1. NIEKOKO VIETKU RMCOVEJ KONCEPCII SPOLONHO MEDILNEHO KOMPLEXU SLOVENSKEJ TELEVZIE A SLOVENSKHO ROZHLASU A NVRH VECNHOA ASOVHO HARMONOGRAMUMedilnykomplex SND Jl 2008 Peter Malec, 1. 1

2. podpredseda rady STV Minulos Minul rok v septembri som rade STV predloil materil , ktor sa pokal analyzova dopady a vchodisk tdie uskutonitenosti systmovho rieenia priestorovho usporiadania Slovenskej televzia a Slovenskho rozhlasu, ktor vypracovalo Ministerstvo kultry. / Prloha 1 / Vsledok bol nulov, napriek tomu si dovoujem op, a to v mene Rady STV, zauja stanovisko k nvrhu Rmcovej koncepcie spolonho medilneho komplexu Slovenskej televzie a Slovenskho rozhlasu a nvrh vecnho a asovho harmonogramu predrealizanej fzy jeho vstavby, ktor m by predloen do vldy SR.Vlda SR 23. mja 2007 schvlila informatvny materil Ministerstva kultry SR Nvrh optimalizcie infratruktry verejnoprvnych vysielateov v podmienkach digitalizcie vysielania . Materil predpoklad, e realizciou navrhovanch opatren sa utvoria predpoklady na uplatnenie eurpskeho modelu verejnej sluby a tandardizciu trhu elektronickch mdi na Slovensku. Materil sa takisto poka analyzova sasn stav a aj predklad ist vziu rozvoja verejnej sluby na Slovensku.Od 1. aprla 2008 nadobudol plnohodnotn innos Zkon o poplatkoch za sluby verejnosti poskytovan STV a SRo, ktor novm spsobom definoval predmet aj el sasnho koncesionrskeho poplatku.Ministerstvo kultry predpokladalo, e zlepenie vberu poplatkov by STV mohlo prinies navye 400 a 600 milinov rone. Predpoklad a kontrukcia zkona boli chybn a zlepen vber sa ukzal ako fiasko. V jni 2007 som napsal, e : Projekt vstavby spolonej budovy pre potrebyinnosti Slovenskej televzie, Slovenskho rozhlasu a prpadne aj Tlaovej agentry SRvrtane nvrhu na vyuitie sasnch budov uvedench intitci na zabezpeeniefinancovania tohto projektu me by dobrm krokom pre zefektvnenie ekonomikydanch intitci. Predchdza by mu mala dkladn, nezvisl, odborn , ale rchlaanalza. 2 3. Krtke intermezzo o je vlastne obsahom Materilu na rokovanie vldy SR Rmcov koncepcia spolonho medilneho komplexu Slovenskej televzie a Slovenskho rozhlasu a nvrh vecnho a asovho harmonogramu, ktor je hlavnm vstupom projektu Vstavby medilneho komplexu pre STV a SRo. ? Zaujmavosou je, e vychdza zo Strategickej koncepcie rozvoja verejnoprvnych mdi v re digitalizcie na Slovensku spracovanej Ministerstvom kultry Slovenskej republiky.Tento materil sa pokal analyzova sasn stav a takisto predklad ist vziu rozvoja verejnej sluby na Slovensku. Stav je pomenovan vcelku presne, ale analza zdrojov financovania mdi verejnej sluby a niektor systmovo nov prstupy a mechanizmy, ktor s obsiahnut v materili, nie s presn. Materil predpoklad, e realizciou navrhovanch opatren sa utvoria predpoklady na uplatnenie eurpskeho modelu verejnej sluby a tandardizciu trhu elektronickch mdi na Slovensku. Materil sa takisto poka analyzova sasn stav a aj predklad ist vziu rozvoja verejnej sluby na Slovensku. Stav je pomenovan vcelku presne, ale analza zdrojov financovania mdi verejnej sluby a niektor systmovo nov prstupy a mechanizmy, ktor s obsiahnut v materili, nie s presn. Zavdzali by skutone iba aksi doasn stav, ktor by nevyhovoval nikomu. Nie je celkom pravdou, e realizciou navrhovanch opatren sa utvoria predpoklady na uplatnenie eurpskeho modelu verejnej sluby a tandardizciu trhu elektronickch mdi na Slovensku. Materil je v mnohom protireiv, akoby nebral do vahy divka, ktorho preferencie s in, ako idel a kreatvnos . Zavrhnutie ratingov, ale sasne aj vzia o zachovan najmenej tretinovho podielu na divckom trhu je typickm protireivm prvkom .Doasn revzia percenta vysielacieho asu, vyhradenho reklame v prospech verejnoprvneho vysielatera je v prkrom rozpore s dulnym systmom, rozvojom digitalizcie a prchodom novch komernch vysielateov a, navye, aj s tvrdenm materilu, e ratingy netreba fetiizova . Na prechodn obdobie / ktor by sa mohlo sta deformujco trvalm / by verejnoprvne mdi zvili konkurenn boj s komernmi a stratili by tak do budcnosti akkovek opodstatnenie. 3 4. Navye by STV a aj rozhlasu nepriniesli iadan prjmy, pretoe s obmedzen samotnm poslanm intitci. / V STV je maximlny limit odhadovan na 750 milinov rone z reklamy za predpokladu ete silnejj komercionalizcie /.Ministerstvo napokon aj tak zvolilo najmenej akan a neprpustn zsah , kde schvlenm Audiovizulneho fondu vo vlde postupne odobrala reklamu .Zavedenie product placementu, ako jednho zo zdrojov financovania mdi verejnej sluby by som povaoval za plne scestn amerikanizciu vysielania , napriek tomu, e je sasou novej smernice Televzie bez hranc. U samotn dnen zaraovanie filmov z mohutnm product placementom je diskutabiln z hadiska oznaovania. Navye, prnos product placementu na financovan je viac ne sporn.Nadenie z internetu je namieste, ale ned sa predpoklada, e aj pri najoptimistickejom vvoji by by z reklamy na internete televzna verejn sluba mohla v horizonte 3-4 rokov vygenerova dodaton zdroje cca 100 a 150 mil. SKK rone. Medziron nrast objemu inzercie na internetovch mdich prevdzkovanch lenmi Asocicie internetovch mdi dosiahol v roku 2006 a 33 %. V hodnotovom vyjadren to znamen publikovan reklamu v objeme 306,7 mil. Sk. Je teda viac ako nerelne pota s touto sumou. Zanedba vak nov mdi, ako sa to tm verejnoprvnym v sasnosti dar , by bolo hriechom.Takisto si nemyslm, e cesta sekundrnych bezplatnch kanlov je cestou pre STV. STV bude ma sama akosti s digitalizciou a uvedenm tyroch kanlov z toho dvoch novch /, priom sa sama bezdvodne a trestuhodne vzdala toho najcennejie- informanho spravodajskho digitlneho kanla. 