ANDREJ SIRACKY A PROBLEM ETICKEJ HODNOTY · KOLLÁR, K..: The Slovak Philosopher Andrej Silácky...

F I LOZOF IA  Ro č .  5 6 ,  2 0 0 1 ,  č .   7 

ANDREJ SIRACKY A PROBLEM ETICKEJ HODNOTY 

KA R O L  KOLLÁR .  F i l o zo f i c ký  ú s t a v  S A V ,  B r a t i s l a v a  

KOLLÁR ,   K..:  T h e  S l o v a k  P h i l o s o ph e r  A n d r e j  S i l á c k y  a n d  t h e  P r o b l em  o f  E t h i c  V a l u e  F I LOZOF IA  5 6 ,  2 0 0 1 ,  N o  7 ,  p. 4 5 2  

T h e  p a p e r  d e a l s  w i t h  t h e  e a r l y  t h eo r e t i c a l  a c t i v i t y  o f  t h i s  s o c i a l l y  o r i e n t e d  S l o v a k  p h i l o s oph e r .  A l t h o u g h  h i s  t h eo r e t i c a l  a c t i v i t y  a f t e r  t h e  w o r l d  w a r  2 ­ n d ,  a f t e r  h i s  r e ­pa t r i a t i on  t o  C z e c h o s l o v a k  r e p ub l i c  a n d  d u r i n g  h i s  po l i t i c a l  a c t i v i t y   in  t h i s  p e r i od  o f  h i s  l i f e  is w e l l  k n ow n ,  less  k n o w n  is h i s  i n t e l l ec tua l  a c t i v i t y   in t h e  2 0 ­ t i c s  o f  t h e  last   c e n t u r y  d u r i n g  h i s  s t u d i e s  a t   P r a g u e  un i v e r s i t y  a n d  a f t e r t ha t .  T h i s  p e r i o d   i n ­c l u d e s  a l s o  h i s  s t i l l  u n p ub l i s h e d  w o r k  " T h e  p r o b l em  o f  e t h i c  v a l u e  w i t h  r e s p e c t  t o  t h e  s o c i a l  a n d   l aw  d e v e l o pmen t s  o f  h um a n k i n d " .  T h i s  i n t e r d i s c i p l i n a ry  w o r k ,   in w h i c h  h e  t r i ed  t o  a n sw e r  t h e  qu e s t i o n ,  w e t h e r  t h e  mo r a l i t y   is  a s u f f i c i e n t  f o u n d a ­t i on  o f  s oc i a l  e qu i t y ,  r e su l t ed  f r om  h i s  s t u d i e s  a t  t h e  P r a g u e  un ive r s i t y .  

V mode rných  de j inách  mys len ia  n a  S lovensku  mo ž n o  ident i f ikovať  len veľmi  m á l o  pos táv ,  pr í s lušníkov s lovenských   intelektuálnych,   elít  k to ré  by   tak  rozpo rup lné  zasiahl i  d o  vývinu ( rozvo j a )  n iektorých vedných  discipl ín,  a k o  t o  úč inne   a d l hodobo  real izoval  A .  Sirácky.  

V  mode rných  de j inách  mys len ia  n a  S lovensku  mo ž n o  ident i f ikovať  len veľmi  má l o  postáv ,  pr í s lušníkov s lovenských   intelektuálnych,   elít  k toré   by   tak  rozpo rup lné  zasiahli  d o  vývinu  ( rozvo ja )  n iektorých  vedných   discipl ín,  a k o  t o  úč inne   a d l h odobo  real izoval  A.  Sirácky.  

Teore t i cká   č innosť  A.   S i ráckeho  j e  v povedomí  o dbo r n e j  vere jnos t i   r e f l ek tovaná  v i acmene j   v o bdob í   p o   d ruhe j   sve tove j   vo jne ,   k eď   sa  A.   S i rácky   s pô sobom   s ebe  vlas tným vý razne  angažova l  n a  s tyčných p lochách  ideológie  f i lozof ie   a soc io lóg ie  

J eho  pôsoben i e  v t omto  obdob í  ma l o  d v e  roviny,  k toré  s a  n avzá j om  tesne  prel ínali  Z j ednodušene  mô ž eme  povedať ,  ž e   išlo  o č innosť  ideovo­ teore t ickú  a  pol i t icko­organi ­začnú.   V oboch  tých to  rov inách   zanechal  And r e j  S i rácky  vý raznú  s topu ,  k to re j  konze ­kvenc ie   v do tknu tých   oblas t iach  bo lo  mo ž n é  z a znamenávať  eš te   v n edávne j  minulos t i .  Men e j  z n áma  j e  j e h o  teore t ická  akt ivi ta   v dvads ia tych  r okoch  20 .  s toročia ,   a t o   v č a s e  vysokoško l ského   š túdia   a k r á tko   p o  j e h o   ukončen í   n a   Ka r love j   univerz i te   v P rahe .  Z  toh to  obdob i a  sú  z n áme  n a jm ä   a  v p r ednovembrovom obdob í  ch ron icky  pe r t rak tované  dv e  ma l é  š túd ie  O proletárskom  umení  a  O  takzvanom  rozpore  indivídua  a spoločnosti. Išlo  v las tne   o p ome rn e   k rá tke   l i te rárno­f i lozof ické  úvahy ,   k to ré   sú  d o   istej mie ry   in­d iká tormi   j e h o   ideovo­ teore t ického   vývinu   a sve tonázo rove j   or ientácie .   P rvá   úvaha  vyšla  v P ravde  chudoby  v o  február i  1924.  Au to r  v n e j  p redklada l  s vo j e  kri t ické,  s ch ema ­t i zmom a z j ednodušen ím  poznamenané  s tanovisko  k s údobému  mode rnému  umen iu .  Pri ana lýze  umen i a   a j e h o  vývinu  odmie to l  nielen j e h o  avan tga rdné  p rúdy ,  kub izmus ,  poe ­t i zmus   a  iné, a le  a j  s taršie  roman t i cké  umen ie   a t radíciu vôbec  a k o  p r e j avy  "ne t r iedne" ,  pre tože  ner ieš ia  soc iá lne  pá lč ivé  "ž ivo tné"  p rob l émy  ľudstva.  N a  f enomén  t radíc ie  a k o  

452 

prekonane j  spo ločenske j  f o rmy  vôbec  hľadel   au to r  úvahy   v tých  časoch   obzv l á šť  kr i ­t icky,  č o  sa p remie t lo   i d o  j e h o  poe t i cke j ,  pers i f lážou poznačene j  mon t á ž e  pub l i kovane j  v p r vom  čís le  r evue  D AV  pod  n á zvom   Vlajka  na  Himalájí. 

Druhá ,   re la t ívne   f i l ozo f i cky   i soc io log icky   re levantná   úvaha  A .   S i r áckeho   z j e h o  pome rne   k r á tkeho   p r až ského   obdob i a   bo l a   pub l ikovaná   v r evue  D A V  J a r   1925   p od  názvom   O  takzvanom  "rozpore"  indivídua  a spoločnosti.  Au to r   v n e j   nas toľova l  p rob l ém  vzťahu   ind iv idua l izmu  a ko lek t iv izmu,  k to rý  t a kme r  d o  k on c a  ak t ívne j  t eo re ­t ickej   t vo rby   stál   v cen t re   j e h o   pozornos t i .   O tvo r ene   tu  p rok l amova l   s v o j   súh las  s Enge l sovými  názormi ,  p íše   o t om  takto :  " U ž  t e raz  mô ž eme  tvrdiť ,  ž e  výs ledky  n á š ho  skúman ia   n ie   sú   v r ozpo re   s Marx ­Enge l sovou   tézou ,   d ľa   k to re j   Človek  svo j ím   na ro ­den ím vchádza  d o  urč i tého  pros t redia ,  d o  urči tých spo ločenských   a vý robných  pome rov ,  k toré  dáva jú  urči tý  r á z  j e h o  indiv iduálnemu rozvoj i . "  ( [3] ,  2 5 )  S t ručne  tu ďa l e j  ana lyzo ­val  spo ločensko ­ekonomické   ko rene   " rozporu"   indivídua  a spoločnost i ,   snaži l   s a  dokázať ,   ž e   t en to   r ozpo r   v budúcnos t i   nevyhnu tne   zan ikne   a považova l   h o  z a  j e d e n  z vnú t rosys témových  znakov  s údobe j  spoločnost i .  

