Vypracovan otzky na Sprvne prvo I. (hmotn, veobecn as) ZS k.rok 2008/20091. Verejn sprva a jej charakteristick rty, lenenie - pred rokom 1989 bol tt a jeho intitcie vykonvateom vetkej verejnej sprvy a asto dochdzalo stotoovaniu pojmu verejn a ttna sprva; - v obdob prvej SR sa rozliovala verejn sprva vrchnostensk a nevrchostensk prevaovala vrchnostensk, ke cel innos bola subsumovan pod dsledn kontrolu ttu (uplatovanie organiztorskej funkcie ttu); - verejn sprva (VS) sprva verejnch zleitost, ktor sa realizuje ako prejav vkonnej moci v tte. Pre tto vkonn moc je charakteristick, e ide predovetkm o verejn moc, ktorou nedisponuje len tt, ale aj alie nettne subjekty, ktor vykonvaj sprvu verejnch zleitost. - m zklad v ttnej moci a prejavuje sa ako decentralizovan ttna moc jej subjekty spolu so ttom zabezpeuj sprvu ttu ako verejn sprvu; - potreba odlenia od skromnej sprvy ide o sprvu vo verejnom zujme a subjekty, ktor ju vykonvaj, ju realizuj ako prvom uloen povinnos (postavenie verejnoprvnych subjektov); - vymedzuje sa v organizanom a funknom poat: v organizanom poat VS predstavuje najm tt, reprezentovan vlastnmi orgnmi (A) a verejnoprvne subjekty, ako predstavitelia a nositelia verejnej moci (B); A - v rovine ttnej innosti VS je innos, ktor vykonva tt popri zkonodarstve a sdnictve; B v rovine innosti verejnoprvnych subjektov odlinch od ttu VS je nettna innos vkonnho charakteru, ktorej poslanm je zabezpei vkon sprvy ttu; verejnoprvnymi subjektmi s verejnoprvne korporcie; - organizan systm VS umouje okrem ttnych a nettnych intitci kreovanie mimovldnych organizci nemaj povahu samosprvnych korporci, ktor sa vyznauj osobitnm okruhom innost, podporujcich plnenie ttnych/verejnch loh; spravidla ide o verejnoprvne korporcie, zriaovan zkonom a financovan celkom/iastone zo ttnych prostriedkov; podliehaj ttnemu dozoru; - poznme aj korporcie, vykonvajce VS s povahou samosprvnej innosti; - VS charakterizuje vrazn inicitorsk innos (napr. sdy mu kona, len ako djde k zvanmu porueniu prvnych povinnost obmedzen iniciatva), ktor me uplatni v najirom rozsahu; - truktra VS, metdy a formy jej innosti umouj stlu iniciatvu me sa prejavi vo vzahu k ostatnm zlokm t.zriadenia, ale i k politickmu pluralizmu; - VS vyuva aj iniciatvu obanov a iniciatva sa me zameriava aj na urenie alch loh, ktor treba naplni, alebo na uplatnenie efektvnejch metd; - organizan intitucionlna truktra VS - v sociologickom chpan shrn pozci a loh, ktor realizuj konkrtni udia, profesionlne rzneho zamerania, ktor vak vytvraj pecifick homognnu skupinu pracovnkov VS, maj spolon status; - VS sluba sui generis sprva podvajca vkony; - potreba koncentrcie VS na soc.-ekonomick a soc.-kultrne aktivity stiera sa hranica sfry verejnho zujmu v prospech zujmovej plurality. - VS sa uskutouje inak ako ttna sprva a inak ako samosprva; - VS vo funknom poat: ide o vkonn innos ttu ako zkladnho verejnoprvneho subjektu, zabezpeovan prostrednctvom jeho orgnov, ako aj vkonn innos alch

verejnoprvnych subjektov a ich orgnov pri spravovan verejnch zleitost a realizovan ako prejav vkonnej moci v tte; - VS m dve zkladn zloky: ttnu sprvu a samosprvu. TTNA SPRVA (S) - jedna zo zkladnch zloiek VS a zkladn pojem sprvneho prva, ktor vychdza z podstaty S ako sasti riadenia spolonosti a skma ju ako osobitn druh ttnej innosti; - najrozsiahlej druh ttnej innosti jej vkonom sa zabezpeuje realizcia vetkch (vonkajch a vntornch) funkci ttu; orgny S plnia prevan as loh zabezpeovan ttnymi orgnmi; - jedna z foriem uskutoovania ttnej moci; samostatn druh innosti ttu; jadro VS; - samostatn druh organizujcej innosti ttu, ktor m vkonn a nariaovac charakter, uskutouje sa v mene ttu a za pomoci jeho donucovacej moci, priom ciele, metdy, formy a spsoby uskutoovania tejto innosti reguluje prvo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatvny prvok, determinovan aj internmi normatvnymi aktmi nadriadench orgnov; tto innos uskutouj predovetkm orgny S, ale v rmci zkonnho splnomocnenia aj ttne a in orgny a organizcie; - predovetkm innos vkonn a nariaovacia: vkonn innos vyjadruje vzah S k zastupiteskej sstave, ktor je prezentovan NR SR; spova v bezprostrednom vykonvan zkonov a ostatnch pr.aktov t.moci, ktorch prostrednctvom sa realizuj zkladn otzky ttnej sprvy (hospodrsky, socilny a kultrny rozvoj); nariaovacia innos vo vzahu k FO a PO vyjadruj urit metdu sprvne orgny s oprvnen vydva normatvne a individulne sprvne akty, uskutoova in opatrenia a pouva dontenia, ak s na to splnomocnen zkonom; tto metda nie je jedinou, do popredia sa dostva organiztorsk charakter S (riadiaca, koordinan a kontroln innos); - S je innos podzkonn (vykonvan na zklade zkona, ktor uruje jej zameranie a stanovuje aj hlavn najm prvne prostriedky); - je to innos, za ktorou stoj donucovacia moc ttu prichdza na rad, ak nedochdza k dobrovonmu plneniu prvnych povinnost; jej uplatnenie upravuj prvne normy: dontenie me uplatni len kompetentn orgn S, mus by primeran vymhanej povinnosti a nemono ho realizova ubovonmi formami a prostriedkami (tie stanovuj platn prvne normy); - je to innos, ktor mono determinova intrukciami nadriadench orgnov S uskutouj ju hierarchicky usporiadan orgny, kde nadriaden orgn m priamo vply na podriaden sprvne orgny (intern normatvne intrukcie at.); - v rmci S sa realizuj spoloensk zujmy (celospoloensk zujmy a prvom chrnen zujmy FO a PO v oblasti ttnej sprvy); - S je verejn sprva uskutoovan ttom, osobitn druh riadenia uskutoovanho ttom; - innosou orgnov S a plnenm jej loh dochdza k realizcii vzahov S ide o innos zameran do vntra organizcie S (vntorn innos) a o vonkajiu innos S: Vntorn innos vntorno-organizan zleitos, zkladnm poslanm orgnov S je zabezpei iaduce a relne fungovanie tchto orgnov; Vonkajia innos realizcia vlastnho poslania S, usmerovanie procesov, realizovanch v oblasti odlinej od S, adrestmi s FO a PO; - sprvne orgny orgn S pri ttnosprvnej aktivite orgnov S, ale aj pri aktivite, ktor nem ttnomocensk charakter; orgny, ktor popri prevanej innosti vykonvaj na zklade zkonnho splnomocnenia aj innos, ktor m charakter S (starosta obce, dekan fakulty);

- vykonva ju osobitn skupina orgnov ttu orgny ttnej sprvy orgn ttu, ktor vystupuje v jeho mene (za kodu spsoben nezkonnm rozhodnutm S nezodpoved orgn, ktor ho vydal, ale tt), uskutouje lohy a funkcie ttu nariaovacou a vkonnou innosou ttu a je zriaovan zkonom alebo inm prvnym aktom ako organizano-prvna jednotka so samostatnou psobnosou a prvomocou a jej zodpovedajcou organizanou truktrou; - v uom zmysle s to ttne orgny, ktor prvne predpisy vslovne oznauj ako orgny S; - v irom zmysle s to nielen orgny S, ale aj ostatn orgny, ktor disponuj sprvnoprvnou aktivitou; Zkladn rty orgnu S: z pohadu postavenia ide o ttny orgn, m vetky znaky ttneho orgnu, je vybaven psobnosou a prvomocou a m monos poui prostriedky ttneho dontenia; - ide o osobitn druh ttneho orgnu odliuje sa innosou, ktor vykonva; - tvor relatvne samostatn organizan jednotku, oddelen od inch v ttnom aparte (od sdov, zastupiteskch orgnov, prokuratry..); - orgny S mono klasifikova na zklade rznych kritri: a) prvny zklad vzniku orgnu- vznik a existencia vyplva priamo z stavy/Z a zkonov NR SR; b) vecn rozsah jeho psobnosti orgny so veobecnou a osobitnou psobnosou (tie sa delia na orgny s funknou a odvetvovou psobnosou); c) zemn rozsah jeho psobnosti d) zloenie orgnov e) spsob rozhodovania vo veciach svojej psobnosti; SAMOSPRVA - druh zo zloiek VS; - poznme zemn a zujmov samosprvu a uskutouj ju in subjekty, ne S subjekty korporatvneho charakteru; - vo VS predstavuje vkonn psobenie a ovplyvovanie spoloenskho ivota prostriedkami nettneho charakteru (S sa podiea na lohch samosprvy a m zodpovednos za realizciu verejnch zleitost); - je zaloen na partnerskom vzahu ttu a korporci ako subjektov samosprvy (demokracia, pluralita zujmov); - vkon uritch presne vymedzench loh sprvy ttu samostatnmi, ttom uznanmi verejnoprvnymi subjektmi; zaha oblas VS, zkonom zverenej subjektom, ktorch sa bezprostredne dotka = as sprvy ttu, decentralizovan na subjekty nettneho charakteru; - innos riadiaceho charakteru predstavuje tvorbu samosprvnej moci v medziach platnho prva, sama si uruje ciele; - jej zmyslom je udranie, alebo obnovenie iaduceho stavu, za podmienky realizcie samosprvnych prvomoc; prvky riadenia a regulcie sa prejavuj ako prvky samoriadenia a samoregulcie; - innos samosprvy je spravovan zkonmi, vlastnmi mocenskmi aktami a vlastnou samosprvnou mocou, vykonvanou a zabezpeovanou s vyuitm nariaovacch oprvnen mocenskho charakteru; - vzahy s realizovan v rmci samosprvnych korporci, ktorch podstatou a poslanm je samostatne rozhodova o vlastnch otzkach a spravova vlastn zleitosti poda svojich potrieb, zo svojej vle a pri repektovan zkonov; - samosprvna korporcia pri vkone samosprvy spravuje sama seba a objekt samosprvy (splva s ich subjektom) na rozhodovanie o lohch a ich vkon s zriaovan prslun samosprvne orgny;

- samosprva sa pribliuje k skromnej sprve tm, e pri oboch ide o sprvu vlastnch zleitost a k ttnej sprve tm, e tieto zleitosti maj verejnoprvny charakter je to verejn sprva so zameranm samosprvneho subjektu na vlastn zleitosti; - politick pojem samosprvy podstata samosprvy ako formy realizcie VS obanmi - prvny pojem samosprvy samosprva ako verejnoprvny subjekt disponuje prslunm rozsahom verejnej moci; - lenenie na miestnu (zemn) a zujmov samosprvu znamen rozdielne vzahy obana ako subjektu k tmto druhom samosprvy: pri miestnej je do systmu zaraovan automaticky poda miesta bydliska (miera asti na samosprve je ponechan na jeho vli), do systmu zujmovej samosprvy vstupuje z vlastnho rozhodnutia, dobrovone; - miestna samosprva organizujca innos v pecificky vkonnom poat, rozren o oprvnenie tvorby samosprvnej moci podzkonnho a nariaovacieho charakteru; realizuje sa vo vzahoch, ktor tto innos vykonvaj a v objektoch ich psobnosti, priom tto innos nem ttnomocensk podstatu; jej zkladnm predpokladom je vytvorenie optimlneho spojenia medzi parlamentarizmom, osobnou slobodou jednotlivca obana a komunlnou slobodou; - je to organizan forma VS, v ktorej spoloenstvo ako PO zabezpeuje rieenie loh odlinch od tch, ktor zabezpeuje tt, ale pod jeho dozorom; zkonom stanoven lohy riei vo svojom mene a na svoju zodpovednos, priom je viazan zkonmi a prvnymi predpismi, ktor s vydan na ich realizciu; - zujmov samosprva nepredstavuje ucelen, vntorne usporiadan systm alebo jednoznane prvnopolitick intitt patria sem vetky intitcie, ktorch existencia je odvodzovan od zdruovacieho prva a ktor spja konkrtny spoloensk zujem; zkladom je samosprvny spsob ich vntornej innosti a silie o as na organizcii spoloenskho a politickho ivota; - poda zkona .83/1990 Zb. o zrduovan obanov v znen neskorch predpisov je zdruenm spolok, spolonos, zvz, klub, in obianske zdruenie a odborov organizcia; - zdruenie vznik registrciou - nvrh na u mu poda min. traja obania, z ktorch aspo jeden mus ma viac ako 18 rokov; - osobitne sa v rmci zujmovej samosprvy vyleuj profesijn intitcie, ktor vznikaj a psobia ex lege a spravidla maj povinn lenstvo, na ktor sa viae vkon uritch funkci (SAK, SKN - notri, SKE exektori, ...v SLK lekri je lenstvo dobrovon); - najniou formou s von zdrueniam, vznikajce spontnnym prejavom skupiny osb v snahe participova na innosti (krajinsk spolky a pod.) nie s formlne (prvne intitucionalizovan) ani registrovan a ich prvne postavenie vyplva z stavy; VEREJNOPRVNE INTITCIE /KORPORCIE - jeden zo zkladnch pojmov VS, v eurpskom prve pozitvnoprvnym pojmom - korporcia veobecne je zdruenm osb s cieom sledovania uritho elu v tejto forme, ak sa takto zdruenie kontituuje na zklade prvneho predpisu; jej prvna subjektivita je odlin od prvnej subjektivity tch, ktor ju svojm zdruenm vytvorili ako prvny subjekt vznik osamostatnenm smerom dovntra voi svojim lenom, aj navonok, voi inm prvnym subjektom; - verejnoprvna korporcia pojem spojen s jej podielom na verejnej moci, kontituuje sa po splnen niekokch kritri: a) va zkonodarcu b) dvod vzniku zo zkona alebo z iniciatvy VS, nie zo skromnej iniciatvy c) povaha innost, poskytovanie verejnch sluieb (nielen verejnoprospen ciele) d) niektor vsady verejnej moci

