KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKU PEDAGOGICKÁ FAKULTA

ROZVOJ KOŠKOVSKÉHO MIKROREGIÓNU –AKTIVÁCIA INTERNÝCH ZDROJOV

BAKALÁRSKA PRÁCA

B201010710384

2010 Antónia Ficová

KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKUPedagogická fakulta

ROZVOJ KOŠKOVSKÉHO MIKROREGIÓNU –AKTIVÁCIA INTERNÝCH ZDROJOV

Bakalárska práca

B201010710384

Študijný program: 3.3.15 Manažment

Katedra manažmentu a marketingu

Vedúci bakalárskej práce: Doc. RNDr. Ľudmila Lysá, PhD.

POPRAD 2010 Antónia Ficová

2

PROTOKOL O ZADANÍ ZÁVEREČNEJ PRÁCE

Meno a priezvisko študenta: Antónia FicováTrvalé bydlisko: Hažín nad/ Cirochou 181, 06783 HumennéŠtudijný program: 3. 3. 15 manažment Druh záverečnej práce: bakalárska prácaNázov záverečnej práce: Rozvoj Koškovského mikroregiónu – aktivácia interných zdrojov

Cieľ práce: Návrh nových prvkov v Koškovskom mikroregióne

Úlohy:1.Analýza súčasného stavu, určenie kladných a záporných stránok, charakteristika

Koškovského mikroregiónu . Koškovský mikroregión a okolité regióny.2.Vypracovanie projektu pre zlepšenie situácie v súlade s plánom regionálneho

rozvoja danej lokality, možnosti využitia fondov EÚ pre rozvoj cestovného ruchu. 3.Navrhnúť a zapojiť nové aktivity pre spestrenie a zatraktívnenie cestovného ruchu

v danej oblasti /vidiecka turistika a agroturistika /, využitia prírodných krás a tradícií regiónu.

Odporúčaná literatúra:

1.SNIŠÁK V., GONČÁROVA Z.: Cestovný ruch, vybrané kapitoly. Bratislava:

Ekonóm, 2002

2.Švantnerová Ľ., Kožiak R.: Ekonomika miestnej samosprávy, BB, 2005

3.Búšik J.: Regionálny manažment a marketing, Ekonóm, 2006

4.Falťan, Pašiak : Regionálny rozvoj Slovenska, východiská a súčasný stav, BA, 2004Miesto a dátum zadania záverečnej práce: Poprad 15.12.2008Dátum odovzdania záverečnej práce: Poprad 07. 04. 2010

Vedúci záverečnej práce: Doc. RNDr. Ľudmila Lysá, PhD. Vedenie vyššie uvedenej práce prijímam:

............................................................................ Dátum a podpis vedúceho práce

Názov témy, cieľ práce a odporúčanú literatúru schvaľujem: prof. Ing. Michal Pružinský, CSc.

............................................................................ Dátum a podpis vedúceho katedry

Prevzaté na študijnom oddelení PF KU dňa: Podpis:

3

KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKUPEDAGOGICKÁ FAKULTAKatedra manažmentu a marketingu

058 01 Poprad, Nábrežie Jána Pavla II 15, tel./fax.: 052 7725271, e-mail: kupoprad@stonline.sk

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, že som bakalársku prácu spracovala samostatne a že som uviedla

všetky použité pramene a literatúru, z ktorých som čerpala.

Poprad, 07. 04. 2010 ................................................................ Antónia Ficová

4

POĎAKOVANIE

Dovoľujem si poďakovať všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli pri spracovaní tejto bakalárskej práce. Moje poďakovanie patrí najmä

vedúcej práce Doc. RNDr. Ľudmile Lysej, PhD. za užitočné rady, podnety a návrhy pri

písaní mojej bakalárskej práce. Osobitné poďakovanie patrí Ing. Hofericovej, predsedkyni Koškovského mikroregiónu a Ing. Škubovi z Regionálnej rozvojovej agentúry v HE za poskytnuté podklady a cenné rady.

............................................................... Antónia Ficová

5

ABSTRAKT

FICOVÁ Antónia: Rozvoj Koškovského mikroregiónu – aktivácia interných zdrojov.

[Bakalárska práca]. Antónia Ficová – Poprad : Katolícka univerzita v Ružomberku.

Pedagogická fakulta. Katedra manažmentu a marketingu. Vedúci bakalárskej práce: Doc.

RNDr. Ľudmila Lysá, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: bakalár (v skratke „Bc.“). Poprad:

Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2010. 71 strán.Cieľom bakalárskej práce je pomocou metódy analýzy poukázať na súčasný stav

Koškovského mikroregiónu, jeho regionálny rozvoj, jeho potenciál pre rozvoj územia a

navrhnúť perspektívne prvky pre zlepšenie situácie v mikroregióne. Práca pozostáva z troch

kapitol. Prvá kapitola ponúka teoreticko-metodický pohľad na problematiku regionálneho

rozvoja a regionálnej politiky všeobecne. Druhá kapitola je charakteristická fyzicko-geografickou analýzou socio-ekonomickej sféry Koškovského mikroregiónu, kde sa neskôr analyzuje územie aj vo vzťahu k regionálnemu rozvoju,

jeho možnosti a predpoklady. V tretej kapitole sú rozobraté konkrétne nedostatky, pomocou

dotazníkového prieskumu a SWOT analýzy, a navrhnuté riešenia na ich odstránenie ako

projekt BioFarma.

Kľúčové slová: regionálny rozvoj, Koškovský mikroregión, analýza súčasného stavu,

SWOT analýza

ABSTRACT

The aim of this thesis is using the method analyzes we're pointing to the current situation

microregion of Koskovce, the regional development, its potential for development of the

territory and perspectives elements for improving the situation in microregion. The work

consists of three main chapters. The first chapter provides a theoretical and methodological

insight into the problems of regional development and regional policy in general. The

second chapter is characterized by physical-geographical analysis of the socio-economic

sphere microregion, where the territory was later analyzed in relation to regional

development, its possibilities, assumptions and its limitations. The third chapter discusses

the specific deficiencies by using a questionnaire survey and SWOT analysis, and to

proposed solutions for example project Biofarma remedied.

Key words: regional development, microregion of Koskovce, analysis of the current

situation, SWOT analysis

6

PREDHOVOR

S rozvojom ľudskej spoločnosti a zvyšovaním zložitosti jej organizácie sa objavila potreba ovplyvňovať rozvoj ľudských aktivít v priestore. Vzťah človek – krajina sa začal prehlbovať, pričom ťažisko tohto vzťahu sa postupne začalo presúvať smerom k človeku. Ten začína krajinu výraznejšie ovplyvňovať a pretvárať, čoho výsledkom bolo neskôr jej čo najefektívnejšie využívanie pre maximálny socio-ekonomický rozvoj. V poslednom období dochádza k prehodnocovaniu tohto jednostranného zamerania na človeka a objavujú sa snahy o hľadanie rovnováhy v tomto vzťahu. Ich cieľom nie je obmedzovať alebo eliminovať ľudské aktivity, ale nájsť východisko akceptovateľné tak pre človeka a jeho socio-ekonomické potreby ako aj pre krajinu, ktorá je priestorom, kde človek tieto svoje potreby uspokojuje.

Táto bakalárska práca pojednáva o človeku resp. ľudskej spoločnosti realizujúcej a uspokojujúcej svoje potreby v určitom priestore (mikroregióne). Pozornosť je zameraná na socio-ekonomické aktivity a ich rozvoj v Koškovskom mikroregióne, prostredníctvom ktorých si spoločnosť svoje potreby uspokojuje, pretože v širšom slova zmysle je jedným zo základných znakov samotnej podstaty človeka.

Pri spracúvaní tejto práce som využívala ako knižné zdroje tak aj internetové stránky, či už portál Štatistického úradu SR, Obchodný register či Slovenskú agentúru životného prostredia a pod. Súčasťou práce sú aj mapové zobrazenia znázornené v prílohe, ktoré pomáhajú pri opise Koškovského mikroregiónu. Taktiež SWOT analýza a dotazníkový prieskum, pri ktorom chcem poďakovať Ing. Hofericovej za pomoc pri rozdaní dotazníkov v jednotlivých obciach Koškovského mikroregiónu.

7

OBSAH

ÚVOD................................................................................................................................10

1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ PRÁCE......................................................................11

1.1 REGIÓN AKO ZÁKLADNÝ POJEM....................................................................11

1.1.1 Vymedzenie regiónov a ich typológia..............................................................12

1.1.2 Význam mikroregiónov v rozvoji vidieka........................................................13

1.1.3 Regionálna koordinácia štrukturálnej pomoci vo Walese................................15

1.1.4 Využívanie štrukturálnej pomoci na Slovensku...............................................15

1.1.5 Prínosy a nedostatky pri využívaní štrukturálnej pomoci na Slovensku..........16

1.2 REGIONÁLNY ROZVOJ.......................................................................................17

1.2.1 Princípy územného plánovania.........................................................................19

1.2.2 Regionálny marketing.......................................................................................19

1.2.3 Regionálny manažment....................................................................................20

1.3 REGIONÁLNE DISPARITY..................................................................................21

1.3.1 Decentralizácia a regionálne rozdiely...............................................................22

1.4 REGIONÁLNA POLITIKA....................................................................................23

1.5 FINANCOVANIE OBECNÝCH SAMOSPRÁV...................................................25

1.6 ŠTRUKTURÁLNE FONDY EÚ............................................................................26

2 KOŠKOVSKÝ MIKROREGIÓN..................................................................................28

2.1 ZDRUŽENIE KOŠKOVCE....................................................................................28

2. 1.1 Stručná história jednotlivých obcí..................................................................28

2.1.2 Prírodné charakteristiky...................................................................................32

2.2 DEMOGRAFICKÁ SITUÁCIA.............................................................................33

2.2.1 Vývoj počtu obyvateľov...................................................................................33

2.2.2 Veková štruktúra obyvateľstva vyjadrená v %.................................................35

2.2.3 Štruktúra obyvateľstva podľa národností.........................................................35

2.2.4 Štruktúra obyvateľstva podľa ukončeného vzdelania.......................................37

8

2.2.5 Vývoj nezamestnanosti.....................................................................................37

2.2.6 Ekonomická aktivita obyvateľstva...................................................................39

2.3 INFRAŠTRUKTÚRA A SLUŽBY.........................................................................40

2.4 CHARAKTERISTIKA OKOLITÝCH MIKROREGIÓNOV................................40

2.5 SWOT ANALÝZA..................................................................................................41

2.5.1 Rozbor problémov v KM..................................................................................41

3 MOŽNOSTI ROZVOJA V KOŠKOVSKOM MIKROREGIÓNE...............................43

3.1 VÝSLEDKY PRIESKUMU NÁZOROV OBYVATEĽSTVA..............................43

3.1.1 Dotazníkový prieskum......................................................................................43

3.2 NÁVRHY PRIORÍT ROZVOJA AGROTURISTIKY...........................................47

3.3 NÁVRH PROJEKTU BIOFARMA........................................................................48

3.4 PRODUKTY V ROZVOJI KOŠKOVSKÉHO MIKROREGIÓNU.......................51

3.4.1 Návrh čiastkových produktov...........................................................................52

ZÁVER..............................................................................................................................53

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY.............................................................................54

PRÍLOHA..........................................................................................................................57

9

ZOZNAM PRÍLOHPríloha 1 HDP, Mzda, Podiel investícií

Príloha 2 Nástroje regionálnej politiky

Príloha 3 Regionálny operačný program (ROP) na roky 2007-2013

Príloha 4 Riadiace orgány operačných programov

Príloha 5 Mapové znázornenie Koškovského mikroregiónu

Príloha 6 Celkový počet podnikateľských subjektov

Príloha 7 Infraštruktúra

Príloha 8 Akčné plány s dôrazom aj na fondy EÚ

Príloha 9 SWOT analýzy

Príloha 10 Dotazníkový prieskum

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ Obrázok 1 Vzájomná súvislosť medzi marketingom miesta, centra mesta, mesta

a regiónu

Graf 1 Vývoj počtu obyvateľov v jednotlivých obciach KM

Graf 2 Vývoj počtu obyvateľov v KM do roku 2015

Graf 3 Percentuálne zastúpenie vekových kategórií v KM

Graf 4 Národnostné zloženie obcí KM

Graf 5 Vzdelanostná úroveň KM

Graf 6 Počet nezamestnaných v jednotlivých obciach KM

Graf 7 Podiel nezamestnaných KM v HE okrese

Graf 8 Domový fond

Tabuľka 1 Porovnanie tradičného regionálneho plánovania a regionálneho

manažmentu

Tabuľka 2 Populačná veľkosť regiónov NUTS

Tabuľka 3 Minerálny prameň

Tabuľka 4 Štruktúra obyvateľstva podľa národností

10

ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV ČR Česká republika

EFRR Európsky fond regionálneho rozvoja

ESF Európsky sociálny fond

EÚ Európska únia

EUROSTAT Európsky štatistický úrad

ha hektár

HDP hrubý domáci produkt

HE Humenné

HNP hrubý národný produkt

CHVÚ Chránené vtáčie územie

KF Kohézny fond

km kilometer

KM Koškovský mikroregión

km kilometer štvorcový

ĽZ ľudské zdroje

MVaRR Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja

NUTS Nomenklatúra územných štatistických jednotiek

OR SR Obchodný register Slovenskej republiky

PHSR KM Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Koškovského

mikroregiónu

RVHP Rada vzájomnej hospodárskej pomoci

SARIO Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu

SAZP Slovenská agentúra životného prostredia

SAV Slovenská akadémia vied

SOU Stredné odborné učilište

SR Slovenská republika

11

ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky

ÚPSVaR Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

VÚC Vyšší územný celok

ÚVODAko väčšinu ľudských aktivít je potrebné plánovať a určitým

spôsobom aj riadiť, tak je tomu aj pri problematike regionálneho rozvoja, ktorý predstavuje zložitý, vzájomne sa ovplyvňujúci a integrujúci súbor ľudských aktivít, ktoré je potrebné určitým spôsobom usmerňovať v súlade s podmienkami prostredia (mikroregiónu), v ktorom sa realizujú a ktorým sú formované.

V bakalárskej práci bude venovaná pozornosť práve Koškovskému mikroregiónu,

nakoľko sa nachádza v blízkosti môjho bydliska, zaujímam sa o jeho budúci rozvoj

a podarilo sa mi získať o ňom množstvo zaujímavých informácií.

Metóda analýzy územia a prieskum názorov obyvateľstva predstavujú dve

navzájom sa doplňujúce časti prvého kroku plánovania. Pri analýze územia som

vychádzala z tzv. tvrdých dát, sú to literárne zdroje a štatistické pramene, a z tzv. mäkkých

dát, z dotazníkového prieskumu, ktorý vychádzal z postojov a názorov obyvateľstva

k bezprostrednému problému, ktorý v tomto prípade je problematika rozvoja vlastnej obce

a mikroregiónu.

Pri hodnotení sledovaného územia som sa zamerala na SWOT analýzu, nielen jeho

vnútornú analýzu, ale aj na jeho postavenie v rámci širších regionálnych vzťahov. Pri

hodnotení územia som zisťovala a zhromažďovala údaje o fyzicko-geografických

podmienkach , obyvateľstve, bývaní, trhu práce, infraštruktúre a pod. Cieľom spomínaných

analýz bolo posúdiť lokálne charakteristiky na pozadí regionálneho vývoja, ktoré môže

využiť Koškovský mikroregión.

Práca je zároveň doplnená dostupnými informáciami o mikroregióne a

informáciami zo štatistických zdrojov, pričom získané údaje sú ilustrované

prostredníctvom 8 grafov, 1 obrázku, 4 tabuliek a 10 príloh.

12

1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ PRÁCE

1.1 REGIÓN AKO ZÁKLADNÝ POJEM

Pojem región je podobne ako termín bod v matematike bežne používaný, ale s jeho

definovaním sú problémy. Na jeho definíciu je toľko názorov, z koľkých pohľadov je

skúmaný a hodnotený.

Vymedzenie pojmu región môžeme podľa Kožiaka odvodiť z latinského regio, čo

v preklade znamená hranicu, okruh alebo označenie. Môže to však znamenať i určitú

väzbu, viazanosť, ale aj riadenie, usmerňovanie, spravovanie či vedenie. Kožiak chápe

región ako určité spojivo medzi celou spoločnosťou a miestnym obyvateľstvom. Je to

určitý priestor, v ktorom sa stretáva dynamika štátu a miestneho obyvateľstva, pričom

región umožňuje sústreďovať miestne iniciatívy a posudzovať ich ako celok.1

Kravčáková zdôrazňuje, že z pohľadu regionálnej ekonomiky je región

priestorovým podsystémom krajiny, ktorý je charakteristický svojou priestorovou

štruktúrou a úrovňou sociálno–ekonomického rozvoja. Preto je región systém, pričom

systém znamená množstvo variabilných prvkov, ktoré sú v silnejšom vzťahu voči sebe.2

Podľa Pauličkovej sú regióny oblasti, ktoré vznikajú spájaním prvkov podsystémov

priestorovej štruktúry podľa určitých obsahových kritérií do rozmanitých funkčných

a hierarchicky usporiadaných územných celkov.3 Kým Pauličkovej definícia zdôrazňuje

komplexnosť a syntetickosť, definícia regiónu podľa Kravčákovej zdôrazňuje individualitu

a špecifickosť.

Pre úplnosť je potrebné uviesť aj definíciu pojmu región ako ho definuje zákon 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja: „región 1 KOŽIAK, R. 2008. Zmierňovanie regionálnych disparít prostredníctvom regionálnej politiky. 1. vydanie. BB : UMB EF, 2008. 138 s. ISBN 978-80-8083-573-6. s. 7.2 KRAVČÁKOVÁ, G. a kol. 2005. Manažment projektov v regiónoch. 1. vydanie. PO : Manacon, 2005. 271 s. ISBN 80-89040-27-6. s. 117.3 PAULIČKOVÁ, R. 2005. Regionálny a mestský marketing. 1. vydanie. BA : Eurunion, 2005. 132 s. ISBN 80-88984-72-6. s. 18.

13

je územne vymedzený priestor na tvorbu a uskutočňovanie regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého stupňa alebo tretieho stupňa podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek.“4

Z uvedených definícií na pojem región vyplýva, že pri jeho charakteristike je

potrebné uplatniť interdisciplinárny prístup, nakoľko región sa vyznačuje ako bohato

štruktúrovaný celok, ktorý je charakterizovaný ekonomickými, geografickými, sociálnymi,

historickými, národnostnými a ďalšími inými znakmi.

1.1.1 Vymedzenie regiónov a ich typológia

Pohľad na región je viac-menej odlišný, ak berieme do úvahy geografické,

administratívne, politické, historické alebo ekonomické hľadisko.

Región je podľa Kravčákovej názvom pre menšiu územnú jednotku nejakého

väčšieho priestorového alebo územného celku, t. j. sveta, svetadiela alebo štátu. Rozlišuje

taxonómiu regiónov, kde uvádza tieto klasifikácie: subnacinálny, supranacionálny

a transcionálny región. Z hľadiska územného členenia verejnej správy zdôrazňuje, že ide

o región administratívny, t.j. územie, na ktorom verejná správa realizuje svoje funkcie,

poskytuje obyvateľstvu verejné statky. Pre rozvoj regiónu používa radšej ekonomický

región, ktorý predstavuje územie, ktoré je vnútorne prepojené ekonomickými, sociálnymi

a inými väzbami. Ekonomický región podľa Kravčákovej nemá na rozdiel od

administratívneho regiónu tak presne stanovené hranice. Pojem ekonomického regiónu je

častý aj pri tvorbe administratívnych regiónov. Zhoda medzi nimi sa nevylučuje, ale ani

nezamieta. V praxi dochádza často k prekrývaniu. Tento fakt je dôležitý pre pochopenie

významu ekonomických a administratívnych regiónov s dôrazom na reformu verejnej

správy.5

Klasifikáciu pre transformujúce sa krajiny ponúkla Rada Európy v roku 1992.