V  .sociálno  psycholog ických   úvahách  d ruhe j  časti   p r edme tne j  š túdie,   v k to re j  h o ­vorí   o  typológii   ľudske j  mental i ty   z hľad iska  pr inc ípu  kolekt iv izmu  a  ind iv idual izmu,  s a  op iera  n a jmä  o p rednášky  V.  Fors tera ,  ktorý prednášal  psychológiu  na  Univerz i te  Kar lo ­v e j  a bol  j e d n ým  z o  ž i akov  F. Kre jč ího .  

A k o  sm e  u ž  uviedli ,   t ie to  d v e  ma l é  p ráce  mali   podľa  p redchádza júc i ch  hodno ten í  s ignal izovať  skorú   marxis t ickú  or ientáciu  A.   S i ráckeho .  T á  však  ne skô r  v zh ľadom  na  neskorš ie   ob jek t ívne   okolnos t i   preš la  d o   akejs i   la tentnej   bezp r í znakove j   vege ta t ívne j  fo rmy ,  aby  sa  nap lno  moh l a  rozv inúť  v o  svo j e j  marxis t icko­ leninskej  p odob e  a ž  p o  j e h o  repatriácii  k on com  40 .  rokov .  Sku točnosť  j e  však  kompl ikovane j š i a   a rozpo rne j š i a  n e ž  j e dnoduchý  výv inový  scená r  ponúkaný  j e h o  súdobými  b iog ra fmi .  

A k o   sm e   u ž   uviedl i ,   má lo ,   respekt íve   úp lne   n eznáma  j e   i  v  odbo rn e j  komun i t e  pome rne  rozs iahla  p ráca  A .  S i ráckeho ,  k torá  s íce nebo la  pub l ikovaná ,  a le  n a  zák lade  j e j  p red ložen ia  žiadal  A .  S i rácky  o pr ipus tenie   k r igo róznym skúškam na Univerz i t e  Kar lo ­v e j   v októbr i   1925.  T ém a   p ráce   bo la   Problém  etickej  hodnoty  s ohľadom  na spoločensko­právny  vývoj  ľudstva.  A k o  vyp lýva   z textu  ž ivo topisu   au tora   p r i l oženého  k  r igorózne j  d ize r tačne j  práci ,  rozs iahla  š túdia  monog ra f i ckého  charakteru   v sku točnos t i  p reds t avu je  akýsi   heur is t ický  rezul tát  z o  štúdií  n a  Univerz i te  Kar love j .  Au t o r   o s vo j e j  orientácii  p í še ,  ž e  od  poč ia tku  š túdi í  n a  U K  sa  zamera l   na  ob lasť  de j ín  f i lozof ie ,  e t iky  a  sociológie .   V  štúdii   tých to   t roch   vedných   odbo rov   sa  in tenzívne   snaži l   do sp i e ť  k sys temat ickému,  vnú to rne  in tegrovanému poznan iu ,  k to rého  rezul tá tom j e  p r áve  p ráca  Problém  etickej  hodnoty.  Pale ta  z áu jmu  autora  bo la  však  širšia  a v o  svo j i ch  š túdiách s a  or ientoval   i n a   psychológ iu ,   resp .   sociálnu  psychológiu ,   ku  k to re j  h o   pr iviedl i   n a jm ä  prednášky  p edagógov  prof .  F. Kre jč ího ,  V .  Fors tera   a B.  Fousteka .  Pos l edne  menovaný  bol  p rvým  inaugurovaným p ro f e so rom soc io lógie  n a  Univerz i te  Ka r love j   v  roku  1919.  Bol   t iež   zak lada teľom  soc io log ického   seminára .   Pozna tky   z í skané   z p r edná šok   psy­chológie  v šak  s a  m l ad ému  A .  S i r áckemu jav i l i  a k o  nepos t aču júce  p r e  j e h o  úvahy  a chce l  ísť  v poznan í  ďa l e j :  "Nie len  č lovek ,  nielen j e h o  subjek t ívny  svet ,  nielen to ,  č o  j e  v ň om  uzavřeného ,   i zo lovaného ,  a le ,   a  to   snád '  h lavne ,   Čo  z o  subjek tu  p r echádza   v ob jek t ,  t á  kont inui ta ,  k torá  sve t  vnú to rný  spá j a  s vonka j š ím ,  ten to  uzavre tý  ce lok   ­  t o  bo l o  to,  č o  

F i l o z o f i a  5 6 ,  7  4 5 3  

m a   pútalo,   č o  m a  v ied lo  z o   s f é r  ego i zmu   ku   š í r im  n i vám   a l t ru izmu."   ( [1] ,   2 )  T á t o  or ientácia   h o  o rgan icky   pr iviedla   k z á u jmu   o p rob lemat iku   et iky.   Venova l   sa  t eda  j e j  š túdiu,  a le  neskôr ,  p o  zoznámen í  s a   s roz l ičnými  p rúdmi   a smermi  si  uvedomi l ,  ž e  "ve ­domost i   e t ické  b e z  prak t icke j  apl ikácie ,  b e z  ap l ikác ie  n a  sku točný  ž ivot   ­  n eu spoko j a  a  takto s om   si  obľúbi l   soc io lógiu .   Soc io lóg ia  a ko  v e d a  na jobsažne j š i a ,  na jž ivo tne j š i a ,  m a  veľmi  zau j a l a "  ([1] ,  3 ) .  N a  t om to  mies te  t r eba  upozorn iť ,  ž e  ide   v pods ta te   o p rvú  p í somnú   zmienku   o  ideove j  a f in i te  A .   S i r áckeho   k sociológi i   a k o   vede .  A k o  uv id íme  neskôr ,  v prác i  Problém  etickej  hodnoty  s a  A .  S i rácky bl ižš ie  do týka  p rob lemat iky  vzťa ­hu   socio lógie   a e t iky   a s t roho   sa   zm i eňu j e   i o  marx i s t i cke j   sociológi i .   Me t amo r f ó zy  vývinu  j e h o  vzťahu   k t e j t o  v e d e  sú  sku točne  rozpo rup lné   a p r e chádza jú  od  zan ie t eného  obd ivu  a ž  k dogma t i cke j  an imoz i t e  a o p ä ť  ne skô r  k rean imáci i  vzťahu ,  a le  u ž  n a  rehab i ­l i tovanej   p l a t f o rme   marxis t icko­ len inskej   soc io lógie .   V r á ťme   s a   však  s p ä ť   k úvahe  o  práci  Problém  etickej  hodnoty.  Le i tmot ívom j e j  vypracovan ia  bo l o  pod ľ a  au to ra  j e h o  vnútorné  p re svedčen ie   o  existenci i   is tého  vyšš ieho   pr inc ípu .   P íše   o  t om   takto:   "V  po ­vahe  bytia spo ločenských  d e j ov  j e  n iečo ,  č o  spe j e   k mravne j  spravedlnos t i .  Snaži l  s om  sa   zistiť,   či  m ravnosť  j e  dos t aču júc im  podk l adom  soc iá lne j  rovnoprávnos t i ? "   ([  1  ],  3 )  Odpov eď  n a  uvedenú  o tázku  sa  A.  S i ráckv pokús i l  p od a ť  na  š tyr ids ia t ichôsmich hus to  s t ro jom písaných s t ranách svo j e j  r igo rózne j  p r áce  svedč iace j  o j e h o  f i lozof i cke j   erudíci i .  T á t o  erudíc ia  au to ra  z r e jme  ko r e špondu j e  s ce lkovým š tud i jným zameran ím  A. S i l ácke ­ho,   ktorý'  s c i e ľom dos i ahnuť  doktorá t   na  Univerz i te  Ka r love j  úspešne  zložil   r igoróznu skúšku,  pozos táva júcu  z o  špec iá lne j  f i lozof ie  a de j ín  f i lozof ie .  

