1
Za jazykovú úpravu zodpovedajú autori.
Projekt: e- Health
Štúdia:
ELEKTRONICKÝ CHOROBOPIS
Vypracovali: prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. doc. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS., mim. prof. prof. MUDr. RNDr. Gustáv Kováč, CSc., MBA doc. MUDr. Ján Štencl, CSc. mim. prof. doc. MUDr. Igor Rusnák, CSc. Bratislava, október 2006
2
Osnova štúdie Osnova štúdie ..................................................................... ................2
Úvod .................................................................................................... 3
1. Stručný opis problematiky ................................................... 5
Európsky systém zdravotnej starostlivosti
Integrácia slovenského systému zdravotnej starostlivosti do EÚ
2. Súčasný stav vo svete a jeho trendy ........................................ 7
Svet
Európska únia
Česká republika
3. Stav na Slovensku ................................................................... 9
4. Zdravotné záznamy a dokumentácia ............................................... 11
5. Cieľ štúdie .........................................................................................19
6. Špecifické riešenia projektu a implementácia do produktov ...... 19
7. Predkladanie výstupov aj pre iné ako diagnostické a liečebné
potreby ........................................................................................... 26
8. Harmonogram prác, čiastkové realizačné výstupy a ich časové
intervaly ............................................................................................27
8.1 Návrh projektu „Preklad a zavádzanie SNOMEDu“
8.2 Návrh projektu elektronického chorobopisu
8.3 Návrh projektu elektronickej žiadanky, čiarového kódu a
telemedicínskeho manažmentu laboratórnych dát
Úvod
3
Slovenská republika, členský štát Európskej únie, nastupuje proces
zapájania sa do európskych projektov informatizácie zdravotníctva, ktoré sa
súhrnne označujú ako eHealth. Cieľom projektov je vytvoriť produkty, ktoré
umožnia poskytovať kvalitnejšie, dokonalejšie, spoľahlivejšie, bezpečnejšie
a dostupnejšie zdravotnícke a sociálne služby zdravým a chorým občanom
nielen v materskej krajine, ale aj v rámci cezhraničnej súčinnosti
zdravotníckych systémov Európskej únie s perspektívou štandardizovaných
informačných procesov a prekonania problémov, ktoré vyplývajú
z rozmanitosti jazykového prostredia Európy.
V súvislosti s uvedenými procesmi Ministerstvo zdravotníctva prijalo
Koncepciu informatizácie zdravotníctva: eHealth stratégiu Slovenskej
republiky, Výhľadový plán eHealth programov a Akčný plán eHealth
programov na rok 2006. Organizačným a odborným gestorom týchto úloh je
Národné centrum zdravotných informácií (ďalej NCZI). Akčný plán eHealth
programov okrem iných úloh predpokladá aj spracovanie štúdií
uskutočniteľnosti pre eHealth projekty:
1. EHR (Electronic Health Records) – elektronické zdravotné
záznamy a chorobopisy
2. elektronický recept (e-Prescription)
3. Informačno-komunikačnými technológiami podporovaná
mimonemocničná zdravotnícka a sociálna starostlivosť (domáca
starostlivosť – Home Care)
Predmetom tejto štúdie je projekt č. 1 - elektronické zdravotné záznamy
a chorobopisy. Cieľom štúdie je prechod z klasického štruktúrovaného
písomného zaznamenávania zdravotných problémov, vyšetrení, diagnóz,
liečby a pod. (v súčasnosti už kombinovaného so zaznamenávaním údajov v
elektronickej forme) na korešpondujúci elektronický chorobopis (Electronic
Health Records, ďalej EHR). Princíp tvorby EHR je odrazom logických
štruktúr, ktoré zodpovedajú potrebám poskytovania zdravotnej starostlivosti,
používania záznamov bez ohľadu kde a kedy boli vytvorené, ktoré umožnia
prehľadávať rozsiahle záznamy, vytvárať z nich špecifické zostavy,
4
vyhľadávať špecifické skutočnosti s potenciálnou možnosťou ich
interpretácie, elektronicky prenášať celý chorobopis alebo len jeho časti
a pod.
Spracovaná štúdia slúži ako východiskový podklad na vypracovanie
projektov pre výberové konanie uchádzačov na získanie grantov
v programovacom období rokov 2007 – 2013.
1. STRUČNÝ OPIS PROBLEMATIKY
5
1.1 Európsky systém zdravotnej starostlivosti
V EÚ neexistuje jednotný systém zdravotnej starostlivosti, v jednotlivých
krajinách sa systémy odlišujú v rôznych oblastiach organizácie a riadenia
(štátne/neštátne formy zdravotníckych zariadení a i.), financovania (poistný
systém/iné spôsoby financovania a i.), legislatívy (práva a povinnosti
poskytovateľov, občanov/pacientov a i.) a pod. . Spoločnou črtou národných
zdravotníckych systémov Európskej únie je, že všetky sú postavené na
vedeckej medicíne, čo je základným predpokladom ich integrácie.
Otváraním hraníc a odstraňovaním bariér sa významne zväčšuje pohyb
osôb, služieb, hospodárskych, spoločenských a iných aktivít, čo si vyžaduje
hlboké zmeny mnohých spoločenských systémov, vrátane zdravotnej
starostlivosti, ktorá nadobúda nové aspekty, osobitne pluralitu, mobilitu
a virtualitu.
Aj keď európske inštitúcie vytvárajú politické, finančné a legislatívne
podmienky pre rozvoj európskeho systému zdravotnej starostlivosti, systém
sa nerozvíja zhora, ale vzniká na jednotlivých miestach, v jednotlivých
štátoch. Európsky systém zdravotnej starostlivosti vzniká na podklade
národných systémov, ich konvergenciou a integráciou s postupnou
implementáciou rozhodujúcich procesov. Jedným z kľúčových prvkov, ktoré
sú nevyhnutné pre integráciu systémov zdravotnej starostlivosti je
zrozumiteľná, dobre dostupná a kvalitná zdravotná dokumentácia občana EÚ,
bez ohľadu na to kde vznikla s možnosťou jej transportu na ktorékoľvek
miesto, vrátane flexibilného používania jej jednotlivých častí s potenciálnou
možnosťou ich interpretácie. Toto možno dosiahnuť len pomocou vyspelých
informačných a komunikačných technológii pri prísnom dodržiavaní
bezpečnosti, diskrétnosti údajov, čo jednoznačne smeru do elektronickej
podoby týchto dokumentov.
Legislatíva má v jednotlivých štátoch EÚ rozličné tradície trvajúce viacero
storočí a podstúpila rozličný vývoj. Nie je napríklad jednotne stanovené, či
informácie o zdravotnom stave sú majetkom osoby, ktorej sa dotýkajú. Ďalej
nie je jednotne stanovené, kto rozhoduje o zdravotnej starostlivosti, ak osoba
nemôže rozhodovať sama, kto je vlastníkom telesných zostatkov a pod.