Podľa nej možno regióny v týchto krajinách rozdeliť podľa 2 kritérií: úrovne rozvinutosti

a schopnosti adaptácie na nové podmienky. Podľa nich je možné územné jednotky

kategorizovať takto:

regióny otvorené – schopné samostatne sa rozvíjať a kontinuálne sa

prispôsobovať meniacim sa podmienkam na jednotlivých trhoch, pričom zohrávajú úlohu

stabilizátorov reformného procesu a zodpovedajú približne regiónom rozvinutým

z predchádzajúcej klasifikácie,

4 Zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja5 KRAVČÁKOVÁ, G. a kol. 2005. Manažment projektov v regiónoch. 1. vydanie. PO : Manacon, 2005. 271 s. ISBN 80-89040-27-6. s. 20, 117, 180.

14

regióny parciálnej adaptácie – reprezentujú najčastejšie monoštruktúrne

územné jednotky, ktoré v dôsledku upadajúcich, prv profilujúcich odvetví, čoraz viac

strácajú rozvojovú dynamiku. Ide však o celkovo rozvinuté územia s diverzifikovanou

a optimálnou infraštruktúrou, kvalifikovanou pracovnou silou, preto na obnovenie

dynamiky stačia kapitálovo menej náročné zásahy štátu,

regióny zaostávajúce – sú charakteristické celkovým sociálno–

ekonomickým úpadkom, poklesom produkcie, spotreby a dopytu, vysokou mierou

nezamestnanosti. Ide o typické zaostávajúce regióny. Sprievodným znakom úpadku je

amortizácia infraštruktúry, pokles kvalifikačnej úrovne a emigrácia obyvateľstva do iných

regiónov. CHERP vymedzuje tieto typy regiónov: vidiecke regióny, mestské regióny,

pohraničné regióny, horské regióny, štrukturálne slabé oblasti a upadajúce oblasti.6

Kožiak vymedzuje región ako formálny alebo neformálny celok. Formálne regióny

vznikajú a existujú na základe administratívneho rozhodnutia, pričom môžu, ale nemusia

mať určité historické, prírodné, ľudské či akékoľvek iné zvyklosti. Neformálne regióny

ako územné jednotky sú nevyhnutne vymedzené na základe určitých charakteristík, napr.

historických, prírodných, ľudských a iných, pričom zvyklosti, tradície, majú dominantný

význam a územie nie je administratívne vymedzené alebo ohraničené. Taktiež zdôrazňuje

interpretáciu prirodzeného a umelo vytvoreného regiónu. Podľa neho je prirodzený región

územím, ktoré sa ako región formovalo na základe určitých historických, zvykových,

ľudských charakteristík, ako aj na základe určitých tradícií. Prirodzený región spravidla

nemá presne určené hranice svojho teritória, ide skôr o oblasti, ktoré nazývame regiónom,

avšak z hľadiska ohraničenia je toto územie nejasné, resp. vymedzené len približne

a orientačne. Akýmsi protipólom prirodzeného regiónu je umelo vytvorený región. Tento

druh územia má na rozdiel od predchádzajúceho úplne presne stanovené územie, je presne

ohraničené, najčastejšie tzv. administratívnymi hranicami. Môže ísť o hranicu okresu,

obvodu, kraja, vyššieho územného celku. Výhodou umelých regiónov je ich jednoznačné

vymedzenie z hľadiska rozlohy, počtu obyvateľov, z hľadiska určitých ekonomických,

environmentálnych, sociálnych a iných ukazovateľov, ktoré sa využívajú v rámci realizácie

regionálnej politiky.7

6 KRAVČÁKOVÁ, G. a kol. 2005. Manažment projektov v regiónoch. 1. vydanie. PO : Manacon, 2005. 271 s. ISBN 80-89040-27-6. s. 20.7 KOŽIAK, R. 2008. Zmierňovanie regionálnych disparít prostredníctvom regionálnej politiky. 1. vydanie. BB : UMB EF, 2008. 138 s. ISBN 978-80-8083-573-6. s. 10, 30.

15

1.1.2 Význam mikroregiónov v rozvoji vidieka

Je pravdepodobné, že prvé mikroregióny sa začali u nás objavovať začiatkom

deväťdesiatych rokoch minulého storočia na princípe partnerstva a spolupráce. K 1.9.2004

podľa SAZP máme v evidencii 245 mikroregiónov, členmi ktorých je okolo 2500 obcí

(niektoré však môžu byť členmi viacerých združení). Po ich extrakcii výsledný počet je

okolo 1880 – t. j. 65 % všetkých dedín a miest Slovenska.8

Klamár uvádza, že sociálno-ekonomický rozvoj vidieka je možné najúčinnejšie

riešiť v rámci prirodzene vzniknutých územných jednotiek v procese transformácie

ekonomiky. Tieto jednotky označuje ako mikroregióny. Mikroregióny spája mobilizácia

zdrojov cestou vzájomnej komunikácie, spolupráce a motivácie pri realizácii zámerov.

Iniciátormi vzniku mikroregiónov boli a sú predovšetkým silnejšie obce resp. mestá. Vznik

takýchto združení potom vytvára predpoklady pre zhodnotenie súčasného stavu

a identifikácie rozvojových možností na princípoch endogénneho rozvoja. Dôvodov na

„spájanie síl“ do mikroregionálnych združení je viacero, pričom hlavným ostáva

partnerstvo a vôľa spoločného hľadania možností rozvoja. Mikroregióny sú podľa neho

základné geografické jednotky so spoločnou sociálnou, ekonomickou, kultúrnou, príp.

ďalšou problematikou, ktoré sú schopné vytvoriť vlastný identický rozvojový program na

báze využívania miestnych zdrojov a inovačných postupov na princípe partnerstva

a spolupráce. Sú to vlastne spoločenstvá obcí a zárodky administratívnych municipalít.

Úlohou mikroregiónu je podľa neho vytvoriť prechodné obdobie na získanie vzájomnej

dôvery, partnerstva a overenie si schopností spolupráce a schopností riešiť konkrétne

spoločné problémy. Určenie optimálnej veľkosti mikroregiónu do značnej miery závisí od

geografických podmienok. Optimálna veľkosť mikroregiónu je cca malého mesta (10 tisíc

obyvateľov). Minimálna veľkosť by sa mala pohybovať na úrovni školského obvodu (3 - 5

tisíc obyvateľov). Minimálny počet obcí je 5 - 7, optimálne okolo 7 - 12 obcí pri dodržaní

zhruba polhodinovej dochádzkovej vzdialenosti.9

Pod mikroregiónom sa podľa SAZP môže rozumieť aj dobrovoľné združenie obcí

a miest za účelom riešenia spoločných problémov a za účelom hľadania spoločných ciest

rozvoja príslušného územia. Často slovo „mikroregión“ figuruje v názve tohto združenia,

čím chcú združené obce zvýrazniť svoju príslušnosť k danému geograficky vymedzenému

územiu. Aby sa odlíšili takéto združenia obcí od združení (občianskych, záujmových), kde

8 Slovenská agentúra životného prostredia. [citované 10. február 2010]. Dostupné na internete: <http://www.sazp.sk/mikroregiony/>.9 KLAMÁR, R. 2007. Strategické plánovanie rozvoja mikroregiónu Ptava. 1. vydanie. PO : PU FP a HV, 2007. 210 s. ISBN 978-80-8068-604-8. s. 37 - 38.

16

členmi môžu byť fyzické, či iné právnické osoby, resp. od regionálnych združení používa

sa pre ich označenie pojem mikroregionálne združenia obcí, resp. skrátene mikroregióny.

Ako uvádza SAZP význam mikroregionálnych združení obcí je určený troma zásadami:10

1. spoločnými silami podnecujú rozvoj v obciach MR, pripravujú rozvojové

programy a dokumenty – územné plány, programy hospodársko–sociálneho rozvoja,

stratégie trvalo udržateľného rozvoja a pod.,

2. môžu byť príjemcami finančných podpôr z národných (Program obnovy

dediny), ale aj európskych zdrojov (predvstupové, či štrukturálne fondy EÚ),

3. začiatok cielenej spolupráce obyvateľov vidieka, záujem o spájanie, delenie si

kompetencií a zdieľanie spoločných problémov i ziskov. Táto spolupráca môže byť

zárodkom budúcej municipalizácie, ktorá je v západnej Európe základným princípom

verejnej správy na komunálnej úrovni.

1.1.3 Regionálna koordinácia štrukturálnej pomoci vo Walese

Na regionálnej úrovni podľa Lukáčovej existujú v Európe vhodné príklady, ktorými

sa na Slovensku môžeme inšpirovať. Jeden z nich je systém pre prijímateľov pomoci zo

štrukturálnych fondov vo Walese. Jeho výsledkom sú projekty, ktoré neslúžia len na rýchle

využitie európskych peňazí, ale reálne zvyšujú kvalitu života v najmenej rozvinutých

častiach Walesu.

Lukáčová uvádza, že vo Walese venujú mimoriadnu pozornosť projektom už od

fázy tvorby ich zámeru. Každý sektor – verejný, súkromný aj neziskový komunikuje s

podpornými inštitúciami, ktoré poskytujú bezplatný informačný servis, pomoc pri príprave,

realizácii, monitoringu a vyhodnocovaní projektov. Dbajú na to, aby pripravované projekty

boli v súlade s regionálnymi rozvojovými prioritami a akčnými plánmi. Výsledkom je, že

takmer všetky žiadosti o grant sú vo Walese podporené a projektový odpad je minimálny. 

Túto technickú pomoc, dobrý a rozsiahly servis, spolufinancujú zo štrukturálnych fondov.

Z mnohoročných skúseností vo Walese vyplýva, že sa oplatí investovať verejné

prostriedky do kvalitnej a ľahko dostupnej poradensko-konzultačnej činnosti na

regionálnej úrovni. K týmto inštitúciám patria: S e k r e t a r i á t y r e g i o n á l n y c h

p a r t n e r s t i e v , W a l e s k á r o z v o j o v á a g e n t ú r a a W a l e s k ý ú r a d

p r e d o b r o v o ľ n í c t v o .

Na záver Lukáčová konštatuje, že analýzy za Wales a ich servis poskytuje

žiadateľom usmernenie už v raných fázach tvorby projektových zámerov, a tak nedochádza 10 Slovenská agentúra životného prostredia. [online]. Dostupné na internete: <http://www.sazp.sk/mikroregiony/>. [citované 10. február 2010]

17

k príprave nepodporiteľných projektov. Verejná správa neplytvá pri príprave projektov

peniazmi. Výsledky za uplynulé obdobie ukazujú, že ich model koordinácie štrukturálnej

pomoci je účinný a prínosný najmä pre zaostávajúce regióny. Preto môže poskytnúť

dostatok inšpirácie aj pre vidiecke regióny na Slovensku.11

1.1.4 Využívanie štrukturálnej pomoci na Slovensku

Lukáčová uvádza, že úroveň spolupráce obcí v rámci jednotlivých mikroregiónov

na Slovensku je veľmi rôzna. Mnohé mikroregióny nevznikli, aby obce lepšie koordinovali

svoju činnosť, ale aby vyhoveli formálnym podmienkam pre prístup k zdrojom financií zo

štrukturálnych fondov EÚ. Práca mnohých mikroregiónov tak zostala dodnes iba formálna.

Na ich činnosti sa len zriedka podieľajú aj ďalší aktívni partneri na lokálnej úrovni, viazne

spolupráca s podnikateľmi a miestnymi spolkami, problémom je aj malá účasť obyvateľov

na verejných obecných zhromaždeniach. Takáto situácia v obciach sa prejavuje úpadkom

spoločenského života a nezáujmom obyvateľov o rozvoj a dianie v ich obci.

Financovanie regionálneho rozvoja zo štrukturálnych fondov bude v novom

programovacom období 2007 – 2013 realizovaná najmä prostredníctvom Regionálneho

operačného programu (ROP) a Plánu rozvoja vidieka (PRV). ROP bude podporovať

projekty prevažne v obciach, ktoré sú tzv. inovatívnymi alebo kohéznymi pólmi rastu.

Podpora z PRV bude smerovať do „zvyšných“, zaostávajúcich vidieckych oblastí.12

Touto problematikou sa zaoberajú regionálne rozvojové agentúry (RRA), ktoré

poskytujú odbornú pomoc pri tvorbe regionálnych plánov, stratégií, projektov a programov

verejnému sektoru, obciam a mestám, verejným inštitúciám, mimovládnym organizáciám,

malým a stredným podnikateľom a iným záujemcom a niektoré pôsobia aj ako kontaktné

informačné body pre programy cezhraničnej spolupráce.

1.1.5 Prínosy a nedostatky pri využívaní štrukturálnej pomoci na Slovensku

Podľa Lukáčovej zmyslom predvstupových fondov (programy PHARE a

SAPARD) malo byť predovšetkým vybudovanie personálnych a inštitucionálnych kapacít,

ešte pred vstupom do EÚ, aby bola verejná správa pripravená efektívne zvládnuť a

zmysluplne využiť niekoľkonásobne väčší objem prostriedkov zo štrukturálnych fondov.

11 LUKÁČOVÁ, K. V mikroregióne Podpoľanie: Možnosti využitia príkladu dobrej praxe zo Západného Walesu. BA : Priatelia Zeme – CEPA, 22.10.2007. [online]. s. 2, 3, 8. [citované 10. február 2010]. Dostupné na internete: <http://www.priateliazeme.sk/cepa>.12 LUKÁČOVÁ, K. V mikroregióne Podpoľanie: Možnosti využitia príkladu dobrej praxe zo Západného Walesu. BA : Priatelia Zeme – CEPA, 22.10.2007. [online]. s. 9 - 10. [citované 10. február 2010]. Dostupné na internete: <http://www.priateliazeme.sk/cepa>.

18

Túto príležitosť ako uvádza Slovensko údajne premárnilo. Namiesto budovania kapacít a

prípravy kvalitných rozvojových stratégií na lokálnej, regionálnej aj národnej úrovni sa na

Slovensku udomácnil informačný chaos, nejasné a neustále sa meniace pravidlá hry,

nedostatočné kontrolné mechanizmy, korupcia a presadzovanie osobných alebo

skupinových záujmov na úkor verejných. Kľúčovým hráčom v hre o európske peniaze sa

tak na Slovensku nestali tí, ktorým boli tieto peniaze primárne určené – zaostávajúce

regióny a marginalizované skupiny, ale práve konzultačné firmy.

Okruhy problémov pri príprave a realizácii projektov na úrovní obcí a vidieckych

regiónov pri využívaní fondov EÚ Lukáčová zhrnula takto:

V mnohých regiónoch neboli spracované dobré stratégie rozvoja. Namiesto

toho, aby strategické priority a zámery definovali kľúčoví lokálni partneri v regiónoch

(združenia a spolky, podnikatelia, atď.), tieto priority stanovuje úzky okruh ľudí, väčšinou

externí konzultanti. Definovanie strategických priorít sa často podriaďuje možnostiam ich

financovania ako skutočným potrebám.

Obce v rámci mikroregiónov nespolupracujú na definovaní spoločných

dlhodobejších rozvojových priorít, nepostupujú koordinovane a každá obec radšej obhajuje

svoje čiastkové krátkodobé záujmy. Na úrovni mikroregiónov nie sú vybudované funkčné

a efektívne štruktúry s kvalitným personálnym, finančným a technickým zabezpečením.

Rozvojové plány sa neaktualizujú podľa potreby a priebežne. Aktualizácie

obyčajne opäť robia konzultanti, a to obdobným spôsobom, ako sa pripravovali pôvodné

stratégie.

Sektorové a rozvojové regionálne stratégie nie sú vzájomne zosúladené. Na

harmonizáciu existujúcich a pripravovaných stratégií a koncepcií rôzneho druhu a

zamerania neexistuje štruktúra ani podmienky.

Máloktoré mikroregióny mali dopredu vypracované dlhodobé stratégie rozvoja.

Strategické dokumenty, plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja, boli zväčša spracované

narýchlo a formálne, bez efektívnej účasti verejnosti. Stratégie prispôsobovali prioritám,

podľa ktorých sa rozdeľovali fondy EÚ a tiež už pripravovaným projektom. Zaostávajúce

regióny, vidiek a malé obce nemali k dispozícii funkčný, kvalitný a finančne dostupný

servis, ktorý by zabezpečoval ich dobrú informovanosť a poskytoval im potrebné služby

pri príprave stratégií aj konkrétnych projektov.13

13 LUKÁČOVÁ, K. V mikroregióne Podpoľanie: Možnosti využitia príkladu dobrej praxe zo Západného Walesu. BA : Priatelia Zeme – CEPA, 22.10.2007. [online]. s. 11, 12, 14. [citované 10. február 2010]. Dostupné na internete: <http://www.priateliazeme.sk/cepa>.

19

1.2 REGIONÁLNY ROZVOJ

Ak sa chcem bližšie venovať pojmu regionálny rozvoj resp. rozvoj narazím na

rôzne definície ako pri pojme región, nakoľko je to pojem používaný v rôznych

súvislostiach.

Rozvoj, či už lokálny, regionálny, národný alebo nadnárodný je z obsahového

hľadiska podľa Kožiaka pojem jednoznačne širší ako rast, pretože zahŕňa

i mikroekonomické veličiny. Ekonomický rozvoj považuje za dlhodobé zvyšovanie

ekonomického bohatstva krajiny, ktoré je podmienené vznikom nových výrobných

ekonomických aktivít, ktoré vytvárajú nové bohatstvo, zamestnanosť a tiež dopyt po

produktoch a službách. Aj napriek tomu, že hospodársky rast nie je možné stotožniť

s hospodárskym rozvojom, je rozvoj bez hospodárskeho rastu ťažko predstaviteľný. Pojem

rast Kožiak zaraďuje nielen medzi kvantitatívnu, ale aj ekonomickú kategóriu. Je to pojem,

ktorý vyjadruje zmenu v množstve, kvantite, rozsahu určitého faktora, činiteľa, zdroja,

ukazovateľa a podobne. Je to pojem užší ako pojem rozvoj. Trvalú udržateľnosť presne

vystihuje aj Kožiakove konštatovanie: „Trvalo udržateľný rozvoj neznamená, že sme

zdedili Zem od našich rodičov, ale znamená, že sme si ju požičali od našich detí.“14

Pod rozvojom chápe Kravčáková v najširšom zmysle slova rozšírenie

ekonomického systému pri zmene progresívnych parametrov rastových faktorov. To

znamená, že rozvoj v sebe zahŕňa aj inovácie, ktoré spôsobujú kvalitatívne zmeny

ekonomického systému. Je dôležité rozoznávať pojmy ako rozvoj a rast. Podľa nej je trvalý

rast výsledkom ekonomického rozvoja. Potrebné je vidieť aj paralelu regionálneho rozvoja

s trvalo udržateľným rozvojom.15

Urbančíková chápe pod regionálnym rozvojom komplex procesov, ktoré

prispievajú k pozitívnym zmenám v ekonomickej, sociálnej, environmentálnej situácii

regiónu a sú zamerané na dosiahnutie určitého cieľa. Zdôrazňuje fakt, že vopred

definovaným celkom nemusí byť vždy len podnik, nezisková organizácia, štátna, verejná či

súkromná organizácia, ale aj štát, resp. región. Ekonomický rast podľa nej je podobne ako

u Kožiaka kvantitatívnou zmenou merateľnou ekonomickými ukazovateľmi, napr.

v investíciách, výstupoch, spotrebe, príjmoch.16

14 KOŽIAK, R. 2008. Zmierňovanie regionálnych disparít prostredníctvom regionálnej politiky. 1. vydanie. BB : UMB EF, 2008. 138 s. ISBN 978-80-8083-573-6. s. 36 – 38.15 KRAVČÁKOVÁ, G. a kol. 2005. Manažment projektov v regiónoch. 1. vydanie. PO : Manacon, 2005. 271 s. ISBN 80-89040-27-6. s. 123.16 URBANČÍKOVÁ, N. 2006. Ľudské zdroje v regionálnom rozvoji. 1. vydanie. KE : TU EF, 2006. 206 s. ISBN 80-8073-600-6. s. 14, 78.

20

Taktiež sa môžem oprieť o interpretáciu regionálneho rozvoja v rámci zákona

503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja: „je to trvalý rast hospodárskeho potenciálu a sociálneho potenciálu regiónu, čo zvyšuje jeho hospodársku úroveň, výkonnosť, konkurencieschonosť a životnú úroveň jeho obyvateľov.“17

Definíciu rozvoja môžem teda vidieť z rôznych uhlov a čiastočne podobných

postojov autorov, ale, ak chcem, aby bol regionálny rozvoj úspešný, je nutné vytvoriť

adekvátne podmienky v  právnom systéme, v rozvojových zámeroch, v pôsobení

prostriedkov z rôznych finančných zdrojov.