Vnú to rne   sa  p ráca   Problém  etickej  hodnoty  č lení   n a   Šesť  kapi tol   a záve r   U ž  z p red loženého  obsahu  p ráce  vyplýva,  ž e  au to r  sku točne  pos tupova l  sys temat icky  a j e h o  práci  n emožno  upr ieť  vnútorne   logicky p redmetnú  prev iazanosť .  Ná zvy  p o  s ebe  nasle­du júc ich   kapi tol   sú  t ie to:   Pojem  hodnoty.  Etická  hodnota,  O základných  princípoch a problémoch  etických,  O normách  etických.  Etika  a spoločnosť.  Etika  a právo  a  /áwr. V  úvodne j  čast i  p rve j  kapi to ly  autor  p ráce  v ymedzu j e  ob lasť  z á u jmu  svo j e  a n a l y / v   Ide m u   v n e j  o  " skúman ie  vec í  urč i tého  vyb raného  rázu:   o j edno t l i vé  e t i cké  p rob l émy   (i  to  viac   len teoret ické,  zák ladné )  a  o  ich  súvis losť  s p rak t ickým ž ivo tom,  t edv  so  spo ločen­sko­právnym vývo j om  ľuds tva"  ([2] ,  3) .  Autor  p o  krá tke j  inš t rukt ívnej  exkurzi i  (ná /o r>  rôznych osobnos t í  vedy  a  f i lozof ie )  d o  p rob lemat iky  a p o jmu  hodno t )  p redk ladá  s \ o j  d o  istej  m jery or ig inálny pr ís tup ,  v k to rom akcentu je ;  "Na š e  r iešenie  ne smie  b \ ť  č is tou špe­kulác iou,   a le   kr i t ickým,   t r ebárs   v iac   men e j   r ac ioná lnym  rozbo rom  op i e r a júc im   sa o  vedomost i  empi r i cké .  N e c h  j e  t o  p rob l ém   logický,  noet ický,  nech  patr í  d o  t eore t i cke j  f i lozof ie  ­  kri t ičnost i   a vedeckos t i   s a  n e smieme  vzdávať . "   ([2] ,  4 )  V  te j to  súvis lost i   si k ladie  A .  Si rácky zák ladnú  o tázku ,  či v ôbec  mo ž n o  z aspektu  komplexu  ľudského  ž ivota  odhal iť  n e j akú  na jvšeobecne j š iu  zákoni tosť ,  v šeobecne  pla tnú p r e  vše tky  j a v y  a p r e j avy  ľudskej  exis tencie ;   inak povedané ,  z amýšľa  s a  nad   tým,   či  vôbec  m ám e  ne j aký  dôvod  veriť,  ž e  ex is tu je  abso lú tna  hodno ta ,  a t eda  či  ex is tu je  ne j aké  kr i tér ium,  k to ré  j e  m ie rou  všetkých  vecí .  Au to r  tu ďa l e j   v synop t icke j  f o rme  p reds t avu je  a d o  istej  mie ry  a j  kon ­f ron tu j e  s údobé  teore t ické  konš t rukc ie   a názory  vzťahu júce  sa  na   p o j em  hodno ty .   Išlo zväčša  o nemeckých  novokan tovcov  Wi lhe lma  Winde lbanda ,  Fr iedr icha  Paulsena ,  Huga  Muns te rbe rga ,  Chr i s t iana  von  Ehrenfe lsa ,  F.  Krugera ,  a le  a j  F. Kre jč ího ,  S om l ó  Bódoga  a  iných.   Z  toh to   ce l ého   súboru   koncepc i í   s a   m u   vyč leňu jú   d v e   h lavné   podskup iny .  

454 

Jednak  sú t o  názo ry  (a  tých j e  väčš ina) ,  k to ré  "pr ipúšťa jú  možno s ť  abso lú tne j  hodno ty ,  rozchádza jú  s a  a l e  v z dôvodnen í  svo j ich  názorov .  V e d ľ a  výk ladu  č is té  t r anscenden tá lne ­ho,   me ta fyz i ckého ,  v i d íme   vysvet lenie   n a   podk l ade   p sycho log i ckom  a l ebo   log ickom.  Druh í   zasa   uznáva jú   len  sub jek t ívne   hodnoty ,   t ým   a le   o d   p r avého   p r ob l ému   sa  vzďaľu jú ,  nedos ta točne   si  uvedomiac  rozdiel  medz i  hodno tou  v ôb e c   a e t i ckým h o d no ­ten ím."  ([2] ,  7 )  

Podľa  názo ru  A .  S i r áckeho  pr i  de f inovan í  a vymedzen í  p o jmu  hodno ty  s a  t r eba  vy ­va rovať  ap r ió rneho  pr ís tupu,  n a jm ä  v šak  me t a fyz i ckého  apr io r izmu,  p r e tože  p o j em  h o d ­no ty   a hodno t en i e   o rgan icky   p r edpok l ada jú   exis tenciu  čohos i ,   č o   v las tne   c h c eme  hodnot iť .  N e j d e  tu   len  o s t r ik tné   odde len ie  dvoch   nezávis lých  p o jmov :   "Pr inc íp   ( a k o  n iečo  a n  sich  ex i s tu júceho) ,  k torý  m ám e  ne j akým  spô sobom  hodnot i ť .  N e sm i eme  t e dy  považovať   t en   p r inc íp   a t o  mer í t ko   (hodno tu )   a k o   d v e   veci .   T o  mer í t ko  j e  v las tne  v t om to  pr inc ípe .  A  to,  n i e čo  úp lne  od l i šného  od  t oho to  j e  na še  ľudské  mer í tko ,  k to rým hodno t íme  urči té  vec i   a z j avy .  V id íme  tedy ,  ž e  exis tencia  t oho to  pr inc ípu  j e  p rvo tne j š i a  a k o   mer í tko ,   k to rým  nie len  t en to   p r inc íp   a le   vôbec   vše tky  veci   hodno t íme . "   ( [2] ,   7 )  Taký to  or ig iná lny  názo r  vys lovu je  A .  S i rácky  v o  svo j e j  úvodne j  kapi to le ;  po l em i zu j e  tu  s názo rom  H.   Mi ins teberga   a H.   Ricker ta ,   k tor í   p od ľ a   n eho   nesp rávne   pr ior izoval i  p o j em   (pr inc íp)   p r ed   byt ím  (exis tenciou) .   V záve re   úvodne j   kapi to ly   f o rmu lu j e   A .  Sirácky svo j e  vlas tné  s tanovisko ,  n ázo r  na  po j em  hodno ty ,  p r i čom sa  ev iden tne  pr ik láňa  ku  koncepci i   b ra t i s lavského  rodáka  Som ló  Bódoga ,  k torú   fo rmulova l   v d ie le   Az  orték problémája  (Budapes t   1919)   a  v  k to re j  f igu ru je  p ravda  a ko  na jvyšš ia  hodno ta .  P odobne  v sú lade  s o  Som ló  Bódogom  A .   S i rácky   tvrdí ,  ž e  kr i tér iom  vše tkého   (vecí   a p o jmov )  mus í   byť   pr inc íp   p r avdy   vy jad ru júc i   na jvšeobecne j š i e   zákonitost i .   V  t akomto   poňa t í  po tom hodno ten ie  z n amená  poznan ie  z í skané  pros t redníc tvom ana lýzy  o t om ,  či  "určitý po j em  a l ebo  vec  n ako ľko   a akou  mie rou  ob s ahu j e  t en to  pr incíp ,  p od ľ a  toho .  men e j  či v iac   h o  ob sahu j e ,  s a   s táva  tá  vec   kval i ta t ívne  hodnotnou . . .   Hodno t i ť  z n amená  h ľ ada ť  vzťahy medz i  kval i tami :  ­ j e  t o  akási   línia k d e  veci  p od ľ a  ich kval i ty  r ad íme ,  hodno t en i e  j e  t edy  s tupňovan ím a ods tupňovan ím kval í t ."  ( [2] ,  9 )  

V  re la t ívne   rozs iah le j   d r uhe j   kapi to le   Etická  hodnota  si  k ladie   au to r   z a   ú lohu  ana lyzovať  p o j em  mravnos t i ,   n a jmä  však  v o  vzťahu  k abso lú tne j   hodno te ,   k to rým j e  podľa  n eho  pr inc íp  p ravdy ,  ktorý' z á roveň  vy j ad ru j e  na jv šeobecne j š iu  zákoni tosť .  Skô r ,  n e ž  s a  pokús i   o  fo rmulác iu  v las tného  s tanoviska ,  au to r  p r ok l amu j e  s vo j e  mater ia l i s t ické  východ i sko :  "H lavný  j e  v šak  fak t :  d en i e  e t ické  j e  sekundárne j š ie  a k o  den i e  vôbec . "  ( [2] ,  10)  Na zn a č u j e   tu   z á roveň   mo žn é   pr í s tupy  pri   r iešení   ana lyzovane j   p rob lema t iky .  V zá sade  s a  m u  j a v i a  mo ž n é  d v a  pr ís tupy:  apr ió rne­ f i lozof ické  a empi r i cko ­vedecké .  A .  S i rácky  upozo rňu j e   v t e j t o   súvislost i ,   ž e   uvedená   d icho tomizác ia   s a   n e smie   c h áp a ť  veľmi   zúžene ,   a o dvá žne   tvrdí ,   ž e   "Kant ,   k torý   r ozhodne   patr í  d o  p r v e j  ka tegór ie ,  j e  d o s ť  vedecký  svo j im  po s t upom r iešenia  o tázky ,  ale p redpok lady ,  z k torých vyšie l ,  sú n e ­logické. '  A  naopak .   J e   mo ž n é   vy j s ť  z o   správnych   p r edpok l adov   ( z   empi r i e )   v edecky  odôvodn i t eľných ,   nesp rávny   však   mô ž e   by ť   z áve r   (uti l i tarist ická  e t ika) ."   ( [2] ,   11) Zau j ímavá  j e  tu  i špec i f ikác ia  a za raden ie  j edno t l ivých  etík. T a k  napr ík lad  d o  f i lozof ic ­ke j  et iky pod ľ a  názo ru  A .  S i r áckeho  patr í  e t ika  racional is t ická (I.  Kant ) ,  i racional is t ická (H .   L.  Bergson) ,  me t a fyz i cká   a náboženská   et ika.  Medz i   vedecké  e t iky  s a   rad í  ok r em  iného evoluc ionis t ická  e t ika  (H .  Spencer ) ,  pozi t ivis t ická (F .  Kre jč í ) ,  mon i s t i cká  (F .  W .  

