Upload
others
View
0
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
F I LOZOF IA Ro č . 5 6 , 2 0 0 1 , č . 7
ANDREJ SIRACKY A PROBLEM ETICKEJ HODNOTY
KA R O L KOLLÁR . F i l o zo f i c ký ú s t a v S A V , B r a t i s l a v a
KOLLÁR , K..: T h e S l o v a k P h i l o s o ph e r A n d r e j S i l á c k y a n d t h e P r o b l em o f E t h i c V a l u e F I LOZOF IA 5 6 , 2 0 0 1 , N o 7 , p. 4 5 2
T h e p a p e r d e a l s w i t h t h e e a r l y t h eo r e t i c a l a c t i v i t y o f t h i s s o c i a l l y o r i e n t e d S l o v a k p h i l o s oph e r . A l t h o u g h h i s t h eo r e t i c a l a c t i v i t y a f t e r t h e w o r l d w a r 2 n d , a f t e r h i s r e pa t r i a t i on t o C z e c h o s l o v a k r e p ub l i c a n d d u r i n g h i s po l i t i c a l a c t i v i t y in t h i s p e r i od o f h i s l i f e is w e l l k n ow n , less k n o w n is h i s i n t e l l ec tua l a c t i v i t y in t h e 2 0 t i c s o f t h e last c e n t u r y d u r i n g h i s s t u d i e s a t P r a g u e un i v e r s i t y a n d a f t e r t ha t . T h i s p e r i o d i n c l u d e s a l s o h i s s t i l l u n p ub l i s h e d w o r k " T h e p r o b l em o f e t h i c v a l u e w i t h r e s p e c t t o t h e s o c i a l a n d l aw d e v e l o pmen t s o f h um a n k i n d " . T h i s i n t e r d i s c i p l i n a ry w o r k , in w h i c h h e t r i ed t o a n sw e r t h e qu e s t i o n , w e t h e r t h e mo r a l i t y is a s u f f i c i e n t f o u n d a t i on o f s oc i a l e qu i t y , r e su l t ed f r om h i s s t u d i e s a t t h e P r a g u e un ive r s i t y .
V mode rných de j inách mys len ia n a S lovensku mo ž n o ident i f ikovať len veľmi m á l o pos táv , pr í s lušníkov s lovenských intelektuálnych, elít k to ré by tak rozpo rup lné zasiahl i d o vývinu ( rozvo j a ) n iektorých vedných discipl ín, a k o t o úč inne a d l hodobo real izoval A . Sirácky.
V mode rných de j inách mys len ia n a S lovensku mo ž n o ident i f ikovať len veľmi má l o postáv , pr í s lušníkov s lovenských intelektuálnych, elít k toré by tak rozpo rup lné zasiahli d o vývinu ( rozvo ja ) n iektorých vedných discipl ín, a k o t o úč inne a d l h odobo real izoval A. Sirácky.
Teore t i cká č innosť A. S i ráckeho j e v povedomí o dbo r n e j vere jnos t i r e f l ek tovaná v i acmene j v o bdob í p o d ruhe j sve tove j vo jne , k eď sa A. S i rácky s pô sobom s ebe vlas tným vý razne angažova l n a s tyčných p lochách ideológie f i lozof ie a soc io lóg ie
J eho pôsoben i e v t omto obdob í ma l o d v e roviny, k toré s a n avzá j om tesne prel ínali Z j ednodušene mô ž eme povedať , ž e išlo o č innosť ideovo teore t ickú a pol i t ickoorgani začnú. V oboch tých to rov inách zanechal And r e j S i rácky vý raznú s topu , k to re j konze kvenc ie v do tknu tých oblas t iach bo lo mo ž n é z a znamenávať eš te v n edávne j minulos t i . Men e j z n áma j e j e h o teore t ická akt ivi ta v dvads ia tych r okoch 20 . s toročia , a t o v č a s e vysokoško l ského š túdia a k r á tko p o j e h o ukončen í n a Ka r love j univerz i te v P rahe . Z toh to obdob i a sú z n áme n a jm ä a v p r ednovembrovom obdob í ch ron icky pe r t rak tované dv e ma l é š túd ie O proletárskom umení a O takzvanom rozpore indivídua a spoločnosti. Išlo v las tne o p ome rn e k rá tke l i te rárnof i lozof ické úvahy , k to ré sú d o istej mie ry ind iká tormi j e h o ideovo teore t ického vývinu a sve tonázo rove j or ientácie . P rvá úvaha vyšla v P ravde chudoby v o február i 1924. Au to r v n e j p redklada l s vo j e kri t ické, s ch ema t i zmom a z j ednodušen ím poznamenané s tanovisko k s údobému mode rnému umen iu . Pri ana lýze umen i a a j e h o vývinu odmie to l nielen j e h o avan tga rdné p rúdy , kub izmus , poe t i zmus a iné, a le a j s taršie roman t i cké umen ie a t radíciu vôbec a k o p r e j avy "ne t r iedne" , pre tože ner ieš ia soc iá lne pá lč ivé "ž ivo tné" p rob l émy ľudstva. N a f enomén t radíc ie a k o
452
prekonane j spo ločenske j f o rmy vôbec hľadel au to r úvahy v tých časoch obzv l á šť kr i t icky, č o sa p remie t lo i d o j e h o poe t i cke j , pers i f lážou poznačene j mon t á ž e pub l i kovane j v p r vom čís le r evue D AV pod n á zvom Vlajka na Himalájí.
Druhá , re la t ívne f i l ozo f i cky i soc io log icky re levantná úvaha A . S i r áckeho z j e h o pome rne k r á tkeho p r až ského obdob i a bo l a pub l ikovaná v r evue D A V J a r 1925 p od názvom O takzvanom "rozpore" indivídua a spoločnosti. Au to r v n e j nas toľova l p rob l ém vzťahu ind iv idua l izmu a ko lek t iv izmu, k to rý t a kme r d o k on c a ak t ívne j t eo re t ickej t vo rby stál v cen t re j e h o pozornos t i . O tvo r ene tu p rok l amova l s v o j súh las s Enge l sovými názormi , p íše o t om takto : " U ž t e raz mô ž eme tvrdiť , ž e výs ledky n á š ho skúman ia n ie sú v r ozpo re s Marx Enge l sovou tézou , d ľa k to re j Človek svo j ím na ro den ím vchádza d o urč i tého pros t redia , d o urči tých spo ločenských a vý robných pome rov , k toré dáva jú urči tý r á z j e h o indiv iduálnemu rozvoj i . " ( [3] , 2 5 ) S t ručne tu ďa l e j ana lyzo val spo ločensko ekonomické ko rene " rozporu" indivídua a spoločnost i , snaži l s a dokázať , ž e t en to r ozpo r v budúcnos t i nevyhnu tne zan ikne a považova l h o z a j e d e n z vnú t rosys témových znakov s údobe j spoločnost i .
V .sociálno psycholog ických úvahách d ruhe j časti p r edme tne j š túdie, v k to re j h o vorí o typológii ľudske j mental i ty z hľad iska pr inc ípu kolekt iv izmu a ind iv idual izmu, s a op iera n a jmä o p rednášky V. Fors tera , ktorý prednášal psychológiu na Univerz i te Kar lo v e j a bol j e d n ým z o ž i akov F. Kre jč ího .