1.2.1 Princípy územného plánovania

V problematike plánovania regionálneho rozvoja je dôležité sa zaoberať a poukázať

na otázky územného plánovania a jeho nástrojov.

Klamár uvádza, že územné plánovanie je komplexné plánovanie, ktorého úlohou je

koordinovať v danom území a čase všetky zámery vyjadrené v rezortných plánovacích

nástrojoch. Jeho nástrojom je územný plán regulačného charakteru, ktorý v záväznej časti

vyjadruje regulatívy využitia územia, prírodných zdrojov a energií, usporiadania územia

a regulatívy investičnej i neinvestičnej činnosti a má byť účinným nástrojom ochrany

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.18

Územné plánovanie je samozrejme ošetrené aj zákonom č.50/1976 Z. z.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a viackrát novelizované, najmä č.237/2000 Z.

z. Zahŕňa predovšetkým tieto úlohy a činnosti: „určuje limity využitia územia, reguluje

funkčné a priestorové usporiadanie územia, určuje potrebné zásahy do územia, vymedzuje

chránené územia, určuje podmienky výstavby, navrhuje využitie zdrojov a pod.“ Územný

plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie viacerých obcí, ak sa

spoločne dohodnú a rieši sa pre celé územie, nielen pre zastavané. Územie obce tvorí jej

katastrálne územie. Územný plán obce stanovuje najmä zákon č.50/1976 Z. z. o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku s neskoršími novelizáciami. Určuje hlavne: „zásady

priestorového usporiadania, prípustné, obmedzené a zakázané využívanie plôch, zásady

starostlivosti o životné prostredie, zásady verejného dopravného, technického

a občianskeho vybavenia, plochy pre verejnoprospešné práce a pod.“19

17 Zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja18 KLAMÁR, R. 2007. Strategické plánovanie rozvoja mikroregiónu Ptava. 1. vydanie. PO : PU FP a HV, 2007. 210 s. ISBN 978-80-8068-604-8. s. 21.

21

Môžem konštatovať, že význam územného plánovania je spojený s rozvojom

spoločnosti a narastaním jej potrieb z hľadiska priestoru pre svoje činnosti. Následkom

toho je rast priestorových a iných nárokov spoločnosti na jednej strane a konštantnosť

rozlohy využívaných území na strane druhej. Z tohto hľadiska môže dôjsť k nárastu

samotnej ceny a hodnoty územia.

1.2.2 Regionálny marketing

Ekonomický rozvoj regiónov a miest, zlepšovanie infraštruktúry, prosperita

podnikateľských subjektov na ich území, vyššia kvalita každodenného života, to všetko sú

ciele, ktorých dosahovanie je opodstatnením aplikovania marketingu ako nástroja

regionálneho rozvoja, jeho filozofie a nástrojov v podmienkach slovenských miest

a regiónov.

Podstatu regionálneho marketingu chápe Pauličková ako rozsiahlu koncepciu

ďalších disciplín. Podľa nej je komunálny marketing čiastkovým aspektom regionálneho

marketingu so zameraním na verejné inštitúcie. Marketing miesta je tiež časťou

regionálneho marketingu ako mestský marketing a marketing centra mesta s vždy inak

stanovenými ťažiskami.

Obrázok 1 Vzájomná súvislosť medzi marketingom miesta, centra mesta, mesta a regiónu

(Zdroj: Pauličková, R. 2005. Regionálny a mestský marketing. 1. vydanie. BA : Eurunion, 2005.

132 s. ISBN 80-88984-72-6. s. 16.)

Regionálny marketing ako uvádza Pauličková rieši konkrétny marketingový

problém regiónu. Marketingovým problémom je problém medzi dopytom a ponukou,

medzi tým čo od regiónu očakáva verejnosť a medzi tým, čo región ponúka. Nositelia

marketingu regiónu sú podľa nej predovšetkým tieto subjekty: miestna samospráva, VÚC

(krajské, obvodné, obecné miestne úrady, predseda vyššieho územného celku, primátor

mesta, starosta obce, zastupiteľstvo), štátna správa (vláda, ministerstvo), firmy orientované 19 Zákon č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, novelizované zákonom č.237/2000 Z. z.

22

na rozvoj územia (súkromné, verejné alebo verejno-súkromné), odborníci (urbanisti,

národohospodári, geografi, marketéri), mimovládne organizácie (nadácie, fondy, záujmové

skupiny, politické strany).20

1.2.3 Regionálny manažment

Regionálny manažment na Slovensku predstavuje mladú, pomerne málo rozšírenú

disciplínu. Je to aj z dôvodu, že regionálne plánovanie bolo niekoľko desaťročí

považované za efektívny nástroj riadenia priestorového rozvoja a až koncom minulého

storočia sa prakticky ukázalo, že nádeje vkladané do regionálneho plánovania neboli

naplnené.

Regionálny manažment charakterizuje Búšik ako doplňujúci nástroj regionálneho

plánovania, ako celostný prístup k doterajším a novým úlohám, ako novú plánovaciu

filozofiu, ako nový koncept vedenia, rokovania a realizácie zámerov.21

Tabuľka 1 Porovnanie tradičného regionálneho plánovania a regionálneho manažmentu

Tradičné regionálne plánovanie Regionálny manažmentReštriktívne negativistické plánovanie Konštruktívne plánovanie rozvoja

Orientované na ciele Orientovaný na procesyRegionálny plán je cieľom Cieľom je dosiahnúť konsenzusNedostatočná výkonnosť Orientácia na presadenie

Princíp nadriadenosti a podriadenosti Princíp konsenzuJasné územné vymedzenie Vymedzenie podľa „problémovosti“

Zdroj: BÚŠIK, J. 2006. Regionálny manažment a marketing. 1. vydanie. BA : Ekonóm, 2006. 104

s. ISBN 80-225-2193-0. s. 35.

Búšik zdôrazňuje, že informačné prepojenie aktérov, racionálne a efektívne

rozdelenie kompetencií a výber subjektov so svojou podnikavosťou, zodpovednosťou

a priamou komunikáciou sú mimoriadne dôležité faktory. Za jeden z rozhodujúcich

faktorov riešenia regionálnej konkurencieschopnosti, riešenia štrukturálnych zmien

považuje schopnosť učiť sa. Regionálny manažment je inštitucionálny model regionálneho

rozvoja, ktorého ťažisko spočíva vo vytváraní adekvátnych podmienok na rozvoj. Je to

iniciovanie a riadenie rozvojových impulzov a procesov v regióne, regionálny konsenzus,

proces nepretržitého procesu informácií o rozhodujúcich činnostiach a aktivitách

v príslušnom regióne.22

20 PAULIČKOVÁ, R. 2005. Regionálny a mestský marketing. 1. vydanie. BA : Eurunion, 2005. 132 s. ISBN 80-88984-72-6. s. 16, 21, 22.21 BÚŠIK, J. 2006. Regionálny manažment a marketing. 1. vydanie. BA : Ekonóm, 2006. 104 s. ISBN 80-225-2193-0. s. 35.22 BÚŠIK, J. 2006. Regionálny manažment a marketing. 1. vydanie. BA : Ekonóm, 2006. 104 s. ISBN 80-225-2193-0. s. 36.

23

Môžem konštatovať, že regionálny manažment je zavedený na základe potreby

riešenia problémov v danom regióne, je to cesta k akčnému a projektovo orientovanému

rozvoju.

1.3 REGIONÁLNE DISPARITY

Za regionálne rozdiely v krajine podľa Kravčákovej zodpovedajú primárne

a sekundárne faktory. Medzi primárne faktory zaraďuje: pomerne nízku mobilitu pracovnej

sily, relatívne nízku mobilitu kapitálu, geografické faktory, ekonomickú štruktúru a

ostatné primárne faktory. Medzi sekundárne faktory zaraďuje: externé ekonomické faktory

(externality), demografickú situáciu, rigiditu nákladov a cien, sťahujúci a rozširujúci efekt,

efekt susedstva. Kravčáková považuje prejavy regionálnych disparít hlavne v: v podiele

regiónov na tvorbe HDP (pozri prílohu 1), miere nezamestnanosti, úrovni vstupu

zahraničného kapitálu do jednotlivých regiónov, úrovni dôchodkov obyvateľstva

jednotlivých regiónov, dynamike rozvoja malých a stredných podnikov v regiónoch

(MSP), úrovni využívania komparatívnych výhod jednotlivých výhod v jednotlivých

regiónoch, úrovni vybavenia jednotlivých regiónov infraštruktúrou, podiele investícií do

verejného sektora (pozri prílohu 1), vytváraní nových pracovných miest, vzniku nových

firiem v nových regiónoch.23

Kožiak rozlišuje regionálne disparity, resp. dva druhy metód porovnávania

regiónov: 1. priame metódy - sa používajú v prípadoch, keď štatistické ukazovatele

sledujú niektorý z tzv. syntetických úrovňových ukazovateľov, ktorý je indikátorom

merania alebo porovnávania ekonomickej úrovne regiónov. Patrí k nim ukazovateľ tempo

rastu HDP v regióne. 2. nepriame metódy – porovnávajú a merajú rozdiely na základe

sústavy viacerých vybraných ukazovateľov. Výber a voľba jednotlivých ukazovateľov

závisia od hĺbky výskumu, skúseností, dostupnosti informačných vstupov.24

Na trend prejavujúci sa v raste regionálnych disparít jasne poukazuje aj Falťan

a Pašiak, ktorí konštatujú, že bude pokračovať, ak sa nepodarí vytvoriť podmienky pre

dobudovanie systému plánovania a regulovania regionálneho rozvoja tak, aby bol schopný

prijať a realizovať opatrenia vyzretej a finančne významne dotovanej regionálnej politiky

EÚ ako i realizovať domácu regionálnu politiku.25

23 KRAVČÁKOVÁ, G. a kol. 2005. Manažment projektov v regiónoch. 1. vydanie. PO : Manacon, 2005. 271 s. ISBN 80-89040-27-6. s. 43, 129.24 KOŽIAK, R. 2008. Zmierňovanie regionálnych disparít prostredníctvom regionálnej politiky. 1. vydanie. BB : UMB EF, 2008. 138 s. ISBN 978-80-8083-573-6. s. 40.25 FALŤAN, Ľ. - PAŠIAK, J. 2004. Regionálny rozvoj Slovenska, východiská a súčasný stav. 1. vydanie. BA : Sociologický ústav SAV, 2004. 88 s. ISBN 80-85544-35-0. s. 49.

24

Keďže regionálne disparity predstavujú určitú brzdu ekonomického rastu a rozvoja

je nevyhnutné s nimi bojovať, odstraňovať a zmierňovať ich dopady.

1.3.1 Decentralizácia a regionálne rozdiely

Ako uvádzajú Rodríguez-Pose a Ezcurra (vlastný preklad) napriek tomu, že

nadšenie pre pozitívne ekonomické vplyvy politickej decentralizácie je často zmiernené

presvedčenie, tak rozdelenie prínosov z nich, je geograficky nerovnomerné. To znamená,

že neobmedzená fiškálna decentralizácia pravdepodobne povedie k sústredeniu zdrojov v

určitých geografických lokalitách, a tým sa zvýšia regionálne nerovnosti na danom území.

Podľa nich je decentralizácia spojená so všeobecným znížením územných rozdielov a

prevláda názor, že prevod právomocí a zdrojov na nižšej vnútroštátnej úrovni riadenia sa

nerovná prideleniu dávok v regiónoch s väčšou kapacitou. Rozšírený názor je, že

decentralizácia a väčšie územné nerovnosti sú dve strany jednej mince a že nie je jasné

napätie medzi sledovaním cieľa rovností v poskytovaní služieb a decentralizácie voľby.

Mechanizmy, prostredníctvom ktorých decentralizácia môže viesť k väčším

územným rozdielom sú podľa Rodríguez-Pose a Ezcurra, hospodárskej a politickej

povahy. Z ekonomického hľadiska sú rozdiely v inštitucionálnych kapacít a sociálno-

ekonomickými dotáciami medzi regiónmi v rámci danej krajiny. To môže tiež znamenať,

že chudobnejšie regióny alebo na nižšej ako celoštátnej úrovni štátu, majú slabšiu

schopnosť súťažiť o pritiahnutie zahraničného kapitálu, priamych zahraničných investícií

či vzdelaných ľudí. A menej kapitálu, investícií, vzdelaných ľudí znamená nižšiu

schopnosť inovovať. Preto v rámci viac decentralizovaného režimu chudobnejšie a menej

obdarené regióny čelia značným obmedzeniam.26

Štát všeobecne verí, že obnovené regióny a lokality vo viac globalizovanom

prostredí úzko súvisia s myšlienkou, že trhy sú sociálne konštruované, no trhy nie sú voľne

plávajúce javy opísané v neoklasickej teórií, ale považujú sa za sociálne konštrukcie

vyrobené a reprodukované sériami dokumentov.27

26 RODRÍGUEZ-POSE, A. - EZCURRA, R. Does decentralization matter for regional disparities? A cross - country analysis in Journal of Economic Geography, 2009/05/14. [online]. s. 10 - 11. [citované 2. február 2010]. Dostupné na internete: <http://www.imdea.org/socialsciences, http://repec.imdea.org>.27 RODRÍGUEZ-POSE, A. Do institutions matter for regional development? A cross - country analysis in Journal of Economic Geography, 2010/01/11. [online]. s. 13. [citované 2. február 2010]. Dostupné na internete: <http://www.imdea.org/socialsciences, http://repec.imdea.org>.

25

1.4 REGIONÁLNA POLITIKA

Ako uvádza Kožiak podľa „Zásad regionálnej politiky Slovenskej republiky“,

prijatých v roku 2000, je cieľom regionálnej politiky „podpora a iniciovanie ekonomického

a sociálneho rozvoja a rastu regiónov, zmierňovanie negatívnych dôsledkov trhovej

ekonomiky, znižovanie regionálnych disparít a podpora trvalo udržateľného rozvoja

regiónov.“28

Samson a kol. definuje regionálnu politiku ako súčasť celkovej hospodárskej

politiky štátu. Politika pochádza z gréčtiny „politike“ a vyjadruje spôsob riadenia vecí

verejných štátom. Nástroje regionálnej politiky (pozri prílohu 2) sa zvyknú podľa druhu

a sily vplyvu týchto nástrojov deliť na: informačné opatrenia a poradenstvo, finančné

nástroje, opatrenia v infraštruktúre, regulačné a administratívne opatrenia.29

Objektom regionálnej politiky je podľa Kravčákovej región a jeho jednotlivé časti

(sídla, obce). Subjektom regionálnej politiky sú: orgány miestnej a regionálnej samosprávy

a ich regionálne záujmové združenia, územné orgány štátnej správy, ústredné orgány

štátnej správy a nevládne organizácie zaoberajúce sa regionálnym rozvojom. Kravčáková

uvádza, že regionálnou politikou sa dá korigovať a meniť priestorovú alokáciu vytvorenú

trhom a predchádzajúcimi zásahmi príslušných orgánov.30

Programové zabezpečenie regionálnej politiky SR tvoria tieto programové

dokumenty:31

Národný plán regionálneho rozvoja – je na úrovni centra, je základným

programovým strednodobým strategicko–plánovacím dokumentom krajiny, v ktorom by sa

mali premietnuť a zosúladiť sektorové a regionálne programové dokumenty,

Regionálne plány rozvoja - na regionálnej úrovni sa vypracúvavajú pre

jednotlivé regióny na realizáciu konkrétnych rozvojových programov stanovených

v strategickom pláne regionálneho rozvoja (koncepcia rozvoja regiónov),

Programy rozvoja miest a obcí - by mali okrem analýzy hospodárskeho a

sociálneho rozvoja vymedzeného územia obsahovať hlavné smery rozvoja, vymedzenie

území (vrátane mikroregiónov), ktorých rozvoj je potrebné podporovať, ako ich návrh

opatrení, ktoré budú rozvoj aktivizovať. 28 KOŽIAK, R. 2008. Zmierňovanie regionálnych disparít prostredníctvom regionálnej politiky. 1. vydanie. BB : UMB EF, 2008. 138 s. ISBN 978-80-8083-573-6. s. 51. 29 SAMSON, Š. - BYRTUS, J. - HUDEC, O. - MUŠKA, M. - NAĎOVÁ, M. 2001. Regionálna ekonomika. 1. vydanie. KE : TU EF, 2001. 234 s. ISBN 80-7099-716-8. s. 28, 39.30 KRAVČÁKOVÁ, G. a kol.2005. Manažment projektov v regiónoch. 1. vydanie. PO : Manacon, 2005. 271 s. ISBN 80-89040-27-6. s. 132. 31 KRAVČÁKOVÁ, G. a kol. 2005. Manažment projektov v regiónoch. 1. vydanie. PO : Manacon, 2005. 271 s. ISBN 80-89040-27-6. s. 146.

26

V zákone 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja sú uvedené tieto základné programové dokumenty podpory regionálneho rozvoja, ktoré sa vykonávajú formou: „národného plánu, Rámca podpory spoločenstva, operačného programu, regionálneho operačného programu (pozri prílohu 3 a 4), sektorového operačného programu, jednotného programového dokumentu, strategického programového dokumentu pre Kohézny fond, programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja, programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce, programu Iniciatívy Európskych spoločenstiev.“32

NUTS - štatistické územné jednotky európskej regionálnej politiky boli

v Európskej únii zavedené pre potreby štatistického sledovania sociálnej a ekonomickej

situácie v jednotlivých regiónoch a pre potreby realizácie regionálnej politiky. Pri

vymedzovaní územných jednotiek NUTS sa brali do úvahy nasledujúce hľadiská: veľkosť

priestoru a počet obyvateľov, princíp skladania administratívnych územných jednotiek

s podobným obsahom, zabezpečenie požadovaného súboru údajov, uplatňovanie

právomocí do orgánov samosprávy a štátnej správy na príslušnej úrovni NUTS.33

Tabuľka 2 Populačná veľkosť regiónov NUTS

Vybrané údaje k:  31.12.2008 Ukazovateľ Hodnota

Hlavné mesto BratislavaPočet oblastí [NUTS 2] 4Počet krajov [NUTS 3] 8Počet okresov [LAU 1] 79Počet obcí [LAU 2] 2 891 z toho so štatútom mesta 138Hustota [počet obyvateľov na km2] 110Počet obyvateľov 5 412 254

z toho žien [%] 51,4Výmera územia [km2] 49 036,9

Zdroj: http://portal.statistics.sk/mosmis/sk/run.html, [citované 26. január 2010]

Môžeme konštatovať, že účelom regionálnej politiky je riešenie medzi–-regionálnych

nerovností ako aj disproporcií vo vnútri regiónu.

32 Zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja33 KRAVČÁKOVÁ, G. a kol. 2005. Manažment projektov v regiónoch. 1. vydanie. PO : Manacon, 2005. 271 s. ISBN 80-89040-27-6. s. 122.

27

1.5 FINANCOVANIE OBECNÝCH SAMOSPRÁV

Samosprávu Švantnerová a Kožiak definujú ako oprávnenie určitého

spoločenského organizmu obstarávať právom vymedzený okruh záležitostí samostatne,

relatívne nezávisle od širšieho spoločenského organizmu, ktorého je súčasťou. Treba ju

posudzovať ako politicko-právnu inštitúciu, ktorá je prejavom politickej moci a realizácie

vplyvu občana v procese politického rozhodovania.

Nový systém financovania obcí nadväzuje na uskutočnený presun kompetencií

z orgánov štátnej správy na obce podľa zákona č.416/2001 Z. z. Uvedeným zákonom sa

pripravili podmienky financovania obcí. Týkajú sa „rozpočtu obce, ktorý je základným

nástrojom finančného hospodárenia obce v príslušnom rozpočtovacom roku, podľa ktorého

sa riadi financovanie úloh obcí a ktorý vyjadruje samostatnosť jej hospodárenia.“ Miestny

rozpočet je podľa Švantnerovej a Kožiaka základom finančného hospodárenia obce.

