Vojtech Stanek a kolektlv

sociltmffirr

i\.!v ItIff

It.

Prof. Ing. Vojtech Stanek PhD.veduci autorskdho kole ktivu

doc. Ing. Iveta Dudov6, PhD.

Ing. Mdria Husrikov6, CSc.Prof. PhDr.Ivan Laluha, CSc.PhDr. Erika Kvapilovri, PhD.Ing. Eva Mackov6, CSc.Ing. Silvia O5kovd

Ing. Michaela Pechov6

Ing. Eva PongrdczovdProf.Ing. Eva Rievajovf, PhD.doc. Ing. Peter Stan6k, CSc.

Vyrlnl:Sgrrinl dvu

kapitola 1.2,3,4, 5, lZ.podkapitola 1.2, ll .lkapitola 15podkapitola 1.2, 8. l, 8.2podkapitola 13.4kapitola l0kapitola 14kapitola 9kapitola 7, 8podkapitola 1.2, s.3, 6.2, 6.3, g.3, g.4kapitola l6podkapitola 19.6podkapitola 9.3kapitola 13podkapitola 6.Ipodkapitola I 1.2

PhDr. M6ria Antalov6, PhD.Ing. Peter Sika, PhD.

Za odbomri strdnku textu, korekturu a konecnir verziu publikricie zodpoved6 autor a kolektiv.Grafo, tabulky a schdnry boli uverejne.d v p6vodnej verzii autora.Dielo je chriinene autorskVrni priivarni.'fyka sa to kopirovania, qirlatkov, dasti textu, il'str6cii,medidlnej a mechanickej reproduk cie, 'zaznamendvania v zariadeniach na spracovanie udajov.Toto opatrenie sa vzt'ahu.lc a.i na rozSinrvanic ccz internet. Sirenie bez pisomndho suhlasu maji-tel'a prdv a vydavatel'a-jc trcstnc.1'6to publikdcia.le urcend aktt Inonogralla Stutlcntonr Ekonomickej univerzity v Bratislave, pra-covnikom vyskumnych itslavov a in$tit(rcii, ktori ma.jt'r zdujem zvySovat'si svoju kvalifik6ciu.Schvdlcnd vedcnim llkononrickc.j univcrzily v []ratislave alio u6ebn6 literatrira.Vlctky prdva vyhrurlcn6.

84072 SQnniSlna nnlitilza

/-z

364

OBSAH

r.TEORTAAPRAXSOCIALNEJpOLrTrKy.............. ................1Il socrALNA polrrrKA v oBDoBi TRANSFoRMACd

A KONVERGENCIE ..............I Il.l Soci6lna politika, jej miesto, ciele a filohy

.................... t41.t.1 St6t v socidlnej potititr............. ....

.........211.2 Novd pristupy k vymedzeniu soci6lneho St6tu

..............221.3 Krest'anske soci6lne udenie

.........342 vVcHoDrsKA socrALNEJ poI,rrrKy v pun6pe

..................412.1 Eur6pska aktivna socidlna politika....

...........432.1.1 Zmluva o 8U....................

..........................S03 PRINCIPY, FUNKCIE A NAsTnoJE AKTI\TNEJ

NA SLOVENSKU... ................61

5.1 Principy a ciele... .........61

5.2 Stratdgia transform6cie sociiilnej sfdry amedzindrrodnd aspekty.... ................625.3 Nov6 socidlna politika

.................64o zrvorNE MTNTMUM v sysrEME socrAr.*eJ pot.rrrKy

.....................696.1 Teoretickd a pr6vne vymedzenie Zivotneho minima.

.....................706.2 Met6dy stanovenia Zivotndho minima.

.........736.3 Valorizilcia hranfc Zivotneho minima

..........757 SOCIALNA DIFERENCIACIA OBYVATELSTVA

.....777.1 Typy socidlnych nerovnostf

.........778 CHUDO8A...........

.........87!.1 NajujznamnejSie dimenzie chudoby ............g48.2 Meranie chudoby a sledovanie jej vfvoja..............

.......g78.3 Socirilna inkhizia a exklfzia

........9g8.4 Chudoba vo svete........

...............1069 TRETI SEKToR A SoCIALNo.EKoNoMICK' nozvol.

......I I I

) k i,t,

9.I Yyznam, postavenie a funkcie tretieho sektora v ekonomike.......................1119.1.I Financovanie tretieho sektora..... .............1 139.2 Ne5t6tne neziskovd subjekty v soci6lnej politike ........1l69.2.1 Typy ne5t6tnych neziskovjch subjektov v soci6lnej politike .................... I 169.2.2Pr|vne formy nest6tnych neziskoqfch subjektov v soci6lnej politike....... I l89.2.3 Ne5t6tne subjekty poskytujtice soci6lne sluZby na Slovensku...................1229 .2.4 F inancovani e ne5t6tny ch su bj ektov poskytuj irci ch soc i 6lne s luZby

na Slovensku............ ..............1229.2.5 Decentralizicia soci6lnych sluZieb ..........1239.3 Socidlna ekonomika............. ......1249.4Yyznarn a postavenie dobrovol'nfctva. .......1279.4.1 Ekonomika dobrovol'nfctva......... ............129r 0 KVALTTA 2rVOTA.............. ..... 13310.1 Kvalita Livota a soci6lny rozvoj ...............133l0.l.l Pojmovd vjchodiskA a zameranie v;iskumu............... ............. 13310.1.2 Ekonomika a kvalita Zivota ...................13810.1.3 Hodnotov6 orient6cie popu16cie.............. ...............139l0.l .4 9fd.y kvality Zivota....... ........14210.1.5 Uzernnd aspekty kvality Zivota....... .......14610.2 Kvalita Livota a dynamika soci6lno-ekonomick6ho pohybu ...................... 15010.2.1 Transformadn6 zmena kvality Zivota....... ............... 15010.2.2 Vydavky dom6cnosti a rispornf model ..................15310.2.3 Eur6pske srivislosti ...............15610.2.4 Socidlna kvalita a kvalita Zivota ............ 15910.2.5 Postindustridlna fhzaa kvalita Zivota ....161II. VYBRATE OKRUHY SOCIALNEJ POLITIKY........ ,..........167I I GLOBALIZACTA SVETOVEJ EKONOMIKY

A SOCTALNA POLTTIKA ......... ...........167I l. I Globalizhcia ............167I 1.2 Globalizdcia a zamestnanost'......... ...........16912 POLITIKA ZAMESTNANOSTI.......... ......I8512.l In5titucion6lne zabezpe(,enie trhu pr6ce........ ............ 190l2.ZEuropska rinia a pracovny trh............ .......19312.2.1Pracovnj trh a soci6lne zabezpedenie ...19412.2.2 Projekt sluZieb zamestnanosti Eur6pskej komisie ............. .....19413 SOCIALNE ZABEZPECENIE ............ .......T97l3.l Vymedzenie soci6lneho zabezpedenia........... ...........19713.2 Socidlne poistenie............. .......20013.2.1Reformasoci6lnehopoisteniavpodmienkachSlovenska ......20213.2.2 Nemocensk6 poistenie............. ..............20413.2.3 D6chodkoqi syst6m ..............206|3.z.4lJrazove poistenie .................21513.2.5 Garandnd poistenie a poistenie v nezamestnanosti .................21513.3 St6tna socidlna podpora ...........216

13.4 Soci6lna pomoc .......21813.4.1 Syst6m pomoci v hmotnej nfdzi ...........23014 RODINNA POLITIKA .......... .,,.23514.1 Rodinnd politika ako sridast'soci6lnej politiky .........239l4.l.l Priame peflaZnd d6vky pre rodiny s det'mi .............23914.1.2 Dafiovd opatrenia pre rodiny s detlni ....24214.1.3 Zariadenia dennej starostlivosti o deti ...24314.2 Rodinn6 politika na Slovensku............ .....24514.2.1Priame pefiaZn6 ddvky ..........24614.2.2 Daiove opatrenia ..................24714.2.3 Zariadenia dennej starostlivosti o deti ...24815 VZDELAVACIA POLITIKA ..,,251l5.l Koncepcia vzdel6vacej politiky.... ............251l5.l.l N6stroje a kriteri6 vzdel6vacej politiky ..................25715.1.2 Vzdel6vacia politika a l'udskj kapit6l ...26115.1.3 Vzdel6vacia politika a sociiilny kapit6l ..................262ll.ZYzdelixaci syst6m v SR........ ...................26315.3 Vzdel|uacia politika Europskej rinie.......... ,....,.........26916 BYTOVA POLITIKA.......... ......27316.1 Vjvoj a Struktrira bytovej vjstavby.. ........27516.2 Finandnd n6stroje bytovej politiky ...........28016.2.1Hypotek6rne rivery..... ...........28116.2.2 Stavebnd sporenie ...............,.28216.2.3 Uvery zo St6tneho fondu rozvoja blivania .............28316.2.4 Program St6tnej podpory obnovy bytov6ho fondu formou

poskytovania bankoqich z6ruk na irvery ......,.........28416.2.5 Priame dot6cie Ministerstva qistavby a regioniilneho ro2voja................28516.2.6 Dafiovd n6stroje ...28616.3 Sociflne aspekty bfvania.... .....28816.3.1 Sociiilne blvanie ...................28816.3.2 Prispevok,na blfvanie ............29117 PODNIKOVA SOCIALNA POLITIKA........... .,......,..293I8 BEZPECNOSf A OCHRANA ZDRAVIA PRI PNACT ............,,29919 ZDRAVOndCTVO............. .....30519.I Zdravie, jeho vyznam a miesto v spolodnosti............ ................30519.1.1 Upeviovanie a rozvoj zdravia, zdklad ridinnej zdravotnej politiky .........30919.2Zdravie pre v5etkjch v 21. storodi.............. ...............31019.3 Zdravotny stav obyvatel'sfva.............. ......31319.4 Soci6lne determinanty zdravia slovenskej popul6cie. ................31619.5 Pristupy k modelu zdravotnej starostlivosti v podmienkach

trhovej ekonomiky .................32319.5.1 Problernatika zdrojov a financovania ....32919.6 Zdravotnd poistenie............ ......33519.6.1Zdravotn6 poistenie dnes......... ..............337

19.6.2 Postavenie a rilohy zdravotnych poist'ovni................ ..............339

f f.J Hlavne drry reforiem zdravotnfctva v Eur.ope............ ................34119.8 Reforma zdravotnictva v SR......... ............34419.9 Liedebn6 starostlivost'.......

.......35319.9.1 Sristava zdravotnfckych zariadenf ......... .................35g

19.9.2 Vjkon St6tnej spriivy na fseku zdravotnictva........... ..............361

\?93Agentirrydomiicej osetrovatefskej starostrivosti(ADos)... ...363

l? t0 Liekovd politika ....364l9.l I Sociiilna a dlhodobd starostlivost,.............

.. ...........:...............10SLITERATURA.....370

UVOD

Trhovd hospod6rstvo znamenii koniec paternalistickej socirilnej politiky a dopopredia sa dostdva spoliehanie sa na schopnosti jednotlivca, jelro vykonnost',vzdelanie aj sociiilne cftenie. Je potrebnd budovat'soci6lnu dirnenziu uirZatel'ne-ho rozvoja. Vysok6 dynamiky technologicklich a technickjch zmien intemacio-nalizdcie a integr6cie vzt'ahov a vzhiomnej zdvislosti vyZaiujri kvalitnd soci6lneprostredie a v riom vysokf kvalitu I'udskdho dinitel'a. Do centra pozornosti sa do-st6va vziijomnd spiitnri vdzba ekonomickfch a soci6lnych cielbv a floh.

Hospod6rska politika nachadza v soci6lnej politike irnpulry a prvky vlikon-nosti a konkurencieschopnosti, sfidasne je sociilna politika partnei riesenia nie-kton-ich nepopul6rnych ekonomick;ich opatreni spiif,-ich s negativnymi sociiilnyrnid6sledkami. ZloLitost' soci6lno-ekonomickych probldmov, ictr uiaiomn6 sp?itniivdzba i synergicky chalakter vedf k tomu, Ze v5etky vyspel6 krajiny venujrli zqi-Sen-ri pozornost' pr6ve socidlno-ekonomick;irn otdzkam. Zlohitoit' ro.ialny.hvzt'ahov a srivislosti vlivoja spolodnosti bude r6st', a preto je aktuiilnost' vzdel6-vania v tejto oblasti nevyhnutnd..

Publik6cia rozpracfva z6kladn6 probldmy soci6lnej te6rie a praxe. Je korn-plexnejSia, prepracovanejSia a predov5etk;im suborne ponrika niizorovfi platformurie5enia aktudlnych soci6lno-ekonomickych probl6mov. Je spracovanri iir5irn ok-ruhom dlenov Katedry sociiilneho rozvoja a pr6ce NHF EU v Bratislave a na5ichspolupracovnikov.

Na rieSenie sociiilnych problemov vyuZivame soci6lnu politiku ako srihrn cie-lbv, aktivit, prostriedkov a opatrenf, ktoriich rilohou je utvorit' podmienky na v5e-stranny rozvoj schopnosti, danosti a kvarity osobnosti kazddho dloveka. -

Od Sirokdho vnimania funkcii socidlnej politiky, ktord sa prejavuje najmii v jejochrannej funkcii (pasivna), sa postupnr prcprur,ivame najmii I to^o;u elovela,jeho premeny, vychovy a kultiv6cie. Skriienosti krajin Etlukazujri, ze ked'sa s[-stredime na dosiahnutie konkr6tnych ciel'ov, moZno v spolodnosii dosiahnut'istykonsenzus' Rovnaki typ socirilnych probldmov v europskom regi6ne (nezamest-nanost', demografickj vjvoj, migrdcia, dierna pr6ca, zmeny v iodinnom zivote,finandnd bariery v zdravotnictve, Skolstve) vedri k integr6cii a internali zitcii rie-Senf a zvy5uje sa ochota koordinovat' eur6psku socirilnu politiku. Spolodnfmprobldmom v5etkich pracovne a soci6lne postihnut'-ich obdanov je ich nizkavzdelanostn6 froveri, z toho vypljvajrica niZSia schopnost' uplatfiovit' sa v praxi.Vzdeliivacf proces nielen v EU, po integriicii Slovenska aj u i6s by mal dat'vzde-liivaniu Sir5iu europsku perspektivu, mal by otv6rat'horiionty globalneho mysle-

nia a interkultfrneho pol'ozumenia. M6Zeme hovorit'o eur6pskej dimenzii vzde-l6vania, ktoru ch6peme ako proces kultiv6cie vzt'ahu k Europe a odhal'ovanie jejhodn6t. Realizuje sa zfskavanfm vedomosti a schopnostf d6leZit'.fch pre pochope-nie vnirtornych i europskych procesov, rozdielnosti a zhodnosti pre vz6jomnd po-rozumenie, toleranciu a irstretovost', pre pripravu mladjch I'udi a flexibilnichpracovnikov.

