Download pdf - PMPP 01/2014

Páči sa Vám nové PMPP alebo máte ďalšie nápady, ako hovylepšiť? Napíšte mi na [email protected] alebo nawww.facebook.com/sefredaktorPMPP.

E D I T O R I Á LVážení čitatelia,

vítam vás pri čítaní prvého čísla PMPP vyda-vateľského ročníka 2014, ktoré ako si určitena nasledujúcich stranách všimnete, prešlorozsiahlou inováciou. S cieľom zvýšiť komfortpri získavaní nových poznatkov sme pre vásspracovali úplne nový vizuál, ktorý sprehľad-ní všetky informácie a uľahčí vám prácu s ča-

sopisom. A pretože svet nie je len čiernobiely, rozhodli sme sa aj myspestriť našu publikáciu a priniesť do nej okrem iného i trocha životav podobe farebných grafických prvkov.

Do pozornosti dávame článok Nezdaniteľné časti základu danev roku 2013, v ktorom sa dozviete, že pri vyrovnaní daňových po-vinností k dani z príjmov za rok 2013 si budú môcť uplatniť daňovnícinezdaniteľnú časť na daňovníka, na manželku (manžela) a novúnezdaniteľnú časť, ktorou je dobrovoľný príspevok na starobnédôchodkové sporenie.

Pripravili sme pre vás i v súčasnosti horúcu tému nelegálneho za-mestnávania. V príspevku Nelegálna práca a nelegálne zamest-návanie zistíte, ako sa od 1. novembra 2013 menia pokuty za poru-šenie zákazu nelegálneho zamestnávania a poriadkové pokuty zamarenie výkonu kontroly inšpektorátom práce.

Podľa koordinačných nariadení EÚ platí, že na osoby vykonávajúcezárobkovú činnosť sa vzťahujú právne predpisy toho členského štá-tu EÚ, na území ktorého vykonávajú zárobkovú činnosť. V článkuSociálne a zdravotné poistenie podľa koordinačných nariadeníEÚ vám priblížime hlavné zásady, ktoré vyplývajú z koordinačnýchnariadení EÚ, základné princípy sociálneho zabezpečenia občanovEÚ, inštitút vyslania, povinnosti zahraničných zamestnávateľov čispôsob uplatňovania nároku na nemocenské a dôchodkové dávkyobčanov EÚ.

Verím, že PMPP bude pre vás aj v ročníku 2014 užitočným pomoc-níkom pri práci a prajem vám príjemné čítanie.

ZÁKONY A KOMENTÁRE4Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Komentár k nariadeniu vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znenínariadenia vlády SR č. 469/2008 Z. z. a nariadenia vlády SR č. 216/2013 Z. z.

20Vianočný príspevok v roku 2013 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje sumarozhodujúca na poskytnutie vianočného príspevku v roku 2013.

ODBORNÍK RADÍ21Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie (Ing. Eva Gášpárová) . .

Zmeny v pokutách za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a v poriadkových pokutách za mare-nie výkonu kontroly inšpektorátom práce od 1. novembra 2013.

33Transformácia príspevku na aktivačnú činnosť vo formedobrovoľníckej služby (JUDr. Peter Demek) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Charakteristika a opis zmien a praktických dôsledkov novelizácie § 52a zákona o službách zamestnanostiuskutočnenej s účinnosťou od 1. 5. 2013 na základe zákona č. 96/2013 Z. z.

54Platba v hotovosti od 1. 1. 2013 (Ing. Jarmila Strählová) . . . . . . . . . . .Vybrané finančné operácie, ktoré môžu nastať v praxi pri platbe v hotovosti, vysvetlené na príkladoch.

61Používanie motorového vozidla na súkromné účely(Ing. Jarmila Strählová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Správny postup pri používanímotorového vozidla na súkromné účely s uvedením príkladov z podnikateľskejpraxe.

72Použitie motorového vozidla na súkromné účely – internáfiremná smernica (Ing. Jarmila Strählová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

80Správa registratúry (Mgr. Jana Štefaničáková) . . . . . . . . . . . . . . . . . .Povinnosti podnikateľských subjektov v oblasti správy registratúry.

85Registratúrny poriadok na správu registratúry – internáfiremná smernica (Mgr. Jana Štefaničáková) . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ABC MZDÁRA

107Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013(Ing. Martina Oravcová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Aktuálne informácie pri vysporiadaní daňových povinností k dani z príjmov za rok 2013.

121Daňový bonus – problémové prípady (Viera Valicová) . . . . . . . . . . . . .Vybrané okruhy poskytovaných daňových bonusov, ktoré spôsobujú pri aplikácii v praxi najviac ťažkostí.

2

OBS

AHPM

PP1/

2014

PRAKTICKÁ PERSONALISTIKA129Letný čas a odmeňovanie zamestnancov (Ing. Viliam Višňovský) . . . .

Dôsledky začiatku a konca letného času najmä na mzdové nároky zamestnancov.

139Zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov(JUDr. Slavomíra Gejdošová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Informácie o povinnosti zamestnávateľa starať sa o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jejzvyšovanie.

146Pracovná disciplína a sankcie za jej porušenie(doc. JUDr. Marta Thurzová, CSc.) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Základné postuláty obsiahnuté v slovenskom pracovnom práve s ich interpretáciou a riešenie častýchpracovnoprávnych problémov v tejto oblasti formou príkladov.

ZAMESTNÁVATEĽ A ZAMESTNANEC V EÚ

159Sociálne a zdravotné poistenie podľa koordinačných nariadení EÚ(Ing. Jolana Strýčková) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Základné princípy sociálneho zabezpečenia občanov EÚ, inštitút vyslania, povinnosti zahraničnýchzamestnávateľov a spôsob uplatňovania nároku na nemocenské a dôchodkové dávky občanov EÚ.

177Poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom EÚ podľa novelyzákona o zdravotnom poistení (Ing. Jolana Strýčková) . . . . . . . . . . . .Ustanovenia súvisiace so zmenou podmienok úhrady za zdravotnú starostlivosť s ohľadom na aplikáciukoordinačných nariadení Európskej únie a s uplatňovaním práv a povinností pri poskytovaní úhradynákladov zdravotnej starostlivosti.

RIEŠIME VAŠE PROBLÉMY191Vy sa pýtate – my odpovedáme . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Na otázky čitateľov odpovedajú experti z oblasti pracovného práva a miezd.

VYBRALI SME PRE VÁS199Kalendár podnikateľa od 1. 11. 2013 do 30. 11. 2013 . . . . . . . . . . . . . .

3

Úspech zaväzuje. Hlásime sa k spoločenskej zodpovednosti, ktorá je neoddeliteľnousúčasťou našej firemnej kultúry. V oblasti filantropie sme sa rozhodli zdieľať osudyopustených detí, ktoré nie z vlastnej viny žijú v detských domovoch.Od roku 1997 sa finančne podieľame z tržieb z predplatného na podpore náhradných

rodín, ktoré týmto deťom poskytujú svoj domov, zázemie a istotu, že niekam patria – a umožňujú im prežiť normálnedetstvo uprostred milujúcej rodiny.

www.rozumacit.sk

Rozsah zrážok zo mzdypri výkone rozhodnutia

Komentár k nariadeniu vlády SR č. 268/2006 Z. z.o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia

v znení nariadenia vlády SR č. 469/2008 Z. z., a nariadenia vlády SR č. 216/2013 Z. z.

Vláda Slovenskej republiky podľa § 278ods. 1 a § 279 ods. 3 Občianskeho súdnehoporiadku a podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 3zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorocha exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)a o zmene a doplnení ďalších zákonovv znení neskorších predpisov nariaďuje:

§ 1

(1) Základná suma, ktorá sa nesmie zraziťpovinnému z jeho mesačnej mzdy,1) je 60 %zo životného minima na plnoletú fyzickúosobu2) platného v mesiaci, za ktorý savykonávajú zrážky.

(2) Na každú osobu, ktorej povinný posky-tuje výživné, sa započítava 25 % zo život-ného minima na plnoletú fyzickú osobu2)

platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajúzrážky; rovnako to platí aj na manželapovinného, ktorý má samostatný príjem.

(3) Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajúz miezd oboch manželov, započíta sa 25 %zo životného minima na plnoletú fyzickúosobu2) platného v mesiaci, za ktorý sa vy-konávajú zrážky na dieťa, ktoré spoločnevyživujú, každému z nich osobitne.

(4) 25 % zo životného minima na plnoletúfyzickú osobu2) platného v mesiaci, za ktorýsa vykonávajú zrážky, sa nezapočítava natú osobu, v ktorej prospech trvá výkon

rozhodnutia na vymoženie pohľadávky vý-živného.

Komentár k § 1

V záujme vymoženia peňažných pohľadá-vok, na ktoré súd či správny orgán nariadilvýkon rozhodnutia alebo exekútor exekú-ciu, toto nariadenie vlády podrobne hovorío spôsobe vykonávania zrážok i poradíich vykonávania. Postup zamestnávateľa(tzn. platiteľa mzdy), ktorý prijme zamest-nanca alebo už zamestnáva zamestnanca,u ktorého je potrebné realizovať zrážky zomzdy v rámci výkonu rozhodnutia (označu-je sa ako povinný) v prospech osoby, na ná-vrh ktorej sa exekúcia vykonáva (označujesa ako oprávnený) podľa tohto právnehoprameňa, vychádza z dovolených spôso-bov peňažného uspokojenia oprávnenéhovoči povinnému podľa § 278 ods. 1 a § 279ods. 3 Občianskeho súdneho poriadkuv znení neskorších predpisov, podľa § 70ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnychexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekuč-ný poriadok) v znení neskorších predpisova § 100 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.o správe daní (daňový poriadok).

Zrážky zo mzdy sa teda vykonávajú buďpriamo zo zákona (zamestnávateľom zomzdy zamestnanca napr. vo forme povin-ných odvodov voči poisťovniam podľa§ 131 ods. 1 Zákonníka práce), alebo na

ZÁ

KO

NY

AK

OM

EN

TÁ

RE

PM

PP

1/20

14

4

základe vykonateľného rozhodnutia v rám-ci súdneho konania [§ 251 ods. 2 OSPv spojení s § 131 ods. 2 písm. b) Zákonní-ka práce], či na základe exekúcie v rámciexekučného konania (§ 66 a nasl. Exekuč-ného poriadku v spojení s § 131 ods. 3Zákonníka práce). Napokon prichádza doúvahy aj dobrovoľný výkon zrážok zo mzdyna základe výslovnej dohody medzi za-mestnancom a jeho zamestnávateľom, čodovoľuje Zákonník práce (§ 131 ods. 3v spojení s ods. 7).

Aktuálne najčastejším a najbezpečnejšímspôsobom uspokojovania peňažných po-hľadávok oprávneného voči povinnému,ktorý je zamestnaný, je teda vykonávaniezrážok zo mzdy povinného zamestnanca,čo musí nasledovať bezprostredne podoručení príkazu na začatie exekúcie za-mestnávateľovi ako platiteľovi mzdy.

Príkaz na začatie exekúcie zrážkami zomzdy povinného je listina vystavená exe-kútorom, doručená doporučene do vlast-ných rúk platiteľovi mzdy (zamestnávateľo-vi). Zamestnanec (tzn. povinný) dňom, keďsa jeho platiteľovi mzdy doručí príkaz nazačatie exekúcie, stráca právo na vyplate-nie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenejvýške zrážok (§ 66 Exekučného poriad-ku). Tento príkaz má podobu listiny s ozna-čením ,,Príkaz na začatie exekúcie“, nie jeale vylúčené doručenie príkazu súčasnes upovedomením o začatí exekúcie zráž-kami zo mzdy. Z príkazu sú zamestnávate-ľovi oznámené informácie najmä o opráv-nenom (t. j. pre koho sa vymáha), údajeo povinnom (od koho sa vymáha, t. j. za-mestnanca platiteľa mzdy), o výške vymá-hanej pohľadávky, jej príslušenstva(t. j. úrokov alebo úrokov z omeškania),o výške trov exekúcie a napokon právny

dôvod vzniku vymáhanej pohľadávky (z tej-to informácie platiteľ mzdy určí, či ideo prednostnú pohľadávku). Na podklade in-formácií následne zamestnávateľ ako plati-teľ mzdy vypočíta výšku zrážok, ktorú me-sačne zo mzdy/platu povinného zamest-nanca zrazí.

Principiálne je povinnosťou platiteľa mzdy(v praxi obvykle jeho mzdovej pracovníč-ky), aby vypočítal výšku zrážok v súlade sozákonom, zákonodarca teda očakávaod zamestnávateľa, že mechanizmusvýpočtu zrážok zo mzdy má zamestná-vateľ zvládnutý. Na druhej strane má ta-kýto postup aj logický základ: zamest-návateľovi môžu prísť exekučné príkazyproti jednému zamestnancovi od viace-rých exekútorov (ktorí o sebe navzájomohľadne vymáhania rôznych pohľadá-vok voči dlžnému zamestnancovi na za-čiatku vedieť nemusia) a nie je teda mož-né, aby exekútor pri tomto prvom úkonevoči povinnému ,,nadiktoval,, zamest-návateľovi, ako má vypočítať zrážky zomzdy. Platiteľ mzdy teda zodpovedá exe-kútorovi i zamestnancovi za riadne, včasnéa správne vykonávanie zrážok (§ 82 Exe-kučného poriadku). Samozrejme, napriektomu môže byť výpočet zrážok zo mzdy taknáročný, že je vhodné a účelné, aby ichurčil samotný exekútor. Preto prostredníc-tvom § 78 Exekučného poriadku, ak o topožiada platiteľ mzdy, oprávnený alebopovinný, exekútor musí určiť, aká suma samá v príslušnom výplatnom období zomzdy povinného zrážať, a ak je viac opráv-nených, koľko z nej pripadne na každéhoz nich. Nesprávnym započítaním sumy donepostihnuteľnej časti mzdy môže dôjsťk nesprávnemu vyčísleniu sumy zrážokzo mzdy, čím sa vystavuje platiteľ mzdy ne-bezpečenstvu žaloby zo strany oprávne-

Zákony a komentáre � Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia

5

Vždy aktuálne znenia právnych predpisov vrátane históriea súvislostí nájdete v online podobe na www.pmpp.sk.

Z

ného – ak zrazené sumy mali byť vyššie,prípadne žaloby povinného – ak platiteľmzdy neoprávnene zrazil viac.

Predmetom výkonu rozhodnutia nie jemzda ako taká, ale nárok povinného za-mestnanca na jej vyplatenie. Základom presúdny výkon rozhodnutia zrážkami zomzdy a pre exekúciu exekútora zrážkamizo mzdy a z iných príjmov povinného je nie-len mzda zamestnanca, ktorá má charakterprotiplnenia zamestnávateľa za vykonanúprácu zamestnanca v pracovnom pomere,resp. obdobnom pracovnoprávnom vzťahu(ktorým sa rozumie napr. plat štátnych za-mestnancov, ako sú policajti, požiarnici,vojaci atď. pri výkone štátnej služby, akoi platy zamestnancov vykonávajúcich prá-ce vo verejnom záujme), ale zrážkam pod-ľa tohto predpisu podlieha tiež iný príjemz pracovnej odmeny členov družstieva z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajúodmenu za prácu, najmä z odmeny vyplý-vajúcej z dohody o vykonaní práce, z ná-hrady príjmu pri dočasnej pracovnej ne-schopnosti zamestnanca, dávok sociálne-ho poistenia a z dôchodkov starobného dô-chodkového sporenia.

Jedným zo základných pilierov funkčnejaplikácie tohto nariadenia je pre zamestná-vateľa správny výklad pojmu ,,mzda“ a ná-sledná aplikácia tohto výkladu pri zrážkachzo mzdy v praxi. Mzdou podľa ust. § 118ods. 2 a ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z.Zákonník práce v znení neskorších predpi-sov sa rozumie peňažné plnenie aleboplnenie peňažnej hodnoty (naturálnamzda) poskytované zamestnávateľom za-mestnancovi za prácu. Mzda/plat za prácuslúži zamestnancovi na uspokojovaniejeho osobných potrieb, z tejto odplaty zavykonanú prácu si zamestnanec uhrádzanielen svoje peňažné záväzky. Pretože

v prípade mzdy/platu ide o najľahšie pos-tihnuteľný zdroj, oprávnený ako osoba,ktorej bola priznaná pohľadávka voči po-vinnému (t. j. zamestnancovi osobne), naj-častejšie hľadá zdroj uspokojenia právev jeho odmene za vykonávanú prácu. Keď-že znižovanie mzdy a následné poukáza-nie tejto sumy inému, ako je samotný za-mestnanec, ktorý peniaze zarobil, je zá-sadným zásahom do Ústavou garantova-nej ochrany vlastníctva, je nevyhnutnév záujme spravodlivosti, aby výkon zrážokzo mzdy bol podrobne regulovaný týmtovykonávacím nariadením. Zrážky sa vyko-návajú z čistej mzdy, ktorá sa vypočíta tak,že sa teda od mzdy odpočíta daň z príjmovfyzických osôb. Do čistej mzdy sa započí-tavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť,ktorú pracovník vykonáva u toho, u koho jev pracovnom pomere. Mzdou sa tu rozumieodmena za prácu, ktorú osoba vyplácaobčanovi za jeho pracovnú činnosť, ktorúpre ňu, podľa jej pokynov, pravidelne vyko-náva. Mzdou sa rozumie nielen základnámzda, ale i všetky mzdové zložky stanove-né v mzdových predpisoch, teda i náhradav zmysle § 121 až § 128 Zákonníka práce,okrem naturálneho plnenia (§ 127 Zákon-níka práce), ktoré nie je predmetom toh-to postihu, ale jeho hodnota sa do mzdypre účely výpočtu zrážok zo mzdy zapo-čítava.

Podľa § 131 a § 132 Zákonníka práce za-mestnávateľ musí vykonávať zrážky zomzdy v určenom poradí. Ustanovenie sarovnako vzťahuje aj na náhradu mzdy a ná-hradu za čas pracovnej pohotovosti. Zamzdu sa pre účely realizácie zrážok zomzdy nepovažuje plnenie poskytovanév súvislosti so zamestnaním podľa inýchustanovení tohto zákona alebo podľa oso-bitných predpisov, najmä náhrada mzdy,

6


odstupné, odchodné, cestovné náhrady,príspevky zo sociálneho fondu, výnosyz kapitálových podielov (akcií) alebo obli-gácií a náhrada za pracovnú pohotovosť.Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenieposkytované zamestnávateľom zamestnan-covi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa po-sudzuje aj plnenie poskytované zamestná-vateľom zamestnancovi za prácu pripríležitosti jeho pracovného výročia aleboživotného výročia, ak sa neposkytuje zo zis-ku po zdanení, alebo zo sociálneho fondu.

Zrážky zo mzdy sa teda vykonávajú výluč-ne z čistej mzdy, pričom naďalej existujerozdielny výpočet čistej mzdy pre účely vy-máhania súdnych pohľadávok podľa § 277OSP a pre účely vymáhania ostatných po-hľadávok v exekučnom konaní podľa § 69a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. Exekuč-ného poriadku.

Čistá mzda sa vypočíta:

a) podľa § 69 ods. 1 Exekučného po-riadku tak, že od mzdy sa odpočítapreddavok na daň alebo daň z príjmovfyzických osôb, poistné na zdravotnépoistenie, poistné na sociálne poiste-nie, príspevok na starobné dôchodkovésporenie a poistné na sociálne zabez-pečenie,

b) podľa § 277 ods. 1 Občianskeho súd-neho poriadku tak, že od mzdy sa od-počíta daň z príjmov fyzických osôb.

Do čistej mzdy sa započítavajú:

a) podľa § 69 ods. 2 Exekučného po-riadku aj čisté odmeny za vedľajšiu čin-nosť, náborový príspevok a hodnotanaturálií,

b) podľa § 277 ods. 2 Občianskeho súd-neho poriadku aj čisté odmeny za ved-ľajšiu činnosť, ktorú pracovník vykonávau toho, u koho je v pracovnom pomere.

Pre účely výkonu rozhodnutia (§ 277ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)rovnako ako pre exekúciu zrážkami zomzdy (§ 69 ods. 2 Exekučného poriadku)do čistej mzdy povinného zamestnancasa nezapočítavajú sumy poskytovanéna náhradu nákladov spojených s pracov-ným výkonom, a to najmä pri pracovnýchcestách.

V oboch prípadoch platí pravidlo, že naúčely vykonania zrážok zo mzdy povinné-ho sa všetky príjmy povinného od toho isté-ho zamestnávateľa považujú za jednumzdu (napr. v prípade povinnej zamest-nankyne, ktorá pracuje u zamestnávateľaako asistentka a zároveň na ďalší úväzokpracuje u toho istého zamestnávateľa popráci ako upratovačka).

Z hrubej mzdy (t. j. mzda za výkon pracov-nej činnosti, mzdové príplatky a ostatnémzdové zložky ustanovené v mzdovýchpredpisoch, prípadne kolektívnych zmlu-vách, doplatok k dosiahnutej mzde pri pre-radení na inú prácu, mzda za prácu nad-čas, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácua za prácu vo výškach atď., náhrady mzdya odmeny za vedľajšiu činnosť, náborovýpríspevok, hodnota naturálií a príjmy, ktorépovinnému nahrádzajú mzdu)

musia byť odpočítané:

1. preddavok na daň;

2. poistné na zdravotné poistenie;

3. poistné na sociálne poistenie;

4. príspevok na starobné dôchodkovésporenie;

5. poistné na sociálne zabezpečenie

= čistá mzda.


7


Z

Hneď ako zamestnávateľ teda ustáli čistúmzdu zamestnanca, je povinný postupovaťv zrážkach zo mzdy v zmysle nariadeniavlády č. 268/2006 Z. z.

Nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z. obme-dzuje rozsah zrážok zo mzdy povinnéhotým, že ustanovuje výšku základnej sumy,ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jehomesačnej mzdy, tzv. nepostihnuteľnú časťmzdy, ktorá sa odvíja od výšky životnéhominima. Základná suma je časť čistejmzdy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť.

Podľa ustanovenia § 1 nariadenia základ-ná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinné-mu z jeho mesačnej mzdy, je 60 % zo život-ného minima na plnoletú fyzickú osobu,ktoré je platné v mesiaci, v ktorom sa zráž-ky vykonávajú.

Základom pri výpočte zrážok zo mzdy zadaný mesiac teda bude, aby si zamestná-vateľ vedel určiť aktuálnu sumu životnéhominima na plnoletú fyzickú osobu platnúv mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú.Suma životného minima je zákonom urče-ná ako spoločensky uznaná minimálnahranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorounastáva stav jej hmotnej núdze. Sumy ži-votného minima sa valorizujú v súladeso zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnomminime vždy k 1. júlu daného roka

samostatnými opatreniami MPSVaR SRo ustanovení súm životného minima.

S účinnosťou od 1. júla 2013 je základnánepostihnuteľná suma, ktorá sa povinnémuz jeho mesačnej mzdy nesmie zraziť,suma 118,85 eura, tzn. 60 % zo sumy198,09 eura (podľa opatrenia MPSVaRč. 186/2013 Z. z. o úprave súm životnéhominima), pričom nariadenie vlády súčasneustanovuje, že sumy sa zaokrúhľujú na eu-rocenty smerom nadol.

Na každú ďalšiu osobu, ktorej povinnýposkytuje výživné, ako i na manžela/man-želku povinného sa započítava 25 % zosumy životného minima na plnoletú fyzickúosobu, a to podľa výšky platnej v mesiaci,v ktorom sa zrážky zo mzdy vykonávajú.S účinnosťou od 1. júla 2013 sa teda na vy-živované dieťa, ako i manžela/manželkupovinného započítava suma 49,52 eura(25 % zo sumy 198,09 eura).

Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezdoboch manželov, započíta sa suma49,52 eura (t. j. 25 % zo sumy životného mi-nima pre plnoletú fyzickú osobu od 1. 7.2013 zo sumy 198,09 eura) na dieťa, ktoréspoločne vyživujú, každému z nich osobit-ne. Suma 49,52 eura sa nezapočítava natú osobu, v prospech ktorej trvá výkon roz-hodnutia na vymoženie pohľadávky výživ-ného.

8


Prehľad súm životného minima od 1. 7. 2006 do 30. 6. 2014 pre účely zrážok zo mzdy

opatrenie MPSVaR SR číslo účinnosť od sumy životného minimajedna plnoletá fyzická osoba

č. 415/2006 Z. z. 1. 7. 2006 4 980 Sk

č. 291/2007 Z. z. 1. 7. 2007 5 130 Sk

č. 225/2008 Z. z. 1. 7. 2008 5 390 Sk

č. 252/2009 Z. z. 1. 7. 2009 185,19 €

(5 579,03 Sk)

Príklad č. 1:

Povinný je ženatý a má dve deti. V danom prípa-de sa povinnému nesmie z jeho mesačnej mzdy od1. 7. 2013 zraziť:

– suma 118,85 eura na osobu povinného,

– suma 49,52 eura na manželku,

– suma 49,52 eura na každé dieťa, t. j. 49,52 eurax 2.

Povinnému sa nesmie zraziť z jeho mzdy suma267,41 eura.

�

Príklad č. 2:

Zamestnancovi v pracovnom pomere ako skladníkvzniklo v sklade manko na tovare. Podľa Zákonníkapráce platí, že zamestnávateľ si môže, okrem inýchprípadov, uplatniť náhradu škody u tohto zamestnan-ca prostredníctvomhmotnej zodpovednosti za zvere-né hodnoty, majetok, financie, tovar a pod. K tomu jevšak potrebné, aby mal so zamestnancom platneuzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti, prí-padne dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti(v prípade viacerých zamestnancov). Zamestnávateľzamestnancovi zrazí zo mzdy náhradu za vzniknutúškodu, ktorá však presahuje výšku mesačnej mzdyzamestnanca, zamestnávateľ nesmie zraziť zamest-nancovi celú mzdu, je povinný zachovať zamestnan-covi základnú nepostihnuteľnú sumu. Zamestnanco-vi sa nesmie zraziť z mesačnej čistej mzdy základnánepostihnuteľná suma 118,85 € na osobu povinné-ho a po 49,52 € na každú osobu, ktorej poskytuje

výživné. Suma 49,52 € sa započítava na manželkuskladníka, aj keď ona má samostatný príjem. Ak sazrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manže-lov, započíta sa suma 49,52 € na ich dieťa, ktoréspoločne vyživujú, každému z nich osobitne.

�

Príklad č. 3:

Zamestnávateľovi bol doručený príkaz na začatieexekúcie zrážkami zo mzdy povinného zamestnan-ca, ktorý je ženatý a má tri maloleté deti. Jeho čistámzda je 928 eur. Z tejto čistej mzdy musí platiteľodpočítať 118,85 eura na osobu povinného a štyri-krát sumu 49,52 eura, t. j. 198,08 eura na manželkua každé dieťa. Nepostihnuteľná časť mzdy tohtopovinného je teda spolu suma: 316,93 eura(118,85 + 198,08). Zvyšok čistej mzdy je 611,07 €.Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinné-ho zrazí bez obmedzenia, je 150 % zo sumy život-ného minima na plnoletú fyzickú osobu platnéhov mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, čov tomto prípade znamená sumu 297,13 € (150 %z 198,09 €), pretože nad touto sumou končí treti-nový systém. Čistá mzda (611,07 €) prevyšuje297,13 €, pri ktorej končí tretinový systém, pretoplatiteľ mzdy zrazí povinnému 313,94 € bez ob-medzenia (611,07 – 297,13) a poukáže ju exekúto-rovi v celosti. Ďalej sumu 297,12 €, tzn. po za-okrúhlení na eurocenty smerom nadol na sumudeliteľnú troma (297,12 : 3 = 99,04 €), rozdelíplatiteľ mzdy na tri tretiny. Platí zásada, že možnozraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného


9


ZPrehľad súm životného minima od 1. 7. 2006 do 30. 6. 2014 pre účely zrážok zo mzdy

opatrenie MPSVaR SR číslo účinnosť od sumy životného minimajedna plnoletá fyzická osoba

č. 300/2010 Z. z. 1. 7. 2010 185,38 €

č. 194/2011 Z. z. 1. 7. 2011 189,83 €

č. 181/2012 Z. z. 1. 7. 2012 194,58 €

č. 186/2013 Z. z. 1. 7. 2013 198,09 €

len jednu tretinu, iba na prednostné pohľadávky uve-dené v § 71 odseku 2 zákona č. 233/1995 Z. z. sazrážajú dve tretiny (napr. výživné). Prednostnépohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a ažvtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspoko-jujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej treti-ny. Zrážkam v tomto prípade podlieha teda celkovosuma 412,98 eura (313,94 eur, ktorá je sumou pre-vyšujúcou tretinový systém a táto suma musí byť zra-zená v prospech vymáhaných pohľadávok celá+ 99,04 eur, tzn. suma prvej tretiny) podľa § 71ods. 1 Exekučného poriadku, pretože tu nie jeuvedené, či ide o uspokojenie prednostnejpohľadávky.

Zhrnutie: Tretinový systém pri výpočte spočívav tom, že čistú mzdu podliehajúcu zrážkam rozdelíplatiteľ mzdy na tri časti. Deleniu zraziteľnej mzdyna tretiny však musí predchádzať výpočet sumy,ktorá sa zrazí zamestnancovi bez obmedzenia,lebo podľa citovaného nariadenia vlády suma, nadktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bezobmedzenia, je 297,13 eura (podľa § 3 ods. 1 tohtonariadenia vo výške 150 % zo sumy životného mini-ma na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci,za ktorý sa vykonávajú zrážky, v tomto prípade zosumy 198,09 eura s účinnosťou od 1. 7. 2013 do1. 7. 2014). Tzn., že v každej tretine môže byť v tomtoprípade najviac 99,04 eura. Suma, o ktorú zvyšokčistej mzdy prevyšuje sumu 297,13 eura a ktorá sazrazí bez obmedzenia, sa pričlení k prvej tretinezvyšku čistej mzdy a z tejto sú uspokojované všetkypohľadávky bez rozdielu.

�

Príklad č. 4:

Môže zamestnávateľ vykonať fyzickej osobe, s kto-rou má uzatvorenú dohodu o prácach vykonávanýchmimo pracovného pomeru – dohoda o vykonaní prá-ce, dohoda o pracovnej činnosti, zrážku z odmenyz týchto dohôd na základe výkonu rozhodnutiasprávnym orgánom?

Zrážky z odmeny získanej na základe dohody o vy-konaní prace, resp. pracovnej činnosti sú dovolené.Vyplýva to z ustanovenia § 89 ods. 1 Exekučnéhoporiadku, ktorý ustanovuje, že ustanovenia o exe-kúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciuzrážkami z pracovnej odmeny členov družstieva z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu zaprácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vy-konaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracov-nej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálnehopoistenia a z dôchodkov starobného dôchodkovéhosporenia.

�

Príklad č. 5:

Zamestnávateľ zamestnal bezdomovca na dohoduo pracovnej činnosti. Po mesiaci dostal od exekútor-ského úradu oznámenie o povinnosti zrážať z jehomzdy dlh bezdomovca na zdravotnom poistení. Jehomesačný príjem je cca 100 eur v hrubom. Iný príjemnemá. Musí zamestnávateľ vykonávať v takomto prí-pade zrážky zo mzdy a koľko, keďže v exekučnompríkaze je uvedená iba celková suma vrátane odme-ny exekútora.

Keďže čistá mzda tohto zamestnanca nedosahujevýšku základnej nezraziteľnej sumy 118,85 eura naosobu povinného (tzn. 60 % zo sumy 198,09 eurapodľa opatrenia MPSVaR č. 186/2013 Z. z. o úpravesúm životného minima platného v mesiaci, za ktorýsa vykonávajú zrážky, v tomto prípade zosumy 198,09 eura s účinnosťou od 1. 7. 2013 do1. 7. 2014), zamestnávateľ je povinný oznámiť exe-kútorovi tieto skutočnosti a zrážku nevykonať.

�

§ 2Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základ-ná suma, ktorú povinnému nemožno zraziťz mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumyurčenej podľa § 1; toto ustanovenie sapoužije aj, ak je povinným osoba podľa§ 2a.

10


§ 2a

(1) Základná suma, ktorá sa nesmie zraziťpovinnému, ktorý je poberateľom dôchod-kových dávok podľa osobitného predpi-su,2a) dôchodkov starobného dôchodkové-ho sporenia podľa osobitného predpisu,2b)

doplnkového výsluhového dôchodku podľaosobitného predpisu2c) alebo dávok výslu-hového zabezpečenia podľa osobitnéhopredpisu2d) (ďalej len „dôchodkové dávky“),je 100 % zo životného minima na plnoletúfyzickú osobu2) platného v mesiaci, za ktorýsa vykonávajú zrážky.

(2) Ak ide o povinného, ktorý je poberate-ľom dôchodkových dávok, započítava sapodľa § 1 ods. 2 a 3 50 % zo životného mi-nima na plnoletú fyzickú osobu2) platnéhov mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

(3) 50 % zo životného minima na plnoletúfyzickú osobu2) platného v mesiaci, za ktorýsa vykonávajú zrážky, sa nezapočítava natú osobu, v ktorej prospech trvá výkon roz-hodnutia na vymoženie pohľadávky výživ-ného.

Komentár k § 2 a § 2a

V prípade, ak zamestnávateľovi je doruče-ný exekučný príkaz s povinnosťou vykoná-vať zrážky zo mzdy povinného zamestnan-ca na úhradu výživného jeho maloletémudieťaťu, tak povinnému nepatrí základnánepostihnuteľná suma vo výške 60 % sumyživotného minima, ale nepostihnuteľnásuma sa tomuto zamestnancovi znižuje nasumu 70 % základnej nepostihnuteľnejsumy určenej podľa § 1 tohto nariadeniaa vyvyšuje sa tak prednostné uspokojenievýživného maloletému dieťaťu.

Počnúc 1. novembrom 2013 v dôsledkunadobudnutia účinnosti nariadeniavlády Slovenskej republiky č. 216/2013Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa toto ko-mentované nariadenie vlády o rozsahuzrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia,je citované ustanovenie doplnenéo skutočnosť, že sa musí použiť aj v prí-padoch, ak je povinným osoba podľa§ 2a tohto nariadenia, čiže platí tentorežim aj u poberateľov dôchodkovýchdávok.

Zároveň od novembra 2013 platí, žeu poberateľov dôchodkových dávok savychádza pri výpočte zrážok zo mzdyz nezraziteľnej sumy 100 % zo životnéhominima na plnoletú fyzickú osobu plat-ného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajúzrážky.

Vyššie percentuálne nezapočítateľnésumy u tejto skupiny povinných platia ajpre manžela a jeho vyživované deti. Namanželku a deti sa následne povinné-mu, ktorý je poberateľom dôchodko-vých dávok, započítava podľa § 1 ods. 2a ods. 3 tohto nariadenia 50 % zo život-ného minima na plnoletú fyzickú oso-bu platného v mesiaci, za ktorý sa vyko-návajú zrážky.

Od 1. 11. 2013 sa nezapočítava 50 % zoživotného minima na plnoletú fyzickúosobu platného v mesiaci, za ktorý savykonávajú zrážky, na tú osobu, v ktorejprospech trvá výkon rozhodnutia navymoženie pohľadávky výživného.

Pozri tiež komentár k § 5a.

Teda:

V prípade vymáhania výživného na malole-té dieťa povinného základná suma, ktorása nesmie zraziť povinnému z jeho mesač-nej mzdy, je od 1. 7. 2013 stanovená vo


11


Z

výške 70 % zo sumy 118,85 eura, čiže sazamestnancovi v záujme vymáhanéhovýživného na maloleté dieťa základná ne-postihnuteľná suma povinnému znižuje na83,19 eura.

To znamená, že nepostihnuteľná časťmzdy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť,teda zo zákona nepodlieha výkonu rozhod-nutia a exekúcii, v prípade, ak ide o výživnéna maloleté dieťa, je:

– 83,19 eura na osobu povinného,

– 34,66 eura na každú ďalšiu osobu, kuktorej má povinný vyživovaciu povin-nosť (ďalej napr. rodičia, prarodičia, po-zri komentár k § 3 tohto nariadenia),

– 34,66 eura na manžela povinného, ajkeď má vlastný príjem.

Príklad č. 6:

Povinný je ženatý a má dve deti, pričom zrážky zomzdy sa majú vykonávať pre výživné pre jeho ďalšiemaloleté dieťa, napr. z predchádzajúceho manžel-stva alebo mimomanželského vzťahu.

V danom prípade sa povinnému nesmie zraziť z jehomesačnej mzdy:



– suma 34,66 eura na každé dieťa (x 2),

t. j. povinnému sa nesmie zraziť z jeho mzdy suma187,17 eura spolu.

�

V tejto súvislosti je potrebné poukázať naskutočnosť, že podľa § 4 nariadenia vládyč. 268/2006 Z. z. sa sumy podľa § 1 a § 3ods. 1 zaokrúhľujú na eurocenty sme-rom nadol, pričom však z uvedeného za-okrúhlenia je vyňaté ustanovenie § 2 naria-denia vlády, a teda vychádzajúc priamozo znenia nariadenia sumy podľa

ustanovenia § 2 sa uvedeným spôsobomnezaokrúhľujú.

§ 2b

Ak zákon ustanovuje, že rozhodnutie o ulo-žení pokuty za priestupok možno vykonaťaj zrážkami z dávok alebo príspevkov, kto-ré inak nemožno postihnúť exekúciou,základná suma, ktorá sa nesmie povinné-mu zraziť, je 50 % zo životného minima naplnoletú fyzickú osobu2) platného v mesiaci,za ktorý sa vykonávajú zrážky. Ustanove-nia § 1 ods. 1 a 4 a § 2a sa nepoužijú.

Komentár k § 2b

Nový, špeciálny režim platí od 1. 11. 2013pre osobitnú skupinu exekučných titulov,ktorými sú rozhodnutia o uložení pokuty zapriestupok, ak zákon ustanovuje, že možnovykonať vymoženie takejto pokuty aj zráž-kami z dávok alebo príspevkov, ktoré inaknemožno postihnúť exekúciou. Základnásuma, ktorá sa nesmie povinnému zraziťv prípade vymáhania zaplatenia takýchtopokút, je 50 % zo životného minima naplnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci,za ktorý sa vykonávajú zrážky, pričom sav takomto prípade neaplikujú ustanovenia§ 1 ods. 1 a 4 a § 2 tohto nariadenia.

Pozri tiež komentár k § 5a.

§ 3

(1) Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdypovinného zrazí bez obmedzenia,2) je150 % zo sumy životného minima na plno-letú fyzickú osobu platného v mesiaci, zaktorý sa vykonávajú zrážky.

12


(2) Zvyšok čistej mzdy na účely zrážok zomzdy povinného sa vypočíta podľa osobit-ných predpisov.3)

Komentár k § 3

V zmysle § 3 nariadenia sa určuje suma vovýške 150 % zo sumy životného minima naplnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci,za ktorý sa zrážky vykonávajú, nad ktorú sazvyšok čistej mzdy musí pre účely výko-nu rozhodnutia povinného zraziť bez obme-dzenia. S účinnosťou k 1. 7. 2013ide o sumu 297,13 eura (tzn. 150 % zo198,09 eura).

Vychádzajúc z tretinového systému sasuma nad 297,13 eura (od 1. 7. 2013) pri-počíta k prvej tretine čistej mzdy podlieha-júcej zrážkam a z tejto sa následne uspo-kojujú všetky pohľadávky bez rozdielu.

Výpočet sumy, ktorá podlieha výkonu roz-hodnutia zrážkami zo mzdy povinného,vychádza ďalej z tretinového systému. Tre-tinový systém spočíva v tom, že platiteľmzdy pri výpočte sumy, ktorá podliehanútenému výkonu rozhodnutia, zistenú čis-tú mzdu podliehajúcu zrážkam rozdelí natretiny.

Prvá tretina je daná na uspokojenie bež-ných pohľadávok.

Druhá tretina je daná na uspokojovanieprednostných pohľadávok.

Tretia tretina sa vždy pripočíta k základnejsume, ktorá sa nesmie povinnému zraziťz jeho mesačnej mzdy, a vyplatí sa povin-nému.

Prednostnými pohľadávkami (v zmysle§ 71 ods. 2 Exekučného poriadku a § 279ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),

na ktoré sa zrážajú dve tretiny, ktoré sauspokojujú najprv z druhej tretiny a až vte-dy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí,uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadáv-kami z prvej tretiny, sú:

a) pohľadávky výživného,

b) pohľadávky náhrady škody spôsobenejpoškodenému ublížením na zdraví,

c) pohľadávky náhrady škody spôsobenejúmyselnými trestnými činmi,

d) súdne pohľadávky a pohľadávky Zboruväzenskej a justičnej stráže,

e) pohľadávky daní a poplatkov, pohľa-dávky na poistnom voči osobám, ktorésú povinné platiť poistné na nemocen-ské poistenie a dôchodkové zabezpe-čenie podľa osobitného predpisu,pohľadávky náhrady preplatkov nadávkach nemocenského poistenia, dô-chodkového zabezpečenia a zdravot-ného poistenia, pohľadávky náhrady zapríspevok na výživu dieťaťa a príspevokna úhradu potrieb dieťaťa zvereného dopestúnskej starostlivosti a pohľadávkyúhrady za sociálne služby poskytovanéštátnymi orgánmi sociálnej pomocia obcami a pohľadávky úhrady za so-ciálne služby poskytované právnickýmiosobami a fyzickými osobami podľaosobitného predpisu, pohľadávkyna príspevku na poistenie v nezamest-nanosti voči osobám, ktoré sú povinnéplatiť príspevok na poistenie v neza-mestnanosti podľa osobitného predpi-su, a pohľadávky náhrady preplatkovna podpore v nezamestnanosti.

Zrážky zo mzdy sa teda vykonávajú zosumy čistej mzdy, ktorá zostane po odpočí-taní základných súm, ktoré sa nesmú


13


Z

povinnému zraziť z jeho mzdy (v závislosti

od skutočnosti, či je povinný sám, resp. má

manželku a osoby, ktorým je povinný po-

skytovať výživné).

Príklad č. 7:

Rozvedená zamestnankyňa žije v spoločnej domác-nosti s dospelou dcérou, ktorá je zárobkovo činná.Čistý príjem zamestnankyne je cca 350 eur mesač-ne. Voči zamestnankyni eviduje zamestnávateľ exe-kučné príkazy doručené od exekútorov v nasledov-nom poradí:

1. exekučný príkaz na úhradu splatných poplatkovza komunálny odpad v prospech oprávneného,ktorým je obec,

2. exekučný príkaz v prospech oprávneného, ktorýje obchodná spoločnosť,

3. exekučný príkaz v prospech oprávneného – mo-bilný operátor,

4 exekučný príkaz v prospech zdravotnej poisťov-ne a

5. opäť exekučný príkaz v prospech zdravotnejpoisťovne.

Akú sumu smie zamestnávateľ zraziť zo mzdy za-mestnankyne? Môže zrážať súbežne určenú sumuv prospech oprávneného titulom prvého doručenéhoexekučného príkazu a aj v prospech obchodnej spo-ločnosti, vo veci ktorej bol zamestnávateľovi doruče-ný druhý exekučný príkaz v poradí?

Podľa § 67 ods. 3 Exekučného poriadku platiteľmzdy je povinný odo dňa doručenia exekučného prí-kazu vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdypovinného. Základná suma je časť čistej mzdy, ktorása povinnému nesmie zraziť. Výška základnej sumyje stanovená nariadením vlády č. 268/2006 Z. z.o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.Základná suma predstavuje 60 % životného minima(základom je životné minimum pre plnoletú osobuplatné v danom mesiaci) na osobu povinného plus25 % životného minima na každú osobu, ktorejmá povinný povinnosť poskytovať výživné. Okruhosôb, ktorým je fyzická osoba povinná poskytovať

výživné, rozsah a vznik tejto povinnosti určuje zá-kon o rodine. Zvyčajne pôjde o manžela povinnéhoa vyživované deti povinného, môže však ísť aj o pra-rodičov, vnukov (predkov, potomkov) alebo rozvede-ného manžela povinného, za podmienky, že povin-nému vznikla voči týmto osobám povinnosť poskyto-vať výživné. Vyživovacia povinnosť nemusí byť pri-znaná rozhodnutím súdu. V tomto prípade sazákladná suma u zamestnankyne nebude zvyšovaťo sumu 25 % životného minima na dcéru z dôvodu,že nie sú dané podmienky. Platiteľ mzdy získa inakinformácie o počte vyživovaných osôb zvyčajne odpovinného, napríklad z podkladov pre ročné zúčtova-nie dane z príjmu. Odporúča sa však, aby platiteľmzdy požiadal povinného o vyjadrenie, koľkým oso-bám výživné poskytuje, ako aj o preukázanie týchtoskutočností a až následne, aby posúdil, či počet vyži-vovaných osôb možno pokladať za správny. V otáz-ke určenia, koľkým osobám má povinný povinnosťposkytovať výživné, koná platiteľ mzdy na vlastnénebezpečenstvo. Zodpovednosti za správne určeniezrážok sa však môže vyhnúť tak, že požiada súdne-ho exekútora o určenie výšky zrážok (§ 78 Exekuč-ného poriadku).

Výpočet sumy, ktorá podlieha výkonu rozhodnutiazrážkami zo mzdy povinného, vychádza z tretinové-ho systému. Tretinový systém spočíva v tom, že pla-titeľ mzdy pri výpočte sumy, ktorá podlieha nútené-mu výkonu rozhodnutia, zistenú čistú mzdu podlie-hajúcu zrážkam rozdelí na tretiny. Prvá tretinaje daná na uspokojenie bežných pohľadávok. Druhátretina je daná na uspokojovanie prednostnýchpohľadávok. Tretia tretina sa vždy pripočíta k základ-nej sume, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z jehomesačnej mzdy, a vyplatí sa povinnému.

Podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minimea o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníúčinnom od 1. 7. 2013 za životné minimum fyzickejosoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posu-dzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma aleboúhrn súm 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plno-letú fyzickú osobu.

198,09 eura = 100 %60 %: 118,85 eura

14


Tzn.: 350 eur (t. j. čistá mzda povinnej zamestnanky-ne) – 118,85 eura = 231,15 eura (zaokrúhľovanienie je potrebné a ani suma 150 % životného mini-ma sa tu pre nízky príjem povinného nezohľadňu-je) 231,15 : 3 = 77,05 eura.

Bez obmedzenia by musel zamestnávateľ vykonávaťzrážky zo mzdy zamestnankyni vtedy, keby mala prí-jem po odpočítaní životného minima viac ako297,13 eura (t. j. 150 % zo 198,09 eura podľa § 3zákona č. 268/2006 Z. z.). Táto zamestnankyňa mávšak nezdaniteľnú sumu 231,15 eura, ktorá nepresa-huje sumu 277,785 eura.

Podľa § 71 ods. 1 Exekučného poriadku z čistejmzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumya ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol nasumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženiepohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na pred-nostné pohľadávky uvedené v odseku 2 sa zrážajúdve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujúnajprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina naich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnýmipohľadávkami z prvej tretiny.

Prvá tretina – suma 77,05 eura je teda daná nauspokojovanie bežných pohľadávok. Druhá tretina– suma 77,05 eura – sa pripočítava k prvej tretine a jemožné aj z uvedenej tretiny vykonávať zrážky zomzdy v prípade, ak ide o zrážky pre prednostné po-hľadávky, čo je presne daný prípad. Tretia tretina savyplatí povinnej zamestnankyni. Zamestnávateľ máteda zraziť zamestnankyni 154,10 eura, z ktorýchuspokojí pohľadávky oprávnených veriteľov podľaprednosti a poradia, v akom prišli zamestnávateľovi,ak prišli v niektorý deň bežné pohľadávky naraz, takich musí uspokojiť pomerne. V tomto prípade za-mestnávateľ najskôr uspokojí prednostné pohľadáv-ky, ktorými sú dlhy zamestnankyne na poistnom,a potom pristúpi k úhrade pohľadávky voči mobilné-mu operátorovi, pretože táto pohľadávka je len bež-nou a nie prednostnou pohľadávkou. Podľa § 72Exekučného poriadku, ak sa zrážky zo mzdy vyko-návajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok,

jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretinyzvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľaduna to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostat-né pohľadávky. Ak sa podľa § 71 ods. 1 vykonávajúzrážky z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokojasa z nej bez ohľadu na poradie najskôr pohľadávkyvýživného a až potom podľa poradia (odsek 3) ostat-né prednostné pohľadávky. Ak suma zrazená z dru-hej tretiny nestačí na uspokojenie všetkých pohľadá-vok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživnévšetkých oprávnených a až potom nedoplatky zaskorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného.Ak by však sumou zrazenou z druhej tretiny nebolokryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, roz-delí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny po-merne podľa výšky bežného výživného bez ohľaduna výšku nedoplatkov. Podľa § 72 ods. 3 poradie po-hľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdydoručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil vten istý deň príkaz na začatie exekúcie pre niekoľkopohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie;ak nestačí suma na ne pripadajúca na ich plné uspo-kojenie, uspokoja sa pomerne.

�

Upozornenie:Niekoľko platiteľov mzdy

Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľ-kých platiteľov mzdy, vzťahuje sa daňovýexekučný príkaz na zrážky zo mzdy navšetky jeho mzdy.

Upozornenie:Poradie uspokojenia pohľadávokpo skončení pracovného pomeru

Ak zamestnanec nastúpi do pracovnéhopomeru k inému zamestnávateľovi, zostá-va poradie, ktoré získali pohľadávky podľa§ 131 odsekov 4 a 5 Zákonníka práce,


15


Z

zachované aj u nového zamestnávateľa.Povinnosť vykonávať zrážky vzniká nové-mu zamestnávateľovi už dňom, keď sa odzamestnanca alebo od doterajšiehozamestnávateľa dozvie, že sa vykonávalizrážky zo mzdy a pre aké pohľadávky. Toisté platí aj o vykonávaní zrážok zo mzdydohodou o zrážkach zo mzdy, ak v dohodeo zrážkach zo mzdy nebol tento účinok vý-slovne vylúčený.

Upozornenie:Oznamovacia povinnosť platiteľamzdy

Ak povinný zamestnanec počas troch me-siacov nepoberá mzdu aspoň v takej výš-ke, aby sa z nej mohli vykonávať zrážky,musí to platiteľ mzdy oznámiť exekútorovi,že nemôže vykonávať zrážky zo mzdypovinného (§ 74 ods. 1 Exekučnéhoporiadku).

Upozornenie:Oznamovacia povinnosť zamestnanca

Zamestnanec, ktorý uzavrie nový pracovnýpomer alebo obdobný pracovný vzťah, jepovinný predložiť novému platiteľovi mzdypísomné vyhlásenie o tom, či je proti nemuvedené exekučné konanie formou zrážokzo mzdy. Takéto vyhlásenie je povinnývydať každý platiteľ mzdy zamestnancovi,ktorý uňho skončil pracovný pomer. Pod-statné je, že v prípade, ak platiteľ mzdy,povinný, resp. oprávnený má pochybnostio správnosti vykonávaných zrážok zomzdy, má v súlade s § 78 Exekučnéhoporiadku právo požiadať exekútora o urče-nie, aká suma sa má v príslušnom výplat-nom období zo mzdy povinného zrážať a ak

je viac oprávnených, koľko z nej pripadne

na každého z nich.

Príklad č. 8:

Povinný je ženatý, má 2 deti. Jeho čistá mzda pred-stavuje sumu 1 500 eur. Zrážka zo mzdy sa vykoná-va v mesiaci január 2014.

Z čistej mzdy povinného, teda zo sumy 1 500 eur, saodpočíta základná suma, ktorá sa nesmie povinné-mu zraziť nasledovne:



– suma 49,52 eura na každé dieťa (tzn. x 2),

celkom: 267,41 eura.

Čistá mzda 1 500 eur mínus 267,41 eura predstavujesumu 1 232,59 eura.

Suma 1 232,59 eura presahuje sumu 297,13 eura(150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzic-kú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa zrážkyvykonávajú), a preto pri sume 297,13 eura končí treti-nový systém.

Suma 935,46 eura [ktorá je rozdielom medzi čistoumzdou po odpočítaní základných nepostihnuteľnýchsúm (1 232,59 eura) a sumy 150 % zo sumy životné-ho minima na plnoletú fyzickú osobu platného v me-siaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú (297,13 eura)]sa nevypláca povinnému, ale zamestnávateľ ju pri-počíta k prvej tretine, ktorá je daná na uspokojovaniebežných pohľadávok a zrazí ju povinnému v celosti.

Máme teda tri tretiny:

1. tretina – suma – (297,12 eura : 3) = 99,04 eura



Prvá tretina – suma 99,04 eura spolu so sumou935,46 eura je daná na uspokojovanie bežnýchpohľadávok.

16


Druhá tretina – suma 99,04 eura – sa pripočítavak prvej tretine a je možné aj z uvedenej tretiny vyko-návať zrážky zo mzdy v prípade, ak ide o zrážky preprednostné pohľadávky.

Tretia tretina sa vyplatí povinnému.

Zrekapitulovanie:

– čistá mzda = 1 500 eur

– nepostihnuteľná časť mzdy = 267,41 eura (osobapovinného 118,85 eura, manželka a dve deti49,52 eura x 3)

– rozdiel (čistá mzda - nepostihnuteľná časť mzdy)= 1 232,59 eura

– suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinnéhozrazí bez obmedzenia = 935,46 eura

Následne sumu 297,13 eura (150 % zo sumy život-ného minima na plnoletú fyzickú osobu platnéhov mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú) je potrebnézaokrúhliť na eurocenty nadol, aby bolo číslo deliteľ-né tromi a rozdeliť na tri tretiny:

– 1/3 zo sumy 297,12 eura, t. j. každá tretina jevo výške 99,04 eura.

Skúška správnosti a zhrnutie:

1. tretina = 1 034,50 eura (99,04 eura + suma935,46 eura, t. j. suma, o ktorú prevyšuje zvyšokčistej mzdy 150 % zo sumy životného minima naplnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, zaktorý sa zrážky vykonávajú).

Z prvej tretiny sa vykonávajú zrážky zo mzdy prebežné pohľadávky.

2. tretina = 99,04 eura sa v prípade prednostnýchpohľadávok pripočítava k 1. tretine.

3. tretina = 99,04 eura + nepostihnuteľná časťmzdy 267,41 eura = 366,45 eura.

Tretia tretina sa vyplatí povinnému.

Spolu: 1 034,50 + 99,04 + 366,45 = 1 499,99,t. j. čistá mzda 1 500 eur.

�

Príklad č. 9:

V roku 2013 je voči povinnému nariadená exekúciaz titulu náhrady škody spôsobenej trestným činomublíženia na zdraví (prednostná pohľadávka). Na jejúhradu sa použije druhá a prvá tretina zostatku čistejmzdy. Povinný je ženatý, vyživuje 1 dieťa.


17


Z

Čistý príjem 600 € 600 €

Suma na povinného 118,85 €

Suma na manželku 49,52 €

Suma na dieťa 49,52 €

Zákl. nepostih. časť 217,89 € - 217,89 €

Zostatok čistej mzdy 382,11 €

Tretiny + zvyšok (3 x 99,04 €)+ 84,99 €

Zákl. nepostih. časť+ 1/3 +/- zvyšok

217,89 €+ 99,04 €

Výplata povinnému 316,93 € - 316,93 €

Úhrada pohľadávky (2 x 99,04 €)+ 84,99 €

283,07 €

�

§ 4

Sumy podľa § 1 až § 2b a § 3 ods. 1 sa za-okrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

Komentár k § 4

Sumy podľa § 1 až § 2b a § 3 ods. 1 sa za-okrúhľujú na eurocenty smerom nadol, čov praxi znamená, že základné nezraziteľnésumy na osobu povinného, ako i na nímvyživované osoby (manželka a deti) a ďalej150 % suma životného minima sa zaokrúh-ľujú na eurocenty nadol.

§ 5

V konaniach začatých pred 1. júlom 2006sa pre spôsob výpočtu základnej sumy,ktorá sa nesmie povinnému zraziť z mesač-nej mzdy, použije toto nariadenie vlády.

Komentár k § 5

V ustanovení § 5 sa upravuje prechodnéustanovenie pre exekučné konania podľaExekučného poriadku a konania o výkonrozhodnutia podľa Občianskeho súdnehoporiadku, ktoré sa začali pred 1. júlom2006, na základe ktorého sa používa totonariadenie i na dovtedy začaté exekúciezrážkami zo mzdy a výkon rozhodnutiazrážkami zo mzdy povinného pre účelyspôsobu výpočtu základnej sumy, ktorá sanesmie povinnému zraziť z mesačnejmzdy; mechanizmus výpočtu zrážok zomzdy podľa tohto nariadenia je výhodnejšípre povinného oproti právnej úprave účin-nej do 30. 6. 2006.

§ 5a

V konaniach začatých pred 1. novembrom2013 sa pre spôsob výpočtu základnejsumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému,ktorý je poberateľom dôchodkových dávok,a na určenie sumy podľa § 1 ods. 2 a 3, kto-rá sa započítava zo životného minima naplnoletú fyzickú osobu2) platného v mesiaci,za ktorý sa vykonávajú zrážky z dôchodko-vých dávok, použije toto nariadenie vládyv znení účinnom od 1. novembra 2013.

Komentár k § 5a

V nadväznosti na zmeny nariadenia vládys účinnosťou od novembra 2013 zákono-darca určil v súvislosti s povinnými, ktorí súpoberateľmi dôchodkových dávok špecifi-kovaných v § 2a, nasledovný procesnýpostup: vo vykonávacích/exekučných ko-naniach začatých pred 1. novembrom 2013sa pre spôsob výpočtu základnej sumy,ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý jepoberateľom dôchodkových dávok, a naurčenie sumy podľa § 1 ods. 2 a 3, ktorá sazapočítava zo životného minima na plnole-tú fyzickú osobu platného v mesiaci, za kto-rý sa vykonávajú zrážky z dôchodkovýchdávok, použije toto nariadenie vládyv znení účinnom od 1. novembra 2013, čoznamená v praxi aplikáciu novelizovanéhoznenia nariadenia vlády aj na výkon zrá-žok zo mzdy pred 1. 11. 2013.

§ 6

Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej re-publiky č. 89/1997 Z. z. o rozsahu zrážokzo mzdy povinného pri nútenom výkonerozhodnutia.

18


Komentár k § 6

Ide o derogačné ustanovenie, ktorým sazrušuje nariadenie vlády č. 89/1997 Z. z.o rozsahu zrážok zo mzdy povinného prinútenom výkone rozhodnutia a ktoré sas účinnosťou od 1. júla 2006 nahradzujenovým nariadením č. 268/2006 Z. z.

Nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsa-hu zrážok zo mzdy povinného pri výkonerozhodnutia je vykonávacím predpisomk Občianskemu súdnemu poriadku a sú-časne reagovalo na prijatie zákona Národ-nej rady Slovenskej republiky č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnejčinnosti (Exekučný poriadok).

§ 7

Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť1. júla 2006.

Komentár k § 7

Tento záväzný právny predpis k samotné-mu mechanizmu výpočtu zrážok zo mzdypovinného sa v praxi používa od 1. júla2006, pričom v spojení s § 5 sa aplikuje i naexekúcie zrážkami zo mzdy a výkon roz-hodnutia zrážkami zo mzdy povinného za-čaté a neskončené do 30. 6. 2006.

Autor komentára: JUDr. Janka Chorvátová

Odkazy k textu:

1) § 278 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

§ 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exe-kučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskoršíchpredpisov

2) § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o ustanovení súm životnéhominima č. 262/2005 Z. z.

2a) § 13 ods. 2, § 267 a § 268 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

2b) § 29 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorýchzákonov

2c) § 15 písm. b) zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niekto-rých zákonov

2d) § 30 písm. d) až h) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3) § 279 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

§ 71 ods. 3 prvá veta zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.


19


Z

Vianočný príspevokv roku 2013

Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

ktorým sa ustanovuje suma rozhodujúcana poskytnutie vianočného príspevku v roku 2013

V Zbierke zákonov pod č. 294/2013 Z. z. bolo publikované opatrenie MPSVaRSlovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma rozhodujúca

na poskytnutie vianočného príspevku v roku 2013.

294

OPATRENIE

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodinySlovenskej republiky

z 13. septembra 2013,

ktorým sa ustanovuje suma rozhodujú-ca na poskytnutie vianočného príspevkuv roku 2013

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodinySlovenskej republiky podľa § 1 ods. 10zákona č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní via-nočného príspevku niektorým poberateľom

dôchodku a o doplnení niektorých zákonovv znení zákona č. 242/2011 Z. z.ustanovuje:

§ 1

Suma zodpovedajúca 60 % priemernej me-sačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej re-publiky za rok 2012, ktorá je rozhodujúcana poskytnutie vianočného príspevkuv roku 2013, je 483 eur.

§ 2

Toto opatrenie nadobúda účinnosť 30. sep-tembra 2013.

ZÁ

KO

NY

AK

OM

EN

TÁ

RE

PM

PP

1/20

14

20

Nelegálna prácaa nelegálne zamestnávanie

Nelegálnu prácu, nelegálne zamestnáva-nie, ako aj právne prostriedky ochrany protinelegálnemu zamestnávaniu v podmien-kach Slovenskej republiky upravuje zákonč. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nele-gálnom zamestnávaní, ktorý:

– vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálnezamestnávanie (§ 2),

– ustanovuje zákaz nelegálnej prácea nelegálneho zamestnávania (§ 3),

– ustanovuje výkon kontroly, povinnostikontrolného orgánu a postih za poruše-nie zákazu nelegálnej práce a nelegál-neho zamestnávania (§ 5 – § 7c).

Pojem nelegálna práca a nelegálne za-mestnávanie sa do nášho právneho systé-mu zaviedol od 1. apríla 2005 uvedenýmzákonom, ktorý sa postupne novelizovals účinnosťou od 1. júla 2006 zákonomč. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zme-ne a doplnení zákona č. 82/2005 z. z. o ne-legálnej práci a nelegálnom zamestnávanía o zmene a doplnení niektorých zákonov,s účinnosťou od 1. marca 2010 zákonom

č. 52/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňazákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamest-nanosti a o zmene a doplnení niektorýchzákonov, s účinnosťou od 20. júla 2011 zá-konom č. 223/2011 Z. z., ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z.o nelegálnej práci a nelegálnomzamestnávaní a o zmene a doplneníniektorých zákonov.

S účinnosťou od 1. novembra 2013 sa zá-konom č. 308/2013 Z. z., ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpek-cii práce a o zmene a doplnení zákonač. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nele-gálnom zamestnávaní a o zmene a dopl-není niektorých zákonov, okrem iných me-nia pokuty za porušenie zákazu nelegálne-ho zamestnávania a poriadkové pokuty zamarenie výkonu kontroly inšpektorátompráce nasledovne:

– inšpektorát práce podľa § 19 ods. 2písm. a) bodu 1 zákona o inšpekcii prá-ce a Ústredie práce, sociálnych vecía rodiny alebo príslušný úrad práce,sociálnych vecí a rodiny podľa § 68aods. 1 písm. b) zákona o službách

OD

BO

RN

ÍKR

AD

ÍP

MP

P1/

2014

21

Od 1. novembra 2013 sa sprísnia pokuty za porušenie zákazu nelegál-neho zamestnávania, ako i poriadkové pokuty pri marení výkonu kon-troly inšpektorátom práce. Kým doteraz zamestnávatelia mohli za nele-

gálne zamestnávanie dostať pokutu vo výške 2 000 eur až 200 000 eur bez ohľa-du na počet nelegálne zamestnávaných osôb, od začiatku novembra pri nelegál-nom zamestnávaní dvoch a viacerých fyzických osôb pôjde o pokutu vo výškenajmenej 5 000 eur. Za marenie výkonu inšpekcie práce zas od novembra hrozínamiesto súčasných 65 eur až 650 eur poriadková pokuta vo výške 100 až1 000 eur.

zamestnanosti mohli uložiť zamestná-vateľovi pokutu od 2 000 eur do200 000 eur bez ohľadu na počet nele-gálne zamestnávaných fyzických osôb,ale od 1. novembra 2013 je výška poku-ty v rovnakom rozsahu, ale ak pôjdeo nelegálne zamestnávanie dvocha viac fyzických osôb, pokuta budevo výške najmenej 5 000 eur,

– inšpektorát práce podľa § 20 ods. 1 zá-kona o inšpekcii práce mohol ulo-žiť zamestnancom zamestnávateľa

a zodpovedným osobám za marenievýkonu inšpekcie práce poriadkovú po-kutu vo výške od 65 eur do 650 eur, od1. novembra 2013 môže uložiť poriad-kovú pokutu vo výške 100 eur až1 000 eur (poriadková pokuta, ktorú zamarenie výkonu kontroly môžu uložiťÚstredie a úrady práce, sociálnychvecí a rodiny sa nemení a podľa § 68ods. 6 zákona o službách zamestna-nosti ostáva vo výške od 16,59 eura do663,87 eura).

1. Nelegálna prácaNelegálna práca je závislá práca, ktorú vy-konáva fyzická osoba pre právnickú alebofyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a:

– nemá založený pracovnoprávny vzťahpodľa osobitného predpisu, ktorým jezákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,alebo štátnozamestnanecký pomerpodľa osobitného predpisu, ktorým jezákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe,

– je štátnym príslušníkom krajiny, ktoránie je členským štátom Európskej únie,iným zmluvným štátom Dohody o Eu-rópskom hospodárskom priestore aleboŠvajčiarskou konfederáciou, alebo oso-bou bez štátnej príslušnosti a nemápovolenie na prechodný pobyt na účelzamestnania a povolenie na zamestna-nie, ak to vyžaduje osobitný predpis,ktorým je § 21 ods. 1 a 2 a § 22 zákonač. 5/2004 Z. z. o službách zamestna-nosti.

Závislá práca je práca vykonávaná:

– vo vzťahu nadriadenosti zamestnávate-ľa a podriadenosti zamestnanca,

– osobne zamestnancom pre zamestná-vateľa,

– podľa pokynov zamestnávateľa, v jehomene,

– v pracovnom čase určenom zamestná-vateľom,

– za mzdu alebo odmenu.

Závislá práca môže byť vykonávaná výluč-ne v pracovnom pomere (na základe pra-covnej zmluvy), v obdobnom pracovnomvzťahu (napr. pracovnoprávne vzťahy privýkone verejnej služby, pracovnoprávnevzťahy členov družstiev) alebo výnimočnev inom pracovnoprávnom vzťahu (na zá-klade dohôd o prácach vykonávanýchmimo pracovného pomeru). Závislá prácanemôže byť vykonávaná v zmluvnom ob-čianskoprávnom vzťahu podľa Občianske-ho zákonníka alebo v zmluvnomobchodnoprávnom vzťahu podľaObchodného zákonníka.

Fyzická osoba v súlade s § 3 ods. 1 záko-na o nelegálnej práci a nelegálnom

22

Editovateľné tlačivá, formuláre a vzory zmlúv na stiahnutieZDARMA nájdete na www.pp.sk.

zamestnávaní nesmie vykonávať nelegál-nu prácu. Fyzická osoba, ktorá vykonávanelegálnu prácu, sa podľa § 7 zákona do-púšťa priestupku a môže jej byť uloženápokuta vo výške 331,94 eura. Priestupkyv súlade so zákonom č. 372/1990 Zb.o priestupkoch prejednáva:

– Ústredie práce, sociálnych vecí a rodinyna základe pôsobnosti podľa § 12 písm.ad) zákona o službách zamestnanosti,

– príslušný úrad práce, sociálnych vecía rodiny na základe pôsobnosti podľa§ 13 ods. 1 písm. j) zákona o službáchzamestnanosti,

– inšpektorát práce na základe § 7 ods. 3písm. j) zákona o inšpekcii práce.

V prípade, že zákaz nelegálnej práce porušíevidovaný uchádzač o zamestnanie, úradpráce, sociálnych vecí a rodiny ho v súlades § 36 ods. 2 písm. a) zákona o službách za-mestnanosti vyradí z evidencie uchádzačovo zamestnanie dňom zistenia vykonávaniapráce bez pracovného pomeru aleboobdobného pracovného vzťahu.

Nelegálna práca nie je práca, ktorú vyko-náva pre fyzickú osobu, ktorá je podnikate-ľom:

– príbuzný v priamom rade, ktorými podľa§ 117 Občianskeho zákonníka sú oso-by, ktoré v priamom rade pochádzajújedna od druhej a v pobočnom rade odnajbližšieho spoločného predka, naprí-klad prarodič, mama, dcéra, vnučka,otec, syn, vnuk,

– súrodenec,

– manžel alebo manželka,

ale len v prípade, ak:

– je dôchodkovo poistená alebo je pobe-rateľom dôchodku podľa zákonač. 461/2003 Z. z. o sociálnom poisteníalebo zákona č. 328/2002 Z. z. o so-ciálnom zabezpečení policajtov a voja-kov,

– je žiakom alebo študentom do 26 rokovveku.

Podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchod-ného zákonníka je:

– osoba zapísaná v obchodnom registri,

– osoba, ktorá podniká na základe živ-nostenského oprávnenia,

– osoba, ktorá podniká na základe inéhonež živnostenského oprávnenia podľaosobitných predpisov,

– fyzická osoba, ktorá vykonáva poľno-hospodársku výrobu a je zapísaná doevidencie podľa osobitného predpisu.

Fyzické osoby najčastejšie podnikajú nazáklade živnostenského oprávnenia. Živ-nosťou podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní je sústavnáčinnosť prevádzkovaná samostatne, vovlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť,za účelom dosahovania zisku a zapodmienok stanovených živnostenskýmzákonom.

Povinne dôchodkovo poistení podľa§ 15 ods. 1 zákona o sociálnom poistenísú:

– zamestnanec,

– samostatne zárobkovo činná osoba,ktorá je povinne nemocensky poistená,

Obdorník radí� Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie

X

23


O

– fyzická osoba s trvalým pobytom naúzemí SR, ktorá sa riadne stará o dieťado šiestich rokov jeho veku s trvalýmpobytom na území SR, ak nie je dô-chodkovo poistená ako zamestnanecalebo SZČO, nebol jej priznaný pred-časný starobný dôchodok aleboinvalidný dôchodok, nedovŕšila vek po-trebný na nárok na starobný dôchodoka podala prihlášku na dôchodkovépoistenie,

– fyzická osoba s trvalým pobytom naúzemí SR, ktorá sa riadne stará o dieťas dlhodobo nepriaznivým zdravotnýmstavom po dovŕšení šiestich rokov jehoveku s trvalým pobytom na území SRnajdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak nieje dôchodkovo poistená ako zamestna-nec, SZČO alebo osoba s dieťaťom došesť rokov veku, nebol jej priznaný sta-robný dôchodok alebo invalidný dôcho-dok, nedovŕšila dôchodkový vek a po-dala prihlášku na dôchodkovépoistenie,

– fyzická osoba s trvalým pobytom naúzemí SR, ktorej sa poskytuje peňažnýpríspevok na opatrovanie podľa zákona

č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspev-koch na kompenzáciu ťažkého zdra-votného postihnutia a fyzická osoba,ktorá má podľa zmluvy o výkone osob-nej asistencie vykonávať osobnú asis-tenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravot-ným postihnutím najmenej 140 hodínmesačne, v rozsahu najviac 12 rokov,ak nie je dôchodkovo poistená z pred-chádzajúcich dôvodov, nebol jej pri-znaný predčasný starobný dôchodokalebo invalidný dôchodok, nedovŕšiladôchodkový vek a podala prihlášku nadôchodkové poistenie,

– na účely starobného poistenia fyzickáosoba, ktorej sa vypláca úrazová ren-ta, do dovŕšenia dôchodkovéhoveku alebo do priznania predčasnéhostarobného dôchodku.

Dobrovoľne dôchodkovo poistená oso-ba podľa § 15 ods. 4 zákona o sociálnompoistení môže byť fyzická osoba po dovŕ-šení 16 rokov veku, ktorá má na území SRtrvalý pobyt, povolenie na prechodný po-byt alebo povolenie na trvalý pobyta nemá priznaný predčasný starobný dô-chodok.

Príklad č. 1:

Podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia prevádzkuje kaviareň. Žije v spoločnej domácnosti s pria-teľkou, ktorá je zamestnaná a s ktorou nie je zosobášený. Je rozvedený, s bývalou manželkou má 20-ročnúdcéru, ktorá študuje na vysokej škole. Počas víkendov mu v kaviarni vypomáhajú dcéra aj priateľka bez náro-ku na odmenu. V prípade výpomoci dcéry nejde o porušenie zákazu nelegálnej práce a z pohľadu podnikateľao porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pretože dcéra je príbuzná v priamom rade a je študentkouvo veku do 26 rokov. V prípade výpomoci priateľky ide o porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálnehozamestnávania, lebo priateľka nie je manželkou, aj keď žijú v spoločnej domácnosti.

�

24


Príklad č. 2:

Nelegálnou prácou nie je práca bez nároku na mzdu alebo odmenu, ktorú pre podnikateľa vykonáva naprí-klad:

– manželka, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku,

– manželka, ktorá sa stará o dieťa vo veku 5 rokov a na základe prihlášky je dôchodkovo poistená,

– manželka, ktorá je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie a platí si dobrovoľné dôchodkovépoistenie,

– syn, ktorý študuje na vysokej škole a má 25 rokov,

– syn, ktorý je v pracovnom pomere u iného zamestnávateľa.

Ak podnikateľ využíva prácu týchto osôb, zákaz nelegálneho zamestnávania neporušuje.

Nelegálnou prácou je práca bez nároku na mzdu alebo odmenu, ktorú pre podnikateľa vykonáva napríklad:

– svokor, ktorý je poberateľom starobného dôchodku – pretože svokor nie je príbuzným v priamom rade,

– manželka, ktorá je dobrovoľne nezamestnaná, poistné na zdravotné poistenie platí ako samoplatiteľ,dobrovoľne dôchodkovo poistená nie je – pretože nie je dôchodkovo poistená,

– partnerka, ktorá je samostatne zárobkovo činnou osobou – pretože nie je príbuzná v priamom rade animanželka.

Ak zamestnávateľ využíva prácu týchto osôb, porušuje zákaz nelegálneho zamestnávania.

