Zur Uni versitäts - Freundschaf tswoche in Bratislava unseren deutschen Freunden aus Halle ein herzliches
W I L L K O M M E N !
Za socialistickú školu
Ročník IV. — Číslo 8. Bratislava, apr í l 1939. Cena 50 hal.
* f * * -K v -к ľ -f * f * -K
f * * f ľ *
Najkrajší máj Najkrajší to bol z májov. Nikdy tak zelené záhrady, kvety hájov neskvitli nádherne.
A v túto ríšu vôní kvetov a čerešní za rána prišli — Oni. Slobodu priniesli.
Vasilko, Gríša, Kola...— s hviezdami na čele. „Carmoška" ihneď bola. A aké veselie!
Plakali oči štastím a čarom voňal máj. A veľkej vdaky, lásky bol plný šíry kraj.
JOZEF MILUČKÝ
VÍTAME
\й pražskom Starom Meste vo " výklade hodinárstva stoja
veľké hodiny. Vlastne to nie sú hodiny, je to mnoho hodín, ktoré sú spojené v jedny. Skupinka hodín predstavuje svet, priestor a čas v piatich svetadieloch. Na každom ciferníku je meno iného mesta a ručička hodín ukazuje, koľko je tam hodín, zatiaľ čo my stojíme v pražskom Starom Meste pri výklade hodinára a dívame sa na jeho hodiny hodín. Jeden hodinový stroj, mohutný a fažký hodinový stroj dáva celé to množstvo ručičiek do pohybu. Okolo ciferníka PRAHA sú zoskupené ostatné ciferníky a každý z nich ukazuje inú hodinu dňa, inú minútu hodiny. Ci-fern k Burgos na hodinách nie je, vtedy, ked hodinár robil tieto hodiny, mal Burgos rovn*-
EGON ERVÍN KISCH
ký čas ako Madrid. Teraz idú hodiny v. Madride dopredu, hodiny v Burgose sa otáčajú spät.
Možno, že keby sme 1. mája priložili ucho k veľkému sklu hodín, že by sme počuli tikot, ktorý znie ako takt pochodu robotníckych radov. Možno, že by sme videli na ručičkách i červené zástavy.
Na všetkých ciferníkoch je Prvý máj. V Prahe je sedem hodín ráno, robotník z Ringhoffe-rovky sa vydesí zo spánku, prebudilo ho slnko, nezobudila ho žena ani budík. Hrome, blyskne mu najprv hlavou, zaspal som. Potom kliatbu odvolá, lebo si uvedomí: dnes je sviatok; vybojovali ho naši otcovia. To si môžem ešte trochu pospat, do sprievodu mám ešte čas.
V Berlíne je ešte len za štyri
minúty sedem, ale majster od Siemensa už vstal a tiež pri tom zaklial. Ale neodvolá kliatbu ako jeho druh z Ringhofferov-ky. Musí rýchlo natiahnuť nohavice, musí byt na sekundu presne na zhromaždisku, ináč mu vynadá skupinový vedúci a vyletí z práce, možno i do koncentráku, Aj tak ho už ako starého sociálneho demokrata dávno osočujú.
V Hamburgu ostáva dlhej minútovej ručičke dokonca ešte celých dvanást minút, kým sa ocitne na dvanástke, kde ukáže sedem hodín ráno.
— „Co nám dnes zasa budú kecat" - bručí Klaus, sústružník z lodeníc Blohm and Voss, „dnes nám budú páni vodcovia vykladat, že je lepšie pre naše
(ťokraftivfcnle n« Л sir )
P o celoštátnej konferencii studentstva v Praha
Plnou parou do toho! Prestavba ško ly — prvoradá úloha nás v š e t k ý c h • III. sjazd ČSM dal smern icu
k u k o m u n i s t i c k e j v ý c h o v e • Buďme spolutvorcami revolúcie v ško ls tve
Dva d n i trvala celoštátna konferencia študentov o prestavb e vysokých škôl v Prahe. V d o m e pracujúc ich v strojárenstve na Smíchove zasadalo d o šest sto delegátov a hostí z o vše tkých vysokých škôl republ iky. Referát s. Veckera, a j d i skusný príspevok s. Hendrycha boli pr i ja té s veľkým aplauzom. Hovori lo sa v n ich o poslaní nove j intel igencie a ďalších cestách vysoke j školy. Sú to problémy, ktoré d n e s nemôžu nezaujímať. Sú veľmi aktuálne a s ú veľmi dôležité. Preto i celoštátna konferencia mala významné poslanie.
Do diskusie s a dostalo pomerne málo ľudl. a l e 1 tak s i môžeme uroblf dosť objektívny obraz o tom. ako chápu prestavbu vysoke j školy na t e j -ktorej fakulte, čo robia a čo chcú urobiť.
Československý sväz mláde
že môže zohrať na školách pri prestavbe školy velmi významnú úlohu. Pozrime s a napríklad na skúsenosti v Čínskej ľudovej republike. S prestavbou vysoke j školy začali pred rokom. Za ten rok už urobili ve la . Niekoľko príkladov: poslucháči právnlc-
ф Medici o prestavbe. V mesiaci marci prebehl i vo v š e t k ý c h r o č n í k o c h L e k á r s k e ! f a k u l t y UK p l e -n á r k y ČSM, n a k t o r ý c h s a r o k o v a lo o o t á z k a c h p r e s t a v b y v y s o k ý c h š k ô l . Od š t u d e n t o v 1 a s i s t e n t o v f a k u l t y v y š l o mnoho h o d n o t n ý c h n á v r h o v . ® P r a h a — O s t r a v a . K a r l o v a u n i v e r s i t a v P r a h e n a d v i a z a l a d r u ž bu s K r a j s k ý m domom o s v e t y v O s t r a v e . 36 p o s l u c h á č o v f i l o z o f i c k e j f a k u l t y n a v š t í v i l o n e d á v n o Ostravu, a b y s a t u o b o z n á m i l o s p r o b l é m a m i o s v e t o v e j , k u l t ú r n e j a v ý c h o v n o - v z d e l á v a c e j p r á c e n a O s t r a v s k u . 9 N a s l e d o v a n i a h o d n ý p r í k l a d . Druhý r o č n í k p o s l u c h á č o v c h é m i e n a n a š e i p r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t e n e d á v n o p r e v z a l p a t r o n á t n a d J e d e n á s ť r o č n o u s t r e d n o u š k o l o u n a V a z o v o v e j u l ic i . Mnohí s v ä z á c i s a p o d u j a l i n a v e d e n i e z á u j m o v ý c h k r ú ž k o v c h é m i e a f y z i k y . @ V z o r n á p r a c o v n í č k a — j u b i l a n t k a . V polovici m a r c a t . r . s a doži la š e s ť d e s i a t e h o r o k u ž i v o t a u p r a t o v a č k a s ú d r u ž k a A l b í n a No
votná, k t o r á u ž 21 r o k o v p r a c u j e n a u n i v e r z i t e . J u b i l a n t k a b o l a p r i j a t á u s ú d r u h a r e k t o r a , od k t o r é h o o b d r ž a l a d a k o v n ý l i s t a f i n a n č n ú o d m e n u .
ф Problémy p r e s t a v b y v p o p r e d í z á u j m u n a FFUK. 25. m a r c a — d e ň po C e l o š t á t n e j k o n f e r e n c i i š t u d e n t o v v y s o k ý c h š k ô l v P r a h e s a z i š l i f u n k c i o n á r i ČSM Filozof i c k e j f a k u l t y UK s p o l u s o z á s t u p cami v e d e n i a f a k u l t v n a s p o l o č n ú p r a c o v n ú schôdzu, k d e p r e r o k o v a l i o t á z k y p r e s t a v b y š k o l y , n á v r h y n a p r e s t a v b u f a k u l t y a ú l o h y , k t o r é s t ý m s ú v i s i a .
в Z pr í l e ž i t o s t i tohoročného MDŽ p r i j a l s . r e k t o r v z o r n é p r a c o v n í č k y u n i v e r z i t y a o d o v z d a l i m p e ň a ž i t é o d m e n y . Boli to s ú d r u ž k y : d o c . d r . D. L e h o t s k á z FFUK, M. Dovčičová z Farm, f a k . , I. Gosio-r o v s k á , RUK. M. V a š k o v á , FGGV, doc . d r . Jar . Michal ičková, LFUK, J. Repová, P r á v . f a k . A . G v o z d j a -k 0 7 á , Prír . f a k . . M. S c h n e i d e r o v á , LFUK. A. Zimmermannová, Int. HP a M. Mikui ičková . Int. ŠD.
k e j fakulty v Pekingu si na jprv za požičané peniaze postavili na dvore školy pec na optické sklo, ktorého v Cíne Je nedostatok. Dnes na dvore stojí hala. Poslucháči techniky v rámci praxe vyrobili p r v é lietadlo. Mnohö s t ro je nesú dnes značku Škôl.
Samozrejme, my nežijeme v Čínskej ľudové! republike a nato podmienky s ú Iné. Chceli sme len ukázať, čo sa môže urobiť. Na niektorých f a k u l tách v Cechách Studenti už vyrába jú prefabrikáty aiebo tvárnice. Delegátka z Vyššej pedagogicke j školy v Banskej Bystrici hovorila o tom. ако pomohli poslucháči Ich školy pri kolektivizácii Tajovskej doliny a o tom. a k o družstvu priamo pomAľiajú. Stavali napríklad Kravin. Diskusia v pléne výrazne potvrdila, že v problematike prestavby vysoke j školy niet nejasností alebo protichodných názorov. Delegáti vystupovali s ucelenými a premyslenými návrhmi na prestavbu s v o j e j fakulty, a lebo hovorili o problémoch, ktoré riešia. Dotýkali s a na jmä politicko-výchovnej práce na fakultách a výchovy nového pokolenia. Z diskusie vysvitá, že na mnohých vysokých školách zápasia s problémami v politicko-výchovnej práci, ktoré sme už prekonali. Sú to ešte vždy akcie a podobné formy, ktoré dnes nemôžu plne postačovať. Dnes je potrebná systematická a každodenná výchova priamo v kolektíve pracovnej skupiny. Tak výchovná práca skôr dosiahne cieľ. Preto hádam delegáti ne-
(Dukončenie na I. s t r .