Soci6lne zabezpedenie ako sridast' soci6lnej politiky je modernj civilizadnjn6stroj 5t6tu, ktorif existuje v inStitucionrilnej podobe viac ako sto rokov a je ne-pochybnd, Ze i vd'aka nerlu je dne5ny svet a predov5etkjm Eur6pa ekonomickyvyspelou oblast'ou bez vyraznyfch prejavov nestability v spolodnosti. Je priesto-rom, kde dlovek pri soci6lnej udalosti neklesd na dno a je schopny znovu sa zapo-jit' do Zivota. Je miestom, kde I'udia pochopili silu a nutnost' primeranej vz6jom-nej solidarity, ktor6 tu zapustila hlbokd korene a ku kton-fm sa musime prihl6sit',pretoZe tlfm si potvrdzujeme na5u identitu a prfslu5nost' k vyspelej a prosperu-jricej Europe.

Publik6cia je urden6 predovSetkfm Studentom EU. Zachovhvame preto viizbuna ostatn6 qiudbovd predmety formujirce profil n6rodohospod6ra. Viacere prob-ldmov6 okruhy sri d'alej rozpracovan6 v diastkovych predmetoch, ktor6 zabezpe-duje Katedra soci6lneho rozvoja a pr6ce a sir to: Teoria a politika zamestnanosti,Soci6lna prica, Europska soci6lna politika, ManaZment l'udskiich zdrojov, So-ciiilne zabezpedenie, Ekon6mia vzdeldvania, Zdravotni politika. Kvalita Zivota.PretoZe v knihe sf iSir5ie spolodenskd srivislosti, kniha je urdenf i Sirokej ditatel'-skej verejnosti. Na texte buderne nad'alej pracovat' a prijmeme v5etky ndmetya pripomienky, ktord umoZnia efektivnejSie di komplexnejSie spracovat'skirmanirproblematiku.

Autorsky kolektfv vych6dzal pri spracovanf textu z dlhorodnej vedeckovys-kumnej dinnosti realizovanej cez programy VEGA. Publik6cia je ziwerelnjm vy-stupom projektu VEGA (,. l14628107,,Soci6lne systdmy v Eur6pe v kontexte pro-tiredenia doby."

prof. Ing. Vojtech Stanek, PhD.za atttorslE kolektiv

I. TEORIA A PRAX SOCIALNEJ POLITIKY

1 SOCIALNA POLITIKA V OBDOBITRANSFORMACIE A KONVERGENCIE

Postsocialistick6 5t6fy sa v procese ich transform6cie hl6sia k systemu, ktorycharakterizuje dernokratickd usporiadanie a ekonorniku zaloLenu na trhovom me-chanizme. KaLdy 5t5t m6 v5ak svoje osobitosti dan6 historiou, kultirrou, tradicia-mi, vzdelanostnou froviou, soci6lno-ekonomickou frovfiou. V naSej krajine ideo prechod od syst6mu Stiitneho paternaliznu k systdrnu zaloLenmu predov5et-klfm na osobnej zodpovednosti kaZddho obdana. Proces prechodu je dlhodobia zlo1ity a ovplyvriuje ho vel'a faktorov (determinantov), ktord pri vysvetl'ovaniciel'ov soci6lnej politiky musime brat'do irvahy. Sir to predov5etkim tieto deter-minanty:l. dedidstvo systdmu, ktoni tu p6sobil dlh6 desat'rodia abol zaloLenf na tzv. 5t6t-

nom patenralizme, diZe komplexnej starostlivosti 5t6tu o obdana,2. existencia noqich skutodnosti, s ktorymi sa dne5n6 gener6cia obdanov nestretla

(nezamestnanost', bieda, kriminalita, soci6lne riziko),3. urdilf soci6lny konzervativizmus, sebectvo a strach z budricnosti, do sa preja-

vuje v snahe o zachovanie doteraj5ich soci6lnych preferencii, fl'av, d'alej v ne-ochote pochopit' nov6 pristupy atd'.,

4. neprehl'adnost' doby, konfrontdcia soci6lnych, ndrodnostnych a inich v65nf.ktor6 sa presadzujri s vel'kou bezohl'adnost'ou a dravost'ou'

5. vstup SR do EU.Existencia tfchto skutodnosti sa prejavuje v stdle nedostatodnom utv6rani so-

ci{lnych sluZieb trhovdho charakteru, nedostatodnej fdasti ne5t6tnych subjektovpri uikutodfiovani soci6lnej politiky. iinnost'charity, podpornych spolkov di cir-kvi nach6dza uplatnenie len pozvol'na.

Transform6cia ekonomiky na trhovd podmienky nebola moLnd bez sridasnychzmien v soci{lnej oblasti. Ekonomickd zneny musia sprev6dzat'zmeny soci6lne'Ekonomick6 prax najmli zadiatkom 90. rokov dasto podcefiovala vyznam soci6l-nych aspektov ekonomickej reformy. IJL pwe vjsledky v5ak uk6zali (najmiiv SR), Le realizhcia ekonomickej reformy m6 svoje soci6lne predpoklady, pod-mienky, sprievodnd javy a n6sledky, ktord sa m6Zu stat' kritickym miestom di ba-ri6rou spolodenskej priechodnosti ekonomickjch reforiem. KaZdi krok reformymusi byt' soci6lne akceptovany a nemal by vyvoldvat' soci6lne nap?itie di krizu,resp. br6nit' uskutodfiovaniu d'al5ich krokov. Prah soci6lnej tolerancie (soci6lnejfnosnosti) je soci6lna realita.

Soci6lna reforma realizovan6 prostrednictvom soci6lneho programu sa usku-todiuje v ttoch sriboroch vzt'ahov:

llt0

Stiit obdanovi, v r6mci ktordho 5t6t poskytuje i zaruduje istd soci6lne minimumobdanom;obdan v spolupr6ci so 5t6tom, v r6mci doho 5t6t poskytuje urditri legislatfvnua in5titucion6lnu z6ruku, rovnakj pristup k vzdelaniu, zamestnaniu atd'. a ob-dan sa zaradi, resp. vyberie si spdsob najlep5ie mu zodpovedajrici;

. obdania sami sebe, zdkladom je vlastnri iniciativa, individu6lna, rodinn6, ko-mun6lna di vzajomnii priatel'sk6 spolupr6ca alebo pomoc.V prvom okruhu vzt'ahov 5t6t predovietkjm realizuje rodinnf politiku a so-

cidlnu podporu. lde napr. o pridavky na deti, matersky prispevok, rodidovskj pri-platok. V tomto vzt'ahu sa realizuje princfp do naj5irSej solidarity, ktorej realizit-ciou sa financujt i pomoci v rdmci socidlnej odk6zanosti.

V rrimci druhdho vzt'ahu si obdania v spolupr6ci so Stiitom financujri skoro ce-l6 soci6lne zabezpedenie. Strit vytv6ra in5titucion6lny syst6m (poist'ovne) a obdanrealizuje svoje zaradenie platenim poistndho a zaradenim sa do vSetkjch systd-nrov podl'a svojho rozhodnutia. Stat zaruduje zitklad (minimum) v5etk;im. ObdanvSak v r6mci doplnkovdho (nadstavbov6ho) systdmu poistenia di individu6lnehopripoistenia (najmii cez komerdnd sluZby) realizuje svoje d'alSie predstavy.

Treti vrtah je zaloileny na iniciative (zodpovednost' obdanov) a solidarite cha-rit, cirkvi, rodin di priatel'ov.

Zmysluplnost' soci6lneho programu spodiva aj v ochrane soci6lneho svetapred negativnymi ddsledkami sveta ekonomickdho. Refotmny proces soci6lnejsfery je proces dlhodobj a kontinu6lny.

Soci6lna politika v transform6cii pomocou reforiem odstr6nila negativne javypredchiidzajfrceho paternalistick6ho systdmu. Boli naformulovand zrikladnd ciele6i zimery soci6lnej reformy, vyjadrend tezami:a) pluralizovat'subjekty i formy soci6lnej politiky,b) uplatnit auton6miu a samospr6vu v socirllnej oblasti,c) liberalizovaf rozhodovanie o podmienkach Livota, priice i odmefiovania,d) preniest' zodpovednost za soci6lnu situiiciu obdanov a ich rodin na jednotliv-

cov a rodiny.Soci6lna reforma sa zalala este v bfvalej isfn v r. 1990 v podobe scendm

soci6lnej reformy. Sceniir sa ch6pal ako ochrannj, ktonf mal umoZnit a podporit'realiz6ciu ekonomickej reformy. Nemal teda za ciel' reformovat' celf sociillnysystdm. RieSil len aktu6lne rizik6, ktor6 sa v prvej etape ekonornickej transform6-cie objavili (nezamestnanost', pfivatizficia, infl6cia). V tejto etape sa vybudovalisociillne in5titricie (rirady pr6ce, soci6lne poist'ovne) a vyworil sa systdm sociill-nej z6chrannej siete.

Zdchrannd socidlna siet' zabezpeiuje, abyzr nikto nezavinene neklesol do situ6cie nridze (odk6zanosti);o si sirstava soci6lnych prijmov udrZovala re6lnu hodnotu d6vok;. soci6lne podmienky v SR boli v srilade s EU.

Garantom zilchrannej soci6lnej siete je 5t6t, ktoni m6Ze:l. poskytnrit' peniaze alebo zarudif prijem,

Systdm fungovania socidlnej ochrany obyvatel'ov

2. poskytn(rt' ambulantnri sluZbu namiesto pei,azi, ked' je to pre obdana vlfhod-nejSie,

3. poskytnif azyl ako krajnj prostriedok pri soci6lnych hav6ri6ch. Modernj 5t6tmusf byt' schopn;i bezprostredne reagovat' na soci6lne oslabenie obdana diskupiny obdanov.Zhchrannh sociiilna siet'plni tieto funkcie:poskytuje urditri ochranu soci6lne odk6zan;fm obdanom (napr. d6vky a pri-spevky);zabezpeEuje ekonomicky aktivnemu obyvatel'stvu minim6lnu vy5ku pracov-ndho prijmu zarudenim tzv. minimdlnej mzdy;zaruduje nevyhnutnri vj5ku prijmov soci6lne odk6zanym rodindm di obdanomstanovenim vy5ky Zivotndho minima a vj5ky minim6lneho starobndho d6-chodku;aktivne pdsobf v politike zamestnanosti stanovenfm syst6mu aktivnej a pasiv-nej politiky zamestnanosti;poskytuje ristavnri soci6lnu starostlivost';realizuje tzv. valorizAciu, do je prispdsobovanie mzdoqich a soci6lnych prij-mov u.ivoju Zivotnjch n6kladov.Systdm z6chrannej soci6lnej siete je qfrazom solidarity a zodpovednosti 5t6tu

vo vzt'ahu k obdanom v pripadoch, Ze sa nie vlastnou vinou dostanri do stavu nti-dze, resp. Ze sir ohrozend ich d6leZitd soci6lne zdujmy. St6tq;mto systdmom za-

-tD6vka v nezamestnanosti

Pr6ca a pr

Zamestn6vatel'Minim6lna mzda

Poistenie Minim6lne vlfdavkyz poistneho systdmu

l3

ruduje potrebnj. nevyhnutnj, spolodensky uznany Standard pomoci. ZichrannAsoci6lna siet'm6Ze mat'rdzne formy poskytovania d6vok:l. centr6lne s jednotnotr vy5kou d6vok,2. lok6lne s diferencovanymi d6vkami.

M6Ze sa aplikovat' na jednotlivca, rodinu, dom6cnost'. M6Ze to byt' sch6mavSeobecnej alebo Specifickej podpory zameran| na osobitnd kategorie obyvatel'-stva. VySka soci6lnych d6vok sa mdZe viazaf na ist6 percento z minim6lnej mzdyalebo na hranicu soci6lnej odkdzanosti'

Zo skusenosti vyspeljch 5t6tov vyplfva, Ze fungovanie soci6lnych sieti nie jebezprobldmovd. Problemom je ich dostatodn6 efektfvne fungovanie. To znantten|,Ze v soci6lnych siet'ach sf znadne medzety (siet' je riedka) a nepokryvaju Ziaducesoci6lne udalosti dostatodne, resp. pokqivajri ich v nedostatodnej miere. Skrise-nosti v5ak ukazujfr aj opak, a sfce. Ze socidlne siete zabezpedujf prili5ne soci6lnepohodlie (konformnd soci6lne siete), 6im sa oslabuje osobn6 motiv6cia na rieSe-nie probldmu. Je logick6, Ze konkretna podoba zdchrannej soci6lnej siete v tej-ktorej krajine zhvisi predov5etkym od finandnich zdrojov, ale i od sociiilneho ve-domia di citenia v spolodnosti, a nakoniec i od dobrej v6le realizovat' prisluSndopatrenia.

Soci6lna siet' je jednjm z mechanizmov rie5enia probl6mov. M6 hlboko hu-m6nnu podstatu a napliuje z6kladnd soci6lne principy, solidaritu a spravodlivost'.

1.1 SOCIALNA POLITIKA, JEJ MIESTO, CIELE A ULOHYPri vysvetl'ovani socidlnej politiky vych6dzarne z vymedzenia soci6lnej sf6ry.

Tri povahrjeme za relativne samostatnti, prierezovf sferu. Tvori systdm soci6l-nych vA ahov, podmienok a procesov, ktor6 sa prejavujir v obsahu a charakteredinnosti, v spr6vani, potreb6ch, z6ujmoch, hodnothch a cielbch socidlnych sub-jektov. Koncentruje sa na Zivotnd podmienky I'udi, na rozvoj dloveka, jeho by-tostnych, tvoriqich sfl, rozvoj osobnosti i individuality. Socidlna politika sa v te-6rii a praxi r6zne interpretuje. Vymedzenie sirvisi s ch6panfm pojmu soci6lny.Obvykle sa vysvetl'uje:l. v naj5ir5om zmysle slova ako spolodenski;2. u23ie ch6panie soci6lneho sa orientuje na rie5enie soci6lnych nerovnosti. so-

ci6lnu realitu;3. najuZsi vyznam sociiilneho sfvisi s kuratfvnym riesenim konkr6tnych soci6l-

nych situ6cii.Sociflnu politiku moZno charakterizovat' zr6znych hl'adisk a frovni'iastej$ie sa stretdvame v literatire s vysvetfovanim niekton-ich zloliek di prv-

kov soci6lnej politiky ako s vysvetl'ovanim soci6lnej politiky komplexne. Existu-je teda ist6 l'ubovdl'a v jej ch6pani. Stret6vame sa i v sirdasnosti s rozmanilfmivymedzeniami, ktor6 sa lfsia mierou abstrakcie i konkrdtnymi qfchodiskami.M. Hittju v udebnici soci6lnej politikyrvymedzuje dvoma spdsobmi:

' Hill, M.: Understanding Social Policy. Oxford, 1983.