4 5. Tvrd reality showSignifikantm pre al vvoj situcie je nvrh uznesen vldy SR v svislosti s Rmcovou koncepciou spolonho medilneho komplexu Slovenskej televzie a Slovenskho rozhlasu a nvrh vecnho a asovho harmonogramu predrealizanej fzy jeho vstavbyMinisterstvo navrhuje, aby sa do 31. oktbra 2008 zaalo verejn obstarvanie vstavby a prevdzkovania spolonho medilneho komplexu Slovenskej televzie a Slovenskho rozhlasu vydanm predbenho oznmenia. Takisto navrhuje do 31. oktbra 2008 zaa verejn obstarvanie technologickej a technickej asti spolonho medilneho komplexu Slovenskej televzie a Slovenskho rozhlasu vydanm predbenho oznmenia a do 2 mesiacov od vyhodnotenia predloench ponk uchdzaov o koncesiu predloi na rokovanie vldy Slovenskej republiky zmluvn dokumentciu s vazmi procesu verejnho obstarvania, vrtane analzy rizk projektu a jeho vplyvov na verejn financie. Prakticky rozhodnut, ale bez vej opory v zkonoch a hlavne podkladoch od intitci . Zjednoduene sa d poveda, e vlda me sce odshlasi okovek, ministerstvo si me stava o chce, ale bez vyjadrenia STV a Sro, Rady STV a rozhlasovej rady bud tieto uznesenia iba papierovmi drakmi.Vekou zmenou je rieenie Medilneho komplexu smerom k existujcej budove SRo. tdia odporame zachovanie existujcej budovy SRo , najm koncertnho tdia. pre kultrne ely. Veda koncertnej sly tdia odpora umiestni do sasnej budovy SRo aj historick archvy STV a SRo. Modern digitlne archvy STV a SRo bud sasou Medilneho komplexu. tdia tm vcelku naznaila nepochopenie televznej technolgie a aj digitalizan svislosti. Zsadn a zahka uroben zmeny v projekte naznauj neujasnenos celkovej koncepcie Medilneho komplexu .Obrovsk zmena je predpoklad sa, e po presahovan sa STV a SRo do medilneho komplexu prejde na zklade plnovanej legislatvnej pravy / asi znrodnenie, o ktorom ete nik netu /, existujci nepotrebn nehnuten majetok STV a SRo na tt (do sprvy MK SR). MK SR zrealizuje predaj nepotrebnho nehnutenho majetku po STV. Majetok SRo bude vyuit pre kultrne ely. MK SR poskytne STV a SRo elov dotciu na hradu mimoriadnej spltky za prenjom medilneho komplexu. STV a SRo zaplat mimoriadnu spltku za prenjom medilneho komplexu5 6. tdia predpoklad, e ist vnos z predaja nepotrebnho majetku STV bude 1 000 000 000 Sk v bench cench predpokladanho roku realizcie predaja. Avak Finann prostriedky vygenerovan tandartnou saou a sdno- znaleckmi posudkami pre veobecn hodnotu stavby vygeneruj iba cca 663 milinov za STV / BTP 193 milinov, nstupn hala 48 milinov, gare 30 milinov, pozemky 29 milinov, zvukovroba + pozemky cca 65 milinov,, strojova vzduchotechniky + pozemky 98 milinov, filmov vroba 100 milinov + cca 100 milinov ostatn pozemky / .Celkov dka trvania projektu je 28 rokov. Doba vstavby medilneho komplexu s 3 roky. Skromn partner bude prevdzkova medilny komplexu po dobu 25 rokov. Skromn parter bude za poskytovanie verejnej sluby odmeovan platbami za dostupnos platenmi STV a Sro, ktorch suma za 25 rokov je nejasn a negarantoveten.Cel proces sa vak ned urobi bez zsadnej legislatvnej zmeny. Ministerstvo kultry nechce , aby intitcie nakladali samostatne so svojim prebytonm (nepotrebnm) nehnutenm majetkom postupom upravenm v zkone . 619/2003 Z.z. o Slovenskom rozhlase v platnom znen, v zkone . 16/2004 Z.z. o Slovenskej televzii v platnom znen a prp. aj v zkone . 176/2004 Z.z. o nakladan s majetkom verejnoprvnych intitci. Poda Ministerstva kultry by malo djs ku Legislatvnej prave , ktor me spova v tom, e djde k sptnmu prechodu vlastnckeho prva (uvaujeme o nehnutenom majetku), a to doplnenm resp. zmenou ustanovenia 23 ods. 1 zkona . 619/2003 Z.z., resp. ustanovenia 23 ods. 1 zkona . 16/2004 Z.z. v tom zmysle, e okamihom innosti novely uvedench zkonov nehnuten majetok, ktor na SRo a STV preiel bezodplatne na zklade tchto ustanoven z vlastnctva ttu, prejde sp do vlastnctva ttu a obe intitcie ho obratom dostan sp do sprvy poda zkona . 278/1993 Z.z. s tm, e po ich presahovan sa djde k jeho uvoneniu a k sptnmu bezodplatnmu prevodu sprvy na MK SR, ktor s nm nalo poda zkona . 