�

2. Nelegálne zamestnávanieNelegálne zamestnávanie je zamestnáva-nie právnickou alebo fyzickou osobou,ktorá je podnikateľom, ak využíva závislúprácu:

– fyzickej osoby a nemá s ňou založenýpracovnoprávny vzťah podľa osobitné-ho predpisu, ktorým je zákonč. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, aleboštátnozamestnanecký pomer podľaosobitného predpisu, ktorým je zákonč. 400/2009 Z. z. o štátnej službe,

– fyzickej osoby, má s ňou založený pra-covnoprávny vzťah podľa Zákonníkapráce alebo štátnozamestnanecký po-mer, ale nesplnila si oznamovaciu po-vinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa

§ 231 ods. 1 písm. b) zákonač. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,

– štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorýnemá povolenie na prechodný pobytna účely zamestnania a povolenie nazamestnanie, ak to vyžaduje osobitnýpredpis, ktorým je § 21 ods. 1 a 2 a § 22zákona č. 5/2004 Z. z. o službách za-mestnanosti, nelegálne zamestnáva-nie je aj zamestnávanie štátneho prí-slušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiavana území Slovenskej republiky v rozpo-re s osobitným predpisom, ktorýmje zákon č. 404/2011 Z. z. o pobytecudzincov alebo zákon č. 480/2002Z. z. o azyle, a ktorý vykonáva závislúprácu.


X

25


O

V súvislosti s výkonom závislej práce fyzic-kých osôb pre právnické osoby alebo fyzic-ké osoby, ktoré podnikajú, musí byť me-dzi zamestnancom a zamestnávateľomuzatvorený:

– pracovnoprávny vzťah v súlade so Zá-konníkom práce formou písomnej pra-covnej zmluvy alebo dohody o prácachvykonávaných mimo pracovnéhopomeru: dohody o vykonaní práce, do-hody o pracovnej činnosti alebo dohodyo brigádnickej práci študentov,

– štátnozamestnanecký pomer v súla-de so zákonom o štátnej službe založe-ný služobnou zmluvou.

Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá za-mestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pra-covnoprávnom vzťahu, je zamestnávate-ľom. Za zamestnávateľa, ktorým je právnic-ká osoba, právne úkony v pracovnopráv-nych vzťahoch vykonáva štatutárny orgán.Fyzická osoba ako zamestnávateľ konáosobne. Zamestnávateľ môže písomne po-veriť ďalších svojich zamestnancov na vý-kon právnych úkonov v pracovnoprávnychvzťahoch v jeho mene. Fyzická osoba, kto-rá v pracovnoprávnych a v obdobných pra-covných vzťahoch vykonáva pre zamestná-vateľa závislú prácu, je zamestnancom.

Zamestnávateľ musí splniť oznamovaciupovinnosť voči Sociálnej poisťovni ulo-ženú v § 231 ods. 1 písm. b) zákonao sociálnom poistení, t. j. prihlásiť do regis-tra poistencov a sporiteľov starobnéhodôchodkového sporenia:

– zamestnanca s pravidelným príjmom nanemocenské poistenie, na dôchodkovépoistenie a na poistenie v nezamestna-nosti a zamestnanca s nepravidelným

príjmom na dôchodkové poistenie,okrem zamestnanca v právnom vzťahuna základe ním určenej dohody o bri-gádnickej práci študentov, a to predvznikom týchto poistení, najneskôrvšak pred začatím výkonu činnosti za-mestnanca,

– zamestnanca v právnom vzťahu na zá-klade ním určenej dohody o brigádnic-kej práci študentov, ktorý mu zakladáprávo na pravidelný mesačný príjem,na dôchodkové poistenie, a to najne-skôr v lehote splatnosti poistného(v deň určený na výplatu príjmov) zakalendárny mesiac, v ktorom jeho me-sačný príjem presiahol u fyzickej oso-by, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku,sumu vo výške 8,39 % priemernejmzdy v hospodárstve SR za rok, ktorýdva roky predchádza kalendárnemuroku, za ktorý sa platí poistné na dô-chodkové poistenie (v roku 2013 je to66 eur, v roku 2014 to bude 68 eur),u ostatných vo výške 19,72 % rovnakejpriemernej mesačnej mzdy (v roku2013 je to 155 eur, v roku 2014 to bude159 eur),

– zamestnanca v právnom vzťahu na zá-klade ním určenej dohody o brigádnic-kej práci študentov, ktorý mu zakladáprávo na nepravidelný mesačný prí-jem, na dôchodkové poistenie, a to naj-neskôr v lehote splatnosti poistného(do ôsmeho dňa druhého kalendárne-ho mesiaca, ktorý nasleduje po mesia-ci, v ktorom právny vzťah zanikol), akpriemerný mesačný príjem presiaholu fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 %priemernej mzdy v hospodárstve SRza rok, ktorý dva roky predchádza ka-lendárnemu roku, za ktorý sa platí

26


poistné na dôchodkové poistenie(v roku 2013 je to 66 eur, v roku 2014 tobude 68 eur), u ostatných vo výške19,72 % rovnakej priemernej mesačnejmzdy (v roku 2013 je to 155 eur, v roku2014 to bude 159 eur),

– zamestnanca v právnom vzťahu na zá-klade ním určenej dohody o brigádnic-kej práci študentov na účely úrazovéhopoistenia a garančného poistenia, a topred vznikom tohto právneho vzťahu,najneskôr však pred začatím výkonupráce.

V súvislosti s výkonom závislej práce štát-nych príslušníkov tretích krajín podľa§ 21 ods. 1 a 2 zákona o službách zamest-nanosti platí, že štátny príslušník tretej kraji-ny má v pracovnoprávnych vzťahoch rovna-ké postavenie ako občan SR, ak:

– mu bolo udelené povolenie na zamest-nanie vydané príslušným úradom prá-ce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 22zákona o službách zamestnanosti a po-volenie na prechodný pobyt na účelyzamestnania udelené policajným útva-rom podľa zákona o pobyte cudzincov,

– je držiteľom modrej karty Európskejúnie vydanej policajným útvarom podľazákona o pobyte cudzincov,

– ide o žiadateľa o azyl, ktorému vstup natrh práce umožňuje zákon o azyle.

Podľa § 23a ods. 2 zákona o službách za-mestnanosti je zamestnávateľ povinný pí-somne informovať príslušný úrad práce, so-ciálnych vecí a rodiny o nástupe do zamest-nania a o skončení zamestnania:

– občana členského štátu Európskej únie,

– štátneho príslušníka tretej krajiny,

a to najneskôr do 7 pracovných dní od ná-stupu do zamestnania a najneskôr do 7

pracovných dní od skončenia zamestnaniaprostredníctvom tzv. Informačnej karty.

V prípade uzatvorenia pracovnoprávne-ho vzťahu s uchádzačom o zamestna-nie je uchádzač o zamestnanie povinnýpodľa § 34 ods. 5 zákona o službách za-mestnanosti do ôsmich kalendárnych dnípísomne oznámiť úradu každú zmenu sku-točností rozhodných pre vedenie v eviden-cii uchádzačov o zamestnanie, t. j. ozná-miť, že začal vykonávať zárobkovú činnosťa preukázať údaje o výške mzdy alebo od-meny za uplynulý kalendárny mesiac. Evi-dovaný uchádzač o zamestnanie môžepodľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona vykoná-vať zárobkovú činnosť na základe pracov-noprávneho vzťahu podľa Zákonníka prá-ce alebo právneho vzťahu podľa Obchod-ného zákonníka, ak jeho mzda alebo od-mena nepresiahne 75 % zo sumyživotného minima pre jednu plnoletú fyzic-kú osobu platného k prvému dňu kalendár-neho mesiaca, za ktorý sa výška mzdy ale-bo príjmu preukazuje, t. j. ak od 1. 7. 2013jeho mzda nepresiahne 148,57 eura, osta-ne naďalej evidovaným uchádzačom o za-mestnanie.

Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá jepodnikateľom, v súlade s § 3 ods. 1 zákonao nelegálnej práci a nelegálnom zamest-návaní nesmie nelegálne zamestnávať.V prípade, že poruší zákaz nelegálnehozamestnávania, dopúšťa sa právneho de-liktu a môže jej byť uložená pokuta podľaosobitných predpisov (pozri kapitolu č. 4).Opakované porušenie zákazu nelegálne-ho zamestnávania sa podľa § 3 ods. 3 zá-kona považuje za osobitne závažné poru-šenie, ktoré je pre živnostenský úrad dôvo-dom na zrušenie živnostenského oprávne-nia podľa § 58 ods. 1 písm. c) zákonao živnostenskom podnikaní.


X

27


O

Príklad č. 3:

Zamestnávateľ skončil so zamestnancom pracovný pomer dňa 30. 9. 2013. V októbri získal zákazku, pretobývalý zamestnanec začal uňho znova od 7. 10. 2013 vykonávať závislú činnosť bez uzatvorenia pracovno-právneho vzťahu. Zamestnávateľ tým, že bývalému zamestnancovi pridelil prácu bez predchádzajúcehopísomného uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu a prihlásenia zamestnanca do Sociálnej poisťovne, porušilzákaz nelegálneho zamestnávania. Bývalý zamestnanec tým, že začal vykonávať prácu bez predchádzajúce-ho písomného uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu, porušil zákaz nelegálnej práce.

�

Nelegálne zamestnávanie nie je, ak prefyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, vyko-náva prácu jeho príbuzný v priamom rade,súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodko-vo poistený alebo je poberateľom dôchodku

podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnompoistení alebo zákona č. 328/2002 Z. z.o sociálnom zabezpečení policajtov a voja-kov, alebo je žiakom alebo študentom do 26rokov veku (pozri príklady č. 1 a 2).

3. Kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávaniaKontrolu nelegálnej práce a nelegálnehozamestnávania vykonávajú:

– inšpektorát práce, ktorému dozor naddodržiavaním právnych predpisov, kto-ré upravujú zákaz nelegálnej prácea nelegálneho zamestnávania, ustano-vuje aj § 2 ods. 1 bod 4 zákona o inšpek-cii práce,

– Ústredie práce, sociálnych vecí a rodi-ny, ktorému právomoc kontrolovať nele-gálnu prácu a nelegálne zamestnávanieustanovuje aj § 12 písm. p) zákonao službách zamestnanosti,

– úrady práce, sociálnych vecí a rodiny,ktorým právomoc kontrolovať nelegálnuprácu a nelegálne zamestnávanie usta-novuje aj § 13 ods. 1 písm. x) zákonao službách zamestnanosti.

Kontrolou týchto orgánov nie sú dotknutékontrolné opatrenia iných orgánov podľaosobitných predpisov, napr. podľa zákonao sociálnom zabezpečení, o živnostenskompodnikaní a pod.

Právnická a fyzická osoba, ktorá je podni-kateľom, je povinná kontrolnému orgánuvykonávajúcemu kontrolu nelegálnehozamestnávania:

– poskytovať informácie v rozsahu svojejpôsobnosti,

– poskytovať doklady, vyjadrenia a ďal-šie písomnosti potrebné na zabezpe-čenie prípravy kontroly, výkonu kontro-ly a plnenia povinností uložených oso-bitnými predpismi.

Fyzická osoba je povinná kontrolnémuorgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegál-nej práce:

– preukázať totožnosť,

– predložiť doklad, ktorý obsahuje identi-fikačné číslo sociálneho zabezpečeniafyzickej osoby,

– odôvodniť prítomnosť na pracovisku,

– predložiť doklad o pobyte alebo inéoprávnenie na pobyt, ak ide o fyzickú

28


osobu, ktorá je štátnym príslušníkomtretej krajiny.

Inšpektorát práce vykonáva kontrolu v sú-lade so zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpek-cii práce. Inšpektor práce je podľa § 12zákona oprávnený:

– vstupovať voľne a kedykoľvek do prie-storov a na pracoviská podliehajúce in-špekcii práce a v nevyhnutnom rozsahuna súkromné pozemky a komunikácie,

– vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrova-nie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa do-držiavajú príslušné predpisy a záväzkyz kolektívnych zmlúv,

– požadovať od zamestnávateľa a odzodpovedných osôb, v prítomnostisvedka alebo bez neho, informáciea vysvetlenia týkajúce sa uplatňovaniapríslušných predpisov a záväzkov z ko-lektívnych zmlúv,

– požadovať predloženie dokumentácie,záznamov alebo iných dokladov potreb-ných na výkon inšpekcie práce a poža-dovať ich kópie,

– odoberať na rozbor nevyhnutne potreb-né množstvo vzoriek materiálov alebolátok, ktoré sa používanú alebo s ktorý-mi sa manipuluje na pracovisku,

– používať technické prostriedky na zho-tovenie fotodokumentácie, videodoku-mentácie a zvukových záznamov po-trebných na výkon inšpekcie práce,

– požadovať preukázanie totožnosti od fy-zickej osoby nachádzajúcej sa na pra-covisku zamestnávateľa a vysvetleniedôvodu jej prítomnosti.

Ak zamestnanec kontrolovaného subjektumarí výkon kontroly nelegálneho zamest-návania, inšpektorát práce mu môže v sú-lade s § 20 zákona uložiť poriadkovú poku-tu vo výške od 100 eur až do 1 000 eur, a toaj opätovne. Ak výkon kontroly marí fyzic-ká osoba nachádzajúca sa na pracoviskuzamestnávateľa, inšpektorát práce jejmôže uložiť poriadkovú pokutu vo výške od65 eur až do 650 eur.

Inšpektorát práce podľa § 6 ods. 1 písm. r)zákona vedie centrálny verejne prístup-ný zoznam fyzických a právnických osôb,ktoré v predchádzajúcich piatich rokochporušili zákaz nelegálneho zamestnáva-nia, s uvedením ich obchodného mena,miesta podnikania fyzickej osoby a sídlaprávnickej osoby,

Inšpektorát práce podľa § 7 ods. 3 písm.m) zákona oznamuje zistené prípady ne-legálnej práce a nelegálneho zamestná-vania vrátane zistených skutočností uve-dených v protokole o výsledku inšpekciepráce Sociálnej poisťovni, Ústrediu práce,sociálnych vecí a rodiny, príslušnému úra-du práce, sociálnych vecí a rodiny, prísluš-nému daňovému úradu a ak ide o cudzincaalebo osobu bez štátnej príslušnosti, ajútvaru Policajného zboru. Podľa § 7 ods. 6zákona opakované porušenie zákazunelegálneho zamestnávania oznamujeinšpektorát práce príslušnému živnosten-skému úradu na účely zrušenia živnosten-ského oprávnenia.

Inšpektorát práce podľa § 7 ods. 3 písm. n)zákona vydáva na požiadanie na účelypreukázania splnenia podmienok podľaosobitných predpisov potvrdenieo tom, že ku dňu požiadania nebolo ziste-né porušenie zákazu nelegálneho


X

29


O

zamestnávania, a to do siedmich pracov-ných dní od požiadania.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodinya príslušné úrady práce, sociálnych vecía rodiny vykonávajú kontrolnú činnosťv súlade s § 68 zákona č. 5/2004 Z. z.o službách zamestnanosti. Kontrolór jepodľa § 68 ods. 4 zákona oprávnený:

– vstupovať voľne a kedykoľvek na praco-viská podliehajúce kontrole a v nevy-hnutnom rozsahu vstupovať na súkrom-né pozemky a komunikácie,

– požadovať preukázanie totožnosti fyzic-kej osoby nachádzajúcej sa na pracovi-sku zamestnávateľa a vysvetleniedôvodu jej prítomnosti.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodinypodľa § 12 písm. p) zákona a príslušnýúrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa§ 13 ods. 1 písm. x) zákona zistené prípadynelegálnej práce a nelegálneho zamestná-vania oznamujú inšpektorátu práce, So-ciálnej poisťovni a ak ide o nelegálne za-mestnávanie cudzinca, aj útvaru Policaj-ného zboru.

Ak zamestnanec kontrolovaného subjektumarí výkon kontroly nelegálneho zamest-návania, Ústredie alebo úrad práce, so-ciálnych vecí a rodiny mu môže v súlades § 68 ods. 6 zákona uložiť poriadkovú po-kutu od 16,59 eura do 663,87 eura, a to ajopätovne.

4. Postihy za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávaniaa dodatočné platby

Postihy za nelegálne zamestnávanieupravujú osobitné predpisy, ktorými súpredovšetkým:

– zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekciipráce,

– zákon č. 5/2004 Z. z. o službách za-mestnanosti.

Za marenie výkonu kontroly nelegálnehozamestnávania môže Ústredie alebo úradpráce, sociálnych vecí a rodiny uložiť za-mestnancovi zamestnávateľa poriadkovúpokutu podľa § 68 ods. 5 zákona o služ-bách zamestnanosti vo výške od 16,59eura do 663,87 eura, a to aj opakovane. In-špektorát práce môže uložiť poriadkovú po-kutu za marenie výkonu kontroly fyzickejosobe podľa § 20 zákona o inšpekcii prácevo výške od 65 eur do 650 eur, a to aj opa-kovane.

Pri zistení nelegálneho zamestnávania jeinšpektorát práce oprávnený uložiťpokutu:

– podľa § 19 ods. 1 písm. c) zákona ve-dúcim zamestnancom a štatutárnymorgánom, ktorí svojím zavinením poru-šili povinnosti vyplývajúce z právnychpredpisov, ktoré upravujú zákaz nele-gálnej práce a nelegálneho zamestná-vania, dali pokyn na takého porušeniealebo zatajili skutočnosti dôležité navýkon inšpekcie práce, a to až doštvornásobku ich priemerného me-sačného zárobku,

– podľa § 19 ods. 2 písm. a) bodu 1 záko-na zamestnávateľovi za porušeniezákazu nelegálneho zamestnávania,a to od 2 000 eur do 200 000 eur a akide o nelegálne zamestnávaniedvoch a viac fyzických osôb súčas-ne, najmenej 5 000 eur.

30


Inšpektorát práce môže pokutu uložiť dodvoch rokov odo dňa prerokovania protoko-lu o výsledku inšpekcie práce a najneskôrdo troch rokov odo dňa, keď k porušeniu po-vinnosti došlo. Pri ukladaní pokuty zohľad-ňuje jej preventívne pôsobenie a priurčovaní výšky pokuty prihliada na:

– závažnosť zisteného porušenia povin-ností a závažnosť ich následkov,

– počet zamestnancov zamestnávateľaa riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti za-mestnávateľa,

– počet nelegálne zamestnaných fyzic-kých osôb,

– skutočnosť, či zistené porušenie povin-ností je dôsledkom neúčinného systé-mu riadenia ochrany práce u zamestná-vateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt ne-dostatku,

– opakované zistenie toho istého nedos-tatku.

Pokutu za porušenie zákazu nelegálnehozamestnávania inšpektorát práce nemôžeuložiť, ak kontrolovanému subjektu bola užprávoplatne uložená pokuta iným orgánomoprávneným na kontrolu nelegálnej prácea nelegálneho zamestnávania.

Pri zistení nelegálneho zamestnávania Ús-tredie práce, sociálnych vecí a rodinya príslušné úrady práce, sociálnych vecía rodiny uložia podľa § 68a ods. 1 zákonao službách zamestnanosti pokutu:

– zamestnávateľovi za porušenie povin-ností vyplývajúcich zo zákona o služ-bách zamestnanosti do výšky33 193,91 eura,

– právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá jepodnikateľom, za porušenie zákazunelegálneho zamestnávania vo výškeod 2 000 eur do 200 000 eur a ak ide

o nelegálne zamestnávanie dvocha viac fyzických osôb súčasne, najme-nej 5 000 eur.

Ústredie a úrady práce, sociálnych vecía rodiny môžu pokutu uložiť v lehote jedné-ho roka odo dňa, keď sa dozvedeli o poru-šení povinností, najneskôr však do trochrokov odo dňa, keď došlo k porušeniu. Priukladaní pokuty prihliadajú na závažnosťzistených nedostatkov a závažnosť ich ná-sledkov a počet nelegálne zamestnanýchfyzických osôb.

Pokutu za porušenie zákazu nelegálnehozamestnávania Ústredie a úrady práce so-ciálnych vecí a rodiny nemôžu uložiť, akkontrolovanému subjektu bola už uloženápokuta iným orgánom oprávneným na kon-trolu nelegálnej práce a nelegálneho za-mestnávania.

Právnická alebo fyzická osoba, ktorá je pod-nikateľom, ktorej bola právoplatne uloženápokuta za porušenie zákazu nelegálnehozamestnávania, je povinná v súlade s § 7azákona o nelegálnej práci a nelegálnom za-mestnávaní okrem pokuty zaplatiť aj:

– dohodnutú dlžnú mzdu fyzickej osobe,ktorú nelegálne zamestnávala, pričomak:

- výšku dohodnutej mzdy nepreuká-že, dohodnutou mzdou je mesačnáminimálna mzda alebo mzda do-hodnutá v kolektívnej zmluve preporovnateľného zamestnanca,

- dĺžku nelegálneho zamestnávanianepreukáže, predpokladá sa, žepracovnoprávny vzťah trval tri me-siace,

– dodatočnú platbu v sume rovnajúcej sapreddavku na daň z príjmu, dani z príj-mu, daňovému nedoplatku na daňz príjmu, poistnému na sociálne


X

31


O

poistenie, príspevku na starobné dô-chodkové sporenie, príspevku na dopln-kové dôchodkové sporenie a poistnémuna zdravotné poistenie, ktoré by bolapovinná odviesť, ak by nelegálnezamestnanú fyzickú osobu riadne za-mestnávala, vrátane prípadných sankciía pokút, pričom tieto dodatočné platbysú príjmom štátneho rozpočtu,

– náklady súvisiace s doručením dlžnejsumy mzdy do krajiny, do ktorej sa nele-gálne zamestnaná fyzická osoba vrátilaalebo bola administratívne vyhostená.

O uložení dodatočnej platby rozhoduje:

– inšpektorát práce na základe § 7 ods. 3písm. s) zákona o inšpekcii práce,

– Ústredie práce, sociálnych vecí a rodinyna základe pôsobnosti podľa § 12 písm.af) zákona o službách zamestnanosti,

– príslušný úrad práce, sociálnych vecía rodiny na základe pôsobnosti podľa§ 13 ods. 1 písm. k) zákona o službáchzamestnanosti.

Ak nárok z povinnosti zaplatiť pokutu a do-datočné platby nebolo možné uspokojiťna základe vykonateľného rozhodnutiav exekučnom konaní, povinnosť prechádzapodľa § 7b zákona o nelegálnej práci a ne-legálnom zamestnávaní na:

– právnickú alebo fyzickú osobu, pre kto-rú právnická alebo fyzická osoba, ktorejbola právoplatne uložená pokuta, nazáklade zmluvy dodáva prácu, tovaralebo poskytuje služby, t. j. na dodáva-teľa tovaru alebo služby, alebo

– právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá sana základe zmluvy o dodávke práce, to-varu alebo poskytnutí služby sprostred-kovane podieľa na dodávke práce,

tovaru alebo poskytnutí služby, t. j. nasubdodávateľa,

ale len v prípade, ak sa preukáže, že štatu-tárny orgán alebo osoba poverená na uza-tvorenie zmluvy vedela o porušení zákazunelegálneho zamestnávania.

Postihy za nelegálne zamestnávanieupravujú okrem zákona o inšpekcii prácea zákona o službách zamestnanosti aj inépredpisy, napr.:

– § 8a ods. 4 písm. d) zákonač. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pra-vidlách verejnej správy, v zmysle kto-rého dotáciu z výdavkov štátneho roz-počtu právnickým alebo fyzickým oso-bám je možné poskytnúť, ak neporušiliv posledných troch rokoch zákaz nele-gálneho zamestnávania, čo je potreb-né preukázať potvrdením príslušnéhoinšpektorátu práce nie starším ako trimesiace,

– § 26 ods. 1 písm. g) zákona č. 25/2006Z. z. o verejnom obstarávaní, v zmyslektorého sa verejného obstarávaniamôže zúčastniť ten, komu v posled-ných troch rokoch nebolo preukázanézávažné porušenie odborných povin-ností, ku ktorým patrí aj porušenie zá-kazu nelegálneho zamestnávania,

– § 2 ods. 4 zákona č. 231/1999 Z. z.o štátnej pomoci, v zmysle ktoréhoposkytovateľ neposkytne štátnu po-moc podnikateľovi, ktorý porušil zákaznelegálneho zamestnávania, počaspiatich rokov odo dňa prerokovaniaprotokolu o výsledku kontroly, podnika-teľ neporušenie zákazu nelegálnehozamestnávania preukazuje potvrdeníminšpektorátu práce nie starším ako trimesiace.

Ing. Eva Gášpárová

32


Transformáciapríspevku na aktivačnú činnosť vo forme

dobrovoľníckej služby(Zmeny v oblasti AOTP po prijatí zákona č. 96/2013 Z. z.,

ktorým bol s účinnosťou od 1. 5. 2013novelizovaný zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

1. Prvok zmeny vo sfére aktívnych opatrení na trhu prácea jeho dosahy na reguláciu zamestnanosti

Potreba prijímania novelizačných úprav zá-kona o službách zamestnanosti*) vyplýva zosituácie, v akej sa politika trhu práce a naj-mä politika zamestnanosti SR v dôsledkuprejavov svetovej ekonomickej krízyv období posledných rokov nachádza.

Viacerí autori poukazujú na to, že tak záver20. storočia, ako aj začiatok 21. storočia bolpoznamenaný tendenčným vývojom vo sfé-re vývoja reálnych miezd, vývoja zamestna-nosti a nezamestnanosti.**) Kontinuál-ne legislatívno-technické úpravy (aj s orien-táciou na reguláciu trhu práce v mikroregió-noch – pozn.) sú preto výrazom snahy

zákonodarcu o vnesenie viacerých re-formných krokov do sústavy aktív-nych opatrení na trhu práce, a tos cieľom dosiahnutia ich väčšej efektivitya adresnosti.

Ich ambíciou je reflektovať viaceréspoločensko-ekonomické faktory, ktorédeterminujú „krehkú“ stabilitu trhu prácena celoštátnej, ako aj regionálnej úrovni,ako aj jeho dynamizmus a transformačnéprocesy vo sfére služieb zamestnanostitak, aby sa negatívne prejavy zaťažujúceprostredie právnych vzťahov zamestna-nosti eliminovali alebo odstránili.

Poznámka:

*) V posledných rokoch ide najmä o novelizácie ZoSZ v podobe zákona č. 373/2010 Z. z., č. 257/2011 Z. z.a zákona č. 96/2013 Z. z. Na účely tohto článku sú pritom predmetom analýzy najmä zmeny zavedené

OD

BO

RN

ÍKR

AD

ÍP

MP

P1/

2014

33

Podstatou článku je detailný popis a charakteristika zmien dávkovejschémy, konkrétne – podmienok vzniku nároku a dávkovej formuly,spôsobu určenia výšky peňažného príspevku na aktivačnú činnosť

formou dobrovoľníckej služby podľa § 52a zákona o službách zamestnanostiako jedného z peňažných nástrojov zo sústavy aktívnych opatrení na trhupráce (§ 32 – § 54) uvedených v tomto zákone. Autor sa v obsahu článku zameralaj na charakteristiku legislatívno-technických úprav a praktických dôsledkov, ktorésú spojené s nadobudnutím účinnosti novely č. 96/2013 Z. z. a ktoré bezprostred-ne ovplyvnili inštitút dobrovoľníctva.

novelou zákona o službách zamestnanosti schválenou Národnou radou SR 20. marca 2013, ktorá bolanásledne publikovaná v Zbierke zákonov SR ako zákon číslo 96/2013 Z. z. (čiastka 24/2013).

**) Porov. FRANK, H. R. – BERNANKE, S. B.: Ekonomie. Praha : Grada Publishing, a. s., 2003, s. 521 – 550.

�

Aktuálnu verziu textového znenia zákonao službách zamestnanosti (ďalej v texte aj„ZoSZ“– pozn.) je pritom nutné posudzovaťaj cez optiku výrazných aktuálnych problé-mov aplikačnej praxe (napr. v podobe nut-nosti aktivizovať znevýhodnené kategó-rie účastníkov trhu práce cez variabilnúprávnu formu – dobrovoľníctvo), na ktorébolo a stále aj je nevyhnutné zo strany zá-konodarcu promptne reagovať. Stimulomna také konanie je pritom snaha o posilne-nie reálnych možností zvyšovania za-mestnanosti spojených s vyššou mierouefektívnosti procesov v oblasti financovaniaaktívnych opatrení na trhu práce na úrov-ni obcí a miest. Nemenej významnou po-hnútkou je pritom i snaha o preventívnepredchádzanie špekuláciám a zneužívaniufinančných prostriedkov verejnej sprá-vy, ktoré sú adresne vyčlenené na

uskutočňovanie niektorého opatrenia zosústavy aktívnej politiky trhu práce.

Je príznačné, že zásahy zákonodarcu dosústavy AOTP (§ 32 – § 54 zákona), usku-točnené novelou ZoSZ č. 96/2013 Z. z.,mali širší implementačný základ a sú moti-vované snahou o efektívnejšie zvládnutieokruhu problémov trhu práce. So zreteľomna znalosti a skúsenosti z aplikačnej praxe,ktoré dlhodobo poukazovali na nízku mieruaplikovateľnosti niektorých nástrojovz AOTP, ako aj nízky záujem o niektoré ná-stroje zo sústavy AOTP došlo k viacerýmformálno-právnym úpravám peňažnýchpríspevkov. Tieto úpravy tak našli svoj od-raz aj v zmenách nárokovateľnosti jed-notlivých príspevkov zo sústavy AOTP(s účinnosťou od 1. 5. 2013). Ide o zmenykonkretizované v tabuľke:

34

Ako náš predplatiteľ môžete požiadať o prístup k videoškoleniam podľavlastného výberu. Do pozornosti dávame videoškolenie Peňažné príspevkyzo sústavy AOTP. Pre viac info volajte 041/7053 343.

ZMENY V NÁROKOVATEĽNOSTI PRÍSPEVKOV ZO SÚSTAVY AOTP(PRÁVNY STAV po 1. 5. 2013)

PRÁVNAÚPRAVA

PEŇAŽNÉ PRÍSPEVKY,NA KTORÉ NIE JE PRÁVNYNÁROK (FAKULTATÍVNE)

PRÁVNAÚPRAVA

PEŇAŽNÉ PRÍSPEVKY,NA KTORÉ JE PRÁVNY NÁROK

(OBLIGATÓRNE)

(§ 49) Príspevok na samostatnú zárobkovúčinnosť

(§ 52) Príspevok na aktivačnú činnosťformou menších obecných služiebpre obec alebo formou menšíchslužieb pre samosprávny kraj

(§ 50) Príspevok na podporuzamestnávania znevýhodnenéhouchádzača o zamestnanie

(§ 53) Príspevok na dochádzku za prácou

Ako je z uvedeného prehľadu zrejmé, nove-lizácia zákonom č. 96/2013 Z. z. sa svojimiúčinkami dotkla viacerých aspektov AOTP,a tým aj priznávania a vyplácania jednotli-vých príspevkov.

Ak však máme uvažovať o podpore rastuzamestnateľnosti voči marginalizovaným,najmä znevýhodneným účastníkom trhupráce a v kontexte zmien právnej úpravy, je

potrebné poukázať najmä na rámcovúanalýzu a charakteristiku, ako aj na pred-pokladané účinky spojené s modifikácioupodmienok priznávania peňažného ná-stroja zo sústavy aktívnych opatrení natrhu práce sui generis – príspevku na ak-tivačnú činnosť vo forme dobrovoľníc-kej služby. Jednotlivým zmenám v norma-tívnej regulácii tohto príspevku podľa § 52aZoSZ je venovaný nasledujúci prehľad.

Obdorník radí� Príspevok na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby

X

35


O

ZMENY V NÁROKOVATEĽNOSTI PRÍSPEVKOV ZO SÚSTAVY AOTP(PRÁVNY STAV po 1. 5. 2013)

PRÁVNAÚPRAVA

PEŇAŽNÉ PRÍSPEVKY,NA KTORÉ NIE JE PRÁVNYNÁROK (FAKULTATÍVNE)

PRÁVNAÚPRAVA

PEŇAŽNÉ PRÍSPEVKY,NA KTORÉ JE PRÁVNY NÁROK

(OBLIGATÓRNE)

(§ 50j) Príspevok na podporurozvoja miestnej a regionálnejzamestnanosti

(§ 53a) Príspevok na presťahovanieza prácou

(§ 51) Príspevok na vykonávanieabsolventskej praxe

(§ 59) Príspevok na činnosť pracovnéhoasistenta

(§ 52a) Príspevok na aktivačnú činnosťformou dobrovoľníckej služby

(§ 56) Príspevok na zriadenie chránenejdielne alebo chráneného pracoviska

(§ 60) Príspevok na úhradu prevádzkovýchnákladov chránenej dielne alebochráneného pracoviska a na úhradunákladov na dopravu zamestnancov

(§ 56a) Príspevok na udržanie občanaso zdravotným postihnutímv zamestnaní

(§ 57) Príspevok občanovi so zdravotnýmpostihnutím na prevádzkovaniealebo vykonávanie samostatnejzárobkovej činnosti

2. Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckejslužby vo svetle novely ZoSZ č. 96/2013 Z. z.

Príspevok na aktivačnú činnosť formoudobrovoľníckej služby ako na samostatnúformu aktivizácie uchádzačov o zamestna-nie vo forme dobrovoľníckych aktivít

zameraných na plnenie verejno-prospeš-ných cieľov je v zákone o službách za-mestnanosti upravený už s účinnosťou od1. 5. 2008.*)

Poznámka:

*) Dôsledkom nadobudnutia účinnosti novely č. 96/2013 Z. z. bolo aj nahradenie výrazu „poskytne“ slovnýmspojením „môže poskytnúť“ v prvej vete ods. 4 tohto ustanovenia. Na základe tejto legislatívno-technickejúpravy došlo k zmene charakteru príspevku poskytovaného zo strany ÚrPSVaR zamestnávateľovi, ktorýmožno použiť na úhradu časti nákladov potrebných na kvalifikované vykonávanie dobrovoľníckej službya prevádzku dobrovoľníckej služby.

Vyplácanie tohto príspevku sa na základe uvedeného precizovania textu zákona zmenilo s účinnosťou od1. 5. 2013 z obligatórneho (t. j. so žalovateľným nárokom) na fakultatívny (t. j. bez žalovateľného nároku).V praktickom vyjadrení to znamená, že ak podľa právneho stavu platného do 30. 4. 2013 ÚrPSVaR tentopríspevok oprávnenému subjektu – zamestnávateľovi, v prípade splnenia zákonných podmienok poskyt-núť musel, po 1. 5. 2013 tak už len môže urobiť.

�

Inštitút dobrovoľníckej služby predstavu-je osobitný nástroj aktívnej politiky trhu prá-ce (sui generis) na podporu motivácie uchá-dzačov o zamestnanie získavať praktickéskúsenosti, ktoré uľahčia ich vstup na trhpráce.

Legislatívno-technické zmeny zavedenés účinnosťou od 1. 5. 2013 prostredníctvomzákona č. 96/2013 Z. z. sa dotkli aj obsahu§ 52a.

Napriek tomu, že v pôvodnom návrhu tejtonovely sa predpokladalo okrem inýchzmien aj vypustenie ustanovenia § 52a zozákona, ktoré by v konečnom dôsledkuznamenalo ukončenie aplikácie dobrovoľ-níckej služby, nakoniec k tomu nedošlo.V definitívne schválenom znení novelyč. 96/2013 Z. z. tak boli v normatívnej úpra-ve inštitútu dobrovoľníctva, realizovaného

na platforme dobrovoľníckej služby, zave-dené iba tieto modifikácie:

– explicitne sa zdôraznil zmluvný zá-klad poskytovania paušálneho prí-spevku, ktorý úrad práce, sociálnychvecí a rodiny poskytuje počas vykoná-vania dobrovoľníckej služby uchádza-čovi o zamestnanie, a to s odvolávkouna § 52a ods. 9 (prostredníctvom dopl-nenia novej poslednej vety do ods. 3);

– zmena charakteru poskytovania prí-spevku, ktorý možno použiť na úhradučasti nákladov potrebných na kvalifiko-vané vykonávanie dobrovoľníckej služ-by a prevádzku dobrovoľníckej služby,z obligatórneho na fakultatívny (pro-stredníctvom nahradenia výrazu„poskytne“ slovným spojením „môžeposkytnúť“ v prvej vete ods. 4).

36


Príklad č. 1:

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý obligatórne (povinne) vyplácal príspevok na aktivačnú činnosť voforme dobrovoľníckej služby podľa § 52a ZoSZ všetkým subjektom (PO alebo FO), ktoré z hľadiska predmetusplnili hmotnoprávne podmienky vzniku nároku na tento príspevok podľa § 52a ods. 1, jeho vyplatenie ex lege(zo zákona) po 1. 5. 2013 môže, ale aj nemusí priznať.

�

Dobrovoľnícka služba je (v § 52 ods. 1 zá-kona o službách zamestnanosti) definova-ná ako forma aktivácie uchádzača o za-mestnanie, ktorej cieľom je získanie praktic-kých skúseností poskytovaním pomoci

uchádzačom o zamestnanie zaradenýmna dobrovoľnícku službu pri starostlivostialebo pri poskytovaní služieb alebo pomo-ci osobám a subjektom uvedenýmv písm. a) a b).


X

37


O

ZÁKONOM ZAVEDENÉ ZMENY V NÁROKOVATEĽNOSTI PRÍSPEVKUNA AKTIVAČNÚ ČINNOSŤ VO FORME DOBROVOĽNÍCKEJ SLUŽBY

(PODĽA § 52a ods. 4 ZoSZ)

PRÁVNY STAV PRED NOVELOU č. 96/2013 Z. z.(do 30. 4. 2013)

PRÁVNY STAV PO NOVELE č. 96/2013 Z. z.(po 1. 5. 2013)

Úrad poskytuje právnickej osobe alebo fyzickej osobepodľa odseku 2 príspevok, ktorý možno použiť na úhra-du časti nákladov potrebných na kvalifikované vykoná-vanie dobrovoľníckej služby a prevádzku dobrovoľníckejslužby, na úrazové poistenie uchádzačov o zamestna-nie, na úhradu poplatku za doklad preukazujúci zdravot-nú spôsobilosť uchádzača o zamestnanie, ak to právnic-ká osoba alebo fyzická osoba vyžaduje, na úhradu častinákladov na osobné ochranné pracovné prostriedky,pracovné náradie a časti ďalších nákladov, ktoré súvisias vykonávaním dobrovoľníckej služby a na úhradu časticelkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje dob-rovoľnícku službu.

Úrad môže poskytnúť právnickej osobe alebo fyzickejosobe podľa odseku 2 príspevok, ktorý možno použiť naúhradu časti nákladov potrebných na kvalifikovanévykonávanie dobrovoľníckej služby a prevádzku dobro-voľníckej služby, na úrazové poistenie uchádzačov o za-mestnanie, na úhradu poplatku za doklad preukazujúcizdravotnú spôsobilosť uchádzača o zamestnanie, ak toprávnická osobaalebo fyzická osoba vyžaduje, na úhra-du časti nákladov na osobné ochranné pracovnéprostriedky, pracovné náradie a časti ďalších nákladov,ktoré súvisia s vykonávaním dobrovoľníckej služby a naúhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorýorganizuje dobrovoľnícku službu.

OBLASTI, V KTORÝCH JE UMOŽNENÝ VÝKON DOBROVOĽNÍCKEJ ČINNOSTI – VECNÝ ROZSAH[§ 52a ods. 1 písm. a) a b) ZoSZ]

Pred 1. 5. 2013 Činnosť, ktorou UoZ počas vykonávania dobrovoľníckej službya) poskytuje pomoc pri starostlivosti o

1. nezamestnané osoby,2. občanov so zdravotným postihnutím,3. imigrantov,4. osoby po návrate z výkonu trestu odňatia slobody,5. drogovo a inak závislé osoby,

Po 1. 5. 2013 6. nezaopatrené deti,7. ostatné osoby odkázané na starostlivosť iných osôb;

Poznámka k humanitárnej pomoci:

Humanitárna pomoc je prejavom solidarity s ľuďmi v núdzi, ktorej podstatou je pomoc, podpora, záchranaživotov, ľudskej dôstojnosti a zmierňovanie utrpenia ľudí v prípade prírodných katastrof, človekom spôsobe-ných kríz, stavu hladu alebo v porovnateľných núdzových situáciách. Realizácia konkrétnej humanitárnejpomoci trvá od rozhodnutia o poskytnutí humanitárnej pomoci do samotného ukončenia pomoci. Humanitárnapomoc je poskytovaná ad hoc ako reakcia na mimoriadne udalosti a jej cieľom je rýchlo a efektívne pomôcťľuďom v krízovej situácii. Humanitárna pomoc je spravidla krátkodobá, dočasná a trvá, pokiaľ nepominie pria-me ohrozenie.

�

Medzi základné hmotnoprávne podmien-ky poskytovania príspevku podľa § 52apatria aj s účinnosťou od 1. 5. 2013 tieto či-nitele:

– Platiteľom príspevku je miestne prí-slušný Úrad práce sociálných vecí a ro-diny v ktorého územnom obvode sa ak-tivačná činnosť vo forme dobrovoľníckejslužby vykonáva;

– Poskytovanie príspevku je fakultatív-ne, t. j. bez žalovateľného nároku;

– Účelom príspevku je podpora aktivizá-cie uchádzačov o zamestnanie, ktorísú aktivizovaní na účely plnenia verej-noprospešných cieľov;

– Oprávneným subjektom na prizna-nie paušálneho príspevku určenéhona úhradu nevyhnutných výdavkov na

38


OBLASTI, V KTORÝCH JE UMOŽNENÝ VÝKON DOBROVOĽNÍCKEJ ČINNOSTI – VECNÝ ROZSAH[§ 52a ods. 1 písm. a) a b) ZoSZ]

Po 1. 5. 2013 b) poskytuje pomoc pri zabezpečovaní1. verejnoprospešných služieb,2. služieb v oblasti sociálnych vecí,3. služieb v oblasti zdravotníctva,4. služieb v oblasti kultúry,5. služieb v oblasti vzdelávania,6. služieb v oblasti športu;

c) poskytuje pomoc pri1. tvorbe, ochrane a udržiavaní životného prostredia,2. starostlivosti o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva,3. uskutočňovaní kultúrnych alebo zbierkových charitatívnych akcií pre osoby

podľa bodu a),4. ochrane spotrebiteľa,5. styku s verejnosťou;

d) poskytuje pomoc pri1. prírodných katastrofách,2. ekologických katastrofách,3. humanitárnej pomoci,4. civilnej ochrane.

stravovanie, ubytovanie a výdavkov nacestovné z miesta jeho trvalého pobytualebo prechodného pobytu do miestavykonávania dobrovoľníckej služby(podľa § 52 ods. 3) je uchádzač o za-mestnanie (UoZ) vykonávajúci dobro-voľnícku službu;

– Oprávneným subjektom na priznaniepríspevku podľa § 52a ods. 4 je POalebo FO, pre ktorú je aktivačná čin-nosť vo forme dobrovoľníckej službyzabezpečovaná, resp. u ktorej je vyko-návaná;

– Príspevok sa poskytuje na základepísomnej dohody o poskytnutí prí-spevku, ktorej kontraktantmi (zmluvný-mi stranami) sú úrad práce, sociálnychvecí a rodiny a PO/FO podľa § 52aods. 2 s predmetom činnosti neziskové-ho charakteru;

– Dobrovoľnícka služba musí byť vykoná-vaná UoZ v rozsahu 20 hodín týžden-ne nepretržite najviac počas šiestichkalendárnych mesiacov;

– Účasť uchádzača o zamestnanie na vy-konávaní dobrovoľníckej služby musíbyť ex lege založená na dobrovoľnomzáklade, t. j. výkon dobrovoľníckej služ-by nemôže ÚrPSVaR uchádzačovio zamestnanie nikdy nariadiť ex offo(z úradnej moci);

– Zamestnávateľ o príspevok písomnepožiadal;

– Diferencovaná výška tohto príspev-ku je upravená v závislosti od refe-renčnej veličiny, ktorou sa rozumiecelková cena práce podľa § 49 ods. 4tohto zákona vypočítaná z priemernejmzdy zamestnanca v hospodárstveSlovenskej republiky za prvý až tretí

štvrťrok kalendárneho roka, ktorý pred-chádza kalendárnemu roku, v ktoromsa príspevok poskytuje;

– Dĺžka podpornej doby je určená ma-ximálnym počtom 6 mesiacov, t. j. prí-spevok je možné poskytovať najdlhšiepočas 6 kalendárnych mesiacov bezmožnosti jeho opakovaného poskytnu-tia v čase toho istého evidovania UoZv evidencii ÚrPSVaR;

– Opakované vykonávanie dobrovoľníc-kej služby uchádzačom o zamestnanieje možné len v niektorej z oblastí podľa§ 52a ods. 1 písm. b) zákona;

– PO/FO podľa § 52a ods. 2 sa príspevokposkytne iba v prípade, ak ku dňu po-dania písomnej žiadosti o tento príspe-vok vykonáva niektorú z činností podľa§ 52a ods. 1 písm. a) najmenej jedenrok [výnimkou sú činnosti podľa § 52aods. 1 písm. b) zákona];

– V prípade porušenia dohody (podľa§ 52a ods. 9) uzatvorenej s úradom zostrany PO/FO podľa § 52a ods. 2 jemožné uzatvoriť novú dohodu naj-skôr po uplynutí šiestich mesiacovod odstúpenia úradu od predchádzajú-cej dohody;

– Príspevok sa poskytuje

a) na úhradu časti nákladov, ktoré sú-visia s vykonávaním dobrovoľníckejslužby a

b) na úhradu časti celkovej ceny prá-ce zamestnanca, ktorý organizujedobrovoľnícku službu;

– Príspevok sa nemôže poskytnúťv súbehu s príspevkom podľa § 52ZoSZ.

Jedným z pôvodných zámerov prijatia no-vely č. 96/2013 Z. z. bolo aj navrhované


X

39


O

zrušenie inštitútu dobrovoľníckej činnostipodľa § 52a ZoSZ. Ako dôvod sa pritomuvádzalo možné zamieňanie dobrovoľ-níckej služby podľa § 52a ZoSZ s dobro-voľníckou činnosťou podľa zákonač. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve. V tejtosúvislosti je nutné zdôrazniť, že ide o dvasamostatné právne inštitúty s odlišnýmprávnym základom, zameraním, s odlišnýmmechanizmom pôsobenia na zúčastnenésubjekty, ako aj s inými predpokladanýmiúčinkami. Dobrovoľnícka služba podľa§ 52a zákona o službách zamestnanosti jejednou z foriem aktivizácie uchádzača o za-mestnanie na báze vykonávania dobrovoľ-níckej činnosti. Aktivačná činnosť uchádza-čov o zamestnanie je určitým premostenímmedzi stavom nezamestnanosti a nájdenímsi riadneho stáleho zamestnania. Jej cie-ľom je získanie praktických skúsenostíuchádzača o zamestnanie pre potreby trhupráce. Naproti tomu, § 2 ods. 1 zákonač. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve definuje

prostredníctvom súhrnu typových pojmo-vých znakov právne postavenie dobrovoľ-níka. Vyplýva z neho, že dobrovoľníkom sarozumie fyzická osoba, ktorá na základesvojho slobodného rozhodnutia bez náro-ku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jejsúhlasom v jej prospech alebo vo verejnýprospech dobrovoľnícku činnosť založenúna svojej schopnosti, zručnosti alebo ve-domosti a spĺňa podmienky ustanovenétýmto zákonom, ak dobrovoľnícku činnosťvykonáva mimo svojich pracovných povin-ností, služobných povinností a študijnýchpovinností vyplývajúcich jej zo zákona,z pracovnej zmluvy, zo služobnej zmluvy,zo študijného poriadku alebo z inéhoobdobného pre ňu záväzného dokumentu,nevykonáva činnosť pre orgán alebofunkcionára právnickej osoby, ktorej ječlenom, zamestnancom, žiakom aleboštudentom, vykonáva činnosť mimo svojhopodnikania alebo inej samostatnejzárobkovej činnosti.

Príklad č. 2:

Študent Ivan S. sa dohodol s miestnou pobočkou Červeného kríža v meste B., že na základe zákonač. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve bude v mesiacoch august 2013 až júl 2014 ako dobrovoľník vypomáhať prizabezpečovaní obslužných činností (výdaj stravy) v jedálni prevádzkovanej touto pobočkou Červeného kríža.Ide pritom o výkon dobrovoľníckej činnosti, ktorá nie je sústavnou prípravou na budúce povolanie Ivana S. aniformou jeho aktivizácie pre účely lepšieho uplatnenia na trhu práce. Keďže nejde o právny (pracovnoprávny)vzťah zamestnanosti, nepodlieha jeho normatívna regulácia právnemu režimu § 52a zákona o službách za-mestnanosti, ale spravuje sa v plnom rozsahu právnou úpravou podľa zákona č. 406/2011 Z. z. Priamymprávnym dôsledkom uvedenej skutočnosti je, že takto dohodnutá „dobrovoľnícka činnosť“ medzi menovanýmštudentom Ivanom S. a Červeným krížom môže trvať aj viac ako 6 mesiacov (zákon č. 406/2011 Z. z. nemápre jej trvanie také časové obmedzenie, aké vyplýva pre dobrovoľníckuslužbu z dikcie § 52a ods. 2 prvá veta).

�

U dobrovoľníka (podľa zákona č. 406/2011Z. z. o dobrovoľníctve v platnom znení) sapritom vôbec nepredpokladá, že by na vý-kon dobrovoľníckej činnosti, resp. ešte pred

ňou potreboval získavať praktické skúse-nosti potrebné na uplatnenie na trhu práce.Ide teda o dva rôzne účely, ktorých zamie-ňanie je v podmienkach aplikačnej praxe

40


len málo pravdepodobné. Táto téza vychá-dza z faktu, že osoba (uchádzač o zamest-nanie), ktorá ako dlhodobo nezamestnanámá len minimálne príjmy, nebude mať záu-jem vykonávať dobrovoľnícku činnosťv zmysle zákona o dobrovoľníctve, pretožejej prioritou je získať príjem. Aj preto je dob-rovoľnícka činnosť podľa § 52a po 1. 5.2013, ako funkčný nástroj zavádzaniaa udržania pracovných návykov tejtoskupiny občanov, ponechaná ako inštitút

sui generis (svojho druhu) v sústaveAOTP.

Týždenný rozsah vykonávania dobrovoľ-níckej služby uchádzačom o zamestnanieje v § 52a ods. 2 určený pevným počtom20 hodín nepretržite najviac počas šies-tich mesiacov bez možnosti opakova-ného vykonávania dobrovoľníckej službypočas jedného vedenia v evidenciiuchádzačov o zamestnanie.

Príklad č. 3:

Pani Zuzana T., ako drobná živnostníčka podnikajúca v oblasti služieb (kozmetický salón), musela zo zdravot-ných dôvodov výkon svojej samostatnej zárobkovej činnosti ukončiť. Po ukončení PN sa jej dlhodobo nepoda-rilo zamestnať, takže nakoniec v čase vedenia v evidencii UoZ na ÚrPSVaR v meste Ž. prejavila záujem o vý-kon dobrovoľníckej činnosti v zariadení pre seniorov (v tzv. domove dôchodcov) zriadenom mestom Ž., t. j. u ve-rejného poskytovateľa sociálnych služieb v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. Na základe uzatvorenej dohodypodľa § 52a ods. 11 vykonávala túto dobrovoľnícku činnosť zameranú na pomoc pri obslužných činnostiach naúseku zvládania úkonov sebaobsluhy (pedikúra, manikúra, hygiena atď.) klientov v uvedenom zariadení pre se-niorov v rozsahu 20 hodín týždenne v trvaní 6 mesiacov. Po uplynutí uvedeného obdobia polovice roka prejavilazáujem o opätovné umožnenie výkonu aktivačnej činnosti vo forme dobrovoľníckej služby v tomto zariadení preseniorov, ale ÚrPSVaR jej to s odvolaním sa na § 52a ods. 2 neumožnil. Situácia by sa zmenila iba v prípade, akby pani Zuzana T. bola krátkodobo (t. j. čo i len na jeden deň) vyradená z evidencie UoZ, bola by do nej opätovnezaradená a požiadala by o umožnenie výkonu dobrovoľníckej služby podľa § 52a ZoSZ. ÚrPSVaR by jej žiadostimohol vyhovieť – z dôvodu odpadnutia zákonnej prekážky vyplývajúcej z dikcie § 52a ods. 2 by jej mohol povoliťopätovný výkon dobrovoľníckej služby, ale s odvolaním sa na znenie § 52a ods. 7 iba u takej PO/FO, ktorej pred-metom činnosti je niektorá z aktivít podľa § 52a ods. 1 písm. b) zákona.

�

Príklad č. 4:

Múzeum v meste V. Š. prejavilo záujem prijať na výkon dobrovoľníckej činnosti podľa § 52a ZoSZ štyroch UoZ,ktorí boli v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a to so zámerom ich využitia pri očiste a skrášľovaní zelenenachádzajúcej sa v múzejnom parku. Predpokladaný rozsah vykonávania aktivačnej činnosti formou dobro-voľníckej služby u týchto štyroch UoZ bol vo výške 20 hodín týždenne. ÚrPSVaR výkon dobrovoľníckej činnos-ti v tomto popisovanom prípade povolil, pretože u žiadneho z UoZ nedošlo k nedodržaniu zákonom povolené-ho rozsahu dobrovoľníckej činnosti (20 h./týžd.).

�

Dobrovoľnícku službu pre uchádzačovo zamestnanie zákon umožňuje organizo-vať právnickej osobe alebo fyzickej osobe

v tej oblasti jej činnosti ustanovenejv ods. 1, ktorú nevykonáva za účelom do-siahnutia zisku.


X

41


O

Príklady niektorých typov (PO/FO) akopotenciálnych žiadateľov o poskytnutie prí-spevku na vykonávanie aktivačnej činnosti

formou dobrovoľníckej služby a ilustračnédokladovanie ich zriadenia uvádzatabuľka:

Príklad č. 5:

Firma V&R, s. r. o., podnikajúca v oblasti spracovania komunálneho odpadu, prejavila záujem o prijatie piatichFO, ktoré sú vedené na ÚrPSVaR v evidencii UoZ, na výkon aktivačnej činnosti vo forme dobrovoľníckej služ-by podľa § 52a ZoSZ. Miestne príslušný úrad práce musel ich žiadosť zamietnuť z dôvodu nespĺňania aktívnejlegitimácie – podnikateľský subjekt (s. r. o.) nespĺňa hmotnoprávnu podmienku vyplývajúcu z § 52a ods. 2prvá veta (neziskový charakter činnosti).

�

Zo znenia § 52a ods. 1 zákona o službáchzamestnanosti nepriamo vyplýva, že akti-vačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej

služby môže organizovať aj obec, pretožeobec je tiež právnickou osobou, ako to vy-plýva z čl. 65 ods. 1 Ústavy SR.

42


Typ PO/FO(zamestnávateľ)

Všeobecne záväzný normatívnyprávny akt (právny predpis)

Doklad o zriadení subjektu

obec zákon č. 369/1990 Zb. o obecnomzriadení

zo zákona

rozpočtová alebo príspevkováorganizácia zriadená štátom, obcoualebo VÚC

príslušné zákony zriaďovacia listina

škola, školské zariadenie zákon č. 245/2008 Z. z.,zákon č. 131/2002 Z. z.

VŠ zo zákona, iné typy škôl,zriaďovacia listina podľa druhu školy

občianske združenie zákon č. 83/1990 Zb. doklad MV SR o registrácii § 6 – § 9

neziskové organizácie zákon č. 213/1997 Z. z. rozhodnutie KÚ (ObÚ) o registrácii§ 9 ods. 1

nadácia zákon č. 34/2002 Z. z. v zneníneskorších predpisov

rozhodnutie MV SR o registrácii

neinvestičný fond zákon č. 147/1997 Z. z. rozhodnutie KÚ (ObÚ) o registrácii§ 9 – § 10

zdravotnícke zariadenie zákon č. 581/2004 Z. z. podľa zákona

zariadenie sociálnych služieb zákon č. 448/2008 Z. z. zriaďovacia listina, stanovy

štátom uznané cirkvi a náboženskéspoločnosti

zákon č. 308/1991 Zb. – § 6 rozhodnutie MK SR o registrácii§ 10 – § 19

Slovenský Červený kríž zákon č. 460/2007 Z. z. podľa zákona

iné PO/FO príslušný zákon výpis z obchodného registra,živnostenského registra a pod.

Príklad č. 6:

Mesto T. v čase zimy potrebuje zabezpečiť humanitárnu pomoc (rozvoz stravy a teplého čaju, prenosnýchprikrývok) pre bezdomovcov zdržiavajúcich sa dlhodobo v katastrálnom území tohto mesta. Pretože nedispo-nuje dostatočným počtom terénnych sociálnych pracovníkov, ktorí by uvedenú agendu mohli sami organizač-ne zvládnuť, môže v prípade splnenia zákonných podmienok podľa § 52a ZoSZ prijať na výkon dobrovoľníckejslužby istý počet UoZ (dohodnutý s ÚrPSVaR), ktorí budú túto činnosť bezplatne zabezpečovať na bázeaktivačnej činnosti vo forme dobrovoľníckej služby.

�

Podľa znenia § 52a odseku 2 je účasť uchá-dzača o zamestnanie na dobrovoľníckejslužbe dobrovoľná. To znamená, že akuchádzač o zamestnanie odmietne prijaťponuku úradu práce na vykonávanie

dobrovoľníckej služby, úrad práce, sociál-nych vecí a rodiny ho preto nemôže vyradiťz evidencie uchádzačov o zamestnanie.Vyplýva to aj z ustanovenia § 36 ods. 5písm. b) ZoSZ.

Príklad č. 7:

Pánovi Jakubovi M., ktorý je po skončení pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti [podľa § 63ods. 1 písm. b) Zákonníka práce] vedený posledných 14 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnaniev kategórii znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie [§ 8 ods. 1 písm. b) ZoSZ], bola zo strany miestne prí-slušného ÚrPSVaR ponúknutá možnosť vykonávať aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby podľa§ 52a, ktorej obsahovou náplňou mala byť výpomoc v Centre pre liečbu drogových závislostí. Aj keď Jakub M.túto ponuku odmietol, ÚrPSVaR, ktorý ho vedie v evidencii UoZ, ho z tejto evidencie nemôže vyradiť z dôvodunespolupráce [§ 36 ods. 2 písm. b) ZoSZ], pretože to § 52a ods. 2 zakazuje.

�

Poslednou vetou v § 52a ods. 2 je ex lege(zo zákona o službach zamestnanosti) vy-lúčený súbeh vykonávania dobrovoľníckejslužby s vykonávaním menších obecnýchslužieb pre obec.

So zámerom, aby uchádzači o zamestna-nie počas získavania praktických skúse-ností formou dobrovoľníckej služby mali za-bezpečený príjem na úhradu svojich nevy-hnutných výdavkov na účel ustanovenýv prvej vete ods. 3, zákon s účinnosťou od1. 5. 2008 zaviedol počas vykonáva-nia dobrovoľníckej služby poskytovanie

paušálneho príspevku úradom práce, so-ciálnych vecí a rodiny.

Tento paušálny príspevok je určený naúhradu nevyhnutných výdavkov na stravo-vanie, ubytovanie a výdavkov na cestovnéz miesta trvalého pobytu alebo prechodné-ho pobytu UoZ do miesta vykonávaniadobrovoľníckej služby. Je vyplácaný vovýške sumy životného minima, ktoré saposkytuje jednej plnoletej fyzickej osobepodľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnomminime a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov.*)

Poznámka:

*) Sumy životného minima sa na základe Opatrenia MPSVaR č. 186/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 2013zvýšili o 1,8 %.

�


X

43


O

Paušálny príspevok sa poskytuje iba za dniskutočnej prítomnosti UoZ na mieste vyko-návania dobrovoľníckej služby.

Preto sa jeho ustanovená výška kráti o po-mernú časť za každý deň ospravedlnenejalebo neospravedlnenej neprítomnosti na

mieste vykonávania dobrovoľníckej služ-by, a to na základe evidencie jeho do-chádzky na vykonávanie dobrovoľníckejslužby, ktorú je povinná viesť právnickáosoba alebo fyzická osoba podľa ustano-venia § 52a ods. 9 písm. g).

Príklad č. 8:

Občianske združenie ANIMA prevádzkujúce Útulok na pomoc opusteným a týraným zvieratám, v ktorom paniMilada M. (50 r.) nastúpila dňa 15. 8. 2013 na výkon dobrovoľníckej činnosti, nahlásilo miestne príslušnémuÚrPSVaR v Moldave nad Bodvou, že z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti tejto UoZ nevykonávala me-novaná v dňoch 2. až 10. septembra 2013 dobrovoľnícku činnosť. Vzhľadom na to, že z celkového počtu21 pracovných dní, pripadajúcich na mesiac september 2013, nevykonávala pani Milada M. dobrovoľníckučinnosť 7 dní, ÚrPSVaR jej kráti výšku paušálneho príspevku na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckejslužby o pomernú časť (7:21= 33,33 % = 1/3). Pani Milade M. preto za mesiac september 2013 bude vyplatenýpaušálny príspevok vo výške 132,07 €.

�

V prípade uchádzača o zamestnanie v dob-rovoľníckej službe, ktorý bol do 30. apríla2013, t. j. pred nadobudnutím účinnosti zá-kona č. 96/2013 Z. z. poberateľom dávkyv hmotnej núdzi a príspevkov k tejto dávke,sa polovica paušálneho príspevku poskyto-vaného podľa ods. 3 započítavala do príjmuna určenie sumy dávky v hmotnej núdzi[podľa vtedy platného znenia § 5 ods. 4písm. u) zákona č. 599/2003 Z. z. – v znení

pred novelou č. 96/2013 Z. z.]. Aktuálne,v zmysle platnej dikcie zákona o pomociv hmotnej núdzi, z ktorej bolo na základenovely č. 96/2013 Z. z. ustanovenie § 5ods. 4 písm. u) vypustené, to už tak nie je.Praktickým dôsledkom tejto skutočnosti je,že po 1. máji 2013 sa polovica paušálnehopríspevku, poskytovaného podľa § 52aods. 3 nemôže započítavať do príjmu naurčenie sumy dávky v hmotnej núdzi

Príklad č. 9:

Pani Katarína M. (55 r.) bola v období od októbra 2012 až do 1. marca 2013 uchádzačkou o zamestnaniev dobrovoľníckej službe. Keďže sa domnievala, že je osobou v stave hmotnej núdze, mohla si až do 30. apríla2013 na ÚrPSVaR, ktorý je miestne príslušný podľa miesta jej trvalého pobytu, uplatniť nárok na dávkuv hmotnej núdzi a príspevky k tejto dávke. ÚrPSVaR po začatí konania vo veciach hmotnej núdze musel

44


NORMATÍVNA ÚPRAVA SUMY ŽIVOTNÉHO MINIMA (VALORIZÁCIA)

Po 1. 7. 2012(Do 30. 6. 2013)

194,58 €

Po 1. 7. 2013(Do 30. 6. 2014)

198,09 €

v súvislosti s preskúmaním sociálnej situácie žiadateľky objektívne preskúmať, či sa nachádza alebo nena-chádza v stave hmotnej núdze. V tejto súvislosti zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v platnomznení výslovne ustanovuje (§ 2), že hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s ob-čanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spo-ločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Z § 5 ods. 4 písm. u) tohtozákona (v znení, účinnom do 30. apríla 2013) ďalej vyplývalo, že 50 %, t. j. polovica paušálneho príspevku,poskytovaného podľa § 52a ods. 3 ZoSZ pani Kataríne M., sa pred 1. májom 2013 započítavala do jej príjmupre určenie, či je alebo nie je občanom v hmotnej núdzi, t. j. či má alebo nemá nárok na priznanie sumy dávkyv hmotnej núdzi a po 1. máji 2013 sa už nezapočítava.

�

Prostredníctvom zákona č. 96/2013 Z. z.bola s účinnosťou od 1. 5. 2013 do záveruods. 3 doplnená nová posledná veta, ktoráurčila, že príspevok podľa ods. 3 prvej vetyúrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskyt-ne, ak dôjde k uzatvoreniu dohody podľa§ 52a ods. 9 tohto zákona. Ide pritom o vý-slovné zdôraznenie zmluvného základu po-skytovania paušálneho príspevku, ktorý

úrad práce, sociálnych vecí a rodiny po-skytuje počas vykonávania dobrovoľníckejslužby uchádzačovi o zamestnanie, a tos odvolávkou na ods. 9 tohto ustanovenia.

Príspevok právnickej osobe/fyzickej osobea UoZ poskytuje ten ÚrPSVaR, v ktoréhoúzemnom obvode sa dobrovoľnícka služ-ba vykonáva.

Príklad č. 10:

Milan T. (23 r.) je UoZ vedený v evidencii UoZ podľa miesta jeho trvalého pobytu na ÚrPSVaR v Trenčíne.Vzhľadom na to, že sa za účelom zosúladenia rodinného života (jeho manželka dlhodobo žije a pracuje v Ko-šiciach) aj on v tomto meste prechodne zdržiava a ponúknutú možnosť vykonávať dobrovoľnícku činnosť pod-ľa § 52a ZoSZ v zariadení paliatívnej starostlivosti (hospici NÁDEJ) aj využil, miestne príslušným ÚrPSVaR navyplácanie paušálneho príspevku podľa § 52a je ten ÚrPSVaR, v ktorého územnom obvode sa dobrovoľníckaslužba vykonáva, t. j. úrad v Košiciach.

�

Procesná stránka uplatňovania si prí-spevku spočíva v predkladaní žiadostižiadateľom, t. j. niektorou z PO alebo FO,ktorá spĺňa kritériá podľa § 52a zákona. Ta-káto právnická osoba alebo fyzická osobapredkladá žiadosť o poskytnutie finančnéhopríspevku na aktivačnú činnosť na tlačive– formulári, ktorý je k dispozícii na adrese

webového sídla Ústredia práce, sociálnychvecí a rodiny alebo na príslušnomÚrPSVaR.

Žiadosť v písomnej podobe vrátane prílohje žiadateľ povinný predložiť v jednom ori-gináli. Žiadosť musí byť potvrdená podpi-som štatutárneho zástupcu žiadateľa.


X

45


O

Príklad č. 11:

Nezisková organizácia PRO BONO, n. o., ktorá je zriaďovateľom a už 4 roky (od r. 2009) aj prevádzkovateľomchránenej dielne zameranej na výrobu dekoratívnych sviečok a mydiel a na základe dohody s ÚrPSVaRvyužíva vo svojej činnosti aj UoZ – dobrovoľníkov – podľa § 52a ZoSZ, si v zmysle § 52a ods. 6 ZoSZ poda-la žiadosť o priznanie príspevku podľa § 52a ods. 4 tohto zákona. V dôsledku administratívnej nepresnosti(chýbajúci podpis riaditeľa PRO BONO, n. o., na žiadosti a na zmluve uzatvorenej podľa § 52a ods. 9) je pri-znanie tohto príspevku nemožné. Ak by ho aj ÚrPSVaR tomuto žiadateľovi omylom priznal, išlo by (na stranePRO BONO, n. o.) o neoprávnený majetkový prospech – bezdôvodné obohatenie spočívajúce v prijatí plneniabez právneho titulu.

�

Jednoznačná identifikácia, na aký účelmôže právnická osoba alebo fyzická osoba,ktorá organizuje vykonávanie dobrovoľníc-kej služby, použiť príspevok, ktorý jej po-skytne úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,je predmetom úpravy v § 52a ods. 4 záko-na. Príspevok je v nadväznosti na uvedenýhmotnoprávny limit (ods. 4) možné použiť:

– na úhradu časti nákladov pre práv-nickú osobu alebo fyzickú osobu,ktoré súvisia s kvalifikovaným vyko-návaním a prevádzkou dobrovoľníc-kej služby, najmä na úhradu:

- časti nákladov potrebných na kvalifi-kované vykonávanie dobrovoľníckejslužby a prevádzku dobrovoľníckejslužby,

- úrazového poistenia uchádzačovo zamestnanie,

- poplatku za doklad preukazujúcizdravotnú spôsobilosť uchádzačao zamestnanie, ak to právnická oso-ba alebo fyzická osoba vyžaduje,

- časti nákladov na osobné ochran-né pracovné prostriedky, pracovnénáradie a časti ďalších nákladov,ktoré súvisia s vykonávaním dobro-voľníckej služby,

– na úhradu časti celkovej ceny prácezamestnanca, ktorý organizuje dob-rovoľnícku službu, t. j. na čiastočnúúhradu nákladov PO/FO na vyplatenúmzdu organizátora a uhradené prislú-chajúce poistné odvody hradené za-mestnávateľom za tohto zamestnanca.

Konkrétny účel použitia príspevku sa do-hodne v dohode s úradom na základe „Zá-meru organizovania aktivačnej činnosti“,ktorý je prílohou k žiadosti PO/FO o po-skytnutie príspevku.

Príklad č. 12:

Formulár „Zámer organizovania aktivačnej činnosti“, ktorý je prílohou k žiadosti PO/FO o poskytnutie príspev-ku podľa § 52a, musí obsahovať určenie:

I. Údaje o žiadateľovi;

II. Cieľ zámeru, očakávaný prínos aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby a jednotlivé aktivity (akti-vačná činnosť – uvedenie cieľa a predpokladaného kvantifikovaného prínosu aktivačnej činnosti oprotistavu pred začatím jej organizovania a popis jednotlivých aktivít v hlavných bodoch);

III. Charakteristika aktivačnej činnosti;

46


�

Poznámka:

*) Príspevok nie je možné použiť na investície, kapitálové výdavky a technické zhodnotenie majetku žiada-teľa. Kalkuláciu výdavkov je potrebné vypracovať v súlade s týmto pravidlom a v súlade so zásadou preu-kázateľnosti, hospodárnosti a efektívnosti vynakladania prostriedkov z verejných zdrojov.

**) Ďalšie predpokladané náklady na realizáciu aktivačnej činnosti musia byť konkretizované žiada-teľom v prílohe č. 5 žiadosti – „Špecifikácia osobných ochranných pracovných prostriedkov,pracovného náradia a ďalších nákladov súvisiacich s vykonávaním aktivačnej činnosti formoudobrovoľníckej služby“.

�

Podrobný účel použitia tohto príspevku do-hodne úrad práce, sociálnych vecí a rodinys právnickou osobou alebo s fyzickou oso-bou v písomnej dohode uzatvorenej podľaods. 9 písm. d) tohto ustanovenia.

Normatívna úprava výšky príspevku najedného uchádzača o zamestnanie posky-tovaného úradom práce, sociálnych vecía rodiny právnickej osobe alebo fyzickejosobe podľa ods. 2 tohto ustanovenia na

organizovanie dobrovoľníckej služby a naúhradu časti celkovej ceny práce zamest-nanca, ktorý vykonáva dobrovoľnícku služ-bu, je sústredená v § 52a ods. 5.

V nadväznosti na odpájanie minimálnejmzdy ako referenčnej veličiny je ustanove-né, že výška príspevku, poskytovaná práv-nickej alebo fyzickej osobe na organizova-nie dobrovoľníckej služby, sa odvodzujeod celkovej ceny práce.


X

47


O

IV. Kalkulácia predpokladaných nákladov*) na vykonávanie aktivačnej činnosti (v €) určujúca:

Náklady Výška nákladov

na kvalifikované vykonávanie dobrovoľníckej služby

na úrazové poistenie UoZ

na osobné ochranné pracovné pomôcky

na úhradu nevyhnutných výdavkov za doklady preukazujúce zdravotnúspôsobilosť UoZ, ak si to charakter činnosti vyžaduje

na úhradu časti mzdy zamestnanca (najviac 3 % z príspevku )

na úhradu časti nákladov na pracovné náradie

na úhradu časti ďalších nákladov súvisiacich s vykonávaním dobrovoľníckej služby**)

Celková výška nákladov

Príklad č. 13:

Maximálna výška príspevku je novelou zákona o službách zamestnanosti č. 96/2013 Z. z. určená tak, že prí-spevok sa poskytuje mesačne najviac vo výške

– 7 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernejmzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádzakalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného UoZ vykonávajúceho dobrovoľníckuslužbu počas šiestich kalendárnych mesiacov, a to na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s kvalifi-kovaným vykonávaním a prevádzkou dobrovoľníckej služby,

– 3 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernejmzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádzakalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného UoZ vykonávajúceho dobrovoľníckuslužbu na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu.

�

Aktuálna reálna výška príspevku na jedné-ho UoZ za mesiac priamo úmerne závisí odkritérií, ktorými sú:

– strategické ciele aktivačnej činnosti a

– disponibilný objem finančných pro-striedkov určených z Európskeho

sociálneho fondu (ESF) na financova-nie tohto aktívneho opatrenia trhupráce prostredníctvom Národnéhoprojektu č. V-2.

Normatívne obmedzenia výšky prí-spevku sú znázornené v tabuľke:

Príklad č. 14:

Nadácia SALUS uzatvorila 10. 8. 2013 s miestne príslušným ÚrPSVaR dohodu podľa § 52a ods. 5 a ods. 9ZoSZ, na základe ktorej prijala na výkon dobrovoľníckej činnosti, spočívajúcej v realizácii projektov na podporusociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, 10 nezamestnaných UoZ. Výška príspevku na aktivačnú čin-nosť formou dobrovoľníckej služby (§ 52a) vyplateného Nadácii SALUS sa odvíja v závislosti od referenčnej veli-činy, ktorou je celková cena práce vypočítaná z priemernej mzdy v hospodárstve SR za I. – III. štvrťrok 2012.

�

Jednotná základná výška príspevku naúhradu časti nákladov, ktoré súvisia s kvali-fikovaným vykonávaním a prevádzkou dob-rovoľníckej služby na jedného uchádzača

o zamestnanie (UoZ), na mesiac je stano-vená na 2,5 % z celkovej ceny práce pod-ľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamest-nanosti.