- organizan systm VS mu tvori okrem intitci ttnych i nettnych aj tie, ktor nemaj povahu samosprvnych korporci (mimovldky); - prklad verejnoprvnej korporcie v SR: STV a Sro. 2. Organizcia verejnej sprvy v Slovenskej republiky - zkladn rmec stavnosti plat aj pre sprvne prvo a verejn sprvu poiadavka repektovania stavnosti vetkmi zlokami verejnej moci; - l.2 st. ttna moc pochdza od obanov, ktor ju vykonvaj priamo alebo prostrednctvom volench zstupcov; ttne orgny mu kona iba na zklade stavy, v jej medziach, rozsahu a spsobom, ktor ustanov zkon; tieto stavn limity platia pre subjekty VS, je tu tie vyjadren sloboda jednotlivca vo vzahu k VS; - VS nie je stavne upraven samostatne zklady s obsiahnut vo viacerch ustanoveniach v jednotlivch hlavch stavy niektor zavzuj VS priamo, in s prameom prva so zkonmi, ktorch prijatie stava predpoklad; - stavn zklady organizcie VS z intitucionlneho hadiska sa v stave spjaj s vkonnou mocou a s zemnou samosprvou; stava upravuje vkonn moc (VI.hlava) VS vykonvan prostrednctvom vldy ako najvyieho orgnu vkonnej moci (m odvoden legitimitu, zskan menovanm prezidentom) a prostrednctvom strednch a miestnych orgnov S; prioritn postavenie v rmci sstavy najvych ttnych orgnov patr v SR NR SR; orgny S s spomenut v dvoch ustanoveniach (l.122 a 123) v svislosti so spsobom ich zriaovania (len zkonom) a ich prvotvornou prvomocou (PP len na zklade zkonnho splnomocnenia); zemn samosprvu (IV.hlava), ktorej zkladom je obec a VC; subjektami zemnej samosprvy s aj mest; neobsahuje ustanovenia o zujmovej samosprve jej subjekty maj zklad v zkonoch; - na rznych miestach stava obsahuje ustanovenia, zavzujce VS vo funknom (materilnom) zmysle formuluje poiadavky na VS ako na innos a poskytuje jednotlivcovi stavn zruky repektovania tchto poiadaviek (prvo na sdnu a in prvnu ochranu, na nhradu kody, prvo poda stavn sanos...); Kritri lenenia: konkrtna forma ttneho zriadenia, zemn a sprvne usporiadanie (delenie na zemn obce a VC a sprvne celky kraje a okresy, obce a VC pri vkone S, vojensk obvody), historick vvoj, lohy, ciele a funkcie VS v konkrtnom ase; psobnos, prvomoc a postavenie vykonvatea VS; - pri jej vstavbe sa uplatuj technicko-organizan princpy; - subjektami je tt (orgny S) a obce a VC, in sprvne celky, ostatn subjekty verejnho alebo skromnho prva(plnia lohy na uritom zverenom seku VS); Vykonvatelia VS: - VS sa del na S vykonvan ttom a ostatn VS vykonvan inmi subjektami; - tt si na vkon VS zriauje orgny, ktor v jeho mene a namiesto neho vykonvaj t as VS, ktor je S oznaovan ako PRIAMI VYKONVATELIA VS [nie vetci s sasou organizanho systmu S nepatr sem napr. Rada pre vysielanie a retransmisiu, verejn ozbrojen zbory ani in verejn zbory; tto vykonvatelia nie s orgnmi S, maj len postavenie orgnov S pri vkone S, predmet ich innosti a ich kompetencie vo veciach S vymedzuje zkon]: 1. vlda (zkon .575/2001 Z.z.) - pecifick postavenie, pretoe ide o vrcholn orgn vkonnej moci a zrove sas orgnov verejnopolitickej moci; jej predsedu a na jeho nvrh alch lenov vymenva a odvolva prezident; predovetkm politick orgn (intitt vyslovenia nedvery, zodpovednos parlamentu a odvoden legitimita); - politick vedenie VS riadiacu prvomoc uplatuje len voi priamym a nepriamym vykonvateom VS;

- m prvo zkonodarnej iniciatvy; - rozhodnutia prijma uznesenm (nadpolovin vina vetkch lenov), ktor m rzne prvne inky poda obsahu a adresta m povahu vntornho aktu (extern len ak je zverejnen v Z.z.) a nie je veobecne zvzn, iba v prpadoch, kedy sa nm schvauje nvrh nariadenia vldy; - nariadenie vldy vydvan na vykonanie zkona a v jeho medziach (secundum et intra legem), ide o podzkonn prvny predpis (= normatvny sprvny akt), ktor je prameom svk prva; - na vkon MZ a supranacionlneho prva vydva aproximan nariadenia; - m celottnu zemn psobnos a veobecn vecn psobnos; - lohy spojen s odbornm, organizanm a technickm zabezpeenm innosti vldy pln rad vldy nem rozhodovacie prvomoci a treba od neho odliova poradn orgny vldy, ktor plnia koordinan, konzultatvne alebo odborn lohy (stlymi s Legislatvna rada, Hospodrska rada, Rada hospodrskeho a soc.partnerstva, Rada pre vedu a techniku); 2. ministerstv a ostatn stredn orgny S - OS ich postavenie upravuje kompetenn zkon (575/2001 Z.z.); s to monokratick orgny s iastonou vecnou a zemne celottnou psobnosou vo veciach S; PO zriaovan zkonom a PP mu vydva, len ak s na to vyslovene splnomocnen zkonom (uverejovan s v Z.z.); za ur.okolnost mu vytvra svoje pracovisk; - maj normotvorn prvomoc na zklade zkonnho splnomocnenia vydvaj vyhlky, vnosy alebo opatrenia vykonvacie prvne predpisy a pramene prva; - platia medzi nimi horizontlne prvne vzahy spoluprca a sinnos; - vertiklne vzahy vznikaj medzi OS a nimi riadenmi orgnmi S na niej rovni a pri vkone S inmi priamymi vykonvatemi S; - ministerstvo na ele je minister, ktor je zrove stavnm initeom, lenom vldy; je stavnprvne zodpovedn NR SR a demisiu podva prezidentovi; v ase neprtomnosti ho zastupuje ttny tajomnk na rokovan vldy m poradn hlas, vymenva a odvolva ho vlda; - len sa na sekcie (generlny riadite) a odbory (riaditelia); - dnes 14 ministerstiev: MH (hospodrstvo), MF, MDPaT (doprava, poty a telekomunikcie), MVaRR (vstavba a regionlny rozvoj), MV, MO (obrana), MS (spravodlivos), MZV, MPSVaR, MP, M (kolstvo), MK (kultra) a MZ (zdravotnctvo); - ostatn OS - na ele predseda, podpredseda; org. truktru upravuje organizan poriadok; - 10 OOS rad vldy (na ele vedci, zodpovedn vlde), Protimonopoln rad (predsedu menuje a odvolva prezident na vldny nvrh, podpredsedu predseda radu), tatistick rad (predsedu menuje a odvolva prezident na vldny nvrh), rad geodzie, kartografie a katastra SR, rad jadrovho dozoru SR, rad pre verejn obstarvanie SR, rad priemyselnho vlastnctva SR, Sprva ttnych hmotnch rezerv a Nrodn bezpenostn rad (riaditea vol a odvolva NR SR); 3. orgny s celottnou psobnosou (regulan a dozorov orgny,

dekoncentrovan orgny S a inpekn orgny)- nepatria do S ani do miestnej S; - lenia sa na regulan a dozorov orgny (A), dekoncentrovan orgny S (B) a inpekn orgny (C); A vznikli v rokoch 2002 2003 ako dsledok retrukturalizcie VS; s orgnmi S, okre, Rady pre vysielanie a retransmisiu (PO, ktor m pri vkone S postavenie orgnu S); - ich pecifikum je v tom, e boli zriaden ako orgny S, ale neboli zalenen do iadnej riadiacej truktry v ich systme nemaj nadriaden orgn; s nezvisl a niektor

(telekomunikan rad, rad pre regulciu sieovch odvetv a rad pre regulciu elezninej dopravy) maj prvomoc vydva vykonvacie prvne predpisy; - s celottnou psobnosou medzi ne patria: Potov regulan rad (predsedu vol NR SR na nvrh vldy), Rada pre vysielanie a retransmisiu (lenov vol NR SR), Telekomunikan rad (predsedu vol NR SR, vedie mimosdne rieenie sporov), rad pre ochranu osobnch dajov (6 lenov vymenva NR SR), rad pre regulciu elezninej dopravy (predsedu vymenva vlda na nvrh ministra DPaT), rad pre regulciu sieovch odvetv; B s podriaden prslunmu ministerstvu alebo inmu strednmu orgnu S; - napr. Coln riaditestvo, Leteck rad, Nrodn inpektort prce, Pamiatkov rad SR, Puncov rad, ttna veterinrna a potravinov sprva, ttny stav pre kontrolu lieiv, rad verejnho zdravotnctva, PSVaR, Vyia vojensk sprva, Vojensk rad socilneho zabezpeenia, Hlavn bansk rad, Slovensk metrologick stav; C orgny S s celottnou p., niekedy s zriaovan ako organizan sas ministerstva, alebo inho OS, ale vinou s samostatn a podriaden OS; - napr. ttna kpen komisia, Katastrlna inpekcia, SI P, SOI (obchodn), SSI (stavebn inpekcia), EI (ttna energetick), I (kolsk), vaPI (veterinrna a potravinov); 4. miestne (zemn, regionlne) orgny S - orgny S s vecnou iastkovou a zemne obmedzenou psobnosou; riaden alebo podriaden ministerstvu alebo inmu OS; - spravidla dvojstupov sstava; nie vetky miestne orgny S s PO (napr. PS nemaj O, O lesn, P, pozemkov, O dopravy, sprva katastra), zkony im vak ponechvaj administratvnoprvnu subjektivitu; - zriauj sa zkonmi, ktor ustanovuj ich psobnos a prvomoc; - na ich ele je prednosta, ktorho zvyajne vymenva vlda (!!! coln rady na ele je riadite, menovan GR Colnho riaditestva, regionlne veterinrne a potravinov sprvy na ele riadite, ktorho vymenva stredn riadite VaPS, sprva katastra riaditea menuje prednosta Kat., PSVaR - poda zkona o t.slube, regionlne rady verejnho zdravotnctva regionlneho hygienika vymenva hlavn); - asto oznaovan ako pecializovan miestne orgny S; - od 1.1.2004 (z..515/2003 Zb.) boli zruen okresn rady a K sa stali pecializovanmi orgnmi S v rozsahu vecnej psobnosti poda tohto zkona vetky miestne orgny S sa kreuj ako pecializovan orgny (u nie veobecn a pecializovan psobnos); - zemn psobnos je obmedzen na as zemia ttu; - miestne orgny S s krajskou zemnou psobnosou - katastrlne rady, K lesn, pamiatkov, stavebn, kolsk, pre cestn dopravu a pozemn komunikcie, P a O bansk) - mu vydva PP, ak s na to vslovne splnomocnen zkonom s to vyhlky; vyhlasuj sa uverejnenm vo Vestnku vldy SR, ktor je podmienkou ich platnosti; - hlavnou nplou ich innosti je prvostupov rozhodovanie v sprvnom konan a vo viacstupovch truktrach preskmavanie ISA; - niekedy je miestny orgn S druhostupovm orgnom vo veciach, kde na prvom stupni rozhoduje obec a niekedy uplatuj prvomoc orgnu ttneho dozoru na danom seku S; 5. verejn ozbrojen zbory a in verejn zbory - VOZ - napr.Policajn zbor SR, ktor sa len na krajsk a okresn riaditestv PZ SR a pln lohy S, ak ho na to ustanov zkon; - pri vkone S na seku cestnej premvky s orgnmi S nielen MV a O, ale aj krajsk a okresn dopravn inpektorty; -VNZ (neozbrojen zbor) Hasisk a zchrann zbor jednotne organizovan; - VZ vykonvaj as S popri svojom hlavnom poslan, prevauje vkon t.dozoru a individulna rozhodovacia innos;