в O O O Э
A] NA BRATSKEJ UNIVERZITE MARTINA LDTHERA V HALLE -WITTENBERGU je otázka spojenia s praxou a výrobou v popredí pozornosti. Najmä otázka spojenia s chemickým priemyslom hrá v NDR v e ľ k ú úlohu. Redakcia Našej Univerzity a redakcia Universitäts-Zeitungu v Halle s i p r i pr íležitosti Týždňa priateľstva vymeni l i nov inové strany. A k o ukazu je a j náš obrázok, spo jen ie študentov s praxou b e r ú v Halle vážne. Podrobnejšie s i o tom a j o iných zau j ímavostiach z Halle prečítajte na 2. strane.
PROGRAM podujatí v Univerzitnom týždni
Nedeľa, 28. 4 . : 13,30 — P r i v í t a n i e h o s t i n a
s t a n i c i s . r e k t o r o m UK 19,00 — S p o l o č n á v e č e r a
v i n t e r n á t e Mladá g a r d a
Pondelok. 27. 4 . : 9,00 — S l á v n o s t n é z h r o m a ž
d e n i e v A u l e UK: 1. F a n f á r y — p r í c h o d a k a
d e m i c k ý c h f u n k c i o n á r o v < 2 Hymny 3. Otvorenie Univerz i tného
t ý ž d ň a — p r iv í t a n i e h o s t í 4. W. A . Mozart : K v a r t e t D-
dur, A l l e g r o - A n d a n t e - A U e g r o -h r á S l o v e n s k é k v a r t e t o
5. Pretav s . r e k t o r a UK p r o f . Š e f r á n k a
6. P r e j a v s . r e k t o r a Univerz ity M. Luthera v H a l i e - W i t t e n -b e r g u , p r o f . d r . Bondlho
7. J . L. B e l l a : K v a r t e t C-mol 1. Larghet to . 2. A l l e g r o a s s a i — h r á S l o v e n s k é k v a r t e t o
8 . Z a k f ú č e n i e 9. In ternac ioná la 15.00 — P r e h l i a d k a m e s t a 19,00 — R e c e p c i a u p o v e r e - '
n í k a š k o l s t v a a k u l t ú r y v h o te l i Devín
Utorok. 23. 4 . : P r e d n á š k y a d i s k u s i e n a f a
k u l t á c h a k a t e d r á c h UK podľa p o d r o b n é h o p r o g r a m u , e x k u r z i e do t e r é n u
19,30 — A u l a U n i v e r z i t y Kom e n s k é h o , v e r e j n á p r e d n á š k a p r o f . d r . Reintanza „Problém z á p a d n ý B e r l í n "
Streda, 29. 4 . : P r e d n á š k y a b e s e d y n a k a
t e d r á c h UK E x k u r z i e do t e r é n u — v ý l e t y
do o k o l i a B r a t i s l a v y 19,00 — S l á v n o s t n é p r e d s t a
v e n i e o p e r y , ,Krútňava" o d E. Suchoňa v ND
Š t v r t o k . 30. 4 . : N á v š t e v a b r a t i s l a v s k ý c h z á
v o d o v N á v š t e v a d e l e g á c i e Univerz i
t y M. Luthera u s . p o v e r e n í k a š k o l s t v a a k u l t ú r y
Piatok. 1. 5 . : 9,00 — Os lavy 1. m á j a 19,00 — S t u d e n t s k á v e s e l i c a
v i n t e r n á t e SNP v Horskom p a r k u
Sobota . 2. 5 . : 8.30 — N á v š t e v a JRD V i n o
h r a d y 19,00 — R o z l ú č k o v á b e s e d a
v h o t e l i Devín
Nedeľa . 3. 5 . : 8,00 — R o z l ú č k a — o d c h o d
h o s t í
Prvomájová Pesničky rezké rozsia'i srne dnes jak lupne kvetov do ulíc.
J / rákoš zástav * do výšav vzlietol J s kŕdľami bielych *- holubíc.
*. Sprievod je pieseň y radost a úsmev, J. žiariace oci J plameň líc.
í Prvomájové J mesto je družka * najčarovnejších * krásavíc.
na Univerzitnom týždni v Bratislave ; našich nemeckých priateľov z Halle! !
V AUI.E UNIVERZITY KOMENSKÉHO p r e h o v o r i l n a v e r e j n e j s t r a n í c k e ! schôdz i v š o l k ý c h učiteľov, p o s l u c h á č o v a z a m e s t n a n c o v UK dňa 19. m a r c a č l e n p o l i t i c k é h o b y r a ÜV KSC a p r v ý t a j o m n í k ÜV KSS s ú d r u h KAROL BAClLEK. Pred p r e p l n e n o u a u l o u hovor i l o v ý -
l e d k o c h a ú l o h á c h XXI. s j a z d u KSSS. o o t á z k a c h h o s p o d á r s k y c h , m e d z i n á r o d n e ! s i tuác i i , o Ideolog ických o t á z k a c h , o ú l o h á c h p o s l a n í naäoi Inte l igencie . V d i s k u s i i v y s t ú p i l o v i a c s ú d r u h o v ,
k t o r í h o v o r i l i k a k t u á l n y m o t á z k a m p r e s t a v b y v y s o k é ! š k o l y , b y t o vo) v ý s t a v b y а sú č a s n ý c h prob lémov. Beseda s o s. Baci lkoin b o l a b e z p r o s t r e d n á а s rdeč n á . ( n u j
|М| Mi » I V H M L M
1Ц N J 1
/ И Ш Т Ш - Ш Г Н Е М П Ш Ш НАШ-WITTENBERG
Úloha straníckej organizácie pri socialistickej prestavbe univerzity
RUDI BÜNTIG, ta jomn ík stranícke! organizácie SED Univerzity M. Lutliera
V. s j a z d SED s a konal v júli 1958 v znamení hes la : Socializmus zvíťazil Vychádzajúc z boja za udržanie mieru, za víťazstvo socializmu v NDR a za národné obrodenie Nemecka a k o mierumilovného, demokratickéh o štátu tu boli formulované nasledovné úlohy pre rozvoj univerzít a vysokých škôl :
a ) Treba zvýšiť vedeckú úroveň vyučovania a vedeckú činnosť na úroveň najmodernejše j vedy a techniky.
b) Celá pedagogická a výskumná činnosť musí byť pevne spätá s o socialistickou praxou a musí aktívne podporovať boj robotníckej triedy, rolníkov a pracujúcej inteligencie za další rozvoj socialistického národného hospodárstva.
c) Vo výmene názorov s r e akčnými teóriami a s meštiackym, nevedeckým chápaním skutočnosti s a musí vybojovať prevaha idei vedeckého socializmu.
Tieto úlohy predstavujú jed
notu a ich poradie nie Je n á hodné. Stranícka organizácia Univerzity M. Luthera s a sús t re-d u j e na tieto problémy a presadzuje svoju vedúcu úlohu v takom rozsahu, v akom je to na fakultách a inštitútoch potrebné. Je to dlhotrvajúci a zložitý proces, na ktorý vplývaj ú mnohé faktory, pritom v š a k najv iac záleží na bojovnosti a iniciatíve základnej organizácie.
Stranícka organizácia kladie veľký dôraz na to, aby do tohto procesu zapojila a j všetkých nestraníkov — vedcov, docentov. asistentov, študentov etd., a rozvíjala ich vlastnú iniciatívu, usmerňovala a koordinovala ich snahy. Vedci s ú veTml zainteresovaní napr. na zvyšovaní v e deckej úrovne vyučovania a v ý skumov. Preto ie táto stránka podstatným východiskom, pr ičom podporujeme názor, že bez stáleho a dômyselného spojenia s praxou nie je možné dosiahnuť na tejto ceste úspechy a neustálym prekonávaním konzervatívnych, meštiackych a reak
Nemecko bude mať mierovú zmluvu Mierové vyriešenie nemecke j otázky sa stalo v súčas
nosti zvlášť aktuálnym. Uzavretie mierovej zmluvy so západným Nemeckom považu jeme za nana jvýš doležíte a nutné opatrenie. Mierová zmluva s Nemeckom, ktorá zodpovedá národným z á u j m o m všetkého nemeckého ľudu, by zohrala dôležitú ú lohu p r i normalizovaní situácie v Európe a pr i zaručení bezpečnosti všetkých európskych kraj ín. Rozhovory o tejto otázke sa v e d ú nie len v NDR, ale sa rozš irujú vo zvýšene j miere i v NSR.
Riaditef Inštitútu pre teóriu štátu a práva na Univerzite M. Luthera v Halle, pán profesor dr. Reintanz sa za s v o j h o krátkeho pobytu v NSR stretol medz i iným a j s pánom prof. dr . Hagemannom z univerzity v Múnstri. V západonemeckom meste Hägen besedoval prof. Hagemann a prof. Reintanz s obyvateľmi o nal iehavosti uzavretia mierove j zmluvy. Po jeho návrate sme sa ho spýtali, aké sú jeho d o j m y o súčasných pomeroch v západn e j zóne.
• Prof. dr. Reintanz: S p r o fesorom dr. Hagemannom s a poznám od roku 1957. Počas môjho posledného pobytu v NSR sme spolu vystúpili na schôdzi, ktorú zorganizoval Pracovný odbor pre celonemec-k é dorozumenie v Hagene na tému: „Mierová zmluva, konfederácia, západný Berlín". Schôdzu organizovali len štyri osoby. Prenajali miestnosť a rozdali pozvánky. 750 obyvateľov — skoro výlučne robotníkov — reagovalo na pozvanie. Kinosála s a celkom zaplnila. Bol to pekný úspech, pretože s a pamätám, že predtým tomu tak nebolo. V novembri minulého roku som s a napríklad zúčastnil na jednel schôdzi v Göttin-gene . Bolo na n e j iba okolo 5U účastníkov. Podobne tomu bolo i na schôdzí v Mníchove.