Elektronické prvky zdravotnej dokumentácie musia byť zostavené tak, aby sa
6
rešpektovali uvedené a ďalšie rozdiely medzi jednotlivými krajinami EÚ a,
a fortiori, medzi EÚ a ostaným svetom.
Odrazom týchto zmien sú novo navrhované prístupy a koncepcie
zamerané na inovačné zmeny zdravotníckych systémov a nimi
poskytovaných služieb, ktoré podporujú najvyššie politické a výkonné
nadnárodné grémiá vrátane SZO a OECD, ale predovšetkým stanoviská
členských krajín Európskej únie, ktoré vyjadrujú viaceré dokumenty
Parlamentu a Komisie EÚ. Z nich je potrebné zvýrazniť najmä stanovisko
Parlamentu EÚ formulované v prelomovom dokumente COM(2004) 356 final
eHealth – making – health – care better for European citizens. An action
plan for European eHealth Area. Tento dokument prvýkrát definuje eHealth,
čo je skrátená forma výrazu elektronické zdravotníctvo, ktorý v jednoduchej
podobe znamená:
- využívanie informačných a komunikačných technológií na podporu
organizácie zdravotníctva a poskytovanie zdravotníckych služieb,
alebo v zložitejšej
- vývoj koncepcií, programov, metód, projektov a uplatňovania ich
výsledkov prostredníctvom informačných a komunikačných technológií
na vysokej profesionálnej úrovni v širokom rozsahu každodenných
zdravotníckych, medicínskych a sociálnych aktivít s cieľom zvyšovať
dostupnosť, spoľahlivosť, kvalitu a bezpečnosť služieb poskytovaných
chorým aj zdravým občanom, pri kvalitnom organizačnom zabezpečení
v mieste a čase potreby, pričom zároveň zohľadňujú aj možnosti
znižovať súvisiace náklady vždy, keď je to možné a potrebné.
V členských štátoch EÚ vznikajú pracoviská, ktoré sa zaoberajú
vývojom a implementáciou EHR v súlade s požiadavkami vlastného
jazykového prostredia a medicínskych zvyklostí. Doteraz je asi 19 takýchto
inštitúcií združených v európskej neziskovej organizácii s názvom The
EUROREC Institute: European Institute for Health Records so sídlom
v Bruseli.
1.2 Integrácia slovenského systému zdravotnej starostlivosti do EÚ Od r. 1989 sa systém zdravotnej starostlivosti u nás postupne mení zo
socialistického modelu, kde mal štát monopolné postavenie s centrálnym
7
plánovaním a riadení (mal hlavnú zodpovednosť za zdravie obyvateľov),
hlavne extenzívnym rozvojom s dôrazom na ústavnú zdravotnú starostlivosť
a financovaním zo štátneho rozpočtu na liberálnejší model založený na
demopolizácii a decentralizácii so vznikom neštátnych foriem zdravotníckych
zariadení, so zavedením zdravotného poistenia, s humanizáciou
a demokratizáciou systému (slobodná voľba lekára, zdravotnej poisťovne a i.)
a so zainteresovaním občana pri ochrane a udržiavaní zdravia. Cieľom týchto
dramatických zmien je najmä zlepšiť zdravotnú starostlivosť, zlepšiť zdravotný
stav obyvateľstva (priemerná dĺžka života, zníženie mortality a morbidity
a pod.) a kvalitu jeho života.
Uvedené ciele nemožno dosiahnuť bez použitia informačných
a komunikačných technológii pri rešpektovaní zmien v systémoch zdravotnej
starostlivosti členských štátov EÚ a legislatívy EÚ. Informačné technológie so
svojimi eHealth programami by mali byť prostriedkom (nie cieľom) aj
v Slovenskej republike pre podporu kvalitnejšieho a bezpečnejšieho
(zníženie omylov v diagnostike a liečbe) zdravotníctva s efektívnejším
využívaním zdrojov s prevádzkovými a inými úsporami, pretože inak nemožno
riešiť nepomer medzi rastom nárokov na zdroje pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti a ekonomickými možnosťami jednotlivých krajín. V súlade
s Európskym eHealth akčným plánom sa odvíjajú aj aktivity vlády SR a MZ
SR v tejto oblasti: eHealth stratégia Slovenskej republiky, Výhľadový plán
eHealth programov a Akčný plán eHealth programov na rok 2006.
Organizačným a odborným gestorom týchto úloh je Národné centrum
zdravotných informácií.
2. SÚČASNÝ STAV VO SVETE A JEHO TRENDY 2.1 Svet
Analyzovať a uviesť súčasný stav elektronizácie a internetizácie
v oblasti podpory zdravotnej starostlivosti informačnými a komunikačnými
technológia vo svete, popísať ich vybavenosť, efektivitu, spoluprácu, trendy
rozvoja je veľmi náročná úloha a presahuje zadanie tejto štúdie. Celý rad už
medzinárodne prijatých štandardov v tejto oblasti, napr. pre medicínsku
a zdravotnícku informatiku (ISO a predovšetkým CEN TC251), klinickú
8
terminológiu (SNOMED-CT), prenos zdravotníckych informácií (štandard HL7,
t. č. 3 verzia) a i., ktoré sa v rôznom stupni vo vyspelých krajinách používajú
nepriamo poukazuje na zaostávanie SR v tejto oblasti.
2.2 EURÓPSKA ÚNIA Vývoj a používanie informačných a komunikačných technológii
v systémoch zdravotnej starostlivosti je veľmi rôznorodý aj v členských
krajinách EU. Uvedieme niekoľko príkladov:
Španielsko – všetky údaje o pacientoch z nemocníc sa
zaznamenávajú v jednotnej elektronickej forme, existuje komunikácia
medzi nemocnicami, využíva sa technika dátových skladov pri
manažovaní klinických a riadiacich procesov a pod.;
Belgicko – má zavedený elektronický pacientsky záznam
a štandardizáciu lekárskych údajov;
Dánsko – má verejný zdravotný portál, ktorý spája regionálne
zdravotné systémy poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, umožňuje
on-line objednávať a predpisovať lieky a veľa ďalších činností.
Pravdepodobne najkomplexnejšie využitie informačných
a komunikačných technológii v systéme zdravotnej starostlivosti.
NHS Anglicka – Národná zdravotná služba má globálne vypracovaný
projekt pre Veľkú Britániu, Írsko, Škótsko a Wales. Buduje sa od r.
1948, pokrýva nemocničnú starostlivosť, ambulantnú starostlivosť,
lokálne zdravotné strediská, komunity zdravotných sestier a pod.
Záverom možno konštatovať, že vzhľadom na rôznorodosť kultúr,
politík, systémov zdravotnej starostlivosti sa získali rôzne výsledky a rôzne
úrovne pri implementácii informačných a komunikačných technológii
v zdravotnej a sociálnej starostlivosti. To viedlo k zmene stratégií, priorít
a spôsobov pri podpore ich uplatňovania v EÚ s výhľadom, že v roku 2013
bude každá krajina disponovať vlastnou časťou eHealth aplikácií.