NEPRIAMI VYKONVATELIA VS: - in prvne subjekty ne tt obce a VC, na ktor sa zkonom deleguje as S vo vymedzenom rozsahu, priom tto monos zakotvuje stava (l.75) a nklady uhrdza tt; vkon prenesenej S riadi a kontroluje vlda; - obec a VC sa pri vkone delegovanej S stvaj sprvnym celkom organizane ju vykonva starosta/predseda VC a to formou individulnej rozhodovacej innosti (sprvne orgny); - OZ (mestsk) a ZVC s nepriamymi vykonvatemi S, ak ich zkon vslovne splnomocuje vydva pri vkone S v rmci svojej zemnej psobnosti VZN; VYKONVATELIA OSTATNEJ VS: orgny inch prvnych subjektov, ne ttu - orgny zemnej a zujmovej samosprvy; - nepatria do organizcie S ani do jej organizanch subsystmov; - ich innos nie je vkonom S, ale vkonom zemnej alebo zujmovej samosprvy; - vykonvatemi ostatnej VS s len ak im zkon trvale zveruje jej vkon, za ktor samostatne zodpovedaj; - VS vykonvaj relatvne nezvisle od orgnov ttu, pri existencii ttneho dozoru a ttnych kontrolnch mechanizmov; - orgny S ju vykonvaj v mene subjektov, ktormi s obec/VC a orgny ZS v mene subjektu/napr.stavovskej komory zriadenej zkonom; - ostatn samosprva akademick samosprva na verejnch V a s uritmi vhradami samosprva sdnictva; OSTATN VYKONVATELIA VS: - subjekty so zmieanm prvnym postavenm verejn stavy (podniky) s PS; - NBS, SRo, STV, Matica slovensk, SNG; - nettne nesamosprvne intitcie, zriaovan zkonom, ktor popri svojom hlavnom poslan plnia aj niektor verejnoprvne funkcie. 3. Strune charakterizujte verejn sprvu v materilnom a formlnom zmysle - pojem VS pomhaj bliie vymedzi dva zkladn princpy: a) materilny (funkn alebo dynamick) verejn sprva je vnman ako druh sprvnej innosti; celkom sa nekryje s verejnou sprvou vymedzenou pomocou formlneho hadiska; VS je innosou ttnych i inch verejnch intitci, ktor svojm obsahom nie je innosou zkonodarnou ani sdnou = je to shrn innost, ktor nemono kvalifikova ako zkonodarstvo alebo sdnictvo; b) formlny (intitucionlny, organizan, statick) VS je systm ttnych a inch verejnch intitci , ktor nevykonvaj zkonodarn ani sdnu innos = shrn ttnych a inch verejnch intitci, ktor nemono oznai ako zkonodarn orgn alebo ako sd; draz je kladen na intitcie a ich orgny, ktor maj zo zkona kompetencie spravova; VS je vymedzovan ako druh intitcie a ich orgnu. - oba prstupy mono aplikova pozitvne (vpotom konkrtnych innost i konkrtnych intitci a ich orgnov oprvnench spravova) alebo negatvne (s prihliadnutm na alie innosti ttu i nettnych subjektov) 4. Technicko-organizan princpy vstavby verejnej sprvy - urit zsady a organizan monosti, ktor s vyuvan pri budovan jednotlivch orgnov VS elom ich vyuvania je vybudovanie efektvneho fungovania VS po horizontlnej i vertiklnej lnii; - predstavuj mylienkov abstrakcie a kontrukcie logickej povahy;

- mono ich rozdeli na: a) zemn, odvetvov a funkn princpy zemn princp predstavuje vybudovanie orgnov VS poda zemnho hadiska (urenie psobnosti a prvomoci len na uritej asti zemia); jeho cieom je zabezpei tak vzahy orgnov S k obanom, aby repektovan potreby a oprvnen zujmy obyvateov zemnho reginu. Prklad: uplatovanie princpu v miestnych orgnoch S; odvetvov princp poaduje vytvranie orgnov S v rmci ucelench odvetv sstavy S = orgn S riadi len urit zleitosti rovnakej povahy (M, MZ, MK SR); funkn princp obsahuje poiadavku, aby sa orgny VS budovali prierezovo = aby realizovali rznorod funkcie, prostrednctvom ktorch by sa zabezpeovali vzby medzi rznymi odvetviami S (MF); b) kolegilny a monokratick princp kolegilny princp sa vyznauje kolektvnym rozhodovanm lenov orgnu VS (napr. pri vyom vkonnom orgne moci vlde SR); Monokratick princp predstavuje orgn VS s jedinm zodpovednm vedcim odzrkaduje prvne postavenie ministerstva ako strednho orgnu S. Minister je plnoprvnym a zodpovednm vedcim ministerstva. Do jeho psobnosti patr vyuvanie vetkch oprvnen, ktor m k dispozcii na zabezpeovanie loh ministerstva. c) volebn a vymenvac princp predstavuj spsob ustanovovania osb do funkci v jednotlivch sprvnych orgnoch; volebn princp sa uplatuje najm v zemnch samosprvnych orgnoch (voby starostu, voby predsedu VC); vymenvac princp v strednch a miestnych orgnoch S (menovanie ministrov, prednostov); d) princp centralizcie, decentralizcie, dekoncentrcie a koncentrcie centralizan princp = poiadavka, aby sa v sstave centrlnej S budoval jeden orgn S; decentralizan princp je opakom = poiadavka vybudovania jednho centrlneho orgnu a viacerch orgnov na nich stupoch VS, ktor nie s vo vzahu podriadenosti a nadriadenosti; dekoncentran princp = umouje vecn rozdelenie loh S do viacerch nepodriadench orgnov (horizontlna dekoncentrcia), rozdelenie sprvnej innosti medzi vyie a niie organizan lnky VS (vertiklna dekoncentrcia); tento princp sa prejavuje v pecializovanch miestnych orgnoch S, ktor boli subsumovan do veobecnej miestnej sprvy v rmci horizontlnej integrcie. 5. Pojem sprvne prvo, charakteristick rty sprvneho prva a problematika jeho kodifikcie - sprvne prvo je jednm z najvznamnejch prvnych odvetv slovenskho prvneho poriadku; - jeho poslanm je upravova postavenie a sprvanie subjektov prva vo vzahoch, ktor vznikaj a uskutouj sa v svislosti s realizciou vkonnej moci v tte a vo sfre VS; - charakteristick rty SP a) prvne odvetvie, ktor pln spoloensk funkciu v oblasti VS b) dynamicky rozvjajce sa prvne odvetvie c) odvetvie prva, ktor reglementuje irok okruh spoloenskch vzahov d) nekodifikovan prvne odvetvie - prechdza dynamickm vvojom ast zmeny nadvzuj ma meniace sa lohy pri vkone VS; - SP je charakterizovan irokm okruhom spoloenskch vzahov, ktor toto odvetvie reguluje prostrednctvom prvnych noriem, o vyplva z jeho rozdelenia na veobecn a osobitn as (sprva kolstva, kultry, zdravotnctva, socilnych a vntornch vec, vkon policajnej sprvy, sprva ZV, obrana..);

- kodifikciu SP nemono vykona prve z dvodu rozmanitosti spoloenskch vzahov, ktor upravuje cieom je vak postupne vytvra komplexn prvne pravy v jednotlivch odvetviach VS a tm zvyova stupe kodifikcie tohto pr.odvetvia; - SP je zaraovan k verejnmu prvu, pretoe je pre charakteristick, e chrni verejn zujem, upravuje vzahy medzi nerovnmi subjektmi, konkrtny obsah jeho realizcie je urovan ttnou mocou a umouje administratvne dontenie; - predovetkm v oblasti SP procesnho mono pozorova aj prvky skromnoprvnej regulcie; - dva prstupy k vymedzeniu pojmu sprvne prvo: a) v irom zmysle slova = shrn vetkch druhov prvnych noriem, ktor reglementuj vzahy medzi sprvnymi orgnmi a riadenmi organizanmi jednotkami; b) v uom zmysle slova = shrn prvnych noriem regulujci spoloensk vzahy prostrednctvom pecilnych osobitnch druhov prvnych noriem; - veobecne = shrn prvnych noriem, ktor reglementuj spoloensk vzahy na seku VS; - relatvne samostatn subsystm prvneho poriadku, predstavujci shrn veobecne zvznch pravidiel sprvania, ktor sa vyznauj ttom stanovenou formou, monosou autoritatvneho dontenia a pecifickou truktrou; - SP je formalizovanm normatvnym systmom, tvoriacim a sasne predstavujcim samostatn, ale nedeliten sas prvneho poriadku; - postavenie SP v prvnom poriadku SP upravuje vzahy medzi: a) sprvnymi orgnmi a FO astnkmi tchto vzahov s vdy na jednej strane sprvne orgny a na druhej obania, cudzinci, bezdomovci (vetky FO spsobil kona vo svojom mene); b) spr.orgnmi a PO jeden zo subjektov je vdy obligatrne uren (sprvny orgn), na druhej strane mu by subjektami PO; c) sprvnymi orgnmi navzjom vzahy, ktor s vo vzahu vzjomnej podriadenosti/nadriadenosti alebo ktor nie s (kvalitatvne vzahy, zaloen na spoluprci a sinnosti); - SP sa rozliuje na: 1. objektvne sprvne prvo shrn prvnych noriem; vyjadrenie SP vo veobecnom formlnom zmysle; sprvne prvo de lege lata; 2. subjektvne sprvne prvo obsah objektvneho verejnho prva, neme bez neho existova a je jeho konkrtnym vrazom (vyjadrenie SP v konkrtnom zmysle slova) - dve formy subjektvne verejn oprvnenie (monos sprvania ur.subjektu) a subjektvna verejn povinnos (nevyhnutnos sprvania ur.subjektu); - SP ako pedagogick disciplna shrn poznatkov zskanch vedou sprvneho prva; obsahovo a systematicky sa len na: a) veobecn as zaha teoretick aspekty zkladnch pojmov VS a SP, pohady na zabezpeovanie zkonnosti vo VS, postavenie a prvomoc kontrolnch orgnov v systme VS, administratvnoprvnu zodpovednos a pod.; b) osobitn as jednotliv druhy sprv (vntorn, policajn, obrana krajiny, sprva justcie, zdravotnctva, vedy, kolstva, kultry, P a pod.); - SP ako samostatn prvne odvetvie sa prejavuje aj vo vonkajch systmovch vzahoch najm vzahoch k prvnym odvetviam: a) ttne prvo zkladn princpy organizcie a innosti ttu a jeho orgnov a princpy ZPaS rozvdza a konkretizuje SP; vemi zke a vzjomn prepojenie; b) finann prvo pri realizcii jeho hmotne prvnych noriem s vyuvan procesn prvne normy SP; c) trestn prvo kee SP upravuje problematiku administratvnoprvnej zodpovednosti, princpy jej uplatovania s podobn ako pri uplatovan trestnej zodpovednosti.

6. Sprvna veda a jej vzah k sprvnemu prvu - SV je vednou disciplnou, ktor skma organizciu a innos VS v jej skutonej a relnej podobe; zaraujeme ju do spoloenskch vied, ale obsahuje aj prvky prrodnch a technickch vied; vystupuje ako komplexn, syntetizujca veda, ktor sumarizuje vsledky prstupov rznych vednch discipln; - skma irok okruh vzahov, svislost a problmov vo VS, komplex neprvnych problmov sstavy VS, v rmci VS psobenie zkladnch prvkov sstavy a jednotlivch odvetv, vyuva poznatky z inch discipln, metodologickm vskumom dochdza k vlastnmu poznaniu a formuje vlastn pojmov apart; - SV m zku spojitos s vedou sprvneho prva (VSP - t sa venuje prvnym otzkam VS) cieom oboch je zabezpeova racionalizciu VS; draz na aplikan (prejavuje sa v realizcii zskanch poznatkov) a gnozeologick (vytvranie presnejieho a objektvnejieho obrazu o problmoch VSP + tvorba novch poznatkov na zklade poznvania podstatnch strnok a vlastnost javov a vzahov vo VS) funkciu - poznatky SV s hybnou silou rozvoja VSP; Efektvnos VS: - skmanie problematiky efektvnosti VS je domnou pecilnej vednej disciplny sprvnej vedy jej lohou je zabezpeova racionlnu organizciu sprvneho apartu pri najinnejch prostriedkoch, formch a metdach jeho prce (maximlne vsledky pri vynaloen minimlnych sl a prostriedkov); - vychdza sa z toho, e sprva je osobitnm druhom riadiacej innosti ide o stlu innos, zameran na regulciu fungovania celkov (terie riadenia a organizcie) SV predstavuje aplikciu terie riadenia a organizcie na prcu VS pri prprave, vydvan/ zabezpeovan plnenia rozhodnut, zvznch nielen vo vzahu nadriadenosti a podriadenosti orgnov VS, ale aj voi osobm, organizcim a orgnom, ktor nie s podriaden sprvnemu orgnu, ktor rozhodnutie vydal; - efektvnos nemono skma izolovane: pojem efektvnos sinnos prostriedkov vynakladanch na ekonomick innos z pohadu vsledkov tejto innosti; vzah medzi vstupom a vstupom; - VS predstavuje jednu z relatvne samostatnch sstav ttneho riadenia, zameran na bezprostredn a praktick realizciu funkci ttu; vo svojej prci vyuva viacer metdy a formy innosti; orgny VS disponuj monosou vyntenia plnenia uloenm sankci; - potom efektvnos VS je kritrium spsobov innosti a ich zabezpeovania z hadiska dosiahnutia najvyej monej racionality v danch podmienkach prostrednctvom efektvnosti skmame faktick innos orgnu VS a meriame jej vsledok z hadiska racionality a zdrojov; na posdenie sa vyaduje dlhie asov obdobie; - efektvnos je determinovan viacermi skutonosami: a) nemono ju chpa ako shrn kategriu, pretoe s tmto pojmom vystupuj do popredia viacer kritri a pravidl rozlinho charakteru (nron zosaovanie); b) pri vymedzovan pojmu sa v rznom obsahovom vyjadren pouva elnos, efektvnos a hospodrnos; c) formy efektvnosti sprvnej innosti a ich organizan truktry s rozdielne; d) efektvnos VS spova v meran celho systmu VS, vzahov medzi jednotlivmi prvkami VS (lohy, org.zklada, systm a personlne prvky VS). - predpokladom zvyovania efektvnosti VS je dostaton znalos VS ako ucelenho systmu, poznanie skutonho stavu a priebehu rozhodujcich funknch procesov VS, znalos funknch systmovch vzieb VS v spoloenskom systme a dostatok objektvnych kritri na racionlnu tvorbu organizanej truktry VS ako celku a jej orgnov, ako aj na racionlne postupy pri vkone ich funkci.