• Otázka: Pán profesor, hodnotíte túto dobrú účasť na schôdzi v Hagene a k o obrat v zmýšľaní širokých más západone-meckého obyvateľstva?
• Odpoveď: Samozrejme, úspech v Hagene sa dá vysvetliť iba tak. Obyvateľstvo NSR začína chápať, že Adenauerova politika dospela do s lepe | uličky. Návrhy sovietskej vlády na mierové riešenie berl ínskej otázky a na uzavretie mierovej zmluvy s Nemeckom sa s t re tli s veľkým záujmom obyvateľstva Spomenutá schôdza bola naflepSím svedectvom toho, že •.a v západnom Nemecku mnoho zmenilo. Trvala viac než 3 hodiny a rozvinula s a na ne) Živá diskusia. NaSe pre javy boli Často prerušované výkrikmi, takže som л obával, oby nezaplatila polícia a nerozpustila zhromaždenie.
• Otázka: Hovoríte o polícii SchOdza bola kontrolovaná?
• Odpoveď: Äno, bolí tam príslušníci kriminálnej polície. V NSR, kde vládne údajne s loboda, s ú všetky schôdze demokratických organizácii pod policajným dozorom. V poslednom čase zase zakázali demokratick é organizácie, a k o s ú „Mierový výbor Spolkovej republiky", „Kultúrny sväz pre demokratick é obnovenie Nemecka", „Hnutie za celonemecké porozumenie" a „Pospolitá pomoc". Adenauerova vláda chce týmto zákazom umlčať všetky sily, ktoré vystupujú na obranu mieru a s ú za mierové vyriešenie nemeckého problému. Myslím s i však, že sa to nepodarí.
в Otázka: Ako je známe, stretol sa predseda Sociálnodemokratickej s trany Nemecka (SPD) Erich Ollenhauer v Berlíne s predsedom Rady ministrov SSSR N. S. Chruščovom. Dozaista i toto je znakom toho, že západonemecké obyvateľstvo nalieha na rokovania.
• Odpoveď: A j ja s l tak myslím. Podľa môjho názoru, s l väčšina členov SPD želá, aby s a konečne začalo rokovať. Dokázala to 1 atmosféra na Celone-meckei robotníckej konferencii v Lipsku, na ktorel vystúpil a j súdruh Chruščov. Keď teraz a j Ollenhauer začína s oficiálnymi rozhovormi, potom možno tvrdiť, že I napriek šikanovaniu a zákazom zo strany Adenaue-rove | vlády, sa neustále zosilňujú snahy o dohodu a vedenie SPD to pociťuje. Dnes je už jednoznačne Isté. že väčšina nemeckého obyvateľstva sl mierovú zmluvu želá. Posledné dni nás ubezpečili o tom, že Nemecko bude mať mierovú zmluvu, č\ sa to západoneineckým mocnárom bude páčiť alebo nlo.
čných teórií treba vybojovávat prevahu idei socializmu.
To Je všeobecne vy jadrená základná línia pre prácu naše j s traníckej organizácie; z ne j možno pre politickú prácu na univerzite odvodiť konkrétne opatrenia a metódy. Hlavným ohnivkom reťaze je všestranná spätosť s o životom, so socialistickou praxou. V okolí Halle Je sústredených vyše 170.000 robotníkov chemického priemyslu. Sú tu veľké chemické podniky — giganty a k o Leuna, Buna, Elektrochemický kombinát Bitter fe ld , továreň na f a r b y a f i l my Wolfen а I. Univerzita v Halle, k torá zamestnáva vyše 10.000 osôb, predstavuje vedecké s t redisko tejto dôležitej oblasti. Preto je je j povinnosťou v ý znamne prispievať k riešeniu a dosiahnutiu hlavnej ekonomick e j úlohy NDR — do r. 1962 dobehnúť a predbehnúť západné Nemecko v spotrebe všetkých dôležitých priemyselných v ý robkov dennej spotreby na Jedného obyvateľa.
Po takýchto úvahách vyzval akademický senát všetkých príslušníkov univerzity, aby spolupracovali pri vypracovaní chemického projektu univerzity. Teraz stranícka organizácia podporuje a organizuje rozsiahlu diskusiu k tejto otázke. Už na začiatku tohto hnutia s a ukazuje veľká otvorenosť a Iste sa e š t e rozvinú mnohé cenn é myšlienky. Súčasne je potrebné určiť začiatok základnej zmeny pracovného postupu.
Vyskytu jú s a tu v š a k a j zreteľné ideologické prekážky, ktor é treba na tej to etape vývo ja prekonávať Dotýkajú s a podstatných, základných otázok politiky strany, v t e j či onej' forme s a znovu vynára jú . Naprík lad: Co rozumieme pod presadzovaním vedúcej úlohy s t r a ny na úseku vysokých š k ô l ? Prečo je robotnícka trieda n a j revolučnejšou s i lou? Ako u s kutočňuje stranícka organizácia stranícku politiku voči inteligencii?
K tomuto s a pr ipá ja celý rad problémov, o vyjasnenie ktorých s a snaží stranícka organizácia. Ide predovšetkým o to, a k o vyložiť a sprístupniť súv i slosť medzi bojom o zachovanie mieru, medzi riešením hlavnej hospodárskej úlohy a zlepšovaním vlastne] práce.
Pretože s a všetci príslušníci univerzity orientujú na nové vo vývoji, prekonajú postupne všetky ťažkostí a tak budú s t á le rýchlejšie napredovať.
w." ^
%
Hlavná budova Univerzity Martina Luthera v Halle, v ktorej je Aula.
Pre blaho oboch národov P r e d r o k o m s m e n a s l á v n o s t n e j s c h ô d z i u z a v r e l i p r i a t e ľ s k ú
z m l u v u s U n i v e r z i t o u J. A . R o m á n s k é h o v B r a t i s l a v e . J e j c i e ľ o m j e r o z v í j a n i e p l o d n ý c h v e d i c k ý c h v z ť a h o v p r e b l a h o o b i d v o c h n a š i c h n á r o d o v .
T o h t o r o k u b y s m e c h c e l i e š t s v i a c u p e v n i ť n a š e p r i a t e ľ s k é z v ä z k y s U n i v e r z i t o u K o m e n s k j h o , v y m e n i ť s i v e d e c k é s k ú s e n o s t i a u k á z a ť i a k ď a l e k o s i a h l y a p r e s v e d č i v ý p r í k l a d : k a k ý m n o v ý m v z ť a h o m , s l ú ž i a c i m v e c i m i e r u a k a k ý m p o v z b u d z u j ú c i m v ý s l e d k o m d o s p e l a v e d a s o c i a l i s t i c k ý c h š t á t o v . Z a i s t e n e m u s í m o s o b i t n e z d ô r a z ň o v a ť , ž ; n a n á v š t e v u B r a t i s l a v y h ľ a d í m s v e ľ k ý m o č a k á v a n í m a d í f a m , ž e m o j a p r e d n á š k a o p r o b l é m o c h š t á t n e h o t r e s t n é h o p r á v a v NDR p r i s p e j e a s p o ň v s k r o m n e j m i e r e k p r e h l b e n i u v e d e c k ý c h v z ť a h o v m e d z i p r á v n i k m i z U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o a z U n i v e r z i t y M. L u t h e r a .
V t o m t o z m y s l e z d r a v í m n a š i c h p r i a t e ľ o v v B r a t i s l a v e . P r o f . d r . L e k s c h a s dekan Právnickej fakulty Univerzity Martina Luthera v Halle-Wittenbergu.
Niet hraníc medzi nami S p o k r a č o v a n í m t ý ž d ň o v p r i a t e ľ s t v a , k t o r é m a j ú z n a m e n a ť
u s k u l u č á u v u n i n p r i a t e ľ s k e j z m l u v y , k t o r á b o l a u z a v r e t á v r o k u 1958 v H a l í c m e d z i U n i v e r z i t o u K o m e n s k é h o v B r a t i s l a v e a U n i v e r z i t o u M a r t i n a L u t h e r a v H a . l e - W i t t e n b e r g u , s p l n i l i s a t u i b y m n o h ý c h . P e k n ý m v ý s l e d k o m t e j t o z m l u v y j e , ž e s t a r e v z t a h y m e d z i o b i d v o m a u n i v e r z i t a m i s a n e o b n o v i l i l e n f o r m u l a e па papier i , a l e t e s ú s k u t o č n ý m v ý r a z o m p e v n e j v ô l e , r o z v i | a ( p r i a t e ľ s k ú a o b o j s t r a n n e o s o l n ú v e d e c k ú s p o l u p r á c u v d u c h u h u m a n i z m u , ž e n a d o b u d l i ž i v o t n ú a ž i v o t u b l í z k u f o r m u .
S n e t a j e n o u r a d o s ť o u s m e m i n u l é h o r o k u u k á z a l i n a š i m k o l e g o m z U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o i n š t i t ú t y a p r a c o v i s k á n a š e j u n i v e r z i t y a s r o v n a k o u r a d o s ť o u n a v š t í v i m e t o h t o r o k u i c h p ô s o b i s k o , a b y s m e n á š v z á j o m n ý s t y k i n a p r i e k h r a n i c i a m e š t e v i a c u t u ž i l i .
Prof. d r . J. O. H ii s i n g, rladiťel Zoologického inštitútu a dekan Matematickej a prírodovedeckej fakulty. Univerzity M. Luthera v Halle - Wittenbergu
Pri spojení s praxou v popredí chémia Staré univerzitné mesto Halle leží uprostred oblast i s n a j v ä č š í m i
chemickými závodmi NDR, skutočnými priemyselnými g igantmi a k o j e napr. Závod W. Ulbrichta v Leune. Tieto podniky vedú rozs iah ly boi o dosiahnutie cieľa, k t o r ý vytýč i l V. s j a z d Jednotne | socia l i st ické ! s t ranv Nemecka a I. nemecká chemická k o n f e r e n c i a : t reba dostihnúť a predst ihnúť západné Nemecko v spotrebe na jdôlež i te j-šich potravinárskych a spotrebných predmetov na iedného obyvateľa. Heslo te j to hlavne) ekonomickej úlohy, k t o r e j j a d r o tvorí p rogram rozvoja chémie, pr ib l íž i NDR k cieľu — k z jednoteniu Nemecka ako mierumilovného a demokrat ického š tátu.
dentov s praxou a tým zvyšovať ich polit ickú a ideologickú v y s p e losť.