48


Jednotná základná výška príspevku(na jedného UoZ za mesiac)

Výška príspevku

na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s kvalifikovanýmvykonávaním a prevádzkou dobrovoľníckej služby

2,5 % CCP (z celkovej ceny práce) podľa § 49 ods. 4zákona o službách zamestnanosti

na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorýorganizuje vykonávanie dobrovoľníckej služby

2 % CCP (z celkovej ceny práce) podľa § 49 ods. 4zákona o službách zamestnanosti

Príklad č. 15:

Celková cena práce pripadajúca na 1 zamestnanca podľa § 49 ods. 4 je 1 057,24 €, pričom z tejto sumy*):

– jednotná základná výška príspevku na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s kvalifikovaným vykonáva-ním a prevádzkou dobrovoľníckej služby na jedného UoZ na mesiac = 2,5 % z CCP = 0,025 x 1 057,24 €

= 26,43 €.

�

Poznámka:

*) Celková cena práce vypočítaná z priemernej mzdy v hospodárstve SR za I. – III. štvrťrok 2012 = 1 057,24 €

�

Jednotná základná výška príspevku naúhradu časti celkovej ceny práce zamest-nanca, ktorý organizuje vykonávanie dob-rovoľníckej služby na jedného UoZ, na

mesiac je stanovená na 2 % z celkovejceny práce podľa § 49 ods. 4 zákonao službách zamestnanosti.

Príklad č. 16:

Celková cena práce pripadajúca na 1 zamestnanca podľa § 49 ods. 4 je 1 057,24 €, pričom z tejto sumy:

– jednotná základná výška príspevku na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizujevykonávanie dobrovoľníckej služby na jedného UoZ na mesiac = 2,0 % z CCP = 0,020 x 1 057,24 €

= 21,14 €

Spolu obidve zložky príspevku sú max. vo výške 4,5 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o služ-bách zamestnanosti = 4,5 % z CCP = 0,045 x 1 057,24 € = 47,58 €.

�

Zo znenia ods. 6 vyplýva obmedzujúcapodmienka, ktorá umožňuje organizovaťdobrovoľnícku službu iba tým právnickýmosobám alebo fyzickým osobám, ktoré čin-nosť podľa ods. 1 písm. a) vykonávajú naj-menej jeden rok. Toto obmedzenie sa

nevzťahuje na právnické osoby a na fyzic-ké osoby, ktoré organizujú vykonávaniedobrovoľníckej služby pri prírodných kata-strofách, ekologických katastrofách, hu-manitárnej pomoci a v civilnej ochranepodľa ods. 1 písm. b) tohto ustanovenia.

Príklad č. 17:

Obvodný úrad so sídlom v meste K., odbor civilnej ochrany, uzatvoril s miestne príslušným ÚrPSVaR dohodupodľa § 52a ods. 9, na základe ktorej boli štyria UoZ s ich súhlasom a na báze dobrovoľnosti pridelení navýkon aktivačnej činnosti vo forme odstraňovania následkov živelnej pohromy – veternej smršte, ktorá ťažkodevastačne poškodila lesný porast v extraviláne obce H. Č., v dôsledku čoho vznikol polom.

�


X

49


O

Príklad č. 18:

Miestna pobočka Katolíckej charity (KCH), sídliaca v meste R., sa obrátila na ÚrPSvAR so žiadosťou o prijatieUoZ na výkon dobrovoľníckej činnosti, ktorý by mohol byť následne zaradený na výpomoc do prevádzky prá-čovne prevádzkovanej KCH. Vzhľadom na zamýšľanú náplň dobrovoľníckej činnosti, ktorej nosná časť malaspočívať najmä vo výpomoci UoZ pri realizácii humanitárnej pomoci (zabezpečovanie základných životnýchpodmienok – nevyhnutného ošatenia osobám v hmotnej núdzi), ÚrPSVaR neskúmal (keďže to ZoSZ výslovnepovoľuje v znení § 52a ods. 6) splnenie podmienky dĺžky vykonávania činnosti zo strany žiadateľa (KCH) o prí-spevok najmenej jeden rok pred podaním žiadosti.

�

Na základe znenia § 52a ods. 7 sa pripúšťamožnosť opakovane vykonávať dobrovoľ-nícku službu uchádzačom o zamestnanielen v oblastiach podľa odseku 1 písm. b)tohto ustanovenia, ktorými sú:

– prírodné katastrofy,

– ekologické katastrofy,

– humanitárna pomoc,

– civilná ochrana.

Príklad č. 19:

Galéria v meste B. B., ktorá je umeleckou a zbierkovou ustanovizňou v zriaďovateľskej pôsobnosti samo-správneho kraja, prijala na výkon aktivačnej činnosti vo forme dobrovoľníckej služby pani Janu V. Menovanátúto dobrovoľníckučinnosť vykonávala 6 mesiacov a po jej ukončení bola aj naďalej vedená v evidencii UoZ namiestne príslušnom ÚrPSVaR. Pretože bol zbierkový depozitár uvedenej galérie ťažko poškodený povodňoua vedenie galérie prejavilo záujem, umožnil ÚrPSVaR s odovolaním sa na § 52a ods. 7 pani Jane V. opätovnýnástup na výkon dobrovoľníckej služby určenej na prekonanie následkov prírodnej katastrofy v poškodenomdepozitári.

�

Miestna príslušnosť úradu práce, sociál-nych vecí a rodiny na poskytovanie príspev-ku na organizovanie dobrovoľníckej služby

je ustanovená v § 52a ods. 8. Rozhodujú-cim kritériom je miesto výkonu dobrovoľ-níckej služby.

Príklad č. 20:

Nemocnica v meste Z. M. prijala na dočasnú výpomoc zameranú na zabezpečovanie služieb súvisiacich s po-skytovanímzdravotnej starostlivosti (údržba a sanitácia objektov lôžkovej časti nemocnice, rozvoz stravy atď.)na výkon aktivačnej činnosti vo forme dobrovoľníckej služby jedného UoZ. Tento UoZ bol pred nástupom navýkon dobrovoľníckej služby vedený v evidencii UoZ podľa § 6 ZoSZ úradom práce, sociálnych vecí a rodinyso sídlom v inom okrese a kraji (podľa miesta trvalého pobytu UoZ – v meste Ž.). Miestne príslušnýmÚrPSVaR, na ktorom si nemocnica (ako „quasi zamesnávateľ“– PO podľa § 52a ods. 2 zákona) uplatňuje ná-rok na príspevok podľa § 52a ods. 4 zákona, je ÚrPSVaR, v ktorého územnom obvode dochádza k reálnemuvýkonu dobrovoľníckej služby zo strany UoZ, nie ten ÚrPSVaR, ktorý ho viedol v evidencii uchádzačov o za-mestnanie.

�

50


Povinný rozsah a obsah písomnej dohodyo poskytnutí príspevku medzi úradom prá-ce, sociálnych vecí a rodiny a právnic-kou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá

organizuje vykonávanie dobrovoľníckejslužby, je predmetom normatívnej regulá-cie v § 52a ods. 9 zákona.

Príklad č. 21:

ÚrPSVaR si v dohode uzatvorenej podľa § 52a ods. 9 ZoSZ, na základe ktorej boli štyria UoZ s ich súhlasoma na báze dobrovoľnosti pridelení na výkon aktivačnej činnosti vo forme dobrovoľníckej služby v útulku pre-vádzkovanom touto obcou, dohodol ďalšie podmienky zabezpečovania BOZP a prvej pomoci (napr. vo formebezplatného zaškolenia týchto dobrovoľníkov v oblasti zabezpečovania hygieny a prevencie protiepidemiolo-gických opatrení).

�

Sankčné ustanovenie, ktoré umožňuje, abyúrad práce, sociálnych vecí a rodiny odstú-pil od dohody uzatvorenej podľa ods. 9z dôvodu, že právnická osoba alebo fyzickáosoba, ktorá organizuje vykonávanie

dobrovoľníckej služby, porušila túto doho-du, tvorí obsahovú náplň § 52a ods. 10.Zároveň je v tomto odseku ustanovenálehota na opätovné uzatvorenie dohodypodľa ods. 9.

Príklad č. 22:

Obvodný úrad so sídlom v meste K., odbor civilnej ochrany, uzatvoril s miestne príslušným ÚrPSVaR dohodupodľa § 52a ods. 9, na základe ktorej boli štyria UoZ s ich súhlasom a na báze dobrovoľnosti pridelení na vý-kon aktivačnej činnosti vo forme odstraňovania následkov živelnej pohromy – veternej smršte, ktorá ťažkodevastačne poškodila lesný porast v extraviláne obce H. Č., v dôsledku čoho vznikol polom. Nakoľko Obvod-ný úrad nedodržal podmienky písomnej dohody, uzatvorenej podľa § 52a ods. 9 ZoSZ, ÚrPSVaR od tejto do-hody odstúpil. Kontrahovanie ďalšej dohody je možné najskôr až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa, keďÚrPSVaR odstúpil od tejto predchádzajúcej dohody.

�

Z dikcie § 52a ods. 11 vyplývajú povinnéobsahové náležitosti a formálne požiadav-ky na rozsah písomnej dohody uzatvorenejmedzi úradom práce, sociálnych vecí a ro-diny a uchádzačom o zamestnanie o pod-mienkach vykonávania dobrovoľníckejslužby. Cieľom je vopred jednoznačneupraviť práva a povinnosti účastníkov doho-dy aj na účel tohto ustanovenia.

V ods. 12 tohto paragrafu je normatívneupravené riešenie situácií, ktoré môžu na-stať v prípade vzniku dočasnej pracovnej

neschopnosti (napr. v dôsledku ochorenia)uchádzača o zamestnanie počas vykoná-vania aktivačnej činnosti formou dobrovoľ-níckej služby v niektorom z prípadov, ktorésú taxatívne (vyčerpávajúco) vymenovanév odseku 1 tohto ustanovenia.

Z dikcie ods. 12 vyplýva, že:

– ak sa UoZ nemôže zúčastniť na akti-vačnej činnosti formou dobrovoľníc-kej služby z dôvodu jeho dočasnej pra-covnej neschopnosti, vzniká mu


X

51


O

oznamovacia povinnosť voči ÚrPSVaRdo troch pracovných dní od nástupu nadočasnú pracovnú neschopnosť, t. j. odmomentu uznania za dočasne práce-neschopného ošetrujúcim lekárom,

– ak by celková dĺžka trvania dočasnejpracovnej neschopnosti takéhoto uchá-dzača o zamestnanie počas vykoná-

vania aktivačnej činnosti formou dob-rovoľníckej služby trvala napr. aj preru-šovane, resp. vo viacerých etapách posebe viac ako 30 kalendárnych dní,úrad práce, sociálnych vecí a rodinydohodu musí vypovedať. Ide tu o obli-gatórnu povinnosť ÚrPSVaR, tak-že správnu úvahu v tomto prípade ne-možno aplikovať.

Príklad č. 23:

Geriatrické centrum v meste L.M., ako nezisková organizácia mesta, prijalo v súlade s § 52a ods. 1 ZoSZ navýkon dobrovoľníckej činnosti 2 uchádzačov o zamestnanie, ktorí boli v predchádzajúcom období vedení v evi-dencii ÚrPSVaR. U jedného z nich, pána Milana H., vznikla prekážka v práci v podobe dočasnej pracovnejneschopnosti v súhrnom trvaní 12 dní, o ktorej informoval ÚrPSVaR v zákonom požadovanej lehote – do trochpracovných dní od nástupu na dočasnú pracovnú neschopnosť. Keďže celková dĺžka trvania dočasnej pra-covnej neschopnosti neprekročila (vcelku ani prerušovane) počas výkonu dobrovoľníckej služby 30 dní,ÚrPSVaR nemusel v tomto prípade vypovedať dohodu s týmto UoZ o podmienkach vykonávania dobrovoľníc-kej služby.

�

52


Záver

Aktuálne problémy nezamestnanosti a jej dlhodobo pretrvávajúcej vysokej úrovne sújedným z hlavných, aj keď nepriamych ukazovateľov efektivity ekonomiky štátu. Pod-statnú úlohu pri zabezpečovaní súčasnej politiky zamestnanosti zohráva tak mechaniz-mus vybraných adresných peňažných príspevkov zo sústavy aktívnych opatrení na trhupráce (vecná rovina), ako aj sieť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (inštitucionálnarovina), ktoré realizujú štátnu politiku zamestnanosti na regionálnej úrovni a ako také judokážu flexibilne adaptovať na lokálne podmienky. Práve diferenciácia medzi jednotlivý-mi účastníkmi pracovného trhu vedie k modifikáciám štátnych aktívnych zásahov na trhupráce a politiky zamestnanosti.

Modifikácie pracovnoprávnych inštitútov s výrazným regionálnym dosahom analyzova-né v článku sú nadstavbovým pokračovaním už zrealizovaných aktívnych opatrení natrhu práce prijatých v predchádzajúcom období. Cieľom ich inkorporovania do sústavyaktivačných nástrojov bolo predovšetkým naplniť nasledovné požiadavky:

– stimulovať vstup a zotrvanie na trhu práce najmä znevýhodnených skupín uchádzačovo zamestnanie, najmä v oblastiach s dlhodobo vysokou mierou nezamestnanosti,

JUDr. Peter Demek, PhD.


X

53


O

– odstrániť problémy, ktoré vyplynuli z doterajšieho uplatňovania zákona č. 5/2004Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ne-skorších predpisov a z aplikačnej praxe,

– dosiahnuť adresnejšie zacielenie navrhnutých nových opatrení aktívnej politiky trhupráce na znevýhodnené skupiny uchádzačov o zamestnanie v mikroregiónoch,

– rozšíriť skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, ktorým sa v rámciverejných služieb zamestnanosti bude venovať osobitná pozornosť,

– posilniť a zefektívniť realizáciu jednotlivých nástrojov politiky zamestnanosti na otvo-renom trhu práce,

– zachovať pružnosť pracovného trhu, a to so zdôraznením aspektov flexikurity,

– podporiť právne nástroje zamestnávania osobitných kategórií účastníkov pracovné-ho trhu s oslabenými možnosťami ich adaptácie, najmä v oblastiach s nízkym dopy-tom po práci,

– dosiahnuť vyváženejšie právne postavenie medzi účastníkmi pracovnoprávnychvzťahov na trhu práce a účastníkmi služieb zamestnanosti,

– zaistiť dostatočnú ochranu účastníkom právnych vzťahov zamestnanosti pred ob-chádzaním zákona alebo jeho priamym zneužitím tam, kde v súčasnosti nefungujúefektívne aktívne opatrenia na trhu práce,

– kreovať právne stabilizované prostredie pre vyrovnané a harmonizované podmienkyvýkonu práce so zdôraznením sociálnoprávnej ochrany na konkurenčnom trhu práce.

Identifikáciu, resp. empirické overenie, do akej miery sa prostredníctvom novej legisla-tívnej úpravy peňažného príspevku na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej službypodarí naplniť uvedené ciele (o. i. priaznivý dosah na podporu aktivizácie dlhodobo ne-zamestnaných, resp. znevýhodnených účastníkov trhu práce cez inštitút dobrovoľníctvaa na podporu kreovania nových pracovných miest na lokálnej úrovni podnikateľskéhoprostredia), ukáže až čas.

Vždy je však pritom nutné mať na zreteli, že politika zamestnanosti je súčasťou hospo-dárskej politiky a pomocou jednotlivých nástrojov hospodárskej politiky zabezpečujerovnováhu na trhu práce nielen v regionálnom, ale aj v celoštátnom kontexte.

Opatrenia, ktoré tak musia byť prijímané z vrcholnej úrovne štátu, by mali mať prevažnesystémový charakter, sledovať príhodnú ekonomickú a právnu klímu zmierňovania ne-gatívnych sociálnych dosahov vyplývajúcich z fenoménu nezamestnanosti.

Platba v hotovostiod 1. 1. 2013

Podľa zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedze-ní platieb v hotovosti (ďalej len ZoPH), kto-rý je platný od 1. 1. 2013, sa zakazuje plat-ba v hotovosti, ak jej hodnota prevyšujesumu 5 000 eur, ak príjemcom aleboodovzdávajúcim je fyzická osoba (ďalej len

FO) podnikateľ alebo právnická osoba(ďalej len PO). Výnimka je len v prípa-de platby v hotovosti medzi fyzickýmiosobami – nepodnikateľmi, u ktorých jehranica platby v hotovosti stanovená na15 000 eur.

Platba v hotovostiPodľa ustanovenia § 2 ZoPH sa platbouv hotovosti rozumie odovzdanie bankoviekalebo mincí v hotovosti v mene euro alebobankoviek, alebo mincí v hotovosti v inejmene odovzdávajúcim a prijatie tejto hoto-vosti príjemcom. Tzn., že platbou v hoto-vosti je akýkoľvek úkon, pri ktorom prichá-dza k odovzdaniu bankoviek a mincí a záro-veň aj k ich prijatiu druhou stranou. Limit

ustanovený v zákone sa vzťahuje nielenna finančné operácie uskutočnené medzipodnikateľmi, ale aj na tie, ktoré medzi se-bou uskutočnia FO – občania (nepodnika-telia). Napríklad, ak FO – nepodnikateľ –chce splatiť hotovostnou platbou svojmupriateľovi napríklad časť pôžičky, bude saaj na túto platbu vzťahovať limit ustanove-ný zákonom.

Príklad č. 1

Podnikateľ, ktorý podniká ako FO v obchodnej činnosti, si objednal 26. 8. 2013 u obchodnej spoločnosti tovarza 5 000 eur. Môže platbu za uvedený tovar vykonať v hotovosti?

Platba vo výške 5 000 eur prebehne medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, čím sú splnené ustanoveniaZoPH. Platba spĺňa limit stanovený pre platbu v hotovosti medzi podnikateľmi podľa § 4 ods. 1 ZoPH.

OD

BO

RN

ÍKR

AD

ÍP

MP

P1/

2014

54

Limit na platbu v hotovosti sa vzťahuje nielen na finančné operáciemedzi podnikateľmi, ale aj na tie, ktoré medzi sebou uskutočnia obča-nia. Platba v hotovosti sa zakazuje, ak jej hodnota prevyšuje sumu

5 000 eur, ak príjemcom alebo odovzdávajúcim je fyzická osoba – podnikateľalebo právnická osoba. Jedinou výnimkou je prípad platby v hotovosti medzi fy-zickými osobami – nepodnikateľmi, u ktorých je hranica platby v hotovosti sta-novená na 15 000 eur. Zákaz platby v hotovosti platí od 1. 1. 2013 podľa zákonač. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. Uvedené zmeny nie sú známea jasné všetkým podnikateľom a už vôbec nie občanom, preto sa budeme tejtotéme v nasledujúcom článku venovať podrobnejšie. Vybrané finančné operácie,ktoré môžu v praxi nastať, si ukážeme na príkladoch.

Podnikateľ môže platbu vykonať v hotovosti. Dodávateľ – obchodná spoločnosť – môže platbu prijať. Dodáva-teľ vydá doklad o platbe v hotovosti z ERP.

�

Príklad č. 2

Spoločnosť s r. o. prijala 28. 8. 2013 objednávku na predaj tovaru (nábytok) FO – nepodnikateľke – za4 400 eur. Môže spoločnosť úhradu za tovar prijať v hotovosti?

Platba je vo výške nižšej ako stanovený limit 5 000 eur, tzn. že spĺňa limit stanovený pre platbu v hotovostipodľa § 4 ods. 1 ZoPH. Spoločnosť môže platbu prijať v hotovosti. Spoločnosť vydá FO doklad o platbe v hoto-vosti z ERP.

�

ZoPH je platný od 1. 1. 2013. Všetky hoto-vostné platby, ktoré boli pred týmto dátu-mom dojednané, a ich limit prekročil sumyuvedené v § 4 ZoPH (5 000 eur pre podnika-teľov a 15 000 eur pre nepodnikateľov) bolomožné podľa § 13 ZoPH bez postihu platbu

vykonať aj v roku 2013, a to najneskôr do31. 3. 2013. Podľa ustanovenia § 13 ZoPHbolo možné platbu v hotovosti dohodnutúpred nadobudnutím účinnosti tohto zákona,ktorej hodnota prevyšuje sumu ustanovenúv § 4, vykonať do 31. 3. 2013.

Príklad č. 3

Podnikateľ – FO – sa dohodol v decembri 2012 s s. r. o., v ktorej má svoj podiel, že jej poskytne pôžičku vovýške 10 000 eur. Zmluvu o pôžičke uzavreli obe strany 30. 12. 2012, ale platbu už v roku 2012 nestačili vyko-nať. Platbu prijala s. r. o. v hotovosti v januári 2013. Bol jej postup z pohľadu ZoPH správny? Neporušila s. r. o.uvedený zákon?

S. r. o. prijala platbu v hotovosti, na ktorej sa dohodla v roku 2012, do 31. 3. 2013. Spoločnosť zákon neporuši-la, aj keď suma 10 000 eur prevyšuje limit stanovený v § 4 ZoPH, lebo postupovala v súlade s § 13 ZOPH.

�

Pre koho neplatí zákaz platby v hotovostiPodľa § 8 ZoPH sa zákaz na platby v hoto-vosti nad stanovený limit nevzťahujena platby v hotovosti prijaté alebo odo-vzdané:

– pri poskytovaní platobných služieb, poš-tových služieb a poštového platobnéhostyku,

– pri prevádzkovaní zmenárenskej čin-nosti,

– pri spracovaní bankoviek a mincí,

– pri predaji alebo výmene bankoviekalebo mincí vrátane výmeny sloven-ských korún za eurá v hotovosti Národ-nou bankou Slovenska (ďalej lenNBS),

– pri správe daní,

– v súvislosti s uplatňovaním colnýchpredpisov,

Obdorník radí� Platba v hotovosti od 1. 1. 2013

X

55

Využite bezplatné poradenstvo pre predplatiteľov a volajte našichodborných poradcov na tel. čísle +421 900 211 638.

O

– v čase krízovej situácie, vojny, vojnové-ho stavu, výnimočného stavu, núdzové-ho stavu a mimoriadnej situácie,

– v súvislosti so súdnym konaním,s úschovou peňazí, pri exekúcii alebovýkone rozhodnutia,

– pri výkone sociálneho poistenia,

– v súvislosti so zabezpečením ochranyutajovaných skutočností a

– v ďalších prípadoch uvedených v § 8ZoHP.

Príklad č. 4

Podnikateľ – FO – potreboval vložiť na podnikateľský bankový účet sumu 6 000 eur. Pretože bol v malej obci,v ktorej nie je pobočka jeho banky, využil služby pošty. Postupoval podnikateľ správne? Neporušil tým, že vlo-žil v hotovosti sumu 6 000 eur, ZoPH?Podnikateľ postupoval správne, lebo podľa § 8 písm. a) ZoPH sa limit 5 000 eur nevzťahuje na poskytovanieplatobných služieb, poštových služieb a poštového platobného styku.

�

Platba v hotovosti v cudzej menePodľa § 2 ZoPH sa za platbu v hotovosti ro-zumie aj odovzdanie bankoviek a mincív hotovosti v inej mene, ako je mena euroodovzdávajúcim alebo prijatie tejto hoto-vosti príjemcom. Ak sa platba v hotovostiuskutoční v inej mene, ako je euro, prepo-čet sa uskutoční podľa § 6 ods. 1 ZoPH.Podľa uvedeného ustanovenia hodnotou

platby v hotovosti v inej mene, ako je menaeuro (ďalej len cudzia mena), je nominálnahodnota bankoviek a mincí prepočítaná naeurá referenčným výmenným kurzom ur-čeným a vyhláseným Európskou centrál-nou bankou (ďalej len ECB) a NBS, ktorý jeplatný v deň predchádzajúci dňu platbyv hotovosti.

Príklad č. 5

Obchodná spoločnosť sa v auguste 2013 rozhodla využiť v podnikaní pôžičku, ktorú jej poskytne zahraničnýobchodný partner. Pôžička bude vo výške 200 000 českých korún. Pôžičku plánuje spoločnosť prevziať odpartnera 28. 8. 2013 v hotovosti pri podpísaní zmluvy. Bude uvedený postup správny?Aby bolo možné posúdiť, o akú sumu v eurách ide, je nutné urobiť prepočet cudzej meny na euro. Spoločnosťpri prepočte bude vychádzať z ustanovenia § 6 ods. 1 ZoPH, podľa ktorého sa prepočet cudzej meny na eurávykoná kurzom ECB, ktorý je platný v deň predchádzajúci dňu platby v hotovosti.Prepočet:– prevzatie pôžičky: 28. 8. 2013– deň predchádzajúci dňu platby: 27. 8. 2013– kurz ECB 27. 8. 2013: 25,626– prepočet: 200 000 : 25,626 = 7 804,57 euraSpoločnosť nemôže prevziať pôžičku od obchodného partnera v hotovosti, lebo suma, ktorú si požičia, je vyš-šia ako limit stanovený v § 4 ods. 1 ZOPH (limit je 5 000 eur). Obchodný partner, ktorý spoločnosti pôžičkuposkytuje, by mal dohodnutú sumu previesť na bankový účet spoločnosti bankovým prevodom.

�

56


Limity pre platbu v hotovostiPodľa § 4 ZoPH sa zakazuje platba v hoto-vosti vo výške presahujúcej:

– sumu 5 000 eur, ak k platbe dochádzamedzi FO vykonávajúcimi podnikateľ-skú činnosť, podnikajúcou FOa PO, podnikajúcou fyzickou osobou

a FO – nepodnikateľom – a medzi FO –nepodnikateľom a PO,

– sumu 15 000 eur, ak k platbe dochá-dza medzi FO – nepodnikateľmi, to jemedzi osobami, ktoré nevykonávajúžiadnu podnikateľskú činnosť.

Príklad č. 6

Podnikateľ – FO – predal tovar podnikateľovi – FO – v hodnote 1 000 eur. Platbu uhradil 20. 1. 2013 v hotovosti.Postupoval správne?

Platba je do výšky 5 000 eur, tzn. že podnikateľ v zmysle ZoPH môže prijať platbu v hotovosti. Podnikateľ– dodávateľ – vystaví podnikateľovi – odberateľovi – doklad o úhrade v hotovosti z ERP.

�

Príklad č. 7

Podnikateľ – FO, si objednal u dodávateľa (s. r. o.) materiál za 5 800 eur. Dodávateľ na základe zmluvy zabez-pečil dodanie materiálu kuriérskou službou. Kuriér podnikateľovi materiál doručil 25. 1. 2013 a prevzal v hoto-vosti platbu za dodaný materiál.

Podnikateľ a aj dodávateľská spoločnosť sú podnikateľské subjekty. Podnikateľ podniká ako FO a spoločnosťako PO. Odovzdaním a prijatím platby v hotovosti vyššej ako 5 000 eur medzi oboma podnikateľmi došlok porušeniu ZoPH, lebo podľa § 4 ods. 1 ZoPH sa zakazuje platba v hotovosti vyššia ako 5 000 eur medzi pod-nikateľmi.

�

Príklad č. 8

Podnikateľka predala v júni 2013 tovar bez faktúry podnikajúcej FO a aj FO – nepodnikateľovi. Cena za tovar uoboch odberateľov bola vyššia ako 5 000 eur. Platbu podnikateľka prijala prostredníctvom platobnej karty.

Podnikateľka prijala platbu za tovar vyššiu ako 5 000 eur prostredníctvom platobnej karty, tzn. nedošlo k poru-šeniu ZoPH, lebo platba prostredníctvom platobnej karty sa nepovažuje za platbu v hotovosti. Platba platob-nou kartou sa považuje za bezhotovostnú platbu.

�

Príklad č. 9

Podnikajúca FO uzavrela v auguste 2013 s FO – nepodnikateľom – kúpnu zmluvu o predaji ojazdeného osob-ného automobilu za 5 100 eur. Môže podnikateľ prijať platbu od FO – nepodnikateľa – za predaj automobilu za5 100 eur v hotovosti?


X

57


O

ZoPH zakazuje platbu v hotovosti, ktorá je vyššia ako 5 000 eur aj medzi FO – podnikateľom – a FO – nepod-nikateľom, tzn. že podnikateľ nemôže prijať platbu za predaj osobného automobilu vo výške 5 100 eur v hoto-vosti. FO – nepodnikateľ – mu sumu 5 100 eur za kúpu automobilu môže uhradiť prevodom z bankového účtualebo vložením uvedenej finančnej čiastky na jeho podnikateľský bankový účet.

�

Príklad č. 10

Dve FO, obaja nepodnikatelia, uzavreli v auguste 2013 kúpnu zmluvu na predaj osobného automobilu vo výš-ke 5 100 eur. Môže sa platba za predaj uskutočniť v hotovosti?

V súlade s ustanovením § 4 ods. 2 ZoPH sa môže platba medzi FO – nepodnikateľmi, ktorá je nižšia ako15 000 eur, uskutočniť v hotovosti.

�

Rozdelenie platby v hotovosti na niekoľko samostatných platiebAk sa platba v hotovosti má vykonať na zá-klade jedného právneho vzťahu, naprí-klad na základe jednej kúpnej zmluvy, pod-nikateľ by mal vychádzať pri posudzovanívýšky limitu, ktorý platí pre platbu v hoto-vosti, z ustanovení ZoPH. Podľa § 6 ods. 2

ZoPH je hodnotou platby v hotovosti, ktoráje rozdelená na niekoľko samostatnýchplatieb, súčet hodnôt týchto platieb,ak tieto platby vyplývajú zo samostatnéhoprávneho vzťahu.

Príklad č. 11

Podnikajúca FO si objednala 12. 8. 2013 u dodávateľa (obchodná spoločnosť) materiál za 8 000 eur. Platobnépodmienky si podnikatelia upravili takto:

– 50 % za materiál, t. j. sumu 4 000 eur, uhradí odberateľ ako zálohu pred odovzdaním materiálu bankovýmprevodom,

– zvyšných 50 % zaplatí odberateľ do 5 dní od prebratia materiálu dodávateľovi bankovým prevodom.

Podnikateľ nedodržal podmienky, ktoré si s dodávateľom vzájomne dohodol a druhú úhradu vo výške4 000 eur uskutočnil v hotovosti priamo u dodávateľa. Dodávateľ čiastku 4 000 eur prijal a vystavil odberateľo-vi doklad o úhrade v hotovosti z ERP.

Obaja podnikatelia porušili ZoPH. Podľa § 6 ods. 2 ZOPH, ak sa platba v hotovosti realizuje na základe jedné-ho právneho vzťahu a je rozdelená na viac platieb, je hodnota tejto platby v hotovosti súčet hodnôt čiastkovýchplatieb. Obe platby mal odberateľ uhradiť bankovým prevodom, lebo hodnota celej platby za dodaný materiálbola vyššia ako limit 5 000 eur, ktorý je stanovený v § 4 ods. 1 ZoPH. Aj napriek porušeniu ZoPH samotnázmluva, ktorú uzavreli medzi sebou dodávateľ a odberateľ, bude platná aj naďalej, a to aj napriek tomu, žeplatba za materiál sa uskutočnila spôsobom, ktorý zákon zakazuje. Podľa § 5 ZoPH, ak došlo k porušeniu zá-kazu platby v hotovosti, nie je tým dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa vykonala platbav hotovosti.

58


Príklad č. 12

Obchodná spoločnosť sa dohodla s akciovou spoločnosťou na dodaní kancelárskeho nábytku za 6 000 eur.V zmluve sú uvedené aj podmienky platby za tovar. Odberateľ a dodávateľ sa dohodli, že v deň podpisu zmlu-vy uhradí odberateľ zálohu 2 000 eur. Zvyšok uhradí do 10 dní po dodávke a zložení nábytku do prevádzky-schopného stavu.

Aj keď je dohodnutá záloha 2 000 eur nižšia ako limit 5 000 eur, ktorý je stanovený v § 4 ods. 1 ZoPH, spoloč-nosť nemôže uhradiť zálohu platbou v hotovosti, lebo celková hodnota platby je vyššia ako 5 000 eur.

�

Príklad č. 13

Obchodná spoločnosť uzavrela na obdobie od 1. 9. 2013 do 31. 8. 2014 nájomnú zmluvu s FO – nepodnikate-ľom, ktorá jej prenajala kancelárske a skladové priestory, ktoré bude využívať v podnikaní. Mesačné nájomnési dohodli vo výške 770 eur. Prenajímateľ žiada spoločnosť, aby mu uhrádzala mesačné nájomné platbouv hotovosti. Ak spoločnosť pristúpi na takúto dohodu, bude jej postup správny?

Pri rozhodovaní musí spoločnosť vychádzať z ustanovenia § 6 ods. 2 ZoPH, podľa ktorého hodnotou platbyv hotovosti, ktorá je rozdelená na niekoľko samostatných platieb, je súčet hodnôt týchto platieb, ak tieto platbyvyplývajú z jedného právneho vzťahu. V tomto prípade je hodnota platby na základe jedného právneho vzťahu9 240 eur (770 eur x 12). Suma 9 240 je vyššia ako limit stanovený v § 4 ods. 1 ZoPH (5 000 eur), preto nemô-že spoločnosť mesačné nájomné uhrádzať v hotovosti.

�

Príklad č. 14

Podnikateľ – FO – eviduje voči obchodnej spoločnosti (s. r. o.) pohľadávku vo výške 3 300 eur a záväzok voči tej-to spoločnosti vo výške 7 700 eur. Spoločnosť eviduje pohľadávku voči podnikateľovi vo výške 7 700 eur. Obapodnikateľské subjekty sa dohodli na vzájomnom zápočte pohľadávky a záväzku vo výške 3 300 eur. Zápočtovúzmluvu uzavreli 20. 8. 2013. Podľa zmluvy má podnikateľ – FO – povinnosť zvyšných 4 400 eur uhradiť spoloč-nosti do 10 dní po uzavretí zmluvy o zápočte. Môže podnikateľ sumu 4 400 eur uhradiť v hotovosti?

Podnikateľ nemôže sumu 4 400 eur uhradiť v hotovosti, pretože platba vyplývajúca z jedného právneho vzťa-hu nesmie podľa § 6 ods. 2 ZoPH presahovať limit 5 000 eur.

�

Príklad č. 15

Podnikajúca PO (spoločnosť s r. o.) uhrádza podnikajúcej FO faktúry v hotovosti. K 31. 7. 2013 uhradila spo-ločnosť podnikateľovi v hotovosti už viac ako 5 000 eur. Neporušila spoločnosť tým, že uhradila jednému pod-nikateľovi v hotovosti viac ako 5 000 eur, zákon?

Pri posudzovaní, či nebol porušený zákon, sa musí vychádzať z ustanovení ZoPH. Ustanovenia uvedenéhozákona zakazujú platbu v hotovosti, ak platba prevyšuje limit 5 000 eur medzi podnikateľmi. Ak platba vyplývaz jedného právneho vzťahu a je rozdelená na niekoľko čiastkových úhrad, potom je hodnotou tejto platby sú-čet čiastkových platieb. Ak ide o opakujúce sa obchody medzi tým istým dodávateľom a odberateľom, kedy jekaždý obchodný vzťah uzatvorený a platený osobitne, potom je pre účely stanovenia hodnoty platby potrebné


X

59


O

posudzovať každý obchodný vzťah samostatne. Ak boli platby v hotovosti vykonané v súlade so ZoPH, potomspoločnosť zákon neporušila. Spoločnosť ZoPH neporušila, lebo jedna platba v hotovosti pri jednom obchod-nom vzťahu bola vždy nižšia ako 5 000 eur. Ak by platba v hotovosti pri jednom obchodnom vzťahu bola vyššiaako 5 000 eur, spoločnosť by sa dopustila porušenia ZoPH.

�

Príklad č. 16

Obchodná spoločnosť si objednala začiatkom augusta 2013 u dodávateľa – akciovej spoločnosti – výpočtovútechniku v hodnote 12 200 eur. Spoločnosť uzavrela s dodávateľom zmluvu, kde boli dohodnuté okrem inéhoaj podmienky dodávky a podmienky úhrady za dodaný tovar takto:

– úhrada zálohy vo výške 2 200 eur do 5 dní od potvrdenia objednávky dodávateľom,

– úhrada 5 000 eur do 5 dní od prebratia tovaru,

– úhrada zvyšných 5 000 eur do 15 dní od prebratia tovaru.

Podľa § 6 ods. 2 ZoPH nemôže byť žiadna z uvedených platieb za dodanie výpočtovej techniky vo výške12 200 eur prijatá ako platba v hotovosti, lebo celková cena prevyšuje limit 5 000 eur.

�

Platba v hotovosti vykonaná v zahraničíZoPH, ktorý je platný od 1. 1. 2013, ustano-vuje limity pre platbu v hotovosti a príjemz platby v hotovosti aj pri platbách vykona-ných v zahraničí. Podľa § 7 ods. 1 ZoPH sazákaz platby v hotovosti, ktorej hodnota pre-vyšuje limit 5 000 eur u podnikateľov a limit15 000 eur u FO – nepodnikateľov, vzťahujeaj na odovzdanie hotovosti v cudzine odo-vzdávajúcim, ktoré súvisí s plnením uskutoč-neným na území SR, ak odovzdávajúci má

na území SR trvalý pobyt, prechodný pobyt,tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebomiesto podnikania.

Podľa § 7 ods. 2 ZoPH sa zákaz vzťahujeaj na prijatie hotovosti, ktoré súvisí s plne-ním uskutočneným na území SR, ak prí-jemca má v SR trvalý pobyt, prechodný po-byt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareňalebo miesto podnikania.

Pokuty a sankcieZa porušenia zákona hrozia podnikateľoma aj FO – nepodnikateľom, pokuty.

Pokutu môže dostať ten, kto platbu prijíma,ako aj ten, kto platbu v hotovosti uhrádza.FO – nepodnikateľovi – môže byť pokutaudelená až do výšky 10 000 eur. Suma10 000 eur je horný limit a je vždy na posú-dení ukladateľa pokuty, akú výšku uloží. Pri

uložení pokuty by sa mala posudzovať zá-važnosť konania, jeho následky, výška ho-tovostnej platby, osoba, ktorá sa priestup-ku dopustila a ďalšie okolnosti. FO – pod-nikateľ – a PO môže pri porušení zákonadostať pokutu do výšky 150 000 eur.

Pokutu môže udeliť daňový alebo colnýúrad.

Ing. Jarmila Strählová

60


Používanie motorového vozidlana súkromné účely

Obchodný majetokNa uplatnenie daňových výdavkov v súvis-losti s používaním motorového vozidla(ďalej len MV) v podnikaní má vplyv skutoč-nosť, či motorové vozidlo má podnikateľ za-radené v obchodnom majetku.

Obchodný majetok je definovaný v ustano-vení § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka (zá-kon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonníkv znení neskorších predpisov) ako súhrnmajetkových hodnôt (vecí, pohľadávoka iných práv a peniazmi oceniteľných inýchhodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžiaalebo sú určené na jeho podnikanie.Obchodný majetok definuje aj § 2 písm. m)zákona o dani z príjmov (ďalej len ZDP).Podľa uvedeného ustanovenia ZDP je ob-chodný majetok súhrn majetkových hodnôt,

a to vecí, pohľadávok a iných práv a pe-niazmi oceniteľných iných hodnôt, ktorémá fyzická osoba (ďalej len FO) s príjmamipodľa § 6 vo vlastníctve a ktoré využíva nadosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príj-mov, o ktorých účtuje alebo účtovala. Ob-chodným majetkom je aj hmotný majetokobstaraný formou finančného prenájmu.

Z oboch definícií obchodného majetku jed-noznačne vyplýva, že motorové vozidlo,ktoré podnikateľ využíva na dosahovaniepríjmov z podnikania, o ktorých účtuje ale-bo účtoval, je obchodným majetkom podni-kateľa, ak ho podnikateľ do obchodnéhomajetku zaradil.

Zaradenie motorového vozidla do obchodného majetkuAk MV obstará podnikajúca fyzická osoba,môže sa rozhodnúť, či MV zaradí v okamihuobstarania do obchodného majetku, alebo

ho zaradí do obchodného majetku neskôr,napríklad po roku, po dvoch rokoch a po-dobne.

OD

BO

RN

ÍKR

AD

ÍP

MP

P1/

2014

61

Využívanie motorového vozidla je v súčasnosti nevyhnutnou súčasťoupodnikateľskej činnosti bez ohľadu na predmet podnikania a bez ohľa-du na to, či ide o podnikajúcu fyzickú osobu alebo o podnikajúcu práv-

nickú osobu. V podnikateľskej praxi sa často stretávame s tým, že podnikateliaa ich zamestnanci používajú motorové vozidlo, ktoré majú zaradené v obchodnommajetku, aj na iné účely ako na dosahovanie zdaniteľného príjmu. Často do vý-davkov, ktoré ovplyvňujú základ dane, zaúčtujú celú výšku vynaloženýchvýdavkov, čo nie je v súlade s ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o daniz príjmov v znení neskorších predpisov. Aký je správny postup pri používanímotorového vozidla aj na súkromné účely, si ukážeme v príspevku s uvedenímpríkladov z podnikateľskej praxe.

U podnikajúcej fyzickej osoby sa z hľadiskadaňového majetok fyzickej osoby stávaobchodným majetkom okamihom zaúčto-vania, prípadne zaevidovania v evidenciivedenej podľa § 6 ods. 10 (pri uplatnenípaušálnych výdavkov) alebo podľa § 6

ods. 14 zákona o daniach z príjmov (pri ve-dení daňovej evidencie).

Ak motorové vozidlo obstará podnikajúcaprávnická osoba (ďalej len PO, napríklads. r. o., a. s., družstvo, motorové vozidlo jevždy súčasťou ich obchodného majetku.

Motorové vozidlo zaradené v obchodnom majetkuZa MV, ktoré je zaradené v obchodnom ma-jetku (služobné MV), bez rozdielu či ideo podnikateľa – FO – alebo podnikateľa– PO, je považované MV:

– ktoré je vo vlastníctve podnikateľa,

– ktoré je využívané v súvislosti s dosaho-vaním zdaniteľných príjmov podnikateľa

(pojmom podnikateľ budeme ďalejoznačovať podnikajúcu fyzickú osobua aj právnickú osobu),

– o ktorom podnikateľ – účtovná jednot-ka – účtuje alebo ho eviduje v eviden-cii, ktorú vedie podľa § 6 ods. 10 a 14ZDP.

Daňové výdavky pri obstaraní motorového vozidlaPoužitie MV, najčastejšie osobného auto-mobilu vloženého do obchodného majetku,aj na súkromné účely má dosah na výškudaňových výdavkov každého podnikateľa.Ak má podnikateľ MV vložené do obchod-ného majetku a používa ho on a jeho

zamestnanci aj na súkromné účely, pri po-sudzovaní daňových výdavkov súvisiacichs jeho obstaraním a použitím je nutné braťdo úvahy definíciu daňového výdavkuuvedenú v § 2 písm. i) ZDP.

Poznámka:

Podľa § 2 písm. i) ZDP je daňovým výdavkom výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preu-kázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. Výdavok, ktorý má byť uznaný akodaňový, musí spĺňať všetky podmienky ustanovené v ZDP.

�

MV sa z hľadiska daňového považuje zasamostatnú hnuteľnú vec so samostatnýmtechnicko-ekonomickým určením a ak jehovstupná cena je vyššia ako 1 700 eur, t. j. zahmotný majetok, ktorý sa odpisuje [§ 22ods. 2 písm. a) ZDP].

Vstupná cena MV sa nezapočítava do da-ňových výdavkov v plnej výške pri obstara-ní MV, ale postupne prostredníctvomodpisov.

Z uvedeného vyplýva, že všetky výdavkyspojené s obstaraním MV nie je možné po-važovať za daňové výdavky, čo potvrdzujeaj ustanovenie § 21 písm. a) ZDP. Daňový-mi výdavkami sú odpisy OA. Odpisovanieje, podľa § 22 ods. 1 ZDP, postupné zahr-novanie odpisov hmotného a nehmotnéhomajetku do daňových výdavkov. Postuppri odpisovaní hmotného majetku je urče-ný v § 26 až § 28 ZDP, ak nejde o hmotnýmajetok vylúčený z odpisovania.

62

Neprehliadnite tému Používanie motorového vozidla zamestnan-ca na pracovnú cestu už v nasledujúcom čísle!

Daňové výdavky pri používaní motorového vozidlaDaňovými výdavkami pri používaní MV za-radeného v obchodnom majetku sú:

– výdavky na spotrebované pohonné lát-ky (ďalej len PHL),

– výdavky na údržbu a opravy OA,

– výdavky na poistenie OA,

– výdavky na úhradu dane z motorovéhovozidla,

– ďalšie prevádzkové výdavky spojenés využívaním OA, napríklad parkovné,diaľničné poplatky a podobne.

Všetky výdavky spojené s používaním MVmôže podnikateľ považovať za daňové vý-davky v plnej výške, ak MV využíva len pripracovných cestách, tzn. na zabezpečeniezdaniteľného príjmu. Ak by bolo MV použí-vané aj na súkromné účely, nie je možnéuvedené výdavky zahrnúť do daňových vý-davkov v plnej výške, ale len vo výške pri-slúchajúcej pracovným cestám.

Ak je podnikateľ registrovaný ako platiteľdane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH)a súčasťou výdavkov je aj DPH, podnikateľmá nárok na plné odpočítanie DPH, ak MVvyužíva len na podnikanie.

Poznámka:

Pri používaní MV platia rovnaké východiská bez rozdielu účtovnej sústavy (bez rozdielu, či podnikateľ účtujev sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva), a to pre všetky podnikateľské subjektypri uvedení MV do užívania, pri uplatnení daňových odpisov MV a aj pri uplatnení daňových výdavkov spoje-ných s prevádzkou MV.

�

Daňové výdavky pri použití motorového vozidla ajna súkromné účelyZDP a ani iný právny predpis nedefinuje, čosa považuje za „súkromné účely“ pri použitíMV. ZDP ani nestanovuje, ako má podnika-teľ v prípade, že používa majetok zaradenýdo obchodného majetku, tzn. aj MV na súk-romné účely, postupovať.

Preto si v ďalšej časti príspevku ukážemepostup, ktorý je v podnikateľskej praxi po-užívaný a správcom dane rešpektovaný.

Pri stanovení výšky daňových výdavkovv súvislosti s používaním MV zaradenéhov obchodnom majetku je nutné brať do

úvahy skutočnosť, že podľa § 2 písm. i)ZDP daňovým výdavkom sú všetky výdav-ky preukázateľne vynaložené daňovníkomna dosiahnutie, zabezpečenie a udržaniepríjmov, za podmienky ich zaúčtovaniav účtovníctve daňovníka alebo zaevidova-nia v evidencii.

MV, ktoré má podnikateľ zaradené v ob-chodnom majetku, môže využívať na súk-romné účely:

– samotný podnikateľ – FO,

– zamestnanec.

Obdorník radí� Používanie motorového vozidla na súkromné účely

X

63


O

U právnickej osoby, najčastejšie s. r. o., je„podnikateľ“ (spoločník, konateľ) zamest-nancom právnickej osoby, a preto postupuje

pri používaní motorového vozdila aj nasúkromné účely tak isto ako ostatní za-mestnanci.

Použitie motorového vozidla na súkromné účely podnikateľomPodnikateľ – FO (ďalej len podnikateľ), kto-rý využíva MV zaradené v obchodnommajetku aj na súkromné účely, nemôže za-počítať do daňových výdavkov odpisy a aniprevádzkové výdavky a lízingové splátkyv plnej výške. Výdavky musí znížiť o výdav-ky charakteru osobnej spotreby podnikate-ľa, lebo podľa § 21 ods. 1 ZDP daňovýmivýdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisiaso zdaniteľným príjmom, aj keď o týchtovýdavkoch podnikateľ účtoval. Ustanovenie§ 21 ods. 1 písm. i) ZDP priamo uvádza, žedaňovými výdavkami nie sú výdavky naosobnú spotrebu podnikateľa.

Ak podnikateľ použije MV, ktoré má zarade-né v obchodnom majetku aj na súkromné

účely, je nutné nájsť vhodné kritérium, pod-ľa ktorého by rozčlenil výdavky na:

– výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú zá-klad dane a podnikateľ ich vynaložil nadosiahnutie, zabezpečenie a udržaniezdaniteľných príjmov, tzn. pri pracov-ných cestách a

– výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujúzáklad dane a podnikateľ ich vynaložilna súkromné účely.

Ako najvhodnejšie kritérium sa javí početnajazdených kilometrov (ďalej len km) zis-tený z evidencie jázd alebo z inej preuká-zateľnej evidencie, v ktorej podnikateľ evi-duje všetky km, t. j. km najazdené za úče-lom podnikania a aj na súkromné účely.

Postup podnikateľa pri stanovení pomernej časti daňových výdavkovPodnikateľ by mal postupovať takto:1. v priebehu účtovného obdobia (kalen-

dárneho roka) viesť evidenciu jázd ale-bo inú preukázateľnú evidenciu MV (ďa-lej len evidencia jázd), do ktorej značívšetky km, tzn. km najazdené pri pra-covných cestách (služobné) a aj kmnajazdené na súkromné účely,

2. výdavky spojené s prevádzkou MV(údržba a opravy, daň z motorového vo-zidla, poistenie MV a podobne) účtovaťalebo evidovať v priebehu účtovnéhoobdobia ako výdavky daňové, ktoréovplyvňujú základ dane,

3. k 31. 12., prípadne k inému poslednémudňu účtovného obdobia, pri uzatváraní

účtovných kníh a účtovaní uzávierko-vých účtovných operácií:

- zistiť z evidencie jázd celkový početkm,

- zistiť počet km najazdených zaúčelom podnikania, tzn. pri pracov-ných cestách,

- zistiť počet km najazdených nasúkromné účely,

- vvypočítať % jázd na podnikateľskéúčely,

- vypočítať % jázd charakteru osob-nej spotreby,

- vypočítať daňové odpisy za prísluš-né obdobie,

64


4. zaúčtovať alebo zaevidovať odpisymotorového vozidla a zistené rozdielydo účtovníctva alebo do daňovej evi-dencie na základe interného účtovného

dokladu, ktorého súčasťou bude ajvýpočet pomernej časti výdavkov napodnikanie a výdavkov na osobnúspotrebu.

DokladovanieDokladmi pre stanovenie výšky daňovýchvýdavkov pri používaníMV, ktoré má podni-kateľ – FO – zaradené v obchodnom majet-ku, aj na súkromné účely sú:

– faktúra alebo kúpna zmluva od dodáva-teľa MV a doklad o úhrade (bankovývýpis),

– ďalšie doklady a potvrdenia o úhradevýdavkov spojených s obstaraním MV,ktoré slúžia pri výpočte vstupnej cenyMV podľa § 25 ods. 1 ZDP (zo vstupnejceny MV sa počítajú daňové odpisy),

– faktúry, kúpne zmluvy a dokladyo úhrade výdavkov spojených s pre-vádzkou MV, napríklad doklad o náku-pe PHL, doklad o úhrade za údržbu MVa podobne,

– evidencia jázd MV, z ktorej podnikateľzistí počet km najazdených na pracov-ných cestách a počet km najazdenýchza súkromným účelom,

– interné doklady, na ktorých sú rozúčto-vané pomerné čiastky výdavkov, naprí-klad pri bežnej prevádzke MV, pri údrž-be a opravách.

Príklad č. 1

Podnikateľ Pavol podniká ako FO a účtuje v sústave JÚ. Pavol má v obchodnom majetku zaradený osobnýautomobil (ďalej len OA). Automobil je už odpísaný. V roku 2012 používal on a členovia jeho rodiny automobilaj na súkromné účely.

Podnikateľ používal OA aj na súkromné účely, preto nemôže v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 písm. i) ZDPzapočítať do daňových výdavkov výdavky charakteru osobnej spotreby. Z uvedeného dôvodu viedol v roku2012 evidenciu jázd (knihu jázd), do ktorej značil všetky km najazdené OA, tzn. km pracovné a aj súkromné.Evidencia jázd slúži podnikateľovi ako vhodný prostriedok na stanovenie správneho pomeru daňových výdav-kov (výdavky pri pracovných cestách) a nedaňových výdavkov (výdavky charakteru osobnej spotreby).Výdavky na nákup PHL účtoval v priebehu roku do peňažného denníka a k 31. 12. 2012 urobil prepočet spot-reby PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 1 ZDP. Pri výpočte daňového výdavku „Spotreba PHL“ vychádzal lenz km najazdených pri pracovných cestách. Vypočítanú sumu porovnal s daňovými výdavkami „Nákup PHL“,ktoré už má zaúčtované v účtovníctve v daňových výdavkoch (vo výdavkoch, ktoré ovplyvňujú základ dane).Zistený rozdiel zaúčtoval 31. 12. 2012 ako výdavky, ktoré znižujú základ dane. Pri ostatných výdavkochpostupoval takto:

1. k 31. 12. 2012 zistil z evidencie jázd OA počet najazdených km za rok 2012:

- celkový počet najazdených km = 30 000 km,

- z toho km najazdené pri pracovných cestách = 25 600 km,

- km najazdené na súkromné účely = 4 400 km,


X

65


O

2. vypočítal % jázd:

- % jázd pri pracovných cestách = 85,33 % (25 600 : 30 000 x 100)

- % jázd charakteru osobnej spotreby = 14,67 % (100 – 85,33)

3. 31. 12. 2012 zistil z účtovníctva celkové sumy, ktoré vynaložil na prevádzku OA v roku 2012. Sú to tietočiastky (zaúčtované sú ako daňové výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane):

- zaplatená daň z motorových vozidiel = 247 eur,

- náklady na bežnú údržbu a opravy OA = 1 235 eur,

- poistenie OA = 1 986 eur,

4. vypočítal sumy, o ktoré znížil celkové výdavky vynaložené na prevádzku OA v roku 2012:

- daň z motorových vozidiel = výdavok sa nekráti a úhradu dane môže podnikateľ započítať v plnejvýške do daňových výdavkov, a to aj pri čiastočnom využívaní OA na súkromné účely. Povinnosťuhradiť daň vzniká vždy z dôvodu používania OA na podnikanie;

- výdavky na údržbu a opravy OA sa krátia o 14,67 %, t. j. o sumu 181,17 eura (1 235 x 14,67 : 100);

- poistenie OA sa kráti o 14,67 %, t. j. o sumu 291,34 eura (1 986 x 14,67 : 100).

Ak podnikateľ využíva OA aj v roku 2013, a to aj na súkromné účely, bude postupovať rovnakým spôsobom.Zmena bude len vo výške % jázd využívania OA na súkromné účely. Podľa výšky % jázd na súkromné účelybude podnikateľ krátiť všetky daňové výdavky spojené s prevádzkou OA, ktoré má zaúčtované.

�

Príklad č. 2

Patrik, ktorý podniká ako FO a účtuje v sústave JÚ, má v obchodnom majetku zaradený OA. Automobil obsta-ral v roku 2011 za 20 000 eur a odpisuje ho rovnomerným spôsobom. V roku 2012 využíval OA počas víken-dov a dovolenky aj na súkromné účely.

Patrik používal OA v roku 2012 len sčasti na dosahovanie zdaniteľných príjmov, preto má povinnosť znížiťvšetky výdavky, ktoré vynaložil v súvislosti s prevádzkou OA, a odpisy OA o pomernú časť, ktorá zodpove-dá % súkromných jázd. Z uvedeného dôvodu musel viesť evidenciu jázd, do ktorej značil všetky ubehnuté km(pracovné aj súkromné). Výdavky na nákup PHL účtoval v priebehu roka do daňových výdavkov, ktoré ovplyv-ňujú základ dane. 31. 12. 2012 urobil prepočet spotreby PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 1 ZDP. Pri výpočtedaňového výdavku „Spotreba PHL“ vychádzal len z km najazdených pri pracovných cestách. Vypočítanúsumu porovnal s daňovými výdavkami „Nákup PHL“, ktoré už má zaúčtované. Zistený rozdiel zaúčtoval31. 12. 2012 ako uzávierkovú účtovnú operáciu. Pri ostatných výdavkoch postupoval takto:

1. 31. 12. 2012 zistil z evidencie jázd OA počet najazdených km za rok 2012:

- celkový počet najazdených km = 28 740 km,

- z toho km najazdené pri pracovných cestách = 22 419 km,

- km najazdené na súkromné účely = 6 321 km,

2. vypočítal % jázd:

- pri pracovných cestách = 78,00 % (22 419 : 28 740 x 100)

- charakteru osobnej spotreby = 22,00 % (100 – 78,00)

66


3. k 31. 12. 2012 zistil z účtovníctva celkové sumy, ktoré vynaložil na prevádzku OA v roku 2012. Sú to čiast-ky, ktoré má zaúčtované ako daňové výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane:

- zaplatená daň z motorových vozidiel = 226 eur,

- náklady na bežnú údržbu a opravy OA = 1 544,15 eura,

- poistenie OA = 1 666,80 eura,

4. vypočítal sumy, o ktoré znížil celkové výdavky vynaložené na prevádzku OA v roku 2012:

- daň z motorových vozidiel = výdavok sa nekráti,

- výdavky na údržbu a opravy OA sa krátia o 22,00 %, t. j. o sumu 339,71 eura (1 544,15 x 22,00 : 100),

- poistenie OA sa kráti o 22,00 %, t. j. o sumu 366,69 eura (1 666,80 x 22 : 100),

5. vypočítal ročný daňový odpis, ktorý znížil o 22 %.

Výpočet ročného daňového odpisu OA

Podnikateľ obstaral OA v roku 2011 za 20 000 eur. Automobil zaradil do obchodného majetku a začal rovno-merne odpisovať, tzn., že odpisy vypočítal podľa § 27 ZDP.

Výpočet ročného odpisu OA

V roku 2011 podnikateľ využíval OA len pri pracovných cestách, preto nemal povinnosť znižovať odpisy OA.V roku 2012 využíval OA aj na súkromné účely a z uvedeného dôvodu znížil odpis ročný o 22 %, t. j. o % zod-povedajúce jazdám charakteru osobnej spotreby.

– % jázd charakteru osobnej spotreby = 22 %

– % jázd pri pracovných cestách = 78 %

Daňovo uznaný odpis ročný = 5 000 x 78 : 100 = 3 900 eur

�

Použitie motorového vozidla na súkromné účelyzamestnancomAk zamestnanec využíva MV pri pracov-ných cestách a aj pri cestách za súkrom-ným účelom, posudzuje sa táto možnosť,

ktorú mu dáva zamestnávateľ, podľa § 2písm. c) ZDP za príjem, ktorý je nepeňaž-ným plnením zamestnanca.

Poznámka:

Podľa ustanovenia § 2 písm. c) ZDP za zdaniteľný príjem sa považuje aj peňažné plnenie a nepeňažné plne-nie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a čase plnenia alebo spotreby, a topodľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

�


X

67


O

Rok Odpis ročný v eurách Zostatková cena v eurách Daňovo uznaný odpis v eurách

2011 20 000 : 4 = 5 000 20 000 – 5 000 = 15 000 5 000

2012 20 000 : 4 = 5 000 15 000 – 5 000 = 10 000 3 900

Keďže motorové vozdilo využíva aj na súk-romné účely zamestnanec, ktorého príjmysa zdaňujú podľa § 5 ZDP, pri posudzovanípoužívania motorového vozdila aj nasúkromné účely zamestnanca sa musívychádzať aj z ustanovení § 5 ZDP.

Z ustanovenia § 5 ods. 3 písm. a) ZDP vy-plýva, že príjmom zamestnanca zo závislejčinnosti je aj suma vo výške 1 % vstupnejceny MV za každý začatý kalendárny me-siac poskytnutia MV na služobné a ajsúkromné účely.

Poznámka:

Podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP príjmom zamestnanca je aj suma vo výške 1 % vstupnej ceny vozidla podľa § 25za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na slu-žobné aj súkromné účely. Ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidlau pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacejcene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši.

�

Vždy je rozhodujúce skutočné použitie MVna súkromné účely. V akom rozsahu boloMV na súkromné účely použité, nie je pod-statné. V jednotlivých mesiacoch roka tomôže byť rozdielne.

Uvedený postup sa používa, ak zamestna-nec používa MV na služobné a aj súkromnéúčely. Najčastejšie v praxi tak, že zamest-nancovi je zverené MV, ktoré používa

obyčajne len on a môže ho používať sosúhlasom zamestnávateľa nielen pri pra-covných cestách, ale aj na súkromné úče-ly. Ak zamestnávateľ poskytne zamest-nancovi MV na súkromné účely len príleži-tostne (napríklad pri príležitosti svadbyv rodine) a ocení poskytnutie MV cenouobvyklou v mieste a čase plnenia, postuppodľa § 5 ods. 3 ZDP sa nepoužije.

Stanovenie vstupnej ceny motorového vozidlaPodľa ustanovenia § 5 ods. 3 písm. a) ZDPsa vstupná cena MV má stanoviť podľa § 25ZDP. Podľa § 25 ods.1 ZDP je vstupnoucenou hmotného majetku obstarávaciacena, suma vo výške vlastných nákladovalebo reprodukčná obstarávacia cena. Akje majetok obstaraný odplatne, za vstupnú

cenu sa považuje obstarávacia cena. Zaobstarávaciu cenu sa podľa § 25 ods. 6písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtov-níctve v znení neskorších predpisov (ďalejlen ZÚ) považuje cena, za ktorú sa maje-tok obstaral a náklady súvisiace s jehoobstaraním.

Príklad č. 3

Peter je zamestnanec spoločnosti ABC, s.r.o. Spoločnosť mu poskytla v roku 2013 OA, ktorý využívana zákla-de dohody so zamestnávateľom aj na súkromné účely. Zamestnávateľ OA kúpil v decembri 2012 za18 000 eur. Ďalšie výdavky, ktoré boli spojené s obstaraním OA, boli vo výške 1 000 eur (prihlásenie OA na DIa doplnenie vybavenia OA).

68


Peter začal OA využívať na služobné aj súkromné účely od 15. 1. 2013. Vstupná cena OA, stanovená podľa§ 25 ods. 1 písm. a) ZDP, je 19 000 eur (18 000 + 1 000). Počnúc mzdami za január 2013 sa Petrovi započítaako súčasť zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti aj suma vo výške 1 % vstupnej ceny OA, t. j. suma 190 eur(19 000 x 1 : 100). Suma 190 eur sa mu započíta ako zdaniteľný príjem zo závislej činnosti počnúc januárom2013, aj keď OA začal využívať na súkromné účely až od 15. 1. 2013. Bez ohľadu na intenzitu používania OAna súkromné účely bude zdaniteľným príjmom zamestnanca Petra, podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, vždy čiast-ka 190 eur.

�

Súčasťou vstupnej ceny hmotného majetkuje, podľa § 25 ods. 2 zákona o daniz príjmov v zneni neskorších predpisov, aj

technické zhodnotenie v tom zdaňova-com období, v ktorom bolo dokončenéa uvedené do užívania.

Príklad č. 4

Prokop je zamestnanec spoločnosti ABC, s.r.o. Spoločnosť mu poskytla od 1. 5. 2013 OA, ktorý využívana zá-klade dohody so zamestnávateľom na služobné a súkromné účely. Zamestnávateľ obstaral OA v roku 2012a jeho vstupná cena bola 20 500 eur. V auguste 2013 OA technicky zhodnotil (dal zabudovať GPS systéma klimatizáciu) vo výške 1 500 eur.

Prokop OA využíva na služobné aj súkromné účely od 1. 5. 2013. Vstupná cena OA stanovená zamestnávate-ľom pri podpísanízmluvy o využívaníOA aj na súkromné účely bola stanovená podľa § 25 ods. 1 písm. a) ZDPna 20 500 eur. Tzn., že zamestnávateľ započítal od mája 2013 do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej čin-nosti zamestnanca Prokopa za každý kalendárny mesiac používania OA aj na súkromné účely sumu 205 eur(20 500 x 1 : 100). V auguste 2013 zamestnávateľ OA technicky zhodnotil, a preto upravil jeho vstupnú cenupodľa § 25 ods. 2 ZDP na sumu 22 000 eur (20 500 + 1 500). Od augusta 2013 započíta zamestnávateľ dozdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zamestnancovi Prokopovi mesačne sumu 220 eur (22 000 x 1 : 100)za používanie MV na služobné a súkromné účely.

�

Povinnosti zamestnávateľaZamestnávateľ má, podľa § 35 ZDP, povin-nosť vyberať z mesačnej zdaniteľnej mzdyzo závislej činnosti, ktorej súčasťou je ajsuma podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP za pou-žitie MV aj na súkromné účely, preddavokna daň. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdani-teľných príjmov zo závislej činnosti zúčtova-ných a vyplatených zamestnancovi za ka-lendárny mesiac, ktorý je znížený o:

– odvody do príslušnej zdravotnej pois-ťovne (ďalej len ZP) a do Sociálnejpoisťovne (ďalej len SP), ktoré je povin-ný platiť zamestnanec,

– nezdaniteľnú časť základu dane na da-ňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDPv alikvotnej čiastke, t. j. vo výške 1/12nezdaniteľnej časti základu dane.


X

69


O

Poznámka:

Z nepeňažného príjmu zamestnanca podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, t. j. za využívanie MV aj na súkromnéúčely, platí zamestnanec s platnosťou od 1. 1. 2011 poistenie do ZP a SP.

�

Postup zamestnávateľa pri stanovení pomernej časti daňových výdavkovZamestnávateľ, ktorý poskytne motorovévozidlo zamestnancovi na služobné a ajsúkromné účely, postupuje pri stanovení

výšky daňových výdavkov u tohto motoro-vého vozdila v súlade s ustanoveniamiZDP.

Odpisy motorového vozidlaZamestnávateľ, ktorý poskytuje motorovévozdilo zamestnancovi na služobné aj súk-romné účely, má motorové vozidlo zarade-né v obchodnom majetku, tzn. motorovévozdilo daňovo odpisuje. Zamestnávateľmá nárok na odpisy v plnej výške.

Ustanovenie § 24 ods. 4 ZDP, z ktoréhovyplýva, že daňový odpis sa započíta dodaňových výdavkov podnikateľa len v po-mernej výške, ak podnikateľ využíva maje-tok aj na súkromné účely, sa v tomto prípa-de nepoužije.

Výdavky na spotrebu PHLPri používaníMV zaradeného v obchodnommajetku upravuje § 19 ods. 2 písm. l) ZDPspôsob stanovenia daňových výdavkov naspotrebované PHL.

Ak zamestnávateľ uhrádza výdavky naspotrebované PHL aj v súvislosti s využíva-ním motorového vozdila na súkromné účelyzamestnanca, tieto výdavky sa nemôžu

u zamestnávateľa považovať za daňovývýdavok (náklad).

Ak zamestnávateľ nepožaduje od zamest-nanca úhradu za spotrebované PHL v sú-vislosti s využívaním MV aj na súkromnéúčely, ide u zamestnanca o nepeňažný prí-jem, ktorý podlieha dani z príjmov zo závis-lej činnosti.

Daň z motorových vozidielPodnikateľ, ktorý používa MV pri výkonepodnikateľskej činnosti, bez rozdielu či ideo MV zaradené v obchodnom majetkualebo o MV súkromné, má povinnosť podľazákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych da-niach a miestnom poplatku za komunálneodpady a drobné stavebné odpady platiťdaň z MV. Podľa § 89 vzniká podnikateľovidaňová povinnosť nasledujúcim dňom po

dni použitia motorového vozidla na podni-kanie.

To, že zamestnávateľ poskytne motorovévozidlo zamestnancovi na používanie aj nasúkromné účely, nemá na povinnosť platiťdaň z motorového vozdila žiaden vplyv.

Rozhodujúca je vždy skutočnosť, či podni-kateľ používa motorové vozidlo v podnikaní.

70


Výdavky spojené s prevádzkou motorového vozidlaVýdavky spojené s prevádzkou MV, ktorýmisú napríklad poistenie MV a náklady naúdržbu a opravy MV, je možné uplatniť v pl-nej výške za predpokladu, že MV je použí-vané len služobne, tzn. len na pracovné

cesty. Ak je MV využívané aj na súkromnéúčely, nie je možné zahrnúť tieto výdavkydo daňových výdavkov v plnej výške, alelen vo výške prislúchajúcej pracovnýmcestám.

DokladovanieDokladmi pre stanovenie výšky nepeňaž-ného príjmu zamestnanca za používaniemotorového vozidla na služobné aj súkrom-né účely sú:

– dohoda uzavretá medzi zamestnávate-ľom a zamestnancom o možnosti využí-vania motorového vozdila aj na súkrom-né účely,

– faktúra alebo kúpna zmluva od dodáva-teľa MV za jeho obstaranie, ktorá slúžina stanovenie výšky 1 % zo vstupnejceny MV,

– ďalšie doklady o úhrade výdavkov (ná-kladov) spojených s obstaraním

motorového vozidla, ktoré slúžia privýpočte výšky vstupnej ceny motoro-vého vozidla podľa § 25 ods. 1 ZDP,

– interné doklady, na ktorých sú rozúčto-vané pomerné čiastky výdavkov pribežnej prevádzke MV, pri údržbea opravách MV,

– mzdový list zamestnanca, na ktoromsa evidujú podľa § 39 ods. 2 ZDP všet-ky údaje o zaúčtovanej a vyplatenejmzde zamestnanca, tzn. aj nepeňažnýpríjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP vovýške 1 % zo vstupnej ceny motorové-ho vozidla využívaného na služobnéa súkromné účely.



X

71


O

Videoškolenia vydavateľstva Poradca podnikateľa

Automobil v podnikanílektor: Ing. Vladimír Ozimý

Videoškolenie si môžete objednať aj na DVD nosiči.

Viac informácií získate na www.pp.sk v sekcii Videoškolenia,kde si môžete pozrieť aj ukážku z vami vybraného školenia,

alebo na tel. čísle: + 421 41 70 53 222, e-mail: [email protected]

Použitie motorového vozidlana súkromné účely – interná firemná smernica

Zamestnancovi môže spoločnosť poskytnúť služobné motorové vozidlo na súk-

romné účely dvoma spôsobmi, a to jednorazovo len samotné vozidlo alebo jedno-

razovo s vodičom. Dôvodom takéhoto poskytnutia vozidla v spoločnosti je slávnost-

ná príležitosť zamestnanca a jeho rodinných príslušníkov (svadba, pohreb, rodinné

oslavy a podobne). Nákladné motorové vozidlo sa poskytuje na prevoz nákladu

(sťahovanie, odvoz kúpeného tovaru a podobne).

Internú smernicu Použitie motorového vozidla na súkromné účely by mala vypracovaťlen tá účtovná jednotka, ktorá sa rozhodla, že bude svojim zamestnancom poskytovaťcestné motorové vozidlo aj na súkromné účely.

vzor

POUŽITIE SLUŽOBNÉHO MOTOROVÉHO VOZIDLANA SÚKROMNÉ ÚČELY

XY, s. r. o., Pekná ulica 10, 010 01 ŽILINAIČO: 00888777, IČ DPH: SK88877788

Číslo smernice: ... / 201x

Názov smernice: Použitie motorového vozidla na súkromné účely

Účinnosť smernice: 1. 1. 201x – 31. 12. 201x

Obsah smernice: 1. Úvod

2. Použitie motorového vozidla na súkromné účely a služobné účely

3. Príjem podliehajúci dani z príjmov FO pri použití služobného motorového vozidlaaj na súkromné účely

4. Použitie motorového vozidla na súkromné účely

OD

BO

RN

ÍKR

AD

ÍP

MP

P1/

2014

72

Použitá legislatíva:

– zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov

– zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a doplnení niektorých zákonov

– zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

– zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

– zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov

Zoznam použitých skratiek v smernici:

DPH – daň z pridanej hodnoty

FO – fyzická osoba

MV – motorové vozidlo

SMV – služobné motorové vozidlo

ZCN – zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskoršíchpredpisov

ZDP – zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

ZZP – zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskoršíchpredpisov

ZSP – zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Zoznam príloh:

Príloha č. 1: Ceny pre služobné motorové vozidlá poskytnuté na súkromnéúčely v roku 201x

Dátum spracovania smernice: 20. 12. 201x

Vypracoval: vedúci dopravy (meno a priezvisko, podpis)

Dátum schválenia: 22. 12. 201x

Schválil: riaditeľ spoločnosti (meno, priezvisko, podpis)

Záverečné ustanovenia:

Interná účtovná smernica je záväzná pre všetkých zamestnancov spoločnosti XY, s. r. o.Smernica nadobúda účinnosť dňom vydania.

Nedodržanie pokynov uvedených v smernici sa môže klasifikovať ako porušenie pracov-nej disciplíny.

Obdorník radí� Používanie motorového vozidla na súkromné účely – IFS

X

73

Internú firemnú smernicu Použitie motorového vozidla na súk-romné účely si môžete stiahnuť v online verzii PMPP nawww.pmpp.sk.

O

1. Úvod

Spoločnosť XY, s. r. o., poskytuje zamestnancom služobné cestné motorové vozidlo(ďalej SMV):

– len na služobné účely,

– na služobné a súkromné účely, tzv. referentské vozidlo,

– jednorazovo na súkromné účely.

Používaniu SMV na súkromné účely je venovaná aj časť internej smernice Využívanieslužobných motorových vozidiel v spoločnosti XY, s. r. o., v ktorej je uvedené, že po-drobnejší postup pri stanovení 1 % z obstarávacej ceny MV, ktoré zdaňuje zamestnanecdaňou z príjmov FO, sa uvedie v smernici Používanie motorového vozidla nasúkromné účely.

2. Použitie motorového vozidla na služobné a súkromné účely

Ak spoločnosť poskytne zamestnancovi SMV na služobné a aj na súkromné účely, pričomobe podmienky musia byť splnené, musí dodržať tieto podmienky a zásady:

1. SMV na služobné a súkromné účely môžu v spoločnosti XY, s. r. o., používať len:

- riaditeľ spoločnosti,

- vedúci stredísk,

- ďalší zamestnanci na základe rozhodnutia riaditeľa spoločnosti.

2. S každým zamestnancom, ktorý bude využívať SMV na služobné a súkromné účely,sa dohodne a uzavrie:

- Dohoda o zverení SMV,

- Dohoda o hmotnej zodpovednosti,

- Protokol o odovzdaní a prevzatí SMV do používania.