2.3 Česká republika Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky Českej republiky používa
bezplatný 602XML Filler a sadu elektronických formulárov na zber dát od
lekárov a zdravotníckych zariadení. Off-line formulácie obsahujúce výpočty
a pokročilé dátové kontroly slúžia na zaznamenanie informácií o zákrokoch
9
a výkonoch v rôznych lekárskych odboroch. V ostatných rokoch zaviedli v ČR
spoločnosť IZIP, ktorá svojim systémom zabezpečuje elektronický prístup
k zdravotným informáciám pacienta a elektronickú zdravotnú knižku, ktorej
držiteľom je dnes takmer milión občanov. Elektronická zdravotná knižka je
postavená na „troch p“: pacient – zdravotná poisťovňa – poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti. Vydáva sa na základe dobrovoľnej žiadosti občana,
patrí výhradne jemu a je prístupná výlučne zdravotníckym zariadeniam, ktoré
navštevuje. Systém zahŕňa nemocničnú a ambulantnú lekársku starostlivosť
a lekárnickú starostlivosť.
3. STAV NA SLOVENSKU V porovnaní so situáciou v EÚ je rozvoj eHealth na Slovensku
v počiatočnom štádiu. Pri analýze stavu možno konštatovať, že:
Infraštruktúra informačnej a komunikačnej techniky Vybavenosť zdravotníckych zariadení výpočtovou technikou sa síce
pomaly, ale sústavne zlepšuje a postupne sa znižuje naše zaostávanie v tejto
oblasti za priemerom krajín EÚ. Zásadným motivačným faktorom v tejto
oblasti bolo zvýhodňovanie tých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí
vykazovali výkony zdravotným poisťovniam v elektronickej forme, neskôr iba
akceptovanie elektronickej formy. V relatívne krátkej dobe sa celá oblasť
primárnej, špecializovanej a ústavnej zdravotnej starostlivosti musela
preorientovať na tento typ vykazovania. Podobný vývoj prekonalo aj
softvérové vybavenie – jeho dostupnosť a efektívnosť používania. Postupne
sa aj v tejto oblasti znižuje naše zaostávanie i keď takmer úplne chýbajú
vyššie stupne komunikácie - vzájomné prepojenie pracovísk (sieťové
prepojenia), vzájomné prepojenie medzi inštitúciami: lekárov primárnej
starostlivosti s lekármi ústavných zariadení, liečebňami a pod. Ďalší rozvoj
v tejto oblasti cestou realizácia eHealth programov a projektov vyžaduje
inštalovanie nových nevyhnutných informačných a komunikačných
technológií.
Záverom možno uviesť, že informačný systém, ktorý sa pri zdravotnej
starostlivosti využíva, kombinuje elektronické záznamy, tlačené záznamy,
elektronicky vypĺňané a vytlačené formuláre, záznamy písané na stroji,
10
sériovo predtlačené papierové formuláre, záznamy písané rukou (prehlásenia,
podpisy), pečiatky a ďalšie záznamy. V narastajúcom počte nemocníc funguje
nemocničný informačný systém (NIS Medea Stapro a i.).V ambulanciách
praktických lekárov funguje ambulantný informačný systém s prepojením na
zdravotné poisťovne. V lekárňach funguje lekárenský informačný systém s
prepojením na zdravotné poisťovne. Obecne možno povedať, že stále
pretrváva nadmerná administratíva spojená s paralelnou komunikáciou
(písomná, diskety a pod.) medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti
a zdravotnými poisťovňami.
Štandardy zdravotníckej informatiky Málo pozornosti sa venovalo uplatňovaniu medzinárodne prijatým štandardom
medicínskej a zdravotnej informatike (hlavne štandardy CEN TC251), ktoré sa
týkali tvorby elektronických chorobopisov, štandardnej klinickej terminológii
(najmä SNOMED-CT), prenosu zdravotníckych informácií (HL7, t. č. verzia 3),
nemocničných informačných systémov (štandard HISA), prenosu
a spracovaniu obrazových informácií a pod.
Záujem o používanie informačnej a komunikačnej techniky Záujem o väčší záujem o implementáciu eHealth brzdia viaceré faktory:
• nízka znalosť samotnej problematiky eHealth, hlavne čo sa týka jej
prínosu na zvýšenie efektívnosti systému zdravotnej starostlivosti, jeho
bezpečnosti, zvýšenia kvality, potenciálnych úspor po iniciálnych
väčších investíciách a pod.
• potreba meniť zabehnutý štýl a systém práce pri často nízkej
počítačovej gramotnosti,
• finančná náročnosť projektov a programov.
Najmä z týchto dôvodov sa u nás neudomácnili už odskúšané
a prospešné riešenia, napr. verejné zdravotné portály s informáciami z
mnohých oblastí zdravotníctva (adresy poskytovateľov, preventívne
a edukačné programy a pod.), elektronické identifikačné karty pacientov
a pod.
Organizačná podpora a zabezpečenie zdrojov. Organizačná a finančná podpora zavádzaniu informačných
a komunikačných technológii bola zo strany štátu, zriaďovateľov nemocníc,
11
súkromných vlastníkov a pod. nízka. V tomto procese nejde len o finančnú
podporu, ktorá je určite nesmierne dôležitá, ale i tá sa odvíja od chápania
významu eHealth, pretože cieľom je predovšetkým zvýšenie kvality zdravotnej
starostlivosti na podklade dostupnosti informácií, kontroly spoľahlivosti
procesov s potenciálnou možnosťou ich interpretácie a pod. V organizačnej
oblasti nadobúda tento vývoj novú podobu zriadením NCZI, ktorého útvary
v by mohli oblasti podpory eHealth a zdravotníckych informačných štandardov
zohrať kľúčovú úlohu akcelerátorov a koordinátorov. Zlepšenie finančnej
podpory eHealth by mohli priniesť zdroje z EÚ, treba len strážiť ich efektívne
použitie.
4. ZDRAVOTNÉ ZÁZNAMY A DOKUMENTÁCIA 4.1 Zdravotné záznamy a dokumenty Zdravotné záznamy, ktoré sa v Slovensku v súčasnosti používajú, majú
odborne a legislatívne kodifikovanú štruktúru a predpísané formy. Použitie
elektronických dokumentov, ako právne záväzných dokumentov nie je nateraz
globálne vyriešené a bude vyžadovať zmeny v legislatíve. Základnými
prvkami zdravotnej dokumentácie sú dokumenty:
Žiadanka na laboratórne vyšetrenie. Obsahuje identifikačné údaje pacienta,
dátum, žiadosť, zdôvodnenie, pečiatku a podpis lekára, prípadne podľa
okolností ďalšie údaje.
Výsledok laboratórneho vyšetrenia. Obsahuje identifikačné údaje pacienta,
údaje o biologickom materiáli (kvantita, kvalita, spôsob spracovania a i.), o
vyšetrení (metodika, teplota pri vyšetrení a pod.), výsledok vyšetrenia,
pečiatku a podpis vyšetrujúceho.