Obsahuje príjmy a výdavky obce na rozpočtový rok, v ktorých sú vyjadrené finančné

vzťahy k štátnemu rozpočtu, k podnikateľským subjektom obcí, k obyvateľom žijúcim na

tomto území, a iným právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec. Ekonomiku

miestnej samosprávy ovplyvňujú vnútorné a vonkajšie činiteľe. Vnútorné činiteľe vznikajú

vo vnútornom prostredí existujúceho systému, vychádzajú z podstaty municipálnej

ekonomiky a z podmienok jej fungovania. Sú to také faktory, od ktorých závisí fungovanie

municipálnej ekonomiky. Vonkajšie činiteľe pôsobia z vonkajšieho prostredia a sú

nezávislé od municipálnej ekonomiky.34

1.6 ŠTRUKTURÁLNE FONDY EÚ

V zmysle nariadenia Rady Európskeho spoločenstva č. 1260/1999 Vilamová

(vlastný preklad) poukazuje, že pod názvom štrukturálne fondy sa rozumie: Európsky

fond regionálneho rozvoja (The European Regional Development Fund - ERDF),

Európsky sociálny fond (The European Social Fund - ESF), Európsky hospodársky

podporný a záručný (garančný) fond (The Guidance Section of the European

Agricultural Guidance and Guarantee Fund - EAGGF) a Finančný nástroj na podporu

rybolovu (The Financial Instrument for FIsheries Guidance - FIFG).35

Wokoun (vlastný preklad) poukazuje, že regionálna a štrukturálna politika EÚ pri

využívaní štrukturálnych fondov vychádza z niekoľko základných princípov:

34 ŠVANTNEROVÁ, Ľ. – KOŽIAK, R. 2005. Ekonomika miestnej samosprávy. 1. vydanie. BB : UMB EF, 2005. 98 s. ISBN 80-8083-117-3. s. 5, 81, 87.35 VILAMOVÁ, Š. 2004. Jak získat finanční zdroje Evropské unie. 1. vydanie. PRAHA : GRADA PUBLISHING, 2004. 196 s. ISBN 80-247-0828-0. s. 22.

28

P r i n c í p k o n c e n t r á c i e – je to zásada koncentrácie úsilia, ktorá

spočíva v tom, aby sa prostriedky fondov využívali iba na vopred stanovené ciele, čo

najúčelnejšie a neboli rozdeľované na rad drobných a menej významných akcií,

P r i n c í p p a r t n e r s t v á – ide o to, aby sa na konkrétnom rozdeľovaní

podieľali samotní príjemcovia, t. j. regióny, mestá, obce i súkromné subjekty, pre ktoré sú

prostriedky určené,

P r i n c í p p r o g r a m o v a n i a – programovanie je tretím hlavným

operačným princípom štrukturálnych fondov. Podáva časový rozvrh pre alokáciu pomoci.

Koniec programovacieho obdobia sa zhoduje s finančnými perspektívami pre celkový

rozpočet Spoločenstva.,

P r i n c í p a d i c i o n a l i t y ( d o p l n k o v o s t i ) – v praxi to znamená,

že prostriedky poskytnuté zo zdrojov EÚ musia byť doplnené určeným podielom zdrojov

zo strany príjemcu, napríklad zo štátneho rozpočtu, regionálneho či miestneho rozpočtu,

zo súkromných zdrojov alebo pomocou úveru,

P r i n c í p m o n i t o r o v a n i a a   v y h o d n o c o v a n i a – ide

o priebežné sledovanie a vyhodnocovanie uskutočnených opatrení. Pred schválením

projektu sa vyžaduje podrobné hodnotenie jeho dopadov, potom následne priebežné

monitorovanie projektu a nakoniec zhodnotenie prínosov projektu.,

P r i n c í p s o l i d a r i t y – tento princíp vychádza zo základnej filozofie

celého integračného procesu. Hospodársky vyspelé štáty svojimi príspevkami do

spoločného rozpočtu financujú rozvoj štátov ekonomicky menej rozvinutých.,

P r i n c í p s u b s i d i a r i t y – ide o to, aby boli jednotlivé ciele plnené na

čo najnižšej možnej úrovni rozhodovania, pokiaľ je možné toto plnenie na danej úrovni

uspokojivo naplniť. Tento princíp je zakotvený v Maastrichtskej zmluve.

Pre obdobie 2007 - 2013 Wokoun uvádza, že Komisia navrhuje v rámci finančnej

perspektívy alokovať čiastku cca 336,3 mld. € na celé obdobie 344,9 mld. € (počítané aj

administratívne výdaje a Fond solidarity). Indikatívne rozdelenie tejto čiastky medzi tri

priority reformovanej politiky je nasledujúce: zhruba 78 % na prioritu konvergencie,

zhruba 18 % pre prioritu regionálnej konkurencie a okolo 4 % pre prioritu teritoriálnej

spolupráce.36

36 WOKOUN, R. 2006. Strukturální fondy a obce I. 1. vydanie. Praha : ASPI, 2006. 146 s. ISBN 80-7357-138-2. s. 14, 15, 79.

29

2 KOŠKOVSKÝ MIKROREGIÓN

2.1 ZDRUŽENIE KOŠKOVCE

Koškovský mikroregión vznikol v roku 2003 v zmysle § 20 Občianského

zákonníka za účelom koordinácie spoločných postupov pri spracovávaní projektov

a rozvojových programov, podporujúcich vytváranie nových pracovných príležitostí pre

jeho obyvateľov. Sídlom združenia je Obecný úrad Lackovce. Koškovský mikroregión

(ďalej len KM) sa skladá z pätnástich obcí: Dedačov, Hankovce, Hrabovec nad/ Laborcom,

Jabloň, Kochanovce, Koškovce, Lackovce, Ľubiša, Nižné Ladičkovce, Rokytov, Slovenské

Krivé, Udavské, Veľopolie, Vyšné Ladičkovce a Zbudské Dlhé.Ležia v údolí po oboch

stranách rieky Laborec severne od mesta Humenné, v severovýchodnom cípe Slovenska.

Daný mikroregión (pozri prílohu 5) je súčasťou Prešovského samosprávneho kraja.

Rozlohou 14 481ha a počtom obyvateľov 7743 k 31.12.2008 tvorí mikroregión takmer

tretinu okresu Humenné. Z hľadiska národnostnej štruktúry je to homogénne územie

s dominantným zastúpením slovenskej národnosti.

2. 1.1 Stručná história jednotlivých obcí

Dedačov

Prvý doklad o Dedačove je v mandáte kráľa Ferdinanda I. z roku 1543.

Vzhľadom na zemepisnú polohu Dedačova a vývoj osídlenia blízkeho okolia

sa predpokladá, že tamojšie sídlisko založil šoltýs37 s usadlíkmi v 15. storočí. Okolo

polovice 16. storočia obyvatelia dedačovské sídlisko opustili. Z druhej polovice 16.

storočia niet správ o tom, že by tam žili valasi, sedliaci alebo želiari. Novovybudované

sídlisko vybudovali novoprisťahovalci za spoluúčasti šoltýsov koncom 16. storočia.

Koncom 17. storočia žili v Dedačove dve šoltýšske domácnosti. Okolo roku 1623 žila

v Dedačove jedna šoltýšska a tri sedliacke domácnosti. Postupne obyvatelia Dedačov

opúšťali. Okolo roku 1690 boli nielen šoltýšske, ale aj sedliacke usadlosti opustené. Ešte

v roku 1715 nemal Dedačov obyvateľov. Dedina bola obnovená až začiatkom 18. storočia

– v roku 1720 mala osem sedliackych usadlostí.

Hankovce

Prvý doklad o Hankovciach je v ich listine kráľa Karola Róberta z roku 1317.

Hankovce pravdepodobne v polovici 13. storočia patrili zemanovi Hankovi,

prípadne jeho dedičom. Od roku 1317 nepretržite do konca 17. storočia boli

37 Šoltýs - Bol predstaviteľom mestskej alebo obecnej samosprávy. Pojem pochádza z nemčiny (Richter), latinský ekvivalentom je iudex. sudcu. Nazývali sa richtár, šoltýs, fojt, advokát.

30

jej zemepánmi Drugethovci. Tamojšie sídlisko v roku 1600 malo obývaných dvanásť

poddanských domov, ale aj dom šoltýsa.

Hrabovec nad Laborcom

Názov bol odvodený od sídliska, ktoré sa nachádzalo na mieste častého

výskytu hrabov. Vzhľadom na zemepisnú polohu, názov a vývoj osídlenia

priľahlej časti Laborca možno predpokladať, že ju založili pred 14. storočím

poddaní z blízkej obce Zbudské Dlhé alebo šoltýs s usadlíkmi. V Hrabovci v roku 1560

hospodárili dvaja šoltýsi a šesť sedliackych domácností. V roku 1715 mal Hrabovec

šestnásť, v roku 1720 len dvanásť poddanských domácností. Súčasťou dediny bol aj mlyn.

Jabloň

Predpokladá sa, že obec založili obyvatelia Zbudského Dlhého pred 14.

storočím, prípadne šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného nemeckého práva.

V roku 1560 hospodárili na zbudskej časti 5 domácností. V roku 1600 bolo

obývaných jedenásť poddanských domov a možno jeden - dva domy šoltýsov. V roku

1720 bol v obci mlyn a žilo tam štrnásť sedliackych domácností. V obci Jabloň sa

nachádzajú 3 nehnuteľné a 2 hnuteľné národné kultúrne pamiatky evidované

v Pamiatkovom úrade SR. V strede obce sa nachádza rímskokatolícky kostol Božieho

srdca postavený v rokoch 1940 – 1943. Druhou dominantou je park s kaštieľom

postaveným v novoklasicistickom štýle zo začiatku 19. storočia. Treťou pamiatkou je

židovský cintorín s cca 20 náhrobníkmi. V kostole Božieho srdca sa nachádzajú kríž

s korpusom z roku 1622 a barokový zvon z roku 1744, ktoré sú klasifikované ako hnuteľné

národné kultúrne pamiatky

Koškovce

Najstaršie písomné zmienky o obci sú z roku 1477. Na základe poznatkov

o vývoji dediny sa predpokladá, že Koškovce založil šoltýs s poddanými

v 14., najneskôr v prvej polovici 15. storočia. Koškovce boli od založenia

nepretržite až do konca 17. storočia vo vlastníctve Drugethovcov. Z iniciatívy

Drugethovcov postavili v dedine modlitebňu v roku 1584, v ktorej pôsobili evanjelickí

kazatelia. Koškovskí kalvíni patrili do skupiny slovenských kalvínskych farností

v strednom Zemplíne. V obci sa nachádzajú nasledovné pamiatky: rímskokatolícky Kostol

svätého Ducha, ktorý bol postavený v roku 1584 v klasicistickom štýle a klasicistický zvon

z roku 1810.

Lackovce

31

Prvý písomný doklad o tejto obci je z roku 1317, kedy Lackovce daroval kráľ Karol Róbert

šľachticovi Filipovi Drugethovi. Lackovce pravdepodobne založil zeman Lacko ako

vlastník tamojšieho územného majetku v 13. storočí. Lackovce boli malou dedinou aj na

prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 mali štyri a v roku 17205 poddanských

domácností.

Ľubiša

Prvý písomný doklad o obci Ľubiša je z roku 1410. Predpokladá sa, že Ľubiša

existovala pred 13. storočím a založili ju slovenskí obyvatelia. V roku 1600

malo tamojšie osídlenie desať poddanských domov, dom šoltýsa, kostol, faru

a školu. V roku 1720 mala Ľubiša trinásť poddanských domácností. Z Ľubiše pochádza

slovenský prezident Michal Kováč. Podobne aj v Ľubiši sa nachádzajú 2 národné kultúrne

pamiatky. Rímskokatolícky Kostol svätého Michala postavený v roku 1771 v barokovom

štýle a druhou pamiatkou je kaplnka svätého Jána Nepomuckého z 2. polovice 18. storočia.

Nižné Ladičkovce

Priamy doklad o Nižných Ladičkovciach je v mandáte kráľa Ferdinanda I.

z roku 1543 o riešení dedičstva majetkov Drugethovcov. Nepriamy doklad je

v mandáte dvorského sudcu z roku 1478 o riešení chotárnych záležitostí. Základ názvu

pravdepodobne pochádza od priezviska prvého miestneho šoltýsa. V roku 1600 malo

tunajšie sídlisko obývaných sedem poddanských domov a jeden dom šoltýsa. V roku 1720

mali dvadsať sedliackych domácností.

Rokytov pri Humennom

Obec vznikla zlúčením dedín Humenský Rokytov a Zbudský Rokytov. Prvá

písomná zmienka o obci je z roku 1379. V roku 1600 malo tunajšie sídlisko

obývaných 25 poddanských domov, pravdepodobne aj dom šoltýsa a pravoslávny kostol.

V roku 1720 mal dvadsaťjeden poddanských domácností. V tom čase bol v dedine aj mlyn.

V gréckokatolíckom Kostole Narodenia Panny Márie je umiestnený súbor závesných

obrazov Apoštolov zo začiatku 19. storočia.

Slovenské Krivé

Predpokladá sa, že Slovenské Krivé založili slovenskí usadlíci v 2. polovici 15.,

resp. v prvej polovici 16. storočia. Najstarší písomný doklad o dedine je z roku

1567.V roku 1600 mala dedina osem obývaných poddanských domov a pravdepodobne aj

dom šoltýsa. No v roku 1720 žilo v Slovenskom Krivom len šesť poddanských

domácností. Podobne aj v obci Slovenské Krivé je v rímskokatolíckom Kostole svätej

32

Anny závesný oltárny obraz svätej Anny s Pannou Máriou a Joachimom od maliara

Antona G. Tápolyiho vytvoreného v roku 1827 v štýle klasicizmu.

Udavské

Najstaršia písomná zmienka je z roku 1317, kedy kráľ Karol Róbert daroval

majetky Filipovi Drugethovi. Pôvodný názov Udava odvodený od miestnej

rieky bol niekoľkokrát zmenený až bol ustálený do dnešnej podoby. V obci sa spomína

najstaršia škola v roku 1840. V roku 1912 bola na jej mieste postavená nová škola. Od

roku 1902 bol v obci zriadený poštový úrad. V Roku 1924 sa narodil významný rodák

kardinál Jozef Tomko. Jedinou technickou nehnuteľnou pamiatkou je plynový motor

z mlyna. V obci sú ďalšie 3 nehnuteľné kultúrne pamiatky : socha svätého Ondreja

v klasicistickom štýle z 19. storočia, závesný obraz svätej Trojice od sochára Vojtecha

Tkacsika z rokov 1860 – 1880 a baroková kamenná krstiteľnica zo začiatku 18. storočia.

Veľopolie

Najstarší písomný doklad o tejto dedine je v urbári humenského panstva z roku

1623. V prvej polovici 17. storočia bolo Veľopolie šoltýšskou samotou,

prípadne osadou. V roku 1630 boli domácnosti zdanené daňou kráľovi. Okolo roku 1690

hospodárili vo Veľopolí štyri šoltýšske domácností a niekoľko roľníckych usadlostí.

V roku 1720 žilo v dedine osem poddanských domácností.

Vyšné Ladičkovce

Prvá písomná zmienka obci vznikla v roku 1478. Podľa získaných poznatkov

sa predpokladá, že dedinu založil šoltýs s valašskými usadlíkmi. Majetkovou

súčasťou rodiny Drugethovej boli až do konca 17. storočia. V roku 1600 žilo vo Vyšných

Ladičkovciach sedem poddanských rodín a jedna až dve rodiny šoltýsov. V roku 1715 bolo

v dedine obývaných sedemnásť domov.

Zbudské Dlhé

Najstaršia písomná zmienka pochádza z darovacej listiny z roku 1268.

V písomnostiach od 13. do konca 16. storočia sa vyskytuje v pomaďarčenom

názve v zmysle Dlhé pole. Založili ju slovenskí obyvatelia zo staršej blízkej dediny,

pravdepodobne Ľubiše pred 13. storočím. V roku 1560 žilo v Dlhom päť až šesť

poddanských rodín. No v roku 1720 v Zbudskom Dlhom žili štyri sedliacke domácnosti.

V rímskokatolíckom Kostole svätého Štefana Kráľa sa nachádzajú sochy svätého Petra

a Pavla v štýle neskorého baroka z konca 18. storočia.38

38 Regionálna rozvojová agentúra Humenné. PHSR KM 2004 - 2014. 2004. s. 2 – 6.

33

2.1.2 Prírodné charakteristiky

KM sa nachádza na území Laboreckej vrchoviny. Laborecká vrchovina je flyšové

pohorie patriace do oblasti Nízkych Beskýd. Na západe a juhozápade je ohraničená

Ondavskou vrchovinou, na juhovýchode Beskydským predhorím, na východe Bukovskými

vrchmi a na severe štátnou hranicou s Poľskom. Pohorie má príkrovo-vrásovú stavbu.

Tvoria ho ílovcové a pieskovcové súvrstvia rozličnej povahy a odolnosti. Povrch je

rozčlenený do sústavy chrbtov a eróznych brázd, je klasickým príkladom vrchovinného

reliéfu. V ílových súvrstviach boli vymodelované zníženiny, na základe ktorých sa

vrchovina delí na jednotlivé podcelky – Medzilaboreckú brázdu, Papínsku brázdu,

Repejovskú brázdu a Mikovskú brázdu. Oddeľujú ich vyvýšeniny a chrbty pretiahnutého

tvaru, vytvorené na odolnejších pieskovcových vrstvách. Ich nadmorská výška dosahuje od

500 do 800 m. Takmer celú Laboreckú vrchovinu odvodňuje rieka Laborec. Vegetačný

kryt na flyši nie je veľmi bohatý na množstvo rastlinných druhov, vyznačuje sa však

niektorými zvláštnosťami. K mimoriadnym vzácnym rastlinám patria niektoré východo-

karpatské endemity. V komplexe lesov prevažujú porasty buka, jedle a smreka. V pestrej

živočíšnej ríši sú endemity medzi mäkkýšmi a chrobákmi, medzi vzácnymi druhmi vtáctva

a cicavcov. Z veľkých mäsožravcov reprezentujú faunu medveď, vlk a rys.

Chránené krajinné oblasti

Chránené vtáčie územie (CHVÚ) – je podľa nového zákona o ochrane prírody a

krajiny č. 543/ 2002 Z. z. novou kategóriou chráneného územia zavedenou do slovenského

právneho systému v súvislosti s transpozíciou smernice Rady Európy č. 79/ 409/ EHS

o ochrane voľne žijúceho vtáctva, ktorá za jediné a najdôležitejšie kritériá výberu lokalít

považuje vedecko-ornitologické kritériá.

Na Slovensku je navrhnutých celkovo 38 chránených vtáčích území, medzi ktoré je

navrhnutá aj oblasť Laboreckej vrchoviny. V rámci tejto chránenej oblasti sú zahrnuté

katastre všetkých obcí KM.

Minerálne pramene

Podľa záznamov Slovenskej agentúry pre životné prostredie sú oficiálne evidované

nasledovné pramene minerálnych vôd (s obsahom minerálnych solí min. 1000 mg/ l)

v KM. 39 Nasledujúca tabuľka 3 znázorňuje minerálny prameň v KM.

Tabuľka 3 Minerálny prameň 39 Regionálna rozvojová agentúra Humenné. PHSR KM 2004 - 2014. 2004. s. 6.

34

MIESTO NÁZOV OZNAČENIEMIESTA

DRUH

Rokytov pri HE Prameň na pasienku HN - 22 prameň(Zdroj: Regionálna rozvojová agentúra. PHSR KM 2004 - 2014. 2004. s. 6.)

2.2 DEMOGRAFICKÁ SITUÁCIA

Obyvateľstvo spolu so štruktúrou ekonomiky predstavujú dva najvýznamnejšie

faktory rozvoja každého mikroregiónu. Skúmanie demografického potenciálu obyvateľstva

je preto výrazne späté s ekonomickým rozvojom KM. Rozmiestnenie obyvateľstva

a rozmiestnenie ekonomických aktivít sú navzájom prepojené procesy.

2.2.1 Vývoj počtu obyvateľov

Obyvateľstvo môžem hodnotiť podľa viacerých skupín charakteristík: vývoj počtu

obyvateľov, rozmiestnenie obyvateľstva, dynamika obyvateľstva či štruktúra obyvateľstva.

