Ciele výchovy a vzdelávania

Význam a postavenie cieľa vo vyučovaní Usporiadanie cieľov vyučovania Charakteristika cieľov vyučovania Vymedzovanie všeobecných cieľov Kľúčové kompetencie Vymedzovanie čiastkových cieľov v

odbornom školstve Vzdelávacie štandardy

Cieľom činností vo všeobecnosti možno chápať ako zamýšľaný stav, ktorý sa má dosiahnuť činnosťou, vo výučbe ako predstavu o výsledkoch učebných a vyučovacích činností.

Cieľom vyučovania a učenia sa je nadobudnutie vedomostí, zručností, postojov, vlastností, hodnotovej orientácie, apod., ktoré sú predpokladom pre úspešné vykonávanie nejakej činnosti, pre ich efektívnu aplikáciu.

Cieľ ako významná kategória systému didaktiky

Význam cieľa pre učiteľa Cieľ ako motivácia

Sústava cieľov je východisková, determinujúca podmienka fungovania obsahu i procesu vzdelávania.

Prostredníctvom cieľa sa určuje, k akým zmenám má výchovnovzdelávací proces dospieť z hľadiska rôznych stránok a úrovní rozvoja osobnosti žiaka.

Cieľ sa premieta do obsahu i metód pedagogickej činnosti, je kritériom pre hodnotenie jej úspešnosti a efektívnosti

Bez stanovenia cieľa nemožno efektívne riadiť vyučovací proces

Povedz im, čo sa naučia, nauč ich, čo si im sľúbil, vyskúšaj z toho, čo si ich naučil!

Plánovanie učiteľovej práce prebieha podľa schémy:

Rozhodnutie- stanovenie cieľaPlán činnosti- ako ho dosiahnuť?Činnosť- realizácia plánuVyhodnotenie- porovnanie výsledku s cieľom

Cieľ ovplyvňuje:

Výber učiva, vyžaduje jeho analýzu Výber relevantných činností žiakov Výber vyučovacích médií Výber otázok a úloh na skúšanie a

hodnotenie žiakov

„Ak človek nevie, ku ktorému prístavu pláva, žiadny vietor mu nie je priaznivý“ (Seneca).„Nezačínaj vyučovať toho, kto nie je pripravený k tomu, aby bol vyučovaný...Pozeraj sa teda hneď od začiatku k cieľu. Ukáž ho i žiakovi, aby vidiac sám kam smeruje, získal nádej, že k nemu môže dôjsť a sám dôjsť chcel. Vidieť totiž pred sebou hneď od začiatku cieľ a bez prekážky k nemu postupovať, je našej duši hroziacej sa nečinnosti a prieťahov, radostným poznatkom.“ (Komenský)

Znalosť cieľa významne ovplyvňuje učebnú činnosť žiakov. Žiak sa učí tým lepšie, čím:

presnejšie vie, čo sa od neho očakávačastejšie a presnejšie informácie o kvalite

svojho výkonu dostávadôslednejšie je vedený k tomu, aby sám

hodnotil svoje výkony

Na základe jasne stanoveného cieľa môže učiteľ:

Účinnejšie projektovať, plánovať, organizovať a riadiť učebný proces, vypracovať hodnotiaci systém, zisťovať a hodnotiť výsledky vyučovania

Voliť vzdelávacie stratégie a médiá Motivovať žiaka k lepším výkonom a

výsledkom

Klasifikácia podľa stupňa všeobecnosti: Všeobecné ciele Čiastkové ciele Špecifické ciele Klasifikácia podľa domén(oblasti zmien

osobnosti žiaka) Kognitívne ciele Afektívne ciele Psychomotorické cieleKlasifikácia podľa úrovne osvojenia si

učivaPozri taxonómie cieľov

  Všeobecný (komplexný, abstraktný, smerný) cieľ možno chápať

ako určitý ideál výchovy a vzdelávania, vyjadrenie všeobecných spoločenských požiadaviek na prípravu mladej generácie alebo dospelých, odrážajúcich rôzne prístupy k obsahu vzdelávania, rôzne filozofie a perspektívy vzdelávania.

Politické ciele vzdelávania, napr. výchova občanov, zapojenie mladých ľudí do politického života, výchova budúcich politických predstaviteľov,...

Sociálne ciele vzdelávania, napr. sociálna kontrola, zlepšovanie sociálnych podmienok, odstraňovanie nerovností,...

Ekonomické ciele vzdelávania, napr. zvýšenie výkonnosti národného hospodárstva, technologická inovácia, socializácia do pracovného prostredia,...

