Regionálna stratégia výchovy a vzdelávania v Žilinskom

1

Žilinský samosprávny kraj, odbor školstva a športu, Komenského 48, 011 09 Žilina

Žilinský samosprávny kraj

odbor školstva a športu

Ul. Komenského 48

011 09 Žilina

Regionálna stratégia výchovy

a vzdelávania v Žilinskom samosprávnom

kraji na roky 2014 – 2017

„Vzdelanie je cestou k úspechu a kľúčom k lepšej

budúcnosti“

2


Žilina

december 2013

Motto:

„Vzdelanie je cesta pre hľadanie pravdy, prijímanie pravdy a prežívanie pravdy. Poznanie

a kultúra sa vďaka výchove a vzdelávaniu prenášajú z generácie na generáciu. Každá

spoločnosť je osobitým partnerstvom medzi tými, čo tu boli medzi nami a medzi tými, čo

prídu po nás. A to, čo našim potomkom zanecháme okrem hmotného dedičstva, je

predovšetkým vedomie, svedomie a poznanie. A preto na vzdelaní naozaj záleží“.

3


Obsah

Úvod

Spoločné východiská pre stanovenie stratégií v jednotlivých oblastiach

SWOT analýza

Koncepčné a strategické dokumenty

Vývoj stavu škôl a školských zariadení 2002 – 2012, zmeny, smerovania

demografický vývoj, hospodárstvo a ekonomika v ŽSK, sieť

zamestnávateľov

Regionálna stratégia výchovy a vzdelávania v ŽSK na roky 2014 – 2017

Všeobecné vzdelávanie .............................................................................. 63

Odborné vzdelávanie a príprava ................................................................ 96

Rozvoj školských zariadení ......................................................................136

Celoživotné vzdelávanie ...........................................................................178

Prevencia sociálno-patologických javov ...................................................213

Šport a telesná výchova .............................................................................231

Projektová činnosť ..................................................................................254

Financovanie stredných škôl a školských zariadení .................................301

Záver

4

1

2

3

5

7

8

6

4


Úvod

„Múdrosť je cesta, ktorou ľudská duša kráča za svojou dokonalosťou. A to je

možné dvomi spôsobmi: získaním poznania a činnosťou.“

Avicenna

Vzdelávanie je procesuálna stránka pedagogického procesu, kedy sa cieľavedome,

uvedomelo sprostredkúvajú informácie, aktívne sa utvárajú a osvojujú vedecké a technické

poznatky, intelektuálne a praktické skúsenosti, utvárajú sa morálne rysy, postoje.

Vzdelávanie je procesom utvárania osobnosti, individualizácie spoločenského vedomia,

teda je súčasťou socializácie. Vzdelávanie je procesom všestrannej humanizácie človeka,

je to pretváranie a zdokonaľovanie všetkých jeho schopností. Výchova vštepuje

predovšetkým základné návyky, určitú citovú orientáciu a je činnosťou, ktorá do vzdelania

organicky vplýva.

V Národnom programe výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike, v „Miléniu“, sú

vymedzené hlavné priority a zmeny, potrebné na zvýšenie vzdelanostnej úrovne

obyvateľstva. Aby sa slovenský školský systém začlenil medzi krajiny s najvyspelejšími

výchovno-vzdelávacími systémami, je nevyhnutné pokračovať v plnení definovaných

strategických cieľov:

Vytvoriť novú alebo inovovanú teóriu výchovy a vzdelávania, ako základ pre

systémové zmeny, založené na princípe premeny tradičného encyklopedicko -

memorovacieho školstva na tvorivo - humánnu výchovu a vzdelávanie, na princípe

poznatkovo-hodnotového školstva s dôrazom na aktivitu a slobodu osobnosti, ako

aj tvorivý spôsob bytia pre život v novom tisícročí.

Vytvoriť prostredie slobodnej ponuky vzdelávacích príležitostí so zabezpečením

práva slobodnej voľby vzdelávacej cesty - školský zákon stanovil princípy

výchovy a vzdelávania aj na základe slobodnej voľby vzdelávania, s prihliadnutím

na očakávania a predpoklady detí a žiakov v súlade s možnosťami výchovno-

vzdelávacej sústavy.

Umožniť vysokú mieru účasti občanov, rodičov a komunity na správe záležitostí

výchovy a vzdelávania.

http://citaty.net/autori/avicenna/

http://sk.wikipedia.org/wiki/Pedagogick%C3%BD_proces

5


Uskutočniť obsahovú transformáciu, v ktorej pôjde o inováciu učebných osnov,

učebných a študijných plánov, o zlepšenie učebníc, o zavedenie takých obsahov

do vzdelávania, ktoré človek potrebuje pre kvalitný a tvorivý život.

Vytvoriť legislatívu právneho štátu pre oblasť výchovy a vzdelávania, takú, ktorá

vytvára funkčný systém koordinácie vzdelávania, tým, že určuje účastníkov

systému, ustanovuje práva a povinnosti a vytvára základné mechanizmy systému

poskytovaného vzdelávania.

Zaviesť objektívny, prehľadný a sociálne orientovaný štátny systém financovania

výchovy a vzdelávania; zvýšiť podiel finančných prostriedkov zo štátneho

rozpočtu do školstva.

Modernizovať riadenie školstva, decentralizovať ho, profesionalizovať personálnu

politiku, zabezpečiť tvorbu štandardov vzdelania a výchovy a štátneho dohľadu

nad kvalitou získaného vzdelania a výchovy, ako základu pre konkurenciu.

Regionálne školstvo má za úlohu pripraviť absolventov, ktorí majú vedomosti,

potrebné k ďalšiemu štúdiu na vysokých školách, absolventov, ktorí majú vedomosti

a zručnosti, potrebné na čo najplynulejší prechod do praxe. Zabezpečenie kvalitného

vzdelania pre všetkých, rešpektujúc individualitu jedinca, zohráva veľmi dôležitú úlohu

v spoločnosti. Dobré vzdelanie zabezpečuje ľuďom žiť plnohodnotný život, upevňuje ich

pozíciu na pracovnom trhu.

Stanovené ciele Milénia v oblasti regionálneho školstva Žilinský samosprávny kraj

napĺňa, rešpektujúc zákony, nariadenia, vyhlášky, usmernenia prostredníctvom

prijímaných a plnených koncepčných a strategických dokumentov.

6


Spoločné východiská pre stanovenie stratégií

v jednotlivých oblastiach

7


SWOT analýza

Silné stránky Slabé stránky

dostatočný počet druhov a typov škôl

a školských zariadení,

zastúpenie všetkých typov akreditovaných

vzdelávacích inštitúcií,

proporcionálne rozloženie stredných škôl

a školských zariadení v regiónoch Žilinského

kraja,

vhodný potenciál pre vytváranie pracovných

miest,

kvalifikovanosť pedagogických zamestnancov,

odbornosť vyučovania,

záujem pedagogických zamestnancov o

celoživotné vzdelávanie,

využívanie alternatívnych spôsobov výučby vo

výchovno-vzdelávacom procese,

aktívne zapojenie sa žiakov do záujmovej

činnosti a voľnočasových aktivít,

skúsenosť stredných škôl s tvorbou a realizáciou

projektov a ich aktívna zapojenosť (Program

celoživotného vzdelávania – Comenius,

Leonardo da Vinci, Mládež v akcii a pod.),

realizácia projektovej činnosti samosprávneho

kraja (Pilotné centrá odborného vzdelávania,

Moderná škola v praxi, Rozvoj tradičnej

a prínos modernej gastronómie v stredných

odborných školách, YES - Youth

Entrepreneurship Strategies),

spolupráca stredných škôl so základnými

školami, zamestnávateľmi a podnikateľskými

subjektmi,

možnosti ubytovania a stravovania žiakov

v školských internátoch a školských jedální,

tradícia stredných škôl a rozvíjajúci sa

priemysel v regiónoch Žilinského kraja,

záujem absolventov stredných škôl o ďalšie

možnosti vzdelávania,

organizovanie dní otvorených dverí na podporu

vytvárania partnerstiev a propagácie škôl,

spolupráca na burzách stredných škôl

s UPSVaR – mi,

medzinárodná spolupráca stredných škôl


vlastné priestory škôl v správe samosprávneho

kraja,

športová infraštruktúra pri stredných školách

a školských zariadeniach,

zriadené Centrum olympijskej prípravy

v Spojenej škole, Žilina,

podpora športu – športové gymnázium

a športové triedy,

finančná podpora Úradu Žilinského

nedostatočné prepojenie systému odborného

vzdelávania s potrebami zamestnávateľov,

nedostatok informačných a poradenských

služieb o vzdelávaní o možnostiach na trhu

práce,

absencia kariérového poradenstva na úrovni

základných a stredných škôl,

zastarané príp. chýbajúce učebné pomôcky

a didaktická technika, neaktuálny a zastaraný

knižný fond,

sieť stredných škôl neposkytuje v dostatočnej

miere vyššie odborné vzdelanie ako príležitosť

na celoživotné vzdelávanie,

slabá propagácia niektorých stredných škôl na

verejnosti,

neatraktivita ponúkaných študijných a učebných

odborov v stredných odborných školách,

neefektivita využívania kapacity niektorých

stredných odborných škôl vzhľadom na

nenaplnenosť 1. ročníkov,

nízka úroveň mobility a flexibility pracovnej

sily,

absencia stratégie celoživotného vzdelávania,

neustále trvajúci modernizačný dlh – potreba

opráv a rekonštrukcie budov,

dlhodobo nízky a stagnujúci demografický

vývoj.

8


samosprávneho kraja pre rozvoj športu

a prevencie drogových závislostí v stredných

školách a školských zariadeniach,

posilnenie národného povedomia

prostredníctvom grantového programu

„Poznávaním histórie rozvíjame vlastenectvo a

národné povedomie“ a súťaže „Mladý Slovák“,

vysoká úroveň prevencie sociálno-

patologických javov detí a mládeže.

Príležitosti Ohrozenia

zintenzívnenie spolupráce všetkých

zriaďovateľov stredných škôl a školských

zariadení na území samosprávneho kraja,

spolupráca stredných odborných škôl so

zamestnávateľmi, zamestnávateľskými zväzmi

a komorami,

činnosť Krajskej rady pre odborné vzdelávanie

a prípravu v Žilinskom samosprávnom kraji,

zavádzanie duálneho vzdelávania v stredných

odborných školách,

vypracovanie kvalitnej stratégie výchovy

a vzdelávania pre stredné školy v územnej

pôsobnosti samosprávneho kraja

vypracovanie kvalitnej stratégie celoživotného

vzdelávania,

možnosť ďalšieho vzdelávania pedagogických

zamestnancov (spolupráca s metodicko-

pedagogickými centrami, vysokými školami

a inštitúciami poskytujúcimi akreditované

vzdelávanie),

využívanie štrukturálnych fondov Európskej

únie a iných zdrojov,

priaznivé podmienky pre mobilitu absolventov

stredných škôl,

funkčný informačný systém stredných škôl,

slúžiaci absolventom základných škôl na výber

stredných škôl,

dostupný informačný systém o možnostiach

ďalšieho vzdelávania a celoživotného

vzdelávania,

využívanie existujúcej siete podporných

inštitúcií a neziskových mimovládnych

organizácií vo výchovno-vzdelávacom procese,

zapojenie škôl a školských zariadení do procesu

trvalo udržateľného rozvoja miest a regiónov,

výučba cudzích jazykov, informačných

technológií a podnikateľských zručností

v stredných odborných školách,

zosúladenie siete škôl a školských zariadení

s požiadavkami trhu práce,

aktivizácia orgánov školskej samosprávy pre

zefektívnenie výchovno-vzdelávacieho procesu

v stredných školách a školských zariadeniach,

izolácia vzdelávacej sústavy od požiadaviek

trhu práce,

zníženie kvality stredoškolského vzdelávania,

nízka vedomostná úroveň a príprava žiakov

základných škôl na stredoškolské štúdium,

neochota orgánov štátnej správy v plnej miere

akceptovať návrhy na úpravu siete škôl


nedostatok finančných zdrojov na prevádzku

škôl a školských zariadení, ich vybavenosť

a odmeňovanie pedagogických a

nepedagogických zamestnancov,

nepochopenie racionalizačných opatrení

pedagógmi, rodičmi a verejnosťou,

nepriaznivý demografický vývoj obyvateľstva,

malý počet ponúkaných pracovných miest na

trhu práce,

odliv kvalifikovanej pracovnej sily z regiónu,

zrušenie ekonomických stimulov z následným

odchodom strategických zamestnávateľov,

zlá ekonomická situácia v rodinách,

nezáujem o spoluprácu podnikateľskej sféry so

strednými školami,

nezáujem žiakov základných škôl

o stredoškolské odborné vzdelávanie,

nezáujem ekonomicky aktívneho obyvateľstva

na vlastnom kariérnom rozvoji.

9


organizovanie spoločných workshopov medzi

strednými školami a podnikateľskými

subjektmi,

podpora programov pre marginalizované

skupiny obyvateľov,

rozvoj nových zdrojov zamestnanosti

a príležitostí v regiónoch Žilinského kraja,

vstup nových investorov do výrobnej sféry,

využitie moderných informačných technológií

pri rozvoji poradenstva o povolaniach

a zamestnaniach,

zvýšenie účinnosti prepojenia ponuky pracovnej

sily s dopytom trhu práce,

rozvíjanie kariérového poradenstva v stredných


spolupráca základných škôl so strednými

odbornými školami v rámci predmetu technická

výchova, organizovanie technickej olympiády

pre žiakov ZŠ,

organizovanie preventívnych programov proti

počítačovej závislosti a kyberšikany.

10


Koncepčné a strategické dokumenty

Východiskami pri spracovaní Regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania v Žilinskom

samosprávnom kraji na roky 2014 – 2017 „Vzdelanie je cestou k úspechu a kľúčom

k lepšej budúcnosti" sú uvedené koncepčné a strategické dokumenty:

Programové dokumenty Európskej únie:

a) Lisabonská stratégia, 2000;

b) Európa 2020

c) Bruggské komuniké o posilnenej európskej spolupráci v odbornom vzdelávaní a

príprave na obdobie rokov 2011 – 2020

d) Európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie (EKR)

Programové dokumenty vlády Slovenskej republiky:

a) Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2012-2016

b) Národný program reforiem Slovenskej republiky 2012

c) Národný program reforiem Slovenskej republiky 2013

d) Program stability Slovenska na roky 2013 - 2016

e) Správa o stave školstva na Slovensku

f) Stratégia celoživotného vzdelávania 2011 a Akčný plán stratégie celoživotného

vzdelávania 2011

g) Národný kvalifikačný rámec

h) Návrh Dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015

i) Milénium – Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na

najbližších 15 až 20 rokov

Všeobecne platná legislatíva v rezorte školstva:

Zákony a vyhlášky:

a) zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov;

b) zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov;

c) zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o

samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov;

d) zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na

obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov;

e) zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

f) zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

g) zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských

zariadení v znení neskorších predpisov;

11


h) zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení


i) zákon 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov;

j) zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení


k) zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení


l) zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov;

m) zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

n) vyhláška MŠ SR č. 614/2002 Z. z. o kreditovom systéme štúdia v znení neskorších

predpisov;

o) vyhláška MŠ SR č. 291/2004 Z. z. ktorou sa určujú podrobnosti o spôsobe

ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o ich zložení, o ich organizačnom a

finančnom zabezpečení v znení neskorších predpisov;

p) vyhláška MŠ SR č. 9/2006 Z. z. o štruktúre a obsahu správ o výchovno-vzdelávacej

činnosti, jej výsledkoch a podmienkach škôl a školských zariadení

q) vyhláška MŠ SR č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách v znení

neskorších predpisov;

r) vyhláška MŠ SR č. 321/2008 Z. z. o jazykovej škole;

s) vyhláška MŠ SR č. 325/2008 Z. z. o školských zariadeniach výchovného poradenstva

a prevencie;

t) vyhláška MŠ SR č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na

základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na

praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách v znení

neskorších predpisov;

u) vyhláška MŠ SR č. 236/2009 Z. z. o školskom internáte;

v) vyhláška MŠ SR č. 282/2009 Z. z. o stredných školách v znení neskorších predpisov;

w) vyhláška MŠ SR č. 330/2009 Z. z. o zariadení školského stravovania;

x) vyhláška MŠ SR č. 437/2009 Z. z. ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a

osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických

zamestnancov a odborných zamestnancov v znení neskorších predpisov;

y) vyhláška MŠ SR č. 445/2009 Z. z. o kontinuálnom vzdelávaní, kreditoch atestáciách

pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

12


Charakteristika vybraných koncepčných a strategických dokumentov

Lisabonská stratégia

Podstatou stratégie je koordinácia hospodárskych politík a politík zamestnanosti

s cieľom zabezpečovať rast a zamestnanosť. Stratégia z obsahového hľadiska zastrešuje

cielený výber tém, rôznych iniciatív a sektorových stratégií z viacerých politík EÚ, hlavne

výskumu, vzdelávania, zamestnanosti a sociálnych záležitostí, informačnej spoločnosti,

podnikania a priemyslu, energetiky, životného prostredia.

Európa 2020

Európa 2020 je stratégiou EÚ, ktorá ma počas nasledujúceho desaťročia zabezpečiť

hospodársky rast. Vo svete plnom zmien chceme, aby sa v EÚ vybudovalo inteligentné,

udržateľné a inkluzívne hospodárstvo. Tieto tri vzájomne sa dopĺňajúce priority by mali

pomôcť EÚ a jej členským štátom dosiahnuť vyššiu mieru zamestnanosti, produktivity

a sociálnej súdržnosti. EÚ stanovila päť ambicióznych cieľov týkajúcich sa zamestnanosti,

inovácií, vzdelania, sociálneho začlenenia a oblasti klímy a energetiky, ktoré by sa mali

splniť do roku 2020. Všetky členské štáty prijali vlastné vnútroštátne ciele v každej z

týchto oblastí. Konkrétne opatrenia na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ podporujú

naplnenie stratégie.

Bruggské komuniké o posilnenej európskej spolupráci v odbornom vzdelávaní

a príprave na obdobie rokov 2011 – 2020

Dňa 7. decembra 2010 prijali európski ministri odborného vzdelávania a prípravy,

európski i sociálni partneri a Európska komisia Bruggské komuniké o posilnenej európskej

spolupráci v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na obdobie rokov 2011 – 2020. V

komuniké sa vymedzujú spoločné ciele do roku 2020 a akčný plán na nastávajúce roky, v

ktorom sa spájajú vnútroštátne opatrenia s európskou podporou. V tejto brožúre sa

uvádzajú súvislosti tejto spolupráce, problémy, ktoré sa majú riešiť, a ciele na nastávajúce

roky.

Aby Európa bola schopná obstáť v konkurencii na svetovom trhu, musí byť

inteligentnejšia a podporovať rast v odvetviach, ktoré sú trvalo udržateľné a dokážu sa

prispôsobovať zmenám. Na to potrebuje, aby systémy vzdelávania a odbornej prípravy

reagovali na požiadavky trhu práce a študentov. Účinná a náležitá odborná príprava

umožňuje zamestnávateľom prijímať kvalifikovaných ľudí, ktorí dokážu prispieť k tomu,

aby ich podnik bol úspešný. Jednotlivým pracovníkom poskytuje viac možností dosiahnuť

zaujímavú a dobre platenú profesionálnu kariéru. V rýchlo meniacom sa svete musí byť

celoživotné vzdelávanie prioritou. Je kľúčom k zamestnaniu, hospodárskemu úspechu a

umožňuje ľudom úplné začlenenie sa do spoločnosti.

13


Európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie (EKR)

EKR je spoločný európsky referenčný systém, ktorý spája národné kvalifikačné

systémy rôznych krajín, pričom funguje ako akási prekladová pomôcka napomáhajúca,

aby boli kvalifikácie prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie naprieč rôznymi krajinami a

systémami v Európe. Má dva hlavné ciele: podporovať mobilitu občanov medzi krajinami

a uľahčovať ich celoživotné vzdelávanie.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2012-2016

Základným východiskom programového vyhlásenia vlády SR bude v podmienkach

trvalého sociálneho dialógu eliminovať vplyvy krízy a zabezpečiť jednotu ekonomického,

sociálneho, politického a environmentálneho rozvoja Slovenska, preto si stanovila tieto

kľúčové úlohy - zmierniť dopady krízy a posilniť istoty ľudí; konsolidovať verejné

financie, tak, aby deficit verejných financií bol v roku 2013 pod tromi percentami HDP;

podporiť hospodársky rast a cenovú stabilitu; znížiť vysokú nezamestnanosť mladých ľudí

a systematicky riešiť problém dlhodobej, najmä regionálnej nezamestnanosti; zvýšiť

vymožiteľnosť práva a systematicky likvidovať korupciu na všetkých stupňoch

spoločnosti; konsolidovať verejné zdravotníctvo s dôrazom na jeho finančnú stabilizáciu;

posilniť spoluzodpovednosť za plnenie strategických cieľov Európskej únie a zároveň

presadzovať oprávnené záujmy Slovenskej republiky v Európskej únii; efektívne využiť

prostriedky z fondov Európskej únie na modernizáciu a rozvoj štátu a spoločnosti; posilniť

hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť spoločnosti; založiť dlhodobé tendencie pre

hospodársky, sociálny, environmentálny a vedecko-technický rozvoj Slovenska a pre

zlepšenie kvality života a byť vládou otvorenou všetkým vrstvám slovenskej spoločnosti

aj prostredníctvom vytvorenej Rady solidarity a rozvoja za účasti partnerov sociálneho

dialógu.

Národný program reforiem Slovenskej republiky 2012

Národný program reforiem SR (NPR) prezentuje zámery vlády SR v štrukturálnych

politikách. Spolu s Programom stability stanovujú priority vlády SR na nasledujúce

obdobie v oblasti hospodárskej a rozpočtovej politiky a definujú opatrenia zamerané na

zlepšovanie kvality života, najmä prostredníctvom posilňovania ekonomického rastu a

zamestnanosti v súlade s Paktom stability a rastu a Stratégiou Európa 2020.

Národný program reforiem (NPR) SR predstavuje súbor politík, ktorých cieľom je

prekonať súčasnú krízu a podporiť rast hospodárstva a zamestnanosti. Štrukturálne

opatrenia sú odpoveďou na potrebu oživenia ekonomiky a zabezpečenia dlhodobého rastu.

Krátkodobé nástroje zabránia strate kapacít priemyslu a stavu, kedy „prežívajúce“ podniky

nemôžu investovať do zvyšovania vlastnej konkurencieschopnosti. Rovnako je

nevyhnutné zabrániť strate zručností pracovnej sily udržaním zamestnanosti a zvyšovaním

kvalifikácie občanov, ktorí majú problém nájsť si prácu. Mnohé krátkodobé výdavkové

14


politiky podporujú agregátny dopyt, a preto zároveň trvalo posilňujú našu ekonomiku.

Patrí sem napríklad vzdelávanie nezamestnaných alebo budovanie dopravnej

infraštruktúry. Prioritnými oblasťami Slovenska pre dosiahnutie udržateľného rozvoja sú

fiškálna politika a verejné financie, vzdelávanie, veda a inovácie, zamestnanosť a sociálna

inklúzia, podnikateľské prostredie, dopravná infraštruktúra a telekomunikácie, moderná a

efektívna verejná správa, zdravie, environmentálna udržateľnosť a energetika.

Národný program reforiem Slovenskej republiky 2013

NPR je hlavným strategickým dokumentom vlády SR v oblasti ekonomického rozvoja

a štrukturálnych politík. Predstavuje národné opatrenia na dosiahnutie trvalo udržateľného

hospodárskeho rastu, rastu zamestnanosti a zlepšenia kvality života. Na medzinárodnej

úrovni predstavuje tento materiál opatrenia na naplnenie cieľov obsiahnutých v stratégii

Európa 2020 definovaných v Ročnom prieskumu rastu 2013 a Integrovaných

usmerneniach EK pre stratégiu Európa 2020, ako aj na splnenie špecifických odporúčaní

Európskej rady pre SR.

Program stability Slovenska na roky 2013 - 2016

Členské krajiny eurozóny sú povinné každoročne pripravovať programy stability, ostatné

štáty Európskej únie pripravujú konvergenčné programy. Tvorba programov stability

a konvergenčných programov predstavuje súčasť Paktu stability a rastu, a po schválení

národnými vládami sú predkladané Európskej komisii a Rade EÚ. Cieľom programov je

prezentovať v strednodobom horizonte vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj

ekonomiky a popis opatrení rozpočtovej a hospodárskej politiky na dosiahnutie cieľov

programu. Odporúčaniami v prioritných oblastiach by sa mali riadiť členské krajiny pri

tvorbe programov stability a národných programov reforiem.

Program stability prezentuje rozpočtovú stratégiu, ktorá by mala viesť k dosiahnutiu

fiškálnej pozície, ktorá vytvorí podmienky pre dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti

verejných financií. To si vyžaduje pokračovanie v konsolidácii verejných financií aj po

roku 2013 v súlade s národnými aj európskymi rozpočtovými pravidlami tak, aby

Slovensko smerovalo k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu.

Správa o stave školstva na Slovensku

Správa prináša popis faktov charakterizujúcich súčasný stav slovenského školstva

a formuláciu strednodobých strategických cieľov pre jeho ďalšie smerovanie. Obsahuje

taktiež návrh 22 systémových krokov pre ďalší rozvoj regionálneho školstva a 22

systémových krokov pre ďalší rozvoj vysokého školstva.

15


Jedným z nevyhnutných predpokladov udržateľne dobrého fungovania školstva v

dnešnom rýchlo a turbulentne sa vyvíjajúcom svete je, aby rozhodujúce sily spoločnosti

mali jasno v jeho strategickom smerovaní v strednodobom a v dlhodobom horizonte.

Tento dokument predkladá návrh takéhoto strategického smerovania. Formulujú sa v ňom

strategické ciele a systémové kroky na ich dosiahnutie pre obe základné zložky školského

systému SR. Prvou z nich je regionálne školstvo tvorené školami umožňujúcimi získanie

predprimárneho, primárneho a sekundárnych stupňov vzdelania a školskými zariadeniami

zabezpečujúcimi ďalšie výchovno – vzdelávacie a podporné funkcie. Druhou zložkou je

vysoké školstvo, ktoré vytvára podmienky pre získanie vysokoškolských stupňov

vzdelania a tvorí tiež podstatnú časť výskumného a vývojového potenciálu SR.

Stratégia celoživotného vzdelávania 2011 a Akčný plán stratégie celoživotného

vzdelávania 2011

Vláda SR schválila Stratégiu celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva v

apríli 2007 s výhľadom jej naplnenia v roku 2015, ktorá pomenovala niekoľko kľúčových

priorít na podporu systému celoživotného vzdelávania v Slovenskej republike. V polčase

realizácie tejto stratégie sa skonštatovalo, že sa nepodarilo všetky priority naplniť a s

plnením niektorých sa nezačalo.

V roku 2011 bol preto naštartovaný proces inovácie Stratégie 2007. Zmyslom inovácie

stratégie bolo v prvom rade prizvať hlavných aktérov do procesu identifikovania priorít

a cieľov, ktoré má inovovaná stratégia celoživotného vzdelávania priniesť. Toto sa

Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR podarilo zrealizovať v podobe

vytvorenia expertnej skupiny, ktorá pozostávala zo zástupcov zamestnávateľov,

personálnych a poradenských inštitúcií, expertov na školské a ďalšie vzdelávanie a

expertov z ministerstva. Táto expertná skupina, ktorá sa niekoľkokrát stretla na jar 2011,

postupne identifikovala niekoľko kľúčových problémových oblastí, ktoré by sa mali v

inovovanej stratégii pomenovať a nastavenými nástrojmi riešiť. Zároveň bolo úlohou

expertnej skupiny priniesť do systému celoživotného vzdelávania nové a aktuálne prvky,

ktoré by prostredníctvom systémových nástrojov napomáhali rozvíjať vzdelanostný

potenciál jednotlivca a celej spoločnosti.

Cieľom predkladanej Stratégie celoživotného vzdelávania 2011 je navrhnúť cestu zo

súčasného stavu k fungujúcemu systému celoživotného vzdelávania pre všetkých, z

ktorého by v prvom rade profitovali najviac zraniteľné skupiny obyvateľstva na trhu práce

na Slovensku, a to osoby bez kvalifikácie, resp. osoby s nízkou kvalifikáciou. Zároveň

pomenovať aktérov, ktorí sú na tejto ceste identifikovaní ako kľúčoví pri realizácii úloh

vyplývajúcich zo Stratégie 2011.

Národný kvalifikačný rámec

Národný kvalifikačný rámec je nástroj na premostenie referenčných úrovní európskeho

kvalifikačného rámca s úrovňami národného vzdelávacieho systému. Je nástroj pre

16


porovnávanie a uznávanie kvalifikácií získaných v systéme vzdelávania a odbornej

prípravy, od základných až po najvyššie, prepojenie medzi vzdelávaním, odbornou

prípravou a zamestnanosťou (lepším uplatnením potrieb a požiadaviek praxe) a

premostenie medzi školským (formálnym) a ďalším (neformálnym) vzdelávaním. Zároveň

umožňuje dosiahnutie kvalifikácie aj mimo inštitúcií školského systému vzdelávania.

Zahŕňa všeobecné, odborné a vysokoškolské vzdelávanie, vzdelávanie dospelých a všetky

ďalšie typy vzdelávania. Nemá ambíciu nahradiť alebo harmonizovať kvalifikačné úrovne,

ale bez neho nie je možné prepojenie s národnými vzdelávacími systémami. Podporuje

mobilitu pracovnej sily a sprístupnenie celoživotného vzdelávania sa širokej verejnosti.

Návrh Dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015

Slovenská republika ako členská krajina Európskej únie sa zapája do úsilia EÚ, aby jej

členské krajiny koordinovali svoje štátne vedné a technické politiky v súlade s politikou

Európskeho výskumného priestoru, ktorého ciele a priority sú stanovené v Lisabonskej

stratégii. Štátna vedná a technická politika Slovenskej republiky okrem prispievania

k plneniu požiadaviek Európskeho výskumného priestoru zároveň prispieva k plneniu

požiadaviek Slovenskej republiky samotnej, ktorými sú zabezpečenie jej hospodárskej

a spoločenskej prosperity. Vedná a technická politika Slovenskej republiky, zohľadňujúca

tieto dva základné aspekty, prispieva takto nielen k rozvoju vedomostnej spoločnosti

vlastnej krajiny, ktorá je základným pilierom celkového rozvoja každej krajiny, ale

v konečnom dôsledku aj k úsiliu EÚ, ktorým je zvyšovať jej konkurencieschopnosť voči

USA a Japonsku.

Hlavným cieľom je vytvoriť podmienky pre rozvoj vedy a techniky a rýchlejšie

zavádzanie výsledkov výskumu a vývoja do praxe, ktoré si vyžaduje uskutočniť viaceré

opatrenia v celom systéme slovenskej vedy a techniky, ktoré zohľadnia na jednej strane

špecifiká jeho domáceho vývoja a na strane druhej ciele a zámery Lisabonskej stratégie v

oblasti vedy a techniky. Jednotlivé ciele a zámery dlhodobého zámeru budú zosúladené a

previazané tak, aby veda a technika pružne reagovali na vnútorné (národné) a vonkajšie

(medzinárodné) požiadavky. Ich plnenie bude permanentne monitorované, priebežne

vyhodnocované a následne aktualizované, aby veda a technika plnili očakávané poslanie

byť neoddeliteľnou súčasťou hospodárskeho a spoločenského rozvoja Slovenska a byť

príspevkom ku zvyšovaniu konkurencieschopnosti spoločenstva.

Milénium – Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na

najbližších 15 až 20 rokov

Koncepcia Národného programu výchovy a vzdelávania rešpektuje naše bohaté

historické skúsenosti z oblasti vzdelávania a súčasné sociálnoekonomické podmienky,

vychádza najmä z očakávaných požiadaviek slobodného osobného rozvoja jednotlivca a

z predpokladaných perspektívnych potrieb rozvíjajúcej sa modernej demokratickej

spoločnosti. Národný program je preto koncipovaný ako otvorený dokument zahrňujúci

17


súbor strategických zámerov, ktoré majú vyjadriť a podporiť naše smerovanie medzi

krajiny s najvýkonnejšími výchovno-vzdelávacími sústavami.

18


Demografický vývoj 2003 - 2013

Demografický vývoj je významným činiteľom, ktorý ovplyvňuje fungovanie

spoločnosti. Demografický vývoj v Slovenskej republike je charakterizovaný postupným

spomaľovaním reprodukcie obyvateľstva, čoho výsledkom je zhoršovanie reprodukčných

mier a vekového zloženia obyvateľstva. Pokračuje proces starnutia, čoho dôkazom je

zvýšenie priemerného veku oboch pohlaví populácie. Zvlášť zjavný je tento proces zmien

v období posledných 20 rokov. Demografický vývoj bol odrazom zmien, ktoré sa

uskutočnili a ďalej uskutočňujú v období ekonomickej, sociálnej a politickej transformácie

spoločnosti. Demografický vývoj je v oblasti školstva dôležitým ukazovateľom, od počtu

detí sa odvíja počet škôl, počet učební, počet učiteľov v školách.

V Žilinskom kraji zaznamenal demografický vývoj žiakov v 9. ročníkoch od školského

roku 2003/2004 do školského roku 2012/2013 klesajúcu tendenciu s priemerným ročným

poklesom počtu o 207 žiakov. Až školský rok 2013/2014 zaznamenal prvý nárast o 313

žiakov.

Tabuľka 1: Demografický vývoj žiakov v 9. ročníkoch od školského roku 2003/2004 do

školského roku 2013/2014

Zdroj: Štatistická ročenka, www.uips.sk

8722 8666 8772

8288 8148

7643

7475

7051

6823 6652

6965

6000

6500

7000

7500

8000

8500

9000

9500

2003/04 2004/05 2005/06 2006/07 2007/08 2008/09 2009/10 2010/11 2011/12 2012/13 2013/14

19


Vývoj siete škôl a počtu žiakov v Žilinskom kraji v rokoch 2003 – 2013

Žilinský samosprávny kraj musel pristúpiť, z dôvodu poklesu demografického vývoja,

znižovania počtu prijímaných žiakov na stredné školy, vysokého modernizačného dlhu

ako aj vzniku nových cirkevných a súkromných škôl, k racionalizácii a optimalizácii siete

škôl a školských zariadení. Kým v roku 2002 mal vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti

193 škôl a školských zariadení (vrátane samostatných školských domovov, školských

jedální, škôl v prírode, stredísk praktického vyučovania atď.), v roku 2013 mal Žilinský

samosprávny kraj 67 škôl a školských zariadení s právnou subjektivitou (ktorých

súčasťami bolo spolu 66 školských zariadení – školské internáty, školské jedálne, centrá

voľného času, stredisko odbornej praxe), čo predstavuje 65% -nú racionalizáciu siete.

Táto sa vôbec nedotkla škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Obvodného úradu v Žiline.

Počet škôl cirkevných a súkromných zriaďovateľov stúpol z počtu 13 v roku 2002 na

počet 26 v roku 2012, čo predstavuje 100% nárast. Z uvedeného vyplýva, že všetky

faktory, ktoré majú vplyv v oblasti školstva, postihovali len školy v zriaďovateľskej

pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.

Graf 1: Vývoj počtu štátnych a neštátnych škôl v Žilinskom kraji

Zdroj: Štatistické údaje odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja

Obdobie rokov 2002 – 2013 je z hľadiska počtu žiakov v stredných školách

charakteristické úbytkom žiakov. V jeho priebehu poklesol počet žiakov štátnych škôl

o 8 193, čo predstavuje 20%-ný pokles. Ten bol spôsobený vznikom neštátnych škôl

i prirodzeným klesajúcim demografickým vývinom. Naproti tomu počet žiakov

v neštátnych školách zaznamenal nárast o 70%, z 2 539 stúpol na 4 240.

13 13 15 15 17 20 20 22 24 25 26 25

100 96

90 88 89

79 74 72 71 70 71 69

0

20

40

60

80

100

120

2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

neštátne

štátne

20


Graf 2: Vývoj počtu žiakov v školách štátnych a neštátnych zriaďovateľov

Zdroj: Štatistiky odboru školstva Okresného úradu v Žiline

Štátne školstvo

Na území Žilinského samosprávneho kraja pôsobia od roku 2002 traja štátni

zriaďovatelia:

Krajský školský úrad – 4 bilingválne gymnáziá, špeciálne stredné internátne školy:

Gymnázium J. M. Hurbana, Čadca

Gymnázium bilingválne anglicko-slovenské M. Hodžu, Sučany

Gymnázium M. Hattalu, Trstená

Gymnázium bilingválne, Žilina

Spotrebné družstvo Jednota – 1 stredné odborné učilište (do školského roku

2006/2007):

SOU, Námestovo – Slanická osada

Mesto Turčianske Teplice – 1 gymnázium (od školského roku 2009/2010):

Gymnázium M. Galandu, Horné Rakovce

Žilinský samosprávny kraj

V roku 2002 prevzal do svojej zriaďovateľskej pôsobnosti:

2539 3121

4222 4299 4264 4580 4639 4517 4519 4449 4240 4609

39958

41961 42180 41179 40575

39067 38274 37293

35515

33627

31765

30556

0

5000

10000

15000

20000

25000

30000

35000

40000

45000

neštátne

štátne

21


gymnázium - 18

obchodná akadémia – 10

hotelová akadémia – 2

konzervatórium – 1

škola úžitkového výtvarníctva – 1

stredná priemyselná škola – 6

stredná pedagogická škola – 1

stredná zdravotnícka škola – 4

stredná poľnohospodárska škola – 1

stredná lesnícka škola – 1

stredná škola podnikania – 1

združená stredná škola – 10

dievčenská odborná škola – 6

stredné odborné učilište – 22

odborné učilište – 13

jazyková škola – 1

domov mládeže – 31

školská jedáleň – 49

školský majetok – 3

škola v prírode – 3

školský lesný závod – 1

stredisko praktického vyučovania, stredisko odbornej praxe – 7

centrum voľného času – 1

Racionalizačné opatrenia uskutočnené v rokoch 2002 - 2013

1. okres Bytča:

a) k 31.01.2005 vyradenie Školy v prírode, Kolárovice – Gachy 792,

b) od 01.01.2012 zaradenie Výdajnej školskej jedálne, Štefánikova 219/4, Bytča ako

súčasti Gymnázia, Štefánikova 219/4, Bytča.

2. okres Čadca:

a) k 31.08.2004 vyradenie Strediska praktického vyučovania pri SAD, OZ 902,

A. Hlinku, Čadca,

b) k 30.06.2005 vyradenie SOU textilného a odevného, A. Hlinku 1336, Čadca,

c) od 01.09.2005 zaradenie Školského strediska záujmovej činnosti ako súčasti

Združenej strednej školy drevárskej, Krásno nad Kysucou 1642,

d) k 30.06.2007 vyradenie Učilišťa textilného, A. Hlinku 3, Čadca,

e) k 31.08.2007 vyradenie Učilišťa strojárskeho, Okružná 693, Čadca,

22


f) k 31.08.2009 vyradenie Školskej jedálne, Okružná 693, Čadca ako súčasti SOŠ

technickej, Okružná 693, Čadca,

g) od 01.09.2009 zaradenie Výdajnej školskej jedálne, Okružná 693, Čadca ako

súčasti SOŠ technickej, Okružná 693, Čadca,

h) k 31.08.2010 vyradenie a zrušenie SOŠ, A. Hlinku 1336, Čadca.

