1

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

Fakulta podnikového manažmentu

Katedra manažmentu výroby a logistiky

BAKALÁRSKA PRÁCA

Reverzná logistika

Bratislava

2009

2

VYHLÁSENIE

Prehlasujem, že bakalársku prácu som vypracoval samostatne, a že som uviedol všetku použitú literatúru.

Bratislava, .......................... ......................................Vlastnoručný podpis

3

4

OBSAH

1. Úvod 6

1.1. Definícia logistiky, logistického manažmentu 6

1.2. Ohraničenie jednotlivých oblastí podnikovej logistiky 8

1.3. Nákupná a zásobovacia logistika (logistika obstarávania) 9

1.4. Výrobná logistika 9

1.5. Distribučná logistika 10

2. Reverzná logistika 11

2.1. Definícia reverznej logistiky 11

2.2. Záujem o reverznú logistike 12

2.3. Veľkosť reverznej logistiky 12

2.4. Percento návratnosti 13

2.5. Aktivity reverznej logistiky 13

2.6. Strategické využitie reverznej logistiky 15

2.7. Výzvy reverznej logistiky 16

2.8. Bariéry dobrej reverznej logistiky 17

3. Reverzná logistika a životné prostredie 20

3.1. Náklady skládok a jej dostupnosť21

4. Európska reverzná logistika 24

4.1. Nemecké zákony o obaloch 24

4.2. Legislatíva na Slovensku 26

4.3. Elektronický odpad 27

4.4. Vrátenie spotrebičov 28

5

4.5. Recyklácia aut 28

4.6. Zber batérií 29

4.7. Európske zhrnutie30

5. Budúce trendy a zhrnutie 31

5.1. Rozlišovanie reverznej logistiky 31

5.2. Redukovanie toku reverznej logistiky 31

5.3. Manažment životného cyklu produktu 31

5.4. Technológie na monitorovanie vstupov 33

5.5. Monitorovanie pomocou webu 33

5.6. Elektronická výmena dát (EDI) 34

5.7. RFID 35

6. Sumarizácia 36

Použitá literatúra 38

6

1. ÚVOD

Moderná ekonomika čím ďalej tým viac sa stretáva s nedostatkom prírodných

zdrojov. Pokles zásob neobnoviteľných zdrojov núti hráčov ekonomiky na opatrné využívanie

vzácnych minerálov. Táto koncepcia vedie ku implementácií udržateľného rozvoja do

podnikového manažmentu.

S touto problematikou sa zaoberá disciplína, ktorá sa nazýva reverzná logistika.

Práve preto, účel mojej práci je dvojaký: zostaviť prehľad a úvod do reverznej logistiky

a zostaviť nahliadnutie ako riadiť reverznú logistiku dobre. Podklady k mojej práci som našiel

v americkej literatúre, keďže táto disciplína je ešte primladá, neexistujú kvalitné slovenské

materiály. Pokúsim sa objasniť túto problematiku, a porovnať situáciu u nás, na Slovensku

a na západe.

1.1. Definícia logistiky, logistického manažmentu

„Logistika predstavuje medzi náukami o podnikovom hospodárstve mladú disciplínu.

Logistické prístupy zaberajú vo všeobecnosti významné miesto v rozhodovacom procese

priemyselných podnikov. “

„Vznik logistiky siaha do ďalekej minulosti. Ako termín sa zaviedol do používania

pred niekoľkými storočiami. Pôvod termínu logistika nie je celkom jasný. Pravdepodobne je

odvodený z gréckeho slova logos (slovo, reč, rozum) alebo logistikon (dômysel, rozum).

Slovo logistikos znamená výpočtom zistiť, logicky myslieť. V podobnom zmysle ako sa

používa dnes, začal sa termín logistika používať v období panovania byzantského cisára

Leontosa VI. Ten ho transformoval do oblasti vojenstva, charakterizoval ho takto:

„Predmetom logistiky je mužstvo zaplatiť, príslušne vyzbrojiť a vybaviť ochranou a muníciou,

včas a dôsledne sa postarať o jeho potreby a každú akciu v poľnom ťažení príslušné pripraviť,

teda určiť priestor a čas, splavne ohodnotiť terén z hľadiska pohybu vojska, možností

protivníkovho odporu a tieto funkcie zvládnuť z hľadiska pohybu vojsk aj v prípade nutnosti

ich rozdelenia“. Táto obsiahla veta teda v podstate vyjadruje, že logistika musí zvládnuť

7

pohyby ľudí a materiálu, a to tak, aby príslušný objekt sa nachádzal na potrebnom mieste

a v potrebnom čase.“

„V súčasnosti treba konštatovať, že obsah pojmu logistika, logistický manažment nie

je používaný jednotne ani v literatúre, ani v praxi a vo väčšine prípadov ho treba zosúladiť

s predmetom a obsahom tej činnosti, ktorú má logistická koncepcia riešiť. Niektoré definície

logistiky, ako sa uvádzajú v rôznych literatúrach. “

Definícia NATO, zhodná s definíciou používanou v armáde v USA.

„Logistika v najširšom zmysle zahrnuje:

a) Vývoj, konštrukciu, akvizíciu, skladovanie, prepravu, distribúciu,

technické zabezpečenie, odsuny a vyraďovanie vojenskej techniky a materiálu,

b) Prepravu, odsuny a hospitalizáciu osôb,

c) Akvizíciu alebo výstavbu, údržbu, prevádzku a rušenie zariadení

(nehnuteľnosti, vojenských stavieb),

d) Akvizíciu alebo poskytovanie služieb.“

Definícia americkej logistickej spoločnosti „Council of Logistics Management“.

„Proces plánovania, realizácie a riadenia efektívneho, výkonného toku

a skladovania tovarov, služieb a súvisiacich informácií z miesta vzniku do miesta spotreby,

ktorého cieľom je uspokojiť požiadavky zákazníkov.“

Definícia európskej logistickej asociácie (EIA)

„Logistika je organizácia, plánovanie, riadenie a výkon toku tovaru – vývojom

a nákupom začínajúc, výrobou a distribúciou podľa objednávky finálneho zákazníka končiac

– tak, aby boli splnené všetky požiadavky trhu pri minimálnych nákladoch a minimálnych

kapitálových výdavkoch.“

Pfohl, H. Ch.

„Súhrn činnosti, ktorými sa vytvárajú, riadia a kontrolujú všetky pohybové

a skladovacie pochody. Súhrnom týchto činnosti majú byt efektívne preklenuté priestor a čas.

“

Uhde, G. B.

8

„Systém tvorby, riadenia, regulácie a vlastného priebehu materiálového toku,

energii, informácií a premiestňovania osôb.“

Logistika mala v priebehu doby rôzne mená. V anglicky písanej literatúre s a

môžeme stretnúť najmä s týmito pojmami:

Business logistics – podniková logistika,

Distribution – distribúcia,

Channel management – riadenie kanálov,

Indutrial logistics – priemyselná logistika,

Material management – riadenie materiálov,

Logistical management – logistické riadenie,

Supply management – riadenie zásobovania,

Logistics production – výrobná logistika.

1.2. Ohraničenie jednotlivých oblastí podnikovej logistiky

„Podniková logistika je súčasťou tzv. mikrologistiky. Tá zahŕňa podnikové systémy

vo výrobe a obehu. Tieto systémy sa zaoberajú otázkami toku materiálu, energie a informácií,

a to z hľadiska času a priestoru navonok, ako i vnútri podniku, tiež otázkami skladovania,

dopravy, manipulácie a pod. Predmetom skúmania je tak predvýrobný proces (nákup

materiálu od dodávateľov), ako i výrobný proces (manipulačné prostriedky, vnútropodnikové

sklady, dopravné prostriedky), ale aj povýrobné procesy (predaj, dodávky výrobkov

spotrebiteľom, služby). “

„V podnikavej logistike ide predovšetkým o fyzické činnosti spojené s pohybom.

Predmetom (podstatou) podnikovej logistiky je doprava, manipulácia a skladovanie materiálu,

tovaru a služieb na celej ich ceste od dodávateľa cez podnik až k odberateľovi.“

„Obsahom podnikovej logistiky sú:

1. Organizovanie, plánovanie, zabezpečenie, realizácia a kontrola

všetkých premiestňovacích a skladovacích procesov v podniku.

2. Vlastná realizácia fyzických procesov, ktoré sú vyjadrené materiálovým

tokom.

3. Všetky tie činnosti, ktoré sa tykajú, resp. súvisia s informačným tokom.

9

Určujúcimi subjekt mi podnikovej logistiky sú:

1. Nákupná a zásobovacia logistika.

2. Výrobná logistika,

3. Distribučná logistika.

S uvedenými subjektmi veľmi úzko súvisia tzv. zabezpečovacie systémy, ku ktorým

zaradujeme hlavne: “

skladovanie,

dopravu,

manipuláciu,

balenie výrobkov (obalové hospodárstvo),

organizovanie a organizačnú štruktúru,

informačné systémy,

personálne zabezpečenie,

legislatívu a právne vzťahy,

kontroling.