14

l. soci6lna politika ako sridast verejnej politiky, ako jej urditd oblast'di odbor'2. soci6lna politika je vymedzen6 tym, dim sa odliSuje od ostatnych politfk.

A. Walkir uv6dza, ZL existuje tol'ko definicii soci6lnej politiky, kol'ko autorovo nej pi5e.t L. Wileniky, u-.ti.[i Specialista,3 uv6dz:,, Le sociiilna politika je re-zidualny neurdilf pojem. Niekedy oznaduje i tri Stvrtiny aktivity vl6,dy, inokedylen snahu udrZat'prijem chudobnfch na istej irrovni'

R. Titmusro n.podaua vlastnir definiciu socidlnej politiky, ale rekapitulujemnoZstvo definicii uv6dzanych infmi autormi a nach|dza vo viidsine z nich tietotri definidne znaky'.L prospeSnost' obdanom,2. viazanost'na ekonomick6 a mimoekonomick6 ciele,3. vyuZfvanie n6strojov umoZfiujricich redistribriciu (prerozdel'ovanie) zdrojov

od bohat'-fch k chudobnym.R. Mistras vymedzuje soci6lnu politiku ako tie soci6lne dohody, mechaniz-

my a opatrenia, ktore i,iuiriu s distribirciou zdrojov podl'a urditich kriterii po-trieb.

T. Marshall6 uvddza, Ze soci6lna politika sa vzt ahuje na politiku vl6d, ktor6m6 priamy dosah na zabezpedenie obdanov prijmami alebo sluZbami. Jej jadromje teda ,oliiln. zabezpe(enie, soci6lna portoc, zdravotnd a socidlne sluZby' byto-vd politika.

-'trrt. potrjeekT rozliSuje socidlnu politiku ako praktickri dinnost' a soci6lnu po-litiku ako vednj odboi. Soci6lna prax ako prakticki dinnost' je predmetom od-borneho z6ujmu soci6lnej politiky ako vedn6ho odboru. Soci6lna politika akopraktick6 akiivita formuje i*unjednotlivcov a soci6lnych podmienok ich Zivo-ia. Kaldyje nejako ridastnfkom soci6lnej politiky, neja(fm spdsobom ju spolu-rrtv6ra, ei uz iae o neho samdho, o zivot jeho rodiny, o zivot spolodnosti. 26ro-veii je v5ak kaZdy vystavenf socidlnym podmienkam, ktore sri objektivnoudanost'ou.

I. Radidov68 vymedzuje soci6lnu politiku dvomi z6kladnimi sp6sobmi:l. soci6lna politii

V. Krebs uv|dza socidlnu politiku ako politiku, ktor6 sa prim6rne orientujek dloveku, k rozvoju a kultivdcii jeho Zivotnfch podmienok, dispozicii, k rozvojujeho osobnosti a kvality Livota.e

L TomeSro definuje soci6lnu politiku ako sfstavn6 a ciel'avedomd risilie jed-notliqfch socidlnych subjektov o zmenu alebo udrZanie a fungovanie svojho ale-bo in6ho (Stdtneho, obecneho) soci6lneho systemu. l.LiZkovarr rozli5uje tri pri-stupy:1. Sirokd ponfmanie soci6lnej politiky, ktord vymedzuje konkr6tne konanie 5t6tu,

kton-irn je ovplyvfiovan6 soci6lna realita danej spolodnosti v Sirokom meradle;soci6lna politika saviaLe na Zivotnd podmienky I'udi;

2. soci6lna politika ako oblast' (sfidast'hospod6rskej politiky); ciel'om je elimin6-cia ekonomickfch tvrdosti, ktord sprev6dzajir fur-rgovanie trhovdho mecha-nizmu, toto chdpanie redukuje soci6lnu politiku na syst6m opatrenf predov5et-kym v oblasti zamestnanosti, mzdovdho vjvoja a soci6lneho zabezpedenia;d6raz je poloZenj na jej ochrannf rolu;

3. najuZ5ie ch6panie soci6lnej politiky: stotoZfiuje sa tu soci6lna politika a so-ci6lne zabezpelenie; soci6lna politika je redukovan6 na opatrenie v d6chodko-vom zabezpedeni, chorobe, soci6lnej starostlivosti a pomoc rodin6m s det'mi.S. Strizenect2 uvddza soci6lnu politiku ako interdisciplin6rnu oblast'skrimania

a realizilcie soci6lnych opatreni, ktord sfi potrebn 6 na vyv|Lenlf vifvoj kaZdej mo-dernej priemyselnej spolodnosti. Je urditjm priesednikom politickych zdmerov,ekonomickej reality, hurnfnnych, etickfch, mor6lnych principov a zilsad, vizifa opatreni.

SociSlna politika je teda sfbor aktivit, opatreni, ktord ciel'avedome smerujrik rozvoju dloveka, sp6sobu jeho Zivota, k zlepSovaniu Zivotnych podmienok oby-vatel'ov, k zabezpedeniu soci6lnej suverenity di bezpedia v ramci danich politic-kjch, hospod6rskych moZnosti krajiny. V literatrire ndjderne i r6zne typy sociril-nej politiky (modely), ktor6 sa historicky uplatriovali v urditej etape socidlno-ekonomickdho vjvoja vo svete.

I. RadidovA a J.2iZkov6 sa pridrZiavajf typol6gie soci6lnej politiky, ktor6 jeklasickd avyuLiva sa i v St6toch OECD. Zdkladnym vlichodiskom sri tri ide6lnetypy socidlnej politiky definovand R. Titmusom. Prehl'adnou formou ich spraco-vala I. Radidov6:13

InStitucion6lne redistributivny typ je oznadovany ako soci6lno-demokraticky.univerzalistickf, s dominantnou rilohou 5t6tu. Zahrnuje cehi popul6ciu, di to so-ci6lne potrebuje alebo nie. Uplatiuje sa zna(ny rozsah redistribricie, obmedzujepdsobnost' ne5t6tnych subjektov. Pracovno

- v,.fkonovy typ vychidza z priority

uspokojovat'potreby na z6klade pracovndho vykonu a z6sluhy. St6t zaruduje lenspolodnost'ou uznan6 minim6lne Zivotnd Standardy, miera redistribricie je menSia,

je vyfvorenj priestor na pdsobenie ne5t6tnych subjektov. Rezidu6lny typ sa spo-lieha vyhradne na trh jeho in5titircie a na rodinu. V pripade,2e zlyhd trh, inStitu-cie, rodina, nastupuje 5t6tne soci6lne zabezpedenie na irrovni urditdho minim6l-neho Standardu.

Tabul'ka l.lModely socidlnej politiky

N{odel (typ)soci6lnej politiky

InStihrciondlno-redis-tlibutivny Pra covno-v.j' kono r"-i Reziduiilny

analyickd oznadeniehlavni akteri

patemalistic\i Strit korporativisticky zamest-niivatelia

etatisticky, rodina,srikomne poistenie

pokrytie sluZbami univerziilne zmreSane rezrdu6lne

vmik niiroku obCianstvo zamestnanost' skirmanie

finandnii zodpovednosf Stiil zamestniivatelia, Stiit potrebnosti, Sttil

urovei kompenz6cie rrysokri du6lna nizka

vaah k hhu priice dekornunikiicia oddelenie pracujircich odnepracujricich mimo trhu priice

ciel' redistribucia prijrnu strata prijmu, soc. podpora rovuost'v chudobe

uplatnenie Skandindvske Stdty, bivaldpostsocialistickeNSR, Rakrisko, Francitz-

sko, Belgicko USA, V. Britania

Esping-Anderson uvddza 3 modely:a) liberrilno-rezidu6lny,b) socidlnodemokraticky,c) konzer"vativny (korporativistickli).

Krebs uv6dza 4 modely:a) Skandin6vsky (modern ws),b) bismarkovsk!

- in5titucion6lny ws,

c) anglosasky -

rezidu6lny ws,d) latinskj

- rudamentary ws.

Spr6va prezentovan6 v jfli 2003 Nez6vislou Studijnou skupinou EU, vytvore-nd z podnetu predsedu Komisie, dospela k ziveru, Ze existujri 4 soci6lne modely:a) severskli (Skandin6vsky) rnodel

- kton-i reprezentuje vysokri riroveri soci6lnej

ochrany s vysokou mierou zdanenia, Siroklfmi St6tnymi intervenciami na trhuprdce, ide v podstate o klasickj 5t6t blahobytu,

b) anglosaskj model -

niZiia intervencia 5t6tu ako subjektu, obmedzenejSie ko-lektivne poskytovanie socidlnej ochrany, zameran6 hlavne na eliminovanienegativnych socidlnych dopadov, ktord by mohli viest'k chudobe,

c) kontinent6lny model -

zaloLeny na poistnom systdme , Ei\e soci6lna ochrana jeposkytovan6 prostrednictvom verejn6ho poistenia. Pri poskytovani soci6lnejpomoci mil trh vyznamnf flohu,

e Krebs V., a kol.: Socidlna politika. Praha: ASPI, 2002.r0 Torne5,I.: Koncepce systemu soci6lni pomoci. VtlPaSV, 1991.tt Ziikovit,J., a kol.: Uvod do studia socidlni politik-v. Praha: VSE, 1995.t2 StriZenec, S.: N6drt problematiky socidlnej politiky. Bratislava: ttK, 1993.13 Radidova, I.: Socialna politika na Slovensku. Bratislava: SPACE, 1998, s. l2

l6 17

d) stredomorsky model -

poskytuje vysokf prdvnu ochranu zamestnania, niZSiuirrovefi podpory v nezamestnanosti. Rozhodujrica dast' soci6lnych vjdavkov jezanterani na d6chodky.Podl'a Sapirovovej komisie sir udrZatel'n6 len modely severskj a anglosasky.V priebehu dasu sa rozdiely medzi typmi soci6lneho 5t6tu stierali. K najviid-

Sienrtr pribliZeniu dochidza medzi socidlnodemokratickim akonzervativno-korporativistickfm modelom. Pridiny rozdielov vjednotliv,-fch reZimoch soci6l-ny.h St6tov sri najm[ v troch vyznamnych faktoroch:l4L miera sebauvedomenia triedy pracujircich a charakter, sila ich reprezent6cie

(politickd strany, odbory),2. Struktrira politickfch striin a charakter koalicif,3. historick;i charakter a spdsob inititucionalizilcie soci6lneho 5t6tu.

Sridasn6 vyspeld 5t6ty v Eur6pe majri st6le charakter soci6lneho 5t6tu, na domsa zhodujf autori v oblasti soci6lnej politiky. V konkrdtnych ot6zkach soci6lneho5t6tu v5ak medzi autormi existujri dasto n6zorovd rozdiely, t'-fkajuce sa vymedze-nia pojmu soci6lny 5t6t, jeho perspektivy, dimenzie hodnotenf, jeho efektivnosti,vyvoja soci6lnej Struktfry a soci6lnych nerovnosti.

Po p6de komunistick6ho reZimu sa \rynorila pred 5t6tmi otizka. ako d'alej.Viacerd postkomunistickd 5t6ty hl'adajir st6le svoju cestu socidlnej politiky v r6m-ci istej podoby soci6lneho 5t6tu. Rad teoretikov, ale aj politikov sa nevzd6vapredstavy akejsi strednej cesty medzi re6lnym socializmom a kapitalizmom. M6-Zeme citovat' mnoho vjznamnych politickjch i duchovnjch predstavitel'ov. J6nPavol II. v encyklike Centesimmus annus pfse o alternative medzi kapitalizmoma socializmom ako o ,,spolodenskom zriadeni slobodnej pr6ce, podnikania a ridas-ti, ktor6 sa riplne nestavia proti trhu, ale poZaduje, aby bol primerane usmertiova-nj St6tom tak, aby bolo zamden6 uspokojovanie z6kladnjch potrieb celej spolod-nosti."rs Ako vel'kj probldm sridasnjch vyspeljch krajin vidi nebezpedenstvokonzumizmu, pridom uv6dza: ,je moZn6 pozorovat odcudzenie v spotrebe".V interrriew talianskemu dasopisu La Stampa uvildza medzi inym, Ze ,.pridinoumnoh;fch aviinych soci6lnych a I'udskjch problemov, ktord v sfdasnosti tr6piaEuropu a svet, sri tieZ degeneradnd prejavy kapitalizmu..." Byvali americky pre-zident Bill Clinton vdbec ako prv'-i americky prezident skonitatoval,2e Amerida-nia draho a neefektivne ziskavajri to, do je v infch krajin6ch samozrejm6, napr.v Skolstve, zdravotnictve. a sfdasne vyhldsil, 2e hl'ad6 tretiu cestu, ktor6 budere5pektovat'trhovd procesy a pritom kl6st' d6raz na soci6lnu solidaritu. T. Blairmd vypracovanir vlastnri, tzv. tretiu cestu soci6lno-ekonomickdho ronoja, ktor6je obsiahnuthv zhkladnjch dokumentoch Labour party.

Soci6lna politika sa realizuje prostrednictvom subjektov, z ktoriich ako hlav-nj vystupuje 5t6t. Je to tym, 2e Stitt urduje obsah, ciele, rilohy i ch6panie soci6lnejpolitiky v tej-ktorej etape roz:toja spolodnosti. Na niZsich stupfioch di rirovniachriadenia, ale aj v jednotliv,-fch fzemnjch celkoch p6sobi vel'a d'al5fch subjektov.V sirvislosti s integradnjmi procesmi hovorime i o tzv. nadn6rodnych subjektoch.14 Munliov6, G., a kol.: Socidlni politika v evropshich zemich. Praha: Karolinum, 2004rs Jiin Pavol II.: Centesirnnus annus. Praha: Zvon,l99l, s. 47,49.

V najv5eobecnej5orn ch6pani dlenirne subjekty na 5t6tne a ne5t6tne. MoZnd dle-nenie je i na 5t6tne, trhovd a netrhov6 subjekty. Subjekty koncipujf, pripravujfa realizujri sociilnu politiku v r6mci svojej pdsobnosti. Zikladnir Struktirru so-ciiilnych subjektov tvoria:l. StAt a jeho org6ny,2. zamestndvatelia,3. zamestndvatel'skd a zamestnaneck6 odborovd org6ny,4. obce, mest6, VUC,5. charitativne organ izhcie, organizitcie o bdian skych iniciativ,6. cirkev,7. obdania, rodiny a dom6cnosti.