3. okres Dolný Kubín:

a) k 31.08.2004 vyradenie Strediska praktického vyučovania, Čs. armády 1, Dolný

Kubín,

b) k 31.08.2004 vyradenie Strediska praktického vyučovania, Nábrežie Oravy 538/6,

Dolný Kubín,

c) k 31.08.2004 zrušenie Dievčenskej odbornej školy, Oravský Podzámok,

d) k 31.08.2004 zrušenie SOU poľnohospodárskeho, Oravský Podzámok,

e) od 01.09.2004 zaradenie Združenej strednej školy, Jelšavská 404, Dolný Kubín –

Kňažia,

f) k 30.06.2007 vyradenie Učilišťa, Oravský Podzámok,

g) k 31.08.2007 vyradenie SOU, Hrádok 226, Istebné,

h) k 31.08.2007 vyradenie Učilišťa Hrádok 226, Istebné – vzájomné zlúčenie SOU

a U do Spojenej školy,

i) k 31.08.2007 vyradenie Domova mládeže pri SOU, Hrádok 226, Istebné,

j) k 31.08.2007 vyradenie Školskej jedálne pri SOU, Hrádok 226, Istebné,

k) od 01.09.2007 zaradenie Spojená škola, Hrádok 226, Istebné s organizačnými

zložkami SOU a Učilište, Hrádok 226, Istebné

l) od 1. 9. 2007 zaradenie Domova mládeže, Hrádok 226, Istebné ako súčasti

Spojenej školy, Hrádok 226, Istebné,

m) od 01.09.2007 zaradenie Školskej jedálne, Hrádok 226, Istebné ako súčasti


n) od 1. 9. 2007 zaradenie Školská kuchyňa, Hrádok 226, Istebné ako súčasť

Spojenej školy, Hrádok 226, Istebné

o) k 31.08.2009 vyradenie Spojenej školy, Hrádok 226, Istebné s organizačnými

zložkami SOŠ technická, Hrádok 226, Istebné a SOŠ, Hrádok 226, Istebné,

p) k 31.08.2009 vyradenie Školského internátu, Hrádok 226, Istebné ako súčasti


q) k 31.08.2009 vyradenie Školskej jedálne, Hrádok 226, Istebné ako súčasti


r) k 01.09.2009 zaradenie SOŠ technickej, Hrádok 226, Istebné,

s) k 01.09.2009 zaradenie Školského internátu, Hrádok 226, Istebné ako súčasti SOŠ

technickej, Hrádok 226, Istebné,

t) k 01.09.2009 zaradenie Školskej jedálne, Hrádok 226, Istebné ako súčasti SOŠ


23


u) k 31.12.2011 vyradenie Školskej jedálne, Hrádok 226, Istebné ako súčasti SOŠ


v) k 01.01.2012 zaradenie Výdajnej školskej jedálne, Hrádok 226, Istebné ako

súčasti SOŠ technickej, Hrádok 226, Istebné,

w) k 31.08.2012 vyradenie Školskej jedálne, Nemocničná 2068, Dolný Kubín ako

súčasti Strednej zdravotníckej školy, M. Hattalu 2149, Dolný Kubín,

x) k 31.08.2012 vyradenie Školského internátu, M. Hattalu 2149, Dolný Kubín ako

súčasti Strednej zdravotníckej školy, M. Hattalu 2149, Dolný Kubín,

y) k 31.08.2013 vyradenie Strednej odbornej školy technickej, Hrádok 226, Istebné,

z) k 31.08.2013 vyradenie Školského internátu, Hrádok 226, Istebné ako súčasti

Strednej odbornej školy technickej, Hrádok 226, Istebné,

aa) k 31.08.2013 vyradenie Výdajnej školskej jedálne, Hrádok 226, Istebné ako

súčasti Strednej odbornej školy technickej, Hrádok 226, Istebné.

4. okres Kysucké Nové Mesto:

a) k 01.01.2006 vyradenie Domova mládeže pri SOU, Športová ul. 1326, Kysucké

Nové Mesto,

b) k 31.08.2008 vyradenie Obchodnej akadémie, Nábrežná 1325, Kysucké Nové

Mesto,

c) k 31.08.2008 vyradenie Strednej priemyselnej školy, Nábrežná 1325, Kysucké

Nové Mesto - vzájomné zlúčenie OA a SPŠ do Spojenej školy,

d) k 31.08.2008 vyradenie Domova mládeže pri Strednej priemyselnej škole,

Nábrežná 1325, Kysucké Nové Mesto,

e) k 31.08.2008 vyradenie Školskej jedálne pri Strednej priemyselnej škole,

Nábrežná 1325, Kysucké Nové Mesto,

f) k 31.08.2008 vyradenie Učilišťa strojárskeho, Športová 1326, Kysucké Nové

Mesto,

g) k 31.08.2008 vyradenie SOU, Športová 1326, Kysucké Nové Mesto – vzájomné

zlúčenie SOU a U do Spojenej školy,

h) k 31.08.2008 vyradenie Školskej jedálne pri SOU, Športová 1326, Kysucké Nové

Mesto,

i) od 01.09.2008 zaradenie Spojenej škole, Nábrežná 1325, Kysucké Nové Mesto

s organizačnými zložkami Stredná priemyselná škola a Obchodná akadémia,

j) od 01.09.2008 zaradenie Domova mládeže, Nábrežná 1325, Kysucké Nové Mesto

ako súčasti Spojenej školy, Nábrežná 1325, Kysucké Nové Mesto,

k) od 01.09.2008 zaradenie Školskej jedálne, Nábrežná 1325, Kysucké Nové Mesto


l) od 01.09.2008 zaradenie Školskej kuchyne, Nábrežná 1325, Kysucké Nové Mesto


24


m) od 01.09.2008 zaradenie Spojenej školy, Športová 1326, Kysucké Nové Mesto

s organizačnými zložkami SOU, Športová 1326, Kysucké Nové Mesto a Učilište

strojárske, Športová 1326, Kysucké Nové Mesto,

n) od 01.09.2008 zaradenie Školskej jedálne, Športová 1326, Kysucké Nové Mesto

ako súčasti Spojenej školy, Športová 1326, Kysucké Nové Mesto,

o) od 01.09.2008 zaradenie Školskej kuchyne, Športová 1326, Kysucké Nové Mesto


p) k 31.08.2009 vyradenie Spojenej školy, Športová 1326, Kysucké Nové Mesto

s organizačnými zložkami SOŠ strojnícka, Športová 1326, Kysucké Nové Mesto

a SOŠ, Športová 1326, Kysucké Nové Mesto,

q) k 31.08.2009 vyradenie Školskej jedálne, Športová 1326, Kysucké Nové Mesto


r) od 01.09.2009 zaradenie SOŠ strojníckej, Športová 1326, Kysucké Nové Mesto,

s) od 01.09.2009 zaradenie Výdajnej školskej jedálne, Športová 1326, Kysucké

Nové Mesto ako súčasti SOŠ strojníckej, Športová 1326, Kysucké Nové Mesto.

5. okres Liptovský Mikuláš:

a) od 01.09.2003 zaradenie Združenej strednej školy elektrotechnickej, Celiny 536,

Liptovský Hrádok (zlúčenie Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej a SOU

elektrotechnického),

b) k 30.06.2004 vyradenie Školského lesného závodu Svarín – Kráľova Lehota,

c) k 01.03.2005 vyradenie Školy v prírode, Huty 83, Liptovský Mikuláš,

d) k 30.06.2007 vyradenie Dievčenskej odbornej školy, Nábrežie K. Petroviča 1571,

Liptovský Mikuláš,

e) k 31.08.2007 vyradenie Učilišťa stavebného, Školská 8, Liptovský Mikuláš,

f) k 31.08.2007 vyradenie Školského majetku, Kútna 281, Liptovský Mikuláš,

g) k 31.08.2007 vyradenie Združenej strednej školy, Demänovská cesta 669,


h) k 31.08.2007 vyradenie Školskej jedálne pri Združenej strednej škole,

Demänovská cesta 669, Liptovský Mikuláš,

i) k 31.08.2007 vyradenie Učilišťa poľnohospodárskeho Demänovská cesta 669,


j) k 31.08.2007 vyradenie Učilišťa, Vrbická 632, Liptovský Mikuláš,

k) k 31.08.2007 vyradenie SOU, Vrbická 632, Liptovský Mikuláš,

l) k 31.08.2007 vyradenie Strednej zdravotníckej školy, Štúrova 1989, Liptovský

Mikuláš,

m) od 01.09.2007 zaradenie Spojenej školy, Demänovská cesta. 669, Liptovský

Mikuláš s organizačnými zložkami Združená stredná škola a Učilište

poľnohospodárske,

25


n) od 01.09.2007 zaradenie Školskej jedálne, Demänovská cesta 669, Liptovský

Mikuláš ako súčasti Spojenej školy, Demänovská cesta 669, Liptovský Mikuláš,

o) od 01.09.2007 zaradenie Školskej kuchyne, Demänovská cesta 669, Liptovský


p) od 01.09.2007 zaradenie Školského majetku, Demänovská cesta 669, Liptovský


q) od 01.09.2007 zaradenie Spojenej školy, Vrbická 632, Liptovský Mikuláš

s organizačnými zložkami SOU a Učilište,

r) od 01.01.2008 zaradenie Strediska odbornej praxe, Hradná 534, Liptovský

Hrádok ako súčasti Strednej lesníckej školy Jozefa Dekreta Matejovie, Hradná

534, Liptovský Hrádok,

s) k 31.08.2008 vyradenie Domova mládeže, Nábrežie K. Petroviča 1777/21,


t) k 31.08.2008 vyradenie Školskej jedálne pri Domove mládeže, Nábrežie

K. Petroviča 1777/21, Liptovský Mikuláš,

u) od 01.09.2008 zaradenie SZŠ, Vrbická 632, Liptovský Mikuláš,

v) od 01.09.2008 zaradenie Strediska odbornej praxe, Štefánikova 2, Liptovský

Mikuláš ako súčasti Združenej strednej školy stavebnej, Školská 8, Liptovský

Mikuláš,

w) od 01.09.2008 zaradenie Domova mládeže, Nábrežie K. Petroviča 1777/21,

Liptovský Mikuláš ako súčasti Obchodnej akadémie, Nábrežie K. Petroviča

1777/21, Liptovský Mikuláš,

x) od 01.09.2008 zaradenie Školskej jedálne, Nábrežie K. Petroviča 1777/21,



y) od 01.09.2008 zaradenie Školskej kuchyne, Nábrežie K. Petroviča 1777/21,



z) k 31.08.2009 vyradenie Školskej jedálne, Pod Lipami 77, Liptovský Hrádok ako

súčasti Strednej odbornej školy drevárskej, Pod Lipami 77, Liptovský Hrádok,

aa) k 31.08.2009 vyradenie Spojenej školy, Demänovská cesta 669, Liptovský

Mikuláš s organizačnými zložkami Stredná odborná škola polytechnická,

Demänovská cesta 669, Liptovský Mikuláš a Stredná odborná škola, Demänovská

cesta 669, Liptovský Mikuláš,

bb) k 31.08.2009 vyradenie Školskej jedálne, Demänovská cesta 669, Liptovský

Mikuláš ako súčasti Strednej odbornej školy polytechnickej, Demänovská cesta

669, Liptovský Mikuláš,

cc) k 31.08.2009 vyradenie Školského hospodárstva, Demänovská cesta 669,

Liptovský Mikuláš ako súčasti Strednej odbornej školy polytechnickej,


dd) k 31.08.2009 vyradenie Spojenej školy, Vrbická 632, Liptovský Mikuláš

s organizačnými zložkami Strednej odbornej školy obchodu a služieb, Vrbická

26


632, Liptovský Mikuláš a Strednej odbornej školy, Vrbická 632, Liptovský

Mikuláš,

ee) od 01.09.2009 zaradenie Strednej odbornej školy polytechnickej, Demänovská

cesta 669, Liptovský Mikuláš,

ff) od 01.09.2009 zaradenie Školskej jedálne, Demänovská cesta 669, Liptovský

Mikuláš ako súčasti Strednej odbornej školy polytechnickej, Demänovská cesta

669, Liptovský Mikuláš,

gg) od 01.09.2009 zaradenie Školského hospodárstva, Demänovská cesta 669,



hh) od 01.09.2009 zaradenie Strednej odbornej školy obchodu a služieb, Vrbická 632,


ii) k 28.02.2011 vyradenie Školského internátu, Pálenica 54/81, Liptovský Hrádok

ako súčasti Strednej odbornej školy elektrotechnickej, Celiny 536, Liptovský

Hrádok,

jj) k 28.02.2011 vyradenie Výdajnej školskej jedálne, Pálenica 54/81, Liptovský

Hrádok ako súčasti Strednej odbornej školy elektrotechnickej, Celiny 536,

Liptovský Hrádok,

kk) k 31.08.2011 vyradenie Strediska odbornej praxe, Štefánikova 2, Liptovský

Mikuláš ako súčasti Strednej odbornej školy stavebnej, Školská 8, Liptovský

Mikuláš,

ll) k 31.12.2011vyradenie Školského hospodárstva, Demänovská cesta 669,



mm) k 31.12.2012 vyradenie Školského internátu, Pod lipami 77, Liptovský Hrádok

ako súčasti Strednej odbornej školy drevárskej, Pod lipami 77, Liptovský Hrádok.

6. okres Martin:

a) od 01.09.2003 zaradenie Združenej strednej školy obchodu a služieb, Stavbárska

11, Martin (zlúčenie DOŠ a SOU služieb),

b) k 31.08.2004 vyradenie a zrušenie Strednej zdravotníckej školy, Martin,

c) od 01.09.2004 zaradenie Združenej strednej školy obchodu a služieb, Stavbárska

11, Martin (miesto prevádzky: Materská škola, Ul. Allendeho 7, Martin),

d) od 01.09.2006 zaradenie Učilišťa, Komenského 1049/23, Turany,

e) k 31.08.2007 vyradenie Strednej priemyselnej školy drevárskej, Komenského

1049/23, Turany,

f) k 31.08.2007 vyradenie SOU drevárskeho, Komenského 1049/23, Turany,

g) k 31.08.2007 vyradenie Učilišťa, Komenského 1049/23, Turany,

h) k 31.08.2007 vyradenie Domova mládeže pri SOU drevárskom, Komenského

1049/23, Turany,

27


i) k 31.08.2007 vyradenie Školskej jedálne pri SOU drevárskom, Komenského

1049/23, Turany,

j) k 31.08.2007 vyradenie Učilišťa strojárskeho, Červenej armády 25, Martin,

k) k 31.08.2007 vyradenie Strednej školy podnikania, Červenej armády 25, Martin,

l) k 31.08.2007 vyradenie SOU strojárskeho, Červenej armády 25, Martin,

m) k 31.08.2007 vyradenie Domova mládeže pri SOU strojárskom, Červenej armády

25, Martin,

n) k 31.08.2007 vyradenie Školskej jedálne pri SOU strojárskom, Červenej armády

25, Martin,

o) od 01.09.2007 zaradenie Spojenej školy, Komenského 1049/23, Turany

s organizačnými zložkami SOU drevárske, SPŠ drevárska a Učilište,

p) od 01.09.2007 zaradenie Domova mládeže, Komenského 1049/23, Turany ako

súčasti Spojenej školy, Komenského 1049/23, Turany,

q) od 01.09.2007 zaradenie Školskej jedálne, Komenského 1049/23, Turany ako


r) od 01.09.2007 zaradenie Školskej kuchnea, Komenského 1049/23, Turany ako


s) od 01.09.2007 zaradenie Spojenej školy, Červenej armády 25, Martin

s organizačnými zložkami Stredná škola podnikania, SOU strojárske a Učilište

strojárske,

t) od 01.09.2007 zaradenie Domova mládeže, Červenej armády 25, Martin ako

súčasti Spojenej školy, Červenej armády 25, Martin,

u) od 01.09.2007 zaradenie Školskej jedálne, Červenej armády 25, Martin ako


v) od 01.09.2007 zaradenie Školskej kuchyne, Červenej armády 25, Martin ako


w) od 31.08.2009 vyradenie Strednej odbornej školy, Komenského 1049/23, Turany,

x) od 31.08.2009 vyradenie Strednej odbornej školy, Červenej armády 25, Martin

ako organizačnej zložky Spojenej školy, Červenej armády 25, Martin,

y) od 01.09.2012 zaradenie Strednej odbornej školy rybárskej, Červenej armády 25,

Martin ako organizačnej zložky Spojenej školy, Červenej armády 25, Martin,

z) k 31.12.2012 vyradenie Školskej jedálne, Bernolákova 2, Martin ako súčasti

Obchodnej akadémie, Bernolákova 2, Martin,

aa) k 31.08.2013 vyradenie Spojenej školy, Komenského 1049/23, Turany,

bb) k 31.08.2013 vyradenie Školskej jedálne, Komenského 1049/23, Turany ako


cc) k 31.08.2013 vyradenie Školského internátu, Komenského 1049/23, Turany ako


dd) k 01.09.2013 zaradenie Strednej odbornej školy, Komenského 1049/23, Turany,

ee) k 01.09.2013 zaradenie Školskej jedálne, Komenského 1049/23, Turany ako

súčasti Strednej odbornej školy, Komenského 1049/23, Turany,

28


ff) k 01.09.2013 zaradenie Školského internátu, Komenského 1049/23, Turany ako

súčasti Strednej odbornej školy, Komenského 1049/23, Turany,

gg) k 09.09.2013 zaradenie Elokovaného pracoviska, poštový priečinok 29, Sučany

ako súčasti Strednej odbornej školy, Komenského 1049/23, Turany.

7. okres Námestovo:

a) od 01.01.2005 zaradenie Školského strediska záujmovej činnosti pri SOU

strojárskom, Komenského 496, Námestovo,

b) k 31.01.2005 vyradenie Školy v prírode, Oravská Lesná 626,

c) k 31.08.2007 vyradenie Obchodnej akadémie, Slanická osada, Námestovo,

d) k 31.08.2007 vyradenie Hotelovej akadémie, Slanická osada, Námestovo,

e) od 01.09.2007 zaradenie Spojenej školy, Slanická osada, Námestovo

s organizačnými zložkami Hotelová akadémia a Obchodná akadémia.

8. okres Ružomberok:

a) od 01.09.2003 zaradenie Združenej strednej školy obchodu a služieb, Žilinská

cesta 24, Ružomberok (zlúčenie DOŠ, SOU obchodného a textilného a Učilišťa

textilného),

b) k 30.06.2005 vyradenie Strednej priemyselnej školy, Scota Viatora 8,

Ružomberok,

c) k 30.06.2005 vyradenie SOU, Bystrická cesta 2, Ružomberok,

d) od 01.07.2005 zaradenie Združenej strednej školy, Bystrická cesta 2, Ružomberok

(zlúčenie SPŠ strojníckej a SOU papierenského),

e) od 01.09.2005 zaradenie Domova mládeže ako súčasti Združenej strednej školy,

Bystrická cesta 2, Ružomberok,

f) od 01.09.2005 zaradenie Školskej jedálni ako súčasti Združenej strednej školy,

Bystrická cesta 2, Ružomberok

g) k 31.08.2006 vyradenie Domova mládeže pri Združenej strednej školy obchodu

a služieb, Scota Viatora 8, Ružomberok,

h) od 01.09.2006 zaradenie Školskej jedálne ako súčasti Združenej strednej školy

obchodu a služieb, Scota Viatora 8, Ružomberok

i) od 01.07.2007 zaradenie Školskej jedálne, Bystrická cesta 2, Ružomberok ako

súčasti Združenej strednej školy, Bystrická cesta 2, Ružomberok,

j) od 01.07.2007 zaradenie Výdajnej školskej kuchyne, Bystrická cesta 2,

Ružomberok ako súčasti Združenej strednej školy, Bystrická cesta 2, Ružomberok,

k) od 01.09.2007 zaradenie Učilišťa, Scota Viatora 8, Ružomberok,

l) k 31.12.2007 vyradenie Združenej strednej školy obchodu a služieb, Scota

Viatora 8, Ružomberok,

m) k 31.12.2007 vyradenie Školskej jedálne pri Združenej strednej školy obchodu


29


n) k 31.12.2007 vyradenie Učilišťa, Scota Viatora 8, Ružomberok,

o) k 30.06.2008 vyradenie Združenej strednej školy obchodu a služieb, Scota Viatora

8, Ružomberok,

p) k 30.06.2008 vyradenie Učilišťa, Scota Viatora 8, Ružomberok,

q) k 30.06.2008 vyradenie Školskej jedálne pri Združenej strednej školy obchodu


r) od 01.07.2008 zaradenie Spojenej školy, Scota Viatora 8, Ružomberok

s organizačnými zložkami Združená stredná školu obchodu a služieb, Učilište

a Odborné učilište,

s) od 01.07.2008 zaradenie Školskej jedálne, Scota Viatora 8, Ružomberok ako

súčasti Spojenej školy, Scota Viatora 8, Ružomberok,

t) od 01.07.2008 zaradenie Školskej kuchyne, Scota Viatora 8, Ružomberok ako


u) k 31.08.2009 vyradenie Strednej odbornej školy, Scota Viatora 8, Ružomberok

ako organizačnej zložky Spojenej školy, Scota Viatora 8, Ružomberok,

v) k 31.08.2011 vyradenie Školskej jedálne, Scota Viatora 8, Ružomberok ako


w) k 31.08.2012 vyradenie Výdajnej školskej jedálne, Bystrická cesta 2, Ružomberok

ako súčasti Strednej odbornej školy polytechnickej, Bystrická cesta 2,

Ružomberok.

9. okres Tvrdošín:

a) od 01.09.2005 zaradenie Strednej umeleckej školy, Hattalova 471, Nižná,

b) k 31.08.2007 vyradenie Strednej umeleckej školy, Hattalova 471, Nižná,

c) k 31.08.2007 vyradenie SOU, Hattalova 471, Nižná,

d) k 31.08.2007 vyradenie Domova mládeže pri SOU, Hattalova 471, Nižná,

e) k 31.08.2007 vyradenie Školskej jedálne pri SOU, Hattalova 471, Nižná,

f) k 31.08.2007 vyradenie Školskej kuchyne pri SOU, Hattalova 471, Nižná,

g) k 31.08.2007 vyradenie Obchodnej akadémie, Medvedzie 133/1, Tvrdošín,

h) k 31.08.2007 vyradenie Strednej priemyselnej školy I. Gessaya, Medvedzie 133/1,

Tvrdošín,

i) k 31.08.2007 vyradenie Domova mládeže pri Strednej priemyselnej škole I.

Gessaya, Medvedzie 133/1, Tvrdošín,

j) k 31.08.2007 vyradenie Školskej jedálne pri Strednej priemyselnej škole I.

Gessaya, Medvedzie 133/1, Tvrdošín,

k) od 01.09.2007 zaradenie Spojenej školy, Hattalova 471, Nižná s organizačnými

zložkami SOU a Stredná umelecká škola,

l) od 01.09.2007 zaradenie Domova mládeže, Hattalova 471, Nižná ako súčasti

Spojenej školy, Hattalova 471, Nižná,

m) od 01.09.2007 zaradenie Školskej jedálne, Hattalova 471, Nižná ako súčasti


30


n) od 01.09.2007 zaradenie Školskej kuchyne, Hattalova 471, Nižná ako súčasti


o) od 01.09.2007 zaradenie Spojenej školy, Medvedzie 133/1, Tvrdošín

s organizačnými zložkami Stredná priemyselná škola I. Gessaya a Obchodná

akadémia,

p) od 01.09.2007 zaradenie Domova mládeže, Medvedzie 133/1, Tvrdošín ako

súčasti Spojenej školy, Medvedzie 133/1, Tvrdošín,

q) od 01.09.2007 zaradenie Školskej jedálne, Medvedzie 133/1, Tvrdošín ako súčasti

Spojenej školy, Medvedzie 133/1, Tvrdošín,

r) od 01.09.2007 zaradenie Školskej kuchyne, Medvedzie 133/1, Tvrdošín ako

súčasti Spojenej školy, Medvedzie 133/1, Tvrdošín.

10. okres Turčianske Teplice:

a) od 01.01.2004 zaradenie Domova mládeže pri Pedagogickej a sociálnej akadémii,

SNP 509/116, Turčianske Teplice,

b) od 01.01.2004 zaradenie Školskej jedálne pri Pedagogickej a sociálnej akadémii,

SNP 509/116, Turčianske Teplice,

c) od 01.07.2004 zaradenie Združenej strednej školy poľnohospodárskej a rybárskej,

Na drienok 454, Mošovce (zlúčenie SOU poľnohospodárskeho a rybárskeho

a Učilišťa poľnohospodárskeho),

d) od 01.09.2005 zaradenie Školskej jedálne ako súčasti Združenej strednej školy

poľnohospodárskej a rybárskej, Na Drienok 454, Mošovce,

e) k 31.08.2007 vyradenie Učilišťa poľnohospodárskeho a rybárskeho, Na Drienok

454, Mošovce,

f) k 31.08.2007 vyradenie Združenej strednej školy poľnohospodárskej a rybárskej,

Na Drienok 454, Mošovce,

g) k 31.08.2007 vyradenie Domova mládeže pri Združenej strednej škole


h) k 31.08.2007 vyradenie Školskej jedálne pri Združenej strednej škole


i) od 01.09.2007 zaradenie Spojenej školy, Na Drienok 454, Mošovce

s organizačnými zložkami Združená stredná škola poľnohospodárska a rybárska

a Učilište poľnohospodárske a rybárske,

j) od 01.09.2007 zaradenie Domova mládeže, Na Drienok 454, Mošovce ako

súčasti Spojenej školy, Na Drienok 454, Mošovce,

k) od 01.09.2007 zaradenie Školskej jedálne, Na Drienok 454, Mošovce ako súčasti

Spojenej školy, Na Drienok 454, Mošovce,

l) od 01.09.2007 zaradenie Školskej kuchyne, Na Drienok 454, Mošovce ako


m) k 31.08.2008 vyradenie Gymnázia Mikuláša Galandu, Horné Rakovce 1440/29,

Turčianske Teplice,

31


n) k 31.08.2009 vyradenie Spojenej školy, Na Drienok 454, Mošovce

s organizačnými zložkami Stredná odborná škola rozvoja vidieka, Na Drienok 454,

Mošovce a Stredná odborná škola, Na Drienok 454, Mošovce,

o) k 31.08.2009 vyradenie Školského internátu, Na Drienok 454, Mošovce ako


p) k 31.08.2009 vyradenie Školskej jedálne, Na Drienok 454, Mošovce ako súčasti

Spojenej školy, Na Drienok 454, Mošovce,

q) od 01.09.2009 zaradenie Strednej odbornej školy rybárskej, Na Drienok 454,

Mošovce,

r) od 01.09.2009 zaradenie Školského internátu, Na Drienok 454, Mošovce ako

súčasti Strednej odbornej školy rybárskej, Na Drienok 454, Mošovce,

s) od 01.09.2009 zaradenie Školskej jedálne, Na Drienok 454, Mošovce ako súčasti

Strednej odbornej školy rybárskej, Na Drienok 454, Mošovce,

t) k 31.12.2009 vyradenie a zrušenie Obchodnej akadémie, SNP 509/116,

Turčianske Teplice,

u) k 31.08.2012 vyradenie Strednej odbornej školy rybárskej, Na Drienok 454,

Mošovce,

v) k 31.08.2012 vyradenie Školského internátu, Na Drienok 454, Mošovce ako

súčasti Strednej odbornej školy rybárskej, Na Drienok 454, Mošovce,

w) k 31.08.2012 vyradenie Školskej jedálne, Na Drienok 454, Mošovce ako súčasti

Strednej odbornej školy rybárskej, Na Drienok 454, Mošovce.

11. okres Žilina:

a) k 30.07.2004 vyradenie Strediska odbornej praxe, Kálov 17, Žilina,

b) k 31.08.2004 vyradenie Strediska praktického vyučovania, Kragujevská 4,

Žilina,

c) k 31.08.2004 vyradenie Strediska praktického vyučovania odevného, M. R.

Štefánika 62, Žilina,

d) k 31.08.2004 vyradenie SOU stavebného, Hlavná 2, Žilina - Bytčica (žiaci

prešli do SOU stavebného, Tulipánová 2, Žilina),

e) k 31.08.2004 vyradenie Strediska praktického vyučovania, Košická 2, Žilina,

f) od 01.09.2004 zaradenie Združenej strednej školy odievania a služieb, Hlavná 2,

Žilina – Bytčica (zlúčenie SOU textilného a odevného a Učilišťa textilného a

odevného),

g) k 01.03.2005 vyradenie Školského majetku, Žilina – Zádubnie 209,

h) k 01.03.2005 vyradenie Školy v prírode, Terchová – Repáňovia,

i) k 30 06.2005 vyradenie SOU chemického, Rosinská cesta 2, Žilina,

j) k 30.06.2005 vyradenie Domova mládeže pri SOU chemickom, Rosinská cesta

2, Žilina,

k) k 30.06.2005 vyradenie Školskej jedálne pri SOU chemickom, Rosinská cesta 2,

Žilina,

32


l) od 01.07.2005 zaradenie Domova mládeže ako súčasti Združenej strednej školy,

Rosinská cesta 2, Žilina,

m) od 01.07.2005 zaradenie Školskej jedálne ako súčasti Združenej strednej školy,

Rosinská cesta 2, Žilina,

n) k 28.02.2006 vyradenie Školskej jedálne pri SOU energetickom, Komenského

50, Žilina,

o) od 01.03.2006 zaradenie Školskej jedálne, Komenského 50, Žilina ako súčasti

SOU energetického, Komenského 50, Žilina,

p) od 01.03.2006 zaradenie Výdajnej školskej kuchyne, Komenského 50, Žilina

ako súčasti SOU energetického, Komenského 50, Žilina,

q) k 31.07.2006 vyradenie Domova mládeže a Školskej jedálne pri SOU

stavebnom, Rosinská cesta 4, Žilina,

r) od 01.08.2006 zaradenie Školskej jedálne a Školského klubu, Rosinská cesta 4,

Žilina ako súčasti Domova mládeže, Rosinská cesta 4, Žilina,

s) k 31.08.2007 vyradenie Učilišťa textilného a odevného, Hlavná 2, Žilina –

Bytčica,

t) k 31.08.2007 vyradenie Združenej strednej školy odievania a služieb, Hlavná 2,

Žilina – Bytčica,

u) od 01.09.2007 zaradenie Strednej školy podnikania, Sasinkova 45, Žilina,

v) od 01.09.2007 zaradenie Spojenej školy, Hlavná 2, Žilina – Bytčica

s organizačnými zložkami Združená stredná škola odievania a služieb a Učilište

textilné a odevné,

w) k 02.09.2007 vyradenie SOU obchodného, Sasinkova 45, Žilina,

x) k 02.09.2007 vyradenie Strednej školy podnikania, Sasinkova 45, Žilina,

y) od 03.09.2007 zaradenie Združenej strednej školy, Sasinkova 45, Žilina,

z) k 31.08.2008 vyradenie SOU, Rosinská cesta 4, Žilina,

aa) k 31. 08.2008 vyradenie Domova mládeže, Rosinská cesta 4, Žilina,

bb) k 31.08.2008 vyradenie Školskej jedálne, Rosinská cesta 4, Žilina ako súčasti

Domova mládeže, Rosinská cesta 4, Žilina,

cc) k 31.08.2008 vyradenie Školskej kuchyne, Rosinská cesta 4, Žilina ako súčasti

Domova mládeže, Rosinská cesta 4, Žilina,

dd) k 31.08.2008 vyradenie Športového gymnázia, Rosinská cesta 4, Žilina,

ee) k 31.08.2008 vyradenie Dievčenskej odbornej školy, Hlinská 31, Žilina,

ff) k 31.08.2008 vyradenie SOU spoločného stravovania, Hlinská 31, Žilina,

gg) k 31.08.2008 vyradenie Hotelovej akadémie, Hlinská 31, Žilina,

hh) k 31.08.2008 vyradenie SOU stavebného, Tulipánová 2, Žilina,

ii) k 31.08.2008 vyradenie Domova mládeže pri SOU stavebnom, Tulipánová 2,

Žilina,

jj) k 31.08.2008 vyradenie Školskej jedálne pri SOU stavebnom, Tulipánová 2,

Žilina,

kk) k 31.08.2008 vyradenie Učilišťa, Tulipánová 2, Žilina,

ll) k 31.08.2008 vyradenie Centra voľného času, Na stanicu 23, Žilina – Bytčica,

33


mm) od 01.09.2008 zaradenie Spojenej školy, Rosinská cesta 4, Žilina

s organizačnými zložkami Športové gymnázium, Rosinská cesta 4, Žilina a SOU

stavebné, Rosinská cesta 4, Žilina

nn) od 01.09.2008 zaradenie Domova mládeže, Rosinská cesta 4, Žilina ako súčasti

Spojenej školy, Rosinská cesta 4, Žilina,

oo) od 01.09.2008 zaradenie Školskej jedálne, Rosinská cesta 4, Žilina ako súčasti


pp) od 01.09.2008 zaradenie Školskej kuchyne, Rosinská cesta 4, Žilina ako súčasti


qq) od 01.09.2008 zaradenie Spojenej školy, Hlinská 31, Žilina s organizačnými

zložkami SOU spoločného stravovania, Hlinská 31, Žilina, Hotelová akadémia,

Hlinská 31, Žilina a DOŠ, Hlinská 31, Žilina,

rr) od 01.09.2008 zaradenie Spojenej školy, Tulipánová 2, Žilina s organizačnými

zložkami SOU stavebné, Tulipánová 2, Žilina a Učilište, Tulipánová 2, Žilina,

ss) od 01.09.2008 zaradenie Domova mládeže, Tulipánová 2, Žilina ako súčasti

Spojenej školy, Tulipánová 2, Žilina,

tt) od 01.09.2008 zaradenie Školskej jedálne, Tulipánová 2, Žilina ako súčasti


uu) od 01.09.2008 zaradenie Školskej kuchyne, Tulipánová 2, Žilina ako súčasti


vv) od 01.09.2008 zaradenie Centra voľného času, Hlavná 2, Žilina Bytčica ako

súčasti Spojenej školy, Hlavná 2, Žilina – Bytčica,

ww) k 31.08.2009 vyradenie Školského klubu detí, Varšavská cesta 1, Žilina ako

súčasti Gymnázia, Varšavská cesta 1, Žilina,

xx) k 31.08.2009 vyradenie Spojenej školy, Tulipánová 2, Žilina s organizačnými

zložkami SOŠ stavebná, Tulipánová 2, Žilina a SOŠ, Tulipánová 2, Žilina,

yy) k 31.08.2009 vyradenie Školského internátu, Tulipánová 2, Žilina ako súčasti


zz) k 31.08.2009 vyradenie Školskej jedálne, Tulipánová 2, Žilina ako súčasti


aaa) od 01.07.2009 zaradenie Školského strediska záujmovej činnosti, Varšavská

cesta 1, Žilina ako súčasti Gymnázia, Varšavská cesta 1, Žilina,

bbb) od 01.09.2009 zaradenie Strednej odbornej školy stavebnej, Tulipánová 2,

Žilina,

ccc) od 01.09.2009 zaradenie Školského internáut, Tulipánová 2, Žilina ako súčasti

Strednej odbornej školy stavebnej, Tulipánová 2, Žilina,

ddd) od 01.09.2009 zaradenie Školskej jedálne, Tulipánová 2, Žilina ako súčasti

Strednej odbornej školy stavebnej, Tulipánová 2, Žilina,

eee) k 31.12.2011vyradenie Centra voľného času, Hlavná 2, Žilina – Bytčica ako

súčasti Spojenej školy, Hlavná 2, Žilina – Bytčica.

34


Neštátne školstvo (cirkevní a súkromní zriaďovatelia)

okres Bytča:

1. od 01. 09. 2010

Súkromná stredná odborná škola, Bytča.

okres Čadca:

2. od 28.06. 1991

Pedagogická a sociálna akadémia sv. Márie Goretti, Čadca,

3. od 27. 05. 1992

Stredná zdravotnícka škola sv. Františka z Assisi, Čadca.

okres Dolný Kubín:

4. od 01. 09. 1991

Súkromná stredná odborná škola, Dolný Kubín,

5. od 01.03.2004

Súkromná stredná odborná škola podnikania, Dolný Kubín,

6. od. 01.09. 2007

Cirkevná spojená škola - Gymnázium A. Radlinského, Dolný Kubín,

7. od 01.09.2010

Súkromné slovensko-anglické gymnázium, Dolný Kubín.

okres Kysucké Nové Mesto:

v okrese sa nenachádza neštátna škola alebo školské zariadenie

okres Liptovský Mikuláš:

8. od 21. 01. 2002

Evanjelická spojená škola - Evanjelické gymnázium J. Tranovského, Liptovský

Mikuláš,

9. od 01.09.2011

Súkromné tanečné konzervatórium, Liptovský Hrádok.

okres Martin:

10. od 01.09.2006

Súkromná stredná umelecká škola, Martin,

11. od 01.09.2006

Súkromné hudobno-dramatické konzervatórium, Martin,

12. od 01.09.2012

Evanjelické gymnázium M. R. Štefánika, Martin.

okres Námestovo:

13. od 01.09.1962 (zriaďovateľom bolo do r. 2005 SD Jednota)

Súkromná stredná odborná škola, Námestovo,

35


14. od 01.09.2004

Súkromná stredná odborná škola podnikania, Námestovo

okres Ružomberok:

15. od 03.06.1992

Stredná zdravotnícka škola M. T. Schererovej, Ružomberok,

16. od 01.09.1992

Gymnázium sv. Andreja, Ružomberok.

okres Trstená:

v okrese sa nenachádza neštátna škola alebo školské zariadenie.

okres Turčianske Teplice:

v okrese sa nenachádza neštátna škola alebo školské zariadenie.

okres Žilina:

17. od 01.05. 1991

Stredná odborná škola sv. Jozefa Robotníka, Žilina,

18. od 01.09.1991

Gymnázium sv. Františka z Assisi, Žilina,

19. od 04.05.1992

Obchodná akadémia sv.T. Aquinského, Žilina,

20. od 01.09.1992

Súkromná stredná odborná škola spoločného stravovania, Žilina,

21. od 01.09.1995

Katolícka spojená škola - Gymnázium A. Škrábika, Rajec,

22. od 01.09.1996

Súkromná obchodná akadémia, Žilina,

23. od 01.09.2001

Súkromné gymnázium, Žilina, (bilingválne),

24. od 01.01.2005

Spojená škola Kráľovnej pokoja – Gymnázium Kráľovnej pokoja, Žilina,

25. od 01.09.2006

Súkromná stredná odborná škola, Žilina,

26. od 01.09.2006

Súkromná stredná umelecká škola, Žilina.

Sumarizácia – stav v roku 2013

štátni zriaďovatelia

Žilinský samosprávny kraj: 16 gymnázií, 48 stredných odborných a spojených škôl,

1 jazyková škola,1 školský internát,

36


Obvodný úrad Žilina: 4 bilingválne gymnáziá + špeciálne internátne školy (pre

zdravotne a mentálne postihnutých žiakov),

mesto Turčianske Teplice:1 spojená škola – ZŠ – gymnázium

17 gymnázií

6 obchodných akadémií

3 zdravotnícke školy

4 bilingválne gymnáziá

1 pedagogická a sociálna akadémia

1 konzervatórium

24 stredných odborných škôl

1 dopravná akadémia

1 jazyková škola

1 hotelová akadémia

1 škola úžitkového výtvarníctva

9 spojených škôl (ich súčasťou sú HA, OA, Športové gymnázium, umelecká škola)

________________________________________________________________________

__

spolu 3 zriaďovatelia - 69 štátnych stredných škôl, 1 školský internát, 1 jazyková

škola

štruktúra:

cirkevní zriaďovatelia

Rímskokatolícka cirkev – Žilinská diecéza: 2 gymnáziá, 3 stredné odborné školy;

Rímskokatolícka cirkev – Spišská kapitula: 2 gymnáziá;

Kongregácia sestier sv. Františka, Žilina: 1 gymnázium;

Kongregácia milosrdných sestier sv. Kríža, Trnava: 1 stredná odborná škola;

Východný dištrikt evanjelickej cirkvi, Prešov: 2 bilingválne gymnáziá;

Saleziáni Don Bosca, Bratislava: 1 stredná odborná škola.

5 gymnázií

2 bilingválne gymnáziá

1 obchodná akadémia

2 zdravotnícke školy

1 pedagogická a sociálna akadémia

1 stredná odborná škola

________________________________________________________________________

___

spolu 6 cirkevných zriaďovateľov - 12 cirkevných stredných škôl

štruktúra:

37


súkromní zriaďovatelia

Akadémia vzdelávania, Bratislava: 1 stredná odborná škola;

Ing. Bernadeta Gábrišová, Žilina: 1 stredná odborná škola;

Mgr. Jana Nová, Žilina: 1 stredná odborná škola;

PaedDr. Nadežda Závodská, Žilina: 1 bilingválne gymnázium;

Inštitút vzdelávania a starostlivosti, Žilina: 1 stredná odborná škola;

OZ Vzdelávanie, Bytča: 1 stredná odborná škola;

Ing. Alena Hrivnáková, Dolný Kubín: 1 bilingválne gymnázium , 1 stredná odborná

škola;

Peter Zemko, Dolný Kubín: 1 stredná odborná škola;

EDUCO NO., s.r.o., Námestovo: 2 stredné odborné školy;

Škola s.r.o., Kláštor pod Znievom: 1 spojená škola (hudobno – dramatické

konzervatórium, stredná umelecká škola)

Mgr. Eva Ohraďanová, Liptovský Hrádok: 1 stredná odborná škola.

- 2 bilingválne gymnáziá

- 1 spojená škola (2 umelecké školy)

- 1 obchodná akadémia

- 7 stredných odborných škôl

- 1 tanečné konzervatórium

- 1 umelecká škola

________________________________________________________________________

___

spolu 11 súkromných zriaďovateľov - 13 súkromných stredných škôl

Tabuľka 2: Počet zriaďovateľov stredných škôl v rokoch 2002 - 2013

Štátni zriaďovatelia

Súkromní Cirkevní Obvodný úrad

ZA (KŠÚ) ŽSK

Mesto

Turčianske

Teplice

r. 2002 4 98 1 (od r. 2009) 4 9

r. 2013 4 64 1 13 12

rozdiel 0 32 0 9 3

38


Celkovo na území Žilinského kraja pôsobí v školskom roku 2013/2014 celkom 20

zriaďovateľov SŠ – 94 stredných škôl, 1 jazyková škola a 1 školský internát

s právnou subjektivitou.

V Žilinskom kraji v školskom roku 2013/2014 študuje na stredných školách spolu 35 165

žiakov, 11 164 žiakov na gymnáziách a 24 001 žiakov na stredných odborných školách.