1.3. Nákupná a zásobovacia logistika (logistika obstarávania)

„Základnou úlohou nákupnej a zásobovacej logistiky (často sa používa i termín

logistika obstarávania) je zabezpečiť výrobný proces a celú prevádzkovú činnosť v podniku

potrebnými zdrojmi. Racionálne stavy zásob urýchľujú obrat kapitálu a znižujú nákladovú

úroveň v podniku. “

1.4. Výrobná logistika

„Predstavuje súhrn logistických úloh a opatrení nevyhnutných na prípravu a vlastný

priebeh výrobného procesu. Zahŕňa všetky činností súvisiace s materiálovým a informačným

tokom surovín, pomocných a výrobných materiálov od skladu vstupných materiálov po

výrobu, od skladu polotovarov a nakupovaných dielov cez jednotlivé výrobné stupne,

medzisklady a montáž až po sklad hotových výrobkov. “

10

1.5. Distribučná logistika

„Zabezpečuje súhrn logistických úloh a opatrení súvisiacich s prípravou

a vykonávaním distribúcie. Zaoberá sa predovšetkým činnosťami, ktoré súvisia s tokom

tovaru zo skladov hotových výrobkov na odbytový trh, vrátane informácií. “1

1 Andrej Dupaľ, Ivan Brezina, Logistika v Manažmente podniku(Bratislava: Sprint, 2006), str.7-14

11

2. REVERZNÁ LOGISTIKA

2.1. Definícia reverznej logistiky

Reverzná logistika je nová a rozvíjajúca sa oblasť, a ako takej, existuje iba

obmedzené množstvo informácií do dnes. Preto som sa snažil zhromažďovať ďalšie

informácie o tejto problematike.

The Council of Logistics Management v USA definuje logistiku ako:

„Je to proces plánovania, implementácie a kontrolovania účinného, nákladovo

efektívneho toku surovín, medziproduktov, hotových výrobkov a súvisiacich informácií od

miesta vzniku na miesto spotreby za účelom zhodné s požiadavkami zákazníka. “

Definícia reverznej logistiky zahŕňa všetky činnosti, ktoré sú uvedených v definícii

vyššie. Rozdiel je v tom, že reverzná logistika zahŕňa tieto aktivity spätne:

„Je to proces plánovania, implementácie a kontrolovania účinného, nákladovo

efektívneho toku surovín, medziproduktov, hotových výrobkov a súvisiacich informácií od

miesta spotreby na miesto vzniku za účelom obnovy alebo zbavenia sa. “

Presnejšie povedané, reverzná logistika je proces premiestňovania tovaru od typickej

konečnej destilácie s cieľom obnovy alebo zbavenia sa.

Prestavba a obnova môže byť tiež zahrnuté v definícii reverznej logistiky. Reverzná

logistika je viac ako opakované využívanie krabíc a recyklácia obalových materiálov. Znovu

navrhovanie obalových materiálov alebo znižovanie znečistenia ovzdušia a spotreby energií

pri transportovaní sú dôležité aktivity, ale mali bi byt lepšie ocenené vo svete „green“

logistics. Nehovoríme o reverznej logistike ak žiadny tovar alebo materiál nie je poslaný

„späť“.

Reverzná logistika tiež zahŕňa spravovanie vráteného tovaru z dôvodu poškodenia,

sezónneho tovaru, odpadu, stiahnutia tovaru a pri nadmernej zásobe. Tiež zahŕňa recyklovanie

a aktivity s nebezpečným materiálom.

12

2.2. Záujem o reverznú logistike

Uvedomovanie si vedy a umenia logistiky sa neustále zvyšuje. Veľký záujem

o reverznú logistiku bolo vyprovokované dodatočne. Veľa firiem, ktoré v minulosti

nevenovali veľa čašu a energie na riadenie a pochopenie reverznej logistiky, začali tomu

venovať väčšiu pozornosť. Tie firmy už aj testujú spiatočné operácie s najlepšími

špecialistami v odbore. Niektoré firmy sa stávajú aj ISO certifikovaným na spiatočných

procesoch. Tretie strany špecializované na spiatočné procesy registrujú veľký rozmach dopytu

o svoje služby.

2.3. Veľkosť reverznej logistiky

Konzervatívny odhad je, že reverzná logistika má významný podiel na logistických

nákladoch USA. Logistické náklady sú odhadované približné na úrovni 10,7% americkej

ekonomiky.2 Presné číslo sa však nedá určiť, lebo najviac firiem nepozná ich veľkosť. Podľa

jedného výskumu, logistické náklady sa vyčísľujú na úrovni 4% celkových logistických

nákladov firiem. Prepočítané na % GDP, náklady reverznej logistiky tvoria približné 0,5%

celkovej GDP USA. Delaney odhaduje, že logistické náklady boli 862 miliárd dolárov v roku

1997. Podľa výskumu Rogersa a Tibben-Lembkeho však boli 35 miliárd dolárov. Veľkosť

a dopad reverznej logistiky sa odlišuje v každom type priemyslu. Závisí tiež od toho, aké

kanály firma využíva. Avšak, je to jasné, že celkové množstvo aktivitách reverznej logistiky

je veľké a stále sa zvyšuje.

V niektorých oblastiach podnikanie reverzná logistika môže byť kritickým pre firmu.

Spravidla, vo firmách kde hodnota produktu je vysoká, alebo kde pomer vrátených výrobkov

je vysoký, vyvíjajú oveľa väčšie úsilie na vylepšenie spiatočných procesov. Najlepším

príkladom je automobilový priemysel. Trh obnovených náhradných dielov aut je odhadovaný

s APRA na 36 miliárd dolárov.3 Napríklad, 90-95% z celkového množstva predaných

štartérov a alternátorov na náhradu, bolo obnovených.

2 Bob Delaney, Ninth Annual State of Logistics Report, (St. Louis, MO:Cass Logistics, 1998).3 Automotive Parts Rebuilders Association, Rebuilding/Remanufacturing:Saving the World’s Environment, (Fairfax, VA: Automotive PartsRebuilders Association, 1998).

13

2.4. Percento návratnosti

Proces reverznej logistiky sa dá rozdeliť na 2 základné časti. Závisle od toho, či

hlavná časť spiatočného toku pozostáva z produktov alebo obalov. Keď z produktov, tak

vysoké percento pochádza od zákazníkov. Celkové vrátené produkty sú odhadované približne

na 6% pri všetkých obchodníkov. Hodnoty podľa jednotlivých odvetví sú prezentované

v tabuľke:

Tabuľka 1: Percentá návratnosti

Odvetvie Percento

Vydávanie novín 50%

Vydávanie kníh

Distribúcia kníh

20-30%

10-20%

Pohľadnice 20-30%

Distribútorky elektroniky 10-12%

Výrobcovia PC

CD-ROM-ov

10-12%

18-25%

Tlačiarni 4-8%

Veľkovýrobcovia 4-15%

Automobilový priemysel (diely)

Spotrebiteľská elektronika

4-6%

4-5%

Zdroj: Vlastný návrh

Vidno, že tie čísla sú v rozličných odvetviach rôzne. Pochopenie riadenia reverzných

tokov pre viac odvetví, je jedna z najdôležitejších úloh.

2.5. Aktivity reverznej logistiky

Typickým aktivitám reverznej logistiky patria procesy, ktoré firma používa na zber

použitých, nepotrebných alebo poškodených produktov. Tak isto, ako obaľovacích

a prepravných materiálov od konečného spotrebiteľa, ako aj od predajca.

14

Ako náhle produkt sa vrátil do závodu, firma má viac možnosti z ktorých si vybrať.

Ako vrátenie dodávateľovi, predaj cez maloobchodov, recyklácia, regenerácia, znovu

používanie, alebo obnova.

Tabuľka 2: Všeobecne aktivity reverznej logistiky

Materiály Aktivity

Produkty Späť dodávateľovi

Znovu predaj

Predať cez outlet

Ochrana materiálu

Oprava

Renovácia

Recyklácia

Skládka odpadov

Obaly Znovu použitie

Renovácia

Recyklácia

ochrana materiálu

Zdroj: Vlastný návrh

Po realizácií týchto aktivít sa môže predať produkt ako obnovený, ale nie ako nový.

Keď sa produkt nedá zrekonštruovať z rôznych príčin, zlá kondícia, legálne následky,

environmentálne obmedzenia, firma sa pokúsi zbaviť produktu pri najnižších nákladoch.

Spravidla, obalové materiály ktoré sa vrátia do firmy, sa znovu použijú.