F i l o z o f i a  5 6 .  7  455 

Ostwa ld )   a tď .   V ďa l š om   tex te   s a   au to r   snaž í   l e tmo  pr ibl íž iť   j edno t l i vé   f i l ozo f i cké  pr ís tupy,   p r i čom   s a   op i e r a   n a jmä   o koncepc i e   vybraných   reprezen tan tov   (I.   Kant ,   F.  Nie tzsche ,  O .  Wein inger ,  H .  L.  Be rg son )  tých to  teore t ických konšt rukci í .  P o  k r i t i ckom zhodno ten í   j edno t l i vých   t ypov   f i lozof ických   pr í s tupov  sa   au to r   vy rovnáva  s apr ior is t ickými e t ickými  konš t rukc iami .  Kr i t i ckosť  j e h o  hodno ten ia  naras tá ,  ked '  tvrdí ,  ž e  "ešte  k väč š ím  nesprávnos t i am do spe j e  náuka  k r a j n e  me ta fyz i cká  a l ebo  n ábožen ská  pri   s tanovení  na jvyšš ích  e t ických  pr inc ípov .  Vlas tne  mô ž eme  povedať ,  ž e  p re  ňu   t en to  p rob lém vôbec  neexis tu je .  O n a  j e  u ž  a priori   ­  p r e svedčená  o s vo j e j  p r avde  a s kúman i a  ( rozumové)   výs lovne   zavrhuje . . .   T e d y   kon iec ­koncov   f i lozof ia   hodne   pr imi t ívna  a  hodne  util i taristická: j e  tu  akási  vyšš ia  mo c  ­  z n e j  pochádza jú  urči té  rozkazy ,  k to ré  sa musia  bezpodmienečne  plniť. . .  Na jvy š š í  e t ický pr inc íp  tu j e :  p lnen ie  n e j ak ého  t akého to  rozkazu ."  ([2] ,   15)  Z  tých to  formulác i í  (dlhší  citát sm e  uviedli  z áme rne )  vyp lýva  nielen j a s n é   a nekompromi sné  odmie tnu t i e  "náuky  k r a jne  me ta fyz i cke j " ,  a le   i o s obný  angažo ­vaný  ant i re l igiózny pos to j  A .  S i r áckeho  (k torý  sa  neskôr  vykryšta l izoval ,  prešiel   vývi­novými   me t amor fózami .   T i e   napokon   vyústil i   d o   pub l ikovan ia   p r ác   mi l i t an tného  a te izmu,  med z i  k to ré  pat r ia  napr ík lad   Pôvod  prvotných  ideológií  ( 1952) ,   Vznik  a  vývoj náboženská  ( 1953) ,  k d e  s vo j e  úvahy  n a  uvedenú  t ému  rozvinul .  Teore t i cky  sa  tu au to r  op iera  pri   odmie tnu t í  nábožens tva  a k o  "pr imi t ívne j  f i lozof ie" ,  k to re j  z á rodok   resp .  ko ­r ene  spoč íva jú  v s t rachu č loveka  p r ed  nepoznaným či  nepozna teľným,  o p rácu  W .  E.  H.  Leckyho   Dějiny  racionalizmu  v  Evropě  (P raha   1902).  "Hrůza   j e s t   v šude   počá tkem nábožens tv í . "  ( [4] ,  3 4 )  

Au to r   s t r iktne odmie t a  me ta fyz i cké  pr ís tupy,  k to ré  zák l adný  e t ický  pr inc íp  k ladú  d o   t ranscendentna ,   a j e   p od ľ a   n e ho   ľahos ta jné ,   akú   f o rmu   n adobúda   (či  ide o  ka tegor ický  imperat ív ,  Boha ,  resp.  svedomie ) .  P ro t ipó lom tých to  p r í s tupov  sú  pozi t i ­vist ické smery ,  k to ré  pod ľ a  S i ráckeho  vysve tľu jú  e t i cké  pr inc ípy  z emp i r i cko ­vedeckého  hľadiska .  (H .  Spence r ,  F. Paulsen ,  Os twald   a  iní). M imor i adne  mu  konvenu j e  koncepc ia  F.  Kre jč ího .   S i r áckeho   af in i ta   s b io log ickým  redukc ion izmom,   emp i r i c i zmom a odmie tan ím  teologických  a meta fyz ických  p r edpok l adov  e t i ckého   pr inc ípu  j e   /  textu z re jmá .   Teore t i cky   sa  tu  j a s n e   op ie ra   o názory   F.  Kre jč ího ,   p regnan tne   fo rmu lovane  v práci   Positivní  etika,  jakožto  mravouka  na  základe  přirozeném  S i r áckemu  z j avne  konvenu jú  zá sadné  idey Kre j č ího  práce .  T a k  napr íklad   F  Krejč í  píše: "Chc eme   li  e t iku míti  vědou,  mu s íme  z á s adne  odmí tnout i  veškerou   intervenci  nadpř i rozených  čini te lů při  mravnost i .   T o   se   nesnáš í   s p o jmem   vědeckos t i   a posi t ivnost i .   Mravnos t   n emá  s posi t ivního  s tanoviska   s nadpř i rozenos t í   c o   Činiti. N o rmy  mravn í   ne j sou   a n emohou  býti původu  božského ,  nadpř i rozeného . "  ([5] ,   10)  I  v  prezentáci i   v l a s tného  s tanoviska ,  k toré   v záve re   t e j t o   čast i   p r á ce   A .   Si rácky  uvádza ,   sa  v las tne   s t o tožňu j e  s pozi t iv is t ickým  poňa t ím   e t icke j   hodnoty .   Kr i té r iom  et ických  p r inc ípov   (obsahu  a hodno ty )  j e  m u  u ž  spomínaný  pr inc íp  pravdivos t i ,  t o  znamená ,  ž e  "urči té  e t i cké  n o rmy  a pr incípy n adobúda j ú  ob jek t ívne j  platnost i   v  te j  mie re ,   v a k e j  s a   t en to  p r inc íp   v nich nachádza .   Pr inc íp   et ický,   k to rý   b y   sa  úp lne   kryl  s povahou   abso lú tneho   pr inc ípu   ­p ravdy  ­ b y  ma l  t i ež  n á rok  n a  absolú tnu  pla tnosť ."  ([2] ,  2 0 )  

Si rácky si v š ak  u v e domu j e  istú re la t ívnosť  a heurist icki!  l imi tovanosť  s vo j ho  s t ano­viska,  k e ď  kri t icky  a vecne  dodáva ,  ž e   "pos tupom  vývo ja  s a   obsah   e t ických  z á konov  men í   a vždy   väčšmi   s a   p lní   t ýmto   p r inc ípom:   ­  či  s a   však   na   vrchoľi   do s i ahne  

456 

spence rovske j  abso lú tne j  hodno ty   ­  n a  t o  n eodpovedáme ,  p onevá č  j e  t o  d o s ť  odvá žna  hypo téza"   ([2] ,   21 ) .   P r íbuznosť   s názo rom  F.  K re j č í ho  j e   z r e jmá   i v  j e h o   poku s e  o vymedzen ie  p o jmu  mravnosť . 1  

