieto pomyselné priamky na mape alebo náčrtku
pretínajú, sa nachádza vaša poloha.
Keď už vieme, kde sa nachádzame a kam sa
máme, alebo chceme dostať, môžeme sa buď dr-
žať zistenej svetovej strany a ísť stále v jej smere,
alebo si v blízkosti smeru postupu vyhliadneme
výrazné body a presúvame sa po schodnom teré-
ne k nim. V realite to vyzerá tak, že sa zdanlivo
pohybujeme od bodu k bodu rôznym smerom,
ale v konečnom dôsledku prídeme do konečné-
ho bodu.
Osobne odporúčam jednoduchú metódu na
orientáciu v teréne. Raz za čas si predstavte bie-
ly čistý papier orientovaný v súlade so svetovými
stranami a v jeho strede si určite pomyselný bod,
o ktorom si poviete, že sa v ňom práve nachádza-
te. Nech už sa pohybujete akýmkoľvek smerom,
vždy si kreslite pomyselnú čiaru svojho pohybu.
Zároveň myslite na čas, aby ste vedeli odhadnúť,
ako dlho ste sa daným smerom pohybovali. Jed-
noduchým prepočtom, keď predpokladáte, že
v teréne s výstrojom a ťažším batohom prejdete
za 1 hodinu 4 km, môžete vedieť celkom presne,
kde sa nachádzate oproti začiatočnému bodu,
z ktorého ste vyšli, a akú vzdialenosť ste prešli.
Samozrejme, chce to trocha cviku. Nič nebude
fungovať automaticky. Ale ak si každý deň aspoň
raz uvedomíte, na akú svetovú stranu sa pozeráte
alebo idete a využijete na to len vedomosť o čase
a polohe slnka, verte mi, že po mesiaci takého-
to jednoduchého tréningu nebudete mať nikdy
problém do niekoľkých sekúnd určiť správne
svetové strany, kdekoľvek sa budete vonku v te-
réne nachádzať.
Autor je lektorom kurzov prežitia www.armytraining.sk.
98
NÁJOMNÍ VRAHOVIA > MÓDA PLNÁ CHÉMIE
Na škodlivé nástrahy potravinárskych,
kozmetických alebo farmaceutických
koncernov sme si už takpovediac zvykli.
Nebezpečenstvo však predstavujú aj mnohé trič-
ká, košele a džínsy, ktoré nosíme priamo na tele.
Pri výrobe odevov sú vo veľkej miere využívané
chemikálie ohrozujúce ľudský reprodukčný, hor-
monálny alebo imunitný systém.
V textile sa môžeme stretnúť napríklad so ftalát-
mi, používanými pri aplikácii potlače. Ide o en-
dokrinné disruptory narúšajúce činnosť žliaz
s vnútornou sekréciou. Spôsobujú neplodnosť,
vrodené chyby, alebo dokonca prispievajú k vzni-
ku rakoviny prsníka. Okrem toho sa v oblečení
môžu skrývať karcinogénne arylamíny, nebez-
pečné pri priamom a dlhodobom styku s pokož-
kou. Tie vznikajú štiepením z azofarbív, používa-
ných najmä na farbenie syntetických materiálov.
V EÚ je síce zakázaných 22 druhov, no aj tak sa
v odevoch pravidelne nachádzajú. Po výrobe sú
odevy často pokryté formaldehydom, ktorý má
zabrániť krčeniu počas prepravy. Upozorní naň
typický zápach nového oblečenia alebo kožná
alergia. Je spájaný s leukémiou a rakovinou pľúc,
spôsobuje nespavosť, bolesti hlavy, nevoľnosť
a podráždenie očí a nosa. Medzinárodná agen-
túra pre výskum rakoviny zaradila formaldehyd
medzi karcinogény skupiny 1 ako preukázaný
karcinogén pre človeka.
Zarážajúce je, že s nebezpečnými toxínmi sa
nestretneme len v odevoch od treťotriednych
výrobcov. V nedávnej štúdii organizácie Green-
peace bolo niekoľko veľkých odevných značiek
(napr. Calvin Klein, Benetton, Armani, Zara,
C&A) usvedčených z používania nonylfenol-
etoxylátov (NPE) vo výrobnom procese. NPE
sa používajú ako čistiace prostriedky pri praní
oblečenia, napríklad po farbení. Vo vysokých
koncentráciách môžu okrem kože poškodiť aj
oči, respiračný systém, ale i narušiť hormonálne
funkcie. Navyše sa môžu hromadiť v tkanivách
živých organizmov. Testy neraz odhalili v oble-
čení aj prítomnosť ťažkých kovov, ako je chróm,
cín, kadmium alebo ortuť. Ukladajú sa v nad-
obličkách, niektoré spôsobujú poškodenie žliaz
s vnútornou sekréciou, iné rakovinu.
Textil a odevy nepatria v EÚ do regulovanej sfé-
ry. Bezpečné a kontrolované nie je ani detské ob-
lečenie. Deti sú pritom najviac ohrozenou sku-
pinou, lebo ich pokožka je jemná a priepustná
do takej miery, že môže dôjsť k prieniku jedov
do vnútorných orgánov, ako sú obličky, pľúca,
pečeň.
Testovanie bezpečnosti odevov na Slovensku
zabezpečuje Výskumný ústav textilnej chémie
(VÚTCH) – CHEMITEX v Žiline. Jeho riaditeľ
Ing. Jozef Šesták na adresu absentujúcich kon-
trol oblečenia hovorí: „Obchodná loby si to zjav-
ne nepraje.“ U nás v súčasnosti platí vyhláška
Ministerstva hospodárstva SR, ktorá nariaďuje
certifi káciu odevov dovezených z tretích krajín.
Bohužiaľ, aj tá sa dá ľahko obísť.
Každý nový výrobok je potrebné doma najskôr
aspoň trikrát oprať kvôli odstráneniu formalde-
hydu a zvyškových látok po priemyselnom praní
a fi nálnej úprave textilu. To, čo je skutočne ne-
bezpečné, sa však nevyperie. Azofarbivá, ftaláty
či ťažké kovy sú vo výrobku počas celej jeho ži-
votnosti. Preto je dobré vyhýbať sa žiarivým far-
bám a očiam lahodiacej potlači. Vysoké stálosti
zafarbenia sa totiž dosahujú pomocou farbív
obsahujúcich ťažké kovy. Žiaduce je vyhnúť sa
syntetickým materiálom a tiež oblečeniu, ktoré
nie je potrebné žehliť. Naopak, určite sa netreba
obávať oblečenia označeného kvetinou a slova-
mi OEKO-TEX Standard 100. Ide o medziná-
rodný testovací a certifi kačný systém pre textílie
vyrábané výhradne zo zdravotne neškodných
materiálov, kde sa kontrolujú všetky súčasti tvo-
riace odev (niť, suchý zips, etiketa...).
Zuzana Peniašková
MÓDA PLNÁ CHÉMIE
Dušan Budzák
99
(P)OTRAVINY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA
(P)OTRAVINYMÁME POTRAVINY TRADIČNÉ, NETRADIČNÉ, EXOTICKÉ... A ČO BY UŽ MOHLO BYŤ PRE NÁS SLOVÁKOV
TRADIČNEJŠIE AKO TAKÁ SLANINKA? ČO UŽ SA NA TOM DÁ MENIŤ? NORMÁLNE BY TO MALA BYŤ LEN SLANINA, SOĽ, MOŽNO NEJAKÉ TIE KORENINY, DYM Z ÚDENIA.
ALE AJ SLANINA DNES UŽ ZAZNAMENALA NEVÍDANÝ „VÝVOJ“.
ÚDENÁ ORAVSKÁ SLANINA VÁKUOVO BALENÁZloženie:
Bravčový bok bez kosti, pitná voda, stabilizátor E450 a E451, dextróza, modifi kovaný škrob E1420 a E1422, sójový proteín, zahusťovadlo E407, zvýrazňovač chuti a arómy E621, antioxidant E316, aróma, jedlá soľ, konzervačná látka E250, ryžová múka, korenie, prášok z červenej repy, karamel
ÚDENÁ LAHÔDKA Z KARÉZloženie:
Bravčové karé bez kosti, pitná voda, modifi kovaný škrob E1422, sójový proteín, sta-bilizátor E450 a E451, zahusťovadlo E407, živočíšna bielkovina, dextróza, regulátor kyslosti E331, aróma, jedlá soľ, konzervačná látka E250, zemiakový škrob
ANGLICKÁ SLANINA KRÁJANÁZloženie:
Bravčové mäso, pitná voda, dusitanová soliaca zmes (jedlá soľ, konzervačná látka: dusitan sodný E250), stabilizátor: difosforečnan, glukózový sirup, dextróza, antioxi-dant: askorban sodný, extrakty korenín, bravčová krv, dym
CESNAKOVÝ ÚDENÝ BOKZloženie:
Bravčový bok, pitná voda, jedlá soľ, dextróza, bravčová bielkovina, sójová bielkovina, emulgátor E451, E452, škrob, sušená zelenina, zahusťovadlo E407a, E410, E415, extrakty korenín, stimulátor chuti E621, antioxidant E316, dymová aróma, konzer-vant E250
Z množstva „Éčok“ opätovne podčiarkujeme aspoň E250 – dusitan sodný –, mi-
moriadne kontroverzná látka, ktorej sa pripisujú nežiaduce účinky spôsobujúce rad
onkologických ochorení.
100
NÁJOMNÍ VRAHOVIA > ZABIJAK VITAMÍNU K
ZABIJAK VITAMÍNU K
WARFARÍN JE LIEK, KTORÝ SA DLHODOBO PODÁVA PACIENTOM S VYSOKOU ZRÁŽANLIVOSŤOU KRVI (TZV. HUSTOU KRVOU), ABY IM JU „PRERIEDIL“, ZNÍŽIL JEJ
ZRÁŽANLIVOSŤ, A TÝM AJ RIZIKO TROMBÓZ, INFARKTU MYOKARDU, MOZGOVEJ PRÍHODY, EMBÓLIE PĽÚC A ĎALŠÍCH CHORÔB. POUŽÍVA SA AJ NA LIEČBU
TROMBÓZY A TROMBOEMBOLICKÝCH KOMPLIKÁCIÍ. KOMPLIKÁCIE, KTORÉ SÁM DOKÁŽE VYVOLAŤ, VŠAK VÔBEC NIE SÚ ZANEDBATEĽNÉ.
Silvia Benková
Jedným so spôsobov, akým tento prípravok zrá-
žanlivosť krvi znižuje, je likvidácia vitamínu K,
ktorý zrážaniu pomáha. Lenže vitamín K zohrá-
va v organizme mnoho dôležitých funkcií, vrá-
tane zrážania krvi aktivovaného pri akomkoľvek
vonkajšom alebo vnútornom krvácaní. Vitamín
K sa nachádza v bunkách nervového systému,
pľúc, obličiek, žalúdka, je nevyhnutný pre zdra-
vé fungovanie všetkých buniek v tele. Okrem
iného má rozhodujúci vplyv na metabolizmus
vápnika – pri jeho nedostatku sa vápnik uvoľ-
ňuje z kostí a usadzuje sa na stenách ciev – to
znamená, že sa zvyšuje riziko osteoporózy a kar-
diovaskulárnych ochorení. Warfarín ničí vitamín
K v tele, pričom pri jeho užívaní lekári odporú-
čali vyhýbať sa potravinám, ktoré ho obsahujú
Warfarín zasahuje do zložitého systému
faktorov zrážania krvi. Organizmus
má schopnosť v prípade potreby, napr.
pri poranení, zastaviť krvácanie, pričom je zá-
roveň za normálnych okolností schopný udržať
krv v tekutom stave. Tejto schopnosti sa hovorí
hemostáza. Podieľajú sa na nej početné krvné en-
zymatické faktory zrážania, ďalej krvné doštičky
(trombocyty), a tiež neporušená výstelka cievnej
steny. Pri porušení hociktorého komponentu
zúčastneného na udržaní hemostázy dochádza
k poruche zrážania krvi – buď krvácaniu, alebo
zvýšenej zrážanlivosti v cievach. Najdôležitejším
účinkom antikoagulačnej liečby warfarínom je
blokáda tvorby trombínu, čo sa dosahuje rôznymi
cestami na rôznych úrovniach systému zrážania.