278/1993 Z.z. o sprve majetku ttu v platnom znen. Inmi slovami by dolo ku znrodneniu a sptnej etatizcii STV a Sro, ktor je v rmci Eurpskej nie neprpustn. Zkon by v iadnom prpade negarantoval , e majetok intitcie dostan akmkovek spsobom sp, pretoe koncesn zmluva to nezaru. Vemi zloitm a pre STV a SRO rizikovm procesom je odpisovanie medilneho komplexu kde tieto nklady maj predstavova daov vdavky STV a SRo, kde vak nie je ist, e bud spa veobecn podmienky pre daov uznatenos.6 7. Takisto vekm rizikom je odplata za prenjom , ktor m pozostva z fixnej platby za samotn poskytnutie priestorov a variabilnej platby pokrvajcej prevdzku. Rizikom je tu DPH, kde nie je jasn, i sa bude jedna o samostatn plnenia (samostatn prenjom priestorov a samostatn sprva), alebo bud uveden sluby predstavova jednu zloen dodvku sluieb.Finannm rizikom je aj fakt, e pri odovzdan medilneho komplexu po skonen njmu sa Koncesionr bude riadi daovmi predpismi platnmi k dtumu ukonenia Koncesnej zmluvy, o je nevhodn pre STV a Sro, kee nikto nevie , ak daov predpisy bud plati v SR o 30 rokov. Najvie riziko vak nenesie skromn partner, ale verejnoprvny vysielatelia, ktor musia plni svoje lohy zo zkona, priom nebud ma vo vlastnctve niekoko rokov technolgie a , predovetkm, vysielacie pracovisk, o je v Eurpe uniktne aj v skromnom sektore. Navye, vekm rizikom je , e koncesionr nebude schopn poskytn slubu v poadovanom mnostve alebo kvalite, o je pri meniacom sa dopyte divka viac ako pravdepodobn Poda materilu je Riadiaci vbor zkladnou schvaovacou a eskalanou rovou riadenia Projektu. Eskalan rove riadenia, vak predpoklad, e akkovek problmy s rieen na prslunej rovni riadenia projektu s ohadom na uren prvomoci a zodpovednosti. Pouva sa vak viac v Manamente softvrovho ininierstva .Neprehadnos me spsobova aj to, e, zasadnutiach Riadiaceho vboru sa bud zastova len zstupcovia MK SR a Poradcu, zstupcovia Rady STV a Rozhlasovej rady bud prizvan poda potreby, resp. v prpade schvaovania vstupov Projektu, nakoko to vyplva zo zkona o STV, resp. zkona o SRo. Zasadnut RV sa taktie v prpade potreby bud mc zastni zstupcovia SRo, STV a SND. Rozhodova tak bud t, ktor nepones vlastne iadnu zodpovednos.Na zklade predloenej tdie nie je mon s istotou tvrdi, e Projekt medilneho komplexu nem priamy vzah k naplneniu novej legislatvy E alebo SR a e truktra projektu Vstavby medilneho komplexu pre STV a SRo by za splnenia vetkch podmienok mala umoni, aby pri uzavret zmlv nebol stavebn projekt zaraden do verejnho dlhu v rmci vykazovania poda sasnej metodiky ESA 95. Navrhovan umiestnenie na Landererovej ulici je jednm z mla najmenej vyhovujcich miest na umiestnenie medilneho komplexu, aj vzhadom na to, e ide o miesto s najvyou mestskou urbanitou. Obhajoba umiestnenia vychdza len z vlastnctva pozemku ministerstvom kultry a nevyuvania priestorov SND / iba cca 38 % vyaenos /. Ide vlastne aj o maximlne vyuitie disponibilnej priestorovej kapacity SND a dajn vyuitie synergi z priestorovej blzkosti STV a SRo a SND, o sa d sasti akceptova v prpade Sro, aj ke , v digitlnej dobe je argumentcia 7 8. blzkosti smevn. Navrhovan umiestnenie na Landererovej ulici je jednm z mla najmenej vyhovujcich miest na umiestnenie medilneho komplexu, aj vzhadom na to, e ide o miesto s najvyou mestskou urbanitou. Obhajoba umiestnenia vychdza len z vlastnctva pozemku ministerstvom kultry a nevyuvania priestorov SND / iba cca 38 % vyaenos / . Ni sa nezmenilo ani na fakte, e plocha ktor je poda tdie pripraven na zastavanie v blzkosti SND je dostatone vek, no pri vkovom limite 21 m, je realizcia televznych tdi nepredstaviten. Stava medilne centrum v centre mesta , v oblasti , kde sa nachdza budova poisovne Allianz a pribudne komplex Eurovea ,novobudovan komplex vkovch budov Panorama City, na ulenovej ulici a stavebn blok Bottova- Tovrensk je scestn a z hadiska rchlej dopravy nemon.Katastrlna snmka pozemku (p.. 9155/15 9155/20 vyznaen na erveno) na ktorom bude stavba umiestnen. 8 9. Bonbnikom je vak spsob realizcie technologickej asti projektu , ktor sa tie navrhuje formou PPP projektu, priom sa predpoklad, e investorom bude pravdepodobne in subjekt, ako pri stavebnej asti. Kto nm bude, nie je jasn., hoci tdia alej hovor, e verejn sektor bude v projekte reprezentova Ministerstvo kultry SR , ktor bude z pohadu platnej legislatvy uzatvra so skromnm partnerom (ako zstupcom skromnho sektora) koncesn (alebo in obdobn) zmluvu ako verejn obstarvate, t.j. bude garantova as plnenia projektu pripadajceho na verejn sektor.Zo tdie na zklade nie celkom presvedivch vsledkov kvantitatvneho porovnania vsledkov finannho modelu vychdza, e pln outsourcing balka sluieb svisiacich s prevdzkou a drbou vysielacch technolgi jav ako ekonomicky najvhodnejia alternatva . Nepreli logick a z hadiska prevdzky najistejie alternatvy - Obstaranie a prevdzka s vykonvan STV a SRo a platen priamo zo ttneho rozpotu a Obstaranie technolgi cez leasing, prevdzka je zabezpeen STV a SRoZkladnou otzkou je, o so starmi technolgiami STV a Sro. Vzhadom na postupujcu digitalizciu a rchlu kadoron obmenu as technolgi to bude zaujmav, pretoe tdia navrhuje, e momentom presahovania sa STV a SRo do komplexu vybavenho modernou technolgiou sa ich niektor doterajie technolgie stan pre nich fakticky nepotrebn, o by malo by formlne potvrden v slade so zkonom . 