A k o sm e u ž uviedli , t ie to d v e ma l é p ráce mali podľa p redchádza júc i ch hodno ten í s ignal izovať skorú marxis t ickú or ientáciu A. S i ráckeho . T á však ne skô r v zh ľadom na neskorš ie ob jek t ívne okolnos t i preš la d o akejs i la tentnej bezp r í znakove j vege ta t ívne j fo rmy , aby sa nap lno moh l a rozv inúť v o svo j e j marxis t icko leninskej p odob e a ž p o j e h o repatriácii k on com 40 . rokov . Sku točnosť j e však kompl ikovane j š i a a rozpo rne j š i a n e ž j e dnoduchý výv inový scená r ponúkaný j e h o súdobými b iog ra fmi .
A k o sm e u ž uviedl i , má lo , respekt íve úp lne n eznáma j e i v odbo rn e j komun i t e pome rne rozs iahla p ráca A . S i ráckeho , k torá s íce nebo la pub l ikovaná , a le n a zák lade j e j p red ložen ia žiadal A . S i rácky o pr ipus tenie k r igo róznym skúškam na Univerz i t e Kar lo v e j v októbr i 1925. T ém a p ráce bo la Problém etickej hodnoty s ohľadom na spoločenskoprávny vývoj ľudstva. A k o vyp lýva z textu ž ivo topisu au tora p r i l oženého k r igorózne j d ize r tačne j práci , rozs iahla š túdia monog ra f i ckého charakteru v sku točnos t i p reds t avu je akýsi heur is t ický rezul tát z o štúdií n a Univerz i te Kar love j . Au t o r o s vo j e j orientácii p í še , ž e od poč ia tku š túdi í n a U K sa zamera l na ob lasť de j ín f i lozof ie , e t iky a sociológie . V štúdii tých to t roch vedných odbo rov sa in tenzívne snaži l do sp i e ť k sys temat ickému, vnú to rne in tegrovanému poznan iu , k to rého rezul tá tom j e p r áve p ráca Problém etickej hodnoty. Pale ta z áu jmu autora bo la však širšia a v o svo j i ch š túdiách s a or ientoval i n a psychológ iu , resp . sociálnu psychológiu , ku k to re j h o pr iviedl i n a jm ä prednášky p edagógov prof . F. Kre jč ího , V . Fors tera a B. Fousteka . Pos l edne menovaný bol p rvým inaugurovaným p ro f e so rom soc io lógie n a Univerz i te Ka r love j v roku 1919. Bol t iež zak lada teľom soc io log ického seminára . Pozna tky z í skané z p r edná šok psychológie v šak s a m l ad ému A . S i r áckemu jav i l i a k o nepos t aču júce p r e j e h o úvahy a chce l ísť v poznan í ďa l e j : "Nie len č lovek , nielen j e h o subjek t ívny svet , nielen to , č o j e v ň om uzavřeného , i zo lovaného , a le , a to snád ' h lavne , Čo z o subjek tu p r echádza v ob jek t , t á kont inui ta , k torá sve t vnú to rný spá j a s vonka j š ím , ten to uzavre tý ce lok t o bo l o to, č o
F i l o z o f i a 5 6 , 7 4 5 3
m a pútalo, č o m a v ied lo z o s f é r ego i zmu ku š í r im n i vám a l t ru izmu." ( [1] , 2 ) T á t o or ientácia h o o rgan icky pr iviedla k z á u jmu o p rob lemat iku et iky. Venova l sa t eda j e j š túdiu, a le neskôr , p o zoznámen í s a s roz l ičnými p rúdmi a smermi si uvedomi l , ž e "ve domost i e t ické b e z prak t icke j apl ikácie , b e z ap l ikác ie n a sku točný ž ivot n eu spoko j a a takto s om si obľúbi l soc io lógiu . Soc io lóg ia a ko v e d a na jobsažne j š i a , na jž ivo tne j š i a , m a veľmi zau j a l a " ([1] , 3 ) . N a t om to mies te t r eba upozorn iť , ž e ide v pods ta te o p rvú p í somnú zmienku o ideove j a f in i te A . S i r áckeho k sociológi i a k o vede . A k o uv id íme neskôr , v prác i Problém etickej hodnoty s a A . S i rácky bl ižš ie do týka p rob lemat iky vzťa hu socio lógie a e t iky a s t roho sa zm i eňu j e i o marx i s t i cke j sociológi i . Me t amo r f ó zy vývinu j e h o vzťahu k t e j t o v e d e sú sku točne rozpo rup lné a p r e chádza jú od zan ie t eného obd ivu a ž k dogma t i cke j an imoz i t e a o p ä ť ne skô r k rean imáci i vzťahu , a le u ž n a rehab i l i tovanej p l a t f o rme marxis t icko len inskej soc io lógie . V r á ťme s a však s p ä ť k úvahe o práci Problém etickej hodnoty. Le i tmot ívom j e j vypracovan ia bo l o pod ľ a au to ra j e h o vnútorné p re svedčen ie o existenci i is tého vyšš ieho pr inc ípu . P íše o t om takto: "V po vahe bytia spo ločenských d e j ov j e n iečo , č o spe j e k mravne j spravedlnos t i . Snaži l s om sa zistiť, či m ravnosť j e dos t aču júc im podk l adom soc iá lne j rovnoprávnos t i ? " ([ 1 ], 3 ) Odpov eď n a uvedenú o tázku sa A. S i ráckv pokús i l p od a ť na š tyr ids ia t ichôsmich hus to s t ro jom písaných s t ranách svo j e j r igo rózne j p r áce svedč iace j o j e h o f i lozof i cke j erudíci i . T á t o erudíc ia au to ra z r e jme ko r e špondu j e s ce lkovým š tud i jným zameran ím A. S i l ácke ho, ktorý' s c i e ľom dos i ahnuť doktorá t na Univerz i te Ka r love j úspešne zložil r igoróznu skúšku, pozos táva júcu z o špec iá lne j f i lozof ie a de j ín f i lozof ie .