Tabuľka 3: Počet žiakov v stredných školách v školskom roku 2013/2014

zriaďovateľ gymnáziá stredné

odborné školy spolu

Žilinský samosprávny kraj 6 871 21 137 28 080

Okresný úrad Žilina 2 308 x 2 308

Mesto Turčianske Teplice 168 x 168

cirkev 1 569 1 267 2 836

fyzická alebo právnická osoba 248 1 525 1 773

spolu 11 164 24 001 35 165

Žilinský samosprávny kraj je najväčším poskytovateľom stredného vzdelávania, na

gymnáziách a na stredných odborných školách študuje 80% žiakov z celkového počtu

žiakov študujúcich na území Žilinského samosprávneho kraja. V školách

v zriaďovateľskej pôsobnosti Okresného úradu v Žiline študuje 6% žiakov, v škole

v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Turčianske Teplice študuje 1% žiakov, v školách

cirkevných zriaďovateľov študuje 8% žiakov a v školách súkromných zriaďovateľov 5%

žiakov z celkového počtu žiakov študujúcich na území ŽSK.

39


Graf 3: Percentuálny podiel žiakov v stredných školách jednotlivých zriaďovateľov na území

Žilinského kraja v školskom roku 2013/2014

Zdroj: Štatistické údaje odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja

Predpokladaný demografický vývoj na roky 2014 - 2021

Ako naznačuje demografický vývoj školskej populácie, môžeme v najbližších rokoch

očakávať výraznejšie kvantitatívne zmeny v štruktúre sústavy škôl a školských zariadení

regionálneho školstva. Zvýšenie počtu živonarodených detí v roku 2009 nad hranicu 60

tisíc, spolu so stagnujúcim počtom úmrtí prináša na slovenské pomery výraznejšie

zvýšenie prirodzeného prírastku na 8,3 tisíc osôb. Po poklese na cca 7 tisíc osôb v roku

2010 sa v roku 2011 opäť zvýšil na 8,9 tisíc osôb. Vzhľadom na túto skutočnosť sa síce

ešte stále očakáva pokračujúci mierny pokles žiakov stredných škôl, avšak materské školy

zaznamenávajú zvýšený populačný tlak a základné školy začínajú postupne pociťovať

zvýšený počet žiakov.

Demografický vývoj na najbližších 9 rokov naznačuje, že od roku 2013 do roku 2021

v populačnom vývoji nenastanú markantné zmeny a vývoj má mierne klesajúci charakter.

Nie je taký radikálny, ako bol zaznamenaný počas uplynulých 10 rokov.

80%

6%

1% 8% 5%

ŽSK

Okresný úrad ZA

Mesto Turč. Teplice

cirkev

súkromná osoba

40


Graf 4: Demografický vývoj na roky 2014 - 2021

Zdroj: Štatistická ročenka, www.uips.sk

Vývoj zamestnanosti pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl

v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK od roku 2006 do roku 2012

Tabuľka 4: Vývoj počtu zamestnancov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK od roku 2006

do roku 2012

rok prenesené kompetencie (PK) originálne kompetencie (OK) spolu (PK + OK)

PDG NPDG Spolu PDG NPDG Spolu PDG NPDG Spolu

2006 3 299,1 1 010,9 4 310,0 154,7 363,6 518,3 3 453,8 1 374,5 4 828,3

2007 3 184,7 1 037,9 4 222,6 137,8 338,1 475,9 3 322,5 1 376,0 4 698,5

2008 3 107,8 1 028,9 4 136,7 147,7 361,4 509,1 3 255,5 1 390,3 4 645,8

2009 3 052,5 998,6 4 051,1 146,0 343,0 489,0 3 198,5 1 341,6 4 540,1

2010 3 005,6 984,1 3 989,7 140,5 334,6 475,1 3 146,1 1 318,7 4 464,8

2011 2 881,5 928,8 3 810,2 136,8 330,2 467,0 3 018,3 1 259,0 4 277,2

2012 2 810,2 913,2 3 723,4 134,9 318,2 453,1 2 945,1 1 231,4 4 176,5

2013 2 709,8 887,4 3 597,2 135,0 311,6 446,6 2 844,8 1 199,0 4 043,8

Prepočítaný počet nepedagogických zamestnancov škôl poklesol v roku 2013 v porovnaní

s rokom 2010 o 96,7 zamestnanca, čo predstavuje pokles o 9,83 % a zároveň poklesol aj

prepočítaný počet pedagogických zamestnancov škôl o 9,84 %.

6965 6927

6508

6697 6700 6659 6774

6627

5500

6000

6500

7000

7500

8000

2013/14 2014/15 2015/16 2016/17 2017/18 2018/19 2019/20 2020/21

41


Na uvedený pokles všetkých zamestnancov škôl mal vplyv predovšetkým klesajúci

demografický vývoj, čo sa odrazilo v nižšom počte žiakov na školách i na realizácii

potrebných racionalizačných opatrení.

Graf 5: Vývoj počtu zamestnancov - prenesené kompetencie

Prepočítaný počet nepedagogických zamestnancov školských zariadení poklesol v roku

2013 v porovnaní s rokom 2010 o 23 zamestnancov, čo predstavuje pokles o 6,87 %

a zároveň poklesol aj prepočítaný počet pedagogických zamestnancov školských zariadení

o 5,5 zamestnanca, čo predstavuje pokles o 3,91 %.

Vývoj počtu všetkých zamestnancov v školských zariadeniach súvisí s počtom ubytovaných

v školských internátoch, s počtom vydaných jedál v školských jedálňach, počtom

poslucháčov prihlásených do jazykových škôl a počtom detí prijatých do centier voľného

času.

3 005,6 2 881,5 2 810,2

2 709,8

984,1 928,8 913,2 887,4

500

1 000

1 500

2 000

2 500

3 000

3 500

2010 2011 2012 2013

pre

po

číta

ný

po

čet

zam

est

nan

cov

ROK

pedagogickí zamestnanci nepedagog. zamestnanci

42


Graf 6: Vývoj počtu zamestnancov - originálne kompetencie

Graf 7: Vývoj počtu zamestnancov v školách a školských zariadeniach v zriaďovateľskej

pôsobnosti ŽSK

140,5 136,8 134,9 135,0

334,6 330,2 318,2 311,6

0

50

100

150

200

250

300

350

400

2010 2011 2012 2013

pre

po

číta

ný

po

čet

zam

est

nan

cov

ROK

pedagogickí zamestnanci nepedagog. zamestnanci

3 800

3 900

4 000

4 100

4 200

4 300

4 400

4 500

4 600

4 700

4 800

4 900

2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Po

čet

zam

estn

anco

v

ROK

43


Graf 8: Vývoj počtu pedagogických zamestnancov v školách a školských zariadeniach v

zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK

Graf 9: Vývoj počtu nepedagogických zamestnancov v školách a školských zariadeniach v

zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK

2 600 2 700 2 800 2 900 3 000 3 100 3 200 3 300 3 400 3 500

2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Po

čet

zam

estn

anco

v

ROK

1 100

1 200

1 300

1 400

1 500

2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Po

čet

zam

estn

anco

v

ROK

Vývoj počtu nepedagogických zamestnancov v školách a školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK

44


Externá časť maturitnej skúšky

Pri komparácii a porovnávaní kvality jednotlivých stredných škôl vychádza ŽSK

z viacerých kritérií a ukazovateľov evaluácie. Jedným z najobjektívnejších kritérií

hodnotenia je práve externá časť maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry,

pretože uvedenú skúšku vykonávajú všetci žiaci maturitných ročníkov na všetkých

školách, v rovnakom čase a za rovnakých podmienok. Priemerná úspešnosť žiakov

stredných škôl v externej časti maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry

umožňuje objektívne vzájomne porovnávať školy z pohľadu celoslovenského i z pohľadu

Žilinského samosprávneho kraja.

Žilinský samosprávny kraj každoročne vyhodnocuje maturitné skúšky na základe

priemernej úspešnosti žiakov aj v predmetoch matematika, anglický a nemecký jazyk.

Tieto výsledky však nie sú porovnateľné vzhľadom na skutočnosť, že externú časť

maturitnej skúšky z cudzieho jazyka si žiaci volia sami podľa cudzieho jazyka, ktorý

v škole študujú (anglický, nemecký, španielsky, francúzsky, ruský) a z matematiky nie je

skúška povinná pre všetkých, je voliteľná.

Národný ústav certifikovaných meraní každoročne pripravuje jednotné zadania týchto

skúšok a zároveň ich vyhodnocuje. Na základe výsledkov stanoví aj celoslovenský

priemer úspešnosti v jednotlivých predmetoch.

Priemerná úspešnosť žiakov stredných škôl v externej časti maturitnej skúšky zo

slovenského jazyka a literatúry a z matematiky podľa krajov za roky 2010 - 2013:

2010

Celoslovenská priemerná úspešnosť v predmete slovenský jazyk a literatúra bola 60,6%

a v predmete matematika 59%.

Priemerná úspešnosť žiakov v stredných školách v Žilinskom kraji dosiahla 60,7% zo

slovenského jazyka a literatúry, čo predstavovalo úroveň slovenského priemeru

a v matematike 51,4%, čo bolo pod priemerom v Slovenskej republike.

45


Graf 10: Priemerná úspešnosť žiakov stredných škôl v externej časti maturitnej skúšky zo

slovenského jazyka a literatúry a z matematiky podľa krajov za rok 2010

2011


a v predmete matematika 57,9%.


slovenského jazyka a literatúry, čo predstavovalo úroveň mierne nad slovenským

priemerom a v matematike 54,9%, čo bolo pod priemerom v Slovenskej republike.

0,0%

10,0%

20,0%

30,0%

40,0%

50,0%

60,0%

70,0%

BA TT TN NR ZA BB PO KE

60,7

0%

58,2

0%

60,9

0%

58,3

0%

60,7

0%

57,9

0%

60%

59%

52,1

0%

59,8

0%

55,5

0%

57%

51,4

0%

49,4

0%

57,6

0%

54,9

0%

kraj

slovenský jazyk a literatúra matematika

0,0%

10,0%

20,0%

30,0%

40,0%

50,0%

60,0%

70,0%


64,5

0%

62,2

0%

63,2

0%

61,7

0%

63,5

0%

62,0

0%

62,2

0%

60,8

0%

59

,60

%

61,2

0%

58,2

0%

60

,00

%

54,9

0%

52,2

0%

60,7

0%

59,0

0%

kraj


Graf 11: Priemerná úspešnosť žiakov stredných škôl v externej časti maturitnej

skúšky zo slovenského jazyka a literatúry a z matematiky podľa krajov za rok 2011

46


2012




slovenského jazyka a literatúry, čo predstavovalo úroveň mierne pod slovenským

priemerom a v matematike 44.6%, čo bolo pod priemerom v Slovenskej republike.

2013




slovenského jazyka a literatúry, čo predstavovalo úroveň mierne nad slovenským

priemerom a v matematike 48,7%, čo bolo pod priemerom v Slovenskej republike.

0,0%

10,0%

20,0%

30,0%

40,0%

50,0%

60,0%


59,0

0%

57,6

0%

59,8

0%

57,4

0%

58,9

0%

56

,50

%

56,7

0%

57,0

0%

47,2

0%

47,6

0%

46,9

0%

48,7

0%

44,6

0%

43,7

0%

50,6

0%

49,0

0%

kraj



slovenského jazyka a literatúry a z matematiky podľa krajov za rok 2012

47



slovenského jazyka a literatúry podľa krajov za rok 2013

Graf 14: Priemerná úspešnosť žiakov stredných škôl v externej časti maturitnej skúšky

z matematiky podľa krajov za rok 2013

Priemerná úspešnosť žiakov stredných škôl v ZP ŽSK v externej časti maturitnej

skúšky zo slovenského jazyka a literatúry a z matematiky podľa okresov

2010


a v predmete matematika 59%.

Najvyššiu priemernú úspešnosť žiakov zo slovenského jazyka a literatúry v stredných

školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja dosiahol okres

Bytča 68,8% (jedno gymnázium) a najnižšiu školy v okrese Dolný Kubín 57,7% (priemer

5 škôl). Nad úrovňou slovenského priemeru boli školy 4 okresov (priemer) a pod úrovňou

0

20

40

60

80

100

BA ZA TN PO TT SR NR BB KE

63,3 62,6 62,4 61,9 61,8 61,8 61,6 60,4 60,3

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

BA TT PO NR KE SR TN ZA BB

54,3 53,6 52,5 52,3 51,6 50,9 49,6 48,7 45,6

48


školy 7 okresov. Najvyššiu priemernú úspešnosť žiakov z matematiky v stredných školách

v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja dosiahol okres Námestovo

68,8% (priemer 4 škôl) a najnižšiu školy v okrese Čadca 35,7% (priemer 5 škôl), v okrese

Turčianske Teplice z matematiky nematuroval žiadny žiak. Nad úrovňou slovenského

priemeru boli školy 1 okresu (priemer) a pod úrovňou školy 10 okresov.

Graf 15: Priemerná úspešnosť žiakov stredných škôl v ZP ŽSK v externej časti maturitnej

skúšky zo slovenského jazyka a literatúry a z matematiky podľa okresov za rok 2010

2011





Bytča 72,7% (jedno gymnázium) a najnižšiu školy v okrese Liptovský Mikuláš 59,5%

(priemer 11 škôl). Nad úrovňou slovenského priemeru boli školy 5 okresov (priemer)

a pod úrovňou školy 6 okresov. Najvyššiu priemernú úspešnosť žiakov z matematiky

v stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

dosiahol okres Bytča 60,1% (jedno gymnázium) a najnižšiu školy v okrese Turčianske

Teplice 33,8% (priemer 2 škôl). Nad úrovňou slovenského priemeru bola škola 1 okresu

(priemer) a pod úrovňou školy 10 okresov.

68,8%

58,3% 57,7% 60,1% 57,9% 60,4% 62,7% 61,3% 57,8%

60,6% 59,9%

47,3%

35,7%

44,4%

57,1%

48,4% 52,2%

63,7%

44,6%

0,0%

53,5% 49,2%

0,0%

10,0%

20,0%

30,0%

40,0%

50,0%

60,0%

70,0%

80,0%

BY CA DK KM LM MT NO RK TR TS ZA


49


2012





Bytča 68,5% (jedno gymnázium) a najnižšiu školy v okrese Turčianske Teplice 48,4%

(priemer 2 škôl). Nad úrovňou slovenského priemeru boli školy 4 okresov (priemer) a pod

úrovňou školy 7 okresov. Najvyššiu priemernú úspešnosť žiakov z matematiky

v stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

dosiahol okres Tvrdošín 56,0% (priemer 4 škôl) a najnižšiu školy v okrese Čadca 36,1%

(priemer 5 škôl), v okrese Turčianske Teplice z matematiky nematuroval žiadny žiak. Nad

úrovňou slovenského priemeru boli školy 1 okresu (priemer) a pod úrovňou školy 10

okresov.

72,7%

62,2% 60,2% 63,8% 59,5% 62,7%

65,7%

63,7% 60,5% 59,6% 61,7%

60,1%

48,0%

41,6%

56,2% 54,5% 47,6%

54,7%

45,1%

33,8%

48,0% 50,3%

0,0%

10,0%

20,0%

30,0%

40,0%

50,0%

60,0%

70,0%

80,0%



Graf 16: Priemerná úspešnosť žiakov stredných škôl v ZP ŽSK v externej časti maturitnej skúšky

zo slovenského jazyka a literatúry a z matematiky podľa okresov za rok 2011

50


2013

2013





Bytča 69,8% (jedno gymnázium) a najnižšiu školy v okrese Tvrdošín 57,2% (priemer 4

škôl). Nad úrovňou slovenského priemeru boli školy 3 okresov (priemer) a pod úrovňou

školy 8 okresov. Najvyššiu priemernú úspešnosť žiakov z matematiky v stredných školách

v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja dosiahol okres Bytča

61,4% (jedno gymnázium) a najnižšiu školy v okrese Dolný Kubín 40,5% (priemer 5

škôl), v okrese Tvrdošín z matematiky nematuroval žiadny žiak. Nad úrovňou slovenského

priemeru boli školy 3 okresov (priemer) a pod úrovňou školy 8 okresov.

68,5%

60,4% 53,1%

57,9% 56,7% 60,3% 59,0%

61,0%

48,4%

57,4% 58,3%

45,3%

36,1% 39,3% 46,2%

37,4% 40,9% 41,0%

45,9%

0,0%

56,0%

44,9%

0,0%

10,0%

20,0%

30,0%

40,0%

50,0%

60,0%

70,0%

80,0%



Graf 17: Priemerná úspešnosť žiakov stredných škôl v ZP ŽSK v externej časti maturitnej skúšky zo

slovenského jazyka a literatúry a z matematiky podľa okresov za rok 2012

51


Graf 18: Priemerná úspešnosť žiakov stredných škôl v ZP ŽSK v externej časti maturitnej

skúšky zo slovenského jazyka a literatúry a z matematiky podľa okresov za rok 2013

69,8%

60,3% 59,1%

63,8% 59,1% 61,6%

63,5% 61,6% 59,1%

57,2%

60,5%

61,4%

42,4% 40,5%

53,6%

44,6% 44,6% 45,2%

53,7%

45,2%

0,0%

42,4%

0,0%

10,0%

20,0%

30,0%

40,0%

50,0%

60,0%

70,0%

80,0%



52


Hospodárstvo a ekonomika v ŽSK, sieť zamestnávateľov

Žilinský kraj patrí medzi významné hospodárske regióny s rozvinutým

priemyslom, má 48,7 % ekonomicky aktívnych obyvateľov a miera ekonomickej aktivity

dosahuje 57,8%. V rámci podnikateľských aktivít malo ku koncu roka 2012 v Žilinskom

kraji sídlo 9,2% zo všetkých ziskových organizácií na Slovensku a 14,8 % z celkového

počtu fyzických osôb - podnikateľov.

Najväčší podiel fyzických osôb – podnikateľov pôsobí v oblasti stavebníctva

(31%), v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu (23 %) a v priemyselnej výrobe (20 %). V

roku 2012 pracovalo v kraji 287,7 tisíc zamestnaných osôb, t.j. 12,4 % z ich celkového

počtu v SR.

Najviac pracujúcich v kraji bolo zamestnaných v priemyselnej výrobe (35 %)

a v oblasti vzdelávania (16,43 %). Priemerná mesačná mzda dosiahla 726 € (21 871 Sk),

čo predstavuje 90,2 % priemernej mesačnej mzdy v SR (za celoslovenským priemerom

zaostala o 9,8 %).

Žilinský kraj v hodnotení ekonomického postavenia z hľadiska tvorby HDP patrí

k stredne výkonným regiónom Slovenska. Tvorba hrubého domáceho produktu do roku

2008 mala stúpajúci trend, čo naznačuje progresívny vývoj regionálnej ekonomiky. V roku

2003 regionálny hrubý domáci produkt dosiahol hodnotu 9 200 PKS/obyv. a v roku 2008

dosiahol úroveň 15 800 PKS/obyv. Stúpajúci trend bol prerušený v roku 2009, kedy

regionálny HDP klesol na hodnotu 14 800 PKS/obyv. V roku 2010 však regionálny HDP

znova dosiahol úroveň z roku 2008.

Objem v kraji vytvoreného HDP predstavuje 11,39 % podiel na vytvorenom HDP

v SR. Priemysel prispieva významnou mierou k hospodárskemu rastu, zamestnanosti

a výkonnosti regiónu. Dôležitým ukazovateľom úrovne priemyselnej výroby sú tržby za

vlastné výkony a tovar. V priemyselných subjektoch Žilinského kraja s počtom

zamestnancov 20 a viac dosiahli v roku 2012 tržby za vlastné výkony a tovar vo výške 11

542 mil. eur. Žilinský kraj sa, vzhľadom na dosiahnutý podiel (14 %) na celoslovenskom

objeme tržieb v priemysle umiestnil na treťom mieste, po krajoch Bratislavskom (36 %)

a Trnavskom (14,2 %).

Z územného hľadiska viac ako polovicu tržieb v kraji vyprodukovali podniky

v okrese Žilina (68 %) nasledované podnikmi v okrese Martin (7,3 %) a okrese

Ružomberok (6,3%). Podľa odvetví najväčší podiel (52 %) na tržbách za vlastné výkony

a tovar v kraji tvorila výroba motorových vozidiel. Dodávka elektriny, plynu, pary a teplej

vody sa na tržbách kraja podieľala cca 14 %, výroba celulózy, papiera a výrobkov

z papiera 7,3 % a výroba strojov a zariadení inde neklasifikovaných 7 %.

V Žilinskom kraji má silnú pozíciu stavebníctvo. Stavebné subjekty sídliace

v Žilinskom kraji s počtom zamestnancov 20 a viac realizovali v roku 2012 stavebnú

produkciu v objeme 738,1 mil. €. Žilinský kraj s podielom 15,3% bol druhý v poradí za

Bratislavským krajom (27,4 %).

53


Prehľad významných zamestnávateľov:

KIA Motors Slovakia s.r.o., Žilina,

INA Kysuce, a.s., Kysucké Nové Mesto,

Mobis Slovakia s.r.o., Gbeľany,

Trim Leader a.s., Košťany nad Turcom,

ŽOS Vrútky a.s., Vrútky,

ECCO Slovakia a.s., Martin,

Belfein Slovakia, a.s., Čadca,

Kysucká nemocnica s poliklinikou, Čadca,

COOP Jednota Čadca, spotrebné družstvo, Čadca,

Panasonic Electronic Devices Slovakia, s.r.o., Trstená,

JOHNSON CONTROLS INTERNATIONAL spol. s r.o., Námestovo,

ZTS Strojárne, a.s., Námestovo,

OFZ a.s., Istebné,

Miba Sinter Slovakia s.r.o., Dolný Kubín,

Ústredná Vojenská Nemocnica SNP Ružomberok-Fakultná Nemocnica Ružomberok,

Mondi SCP a.s., Ružomberok,

COOP Jednota Liptovský Mikuláš, spotrebné družstvo, Liptovský Mikuláš,

Swedwood Slovakia, s.r.o. - odštepný závod Jasná, Závažná Poruba,

Liptovská nemocnica s poliklinikou, Liptovský Mikuláš.

Graf 19: Podiel významných zamestnávateľov v Žilinskom samosprávnom kraji

Žilinský kraj má veľmi dobrú dopravnú polohu v rámci Slovenska na dôležitých

medzinárodných a vnútroštátnych komunikáciách. Prechádza ním hlavný cestný ťah

z Českej republiky na Ukrajinu i cestné ťahy z Bratislavy a Šiah smerom do Poľska.

11%

21%

16% 26%

26% Považie

Kysuce

Turiec

Liptov

Orava

54


Ku koncu roka 2011 bolo v kraji 69,534 km diaľničných úsekov (D1, D3).

Organizácia železničnej dopravy predurčuje Žilinský kraj za miesto napojenia železničnej

siete Slovenska na celoeurópsky systém. Prepojenie je zabezpečené hlavnou traťou

Bratislava - Košice, ktorá prechádza cez Žilinu a traťami zo susedného Poľska a Českej

republiky, ktoré prechádzajú Čadcou smerom na Žilinu. Tým sa Žilina stáva dôležitým

dopravným uzlom ako regiónu, tak Slovenska. Regionálny charakter majú železnice Žilina

- Rajec, Čadca - Makov na Kysuciach a Kraľovany - Trstená na Orave.

Centrálnym uzlom je Žilina s novou zriaďovacou stanicou Teplička nad Váhom.

Medzinárodná letecká doprava je lokalizovaná 10 km od centra regiónu v obci Dolný

Hričov. Pristávať tu môžu lietadlá s kapacitou 60 pasažierov.

Žilinský kraj je významný kultúrny región Slovenska a disponuje bohatým

kultúrnohistorickým potenciálom. Najznámejšími národnými kultúrnymi pamiatkami sú

Bytčiansky zámok pôvodne stavaný ako vodný hrad, lesná železnička v Múzeu kysuckej

dediny vo Vychylovke, Oravský hrad v Oravskom Podzámku, Slovenské národné

múzeum v Martine, prvá budova Matice slovenskej v Martine, lesná úvraťová železnica

Chmúra - Tanečník v Oravskej Lesnej, múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne

a hrad Strečno pri Žiline. Známa je i ojedinelá ľudová architektúra v Čičmanoch, drevený

betlehem v Rajeckej Lesnej, ako aj svetový unikát - drotárska expozícia Považského

múzea, umiestnená v Budatínskom zámku. Do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva

UNESCO je zapísaná osada Vlkolínec - pamiatková rezervácia ľudovej architektúry

a v Tvrdošíne sa nachádza vzácna pamiatka UNESCO - gotický drevený kostolík z 15.

storočia.

Región Žilinského kraja je bohatý na výskyt minerálnych a termálnych vôd, ktoré

sa využívajú na liečenie v kúpeľoch Rajecké Teplice (pohybová a nervová sústava),

Turčianske Teplice (urologické a reumatické ochorenia), Korytnica (tráviaca sústava),

Lúčky (ženské ochorenia) a Liptovský Ján (tráviaca sústava a reumatické ochorenia).

Minerálne vody sa využívajú aj ako stolové vody Budiš, Fatra a Korytnica. Na rekreačné

účely sa využívajú geotermálne vrty v Liptovskom Jáne, Bešeňovej, Rajci, Oraviciach

a Stráňavách.

55


Spoločné východiská pre stanovenie stratégií v jednotlivých oblastiach

Pri vytváraní koncepcií v oblasti školstva je nevyhnutné zohľadňovať viacero

objektívnych skutočností, ktoré majú vplyv na fungovanie školského a vzdelávacieho

systému krajiny. Aj pri tvorbe regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania v Žilinskom

kraji na roky 2014 – 2017 museli byť rešpektované východiská dané ekonomicko –

spoločenským vývojom a situáciou v Slovenskej republike a v samotnom regióne:

o programové vyhlásenie vlády SR pre oblasť školstva 2012 – 2016

o povinnosti SR vyplývajúce z európskej stratégie Európa 2020

o dopad legislatívnych zmien v oblasti školstva

o ekonomické zázemie SR a regiónu,

o stav na trhu práce,

o demografický vývoj obyvateľstva,

o financovanie školstva,

o potreba permanentného zlepšovania kvality vzdelávacích inštitúcií,

o učiteľ ako kľúčový činiteľ v každej stratégii zameranej na stimulovanie rozvoja

spoločnosti a ekonomiky,

o škola – miesto vzdelávania mladej generácie i celoživotného vzdelávania,

o význam vzdelania pre život človeka i spoločnosti.

Programové vyhlásenie vlády SR

Vláda SR považuje výchovu, vzdelávanie, vedu, výskum a inovácie, informatizáciu

a digitalizáciu za základný pilier znalostnej spoločnosti a ekonomiky. Sústredí sa na rast

úrovne a kvality vzdelávania všetkých občanov s dôrazom na mladú generáciu, uvedomuje

si, že konkurencieschopnosť Slovenska je závislá od konkurencieschopných ľudí, ktorí sú

vzdelaní, zruční, tvoriví a adaptabilní.

Chce rozvíjať ucelenú vzdelávaciu sústavu, ktorá zahŕňa prechod od predškolskej výchovy

až po celoživotné vzdelávanie, podporovať rozvoj vzdelávania s jeho priamym

previazaním s praxou, vytvoriť podmienky na posilnenie vzdelávania s prírodovedným

a technickým zameraním a podporovať rozvoj finančného vzdelávania.

V školstve považuje vláda za rozhodujúce zabezpečenie výraznejšej úlohy a postavenia

učiteľov všetkých stupňov škôl v spoločnosti, preto okrem odborného a sociálneho

aspektu sa musí zvýrazniť aj ich celospoločenská pozícia. Ako nevyhnutný predpoklad

ďalšieho rozvoja školstva vidí obnovu disciplíny na základných a stredných školách

založenej na prirodzenom vzore a autorite učiteľa. Vláda pri prístupe ku vzdelaniu

zabezpečí zohľadňovanie nielen ambícií žiaka alebo študenta, ale aj jeho schopnosti

a vytvorí také legislatívne podmienky, aby zriaďovatelia škôl alebo školy museli pri

tvorbe plánov výkonov zohľadňovať aj požiadavky trhu práce. Podporí vznik štvorpartity

v rámci formovania spoločnosti založenej na nových poznatkoch vedy a techniky,

56


výskumu, vývoja a inovácií tak, že k zástupcom zamestnancov, zamestnávateľov a vlády

budú zaradení aj predstavitelia vedy, výskumu a univerzít.

V záujme zvýšenia záujmu žiakov o technické študijné odbory zvýši vláda dôraz na

vyučovanie matematiky a prírodovedných predmetov a na všetkých stupňoch škôl bude

dôraz kladený na skvalitňovanie vzdelávania detí a žiakov v duchu národných,

historických, kultúrnych hodnôt a tradícií, poznania a úcty k občianskym, národným a

kresťanským tradíciám a hodnotám. Bude podporované vlastenectvo modernými formami

a metódami vzdelávania.

Povinnosti SR vyplývajúce z európskej stratégie Európa 2020

Európa 2020 je desaťročná stratégia Európskej únie v oblasti hospodárskeho rastu.

Nezameriava sa však iba na prekonanie krízy, ktorá naďalej postihuje mnoho európskych

ekonomík, ale jej cieľom je vytvoriť podmienky pre taký typ rastu, ktorý je inteligentnejší,

udržateľnejší a inkluzívnejší. Na účely hodnotenia pokroku bolo v rámci stratégie

nastavených päť hlavných ambicióznych cieľov, ktoré by EÚ mala splniť do roku 2020.

Týkajú sa zamestnanosti, vzdelávania, výskumu a inovácie, sociálneho začlenenia a

chudoby a oblasti klímy a energetiky a každá členská krajina prijala vlastné vnútroštátne

ciele pre dané oblasti. Niektoré ciele navzájom súvisia a dopĺňajú sa (napr. zlepšenie

v oblasti vzdelávania napomáha zamestnanosti a znižovaniu chudoby). V oblasti

zamestnanosti je hlavným cieľom zvýšenie miery zamestnanosti obyvateľov vo veku 24 až

64 rokov na 75%, v oblasti výskumu a vývoja je cieľom zvýšenie investícií do nich na 3%

HDP a v oblasti vzdelávania je to zníženie miery predčasného ukončenia školskej

dochádzky pod 10% a minimálne 40% podiel obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, ktorí

majú ukončené vysokoškolské vzdelanie.

Odporúčania EÚ - prijať a vykonať akčný plán pre mládež, najmä pokiaľ ide o kvalitu

a význam vzdelávania a odborného vzdelávania pre trh práce, a zlepšiť kvalitu vyššieho

vzdelávania posilnením zabezpečenia kvality a orientácie na výsledky.

Dopad legislatívnych zmien v oblasti školstva

Pri tvorbe stratégií musia byť zohľadňované legislatívne zmeny, ktoré majú zásadný

vplyv na fungovanie školstva.

V roku 2011 nadobudla účinnosť doplnená vyhláška č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní

štúdia na stredných školách v znení neskorších predpisov, že externú časť maturitnej

skúšky, písomnú formu internej časti maturitnej skúšky a ústnu formu internej časti

maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk žiak vykoná na úrovni

B2 jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca.

V roku 2012 a 2013 bol novelizovaný zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove

a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, ktorý s účinnosťou od 01. 09. 2014 zavádza nové predpoklady pre

prijatie žiaka do prvého ročníka stanovením hranice priemerného prospechu pre štúdium

57


na gymnáziách i v študijných odboroch ukončených maturitnou skúškou. Uvedená novela

zákona stanovuje aj povinnosti vykonať prijímaciu skúšku, okrem uchádzačov

v učebných odboroch.

Novela zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priniesla pre

samosprávny kraj kompetenciu prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia a po

prerokovaní v krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu určovať počty tried

prvého ročníka stredným školám (štátne, súkromné, cirkevné, okrem osemročných

gymnázií a stredných škôl, ktorých zriaďovateľom je okresný úrad v sídle kraja) vo svojej

územnej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku najneskôr do

30. septembra v súlade s regionálnou stratégiou výchovy a vzdelávania, s analýzami

a prognózami o vývoji trhu práce. Zákon ustanovil povinnosť pravidelne zverejňovať

informácie o uplatniteľnosti absolventov stredných škôl podľa jednotlivých krajov,

stredných škôl a odborov vzdelávania. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny má za úlohu

vytvárať analýzy a prognózy potrieb trhu práce. Stavovské a profesijné organizácie budú

na tvorbe týchto analýz a prognóz spolupracovať. Na základe požiadaviek trhu bude

vytvorený zoznam odborov vzdelávania, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce a zároveň

i zoznam nedostatkových odborov vzdelávania s cieľom uplatniť tieto zoznamy pri rozpise

finančných prostriedkov.

Novela zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl

a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov dáva samosprávnym krajom možnosť prostredníctvom všeobecne záväzného

nariadenia určiť podrobnosti financovania škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej

pôsobnosti samosprávneho kraja a škôl a školských zariadení cirkevných a súkromných

zriaďovateľov. Explicitne však určuje, že samosprávny kraj poskytuje finančné

prostriedky na záujmové vzdelávanie detí s trvalým pobytom len na území samosprávneho

kraja. Zákon dáva možnosť samosprávnym krajom zohľadniť, pri určení výšky finančných

prostriedkov na žiaka školy a školského zariadenia (zriaďovateľ samosprávny kraj,

cirkevný, súkromný), druh školy a školského zariadenia (napr. formu organizácie výchovy

a vzdelávania, počet hodín vzdelávania, energetickú náročnosť budovy, a pod.) a

zachováva legislatívnu úpravu stanovenia minimálneho percentuálneho podielu objemu

finančných prostriedkov pre financovanie škôl a školských zariadení cirkevných

a súkromných zriaďovateľov, čo predstavuje pre roky 2013 až 2015 minimálne 88 % zo

sumy určenej na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča

jazykovej školy a dieťa školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho

kraja.

Novela zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov umožňuje

samosprávnemu kraju navrhnúť aj ďalšie kritériá, ktoré môže zohľadniť pri určovaní

výšky finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na žiaka. Zákonom sa transformujú

školské strediská záujmovej činnosti na centrá voľného času.

58


Ekonomické zázemie SR a regiónu

Podľa Programu stability Slovenska na roky 2013 - 2016 sa slovenskému hospodárstvu

darilo v roku 2012 odolávať otrasom. V roku 2013 sa na ňom začalo prejavovať globálne

hospodárske spomalenie. Slovenský rast zaznamenal jedno z najvýraznejších pokrízových

oživení v EÚ, no v roku 2012 sa v dôsledku čistého vývozu spomalil. Podľa prognózy

útvarov Komisie EÚ z jari 2013 sa očakáva, že rast HDP sa v roku 2013 spomalí na 1 % a

následne sa v roku 2014 obnoví na hodnotu 2,8 %.

Situácia na trhu práce sa však podľa očakávaní zlepšiť nemá a nezamestnanosť má

v rokoch 2013 a 2014 zotrvať nad 14 %. Inflácia, ktorá v roku 2012 narástla na 3,7 %, sa

má stabilizovať na približne 2 % v rokoch 2013 a 2014, čo bude spôsobené hlavne nižším

domácim dopytom. Celkový deficit verejných financií Slovenska sa má podľa očakávaní

zlepšiť, no verejný dlh stále stúpa. Podľa prognózy útvarov komisie sa očakáva, že deficit

sa má mierne zvýšiť na 3,1 % HDP, a to aj napriek obnoveniu hospodárskej aktivity.

Keďže sa však očakáva, že rast reálneho HDP zostane pod úrovňou spred krízy a že

nezamestnanosť bude stále vysoká, Slovensko musí posilniť domácu produkciu

a diverzifikovať zdroje rastu a vychádzať pri tom z pokroku dosiahnutého v štrukturálnych

reformách a verejných financiách. V uplynulom roku Slovensko dosiahlo pokrok v oblasti

fiškálnej a štrukturálnej politiky. Hoci sú stále v prvotnej fáze, boli spustené reformy na

podporu zamestnanosti a rastu, a to najmä reforma verejnej správy, odborného

vzdelávania a verejných služieb zamestnanosti.

Stav na trhu práce

Podľa Národného programu reforiem SR na rok 2013 prudký nárast nezamestnanosti v

dôsledku krízy (14 % v roku 2012) si vyžaduje opatrenia, aby sa posilnilo vzdelávanie a

aby sa nezamestnaným osobám – najmä mladým nezamestnaným (34 % v roku 2012)

umožnilo nájsť si opäť prácu. Dlhodobá nezamestnanosť je medzi najvyššími v EÚ (9,4 %

pracovnej sily), pričom miera zamestnanosti pracovníkov s nízkou kvalifikáciou je jedna

z najnižších.

Nezamestnanosť ostáva vysoká na úrovni 14 %. Počet nezamestnaných osôb sa zvýšil z

260 000 v roku 2008 na 380 000 v roku 2012, čo predstavuje nárast o takmer 50 %. Hoci

pretrvávajúca vysoká nezamestnanosť je do veľkej miery spôsobená pomalým tempom

pokrízového zotavovania sa, situáciu zhoršujú určité dlhodobé štrukturálne problémy.

Približne 60 % nezamestnaných sú pracovníci s nízkou kvalifikáciou a dve tretiny sú

dlhodobo nezamestnaní, čo je čiastočne odzrkadlením pretrvávajúcich regionálnych

rozdielov a nesúladu medzi požadovanými a ponúkanými zručnosťami. Nezamestnanosť

mládeže takisto naďalej patrí medzi najvyššie v EÚ. Miera zamestnanosti žien vo vyššom

veku a pracovníkov s nízkou kvalifikáciou vrátane Rómov je jedna z najnižších v EÚ.

Regionálne rozdiely v zamestnanosti sú veľmi veľké, čo je odzrkadlením rozdielnej miery

hospodárskeho rozvoja.

59


Demografický vývoj obyvateľstva

Demografický vývoj v Žilinskom kraji na najbližších 9 rokov naznačuje, že od roku

2013 do roku 2021 v populačnom vývoji nenastanú markantné zmeny a vývoj má mierne

klesajúci charakter. Nie je taký radikálny, ako bol zaznamenaný počas uplynulých 10

rokov. V ich priebehu poklesol počet žiakov štátnych škôl o 8 193, čo predstavuje 20%-ný

pokles. Naproti tomu počet žiakov v neštátnych školách zaznamenal nárast o 70%, z 2 539

na 4 240. Celkové zníženie počtu žiakov študujúcich v stredných školách v územnej

pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v porovnaní s rokom 2002 predstavuje v roku

2013 pokles o 7332 žiakov.

Financovanie školstva

Od 1. januára 2013 Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu SR zjednotilo postup

výpočtu normatívu na žiaka 1. až 4. ročníka osemročného gymnázia s normatívom na

žiaka základnej školy. Dôvodom bola rovnaká personálna a prevádzková náročnosť

vzdelávania žiakov v týchto triedach a rovnaký dosiahnutý stupeň vzdelania po ukončení

4. ročníka osemročného gymnázia a 9. ročníka základnej školy, čím naplnil i odporúčanie

pre Slovenskú republiku, ktoré sa uvádza v správe OECD za rok 2012.

V najbližších dvoch rokoch chystá ministerstvo zásadnú zmenu v rozložení gymnázií.

Viac financií dostanú bilingválne gymnáziá a gymnáziá, ktoré budú mať triedy zamerané

na prírodovedné a technické predmety. Bilingválne gymnáziá sú už v súčasnosti

podporované vyšším normatívom na žiaka v porovnaní s bežným štvorročným

gymnaziálnym štúdiom, podobne sa bude postupovať s bonifikáciou na prírodovedné

a technické predmety.

Systém financovania má podporovať kvalitu a efektívnosť, ako príklad nástroja na

podporu kvality, ktorý sa v systéme používa už dnes, slúži poskytovanie dodatočných

finančných prostriedkov za dobré výsledky žiakov v súťažiach. Účinnosť tohto

a podobných nástrojov však do značnej miery závisí od objemu finančných prostriedkov,

ktoré je možné na tieto účely použiť, ako aj získať z optimalizácie a reštrukturalizácie

školskej siete. V spolupráci so zriaďovateľmi sa podporí optimalizácia siete škôl a

školských zariadení. Počet učiteľov v regionálnom školstve bude nastavený tak, aby

pružnejšie reagoval na vývoj demografie. V rámci daných možností bude zvyšovaný

objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu so zameraním na posilnenie školstva,

vedy a výskumu s cieľom zvýšenia ich kvality a efektivity.

Potreba permanentného zlepšovania kvality vzdelávacích inštitúcií

Vláda SR bude pokračovať v zavádzaní systému interného aj externého hodnotenia

kvality škôl, ktorý bude zameraný na zlepšenie kvality výchovy a vzdelávania a ich

riadenia, umožní regionálne aj celoslovenské porovnávanie pridanej hodnoty vzdelávania

60


v jednotlivých školách a verejnosti poskytne dôveryhodné a zrozumiteľné informácie

o kvalite jednotlivých škôl. Skvalitní vzdelávacie prostredie novými učebnými zdrojmi

a materiálno-technickým vybavením s digitálnou podporou. Bude podporované

zvyšovanie kompetencií detí, žiakov a študentov s väzbou na vytváranie

konkurencieschopnosti európskeho štandardu hodnotení, napr. PISA. Primárne je

nositeľom zodpovednosti za kvalitu výchovy a vzdelávania riaditeľ

školy. Plnoorganizované základné školy a všetky stredné školy sú samostatnými právnymi

subjektmi, čo znamená, že konajú vo svojom mene a zodpovedajú sa ako právnické osoby.