101
Človek by sa mal starať o svoje telo a ono
mu to vráti. Existujú však oblasti, na
ktoré by si jedinec mal dávať obzvlášť
pozor – medzi ne patrí, okrem iného, srdce
či cievy. Jedným z najznámejších prostriedkov
na zlepšenie krvného obehu je pagaštan konský,
v ideálnom prípade tinktúra z neho. Tá sa využí-
va aj proti trombóze, na liečenie zápalu žíl, pri
kŕčových žilách, a dokonca i pri žalúdočných
kŕčoch.
Treba však byť opatrný a dávkovanie prísne strá-
žiť – dlhodobé podávanie pagaštanu totiž môže
spôsobiť zdravotné ťažkosti. V tomto i v ostat-
ných prípadoch, keď človek užíva bylinky, totiž
platí, že je dobré poradiť sa osobne s bylinkárom
či ľudovým liečiteľom. Cievy spevňujú i šípky,
ktoré sú vítaným pomocníkom aj pri bolestiach
žíl a kŕčových žilách. Okrem toho sa často uží-
vajú pri nachladnutí. Tým, ktorých trápia už nie-
koľkokrát spomínané kŕčové žily, môže pomôcť
kúpeľ z dubovej kôry, ktorý blahodarne pôsobí
aj pri hemoroidoch či podráždenej pokožke.
V prípade, že by ste chceli siahnuť po niečom
inom, než je tinktúra alebo čaj, môžete zvoliť pu-
palkový olej. Pozitívne vplýva na srdce i cievy, po-
máha počas menštruácie, dokonca zlepšuje pruž-
nosť pokožky a podporuje rast vlasov. Netreba
však, pochopiteľne, zabúdať na pestrú a najmä
zdravú stravu, o ktorej sme už niekoľkokrát písali
v predošlých dieloch prírodnej lekárne.
> SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ
SAMUELOVAPRÍRODNÁ LEKÁREŇ
Samuel Roth(napr. zelenine) – tým pádom sa úplne spotrebo-
vali zásoby tohto vitamínu v tele. Dnes už mnohí
lekári nariaďujú miernejšie diétne obmedzenia –
pacienti užívajúci warfarín by sa mali vyhýbať
konzumácii alkoholu, brusníc či zeleného čaju.
Hlavným rizikom warfarínovej liečby pri nedo-
statku vitamínu K je zvýšené vnútorné alebo
vonkajšie krvácanie. Pri súbežnej hormonálnej
liečbe sa zvyšuje riziko krvácania do zažívacieho
traktu. U pacientov sa počas dlhodobého užíva-
nia warfarínu paradoxne vyskytujú prejavy trom-
bózy a embolizácie, pred ktorými by mal chrániť.
Na jednej strane liek zníži zrážanlivosť krvi, na
druhej strane (ako sme spomínali) odbúranie vi-
tamínu K môže viesť k zvýšenému usadzovaniu
vápnika na stenách ciev, a teda aj k trombóze.
Naopak, vitamín K vápenateniu ciev zabraňuje.
Liek tiež môže spôsobovať nadmernú zrážanli-
vosť krvi v jemných cievnych kapilárach, teda
presne opačný účinok, ako deklaruje výrobca.
Medzi ďalšie nežiaduce účinky patrí začerve-
nanie kože diagnostikované ako ekzém, pričom
však ide o nekrózu (odumretie buniek). Ďalej
horúčky striedané so zimnicou, vyrážky, kĺbové
opuchy a bolesti, bolesti svalov, arytmia srdca,
črevné koliky, žalúdočné ťažkosti, zvracanie,
padanie vlasov… Lieky ovplyvňujúce funkcie
krvných doštičiek s kyselinou acetylsalicylovou
(acylpyrín, aspirín), ibuprofén, diclofenac, in-
dometacín a ďalšie prípravky na bolesti kĺbov
a chrbtice môžu počas užívania warfarínu spô-
sobiť krvácanie.
Pre pacientov s vysokou zrážanlivosťou krvi by
bolo možno lepšou možnosťou užívať namiesto
warfarínu vysoké dávky vitamínu K. Niektoré
štúdie v rámci modelu vyskúšaného na zviera-
tách ukázali, že jeho užívanie môže významne
redukovať ukladanie vápnika v tepnách.
Vitamín K obsahuje mnoho potravín, napr. sója,
olivy, oleje, tmavozelená listová zelenina – bro-
kolica, kel, ružičkový kel, špenát... Antikoagulač-
né vlastnosti má napr. cibuľa a cesnak (zabraňu-
jú zvýšenej zrážanlivosti krvi). Na riedenie krvi
je dobré piť veľa vody. Dobrý je aj žihľavový čaj,
srdcovník obyčajný alebo čili – to je v riedení
krvi dokonca účinnejšie ako lieky na to určené.
Pomôcť môže aj doživotné laktovegetariánstvo
(vylúčenie mäsa a vajec zo stravy).
102
HERBÁR > NAJZNÁMEJŠIE MAGICKÉ RASTLINY
NAJZNÁMEJŠIE MAGICKÉ RASTLINY
Vladimír Líška
V európskom priestore, ale i v starom Egypte bol
používaný blen čierny (Hyoscyamus niger). Táto
jedovatá rastlina sa používala pri vešteckých
obradoch vo veštiarni v Delfách, na vykurovanie,
potláčala bolesť pri operáciách, miernila bolesť
zubov, používala sa pri astme a pridávala sa spo-
lu s ľuľkom a durmanom do čarodejných mastí.
Druidi ju používali na prechod do sveta mŕtvych
a „komunikáciu” s vílami. Pivo s blenom varili
už v Egypte, stávalo sa tak opojnejším a konzu-
ment smädnejším, čo spôsobovali tropánové al-
kaloidy. Podľa Stefana Haaga sa ešte v minulom
storočí pridával aj do plzeňského piva.
Durman (Datura) je ďalšou „čertovou” bylinou.
Pravdepodobne najdlhšie využívaná rastli-
na na magické účely je chvojník (Ephedra).
Najstaršie nálezy pochádzajú z Iraku
z obdobia až 60 000 rokov p. n. l. V ľudovom lie-
čiteľstve sa používa od nepamäti. Ako afrodizia-
kum, na liečbu astmy, zápalov, horúčky, chrípky,
alergií, nízkeho tlaku. Chvojník je malý ker rastú-
ci do jedného metra v Stredomorí, Mongolsku
a v Číne. Vyvoláva eufóriu, odstraňuje únavu,
mobilizuje sily, stimuluje centrálny nervový sys-
tém. Rastlina a jej semená sú zatiaľ voľne do-
stupné a predajné v záhradníctvach. Chvojník
slúžil tiež ako stimulant otrokov na zlepšenie
pracovného výkonu.
MAGICKÉ RASTLINY TVORIA OD NAJSTARŠÍCH ČIAS SÚČASŤ ŽIVOTA ČLOVEKA. TOTO JE KRÁTKY INFORMATÍVNY PREHĽAD DESIATICH –
PODĽA MŇA – NAJZNÁMEJŠÍCH. NIKOHO NENAVÁDZAM NA ICH UŽÍVANIE A EXPERIMENTOVANIE S NIMI. PODĽA JOZEFA VESELÉHO TIETO MAGICKÉ DROGY STIMULUJÚ ASTRÁLNE ZMYSLY ČLOVEKA. IDE PREDOVŠETKÝM O IMAGINÁCIU
A VÔĽU AKO PRACOVNÝ NÁSTROJ V MAGICKOM RITUÁLI. NIE VŠETKY ZMENENÉ STAVY VEDOMIA SÚ VŠAK ŽIADUCE.
103
v ktorých sa rituálne spoločne pije tento nápoj.
Niektoré sa uchytili aj v Európe.
Peyotl (Lophophora williamsii) je malý kaktus
z Mexika. Ide o starú posvätnú rastlinu užívanú
Toltékmi, Aztékmi či Apačmi. Podľa Richarda
E. Schultesa bol na rituálne účely používaný už
viac ako 7 000 rokov. Konzumuje sa ako čaj, su-
šený i čerstvý, spôsobuje silné zrakové, sluchové
a čuchové halucinácie. Bol používaný tiež na
liečenie mnohých chorôb. Kaktusy pestované
u nás majú nízky obsah meskalínu, no veľa ne-
vhodných alkaloidov, čo môže spôsobiť neprí-
jemné otravy.
Ďalšími kultovými hubami sú lysohlávky (Psylo-cibe) s účinnými látkami psilocín a psilocybín.
Znižujú horúčku, liečia nachladnutie, zaháňajú
zlých duchov. Nakladali sa do medu, sušili, jedli
surové. Mexickí Totonakovia ich používali pri
čiernej mágii. V Španielsku ich jedli čarodejnice
ako halucinogén. V strednej Európe sa lysohláv-
ka, alebo presnejšie holohlavec končistý (Psilocy-be semilanceata), pre svoje psychoaktívne vlast-
nosti používala už pred 12 000 rokmi.
Nedá sa nespomenúť mandragoru (Mandragora offi cinalis). Spomína sa už v staroegyptskej bás-
ni v súvislosti s bohom Ra, ktorý opil bohyňu
Sachmet – dal jej ju do piva. V Európe známa
magická rastlina, pochádzajúca zo Stredomoria,
ktorá má koreň pripomínajúci človeka. Verilo sa,
že rastie tam, kde bol obesený človek. Jej bobule
sa pridávali do nápojov (zosilňovali ich účinok),
kadidiel, čarodejných mastí, ktoré navodzovali
pocit lietania. Mandragora je silné narkotikum,
spôsobovala hlboký spánok, mandragorové víno
sa používalo ako anestetikum.
Mak siaty (Papaver somniferum) je stará omam-
ná rastlina, tiež afrodiziakum (v Palestíne
a Egypte bol bylinou lásky). Kombinoval sa
s marihuanou, blenom, durmanom. Podľa Ste-
fana Haaga získavanie ópia z nezrelých makovíc
nepochádza z Ázie, ale neolitickej Európy. Prvú
zmienku o maku máme v 5 000 rokov starých su-
merských tabuľkách. Patril k rituálnym bylinám
Germánov (Odinove makové polia), u dervišov
to bol významný meditačný prostriedok. Bol
ním ovplyvnení Edgar A. Poe i Charles Baudelai-
re. Ópium poznali už v starom Egypte a Grécku
ako sedatívum, ktoré mierni bolesť.
Má veľmi nepríjemné vedľajšie účinky, môže
spôsobiť aj trvalé psychické poruchy.
Na experimentovanie s ním treba mať potreb-
né znalosti, preto sa v Európe užíval len málo.
Arabi ho používali na lekárske účely ako ópium.
V Tanzánii sa pridával do piva, inde sa fajčili
semená spolu s konopou pre potešenie. Prvé
záznamy pochádzajú z Číny a Indie, kde sa pri-
dával do alkoholu na zvýšenie opojného účinku.
Čínsky bylinkár Li Ših-čen uvádza jeho použitie
pri nervových a kožných chorobách alebo ako
anestetikum. V Mexiku však patrí medzi posvät-
né halucinogény, hrajúce dôležitú úlohu pri ma-
gicko-náboženských rituáloch.
O konope siatej (Cannabis sativa) sa popísalo
veľa. Číňania ju pestovali pred 6 000 rokmi skôr
kvôli vláknam ako omamným účinkom, ktoré
považovali za prejav nízkych mravov. Užívanie
hašišu (tuhý živicový materiál z kvetov sami-
čích rastlín) je posvätné u sádhuov, uctievačov
Šivu. Na mnohých pútnických miestach v Indii
sa podáva bhang, jogurtový nápoj s konopnou
prímesou. Sekta asasínov, nájomných zabijakov,
konzumovala hašiš pred útokom. V 19. storočí
existoval v Paríži Club des Hashischins (klub faj-
čiarov hašišu), kam patrili Charles Baudelaire,
Alexandre Dumas, Honoré de Balzac a i.