Vnú to rne sa p ráca Problém etickej hodnoty č lení n a Šesť kapi tol a záve r U ž z p red loženého obsahu p ráce vyplýva, ž e au to r sku točne pos tupova l sys temat icky a j e h o práci n emožno upr ieť vnútorne logicky p redmetnú prev iazanosť . Ná zvy p o s ebe nasledu júc ich kapi tol sú t ie to: Pojem hodnoty. Etická hodnota, O základných princípoch a problémoch etických, O normách etických. Etika a spoločnosť. Etika a právo a /áwr. V úvodne j čast i p rve j kapi to ly autor p ráce v ymedzu j e ob lasť z á u jmu svo j e a n a l y / v Ide m u v n e j o " skúman ie vec í urč i tého vyb raného rázu: o j edno t l i vé e t i cké p rob l émy (i to viac len teoret ické, zák ladné ) a o ich súvis losť s p rak t ickým ž ivo tom, t edv so spo ločenskoprávnym vývo j om ľuds tva" ([2] , 3) . Autor p o krá tke j inš t rukt ívnej exkurzi i (ná /o r> rôznych osobnos t í vedy a f i lozof ie ) d o p rob lemat iky a p o jmu hodno t ) p redk ladá s \ o j d o istej m jery or ig inálny pr ís tup , v k to rom akcentu je ; "Na š e r iešenie ne smie b \ ť č is tou špekulác iou, a le kr i t ickým, t r ebárs v iac men e j r ac ioná lnym rozbo rom op i e r a júc im sa o vedomost i empi r i cké . N e c h j e t o p rob l ém logický, noet ický, nech patr í d o t eore t i cke j f i lozof ie kri t ičnost i a vedeckos t i s a n e smieme vzdávať . " ([2] , 4 ) V te j to súvis lost i si k ladie A . Si rácky zák ladnú o tázku , či v ôbec mo ž n o z aspektu komplexu ľudského ž ivota odhal iť n e j akú na jvšeobecne j š iu zákoni tosť , v šeobecne pla tnú p r e vše tky j a v y a p r e j avy ľudskej exis tencie ; inak povedané , z amýšľa s a nad tým, či vôbec m ám e ne j aký dôvod veriť, ž e ex is tu je abso lú tna hodno ta , a t eda či ex is tu je ne j aké kr i tér ium, k to ré j e m ie rou všetkých vecí . Au to r tu ďa l e j v synop t icke j f o rme p reds t avu je a d o istej mie ry a j kon f ron tu j e s údobé teore t ické konš t rukc ie a názory vzťahu júce sa na p o j em hodno ty . Išlo zväčša o nemeckých novokan tovcov Wi lhe lma Winde lbanda , Fr iedr icha Paulsena , Huga Muns te rbe rga , Chr i s t iana von Ehrenfe lsa , F. Krugera , a le a j F. Kre jč ího , S om l ó Bódoga a iných. Z toh to ce l ého súboru koncepc i í s a m u vyč leňu jú d v e h lavné podskup iny .
454
Jednak sú t o názo ry (a tých j e väčš ina) , k to ré "pr ipúšťa jú možno s ť abso lú tne j hodno ty , rozchádza jú s a a l e v z dôvodnen í svo j ich názorov . V e d ľ a výk ladu č is té t r anscenden tá lne ho, me ta fyz i ckého , v i d íme vysvet lenie n a podk l ade p sycho log i ckom a l ebo log ickom. Druh í zasa uznáva jú len sub jek t ívne hodnoty , t ým a le o d p r avého p r ob l ému sa vzďaľu jú , nedos ta točne si uvedomiac rozdiel medz i hodno tou v ôb e c a e t i ckým h o d no ten ím." ([2] , 7 )
Podľa názo ru A . S i r áckeho pr i de f inovan í a vymedzen í p o jmu hodno ty s a t r eba vy va rovať ap r ió rneho pr ís tupu, n a jm ä v šak me t a fyz i ckého apr io r izmu, p r e tože p o j em h o d no ty a hodno t en i e o rgan icky p r edpok l ada jú exis tenciu čohos i , č o v las tne c h c eme hodnot iť . N e j d e tu len o s t r ik tné odde len ie dvoch nezávis lých p o jmov : "Pr inc íp ( a k o n iečo a n sich ex i s tu júceho) , k torý m ám e ne j akým spô sobom hodnot i ť . N e sm i eme t e dy považovať t en p r inc íp a t o mer í t ko (hodno tu ) a k o d v e veci . T o mer í t ko j e v las tne v t om to pr inc ípe . A to, n i e čo úp lne od l i šného od t oho to j e na še ľudské mer í tko , k to rým hodno t íme urči té vec i a z j avy . V id íme tedy , ž e exis tencia t oho to pr inc ípu j e p rvo tne j š i a a k o mer í tko , k to rým nie len t en to p r inc íp a le vôbec vše tky veci hodno t íme . " ( [2] , 7 ) Taký to or ig iná lny názo r vys lovu je A . S i rácky v o svo j e j úvodne j kapi to le ; po l em i zu j e tu s názo rom H. Mi ins teberga a H. Ricker ta , k tor í p od ľ a n eho nesp rávne pr ior izoval i p o j em (pr inc íp) p r ed byt ím (exis tenciou) . V záve re úvodne j kapi to ly f o rmu lu j e A . Sirácky svo j e vlas tné s tanovisko , n ázo r na po j em hodno ty , p r i čom sa ev iden tne pr ik láňa ku koncepci i b ra t i s lavského rodáka Som ló Bódoga , k torú fo rmulova l v d ie le Az orték problémája (Budapes t 1919) a v k to re j f igu ru je p ravda a ko na jvyšš ia hodno ta . P odobne v sú lade s o Som ló Bódogom A . S i rácky tvrdí , ž e kr i tér iom vše tkého (vecí a p o jmov ) mus í byť pr inc íp p r avdy vy jad ru júc i na jvšeobecne j š i e zákonitost i . V t akomto poňa t í po tom hodno ten ie z n amená poznan ie z í skané pros t redníc tvom ana lýzy o t om , či "určitý po j em a l ebo vec n ako ľko a akou mie rou ob s ahu j e t en to pr incíp , p od ľ a toho . men e j či v iac h o ob sahu j e , s a s táva tá vec kval i ta t ívne hodnotnou . . . Hodno t i ť z n amená h ľ ada ť vzťahy medz i kval i tami : j e t o akási línia k d e veci p od ľ a ich kval i ty r ad íme , hodno t en i e j e t edy s tupňovan ím a ods tupňovan ím kval í t ." ( [2] , 9 )
V re la t ívne rozs iah le j d r uhe j kapi to le Etická hodnota si k ladie au to r z a ú lohu ana lyzovať p o j em mravnos t i , n a jmä však v o vzťahu k abso lú tne j hodno te , k to rým j e podľa n eho pr inc íp p ravdy , ktorý' z á roveň vy j ad ru j e na jv šeobecne j š iu zákoni tosť . Skô r , n e ž s a pokús i o fo rmulác iu v las tného s tanoviska , au to r p r ok l amu j e s vo j e mater ia l i s t ické východ i sko : "H lavný j e v šak fak t : d en i e e t ické j e sekundárne j š ie a k o den i e vôbec . " ( [2] , 10) Na zn a č u j e tu z á roveň mo žn é pr í s tupy pri r iešení ana lyzovane j p rob lema t iky . V zá sade s a m u j a v i a mo ž n é d v a pr ís tupy: apr ió rne f i lozof ické a empi r i cko vedecké . A . S i rácky upozo rňu j e v t e j t o súvislost i , ž e uvedená d icho tomizác ia s a n e smie c h áp a ť veľmi zúžene , a o dvá žne tvrdí , ž e "Kant , k torý r ozhodne patr í d o p r v e j ka tegór ie , j e d o s ť vedecký svo j im po s t upom r iešenia o tázky , ale p redpok lady , z k torých vyšie l , sú n e logické. ' A naopak . J e mo ž n é vy j s ť z o správnych p r edpok l adov ( z empi r i e ) v edecky odôvodn i t eľných , nesp rávny však mô ž e by ť z áve r (uti l i tarist ická e t ika) ." ( [2] , 11) Zau j ímavá j e tu i špec i f ikác ia a za raden ie j edno t l ivých etík. T a k napr ík lad d o f i lozof ic ke j et iky pod ľ a názo ru A . S i r áckeho patr í e t ika racional is t ická (I. Kant ) , i racional is t ická (H . L. Bergson) , me t a fyz i cká a náboženská et ika. Medz i vedecké e t iky s a rad í ok r em iného evoluc ionis t ická e t ika (H . Spencer ) , pozi t ivis t ická (F . Kre jč í ) , mon i s t i cká (F . W .