Všeobecné ciele sú len abstrakciou, ak nie sú konkretizované a rozpracované do čiastkových, etapovitých cieľov jednotlivých typov škôl, študijných a učebných odborov, vyučovacích predmetov, tematických celkov a tém učiva, ktoré sú podmienkou k dosiahnutiu všeobecného cieľa.

Čiastkový (dielčí, rámcový) cieľ je viac-menej všeobecná formulácia zámerov jednotlivých škôl, vyučovacích predmetov, vzdelávacích programov apod. Aj keď je jeho formulácia konkrétnejšia ako pri všeobecných cieľoch, pripúšťa stále ešte nejednoznačnú interpretáciu a obťažnú kontrolu ich dosiahnutia.

Napr. Žiaci zvládnu základy práce s Internetom

Ide o zamýšľaný, relatívne stály stav osobnosti žiaka reprezentujúci zmenu, ktorá sa má dosiahnuť výučbou. Pod touto zmenou sa rozumieme zmeny vo vedomostiach, zručnostiach, návykoch, postojoch, vlastnostiach, hodnotovej orientácii, prejavujúcu sa pozorovateľnou zmenou správania.

Jednoznačne definuje stav, ktorý sa má dosiahnuť. Je to jasné a jednoznačné definovanie požiadaviek učiteľa na žiaka, vyjadrené popisom druhu očakávaného správania žiaka a obsahu alebo kontextu, v ktorom sa správanie použije.

R.B.Tyler (1969), uznávaný tvorca kurikula:

žiadny vzdelávací projekt nie je dobrý, ak je vyjadrený len obsahovo

cieľ nie kategóriou vhodnou len na vyjadrenie konečného stavu vyučovacieho procesu, ale v každom okamihu jeho priebehu

preto treba hovoriť o cieľovej štruktúre, ktorá má tvar pyramídy

VŠEOBECNÝ CIEĽ 

ČIASTKOVÝ CIEĽ 1 ČIASTKOVÝ CIEĽ 2 ČIASTKOVÝ CIEĽ 3

špecifický cieľ 11 špecifický cieľ 31 špecifický cieľ 21 špecifický cieľ 32

  .......... špecifický cieľ 21 špecifický cieľ 22

Kognitívne- predstavujú zmeny v oblasti vedomostí, intelektuálnych spôsobilostí a schopností.

Afektívne- týkajú sa emočného správania, sú zamerané na zmeny v oblasti postojov, presvedčenia, hodnotovej orientácie, sociálnych spôsobilostí, a pod

Psychomotorické- sú zamerané na zmeny v oblasti motorických a manipulačných zručností

Vychádza: Z pedagogických filozofií a prístupovZo spoločenských požiadaviek na výchovuZ požiadaviek praxe

Perenializmus

Esencializmus

Progresivizmus

Existencionalizmus

Rekonštrukcionizmus

Humanizmus

Perennial - večný, trvalýPredstavitelia: M. J. Adler(1984), korene siahajú až k

Platónovi, AristoteloviCieľ výchovy: rozumová výchova, rozvoj poznania,

intelektu, ľudská dokonalosťObsah vyučovania: večné, trvalé, univerzálne pravdy,

idey obsiahnuté vo veľkých knihách (od Homérovej Iliady až po Einsteinovu Elektrodynamiku pohybujúcich sa telies), štúdium primárnych zdrojov

Na stredných a základných školách -jednotné, klasické, všeobecné, humanitne orientované vzdelávanie, filozofia -nie odborné a technické vzdelávanie

Formy a metódy: semináre, laboratórne cvičenia, seminárne práce, riešenie problémov, heuristické metódy

Predstaviteľ: W.Bagley (1930), korene tiež v starom Grécku (Platón)

Cieľ vzdelávania: kultivácia rozumu, múdrosti, krásy a pravdy

zachovanie stability spoločnosti a postupný výber jedincov s najlepším vzdelaním- vládnuca elita spoločnosti

Obsah :stredovek -sedem slobodných umení alebo základy esenciálnych vied:

Trívium- gramatika, rétorika, logikaKvadrívium: aritmetika, geometria, astronómia,

logika

Základné a stredné vzdelávanie má sprostredkovať každému jedincovi kultúrne dedičstvo minulosti poznatky dôležité k tomu, aby mohli fungovať ako plne rozvinuté zrelé osobnosti, tzv. kultúrnu gramotnosť