I v r6mci takdhoto Sirok6ho ponfmania subjektov soci6lnej politiky si 5t6t(v na5ich podmienkach) ponech6va svoju vyznamnri a integrujricu flohu.

St6t ako subjekt soci6lnej politiky a realizhtor mnohfch soci6lnych opatreni byv budfcnosti nemal byt' nevyhnutne rozhodujricim subjektom. Nasvedduje tomusystem ufv6rania zdrojov pre soci6lnu politiku. Finandnd zdroje limituje jednakreiilny rozpor, v akej miere sri obdania ochotnf dariami a soci6lnymi platbamipodporovat' soci6lne aktivity 5t6tu a naopak, do od 5t6tu odak6vajri a poZadujt.Plati, Le Stht by nemal zabezpedovat'tie soci6lne aktivity, ktord mdZu byt'rovna-klfm spdsobom alebo i kvalitnej5ie a irdinnej5ie zabezpedend infrni subjektmi(princip subsidiarity). Ulohou zost6va hl'adat' odpoved' na ot6zku. do vSetko je5t6t schopnj v socialnej politike rispe5ne a efektivne robit'. Budovanie pluralitnejspolodnosti znamen| i pluralitu soci6lnych subjektov. Predov5etkym neit6,tnesubjekty a ich aktivity musf soci6lna politika vyrazne podporovat' a roz5irovat'priestor na ich p6sobenie tak, aby s rispechom nahradili soci6lne aktivity 5t6tu.

Pod objektmi soci6lnej politiky rozumieme v5etkfch obyvatel'ov 5t6tu, alei urditd skupiny obyvatel'ov a jednotlivcov, ku kton-fm soci6lne opatrenia subjek-tov smerujfi. Objekty soci6lnej politiky sfi podl'a charakteru a potrebnostijednot-livjch soci6lnych opatreni r6zne Struktrirovand, napr. podl'a ekonornickej aktivi-ty, vzdelania, podl'a prijrnu, pohlavia di veku. Soci6lna politika v cielbvomrieSeni smeruje k urditdmu soci6lnemu ladeniu spolodnosti. Socidlna politika sausiluje o starostlivost', o blahobyt I'udi. Jednoznadne sa orientuje na l'udskir by-tost', jej jedinednost', schopnosti, z6ujem, potreby. Ciele soci6lnej politiky charak-terizujeme ako Ziaduce, chcend stavy socirilnej. sfdry v budricnosti.

YLdy ide o sristavu ciel'ov, ktor'.imi sa naphia v5eobecny ciel', tzv. rozvoj dlo-veka (individua), sp6sob jeho Zivota, jeho tvorivd sily a dispozicie. Tento ciel' sadosahuje uplatfiovanirn v5eobecnfch principov soci6lnej politiky. ale tieZ kon-kr6tnymi opatreniami diastkov;fch soci6lnych politfk. Celj proces tvorby, formu-l6cie i naplfiania ciefov je znadne konfliktnj. Konflikty vznikajf tak medzi sub-jektmi, ako aj v r6mci vol'by prostriedkov a nakoniec i cielbv.

Soci6lnu politiku moZno charakterizovaf zrdznych trovn( a hl'adfsk. Jev te6rii a praxi r6zne interpretovan6. Koncentruje sa na Zivotnd podmienky I'udf,na rozvoj dloveka, jeho fvorivfch sil, osobnosti a individuality. Do centra pozor-nosti sa stavia I'udsk;i faktor a jeho kultiv6cia, a teda i samotn6 soci6lna politika.

l8 r9

V sfdasnosti sa objavili nov6 prvky ii trendy, ktord ovplyvriujri di niekedydeterminujt soci6lnu politiku. Sf to predovSetkjm:l. globaliz6cia s0visiaca s internacionaliz6ciou mnohlich l'udskjch aktivit. Je to

spont6nny proces. Je poznaden6 neb;ivaljm rozvojorn informadnjch techno-logii,

2. nepriazniqf demografickj vyvoj a stamutie populdcie,3. spomalenie hospod6rskeho rastu,4. oslabenie tradidnej funkcie rodiny a solidarity,5. migradnd prudy do Eur6py,6. determindcia zdrojov pre soci6lnu politiku,7. komplikrlcia soc6lneho dial6gu.

V spolodnosti je st6le pnutie o charakter modelu trhovej ekonomiky medzi I'a-vjmi di pravjmi n6zoroqfmi prfidmi. Pritom Ustava SR v dl. 55 odsek 1 tvrdi,Ze: ,,Hospod6rstvo SR sa zaklad| na principoch sociiilne a ekologicky orientova-nej trhovej ekonomiky." Kritici tohto dliinku tvrdia, Ze: ,,soci6lny 5t6t, 6i2e roz-siahle Stdtne prerozdel'ovanie majetku v mene idedlu rovnosti v prijrnoch je ne-mravnost'."16 Faktom je, 2e 5t6t m6 este hranice pdsobnosti a zasahovania. St6tm6 moc, ktoru mu delegovalijednotlivci. St6't nesmie moc zneuLivat'proti obda-nom. Ot6zka charakteru 5t6tu je kl'tidovou civilizadnou ot6zkou. Tirto ot6zku sid6vajri i v St6toch EU, kde povojnoq.f ,,socidLlny ltht" narazil na bari6ry. EU hl'a-d6 cesty, ako d'alej, ale nezrieka sa zipadoeuropskeho soci6lneho modelu zalole-ndho na koncepcii plnej zamestnanosti a koncepcii soci6lneho 5t6tu. Maastrich-tsk6 zmluva o EU jasne stanovila, Ze rilohou irnie bude dosiahnut' vysokir irroveizamestnanosti a soci6lnej ochrany, zvy5ovat' Zivotnj Standard a kvalitu Zivotaa smerovat'k ekonomickdmu a soci6lnemu zjednoteniu medzi dlenskjmi St6tmir7.Prieskumy v EU ukilzall Ze l'udia si neprajti, aby rieSenie existujircich t'aZkostfbolo spojend so zniZovanim soci6lnych Standardov. Spolodnd ciele, ktord v EUsmerujri k vybudovaniu aktivnej, otvorenej a spravodlivej eur6pskej spolodnostina zilklade zamestnanosti, soci6lnej ochrany a rovnosti prileZitosti, majf vSe-obecnir podporu.

In5titucion6lne ch6panii Stftna soci6lna politika je n6strojom, ktorym 5t6t ob-danom zabezpe(,uje ich soci6lne pr6va v zmysle VSeobecnej deklar6cie I'udskjchpriv z roku 1948 a dvoch n6slednfch paktov I'udskych priv z roku 1966 a Charryzdkladnych pr6v pracujricich z roku 1989 a tieZ Charty zhkladnych pr6v obdanovEU z roku 2000. Takto vysvetl'ovan6 soci6lna politika 516tu m6 vytvorit'spolod-nost' rovnaklfch prfleZitosti (Sanci) a md kalddmu obdanovi ponrikat' podmienkyna rozvoj jeho l'udskdho potencidlu. Je teda nezanedbatel'nym n6strojom na so-ci6lnu integr6ciu obdanov a v pripade ich zlyhania na zabezpedenie soci6lnejexistencie.r8 Takto Siroko ch6pan6 soci6lna politika zodpoved6 ekonomickjm,soci6'lnym, historickiim, kultrirnym tradici6m iesko-slovenska i samostatndhoSlovenska.

16 Domino forum, 912001, s. 7.:l A. Brac.iun: Hospodarska politika Europskej irnie. Bratislava: SPRINT, 2008, s. 162.ro TomeS, I.: Socidlna politika, te6ria a medzinarodn6 skusenost'. Praha: SOCIOKLUB,1996.

t.t.t StAt v socidlnej politikeSoci6lna politika je napriek svojej relatfvnej samostatnosti vZdy v znadnej z6-

vislosti od orient6cie hospod6rskej politiky. ei 1e hospod6rska politika ladendviac alebo menej soci6lne, zhvisi od politickej situ6cie, historickfch tradfcii, kul-trirnej a vzdelanostnej rirovne, sily a vdhy socidlnych paftnerov, irovne soci6lne-ho dial6gu, hodnotovej orient6cie obyvatel'stva. Na vfvoj soci6lnej politiky rnalovplyv i ch6panie rilohy 5t6tu. Koncom 19. storodia, najmii pod vplyvom socidlno-demokratickjch myilienok poklesol vplyv liberalizmu a posilnil sa vplyv 5t6tu nahospodiirsky Zivot. Presadili sa my5lienky J. M. Keynesa o potrebe zdsahov 5t6tudo hospod6rstva. Zvl63t' priaznivd podmienky na uplatnenie tfchto my5lienoknachddzame pribliZne od 20. rokov, nesk6r sa objavila hospodiirska krfza (30. ro-ky), schudobneli takmer v5etky eur6pske Stdty, povojnovd hospod6rska politikazlyhala, prejavil sa obrovskj niirast nezamestnanych, poklesla v..iroba, produkciaa obchod. V takejto atmosfdre vznikla vhodn6 klima na presadenie sa my5lienkysilndho soci6lneho St6tu, do sa prejavilo znadnou podporou Sirok;ich vrstiev oby-vatefstva. Ako priklady v zavidzani vymoZenosti soci6lneho Stdtu sa uv6dzajirVel'k6 Brit6nia, Svddsko, Nemecko.

Probldmy po prvej svetovej vojne, hospoddrska kriza, n6stup faSizmu, druh6svetovii vojna znamenali zdsadny obrat v pristupe k rie5eniu soci6lno-ekono-mickjch probldmov. Skfsenosti eur6pskych 5t6tov uk6zali, Ze liberrihra trhov6ekonomika nie je r{hodn6 pre v3etkych, Ze relativny prospech v5etkjch a spolo-denskj z6ujem sa nepresadia automaticky, ale sa musia realizovat' na zdkladekonsenzu za podpory Stdtu a jeho org6nov.Ukizalo sa, Ze trh md svoje nedisku-tovatel'nd prednosti, ale aj svoje slabiny. Tie spodivajri v trhovej I'ahostajnostik soci6lnym principom, ako je soci6lna spravodlivost', solidarita, ako je rie5enievzniknudch soci6lnych javov, ako sfi nezamestnanost', choroba, staroba di naro-denie deti. V d6sledku tohto pribliZne od polovice 30. rokov doch6dza k roz5iro-vaniu zdsahov Statu do soci6lnych otinok a zvySuje sa zodpovednost' itittu za 2i-votnd situ6cie obyvatel'stva, za jeho soci6lne podmienky.

Uloha 5t6tu ako subjektu soci6lnej politiky sa postupne st6va dominantnou,a 5t6t urdit-fm sp6sobom obmedzuje, resp. tlmi aktivitu ostatnjch soci6lnych sub-jektov. Doch6dza k forrnovaniu tzv. 5t6tu blahobytu (welfare state), kton_i m6-leme charakterizovat' takto :1. Stet sa socidlne angaLuje a m6 dominantnd postavenie v tejto oblasti,2. StAt svojou angaZovanost'ou preberil na seba soci6lne zabezpeEenie obyvatefstva,3. uskutodfiovanie tejto soci6lnej politiky je spojen6 s rozsiahlou redistribficiou,

do vedie k byrokracii, centralizitcii au prijemcov i k anonymite,4. rastie n6rodnost'na finandnd zdroje,5. syst6rn soci6lneho zaistenia di zabezpedenia najSir5ich vrstiev obyvatel'stva je

v rozhodujtcej miere zadarmo di za minimiilnu fplatu.Soci6lne trhovd hospoddrstvo je projekt, ktoqf sleduje urditd spolodenskd cie-

le, a to politickri slobodu a demokraciu, zabezpedenie blahobytu jednotlivcova spolodnosti ako celku, zabezpelenie soci6lnych ist6t a sociiilnej harm6nie, kto-rir dosahuj eme fungovanim qf konndho trhovdho mechanizmu.

20 2r

Sociiilne trhov6 hospod6rstvo vych6dzazpoznania, Le politika liberalizmu 19.a 20. storodia viedla k soci6lnemu irpadku, a tjm i k obmedzeniu hospod6rskehorozvoja a nezabezpedila soci6lno-ekonomickf stabilitu. 5t6t sa teda ch6pe akospolutvorca tohto systdmu. Star6 sa o rfmcove podmienky fungovania syst6mu(pr6vo, financie, mena) a spolupdsobf pri napliani soci6lnych ciel'ov, prispievak realiz6cii principov soci6lneho 5t6tu, a to aj vyuZitim trhov6ho mechanizmu.Soci6lny St6t si do ciel'ov poloZil tri riiznamn6 fakty: zabezpelovat'dobre zdra-vie, vzdelanie a soci6lne istenie obyvatel'stva.

Zdralenie vstupov, znilend konkurencieschopnost', rast n6kladov. vyderpa-nost' zdrojov vedf k hl'adaniu fispor, najmii v soci6lnej oblasti. V mnohjch 5t6-toch zadina plevl6dat' neoklasick6 koncepcia (V. Brit6nia), zddraziujrica privati-zilciu, podporu trhu, zniZenie daiioqich sadzieb, znilenie soci6lnych qidavkov,obmedzenie reguladnjch zasahov 5t6tu do soci6lnej a ekonomickej oblasti. Neo-klasici odmietajri riesit'sfdasnd probldmy cestou silneho soci6lneho 5t6tu. Neod-mietajti soci6lny rozner, ale zam;fsfajri sa, aky by mal byt'socidlny 5t6t, ako bymal fungovat', aky by mal byt' jeho rozsah a ako by mal byt'usporiadani.

Koncepcia soci6lnej politiky v St6toch EU v sirdasnosti prech6dza urditou ob-novou. D6raz sa kladie na to, Le treba posunrit' hranicu medzi zodpovednost'ou5t6tu a jednotlivcom. Snaha je o prechod od Siroko ch6panej starostlivosti 5t6tuk 5t6tu zarudujricemu zdkladnd (Standardnd) minimum, soci6lne istoty pri podpo-re 5t6tu samostatndho sprfvania jednotliv,-fch obdanov (zodpovednost' za sebasarn6ho). Ide najmii o posilnenie obdianskej nez6vislosti a zodpovednosti, podpo-ru fungovania ne5tdtnych socidlnych subjektov, zmenu v plateni niekton-fch so-ci6lnych sluZieb, diferencovand a adresn6 poskytovanie d6vok a sluZieb, z6rukuminim6lnej soci6lnej ochrany obdanov 5t6tom. V podstate teda ide o hl'adanie op-tim6lnej vyv6Zenosti ekonomickjch a soci6lnych prvkov v systdme. Dalej ideo jeho d'alSie koncepdne a aplikadn6 rozvijanie. Soci6lna politika m6 v demokra-tickjch St6toch st6le ddleZitri rilohu pri udrZovani politickej stability. Vyspele 5t6-ty EU napriek probldmom, o ktorych sme hovorili, sa sfbeine snaLia zabezpedo-vat' ekonomickri efektfvnost' a soci6lnu spravodlivost'. Ciel'om je sridrZn6,ekologick6, solid6rna, kooperujrica spolodnost'. Politika rovnakych prileZitosti jehumanisticky koncept a je zdrovefl prinosom pre konkurencieschopnost'.