F i l o z o f i a 5 6 . 7 455
Ostwa ld ) a tď . V ďa l š om tex te s a au to r snaž í l e tmo pr ibl íž iť j edno t l i vé f i l ozo f i cké pr ís tupy, p r i čom s a op i e r a n a jmä o koncepc i e vybraných reprezen tan tov (I. Kant , F. Nie tzsche , O . Wein inger , H . L. Be rg son ) tých to teore t ických konšt rukci í . P o k r i t i ckom zhodno ten í j edno t l i vých t ypov f i lozof ických pr í s tupov sa au to r vy rovnáva s apr ior is t ickými e t ickými konš t rukc iami . Kr i t i ckosť j e h o hodno ten ia naras tá , ked ' tvrdí , ž e "ešte k väč š ím nesprávnos t i am do spe j e náuka k r a j n e me ta fyz i cká a l ebo n ábožen ská pri s tanovení na jvyšš ích e t ických pr inc ípov . Vlas tne mô ž eme povedať , ž e p re ňu t en to p rob lém vôbec neexis tu je . O n a j e u ž a priori p r e svedčená o s vo j e j p r avde a s kúman i a ( rozumové) výs lovne zavrhuje . . . T e d y kon iec koncov f i lozof ia hodne pr imi t ívna a hodne util i taristická: j e tu akási vyšš ia mo c z n e j pochádza jú urči té rozkazy , k to ré sa musia bezpodmienečne plniť. . . Na jvy š š í e t ický pr inc íp tu j e : p lnen ie n e j ak ého t akého to rozkazu ." ([2] , 15) Z tých to formulác i í (dlhší citát sm e uviedli z áme rne ) vyp lýva nielen j a s n é a nekompromi sné odmie tnu t i e "náuky k r a jne me ta fyz i cke j " , a le i o s obný angažo vaný ant i re l igiózny pos to j A . S i r áckeho (k torý sa neskôr vykryšta l izoval , prešiel vývinovými me t amor fózami . T i e napokon vyústil i d o pub l ikovan ia p r ác mi l i t an tného a te izmu, med z i k to ré pat r ia napr ík lad Pôvod prvotných ideológií ( 1952) , Vznik a vývoj náboženská ( 1953) , k d e s vo j e úvahy n a uvedenú t ému rozvinul . Teore t i cky sa tu au to r op iera pri odmie tnu t í nábožens tva a k o "pr imi t ívne j f i lozof ie" , k to re j z á rodok resp . ko r ene spoč íva jú v s t rachu č loveka p r ed nepoznaným či nepozna teľným, o p rácu W . E. H. Leckyho Dějiny racionalizmu v Evropě (P raha 1902). "Hrůza j e s t v šude počá tkem nábožens tv í . " ( [4] , 3 4 )
Au to r s t r iktne odmie t a me ta fyz i cké pr ís tupy, k to ré zák l adný e t ický pr inc íp k ladú d o t ranscendentna , a j e p od ľ a n e ho ľahos ta jné , akú f o rmu n adobúda (či ide o ka tegor ický imperat ív , Boha , resp. svedomie ) . P ro t ipó lom tých to p r í s tupov sú pozi t i vist ické smery , k to ré pod ľ a S i ráckeho vysve tľu jú e t i cké pr inc ípy z emp i r i cko vedeckého hľadiska . (H . Spence r , F. Paulsen , Os twald a iní). M imor i adne mu konvenu j e koncepc ia F. Kre jč ího . S i r áckeho af in i ta s b io log ickým redukc ion izmom, emp i r i c i zmom a odmie tan ím teologických a meta fyz ických p r edpok l adov e t i ckého pr inc ípu j e / textu z re jmá . Teore t i cky sa tu j a s n e op ie ra o názory F. Kre jč ího , p regnan tne fo rmu lovane v práci Positivní etika, jakožto mravouka na základe přirozeném S i r áckemu z j avne konvenu jú zá sadné idey Kre j č ího práce . T a k napr íklad F Krejč í píše: "Chc eme li e t iku míti vědou, mu s íme z á s adne odmí tnout i veškerou intervenci nadpř i rozených čini te lů při mravnost i . T o se nesnáš í s p o jmem vědeckos t i a posi t ivnost i . Mravnos t n emá s posi t ivního s tanoviska s nadpř i rozenos t í c o Činiti. N o rmy mravn í ne j sou a n emohou býti původu božského , nadpř i rozeného . " ([5] , 10) I v prezentáci i v l a s tného s tanoviska , k toré v záve re t e j t o čast i p r á ce A . Si rácky uvádza , sa v las tne s t o tožňu j e s pozi t iv is t ickým poňa t ím e t icke j hodnoty . Kr i té r iom et ických p r inc ípov (obsahu a hodno ty ) j e m u u ž spomínaný pr inc íp pravdivos t i , t o znamená , ž e "urči té e t i cké n o rmy a pr incípy n adobúda j ú ob jek t ívne j platnost i v te j mie re , v a k e j s a t en to p r inc íp v nich nachádza . Pr inc íp et ický, k to rý b y sa úp lne kryl s povahou abso lú tneho pr inc ípu p ravdy b y ma l t i ež n á rok n a absolú tnu pla tnosť ." ([2] , 2 0 )
Si rácky si v š ak u v e domu j e istú re la t ívnosť a heurist icki! l imi tovanosť s vo j ho s t anoviska, k e ď kri t icky a vecne dodáva , ž e "pos tupom vývo ja s a obsah e t ických z á konov men í a vždy väčšmi s a p lní t ýmto p r inc ípom: či s a však na vrchoľi do s i ahne
456
spence rovske j abso lú tne j hodno ty n a t o n eodpovedáme , p onevá č j e t o d o s ť odvá žna hypo téza" ([2] , 21 ) . P r íbuznosť s názo rom F. K re j č í ho j e z r e jmá i v j e h o poku s e o vymedzen ie p o jmu mravnosť . 1
Mravnos ť c h áp e au t o r p rocesuá lne a k o vyví ja júc i s a j a v emp i r i ckého pôvodu , k to rý s a n a is tom vývo j ovom s tupni s táva kr i té r iom ľudského konan ia . P rocesuá lne chápan i e s a u A . S i r áckeho v z ť ahu j e n a s amotný p o j em e t icke j hodno ty , k e ď k l ad i e d ô r a z n a fakt , ž e j e j ob sah j e u r čovaný na jvyš š ím p r inc ípom pravdy , a t e d a ž e n ie j e s ta t icky určený , a l e u rčovaný . "S lovo "určený" znamená , ž e u ž n a zač ia tku vývo j a exis toval i e t i cké pr inc ípy a n o rmy v o svo j e j ob j ek t ívne j fo rme. . . O n y sa vyví ja l i a p o d ľ a ich s tupňa vývo j o v é h o s a plnil i u rč i tým ob s ahom , k torý bo l u rčovaný na jvyšš ím p r inc ípom." ( [2] , 2 1 ) Et ické hodno ten ie v t e j t o koncepc i i v sú lade s na jvyš š ím pr inc ípom z n amen á vy tvoren ie kri téria ľudského konan ia . T o t o kr i tér ium n emá s íce absolú tnu p la tnosť , a l e j e o b j ek t ívne , tv rd í A . Si rácky. Mravno s ť v t om to j e h o poňa t í j e z a sa " súh rnom p r inc ípov a p redp isov , k to ré v z h o d e s p re svedčen ím č loveka up ravu jú v z á j omný p ome r medz i ľuďmi" ( [2] , 21 ) . T u au to r upozo rňu j e , ž e j e rozdiel medz i mravnosťou (morá lka ) a p r ávom, p re tože v p r v om p r ípade ide o úpravu vzťahov ľudí n a zák lade inter ior izácie v šeobecne akcep tovaných no r i em a v d ruhom pr ípade ide o p lnen ie urči tých nor i em pod t l akom donucovan i a b e z oh ľ adu n a vnútorné p resvedčen ie Človeka.