176/2004 Z.z. rozhodnutm o nepotrebnosti majetku prijatm tatutrnym orgnom, t.j. generlnym riaditeom STV resp. SRo. Nsledne me djs stanovenm postupom k odpredaju tohto nepotrebnho hnutenho majetku a k zskaniu dodatonch zdrojov. Tento krok vak nebude mon hodnoti inak ako nehospodrne narbanie s verejnmi finannmi prostriedkami, , pretoe pjde aj o nov technolgie a zrove STV a Sro nebud ma vo svojom majetku vbec iadne technolgie. Koncesn zmluva neoetr a negarantuje ni.Pri akomkovek zniku subjektu / i exekcii majetku / je v cel tdia nani. A o tom je vea prkladov zo zahraniia na od prkladov stavania medilnych komplexov.tdia tvrd , e Predpokladan poet zamestnancov (FTEs -full time equivalent) bude 900 FTE, priom dnes je ich 964 a nie je predpoklad, e navenie bude pozitvne eliminovan vplyvom vyuvania novch technolgi a optimalizcie procesov.9 10. tdia takisto tvrd, e STV Predpokladan objem vlastnej tvorby (horizont 3 5 rokov) bude 11 900 hod./rok, priom v roku STV predpoklad, e vyrob 3203 hodiny vlastnho programu bezivej panormy, prenosov z NR SR a doplnkovch programov/ 10 11. Zver Zkladn idea spova vo vytvoren jednotnho kompaktnho prevdzkovho celku pozostvajceho z priestorov a zariaden Medilneho komplexu - verejnoprvneho rozhlasu a verejnoprvnej televzie. To je sprvna mylienka, ale na realizciu tohto zmeru je potrebn sa pozrie aj z inho hadiska a zvi legislatvne zmeny v rmci verejnoprvnych intitci a aj zmenu mechanizmu ich financovania. Idelnym rieenm, avak bez politickej odvahy, je premena verejnoprvnych vysielateov na akciov spolonosti a ich nsledn zlenie. Potom by vstavba medilneho komplexu konene mala pln efekt.Vea by mohla riei in systmov zmena- Zmluva medzi ttom a verejnoprvnymi vysielatemi o obsahoch, cieoch a zabezpeen sluieb verejnosti . Nrt postupu jej prpravy vak zavdza prli vea ttu. Audiovizulny fond mohol by doplnkom ku Zmluve, ale po pripomienkovom konan, bez oslovenia dotknutch subjektov vloilo MK SR do nvrhu zkona novelu Zkon . 308/2000 Z. z o vysielan a retransmisii . Vzhadom na zmenu systmu vberu hrad za sluby verejnosti Slovenskou televziou poda zkona . 68/2008 Z. z. o hrade za sluby verejnosti poskytovan Slovenskou televziou a Slovenskm rozhlasom a o zmene a doplnen niektorch zkonov, ako aj na zklade dslednho uplatovania poslania Slovenskej televzie pri poskytovan sluby verejnosti v oblasti televzneho vysielania, sa zniuje percento podielu reklamy vo vysielan Slovenskej televzie, a to postupnm zniovanm a na 0,5 % dennho vysielacieho asu v roku 2012. Takto zmenen zkon prijala Legislatvna rada vldy SR r na svojom 66. zasadnut 1. jla. Pri zlom vbere poplatkov ide o al der STV. A po zaveden priamej ttnej dotcie s kombinciou zmluvy by malo djs k zrueniu vysielania reklamy a sponzoringu vo verejnoprvnych mdich / s vnimkou portovch podujat a reklamy vo verejnom zujme /. U vbec nehovorm o nkladoch STV na pln digitalizciu celho archvu STV , ktor sa me bli a ku 2 milardm nkladov do roku 2013. To STV nezvldne z vlastnch zdrojov.Bez dkladnho posdenia varianty Mlynsk dolina / je najmenej spracovan vo vetkch tdich / nie je mon v diskusii o uskutonitenosti systmovho rieenia priestorovho usporiadania Slovenskej televzia a Slovenskho rozhlasu pokraova . 11 12. STV by opustenm Mlynskej doliny stratila dispozine skvelo kontruovan budovu na jedinenom mieste z hadiska strategickho i dopravnej infratruktry a pripravenej na umiestnenie nielen Slovenskho rozhlasu , ale aj TASR, pri investcii do obnovy budovy cca 600 milinov korn, priom as / cca 100 by sa dalo hradi z predaja nepotrebnho majetku. / STV by prila aj o dobr archv a ojedinel zvukov dom, ktor u dlhodobo kole oi skromnmu sektoru a je v STV umelo nevyuvan. Je iba na kodu, e pri tomto projekte sa vbec neuvauje o stavbe skutonho Medilneho komplexu, kde, okrem centralizcie oboch mdi a ich technologickho zzemia mohli by umiestnen aj subjekty psobiace v marketingovej komunikcii, ako s nezvisl zdruenia pod jednou strechou. Toto umiestnenie by zlepilo komunikciu medzi jednotlivmi subjektmi, pre verejnos by sa otvorila monos info centra pre marketingov komunikciu a aj monos stlych vstav , svisiacich s marketingovou komunikciou ako : Histria Slovenskej televzie- stla vstava Histria slovenskej reklamy- stla vstava , Prehliadka Creme de Creme slovenskej reklamy / v spoluprci s Ad Awards Association , s.r.o. a Klubom reklamnch agentr Slovenska ap. / . Bez akejkovek zlomysenosti navrhujem, aby Rada STV v koordincii z vedenm STV a Slovenskho rozhlasu zadala oponentru ku tdii uskutonitenosti systmovho rieenia priestorovho usporiadania Slovenskej televzia a Slovenskho rozhlasu jednej z poradenskch spolonost / Accenture, s.r.o., PricewaterhouseCoopers Slovensko, KPMG Slovensko, spol. s r.o. , KNO Slovensko, s.r.o , JENEWEIN GROUP alebo in.Nejde toti o mlo, ide o definitvnu budcnos verejnoprvnych mdi a o niekoko milird korn. Praktickm vstupom materilu tdii uskutonitenosti systmovho rieenia priestorovho usporiadania Slovenskej televzia a Slovenskho rozhlasu je toti prevdzkovanie zlenej Slovenskej televzie so Slovenskm rozhlasom Ministerstvom kultry a developerom 12 13. PRLOHA . 