3. Pre zamestnanca, ktorý prevzal SMV, ktoré bude využívať na služobné a súkromnéúčely, platia tieto podmienky:

- PHL, ktoré spotrebuje pri jazde na súkromné účely, mu nehradí spoločnosť, tietovýdavky si hradí sám,

- súkromnú cestu do zahraničia môže vykonať len na základe súhlasu riaditeľaspoločnosti,

- v prípade súkromných ciest sa žiadanka na vykonanie cesty nevypisuje,

74


- na pracovnú cestu, ktorú vykoná zamestnanec SMV, je potrebné predložiť Žia-danku na prepravu takto:

• na pracovné cesty v okrese Žilina jednu na celý mesiac,

• na pracovné cesty mimo okres Žilina na každú cestu,

- vykonanie zahraničnej pracovnej cesty SMV schvaľuje riaditeľ spoločnosti,

- vykonanie tuzemskej pracovnej cesty schvaľuje zamestnancom vedúci strediska,

- vykonanie pracovnej cesty vedúcim strediska schvaľuje riaditeľ spoločnosti,

- súkromná cesta sa eviduje do evidencie jázd SMV s uvedením „súkromné“,

- príjmom zamestnanca podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP (zo závislej činnosti) je ajsuma vo výške 1 % zo vstupnej ceny SMV za každý aj začatý kalendárny mesiacposkytnutia MV zamestnávateľa na používanie na služobné aj súkromné účely.

Poznámka:

Podľa ustanovenia § 5 ods. 3 písm. a) ZDP je príjmom zamestnanca aj suma vo výške 1 % zo vstupnej cenyvozidla podľa § 25 za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa napoužívanie na služobné a súkromné účely. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozid-la u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacejcene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši.

�

3. Príjem podliehajúci dani z príjmov FO pri použitíslužobného motorového vozidla na súkromné účely

Ak spoločnosť XY, s. r. o., poskytne zamestnancovi SMV na služobné a súkromné účelya obe podmienky sú splnené, pri ocenení plnenia postupuje podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.

Poskytnutie služobného motorového vozidla nie je predmetom dane

Poskytnutie SMV na súkromné účely nie je predmetom dane z príjmov, len v prípadochzákonom vymedzených ústavných činiteľov, ktorí majú nárok na poskytnutie SMV na slu-žobné a súkromné účely podľa osobitného predpisu. Zamestnanci spoločnosti XY, s. r. o.,nepatria do tejto skupiny osôb.

Poskytnutie služobného motorového vozidla je predmetom dane

V prípade, že zamestnanec využíva SMV pre služobné a aj súkromné účely, postupujespoločnosť podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP. Príjmom zamestnanca je aj príjem:

– vo výške 1 % zo vstupnej ceny MV podľa § 25 ZDP za každý aj začatý kalendárny me-siac poskytnutia MV zamestnávateľom na používanie na súkromné a služobné účely.


X

75


O

Ak ide o prenajaté MV, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka,a to aj vtedy, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého MV.

Ak v obstarávacej cene MV nie je zahrnutá DPH, na účely ocenenia MV sa cena o DPHzvýši.

Vstupná cena MV

Vstupná cena MV sa stanoví na základe ustanovenia § 25 ZDP.

Podľa § 25 je vstupnou cenou hmotného majetku, t. j. aj vstupnou cenou MV:

– obstarávacia cena,

– suma vo výške vlastných nákladov,

– reprodukčná obstarávacia cena zistená podľa osobitných predpisov,

– cena určená ako obstarávacia cena alebo vlastné náklady pri preradení MV z osobné-ho užívania FO do obchodného majetku, pričom sa za roky nevyužívania MV na pod-nikanie odpisy neuplatňujú.

Súčasťou vstupnej ceny MV je aj technické zhodnotenie v tom zdaňovacom období, kedybolo dokončené.

Ďalšie dôležité upozornenia:

– ak zamestnanec určitý čas nepoužíva MV, ktoré mu bolo pridelené na využívanie naslužobné a súkromné účely (napríklad z dôvodu choroby), spoločnosť postupuje podľa§ 5 ods. 3 ZDP a zdaní príjem vo výške 1 % z obstarávacej ceny ako príjem zamest-nanca aj za toto obdobie. Na zdaňovanie tohto nepeňažného príjmu u zamestnanca jepodstatný moment poskytnutia vozidla a nie jeho využívanie;

– zdaneniu podlieha aj poskytnutie MV už odpísaného, ktorého zostatková cena jev spoločnosti 0 €, ak sú splnené všetky ostatné podmienky;

– súčasťou vstupnej ceny, z ktorej sa počíta 1 % podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, je ajtechnické zhodnotenie MV.

S platnosťou od 1. 1. 2011, po novelizácii ZZP a ZSP, sa vymeriavací základ na plateniepoistného na zdravotné poistenie a na sociálne poistenie pre zamestnancov a zamestná-vateľov rozšíril aj o príjem zamestnanca v súvislosti s používaním MV na služobné aj súk-romné účely. To znamená, že príjem vo výške 1 % z obstarávacej ceny MV je súčasťouvymeriavacieho základu pre platby do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne.

76


Poznámka:

ZZP a aj ZSP boli novelizované s účinnosťou od 1. 1. 2011. Novelizáciou ZZP a ZSP došlo k zjednoteniu uve-dených zákonov s daňovým zákonom vo vymeriavacích základoch. To znamená, že od 1. 1. 2011 sa stalsúčasťou vymeriavacieho základu pre platby do zdravotnej poisťovne a do Sociálnej poisťovne u zamestnan-ca aj jeho príjem zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti, teda aj príjem zamestnanca v súvislosti s používa-ním MV na služobné a súkromné účely.

�

4. Použitie motorového vozidla na súkromné účelyZamestnancovi môže spoločnosť XY, s. r. o., poskytnúť SMV na súkromné účely dvomaspôsobmi:

– poskytne mu jednorazovo len samotné SMV,

– poskytne mu jednorazovo SMV s vodičom.

Jednorazové použitie SMV na súkromné účely

Zamestnancovi spoločnosti môže byť poskytnuté na základe jeho žiadosti SMV na súk-romný účel.

Dôvodom takéhoto poskytnutia SMV v spoločnosti XY, s. r. o., je:

– osobné motorové vozidlo sa poskytuje na slávnostné príležitosti zamestnanca a jehorodinných príslušníkov (svadba, pohreb, rodinné oslavy a podobne),

– nákladné motorové vozidlo sa poskytuje na prevoz nákladu (sťahovanie, odvoz kúpe-ného tovaru a podobne).

Spoločnosť XY, s. r. o., poskytne zamestnancovi SMV na súkromný účel na základe tých-to podmienok:

– zamestnanec požiada o poskytnutie SMV písomnou formou,

– v prípade, že má vybraté SMV, ktoré žiada poskytnúť na súkromné účely, uvedie typvozidla a jeho EČ,

– žiadosť schvaľuje riaditeľ spoločnosti alebo ním určená osoba,

– na základe kladného rozhodnutia o poskytnutí SMV na súkromné účely vyplní príkazna jazdu vedúci dopravy,

– pri odovzdaní vozidla potvrdí zamestnanec, ktorému bolo SMV poskytnuté, početnajazdených km,

– vedúci dopravy zaeviduje najazdené km v evidencii jázd SMV s uvedením poznámky„súkromné“,


X

77


O

– za požičané SMV uhradí zamestnanec cenu, ktorá je stanovená v prílohe č. 1 tejtosmernice pre daný kalendárny rok.

Jednorazové použitie SMV s prideleným vodičom na súkromné účely

Zamestnancovi spoločnosti XY, s. r. o., môže byť poskytnuté na základe jeho žiadosti nasúkromné účely aj SMV s vodičom.

Dôvodom takéhoto poskytnutia SMV v spoločnosti XY, s. r. o., je:

– osobné motorové vozidlo sa poskytuje na slávnostné príležitosti zamestnanca a jehorodinných príslušníkov (svadba, pohreb, rodinné oslavy a podobne),

– nákladné motorové vozidlo sa poskytuje na prevoz nákladu (sťahovanie, odvoz kúpe-ného tovaru a podobne).

Spoločnosť XY, s. r. o., poskytne zamestnancovi SMV s vodičom na súkromné účely lenza týchto podmienok:

– zamestnanec požiada o poskytnutie SMV s vodičom písomnou formou,

– v prípade, že má vybraté SMV, ktoré žiada poskytnúť na súkromné účely, uvedie typvozidla a jeho EČ,

– žiadosť schvaľuje riaditeľ spoločnosti alebo ním určená osoba,

– na základe kladného rozhodnutia o poskytnutí SMV na súkromné účely vyplní príkazna jazdu vedúci dopravy,

– pri odovzdaní vozidla potvrdí zamestnanec, ktorému bolo SMV poskytnuté, početnajazdených km,

– vedúci dopravy zaeviduje najazdené km v evidencii jázd SMV s uvedením poznámky„súkromné“,

– za požičané SMV s vodičom uhradí zamestnanec cenu, ktorá je stanovená v príloheč. 1 tejto smernice pre daný kalendárny rok.

Postup z hľadiska dane z príjmov

V spoločnosti XY, s. r. o., sa pri poskytnutí SMV len na súkromné účely zamestnancovispoločnosti bude postupovať z hľadiska ZDP takto:

1. za použitie SMV uhradí zamestnanec cenu, ktorá sa vypočíta podľa počtu najazde-ných km, podľa prílohy č. 1 tejto smernice,

2. zamestnávateľ, t. j. spoločnosť, zdaní príjem od zamestnanca podľa ustanovení ZDP.

78


Príloha č. 1 k smernici Využívanie služobných motorových vozidiel

Ceny za služobné motorové vozidláposkytnuté zamestnancom na súkromné účely v roku 201x

XY, s. r. o., Pekná 10, 010 01 ŽILINAIČO: 00777888, IČ DPH: SK88877788

Ceny za služobnémotorové vozidlá poskytnuté zamestnancom

na súkromné účely

Spoločnosť XY, s. r. o., rozhodla, že v roku 201x bude účtovať zamestnancom za použitieslužobného motorového vozidla na súkromné účely tieto ceny:

Názov automobilu Cena za jeden ubehnutý km v €

Osobné automobily:

Škoda Octavia 0,39

Toyota Avensis – modrá 0,43

Toyota Avensis – strieborná 0,46

Toyota Lexus 0,61

Nákladné automobily

Citroën Berlingo 0,53

Mercedes Vito 0,66

Ak bude zamestnancovi spoločnosti XY, s. r. o., poskytnuté služobné motorové vozidlo nasúkromné účely aj s vodičom, uhradí okrem ceny za najazdené km aj paušálny poplatok1,66 € za jednu hodinu.

Poznámka:

Prílohu č. 1 by mala účtovná jednotka každý rok aktualizovať podľa aktuálneho stavu vozového parku, podľaobstarávacích cien motorových vozidiel a podľa cien PHL v danom účtovnom období.

�



X

79


O

Správaregistratúry

Zmeny v slovenskom archívnictve vyplýva-júce zo zákona NR SR č. 395/2002 Z. z.o archívoch a registratúrach a o zmenea doplnení niektorých zákonov, v zneníneskorších predpisov a vykonávacej vy-hlášky MV SR č. 628/2002 Z. z., ktorou savykonávajú niektoré ustanovenia zákonao archívoch a registratúrach a o doplne-ní niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov vo vzťahu k pôvodcom registratúr.

Pádom komunizmu a vznikom súkromnéhosektora nastala v našej spoločnosti novásituácia.

Vo všeobecnosti platí zásada, že dokiaľ nieje prijatý nový zákon, platí starý. Vtedy plat-né „socialistické“ zákony sa však nedaliuplatniť vo viacerých sférach, vrátane ar-chívnictva. Tým až do prijatia nového záko-na nastalo legislatívne vákuum.

Čo sa týka správy registratúry, dovtedy sapozornosť sústreďovala hlavne na národnévýbory, úrady, školy a veľmi veľké štátneresp. národné podniky, ktoré mali zriadenésvoje podnikové archívy. Ako som už uvied-la, v tom čase platné „univerzálne“

smernice pre národné výbory sa stali prak-ticky nepoužiteľné vzhľadom na to, že sovznikom obecných úradov vznikali úplneiné, nové typy záznamov, ako produkovalisocialistické organizácie. Už vôbec neho-voriac o tom, že vznikol súkromný sektor,pre ktorý neexistovali žiadne usmernenia,okrem spomínaných veľkých podnikov,ktoré mali svoje spisové poriadky a skar-tačné plány.

Preto bolo nevyhnutné prijať nový zákon.Od 1. 1. 2003 je v platnosti zákon NR SRč. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratú-rach a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov.Týmto sa zrušil dovtedy platný zákon Slo-venskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o ar-chívnictve v znení neskorších predpisov.

Prijatím zákona o archívoch a registratú-rach sa zmenila situácia v sloven-skom archívnictve, hlavne čo sa týka pos-tavenia pôvodcov registratúr vo vzťahuk archívom.

– Nóvum oproti dovtedy platnému záko-nu je v tom, že sa prvýkrát definujú

OD

BO

RN

ÍKR

AD

ÍP

MP

P1/

2014

80

V článku sa dočítate, že prijatím zákona o archívoch a registratúrachsa zmenila situácia v slovenskom archívnictve, hlavne čo sa týkapostavenia pôvodcov registratúr vo vzťahu k archívom. Prvýkrát sa defi-

novali pojmy ako registratúra, správa registratúry, pôvodca registratúry, vyraďo-vanie, registratúrna značka, znak hodnoty, registratúrne stredisko atď. a bola pri-jatá nová terminológia. Druhá hlavná zmena vyplývajúca z tohto zákona sa týkaoblasti znakov hodnoty jednotlivých vecných skupín registratúrnych zázna-mov. Dovtedy platili (skartačné) znaky „A“, „S“ a „V“ uvádzané v registratúrnom(skartačnom) pláne. Týmto zákonom bol zrušený znak hodnoty „V“ a „S“. Bolopotrebné urobiť i novú kategorizáciu pôvodcov registratúr z hľadiska ich pôsob-nosti, činnosti a vplyvu v oblasti ich pôsobenia.

pojmy ako registratúra, správa registra-túry, pôvodca registratúry, vyraďovanie,registratúrna značka, znak hodnoty, re-gistratúrne stredisko atď.

– Bola prijatá nová terminológia, napr. re-gistratúrny (spisový) poriadok, registra-túrny (skartačný) plán, registratúra, re-gistratúrny záznam (písomnosť), vyra-ďovacie konanie (skartácia), registra-túrna značka (ukladací znak), správaregistratúry (spisová služba) atď.

– Druhá hlavná zmena vyplývajúca z toh-to zákona sa týka oblasti znakov hodno-ty jednotlivých vecných skupín registra-túrnych záznamov. Dovtedy platili(skartačné) znaky „A“, „S“ a „V“ uvádza-né v registratúrnom (skartačnom) plá-ne. Týmto zákonom bol zrušený znakhodnoty „V“ a „S“. Pre vysvetlenie:

V registratúrnom pláne dokument označe-ný znakom hodnoty „A“ je určený na trvalúarchiváciu - to znamená, že to je budúciarchívny dokument a nikdy sa nevyhodí.Týmto znakom sa označujú záznamy, ktoré

akýmkoľvek spôsobom dokumentujú vznik,vývoj organizácie či spoločnosti až po jejprípadný zánik.

Sú to teda všetky dôležité dokumenty – za-kladajúce listiny, interné smernice, podľaktorých sa firma riadi, zápisnice zo schô-dzí, ročné vyhodnotenia.

Z účtovných záznamov je to ročný rozpo-čet, hlavná kniha, záverečné uzávierky,samozrejme ročné výkazy a podobne– teda všetko to, čo dokumentuje prosperi-tu subjektu.

Zostal znak hodnoty „A“ a záznamy ozna-čované bývalým „S“ boli preklasifikovanéna záznamy bez znaku hodnoty určené nazničenie po uplynutí lehoty uloženia.

Znak hodnoty „V“ znamenal výber – to zna-mená, že pri príprave vyraďovacieho kona-nia (skartácii), sa zriadila komisia a robil savýber – časť záznamov z tejto skupiny malísť do „A“ a časť záznamov na zničenie(skart).

Príklad č. 1:

Uvediem klasický príklad – štatistické výkazy mali znak V-5 – to znamená, že sa museli povyberať ročné výka-zy a dať do skupiny „A“ a ostatné – mesačné a krátkodobé, výkazy sa zaradili do skupiny „S“. V skartačnomnávrhu sa potom v poznámke vždy uviedlo, že sa robil výber.

�

Tým, že bol znak „V“ zrušený, ostal ibaznak hodnoty „A“ a záznamy bez zna-ku hodnoty.V praxi to znamená asi toľko, že

registratúrne plány musia byť vypracovanétak, aby hneď triedili registratúru na jedno-značné „A“ a záznamy určené na zničenie.

Príklad č. 2:

Keď použijem opäť ten klasický príklad s výkazmi – v registratúrnom pláne už nebude napríklad registratúrnaznačka AB Štatistické výkazy V-5, ale táto skupina bude rozdelená na:

AB.1 Štatistické výkazy, ročné A10 (znak hodnoty A s lehotou uloženia 10 rokov) a

AB.2 Štatistické výkazy, krátkodobé 5 (bez znaku hodnoty „A“ s lehotou uloženia 5 rokov).

�

Obdorník radí� Správa registratúry

X

81

Neprehliadnite školenie Ochrana osobných údajov – nový zákona z neho vyplývajúce povinnosti do 31. 12. 2013 – v Bratislave5. 12. 2013, informujte sa na čísle 041/70 53 343.

O

Bolo potrebné urobiť i novú kategorizáciu pô-vodcov registratúr z hľadiska ich pôsobnosti,činnosti a vplyvu v oblasti ich pôsobenia.

§ 4 Vyhlášky Ministerstva vnútra Sloven-skej republiky č. 628/2002 Z. z., ktorou savykonávajú niektoré ustanovenia zákonao archívoch a registratúrach a o doplneníniektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov uvádza:

(1) Pri hodnotení pôvodcu záznamu sa pri-hliada na význam pôvodcu záznamu z hľa-diska jeho pôsobnosti, činnosti a vplyvuv oblasti jeho pôsobenia.

(2) Registratúrne záznamy sa podľa pôvod-cu registratúry hodnotia takto:

a) registratúrnymi záznamami I. kategóriesú tie, ktoré vznikli z činnosti štátnychorgánov, orgánov územnej samosprávya ďalších orgánov verejnej správy,

b) registratúrnymi záznamami II. kategóriesú tie, ktoré vznikli z činnosti pôvodcovregistratúry určených ministerstvom,

c) registratúrnymi záznamami III. kategó-rie sú tie, ktoré vznikli z činnosti inýchpôvodcov registratúry.

Podľa pôvodného znenia zákona mali všet-ci pôvodcovia registratúr povinnosť vypra-covať a predložiť registratúrny poriadoka registratúrny plán ministerstvu prostred-níctvom štátnych archívov na schváleniea samozrejme sa ním aj riadiť. Vzhľadom natlaky podnikateľskej lobby bol zákon viac-krát novelizovaný a jeho dnešná podoba je

vlastne kompromisom s množstvomústupkov voči podnikateľom.

Podľa posledného znenia zákona majútúto povinnosť len pôvodcovia I. a II. kate-górie. Bolo tak ustanovené novelouč. 216/2007 Z. z. z 1. júna 2007 kde v § 16zákona v odseku 2 písm. b) Práva a povin-nosti pôvodcu registratúry sa uvádza, kto jevyňatý z povinnosti vypracovať smernicu:

Pôvodca registratúry je povinný vypra-covať registratúrny plán a predložiť ho naschválenie štátnemu ústrednému archívualebo štátnemu archívu s regionálnouúzemnou pôsobnosťou; to neplatí prepôvodcu registratúry, z činnosti ktoré-ho nevznikajú záznamy majúce trvalúdokumentárnu hodnotu, ani pre pôvod-cu registratúry, ktorého výsledky čin-nosti sú predmetom autorského práva.

To sa týka hlavne III. kategórie pôvodcov.Rozhodujúcim je veľkosť firmy (spravidlakeď má viac ako 20 zamestnancov), výškaobratu (viac ako 2 mil. €), predmet činnosti,či má povinnosť overenej účtovnej uzávier-ky, či ide o podnikateľský subjekt, ktorýtvorí archívne dokumenty o čom rozhodolarchív, ďalej, ak pôvodca potrebuje maťschválenú smernicu pre ISO normy, prí-padne všetky subjekty, ktorým archív pre-beral registratúrne záznamy pred prijatímtejto novely. Tiež ak ide o neziskové orga-nizácie poskytujúce verejnoprospešnéslužby. Ak spĺňajú jednu z týchto podmie-nok, v tom prípade sú povinní predložiť naschválenie – ale už len registratúrny plán.

V skratke:

1. Pôvodcovia registratúry povinní vypracovať registratúrnyporiadok a registratúrny plán

– orgán verejnej správy (orgán štátu,orgán územnej samosprávy, profesijná

organizácia, iné verejnoprávne usta-novizne),

82


– právnická osoba zriadená orgánomverejnej správy,

– právnická osoba zriadená zákonom.

To sú ministerstvá a nimi zriadené špeciali-zované úrady.

Ďalej štátne úrady – či už krajské, obvod-né, okresné úrady, samosprávne kraje,mestské, obecné úrady, súdy, školy, kniž-nice, nemocnice, tiež exekučné úrady,komory a pod.

2. Pôvodcovia registratúry povinní mať iba registratúrny plán– všetky subjekty, ktoré nepatria do 1. ani

do 3. skupiny a pred 1. júnom 2007 ichregistratúrne záznamy preberal archív(štátny archív alebo ich vlastný archívzriadený so súhlasom MV SR),

– podnikateľské subjekty, ktoré nepatriado 3. skupiny a z ich činnosti vznikajúregistratúrne záznamy majúce trvalúdokumentárnu hodnotu, o čom rozhodolpríslušný štátny archív,

– ústredné orgány alebo im na roveňpostavené subjekty politických strán,zväzov, spolkov, nadácií, občianskychzdružení,

– neziskové organizácie poskytujúce ve-rejnoprospešné služby,

– štátne podniky,– právnické osoby založené územnou

samosprávou,– registrované cirkvi a náboženské spo-

ločnosti.Teda okrem tých, ktorí už boli v styku s ar-chívom pred 1. júnom 2007 sem zaraďuje-me spotrebné družstvá, napr. COOP Jed-nota, poľnohospodárske družstvá, výrob-né družstvá (podľa prosperity), veľkoob-chod, akciové spoločnosti, advokátskekancelárie, notárske kancelárie a pod.

3. Pôvodcovia registratúry, ktorí nie sú povinní maťregistratúrny poriadok ani registratúrny plán

– pôvodcovia registratúry, z činnosti kto-rých nevznikajú registratúrne zázna-my majúce trvalú dokumentárnu hod-notu,

– malí podnikatelia (štátne archívy zaraďu-jú medzi malých podnikateľov, t. j. akopodnikateľské subjekty, ktorých registra-túrne záznamy nemajú trvalú dokumen-tárnu hodnotu tých podnikateľov, ktorínemusia mať ročnú účtovnú závierkuoverenú audítorom, podľa § 19 ods. 1zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctvev znení neskorších predpisov),

– fyzické i právnické osoby podnikajúcena základe živnostenského oprávne-nia alebo iného oprávnenia, podľa oso-bitného predpisu,

– fyzické osoby vykonávajúce poľnohos-podársku výrobu zapísané v evidenciipodľa osobitného predpisu,

– základné (miestne) organizácie politic-kých strán, občianskych združení,

– pôvodcovia registratúry, ktorých výsled-ky činnosti sú predmetom autorskéhopráva (fyzické i právnické osoby).

Obdorník radí� Správa registratúry

X

83


O

Do tejto skupiny patria teda živnostníci,právnické osoby podnikajúce na základeživnostenského oprávnenia, právnické oso-by (s. r. o.) – za spomínaných podmienok(počet zamestnancov, audit, obrat, predmetčinnosti – napr. výrobné dielne, pekár-ne, autodoprava...), maloobchod, služby,vedci, umelci, lekári, lekárnici, záchran-ná služba, advokáti, notári, cestovné kan-celárie.

Ďalej sú to základné organizácie spolkov,zväzov, združení, telovýchovných jednôt,športových klubov a okresné zložky politic-kých strán (plán majú ústredia).

To isté platí aj pre spoločenstvá vlastníkovbytov (plán má komora).

Keďže registratúra vznikajúca z činnosti fy-zických osôb nie je taká ako u právnickýchosôb, MV SR vydalo metodický návodč. SVS-204-2004/00844 z 22. novembra2004 pre samostatne podnikajúce fyzickéosoby, podľa ktorého sa majú riadiť.

Vyplýva z neho, že i fyzické osoby sú povin-né evidovať záznamy a vyraďovanie (samo-zrejme po uplynutí lehôt uloženia) oznámiťštátnemu archívu.

– Novelou z roku 2007 boli upravené ajpodmienky vyraďovania – povinnosťvyraďovať so súhlasom ministerstvazostáva, zmena je však v tom, že pô-vodca registratúry môže zničiť registra-túrne záznamy bez trvalej dokumentár-nej hodnoty, ak mu archív do 60 dní odpredloženia návrhu na vyradenie ne-doručí rozhodnutie.

– Novým je aj to, že pôvodcovia registra-túr môžu zveriť správu registratúry inejosobe.

– Boli stanovené podmienky dočasnéhovývozu registratúrnych záznamov.

– Zákon sa zaoberá aj priestupkamia správnymi deliktami pri nedodržaníustanovení tohto zákona so stanove-ním výšky pokuty.

– Novela č. 41/2011 Z. z. z 8. februára2011 definuje elektronický registratúr-ny záznam a ďalej upravuje zákonv paragrafoch, v ktorých zmeny z tohovyplývajú – napr. podpisovanie elektro-nickým podpisom – teda umožňujepodnikateľom evidenciu v elektronickejforme za dodržania stanovenýchpodmienok.

Mgr. Jana Štefaničáková

84


Zhrnutie:

Keď to zhrnieme – nie všetci pôvodcovia sú povinní vypracovať registratúrny poria-dok a registratúrny plán, alebo len registratúrny plán a predložiť ho na schváleniearchívu.

Napriek tomu, či už ste, alebo nie ste povinní vypracovať smernicu a predložiť ju naschválenie, tým sa vaše povinnosti ako pôvodcov registratúr nekončia, pretožepovinnosť zabezpečiť správu registratúry – teda evidovanie, tvorbu, ukladanie,ochranu registratúrnych záznamov, prístup k registratúrnym záznamom až po ichvyradenie so súhlasom ministerstva podľa § 16 Práva a povinnosti pôvodcu regis-tratúry zákona o archívoch a registratúrach v znení neskorších predpisov zostávau všetkých pôvodcov.

Registratúrny poriadokna správu registratúry

– interná firemná smernicaInterná firemná smernica registratúrneho poriadku na správu registratúry vrátane

vzorov.

Registratúrny poriadok na správu registratúry ....

Smernica z ................... (deň, mesiac a rok) č............., ktorou sa vydáva registratúrnyporiadok na správu registratúry ...;(ak sa ustanovenia registratúrneho poriadku vzťahujú aj na zariadenia subjektu,resp. jeho pobočkovú sieť, uviesť aj ich názvy).

V súlade s § 16 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratú-rach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydávam tútosmernicu.

Čl. 1

Registratúrny poriadok na správu registratúry a registratúrny plán, ktoré sú prílohou tejtosmernice, sa vzťahujú na činnosť ...;(ak sa ustanovenia registratúrneho poriadku vzťahujú aj na zariadenia subjektu, resp.jeho pobočkovú sieť, uviesť aj ich názvy)*).

Poznámka:

*) Organizačný poriadok.

�

Čl. 2

Táto smernica nadobúda účinnosť ................. .

.............................................konateľ spoločnosti

OD

BO

RN

ÍKR

AD

ÍP

MP

P1/

2014

85

Príloha smernice č.:

REGISTRATÚRNY PORIADOK A REGISTRATÚRNY PLÁN(uviesť presný názov subjektu)

PRVÁ ČASŤČl. 1

Úvodné ustanovenia

(1) Registratúrny poriadok ... (presný názov subjektu) upravuje postup ... (presný názovsubjektu) (ďalej len „spoločnosť“) pri správe registratúry, a to najmä pri organizovaní mani-pulácie so záznamami a spismi, ako aj pri náležitom a pravidelnom vyraďovaní spisov.

(2) ... (označenie funkcie vedúceho zamestnanca subjektu) (ďalej len „...“) dôsledne dbá,aby sa pri správe registratúry dodržiavali ustanovenia registratúrneho poriadku.

(3) Správu registratúry spravidla zabezpečuje administratívny zamestnanec spoločnostipoverený vedením registratúrneho denníka, ako aj správou registratúrneho strediska(ďalej len „administratívny zamestnanec“). Zariadenia, resp. pobočková sieť subjektusú povinné poveriť správou registratúry administratívneho zamestnanca zariadenia,resp. pobočky.

(4) Spoločnosť a zariadenia spravujú registratúru tak, aby nedošlo k poškodeniu, zniče-niu, strate alebo neoprávnenému použitiu registratúrnych záznamov (ďalej len „záznam“).Ak sa zistí, že došlo k poškodeniu, zničeniu alebo strate, administratívny zamestnanec vy-hotoví záznam o výsledku šetrenia a možných dôsledkoch porušenia celistvosti registra-túry, ktorý predloží ... (označenie funkcie vedúceho zamestnanca).

(5) Zamestnanec spoločnosti pri rozviazaní pracovného pomeru protokolárne odovzdá ...(označenie funkcie vedúceho zamestnanca) alebo ním poverenému zamestnancovi(ďalej len „zástupca“) nevybavené spisy.

(6) Evidenciu a manipuláciu s registratúrnymi záznamami obsahujúcimi evidenciu sťaž-ností, ako aj účtovných registratúrnych záznamov a registratúrnych záznamov agendyľudských zdrojov (ďalej len „špeciálne druhy registratúrnych záznamov“) upravuje osobit-ný predpis.*)

Poznámka:

*) zákon NR SR č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisovzákon NR SR č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiachzákon NR SR č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov.

�

86

Internú firemnú smernicu Registratúrny poriadok na správuregistratúry si môžete stiahnuť v online verzii PMPP nawww.pmpp.sk.

(7) Dozor nad vyraďovaním spisov vrátane špeciálnych druhov registratúrnych záznamovspoločnosti vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom Štátnehoarchívu v Bratislave, pobočka Trenčín (ďalej len „archív“).*)

Poznámka:

*) § 18 ods. 1 a § 24 ods. 3 zákona NR SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niekto-rých zákonov znení neskorších predpisov

�

(8) Spoločnosť a zariadenia vedú záznamy a ich evidenciu v štátnom jazyku. *)

Poznámka:

*) § 3 ods. 3 písm. c) zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

�

Čl. 2Základné pojmy

(1) Správa registratúry na účely tohto registratúrneho poriadku je organizovanie manipu-lácie so záznamami a spismi [prijímanie, triedenie, evidovanie, obeh, tvorba, vybavova-nie, odosielanie záznamov a ukladanie, ochrana a vyraďovanie spisov (záznamov)], akoaj náležité personálne obsadenie, priestorové a materiálno-technické zabezpečenieregistratúry spoločnosti. Súčasťou správy registratúry je aj príprava registratúrnehoporiadku a registratúrneho plánu.

(2) Záznam je písomná, obrazová, zvuková a iným spôsobom zaznamenaná informácia,ktorá pochádza z činnosti spoločnosti alebo bola spoločnosti doručená.

(3) Registratúrny záznam je informácia, ktorú zaevidoval v registratúrnom denníku.

(4) Spis je súbor registratúrnych záznamov, ktoré vznikli pri vybavovaní jednej veci a spo-ločnosť ich zaevidovala v registratúrnom denníku.

(5) Spisový obal je neoddeliteľná súčasť spisu, do ktorého sa zakladajú jednotlivé regis-tratúrne záznamy (podania a vybavenia) spolu s prílohami.

(6) Registratúra je súbor všetkých registratúrnych záznamov pochádzajúcich z činnostispoločnosti a všetkých záznamov spoločnosti doručených, ktoré boli zaevidované v regis-tratúrnom denníku a bolo im pridelené číslo spisu. Súčasťou registratúry je aj registratúrnydenník a registre.

(7) Registratúrny denník je základná evidenčná pomôcka správy registratúry. Obsahujeúdaje o prijatí, tvorbe, vybavení, odoslaní registratúrnych záznamov a uložení a vyradeníspisov.

Obdorník radí� Registratúrny poriadok na správu registratúry

X

87


O

(8) Podanie je každý podnet, ktorý spoločnosť prijala na úradné vybavenie.

(9) Vybavenie je záznam obsahujúci informáciu o spôsobe vybavenia podania.

(10) Registratúrny plán je pomôcka na účelné a systematické označovanie a ukladaniespisov. Pridelením registratúrnej značky určuje spisom miesto v registratúre; ďalej určujespisom znak hodnoty a lehotu uloženia.

(11) Registratúrna značka je symbol ustanovený registratúrnym plánom pre určitý spisalebo skupinu spisov. Registratúrna značka sa skladá z alfanumerického označeniavecnej skupiny spisov.

(12) Registratúrne stredisko je miesto, kde sa ukladajú a ochraňujú uzatvorené spisy spo-ločnosti do uplynutia predpísaných lehôt uloženia a do ich vyradenia.

(13) Zásielka je záznam pri doprave a doručení adresátovi.

(14) Administratívny zamestnanec je zamestnanec spoločnosti, ktorý metodicky usmer-ňuje jej zamestnancov na úseku správy registratúry, zodpovedá za všetky odborné čin-nosti súvisiace so správou registratúry v spoločnosti, vrátane činnosti registratúrnehostrediska a prípravy vyraďovacieho konania.

Čl. 3Prijímanie zásielok

(1) Administratívny zamestnanec prijíma zásielky, ktoré boli spoločnosti doručené aleboich prevzal zamestnanec spoločnosti osobne a sú adresované spoločnosti; na požiadaniedoručiteľa potvrdí prijatie zásielky odtlačkom prezentačnej pečiatky (vzor č. 1) na kópii zá-znamu alebo na osobitnom lístku s dátumom prevzatia. Telegramy, telefaxy a iné elektro-nicky prijaté záznamy (ďalej len „súrne záznamy“) označí odtlačkom prezentačnej pečiat-ky s dátumom doplneným o podrobný časový údaj o prijatí. Ústne podania môže prijímaťkaždý zamestnanec spoločnosti. Vyhotoví o každom z nich úradný záznam, ktorýodovzdá administratívnemu zamestnancovi na zaevidovanie v denníku.

(2) Administratívny zamestnanec skontroluje správnosť adresy, počet prijatých zásielokpodľa evidencie na súpiske pošty a neporušenosť obalov zásielok. Omylom doručené zá-sielky vráti pošte alebo doručiteľovi, prípadne ich vráti priamo adresátovi; prípadné iné ne-dostatky reklamuje na pošte. Podávanie a dodávanie zásielok v poštovom styku a spôsobich reklamácie upravuje osobitný predpis.*)

Poznámka:

*) Poštové podmienky k poštovým službám, ktoré podľa zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službáchposkytuje Slovenská pošta, š. p. (ORLBL 4497/2002).

�

88


Čl. 4Triedenie zásielok a odovzdávanie záznamov

(1) Administratívny zamestnanec triedi zásielky na zásielky, ktoré sa:

a) otvoria a následne zaevidujú v denníku,

b) odovzdávajú adresátovi neotvorené,

c) noviny, časopisy, prospekty, reklamné materiály, inú tlač a pozvánky, ktoré nemajúformu listu.

(2) Zásielky, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. a), administratívny zamestnanec otvoría záznam označí odtlačkom prezentačnej pečiatky. Prezentačná pečiatka sa odtláča čer-venou farbou spravidla v hornej časti ľavej strany záznamu tak, aby všetky údaje zostaličitateľné. V odtlačku prezentačnej pečiatky sa vyznačí dátum doručenia a počet príloh.Prípadné nedostatky (napr. chýbajúce prílohy a pod.) sa vyznačia vedľa odtlačku prezen-tačnej pečiatky. Odosielateľa o nich vyrozumie zamestnanec poverený vybavením veci(ďalej len „spracovateľ“).

(3) Neotvorené sa ... (označenie funkcie vedúceho zamestnanca) odovzdávajú zásielkyoznačené heslom verejného obstarávania, obsahujúce personálne veci zamestnancov,ako aj zásielky adresované ... (označenie funkcie vedúceho zamestnanca). Tieto zásielkysa označujú na obálke odtlačkom prezentačnej pečiatky s dátumom doručenia.

(4) Za súkromnú sa považuje zásielka, na ktorej je meno a priezvisko adresáta uvedenépred názvom spoločnosti; táto sa označí iba dátumom doručenia na obálke a adresátovisa odovzdá neotvorená.

(5) Noviny, časopisy, prospekty, reklamné materiály, cenníky, katalógy, všeobecne zá-väzné predpisy, technické normy ani pozvánky, ktoré nemajú formu listu, sa odtlačkomprezentačnej pečiatky neoznačujú.

(6) Zásielky, ku ktorým sú priložené ceniny, administratívny zamestnanec označí okremodtlačku prezentačnej pečiatky aj pečiatkou s textom „peňažný spis“, v ktorej vyznačídruh, hodnotu a počet cenín.

(7) Obálky ostávajú trvalo pripojené k doručeným záznamom, ak:

a) záznam nie je datovaný alebo ak sa jeho dátum podstatne líši od dátumovej pečiatkypošty na obálke,

b) záznam nie je podpísaný, i keď meno, priezvisko a adresa sú uvedené,

c) adresa odosielateľa je uvedená len na obálke,

d) má dátum podania zásielky na pošte právny význam (napr. dodržanie lehoty ustano-venej pre odvolanie, verejné obstarávanie),

e) ide o sťažnosť,


X

89


O

f) je na obálke odtlačok prezentačnej pečiatky,

g) ide o zásielku doručenú na návratku.

(8) V ostatných prípadoch sa obálky obyčajných zásielok uschovávajú jeden týždeň, do-poručených jeden mesiac. Po uplynutí týchto lehôt sa vyraďujú bez vyraďovaciehokonania.

Čl. 5Vedenie registratúrneho denníka

(1) Administratívny zamestnanec spoločnosti vedie centrálny registratúrny denník spoloč-nosti (ďalej len „denník“).

(2) V denníku sa evidujú záznamy pochádzajúce z činnosti spoločnosti, t. j. záznamy spo-ločnosti doručené a ich vybavenia, ako aj záznamy vznikajúce z vlastného podnetuspoločnosti (ex offo).

(3) Denník sa vedie tak, aby priebežne poskytoval úplné a presné, časove a vecne aktuál-ne údaje o evidovaných záznamoch.

(4) Pre každý kalendárny rok sa otvára nový denník, ktorý sa označí názvom spoločnostia rokom.

(5) Číselný rad v denníku sa začína vždy prvým pracovným dňom kalendárneho roka čís-lom jeden a končí sa posledným pracovným dňom kalendárneho roka.

(6) Denník sa každoročne uzatvára v posledný pracovný deň kalendárneho roka zápisom„Uzatvorené číslom ...“, pripojí sa dátum, odtlačok úradnej pečiatky a podpis ... (označeniefunkcie vedúceho zamestnanca).

(7) V denníku sa vypĺňajú všetky údaje podľa predtlače. Chybné zápisy sa škrtnú takýmspôsobom, aby zostali čitateľné.

Čl. 6Evidovanie záznamov

(1) V denníku sa zásadne neevidujú záznamy uvedené v čl. 4 ods. 5.

(2) Záznamy sa evidujú v poradí, v akom vznikli alebo v akom boli doručené.

(3) Súrne záznamy sa evidujú a odovzdávajú na vybavenie bezodkladne. Z telefaxova elektronických záznamov sa vyhotovia alebo vytlačia kópie, ak to vyžaduje vybavenieveci.

90


(4) Ak sa po otvorení zásielky adresovanej spoločnosti a zaevidovaní záznamu v denníkuzistí, že vybavenie nepatrí do jeho pôsobnosti, odstúpi ho so sprievodným listom miestnea vecne príslušnému orgánu alebo spoločnosti. Odosielateľa o tomto postupe informujezaslaním kópie sprievodného listu.

(5) Ak zamestnanec spoločnosti po otvorení súkromnej zásielky zistí, že záznam má úrad-ný charakter, vráti ho na zaevidovanie v denníku.

(6) Ak sa pri evidovaní záznamov používajú rôzne skratky, musí sa zostaviť ich zoznams vysvetlením významu. Zoznam je neoddeliteľnou súčasťou denníka.

(7) Záznamy sa nesmú odovzdať spracovateľovi bez zaevidovania v denníku.

(8) Periodické správy alebo iné záznamy rovnakého druhu a charakteru viažuce sa k jed-nej veci alebo záznamy, o ktorých vedie spoločnosť zvláštnu systematickú evidenciu, sav denníku evidujú prostredníctvom tzv. zberného hárka.

Čl. 7Prideľovanie čísla spisu

(1) Číslo spisu sa prideľuje záznamom:

a) ktorých vybavenie patrí do pôsobnosti spoločnosti,

b) obsahujúcim informácie dôležité pre činnosť spoločnosti,

c) vzniknutým z vlastného podnetu spoločnosti (ex offo),

d) adresovaným spoločnosti, ale nepatriacim do jej pôsobnosti,

e) dodatočne pozvánke, ak na ňu spoločnosť písomne odpovedá.

(2) Číslo spisu pozostáva z podacieho čísla (poradové číslo v denníku) a roku.

(3) Ak prídu k prvému podaniu ďalšie podania v tej istej veci, dostane každé z nich novépodacie číslo, pod ktorým sa zaeviduje aj odpoveď naň. Tieto podacie čísla sa zapisujú naspisovom obale. Číslo prvého podania je číslom základným. Súhrn všetkých záznamovpochádzajúcich z vybavenia jednej veci tvorí jeden spis.

(4) Záznamy zapísané na spisovom obale sa vybavujú pod posledným najvyšším číslom.Po vybavení sa ukladajú pod základným číslom v rámci registratúrnej značky v príručnejregistratúre.

(5) Spojenie spisov manipulovaných v systéme základného čísla sa v denníku vyznačujev rubrike „predchádzajúce číslo“.

(6) Ak príde nasledujúci rok k už existujúcemu spisu nový záznam v tej istej veci alebonový záznam vznikne v spoločnosti, stáva sa číslo tohto záznamu základným číslom celé-ho spisu a záznam dostáva nový spisový obal. Spis z predchádzajúceho roka sa k nemu


X

91


O

pripojí i so spisovým obalom a v rubrike denníka „predchádzajúce číslo“ sa vyznačíposledné podacie číslo z predchádzajúceho roka.

(7) Spis sa ukladá do registratúry roku, v ktorom mu bolo pridelené posledné podaciečíslo.

Čl. 8Obeh záznamov

Po vykonaní zápisov v denníku odovzdá administratívny zamestnanec záznamy ... (ozna-čenie funkcie vedúceho zamestnanca), ktorý rozhodne o ich ďalšom spracovaní.

Čl. 9Vybavovanie spisov

(1) Spisy sa vybavujú v lehotách ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpis-mi,*) inak lehotu určí ... (označenie funkcie vedúceho zamestnanca) v závislosti od nalieha-vosti a náročnosti vybavenia veci. Určená lehota sa vyznačína spisovom obale i v denníku.

Poznámka:

*) Napr. § 24 zákona NR SR č. 138/2004 Z. z.zákon NR SR č. 9/2010 Z. z.

�

(2) Ak nemožno vec vybaviť v ustanovenej alebo určenej lehote alebo spoločnosť vecodstúpi na vybavenie inému orgánu alebo spoločnosti, treba o tom odosielateľa s uvede-ním dôvodov informovať.

(3) Spracovateľ zodpovedá za vecnú a jazykovú správnosť, ako aj formálnu stránku vyba-venia spisov.

(4) Spracovateľ je povinný prideliť spisu registratúrnu značku, znak hodnoty a lehotu ulo-ženia, vyznačiť spôsob jeho vybavenia, dať pokyny na odoslanie vybavenia a určiť ďalšípohyb spisu.

(5) Spracovateľ je povinný označiť spisy, ku ktorým chce obmedziť prístup, slovami „ob-medzený prístup“ a uviesť čas trvania obmedzenia. Tieto údaje vyznačí na spisovomobale.

(6) Spracovateľ volí najvhodnejší spôsob vybavenia spisov. Ak vezme podanie iba na ve-domie, napíše pod odtlačok prezentačnej pečiatky „Na vedomie vzal, a/a“, dátum a pripojísvoj podpis. Ak vybaví vec ústne (osobne alebo telefonicky), urobí o tom záznam na poda-ní alebo vyhotoví úradný záznam. Záznam musí obsahovať údaje o čase, výsledkua s kým bola vec vybavená.

92


(7) Ak spracovateľ zvolí písomnú formu vybavenia, píše vždy iba v jednej veci.

(8) Ak sa vyžaduje písomná forma vybavenia a vec nemožno vybaviť včas listom, použijesa súrny záznam; doklad o jeho odoslaní sa pripojí k spisu. Odoslaný text sa zašle listomdodatočne v ten istý deň.

(9) Údaje o vybavení, uzatvorení a uložení spisu sa vyznačia i v denníku ešte pred jehouložením v registratúre spoločnosti. Záznam musí obsahovať údaje, ako bola vec vybave-ná a kde je spis uložený. Označenie spisu symbolom „a/a“ znamená, že spis je vybavenýa možno ho uzatvoriť.

Čl. 10Tvorba registratúrneho záznamu

(1) ... (označenie funkcie vedúceho zamestnanca) skontroluje vybavenie podania spraco-vateľom. Zodpovedá za posúdenie vybavenia z vecného a odborného hľadiska, ako ajz hľadiska dodržania právnych a iných predpisov.

(2) Administratívny zamestnanec zodpovedá za úpravu vyhotovenia registratúrnehozáznamu podľa platných technických noriem.*)

Poznámka:

*) STN 016910 Pravidlá písania a úpravy písomnostíSTN 886101 Predtlač listových papierov na úradné a obchodné listy.

�

(3) Spracovateľ venuje pozornosť opisu obsahu záznamu (Vec). Opis obsahu registratúr-neho záznamu musí byť vyjadrený jednoznačne a stručne. Osobitnú pozornosť venujeopisu obsahu prvého záznamu spisu označeného znakom hodnoty „A“.

(4) Registratúrny záznam sa vyhotovuje na papieri s predtlačeným názvom a identifikač-nými údajmi spoločnosti; predtlač obsahuje aj identifikačné údaje záznamu. Osobný list ...(označenie funkcie vedúceho zamestnanca) sa vyhotovuje na papieri s predtlačenýmoznačením funkcie; číslo spisu sa píše iba na kópiu.

Čl. 11Používanie pečiatok

(1) Spoločnosť používa podlhovastú (nápisovú) pečiatku, ktorú na registratúrnych zázna-moch odtláča modrou farbou.

(2) Odtlačok pečiatky netvorí právne nevyhnutnú súčasť registratúrneho záznamu. Odtlá-ča sa spravidla vtedy, ak tak ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis alebo zauží-vaná prax v obchodnom a úradnom styku.


X

93


O

(3) Pečiatky toho istého typu s rovnakým textom sa rozlišujú číslom, ktoré musí byť v od-tlačku pečiatky čitateľné.

(4) Spoločnosť vedie evidenciu pečiatok. Evidencia obsahuje odtlačok pečiatky s uvede-ním mena, priezviska a funkcie osoby, ktorá ju prevzala a používa.

Čl. 12Podpisovanie a rozmnožovanie registratúrnych záznamov

(1) Registratúrne záznamy podpisuje konateľ spoločnosti alebo jeho zástupca. Z podpiso-vého práva vyplýva aj zodpovednosť za vecnú a formálnu správnosť podpísaného zázna-mu.

(2) Na registratúrny záznam sa umiestňuje spravidla jeden podpis.

(3) Meno a priezvisko, ako aj funkčné označenie podpisujúceho sa vytlačia. Ak záznamv neprítomnosti konateľa podpisuje jeho zástupca, pripojí pred svoj podpis skratku „v z.“(v zastúpení).

Čl. 13Odosielanie zásielok

(1) Zásielky sa odosielajú obyčajnou poštou, doporučene, na návratku (doručenku), ďalejkuriérnymi službami alebo telekomunikačnými prostriedkami.

(2) Administratívny zamestnanec roztriedi registratúrne záznamy podľa spôsobu odosla-nia. Zásielky adresátom, s ktorými je pravidelný poštový styk, spravidla združuje dospoločnej obálky.

(3) Doporučené zásielky, zásielky na návratku (doručenku) a súrne zásielky sa zapisujúdo doručovacích hárkov, v ktorých pošta potvrdzuje prevzatie na prepravu. Obyčajnézásielky sa do zoznamov nezapisujú a ich príjem sa nepotvrdzuje.

(4) Doporučene na návratku s označením „do vlastných rúk“ sa odosielajú aj záznamys dokladmi, ktoré spoločnosť vracia, ako aj predvolania na rokovanie a iné záznamy, priktorých treba zabezpečiť preukázateľnosť doručenia. *)

Poznámka:

*) § 24 zákona NR SR č. 138/2004 Z. z.

�

(5) Podpísané návratky administratívny zamestnanec zaeviduje, t. j. zaznamená dátumdoručenia. Návratku založí do spisu.

94


(6) Spoločnosť môže občanovi odovzdať iba zásielku, ktorá je mu adresovaná, po preuká-zaní jeho osobnej totožnosti. Prevzatie sa potvrdzuje podpisom na kópii záznamu alebona doručovacom lístku (pri balíkoch) s uvedením dátumu prevzatia. Zásielku adresovanúspoločnosti nemôže spoločnosť občanovi vydať. Údaje o osobnom prevzatí vyznačíadministratívny zamestnanec v denníku.

DRUHÁ ČASŤUkladanie spisov a záznamov

Čl. 14Registratúrny plán

(1) Registratúrny plán je pomôcka na účelné a systematické ukladanie spisov. Člení regis-tratúru do vecných skupín a určuje spisom registratúrnu značku, znak hodnoty a lehotuuloženia.

(2) Registratúrny plán je usporiadaný do vecných skupín podľa jednotlivých úsekovčinnosti.

(3) Registratúrny plán a jeho dodatky pripravuje administratívny zamestnanec spoločnostiv spolupráci s archívom.

Čl. 15Registratúra spoločnosti

(1) Spisy sa ukladajú podľa ročníkov a podľa registratúrneho plánu v samostatných oba-loch pre každú registratúrnu značku; v obale sú uložené podľa číselného poradias najvyšším číslom navrchu.

(2) Spracovateľ pred odovzdaním spisu vyradí z neho nadbytočné vyhotovenia a pomoc-né poznámky. Koncepty zostávajú v spise.

(3) Administratívny zamestnanec pred uložením spisu skontroluje úplnosť spisu a úplnosťúdajov na spisovom obale. Spis, ktorý nie je označený registratúrnou značkou, znakomhodnoty a lehotou uloženia, dodatočne označí.

(4) Ukladacie jednotky (spisové dosky, fascikle, zväzky, obaly) sa označujú štítkom s ná-zvom spoločnosti, názvom druhu agendy priradenej k registratúrnej značke, registratúr-nou značkou, znakom hodnoty, lehotou uloženia, číslami spisov a rokom spisov (vzorč. 2).

(5) Vybavené a uzatvorené spisy sa po roku úschovy v príručnej registratúre premiestňujúdo registratúrneho strediska.


X

95


O

Čl. 16Registratúrne stredisko

(1) Za správu registratúrneho strediska zodpovedá administratívny zamestnanecspoločnosti.

(2) Registratúrne stredisko umožňuje oprávneným osobám nazeranie, vypožičiavanie,ako aj vydávanie výpisov a odpisov zo spisov.

(3) Spisy sa v registratúrnom stredisku ukladajú podľa ročníkov a podľa registratúrnychznačiek so zachovaním číselného poradia v rámci registratúrnej značky.

(4) Spoločnosť dôsledne dbá o také umiestnenie a materiálno-technické vybavenie regis-tratúrneho strediska, aby spĺňalo podmienky pre všestrannú ochranu registratúry. *)

Poznámka:

*) § 17 – § 25 vyhlášky MV SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archí-voch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

�

(5) Administratívny zamestnanec pripravuje vyraďovanie spisov z registratúrneho stredi-ska vrátane vyraďovania špeciálnych druhov registratúrnych záznamov.

(6) V registratúrnom stredisku sa ukladajú aj špeciálne druhy záznamov.

Čl. 17Využívanie registratúry

(1) Registratúru spoločnosti (ďalej len „registratúra“) môžu využívať zamestnanci spoloč-nosti pri plnení svojich pracovných úloh. Registratúra sa využíva nazeraním, vypožičiava-ním, ako aj vydávaním odpisov (kópií) a výpisov zo spisov.

(2) Využívanie registratúry sa uskutočňuje v súlade so zákonom o ochrane osobnýchúdajov.*)

Poznámka:

*) zákon NR SR č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov.

�

(3) Registratúru možno využívať len za podmienok vylučujúcich poškodenie, zničenie ale-bo stratu záznamu alebo spisu.

96


Čl. 18Nazeranie do spisov

(1) Spoločnosť umožní na základe písomného poverenia nazeranie do svojich spisovprávnickým osobám, ktoré do nich potrebujú nazrieť v súvislosti s plnením svojich úloh.

(2) Spoločnosť môže povoliť nazretie do spisov na základe písomnej žiadosti aj iným oso-bám, ak sa ich týkajú a pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky.

Čl. 19Vypožičiavanie spisov

(1) Vypožičanie spisu mimo spoločnosť môže povoliť len konateľ. V takom prípade sa vy-hotoví reverz (vzor č. 3) v dvoch exemplároch, v ktorom sa uvedie číslo spisu, vec, početlistov, počet a druh príloh, identifikačné údaje o žiadateľovi a dôvod vypožičania.

(2) Spisy sa spravidla požičiavajú na 15 dní, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Adminis-tratívny zamestnanec kontroluje dodržiavanie výpožičnej lehoty; v odôvodnených prípadochmôže so súhlasom konateľa lehotu predĺžiť. Po vrátení spisu odovzdá kópiu výpožičného líst-ka alebo reverzu tomu, kto spis vrátil. O vypožičaní a vrátení spisov vedie evidenciu.

Čl. 20Vydávanie výpisov a odpisov

Odpis (kópiu) alebo výpis zo spisu možno vyhotoviť v rozsahu oprávnených nárokov žia-dateľa, a to len na základe písomnej žiadosti.

TRETIA ČASŤVyraďovanie spisov

Čl. 21Zásady hodnotenia a vyraďovania spisov

a špeciálnych druhov registratúrnych záznamov

(1) Hodnotenie a vyraďovanie je súhrn odborných činností, pri ktorých sa z registratúry vy-čleňujú registratúrne záznamy (spisy), ktorým uplynula lehota uloženia a posudzuje sa ichdokumentárna hodnota.

(2) Predmetom vyraďovania sú všetky spisy, ktoré nie sú potrebné na ďalšiu činnosť spo-ločnosti*) a ktorým uplynuli ich lehoty uloženia.

Poznámka:

*) § 19 ods. 1 zákona NR SR č. 395/2002 Z. z.

�


X

97


O

(3) Vyraďovanie spisov zahŕňa posúdenie a rozhodnutie, že:

a) spis má trvalú dokumentárnu hodnotu, a preto po uplynutí lehoty uloženia a po vyrade-ní z registratúry je určený do trvalej archívnej starostlivosti archívu,

b) spis nemá trvalú dokumentárnu archívnu hodnotu, a preto po uplynutí lehoty uloženiaa po vyradení z registratúry je určený na zničenie.

Čl. 22Znak hodnoty

(1) Znakom hodnoty „A“ sa označuje registratúrny záznam, ktorý má trvalú dokumentárnuhodnotu podľa kritérií hodnotenia záznamu (obsah, pôvodca, obdobie vzniku, jedinečnosťvyhotovenia, hodnovernosť a nosič záznamu). Spisy označené znakom hodnoty „A“ súurčené na odovzdanie do trvalej archívnej starostlivosti archívu.

(2) Znak hodnoty „A“ sa vzťahuje iba na jedno vyhotovenie registratúrneho záznamu. Priregistratúrnych záznamoch je to u príjemcu prvopis podania a u pôvodcu rovnopis odosla-ného registratúrneho záznamu. Všetky ostatné vyhotovenia, t. j. duplikáty a multiplikáty,ktoré pôvodca rozšíril, sa všeobecne považujú za registratúrne záznamy bez trvalej doku-mentárnej hodnoty a môžu sa navrhnúť na vyradenie, ak už nie sú potrebné pre ďalšiučinnosť spoločnosti.

(3) Znak hodnoty „A“ je záväzný spravidla len pre spisy, ktorých pôvodcom je spoločnosť.Výnimku tvoria významné záznamy cudzieho pôvodu výrazne sa týkajúce činnostispoločnosti.

Čl. 23Lehota uloženia

(1) Lehotu uloženia spisov stanovuje registratúrny plán spoločnosti.

(2) Lehota uloženia je počet rokov, počas ktorých spoločnosť potrebuje registratúrny zá-znam pre svoju činnosť. Určuje, po koľkých rokoch od svojho uzatvorenia sa spis stanepredmetom vyraďovania. Vyjadruje ju arabská číslica. Lehota začína plynúť 1. januáraroku nasledujúceho po roku, v ktorom bol spis uzatvorený. Do jej uplynutia musí zostaťspis uložený v registratúrnom stredisku v pôvodnom registratúrnom usporiadaní.

(3) Lehota uloženia sa môže v odôvodnených prípadoch a po prerokovaní s archívom pre-dĺžiť. Lehota uloženia sa nesmie skrátiť.

98


Čl. 24Postup pri vyraďovaní spisov a špeciálnych druhov záznamov

(1) Spoločnosť predkladá návrhy na vyradenie a vyraďuje spisy a špeciálne druhy regis-tratúrnych záznamov (ďalej len „vyraďovanie spisov“) v pravidelných intervaloch dohod-nutých s archívom; tieto nesmú byť dlhšie ako päť rokov.*) Ak nedôjde k dohode, lehotu určíarchív.

Poznámka:

*) § 18 ods. 3 zákona č. 395/2002 Z. z.

�

(2) Konateľ dôsledne dbá, aby spoločnosť zabezpečila pravidelné a plánovité vyraďova-nie spisov v súlade s ustanoveniami registratúrneho poriadku.

(3) Vyraďovanie spisov, ktorým uplynuli predpísané lehoty, sa pripravuje v registratúrnomstredisku.

(4) Vyraďovanie spisov sa uskutočňuje v súlade s registratúrnym plánom platným v časevzniku spisu.

(5) Administratívny zamestnanec zabezpečí vyhotovenie zoznamu spisov určených navyradenie z registratúrneho strediska, a to osobitne pre vecné skupiny spisov so znakomhodnoty „A“ a osobitne pre vecné skupiny spisov bez znaku hodnoty „A“. Takto členenýzoznam (vzor č. 4a a 4b) je usporiadaný do ročníkov a vecných skupín podľa registratúr-neho plánu spoločnosti s uvedením množstva vyradených spisov vyjadreného v uklada-cích jednotkách (spisové dosky, balík, archívna škatuľa).*)

Poznámka:

*) § 11 ods. 2 a 3 vyhlášky MV SR č. 628/2002 Z. z.

�

Čl. 25Návrh na vyradenie spisov

(1) Administratívny zamestnanec pripraví v dvoch vyhotoveniach návrh na vyradenie spi-sov (ďalej len „návrh“) (vzor č. 5). Návrh schválený konateľom zaeviduje správca registra-túry v denníku. Originál sa spolu s prílohami (zoznamami) odovzdá archívu; kópie si pone-chá registratúrne stredisko.*)

Poznámka:

*) § 11 ods. 1 vyhlášky MV SR č. 628/2002 Z. z.§ 19 ods. 2 zákona NR SR č. 395/2002 Z. z.

�


X

99


O

(2) Spisy uvedené v návrhu zostanú uložené v registratúrnom stredisku tak, aby pri odbor-nej archívnej prehliadke mohli byť pohotovo predložené zamestnancom archívu. Čísla po-ložiek spisov označených znakom hodnoty „A“ a spisov bez znaku hodnoty „A“ vyraďova-cieho zoznamu sa vyznačia aj na príslušnej ukladacej jednotke.

(3) Archív posúdi návrh a preverí jeho nadväznosť na predchádzajúce vyraďovacie kona-nie. Neúplný alebo nekvalitný návrh vráti spoločnosti na doplnenie alebo na prepracova-nie. Vykoná odbornú archívnu prehliadku, posúdi dokumentárnu hodnotu spisov a vydározhodnutie, v ktorom stanoví, ktoré spisy majú trvalú dokumentárnu hodnotu a sú určenédo trvalej archívnej starostlivosti a ktoré spisy nemajú trvalú dokumentárnu hodnotu a súurčené na zničenie.*)

Poznámka:

*) § 18 ods. 1 a § 24 ods. 3 písm. d) bod 1 zákona NR SR č. 395/2002 Z. z.§ 12 vyhlášky MV SR č. 628/2002 Z. z.

�

(4) Zničenie spisov sa uskutočňuje na náklady spoločnosti.

Čl. 26Preberanie spisov posúdených ako archívne dokumenty

(1) Vyradenie spisov sa vyznačí v evidencii registratúrneho strediska.

(2) Spoločnosť zabezpečí všestrannú ochranu spisov, ktoré boli posúdené ako archívnedokumenty, do času, kým ich archív prevezme do trvalej archívnej starostlivosti. Tietospisy sa ukladajú v registratúrnom stredisku oddelene od ostatných spisov.

(3) Archív preberá do trvalej archívnej starostlivosti ucelené súbory archívnych dokumen-tov alebo ich ucelené časti uložené v označených archívnych škatuliach protokolárne,v dohodnutej lehote. Dokladom o prevzatí archívnych dokumentov je dvojmo vyhotovenýpreberací protokol. Vyhotovuje ho archív na základe odovzdávacieho zoznamu spisov soznakom hodnoty „A“ vyhotoveného spoločnosťou (vzor č. 6); jeho originál jej odovzdá.*)

Odovzdanie archívnych dokumentov do archívu sa uskutočňuje na náklady spoločnosti.

Poznámka:

*) § 24 ods. 3 písm. e) zákona NR SR č. 395/2002 Z. z.§ 14 vyhlášky MV SR č. 628/2002 Z. z.

�

(4) Evidenčné pomôcky sa odovzdávajú do archívu až po vyradení v nich zaevidovanýchspisov.

100


Vzor č. 1

PREZENTAČNÁ PEČIATKA

Názov spoločnosti

Dátum: RZ:ZH-LU:

Podacie číslo: Číslo spisu:

Prílohy/listy: Vybavuje:

Vzor č. 2

ŠTÍTOK S IDENTIFIKAČNÝMI ÚDAJMI

Názov spoločnosti

Vec

Registratúrna značka: Znak hodnoty a lehotauloženia:

Ročník spisov: Čísla spisov:(rozsah od - do)

Vzor č. 3

REVERZ

...........................................................................................................................................Názov spoločnosti

Vaše číslo:

Naše číslo:

Výpožičná lehota:

Dátum:


X

101


O

R E V E R Z

......................................................................

......................................................................

......................................................................

......................................................................

Potvrdzujeme, že sme prevzali spis (záznam) ako výpožičku od ... (názov spoločnosti).

Zaväzujeme sa, že spis (záznam) bude bezpečne uložený a použitý len v úradných miest-nostiach a za tým účelom, pre ktorý bol vypožičaný. Ďalej sa zaväzujeme, že spis (zá-znam) vrátime spoločnosti v pôvodnom fyzickom stave, usporiadaní a rozsahu, stanove-nej lehote a dohodnutým spôsobom, a to do:.................................

Požičaný bol tento spis (záznam)

...........................................................................................................................................

...........................................................................................................................................

...........................................................................................................................................

...........................................................................................................................................

...........................................................................................................................................

...........................................................................................................................................

Vrátené dňa: ................... Vypožičané dňa .........................

Meno a priezvisko zamestnanca Meno a priezvisko zástupcuspoločnosti: ............................ žiadateľa o výpožičku: ...............................

Podpis: ..................................... Podpis: ......................................

Pečiatka: Pečiatka:

102


Vzor č. 4a

ZOZNAM VECNÝCH SKUPÍN REGISTRATÚRNYCH ZÁZNAMOVSO ZNAKOM HODNOTY „A“ NAVRHNUTÝCH NA VYRADENIE


Príloha k návrhu na vyradenie:

Číslo spisu:

Dátum:

Zoznam vecných skupín registratúrnych záznamovso znakom hodnoty „A“ navrhnutých na vyradenie

Por. č. RZ Názov vecnejskupiny

ZHLU

Rozpätierokov

Množstvo Poznámka

1.

2.

Por. č. – poradové číslo

RZ – registratúrna značka

Vecná skupina – názov podľa registratúrneho plánu

ZH – znak hodnoty

LU – lehota uloženia

Množstvo – počet fasciklov, balíkov a pod.

Poznámka – napr. obmedzenie prístupu, fyzický stav a pod.


X

103


O

Vzor č. 4b

ZOZNAM VECNÝCH SKUPÍN REGISTRATÚRNYCH ZÁZNAMOVBEZ ZNAKU HODNOTY „A“ NAVRHNUTÝCH NA VYRADENIE

Odtlačok pečiatky (alebo názov) spoločnosti

Príloha k návrhu na vyradenie

Číslo spisu:

Dátum:

Zoznam vecných skupín registratúrnych záznamovbez znaku hodnoty „A“ navrhnutých na vyradenie

Por. č. RZ Názov vecnejskupiny

LU Rozpätierokov

Množstvo Poznámka

1.

2.



Vecná skupina – názov podľa registratúrneho plánu

LU – lehota uloženia

Množstvo – počet fasciklov, balíkov, šanónov a pod.

Poznámka – napr. obmedzenie prístupu, fyzický stav a pod.

104


Vzor č. 5

NÁVRH NA VYRADENIE REGISTRATÚRNYCH ZÁZNAMOV


Ministerstvo vnútra SR

Štátny archív v Bratislavepobočka TrenčínKožušnícka 1911 05 Trenčín

Vaše číslo/zo dňa Naše číslo Vybavuje Dátum

Vec: Návrh na vyradenie registratúrnych záznamov– predloženie

Podľa § 19 zákona NR SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení nie-ktorých zákonov, úplné znenie zákon č. 503/2007 Z. z., navrhujeme na vyradenie regis-tratúrne záznamy pochádzajúce z činnosti (názov spoločnosti), ktoré uvádzame v pripoje-ných zoznamoch.

Registratúrne záznamy usporiadané v súlade s Registratúrnym poriadkom (názov spo-ločnosti) č. .......... z roku ....... navrhujeme vyradiť takto:

1. záznamy so znakom hodnoty „A“ v počte .......... položiek z rokov ........... odovzdať doŠtátneho archívu v Bratislave, pobočka Trenčín.

2. Záznamy bez znaku hodnoty „A“ v počte ......... položiek z rokov ............. odovzdať nazničenie.

Registratúrne záznamy navrhnuté na vyradenie sú uložené podľa vecných skupínregistratúrneho plánu platného v čase ich vzniku v registratúrnom stredisku (názov spo-ločnosti).

Vyhlasujeme, že všetkým registratúrnym záznamom navrhnutým na vyradenie uplynulalehota uloženia.

Vyhlasujeme, že registratúrne záznamy navrhnuté na vyradenie už nepotrebujeme nasvoju činnosť.


X

105


O

Žiadame preto o posúdenie predloženého návrhu na vyradenie registratúrnych záznamovso znakom hodnoty „A“, ako aj registratúrnych záznamov bez znaku hodnoty „A“, ktoré súuvedené v pripojených zoznamoch vecných skupín registratúrnych záznamovnavrhnutých na vyradenie.

2 prílohy

odtlačok pečiatkypodpistitul, meno, priezviskofunkcia

Vzor č. 6

Zoznam odovzdávaných archívnych dokumentov

Por. č. RZ Názov vecnej skupiny Rok Číslo ukladacej jednotky Poznámka

1.

2.

............................................. .................................................................dátum meno, priezvisko a podpis

zamestnanca, ktorý zoznam vypracoval



Názov vecnej skupiny – názov podľa registratúrneho plánu

Rok – rok alebo časové rozpätie vzniku odovzdávanýcharchívnych dokumentov

Číslo ukladacej jednotky – číslo alebo čísla obalov (archívnych škatúľ), v ktorých súuložené odovzdávané archívne dokumenty príslušnejvecnej skupiny

Poznámka – napr. zmena hodnoty, obmedzenie prístupu, fyzickýstav a pod.

Mgr. Jana Štefaničáková

106


Nezdaniteľné častizákladu dane v roku 2013

Nezdaniteľné časti základu dane znižujúzáklad dane fyzickej osoby zistený z jej príj-mov zo závislej činnosti, z podnikaniaa z inej samostatnej zárobkovej činnosti.Legislatívne ich upravuje § 11 zákonač. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákono dani z príjmov“).

Pri vysporiadaní daňových povinnostík dani z príjmov za rok 2013 si budú môcťuplatniť daňovníci nezdaniteľnú časť na da-ňovníka, na manželku (manžela) a novúnezdaniteľnú časť, ktorou je dobrovoľný prí-spevok na starobné dôchodkové sporenie.Na nezdaniteľnú časť základu dane na da-ňovníka má nárok v zásade každý daňov-ník, v prípade vykázaných vyšších základovdane a v prípade poberateľov niektorýchdôchodkov býva krátená, resp. nárok na jejuplatnenie nevznikne. Pre uplatnenie ne-zdaniteľnej časti na manželského partneraa príspevku na starobné dôchodkové spo-renie stanovuje zákon podmienky, ktorésa v prípade nezdaniteľnej časti na

manželského partnera v porovnaní s pred-chádzajúcim rokom sprísnili. Výška nezda-niteľných častí základu dane na daňovníkaa na manželského partnera sa každoročnemení v závislosti od výšky životného mini-ma. Výška novej nezdaniteľnej časti je limi-tovaná násobkom priemernej mesačnejmzdy.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňov-níka sa uplatňuje mesačne u zamestnan-cov, ktorí u zamestnávateľa podpísalivyhlásenie. V ostatných prípadoch a v prí-pade nezdaniteľných častí základu danena manželského partnera a na starobnédôchodkové sporenie sa nezdaniteľnéčasti uplatňujú až po skončení roka v rámciročného zúčtovania preddavkov alebov podanom daňovom priznaní. Ak sidaňovník vysporiadava daňové povin-nosti sám (nie prostredníctvom zamestná-vateľa), musí si výšku nezdaniteľnej čas-ti vypočítať. K výpočtu slúži pomôc-ka, ktorá je súčasťou tlačiva daňového pri-znania.

Základ dane, ktorý znižujú nezdaniteľné častiZáklad dane za rok 2013 sa v súlade s § 4ods. 1 zákona o dani z príjmov u fyzickejosoby zistí ako súčet čiastkových základovdane z príjmov

– podľa § 5 (zo závislej činnosti) a § 6ods. 1 a ods. 2 (z podnikania a z inej

samostatnej zárobkovej činnosti). Lenzo súčtu čiastkových základov danez týchto tzv. aktívnych príjmov mož-no v súlade s § 11 ods. 1 zákonao dani z príjmov odpočítať nezdani-teľné časti základu dane. Ak daňovní-kovi vyjde z úhrnu týchto čiastkových

AB

CM

ZD

ÁR

AP

MP

P01

/201

4

107

Pri vysporiadaní daňových povinností k dani z príjmov za rok 2013 sibudú môcť uplatniť daňovníci nezdaniteľnú časť na daňovníka, na man-želku (manžela) a novú nezdaniteľnú časť, ktorou je dobrovoľný prí-

spevok na starobné dôchodkové sporenie. Viac nielen o novej nezdaniteľnejčasti základu dane sa dočítate na nasledujúcich stranách.

základov dane daňová strata, úhrnčiastkových základov dane (príp. aj zá-klad dane, ak nemá iné príjmy) je nulaa nezdaniteľné časti nemožno odpočí-tať. Ak je úhrn čiastkových základovdane (základ dane) nižší ako súčet ne-zdaniteľných častí základu dane, odpo-čítajú sa tieto len do výšky základudane, t. j. z uplatnenia nezdaniteľnýchčastí nemôže vzniknúť mínusový základdane. Ak je úhrn čiastkových základovdane (základ dane) vyšší ako súčet

nezdaniteľných častí základu dane, privýpočte daňovej povinnosti sa ďalejprihliada na základ dane znížený o ne-zdaniteľné časti.

– podľa § 6 ods. 3 (z prenájmu), § 6 ods. 4(z použitia diela a použitia umeleckéhovýkonu), § 7 (z kapitálového majetku)a § 8 (ostatné príjmy). Z týchto jednotli-vých čiastkových základov dane, resp.ich súčtu nemožno odpočítať nezdaniteľ-né časti základu dane.

Príklad č. 1:

V roku 2013 bola fyzická osoba 4 mesiace práceneschopná a od mája je na invalidnom dôchodku. Počascelého roka prenajíma byt. Môže si príjem z prenájmu znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka?

Príjem z prenájmu nehnuteľností (ak nejde o prenájom obchodného majetku) je príjmom podľa § 6 ods. 3zákona o dani z príjmov. Tento príjem je v súlade s § 9 ods. 1 písm. g) zákona oslobodený od dane v sume500 eur. Nemocenské dávky a invalidný dôchodok sú príjmy oslobodené od dane v súlade s § 9 ods. 2písm. a) zákona a v daňovom priznaní sa neuvádzajú.

V súlade s § 11 ods. 1 zákona sa o nezdaniteľné časti základu dane znižuje len základ dane (čiastkový základdane) zistený z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárob-kovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, alebo súčet čiastkových základov dane z týchto tzv. aktívnych príj-mov. Základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona nie je možné znížiťo žiadne nezdaniteľné časti. Ak fyzická osoba v roku 2013 nedosiahla aj tzv. aktívne príjmy, nezdaniteľnú časťzákladu dane na daňovníka za toto zdaňovacie obdobie si nemôže uplatniť.