Pri hl'adanf koncepcie funkdn6ho spolodenskeho usporiadania treba nadviazat'na vo svete zabehnutd a in5titucionalizovand formy spolodenskdho spr6vaniaa or ganizhcie spo lodnosti.

1.2 NOVE PRiSTUPY K VYMEDZENIU SOCIALNEHO STATUVzhl'adom na absenciu jednoznadnej definicie soci6lneho 5t6tu sa mnohf auto-

ri vyh;fbajri jeho presnej5iemu vymedzeniu. Uv6dzame tri vymedzenia vyz-namnjch odbornikov socidlnej politiky:

Prof. Peacock tvrdi, Ze skutodnym ciel'om soci6lneho 5t6tu je: naudit' l'udi. akosi podinat'bez neho.rete Parton, N.: Social Theory, Social Change and Social Work. London: 1996.

22

Definicia profesora Thoneseho je: ,,socialny 5t6t je fypom spolodnosti, v ktorejvldda na seba preber6 zodpovednost' za ekonomickri, soci6lnu a politickri prospe-ritu svojich obdanov

Liber6lne orientovany H. L. Wilensky tvrdi, 2e podstatou soci6lneho 5t6tu jevl6dou chr6nit' mirrim6'lnu rirovefi prijmu, vylivy, zdravia, byvania avzdelaniapre kaZddho obdana, ako politicke pr6vo a nie ako poskytovanie dobrodinnejd6vky.2r K vymedzeniu soci6lneho 5t6tu m6 rad vlhrad a americky syst6rn ozna'duje za ,,reluctant welfare stateo', teda neochotn;f soci6lny 5t6t. Kon5tatuje, Le pri'sl'ub welfare state

- poskytnrit' minimdlny Zivotnif Standard znovttrozdelenim

prijmov a rovnak6 prileZitosti neboli v USA nikdy splnene.V kapitalistickjch St6toch sa postupne soci6lny 5t6t budoval sidasne zhora

(iniciativa 5t6tu) a tiel zdola (aktivity obdanov, organizdcii, spolodenskich sku-pin). V St6toch re6lneho socializmu sa 5t6tna soci6lna politika formovala qfludnezhora, formou vytv6rania soci6lnych ist6t zarudenlfch 5t6tom. Socialisticki StAturdoval, akd majri mat' l'udia potreby a ako ich m6Zu alebo nemdZu uspokojovat'.Monopolistick6 5t6tna soci6lna politika bola zaloLen6 v,-iludne na prerozdelenizdrojov zo SR. ktory pri nizkej tvorbe zdrojov a ich nehospod6rnom pouZiti stadilkryt soci6lnu politiku na relativne nizkej rirovni. Prednovembrovii 5t6tna soci6,lnapolitika priarno prispela k vieobecnej pasivite a rezignilcii spolodnosti.

Soci6lne modely, uplatiovand v sridasnej Eur6pe, vychidzajti z rovnakych zirkladnifch principov EU definovanfch v roku 1957 v Rimskej zmluve o ES, d'alejz principov Europskej sociSlnej charty z roku 1961, Charty zakladnich pr6v pra-cujricich zroku 1989, zEur6pskej soci6lnej agendy zroku 2000, zCharty z6'kladnjch pr6v obdanov EU z roku 2000, z dokumentu Europskej komisie o chu-dobe a soci6,lnom vylirdeni a zrejme zavfSenfm tejto spolodnej ideovej cesty jeprijatie Eur6pskej fstavy.

V zmysle Amsterdamskej deklar6cie soci6lnej kvality Europy chceme eur6p-sku spolodnost' hospod6,rsky rispeSnri, ktord viak z6rovefi podporuje soci6lnuspravodlivost' a aktivnu fidast' svojich obdanov. V sridasnosti nedokaie Europazabezpedif soci6lnu kvalitu pre v5etkjch svojich obdanov. Z hl'adiska n6rodnichsyst6mov soci6lnej ochrany Zijeme v novej epoche, ktor6 je d6sledkom:L vnritornlch prob l6rnov j ednotl iv'-f ch leZimov (naj rnii fi nandny ch),2. nepriameho vplyvu transform6cie spdsobov regul6cie a reZimov rastu, ktord

umoZnili rozvinirt'syst6my Stedrdho soci6lneho systdmu a ochrany,3. prekon6vanie d6sledkov re6lneho socializmu (vo vybranlich krajin6ch). easto

implicitnjm spdsobom a niekedy celkom explicitne, zodpovedni politici hl'a-dajri normatfvny model, ku ktoremu by mohlo konvergovat ich risilie o re-formy.

Timrnins, I., V.: The Five Glants: A Biography of the Welfare State. London: HargerColins, 1996.Wilensky, H., L.: The Welfare State and Equality: Stnrctural and ldeological Roots of Pub-lic Expenditur. Berkley University of California Press, 1975.

2l

L Systemy soci6lnej ochranyRozmanitost' systdmov sociiilnej ochrany, ktor6 existujri v EU m6 mnoho as-

pektov aje z6visl6 od charakteru atypologie soci6lnych 5t6tov. Jednjm znich,kton-i sa dasto identifikuje za irdelom klasifik6cie systdmov soci6lnej ochrany, jeziklad pr6va na soci6lne d6vky aotizka, di pre soci6lne zvyhodnenie je potrebndmat' zaplaten;i prispevok v s0stave soci6lneho poistenia. Ztohto hl'adiska pozn6-me: l. sristavu vo v5eobecnosti zaloLenfi na vykondvani profesion6lnej aktivitya d6vky v nej sf viazan| na periaZn6 prispevky. Tento prfstup, kton-i nadvame,,bismarckovsk6 tradicia", prevl6da v kontinent6lnej Europe. 2. sfstavu, kde stadi,aby obdan bol v hmotnej di soci6lnej nirdzi. Tento pristup nazyvame,,beveridge-ovskd tradicia" a prevl6da v Skandind'vskych krajin6ch a Velkej Brit6nii.

V sridasnosti v5etky eur6pske systdmy predstavujri urdite elementy zo zdkladvkaZddho syst6mu. pri opise ich konfigur6cie ide dasto o vel'mi neurditd rozdiely..Podstatne podobnosti a rozdiely rnedzi syst6mami sociiilnej ochrany 5t6tov EU(15) m6Zeme uviest'vzhfadom na odliSnd aspekty ochrany: a) pokrytie rizikaa eligibilita, b) Struktirra poskytovanych d6vok, c) irprava financovania, d) dispo-zicie tjkajfce sa organizdcie systdmov.

Tieto aspekty tak zhl'adiska analytickdho, ako aj z hl'adiska praktickdho saneprezentujir nevyhnutne rovnakjm spdsobom vo vzt'ahtt k trom hlavnim funk-ci6m soci6lnej ochrany: l. garantovat'minim6lny prijem, 2. poskytovat'zdravot-nf starostlivost', 3. zabezpedit' soci6lne sluZby.

Soci6lna ochrana nie je jednoduchjm pojmom v prostredi in5titucion6lnychvyskumov. Medzindrodn6 komparativne Stirdie zd6razfiujri vel'mi variabilnd defi-nicie, do vyirst'uje do odli5njch typologii. Taxon6mia Esping-Andersena (1990)smerovala k vytvoreniu spolodnej referencie pre mnohjch analytikov. Jeho z6uj-mom bolo poskytnrit' kl'ird pre v5eobecnd ch6panie, ako iorigin6lnu taxon6mitt,ktor6 si v5ima r6znorodost' nirodn;ich systdmov socidlnej ochrany. V tejto srivis-losti napr. Bruno Th6ret (1997) definuje soci6lnu ochranu ako to, do zabezpedujepodmienky reprodukcie popul6cie jednak pre ekonomickir aktivitu, jednak prepolitickri moc. Pri rozpracovani syst6mov soci6lnej ochrany vychddzame ztypo'l6gie soci6lnych 5t6tov.

Podl'a sily a smeru kore5pondujricich sfvislosti je pochopitel'nich viacero n6-rodnfch typov sociiilnej ochrany.l. Liber6lny typ predstavuje dva varianty:

a) individualistickj (USA),b) paternalistick! (Japonsko).

2. Etatisticky, univerzalistickli (Svddsko).3. Univerzalistickyf

- minimalistickj (Vel'k6 Brit6nia).

4. Korporatistick;i -

meritokratick;i (Nernecko).V praxi existuje kombin6cia typov sociillnej ochrany, do vytv6ra d'alSie moZnd

varianty.Pri zov5eobecneni vyvst6va irloha prekonat'tradidnd protiklady medzi: a) pois-

tenim a soci6lnou starostlivostbu, b) syst6mami univerz6lnymi a rezidu6lnymi, c)modelmi poistenia (tzv. bismarkovskjmi) a modelmi soci6lnych transferov (tzv.

beveridgeovs[imi), d) financovanim cez (vyberan6) soci6lne prispevky a cez da-ne. Sir to moZnd sp6soby, ktor6 sa menia podl'a typu n6rodnjch systemov soci6l-nej ochrany. N6rodnd systdmy socidlnej ochrany moZno charakterizovat'aj sp6-sobom vychildzajricim zo skrimania, ako sri financovane arealizovand zodpo-vedaj0ce sluZby:. povinnym zdaf,ovanim riadenym St6tom,. solidaritou smerujficou do prostredia rodiny,r internaliz6ciou soci6lnych vydavkov firmou,o prostrednictvom trhu v oblasti tak poistenia, ako i sluZieb.

V hrub;fch drt6ch zmedzinilrodnjch kompar6cii vyplfva, Ze tieto Styri formysi.r sridasne pritomnd v mnohych n6rodnfch systemoch soci4lnej ochrany, lovna-ko kaZdli m6Ze byt' charakterizovanj dominantnou drtou:tt fitmou v Japonsku,rodinou vjuZnej Eur6pe, 5t6tom vSkandindvskych soci6lnych demokraci6cha nakoniec konkurenciou na trhu v USA (graf LI).

Analyzy ukazujri, Ze reformy sociiilnej ochrany nie sri nevyhnutne prechodomz verejn6ho a obligat6rneho charakteru smerom k sirklomn6mu charakteru a in-dividu6lnemu 'r..iberu. Sk6r ide o rekompoziciu (opiitovnd zostavovanie) rilohya vzdjomnjch prinosov soci6lnej ochrany nazhklade Styroch moZnjch spdsobov:

Organizovand a financovane Stdtom

Zamerand na firmu aukane firmon

Srikromn6ponukariaden6 trhom

Zamerand na rodinu a poskytovane rodinou

Graf I.l Rdzne syst6my socidlnej ochrany kombinujri rozdielne Styri principySegrnent o indikuje rozsah uchylenia sa k trhu.

Spracovan6 podl'a. Boyer, R.: The French Welfare: An institutional and historical analysis in European perspec-tive. ISS Research Series, Welfare State and Market Logrc (2), No. 14,2004, February, hrstitute of Social Science

Univelsity of ToLao, s. l-83.

22 Boyer, R.: The French Welfare: An institutional and historical analysis in European per-spective. ISS Research Series, Welfare State and Market Logic (2), No. 14, 2004, Febmary,Institute of Social Science University of Tokyo, s. l-83.

;=DC

'S! r

,$ ts-:6=:

.DLI S ;:

I'i 6.f c*'Ea!5:--*c>,:\JL-,C>tr

.:z

Eooo)'tJ=

:()i.6:E ') &'5()=oo^q;'i aX"'oQoHE S F.!:.i^Yr,=:i;ts; E* fiBI # E E F

.\3SAA:sriEe*

,f 9.P

{lssE =FiE!HEEE

tr*>,o'cbg.uq:2tr;otE

B3'gEei;'a BH

=

3.: :s 5 Hs E i *:I E e i 3

'r*'1.fhHEqEEEYd'UN-LC0'=:r:GO=u3q)t4 Ir :o o-Y O O c.

:!B =.:+sI:Pr 9:o4alg.H! E=:E.E-c,E '9*q+'i ;'e* g ,s'E I G; E E $+ t r +xE,33-:9 ;i.=E3:.9 g"i : E a a

=

;$iEgg s5:i5

-tlu.Eo.ao!2ot ='5

J .!aEi;X8F.:-qa!1?cisS.Eo ? d-.^-'-'c)trijz-?Et6o>>NsS8E

- !E ii'() 5 ab

.*ETEE:!='o.d.=

ti _: ^'tt =

4E,x99Iq!6'gooF'1 r2c.=tr'rt

.8,:ilgEgllg EErEt =Eeil,i=

sFi*EEiiE*E s siig-ag igB-i**qi?i

. i*t 5 *e a 8 $r * *3 9.i R ii

- $ c 6.

o E a6 N P ! e.i!e EF$E SIEU Es: giE9$ ssB: F

-'b.9 {)

-

E!. 5:i.6:.-.roE9';;E;-g:o6.e Kg E 6:;saE'}'al=!EG;o.': o-h a E

x,gH 39*;-

4 q .d 5'>r.= o

S$xEctgEI

a.lOo.l

a)

q)O

v\

\ir\C

"a-!F-

.

'N()o

!

&

o>rE.,^*:=:6

^dv-E.>;E eo o.=>..QoroL.:@

. g 5-3

a.5CN*' E 'E-v? N.jF 3E E^:n:,q)

d^JOo=

=6.9?-.