1 Ku tdii uskutonitenosti systmovho rieenia priestorovho usporiadania Slovenskej televzie a Slovenskho rozhlasu. V auguste minulho roka Ministerstvo kultry predloilo tdiu uskutonitenosti systmovho rieenia priestorovho usporiadania Slovenskej televzie a Slovenskho rozhlasu. Materil bol z hadiska prvneho a ekonomickho posdenia nesporne zatia tou najkomplexnejou a najvznamnejou analzou, ktor bola doteraz spracovan. Samotn uzvery vak maj niekoko skal. Zvery , ktor na zkazku Ministerstva kultry vypracovala spolonos Deloitte Advisory, ktor s v jednotlivch kapitolch dokumentu alej podrobne popsan ,je mon zhrn do troch zkladnch tz: prevdzkov obmedzenia a vysok miera nehospodrnostivyplvajce z kapacitnch, ekonomickch a technickch parametrovsasnho priestorovho usporiadania STV a SRo si vyadujdlhodob koncepn rieenie; takto rieenie je mon principilne hada (1) v rmci existujcehopriestorovho usporiadania, (2) v rmci monost, ktor meponka prpadn nasahovanie oboch intitci do priestorov jednejz nich a (3) vo vybudovan spolonho medilneho komplexu; na zklade analz uskutonench v rmci tdie je mon variantvybudovania novho spolonho medilneho komplexu hodnoti akonajvhodnej. Napriek tomu, e jeho realizcia je z pohaduvlastnckeho, prvneho a procesnho nron, prina jednoznanekonomick efekty. Povedie z dlhodobho hadiska k zsadnejredukcii nkladov spojench s prevdzkou budov a je vemiperspektvna z pohadu monost zapojenia skromnho investoraako monho zdroja financovania projektu. Tento variant sasneponka i najviu mieru flexibility pre napanie poslaniaa sasnch i budcich cieov verejnoprvnych mdi. 13 14. Tvrdenia by boli vcelku uveriten ak by : predajom nepotrebnho nehnutenho majetku STV a SRo prostrednctvomverejnej obchodnej sae, STV a SRo zskali finann majetok, pouiten preaspo iaston financovanie zvzkov spojench s prvou transakciou.-zmluvou, na ktorej zklade skromn investor vybran vo verejnej sai(verejnom vberovom konan) na vlastn nklady postav a poasdohodnutho obdobia bude spravova a udriava budovu spolonhomedilneho komplexu, ktor bude od poiatku vo vlastnctve obchodnejspolonosti zriadenej ttom (OS 1) alebo vo vlastnctve spolonosti zriadenejSTV a SRo .Finann prostriedky vygenerovan tandartnou saou a sdno-znaleckmi posudkami pre veobecn hodnotu stavby vygeneruj cca 663milinov za STV / BTP 193 milinov, nstupn hala 48 milinov, gare 30milinov, pozemky 29 milinov, zvukovroba + pozemky cca 65 milinov,,strojova vzduchotechniky + pozemky 98 milinov, filmov vroba 100milinov + cca 100 milinov ostatn pozemky / a 900 milinov za komplexSRo ; spolu 1 miliarda 563 milinov, o s zjavne nedostaton prostriedky nazmluvn vzah o zmene a mu do budcnosti vytvra temer likvidanpodmienky pre obe intitcie . Nklady spojen s prevdzkou s sce nemerne vysok ,ale nedsa jednoznane poveda, e s jednm z vznamnch dvodovdeficitnho hospodrenia STV Slovensk televzia vak m vo svojom majetku dva nron a vznamnobjekty archv a ojedinel zvukovrobu, ktor je rieen ako dom v dome. tdia akoby zmerne bagatelizovala vznam a rozsah archvu STV / SRotakisto /. Nehovoriac o tom, e medilny komplex by mal st v zplavovomzem- vi foto. 14 15. Fakt, e komunisti naprojektovali SND v tomto zem a my sme to dostavali, je dostatone odstraujci argument . Plocha ktor je poda tdie pripraven na zastavanie v blzkosti SND jedostatone vek, no pri vkovom limite 21 m, je realizcia televznych tdinepredstaviten.. Nie je pravdou, e v STV je vina analgovej technolgie. tdi MD III a MDIV s plne digitalizovan. tdia sa opierala mono o podklady z reiniinieringu ,ktor robila spolonos Deloitte & Touche / dnes Deloitte Slovakia s.r.o./ Nklady na obnovu budovy STV s relne odhadovan na 300 milinov SKK / ,aby mala parametre modernej budovy / nov obvodov pl, strechy, EPS,slaboprd, trafo, vahy , vntorn kanalizcia , vntorn vodovod, vntornpovrchy, schody / Nklady na drbu objektov + prevdzkov nklady 49,2 milina SKK predrekontrukciu Nklady na technologick obnovu STV s odhadovan na CCA 550 milinov SKK Nklady na digitalizciu archvu STV s odhadovan na 1,5 miliardy SKK V prpade sahovania STV do novho medilneho komplexu mimo Mlynskejdoliny by, vzhadom na plnovan investcie, dolo k plnmu zastaveniudigitalizcie a STV by v roku 2011 nebola schopn prevdzkova dva novprogramy a verejnoprvny multiplex. Po presahovan SRo by vyuitie sasnch disponibilnch priestorovv prpade STV bolo viac ako 57 % ako uvdza tdia, pretoe bydolo k aliemu odpredaju nepotrebnho majetku. V svislosti s firmou Deloitte ide o ist neastn rieenie na pdeMinisterstva kultry SR . Vladimir Masr je toti nielen prezidentomslovenskej kancelrie Deloitte, ale aj lenom Rady ministra kultrySR. Z tohto hadiska sa mi zd, e varianta vybudovania medilnehokomplexu v Mlynskej doline je nedostatone spracovan a jej vhodys akoby zmerne dvan do zadia. 15 16. PRLOHA . 2 Ministerstvo kultry SRNm. SNP . 33813 31 Bratislava Bratislava, 03.09.2007 . k. MK-12999/2007-70 Spracoval: PhDr. Savick16 17. Pripomienky k materilu:tdia uskutonitenosti systmovho rieenia priestorovho usporiadania STV a SRo. V slade s lnkom 10 Legislatvnych pravidiel vldy, ktor boli schvlen uznesenm vldySR z 8. aprla 1997 . 