�

Životné minimum pre výpočet výšky nezdaniteľných častíPri výpočte výšky nezdaniteľných častí zá-kladu dane na daňovníka a na manželské-ho partnera sa vychádza z tzv. platného ži-votného minima. Táto legislatívna skratkaje od roku 2011 zavedená v § 11 ods. 2písm. a) zákona o dani z príjmov s odvoláv-kou č. 39a na § 2 písm. a) zákonač. 601/2003 Z. z. o životnom minime v zneníneskorších predpisov. Suma životného mi-nima sa mení vždy k 1. 7. príslušného

kalendárneho roka. Pre účely zákonao dani z príjmov platné životné minimum jevždy tá výška životného minima, ktorá platík 1. januáru príslušného zdaňovaciehoobdobia. Od 1. 7. 2012 bola stanovenásuma platného životného minima opatre-ním Ministerstva práce, sociálnych vecía rodiny SR č. 181/2012 Z. z. vo výške194,58 eura. Táto suma sa uplatní pri vý-počte nezdaniteľných častí v roku 2013.

108

Vyberte si z ponuky bonusového programu Premiumna www.pp.sk.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníkaNezdaniteľná časť základu dane na daňov-níka sa v roku 2013 vypočíta podľa § 11ods. 2 zákona o dani z príjmov v znení

neskorších predpisov v závislosti od výš-ky základu dane daňovníka takto:

Príklad č. 2:

Daňovník mal v roku 2013 príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov a z prenájmu majetkunevloženého do obchodného majetku podľa § 6 ods. 3 zákona. Z príjmov z podnikania vykázal základ dane3 012,50 eura a základ dane z príjmov z prenájmu (po zohľadnení oslobodených príjmov 500 eur) vykázalvo výške 1 546,80 eura. V daňovom priznaní za rok 2013 si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základudane len vo výške 3 012,50 eura, t. j. vo výške základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 zákona. Výška nezda-niteľnej časti je síce 3 735,94 eura, ale odpočítať ju možno len zo základu dane vypočítaného z príjmov podľa§ 6 ods. 1 zákona. Zostávajúcu časť nezdaniteľnej časti 723,44 eura si daňovník nemôže uplatniť.

�

V priebehu roka 2013 môže zamestnávateľpri výpočte mesačných preddavkov nadaň znížiť základ dane (hrubý príjem zo zá-vislej činnosti znížený o poistné) o nezdani-teľnú časť základu dane na daňovníkav sume 311,32 eura s výnimkou poberate-ľov dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zá-kona o dani z príjmov. Predpokladom uplat-nenia tejto nezdaniteľnej časti základudane počas roka je vyplnenie a podpísanietlačiva Vyhlásenie na zdanenie príjmovfyzických osôb zo závislej činnosti podľa§ 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o daniz príjmov (ďalej len „vyhlásenie“) u zamest-návateľa. Do konca roka 2013 sa pri me-sačnom uplatnení v priebehu celého rokazníži základ dane daňovníka vo výške3 735,84 eura. Rozdiel 0,10 eura sa vyspo-riada pri ročnom zúčtovaní preddavkovalebo pri podaní daňového priznania.

Zamestnanec môže mať v rovnakomčase podpísané vyhlásenie len u jedné-ho zamestnávateľa. Do konca januára ka-lendárneho roka podpisuje vyhlásenieu svojho „hlavného“ zamestnávateľa.V priebehu roka môže mať postupne pod-písané vyhlásenie aj u viacerých zamest-návateľov.

Ak však poberá v kalendárnom mesiacimzdu súčasne od viacerých zamestnáva-teľov, na nezdaniteľnú časť základu danena daňovníka prihliadne len jeden z nich,a to ten, u ktorého zamestnanec podpísalvyhlásenie. V prípade, že dôjde v priebehuzdaňovacieho obdobia k zmene podmie-nok na uplatnenie nezdaniteľnej časti zá-kladu dane na daňovníka, je zamestnanecpovinný tieto zmeny oznámiť zaznamena-ním do vyhlásenia.

ABC mzdára � Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013

109


A

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka Ročne v €

Rok 2013

– ak je základ dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1a 2 rovný alebo nižší ako 19 458 €

3 735,94

– ak je základ dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1a 2 vyšší ako 19 458 €

8 600,436 – (1/4 základu dane)

Príklad č. 3:

Zamestnanec podpísal do konca januára 2013 u svojho zamestnávateľa vyhlásenie, na základe čoho mu za-mestnávateľ pri výpočte mesačného preddavku na daň uplatňoval 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane nadaňovníka, t. j. sumu 311,32 eura. Po skončení roka požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov.Základ dane z príjmov zo závislej činnosti vykáže vo výške 20 812 €. Iné príjmy v tomto roku nemá, nemá ná-rok ani na iné nezdaniteľné časti základu dane. Zamestnávateľ mu pri ročnom zúčtovaní vypočíta nezdaniteľ-nú časť takto:

8 600,436 – (20 812 : 4) = 8 600,436 – 5 203 = 3 397,436 €, po zaokrúhlení 3 397,44 €.

Pretože v priebehu roka mal zohľadnenú sumu 3 735,84 €, rozdiel sa vysporiada v rámci ročného zúčtovaniapreddavkov alebo v podanom daňovom priznaní.

�

Poznámka:

Podľa § 47 ods. 1 zákona o dani z príjmov sa nezdaniteľné časti zaokrúhľujú na eurocenty nahor.

�

Ak zamestnanec v určených termínoch vy-hlásenie nepodpísal, zamestnávateľ ne-môže nezdaniteľnú časť základu daneuplatniť. Ak daňovník neuplatnil nárokovúnezdaniteľnú časť základu dane na

daňovníka v priebehu zdaňovacieho obdo-bia u zamestnávateľa, uplatní sa dodatoč-ne pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebosi ju daňovník uplatní v podanom daňovompriznaní.

Príklad č. 4:

Zamestnancovi s vyššími príjmami vyšiel za rok 2012 pri ročnom zúčtovaní preddavkov vysoký nedoplatok nadani. Preto sa rozhodol, že v roku 2013 si nebude uplatňovať v priebehu roka nezdaniteľnú časť základu danena daňovníka. V tomto prípade zamestnanec vyhlásenie nepodpíše a zamestnávateľ mu túto nezdaniteľnúčasť neuplatní. Prípadný nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, resp. jej časť si zamestnanec môže uplat-niť dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní.

Zamestnanec môže postupovať aj tak, že si nezdaniteľnú časť základu dane nebude uplatňovať až od niekto-rého mesiaca v priebehu roka. V tom prípade podpíše zmenu vo vyhlásení a zamestnávateľ mu prestaneuplatňovať nezdaniteľnú časť.

�

Na nezdaniteľnú časť základu dane na da-ňovníka má nárok každý daňovník bezohľadu na to, koľko mesiacov v kalendár-nom roku odpracoval, resp. poberal

zdaniteľný príjem. Nárok sa nepreukazuje,zamestnanec si ho uplatní podpísaním vy-hlásenia, ostatní daňovníci si ho uplatniav podanom daňovom priznaní.

Príklad č. 5:

Daňovník s príjmami zo závislej činnosti zomrel 21. 9. 2013. Pozostalá manželka podá do troch mesiacov posmrti daňovníka daňové priznanie (§ 49 ods. 4 zákona). Z potvrdenia vystaveného zamestnávateľom mu

110


vyjde základ dane 3 626,50 €. V daňovom priznaní možno od základu dane odpočítať plnú výšku nezdaniteľ-nej časti základu dane na daňovníka, t. j. sumu 3 735,94 eura, avšak v danom prípade len do výšky základudane. Základ dane po znížení bude nula a za daňovníka nevznikne povinnosť platiť daň.

�

Príklad č. 6:

Študentka strednej školy uzatvorila dohodu o brigádnickej práci študentov na obdobie letných prázdnin. U za-mestnávateľa podpísala vyhlásenie, že súčasne za rovnaké obdobie si neuplatňuje nárok na nezdaniteľnúčasť základu dane na daňovníka u iného zamestnávateľa. Po odpočítanínezdaniteľnej časti základu dane nadaňovníka jej vzhľadom na mesačný hrubý príjem nevyšlo platiť preddavok na daň.

Ak by vyhlásenie nepodpísala, zamestnávateľ by jej zrazil preddavok na daň. Nárok na nezdaniteľnú časťzákladu dane na daňovníka v ročnej výške si môže študentka uplatniť v rámci ročného zúčtovania preddavkovalebo v podanom daňovom priznaní. Vzniknutý preplatok na dani jej bude vrátený.

�

Výnimkou z uplatňovania nezdaniteľnejčasti základu dane na daňovníka sú pobe-ratelia dôchodkov podľa § 11 ods. 6 záko-na, ktorým sa základ dane neznižuje o ne-zdaniteľnú časť základu dane na daňovní-ka, ak daňovník je na začiatku zdaňova-cieho obdobia poberateľom dôchodkovvymenovaných v tomto ustanovení aleboak mu dôchodok bol priznaný spätne k za-čiatku zdaňovacieho obdobia a ak tento dô-chodok bude v roku 2013 vyšší ako suma3 735,94 eura. Ak suma dôchodku v úhrnenepresiahne túto sumu, zníži sa základ

dane len vo výške rozdielu medzi sumou3 735,94 eura a vyplatenou sumoudôchodku.

Uvedené ustanovenie sa týka poberateľovstarobných dôchodkov, predčasných sta-robných dôchodkov a výsluhových dô-chodkov. Ak sa daňovník stal poberateľomniektorého z týchto dôchodkov v priebehuroka, od základu dane si môže odpočítaťnezdaniteľnú časť základu dane vo výškevypočítanej spôsobom uvedeným vyššiev tabuľke.

Príklad č. 7:

Zamestnanec začal v priebehu roka 2012 poberať starobný dôchodok priznaný od 1. 2. 2012. Do konca roka2012 mal nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Naďalej pracuje aj v roku 2013, ale vyhláse-nie už nepodpísal a zamestnávateľ mu neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Prípadnýnárok na časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka si dôchodca uplatní pri ročnom zúčtovaní pred-davkov alebo v podanom daňovom priznaní za rok 2013.

�

Základ dane sa o túto nezdaniteľnú časť nezni-žuje v prípade, ak bol daňovníkovi dôchodokpriznaný spätne k začiatku predchádzajúcichzdaňovacích období. Uplatnenú nezdaniteľnúčasť je daňovník povinný vysporiadať podanímdodatočného daňového priznania podľa § 32

odseku 11 zákona. V osobitných záznamochuvedie, že dodatočné daňové priznanie podá-va z dôvodu spätne priznaného dôchodku.Podanie dodatočného daňového priznaniav tomto prípade nie je dôvodom na uplatneniesankcie zo strany daňového úradu.


111


A

Príklad č. 8:

Zamestnanec požiadal v marci 2013 o starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný spätne k 1. januáru 2012.Pretože zamestnanec je k začiatku zdaňovacieho obdobia roku 2013 považovaný za poberateľa starobnéhodôchodku, nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Zamestnávateľ pozastaví uplatne-nie tejto nezdaniteľnej časti pri výpočte mesačného preddavku na daň a vzniknutý rozdiel preddavkov vyspo-riada. Za rok 2012, za ktorý bola uplatnená nezdaniteľná časť, musí daňovník podať dodatočné daňové prizna-nie, v ktorom nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka neuplatní. Vzniknutý rozdiel na dani doplatí.

�

Poznámka:

V súlade s § 16 ods. 2 daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov) sa dodatoč-né daňové priznanie podáva do konca mesiaca nasledujúceho po zistení, že daň má byť vyššia, ako je uvede-ná v podanom daňovom priznaní. Pritom, ak bolo daňovníkovi vykonané ročné zúčtovanie, považuje sav súlade s § 32 ods. 9 zákona o dani z príjmov toto zúčtovanie za daňové priznanie. V rovnakej lehote je doda-točne priznaná daň aj splatná.

�

Pretože úhrn dôchodkov je známy až poskončení roka, poberatelia dôchodkov sitúto nezdaniteľnú časť základu dane uplat-nia až pri ročnom zúčtovaní preddavkov,resp. pri podaní daňového priznania. Nárokna zníženie základu dane poberateľ dô-chodku preukazuje zamestnávateľovi po-sledným rozhodnutím o priznaní dôchodkualebo dokladom o ročnom úhrne vyplatené-ho dôchodku. Daňovník, ktorý podáva

daňové priznanie, uvedie úhrnnú sumu dô-chodku v priznaní a takéto doklady k daňo-vému priznaniu neprikladá.

Obmedzenie v možnosti zníženia základudane o nezdaniteľnú časť základu dane nadaňovníka sa netýka poberateľov inýchdôchodkov. V prípade kombinácie dôchod-kov sa prihliada len na dôchodok uvedenýv § 11 ods. 6 zákona.

Príklad č. 9

Poberateľ výsluhového dôchodku bol 4 mesiace roka 2013 v pracovnom pomere a od mája si založil živnosť.Ročná výška jeho výsluhového dôchodku je 3 684 eur. Bude mať za rok 2013 nárok na nezdaniteľnú časťzákladu dane na daňovníka?Na základe § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov sa základ dane daňovníka za zdaňovacie obdobie roka 2013neznižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobiapoberateľom výsluhového dôchodku alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho ob-dobia a ak tento dôchodok je vyšší ako suma 3 735,94 eura. Pretože suma dôchodku v úhrne nepresiahnetúto sumu, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou 3 735,94 eura a vyplatenou sumoudôchodku, t. j. o sumu 51,94 eura.

�

Príklad č. 10:

Zamestnankyňa je poberateľkou starobného dôchodku a súčasne vdovského dôchodku. Pre účely výpočtunezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa berú do úvahy oba dôchodky?

112


Podľa § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov sa základ dane neznižuje o nezdaniteľnú časť základu dane nadaňovníka, ak tento je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčas-ného starobného dôchodku, alebo výsluhového dôchodku, alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k za-čiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohtodôchodku je za rok 2013 v úhrne vyššia ako 3 735,94 eura. Pri výpočte nezdaniteľnej časti sa berie do úvahylen starobný dôchodok, na poberanie vdovského dôchodku sa neprihliada.

�

Príklad č. 11:

Zákonný zástupca ide podávať daňové priznanie za zosnulého, ktorý zomrel 23. 5. 2013. Zosnulý bol od roku2010 starobným dôchodcom a v roku 2013 mu bol vyplatený dôchodok 1 607,60 eura. Akú výšku nezdaniteľ-nej časti základu dane na daňovníka možno v daňovom priznaní odpočítať od základu dane z príjmov zo závis-lej činnosti?Podľa § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov sa v prípade poberateľov starobných dôchodkov znižuje základ danelen o rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane v ročnej výške a vyplatenou sumou dôchodku. Nezdani-teľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje u každého daňovníka v ročnej sume, za rok 2013 vo výške3 735,94 eura a má na ňu nárok aj zosnulý daňovník. Pretože tento daňovník bol na začiatku roku 2013 pobera-teľom starobného dôchodku, uplatní sa nezdaniteľná časť vo výške 2 128,34 eura (3 735,94 – 1 607,60).

�

Na nezdaniteľnú časť základu dane na da-ňovníka má nárok aj daňovník s obme-dzenou daňovou povinnosťou za

rovnakých podmienok ako daňovník s ne-obmedzenou daňovou povinnosťou.

Príklad č. 12:

Slovenský zamestnávateľ zamestnáva občanov Českej republiky, ktorí denne dochádzajú do zamestnania.Ide o daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí v SR zdaňujú len príjem zo zdroja na území SR.Pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti uplatní zamestnávateľ na základe podpísanéhovyhlásenia nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, pretože na túto nezdaniteľnú časť základu dane mánárok každý daňovník.

�

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)Nezdaniteľná časť základu dane na man-želku (manžela) sa vypočíta podľa § 11ods. 3 zákona o dani z príjmov v závislosti

od výšky základu dane daňovníka a odvýšky vlastných príjmov manželskéhopartnera takto:


113


A

Ak základ dane daňovníkaz príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2

Vlastné príjmy manželky Nezdaniteľná časť základu danena manželku

– sa rovná alebo je nižší ako34 401,74 €

nula 3 735,94 €

Na účely uplatnenia tejto nezdaniteľnej čas-ti základu dane sa za vlastný príjem man-želky (manžela) považuje príjem manžel-ského partnera znížený o zaplatené poist-né a príspevky, ktoré manželka (manžel)v príslušnom zdaňovacom období bola (bol)povinná (povinný) z tohto príjmu zaplatiť.Príjmy, ktoré sa nezahŕňajú do vlastnéhopríjmu sú v zákone taxatívne vymenované:

– zamestnanecká prémia podľa § 32a,

– daňový bonus podľa § 33,

– zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

– štátne sociálne dávky, ku ktorým patrínajmä:

- rodičovský príspevok podľa zákonač. 571/2009 Z. z. o rodičovskom prí-spevku v znení neskorších predpi-sov (ďalej len „zákon o rodičovskompríspevku“),

- príspevok pri narodení dieťaťa a prí-platok k príspevku podľa zákonač. 235/1998 Z. z. v znení neskoršíchpredpisov,

- príspevok rodičom, ktorým sa sú-časne narodili tri deti alebo viac detíalebo ktorým sa v priebehu dvochrokov opakovane narodili dvojčatáalebo viac detí súčasne podľa záko-na č. 235/1998 Z. z. v znení neskor-ších predpisov,

- príspevok na pohreb podľa zákonač. 238/1998 Z. z. v znení neskor-ších predpisov,

- prídavok na dieťa a príplatok k prí-davku na dieťa podľa zákonač. 600/2003 Z. z. o prídavku na die-ťa a o zmene a doplnení zákonač. 461/2003 Z. z. o sociálnom pois-tení v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o prídavku nadieťa“),

- vianočný príspevok niektorým po-berateľom dôchodkov podľa záko-na č. 592/2006 Z. z. v znení neskor-ších predpisov,

- príplatok k dôchodku politickýmväzňom a pozostalým osobámpodľa zákona č. 274/2007 Z. z.v znení neskorších predpisov,

– štipendium poskytované študentovi,ktorý sa sústavne pripravuje na budú-ce povolanie.

Všetky ostatné príjmy manželky (manžela)sa do vlastných príjmov zahŕňajú, a to ajpríjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebosú od dane oslobodené. Do vlastných príj-mov sa zahrnú napríklad: príjem zo závislejčinnosti, podpora v nezamestnanosti, sta-robný a predčasný starobný dôchodok, vý-sluhový dôchodok, invalidný dôchodok,

114


Ak základ dane daňovníkaz príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2

Vlastné príjmy manželky Nezdaniteľná časť základu danena manželku

– sa rovná alebo je nižší ako34 401,74 €

menej ako 3 735,94 € 3 735,94 € – vlastné príjmymanželky

3 735,94 € a viac nula

– je vyšší ako 34 401,74 € nepoberala 12 336,372 € – (základ danedaňovníka : 4)

poberala 3 735,94 € – vlastné príjmymanželky

vdovský a vdovecký dôchodok, materské,nemocenské dávky, úrazové dávky, dávkaz garančného poistenia, peňažný príspevokza opatrovanie, sociálne dávky, dávkya príspevky v hmotnej núdzi, úroky z vkladov,

výhry, príjmy z podnikania neznížené o vý-davky, príjem z prenájmu vrátane sumyoslobodenia (500 €), štipendium poskyto-vané doktorandom dennej formy dokto-randského štúdia.

Nárok na túto nezdaniteľnú časť vznikne manželskému partnerovi, ak:– sa staral o vyživované maloleté dieťa

(§ 33 ods. 2 zákona o dani z príjmov)podľa § 3 ods. 2 zákona o rodičovskompríspevku žijúce s daňovníkom v do-mácnosti;

Podľa § 33 ods. 2 zákona o dani z príj-mov sa za vyživované dieťa považujedieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzatédo starostlivosti nahrádzajúcej starostli-vosť rodičov na základe rozhodnutia prí-slušného orgánu a dieťa druhéhoz manželov, ktoré je považované za ne-zaopatrené dieťa podľa zákona o prí-davku na dieťa.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o rodičovskompríspevku ide o oprávnenú osobu s náro-kom na rodičovský príspevok, ktorá za-bezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa:

- do 3 rokov veku,

- do 6 rokov veku, ktoré má dlhodo-bo nepriaznivý zdravotný stav, ale-bo ak takéto dieťa je zverenédo starostlivosti nahrádzajúcejstarostlivosť rodičov, najdlhšie3 roky od právoplatnosti prvéhorozhodnutia o zverení dieťaťa dostarostlivosti tej istej oprávnenejosobe.

– poberal peňažný príspevok na opatro-vanie podľa § 40 zákona č. 447/2008Z. z. o peňažných príspevkoch na kom-penzáciu ťažkého zdravotného postih-nutia a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“);

Príklad č. 13:

Manželka celý rok 2013 nepracovala, pretože sa stará o zdravotne ťažko postihnuté dieťa a poberá príspevok naopatrovanie. Môže si manžel – živnostník, uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku a v akej výške?

V súlade s § 11 ods. 4 písm. a) zákona o dani z príjmov je možné uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane aj namanželku, ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zá-kona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. Výška nezdaniteľnej časti sa vypočíta podľa § 11 ods. 3zákona o dani z príjmov a závisí od výšky základu dane manžela a od vlastných príjmov manželky zníženýcho poistné (napr. na zdravotné poistenie, sociálne poistenie). Peňažný príspevok na opatrovanie je príjem oddane oslobodený na základe § 9 ods. 2 písm. b) zákona, t. j. nezdaňuje sa. Započíta sa však do vlastnýchpríjmov manželky na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku.

�

– bol zaradený do evidencie uchádzačovo zamestnanie podľa § 33 zákona č. 5/2004Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákono službách zamestnanosti“);


115


A

– sa považuje za občana so zdravotnýmpostihnutím alebo za občana s ťažkýmzdravotným postihnutím.

Občan so zdravotným postihnutím podľa§ 9 zákona o službách zamestnanosti je ob-čan uznaný za invalidného podľa § 71 záko-na o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003Z. z. v znení neskorších predpisov), t. j. pre

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mápokles schopnosti vykonávať zárobkovúčinnosť o viac ako 40 % v porovnaní sozdravou fyzickou osobou.

Občan s ťažkým zdravotným postihnutímje občan, ktorý má podľa § 2 ods. 3 zákonač. 447/2008 Z. z. zdravotné postihnuties mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Príklad č. 14:

Fyzická osoba má príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Zarok 2013 vykáže základ dane okolo 30 000 eur.

Bude si môcť pri podaní daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie uplatniť nárok na nezdaniteľnú časťzákladu dane na manžela, ktorý je na invalidnom dôchodku, ak jeho dôchodok je vo výške 368 eur mesačne?

Od roku 2013 možno znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť na manžela len v prípade, ak sa manžel na zákla-de príslušných predpisov považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo za občana s ťažkým zdravot-ným postihnutím.

Ak je táto podmienka splnená, uplatnenie nároku závisí v súlade s § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov od výš-ky dosiahnutého základu dane manželky v kalendárnom roku a od ročnej výšky vlastného príjmu manžela zní-ženého o zaplatené poistné (napr. na zdravotné poistenie, sociálne poistenie).

Do vlastných príjmov manžela sa započíta aj invalidný dôchodok. Ak základ dane manželky za rok 2013 ziste-ný z príjmov podľa § 6 ods. 2 bude nižší ako suma 34 401,744 eura, výška nezdaniteľnej časti bude vo výškerozdielu medzi sumou 3 735,94 eura a výškou vlastného príjmu manžela zníženého o poistné.

Ak výška vlastných príjmov manžela znížených o poistné bude v sume 3 735,94 eura a viac, nie je nárok nanezdaniteľnú časť základu dane na manžela.

�

Podotýkame, že túto nezdaniteľnúčasť možno uplatniť len na manželku(manžela) žijúcu s daňovníkom v domác-nosti.

Podľa § 115 Občianskeho zákonníka do-mácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolutrvale žijú a spoločne uhradzujú nákladyna svoje potreby.

Príklad č. 15:

Daňovník je rozvedený a žije v domácnosti so svojou družkou. Družka poberala v príslušnom zdaňovacomobdobí rodičovský príspevok na spoločné dieťa, iné príjmy nemala.

Daňovník nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, pretože nie je splnenápodmienka manželstva.

�

116


Príklad č. 16:

Zamestnanec sa rozviedol, naďalej však býva s bývalou manželkou v byte, v ktorom žili v domácnosti predrozvodom. Bývalá manželka v príslušnom roku poberala len nemocenské a podporu v nezamestnanosti.

Zamestnanec nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku pre nesplnenie pod-mienky manželstva.

�

Nezdaniteľná časť základu dane na man-želku (manžela) sa uplatní v plnej výškealebo vo výške rozdielu medzi vypočítanousumou a vlastným príjmom manželskéhopartnera zníženým o poistné len v prípade,ak sú splnené podmienky trvania manžel-stva a domácnosti počas celého roka.Ak sú splnené podmienky len jeden alebo

niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňo-vacom období (uzavretie manželstva, roz-vod, úmrtie manželského partnera), môžesa znížiť základ dane len o sumu zodpove-dajúcu jednej dvanástine tejto nezdaniteľ-nej časti základu dane za každý kalendár-ny mesiac, na ktorého začiatku boli splne-né podmienky na jej uplatnenie.

Príklad č. 17:

Daňovník sa oženil 20. 7. 2013. Manželka, ktorá spĺňa po celý rok podmienku občana so zdravotným postih-nutím, mala v roku 2013 zdaniteľný príjem zo závislej činnosti 3 605,20 eura, z ktorého zamestnávateľ zrazilpoistné 483,06 eura. Daňovník dosiahol v roku 2013 základ dane 9 640 eur.

Daňovník si uplatní pomernú sumu rozdielu medzi 3 735,94 eura a vlastným príjmom manželky 3 122,14 eura(3 605,20 – 483,06) v kalendárnych mesiacoch, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie ne-zdaniteľnej časti základu dane na manželku (počnúc augustom 2013).

Výpočet: (3 735,94 eura – 3 122,14 eura) : 12 mesiacov x 5 mesiacov = 255,75 eura.

�

Príklad č. 18:

Bude mať manželka nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manžela, ktorý je 10 mesiacov roka 2013práceneschopný a 2 mesiace zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie?

Zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na manželského partnera je možné aj z dôvoduzaradenia manželského partnera do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 33 zákona o službáchzamestnanosti.

Podľa § 11 ods. 5 zákona o dani z príjmov možno túto nezdaniteľnú časť uplatniť len za taký počet kalendár-nych mesiacov, na začiatku ktorých sú splnené podmienky, t. j. v danom prípade za 2 mesiace. Manželka si zarok 2013 môže znížiť svoj základ dane o 2/12 nezdaniteľnej časti vypočítanej podľa § 11 ods. 3 zákona o daniz príjmov, ak splní všetky podmienky uvedené v § 11 zákona.

�


117


A

Na nezdaniteľnú časť základu dane namanželku (manžela) má nárok aj daňov-ník s obmedzenou daňovou povinnos-ťou za podmienky, že úhrn jeho zdaniteľ-ných príjmov zo zdrojov na území SRv príslušnom roku tvorí najmenej 90 %jeho „celosvetových“ príjmov.

Táto nezdaniteľná časť základu dane sauplatňuje len po skončení kalendárnehoroka pri ročnom zúčtovaní preddavkov ale-bo pri podaní daňového priznania. Nárok

preukazuje zamestnanec zamestnávate-ľovi predložením dokladu o oprávnenostinároku na uplatnenie tejto nezdaniteľnejčasti (sobášnym listom) a čestným vyhlá-sením o výške vlastného príjmu manžel-ského partnera v žiadosti o vykonanie roč-ného zúčtovania.

Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie,uvedie výšku vlastného príjmu manželské-ho partnera v daňovom priznaní a k prizna-niu žiadne doklady neprikladá.

Dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenieTáto nová nezdaniteľná časť základu dane,ktorou je suma preukázateľne zaplate-ných dobrovoľných príspevkov na staro-bné dôchodkové sporenie podľa zákonač. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovomsporení a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov (ďa-lej len „zákon č. 43/2004 Z. z.“), sa môžev súlade s § 11 ods. 8 zákona o dani z príj-mov prvýkrát uplatniť za rok 2013 do výšky2 % z vymedzeného základu dane, najviacvšak do výšky 2 % zo 60-násobku priemer-nej mesačnej mzdy v hospodárstve Sloven-skej republiky zistenej Štatistickým úradomSR za kalendárny rok, ktorý dva roky pred-chádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zis-ťuje základ dane.

Za rok 2013 sa maximálna výška príspevku,o ktorú bude možné znížiť základ dane, vy-počíta z priemernej mzdy za rok 2011, kto-rou je suma 786 eur.

Maximálna suma, ktorú bude možné v roku2013 odpočítať od vymedzeného základudane (z čiastkového základu dane v § 5 alebo§ 6 ods. 1 a 2, alebo z ich súčtu), je suma943,20 eura.

O túto nezdaniteľnú časť si môžu znížiť vy-medzený základ dane fyzické osoby, kto-ré budú platiť dobrovoľné príspevky na sta-robné dôchodkové sporenie.

Nová nezdaniteľná časť základu dane sazohľadní až pri ročnom zúčtovaní pred-davkov alebo v podanom daňovom pri-znaní.

Ak dobrovoľný príspevok na starobnédôchodkové sporenie nebude odvádzať zazamestnanca zamestnávateľ, ale zamest-nanec ho bude platiť sám, musí zamestna-nec k žiadosti o vykonanie ročného zúčto-vania preddavkov predložiť zamestnávate-ľovi výpis z osobného účtu, z ktorého sazistí suma zaplatených príspevkov v kalen-dárnom roku, v opačnom prípade zamest-návateľ pri ročnom zúčtovaní na túto ne-zdaniteľnú časť neprihliadne.

Výpis, ktorý zašle dôchodková správcov-ská spoločnosť, bude slúžiť fyzickým oso-bám, ktoré si uplatnia novú nezdaniteľnúčasť základu dane v daňovom priznaní, naúčel kontroly zo strany daňového úradu.

118


Nárok na túto nezdaniteľnú časť v roku2013 nebude mať sporiteľ, ktorý do 31. ja-nuára 2013 vystúpi zo systému a zaplatilv januári príspevky na starobné dôchodko-vé sporenie (§ 52r zákona).

Ak bude daňovníkovi vyplatená suma,ktorá bola uplatnená ako nezdaniteľnáčasť základu dane, napríklad z dôvodu, žeje zmluva o starobnom dôchodkovom spo-rení podľa právoplatného rozhodnutia súduneplatná alebo nevznikla, alebo bola vyma-zaná z registra zmlúv, pretože nemala byťani zapísaná do tohto registra, je daňovníkpovinný uplatnenú sumu vysporiadať [ideo sumu vyplatenú podľa § 64a ods. 13a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z.].Z § 11 ods. 9 zákona o dani z príjmov vyplý-va povinnosť zvýšenia základu dane dotroch zdaňovacích období počítaných odskončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorombola táto suma vyplatená.

Základ dane sa zvýši o sumu zaplatenýchdobrovoľných príspevkov na starobné dô-chodkové sporenie, o ktorú bol v predchá-dzajúcich zdaňovacích obdobiach zníženýzáklad dane.

Vysporiadanie zaplatených príspevkovuplatnených ako nezdaniteľná časť zákla-du dane bude možné len prostredníctvomdaňového priznania, nie v rámci ročnéhozúčtovania preddavkov [§ 32 ods. 2písm. d) a ods. 3 písm. b) zákona].

Súčasne nebude takto vyplatená sumaoslobodená od dane [zmena v § 9 ods. 2písm. a) zákona], ale bude ostatnýmpríjmom podľa § 8 zákona o dani z príj-mov, pričom túto sumu si bude môcťdaňovník znížiť o zaplatené dobrovoľnépríspevky na starobné dôchodkovésporenie.

Poznámka:

Táto nová nezdaniteľná časť základu dane bola zavedená zákonom č. 252/2012 Z. z. a ďalej upravená záko-nom č. 395/2012 Z. z., pričom obe úpravy sú účinné od 1. 1. 2013. Uplatňovať by sa ďalej mala aj za roky2014, 2015 a 2016.

�

Podotýkame, že nezdaniteľná časť základudane, ktorou je dobrovoľný príspevok nastarobné dôchodkové sporenie, bola zave-dená v súvislosti so zmenami v druhom dô-chodkovom pilieri a na podporu dobrovoľ-ných príspevkov do tohto piliera, keď sau sporiteľov, ktorí si na svoj budúci dôcho-dok sporia prostredníctvom druhého piliera,

znížilo percento príspevku na účty v dô-chodkových správcovských spoločnos-tiach z 9 % z hrubej mzdy na 4 %. Túto ne-zdaniteľnú časť je potrebné odlíšiť oduž zrušenej nezdaniteľnej časti nadoplnkové dôchodkové sporenie, ktoré jesúčasťou tretieho piliera dôchodkovéhozabezpečenia.


119


A

Zrušená nezdaniteľná časťOd roku 2011 sa zrušili nezdaniteľné častizákladu dane, ktorými boli príspevky na do-plnkové dôchodkové sporenie, finančnéprostriedky na účelové sporenie a poistnéna životné poistenie. Podľa znenia zákonao dani z príjmov platného do 31. 12. 2010,ak daňovník nedodrží podmienky uplatňo-vania týchto nezdaniteľných častí, o sumuzaplatených príspevkov a platieb, o ktorú siv predchádzajúcich zdaňovacích obdo-biach znížil základ dane, je povinný zvýšiťzáklad dane do troch zdaňovacích obdobíod skončenia zdaňovacieho obdobia, v kto-rom došlo k porušeniu ustanovených pod-mienok.

Ak daňovník porušil podmienky do 31.12. 2010, je naďalej povinný zvýšiť sisvoj základ dane podľa znenia zákonaplatného do konca roka 2010. Pri porušenípodmienok doplnkového dôchodkovéhosporenia, účelového sporenia a životnéhopoistenia po 31. 12. 2010 daňovník nie jepovinný zvýšiť si základ dane o sumu užuplatnených nezdaniteľných častí.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie,ktorým je kalendárny rok 2013, je posled-ným daňovým priznaním, v ktorom sa budezvyšovať základ dane o tieto nezdaniteľnéčasti.

Príklad č. 19:

Zamestnanec si v rokoch 2008 a 2009 uplatnil pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislejčinnosti ako nezdaniteľnú časť základu dane poistné na životné poistenie. V roku 2010 si nechal predčasnevyplatiť poistné. Za roky 2011 a 2012 požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov.

Predčasne vyplatené poistné sa považuje za porušenie podmienok. V zmysle § 11 ods. 12 zákona o daniz príjmov v znení účinnom do 31. 12. 2010 má zamestnanec povinnosť zvýšiť základ dane o uplatnenú nezda-niteľnú časť, a to buď naraz v daňovom priznaní za rok 2011, alebo 2012, alebo 2013, alebo rozložením prí-slušnej čiastky do uvedených rokov. Za zdaňovacie obdobie (obdobia), za ktoré si zvýši základ dane, je povin-ný podať daňové priznanie, nemôže požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie preddavkov. Ak si daňovníknezvýšil základ dane za zdaňovacie obdobie rokov 2011 a 2012 o sumy nezdaniteľnej časti, u ktorej porušilpodmienky, nemôže za rok 2013 požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie preddavkov, ale musí podaťdaňové priznanie. V daňovom priznaní zvýši základ dane o sumy nezdaniteľnej časti poistného na životnépoistenie, o ktoré si znížil základ dane za roky 2008 a 2009.

�

Poznámka:

Podotýkame, že už je schválená novela zákona o dani z príjmov, ktorou sa opätovne od roku 2014 zavádzanezdaniteľná časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie.

�

Ing. Martina Oravcová

120


Daňový bonus(problémové prípady)

Podmienky uplatnenia, priznania a vyplate-nia daňového bonusu, daňového zvýhod-nenia upravuje § 33 zákona č. 595/2003Z. z. o dani z príjmov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o dani z príj-mov“). Nárok na daňový bonus má lendaňovník, ktorý okrem iných ustanovenýchpodmienok dosahuje zdaniteľné príjmy zozávislej činnosti podľa § 5 zákona o daniz príjmov aspoň vo výške 6-násobkuminimálnej mzdy alebo dosahuje zdaniteľ-né príjmy z podnikania alebo z inej samo-statnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1a 2 zákona o dani z príjmov aspoň vo výške6-násobku minimálnej mzdy, pričom vyká-že z § 6 základ dane (nie stratu).

Daňovník, poberateľ príjmov z podnikaniaa inej samostatnej zárobkovej činnosti, simôže uplatniť daňový bonus pri podaní da-ňového priznania. Daňovník, poberateľ príj-mov zo závislej činnosti (zamestnanec), simôže uplatniť daňový bonus u zamestná-vateľa, ktorý je platiteľom dane, aj počaszdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanecpoberá zdaniteľnú mzdu od viacerých za-mestnávateľov súčasne alebo postupne,prihliadne na daňový bonus len jedenz nich. Zamestnanec je povinný preukázaťzamestnávateľovi splnenie podmienok napriznanie daňového bonusu.

Pre zdaňovacie obdobie roka 2013 je6-násobok minimálnej mzdy suma2 026,20 eura. V súvislosti s valorizáciousúm životného minima sa daňový bonuspodľa § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmovv nadväznosti na § 52 ods. 48 tohto zákonazvyšuje rovnakým koeficientom a za rovna-ké kalendárne mesiace zdaňovacieho ob-dobia ako suma životného minima.

Výška mesačného daňového bonusuposkytovaného na vyživované dieťa žijúcev domácnosti s daňovníkom platná do30. 6. 2013 v sume 21,03 eura sa s účin-nosťou od 1. júla 2013 zvyšuje na sumu21,41 eura.

Zvýšená suma mesačného daňového bo-nusu sa prvýkrát vyplatí za mesiac júl 2013pri vyplatení mzdy v auguste 2013.

Témou článku sú vybrané okruhy poskyto-vaných daňových bonusov, ktoré spôso-bujú pri aplikácii v praxi najviac ťažkostí,a to problematika:

– spoločná domácnosť a delenie detí me-dzi daňovníkmi,

– stredoškoláci zárobkovo činní,

– I. stupeň vysokoškolského štúdia,

AB

CM

ZD

ÁR

AP

MP

P1/

2014

121

Kým daňovník – podnikateľ si môže uplatniť daňový bonus iba pripodaní daňového priznania, daňovník – zamestnanec si ho môžeuplatniť u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, aj počas zdaňo-

vacieho obdobia. Ak zamestnanec poberá zdaniteľnú mzdu od viacerých za-mestnávateľov súčasne alebo postupne, prihliadne na daňový bonus len jedenz nich. Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi splnenie podmienokna priznanie daňového bonusu. Viac o daňovom bonuse a problémových prípa-doch, ktoré spôsobujú v praxi najviac ťažkostí, sa dozviete v pokračovaní článku.

– II. stupeň vysokoškolského štúdia,

– prerušené vysokoškolské štúdium,

– osobná striedavá starostlivosť obi-dvoch rozvedených rodičov,

– dohody o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru.

– zahraničné štúdium,

Zákonom o dani z príjmov je vymedzenázodpovednosť zamestnávateľa za správnepriznaný a vyplatený daňový bonus. Prispracovaní miezd zamestnancov dochá-dza k chybnému postupu zamestnávate-ľa, ak prizná a vyplatí daňový bonus nie

v súlade so zákonom o dani z príjmov,následne znáša aj zodpovednosť. Zamest-návatelia nesprávne postupujú pri priznanía vyplatení daňového bonusu najmä vovyššie uvedených vybraných okruhoch.Napríklad uplatnenie daňového bonusuu druha a družky a detí žijúcich s nimiv spoločnej domácnosti alebo posúdenieštandardnej dĺžky štúdia u študentov vyso-kých škôl.

Podľa § 33 zákona o dani z príjmov simôže daňovník za ustanovených pod-mienok uplatniť nárok na daňový bonusna každé vyživované nezaopatrené die-ťa žijúce s ním v domácnosti.

Výklad základných pojmovDomácnosť – podľa § 115 zákonač. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v zneníneskorších predpisov domácnosť tvoria fy-zické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spo-ločne uhrádzajú náklady na svoje potre-by. Ak je hospodárenie s finančnými pro-striedkami napr. u manželov oddelené,spolužitie nespĺňa existenciu spoločnej do-mácnosti.

Vyživované dieťa – podľa § 33 ods. 2 zá-kona o dani z príjmov za vyživované dieťadaňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťaprevzaté do starostlivosti nahrádzajúcejstarostlivosť rodičov na základe rozhodnu-tia príslušného orgánu a dieťa druhéhoz manželov sa považuje nezaopatrenédieťa podľa osobitného predpisu [zákonč. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťaa o zmene a doplnení zákona č. 461/2003Z. z. o sociálnom poistení v znení neskor-ších predpisov (ďalej len „zákon o prídavkuna dieťa“)].

Nezaopatrené dieťa – podľa § 3 zákonao prídavku na dieťa je dieťa do skončeniapovinnej školskej dochádzky, najdlhšie dodovŕšenia 25 rokov veku, ak

a) sa sústavne pripravuje na povolanieštúdiom alebo

b) sa nemôže sústavne pripravovať na po-volanie štúdiom, alebo vykonávať zá-robkovú činnosť pre chorobu aleboúraz.

Nezaopatreným dieťaťom podľa tohto zá-kona je aj dieťa, ktoré je neschopné sa sús-tavne pripravovať na povolanie alebo vyko-návať zárobkovú činnosť pre dlhodobo ne-priaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dovŕ-šenia plnoletosti.

Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona nieje dieťa:

a) ktorému vznikol nárok na invalidnýdôchodok alebo poberá sociálny dô-chodok,

122

Viac informácií z oblasti daní a účtovníctva nájdete nawww.danovecentrum.sk.

b) ktorého štúdium na vysokej škole podľaštudijného programu presahuje štan-dardnú dĺžku štúdia alebo

c) ktoré získalo vysokoškolské vzdelaniedruhého stupňa.

Problematiku daňového bonusu a sumu,ktorú si môže daňovník za ustanovenýchpodmienok odpočítať z dane ročne za kaž-dé vyživované dieťa, vysvetlíme na jednot-livých vybraných prípadoch.

Spoločná domácnosť a delenie detí medzi daňovníkmiZa vyživované dieťa daňovníka, a to vlast-né, osvojené, dieťa prevzaté do starostli-vosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov nazáklade rozhodnutia príslušného orgánua dieťa druhého z manželov sa považuje

nezaopatrené dieťa podľa osobitnéhopredpisu. Daňovník si môže uplatniť daňo-vý bonus na každé vyživované dieťa žijúcev domácnosti s daňovníkom (§ 33 ods. 1zákona o dani z príjmov).

Príklad č. 1:

Manželia si priniesli do spoločného manželstva po jednom dieťati. Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerídaňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pomernú časť daňového bonusu môže uplatniť počasť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov (napr. manžel) na všetky vyživované deti a po zostávajúcučasť zdaňovacieho obdobia druhý z daňovníkov (napr. manželka). Nie je možné, aby si manžel uplatnil daňo-vý bonus na svoje dieťa a manželka na svoje dieťa, deti zo spoločnej domácnosti týchto daňovníkov (manže-lov) nie je možné deliť.

�

Príklad č. 2:

Pán Ján žije s pani Janou v spoločnej domácnosti (druh a družka), majú rozdielne trvalé pobyty. Pani Jana jena materskej dovolenke, z predchádzajúceho manželstva má 8-ročného syna Petra a s pánom Jánom má4-mesačnú dcéru Sáru. Pani Jana nepoberá žiaden zdaniteľný príjem, pán Ján si uplatňuje u zamestnávateľadaňový bonus na svoju dcéru Sáru, na vlastné dieťa žijúce s ním v spoločnej domácnosti. Ak pani Jana začnepoberať zdaniteľný príjem, potom si môže uplatniť daňový bonus na svoje vlastné obidve deti, deti zo spoloč-nej domácnosti nie je možné deliť.

�

Stredoškoláci zárobkovo činníPodľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o prídavkuna dieťa sústavná príprava dieťaťa na povo-lanie je štúdium na strednej škole, tento zá-kon neustanovuje obmedzenie v prípadeich zárobkovej činnosti. Ale podľa § 4ods. 6 písm. a) a § 4 ods. 4 písm. a) zákonao prídavku na dieťa sústavná príprava

dieťaťa na povolanie nie je obdobie bezpros-tredne nadväzujúce na skončenie štúdia nastrednej škole, najdlhšie do konca školské-ho roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium nastrednej škole, ak je zárobkovo činné (pra-covný pomer), s výnimkou dohôd o prácachvykonávaných mimo pracovného pomeru.

ABC mzdára � Daňový bonus (problémové prípady)

123


A

Príklad č. 3:

Dieťa študuje dennou formou štúdia na SOŠ na dvojročnom vzdelávacom programe študijného odboru nad-stavbového štúdia na základe individuálneho učebného plánu a okrem štúdia je aj zamestnané v pracovnompomere na kratší pracovný čas. Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje napovolanie štúdiom dennou formou štúdia. U stredoškoláka, ktorý študuje dennou formou (aj individuálne) nanadstavbovom štúdiu, sa neskúma jeho zárobková činnosť, daňovník si uplatní na takéto vyživované dieťadaňový bonus.

�

I. stupeň vysokoškolského štúdiaZákon o prídavku na dieťa v § 3 ods. 3písm. b) ustanovuje, že nezaopatrené dieťanie je dieťa, ktorého štúdium na vysokejškole podľa študijného programu presahu-je štandardnú dĺžku štúdia, pri tomtoustanovení je odkaz na § 51 ods. 4písm. h), § 52 ods. 3, § 53 ods. 2 a 3 zákonač. 131/2002 Z. z. o vysokých školácha o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov (ďalej len „zá-kon o vysokých školách“). Štandardná dĺž-ka štúdia vyjadrená v akademických ro-koch je určená pre konkrétny študijný prog-ram, na ktorý bol študent rozhodnutím vy-sokej školy prijatý a zapísaný na štúdium.

Zákon o prídavku na dieťa v § 3 ods. 3písm. c) ustanovuje, že za nezaopatrené

dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré získalo vy-sokoškolské vzdelanie druhého stupňapodľa § 53 zákona o vysokých školách, po-važuje sa však za nezaopatrené dieťa prizískaní vysokoškolského vzdelania prvé-ho stupňa aj pri získaní tohto stupňa vzde-lania na viacerých vysokých školách.

Môže nastať situácia, že študent, ktorý bolprijatý na štúdium prvého stupňa, bakalár-skeho študijného programu na jednej vy-sokej škole prijme možnosť dokončiť štú-dium na druhej vysokej škole. Keďže ideo dokončenie predchádzajúceho štúdia,v tomto prípade sa počíta štandardná dĺžkaštúdia študenta od prijatia na pôvodný štu-dijný program.

Príklad č. 4:

Študent bakalárskeho študijného programu so štandardnou dĺžkou štúdia tri roky si štúdium druhého ročníkarozloží na dva roky. Následne v treťom ročníku daňovníkovi nevznikne nárok na uplatnenie daňového bonusuna ním vyživované dieťa (študuje štvrtý rok, neštandardný). V dôsledku rozloženia druhého ročníka došlou študenta k prekročeniu štandardnej dĺžky štúdia (3 roky) o jeden rok.

�

Príklad č. 5:

Študent bol prijatý v kalendárnom roku 2010 na bakalársky 3-ročný študijný program v Bratislave so štandard-nou dĺžkou štúdia tri roky. Jeho štúdium bolo nasledovné:

1. ročník akademický rok 2010/2011,

124


1. ročník akademický rok 2011/2012 (opakovaný ročník),

2. ročník akademický rok 2012/2013.

V akademickom roku 2013/2014 nastúpi tento študent v Trnave na inú fakultu, urobí rozdielové skúšky, škola za-radí študenta do 3. ročníka bakalárskeho študijného programu so štandardnou dĺžkou štúdia tri roky. Keďže ideo dokončenie predchádzajúceho štúdia, v tomto prípade sa počíta štandardná dĺžka štúdia študenta od prijatiana pôvodný študijný program.

Študent študuje štvrtý rok bakalársky študijný program, prekročí štandardnú dĺžku štúdia o jeden rok, nevznik-ne nárok na uplatnenie daňového bonusu. Ak toto vyživované dieťa nastúpi následne na magisterské štú-dium, rodič odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa uplatní daňový bonus.

�

Príklad č. 6:

Daňovník si uplatnil na svoje študujúce dieťa daňový bonus počas 3 rokov štandardnej dĺžky vysokoškolskéhoštúdia prvého stupňa v Žiline, toto štúdium bolo ukončené v máji 2013. Počnúc septembrom 2013 dieťa začnev Banskej Bystrici ďalšie vysokoškolské štúdium prvého stupňa, bakalársky študijný program so štandardnoudĺžkou štúdia tri roky.

Daňovník počas štandardnej dĺžky štúdia troch rokov si znovu uplatní daňový bonus na vyživované dieťa odseptembra 2013, kedy sa zapíše dieťa na túto ďalšiu vysokú školu. V období od júna do augusta 2013 nevzni-ká nárok na uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa, ide o prípad postupného štúdia na viacerýchvysokých školách prvého stupňa.

�

II. stupeň vysokoškolského štúdiaPodľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona o prídavkuna dieťa za nezaopatrené dieťa sa nepova-žuje dieťa, ktoré už získalo vysokoškolské

vzdelanie druhého stupňa podľa § 53 záko-na o vysokých školách v znení neskoršíchpredpisov.

Príklad č. 7:

Študent ukončí v apríli 2013 štúdium na zahraničnej vysokej škole v Holandsku, získaný titul zodpovedá tituludosiahnutému na vysokej škole v Slovenskej republike druhého stupňa. V máji 2013 toto dieťa absolvuje prijí-mací pohovor na ďalšej vysokej škole v Trnave, rozhodnutím je prijaté na bakalársky študijný program, prvýstupeň vysokoškolského štúdia.

Daňovníkovi už nevzniká nárok na uplatnenie daňového bonusu, jeho dieťa už získalo vysokoškolské vzdela-nie druhého stupňa na zahraničnej vysokej škole.

�

Prerušené vysokoškolské štúdiumAk študent pokračuje po prerušení štúdiana tej istej vysokej škole, v tom istomštudijnom programe (prvý stupeň,

resp. druhý stupeň vysokoškolského štú-dia), je možné prerušenie štúdia považovaťza štandardnú dĺžku štúdia. O obdobie


125


A

prerušenia štúdia sa predlžuje po skončeníštandardnej dĺžky štúdia doba uplatnenia da-ňového bonusu, avšak najviac v počte kalen-dárnych mesiacov a dní, ktoré zodpovedajúpočtu kalendárnych

mesiacov a dní, kedy bolo štúdium v rámcištandardnej dĺžky prerušené a dieťasa z tohto dôvodu reálne sústavne nepripra-vovalo na povolanie štúdiom na vysokejškole.

Príklad č. 8:

Študent prerušil štúdium v januári 2011, v druhom ročníku bakalárskeho študijného programu (štandardnádĺžka štúdia tri roky), nemá už práva a povinnosti študenta vysokej školy a za študenta sa nepovažuje. Zakalendárne mesiace február až august 2011 nevznikol nárok na uplatnenie daňového bonusu.

V akademickom roku 2011/2012 opakoval študent druhý ročník, naplnil 3-ročnú štandardnú dĺžku štúdia preúčely uplatnenia daňového bonusu.

V treťom ročníku, akademický rok 2012/2013, už je prekročená štandardná dĺžka štúdia na uplatnenie daňo-vého bonusu. Ak však študent pokračuje po prerušení štúdia v štúdiu v tom istom študijnom programe, je mož-né prerušenie štúdia (február až august 2011) považovať za štandardnú dĺžku štúdia a o obdobie 7 kalendár-nych mesiacov prerušenia štúdia predĺžiť dobu uplatnenia daňového bonusu.

Daňovník si uplatní daňový bonus za mesiace september 2012 až marec 2013, následne zamestnávateľpozastaví vyplácanie daňového bonusu.

�

Zahraničné štúdiumV prípade študentov zahraničných vysokýchškôl študujúcich v zahraničí sa štandardnádĺžka štúdia neposudzuje, ide o štúdiumpodľa zákonov príslušného štátu, nie podľazákona o vysokých školách účinného na

území Slovenskej republiky. Takéto štúdiumsa na základe rozhodnutia Ministerstva škol-stva SR môže považovať za rovnocennévysokoškolské štúdium, nie je však možnéurčiť štandardnú dĺžku študijného programu.

Príklad č. 9:

Študent v školskom roku 2012/2013 opakoval 4. ročník štvorročného bakalárskeho študijného programu naTechnickej fakulte v Bratislave.

Štúdium presiahlo štandardnú dĺžku štúdia príslušného študijného programu stanoveného vysokou školouo jeden akademický rok, nevznikol už nárok na uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa.

V máji 2013 toto dieťa absolvovalo prijímacie pohovory na druhý stupeň vysokoškolského štúdia v Prahe, roz-hodnutím vysokej školy bolo prijaté a dňa 15. 7. 2013 zapísané.

Na základe rozhodnutia Ministerstva školstva SR sa toto štúdium považuje za rovnocenné vysokoškolské štú-dium, daňovník si uplatní od júla 2013 nárok na daňový bonus.

Pri štúdiu v zahraničí sa štandardná dĺžka štúdia neposudzuje, dieťa sa považuje za nezaopatrené dieťa podľazákona o prídavku na dieťa najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku.

�

126


Osobná striedavá starostlivosť obidvoch rozvedených rodičovZákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení ne-skorších predpisov (ďalej len „zákon o rodi-ne“) s účinnosťou od 1. júla 2010 v § 24ods. 2 ustanovuje, že ak sú obidvaja rodičiaspôsobilí dieťa vychovávať a ak majúo osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodi-čia záujem, tak súd môže zveriť die-ťa do striedavej osobnej starostlivostiobidvoch rodičov.

Tento zákon o rodine zavádza systémstriedavej osobnej starostlivosti o dieťapo rozvode rodičov, opakované zvereniemaloletého dieťaťa na presne stanovenéčasové obdobie na základe rozhodnutiasúdu.

Podľa § 33 ods. 4 zákona o dani z príjmov,ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí da-ňovníci, môže si daňový bonus uplatniť lenjeden z nich. Pri použití ustanovenia odse-ku 5 tohto zákona, môže uplatniť pomernúčasť daňového bonusu po časť zdaňova-cieho obdobia jeden z daňovníkov na všet-ky vyživované deti a po zostávajúcu časťdruhý z daňovníkov.

Ak podmienky na uplatnenie daňového bo-nusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedo-hodnú inak, daňový bonus na všetky

vyživované deti sa uplatňuje alebo sa pri-zná v poradí matka, otec, iná oprávnenáosoba.

Podľa § 33 ods. 5 zákona o dani z príjmovdaňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jedenalebo niekoľko kalendárnych mesiacovv zdaňovacom období, možno znížiť daňalebo preddavky na daň z príjmov podľa § 5tohto zákona len o sumu daňového bonusuza každý kalendárny mesiac, na začiat-ku ktorého boli splnené podmienky na jehouplatnenie.

To znamená, že daňový bonus patrí daňov-níkovi za ten istý kalendárny mesiac, na za-čiatku ktorého bolo vyživované dieťa s nímv domácnosti.

U zamestnávateľa si môže zamestnanecuplatniť vo vyhlásení daňový bonus len zakalendárne mesiace, kedy je dieťa uňhov prvý deň kalendárneho mesiaca (napr.1. januára, 1. februára, 1. marca atď.)v spoločnej domácnosti.

Ak by si daňovníci (rodičia) odovzdávalidieťa v prvý deň kalendárneho mesiaca anedohodli sa, u ktorého rodiča je v tentodeň dieťa v spoločnej domácnosti, pred-nostné právo má matka.

Príklad č. 10:

Po rozvode manželov maloleté dieťa bolo súdom zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodi-čov. Toto maloleté dieťa bude prvé dva týždne v kalendárnom mesiaci počnúc pondelkom u matky a nasledu-júce dva týždne u otca. Súčasne súd rodičom určil vyživovaciu povinnosť na ich maloletú dcéru.

Matka alebo otec si môžu uplatniť daňový bonus mesačne na svoje vyživované dieťa žijúce s nimi v domác-nosti v sume daňového bonusu za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienkyna jeho uplatnenie. To znamená, u ktorého rodiča je dieťa v prvý deň kalendárneho mesiaca v domácnosti.

�


127


A

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeruNárok na daňový bonus má zamestnanec,ktorý okrem iných ustanovených podmie-nok dosahuje ročné zdaniteľné príjmy zo zá-vislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príj-mov aspoň vo výške 6-násobku minimálnejmzdy. To znamená každé príjmy zo závis-lej činnosti plynúce zamestnancovi napr. nazáklade pracovnej zmluvy alebo dohody

o vykonaní práce. Ak zamestnanec v zdaňo-vacom období dosiahol zdaniteľné príjmy zozávislej činnosti aspoň vo výške polovice mi-nimálnej mzdy len v niektorých kalendárnychmesiacoch a zamestnávateľ priznal v týchtokalendárnych mesiacoch daňový bonus, ne-stráca nárok na už priznaný daňový bonus(§ 33 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

Príklad č. 11:

Študent vysokej školy, ktorý je otcom 2-ročného dieťaťa, má v období máj až september 2013 uzavre-tú dohodu o vykonaní práce s mesačnou odmenou 200 eur, iný zdaniteľný príjem za rok 2013 nedosiahne.U zamestnávateľa podpíše tento študent vyhlásenie, uplatní si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníkaa daňový bonus na ním vyživované nezaopatrené dieťa, jeho mesačný príjem presiahne polovicu výšky mini-málnej mzdy (sumu 168,85 eura). Po ukončení zdaňovacieho obdobia roku 2013 požiada tento študent za-mestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Zamestnávateľ mu nedoplatí rozdiel sumy ročného daňovéhobonusu, lebo nedosiahol ročný príjem zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (suma2 026,20 eura), nestráca však nárok na už vyplatený daňový bonus.

�

Viera Valicová

128


SUMA DAŇOVÉHO BONUSU NA VYŽIVOVANÉ DIEŤA (MESAČNE) od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2014

od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009od 1. 7. 2009 do 30. 6. 2010od 1. 7. 2010 do 30. 6. 2011od 1. 7. 2011 do 30. 6. 2012od 1. 7. 2012 do 30. 6. 2013od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2014

Suma daňového bonusu mesačne 19,32 € 20 € 20,02 € 20,51 € 21,03 € 21,41 €

Obdobie

Letný časa odmeňovanie zamestnancov

Napriek mnohoročnej tradícii prechodu naletný čas a z letného času na stredo-európsky čas (ďalej len „zmena času“) stálepretrvávajú nejasnosti okolo mzdovýchnárokov za prácu v „skrátenej“ zmene,ale najmä v prípade „predĺženej zmeny“pri prechode z letného času na tzv. zimný

čas, čo je ľudový pojem pre stredoeuróp-sky čas.

V ďalšom sa pokúsime poukázať na nie-ktoré dôsledky začiatku a konca letnéhočasu, v tom najmä na mzdové nároky za-mestnancov. Najprv však trochu z histórie,ktorá čo-to napovie.

História zavádzania letného časuTraduje sa nesprávne, že letný čas sav Československu po prvý raz zaviedolv roku 1979.

Je pravdou, že nariadením vlády ČSSRč. 36/1979 Zb. sa na rok 1979 ustanovil za-čiatok letného času na 1. apríl o nultej hodi-ne posunom hodín na 1 hodinu rannú a ko-niec na 30. september 1979 spätným posu-nom hodín na nultú hodinu; obdobne bolatýmto nariadením vlády riešená zmenačasu aj v roku 1980.

Nebolo to však prvé zavedenie letnéhočasu v Československu, pretože inštitút let-ného času bol využívaný nielen v obdobídruhej svetovej vojny, ale aj počas 4 rokovpo jej skončení.

Najprv však v septembri 1945 vydal prezi-dent Beneš dekrét č. 80/1945 Sb. o znovu-zavedení stredoeurópskeho času dňom1. októbra 1945 a zároveň týmto dekrétomzrušil letný čas v roku 1945, ako aj použí-vateľnosť predpisov o letnom čase z dobyneslobody.

Dôležitý je zákon č. 54/1946 Zb. o letnomčase, ktorým bola vláda vtedajšej Česko-slovenskej republiky splnomocnená svo-jím nariadením zaviesť letný čas a určo-vať jeho začiatok a koniec. Tento zákon,ktorý bez akejkoľvek zmeny platí stálea podľa neho sa aj vydávajú nariadeniavlády Slovenskej republiky, obsahuje ibajedinú vykonávaciu vetu v § 1 (cit. z EPI,kde je len česká verzia zákona):

PR

AK

TIC

KÁ

PE

RS

ON

AL

IST

IKA

PM

PP

1/20

14

129

Netreba snáď objasňovať, čo bežne vyjadruje spojenie „letný čas“.Zavedenie letného času v praxi znamená, že v poslednú marcovú ví-kendovú noc v nedeľu ráno vstaneme o hodinu skôr a keď si na to člo-

vek už zvykne, v poslednú októbrovú nedeľu, taktiež v skorých ranných hodi-nách, letný čas končí a „obyčajný“ človek má možnosť spať o hodinu dlhšie.Okrem pedantov, ktorí si nastavia budík, aby nepremeškali zmenu času, a tých,ktorí to jednoducho prespia, je tu skupina ľudí, ktorí tieto dve noci trávia v zamest-naní, pretože im na inkriminované dni pripadla nočná zmena.

Citácia:

„Vláda se zmocňuje, aby nařízením zaváděla odchylkou od středoevropského času letní čas a určovala jehopočátek a konec.“

�

Nič viac v zákone nie je uvedené, takže vlá-da na roky 1946 až 1949 skutočne nariade-ním určovala iba deň začiatku letného času,ktorý sa

– zaviedol v príslušný deň o druhej hodinestredoeurópskeho času a vykonal

jednoduchým posunutím hodinovýchručičiek na tretiu hodinu a

– koniec letného času, ktorý sa v určenýdeň vykonal tak, že o tretej hodine let-ného času sa posunuli hodinové ručič-ky na druhú hodinu (našťastie „digitál-ky“ v tom čase ešte neexistovali).

Jednotná úprava letného časuTento princíp sa uplatňuje aj v súčasnosti,už však na základe jednotnej úpravy letné-ho času v súlade so Smernicou Európ-skeho parlamentu a Rady č. 2000/84/ESz 19. januára 2001 o úpravách letnéhočasu, ktorá nadväzovala na smernicuč. 97/44/ES z 22. júla 1997 o úpravách let-ného času na roky 1998 až 2001. Smernicaokrem definície letného času ako obdobieroka, počas ktorého sa hodiny posúvajúdopredu o 60 minút oproti zvyšnej častiroka, od roku 2002 jednotne vymedzuje:– deň a hodinu začiatku letného času,

ktorý v každom členskom štáte začína po-slednú nedeľu v marci o 1.00 ráno

stredného greenwichského času (t. j. o 2.hodine stredoeurópskeho času) a

– deň a hodinu ukončenia obdobia let-ného času, ktoré končí poslednú ne-deľu v októbri o 1.00 ráno strednéhogreenwichského času.

Okrem toho smernica odporúča, aby saz dôvodov jasnosti a presnosti informáciíuverejňoval časový plán na zavedenie ob-dobia letného času vždy na nasledujú-cich päť rokov; aj z týchto dôvodov v sú-časnosti platné nariadenie vlády Sloven-skej republiky č. 51/2012 Z. z. upravujezačiatok a koniec zavedenia letného časuna päť rokov, a to na roky 2012 až 2016.

Nejasnosti okolo úpravy letného časuDôsledkom začiatku letného času je skráte-nie dennej dĺžky konkrétneho kalendárnehodňa, ktorým je posledná marcová nedeľa,na 23 hodín. Naopak, posledná októbrovánedeľa má z dôvodu ukončenia letnéhočasu až 25 hodín. Tieto zmeny sa, samo-zrejme, dotknú všetkých ľudí, ale z hľadiskapracovnoprávneho len tých zamestnancov,

ktorým zhodou okolností pripadla nočnápracovná zmena na kalendárnu sobotupred inkriminovanými nedeľami.

Bez ohľadu na to, či ide o tzv. 8-hodinovúpracovnú zmenu alebo o tzv. 12-hodinovúpracovnú zmenu, dĺžka nočnej pracovnejzmeny v tieto dva dni v roku nebude mať

130

Nezabudnite, že v cene predplatného máte i prístup do onlineverzie časopisu na www.pmpp.sk.

štandardný počet pracovných hodín. V sú-vislosti s touto skutočnosťou sa vynárajúprvotné otázky:

– ako „hodnotiť“ jednu chýbajúcu hodinupri prechode na letný čas a

– či jednu hodinu navyše, odpracovanúv noci pri návrate z letného času na stre-doeurópsky, považovať za prácu nad-čas.

Ďalším špecifickým problémom je aj otáz-ka, či pri práci v tzv. 12-hodinových zme-nách nedochádza k porušeniu ustanovenia§ 87 ods. 4 Zákonníka práce, v zmysle kto-rého pracovný čas v priebehu 24 hodín ne-smie presiahnuť 12 hodín, ak zamestnanecv priebehu nočnej zmeny zo soboty nanedeľu v posledný októbrový týždeň

odpracuje viac ako 12 hodín. Automatic-ky potom vznikajú otázky:

– akú dĺžku v hodinách má mesačnýfond pracovného času v takýchto prí-padoch a tiež

– z akého počtu pracovných hodín v me-siaci vychádzať, ak je potrebné napr.zistiť alikvotný hodinový podiel pracov-ného času pri čerpaní dovolenky, prí-padne alikvotný podiel zo sumy me-sačnej mzdy.

Napokon logická následná otázka týkajúcasa mzdových nárokov zmenou času „pos-tihnutých“ zamestnancov takisto závi-sí od riešenia uvedených nejasností v ob-lasti pracovného času a dĺžky pracovnejzmeny.

Letný čas a určený týždenný pracovný časNa pomoc riešeniu je opäť potrebné trochunazrieť do neďalekej histórie novodobéhozavedenia letného času. Nariadenie vládyČSSR č. 36/1979 Zb., ktorým bol opätovnezavedený letný čas v roku 1979 a 1980,okrem dňa a hodiny začiatku a konca letné-ho času obsahovalo osobitné špecifickéustanovenie v § 3, v ktorom sa uvádzalo(cit.):

– ustanovený týždenný pracovný času pracovníkov, ktorým začiatok letnéhočasu v rokoch 1979 alebo 1980 pripad-ne do pracovnej zmeny, pokiaľ sa tátopracovná zmena v dôsledku zavedenialetného času skráti, bude v príslušnomtýždni o jednu hodinu kratší,

– ustanovený týždenný pracovný času pracovníkov, ktorým koniec letnéhočasu v rokoch 1979 alebo 1980 pripad-ne do pracovnej zmeny, pokiaľ sa tátopracovná zmena v dôsledku zavedenia

predĺži, bude v príslušnom týždni o jed-nu hodinu dlhší.

Takto explicitne bol vplyv zavedeniaa skončenia letného času na pracovný časzamestnancov upravený naposledy naria-dením vlády Slovenskej republikyč. 6/1995 Z. z. o zavedení času v rokoch1995 až 1997 s tým, že namiesto slov„ustanovený týždenný pracovný čas“ sapoužilo správnejšie spojenie „určený týž-denný pracovný čas“.

V ďalšom období (počnúc nariadením vlá-dy Slovenskej republiky č. 377/1997 Z. z.)už absentovalo obdobné osobitné usta-novenie, ktoré by riešilo aspoň vplyv zave-denia letného času na určený týždennýpracovný čas.

Možno len predpokladať, že vláda sa zača-la striktne držať vymedzenia okruhu právo-mocí v zákone č. 54/1946 Zb., ktorý žiadnu

Praktická personalistika � Letný čas a odmeňovanie zamestnancov

131


P

vládu nesplnomocňuje na viac než na ur-čenie začiatku a konca letného času.

Napriek absencii širšej legislatívnej úpravynárokov pracujúcich osôb, podľa nášho ná-zoru, ostáva zachovaná podstata apliká-cie zmien v dĺžke nočnej pracovnej zme-ny pri zmene stredoeurópskeho času naletný čas a naopak. Za tohto predpokladusa dá vysloviť prvý dôležitý záver:

– pri zavedení letného času pracovnázmena zamestnanca v nočnej zmenebude napr. namiesto 8 hodín (v tzv.„hrubom“ vyjadrení) trvať len 7 hodín aurčený týždenný pracovný čas v tomtýždni bude o hodinu kratší (napr. ne-bude 37,5 hodiny, ale len 36,5 hodiny);neodpracovaná hodina z hľadiska pra-covného času zamestnancovi však „ne-chýba“, t. j. nemusí si ju nadpracovať,aby sa naplnil mesačný fond pracovné-ho času,

– pri skončení letného času, keď nočnázmena zamestnanca bude aj s pre-stávkou v práci na odpočinok a jedenienamiesto 8 hodín trvať spolu 9 hodín,bude určený týždenný pracovný časo 1 hodinu dlhší, pričom táto jednaodpracovaná hodina „navyše“ nepred-stavuje prácu nadčas.

Rovnako ako o hodinu dlhší týždenný pra-covný čas pri prechode z letného času nastredoeurópsky v posledný októbrový týž-deň nie je považovaný za prekročenieustanoveného týždenného pracovnéhočasu, tak ani skutočnosť, že pracovný časz dôvodu dlhšej pracovnej zmeny z uvede-ného dôvodu presiahne 12 hodín, nemož-no hodnotiť ako porušenie ustanovenia§ 87 ods. 4 Zákonníka práce zo strany za-mestnávateľa, lebo dôvodom je objektív-na skutočnosť mimo vplyvu zamestná-vateľa.

Harmonogramy striedania pracovných zmienVšeobecne sa v rozvrhu pracovných zmienzvyčajne neuvádza dĺžka pracovnej zmeny;uvedené platí za predpokladu, že ak v rámcicyklu sa dĺžka zmeny u zamestnancov ne-mení.

V takom prípade je spravidla systém strie-dania vyjadrený písmenami zodpovedajúci-mi druhu pracovnej zmeny (napr. „R“ prerannú, „N“ pre nočnú a pod.).

Pri zabezpečovaní podmienky v § 87 Zá-konníka práce, aby priemerný týždennýpracovný čas zamestnanca nepresiaholv období najviac štyroch alebo dvanástichmesiacov ustanovený týždenný pracovnýčas, sa preto môže odhliadnuť od skutoč-nosti, že v marci a v októbri z dôvodu zmeny

času bude jedna z nočných pracovnýchzmien o hodinu kratšia, resp. o hodinudlhšia.

To znamená, že ani na účely posúdenia, čibol v rámci určeného obdobia dodržanýpriemerný týždenný pracovný čas, sa ne-bude prihliadať na „pendlujúcu“ rozdielovúhodinu.

Ak je ustanovený týždenný pracovný časv prevádzke s nočnými zmenami napr.37,5 hodiny, rozvrh pracovných zmienv stanovenom období by mal každej zme-ne zabezpečiť, že počet hodín odpracova-ných podľa tohto rozvrhu bude v prieme-re na týždeň predstavovať presne 37,5 ho-diny.

132


Z tohto hľadiska nie je podstatné, že prizmene času zamestnanci jednej z pracov-ných zmien reálne odpracujú o jednu ho-dinu menej alebo viac.

Na základe uvedeného možno vysloviť ak-ceptovateľný záver, že zmena času:

– má vplyv na dĺžku určeného týžden-ného pracovného času v konkrétnompracovnom týždni u zamestnancov kon-krétnej pracovnej zmeny,

– v konečnom dôsledku má vplyv aj naskutočný počet odpracovaných ho-dín nielen v nočnej zmene, ale ajv rámci „dotknutého“ týždňa, mesiacai roka, ale

– nie je podstatná pri rozvrhovaní pra-covných zmien v harmonograme,t. j. vplyv zmeny času sa v správne zos-tavenom harmonograme striedaniapracovných zmien v zásade nebudezohľadňovať.

Letný čas a mzdové zvýhodnenie za nočnú prácuPokiaľ ide o riešenie mzdových nárokov,mal by sa zohľadňovať reálny rozdielv počte odpracovaných hodín z dôvoduinej ako štandardnej dĺžky nočnej zmeny,ak ovplyvňuje výšku mzdy zamestnanca.Tento záver sa opiera o ustanovenie § 118ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktoréhoje zamestnávateľ povinný poskytovať za-mestnancovi mzdu za vykonanú prácu.

Pokiaľ výška mzdy zamestnanca závisí odpočtu odpracovaných hodín, zmena časusa prejaví v počte skutočne odpracovanýchhodín v inkriminovanej nočnej zmene,a teda aj v počte hodín za príslušný mesiac.Z dôvodu nižšieho alebo vyššieho počtuhodín odpracovaných v príslušnom mesiacimôže mať zmena času vplyv aj na výškucelkovej mzdy zamestnancov, ktorýchsa týka.

Keďže sporným časom je obdobie nočnejpráce (§ 98 ods. 1 Zákonníka práce), roz-diel v počte odpracovaných hodín v časenočnej práce sa prejaví vo výške nárokuna mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu.Aj keď sa nedá vylúčiť, že za nočnú prácu

sa s cieľom zjednodušenia odmeňovaniazamestnancov dohodne nárok na mzdovézvýhodnenie za 7,5 hodiny bez ohľaduna prechod na letný čas (reálneodpracovaných len 6,5 hodiny s nárokomna mzdové zvýhodnenie) a návrat z letné-ho času na „zimný“ čas (reálne odpraco-vaných 8,5 hodiny s nárokom na mzdovézvýhodnenie za nočnú prácu), takéto zjed-nodušenie nemusí byť zo strany zamest-nancov, najmä pri ich nedostatočnom in-formovaní, kladne pochopené.

Zamestnanec, ktorému by sa za 6,5 hodi-ny nočnej práce v marci poskytla mzdaa mzdové zvýhodnenie za nočnú prácualebo iba toto mzdové zvýhodnenie ako za7,5 odpracovaných hodín, sa pravdepo-dobne sťažovať nebude.