Počet obyvateľov predstavuje kvantitatívne hľadisko analýzy obyvateľstva, t. z. že nebudem teraz sledovať štruktúru obyvateľstva, ale len počet. A budem zisťovať, či počet obyvateľov v KM sa zvyšuje v poslednej dekáde alebo naopak dochádza k poklesu počtu obyvateľov. Nasledujúci graf 1 znázorňuje vývoj počtu obyvateľov v jednotlivých obciach KM.

Graf 1 Vývoj počtu obyvateľov v jednotlivých obciach KM

(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov zo ŠÚ SR k 31.12.2008)

35

Demografický vývoj v jednotlivých obciach Koškovského mikroregiónu je možné

rozdeliť do viacerých skupín. Progresívny typ s nárastom počtu obyvateľov je najviac

badateľný v obci Ľubiša a Zbudské Dlhé. Nerovnomerný až takmer sínusoidový typ

vykazujú obce N. Ladičkovce, Rokytov pri Humennom, Jabloň a Udavské. Vo zvyšných

obciach počet obyvateľov vykazuje mierny nárast iba s menšími výkyvmi.

Bilancia počtu obyvateľov je výsledkom dvoch základných kategórií pohybu a to

prirodzeného (natalita a mortalita) a mechanického pohybu (imigrácia a emigrácia). Kým

prirodzený pohyb je úzko prepojený s ostatnými charakteristikami obyvateľstva,

mechanický pohyb je závislý vo veľkej miere od ekonomickej a sídelnej charakteristiky.

Na základe zhodnotených vývojových trendov som zostavila prognózu počtu

obyvateľov KM do roku 2015 (graf 2), pričom za základ pre výpočet hodnôt som využila

roky 1980, 1991, 2001, 2003 a 2008.

Graf 2 Vývoj počtu obyvateľov v KM do roku 2015

(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov zo ŠÚ SR k 31.12.2008 a z PHSR KM)

Podľa použitých štatistických postupov bol odhadnutý počet obyvateľov KM

v roku 2012 na 7964 a v roku 2015 bude počet obyvateľov len 7603. Predpokladám, že rok

2012 bude charakteristický prírastkom obyvateľstva, čo bude spôsobené doznievajúcim

vyšším prirodzeným prírastkom a poklesom emigrácie. No do roku 2016 vidím úbytok

obyvateľstva, pod ktorý sa zrejme podpíše nestabilná a neistá situácia, ktorá sa odzrkadlí

v mechanickom pohybe, vyššou emigráciou obyvateľstva v produktívnom veku za

ekonomickými aktivitami, ale aj postupná mortalita obyvateľstva. Tento predpoklad nie je

pozitívny signál pre ďalší ekonomický a sociálny rozvoj KM.

36

2.2.2 Veková štruktúra obyvateľstva vyjadrená v %Vekovú štruktúru obyvateľstva charakterizuje zastúpenie hlavných ekonomicky

aktívnych skupín:

Predproduktívny vek 0 – 14 rokov,

Produktívny vek 15 – 54 rokov u žien, 15 – 59 rokov u mužov,

Poproduktívny vek 55 a viac r. - ženy, 60 a viac r. – muži.

Graf 3 Percentuálne zastúpenie vekových kategórií v KM

(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov zo ŠÚ SR k 31.12.2008)

Podobne ako v mnohých iných vidieckych obciach na Slovensku, je aj v KM

veľkým problémom nepriaznivá veková štruktúra. Obyvateľstvo v poproduktívnom veku

výrazne prevyšuje obyvateľstvo v predproduktívnom veku, na základe čoho sa veková

štruktúra obyvateľstva hodnotí ako regresívna. Dominantné postavenie má v KM

produktívna zložka obyvateľstva.

Index starnutia populácie

Zvlášť nepriaznivý pomer medzi predproduktívnou a poproduktívnou zložkou

populácie signalizuje, že vývojový trend indexu starnutia je nepriaznivý a signalizuje

postupné starnutie obyvateľstva. To znamená, že na 100 obyvateľov vo vekovej skupine 0

- 14 ročných pripadá už 136,6 osôb v poproduktívnom veku.

2.2.3 Štruktúra obyvateľstva podľa národností

Štruktúru obyvateľstva podľa národností v jednotlivých obciach KM dokumentuje

nasledujúca tabuľka 4 a graf 4.

37

Tabuľka 4 Štruktúra obyvateľstva podľa národnostíOBEC POČET

OBYVATEĽOV

SLOVEN-

SKÁ

NÁROD-

NOSŤ

RUSÍN-

SKA

NÁROD-

NOSŤ

UKRAJI

N-

SKÁ

NÁROD-

NOSŤ

ČESKÁ

NÁROD-

NOSŤ

RÓMSKA

NÁROD-

NOSŤ

NEZISTE-

NÉ

Dedačov 167 167

Hankovce 558 554 3 1

Hrabovec n.

Laborcom

595 587 4 4

Jabloň 441 438 2 1 1

Kochanovce 763 738 18 3 4

Koškovce 628 624 2 2

Lackovce 569 559 3 4 2 1

Ľubiša 859 850 1 2 6

Nižné

Ladičkovce

358 357 1

Rokytov 290 201 50 30 1 8

Slovenské

Krivé

135 135

Udavské 1220 1152 8 11 6 43

Veľopolie 322 322

Vyšné

Ladičkovce

222 220 1 1

Zbudské

Dlhé

616 560 2 1 1 45 7

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov zo ŠÚ SR k 31.12.2008

Graf 4 Národnostné zloženie obcí KM

(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov zo ŠÚ SR k 31.12.2008)

Ako je z tabuľkovej a grafickej časti vidieť, národnostné zloženie je veľmi

rôznorodé. KM je územie s dominantným zastúpením slovenskej národnosti (96 %),

pričom na jednom percente rómskej národnosti sa podieľali iba dve obce, Ľubiša

a Zbudské Dlhé. Je tu zaznamenaný jednopercentný podiel rusínskej a ukrajinskej

38

národnosti hlavne v obci Rokytov pri Humennom, môžeme to pripisovať blízkosti

ukrajinskej hranice.

2.2.4 Štruktúra obyvateľstva podľa ukončeného vzdelania

Úroveň vzdelanosti sa v súčasnej etape socio-ekonomického rozvoja prejavuje

najmä narastaním podielu stredoškolsky vzdelaného obyvateľstva na úkor obyvateľstva so

základným vzdelaním.

Graf 5 Vzdelanostná úroveň KM

(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov zo ŠÚ SR (dostupný rok 2001))

Vo väčšine prípadov v KM ide o typické nižšie vzdelanie hlavne u žien, ktoré majú

učňovské vzdelanie. Môžem konštatovať, že vzdelanostná úroveň sa líši podľa toho, či sa

jedná o menšie obce, resp. koncové obce a väčšie obce. KM ako vidiecky mikroregión má

celkovo nižšiu úroveň vzdelanosti ako je tomu napr. vo väčších mestách.

2.2.5 Vývoj nezamestnanosti

Nezamestnanosť patrí medzi základné kritériá vymedzenie problémových regiónov.

Pre celú ekonomiku je v tomto období charakteristická vysoká miera nezamestnanosti

a nízka tvorba nových pracovných miest. Vývoj miery nezamestnanosti v KM preto

s určitými odchýlkami kopíruje celoslovenský trend. Netreba zabúdať, že rast miery

nezamestnanosti je úzko spojený so zvyšovaním regionálnych rozdielov. Počet

nezamestnaných vyjadrený v % v KM je znázornený v grafe 6.

39

Graf 6 Miera nezamestnanosti v jednotlivých obciach KM

(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z ÚPSVaR, k 31.12.2009

Z grafu vyplýva, že hodnoty nezamestnaných vyjadrené v % v jednotlivých obciach

KM sú veľmi rozkolísané, čo relatívne úzko súvisí s malým trhom práce v týchto

oblastiach, kde sa aj menej výrazné zmeny premietli do celkovej miery nezamestnanosti.

Z celkového počtu 806 nezamestnaných v KM, najviac je zastúpená obec Zbudské

Dlhé s bilanciou 15, 6 % nezamestnaných, Udavské s 13, 4 % nezamestnaných a Ľubiša s

12, 7 % nezamestnaných. Najmenej, 2, 6 % nezamestnaných je v obci Veľopolie.

Graf 7 Podiel nezamestnaných KM v HE okrese

(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z ÚPSVaR, k 31.12.2009)

V HE okrese je 2975 nezamestnaných, z toho 27 % čiže 806 nezamestnaných

pochádza z KM. Celková miera nezamestnanosti v KM nižšia ako v okrese Humenné.

40

Možno to pripísať najmä blízkosti mesta HE a jeho pracovným príležitostiam. Mesto

ponúka dostatok pracovných miest aj pre obyvateľov, ktorí tu nemajú trvalé bydlisko. Na

jednej strane veľký dopyt po pracovných príležitostiach a na strane druhej menšia ponuka

sú účinne prepojené prostredníctvom dochádzky za prácou.

2.2.6 Ekonomická aktivita obyvateľstva

Štruktúra obyvateľstva podľa ekonomickej aktivity je veľmi dôležitým

ukazovateľom, pretože poskytuje predstavu o prepojení miestnej ekonomiky

a obyvateľstva. V KM pôsobí viacero podnikateľských subjektov. Vo väčšine prípadov sa

jedná o malých a drobných podnikateľov a živnostníkov, ktorí sa orientujú predovšetkým

na drevospracujúci priemysel. Najviac podnikateľských subjektov sa sústreďuje v obci

Udavské. Počet podnikateľských subjektov dokumentuje príloha 6. Môžem tiež spomenúť

aj domový fond, ktorý sa sústreďuje najmä v tradičných rodinných domoch. Tento

ukazovateľ je výsledkom viacerých vonkajších a vnútorných faktorov ako politická

situácia, úroveň nezamestnanosti, demografický vývoj.

Graf 8 Domový fond

(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z ŠÚ SR, dostupné za rok 2001)

Počet rodinných domov jednotlivých obcí v KM je 2202, z toho trvalo obývaných

je 1879. Konštatujem, že nastáva pokles, ktorý úzko súvisí s prirodzeným a mechanickým

pohybom obyvateľstva. Zastaviť, resp. zvrátiť tento nepriaznivý vývoj je možné iba

investíciami do všetkých oblastí života s cieľom stabilizovať, resp. zlepšiť životné

podmienky obyvateľstva mikroregiónu.

41

2.3 INFRAŠTRUKTÚRA A SLUŽBY

Technická infraštruktúra v jednotlivých obciach nie je ešte úplne vybudovaná.

Horšie podmienky majú koncové obce ako obce ležiace na trase Humenné – Medzilaborce,

resp. v blízkosti okresného mesta HE. Stav infraštruktúry je znázornený v prílohe 7.

Nezávisle na veľkých infraštrukturálnych projektoch je však nevyhnutné realizovať aj

drobné rekonštrukcie obcí (autobusové zastávky, oddychové zóny, úprava potokov,

výstavba viacúčelových športových ihrísk, drobné parkové úpravy). Tieto akčné plány

s dôrazom aj na fondy EÚ dokumentuje príloha 8.

2.4 CHARAKTERISTIKA OKOLITÝCH MIKROREGIÓNOV

Okolité mikroregionálne združenia boli založené za rôznym účelom. Mikroregióny Duša a Ptava sú viac aktívne, teda vynakladajú viac úsilia

na vypracovanie jednotlivých dokumentov pre získanie finančných prostriedkov ako

Mikroregión Cirocha. Tieto mikroregióny sú aktívne dodnes a pripravujú rôzne projekty s cieľom rozvoja svojich členov a iné zasa boli založené len účelovo, kvôli určitému jednorazovému projektu z cieľom čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ (napr. výstavba kanalizácie a pod.). Mikroregión Cirocha

Bol založený v roku 2004, neskôr ako KM. Do tohto mikroregiónu spadajú tieto

obce: Belá nad Cirochou, Kamenica nad Cirochou, Dlhé nad Cirochou, Zemplínske

Hámre, Modra nad Cirochou, Hažín nad Cirochou a Kamienka. Konateľ je Ing. Miko

Štefan, starosta obce Modra nad Cirochou. Rozloha územia je 8987 ha, počet obyvateľov

je 11318, je to pomerne vysoké číslo vzhľadom na počet obcí a rozlohu. Nachádza sa

juhovýchodne od KM.

Mikroregión Duša

Tento mikroregión vznikol v rovnakom roku ako KM, teda v roku 2003 a tvorí ho

desať obcí: Lesné, Nacina Ves, Oreské, Petrovce nad Laborcom, Pusté Čemerné, Staré,

Suché, Vôľa, Zbudza a Strážske. Rozlohu má 9979 ha, je to najväčšie číslo spomedzi

týchto mikroregiónov, no počet obyvateľov je len 10546. Nachádza sa juhozápadne od

KM.

Mikroregión Ptava

42

Tento mikroregión vznikol v roku 2001 ako združenie štyroch obcí: Chlmec,

Kamienka, Ptičie a Porúbka, teda o 3 roky skôr ako KM . Rozlohu má 2804 ha a počet

obyvateľov je 2017. Je to pomerne malý mikroregión. Nachádza sa južne od KM.

2.5 SWOT ANALÝZA

SWOT analýza ako súčasť analytickej časti predstavuje vo výstižnej a objektívnej

forme výsledky predchádzajúcich analýz mikroregiónu. Skratka SWOT znamená: S

(strenghts) - silné stránky, W (weaknesses) - slabé stránky, O (opportunities) - príležitosti

a T (threats) - hrozby. V KM boli hodnotené prioritné oblasti: Infraštruktúra a životné

prostredie, malé, stredné podnikanie a cestovný ruch, kultúra, šport a služby, ktoré

dokumentuje príloha 9.

2.5.1 Rozbor problémov v KM

Identifikácia problémov spojených s rozvojom je dôležitým krokom v procese

plánovania. Problémy ako také predstavujú z hľadiska rozvoja každého mikroregiónu

určité negatíva a nedostatky, preto aj pri ich definovaní z pohľadu SWOT analýzy sme

vychádzali najmä z jej slabých stránok a ohrození. Tieto analýzy už svojou konštrukciou

do veľkej miery predikovali a poukazovali na potenciálne problémy. Na základe týchto

skutočností vystúpili do popredia jednotlivé problémy v rámci KM.

Infraštruktúra a životné prostredie

Dobudovanie technickej infraštuktúry je nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej je

nemysliteľný ekonomický či sociálny rozvoj KM. Miestna komunikačná sieť v obciach

mikroregiónu je zastaralá, resp. je v zlom technickom stave, čo úzko súvisí s výstavbou

plynofikácie a odkanalizovania v posledných rokoch.

Po rekonštrukcii miestnych komunikácií je treba doriešiť otázky s výstavbou

chodníkov. K skvalitneniu verejnej hromadnej dopravy je potrebné zo strany obcí prispieť

s vhodnými riešeniami rekonštrukcií miestnych autobusových zastávok.

Miestne potoky a ich okolie so spoločenstvami rôznych porastov predstavujú v KM

jedny z ekostabilizačných prvkov. Aj keď z tejto dôležitej funkcii z hľadiska ochrany

životného prostredia predstavujú mnohokrát najviac znečistené časti obcí, prispieva k tomu

i fakt tvorenia divokých skládok v ich blízkosti. Samotní obyvatelia jednotlivých obcí sú

často krát zdrojom tohto znečistenia.

Malé, stredné podnikanie a cestovný ruch

43

Daný mikroregión leží v bezprostrednom zázemí prosperujúceho mesta a má

výhodnú polohu, ktorá ponúka kvalitnejšie a zdravšie životné prostredie, stavebné

pozemky pre bývanie v rodinných domoch ako aj možnosť uplatniť nové projekty pre

aktívne trávenie voľného času pre domácich obyvateľov, ale aj návštevníkov. Preto je

vhodné rozvíjať najmä aktivity malého a stredného podnikania založené na tradičných

aktivitách a potrebách občanov obce.

V KM sú príležitostí v oblasti poľnohospodárskej výroby a na ňu nadväzujúci

spracovateľský priemysel a služby. Poľnohospodárstvo bude aj naďalej poskytovať

pracovné príležitosti pre časť obyvateľstva, pričom mikroregión môže v tomto smere

čiastočne napomôcť so získavaním potrebných informácií a finančných zdrojov. Taktiež je

možné využiť vhodné podmienky pre vidiecky cestovný ruch, agroturistiku či ľahký

priemysel.

Za účelom urýchlenia ekonomického rozvoja by sa mala podieľať vo väčšej miere

miestna samospráva, ktorú predstavuje okresné mesto HE, a to snahou o zlepšenie

podnikateľského prostredia a mala by byť iniciátorom širokej spolupráce všetkých

zainteresovaných strán vrátane súkromného sektora a okolitých mikroregiónov.

Predstavitelia KM nie celkom dostatočne využívajú ponúkané možnosti, ktoré sa

týkajú fyzicko-geografických podmienok (klimatické pomery, hydrologické pomery,

rastlinstvo, živočíšstvo, geologické pomery), ale aj humánno-geografické pomery

(bývanie, obyvateľstvo, cestovný ruch). Napríklad voľné pozemky a priestory na

podnikanie, aj keď podnikateľská sféra v obciach je zatiaľ v iniciálnom štádiu s menšími

prevádzkami a nevytvára nové pracovné miesta.

Kultúra, šport, služby

Keďže sieť kultúrnych zariadení v KM je zastúpená najmä kultúrnymi domami

a kultúrno-historickými pamiatkami, ktoré predstavujú miestne kostoly. Športové aktivity

sú v obciach zastúpené futbalom preto pre plnohodnotný a spokojný život obyvateľov je

nutné realizovať multifunkčné ihriská, aj pre iné druhy športov ako tenis, basketbal,

volejbal a pod, ktoré môžu osloviť aj ženskú časť populácie a rôzne iné vekové kategórie.

Pre rozšírenie ponuky služieb sa priam žiada realizovať aj netradičnú ponuku

miestnych atrakcií. K takýmto patria možnosti netradičných športových aktivít ako sú golf,

strelnica či let balónom. Napríklad existujúca strelnica v obci Lackovce si vyžaduje

finančné prostriedky na jej zatraktívnenie, no ide o dlhodobú investíciu. O zriadenie

menšieho osem - jamkového golfového ihriska sa zaujímali už viacerí podnikatelia, no

častým problémom bola a aj je, neochota zo strany obyvateľov pri predaji pozemkov.

44

45

3 MOŽNOSTI ROZVOJA V KOŠKOVSKOM MIKROREGIÓNE

3.1 VÝSLEDKY PRIESKUMU NÁZOROV OBYVATEĽSTVA

Vzťah človeka k vlastnej obci alebo k jej zázemiu, v ktorom žije, je špecifickým

typom premennej a možno ho skúmať predovšetkým na základe tzv. mäkkých dát

získaných vlastným empirickým prieskumom a pozorovaním. Z tohto dôvodu bol

v obciach KM realizovaný prieskum názorov obyvateľstva na problematiku rozvoja obcí

a mikroregiónu. Prieskum bol založený na metóde dotazníkového šetrenia.

3.1.1 Dotazníkový prieskum

Do dotazníkového prieskumu (pozri prílohu 10) v jednotlivých obciach

mikroregiónu boli zapojené všetky reprezentatívne skupiny obyvateľstva. Dotazníky boli

anonymné. Výber respondentov bol zo začiatku prieskumu náhodný a neskôr výberový,

aby boli zachytené všetky skupiny obyvateľstva. Celkovo bolo oslovených 208

respondentov vo veku od 17 do 87 rokov. Z toho bolo 102 mužov a 106 žien.

V rámci štruktúry dotazníka bolo celkovo 19 otázok kde respondenti odpovedali

na uzavreté a otvorené otázky v troch hlavných blokoch. Tieto otázky boli situované do

tematiky ako podmienky a kvalita bývania, spolunažívanie a susedské vzťahy, kvalita

a sortiment služieb, možnosti pre športové, rekreačné a ďalšie záujmové aktivity,

kultúrne a spoločenské aktivity, zachovanie kultúrnych a historických pamiatok, tradícií

a umeleckých remesiel, možnosti pracovných príležitostí v KM a jeho okolí. Ďalšie

otázky boli zamerané na informovanosť obyvateľov o aktivitách, ktoré sa konajú v KM

a predpoklady rozvoja KM.