Cieľ: príprava na rolu produktívneho občana civilizovanej spoločnosti

s dôrazom na mravné hodnoty, esenciálne vedomosti a zručnosti pre život v modernej spoločnosti, disciplínu v škole opierajúcu sa o autoritu učiteľa, vysoké štandardy výsledkov vzdelávania

Obsah: jazyky, literatúra, spoločenskovedné a prírodovedné predmety, matematika, telesná výchova, výtvarná a hudobná výchova, informatika a výpočtová technika

Ja som vzorný moderný generál,Určím latinsky každé zviera, rastlinu i minerál,poznám pipetu i kahan i lekárske vážky.Od Maratónu po Waterloo poznám dátum každej

zrážky,Spredu i odzadu vymenujem kráľov anglických,poznám riešenie rovníc lineárnych i

kvadratických.Poviem vám množstvo noviniek o binomickej

vetea rozlohu každého štátu na svete.

Predstaviteľ: J.DeweyPodstata: pragmatizmus, naplnenie myšlienky slobody

a individuálneho šťastia, šanca pre všetkých a zároveň zdokonaľovanie demokratickej spoločnosti

Príprava žiakov na život v spoločnosti, na prevzatie spoločenských rolí (sociálny progresivizmus)

Príprava žiakov má byť „šitá na mieru“ podľa potrieb a záujmov žiakov (osobnostný progresivizmus)

Formy: skupinové vyučovanie, projektové vyučovanie, didaktické hry- učenie ako kontakt s realitou nie s učebnicou, vyučovanie v prírode, dielni, v kuchyni

Obsah: menej matematiky, fyziky, chémie, zemepisu, dejepisu, málo povinných predmetov (3), veľa voliteľných

Dôležité je „ako“ až potom „čo“

Predstavitelia:J.P. Sartre , A. CamusPodstata: odmieta autoritatívne pravdy, etiku a

hodnotový systém. Jedinec ako individualita si môže zvoliť slobodne svoju existenciu, ale aj zodpovednosť za to, čo považuje za dobro, zlo, krásno, činy, pocity.

Cieľ výchovy: pomôcť žiakovi nájsť odpovede na otázky o zmysle života (Kto som? Kam smerujem? Čo chcem? Hnacou silou je rozpor medzi realitou a ideálmi, výchova charakteru, mravná výchova

Obsah: množstvo voliteľných predmetov(poézia, próza, výtvarná výchova),osobnosti ako modely správania, vzory, bez oficiálneho hodnotenia a známkovania

Príprava budúcich dospelých členov spoločnosti na to, aby dokázali iniciovať spoločenské zmeny a spolupracovať na ich realizácii.

„Bez určitého poňatia charakteru dobrej spoločnosti nemôžu existovať dobrí jedinci. Dobrá spoločnosť nie je nič prirodzeného- musia ju vytvoriť ľudia svojimi rukami a svojím myslením. Budovanie dobrej spoločnosti sa do značnej miery zhoduje s procesom vzdelávania. (Counts 1932)“

Predstavitelia: A. H. Maslow, C.R.RogersPodstata: Uznávanie a zdôrazňovanie

hodnoty človeka ako osobnosti, jeho právo na slobodu, šťastie, rozvoj a uplatnenie jeho síl a schopností, úsilie o ľudskosť a ľudskú dôstojnosť životných podmienok človeka.

Spravodlivosť, rovnosť a ľudskosť by mali byť normami medziľudských vzťahov

Podpora žiakovej sebadôvery Rešpektovanie jedinečnosti žiakov Pozitívna motivácia Stimulácia k tvorivosti, cieľavedomosti,

samostatnosti Tolerovanie odlišných názorov, presvedčení,

postojov, kultúrneho štýlu, otvorená komunikácia

Kultivácia sociálnych vzťahov v triede Spolupráca medzi učiteľom a žiakmi Emocionalizácia vyučovania

ProgresivizmusPríprava žiakov na život v spoločnosti, na

prevzatie spoločenských rolí (sociálny progresivizmus)

Príprava žiakov má byť „šitá na mieru“ podľa potrieb a záujmov žiakov (osobnostný progresivizmus)

EsencializmusŠkola má odovzdať žiakom poznatky,

nazhromaždené ľudstvom, poznatky usporiadané podľa vedných disciplín, aby mohli existovať ako plne rozvinuté, zrelé, ľudské bytosti. Aby pochopili vonkajší svet v jeho konkrétnej a abstraktnej podobe. Škola by mala dať žiakom hlboké a široké vedomosti, mentálne mapy, pojmy a myšlienky.

RekonštrukcionizmusPríprava budúcich dospelých členov

spoločnosti na to, aby dokázali iniciovať spoločenské zmeny a spolupracovať na ich realizácii.