Výmenný lístok – poukaz. Výmenným lístkom sa pacient odosiela na
konziliárne vyšetrenie lekárom špecialistom a na pomocné vyšetrenie.
Obsahuje identifikačné údaje pacienta, stručný opis zdravotného stavu,
požadované vyšetrenie alebo ošetrenie, pečiatku a podpis odosielajúceho
lekára.
Lekárska správa – nález. Tento dokument obsahuje lekársku správu
špecialistu - konziliára alebo nález pri pomocnom vyšetrení.
12
Lekárska správa. Lekárska správa obsahuje identifikačné údaje, miesto,
dátum a čas vystavenia, odborný nález, pečiatku a podpis lekára - špecialistu.
Hlásenie. Hlásenie o chorobe, zdravotnom stave, o poruche zdravotného
stavu obsahuje identifikačné údaje o pacientovi, údaje o zdravotnom stave,
ktoré sú predmetom hlásenia, identifikačné údaje o lekárovi, ktorý podáva
hlásenie, pečiatku a podpis lekára. Hlásenia slúžia najmä na epidemiologické,
štatistické a rozhodovacie účely. Medzi najvýznamnejšie hlásenia patrí:
Hlásenie o úmrtí.
Hlásenie nákazlivej choroby.
Hlásenie zhubného nádoru.
Hlásenie nežiaduceho účinku lieku.
Hlásenie o transfúznej reakcii.
Potvrdenie. Potvrdenie obsahuje identifikačné údaje pacienta, miesto, dátum
(prípadne čas) vystavenia, text potvrdenia, pečiatku a podpis lekára.
Potvrdenia sa vystavujú na žiadosť pacienta. Potvrdenie môže vydávať iba
oprávnený lekár (napríklad potvrdenie o práceneschopnosti alebo potvrdenie
o spôsobilosti narábať so zbraňou). Oprávnenosť určuje platná legislatíva.
Majú osobitný účel. Niektoré potvrdenia (napríklad potvrdenie o schopnosti
viesť motorové vozidlo) sú na osobitných formulároch. Iné potvrdenia
(napríklad potvrdenie o potrebe diétneho stravovania za účelom získania
finančného príspevku, sociálnej výhody a pod.) majú voľnejšiu formu. Príklady
potvrdení:
Potvrdenie o spôsobilosti narábať so zbraňou.
Potvrdenie o spôsobilosti viesť vodičský preukaz.
Potvrdenie o zdravotnom stave.
Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti.
Potvrdenie o návšteve lekára.
Potvrdenie o hospitalizácii.
Potvrdenie o práceneschopnosti.
Potvrdenie o ošetrovaní člena rodiny.
Potvrdenie o zmenenej pracovnej schopnosti.
Potvrdenie o čiastočnej a o úplnej invalidite.
13
Návrh. Návrh obsahuje identifikačné údaje pacienta, miesto a dátum
vystavenia, odpis pomocných a laboratórnych výsledkov, nález špecialistu
(špecialistov) a prílohy. Návrh podáva lekár pre zdravotnú poisťovňu. Príklady
návrhov:
Návrh na kúpeľnú liečbu.
Návrh na liečbu v zahraničí.
Návrh na poskytnutie zdravotnej pomôcky.
Pozitívny reverz. Pozitívny reverz je obdoba informovaného súhlasu.
Obsahuje identifikačné údaje pacienta, text, ktorý podrobne informuje o
naplánovanom diagnostickom alebo terapeutickom postupe, podpis pacienta
a jedného alebo dvoch svedkov. Používa sa najmä pri chirurgickom
(gynekologickom) operačnom výkone. Predpokladá sa rozširovanie
informovaného súhlasu.
Negatívny reverz. Je vyjadrením nesúhlasu s naplánovaným vyšetrovacím
alebo liečebným postupom napriek poučeniu o jeho indikácii a prospešnosti.
Na základe negatívneho reverzu sa k príslušnému postupu nepristúpi, čo
môže významne ovplyvniť zdravotný stav pacienta.
Prehlásenie pacienta. Najčastejšie ide o prehlásenie o osobitnom aspekte
zdravotnej starostlivosti. Príklady:
Prehlásenie o odmietnutí transfúzie krvi a krvných prípravkov,
Prehlásenie o odmietnutí darovať orgán na transplantáciu.
Vyjadrenie lekára. Vyjadrenie nemá pevne stanovenú štruktúru. Poskytuje
ho lekár na žiadosť inštitúcie (poisťovne, Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou a pod.). Príklady:
Vyjadrenie k sťažnosti pacienta,
Vyjadrenie k zdravotnému stavu pri životnom poistení a i.
Môžu tvoriť súčasť chorobopisu.
4.2 Zdravotná dokumentácia
14
Zdravotná dokumentácia predstavuje sériu zdravotných záznamov
urobených v rôznom čase rozličnými kompetentnými zdravotníckymi
pracovníkmi. Zaznamenáva priebeh chorôb a vývoj zdravotného stavu v čase.
Základným spôsobom záznamu je záznam o priebehu – dekurz.
Okrem toho sa v zdravotnej dokumentácii sústreďujú jednotlivé dokumenty
(→4.1): výsledky vyšetrení, nálezy, lekárske správy, prepúšťacie správy
z iných zdravotníckych zariadení, posudky, potvrdenia a ďalšie doklady.
Medzi formy zdravotnej dokumentácie patrí:
Záznam o ambulantnej starostlivosti (ambulantná karta). Vedie ho
ambulantný ošetrujúci lekár. Záznamy o ambulantnej starostlivosti sú:
Záznam o ambulantnej starostlivosti praktického (všeobecného) lekára. Je to
najkompletnejší záznam. Takýto záznam má každý pacient spravidla jeden.
Záznam o ambulantnej starostlivosti so špecifickým zameraním. Vedie ho
lekár špecialista v užšom odbore (internista, neurológ, oftalmológ, psychiater
a i.). Pacient má spravidla viacero takýchto zdravotných záznamov.
Zdravotná knižka. Sú to záznamy o vývoji alebo priebehu konkrétnej choroby
alebo patologického stavu. Príklady zdravotných knižiek:
Diabetická knižka – zdravotný záznam pacienta s diabetes mellitus, ktorú
vedie diabetológ. Obsahuje identifikačné údaje o pacientovi, identifikačné
údaje o lekárovi, záznamy o návštevách diabetológa: dátum návštevy, klinické
údaje, glykémia, prípadne ďalšie laboratórne parametre, nové odporúčané
dávkovanie antidiabetík, pečiatka a podpis lekára.
Tehotenská knižka – zdravotný záznam o priebehu ťarchavosti. Tehotenská
knižka sa vystavuje a vedie pri fyziologickej aj patologickej gravidite.