Učiteľ ako kľúčový činiteľ na stimulovanie rozvoja spoločnosti a ekonomiky

Dôležitosť úlohy učiteľa, ako činiteľa ovplyvňujúceho zmeny, podporujúceho

pochopenie a toleranciu nebola nikdy taká významná ako dnes. Učitelia zohrávajú dôležitú

úlohu vo formujúcom výchovnom procese, poskytujú mladým ľudom nástroje na ich

integráciu do sústavne sa meniaceho sveta. Profesia učiteľa, ktorá je pracovne motivovaná

a vysokokvalifikovaná, je dôležitá na zabezpečenie toho, aby mladí ľudia dostávali

kvalitné vzdelanie. Nové očakávania a výzvy, s ktorými sú v súčasnosti konfrontovaní

učitelia v celej Európe, znamenajú, že sú hlavnou témou diskusií o vzdelávacej politike.

Zvýšenie kvality prípravy učiteľov je integrálnou súčasťou pracovného programu o

budúcich cieľoch systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

Pripravuje sa novela zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, v ktorej majú

byť vykonané zmeny v systéme kontinuálneho vzdelávania s prepojením na kariérový

a kreditový systém. Vláda sa zameria na rozvíjanie a skvalitňovanie ľudských zdrojov,

osobitne zvyšovaním odborných a osobnostných kompetencií zamestnancov rezortu

školstva, pričom pôjde o výraznejšie podporovanie celoživotného vzdelávania v prostredí

škôl, vstupom viacerých odborných subjektov do tohto procesu i zjednodušenie

a zefektívnenie udeľovania kreditov a o odstránenie byrokracie a administratívy.

Škola – miesto vzdelávania mladej generácie i celoživotného vzdelávania

Je potrebné, aby sa stredné školy stali centrami vzdelávania a prípravy vo svojom

regióne, či už poskytovaním vzdelávania mladej populácii ako prípravy na povolanie,

alebo aj poskytovaním možnosti ďalšieho vzdelávania strednej a staršej generácie, ktorá

vzhľadom na meniace sa potreby trhu práce musí reagovať a ďalej pracovať na svojom

osobnostnom i odbornom rozvoji, aby čo najdlhšie mohla byť produktívna a aktívne

pracujúca. Stredné školy musia zachytiť tento trend a samé sa uchádzať o získanie

akreditovaných vzdelávacích programov celoživotného vzdelávania. Žilinský

samosprávny kraj má vybudovanú funkčnú, efektívnu a kvalitnú sieť stredných škôl

a školských zariadení, ktorá väčšinou zodpovedá potrebám regiónov, avšak v niektorých

oblastiach sieť škôl nezodpovedá reálnym potrebám a možnostiam rozvoja regiónov a je

potrebná jej optimalizácia. Efektívna štruktúra študijných a učebných odborov a kvalita

61


škôl, ich špecifickosť, ale i uplatniteľnosť absolventov škôl na trhu práce resp. ich

nezamestnanosť, ako aj potreby kvalifikovanej sily na pracovnom trhu sú prvoradými

kritériami pri koordinácii smerovania stredoškolského vzdelávania a optimalizácii siete.

Význam vzdelania pre život človeka i spoločnosti

Vzdelávanie je cieľavedomé uvedomelé sprostredkovanie a aktívne utváranie

a osvojovanie si vedeckých a technických vedomostí, intelektuálnych a praktických

skúseností, je procesom utvárania osobnosti človeka, pretvárania a zdokonaľovania

všetkých jeho schopností a procesom jeho všestrannej humanizácie.

Význam vzdelania je mnohostranný:

ako ekonomický faktor zamestnanosti a zamestnateľnosti – vzdelaný človek si skôr

nájde prácu, dosahuje vyšší životný štandard;

v politickej rovine – vzdelaný človek reaguje na politickú situáciu, demokraciu, má

širší rozhľad a je odolnejší voči demagógiám, xenofóbii, rasizmu a iným dogmám, čo má

význam pre slobodnú demokratickú spoločnosť a jej rozvoj;

v sociálnej rovine – vzdelanie zohráva dôležitú úlohu pri integrácii človeka, aby

nebol izolovaný, aby sa vedel zžiť so spoločnosťou;

ako kultúrny činiteľ – prostredníctvom poznania kultúrneho dedičstva možnosť

presadzovať etické a právne hodnoty, budovať porozumenie a úctu k hodnotám, ktoré sú

dôležité pre medziľudské i medzinárodné vzťahy;

ako globalizačný aspekt – rozvoj vedomostí, zmenšovanie vzdialeností, možnosť

pracovať v cudzine (znalosť jazykov, technológií...).

Mladí ľudia musia byť schopní vedieť si poradiť a prispôsobovať sa požiadavkám, ktoré

vyplývajú z rozsiahlych zmien ekonomického a sociálneho kontextu. Musia mať znalosti z

dôležitých špecifických oblastí, ako nové informačné a komunikačné technológie, ovládať

cudzie jazyky, zároveň si potrebujú uvedomovať a podieľať sa na ľudských hodnotách ako

tolerancia a spolupatričnosť. Kvalitný ľudský kapitál zvyšuje produktivitu hospodárstva a

je nevyhnutným predpokladom pre dlhodobý ekonomický rast. Vzdelanie prináša aj

individuálny a spoločenský prospech v podobe lepšej kvality života a zdravia. Vzdelanie

je nevyhnutnosťou pre každú spoločnosť.

62


Regionálna stratégia výchovy a vzdelávania

v Žilinskom samosprávnom kraji

na roky 2014 – 2017

63


Všeobecné vzdelávanie

1

64


1.1 Vyhodnotenie regionálnej stratégie oblasti všeobecného vzdelávania

za roky 2010 – 2013

Všeobecné vzdelávanie zahŕňa získanie vedomostí, schopností, hodnotových postojov

a iných osobnostných kvalít, ktoré sú potrebné pre všetkých členov spoločnosti.

Maximálne prispieva k všestrannému formovaniu osobnosti človeka a vytvára u neho

nevyhnutné predpoklady na nadobudnutie kvalifikácie, je protipólom špecializácie, ktorá

príliš zužuje poznanie. Oproti špecializácii ponúka globálny a integrujúci pohľad a dáva

kľúč k mnohým oblastiam. Všeobecné vzdelanie si rozširujú žiaci najmä na gymnáziách,

ktoré sa v poslednom období pretransformovali na moderný typ strednej školy, ktorej

prvoradou funkciou je príprava žiakov na štúdium na vysokých školách a

univerzitách.

Gymnaziálne vzdelávanie je zaujímavé nielen svojimi špecifikami, vychádzajúcimi

z tradícií školy, regiónu, ale aj zo záujmu zo strany študentov, uchádzačov o štúdium, ich

rodičov s perspektívou a snahou vysokoškolského štúdia. Posledné sčítanie obyvateľov

Slovenskej republiky v roku 2011 odhalilo, že najvyšší podiel vysokoškolsky vzdelaných

obyvateľov je v Bratislavskom (26,2%), v Žilinskom a v Košickom kraji (zhodne 13%

obyvateľov). Najnižší podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov je, naopak, v

Trnavskom (11,5%) a Prešovskom kraji (11,6%). Podiel 30 – 34 ročných obyvateľov

s vysokoškolským titulom v roku 2012 bol na Slovensku 23,7 %, avšak cieľom štátnej

politiky je zvyšovanie podielu vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva až na 30%. S

rastom vzdelanostnej úrovne obyvateľov počíta aj stratégia Európa 2020. Tá stanovuje

cieľ, aby v roku 2020 40% ľudí vo veku 30 až 34 rokov malo vysokoškolské alebo

rovnocenné vzdelanie. Pre Slovensko platí cieľ 30 %.

Strategickým zámerom a hlavnou prioritou Žilinského samosprávneho kraja v oblasti

všeobecného vzdelávania v stredných školách bola príprava žiakov gymnázií na

vysokoškolské štúdium.

Vzhľadom na požiadavky vysokých škôl na vysokú úroveň vedomostí absolventov

stredných škôl sa gymnáziá vyprofilovali na typ strednej školy, ktorá je zameraná na

poskytovanie širokých vedomostí, učenie schopností a vytváranie osobnostných názorov

a postojov mladých ľudí. Z uvedených dôvodov bolo a je potrebné, aby bol podporovaný

rozvoj osobnostných predpokladov žiakov pre úspešné prijatie na vysokoškolské

štúdium. Vzdelávanie v štvorročných gymnáziách a vo vyššom stupni viacročných

gymnázií je zamerané na to, aby žiak získal všeobecný vzdelanostný základ a pripravil

žiakov predovšetkým na ďalšie vzdelávanie na vysokých školách. Gymnázium je svojím

spôsobom výberová škola a mali by na nej študovať skutočne tí najlepší.

Nie je tomu tak dávno, čo slovenský vzdelávací systém patril k jedným z najvyššie

hodnotených systémov v rámci Európy. Avšak skúsenosti z praxe ako aj medzinárodné

merania čitateľskej a matematickej gramotnosti 15 ročných žiakov PISA (Programme for

International Student Assessment) dokazujú, že súčasný stav je potrebné systémovo

1

65


zmeniť a nastaviť nové pravidlá, ktoré naše školstvo oživia a nasmerujú k vyššej kvalite.

Posledné merania z roku 2012 (výsledky zverejnené v decembri r. 2013) ukázali, že

prvýkrát od roku 2003 sú výsledky slovenských žiakov vo všetkých troch oblastiach –

matematická, čitateľská a prírodovedná gramotnosť – významne nižšie, ako je

priemerný výkon krajín OECD. Významne narástlo zastúpenie žiakov v tzv. rizikovej

skupine (s najnižšou úrovňou vedomostí). Zároveň významne pokleslo percentuálne

zastúpenie žiakov v najvyšších vedomostných úrovniach vo všetkých troch sledovaných

oblastiach. Výsledky meraní ukázali, že matematická gramotnosť 15 ročných žiakov SR sa

nachádza pod priemerným výkonom zúčastnených 34 krajín OECD (23. – 29. miesto),

úroveň čitateľskej gramotnosti je hlboko pod priemerným výkonom 34 krajín OECD

(32. miesto) a úroveň prírodovednej gramotnosti žiakov SR je tiež pod priemerným

výkonom 34 krajín OECD (28. - 31. miesto). Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré aj po

posledných medzinárodných komparatívnych meraniach oscilujú pod priemerom krajín

OECD, pritom už v predchádzajúcich cykloch PISA (2006 a 2009) boli výkony žiakov SR

pod úrovňou priemeru krajín OECD. Pokles vedomostnej úrovne sa týka takmer všetkých

typov škôl. Oproti roku 2009 došlo k nárastu rizikovej skupiny žiakov (s najnižšou

úrovňou vedomostí) na základných školách, na stredných odborných školách bez

maturity aj na stredných odborných školách s maturitou. Alarmujúci je však pokles

zastúpenia žiakov v najvyššej (top) vedomostnej úrovni na 8-ročných gymnáziách.

Vplyvom zmien v spoločnosti, ktoré nie vždy boli len pozitívne, sme dospeli do štádia,

keď systém prijímacieho konania a široká ponuka vzdelávania na stredných školách

nemotivuje žiakov základných škôl dosahovať čo najlepšie výsledky. Platí to

i o gymnaziálnom vzdelávaní. Vzhľadom na súčasný stav, keď má demografický vývoj

stále klesajúcu tendenciu, čo sa prejavuje nízkym počtom žiakov deviatych ročníkov na

základných školách, ktorí sú potenciálnymi uchádzačmi o štúdium na stredných školách,

ako aj na pretrvávajúci vysoký podiel prijímaných žiakov na gymnaziálne vzdelávanie, pre

prijatie uchádzačov na štúdium v gymnáziách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja bolo potrebné zvýšiť úroveň požiadaviek v prijímacom konaní.

Napriek možnosti prijímať žiakov do 1. ročníka bez prijímacej skúšky len na základe

výsledkov testovania 9 a študijných výsledkov na základnej škole, gymnáziá, pre ktoré je

prvoradou i kvalita prijímaného žiaka, prijímali žiakov aj na základe vykonanej prijímacej

skúšky, ktorej úlohy a kritériá boli nastavené tak, aby uskutočnila výber najlepších

študentov s vedomostným i osobnostným potenciálom pre štúdium na gymnáziu

a následne na vysokej škole. Boli však i prípady, keď niektoré gymnáziá uprednostnili

kvantitu a prijímali do 1. ročníkov žiakov so slabými študijnými výsledkami na základnej

škole. Uvedená skutočnosť sa následne prejavila pri externej i internej forme maturitnej

skúšky, ktorej výsledky sú merateľným a porovnateľným kritériom dosahovanej úrovne

vedomostí žiakov v gymnáziách. K uvedeným snahám o zvýšenie úrovne požiadaviek pre

prijatie uchádzačov na štúdium v gymnáziách prispela i novela zákona č. 245/2008 Z. z.

o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov z roku 2013, ktorá s účinnosťou od 01. 09. 2014 zavádza nové

predpoklady pre prijatie žiaka do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu

1

66


gymnázia a do prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho štúdia,

ktorými sú priemerný prospech do 2,0 z povinných vyučovacích predmetov na konci

druhého polroku štúdia predposledného ročníka štúdia na základnej škole a na konci

prvého polroku posledného ročníka štúdia na základnej škole. Do tohto priemeru sa

nezapočítava priemer z vyučovacích predmetov s výchovným zameraním. Zároveň sa

zavádza požiadavka na splnenie tejto podmienky priemerného prospechu i na konci

druhého polroku posledného ročníka štúdia. Uvedená novela zákona nielen stanovením

hranice priemerného prospechu, ale aj povinnosti vykonať prijímaciu skúšku, pomôže

vrátiť gymnáziám ich pôvodné postavenie výberových škôl.

Koordinácia tvorby školských vzdelávacích programov gymnázií v zriaďovateľskej

pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja bola realizovaná prostredníctvom projektu na

inováciu gymnaziálneho vzdelávania „Moderná škola v praxi“ a priniesla finančnú

podporu vo výške 303 932,74 €. Zapojenie sa do projektu znamenalo vytvorenie

moderného, na dopyt reagujúceho školského vzdelávacieho programu, definujúceho

kompetenčný profil absolventa gymnázia v Žilinskom kraji. Zároveň projekt priniesol

spoznanie a stotožnenie sa s novými modernými trendmi v oblasti vzdelávania, preniesol

ich do reálnych podmienok a spolu s ním i sprievodnú aktivitu - tvorbu pomôcok a

pracovných materiálov Do realizácie projektu boli zapojené:

1) Gymnázium Michala Miloslava Hodžu, Hodžova 13, Liptovský Mikuláš,

2) Gymnázium, Š. Moyzesa 21, Ružomberok,

3) Gymnázium, Hlinská 29, Žilina,

4) Gymnázium Viliama Paulinyho – Tótha, Malá hora 3, Martin,

5) Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava, Hviezdoslavovo námestie 18, Dolný Kubín.

Žilinský samosprávny kraj od školského roka 2008/2009 v zmysle legislatívnych

predpisov optimalizoval počet žiakov gymnázií vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti

určovaním počtu tried a žiakov pre prijímanie žiakov do 1. ročníka gymnázií na základe

údajov z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny o potrebách na trhu práce a percenta

nezamestnaných absolventov gymnázií, na základe naplnenia tried 1. ročníkov vzhľadom

na plánované počty žiakov, ako aj záujmu uchádzačov o štúdium, s cieľom dosiahnuť 25

% podiel žiakov gymnázií vo vzťahu k celkovému počtu žiakov stredných škôl v

Žilinskom samosprávnom kraji a uvedený stav v rámci svojich škôl i dosiahol. V zmysle

zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave v znení neskorších predpisov

sa do roku 2013 vyjadroval zriaďovateľom gymnázií v územnej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja k počtu tried prvého ročníka pre nasledujúce prijímacie konanie a

inicioval pracovné stretnutia všetkých zriaďovateľov gymnázií v Žilinskom kraji v

súvislosti s optimalizáciou siete gymnázií v Žilinskom kraji a ich profiláciou. Vo svojich

vyjadreniach upozorňoval niektorých zriaďovateľov na prílišné navýšenie počtu tried

a žiakov 1. ročníkov gymnázií vzhľadom na demografický vývoj v kraji a na reálny stav

počtu žiakov 9. ročníkov – potenciálnych prvákov k ich plánovaným navýšeným počtom

tried a žiakov. Od roku 2013 má samosprávny kraj kompetenciu prostredníctvom

všeobecne záväzného nariadenia a po prerokovaní v krajskej rade pre odborné vzdelávanie

1

67


a prípravu určovať počty tried prvého ročníka stredným školám (štátne, súkromné,

cirkevné, okrem osemročných gymnázií a stredných škôl, ktorých zriaďovateľom je

okresný úrad v sídle kraja) vo svojej územnej pôsobnosti pre prijímacie konanie

v nasledujúcom školskom roku najneskôr do 31.októbra v súlade s regionálnou stratégiou

výchovy a vzdelávania, s analýzami a prognózami o vývoji trhu práce. Uvedená

kompetencia sa stala nástrojom regulácie a koordinácie študijných a učebných odborov

i gymnaziálneho vzdelávania a otvoreným dialógom a priestorom pre všetky

zainteresované strany s možnosťou podieľať sa na spoluvytváraní stratégie regionálneho

vzdelávania.

Prostredníctvom informácií o možnostiach zapojenia sa gymnázií do projektov

a grantových programov, s cieľom zvýšiť úroveň materiálno-technickej základne a

koordináciou aktivít gymnázií v projekte ESF „Moderná škola v praxi“ v rámci

operačného programu Vzdelávanie, prioritná os 1 Reforma systému vzdelávania a

odbornej prípravy, opatrenie 1.1 Premena tradičnej školy na modernú, podnietil Žilinský

samosprávy kraj niektoré gymnáziá k modernizácii ich materiálno-technického

vybavenia.

Jedným z ukazovateľov kvality školy gymnaziálneho typu sa stala i miera rozvoja

spolupráce gymnázií s vysokými školami a univerzitným prostredím. Oblasť rozvoja

vedy a výskumu je práve oblasťou, v ktorej Slovenská republika značne zaostáva za

priemerom Európskej únie. Žilinský samosprávny kraj podporou spolupráce gymnázií

s univerzitami prepojil systém gymnaziálneho vzdelávania s univerzitným a

podnikateľským prostredím a zvýšil tak atraktívnosť vedy, výskumu, vývoja a inovácií pre

mladých ľudí (spolupráca so Žilinskou univerzitou, Katolíckou univerzitou

v Ružomberku). Vyhlásením a realizáciou súťaže „Mladý vedec“ (4 ročníky) pre žiakov

gymnázií a stredných odborných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja odbor školstva a športu vyzval mladých ľudí k výskumu, podporil

ich pokusy, vynálezy či zlepšovacie návrhy, inšpiroval k tvorivému mysleniu, analýzam

a konkrétnej i manuálnej zručnosti. Výsledkami súťaže bolo viac ako 50 originálnych

prezentácií o skúsenostiach mladých ľudí v oblasti vedy, techniky a vývoja a inovácií.

Žilinský samosprávny kraj a stredné školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti musia

vzhľadom na požiadavky spoločnosti, domáceho i európskeho trhu práce ponúkať

vzdelávací proces na vysoko kvalitatívnej úrovni, odbornosť pedagogických kolektívov,

materiálno-technické zabezpečenie škôl, či množstvo študijných a učebných odborov.

Žilinský samosprávny kraj v snahe potvrdenia kvality škôl inicioval certifikáciu

vzdelávacích programov gymnázií i stredných odborných škôl celosvetovo uznávanými

certifikátmi kvality výchovy a vzdelávania, aby umožnil žiakom získanie

gymnaziálneho vzdelania akceptovateľného aj v zahraničí. Na pravidelné pracovné

stretnutia riaditeľov stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti boli pozvaní zástupcovia

spoločnosti IES (International Education Society), ktorí školám odprezentovali projekt

Certificate, v rámci ktorého sú posudzované a certifikované vzdelávacie subjekty a ich

1

68


vzdelávacie programy. Projekt Certificate zjednocuje kritériá pri popisovaní jednotlivých

vzdelávacích subjektov a ich vzdelávacích aktivít. Jednotným výstupom certifikácie sú

medzinárodne porovnateľné certifikáty, ktoré jasne a zreteľne deklarujú, čo a kde študent

absolvoval, v akom rozsahu a na akej úrovni bolo lektorské zabezpečenie konkrétneho

vzdelávacieho programu. Absolvent školy, ktorá je držiteľom certifikátu, disponuje, ak oň

požiada, medzinárodne uznávaným dokladom o získanom vzdelaní. Certifikát nezíska za

absolvované predmety, ale za ukončené štúdium certifikovaného odboru. Certifikát

potvrdzuje nielen to, čo a kde študent vyštudoval, ale aj na akej kvalitatívnej úrovni

vzdelávacej inštitúcie (rating). Certifikát mu otvorí dvere predovšetkým na medzinárodný,

ale aj domáci trh práce.

Do projektu certifikácie škôl sa zapojilo 9 stredných odborných škôl v zriaďovateľskej

pôsobnosti ŽSK, avšak žiadne gymnázium. Gymnázium Michala Miloslava Hodžu

v Liptovskom Mikuláši certifikačný proces síce začalo, ale neukončilo. Uvedený zámer sa

zatiaľ darí napĺňať iba pre študentov certifikovaných stredných odborných škôl.

Tabuľka 5: Certifikované školy v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK

Rating:

AAA – top inštitúcia s najvyššou medzinárodnou garanciou

AA – top inštitúcia, ktorá je medzinárodne známa a uznávaná

A – top inštitúcia s medzinárodnými skúsenosťami

BBB – vysoko erudovaná a veľmi dobre riadená inštitúcia

BB – kvalitná inštitúcia na veľmi dobrej profesionálnej úrovni

B – spoľahlivá inštitúcia dosahujúca trvale dobré výsledky

CCC – stále zlepšujúca sa inštitúcia s pevnou pozíciou na trhu vzdelávania

CC – inštitúcia s pevným postavením na vzdelávacom trhu

C – inštitúcia zabezpečená na trhu vzdelávania

DDD – inštitúcia získavajúca pozíciu na trhu vzdelávania

DD – začínajúca inštitúcia s malými skúsenosťami

D – inštitúcia, ktorá vstúpila na trh vzdelávania

SoŠ lesnícka J.D. Matejovie, Liptovský Hrádok rating A

Stredná priemyselná škola stavebná, Žilina rating BB

Hotelová akadémia, Liptovský Mikuláš rating BB

Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku,

Žilina

rating B

Stredná odborná škola stavebná, Žilina rating B

Spojená škola, Nižná rating B

Stredná odborná škola strojnícka, Kysucké Nové Mesto rating B

Dopravná akadémia, Žilina - rating rating B

Stredná odborná škola drevárska, Liptovský Hrádok rating CC

1

69


Školy sa v záujme ponúkať vzdelávanie na čo najvyššej úrovni musia snažiť o trvalé

zlepšovanie všetkých postupov, zvyšovanie efektívnosti, a vlastnej výkonnosti, o

umožnenie rozvoja a odborného rastu zamestnancov. Pri hodnotení kvality organizácie a

snahe o jej zlepšovanie vychádzajú školy zatiaľ len z vlastných autoevalvácií a SWOT

analýz, ktorým však chýba komplexnosť. Gymnázium na Varšavskej ceste v Žiline sa

v školskom roku 2011/2012 zapojilo do súťaže Národná cena SR za kvalitu 2012, ktorá je

najprestížnejšou cenou kvality pre organizácie v oblasti manažérskych systémov kvality.

Je založená na aplikácii modelov kvality, ktoré sa používajú v súťaži Európska cena za

kvalitu. Škola v hodnotení využívala model CAF (Common Assessment Framework -

Spoločný systém hodnotenia kvality), ktorý komplexne posudzuje úroveň oblastí činností,

vzťahov, procesov a dosiahnutých výsledkov v organizácii. Škola získala „Ocenenie za

zapojenie sa do súťaže Národná cena SR za kvalitu 2012“ ako 1. stredná škola na

Slovensku a potvrdila vysoký stupeň manažérstva kvality v riadení a fungovaní školy.

Národ je historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí vytvorené pôsobením rôznych

faktorov, ako sú spoločné územie, kultúra, jazyk, hospodárska história, psychika,

náboženstvo, ekonomika. Pre správny rozvoj každej osobnosti je dôležitá príslušnosť

k rodine, k skupine priateľov či ľudí so spoločným záujmami, príslušnosť k národu.

Vedomé uvedomovanie si spolupatričnosti a spolunáležitosti, lásky k vlasti, hrdosti na jej

minulosť a prítomnosť v prepojení na svoju najbližšiu rodinu je dôležité tak pre

jednotlivca ako aj pre národ samotný. Aj z týchto dôvodov mal Žilinský samosprávny kraj

strategický cieľ formovať vzťah žiakov gymnázií ku spoločnosti a slovenskému

národu, ktorý realizoval aj prostredníctvom vedomostných súťaží, organizovanými

odborom školstva a športu ŽSK a ktorých sa zúčastňovali žiaci všetkých stredných škôl

v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK - „Mladý Slovák“ (6 ročníkov) a „Priateľské kraje

v zjednotenej Európe“ (7 ročníkov). Rovnaký zámer so špecifickým poslaním mala aj

vedomostná súťaž „Dvadsať rokov samostatnosti Slovenskej republiky“ zorganizovaná

v roku 2013 pri príležitosti 20. výročia samostatnej Slovenskej republiky, cieľom ktorej

bolo pripomenúť si vznik samostatného štátu a významné udalosti v jeho staršej a

novodobej histórii. Rovnaký cieľ mala i literárna súťaž „Prečo mám rád Slovensko“ (3

ročníky) a literárno-výtvarná súťaž „ Môj slovenský športový idol“ (6 ročníkov).

Častými víťazmi uvedených najmä vedomostných súťaží boli práve žiaci gymnázií.

S rovnakým zámerom zorganizoval v roku 2011 odbor školstva a športu Žilinského

samosprávneho kraja v spolupráci s Inštitútom rodovej rovnosti v Žiline kreatívnu súťaž

pre žiakov stredných škôl „Významná rodáčka“, venovaná životu a dielu významných

žien z minulosti v Žilinskom kraji. Zo súťaže vzišli mnohé originálne prezentácie,

výtvarné a grafické diela žiakov.

Žilinský samosprávny kraj podával informácie gymnáziám vo svojej zriaďovateľskej

pôsobnosti o projektoch a súťažiach zameraných na aktívne občianstvo, medzinárodnú

spoluprácu, na vnímanie a rešpektovanie ľudských práv v kontexte kultúrneho

a svetonázorového prostredia, vnímanie a hodnotenie potrieb a možností jedincov

v spoločnosti v rámci všeobecne uznaných úrovní spoločenskej solidarity, tolerancie a

1

70


slušnosti, na hodnotenie javov a rozhodovanie sa rešpektujúc ekologické zásady,

globalizáciu sveta, kultivovanú a vecnú komunikáciu v štátnom a jednom cudzom jazyku a

to písomne i ústne, na zvýšenie záujmu mladých ľudí o tradície, kultúru a históriu

slovenského národa.

Aj zapojením sa gymnázií do grantového programu Žilinského samosprávneho kraja

„Poznaním histórie rozvíjame vlastenectvo a národné povedomie“ podporil odbor

školstva a športu záujem mladých ľudí o históriu slovenského národa v súvislosti

s vlasteneckým odkazom významných národných dejateľov, ktorí pôsobili na území

Žilinskej župy.

Žilinský samosprávny kraj mal stanovený strategický cieľ podporovať i nadané deti so

športovým talentom a vytvárať podmienky pre výchovu a vzdelávanie žiakov s

nadaním a talentom v triedach gymnázií so štvorročnou formou štúdia. ŽSK je

zriaďovateľom športovej školy – Športového gymnázia ako organizačnej súčasti Spojenej

školy, Rosinská cesta 4, Žilina. Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu SR

vyčleňovalo od roku 2009 do roku 2012 účelové finančné prostriedky na financovanie

„Centra olympijskej prípravy“ (ďalej len „COP“). Poslaním COP bolo zabezpečenie

komplexnej starostlivosti pre mladých a talentovaných športovcov za účelom ich budúcej

úspešnej reprezentácie Slovenskej republiky v olympijských športoch a výchovy ako

hodnotových vzorov pre občanov SR. Spojená škola, Rosinská cesta 4, Žilina získala

Štatút Centra olympijskej prípravy v športových odvetviach: zjazdové lyžovanie a

cyklistika. Na konci roka 2012 bol projekt centier olympijskej prípravy na Slovensku

ukončený. Podporu talentovaných budúcich mladých reprezentantov prevzalo Národné

športové centrum v Bratislave, do ktorého škola nahlásila adeptov do pripravovaného

„juniorského top teamu“.

Športové nadanie, športové výkony si mohli žiaci gymnázií a stredných odborných

škôl preveriť a porovnať na „Majstrovstvách stredných škôl v zjazdovom lyžovaní

a snowbordingu“ (odbor školstva a športu zorganizoval 2 ročníky), ako aj na „Šachovom

turnaji o cenu riaditeľa Úradu Žilinského samosprávneho kraja“ (5 ročníkov), či v

športovo-vedomostnej súťaži „Župná kalokagatia“ (7 ročníkov) alebo v športovej súťaži

vo futbale a floorballe žiakov stredných škôl „Župná liga predsedu Žilinského

samosprávneho kraja“.

Ďalším cieľom ŽSK bolo vytvorenie podmienok vzdelávania žiakov s intelektovým

nadaním, aby bola naplnená požiadavka zachovania kontinuity takéhoto vzdelávania na

základnej škole. Žilinský samosprávny kraj zabezpečil v školskom roku 2011/2012

pokračovanie vzdelávania žiakov s intelektovým nadaním z 9. ročníka základnej školy

v triede Gymnázia, Hlinská 29 v Žiline. Po dvoch rokoch výchovno-vzdelávacieho

procesu boli žiaci s intelektovým nadaním integrovaní do „klasických“ tried, vzhľadom na

skutočnosť, že opätovné diagnostické merania centrom pedagogicko-psychologického

poradenstva nepreukázali opodstatnenosť takéhoto typu vzdelávania, že v danej triede

nebola dobrá pracovná klíma a bolo potrebné, po porade s odbornými pracovníkmi

1

71


a súhlase rodičov, posunúť žiakov do iného pracovného prostredia, v snahe získať čo

najlepšie všeobecné vzdelanie.

Záver

Žilinský samosprávny kraj disponuje vyváženou sieťou gymnázií, ktorých primárnou

úlohou je príprava študentov na štúdium na vysokých školách. Disponujú vysokou

úrovňou vzdelávania v oblasti všeobecnovzdelávacích predmetov, ktoré poskytujú základ

nielen pre všeobecný rozhľad v spleti životných situácií, ale aj základ pre odborné

vzdelávanie.

Gymnáziá v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja sú

charakteristické vysokou kvalifikovanosťou a odbornosťou pedagogických zamestnancov,

ktorá sa prejavuje v úspešnosti študentov na rôznych súťažiach a projektoch, v ktorých ide

často aj o medzinárodnú konfrontáciu. Vysoká úroveň manažérskych zručností riadiacich

pracovníkov sa prejavuje nielen v úspešnosti napĺňania počtu tried prvých ročníkov, ale aj

v úspešnosti pri realizácii projektových aktivít a nadväzovaní medzinárodných

partnerstiev.

Podpornými aktivitami a činnosťami, ktoré Žilinský samosprávny kraj za posledné štyri

roky realizoval na rozvoj a podporu všeobecného vzdelávania, postupne prinavracia

gymnáziám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti status výberových škôl, ponúkajúcich

kvalitné všeobecné vzdelávanie. Kvalita výchovno-vzdelávacieho procesu ako i nároky na

kvalitu vzdelávaných žiakov sa stávajú určujúcimi činiteľmi fungovania gymnaziálneho

vzdelávania. K nim smerovali všetky podporné aktivity Žilinského samosprávneho kraja

počas uplynulých štyroch rokov v oblasti všeobecného vzdelávania. Spolupráca

s univerzitným prostredím gymnáziá a aj ich absolventov približuje k naplneniu

prioritného poslania gymnázií - prípravy žiakov na štúdium na vysokých školách

a univerzitách. O úspešnosti činnosti a výchovno-vzdelávacieho procesu v gymnáziách

svedčí i najnižšie percento nezamestnaných absolventov stredných škôl a skutočnosť, že

95 % ich absolventov pokračuje v štúdiu na vysokej škole.

1.2 Analýza súčasného stavu

1.2.1 Východiská

Všeobecné vzdelanie sa získava na všetkých stupňoch školskej sústavy

i v mimoškolských systémoch. Zahŕňa nadobudnutie nielen vedomostí a poznania,

schopností komunikovať, schopnosti zodpovedne sa správať, správne rozhodovať

v náročných situáciách, ale aj získanie hodnotových postojov a iných osobnostných kvalít,

ktoré sú potrebné pre všetkých členov spoločnosti, dispozície rozvíjať významné morálne

a humánne hodnoty, ľudské práva a slobodu, spoluprácu, solidaritu a toleranciu.

1

72


V Slovenskej republike získavajú všeobecné vzdelanie žiaci v priebehu deviatich rokov

základnej školy. Získané vedomosti poskytujú dobrý základ k ďalšiemu vzdelávaniu na

strednej škole. Stredné všeobecné vzdelanie si rozširujú žiaci najmä na gymnáziách a musí

zahŕňať aj základy techniky, informačných technológií a ekonomiky, pretože do

každodenného života človeka neustále preniká veda a technika, pričom dynamika vývoja

predpokladá častejšie zmeny pracovných činností v priebehu pracovného života. Pracovné

i osobné záujmy prekračujú hranice jedného štátu, preto je potrebné pripraviť mladých

ľudí tak, aby sa vedeli adaptovať na nové podmienky.

Gymnázium je všeobecnovzdelávacia, vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá

pripravuje žiakov v štvorročnom, v päťročnom alebo v osemročnom vzdelávacom

programe a poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie. Vzdelávacie programy

gymnázia nepripravujú absolventov len pre štúdium na vysokých školách, môžu ich

pripravovať aj na výkon niektorých činností vo verejnej správe, kultúre a športe.

Gymnázium poskytuje úplné všeobecné vzdelanie s maturitnou skúškou a v bilingválnej

sekcii škola poskytuje okrem všeobecného vzdelania s maturitnou skúškou aj jazykové

vzdelanie.

Vzdelávanie na štvorročných gymnáziách a na vyššom stupni viacročných gymnázií je

zamerané na to, aby žiak nadobudol všeobecný vzdelanostný základ a kľúčové

spôsobilosti (kompetencie). Pripravuje žiakov predovšetkým na ďalšie vzdelávanie, no

zároveň aj pre uplatnenie v praxi, osobný a sociálny život. Zmyslom gymnázia je vybaviť

žiakov systematickou štruktúrou poznávania, spôsobilosťou pracovať s informáciami a

zaraďovať ich do zmysluplného kontextu životnej praxe tak, aby sa v celom živote

profesijne a osobnostne rozvíjali. Predpokladom je uplatňovanie progresívnych

vzdelávacích postupov, nových organizačných foriem, stratégií a metód, ktoré podporujú

poznávaciu zvedavosť, tvorivé myslenie a samostatnosť žiakov. Vzdelávací obsah na

gymnáziách obohacujú školy podľa vlastných vzdelávacích zámerov, regionálnych potrieb

a podmienok, potrieb a záujmov žiakov.

Gymnázium má za cieľ prioritne pripraviť žiakov na štúdium na vysokých školách

a uplatnenie sa v živote. Škola musí reagovať na najnovšie výsledky spoločenského

i vedeckého poznania, prioritne pedagogického výskumu a podľa nich modernizovať celý

výchovno-vzdelávací proces. Za túto modernizáciu zodpovedá, plánuje ju a riadi riaditeľ

školy. Využíva pri tom dokumenty, poznatky a názory autorít, zamestnancov školy

a školských samosprávnych orgánov. Rozsah a charakter ponúkaných vzdelávacích

služieb je určený školskými dokumentmi a škola má povinnosť tieto ponúkané služby

poskytovať v čo najlepšej kvalite.

Národný program výchovy a vzdelávania rešpektuje naše bohaté historické skúsenosti

z oblasti vzdelávania a súčasné sociálnoekonomické podmienky, vychádza najmä

z očakávaných požiadaviek slobodného osobného rozvoja jednotlivca a z predpokladaných

perspektívnych potrieb rozvíjajúcej sa modernej demokratickej spoločnosti. Medzi

programové zmeny na dosiahnutie cieľov stanovených Národným programom výchovy

1

73


a vzdelávania na gymnáziách patrí aj zvýšenie počtu prijímaných žiakov do štvorročných

gymnázií a redukovanie počtov prijímaných žiakov do osemročných gymnázií.

Jednotné vzdelávanie na úrovniach ISCED 1 a 2 sa realizuje vo Fínsku, Dánsku, Islande či

Francúzsku, kde síce žiaci prechádzajú po ukončení I. stupňa zo základnej školy do

college, ale neexistujú paralelné alternatívne typy škôl. Oproti tomu v mnohých krajinách

(napr. Holandsko, Anglicko, Nemecko, Rakúsko, Česko…) majú žiaci od úrovne ISCED 2

možnosť vybrať si z niekoľkých možných typov školy podľa svojich záujmov a

schopností.

Otázka, či sa majú všetci žiaci z populačného ročníka vzdelávať v jednom type

vzdelávacej inštitúcie, nie je až taká podstatná. Podstatné je, aby ich vzdelávanie bolo čo

najviac prispôsobené ich schopnostiam, potrebám, záujmom. Jednotnosť v oblasti typov

škôl zároveň neznamená aj jednotnosť vo vzdelávaní. Dnes už nemožno pochybovať o

tom, že ak má byť vzdelávanie naozaj efektívne, istá miera diferenciácie je nevyhnutná.

Žiaci nie sú všetci rovnakí, majú rôzne záujmy, schopnosti či rodinné zázemie, životné

plány, a preto aj ich vzdelávacia cesta musí byť do istej miery personalizovaná. To je

možné dosiahnuť v rámci paralelných typov škôl, ale aj v rámci jednej spoločnej školy. Je

úlohou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, aby pri tvorbe koncepcie a

realizácii reformy školstva pripravilo žiakom také podmienky na vzdelávanie, aby bolo čo

najefektívnejšie a žiaci získali vzdelanie, ktoré im umožní uplatniť sa v živote. Je v záujme

každej školy a aj nás všetkých, aby žiaci dosahovali dobré výsledky aj v medzinárodnom

kontexte.

Hlavnými cieľmi gymnaziálneho štúdia sú rozvinuté absolventove schopnosti, znalosti

a hodnotové postoje tak, aby:

o bol absolvent pripravený pre pracovný a mimopracovný život v spoločnosti,

o získal nevyhnutný vzdelanostný základ na pokračovanie vo vzdelávaní a pre svoj

osobný a sociálny rozvoj.

Zámerom je rozvinúť u absolventov kľúčové kompetencie v akademických oblastiach

učenia sa tak, aby:

o si mohli vybrať optimálnu cestu k svojej študijnej a profesijnej kariére podľa

svojich schopností, potrieb a záujmov,

o získali dostatok príležitostí nadobudnuté spôsobilosti samostatne tvorivo

uplatňovať v kontexte pracovnej a mimopracovnej praxe a zároveň boli motivovaní

k ich rozvoju v priebehu kontinuálneho vzdelávania.

Ciele vyššieho sekundárneho – gymnaziálneho vzdelávania možno zoskupiť do štyroch

kategórií:

o personálne: maximálne rozvinutie potenciálu každého žiaka pre osobnostné zrenie

a stávanie sa svojskou, samostatnou (nezávislou) a tvorivou osobnosťou,

o sociálne: rozvinutie žiakovho zmyslu pre sociálnu vzájomnosť, starostlivosť

a spravodlivosť, upevnenie záujmu o uchovanie národného dedičstva

a akceptovanie kultúrnych odlišností,

1

74


o profesijno-orientačné: rozvinutie schopností k informovanému výberu svojho

profesionálneho smerovania,

o všeobecnovzdelávacie: rozvinutie širokého kultúrneho (všeobecného, najmä

vedeckého) vzdelanostného základu pre celoživotné zveľaďovanie pri súbežnom

pestovaní kreativity.

Rozvoj schopností

k informovanému

výberu svojho

profesionálneho smerovania.

Budovanie širokého kultúrneho

(všeobecného, najmä

vedeckého) vzdelanostného

základu pre celoživotné

zveľaďovanie pri súbežnom

pestovaní kreativity.