Jednoznačné, znovu použiteľné palety sa dajú použiť viackrát pred likvidáciou. Často, keď sú

iba málo poškodené, opravia sa. Táto práca sa môže urobiť v podniku, alebo v spolupráci

s inými firmami, ktorým hlavnou činnosťou podnikania je oprava paliet. Akonáhle oprava už

nie je možná, znovu použiteľné prepravné materiály sa musia likvidovať.

Európske firmy sú nútené právnymi predpismi aby brali späť prepravné materiály

svojich produktov. Pre znižovanie nákladov sa firmy pokúšajú znovu použiť tieto materiály

čo najväčšom množstve.

15

2.6. Strategické využitie reverznej logistiky

2.6.1. Reverzná logistika ako strategická zbraň

Keď podniky rozmýšľajú o strategických premenných, uvažujú o podnikateľské

prvky, ktoré majú dlhodobý vplyv. Strategické premenné musia byt spracované pre

životaschopnosť firmy. Sú to viac než len taktické alebo operačné reakcie na problém alebo

situáciu.

Nie je tomu dlho, keď jedinými strategickými premennými, ktoré firmy boli ochotní

využiť, boli podnikové funkcie marketingu alebo financií. Počas neskorých 70ich a 80ich

rokoch, niektoré firmy ktoré mysleli na svoju budúcnosť, začali sa pozerať na svoje logistické

schopnosti ako strategické.

Hoci stále viac a viac firiem začalo vnímať svoju schopnosť prijať späť produkty cez

dodávateľský reťazec, väčšina týchto firiem sa ešte nerozhodlo zdôrazňovať reverznú

logistiku ako strategickú premennú.

Nie je pochýb, že ovládanie reverznej logistiky je nevyhnutná, strategická schopnosť.

V jednom známom prípade pred niekoľkými rokmi, McNeil laboratórna divízia Johnson &

Johnson zaznamenala veľmi vážnu hrozbu, keď niekto otrávil niekoľko ľudí vložením

kyanidu do neotvorenej fľaše Tylenolu (ako Paralen), do známeho produktu Johnson &

Johnson.4 Tento strašný akt sa stal dvakrát v rozmedzí niekoľkých rokov. Druhýkrát, Johnson

& Johnson už bol pripravený, mal dobre nastavený systém reverznej logistiky a okamžite

vyčistil kanály so všetkými produktmi, ktoré by mohli byť nakazené. Vzhľadom tomu, že

Johnson & Johnson konal tak rýchlo a kompetentne, len tri dni po kríze, laboratória McNeil

zažili rekordné tržby všetkých čias. Nepochybne, verejnosť by nezareagovala tak pozitívne,

ak by Johnson & Johnson nebol schopní tak rýchlo a tak efektívne stiahnuť produkt z obehu

pomocou systému reverznej logistiky. Je jasné, že tento prípad je trošku extrémny, ale je sním

možné ilustrovať, ako môžu byť schopnosti reverznej logistiky strategické, a ako môžu

dramaticky vplývať na firmu5.

4 http://en.wikipedia.org/wiki/Tylenol5 http://en.wikipedia.org/wiki/1982_Chicago_Tylenol_murders

16

2.7. Výzvy reverznej logistiky

2.7.1. Konflikt predajca-výrobca

Jedným z problémov v oblasti riadenia návratu je rozdiel v cieli výrobcov a

predajcov.

Kedykoľvek obchodník chce vrátiť produkt, môže nastať nesúlad medzi výrobcom

a obchodníkom v týchto oblastiach:

Stav tovaru

Hodnota tovaru

Včasnosť reakcie

Často z pohľadu predajcu, každý produkt bol poslaný späť v nedotknutom stave

a bez akýchkoľvek škôd a ak nijaké škody nastanú, musí k nim dôjsť počas prepravy alebo

musia byť výrobné chyby. Výrobca môže obviniť predajcu zo zneužitia svojej pozície.

2.7.2. Príznaky problému návratu

Dr. Richard Dawe z Fritz Inštitútu identifikoval 6 príznakov problému návratu. Tieto

príznaky sú6:

Návraty prichádzajú rýchlejšie ako je ich spracovanie

Veľké množstvo vráteného produktu je na sklade

Neidentifikované alebo neautorizované návratky

Neznáme celkové náklady reverzného procesu

Dlhé časy cyklov

Zákazníci stratili dôveru v oprave

Keď je veľké množstvo vráteného tovaru na sklade, tak je zrejmé, že problém je pri

zaobchádzaní firmy s návratkami. Keď veľa neautorizovaných a neidentifikovaných

produktov sa nachádza vo firme, tak zase je problém s riadením procesov.

Hromady nespracovaných návratov je ľahko sledovať. Nanešťastie, niektoré zo

spomínaných príznakov podľa Dr. Dawe-a, nie je tak ľahké sledovať. Krátenie času procesu

je dôležité pre dobré zaobchádzanie sa s návratkami. Keď firma nemonitoruje jednotlivé

6 Richard L. Dawe, “Reengineer Your Returns,” Transportation andDistribution, August 1995, str. 78-80.

17

dĺžky procesov, neexistuje spôsob určiť, či je firma úspešná v tejto oblasti. Jedným z

najväčších výziev firiem pri spracovaní reverznej logistiky je nedostatok informácií o procese.

2.8. Bariéry dobrej reverznej logistiky

Pre mnohé firmy je ťažké úspešne vykonať reverznú logistiku kvôli skutočným

vnútorným a vonkajším bariéram. Jeden prieskum preukázal zo 300 respondentov aké

problémy spôsobujú ťažkosti pre firmy pri dokončovaní úloh reverznej logistiky. Odpovede

firiem začlenili do týchto skupín:

Význam reverznej logistiky vo vzťahu k iným záležitostiam

firemná politika

nedostatky systému

konkurenčné otázky

nepozornosti managementu

finančné zdroje

personálne zdroje

právne otázky

Len veľmi málo opýtaných firiem v prieskume spracuje svoje náklady reverznej

logistiky na operačnej úrovni. Vzhľadom k tomu, že úspešné dokončenie poslania reverznej

logistiky je jednoznačne problém mnoho firiem je zrejmé, že mnohé prekážky dobrej

reverznej logistiky existujú. Podľa respondentov prieskumu, relatívna bezvýznamnosť

problémov reverznej logistiky (39,2%) je najväčšou prekážkou pre dobre riadenú reverznú

logistiku. Tieto spoločnosti tvrdili, že reverzná logistika nebola ich prioritou. Niektoré firmy

zahrnuté do prieskumu spomenuli, že majú problémy s odôvodňovaním nákladov systému

reverznej logistiky. Podľa jedného predstaviteľa firmy: "Koniec koncov, je to odpad.

Nemôžete očakávať od môjho viceprezidenta aby chcel investovať do odpadu". I keď to nie je

nevyhnutne odpad, je to často tak vnímané, a preto sa do toho neoplatí veľmi investovať.

Tabuľka 3: Bariéry reverznej logistiky

18

Bariéry Percentá

Význam reverznej logistiky vo vzťahu k

iným záležitostiam

39,2%

Firemná politika

Nedostatky systému

35,0%

34,3%

Konkurenčné problémy 33,7%

Nepozornosti managementu 26,8%

Finančné zdroje 19,0%

Personálne zdroje 19,0%

Právne otázky 14,1%

Zdroj: Vlastný návrh

Pre mnohých zo skúmaných firiem sa tento postoj mení. Napríklad v knihovníctve,

reverzná logistika tradične nie je považovaná za významný faktor. V poslednej dobe, vysoká

miera vráteného tovaru donútila vydavateľov prevádzkovať v červených číslach. Je jasné, že v

dlhodobom meradle, títo vydavatelia nemôžu naďalej ignorovať potrebu dobrej reverznej

logistiky a riadenia.

Druhá najväčšia skupina, ktorú respondenti spomenuli bola obmedzujúca firemná

politika (35%). Táto reakcia sa môže týkať nepozornosti manažmentu a nedostatku významu

reverznej logistiky. Ďalej je v súvislosti s firemnou stratégiou pre nakladanie s vrátenými

položkami a nepredajnými položkami.

Nedostatky systémov sú ďalším vážnym problémom pre 34 percent respondentov. V

priebehu tohto výskumného projektu bolo nájdené veľmi málo dobrých systémov reverznej

logistiky.

Konkurenčné problémy (33,7 %) a nepozornosti manažmentu (26,8 percent) tiež

bránia úsilie reverznej logistiky. Finančné a personálne otázky boli uvádzané ako bariéry pre

19 percent opýtaných. Tento počet bol nižší, než sa očakávalo, aj keď to nie je zanedbateľné

percento. Pre väčšinu firiem dôslednosť vedúcich a predpisy sú oveľa väčším problémom ako

je adekvátny prístup k zdrojom.