Mravnos ť  c h áp e  au t o r  p rocesuá lne  a k o  vyví ja júc i  s a  j a v  emp i r i ckého  pôvodu ,  k to rý  s a  n a   is tom vývo j ovom  s tupni  s táva  kr i té r iom ľudského  konan ia .  P rocesuá lne  chápan i e  s a  u A .  S i r áckeho  v z ť ahu j e  n a  s amotný  p o j em  e t icke j  hodno ty ,  k e ď  k l ad i e  d ô r a z  n a  fakt ,  ž e  j e j  ob sah  j e  u r čovaný  na jvyš š ím  p r inc ípom pravdy ,   a t e d a  ž e  n ie  j e  s ta t icky určený ,  a l e   u rčovaný .   "S lovo   "určený"   znamená ,   ž e   u ž  n a   zač ia tku   vývo j a   exis toval i   e t i cké  pr inc ípy  a n o rmy  v o  svo j e j  ob j ek t ívne j  fo rme. . .  O n y  sa  vyví ja l i  a p o d ľ a  ich s tupňa  vývo ­j o v é h o  s a  plnil i  u rč i tým ob s ahom ,  k torý  bo l  u rčovaný  na jvyšš ím p r inc ípom."  ( [2] ,  2 1 )  Et ické  hodno ten ie  v t e j t o  koncepc i i   v sú lade  s na jvyš š ím  pr inc ípom z n amen á  vy tvoren ie  kri téria  ľudského   konan ia .   T o t o   kr i tér ium  n emá   s íce   absolú tnu   p la tnosť ,   a l e  j e  o b ­j ek t ívne ,   tv rd í  A .  Si rácky.  Mravno s ť   v t om to  j e h o  poňa t í  j e  z a sa   " súh rnom  p r inc ípov  a p redp isov ,   k to ré   v z h o d e   s p re svedčen ím  č loveka   up ravu jú   v z á j omný  p ome r  medz i  ľuďmi"   ( [2] ,   21 ) .   T u   au to r   upozo rňu j e ,   ž e  j e   rozdiel   medz i   mravnosťou   (morá lka )  a p r ávom,  p re tože   v p r v om  p r ípade  ide  o úpravu  vzťahov  ľudí  n a  zák lade  inter ior izácie  v šeobecne  akcep tovaných  no r i em a  v d ruhom pr ípade  ide  o p lnen ie  urči tých nor i em pod  t l akom donucovan i a  b e z  oh ľ adu  n a  vnútorné  p resvedčen ie  Človeka. 

V  kapi to le   O základných  procesoch  a problémoch  etických  A .   S i rácky   o p ä ť  zdô razňu je ,  ž e   pri   ďa l š e j  ana lýze   e t ických  p rob l émov   s toj í   tak   a ko   dopos i a ľ   v s vo j e j  práci  j e d no zn a čn e  na  pozi t iv is t ickom s tanovisku  a a j  p re to  venu j e  iným názo rovým s ta­noviskám  len marg iná lnu  pozornosť .  Východ i skovým pos tu lá tom te j to  časti  e laborá tu  j e  téza,   ž e   "et ika j e  náuka ,   idea   o dob ru   a z lu"   ([2] ,   22 ) .   V  t om to   chápan í   pod ľ a   A .  S i ráckeho  n i e j e  rozdie l  medz i  me ta fyz i ckým a empir icko­pozi t iv i s t ickým s tanov i skom.  V bezpros t r edne j   súvislost i   s t émou   dob r a   a z la   s a   nás ledne   autorovi   vyná ra   p rob l ém  rozhodovan ia   a s l obody  vôle ,  t eda  s po r  o de te rmin izmus   a  inde te rminizmus .  O p ä ť  sa tu s t re távame  s j e h o  kr i t ikou kresťanských  f i lozofov ,  k torých au to r  viní ,  resp .  č in í  z o dpo ­vednými  z a   ich  "pr ínos"   k zmätočnos t i   v t e j to  problemat ike .  Pod ľ a  n e ho  p rob l ém  "svo­body   vô le   bol   ú s t r edným b o d om   ich  f i lozof ie  a špekulác iou   h o  na toľko   za temni l i ,  ž e  mnoh í   (i  mode rn í  f i lozof i )  pri  j e h o  r iešení  upada jú  d o  h rubých  chýb .   a to   len  p re to ,  ž e  p o j em  vôle  nechcú  dostatočne  v edecky  si vylož iť  ( t reba h o  p ren iesť  d o  psychológ ie ) ,  a l e  oni  j e d n a j ú  o  ake j s i  me t a fyz i cke j  vše ­a lebo  pravôl i .  U tých to  j e  v ô ľ a  t r anscenden tá lnym z j a vom"   ([2] ,   23 ) .   Au t o r  m á  n a   mysl i   Schopenhauera ,   Schel l inga   a  iných,   o p ä ť   s a  v a rgumentác i i  j e d no zn a č n e  s tavia  n a  pozi t ivis t ické s tanovisko ,  p r i čom s lobodnú  vô ľu  

I  ^  •  •  • V  tejto  súvislosti  je  stanovisko  F.  Krejčího  v komprimovanej  podobe  vyjadrené v nasledovnom  texte:  "Troufáme  si  s t ou   jistotou  jakou  si  osobují  vedecké  poznatky,  pronésti včtu,  že  mravnost  má  svůj  původ  v pudu  sebazáchovy  a že  první  ponětí  dobra  a zla  krylo  se s  ponětím  příjemného a nepríjemného, odkud  se  přešlo  k ponětí  dobra  jakožto  toho,  co j e  životu prospěšné a člověku pro život užitečné. 

Na základě toho můžeme definovat mravnost.  Jestliže první ponětí dobra  jest uvědoměním toho, čeho pud  sebazáchovy vyžaduje, jest  v tom dáno, uvědomování podmínek, za nichž je život možný a mravnost jest uvědomování podmínek životních. Mravně žiti znamená  i jednati ve smys­lu  podmínek životních,  t.j.  konati  to,  čeho j e  třeba aby  človek eksistenci  svou  uhájil pro přítom­nost a zajistil pro budoucnost." ([5], 77) 

F i l o z o f i a  5 6 ,  7  457 

č loveka  chápe   v  intenciách  psycho log ického  de te rmin izmu.  Op i e r a   s a   pri  t om  a k o  u ž  mnohokrá t   p r ed tým  o názo ry   F.   Kre j č ího   pub l ikované   v  Pozitívnej  etike.  V y vod z u j e  z t o ho  záver ,  ž e  "den ie  duševné   (i  na še  m r avné  j e dnan i e )  j e  de te rmin i s t i ckého  cha rak ­teru.  N e sm i eme  však  to to  vys tupňovať  v k r a j ný  fa ta l izmus  ­  l ebo  idea mravnos t i ,  d ob r a  a z la  s tala  b y  s a   len  i luzórnou vecou . "  ([2] ,  2 4 )  V  rozv í j an í  t émy  n a  t ému  dob r a   a z la  S i rácky odmie ta  myš l ienku  abso lú tneho  dobra ,  k torá  pod ľ a  n eho  patr í  s kô r  d o  oblas t i  me ta fyz iky   s j e j   apr ior i s t ickým  chápan ím,   k d e   empi r i cké   pozna tky   p r í rodných   vied znamena jú  len ve ľmi  má lo .  Riešenie  p rob l ému  dob r a  a zla r e f l ek tované  z poz í c i e  emp i ­r izmu s a  S i r áckemu j a v í  j e dno zn a čn é  a j a s n é  a d ob r o  p r e  č loveka  chápe  a k o  "max imum  blaha   dosaž i t e ľného   z h a rmon i ckého   splynut ia   ego i zmu   a a l t ru izmu.   Rušen i e   snahy  k dosiahnut iu  t oho to  ( hockým zapř íč iňované) ,  v zbudzu jú  v nás  poc i ty  z la ."  ( [2] ,  2 6 )  

Au to r   pri   r iešení   p rob lemat iky  dob r a   a  zla,   p r inc ípov  mravnos t i   s a   l e tmo do týka  i o tázky  zmyslu   ž ivota ,   zmys lu   mravného   spôsobu   ž ivota ,   j e h o   smerovan ia ,   účelu  a cieľa.  A .  S i rácky si k lad ie  o tázku:  j e  o dpoveď ,  k torú  n ám   v t e j to  súvislost i  po sky tu j e  et ika  ­  ž iť   mravný   ž ivot   ­  dos t a točná?   Podľa  j e h o  názo ru   a p resvedčen ia   p rok l amo­vaného   v prác i   Problém  etickej  hodnoty  žiť  mravný   život   m á  sku točne   s vo j   v ý znam  a zmysel  n a jm ä  v t om ,  "že  umožňu j e  ľ uďom  žiť  ž ivot  spo ločenský ,  ľudský.  V ý v o j om  sa  s táva č lovek  m r avne  dokona le j š ím   a  len  b ehom  svo j ho  ind iv iduá lneho  ž ivota ,  v las tnou  t rudnou  p rácou ,  zmýšľan ím   a zkúsenosťou  n adobúda  urč i té  m r avné  názory ,  k to ré  s i lou zo t rvačnou   sa   zachováva l i   a prenášal i   n a   ďa lš ie   generác ie   a vytvori la   s a   t ak to   akás i  kont inui ta  mravnos t i . "  ( [2] ,  3 1 )  A  p ráve  v t om  vidí  au to r  zmyse l  či  účel  ž ivo ta  ­  ž i ť  d o ­konale jš í  mravně j š í  ž ivot .  