Výskumy na chemických inšt itútoch s ú prirodzene iba zák ladnými výskumami, p r i s p i e v a j ú v š a k vo v e ľ k e j miere k r iešeniu p r a k tických problémov chemického pr iemyslu a s lúž ia teda bezpros t redne plneniu š tá tnych hospo-
Je pochopiteľné žo s a Unlver žlta M Luthera a k o vedecké cen
, . , , , , , , . ,,, d ä r s k y c h plánov. Pohotovosť uči-d e i n í c k a organizác ia pr idel i la t e r s k é t l o s b o r u p r l r i e š s n f ú l o h
spo jených s praxou, s a p r e j a v i l a
Iba čísla
Počet poslucháčov na n a š e j univerzite s a w v í j a l takto : V roku 1929 — 2574 poslucháčov
1939 — 1395 poslucháčov 1946 — 1841 poslucháčov 1954 — 8824 poslucháčov
V r o k u 1958 bolo celkom 59,4 pere. študentov robotníckeho a roľníckeho pôvodu.
Spomedzi študentov dos távalo št ipendium:
v roku 1929 — ani jeden študent (Na zaopatrenie boli poskytované len tzv. Freit is c h e — ..slobodné s t o l y " a
d a r y zo základín.) 1937 — ani jeden študent 1950 — 88,1 pere. 1954 — 9П.4 pere. 1955 — 89.7 pere. 1958 — 88.8 pere. 1957 — 88,3 pere.
Vládn na št ipendiá venovala : V roku 1947 — 2.100.000 DM
1Я50 — 4.501) 000 l)M 1954 — 15.328 ООП DM 1957 — 12.104.000 I)M (znížil sa počet študentov).
Náš robotnícko-roľnícky š tá t vydal na lodného študenta v roku 1954 ročne 5 940 DM. V roku 1957 táto suma stúpla na 8.040 DM roČno.
každému študentovi konkrétnu trurn hospodársky na jdô lež i te j še j spoločenskú úlohu k u splneniu m e n n ý m i na schôdzi s o zás tup-oblasti NDR akt ívne zapá ja do b o j a k t o r e j s a predpokladá účasť na c a m i p r i e m v s l u za to. aby sa súťaženie medzi t á - živote mládežníckej organizácie borom socializmu a kapital izmu v závode. Týmto sa každý študent rozhodlo v prospech socializmu, bl ižš ie zoznamuje s o zložitosťou Studijnému odboru chémie pr ipadá problémov socia l i s t icke j v ý s t a v b y gjcého sboru s o súdruhmi v tomto snažení mimoriadne dô- a učí sa tomu. ako ich t reba
zvládnuť. Popri odbornej prax i z ískal i poslucháči 4. a 5. ročníka š i roký prehľad o pr iemyselne] p r a xi a j Častými exkurziami v chemických podnikoch
ležltá úloha Kľúčom k úspošnel spolupráci
pri r iešení hospodárskych a polit ických úloh je úzko a mnohotvárne spo jen ie chemických inštitútov s praxou — chemickým priemyslom. Táto požiadavka s a s k u točne plní. čo svedčí o pohotovosti a zapojení všetkých pr í s lušníkov Inštitútov — profesorov, docentov. as istentov 1 Študentov.
Prvou dôležitou úlohou chemických inštitútov je výchovu kval if ikovaného chemického dorastu pre znárodnený priemysel . P r e j a v u j e s a potreba mladých social is t ických kádrov, k toré sú úzko s p ä t é s robotníckou triedou а vážia sl telesnú prácu. Prevádzanie odbor-neI praxe v závodoch sa osvedčilo a k o dôložltý činiteľ prl vzde lávaní n výchove Tohto roku bol druhý ročník na 5-týldAove] praxi v znárodnených chemických podnikoch. Cieľom bolo zoznámenie s i s technológiou a ekonomikou podniku, pričom každý Študent dostáva po dohode s o závodom a fakultou pre technickú chémiu konkrétnu úlohu
Popri s tarost l ivost i zo s t rany závodu vedú a kontrolujú Študentov «s l i tent l ktorí ich r a z týždenne navš tevu jú na pracovisku. Osobná spolupráca vedúceho Štú-dl jného odboru s o Študentmi s a zviášf osvedčila. Okrom toho mlá-
Rozsah spojenia s chemickým priemyslom i e veľmi š i r o k ý . Začína s a už osobným s tykom učiteľ-
che-mického pr iemyslu. Toto spo jen ie j e dôležité p r e obidve s t rany, i keď nepr ináša hned! hmatateľné v ý s l e d k y .
Strana, odbory a mládežnícka organizácia p r a c u j ú spoločne
Organizácia FDJ podporuje sna- s uči teľským sborom na nepret r-hy o uzavret ie pr ia teľských zmlúv žitom rozvoj i spojenia s praxou, medzi mládežníckymi organizácia- Aktívne zapojenie v še tkých p ř í mí Štúdljného odboru a závodu s lušníkov f a k ú l t na r iešení týchto „Buna" , k to r ý je ledným z n a j v ä č - úloh j e prínosom pre nemecké ších podnikov v Nemecku Vytvo- chemické f a k u l t y pr i uskutočňo-renie takéhoto úzkeho vzťahu má vaní programu rozvoja chémie, zároveň upevňovať spo jen ie š t u - K. WINTER
Naši hostia nn týždni pr iateľstva v Brat i s lave ( s p r a v a d o ľ a v a ) : ta inmnik s tranlcknl organizácie RUDI BÜNTIG, p r o r e k t o r p r o f . d r . GERHARD B ON Dl ( t . č. ú radu júc i r e k t o r ) a ta jomník FDJ EGON
SCHULZ.
у . * * * * * * * * * * * » * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
tibfocLCŕtobo^/ S С0*^0>Ь$аь14?$$А>1> Závod prednej mechaniky
v stanej Tuitíj j e jediným závo-uoiii svojno druhu v СЬК, pokiaľ s a tyita produkcie výrobkov zdravomíckej techniky. Počnúc Injekčnými striekačkami, kon-ciac náročnými laboratórnymi prístrojmi — to všeiko v y r á b a j ú siKovne ruky robotníkov a technikov tohto závodu. Mnohé le-
ľov í študentov naše j školy s pracovníkmi závodu sme si pobesedovall o našich problémoch i plánoch, ktoré by sme radi v budúcnosti uskutočnili. Na druhý deň, v komisii, kde bolo zastúpené vedenie školy i závodu, zástupcovia organizácií strany, ROH, ČSM, sme myšlienky naše j družby konkreti-
kárske prístroje a nástroje, zovali v spoločnej rezolúcii,
Takto to vyzeralo v predvečer slávnostnej imatrikulácie univerzite v Halle v roku 1958.
Martina Luthera
0 ktoré sme predtým museli prosu cudzinu, vyrába dnes z á vod v Siare j Turej k všeobecnej spokojnosti našich lekárov 1 zdravotníckych pracovníkov,
j e pochopitelné, že s a s v ä z á -ci na Lekárske) fakul te UK zauj ímajú plne o všetky stránky svojho budúceho povolania. Myšlienka družby medzi s v ä -zákmi na Lekárskej fakul te UK a sväzákmi Premy v Starej Tur e j vznikla a čiastočne s a už uskutočnila pred tromi rokmi. Treba však povedať, že i keď táto družba priniesla obom organizáciám CSM veľa užitočného, jednako bola akosi osihote-ná, pretože ostatné zložky školy a závodu s a je j nezúčastňo-
ktore j konkrétna náplň, dopi nená plánmi jednotlivých zložiek má byť schválená a uvedená do života do 1. mája t. r .
Nám, sväzákom na Lekárskej
fakulte je jasná účelnosť a dôležitosť drúžby oboch uvedených pracovísk. Rozhodne nám nejde o oháňanie s a f rázou o s tyku teórie s praxou. Nám tento problém vyplynul v konkrétnych formách už pred tromi rokmi a dnes, ked sme v n a šom úsilí podporovaní i vedením školy a ostatnými zložkami na škole — chceme zblížiť našich študentov s robotníkmi Premy nielen v rámci jednotlivých športových a kultúrnych zájazdov, ale i konkrétnou prácou v závode počas letných
Jozef MILUČKÝ Naša reportáž
Alma Mater Halensis £J alle. Staré saské, t y pitky - Alma Mater Halensis cum ' ' univerzitné mesto, dejisko vitebergensi consociata! rôznych reformačných, osvieten- Nie je to najstaršia, ani nie ských i iných pokrokových úsi- najslávnejší čast ich „Alma li minulých čias. Mater." Tiež v nej nezasadol
Kráčali sme s nemeckými v roku 1694 prvý „rector mag-,vi priatetmi zväčša po úzkych, ar- nificentissimus , neskorší králľ
vali. Malo to veľké nevýhody chaických uličkách. Gerhard Friedrich Wilhelm. Nemeckí
Pri štúdiu v čitárni knižnice univerzity
ZMERAJME SI SILY!
najmä v otázkach finančných a hospodárskych, pri rôznych podujatiach Sväzu mládeže.
V dňoch 14. a 15. marca 1959 závodná organizácia ROH v spolupráci s organizáciou CSM na Lekárskej fakulte, za priamej účasti zástupcov vedenia školy a zástupcov organizácie KSS, uskutočnili kultúrny zá jazd do Závodu presnej mechaniky v Starej Turej. Novozaložený kultúrny súbor „Medik" pr ipravil prí jemný spoločenský večer, kde v priateľskej družbe učite-
priatelia skrývali za svojím ges tom prekvapenie.