Kvalita bývania v KM

Bývanie je často limitujúcim faktorom všetkých foriem spolupatričnosti k vlastnej

obci resp. k mikroregiónu a má vplyv na ostatné zložky udržateľnosti vidieckeho spôsobu

života. Neoddeliteľnou súčasťou bývania na vidieku je pridomová záhradka, ktorú

deklarovalo 98 % respondentov, čo dokumentuje vysokú prepojenosť bývania s malým

hospodárstvom. V rámci výhod bývania v KM bolo respondentom ponúknutých niekoľko

alternatív. Na všetky bola pozitívna reakcia. Pri ponuke - život na dedine je kľudnejší 82

% respondentov reagovalo pozitívne, pri alternatíve - vlastníctvo domu, príp.

prídomového hospodárstva bola pozitívna reakcia u 79 %. Najnižšia pozitívna reakcia pri

výhodách bývania sa objavila pri alternatíve - ľudia sa zaujímajú viac jeden o druhého

46

ako v meste, len u 46 % respondentov. Z ďalších výhod, ktoré respondenti navrhovali

boli napr. pekné prostredie, kľud, rodina, známi, bezpečnosť, plyn, voda, blízkosť mesta

He. Taktiež som sledovala aj nevýhody bývania v KM. Respondentom bolo ponúknutých

niekoľko alternatív. Podiel odpovedí nebol tak jednoznačný. Pri alternatíve - málo

pracovných príležitostí reagovalo pozitívne 45 % respondentov, pri alternatíve – zlé

možnosti nákupu a využívanie služieb reagovalo 46 %, málo možností sebarealizácie

reagovalo 48 %, za všetkým treba dochádzať reagovalo 50 %. Z celkového pohľadu je

zrejmé, že výhody výrazne dominujú nad nevýhodami. Počet nevýhod, ktoré uviedli

respondenti bolo o niečo menej, napr. závora do lesa, zlé medziľudské vzťahy, čiastočne

hluk, málo relaxu pre mladých ľudí.

Spolunažívanie a susedské vzťahy

Spolunažívanie a susedské vzťahy tvoria významný fenomén na vidieku

a hodnotia sa ako určitá prednosť pri kvalite života vo vzťahu k mestu. Respondentom

bolo ponúknutých niekoľko alternatív. Najväčšia pozitívna odozva bola na alternatívu –

vzťahy dobrých známych 35 % respondentov, dobrá spolupráca bez osobitného vzťahu

27 %, priateľské, dôverné vzťahy 22 % respondentov. Pri návrhoch na zlepšenie vzťahov

sa vyskytovali napr. stretávanie sa ľudí, menej závisti a ohovárania, tolerancia, menej

alkoholu.

Kvalita a sortiment obchodu a služieb

Spokojnosť s bývaním a celkovým životom v KM úzko súvisí s kvalitou

a sortimentom obchodu a služieb. Najväčší ohlas bol na nákup potravín a drogistického

tovaru. S potravinami bola pomerne vysoká spokojnosť, kde 67 % bolo veľmi

spokojných, pri nákupe drogistického tovaru bola o niečo menšia spokojnosť 43 %. Viac

ako polovica obyvateľov mikroregiónu si nemá možnosť kúpiť v obci priemyselný tovar.

Príčiny, prečo bolo tak málo ohlasov na tieto základné potreby v obcí sú, asi v blízkej

dopravnej dostupnosti mesta HE, kde je možné ostatné služby ako aj tovar zaobstarať.

Taktiež sa objavuje stabilný fenomén na vidieku, vo vzťahu k remeselným službám.

Tieto si miestne obyvateľstvo KM vie zrealizovať svojpomocne.

Možnosti pre športovanie a rekreačné aktivity

Na vidieku sú klasické možnosti športovania, príp. rekreačných aktivít. Preto som

chcela v prieskume načrieť aj do netradičných foriem oddychu. Najviac ohlasov bol na

tradičné športovanie na vidieku – futbal, kde sa vyjadrilo všetkých 208 respondentov.

Z ďalších športov, na ktoré reagovali všetci respondenti bola pešia turistika. Čiastočne sa

47

rozbieha cykloturistika čo potvrdilo len 7 % respondentov. Dobrá odozva bola aj na

poľovníctvo, túto možnosť zakrúžkovalo 53 %, relatívne obľúbené je aj rybárstvo, kde sa

pozitívne vyjadrilo 42 % respondentov. Avšak najobľúbenejšou záujmovou aktivitou

v mikroregióne je záhradkárstvo, kde sa pozitívne vyjadrilo 91 % respondentov. Súvisí to

samozrejme s klasickou prídomovou záhradou, kde obyvateľstvo vidí určití relaxačný

efekt. Z iných športov a rekreačných činností, ktoré respondenti navrhovali boli

sánkovanie, basketbal, hokej, kolobežkovanie, stolný tenis, aerobik, posilovňa,

grilovanie, agroturistika, hubárčenie. Tieto aktivity uvádzalo najmä 22 % mládeže a 16 %

dospelých.

Kultúrne a spoločenské aktivity

Kultúra a spoločenské aktivity v obci resp. v KM odzrkadľujú mentalitu

miestneho obyvateľstva. Pri otázke spokojnosti s týmito aktivitami bola dosť veľká

nespokojnosť miestnych obyvateľov až 46 %. Len 16 % bolo relatívne spokojných. Skôr

bola nespokojnosť u žien ako u mužov. Taktiež s narastaním vzdelania mierne narastá

nespokojnosť. Respondentom boli ponúknuté možnosti vyjadriť spokojnosť s filmovými

predstaveniami, zábavnými vystúpeniami a jazykovými kurzami. Najväčšia nespokojnosť

bola skoro so všetkými ponúknutými alternatívami, okrem zábavných predstavení, kde

bola spokojnosť 40 %. Respondenti dali aj návrhy, ktoré by sa mali realizovať v ich obci

resp. v KM pre zlepšenie aktivít, boli to napr. skvalitniť rôzne druhy osláv, viac

folklórnych podujatí, zriadiť kino, amfiteáter, akcie pre starších, besedy, koncerty

v kostole, prednášky.

Zachovanie kultúrnych a historických pamiatok

V posledných desaťročiach nebol veľký záujem spoločnosti o zachovávanie

kultúrnych a historických pamiatok. V prieskume som chcela podchytiť možné tendencie

k náprave týchto chýb. Skoro 33 % respondentov v rámci svojej obce prejavilo

spokojnosť. Pre návštevníkov by obyvatelia mikroregiónu vo vzťahu k cestovnému ruchu

odporučili viacero ponúk, výrazne dominovala návšteva miestnych kostolov, parky,

kedysi kolesárstvo, cintoríny s významnými menami v obciach, pomník padlých v II.

svetovej vojne. Pre zlepšenie kultúrno–historických pamiatok v mikroregióne respondenti

uviedli napr. zviditeľnenie sa v televízii, v novinách, publikácie o KM, pohľadnice so

symbolmi KM, spolupráca jednotlivých obcí, obecné noviny, naučiť mladých zachovávať

tradície a remeslá a pod.

48

Pracovné príležitosti

Jedným z rozhodujúcich faktorov udržateľnosti vidieckeho obyvateľstva je

spokojnosť s pracovnými príležitosťami v obci alebo jej najbližšom okolí. Z odpovedí na

otázku týkajúcu sa hodnotenia pracovných príležitostí odpovedalo 87 % respondentov

nespokojne. Iba 6 respondentov bolo relatívne spokojných, z ktorých väčšina nepracuje

(materská dovolenka, nezamestnaný, robotník, dôchodca). S pracovnými príležitosťami

úzko súvisí aj podnikanie. Pri hodnotení tohto fenoménu bol veľmi vysoký záujem

respondentov 96 %, z nich 71 % bolo nespokojných. Na zlepšenie, skvalitnenie

a rozšírenie ponuky pracovných príležitostí v KM respondenti uviedli napr. vytvorenie

salaša, obnova roľníckeho družstva, remeslá, stolárstvo, drevovýroba, mini farma,

liehovar, agroturistika, väčšia iniciatíva od starostov a poslancov pri vytváraní

pracovných príležitostí, podnikanie doma a pod.

Informovanosť verejnosti o aktivitách v KM

Pri plánovaní rozvoja obcí, resp. KM a zlepšenie jeho riadenia je dôležité

zabezpečiť dobrú informovanosť verejnosti a vytvoriť podmienky pre aktívnu účasť

verejnosti na všetkých rozhodovacích procesoch v danej obci. V prieskume bolo 77 %

respondentov spokojných, 3 % boli nespokojní s celkovou informovanosťou o obci.

Vhodnou pomôckou na zlepšenie informovanosti o KM bol výsledok z otázky – z akých

zdrojov čerpajú informácie. Najviac informácií získavali občania z miestneho rozhlasu 37

%, od susedov, z vývesných tabúľ 13 %, v obchode 12 %, v kostole a na obecnom úrade

8 %.

Budúci vývoj aktivít v KM

K otázkam budúceho rozvoja mikroregiónu sa nevedelo vyjadriť 17 %

respondentov. Z ponuky ubytovacích a stravovacích zariadení v mikroregióne si získali

najväčšie sympatie u 27 % respondentov: chatová oblasť uprostred nenarušenej prírody,

tradičná zemplínska izba zdôrazňujúca špecifiká mikroregiónu. Väčšia pozornosť 45 %

respondentov sa sústredila na vybudovanie novej bytovej výstavby a nových stavebných

pozemkov. Na druhej strane zriadenia nového agroturistického centra získalo 9 %

sympatií u respondentov, čo potvrdzuje skutočnosť, že agroturistika a turistika na vidieku

ešte nezaujali potrebné miesto v ponuke aktivít cestovného ruchu.

Aj napriek mnohým výhodám a nevýhodám bývania v KM 96 % respondentov

plánuje svoj život aj v budúcnosti v KM, 4 % respondentov prevažne mládeže, chce

využiť možnosti na cestovanie, vzdelávanie a neuvažuje si založiť rodinu v KM.

49

Koškovský mikroregión s neporušenou prírodou a kultúrno–historickým

potenciálom má určitú perspektívu do budúcnosti, avšak museli by sa výrazne zlepšiť

služby, zefektívniť propagácia, dobudovať diaľničná sieť, zlepšiť podmienky pre

podnikateľov vo vidieckej turistike a znížiť nezamestnanosť.

Z uvedených výsledkov prieskumu a z mnohých rozhovorov, ktoré som mala

možnosť uskutočniť vyplýva, že pre respondentov ponúka mikroregión dostatok

príležitostí na rozvíjanie aktivít, ktoré zvýrazňujú špecifickosť mikroregiónu, prípadne

pôsobia ako identifikačné činiteľe pre rodákov i samotných obyvateľov mikroregiónu.

Výsledky prieskumu potvrdili, že potencionálni zákazníci majú záujem o kultúrne

podujatia a historické solitéry, ľudové prejavy, ktoré zvýrazňujú špecifickosť

mikroregiónu. Tieto aktivity sa musia vyznačovať určitou autenticitou a štýlovosťou,

ktorá vychádza z ľudových tradícií mikroregiónu.

3.2 NÁVRHY PRIORÍT ROZVOJA AGROTURISTIKY

Táto podkapitola je spracovaná na báze hodnotenia lokalizačných predpokladov

cestovného ruchu v KM, SWOT analýzy a anketového prieskumu hlavne v otázkach:

možnosti pre športovanie a rekreačné aktivity, budúci vývoj aktivít v KM a mnohých

osobných rozhovorov.

Pripomeniem, že je potrebné vychádzať zo skúseností tých, ktorí sa v oblasti

agroturistiky pohybujú už dlhší čas a vedia, že klientovi už dnes nestačia len krásy

prírody, ale požaduje i zábavu a rozptýlenie. Preto je nutné rozvíjať, resp. dobudovať

doplnkové služby tohto druhu i v tomto mikroregióne. V rámci rozvoja cestovného ruchu

v Koškovskom mikroregióne n a v r h u j e m e venovať pozornosť nasledovným

prioritám, keďže niektoré už KM uskutočnil vo svojich akčných plánoch (pozri prílohu

8).

Navrhované priority:

1. Podpora tvorby produktov vidieckej turistiky,

2. Podpora zachovania a obnovy kultúrneho dedičstva a prírodného bohatstva pre

agroturistiku.

Prostredníctvom navrhovaných priorít sa môžu naplniť nasledovné ciele v KM:

zviditeľnenie regiónu,

posilnenie rozvoja vidieckeho turizmu v Koškovskom mikroregióne,

zvýšenie príjmov podnikateľských subjektov v oblasti agroturistky,

50

zvýšenie zamestnanosti v KM,

využitie možností zo strany štátnych fondov, zahraničných grantov a

projektov,

prípadne organizácií, ktoré majú záujem pôsobiť v mikroregióne.

3.3 NÁVRH PROJEKTU BIOFARMA

K relatívne novým, ale rozvíjajúcim sa formám cestovného ruchu na Slovensku

patrí aj vidiecky cestovný ruch a agroturizmus. Na základe SWOT analýzy a anketového

prieskumu, som zistila, že Koškovský mikroregión má rekreačný potenciál a rastie v ňom

dopyt ľudí po oddychu. Z tohto dôvodu som sa rozhodla n a v r h n ú ť projekt BioFarma

Z daného názvu je cítiť amerikanizmus, no z hľadiska marketingu tento názov vyhovuje

viac ako tradičné názvy napr. sedliacky dvor, salaš či ranč.

Ciele projektu

Hlavným predmetom projektu je výstavba, resp. rekonštrukcia, prevádzka

ubytovacieho a reštauračného zariadenia spojená s príležitostnými aktivitami súvisiacimi

najmä s oblasťou gastronómie a agroturistiky, ktoré sú charakterizované v portfóliu

ponúkaných aktivít. Konkrétnym cieľom daného projektu je vytvoriť a ponúknuť

cieľovým skupinám miesto pre oddych ďaleko od ruchu veľkomiest. Globálnym cieľom

BioFarmy je obnoviť tradičné hodnoty, prezentovať jedlá a povestnú vidiecku srdečnosť,

zvýšiť zamestnanosť v KM. Konečným cieľom riešenia je zvýšenie atraktivity ako

samotnej obce, tak aj mikroregiónu.

Prínosy projektu

Projekt BioFarma bude mať významný lokálny prínos pre miestnych obyvateľov

Krosna (oblasť medzi Koškovcami a Hankovcami, pozri prílohu 5), ale aj obyvateľov

širšieho okolia a návštevníkov obce. Ponuka ubytovacieho zariadenia umožní

návštevníkom stráviť v obci dlhší čas a dôkladnejšie tak spoznať život miestnych

obyvateľov, ich históriu a aj súčasnosť. Tak sa vytvoria do budúcna kvalitné podmienky

na podnikanie v oblasti agroturistiky, ktoré zabezpečia trvalé zdroje príjmov pre

mikroregión a tak aj rozvoj celého Koškovského mikroregiónu.

Marketing projektu

Z marketingového hľadiska je potrebné, aby naši potencionálni zákazníci mali čo

najdostupnejšie informácie o BioFarme v Krosne. Môžu navštíviť webové stránky

Slovenského zväzu vidieckeho turizmu a agroturizmu - www.agroturistika.sk či

51

Slovenský zväz vidieckej turistiky a agroturizmu (SZVTA) - www.agroturist.sk, kde by

našli všetky dôležité informácie o nás. Vydávali by sme aj svoj vlastný propagačný

materiál, samozrejme v spolupráci s MVaRR alebo SZVTA, pre miestnych podnikateľov,

obyvateľov či návštevníkov. Tento materiál si môže získať veľký záujem u návštevníkov

aj turistických veľtrhov a výstav. Jeho cieľom by bolo stať sa komplexnou prezentáciou

toho najlepšieho, čo naša BioFarma v agroturistike a vidieckej turistike ponúka.

Spomeniem napr.  prezentáciu umeleckých výrobkov miestnych ľudí, výstavu dobových

fotografií zo života obyvateľov Krosna.

Nositelia projektu

Dovolenka na sedliackom dvore - BioFarme pozostáva predovšetkým z čo

najväčšieho včlenenia sa do života farmára a jeho rodiny. Túto možnosť môžu využiť a

nositeľmi projektu môžu byť samotní obyvatelia, obec či podnikateľské subjekty a firmy,

ktoré majú záujem o rozvoj vidieckych a agroturistických aktivít a majú základný kapitál.

Najvhodnejšia lokalita pre tento projekt je v oblasti Krosna, kde BioFarma môže

nadobudnúť charakter ubytovacieho zariadenia s reštauračnými službami. Daný záujemca

si môže zrekonštruovať resp. odkúpiť, ak nie je vlastníkom, staršiu usadlosť, rôzne

poľnohospodárske objekty (ktoré stratili svoj pôvodný účel) či rodinný

dom, zrekonštruovať a vybaviť starožitným nábytkom. Samozrejme nesmú chýbať

moderné sociálne zariadenia a aj technikou dobre vybavená kuchynka. Daná

rekonštrukcia si samozrejme vyžaduje finančné prostriedky na stavebné investície, investície do vnútorného vybavenia, zariadenia a technológií vrátane zriadenia pripojenia na internet. Cieľová skupina

Potencionálni záujemcovia o tento druh turistiky sú najmä domáci turisti zo

Slovenska, ktorí nežijú na vidieku, najmä rodiny s deťmi, ktorí obľubujú denné pobyty na

salaši s atraktívnym ubytovaním v pôvodných kolibách a ukážkami tradičných remesiel.

Nesmiem zabudnúť na prípadných zahraničných turistov z Poľska, Maďarska, Česka či

Ukrajiny. Budú môcť využiť okolité lúky na pikniky, campovanie či rôzne aktivity.

Prípadne naše zábavné, tímové aktivity môžu využiť firmy pre svoje pracovné tímy za

účelom budovania a zocelenia tímu alebo firemných hier.

Portfólio ponúkaných aktivít

Naše aktivity budú najmä prehliadka farmy, vysvetlenie prác a celého kolobehu

života na farme so zvieratami, ochutnávka syrov, výklad ich výroby či výroba vlastného

52

syra a pod. Ďalej rôzne športové zábavné a tímové aktivity: streľba z luku alebo kuše,

jazdenie na koni,  kálanie dreva, kosenie trávy kosou, kydanie hnoja, pasenie oviec a ich

zaháňanie, dojenie oviec, hrabanie sena, sušenie sena, oberanie ovocia či zaváranie,

preťahovanie lanom a ďalšie hry a súťaže prípadne adrenalínové aktivity. Hostia resp.

návštevníci sa budú môcť zapojiť do farmárskych prác. Najmä deti obľubujú to, že môžu

pozorovať rôzne domáce zvieratá, trebárs pri dojení, ale aj rodení. Deti budú môcť

pobehovať po dvore či záhrade bez toho, aby sa rodičia báli, že ich zrazí auto. Súčasťou

ponuky pobytu na BioFarme bude aj stravovanie sa domácimi mliečnymi produktmi,

špecialitami z diviny či čerstvým ovocím a pod. A k tomu pokoj vidieka, skrátka útek od

ruchu veľkomesta.

Realizácia projektu

Pri realizácií projektu je možné vychádzať z existujúceho kultúrno–historického

potenciálu, nenarušenej prírody, z tradície športovo-turistických podujatí najmä v oblasti

Krosna, kde môžu nadviazať spoluprácu aj podnikateľskými subjektami ako Farma VD -

družstvo Koškovce, MUSHER - športové družstvo či POLAGRO, spol. s r.o. so sídlom

v Koškovciach. Jedna z možností riešenia pri realizácií projektu BioFarma sa črtá

napríklad aj zo spolupráce so zahraničnými organizáciami, vyžívaním štátnych účelových

dotácií, ale aj možnosť získania nenávratného finančného príspevku z Európskeho

poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka prostredníctvom P r o g r a m u

r o z v o j a v i d i e k a . Ten vo svojej Osi 3, v rámci opatrení 3.1 s názvom

Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam a opatrenie 3.2 Podpora

činností v oblasti vidieckeho CR, podporuje práve projekty z oblasti cestovného ruchu na

vidieku. Tu j e p r í l e ž i t o sť z í skať f i nančné p ros t r i edky na výdavky

ce l ého p ro j ek t u až do 3 mi l . EU R . Pri realizácii BioFarmy je možné využiť

služby Regionálnej rozvojovej agentúry Humenné, ktorá poskytuje konzultačnú a

poradenskú činnosť pre malých a stredných podnikateľov, samosprávy a vypracúva

projekty v rámci štátnych podporných programov, či poradensko-konzultačnej

spoločnosti pre projekty EÚ Agriprogres s.r.o.. Spoločnosť AGRIPROGRES už v

súčasnosti zabezpečuje poradenské a konzultačné služby vrátane projektovej prípravy na

čerpanie prostriedkov Európskej únie z fondov EÚ na roky 2007-2013.