Muchotrávka červená (Amanita muscaria) patrí
k najstarším kultovým magickým prostriedkom
spôsobujúcim silné halucinácie a omámenie. Uží-
vali ju Árijci osídľujúci sever Indie pred 3 500 rok-
mi, a tiež severskí berserkovia pred bojom, po čom
upadali do tranzu a šialeného bojového amoku.
Sibírski šamani ju konzumovali sušenú alebo s vo-
dou. Koriaci, ktorí si nemohli túto hubu dovoliť,
pili moč tých, ktorí ju požili, pretože jej účinok sa
nestrácal ani po vylúčení z tela.
Ayahuasca je nápoj z lián Banisteriopsis caapi
z Amazónie. Používa sa pri veštení, liečení, na
spojenie s duchmi, umožňuje intenzívne vízie,
oslobodzuje dušu z pút fyzického sveta. Obsa-
huje viac prímesí, listy chakruny (Psychotria vi-ridis), inde sa pridáva Brugmansia alebo tabak
(Nicotiana rustica). Indiáni z Peru a Brazílie uc-
tievajú nápoj ako nástroj priamej cesty k bohom.
Dĺžka halucinácií sa určuje pridaním ďalších
prísad. Existujú ayahuascové cirkvi, napr. San-
to Daime s prvkami kresťanstva a animizmu,
NAJZNÁMEJŠIE MAGICKÉ RASTLINY < HERBÁR
JEDEN DEŇ > JEDEN DEŇ S MAJITEĽOM ZBERNÝCH SUROVÍN
104
JEDEN DEŇ S PLTNÍKOM
Tibor Eliot Rostas
NEODMYSLITEĽNOU SÚČASŤOU MALEBNEJ KRAJINY PIENIN SO SPENENÝMI VODAMI DUNAJCA SÚ PLTE. UŽ DVESTO ROKOV PRED KRISTOM SLÚŽILI AKO
JEDNODUCHÝ, NO MIMORIADNE EFEKTÍVNY DOPRAVNÝ PROSTRIEDOK. GRÉCKI A RÍMSKI KUPCI SA NA PLTIACH SPLAVOVALI K BALTU PO JANTÁR. A TAM SI
VZALI VŽDY JEDNU MUŠLIČKU AKO DÔKAZ, ŽE SA DOSTALI AŽ K MORU. DESIATKY TAKÝCH ZDOBIA AJ KLOBÚK ŠTEFANA KRIŠÁKA, PLTNÍKA Z VEĽKEJ LESNEJ.
105
JEDEN DEŇ S PLTNÍKOM < JEDEN DEŇ
buď sa dvíhala, alebo klesala. A bol aj ľad. Teraz
sa voda nemení.“
Štefan však pridáva aj zážitok, na ktorý spomína
s veľkou radosťou: „Raz ma veľmi potešilo, keď
som stál na brehu a prišla pani, že by chcela ísť
so mnou dolu. Povedal som jej, že sa musí opý-
tať tých ľudí, ktorí si kúpili lístky skôr. A ona po-
vedala, že ľudia ju pustili. Spýtal som sa, prečo.
Nuž a pani mi odvetila, že tu bola pred 15 rokmi
ešte ako dieťa a išla so mnou. A že si teraz na to
spomenula.
Nepamätám si ľudí, ktorých som viezol, ale
ľudia si pltníka, ak je dobrý, zapamätajú. A aj
po rokoch sa vracajú a teší ich to. Takto by sa
mal robiť cestovný ruch,“ vraví Štefan a oči sa
mu usmievajú. „Lenže dnes to v týchto moder-
ných spoločnostiach už nie je. Vytráca sa tá
ľudskosť. Aj medzi našimi partiami. Kedysi,
keď vám chytilo palicu medzi kamene – vy ju
musíte pustiť, lebo by vás vyhodilo – kto ju
našiel, vylovil ju a vrátil. Zvyklo sa za to kúpiť
pivo alebo niečo také. Dnes si ju buď nechajú
pre seba alebo ju vyhodia. Aj tá spolupatrič-
nosť, solidarita sa vytráca...“
Ten najneobvyklejší zážitok, akí tu na Dunajci
Štefan zažil, bolo, keď viezol izraelských tu-
ristov. „Tí boli trošku náročnejší, lebo od nás
chceli, aby sme chodili iba po tieni, tak som
im povedal, že v lete sa to asi nedá. Ale nako-
niec boli spokojní. Ľudia sú rôzni, záleží na
tom, ako k nim pristupujete. Spomínam si na
ruských generálov. Prišli v uniformách, čižmy,
kabáty. Sadli si na lavičku, vytiahli šunky, sa-
lámy, klobásy, „horčičáky“ – naliali si vodku,
ich nezaujímalo nič iné, len jesť a piť. Ja som
len kolegovi povedal, že on piť nesmie. Desať
litrov pálenky sme vtedy spolu dvanásti vypi-
li. A veru aj ma pekne chválili, že som „mo-
lodec“, že vydržím s nimi držať krok. Síce si
z toho už viac nepamätám, ale držal som sa.
No čo neurobíte pre zákazníka a jeho spokoj-
nosť,“ dodáva Štefan so smiechom a na konci
trasy vystupuje z plte.
Tu aj končieva svoj deň, zvyčajne okolo šiestej,
siedmej večer. Auto odvezie plte späť do Čer-
veného Kláštora, aby sa púť spenenou vodou
Pienin mohla opäť zopakovať.
Štefan začal podnikať s pltníctvom už
v roku 1989. Kedysi bol pri vode už ráno
o siedmej, dnes stačí, keď je na plti o de-
siatej doobeda. „Tí turisti sú takí pohodlní, že
sa im ráno nechce vstávať a večer už neprídu.
Pritom ráno a večer je to tu oveľa pokojnej-
šie,“ vraví Štefan. Denne spraví zo dve-tri jaz-
dy, no viac ako päť sa mu ešte nepodarilo. „To
viete, dnes je tu už silná konkurencia,“ dodá-
va. Štefan strávil na plti v sezóne už viac ako
štvrťstoročie a hoci nie je z pltníckej rodiny,
remeslu zaúča svojho syna. Na plti však cho-
dí so svojím kolegom – jedným z najstarších
pltníkov, ktorý má už 72 rokov. „Až mi je to
trochu trápne, to viete, vzadu na plti je viac
roboty, len mne to viac rozpráva, nuž zabávam
vpredu turistov,“ vysvetľuje Štefan.
A tak začína rozprávať svoje príbehy o tom, ako
na plti prežil radostné i tie menej veselé chvíle.
K tým neveselým patrí práve aj to, že má ťaž-
ké srdce na novinárov. „Minulý rok sme vypili
po poldeci a prišla kontrola. Platil som 160 eur
pokutu. Prišla kontrola a spolu s nimi televízia
a urobili z toho senzáciu, že tu ohrozujem ľudí
a ich životy, lebo som vypil poldeci.“
Nešťastie, ktoré sa na Dunajci odohralo v júni
2009, keď náhla búrka a prívalové vlny rozbili
jednu z pltí o skalu a jeden z turistov sa utopil,
Štefan radšej nechce komentovať. Všetko však
nasvedčuje tomu, že v konkurenčnom boji vzali
pltníci viac turistov, ako povoľujú predpisy. „Ja
som vyučený stolár, mám hobľovačku aj dielnič-
ku, v zime tam robím také drobné veci. Keby bol
poriadok, tak sa vyžiť dá. Ale robí sa neplecha.
Je konkurencia, znižujú sa ceny, naberie sa na
plť aj dvadsať ľudí, aby sa to dorovnalo. A po-
tom sa stávajú také veci, aké by sa nemali. A toto
kompetentní nechcú vidieť. V Poľsku je jeden
systém, majú 250 súprav, majú spolok a funguje
to, otec jazdí so synom. Tiež tam predtým bola
konkurencia, bili sa medzi sebou, naložili veľa
ľudí, preťažená plť sa potopila, a tak tam úrady
spravili poriadok.“
Pltník musí mať preukaz vodcu malého plavidla.
Plť, hoci sa to nezdá, ide aj rýchlosťou 130 – 160
km/hod. „Skôr, ako postavili priehradu, ani dva
dni po sebe nebola voda rovnaká, stále kolísala,
Foto: Tibor Eliot Rostas
106
PRÍBEHY ZEME > PSOTA
Bol raz jeden pán a jedna pani, mladí
a bohatí, a veľmi pekne spolu žili. Raz
pribehne k nim akýsi maličký chlapec
a povie im: „Vyberte si, či chcete teraz, v mla-
dom veku, či vprostred veku a či v starom veku
byť chudobní. Jedno z toho splní sa vám istotne.
Lebo aby ste vedeli, ja som Psota a mne nikto
neujde. Na tretí deň prídem zase.“
Na tretí deň príde a povie: „No, ako ste sa do-
pravili?“
„Tak sme sa dopravili,“ odpovie pán, „keď už
ináč byť nemôže, radšej aby sme len v mladom
veku psotu, biedu treli. Lebo vprostred veku ani
tak by sa nám to nechcelo a na starobu nebude-
me vládať.“ Chlápä Psota zmizlo a neprichodilo
viac, a tí mysleli, že to už naveky. A tak sa ve-
selili, akoby sa nič nestalo. Len tu raz, ako boli
v susednom meste na tanci, strhne sa krik, že
tam voľakde horí. Vyjdú von – a to veru ich spra-
vodlivý dom aj s celou dedinou bol v plameni.
Raty nebolo, všetko im zhorelo.„No vidíš, duša
moja, už je psota, bieda tu. Poďme my svetom
šťastie hľadať.“ Tak hovoril pán a pani pristala.
Pobrali sa preč a prišli do jednej hory. Tam si
sadli a bedákali. Prišiel k nim starý človek: „Čo
tak bedákate?“ Pán mu všetko rozpovedal. „Čo
len to, tomu je ľahká pomoc,“ hovorí starý. „Daj
mi svoju ženu a ja ti za ňu dám mešec dukátov.
Jej bude u mňa dobre, lebo som bohatý. A tebe
pomôžu peniaze z biedy.“
Pani pristať nechcela, ale pán pristal, že to veru
najlepší spôsob bude, ako psotu oklamať. Nuž
nakoniec pristala i ona. Odišla so starým a mla-
dého pána nechali aj s mešcom dukátov.
PSOTA
Slovenský príbeh
107
PSOTA > PRÍBEHY ZEME
rý človek dal za ženu. Chcel si ho prisvojiť, ale
ten druhý tovariš mu ho nechcel dať. Že on me-
šec ešte skôr zazrel a že rovnako rúbali, a tak mu
patrí aspoň polovica. Ale náš mladý pán zase, že
to je jeho spravodlivý mešec aj s obsahom, ktorý
mu dakedy len tie havrany mohli vziať a do hniez-
da zaniesť.Vec prišla pred právo, a to právo mala
rozsúdiť tá istá pani, čo ten dom stavať dala –
lebo to bola jej hora, kde tí dvaja rúbali. A tá
pani zase nebol nikto iný ako spravodlivá žena
toho niekdajšieho mladého pána, teraz tesárske-
ho tovariša. Hneď ho spoznala, keď sa pred ňu
postavil, ale on ju nespoznal. Ona prisúdila celý
mešec tomu druhému tovarišovi, ktorý ho prvý
zazrel. Tu si náš bývalý pán povzdychol: „Bože, či
už moja psota odo mňa nikdy neodíde?“
A ona na to: „Neboj sa, odíde. Len lepšie otvor
oči!“ On sa lepšie pozrel a spoznal, že to je jeho
žena. Hneď sa objali! Od tých čias im bolo dob-
re, lebo ona dala znovu postaviť ich dom na
zhorenisku z toho, čo jej ostalo po tom starom
človeku, ktorý medzitým zomrel. Psota každého
aspoň raz za život pohľadať musí.
A ten rozmýšľa, rozmýšľa, ale nič dobrého nevy-
myslel. „Mojej žene,“ hovorí, „bude hotová psota
so starým a mne beda bez nej na svete. Veru sme
len seba oklamali!“
Trápilo ho to veľmi a v tých trápeniach aj zaspal.