V kapi to le O základných procesoch a problémoch etických A . S i rácky o p ä ť zdô razňu je , ž e pri ďa l š e j ana lýze e t ických p rob l émov s toj í tak a ko dopos i a ľ v s vo j e j práci j e d no zn a čn e na pozi t iv is t ickom s tanovisku a a j p re to venu j e iným názo rovým s tanoviskám len marg iná lnu pozornosť . Východ i skovým pos tu lá tom te j to časti e laborá tu j e téza, ž e "et ika j e náuka , idea o dob ru a z lu" ([2] , 22 ) . V t om to chápan í pod ľ a A . S i ráckeho n i e j e rozdie l medz i me ta fyz i ckým a empir ickopozi t iv i s t ickým s tanov i skom. V bezpros t r edne j súvislost i s t émou dob r a a z la s a nás ledne autorovi vyná ra p rob l ém rozhodovan ia a s l obody vôle , t eda s po r o de te rmin izmus a inde te rminizmus . O p ä ť sa tu s t re távame s j e h o kr i t ikou kresťanských f i lozofov , k torých au to r viní , resp . č in í z o dpo vednými z a ich "pr ínos" k zmätočnos t i v t e j to problemat ike . Pod ľ a n e ho p rob l ém "svobody vô le bol ú s t r edným b o d om ich f i lozof ie a špekulác iou h o na toľko za temni l i , ž e mnoh í (i mode rn í f i lozof i ) pri j e h o r iešení upada jú d o h rubých chýb . a to len p re to , ž e p o j em vôle nechcú dostatočne v edecky si vylož iť ( t reba h o p ren iesť d o psychológ ie ) , a l e oni j e d n a j ú o ake j s i me t a fyz i cke j vše a lebo pravôl i . U tých to j e v ô ľ a t r anscenden tá lnym z j a vom" ([2] , 23 ) . Au t o r m á n a mysl i Schopenhauera , Schel l inga a iných, o p ä ť s a v a rgumentác i i j e d no zn a č n e s tavia n a pozi t ivis t ické s tanovisko , p r i čom s lobodnú vô ľu
I ^ • • • V tejto súvislosti je stanovisko F. Krejčího v komprimovanej podobe vyjadrené v nasledovnom texte: "Troufáme si s t ou jistotou jakou si osobují vedecké poznatky, pronésti včtu, že mravnost má svůj původ v pudu sebazáchovy a že první ponětí dobra a zla krylo se s ponětím příjemného a nepríjemného, odkud se přešlo k ponětí dobra jakožto toho, co j e životu prospěšné a člověku pro život užitečné.
Na základě toho můžeme definovat mravnost. Jestliže první ponětí dobra jest uvědoměním toho, čeho pud sebazáchovy vyžaduje, jest v tom dáno, uvědomování podmínek, za nichž je život možný a mravnost jest uvědomování podmínek životních. Mravně žiti znamená i jednati ve smyslu podmínek životních, t.j. konati to, čeho j e třeba aby človek eksistenci svou uhájil pro přítomnost a zajistil pro budoucnost." ([5], 77)
F i l o z o f i a 5 6 , 7 457
č loveka chápe v intenciách psycho log ického de te rmin izmu. Op i e r a s a pri t om a k o u ž mnohokrá t p r ed tým o názo ry F. Kre j č ího pub l ikované v Pozitívnej etike. V y vod z u j e z t o ho záver , ž e "den ie duševné (i na še m r avné j e dnan i e ) j e de te rmin i s t i ckého cha rak teru. N e sm i eme však to to vys tupňovať v k r a j ný fa ta l izmus l ebo idea mravnos t i , d ob r a a z la s tala b y s a len i luzórnou vecou . " ([2] , 2 4 ) V rozv í j an í t émy n a t ému dob r a a z la S i rácky odmie ta myš l ienku abso lú tneho dobra , k torá pod ľ a n eho patr í s kô r d o oblas t i me ta fyz iky s j e j apr ior i s t ickým chápan ím, k d e empi r i cké pozna tky p r í rodných vied znamena jú len ve ľmi má lo . Riešenie p rob l ému dob r a a zla r e f l ek tované z poz í c i e emp i r izmu s a S i r áckemu j a v í j e dno zn a čn é a j a s n é a d ob r o p r e č loveka chápe a k o "max imum blaha dosaž i t e ľného z h a rmon i ckého splynut ia ego i zmu a a l t ru izmu. Rušen i e snahy k dosiahnut iu t oho to ( hockým zapř íč iňované) , v zbudzu jú v nás poc i ty z la ." ( [2] , 2 6 )
Au to r pri r iešení p rob lemat iky dob r a a zla, p r inc ípov mravnos t i s a l e tmo do týka i o tázky zmyslu ž ivota , zmys lu mravného spôsobu ž ivota , j e h o smerovan ia , účelu a cieľa. A . S i rácky si k lad ie o tázku: j e o dpoveď , k torú n ám v t e j to súvislost i po sky tu j e et ika ž iť mravný ž ivot dos t a točná? Podľa j e h o názo ru a p resvedčen ia p rok l amovaného v prác i Problém etickej hodnoty žiť mravný život m á sku točne s vo j v ý znam a zmysel n a jm ä v t om , "že umožňu j e ľ uďom žiť ž ivot spo ločenský , ľudský. V ý v o j om sa s táva č lovek m r avne dokona le j š ím a len b ehom svo j ho ind iv iduá lneho ž ivota , v las tnou t rudnou p rácou , zmýšľan ím a zkúsenosťou n adobúda urč i té m r avné názory , k to ré s i lou zo t rvačnou sa zachováva l i a prenášal i n a ďa lš ie generác ie a vytvori la s a t ak to akás i kont inui ta mravnos t i . " ( [2] , 3 1 ) A p ráve v t om vidí au to r zmyse l či účel ž ivo ta ž i ť d o konale jš í mravně j š í ž ivot .