19

Problém, ktorý sa zdá mať najmenší dopad na riadenie reverznej logisticky je

problém právnych otázok. Toto zistenie je v rozpore s tým, čo sa očakávalo. Všeobecným

názorom bolo, že počas posledných niekoľkých rokov, väčšina firiem realizovala reverznú

logistiku predovšetkým kvôli vládnym reguláciám alebo tlaku environmentálnych agentúr, a

nie pre ekonomický zisk. I keď to môže byť pravda, právne otázky sa nezdajú byť veľkým

problémom pre väčšinu spoločností zahrnutých do tohto výskumu.

20

3. REVERZNÁ LOGISTIKA A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Mnoho firiem sa po prvé zameriavali na problémy reverznej logistiky kvôli

záležitostiam týkajúce sa životného prostredia. Dnes niektoré majú záujem iba o reverznú

logistiku, ktorá sa týka vrátenia výrobku k dodávateľom. Avšak v budúcnosti

environmentálne hľadisko bude mat väčší dopad na viaceré logistické rozhodnutia.

Napríklad:

Náklady na skládku odpadu sa zvyšovali v minulosti a  očakáva sa, že sa

budú zvyšovať aj v budúcnosti;

Mnoho produktov sa nebude môcť dať do skládky, kvôli environmentálnym

obmedzeniam;

Ekonomické a environmentálne okolnosti nútia firmy k využívaniu viacej

znovu použiteľných obalov a iných materiálov;

Ekologicky motivované obmedzenia nútia podniky, aby prijali späť svoje

obalové materiály,

Mnohé firmy sú nútené zo zákona prijať späť svoje výrobky na konci ich

života.

Všetky trendy diskutované v tejto kapitole budú mať významné dôsledky na

rozhodovaciu moc reverznej logistiky.

Likvidácia nežiadajúcich produktov začína byť čoraz viac monitorovaná.

V Spojených Štátoch jednoduchý spôsob uloženia produktov do skládky už nie je také

jednoduché a lacné ako to bývalo. Vzhľadom tomu že počet komunálnych skládok

v Spojených Štátoch naďalej klesá a regulácie ovplyvňujúce verejné skládky sú čoraz

prísnejšie, náklady na umiestnenie výrobkov v skládkach rástli stabilne. Zvýšené obmedzenia

sa zameriavali na realizáciu a implementáciu väčších opatrení na ochranu ľudského zdravia

a životného prostredia. To má za následok uzavretie mnohých zariadení a vyššie náklady

u tých ktoré sa nezrušili.

V celej Európe a v Spojených štátoch sa uvažuje o legislatíve o vytvorení podmienok

na právnu dispozíciu produktov, ktoré sú na konci životného cyklu. V Nemecku nové zákony

21

vyžadujú, že výrobcovia tovaru musia nosiť zodpovednosť za konečnú likvidáciu tovaru.

V niektorých štátoch v USA sa navrhujú podobné opatrenia. Napríklad mnohé štáty vyžadujú

od predajcov autobatérií aby prijali naspäť použité batérie. V miestach, kde legislatíva nenúti

výrobcu vziať späť svoje výrobky, ukladanie týchto výrobkov v skládkach nie je povolené. V

niektorých prípadoch to pravdepodobne donúti vytvoriť systému pre zber takýchto výrobkov.

3.0.1. Zelená logistika a reverzná logistika

Je dôležité rozlišovať reverznú logistiku a sním veľmi súvisiacu zelenú logistiku.

Reverzná logistika, ako je už definovaná v druhej kapitole, sa vzťahuje na všetky snahy

presunúť produkty od ich typického miesta disponovania s cieľom znovunadobudnutia

hodnoty. Zelená logistika alebo ekologická logistika, sa vzťahuje na pochopenie a

minimalizáciu environmentálnych vplyvov logistiky. Aktivity zelenej logistiky zahŕňajú

meranie vplyvu na životné prostredie jednotlivých typov prepravy, ISO 14000 certifikátu,

znižovanie využitia energií činností logistiky a znižovanie použitia materiálov.

Niektoré činnosti zelenej logistiky môžu byt klasifikované ako činnosti reverznej

logistiky. Napríklad používanie recyklovateľných tašiek a opakovaný predaj sú problémy

reverznej aj zelenej logistiky. Existuje však veľa činností zelenej logistiky, ktoré nie sú

spojené s reverznou logistikou. Napríklad zníženie spotreby energie, alebo návrh nevratných

obalov ktoré potrebujú menej materiálu nie je záležitosťou reverznej logistiky.

3.1. Náklady skládok a jej dostupnosť

3.1.1. Technológia skládok

Likvidácia odpadu sa dramaticky nezmenila od 5 storočia pred naším letopočtom

v starovekom Grécku, kde ľudia boli zodpovední za odvoz svojich smetí do mestského

smetiska. Počas doby rímskej ríše, ľudia v mestách vyhadzovali smeti do ulíc, odkiaľ potom

koňmi ťahané vozy odniesli do centrálnej otvorenej jamy. Uhynuté zvieratá a mŕtvoly boli

umiestnené do jamy mimo mesta kvôli dráždivému zápachu. Tieto metódy trvali iba toľko,

koľko trvala rímska ríša. Prieskum robení v roku 1880 ukázala, že iba 43 percent z väčších

miest v USA mala nejakú formu zberu odpadu. Do roku 1930 sa to zvýšilo na 100 percent.7

7 Edward A McBean, Frank A. Rovers, and Grahame J. Farquhar, SolidWaste Landfill Engineering and Design (Englewood Cliffs, New Jersey:Prentice Hall, 1995).

22

Do rokoch 50tich 20. Storočia likvidácia odpadu spočívala zo zakopania odpadu do

veľkej jamy. Niekedy došlo k samovoľnému zhoreniu. Niekedy však odpad bol úmyselne

podpálení, aby sa znížil objem. Do polovice 50tich rokov sa zistil negatívny vplyv odpadu na

podzemné vody, a práve preto do 1959 hygienické skládky boli primárnym spôsobom

likvidovania smetí po celej americkej komunite.8

V hygienických skládkach odpad je separovaný v uzavretých bunkách vytvorených

zo zeme alebo z iných materiálov. Moderné skládky sa líšia od minulosti, v spôsobe akým je

odpad pokrytý. Do 1950 bolo známe, že pokrytie odpadu s vrstvou pôdy by znížilo jej

príťažlivosť pre zvieratá, a znížilo by problémy zo zápachom. Často táto vrstva nebola

hlboká, a rastliny na ňom začali rásť. Ako štúdie pokračovali v skúmaní vplyvu skládok na

kvalitu vody, sa zistilo, že dážď a iné vody presakujú cez skládky a znečisťujú vrstvu vody.

Táto kontaminovaná voda sa nazýva výluh. K zníženiu znečistenia vody, uzávery a neporézne

materiáli sú teraz umiestnené na hornej časti skládky na zníženie množstva vygenerovaných

priesakových vôd. Tiež plášť z neporéznych materiálov sa vkladá do spodnej časti skládky na

zníženie množstva únikov priesakových vôd. Na skládkach 90tich rokov minulého storočia sa

používali také systémy, ktoré zber výluhu vody uskutočňovali na dne skládky. K

zachytávaniu metánu a iných plynov produkovaných rozkladom je potrebné používať systém

na ich zber.9

3.1.2. Dostupnosť skládok

Dlhoročná mienka bola, že miesto na skládky bude nepostačujúce.10 V roku 1988

verili, že takmer polovica veľkomiest na východnom pobreží USA nebude mať ďalšiu

kapacitu na skládky do roku 1990.11 Hoci toto tvrdenie nebolo potvrdené, dochádza k

trvalému poklesu počtu skládok.

V roku 1986 Agentúra pre ochranu životného prostredia tuhých odpadov

vypracovala zoznam skládok tuhého komunálneho odpadu (MSWLF). Do tuhého

komunálneho odpadu patrí odpad z domácností a priemyselné odpady, ako je kancelársky

papier a paletá, ale nezahŕňa stavebné odpady, automobilové karosérie a priemyselne

spracované odpady, ktoré by mohli byť uložené na skládkach.12 To bolo po prvýkrát, že

8 Ibid.9 Ibid.10 Walter H. Corson, The Global Ecology Handbook. (Boston: Beacon Press,1990).11 O.P Kharbanda and E. A. Stallworthy, Waste Management: Towards aSustainable Society (New York: Auburn House, 1990).12 Environmental Protection Agency, Characterization of Municipal Solid

23

takýto zoznam bol zostavený. V tomto pôvodnom zozname bolo uvedených 7683 MSWLFov.