„Bez určitého poňatia charakteru dobrej spoločnosti nemôžu existovať dobrí jedinci. Dobrá spoločnosť nie je nič prirodzeného- musia ju vytvoriť ľudia svojimi rukami a svojím myslením. Budovanie dobrej spoločnosti sa do značnej miery zhoduje s procesom vzdelávania. (Counts 1932)“

  Prechod od industriálnej spoločnosti k informačnej, učiacej sa

spoločnosti   Explózia informácií, zastarávanie informácií   Škola prestáva byť hlavným zdrojom informácií   Nástup nových technológií, zánik starých a vznik nových povolaní   Prechod z primárnej a sekundárnej sféry do sféry služieb   Globalizácia    Predlžovanie priemerného veku dĺžky života

Rýchle zmeny kvalifikačnej štruktúry

Nebezpečenstvo narastania negatívnych motívov

Človek pripravený na celoživotné vzdelávanie a sebavzdelávanie, na adaptovanie sa na zmeny, efektívne vykonávanie rôznych životných rolí, formovanie tvorivého životného štýlu, dobrej socializácie a hodnotovej orientácie .

Dobrý, múdry, šťastný, zodpovedný

Kľúčové kompetencie chápeme ako komplex

univerzálnych spôsobilostí presahujúcich

rámec špecifických profesijných vedomostí a

spôsobilostí. Sú výrazom schopnosti človeka

správať sa primerane situácii, v súlade sám

so sebou, teda jednať kompetentne.

Odborné vedomosti sú nevyhnutné, ale kľúčové kompetencie ich pomáhajú lepšie využiť. Majú všeobecný, univerzálny, nadprofesijný charakter. Sú využiteľné vo väčšine povolaní, umožňujú jedincovi zastávať celý rad pracovných pozícií a funkcií, vykonávať rôzne povolania, úspešne sa vyrovnávať s rýchlymi zmenami v práci, v osobnom i spoločenskom živote a  sú vhodné na riešenie celého radu väčšinou nepredvídateľných problémov. Kľúčové kompetencie predstavujú významnú a dôležitú integrujúcu kategóriu vzdelávacích a výchovných cieľov, ktoré vyplývajú z kvalifikačných požiadaviek a predpokladov pre uplatnenie absolventov v pracovnom a mimopracovnom živote.

Vyznačujú sa teda: nadpredmetovým charakterom interdisciplinaritou dlhodobou platnosťou možnosťou zvýšenia adaptability

človeka v meniacom sa prostredí vplyvom na celkovú vzdelanostnú

úroveň žiakov

Podľa Belza a Siegrista (2001) individuálna kompetencia k jednaniu (konaniu) sa vyvíja za spolupôsobenia

sociálnej kompetencie (interpersonálna)

kompetencie vo vzťahu k vlastnej osobe (intrapersonálna)

kompetencie v oblasti metód (metodologická)

schopnosť tímovej práce kooperatívnosť schopnosť zvládať konfliktné situácie komunikatívnosť

plánovito a cieľavedome uplatňovať odborné vedomosti

vypracovávať tvorivé, neortodoxné riešenia

štruktúrovať a klasifikovať nové informácie

dávať veci do kontextu, poznávať súvislosti

kriticky preskúmavať v záujme dosiahnutia inovácií

zvažovať šance a riziká

1. Informačné kompetencie

získavať informácie z rôznych zdrojov, vyberať dôležité informácie, prezentovať ich s informačnými a komunikačnými technológiami

2. Kognitívne kompetencie

riešiť problémy kriticky myslieť tvorivo myslieť

3. Komunikačné kompetencie

vyjadrovať sa ústne a písomne primerane situácii (aj v 2 cudzích jazykoch)

spracovávať písomný materiál

vysvetľovať a znázorňovať

čítať s porozumením

4. Intrapersonálne kompetencie

sebapoznanie a sebahodnotenie

sebamotivácia autoregulácia

správania (riadiť svoj život) v súlade s etickými princípmi

5. Interpersonálne (sociálne) kompetencie

žiť a pracovať s inými ľuďmi

nenásilne riešiť konflikty

vážiť si, rešpektovať a tolerovať odlišnosti iných ľudí

správať sa k iným ľuďom zodpovedne a mravne

6. Učebné kompetencie

racionálne sa učiť ovládať nástroje

(metódy), pomocou ktorých môže človek skúmať, bádať, chápať nové a rozvíjať sa po celý život

1. Komunikácia a kooperácia 2. Riešenie problémov a tvorivosť 3. Samostatnosť a výkonnosť 4. Zodpovednosť 5. Schopnosť myslieť a učiť sa 6. Argumentácia a hodnotenie ako schopnosť

posudzovať a kriticky hodnotiť vlastné, spoločné a cudzie výsledky a spôsoby práce.