241 v znen alch noviel a dodatkovtmto Slovensk televzia predklad zsadn pripomienku k nvrhu materilu tdia uskutonitenosti systmovho rieenia priestorovho usporiadania STV a SRo, vydanho Ministerstvom kultry Slovenskej republiky na medzirezortn pripomienkov konanie pod . k. MK-12999/2007-70. Po analze a zhodnoten vetkch skutonost vyplvajcich z predloenho zmeru, Slovensk televzia predklad nasledujce stanovisko: Predmetn tdia uskutonitenosti je natoko veobecn, e sa na jej zklade Slovensk televzia neme zodpovedne rozhodn pre ktorkovek z navrhovanch variant. Napriek tomu povaujem za nevyhnutn upozorni na skutonosti, ktor s z hadiska plnenia loh televzie v rmci verejnej sluby mimoriadne dleit, a ktor tdia uskutonitenosti nezohaduje. Pritom ide o faktory, ktor mu zvanm spsobom zmeni zkladn vchodisk tejto tdie.1. Chybn je u jedna z vchodiskovch prems spracovateov, obsiahnut v kapitole 1.1 Kapacitn vyuitie budov STV a SRo. Pre televznu vrobu a vysielanie rozhodne neplat predpoklad, e dvodom nzkeho vyuitia je okrem niieho potu zamestnancov ne bol plnovan, aj modernizcia a rozvoj technolgi, ktor s z pohadu priestorovch potrieb menej nron. Televzne tdio pre vrobu relci, sklad vpravnch prostriedkov i sklad kostmov s priestorovo rovnako nron ako kedykovek v minulosti, rovnako akopostprodukn as vrobnho reazca. Pri alch prevdzkach, naprklad pri tzv. newsroome, ktor v sasnej dobe Slovenskej televzii chba alebo pri odbavovacch pracoviskch, nroky na priestor naopak narastaj.2.Nepresn a sasti nepravdiv informcie obsahuje tie odstavec, tkajci sa technolgi Slovenskej televzie, zaraden do kapitoly 1.2 Technick a technologick aspekty budov. Z formulcie odstavca je zrejm, e spracovate nem ucelen predstavu o charaktere vroby televznych relci, o potrebch televzneho vysielania a o ich vzjomnej nadvznosti. Keby toti pracoval na zklade znalosti televznej technolgie, nemohol by napsa: Sasn technologick zzemie STV tvor z viny analgov technolgia, ktor sa zaala postupne modernizova a dopa o digitlne komponenty. Najvie investcie, ktor plnuje STV preinvestova v nasledujcich 3-5 rokov, sa tkaj hlavne modernizcie technolgi spravodajskch tdi MD1, MD2, modernizcie kamerovch reazcov, prenosovch vozov at. Skuton stav je v podstatnch rysoch odlin a citovan popis zavdzajci. 17 18. 3. Pri posudzovan alternatv navrhnutch v tdii uskutonitenosti je nevyhnutn vzia do vahy nasledujce faktory: V sasnosti prebieha intenzvna prprava transformcie Slovenskej televzie nadigitlne vysielanie. Zkon . 220/2007 Z.z. jej uklad povinnos najneskr do roku2012 zaa poskytova prostrednctvom verejnoprvneho multiplexu najmenej tyriprogramov sluby. To znamen rekontruova odbavovacie pracovisko ako kovsas vysielacieho reazca pre tento el. Modernizcia odbavovacch pracovska pracovsk s nimi svisiacich (OMTK a HTK) bude nkladovo najnronejiainvestcia Slovenskej televzie v rokoch 2007 a 2010. Proces modernizciea automatizcie vysielania prebieha permanentne od roku 2001 v nadvznosti na ostatnmodernizovan technologick celky Slovenskej televzie. Po prijat zkona . 220/2007Z.z. Slovensk televzia spracovala detailn pln adaptcie a zvenie potu tchtopracovsk s cieom dosiahnu koncom roka 2010 tak stav, ktor umon pokrvadigitlny multiplex (dtov tok) verejnej sluby. V roku 2007 bude dokonenmodernizcia HTK (Hlavn technick kontrola) a OMTK (Oddelenie medzinrodnejtechnickej koordincie), v roku 2008 odbavovacie pracovisko pre tret program a v roku2009 pre tvrt, priom z dvodu zabezpeenia bezporuchovej prevdzky programovSlovenskej televzie bude vybudovan aj piate zlon servisn pracovisko.Investin zmer Slovenskej televzie, rozloen do vzjomne previazanch ronchinvestinch plnov, m v plne vynaloi na tento el v rokoch 2007 a 2009najmenej 70 mil. Sk, z oho 22 mil. Sk bude vynaloench u tento rok. Vsledkombude technologick komplex, umoujci prevdzkovanie tyroch programov v rmcijednho dtovho toku. Nezanedbaten as tejto investcie bude vloen dostavebnch prav a realizcie rozvodov. Rozhodnutie o presahovan Slovenskejtelevzie z arelu v Mlynskej doline znamen tieto investcie zastavi a adaptciu zrui.Znamen to vak tie prakticky najmenej na dva roky pozastavi digitalizciupozemnho televzneho vysielania na zem Slovenskej republiky. Slovensk televzia disponuje uniktnymi kapacitami pre potreby kinematografie,poslednmi prevdzkyschopnmi laboratriami na Slovensku. Ich innos bolazastaven v roku 2003, ale technolgia zostala zachovan. V sasnosti je preddokonenm tdia obnovenia ich innosti, a to nielen pre 35-mm filmov formt, ale ajna spracovanie 16-mm filmov. tdia, hodnotiaca mon nklady a vnosy, je zaloenpredovetkm na zahraninch sksenostiach a na analze dopytu. Predpoklad, e byobnovenie ich prevdzky mohlo by, mimo inho, vznamnm impulzom pre rozvojslovenskej kinematografie a uahilo by tie vubu na umeleckch kolch, ktorv sasnosti nechvaj spracovva filmov materil predovetkm v laboratrich voViedni, v Prahe a v Zlne. Vhodou navrhnutho rieenia je aj to, e by spracovaniefilmovch materilov pre potreby umeleckch vysokch kl mohlo by dotovanz vnosov komernej innosti tchto laboratri. Nklady, spojen s revitalizcioutchto laboratri, predstavuj cca 1/5 nkladov nevyhnutnch k ich znovuvybudovaniuv inej lokalite. Slovensk televzia spravuje rozsiahly a nenahraditen archv, ktor bol kompletne 18 19. modernizovan v rokoch 1997 a 2000. Teraz zahruje pecilne chladiace priestory pre materily na filmovch psoch a rozsiahle podzemn skladovacie priestory vybaven tzv. kompaktnmi reglmi pre uloenie nosiov s magnetickmi zznamami. Vzhadom k rozsiahlym investcim, realizovanch v druhej polovice 90. rokov minulho storoia, archv Slovenskej televzie v sasnosti nevyaduje prakticky iadne investcie uren na zachovanie pvodnch nosiov so zznamami. Priestory arelu Slovenskej televzie v Mlynskej doline poskytuj potencil pre jeho rozirovanie a digitalizciu. 