V štvr tej Časti e laborá tu o no rmách et ických m á au to r snahu do te ra j š i e t eore t ické pozna tky ap l ikovať n a "prak t ické po le mravných z j a vov " ([2] , 33) . S amoz r e jme , a au to r š i j e t o ho v edomý , ide tu len o se lekt ívne zúženú ob la sť poznávac i eho záberu na na je l e mentá rne j š ie e t i cké normy . Pri ich def iníci i sa au to r p rok lamat ívne o p ä ť s t o tožňu j e s vymedzen ím F. Kre jč ího , kde sa t ie to e t ické no rmy " javia a k o ap l ikác ie teore t ických pozna tkov na j e dn an i e ľudské a l ebo na prakt ický život. . . no rma s tanoví n iečo , č o vyp lýva ' z urči tých z ákonov a č o m á v sebe záväznú silu m r avnú " ( [2] . 3 3 ) Norma t ívna et ika, a k o upozo rňu j e autor , s a zdan l ivo dua l izu je , u r ču j e s pô sob ) mravného konan ia č loveka , j e d n ak k sebe s amému , j e d n ak k iným ( spo ločenským ce lkom) . V t e j t o súvislosti au tor v ymedzu j e d v e zák ladné et ické no rmy , p r i čom sa znovu op ie r a 0 psycho log ické koncepc ie vysve t ľu júce konan ie č loveka na zák lade j e h o inšt inkt ívnej pudove j výbavy . P r áve p ud sebazáchovy j e tou de te rminantou , z k to re j po t om vyp lýva "láska k ž ivotu a k o p rvý diktá t e t ický p r e č loveka" ([2] , 34 ) . Au to r n a t om to p r inc ípe k r eu j e i s vo j e s t anov i sko k mravnos t i v šeobecne , k to rým vysve t ľu je " sub jek t ívny pôvod 1 ob jek t ívnych mravných p r inc ípov" ([2] , 34) . Prvú zák ladnú esenciá lnu e t ickú no rmu fo rmu lu j e s t ručne, v zmys l e ž iť a nechať žiť. Druhú zák ladnú e t ickú no rmu , k torá t i ež m á svo j sub jek t ívny p ôvod v pude , resp . inštinkte sebazáchovy , s t anovu j e v zmys l e žiť, resp. p rež iť p r í j emný , šťas tný, b l ažený život , č o plat í tak p re j e d i n c a , a k o p r e ce lok . Zau j ímavá j e v t e j t o súvislost i úvaha , k torou autor dôvod í : "Fyz io log ický p ôvod t oh to j e zasa v poh l avnom pude . Inšt inkt t en to vyp lýva z pods ta ty o rgan izmu , z poh l avného ak tu , pri k to rom sa ce lý o rgan i zmus nachádza v p r í j emnom rozprúdení . Pôvod vše tkých j e m nejš ích c i tov, b laženost i , radost i , spoč íva v týchto p r imérnych hrubých vášňach . " ( [2] ,
458
34 ) Po s t upom vývo j a s a t ie to c i tové a f ek ty z j emňova l i , mierni l i , kul t ivoval i a n e skô r s a na t om to z ák l ade utváral i i v še tky ľudské ušľacht i lé a p r í j emné poc i ty , k to ré č l ovek vn íma a k o p rež ívan ie š ťa s tného b l a ž eného ž ivo ta . Au t o r s ám r e f l ek tu j e a p r i znáva s vo j relat ivis t ický výk l ad mravnos t i , a r gumen tu j e p r i tom ex i s tu júcou re la t ívnou p l a tnosťou e t ických p redp i sov . Nap r i e k t omu , ž e p r ipúšťa re la t ivis t ický výk lad e t ických no r i em , neodmie t a c e l kom ex is tenc iu an i op r ávnenos ť ( a j k e ď len v t eo re t i cke j r ov i ne ) o b j ek t í vnych e t ických no r i em a p r inc ípov . "Op rávnene m ô ž em e t edy urč i tý t a ký ob s ah (ob jek t ívneho e t i ckého p r inc ípu ) r ea l i zovať a pos tav iť z a p r edp i s n á šho j e dn an i a , k t o rý mô ž e m a ť ob jek t ívnu p la tnosť !" ( [2] , 3 5 )
Bl ižš ím v z ť a hom et iky a spo ločnos t i , j e j f unkc iou a v z á j omným pô soben ím v spo ločenskom vývo j i s a z aobe r á A . S i rácky v p ia te j časti p r áce Etika a spoločnosť. Ako au to r o p ä t ovne p r í zvuku je , e t ika u r ču j e e t i cké p r inc ípy a n o rmy ľudského s p r áva nia. T ým t o zdan l i vo t au to log ickým konš ta tovan ím, resp . v t om to vymedzen í nie sú p o s t ihnuté ( zahrnu té ) vše tky os ta tné n o rmy a p r inc ípy up r avu j ú ce ľudské konan i e v spoločnos t i . Ide n a jm ä o n o rmy p r ávne a v nepos l ednom r ade n o rmy soc iá lne . P re to n a t om to mies te t r eba p od ľ a A . S i r áckeho v enovať pozo rnos ť mies tu a vý znamu soc io lóg ie a k o vedy , k to rá sa z aobe r á ana lýzou kauzá lnych súvis lost í vše tkých spo ločenských j a v ov . Soc io lóg iu považova l na rozdie l o d svo j ich neskorš ích názo rov z a mode r nú teoret ickú d isc ip l ínu , k to re j ko r ene s i aha jú a ž k ideám utopistu Sa in t S imona , a le n a rigo rózne vedeckú p l a t fo rmu j u postavi l a ž pozi t iv is ta Augus t Com t e . Vý zn amnú ú lohu pri j e j v e d e ckom e tab lovan í pr ip isoval evo luc ion i s tom a soc iá lnym da rwin i s tom, n a jm ä H . Spencerov i . J e h o zás luhou pod ľ a S i r áckeho j e n a jm ä akce le rác ia soc io lóg ie a k o empi r i cke j v edy v 19. s toroč í . Soc io lóg ia p od ľ a au t o rovho názo ru j e t eda mode r n a v ed a o spo ločnos t i , k to rá " z k úma a ana lyzu j e j edno t l i v é z l ožky (napr ík lad e t iku a p r á v o ) s p o ločenského vývo j a , h ľ a d á ich v z á j omný pome r , súv is losť ich vzn ik , v ý vo j a dô s l edky p re spo ločenské ži t ie ." ( [2] , 3 7 ) S i rácky ev i du j e rozč lenen ie s ú dobe j soc io lóg ie na r ô zne sme ry či školy , v ymenúv a ich a uvádza tu a j ich h lavných preds tav i teľov . 2
Vý zn amné mie s to v načr tnu te j nomenk la tú re soc io log ických škôl v p rác i Problém etickej hodnoty p r i s udzu j e nielen v minulost i , a l e a j (v j e h o ) súčasnos t i ( n a jmä však v soc iá lnopo l i t i ckom hnut í ) , ho spodá r ske j sociológi i , k torá v las tne je p od ľ a au to ra m a r xis t ickou soc io lóg iou . Ve ľm i z au j ímavé j e nás l edné kri t ické, zhus t ene hodno t en i e m a r xis t ickej soc io lóg ie ľ av i covo o r i en tovaným inte lektuálom. T o t o hodno ten ie , k t o r é u v ád z ame v obs i ah le j c i táci i , j e z a u j ímavé i v komparác i i s ne sko r š ím z á s adným ideovým ob r a t om v o výv ine v naze ran í n a marx is t i ckú socio lógiu u A . S i r áckeho . P od ľ a neho t eda " j e j h l avný základ tvor í náuka , ž e p rvo tným č in i teľom v s po l o č en skom vývo j i
2Túto klasifikáciu jednotlivých smerov v sociológii, samozrejme, už s epitetom resp. adjektívom "buržoázne koncepcie", rozvinul podrobnejšie takmer po štyridsiatich rokoch vo svojej práci Sociológia: teória, metódy, problémy (Bratislava 1966), kde píše: "V nemarxistickej sociológii rozlišujeme v podstate tieto hlavné smery teórie, školy: a) mechanicistická teória; b) biologistická teória; c) geografická teória; d) psychologistická teória; e) empiricistická teória." ( [ 6 ] , 6 1 )
A. Sirácky týmto teóriám ďalej vyčíta, že nemajú "pevnú ideovú a metodologickofilozofickú základňu a že pokiaľ sa prvky tejto syntézy javia, tak j e to spoločný idealistický (prípadne psychologický) základ" ([6], 62).