Obsahuje identifikačné údaje o pacientke, identifikačné údaje o lekárovi
gynekológovi, harmonogram pravidelných kontrol, záznamy o návštevách.
Očkovací preukaz (očkovacia knižka). Označuje sa ako preukaz, pretože je
potrebné preukázať sa ním pri každom očkovaní. V skutočnosti ide takisto o
zdravotnú knižku. Obsahuje identifikačné údaje o pacientovi, harmonogram
plánovaného povinného a nepovinného očkovania, záznamy o podaní
očkovacích prípravkov s pečiatkou a podpisom podávajúceho lekára.
15
Chorobopis je spis, zdravotná dokumentácia, ktorá sa tvorí počas ústavnej
starostlivosti. Obsahuje štruktúrovanú zostavu zdravotných záznamov
a dokumentov o zdravotnom stave pacienta, záznamov súvisiacich s jeho
zdravotnými problémami, ich priebehom a riešením v chronologickom
usporiadaní.
Chorobopis obsahuje tieto náležitosti: identifikačné údaje pacienta, údaje o
prijatí a prepustení, prijímacia správa, dekurz, prílohy – výsledky
laboratórnych a pomocných vyšetrení, RTG- snímky a ďalšie materiálne a
virtuálne doklady vyšetrení, doplňujúca dokumentácia, prepúšťacia správa.
4.3 Elektronické zdravotné záznamy – elektronický chorobopis (EHR)
Elektronický zdravotný záznam sa v súčasnosti v Slovensku dostáva do
rúk pacienta iba epizodicky a ojedinele, napríklad záznam zobrazenia CT
alebo MRI na CD-nosiči.
Elektronický chorobopis (electronic health report, EHR) je elektronický
informačný doklad, ktorý je tvorený záznamami o zdravotnom stave
a udalostiach súvisiacich so zdravotným stavom jednotlivca. Vo svojej
štruktúre, obsahu a chronológii sa podobá klasickému chorobopisu
v písomnej forme (anamnéza, fyzikálne vyšetrenie, laboratórne vyšetrenia,
priebeh choroby, jej liečbu, dekurzy, epikrízy, konziliárne vyšetrenia a pod.)
avšak s týmito podstatnými rozdielmi:
- ľahké a flexibilné prehľadávanie rozsiahlych elektronických
zdravotných záznamov,
- pohotové nachádzanie situačne relevantných informácií na báze
odfiltrovania nepodstatného,
- syntéza viacerých rozptýlených záznamov vzniknutých v rôznom čase,
na rôznych miestach, ktoré vytvorili rovnakí alebo viacerí autori, do
zmysluplných celkov,
- prehľadávaním a analýzou štandardizovanej terminológie a vhodne
zvolených sémantických pádov identifikovať problém alebo fenomén
a z nich vyplývajúce interpretácie.
16
EHR je majetkom jednotlivca a slúži záujmom jednotlivca, je prístupný len
oprávneným osobám a inštitúciam.
Okrem toho EHR je elektronická databáza s týmito charakteristikami:
• obsahuje nezmazateľné zdravotné údaje o jednotlivcovi,
• sprístupňuje ďalšie zdravotné údaje o jednotlivcovi uložené ďaleko,
• umožňuje zdravotníckym pracovníkom pridávať ďalšie zdravotné údaje
o jednotlivcovi,
• umožňuje ľahkú identifikáciu zdroja informácie (lekára, zdravotníckeho
pracovníka, použité zariadenie, metódu a pod.),
• zariadenie, v ktorom záznam vznikol (nemocnica, klinika a pod.)
• dátum a čas vzniku
• druh záznamu: všeobecný alebo odborný lekár; ošetrujúci či službu
konajúci lekár nemocnice, skríningové, preventívne vyšetrenie a pod.
EHR mal by byť čitateľný v rozličných jazykoch. Je nevyhnutným
predpokladom bezpečnej mobility zdravých aj chorých občanov
a bezhraničnej spolupráce inštitúcií poskytujúcich zdravotnú starostlivosť.
EHR je kľúčovým prostriedkom pre:
- poskytovanie kvalitne zdravotnej starostlivosti sprostredkovaním
spoľahlivých, úplných a presných informácií o zdravotnom stave
predovšetkým vo vzťahu k ich mobilite na veľkom priestore EÚ,
- sledovanie a hodnotenie zdravotníckej starostlivosti.
EHR sa uvedených úloh a možností zhostí, len ak sa pri jeho zostavovaní
použije štandardizovaná nomenklatúra, napr. na báze SNOMEDu (→ 4.5),
ktorá dovolí v zdravotnej dokumentácii vytvoriť terminologicky jednotnú
štruktúru a ktorej obsah podlieha prehľadávacím procesom informačných
technológií. Tie následne dokážu v určitom rozsahu príslušné texty spracovať
a interpretovať. Okrem toho sú potrebné ďalšie nosné softvérové prostriedky
– pre prenos čiastkových záznamov z rôznych zdrojov do unifikovaného
chorobopisu; a štandard štruktúry chorobopisu a vzájomného začleňovania
informácií z heterogénnych zdrojov.
17
4.4 Informačné a komunikačné technológie v laboratórnej medicíne Z hľadiska laboratórnej medicíny sa problematika elektronického
chorobopisu v súčasnosti premieta do týchto oblastí:
• elektronická žiadanka – indikácia a interpretácia laboratórnych vyšetrení
• čiarový kód – automatizácia pred analytickej fázy
• tele medicína – okamžitý prístup do databázy výsledkov nezávisle na čase
a mieste
V oblasti laboratórnej medicíny:
• vo vyspelých krajinách EU a USA je elektronická žiadanka, čiarový kód a
tele medicína podstatne viac implementovaná ako v krajinách, ktoré do EU
pristúpili nedávno,
• kým vo vyspelých krajinách EU a USA ide o otázku unifikácie a
štandardizácie, prípadne zdokonalenia existujúcich technológií a ich
využitia, v prístupových krajinách ide o otázku implementácie týchto nových
technológií vôbec.
V SR existujú oddelenia jednotlivých laboratórnych subšpecializácií
(klinická biochémia, hematológia, mikrobiológia, imunológia) ako aj
integrovaných a konsolidovaných oddelení laboratórnej medicíny - úroveň
elektronizácie väčšiny z nich je nízka.
4.5 SNOMED-CT Snomed je niekoľko zväzková (200 000 konceptov) v USA vytvorená
a pravidelne aktualizovaná, najrozsiahlejšia, univerzálna ako aj špeciálna
zdravotnícka - klinická terminológia. Možno ho považovať za štandard.
V súčasnosti sa prekladá v Dánsku. Jeho implementácia v SR je jedným
z najvýznamnejších projektov pri rozvoji zdravotníckej informatiky. Dôležité
je rozhodnúť, či niektoré časti Snomedu nepreložiť skôr než iné. Význam má
tiež získať prehľad o existujúcich finančných a ľudských zdrojoch na preklad a
posúdenie terminológie. Treba si uvedomiť, že ide o dva procesy:
• preklad Snomedu a
• jeho klinickú validáciu,
18
ktoré môže zabezpečiť len presne definovaný tím s jasnými cieľmi,
harmonogramom úloh a podmienok platieb vo väzbe: termíny – kvalita –
platby – sankcie.