To bola budova, na ktorú sme sa už predtým prezvedali. Od roku 1838 do roku 1840 ona chovala filozoficko-teologickými znalosťami samého Ľudovíta
Behmke, prvý tajomník mládež• nickej organizácie FDJ na Univerzite Martina Luthera, i jej poslucháči Ottmar, Helmut, Reinhardt a iní nám s pýchou ukazovali dedičstvo storočí — univerzitné budovy v starom
meste. Šedivé, tmavé, bledožlté neskôr Štúr tým, čím sa na-i bifle. Posluchárne, seminárne ozaj stal. A tretí rok po jeho miestnosti, fakultné knižnice, odchode prišli tu pit z čerst-Na U n versitätsplatzi zacieli'.i vých žriediel vedy Andrej Slád-viaceri čepeľou prstov na кос- kovič ŕ Ján Kalinčiak. V tejto kov tú bledožltú budovu s kvet- budove študoval Záhorský a nctým portálom:
Inštitút pre telesnú v ý c h o - * v u prt Univerzite M. Luthera* v Haile v súčasnosti v y c h o v á - * va 180 študentiek a š tudentov,* v 6 semestroch pre stredo- * skotsky stupeň, resp. v Íl) s e - * meitroch pre učiteiov na v y š - * šum stupni škôl. Na inštitúte # vyučuje ceiý r a d z n á m y c h ^ športovcov NDR, a k o j e napr.-* svetová rekordérka v behu n a * 8ÜÜ m — ženy Ulla Donatho-! v á ; študentský majs ter sveta-z roku 1953 v desatboji Walter! Meier; známy tenista Sturm,-, ktorý sám doteraz získal v y š e £ 40 titulov a iní. Niekoľko š t u - * dentiek j e v reprezentačnom* družstve NDR vo volejbale. £
Desaťbojár Walter M e i e r , j ktorý s a v Štokholme u m i e s t - * nil na majstrovstvách Európy j a k o tretí a na Olympiáde í v Melbourne a k o šiesty, š t a r - i toval dvakrát v ČSR. Raz v O s - J tráve a druhý raz roku 1957* pri medzištátnom s t r e t n u t í * CSR—NDR v Brne. I
K Týždňu priateľstva našich £ univerzít zaslúži lý m a j s t e r * športu W. Meier p o v e d a l : * „Sport doteraz vždy d o k á z a l i postaviť mosty priateľstva * medzi národmi. Teším sa, že J odteraz v rámci priateľskej zmluvy medzi oboma našimi univerzitami s a zblížia a porozumejú si a j vedci dvoch socialistických kra j ín .
Mne osobne, prirodzene, l e - í ží študentský šport na s r d c i . * Rád by som vám predložil n á - * vrh, a b y na športovom ú s e k u j došlo medzi našimi univerz i-* tami k porovnávacím z á p o l e - J niam. Najskôr by sme sa m o h - * lí dohodnúť o stretnutiach na diaľku, pričom by išlo o v ý kony v masovom meradle. Popritom by sa však výkonní športovci našich univerzít mohli stretnúť v priamych bo-loch."
Naši priatelia z Bratislavy by s a mail vyjadriť k tomuto návrhu, jeho uskutočnenie by znamenalo zaiste obohatenie našej priateľskej /.mluvy.
KTO JE ZA
samoobsluhu v internáte? Koncom február^ t. r . Večerník priniesol Článok,
z ktorého sme s a dozvedeli, že dva ja československí kolegovia študujúci v zahraničí vyšl i s n á vrhom, aby s a ai v našich v y sokoškolských študentských do
už dávnejš ie rozhodla pre túto novotu. A podobne s i počínajú už a j v Berlíne.
О Co vlastne ide? Každý deň by sme s i sami za
metali izbu a vyprázdnili kôš na odpadky (ak sme na Izbe šty-
rem porladkumllovnostl obyvateľov mohla zabezpečovať pružná súťaž, ktorú by študentské rady pravidelne vyhodnocovali.
Generálna upratovanie, Čistenie chodieb a spoločných internátnych priestorov by mail pritom I naďale j na starosti súdružky upratovačky. No a j tak by to znamenalo podstatné u&etrenie pracovných síl, k toré by s a mohu využiť inde. Vo Ve-Čt'riilku Sd P'šti,
movoch zaviedla samoobsluha ria, táto služba by na jedného 70 upratovačiek a 10 j iradníkov júcej v Nemecku. pri upratovaní internátnych pripadla každý š tvrtý deň), izieb. Študentská rada Prvého Záujem študentov na čistote internátu Kijevskej univerzity s a a poriadku s v o j e j izby by ok-
Geológovia a prírodovedci
podajú s i r u k y Už dlhšiu dobu s a hovorí
o tom, že v tomto roku má dôjsť k pripojeniu Fakulty geologic-ko-geograíických vied k Prírodovedeckej. Preto sme položili s . prorektorovi prof. R. Lukáčo-vi niekoľko otázok.
• Súdruh prorektor, odkedy ste sa začali zaoberať myš l ienk o u splynutia týchto d v o c h f a k ú l t ?
Predovšetkým musím povedať, že táto myšlienka bola predmetom diskusií už pred dvoma rokmi. Podnetom boli návrhy Ministerstva školstva. K ich uskutočneniu nebolo možné pristúpiť hned. Od 1. apríla bude pracovať nové vedenie, ktoré bude mať na starosti nový školský rok, prijímacie pohovory, a to najhlavnejš ie — dovršit prestavbu Prírodovedeckej a Geologickej fakulty.
a zamestnancov Geologickej f a ku l ty?
V tomto smere nedôjde k žiadnym zmenám, pretože g e ologické kádre musia byť na vysoke j politickej a odbornej úrovni a ich absolventi musia byť pre prax čo naj lepšie pr ipravení. To platí predovšetkým samoobsluhy s a hovorilo na-
v bratis lavských internátoch by ušetrilo a ž pol milióna korún ročne. Pekná sumal
Za ušetrené peniaze by s a mohli nakúpiť hudobné nástroje, premietacie prístroje, televízory, magnetofóny, a td. A nielen to. Výhercovia spomínane j súťaže o najvzornejš iu izbu by s a mohli cez prázdniny za odmenu zúčastniť rekreácie a lebo zahraničného zájazdu.
Čo m y na to? Viacerí z nás už iste uvažo
vali o tomto návrhu. O možnostiach realizovania Internátnej
o pracovníkoch, ktorých škola vychovala pre prax.
Rozšírením o pedagogickú vetvu dôjde k rozšíreniu o 6 katedier — 4 geologické a 2 geograf ické.
A. J.
príklad na sväzácke j plenárke filozofov. Vyskytl i s a hlasy p r e i proti. Ale rozhodné slovo e š te nikde nepadlo. Bude záležať
Predovšetkým je to snaha koncentrovať vedeckých p r a covníkov toho istého vedeckého zamerania na jednu školu, prípadne pracovisko. Pre javuje sa a j potreba centralizácie vysokých škôl do väčších celkov. Okrem toho pripravuje s a uzne- , . . . -senle vlády, podľa ktorého UK Posledné útočis- dáva letáky komunistickej stra
ny, ak však zazrie strážnika, uháňa odtiaľ rýchlejšie, ako keby ho sebaviac a zhurta hnal nejaký cestujúci.
V Moskve je milicionár súdruhom manifestujúcich. Hore na balkónoch obchodného domu GUM naproti Leninovmu mauzólea stoja pri mikrofóne ruskí
Ľudový"frönt'žije.'Spoločne básnici a popisujú, čo sa robí na Červenom námestí. Podarí sa im to však popísať ? Tento oceán radosti, tieto armády červenoarmejcov a robotníkov, tento jasot detí, tieto zástavy? A všetci zdravia stranu, ktorej daku-
má vychovávať pedagógov p r e III. stupeň stredných škôl. Dôjde teda a | k rozšíreniu fakulty o pedagogickú vetvu. Tým s a prirodzene zvýši a j počet poslucháčov. približne o 160.
• Kude pr ipojenie znamenať prínos a j pre pos lucháčov?
Ano. Mnohí poslucháči — n a príklad geológie — museli sa ešte v minulom školskom roRu zapisovať a | na prírodné vedy — teda fakticky na dve f a kulty. Mull s tým často ťažkosti, nakoľko prednášky neboli koordinované. Jednotné vedenie bude znamenať leden zápis a možnosť zúčastňovať sa všetkých prednášok.
• Hnilú o | ne |oké zmeny v teraj ioui utuvu učiteľských *11
ко Karola Marxa. V Paríži je na milión pracu
júcich v uliciach, ktoré vedú k cintorínu Pére Lachaise, k hrobu bojovníkov Komúny. Červené zástavy F/A, to jest: sociálnych demokratov; červené zástavy PCF, to jest: komunistov: červené zástavy CGT, to jest: odborov; všade červené zásta »V s ostatnými pochoduje Henriot a tisíce dalších radikálnych socialistov, aj oni zdravia zdvihnutou pästou. Ľudový front žije. Armáda práce pochoduje až do poslednej hodiny na hodinách okolo zastrelených súdruhov z roku jii za svoje šťastie a ktorá ús-187*1 "a okolo pomníku Henriho *Mruha Stalina opätuje ditM. Barbussa. ' c " pozdrav. Hodiny všetkých zemí, spojte
Zatiaľ čo pražský kovák od- Prilož teraz ucho na madrhl- sa! chádza z domu na májový tký ciferník. Počuješ ten istý (1937)
prázdnin. Myslíme si, že jedine osobný styk človeka s človekom, jedine konkrétna práca môže prispieť k zblíženiu študentskej a robotníckej mládeže. Pretože výrobky zdravotníckej techniky s ú konkrétnym pojít-kom oboch našich pracovísk, čakáme od naše j družby i zlepšovacie návrhy a konkrétne opatrenia a k o skvalitniť výrobu jednotlivých nástrojov a tým umožniť našim lekárom úspešnejš í b o j o zdravie a záchranu životov našich pracujúcich.
lán V r t í š — LFUK
objekty, mal plné ústa múdrych rečí odborníka.