F i l o z o f i a 5 6 , 7 459
j e hospodársky fak tor . Vše tky os ta tné z ložky ( ideo log ické) závis lé sú n a tomto . P o fi lozo f i cke j s t ránke ma rx i zmus z n amená kong lomerá t rôznych f i lozof ických sme rov : real izmu , mater ia l izmu, empi r i zmu , amora l i zmu a tď. H lavnou ča sťou j e h o nauky j e h is tor ické chápanie de j ín : soc iá lny de te rmin izmus : den ie spo ločenské riadi s a pod ľ a p r í rodných zákonov . Každý z j a v spo ločenského ž ivota j e závis lý na hospodár skych pome roch , k to ré sa v de j inách sk rze t r iedny b o j p r e j avu jú . V ná rodnohospodá r skych a po l i t i c ký ch úvahách ukazu j e s a by ť ma rx i zmus j ednos t r anným. Etika j e vy lúčená úp lne z j e h o na uky." ([2] , 3 8 ) Z r e jme i v zh ľadom na pos lednú vetu z citátu s a au to r ďa l e j v e l aborá te nezaoberá bl ižšou charakter is t ikou ani marx i s t i cke j soc io lógie , ani ďalš ích soc io log ic kých smerov , skô r m u ide o pos t ihnut ie istých zákoni tos t í pri ana lýze spo ločenských javov v o vzťahu k e t i ckým p r inc ípom a no rmám.
Pod ľ a j e h o názo ru j e k aždý spo ločenský j a v v pods ta te podmienený a u r čovaný komp l exom sub jek t ívnych a ob jek t ívnych č ini teľov. V o s vo j om r ámcovom náčr te fo r iem spo ločenských j a v o v a zákoni tos t í spo ločenského vývinu roz l i šu je medz i spo ločenskými j a vm i , spo ločenskými ce lkami resp . ú tvarmi , z ložkami a spo ločenskými p roduk tami medz i pos l edné rad í a j f i lozof iu , et iku a p rávo . Pri vymedzovan í zákoni tostí spo ločenského vývo j a vychádza z p r inc ípov evo luc ion is t i ckého de te rmin izmu. V j e h o poňat í z n amená zákon i tosť "pravide lný s led pr íč in a ná s l edkov" ([21, 4 0 ) a v t omto zmys le spo ločenská zákon i tosť po t om logicky znamená , ž e "... ž ivot hospodársky , sociá lny, kul túrny, p rávny a mravný t edy fyz ickopsych ický sa d e j e podľa urči te j zákoni tost i , j e de te rminovaný. . . Spo ločenský vývo j z n amená vlas tne len úh rnn \ rozvo j všetkých. . . s lôžiek, uvedených v sys tém." ([2] , 4 0 ) Z t o ho autorovi vyp lýva , že vývo j spoločnost i sa u sku točňu je zákoni te , a ž e tá to zákoni tosť j e " súhrnným vy jad ren ím zákoni tost i v z á j omne j pr íč inl ivej závislosti vše tkých spo ločenských z lož iek" ([2] , 40 ) . A k o s tou to závis losťou súvisí et ika, aké j e j e j mies to a funkc ia zákoni tost i spoločenského vývinu'7 N á z o r au to ra j e v t om to pomerne kon fúzny a n e j e d no z n a č ný Pravo, et ika, f i lozof ia sú n a j e d n e j s t rane podľa neho z ložkami spo ločenského vývo ja a n a d ru he j s t rane sú "... výs lednicami toho to vývo ja v urč i tom sys temat ickom r iaden í" ( [2] . >8) Zároveň sú ale a j "... spo ločenskými sys temat ickými p roduk tami" ( [2] , 3 9 ) Spoločenskv vývin v t e j to koncepci i j e t eda v las tne súč tom vývo ja j e h o s y s t émowc h zložiek Spo ločenský vývin t eda pod ľ a S i ráckeho j e zákoni tosť a z á roveň " . . .zákoni tosť t a to j e súhrnným vy jadren ím zákoni tos t i ( v z á j omne j , pr íč in l ive j záv is los t i ; vše tkých spo ločenských z lož iek" ([2] , 40 ) . V t e j t o úvahe s a t eda spo ločenské j a v y odoh ráva jú s prav ide lnou zákon i tosťou , k torá j e podmienená j e d n a k s tupňom výv inu ich j e d no t livých z lož iek a j e d n a k a j "všeobecným r á zom pa t r ične j d o by " ( [2] , 40 ) . Z t o ho vše tkého au to r vyvodzu j e rezultát , ž e ana lýzou s tavu j edno t l ivých z lož iek a ich v z á j om ne j funkc ioná lne j závis lost i a s pr ih l iadnut ím na charak te r d o by j e možn é pos t ihnúť a pochop iť konkré tne zákoni tost i spo ločenského vývinu. T en t o však n ie j e j e d nodu chý a pr iamočiary , napr iek t omu však a l e j e mo ž n é pozo rovať urči tý v šeobecný t rend , k torý v zhus tene j p odob e p r eds t avu j e téza, ž e pr imi t ívnejš ie spo ločenské útvary sa výv inom mod i f i ku jú n a ú tvary dokona le j š ie . Súhrnne môž eme povedať , ž e evoluc ionis t ické stanovisko. au to ra j e j a s n e ident i f ikovateľné i v t e j to koncepci i , v k to re j s a spo ločnosť zákoni te vyv í ja k čo r a z vyšše j fo rme , č o zá roveň p r edpok l adá us tavičný vývin par ciálnych z lož iek spo ločenského sys tému v o v z á j omnom spo lupôsoben í . A k é mie s to tu
460