Tím pre preklad tvoria:
•dodávatelia IT, ktorí vytvoria systém a prostredie
• profesionálni prekladatelia so skúsenosťami v zdravotníctve
• zdravotnícki experti v odbore.
Postup prác kontroluje edičná skupina v systéme:.
• Určenie časti pre preklad
• rozdelenie časti na menšie celky
• preloženie časti 1 prekladateľom
• posúdenie druhým prekladateľom
• posúdenie zdravotníckym expertom v odbore
• posúdenie edičnou skupinou
• schválenie celým tímom.
Časový horizont projektu sa odhaduje na 3 - 5 rokov. Úspech projektu bude závisieť od toho, ako dokážeme využívať preloženú a
štruktúrovanú zdravotnícku terminológiu v zdravotníckej praxi. Skúsenosti
ukazujú, že najvhodnejšie je využitie na
• štandardizáciu informácie v zázname pacienta
• prepojenia s okolím – nemocnice a ambulancie
• klinické databázy
• vyhodnocovanie zdrojov
• výskum a štatistiku
• medicínsku banku znalostí
• nástroj na rozhodovanie pre zdravotníckych profesionálov.
4.6 Legislatívny rámec
Zavedenie eHealth do systému zdravotnej starostlivosti v SR zásadným spôsobom ovplyvní spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti a bude vyžadovať hlboké zmeny prakticky vo väčšine dnešných zákonných aj podzákonných normách SR vrátane zákona o elektronickom podpise (č.215/2002 Z. .z.) o archívoch a registratúrach (č. 395/2002 Z. z.) a o ochrane osobných údajov (č. 428/2002 Z. z.). Pri jednotlivých projektoch
19
je potrebné vytvárať skupiny konzultantov – právnikov, ktorí dokonale ovládajú príslušnú oblasť legislatívy. 5. CIEĽ ŠTÚDIE 5.1 vytvoriť slovenskú verziu SNOMED-u 5.2 vytvoriť slovenskú verziu elektronického chorobopisu v jednotlivých klinických oblastiach s pilotnými aplikáciami 5.3 v pilotnom projekte zaviesť elektronickú žiadanku, použitie čiarového kódu a tele medicínskeho manažmentu laboratórnych dát
6. ŠPECIFIKÁCIE RIEŠENIA PROJEKTU A IMPLEMENTÁCIA JEHO PRODUKTOV
6.1 Kompetentné osoby a zariadenia
6.1.1 Definície Kompetentné osoby a zariadenia sú tie, ktoré sú oprávnené na prezeranie,
čítanie, úpravy, dopĺňanie, spracovanie (vedecké, štatistické a pod.)
elektronického chorobopisu.
Kompetentné osoby a zariadenia:
6.1.1.1 Občan – držiteľ (majiteľ) EZZ. Má prístup do všetkých vrstiev
svojho EZZ ako čitateľ. Otvára prístup do EZZ poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti. Nemá právo robiť zmeny v zdravotných
záznamoch.
6.1.1.2 Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti – má právo dopĺňať EZZ,
ak mu jeho majiteľ umožní prístup do EZZ. Poskytovatelia
vstupujú do prenosnej databázy osobitnými, vlastnými kanálmi.
Poskytovatelia sú:
6.1.1.2.1 Lekár – vkladá elektronické záznamy a dokumenty do
kompartmentu B a C (kap. 5.3.2), ktoré sa automaticky
archivujú v kompartmente D.
6.1.1.2.2 Sestra – vkladá záznamy o svojej činnosti.
20
6.1.1.2.3 Lekárnik – vkladá záznamy o svojej činnosti.
6.1.1.2.4 Administratívny pracovník – vkladá faktografické záznamy o
hospitalizácii, o kúpeľnej liečbe a pod.
6.1.1.2.5 Lekáreň, lekárnik – vkladá záznamy o vydaní liekov
6.1.1.2.6 Protetika – vkladá záznamy o vydaní zdravotných pomôcok.
6.1.1.3 Služby: poskytovatelia platenej starostlivosti o zdravie (fyzikálne
procedúry, kúpele a i.), predajcovia (okuliare, ortopedické
pomôcky a i.) a i.
6.1.1.4 Zdravotná poisťovňa.
6.1.1.5 Štát – štatistické a rozhodovacie účely.
6.1.1.6 Orgány činné v trestnom konaní.
6.2 Multilingválny slovník EZZ diagnóz a diagnostických záverov.
6.3 Prenosná databáza
6.3.1 Definícia prenosnej databázy Elektronický zdravotný záznam – chorobopis jednotlivca obsahujúci
kompletné zdravotné údaje o jednotlivcovi, čitateľný v mnohých jazykoch, ako
produkt určený jednotlivcovi pre potreby liečby jeho chorôb, ochrany a
udržiavania zdravia. Zhŕňa, archivuje a poskytuje všetky údaje o zdravotnom
stave jednotlivca.
21
Obrázok 1. Topológia elektronického zdravotného záznamu. Kruhy
znázorňujú poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
6.3.2 Štruktúra a súčasti prenosnej databázy Štruktúra prenosnej databázy je na obr. 2. Prenosná databáza zdravotných
údajov jednotlivca obsahuje tieto kompartmenty – informačné úrovne:
• Kompartment A: Elektronický zdravotný preukaz jednotlivca
• Kompartment B: Elektronická správa o zdravotnom stave jednotlivca
o Stručná elektronická správa o zdravotnom stave jednotlivca –
minimálny set údajov
o Súhrnná elektronická správa o zdravotnom stave jednotlivca –
komplexný set údajov
• Kompartment C: Elektronická banka údajov o zdravotnom stave
jednotlivca
• Kompartment D: Elektronický zdravotný archív jednotlivca
Prenosná databáza slúži preto súčasne ako zdravotný preukaz, ako správa o
zdravotnom stave, ako banka údajov a ako archív.
22
Údaje o zdravotnom stave v jednotlivých úrovniach sú derivované z
predchádzajúcej úrovne. Údaje v banke sú derivované z údajov v archíve,
údaje v súhrnnej správe sú derivované z banky, údaje v stručnej správe sú
derivované zo súhrnnej správy. Možno ich čiastočne dopĺňať aj ascendentne.
Dostupnosť a oprávnenosť prístupu k jednotlivým častiam – informačným
úrovniam prenosnej databázy je diferencovaná.
Obrázok 2. Štruktúra elektronického zdravotného záznamu. Jednotliví
účastníci liečebnej a preventívnej starostlivosti majú aktívny (možnosť
doplnenia a/alebo ubratia údajov) alebo pasívny (read only) prístup do
rozličných vrstiev cez rozličné kanály.