V  štvr tej  Časti  e laborá tu   o no rmách   et ických m á  au to r  snahu   do te ra j š i e  t eore t ické  pozna tky  ap l ikovať  n a  "prak t ické  po le  mravných  z j a vov "  ([2] ,  33) .  S amoz r e jme ,  a au to r  š i j e  t o ho  v edomý ,  ide tu  len  o se lekt ívne zúženú  ob la sť  poznávac i eho  záberu  na  na je l e ­mentá rne j š ie   e t i cké   normy .   Pri  ich  def iníci i   sa  au to r   p rok lamat ívne   o p ä ť   s t o tožňu j e  s vymedzen ím   F. Kre jč ího ,  kde   sa  t ie to  e t ické no rmy  " javia  a k o  ap l ikác ie  teore t ických  pozna tkov   na   j e dn an i e   ľudské   a l ebo   na   prakt ický  život. . .   no rma   s tanoví   n iečo ,   č o  vyp lýva ' z  urči tých z ákonov  a č o  m á  v sebe  záväznú  silu m r avnú "  ( [2] .  3 3 )   Norma t ívna  et ika,   a k o  upozo rňu j e  autor ,   s a   zdan l ivo  dua l izu je ,  u r ču j e  s pô sob )   mravného  konan ia  č loveka ,  j e d n ak   k sebe  s amému ,  j e d n ak   k  iným ( spo ločenským ce lkom) .   V t e j t o  súvis­losti  au tor   v ymedzu j e   d v e   zák ladné   et ické  no rmy ,   p r i čom  sa  znovu   op ie r a  0 psycho log ické  koncepc ie  vysve t ľu júce  konan ie  č loveka  na   zák lade  j e h o  inšt inkt ívnej  pudove j  výbavy .  P r áve  p ud  sebazáchovy  j e  tou  de te rminantou ,   z k to re j  po t om  vyp lýva  "láska  k ž ivotu  a k o  p rvý  diktá t  e t ický p r e  č loveka"   ([2] ,   34 ) .  Au to r  n a  t om to  p r inc ípe  k r eu j e  i s vo j e  s t anov i sko  k mravnos t i  v šeobecne ,  k to rým vysve t ľu je  " sub jek t ívny  pôvod  1 ob jek t ívnych  mravných  p r inc ípov"   ([2] ,   34) .   Prvú   zák ladnú   esenciá lnu   e t ickú  no rmu  fo rmu lu j e  s t ručne,   v zmys l e  ž iť   a nechať  žiť.   Druhú  zák ladnú  e t ickú no rmu ,  k torá  t i ež  m á  svo j  sub jek t ívny  p ôvod  v pude ,  resp .   inštinkte sebazáchovy ,  s t anovu j e  v zmys l e  žiť, resp.   p rež iť  p r í j emný ,  šťas tný,  b l ažený   život ,   č o  plat í   tak  p re  j e d i n c a ,  a k o  p r e   ce lok .  Zau j ímavá  j e  v t e j t o  súvislost i  úvaha ,  k torou  autor  dôvod í :  "Fyz io log ický  p ôvod  t oh to  j e  zasa  v poh l avnom  pude .  Inšt inkt  t en to  vyp lýva  z pods ta ty  o rgan izmu ,  z poh l avného  ak tu ,  pri  k to rom sa  ce lý  o rgan i zmus  nachádza  v p r í j emnom rozprúdení .  Pôvod  vše tkých j e m ­nejš ích c i tov,  b laženost i ,   radost i ,  spoč íva   v týchto  p r imérnych   hrubých   vášňach . "   ( [2] ,  

458 

34 )  Po s t upom vývo j a  s a  t ie to  c i tové  a f ek ty  z j emňova l i ,  mierni l i ,  kul t ivoval i   a n e skô r  s a  na   t om to   z ák l ade   utváral i   i v še tky   ľudské   ušľacht i lé   a p r í j emné  poc i ty ,   k to ré   č l ovek  vn íma  a k o  p rež ívan ie  š ťa s tného  b l a ž eného  ž ivo ta .  Au t o r  s ám  r e f l ek tu j e  a p r i znáva  s vo j  relat ivis t ický  výk l ad  mravnos t i ,   a r gumen tu j e  p r i tom  ex i s tu júcou  re la t ívnou   p l a tnosťou  e t ických  p redp i sov .  Nap r i e k   t omu ,  ž e  p r ipúšťa   re la t ivis t ický  výk lad   e t ických   no r i em ,  neodmie t a   c e l kom   ex is tenc iu   an i   op r ávnenos ť   ( a j   k e ď   len  v t eo re t i cke j   r ov i ne )   o b ­j ek t í vnych   e t ických   no r i em   a p r inc ípov .   "Op rávnene  m ô ž em e   t edy   urč i tý   t a ký   ob s ah  (ob jek t ívneho  e t i ckého  p r inc ípu )  r ea l i zovať   a pos tav iť  z a  p r edp i s  n á šho  j e dn an i a ,  k t o rý  mô ž e  m a ť  ob jek t ívnu  p la tnosť !"  ( [2] ,  3 5 )  

Bl ižš ím  v z ť a hom   et iky   a spo ločnos t i ,   j e j   f unkc iou   a v z á j omným   pô soben ím  v spo ločenskom  vývo j i  s a  z aobe r á  A .   S i rácky   v p ia te j   časti   p r áce   Etika  a spoločnosť. Ako  au to r  o p ä t ovne  p r í zvuku je ,  e t ika  u r ču j e  e t i cké  p r inc ípy   a n o rmy  ľudského  s p r áva ­nia.  T ým t o  zdan l i vo  t au to log ickým konš ta tovan ím,  resp .   v t om to  vymedzen í  nie   sú p o ­s t ihnuté   ( zahrnu té )   vše tky   os ta tné   n o rmy   a p r inc ípy   up r avu j ú ce   ľudské   konan i e  v spoločnos t i .  Ide  n a jm ä  o n o rmy  p r ávne  a  v nepos l ednom r ade  n o rmy  soc iá lne .  P re to  n a  t om to  mies te  t r eba  p od ľ a  A .  S i r áckeho  v enovať  pozo rnos ť  mies tu   a vý znamu  soc io lóg ie  a k o   vedy ,   k to rá   sa   z aobe r á   ana lýzou   kauzá lnych   súvis lost í   vše tkých   spo ločenských  j a v ov .   Soc io lóg iu   považova l   na   rozdie l   o d   svo j ich   neskorš ích   názo rov   z a   mode r nú  teoret ickú d isc ip l ínu ,  k to re j  ko r ene  s i aha jú  a ž  k  ideám  utopistu Sa in t ­S imona ,  a le  n a  ri­go rózne  vedeckú  p l a t fo rmu  j u  postavi l  a ž  pozi t iv is ta  Augus t  Com t e .  Vý zn amnú   ú lohu  pri j e j  v e d e ckom  e tab lovan í  pr ip isoval  evo luc ion i s tom  a soc iá lnym da rwin i s tom,  n a jm ä  H .   Spencerov i .   J e h o   zás luhou   pod ľ a   S i r áckeho  j e  n a jm ä   akce le rác ia   soc io lóg ie   a k o  empi r i cke j  v edy  v  19. s toroč í .  Soc io lóg ia  p od ľ a  au t o rovho  názo ru  j e  t eda  mode r n a  v ed a  o spo ločnos t i ,  k to rá  " z k úma  a ana lyzu j e  j edno t l i v é  z l ožky  (napr ík lad  e t iku   a p r á v o )  s p o ­ločenského  vývo j a ,  h ľ a d á   ich  v z á j omný  pome r ,   súv is losť   ich  vzn ik ,  v ý vo j   a dô s l edky  p re  spo ločenské  ži t ie ."  ( [2] ,  3 7 )  S i rácky  ev i du j e  rozč lenen ie  s ú dobe j  soc io lóg ie  na  r ô zne  sme ry  či školy ,  v ymenúv a  ich  a uvádza  tu a j  ich h lavných  preds tav i teľov . 2  