Odrazu zakrútil sa nad ním havran, zlietol dole,
uchytil mešec a poďho, odkiaľ priletel.
Ešte len potom, keď sa prebudil, veril mladý pán
na psotu. Lebo ani ženy, ani mešca nikde viac
nebolo. Samotný ako prst pobral sa ďalej. Stretol
tesárov, ktorí v tej hore tesali brvná na stavby.
Zapáčilo sa mu toto remeslo, ostal medzi nimi,
robil tam dlhý čas ako tovariš a nejako prekladal
tú psotu z pleca na plece. Pomaly už aj zabúdal
na všetky nešťastia.
Raz tam neďaleko voľajaká pani chcela stavať
dom na zhorenisku. Zjednala sa s majstrom,
u ktorého bol tento bedár za tovariša. Majster
ho poslal spolu s druhým tovarišom do hory,
aby nastínali brvná na stavbu. Zotnú jednu vyso-
kú jedľu, na ktorej bolo havranie hniezdo. A tu
z hniezda vypadne mešec dukátov. Náš tovariš
hneď poznal, že je to ten istý, čo mu dakedy sta-
107
108
MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA
KNIHYLUCEMBURSKÁ ZAHRADAMichal Ajvaz (2011)172 strán
Román Lucemburská zahrada začína v prvý deň prázdnin, keď
Paul, učiteľ na parížskom lýceu,
sedí v byte v Rue de Vaugirard,
kde žije so svojou ženou, a pri
počítači sa začína pripravovať
na jesenné vyučovanie. Je zvyk-
nutý písať desiatimi prstami a pri hľadaní odkazu na
internete sa mu stane, že z nepozornosti položí prs-
ty pravej ruky na klávesnici o jednu klávesu doľava.
Z tohto nepatrného chybného pohybu sa rozvinie celý
rad udalostí a Paul prežije najšťastnejšie a najstrašnej-
šie okamihy svojho života. Nevšimne si, že do vyhľa-
dávača napísal iné slovo. Na obrazovke sa objaví od-
kaz na prózu amerického autora Rossa a vďaka jeho
próze sa v Paulovi prebudí na lavičke v Luxemburskej
záhrade nový spôsob vnímania sveta. Sám začne písať
knihu o svojej novej skúsenosti...
ŽENY, KTERÉ BĚHALY S VLKYClarissa Pinkola Estés (2014)430 strán
V každej žene žije mocná
sila naplnená zdravými in-
štinktmi, vášnivou tvorivos-
ťou a nesmrteľným pozna-
ním. Je to archetyp divošky,
ktorý predstavuje inštinktív-
nu povahu žien. Divoška je
ohrozeným druhom, pretože
aj keď nám dary nespútanej prírody patria od narode-
nia, snaha spoločnosti „scivilizovať“ nás do strnulých
rolí utlmila to hlboké a životodarné posolstvo našich
vlastných duší. V knihe Ženy, které běhaly s vlky sa
Dr. Estesová zaoberá mýtmi, rozprávkami a príbeh-
mi, z ktorých mnohé pochádzajú z jej vlastnej rodiny,
s cieľom pomôcť ženám spojiť sa znovu s tými di-
vokými, zdravými a vizionárskymi vlastnosťami tej-
to inštinktívnej povahy. V príbehoch a komentároch
v tejto pozoruhodnej knihe nachádzame, skúmame,
milujeme a pochopíme divošku a pojmeme ju do svo-
jej hlbokej duše ako niečo čarovné a liečivé. Dr. Es-
tesová vytvorila nový lexikón na popísanie ženskej
duše. Je to obohacujúca a životodarná psychológia
žien v tom najpravdivejšom zmysle, je to poznanie
duše.
TECHNIKY SNĚNÍ V BDĚLÉM STAVUArnold Mindell (2007)224 strán
Napadlo vám niekedy, aké by
to bolo, keby ste snívali bez
prerušenia celých dvadsať-
štyri hodín, dokonca aj vtedy,
keď bdiete? Podľa americké-
ho psychológa Arnolda Min-
della to tak naozaj robíme
a jeho kniha má jediný cieľ: naučiť nás vnímať a žiť
Sen, obrátiť našu pozornosť k sile a moci snívania.
Budete tak skúmať terén, kde sa kríži domorodý šama-
nizmus s hranicami fyziky, kde sa sny menia na reálnu
skúsenosť tela a kde sa každodenný, premenlivý život
stretáva s nesmrteľnosťou. Naučíte sa experimentovať
s priekopníckymi metódami bdelého snenia a práce
s telom. Nebudete vedieť pozorovať snívanie iba prí-
ležitostne, ale osvojíte si spôsoby, ako rozvíjať trvalé
vedomie Sna po celý deň. Pomocou metódy dvadsať-
štyrihodinového bdelého snenia prejdete svetom kaž-
dodenného života a nahliadnete za jeho hranice: vno-
ríte sa do sveta uzdravovania, veštby a nehynúceho,
večného bytia, ktoré sa prelína s podstatou vášho Ja.
ANUNNAKOVÉ A HLEDÁNÍ NESMRTELNOSTIZecharia Sitchin (2014)262 strán
Tento román oživuje kľúčové
témy bestselleru Dvanásta pla-néta. Príbeh začína v Londýne
vo chvíli, keď Astra vchádza
do Britského múzea, aby sa
zúčastnila na otvorení výstavy
o Gilgamešovi. Stretáva sa tam
s mužom, ktorý o nej vie veci, aké by cudzí človek ve-
dieť nemal, vrátane pôvodu jej jazvy na ruke. Zavedie
ju do svojho bytu a Astra sa dozvedá, že je potomkom
bohyne Ištar a neznámy muž je súdobým stelesnením
samotného Gilgameša. Kráľ Gilgameš hľadá spôsob,
ako uplatniť svoj nárok na večný život, ktorý mu Ištar
pred dávnymi vekmi uprela. Potom, ako spolu zre-
konštruujú pradávny posvätný sexuálny rituál, sú pre-
nesení v čase späť do starovekého Sumeru ako Ištar
a Gilgameš, ktorý môže nadviazať na svoje hľadanie
nesmrteľnosti. Prerozprávaním Eposu o Gilgamešovi
v kontexte vlastného bádania a objavov týkajúcich sa
Anunnakov autor splieta príbeh o starovekom obrade,
neúmyselnej zrade, o bohoch medzi ľuďmi, medzipla-
netárnom cestovaní a tisícročia trvajúcom hľadaní
nesmrteľnosti.
TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S www.pantarhei.sk
ANZ
T
t
nv
z
TVA
N
t
p
š
k
h
d
Ž
V
ť
n
k
n
LM
R
z
P
k
p
n
ý í ť d i i i
109
FILMTRABANTOM AŽ NA KONIEC SVETADokumentárny / Road movie
Česká repoublika, 2014, 98 min
Réžia: Dan Přibáň
Hrajú: Dan Přibáň, Aleš Vašíček,
Marek Slobodník, Tomasz Tur-
chan, Radoslaw Jona, Dana Zlato-
hlávková, Jakub Nahodil
Cestovateľ, fi lmár a novinár Dan Přibáň je autor do-
kumentárnych cestopisných fi lmov, propagátor vedy
a techniky a človek, ktorý prijíma veľké výzvy. S mi-
nimálnym technickým vybavením prešiel trabantom
Hodvábnu cestu, Afriku a Južnú Ameriku. Doku-
mentárna road movie Trabantom až na koniec sveta je
o tom, ako sa dokáže zniesť osem ľudí z troch krajín,
ktorí sa navzájom nepoznajú, ale strávia spoločne štyri
mesiace v žltých „ponorkách“. Potom, ako precestoval
trabantom Afriku a nakrútil o tom nezávislý fi lm, sa
Přibáň a jeho partia podujali na ešte náročnejšiu ces-
tu. Vydali sa v ústrety tomu najnáročnejšiemu, čo sa dá
v Južnej Amerike nájsť – amazonský prales, päťtisícové
priesmyky Ánd, púšte či oceán.
PROSPEROVE KNIHY (PROSPERO’S BOOKS)Fantasy / Dráma
Francúzsko / Holandsko /
Taliansko, 1991, 124 min
Réžia: Peter Greenaway
Hrajú: John Gielgud, Erland Jose-
phson, Michel Blanc, Tom Bell,
Kenneth Cranham, Mark Rylance
Greenawayova osobitá fi lmová verzia vrcholného diela
Williama Shakespeara Búrka – pomerne verná v poňatí
zápletky, postáv a textu originálu, a zároveň i vysoko
štylizovaná, čo sa týka vizuálneho stvárnenia. Hlavným
hrdinom príbehu je bývalý milánsky vojvoda, učenec
a mág Prospero, odsúdený na vyhnanstvo na pustom
ostrove, kde najprv plánuje pomstu, neskôr však medzi
ním a jeho nepriateľmi dochádza k zmiereniu. Názov
fi lmu je evokáciou 24 zázračných zväzkov, ktoré Pro-
sperovi na cestu do exilu vloží do člna verný priateľ
Gonzalo. S pomocou týchto kníh, obsahujúcich v 16.
storočí všetky európske znalosti, premení Prospero ne-
hostinný ostrov na renesančný raj predchnutý láskou
k ľudským vedomostiam a predstavivosti. Greenaway
v snímke naplno uplatňuje svoju neuveriteľnú imaginá-
ciu a vytvára uzavretý, až barokovo prebujnelý svet ob-
razov a zvukov. Pomocou najmodernejšej počítačovej
techniky vrství a zmnožuje obraz na plátne jeho prekrý-
vaním či prelínaním. Dôležitým výtvarným prvkom sa
preňho stávajú i samotné knihy, ktorých obsah niekedy
animuje, a kaligrafi cké písmo.
MŔTVY MUŽ (DEAD MAN)Western / Dráma / Fantasy
USA / Nemecko / Japonsko
1995, 120 min
Réžia: Jim Jarmusch
Hrajú: Johnny Depp, Gary Far-
mer, Lance Henriksen, Michael
Wincott, Mili Avital, Crispin Glo-
ver, Gabriel Byrne, John Hurt
Niekedy v druhej polovici 19. storočia putuje William
Blake k západným hraniciam Ameriky za prácou. Do
mestečka, kde sa končia koľajnice i posledné stopy civi-
lizácie, prichádza ako mladý účtovník – sľúbené miesto
v továrni však nezíska. Károvaný oblek s vestičkou a ko-
vové rámy okuliarov len násobia dojem človeka z „inej
planéty“, akým na tamojšiu komunitu pôsobí. Párho-
dinová náhodná známosť mu vypáli na čelo znamenie
smrti – po sérii nehôd sa stáva štvancom. Zblúdený,
osamelý a zranený traper s večne užasnutými a smutný-
mi očami sa stretáva s čudáckym, robustným, nevšedne
vášnivým, záhadným i komickým, z vlastnej society
vyobcovaným Indiánom s menom Nobody (Nikto) a
v jeho spoločnosti putuje prenasledovaný trojicou naja-
tých zabijakov. Jarmusch predvádza tarantinovskú hru
s rozprávacími pravidlami, najmä v bizarne konštruo-
vaných scénach násilia. Rozprávanie má jemný seba-
parodický nádych vyplývajúci z režisérovho citu pre
bizarnosť situácií.
PREŽIJÚ LEN MILENCI (ONLY LOVERS LEFT ALIVE) Dráma / Horor / Romantický
Nemecko / USA / GB /
Francúzsko / Cyprus
2013, 123 min
Réžia: Jim Jarmusch
Hrajú: Tom Hiddleston, Tilda
Swinton, Mia Wasikowska
Romantický príbeh dvoch upírov, ktorí sa milujú už
celé storočia. Jarmuschova zábavná upírska romanca
rozpráva príbeh o Adamovi a Eve. Stáročia žijúci upír
Adam je rockový hudobník, jeho stará láska Eve mi-
luje literatúru. Žijú bohémskym životom, no zároveň
sú outsidermi vo svete ľudí. V 21. storočí už nemôžu
pohrýzť hocijakého smrteľníka, aby sa vyhli chorobám.