Pri samotnom zariaďovaní interiéru je vhodné zapracovať do projektu, resp.

v danej usadlosti BioFarmy zriadiť aj tzv. K o š k o v s k ú i z b u . Tá by mala byť

zriadená v duchu lokálnych tradícií, nie prehnanou výzdobou predmetmi ľudovej tvorby,

53

ktoré majú pôvod v mikroregióne (valašky, koberce, výšivky, časti zemplínskeho kroja,

atď.). Príkladnú cestu smerovania a rozvíjania BioFarmy vidím, v činnosti lokálnych

folklórnych skupín, ktoré sa zameriavajú výlučne na interpretáciu a propagáciu

tradičného lokálneho repertoáru, pričom obvykle neplnia len funkcie interpretov, ale aj

animátorov ľudových tradícií v duchu špecifík lokality. Spomeniem folklórnu skupinu

DUPNA z Jasenova, okres Humenné a folklórny súbor Chemlon Humenné. Existencia

kultúrnych podujatí a tanečných zábav môže obohatiť celkový dojem návštevníka.

Oživenie záujmu o turistické aktivity v mikroregióne by malo byť postavené z hľadiska

ľudovej kultúry na poukázaní rozmanitosti prejavov ľudovej kultúry mikroregiónu.

A práve v tomto priestore vidím perspektívu práce etnológa, ktorý by svojimi odbornými

poznatkami mohol byť prínosom pri rozvíjaní turistiky na BioFarme. Vypracoval by

plány kultúrnych podujatí a sám by aj pomáhal pri ich organizácii.

Zhrnutie projektu

Projekt BioFarma ukazuje, že Koškovce ako mikroregión majú predpoklad

prilákať domácu i zahraničnú klientelu. Rozvoj cestovného ruchu musí byť postavený na

silných stránkach mikroregiónu - stále nenarušenou prírodou, relatívne bohatým

kultúrno–historickým potenciálom, strategickou polohou. Prvé výsledky už ukazujú, že

agroturistické aktivity získavajú na Slovensku určitú odozvu, avšak je potrebné vzbudiť v

ľuďoch odhodlanie a sebavedomie k podnikateľským aktivitám v tejto oblasti a podporiť

ich k ešte väčšej rozvinutejšej činnosti. Na pozitívnych príkladoch treba postaviť tradíciu

vzniku ďalších takýchto zariadení, ktoré napomáhajú oživeniu vidieckej ekonomiky v

KM, resp. k sebestačnosti lokality, pritom netreba zabudnúť na dostatočnú propagáciu a

komplexnosť ponúkaných služieb.

3.4 PRODUKTY V ROZVOJI KOŠKOVSKÉHO MIKROREGIÓNU

Vychádzajúc z uvedených informácií v 2.7 podkapitole boli identifikované štyri

základné oblasti rozvoja, na ktoré je potrebné zamerať pozornosť v nasledujúcej

plánovacej časti. Ide o tieto oblasti rozvoja: oblasť technickej infraštruktúry a občianskej

vybavenosti, oblasť kultúry, športu, služieb a oblasť malého, stredného podnikania,

cestovného ruchu a oblasť ochrany životného prostredia.

54

3.4.1 Návrh čiastkových produktov

Okrem projektu BioFarmy n a v r h u j e m e uplatniť a zrealizovať aj ďalšie

čiastkové projekty. Je nevyhnutné rozšíriť ponuku turistických a c y k l o t u r i s t i c k ý c h

t r á s a j n á u č n ý c h c h o d n í k o v . Dobre premyslená a vhodne lokalizovaná sieť

turistických a cykloturistických trás či náučných chodníkov, v najvhodnejších obciach

napr. v obci Ľubiša, ako jedna z aktivít cestovného ruchu, môže sprístupniť obmedzené

oblasti ako rímsko-katolícky kostol svätého Ducha, ktorý bol postavený v roku 1584 v

klasicistickom štýle a klasicistický zvon z roku 1810.

V KM je potrebná aj snaha obyvateľov poskytnúť, resp. spestriť pobyt

návštevníkov o vedomosti z histórie, kultúry, tradícií danej oblasti. Preto navrhujem

z r i a d i ť o b e c n é m ú z e á , napr. v obci Udavské, kde je možnosť  využiť viac

starších architektonicky zaujímavých domov na prezentáciu jedinej technickej

nehnuteľnej pamiatky - plynový motor z mlyna, sochy svätého Ondreja v klasicistickom

štýle z 19. storočia, či závesný obraz svätej Trojice od sochára Vojtecha Tkacsika z rokov

1860-1880, taktiež v obci Zbudské Dlhé kde sa nachádzajú sochy svätého Petra a Pavla v

štýle neskorého baroka z konca 18. storočia.

K zlepšeniu propagácie by malo prispieť zriaďovanie i n f o r m a č n ý c h

s t r e d í s k i v   m e n š í c h o b c i a c h , napr. v Dedačove a v Slovenskom Krivom,

kde by túto inštitúciu mohol nahradiť obecný úrad. Táto koncepcia vyžaduje

vypracovanie podrobných informačných materiálov, ktoré by obsahovali všetky potrebné

informácie pre turistov.

V neposlednom rade by k propagácií KM prispela i  a k t u á l i z á c i a

i n t e r n e t o v ý c h s t r á n o k , môže to pomôcť obci Jabloň, kde sa nachádzajú 3

nehnuteľné a 2 hnuteľné národné kultúrne pamiatky evidované v Pamiatkovom úrade SR

vrátane židovského cintorína s cca 20 náhrobníkmi. V turisticky už menej navštevovanej obci Rokytov pri Humennom, kde sa

nachádza aj minerálny prameň, je potrebné rozšíriť možností v oblasti napr.

e k o l o g i c k e j t u r i s t i k y a agroturistiky.

Konštatujem, že vytvorením KM sa dostávajú jeho členské obce do

výhodnejšieho postavenia, pretože z predošlej samostatnosti a finančnej náročnosti

projektov nemohli rozvíjať svoje zámery. Nespornou výhodou takéhoto združenia obcí je

to, že možnosť investícií presahujú možnosti jednotlivých obcí.

55

ZÁVERV bakalárskej práci sme pomocou komplexnej regionálnej analýzy a hodnotenia

súčasného stavu chceli upozorniť na predpoklady pre rozvoj Koškovského mikroregiónu.

Poukázať na prírodné zdroje, z ktorých by mohli budúce projekty a plány rozvoja

mikroregiónu vychádzať v súlade s požiadavkami ochrany životného prostredia.

Je dôležité si uvedomiť, kde má daný mikoregión svoje skryté rezervy, resp.

potenciál a využiť to ako bázu, z ktorej sa bude odvíjať ďalší ekonomický, sociálny a

kultúrny rozvoj. V prvom rade je potrebné vzbudiť v ľuďoch odhodlanie a sebavedomie k

podnikateľským aktivitám vo vidieckej turistike resp. agroturistike. Jedna z možností

riešenia v získavaní finančných prostriedkov sa črtá napr. vyžívaním štátnych účelových

dotácií.

Prvé výsledky ukazujú, že agroturistické aktivity získavajú na Hornom Zemplíne,

ktorého súčasťou je Koškovský mikroregión, určitú odozvu, je potrebné ich podporiť k

ešte väčšej rozvinutejšej činnosti. Na pozitívnych príkladoch, napr. ako BioFarma, treba

postaviť tradíciu vzniku ďalších takýchto zariadení, ktoré napomáhajú oživeniu vidieckej

ekonomiky, prípadne sebestačnosti mikroregiónu.

Pevne veríme, že táto práca bude, tak ako pre mňa aj pre iných, ktorí tento

mikroregión poznajú, prípadne sa oň zaujímajú, obohatením a zdrojom nových poznatkov

a inšpirácií.

56

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Knižné zdroje:

1. BÚŠIK, J. 2006. Regionálny manažment a marketing. 1. vydanie. BA : Ekonóm,

2006. 104 s. ISBN 80-225-2193-0.

2. FALŤAN, Ľ. - PAŠIAK, J. 2004. Regionálny rozvoj Slovenska, východiská

a súčasný stav. 1. vydanie. BA : Sociologický ústav SAV, 2004. 88 s. ISBN 80-

85544-35-0.

3. GONDA, V. 2006. Ako napísať a úspešne obhájiť diplomovú prácu. 5. doplnené

a prepracované vydanie. BA : IMPRIM, 2006. 135 s. ISBN 80-8044-077-8.

4. Informačná brožúra. 2006. Mikroregión Duša. Excel Enterprise s.r.o., 2006. 35 s.

ISBN 80-89258-00-X.

5. Informačná brožúra. 2004. Združenie Koškovského mikroregiónu. Balada : HE,

2004. 20 s. ISBN 80-89258-00-X.

6. Informačná mini brožúra. Mikroregión Cirocha. ISBN 978-80-89258-08-6.

7. KLAMÁR, R. 2007. Strategické plánovanie rozvoja mikroregiónu Ptava. 1.

vydanie. PO : PU FP a HV, 2007. 210 s. ISBN 978-80-8068-604-8.

8. KOŽIAK, R. 2008. Zmierňovanie regionálnych disparít prostredníctvom

regionálnej politiky. 1. vydanie. BB : UMB EF, 2008. 138 s. ISBN 978-80-8083-

573-6.

9. KRAVČÁKOVÁ, G. a kol. 2005. Manažment projektov v regiónoch. 1. vydanie.

PO : Manacon, 2005. 271 s. ISBN 80-89040-27-6.

10. PAULIČKOVÁ, R. 2005. Regionálny a mestský marketing. 1. vydanie. BA :

Eurunion, 2005. 132 s. ISBN 80-88984-72-6.

11. Regionálna rozvojová agentúra. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja

Koškovského mikroregiónu na roky 2004 – 2014. 2004. 39 s.

12. SAMSON, Š. - BYRTUS, J. - HUDEC, O. - MUŠKA, M. - NAĎOVÁ, M. 2001.

Regionálna ekonomika. 1. vydanie. KE : TU EF, 2001. 234 s. ISBN 80-7099-716-8.

57

13. SPIŠIAK, P. - KLAMÁR, R. - MICHAELI, K. 2002. Trvalo udržateľný rozvoj

mikroregiónu Ptava. 1. vydanie. HE : Visual studio, 2002. 38 s. ISBN

OÚ-OOA/2002/33094.

14. ŠVANTNEROVÁ, Ľ. – KOŽIAK, R. 2005. Ekonomika miestnej samosprávy. 1.

vydanie. BB : UMB EF, 2005. 98 s. ISBN 80-8083-117-3.

15. URBANČÍKOVÁ, N. 2006. Ľudské zdroje v regionálnom rozvoji. 1. vydanie. KE :

TU EF, 2006. 206 s. ISBN 80-8073-600-6.

16. VILAMOVÁ, Š. 2004. Jak získat finanční zdroje Evropské unie. 1. vydanie.

PRAHA : GRADA PUBLISHING, 2004. 196 s. ISBN 80-247-0828-0.

17. WOKOUN, R. 2006. Strukturální fondy a obce I. 1. vydanie. Praha : ASPI, 2006.

146 s. ISBN 80-7357-138-2.

Internetové zdroje:

18. Erby obcí. [online]. Dostupné na internete: < http://www.e-obce.sk>. [citované 08.

január 2010].

19. Štatistický úrad Slovenskej republiky. [online]. Dostupné na internete:

<http://portal.statistics.sk/>. [citované 05. február 2010].

20. Obchodný register Slovenskej republiky. [online]. Dostupné na internete:

<http://www.orsr.sk/>. [citované 05. február 2010].

21. Regionálny operačný program (ROP) na roky 2007 – 2013. [online]. Dostupné na

internete: <http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj-vyzvy/>, [citované 8. február

2010].

22. Slovenská agentúra životného prostredia. [online]. Dostupné na internete:

<http://www.sazp.sk/mikroregiony/>. [citované 10. február 2010].

Elektronické články:

23. KAŠPAROVÁ, D. Regionálny rozvoj a ochrana životného prostredia po vstupe

Slovenska do EÚ. Slovgas, 5/2004. [online]. s. 26. [citované 11. február 2010].

Dostupné na internete: <http://www.spnz.sk/Casopis/04_05%5C04_05_10.pdf>.

24. LUKÁČOVÁ, K. V mikroregióne Podpoľanie: Možnosti využitia príkladu dobrej

praxe zo Západného Walesu. BA : Priatelia Zeme – CEPA, 22.10.2007. [online]. s.

2-14. [citované 10. február 2010]. Dostupné na internete:

<http://www.priateliazeme.sk/cepa>.

58

25. RODRÍGUEZ-POSE, A. - EZCURRA, R. Does decentralization matter for regional

disparities? A cross - country analysis in Journal of Economic Geography,

2009/05/14. [online]. s. 10 - 11. [citované 2. február 2010]. Dostupné na internete:

<http://www.imdea.org/socialsciences, http://repec.imdea.org>.

26. RODRÍGUEZ-POSE, A. Do institutions matter for regional development? A cross -

country analysis in Journal of Economic Geography, 2010/01/11. [online]. s. 13.

[citované 2. február 2010]. Dostupné na internete:

<http://www.imdea.org/socialsciences, http://repec.imdea.org>.

Elektronická pošta:

27. POLAČKOVÁ, Jana <jana.polackova@upsvar.sk>. 2010-01-27. Zoznam

uchádzačov o zamestnanie k 31.12.2009 podľa jednotlivých obcí v okrese

Humenné. (E - mail adresátovi Antónii Ficovej <antonia.ficova@post.sk>).

Legislatíva:

28. Zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja

29. Zákon č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, novelizované

zákonom č.237/2000 Z. z.

59

PRÍLOHAPríloha 1HDP

Regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa (v b. c.)podľa územia, penažná jednotka a rok

2004 2005 2006Prešovský kraj - EUR 3 781,0 4 203,0 4 515,0Zdroj: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=96, [citované 5. február 2010]

Mzda

Priemerná hrubá nominálna mesačná mzdaPriemerná hrubá nominálna mesačná mzda

(EUR)2007 2008

Prešovský krajSR 597,29 634,87Verejný sektor 633,75 668,36Medzinárodné s prevažujúcim verejným sektorom

999 999 999 999

Štátne 702,88 752,64Vlastníctvo územnej samosprávy 541,41 596,93Súkromný sektor 583,94 621,85Súkromné tuzemské 579,06 605,16Družstevné 521,19 558,19Vlastníctvo združ., polit. strán a cirkví

494,84 531,20

Zahraničné 635,10 708,52Medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom

656,13 745,87

Zdroj: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=96, [citované 5. február 2010]

Podiel investícií

Podniky podľa vybraných druhovPodniky spolu Súkromný sektor z toho zahraničné z toho

medzinárodné2006 2007 2008 2006 2007 2008 2006 2007 2008 2006 2007 2008

Okres HE

638 694 806 635 693 806 42 48 48 35 37 38

Zdroj: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=96, [citované 5. február 2010]

60

Príloha 2Nástroje regionálnej politiky

ADRESÁT, SMER

DRUH VPLYVUInformácie

a poradenstvo

Finančná motivácia Infraštruktúra Administratívne opatrenia

PODNIKYMobilita Informácie

o lokalite, regionálny marketing

Lokalizačná podpora

Výstavba ekonomickej

infraštruktúry, zásobovanie a odvoz

odpadu, doprava, telekomunikácie,

vzdelávanie, výskumné zariadenia,

vedecké parky, technologické

a podnikateľské centrá

Lokalizačné príkazy a zákazy

Investície _ Investičná motivácia

Regulácia investícií

Nové pracovné

miesta

_ Prémie za prac. miesta

_

Technológie, inovácie

Technologické

a inovačné poradenstvo

Podpora nových technológií

a výskumno – vývojových

inovácií

Regulácia nových technológií

Zakladanie podnikov

Podnikateľské

poradenstvo

Rizikový kapitál, „štartovacia“

pomoc

Regulácia zakladania podnikov

Kooperácia Kooperačné poradenstvo

Kooperačná motivácia

_

OBYVATEĽSTVOVzdelávanie Informácie

o možnostiach

vzdelávania

Príspevky na vzdelanie

Výstavba infraštruktúry

orientovanej na obyvateľstvo : byty,

vzdelávanie, zariadenia sociálneho

a kultúrneho zabezpečenia

_

Mobilita Informácie o ponuke

prac. miest

Príspevky na mobilitu

_

Zásobovanie Informácie o ponuke bývania kvalite

zásobovania

Subvencie blízkym dodávateľom _

OBCE - INŠTITÚCIEPoradenstvo

obcí a regionálnych zariadení

Príspevky na komunálne a regionálne

rozvojové projekty

Infraštruktúrna pomoc obciam

Koordinácia obcí a regionálnych zariadení

Zdroj: Samson, Š.- Byrtus J. - Hudec O. - Muška M. - Naďová M. 2001. Regionálna ekonomika. 1. vydanie. KE : TU EF, 2001. 234 s. ISBN 80-7099-716-8. s. 43.

61

Príloha 3Regionálny operačný program (ROP) na roky 2007-2013

Prioritná os:  1. Infraštruktúra vzdelávaniaOpatrenia/ Skupiny aktivít: 1.1 Rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia materských, základných a stredných škôl a príslušných školských zariadení1.2 Obstaranie vybavenia materských, základných a stredných škôl a príslušných školských zariadení v nadväznosti na ich rekonštrukciu, rozširovanie a modernizáciu.ERDF (eur): 348 500 000Celkom (eur): 410 000 000Prioritná os: 2. Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kuratelyOpatrenia/ Skupiny aktivít: 2.1 Rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia zariadení sociálnych služieb a zariadení na výkon sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately2.2 Budovanie zariadení sociálnych služieb a zariadení na výkon sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately2.3 Obstaranie vybavenia zariadení sociálnych služieb a zariadení na výkon sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately v nadväznosti na ich rekonštrukciu, rozširovanie, modernizáciu a budovanie.ERDF (eur): 229 500 000Celkom (eur): 270 000 000Prioritná os:  3. Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a rozvoj cestovného ruchuOpatrenia/ Skupiny aktivít: 3.1 Rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia pamäťových a fondových inštitúcií na miestnej a regionálnej úrovni a obstaranie ich vybavenia3.2 Rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia zariadení miestnej kultúrnej infraštruktúry3.3 Revitalizácia a hospodárske využitie nehnuteľných kultúrnych pamiatok s využitím na kultúrno-spoločenské a osvetové účely3.5 Obnova nehnuteľných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve verejného sektora, ktoré sú vyznamné pre rozvoj cestovného ruchu (CR)3.6 Podpora nekomerčnej mikroinfraštruktúry CR k strediskám regionálneho a národného významu s celoročným využitím3.7 Podpora prezentácie CR na regionálnej a miestnej úrovni doma i v zahraničí a vytvárenie partnerstiev samospráv a súkromného sektora a tvorba  ucelenej ponuky produktov CRERDF (eur): 190 400 000Celkom (eur): 224 000 000Prioritná os:  4. Regenerácia sídielOpatrenia/ Skupiny aktivít: 4.1 Obnova hmotnej infraštruktúry sídiel4.2. Integrované projekty rozvoja mestských oblastí4.3 Integrované projekty rozvoja obcí a príslušných rómskych osídlení4.4 Rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia zariadení nekomerčných záchranných služieb a obstaranie vybavenia zariadení nekomerčných záchranných služieb.ERDF (eur): 478 371 500Celkom (eur): 562 790 000Prioritná os:  5. Regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónovOpatrenia/ Skupiny aktivít: 5.1 Rekonštrukcia a modernizácia ciest II. a III. triedy na území cieľa KonvergenciaERDF (eur): 153 000 000Celkom (eur): 180 000 000Prioritná os: 6. Technická pomocERDF (eur): 45 228 500Celkom (eur):53 210 000Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj- vyzvy, [citované 8. február 2010]Príloha 4

62

Riadiace orgány operačných programov

RIADIACE ORGÁNY REZORT ORGANIZAČNÁ ZLOŽKA

Riadiaci orgán pre Rámec podpory Spoločenstva

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

sekcia riadenia pomoci z EÚ – odbor riadenia CSF

Riadiaci orgán pre Sektorový operačný programPriemysel a služby

Ministerstvo hospodárstva SR

SR sekcia pre európske záležitosti– odbor riadenia SOP PS

Riadiaci orgán pre Operačný programZákladná infraštruktúra

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

Agentúra na podporu regionálneho rozvoja– odbor riadenia OP ZI

Riadiaci orgán pre Sektorový operačný programPoľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

sekcia európskej integrácie, štrukturálnej politiky arozvoja vidieka – odbor štrukturálnej politiky

Riadiaci orgán pre Sektorový operačný program

Ľudské zdroje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

sekcia riadenia ESF– odbor riadiaceho orgánu pre SOP ĽZ

Riadiaci orgán pre Jednotný programový dokument -NUTS II Bratislava Cieľ 2

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

sekcia riadenia pomoci z EÚ – odbor riadenia preJednotný programový dokument Cieľ 2

Riadiaci orgán pre Jednotný programový dokument -NUTS II Bratislava Cieľ 3

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

sekcia riadenia ESF – odbor riadiaceho orgánu preJednotný programový dokument Cieľ 3

Zdroj: KAŠPAROVÁ, D. Regionálny rozvoj a ochrana životného prostredia po vstupe Slovenska do EÚ. Slovgas, 5/2004. [online]. s. 26. [citované 11. február 2010]. Dostupné na internete:< http://www.spnz.sk/Casopis/04_05%5C04_05_10.pdf.>.