Ale ak za 8,5 hodiny nočnej práce v októbrizamestnanec dostane mzdu a mzdovézvýhodnenie alebo iba mzdové zvýhodne-nie za nočnú prácu len za 7,5 hodiny, to užnemusí prijať s porozumením.

Osobitne v prípade, ak nejde o toho istéhozamestnanca, ktorý v marci dostal mzdu


133


P

(a mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu) za7,5 hodiny namiesto skutočne odpracova-ných 6,5 hodiny nočnej práce.

V zmysle § 123 ods. 1 Zákonníka práce pat-rí zamestnancovi za nočnú prácu popri do-siahnutej mzde (t. j. mzde za čas práce spa-dajúci do vymedzenia nočnej práce podľa§ 98 ods. 1 Zákonníka práce) za každú ho-dinu nočnej práce mzdové zvýhodnenienajmenej 20 % minimálnej mzdy v euráchza hodinu podľa osobitného predpisu;ak v období nočnej práce odpracuje o hodi-nu menej alebo o hodinu viac, v súlades uvedeným ustanovením Zákonníka práce

mu patrí aj mzdové zvýhodnenie zaskutočný počet hodín nočnej práce.

Preto aj systémy spracovania miezd bymali garantovať poskytnutie mzdovéhozvýhodnenia za nočnú prácu podľa sku-točne odpracovaného počtu hodínv nočnej pracovnej zmene v dvoch kon-krétnych dňoch v roku; obdobne by samalo pristupovať aj k ďalším zložkám mzdyposkytovaným počas nočnej zmeny(napr. dohodnutého mzdového zvýhodne-nia za prácu v nedeľu alebo mzdovejkompenzácie za sťažený výkon prácea pod.).

Letný čas a nárok na základnú zložku mzdyAko v prípade mzdového zvýhodnenia, ajnárok na základnú zložku mzdy sa v nad-väznosti na § 118 ods. 1 Zákonníka prácemá posudzovať podľa skutočného výkonupráce. Prístup pri posudzovaní nárokov nazákladnú zložku mzdy však závisí aj odspôsobu odmeňovania zamestnancov,

ktorý je možné „hrubo“ rozdeliť na dveskupiny:

– zamestnanci odmeňovaní mesačnoumzdou,

– zamestnanci odmeňovaní inou akomesačnou mzdou.

1. Zamestnanci odmeňovaní mesačnou mzdouPodstata mesačnej mzdy spočíva v tom, žejej výška je ustanovená na mesačnýfond pracovného času a je rovnaká bezohľadu na to, či má mesiac 20 alebo viacpracovných dní.

Pokiaľ ide o mesačný fond pracovnéhočasu, marec aj október sú mesiace, ktorémajú po 31 kalendárnych dní, avšak pra-covných dní bolo v marci 2013 iba 21, kýmv októbri toho istého roku až 23.

Mesačný fond pracovného času zamest-nanca, ktorému pripadla nočná pracovnázmena napr. na sobotu 30. marca 2013

a končil ju v nedeľu 31. marca, bol o 1 ho-dinu kratší.

Naopak, mesačný fond pracovného časuzamestnanca, ktorý nastúpi na sobotnúnočnú zmenu 26. októbra a bude ju končiťv nedeľu 27. októbra, bude o 1 hodinudlhší.

Z podstaty mesačnej mzdy ale vyplýva, žeak zamestnanec odpracuje všetky pra-covné zmeny (plný mesačný fond pracov-ného času), má nárok na mesačnú mzduv plnej výške a nie je podstatné, koľko pra-covných dní mal kalendárny mesiac.

134


Tento záver platí aj o mesačnej mzde za me-siace, v ktorých dochádza k zmenečasu: ak zamestnanec odpracuje všetky pra-covné hodiny, ktoré má v marci, resp. októbri

odpracovať, z dôvodu zmeny času a násled-ného rozdielu v počte odpracovaných hodín(„mínus“ jedna hodina alebo „plus“ jedna ho-dina) sa jeho mesačná mzda nebude meniť.

2. Zamestnanci odmeňovaní inou ako mesačnou mzdouPri odmeňovaní hodinovou tarifnoumzdou výška nároku na tarifnú mzdu akozákladnú zložku mzdy reálne závisí odpočtu odpracovaných hodín. Správnaaplikácia dôsledku, že zamestnanci dotknu-tej nočnej zmeny odpracujú o hodinu me-nej, resp. o hodinu viac, by sa mala pretoprejaviť aj na výške celkovej sumy hodino-vej tarifnej mzdy za prácu v nočnej zmenea v úhrne za počet odpracovaných hodínv mesiaci (aj keď iba nepatrne).

Osobitne u tejto skupiny zamestnancov pla-tí, že:

– za skrátenú nočnú zmenu v čase zave-denia letného času by zamestnanecmal dostať nielen základnú zložku mzdy(hodinovú tarifnú mzdu) za skutočneodpracovaný počet hodín, ale za sku-točný počet hodín odpracovanýchv čase nočnej práce aj mzdové zvý-hodnenie za nočnú prácu, t. j. pri pre-stávke na odpočinok a jedenie v trvaní

30 minút zvýhodnenie za 6,5 hodinynočnej práce,

– rovnako za „predĺženú“ nočnú zmenuv čase skončenia letného času by maldostať hodinovú tarifnú mzdu za sku-točne odpracovaný počet hodín; aknapr. nočná pracovná zmena bežnetrvá 7,5 hodiny, za prácu v nočnej zme-ne, do ktorej pripadne prechod na „zim-ný čas“, dostane hodinovú tarifnúmzdu za 8,5 hodiny a k tomu za rov-naký počet hodín aj mzdové zvýhod-nenie za nočnú prácu.

U zamestnancov, ktorí by boli odmeňovaníúkolovou formou mzdy, ktorej výška závisíod výsledkov plnenia noriem spotreby prá-ce, sa menší alebo väčší počet odpracova-ných hodín prejaví úmerne nižším alebovyšším výkonom (počtom vyrobenýchkusov výrobkov), takže následne sa zo-hľadní aj v celkovej výške úkolovej zložkymzdy.

Ďalšie ovplyvnené oblasti

a) Priemerný zárobok zamestnancaV zmysle § 134 Zákonníka práce sa pri zis-ťovaní priemerného zárobku na pracovno-právne účely vychádza z dosiahnutej cel-kovej mzdy a zo skutočného počtu od-pracovaných hodín v rozhodujúcomobdobí. Pri dôslednej akceptácii princípumzdy za skutočne odpracovaný počethodín sa rozdiely v počtoch odpracovaných

hodín za rozhodujúce obdobia prvéhoa posledného štvrťroka kalendárnehoroka, ktoré spôsobila zmena času, násled-ne prejavia aj pri výpočte priemernéhozárobku.

Rozdiel o jednu hodinu nižší alebo vyššív počte odpracovaných hodín v rámci


135


P

kalendárneho štvrťroka, ktoré sú menovate-ľom zlomku pri zisťovaní priemernéhozárobku zamestnanca, možno považovaťza zanedbateľný. Výsledný vplyv na sumu

vypočítaného priemerného zárobku za-mestnanca k 1. aprílu bežného roka, resp.k 1. januáru nasledujúceho roka bude pre-to minimálny.

b) Mesačný fond pracovného časuRozdielny mesačný fond pracovného časuu zamestnancov, ktorí v čase prechodovpracovali v nočných zmenách (t. j. „mínus“a „plus“ hodina), by mohol robiť určité prob-lémy v prípade potreby výpočtu hodinové-ho podielu z mesačného platu, napr. navýpočet alikvotného zníženia mesačnéhoplatu za čas, kedy zamestnanec bude čer-pať dovolenku.

Je možné postupovať podľa dvoch alterna-tív, a to vychádzať:

– zo skutočnosti, že zamestnanec pracu-júci v deň zmeny času má v mesiaci re-álne odpracovať o hodinu menej, resp.o hodinu viac než zamestnanec, ktorýodpracoval rovnaký počet pracovnýchzmien v inej pracovnej zmene, alebo

– vychádzať z mesačného fondu pracov-ného času vyplývajúceho z počtu pra-covných zmien v danom mesiaci, ktorémá zamestnanec podľa harmonogramustriedania pracovných zmien odpraco-vať, t. j. bez prihliadnutia na hodinovýrozdiel z dôvodu zmeny času.

Keďže v „inkriminovaných“ týždňoch jeurčený týždenný pracovný čas zamestnan-ca o hodinu kratší alebo o hodinu dlhší,možno takto nahliadať aj na mesačnýfond pracovného času konkrétneho za-mestnanca premietnutý do harmonogramustriedania zmien, ktorý pri nerovnomerne

rozvrhnutom pracovnom čase spravidlanezodpovedá mesačnému fondu pra-covného času, aký platí pre zamestnan-ca, ktorý pracuje v rovnomerne rozvrhnu-tom pracovnom čase.

Napr. pri striedaní sa v pracovných zme-nách s dĺžkou 11,25 hodiny môže jednejzmene v mesiaci vyjsť 16 pracovnýchzmien, čo by bolo 180 pracovných hodín,inej len 15 zmien (168,75 hodiny) alebo 14zmien (157,5 hodiny), prípadne pri inomstriedaní sú aj iné počty pracovných zmien.

Na druhej strane, harmonogramy strieda-nia zmien musia byť v súlade s § 87 Zákon-níka práce zostavené tak, aby priemernýtýždenný pracovný čas počas stanovené-ho obdobia nepresiahol ustanovený týž-denný pracovný čas.

Aj z tohto dôvodu sa pri ich zostavovaníabstrahuje od vplyvu zmeny času; tátoskutočnosť „nahráva“ druhej alternatívez oboch prístupov.

Keďže už samotná podstata práce podľazmenových harmonogramov vedie k roz-dielnym počtom pracovných hodín v me-siaci pre jednotlivé pracovné zmeny, aj naúčely výpočtu hodinového podielu fondupracovného času alebo mesačného platuby sa pri dôslednej aplikácii malo vychá-dzať z počtu pracovných hodín, v ktorombude zohľadnený vplyv zmeny času.

c) Čerpanie dovolenky v období zmeny časuVýmera dovolenky sa určuje v kalendár-nych týždňoch, pričom čerpať dovolenku

je možné v týždňoch alebo v dňoch. Podľa§ 104 Zákonníka práce, ak dovolenku

136


čerpá zamestnanec s nerovnomerne roz-vrhnutým pracovným časom na jednotli-vé týždne alebo na obdobie celého kalen-dárneho roka podľa § 87, patrí mu toľkopracovných dní dovolenky, koľko ich najeho dovolenku pripadá v celoročnom prie-mere.

Pokiaľ ide o peňažné nároky, podľa § 116ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnanco-vi za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdyv sume jeho priemerného zárobku, ktorý sazasa zisťuje ako priemerný hodinový záro-bok. Náhrada mzdy za dovolenku sa tedaposkytuje ako násobok priemerného ho-dinového zárobku zamestnanca a počtuhodín čerpanej dovolenky.

Ak zamestnanec čerpá dovolenku v ucele-ných týždňoch, jeho náhrada mzdy za časdovolenky sa vypočíta ako súčin jeho prie-merného zárobku, počtu týždňov čerpanejdovolenky a určeného týždenného pracov-ného času.

Otázkou je, či v počte hodín čerpanej do-volenky, a teda aj vo výške náhrady mzdyza čerpanú dovolenku zohľadňovať mínu-sový alebo plusový rozdiel v dĺžke zme-ny, ktorú by inak zamestnanec s nerovno-merne rozvrhnutým pracovným časom,pracujúci inak podľa harmonogramu

striedania pracovných zmien, v čase čer-pania dovolenky odpracoval.

Je možné zobrať si „na pomoc“ porovnateľ-ného zamestnanca a položiť si otázku: jeopodstatnené, aby dvaja zamestnancis rovnakým priemerným zárobkom, ktoríbudú čerpať v rovnakom období týždeň do-volenky, mali vyplatenú náhradu za rôz-ny počet hodín dovolenky len preto, žejeden z nich by inak podľa harmonogramumal odpracovať zmenu zo soboty na nede-ľu, kedy sa mení letný čas na „zimný“ (stre-doeurópsky) alebo naopak?

A bolo by v súlade so Zákonníkom práce,ak by len z tohto dôvodu počet hodín čer-panej dovolenky u jedného z oboch porov-návaných zamestnancov o jednu hodinuprekročil maximálnu výmeru dovolenkyvyjadrenú v hodinách, vyplývajúcu zo Zá-konníka práce a tým aj nárok na náhradumzdy za maximálny možný počet hodíndovolenky?

Obdobne je možné uvažovať aj nad situá-ciou, kedy by čerpal dovolenku zamestna-nec v poslednom marcovom týždni. Ne-rovnaký prístup k nárokom dvoch zamest-nancov môže naznačovať podozreniena nerovnaký prístup a diskrimináciu v pra-covnoprávnych vzťahoch.

K problematike letného časuŽiadny právny predpis nemôže riešiť a pa-mätať na všetky situácie, aké môžu pri jehoaplikácii nastať. A zákon o letnom čase,bohužiaľ, ani nemá ambície riešiť niečoiné, ako splnomocniť vládu na určenie dňaa hodiny zmeny času.

Skutočnosť, že mesačný fond pracovné-ho času zmenového zamestnanca sau zamestnancov nočnej pracovnej zmeny

z 30. na 31. marec 2013 pri prechode naletný čas znížil o 1 hodinu, kým u zamest-nancov, ktorí nastúpia na nočnú pracovnúzmenu z 26. na 27. október 2013, sa zvýšio 1 hodinu z dôvodu skončenia letné-ho času a návratu k stredoeurópskemučasu, sa všeobecne môže javiť nevýznam-nou, no z pohľadu zamestnanca nemusíbyť táto skutočnosť zanedbateľnou.


137


P

Na druhej strane zmena času vyvolávacelý rad problémov a otázok a dôslednáaplikácia jej vplyvu môže významne zvyšo-vať administratívnu záťaž zamestnávateľa.Aj preto nie je možné vylúčiť úplne opačnýprístup: dôsledné vylúčenie vplyvu zme-ny času v každej oblasti s výnimkou roz-dielnej potreby výkonu práce.

Tento alternatívny prístup by znamenal, žeby sa neprihliadalo na žiadne plusové alebomínusové rozdiely v skutočnom počte od-pracovaných (alebo neodpracovaných) ho-dín, a to ani na účely určenia výšky mzdy zaprácu, prípadne ďalších nárokov.

V každom prípade by ale zamestnávate-ľom uplatňovaný prístup, pokiaľ ide o vyka-zovanie odpracovaného času a následneo odmeňovanie zamestnancov pri zmenečasu, vrátane vplyvu zmeny času na prí-padné ďalšie nároky, nemal žiadnehozo zamestnancov diskriminovať ani zvý-hodňovať.

A nemal by viesť ani k domnelej aleboopodstatnenej nespokojnosti zamestnan-cov, ktorí by mali akceptovať zvolený spô-sob riešenia pri zmenách času a jehozdanlivo nepodstatný vplyv na mzdovéa ostatné nároky zamestnancov.

Ing. Viliam Višňovský

138


Záver

Vyššie uvedené úvahy o vplyve zmeny času možno brať ako pomôcku pri aplikácii inšti-tútu letného času na pracovnoprávne nároky zamestnancov.

Zároveň podnecujú k hľadaniu možných odpovedí a riešení na otázky, ktoré vznikajúz dôvodu absencie jednoznačného legislatívneho riešenia vplyvu tohto inštitútu na pra-covnoprávne nároky zamestnancov.

Je možné, že tieto úvahy vyvolajú ďalšie otázky, na ktoré bude potrebné hľadať odpove-de. V každom prípade z hľadiska aplikácie práva ide o problematiku, na ktorú za súčas-nej legislatívnej situácie nie je možné jednoznačne odpovedať alebo zaujať stanovisko,ktoré by sa opieralo o úplne nespochybniteľné právne závery.

Právoplatne by mohol v prípade sporu rozhodnúť jedine súd. Tento záver vyplýva z § 8ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky dávasvojou rozhodovacou činnosťou jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a inýchvšeobecne záväzných právnych predpisov a tiež tým, že prijíma stanoviská k zjednoco-vaniu výkladu týchto právnych predpisov.

Zvyšovaniekvalifikácie zamestnancov

Uvedenú stále aktuálnu problematiku upra-vuje priamo Zákonník práce vo svojomustanovení § 153, v zmysle ktorého mázamestnávateľ povinnosť starať sa o prehl-bovanie kvalifikácie zamestnancov aleboo jej zvyšovanie. Zamestnávateľ je rovnakopovinný prerokovať so zástupcami zamest-nancov opatrenia zamerané na starostli-vosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehl-bovanie či zvyšovanie.

Na úvod upriamime svoju pozornosť napovinnosť zamestnávateľa, ktorú ukladápredmetné ustanovenie Zákonníka práce,a to prehlbovanie kvalifikácie zamest-nancov.

V zmysle ust. § 154 ods. 3 Zákonníka práceje zamestnanec povinný sústavne siprehlbovať kvalifikáciu na výkon práce do-hodnutej v pracovnej zmluve.

Tento druh kvalifikačných opatrení,t. j. účasť na vzdelávaní, nie je považovanýza prekážku v práci, ale za výkon práce, zaktorý patrí zamestnancovi mzda. V prípadeprehlbovania kvalifikácie je zamestnávateľoprávnený nariadiť zamestnancovi prípad-ne aj výkon práce nadčas. Prehlbovanie

kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obno-vovanie. Rovnako má zamestnávateľ prá-vo uložiť zamestnancovi zúčastniť sa naďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kva-lifikáciu. O prehlbovanie kvalifikácie pôjdelen vtedy, ak prehlbovanie, udržiavaniealebo obnovovanie kvalifikácie sa uskutoč-ňuje v rámci toho istého kvalifikačnéhostupňa získaného príslušným vzdelaním.Je potrebné konštatovať, že právna povin-nosť zamestnanca prehlbovať si svoju kva-lifikáciu musí mať charakter sústavnosti!

Zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracov-ného pomeru bez kvalifikácie, zabezpeču-je zamestnávateľ získanie kvalifikáciezaškolením alebo zaučením. Po skonče-ní uvedeného zaškolenia alebo zaučeniavydá o tejto skutočnosti zamestnávateľ za-mestnancovi potvrdenie.

Zamestnanca, ktorý prechádza na novépracovisko, príp. na nový druh práce alebona spôsob práce, ak je to nevyhnutné naj-mä pri zmenách v organizácii práce alebopri iných racionalizačných opatreniach, jezamestnávateľ povinný rekvalifikovať.Zamestnanec je povinný absolvovať re-kvalifikáciu v prípade, ak sa nezmení

PR

AK

TIC

KÁ

PE

RS

ON

AL

IST

IKA

PM

PP

1/20

14

139

Zamestnávateľ má v zmysle Zákonníka práce zákonnú povinnosťstarať sa o prehlbovanie kvalifikácie svojich zamestnancov aleboo jej zvyšovanie. V rámci ďalšieho vzdelávania organizuje a vysiela za-

mestnancov na vzdelávacie podujatia, pričom je oprávnený nariadiť zamestnan-covi účasť na školení na prehĺbenie jeho kvalifikácie. Rovnako môže udeliť za-mestnancovi súhlas na štúdium popri zamestnaní. Viac o právach a povinnos-tiach zamestnávateľa, ako i zamestnanca v rámci zvyšovania a prehlbovania jehokvalifikácie je možné nájsť v predmetnom článku.

s prechodom na nové pracovisko a spô-soby práce druh práce alebo miesto vý-konu práce dojednané v pracovnej zmlu-ve. Na druhej strane, ak by k uvedenej sku-točnosti došlo, je prípadná rekvalifikáciamožná len so súhlasom zamestnanca,t. j. na základe vzájomnej písomnej dohodymedzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťa-hu. Ak by sa však účastníci nedohodli nazmene druhu práce, príp. miesta výkonupráce, na strane zamestnávateľa by moholvzniknúť výpovedný dôvod.

Ak ide o prehlbovanie kvalifikácie na prácudohodnutú v pracovnej zmluve, žiadnapísomná dohoda sa medzi účastníkmi pra-covnoprávneho vzťahu neuzatvára.

Ak však predpokladané náklady na prehĺ-benie kvalifikácie zamestnanca dosahujúaspoň 1 700 eur, môže sa uzavrieť písomnádohoda, predmetom ktorej je záväzok za-mestnávateľa umožniť zamestnancovi pre-hlbovanie kvalifikácie poskytovaním pra-covného voľna, náhrady mzdy a úhradyďalších nákladov spojených so zaškolením,a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať poskončení zaškolenia u zamestnávateľaurčitý čas v pracovnom pomere alebo muuhradiť vzniknuté náklady, a to aj vtedy, keďzamestnanec skončí pracovný pomer predskončením zaškolenia.

V tomto prípade nemožno zamestnancoviuložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu,t. j. zamestnanec môže odmietnuť zúčastniťsa na uvedenom kvalifikačnom opatrení.

Dohoda musí obsahovať druh zaškolenia,označenie školiaceho zariadenia, dobu, poktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvaťu zamestnávateľa v pracovnom pomere,

druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorúbude zamestnanec povinný uhradiť za-mestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzokzotrvať uňho v pracovnom pomere počasdohodnutej doby.

Povinnosť zamestnávateľa starať sa o zvy-šovanie kvalifikácie zamestnancov za-hŕňa prípady, kedy zamestnanec štúdiomzískava predpoklady ustanovené právnympredpisom alebo požiadavky nevyhnutnéna riadny výkon práce dojednané v pra-covnej zmluve, ale aj získanie kvalifikácie,najmä ak je to v súlade s potrebou zamest-návateľa. V danom prípade sa dáva pred-nosť princípu zmluvnej voľnosti pracovno-právnych vzťahov.

Na rozdiel od prehlbovania kvalifikácie,ktorá je právnou povinnosťou zamestnan-cov a ich účasť na vzdelávaní je kvalifiko-vaná ako výkon práce, za ktorý zamestná-vateľ poskytuje zamestnancovi mzdu, jezvýšenie kvalifikácie prekážkou v práci nastrane zamestnanca.

Právna povinnosť zamestnanca zvýšiť sikvalifikáciu existuje aj v oblasti bezpečnos-ti a ochrany zdravia pri práci. Znalosť pred-pisov v oblasti BOZP je súčasťou kvalifi-kačných predpokladov.

Zamestnávateľ môže so zamestnancomuzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľzaväzuje umožniť svojmu zamestnancovizvýšenie kvalifikácie poskytovaním pra-covného voľna, náhrady mzdy a úhradyďalších nákladov spojených so štúdioma zamestnanec sa zaväzuje zotrvať poskončení štúdia u zamestnávateľa určitýčas v pracovnom pomere alebo mu uhradiťnáklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy,

140

Pre osobný rozvoj zamestnancov i riadiacich pracovníkov odpo-rúčame www.manazerskecentrum.sk.

keď zamestnanec skončí pracovný pomerpred skončením štúdia. Dohoda sa musíuzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Dohoda musí obsahovať:

– druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,

– študijný odbor a označenie školy,

– dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzu-je zotrvať u zamestnávateľa v pracov-nom pomere,

– druhy nákladov a ich celkovú sumu, kto-rú bude zamestnanec povinný uhradiťzamestnávateľovi, ak nesplní svoj závä-zok zotrvať uňho v pracovnom pomerepočas dohodnutej doby.

Celková dohodnutá doba zotrvania v pra-covnom pomere nesmie prekročiť päť ro-kov. Ak zamestnanec splní svoj záväzokiba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sapomerne zníži.

Avšak do doby zotrvania v pracovnom po-mere, t. j. maximálne 5 rokov, sa nezapočí-tava čas výkonu mimoriadnej služby v ob-dobí krízovej situácie alebo alternatívnejslužby v čase vojny a vojnového stavu, časmaterskej dovolenky a rodičovskej dovo-lenky podľa § 166 Zákonníka práce či časneprítomnosti v práci z dôvodu výkonu ne-podmienečného trestu odňatia slobo-dy a väzby, ak došlo k právoplatnému odsú-deniu.

Kedy by zamestnanec nemal povinnosťuhradiť zamestnávateľovi náklady spoje-né so štúdiom?

1) ak zamestnávateľ v priebehu zvyšova-nia kvalifikácie zastavil poskytovaniepracovného voľna a náhrady mzdy,pretože sa zamestnanec bez svojhozavinenia stal dlhodobo nespôsobilýna výkon práce, pre ktorú si zvyšovalkvalifikáciu,

2) ak sa pracovný pomer skončil výpove-ďou danou zamestnávateľom z dôvo-dov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a)a b) Zákonníka práce alebo dohodouz tých istých dôvodov,

3) ak zamestnanec nemôže vykonávaťpodľa lekárskeho posudku prácu, prektorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadnestratil dlhodobo spôsobilosť vykonávaťďalej doterajšiu prácu z dôvodov uve-dených v § 63 ods. 1 písm. c) Zákonní-ka práce,

4) ak zamestnávateľ nevyužíval v posled-ných 12 mesiacoch počas najmenejšiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú sizamestnanec zvýšil,

5) ak zamestnávateľ porušil ustanoveniatohto zákona vo vzťahu k zamestnan-covi, ktorý vykonáva zdravotnícke po-volanie podľa osobitného predpisu,a toto porušenie bolo zistené prísluš-ným inšpektorátom práce a právoplat-ne o ňom rozhodol súd.

Uvedené dôvody, kedy nevzniká povin-nosť zamestnanca na úhradu pri nesplneníjeho stabilizačného záväzku, je možnérozšíriť po vzájomnej dohode alebo v ko-lektívnej zmluve zamestnávateľa.

Praktická personalistika � Zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov

141


P

Príklad č. 1:

Dohoda o zvýšení kvalifikácie a zotrvaní v pracovnom pomere(ust. § 140 a § 155 ZP)

ALGO, spol. s r. o.so sídlom Belianska 25, 821 03 BratislavaIČO: 35 421 678Registrácia: Obchodný register Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka číslo 3734/B,v jej mene konajú: Ing. Slavomír Straka, konateľ

(ďalej len „zamestnávateľ“)

a

Andrej Krátkypracovné zaradenie: účtovníknar.: 16. 8. 1976r. č.: 760816/7658trvalý pobyt: Stromová 56, 821 04 Bratislava

(ďalej len „zamestnanec“)

uzatvárajú v súlade s ustanovením § 140 a § 155 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov Dohoduo zvýšení kvalifikácie:

Článok IPredmet dohody

1. Predmetom tejto dohody je poskytovanie pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladovspojených so štúdiom zamestnanca počas zvyšovania kvalifikácie absolvovaním bakalárskeho štúdia v štu-dijnom odbore právo na Právnickej fakulte Súkromnej univerzity v Bratislave. Celková dĺžka trvania štúdia je3 roky a predpoklad ukončenia štúdia je 30. 6. 2016. Zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia uzamestnávateľa dohodnutý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom.

Článok IIPráva a povinnosti zmluvných strán

1. Zamestnávateľ sa zaväzuje počas štúdia poskytovať zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy vovýške priemerného zárobku určeného v ust. § 135 Zákonníka práce na účasť na tomto štúdiu v rozsahu:

- potrebnom na účasť na vyučovaní,

- dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,

- päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky,

- desať dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce,

- najmenej 40 dní poskytne zamestnávateľ súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšokv jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania.

142


Za pracovné voľno poskytnuté zamestnancovi na vykonanie opravnej skúšky nepatrí náhrada mzdy.

2. Celková suma nákladov spojených so štúdiom je vo výške 6 000 eur.

3. Zamestnanec sa zaväzuje zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa 4 roky odo dňa nasledujúcehopo skončení štúdia. (Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päťrokov.) V prípade nesplnenia povinnosti zotrvania u zamestnávateľa uhradí zamestnanec zamestnávate-ľovi náklady spojené so zvyšovanímkvalifikácie vo výške najviac troch štvrtín ním skutočne vynaloženýchnákladov. Zamestnanec sa zaväzuje uhradiť náklady spojené so zvyšovanímkvalifikácie aj v prípade, keďukončí pracovný pomer pred zvýšením kvalifikácie, v prípade neúspešného ukončenia štúdia alebo v prí-pade prerušenia štúdia na dobu dlhšiu ako jeden rok. Povinnosť zamestnanca na náhradu nákladovnevzniká, ak sú tu dôvody uvedené v § 155 ods. 6 Zákonníka práce. Pri čiastočnom nesplnení záväzku sastanovená povinnosť uhradiť náklady pomerne zníži.

Článok IIIZáverečné ustanovenia

1. Táto dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami.

2. Táto dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, z ktorých jedno vyhotovenie vydal zamestnávateľzamestnancovi. Každý rovnopis má platnosť originálu.

3. Túto dohodu je možné meniť a dopĺňať len formou písomných dodatkov.

4. Zmluvné strany prehlasujú, že uvedenú dohodu uzatvorili na základe vážnej a slobodnej vôle, ich zmluv-ná voľnosť nebola obmedzená, ustanovenia zmluvy sú pre nich zrozumiteľné a určité, neuzavreli ju v ties-ni za nápadne nevýhodných podmienok alebo v omyle. Zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli a naznak súhlasu ju vlastnoručne podpisujú.

V Bratislave dňa 2. 9. 2013

�

Zákonnú povinnosť uvedenú v ustano-vení § 153 Zákonníka práce, v zmyslektorého má zamestnávateľ povinnosťstarať sa o prehlbovanie kvalifikácie za-mestnancov alebo o jej zvyšovanie,je možné upraviť v rámci sociálnej politi-ky zamestnávateľa v jeho internom pred-pise, a to v Pracovnom poriadku. Za-mestnávateľ v rámci ďalšieho vzdeláva-nia organizuje a vysiela zamestnancov

na vzdelávacie podujatia (kurzy, škole-nia, semináre a pod.), pričom je opráv-nený uložiť zamestnancovi účasťna školení na prehĺbenie kvalifikácie.Zároveň môže zamestnávateľ, ak je tov jeho záujme, udeliť zamestnancovisúhlas na štúdium popri zamestnaní.Zamestnávateľ uzatvorí s takýmtozamestnancom dohodu o zvyšovaníkvalifikácie.


143


P

................................................................................podpis a pečiatka oprávneného zástupcu

za zamestnávateľa

...................................................................................podpis zamestnanca

Koľko dní pracovného voľna poskytne zamestnávateľ svojmu zamestnancovi?V súlade s ust. § 140 Zákonníka práce naj-menej päť dní, a to na prípravu a vykonaniezáverečnej skúšky, maturitnej skúškya absolutória (konzervatórium).

Najmenej 40 dní poskytne zamestnávateľsúhrnne na prípravu a vykonanie všetkýchštátnych skúšok alebo dizertačnej skúškyv jednotlivých stupňoch vysokoškolskéhovzdelávania.

Zamestnávateľ môže poskytovať zamest-nancovi vo vyššie uvedených prípadochpracovné voľno a zároveň aj náhradu mzdy

v sume jeho priemerného zárobku, najmäak je predpokladané zvýšenie kvalifikáciev súlade s potrebou zamestnávateľa. Zvý-šenie kvalifikácie je aj jej získanie aleborozšírenie.

Uvedené bude potrebné zohľadniť priposkytovaní pracovného voľna, posu-dzovaní absencií a poskytovaní náhradymzdy.

Uvedené reaguje zároveň na skutočnosť,že na niektorých vysokých školách jeviacej štátnych skúšok.

Príklad č. 2:

V prípade, že zamestnankyňa študuje externe na VŠ múzických umení a vykonáva popri štúdiu prácu asis-tentky v stavebnej spoločnosti, zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť tejto zamestnankyni ustanovené pra-covné voľno s náhradou mzdy z dôvodu prípravy a výkonu štátnych skúšok na vysokoškolskom štúdiu, preto-že by nešlo o zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa.

�

Príklad č. 3:

Zamestnanci určitej organizácie vykonávajú prácu, na ktorú sa vyžaduje odborná spôsobilosť SBS a kuriča(strážna služba, vykurovanie plynovej kotolne). V zmysle príslušného právneho predpisu platnosť ich osved-čení zaniká. Zamestnancom boli zabezpečené aktualizačné školenia zo strany zamestnávateľa.S uvedenými zamesnancami mala byť podpísaná dohoda, že v prípade, ak do konca roka ukončia pracovnýpomer so zamestnávateľom, budú povinní vrátiť organizácii všetky náklady spojené so školením.Je možné získanie, resp. obnovenie odbornej spôsobilosti na výkon práce považovať za zvyšovanie kvalifiká-cie? Náklady na školenie podľa § 155 ods. 5 ZP nedosahujú výšku 1 700 eur.Je prípustné uzavrieť so zamestnancom dohodu na sumu 1 300 eur a v prípade, že zamestnanec podá dokonca roka výpoveď, aj žiadať vrátenie určenej sumy? Je organizácia oprávnená na základe takejto doho-dy žiadať splnenie záväzku?V danom prípade je možné vychádzať z ust. § 140 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je účasť na ďalšomvzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniťpožiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, ponímaná akoZVÝŠENIE KVALIFIKÁCIE, t. j. v danom prípade možno hovoriť o zvyšovaní kvalifikácie.Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemernéhozárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa, čo je v danomprípade splnené. V zmysle ust. § 155 Zákonníka práce môže zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoriťdohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním

144


pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom a zamestnanec sa zavä-zuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť nákladyspojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.V prípade, že zamestnávateľ využil svoje oprávnenie v zmysle ust. § 155 Zákonníka práce, nemožno uvedenékonanie chápať ako konanie v rozpore so zákonom.Takúto dohodu je možné uzavrieť aj na sumu 1 300 eur, je to na len dohode zmluvných strán.V zmysle ust. § 155 ods. 5 Zákonníka práce sa náklady dosahujúce aspoň 1 700 eur týkajú prehlbovania kvali-fikácie a nie jej zvyšovania.

�

Príklad č. 4:

Je možné u pedagogického zamestnanca vo veku 44 rokov klasifikovať vzdelávanie na Univerzite tretiehoveku za zvýšenie kvalifikácie?Rovnako je možné vychádzať z ust. § 140 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je účasť na ďalšom vzdeláva-ní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požia-davky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, ponímaná ako zvýšeniekvalifikácie.Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemernéhozárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. V takomto prí-pade ide o daňovo uznateľný náklad.V prípade, že zamestnankyňa študuje popri výkone práce v pracovnom pomere na vysokej škole, pri-čom takéto štúdium nemožno ponímať ako zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa,zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnankyni ustanovené pracovné voľno s náhradoumzdy v prípade prípravy a výkonu štátnych skúšok na vysokoškolskom štúdiu.Ak by aj napriek tomu poskytol zamestnávateľ zamestnankyni náhradu mzdy, bol by to daňovo neuz-nateľný náklad.V danom prípade je možné vzdelávanie uvedeného zamestnanca na Univerzite tretieho veku ponímať akozvýšenie kvalifikácie, ak je jeho účasť na ďalšom vzdelávaní nevyhnutná na získanie predpokladovustanovených právnymi predpismi alebo na splnenie požiadaviek nevyhnutných na riadny výkon prá-ce dohodnutej v pracovnej zmluve.Vzhľadom na uvedené je zamestnávateľ oprávnený poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a ná-hradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v sú-lade s potrebou zamestnávateľa.V takomto prípade ide o daňovo uznateľný náklad. Medzi zamestnávateľom a zamestnancom bude uzavretádohoda o zvyšovaní kvalifikácie v zmysle ust. § 155 Zákonníka práce, na základe ktorej sa zamestnáva-teľ zaviaže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, náhradu mzdy a uhradiť ďalšie náklady spojené so štú-diom (úhrada poplatku za štúdium) a zamestnanec sa zaviaže zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľaurčitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom (náklady spojené so zvyšova-ním kvalifikácie vo výške najviac troch štvrtín ním skutočne vynaložených nákladov).

�

JUDr. Slavomíra Gejdošová


145


P

Pracovná disciplínaa sankcie za jej porušenie

Problematika pracovnej disciplíny je trvaloutémou, ktorou sa zaoberajú tak zamestná-vatelia, ako aj zamestnanci či zástupcoviazamestnancov. Zmeny pracovného prá-va často postihujú i zásady klasifikácieporušenia pracovnej disciplíny, ako i jej

sankcionovanie. Príspevok podáva zá-kladné postuláty obsiahnuté v slovenskompracovnom práve s ich interpretácioua na príkladoch uvádza riešenie častýchpracovnoprávnych problémov v tejtooblasti.

1. Právne povinnosti zamestnancov upravené v ZPPovinnosti zamestnancov, ktorých zavine-né porušenie je porušením pracovnej dis-ciplíny, sú v Zákonníku práce (ďalej len ZP)obsiahnuté na jeho rôznych systematickýchmiestach. Z nich z hľadiska súdnej praxe

v súvislosti s porušením pracovnej disciplí-ny majú podstatný význam základnépovinnosti zamestnancov a povinnostiv súvislosti s ich vedľajšími zárobkovýmiaktivitami.

1.1 Základné povinnosti zamestnanca upravené v § 81 ZP

a) Pracovať zodpovedne a riadne plniť pokyny nadriadených vydanév súlade s právnymi predpismi.

Kvalitu pracovného záväzku je potrebnéviazať na splnenie objektívnych požiada-viek kladených na výkon práce.

O porušenie pracovnej disciplíny nesplne-ním pokynu nadriadeného ide len vtedy, akna uloženie pokynu bol nadriadený

PR

AK

TIC

KÁ

PE

RS

ON

AL

IST

IKA

PM

PP

1/20

14

146

Zákonník práce nám pojem ani obsah pracovnej disciplíny jednoznačnenedefinuje a aj v právnej teórii sa k obsahu tohto pojmu viažu viacerérozdielne koncepcie.

V § 47 Zákonníka práce, ktorý vyjadruje pojmové znaky pracovného pomeru, sadeklaruje, že zamestnanec je povinný dodržiavať pracovnú disciplínu. Pracov-ná disciplína je tu prezentovaná širokým komplexom rôznorodých povinnostís právnym obsahom a právnym významom pre zamestnanca. Tieto sú systematic-ky zaradené na viacerých miestach ZP, ale aj v osobitných právnych predpisoch.Obsah pracovnej disciplíny však netvoria len právne povinnosti zamestnancavyplývajúce z právnych predpisov, ale aj z pracovnej zmluvy, kolektívnej zmluvya pracovného poriadku za predpokladu, že s ním bol zamestnanec oboznámený.

Na základe uvedeného môžeme na účely potrieb aplikačnej praxe konštatovať, žeobsah pracovnej disciplíny je tvorený právnymi povinnosťami zamestnanca,ktoré preňho vyplývajú z pracovného pomeru a ktorých zavinené porušeniepovažujeme za porušenie pracovnej disciplíny.

oprávnený. Musí ísť o uplatnenie osobneja vecnej dispozičnej právomoci nadriade-ného.

Preto o protiprávny pokyn pôjde nielen vte-dy, keď je v rozpore s právnymi predpismi,ako je to napríklad pri nútení zamestnancavykonávať prácu, ktorá ho ohrozujena zdraví, ale aj vtedy, keď pokyn nebol vy-daný v rámci dispozičnej právomoci za-mestnávateľa. To znamená pri požadovanívýkonu ďalších činností, nad rámec

dohodnutej práce v pracovnej zmluve, prí-padne vedúcim zamestnancom, ktorý navydanie pokynu nemal oprávnenie.

Typickým pokynom zamestnávateľa je na-príklad pracovná náplň, ktorá má konkreti-zovať druh práce dohodnutý v pracovnejzmluve a nemá ísť nad jeho rámec. Neplat-nosť protiprávneho pokynu môže zamest-nanec napadnúť na súde a za nesplne-nie protiprávneho pokynu nemôže byťzamestnanec právne postihnutý.

b) Dodržiavať a využívať pracovný čas.V prípadoch, že na pracovisku nie je pružnýpracovný čas, ale je presne stanovený za-čiatok a koniec dennej pracovnej zmeny,musí to zamestnanec rešpektovať a byť za-mestnávateľovi od samého začiatku taktostanoveného pracovného času k dispozíciia odchádzať z práce až po skončení tohtopracovného času.

V opačnom prípade má zamestnávateľ prá-vo zamestnanca postihovať za porušeniepracovnej disciplíny napríklad písomnýmupozornením zamestnanca na možnú vý-poveď pri opätovnom porušení pracovnejdisciplíny. Absencia je aj dôvodom na kráte-nie dovolenky zamestnanca či nepriznanienáhrady mzdy za sviatok.

Byť na pracovisku na začiatku pracovnéhočasu, využívať pracovný čas na prácu a od-chádzať z neho až po skončení pracovnéhočasu. Ide o povinnosť byť od začiatku pra-covného času k osobnej dispozícii zamest-návateľovi a celý určený pracovný čas vyu-žívať iba na výkon práce. Osobná dispozí-cia zamestnanca neznamená len jeho prí-tomnosť na pracovisku, ale predovšetkýmjeho schopnosť a spôsobilosť prácu aj vyko-návať. K porušeniu tejto povinnosti dôjde aj

vtedy, keď bude zamestnanec na pracovi-sku síce prítomný, ale osobne indispono-vaný na výkon práce, napríklad v dôsledkupožitia alkoholu alebo iných omamných lá-tok. Zamestnanec je povinný podrobiť savyšetreniu, či nie je pod vplyvom alkoholu.Za opitosť je možné považovať taký stupeňalkoholického opojenia, ktorý znamenávýznamnejšie zníženie duševných funkciía celkovej pohotovosti zamestnanca.

Okrem povinnosti dodržiavať pracovný časje zamestnanec povinný využívať určenýpracovný čas iba na výkon práce pre za-mestnávateľa a nie pre seba. Týka sa to ajtakých vymožeností techniky, za aké pova-žujeme využívanie internetu, mailovanie,telefonovanie či faxovanie. Prístup za-mestnávateľov k rôznym súkromnýmaktivitám svojich zamestnancov je rôzny.

Sú zamestnávatelia, ktorí uvedený stav to-lerujú, ale sú aj takí, ktorí jasne od zamest-nancov vyžadujú nepoužívať tieto pro-striedky zamestnávateľa na súkromnéúčely, resp. poskytujú im možnosť na také-to účely využívať polhodinovú prestávkuna obed a oddych, ktorá sa v súčasnosti dopracovného času nezapočítava.

Praktická personalistika � Pracovná disciplína a sankcie za jej porušenie

147

Vzor písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplínysi môžete stiahnuť na www.pmpp.sk.

P

c) Dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácuním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

Z hľadiska právnej kvality možno povinnostizamestnanca diferencovať na také povin-nosti, s ktorými zamestnávateľ nemusí za-mestnanca oboznamovať a napriek tomuich neznalosť zamestnanca neospravedl-ňuje, a na povinnosti, s ktorými zamestná-vateľ musí zamestnanca oboznámiť,v opačnom prípade ich neznalosť zamest-nanca ospravedlňuje.

Prvý okruh povinností sa viaže na všeobec-ne záväzné právne predpisy vo vzťahu k vy-konávanej práci a ich dodržiavanie je

odrazom požiadavky zákonnosti. Druhýokruh má základ v predpisoch, ktoré ne-majú všeobecne záväzný charakter.

Ide väčšinou o rôzne vnútorné predpisyzamestnávateľa, ako je pracovný poria-dok, organizačný poriadok a ďalšie internénormy zamestnávateľa.

Dodržiavanie týchto interných predpisovje podmienené skutočnosťou, že zamest-návateľ s nimi zamestnanca riadne oboz-námil.

d) Dodržiavať liečebný režim.V období, v ktorom má zamestnanec podľaosobitného predpisu nárok na náhradu príj-mu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, jepovinný dodržiavať liečebný režim určenýošetrujúcim lekárom.

Ide o veľmi špecifickú povinnosť, ktorá vy-plynula v posledných rokoch z potrieb apli-kačnej praxe.

Z pohľadu zamestnávateľa sa zdá byť priro-dzené, že keď prepláca prvých 10 dní PNz vlastných finančných prostriedkov, chcemať aj právo porušenie liečebného režimusankcionovať.

Porušenie tejto základnej povinnosti môžezamestnávateľovi poskytnúť aj dôvod naokamžité ukončenie pracovného pomeru.Avšak preukázať zamestnancovi zavinenéporušenie liečebného režimu v praxi nie je

vôbec jednoduchou záležitosťou. Ak si na-príklad osamelý zamestnanec z domu lenvybehol, aby si zaobstaral jedlo alebo mu-sel vyzdvihnúť dieťa z materskej školy.

Kontrola zamestnanca v jeho obydlímá navyše svoj ústavnoprávny rozmer,a preto je možná len so súhlasom zamest-nanca.

Z uvedených dôvodov by musel zamest-návateľ na preukázanie závažného poru-šenia liečebného režimu vynaložiť značnéúsilie.

Napríklad ak by zistil, že zamestnanec sanamiesto liečenia podieľa na stavbe svoj-ho alebo susedovho rodinného domu ale-bo vykonáva vedľajšiu zárobkovú činnosť,alebo si iba odskočil na exotickú zahranič-nú dovolenku.

148


e) Hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ,a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitíma nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

Ide o povinnosti spočívajúce v plnom využitízverených prostriedkov na vykonávaniezverených prác a povinnosti, ktoré spočíva-jú v ochrane majetku zamestnávateľa.

Za porušenie týchto povinností by bolomožné považovať napríklad používanie pra-covných nástrojov na prácu pre seba aleboinú osobu, zneužívanie internetu na súk-romné účely, nepovolené použitie doprav-ných prostriedkov zamestnávateľa na súk-romné účely, rôzne majetkové delikty napracovisku a pod.

Povinnosť nekonať v rozpore s oprávnený-mi záujmami je najmä v súčasnom obdobíveľmi aktuálna.

Vzťahuje sa nielen na radových zamest-nancov, ale aj na vedúcich zamestnancova môže zahŕňať široký okruh rôznych aktivít

zamestnanca, ktoré by poškodzovalizáujmy zamestnávateľa. Ak by napríkladzamestnanec popri svojom zamestnaní vy-konával ďalšie zárobkové činnosti a za-mestnávateľ by preukázal, že takouto akti-vitou zamestnanec ohrozuje jeho záujmy,mohol by požadovať zákaz výkonu takejtočinnosti.

Na druhej strane však môže ísť aj o postihaktivít, ktoré nesúvisia so zárobkovou čin-nosťou. Napríklad pôjde o úmyselné zne-užitie informácie pre iného zamestnávate-ľa alebo inú osobu, ktoré môže vážnepoškodiť zamestnávateľa v konkurenciis inými podnikateľmi.

Sankcia zo strany zamestnávateľa v ta-kýchto prípadoch môže viesť aj k okamžité-mu skončeniu pracovného pomeru so za-mestnancom.

f) Zachovávať mlčanlivosť (podnikateľské tajomstvo).Počas trvania pracovného pomeru je za-mestnanec povinný zachovávať mlčanlivosťo skutočnostiach, o ktorých sa dozvedelpri výkone zamestnania a ktoré v záujmezamestnávateľa nie je možné oznamovaťiným osobám.

Rozsah týchto skutočností by mal byťzakotvený vo vnútornom predpise zamest-návateľa a môže byť širší, ako je obsah ob-chodného tajomstva.

V nadväznosti na obchodné tajomstvo vy-medzené v § 17 ObZ by malo ísť o skutoč-nosti obchodnej, výrobnej či technickej

povahy súvisiacej s podnikom, ktoré nie súbežne dostupné a majú byť podľa vôlepodnikateľa utajené a podnikateľ ich utaje-nie zabezpečuje.

Zatiaľ čo porušenie obchodného tajomstvaprislúcha zamestnávateľovi aj po tom,čo pracovný pomer zamestnanca skončil,ostatné poznatky, informácie získané za-mestnancom v priebehu trvania pracovné-ho pomeru v zásade nepožívajú obdob-nú právnu ochranu.

Bývalý zamestnanec získané poznatkya informácie môže využiť pre vlastné


149


P

podnikanie, aj keď by tým vytvoril presvojho bývalého zamestnávateľa nepríjem-né konkurenčné prostredie.

Výnimkou je len situácia, keď zamestnanecv priebehu trvania pracovného pomeru malmožnosť nadobudnúť informácie alebo zna-losti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich

využitie by mohlo privodiť zamestnávateľo-vi podstatnú ujmu.

Zneužitiu týchto informácií po skončenípracovného pomeru môže zabrániť dohod-nutie konkurenčnej doložky v pracovnejzmluve za podmienok upravenýchv § 83a ZP.

g) Oznamovacia povinnosť zamestnanca.Zamestnanec je povinný bez zbytočnéhoodkladu svojmu zamestnávateľovi písom-ne oznamovať všetky zmeny, ktoré sa týka-jú jeho pracovného pomeru a súvisias jeho osobou, najmä zmenu jeho mena,priezviska, trvalého alebo prechodného

pobytu, adresy na doručovanie písomnos-tí, zdravotnej poisťovne a ak sa so súhla-som zamestnanca poukazuje jeho výpla-ta na účet v banke alebo v pobočke zahra-ničnej banky, aj zmenu bankovéhospojenia.

1.2 Základné povinnosti vedúcich zamestnancov upravenév § 82 Zákonníka práce

Vedúcimi zamestnancami zamestnávateľasú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivýchstupňoch riadenia zamestnávateľa opráv-není určovať a ukladať podriadeným za-mestnancom zamestnávateľa pracovnéúlohy, organizovať, riadiť a kontrolovaťich prácu a dávať im na ten účel záväznépokyny.

Zo Zákonníka práce týmto vedúcim za-mestnancom okrem povinností, ktorémajú aj ako riadni zamestnanci, vyplývajúzákladné povinnosti spojené s ich riadiacouprácou, a to najmä:

a) riadiť a kontrolovať prácu zamest-nancov,

b) utvárať priaznivé pracovné podmienkya zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdra-via pri práci,

c) zabezpečovať odmeňovanie zamest-nancov podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, kolektívnychzmlúv a pracovných zmlúv a dodržia-vať zásadu rovnakej mzdy za rovna-kú prácu alebo za prácu rovnakejhodnoty,

d) utvárať priaznivé podmienky na zvyšo-vanie odbornej úrovne zamestnancova na uspokojovanie ich sociálnychpotrieb,

e) zabezpečovať, aby nedochádzalok porušovaniu pracovnej disciplíny,

f) zabezpečovať prijatie včasnýcha účinných opatrení na ochranu majet-ku zamestnávateľa.

Zavinené porušenie právnych povinnostívedúcich zamestnancov môže viesť k zalo-ženiu rôznych druhov právnej zodpoved-nosti.

150


1.3 Povinnosti zamestnanca v súvislosti s výkonom inej zárobkovejčinnosti

Ústavná zásada slobody podnikania umož-ňuje zamestnancom vykonávať aj viaceroiných zárobkových činností.

Avšak doterajšie mnohé negatívne skúse-nosti z aplikačnej praxe potvrdzujú opod-statnenosť požiadavky vplyvu zamestnáva-teľa na rôzne zárobkové aktivity svojich za-mestnancov, ktoré majú k predmetu za-mestnávateľa konkurenčný charakter.Preto je na ochranu záujmovej sféry za-mestnávateľa opodstatnené, že právnaúprava § 83, § 83a ZP dáva zamestnávate-ľovi možnosť zasahovať do takejto konku-renčnej zárobkovej činnosti zamestnanca,ktorú by chcel vykonávať súbežne s už exis-tujúcim pracovným pomerom, aby sa za-bránilo možnému konfliktu záujmov.

Pojem zárobková činnosť môže vo vše-obecnosti znamenať akúkoľvek činnosť zaodplatu. Nepôjde teda len o činnosť vyko-návanú v rámci pracovnoprávnych vzťahov,ale aj o rôzne podnikateľské aktivity.

Prípadnú konkurenčnú činnosť treba posu-dzovať podľa predmetu činnosti zapísanéhov obchodnom registri alebo živnostenskomoprávnení zamestnávateľa či v zriaďovacejlistine a pod. ZP výkon takejto činnosti za-mestnanca podmieňuje predchádzajúcimpísomným súhlasom zamestnávateľa. Za-mestnávateľ má právo aj súhlas neudeliť,prípadne už udelený súhlas z vážnych dô-vodov písomne odvolať.

Bez súhlasu zamestnávateľa zamestnanecnesmie vykonávať konkurenčnú zárobko-vú činnosť. V opačnom prípade tým poru-šuje pracovnú disciplínu a vystavuje sa

prípadným sankčným postihom zo stranyzamestnávateľa. V tejto súvislosti ZP počí-ta s vlastnou sankciou spočívajúcouv možnom prepustení zamestnanca za po-rušenie pracovnej disciplíny.

Obmedzenie zamestnanca v jeho vedľaj-ších zárobkových aktivitách môže trvať zá-sadne len počas doby trvania pracovnéhopomeru. Z uvedenej zásady sú prípust-né dve výnimky:

– ak pôjde o zárobkovú činnosť, ktorá jepredmetom obchodného tajomstvapredchádzajúceho zamestnávateľa,

– ak pôjde o zárobkovú činnosť, ktorásíce nemá charakter obchodného ta-jomstva, ale zamestnanec sa v pracov-nej zmluve zaviazal k obmedzeniuzárobkovej činnosti po skončení pra-covného pomeru (konkurenčná do-ložka). V zmysle § 83a ZP zamestná-vateľ môže takouto konkurenčnou do-ložkou obmedziť zamestnanca maxi-málne na rok a za predpokladu, žezamestnanec v priebehu trvania pra-covného pomeru mal možnosť nado-budnúť informácie alebo znalosti, kto-ré nie sú bežne dostupné a ich využitieby mohlo privodiť zamestnávateľovipodstatnú ujmu. Za uvedené obme-dzenie zamestnancovi patrí primera-ná peňažná náhrada najmenejv sume 50 % priemerného mesač-ného zárobku.

V aplikačnej praxi sa možno stretnúť s vý-kladovými problémami pri posudzovanípovahy tejto finančnej kompenzácie, ktorá


151


P

síce pôsobí ako zmluvný zabezpečovacíprostriedok, ale skôr má povahu mzdy.

Zamestnávateľ nemá možnosť obmedzovaťzamestnanca požiadavkou jeho predchá-dzajúceho súhlasu na výkon tvorivýchčinností, aj keby mali mať konkurenčný cha-rakter. Ide o vedeckú, pedagogickú,

prednášateľskú, lektorskú, publicistic-kú, literárnu a umeleckú činnosť. Nadruhej strane, ak by zamestnávateľ preu-kázal, že výkon uvedených činností jev rozpore s jeho oprávneným záujmom,mohol by v prípade zavinenia zamestnan-ca vyvodzovať z uvedenej situácie právnekonzekvencie.

2. Ďalšie povinnosti zamestnancov vyplývajúce z osobitnýchprávnych predpisov

Z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdraviapri práci majú praktický význam povinnostizamestnancov, ktoré pre nich vyplývajúz osobitných zákonov. Ide najmä o zákonč. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochranezdravia pri práci v znení neskoršíchpredpisov. V uvedenom zákone sa za-mestnancom stanovujú najmä tieto povin-nosti:

– dodržiavať predpisy bezpečnostia ochrany zdravia pri práci,

– podrobiť sa preventívnym lekárskymprehliadkam vo vzťahu k práci,

– nepožívať v práci alkohol, resp. nebyťv práci pod vplyvom alkoholu aleboomamných látok,

– podrobiť sa vyšetreniu na alkohol,

– dodržiavať zákaz fajčenia,

– absolvovať školenia o bezpečnostia ochrane pri práci, zúčastňovať sa re-kondičných pobytov,

– oznamovať nedostatky, zúčastňovať sana ich odstraňovaní podľa svojich mož-ností a pod.

Zamestnanec nesmie byť na pracoviskua v pracovnom čase aj mimo pracoviskapod vplyvom alkoholu alebo omamnýchlátok.

V prípade podozrenia je zamestnanec po-vinný sa podrobiť vyšetreniu. Nielen preu-kázané porušenie tohto zákazu, ale aj pre-ukázané odmietnutie vyšetrenia sa môžepovažovať za závažné porušenie pracov-nej disciplíny. Pokiaľ ide o fajčenie, všetcizamestnanci sú povinní v priestoroch za-mestnávateľa dodržiavať zákaz fajčenia.

Sankcie môžu byť podľa uváženia zamest-návateľa rôzne. Ak nejde o vážne dôsledkytakéhoto porušenia pracovnej disciplíny,ako je ohrozenie života, zdravia alebomajetku, je výpoveď na prvý raz skôr výni-močná.

Najčastejšie zamestnanec dostane písom-né upozornenie, ktoré pri opakovanom po-rušení zákazu už môže viesť k výpovedi.

Pre zamestnancov vykonávajúcich prácuvo verejnom záujme sú ich ďalšie povin-nosti a obmedzenia upravené v osobit-nom zákone č. 552/2003 Z. z. o výkonepráce vo verejnom záujme v znení ne-skorších predpisov.

152


Ide najmä o tieto povinnosti a obmedzenia:

a) dodržiavať Ústavu Slovenskej republi-ky, ústavné zákony, zákony, ostatnévšeobecne záväzné právne predpisya vnútorné predpisy a uplatňovať ichpodľa svojho najlepšieho vedomiaa svedomia, rešpektovať a chrániť ľud-skú dôstojnosť a ľudské práva,

b) konať a rozhodovať nestranne a zdržaťsa pri výkone práce vo verejnom záujmevšetkého, čo by mohlo ohroziť dôveruv nestrannosť a objektívnosť konaniaa rozhodovania,

c) zachovávať mlčanlivosť o skutočnos-tiach, o ktorých sa dozvedel pri výkonepráce vo verejnom záujme a ktoré v zá-ujme zamestnávateľa nemožno ozna-movať iným osobám, a to aj po skončenípracovného pomeru; to neplatí, ak hotejto povinnosti zbavil štatutárny orgánalebo ním poverený vedúci zamestna-nec, ak osobitný predpis neustanovujeinak,

d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesťk rozporu záujmov,

e) nezneužívať informácie nadobudnutév súvislosti s vykonávaním zamestnaniavo vlastný prospech alebo v prospechblízkych osôb, alebo iných fyzickýchosôb, alebo právnických osôb; táto po-vinnosť platí aj po skončení pracovnéhopomeru,

f) zdržať sa konania, z ktorého vyplývajúneoprávnené prísľuby alebo záväzkyzaväzujúce zamestnávateľa,

g) zabezpečiť hospodárne a účelné spra-vovanie a využívanie finančných zdro-jov a zariadení, ktoré boli zamestnanco-vi zverené,

h) oznámiť nadriadenému vedúcemu za-mestnancovi, prípadne orgánu činné-mu v trestnom konaní stratu alebo po-škodenie majetku vo vlastníctve alebov správe zamestnávateľa,

i) oznámiť zamestnávateľovi, že bol prá-voplatne odsúdený za úmyselný trest-ný čin alebo že bol pozbavený spôsobi-losti na právne úkony, alebo že jehospôsobilosť na právne úkony bola ob-medzená.

Verejní zamestnanci nesmú vykonávaťčinnosť, ktorou by sa významnou mierouznižovala ich dôstojnosť vo vzťahu k vyko-návanej funkcii alebo by sa ohrozovala ichnestrannosť.

Je zakázané z ich strany sprostredkúvaťpre seba alebo inú fyzickú osobu, aleboprávnickú osobu obchodný styk so štátom,s vyšším územným celkom, s obcou,so štátnym podnikom, štátnym účelovýmfondom, s Fondom národného majetkuSlovenskej republiky a s inou právnickouosobou zriadenou štátom, s rozpočtovouorganizáciou alebo príspevkovou organi-záciou, s inou právnickou osobou zriade-nou obcou, s rozpočtovou organizácioualebo príspevkovou organizáciou, s inouprávnickou osobou zriadenou vyššímúzemným celkom alebo s inou právnic-kou osobou s majetkovou účasťou štá-tu, Fondu národného majetku Slovenskejrepubliky, obce alebo vyššieho územnéhocelku.

V prípade vedúcich zamestnancov z tohtozákona vyplýva aj zákaz podnikateľskýchaktivít a výraznejšie je aj ich obmedzeniev ostatných zárobkových aktivitách.


153


P

3. Posudzovanie porušenia pracovnej disciplíny v súdnejpraxi

Zo súdnej praxe možno uviesť tieto najčas-tejšie spôsoby porušovania pracovnej dis-ciplíny:

– neschopnosť zamestnanca na výkonpráce v dôsledku požitia alkoholickýchnápojov, pre ktoré ho pri nastúpení dopráce nepripustili vykonávať prácu, akoaj nenastúpenie zamestnanca do prácev určený čas pre zistenú indispozíciu popožití alkoholických nápojov,

– ak zamestnanec oznamuje a rozširujetaké údaje o spoluzamestnancovi,o ktorých vie alebo musí vedieť, že súnepravdivé, to isté platí, ak nepravdivéúdaje o spoluzamestnancovi oznámivedúcemu zamestnancovi s úmyslomspoluzamestnanca neopodstatnene ob-viniť,

– neospravedlnené absencie zamest-nanca,

– zneužitie pracovných prostriedkov nasvoje osobné účely,

– konanie zamestnanca v rozpore s opráv-neným záujmom zamestnávateľa.

Vychádzajúc z doterajšej súdnej praxemožno zovšeobecniť, že za najfrekvento-

vanejšie prípady závažného porušeniapracovnej disciplíny sa považujú absencie,výkon práce pre seba a iné osoby v pra-covnom čase, nepovolené používanie do-pravných prostriedkov zamestnávateľana súkromné účely, opilstvo, majetkovéa morálne delikty na pracovisku, ublíženiena zdraví, nerešpektovanie príkazov nad-riadených, urážky a pod.

Z doterajšej judikatúry vyplýva, že nie jeporušením pracovnej disciplíny a nemôžebyť preto ani dôvodom výpovede pre poru-šenie pracovnej disciplíny:

– ak zamestnanec po tom, čo mu za-mestnávateľ odmietol prideľovať prácu,prestane chodiť do zamestnania, ak hozamestnávateľ nevyzval k opätovnémunástupu do práce,

– ak zamestnankyňa aj proti vôli zamest-návateľa nevykonáva prácu z dôvodovstarostlivosti o dieťa mladšie ako 10 ro-kov, lebo osoba, ktorá sa o dieťa inakstará, je práceneschopná,

– ak zamestnanec odmietol vykonávaťpráce dohodnuté síce v pracovnejzmluve, ale ktoré nemôže vykonávaťvzhľadom na svoj zdravotný stav.

4. Disciplinárna zodpovednosť a sankcie za porušeniepracovnej disciplíny

So zavineným porušením pracovnej dis-ciplíny zo strany zamestnanca sa spája dis-ciplinárna zodpovednosť.

Porušenie pracovnej disciplíny však môžezaložiť aj zodpovednosť na náhradu škody,trestno-právnu zodpovednosť, administra-tívnoprávnu zodpovednosť.

Zákonodarca v ZP upravuje dva stupne in-tenzity porušenia pracovnej disciplíny:

– menej závažný spôsob,

– závažný spôsob.

ZP a ani iný právny predpis tieto pojmyobsahovo nevymedzuje.

154


Konečná právna kvalifikácia stupňa intenzi-ty porušenia pracovnej disciplíny bude vždyvecou individuálneho posúdenia zamestná-vateľa v závislosti od všetkých okolnostíkonkrétneho prípadu, ale i celkovej úrovnepracovnej disciplíny na pracovisku.

Pri zavinenom porušení pracovnej dis-ciplíny má zamestnávateľ možnosť použiťrôzne sankcie.

Počnúc od mzdových opatrení až po po-stihy radikálneho charakteru spočívajúcepriamo v ukončení pracovného pomeru prisplnení zákonných predpokladov.

O intenzite porušenia pracovnej disciplínyrozhoduje zamestnávateľ.

a) Krátenie dovolenkyZa každý neospravedlnený pracovný deň(absencie), o ktorom rozhodol zamestnáva-teľ po prerokovaní so zástupcami zamest-nancov, môže pristúpiť ku kráteniu dovolen-ky v rozsahu 1 – 2 dni.

To znamená, že ak zamestnávateľ preuká-že zamestnancovi napríklad 3 dni absen-cie, môže voči nemu uplatniť sankciu spo-čívajúcu v skrátení dovolenky o 3 dni aleboaž 6 dní.

b) Dočasné prerušenie výkonu práceIde o veľmi špecifický postih, ktorý sa spájas protiprávnym správaním zamestnancav čase, keď mu nebolo ešte preukázané za-vinenie. Existuje len dôvodne podozreniezo závažného porušenia pracovnej disciplí-ny a ponechanie zamestnanca vo výkonepráce by ohrozovalo dôležitý záujem za-mestnávateľa.

V takomto prípade mu môže zamestnávateľpo prerokovaní so zástupcami zamestnan-cov dočasne, najdlhšie na jeden mesiac,prerušiť výkon práce. Zamestnancovi po-čas takéhoto prerušenia výkonu práce patrínáhrada mzdy najmenej vo výške 60 %jeho priemerného zárobku. Ak by sa všakzávažné porušenie pracovnej disciplíny za-mestnancovi neskôr nepreukázalo, potom

mu patrí doplatenie do výšky jeho priemer-ného zárobku.

Odhliadnuc od významu tohto ustanoveniapre prax napríklad v situácii, keď je za-mestnanec dôvodne podozrivý z prebratiaúplatku a sexuálneho obťažovania a pod.,treba povedať, že z teoretického hľadiskaje právna konštrukcia tohto inštitútu v ZPdiskutabilná. Úprava postihu zamestnancaza niečo, čo mu nie je preukázané, je sku-točne neobvyklá, nesystémová a patriacaskôr do právnej úpravy štátnej služby. ZPtotiž nerieši situáciu morálnej satisfakciezamestnanca v prípade, že vina mu neskôrnebola preukázaná, ale zakotvuje pre takýprípad len jeho právny nárok na doplatokdo výšky priemerného zárobku.

c) Ukončenie pracovného pomeru výpoveďouKu skončeniu pracovného pomeru z dôvo-du porušenia pracovnej disciplíny môžezamestnávateľ pristúpiť len vtedy, ak za-mestnanec porušil pracovnú disciplínu

z nedbanlivosti alebo úmyselne a toto pro-tiprávne a zavinené správanie dosahujejeden z dvoch vyššie uvedených stupňovintenzity.


155


P

Ak ide o prvý stupeň intenzity porušeniapracovnej disciplíny, ktorý spočíva v menšejzávažnosti, na uplatnenie výpovede musiabyť splnené dva predpoklady:

1. opakovanosť porušovania pracovnejdisciplíny. To znamená, že v primera-nom časovom období musel zamestna-nec porušiť pracovnú disciplínu aspoňdvakrát;

2. v období posledných 6 mesiacov bol za-mestnanec v súvislosti s doterajším po-rušením pracovnej disciplíny na mož-nosť výpovede písomné upozornený.

Nie je potrebné, aby išlo o opakovanie tohoistého skutku, prípadne o porušenie pra-covnej disciplíny rovnakým spôsobom.

V prípade právnej kvalifikácie druhéhostupňa intenzity porušenia pracovnej dis-ciplíny, ktorý spočíva v jej závažnom poru-šení, má zamestnávateľ možnosť uplatniťvýpoveď ihneď pri prvom takomto skutkuzamestnanca, ale má výnimočne aj mož-nosť so zamestnancom ukončiť pracovnýpomer okamžite. Zvýraznením právnejochrany zamestnanca je povinnosť zamest-návateľa ešte pred tým ako mu dá výpoveď

ho oboznámiť s výpovedným dôvodoma umožniť mu brániť sa.

V aplikačnej praxi zamestnávateľov častodochádza k nesprávnej právnej kvalifikáciineuspokojivého plnenia pracovných úlohzamestnanca ako prípadu na vyvodzova-nie dôsledkov za porušenie pracovnej dis-ciplíny.

Podstatný rozdiel pri vyvodzovaní dôsled-kov z neuspokojivého plnenia pracovnýchúloh a dôsledkov z porušenia pracovnejdisciplíny je v tom, že uplatnenie postihuza porušenie pracovnej disciplíny je vždypodmienené preukázaním zavineniana strane zamestnanca, čo v prípadeuplatnenia postihu za neuspokojivé plne-nie pracovných úloh nie je nevyhnutnoupodmienkou.

Z dôvodu neuspokojivého plnenia pracov-ných úloh môže dať zamestnávateľ za-mestnancovi výpoveď za výsledný objekti-vizovaný stav, bez ohľadu na jeho zavine-nie. Napríklad pracovné úlohy zamestna-nec plnil nekvalitne a zistené nedostatkyv primeranom čase neodstránil.

d) Ukončenie pracovného pomeru okamžiteAby mohlo byť porušenie pracovnej disciplí-ny dôvodom na okamžité ukončenie pra-covného pomeru, musí byť intenzita jehoporušenia závažného charakteru.

Na použitie tohto dôvodu by nebola dosta-čujúca právna kvalifikácia napríklad sústav-ného alebo opakovaného menej závažné-ho porušenia pracovnej disciplíny.

V súlade so súdnou praxou sa pri okamži-tom skončení pracovného pomeru vyžadu-je výskyt závažného jednorazového

porušenia pracovnej disciplíny. Opakova-né menej závažné porušovanie pracovnejdisciplíny alebo opakované neuspokojivéplnenie pracovných úloh môže byť iba dô-vodom na skončenie pracovného pomeruvýpoveďou.

Výnimočnosť použitia okamžitého skonče-nia pracovného pomeru je v tom, že v da-nej situácii vzhľadom na všetky okolnostiprípadu nie je možné od zamestnávateľaočakávať, aby zamestnanca zamestnávalešte počas výpovednej doby.

156


5. Riešenie rôznych prípadov porušenia pracovnej disciplínyv praxi

Príklad č. 1:

Štatutár dal svojej zamestnankyni pokyn vykonávať činnosti, ktoré jej nevyplývali z pracovnej zmluvy, ale ibaz pracovnej náplne, v ktorej bolo uvedené, že zamestnankyňa musí plniť aj ďalšie úlohy podľa potrieb zamest-návateľa. Je táto zamestnankyňa povinná takýto pokyn splniť?

V uvedenom prípade ide o protiprávny pokyn, za nesplnenie ktorého nemôže byť zamestnanec postihnutý.Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca len plnenie úloh, ktoré súvisia s druhom práce uvedenýmv pracovnej zmluve. A požadovanie výkonu ďalších úloh podľa potrieb zamestnávateľa, ale nad rámec dohod-nutého druhu práce, má zamestnanec právo odmietnuť.

�

Príklad č. 2:

Zamestnankyňa napriek tomu, že bola riadne poučená a ústne upozornená na to, že musí pri upratovanípoužívať pracovné ochranné pomôcky, odmietla pri práci používať ochranné rukavice. Aké dôsledky možnoz tejto situácie vyvodiť?

Takúto zamestnankyňu je treba v súvislosti s jej uvedeným protiprávnym správaním písomne upozorniť, že aksa ešte raz zistí, že pri práci porušuje predpisy bezpečnosti a ochrany zdravia a odmieta plniť príkazy svojichnadriadených, dostane z uvedeného dôvodu výpoveď.

�

Príklad č. 3:

Možno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ak jedna zamestnankyňa príde do práce napríklad o polhodinu neskôr, ale ostane v ten deň v práci o to dlhšie a ustanovený denný pracovný čas si tak odpracuje?

V prípadoch, že na pracovisku je pre všetkých zamestnancov presne stanovený začiatok a koniec dennéhopracovného času, musí to zamestnankyňa rešpektovať a byť zamestnávateľovi od samého začiatku k dispozí-cii, v opačnom prípade má zamestnávateľ právo považovať takéto jej správanie za menej závažné porušeniepracovnej disciplíny, ktoré je spojené s jej písomným upozornením na možnú výpoveď pri nasledovnom poru-šení pracovnej disciplíny.

�

Príklad č. 4:

Ako je to s posudzovaním alkoholu a fajčenia na pracovisku, sú zamestnanci povinní sa podrobiť kontrole?

Zo zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci č. 124/2006 Z. z. vyplýva pre zamestnancov povinnosťdodržiavať zákaz požitia alkoholu, ako aj zákaz fajčenia. Zamestnanec nesmie byť na pracovisku a v pracov-nom čase aj mimo pracoviska pod vplyvom alkoholu. V prípade podozrenia je zamestnanec povinný sa podro-biť vyšetreniu. Nielen preukázané porušenie tohto zákazu, ale aj preukázané odmietnutie vyšetrenia sa môžepovažovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Pokiaľ ide o fajčenie, zamestnanci sú povinní dodržiavať stanovený zákaz fajčenia. Sankcie sú rôzne. Ak ne-jde o ohrozenie života, zdravia alebo majetku zamestnávateľa, je výpoveď na prvý raz skôr výnimočná.


157


P

Najčastejšie zamestnanec dostane písomné upozornenie, ktoré pri opakovanom porušení zákazu už môževiesť k výpovedi.

�

Príklad č. 5:

Je možné okamžite prepustiť z pracovného pomeru zamestnanca po tom, čo bol pristihnutý vedúcim, ako siv pracovnom čase prezeral rôzne internetové portály so zábavnou tematikou a v pracovnom poriadku je také-to správanie kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny? Mohol by byť tento zamestnanecv súdnom spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru úspešný?

Okamžité skončenie pracovného pomeru v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny má byť skôr výnimoč-ným opatrením za preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď by ponechanie zamestnancav práci počas výpovednej doby nebolo možné.

A preto bez ohľadu na to, že porušenie pracovného poriadku uvedeným spôsobom bolo v pracovnom poriad-ku kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, v prípade súdneho sporu takto zadefinovanouintenzitou porušenia pracovnej disciplíny súd nie je viazaný a môže v konkrétnom prípade prísť vzhľadom navšetky okolnosti prípadu k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

�

Príklad č. 6:

Zamestnanec má rôzne aktivity umeleckého charakteru, ktoré vykonáva na základe dohôd o vykonaní prácebez súhlasu svojho zamestnávateľa. Porušuje tým pracovnú disciplínu?

Ústavná zásada slobody podnikania, okrem prípadov stanovených zákonom, umožňuje, aby sa zamestnanecrealizoval aj vo viacerých zárobkových aktivitách, ak sa časovo nebudú prekrývať a nebude hroziť konfliktzáujmov.