4.Spracovatelia tdie uskutonitenosti tieto faktory do vahy nezobrali a zabudli zohadni aj mnoh alie. Vzhadom k potencionlnemu obnoveniu innosti filmovch laboratri, k podstatnmu rozreniu potu odbavovacch pracovsk, plnovanmu obnoveniu funknosti tdia MD1 a rozirovaniu archvu je preto nevyhnutn odmietnu aspo v prpade arelu Slovenskej televzie v Mlynskej doline zkladn tzu spracovateov, obsiahnut v kapitole 4.1 Variant 1 investcie do modernizcie budov, produknch aj vysielacch technolgi v rmci sasnho priestorovho usporiadania oboch intitci. Tvrdenie, e komplexn modernizcia vak nebude ma vplyv na zvenie vyuitia budov, ktorch neefektvnos vyplva z lenenia a nastavenia procesov prevdzok STV a SRo, obsiahnut v citovanej kapitole, vyplva z evidentnej neznalosti a neodbornosti spracovateov. Slovensk televzia preto odpora zvery tdie uskutonitenosti revidova a znova kvalifikovane posdi. 5.Doporuujem, aby Vlda Slovenskej republiky rokovala o vetkch navrhnutchvariantoch a aby jej boli predloen nvrhy zverenho komunik pre vetkypripomienkovan varianty a nie len pre variant realizcie vstavby spolonhomedilneho komplexu. Na sasnom stupni poznania poklad Slovensk televzia zanajefektvnej variant 2. Zrove upozorujem, e Slovensk televzia v sasnostispracovva komplexn tdiu revitalizcie arelu Mlynsk dolina. PRLOHA . 3 RAMCOV POIADAVKY STV NA PRIESTORY V MEDILNOM KOMPLEXE V PRPADE REALIZCIE ALT. III TDIE Deloitte Advisory s.r.o. Napriek tomu, e vedenie i Rada STV, zotrvvaj na nzore, e naj- efektvnejm variantom pre vybudovanie MEDILNEHO KOMPLEXU je variant slo 2, na zklade spolonho rokovania 22. 5. 2008, k odpovediam na Rmcov otzky a poiadavky..., pridvame konkrtne poiadavky STV, na ktor je potrebn pri alch krokoch realizcie projektu, pre jeho spen naplnenie, bezpodmienene zobra na zrete.19 20. TDIPre vlastn vrobu a vysielanie je nevyhnutn vybudova tdi minimlne tak, aby spali dnen nroky na ich plochy a objemy: PlochyVkaObjemyv m2 vmv m3 tdio 1115 11,41 311 tdio 2246 11,42 804 tdio 3561 11,46 395 tdio 4962 16,015 392tdio MDA 1754,2 735 tdio MDB 1724,3 740 tdio Virt. 2124,4 933 spolu244328310Vka tdi mus umoova prcu na osvetovacom rote so zabezpeenm plynulho nastavenia osvetovacch ahov tak, aby bola mon umeleck prcaso svetlom pri poadovanej rke zberu. Okrem toho je nevyhnutn vybudova samostatn tdi pre vrobu s krtkym vrobnm cyklom (typu spravodajstvo, port, aktulna publicistika) ako tri nezvisl pracovisk s plochou min. 200 m2, svetlou vkou min. 8 m, s osvetovacmi rotami. V dvoch by prebiehali navzjom nezvisl vrobypre samostatn vysielacie kanly spravodajstva a portu v treom ostatn vroby uvedenho typu. Sasou rieenia mus by vybudovanie zvukovch pracovsk pre zvukov post/produkciu. Poda dnenho rozsahu predpokladme min. dve mixne pracovisk a 4 synchrnne tdi. Ak m STV v zmysle zkona vysiela stanoven objem programov v radnom jazyku, mus by v synchrnnych tdich monos vroby dabingov.Plocha pripraven na zastavanie v blzkosti SND je sce dostatone vek, no pri vkovom limite 21 m, je realizcia tchto objektov s uvedenou svetlosou nepredstaviten.OBSLUN PRIESTORY Vlastnej vroby programov sa zastuj: (1) inkujci (2) Obslun technick personl tdi: - Programovo realizan pracovnci tbu: kameramani, zvukri, strihai, produkcia - Prpravn a obslun zloky: stavai, rekvizitri, kostymri, maskri - Technici tdi, osvetovai, energetici, vzduchotechnici, servisZ tohto aspektu s nutn nasledovn obslun priestory:20 21. (1) atne pre inkujcich.................................................... 375 m2 potreba zvis od typu vroby a potu inkujcich; ich poet je mon aproximatvne stanovi na 25 atn s plochou 15 m2, s monosou ich zdieania jednotlivmi tdiami (2) Priestory pre obslun personl........................................2000 m2 - atne/odkladacie priestory pre umelecko-realizanch pracovnkov zvuk, kamera, strih, produkcia - Prpravn montne, skladov a odkladacie priestory pre stavaov spolu cca 2000 m2 - Odkladacie a pracovn priestory pre rekvizitrov, kostymrov a maskrov, plocha min. 15 m2 pre kad profesiu a kad tdio 315 m2. - Technologick priestory jednotlivch tdi (obrazov a zvukov ria, obrazov kontrola, chladen technick priestor s technolgiou audio a video, technick priestor s technolgiou osvetlenia, kamerre, technick pracovisk servisu so zzemm a operatvnymi skladmi nhradnch dielov, technick a technologick priestory energetiky a vzduchotechniky, zlon zdroj krtkodob (UPS) a zlon zdroj dlhodob, dieselov agregt, spolon pre vetky vyhraden zloky.VYSIELACIE PRACOVISK: Predpokladme nutnos vybudovania 6 vysielacch pracovsk: Sasn pracovisk Jednotky a Dvojky, v sasnosti pripravovan Trojka (port), budci tvrt (spravodajsk) program, vysielanie pre Slovkov, ijcich v zahrani a jedno zlon pracovisko. ARCHVYCelkov rieenie mus umoova priame aktvne i pasvne napojenie na archvne zzemie, ktorho kapacita dnes obsahuje viac ako 100 tisc hodn programovch nosiov na celkovej ploche depozitov viac ako 2500 m2. Napriek tomu, e sa pripravuje komplexn digitalizcia archvov STV, a v budcnosti 2018-2020 u STV bude pracova len s digitlnym fondom, v zmysle zkona je povinnosou STV naalej archivova sasn nosie v adekvtnych klimatizovanch skladovacch priestoroch.V tejto svislosti upozorujeme na podmienky budovania ich priestorov, vyplvajce so zkona 395/2002 a Vyhlky MV SR 628/2002:(1) Archv sa umiestuje v priestoroch, ktor slia vlune na tento el. Tieto priestory sa zriauj v budovch spravidla v sdle zriaovatea archvu alebo o najbliie k nemu.