E+(,N '9ro-=-o

Ei(o:No:o!rEAL

9; *-6>=

F.oJYiE:o.X.=E-!':looir90>'J:v.o*S 3 c'o-oo=

-I E!!\ ? PO,3 Xa>F E gg!dF=s g g"s Ia e 9IS ';EE

ol

{=\,=ot

-

- 6o-F? 9.=->Gd'i uD b_o EE

--!*r=

i I --.d:>'-=t'!s=g

*iO->o

'Nq).O.vod^'

i4 +,=*.4*-:tr'5X!-\; 'E i! .e'3 .Ha'-!.:LcE:q

*s sfiEEEe

.9 '8 ''&g- *ci: ,i)-O.=aa6-e E-> E!.E-2 i{ ^> caarF''e PE EerE 3 iS3= =t

.= tr:: Q -

t3 o -s -9f .o Xe = E .iiEi E; I :EiF: E E?** 6.: 1.,'6*aE :

*s$i$$gigEEsseg$aZ:.1-{o-.o>=

smerovand k rodine a poskytovane rodinou, uchylenie sa k sirkromnej ponuke ceztrh, cez firmu, poslednii konfigur6cia, ktor6 je organizovan6 a financovan6 5t6tom.

Teoreticke analyry potvrdzujfi existenciu podetnfch faktorov, ktord pri orga-nizovanf soci6lnej ochrany br6nia uchjlit' sa vyhradne k logike trhu. Predov5et-kifm niektord pristupy ekonomov a filozofov vych6dzajt z my5lienky, Ze d6stoj-nost'. schopnost' realizhcie moZnosti kaZd6ho jednotlivca a jeho bezpednost' sitnajd6leZitej5fm majetkom, na ktord m6 mat' kaLdy jednotlivec prdvo. Nie sri sfr-meratel'ne s typickjm majetkom, ktory je tovarom, z ktor6ho vychddzajf ekono-mick6 teorie (Rawls,2'r 1976, Sen.2o 2000). Aj ekonomick6 teorie dnes uv6dzajir,Ze hodnotovy r6mec spiitne p6sobi na moZnost'dosiahnutia efektivnej ekonomic-kej rovnov6hy (Akerlofl 2005).25 V konednom d6sledku urditd formy garantova-nej istoty m6Zu prispievat' k vjkonnosti firiern a rovnako aj n6rodnej ekonorniky(Boyer, 2006).26 A konedne, vlidsina poskytovan;ich sluZieb cez n6rodnd syst6mysoci6lnej ochrany je charakterizovanf pozitivnymi externalitami, kjm trh pone-chanli na seba samdho je neschopny sa internalizovat'.

Napr.iek tomu, existencia nedostatkov trhu nie je dostadujfcou podmienkott,pre verejnir alebo skupinovri intervenciu, ktord vedri k Zivotaschopndrnu a legi-ti1nn.*u n6rodn6mu systdmu soci6lnej ochrany. Medzin6rodn6 kompar6cie uka-zujfi, 2e vo vefkej viid5ine krajiny negarantujfi minimum istofy prostrednfctvomsvojich n6rodnjch systdm_ov soci6lnej ochrany v dobrej anitleLitej fotme, len akje to Ziaduce (ILO, 2004).?1

Historickj vjvoj krajin, ktord sa v sridasnosti tesia zvyzrnmnej soci6lnejochrarry, potvrdzuje, Le etapy ich budovania sa zhodujf s presnymi typmi urdi-tych epizod, ktore sa prejavili v ekonomike jednotlivich krajin. Napriklad rozsahtrvalej a masovej nezamestnanosti, potrebu intervencie na trhu, pretoZe Skodi za-bezpedeniu sarnotnych soci6lnych vztahov. Ti, ktori su v neistote apocit'ujri ne-spravodlivost', sa zoskupujri a organizujf s ciel'om n6tlaku na 5t6t, aby si uvedo-mil nevyhnutnost' spolodn6ho pokrytia ,,rizik" zodpovedajfcich pracovnym fra-zom, chorob6m z povolania, nezafflestnanosti, zastaranosti kompetencii, pauperi-z6cii podas preruSenia pracovnej aktivity.

N6rodn6 systdmy soci6lnej ochrany sf rozmanitejSie ako napriklad finan6n6systdmy. Sir vyjadrenim stratifikdcie radov inStitucionalizovanych kompromisov(Andr6 C., Delorme R.,t* 1982) a vyjadrenfm sekvencif sociillnych a politickichbojov z hl'adiska in5titucionalizicie soci6lnych prhv. Z miety, v akej kompromisyspodivajfi na existujircich vztahoch v spolodnosti, vyplfva,2e s[ schopnd pri-spievat'k forme sp6sobu regul6cie a rovnako aj sp6sobu svojho rozvoja.

Opakovanie tej istej strat6gie podas jednotliv,-ich obdobi ekonomiky vediek vfvoju niekton-fch kl'fdovfch parametrov ekonomiky, pridom existuje moZnost'23 Rawls. J., 1987 tl97ll. A theory ofjustice, francirzsky preklad, Seuil, Paris.24 Sen, A.. 2000, Developmenl as Freedom, Anchor Books, Nelv York.2s Akerlof, G.: Explorations in Pragmatic Econotnics, Oxford:Oxford University Press, 2005.76 Boyer, R.: Employment and decent work in the era of "flexicurity" . New York: IINIDESA

Working paper series. 2006.27 ILO,2004, Economic Securityfor a Better World,lntemational Labour Office, Geneva.2s Andre. C., Delorme, R.: L'dtat et I'Economie. Paris: Le Seuil, 1982.

vyvolat'pohyby z p6sma stability do in6ho p6sma, urden6ho rozvojom kumulativ-nych nerovnov6h, ktor6 vyvolajri intervenciu akt6rov ad hoc a e5te viac verejnejspr6vy pre reformu niektonich pravidiel hry, ako sir in5titircie a v urditej miereorganiz6cie. Za danjch okolnosti sa n6rodny systdm socidlnej ochrany rn6Ze do-stat' do krizy aj pre internd nerovnovdhy, ktor6 sf mu vlastn6, najmli svojou in-kompabilitou s iransform6ciou spdsobu regul6cie v ddsledku viidsej krizy @raf 1.2)"

Paradoxne je to pr6ve rispech realizilcie ciel'ov 5t6tu blahobytu, ktoni viedolk jeho destabiliz6cii. S del'bou prdce sa prehlbuje Specializ6cia jednotlivcov (Ag-lietta, Brender, 1984)30 a heterogennost'pracovnikov, ktor6 ztoho vypliva, spd-sobila zlom v uniformite dopytu po bezpednosti smerovanej k soci6lnej ochrane.Vzhl'adom na rastfcu komplexnost' rizik a tendenciu individualizhcie dopytu nieje prekvapujrice, Ze sa objavuje urdit6 nerispe5nost' riadenia n6rodnich systdmovsoci6lnej ochrany. o to viac, o do sa oneskorilo vyuZivanie informadnlfch a komu-nikadnych technologii pri zrnen6ch met6d a moZnlfch postupov riadenia (Boyer,2002).3' Deficity soci6lnych ridtov sa viak nem6Zu vysvetl'ovat' len ako ddsledokzldho riadenia, pretoZe sa vyvijali podas dlhdho obdobia. Zdroj krizy soci6lnychsystdmov vypljva aj zmoilnosti dlhodobej divergencie rnedzi finandnini zi;dz'kami spojenjmi s pr6vami qfkajucimi sa kaZdej sfstavy socidlnej ochrany a efek-tivnost'ou prispevkov (vyberanych prfspevkov) a zdanenia, pretoZe taku dlhodobirrovnov6hu nem6Ze garantovat'. V konednom ddsledku miera prispevkov a rozsahd6vok sa musia periodicky znovu prispdsobovat'.

Dopady ekonornickej nerovnov6hy na riadenie n6rodnfch syst6mov sociillnejochrany sa povaZujir za faktor, ktory spochybiuje soci6lnu ochranu. Podas eko-nomickej kriry sa zvySujir vjdavky v tejto oblasti, kton-fch charakter sa povaZujeza proticyklickj. Ich pozitivnym efektom je prispievat' k makroekonomickej sta-biliz6cii ekonomiky. Ak v5ak pokradujir negativne tendencie vo vivoji ekonomi-ky, v systdme soci6lnej ochrany sa zvySujfi. Probldmy vo financovani n6rodnychsyst6mov soci6lnej ekonomiky nadobirdajri sektoroqf charakter, pretoZe sir spo-jen6 s neadekv6tnym riadenim syst6mu.

Vlfvoj sfistavy podpory v nezamestnanosti je dobrou ilustr6ciou d6sledkov po-hybu od ekonomick6ho rastu blizkeho plnej zamestnanosti k trajektorii pomade-nej rnasovou trualou nezamestnanost'ou.

Z obdobia silndho ekonomickdho rastu poch6dzajri dve mo1ne konfigur6cian6rodn;ich systdmov soci6lnej ochrany, ktore sri ddsledkom vel'kdho podtuskfmani, pokusov a omylov. V 90. rokoch 20. storodia anglo-americk;i modelworkfare koexistuje s inou koncepciou, ktorfi niektori autori kvalifikujfi ako ak-tivny soci6lny 5t6t (Vieille a kol., 2006)32 a ddnsky model flexicurity (Barbier,ze Boyer, R.: The French Welfare: An institutional and historical analysis in European per-

spective. ISS Research Series, Welfare State and Market Logic (2). (,.14,2004. Febnrary.Institute of Social Science University of Tokyo.to Aglietta, M., Brender, A.: Les metamorphoses de la soci6te salariale. Paris: Calmann-Levy,1984.3r Boyer, R.: La croissance debut de siecle. Paris: Albin Michel. 2002.32 Viette,P., Pochet, P.. Cassiers,l.: L'Etat social actif: vers un changemenl de paradigne.Bnrxelles: Peter Lang, 2006.

29

-. -. -tlezamestnanost'/ Medzinrirodnd kon-- - -kurencia / Technologickd revolucia

Iv

Heterogennost' Pracovnikov / ln-dividualizmus

:

_.1f\rlzaspdsoburegul6cie

Finandnd nerovnovdha Stitov-_---------->bla.hobytu-.-__->

Medzi nirodnd epistemologickdlliednota

Graf 1.2 Faktory destabilizdcie ndrodnich syst6mov socidlnej ochranypo 2. svetovej vojne

V),svetlivV: NSSO -

narodne systemy soci6lnej ochrany.Spracovand podl'a Boyer, R.. The French Welfare: An institutional and historical analysis in European

p ers pecti ve I S S Researcrr s,.j[: N::l5r:?ff"$Y#::f;ff*? N o 1 4, 2004, Febmary,

2005,34 Boyer, 20063s), na kton-f sa zamerala najviidsia pozornost' v anal;izach aimedzin6rodnjch organiz6cii, ktore preddm smerovali k uprednostfiovaniu ovel'aviac defenzivneho pristupu flexibility (OECD, 2004).36

Postavenie workfarePo skondeni 2. svetovej vojny boli systdrny podpory v nezamestnanosti budo-

vand na my5lienke, Ze tento systdm vypliva najma z makroekonomickdho rizika,ktore znadne presahuje vdl'u a silu adaptdcie jednotlivcov. V kontraste s tlm sri-dasni teoretici trvajri na disto makroekonomicklich aspektoch, spojenich naprf-klad so syst6mom neadaptabiln;fch a nekoherentnjch podnetov. V konednom d6-sledku univerzaliznus viedol ku koncepcii 5t6tu blahobytu (welfare state),pretoZe samotn6 organizdcia spolodnosti a hospod6,rska politika predpokladalispolodnf zodpovednost'. Naopak, od 80. rokov 20. storodia sa zachov6va cielenep6sobenie, smeruj0ce k odvoldvaniu sa na zodpovednost' jednotlivcov, naprfkladspojend s prisp6sobenim sa nezamestnanosti a pri z6vislosti vzhl'adom na verejnilpomoc. Ukazuje sa, Le sa ekvivalentne preru5ili vdahy medzi soci6lnymi politi-kami a trhom pr6ce. Korekcia nedostatkov trhu prin6leZi verejnym intervenci6ma soci6lnej ochrane a zdmerom je lirnitovat' problematickj soci6lny rozpodet.

Epistemol6gia -

te6ria pomania.Barbier, J.

- C.. 2005, , Working paper Centre d'Etudes de I'Emploi ,05102, fdvrier.Boyer, R.: ta fleiiittrili danoise: quels enseignements pour Ia France ? Paris: Editions deI'ENS,2006.Boyer, R.: Employment and decent work in the era of "flexicurity". New York: UNiDESAWorking paper series. 2006.OCDE, 2004, Perspectives de I'emploi de I'OCDE' OCDE, Paris.

J-t

34

35

31

3l

\:\YVnimanie krizy sociilneho

stdtu rtu-Jl$i*'

vl6dami

Organizadnd nee-fektiltost'

Konfigur6cie welfare a workfare poukazujri na fpln6 organizadnd a in5titucio-n6lne odli5nosti (Srafy 1.3 a 1.4). Dovi5ila sa urdit6 ideov6 kriza welfare a novdnormatfvne principy sa viac roz5irujir v tych krajin6ch, ktord prijali konzeryativnucestu v prospecl'r radik6lnych reforiem welfare. Preto analiza vjvoja socirilnychvydavkov vo vel'kych skupin6ch rizik nemdZe powrdit' vSeobecnd roziireniea silu welfare. Iste, viidsina reforiem predstavuje efektivne referencie na tentomodel, ale ak berieme do rivahy ndrodnd tradicie, Sdl odbornych vdahov a viacmenej vel'ky intervencionizmus Stdtov. potom n6rodn6 systemy soci6lnej ochranysf vel'mi vzdialen6 od konvergencie (Andrd, 2002,37 200338).

Socidlna zodpo-vednostTUniver-zalizmus

Hlavnd makro-ekon riziko

rtrtU"l

I

Y

Korigovat' nedos-tatky trhu cez Stdtnyrozpodet

I -o,rrpenzadnd IpeiaZn6 transfery

Graf L3 Komplement6rnost' prvkov Welfare

Individudlna zod-

--+ povednost'/Cielend-

I n6sobenre ILimitovat' soci6lnyrozpodet vd'akapodnecovaniu trhu

Integrdcia cezpr6cu

Graf 1.1 Komplementdrnosf prvkov WorkfareSpracovan6 podl'a Boyer, R.: La flexicurite danoise: quels enseigrrelnents pour la France?

Pans: Editions de I'ENS, 2006.Boyer, R.: Employment and decent wort in the era of "flexicurity." New York: UN/DESA

Working paper series, 2006.

Andre. C.: Etat providence et compromis institutionnalisds. Des origines d la crise contem-poraine. In: Boyer,R., Saillard, Y.: L'Etat des Savoirs, pp. 144-152. Paris: La D6couverte2002.Andrd, C.: Les configurations de la protection sociale en Europe: stabilite de la typologiemalgrd un certain effriternent. In Politiques dconomiques et capitalisme contemporain.Paris: L'Harmattan, 2006.