Ich láska však prechádza ťažkou skúškou s príchodom
Evinej sestry Avy a Adamovou depresiou zapríčinenou
sklamaním z toho, akou cestou sa ľudstvo vydalo...
T
MW
U
RHm
W
v
T
D
RHM
h
ľ l
ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY
P(D
N
F
2
RH
110
HUDBA
TIKEN JAH FAKOLY DERNIER APPELDĺžka: 34:16Rok vydania: 2014 Pod menom Tiken Jah Ja-
koly pôsobí štyridsaťpäť-
ročný spevák z Pobrežia
Slonoviny, ktorého vlastné
meno je Doumbia Moussa
Fakoly. So svojou skupinou sa mu podarilo koncom
90. rokov presadiť sa v Európe, a to najmä vo Francúz-
sku, kde ich považujú za najvýznamnejších súčasných
predstaviteľov afrického reggae. Album Dernier Appel je už ich ôsmy štúdiový titul, ktorý vychádza po triapol-
ročnej prestávke. Prináša myšlienku africkej revolúcie,
duchovné posolstvá a najmä výbornú príjemnú hudbu
hodiacu sa hlavne k letným mesiacom. Album svojou
prítomnosťou podporili i ďalšie svetové reggae hviezdy
ako napr. Nneka, Patrice, Alpha Blondy alebo Max Ro-
meo.
JAMES LA PETITE MORTDĺžka: 45:50Rok vydania: 2014 Manchesterská skupina Ja-
mes pôsobí na scéne už
viac ako tri dekády a svoje
najúspešnejšie obdobie pre-
žívala nepochybne koncom
80. rokov vďaka hitu Sit Down, ktorý obletel celý svet.
Potešiteľný je fakt, že James sú stále aktívni a na svete
je ich trinásty štúdiový album. Produkoval ho rešpekto-
vaný producent Max Dingel, ktorý ich hudbu posunul
miestami do elektronickejšej podoby, pričom sa snažil
nenarušiť typický rukopis skupiny. Ten charakterizuje
skôr gitarový pop s dôrazom na melodiku a výborný
vokál speváka Tima Bootha, ktorého skúsenosti prispie-
vajú k celkovej atmosfére.
OQUESTRADA ATLANTIC BEAT – MADE IN PORTUGALDĺžka: 40:38Rok vydania: 2014 OqueStrada sú v Portugal-
sku hviezdami už od čias
prvého albumu Tasca Beat z roku 2009, ktorý sa udr-
žal v rebríčku tamojších najpredávanejších albumov
dvadsať týždňov. Je to dosť paradox, pretože táto sku-
pina istým spôsobom mení tradície portugalskej hudby.
Na jej základoch si vytvorila svoj vlastný žáner, navyše
komerčne úspešný aj za hranicami domovskej krajiny.
Kto si pozorne vypočuje ich novinku, nemôže ju od-
mietnuť. Je to excelentné spojenie zvukov akordeónu,
husličiek, akustickej gitary a výborného spevu hlavnej
predstaviteľky Mirandi v precítenom a navyše v súčas-
nom modernom podaní.
LUKE HAINES NEW YORK IN THE 70’SDĺžka: 33:02Rok vydania: 2014 Luke Haines je skúsený
anglický skladateľ a spevák
skôr známy z projektov ako
napr. The Auteurs alebo
Black Box Recorder. Od roku 2001 vydáva albumy aj
pod svojím vlastným menom, z ktorých posledný je
inšpirovaný newyorskou hudobnou scénou 70. rokov,
a istým spôsobom naväzuje na minuloročný titul Rock and Roll Animals. Nostalgia z posledného diela sála
z každej piesne a spomína sa tu napríklad na speváka
skupiny Suicide Alana Vegu, Marilyn Monroe alebo El-
visa Presleyho spôsobom Hainsovi vlastným, v ktorom
nechýba hravosť, nadhľad alebo humor.
FIRST AID KIT STAY GOLDDĺžka: 38:25Rok vydania: 2014 First Aid Kit je švédske fol-
kové duo pôsobiace na scé-
ne od roku 2008. Spočiatku
si získavali priazeň len vi-
deami prezentovanými na
internete, vďaka ktorým si ich všimli i v USA. Veľký
celosvetový ohlas získali aj ich prvé dva albumy The
Big Black and the Blue z roku 2010 a The Lion’s Roar z roku 2012. Albumová trojka pokračuje v duchu pred-
chodcov. Jej základom je dobrá pesnička, neutíchajúci
záujem o ľúbozvučné melódie s nádychom country
a folku a z charizmy dvoch hlavných predstaviteliek,
ktorú sestry Johanna a Klara nepochybne majú.
Róbert Gregor (Autor je hudobný publicista a prevádzkovateľ hudobného e-shopu www.cdclub.eu.)
TDDRP
k
r
m
JLDRM
m
v
n
ž
OAMDRO
s
p
z
LNIDRL
a
s
n
FSDRF
k
n
s
d
MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA
TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S HUDOBNÝM E-SHOPOM WWW.CDCLUB.EU.
ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY
111
HRYBANG!
Na prašných cestách divoké-
ho západu sa zvádzajú neľú-
tostné boje na život a na smrť.
Šerif a jeho pomocníci ob-
hajujú právo a spravodlivosť
a bránia novousadlíkov pred
nebezpečnými banditmi. Tí sa
snažia zabiť šerifa a nastoliť
bezprávie vyhovujúce ich chamtivým cieľom. Avšak
musíte sa mať na pozore, pretože v tieni kaktusov sa
skrýva aj odpadlík manévrujúci na hrane zákona, kto-
rý sa snaží zmiasť dve znepriatelené strany, usilujúc
o pozíciu šerifa. Tasiť kolty treba s rozvahou, lebo guľ-
ka môže ľahko zasiahnuť aj člena vašej vlastnej skupi-
ny. Neuvážené kroky vás neraz môžu poslať za mreže.
Blafovanie a skrývanie totožnosti je samozrejmosťou.
S kartami Bang v ruke si vychutnáte westernový záži-
tok s priateľmi či rodinou kdekoľvek. Vďaka neveľké-
mu baleniu hry vám môže robiť spoločnosť aj na do-
volenke. Nikto nezostane mimo, pretože hra je určená
pre štyroch až siedmich statočných (s úpravou sa dá
hrať už aj vo dvojici). Cieľ hry je ovplyvnený charak-
terom, ktorý si vylosujete. Ten rozhodne, ktorú stranu
zákona budete hájiť a proti komu bojovať. Popri tom
pribudnú aj špeciálne schopnosti postáv, ktoré vám
pomôžu zostať nažive možno až do konca hry. Elimi-
nácia je nevyhnutná a situácia občas neprehľadná. Ne-
raz je nutné obetovať život v záujme vlastnej skupiny.
Šťastie rozhodne, či sa zžijete s rolou Calamity Jane,
Willyho the Kida, Luckyho Duka alebo ďalších le-
giend divokého západu. Každá postava má svoje silné
a slabé stránky, ktoré hráč pri ťahu využíva. Dôležité je
identifi kovať súpera a odhadnúť jeho silu. V priebehu
boja o pozície využijete zbrane s rôznym dostrelom,
zažijete nájazd Indiánov alebo zavítate do chladivého
tieňa saloonu. V stajni čakajú aj kone Mustang a Ap-
paloosa, ktoré vám pomôžu utiecť z prestrelky alebo
dobehnúť protivníkov. Pripravte si náboje a presnú
mušku. Keď sa vaša obývačka premení na westerno-
vé mestečko, vo vzduchu bude vládnuť jediné slovo:
Bang!
CITADELA
Píše sa rok 1478 a opar hmly
sa vznáša nad úrodnou kraji-
nou. Niekoľko neohrozených
jednotlivcov sa zjavilo na ho-
rizonte s prvými lúčmi slnka,
aby prinavrátili niekdajší lesk
a slávu rodnej zemi. V kartovej
hre Citadela ste nimi práve vy.
Vaším poslaním je vybudovať
nedobytné mesto zložené z čo
najhodnotnejších stavieb. Po-
môžu vám s tým nádherne ilustrované karty postáv,
budov, akčné karty a zlatky. Citadela ponúka pre
hráčov až osem zaujímavých postáv. Z ich zvláštnych
schopností sa potom snažia vyťažiť maximum vo svoj
prospech. V tomto smere sa môžete dostať v spolo-
čenskom rebríčku až na samý vrchol – do pozície
kráľa.
Herné zvraty však neraz môžu priať aj stredovekej
spodine – zlodejom a vrahom. Nemalé výhody však
prináša aj rola čarodejníka, kňaza, kupca, staviteľa
či žoldniera. Práve voľba postavy môže byť kľúčom
k úspechu. Citadela ponúka nevšednú fl exibilitu
v tom, že roly hrdinov nie sú fi xné, vďaka čomu sa
hráč môže ocitnúť počas jednej hry v koži viacerých
stredovekých osobností. Tajná voľba hrdinu závisí od
zvolenej stratégie (záškodníckej alebo progresívnej),
hernej situácie, ale aj od krokov súperov. Na ceste za
honorom najšikovnejšieho stredovekého staviteľa je
nutné postaviť za zlato aspoň osem budov a vyhnúť
sa úskokom a intrigám protivníkov. Tí chudobnejší sa
stanú majiteľmi krčmy, trhoviska, strážnej veže alebo
žalára a tí zámožnejší zas pánmi loveckého zámku,
prístavu či katedrály. Nikomu sa nevyplatí otáľať a len
hromadiť zlatky.
Pozitívne je, že hra je vcelku plnohodnotná aj za účas-
ti len dvoch hráčov. Vyšší počet (maximálne sedem)
však hru značne okoreňuje a zamotáva. Citadela sa
dočkala aj rozšírenia s názvom Temná zem, v ktorom
nájdete alternatívy k postavám zo základnej hry, ako
aj ďalšie špeciálne karty budov. Prehra nemusí toľko
mrzieť, pretože za večer stihnete s priateľmi hneď nie-
koľko partičiek. (zp)
B
N
h
t
h
a
n
b á i h jú i
MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA
112
MÚZY > ŠIMON HREBÍČEK
ŠIMON HREBÍČEKOBRAZY ∞
www.simonhrebicek.comFor Miguel
ŠIMON HREBÍČEK > MÚZY
Autoportrétwww.simonhrebicek.com
114
MÚZY > ŠIMON HREBÍČEK
Onwww www.simonhrebicek.com
Ona
ŠIMON HREBÍČEK > MÚZY
www.simonhrebicek.com
116
Klaun
MÚZY > ŠIMON HREBÍČEK
www.simonhrebicek.com
ŠIMON HREBÍČEK > MÚZY
Spomienkawww.simonhrebicek.com
MANDRAGORA > KEĎ ZEM OBÝVALI OBRI
118
KEĎ ZEM OBÝVALI OBRI
Vladimír Líška
Podľa severskej mytológie boli obri prvými
obyvateľmi Asgardu, ale bohovia ich vy-
hnali. Obri však neprestali snovať plány
na pomstu. Vlk Fenrir mal obrovské rozmery
a preháňal sa vesmírom hltajúc všetko, čo mu
stálo v ceste. Je zrejmé, že bohovia obrov porazi-
li a vyhladili z povrchu zemského, má ale dôjsť
k „súmraku bohov” (Ragnarök), k poslednej
bitke medzi nimi. Obri boli prvé žijúce bytosti,
ktoré sa zrodili z ničoty. Po súmraku bohov sa
má zrodiť nový svet, ktorému budú vládnuť noví
bohovia, múdrejší a menej bojovní. Krajinu ob-
rov a bohov oddeľuje dúha.