6.3.2.1 Kompartment A: Elektronický zdravotný preukaz jednotlivca Zdravotný preukaz obsahuje:
6.3.2.1.1 Identifikačné údaje pacienta:
6.3.2.1.1.1 Meno.
Kompartment A: Elektronický zdravotný preukaz
Kompartment B: Elektronická správa o zdr. stave
Kompartment C: Elektronická banka údajov o zdr. stave
Kompartment D: Archív
Pacientov súhlas
Kanály 1 2 3 4
23
6.3.2.1.1.2 Priezvisko.
6.3.2.1.1.3 Rodné meno.
6.3.2.1.1.4 Rodné číslo (obsahujúce dátum narodenia a pohlavie).
6.3.2.1.1.5 Bydlisko.
6.3.2.1.2 Identifikácia zdravotnej poisťovne.
6.3.2.1.3 Identifikácia ošetrujúceho lekára.
6.3.2.1.4 Identifikácia osoby (dvoch osôb), ktorej (ktorým) sa má podať
správa, ak pacient nemôže komunikovať (správa o úmrtí, o
bezvedomí, o hospitalizácii a pod.): Meno, priezvisko, kontaktná
adresa, telefón, adresa elektronickej pošty.
6.3.2.1.5 Identifikácia zamestnávateľa.
6.3.2.1.6 Doplňujúce údaje (text, o ktorom rozhodol pacient alebo jeho
právny zástupca).
6.3.2.2 Kompartment BI: Stručná elektronická správa o zdravotnom stave jednotlivca
Stručná správa – minimálny set údajov – slúži ako základná informácia
v naliehavých situáciách. Obsahuje tieto údaje:
• Údaje zdravotného preukazu.
• Alergia (uvedú sa látky, potraviny, lieky a pod.). Príklad:
o Alergia na penicilín – kožný exantém
o Polyvalentná alergia: peľ, roztoče, domový prach
• Závažné diagnózy chorôb, na ktoré sa pacient lieči. Príklady:
o Diabetes mellitus, typ II na liečbe diétou, perorálnymi
antidiabetikami a inzulínom
o Ischemická choroba srdca, stav po kardio-pulmo-cerebrálnej
resuscitácii (2005)
• Krvná skupina. Príklad:
o Krvná skupina AB Rh pozit., prítomnosť protilátok Kelly +++
• Údaj o darcovstve orgánov. Príklad:
o Pacient daruje po smrti ktorýkoľvek orgán.
o Pacient odmietol darovať po smrti orgány.
24
• Ďalšie údaje.
6.3.2.3 Kompartment BII: Podrobná elektronická správa o zdravotnom stave jednotlivca Je to komplexná správa o zdravotnom stave zostavená na základe všetkých
doterajších relevantných informácií o zdravotnom stave pacienta. Podrobná
správa má predpísanú maticu údajov. Podrobnú správu zostavuje praktický
lekár za pomoci počítača. Podrobná správa je obdobou formulára na
zdravotnej karte v ambulancii praktického lekára. Má tieto súčasti:
• Údaje zdravotného preukazu.
• Údaje Stručnej správy o zdravotnom stave.
• Anamnéza
o Terajšia choroba, terajší stav
o Fyziologické funkcie
o Lieková anamnéza
o Alergiologická anamnéza
o Epidemiologická anamnéza
o Osobná anamnéza
o Gynekologická alebo andrologická anamnéza
o Rodinná anamnéza
o Sociálna a pracovná anamnéza
• Objektívne vyšetrenie
• Diagnózy
• Odporúčania týkajúce sa ďalšej diagnostiky, liečby a sledovania.
• Dátum vystavenia.
• Identifikácia, kód, elektronický podpis lekára.
6.3.2.4 Kompartment C: Elektronická banka údajov o zdravotnom stave jednotlivca
Je to kompletná zdravotná dokumentácia, ktorá obsahuje všetky komponenty
zdravotnej dokumentácie doterajšieho “papierového” typu, menovite
25
komponenty zdravotnej karty praktického lekára a komponenty chorobopisu
ústavnej starostlivosti. Obsahuje všetky dokumenty typu:
• Lekárska správa – nález
• Lekárska správa
• Prepúšťacia správa (z ústavnej starostlivosti)
• Výsledky laboratórnych vyšetrení
• Výsledky pomocných vyšetrení: opis RTG hrudníka, interpretácia
audiogramu a i.
• Záznam o priebehu – dekurz ambulantnej starostlivosti
• Záznam o priebehu – dekurz ústavnej starostlivosti (zvážiť)
• Ďalšie užitočné dokumenty
6.3.2.5 Kompartment D: Elektronický zdravotný archív jednotlivca
Obsahuje všetky existujúce záznamy o zdravotnom stave jednotlivca vrátane
všetkých dokumentov, všetkých realizovaných snímok, filmovej dokumentácie
a pod. Prvky v archíve nie je možné vymazať, modifikovať, meniť na nich
dátumy vykonania, ani dátumy vstupu. Archív predstavuje prvotné zdroje
informácií o zdravotnom stave pacienta v ich pôvodnom stave.
6.3.3 Produkt slúžiaci ako prenosná databáza Produkt slúžiaci ako prenosná databáza je vysokokapacitná pamäťová
jednotka. Dnes spomedzi produktov na trhu príslušným kritériám zodpovedá
napríklad veľkopamäťová jednotka s rozhraním USB (USB mass storage
device) s kapacitou 40-80 GB.
6.4 Zálohová databáza Zálohová databáza s identickým obsahom, ako má prenosná databáza, je
uložená na serveri na inom mieste spolu so zálohovými databázami ostatných
jednotlivcov. Majetkom serveru môže byť štát, mesto alebo poisťovňa. Miesto
na serveri sa môže nazývať Elektronický zdravotný záznam obyvateľov štátu,
Elektronický zdravotný záznam obyvateľov mesta M. N. alebo Elektronický
26
zdravotný záznam poistencov poisťovne X. Y. Sú možné viaceré alternatívne
riešenia. Rozličné úrovne informácií sa potom budú označovať pojmami:
• Elektronický zoznam obyvateľstva (obyvateľov, poistencov, pacientov)
• Elektronické správy o zdravotnom stave obyvateľstva (obyvateľov,
poistencov, pacientov),
• Elektronická banka údajov o zdravotnom stave obyvateľstva
(obyvateľov, poistencov, pacientov)
• Elektronický zdravotný archív obyvateľstva (obyvateľov, poistencov,
pacientov)
6.5 Databázy zdravotníckych zariadení V zdravotníckych zariadeniach existuje elektronický chorobopis o
jednotlivcovi.
6.6 Komunikačný systém na chránený elektronický prenos údajov pre zdravotnícke potreby medzi
terminálom jednotlivca a terminálmi zdravotníckych inštitúcií na štátnej úrovni
a na medzištátnej úrovni.
6.7 Systém bezpečnostných brán v komunikačnom systéme pri prenose údajov. Elektronický chorobopis musí byť zálohovaný, so zmenami v záložnom
súbore „on line“ pri každej zmene v nosiči.