Vý zn amné  mie s to   v načr tnu te j  nomenk la tú re  soc io log ických   škôl   v p rác i   Problém etickej  hodnoty  p r i s udzu j e   nielen  v minulost i ,   a l e   a j  (v  j e h o )   súčasnos t i   ( n a jmä  však  v soc iá lnopo l i t i ckom hnut í ) ,  ho spodá r ske j  sociológi i ,  k torá  v las tne   je p od ľ a  au to ra  m a r ­xis t ickou soc io lóg iou .  Ve ľm i  z au j ímavé  j e  nás l edné  kri t ické,  zhus t ene  hodno t en i e  m a r ­xis t ickej   soc io lóg ie   ľ av i covo   o r i en tovaným  inte lektuálom.   T o t o   hodno ten ie ,   k t o r é  u v ád z ame   v obs i ah le j   c i táci i ,   j e   z a u j ímavé   i v  komparác i i   s ne sko r š ím   z á s adným  ideovým ob r a t om  v o  výv ine  v naze ran í  n a  marx is t i ckú  socio lógiu   u A .  S i r áckeho .  P od ľ a  neho  t eda  " j e j  h l avný  základ  tvor í  náuka ,  ž e  p rvo tným č in i teľom  v s po l o č en skom  vývo j i  

2Túto  klasifikáciu jednotlivých  smerov  v sociológii,  samozrejme,  už  s epitetom  resp.  ad­jektívom  "buržoázne koncepcie",  rozvinul  podrobnejšie takmer po  štyridsiatich  rokoch  vo svojej práci  Sociológia:  teória,  metódy,  problémy  (Bratislava  1966),  kde  píše:  "V  nemarxistickej  so­ciológii  rozlišujeme  v podstate  tieto  hlavné  smery  ­  teórie,  školy:  a)  mechanicistická  teória;  b) biologistická  teória;  c)  geografická teória;  d)  psychologistická  teória;  e)  empiricistická  teória." ( [ 6 ] ,  6 1 )  

A.  Sirácky  týmto teóriám ďalej vyčíta,  že nemajú "pevnú  ideovú  a  metodologicko­filozo­fickú základňu  a že pokiaľ sa prvky tejto syntézy javia, tak j e  to  spoločný  idealistický (prípadne psychologický) základ" ([6], 62). 

F i l o z o f i a  5 6 ,  7  459 

j e  hospodársky  fak tor .  Vše tky  os ta tné  z ložky  ( ideo log ické)  závis lé  sú n a  tomto .  P o  fi lo­zo f i cke j  s t ránke  ma rx i zmus  z n amená  kong lomerá t  rôznych  f i lozof ických  sme rov :  real iz­mu ,  mater ia l izmu,  empi r i zmu ,  amora l i zmu  a tď.  H lavnou  ča sťou  j e h o  nauky  j e  h is tor ické  chápanie   de j ín :   soc iá lny   de te rmin izmus :   den ie   spo ločenské   riadi  s a   pod ľ a   p r í rodných  zákonov .  Každý  z j a v  spo ločenského  ž ivota  j e  závis lý  na  hospodár skych  pome roch ,  k to ré  sa  v de j inách   sk rze   t r iedny  b o j   p r e j avu jú .   V ná rodnohospodá r skych   a po l i t i c ký ch  úvahách ukazu j e  s a  by ť  ma rx i zmus  j ednos t r anným.  Etika j e  vy lúčená   úp lne   z j e h o  na ­uky."   ([2] ,  3 8 )  Z r e jme   i v zh ľadom na pos lednú   vetu  z citátu s a  au to r  ďa l e j   v e l aborá te  nezaoberá  bl ižšou  charakter is t ikou  ani  marx i s t i cke j  soc io lógie ,  ani   ďalš ích   soc io log ic ­kých smerov ,  skô r  m u  ide  o pos t ihnut ie  istých zákoni tos t í  pri ana lýze  spo ločenských   ja­vov  v o  vzťahu  k e t i ckým p r inc ípom a no rmám.  

Pod ľ a  j e h o  názo ru  j e  k aždý   spo ločenský  j a v   v pods ta te   podmienený   a u r čovaný  komp l exom  sub jek t ívnych   a ob jek t ívnych   č ini teľov.  V o  s vo j om   r ámcovom   náčr te   fo ­r iem  spo ločenských   j a v o v   a zákoni tos t í   spo ločenského   vývinu   roz l i šu je   medz i   spo ­ločenskými  j a vm i ,   spo ločenskými   ce lkami   ­  resp .   ú tvarmi ,   z ložkami   a spo ločenskými  p roduk tami   ­  medz i  pos l edné  rad í  a j  f i lozof iu ,  et iku  a p rávo .   Pri  vymedzovan í  zákoni ­tostí  spo ločenského   vývo j a   vychádza   z p r inc ípov   evo luc ion is t i ckého   de te rmin izmu.  V j e h o   poňat í   z n amená   zákon i tosť   "pravide lný   s led   pr íč in   a ná s l edkov"   ([21,  4 0 )  a  v t omto   zmys le   spo ločenská   zákon i tosť   po t om   logicky  znamená ,   ž e   "...  ž ivot   hos­podársky ,  sociá lny,  kul túrny,   p rávny   a mravný   ­  t edy   fyz icko­psych ický  sa d e j e  podľa  urči te j  zákoni tost i ,  j e  de te rminovaný. . .  Spo ločenský  vývo j  z n amená  vlas tne   len  úh rnn \  rozvo j  všetkých. . .   s lôžiek,   uvedených   v sys tém."  ([2] ,  4 0 )   Z  t o ho  autorovi   vyp lýva ,   že vývo j   spoločnost i   sa  u sku točňu je   zákoni te ,   a ž e   tá to   zákoni tosť  j e  " súhrnným  vy jad ­ren ím zákoni tost i  v z á j omne j  pr íč inl ivej  závislosti  vše tkých spo ločenských  z lož iek"  ([2] ,  40 ) .  A k o   s tou to  závis losťou  súvisí   et ika,   aké  j e  j e j  mies to   a  funkc ia  zákoni tost i   spo­ločenského vývinu'7  N á z o r  au to ra  j e  v t om to  pomerne  kon fúzny  a n e j e d no z n a č ný  Pravo,  et ika,  f i lozof ia  sú n a j e d n e j   s t rane  podľa  neho  z ložkami  spo ločenského  vývo ja  a n a  d ru ­he j  s t rane sú  "... výs lednicami  toho to  vývo ja  v urč i tom sys temat ickom r iaden í"  ( [2] .   >8) Zároveň  sú ale a j  "... spo ločenskými  sys temat ickými  p roduk tami"  ( [2] ,  3 9 )   Spoločenskv vývin  v t e j to  koncepci i  j e  t eda  v las tne  súč tom  vývo ja  j e h o  s y s t émowc h   zložiek  Spo ­ločenský  vývin  t eda   pod ľ a   S i ráckeho  j e   zákoni tosť   a z á roveň   " . . .zákoni tosť   t a to  j e  súhrnným  vy jadren ím  zákoni tos t i   ( v z á j omne j ,   pr íč in l ive j   záv is los t i ;   vše tkých  spo ­ločenských  z lož iek"   ([2] ,   40 ) .   V  t e j t o   úvahe   s a   t eda   spo ločenské   j a v y   odoh ráva jú  s prav ide lnou  zákon i tosťou ,   k torá  j e  podmienená  j e d n a k   s tupňom  výv inu   ich  j e d no t ­livých  z lož iek   a j e d n a k   a j   "všeobecným  r á zom  pa t r ične j   d o by "   ( [2] ,   40 ) .   Z  t o ho  vše tkého  au to r  vyvodzu j e  rezultát ,  ž e  ana lýzou  s tavu j edno t l ivých  z lož iek   a  ich v z á j om ­ne j   funkc ioná lne j  závis lost i   a  s  pr ih l iadnut ím  na  charak te r   d o by  j e  možn é   pos t ihnúť  a pochop iť  konkré tne  zákoni tost i  spo ločenského  vývinu.  T en t o  však n ie  j e  j e d nodu chý  a  pr iamočiary ,  napr iek  t omu  však  a l e j e  mo ž n é  pozo rovať  urči tý v šeobecný  t rend ,  k torý  v zhus tene j  p odob e  p r eds t avu j e  téza,  ž e  pr imi t ívnejš ie  spo ločenské   útvary   sa  výv inom mod i f i ku jú  n a  ú tvary  dokona le j š ie .  Súhrnne  môž eme  povedať ,  ž e  evoluc ionis t ické  sta­novisko. au to ra  j e  j a s n e   ident i f ikovateľné   i v  t e j to   koncepci i ,   v k to re j   s a   spo ločnosť  zákoni te   vyv í ja   k čo r a z   vyšše j   fo rme ,   č o   zá roveň   p r edpok l adá   us tavičný  vývin   par ­ciálnych  z lož iek   spo ločenského  sys tému  v o  v z á j omnom  spo lupôsoben í .  A k é  mie s to   tu 