Obri však majú svojich „tátošov” (dopravné
prostriedky), ktorými sa dostanú do Asgardu
(inej dimenzie, v ktorej žijú bohovia). Jeden
z týchto prostriedkov (lodí) sa volá Naglfar a ve-
die ho obor Hrym. Obrovský morský Midgard
bude „pľuť” jed a zamorí vodu i vzduch. Clau-
de-Catherine Ragache popisuje útok na Asgard
v minulom čase. Midgard sa vymrštil na zem,
pričom zdvihol ničivý príboj, ktorý zničil všetko
naokolo. Odvšadiaľ sa rozliehal hukot, na juhu
preťal oblohu oslepujúci blesk, obloha sa pretrh-
la a vyrútili sa z nej ohniví obri na spenených ko-
ňoch. Ich vojvodca Surtr mal meč žiarivejší ako
slnko (laserová zbraň?). Zem praskala za obrov-
ského rachotu, vlk Fenrir, ktorému šľahali z očí
a nozdier plamene (jeho potomkovia spôsobili
zatmenie), zabil boha Odina.
SME ZÁHRADNÍCI ZEME. CESTUJEME VESMÍROM A VNÁŠAME ĽUDSKÉ BYTOSTI A ZVIERATÁ DO MNOHÝCH SVETOV. KEĎ SA V MINULOSTI UKÁZALA NIEKTORÁ RASA AKO NEUSPOKOJIVÁ, BOLA VYHLADENÁ. RASTLINA NEBUDE POUČOVAŤ
ZÁHRADNÍKA. SEM SI BOL PRIVEDENÝ A TU SA BUDEŠ UČIŤ! (LOBSANG RAMPA)
KEĎ ZEM OBÝVALI OBRI > MANDRAGORA
Zaujímavosťou sú egyptské obrovské, viac ako
70-tonové čierne sarkofágy v Sakkáre. Ofi ciálne
mali slúžiť ako „pohrebisko” pre býkov (Sera-
peum), avšak našla sa tam len živicová hmota
s úlomkami kostí. Lars A. Fischinger spomína
prípady, keď boli nájdené kosti, ktoré patrili vyše
trojmetrovým bytostiam, napr. tzv. jávsky obor
(Gigantopithecus). V roku 1833 našli vojaci
3,65 metra veľkú kostru pri Lampock Rancho,
a tiež na Santa Marii. Začiatkom 18. storočia sa
v Patagónii začali šíriť povesti o kmeni Titánov,
ktorí mali tri metre. V roku 1891 v Arizone ro-
botníci vykopali kosti človeka dlhého tri metre,
ktorý mal po 6 prstov.
V stredoveku Fernão de Magalhães zajal dvoch
obrov, avšak pri prevoze do Európy na lodi zo-
mreli. Jacob Le Maire a Willem Schouten v roku
1615 našli hroby 3,60 metra vysokých ľudí.
V roku 1543 guvernér ekvádorskej provincie Pu-
erto Vielo informoval o náleze ešte oveľa väčších
kostier. Lobsang Rampa v knihe Tretie oko opi-
suje, ako schádzal do jednej z krýpt v tibetskej
Lhase. Tu boli tri truhly z čierneho kameňa, no
to, čo uvidel v nich, mu vyrazilo dych. V čier-
nych kamenných rakvách ležali tri obrovské po-
stavy pokryté zlatom. Žena merala vyše troch
metrov, najvyššia mužská postava mala viac ako
päť metrov. Mali veľké hlavy, úzku čeľusť, malé
ústa a tenké pery.
Helena P. Blavatská tiež tvrdila, že prvý ľudský
rod bol obrovitý a zjavil sa už v druhohorách.
Obri sa spomínajú aj v biblii. Rodili sa ľudským
matkám a zrejme mimozemským otcom (Ne-
philimom). Nefi limovia boli mimozemšťania,
polobohovia či kríženci bohov a anjelov s ľuďmi.
Podľa Zechariu Sitchina sa Nephilim prekladá
ako obri, ale ide o Anunnakov (alebo Anakim),
tých, ktorí zostúpili z nebies na Zem.
„V tom čase boli na zemi obri – ba aj neskôr –,
a keď Boží synovia obcovali s ľudskými dcéra-
mi, ony im rodili obrov. To sú hrdinovia dáv-
nych čias, slávni mužovia.” (Gn 6,4). Henoch
tiež spomínal, ako strážcovia nebies zostúpili na
Zem a obcovali s ľudskými dcérami, ktorým sa
potom rodili obri. Ale väčšina z nich zahynula
pri potope sveta.
Obri a bohovia sa navzájom pozabíjali, Zem sa
stala neobývateľná a zmizli z nej aj ľudia. Zahy-
nuli pri požiaroch, zemetraseniach, prívalových
vlnách. Z oblohy sa spustil dážď a Zem pohltili
vlny. Podľa legiend juhoamerických Tuleyonov
obor Olle v helme s rohmi potopou zničil oh-
nivého démona Sahte z neba. Kmeň Ho-Chun-
kov poznal obra Wakl’cexi, ktorý priviedol ich
predkov do Severnej Ameriky. Keltský pranárod
Tuatha de Danann mal kráľa a prvého bájneho
obyvateľa Británie obra Dagdu.
Zoltán Szabó, astrológ a odborník na runy, po-
níma starých nordických bohov extraterestriál-
ne. Asovia (mladší bohovia) pochádzajú podľa
neho z oblasti Polárky (Polárku uctievali aj starí
čínski taoisti, volali ju Purpurová ruža, Kráľovná
hviezd), kde sa asi pred 10 000 rokmi nachádza-
la loď Asgard. Velil im Odin a Thor. Freya a Frey
robili genetické pokusy na ľudskej rase. Títo bo-
hovia dali ľuďom kultúru a civilizáciu prostred-
níctvom polobohov.
Zo školských lavíc vieme, že živé organizmy
praveku boli charakteristické obrovskými roz-
mermi. Bola pred miliónmi rokov zemská prí-
ťažlivosť menšia ako je dnes? Napr. vážka Me-
ganeura monyi mala rozpätie krídiel až 75 cm,
lietajúce monštrá Pteranodon dosahovali až
15 – 18 m, vták podobný pštrosovi (Dinornis
maximus) dosahoval 3,5 m výšky. Jaštery Bra-
chiosaurus 27 metrov, Amphicoelias fragillimus
60 metrov. Niektoré mali až meter dlhé pazúry
(Therizinosauridaes). V máji sa objavili v mé-
diách informácie o objavení zatiaľ najväčšieho
dinosaura. Bol dlhý asi 40 m, vážil približne 77 –
85 ton. Kosti boli objavené v Argentíne v púšti
La Flecha. Najväčší však asi nebol, pretože už
spomínaný Amphicoelias mal 40 – 60 metrov.
Fotografi e vykopávok obrích kostí a lebiek šírené
na internete sú skôr fotomontáže. Ale archeológ
Rex Gilroy, riaditeľ múzea Mount York Natural
History, našiel v Austrálii skamenené stopy ob-
rích ľudí a jednu lebku pri odtlačku nohy bronto-
saura. Nedávno bola v Afrike nájdená 1,2 metra
dlhá humanoidná stopa s jasne viditeľnými od-
tlačkami prstov v žulovej skale s vekom viac ako
200 mil. rokov.
119
120
JUDr. Eduard Kukan sa narodil 26. decembra
1939 v Trnovci nad Váhom. Je to slovenský
politik a diplomat, ktorý zaznamenal úspeš-
ný prechod z režimu do režimu.
Jeho kariéra sa rozbehla potom, ako po absol-
vovaní Moskovského štátneho inštitútu medziná-
rodných vzťahov získal v roku 1964 aj doktorát
na Právnickej fakulte pražskej Karlovej univerzi-
ty. A nezastavil ju ani „revolučný“ rok 1989.
Ako členovi KSČ sa mu pred Nežnou revolúciou
vskutku darilo. Pôsobil na viacerých veľvysla-
nectvách, vrátane štvorročného obdobia, keď
pracoval na veľvyslanectve vo Washingtone.
Podľa jeho slov sa však vždy snažil reprezento-
vať krajinu, nie vládu, a aj pokyny Američanom
vedel podať tak, aby sa neznásilňoval. Pri kon-
frontácii s otázkou o osobe dôverníka ŠtB s kry-
cím menom Skopec, ktorá má rovnaké osobné
údaje, ako sú tie jeho, vždy reagoval slovami, že
so „ŠtB vedome nespolupracoval“.
Po zmene režimu a následnom fungovaní v štruk-
túrach Organizácie Spojených národov v New
Yorku vyvrcholil jeho prerod na demokrata, keď
sa v roku 1995 stal členom Demokratickej únie.
Prekážkou nebolo ani jeho viac ako 20-ročné
členstvo v KSČ. Členmi DÚ boli, paradoxne, aj
známe tváre „revolúcie“ herec Milan Kňažko či
Ján Budaj. Viackrát bol ministrom zahraničných
vecí. Do histórie sa zapísalo hlavne obdobie jeho
pôsobenia na tomto poste v prvej Dzurindovej
vláde, keď sa spolu s ostatnými členmi kabinetu
snažil dostať Slovensko do NATO. Táto vláda
24. marca 1999 odsúhlasila prelet lietadiel podie-
ľajúcich sa na operácii NATO ponad naše úze-
mie, čím podporila bombardovanie Juhoslávie.
Spolu s Kukanom podporili povolenie preletov
napríklad aj súčasný primátor Bratislavy Milan
Ftáčnik, aktuálny veľvyslanec SR na Ukrajine Pa-
vol Hamžík, terajší poslanci NR SR Ivan Mikloš,
Mikuláš Dzurinda a ďalší. Neprekážalo ani to, že
vojenská operácie nezískala mandát OSN. A aj
po desiatich rokoch po uskutočnení tejto krvavej
operácie zo strany NATO, pri ktorej zahynuli ti-
sícky nevinných ľudí, Kukan vyhlásil, že sa vláda
v tom čase zachovala správne, že to bolo správne
rozhodnutie a aj s odstupom času by postupoval
rovnako. Po zbombardovaní Juhoslávie začala
Kukanova mierová misia, pretože sa stal osobit-
ným splnomocnencom pre Balkán vtedajšieho
generálneho tajomníka OSN Kofi ho Annana.
MANDRAGORA > PAVUČINA – EDUARD KUKAN
SLEDOVANÍM VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE
K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE,
ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.
PAVUČINA
Ján Gašo
121
„Vstup do NATO? Som hrdý, že som bol pri tom.“
Foto: TASR
V súčasnosti po boku Pavla Demeša, Františka
Šebeja, Jána Figeľa či Magdy Vášáryovej zastáva
svoje čestné miesto v správnej rade Slovenskej
spoločnosti pre zahraničnú politiku a pôsobí aj
ako poslanec Európskeho parlamentu. Európsku
úniu pritom považuje za životaschopný projekt
a ako jednu z možností jej zefektívnenia vidí aj
rozumné odovzdávanie právomocí jednotlivých
členských štátov. Svoj pobyt v Europarlamente
si predĺžil o ďalšie funkčné obdobie, pretože
spolu so straníckym kolegom Ivanom Štefan-
com získali v nedávnych eurovoľbách na kandi-
dátke strany SDKÚ-DS mandát na ďalších päť
wrokov.
122
Bol to môj prvý puč v Thajsku. „Krajina úsme-
vov“ mala v modernej histórii dvanásť vojen-
ských prevratov. Ale tento sa v mnohom líšil a jun-
ta generála Prayutha zašla oveľa ďalej. Prevraty
sú totiž spravidla rýchle a „korektné“. Armáda
naženie do metropoly tanky, zvrhne (skorumpova-
nú) vládu, „neviditeľná ruka“ (paláca) vztýči prst
a rýchlo sa vymenuje neutrálny premiér, ktorý vy-
hlási nové voľby. Teraz junta drží moc pevne v ru-
kách. Lídrom sa stal sám generál Prayuth a voľby
sľubuje až po zmierení a reformách. Diktatúra vraj
môže trvať aj 15 mesiacov. Keď sa v Bangkoku
počítal tretí týždeň zákazu vychádzania, v našej
malej komunite Banglamphu sme sa viacerí ne-
spokojne ošívali. Moja thajská „sestra“ Toonie
prišla o zisky z baru, pretože sa povinne zatvára-
lo o 22,00 či o polnoci. Každý večer krúžili oko-
lo podnikov policajti v civile alebo vojaci v oz-
brojených hummeroch – na výstrahu. Niektorí
platili tučné pálky policajtom do vačku, a tak
sa zákaz vychádzania dodržiaval skôr „thai sty-
le“. Ale aj tak mesto, ktoré nikdy nespí, stíchlo.