Keď tento zoznam bol aktualizovaný v roku 1992 počet skládok klesol na 5345. Pri

revidovaní v roku 1995 počet skládok tuhého komunálneho odpadu klesol na 3581. Je však

potrebné poznamenať, že počas tohto obdobia, nové požiadavky na riadne krytie uzavretej

skládky nadobudli účinnosť, a tá zmena viedla k uzatvoreniu mnohých skládok.13

Hoci počet skládok sa znižuje v značnej miere, hlavnou záležitosťou je skutočná

veľkosť miest určených pre odpad a to, ako dlho bude trvať. Veľa menších skládok bolo

zatvorených, pretože neboli schopní si dovoliť náklady spojené s novými predpismi.14

Waste in the United States: 1994 Update Executive Summary,(Washington, D.C.: U.S. Environmental Protection Agency, Nov.1994).13 Environmental Protection Agency, List of Municipal Solid WasteLandfills, (Washington, D.C.: U.S. Environmental Protection Agency,1995).14 Ibid.

24

4. EURÓPSKA REVERZNÁ LOGISTIKA

Ako v USA, tak aj v Európe sa manažment reverznej logistiky stále rozvíja.

V otázkach životného prostredia Európa ma náskok pred Amerikou. Pri zákazníckych

vráteniach tovaru, európske postupy reverznej logistiky zaostávajú za americkým systémom.

V tejto kapitole sa pokúsim sústrediť na európske environmentálne a zelené riešenie

na vyradenie produktov a materiálov.

Legislatíva zriaďujúca podmienky čo sa môže s produktom robiť na konci životného

cyklu a čo nie, je schválená po celej Európe. Napríklad, v mnohých európskych krajinách je

legislatíva o tom, že výrobcovia musia zhromaždiť svoje produkty na konci ich životnosti.

Mnohý si myslia, že je to iba otázka času, kým iste predpisy zavedie aj USA.

4.1. Nemecké zákony o obaloch

4.1.1. Zákon o obaloch z roku 1991

Žiadna iná legislatíva nevyvolala diskusiu v takom širokom okruhu, a ani nemala

taký rozsiahly vplyv v Nemecku v poslednom čase ako zákony o obaloch. Nemecký systém

stoji za detailnejšie preskúmanie, lebo to bolo už vydiskutovane v populárnej business tlači,

a formuloval základ pre systémy v ďalších krajinách. Motivuje nevyriešenú otázku legislatívy

v USA.

V roku 1991, Nemecký Bundesrat (nemecký parlament) prijal vyhlášku o obaloch.

Tento zákon nariadil výrobcom, aby si sami organizovali opätovné spracovanie znovu

použiteľných baliacich materiálov, kým miestne orgány riešia zber a dispozíciu ostávajúceho

odpadu. Podľa zákona si túto činnosť firmy musia vykonať sami, alebo musia kontraktovať

niekoho iného.15

Podľa Ackermana (1997), Zákon o obaloch z 1991 mal štyri hlavné komponenty

vytvorené pre zvýšenie zodpovednosti výrobcov pre odpad:

15 Duales System Deutschland, Why do companies become licensees of theDual System? (Cologne, Germany: Duales System Deutschland AG,1997).

25

1. Výrobcovia a dodávatelia musia akceptovať obalové materiály, ako sú palety,

kartóny, atd., a znovu použiť alebo recyklovať ich.

2. Maloobchodník musí akceptovať sekundárne materiály, napr. vonkajšie obaly,

ako je obal zo zubnej pasty. Dodávatelia musia tieto potom brat naspäť a znovu

použiť alebo recyklovať ich.

3. Pre primárne materiály, ako napr. tuba zubnej pasty, sa aplikujú tie iste pravidlá

ako pre sekundárne materiály, jedine ak odvetvie zavedie zber a a recykláciu čo

zodpovedá striktným kritériám vlády.

4. Depozitný/refundačný systém je potrebný pre obaly nápojov, farbív a čistiacich

prostriedkov.16

Legislatíva dosiahla rýchlo svoj účinok.

4.1.2. Duales System Deutschland (DSD)17

400 firiem, aby vyhoveli legislatíve si založili Duales System Deutschland (DSD)

s cieľom dodržať kvóty stanovené vládou pri recyklácie rôznych typov obalov. DSD podpísali

tri skupiny. Prvá, dovolila používať „Der Grüne Punkt“ symbol výrobcom, ktorý to dali na

svoje výrobky. Po druhé, sa zaviazala s privátnymi prepravcami odpadu a komunálnymi

zberateľmi odpadu na zber obalov so symbolom „Der Grüne Punkt“. Po tretie sa zaviazala

s priemyselnými organizáciami, ktoré garantujú recykláciu odpadu.18

4.1.3. Program Zelený Bod

Tento program je najväčšou prioritou DSD. Ich logo sa nazýva „Der Grüne Punkt“,

napriek tomu, že na mnohých obaloch je tlačené čierno-bielo.

Aby participovaný prepravca odpadu akceptoval krabicu, tá musí obsahovať symbol

zeleného bodu. Aby firma mohla používať symbol, musí platiť licenčný poplatok DSD, čo

závisí od viacerých faktorov. Poplatky sú založené na princípe "výrobca platí", a musia sa

brať do úvahy náklady na triedenie a recykláciu pre rôzne obalové materiály. Napríklad

náklady na plasty sú oveľa vyššie ako u skla, a to z dôvodu zvýšených nákladov na triedenie a

recykláciu plastov. Okrem toho aj objem produktu je brané do úvahy.19

16 Frank Ackerman, Why do We Recycle?: Markets, Values, and PublicPolicy, (Washington, D.C.: Island Press, 1997).17 http://www.gruener-punkt.de/18 Frank Ackerman, Why do We Recycle?: Markets, Values, and PublicPolicy, (Washington, D.C.: Island Press, 1997).19 Duales System Deutschland, Packaging Recycling: Techniques andTrends, (Cologne, Germany: Duales System Deutschland AG, 1998).

26

Tento princíp "výrobca platí" si vyžaduje, aby spoločnosť, ktorá zodpovedá za stav

životného prostredia by mala platiť za náklady na likvidáciu. V prípade balenia, výrobca

obalu by mal byť zodpovedný za náklady na recykláciu a likvidáciu obalu. Je zrejmé, že

spotrebiteľ bude nepriamo platiť za tento výdavok, ale nakoniec výrobca je zodpovedný zato.

4.2. Legislatíva na Slovensku

Keďže Slovensko je členom Európskej únie, musí zohľadniť pri tvorbe legislatívy

smernice EU. Právne predpisy upravujúce oblasť obalov a odpadov z obalov v Európske únii

sú:

a. Smernica Európskeho Parlamentu a rady č. 94/62/EC o obaloch a odpadoch z

obalov, konsolidované znenie, vrátane všetkých doplnení a zmien

b. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o

odpade a o zrušení určitých smerníc

Na Slovensku existujú dve zákony o obaloch a odpadoch ktoré sú:20

4.2.1. Zákon č. 529/2002 Z.z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov

1. Tento zákon upravuje požiadavky na zloženie, vlastnosti a označovanie

obalov, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri používaní

obalov a pri zbere a zhodnocovaní odpadov z obalov, pôsobnosť orgánov

štátnej správy pre obaly a odpady z obalov a zodpovednosť za porušovanie

povinností v oblasti obalov s cieľom:

predchádzať vzniku a škodlivosti odpadov z obalov a znižovať ich

množstvo a nebezpečnosť pre životné prostredie

zamedziť prekážkam v obchodovaní, narušeniu a obmedzeniu

hospodárskej súťaže

2. Tento zákon sa vzťahuje na všetky druhy obalov, ktoré sa uvádzajú na trh a

do obehu v Slovenskej republike, a na odpady z týchto obalov bez ohľadu na

miesto ich vzniku, používanie a na použitý materiál.

3. Požiadavky na vlastnosti obalov a obalových materiálov a na podmienky ich

používania ustanovené osobitnými prepismi nie sú týmto zákonom dotknuté.

20 http://www.naturpack.sk/legislativa/

27

4.2.2. Zákon č. 409/2006 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov

1. Týmto zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberajú

právne akty Európskych spoločenstiev.

2. Tento zákon upravuje pôsobnosť organov štátnej správy a obcí, práva

a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku

odpadov a pri nakladaní s odpadmi, zodpovednosť za porušenie povinností na

úseku odpadového hospodárstva a zriadenie Recyklačného fondu.

Pri študovaní uvedených zákonov si je potrebné uvedomiť, že zákon o obaloch č.

529/2002 Z.z. je vo vzťahu k zákonu o odpadoch č. 409/2006 Z.z. špeciálnym zákonom. To

znamená, že ustanovenia zákona o obaloch sa uplatnia prednostne a zákon o odpadoch sa

podporne uplatní vtedy, keď na danú oblasť nie je v zákone o obaloch osobité ustanovenie!