- racionalizcia kvzi urit metda na dosiahnutie efektvnosti VS; jej pecifikum je dan jej zameranm, innosami a podmienkami innosti; metda prce a riadenia, ktor vychdza z analzy sasnho stavu a opiera sa o trval a systematick prcu - racionalizan silie me ma rzne ciele 1.) znenie shrnu prostriedkov na vykonanie prce; 2.) skvalitnenie tohto prvku, ktor oznauje VS za ist slubu; 3.) zvenie vkonnosti pracovnkov sprvnych orgnov a zlepenie ich pracovnch podmienok; - hlavnou lohou racionalizcie VS je: a) jednoduch a eln vstavba VS ako celku, jej orgnov, zahajca organizan truktru a npl innosti b) postupn zjednoduovanie organizanej lenitosti c) vyuitie optimlneho systmu informci na lepie rozhodovanie d) zjednoduovanie predpisov e) zvyovanie vkonnosti pracovnkov VS zlepovanm ich kvalifikanej truktry, pracovnch podmienok a prostredia na styk s obanmi f) optimalizcia hrnu prostriedkov vynakladanch na VS (najm v personlnej oblasti); - SV m syntetick charakter vznik vylenenm zo veobecnej organizcie prce, priom dvody na jej vylenenie vyplvaj zo pecifk riadiacej a sprvnej innosti; - repektovanie rozhodnut sprvnych orgnov me by zabezpeen len dontenm ttnou mocou, cie konania nie je stanoven sprvnym orgnom, ale je determinovan nadriadenmi orgnmi a administratvno-prvnymi normami. Metdy sprvnej vedy (SV) - prostrednctvom metdy skmania mono spja poznatky rznych vied jej pecifik s podmienen osobitnou povahou VS; - sasou metdy SV mus by: a) funkn prstup k sprve odhalenie takch funkci, ktor s v danom obdob pre tt nevyhnutn a ich prostrednctvom treba realizova VS, hada optimlny variant rozdelenia tchto funkci medzi orgny rovnakej rovne; pozornos na pecifik obsahu sprvnej innosti b) systmov skmanie apartu VS, ktor nadvzuje na funkn skmanie; c) historick prstup d) vyuitie konkrtnych sociologickch vskumov pre tdium apartu (overovanie jeho innosti) - vetky tieto prstupy s navzjom prepojen a podmienen; - ide o iastkov metdy skmania; - SV vyuva veobecn metdy (systmov a porovnvacie), ako aj pecifick metdy (induktvne, analytick, experimentlne a sociologick); - sprvna veda, ako veda skmajca sprvnu prax pomocou tchto metd poznva, posudzuje a vyhodnocuje organizciu a innos sprvnej praxe a vytvar relatvne stabiln systm modelov, nvodov a odporan pre sprvnu prvnu prax; navrhuje a odpora racionlne a funkn usporiadanie organizanej truktry VS, pecifikuje zkonitosti vzjomnch vzahov, vymedzuje pravidl rozhodovacch procesov vo VS a poskytuje nvody na komplexn racionalizciu. Vzahy sprvnej vedy a sprvneho prva - zky vzah sa prejavuje najm pri skman efektvnosti prvnych noriem; - veda sprvneho prva vyuva poznatky SV a SP vytvra ochranu pred neadekvtnou formalizciou a judicializciou;

- SV konfrontuje prvne normy s praxou a prispieva k skvalitneniu normotvorby; - vzjomn vzahy medzi vedou sprvneho prva a SV sa mu prejavova tak, e: a) vsledky VSP ovplyvnia rozvoj poznatkov v systme SV b) vsledky jednej alebo druhej daj podnet na spolon skmanie hraninch problmov c) ist vsledky SV mono vyuva na alie zdvodnenie poznatkov VSP v zujme ich realizcie d) realizovan poznatky VSP mu tvori zklad irieho skmania istch problmov v SV; - v odvetv SP psob najv poet predpisov v oblasti reglementovania miestnej sprvy ak orientcia a rozkolsan terminolgia; - administratvnoprvne normy niekedy nedoku dostatone reflektova prebiehajce zmeny potreba sledovania efektvnosti prvnej normy (prepojenie terie a praxe; urit vzah [slad] medzi vsledkom psobenia prvnej normy a cieom, ktor ou zkonodarca sledoval) a prijatie iaducich zmien; - pri prprave prvneho predpisu je potrebn: a) analyzova vecn svislosti, stiace do vytenia ciea zaloenie normatvnej motivcie, potrebnej na dosiahnutie cieov; vlastn tvorba prvnych textov; - tvorba cieov a prostriedkov je zaloen na poznan spoloenskch potrieb a spsobe ich uspokojovania; - relativizcia konkurujcich si cieov a ich dosiahnutie na prijatenom stupni; b) riei otzky zalenenia novej prvnej normy do prvneho systmu; zabrnenie vzniku nekonzistentnosti; - prioritou je slad nho prvneho poriadku s prvom E; - me nasta situcia, kedy je cie stanoven nesprvne = ak by bol dosiahnut, efektvnos pr.normy by bola len formlna, nie vak z celospoloenskho hadiska; - cie je uren sprvne, je aj dosiahnut, nie vak psobenm prvnej normy, ale v dsledku inch faktorov = nemono hovori o efektvnosti prvnej normy; - potreba zabezpeenia sladu s objektvnymi potrebami rozvoja spolonosti: formlnou strnkou je relne a mon plnenie a adekvtne prvne vyjadrenie; - rozvoj spolonosti predpoklad skmanie psobenia administratvnoprvnych noriem z pohadu legislatvnej innosti efekt legislatvnych pravidiel sa odzrkadl v realizcii prva. 7. Fyzick a prvnick osoby ako subjekty sprvneho prva - subjektom SP je potencilny/skuton astnk prvnych vzahov, ktor je spsobil by nositeom prv a povinnost = mus ma PS spsobilos ma prva a povinnosti ustanoven normami SP, spsobilos na prvne kony (nadobda prva a povinnosti vlastnmi konmi), deliktulnu spsobilos (prvna zodpovednos za protiprvne konanie) a procesn spsobilos (sp.by astnkom konania a vystupova v om); - medzi subjekty SP patria orgny S (PS vymedzen prvomocou), orgny zemnej samosprvy (PS vymedzen prvomocou), FO (PS vznik narodenm a je predpokladom na spsobilos na P) a PO (PS sa chpe ako celok, P v ich mene vykonvaj jednotliv orgny); FO ako subjekty SP - rozhodujcim faktorom na urenie pr. postavenia FO (obana) vo VS je prvna subjektivita (PS), ktor obsahuje jeho sp. na prva a povinnosti a na prvne kony; - PS obana vznik narodenm a zanik smrou a je predpokladom na sp. na prvne kony, ktor vznik dosiahnutm uritho veku (me by pri jednotlivch P odlin ak nie je stanoven, tak sa nm chpe plnoletos, t.j. 18 rokov) a rozumovch schopnost rozpoznanie dsledkov konania; spr.orgn posudzuje otzku rozumovch schopnost obana samostatne, nie je viazan rozhodnutm sdu, nie vak vdy (pr. nevydanie OP);

- subjektom SP nie s len obania, ale aj cudzinci platia tu veobecn pr.normy SP (listov tajomnstvo, sloboda pohybu, sloboda pobytu..) a osobitn skupina noriem, ktor upravuje pecilne prva a povinnosti cudzincov (prvo na soc.zabezpeenie, zdravotn starostlivos, at.); PO ako subjekty SP - alebo organizcie, ktor zdruuj obanov a materiln/finann prostriedky na realizovanie hmotnch a kultrnych potrieb obanov; - subjektom SP je organizcia, ktor m sp. na prva a povinnosti vo VS a sp. na prvne kony (obe vznikaj a zanikaj sasne); m vymedzen PS s ohadom na lohy, ak pln a ciele (prva a povinnosti nevyhnutn na ich zabezpeenie), odvoden od vzniku a zniku organizcie; - rozliujeme ttne organizcie (hospodrske, rozpotov, prspevkov..) a nettne (skromn, drustevn, spoloensk..) = lia sa v spsobe nadobdania PS: a) ttne hospodrske org. zpisom do Obch.registra b) rozpotov org. okamihom innosti pr.aktu, ktorm boli zriaden c) drustevn org. okamihom, kedy sa vina delegtov dohodla na jej zaloen (aj zpis do OR, ale len deklaratrny) - nettne dobrovon organizcie na zklade zdruovacieho prva (z..83/1990 Zb. v znen neskorch predpisov); zdruenie vznik registrciou nvrh na MV SR mu poda min.traja obania, priom aspo jeden mus ma viac ako 18 rokov a mus obsahova predpsan nleitosti (nzov zdruenia, sdlo, orgny, spsob ich ustanovenia a zsady hospodrenia) ak je vetko v poriadku, MV SR vykon registrciu do 10 dn od zaatia konania a do 7 dn od registrcie oznmi vznik zdruenia SR ak MV odmietne vykona registrciu, iadatelia sa mu obrti na NS SR, ktor bu potvrd rozhodnutie ministerstva, alebo vyd rozhodnutie o registrcii; zdruenie zanik dobrovonm rozpustenm alebo zlenm s inm alebo prvoplatnm rozhodnutm MV o jeho rozpusten (preskmaten NS). 8. Pramene sprvneho prva - v terii prva sa rozliuj formlne a materilne pramene prva: formlnymi pramemi SP s ttom stanoven formy prva, v ktorch s obsiahnut normy, ktor maj povahu administratvnoprvnej regulcie (v SR s to normatvne prvne akty vydan prslunmi ttnymi orgnmi v stanovenej forme zkon, nariadenia vldy, in VZPP); ak tieto formy prva obsahuj normy SP, s pramemi SP (aj keby obsahovali len jednu normu SP prvny predpis me by prameom aj viacerch prvnych odvetv); - prameom SP nie s precedensy (no mu ma vznam pre rozhodovanie v podobnej veci, podobne ako obyaj) a prvne obyaje; - zkladn charakteristiky prameov SP: a) vetky druhy prameov SP sa odvodzuj z pr.noriem obsiahnutch v stave SR a z alch Z a musia by s nimi v slade; b) zkladn prava administratvnoprvneho postavenia obanov, psobnosti a prvomoci sprvnych orgnov mus by obsiahnut v zkone; c) prvny zklad na odvoden normatvne sprvny akty, vydvan orgnmi VS, tvoria normatvne prvne akty vydvan NR SR (najvy orgn); d) odvoden normatvne sprvne akty, vydvan orgnmi VS, musia by v slade s obdobnmi normatvnymi sprvnymi aktmi, vydvanmi nadriadenmi orgnmi VS; - druhy prameov SP stavn zkon, zkon, nariadenie vldy, VZPP ministerstiev a ostatnch strednch orgnov S. VZPP miestnych orgnov S, VZPP obc a VC

a medzinrodn zmluvy (veobecnou podmienkou je, e tieto normatvne akty obsahuj normy SP); - ministerstv a ostatn stredn orgny S mu vydva VZPP len na zklade stavy SR a Z a zkonov; len na zklade zkona NR SR mono zriaova ministerstv a ostatn OS a ustanovova psobnos a prvomoc sprvnych orgnov, ako aj prva a povinnosti FO v oblasti VS = preto s len zkony zkl.pramemi SP; - najpoetnejmi pramemi SP s VZPP ministerstiev a ostatnch OS oznaovan ako vyhlky veobecne zvzn normatvne sprvne akty odvodenej povahy, vydvan na zklade vslovnho splnomocnenia v zkone a v jeho medziach (nemu rozirova oblas prvnej regulcie nad rmec zkona, ani vypa jeho medzery); - vntorn normatvne akty ministerstiev a OS (pokyny, smernice, prkazy, rozkazy, intrukcie) nie s prameom prva!!!! (zvzn len pre podriaden orgny, PO a pracovnkov); - miestne orgny S vydvaj vyhlky, orgn zemnej samosprvy veobecne zvzn nariadenia; - MZ s prameom SP, ak obsahuj jeho normy; - prvo a pramene prva E najm prvo komunitrne (I.pilier ST, HM); jeho pramemi s zakladajce zmluvy (primrne prvo), zmluvy a akty, ktor ich menia a dopaj, sekundrne prvo a judikatra ESD; pre SP: vznam m najm sekundrne prvo (nariadenia priamo aplikovaten pre FO a PO bez potreby transformcie; smernice zvzn pre , ktormu s uren vo vsledku, nie prostriedkoch na jeho dosiahnutie, vyaduje transpozciu a implementciu; rozhodnutia zvzn pre subjekty, ktorm je adresovan , FO a PO; odporania a stanovisk nie s priamo prvne zvzn); 9. ttna sprva ako samostatn druh innosti - jedna zo zkladnch zloiek VS a zkladn pojem sprvneho prva, ktor vychdza z podstaty S ako sasti riadenia spolonosti a skma ju ako osobitn druh ttnej innosti; - najrozsiahlej druh ttnej innosti jej vkonom sa zabezpeuje realizcia vetkch (vonkajch a vntornch) funkci ttu; orgny S plnia prevan as loh zabezpeovan ttnymi orgnmi; - jedna z foriem uskutoovania ttnej moci; samostatn druh innosti ttu; jadro VS; - samostatn druh organizujcej innosti ttu, ktor m vkonn a nariaovac charakter, uskutouje sa v mene ttu a za pomoci jeho donucovacej moci, priom ciele, metdy, formy a spsoby uskutoovania tejto innosti reguluje prvo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatvny prvok, determinovan aj internmi normatvnymi aktmi nadriadench orgnov; tto innos uskutouj predovetkm orgny S, ale v rmci zkonnho splnomocnenia aj ttne a in orgny a organizcie; - predovetkm innos vkonn a nariaovacia: vkonn innos vyjadruje vzah S k zastupiteskej sstave, ktor je prezentovan NR SR; spova v bezprostrednom vykonvan zkonov a ostatnch pr.aktov t.moci, ktorch prostrednctvom sa realizuj zkladn otzky ttnej sprvy (hospodrsky, socilny a kultrny rozvoj); nariaovacia innos vo vzahu k FO a PO vyjadruj urit metdu sprvne orgny s oprvnen vydva normatvne a individulne sprvne akty, uskutoova in opatrenia a pouva dontenia, ak s na to splnomocnen zkonom; tto metda nie je jedinou, do popredia sa dostva organiztorsk charakter S (riadiaca, koordinan a kontroln innos); - S je innos podzkonn (vykonvan na zklade zkona, ktor uruje jej zameranie a stanovuje aj hlavn najm prvne prostriedky); - je to innos, za ktorou stoj donucovacia moc ttu prichdza na rad, ak nedochdza k dobrovonmu plneniu prvnych povinnost; jej uplatnenie upravuj prvne normy: dontenie me uplatni len kompetentn orgn S, mus by primeran vymhanej