7. PREDKLADANIE VÝSTUPOV AJ PRE INÉ AKO DIAGNOSTICKO-LIEČEBNÉ POTREBY I keď základným poslaním údajov v elektronickom chorobopise je
poskytovanie komplexných informácií vzťahujúcich sa k zdravotnému stavu
pacienta a súčasne aj sledovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti
z informácií možno odvodiť ďalšie údaje pre:
- zdravotnícku štatistiku,
27
- zdravotné poisťovne,
- pre veda a výskum,
- potreby forenznej medicíny,
- strategické riadenie zdravotnej starostlivosti,
- identifikovanie zdravotných rizík v populácii a plánovanie intervencií
v rámci zdravotnej politiky štátu (preventívne programy a pod.).
V jednotlivých oblastiach zdravotnej starostlivosti možno predpokladať
ďalšie špecifické výstupy, napr. elektronická žiadanka, čiarový kód a telemedicínsky manažment dát umožnia: • výskumné spracovanie existujúcich a štandardizovaných laboratórnych dát
za účelom racionalizácie laboratórnej diagnostiky a hodnotenie efektivity a
ekonomiky laboratórnej diagnostiky,
• štatistické spracovanie existujúcich laboratórnych dát za účelom
posudzovania zdravotného stavu populácie, modelovania a vypracovávania
prognóz,
• epidemiologické spracovanie laboratórnych dát za účelom špecifickej
charakterizácie jednotlivých nozologických jednotiek,
• zdravotnícko-ekonomické väzby a údaje pre zdravotné poisťovne za
účelom optimalizácie a prognóz vývoja v súvislosti s nákupom
zdravotníckej starostlivosti,
• evidenciu a pasportizáciu zdravotnícko - ekonomických ukazovateľov
obyvateľstva v súvislosti s tvorbou zdravotníckej politiky.
Predkladanie výstupov pre iné potreby musí rešpektovať legislatívu štátu,
nesmie ohrozovať práva jednotlivca a skupín obyvateľstva a musí podporovať
štátne záujmy, ako je dobrý zdravotný stav obyvateľstva, rozvoj vedy,
zdravotnej starostlivosti, hospodárstva, kultúry, bezpečnosti obyvateľov štátu
a pod.
8. HARMONOGRAM PRÁC, POŽADOVANÉ ČIASTKOVÉ VÝSTUPY A ICH ČASOVÉ INTERVALY
8.1 Návrh projektu „Preklad a zavádzanie SNOMEDu“
28
8.1.1 Ciele projektu Základným cieľom projektu je preložiť a uviesť do medicínskej praxi
štandardnú klinickú terminológiu.
Ďalším cieľom je na báze SNOMEDu vytvoriť elektronického chorobopisu.
8.1.2 Štruktúra a funkcie Riadiaca skupina s politickou podporou,
Edičná skupina zložená z prekladateľskej agentúry a zdravotníckych expertov
pre jednotlivé medicínske odbory, IT firma,
Manažérska a administratívna skupina
Základný postup práce je na obr. 3.
8.1.3 etapy realizácie I. etapa: Vytvorenie tímu, príprava tímu cca 6 mesiacov
II. etapa: rozdelenie SNOMEDu na časti a štart prekladania hesiel 2. polrok
2007
III. etapa: preklad SNOMEDu rozložený do 4 rokov 2008 – 2011 so súčasnou
implementáciou jednotlivých častí v klinickej praxi so zaangažovaním
oddelení a kliník za účelom záverečnej akceptácie. Realizovať pilotný projekt
akceptácie v jednej nemocnici.
IV. etapa: preloženú a štruktúrovanú terminológiu rozšíriť v zdravotníckej
praxi r. 2012 – 2013.
Obr. 3 Postup pri preklade SNOMEDu ( vrátenie prekladu na opravu)
Určenie menšej časti na preklad
Prekladateľ 1
Prekladateľ 2
Zdravotnícky expert
Edičná komisia
Schválený termín
29
8.2 Návrh projektu elektronického chorobopisu 8.2.1 Cieľ projektu: vytvoriť slovenskú verziu elektronického chorobopisu
s pilotnými aplikáciami
- pre urgentnú medicínu,
- minimálny súhrn údajov o pacientovi,
- chorobopis v prirodzenom jazyku s predradenými štandardizovanými
kľúčovými slovami.
8.2.2 návrh riešenia a etapy I. etapa: urgentná medicína - vytvorenie databázy údajov nevyhnutných pre
riešenie náhlych porúch zdravia,
Trvanie r. 2007
II. etapa: minimálny súhrn údajov o pacientovi – vytvorenie databázy na
úrovni minimálnych údajov o zdravotnom stave pre potreby zdravotnej
starostlivosti, posudkovej činnosti a pod.
Trvanie r. 2008
III. etapa: elektronický chorobopis v prirodzenom jazyku s predradenými
štandardizovanými kľúčovými slovami
Táto etapa úzko súvisí s realizáciou projektu prekladu SNOMEDu a jeho
implementácie do zdravotníckej praxe.
Predpokladaný termín riešenia: r. 2010 – 2013.
8.3 Návrh projektu elektronickej žiadanky, čiarového kódu
a telemedicínskeho manažmentu laboratórnych dát
8.3.1 Cieľ projektu: V prvej fáze realizovať pilotný projekt zavedenia
- elektronickej žiadanky
- čiarového kódu
- telemedicínskeho manažmentu laboratórnych dát
do klinickej praxe na modelovom pracovisku a rozšíriť tento projekt na ďalšie
pracoviská.
30
8.3.2 Špecifikácia riešenia a implementácie produktov
Vytvorenie pracovných tímov – elektronická žiadanka, čiarový kód,
telemedicína
Štúdium literatúry
Návštevy modelových pracovísk a networking
Vytvorenie elektronickej žiadanky
Vytvorenie optimálneho modelu využitia čiarového kódu
Výber optimálnej varianty telemedicínskeho manažmentu dát
Realizácia pilotného projektu na KLM Synlab sro a Ústave pre biochémiu,
klinickú biochémiu a laboratórnu medicínu SZU
Extenzia štúdia na ďalšie oddelenia laboratórnej medicíny
8.3.3 Harmonogram prác
2007 Formovanie pracovných tímov
2008 Štúdium literatúry
2009 Návštevy modelových pracovísk a networking
2010 Vytvorenie elektronickej žiadanky
2011 Vytvorenie optimálneho modelu využitia čiarového kódu
2012 Výber optimálnej varianty telemedicínskeho manažmentu dát
2013 Realizácia pilotného projektu na KLM Synlab sro a Ústave pre
biochémiu, klinickú biochémiu a laboratórnu medicínu SZU
2014 Extenzia štúdia na ďalšie oddelenia laboratórnej medicíny
Jednotlivé fázy a obdobia sa môžu prekrývať a podľa potreby upravovať.