Maximálne rozvinutie

potenciálu každého žiaka pre

osobnostné zrenie a formovanie

na individuálnu, samostatnú

(nezávislú) a tvorivú osobnosť

Rozvinutie žiakovho

zmyslu pre sociálnu

vzájomnosť, starostlivosť

a spravodlivosť,

upevnenie záujmu o

uchovanie národného

dedičstva a

akceptovanie kultúrnych

odlišností.

1

75


1.2.2 Počet žiakov, škôl, formy štúdia

V Žilinskom samosprávnom kraji študuje v školskom roku 2013/2014 na 30 (+1

športové je súčasťou spojenej školy) štátnych a neštátnych gymnáziách 11 164 žiakov, čo

predstavuje 31,8% z celkového počtu žiakov na všetkých stredných školách. Na 16

gymnáziách v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK so všeobecným zameraním a jednom

gymnáziu so zameraním na šport v školskom roku 2013/2014 študuje 6 871 žiakov. V

gymnáziách iných zriaďovateľov v kraji študuje 2308 žiakov v 4 gymnáziách v

zriaďovateľskej pôsobnosti Okresného úradu v Žiline, 168 žiakov v 1 gymnáziu v

zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Turčianske Teplice, 1569 žiakov v 7 gymnáziách v

zriaďovateľskej pôsobnosti cirkví a 248 žiakov v 2 gymnáziách v zriaďovateľskej

pôsobnosti súkromných osôb.

V kraji je zabezpečené bilingválne vzdelávanie v 4 gymnáziách v zriaďovateľskej

pôsobnosti Okresného úradu v Žiline (anglická, francúzska, španielska sekcia), v 1

cirkevnom a v 2 súkromných gymnáziách (anglická sekcia).

7818 žiakov v kraji študuje v štvor- a päťročnej forme, 178 žiakov v šesťročnej forme

(od roku 2012 sa táto forma štúdia neotvára) a 3168 žiakov v osemročnej forme štúdia, čo

predstavuje skutočnosť, že 28 % žiakov gymnázií študuje v osemročnej forme štúdia.

Žilinský samosprávny kraj je zriaďovateľom 16 gymnázií so všeobecným zameraním

a 1 gymnázia so zameraním na šport, ktoré je organizačnou zložkou Spojenej školy,

Rosinská cesta 4, Žilina. Osemročná forma štúdia je ponúkaná v 10 gymnáziách.

V gymnáziách v školskom roku 2013/2014 študuje 24,5% z celkového počtu žiakov

62% 21%

1%

14% 2%

ŽSK

Okresný úrad ZA

Mesto Turč. Teplice

cirkev

súkromná osoba

Graf 20: Podiel žiakov v gymnáziách podľa zriaďovateľa

1

76


študujúcich v stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho

kraja.

Tabuľka 6: Počet gymnázií podľa formy vzdelávania a podľa zriaďovateľa

zriaďovateľ počet

gymnázií

počet škôl 2013/2014

8-ročná

forma

4–ročná

forma

(1x 6-

ročná)

5- ročná

bilingválna

počet

žiakov

spolu

štátne – ŽSK 17* 10 15 x 6871

štátne – OÚ

ZA

4 2 2 4 2308

štátne – mesto

TuT

1* 1 1 x 168

cirkevné 7* 5 5 1 1569

súkromné 2 x x 2 248

spolu 31 18 23 7 11164

*vrátane gymnázií, ktoré sú súčasťou spojených škôl

1.2.3 Sieť gymnázií v Žilinskom kraji

Sieť gymnázií v Žilinskom kraji je vzhľadom na špecifiká jednotlivých regiónov

dostatočne široká, v niektorých regiónoch však ponuka gymnaziálneho vzdelávania

prevyšuje dopyt žiakov i potrebu pracovného trhu (Turiec, Liptov). Jediným účinným

riešením zachovania konkurencieschopnosti gymnázií v Žilinskom samosprávnom kraji sú

kvalita a inovácia. Vysoká kvalita školy sa čoraz naliehavejšie stáva rozhodujúcou

podmienkou existencie škôl.

1

77


Región LIPTOV

zriaďovateľ

škola

ponúkaná forma štúdia

4 ročná

5 ročná bilingválna

8 ročná

ŽSK

Gymnázium M. M. Hodžu, M.M.Hodžu 860/9 , Liptovský Mikuláš

x

Gymnázium, Š. Moyzesa 23, Ružomberok

x

Gymnázium, Hradná 23, Liptovský Hrádok

x

cirkev

Gymnázium sv. Andreja, Nám. A. Hlinku 5, Ružomberok

x x

Evanjelická spojená škola - Evanjelické gymnázium J. Tranovského, Komenského 10, Liptovský Mikuláš

x

Región horné POVAŽIE

zriaďovateľ

škola


4 ročná


8 ročná

ŽSK

Gymnázium, Štefánikova 218/4, Bytča

x

Gymnázium, Javorová 5, Rajec

x x

Spojená škola – Športové gymnázium, Rosinská cesta 4, Žilina

x

Gymnázium, Hlinská 29, Žilina

x x

Gymnázium, Veľká okružná 22, Žilina

x x

Gymnázium, Varšavská cesta 1, Žilina

x x

OÚ ZA Gymnázium bilingválne, T. Ružičku 3, Žilina (FJ, ŠJ)

x x

súkromná osoba

Súkromné gymnázium, Oravská cesta 11, Žilina (AJ)

x x

cirkev

Katolícka spojená škola – Gymnázium A. Škrábika, Nám. A. Škrábika 5, Rajec

x x

Spojená škola Kráľovnej pokoja – Gymnázium Kráľovnej pokoja, Na Závaží 2, Žilina

x x

Gymnázium sv. Františka z Assisi, J. M. Hurbana 44, Žilina

1

78


Región ORAVA

zriaďovateľ

škola


4 ročná


8 ročná

ŽSK

Gymnázium A. Bernoláka, Ul. Mieru 23, Námestovo

x

Gymnázium, Školská 837, Tvrdošín

x

Gymnázium P.O. Hviezdoslava, Hviezdoslavovo nám., Dolný Kubín

x

OÚ ZA Gymnázium M. Hattalu, Železničiarov 278, Trstená

cirkev Cirkevná spojená škola – Cirkevné gymnázium A. Radlinského, Okružná 25, Dolný Kubín

x x

súkromná osoba

Súkromné bilingválne gymnázium, Nemocničná 2, Dolný Kubín

x x

Región KYSUCE

zriaďovateľ

škola


4 ročná


8 ročná

ŽSK

Gymnázium, Komenského 1357, Kysucké Nové Mesto

x x

Gymnázium, Ľ. Štúra 35, Turzovka

x x

OÚ ZA Gymnázium J.M.Hurbana, 17. novembra 1296, Čadca (AJ)

Región TURIEC

zriaďovateľ

škola


4 ročná


8 ročná

ŽSK

Gymnázium J. Lettricha, J. Lettricha 2, Martin

x x

Gymnázium V. P. Tótha, Malá hora 3, Martin

6 ročná

utlmovaná x

Gymnázium J. C. Hronského, Čachovský rad 36, Vrútky

x x

OÚ ZA Bilingválne gymnázium M. Hodžu, Komenského 215, Sučany

x x

cirkev Evanjelická spojená škola – Evanjelické bilingválne gymnázium M. R. Štefánika 17, Martin

x x

1

79


mesto TuT

Spojená škola – Gymnázium Mikuláša Galandu, Horné Rakovce 1440/29, Turčianske Teplice

x

1.2.4 Externá časť maturitnej skúšky – výsledky

Práve kvalita vzdelávacej inštitúcie je jedným zo zákonom stanovených kritérií pre

určovanie počtu tried prvých ročníkov pre prijímacie konanie. Aj nový plánovaný systém

financovania škôl má byť zameraný na podporu kvality a efektívnosti. V tejto súvislosti je

potrebné uviesť, že ponúkajúce sa jednoduché riešenie viazať výšku normatívu na kvalitu

školy by nebol, aspoň v súčasnosti, krok správnym smerom. Pri aktuálnej úrovni

normatívov by totiž ich ďalšie zníženie u menej kvalitných škôl znížilo šancu týchto škôl

zlepšiť sa. Navyše, kvalitu školy ako takú nevieme zatiaľ dobre merať. Preto Ministerstvo

školstva, vedy výskumu a športu SR navrhuje, aby systém financovania podporoval

kvalitu inými spôsobmi. Ako príklad nástroja na podporu kvality, ktorý sa v systéme

používa už dnes, uvádza poskytovanie dodatočných finančných prostriedkov za dobré

výsledky žiakov v súťažiach.

Ďalším merateľným a porovnateľným sú výsledky externej formy maturitných

skúšok.

Tabuľka 7: 2009/ 2010 externá časť maturitných skúšok - priemerná úspešnosť v %


1. Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina 75,5 1. Gymnázium, Tvrdošín 74,0 2. Gymnázium, Veľká okružná, Žilina 75,2 2. Gymnázium V.P.T., Martin 70,9 3. Gymnázium, Ružomberok 75,1 3. Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina 70,6 4. Gymnázium M.M.H., Lipt. Mikuláš 73,3 4. Gymnázium, Veľká okružná, Žilina 68,6 5. Gymnázium P.O.H., Dolný Kubín 72,2 4. Gymnázium P.O.H., Dolný Kubín 68,6 6. Gymnázium V.P.T., Martin 71,6 6. Gymnázium, Kysucké Nové Mesto 68,3 7. Gymnázium J. Lettricha, Martin 70,9 7. Gymnázium J. Lettricha, Martin 66,8 8. Gymnázium, Liptovský Hrádok 70,5 8. Gymnázium A.B.,Námestovo 64,2 9. Gymnázium, Hlinská, Žilina 69,8 9. Gymnázium, Ružomberok 60,5 10. Gymnázium, Bytča 68,8 10. Gymnázium M.M.H., Lipt. Mikuláš 60,0 11. Gymnázium, Kysucké Nové Mesto 68,7 celoslovenský priemer 59,0 12. Gymnázium A.B., Námestovo 68,3 11. Gymnázium J.C.H., Vrútky 58,6 13. Gymnázium J.C.H., Vrútky 67,9 12. Gymnázium, Liptovský Hrádok 58,3 14. Gymnázium, Turzovka 67,7 13. Gymnázium, Hlinská, Žilina 53,0 15. Športové gymnázium, SŠ, Žilina 66,7 14. Gymnázium, Rajec 52,8 16. Gymnázium, Rajec 64,3 15. Gymnázium, Bytča 47,3 16. Gymnázium, Tvrdošín 64,3 15. Gymnázium, Turzovka 47,3

celoslovenský priemer 60,6 17. Športové gymnázium, SŠ, Žilina 34,4

1

80


anglický jazyk B1 anglický jazyk B2

1. Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina 80,8 1. Gymnázium, Ružomberok 81,7 2. Gymnázium, Ružomberok, 79,2 2. Gymnázium , Veľká okružná, Žilina 79,6 3. Gymnázium P.O.H., Dolný Kubín 77,7 3. Gymnázium, Tvrdošín 79,2 4. Gymnázium M.M.H., Lipt. Mikuláš 74,4 4. Gymnázium, Kysucké Nové Mesto 77,7 5. Gymnázium, Veľká okružná, Žilina 73,3 5. Gymnázium M.M.H., Lipt. Mikuláš 74,0 6. Gymnázium V.P.T., Martin 73,1 6. Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina 73,5 7. Gymnázium J. Lettricha, Martin 72,1 7. Gymnázium J.C.H., Vrútky 73,3 8. Gymnázium, Liptovský Hrádok 68,1 8. Gymnázium P.O.H., Dolný Kubín 72,0 9. Gymnázium J.C.H., Vrútky 66,5 celoslovenský priemer 70,3 10. Gymnázium, Kysucké Nové Mesto 65,2 9. Gymnázium V.P.T., Martin 70,0 11. Gymnázium, Turzovka 64,9 10. Gymnázium, Hlinská, Žilina 69,7 12. Gymnázium, Hlinská, Žilina 64,3 11. Gymnázium J. Lettricha, Martin 67,8 13. Gymnázium A.B., Námestovo 63,9 12. Gymnázium, Liptovský Hrádok 62,5 14. Gymnázium, Bytča 60,6 13. Gymnázium A.B., Námestovo 61,3 15. Gymnázium, Tvrdošín 57,2 14. Gymnázium, Bytča 58,1 16. Gymnázium, Rajec 54,5 15. Gymnázium, Rajec 56,9 celoslovenský priemer 54,2 Gymnázium, Turzovka X 17. Športové gymnázium, SŠ, Žilina 53,3 Športové gymnázium, SŠ, Žilina X

nemecký jazyk B1 nemecký jazyk B2

1. Gymnázium M.M.H., Lipt. Mikuláš 82,5 1. Gymnázium M.M.H., Lipt. Mikuláš 74,6 2. Gymnázium, Veľká okružná, Žilina 79,5 2. Gymnázium, Ružomberok 66,7 3. Gymnázium, Ružomberok 76,5 3. Gymnázium, Veľká okružná, Žilina 63,3 4. Gymnázium A.B., Námestovo 70,9 4. Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina 62,5 5. Gymnázium J.C.H., Vrútky 70,3 celoslovenský priemer 58,5 6. Gymnázium, Kysucké Nové Mesto 68,5 5. Gymnázium A.B.,Námestovo 57,1 7. Gymnázium V.P.T., Martin 66,0 6. Gymnázium, Hlinská, Žilina 56,9 8. Gymnázium, Turzovka 62,1 9. Gymnázium, Hlinská, Žilina 60,2 10. Gymnázium P.O.H., Dolný Kubín 56,7 11. Gymnázium, Bytča 51,3 12. Gymnázium, Tvrdošín 50,0 celoslovenský priemer 49,7 13. Gymnázium, Rajec 48,8 14. Gymnázium J. Lettricha, Martin 46,7 15. Športové gymnázium, SŠ, Žilina 45,1 Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina X

Gymnázium, Liptovský Hrádok X

1

81


Tabuľka 8: 2010/ 2011 externá časť maturitných skúšok - priemerná úspešnosť v %


1. Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina 81,3 1. Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina 85,2 2. Gymnázium, Veľká okružná, Žilina 79,2 2. Gymnázium J. Lettricha, Martin 80,0 3. Gymnázium, J. Lettricha, Martin 79,1 3. Gymnázium, V.P.T., Martin 73,8 4. Gymnázium V.P.T., Martin 77,8 4. Gymnázium, Veľká okružná, Žilina 70,5 5. Gymnázium M.M.H., Lipt. Mikuláš 75,7 4. Gymnázium P.O.H., Dolný Kubín 65,0 6. Gymnázium, Ružomberok 75,0 6. Gymnázium A.B.,Námestovo 64,2 7. Gymnázium A.B., Námestovo 74,7 7. Gymnázium J.C.H., Vrútky 61,8 8. Gymnázium, Liptovský Hrádok 74,4 7. Gymnázium, Liptovský Hrádok 61,8 9. Gymnázium, Hlinská, Žilina 74,0 9. Športové gymnázium, SŠ, Žilina 60,3 10. Gymnázium, Tvrdošín 73,4 10. Gymnázium, Bytča 60,1 11. Gymnázium, P.O.H., Dolný Kubín 73,0 11. Gymnázium M.M.H., Lipt. Mikuláš 59,2 12. Gymnázium, Bytča 72,7 celoslovenský priemer 57,9 13. Gymnázium, Kysucké Nové Mesto 71,9 12. Gymnázium, Rajec 56,9 14. Gymnázium, Turzovka 71,7 12. Gymnázium, Tvrdošín 56,9 15. Gymnázium J.C.H., Vrútky 70,2 14. Gymnázium, Kysucké Nové Mesto 56,6 16. Gymnázium, Rajec 65,5 15. Gymnázium, Ružomberok 55,8 17. Športové gymnázium, SŠ, Žilina 65,4 15. Gymnázium, Turzovka 55,6

celoslovenský priemer 62,5 17. Gymnázium, Hlinská, Žilina 54,4

anglický jazyk B1 anglický jazyk B2

1. Gymnázium J. Lettricha, Martin 82,2 1. Gymnázium, Tvrdošín 91,0 2. Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina 81,6 2. Gymnázium J. Lettricha, Martin 86,7 3. Gymnázium, Ružomberok 78,3 3. Gymnázium, Liptovský Hrádok 85,0 4. Gymnázium M.M.H., Lipt. Mikuláš 76,9 4. Gymnázium, Ružomberok 84,2 5. Gymnázium V.P.T., Martin 73,8 5. Gymnázium, Veľká okružná, Žilina 83,0 6. Gymnázium Veľká okružná, Žilina 73,7 6. Gymnázium M.M.H., Lipt. Mikuláš 79,2 7. Gymnázium P.O.H., Dolný Kubín 73,2 7. Gymnázium P.O.H., Dolný Kubín 74,0 8. Gymnázium, A.B., Námestovo 72,0 8. Gymnázium,Varšavská cesta, Žilina 72,0 9. Gymnázium, Liptovský Hrádok 71,9 celoslovenský priemer 69,6 10. Gymnázium, Tvrdošín 71,0 9. Gymnázium, Hlinská, Žilina 69,0 11. Gymnázium, Hlinská, Žilina 69,4 10. Gymnázium, A.B.,Námestovo 66,5 12. Gymnázium Turzovka 67,0 11. Gymnázium V.P.T., Martin 66,3 13. Gymnázium J.C.H., Vrútky 65,5 12. Gymnázium, Bytča 63,1 14. Gymnázium, Bytča 59,7 13. Gymnázium, Kysucké Nové Mesto 59,8 15. Gymnázium, Rajec 59,6 14. Gymnázium, Turzovka 46,7 16. Športové gymnázium, SŠ, Žilina 59,0 Gymnázium, Rajec X 17. Gymnázium, Kysucké Nové Mesto 56,3 Gymnázium J.C.H., Vrútky X

celoslovenský priemer 56,3 Športové gymnázium, SŠ, Žilina X

1

82


nemecký jazyk B1 nemecký jazyk B2

1. Gymnázium M.M.H., Lipt. Mikuláš 61,9 1. Gymnázium J. Lettricha, Martin 76,7 2. Gymnázium V.P.T., Martin 58,5 2. Gymnázium A.B.,Námestovo 70,8 3. Gymnázium, Ružomberok 58,0 3. Gymnázium, Hlinská, Žilina 43,0 4. Gymnázium, Veľká okružná, Žilina 57,3 celoslovenský priemer 38,4 5. Gymnázium A.B., Námestovo 55,6 6. Gymnázium, Hlinská, Žilina 55,3 7. Gymnázium, Liptovský Hrádok 53,7 8. Gymnázium J.C.H., Vrútky 53,3 9. Gymnázium, Kysucké Nové Mesto 52,9 10. Gymnázium, Bytča 52,3 11. Gymnázium P.O.H., Dolný Kubín 51,2 12. Gymnázium, Turzovka 50,1 celoslovenský priemer 35,7 13. Gymnázium, Rajec 31,0 14. Gymnázium, Tvrdošín 27,5 Športové gymnázium, SŠ, Žilina X Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina X

Gymnázium J. Lettricha, Martin X

Tabuľka 9: 2011 / 2012 externá časť maturitných skúšok - priemerná úspešnosť v %


1. Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina 77,7 1. Gymnázium, Tvrdošín 71,0 2. Gymnázium, Ružomberok 76,5 2. Gymnázium J. Lettricha, Martin 70,0 3. Gymnázium, Veľká okružná, Žilina 75,7 3. Gymnázium, Liptovský Hrádok 65,4 4. Gymnázium J. Lettricha, Martin 74,7 4. Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina 64,7 5. Gymnázium V.P.T., Martin 74,3 5. Gymnázium, Ružomberok 63,3 6. Gymnázium P.O.H., Dolný Kubín 74,1 6. Gymnázium P.O.H., Dolný Kubín 62,6 7. Gymnázium, Hlinská, Žilina 73,3 6. Gymnázium, Veľká okružná, Žilina 62,6 8. Gymnázium, Liptovský Hrádok 72,7 8. Gymnázium V.P.T., Martin 59,7 9. Gymnázium M.M.H., Lipt. Mikuláš 71,8 9. Gymnázium A.B.,Námestovo 58,5 10. Gymnázium, Turzovka 70,1 10. Športové gymnázium, SŠ, Žilina 52,1 11. Gymnázium, Kysucké Nové Mesto 69,5 celoslovenský priemer 50,8 12. Gymnázium J.C.H., Vrútky 69,2 11. Gymnázium, Kysucké Nové Mesto 50,4 13. Gymnázium, Bytča 68,5 12. Gymnázium, Rajec 48,9 14. Gymnázium A.B., Námestovo 67,8 13. Gymnázium J.C.H., Vrútky 48,7 15. Gymnázium, Tvrdošín 67,4 14. Gymnázium, Hlinská, Žilina 47,6 16. Gymnázium, Rajec 63,6 15. Gymnázium, Bytča 45,3 17. Športové gymnázium, SŠ, Žilina 59,3 16. Gymnázium M.M.H., Lipt. Mikuláš 43,2

celoslovenský priemer 59,1 17. Gymnázium, Turzovka 37,8

Od školského roka 2011/2012 nastala úprava v legislatíve, keď stanovila v zmysle § 6 ods.

9 vyhlášky č. 318/2008 Z. z o ukončovaní štúdia na stredných školách v znení neskorších

1

83


predpisov, že externú časť maturitnej skúšky, písomnú formu internej časti maturitnej

skúšky a ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov

cudzí jazyk žiak vykoná na úrovni B2 jazykovej náročnosti Spoločného európskeho

referenčného rámca. Z uvedeného vyplýva, že každý maturant na gymnáziu musí skúšku

z povinného maturitného predmetu - cudzí jazyk na úrovni B2 jazykovej náročnosti

absolvovať.

nemecký jazyk B2 anglický jazyk B2 1. Gymnázium, Hlinská, Žilina 52,7 1. Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina 72,7 2. Gymnázium, Veľká okružná, Žilina 47,3 2. Gymnázium, Ružomberok 68,2 celoslovenský priemer 44,7 3. Gymnázium, Veľká okružná, Žilina 56,4 3. Gymnázium P.O.H., Dolný Kubín 41,1 4. Gymnázium P.O.H., Dolný Kubín 55,7 4. Gymnázium, Ružomberok 40,5 5. Gymnázium M.M.H., Lipt. Mikuláš 55,5 5. Gymnázium A.B., Námestovo 39,4 celoslovenský priemer 55,4 6. Gymnázium, Kysucké Nové Mesto 37,2 6. Gymnázium, Liptovský Hrádok 54,8 7. Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina 35,8 7. Gymnázium, Hlinská, Žilina 51,7 8. Gymnázium, Turzovka 31,9 8. Gymnázium A.B.,Námestovo 51,3 9. Gymnázium M.M.H., Lipt. Mikuláš 30,8 9. Gymnázium, Turzovka 46,4 10. Gymnázium, Bytča 26,4 10. Gymnázium, Tvrdošín 45,7 11. Gymnázium, Bytča 45,1 12. Gymnázium, Rajec 42,9 13. Gymnázium, Kysucké Nové Mesto 40,7

14. Športové gymnázium, SŠ, Žilina 33,4

Tabuľka 10: 2012 / 2013 externá časť maturitných skúšok - priemerná úspešnosť v %


1. Gymnázium, Kysucké Nové Mesto 79,7 1. Gymnázium, Kysucké Nové Mesto 78,7 2. Gymnázium, Veľká okružná, Žilina 77,1 2. Gymnázium, Tvrdošín 75,8 3. Gymnázium P.O.H., Dolný Kubín 76,7 3. Gymnázium, Ružomberok 68,5 4. Gymnázium J. Lettricha, Martin 76,4 4. Gymnázium V.P.T., Martin 67,7 5. Gymnázium M.M.H., Lipt. Mikuláš 75,4 5. Gymnázium, Veľká okružná, Žilina 61,6 6. Gymnázium V.P.T., Martin 75,2 6. Gymnázium, Bytča 61,4 7. Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina 75,1 7. Gymnázium J.C.H., Vrútky 59,8 7. Gymnázium A.B., Námestovo 75,1 8. Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina 59,1 9. Gymnázium, Liptovský Hrádok 74,2 9. Gymnázium J. Lettricha, Martin 58,7 10. Gymnázium, Hlinská, Žilina 72,0 10. Gymnázium, Hlinská, Žilina 56,3 11. Gymnázium, Ružomberok 71,5 11. Gymnázium, Liptovský Hrádok 55,3 12. Gymnázium J.C.H., Vrútky 70,4 12. Gymnázium A.B.,Námestovo 52,7 13. Gymnázium, Bytča 69,8 13. Gymnázium P.O.H., Dolný Kubín 51,8 14. Gymnázium, Tvrdošín 69,3 14. Gymnázium M.M.H., Lipt. Mikuláš 50,9 15. Gymnázium, Turzovka 67,2 celoslovenský priemer 50,9 16. Gymnázium, Rajec 62,9 15. Gymnázium, Rajec 50,3 17. Športové gymnázium, SŠ, Žilina 62,7 16. Gymnázium, Turzovka 47,0

celoslovenský priemer 61,8 17. Športové gymnázium, SŠ, Žilina 42,1

1

84


nemecký jazyk B2 anglický jazyk B2

1. Gymnázium, Veľká okružná, Žilina 50,7 1. Gymnázium J. Lettricha, Martin 76,3 2. Gymnázium V.P.T., Martin 48,7 2. Gymnázium V.P.T., Martin 68,2 3. Gymnázium, Kysucké Nové Mesto 48,6 3. Gymnázium, Kysucké Nové Mesto 68,0 celoslovenský priemer 44,5 4. Gymnázium, Ružomberok 66,3 4. Gymnázium A.B.,Námestovo 42,5 5. Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina 66,2 5. Športové gymnázium, SŠ, Žilina 40,2 6. Gymnázium M.M.H., Lipt. Mikuláš 65,3 6. Gymnázium M.M.H., Lipt. Mikuláš 37,4 7. Gymnázium, Tvrdošín 65,2 7. Gymnázium, Turzovka 36,0 8. Gymnázium, Veľká okružná, Žilina 65,0 8. Gymnázium P.O.H., Dolný Kubín 35,3 9. Gymnázium A.B.,Námestovo 63,6 9. Gymnázium, Hlinská, Žilina 34,2 celoslovenský priemer 63,2 10. Gymnázium, Ružomberok 34,0 10. Gymnázium, Liptovský Hrádok 63,0 11. Gymnázium J.C.H., Vrútky 29,8 11. Gymnázium, Hlinská, Žilina 61,6 12. Gymnázium, Bytča 24,9 12. Gymnázium P.O.H., Dolný Kubín 61,4 13. Gymnázium J.C.H., Vrútky 60,5 14. Gymnázium, Bytča 55,3 15. Športové gymnázium, SŠ, Žilina 52,4 16. Gymnázium, Turzovka 48,7

17. Gymnázium, Rajec 46,3

Objektívnym ukazovateľom dosahovania úrovne vedomostí žiakov v gymnáziách sú

výsledky externej časti maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry, pretože ju

absolvujú všetci žiaci na všetkých školách, pri ostatných predmetoch už táto skutočnosť

neplatí. Uvedené výsledky za posledné štyri školské roky všetkých gymnázií boli

spracované do grafu a vytvorené poradie najlepších desiatich gymnázií.

0,0%

10,0%

20,0%

30,0%

40,0%

50,0%

60,0%

70,0%

80,0%

Priemerná úspešnosť V SJaL za posledné 4 roky

77

,4%

7

6,8

%

75

,2%

7

4,7

%

74

,5%

7

4,1

%

74

,0%

72

,9%

72

,4%

7

2,2

%

71

,5%

69

,9%

69

,4%

69

,1%

6

8,6

%

64

,1%

6

3,5

%

Gymnázium Varšavská ZA

Gymnázium V.okružná ZA

Gymnázium J. Lettricha MT

Gymnázium VPT MT

Gymnázium RK

Gymnázium MMH LM

Gymnázium POH DK

Gymnázium LH

Gymnázium KNM

Gymnázium Hlinská ZA

Gymnázium NO

Gymnázium BY

Gymnázium Vrútky

Gymnázium Turzovka

Gymnázium TS

Gymnázium Rajec

Športové gymnázium ZA

Graf 21: Priemerná úspešnosť v SJaL za posledné 4 roky

1

85


Externá časť maturitnej skúšky 2013 – porovnanie priemernej úspešnosti žiakov

všetkých stredných škôl (nielen gymnázií) v Žilinskom kraji

Slovenský jazyk a literatúra

Graf č.:

školy podľa zriaďovateľov

Graf 23: Porovnanie priemernej úspešnosti žiakov stredných škôl v maturitnej skúške SJaL

podľa zriaďovateľov

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90

100

ŽSK cirkevné súkromné OÚ mesto

60,8 65,5 59,4

77,9 70,9

Graf 22: Porovnanie priemernej úspešnosti žiakov stredných škôl v maturitnej skúške SJaL

podľa krajov

1

86


Graf 24: Počet žiakov konajúcich externú časť maturitnej skúšky podľa zriaďovateľov škôl

Matematika Graf 25: Porovnanie priemernej úspešnosti žiakov stredných škôl v maturitnej skúške z

matematiky podľa krajov

Graf 26: Porovnanie priemernej úspešnosti žiakov stredných škôl v maturitnej skúške z

matematiky podľa zriaďovateľov


6 670

504 472 493 46

0

20

40

60

80

100

BA TT PO NR KE SR TN ZA BB

54,3 53,6 52,5 52,3 51,6 50,9 49,6 48,7 45,6

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90

100


45,5 43,4 30,2

59,6 45,8

1

87


1.2.5 Hodnotenie škôl v rámci Slovenskej republiky - 2013

V decembri 2013 zverejnil Inštitút pre ekonomické a sociálne

reformy rebríček základných škôl, stredných odborných škôl a gymnázií. Hodnotenie bolo

pre každý typ školy osobitné, do úvahy sa berú výsledky za ostatné štyri roky. Pri

základných školách to boli Testovanie 9 a mimoriadne výsledky žiakov; pri stredných

odborných školách a gymnáziách išlo o externú časť písomných maturít, mimoriadne

výsledky žiakov a nezamestnanosť absolventov.

Hodnotenie nehovorí o kvalite škôl, ale o výsledkoch žiakov. Do úvahy sa brali iba tie

školy, ktoré mali za posledné 4 roky aspoň 80 testovaných, resp. zmaturovaných žiakov a

80 absolventov. Medzi gymnáziami bolo hodnotených 102 škôl z celej Slovenskej

republiky, v prvej päťdesiatke bolo umiestnených 9 gymnázií pôsobiacich na území

Žilinského kraja a iba 5 gymnázií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK.

Tabuľka 11: Umiestnenie škôl v Žilinskom kraji

poradie

za SR

- 2013

Skóre

2013 Kraj Názov Ulica Obec

Skóre

2012

poradie

za SR -

2012

1 7.98 Žilinský Bilingválne

gymnázium

Komenského

215

Sučany 7.75 2

5 7.49 Žilinský Gymnázium

bilingválne

Tomáša

Ružičku 3

Žilina 7.62 5


J. Lettricha

Jozefa Lettricha

2

Martin 6.62 19

19 6.69 Žilinský Gymnázium Varšavská cesta

1

Žilina 7.3 8

23 6.59 Žilinský Spojená škola –

gymnázium

Komenského 10 L.Mikuláš 6.47 28

31 6.34 Žilinský Gymnázium Š. Moyzesa 23 Ružomberok 6.51 23


V. P. Tótha

Malá hora 3 Martin 6.27 42


J. M. Hurbana

17. novembra

1296

Čadca 6.22 44


Veľká okružná

22

Žilina 6.46 29

1

http://skoly.ineko.sk/

88


1.2.6 Úspešnosť absolventov gymnázií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK v školskom

roku 2012/2013 na trhu práce

Úspešnosť prijímania absolventov na vysoké školy bola v roku 2013 vysoká - 93%, je

však potrebné zabezpečiť i spätnú väzbu, koľko študentov v štúdiu na vysokej škole

pokračuje aj po prvom roku štúdia. Len minimálne percento absolventov skončilo

v evidencii nezamestnaných. Uvedená skutočnosť len potvrdzuje, že gymnáziá sú školami,

ktoré pripravujú žiakov prioritne na štúdium na vysokej škole.

Tabuľka 12

celkový počet absolventov v gymnáziách ŽSK

1763

pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu

1639

zamestnaní

77

evidovaní na ÚPSVaR

47

Graf 27: Úspešnosť absolventov gymnázií ŽSK v školskom roku 2012/2013 na trhu práce

Vysoké školy, o ktoré mali absolventi gymnázií najväčší záujem:

Slovenská republika Česká republika

►Univerzita Komenského, Bratislava ►Karlova univerzita, Praha

►Slovenská technická univerzita, Bratislava ►Vysoká škola ekonomická, Praha

►Žilinská univerzita, Žilina ►České vysoké učení technické,

Praha

93%

4% 3%

študujúci na VŠ

pracujúci

evidovaní nezamestnaní

1

89


►Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica ►Masarykova univerzita, Brno

►Univerzita Cyrila a Metoda, Trnava ►Mendelova univerzita, Brno

►Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra ►Vysoké učení technické, Brno

►Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra ►Banská univerzita, Ostrava

►Technická univerzita, Zvolen ►Univerzita Palackého, Olomouc

►Katolícka univerzita, Ružomberok

SWOT analýza


široká sieť gymnázií v regiónoch Žilinského

kraja v obidvoch formách štúdia (4 a 8 ročná),

kvalifikovanosť pedagogických zamestnancov

gymnázií,

odbornosť vyučovania v gymnáziách,

ochota pedagogických zamestnancov gymnázií

ku celoživotnému vzdelávaniu,

využívanie alternatívnych spôsobov výučby vo


skúsenosť s tvorbou projektov a aktívna

zapojenosť gymnázií do projektov,

modernizácia gymnázií – budovy i materiálno

technické zabezpečenie,

záujem absolventov gymnázií o ďalšie možnosti

vzdelávania,

medzinárodná spolupráca gymnázií s

partnerskými školami v zahraničí,

ponuka kvalitného jazykového vzdelávania

v niektorých gymnáziách

ponuka gymnaziálneho vzdelávania nie je

v niektorých regiónoch proporcionálne

rozložená,

gymnáziá s nízkym počtom žiakov v triedach,

neschopnosť naplniť kapacitu školy,

slabá propagácia niektorých gymnázií na

verejnosti,

nízka úroveň nastavenia kritérií na prijatie na

štúdium, prijímanie žiakov so slabými

vzdelávacími výsledkami,

znižujúca sa vzdelanostná úroveň žiakov,

gymnázií,

nedostačujúca motivácia k dosahovaniu čo

najkvalitnejších výsledkov - k prijatiu na

štúdium na niektorých vysokých školách stačí

maturitné vysvedčenie

nedostatočná spolupráca gymnázií

s vysokoškolským prostredím,

absencia kariérneho poradenstva na úrovni


absencia vyučovacích predmetov na základných

školách a gymnáziách venovaných orientácii na

trh práce


intenzívnejšia spolupráca medzi zriaďovateľmi

gymnázií v oblasti výchovy a vzdelávania,

zriaďovanie tried gymnázií s rozšíreným

zameraním na prírodovedné a technické

predmety,

pre podporu jazykového vzdelávania zriaďovať

triedy s bilingválnym štúdiom,


zamestnancov gymnázií (spolupráca s

metodicko-pedagogickými centrami a vysokými

školami),

redukcia gymnázií s osemročnou formou štúdia,


únie a iných zdrojov,

spolupráca so základnými školami so

nedostatočné nastavenie kritérií pri prijímaní na

štúdium s následkom zníženia kvality

gymnaziálneho vzdelávania,

nízka vedomostná úroveň a príprava žiakov

základných škôl na stredoškolské štúdium,

ďalšie rozširovanie siete gymnázií,


gymnázií, ich vybavenosť a odmeňovanie

pedagogických a nepedagogických

zamestnancov,

nepochopenie optimalizačných opatrení


nepriaznivý demografický vývoj obyvateľstva

1

90


zameraním na výber žiakov,

realizácia výchovno-vzdelávacieho procesu v

gymnáziách prostredníctvom informačno-

komunikačných technológií,

spolupráca gymnázií s vysokými školami v

oblasti vedy a výskumu,

certifikovanie gymnázií a ich vzdelávacích

programov celosvetovo uznávanými certifikátmi

resp. CAF

1.3 Strategické ciele v oblasti všeobecného vzdelávania

1.3.1 Východiská

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016 stanovuje pre

oblasť regionálneho školstva ako rozhodujúce priority zabezpečenie výraznejšej úlohy

a postavenia učiteľov všetkých stupňov škôl v spoločnosti, obnovu disciplíny na

základných a stredných školách založenej na prirodzenom vzore a autorite, ako

predpokladu ďalšieho rozvoja školstva. Ako dôležitú úlohu vníma i skvalitnenie

vzdelávacieho prostredia novými učebnými zdrojmi a materiálno-technickým vybavením

s digitálnou podporou, ale aj zvyšovanie kompetencií detí, žiakov a študentov s väzbou na

vytváranie konkurencieschopnosti európskeho štandardu hodnotení, napr. PISA. Vláda

v záujme zvýšenia záujmu žiakov o technické študijné odbory zvýši dôraz na vyučovanie

matematiky a prírodovedných predmetov.

Podľa Národného programu reforiem na roky 2011 - 2015 skorá selekcia takmer

tretiny žiakov na osemročných gymnáziách vo veku 10 rokov podľa medzinárodných

štúdií neprispieva ku kvalite systému ako celku a pre spoločnosť nie je dobré, ak sa príliš

skoro oddelia najlepší žiaci od ostatných. Podľa odporúčaní Európskej komisie Vláda SR

zaviedla objektívne a merateľné celoplošné testovanie žiakov základných škôl (Testovanie

5), v školskom roku 2012/2013 v novembri bolo zrealizované prvé pilotné overovanie

testovacích nástrojov a v školskom roku 2013/2014 v novembri už pilotné testovanie

žiakov 5. ročníka. Výsledky testovania budú rozhodujúcim kritériom pre uchádzanie sa o

vstup týchto žiakov do gymnázií s osemročným štúdiom a stanoví sa mechanizmus ich

prijímania.

Podľa odporúčaní komisie od 01. januára 2013 vláda zrovnoprávnila financovanie pre

druhý stupeň základných škôl a prvé štyri ročníky osemročných gymnázií, keď postup

výpočtu normatívu na žiaka 1. až 4. ročníka osemročného gymnázia bol zjednotený

s normatívom na žiaka základnej školy.

Podľa Národného programu reforiem na rok 2012 základným pilierom znalostnej

spoločnosti a ekonomiky sú výchova, vzdelávanie, veda, výskum a inovácie,

informatizácia a digitalizácia. Vláda SR bude pokračovať v zavádzaní systému interného

1

91


aj externého hodnotenia kvality škôl, ktorý bude zameraný na zlepšenie kvality výchovy a

vzdelávania a ich riadenia, umožní regionálne aj celoslovenské porovnávanie pridanej

hodnoty vzdelávania v jednotlivých školách a verejnosti poskytne dôveryhodné a

zrozumiteľné informácie o kvalite jednotlivých škôl. Zabezpečí sa vzájomný súlad

externých foriem hodnotenia výsledkov škôl na jednotlivých vzdelávacích stupňoch

(najmä Testovanie 5, Testovanie 9 a externá maturita) takým spôsobom, aby bolo možné

vyhodnotiť pridanú hodnotu vzdelávania v jednotlivých školách. Ministerstvo školstva,

vedy, výskumu a športu SR bude v najbližších rokoch realizovať spustený program

rozširovania skúseností najlepších učiteľov, ktorého cieľom je podpora najlepšej praxe.

Vláda SR doladí aj normatívny systém financovania, ktorý splnil svoju racionalizačnú

úlohu, ale viedol aj k javom negatívne ovplyvňujúcim kvalitu a štruktúru škôl. V

spolupráci so zriaďovateľmi sa podporí optimalizácia siete škôl a školských zariadení.

V septembri 2012 bola v Národnej rade Slovenskej republiky schválená novela zákona

č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, ktorej cieľom bolo posilnenie nástrojov koordinácie odborného vzdelávania

a prípravy s cieľom prispôsobiť odborné vzdelávanie a prípravu požiadavkám trhu práce.

Novela zaviedla nový mechanizmus určovania počtu tried prvých ročníkov stredných

odborných škôl a gymnázií, ktoré bude určovať primárne samosprávny kraj

prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia.

S účinnosťou od 01.09.2014 sa tiež zavádzajú nové podmienky pre prijatie žiaka do

prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu gymnázia a bilingválneho štúdia.