30

Postavenie flexicurityKoncom 90. rokov 20. storodia anglo-americkj model workfare sa stal aklimsi

v5eobecnyim odporirdanim, prostrednictvom ktordho sa merala qfkonnost' injchn6rodnjch syst6mov soci6lnej ochrany.3e Opadnjm prfpadom je D6nsko so Sirokootvorenou ekonomikou vodi medzindrodnej konkurencii, v ktorej dane a socidlnepoplatky absorbujI pribliZne polovicu HDP, ktor6 od5kodfiuj e 90o/o podas takmer4 rokov (v poslednom obdobi dochddza k dasovej redukcii) t'-ich najviac znevy-hodnen;fch. Miera syndikaliz6cie sa bliZi k 8070, verejn6 zamestnanost' predsta-vuje plibliZne tretinu celkovej zamestnanosti. Miera zamestnanosti je jednouz najvy55ich na svete, nezamestnanost' je znadne niZ5ia ako eur6psky priemer, Zi-votnd rirovefi sa pribliZuje k Zivotnej rirovni USA a napreduje v rytme ako prie-mer krajin OECD.

Jadrom modelu je odmietnutie trvalej podpory existujircich zamestnania prijatie strat6gie uprednostriujticej naopak nf chlost' znovu sa zamestnania pra-covnej sily medzi podnikmi. T5to ,,numerick6 flexibilita" je ddsledkom legislati-vy z hl'adiska legiilnej ochrany pracovndho miesta najmenej naliehavej spomedzieur6pskych St6tov. Podarilo sa spravit' u zainteresovan;ich akceptovatel'nou tritopermanentnri realokfciu a neistotu, ktor6 je k nej pridruZen6. Ttito funkciu spfiaStedrost' v od5kodneni nezamestnanosti, pretoZe zabezpeluje to, Le stav neza-mestnanosti nekoreSponduje s pauperizdciou a limto odstrafiuje dast' prijmovejneistoty. Nevhodn6 predlZovanie obdobia nezamestnanosti obmedzuje funkciuprisnej kontroly disponibilnosti tjch, ktori si hfadajri zamestnanie. Okrem tohopo podiatodnom obdobf, ktor6 bolo redukovand zo 4 na I rok nezamestnanosti,m6 jednotlivec povinnost' prijat' zamestnanie, aj ked' nezodpoved6 jeho predch6-dzajtcej funkcii, a aj ak mu prin65a zniilenie prijmu. V tomto medziobdobi je vovSeobecnosti zapojeny do vzdel6vania a qichovy, ktor6 mu umoZfiujri adaptovat'sa na nov6 zamestnania, charakterizovand, vySSfm prijmom, ako bolo v zamest-nanf, ktor6 bolo zru5en6.

MoZno hovorit'o in5tituciondlnej komplementdrnosti. pretoZe riloha opiitovnejpodpory pr6ce je zabezpeden6 len prostrednictvom spojenia troch rozhodnutf, akosir

- pr6vo na pr6cu, soci6lne zabezped,enie a aktivna politika zamestnanosti, kto-

r'6 sa riadia vzt ahmi troch ridastnikov -

podniky, zamestnanci a 5t6t.

Vzt'ah k flexicurity a workfareWorkfare sa chdpe ako stratdgia t'.ikajfca sa v podstate redukovania dasti so-

cirilnych rozpodtov vd'aka v5eobecn6mu zuZeniu predch6dzajricich pr6vnych no-riem a vybudovanj systdrn podnetov d6va pocitit' zamestnancom tlak na akcep-tovanie akdhokol'vek zamestnania. V podstate vl6dy poditajri s posilnenim rilohytrhov, aby jednotlivci uskutodnili najvhodnejSi vjber zamestnania v kontexte,v ktorom odSkodnenie nezamestnanosti je redukovand a ohranidend dasom.V tomto zmysle ide o movu zavedenie trhu do mzdov6ho vztahu, pretoze jednot-livec viac nemdZe poditat' s podporou zabezpedendho prijrnu bez ohl'adu na vy-kon6vanie dinnosti.

Tabul'ka 1.3Dve protip6lne sristalry aktivdcie socidlnej ochrany

Charakteristiky Liberiilna s0stavaUniverzalistickri soci6lno-

demokratickti sirstava

Spolod.koherencia

S'v s t i nr so c i a I rrc i o c h rany Liberdlny Soci ii lno-d emokmti ck.iHodnoty a v$eobecnepravidlii

Individualiznus, nez6vislost'jednotlivcov na trhu priice ('refreliqnce), pomoc ako ,, safe6;nel"

Potreby spolodnosti a potrebyjednotlivcov musia byt' vyvd-Zene, spolod.nost' md povin-nost' poskytnut' individualizo-vane sluZbv v5etloim obdanom

Pr avidl6 zddvodrlujirceaktiviiciu (trh pr6cea soci6lna ochrana)

Podnecovauie jednotlivcovpracovat' je prvorade, Pretoneprdvom neprofitu.iirz pomoci, v situricii, ked'sastdva od nej ziivislyrn

Disciulindrnv oristuD

Zaviesf systern podnecovania,sankcii, slu2ieb a poradcov preuzatvorenie amlirv pre pois-tencov a podporovartych

Negociadn! pristup

System profesion6lnychvzt'ahov a pracovneho prdva(fl exibilita zamestnania)

Mdlo pracovnlch prriv, decen-tralizovane ztrluvy, liadna a-lebo nizka irdast' soci dlnychpartnerov na riadeni sociiilnejochranv

Flexibilita pracovnych zmluv,korporativiznus a Sirokii itlohasociiilnych partnerovv socirilnej ochrane (vysoktisocializlcia rizika)

Sustava zamestnanostia aktiviw

Vysokd miera zanrestnanosti,vysokii miera nedinnostiv istlich skupiniich, rodovii ne-rovnost', limitovand verejnezamestnania

Vel'mi vysokii miela aktivitya zameso:ranosti, limitovandrodove nerovnosti, qimamndverejnd zamestnanost' ( St6tzamestndvatel' v poslednejinStancii)

Politikyaktiviicie

Typy politik, progl amova sluZieb

Politiky podpory (be neJi ts)spdjane s daflovym systdmom(ttrx credits a in-work bene-fits)

Malo rozvinute a rozpracovalerozhodnutia politik zamestna-nosti

Stratgia welfore worfr" (pod-Dorv na nhu orace)

Politiky zabezpedovaniasluZieb, poistnych ddvoka pomoci.

Rozvinute rozhodnutia politikzamestnanosti

VSeobecnii strateBia aktiviicie(plne aktivna spoloCnost')

Dotknutii populdcia Chudobni, po2ivajirci vjhodyvSeobecne rozSirenej podpory

Chtrdobni pracuiirci,,wo rki ng,noor"

ObCania

Absencia,, worki ng poor "

Typy dtivok Zrikladn pauSiilne drivky (niz-ka proporcia trhoqi ch rniezd)a s limitovanou dlZkou

Vysoke ddvky (rysok6 pro-porcia trhor"_f ch miezd)a vel'liri dlZka

Charakter priiv a povinnostf Po2ivajuci qfhody je povinnlisa podriadit' po2iadavkdm so-cialnych slu2ieb, pliinovanea systematicke pouzitie sankcii

Reciprodnj zi: dzok zm luvy :individualizovan6 cesta termi-novanej dinnosti

Dohodnute sankcie(malsiniilne)

Uloha verejnjch sluijeb za-mestnanosti a sociiilnychsluZieb

Centralizovanii administrativaverejneho mana2mentua kooperdcia so sirkromnlimsektoronr

Kombindcia riadenia verejn6-ho centrdlneho a uzemn;ichspoloCenstiev, zmluvy klien-tov/dod6vatelbv, individuali-zicia a Skiila socidlnych slu-Zieb a sluZieb zamestnanosti3e A. Braciun: Hospod6rska politika Europskej tinie. Bratislava: SPRINT. 2008, s. 168.

Flexicurita sa snaZi zlep5ovat' fdinnost'politik zamestnanosti bez nevyhnutn6-ho implikovania drastickej redukcie dasti soci6lnych v,-idavkov. V skutodnostiv d6nskom variante napriklad tlak na najimanie a prepri5t'anie zamestnancov jeredukovan!,ba dokonca irplne zruSenj, do sa efektivne odrilLa v logike rnodelupracovnych vzt'ahov, v ktorom sf podniky dominantnd. Naproti tomu podporav nezarnestnanostije udrZiavandna vysokej frovni, pretoZe ciel'om je tieZ elimi-novat' chudobu nezamestnanfch ako zdroj zvii5enia nerovnosti. V anglosaskomworkfare je qfber vzdel6vania a qi chovy ponechany najednotlivcoch, flexicuritavyvija vo v5eobecnosti aktivnu politiku vzdeldvania vychovy jednotlivcov. Taktosoci6lna solidarita sa udrZiava cez spolodnd rozhodnutia, a nie len trhove.

Komplementdrnosti sri teda odli5n6 od tych, na ktord sa zameriava workfare.do umoZiuje rozli5ovat'medzi dvomi odli5nfmi variantmi adaptacie na tovnakithistorickri zmenu! dokonca koexistencie tjchto dvoch paradigiem, najmii odli5-nlich konfigurdcii niirodnjch syst6mov soci6lnej ochrany a politik zamestnanosti.Ztohto hl'adiska stadi porovn6vat' USA sDdnskom alebo Vel'ku Brit6niu soSvddskom, aby srne pochopili, Ze tieto dva systdrny nemoZno povaZovat'za ekvi-valentnd pr6ve pre vietky zaznamenan6 zlomy vzhl'adom na historick6 dedidsfvoNew Dealpo 2. svetovej vojne.

1.3 KRESfANSKE SOCIALNE UEENIEPri rieSeni mnoZstva politickfch, ideologickjch a spolodensk;ich probldmov

sveta m6 krest'anstvo svoje miesto a ponirka rieSenia vo svojom soci6lnom udenf .Soci6lne udenie cirkvi nach|dza svoje podoby v prednii5kach, knil'r6ch, vedec-kych statiach, ale predov5etkfm v p6peZskjch encyklikdch. T. Holik v zbierkeKrest'an a politikaao tisfcrodny vyvoj sociiilneho udenia periodizuje takto: So-ci6lne udenie m6 svoje preddejiny a vlastn6 dejiny. Vlastnd dejiny sa zatinajuencyklikou Rerum novanln zr. 1891. Zikladom socidlneho udenia je udenieNoveho z6kona. Ztoho vypllvajf zdkladnd Zivotne postoje, a to viera, nddeja l6ska. Soci6lne udenie katolickej cirkvi (tA je v tejto aktivite najd'alej) v 16.a 17. storoEi rozpracovali utopicki socialisti (T. More, T. Companella, G. Bonnetde Mabby, Morelly). Udenie sa rozvija najmii v obdobf prechodu manufaktrirnejqiroby na strojovri kapitalistickri vel'koqfrobu (pri vzniku masovej nezamest-nanosti). Formul6cie krest'ansk6ho soci6lneho udenia sa v 19. storodi objavujrinajrnii v krajin6ch s katolickou tradfciou a tieL v tfch, kde ostrost' soci6lnychprobldmov a protikladov vystupovala najv,-iraznej5ie. Bolo to najmii vo Francfz-sku (abbd Felicite de Lammenais formuloval tz-t. krest'ansky socializmus v r.1848) a v Nemecku (biskup von Emanuel Ketteler napisal spis Robotnicka otinkaa krest'anstvo). Ciel'om tychto pr6c nebolo odstr6nenie trhovej ekonomiky, ale jejpol'ud5tenie a zmiernenie nezamestnanosti a chudoby.

Prvii burZofnna revohicia v Anglicku zvrhla feuddlne zriadenie a nastolilakapitalizmus na zhklade trhovej ekonomiky. Priemyseln6 qiroba cez uplatnenie40 Holik. T.: Kiest'an a politika. Praha: Krest'ansk6 akadernia, 1992.

34

substitricie v',_irobnfch faktorov mala okrem pozitiv i negativny dosah na zamestnanost'. Obrovsky rast ziskov priniesol aj arm6du nezamestnanlich a tym chudo-bu, do vyirstilo do socidlneho napiitia a vyostren6ho triedneho boja.

V tomto dase, v roku 1891, si cirkev uvedornuje socidlno-ekonomick6 a poli-tick6 srivislosti najmii po zasadnuti II. internacion6ly, ked' socialistickd hnutiev St6toch nadobrida podobu masovych hnuti. Y zloLitej dobe vydal phpeL LevXVl. prrni encykliku Rerum novarum (Prfchod novej doby). T5to encyklika jeo robotnickej ot6zke, o biede, chudobe, beznddejnom poloZenf obdanov, do ktorejich uvrhol ,,drahy kapitalizmus."4r Pipel poZaduje zisahy 5t6tu do ekonomikynajmii pri ochrane bezmocnjch a biednych. Trieda boh66ov, ktor6 je siln6 samaosebe, nepotrebuje verejnf ochranu. Prv6 encyklika je z6kladnjm dokumentomsocidlneho udenia katolickej cirkvi. Cirkev ponrika rie5enie soci6lnych probldmovspolodnfm risilim 5t6tu, cirkvi, odborov a svojpomocnjch organizieii. Rozdele-nie spolodnosti na dve triedy, ktord rnajri protiredivd ekonomicke z|ujmys rozlidn;fm postavenim, podnietilo vznik soci6lnych teorif (napr. i Karola Mar-xa). V encyklike je nekompromisnd stanovisko proti te6rii marxistickdho socia-lizmu a zddvodnen6 soci6lne udenie cirkvi ako vychodisko zfalkej soci6lnej kri-zy. Vychddza z uvahy o potrebe spravodlivejiieho usporiadania celej spolodnosti.Cirkev je za zachovanie srikrornn6ho vlastnictva ako prirodzendho z6kladu de-mokratickej spolodnosti. Sfkromnd vlastnfctvo je nedotknutel'n6, umoZriuje dlo-veku hmotne zabezpedit'seba i svoju rodinu, podnecuje I'udf nielen do pr6ce, aleaj do rozvoja pracovnej iniciativy a podnikania. Odrnieta dosahovanie riplnej spo-lodenskej rovnosti. Partnersky vdah (5t6t, odbory, cirkev) m6Ze probldmy rie5it',pretoZe tito partneri sa majri snaZit'odobro v5etkjch obdanov. Odsirdil nilzory,ktord vel'k6 soci6lne rozdiely zddvodf,ujf pdsobenim z6konov trhovej ekonomi-ky, proti kton-irn sa ned6 nid robit'. Cirkev vidi problem v nerovnopr6vnom pos-taveni pracujricich vodi podnikatel'om pri uzatvirani pracovnjch zmhiv. LevXIII. zd6raznil vzltjomnri spiitost' pr6ce a kapit6lu, pridom prdca nie je schopn6vytvorit'nid bez kapit6lu, ale ani kapitdl bezprice. Prtica vraj nie je obydajnj to-var, preto sa jej ohodnotenie nemdZe urdovat' len vzt'ahom ponuky a dopytu natrhu pr6ce. Pri urdovani vj5ky mzdy treba zohl'adnit' jej osobitosti. Spravodlivdmzda musf byt' taki vysok6, aby umoZnila rodin6rn pracujircich d6stojny Zivot.Soci6lna encyklika Rerum novarum vyvolala vo svete velkj ohlas, ale nebolakladne hodnoten6 celou spolodnostbu. Reakcie boli r6znorod6 a dasto proti-rediv6.