Na základe hore uvedeného si teba uvedomiť skutočnosť, že zákon o obaloch

nestanovuje spodnú hranicu pre množstvo obalov, pri prekročení ktorej sa začnú uplatňovať

povinnosti podľa zákona o obaloch. To znamená, že povinnosti vyplývajúce zo zákona o

obaloch sa vzťahujú už aj napr. na 1 kg/rok obalov uvedených na trh v Slovenskej republike.

4.3. Elektronický odpad

Napriek tomu, že štúdie preukázali nízke prírodné nebezpečenstvo pri likvidovaní

elektronických produktoch, ale otázka ako by sa mali tieto produkty likvidovať, a koľko by sa

malo recyklovať je široko diskutovaná téma, obzvlášť v Európe. Toto aj napriek tomu, že

jedna britská poradenská firma preukázala, že elektronické produkty sú zodpovedný za menej

než jedno percento hmotného odpadu vo Veľkej Británii.21

Európska komisia predstavila súbor navrhovaných právnych predpisov o zbere a

recyklácii elektrických a elektronických odpadov v apríli 1998.22 Konečný zákon stanovuje

ciele Odpade z elektrických a elektronických zariadení (WEEE), na zvýšenie recyklácie,

zníženie nebezpečných látok a odpadu, a aby sa zabezpečilo, že odpady ktoré ostali po

recyklácií sa budú riadne zlikvidovať.23 Tieto normy sa týkajú celej škály elektronických

21 “TV’s Too Expensive to Collect, Study Finds,” Recycling LawsInternational, Sept. 1997, str. 5-6.22 “Progress Made on EU Electronics Waste Plan,” Environment Daily,[London] April 28, 1998.23 “EC Moves on Electronics Waste Directive,” Recycling Laws

28

výrobkov, vrátane mobilných telefónov, hier, hračiek, domácich spotrebičov a kancelárskej

techniky.24

V holandskom systéme, náklady na zber a recykláciu výrobkov, sú zaplatené z

poplatkov zarátaných do cien všetkých nových zariadení, ktoré sa predajú. Hoci poplatky

pomôžu recyklácií v súčasnosti predaných nových zariadení, ale nebudú dostatočné na

pokrytie nákladov na všetky existujúce zariadenia, čo budú musieť v budúcnosti tiež

recyklovať.25

4.4. Vrátenie spotrebičov

V Holandsku, firmy, ktoré importujú elektronické spotrebiče, musia vytvoriť systém

na prijatie naspäť a na recykláciu čiernej a bielej techniky. Po sedem ročnej diskusie na

dobrovoľnom prístupe, ktorá neviedla k riešeniu, sa minister životného prostredia rozhodol

prinútiť firmy k tvorbe a prevádzkovania takéhoto systému. Podľa systému, spoločnosti budú

musieť vytvoriť systém pre zber a recykláciu výrobkov. Systém bude hradený z miestnych

daní umiestnených na výrobkoch, z čoho sa neočakáva výrazne zvýšenie cien pre

spotrebiteľa.26

4.5. Recyklácia aut

Podľa jednej európskej štúdie, každoročné sa pokazí 9 miliónov aut a tak vytvorí 9

milión tón odpadu. Uvažuje sa o návrhu legislatívy ktorá by nariadila; že 90 % zo všetkých

aut sa musí obnoviť do roku 2015. Podľa návrhu legislatívy, posledný majiteľ by dostal

certifikát od autorizovaných vrakovísk.27 Keď auto má negatívnu hodnotu, výrobca musí

refundovať tuto hodnotu od majiteľa. Práve táto podmienka je zdrojom nespokojnosti

výrobcom automobilov.28

International, Sept. 1997, str. 5.24 Environment Daily, “Progress Made on EU Electronics Waste Plan.”25 “Industries Query Viability of Take-Back Law,” Environment Daily,[London] May 7, 1998.26 “Netherlands forces Appliance Take-Back,” Environment Daily,[London] March 19, 1998; and Environment Daily, “Industries QueryViability of Take-Back Law.”27 “EU end-of-life Vehicles Proposal Released,” Environment Daily,[London] July 7, 1997.28 “EU Car Firms Oppose End-Of-Life Vehicle Plan,” Environment Daily,[London] July 21, 1997.

29

Výrobcovia automobilov sú nespokojní kvôli cieľov, ktoré EU stanovila pre

nerecyklované časti auta. Zákon EU si stanovila za ciel zníženie podielu odpadu aut, ktoré

skončia v skládku odpadu – na 5 % do roku 2015. Výrobcovia tvrdia, že to v skutočnosti

bude ničiť životné prostredie, lebo prinútiť ich použiť viac kovu, čo je ľahšie obnoviteľná, ale

náročnejšie ako ostatné náhradné materiály.29

Vrakoviská, na rozdiel od výrobcov automobilov, po celej Európe privítajú zákon.

Myslia si, že to pomôže vylepšiť terajší systém dobrovoľných zmlúv, ktoré sú v každej

krajine EU iné.30

4.6. Zber batérií

Európska únia tiež uvažuje o zavedení smernice, ktoré by vyžadovalo obnovu 75 %

všetkých typov batérií a vyradenie všetkých ortuťových a kadmiových batérií do roku 2008.

Takáto smernica je veľmi kontroverzná, a môže viest k zvýšeniu cien hračiek, elektroniky,

fotoaparátov a ďalších tovarov, lebo neexistuje ešte náhrada kadmiových batérii.31

V apríli v roku 1997, nemecká vláda prijala reguláciu ohľadne obnovy a likvidácie

použitých batérii. Výrobcovia budú musieť prijať naspäť, recyklovať a likvidovať vrátené

batérie obsahujúce znečisťujúce látky zadarmo. Toto zahŕňa aj autobatérie a po šiestich

mesiacoch bude obsahovať všetky typy batérii.32

Vo Švédsku je 90%-ná sadzba pri zbere použitých nikel-kadmiových batériách.

Keďže priemysel nespĺňal stanovené kritéria v roku 1995, švédska vláda v roku 1997 poverila

miestnych úradníkov k vedeniu zberu batérií, kým priemysel za to bude stále platiť.33

29 Ibid.30 “Car Dismantlers Support EU Recycling Plan,” Environment Daily,[London] April 21, 1997.31 “Battery Directive Would Ban Ni-cd’s,” Recycling Laws International,September 1997, str. 5.32 Varta AG, Varta Sets Out its Position in Response to the UpcomingGerman Battery Order, (Hannover, Germany: Varta AG, April 30,1997).33 “Sweden: Industry Wrist-Slap,” Recycling Laws International,September 1997, str. 5.

30

4.7. Európske zhrnutie

V celej Európe existuje silný trend smerom k výrobcom k prijatiu produktov späť.

V niektorých krajinách odvetvia fungujú na základe princípu dobrovoľnosti, vláda sa dohodla

s odvetviami o určitých cieľoch, ktoré pokúsia splniť priemyselníci.

Pre reverzného logistika rôzne problémy sú prítomné v rôznych krajinách

a odvetviach. V niektorých odvetviach vláda organizuje zber, ako napr. vo Švédskom

batériovom odvetví. V niektorých prípadoch sieť zariadení je organizovaní priemyslom, ako

švédsky automobilový priemysel. V ďalších prípadoch firmy si zriadia vlastné strediská.

Peniaze na zaplatenie týchto systémov prichádzajú v toľkých variáciách ako systémy

samé. V niektorých prípadoch odvetvie nesie všetky náklady, v niektorých prípadoch

zákazník si platí likvidačné poplatky pri zakúpení produktu.

31

5. BUDÚCE TRENDY A ZHRNUTIE

5.1. Rozlišovanie reverznej logistiky

To je jasné, že v budúcnosti viac firiem bude venovať značnú pozornosť smerom

reverznej logistike. Mnohé firmy si iba v súčasnosti uvedomili význam reverznej logistiky

a ešte si musia uvedomiť strategický význam toho.

S cieľom znižovania nákladov reverznej logistiky, v budúcnosti sa firmy budú

musieť koncentrovať na zlepšenie mnohých aspektov svojich tokov reverznej logistiky:

Zlepšenie technológií monitorujúcich vstupov

Lepšia dátová komunikácia

Rýchlejšie spracovanie/kratšie termíny cyklov

Rýchlejšie rozhodnutia

Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako znížiť náklady na toku reverznej logistiky

je zníženie objemu prepravovaných výrobkov. Existujú nato 2 spôsoby. Po prvé, produkty

ktoré nepatria do toku sa musia chrániť pred vstupom. Po druhé, ako náhle sa produkt dostal

do obehu, musí sa čo najrýchlejšie odtiaľ odstrániť.

5.2. Redukovanie toku reverznej logistiky

Na redukovanie toku produktov do systému reverznej logistiky existuje množstvo

nádejných nový technológií, ktoré sa môžu použiť na zabezpečenie toho, aby do toku

reverznej logistiky vstúpili iba tie produkty ktoré tam majú byť.