Trikrát rozkvitala stará hal-Iská univerzita ako ruža ruží: v 18. storočí prvýkrát. Vtedy jej brány prijímali po očistenej vede bažiacich záujemcov z celej Európy i zo zámoria. Druhýkrát kvitla v dobe protinapoleon-ských oslobodzovacích vojen, ked dve tretiny jej študentov vymenilo hŕby kníh za dlhorúre bambitky. Tretie obdobie rozkvetu zaznamenala spojením sa s wittenberskou univerzitou v roku 1817.
Tri rozkvety. Ale železný zákon chudobných študentov -
(Dokončenie na 4 str.)
slohu, porozsáizané po celom štúra. Najmä vdaka nej sa stal
hádam aj Hroboňovci. Snáď už aj oni nazývali dnešné sídlo rektorátu a dvoch fakúlt pre kockovitý tvar „mlynčekom na kávu", ako hallskí študenti dnes T
Zožltnuté katalógy a matriky o tunajších štúdiách Slovákov opatruje okuliarnatý archivár v bibliotéke sekretariátu univerz ty. Svedčia, že najviac krajanov tu v 18. a 19. storočí študovalo z Bratislavy, Levoče a Banskej Bystrice. Halle bolo vtedy strediskom slovenskej protestantskej mládeže, študu-
Družba hallskej univerzity s našou, bratislavskou Univerzitou Komenského, ktorá zakvitla ešte minulý školský rok, spočíva na týchto slávnych tradíciách. Kde — čo vedia hallskí poslucháči o našich vzdelancoch. Gerhart a Konrád vás zavedú na miesto, kde stál dom, v ktorom býval Ľ. Štúr. Hociktorému z filozofov nie je meno Mateja Béla, či Daniela Kr-mana „španielskou dedinou". Viacerí vedia, že štúrovci nazývali Halle „Dobrou Horou" a našu Bratislavu „Malou Halle."
Geiststrasse a Wallstrasse, kde naši rodáci bývali, čas už prekrstil. Ukázal nám ich výborný študent histórie, Reinhardt Bliimke. A zakiaľ sme korzovali z Universität splat zu
na n á s všetkých, čl padne. Na- na Universitätsring a odtiaľ na píšte nám teda s v o j názor. Grosse Steinstrasse a Dom-
—gh— platz, kde všade sú univerzitné
хМ/Л/ kfycUn/áck f e > ищу (Dokončenie zo s t r . 1.) sprievod, v Sydney a Melbour- spoľahlivý chod koliesok stroja,
• A k ý cieľ s leduiet f týmto zdravie, ak nebudeme žrať chlieb ne už skončili jeho druhovia ob. hoci nad mestom prelietávajú s p o j e n í m ? vôbec!" rovské májové manifestiácie a lietadlá a zhadzujú bomby na
V Londýne sa zapĺňa White- v celých prúdoch sa uberajú nevinné deti a na červené zá-cheapel High Road a skoro sčer- k moru na pláž, aby tu radost- stavy. Stojíš v pražskom Starom nie ľudmi, ktorí sa zoraďujú do ne so ženami a s deťmi užili Meste pred hodinami. Počuješ zomknutých radov k sprievodu slnka, vody a teplého májového pravidelný chod hodinového do Hyde Parku; mrežovými dňa. stroja a cítiš, že je to medzi dvierkami na cintoríne Highga- y Šanghaji kráča dnes po výbuchmi bômb a rachotením te prechádzajú robotnícke dele- Nanking Rond kuli bez rikše. Ak guľometov ten istý tep ako tep gácie a sotva unesú vence, kto- n l e je „a dohľad strážnik, roz- tvojho srdca a ako pochodový
krok všade na ciferníkoch pochodujúceho mája.
Moskva je dve hodiny pred Prahou, osem a pol hodiny pred Chicagom, temer desať hodín pred Fordovými závodmi v De-troite, celý deň pred Hollywoodem. Ale hodiny neurčujú len stupne zemepisnej dĺžky a svetové strany — zistíš to, ak nevnímaš hodiny hodín len zrakom a sluchom, ale ak sa zahľadíš na ne mozgom a srdcom.
Pozri na hodinový stroj! Je rovnaký pre všetky ciferníky, jedna sila pohybuje ručičkami, jedna sila určuje hodinu. A raz všade odbije rovnaká ho-
Blahoželáme
Dňa 20. marca 1959 dož i l sa prorektor UK p r e v e d e c k ý v ý s k u m prof. dr . Rudolf Lukáč, vedúc i katedry m i n e ralógie a petrograf ie FGGV UK päťdesiatich rokov. Pri tejto prí ležitosti považu je redakcia NU za potrebné z o známiť čitateľov aspoň v skratke s j eho činnosťou.
Prof. d r . Rudolf Lukáč j e ž iakom vyn ika júceho českéh o mineralóga Prof. dr . Ježka, u ktorého d l h š í čas p ô sobi l ako asistent. Na j e h o vedecký vzrast m a l i podstatný v p l y v a j ďalší vedci, p r e dovšetkým akad. F. S l á v i k a akad. J. Kratochvíl. Po v y puknut í d r u h e j svetove j v o j ny odišiel n a Siovensko, k d e stál p r i koi íske Slovenskej v y s o k e j ško ly technickej, ktorá sa vtedy zakiadaia. Má veľké zás luhy n a založení a organizovaní Prírodovedeck e j f a k u l t y býv . Slovenskej univerzity a jeho prič inením b o l založený Mineralogicko-petrograf ický ústav — d n e š n á Katedra mineralógie a petrograf ie FGGV UK, ktorá pod jeho veden ím sa stala j e d n ý m z na j lepš ie prosperujúcich univerzitných pracovísk. A k o profesor SVŠT bol viacrazy d e k a n o m o d b o
r u chemicko-technologického inžinierstva tejto školy. V rokoch 1950—52 bo l v e d ú cim Slovenského ústredia v ý s k u m u a technického rozvoja. V r. 1952 b o l h l a v n ý m iniciátorom založenia Geolog icko-geograf icke j fakul ty, ktorá sa predovšetkým j e h o prič inením stala význačným pracoviskom v celoštátnom meradle. Pre jeho vyn ika júce organizačné schopnosti bo l
ustanovený za prorektora UK pre vedecký v ý s k u m ; v tejto f u n k c i i d n e s úspešne v y u ž í v a s v o j e bohaté vedecké, pedagog ické i organizačné skúsenosti.
Popri veľkom organizačnom úsi l í dosahu je prof. dr . Rudolf Lukáč a j pozoruhodn é vedecké výs ledky p r i riešení geologickej s tavby Kremnicko-štiavnického ru-dohoria.
Jubilantovi pr i j eho v ý značnom životnom medzn ík u pra jeme veľa dalš ích ú s pechov v o v e r e j n e j činnosti i v súkromnom živote
ŠPORT A j pre univerzity platí:
VŠETKO PRE ZDAR S P A R T A K I Á D Y !
Iba i i i eko fko týždňov n á s d a l i od v y s t ú p e n í cv ičencov a c v i -čen iek n a o k r e s n ý c h spartakiádach, k t o r é b u d ú h l a v n ý m i p r e v i e r k a m i pr ipravenost i na II. celoštátnu s p a r t a k i á d u 1950 v Prahe. Chceme, aby nadv iazala n a ú s p e c h I. ce loštátne j s p a r takiády. Jej v š e s t r a n n ý ú s p e c h je v tomto r o k u n a j d ô l e ž i t e j š o u u l o h o u c e l é h o t e l o v ý c h o v n é h o hnut ia . Do Prahy p ô j d u n a o z a j l e n ti n a j l e p š í — iba oko lo p o l mi l ióna cv ičencov, k ý m na o k resných spartak iádach ich v y s t ú p i o m n o h o viac.
O z d a r o k r e s n e j spartak iády s a c h c ú v o v e ľ k e j m i e r e pričiniť a j pos lucháč i a p o s l u c h á č k y n a š e j univerz i ty . Spočiatku n á c v i k v š a k akos i p o k u l h á v a l . Nebolo telocvične, n á b o r bo l z l e o r g a n i z o v a n ý a špor tov í re ferent i j e d not l i vých ročn íkov n e p r e j a v o v a l i o v e c väčš í z á u j e m . Príprav a n á c v i k u bola organ izovaná p o d v o c h l i n k á c h : organ izova la h o Katedra t e l e s n e j v ý c h o v y a FV ČSM. A v t o m b o l k a m e ň úrazu. Príprava zaostávala, tr iešt i 'a sa, pretože j e d e n sa spo l ieha l na d r u h é h o . Student i s a p o p r i h l a s o v a l i za cv ič i te fov, a l e cv ič i teľské zrázy n a v š t e v o v a l i v o v e l m i m a ' o m počte. K n á p r a v e d o š l o až ke i l p r í p r a v u na nácv ik začala o r g a n i z o
vať Katedra t e l e s n e j v ý c h o v y . Nácv ik v e d ú cvič ite l ia z radov pos lucháčov n a h o d i n á c h zá-ksadne j te lesne j v ý c h o v y . Zúč a s t ň u j ú s a cv ič i teľských zrázov, k t o r é s a k o n a j ú k a ž d ý c h 14 d n í . Na o k r e s n e j spar tak iáde v y s t ú p i 15Q n a š i c h c h l a p c o v a ten istý počet d ievčat . Chlapci p r e d v e d ú cv ičen ie s tyčami, d i e v č a i á z a s vys túp ia s „Roz-s ievačkou". Zvláštna starost l ivosť sa v e n u j e n á c v i k u s k l a d b y „Zapáľte o h n e n a horách", k tor ú n a c v i č u j e 16 c h l a p c o v a d ievčat . Je to j e d n a z n a j k r a j ších, o b s a h o v é na jbohatš ích, a le i n a j n á r o č n e j š í c h sk lad ieb .