To, že sa po polnoci nedalo kúpiť jedlo či voda,
sa v Bangkoku asi ešte nestalo. Ľudia sa zúfa-
lo dobíjali do poslušne zavretých „nonstopiek
7 – 11“ a zašívali sa do tichších uličiek, barov
a vývarovní, ktoré to riskli „na tajnáča“. O po-
litike sa zhovára málokto. Otvorené názory sa
v týchto dňoch neoplatia. Nedávno tak zavreli
taxikára za debatu s pasažierom, ktorý udal vodi-
ča ako hrozbu pre národnú bezpečnosť. Obvinili
ho z urážky monarchie. Na univerzitách sú na-
sadení „tajní“ a konzervatívni rojalisti nahlasujú
progresívnych liberálov. Surreálne ako z Orwel-
lovho 1984. Rovnako ako strana, aj thajská jun-
ta je odhodlaná nastoliť novú kapitolu. Rýchla
revolúcia v podobe národnobuditeľských pesni-
čiek, komunitných aktivít a vysielania svetového
pohára vo futbale zdarma. Vraj stačí vrátiť „šťas-
tie a jednotu thajskému národu tak, ako to bolo
v roku 1967“, snívajú nostalgicky generáli.
KOREŠPONDENTI > ŽIVOT PO PREVRATE > EMPATIA A CYNIZMUS
ŽIVOT PO PREVRATE EMPATIA A CYNIZMUS
Alexandra Demetrianová
Thajsko
Henrieta Dogrukol
Turecko
Trinásty máj 2014, 15:10, Soma, Turecko. Se-
demsto osemdesiatsedem baníkov pod zemou.
Práve sa mení zmena a 301 z nich je v 800-metro-
vej hĺbke, z ktorej sa už nikdy nedostanú… Smútok,
žiaľ, hystériu a chaos v oblasti je ťažko opísať. Tu-
recká mentalita sa aj s tragédiami vyrovnáva po svo-
jom. Nekontrolovateľné emócie, silná potreba súci-
tu a jeho prejavenia. To je to, čomu sa ako cudzinec
nikdy nenaučíte, pretože vaše pocitové radary sú
inak orientované. My v Európe si dokážeme dosť
racionálne smrť vysvetliť, ateisticky či nábožensky,
jednoducho bez okolkov si povieme, že mŕtvy neo-
žije, nezmeníme to, či budeme nariekať viac alebo
menej, jeho odchod sa už neodstane. Čas je jedi-
ný liek na boľavú dušu, vravím každému v týchto
dňoch. V Turecku vás však pre takýto cynizmus
dokážu zahrabať pod zem, pretože ľudia sú tu až
na ojedinelé výnimky enormne empatickí a pani-
ka pod tlakom masových emócií a úžasnej schop-
nosti médií ovládať ľudskú psychiku dokáže divy.
Na miesto tragédie okamžite prichádzajú miestne
celebrity, podnikatelia a mienkotvorné osobnosti,
ktoré prišli pomôcť – ľudsky aj fi nančne. Úhrada
školného deťom obetí na niekoľko rokov dopredu
je jeden z fi lantropických počinov prestížneho fut-
balového klubu Fenerbahçe. Klub Galatasaray tiež
nezaostáva a zorganizuje priateľský zápas, ktorý sa
bude konať v auguste tohto roku a plný zisk pôj-
de na konto pomoci pozostalým rodinám. Tristo
rodín je teraz bez príjmu, na pokraji mizérie, no
zamestnávateľ veľkorysé „odškodné” zatiaľ nesľu-
buje. Premiér svojím necitlivým prístupom takisto
totálne šokoval. Cynické vyjadrenie Erdoğana, že
toto nešťastie je „karma”, ktorá sa stáva všade vo
svete, stačilo na nemalé výtržnosti pri jeho náv-
števe v Some. Chýbala však turecká Matka Tereza,
ako začali volať premiérovu ženu Emine, ktorá bola
v médiách vždy zaneprázdnená svojimi dobročinný-
mi návštevami Egypta, Sýrie, Somálska, kde na foto-
grafi ách roní slzy pri pohľade na obete občianskych
vojen. No na vlastných robotníkov zabudla.
123
KTOSI JE ZA DVERAMI > KOREŠPONDENTI DEŇ SMARTFÓNISTU >
Priemerný Nemec je niekoľkokrát denne kon-
frontovaný s otravnými ľuďmi, ktorí zvonia pri
jeho dverách a niečo chcú. Svedkovia Jehovovi. Ak-
tivisti Červeného kríža. A predovšetkým zástupy
Rumunov, Albáncov a iných obyvateľov bývalého
východného bloku (áno, nájdu sa medzi nimi aj
Slováci). Od rána do neskorého večera chodia od
domu k domu. Niektorí len žobrú, iní vyberajú na
rôzne (ktovie, či naozaj existujúce) dobročinné
projekty, ďalší predávajú rôzne produkty ľudového
remesla. Je to daň za nemeckú prosperitu. Ľudia
z chudobnejších častí Európy sa sem zliezajú ako
osy na med, aby si z tejto prosperity tiež uchytili
niečo pre seba. Nemec sa za každých okolností
snaží správať korektne, a preto občas vytiahne euro
alebo dve, len aby sa prosebníka zbavil. Keď ho
ponúkaný produkt, napríklad pravé slovenské „šú-
polky“, zaujme, je ochotný vytiahnuť aj päťdesiat-
ku. „Handarbeit“ tu dokážu oceniť. Ale keď už je
toho priveľa (päť minút po tom, ako odišla Rumun-
ka s vrieskajúcim bábätkom na rukách, zvoní mla-
dý usmievavý Albánec), aj Nemcovi prasknú nervy
a na dotyčného navrieska, zabuchne mu dvere pred
nosom, alebo zavolá políciu. Takmer všetci títo po-
domoví predajcovia a vyberači príspevkov to robia
ilegálne. Napokon, inak sa to ani nedá. Ofi ciálne
by si mali podať žiadosť na miestnom úrade, kto-
rý ju bude niekoľko týždňov alebo mesiacov sušiť,
a nakoniec im ju aj tak zamietne, pretože nemajú
v Nemecku trvalý pobyt. Kým ich neprichytia ako
organizovanú skupinu, ide len o priestupok, za kto-
rý hrozí maximálne pokuta. Pre tých šikovnejších
je to len jedna z nákladových položiek. Svojho času
som sa dal do reči s Albáncom Admirom, ktorý
si prišiel do Bavorska zarobiť podomovým preda-
jom. Denne vraj zinkasuje okolo dvesto eur. Keď
skončí, chce si za zarobenú sumu kúpiť v Mnícho-
ve ojazdené auto. „Autá po Nemcoch sú u nás ce-
nené,“ hovorí s úsmevom. „Nemec sa o svoje auto
stará.“ Doma ho predá za niekoľkonásobnú cenu.
Za riziko drobnej pokuty mu to rozhodne stojí.
Jedným z hrdinov sociálnych sietí sa nedávno
stal mladý britský producent Gary Turk, ktoré-
ho krátke video s názvom „Pozri sa hore“ výstiž-
ne zachytilo „smartfónovú kultúru“ moderného
storočia. Video poukazuje na životné momenty,
o ktoré nás oberá každé jedno pípnutie nášho
„múdreho telefónu“. Prekvapením tohto päťminú-
tového posolstva bol jeho úspech práve v mekke
„smartfónistov“, vo Veľkej Británii. Ako abstinujú-
ci smartfónista vám rada opíšem tento revolučný
vzťah medzi človekom a telefónom. Každý správny
smartfónista ráno vstane, zapne telefón a skontro-
luje správy od svojho bankára, lekára alebo miest-
neho predajcu, ktorý ho pohyblivými obrázkami
vábi na virtuálnu vôňu čerstvých bagiet. Na ceste
do školy prechádzam popri Hyde Parku, sediac
na poschodí červeného autobusu, no moje oči ne-
smerujú na kvitnúce sady purpurových ruží, ale sú
zahĺbené do čítania noviniek o mojich známych.
Po prednáške poprosím profesora, aby mi vysvetlil
chyby v mojej minulej eseji, a jeho odpoveď ma ne-
smeruje nikam inam ako na jeho emailovú adresu,
kde mi venuje dostatok svojej „virtuálnej“ pozor-
nosti. Hĺbka šálky poobednej kávy s kamarátmi
sa zdá byť nekonečná, pretože sme si už novinky
o sebe zverili neverbálne prostredníctvom sociálnej
siete. Na ceste domov niekde pri Waterloo sedím
v metre a pozorujem mladú dvojicu. Chlapec sa
ťažko snaží potláčať rastúci úsmev, ktorý v ňom
kvitne pri každom pohľade na tmavovlasé dievča
vedľa neho. Tá si však jeho pozemskú náklonnosť
nevšíma, lebo je zahĺbená do hry na tablete. Na
tretej zastávke vystúpi, a tým končí ich nezačatý
príbeh. Večer prídem domov, skontrolujem správy
a rozmýšľam nad ponukou rýchlejšieho mobilného
internetu, ktorú mi v týchto večerných hodinách
zaslal môj britský operátor. Táto západná „online
kultúra“ sa dobíja aj k nám a je len na nás, či jej
skromne pootvoríme dvere a zoberieme si to po-
zitívne, alebo otvoríme túto Pandorinu skrinku do-
korán a dovolíme, aby sa zmocnila našej slobody.
DEŇ „SMARTFÓNISTU“ KTOSI JE ZA DVERAMI
Andrea Kmeťová
VeľkáBr i tán ia
Peter Horský
Nemecko
124
TRIBÚNA > NEJASNÁ BUDÚCNOSŤ EÚ
E xperiment so socializmom v Európe nevyšiel.
Rovnako však sklamala demokracia, jedna
kríza stíha druhú. Dlhová kríza rozpočtových
výdavkov niektorých štátov EÚ sa meria na de-
saťročia, a to nie je dobrý signál pre jej stabilitu.
Finančná kríza a krachujúce euro sú bankovým
produktom bankokracie, t. j. hospodárskej a poli-
tickej nadvlády bánk v kapitalistickej spoločnosti.
Vysoká nezamestnanosť je jej sociálnou katastro-
fou.
Finančná kríza začala ako tichý spoločník kapi-
talistických vlád, keď dokazovali svetu „prednos-
ti kapitalizmu nad socializmom“ v tvorbe bla-
hobytu (od sedemdesiatych rokov 20. storočia).
Bola to neofi ciálna doktrína fi nančnej politiky
Západu, keď sa zvyšovala životná úroveň nekry-
tá produktivitou práce na úkor bankových úve-
rov. Dnes viažu vrátenie týchto úverov na ťarchu
štátnych rozpočtov, i keď veritelia a akcionári
z úrokov dlho profi tovali. Konečný výsledok sa
dostavil ako vysoký nárast nezamestnanosti.
Garancia „zodpovednej úverovej politiky“ utr-
pela totálny neúspech pre morálne zlyhanie.
Bilancie strát účtovnej evidencie v bankách ne-
zabránili ani protiprávnemu vyplácaniu milióno-
vých odmien manažérom.V právnom systéme
sú za takéto úverové čarodejníctvo s dopadom
„svetovej fi nančnej krízy“ právne postihy kompe-
tentných, vrátane zákazu činnosti v bankovníc-
tve. Ak sa promptne neprijmú účinné ochranné
opatrenia a kontrolný mechanizmus na úrovni
Európskeho parlamentu, Komisie EÚ a Cent-
rálnej banky EÚ, fi nančná kríza ostane vážnym
mementom i do budúcnosti. Deštruktívna poli-
tika rozvratu spoločnosti a chaosu s nárastom
chudoby v konečnom dôsledku vytvára najlep-
šie podhubie pre nové revolúcie. Ekonomická
polarizácia chudoby a bohatstva s narastajúcou
nezamestnanosťou nie je očakávaným vývojom
stabilnej budúcnosti národov EÚ. Vedenie Únie
stráca zmysel pre realitu, ktorý mu euroskeptici
právom vyčítajú.