Technické vzdelávanie sa má, podľa O. Negta, orientovať na rozvoj tzv. technologických kompetencií (Negt, 1990):

  Orientačné vedomosti - historický pohľad , vývoj a

zrod techniky Znalosť faktov - nie zhromažďovanie podrobných

informácií, ale zameranie sa na to, čo má širšiu platnosť

Znalosť štruktúr - vedomosti o dôležitých otázkach organizácie práce

Umenie úsudku - zameranie na adekvátne používanie pracovných prostriedkov, napr. počítačov

Schopnosť vyhodnocovania a transferu - odhadnúť možnosti a riziká použitia techniky vzhľadom k spoločenským dôsledkom a súvislostiam

Modely výberu čiastkových výučbových cieľov:

Tylerov princíp konštrukcie kurikula:

Zvládnutie obsahu predmetu Analýza spoločenských potrieb Osobnostné potreby a záujmy žiakov

Tylerov princíp konštrukcie kurikula: Zvládnutie obsahu predmetu Analýza spoločenských potrieb Osobnostné potreby a záujmy žiakov

Experti EÚ vypracovali Strategickú štúdiu odborného vzdelávania a prípravy, ktorá doporučuje:

Využiť a posilniť prednosti doterajšieho systému odborného vzdelávania a prípravy v SR

Prispôsobiť odborné vzdelávanie požiadavkám jednotného európskeho trhu práce

Poskytovať vyššiu úroveň všeobecného a široko profilového odborného vzdelávania a prípravy

Dosiahnuť kvalitu pracovnej sily ako kľúčového faktora produktivity spoločnosti

Vnímať odborné vzdelávanie ako jeden z prioritných nástrojov zamestnanosti, konkurencieschopnosti

Nepretržite zabezpečovať tripartizmus ako určujúcu formu zapojenia sociálnych partnerov do programov vzdelávania

Trvalé cielenie prípravy aj na malé a stredné podniky Rozšíriť v pomaturitnom štúdiu škálu študijných odborov Vytvorením legislatívnych, finančných a personálnych podmienok

podnietiť záujem zamestnávateľov o poskytovanie svojich pracovísk pre vykonávanie odbornej praxe žiakov stredných odborných škôl

Vzdelávací štandard Predstavuje súbor kvantitatívnych a

kvalitatívnych požiadaviek na žiaka (ale aj na učiteľa), ktoré sú vymedzené požiadavkami na stupeň dosiahnutých vedomostí, zručností a postojov. Špecifikuje to, čo by mal žiak vedieť a vedieť urobiť, aby získal požadovanú kvalifikáciu alebo postúpil na vyšší stupeň vzdelávania.

OBSAHOVÝ ŠTANDARD(cieľový štandard)vymedzuje obsahové okruhy, ktoré má žiak zvládnuť na určitom stupni vzdelávania. Obsahuje rámcové učivo s vymedzením základného učiva, prípadne aj časovú dotáciu Obsahový štandard by mal obsahovať by mal obsahovať kmeňové učivo a v jeho rámci by malo byť zdôraznené základné učivo.Vychádza: zo spoločenských predstáv o všeobecnom vzdelaní absolventov stredných škôl z kvalifikačných požiadaviek povolaní (z profesijných štandardov)

predstavuje špecifické ciele vyučovacieho procesu. Je podrobným rozpracovaním obsahového štandardu a vymedzuje úroveň vedomostí a zručností, ktoré majú žiaci dosiahnuť, je normou na jednotlivých stupňoch vzdelávania. Má evaluačnú funkciu.

pre vzdelávacie štandardy, orientované na výstup, je nevyhnutné, aby boli k dispozícií: merateľné výsledky vzdelávania, ciele a kritéria požadovanej kvality cieľov, spoľahlivé a presné meracie prostriedky na overenie dosiahnutia cieľov

ako dôkaz dosiahnutia štandardu by mala slúžiť objektívna, validná a reliabilná skúška

Certifikácia Je osvedčovanie úrovne získaného vzdelania

a osvedčovanie úrovne získanej prostredníctvom odborného vzdelávania.

Certifikácia sa prevádza na základe priebežných výsledkov štúdia alebo podľa výsledkov záverečnej či maturitnej skúšky, v učebných odboroch kvalifikačnej skúšky