Jednou z podmienok prijatia bude dosiahnutie priemeru známok v posledných dvoch

ročníkoch základnej školy do stanovenej hranice 2,00.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v najbližších dvoch rokoch

pripravuje zásadnú zmenu v rozložení gymnázií. Viac financií majú dostať

bilingválne gymnáziá a gymnáziá, ktoré budú mať triedy zamerané na prírodovedné

a technické predmety. Čo sa týka postavenia bilingválnych gymnázií, už v súčasnosti sú

podporované vyšším normatívom na žiaka v porovnaní s bežným štvorročným

gymnaziálnym štúdiom. Podobne sa bude postupovať s bonifikáciou pre gymnáziá, ktoré

budú výrazne podporovať prírodovedné a technické predmety. Vzhľadom na

odporúčania EK aj v oblasti podpory výučby jazykov, najmä angličtiny, bilingválne

gymnáziá budú mať na Slovensku veľkú perspektívu a ministerstvo považuje „za prioritu

priorít“ aj väčšiu podporu päťročných bilingválnych gymnázií s nástupom žiakov po

ôsmej triede. Pri bilingválnych gymnáziách sa bude normatív ešte zvyšovať a pri

osemročných gymnáziách znižovať. (zdroj: Čaplovič: Chceme, aby sa žiaci neučili

podliezať latku, 13. marec 2013, Pravda)

Vo vyššie uvedenom článku minister upozorňuje aj na potrebu väčšej efektívnosti

siete základných a stredných škôl, ktorá sa dá dosiahnuť optimalizáciou siete a

ministerstvo bude môcť každému zriaďovateľovi školy, ktorý požiada o dofinancovanie

v rámci dohodovacieho konania, uložiť povinnosť vykonať racionalizačné opatrenie,

1

92


a teda znížiť počet zamestnancov školy, znížiť počet tried, zrušiť školu alebo uložiť iné

opatrenie, ktorým sa znížia náklady na výchovu a vzdelávanie žiakov.

Optimalizácia v regionálnom školstve teda znamená úpravu siete škôl, ktorá pri

zohľadňovaní priestorových a ekonomických možností zriaďovateľa prispôsobuje kapacitu

jednotlivých škôl aktuálnemu a predpokladanému demografickému vývoju populácie v

regióne, reálnym potrebám a požiadavkám na regionálnom trhu práce týkajúcich sa

kvalifikovanej pracovnej sily resp. potrieb jej rekvalifikovania, a zároveň sa snaží o čo

najefektívnejšie a najhospodárnejšie nastavenie prevádzky škôl z personálneho

i finančného hľadiska.

Žilinský samosprávny kraj pri stanovení strategických cieľov regionálnej stratégie

výchovy a vzdelávania vychádzal z vyššie uvedených dokumentov a stratégií.

1.3.2 Hlavný strategický cieľ

Naďalej definovať všeobecné vzdelávanie na gymnáziách ako základnú prípravu

žiakov pre štúdium na vysokých školách, ktorého výsledkom bude vysoká úroveň

vedomostných znalostí absolventov s vyprofilovanými osobnostnými postojmi a názormi

a ktorého kvalita bude zabezpečovaná kvalifikovanými pedagogickými zamestnancami

aj v prepojení s univerzitným prostredím v moderných školách s kvalitným materiálno –

technickým vybavením s digitálnou podporou.

Čiastkové ciele

1.3.2.1

Kvalita = priorita a výzva, aby gymnázium predstavovalo kvalitnú vzdelávaciu

inštitúciu, dosahujúcu v merateľných a porovnateľných kritériách hodnotenia

kvality škôl čo najvyššie parametre a garantujúcu kvalitu ponúkaného výchovno-

vzdelávacieho procesu.

Aktivity:

1. Na základe porovnateľných a merateľných kritérií vo všetkých gymnáziách

zostaviť prehľad gymnázií v územnej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

a poskytnúť verejnosti dôveryhodné a zrozumiteľné informácie o gymnáziách

v kraji.

2. Podporovať ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov gymnázií za účelom

ich odborného a kvalifikačného rastu nielen schvaľovaním plánov kontinuálneho

vzdelávania škôl, ale i podávaním informácií o možných vzdelávacích aktivitách

určených pre učiteľov gymnázií a aktivizovaním gymnázií k participácii na

projektoch určených na zvyšovanie odborných znalostí pedagógov.

1

93


3. Vytvoriť zdravé konkurenčné prostredie v oblasti všeobecného vzdelávania, ktoré

prispeje k pozitívnemu rozvoju gymnaziálneho školstva a vyprovokuje školy

k súťaživosti, orientácii na kvalitu, vyššej výkonnosti a snahe diferencovať sa.

4. Prostredníctvom zapájania sa do projektov a možností čerpania finančných

prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ zlepšovať materiálno-technické

vybavenie gymnázií, modernizovať učebné pomôcky, modernizovať stav budov,

zabezpečiť komplexnosť ich vybavenosti.

5. Podporovať kvalitu manažmentu gymnázií v oblasti riadenia, skvalitniť spoluprácu

s vedúcimi pedagogickými zamestnancami a motivovať ich k dosahovaniu

pozitívnych výsledkov škôl vo výchovno-vzdelávacej, ale aj personálnej

a ekonomickej oblasti.

1.3.2.2

Zabezpečiť, aby sa všeobecné (gymnaziálne) vzdelávanie stalo zárukou získania

širokého ekonomicko – spoločensko - kultúrneho vzdelanostného základu pre

štúdium na vysokých školách, ale i pre celoživotné vzdelávanie

Aktivity:

1. Skvalitňovať školské vzdelávacie programy na jednotlivých gymnáziách

s dôrazom na transformáciu ich obsahu tak, aby celky boli organicky prepojené a

poskytli široké všeobecné vzdelávanie a odstránilo sa tak encyklopedické chápanie

gymnaziálneho štúdia.

2. Prepojiť obsah gymnaziálneho vzdelávania s rozvojom kľúčových kompetencií

žiakov v oblasti podnikateľských kompetencií, komunikácie vo svetových

jazykoch, digitálnej gramotnosti, finančnej gramotnosti a aktívneho občianstva,

ktoré sú preferované v celoživotnom vzdelávaní, ich benefitom je ich

prenositeľnosť a užitočnosť v akejkoľvek pozícii mladej populácie či už vo

vysokoškolskom štúdiu, alebo v pracovnom a aj osobnom živote.

3. Viesť žiakov gymnázií k motivácii učiť sa a k uvedomeniu si potreby vzdelania

a neustáleho vzdelávania sa pre zabezpečenie vyššej kvality ich života a vyššej

možnosti uplatnenia sa a ich vlastnej konkurencieschopnosti.

4. Podporovať a motivovať gymnáziá, ktoré budú ponúkať rozširujúce vyučovanie

v predmetoch zameraných na prírodné vedy a matematiku, ako aj v predmetoch

technického zamerania.

5. V oblasti podpory vzdelávania v cudzích jazykoch pripraviť materiálne a

personálne podmienky pre zriadenie bilingválnych tried na niektorých z gymnázií

v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK.

1

94


1.3.2.3

Optimalizovať sieť gymnázií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, v súčinnosti

s ostatnými zriaďovateľmi regulovať ponuku gymnaziálneho vzdelávania

v jednotlivých regiónoch.

Aktivity:

1. Modifikovať existujúcu sieť gymnázií tak, aby smerovala k zabezpečeniu jej

funkčnosti, efektívnosti, hospodárnosti a kvality, aby rešpektovala potreby

mikroregiónov a ekonomické podmienky ŽSK aj s ohľadom na naplnenosť škôl

i tried.

2. V zmysle odporúčaní OECD v súčinnosti s Okresným úradom v Žiline a inými

zriaďovateľmi redukovať počet osemročných gymnázií a postupne utlmovať

osemročnú formu štúdia v gymnáziách, ktoré tradične vzdelávali v štvorročnej

forme štúdia a aj v súčasnosti je ich nosným vzdelávaním práve vzdelávanie v

štvorročnej forme štúdia na celom území kraja.

1.3.2.4

Všeobecné vzdelávanie, ako súčasť vzdelávacieho systému, ktorý ako celok musí

zodpovedať vzdelávacej politike Slovenskej republiky, koordinovať a regulovať tak,

aby zodpovedalo (najmä kvantitatívne) potrebám trhu práce a predpokladaným

požiadavkám vysokých škôl na absolventov gymnázií.

Aktivity:

1. Zachovať percentuálny podiel všeobecného vzdelávania k podielu odborného

vzdelávania v rámci škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK na dosiahnutej úrovni

– 20% - 25% , v rámci všetkých škôl v územnej pôsobnosti ŽSK dodržiavať jeho

30% podiel.

2. Pri určovaní počtu tried 1. ročníkov pre prijímacie konanie v nasledujúcom

školskom roku zohľadňovať aktuálny demografický vývoj a dosiahnuť stav, aby na

gymnáziách študovalo 25% - 30% žiakov populačného ročníka.

3. Pri určovaní počtu tried 1. ročníkov pre prijímacie konanie v nasledujúcom

školskom roku zohľadňovať aj údaje o evidencii nezamestnaných absolventov

gymnázií, o úspešnosti absolventov pri prijímaní na vysoké školy, o počte prijatých

žiakov do 1. ročníka v porovnaní s určeným počtom tried/žiakov prostredníctvom

VZN (predpoklad 30 žiakov v triede) – o naplnenosti plánu výkonov.

1

95


Záver

Gymnaziálne vzdelávanie je prioritne zamerané na prípravu mladej populácie na ďalšie

štúdium na vysokej škole. Kvalita tejto vzdelávacej inštitúcie musí byť prvým

a základným predpokladom na jej pôsobenie na trhu vzdelávacích možností a príležitostí.

Jedine kvalita ponúkaného výchovno-vzdelávacieho procesu, kvalita pedagógov

a profesionalita manažmentu škôl, kvalita prijímaných žiakov, kvalita študijných

výsledkov, ako aj kvalita materiálno-technického zabezpečenia a vybavenia škôl môže

priniesť a garantovať úspech a výsledky, aké sa od gymnázií prirodzene očakávajú.

Význam gymnaziálneho vzdelávania v systéme vzdelávania je nezastupiteľný. Mladá

populácia má práve v nich možnosť čo najširšie orientovaného vzdelávania, vďaka

ktorému sa jej otvára široké množstvo východísk, ako postupovať ďalej vo svojej

profesionálnej orientácii, aby jej bola prínosom i pre osobný život.

1

96


Odborné vzdelávanie a príprava

2

97


2.1 Vyhodnotenie regionálnej stratégie oblasti odborného vzdelávania

a prípravy za roky 2010 – 2013

Hospodársky a sociálny vývoj každej krajiny je z veľkej časti určovaný úrovňou

kvalifikácie pracovných síl. Zásadný význam má v tejto súvislosti odborné vzdelávanie

a príprava ako systém umožňujúci získavať odborné zručnosti a kompetencie, ktoré

reagujú na rýchlo sa meniace potreby trhu práce a zároveň poskytuje širokú bázu znalostí

a zručností relevantných z hľadiska pracovného života. O efektivite odborného

vzdelávania a prípravy spolurozhoduje i to, či sa sociálni partneri zapájajú do definovania

zručností a spôsobilostí potrebných pre súčasný i budúci výkon povolaní a pracovných

činností a či sa podieľajú na príprave a realizácii vzdelávacích programov.

Zároveň si to vyžaduje kroky na zníženie miery predčasného ukončovania odborného

vzdelávania a prípravy, na uľahčenie prechodu zo školy do zamestnania, napríklad

kombináciou vzdelávania a odbornej prípravy s prácou, resp. prostredníctvom vzdelávania

na pracovisku. Zručnosti a spôsobilosti dospelej pracovnej sily je nutné podporovať

podnecovaním uznávania vzdelávania nadobudnutého v minulosti prostredníctvom

odbornej prípravy a pracovných skúseností. Súčasne by mali byť k dispozícii možnosti

vzdelávania pre znevýhodnené osoby a skupiny, najmä pre ľudí s nízkym vzdelaním.

Trendmi v oblasti odborného vzdelávania a prípravy je zlepšiť celoživotné vzdelávanie

vrátane informovania a poradenstva pri výbere povolania v školách, vytvoriť systém

odborného vzdelávania a prípravy, ktorý ponúkne prístup k flexibilným,

individualizovaným dráham a vytvoriť lepšie podmienky na prechod do pracovného

života, prechod k ďalšiemu vzdelávaniu a odbornej príprave vrátane vysokoškolského

vzdelávania a podporovať rozvoj zručností dospelých na trhu práce. Nevyhnutnosťou je

podporovať rozvoj odborného vzdelávania organizovaním súťaží zručností, reagovať na

potreby jednotlivcov a trhu práce s tým, že osobitnú pozornosť je potrebné venovať

potrebám malých a stredných podnikov, zlepšovať verejné a súkromné investície do

odborného vzdelávania a prípravy vypracovaním mechanizmov na vyvážené a spoločné

financovanie a aktívne rozvíjať partnerstvo medzi rôznymi tvorcami rozhodnutí

a zainteresovanými stranami, najmä sociálnymi partnermi a odvetvovými organizáciami

na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Na základe uvedeného a v súlade s § 2 ods. 2 a 3 a § 4 ods. 2 písm. a) zákona


zákonov mal Žilinský samosprávny kraj povinnosť koordinovať odborné vzdelávanie

a prípravu pre potreby trhu práce a vytvárať regionálnu stratégiu odborného vzdelávania

a prípravy v spolupráci so zamestnávateľmi alebo regionálnymi komorami, stavovskými

a profesijnými organizáciami a úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny. Preto sa v rámci

Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji na roky 2010

– 2013 - „Regionálnej stratégie odborného vzdelávania a prípravy na roky 2010 – 2013“

2

98


zameral na prípravu žiakov stredných odborných škôl pre úspešné uplatnenie sa na trhu

práce.

Hlavným cieľom Žilinského samosprávneho kraja v oblasti stratégie odborného

vzdelávania a prípravy s názvom „Odborné vzdelávanie a príprava – cesta k úspechu

na trhu práce“ bolo pripraviť žiakov stredných odborných škôl pre úspešné uplatnenie sa

na trhu práce prostredníctvom rozvíjania kľúčových kompetencií žiakov stredných

odborných škôl pre úspešné uplatnenie sa na trhu práce, formovaním vzťahu žiakov

stredných odborných škôl ku spoločnosti a slovenskému národu, rozvíjaním praktickej

výučby žiakov s potrebami zamestnávateľov, zriaďovaním centier odborného vzdelávania

a prípravy, modernizovaním materiálno-technického vybavenia stredných odborných škôl

a ovplyvňovaním pozitívneho vzťahu a hrdosti žiakov a verejnosti ku odbornému

vzdelávaniu a príprave.

V rámci rozvíjania kľúčových kompetencií žiakov stredných odborných škôl pre

úspešné uplatnenie sa na trhu práce bol dôraz kladený na zadefinovanie profilov

absolventov stredných odborných škôl a ich kľúčových kompetencií prostredníctvom

zástupcov zamestnávateľov, stavovských a profesijných organizácií a zástupcov Krajskej

rady pre odborné vzdelávanie a prípravu v Žilinskom samosprávnom kraji. Požiadavky

zástupcov zamestnávateľov, stavovských a profesijných organizácií na kľúčové

kompetencie absolventov stredných škôl boli zakomponované aj do školských

vzdelávacích programov za účelom zvýšenia praktických zručností žiakov a prípravy

absolventov stredných škôl na získanie základných kompetencií, návykov, vedomostí a

zručností pre potreby trhu práce.

Formovanie vzťahu žiakov stredných odborných škôl ku spoločnosti a

slovenskému národu sa rozvíjalo prostredníctvom vyučovania všeobecno-vzdelávacích

predmetov na stredných odborných školách, organizovaním vedomostných súťaží pre

žiakov stredných odborných škôl s problematikou vlastenectva, tolerancie a poznávania

slovenského národa a podporovaním angažovanosti žiakov stredných odborných škôl

v orgánoch žiackej samosprávy. Z centrálnej úrovne boli organizované súťaže zručností,

napr. Štátnym inštitútom odborného vzdelávania (Autoopravár Junior Castrol, Juvyr,

Junior Nowaco Cup), Ministerstvom hospodárstva SR (Mladý tvorca), ale i na úrovni

regionálnej. Žilinský samosprávny kraj v spolupráci s Považskou galériou umenia v Žiline

organizoval v októbri 2011 výstavu prác žiakov stredných odborných škôl s názvom

"Študenti a umenie" so zameraním na umeleckú prácu s drevom, kovom, šperkom, látkou,

fotografiou či maľbou. Zároveň od roku 2010 organizuje Žilinský samosprávny kraj súťaž

zručností žiakov stredných škôl pod názvom Mladý remeselník, či prezentáciu výrobkov

stredných odborných škôl spojenú s predajom Vianočné trhy, ktoré sa organizujú od roku

2011.

2

99


Prispôsobovanie praktickej výučby žiakov potrebám zamestnávateľov sa

uskutočňovalo v súlade s analýzami a požiadavkami zamestnávateľov podľa potrieb trhu

práce a stredoškolského vzdelávania vo vzťahu k zriadeniu a činnosti centier odborného

vzdelávania a prípravy, analýzami o vývoji uplatnenia absolventov stredných odborných

škôl na trhu práce a zadefinovaním požiadaviek na kľúčové kompetencie absolventov

stredných odborných škôl v oblasti informačno-komunikačných technológií

prostredníctvom združenia Z@ictklaster v Žilinskom samosprávnom kraji.

Zároveň sa zohľadňovali výsledky analýzy a štatistické údaje úradov práce, sociálnych

vecí a rodiny v Žilinskom kraji pri určovaní štruktúry študijných a učebných odborov pre

prijímanie žiakov na vzdelávanie v stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti

Žilinského samosprávneho kraja. Odborné vzdelávanie a príprava žiakov stredných

odborných škôl sa rozvíjalo aj prostredníctvom cudzieho jazyka a podnikateľských

zručností v oblasti rozvoja podnikania. Bol vytvorený systém ratingu poskytovateľov

vzdelávania a prípravy pre trh práce realizovaný na úradoch práce, sociálnych vecí

a rodiny podľa počtu umiestnených absolventov, čím sa zvýšila úroveň odborného

vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách formou externého hodnotenia

kvality odborného výcviku.

V rámci zriaďovania centier odborného vzdelávania a prípravy (ďalej len

"COVaP") boli zadefinované podmienky a kritériá pre zriadenie takýchto COVaP, ktoré

boli dňa 06.12.2010 schválené aj v Krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu v

Žilinskom samosprávnom kraji. Následne boli hodnotené stredné odborné školy podľa

príslušného zamerania, ktoré na základe splnených kritérií (vybavenosť škôl, štruktúra

a zameranie študijných a učebných odborov, personálne zabezpečenie, finančné

zabezpečenie, poskytovanie ubytovania a stravovania) a v spolupráci so stavovskými

alebo profesijnými organizáciami (strojárstvo, stavebníctvo, poľnohospodárstvo,

drevárstvo, elektrotechnika, zdravotníctvo, obchod a služby) boli zriadené ako COVaP pre

jednotlivé oblasti hospodárskeho priemyslu. Do procesu zriaďovania COVaP boli

transformované aj stredné odborné školy v našej zriaďovateľskej pôsobnosti, ktoré boli

od roku 2009 zapojenédo projektu ESF „Pilotné centrá odborného vzdelávania

v Žilinskom samosprávnom kraji“.

Myšlienka zriaďovať centrá odborného vzdelávania a prípravy vo všetkých

historických regiónoch Žilinského samosprávneho kraja dostala v roku 2011 reálnu

podobu, o čom svedčí zriadenie dvoch COVaP pre strojárstvo a ostatnú kovospracúvaciu

výrobu v septembri 2011 pri Spojenej škole v Martine a v novembri 2011 pri Strednej

odbornej škole technickej v Čadci. Takisto v novembri 2011 bolo zriadené aj tretie

COVaP pre elektrotechniku pri Strednej odbornej škole elektrotechnickej v Žiline.

Zároveň v školskom roku 2012/2013 sa podarilo otvoriť ďalšie tri COVaP pre

automobilový priemysel pri Dopravnej akadémii v Žiline, pre služby a gastronómiu pri

Hotelovej akadémii v Liptovskom Mikuláši a pre stavebníctvo pri SOŠ stavebnej v Žiline.

V školskom roku 2013/2014 sa počítalo s otvorením ďalších troch COVaP pre lesníctvo,

drevárstvo, pre služby a gastronómiu a pre poľnohospodárstvo.

2

100


Po dvoch rokoch existencie COVaP vníma Žilinský samosprávny kraj ich činnosť ako

pozitívny prínos hlavne pre žiakov, ktorí sa pripravujú v týchto stredných odborných

školách a zároveň aj pre pedagogických zamestnancov, nepedagogických zamestnancov

škôl a širokú verejnosť, ktorí sa zúčastňujú na vzdelávacích aktivitách celoživotného

vzdelávania v COVaP. Projekty týchto centier prispeli k modernizácii výchovno-

vzdelávacieho procesu v ťažiskových odborných predmetoch a k zlepšeniu materiálno –

technického vybavenia škôl. Majú veľký podiel na propagácii a podpore odborného

vzdelávania a prípravy a ich činnosťou sa zintenzívnila spolupráca škôl so

zamestnávateľmi v jednotlivých regiónoch.

Modernizovanie materiálno-technického vybavenia stredných odborných škôl sa

realizovalo hlavne prostredníctvom projektov Európskej únie, ktorých výzvy boli

zamerané na modernizáciu a revitalizáciu materiálno-technického zabezpečenia

výchovno-vzdelávacieho procesu. Revitalizácia priestorov stredných odborných škôl sa

uskutočňovala v rámci praktického vyučovania žiakov stredných odborných škôl

(maliarske, stolárske a murárske práce) v jednotlivých regiónoch Žilinského

samosprávneho kraja. Veľmi dôležitá bola spolupráca stredných odborných škôl

a sociálnych partnerov v oblasti zlepšenia materiálno-technického zabezpečenia

výchovno-vzdelávacieho procesu, o čom svedčia konkrétne príklady - počiny

zamestnávateľov v oblasti materiálno-technického vybavenia stredných odborných škôl –

KIA Motors Slovakia, s.r.o. – autá, motory, prevodovky pre potreby výučby v SOŠ

technickej v Čadci, Spojenej škole v Martine, Dopravnej akadémii v Žiline, SOŠ

strojníckej a Spojenej škole v Kysuckom Novom Meste. ViennaInternational – CNC stroj

pre Strednú priemyselnú školu v Martine, či zriadenie strediska praktického vyučovania

v priestoroch spoločnosti INA Kysuce pre účely SOŠ strojníckej v Kysuckom Novom

Meste.

Ovplyvňovanie pozitívneho vytvárania vzťahu a hrdosti žiakov a verejnosti ku

odbornému vzdelávaniu a príprave sa uskutočňovalo prostredníctvom propagácie

významu postavenia zamestnaní primárneho a sekundárneho sektora na trhu práce

v spolupráci so zamestnávateľmi, stavovskými alebo profesijnými organizáciami

organizovaním búrz informácií a dní otvorených dverí v stredných odborných školách.

Realizáciou stretnutí výchovných poradcov a kariérnych poradcov základných škôl

a stredných odborných škôl k problematike uplatnenia absolventov stredných škôl na trhu

práce a otvorených vyučovacích hodín na stredných odborných školách pre žiakov

základných škôl sa podarilo zdôrazniť význam a opodstatnenosť odborného vzdelávania a

prípravy na trhu práce.

V rámci profilácie stredných odborných škôl v regiónoch Žilinského

samosprávneho kraja sa uskutočnila analýza personálnych, priestorových a materiálno-

technických podmienok stredných odborných škôl s cieľom prispôsobiť počty absolventov

základných škôl v súlade s regionálnymi potrebami trhu práce. Vyradením študijných

a učebných odborov stredných odborných škôl, ktorých absolventi nemajú uplatnenie na

2

101


trhu práce, zo sústavy študijných a učebných odborov a ich zameraní sa upravilo členenie

na jednotlivé študijné a učebné odbory v stredných odborných školách Žilinského kraja

podľa požiadaviek trhu práce a podľa odvetví, ktoré majú najvyšší podiel zastúpenia v

rámci jednotlivých mikroregiónov.

Pokiaľ má byť prechod žiakov zo školy na trh práce plynulý, je dôležité, aby absolventi

škôl boli pripravení na požiadavky zamestnávateľov a mali požadované vedomosti,

zručnosti a odborné schopnosti.

Úsilím a jednotlivými krokmi, ktoré Žilinský samosprávny kraj uskutočnil v odbornom

vzdelávaní a príprave za posledné štyri roky, sa podarilo dosiahnuť žiaducu úroveň

spolupráce medzi inštitúciami poskytujúcimi odborné vzdelávanie a sociálnymi partnermi.

Bez zapojenia sa partnerov z primárneho, sekundárneho a terciárneho sektora do procesov

spojených s prípravou, realizáciou a evalváciou odborného vzdelávania by nebolo možné

efektívne rozvíjať odborné vzdelávanie a prípravu. Prejav ochoty spolupráce je len jedným

zo zaručených úspechov, dlhodobosti a trvalej udržateľnosti regionálnej vzdelávacej

politiky v Žilinskom samosprávnom kraji.

Vzhľadom na vybudovanú širokú sieť stredných odborných škôl, ich materiálno-

technického vybavenia, personálneho zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu a

existujúceho prepojenia stredných odborných škôl s podnikateľskou a výrobnou sférou sa

podarilo Žilinskému samosprávnemu kraju flexibilne profilovať absolventov stredných

škôl podľa potrieb regionálneho trhu práce a podmienok školy, zaviesť nové študijné

a učebné odbory podľa požiadaviek zamestnávateľov, zabezpečiť, aby sa žiakom poskytlo

porovnateľné vzdelanie zodpovedajúce potrebám trhu práce a zapojiť sa do projektových

zámerov a získať finančné prostriedky pre odborné vzdelávanie a prípravu.

2.2 Analýza súčasného stavu

2.2.1 Východiská

Hlavným zámerom v oblasti vzdelávania je vytvárať podmienky na

efektívne fungovanie stredoškolského všeobecného a odborného vzdelávania. Odborné

vzdelávanie a príprava umožňuje jednotlivcovi získavať odborné vedomosti zručnosti a

kompetencie, ktoré reagujú na rýchlo sa meniace potreby trhu práce a ktoré od nich

vyžaduje dnešná znalostná ekonomika. Jeho úlohou je pripravovať žiakov stredných

odborných škôl na úspešné uplatnenie sa na trhu práce, čo znamenalo pokračovanie v

zapájaní sociálnych partnerov, zamestnávateľov a zástupcov komôr a zväzov do

výchovno-vzdelávacieho procesu, pokračovanie v zmenách štýlu práce pedagógov tak,

aby výučba zodpovedala potrebám súčasnej spoločnosti, novým technológiám a potrebám

žiakov.

2

102


Stredná odborná škola poskytuje odborné vzdelávanie a prípravu vo všetkých oblastiach

ekonomickej činnosti a zároveň nadväzuje na trh práce a uplatnenie sa absolventa

v zamestnaní.

Reforma výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike, ktorá začala v roku 2008

prijatím nového školského zákona a o rok neskôr prijatím zákona o odbornom vzdelávaní

a príprave, priniesla možnosť a od roku 2013 (novelou tohto zákona) stanovila

povinnosť zamestnávateľov, partnerov, zástupcov komôr a zväzov zapojiť sa do

výchovno-vzdelávacieho procesu. Ako hlavné dôvody tejto potreby a povinnosti

spolupráce stredných odborných škôl so zamestnávateľmi boli prezentované

- ekonomické potreby spoločnosti,

- zachovanie kontinuity prepojenia potrieb praxe ako aj jej požiadaviek na prípravu

budúcich zamestnancov (aby školy nevychovávali absolventov pre úrady práce),

- zvyšovanie kvality odbornej prípravy žiakov na výkon povolania,

- možnosť žiakov získať skúsenosti v reálnych pracovných podmienkach a osvojiť si

praktické zručnosti (nielen učebnicové vzdelávanie – prvky duálneho systému),

- v neposlednom rade príležitosť pre zamestnávateľov bez vysokých nákladov (napr.

na rekvalifikačné kurzy) získať odborných zamestnancov – vychovať si ich podľa

svojich požiadaviek a potrieb.

Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zákonom tejto oblasti vzdelávania.

Jeho novela s účinnosťou od 01.01.2013 stanovila, že samosprávne kraje určujú počty

tried prvého ročníka stredným školám (štátne, súkromné, cirkevné, okrem

osemročných gymnázií a stredných škôl, ktorých zriaďovateľom je obvodný úrad

v sídle kraja) vo svojej územnej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom

školskom roku najneskôr do 30. septembra v súlade s regionálnou stratégiou výchovy

a vzdelávania, s analýzami a prognózami o vývoji trhu práce. Uvedená kompetencia sa

uskutočňuje prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia, ktoré po prerokovaní

v krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu, ako poradnom orgáne predsedu

samosprávneho kraja, schvaľuje zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Táto nová zásadná

kompetencia je nástrojom regulácie a koordinácie študijných a učebných odborov pre

samosprávne kraje.

Zákon takisto ustanovil povinnosť pravidelne zverejňovať informácie o uplatniteľnosti

absolventov stredných škôl podľa jednotlivých krajov, stredných škôl a odborov

vzdelávania. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny má za úlohu vytvárať analýzy

a prognózy potrieb trhu práce. Stavovské a profesijné organizácie budú na tvorbe týchto

analýz a prognóz spolupracovať. Na základe požiadaviek trhu bude vytvorený zoznam

odborov vzdelávania, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce a zároveň i zoznam

nedostatkových odborov vzdelávania s cieľom uplatniť tieto zoznamy pri rozpise

finančných prostriedkov. Zákon zároveň umožnil zriaďovať centrá odborného vzdelávania

2

103


a prípravy ako efektívny a otvorený systém odborného vzdelávania a prípravy na

zabezpečenie kvalitného praktického vyučovania.

2.2.2 Päť základných pilierov pre zvýšenie záujmu mladých ľudí o odborné

vzdelávanie a prípravu v ŽSK

1. kvalita odborného vzdelávania a prípravy – zavádzanie inovatívnych vyučovacích

metód, interaktívne, e-learningové a projektové vyučovanie, modernizácia materiálno-

technického zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu a využívanie informačno-

komunikačných technológií vo výchovno-vzdelávacom procese, prepojenie spolupráce

stredných odborných škôl s vysokoškolským a univerzitným prostredím,

2. zmena prístupu pedagogických a odborných zamestnancov ku žiakom stredných

odborných škôl - realizácia sociálno-psychologických výcvikov, výchovno-vzdelávací

proces orientovaný na rozvoj tvorivého a kritického myslenia, výchova žiakov

ku podnikaniu a efektívnej orientácii na trhu práce po ukončení štúdia na strednej

odbornej škole, realizácia výchovno-vzdelávacieho procesu odborných predmetov

v cudzích jazykoch, ďalšie vzdelávanie pedagógov a pod.),

3. formovanie kľúčových kompetencií žiakov pre požiadavky trhu práce – aktívne

používanie informačných a komunikačných technológií v praxi, získanie praktických

technických zručností, rozvíjanie personálnych a interpersonálnych vzťahov, aktívne

osvojenie si základných komunikačných zručností v dvoch cudzích jazykoch,

2

104


4. prispôsobenie štruktúry študijných a učebných odborov požiadavkám trhu práce,

t. j. zaradenie takých študijných a učebných odborov do siete škôl a školských

zariadení, o ktoré je najväčší záujem na trhu práce

5. zvýšenie informovanosti žiakov základných škôl o štruktúre študijných

a učebných odborov stredných odborných škôl – rozvíjanie kariérového

poradenstva, spolupráca zložiek výchovného poradenstva a prevencie v základných

školách a stredných školách, spolupráca zriaďovateľov škôl s úradmi práce, sociálnych

vecí a rodiny pri organizovaní búrz informácií a verejných prezentácií stredných

odborných škôl.

2.2.3 Krajská rada pre odborné vzdelávanie a prípravu

Krajská rada pre odborné vzdelávanie a prípravu v Žilinskom samosprávnom kraji

(ďalej len „Krajská rada“) bola ustanovená dňa 4. septembra 2009 predsedom Žilinského

samosprávneho kraja – Ing. Jurajom Blanárom, ktorý sa stal zároveň aj jej predsedom. Jej

významné postavenie spočíva v spolupráci a riešení úloh subjektov pôsobiacich v oblasti

odborného vzdelávania a prípravy.

Svoju činnosť začala ako prvá na Slovensku, nadviazala na dvojročnú prácu

Regionálnej štvorpartity pre odborné vzdelávanie v Žilinskom samosprávnom kraji, ktorá

fungovala na princípe úzkej spolupráce ŽSK s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny,

zástupcami zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov a zamestnancov. Regionálna

štvorpartita fungovala podľa zásad, ktoré boli neskôr prevzaté ako vzor pre činnosť

krajských rád do zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Aj vzhľadom na túto

skutočnosť a úspešnú spoluprácu sa jej členovia stali členmi Krajskej rady.

Krajská rada mala pri svojom ustanovení 19 členov:

Krajská rada pre odborné vzdelávanie a prípravu v ŽSK ČLENOVIA zastupujúci :

Žilinský samosprávny kraj – 2 členovia

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Žilina

ZO Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku

Okresný úrad, Žilina (Krajský školský úrad, Žilina

Územná školská rada pri Žilinskom samosprávnom kraji

Slovenská živnostenská komora, Žilina

Slovenská obchodná a priemyselná komora, Žilina

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Bratislava

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska

Zväz elektrotechnického priemyslu Slovenskej republiky

Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky

Zväz strojárskeho priemyslu Slovenskej republiky

2

105


Zväz spracovateľov dreva SR

Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností

Auto – Impex, s. r. o., Bratislava

Volkswagen Slovakia, a.s., Bratislava

Stredoslovenská energetika, a. s., Žilina

KiaMotors Slovakia s. r. o., Teplička nad Váhom

od 01.01.2013 rozšírené členstvo

zriaďovatelia škôl - štátom uznané cirkvi alebo náboženské spoločnosti

zriaďovatelia škôl - iné fyzické alebo iné právnické osoby

Od 1. januára 2013 bolo členstvo v rade v zmysle novely zákona o odbornom vzdelávaní

a príprave rozšírené o 1 zástupcu zriaďovateľov škôl, ktorými sú štátom uznané cirkvi

alebo náboženské spoločnosti a o 1 zástupcu zriaďovateľov škôl, ktorými sú iné fyzické

alebo iné právnické osoby.

Hlavné poslanie:

podpora a koordinácia odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce,

začlenenie zamestnávateľskej sféry do systému stredoškolského vzdelávania.

Hlavné úlohy:

- prerokúvať regionálnu stratégiu odborného vzdelávania a prípravy v nadväznosti

na hospodárske a sociálne potreby rozvoja regiónu,

- prerokúvať plán potrieb trhu práce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na

úrovni Žilinského samosprávneho kraja,

- prerokúvať a odporúčať Žilinskému samosprávnemu kraju predloženie návrhu na

zaradenie nového študijného odboru alebo učebného odboru a ich zameraní do sústavy

odborov vzdelávania,

- vyjadrovať sa k návrhu počtu tried prvého ročníka všetkých stredných škôl v územnej

pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja pre nasledujúce prijímacie konanie, ktoré

sú nad rozsah potrieb trhu práce Žilinského samosprávneho kraja,

- vyjadrovať sa k návrhom na zriadenie Centier odborného vzdelávania a prípravy

v Žilinskom kraji,

- vyjadruje sa k systému informovania žiakov a ich zákonných zástupcov o potrebách

trhu práce a o kvalite odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných

školách v územnej pôsobnosti ŽSK.

Krajská rada sa od svojho ustanovenia stretla do konca roka 2013 na 14 zasadnutiach, na

ktorých sa vyjadrovala predovšetkým k zmenám v sieti škôl a školských zariadení SR,

k zaraďovaniu a vyraďovaniu študijných a učebných odborov i k určovaniu počtu tried

prvých ročníkov pre stredné školy v územnej pôsobnosti ŽSK. Zároveň boli na

stretnutiach prerokovávané aktuálne potreby pracovného trhu, možnosti spolupráce

2

106


zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov so strednými školami a iné strategické

návrhy.

Krajská rada je významným poradným orgánom predsedu ŽSK pre oblasť odborného

vzdelávania a prípravy.

2.2.4 Počet žiakov, formy a možnosti štúdia

V stredných odborných školách študuje v školskom roku 2013/2014 v Žilinskom kraji

24 001žiakov, čo predstavuje 69,2% z celkového počtu žiakov stredných škôl.

Žilinský samosprávny kraj je nosným poskytovateľom odborného vzdelávania a prípravy,

ktoré je zabezpečené v 48 stredných odborných a spojených školách v jeho

zriaďovateľskej pôsobnosti a v ktorých študuje 21 137 žiakov. V 10 súkromných

odborných a spojených školách študuje1 525 žiakov a 5 cirkevných odborných škôl

navštevuje1 267 žiakov.

Žilinský samosprávny kraj je v uvedenom školskom roku zriaďovateľom 9 spojených

škôl, 1 konzervatória a 38 stredných odborných škôl. V súkromnom odbornom školstve

pôsobí 9 stredných odborných škôl (1 obchodná akadémia, 1 s profiláciou na umenie a 7

odborných škôl), 1 konzervatórium (tanečné) a 1 spojená škola (s profiláciou na umenie),

v cirkevnom odbornom školstve pôsobí 5 stredných odborných škôl (2 s profiláciou na

zdravotníctvo, 1 na pedagogiku, 1 obchodná akadémia a 1 odborná škola).

Graf 28: Podiel zriaďovateľov na odbornom vzdelávaní a príprave

88,4%

5,3%

6,3

ŽSK

cirkev

súkromná osoba

2

107


Formy organizácie výchovy a vzdelávania v stredných odborných školách

Vzdelanie získané vo všetkých formách štúdia je rovnocenné.

Stredné odborné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK poskytujú odborné vzdelávanie

a prípravu predovšetkým v dennej poldennej forme štúdia a v externej večernej alebo

diaľkovej forme štúdia. V školskom roku 2013/2014 študuje na týchto školách v dennom

štúdiu 20 513 žiakov a v externom štúdiu 624 poslucháčov. V cirkevných odborných

školách študuje externe 149 poslucháčov a v súkromných odborných školách je to 295

poslucháčov.

V Žilinskom kraji študuje v dennom štúdiu 34 103 žiakov a v externom spolu 1 062

žiakov.

forma časová organizácia

denná

poldenná

celodenná

týždenná

nepretržitá

externá

večerná

diaľková

dištančná

individuálna podľa individuálneho

učebného plánu

kombinované štúdium kombinovaná denná

a externá forma

vzdelávanie

nižšie stredné odborné (neukončená základná škola)

stredné odborné (učebné odbory – záverečná skúška)

úplné stredné odborné (študijné odbory – maturitná skúška)

vyššie odborné (absolventská skúška)

nadstavbové (maturitná skúška )

pomaturitné zdokonaľovacie

pomaturitné kvalifikačné (záverečná pomaturitná skúška)

0

5000

10000

15000

20000

25000

ŽSK SOŠ cirkevné SOŠ súkromné SOŠ

20513

1124 1230

624

149 295

externé

denné

Graf 29: Štúdium v dennej a v externej forme v SOŠ

2

108


2.2.5 Sieť stredných odborných škôl

Sieť stredných odborných škôl je v Žilinskom kraji dostatočne široká, v niektorých

regiónoch nie je podľa štruktúry študijných a učebných odborov proporcionálne rozdelená.

Vzhľadom na potreby trhu práce, na konkurenčné prostredie a špecifiká regiónu sa väčšina

škôl postupne vyprofilovala na školy s jednoznačne identifikovateľným zameraním, ešte

stále však existujú školy ponúkajúce odbory z viacerých profesijných skupín.