460 

však m á   a akú   ú lohu  zoh r áva  e t ika?  Au t o r  odpovedá ,  ž e  e t ika  a k o  spo ločenská  z ložka  ovp lyvňu je   spo ločenský   vývo j .   "Pr inc ípy   a n o rmy   e t ické   istou  mie rou   a s i lou   u r ču jú  sme r  spo ločenského  vývo ja . "  ([2] ,  4 1 )  T ým t o  j e  d aný  význam et iky p r e  spo ločnosť ,  a j  k eď  j e j  pô soben i e  j e  bezpros t redne   spo j ené   s  inou  spo ločenskou   z ložkou ,   a t o  n a jm ä  z ložkou*právnou.  P re to  s a   v ďa l še j  časti   s vo jho  e laborá tu   au to r  pokúša  ob j a sn i ť  vzťah  týchto  dvoch  významných  spo ločenských  "zložiek" ,  et iky a p ráva .  Re la t ívne  t e sný  vzťah  et iky  a p r áva   au to r   ukazu j e   a dok l adá   ci táciou  názoru   F.  Kre jč ího ,  p o d ľ a   k to r ého   sú p rávne  no rmy  v skutočnost i  no rmami  e t ickými ,  inš t i tucional izovanými  a s tab i l izovanými  na  urč i tom stupni  spo ločenského  vývo ja .  Z  t oho  pod ľ a  A .  S i ráckeho  vyplýva ,  ž e  p r ávne  normy sú  len parc iá lnou real izáciou e t ických pr inc ípov,  a t eda  ž e  p lnen ie  e t i ckého  p r íka ­zu  m á   prior i tu   p red   p lnen ím  pr íkazu   p rávneho .   V his tor ickej   ref lexi i   f i l ozo f i ckého  myslenia  au to r  veľmi  r ámcovo  e t ap izu je  vývin vzťahu  et iky  a p ráva ,  kde  z a znamenáva  štyri e t apy  t oh to  vývinu.  P rvú  e tapu  vidí  v g r écke j  f i lozof i i  P la tóna  a Aris tote la ,  k am  si­tuu je  vzn ik  zák ladu  s po rov  oko lo  h is tor ického  a p r i rodzeného  práva .  Druhú   e t apu  z a ­r aďu j e  d o  s t redoveku ,  k e ď  názo ry  T .  Mo r a  a N .  Mach iave l l iho  tvor ia  istú antagonis t ickú  bipolárnu  ideovú  p la t fo rmu  teóri í   o práve .   V  t re te j  e t ape  s i tuovane j  d o  novoveku  spo ry  o  chápan ie  toh to  vzťahu  vs tupu jú  pod ľ a  A .  S i ráckeho  d o  r ozhodne j š e j  fázy ,  k e ď  s údobé  f i lozof ické   teór ie ,   medz i   k to ré   rad í   Descar tov   rac ional izmus ,   Lo ckov   emp i r i zmus  a  Le ibn izov   idea l izmus,   vytvoril i   teore t ické   zák lady   pre   vzn ik   "...  n ov e j   f i l ozo f i cko ­p rávne j  nauky ,  k to rá   v XVI I I .  s toroč í  s a  utvori la  p od  me n om  p r i rodzeno  p r ávna  ško la"  ([2],   43 ) ,   k torá   vychádza la  n a jm ä   z  ľudske j   pr i rodzenost i   a nemennos t i   e t ických  ideí. Podľa  au to ra  to to  chápan ie  p r i rodzeného  práva ,  z k to rého  vychádzal i  a j  Rousseau ,  Kant .  Hegel   a  iní mysli tel ia ,  p re t rva lo  a ž  d o  p rve j  po lov ice   19. s toročia ,  k eď  vznik la   a d o  p o ­predia   sa posunu la  tzv.  h i s tor icko­právna  škola ,  s to jaca  n a  pr inc ípoch  evo lučne j  teór ie ,  k torá   popiera la   n emennos ť   právnych   a et ických  pr inc ípov.   Pr i rodzené   p r ávo   v t om to  poňat í  m á  teda charak te r  racional is t ický,  za t iaľ  č o  h is tor icko­evolučné  p r ávo  m á  na tura­listickú  povahu .   Z t o ho   vyplýva ,   ž e   p r i rodzené   p r ávo   m á   pozíc iu   bližšiu  k e t i ckým pr inc ípom  a ž e  j e  v ň om  obs iahnutý  vyšší  aspekt  hodnoten ia ,  k toré   v h i s tor ickom p r áve  absen tu je .   Pr i rodzene ,   v  súvislosti   s cent rá lnou  t émou   p ráce   au to r   v enu j e   pozo rno s ť  nielen  funkc iám p r áva   v spoločnost i ,   a le   n a jmä  vzťahu   et iky  a práva .   Konš ta tu je ,   ž e  p rávne   no rmy  mus i a  m a ť  e t ický   podk lad ,   a k eďž e  p r ávo  j e   len  l imi tovaným  rea l i zo­van ím  e t ických  p r inc ípov ,  vyp lýva  m u   z toho ,  ž e  p r ávne  no rmy ,  o bdobn e  a k o  n o rmy  et ické,  n emôžu  m a ť  abso lú tnu  hodno tu .   Ich  relat ivi ta  rast ie   s  ich  záv is losťou  od   et iky.  Nemenno s ť   p r i rodzeného   p r áva  j e   nereá lna .   K eďž e   evolúc ia   p reb ieha   v o   vše tkých  z ložkách  spoločnos t i ,  vyv í j a  s a  a j  p rávo .  Au t o r  p r i chádza   k názoru ,  ž e   "... t e dy  n o rmy  p r ávne  s a  ma j ú  men iť ,  a s ice  v ždy  pod ľ a  toho ,  a k o  t o  pok rok  kul túrne  m r avný  vyž adu j e "  ([2] ,  46 ) .  Záve r ,  k u  k to rému  And r e j  S i rácky  v s vo j e j  prác i  dospe l ,  p ok i a ľ  ide   o vzťah  et iky a p r á v a j e  sku točne  re levantný  a j e  vy j ad r ený  v téze,  ž e  ob jek t ívne  p r á vo  mus í  s t áť  n a  e t ických  pr inc ípoch   a ž e  na j š i r š ím merad lom  správnost i   ľudského  konan i a  j e  p r áve  et ika,  a n ie  p rávo .  

N a  záve r  op r ávnene  mo ž n o  konš ta tovať ,  ž e  p ráca   Problém  etickej  hodnoty  j e  n a  j e d n e j  s t rane  z au j ímavou  soc iá lno­ f i lozof ickou  ana lýzou ,  re f lex iou   a sp racovan ím p r ed ­me tne j   témy.   N a   d ruhe j   s t rane   j e j   poznan ie   posky tu j e   h i s tor ikom  možno s ť   š i rše j  

F i l o z o f i a  5 6 ,  7  461 

a  komp l exne j š e j  in terpre tácie  tvo rby  m l a d ého  A .  S i ráckeho ,  k to rá  do t e r a z  bo la  p o sudzo ­vaná  p r evažne  ú z k o  monod imenz ioná lne .  

LITERATÚRA 

/ 

[  11  SIRACKY, A.: Curriculum  Vitae.  Petrovec  1925. Príloha k žiadosti o pripustenie k rigoróznym skúškam na FF KU Praha  Č.  537/1925. 

[21  SIRACKY. A.: Problém  etickej  hodnoty  s  ohľadom  na  spoločensko­právny  vývoj  ľudstva Rigorózna práca, priložená k žiadosti o pripustenie k rigoróznym skúškam na FF KU Praha č. 537/1925 zo dňa 5.  11.  1925. 

[3]  SIRÁCKY, A.: "O tzv. "rozpore" indivídua spoločnosti".  In:  Revue  DAV.  Jar  1925 Bratislava  1925. 

[4 |   LECKY, W. E. H.: Dějiny  racionalismu  v Evropě.  Praha  1902. [5]  KREJČÍ, F.: Positivní  etika  jakožto  mravouka  na  základě  přirozeném.  Praha  1922 [61  SIRÁCKY, A.: Sociológia:  teória,  metódy,  problémy.  Bratislava  1966. 

Príspevok  vznikol  vo  Filozofickom  ústave  SAV  ako  súčasť  grantového  projektu  č 2/5097/20. 

PhDr. Karol Kollár, CSc. Filozofický ústav SAV Klemensova  19 813 64 Bratislava SR 

462