NEJASNÁ BUDÚCNOSŤ EÚ
Michael Blischman
Slovenčina, ľubozvučný to jazyk, bohatý na
slovnú zásobu či pestrú škálu dialektov. Vzhľa-
dom na relatívne malú rozlohu našej krajiny sa
môžeme skutočne pýšiť množstvom nárečí, ktoré
sú príznačné takmer pre každú časť Slovenska.
V minulosti si ľudia práve tieto ľudovo-kultúrne
špecifi ká uchovávali a generačne prenášali, lebo
chceli zachovať genius loci svojej lokality. Ale
časy sa menia a mladá slovenská ponovembrová
spoločnosť v snahe čo najviac splynúť so „správ-
nymi“ črtami a ideálmi Západu nahrádza bežné
a dlhodobo zaužívané materinské slová cudzími
výrazmi. Je pravdou, že jazyk sa má prispôsobiť
ľuďom a nie populácia jazyku, no bezbrehé „ona-
čenie sa“ za niečím, čo má s nami sotva niečo
hlbšieho spoločného, vyznieva skôr smiešne a
poľutovaniahodne.
Používanie jazykových prvkov prozápadného
sveta sa udomácňuje najmä vo väčších sloven-
ských mestách, v ktorých sídli zahraničný kapi-
tál vychovávajúci si svojich zamestnancov nielen
k pracovnej, ale i kultúrnej poslušnosti.
Namiesto časového harmonogramu si organi-
zujeme „time management“, súrne či dôležité
správy si „sendneme do offi cu“ (pošleme na
pracovný e-mail). Ak má niečo hlbšiu myšlien-
ku, označíme to pojmom „deep“ a tých, ktorých
nemáme radi, jednoducho „hejtujeme“ (nenávi-
díme).
Ešte smutnejšie vyznievajú rôzne skratky a ak-
ronymy (OMG, LOL, FAQ, N/A...), ktoré sa
v komunikácii udomácnili dokonca rýchlejšie
a šírku našej slovnej zásoby nerozvíjajú, ba práve
naopak – udupávajú. Ideme sami proti sebe, pro-
ti jazyku, za ktorý naši národovci tvrdo bojovali
a mnohokrát v histórii sme sa oň strachovali.
Teraz svoj jazyk máme a dobrovoľne ho zapre-
dávame. Čo je ešte smutnejšie, pri aplikovaní
amerikanizmov vystupujeme hrdo, akoby sa stá-
vali našou výkladnou skriňou. Zrejme platí staré
známe, že človek si neváži to, čo má, až kým to
nestratí.
AMERIKANIZMY NAŠE KAŽDODENNÉ
Marek Civáň
AMERIKANIZMY NAŠE KAŽDODENNÉ >
125
IQ + EI + SQ = NOVÝ ČLOVEK > TRIBÚNA
Vškolách v nás väčšinou rozvíjali najmä inte-
ligenčný kvocient, IQ. Buduje logické mysle-
nie, trénuje pamäť. To treba mať, ale ako základ.
Kto ho má za cieľ a nechá sa preťažovať stále
silnejšími mentálnymi činkami, prasknú mu raz
struny. Byť pyšným jednotkárom v takto choro
nastavenom systéme nie je celkom podarená vi-
zitka. Splodí to únavu a aj poškodenie. Aj z tejto
neslobody sa treba dostať. Najhoršie je, ak nám
potom uletí podstata veci. Ako tak sa vyznať
v mori informácií je celkom slušný výkon. Rozví-
jať si telo a intelekt je dobré, ale je to iba 1. stupeň.
V 2. stupni sa stávame fi lozofmi, vedcami a umel-
cami. Nadobúdame EI, emocionálnu inteligen-
ciu. Nerozširujeme iba mentálne telo, rozumovú
časť duše, čiže prednú časť mozgu, ale kriesime
aj tzv. časť strednú. Naše ego sa už nielen rozpí-
na rôznymi súťažami ako na prvom stupni, ale
môže sa aj trocha upokojiť a skultivovať. Treba
nám rozvíjať aj tzv. emocionálne telo, skvalit-
ňovať citové vnímanie vzťahov, života a práce.
Svoje vedomie už nesmerujeme iba do diaľky,
ale aj do vnútornej šírky. Budujme hlavne em-
patiu. Spomaľme sa. Naberme kvalitu kultúrou,
slušnosťou, rozhľadenosťou, aby nám nevytŕčala
spod smokingu slama. Doprajme si luxus trocha
si veci premyslieť. Nájdime na živote i poetickú
dimenziu. Učme sa rozumieť dobrej hudbe. Vní-
majme pekné farby a tvary ako maliar. Primitív-
ne ego z prvého stupňa sa stáva kultivovanejšie
a jemnejšie. Byť džentlmenom a dámou, to sú
elegantné konštanty tejto úrovne.
Pri 3. stupni vývoja oživujeme aj zadný mozog
a vnútornú hĺbku. Naše ego sa zmenšuje a bož-
ské dimenzie sa prehlbujú modlitbou, službou
novej podobe ľudstva a nesením kríža. To je spi-
rituálny kvocient. Morálny a večný rozmer. SQ
majú tí, ktorí popri charaktere budujú v sebe aj
rozmery služobníka, mystika a svätca. Hľadajú
vyšší zmysel žitia vo viere, vyššom umení, vyššej
vede. Nehrajú sa na pánov a vedia, že život nie
je plytká mláka.
IQ + EI + SQ = NOVÝ ČLOVEK
Pavel Pakoš
KTO VLASTNE SME?
Rado Cedula
KTO VLASTNE SME ? >
Akonáhle sa zahľadím na fungovanie našej
spoločnosti, vynorí sa mi otázka, či nie sme
len obyčajné beštie, ktoré práve vyšli z toho po-
myselného pralesa. V jednej ruke držiac kyjak
a v druhej hlavu svojho nepriateľa. Čo je v na-
šej bytosti dominantnejšie? Láska alebo násilie?
Láskyplný človek dokáže byť násilný, a takisto aj
násilný človek dokáže milovať. Ak je jeho násilie
jeho pravou podstatou, tak i ten agresívny akt,
ktorý vykonáva voči niekomu/niečomu, môže
milovať. Je to asi len uhol pohľadu. Nie je v nás
agresia, násilie predsa len hlbšie zakorenené ako
tá vysnená láska? Predstavme si: Praveký človek
sa prechádzal po planinách v čase, keď sa jeho
myšlienková genéza o vlastnej existencii mož-
no len začala tvoriť a vyvíjať. Kráčať a obdivo-
vať krásy i jemnosti života by bol akt spojený
s pravdepodobnosťou úmrtia. Ohol by sa nad-
chýnať, aká krásna príroda ho obklopuje, zrazu
by na neho skočil predátor a z fi lozofi cky du-
majúceho pravekého človeka by ostali len kosti.
V týchto podmienkach zrejme prežil len človek,
ktorý bol neustále pripravený na súboj a hrozia-
ce nebezpečenstvo.
Výrazy „humánnosť“ a „nehumánnosť“ mi prí-
du len ako slová vypustené z našej mysle, ktoré
už stratili podstatu. Bol niekedy človek vôbec
humánny, alebo je práve tá pseudohumánnosť,
ktorú reálne okolo seba vidíme, tou skutočnou
humánnosťou? Bol niekedy človek láskyplný, ak
v rámci prežitia a miliónov rokov vývoja musel
byť skôr nastavený na režim útek/boj?
Táto rubrika je Vaša, milí čitatelia. Príspevky, ktoré nám
budete posielať, by mali byť Vašimi pohľadmi na dianie
vo svete okolo Vás. Tie najzaujímavejšie uverejníme v tlače-
nej verzii, ale aj na našej internetovej stránke.
Poznámka: Text by nemal presiahnuť 2000 znakov (približ-
ne pol strany v našom časopise).
Redakcia si vyhradzuje právo príspevky štylisticky upravo-
vať a krátiť. Posielajte nám ich na:
e-mail [email protected] alebo na adresu redakcie
Zem&Vek, Wattova 10, 821 04 Bratislava.
126
ZEM VEK
Redakcia
ZEM VEKMESAČNÍK UTAJOVANÝCH INFORMÁCIÍ BEZ CENZÚRYMesačník / Ročník 2 – 7/2014Cena v predaji: 2,90 € Cena v predplatnom: 2,50 €Číslo vyšlo 4. 7. 2014
ADRESA REDAKCIE Wattova 10, 821 04 Bratislava
e-mail redakcie: [email protected]
www.zemavek.sk
predplatné: www.zemavek.sk
REDAKCIAŠéfredaktor: Tibor Eliot Rostas
Zástupca šéfredaktora: Marián Benka
Redaktori: Dušan Budzák, Ľubomír Huďo, Ján Gašo,
Anton Smataník, Milan Pullmann, Vladimír Líška,
Zuzana Vernerová
Art director: Radoslav Kšanowski
Marketing: Jana Zigová
Email: zigova@sofi an.sk
Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková
Autori fotografi í a ilustrácií:strana 49: Matúš Plecho
strana 29 : Qet
strana 40 – 47: SITA/AP
strana 6 – 9, 17: TASR
strana 63,71–81: Tibor Eliot Rostas
Ilustračné foto: shutterstock
VydavateľSOFIAN, s. r. o.
Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA
Korešpondenčná adresa: Wattova 10, 821 04 BRATISLAVA
E-mail: sofi an@sofi an.sk
IČO: 44 564 058
Rozširuje:Mediaprint-KapaDistribúcia predplatného:HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214e-mail: [email protected]
TlačD&D International Slovakia, s. r. o.
Topoľčianska 17, 851 05 Bratislava
Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú.
Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov
a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.
Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13
ISSN 1339-2360
© SOFIAN, s. r. o.
PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2014: 12,50 €
Obdobie august – december 2014(vrátane poštovného)
KUSOVÉ PREDPLATNÉAugustové číslo si môžete
objednávať do 20. júla 2014 na www.zemavek.sk.
Cena je 2,90 eur/kus vrátane poštovného.
ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 1. 8. 2014
Telefonické objednávky: 0944 134 773v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h
Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk
ARCHÍV ZEM VEKAk ste nedostali staršie čísla nášho časopisu,
navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.
Spolupracujeme:
127
www.radioviva.sk
Viva stále žije!Od 17. 2. 2014 opäť vysielame.
101,1 FM
94,9 FM
Informujte sa na telefónnom čísle 0944 134 773alebo e-mailom na [email protected].
IBA VĎAKA VÁŠMU PREDPLATNÉMU MÔŽEME PRACOVAŤ ĎALEJ A VY ZÍSKAVATE VÝHODY.
ĎAKUJEME!
NEDOSTALI STE KÚPIŤNÁŠ ČASOPIS
VO VAŠOM STÁNKU? PREDPLAŤTE SI NÁS.
Cena: 9,50 €pre predplatiteľov 8,50 €
Cena: 9 €pre predplatiteľov 8 €
Cena: 9,90 €pre predplatiteľov 8,90 €
Cena: 9,90 €pre predplatiteľov 8,90 €
Cena: 9,90 €pre predplatiteľov 8,90 €
Cena: 9,50 €pre predplatiteľov 8,50 €
Cena: 9 €pre predplatiteľov 8 €
Cena: 9,90 €pre predplatiteľov 8,90 €
Cena: 9,90 €pre predplatiteľov 8,90 €
Cena: 9,90 €pre predplatiteľov 8,90 €
DARČEKOVÉ PREDMETY SI MÔŽETE OBJEDNAŤ NA WWW.ZEMAVEK.SK ALEBO NA TELEFÓNNOM ČÍSLE 0944 134 773
E-SHOP ZEM&VEK
Cena: 9,50 €pre predplatiteľov 8,50 €
Cena: 9,50 €pre predplatiteľov 8,50 €
Cena: 9,90 €pre predplatiteľov 8,90 €
Cena: 13,50 €pre predplatiteľov 12,50 €
Cena: 13,50 €pre predplatiteľov 12,50 €