V zmysle ZP zamestnanec nepotrebuje súhlas zamestnávateľa ani na výkon vedeckej, pedagogickej, publi-cistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti a môže ich vykonávať popri pracovnompomere aj ako samostatnú zárobkovú činnosť, prípadne v ďalšom pracovnom pomere alebo na dohodu o vy-konaní práce či dohodu o pracovnej činnosti.

�

Príklad č. 7:

So zamestnancom sa urobil písomnýzáznam o prípade, keď sa v opitom stave v prítomnosti svedkov odmietolpodrobiť dychovej skúške, či nie je pod vplyvom alkoholu.

Následne zostal práceneschopný. Napriek tomu sa mu doručila výpoveď pre porušenie pracovnej disciplínyzávažným spôsobom.

Bude táto výpoveď platná, aj keď bol PN?

Pretože zákaz výpovede počas práceneschopnosti zamestnanca sa na použitý výpovedný dôvod spočívajúci v po-rušení pracovnej disciplíny nevzťahuje, ak bola výpoveď zamestnancovi doručená v dvojmesačnej lehote odo dňa,keď sa zamestnanec preukázateľne pred svedkami odmietol podrobiť dychovej skúške, tak bude platná.

�

doc. JUDr. Marta Thurzová, CSc.

158


Sociálne a zdravotné poisteniepodľa koordinačných nariadení EÚ

Sociálne zabezpečenie občanov Európskejúnie (ďalej len „EÚ“) zahŕňa oblasťsociálneho aj zdravotného poistenia. V na-šom štáte je oblasť sociálneho poisteniaa zdravotného poistenia upravená dvomizákonmi:

– zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnompoistení v znení neskorších predpisov(ďalej len „ZSP“) a

– zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravot-nom poistení v znení neskorších predpi-sov (ďalej len „ZZP“).

Týmto zákonom (ZSP aj ZZP) je nadradenálegislatíva EÚ. Základným koordinačnýmnariadením záväzným pre štáty EÚ je Na-riadenie Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňo-vaní systémov sociálneho zabezpečeniavzťahujúceho sa na zamestnané osoby, sa-mostatne zárobkovo činné osoby a členovich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločen-stva v znení neskorších zmien a doplnkov[ďalej len „nariadenie Rady (EHS)č. 1408/71“].

V tomto príspevku rozoberieme:

1. základné princípy sociálneho zabezpe-čenia občanov EÚ,

2. inštitút vyslania,

3. postup pri vydaní prenosného doku-mentu PD A1,

4. sociálne a zdravotné poistenie pri vý-kone práce vo viacerých členskýchštátoch EÚ,

5. povinnosti zahraničných zamestnáva-teľov,

6. spôsob uplatňovania nároku na nemo-censké a dôchodkové dávky obča-nov EÚ.

V prípade uplatňovania všeobecného pra-vidla sa určí uplatniteľná legislatíva nezá-visle od toho, v ktorom členskom štáte EÚ(ďalej len „členský štát“) má osoba bydli-sko. V tomto prípade sa vystavenie doku-mentu, čiže formulára typu „E“, ktorýmsa potvrdzuje príslušnosť k systému sociál-neho zabezpečenia, nevystavuje.

Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívumajú výhradný účinok, neumožňujú za-mestnancom, aby si mohli vybrať výhod-nejší systém sociálneho zabezpečenia.Je dokonca možné, že výsledkom uplat-nenia pravidiel budú zamestnancipokrytí systémom sociálneho zabezpe-čenia s menej výhodnými podmienkami,ako v štáte bydliska, príp. sídla zamestná-vateľa.

ZA

ME

ST

NÁ

VA

TE

ĽA

ZA

ME

ST

NA

NE

CV

EÚ

PM

PP

1/20

14

159

Podľa koordinačných nariadení EÚ v zásade platí, že na osoby vykoná-vajúce zárobkovú činnosť sa vzťahujú právne predpisy toho členskéhoštátu EÚ (t. j. uplatniteľná legislatíva), na území ktorého vykonávajú

zárobkovú činnosť. Aplikuje sa tak všeobecné pravidlo „lex loci laboris“.

Existujú však aj výnimky z tohto pravidla: najmä inštitút vyslania, dohoda me-dzi členskými štátmi podľa článku 16 nariadenia, výkon činnosti v dvoch aleboviacerých štátoch EÚ atď.

Hlavné zásady, ktoré vyplývajú z koordi-načných nariadení EÚ, sú:

– zásada rovnakého zaobchádzania,ktorá zaručuje, že osoba s pobytom naúzemí členského štátu EÚ musí maťrovnaké práva a rovnaké povinnosti akoobčania tohto členského štátu bezakýchkoľvek prejavov diskriminácie,

– zásada spočítavania období, ktoráznamená, že obdobia poistenia, za-mestnania alebo bydliska dosiahnutépodľa právnych predpisov jednéhočlenského štátu sa zohľadňujú v prípa-de potreby pre získanie nároku na dáv-ky podľa právnych predpisov inéhočlenského štátu,

– zásada exportovateľnosti dávok,podľa ktorej dávky získané podľa práv-nych predpisov niektorého členskéhoštátu sa vyplácajú príjemcovi aj vtedy,ak má bydlisko v inom členskom štáte,

– zásada uplatniteľnosti jednej legis-latívy, ktorá znamená ochranu predplatením príspevkov na sociálne za-bezpečenie vo viacerých členskýchštátoch a určenie členského štátu,ktorého právne predpisy sa použijú;v praxi možno použiť právne predpisylen jedného členského štátu tak, abyosoba nepodliehala právnym predpi-som dvoch alebo viacerých členskýchštátov naraz.

Komunikácia medzi príslušnými inštitúcia-mi sociálneho zabezpečenia jednotlivýchčlenských štátov sa uskutočňuje prostred-níctvom systému štandardných európ-skych E-formulárov a od 1. mája 2010 už ajprostredníctvom prenosných dokumentova štruktúrovaných elektronických doku-mentov.

Na území SR bola ako styčný orgán pretúto komunikáciu určená Sociálna poisťov-ňa ako príslušná inštitúcia, inštitúcia miestabydliska alebo miesta pobytu občana EÚ.

1. Základné princípy sociálneho zabezpečenia občanov EÚZa členský štát EÚ pre oblasť sociálnehozabezpečenia, ktorá zahŕňa sociálne ajzdravotné poistenie, sa považujú európskeštáty, ktoré pristúpili k aplikácii európskehopráva sociálneho zabezpečenia. Sú to:

– všetky štáty, ktoré boli členmi EÚ do30. 4. 2004 (Nemecko, Francúzsko,Belgicko, Holandsko, Luxembursko,Taliansko, Írsko, Veľká Británia, Dán-sko, Grécko, Španielsko, Portugalsko,Fínsko, Rakúsko, Švédsko),

– všetky nové členské štáty EÚ:

- od 1. 5. 2004 (Česká republika,Poľsko, Maďarsko, Slovensko,

Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estón-sko, Malta, Cyprus),

- od 1. 1. 2007 (Rumunsko a Bulhar-sko) a

- od 1. 7. 2013 (Chorvátsko),

– krajiny Európskeho združenia voľnéhoobchodu (EZVO) – (Nórsko, Islanda Lichtenštajnsko),

– Švajčiarsko.

Teda sú to štáty, ktoré sú zmluvnou stra-nou Dohody o Európskom hospodárskompriestore (ďalej len „EHP“), ktorý zahŕ-ňa štáty EÚ, Švajčiarskej konfederácie

160

5-týždňové e-learningové školenie Ochrana osobných údajovs JUDr. Marcelou Macovou už od 8. novembra! Viac nawww.pp.sk.

a krajiny Európskeho združenia voľnéhoobchodu.

EHP = (EÚ + EZVO).

Od 1. 5. 2004 do 30. 4. 2010 boli členskéštáty EÚ povinné uplatňovať postupy podľaNariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 a jehovykonávacieho Nariadenia Rady (EHS)č. 574/72, ktoré sa s účinnosťou od1. 5. 2010 zrušili s tým, že sa budú naďalejuplatňovať:

– vo vzťahu k Švajčiarskej konfederáciia k štátom EHP (Nórske kráľovstvo,Islandská republika a Lichtenštajnskékniežatstvo) až do doby, kým uvedenéštáty pristúpia k uplatňovaniu novýchkoordinačných nariadení a

– vo vzťahu k dotknutej osobe ešte 10 ro-kov od 1. 5. 2010 za predpokladu, že sanezmení situácia dotknutej osoby.

Od 1. 5. 2010 sa uplatňujú nové koordi-načné nariadenia:

– Nariadenie (ES) Európskeho parla-mentu a Rady č. 883/2004 z 29. 4.2004 o koordinácii systémov sociálne-ho zabezpečenia v znení Nariadenia(ES) Európskeho parlamentu a Radyč. 988/2009 zo 16. 9. 2009 (ďalej len„základné nariadenie“) a

– vykonávacie Nariadenie (ES) Európske-ho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo16. 9. 2009 (ďalej len „vykonávacie na-riadenie“).

Uvedené nariadenia sa uplatňujúv členských štátoch EÚ:

– od 1. 4. 2012 vo vzťahu k Švajčiarsku,

– od 1. 6. 2012 vo vzťahu k štátom EHP(Nórsko, Island, Lichtenštajnské knie-žactvo),

– od 1. 7. 2013 vo vzťahu k Chorvátskejrepublike.

Formuláre typu „E“Pre vzájomnú komunikáciu medzi inštitú-ciami v jednotlivých členských štátoch EÚsa využívajú príslušné formuláre typu „E“,ktoré sú zoradené do siedmich sérií:

E 001 všeobecný formulár a séria E 100– E 600 podľa druhu dávok: dávky v choro-be a dávky v materstve, dávky v invalidite,dávky v starobe, pozostalostné dávky, dáv-ky v súvislosti s pracovnými úrazmi a choro-bami z povolania, podpory pri úmrtí, dávkyv nezamestnanosti, rodinné dávky atď.

Od 1. 5. 2010 sa využívajú aj príslušné pre-nosné dokumenty a štruktúrované elektro-nické dokumenty.

Tlačivá a informácie súvisiace s vystavo-vaním formulárov typu „E“ sú zverejnenéna internetovej stránke www.socpoist.sk.

Príslušnosť k systému sociálneho zabez-pečenia sa potvrdzuje prenosným doku-mentom (PD) A1 – potvrdenie o právnychpredpisoch sociálneho zabezpečenia, kto-ré sa vzťahujú na držiteľa. A1 zároveňoslobodzuje poistenca od povinnosti platiťpríspevky na sociálne zabezpečeniev inom členskom štáte EÚ, v ktorom čin-nosť vykonáva či už dočasne z dôvoduvyslania, alebo zvyčajne pri súbežne vyko-návaných činnostiach zamestnanca, prí-padne aj samostatnej zárobkovej činnosti.

Zamestnávateľ a zamestnanec v EÚ � Sociálne a zdravotné poistenie podľa koordinačných nariadení EÚ

161


Z

A1 je pre všetky členské štáty záväznýaž do doby, kým nebol vyhlásený za zruše-ný alebo neplatný.

A1 nie je pracovné povolenie ani nenahrá-dza žiadne iné povolenie na výkon zárob-kovej činnosti.

Nevystavenie A1 z dôvodu vyslania nezna-mená, že zamestnanec, prípadne samo-statne zárobkovo činná osoba (ďalej len

„SZČO“) nemôžu vykonávať zárobkovúčinnosť na území iného členského štá-tu EÚ.

Formulár E 101 SK „Potvrdenie o uplat-niteľnej legislatíve“/PD A1 „Potvrdenieo právnych predpisoch sociálneho zabez-pečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa“ vy-staví príslušná pobočka Sociálnej poisťov-ne (ďalej len „PD A1“).

2. Zásada jednej uplatniteľnej legislatívyUplatniteľná legislatíva sa vzťahuje nacelú oblasť sociálneho zabezpečenia,t. j. na sociálne poistenie (nemocensképoistenie, dôchodkové poistenie, poisteniev nezamestnanosti, úrazové poistenie,garančné poistenie) a verejné zdravotnépoistenie.

Z dôvodu uľahčenia voľného pohybu osôba odstránenia zdĺhavých administratívnychpostupov koordinačné nariadenia obsahujúvýnimky zo všeobecnej zásady, kto-rou je:

– zamestnanec podlieha legislatívetoho členského štátu EÚ, kde vyko-náva prácu.

Výnimky sa vzťahujú na vyslaných za-mestnancov, t. j. na osoby zamestnané na

území členského štátu EÚ zamestnávate-ľom, ktoré tento zamestnávateľ vyslal naúzemie iného členského štátu EÚ vykoná-vať preňho prácu.

Podmienkou vyslania je skutočnosť,že:

– očakávané trvanie tejto práce nepre-kročí 24 mesiacov a

– daná osoba nie je vyslaná nahradiťinú osobu, ktorá skončila svoju dobuvyslania. K náhrade vyslaného za-mestnanca dochádza, ak zamestnáva-teľ na základe pokračujúcej obchodnejzmluvy opakovane vysiela iného za-mestnanca na tú istú pozíciu a na tenistý účel.

Charakteristické znaky vyslaniaVysielajúci zamestnávateľ musí na územívysielajúceho štátu vykonávať podstatnéčinnosti a medzi zamestnávateľom a za-mestnancom musí existovať priamy vzťah.

Priamy vzťah je charakterizovaný:

a) trvaním pracovnoprávneho vzťahu po-čas celej doby vyslania,

b) právom zamestnávateľa skončiť pra-covnoprávny vzťah,

c) právom vysielajúceho zamestnávateľaurčiť povahu práce (toto právo sa ne-vzťahuje na určenie podrobností týka-júcich sa druhu práce a jej výkonu ale-bo základnej povahy poskytovanejslužby),

162


d) podmienkou odmeňovania (vyplácaniemzdy) za vykonanú prácu počas dobyvyslania zamestnanca vysielajúcimzamestnávateľom; túto podmienkuneovplyvňuje, ak vyslaného zamest-nanca odmeňuje aj subjekt, ku ktorému

bol zamestnanec vyslaný; poistné nasociálne zabezpečenie však musíodviesť vysielajúci zamestnáva-teľ aj z časti mzdy, ktorú vyplatil sub-jekt, ku ktorému bol zamestnanecvyslaný.

Podstatné činnostiAby zamestnávateľ mohol uplatniť inštitútvyslania, musí spĺňať určité podmienky.Predovšetkým musí na území vysielajúce-ho štátu vykonávať podstatné činnosti,ktoré sú charakterizované najmä týmitoprvkami:

a) výkonom predmetu ekonomických čin-ností a riadiacich činností a registráciouzamestnávateľa na účely sociálnehozabezpečenia na území SR najmenej2 mesiace pred vyslaním zamestnan-cov; ak je toto obdobie kratšie, výkonpodstatných činností sa posúdi v jednot-livých prípadoch s prihliadnutím na všet-ky ostatné okolnosti a so zreteľom za-brániť obchádzaniu právnych predpisovsociálneho zabezpečenia,

b) výkonom činnosti vysielajúceho za-mestnávateľa prostredníctvom aspoň

10 % zamestnancov z celkového poč-tu zamestnancov na území SR počasvyslania ostatných zamestnancov,

c) predpokladaným, a to aspoň 25 % ob-ratom, ktorý z celkového obratu do-siahne zamestnávateľ na území SRpočas obdobia vyslania zamestnanca,

d) právom uplatniteľným na zmluvy, ktorévysielajúci zamestnávateľ uzatvára sozamestnancami a zákazníkmi (uzatvá-ranie väčšiny zmlúv podľa slovenskýchprávnych predpisov),

e) počtom zmlúv, ktoré zamestnávateľrealizuje v SR a v prijímajúcom člen-skom štáte EÚ,

f) miestom, kde v SR a v prijímajúcomštáte vykonávajú činnosť vyslaní za-mestnanci.

Podmienky vyslaniaUplatnenie inštitútu vyslania vyžaduje plne-nie odvodových povinností vysielajúcimzamestnávateľom počas doby vyslaniazamestnanca. Vysielajúci zamestnávateľmusí počas celej doby vyslania spĺňať po-žiadavky na uplatnenie inštitútu vyslania.

Dočasný výkon činnosti zamestnancana území iného členského štátu EÚ, nie

však dlhší ako 24 mesiacov, preukazujezamestnávateľ príslušnou zmluvou,napr. obchodná zmluva, objednávka atď.alebo iným relevantným dokladom, ktorýjednoznačne identifikuje miesto vyslaniazamestnanca (názov zahraničného sub-jektu, úplnú adresu a identifikačné číslo,obsah a trvanie prác).


163


Z

Pozor!

Zamestnávateľ, ktorý vznikol na území SR a ktorý sa zaoberá výlučne činnosťami súvisiacimi s vnútor-ným manažmentom (zabezpečovanie vnútorného chodu organizácie), sa nemôže dovolávať uplatneniainštitútu vyslania.

O vyslanie nejde ani v prípadoch, ak zamestnávateľ na území SR nevykonáva podstatné činnosti a ide leno organizáciu zriadenú formálne za účelom obchádzania právnych predpisov sociálneho zabezpečenia.

�

Zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočas-ného zamestnávania, alebo zamestnáva-teľ, ktorý vysiela zamestnancov do organi-začnej zložky zriadenej v inom členskom

štáte EÚ, môže uplatniť inštitút vyslania,ak sú splnené všetky uvedené charakte-ristické znaky vyslania.

Prerušenie doby vyslaniaKrátke prerušenie činnosti vyslaného za-mestnanca v prijímajúcom členskom štá-te EÚ nepresahujúce 2 mesiace napr.z dôvodu čerpania dovolenky, dôležitých

rodinných udalostí, dočasnej pracovnejneschopnosti, výkonu práce, pobytu za-mestnanca na území SR atď. sa nepova-žuje za prerušenie vyslania.

Predĺženie doby vyslaniaKeď zamestnancovi skončí obdobie vysla-nia, tak pre tohto istého zamestnanca, tohtoistého zamestnávateľa a ten istý členskýštát EÚ sa nemôže povoliť žiadne nové ob-dobie vyslania, pokiaľ neuplynuli mini-málne 2 mesiace odo dňa skončenia

predchádzajúceho obdobia vyslania. Vy-slanie zamestnanca do iných členskýchštátov EÚ, ktoré nasleduje okamžite popredchádzajúcom vyslaní, sa v každomprípade považuje za nové vyslanie, ktorémôže trvať najviac 24 mesiacov.

Skončenie doby vyslaniaVyslanie sa ukončí, resp. neuskutoční, akzamestnávateľ, resp. zamestnanec nedo-držia podmienky vyslania a aj v prípadoch:

– ak sa vyslanie, o ktoré sa žiadalo, neus-kutočnilo,

– ak sa vyslanie zamestnanca ukončilopred uplynutím platnosti PD A1(napr. ukončenie pracovnoprávnehovzťahu zamestnanca pred ukončenímdoby vyslania atď.),

– ak sa vyslanie preruší na viac ako2 mesiace,

– ak vyslaného zamestnanca vysielajúcizamestnávateľ preradil na územie SRk inému zamestnávateľovi, najmä v prí-pade fúzie alebo prevodu podniku, ale-bo jeho časti a pod.

V týchto prípadoch je potrebné vrátiť späťformulár PD A1 príslušnej pobočke Sociál-nej poisťovne spolu s tlačivom „Oznáme-nie zamestnávateľa a zamestnancao zmenách, ktoré nastali počas dobyvyslania“.

164


Kontrola počas vyslaniaDokumentom PD A1 sa preukazuje za-mestnanec na účely kontrol vykonávanýchv sociálnom zabezpečení v príslušnom štá-te EÚ. Počas doby vyslania pobočkaSociálnej poisťovne kontroluje, či sú aj na-ďalej splnené všetky podmienky vyslania.

Zmeny, ktoré sa vyskytnú počas doby vy-slania, zamestnávateľ a zamestnanecoznamujú písomne pobočke Sociálnejpoisťovne v lehote do 8 dní prostredníc-tvom tlačiva „Oznámenie zamestnávate-ľa o zmenách vo vyslaní“.

Sociálne a zdravotné poistenie občana EÚ (ak nejde o vyslanie)Vyslanie sa neuplatní v týchto prípadoch:

– ak subjekt, ku ktorému bol zamestna-nec vyslaný, poskytne zamestnancak dispozícii inému subjektu v prijímajú-com štáte EÚ,

– ak subjekt, ku ktorému bol zamestna-nec vyslaný, poskytne zamestnancak dispozícii subjektu, ktorý sa nachádzana území iného členského štátu EÚ,

– ak je zamestnanec prijatý do zamestna-nia v SR preto, aby ho subjekt, ktorý sanachádza na území iného členskéhoštátu EÚ, vyslal k subjektu, ktorý sa na-chádza na území tretieho členskéhoštátu EÚ, bez splnenia požiadavky so-ciálneho zabezpečenia zamestnancavo vysielajúcom štáte,

– ak je zamestnanec prijatý do pracovné-ho pomeru v prvom členskom štáte EÚzamestnávateľom, ktorého sídlo sa na-chádza v druhom členskom štáte EÚ,aby zamestnanec vykonával činnosťv prvom členskom štáte EÚ,

– ak zamestnanec u zamestnáva-teľa so sídlom na území SR čerpá pra-covné voľno bez náhrady mzdy a v prijí-majúcom štáte EÚ vykonáva prácu

v pracovnoprávnom vzťahu k inémuzamestnávateľovi, ak je zamestnanecvyslaný, aby nahradil inú osobu.

V prípade, ak nie sú splnené podmienkyvyslania, dotknutý zamestnávateľ a dotk-nutý zamestnanec podliehajú legislatívetoho členského štátu EÚ, kde zamestna-nec vykonáva prácu a podľa tejto legislatí-vy sú povinní platiť aj príspevky na sociál-ne zabezpečenie (na sociálne aj zdra-votné poistenie), pretože v súlade so zá-sadou jednej uplatniteľnej legislatívynemôžu platiť príspevky podľa slovenské-ho právneho poriadku.

V prípade, ak sa občan iného členskéhoštátu zdržuje vo vlastnom záujme, a to nazáklade svojho rozhodnutia na území SRza účelom zamestnávania a zamestná sau zamestnávateľa so sídlom na území SR,nejde o vyslanie. Zamestnávateľ je povin-ný tohto zamestnanca v pracovnoprávnomvzťahu na základe pracovnej zmluvy pri-hlásiť do Sociálnej a zdravotnej poisťovnea platiť poistné na sociálne poistenie podľaZSP a preddavky na poistné na zdravotnépoistenie podľa ZZP rovnako ako za kaž-dého iného zamestnanca, ktorý je obča-nom SR.


165


Z

Príklad č. 1:

Slovenský zamestnávateľ podnikajúci iba na území SR prijal dňa 1. 3. 2013 do pracovného pomeru občanaBulharska, ktorý sa na našom území zdržuje za účelom zamestnávania.

Na tohto zamestnanca sa vzťahujú právne predpisy SR (členského štátu EÚ, na území ktorého vykonáva zá-robkovú činnosť). Pretože ide o občana EÚ, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť na území SR pre tuzemskéhozamestnávateľa, vzťahujú sa naňho právne predpisy SR:

– z pracovnoprávneho hľadiska sú to ustanovenia Zákonníka práce,

– z hľadiska sociálneho zabezpečenia (platenia povinného poistného na sociálne poistenie

a platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie) sú to ustanovenia ZSP a ZZP.

V tomto prípade nejde o vyslanie zamestnanca zamestnávateľom iného členského štátu EÚ, kedy by bolo si-tuáciu potrebné posúdiť z hľadiska postavenia vyslanej osoby na výkon práce do iného členského štátu EÚ.

�

3. Postup pri vydaní formulára PD A1Pri vyslaní zamestnanca do iného členské-ho štátu EÚ vzniká zamestnávateľovi po-vinnosť žiadať príslušnú pobočku Sociálnejpoisťovne o vystavenie dokumentu PD A1.Od 1. 3. 2012 už nie sú zamestnávateliaa SZČO povinní oznamovať príslušnej

pobočke Sociálnej poisťovne na tlačiveRegistračný list fyzickej osoby (RLFO)štát výkonu činnosti a zmenu tohto štátu.Táto povinnosť bola zrušená zákonomč. 69/2012 Z. z. [vypustila sa povinnosťustanovená v § 231 ods. 1 písm. o) ZSP].

Príklad č. 2:

Zamestnávateľ so sídlom na území SR vyslal na výkon práce zamestnanca do dcérskej spoločnosti so sídlomvo Francúzsku na obdobie od 1. 1. 2013 do 31. 8. 2013.

Ide o prípad, kedy je zamestnávateľ povinný požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o vystavenieformulára PD A1 za účelom posúdenia príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia obča-na EÚ. Ak Sociálna poisťovňa vystaví formulár PD A1 SK, vyslaný zamestnanec v oblasti sociálneho zabezpe-čenia podlieha právnym predpisom SR, naďalej platí zamestnanec aj zamestnávateľ sociálne aj zdravotnépoistenie v SR.

�

Keď zamestnávateľ vysiela zamestnancana územie iného členského štátu EÚ, musísa v dostatočnom časovom predstihupred vyslaním obrátiť na príslušnú poboč-ku Sociálnej poisťovne so žiadosťou o vyda-nie formulára PD A1 Potvrdenie o uplatni-teľnej legislatíve.

O vystavenie formulára PD A1 je potrebnéžiadať v týchto prípadoch:

– ak zamestnanec dočasne vykonáva prá-cu na území iného členského štátu EÚ(vyslanie),

– ak zamestnanec, ktorého zamestnáva-teľ prevádzkuje medzinárodné dopravné

166


služby pre cestujúcich alebo tovar poželeznici, po ceste, vo vzduchu alebopo riečnych cestách, vykonáva svojučinnosť súčasne na území 2 alebo via-cerých členských štátov EÚ,

– ak zamestnanec súčasne vykonávasvoju činnosť na území 2 alebo viace-rých členských štátov EÚ a ide o prípad,kedy nejde o vyslanie a medzinárodnúdopravu,

– ak SZČO dočasne vykonáva svoju čin-nosť na území iného členského štátu(vyslanie),

– ak SZČO vykonáva svoju činnosť sú-časne na území 2 alebo viacerýchčlenských štátov EÚ,

– ak osoba vykonáva súčasne zamest-nanie na území SR a SZČO v inomčlenskom štáte EÚ,

– v iných prípadoch, ak ide o štátnych za-mestnancov, námorníkov atď.

O uplatnenie inštitútu vyslania zamestnan-ca môže požiadať aj zamestnávateľ, ktorýzamestnáva fyzické osoby na základe do-hôd o prácach vykonávaných mimo pra-covného pomeru, a to za predpokladu, žespĺňa charakteristické znaky vyslania.

Príklad č. 3

Zamestnávateľ vysiela do ČR zamestnanca, s ktorým nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu, ale iba dohoduo vykonaní práce.

Ak vysielajúci zamestnávateľ spĺňa charakteristické znaky vyslania, môže požiadať o uplatnenie inštitútu vy-slania svojho zamestnanca, ktorého zamestnáva na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracov-ného pomeru prostredníctvom žiadosti, v ktorej 4. bode uvedie dátum od – do, druh a dobu trvania pracovno-právneho vzťahu uzatvoreného medzi zamestnávateľom a vyslaným zamestnancom na základe dohodyo práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Ak Sociálna poisťovňa prizná inštitút vyslania a vystaví formu-lár PD A1, tak poistné zamestnávateľ za tohto vyslaného zamestnanca platí podľa právnych predpisov SR.

�

Poznámka:

Do 30. 4. 2010 tento postup nebol možný, pretože inštitút vyslania sa neuplatňoval u zamestnancov, ktoríu zamestnávateľa pracovali na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

�

Vyslaný zamestnanec sa preukazuje inšti-túciám sociálneho zabezpečenia a inýmpríslušným orgánom na území prijímajúce-ho štátu EÚ originálom formulára PD A1,ktorý je potvrdením o tom, že zamestnanecpočas celej doby vyslania podlieha sloven-ským právnym predpisom sociálnehozabezpečenia. Formulár PD A1 teda potvr-dzuje, že vyslaný zamestnanec v oblastisociálneho zabezpečenia podlieha

právnym predpisom SR, a teda nepodliehaprávnym predpisom štátu EÚ, na územíktorého vykonáva zárobkovú činnosť.

Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vy-staví formulár PD A1 iba na základe písom-nej žiadosti zamestnávateľa, ktorú podpi-suje aj zamestnanec. Ide o „Žiadosť o vy-stavenie PD A1 z dôvodu vyslania za-mestnanca na územie iného členského


167


Z

štátu EÚ v zmysle článku 12 (1) nariade-nia (ES) Európskeho parlamentu a Radyč. 883/2004“ (ďalej len „žiadosť“). Žiadosťsa predkladá spolu s požadovanými prílo-hami, ktorými sú:

1. fotokópia príslušnej zmluvy na výkonpráce v prijímajúcom štáte, ktorú uza-tvoril zamestnávateľ so zahranič-ným subjektom, resp. iný relevantnýdoklad,

Poznámka:

Ak v príslušnej zmluve nie je uvedené miesto dočasného výkonu práce zamestnanca (subjekt), je potrebnépredložiť iný relevantný doklad preukazujúci miesto vyslania.

Ak sú doklady písané v cudzom jazyku, je potrebné predložiť ich v preklade do slovenského jazyka, okremčeštiny.

�

2. fotokópia pracovnej zmluvy, resp. doho-dy o prácach vykonávaných mimo pra-covného pomeru v zmysle 4. bodu žia-dosti s prípadnými dodatkami, ak existujú,

3. fotokópia dokladu o pobyte cudzinca naúzemí SR, ak bol vydaný,

4. fotokópia pracovného povolenia, akbolo vydané,

5. čestné vyhlásenie o preklade doku-mentov spísaných v cudzom jazyku,okrem češtiny,

Poznámka:

Tlačivo, vzor čestného vyhlásenia, je uverejnené na internetovej stránke www.socpoist.sk v časti Tlačivá súvi-siace s vystavením formulárov PD A1 pre prípady, ak preklad dokumentov nie je vykonaný úradne.

�

6. iné (je potrebné uviesť názvy príloh a ichpočet).

Žiadosť sa podáva príslušnej pobočke So-ciálnej poisťovne, ktorá vedie zamestnáva-teľa v registri zamestnávateľov v dostatoč-nom časovom predstihu pred začiatkomvyslania. PD A1 „Potvrdenie o právnychpredpisoch sociálneho zabezpečenia, ktorésa vzťahujú na držiteľa“ vystaví príslušnápobočka Sociálnej poisťovne najneskôrv lehote 45 dní odo dňa doručenia žiadostipo splnení všetkých podmienok vyslaniavysielajúcim zamestnávateľom. FormulárPD A1 zašle vysielajúcemu zamestnávate-ľovi poštovou prepravou doporučene.

Vysielajúci zamestnávateľ odovzdá origi-nál PD A1 vyslanému zamestnancovi, kto-rý sa ním preukazuje v prípade kontrolvykonávaných v oblasti sociálneho zabez-pečenia. Odporúča sa, aby i vysielajúcizamestnávateľ vyhotovil fotokópiu PD A1.

Ak zamestnávateľ nepredloží požadovanédoklady, resp. predloží neúplnú žiadosť,pobočka Sociálnej poisťovne písomne vy-zve zamestnávateľa, aby odstránil nedos-tatky. Ak zamestnávateľ v určenej lehotenedostatky neodstráni, pobočka zamest-návateľovi písomne oznámi, že nie jemožné posúdiť uplatnenie inštitútu vysla-nia. Ak zamestnávateľ nesplní podmienky

168


vyslania, príslušná pobočka Sociálnej pois-ťovne v lehote najneskôr do 30 dnípísomne žiadosť zamietne.

Ustanovenia týkajúce sa vyslania sa použi-jú aj v prípade splnenia podmienok vysla-nia, ak vyslanie trvá len 1 deň (napr. účasťna seminári, školení, konferencii, výsta-ve, podpisovaní obchodných zmlúv, ob-chodnom rokovaní atď.). Žiadosť o vystave-nie formulára PD A1 je potrebné podať

v dostatočnom časovom predstihu vzhľa-dom na začiatok doby vyslania na prísluš-nú pobočku Sociálnej poisťovne, aby saformulár PD A1 mohol vydať pred začiat-kom danej doby.

Môže však byť vydaný aj po ukončení dobyvyslania. V takomto prípade má retroak-tívny účinok a splnenie podmienok vysla-nia zamestnávateľom skúma príslušná po-bočka Sociálnej poisťovne spätne.

Príklad č. 4:

Zamestnávateľ so sídlom na území SR vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu do Nemecka na krátkudobu, napr. na 2 alebo 1 deň.

I v tomto prípade ide o vyslanie zamestnanca podľa koordinačných nariadení EÚ.

�

4. Sociálne a zdravotné poistenie pri výkone prácevo viacerých členských štátoch EÚ

Od vyslania sa odlišujú situácie, kedy oso-ba zvyčajne vykonáva činnosť ako zamest-naná alebo samostatne zárobkovo činnáv dvoch alebo viacerých členských štátoch.Osoba, ktorá má bydlisko v SR, podliehaslovenskej legislatíve, ak:

a) zvyčajne vykonáva činnosť ako za-mestnanec alebo ako osoba samo-statne zárobkovo činná v dvoch aleboviacerých členských štátoch, ak pod-statnú časť svojej činnosti vykonávav štáte bydliska, v SR,

b) nevykonáva podstatnú časť svojichčinností v štáte bydliska, v SR a zamest-návateľ má registrované sídlo alebomiesto podnikania v SR,

c) ju zamestnáva viacero zamestnávate-ľov, ktorých registrované sídlo alebo

miesto podnikania sa nachádza v od-lišných členských štátoch (účinnosťdo 27. 6. 2012),

d) je súčasne zamestnaná v SR a samo-statne zárobkovo činná v inom člen-skom štáte.

Od 28. 6. 2012 nadobudlo účinnosť naria-denie (ES) č. 465/2012, ktorým sa menía dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004a uplatniteľnú legislatívu v prípadoch sú-bežného výkonu zamestnania v dvochalebo viacerých členských štátochupravuje podrobnejšie. Napr. pri súbež-nom zamestnaní v dvoch členskýchštátoch pre zamestnávateľov s registrova-nými sídlami alebo miestami podnika-nia v odlišných členských štátoch sa skú-ma podmienka podstatného výkonu


169


Z

činnosti zamestnanca v jednotlivých člen-ských štátoch.

Na osobu zvyčajne zamestnanú na územídvoch alebo viacerých členských štátov EÚsa vzťahuje legislatíva členského štátu, naktorého území má bydlisko, ak vykonávasvoju činnosť čiastočne na tomto územíalebo ak je spojená s viacerými podnikmialebo viacerými zamestnávateľmi, ktorímajú svoje sídla alebo miesta podnikaniana území rôznych členských štátov EÚ.

Osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosťna území dvoch alebo viacerých členskýchštátov alebo v podniku, ktorý má sídlo ale-bo miesto podnikania na území jednéhočlenského štátu a ktorý sa nachádza naoboch stranách spoločnej hranice dvochčlenských štátov alebo ktorá je súčasnezamestnaná na území jedného štátua SZČO je na území iného členského štá-tu, má povinnosť oznámiť túto situáciupríslušnej inštitúcii členského štátu, naúzemí ktorého má bydlisko.

Definícia bydliskaVykonávacie nariadenie definuje bydliskoako zvyčajné bydlisko, t. j. miesto, kde sasústreďuje väčšina záujmov fyzickej osoby,teda miesto:

– kde sa daná osoba väčšinou zdržiava,

– kde napríklad vlastní nehnuteľnosť slú-žiacu na bývanie,

– kde navštevujú jej deti predškolské,resp. školské zariadenie.

Podľa článku 11 vykonávacieho nariade-nia na určenie bydliska teda nestačí lentrvalý (formálny) pobyt, ale zohľadňujú saďalšie skutočnosti, ktoré sú rozhodujúcepre určenie centra záujmov dotknutej oso-by, napríklad:

– trvanie a nepretržitosť bydliska,

– miesto a dĺžka trvania pracovnej zmluvy,

– rodinná situácia.

Výnimka na základe spoločnej dohody dvoch alebo viacerých členskýchštátovPodľa článku 16 nariadenia je možnéz článkov 11 až 15 nariadenia požiadaťo udelenie výnimky prostredníctvomMPSVaR SR. Výnimka podľa článku 16 sauplatňuje zo všetkých článkov určujú-cich uplatniteľnú legislatívu, teda takzo všeobecných pravidiel, ako aj z osobit-ných pravidiel určujúcich uplatniteľnú legis-latívu.

Na žiadosť zamestnanca, zamestnávateľaalebo SZČO príslušné úrady, MPSVaR SRa príslušný úrad druhého členského štátu

EÚ môžu spoločnou dohodou upraviť vý-nimky. Tieto dohody je možné v osobit-ných prípadoch využiť aj s retroaktívnymúčinkom, hlavne v prípadoch, kedy sa nadotknuté osoby uplatňujú právne predpisyčlenského štátu EÚ nesprávne.

Žiadosť o výnimku sa podáva vždy v prípa-doch, ak je pred vyslaním vopred zná-me, že jeho trvanie presiahne 24 mesia-cov. Dokument PD A1 v zmysle článku 16nariadenia vystaví pobočka na základežiadosti po udelení výnimky.

170


Príklad č. 5:

Zamestnanec má pracovné pomery v dvoch rôznych štátoch EÚ súčasne, v SR aj v Poľsku. Zamestnanec máobčianstvo aj trvalé bydlisko v Poľsku, kde žije s rodinou.

Zamestnanec, ktorý má pracovné pomery v dvoch rôznych štátoch EÚ súčasne, nemôže platiť sociálnea zdravotné poistenie v dvoch štátoch EÚ. Pretože má trvalé bydlisko v Poľsku, požiada o vydanie formuláraPD A1 v Poľsku.

�

Príklad č. 6:

Občan SR, s prechodným pobytom v ČR, má so zamestnávateľom, ktorý má sídlo na území ČR, uzatvorenýpracovnoprávny vzťah na skrátený pracovný čas, pracuje 15 dní v mesiaci. Tento občan SR je sociálne ajzdravotne poistený v SR, pretože má trvalý pobyt v SR, kde má súbežne uzatvorený ďalší pracovnoprávnyvzťah.

V tomto prípade sa bydlisko fyzickej osoby nachádza na území SR. Z uvedeného dôvodu sa daná osoba musíobrátiť so žiadosťou na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom na inštitúciu sociálneho zabez-pečenia v SR, ktorou je pobočka Sociálnej poisťovne miestne príslušná bydlisku fyzickej osoby. Po vydaní PDA1 – potvrdenia o uplatniteľnej legislatíve, bude zamestnávateľ, ktorého sídlo sa nachádza na území ČR,povinný plniť všetky povinnosti zamestnávateľa v zmysle ZSP a ZZP, teda legislatívy SR, štátu EÚ, ktorý for-mulár PD A1 fyzickej osobe vydal.

�

V situáciách, ak zamestnanec vykonávasvoju činnosť na území dvoch alebo viace-rých členských štátov EÚ alebo ak sav takejto situácii nachádza SZČO, uvedenéosoby oznamujú písomne túto skutoč-nosť podľa vykonávacieho nariadenia prí-slušnej inštitúcii sociálneho zabezpečeniav mieste bydliska. Na území SR je toutoinštitúciou príslušná pobočka Sociálnej po-isťovne. Príslušnosť k právnym predpisomposudzuje Ústredie Sociálnej poisťovne.

Určenie uplatniteľnej legislatívy sa vzťahu-je aj na zamestnancov zamestnávateľa,ktorý na základe povolenia prevádzkujemedzinárodné dopravné služby. V prí-pade, ak osoba podlieha slovenskej legis-latíve, je vystavený formulár PD A1, ktorýÚstredie Sociálnej poisťovne zašle dotknu-tej osobe doporučene. V prípade zamest-nanca, ktorého zamestnáva zamestnáva-teľ prevádzkujúci medzinárodnú prepravu,formuláre PD A1 zašle zamestnávateľovi.

Dočasné uplatňovanie právnych predpisovAk sa nedospeje k dohode dvoch alebo via-cerých členských štátov, použije sa inštitútdočasného uplatňovania právnych predpi-sov podľa článku 6 vykonávacieho nariade-nia. Pokiaľ nie je vo vykonávacom nariadeníustanovené inak, na dotknutú osobu sa

dočasne vzťahujú právne predpisy jedné-ho z týchto členských štátov EÚ, pričomporadie priorít sa určí takto:

1. právne predpisy členského štátu EÚ,v ktorom osoba v súčasnosti vykonávazamestnanie alebo SZČO, ak


171


Z

zamestnanie alebo SZČO vykonávaosoba len v jednom členskom štáte EÚ,

2. právne predpisy členského štátu EÚ,v ktorom má dotknutá osoba bydlisko,ak v ňom dotknutá osoba vykonáva časťsvojej činnosti (prípadne svojich činnos-tí) alebo ak nevykonáva zamestnanieani SZČO,

3. v ostatných prípadoch, keď osoba vy-konáva činnosť alebo činnosti v dvochalebo viacerých členských štátoch EÚ,právne predpisy členského štátu EÚ,v ktorom sa žiadalo o uplatňovaniejeho právnych predpisov ako v provomčlenskom štáte.

5. Povinnosti zahraničných zamestnávateľovV prípade, ak zamestnanec vykonáva čin-nosť len na území SR a nebol mu príslušnouinštitúciou sociálneho zabezpečenia v inomčlenskom štáte EÚ vydaný formulár PD A1,podlieha zamestnanec legislatíve SR.

V prípade, ak bol zamestnancovi vydanýformulár PD A1 v SR, zamestnávateľ, ktoré-ho sídlo sa nachádza na území iného člen-ského štátu EÚ, je povinný plniť všetky po-vinnosti zamestnávateľa podľa ZSP a ZZP

(zasielať prihlášky a odhlášky do Sociálnejpoisťovne a zdravotnej poisťovne, zasielaťRegistračné listy fyzickej osoby, platiťpoistné atď.).

V prípade, ak zamestnanec vykonáva čin-nosť na území SR a bol mu príslušnou inšti-túciou sociálneho zabezpečenia v inomčlenskom štáte EÚ vydaný formulárPD A1, podlieha legislatíve toho členskéhoštátu EÚ, ktorý mu vydal formulár PD A1.

Príklad č. 7:

Zamestnávateľ so sídlom na území SR prijme do zamestnania občana Maďarska, ktorý má trvalý pobyt v Ma-ďarsku. Tento zamestnanec predloží zamestnávateľovi PD A1 – Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve Maďar-ska, ktoré mu vydala príslušná inštitúcia sociálneho zabezpečenia v Maďarsku.

Zamestnávateľ so sídlom na území SR je povinný za tohto zamestnanca odvádzať poistné na sociálne aj zdra-votné poistenie do Maďarska, a to v súlade s právnymi predpismi Maďarska.

�

6. Uplatňovanie nároku na nemocenské a dôchodkové dávkyobčanov EÚ

Legislatíva EÚ nenahrádza jednotlivé ná-rodné systémy sociálneho zabezpečenia,iba ich koordinuje. Každý členský štát je slo-bodný, pokiaľ ide o rozhodnutie, kto budepoistený v súlade s jeho právnymi predpis-mi, aké sa budú poskytovať dávky a za

akých podmienok, ako sa tieto dávky počí-tajú a aké príspevky treba zaplatiť. Je všakzabezpečené, že uplatňovanie vnútroštát-nych legislatív rôznych štátov nemá nega-tívny vplyv na osoby, ktoré využívajú svojeprávo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ.

172


Osoba, ktorá si uplatnila právo na voľnýpohyb a pobyt v rámci EÚ, nemôže byťznevýhodnená oproti osobe, ktorá malavždy trvalé bydlisko a pracovala na úze-mí len jedného členského štátu.

Legislatíva určuje, ktorá krajina musí dáv-ky hradiť vždy vtedy, keď sa na konkrétny

prípad vzťahuje legislatíva viacerýchštátov, nezavádza žiadne nové typy dá-vok ani neruší predpisy vnútroštátnej legis-latívy.

Chráni európskych občanov, ktorí pracujú,bývajú alebo sa dočasne nachádzajú naúzemí iného členského štátu EÚ.

Nárok na nemocenské pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnostina území iného členského štátu EÚAk dočasná pracovná neschopnosť vzniknena území iného členského štátu EÚ, prípad-ne EHP, teda o dočasnej pracovnej ne-schopnosti bude rozhodovať iný lekár akolekár na území SR, je nevyhnutné do 3 dnípožiadať príslušnú inštitúciu nemocenské-ho poistenia v členskom štáte EÚ, aby nazáklade lekárom vystaveného potvrdeniao dočasnej pracovnej neschopnosti vysta-vila formulár E 115 a E 116 a po skončení

dočasnej pracovnej neschopnosti aj for-mulár E 118, ktoré následne zašle Sociál-nej poisťovni ako príslušnej inštitúcii nemo-cenského poistenia v SR.

Podmienky nároku na nemocenské skúmana základe doručených formulárov E 115,E 116 a E 118 príslušná pobočka Sociálnejpoisťovne, ktorá rozhodne o vzniku nárokuna uvedenú nemocenskú dávku.

Poznámka:

Toto neplatí vo vzťahu k Českej republike, pretože na základe dohody medzi Sociálnou poisťovňou a Českousprávou sociálneho zabezpečenia si oprávnená osoba môže uplatniť nárok na nemocenské v príslušnejpobočke Sociálnej poisťovne na tlačive, ktoré vystaví ošetrujúci lekár v Českej republike.

�

Ak dočasná pracovná neschopnosť vzniklana území iného štátu, ktorý nie je členskýmštátom EÚ, príp. EHP, s ktorým má však SRuzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpe-čení, pričom predmetom tejto zmluvy sú

i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), So-ciálna poisťovňa, ako príslušná inštitúciana výplatu nemocenských dávok v SR, jev zásade povinná akceptovať i potvrdeniaa tlačivá vystavené v príslušnom štáte.

Nárok na dávku pri vzniku invalidityLegislatíva EÚ stanovuje takzvaný úhrndôb, čo znamená, že sa v danom prípadespočítajú doby platenia príspevkov po-čas zamestnania v súlade s vnútroštátnou

legislatívou členských štátov, aby bolo pri-znané právo na dávky podľa legislatívypríslušného členského štátu. Ak by neexis-tovali koordinačné nariadenia EHS, podľa


173


Z

vnútroštátnej legislatívy by väčšinezamestnancov nevznikol nárok na dávkyv invalidite v žiadnom z členských štá-tov EÚ, ak občan EÚ pracoval vo viacerých

štátoch EÚ, ak by v príslušnom štáte EÚnebol poistený toľko rokov, koľko ich natieto účely vyžaduje legislatíva príslušnéhoštátu EÚ.

Príklad č. 8:

Zamestnanec, ktorý pracoval napríklad v dvoch krajinách, sa stane invalidným. Bol 3 roky poistený v člen-skom štáte EÚ, kde je potrebné byť minimálne 5 rokov poistený na to, aby mu vznikol nárok na poberanie inva-lidných dávok, a potom 13 rokov bol poistený v členskom štáte, kde sa vyžaduje minimálne 15 rokov plateniapríspevkov.

Spočítajú sa doby platenia príspevkovpočas zamestnania v súlade s vnútroštátnou legislatívou členských štá-tov EÚ, v ktorých bol zamestnanec poistený, aby bolo priznané právo na dávky podľa legislatívy príslušnéhočlenského štátu EÚ, v ktorom si zamestnanec uplatňuje nárok na dávku (v ktorom má trvalý pobyt). Ak byneexistovali koordinačné nariadenia EHS, podľa vnútroštátnej legislatívy by tomuto zamestnancovi nevznikolnárok na dávky v invalidite v žiadnom z členských štátov EÚ, v ktorých pracoval, napriek tomu, že bol spolupoistený 16 rokov.

�

Nárok na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia členskéhoštátu EÚNa vznik nároku na dôchodok z dôchodko-vého poistenia SR sa nevyžaduje štátneobčianstvo SR a nie je ani potrebné, abymal žiadateľ o dôchodok trvalý pobyt naúzemí SR.

Ak bol poistenec dôchodkovo poistený ajv inom štáte ako v SR, posudzovanie jehonároku na dôchodok bude závisieť od toho,či bol dôchodkovo poistený:

– v členskom štáte EÚ, Nórskom kráľov-stve, Islandskej republike, Lichtenštajn-skom kniežatstve alebo Švajčiarskejkonfederácii, teda v štáte, na ktorý savzťahujú koordinačné nariadenia EÚalebo

– v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú me-dzinárodnú zmluvu o sociálnom zabez-pečení, teda v zmluvnom štáte.

Podľa postupu, ktorý stanovuje článok 48a 46 nariadenia Rady (ES) č. 1408/71, pla-tí, že poistencovi, ktorý získal aspoň jedenrok poistenia v členskom štáte EÚ a splnilďalšie podmienky nároku na dôchodokstanovené právnymi predpismi platnýmina území príslušného členského štátu EÚ,bude tento štát vyplácať dôchodok v sumezodpovedajúcej dobe poistenia získanejpodľa svojich právnych predpisov.

Ak poistenec získal dobu poistenia podľaprávnych predpisov príslušného členské-ho štátu EÚ, vznikne mu nárok na starobnýdôchodok aj z tohto štátu EÚ. Samozrejmeaj na tieto účely je ale potrebné, aby pois-tenec splnil aj podmienku dosiahnutia dô-chodkového veku určeného právnympredpisom príslušného štátu EÚ a pod-mienku potrebného počtu rokov stanovenú

174


právnym predpisom príslušného členskéhoštátu EÚ. Pri zisťovaní, či poistenec spĺňapodmienku potrebného počtu rokov, savšak prihliadne na súčet dôb poisteniazískaných podľa právnych predpisovvšetkých členských štátov EÚ, v ktorýchpracoval.

Ak bol poistenec dôchodkovo poistený (za-bezpečený) aj v inom členskom štáte EÚ,ako aj v inom štáte EÚ, na ktorý sa vzťahujúkoordinačné nariadenia EÚ, nie je potreb-né po návrate do SR na účely nároku nadôchodkovú dávku z dôchodkového poiste-nia SR predložiť Sociálnej poisťovnižiadne potvrdenie, pretože Sociálna

poisťovňa neeviduje doby poistenia získa-né podľa právnych predpisov iného štátu.

Hodnotenie týchto dôb prichádza do úvahyaž v konaní o nároku na dôchodkovúdávku z dôchodkového poistenia SR, kto-ré sa začína podaním žiadosti o priznaniedôchodkovej dávky, ak poistenec podľaprávnych predpisov SR nezískal potrebnýpočet rokov obdobia dôchodkovéhopoistenia.

V takomto prípade Sociálna poisťovňapožiada nositeľa sociálneho poisteniadaného štátu o potvrdenie dôb poiste-nia získaných podľa právnych predpisovtohto štátu.

Pozor!

Na tieto účely je však potrebné, aby poistenec pri podaní žiadosti o dôchodkovú dávku z dôchodkového pois-tenia SR uviedol, že bol dôchodkovo poistený aj v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariade-nia EHS.

�

Ak je na účely nároku na dôchodkovúdávku z dôchodkového poistenia SRpotrebné prihliadať aj na doby poistenia zís-kané v inom štáte, na ktorý sa vzťahujúkoordinačné nariadenia EHS, tieto dobymožno teda započítať len na základe

potvrdenia nositeľa sociálneho poiste-nia tohto štátu, ktorý posúdi získanédoby poistenia podľa právnych predpi-sov daného štátu a potvrdí ich získanieSociálnej poisťovni na určenom tlačiveE 205.

Poznámka:

Na tieto účely nie je potrebné, aby poistenec predložil Sociálnej poisťovni po návrate do SR napríklad potvrde-nie zamestnávateľa. Ak však poistenec má potvrdenie nositeľa sociálneho poistenia štátu, na ktorý sa vzťahu-jú koordinačné nariadenia EHS o dobách poistenia získaných podľa právnych predpisov tohto štátu, môže hoSociálnej poisťovni predložiť v konaní o nároku na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia SR, čímmôže prispieť k urýchleniu tohto konania.

�

Ak poistenec nezískal potrebný počet rokovobdobia dôchodkového poistenia podľa

právnych predpisov SR, ale získal dobu po-istenia aj v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú


175


Z

koordinačné nariadenia EÚ, alebo v zmluv-nom štáte, pri posudzovaní nároku na dô-chodok sa bude prihliadať aj na doby, ktorésa započítavajú na dôchodkové účely podľaprávnych predpisov druhého štátu.

Ak po započítaní dôb poistenia získanýchv inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordi-načné nariadenia EÚ, alebo v zmluvnomštáte vznikne nárok na dôchodok, každýštát bude vyplácať sumu dôchodku zodpo-vedajúcu dobe poistenia, ktorá bola získa-ná podľa jeho právnych predpisov.

Sociálna poisťovňa dôchodok prizná, alebude ho vyplácať v sume zodpovedajúcej

len obdobiu dôchodkového poisteniaa zárobkom získaným v SR.

Ak však poistenec v niektorom štáte získaldobu poistenia kratšiu ako jeden rok, prí-slušný štát dôchodok v zásade neprizná.V takomto prípade dobu poistenia krat-šiu ako jeden rok započíta štát, ktorýpriznáva dôchodok.

Odlišný právny režim sa uplatňuje pri me-dzinárodných zmluvách o sociálnom za-bezpečení založených na princípe terito-riality, podľa ktorých dôchodok prizná a vy-pláca zmluvný štát, na území ktorého mápoistenec trvalý pobyt.

Ing. Jolana Strýčková

176


Záver:

Z ustanovení koordinačných nariadení vyplýva, že osoba musí byť sociálnea zdravotne poistená v jednom z členských štátov EÚ, nie je prípustné, abynejaká osoba bola poistená a platila sociálne a zdravotné poistenie v dvoch, či do-konca viacerých členských štátoch.

Ak je občan zamestnaný vo viacerých členských štátoch, prioritne je sociálnea zdravotne poistený v tom členskom štáte, v ktorom má trvalé bydlisko. Ak muplynie príjem zo zamestnania vo viacerých členských štátoch, tak zamestnávateliaz iných členských štátov sú povinní zaňho odvádzať sociálne a zdravotné poiste-nie z príjmu, ktorý dosahuje na ich území, do členského štátu, v ktorom má občanEÚ vydaný formulár PD A1.

Ak občan nie je zamestnaný v žiadnom členskom štáte, je sociálne a zdravotnepoistený v tom členskom štáte, v ktorom vykonáva činnosť SZČO. Ak občan nie jezamestnaný v žiadnom členskom štáte a ani nevykonáva činnosť SZČO v žiad-nom členskom štáte, je zdravotne poistený v tom členskom štáte, v ktorom mátrvalé bydlisko.

Tieto pravidlá vo všeobecnosti platia vo všetkých členských štátoch, existujevšak veľa výnimiek, ktoré zohľadňujú špecifiká legislatívy jednotlivých člen-ských štátov EÚ.

Poskytovanie zdravotnej starostlivostiobčanom EÚ podľa novely zákona

o zdravotnom poistení

Poznámka:

Novela ZZP ustanovuje aj ďalšie dôležité zmeny (v závere príspevku sú spomenuté iba stručne).

�

Dňa 26. 6. 2013 schválila NR SR zákonč. 220/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňazákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom pois-tení a o zmene a doplnení zákonač. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení ne-skorších predpisov (ďalej len „ZZP“). Zákonč. 220/2013 Z. z. (ďalej len „novela ZZP“)nadobúda účinnosť 1. 10. 2013.

V tomto príspevku rozoberieme obsah tejtonovely ZZP tak, že sa zameriame iba naustanovenia, ktoré súvisia:

– so zmenou podmienok úhrady zazdravotnú starostlivosť s ohľadom na

aplikáciu koordinačných nariadení Eu-rópskej únie (ďalej len „EÚ“),

– s uplatňovaním práv a povinností priposkytovaní úhrady nákladov zdra-votnej starostlivosti, ak sa poskytujepoistencovi:

1. v cudzine okrem členských štátovEÚ,

2. v inom členskom štáte EÚ,

3. iného členského štátu EÚ v SR,

– s preplatením nákladov cezhraničnejzdravotnej starostlivosti poskytnutejpoistencovi v inom členskom štáte EÚ,

ZA

ME

ST

NÁ

VA

TE

ĽA

ZA

ME

ST

NA

NE

CV

EÚ

PM

PP

1/20

14

177

Novela zákona o zdravotnom poistení rieši potrebu transpozície smer-nice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. 3. 2011 o uplatňo-vaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti s lehotou

na jej prebratie do 25. 10. 2013 (ďalej len „smernica“). Táto smernica spolu s oso-bitnými predpismi upravuje práva a povinnosti migrujúcich osôb zúčastne-ných na poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Osobitné predpisy na tieto účely sú:

– nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení zmien a doplnkov(ďalej len „základné nariadenie“) a

– nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie na-riadenie“).

– s úhradou nákladov cezhraničnejzdravotnej starostlivosti poskytnutej

poistencovi iného členského štátu EÚv SR.

1. Úhrada nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutejpoistencovi v cudzine okrem členských štátov EÚ

Pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujú-com život, ku ktorému dôjde v cudzine(v tretích krajinách) okrem členských štátovEurópskej únie (ďalej len „štáty EÚ“), mápodľa § 9a ZZP poistenec nárok na úhraduneodkladnej starostlivosti do výšky úhra-dy v SR, ak medzinárodná zmluva, ktorou

je SR viazaná, neustanovuje inak. Zdra-votná poisťovňa môže uhradiť poistencovináklady na plánovanú zdravotnú starostli-vosť poskytnutú v cudzine okrem členskýchštátov EÚ, ak spĺňa kritériá podľa § 9bods. 10 ZZP, teda ak príslušná zdravotnápoisťovňa dala súhlas na úhradu.

2. Úhrada nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutejpoistencovi v inom členskom štáte EÚ

Podľa § 9b ZZP poistenec má právo naúhradu nákladov zdravotnej starostlivostiposkytnutej v inom členskom štáte EÚ pod-ľa základného a vykonávacieho nariadenia(ďalej len „úhrada nákladov podľa osobit-ných predpisov EÚ), a to:

a) potrebnej zdravotnej starostlivosti,

b) zdravotnej starostlivosti v plnom rozsa-hu, ak má poistenec bydlisko v inomčlenskom štáte EÚ,

c) zdravotnej starostlivosti so súhlasompríslušnej zdravotnej poisťovne.

Potrebná zdravotná starostlivosť vovzťahu k poistencovi je zdravotná starostli-vosť, ktorú vyžaduje zdravotný stav pois-tenca a musí sa mu poskytnúť s ohľadom napovahu zdravotnej starostlivosti a očakáva-nú dĺžku pobytu poistenca v inom členskomštáte EÚ tak, aby sa nemusel kvôli potreb-nému ošetreniu vracať do SR skôr, akopôvodne zamýšľal. Rozsah potrebnej zdra-votnej starostlivosti určuje ošetrujúci lekár.

Nárok na úhradu nákladov potrebnej zdra-votnej starostlivosti preukazuje poistenecposkytovateľovi zdravotnej starostlivostiv inom členskom štáte EÚ:

a) európskym preukazom zdravotné-ho poistenia (ďalej len „európskypreukaz“),

b) náhradným certifikátom k európskemupreukazu (ďalej len „náhradný certifi-kát“).

Zdravotná starostlivosť v plnom rozsa-hu vo vzťahu k poistencovi, ak má poiste-nec bydlisko v inom členskom štáte EÚ,je zdravotná starostlivosť, ktorá patrí dorozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádza-nej na základe sociálneho zabezpečeniav inom členskom štáte EÚ.

Nárok na úhradu nákladov zdravotnej sta-rostlivosti v plnom rozsahu preukazujepoistenec po predchádzajúcej registráciiv inštitúcii, ktorá vykonáva sociálne

178

Nenašli ste v PMPP spracovanú tému, ktorá vás zaujíma?Píšte vaše návrhy tém, pripomienky, pochvalu i kritiku [email protected].

zabezpečenie v inom členskom štáte EÚ(ďalej len „príslušná inštitúcia iného člen-ského štátu“), nárokovým dokladom, kto-rým je:

a) formulár E106,

b) formulár E109,

c) formulár E120,

d) formulár E121,

e) prenosný dokument S1.

Poznámka:

Nárokovým dokladom na účely preukázania nároku na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti je príslušný„E“ formulár. E-formuláre, ich obsah, popis a vzory sú zverejnené na internetovej stránke www.socpoist.sk.

�

Zdravotná starostlivosť so súhlasompríslušnej zdravotnej poisťovne vo vzťa-hu k poistencovi je zdravotná starostlivosťzameraná na liečenie už existujúceho zdra-votného problému poistenca v inom člen-skom štáte EÚ, odsúhlasená príslušnouzdravotnou poisťovňou; jej poskytnutie, ter-mín a miesto si poistenec musí vopred do-hodnúť s poskytovateľom zdravotnej sta-rostlivosti v inom členskom štáte EÚ.

Nárok na úhradu nákladov zdravotnej sta-rostlivosti so súhlasom príslušnej

zdravotnej poisťovne preukazuje poiste-nec poskytovateľovi zdravotnej starostli-vosti v inom členskom štáte EÚ po pred-chádzajúcej registrácii v príslušnej inštitú-cii iného členského štátu EÚ nárokovýmdokladom, ktorým je:

a) formulár E112,

b) prenosný dokument S2,

c) prenosný dokument S3,

d) formulár E123 alebo

e) prenosný dokument DA1.

Úhrada nákladovÚhradu nákladov zabezpečuje príslušnázdravotná poisťovňa prostredníctvom Úra-du pre dohľad nad zdravotnou starostlivos-ťou (ďalej len „úrad“).

Ak poistenec nepredloží poskytovateľovizdravotnej starostlivosti v inom členskomštáte EÚ európsky preukaz, náhradný certi-fikát alebo príslušný nárokový doklada uhradil náklady za poskytnutú zdravotnústarostlivosť, môže požiadať príslušnúzdravotnú poisťovňu o preplatenie týchto

nákladov na základe žiadosti o preplatenienákladov podľa § 10 ZZP.

Poistenec má nárok na preplatenie nákla-dov zdravotnej starostlivosti, ak mu bolaposkytnutá poskytovateľom zdravotnejstarostlivosti v inom členskom štáte EÚ.

Táto zdravotná starostlivosť je financova-ná zo zdravotného poistenia alebo z daňo-vého systému príslušného členského štá-tu EÚ (ďalej len „verejný systém“).

Zamestnávateľ a zamestnanec v EÚ � Poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom EÚ

179


Z

Úhrada plánovanej zdravotnej starostlivostiPlánovaná zdravotná starostlivosť zahŕňaambulantnú zdravotnú starostlivosť a ústav-nú zdravotnú starostlivosť.

Poistenec má nárok na úhradu nákladovzdravotnej starostlivosti so súhlasom prí-slušnej zdravotnej poisťovne, ak ide o plá-novanú zdravotnú starostlivosť poskytnutúv inom členskom štáte EÚ, na ktorú prísluš-ná zdravotná poisťovňa udelila súhlas. Prí-slušná zdravotná poisťovňa súhlas udelí,ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť,ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostli-vosti uhrádzanej na základe verejnéhozdravotného poistenia v SR a:

a) ochorenie nie je možné liečiť v SR v pri-meranej lehote pri zohľadnení súčasné-ho zdravotného stavu poistenca a mož-ného vývoja jeho ochorenia,

b) požadovaná liečba sa v SR nevykonáva,

c) boli vyčerpané všetky možnosti liečbyv SR a od liečby v inom členskom štáte

EÚ sa očakáva podstatné zlepšeniezdravotného stavu alebo zabráneniezhoršenia zdravotného stavu poistenca,

d) poistenec má bydlisko v inom člen-skom štáte EÚ a chce pokračovať vliečbe, ktorá sa začala v SR, v miestebydliska alebo

e) ochorenie vyžaduje použitie vysoko-špecializovanej a nákladnej zdravot-níckej infraštruktúry alebo medicínske-ho vybavenia, ktoré nie sú dostupnév SR.

Rozsah úhrady nákladov zdravotnej sta-rostlivosti so súhlasom príslušnej zdravot-nej poisťovne, ak ide o plánovanú zdravot-nú starostlivosť poskytnutú v inom člen-skom štáte EÚ, na ktorú zdravotná pois-ťovňa udelila súhlas, upravujú príslušnéčlánky osobitných predpisov [čl. 20 naria-denia (ES) č. 883/2004 a čl. 26 nariadenia(ES) č. 987/2009 v platnom znení].

Pozor!

Zdravotná poisťovňa môže rozsah tejto úhrady rozšíriť aj nad rámec úhrad podľa osobitných predpisovna všetky oprávnené náklady poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ, ak je tov prospech poistenca.

Príslušnázdravotná poisťovňa môže udeliť súhlas na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti, ak ide o plá-novanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte EÚ, nad rozsah, na ktorý dala súhlas, ak jeto v prospech poistenca.

�

Poznámka:

Zdravotná poisťovňa uverejňuje kritériá, na základe ktorých uhrádza oprávnené náklady poskytovateľa zdra-votnej starostlivosti aj nad rámec úhrad podľa osobitných predpisov, na úradnej tabuli alebo na inom verej-ne prístupnom mieste a na svojom webovom sídle.

�

180


Podmienky na preplatenie nákladovPrávo na preplatenie nákladov má poiste-nec, ak písomne požiada príslušnú zdravot-nú poisťovňu do jedného roka od skonče-nia poskytnutia plánovanej zdravotnej sta-rostlivosti v inom členskom štáte EÚ a splnilpodmienky ustanovené pre plánovanúliečbu podľa § 9b ods. 10 zákona ZZP.

Práva a povinnosti poistenca pri poskyto-vaní a úhrade zdravotnej starostlivostiv inom členskom štáte upravujú osobitnépredpisy (základné a vykonávacie naria-denie) a nie sú dotknuté ustanoveniamizákona o zdravotnom poistení.

3. Úhrada nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutejpoistencovi iného členského štátu EÚ v SR

Poistenec iného členského štátu EÚ mápodľa § 9c ods. 1 ZZP právo na úhradu ná-kladov zdravotnej starostlivosti poskytnutejv SR, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej sta-rostlivosti uhrádzanej na základe verejnéhozdravotného poistenia v SR podľa osobit-ných predpisov, a to:

a) potrebnej zdravotnej starostlivosti,

b) zdravotnej starostlivosti v plnom rozsa-hu, ak má poistenec iného členskéhoštátu EÚ bydlisko v SR,

c) zdravotnej starostlivosti so súhlasompríslušnej inštitúcie iného členskéhoštátu EÚ.

Potrebná zdravotná starostlivosť vovzťahu k poistencovi iného členského štátuEÚ je zdravotná starostlivosť, ktorú vyžadu-je zdravotný stav poistenca iného členské-ho štátu EÚ a musí sa mu poskytnúť s ohľa-dom na povahu zdravotnej starostlivostia očakávanú dĺžku pobytu poistenca inéhočlenského štátu EÚ v SR tak, aby sa nemu-sel kvôli potrebnému ošetreniu vracaťdo štátu poistenia skôr, ako pôvodne za-mýšľal. Rozsah potrebnej zdravotnej sta-rostlivosti určuje ošetrujúci lekár.

Zdravotná starostlivosť v plnom rozsa-hu vo vzťahu k poistencovi iného členské-ho štátu EÚ, ak má poistenec iného člen-ského štátu EÚ bydlisko v SR, je zdravotnástarostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdra-votnej starostlivosti uhrádzanej na základeverejného zdravotného poistenia v SRpodľa:

– zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnejstarostlivosti, službách súvisia-cich s poskytovaním zdravotnej sta-rostlivosti a o zmene a doplnení niekto-rých zákonov v znení neskorších pred-pisov,

– zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahuzdravotnej starostlivosti uhrádzanejna základe verejného zdravotného po-istenia a o úhradách za služby súvisia-ce s poskytovaním zdravotnej starostli-vosti v znení neskorších predpisov,

– zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahua podmienkach úhrady liekov, zdra-votníckych pomôcok a dietetických po-travín na základe verejného zdravotné-ho poistenia a o zmene a doplnení nie-ktorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov.


181


Z

Zdravotná starostlivosť so súhlasompríslušnej inštitúcie iného členskéhoštátu EÚ vo vzťahu k poistencovi inéhočlenského štátu EÚ je zdravotná starostli-vosť zameraná na liečenie už existujúcehozdravotného problému poistenca inéhočlenského štátu EÚ, odsúhlasená prísluš-nou inštitúciou iného členského štátu EÚ;jej poskytnutie, termín a miesto si musí po-istenec iného členského štátu EÚ vopreddohodnúť s poskytovateľom zdravotnejstarostlivosti.

Zdravotná poisťovňa je pre poistenca inéhočlenského štátu EÚ na účely osobitnýchpredpisov inštitúcia v mieste:

a) pobytu, ktorá je príslušná uhrádzať ná-klady na zdravotnú starostlivosť v mies-te pobytu,

b) bydliska, ktorá je príslušná uhrádzať ná-klady na zdravotnú starostlivosť v mies-te bydliska.

Nárok na úhradu nákladov zdravotnej sta-rostlivosti v plnom rozsahu preukazujepoistenec iného členského štátu EÚ popredchádzajúcej registrácii v zdravotnejpoisťovni ako inštitúcii miesta bydliska,ktorú si na tieto účely vyberie:

a) formulárom E106,

b) formulárom E109,

c) formulárom E120,

d) formulárom E121,

e) prenosným dokumentom S1.

Na základe predloženia nárokového dokla-du (príslušného formulára E) zdravotná po-isťovňa ako inštitúcia miesta bydliskavydá poistencovi iného členského štátu EÚpreukaz poistenca s označením „EU“ naúčel preukazovania sa u poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti na čerpanie zdra-votnej starostlivosti v plnom rozsahu[v nadväznosti na § 9c ods. 1 písm. b) ZZP,teda ak má poistenec iného členskéhoštátu EÚ bydlisko v SR].

Nárok na úhradu nákladov potrebnej zdra-votnej starostlivosti preukazuje poisteneciného členského štátu EÚ poskytovateľovizdravotnej starostlivosti:

a) európskym preukazom,

b) náhradným certifikátom.

Nárok na úhradu nákladov zdravotnej sta-rostlivosti so súhlasom príslušnej inštitúcieiného členského štátu EÚ preukazuje pois-tenec iného členského štátu EÚ poskyto-vateľovi zdravotnej starostlivosti po pred-chádzajúcej registrácii v zdravotnej pois-ťovni ako inštitúcii miesta pobytu, ktorú sina tieto účely vyberie:

a) formulárom E112,

b) prenosným dokumentom S2,

c) prenosným dokumentom S3,

d) formulárom E123 alebo

e) prenosným dokumentom DA1.

Ak sa poistenec iného členského štátu EÚpri poskytnutí zdravotnej starostlivostiv SR preukáže u poskytovateľa zdravotnejstarostlivosti európskym preukazom, ná-hradným certifikátom alebo príslušným ná-rokovým dokladom, úhradu nákladov pod-ľa osobitných predpisov zabezpečujezdravotná poisťovňa ako inštitúcia v mies-te pobytu alebo inštitúcia v mieste bydliskaprostredníctvom úradu.

Podľa § 9c ods. 11 ZZP platí, že ak sa pois-tenec iného členského štátu EÚ pri poskyt-nutí zdravotnej starostlivosti v SR

182


nepreukáže u poskytovateľa zdravotnejstarostlivosti európskym preukazom, ná-hradným certifikátom alebo príslušným ná-rokovým dokladom, môže:

a) požiadať úrad, zdravotnú poisťovňu akoinštitúciu v mieste pobytu alebo inštitú-ciu v mieste bydliska o súčinnosť pri vy-žiadaní nárokového dokladu z prísluš-nej inštitúcie iného členského štátualebo

b) náklady za poskytnutú zdravotnú sta-rostlivosť, ak ide o ambulantnú zdravot-nú starostlivosť, uhradiť priamo poskyto-vateľovi zdravotnej starostlivosti; pre-platenie nákladov zabezpečuje prísluš-ná inštitúcia iného členského štátu EÚ,v ktorej je poistenec iného členskéhoštátu EÚ poistený.

Ak poistenec iného členského štátu EÚ ne-môže požiadať úrad, zdravotnú poisťovňuako inštitúciu v mieste pobytu alebo inštitú-ciu v mieste bydliska o súčinnosť pri vyžia-daní nárokového dokladu z príslušnej inšti-túcie iného členského štátu EÚ podľa § 9cods. 11 písm. a) ZZP zo zdravotných dôvo-dov, o vystavenie nárokového dokladupožiada poskytovateľ zdravotnej starostli-vosti, ktorý mu poskytuje zdravotnú starost-livosť.

Ak ide o zdravotnú starostlivosť podľa oso-bitných predpisov, tak lieky, zdravotníckepomôcky a dietetické potraviny, ktorých vý-daj je viazaný na lekársky predpis alebolekársky poukaz, poskytovateľ zdravotnejstarostlivosti predpisuje alebo vydáva ajpoistencovi iného členského štátu EÚna náklady zdravotnej poisťovne, ktorú sipoistenec iného členského štátu EÚ vybralako inštitúciu v mieste pobytu alebo inštitú-ciu v mieste bydliska.

Poskytovateľ lekárenskej starostlivosti(podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekocha zdravotníckych pomôckach a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení ne-skorších predpisov) do časti lekárskehopredpisu alebo lekárskeho poukazu, kdesa vypĺňa kód zdravotnej poisťovne,vypĺňa kód zdravotnej poisťovne, ktorú sipoistenec iného členského štátu EÚ vybralako inštitúciu v mieste pobytu alebo inštitú-ciu v mieste bydliska; do kolónky týkajúcejsa čísla poistenca vyplní číslo poistencainého členského štátu EÚ, ktoré je uvede-né na nárokovom doklade (príslušnomformulári E).