5.3. Manažment životného cyklu produktu

Dobrý manažment reverznej logistiky sa môže považovať za časť väčšej koncepcii

nazývanej manažment životného cyklu produktu. V budúcnosti je pravdepodobné, že vedúce

špičkové firmy začnú zdôrazňovať životný cyklus produktov. Koncepcia manažmentu

32

životného cyklu produktu znamená, že firma poskytuje vhodnú logistickú a marketingovú

podporu založenú, aspoň v časti, v jednotlivých štádiách životného cyklu produktu.

Jadrom koncepcií životného cyklu produktu je, že všetky produkty majú svoj

ohraničený život a prechádzajú cez určité štádia. Typicky, krivka životného cyklu produktu je

rozdelená do štyroch štádií. Tieto fázy sú, vývoj produktu, uvádzanie na trh, rast, zrelosť

a pokles. Objem predaja produktu sa zvyšuje počas štádia uvádzania a rastu. Ako sa produkt

pohybuje počas cyklu smerom k zrelosti, predaj sa začne spomaľovať. V štádiu poklesu sa

začne klesať, tak isto ako aj zisk.

Produkt v jednotlivých štádiách svojho života vyžaduje rôzne riadenie a podporu.

Logistika potrebná v štádiu uvádzania na trh sa odlišuje od toho čo produkt vyžaduje v štádiu

zrelosti. Dodatočne, SCM potrebná na konci života produktu sa odlišuje od ostatných štádií.

Schéma 1: Životný cyklus produktu

predaja zisk predaj

zisk

čas vývoj uvádzanie rast zrelosť pokles produktu

Zdroj: Vlastný návrh

Životný cyklus produktu nie je jednotný pri všetkých produktoch a vo všetkých

odvetviach. Je to iba teoretický prístroj, ktorý môže byt užitočný. Je však ťažké identifikovať,

kde sa práve produkt nachádza na krivke životného cyklu, len čo ponechá štádium uvádzania

a rastu. Firma si musí hľadať body zvratu dopytu. Tieto body zvratu sa dajú vidieť iba, keď

firma jasno vidí históriu a trhovú pozíciu.

Ako sa produkt zbližuje ku koncu života, náklady na skladovanie zásob sa zvyšujú.

Náklady na zásoby sa skladajú z predajnej ceny, poistenia, dane, úbytku, zo skladovania a z

33

demodernizácie. Ako sa produkt zbližuje ku koncu predajného života, demodernizácia sa

pohybuje od malej hodnoty ku 100%. Skladovacie náklady sa tiež budú zvyšovať.

Na konci života produktu je veľmi pravdepodobné, že vstúpi do toku reverznej

logistiky. Dobrá reverzná logistika je kritickou súčasťou riadenia životného cyklu produktu.

Ako objem predaja sa mení počas životného cyklu, firma potrebuje jasné kanály

prostredníctvom osvedčených postupov reverznej logistiky. Plány musia byt pripravené do

konca života produktu, ako aj predstavy o ďalších štádiách životného cyklu. Ak firma si vie

naplánovať viac riadiacich prvkov ku koncu života produktu, namiesto miernych reakcií na

staré zásoby, celkový zisk pochádzajúci od výrobku bude vyšší.

5.4. Technológie na monitorovanie vstupov

V snahe zlepšiť monitorovanie vstupov ´´gatekeeping´´, front-line zamestnanci

potrebujú kvalitne informácie o tom, ktoré produkty majú a ktoré nemajú vstúpiť do obehu

reverznej logistiky. Realizácia tejto úlohy nie je jednoduchá. To sa ešte viac skomplikuje,

lebo mnohí front-line zamestnanci, ktoré rozhodujú a produktoch často sú neskúsení pracujúci

za minimálnu mzdu. Obchodníci neradi vynakladajú vysoké investície na školenie týchto

zamestnancov, pretože fluktuácia zamestnancov býva vysoká. Ďalšie odborné vzdelávanie by

určite zlepšilo gatekeeping, ale využívanie priebežne veľkého množstva školení, by nebolo

veľmi cenovo-efektívne.

Ak nie je možne zabezpečiť zamestnancov s vysokou úrovňou vzdelania, mnohí

výrobcovia sa snažia o poskytovanie určitých pomocných materiálov pre zamestnancov, aby

vedeli čo treba vziať späť.

Takéto materiály by napomohli zamestnancom, ktoré produkty akceptovať, ako dlho

po zakúpení a s akými cestami vziať spať. Napríklad pri DVD prehrávači, pracovník musí byť

istý, že prehrávač, diaľkový ovládač a aj káble sú prítomné, a že ovládač pasuje

s prehrávačom. V snahe zlepšiť tieto procesy u maloobchodníkov, dobromyseľní výrobcovia

by mohli poskytnúť náčrt príslušenstva, ktoré by mali byť prítomné u každého svojho

produktu.

34

5.5. Monitorovanie pomocou webu

Ako som to už napísal v kapitole 3, niektorí obchodníci investujú do monitorovacích

systémov. Jedno z viacerých riešení sa javí ako nádejný je internetové alebo intranetové

webové stránky, ktoré riadia zamestnancov cez proces vrátenia pre každý výrobok. Keď

produkt vráti zákazník, zamestnanec naskenuje čiarový kód produktu. Počítačový systém

predajcu sa opýta systému výrobcu pre postup prijatia pre konkrétny produkt. Na webovej

stránke sa objavia kroky, ktoré zamestnanec musí vykonať.

Znovu použijem DVD prehrávač ako príklad. Ako náhle zamestnanec naskenuje

čiarový kód prehrávača, na webovej stránke sa objaví obraz a stručný popis produktu. Na

stránke okrem fotky prehrávača bude aj fotka diaľkového ovládača a káblov.

Jedným problémom, ktorý si uvedomujú aj výrobcovia aj predajcovia je, že

zamestnanci si neuvedomujú dôležitosť aby všetky príslušenstvá boli prítomné. Niektorí

výrobcovia neberú späť produkty, keď niektoré z kľúčových príslušenstiev chýba, alebo

vykonajú čiastočnú refundáciu. Obchodník vráti cenu produktu zákazníkovi, ale on dostane

späť od výrobcu iba polovicu, lebo napr. chýba diaľkový ovládač.

Z tohto dôvodu výrobcovia aj predajcovia si želajú, aby si zamestnanci uvedomovali,

že koľko peňazí to stojí predajcu.

Jedným z možných riešení je, že na webovej stránke popri obrázkoch produktu

a príslušenstiev bude aj cena chýbajúcej zložky.

5.6. Elektronická výmena dát (EDI)

Ďalšou dôležitou technológiou je Elektronická výmena dát (EDI). Hoci táto

technológia nie je ničím nová, väčšina podnikov podľa jedného výskumu si ešte celkom

neadaptovala EDI. Zatiaľ čo veľa procesov v podniku môže byt automatizovaných, je ťažké

usporiadať prostriedky pre implementáciu všetkých funkcií EDI, ktoré si firma žiadala mať.

Je zrejmé, že pre väčšinu firiem nebude medzi prvými prijatie a uplatňovanie

reverzného toku.

35

„Elektronická výmena údajov, často prekladané ako elektronická výmena dát (z angl.

Electronic Data Interchange, skratka EDI), je výmena štruktúrovaných správ medzi

počítačmi, respektíve medzi počítačovými aplikáciami. Dáta sú štruktúrované podľa dopredu

dohodnutých štandardov a vo forme správ následne elektronicky automaticky prenášané bez

zásahu človeka. Bežne sa ako EDI rozumejú špecifické metódy výmeny správ, ktoré boli

dohodnuté na úrovni národných alebo medzinárodných štandardizačných spoločenstiev pre

prenosy dát o obchodných transakciách. Aj keď to môže byť nečakané v dobe služieb

založených na XML, Internete a WWW, je EDI stále najpoužívanejším dátovým formátom pre

elektronické obchodné transakcie na svete.“34

5.7. RFID

Monitorovanie kde sa práve nachádza produkt reverznej logistiky a kde sa bude

nachádzať môže byt časovo veľmi náročná. Mnoho produktov už nemá svoju originálnu

krabicu, alebo krabica môže byt poškodená. V takýchto prípadoch je veľmi zložité použiť RF

skenery na sledovanie pohybov produktov cez tok reverznej logistiky.

Radio Frequency Identification, prekladaná ako rádiofrekvencná identifikácia

(RFID) je relatívne nová technológia, ktorá sa môže ukázať ako vhodná v takýchto situáciách.

Typické metódy identifikácie produktov sú pasívne. Nato aby sme vedeli, či určitý produkt je

prítomný, jedinou možnou cestou je skontrolovať na sklade, či je alebo nie je tam fyzicky.