povinnosti a nemono ho realizova ubovonmi formami a prostriedkami (tie stanovuj platn prvne normy); - je to innos, ktor mono determinova intrukciami nadriadench orgnov S uskutouj ju hierarchicky usporiadan orgny, kde nadriaden orgn m priamo vply na podriaden sprvne orgny (intern normatvne intrukcie at.); - v rmci S sa realizuj spoloensk zujmy (celospoloensk zujmy a prvom chrnen zujmy FO a PO v oblasti ttnej sprvy); - S je verejn sprva uskutoovan ttom, osobitn druh riadenia uskutoovanho ttom; - innosou orgnov S a plnenm jej loh dochdza k realizcii vzahov S ide o innos zameran do vntra organizcie S (vntorn innos) a o vonkajiu innos S: Vntorn innos vntorno-organizan zleitos, zkladnm poslanm orgnov S je zabezpei iaduce a relne fungovanie tchto orgnov; Vonkajia innos realizcia vlastnho poslania S, usmerovanie procesov, realizovanch v oblasti odlinej od S, adrestmi s FO a PO; - sprvne orgny orgn S pri ttnosprvnej aktivite orgnov S, ale aj pri aktivite, ktor nem ttnomocensk charakter; orgny, ktor popri prevanej innosti vykonvaj na zklade zkonnho splnomocnenia aj innos, ktor m charakter S (starosta obce, dekan fakulty); - vykonva ju osobitn skupina orgnov ttu orgny ttnej sprvy orgn ttu, ktor vystupuje v jeho mene (za kodu spsoben nezkonnm rozhodnutm S nezodpoved orgn, ktor ho vydal, ale tt), uskutouje lohy a funkcie ttu nariaovacou a vkonnou innosou ttu a je zriaovan zkonom alebo inm prvnym aktom ako organizano-prvna jednotka so samostatnou psobnosou a prvomocou a jej zodpovedajcou organizanou truktrou; - v uom zmysle s to ttne orgny, ktor prvne predpisy vslovne oznauj ako orgny S; - v irom zmysle s to nielen orgny S, ale aj ostatn orgny, ktor disponuj sprvnoprvnou aktivitou; Zkladn rty orgnu S: z pohadu postavenia ide o ttny orgn, m vetky znaky ttneho orgnu, je vybaven psobnosou a prvomocou a m monos poui prostriedky ttneho dontenia; - ide o osobitn druh ttneho orgnu odliuje sa innosou, ktor vykonva; - tvor relatvne samostatn organizan jednotku, oddelen od inch v ttnom aparte (od sdov, zastupiteskch orgnov, prokuratry..); - orgny S mono klasifikova na zklade rznych kritri: a) prvny zklad vzniku orgnu- vznik a existencia vyplva priamo z stavy/Z a zkonov NR SR; b) vecn rozsah jeho psobnosti orgny so veobecnou a osobitnou psobnosou (tie sa delia na orgny s funknou a odvetvovou psobnosou); c) zemn rozsah jeho psobnosti d) zloenie orgnov e) spsob rozhodovania vo veciach svojej psobnosti; 10. Vymedzte pojem ttny orgn, orgn ttnej sprvy, sprvny orgn a sstava orgnov ttnej sprvy ttny orgn: zloka ttneho apartu, vykonvajca konkrtnu funkciu ttu - ttne orgny s nositemi zkonodarnej, vkonnej a sdnej moci; ttnu moc vykonvaj v takom rozsahu a takm spsobom, ak stanovuje stava a zkony; je to elementrna sas systmu orgnov ttu, ktor uskutouje presne vymedzen as regulatvno mocenskej

innosti ttu voi spolonosti; - zkladnm znakom ttneho orgnu je prvomoc, t. j. schopnos, resp. oprvnenie vydva prvne zvzn ttnomocensk akty, ktormi tento orgn reguluje spoloensk vzahy; - ttny orgn m prvo vyda prvny akt, ale je povinn vyda ho takm spsobom, ktor stanovuje stava a zkon; - niektor ttne orgny maj prvomoc vydva normatvne prvne akty, t. j. veobecne zvzn prvne predpisy (zkony, vldne nariadenia, vyhlky a pod.), in maj prvomoc vydva individulne prvne akty, t. j. rozhodnutia v konkrtnych veciach (rozhodnutie o vzat do vzby, rozsudok o rozvode manelstva a pod.); ttne orgny mme rozdeli poda rznych kritri: 1. 2. 3. 4. 5. prvomoc- zkladn kritrium klasifikcie kompetencia (psobnos) zloenie spsob ustanovovania osb do funkci vzjomn vzahy

Z hadiska prvomoci sa ttne orgny delia na: 1. stavodarn a zkonodarn orgn 2. orgny vkonnej ttnej moci 3. sdne - prvomoc maj len ttne orgny, t. j. orgny zkonodarnej, vkonnej a sdnej moci; Z hadiska kompetenci (vymedzenia okruhu subjektov, zemia, asu, vec, na ktor sa prvomoc tohto orgnu vzahuje) sa ttne orgny delia na: 1. zemn (priestorov) p. uruje zemie, na ktorom prslun orgn realizuje svoju prvomoc; stredn miestne 2. asov (temporlna) p. vymedzuje obdobie vkonu prvomoci prslunho orgnu; orgny s asovo neobmedzenou kompetenciou orgny s asovo obmedzenou kompetenciou 3. osobn (personlna) p. vyjadruje okruh subjektov, na ktor sa vzahuje prvomoc prslunho ttneho orgnu; so veobecnou osobnou kompetenciou s osobitnou osobnou kompetenciou 4. vecn p. vymedzuje druhy innost ttneho orgnu, v ktorch sa uplatuje jeho prvomoc; orgny so veobecnou vecnou kompetenciou orgny s osobitnou vecnou kompetenciou 5. funkn p. vymedzuje rozsah psobnosti medzi ttnymi orgnmi pri vybavovan tej istej veci po sebe; orgny vyej intancie orgny niej intancie Z hadiska zloenia (poetnosti) sa ttne orgny delia na:

1. monokratick 2. kolegitne Z hadiska ustanovovania osb do funkci sa ttne orgny delia na : 1. volen 2. vymenovan 3. dedin Z hadiska vzjomnch vzahov sa ttne orgny delia na : 1. navzjom si zodpovedn a nezodpovedn stavno politick zodpovednos (vzahuje sa na celkov innos ttneho orgnu. Je pre u charakteristick princp odvolatenosti prslunho ttneho funkcionra); prvna zodpovednos (zodpovednos za porunie prva) 2. nadriaden a podriaden nadriadenos jednho ttneho orgnu nad druhm oprvuje nadriaden orgn vydva podriadenm orgnom zvzn pokyny, omu koreponduje povinnos podriadenho orgnu tieto pokyny repektova. Zvzn pokyny s obsiahnut v normatvnych prvnych aktoch, v organizanch pokynoch nadriadenho orgnu i v individulnych prkazoch 3. kontroln a kontrolovan vzahy kontrolnch a kontrolovanch ttnych orgnov zko svisia s delenm ttnych orgnov na nadriaden podriaden, pretoe aj kontroln orgny mu vydva kontrolovanm orgnom zvzn pokyny; rozdiel medzi kontrolnmi orgnmi a orgnmi nadriadenmi je v tom, e zvzn pokyny kontrolujceho ttneho orgnu smeruj len na odstrnenie kontrolou zistench nedostatkov 4. vyej a niej intancie vzahy orgnov vyej a niej intancie bezprostredne svisia s delenm orgnov poda ich funknej kompetencie - ttna moc je najvznamnejia forma verejnej moci; nevyhnutnm prostriedkom ttnej moci je donucovac ttny apart, ktor zaisuje veobecn zvznos stavy, zkonov a ostatnch aktov, ktor obsahuj prvne normy a sankcionuje ich plnenie. Orgn ttnej sprvy: pouva sa v dvojakom vzname : v uom zmysle slova pre tie ttne orgny, ktor prvne predpisy oznauj ako orgny S; v irom zmysle je pojem orgn S toton s pojmom sprvny orgn; - je to orgn ttu, ktor vystupuje v mene ttu, uskutouje lohy a funkcie ttu, zriaovan zkonom ako organizano-prvna jednotka so samostatnou psobnosou a prvomocou a jej zodpovedajcou organizanou truktrou; - je jednm z orgnov ttu; orgny ttnej sprvy predstavuj najzloitej subsystm orgnov verejnej sprvy - ide o hierarchick systm zaloen na vzahoch podriadenosti a nadriadenosti; - poslanm orgnov ttnej sprvy je uskutoova ttnu sprvu ako vkonn a nariaovaciu innos; s charakterizovan veobecnmi rtami, ktor s spolon pre vetky ttne orgny (napr. parlament, sd, prokuratra, NK) a jednak pecifickmi rtami, ktor s charakteristick len pre orgny ttnej sprvy.

Veobecn znaky orgnov ttnej sprvy: - vykonvaj svoju innos v mene ttu S, uskutouj lohy a funkcie ttu metdami a prostriedkami S - s vybaven prvomocou a psobnosou - ich kontituovanie je uskutoovan stavou, stavnmi zkonmi a zkonmi - ich psobnos a prvomoc je ustanoven zkonom - ich organizan truktra je regulovan prvom - s oddelen od inch organizanch jednotiek v ttnom aparte - stoj za nimi donucovacia moc ttu. pecifick znaky orgnov ttnej sprvy: - maj vkonn a nariaovac charakter - mu na nklade zkonnho splnomocnenia vydva veobecne zvzn prvne predpisy - ich innos mono v rmci prva urova aj vntornmi predpismi a individulnymi pokynmi nadriadench orgnov Rozliuj sa poda viacerch kritri: - prvny zklad vzniku orgnu - vecn rozsah jeho psobnosti - zemn - zloenie orgnov - spsob akm rozhoduje vo veciach svojej psobnosti - na rozdiel od ostatnch ttnych orgnov, orgny ttnej sprvy uskutouj svoje lohy a funkcie ttu metdami a prostriedkami ttnej sprvy, predovetkm svojou riadiacou, organiztorskou a kontrolnou innosou; - subjektivita orgnu ttnej sprvy, t.j. spsobilos na prva a povinnosti a spsobilos na prvne kony vznik okamihom jeho kontituovania; tmto okamihom vznik i administratvno-prvna subjektivita tohto orgnu, ktor je vyjadren jeho psobnosou a prvomocou; administratvnoprvnu subjektivitu treba pojmovo odliova od prvnej subjektivity orgnu ttnej sprvy v oblasti skromnoprvnych vzahov; - hoci vykonvate ttnej sprvy v niektorch prpadoch nie je prvnickou osobou, je vdy nositeom administratvnoprvnej subjektivity. Sprvny orgn: - pomerne samostatn, organizane vylenen zloka sprvnej organizcie verejnej sprvy, vybaven prslunou prvomocou a psobnosou; na Slovensku je sprvny orgn definovan v 1 zkona . 71/1967 Zb. o sprvnom konan ako "ttny orgn, orgn zemnej samosprvy, orgn zujmovej samosprvy, fyzick osoba alebo prvnick osoba, ktorej zkon zveril rozhodovanie o prvach, prvom chrnench zujmoch alebo povinnostiach fyzickch osb a prvnickch osb v oblasti verejnej sprvy." - ak obci alebo VC zveril zkon vykonva urit as ttnej sprvy, s starosta obce (primtor mesta), alebo predseda VUC nepriamymi vykonvatemi ttnej sprvy sprvnymi orgnmi; Sstava orgnov S: - rezortn ministerstv a stredn orgny S; - hovorme o ttnej sprve v statickom (organizanom) zmysle; - z hadiska subjektu, ktor ttnu sprvu vykonva, ttna sprva me by vykonvan bu priamo alebo nepriamo:

A) priamu (bezprostredn) ttnu sprvu, ktorej subjektom je tt ako originlny nosite ttnej sprvy, vykonva tt prostrednctvom svojich (ttnych) orgnov, prevane orgnmi ttnej sprvy; -priamymi vykonvatemi ttnej sprvy s: - vlda (veobecn psobnos) - i je vlda orgnom S je sporn, ale kee niektor autori ju uvdzaj ako orgn ttnej sprvy, treba zrove poveda, e v zmysle stavy je vrcholnm orgnom vkonnej moci, je politickm orgnom a ttnu sprvu vykonva prostrednctvom ministerstiev; - ministerstv (funkn, odvetvov); - ostatn (in) stredn orgny ttnej sprvy Protimonopoln rad SR, tatistick rad SR; - orgny s celottnou psobnosou regulan a dozorov orgny, dekoncentrovan orgny ttnej sprvy a inpekn orgny; - miestne (zemn, regionlne) orgny ttnej sprvy; - verejn ozbrojen zbory alebo in verejn zbory; - nie vetci priami vykonvatelia S s sasou organizanho systmu ttnej sprvy; nepatria sem naprklad Rada pre vysielanie a retransmisiu (tzv. licenn rada) ani verejn ozbrojen zbory i in verejn zbory - tto priami vykonvatelia ttnej sprvy nie s orgnmi ttnej sprvy, maj len postavenie orgnov ttnej sprvy pri vkone ttnej sprvy. Ich predmet innosti vymedzuje zkon, ktor zrove ustanovuje ich kompetencie vo veciach ttnej sprvy; B) nepriamu (sprostredkovan, paraleln) ttnu sprvu, ktorej subjektami s na zklade zkonnej delegcie subjekty odlin od ttu (verejnoprvne korporcie zaloen na zemnom princpe obce, samosprvne kraje, na zujmovom princpe profesijn komory); - vykonvaj ju vlastnmi orgnmi ako prenesen vkon ttnej sprvy (naprklad starosta obce) alebo ako zkonom zveren vkon ttnej sprvy (naprklad orgn prvnickej osoby verejnho i skromnho prva, prpadne sama fyzick osoba, ak jej zkon zveril as vkonu ttnej sprvy).; - nepriamymi vykonvatemi ttnej sprvy s: - obce; - vyie zemn celky; - deleguje sa na ne zkonom vo vymedzenom rozsahu as ttnej sprvy; s to in subjekty ne tt; - monos prenies vkon urench loh miestnej ttnej sprvy na obec a vy zemn celok ustanovuje priamo stava (l. 75); nklady takto prenesenho vkonu ttnej sprvy uhrdza tt; vkon ttnej sprvy prenesenej na obec alebo na vy zemn celok zkonom riadi a kontroluje vlda a podrobnosti ustanovuj zkony; - obec a vy zemn celok sa stvaj pri vkone delegovanej ttnej sprvy sprvnym celkom; - organizane ttnu sprvu vykonva starosta obce (primtor mesta), ak je subjektom tejto psobnosti obec, a predseda VC, ak je subjektom VC; uveden funkcionri zemnej samosprvy vykonvaj delegovan ttnu sprvu formou individulnej rozhodovacej innosti (predovetkm v sprvnom konan), preto ich zkon o obecnom zriaden a zkon o samosprve VC (samosprvnych krajoch) oznauje ako sprvny orgn. 11. zemn samosprva v organizanom a funknom ponman - charakteristickmi znakmi S s : predstavuje uspokojovanie potrieb uritho spoloenstva fyzickch osb, ktor je vytvoren na zemnom zklade, teda me by spravovan samostatne. T.j. ide o uspokojovanie potrieb miestneho spoloenstva, ktor sa odliuj od celospoloenskch potrieb.

ide o miestne spoloenstvo, ktor m zkonom / stavou priznan postavenie PO odlinej od ttu, z oho potom vyplva : majetkov + finann samostatnos miestneho spoloenstva samostatnos + nezvislos miestneho spoloenstva od ttnej sprvy pri vobe svojich orgnov - podstatou samosprvy je teda samosprvne rozhodova o vlastnch otzkach a zleitostiach poda vlastnch potrieb, na zklade vlastnej vle a pritom repektova iba zkony. Samosprva sa na jednej strane pribliuje skromnej sprve tm e ide o sprvu vlastnch zleitost, na druhej strane pribliuje sa S tm, e ide o vlastn zleitosti verejnoprvneho charakteru, je teda verejnou sprvou zameranou na vlastn zleitosti. - zemn samosprvu mono definova ako organizan formu verejnej sprvy, v rmci ktorej miestne spoloenstvo ako PO zabezpeuje rieenie vlastnch loh odlinch od ttu ale pod dozorom ttu, a to vo vlastnom mene, na vlastn zodpovednos, viazan len zkonmi, resp. vykonvacmi predpismi. - zkladom zemnej samosprvy je obec, ktor tvor samostatn samosprvny celok; zdruuje obanov, ktor maj na jej zem trval pobyt a je PO; - obec zriauje, zruuje, rozdeuje alebo obce zluuje vlda nariadenm so shlasom obce a na zklade stanoviska K, v ktorho obvode sa obec nachdza; - zlenm obc zanikaj zluovan obce a vznik nov obec, rozdelenm obec zanik a vznikaj nov obce vetko len s innosou ku du konania veobecnch volieb do orgnov samosprvy obc; - sasou nvrhu na zlenie obc je dohoda o zlen obc a daje o vsledkoch hlasovania obyvateov; - dohoda o zlen obc obsahuje: a) nzvy obc, ktor ju uzatvraj b) dtum, ku ktormu sa maj zli c) nzov novej obce a sdlo jej orgnov d) oznaenie katastrlnych zem novej obce e) urenie majetku a finannch prostriedkov novej obce f) zoznam VZN vydanch zluovanmi obcami g) podpisy starostov s uvedenm ich mena, priezviska a funkcie; - obyvate obce sa zastuje na samosprve obce: a) aktvne a pasvne volebn prvo do orgnov samosprvy obce b) hlasovanie v miestnom referende c) as na zasadnutiach OZ a verejnch zhromadeniach obyvateov obce d) pouvanie obecnch zariaden a majetku obce e) podvanie podnetov a sanost orgnom obce f) iada pomoc v ase ndze. - obce samostatne rozhoduj a uskutouj vetky kony svisiace so sprvou obce a majetku obce, ak tieto kony nie s PP zveren inej PO alebo FO; - samosprvu obce vykonvaj obyvatelia obce prostrednctvom orgnov obce, hlasovanm obyvateov obce a ver.zhromaden; - zkladnmi orgnmi obce s obecn zastupitestvo (A) a starosta obce (B); A OZ zriauje poda potreby/na zklade zkona svoje orgny (obecn rada, komisie, obecn polcia, obecn poiarny zbor, in stle alebo doasn vkonn a kontroln orgny);

- je to zastupitesk zbor obce, zloen z poslancov, zvolench obyvatemi obce v priamych vobch ich poet ur OZ na cel volebn obdobie pred konanm volieb poda potu obyvateov; - OZ rozhoduje o zkladnch otzkach ivota obce: a) uruje zsady hospodrenia a nakladania s majetkom obce b) schvauje rozpoet obce c) uruje organizciu obecnho radu a poriadok odmeovania pracovnkov obce d) zaklad, zriauje a kontroluje obecn podniky a rozpotov a prspevkov organizcie e) uzna sa na nariadeniach - na plnenie loh samosprvy obce/ak to ustanovuje zkon obec vydva pre zemie obce veobecne zvzn nariadenie mus sa vyhlsi, priom vyhlsenie sa vykon vyvesenm na radnej tabuli v obci najmenej na 15 dn (innos nadobda ptnstym dom od vyvesenia, ak v om nie je stanoven neskor zaiatok innosti; mono uri skor zaiatok v prpade ivelnej pohromy, veobecnho ohrozenia, zabrnenia kodm na majetku a odstraovania nsledkov pohromy); - OZ sa schdza poda potreby, najmenej vak raz za dva mesiace zvolva ho a vedie starosta, ktor tak urob aj na iados 1/3 poslancov OZ; - OZ vyhlsi hlasovanie obyteov obce, ak ide o: a) zlenie obcm rozdelenie a zruenie obce a zmenu nzvu; b) odvolanie starostu; c) petciu obyvateov obce v pote 30% oprvnench voliov; - vsledky hlasovania s platn pri polovinej asti oprvnench voliov a rozhodnutie bolo prijat nadpolovinou vinou platnch hlasov astnkov hlasovania; OZ vyhlsi vsledky do troch dn od doruenia zpisnice o vsledkoch hlasovania na radnej tabuli; - OZ rokuje v zbore je spsobil rokova a uzna sa pri prtomnosti nadpolovinej viny vetkch poslancov, na prijatie uznesenia OZ je potrebn shlas nadpolovinej viny prtomnch, na prijatie nariadenia shlas 3/5 viny prtomnch; - starosta predstavite obce a najvy vkonn orgn obce; - tatutrny orgn obce v majetkovoprvnych a pracovnoprvnych vzahoch, sprvny orgn v administratvnoprvnych vzahoch; - m sistan prvomoc me pozastavi vkon uznesenia OZ, ak sa domnieva, e odporuje zkonu alebo je pre obec nevhodn tm, e ho nepodpe v stanovenej lehote; jeho neshlas mu poslanci OZ prelomi hlasovanm nadpolovinou vinou vetkch poslancov; ak tak neurobia do dvoch mesiacov od jeho schvlenia, uznesenie strca platnos; vkon potvrdenho uznesenia u starosta pozastavi neme; - m sankn prvomoc me uloi FO alebo PO oprvnenej na podnikanie pokutu vo vke 200 000 Sk, ak: a) poru nariadenie b) neudruje istotu a poriadok, m ru vzhad obce, zneist verejn priestranstvo, odklad veci mimo vyhraden priestor c) nespln bez vneho dvodu v urenej lehote povinnos uloen starostom poskytn osobn alebo vecn pomoc poas a pri odstraovan nsledkov ivelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti; - pokutu mono uloi do roka, odo da, kedy sa starosta dozvedel o tom, kto sa dopustil takhoto priestupku, najneskr vak do troch rokov od poruenia nariadenia alebo nesplnenia povinnosti (prihliada sa na zvanos, spsob, as, nsledky protiprvneho konania); - mandt starostu zanik: odmietnutm subu, alebo zloenm subu s vhradou, uplynutm funknho obdobia, vzdanm sa mandtu, prvoplatnm odsdenm za myseln trestn in alebo po odsden na vkon trestu odatia slobody nepodmienene, pozbavenm spsobilosti na P alebo jej obmedzenm, ak obyvatelia v referende odshlasili jeho odvolanie (o

hlasovanie vo veci me poiada 30% oprvnench voliov; alebo ak dochdza k hrubmu poruovaniu stavy/Z/VZPP a zanedbvaniu povinnost zo strany starostu; ak jeho neprtomnos alebo nespsobilos na vkon funkcie trv viac ako 6 mesiacov), zmenou trvalho pobytu mimo zemia obce/mestskej asti, smrou, zruenm obce; - obecn rada me ju zriadi OZ; tvoria ju poslanci OZ, ktorch vol OZ na cel funkn obdobie a me ich aj kedykovek odvola; spsob volieb upravuje RP OZ; - OR najm: a) rozpracva a zabezpeuje plnenie loh vyplvajcich z uznesen OZ a organizuje prpravu podkladov na jeho rokovanie b) zaober sa benmi vecami (majetok obce, fondy, rozpoet, miestne dane a poplatky) a podva o nich nvrhy starostovi/OZ c) pripravuje zasadnutia OZ d) riei veci, tkajce sa ivota obce a podva stanovisk OZ/starostovi e) organizuje a zjednocuje innos komisi OZ f) pln alie lohy poda rozhodnutia OZ - komisie zriauje ich OZ ako svoje doasn inciatvne, poradn a kontroln orgny; s zloen z poslancov OZ a z obyvateov obce, zvolench OZ; - obecn rad vkonn orgn OZ a starostu; zabezpeuje organizan a administratvne veci OZ a starostu, ako aj orgnov zriadench OZ, predovetkm: a) zabezpeuje psomn agendu vetkch orgnov obce b)je podatenou psomnost obce, c) zabezpeuje odborn podklady a in psomnosti na rokovanie OZ + obecnej rady + komisi d)vypracva psomn vyhotovenia vetkch rozhodnut starostu vydanch v sprvnom konan, e) vykonva nariadenia, uznesenia OZ + rozhodnutia starostu; - hlavn kontrolr - OZ vol a odvolva hlavnho kontrolra na 6 ron FO, ktor je zamestnancom obce / poda z. o vkone prce vo verejnom zujme), nesmie podnika alebo vykonva in zrobkov innos, toto obmedzenie sa nevzahuje na vedeck, pedagogick, lektorsk, prednatesk, prekladatesk, publicistick, literrnu, umeleck innos a na sprvu vlastnho majetku. Kontroln innos vykonva nezvisle a nestranne v slade so zkladnmi pravidlami kontrolnej innosti/ poda z. o o finannej kontrole a vntornom audite/ - HK predovetkm: a) vykonva kontrolu vetkch prjmov a vdavkou rozpotu obce a hospodrenia s majetkom obce, hospodrenia rozpotovch a prspevkovch organizci obce; b) vypracva odborn stanovisk k nvrhu rozpotu a zverenmu tu obce pred ich schvlenm v OZ; c) predklad vsledky kontroly OZ; d) min.raz rone predklad OZ sprvu o vsledkoch svojej kontrolnej innosti; e) spolupracuje s prslunmi O vo veciach kontroly hospodrenia s prostriedkami pridelenmi obci zo R; - OZ me zriadi ako svoj poriadkov tvar obecn polciu, ktorej zriadenie + prvne postavenie + lohy upravuje osobitn zkon; Vy zemn celok (samosprvny kraj) Zkladn prvnu pravu samosprvnych krajov tvor spolu s stavou SR zkon . 302/2001 Z.z. O samosprve vych zemnch celkov.