Región KYSUCE

zriaďovateľ škola

ŽSK

Obchodná akadémia D.M. Janotu, Čadca

Stredná odborná škola obchodu a služieb, Čadca

Stredná odborná škola technická, Čadca

Stredná odborná škola drevárska a stavebná, Krásno n/Kysucou

Stredná odborná škola strojnícka, Kysucké Nové Mesto

Spojená škola, Kysucké Nové Mesto (Stredná priemyselná škola a Obchodná akadémia)

rímskokatolícka cirkev

Pedagogická a sociálna akadémia sv. Márie Goretti, Čadca

Stredná zdravotnícka škola sv. Františka z Assisi, Čadca

Región LIPTOV


ŽSK

Hotelová akadémia, Liptovský Mikuláš

Obchodná akadémia, Liptovský Mikuláš

Stredná odborná škola obchodu a služieb, Liptovský Mikuláš

Stredná odborná škola stavebná, Liptovský Mikuláš

Stredná odborná škola polytechnická, Liptovský Mikuláš

Stredná zdravotnícka škola, Liptovský Mikuláš

Stredná odborná škola drevárska, Liptovský Hrádok

Stredná odborná škola elektrotechnická, Liptovský Hrádok

Stredná odborná škola lesnícka J.D. Matejovie, Liptovský Hrádok

Obchodná akadémia, Ružomberok

Stredná odborná škola polytechnická, Ružomberok

Škola úžitkového výtvarníctva, Ružomberok

Spojená škola, Ružomberok (SOŠ obchodu a služieb a Odborné učilište)

Kongregácia milosrdných sestier sv.Kríža

Stredná zdravotnícka škola M. T. Schererovej, Ružomberok

fyzická osoba p. Ohraďanová

Súkromné tanečné konzervatórium, Liptovský Hrádok

2

109


Región ORAVA


ŽSK

Obchodná akadémia, Dolný Kubín

Stredná odborná škola obchodu a služieb, Dolný Kubín

Stredná odborná škola polytechnická, Dolný Kubín - Kňažia

Stredná zdravotnícka škola, Dolný Kubín

Stredná odborná škola, Námestovo

Stredná odborná škola technická, Námestovo

Spojená škola, Slanická osada (Obchodná akadémia a Hotelová akadémia)

Spojená škola, Nižná (SOŠ technická a Stredná umelecká škola)

Spojená škola, Tvrdošín (Stredná priemyselná škola I. Gessaya a Obchodná akadémia)

Stredná odborná škola lesnícka, Tvrdošín

fyzická osoba p. Zemko

Súkromná stredná odborná škola, Dolný Kubín

fyzická osoba p. Hrivnáková

Súkromná stredná odborná škola podnikania, Dolný Kubín,

EDUCO NO., s.r.o Súkromná stredná odborná škola, Námestovo

Súkromná stredná odborná škola podnikania, Námestovo



ŽSK

Dopravná akadémia, Žilina

Obchodná akadémia, Žilina

Stredná odborná škola elektrotechnická, Žilina

Stredná odborná škola podnikania, Žilina

Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku, Žilina

Stredná odborná škola stavebná, Žilina

Stredná priemyselná škola stavebná, Žilina

Stredná zdravotnícka škola, Žilina

Spojená škola, Žilina –Bytčica (SOŠ odevná a SOŠ)

Spojená škola, Žilina Hlinská (Hotelová akadémia, SOŠ obchodu a služieb a SOŠ)

Spojená škola, Žilina Rosinská (SOŠ drevárska a Športové gymnázium)

Konzervatórium, Žilina

Saleziáni Don Bosca

Stredná odborná škola sv. Jozefa Robotníka, Žilina

rímskokatolícka cirkev

Obchodná akadémia sv.T. Aquinského, Žilina

fyzická osoba Súkromná obchodná akadémia, Žilina

fyzická osoba p. Nová

Súkromná stredná odborná škola spoločného stravovania, Žilina

2

110


Región TURIEC


ŽSK

Obchodná akadémia, Martin

Pedagogická a sociálna akadémia, Turčianske Teplice

Stredná priemyselná škola, Martin

Stredná odborná škola obchodu a služieb, Martin

Stredná odborná škola dopravná, Martin - Priekopa

Spojená škola, Martin ul.Červenej armády (SOŠ strojnícka,

SOŠ podnikania a SOŠ rybárska)

Stredná odborná škola obchodu a služieb, Dolný Kubín

ŠKOLA, s. r.o Spojená škola, Martin ul. Lettricha (Súkromné hudobné a dramatické

konzervatórium a Súkromná stredná umelecká škola)

2.2.6 Úspešnosť absolventov stredných odborných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti

ŽSK na trhu práce

V školskom roku 2012/2013 ukončilo svoje stredoškolské vzdelávanie záverečnou

skúškou, maturitnou skúškou resp. absolventskou skúškou v stredných odborných školách

v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja 6 202 absolventov (stav k

31. 08. 2013), z toho vo vysokoškolskom štúdiu pokračovalo 2 270 žiakov. Uplatnenie na

trhu práce a prvé zamestnanie si našlo 2 891 absolventov a na úradoch práce sa evidovalo

1041 absolventov ako nezamestnaní. V percentuálnom vyjadrení na vysokých školách

študuje 36% absolventov, zamestnať sa podarilo 47% absolventom a 17% absolventov sa

zaevidovalo na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny.

fyzická osoba p. Gábrišová

Súkromná stredná odborná škola, Žilina

Inštitút vzdelávania a starostlivosti

Súkromná strednáumelecká škola, Žilina

OZ Vzdelávanie Súkromná stredná odborná škola,Bytča

2

111


Tabuľka 13: Úspešnosť absolventov stredných odborných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti

ŽSK v školskom roku 2012/2013 na trhu práce

celkový počet absolventov v SOŠ v ZP ŽSK

6 202

pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu

2270

zamestnaní

2891

evidovaní na ÚPSVaR

1041

Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja

Graf 30: Úspešnosť absolventov SOŠ v ZP ŽSK v školskom roku 2012/2013 na trhu práce

Podľa jednotlivých mikroregiónov

Tabuľka 14: Úspešnosť absolventov stredných odborných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti

ŽSK v školskom roku 2012/2013 na trhu práce

KYSUCE LIPTOV ORAVA POVAŽIE TURIEC spolu

celkový počet absolventov

SOŠ

1033 1157 1268 1692 1052 6202

pokračovanie v štúdiu na VŠ

316 493 440 712 309 2270

zamestnaní

505 484 645 650 607 2891


212 180 183 330 136 1041


36%

47%

17%

študujúci na VŠ

pracujúci


2

112


Z absolventov stredných odborných škôl si štúdium na vysokej škole zvolilo najviac

absolventov z Liptova (42,6%), naopak najmenší záujem o štúdium na vysokej škole

prejavili absolventi z Turca (29,4%) z celkového počtu absolventov v mikroregióne.

Najvyššiu úspešnosť v zamestnanosti absolventov mal mikroregión Turiec (57,7%)

a najmenej absolventov sa zamestnalo na Považí (38,4% z celkového počtu absolventov

v mikroregióne.

Najviac nezamestnaných absolventov bolo na Kysuciach (20,5%) a najmenej v Turci

(12,9%) z celkového počtu absolventov v mikroregióne.

2.2.7 Nezamestnanosť absolventov všetkých stredných škôl v Žilinskom kraji za

roky 2011 – 2012 k 31. 12. 2012

Pri určovaní počtu tried prvých ročníkov pre prijímacie konanie v školskom roku

2013/2014 vychádzal Žilinský samosprávny kraj z údajov o evidencii nezamestnaných

absolventov, ktoré mu poskytlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.

Údaje boli o absolventoch za školské roky 2010/2011 a 2011/2012 k 31.12.2012 podľa

jednotlivých škôl a jednotlivých študijných a učebných odborov. Údaje zahŕňali stredné

školy všetkých zriaďovateľov na území kraja.

0 200 400 600 800 1000 1200 1400 1600 1800

Kysuce

Liptov

Orava

Považie

Turiec

30,6%

42,6%

34,7%

42,1%

29,4%

48,9%

41,8%

50,9%

38,4%

57,7%

20,5%

15,6%

14,4%

19,5%

12,9,%

VŠ

zamestnaní

nezamestnaní

Graf 31: Uplatniteľnosť absolventov SOŠ

2

113


Tabuľka 15: Nezamestnanosť absolventov všetkých stredných škôl (gymnázií a SOŠ)

v Žilinskom kraji za školské roky 2010/2011a 2011/2012 k 31.12.2012

región počet absolventov počet evidovaných

nezamestnaných

% nezamestnanosti

absolventov

v mikroregióne

KYSUCE 2469 499 20,2%

LIPTOV 2706 350 12,9%

ORAVA 3163 531 16,8%

POVAŽIE 4713 436 9,2%

TURIEC 2166 278 12,9%

Žilinský kraj 15 217 2 094 13,7%

Najnižšie percento nezamestnaných absolventov bolo v mikroregióne horné Považie,

najvyššie percento nezamestnaných absolventov za posledné dva roky bolo

v mikroregióne Kysuce.

Z celkového počtu 2 094 nezamestnaných predstavovalo 5,1% absolventov gymnázií (107

žiakov) a 94,9% absolventov stredných odborných škôl (1987 žiakov).

Tabuľka 16: Evidencia nezamestnaných absolventov gymnázií a stredných odborných škôl

všetkých stredných škôl v Žilinskom kraji na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny podľa

skupiny študijných a učebných odborov (stav k 31. 12. 2012)

názov skupiny študijných a učebných odborov

Kysuce Liptov Orava Turiec Považie spolu %

podiel

23,24 strojárstvo a ostatná kovospracúvacia výroba

54 29 77 61 34 255 12,2%

26 elektrotechnika 44 40 37 13 37 171 8,2%

28 technická a aplikovaná chémia 13 2 0 0 0 15 0,7%

29 potravinárstvo 58 8 4 2 2 74 3,5%

31 textil a odevníctvo 0 0 0 0 0 0 0

33 spracúvanie dreva a výroba 34 16 16 17 9 92 4,4%

5,1%

94,9%

gymnáziá

SOŠ

Graf 32: Podiel absolventov gymnázií a stredných odborných škôl na

nezamestnanosti

2

114


hudobných nástrojov

34 polygrafia a médiá 0 0 0 4 0 4 0,2%

36 stavebníctvo, geodézia a kartografia

33 29 47 7 54 170 8,1%

37 doprava, pošty a telekomunikácie 0 8 19 28 14 69 3,4%

39 špeciálne technické odbory 8 4 19 6 6 43 2,1%

42,45 poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rozvoj vidieka

7 29 27 0 26 89 4,2%

53 zdravotnícke odbory vzdelávania na SZŠ

3 9 11 0 25 48 2,3%

63,64 ekonomika a organizácia, obchod a služby

217 137 242 100 157 853 40,7%

72 publicistika, knihovníctvo a vedecké informácie

0 0 0 0 11 11 0,5%

76 učiteľstvo 15 0 0 29 0 44 2,1%

79 gymnázium 11 19 27 10 40 107 5,1%

82,85 umenie a umelecko – remeselná tvorba

2 20 5 1 21 49 2,3%

spolu 499 350 531 278 436 2094 100%

Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja, 2013.

Najvyššie percento evidovaných nezamestnaných absolventov bolo v uvedenom období

v študijných a učebných odboroch skupiny 63,64 ekonomika a organizácia, obchod

a služby.

2

115


2.2.8 Externá časť maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry v rokoch

2010 - 2013

p.č názov školy 2010 2011 2012 2013 priemer

úspešnosti za 4 roky

1. Spojená škola – Hotelová akadémia, Námestovo 71,00% 68,90% 66,00% 66,90% 68,20%

2. Spojená škola – Obchodná akadémia Námestovo 73,20% 66,60% 55,10% 72,50% 66,85%

3. Spojená škola – Hotelová akadémia, Žilina 72,00% 69,10% 64,70% 61,20% 66,75%

4. Obchodná akadémia, Žilina 66,30% 66,90% 63,40% 66,50% 65,78%

5. Spojená škola – Obchodná akadémia, Tvrdošín 66,60% 62,90% 64,00% 68,80% 65,58%

6. Obchodná akadémia, Ružomberok 65,20% 65,10% 65,30% 65,00% 65,15%

7. Obchodná akadémia, Martin 64,10% 65,50% 64,70% 65,80% 65,03%

12,2%

8,2%

0,7%

3,5%

4,4%

0,2%

8,1%

3,4% 2,1%

4,2% 2,3%

40,7%

0,5%

2,1% 5,1% 2,1%

23,24 - Strojárstvo 12,2% 26 - Elektrotechnika 8,2%

28 - Technická a aplikvaná chémia 0,7% 29 - Potravinárstvo 3,5%

33 - Spracúvanie dreva 4,4% 34 - Polygrafia, médiá 0,2%

36 - Stavebníctvo 8,1% 37- Doprava, pošty, telekomunik. 3,4%

39 - Špeciálne technické odbory2,1% 42,45- Poľnohosp.,lesníctvo 4,2%

53- Zdravotníctvo 2,3% 63,64 - Ekonomika,obchod a služby 40,7%

72 - Publicistika, knihovníctvo 0,5% 76 - Učiteľstvo 2,1%

79 - Gymnázium 5,1% 82,85 - Umenie a um.rem.tvorba 2,3%

Graf 33: Evidovaní nezamestnaní absolventi stredných škôl v Žilinskom kraji podľa odborov za roky

2010/2011 a 2011/2012

2

116


8. Obchodná akadémia Dušana Metoda Janotu, Čadca 66,40% 62,00% 63,50% 65,60% 64,38%

9. Obchodná akadémia, Liptovský Mikuláš 62,70% 62,80% 60,90% 63,10% 62,38%

10. Stredná priemyselná škola stavebná, Žilina 60,80% 63,50% 62,20% 62,80% 62,33%

11. Stredná priemyselná škola, Martin 61,30% 61,40% 61,60% 62,80% 61,78%

12. Spojená škola - Obchodná akadémia, Kysucké Nové Mesto 61,90% 67,10% 54,60% 63,10% 61,68%

13. Obchodná akadémia, Dolný Kubín 63,10% 62,80% 58,00% 62,40% 61,58%

14. Spojená škola – Stredná priemyselná škola, Tvrdošín 64,70% 61,10% 58,90% 61,10% 61,45%

15. Hotelová akadémia, Liptovský Mikuláš 61,00% 64,20% 58,10% 61,50% 61,20%

16. Škola úžitkového výtvarníctva, Ružomberok 58,70% 63,30% 59,40% 60,90% 60,58%

17. Spojená škola - Stredná priemyselná škola, Kysucké Nové Mesto 57,70% 62,70% 60,00% 59,30% 59,93%

18. Stredná odborná škola elektrotechnická, Liptovský Hrádok 58,40% 61,90% 56,90% 57,80% 58,75%

19. Stredná odborná škola drevárska, Krásno nad Kysucou 55,30% 61,40% 63,20% 55,00% 58,73%

20. Stredná odborná škola elektrotechnická, Žilina 55,50% 61,20% 56,50% 60,90% 58,53%

21. Spojená škola – Stredná odborná škola umelecká, Nižná 67,20% 53,90% 56,10% 55,30% 58,13%

22. Spojená škola – Stredná odborná škola drevárska, Turany 50,10% 64,40% 63,40% 54,50% 58,10%

23. Stredná odborná škola lesnícka J. D. Matejovie, Liptovský Hrádok 58,30% 57,00% 55,90% 58,60% 57,45%

24. Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku, Žilina 57,90% 58,10% 54,50% 59,00% 57,38%

25. Konzervatórium, Žilina 54,70% 61,50% 55,70% 57,60% 57,38%

26. Pedagogická a sociálna akadémia, Turčianske Teplice 57,80% 60,50% 53,40% 57,20% 57,23%

27. Stredná odborná škola technická, Čadca 54,10% 59,70% 53,70% 55,90% 55,85%

28. Stredná odborná škola zdravotnícka, Žilina 55,90% 54,30% 54,90% 57,90% 55,75%

29. Stredná odborná škola obchodu a služieb, Čadca 56,20% 56,40% 51,60% 57,70% 55,48%

30. Stredná odborná škola technická, Námestovo 46,40% 66,30% 57,40% 51,00% 55,28%

31. Stredná zdravotnícka škola, Dolný Kubín 54,80% 62,60% 47,40% 56,30% 55,28%

32. Spojená škola - Stredná odborná škola obchodu a služieb, Žilina 55,40% 53,90% 49,90% 61,20% 55,10%

33. Spojená škola – Stredná odborná škola obchodu a služieb, Ružomberok 55,00% 59,00% 51,10% 53,70% 54,70%

34. Stredná odborná škola polytechnická, Ružomberok 52,50% 56,30% 52,50% 56,90% 54,55%

35. Stredná odborná škola obchodu a služieb, Dolný Kubín 56,70% 56,00% 49,10% 54,30% 54,03%

36. Stredná odborná drevárska, Liptovský Hrádok 51,30% 47,90% 49,30% 64,80% 53,33%

37. Dopravná akadémia, Žilina 55,40% 51,60% 53,10% 52,60% 53,18%

38. Stredná odborná škola technická, Istebné 50,60% 61,40% 45,60% 55,00% 53,15%

39. Stredná odborná škola dopravná, Martin - Priekopa 53,10% 56,10% 47,80% 54,70% 52,93%

40. Stredná odborná škola polytechnická, Liptovský Mikuláš 51,80% 58,70% 51,20% 49,00% 52,68%

41. Stredná odborná škola stavebná, Žilina - Bôrik 48,70% 50,90% 64,40% 45,90% 52,48%

42. Stredná odborná škola, Námestovo 54,70% 51,80% 48,60% 52,00% 51,78%

2

117


43. Stredná odborná škola strojnícka, Kysucké Nové Mesto 52,00% 53,50% 47,40% 53,20% 51,53%

44. Stredná odborná škola stavebná, Liptovský Mikuláš 52,80% 51,90% 50,10% 50,70% 51,38%

45. Stredná zdravotnícka škola, Liptovský Mikuláš 52,00% 49,40% 54,50% 48,80% 51,18%

46. Spojená škola – Stredná odborná škola technická, Nižná 52,10% 52,80% 46,90% 50,70% 50,63%

47. Stredná odborná škola lesnícka, Tvrdošín 48,80% 53,20% 50,90% 49,50% 50,60%

48. Spojená škola - Stredná odborná škola strojnícka, Martin 54,40% 52,20% 47,10% 48,00% 50,43%

49. Stredná odborná škola podnikania, Žilina 48,30% 50,90% 48,50% 53,90% 50,40%

50. Spojená škola, Žilina – Bytčica 51,40% 52,00% 47,50% 48,80% 49,93%

51. Stredná odborná škola obchodu a služieb, Martin 50,50% 50,20% 45,60% 51,20% 49,38%

52. Spojená škola – Stredná odborná škola drevárska, Žilina 47,60% 49,00% 44,30% 51,70% 48,15%

53. Stredná odborná škola polytechnická, Dolný Kubín - Kňažia 49,00% 45,20% 44,20% 50,00% 47,10%

54. Spojená škola – Stredná odborná škola obchodu a služieb, Liptovský Mikuláš 44,60% 48,50% 42,80% 45,70% 45,40%

55. Spojená škola - Stredná odborná škola podnikania, Martin x 61,90% 54,20% 57,10% 43,30%

56. Spojená škola – Stredná odborná škola, Hlinská, Žilina 57,50% 63,80% x x 30,33%

57. Stredná odborná škola rybárska, Mošovce x 50,70% 44,20% zrušená 23,73%

2.2.9 Centrá odborného vzdelávania a prípravy

V zmysle § 11 zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a prípravy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov je v oblasti odborného vzdelávania a prípravy zriadiť

centrum odborného vzdelávania a prípravy (ďalej len „COVaP“).

Ako COVaP môže pôsobiť stredná odborná škola, stredisko praktického vyučovania,

školské hospodárstvo alebo stredisko odbornej praxe a o COVaP rozhoduje príslušná

stavovská organizácia alebo profesijná organizácia , ak škola splní podmienky a to, že

spolupracuje s príslušnou stavovskou alebo profesijnou organizáciou;

má moderné technologické zabezpečenie nad normatív priestorovej, materiálnej

a prístrojovej vybavenosti;

poskytuje odborné vzdelávanie a prípravu na výkon daného povolania a odborných

činností.

Zriaďovateľ školy alebo školského zariadeniaudeľuje súhlas na zriadenie COVaP.

Žilinský samosprávny kraj vypracoval kritériá pre udelenie súhlasu na zriadenie COVaP,

ktoré odsúhlasila Krajská rada pre odborné vzdelávanie a prípravu v ŽSK:

2

118


č. kritérium ukazovateľ

1. personálne zabezpečenie odbornosť pedagógov

kvalifikovanosť pedagógov

publikačná činnosť

2. materiálno-technické zabezpečenie (kompetencia prenechaná odbornej komisii)

vybavenosť dielní prístrojmi, strojmi a zariadeniami, vybavenosť učební

IKT technológie

možnosť práce s novými technológiami

3. 80% - ný podielštudijných a učebných odborov - podľa zamerania strednej odbornej školy v súvislosti s COVaP

4. počet žiakov strednej odbornej školy nad 400

5. spolupráca so zamestnávateľmi strategický zamestnávateľ

ostatní zamestnávatelia

univerzitné prostredie

6. percentuálny podiel absolventovumiestnených v danom odbore na trhu práce a na vysokých školách

7. ponuka akreditovaných a rekvalifikačných kurzov

8. podnikateľská činnosť

9. postavenie strednej školy v regióne regionálna tradícia

podpora komunity -spolupráca so ZŠ, VŠ, OZ, CVČ, rodičmi, podnikateľmi

výsledky školy – prezentácia školy

školský internát a školská jedáleň

perspektíva školy

10. kvalita vypracovaného projektu

COVaP zabezpečuje úlohy, najmä:

výchovno-vzdelávací proces žiakov stredných odborných škôl s dôrazom na

kvalitu výučby a uplatnenia absolventov na trhu práce,

praktické odborné vzdelávanie a prípravu pre žiakov stredných odborných škôl,

rekvalifikačné kurzy pre záujemcov a firmy,

celoživotné vzdelávanie pre potreby trhu práce,

koncepčnú a odbornú činnosť v oblasti kvalifikácie učiteľov odborných predmetov

a majstrov odbornej výchovy,

spoluprácu so základnými školami, najmä v oblasti propagácie odborného

vzdelávania a prípravy a uplatnenia absolventov sa na trhu práce (napr. formou

vedenia záujmových krúžkov v spolupráci so strednou odbornou školou,

zabezpečovanie exkurzií vo výrobných závodoch, organizovania dní otvorených

dverí, prezentácie profesií organizovaných na základných školách a realizácie

náborov),

účasť zamestnávateľov na skúškach (napr. už pri prijímacom konaní na

talentových a záverečných skúškach),

2

119


motivovanie žiakov a oceňovanie (napr. umožniť sebarealizáciu žiakov,

prezentácie prác žiakov na rôznych podujatiach, štipendiá so zamestnávateľmi,

organizovanie voľného času pre žiakov formou mimoškolskej činnosti),

poskytovanie odborného poradenstva vo všetkých odboroch, v ktorých sa

zabezpečuje odborné vzdelávanie a príprava,

vyhľadávanie talentovaných a nadaných žiakov,

podnikateľská činnosť,

publikačná činnosť.

COVaP slúži, najmä:

a) pre žiakov strednej odbornej školy, pri ktorej je zriadené,

b) pre ostatných žiakov stredných odborných škôl, ktorí sa vzdelávajú

v príbuzných odboroch,

c) pre zamestnávateľov, ktorí prispievajú na činnosť COVaP,

d) pre iných zamestnávateľov, ktorí požadujú zmenu kvalifikácie svojich

zamestnancov alebo zvyšovanie ich kvalifikácie v danom odbore,

e) pre akékoľvek tretie osoby so záujmom o vzdelávanie v danom odbore.

Pri výbere školy pre zriadenie centra odborného vzdelávania a prípravy je stanovený

postup v zmysle zákona o odbornom vzdelávaní a príprave:

výzva na predkladanie žiadosti

posúdenie žiadosti OŠaŠ

predbežné hodnotenie

predloženie KROVaP overenie MTZ komisiou

súhlas KROVaP

súhlas predsedu ŽSK

rozhodnutie stavovskej alebo profesijnej organizácie

COVaP

2

120


Žilinský samosprávny kraj zriadil v roku 2011 prvé tri centrá odborného vzdelávania

a prípravy a do konca roka 2013 boli zriadené ďalšie 3 centrá:

1. septembra 2011 pre strojárstvo a ostatnú kovospracúvaciu výrobu pri Spojenej

škole v Martine,

23. novembra 2011pre strojárstvo a ostatnú kovospracúvaciu výrobu pri Strednej

odbornej škole technickej v Čadci,

23. novembra 2011pre elektrotechniku pri Strednej odbornej škole

elektrotechnickej v Žiline,

v januári 2013 pre automobilový priemysel pri Dopravnej akadémii Žilina,

vo februári 2013 pre služby a gastronómiu pri Hotelovej akadémii v Liptovskom

Mikuláši,

v septembri 2013pre stavebníctvo pri Strednej odbornej škole stavebnej v Žiline.

V školskom roku 2013/2014 otvorilo ŽSK ďalšie centrá odborného vzdelávania a prípravy

pre lesníctvo pri Strednej odbornej škole lesníckej J. D. Matejovie a pre drevárstvo

pri Strednej odbornej škole drevárskej v Liptovskom Hrádku, a aj pre služby

a gastronómiu pri Spojenej škole na Hlinskej ul. 31v Žiline.

2

121


Po 2 rokoch existencie centier odborného vzdelávania a prípravy spočíva ich pozitívny

prínos predovšetkým v kvalitnej príprave žiakov, ktorí sa pripravujú v týchto stredných

odborných školách a zároveň sú prínosom i pre pedagógov, ktorí mali možnosť svojho

odborného rastu. Projekty týchto centier prispeli k modernizácii výchovnovzdelávacieho

procesu v ťažiskových odborných predmetoch a k zlepšeniu materiálno – technického

vybavenia škôl.

Majú veľký podiel na propagácii a podpore odborného vzdelávania a prípravy a ich

činnosťou sa zintenzívnila spolupráca škôl so zamestnávateľmi v jednotlivých regiónoch.

Zohrali dôležitú úlohu i pri celoživotnom vzdelávaní. Centrá sa stali veľkou výzvou

a zároveň „hnacím motorom“ odborného školstva.

2.2.10 Certifikácia škôl

Žilinský samosprávny kraj a stredné školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti musia

vzhľadom na požiadavky spoločnosti, domáceho i európskeho trhu práce ponúkať

vzdelávací proces na vysoko kvalitnej úrovni, odbornosť pedagogických kolektívov,

materiálno-technické zabezpečenie škôl, či množstvo študijných a učebných odborov.

V snahe neustáleho zvyšovania kvality zriaďovateľ podporoval stredné školy v ich účasti

na projekte Certificate, ktorý sa realizuje prostredníctvom spoločnosti

InternationalEducation Society (IES).

Projekt Certificate zjednocuje kritériá pri popisovaní jednotlivých vzdelávacích

subjektov a ich vzdelávacích aktivít. Jednotným výstupom certifikácie sú medzinárodne

porovnateľné certifikáty, ktoré jasne a zreteľne deklarujú, čo a kde študent absolvoval, v

akom rozsahu a na akej úrovni bolo lektorské zabezpečenie konkrétneho vzdelávacieho

programu. IES prostredníctvom medzinárodných certifikátov popisuje aktuálnu úroveň

vzdelávacieho subjektu a jeho produktov. Medzinárodné certifikáty IES sú štandardne

vydávané v angličtine a v preklade do úradného jazyka. K dispozícii môžu byť aj oficiálne

preklady do ďalších jazykov.

Absolvent školy, ktorá je držiteľom certifikátu, disponuje, ak oň požiada,

medzinárodne uznávaným dokladom o získanom vzdelaní. Certifikát nezískava za

absolvované predmety, ale za ukončené štúdium certifikovaného odboru. Certifikát

potvrdzuje nielen to, čo a kde študent vyštudoval, ale aj na akej kvalitatívnej úrovni

vzdelávacej inštitúcie (rating). Certifikát mu otvorí dvere predovšetkým na medzinárodný,

ale aj domáci trh práce. Podmienkou získania certifikátu je

- absolvovanie certifikovaného študijného odboru na certifikovanej škole,

- požiadanie vedenia školy o vydanie certifikátu,

- uhradenie poplatku za certifikát.

2

122


Certifikované školy v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK

SoŠ lesnícka J.D. Matejovie, Liptovský Hrádok rating A Stredná priemyselná škola stavebná, Žilina rating BB Hotelová akadémia, Liptovský Mikuláš rating BB Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku, Žilina rating B Stredná odborná škola stavebná, Žilina rating B Spojená škola, Nižná rating B Stredná odborná škola strojnícka, Kysucké Nové Mesto rating B Dopravná akadémia, Žilina - rating rating B Stredná odborná škola drevárska, Liptovský Hrádok rating CC

Rating:

AAA – top inštitúcia s najvyššou medzinárodnou garanciou

AA – top inštitúcia, ktorá je medzinárodne známa a uznávaná

A – top inštitúcia s medzinárodnými skúsenosťami

BBB – vysoko erudovaná a veľmi dobre riadená inštitúcia

BB – kvalitná inštitúcia na veľmi dobrej profesionálnej úrovni

B – spoľahlivá inštitúcia dosahujúca trvale dobré výsledky

CCC – stále zlepšujúca sa inštitúcia s pevnou pozíciou na trhu vzdelávania

CC – inštitúcia s pevným postavením na vzdelávacom trhu

C – inštitúcia zabezpečená na trhu vzdelávania

DDD – inštitúcia získavajúca pozíciu na trhu vzdelávania

DD – začínajúca inštitúcia s malými skúsenosťami

D – inštitúcia, ktorá vstúpila na trh vzdelávania

2

123


2.2.11 Projektová činnosť ako podpora rozvoja OVaP

V oblasti investovania do systému odborného vzdelávania a prípravy bol ŽSK

efektívny projektovou činnosťou. Projekt pilotných centier odborného vzdelávania

a prípravy v ŽSK v rámci operačného programu Vzdelávanie v rokoch 2009 - 2011 prispel

k rozvoju odborného vzdelávania a prípravy žiakov stredných odborných škôl v cudzom

jazyku, projekty v rokoch 2010 - 2012 „YES – Stratégie podnikania pre mladých“ zas

v oblasti rozvoja podnikania a podnikateľských zručností a „Rozvoj tradičnej a prínos

modernej gastronómie v stredných odborných školách“, ktorého cieľom bolo posilniť

odborné kompetencie absolventov stredných odborných škôl v oblasti gastronómie a

hotelierstva s dôrazom na nové trendy a potreby európskeho trhu práce (viac v časti

Projektová činnosť).

2.2.12 Národný projekt „Rozvoj stredného odborného vzdelávania“

V rámci operačného programu vzdelávanie sa v marci 2013 začal realizovať národný

projekt s názvom “Rozvoj stredného odborného vzdelávania”, pričom termín ukončenia

projektu je naplánovaný do októbra 2015. Na projekt sa z eurofondov vyčlenilo takmer 44

miliónov eur. Oprávneným žiadateľom projektu je Štátny inštitút odborného vzdelávania

(ŠIOV), organizácia priamo riadená Ministerstvom školstva, vzdelávania, výskumu a

športu SR (MŠVVŠ SR).

Strategickým cieľom národného projektu je zvýšenie kvality odborného

vzdelávania a prípravy (OVaP) na stredných odborných školách (SOŠ) vo vybraných

skupinách odborov a tiež celkové zvýšenie kvality OVaP vo všetkých skupinách odborov,

ktoré sú v kompetencii ŠIOV-u. Trh práce poukazuje na akútny nedostatok kvalifikovanej

pracovnej sily vo vybraných odboroch a absolventi SOŠ svojím odborným vzdelaním

nespĺňajú požiadavky trhu. Preto je zvýšenie kvality odborného vzdelávania na SOŠ

kľúčové.

Realizáciou projektu sa rieši problematika prepojenia OVaP na SOŠ s potrebami

zamestnávateľov, zvýšenia kvality a pripravenosti budúcich absolventov SOŠ vo vzťahu k

ich schopnosti zamestnať sa. Nosnou témou je spolupráca stredných odborných škôl s

profesijnými a stavovskými organizáciami. Napomôže tomu aj nastavenie modelu

viaczdrojového financovania a normatívov financovania stredných odborných škôl.

Súčasťou projektu je tiež kariérne poradenstvo s cieľom profesijnej orientácie žiakov na

SOŠ v zmysle potreby pripraviť ich čo najflexibilnejšie na možné zmeny na trhu.

Projekt je rozdelený do troch ťažiskových aktivít, ktoré majú naplniť tieto ciele:

- uskutočniť obsahovú prestavbu vzdelávania na SOŠ s využitím inovovaných foriem

a metód výučby,

- prepojenie vzdelávania na SOŠ s potrebami praxe za účasti zástupcov profesijných a

stavovských organizácií,

- podpora kariérneho poradenstva na SOŠ za účelom orientácie žiaka na potreby praxe .

2

124


Geograficky je projekt umiestnený v celom cieli Konvergencia, teda v týchto regiónoch:

Banskobystrický kraj

Košický kraj

Nitriansky kraj

Trnavský kraj

Prešovský kraj

Trenčiansky kraj

Žilinský kraj

V rámci Žilinského samosprávneho kraja sa do projektu zapojilo 43 stredných odborných

škôl (okrem umeleckých a zdravotníckych škôl). Vďaka projektu budú v školách

špecifickejšie a praktickejšie vzdelaní absolventi, lepšia technická a odborná infraštruktúra

a v neposlednom rade kvalitnejšie a cielenejšie pripravení zamestnanci pre konkrétne

firmy v regióne.

2.2.13 Aktivity na podporu odborného vzdelávania a prípravy

Žilinský samosprávny kraj sa navrhovaním počtu tried a štruktúry študijných a

učebných odborov a ich zameraní pre prijímanie žiakov do 1. ročníka snažil profilovať

stredné odborné školy v regiónoch podľa požiadaviek trhu práce. Vďaka činnosti Krajskej

rady pre odborné vzdelávanie a prípravu pri Žilinskom samosprávnom kraji a korektným

vzťahom odborných škôl so strategickými, ale aj menšími zamestnávateľmi sa darilo

čiastočne zapájať podnikateľskú sféru do obsahu vzdelávania za účelom zvýšenia

praktických zručností žiakov (tvorba školských vzdelávacích programov stredných

odborných škôl) a prispôsobovať praktickú výučbu žiakov potrebám zamestnávateľov.

Žilinský samosprávny kraj pri podpore a zabezpečovaní odborného vzdelávania

a prípravy v školách vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti v zmysle vytýčených cieľov

uskutočnil a realizuje nasledovné aktivity:

- systematickým plánovaním a určovaním počtu tried i počtu žiakov prvých

ročníkov, ako aj špecifikovaním členenia na jednotlivé študijné a učebné odbory

jednotlivých škôl profiluje stredné odborné školy v regiónoch Žilinského

samosprávneho kraja podľa požiadaviek trhu práce;

- vzhľadom na meniace sa potreby na trhu práce zamestnávatelia komunikujú so

zriaďovateľom stredných škôl o tom, aké študijné príp. učebné odbory by mali

byť otvorené na stredných školách a stredné školy pružne reagujú na tieto zmeny

zaraďovaním nových atraktívnych študijných a učebných odborov;

- prezentácia prostredníctvom tlačových a mediálnych správ o aktivitách, úspechoch

v oblasti odborného vzdelávania vplýva na pozitívne vytváranie vzťahu žiakov a

verejnosti ku odbornému vzdelávaniu a príprave;

- zriaďuje centrá odborného vzdelávania a prípravy;

2

125


- účasťou žiakov škôl na súťažiach tvorivosti a zručnosti podporuje OVaP–

Mladý tvorca,SOČ, Zenit a i., organizácia súťaží ŽSK a prezentácií škôl – Mladý

vedec, Mladý remeselník, Študenti a umenie, Vianočné trhy;

- ŽSK je spolu so Žilinskou univerzitou v Žiline členom Z@ictklastra, ktorého

hlavným cieľom je stimulovať rozvoj zamestnanosti a vzdelávania v oblasti

informačno-komunikačných technológií;

- zástupca ŽSK(riaditeľka odboru školstva a športu) je členkou Rady vlády SR pre

odborné vzdelávanie a prípravu;

- viacerí riaditelia stredných odborných škôl sú aktívne činní na rôznych pozíciách

v stavovských a profesijných komorách a zväzoch;

- prostredníctvom korektných vzťahov a spolupráce stredných odborných škôl so

strategickými i menšími zamestnávateľmi sa pozitívne formuje a ovplyvňuje už

konkrétne prepojenie teórie a praxe, školy a zamestnávateľa.

SWOT analýza




zastúpenie všetkých typov

akreditovaných vzdelávacích inštitúcií,

proporcionálne rozloženie stredných

škôl a školských zariadení v regiónoch

Žilinského kraja,

vhodný potenciál pre vytváranie

pracovných miest,

kvalifikovanosť pedagogických

zamestnancov, odbornosť vyučovania,

záujem pedagogických zamestnancov

o odborný a kariérny rast,

činnosť centier odborného vzdelávania

a prípravy,

skúsenosť stredných škôl s tvorbou a

realizáciou projektov a ich aktívna

zapojenosť (Program celoživotného

vzdelávania – Comenius,

LeonardodaVinci, Mládež v akcii

a pod.),

spolupráca stredných škôl so

základnými školami, zamestnávateľmi a

podnikateľskými subjektmi,

tradícia stredných škôl a rozvíjajúci sa

nedostatočné prepojenie systému

odborného vzdelávania s potrebami

zamestnávateľov,

absencia zadefinovania potrieb trhu

práce,

nízka aktívna zapojenosť

zamestnávateľov do výchovno-

vzdelávacieho procesu

nedostatok informačných

a poradenských služieb o vzdelávaní,

o možnostiach na trhu práce,

absencia kariérového poradenstva na

úrovni základných a stredných škôl,

zastarané príp. chýbajúce učebné

pomôcky a didaktická technika,

neaktuálny a zastaraný knižný fond,

slabá propagácia niektorých stredných

škôl na verejnosti,

neatraktivita ponúkaných študijných

a učebných odborov v stredných

odborných školách,

neefektivita využívania kapacity

niektorých stredných odborných škôl

vzhľadom na nenaplnenosť 1. ročníkov,

nízka úroveň mobility a flexibility

2

126


priemysel v regiónoch Žilinského kraja,

organizovanie dní otvorených dverí na

podporu vytvárania partnerstiev

a propagácie škôl,

spolupráca na burzách stredných škôl

s úradmi páce,

medzinárodná spolupráca stredných

škôl a školských zariadení,

vlastné priestory škôl v správe

samosprávneho kraja,

projektová činnosť ŽSK

pracovnej sily,

absencia stratégie celoživotného

vzdelávania,

dlhodobo nízky a stagnujúci

demografický vývoj.


zintenzívnenie spolupráce všetkých

zriaďovateľov stredných odborných

škôl na území samosprávneho kraja,


zamestnávateľmi, zamestnávateľskými

zväzmi a komorami,

spolupráca stredných odborných škôl

s univerzitným prostredím a strediskami

výskumu a inovácií,

činnosť Krajskej rady pre odborné

vzdelávanie a prípravu v Žilinskom

samosprávnom kraji,

zavádzanie prvkov duálneho

vzdelávania v stredných odborných

školách,

vypracovanie kvalitnej stratégie

výchovy a vzdelávania pre stredné školy

v územnej pôsobnosti samosprávneho

kraja

možnosť ďalšieho vzdelávania

pedagogických zamestnancov

(spolupráca s metodicko-pedagogickými

centrami, vysokými školami

a inštitúciami poskytujúcimi

akreditované vzdelávanie),

európska mobilita žiakov a pedagógov

v oblasti odborného vzdelávania

a prípravy,

využívanie štrukturálnych fondov

Európskej únie a iných zdrojov,

funkčný informačný systém stredných

izolácia odborného vzdelávania a

prípravy od požiadaviek trhu práce,

zníženie kvality stredoškolského

vzdelávania,

nízka vedomostná úroveň a príprava

žiakov základných škôl na

stredoškolské štúdium,

nedostatok finančných zdrojov na

prevádzku škôl a školských zariadení,

ich vybavenosť a odmeňovanie


zamestnancov,

nepochopenie racionalizačných opatrení


nepriaznivý demografický vývoj

obyvateľstva,

malý počet ponúkaných pracovných

miest na trhu práce,

odliv kvalifikovanej pracovnej sily

z regiónu,

zrušenie ekonomických stimulov

s následným odchodom strategických

zamestnávateľov,


nezáujem o spoluprácu podnikateľskej

sféry so strednými školami,

nezáujem žiakov základných škôl

o stredoškolské odborné vzdelávanie.

2

127


škôl, slúžiaci absolventom základných

škôl na výber stredných škôl,

výučba cudzích jazykov, informačných

technológií a podnikateľských zručností

v stredných odborných školách,

zosúladenie siete škôl a školských

zariadení s požiadavkami trhu práce,

organizovanie spoločných workshopov

medzi strednými školami

a podnikateľskými subjektmi,


a príležitostí v regiónoch Žilinského

kraja, vstup nových investorov do

výrobnej sféry,

využitie moderných informačných

technológií pri rozvoji poradenstva

o povolaniach a zamestnaniach,

zvýšenie účinnosti prepojenia ponuky

pracovnej sily s dopytom trhu práce,

spolupráca základných škôl so

strednými odbornými školami v rámci

predmetu technická výchova,

organizovanie technickej olympiády pre

žiakov ZŠ

2.3 Strategické ciele v oblasti odborného vzdelávania a prípravy

2.3.1 Východiská

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016 avizuje

podporu rozvoja vzdelávania s jeho priamym prepojením s praxou, s dôrazom na

spoločenskú a technologickú modernizáciu spoločnosti a vytvorenie podmienok na

posilnenie vzdelávania s prírodovedným a technickým zameraním, ako aj podporu rozvoja

finančného vzdelávania.

Pre oblasť regionálneho školstva stanovuje ako rozhodujúce priority zabezpečenie

výraznejšej úlohy a postavenia učiteľov všetkých stupňov škôl v spoločnosti, obnovu

disciplíny na základných a stredných školách založenej na prirodzenom vzore a autorite.

Ako dôležitú úlohu vníma i skvalitnenie vzdelávacieho prostredia novými učebnými

zdrojmi a materiálno-technickým vybavením s digitálnou podporou.

Vláda vytvorí také legislatívne podmienky, aby zriaďovatelia škôl alebo školy museli

pri tvorbe plánov výkonov zohľadňovať aj požiadavky trhu práce a pri prístupe ku

vzdelaniu prihliadali nielen na ambície žiaka alebo študenta, ale aj jeho schopnosti.