Pri 40. v,-frodi vydania prvej encykliky, atieL v d6sledku vyznamnych ekono-mickjch zmien, ktord sa uskutodnili, bola vydan6 encyklika Pia XI. Quadragesi-mo anno (40 rokov po), v roku 1931. P6peZ v nej s I'ritost'ou kon5tatuje, Ze sa ne-podarilo vytvorit' paftnerstvo medzi pr6cou a kapitdlom, medzi burZodziou a pro-letari6tom tak, ako to odporridala prv6 encyklika. Vypukla Vel'k6 hospodilrskakriza, ktor6 zachviltila cely svet a uvrhla pracujricich do vel'kej biedy. Ciel'om en-cykliky bolo odhalit'korene tejto neznesitel'nej biedy. Soci6lna encyklika hovorio nebjvalom raste ekonomiky, kton_i v5ak vytvoril protiredenia nielen medzi prii-4t A. Srbitev XIII, jeho Zivot a p6sobenie. Praha: 1901.

35

cou a kapitdlorn, ale aj medzijednotlivjmi krajinami. V tejto srivislosti sa spomi-na i udenie J. M. Keynesa s te6riou St6tneho interuencionizmu.

Pius XI. hovorf o zvySovani zisku ah.fmkol'vek sp6sobom a o vyuZivani ah_ich-kol'vek prostriedkov na to. Namiesto vol'ndho trhu nastirpila hospod6rska diktatfra(monopoly, rentieri, finandnd oligarchia, mana26ri). Pius XI. hovorf aj o spravo-dlivej mzde, ktor6 m6:a) zabezpedit'pracujfcim a ich rodiniim ddstojnj Zivot,b) umoZnit' podnikatelbm ddstojnj Zivot na trovni ich postavenia v spolodnosti

a podmienky na d'alSie podnikanie a nesmie byt' pridinou rastircej nezamestna-nosti,

c) podporovat' v5eobecny hospod6rsky z6ujem a umoZnit' podnikatel'om vytv6rat'novd pracovnd miesta. PiryeL v encyklike orientuje pozornost' 5t6tu a obdanovna nevyhnutnost'd6sledneho uplatriovania princfpu solidarity, ktoni priaznivoovplyvfruje vztahy medzi obdanmi, atie? subsidiarity. Temnjm tieriom doby jeviak prfliSnd sristredenie majetku na jednej strane (u men5iny) a fpln6 nema-jetnost'proletari6tu na druhej strane (u vtidSiny). Nab6da na potrebu rozdeleniavyrobenlich statkov podl'a zisad v5eobecndho blaha, diZe spravodlivosti. Tzv.odproletarizovanie proletdrov sa dosiahne predovSetkym spravodlivou mzdou.V roku 196l vychildza encyklika Mater et Magistra (Matka a uditelka)

J6na XXIII. Bola vydan6 pri prileZitosti 70. v'-irodia prvej encykliky. Soci6lnaothzka, ktor6 p6vodne bola zameran6 len na robotnicku triedu, sa postupne roz5i-rila na v5etky vrsfvy spolodnosti, ndrody a stala sa ot6zkou svetovou. Vznikolprobldm tretieho sveta. V encyklike sa nachddzajt tri duchovnd sily: pravda akoz6klad, spravodlivost' ako ciel' a l6ska ako jeho hnacia sila. V encyklike sa zd6-razfiuje pr6vo, ale aj povinnost'cirkvi fdinne sa podiel'at'na rie5eni z|vailnychsocidlnych probldmov, snaZit' sa o spravodlivej5ie rozdel'ovanie, vyvinrit' risilie,aby robotnikom bola umoZnend ridast'na riadeni podnikov. V z6ujme zmierfiova-nia soci6lneho napiitia a obmedzovania negativnych ddsledkov trhu musf Stdtsvojimi reguladnjmi zdsahmi do ekonomiky pdsobit' s ciel'om zvlf5it' Zivotnririrovefi vSetk;fch dlenov spolodnosti. Nevyhnutnost' z6sahov je nielen vo sfdrezdravotnictva avzdelania, ale aj pri vol'be povolania, rekvalifik6cie. St6t m6 vy-tv6rat'podmienky na plnf zamestnanost'. Prednostnri pozornost'm6 venovat roz-voju verejnlch sluZieb, budovaniu komunikiicif, vodovodov, bytovej vystavbe,zdravotnf ctvu, Skolstvu.

V roku l97l vydhva p|pe? Pavol VI. encykliku Populorum progressiv (Pokrokn6rodov). Hovori v nej, Ze soci6lna ot|zka nadobudla celosvetov6 rozmery. Boha-t6 niirody bohatnri Eoraz viac a chudobnd krajiny sa doraz viac stiivajri chudobnej-Simi. Soci6lne konflikty nadobudli celosvetovd rozmery ahrozia katastrof6lnymin6sledkami pre cel6 I'udstvo. V rozvojov,-ich krajin6ch koloni6lne mocnosti po od-chode zanechali zaostalti, labilnf ekonomiku, biedu, hlad, negramotnost', neza-mestnanost', choroby, nevhodnti infra5truktriru. P6peZ kritizuje liberalizmus, ktoryvytudra internacion6lny imperializmus. Poukazuje na dve str6nky pr6ce, a to:l. priica sfubuje peniaze, moc, p6Zitky

- vyvol6va egoizmus,

2. vyvol6va aj nepokoje, vzbury a chlebove revohicie.

Podl'a pdpeha prilcaje len dovtedy, kyrn sa prostrednictvom nej a v nej reali-zuje I'udskj rozum a sloboda. Rozvoj zo strany 5t6tu vyZaduje starat' sa nieleno hospod6rsky, ale aj o socidlny pokrok. Nestadi len zvy5ovat'v5eobecnj blaho-byt, ddl eZitej Sie je zabezpedit' spravodlivej 5 ie rozd e l'ovanie.

Pri prileZitosti 80. qirodia prrej encykliky Pavol VI. napisal otvorenj list p6-peZskej komisii Justitia et pax, v ktorom sa zaoberd najd6leZitej5irni problemamidoby. Upozoriuje na novy jav, a to na nadmernir urbanizaciu, prehlbovanie osa-melosti mnohj'ch l'udf, poru5ovanie I'udskej d6stojnosti. Zdlraziuje pr6vo napr6cu pre v5etklich I'udi a na pr6vo a moZnosti rozvoja osobnosti a rozvoja svo-jich schopnosti na rnikon svojho povolania. Pracujirci majf pr6vo na spravodlivriodmenu, ktor6 umoZnf slu5nli a d6stojnli livot. Upozorfiuje na novd soci6lne, das-to aL. patologickd, javy, ako sf kriminalita, prostitricia, drogy, neistota, strach,bezmocnost', rozpad rodin. Podl'a phpeLa ani byrokratickli socializmus, ale anibyrokratickf kapitalizmus a autoritdrska demokracia nedokilzali vyrie5it'kl'ridovyprobldm l'udskej spolodnosti a zabezpedit'v5etklim obdanom vzajomnd spoluZitiev spravodlivosti, rovnosti a pravde. Koncentr6cia hospodrirskej a politickej mociv ruk6ch najbohatSich magn6tov vyvolala globdlne probl6my I'udstva.

V roku 90. v'-frodia encykliky Rerum novarum, v roku 1981, vy5la encyklikaJ6na Pavla IL Laborem excerens (O I'udskej pr6ci). Cirkev pre5la zdsadnou ob-menou (n6sledkom lI. vatik6nskeho koncilu). V soci6lnej politike sa t6to premenaprejavila zddraziovanim I'udsklich prdv. N6metom encykliky je qfznam l'udskejpr6ce, lebo t6 je najddleZitejSia v celej soci6lnej problematike. Problem prdcevznikol v modernej dobe na zilklade konfliktu medzi stranou bohaqich a stranoupracujfrcich.a2 Spr6vny m6Ze byt'len taky spolodenskj systdm, ktory protiklad

-konflikt prekon6va. Uzn|vajttc sirkromne vlastnictvo cirkev zddrazriuje, Ze totonesmie byt'proti prdci,jeho skutodnd poslanie je, aby slfiZilo prdci. Spravodlivost'kaZddho spolodenskdho zriadenia je moZn6 urdit'podl'a toho, ako spravodlivo jev fiom odmefiovanil I'udsk6 pr6ca.

V roku 1987 vyd6va J6n Pavol Il. soci6lnu encykliku Sollicitudo rei socialis(Starostlivost'o sociiilne otizky). Upozorduje na javy ako konzumizmus, materia-lizmus, feti5izmus tovarov, I'udia sa st6vajti otrokmi veci, irplatk6rstvo, priepast'medzi krajinami bohatdho severu a chudobndho juhu, negmmostnost', finik kapi-t6lu, rinik mozgov, rastfca nezamestnanost'. Neust6le zvy5ovanie objemu pro-dukcie, hromadenie a prisvojovanie si materi6lnych statkov a sluZieb nepriniesloI'udstvu odak6vane St'astie a spokojn;i Zivot.

Vyvrcholenim doterajSieho vjvoja krest'anskdho soci6lneho udenia je encykli-ka centesimus annus (St'.f rok), vydan6 J6nom Pavlorn II. pri stom v;irodi prvejencykliky v roku 1991. Svet marxizmu-leninizmu sa zrutil a pred postsocialistic-kjmi Stdtmi bola dilema, ako d'alej. Tak ako Lev XIII. pred 100 rokmi, tak aj JrinPavol II. sa odv6Zne vyjadruje k budticnosti postsocialistickjch 5t6tov. Hovori, Zeje neudrZatel'n6 tvrdenie, Ze po porriZketm. re6lneho socializmu mstdva ako je-dinj hospod6rsky model kapitaliznu.ot JAn Pavol II. neddveroval absolftne slo-42 Jan Pavol IL: Laborem excerens. Praha: Zvon,1991.43 Jiin Pavol II.: Centesimus annus. Praha: Zvon, 1991. s.47,48.

36 )t

bodn6mu trhu, t6to neddvera je vlastn6 katolickemu mysleniu. vytyduje ako al-ternativu proti kapitalizmu a socializmu vlastni cestu, ktoru nazyva St6tnym kapi-talizmom. Charakterizuje ho ako spolodenskd zriadenie slobodnej pr6ce, podni-kania a fidasti, ktor6 sa nestavia fplne proti trhu, ale poZaduje, aby bol primeraneusmeriovanj 5t6tom tak, aby bolo zarudend uspokojovanie zhkladnych potriebcelej spolodnosti.aa

Svet podl'a pipeLa stoji na kriZovatke. Musi rieiit' dva kl'ri6ov6 probldmy, a toprobl$m nerovnosti a problem chudoby. Naru5ila sa zdkladn6 bunka spolodnosti -rodina. Egoizmus podkop6va vz6jomnd medzil'udske vaahy a solidaritu. Kon-zumizmus ovl6da spolodnost', l'udia stdcajfi skutodnj zmysel Zivota, vznik6 du-chovnd pr6zdnota. PiryeL um6va pozitfvnu rilohu trhu, sfkromndho vlastnictva,podnikania, filohu tvoriqich sil. Spr6vne fungovanie trhu v5ak predpoklad6 rdm-iove podmienky, ktore musi urdit' a zabezpeEit' StAt. Trh spr6vne mdZe fungovat'len vurditom mravnom prostredi, v ktorom vl6dne spravodlivost' a poctivost'a existuje zdkladnf spolodensky konsenzus. Taketo ch6panie hospod6rstva nafi-va soci6lnym trhovjm hospod6rstvom.

V roku 1995 vydal Jiin Pavol II. d'alSiu encykliku Evangelium vitae (Evanje-lium Zivota) a v roku 1998 encykliku Fides et ratio (Rozum a viera). Vo v5etkifchencyklik6ch piryei. sprija slobodu, soci6lnu spravodlivost' a solidaritu. Kritizujekapitalistickli neoliberalizmus, ktorif podriad'uje dloveka slepifm z6konom trhua sp6sobuje, Ze chudobn6 krajiny sf e5te chudobnejSie a bohat6 e5te bohatiie.V janufri 1998 na historickej n6vSteve Kuby hovoril, Ze moderni St6t nesmie vy-tvorit'svoje politick6 ziklady ani zateizmu, ani zndbolenstva. Podl'a jeho nizo'ru sfdast'ou pridin mnohjch avbhnych soci6lnych al'udskich probl6mov, ktordtripia svet a Europu, sri tieZ degenerativne prejavy kapitalizmu. Krest'anskjm so-ci6lnyrn udenim v historii otriaslitri dejinn6 udalosti:1. reform6cia, ktor6 spdsobila sekulariz6ciu cirkevn6ho majetku vprotestant-

skjch krajin6ch,2. Vel'k6 francrizska revolircia a sekularizadnd snahy osvietenskich panovnikov,3. socialistickj systdm, ktonf aktivity cir*vi obmedzil na kostoly a chr6my.

Soci6lne udenie cirkvi sa prakticky uplatfiuje najmii v pomoci tym, ktori to po-trebgjir, v charitativnej dinnosti, v pomoci slabSim, v oietrovatel'skej dinnosti'

Pdpe1 Benedikt XVL v roku 2006 vydal svoju prvri encykliku Boh je l6ska.Encyklika m6 dve dasti. V prvej piryel varuje, Ze l6ska (erotick6) medzi muZoma Zenou sa stdva tovarom. Mala by byt' sridast'ou viidsej duchovnej l6sky v r6mcimanZelstva.Pfupei.hovorf o agoje a erose. Agoja je najvy5Sou formou l6sky, ktor6vyZaduje obetovanie, v protiklade k erosu, do je fyzicke, erotickd prit'ahovanie.-V druhej dasti, na ktorej zadal pracovat' e5te predchodca J6n Pavol II., sa venujevzt'ahu cirkvi a sveta. Cirkev nem6 nahrildzat 5t6t, ani zaplietat'sa do politic[.ichbojov. Nem6Ze vSak zo