VUC je samostatn zemn a sprvny celok SR. Princp zemnej samosprvy na tejto nadobecnej rovni sa teda uplatuje rovnako ako na rovni obecnho zriadenia. V sasnosti je zriadench 8 VUC. Samosprvny kraj je prvnickou osobou, ktor za podmienok ustanovench zkonom samostatne hospodri s vlastnm majetkom a s vlastnmi prjmami, zabezpeuje a chrni prva a zujmy svojich obyvateov. zemn obvod samosprvneho kraja je zhodn s zemnm obvodom kraja. zemn obvod samosprvneho kraja mono zmeni len zkonom. Samosprvny kraj m svoje symboly, ktor me pouva pri vkone samosprvy. Symboly samosprvneho kraja s erb, vlajka a pea, prpadne znelka. Obyvate samosprvneho kraja je osoba, ktor m trval pobyt v obci na jeho zem. Obyvate samosprvneho kraja sa zastuje na jeho samosprve. Je oprvnen najm a) voli zastupitestvo a by volen do zastupitestva, b) voli predsedu a by volen za predsedu, c) hlasova v referende samosprvneho kraja za podmienok ustanovench tmto zkonom d) zastova sa na zasadnutiach zastupitestva, e) obraca sa so svojimi podnetmi, sanosami a inmi podaniami na predsedu, zastupitestvo a orgny nm zriaden. Na vkone samosprvy sa me s vnimkou oprvnen poda odseku 2 psm. a) a c) podiea aj ten, kto na zem samosprvneho kraja a) m nehnuten majetok, b) je prihlsen na prechodn pobyt, c) m ako cudzinec povolen dlhodob pobyt Samosprvny kraj pri vkone samosprvy sa star o vestrann rozvoj svojho zemia a o potreby svojich obyvateov. Pritom najm: zabezpeuje tvorbu a plnenie programu socilneho, ekonomickho a kultrneho rozvoja zemia samosprvneho kraja, vykonva plnovacie innosti tkajce sa zemia samosprvneho kraja, prprava a schvaovanie zemnoplnovacie podklady samosprvneho kraja a zemn plny reginov, elne vyuva miestne udsk, prrodn a in zdroje, vykonva vlastn investin innos a podnikatesk innos zaklad, zriauje, zruuje a kontroluje svoje rozpotov a prspevkov organizcie a in prvnick osoby poda osobitnch predpisov, podiea sa na tvorbe a ochrane ivotnho prostredia, utvra podmienky na rozvoj zdravotnctva, vchovy a vzdelvania, kultry a star sa o ochranu pamiatkovho fondu, rozvoj cestovnho ruchu koordinuje rozvoj telesnej kultry a portu a starostlivos o deti a mlde, spolupracuje s obcami pri tvorbe programov socilneho a ekonomickho rozvoja obc, podiea sa na rieen problmov, ktor sa tkaj viacerch obc na zem samosprvneho kraja, rozvja spoluprcu s zemnmi celkami a s orgnmi inch ttov, vykonva alie psobnosti ustanoven osobitnmi zkonmi.

utvra inn systm kontroly, zriadi funkciu hlavnho kontrolra samosprvneho kraja Samosprvny kraj me uloi prvnickej osobe alebo fyzickej osobe oprvnenej na podnikanie za poruenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. Pokuta je prjmom samosprvneho kraja.

Samosprvnemu kraju mono vo veciach zemnej samosprvy uklada povinnosti a obmedzenia len zkonom a na zklade medzinrodnej zmluvy. Me v rozsahu svojej psobnosti spolupracova s zemnmi a sprvnymi celkami alebo s radmi inch ttov vykonvajcimi regionlne funkcie. M prvo sta sa lenom medzinr. zdruenia zemnch celkov alebo zemnch orgnov. Spoluprca sa uskutouje len na zklade dohody o spoluprci mus by uzavret psomne, vopred schvlen zemnm celkom alebo orgnom inho ttu. Samosprvny kraj pri vkone svojej psobnosti spolupracuje so tt. orgnmi, inmi samosprv. krajmi, obcami a inmi PO. Prvotvorba Samosprvny kraj me vo veciach zemnej samosprvy vydva veobecne zvzn nariadenie; nariadenie nesmie by v rozpore s stavou Slovenskej republiky, s stavnmi zkonmi, medzinrodnmi zmluvami, s ktormi vyslovila shlas Nrodn rada Slovenskej republiky a ktor boli ratifikovan a vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom, so zkonmi a s nariadeniami vldy. Vo veciach, v ktorch samosprvny kraj pln lohy ttnej sprvy, me vydva nariadenie len na zklade splnomocnenia zkonom a v jeho medziach. Tak nariadenie nesmie by v rozpore s stavou Slovenskej republiky, s stavnmi zkonmi, medzinrodnmi zmluvami, s ktormi vyslovila shlas Nrodn rada Slovenskej republiky a ktor boli ratifikovan a vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom, so zkonmi, s nariadeniami vldy, so veobecne zvznmi predpismi ministerstiev a ostatnch strednch orgnov ttnej sprvy. Orgny samosprvneho kraja s a) zastupitestvo samosprvneho kraja, b) predseda samosprvneho kraja Ostatn ako pri obecnom zriaden.Zastupitestvo je zbor zloen z poslancov VC zvolench v priamych vobch. Zastupitestvo ur poet poslancov na cel volebn obdobie v pomere 12 000 a 15 000 obyvateov na jednho poslanca a ur volebn obvody poda osobitnho zkona. Zastupitestvo rozhoduje o zkladnch otzkach VC , najm a) uzna sa na nariadeniach, b) urova zsady hospodrenia a nakladania s majetkom VC + majetkom prenechanm do uvania c) schvaova program socilneho, ekonomickho a kultrneho rozvoja d) schvaova rozpoet + zveren et e) o vyhlsen referenda, f) zriaova, zaklada, zruova a kontrolova PO samosprvneho kraja g) voli a odvolva na nvrh predsedu z poslancov zastupitestva podpredsedu VC h) zriaova komisie a in orgny zastupitestva i) voli na es rokov a odvolva hlavnho kontrolra VC

j)zriaova rad samosprvneho kraja p) schvaova rokovac poriadok zastupitestva. Zastupitestvo sa schdza poda potreby, najmenej vak raz za dva mesiace; jeho zasadnutie zvolva a vedie predseda, urob tak aj bvetdy ak o zvolanie zasadnutia zastupitestva poiada aspo 1/3 poslancov. Zastupitestvo rokuje vdy v zbore. Je spsobil rokova a uzna sa, ak je prtomn nadpolovin vina vetkch poslancov. Predsedu volia obyvatelia VC v priamych vobch. - zastupuje VC navonok, - v majetkovoprvnych vzahoch + pracovnoprvnych vzahoch a v inch vzahoch je tatutrnym orgnom - rozhoduje aj vo veciach, v ktorch zkon zveruje VC rozhodovanie o prvach a povinnostiach PO + FO Ak sa predseda domnieva, e uznesenie zastupitestva je v rozpore so zkonom alebo e je pre samosprvny kraj nevhodn, me pozastavi jeho vkon tm , e ho nepodpe ustanovenej v lehote. - pozastaven U me zastupitestvo nadpolovinou vinou hlasov vetkch poslancov potvrdi vkon potvrdenho uznesenia neme predseda pozastavi. Ak zastupitestvo uznesenie nepotvrd do 2 mesiacov od jeho schvlenia, uznesenie strca platnos. Funkcia predsedu je verejn funkcia a nevykonva sa v pracovnom pomere. Doteraj pracovnoprvny vzah alebo obdobn pracovn vzah zostva zachovan. Mandt predsedu zanik a) uplynutm volebnho obdobia, b) odmietnutm subu alebo zloenm subu s vhradou, c) vzdanm sa mandtu, d) prvoplatnm odsdenm za myseln T4 + ak ol odsden na nepodmienen TOS e) pozbavenm / obmedzenm SnaP f) skonenm trvalho pobytu v obci na zem VC g) vyhlsenm vsledku referenda, ktorm sa rozhodlo o odvolan predsedu, alebo h) smrou. Predseda me uloi PO + FO oprvnenej na podnikanie za poruenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. Pokuta je prjmom samosprvneho kraja. - pri ukladan pokt prihliada najm na zvanos, spsob, as trvania a nsledky protiprvneho konania. Pokutu mono uloi v 1 ronej subjektvnej + 3 ronej objektvne lehote.

12. Definujte obec, jej prvne postavenie a originrnu psobnos obce v zmysle zkona o obecnom zriaden .369/1990 Zb. o obecnom zriaden v znen neskorch noviel - obec je samostatn zemn samosprvny a sprvny celok SR; zdruuje osoby, ktor maj na jej zem trval pobyt. Obec je prvnick osoba, ktor za podmienok ustanovench zkonom samostatne hospodri s vlastnm majetkom a s vlastnmi prjmami; - zkladnou lohou obce pri vkone samosprvy je starostlivos o vestrann rozvoj jej zemia a o potreby jej obyvateov. Obci pri vkone samosprvy mono uklada povinnosti a obmedzenia len zkonom a na zklade MZ; - obec m prvo zdruova sa s inmi obcami v zujme dosiahnutia spolonho prospechu (1);

- obec m svoj nzov (1a - uruje ho vlda SR nariadenm), vlastn symboly (1b - erb, vlajka, pea, znelka) a zemie (2 - jedno alebo viac katastrlnych zem, ktor sa mu leni na asti obce); - obyvateom obce je osoba, ktor m na jej zem trval pobyt (3); Samosprva obce: 4 - obec samostatne rozhoduje a uskutouje vetky kony svisiace so sprvou obce a jej majetku, vetky zleitosti, ktor ako jej samosprvnu psobnos upravuje osobitn zkon, ak takto kony poda zkona nevykonva tt, alebo in FO alebo PO; - samosprvu obce vykonvaj jej obyvatelia orgnmi obce, hlasovanm obyvateov obce a verejnm zhromadenm obyvateov obce; - obec pri vkone samosprvy najm: a) vykonva kony svisiace s riadnym hospodrenm s hnutenm a nehnutenm majetkom obce a s majetkom vo vlastnctve ttu prenechanm obci do uvania; b) zostavuje a schvauje rozpoet obce a zveren et obce; c) rozhoduje vo veciach miestnych dan a poplatkov a vykonva ich sprvu; d) usmeruje ekonomick innos v obci a ak tak ustanovuje osobitn predpis, vyjadruje sa k podnikateskej alebo inej innosti PO a FO a k umiestneniu prevdzky na zem obce, k investinej innosti v obci; e) vstavba, sprva a drba miestnych komunikci, verejnch priestranstiev, obecnho cintorna, obecnch zariaden, kultrnych pamiatok, pamtihodnost a pamiatkovch zem; f) zabezpeuje verejnoprospen sluby (komunlne), istotu v obci, sprvu verejnej zelene a osvetlenia, zsobovanie vodou, nakladanie s odpadovmi vodami a miestnu verejn dopravu; g) zdrav podmienky pre ivot, ochrana P, zdravotn starostlivos, vzdelvanie a kultra; h) pln lohy v oblasti ochrany spotrebitea a zsobovania obce; i) schvauje zemnoplnovaciu dokumentciu a koncepciu rozvoja obce, rozvoja bvania; j) vykonva vlastn investin a podnikatesk innos; k) zaklad, zriauje, zruuje a kontroluje svoje rozpotov a prspevkov organizcie a in PO a zariadenia; l) organizuje hlasovanie obyvateov o dleitch otzkach ivota a rozvoja obce; m) zabezpeuje verejn poriadok (nariadenm mu zakza alebo obmedzi urit innosti); n) zabezpeuje ochranu pamiatok a prrodnch hodnt; o) pln lohy na seku soc.pomoci; p) osveduje listiny a podpisy na listinch; r) vedie obecn kroniku v ttnom jazyku/jazyku NM; - ak zkon nestanovuje, e ide o vkon prenesenej psobnosti S, ide o vkon samosprvnej psobnosti obce; - obec spolupracuje s politickmi stranami, hnutiami, obianskymi zdrueniami a inmi PO a FO, psobiacimi v obci v zujme rozvoja obce. 13. Vzah ttu a obce v zmysle zkona o obecnom zriaden plus prklady na delegovan psobnos na obec, t.j. prenesen vkon ttnej sprvy - 5 - na obec mono zkonom prenies niektor lohy S, ak je ich plnenie tmto spsobom racionlnejie a efektvnejie; s prenesenm loh na obec tt poskytne obci potrebn finann a in materilne prostriedky; - vkon S prenesen na obec zkonom riadi a kontroluje vlda; obec pri rozhodovan o prvach a povinnostiach FO a PO vo veciach prenesenho vkonu S kon poda zkonov a inch veobecne zvznch prvnych predpisov; v ostatnch prpadoch sa riadi aj uzneseniami vldy a internmi normatvnymi aktmi ministerstiev a inch strednch orgnov S;

- ak obec dlhodobo (najmenej 6 mesiacov) nevykonva svoju psobnos pri prenesenom vkone S a neurobila v tomto ase iadne opatrenie na zabezpeenie jej vkonu, K ju psomne vyzve na npravu a ur jej lehotu; - ak obec v urenej lehote nezabezpeila npravu, prslun na konanie je orgn miestnej S (poda osobitnho predpisu); - obec je povinn uhradi orgnu miestnej S finann prostriedky za prenesen vkon S, ktor sa uskutonil z dvodu jej neinnosti; - orgny S prerokuj s obcami/ich zdrueniami opatrenia tkajce sa obc pred ich prijatm a s u prijatmi ich oboznamuj; - obce podliehaj dozoru ttu (v rozsahu zkona); - v zujme plnenia loh obec spolupracuje s orgnmi ttu; tie obciam poskytuj pomoc v odbornch veciach a daje z jednotlivch evidenci vedench orgnmi ttu a podieaj sa na odbornej prprave zamestnancov obc a poslancov ob.zastupitestiev; obce postuj orgnom ttu daje potrebn pre jednotliv evidencie, alebo pre radn konania v rozsahu vymedzenom osobitnmi zkonmi; - obec poskytuje sinnos pri zabezpeovan kancelrskych a inch nebytovch priestorov pre ttny orgn, ktor m na jej zem sdlo alebo pracovisko; Pr.: - vstavba, sprva a drba miestnych komunikci, verejnch priestranstiev, obecnho cintorna, obecnch zariaden, kultrnych pamiatok, pamtihodnost a pamiatkovch zem; - vedie obecn kroniku v ttnom jazyku/jazyku NM; - zdrav podmienky pre ivot, ochrana P, zdravotn starostlivos, vzdelvanie a kultra; - schvauje zemnoplnovaciu dokumentciu a koncepciu rozvoja obce.