však m á a akú ú lohu zoh r áva e t ika? Au t o r odpovedá , ž e e t ika a k o spo ločenská z ložka ovp lyvňu je spo ločenský vývo j . "Pr inc ípy a n o rmy e t ické istou mie rou a s i lou u r ču jú sme r spo ločenského vývo ja . " ([2] , 4 1 ) T ým t o j e d aný význam et iky p r e spo ločnosť , a j k eď j e j pô soben i e j e bezpros t redne spo j ené s inou spo ločenskou z ložkou , a t o n a jm ä z ložkou*právnou. P re to s a v ďa l še j časti s vo jho e laborá tu au to r pokúša ob j a sn i ť vzťah týchto dvoch významných spo ločenských "zložiek" , et iky a p ráva . Re la t ívne t e sný vzťah et iky a p r áva au to r ukazu j e a dok l adá ci táciou názoru F. Kre jč ího , p o d ľ a k to r ého sú p rávne no rmy v skutočnost i no rmami e t ickými , inš t i tucional izovanými a s tab i l izovanými na urč i tom stupni spo ločenského vývo ja . Z t oho pod ľ a A . S i ráckeho vyplýva , ž e p r ávne normy sú len parc iá lnou real izáciou e t ických pr inc ípov, a t eda ž e p lnen ie e t i ckého p r íka zu m á prior i tu p red p lnen ím pr íkazu p rávneho . V his tor ickej ref lexi i f i l ozo f i ckého myslenia au to r veľmi r ámcovo e t ap izu je vývin vzťahu et iky a p ráva , kde z a znamenáva štyri e t apy t oh to vývinu. P rvú e tapu vidí v g r écke j f i lozof i i P la tóna a Aris tote la , k am situu je vzn ik zák ladu s po rov oko lo h is tor ického a p r i rodzeného práva . Druhú e t apu z a r aďu j e d o s t redoveku , k e ď názo ry T . Mo r a a N . Mach iave l l iho tvor ia istú antagonis t ickú bipolárnu ideovú p la t fo rmu teóri í o práve . V t re te j e t ape s i tuovane j d o novoveku spo ry o chápan ie toh to vzťahu vs tupu jú pod ľ a A . S i ráckeho d o r ozhodne j š e j fázy , k e ď s údobé f i lozof ické teór ie , medz i k to ré rad í Descar tov rac ional izmus , Lo ckov emp i r i zmus a Le ibn izov idea l izmus, vytvoril i teore t ické zák lady pre vzn ik "... n ov e j f i l ozo f i cko p rávne j nauky , k to rá v XVI I I . s toroč í s a utvori la p od me n om p r i rodzeno p r ávna ško la" ([2], 43 ) , k torá vychádza la n a jm ä z ľudske j pr i rodzenost i a nemennos t i e t ických ideí. Podľa au to ra to to chápan ie p r i rodzeného práva , z k to rého vychádzal i a j Rousseau , Kant . Hegel a iní mysli tel ia , p re t rva lo a ž d o p rve j po lov ice 19. s toročia , k eď vznik la a d o p o predia sa posunu la tzv. h i s tor ickoprávna škola , s to jaca n a pr inc ípoch evo lučne j teór ie , k torá popiera la n emennos ť právnych a et ických pr inc ípov. Pr i rodzené p r ávo v t om to poňat í m á teda charak te r racional is t ický, za t iaľ č o h is tor ickoevolučné p r ávo m á na turalistickú povahu . Z t o ho vyplýva , ž e p r i rodzené p r ávo m á pozíc iu bližšiu k e t i ckým pr inc ípom a ž e j e v ň om obs iahnutý vyšší aspekt hodnoten ia , k toré v h i s tor ickom p r áve absen tu je . Pr i rodzene , v súvislosti s cent rá lnou t émou p ráce au to r v enu j e pozo rno s ť nielen funkc iám p r áva v spoločnost i , a le n a jmä vzťahu et iky a práva . Konš ta tu je , ž e p rávne no rmy mus i a m a ť e t ický podk lad , a k eďž e p r ávo j e len l imi tovaným rea l i zovan ím e t ických p r inc ípov , vyp lýva m u z toho , ž e p r ávne no rmy , o bdobn e a k o n o rmy et ické, n emôžu m a ť abso lú tnu hodno tu . Ich relat ivi ta rast ie s ich záv is losťou od et iky. Nemenno s ť p r i rodzeného p r áva j e nereá lna . K eďž e evolúc ia p reb ieha v o vše tkých z ložkách spoločnos t i , vyv í j a s a a j p rávo . Au t o r p r i chádza k názoru , ž e "... t e dy n o rmy p r ávne s a ma j ú men iť , a s ice v ždy pod ľ a toho , a k o t o pok rok kul túrne m r avný vyž adu j e " ([2] , 46 ) . Záve r , k u k to rému And r e j S i rácky v s vo j e j prác i dospe l , p ok i a ľ ide o vzťah et iky a p r á v a j e sku točne re levantný a j e vy j ad r ený v téze, ž e ob jek t ívne p r á vo mus í s t áť n a e t ických pr inc ípoch a ž e na j š i r š ím merad lom správnost i ľudského konan i a j e p r áve et ika, a n ie p rávo .
N a záve r op r ávnene mo ž n o konš ta tovať , ž e p ráca Problém etickej hodnoty j e n a j e d n e j s t rane z au j ímavou soc iá lno f i lozof ickou ana lýzou , re f lex iou a sp racovan ím p r ed me tne j témy. N a d ruhe j s t rane j e j poznan ie posky tu j e h i s tor ikom možno s ť š i rše j
F i l o z o f i a 5 6 , 7 461
a komp l exne j š e j in terpre tácie tvo rby m l a d ého A . S i ráckeho , k to rá do t e r a z bo la p o sudzo vaná p r evažne ú z k o monod imenz ioná lne .
LITERATÚRA
/
[ 11 SIRACKY, A.: Curriculum Vitae. Petrovec 1925. Príloha k žiadosti o pripustenie k rigoróznym skúškam na FF KU Praha Č. 537/1925.
[21 SIRACKY. A.: Problém etickej hodnoty s ohľadom na spoločenskoprávny vývoj ľudstva Rigorózna práca, priložená k žiadosti o pripustenie k rigoróznym skúškam na FF KU Praha č. 537/1925 zo dňa 5. 11. 1925.
[3] SIRÁCKY, A.: "O tzv. "rozpore" indivídua spoločnosti". In: Revue DAV. Jar 1925 Bratislava 1925.
[4 | LECKY, W. E. H.: Dějiny racionalismu v Evropě. Praha 1902. [5] KREJČÍ, F.: Positivní etika jakožto mravouka na základě přirozeném. Praha 1922 [61 SIRÁCKY, A.: Sociológia: teória, metódy, problémy. Bratislava 1966.
Príspevok vznikol vo Filozofickom ústave SAV ako súčasť grantového projektu č 2/5097/20.
PhDr. Karol Kollár, CSc. Filozofický ústav SAV Klemensova 19 813 64 Bratislava SR
462