V e ľ m i p r o s p e š n o u b y s a tu m o h i a stať väčš ia in ic iat íva z r a d o v pos lucháčov . V ý z n a m n ú ú l o h u b y m o h l i zohrať RV CSM a FV ČSM, k t o r é v y h l á s e n í m súťaže o z í skan ie čo n a j v ä č š i e h o počtu cv ičencov, b y v e ľ m i pr i spe l i k ú s p e š n é m u s p l n e n i u te j to z o d p o v e d n e j ú lohy . Konečný ú s p e c h v š a k d o s i a h n e m e iba z v ý š e n ý m s p o l o č n ý m ús i l ím cv ičencov a cvičiteľov. Preto v tomto d u c h u o d s t r a ň u j m e všetky prekážky, a b y v y s t ú p e nia na II. CS u k á z a l i p red našou i s v e t o v o u vere jnosťou s t ú p a j ú c u v y s o k ú ú r o v e ň č e s k o s l o v e n s k e j t e l e s n e j v ý c h o v y . ( r m |
s * • - w
INTERVIEW S MAJSTROM EURÓPY
KAROLOVA KOMBINÁCIA: '
Piruety a učebnice Hladina p r e p l n e n é h o š tad ión
vác i n a d š e n e t l i e s k a j ú k r a s o k o r Žiarivé s v e t l á r e f l e k t o r o v s l e d u ve j , o d v á ž n e s k o k y Jacksona, p Paula. A p o n i c h v s t u p u j e n a ľa Divín. Dokona'é d r ž a n i e tela, v a k r o k o v ý c h variáci í , p r í s n e k l k c h ' a p c o v i s o š t u d e n t s k ý m v ý g á n p o t l e s k u . . .
Prečo malo športujeme ľ V m i n u l o m č is ie „Našej un iverz i ty" v n a š e j ankete p r e h o v o
r i l i pus iucnači . V tomto Cisie »nie dali s .ovo uuu. asistentovi Kl v na rrir jUovedecnej laKuit, Milanovi v y p a r í u u v i . Na otázku „ťrecu ma.u s p u t r u j e m j c ' o d p o v e d á . :
„Hodiny te lesne j výchovy na vysonycn šKOiacn s a d e u a n a huainy zákiaanei te iesne j v ý -cnovy а noainy vyberove. Na hodinách Z i V m a j ú jposiucháči
b e r ú športové odvetvie, k t o r é len n a j v i a c zau j íma, j e len po-c n o p u e m é , ž e poslucháči n a tyciuo hodinách» i š p o r t u j ú s väčšou chutou. Okrem povin-
NAÍa Алис Í Ä
tentoch, výchovy
1. а II. ročníka z í s k a t te iesnú n e j te lesne j výchovy o r g a n i z u j ú zdamosf a kondíciu. Absoivent i K i V a j tzv. faku l ta t ívnu te les-s t r e d n ý c h ŠKOI p n e n a d z a j ú v o väčš ine pr ípadov ve imi s l a b o f y z i c k y pr ipravení, preto hodiny Z i V n a vysokých š k o l á c h musia a s p o ň čiastočne nahradi t to, čo s tudent i nezískal i na s t r e d n e j škole . Iný c h a r a k t e r m a j ú uz hodiny v ý b e r o v e j te lesn e j výchovy. Poslucháči si v y -
Plnou parou do toho!
(Dokončenie z 1. s t r a n y . )
nú výchovu, v rámci k t o r e j pos lucháči môžu športovať či u ž v oddieli basketbalovom, v o l e j balovom, vodáckom, tenisovom a i e b o v lahkoatlet ickom. O športovanie tohto d r u h u v š a k poslucháči p r e j a v i l i veľmi malý záu jem. Je to n a j m ä z toho dôvodu, ž e máme nedostatok športových objektov, n a j m ä p r e zimné obdobie. Objekty c h ý b a -
a b y hodiny te lesne j urobil i zau j ímavými.
Mnonych študentov zasa z a u j í m a j ú i n é vec i a k o športovanie, a k športovaniu cítia úplnú a n tipatiu. Tu by mohli veľa pomôcť a j samotní učitelia n a v y sokých školách (nielen telocvik á r i ) . Mali by pôsobiť n a p o s l u cháčov a a s p o ň čiastočne v z b u diť u nich z á u j e m o šport .
Správny vzťah k te lesne j v ý chove a špor tu m á v š a k vy tvoriť s t r e d n á škola . A k e d ž e v s ú časnosti s i tuácia s telovýcho-' VCJU na s t redných š k o l á c h nie j e
v Horskom parku. Sám chápem, ž e študentovi, ktorý má od r á n a do večera prednášky, s a nechce ísť, povedzme, o pol dev ia te j večer cvičiť .niekde na d r u h ý
... . tu , koniec mesta. V budúcnosti r i a -i « « * ™ " • • « " » < " « и - p " » -je, a b y na k a ž d e j chodbe bol tia, — social ist icky študovať a
žit — ktorého zárodok j e na Filozofickej f a k u l t e UK v p r a covne j s k u p i n e novinárov II. ročníka. Faktom v š a k je, a p r á cu iných nesmieme podceňovať, ž e polit icko-výchovná p r á c a na vše tkých vysokých školách je na prvom mieste. V súvis los t i s pres tavbou ško ly s a tieto otázky d o s t á v a j ú e š t e v iac d o popredia.
Diskusia v sekciách ukázala, ž e delegát i vysokých škôl humanitného s m e r u s ú o d v á ž n e j š í v r iešení a chyti l i v e c za s p r á v n y koniec 1 kecľ pres tavba je p r e tento typ š k ô l ťažším orieškom.
Na záver konferencie s c h v á lili de legát i rezolúciu o revo-lučnet p r e s t a v b e vysokých š k ô l a plnení uznesení III. s j a z d u
j ú a n i soľ. Najmä pri internáte v š a d e uspokoj ivá, h ľ a d a j m e j e d nu z príčin, prečo málo špor tujeme, i iu. Na s t r e d n e j Lkole m a j ú na športovanie oveľa pr iaznive jš ie podmienky, lebo učiteiia te lesne j výchovy s ú v bližšom kontakte s učiteľmi ostatných predmetov i s o s a motnými žiakmi.
Telovýchova a š p o r t v Česko-dispozícii špor tové s l o v e n s k u m a j ú bohatú d l h o
ročnú tradíciu. V mnohých š t á toch s ú v y s o k é š k o l y l iahňou reprezentantov prevažne j v ä č š iny športových odvetví . A a b y to a j u n á s tak bolo, n a to n e s tač í iba záujem, a l e j e pot rebn é vytvoriť 1 podmif jnky n a športovanie. A tie zatiaľ, žiaľ,
jeden športový re ferent , k t o r ý by mál k náradie (lopty a pod.) a bude ho požičiavať poslucháčom.
K samotne j otázke „Prečo m á lo š p o r t u j e m e ? " : Väčšina a b s o l ventov s t redných škôl p r i c h á dza na v y s o k ú školu s domnienkou, ž e budú prevádzať takú telesnú výchovu, a k á Ich zau j íma. Preto veľa záleží na a s i s - na vysokých školách nemáme."
Alma Mater Halens ľa (Dokončenie z 3. s t r a n y )
tvoriacich vždy väčšinu, cez všetky: Bieda. Hlad. Neobišla ani našich Slovákov. Náš ,pohronskíi básnik medoústy" —
zriadenej za Tudovlády, 117 profesorov a 300 docentov a asis-
znel tentov sa stará o vedecký rast
ČSM o výchove mladej generá Andrej Sládkovia, živoril často cle v Ideí.
duchu komunistických aj 14 dní na čiernej káve. Teraz si Zuzka či Walter
vyše 7.000 poslucháčov. Keď v podvečer stíchnu sta
ré posluchárne, omladinou omladne ešte staršie mesto. Stalinova a'ej, tulipány pred Divadlom mieru i kamenný Hän-
Na konferencii nebolo protichodných názorov a polemík. Spôsob pres tavby na fakul tách je premyslený а v podstate vy-
zájdu do študentského klubu na del na hlavnom námestí, priji Universitätsring u 5, vyhľadajú mtjú šepotajúcich si milencov na pestrom jedálnom lístku, čo s indexami vo vreckách. Smejú im hrdlo ráči a vdaka m'nimál- sa na nich skupinky dievčat a
pr.u ovaný. Bude t rvať dlhsf čas, nej cene spokojne skonzumujú mladíkov. Parádnic v sukn ach kým ьа uvedie do žlvotn. Kedy a a k o s a uvedie — to závis í а) od nás. Celoätfttne konferencia v Prahe | e za nami. Hádam m á lokedy boli vysokoškoláci tok jednotní, a k o v tejto otázke. Máme op.1t príležitosť, ukázať s v o j e schopnosti, n to Со sme. Prestavba I« revolúciou v Školstva Budeme j e | spolutvorcami
(Cv 1
i) mäkkých kreslách. Ináč Waller i Zuzka dostávajú štipendium ako 90 percent ich kolegov, činiace priemerne 200 mariek (našich 630 Kčs). Obed v menze stolí 60 pfiniqov, večera o nič viacej. V lič i na štu-den'on býva na priváte. Na deviatich fakultách, medzi nim robotníckeI a rotníckef - ku-rioz te to v histórii univerzity.
je viac. Nepomer — 7 devčat na 1 chlapca, je citeľný i tu, ako vo všetkých nemeckých mestách. Ked býva slnečné popo-luinie, — a o tie nie je v apríli núdza — vyjdú si ku Sá'.e, po-preváat sa na čajkách kajakov a riečni/ch parníkov; popod starý hrad a historicky klenuté mosty. Alebo do horského parku za mesto.