Ministerstvo dopravy, pt a telekomunikci SR ttna sprva na seku cestnej dopravy a pozemnch komunikci, ktor poda 2 zkona . 534 /2003 Z. z. o organizcii ttnej sprvy na seku cestnej dopravy a pozemnch komunikci a o zmene niektorch zkonov vykonvaj obce a samosprvne kraje v rozsahu ustanovenom osobitnmi predpismi, a to: miestna ttna sprva vo veciach miestnych komunikci a elovch komunikci, ktor poda 3 ods. 2 zkona . 135/1961 Zb. o pozemnch komunikcich (cestn zkon) v znen neskorch predpisov vykonvaj obce ako prenesen vkon ttnej sprvy. Obce v rmci prenesenho vkonu ttnej sprvy prejednvaj priestupky poda 22c citovanho zkona na seku miestnych komunikci a elovch komunikci;

psobnos pecilneho stavebnho radu pre miestne komunikcie a elov komunikcie, ktor poda 3a zkona . 135/1961 Zb. o pozemnch komunikcich (cestn zkon) v znen neskorch predpisov vykonvaj obce ako prenesen vkon ttnej sprvy.

ttna sprva na seku cestnej dopravy, ktor poda 27 zkona . 168/1996 Z. z. vykonvaj aj obce. Poda 30 citovanho zkona obec a) udeuje a odnma dopravn licenciu na autobusov linku nepresahujcu zemie obce,

b) dva v konan o udeovan dopravnej licencie na vntrottnu a medzinrodn autobusov dopravu na doiadanie sprvneho orgnu shlas na zastavovanie v obci na zriadenej zastvke a uruje stanovitia vozidlm dopravcov mimo priestorov v obci, c) schvauje cestovn poriadok autobusovej linky nepresahujcej zemie obce,

d) uzaviera s dopravcom zmluvu o vkone vo verejnom zujme a poskytuje dopravcovi nhradu preukzanej straty, e) vykonva odborn dozor nad cestnou dopravou v obci.

Ministerstvo kolstva SR ttna sprva v kolstve na seku kl a kolskch zariaden, ktor poda 2 ods. 1 zkona . 596/2003 Z. z. o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve a o zmene a doplnen niektorch zkonov vykonvaj aj obec (psm. b) a samosprvny kraj (psm. c). Obec pri prenesenom vkone ttnej sprvy (poda 6) zriauje a zruuje zkladn koly poda siete (ods. 1). Vkonom zriaovateskej psobnosti (ods. 14) sa rozumie finann, materilno-technick a priestorov zabezpeenie vchovno-vzdelvacieho procesu, prevdzky a rieenia havarijnch situci tchto kl, a vo vzahu k zkladnm kolm bez prvnej subjektivity aj personlne zabezpeenie; vykonva ttnu sprvu v prvom stupni vo veciach ohrozovania vchovy a vzdelvania maloletho alebo zanedbvania starostlivosti o povinn kolsk dochdzku iaka (ods. 4), ako kolsk rad vykonva ttnu sprvu v druhom stupni vo veciach, v ktorch v prvom stupni rozhodol riadite zkladnej koly, ktorej je prslun obec zriaovateom (ods.5),vo veciach vchovy a vzdelvania v kolch a v kolskch zariadeniach, ktorch je zriaovateom alej (poda ods. 8)

kontroluje dodriavanie veobecne zvznch prvnych predpisov v oblasti vchovy a vzdelvania (psm. a) vydva organizan pokyny pre riaditeov, najm organizan pokyny na prslun kolsk rok (psm. c) poskytuje odborn poradensk innos kolm a kolskm zariadeniam (psm. d)

Z 6 ods. 7 vyplva, e innosti poda ods. 5 a ods. 8 psm. a), c) a d) odborne zabezpeuje zamestnanec ktor spa kvalifikan predpoklady: a) poiadavku odbornej a pedagogickej spsobilosti pre niektor druh a typ koly, b) poiadavku minimlne piatich rokov pedagogickej praxe.

Ministerstvo vntra SR ttna sprva na seku matrk poda 4 ods. 1 zkona . 154/1994 Z. z. o matrikch v znen neskorch predpisov matriku ako vkon ttnej sprvy vedie obec, v hlavnom meste SR a v Koiciach mestsk as, ktor s uveden v prlohe zkona (alej len matrin rad).Na vedenie matrk ustanov starosta obce matrikra a jeho zstupcu; ak je to potrebn vzhadom na rozsah innost, ustanov vedceho matrikra a potrebn poet matrikrov. Matrikrom me by fyzick osoba, ktor je plnolet, bezhonn, preukzala ovldanie matrk zloenm skky a zloila sub ( 8). Matrin rad vykonva innosti v zmysle prslunch ustanoven zkona a alch predpisov (zkon . 300/1994 Z. z. o mene a priezvisku v znen neskorch predpisov, zkon . 94/1963 Zb. o rodine v znen neskorch predpisov, Vyhlka MV SR . 584/2001 Z. z., ktorou sa vydva zoznam matrinch obvodov). Prklady innost, ktor vykonva matrin rad

zabezpeuje jednotn informan systm a utvra podmienky na bezpen prevdzku a ochranu dajov ( 4)

jeho

vedie matriku na zviazanch tlaivch ( 6) vedie zbierku listn ( 9).

ttna sprva na seku ochrany pred poiarmi, ktor poda 16 ods. 2 zkona . 314/2001 Z. z. o ochrane pred poiarmi v znen neskorch predpisov vykonva obec v rozsahu stanovenom tmto zkonom.Obec ( 23)

a) vykonva preventvne protipoiarne kontroly, (podrobnosti upravuje 24) b) rozhodnutm uklad opatrenia na odstrnenie nedostatkov, ktor mu vies k vzniku poiaru alebo k saeniu zchrany osb a majetku a kontroluje plnenie tchto opatren, c) rozhoduje o vylen veci z pouvania, d) uruje velitea zsahu. Obec ( 9 ods. 5) zabezpeuje prostrednctvom preventivra poiarnej ochrany obce plnenie tchto povinnost: a) organizovanie a vyhodnocovanie preventvnych protipoiarnych kontrol v obci, b) kolenie kontrolnch skupn obce, c) vypracovanie dokumentcie ochrany pred poiarmi obce, d) vykonvanie preventvno-vchovnej innosti v obci. (kolenie kontrolnej skupiny obce, ktor vykonva preventvne poiarne kontroly v spoluprci s Dobrovonou poiarnou ochranou a inmi obianskymi zdrueniami na seku ochrany pred poiarmi. kolenie zabezpeuje obec.)

Ministerstvo vstavby a regionlneho rozvoja SR ttna sprva na seku bvania, ktor v rmci prenesenho vkonu ttnej sprvy vykonva obec, a to poda ustanoven 5 psm. b zkona . 608/2003 Z. z. o ttnej sprve pre zemn plnovanie, stavebn poriadok a bvanie a o zmene a doplnen zkona . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen neskorch predpisov a prslunch ustanoven zkona . 607/2003 Z. z. o ttnom fonde rozvoja bvania. Obec v rmci prenesenho vkonu ttnej sprvy na seku bvania zabezpeuje ( 5 psm. b) 1. overovanie plnosti nleitosti iadosti o podporu rozvoja bvania z fondu, 2. preskmavanie bytovch pomerov iadateov o poskytnutie podpory, 3. predloenie overenej iadosti fondu. ttna stavebn sprva psobnos stavebnho radu poda 117 ods. 1 zkona . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen neskorch predpisov stavebnm radom je obec. Psobnos stavebnho radu je prenesenm vkonom ttnej sprvy.

Ministerstvo ivotnho prostredia SR ttna sprva starostlivosti o ivotn prostredie, ktor poda 1 ods. 2 zkona . 525/2003 Z. z. o ttnej starostlivosti o ivotn prostredie vykonvaj obce v rozsahu ustanovenom osobitnmi predpismi, a to

ttna sprva na seku ochrany prrody a krajiny, ktor vykonva obec v zmysle prslunch ustanoven zkona . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov. Obec vykonva v prvom stupni ttnu sprvu vo veciach ochrany drevn v rozsahu stanovenom zkonom ( 69 ods. 1 psm. a). innosti a lohy obce vyplvaj z ustanoven zkona. Obec naprklad - me uloi vlastnkovi (sprvcovi, njomcovi) pozemku, na ktorom drevina rastie, vykona nevyhnutn opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodn o jej vyrban, - dva vyjadrenie k vydaniu povolenia na vrub drevn, - dva shlas na umiestnenie vsadby drevn a ich druhov zloenie za hranicami zastavanho zemia obce mimo ovocnho sadu, vinice, chmenice a zhrady a 47 ods. 3 na vrub dreviny za podmienok stanovench zkonom, - vyznauje dreviny uren na vrub, - v shlase na vrub drevn uklad vykonanie primeranej nhradnej vsadby, starostlivosti o u alebo zaplatenie finannej nhrady, - obstarva a schvauje dokument miestneho zemnho systmu ekologickej stability a dokument starostlivosti o dreviny, - vykonva ttny dozor vo veciach, v ktorch vykonva ttnu sprvu v rozsahu ustanovenom tmto zkonom, - me vyda veobecne zvzn nariadenie, ktorm ustanov podrobnosti o ochrane drevn, ktor s sasou verejnej zelene. ttna sprva na seku ochrany ovzduia, ktor ako prenesen vkon ttnej sprvy vykonva obec v zmysle prslunch ustanoven zkona . 478/2002 Z. z. o ochrane ovzduia v znen neskorch predpisov Obec v prenesenom vkone ttnej sprvy vo veciach ochrany ovzduia ( 34 ods. 1) a) podiea sa na vypracovan a realizcii programu a integrovanho programu ( 11 ods. 1), b) kontroluje dodriavanie povinnost prevdzkovateov malch zdrojov ( 20), c) vydva shlas na vykonvanie innost uvedench v zozname, ktor ministerstvo uverejuje vo svojom vestnku /( 22 ods. 1 psm. b)/, d) vydva shlas na povoovanie stavieb malch zdrojov vrtane ich zmien a na ich uvanie / 22 ods. 1 psm. d)/, e) vydva shlas na zmeny pouvanch palv a surovn, na zmeny technologickch zariaden malch zdrojov a na zmeny ich vyuvania a na ich prevdzku po vykonanch zmench / 22 ods. 1 psm. e)/, f) uklad prevdzkovateom malch zdrojov opatrenia na npravu ( 27 ods. 1), g) uklad prevdzkovateom malch zdrojov pokuty ( 38), h) me nariadi obmedzenie alebo zastavenie prevdzky malho zdroja ( 38 ods. 8), i) me ustanovi veobecne zvznm nariadenm zny s obmedzenm prevdzky mobilnch zdrojov, j) uruje rozsah a poiadavky vedenia prevdzkovej evidencie malch zdrojov. innosti obce upravuj tie prslun ustanovenia zkona . 401/1998 Z. z. o poplatkoch za zneisovanie ovzduia v znen neskorch zkonov. Obec naprklad

-

rozhoduje o poplatku prvnickej osoby a fyzickej osoby oprvnenej na podnikanie, ktor prevdzkuje mal zdroj zneisovania ovzduia, preskma daje uveden v oznmen a na zklade mnostva a kodlivosti zneisujcich ltok vypustench do ovzduia alebo spotreby palv a surovn vyd rozhodnutie, v ktorom ur ron poplatok prevdzkovatea malho zdroja za zneisovanie ovzduia v predchdzajcom roku, vku a termny spltok poplatku a alie podmienky tkajce sa poplatkovej povinnosti prevdzkovatea malho zdroja.

ttna sprva na seku odpadovho hospodrstva, ktor vykonva obec v zmysle prslunch ustanoven zkona . 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Obec vo veciach ttnej sprvy odpadovho hospodrstva ( 72) a) prejednva priestupky v odpadovom hospodrstve / 80 ods. 3 psm. a)/, b) poskytuje driteovi odpadu informcie o umiestnen a innosti zariaden na nakladanie s odpadmi na zem obce, c) dva v stavebnom konan vyjadrenie o zamanom spsobe nakladania s odpadmi zo stavebnej innosti s vnimkou drobnho stavebnho odpadu. innosti obce vyplvaj tie z alch predpisov (zkon . 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloenie odpadov; Vyhlka MP SR . 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalg odpadov v znen vyhlky MP SR . 409/2002 Z. z.) ttna vodn sprva, ktor vykonva obec ako prenesen vkon ttnej sprvy v zmysle prslunch ustanoven zkona . 364/2004 Z. z. o vodch a o zmene zkona SNR . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen neskorch predpisov (vodn zkon)

Poda 63 zkona . 364/2004 Z. z. o vodch a o zmene zkona SNR . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen neskorch predpisov (vodn zkon):

A. Obec v prenesenom vkone psobnost na seku ttnej vodnej sprvy rozhoduje vo veciach (ods. 1) a) povolenia na odber povrchovch vd a podzemnch vd a ich in uvanie na potreby jednotlivch obanov (domcnost), uskutonenie, zmenu a odstrnenie vodnch stavieb, ktor svisia s tmto odberom ( 21 ods. 1 psm. a) a b) a 26), b) v ktorch je prslun povoova vodn stavbu, ako aj v ostatnch vodohospodrskych veciach tkajcich sa tejto vodnej stavby c) povolenia erpania a vypania podzemnch vd do povrchovch vd alebo do podzemnch vd pri hydrogeologickom prieskume pri predpokladanej dobe trvania erpacej skky do piatich dn / 21 ods. 1 psm. g), d) povolenia na osobitn uvanie vd a povolenia stavieb na odvodovanie pozemkov do vmery 5 ha / 21 ods. 1 psm. i) a 26/, e) shlasu na stavby v inundanch zemiach drobnch vodnch tokov / 27 ods. 1 psm. a)/, f) pochybnosti o urenie hranice pobrenho pozemku pri drobnch vodnch tokoch / 50 ods. 5/, g) uloenia opatren na odstrnenie kodlivho stavu pri pokoden verejnej kanalizcie alebo verejnho vodovodu, prpadne pri ohrozen ich prevdzky, ak tieto opatrenia nevyaduj povolenie / 55 ods. 3/. B. Obec v prenesenom vkone psobnosti na seku ttnej vodnej sprvy (od