RFID je kontrast, je to viac aktívna forma identifikácie. Veľmi malý, nízko energetický rádio

vysielač je umiestnení v každom výrobku, ktorí vysiela slabý signál. Napriek svojej malej

veľkosti, RFID ´´štítok´´ obsahuje batériu, ktorá dokáže vysielať až roky signály. Tento signál

je dostatočné silný na to, aby ho bolo možné chytiť na sklade. Každý produkt môže vysielať

iný signál.

Existujú dva možnosti využívania RFID: pasívny a aktívny. Pri pasívnej RFID,

´´stráž´´ pri vchode do skladu zaeviduje všetky produkty. Potom, tento ID je tiež

zaregistrovaní pri výstupe zo skladu. Všetky výrobky, ktoré prišli na sklad a ešte sklad

neopustili, musia tam byť. Pri aktívnej RFID, prijímače sú nainštalované po celom sklade. Ak

chceme zistiť, či produkt sa nachádza na sklade, prijímače začnú zachytávať, či produkt

vysiela určitý signál. Keď to zachytí viac než jeden prijímač, pomocou triangulácie sa dá

zistiť, kde sa produkt na sklade nachádza.

34 http://sk.wikipedia.org/wiki/Elektronická_výmena_údajov

36

RFID má potenciál pomôcť operácií reverznej logistiky viacerými spôsobmi. Ako

bolo spomenuté, môže pomôcť pri sledovaní výrobkov na sklade. Na druhej strane to môže

byt prospešné pri monitorovaní vstupov.

37

6. SUMARIZÁCIA

Zatiaľ čo väčšina sveta ešte nekladie veľkú pozornosť o spätný tok produktov,

mnohé podniky si začali uvedomovať, že reverzná logistika je dôležitou a často strategickou

súčasťou ich obchodnej misie. Počas mojej práci bolo zistených mnoho príkladov s veľkým

dopadom. Pomocou bystrých manažérov, ktorí sa zameriavajú na zlepšenie logistických

procesov svojich spoločností, sa ušetrí veľké množstvo finančných prostriedkov. Je jasné, že

aj keď niekedy posmešne označovaný ako odpad, veľkú hodnotu možno z neho nákladovo-

efektívne vymáhať. Zatiaľ čo efektívna manipulácia a dispozícia vrátených výrobkov je

nepravdepodobná že by bola hlavným dôvodom konkurovania, ale môže to vyvolať

konkurenčný rozdiel.

V snahe zlepšiť procesy reverznej logistiky, firma sa môže pohybovať po niekoľkých

frontoch. Navrhované zlepšenia opísané v tejto práci sú uvedené v tabuľke.

Monitorovanie vstupov

Informačný systém reverznej logistiky

Centrála vrátených produktov

Nulové vrátenia

Oprava a renovácia

Vymáhanie majetku

Vyjednávania

Manažment financií

Outsourcovanie

Význam procesov environmentálnej politiky podčiarkujú smernice Európskej únie,

ktoré musia dodržiavať členské štáty Európskej únie, ako napríklad smernica o odpade z

elektrických a elektronických zariadení (Waste of Electrical and Electronics Equipment –

WEEE, 2001), smernica o obmedzeniach pri narábaní s nebezpečným odpadom (Restriction

of the use of Certain Hazardous Substances in Elctrical and Electronic Equipment - RoHS,

2003) a podobne. V roku 2001 bola vydaná smernica EÚ, z ktorej vyplývajú pre členské

krajiny nasledujúce ciele:

38

1. minimalizovať využívanie nebezpečných substancií a plastov,

2. podpora dizajnu vhodného na recykláciu,

3. výrobcovia preberajú zodpovednosť za ukončenie životného cyklu produktu a

poskytujú pre spracovateľov informáciu pre vhodnú recykláciu,

4. do domácností a na verejné miesta musia byť umiestnené vhodné systémy na

separovaný zber označené ako bezplatný zber,

5. výrobcovia sú povinní budovať a financovať vhodné systémy na zabezpečenie

spracovania a recyklácie produktov a sú zaň zodpovední už v miestach ich zberu,

6. zberné služby musia byť realizované predajcami a samosprávou s cieľom

vyzbierať 4 kg odpadu na obyvateľa ročne,

7. kvóty na recykláciu sú určené v rozmedzí 70% až 90% zozbieraného odpad podľa

typu produktu.

Základným cieľom mojej práci bolo rozšíriť oblasť zriedkavej domácej literatúry

reverznej logistiky a vytvoriť koncepčný rámec pre objasnenie definície niektorých činností,

pomocou odpovedí na hlavné otázky riadenia, ktoré prispievajú k úspešnému aplikovaniu. S

ohľadom na aktuálnosť a na rastúci význam témy, táto štúdia môže slúžiť ako východiskový

bod pre ďalší rozvoj reverznej logistiky, ale samozrejme sa vynorí aj veľa ďalších problémov.

Tu uvedené teoretické základy dopomôžu k ľahšiemu pochopeniu témy, ale praktické

aplikácie však vyžadujú ďalší výskum. Na jednej strane firmy čelia problémom fyzickej

uskutočniteľnosti a na druhej strane sa vyskytujú s rovnakým významom aspekty nákladov

a zisku. Nemali by sme však zabúdať na to, že úspešná reverzná logistika po celom

dodávateľskom reťazci prispieva k zníženiu zaťaženia životného prostredia.

39

POUŽITÁ LITERATÚRA

1. Andrej Dupaľ, Ivan Brezina, Logistika v Manažmente podniku(Bratislava: Sprint,

2006), str.7-14

2. Bob Delaney, Ninth Annual State of Logistics Report, (St. Louis, MO: Cass

Logistics, 1998).

3. Edward A McBean, Frank A. Rovers, and Grahame J. Farquhar, Solid Waste

Landfill Engineering and Design (Englewood Cliffs, New Jersey: Prentice Hall,

1995).

4. Frank Ackerman, Why do We Recycle?: Markets, Values, and Public Policy,

(Washington, D.C.: Island Press, 1997).

5. O.P Kharbanda and E. A. Stallworthy, Waste Management: Towards a

Sustainable Society (New York: Auburn House, 1990).

6. Richard L. Dawe, “Reengineer Your Returns,” Transportation and Distribution,

August 1995, str. 78-80.

7. Walter H. Corson, The Global Ecology Handbook. (Boston: Beacon Press, 1990).

8. Automotive Parts Rebuilders Association, Rebuilding/Remanufacturing: Saving

the World’s Environment, (Fairfax, VA: Automotive Parts Rebuilders

Association, 1998).

9. Duales System Deutschland, Packaging Recycling: Techniques and Trends,

(Cologne, Germany: Duales System Deutschland AG, 1998).

10. Duales System Deutschland, Why do companies become licensees of the Dual

System? (Cologne, Germany: Duales System Deutschland AG, 1997).

11. Environmental Protection Agency, Characterization of Municipal Solid Waste in

the United States: 1994 Update Executive Summary, (Washington, D.C.: U.S.

Environmental Protection Agency, Nov. 1994).

12. Environmental Protection Agency, List of Municipal Solid Waste Landfills,

(Washington, D.C.: U.S. Environmental Protection Agency, 1995).

13. Environment Daily, “Progress Made on EU Electronics Waste Plan.”

14. Varta AG, Varta Sets Out its Position in Response to the Upcoming German

Battery Order, (Hannover, Germany: Varta AG, April 30, 1997).

40

15. “Battery Directive Would Ban Ni-cd’s,” Recycling Laws International, September

1997, str. 5.

16. “Car Dismantlers Support EU Recycling Plan,” Environment Daily, [London]

April 21, 1997.

17. “EC Moves on Electronics Waste Directive,” Recycling Laws International, Sept.

1997, str. 5.

18. “EU Car Firms Oppose End-Of-Life Vehicle Plan,” Environment Daily, [London]

July 21, 1997.

19. “EU end-of-life Vehicles Proposal Released,” Environment Daily, [London] July

7, 1997.

20. “Industries Query Viability of Take-Back Law,” Environment Daily, [London]

May 7, 1998.

21. “Netherlands forces Appliance Take-Back,” Environment Daily, [London] March

19, 1998; and Environment Daily, “Industries Query Viability of Take-Back

Law.”

22. “Progress Made on EU Electronics Waste Plan,” Environment Daily, [London]

April 28, 1998.

23. “Sweden: Industry Wrist-Slap,” Recycling Laws International, September 1997,

str. 5.

24. “TV’s Too Expensive to Collect, Study Finds,” Recycling Laws International,

Sept. 1997, str. 5-6.

25. http://sk.wikipedia.org/wiki/Elektronická_výmena_údajov

26. http://en.wikipedia.org/wiki/1982_Chicago_Tylenol_murders

27. http://en.wikipedia.org/wiki/Tylenol

28. http://sk.wikipedia.org/wiki/Elektronická_výmena_údajov

29. http://www.gruener-punkt.de/

30. http://www.naturpack.sk/legislativa/