Príloha 5Mapové znázornenie Koškovského mikroregiónu

63

Zdroj: Informačná brožúra, KM

Príloha 6Celkový počet podnikateľských subjektov

64

OBEC PODNIKATEĽSKÉ SUBJEKTY

Dedačov K&P AGENCY s.r.o., POLLES, s.r.o.Hankovce DUHAS, s.r.o., EPOZ, s.r.o., JM - DREV, spol. s r.o., UNIVOM

s.r.o.Hrabovec n. Laborcom

AMAMS, s.r.o.

Jabloň HOLZ - PAL spol. s r.o., CHARON, spol. s r.o., Karpatské lesy, s.r.o., LEKTI, s.r.o., MEDISAB s.r.o., MIHOLZ s.r.o., OJA SK, s.r.o.

Kochanovce BGS PLAST SLOVAKIA, s. r. o., CONTI-PLUS s.r.o., CHARCOAL SLOVAKIA, s.r.o., CHEMAP SR, spol. s r.o., KOVSLOV s.r.o., OBEC SAT s.r.o., PIRAMI s.r.o., PLASTMAT, s.r.o., PRAMONT - SK, s. r. o., Produktagro plus s.r.o., PUDOK, pôdohospodársko-urbárske družstvo obce Kochanovce, REM-BUD s.r.o., RENOVA HUMENNÉ spol. s r.o.

Koškovce Farma VD - družstvo Koškovce, MUSHER - športové družstvo, POLAGRO, spol. s r.o. so sídlom v Koškovciach, RENO - TRADE, s.r.o., Spoločnosť poľnohospodárov - družstvo Laborec Koškovce

Lackovce DAFE - HE, s.r.o., FAHC, s.r.o., KATO, s.r.o. Humenné, MED - AID s.r.o., PED - AID s.r.o.

Ľubiša Agroex-družstvo Ľubiša, AGROPRODUKT Ľubiša, s.r.o.I.W.T., s.r.o., MEWEX, s.r.o., VERICOM, s.r.o

Nižné LadičkovceRokytov AGROEM Rokytov spol. s r.o., Ondrej PajtášSlovenské KrivéUdavské E.J.M., s.r.o., Electrical Engineering studio, s.r.o., Filber, s.r.o.,

IMOTRADE, s.r.o., Ján Karandyšovský – KMB, Jozef Franciszek Jagoda, KONTACT SERVIS s.r.o., MERFOR, s.r.o., P.V. Staré, spol. s r.o., PALEON, s.r.o., PANIFICIO - verejná obchodná spoločnosť Udavské, Poľnohospodárske družstvo Udavské, POSFORM, a.s., PRODREV SLOVAKIA, s.r.o.,SABO- súkromný podnik Udavské, Salgos, s.r.o., SLOVEX spol. s r.o., SPEDMAR s.r.o., TERING, spol. s r.o., TIMEX SLOVAKIA, s.r.o., UDAVA a.s., VH System s.r.o., VIARD-H s.r.o., VITAS s.r.o.

Veľopolie POREZ spol. s.r.o., Štefan BehúnVyšné LadičkovceZbudské Dlhé

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z http://www.orsr.sk/, [citované 5. február 2010]

65

Príloha 7Infraštruktúra

DEDA-

ČOV

HANKO-

VCE

HRABOVEC

N.

LABORCOM

JABLOŇ KOCHA-

NOVCE

KOŠKO-

VCE

LACKO-

VCE

ĽUBIŠA N.

LADIČ-

KOVCE

ROKYTOV S. KRIVÉ UDAVSKÉ VEĽOPOLIE V.

LADIČ-

KOVCE

ZBUDSKÉ

DLHÉ

Verejný

vodovod

Nie Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Nie Áno Áno Nie Áno

Rozvodná

sieť plynu

Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Nie Áno Áno Áno Áno

Kanalizačná

sieť

Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno

Čistička

odpad. vôd

Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie

Linky SAD 1 2 1 1 1 2 2 3 1 1 1 6 1 1 1

Káblová

televízia

Nie Áno Nie Nie Áno Nie Nie Áno Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie

Futbalové

ihrisko

Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Nie Áno Áno Áno Áno

Ihriská –

ostatné

Áno Áno Nie Nie Nie Nie Áno Áno Nie Áno Áno Nie Nie Nie Nie

Kúpaliská

umelé resp.

prírodné

Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie

Bazény

kryté resp.

otvorené

Nie Nie Nie Nie Nie Nie Áno Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie

Telocvičňa Nie Nie Áno Nie Nie Áno Áno Nie Áno Nie Nie Áno Nie Nie Nie

Skládka

odpadu/

spaľovňa

Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z PHSR KM 2004 – 2014. s. 20 – 22.

66

Príloha 8Akčné plány KM s dôrazom aj na fondy EÚ

ZÁMERCIEĽ

2004 2005 2006 2007 2008 2010Investície do

infraštruktúry a občianskej vybavenosti

Základné a materské

školy, obecné rozlasy

Verejné osvetlenie

Kultúrne domy, obecné cesty,

chodníky a

parkoviská

Kanalizačný zberač

Rozšírenie poskytovaných

služieb

Propagačné materiály o

KM

Informačné centrum

Podpora kultúry, športu

Modernizácia obecných

knižníc KM

Viacúčelové ihriská

Obecné múzeá

a pamätné izby obcí

Letné kúpaliská, cykloturistické trasy

Ochrana a estetizácia

život. prostredia

Sadové a parkové

úpravy v centrách

obcí, oddychové

zóny v centre

Kompostoviská Čierne skládky

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z  PHSR KM 2004 - 2014. s. 28.

67

Príloha 9SWOT - Infraštruktúra a životné prostredie

SILNÉ STRÁNKY SLABÉ STRÁNKY

Výhodná geografická poloha v rámci

regiónu Zemplín a Prešovského

samosprávneho kraja

Ekologicky nenarušené životné

prostredie

Vybudované Domy kultúry vo všetkých

obciach KM

Vybudovaná skládka komunálneho

odpadu v Udavskom

CHVÚ Laborecká vrchovina

Zlá dopravná dostupnosť hlavne

koncových oblastí

Nutné dochádzanie za prácou

Nevyhovujúci technický stav Základných

a materských škôl

Zlý stav niektorých Kultúrnych domov

Absencia základnej infraštruktúry

v niektorých obciach (vodovod, plyn,

kanalizácia)

Zastaralý technický stav obecných

rozhlasov

Nevyhovujúci estetický stav autobusových

zastávok

Existencia čiernych skládok

Slabé povedomie obyvateľov o ochrane

životného prostredia

Absencia oddychových zón v obciach

Nedostatok chodníkov a parkovísk

PRÍLEŽITOSTI OHROZENIA

Blízkosť okresného mesta Humenné

Dostavba základnej infraštruktúry

Rekonštrukcia obecných komunikácií

Výstavba chodníkov a obecných

parkovísk

Výstavby Domov smútku

Rekonštrukcia základných a materských

škôl

Rekonštrukcia Kultúrnych domov

Rozšírenie areálov jednotlivých

cintorínov

Vybudovanie kompostovísk pre

organický odpad

Triedenie a zber komunálneho odpadu

Možnosť využívania časti domového

fondu na chalupy

Vysoké finančné výdavky na investície

Nesúlad medzi požadovanými investíciami

a finančným rozpočtom

Nízka ekonomická návratnosť investícií do

infraštruktúry počítaná na počet obyvateľov

Veľká vzdialenosť od existujúcej diaľnice

Nevyhovujúca legislatíva týkajúca sa

čiernych skládok

Nadradenosť iných záujmov nad záujmami

ochrany životného prostredia

Zdroj: vlastné spracovanie aj na základe údajov z PHSR KM

SWOT - malé, stredné podnikanie a cestovný ruch

68

SILNÉ STRÁNKY SLABÉ STRÁNKY

Priaznivé prírodné podmienky pre

poľnohospodársku výrobu a na ňu nadväzujúci

spracovateľský priemysel a služby

Kvalitný poľnohospodársky pôdny fond

pre pestovanie klasických poľnohospodárskych

plodín a živočíšnu výrobu

Voľná a flexibilná pracovná sila

Vhodné podmienky pre vidiecky cestovný

ruch

Nedostatok vhodných pozemkov

a priestorov pre väčšie podnikateľské

a priemyselné aktivity

Nedostatočná tradícia podnikania vo

vidieckom cestovnom ruchu

Nekvalifikovaná pracovná sila pre

podnikanie v cestovnom ruchu

Pretrvávajúca nezamestnanosť s podielom

dlhodobo evidovaných nezamestnaných,

predovšetkým so základným vzdelaním

Chýbajúce pracovné príležitostí a relatívne

nízka cena práce

Chýbajúce skúsenosti a motivácia na

podnikanie

Nízky príjem obyvateľov

Obce s malým počtom obyvateľov

Vysoký podiel obyvateľstva

v poproduktívnom veku

Nedôvera ku komerčným zámerom

potenciálnych investorov

PRÍLEŽITOSTI OHROZENIA

Možnosť KM zapojiť sa do programov

čerpania štrukturálnej pomoci a ďalších zdrojov

Európskej únie

Zapojenie KM do regionálnych aktivít

investičného aj neinvestičného charakteru

Vhodné podmienky na rozvoj

hospodárenia v lesoch

Vhodná geografická poloha pre dorastanie

drevnej hmoty

Nenarušený potenciál prírodných zdrojov

surovín

Poskytovanie účelových dotácií do

poľnohospodárstva resp. lesného hospodárstva

Poskytovanie štátnych dotácií na

modernizáciu lesnej a poľnohospodárskej

technológie

Potenciál pre rozvoj tradičných remesiel

Prípadná propagácia tradičných produktov

Potenciálne zvýšenie ekologického

zaťaženia územia ako dôsledok rozširovania

podnikateľských aktivít

Nízka podpora podnikania a vysoké

odvodové zaťaženie

Nedostatok investičného kapitálu

Rastúca konkurencia v CR (regionálny i

medzinárodný kontext)

69

KM

Využitie Programu obnovy dediny

Nárast zapojenia miestnych

podnikateľských subjektov

Blízkosť priemyselného parku a

priemyselnej zóny v Humennom

Pôsobenie Regionálnej rozvojovej

agentúry v Humennom

Spolupráca so susednými mikroregiónmi

Posilnenie spolupráce obyvateľov KM

a cirkvi

Možnosť využitia skúseností a kontaktov

prisťahovaných obyvateľov

Zdroj: vlastné spracovanie aj na základe údajov z PHSR KM

SWOT - Kultúra, šport, služby

SILNÉ STRÁNKY SLABÉ STRÁNKY

Folklórne tradície

Kultúrne pamiatky

Zaužívané tradície športových podujatí

Rozvinutá technická infraštruktúra

(Kultúrne domy)

Absencia orgnizovania tradičných kultúrno

– spoločenských podujatí

Nerozvinutý informačný a orientačný

systém v CR

Chýbajúca propagácia KM

Nevyužitý potenciál nehnuteľných

a hnuteľných národných kultúrnych pamiatok

v obci

PRÍLEŽITOSTI OHROZENIA

Vhodné lokality na oddychové zóny

Nárast potreby využitia voľno -časových

aktivít

Veľký potenciál na rozvoj služieb

Nezáujem mladej generácie o ľudovú

kultúru

Negatívne dôsledky starnutia obyvateľstva

Komerčnosť resp. rivalita tradičných

aktivít

Európska legislatíva – narušenie tradícií

Zdroj: vlastné spracovanie aj na základe údajov z PHSR KM

Príloha 10DOTAZNÍKOVÝ PRIESKUM

70

Vážená/ý obyvateľ/ľka Koškovského mikroregiónu (Dedačov, Hankovce, Hrabovec n. L., Jabloň, Koškovce, Kochanovce, Lackovce, Ľubiša, N.Ladičkovce, Rokytov, Udavské, Veľopolie, V. Ladičkovce, Z. Dlhé), študentka bakalárskeho štúdia, KU v RK, Fakulta manažmentu a marketingu, detašovaného pracoviska Poprad, si Vás dovoľuje poprosiť o vyplnenie tohto anonymného dotazníka zameraného na zistenie aktuálneho stavu.

Za Vaše odpovede, názory a postrehy, prípadne rady Vám vopred ďakujem. Získané informácie budú slúžiť pre výskum, ktorý je súčasťou mojej bakalárskej práce. ( vyhovujúcu možnosť prosím zakrížikujte)

1., Charakteristika respondenta 1.1 Aké je Vaše pohlavie?

muž, žena.

1.2 Do ktorej vekovej kategórie by ste sa zaradili? mládež (do 20r), veková kategória 20-40 ročných, veková kategória 40-65 ročných, senior (veková kategória nad 65 rokov).

1.3 Aké je Vaše zamestnanie? študent, zamestnaný, podnikateľ – živnostník, nezamestnaný, dôchodca.

2., Mikroregión ako miesto bývania 2.1 Aké výhody má podľa Vás bývanie v tomto mikroregióne? 1. život je tu kľudnejší a pokojnejší ako v meste – čaro vidieka

súhlasím, čiastočne súhlasím, nesúhlasím.

2. ľudia sa zaujímajú viac jeden o druhého ako v meste súhlasím, čiastočne súhlasím, nesúhlasím.

3. vlastníctvo domu, záhrady, príp. hospodárstva súhlasím, čiastočne súhlasím, nesúhlasím.

4. iné....................................................................................................................................... 2.2 Aké nevýhody má podľa Vás bývanie v tomto mikroregióne? 1. málo pracovných príležitostí

súhlasím, čiastočne súhlasím, nesúhlasím.

2. zlé možnosti nákupu a využívania služieb súhlasím, čiastočne súhlasím, nesúhlasím.

71

3. málo možností na realizáciu súhlasím, čiastočne súhlasím, nesúhlasím.

4. za všetkým treba dochádzať súhlasím, čiastočne súhlasím, nesúhlasím.

5. iné........................................................................................................... 2. 3 Aké sú podľa Vás susedské vzťahy a spolunažívanie v KM?1. vzťahy dobrých známych

súhlasím, čiastočne súhlasím, nesúhlasím.

2. priateľské, dôverné vzťahy súhlasím, čiastočne súhlasím, nesúhlasím.

3. dobrá spolupráca bez osobitného vzťahu súhlasím, čiastočne súhlasím, nesúhlasím.

4. iné návrhy.......................................................................................................... 2.4 Aká je podľa Vás kvalita, sortiment obchodu a služieb v obci / KM?

1 - veľmi dobre 2 – dobre 3 - priemerne 4 - zle 5 - veľmi zle

Elektrikárske služby 1 2 3 4 5Sklenárske služby 1 2 3 4 5Krajčírske služby 1 2 3 4 5Vodárenské služby 1 2 3 4 5Kadernícke služby 1 2 3 4 5Stolárske služby 1 2 3 4 5Zámočnícke služby 1 2 3 4 5Potraviny 1 2 3 4 5Drogistický tovar 1 2 3 4 5Remeselné služby 1 2 3 4 5

2.5 Akým športovým a rekreačným aktivitám sa venujete vo vašej obci resp. v KM? ( označiť môžete aj viac možností)

šport na vidieku – futbal, volejbal, pešia turistika, cykloturistika, vidiecka turistika, agroturistika, rybárstvo, poľovníctvo, záhradkárstvo, vodné športy, relaxačné služby, pobyt v prírode, obdivovanie prírodných krás krajiny,

72

iné .................................................................................................

2.6 Miesto Vášho trvalého bydliska? (obec)...................................................

3. Mikroregión a jeho rozvoj 3.1 Ste spokojný s kultúrnymi a spoločenskými aktivitami, ktoré sa uskutočňujú vo vašej obci, resp. v KM? 1. filmové a divadelné predstavenia

som spokojný/á, som nespokojný/á, neviem.

2. zábavné vystúpenia som spokojný/á, som nespokojný/á, neviem.

3. vzdelávacie kurzy som spokojný/á, som nespokojný/á, neviem.

4. iné návrhy pre zlepšenie......................................................................................3.2 Ste spokojný so starostlivosťou o kultúrne a historické pamiatky, ktoré sa vyskytujú vo vašej obci, resp. v KM?

som spokojný/á, som nespokojný/á, neviem.

3.3 Aké kultúrno–historické pamiatky by mohli podľa Vás zaujať budúcich návštevníkov KM?................................................................................................................................................................................................................................................................................................3.4 Čo by ste navrhovali pre zlepšenie kultúrno–historických pamiatok v KM?................................................................................................................................................................................................................................................................................................3.5 Ako hodnotíte podmienky pre podnikanie vo vašej obci, resp. v KM?

som spokojný/á, som nespokojný/á, neviem, návrhy na zlepšenie podnikania..........................................................

3.6 Ako hodnotíte celkové možnosti, rozsah, pestrosť ponuky pracovných príležitostí vo vašej obci, resp. v KM?

som spokojný/á, som nespokojný/á, neviem.

3.7 Ste spokojný s informovanosťou o obci, jej aktivitách a činnosťami obecného zastupiteľstva vo vašej obci, resp. v KM?

som spokojný/á, som nespokojný/á, neviem.

3.8 Z akých zdrojov získavate najčastejšie informácie o vašej obci? miestny rozhlas, susedia,

73

vývesné tabuľe, obchod, kostol, obecný úrad.

3.9 Na ktoré oblasti a aktivity by sa mal sústrediť rozvoj mikroregiónu v budúcnosti? Aké projekty navrhujete realizovať? (Môžete vybrať viac možností)

rekonštrukcia miestnych komunikácií, podpora rozvoja podnikania, rekonštrukcia verejných budov, rozširovanie ponuky a kvality obchodu, informačné systémy obcí a regiónu, ochrana prírody a životného prostredia, úprava verejných priestranstiev a centrá obcí, rozvoj individuálneho cestovného ruchu, vytvorenie chatových oblastí, agroturistika, bytová výstavba a nové stavebné pozemky, rozšírenie exist. kultúrnych podujatí a zavedenie nových, neviem.

3.10 Plánujete svoju budúcnosť spojiť so životom v tomto mikroregióne? Je tento mikroregión pre Vás vhodný ako miesto života a bývania v budúcnosti?

áno, nie.

Za prejavenú ochotu a čas, ktorý ste strávili vypĺňaním tohto dotazníka Vám veľmi pekne ďakuje študentka

Ficová Antónia

74