KOLEGIALITA? Hádam n i k d e s i n e v e d i a n i e k t o r í z n á s doceniť s v o j i c h d o b
r ý c h i m e n e j d o b r ý c h z n á m y c h taK, a k o p r á v e v j e d a i n i . Špec iá lne v n a š e j u n i v e r z i t n e j j eJá in i . V e d to m n o h í s a m í n a j l e p š i e poznáte : dô jdu o p o l j e d n e j n a o b e u a . . . s t o j í t u t a k ý d iiý rad ľudí, ž e k o n i e c „štrúd^e ' j e a k u r á t p r i d v e r á c h . Čakať s a im, samozre jme, nechce, c h v í ľ a r o z h o d o v a n i a , s k ú m a v ý pohľad a už s a p r i s t a v u j ú k s v o j i m známym. Ua s v e d o m i t e j š í , pripä l io eš te v r h n ú k r o t k ý p o m á d dozadu p o tých, k t o r ý c h týmto činem predbehl i . A tým to p o v a ž u j ú z a v y b a v e n é . Lenž e ta by nemalo b y ť ! A k s a niekto » a z - d v a k r á t v e l m i ponáhľa, e š t s by to n e j a k u š o. A l e nikto by s i nemai vyhradzovať p r á v o na takôt.i nepodložené pr iv i légium z č í r e j p o h o d l n o s t i ! Týka s a to n a j m a niektorých „kolegiálnych' ' ko legov , k t o r í t a k r o bia sús tavne . - tk-
CAJ, CAJ, Národný umelec Janko Jesen
s k ý m á vo s v o j e j d r u h e j z b i e r ka básni „Zo za jat ia ' ' a j v e r š e :
„Po boršči č a j , po k a s i c a j , od rána a ž d o polnoci ča j , č a j , č a j , č a j , č a j " .
Tieto v e r š e s a s ta l i a k t u á l n y mi — a to uz var i t ret í m e s iac i — a j v n a s e j š t u d e n t s k e j jedálni v Horskom p a r k u . Z dvoch veľkých hrncov s i totiž múzete načapovať č a j í k a , koľko
C A J . . .
v á m h r d l o ráč i a ža lúdok z n e s i e — č a j p o večeri, č a j p o o b e de, po masku, kaši , c a j , k e d y cncete . . . Tak isto, a k o s m e to e s t e p i e d rokom obdivoval i v š t u d e n t s k e j menze pos lucháčov Kariovej univerzi ty v P r a h e — v „Jednotě". V tomto „čajovom p o d u j a t í " t e r a z HP i s t e t romfol n a š u univerzi tnú j e d á leň.
( č k ý )
MYŠLIENKA O KLUBE
a sa rozv ln i la p o h y b m i rúk. Di-culturuui, vs iupu.uiu iu u a l a d . u .uhodnu p o l i j b y l u y l iauero-i t - K i u u (uzdu IVagueruvej —
U n u , iťpruzui i lui i t — u a s Karol / b e r u k o m p o z í c i a s k o k o v u&itká. A n a d z r k a d l o v ú p i o c h u azoui n a tvarí sa v z u a t a ura-
Po v o l n e i lazde Karola Div inu sliKÍ n o p u l i a d a i i O o d p o v e di.' na nose o t á z k y :
* Mubal b y s i povedať n iečo о ь\ ti|um starla ua MS v Color a d a bpr in f t s ŕ
Na m i sum s a umiestnil na ршюш mieste. Po povmný c n iv i f tocn sou) bol a ž na Šiestom, v ниш bo.о veiuil tepio, na -s.edKom čoho boi mäkKý ľad a m a . som dvo j i tú hranu. Voľnú juzdu som mai podlá v las tného úsudku lepšiu a k o v Davose, a i e môj s t a r ý s ú p e r Giletti za jazdi l v porovnaní s ME vynika júco.
* V e u r ó p s k o m m e r a d l e m á l e p š i u v o ľ n ú j a z d u a k o ty j e d i n e Calmať
Caimat jazdí rýchlo, výbušné, s k o k y má dokonalé zvládnuté. V zos tave m á na jťažš ie d v o j i t é s k o k y , k r o k o v é kombinácie a p i ruety. Mne v y t ý k a j ú v porovnáni s ním m a l ú v ý š k u s k o k o v a nedostatočný šv ih. V p r í p r a v nom období s a chcem zaoberať účelovou gymnast ikou.
* Od s e p t e m b r a t. r. š t u d u j e š na v y s o k e j š k o l e s lovenčinu— ruš t inu. Nezaťažuje ťa pr í i i š u č e n i e ?
h o v o r í sa , žo moja jazda má s t ú p a j ú c u tendenciu. A môžem povedať, ž e v e ľ k ý v p l y v na m ô j v . iedok v Davose má p r á v e d l ievná práca, k t o r á veími vhod n ; dopliia te lesnú námahu. Skňoky po prvom semes t r i som v. e t k y zložil a tak v ý b o r n e n a ladený som a j cestoval na ME. Učebnice ml dovolia trénoval p r á v e dosť. Nechcem, a b y sa Sport s ta l p r e mňa drinou a z a mestnaním, a k o | e to napr ík lad u Gllettlho. ja pri v še tkých z á jazdoch a závodoch nezabúdam na školu a nosím s o sebou učebnice . . .
Univerzitný k l u b n a I. p o s c h o d í n a š e j A l m a Mater n a Šafár ik o v o m námest í č. 12 m á slúžiť š p o r t o v c o m „Slávie" — p o v e d a l istý priateľ d r u h é m u priateľovi, keď s a h o tento p r á v e d e ň či d v a p r e d t ý m vypytoval , čo j e s k l u b o m , keif b ý v a zatvorený. Začína s a totiž n a F i l o z o f i c k e j f a k u l t e v e s e l o krúžkáriť a z toh o t i tu lu a j s c h ó d z k o v a t a a k o v idno, n e b u d e s a k d e schádzať. My, k l o n s m e bo l i z h o d o u oko lnost í v NDR, v i d e l i s m e , a k o v y z e r á taký š t u d e n t s k ý k l u b u n ich . Mysiím t u n a Halle, k l u b ua Unive i s i iä tsr ingu 5: od z m r z . i n y a k e k s o v p o v ý b o r n é v i e d e n s k é rezne, č i š a m p a n s k é , etc. — t u dos taneš . A c e n a j e naLzaj p r í s t u p n á š tudentom. A p o t o m a j zar iadenie, v y b a v e n i e k l u b u s fote lmi, zác lonami, p r e k v a p u j ú c o u čistotou — v š e t k o h o v o r í v e ľ m i p o c h v a l n e . Našlo b y a j u n á s také n iečo zr iadiť? Viete, také niečo, k d e b y s a č lovek, študent, n a o z a j c í t i l „ako d o m a ? " ( č k ý )
NEPRÍJEMNÉ BIELE VRANY V nedeľu (22. m a r c a ) r á n o
k nám, na internátnu Izbu zavítal n á š chodbový d ô v e r n í k : „O tri minúty j e chodbová schôdza, chlapci, tu pr i s c h o diš t i ; pr íďte urč i te l " — Prečo musia vymýšľať s t á l e niečo, e š t e ani v nedeľu ráno ti n e d a j ú p o k o j a — pomysle l s o m si, a l e zato som s a tam v y b r a l . Nevolá to schôdza. Iba s m e s a dozvedeli, že niektorí z n á s s a večer predtým nedôsto jne opili, o čom nepopierateľné svedči l i rozl ičné nechutné „dôkazy" p o chodbe, v u m y v á r k e a v záchode. „Treba ich n á j s ť a p r í s n e potrestať !" , „Nech to po s e b e upracú", „V nedeľu s e m chodia
návš tevy — p e k n á viz i tka p r e vysokoškolákov" , „Fuj, s v i n s t v o ! " , „Zistime, k t o to mohol b y t ! " — odznela b l e s k o v á d i s kusia a s k u p i n k a chlapcov s a v y b r a l a na pr ieskum. Stopy ich pr iv iedl i k izbe č ís lo 108. Ale obyvate l ia te j to izby v r a j n i e s ú vinníkmi. Stopa s a teda s t r a t i la a „ v ý p r a v a " skonči la n e ú s p e š n e . . . V las tne n i e ! Dokázala, ž s opilci s ú iba nepr í j emnými bielymi vranami a že študenti, b ý v a j ú c i n a p r v o m poschodí i n ternátu SNP s i v budúcnost i b u d ú vedieť veľmi d o b r e poradiť s podobnými výtržníkmi.
- g h -
Ш 1 Я §
— Keby vstal z hrobu G. A. Bürger, J. W. Cleim, Clemens Brentano a iní slávni duchovia, k by opiit omladnutí zasadli do posluchární, do knižníc, vyšli do ulíc. parkov, ku Sále ..., myslíš, otvárali by údivom oči?... — pý'a'< sme sa sympatickej Zuzky Eichlerovej, obľúbenej v našom kolektíve, poslucháčky práv.
— ?.e či! Ako tí dvaja niekdajší študenti, dnes známi lekári v Chicagu. Prišli na návštevu a onemeli údivom nad nový-m: obytnými štvrtami, závodmi na periférii, pokrokovým zmýšľaním ľudí, hihihi...
Nepovedali sme viac nič. Bolo to v piatii deň nášho pobytu v starourrverz'tnej Halle a po celých ptit dní sme boli priam ohúreri' šfattným, novým životom mce'a, ktoré sme si podľa historických prameňov dovtedu v predstavách maľovali tými najarchaickejlími farbami...
Zaslúžilý majster športu WALTER MEIER — ktorý nám adresoval pri príležitosti Týždňa priateľstva s Univerzitou v Halle výzvu k športovému súťaženiu — pri cezpoľnom behu so školskými detmi.
Z volejbalového turnaja v Halle na športových slávnostiach Univerzity Klartina Luthera v roku 1958.
ШЙ vydáva Rektorát UK a ZV r J H Bratislava, Šafárikovo nám. č. 12. Riadi redakčná rada. Vedúci redaktor: Iura) Vereš, grafická úprava: Martin Hric, redaktor: Tibor Horbell. Redakcia n administrácia: Rektorát UK. Vychádza raz mesačne. Tlač: Západoslovenské tlačiarne 01, n. p. ulica Národného povstania č. 41. Povolilo Povereníctvo školstva a kultúry, výnosom číslo HS VI-II 10-2В7/
A-573679