Ak sa poistenec iného členského štátuEÚ preukáže lekárskym predpisom ale-bo lekárskym poukazom vydaným posky-tovateľom zdravotnej starostlivostia európskym preukazom alebo náhrad-ným certifikátom, osoba oprávnená vydá-vať lieky, zdravotnícke pomôcky ale-bo dietetické potraviny mu vydá liek,zdravotnícku pomôcku alebo dietetickúpotravinu.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti jepovinný postupovať pri poskytovaní zdra-votnej starostlivosti podľa osobitných pred-pisov (základného a vykonávacieho naria-denia) a podľa zákona č. 220/2013 Z. z.(novely ZZP účinnej od 1. 10. 2013).

Poskytovateľ zdravotnej starostlivostik faktúre za poskytnutú zdravotnú starost-livosť poistencovi iného členského štátuEÚ, ktorý sa preukázal európskym preuka-zom, náhradným certifikátom alebo prí-slušným nárokovým dokladom, je povinnýzdravotnej poisťovni pripojiť fotokópiutohto dokladu.


183


Z

4. Preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivostiposkytnutej poistencovi v inom členskom štáte EÚ

Cezhraničná zdravotná starostlivosť je pod-ľa § 9d ZZP zdravotná starostlivosť posky-tovaná alebo indikovaná poistencovi v inomčlenskom štáte EÚ, ktorú poistenec uhrá-dza poskytovateľovi zdravotnej starostli-vosti iného členského štátu EÚ priamo.

Ak bola poistencovi poskytnutá cezhranič-ná zdravotná starostlivosť v inom členskomštáte EÚ a existuje potreba poskytnutianáslednej zdravotnej starostlivosti v záujmedokončenia liečebného procesu alebo zlep-šenia zdravotného stavu, poistenecmá právo na poskytnutie následnejzdravotnej starostlivosti v SR. Cezhranič-nou zdravotnou starostlivosťou nie je:

a) sociálna služba podľa zákonač. 448/2008 Z. z. o sociálnych službáchv znení neskorších predpisov,

b) odber, testovanie, spracovanie, konzer-vácia, skladovanie alebo distribúcia or-gánov, tkanív alebo buniek na účelytransplantácie,

c) program očkovania obyvateľstva protiinfekčným chorobám, ktoré sú zamera-né výlučne na ochranu zdravia obyva-teľstva v SR podľa zákona č. 355/2007Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verej-ného zdravia a o zmene a doplnení nie-ktorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov.

Poistenec má právo na preplatenie ná-kladov cezhraničnej zdravotnej starostli-vosti poskytnutej v inom členskom štáte EÚu poskytovateľa zdravotnej starostlivostiiného členského štátu EÚ bez ohľadu na to,či je financovaný z verejného systému, akpatrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti

uhrádzanej na základe verejného zdravot-ného poistenia v SR podľa zákonovč. 576/2004 Z. z., č. 577/2004 Z. z.a č. 363/2011 Z. z. (názvy zákonov pozriv kapitole č. 3) vo výške úhrady v SR.Predchádzajúci súhlas príslušnej zdravot-nej poisťovne sa vyžaduje, ak toustanovuje všeobecne záväzný právnypredpis, ktorý vydá MZ SR.

Príslušná zdravotná poisťovňa môže podľa§ 9d ods. 4 ZZP odmietnuť udeliť predchá-dzajúci súhlas na poskytnutie cezhraničnejzdravotnej starostlivosti, ak:

a) ochorenie zahŕňa formy liečby, ktorépredstavujú osobitné riziko pre pois-tenca alebo obyvateľstvo zohľadňujúcmožný prínos cezhraničnej zdravotnejstarostlivosti, o ktorú sa poistenecuchádza,

b) liečba je poskytovaná poskytovateľomzdravotnej starostlivosti v inom člen-skom štáte EÚ, ktorý vyvoláva pochyb-nosti o dôveryhodnosti, o kvalite a bez-pečnosti pri poskytovaní zdravotnejstarostlivosti,

c) liečbu je možné poskytnúť v SR v leho-te, ktorá je lekársky opodstatnená,zohľadňujúc súčasný zdravotný stava pravdepodobný vývoj ochoreniapoistenca.

Zdravotná poisťovňa získava informácieo dôveryhodnosti poskytovateľov zdravot-nej starostlivosti v inom členskom štáteEÚ, o kvalite a bezpečnosti pri poskytovanízdravotnej starostlivosti z národnéhokontaktného miesta, a to podľa § 20dzákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných

184


poisťovniach, dohľade nad zdravotnoustarostlivosťou v znení neskorších predpi-sov. Týmto národným kontaktným mies-tom je Úrad pre dohľad nad zdravotnoustarostlivosťou (ďalej len „úrad“).

Zdravotná poisťovňa bez toho, aby boldotknutý § 9d ods. 4 ZZP, nemôže zamiet-nuť udelenie predchádzajúceho súhlasu,ak poistenec má nárok na zdravotnú sta-rostlivosť podľa osobitného predpisu, ak súsplnené kritériá podľa § 9b ods. 10 ZZP a aktúto zdravotnú starostlivosť nie je možnéposkytnúť v SR v lehote, ktorá je opodstat-nená z lekárskeho hľadiska, na základeobjektívneho lekárskeho posúdenia zdra-votného stavu pacienta, anamnézy a prav-depodobného vývoja pacientovho ochore-nia, stupňa bolesti, ktorou pacient trpí,alebo povahy jeho zdravotného postihnutiav čase podania žiadosti o predchádzajúcisúhlas.

Ak pacient trpí zriedkavou chorobou, ktorápodlieha predchádzajúcemu súhlasu zdra-votnej poisťovne, alebo ak existuje podo-zrenie, že trpí zriedkavou chorobou, kto-rá podlieha predchádzajúcemu súhlasuzdravotnej poisťovne, môže sa vykonaťklinické hodnotenie lekárom v príslušnom

špecializačnom odbore. Ak v SR nie jemožné nájsť žiadneho lekára v príslušnomšpecializačnom odbore alebo ak stanovi-sko lekára nevedie k jednoznačnému zá-veru, zdravotná poisťovňa môže požiadaťúrad (národné kontaktné miesto) o zabez-pečenie stanoviska z iného členskéhoštátu EÚ.

Poistenec má právo na preplatenie ná-kladov cezhraničnej zdravotnej starostli-vosti, ak písomne požiada príslušnú zdra-votnú poisťovňu podľa § 10 ZZP do 3 me-siacov od ukončenia poskytnutej cez-hraničnej zdravotnej starostlivosti.

Ak príslušná zdravotná poisťovňa udelípredchádzajúci súhlas na poskytnutie cez-hraničnej zdravotnej starostlivosti, overí, čisú splnené podmienky ustanovené v zá-kladnom a vykonávacom nariadení.

Ak sú tieto podmienky splnené, príslušnázdravotná poisťovňa udelí súhlas podľa§ 9b ods. 10 ZZP a pri preplatení nákladovpríslušná zdravotná poisťovňa postupujepodľa čl. 20 nariadenia (ES) č. 883/2004a čl. 26 nariadenia (ES) č. 987/2009 v plat-nom znení, ak poistenec nepožaduje pre-platenie nákladov podľa odseku 10.

Poznámka:

Právo na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti má poistenec, ak o to písomne požiadapríslušnú zdravotnú poisťovňu do 3 mesiacov od poskytnutia cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ak zdra-votná starostlivosť patrí do rozsahu uhrádzaného z verejného zdravotného poistenia a ak ide o zdravot-nú starostlivosť, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu, že tento súhlas bol zdravotnou poisťovňoudaný.

Ustanovuje sa, že zdravotná poisťovňa musí preveriť pri žiadosti o poskytnutie zdravotnej starostlivosti v inomčlenskom štáte EÚ, či sú splnené podmienky podľa vykonávacieho nariadenia.

Podľa smernice členské štáty EÚ musia informovať poistené osoby, ktoré žiadajú o predchádzajúcisúhlas na liečbu u nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, že sa na takéto prípady vzťahu-je systém predchádzajúceho súhlasu podľa smernice a že musia si byť vedomé dôsledkov (napr. miery


185


Z

úhrady nákladov, ktoré sa použijú, najmä pokiaľ príslušný členský štát EÚ neprepláca liečbu u nezmluvnýchposkytovateľov podľa nariadení).

�

Výška úhrady v SR na preplatenie nákladovcezhraničnej zdravotnej starostlivosti jepodľa § 9d ods. 10 ZZP priemerná úhradaza jednotlivý zdravotný výkon v čase po-skytnutia zdravotnej starostlivosti dohodnu-tá s poskytovateľmi zdravotnej starostlivos-ti, s ktorými má príslušná zdravotná poisťov-ňa uzatvorenú zmluvu na poskytovaniezdravotnej starostlivosti podľa § 7 a § 8 zá-kona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných

poisťovniach, dohľade nad zdravotnoustarostlivosťou v znení neskorších pred-pisov, ktorí poskytujú rovnakú zdravotnústarostlivosť, aká bola poistencovi poskyt-nutá v inom členskom štáte EÚ.

Zdravotná poisťovňa preplatí poistencovináklady podľa prvej vety najviac do výškyskutočných nákladov za poskytnutúzdravotnú starostlivosť.

Poznámka:

Bolo potrebné zadefinovať, čo sa na účely ZZP považuje za výšku úhrady, lebo každá zdravotná poisťovňamôže mať s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti ustanovené rozdielne ceny. Predchádzajúci súhlas naposkytnutie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti podľa smernice vždy vydáva členský štát EÚ, kde jeosoba poistená.

�

Zdravotná poisťovňa ako inštitúcia v miestepobytu alebo ako inštitúcia v mieste bydli-ska nevydáva predchádzajúci súhlas nacezhraničnú zdravotnú starostlivosť a nie jepríslušná na preplatenie nákladov cezhra-ničnej zdravotnej starostlivosti poistencoviiného členského štátu EÚ, ktorý má bydli-sko v SR a ktorý má nárok na úhradu nákla-dov zdravotnej starostlivosti v plnomrozsahu základného a vykonávacieho

nariadenia v SR. Členský štát EÚ, v ktoromsa poskytuje cezhraničná zdravotná sta-rostlivosť, je členský štát EÚ, na ktoréhoúzemí sa zdravotná starostlivosť poisten-covi skutočne poskytuje. Ak ide o teleme-dicínu, za členský štát EÚ, v ktoromsa poskytuje zdravotná starostlivosť, sapovažuje ten členský štát EÚ, v ktorom máposkytovateľ zdravotnej starostlivostisídlo.

5. Úhrada nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivostiposkytnutej poistencovi iného členského štátu EÚ v SR

Poistenec iného členského štátu EÚmá podľa § 9e ZZP nárok na poskytnu-tie cezhraničnej zdravotnej starostlivostiv SR u poskytovateľa zdravotnej starostli-vosti podľa § 4 zákona č. 578/2004 Z. z.

o poskytovateľoch zdravotnej starostli-vosti, zdravotníckych pracovníkoch,stavovských organizáciách v zdravot-níctve a o zmene a doplnení niekto-rých zákonov v znení neskorších

186


predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostli-vosti...“), ktorému cenu takejto zdravotnejstarostlivosti uhradí priamo.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti priurčení ceny za poskytnutú cezhraničnúzdravotnú starostlivosť v SR poistencoviiného členského štátu EÚ postupuje podľazákona Národnej rady SR č. 18/1996 Z. z.o cenách v znení neskorších predpisov.Ceny určené poskytovateľom zdravotnejstarostlivosti musia byť rovnaké pre pois-tenca iného členského štátu EÚ ako cenypre poistenca SR.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vy-staví poistencovi iného členského štátu EÚsprávu o poskytnutej zdravotnej starostli-vosti, ktorá obsahuje dátum a čas zápisu,spôsob poučenia, obsah poučenia, odmiet-nutie poučenia, informovaný súhlas, od-mietnutie informovaného súhlasu a odvola-nie informovaného súhlasu, dátum a časposkytnutia zdravotnej starostlivosti, ak jeodlišný od dátumu a času zápisu, rozsahposkytnutej zdravotnej starostlivosti a slu-žieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti, výsledky iných vyšetrení, aksú súčasťou poskytovanej zdravotnej sta-rostlivosti, o ktorej sa vykonáva zápis,identifikáciu ošetrujúceho zdravotníckehopracovníka, identifikáciu osoby, ktorej sazdravotná starostlivosť poskytla, stanove-nie choroby vrátane jej kódu, faktúrus rozpisom poskytnutých zdravotnýchvýkonov a ich cenu a lekársky predpis pripredpísaní liekov, lekársky poukaz pripredpísaní zdravotníckej pomôcky, ak je topotrebné.

Ak sa poistenec iného členského štátu EÚpreukáže u poskytovateľa lekárenskej sta-rostlivosti podľa zákona č. 362/2011 Z. z.o liekoch a zdravotníckych pomôckachv znení neskorších predpisov lekárskympredpisom alebo lekárskym poukazom,ktorý bol vystavený v inom členskom štáteEÚ, a nepreukáže sa európskym preuka-zom alebo náhradným certifikátom, osobaoprávnená vydávať lieky, zdravotnícke po-môcky alebo dietetické potraviny mu vydáliek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetic-kú potravinu za plnú úhradu podľa § 23ods. 3 zákona č. 362/2011 Z. z. v znení ne-skorších predpisov.

Konanie o predchádzajúcom súhlaseŽiadosť o udelenie súhlasu na úhradu ná-kladov za poskytnutú zdravotnú starostli-vosť podľa § 9a ods. 2, § 9b ods. 10 a § 9dods. 3 ZZP podáva poistenec príslušnejzdravotnej poisťovni podľa § 9f ZZP. Žia-dosť musí obsahovať:

– meno, priezvisko, dátum narodenia,rodné číslo, ak je pridelené, adresu byd-liska poistenca,

– diagnózu poistenca a odôvodneniepotreby plánovanej zdravotnej

starostlivosti v cudzine poskytovate-ľom zdravotnej starostlivosti podľa § 7ods. 3 písm. a) prvý a druhý bod alebo§ 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej sta-rostlivosti...,

– potvrdenie zdravotnej indikáciea odôvodnenie potreby poskytnutia na-vrhovanej liečby v cudzine klinickýmpracoviskom príslušného špecializač-ného odboru,


187


Z

– výpočet predpokladaných nákladovplánovanej zdravotnej starostlivosti v cu-dzine vypracovaný poskytovateľomzdravotnej starostlivosti v cudzine, kdesa má zdravotná starostlivosť poskytnúť,

– potvrdenie o možnom prijatí poistencau poskytovateľa zdravotnej starostli-vosti v cudzine po kladnom rozhodnutízdravotnej poisťovne.

Poznámka:

Klinickým pracoviskom je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti s personálnym zabezpečením a materiál-no-technickým vybavením v príslušnom špecializačnom odbore podľa nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z. z.o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckychpracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskor-ších predpisov, ktorý poskytuje špecializovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť pri chorobách a patologickýchstavoch, ktorých diagnostiku a terapiu odborne usmerňuje MZ SR.

�

Pozor!

Poistenec môže požiadať aj o dodatočné vydanie súhlasu podľa § 9b ods. 10 ZZP najneskôr do jednéhoroka odo dňa poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ak boli splnené podmienky uvedené v § 9bods. 10 ZZP.

�

O žiadosti príslušná zdravotná poisťovňarozhodne do 15 pracovných dní odo dňajej prijatia. Ak ide o závažné ochorenie,ktoré môže mať za následok závažné po-škodenie zdravia, príslušná zdravotná pois-ťovňa rozhodne bezodkladne. Proti roz-hodnutiu poistenec má právo podať odvo-lanie na príslušnú zdravotnú poisťovňudo 20 pracovných dní odo dňa doručeniarozhodnutia.

Príslušná zdravotná poisťovňa môže o od-volaní rozhodnúť sama, ak odvolaniu v pl-nom rozsahu vyhovie; ak nerozhodne do15 pracovných dní odo dňa prijatia odvola-nia, je povinná v tejto lehote predložiť odvo-lanie spolu s výsledkami doplneného kona-nia a so spisovým materiálom úradu.

O odvolaní rozhodne úrad do 15 pracov-ných dní odo dňa prijatia odvolania spolu

s výsledkami doplneného konania a so spi-sovým materiálom. Rozhodnutie úradu jepreskúmateľné súdom podľa § 247 až§ 250k Občianskeho súdneho poriadku.Na konanie sa vzťahuje všeobecný pred-pis o správnom konaní podľa zákonač. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správ-ny poriadok) v znení neskorších predpisov,ak novela ZZP (zákon č. 220/2013 Z. z.)neustanovuje inak.

Žiadosť o preplatenie nákladov

Poistenec môže podľa § 10 ZZP požiadaťpríslušnú zdravotnú poisťovňu o preplate-nie nákladov zdravotnej starostlivosti pod-ľa § 9a, § 9b a § 9d ZZP na tlačive ,,Žiadosťo preplatenie nákladov zdravotnej starost-livosti“ (ďalej len „žiadosť o preplatenie“).Vzor žiadosti o preplatenie ustanoví

188


všeobecne záväzný právny predpis, ktorývydá MZ SR. Súčasťou žiadosti o preplate-nie musí byť:

a) originál dokladu o zaplatení, ktorýmje:

1. doklad z registračnej pokladnice,príjmový pokladničný doklad alebodoklad, v texte ktorého je potvrdenéprijatie sumy, ak ide o hotovostnúplatbu alebo

2. originál ústrižku o zaplatení poštovejpoukážky, kópia výpisu z účtu, origi-nál debetného avíza z banky alebopobočky zahraničnej banky, alebooriginál potvrdenia o odpísaní fi-nančnej čiastky z bankového účtu,ak ide o bezhotovostnú platbu,

b) záznam o ošetrení, správa o poskytnu-tej zdravotnej starostlivosti,

c) originál dokladu s rozpisom poskyt-nutých zdravotných výkonov akofaktúra, vyúčtovanie zdravotných výko-nov, lekársky predpis pri predpísaní lie-kov, lekársky poukaz pri predpísanízdravotníckej pomôcky.

Ak bola poistencovi poskytnutá zdravotnástarostlivosť v cudzine v kalendárnom rokua jej poskytovanie pokračovalo aj v nasle-dujúcom kalendárnom roku a náklady pois-tenec uhradil, predkladá žiadosť o preplate-nie podľa § 9a, § 9b a § 9d ZZP tej zdravot-nej poisťovni, v ktorej bol poistený v časeposkytovania zdravotnej starostlivostiv cudzine.

Ak poistenec uhradil náklady za poskytnutúzdravotnú starostlivosť v cudzine na prelo-me kalendárnych rokov, je povinný žiadať:

– vydanie samostatného dokladu o úhra-de za zdravotnú starostlivosť poskytnu-tú do konca kalendárneho roka a

– samostatný doklad o úhrade za zdra-votnú starostlivosť poskytnutú od za-čiatku nasledujúceho kalendárnehoroka.

Cudzojazyčné doklady priložené k žiadostio preplatenie sú akceptované aj bez úrad-ne osvedčeného prekladu do štátnehojazyka okrem poskytnutia neodkladnej sta-rostlivosti v cudzine, okrem členských štá-tov EÚ podľa § 9a ZZP.

Pri podávaní žiadosti o preplatenie prísluš-ná zdravotná poisťovňa skontroluje správ-nosť osobných údajov poistenca v registripoistencov vrátane splnenia povinnostiplatiť poistné a splnenia povinnosti určeniaplatiteľa poistného.

Príslušná zdravotná poisťovňa preplatínáklady poistencovi, ktorý má počas ce-lej doby poistného vzťahu určeného plati-teľa poistného a sú zaňho uhradené pred-davky na poistné alebo poistné; to neplatí,ak poistenec je zamestnancom, za kto-rého nezaplatil preddavok na poistné ale-bo poistné zamestnávateľ, alebo si poiste-nec dlžné preddavky na poistné alebo po-istné zaplatil dodatočne.

Príslušná zdravotná poisťovňa je povinnápoistencovi preplatiť náklady najneskôrdo 3 mesiacov od prijatia žiadosti o pre-platenie, ak sú splnené všetky podmien-ky. Uvedená lehota sa nepoužije v prípa-doch podľa § 9b ZZP, teda ak ide o úhra-du nákladov zdravotnej starostlivosti po-skytnutej poistencovi v inom členskomštáte EÚ.


189


Z

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorývydá MZ SR, ustanoví podľa § 10 ods. 7ZZP:

– vzory nárokových dokladov,

– zoznam klinických pracovísk,

– vzor žiadosti o preplatenie nákladov,

– okruh poistencov, ktorí majú nárok naúhradu zdravotnej starostlivosti,

– postup poskytovateľa zdravotnej sta-rostlivosti, zdravotnej poisťovne a úra-du pri poskytovaní zdravotnej starostli-vosti.

Poznámka:

V budúcom čísle uverejníme pokračovanie tohto príspevku, v ktorom sa budeme zaoberať ďalšími zmenami,ktoré novela ZZP ustanovuje, napríklad:

– definíciou závislej osoby (nezaopatreného rodinného príslušníka),

– povinnosťami platiteľa dividend,

– platením poistného (z nižšieho vymeriavacieho základu, ako je minimálny vymeriavací základ a z divi-dend),

– ustanovením § 3 ods. 4 ZZP, podľa ktorého sa rozširuje okruh osôb povinne zdravotne poistených v SRbez trvalého pobytu, ak nie sú zdravotne poistené v cudzine, na poberateľov dôchodkových dávok výluč-ne z dôchodkového zabezpečenia SR s výnimkou trvalého pobytu v treťom štáte (štát mimo EÚ) a existu-júceho poistenia liečebných nákladov počas pobytu v SR, atď.

�

Ing. Jolana StrýčkováPersonálnej a mzdovej problematike sa venuje od roku 1994. Zabezpečuje po-radenskú a konzultačnú činnosť pre širší okruh podnikateľských subjektov. Odroku 2002 publikuje v odborných časopisoch a lektoruje semináre pre cieľovúskupinu, ktorou sú mzdové účtovníčky. Obsahom seminárov sú aktuálne legis-latívne zmeny a ich aplikácia v praxi v oblasti pracovno-právnych a poistnýchvzťahov, ročného zúčtovania dane zo závislej činnosti fyzických osôb a ročného

zúčtovania poistného na zdravotné poistenie.

190


Záver:

Tento príspevok poskytuje poistencom informácie, ktoré sú pre nich veľmi dôležitévtedy, ak migrujú v rámci štátov EÚ z dôvodov pracovných, osobných alebo zaúčelom oddychu. Podľa smernice a osobitných predpisov (základného a vykoná-vacieho nariadenia) majú poistenci právo na:

– bezpečné a kvalitné ošetrenie v rámci štátov EÚ,

– zodpovedajúcu úhradu nákladov,

– poskytnutie lekárskej starostlivosti a rovnaké zaobchádzanie ako s občanmi kraji-ny, v ktorej sú ošetrovaní v prípade, ak vycestujú do iného členského štátu EÚ.

Vy sa pýtate– my odpovedáme

Prechod práv a povinností � Poistenie v nezamestnanosti invalidného dôchod-

cu� Odpracované roky pri vzniku nároku na dôchodok � Nárok na dovolenku

z dôvodu čerpania materskej a rodičovskej dovolenky � Výkon práce študenta

na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru � Plat na

dovolenku � Cesta na miesto výkonu práce na pracovnej ceste ako odpracovaný

čas � Náhradná starostlivosť a nárok na daňový bonus � Kontrola hlavného kon-

trolóra (mzdové listy) � Pravidelné cestovné náhrady zamestnancov � Príjem

počas materskej dovolenky

Otázka č. 1: Prechod práv a povinnostíTento a budúci rok prebehnú výberovékonania vyhlásené Ministerstvom zdra-votníctva SR na prevádzkovanie stanícRZP a RLP v zmysle zákona č. 578/2004Z. z. Ak terajší prevádzkovateľ neuspejevo výberovom konaní a jeho stanicuzačne prevádzkovať iný poskytovateľzdravotnej starostlivosti, je možné vovzťahu k zamestnanom pracujúcim naRLP a RZP použiť ustanovenia Zákonní-ka práce o prechode práv a povinnostíz pracovnoprávnych vzťahov, ak imnový prevádzkovateľ umožní pracovaťďalej?

Dochádza k prechodu práv a povinnostíex offo alebo je na to potrebná dohodamedzi doterajším a novým prevádzkova-teľom? Existuje postup lege artis, kto-rým by doterajší poskytovateľ nemuselvyplácať odstupné zamestnancom, ktoríby mali istú prácu u nového zamestná-vateľa na tom istom mieste?

V prípade, že by došlo pri výberovom kona-ní podľa § 14 zákona č. 578/2004 Z. z.o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,

zdravotníckych pracovníkoch, stavovskýchorganizáciách v zdravotníctve po uplynutídoby platnosti licencie k výberu inéhoposkytovateľa zdravotnej starostlivosti– ambulancie záchrannej zdravotnej služ-by, je podľa nášho názoru možné postupo-vať podľa § 28 ods. 1 zákona č. 311/2001Z. z. Zákonník práce, čím dôjde k prechodupráv a povinností z pracovnoprávnych vzťa-hov na nového zamestnávateľa.

Podľa § 28 ods. 1 Zákonníka práce „ak saprevádza hospodárska jednotka, ktorou jena účely tohto zákona zamestnávateľ alebočasť zamestnávateľa alebo ak sa prevádzaúloha alebo činnosť zamestnávateľa ale-bo ich časť k inému zamestnávateľovi,prechádzajú práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov voči prevedeným za-mestnancom na preberajúceho zamest-návateľa“.

K takémuto prechodu práv a povinností ne-dochádza priamo zo zákona. Na prechodpráv a povinností z pracovnoprávnych vzťa-hov je potrebné, aby súčasný zamestnáva-teľ uzatvoril s budúcim zamestnávateľom P

MP

P1/

2014

191

RIE

ŠIM

EV

AŠ

EP

RO

BL

ÉM

Y

Otázka č. 2: Poistenie v nezamestnanosti invalidnéhodôchodcuOdvádza poistné na poistenie v neza-mestnanosti invalidný dôchodca s po-klesom schopnosti vykonávať zárobko-vú činnosť o 45 %?

Zamestnávateľ chce so zamestnancomuzatvoriť dohodu o pracovnej činnostis pravidelným príjmom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.o sociálnom poistení zamestnanec na úče-ly nemocenského poistenia, dôchodkové-ho poistenia a poistenia v nezamestnanostije fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jejzakladá právo na pravidelný mesačný prí-jem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3zákona o sociálnom poistení, okrem:

a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na zá-klade dohody o brigádnickej práci štu-dentov,

b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na zá-klade dohody o vykonaní práce alebodohody o pracovnej činnosti, ak jepoberateľom

1. starobného dôchodku,

2. invalidného dôchodku,

3. výsluhového dôchodku a dovŕšiladôchodkový vek,

4. invalidného výsluhového dôchod-ku a

c) žiaka strednej školy a študenta vysokejškoly pri praktickom vyučovaní v obdobíodbornej (výrobnej) praxe.

To znamená, že poistenie v nezamestna-nosti neplatí poberateľ invalidného dôchod-ku, ak vykonáva zárobkovú činnosť nazáklade dohody o pracovnej činnosti. Priposúdení nie je podstatné, či má zamest-nanec pokles schopnosti vykonávať zárob-kovú činnosť 45 % alebo 75 %. Podstatnéje, že zamestnanec je poberateľom tohtoinvalidného dôchodku. Rozlíšenie je po-trebné v prípade uzatvorenia pracovnéhopomeru so zamestnancom, poberateľominvalidného dôchodku. Zamestnanecv pracovnom pomere z pohľadu plateniapoistenia v nezamestnanosti sa posudzujepodľa § 19 ods. 3 zákona o sociálnom pois-tení, nie podľa § 4 ods. 1 zákona o sociál-nom poistení. Pri poklese schopnosti vyko-návať zárobkovú činnosť, ako bolo uvede-né v predchádzajúcej odpovedi, ktorá bolaposúdená z pohľadu platenia poisteniav nezamestnanosti z pracovného pomeru,platí poistenie v nezamestnanosti.

Dôchodcovia na základe dohôd o prácachvykonávaných mimo pracovného pomeruneplatia zdravotné poistenie, nemocensképoistenie ani poistenie v nezamestnanosti.

192

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Volajte našich odbor-ných poradcov na tel. čísle +421 900 211 638 alebo píšte [email protected].

zmluvu o prevode podniku, resp. dohoduo prevode hospodárskej jednotky, na zá-klade ktorej dôjde k prechodu práv a po-vinností z pracovnoprávnych vzťahov nanového zamestnávateľa. Pri prechode

práv a povinností z pracovnoprávnychvzťahov nedochádza ku skončeniu pra-covného pomeru a z toho dôvodu zamest-nancom nevzniká nárok na vyplatenieodstupného.

Otázka č. 3: Odpracované roky pri vzniku nároku na dôchodokKoľko rokov sa berie do úvahy pri výpo-čte dôchodku, ak má osoba odpracova-ných 40 rokov a posledných 5 rokovbola evidovaná na ÚPSVaR?

Započítava sa doba evidencie do odpra-covaných rokov?

V zmysle § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003Z. z. o sociálnom poistení má poistenec ná-rok na starobný dôchodok, ak bol dôchod-kovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšildôchodkový vek. Pri výpočte dôchodku saberú do úvahy hrubé príjmy, t. j. vymeriava-cie základy, ktoré zamestnanec (poiste-nec) získal v rozhodujúcom období na zis-tenie priemerného osobného mzdovéhobodu, ktorým sú kalendárne roky pred ro-kom, v ktorom boli splnené podmienkynároku na dôchodok. Rozhodujúcim obdo-bím je v zásade obdobie od 1. 1. 1984. Akv rozhodujúcom období nie je najmenej22 rokov, za ktoré možno určiť osobnémzdové body, predlžuje sa rozhodujúceobdobie aj pred rok 1984 (§ 63 ods. 6 a 7zákona o sociálnom poistení).

Doba evidencie na úrade práce sa hodnotíako obdobie dôchodkového poistenianasledovne:

– ako obdobie dôchodkového poisteniana účely vzniku nároku na dôchodok do31. 12. 2000,

– od 1. 1. 2001 do 31. 12. 2003 sa dobaevidencie v nezamestnanosti zohľadníiba za obdobie, v ktorom sa evidované-mu poistencovi vyplácala podpora v ne-zamestnanosti,

– od 1. 1. 2004 sa doba evidencie na úra-de práce nehodnotí na dôchodkovéúčely. Za toto obdobie si poistenecmôže doplatiť poistné na dôchodkovépoistenie, ktoré získal od 1. 1. 2004,a tým sa zhodnotí ako obdobie dôchod-kového poistenia.

V uvedenom prípade sa pre účely vznikunároku na dôchodok a určenie jeho sumybude započítavať doba 35 rokov poistenia,ak si poistenec nedoplatí poistné na dô-chodkové poistenie za obdobie 5 rokov evi-dencie na úrade práce v súlade s § 142ods. 3 písm. b) zákona o sociálnompoistení.

Otázka č. 4: Nárok na dovolenku z dôvodu čerpania materskeja rodičovskej dovolenkyNa koľko dní dovolenky má zamestnan-kyňa nárok, ak čerpala materskú dovo-lenku a rodičovskú dovolenku nasle-dovne:

Materská dovolenka:15. 3. 2009 – 25. 9. 2009

Rodičovská dovolenka:26. 9. 2009 – 13. 7. 2010

Materská dovolenka:14. 7. 2010 – 8. 3. 2011

Rodičovská dovolenka:9. 3. 2011 – 9. 8. 2013

Riešime vaše problémy � Vy sa pýtate – my odpovedáme

193


Z

R

Výpočet nároku na dovolenku:

Rok 2009 – dovolenka sa počas čerpaniarodičovskej dovolenky nekráti z dôvodu, ženebolo zameškaných 100 pracovných dnív roku a zamestnankyňa z dôvodu čerpa-nia materskej dovolenky splnila podmienkuodpracovania aspoň 60 dní v kalendárnomroku a vzniká jej nárok na dovolenku za ka-lendárny rok v dĺžke 4 týždňov alebo 5 týž-dňov.

Rok 2010 – z dôvodu rodičovskej dovolen-ky zamestnankyňa celkom zameškala 138dní, preto jej zamestnávateľ kráti dovolen-ku za neodpracované dni z dôvodu rodi-čovskej dovolenky v súlade s § 109 Zákon-níka práce o 2/12 jej dovolenky za kalen-dárny rok. Pri nároku na 4 týždne dovolen-ky zamestnávateľ kráti dovolenku o 3,5 dňaa pri nároku na 5 týždňov dovolenkyzamestnávateľ kráti jej dovolenku o 4 dni.

Rok 2011– zamestnankyni vzniká nárok nadovolenku za odpracované dni podľa § 105Zákonníka práce za 47 odpracovaných dnív kalendárnom roku v dĺžke 2/12 dovolenkyza kalendárny rok. Pri nároku na 4 týžd-ne dovolenky zamestnankyni vzniká ná-rok na 3,5 dňa dovolenky a pri nároku na5 týždňov dovolenky je nárok na 4 dni do-volenky.

Rok 2012 – nevzniká nárok na dovolenku.

Rok 2013 – zamestnávateľ kráti dovolenkuo 3/12 z dôvodu čerpania rodičovskejdovolenky a zameškania 159 pracovnýchdní, ak zamestnankyňa splní podmienkupre nárok na dovolenku za kalendárny rok,t. j. ak odpracuje do konca roka u zamest-návateľa aspoň 60 dní (§ 101 Zákonníkapráce). Pri nároku na 4 týždne dovolenkysa zamestnankyni kráti dovolenka o 5 dnídovolenky a pri nároku na 5 týždňov dovo-lenky sa kráti dovolenka o 6 dní dovolenky.

Otázka č. 5: Výkon práce študenta na základe dohôdo prácach vykonávaných mimo pracovného pomeruMôže študent okrem dohody o brigád-nickej práci študentov vykonávať zárob-kovú činnosť aj na základe dohody o vy-konaní práce a dohody o pracovnej čin-nosti?

Áno, študent môže okrem dohody o brigád-nickej práci študentov vykonávať zárobko-vú činnosť aj na základe dohody o vykonanípráce a dohody o pracovnej činnosti. Roz-diel je v platení odvodov na zdravotné pois-tenie a sociálne poistenie.

Ak študent uzatvorí dohodu o brigádnickejpráci študentov, neplatí zdravotné poistenie(§ 11 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdra-votnom poistení), neplatí nemocenské

poistenie a poistenie v nezamestnanosti,do hranice 155 €/mesiac neplatí ani dô-chodkové poistenie (§ 4 ods. 2 zákonao sociálnom poistení) na základe oznáme-nia a čestného vyhlásenia k dohode o bri-gádnickej práci študentov na účely uplatne-nia práva v súlade s § 227a zákona o so-ciálnom poistení.

V prípade, že študent uzatvorí dohodu o vy-konaní práce alebo dohodu o pracovnejčinnosti, platí poistné na zdravotné poiste-nie, ako aj poistné na sociálne poisteniepodľa toho, či ide o pravidelný príjem alebonepravidelný príjem bez uplatnenia uvede-ného nároku.

194


Otázka č. 6: Plat na dovolenkuSpoločnosť vypláca zamestnancovi nazáklade kolektívnej zmluvy dovolenko-vý plat. Podkladom pre jeho výpočet jeobdobie určené od 11/2012 do 06/2013,pričom je stanovená maximálna hranicadovolenkového platu na 80 €. Ide o po-skytnutie platu za dlhšie časové obdo-bie alebo sa tento plat posudzuje prevýpočet priemerného zárobku len v tomštvrťroku, v ktorom bol tento plat vypla-tený?

Sme toho názoru, že ide o plat poskytnutýjednorazovo, nie za dlhšie časové obdobie.Zákonník práce ani iný právny predpis ne-špecifikuje, čo je mzdová zložka vyplatenáza dlhšie časové obdobia a čo sa považujepre výpočet priemerného zárobku za zlož-ku vyplatenú jednorazovo v konkrétnomštvrťroku a nerozpočítava sa. Podrob-nosti zisťovania priemerného zárobku ale-bo pravdepodobného zárobku možno

dohodnúť v kolektívnej zmluve. Platí to ajv prípade dovolenkového platu.

Podľa § 134 ods. 7 Zákonníka práce, ak sazamestnancovi v rozhodujúcom obdobízúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorása poskytuje za dlhšie obdobie ako kalen-dárny štvrťrok, na účely zisťovania priemer-ného zárobku sa určí jej pomerná časť pri-padajúca na kalendárny štvrťrok.

Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) domzdy pri zisťovaní priemerného zárobkuv ďalšom období (ďalších obdobiach). Po-čet rozhodujúcich období zamestnávateľurčí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré samzda poskytuje.

Pri určovaní pomerných častí mzdy za-mestnávateľ prihliada na podiel obdobiaodpracovaného zamestnancom v rozhodu-júcom období alebo v ďalších rozhodujú-cich obdobiach z fondu pracovného časuna príslušné obdobie.

Otázka č. 7: Cesta na miesto výkonu práce na pracovnej cesteako odpracovaný časPovažuje sa za odpracovaný čas aj ces-ta na miesto výkonu práce pri pracovnejceste?

V súlade s § 37 zákona č. 283/2002 Z. z.o cestovných náhradách sa čas, ktorý napracovnej ceste spadá do pracovnéhočasu zamestnanca, strávený bez jeho zavi-nenia inak ako plnením pracovných úloh,na účely tohto zákona považuje za výkonpráce.

To znamená, že ak zamestnanec cestujena pracovnú cestu počas jeho inak bežnejpracovnej zmeny (jeho bežná pracovnázmena je od 6,00 hod. do 14,30 hod.) a ne-plní pracovné úlohy, tento čas sa považujeza jeho odpracovaný čas, začo patrí za-mestnancovi mzda.

Ak zamestnanec cestuje na pracovnú ces-tu mimo rámca jeho pracovnej zmeny,napr. od 5,00 hod. do 10,00 hod., tento čassa nepovažuje za výkon jeho práce do6,00 hod.


195


Z

R

Považuje sa za výkon práce od 6,00 hod.do skončenia cesty na pracovnej ceste do10,00 hod. a následne:

Príklad:

Zamestnanec nastupuje (cestuje) na pracovnú cestuod 5,00 hod., na miesto výkonu práce prídeo 10,00 hod. a prácu bude vykonávať na pracovnejceste do 16,00 hod., domov sa vráti z pracovnej ces-ty o 21,00 hod. Jeho zmena začína od 6,00 hod.a končí o 14,30 hod.

�

Na účely zákona o cestovných náhradáchsa čas od 5,00 hod. do 6,00 hod. a od16,00 hod. do 21,00 hod. nepovažuje za

výkon práce, zamestnancovi nepatrí zatento čas mzda, ide o jeho pracovné voľnostrávené inak ako výkonom práce, stráve-né cestou na pracovnú cestu a späť, ktorésa započítava do času pre nárok na stravné(§ 5 ods. 1 zákona o cestovných náhra-dách). Za výkon práce sa považuje čas od6,00 hod. do 10,00 hod. (cesta na pracovnúcestu), ďalej čas od 10,00 hod. do 16,00hod. (čas od 14,30 hod. do 16,00 hod. jeprácou nadčas, zamestnancovi patrí mzdaa mzdové zvýhodnenie, ak sa nedohodolso zamestnávateľom na čerpaní náhradné-ho voľna). Zamestnancovi vzniká nárok nastravné podľa časového pásma nad 12 ho-dín až 18 hodín v sume 6 €.

Otázka č. 8: Náhradná starostlivosť a nárok na daňový bonusMá zamestnanec nárok na daňový bo-nus, ak má dieťa, ktoré sa sústavne pri-pravuje na povolanie štúdiom, v náhrad-nej starostlivosti na základe rozhodnu-tia súdu a dieťa dovŕšilo plnoletosť?

Podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákonač. 36/2005 Z. z. o rodine náhradná osobnástarostlivosť zaniká okrem iného aj

dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. Aj napriektomu, že sa dieťa sústavne pripravuje nabudúce povolanie štúdiom, zamestnanec,ktorému súd zveril dieťa do osobnej sta-rostlivosti, od nasledujúceho mesiaca podovŕšení plnoletosti dieťaťa nemá nárok nauplatnenie daňového bonusu podľa § 33zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Otázka č. 9: Kontrola hlavného kontrolóra (mzdové listy)Hlavný kontrolór obce oznámil, že vyko-ná kontrolu dokladov o vykonávanípredbežnej a priebežnej finančnej kon-troly, a preto požaduje predložiť hlavnepríjmové a výdavkové doklady. Medzipožadované doklady žiada predložiť ajmzdový list. Musí sa vykonávať pred-bežná finančná kontrola aj na mzdovýchlistoch?

Áno, predbežná finančná kontrola sa môževykonávať aj na mzdových listoch.

Postavenie, pôsobnosť, rozsah činnosti,oprávnenia a povinnosti hlavného kontroló-ra obce primárne upravujú § 18 až § 19 zá-kona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadenív platnom znení (ďalej len „zákon o obec-nom zriadení“). Základný zákonný rámecrozsahu kontrolnej činnosti hlavného kon-trolóra obce vymedzuje § 18d záko-na o obecnom zriadení nasledovne: „Kon-trolnou činnosťou sa rozumie kontrolazákonnosti, účinnosti, hospodárnostia efektívnosti pri hospodárení a nakladanís majetkom a majetkovými právami obce,ako aj s majetkom, ktorý obec užíva podľa

196


osobitných predpisov, kontrola príjmov, vý-davkov a finančných operácií obce, kontro-la vybavovania sťažností a petícií, kontroladodržiavania všeobecne záväzných práv-nych predpisov vrátane nariadení obce,kontrola plnenia uznesení obecného zastu-piteľstva, kontrola dodržiavania internýchpredpisov obce a kontrola plnenia ďalšíchúloh ustanovených osobitnými predpismi.“Je pravdou, že hlavný kontrolór obcemá povinnosť pri výkone kontrolnej činnos-ti postupovať podľa pravidiel zákonač. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnú-tornom audite v platnom znení (ďalej len„zákon o finančnej kontrole“), ktorú mu vý-slovne ukladá § 18e zákona o obecnomzriadení. Pri aplikácii zákona o finančnejkontrole hlavným kontrolórom obce všakvždy pôjde len o primerané použitie jehopravidiel, nie je možné ho aplikovať strikt-ne, vzhľadom na rozdielne právne postave-nie hlavného kontrolóra obce od iných kon-trolných orgánov vo verejnej správe. Toznamená, že pri posudzovaní oprávneníhlavného kontrolóra obce pri výkone kon-troly treba v prvom rade vychádzať z jehofunkcie a úloh zverených mu zákonomo obecnom zriadení.

Zákon o finančnej kontrole výslovnepodrobne neupravuje práva a povinnostikontrolovaného a kontrolujúceho subjektu

pri vykonávaní predbežnej a priebežnejfinančnej kontroly. Podrobne ich upravujelen vo vzťahu k tzv. následnej finančnejkontrole. Z ustanovenia § 18d zákonao obecnom zriadení je však zrejmé, žehlavný kontrolór obce by bez dispozícies požadovanými dokladmi, t. j. vrátanemzdových listov, nemohol plniť svoju úlohu.Hlavný kontrolór obce je z vyššie uvede-ných dôvodov oprávnený nahliadať do všet-kých dokumentov v písomnej či elektronic-kej podobe, ktoré má k dispozícii kontrolo-vaný subjekt (špecifikovaný v § 18d ods. 2zákona o obecnom zriadení). Tomutooprávneniu korešponduje povinnosť zodpo-vedného zamestnanca kontrolovanéhosubjektu vyhovieť požiadavkám hlavnéhokontrolóra a poskytnúť mu súčinnosť pri vý-kone kontrolnej činnosti. V prípade, že ne-dôjde k sprístupneniu požadovaných doku-mentov, do úvahy prichádza vyvodeniepriestupkovej zodpovednosti za priestupokproti poriadku v správe podľa § 46 zákonač. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Obec je oprávnená uznesením, schvále-ným obecným zastupiteľstvom, upraviť ďal-šie podrobnosti o pravidlách kontrolnej čin-nosti vykonávanej hlavným kontrolóromobce. Tieto pravidlá však nesmú byť v roz-pore so zákonnými podmienkami.

Otázka č. 10: Pravidelné cestovné náhrady zamestnancovSpoločnosť prepláca cestovné pravidel-ne zamestnancom (5-dňový pracovnýtýždeň), ktorí si kupujú týždenné alebomesačné lístky. Akú výšku náhrady zacestovné si môžu uplatniť – plnú sumualebo je potrebné prepočítať alikvotnúčiastku na odpracované dni (teda 5/7 zosumy časového pásma)?

Môže sa počítať do služobnej cesty ajcesta súkromným autom v rámci mesta

(zo sídliska na železničnú stanicu), akpotom nasleduje cesta vlakom?

1. V súlade s § 4 ods. 1 zákonač. 283/2002 Z. z. o cestovných náhra-dách v znení neskorších predpisov (ďa-lej len „zákon“) zamestnancovi vysla-nému na pracovnú cestu patria nároko-vateľné benefity v súvislosti s pracov-nou cestou – okrem iného aj náhradapreukázaných cestovných výdavkov.Avšak § 35 ods. 2 zákona osobitne


197


Z

R

definuje, že náhrada cestovných vý-davkov za miestnu pravidelnú verejnúdopravu patrí zamestnancovi v preuká-zanej sume (§ 4) alebo v paušálnejsume určenej zamestnávateľom (§ 34),alebo v sume určenej zamestnávate-ľom podľa ceny cestovného lístka, ktoráplatila v čase uskutočnenia pracovnejcesty.

V prípade, že zamestnanec má 5-dňovýpracovný týždeň a kupuje si zľavne-né týždenné alebo mesačné lístky(t. j. uplatňuje preukázateľné výdavky),nárok na cestovné vzniká v alikvotnejvýške prislúchajúcej trvaniu pracovnejcesty stanovenej zamestnávateľom.

2. Miesto nástupu na pracovnú cestuurčuje zamestnávateľ. Ak nie je dohod-nuté použitie auta na pracovnej cestev súlade s § 7 zákona, potom je možnéuplatniť nárokovateľný výdavok na ces-tovné v sume určenej zamestnávate-ľom podľa ceny lístka, ktorá by platilav čase uskutočnenia pracovnej cesty

(náhrada výdavkov za miestnu pravi-delnú dopravu je totiž špecificky stano-vená – patrí zamestnancovi nielenv preukázateľnej výške). Odporúčamevšak cenu takto stanovenú doložiť ce-nou uvedenou na internete, resp. líst-kom takejto trasy z minulosti, aby pri-znaná hodnota bola preukázateľnedeklarovaná. Vzhľadom na skutočnosť,že zákon o cestovných náhradáchv tomto prípade definuje, že „zamest-nancovi patrí...“ (už zmieňovaný § 35ods. 2 zákona), ide o náhradu, ktorú za-mestnávateľ musí poskytnúť, a teda jepovažovaná za daňový výdavok v súla-de s § 19 ods. 2 písm. d) zákonač. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zne-ní neskorších predpisov.

Pre porovnanie dopĺňame, že v prípa-de, že zákon stanovuje „zamestnávateľmôže poskytnúť...“, ide o dobrovoľnéplnenie zo strany zamestnávateľa,t. j. jeho nedaňový výdavok a súčasnezdaniteľný príjem zamestnanca.

Otázka č. 11: Príjem počas materskej dovolenkyMôže žena na materskej dovolenkevykonávať zárobkovú činnosť, a pritomneprísť o materské?

Nie, žena na materskej dovolenke popri po-beraní materského nemôže mať príjemz toho nemocenského poistenia, z ktorého siuplatnila nárok na materské podľa § 48 záko-na č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Podľa vyjadrenia Ústredia Sociálnej pois-ťovne, ak je žena zamestnaná, v súlades § 30 zákona o sociálnom poistení nemô-že mať v období nároku na materské prí-jem, ktorý by sa dal považovať za vymeria-vací základ podľa § 138 ods. 1 zákona o so-ciálnom poistení. Pri posudzovaní príjmuako vymeriavacieho základu sa prihliadaiba na príjem z toho nemocenského

poistenia, z ktorého si zamestnankyňauplatnila nárok na materské. Pokiaľ by za-mestnankyňa mala príjem z existujúcehopracovného pomeru, nespĺňala by pod-mienky nároku na materské.

Odporúčame zamestnankyni zamestnať sapočas poberania materského u iného za-mestnávateľa alebo so svojím pôvodnýmzamestnávateľom uzatvoriť novú pracovnúzmluvu na inú pozíciu zakladajúcu ďalšiepovinné nemocenské poistenie, prípadneuzatvoriť s novým alebo pôvodným za-mestnávateľom dohodu o prácach vykoná-vaných mimo pracovného pomeru, čo byexistujúci nárok na materské zamestnan-kyne neovplyvnilo.

198


Kalendár podnikateľaod 1. 11. 2013 do 30. 11. 2013

Termínzákonnejpovinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti Povinná osoba a zákonv platnom znení

do 3 dní Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorýsi vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú ne-schopnosť.Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne evidenciu na účelysociálneho poistenia pri uplatnení nároku na dôchodkovú dáv-ku alebo pri skončení pracovného pomeru.Po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamest-nanca odstúpiť pobočke tlačivo, ktorým sa preukazuje dočasnápracovná neschopnosť.

Zamestnávateľ§ 231 zákona č. 461/2003 Z. z.o sociálnom poistení

do 8 dní Odo dňa vyplatenia dividendy písomne alebo elektronicky vy-kázať príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku vyplate-ných dividend a výšku preddavku na poistné.Ak platiteľ vypláca dividendy najmenej 3 osobám, je povin-ný výkaz doručovať príslušnej ZP výlučne elektronicky.

Platiteľ dividendy§ 20 ods. 6 zákona č. 580/2004Z. z. o zdravotnom poisteníVzor výkazu podľa vyhlášky MZSR č. 23/2013 Z. z.

do 8. 11. 2013 Uhradiť preddavok na poistné za poistenca, ktorý mal príjemz dividend za účtovné obdobie, ktoré začalo najskôr 1. 1. 2013,a bol vyplatený v mesiaci október 2013.

Platiteľ dividendy§ 17 ods. 4 zákona č. 580/2004Z. z. o zdravotnom poistení

do 8. 11. 2013 Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie za október2013– za samostatne zárobkovo činné osoby uvedené v § 11

ods. 1 písm. b) zákona a– za osoby uvedené v § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z.

o zdravotnom poistení, ktoré nie sú zamestnancami,SZČO ani osobami, za ktoré platí poistné štát,

s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbo-lu platiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie podľavyhlášky MZ SR č. 130/2012 Z. z.

Samostatne zárobkovo činnáosoba a osoba uvedená v § 11ods. 2§ 17 ods. 2 zákona č. 580/2004Z. z. o zdravotnom poistení

do 8. 11. 2013 Odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie,poistného do rezervného fondu solidarity, ako aj poistnéhona poistenie v nezamestnanosti za október 2013 povinne po-istenými a dobrovoľne poistenými fyzickými osobami s uvede-ním variabilného a špecifického symbolu podľa § 142 ods. 7zákona.

Povinne poistená samostatnezárobkovo činná osoba a dob-rovoľne poistená osoba§ 143 ods. 1 zákona č. 461/2003Z. z. o sociálnom poistení

do 8. 11. 2013 Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancovs nepravidelným príjmom uvedených v § 4 ods. 2 a z vymeria-vacieho základu podľa § 139a a § 139b zákona s uvedením va-riabilného a špecifického symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona,ak boli príjmy vyplatené v októbri 2013.

Zamestnávateľ§ 143 ods. 1 zákona č. 461/2003Z. z. o sociálnom poistení

VY

BR

AL

IS

ME

PR

EV

ÁS

PM

PP

1/20

14

199



do 8 dní Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu,sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtua zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov.

Platiteľ poistného – zamestná-vateľ alebo samostatne zárob-kovo činná osoba

§ 23 ods. 8 zákona č. 580/2004Z. z. o zdravotnom poistení

do 8 dní Písomne vykázať výšku preddavku na poistné svojej zdravot-nej poisťovni pri vzniku povinnosti platiť poistné ako SZČO.

Táto povinnosť sa týka aj SZČO, ktoré si splnili povinnosť regis-trácie na jednotnom kontaktnom mieste pri získaní oprávneniana podnikanie.

Samostatne zárobkovo činnáosoba

§ 20 ods. 2 písm. a) zákonač. 580/2004 Z. z. o zdravotnompoistení

do 8 dní Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni:

– zmenu alebo vznik platiteľa poistného,– skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti

štátu platiť zaňho poistné,– zmenu mena, priezviska, rodného čísla a trvalého pobytu,– skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného

poistenia a vrátiť preukaz poistenca,– skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného.

Poistenec (fyzická osoba)


do 8 dní Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni, že:

– vykonáva činnosť zamestnanca v cudzine a je tam aj zdra-votne poistená,

– vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a jetam aj zdravotne poistená,

– sa dlhodobo zdržiava v cudzine a je tam aj zdravotne pois-tená a na území SR nie je zamestnaná ani nevykonávasamostatnú zárobkovú činnosť.



do 8 dní Poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik sku-točností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) zákonao zdravotnom poistení (keď platiteľom poistného začína,resp. prestáva byť štát).



do 8 dní Oznámiť zamestnávateľovi:

– zmenu zdravotnej poisťovne,– údaje rozhodujúce pre určenie, či je alebo nie je poisten-

com štátu (PN, RP, poberateľ dôchodku a pod.),– údaje rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného na verej-

né zdravotné poistenie.

Zamestnanec


do 8 pra-covných dní

Písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnejpoisťovni vznik alebo zmenu platiteľa poistného.

Ak má zamestnávateľ najmenej 3 zamestnancov, je povinnýtúto zmenu oznamovať príslušnej ZP výlučne elektronicky.

Platiteľ poistného podľa § 11zákona č. 580/2004 Z. z.

§ 24 písm. c) a § 24 písm. k)zákona č. 580/2004 Z. z. o zdra-votnom poistení

200



do konca kalen-dárneho mesia-ca nasledujúce-ho po mesiaci,v ktorom došlok zmene plati-teľa poistného

Písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnejpoisťovni zmenu platiteľa poistného z dôvodu uvedenéhov § 11 ods. 7 (kedy platiteľom začína, resp. prestáva byť štát)a z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhá veta [dni, kedy ne-poberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1písm. a)].

Ak má zamestnávateľ najmenej 3 zamestnancov, je povinnýtúto zmenu oznamovať príslušnej ZP výlučne elektronicky.

Zamestnávateľ, samostatnezárobkovo činná osoba aleboplatiteľ poistného podľa § 11ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z.

§ 24 písm. c) zákona č. 580/2004Z. z. o zdravotnom poistení

do 8 dní Prihlásiť sa na NP a DP v pobočke Sociálnej poisťovne, v rov-nakej lehote sa z týchto poistení odhlásiť.

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie NP a DP.

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezvis-ka, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebopovolenia na prechodný pobyt.

Samostatne zárobkovo činnáosoba

§ 228 zákona č. 461/2003 Z. z.o sociálnom poistení

do 8 dní Prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnoupoisťovňou a v rovnakej lehote sa z registra zamestnávateľovodhlásiť.

Oznámiť prerušenie NP, DP a poistenia v nezamestnanostizamestnanca.

Oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a skončenie čerpaniamaterskej a rodičovskej dovolenky.

Zamestnávateľ


do 8 dní Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu svojho názvu,sídla a dňa určeného na výplatu príjmov.

Oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu mena a priezviska zamest-nanca.

Predkladať Sociálnej poisťovni záznam o pracovnom úrazea výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o ziste-ní chorôb z povolania.

Zamestnávateľ


pred vznikompoistenia

Prihlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 zákona do registrapoistencov a sporiteľov na nemocenské poistenie, dôchodko-vé poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnan-ca podľa § 4 ods. 2 zákona na dôchodkové poistenie v poboč-ke Sociálnej poisťovne.

Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučneelektronicky.

Zamestnávateľ

§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 záko-na č. 461/2003 Z. z. o sociálnompoistení

pred vznikompoistenia

Prihlásiť zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, ak jeho me-sačný príjem nepresiahne 66 €, a zamestnanca po dovŕšení18 rokov, ak jeho mesačný príjem nepresiahne 155 €, na účelyúrazového poistenia a garančného poistenia (dohody o bri-gádnickej práci študentov) v pobočke Sociálnej poisťovne.

Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučneelektronicky.

Zamestnávateľ

§ 231 ods. 1 písm. b) bod 4 záko-na č. 461/2003 Z. z. o sociálnompoistení

Vybrali sme pre Vás � Kalendár podnikateľa od 1. 11. 2013 do 30. 11. 2013

201

V



najneskôrv lehotesplatnostipoistného

Prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov nadôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom jehomesačný príjem presiahol 66 €, resp. 155 €, ak ide o fyzickéosoby pracujúce na základe nimi určenej zvýhodnenej dohodyo brigádnickej práci študentov.Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučneelektronicky.

Zamestnávateľ§ 231 ods. 1 písm. b) bod 2a bod 3 zákona č. 461/2003 Z. z.o sociálnom poistení

deň nasledujúcipo zánikupoistenia

Odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 zákona z poistenia nanemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v ne-zamestnanosti, resp. zamestnanca podľa § 4 ods. 2 záko-na z poistenia na dôchodkové poistenie v pobočke Sociálnejpoisťovne.Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučneelektronicky.

Zamestnávateľ§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 záko-na č. 461/2003 Z. z. o sociálnompoistení

deň nasledujúcipo zánikupoistenia

Odhlásiť zamestnanca pracujúceho na základe ním určenejzvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov z poisteniana úrazové poistenie a garančné poistenie v pobočke Sociál-nej poisťovne.Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučneelektronicky.

Zamestnávateľ§ 231 ods. 1 písm. b) bod 4 záko-na č. 461/2003 Z. z. o sociálnompoistení

najneskôrv lehotesplatnostipoistného

Odhlásiť zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov nadôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom jehomesačný príjem nepresiahol 66 €, resp. 155 €, ak ide o fyzic-ké osoby pracujúce na základe nimi určenej zvýhodnenej do-hody o brigádnickej práci študentov.Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučneelektronicky.

Zamestnávateľ§ 231 ods. 1 písm. b) bod 2a bod 3 zákona č. 461/2003 Z. z.o sociálnom poistení

do 8 dní Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosťzamestnávateľa.

Zamestnávateľ, predbežnýsprávca konkurznej podstaty,resp. správca konkurznejpodstaty§ 234 zákona č. 461/2003 Z. z.o sociálnom poistení

do 10 dní Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne všetky informácie súvi-siace s poskytnutím dávky garančného poistenia.Súčasne predložiť aj potvrdenie o nárokoch zamestnancaz pracovného pomeru.

Zamestnávateľ, predbežnýsprávca konkurznej podstaty,resp. správca konkurznejpodstaty§ 234 zákona č. 461/2003 Z. z.o sociálnom poistení

do výplatnéhotermínu

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie platenéhozamestnancom a zamestnávateľom z príjmov za október 2013s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbo-lu platiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie.Výkaz zamestnávateľa zaslať do zdravotnej poisťovne do trochdní odo dňa splatnosti preddavkov.

Zamestnávateľ§ 17 ods. 1 zákona č. 580/2004Z. z. o zdravotnom poistení

202




Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a ga-rančné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestna-nosti a poistného do rezervného fondu solidarity platenéhozamestnancom a zamestnávateľom s uvedením variabilnéhoa špecifického symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona z príjmov zaoktóber 2013.

V lehote splatnosti predložiť pobočke SP výkaz poistného a prí-spevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Zamestnávateľ je povinný odosielať mesačné výkazy a výkazypríspevkov výlučne elektronicky.

Zamestnávateľ

§ 143 ods. 2 zákona č. 461/2003Z. z. o sociálnom poistení


Tvorba sociálneho fondu vo výške stanovenej zákonom zosúhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnan-com na výplatu za mesiac október 2013.

Zamestnávateľ

§ 6 ods. 2 zákona č. 152/1994Z. z. v znení zákona č. 591/2007Z. z.

do 5 dní povýplatnomtermíne

Prevod finančných prostriedkov sociálneho fondu na osobitnýúčet (najneskôr do konca kalendárneho mesiaca).

Zamestnávateľ

§ 6 ods. 2 zákona č. 152/1994Z. z. v znení zákona č. 591/2007Z. z.

do 5 dní povýplatnomtermíne

Odvod preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za-mestnancov z príjmov za október 2013.

Zamestnávateľ

§ 35 ods. 6 zákona č. 595/2003Z. z. o dani z príjmov

do 15. 11. 2013 Odvod dane z príjmov vyberanej zrážkou z príjmov vyplate-ných, poukázaných alebo pripísaných v prospech daňovníkav októbri 2013.

Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane.

Platiteľ dane – fyzická a práv-nická osoba

§ 43 zákona č. 595/2003 Z. z.o dani z príjmov

do 15. 11. 2013 Odvod preddavku na zabezpečenie dane v prípade úhrady vy-konanej v októbri 2013 v prípade daňovníkov, ktorí nemajú naúzemí SR trvalý pobyt, sídlo ani sa tu obvykle nezdržujú, vovýške sadzby dane podľa § 15.

Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane.

Platiteľ dane – fyzická a práv-nická osoba

§ 44 zákona č. 595/2003 Z. z.o dani z príjmov

do 2. 12. 2013(namiestosoboty30. 11. 2013)

Úhrada preddavkov na daň z príjmov právnických osôb (me-sačné preddavky) za mesiac november 2013 vo výške1/12 poslednej známej daňovej povinnosti pri použití platnejsadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

Právnická osoba, ktorejposledná známa daňovápovinnosť bola vyššia ako16 596,96 €

§ 42 zákona č. 595/2003 Z. z.


Úhrada preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (mesač-né preddavky) za mesiac november 2013 vo výške 1/12 po-slednej známej daňovej povinnosti zo základu dane zníženéhoo nezdaniteľné časti podľa § 11 platné v roku 2013 a pri použitísadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

Fyzická osoba, ktorej posled-ná známa daňová povinnosťbola vyššia ako 16 596,96 €

§ 34 zákona č. 595/2003 Z. z.


203

V




Úhrada preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (mesač-né preddavky) za mesiac november 2013 vo výške 1/12 po-slednej známej daňovej povinnosti zo základu dane zníženéhoo nezdaniteľné časti podľa § 11 platné v roku 2013 a pri použitísadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

Fyzická osoba, ktorej posled-ná známa daňová povinnosťbola vyššia ako 16 596,96 €

§ 34 zákona č. 595/2003 Z. z.

do koncakalendárnehomesiacanasledujúcehopo podanídaňovéhopriznania

Termín na vyrovnanie rozdielu medzi zaplatenými preddavka-mi na daň z príjmov právnických osôb, ak zaplatené preddavkysú nižšie ako preddavky vyplývajúce z podaného daňovéhopriznania.

Právnické osoby

§ 42 ods. 9 zákona č. 595/2003Z. z. o dani z príjmov


Odvod mesačného preddavku na daň z motorových vozidiel vovýške 1/12 predpokladanej dane, ak celková predpokladanádaň presiahne 8 292 €.

Daňovník dane z motorovýchvozidiel

§ 91 zákona č. 582/2004 Z. z.o miestnych daniach a miestnompoplatku za komunálne odpadya drobné stavebné odpady


Predloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkochna daň z príjmov zo závislej činnosti, o zamestnaneckej prémiia o daňovom bonuse za október 2013.

Zamestnávateľ§ 49 zákona č. 595/2003 Z. z.o dani z príjmov


Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie platenéhozamestnancom a zamestnávateľom z príjmov za október2013, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatenédo 30. novembra 2013, s uvedením variabilného, konštantné-ho a špecifického symbolu platiteľa preddavku na verejnézdravotné poistenie.

Výkaz zamestnávateľa zaslať do zdravotnej poisťovne do trochdní odo dňa splatnosti preddavkov.

Zamestnávateľ



Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a ga-rančné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestna-nosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného za-mestnancom a zamestnávateľom s uvedením variabilnéhoa špecifického z príjmov podľa § 142 ods. 7 zákona za október2013, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatenédo 30. novembra 2013.

Zamestnávateľ

§ 143 ods. 2 zákona č. 461/2003Z. z. o sociálnom poistení


Uhradiť platby za služby verejnosti poskytované RTVS, ak saúhrada platí mesačne.

Pre výšku úhrady je rozhodujúci počet zamestnancov k prvé-mu dňu kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa úhradaplatí.

Platiteľ úhrady

§ 7 zákona č. 340/2012 Z. z.o úhrade za služby verejnostiposkytované RTVS a o zmenea doplnení niektorých zákonov

204



do 15 dní Od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uhradiť vyrube-nú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automatya daň za nevýherné hracie prístroje.

Daňovník – fyzická alebo práv-nická osoba

§ 99g zákona č. 582/2004 Z. z.o miestnych daniach a miestnompoplatku za komunálne odpadya drobné stavebné odpady

do 15 dní Od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uhradiť vyrubenýpoplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.



do 30 dníod vznikudaňovejpovinnosti

Podať „priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa,k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracieprístroje“, ak vznikne daňová povinnosť v priebehu zdaňova-cieho obdobia.


§ 99a ods. 2 zákona č. 582/2004Z. z. o miestnych daniacha miestnom poplatku za komu-nálne odpady a drobné stavebnéodpady


Podať „čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností, k daniza psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýhernéhracie prístroje“, ak vznikne alebo zanikne daňová povinnosťv priebehu zdaňovacieho obdobia, na ktoré už daňovník pri-znanie podal.


§ 99b zákona č. 582/2004 Z. z.o miestnych daniach a miestnompoplatku za komunálne odpadya drobné stavebné odpady

v deň vznikudaňovejpovinnosti

Oznámiť správcovi dane vznik daňovej povinnosti:

– k dani za užívanie verejného priestranstva,

– k dani za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historic-kej časti mesta.


§ 34a, § 64a zákona č. 582/2004Z. z. o miestnych daniacha miestnom poplatku za komu-nálne odpady a drobné stavebnéodpady


Oznámiť správcovi dane vznik daňovej povinnosti:

– k dani za jadrové zariadenie.




205

V




Oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre zánik da-ňovej povinnosti:

– daň za užívanie verejného priestranstva,

– daň za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickejčasti mesta,

– daň za jadrové zariadenie.


§ 34a, § 64a, § 72 zákonač. 582/2004 Z. z. o miestnych da-niach a miestnom poplatku zakomunálne odpady a drobnéstavebné odpady


Oznámiť obci skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik poplat-kovej povinnosti za komunálne odpady a drobné stavebnéodpady.




Oznámiť zánik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidielpríslušnému správcovi dane [okrem daňovníka podľa § 85ods. 2 písm. a)].


§ 90 ods. 1 zákona č. 582/2004Z. z. o miestnych daniacha miestnom poplatku za komu-nálne odpady a drobné stavebnéodpady

do 30 dní Oznámiť RTVS vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhra-du za služby verejnosti poskytované RTVS a zároveň tútoskutočnosť preukázať.

Platiteľ úhrady

§ 9 ods. 6 zákona č. 340/2012Z. z. o úhrade za služby verej-nosti poskytované RTVSa o zmene a doplnení niektorýchzákonov

do koncanasledujúcehokalendárnehomesiaca

Po uplynutí mesiaca:

– v ktorom bolo získané povolenie alebo oprávnenie napodnikanie,

– v ktorom sa začala vykonávať iná samostatná zárobkováčinnosť alebo

– v ktorom bola prenajatá nehnuteľnosť,

požiadať správcu dane o registráciu.

Daňový subjekt – fyzickáa právnická osoba

§ 49a ods. 1 a 2 zákonač. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov


Po uplynutí mesiaca:

– v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň z príjmov alebopreddavky na daň, alebo daň z príjmov vyberať,

požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane.

Daňový subjekt – fyzickáa právnická osoba

§ 49a ods. 3 zákona č. 595/2003Z. z. o dani z príjmov

206




Po uplynutí mesiaca:– v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň z príjmov alebo

preddavky na daň, alebo daň z príjmov vyberať,oznámiť miestne príslušnému správcovi dane zmeny v re-gistrácii – skutočnosť, že registrovaná fyzická alebo právnickáosoba sa stala platiteľom dane.

Registrovaná fyzická a práv-nická osoba§ 49a ods. 3 zákona č. 595/2003Z. z. o dani z príjmov


Po uplynutí mesiaca:– v ktorom vznikla stála prevádzkareň,požiadať správcu dane o registráciu.

Daňový subjekt – fyzickáa právnická osoba§ 49a ods. 5 zákona č. 595/2003Z. z. o dani z príjmov


Po uplynutí mesiaca:– v ktorom vznikla stála prevádzkareň,oznámiť miestne príslušnému správcovi dane vznik stálejprevádzkarne.



Po uplynutí mesiaca, v ktorom nastali zmeny,oznámiť správcovi dane zmenu oznámených a zaregistro-vaných údajov, najmä zánik daňovej povinnosti.



Po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k zrušeniu registrácie,oznámiť správcovi dane zrušenie registrácie.Do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zrušení regis-trácie vrátiť správcovi dane osvedčenie o registrácii.



Po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k zrušeniu registrácie,oznámiť správcovi dane zrušenie registrácie.Do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zrušení regis-trácie vrátiť správcovi dane osvedčenie o registrácii.


do 15 dní Oznámiť správcovi dane uzatvorenie každej zmluvy s da-ňovým subjektom so sídlom alebo bydliskom v zahraničí,na základe ktorej môže vzniknúť na území SR prevádzkareňalebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb preňhopracujúcich na území SR.

Daňový subjekt (rezident ajnerezident)§ 49a ods. 9 zákona č. 595/2003Z. z. o dani z príjmov

do 15 dní Oznámiť živnostenskému úradu ustanovenie zodpovednéhozástupcu, ako aj ukončenie výkonu jeho funkcie.

Podnikateľ – fyzická aj práv-nická osoba§ 11 ods. 9 zákona č. 455/1991Zb. o živnostenskom podnikaní

Vysvetlivky: NP = nemocenské poistenie, DP = dôchodkové poistenie (starobné poiste-nie a invalidné poistenie), DPN = dočasná pracovná neschopnosť, RP = rodičovskýpríspevok, RTVS = Rozhlas a televízia Slovenska

Kalendár podnikateľa spracovala:Bibiána Špániková, ekonomicko-účtovná poradkyňa


207

V

Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa

Ochrana osobných údajov – nový zákon a z neho vyplývajúce povinnosti do 31. 12. 2013

JUDr. Marcela Macová13. 11. 2013 Prešov5. 12. 2013 Bratislava

Splatná a odložená daň z príjmovIng. Mgr. Martin Tužinský, PhD. 27. 11. 2013 Bratislava

Zmeny v mzdovej učtárni od 1. 1. 2014

RNDr. Jana Motyčková29. 11. 2013, 21. 1. 2014 Bratislava

10. 12. 2013 Košice17. 12. 2013 Žilina

viac na www.pp.sktel. číslo: + 421 41 70 53 222 alebo e-mail: [email protected]

Videoškolenia vydavateľstva Poradca podnikateľa

Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľalektor: JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.

Ochrana osobných údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. – bezpečnostné opatrenie, oprávnená osoba,zodpovedná osoba, registrácia a evidencia informačných systémov

lektor: JUDr. Marcela MacováPeňažné príspevky zo sústavy aktívnych opatrení na trhu práce

lektor: JUDr. Peter Demek, PhD.

Videoškolenie si môžete objednať aj na DVD nosiči.

Viac informácií získate na www.pp.sk v sekcii Videoškolenia,kde si môžete pozrieť aj ukážku z vami vybraného školenia,

alebo na tel. čísle: + 421 41 70 53 222, e-mail: [email protected]

208

© Časopis mesačník „PERSONÁLNY A MZDOVÝPORADCA PODNIKATEĽA“ vydávaný v jazykuslovenskom, 19. ročník

Poradca podnikateľa, spol. s r. o.Martina Rázusa 23A, 010 01 ŽilinaIČO: 31 592 503spoločnosť je členomVydavateľskéhoa vzdelávacieho domu PP

Kontakty:tel.: 041/7053 210, fax: 041/7053 214www.pp.sk

Šéfredaktorka:Ing. Kamila Ševčíková, e-mail: [email protected].: 041/70 53 345

Grafická úprava:Jozef Horníček

Tlač:Róbert Jurových – NIKARAM. R. Štefánika 25, 963 01 Krupina

Spolupracovníci redakcie:Ing. Eva Gášpárová, JUDr. Slavomíra Gejdošová,JUDr. Igor Hvojník, Ing. Martina Oravcová,Ing. Jolana Strýčková, JUDr. Zuzana Macková,PhD.

Inzercia:Rázusova 23A, 010 01 Žilina,tel.: 041/7053 251, 0918 635 305fax: 041/7053 214, e-mail: [email protected]

Časopis objednávajte písomne na adresevydavateľstva alebo telefonicky:tel.: 041/7053 222, fax: 041/7053 343,e-shop: www.pp.skPredplatné na ročník 2014 je vo výške 86,28 €

s DPH.

Služby zákazníkom:tel.: 041/7053 600, fax: 041/7053 343e-mail: [email protected]

Telefonické poradenstvo:prac. dni, z oblasti Dane a účtovníctvo:9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod.tel.: 0900 411 535pracovné dni, z oblasti Mzdy, personalistikaa pracovné právo:9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod.tel.: 0900 411 636Cena hovoru je 1,00 € za 1 minútu. Cena hovo-ru je uvedená s DPH.

Písomné poradenstvo:Poradca podnikateľa, spol. s r. o.Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilinafax: 041/7053 434, e-mail: [email protected]

Bankové spojenie:ČSOB, a. s., Žilina, č. ú. 184196713/7500

Maloobchodné predajne:Tomášikova 20, 821 02 Bratislava,tel.: 02/4342 6815,e-mail: [email protected]

Tematínska 10, 851 05 Bratislava,tel.: 02/6820 3655,e-mail: [email protected]

Richterova 1171, 925 21 Sládkovičovo,tel.: 031/78 99 929,e-mail: [email protected]

Kováčska 26, 040 75 Košice,tel: 055/622 04 78, e-mail: [email protected]

Sadzba dodaná do tlače: 25. 10. 2013Povolenie na podávanie periodických listovýchzásielok do maximálnej hmotnosti 500 g vovnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006

Evidenčné číslo:EV 3314/09 ISSN 1335-1508

www.pmpp.sk