(2) Archv nemono umiestni v budove nachdzajcej sa na mieste, ktor by mohlo ohrozi fyzick stav archvnych dokumentov ako je miesto, kde sa nachdzaj nebezpen chemick ltky a nebezpen chemick prpravky ( 3 zkona . 163/2001 Z. z. o chemickch ltkach a chemickch prpravkoch), miesto so zvenm nebezpeenstvom vzniku poiaru ( 1 ods. 2 vyhlky Ministerstva vntra Slovenskej republiky . 121/2001 Z. z. o poiarnej prevencii), miesto s vysokou rovou spodnej vody ( 42 zkona . 184/2002 Z. z. o vodch a21 22. o zmene a doplnen niektorch zkonov (vodn zkon)) a inundan zemie. V priemyselnch areloch sa archv umiestuje v priestoroch, ktor nemu by dotknut zvanou priemyselnou havriou ( 2 psm. h, zkona . 261/2002 Z. z. o prevencii zvanch priemyselnch havri a o zmene a doplnen niektorch zkonov).FILMOV LABORATRIUMProcesne a technologicky mus nadvzova na objekt archvu, pretoe okrem zzemia na spracvanie novch filmov, podstatn as jeho priestorov bude sli na prepisy archvnych filmov v rmci Projektu systematickej obnovy audiovizulneho dedistva SR. Prve preto, vznikol aj projekt optovnho uvedenia FL STV do prevdzky, ktor zsadnm spsobom riei odkzanos slovenskch filmovch tvorcov na spracvanie filmov v zahrani. Zrove umouje v existujcich priestoroch dobudova technologick zariadenia na kpanie, odplesovanie, prevjanie a kontrolu archvnych filmov z depozitu STV. Nakoko nielen v E, ale na celom svete je tento typ odbornch sluieb vemi iadan, na projektovom zmere mono postavi zaujmav biznis pln, s vraznm efektom pre cel STV. S touto technologickou prevdzkou v alternatve .3. sa pravdepodobne nepota, pretoe s lokalitou je nezluiten existencia objektu televzneho archvu s pvodnmi historickmi fondami, na ktor musia FL nadvzova. AUTODOPRAVASTV dnes vlastn 110 motorovch vozidiel, z ktorch je a 70% priamo nasadzovanch na denn vrobu. 50 vozidiel je sasou prenosovej techniky, ktor tvoria prenosov vozy, zvukov, zznamov, osvetovacie a pomocn vozy. Mobiln agregty a vozidl 1-kamerovch prenosov. Vetky tieto vozidl vyaduj jednak garov a servisn priestory pre technolgiu, jednak operatvne odstavn plochy. alch cca 40 vozidiel je vyuvanch na prepravu tbov a inkujcich na miesto vroby, priom v sasnosti STV z dvodu nedostatku vlastnch profesionlnych vodiov vo vraznej miere vyuva sluby externch dodvateov.alej povaujeme za nevyhnutn vybudovanie dostatonho potu parkovacch miest v zmysle predpisov pre vlastnch zamestnancov, inkujcich, nvtevy a dodvateov. Pretoe STV m na zklade analz snahu realizova o mono najviu as vroby vo vlastnch kapacitch, predpokladme nutnos minimlne 500 parkovacch miest a operatvne servisn zzemie pre vozidl STV.Pri akceptovan tejto podmienky bude v synergickom efekte plati tvrdenie, e prinesie zlepenie dopravnej situcie lokality a zvenie komfortu nvtevnkov SND prostrednctvom novch parkovacch kapact Medilneho komplexu?22 23. OSTATN SKLADOVACIE PRIESTORY STV vlastn vek mnostvo kostmov, rekvizt, scnickch prvkov, dekorci, fundusu, at., ktorch umiestnenie si vyaduje plochu minimlne 15000 m2. V opanom prpade by sme si museli pre kad vrobu da vyrobi, zakpi, alebo zapoia repliky vetkch historickch predmetov, ktor budeme pri vrobe potrebova. V tejto svislosti pripomname, e pouvanm vlastnch rekvizt a inch predmetov etrme vznamn objem finannch prostriedkov, o je jednou z naich hlavnch sasnch priort. iadame tie, aby v svislosti s prpravou scn boli vybudovan adekvtne prpravn, odkladacie a skladov priestory pre scnick prvky a stavby tak, aby bolo mon tdi denne vyuva na vrobu a vysielanie cyklickch relci. M SND toko zvynej plochy, aby ju by v rmci synergie, mohla STV na tieto vyuva, bez toho aby sa obe intitcie vzjomne neobmedzovali v prevdzke?ENERGETIKA V tejto svislosti pripomname, e STV nesmie by ohroziten vodou, mus ma dokonal protipoiarnu ochranu a mus ma zabezpeen nezvisl napjanie z 3 zdrojov: dva prvody z rznych trafostanc a jeden vlastn, dlhodobo prevdzkovaten agregt. Nhradn zdroj mus zabezpei energetick napjanie pre vetky tie pracovisk, ktor svisia so ivmi reazcami, resp. tie, ktor s ich sasou. DOSTUPNOS, BEZPENOSPovaujeme za dleit upozorni na fakt, e STV mus ma nezvisle od ostatnch vysielateov zabezpeen ochrann prvky tak, aby bola schopn vysiela aj v ase mimoriadnych, krzovch situci. Plnenie loh vyplvajcich Rada obrany ...doplni Medzi synergickmi efektmi Medilneho komplexu s budovou SND je uveden: Zlepenie dostupnosti SND a verejnoprvnych intitci prostrednctvom budcej stanice podzemnej drhy... V prpade prchodu nvtevnkov a zamestnancov SND jednoznan vhoda. Pre motorizovan televzne tby urite nie. Napriek vysokmu stupu digitalizcie vina televznych tvorcov metro vyuije len cestou do zamestnania a sp z prce domov. Podstatn as pracovnho asu bud toti nakrca sprvy, pripravova dokumenty a publicistick relcie priamo v terne. Verme e s novou kultrou prce, ktor chce v tomto sektore presadi nov manament STV, tm ternom nebude len Bratislava, ale cel regin okolo nej a tam sa metrom necestuje. 23