2

128


Vláda postupne iniciuje inováciu štátnych vzdelávacích programov tak, aby boli v súlade

s novými prioritami štátnej vzdelávacej politiky a aby obsah vzdelávania a odbornej

prípravy zodpovedal aktuálnym potrebám trhu práce. V záujme zosúladenia vzdelávania

a odbornej prípravy s potrebami trhu práce vláda vytvorí podmienky na operatívny tok

aktuálnych informácií medzi školstvom, zamestnávateľmi a podnikateľským stavom,

v regionálnom i národnom rozmere. Vláda podporí výraznejšie aktivity podnikateľskej

sféry do oblastí celého školstva, ako nástroja konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti

v globálnom prostredí. V záujme zvyšovania zamestnanosti absolventov stredných škôl

vláda považuje za mimoriadne dôležité venovať osobitnú pozornosť kvalite ich

vedomostí, kariérnej výchove a kariérnemu poradenstvu a to až do skončenia vzdelávania

a odbornej prípravy.

Vláda nastaví nový systém riadenia a financovania regionálneho školstva tým, že:

jasne definuje kompetencie v oblasti školstva týkajúce sa samosprávy, štátnej

správy a priamo riadených inštitúcií rezortu školstva s dôrazom aj na koordináciu

s neštátnym školstvom,

postupne presadí model financovania za kvalitu na triedu a nie len na žiaka,

finančnými nástrojmi a kvalitatívnymi kritériami pri prijímaní zreálni počty žiakov

do gymnázií,

dorieši financovanie neštátnych škôl a školských zariadení zo strany územnej

samosprávy vrátane jej kompetencií v oblasti ich zriaďovania a zrušovania,

prehodnotí tvorbu normatívu stredných odborných škôl so zohľadnením vyššej

ekonomickej náročnosti praktickej časti odborného vzdelávania a prípravy,

podporí záujem o štúdium v odborných školách, napríklad formou viaczdrojového

financovania,

uskutoční také kroky, ktoré motivujú súkromný sektor k finančnej participácii na

vzdelávaní, a to najmä na odbornom vzdelávaní a príprave,

zjednotí legislatívne podmienky pre všetkých zriaďovateľov v súvislosti

s personálnym zabezpečením škôl.

Podľa Národného programu reforiem na rok 2012 základným pilierom znalostnej

spoločnosti a ekonomiky sú výchova, vzdelávanie, veda, výskum a inovácie,

informatizácia a digitalizácia. Vláda SR bude pokračovať v zavádzaní systému interného

aj externého hodnotenia kvality škôl, ktorý bude zameraný na zlepšenie kvality výchovy a

vzdelávania a ich riadenia, umožní regionálne aj celoslovenské porovnávanie pridanej

hodnoty vzdelávania v jednotlivých školách a verejnosti poskytne dôveryhodné a

zrozumiteľné informácie o kvalite jednotlivých škôl. Vláda SR postupne od roku 2012

zabezpečí užšie prepojenie odborných škôl s praxou. Ministerstvo školstva, vedy,

výskumu a športu SR v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny upraví

kompetencie jednotlivých subjektov zapojených do odborného vzdelávania a prípravy pre

trh práce s cieľom posilniť existujúce nástroje koordinácie pre podporu a zabezpečenie

kvality štúdia v študijných a učebných odboroch, ktoré sú požadované trhom práce.

Sekundárne sa týmto opatrením bude reagovať na riešenie situácie v prípade

2

129


nadbytočných odborov vzdelávania, o absolventov ktorých nemá trh práce záujem. V

spolupráci so zriaďovateľmi sa podporí optimalizácia siete škôl a školských zariadení.

Úprava normatívneho financovania bude prehodnotená tak, aby sa sieť odborných škôl

priebežne prispôsobovala požiadavkám trhu a potrebám vyššieho vzdelania vo

vedomostnej ekonomike.

V septembri 2012 bola v Národnej rade Slovenskej republiky schválená novela zákona


zákonov. Prijatím novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave sa od roku 2013

zlepší zapojenie zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov do systému odborného

vzdelávania a prípravy. Hlavným cieľom je, aby sa odborná prax vo väčšej miere

vykonávala priamo v podnikoch. Vytvoria sa legislatívne podmienky pre zvýšenie

motivácie súkromného sektora finančne participovať na odbornom vzdelávaní a príprave a

na podpore vykonávania praktického vyučovania žiakov odborných škôl na pracoviskách

fyzických alebo právnických osôb. Vláda bude podporovať využívanie moderných

technológií inovačným spôsobom, s cieľom zvýšiť efektivitu poskytovaných vzdelávacích

služieb a s ohľadom na trendy vo vyspelých krajinách.

Novela zákona a jej neskoršia úprava na konci roka 2013 priniesla i novú zásadnú

kompetenciu pre samosprávne kraje, ktorá s účinnosťou od 01.01.2013 stanovuje, že

samosprávne kraje určujú počty tried prvého ročníka stredným školám (štátne, súkromné,

cirkevné, okrem osemročných gymnázií a stredných škôl, ktorých zriaďovateľom je

obvodný úrad v sídle kraja) vo svojej územnej pôsobnosti pre prijímacie konanie

v nasledujúcom školskom roku najneskôr do 31. októbra v súlade s regionálnou stratégiou

výchovy a vzdelávania, s analýzami a prognózami o vývoji trhu práce. Určenie počtu tried

sa uskutočňuje prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia, ktoré po prerokovaní

v krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu, ako poradnom orgáne predsedu

samosprávneho kraja, schvaľuje zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Uvedená

kompetencia je nástrojom regulácie a koordinácie ponuky študijných a učebných odborov

podľa potrieb trhu práce.

S účinnosťou od 01.09.2014 sa tiež zavádzajú nové podmienky pre prijatie žiaka do

prvého ročníka úplného stredného odborného vzdelávania (študijné odbory na stredných

odborných školách) a jednou z podmienok prijatia bude dosiahnutie priemeru známok

v posledných dvoch ročníkoch základnej školy do stanovenej hranice 2,75.

Ako uviedol minister školstva, pán Čaplovič, v príhovore na medzinárodnej

konferencii o duálnom systéme odborného vzdelávania„Odborné vzdelávanie – možnosti

transferu a implementácie prvkov duálneho vzdelávacieho systému“ v Bratislave dňa

25.04.2013, stredoškolské odborné vzdelávanie a príprava je často kritizované zo strany

zamestnávateľov za to, že absolventi stredných odborných škôl nie sú kvalitne pripravení

na výkon povolania. Mnohí z nich poukazujú už dlhšie obdobie na skutočnosť, že po

prijatí do zamestnania ako prvý krok nasleduje niekoľkomesačné preškoľovanie, čo im

zbytočne zvyšuje náklady. Ani preškolenie a rekvalifikácia však neznamená koniec boja

2

130


o stabilitu zamestnancov. Vzťah k práci a k povolaniu sa totiž nedá získať za dva mesiace

preškolením, ten sa získava hlavne štúdiom na strednej odbornej škole, kde sa žiak

pripravuje na budúce povolanie. Tento problém je možné odstrániť zabezpečením

systémového tlaku na výkon praktického vyučovania žiakov priamo u zamestnávateľa tak,

aby im bolo umožnené poznať reálne prostredie výkonu práce. Aj z týchto dôvodov sa

rezort školstva rozhodol zapracovať prvky duálneho školstva do odborného vzdelávania

a prípravy a viac očakáva od vstupu zamestnávateľov do odborného vzdelávania. Cieľom

je znovu sa vrátiť k duálnemu vzdelávaniu, kde štát bude zodpovedať za teoretické

vyučovanie a zamestnávatelia za praktickú prípravu.

V záveroch z Memoranda o spolupráci v odbornom vzdelávaní a príprave v Európe

podpísaného v decembri 2012 v Berlíne Slovenská republika deklarovala podporu vysoko

kvalitnému, modernizovanému, atraktívnemu odbornému vzdelávaniu a príprave

s prepojením na potreby trhu práce, spoluzodpovednosť sociálnych partnerov

a súkromného sektora za kvalitu odborného vzdelávania a prípravy(zdroj:

www.minedu.sk).

Závery Rady EÚ a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o prioritách

posilnenej európskej spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na obdobie

rokov 2011–2020 stanovili na uvedené obdobie priority kodanského procesu, ktorého

cieľom je zlepšiť kvalitu a príťažlivosť odborného vzdelávania a prípravy spoluprácou na

európskej úrovni. Tieto aktualizované ciele prispejú k dosiahnutiu priorít a

iniciatív stratégie Európa 2020. Odborné vzdelávanie a príprava má zásadný význam pre

dosiahnutie dvoch cieľov stratégie: zvýšiť do roku 2020 počet osôb vo veku 30-34 rokov

s dokončeným terciárnym vzdelaním na 40 % a znížiť podiel osôb predčasne ukončujúcich

školskú dochádzku na menej než 10 %. Rada predpokladá, že pre svoju väčšiu účinnosť

musia politiky v oblasti odborného vzdelávania a prípravy zvoliť globálny prístup a

zohľadniť pritom sociálne politiky a politiky zamestnanosti. Do roku 2020 by systémy

odborného vzdelávania a prípravy mali byť príťažlivejšie a určené pre všetkých a mali by

poskytovať kvalitné vzdelanie, plne prispôsobené potrebám trhu práce. Musia byť

dostatočne flexibilné, aby bolo možné jednoducho prejsť do iného systému vzdelávania

(základné vzdelávanie, vysokoškolské vzdelávanie atď.). Ďalšie odborné vzdelávanie a

príprava musí byť ľahko dostupné a viac zamerané na profesijný rozvoj. Zároveň možnosti

vykonať časť odborného vzdelávania a prípravy v zahraničí musia byť väčšie.




Vytvoriť systém odborného vzdelávania a prípravy zodpovedajúci aktuálnym

potrebám trhu práce, prepojený s praxou, ktorý bude aktívne implementovať prvky

2

http://www.minedu.sk/

131


duálneho systému vzdelávania, rozvíjať spoluprácu so všetkými sociálnymi

partnermi a bude dostupným a otvoreným systémom nielen pre absolventov

základných škôl, ale aj pre dospelých záujemcov o ďalšie vzdelávanie, o ich

profesijné zameranie a kariérny rozvoj.

Čiastkové ciele

2.3.2.1

Pre absolventov základných škôl, ktorí pokračujú vo vzdelávaní na strednej škole

ako v ďalšej príprave na povolanie, ponúknuť odborné vzdelávanie a prípravu ako

flexibilnú, zaujímavú a príťažlivú vzdelávaciu možnosť s perspektívou uplatnenia sa

na pracovnom trhu.

Aktivity:

1. Prostredníctvom propagácie odborného vzdelávania a prípravy v printových

a elektronických médiách, organizáciou dní otvorených dverí v stredných

odborných školách a spoluorganizáciou „Búrz informácií“ oboznámiť žiakov

základných škôl, ich rodičov i širokú verejnosť o možnostiach ďalšej profesijnej

orientácie a kariérneho rastu.

2. Zintenzívniť spoluprácu stredných odborných škôl so základnými školami

a ponúknuť priestory a materiálno-technické vybavenie škôl a ich dielní na

realizáciu hodín pracovnej resp. technickej výchovy.

3. Podporovať a vyzývať zamestnávateľov v jednotlivých mikroregiónoch

k prezentácii svojej činnosti a produkcie, k užšej spolupráci s výchovnými

poradcami na základných školách, aby prostredníctvom prezentácií a napr. exkurzií

žiakov zviditeľnili nielen svoje spoločnosti, ale aj svoje požiadavky a potreby na

trhu práce.

4. Spoluorganizovaním regionálnych a krajských kôl súťaže pre žiakov základných

škôl „technická olympiáda“ na stredných odborných školách propagovať odborné

vzdelávanie a prípravu ako jednu z možných ciest k získaniu kvalifikácie.

5. Pri smerovaní a orientácii žiakov zo základnej na strednú školu prostredníctvom

činnosti výchovných a kariérnych poradcov na stredných i základných školách vo

väčšej miere prispôsobiť ambície rodičov schopnostiam a záujmom detí a

smerovať deti na tie školy, ktoré zvládnu a ktoré im zabezpečia v budúcnosti

uplatnenie v zamestnaní.

2.3.2.2

Prepojiť výchovno-vzdelávací proces s požiadavkami trhu práce.

2

132


Aktivity:

1. Spoluprácou stredných odborných škôl so zamestnávateľmi, aktívnou

komunikáciou všetkých účastníkov v systéme odborného vzdelávania a prípravy

(zriaďovatelia, zamestnávatelia, školy, stavovské a profesijné organizácie)

dosiahnuť, aby čo najvyššie percento žiakov absolvovalo praktický výcvik priamo

na pracoviskách zamestnávateľov.

2. Optimalizovať sieť stredných škôl a školských zariadení s ohľadom na ich

schopnosť osloviť ponukou vzdelávacích programov žiakov základných škôl

a naplniť triedy v dostatočnom počte žiakov, zároveň s ohľadom na adekvátnosť

tejto ponuky vo vzťahu k potrebám pracovného trhu v regióne, ako i efektivitu,

kvalitatívne parametre a ekonomické podmienky škôl.

3. Stanovením počtu tried prvých ročníkov v členení na jednotlivé študijné a učebné

odbory pre nasledujúce prijímacie konanie koordinovať a regulovať odborné

vzdelávanie a prípravu v kraji podľa potrieb trhu práce v mikroregióne a

optimalizovať tak sieť študijných a učebných odborov v stredných školách.

4. Prispôsobovať sa vývoju na trhu práce a aktuálne reagovať na novovznikajúce

požiadavky na vzdelávanie a zručnosti nových odvetví a zaraďovať do siete

študijných a učebných odborov v stredných školách nové žiadané odbory.

2.3.2.3

Implementovať prvky duálneho vzdelávania do systému odborného vzdelávania

a prípravy.

Aktivity:

1. Iniciovať pracovné stretnutia so strategickými subjektmi v systéme odborného

vzdelávania a prípravy za účelom umožnenia študentom získať praxou vo firmách

a spoločnostiach konkrétne praktické vedomosti a zručnosti a naopak zapojeným

firmám zároveň umožniť vychovať a vyhliadnuť si svojich budúcich pracovníkov.

2. Vytvárať podmienky pre vznik partnerstiev medzi inštitúciami odborného

vzdelávania a prípravy a zamestnávateľmi, aby bola po absolvovaní praktického

vyučovania žiakov priamo na pracoviskách zamestnávateľov zabezpečená

okamžitá pripravenosť absolventov hneď po ukončení štúdia splniť požiadavky na

trhu práce a nastúpiť do zamestnania.

3. Prostredníctvom tvorby obsahu odborného vzdelávania a prípravy, aktivít

v samotnom procese odborného vzdelávania a prípravy, až po plnohodnotnú účasť

pri ukončovaní štúdia – maturitných a záverečných skúškach v stredných

odborných školách(ako členovia skúšobných komisií majú právo klásť otázky

a hodnotiť žiakov) zabezpečiť adekvátne zastúpenie a podiel zamestnávateľov na

duálnom vzdelávaní.

2

133


2.3.2.4

Zaistiť udržateľnosť a vysokú úroveň odborného vzdelávania a prípravy

zabezpečovaním jeho kvality.

Aktivity:

1. Podporovať ďalšie vzdelávanie odborných pedagogických zamestnancov a rast ich

kvalifikačných a odborných predpokladov s využívaním najnovších

a najmodernejších technológií v prepojení s potrebami zamestnávateľov.

2. Efektívne využívať dostupné finančné prostriedky z európskych štrukturálnych

fondov na zabezpečenie materiálno-technického vybavenia a najnovších

technológií do stredných odborných škôl.

3. Podporovať medzinárodnú mobilitu žiakov a učiteľov odborného vzdelávania

a prípravy, výmenné stáže spojené s výmenou skúseností v konkrétnych študijných

a učebných odboroch.

4. Využívať program LeonardodaVinci (je hlavnou časťou Celoživotného

vzdelávacieho programu Európskej komisie), ktorý financuje širokú škálu činností,

zahraničné mobilitné iniciatívy, kooperačné projekty rozvíjajúce a rozširujúce

inovácie, umožňuje organizáciám pracovať s európskymi partnermi, vymieňať si

najlepšie praxe, zvyšovať odbornú znalosť zamestnancov a reagovať na

vzdelávacie a vyučovacie potreby ľudí. Program je tiež zameraný, aby podporil

kompetetívnosť európskeho pracovného trhu.

5. Vytvárať podmienky pre aktívnu spoluprácu zamestnávateľov pri zvyšovaní

kvality odborného vzdelávania a prípravy umožnením odborných stáží pre učiteľov

odborných predmetov priamo v podnikoch.

6. V centrách odborného vzdelávania a prípravy kumulovať odborný pedagogický

a materiálno-technický potenciál na kvalitatívne vysokej úrovni a umožniť odborné

vzdelávanie a prípravu nielen v rámci školského, ale i v rámci celoživotného

vzdelávania.

Záver

Bruggské komuniké o posilnenej európskej spolupráci v odbornom vzdelávaní

a príprave (ďalej len „OVaP“) zo 07.12.2010 dokonale definuje smerovanie a stratégie

systémov odborného vzdelávania a prípravy v štátoch Európy a stanovuje tak smerovanie

i pre Slovenskú republiku.

Náplň OVaP musí zodpovedať meniacim sa požiadavkám trhu práce. Zapojenie potrieb

meniaceho sa trhu práce do poskytovania OVaP z dlhodobého hľadiska vyžaduje lepšie

chápanie vznikajúcich odvetví i zručností a zmien prebiehajúcich v súčasných

zamestnaniach. Obsah, infraštruktúru a metódy OVaP je nutné pravidelne upravovať, aby

udržali krok so zavádzaním nových výrobných technológií a meniacou sa organizáciou

práce.

2

134


OVaP má za cieľ prispievať k zamestnateľnosti a hospodárskemu rastu. Mládeži aj

dospelým má umožniť prístup k príťažlivým a náročným pracovným príležitostiam a tie

by mali byť rovnako atraktívne pre ženy i mužov, osoby s veľkým potenciálom a pre

osoby, ktorým z nejakého dôvodu hrozí riziko vylúčenia z trhu práce.

Vzhľadom na úlohu OVaP v európskych spoločnostiach a hospodárstvach je

nevyhnutné zaistiť udržateľnosť a excelentnosť odborného vzdelávania a prípravy. Ak si

chce Európa udržať postavenie najväčšieho vývozcu priemyselných výrobkov na svete,

musí mať OVaP na svetovej úrovni. V znalostnej spoločnosti sú odborné zručnosti a

kompetencie rovnako dôležité ako akademické zručnosti a kompetencie. Národné systémy

OVaP ako hráči na svetovom trhu vzdelávania musia byť prepojené s ostatným svetom,

aby spĺňali moderné požiadavky a boli konkurencieschopné. Musia zvýšiť svoju

schopnosť prilákať študentov z ostatných európskych krajín a z tretích krajín tým, že im

poskytnú vzdelanie a odbornú prípravu a zároveň im uľahčia rozpoznať ich zručnosti.

Hoci sa vytvára európsky priestor vzdelávania a odbornej prípravy, ešte stále nebol

dosiahnutý pôvodný cieľ odstrániť prekážky mobility a mobilita študentov v oblasti OVaP

je naďalej nízka. Výrazné zvýšenie cezhraničnej mobility študentov a učiteľov v oblasti

OVaP a uznávanie vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré získali v zahraničí, bude

dôležitou výzvou do budúcnosti.

Globálna vízia pre OVaP do roku 2020 stanovuje, že európske systémy OVaP by mali

byť príťažlivejšie, relevantnejšie, viac orientované na zamestnanie, inovatívnejšie,

prístupnejšie a pružnejšie než v roku 2010 a mali by prispievať k excelentnosti a

spravodlivosti v celoživotnom vzdelávaní, a to poskytovaním:

- príťažlivého a inkluzívnehoOVaPs vysokokvalifikovanými učiteľmi a školiteľmi,

inovatívnymi študijnými metódami, vysokokvalitnou infraštruktúrou a vybavením,

vysokou relevantnosťou pre trh práce, ako aj možnosťami ďalšieho vzdelávania a

odbornej prípravy;

- vysokokvalitného počiatočného OVaP, ktoré môžu študenti, rodičia a spoločnosť ako

taká

považovať za príťažlivú voľbu rovnocennú všeobecnému vzdelaniu. Počiatočné OVP by

mali

študentov vybaviť kľúčovými kompetenciami aj špecifickými odbornými zručnosťami;

- ľahko dostupného kontinuálneho OVaP, ktoré je zamerané na zamestnanie

a umožňuje rozvíjanie kompetencií a zmenu zamestnania, a to pre zamestnancov,

zamestnávateľov, samostatných podnikateľov aj nezamestnaných;

- európskeho priestoru vzdelávania a odbornej prípravy s transparentnými systémami

kvalifikácií, ktoré umožňujú prenos a zhromažďovanie výsledkov vzdelávania, ako aj

uznávanie kvalifikácií a kompetencií, a ktoré zvyšujú mobilitu medzi krajinami;

- podstatne vyššieho množstva príležitostí pre cezhraničnú mobilitu študentov

a pracovníkov v oblasti OVP;

2

135


- ľahko dostupných a veľmi kvalitných služieb, ktoré by v oblasti celoživotného

vzdelávania poskytovali informácie, usmerňovanie a poradenstvo, ktoré tvoria súdržnú

sieť a európskym občanom umožňujú prijímať uvážené rozhodnutia a riadiť ich

vzdelávanie a kariéru bez ohľadu na tradičné rodové profily.

2

136


Rozvoj školských zariadení

3

137


3 Regionálna stratégia rozvoja školských zariadení na roky 2010 – 2013

3.1 Zariadenia školského stravovania

3.1.1 Vyhodnotenie regionálnej stratégie oblasti stravovania v školských

zariadeniach za roky 2010 - 2013

Hlavnou úlohou školského stravovania je, aby sa v zariadeniach školského stravovania

pripravovala strava, ktorá je svojím biologickým, energetickým zložením a hygienickou

kvalitou vyhovujúca pre vyvíjajúci sa organizmus detí a mládeže. Systém stravovania

súčasne vytvára podmienky aj pre podávanie nápojov, pitný režim ako súčasť výživy,

ďalej kultúru stolovania a správne spoločenské návyky a dosiahnutie zmien postojov

žiakov ku zdravej racionálnej výžive. Školské stravovanie predstavuje súčasť starostlivosti

o deti a mládež v čase ich pobytu v školách a školských zariadeniach.

Systém školského stravovania sa v súčasnosti realizuje v nových sociálno-

ekonomických podmienkach, definovaných ako podmienky trhového prostredia. V oblasti

materiálno-technickej modernizácie v zariadeniach školského stravovania sa počíta s

uplatňovaním náročných strojových zariadení a s aplikáciou elektroniky, počítačov a

moderných technologických zariadení, ktoré prispievajú k úsporám pracovných síl a

plnení nárokov na ich kvalitu. V oblasti kvality poskytovania stravovacích služieb sa

počíta so zavádzaním zmien v postojoch ku zdravšiemu spôsobu stravovania a pitného

režimu, ktoré vychádzajú z Programu ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky,

výziev Svetovej zdravotníckej organizácie a Akčného plánu pre životné prostredie a

zdravie obyvateľov SR.

Na základe uvedeného a v súlade s § 9 ods. 15 zákona č. 596/2003 o štátnej správe v

školstve a školskej samospráve a o z mene a doplnení niektorých zákonov má Žilinský

samosprávny kraj povinnosť zabezpečovať podmienky na stravovanie detí a žiakov vo

všetkých školách a školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom, a to formou

zriaďovania zariadení školského stravovania. Preto sa v rámci Koncepcie rozvoja výchovy

a vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji na roky 2010 – 2013 - „Regionálnej

stratégie a rozvoja školských zariadení na roky 2010 – 2013“ zameral na prevenciu a

osvetu zdravého stravovania, riadenie a organizovanie stravovania a nezabudol ani na

ďalšie vzdelávanie zamestnancov zariadení školského stravovania.

V rámci prevencie a osvety zdravého stravovania vo vzťahu k žiakom na stredných

školách pedagógovia realizovali prednášky a besedy na tému „Zdravé stravovanie“, kde sa

zameriavali na oblasť zdravého životného štýlu, zdravej výživy a znižovania obezity detí a

žiakov v školách. Zároveň zaradili školské jedálne do jedálneho lístka minimálne

jedenkrát týždenne ovocie a zeleninové šaláty pripravované len z čerstvej zeleniny.

Problematika zdravého životného štýlu sa žiakom dostávala do povedomia aj formou

násteniek a plagátov, kde mali žiaci možnosť oboznámiť sa s dôsledkami, ktoré môžu

nastať pri zlom stravovaní a nedostatku pohybu. Zároveň školské jedálne zriadili

3

138


stravovacie komisie, ktorej členom je aj zástupca žiakov, ktorý tlmočí názory, nápady,

prípadne návrhy na stravovanie. Jednotlivé návrhy boli v rámci možností zapracované do

jedálneho lístka.

V rámci riadenia a organizovania stravovania bola jedna z aktivít zameraná na systém

internetového prihlasovania a odhlasovania stravy. Z celkového počtu 51 školských

jedální a výdajných školských jedální využíva tento systém 12 školských jedální a

výdajných školských jedální v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho

kraja (43 školských jedální a výdajných školských jedální využíva stravné lístky). Zároveň

má každá stredná škola na svojej internetovej stránke zverejnený jedálny lístok a aktuálne

informácie týkajúce sa stravovania. Žiak má možnosť výberu z dvoch jedál, kde jedno

predstavuje vždy mäsitý pokrm. V prípade záujmu zo strany žiakov o diétne stravovanie

majú školy vytvorené podmienky na poskytovanie takéhoto typu stravy. Žiaci majú

možnosť využívať ako doplnkové stravovanie bufety, ktoré prevádzkujú súkromné firmy

(zo školami majú uzatvorené zmluvy na prevádzkovanie).

V prípade poskytovania diétneho stravovania riaditelia škôl zabezpečujú preškolenia

zamestnancov školských jedální, ktorí zodpovedajú za správnu prípravu danej diétnej

stravy.

V rámci strategického cieľa zameraného na zvýšenie úrovne a zdravého spôsobu

stravovania v školských jedálňach boli zadefinované čiastkové ciele:

1) podporovať školské účelové zariadenia pri predkladaní žiadostí o poskytnutie

finančných prostriedkov na elektronizáciu a revitalizáciu školských jedální a

výdajných školských jedální,

2) zaviesť systém internetového prihlasovania stravy a odhlasovania stravy v

školských jedálňach pri stredných školách.

V rámci elektronizácie a revitalizácie školských jedální a výdajných školských jedální

sme sa snažili zabezpečiť materiálno – technické vybavenie na zlepšenie podmienok pre

kvalitnú prípravu jedál prostredníctvom prideľovaných finančných prostriedkov.

Počas rokov 2010 – 2013 bolo preinvestovaných 1 085 223 € z toho:

v roku 2010 odbor školstva a športu ŽSK poukázal finančné prostriedky vo výške

50 928 € piatim školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, na nákup

strojov a zariadení (varný kotol, elektrická pec, elektrická smažiaca panvica, elektrické

šporáky, konvektomat ) a rozšírenie vzduchotechniky v školskej kuchyni,


448 890 € šiestim školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, na nákup

strojov a zariadení (varný kotol, elektrická pec, priemyselná chladnička, elektrické

šporáky, konvektomat ) a rekonštrukciu kuchyne a jedálne,

3

139



110 810 € siedmim školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, na nákup

strojov a zariadení (varný kotol, elektrické pece, elektrická smažiaca panvica, elektrické

šporáky, konvektomat ) a rekonštrukciu vzduchotechniky v školskej kuchyni,


474 595 € jedenástim školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, na nákup

strojov a zariadení (varné kotle, elektrická pec, elektrická smažiaca panvica, elektrické

šporáky, konvektomat ), odstránenie havarijného stavu vzduchotechniky v školskej

kuchyni a prestavbu kuchyne a jedálne.

3) doplniť sortimenty školských bufetov o produkty zdravej výživy.

V zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja máme 64 škôl, z

ktorých má 26 škôl bufety v prenájme. Sortiment školských bufetov je v kompetencii

nájomcov bufetov, ktorí ho dopĺňajú podľa svojho uváženia a dopytu. Finančné

prostriedky získané z prenájmu v celkovej sume 23 227 € za obdobie jedného roka

jednotlivé školy využili na financovanie prevádzkových nákladov podľa svojich potrieb.

4) optimalizovať sieť školských účelových zariadení podľa počtu stravníkov a

vydaných jedál.

Tabuľka 17: Vývoj počtu školských jedální, výdajných školských jedální a príspevkov na

stravovanie za roky 2010 - 2013

2010 2011 2012 2013

ŠJ 39 39 34 33

VŠJ 2 2 4 4

Príspevok 13 13 14 14

Spolu 54 54 52 51


Použité skratky:

ŠJ – školská jedáleň

VŠJ – výdajná školská jedáleň

Príspevok – príspevok na stravovanie sa poskytuje škole, ktorá nemá vlastnú jedáleň, ale

žiaci školy sa stravujú v inom zariadení školského stravovania.

Porovnanie školských jedální, výdajných školských jedální a príspevkov na stravovanie

vidíme v tabuľke, kde počet školských jedální ( ŠJ ) klesol od roku 2010 – 2013 o 6 ŠJ .

Výdajné školské jedálne ( VŠJ ) poskytujú stravovanie 4 školám, v porovnaní s rokmi

2010 – 2013 ich počet stúpol o 2 VŠJ. Príspevok na stravovanie sa poskytuje 14 školám ,

v porovnaní s rokmi 2010 -2013 stúpol počet o jednu školu. Je potrebné ku každej škole

3

140


pristupovať osobitne a zvážiť, aké je pre danú školu resp. školskú jedáleň najvhodnejšie

riešenie.

Graf 34: Vývoj počtu školských jedální, výdajných školských jedální na stravovanie za roky

Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja roky

V priebehu rokov 2010 – 2013 sa postupne upravovala sieť školských jedální a výdajných

školských jedální. K 01.09.2013 má Žilinský samosprávny kraj vo svojej zriaďovateľskej

pôsobnosti 51 školských zariadení, z toho: 33 školských jedální a 14 výdajných školských

jedální, 4 stredné školy, ktorým je poskytnutý príspevok na stravovanie. Počet školských

jedální klesol o 6 (oproti roku 2010), ale pri výdajných školských jedálňach sme

zaznamenali nárast o 2 zariadenia. Počet škôl, ktorým bol poskytnutý príspevok

v porovnaní s ostatnými rokmi, sa zvýšil o 1 školu.

5) vytvárať podmienky pre diétne stravovanie detí a mládeže v školských účelových

zariadeniach.

Prípravu diétnych jedál pre deti a žiakov stravujúcich sa v školských zariadeniach

vyplynula aj zo zákona NR SR č. 245/2008 Z. z. § 140 ods. 5 o výchove a vzdelávaní

(školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Vyhlášky MŠ SR č.

330/2009 Z. z. § 3 ods. 5 písm. d) o zariadení školského stravovania v znení neskorších

predpisov kedy je možné zabezpečiť v školskej jedálni diétne stravovanie pre deti a

žiakov, u ktorých podľa posúdenia ošetrujúceho lekára si zdravotný stav vyžaduje

39 39

34 33

2 2 4 4

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

2010 2011 2012 2013

po

čet

ŠJ /

VŠJ

ROK

ŠJ

VŠJ

3

141


osobitné stravovanie podľa materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre diétne

stravovanie vydané Ministerstvom školstva SR. Zákonný zástupca dieťaťa môže požiadať

riaditeľa školy alebo vedúceho školskej jedálne o poskytovanie diétneho stravovania.

Podmienky a spôsob poskytovania diétneho stravovania musí byť stanovené

v prevádzkovom poriadku schválenom Regionálnym úradom verejného zdravotníctva. V

prípade, že školská jedáleň neposkytuje diétne stravovanie, môže rodič prípadne zákonný

zástupca dieťaťa priniesť hotové jedlo do školskej jedálne, ktorá obed prihreje a podá

dieťaťu.

Školské jedálne, ktorých zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj, majú možnosť

poskytovať žiakom a stravníkom aj diétne stravovanie, ak im bola doručená žiadosť od

zákonného zástupcu dieťaťa. V takom prípade riaditeľ školy zabezpečí preškolenie

zamestnanca školskej jedálne.

6) realizovať pravidelné stretnutia vedúcich školských jedální a výdajných školských

jedální k problematike zdravého spôsobu stravovania žiakov škôl a školských

zariadení.

V rámci vzdelávania zamestnancov je nevyhnutnou súčasťou kvalitného chodu

školských zariadení a aplikovania súčasných trendov v rámci problematiky stravovania aj

neustále vzdelávanie sa zamestnancov školských jedální. Školenia, semináre a prednášky

boli a sú realizované v spolupráci s MŠVVaŠ SR, Regionálnym úradom verejného

zdravotníctva, Okresným úradom a Slovenským zväzom kuchárov a cukrárov. Ich cieľom

je zamerať sa na oblasť zásad správnej výrobnej praxe v školskom stravovaní, oblasť

metodiky pre verejné obstarávanie v školskom stravovaní a legislatívu v školskom

stravovaní – nové trendy.

7) implementovať program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky do

stredných škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja.

Okrem uvedených aktivít Žilinský samosprávny kraj podporoval školské jedálne aj

prostredníctvom projektov, a to:

1. Zdravie na tanieri (zapojené tri školy),

2. Propagácia materiálno spotrebných noriem a receptúr medzinárodných jedál v

školskom stravovaní na Slovensku (zapojených 5 škôl).

V rámci programu ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky sa školy snažia

aj formou rôznych športových aktivít prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu žiakov a

zníženia obezity. Odbor školstva a športu podporuje školy a školské zariadenia pri

organizovaní športových podujatí, ako napr. Župná kalokagatia, Župná liga predsedu ŽSK,

Majstrovstvá stredných škôl v zjazdovom lyžovaní a snoubordingu, Parádny deň, Beh za

Žilinský kraj a podobne.

3

142


Záver

Medzi hlavné ciele koncepcie patrí podporovanie školských zariadení v rámci

poskytovania informácií, ale aj finančných prostriedkov na elektronizáciu a revitalizáciu

školských jedální a výdajných školských jedální. Od roku 2010 do roku 2013 bolo spolu

preinvestovaných na tento účel 1 058 177,44 €. Bola optimalizovaná sieť školských

zariadení podľa počtu stravníkov a vydaných jedál. Boli vytvárané podmienky pre diétne

stravovanie detí a mládeže v školských zariadeniach ( 3 školské zariadenia poskytujú

diétne stravovanie ), pre zvyšovanie kvality poskytovania stravovacích služieb a

zabezpečovanie zdravého stravovania v školských jedálňach a výdajných školských

jedálňach. V rámci programu ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky ( bolo

zapojených 8 škôl ) sa školy snažili aj formou rôznych športových aktivít prispieť

k zlepšeniu zdravotného stavu žiakov a zníženia obezity na stredných školách a školských

zariadeniach v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.

3.1.2 Stravovanie v školských zariadeniach – analýza súčasného stavu

Stravovanie detí v školskom veku je základom ich správneho vývoja. Nevhodná

strava ohrozuje zdravie, zvlášť v období dospievania, preto je potrebné zabezpečiť

optimálne školské stravovanie, ktoré podlieha prísnym hygienickým a bezpečnostným

normám a je nevyhnutné venovať celému systému náležitú pozornosť. Školské

stravovanie predstavuje rokmi overený systém zabezpečenia plnohodnotnej výživy deťom

a mladistvým počas vyučovacieho procesu najmä vtedy, ak sú v plnej miere pri

zostavovaní jedálnych lístkov rešpektované odporúčania odborníkov v oblasti výživy.

Systém stravovania v zariadeniach školského stravovania je koncipovaný tak, aby

podávaná strava zodpovedala výživovým odporúčaným dávkam pre deti a mládež podľa

vekových skupín, ako aj materiálno – spotrebným normám a receptúram vypracovaným

MŠVVaŠ SR. Podávaná strava zohľadňuje všetky fyziologické zvláštnosti detského veku

a receptúry sú vypracované nielen pre zdravé deti, ale aj pre športovcov a deti

s osobitnými nárokmi na stravovanie, kde strava predstavuje dôležitú liečebnú zložku, ako

napríklad deti s diabetes melitus alebo celiakiou. Aj napriek tomu podľa dlhodobého

sledovania je jasné, že počet detí, ktoré využíva služby školskej jedálne, ubúda. Vývoj

stravovanosti za obdobie rokov 2010 – 2013 porovnáme v nasledujúcom grafe.

3

143


Graf 35: Porovnanie počtu stravníkov navštevujúcich školské jedálne pri stredných školách

v pôsobnosti ŽSK za roky 2010 - 2013


Tabuľka 18: Porovnanie počtu žiakov navštevujúcich školské stravovacie zariadenia pri

stredných školách v pôsobnosti ŽSK za roky 2010 – 2013


Z číselných údajov vyplýva, že za obdobie od roku 2010 do roku 2013 klesol počet

stravujúcich sa žiakov o 5 641 .

Zariadenia školského stravovania sú účelové zariadenia na výrobu, konzumáciu a odbyt

jedál a nápojov. Zariadením školského stravovania sú školská kuchyňa (ŠK), školská

jedáleň ( ŠJ) a výdajná školská jedáleň (VŠJ). V zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja je v súčasnosti 51 školských jedální a výdajných školských jedální,

ktoré poskytujú svoje služby deťom, žiakom a zamestnancom školy. Školská jedáleň môže

poskytovať svoje služby aj iným fyzickým osobám a to aj v čase prázdnin, ale len so

súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

33 721 32 057

30 070

28 080

0

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

30 000

35 000

40 000

2010 2011 2012 2013

po

čet

žiak

ov

ROK

počet žiakov

Rok 2010 2011 2012 2013

Počet

žiakov 33 721 32 057 30 070 28 080

3

144


Tabuľka 19: Súčasný stav školských jedální, výdajných školských jedální a príspevkov na

stravovanie v r. 2013

Školské zariadenia 2013

ŠJ 33

VŠJ 4

Príspevok 14

Spolu 51

Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja, roky 2010 – 2013

V zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja je v súčasnosti 51

školských jedální a výdajných školských jedální z toho 33 školských jedální, 4 výdajné

školské jedálne, 14 škôl, ktorým sa poskytuje príspevok na stravovanie.

Graf 36: Porovnanie stravovanosti zamestnancov našich škôl s rokmi 2012 - 2013


V školských jedálňach a školských výdajňach sa stravujú aj zamestnanci školy. Pri

porovnaní rokov 2012 - 2013 je vidieť pokles o 525 stravujúcich sa zamestnancov škôl za

rok, čo nie je zanedbateľné.

214 100

214 200

214 300

214 400

214 500

214 600

214 700

214 800

214 900

215 000

214 907

214 382

zamestnanci školy 2012

zamestnanci školy 2013

3

145


Graf 37: Porovnanie stravovanosti dôchodcov a iných fyzických osôb v našich školských

zariadeniach s rokmi 2012 - 2013


V školských jedálňach a školských výdajných školských jedálňach sa stravujú aj dôchodcovia

a iné fyzické osoby. Pri porovnaní rokov 2012 - 2013 je vidieť pokles o 4 386 dôchodcov za rok,

čo nie je zanedbateľné.

Využiteľnosť školských jedální

Z dôsledku pretrvávajúceho poklesu žiakov v školách a školských zariadeniach v

zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja vyplýva aj pokles

stravujúcich sa žiakov v ŠJ. V nadväznosti na klesajúci počet vydaných jedál v ŠJ a VŠJ

sú vyplácané príspevky v menších hodnotách. Zvyšuje sa priestorová nevyťaženosť ŠJ

a tým narastajú prevádzkové aj osobné náklady potrebné na prevádzku, nakoľko sa

rozpočet na prevádzku a mzdy odvíja od počtu vydaných jedál. Dochádza k nevyhnutnosti

vykonať systémové kroky, ktorými sú napríklad - racionalizácia a optimalizácia v rámci

siete školských účelových zariadení. Je dôležité zohľadňovať všetky aspekty, ktoré

umožnia optimálne využívať normatívne financovanie príspevkov na stravovanie

z rozpočtu ŽSK. Racionalizácia siete škôl a školských zariadení sa stáva strategickou

prioritou.

114000

115000

116000

117000

118000

119000

120000

121000

120 879

116 493

dôchodcovia + iné fyzické osoby 2012

dôchodcovia + ostatní 2012

dôchodcovia + ostatní 2013

3

146


Graf 38: Školské zariadenia v regióne Horné Považie


V regióne Horné Považie máme 6 školských jedální v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK,

z ktorých najefektívnejšie je využitá kapacita školskej jedálne pri Strednej zdravotnej

škole Žilina.

3

147


Graf 39: Školské zariadenia v regióne Kysúc


V regióne Kysúc máme 4 školské jedálne v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, z ktorých

najefektívnejšie je využitá kapacita školskej jedálne pri Gymnáziu, Turzovka.

3

148


Graf 40: Školské zariadenia v regióne Liptov


V regióne Liptova máme 10 školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK a

najefektívnejšie využitá kapacita školskej jedálne pri Gymnáziu, Liptovský Mikuláš.

Graf 41: Školské zariadenia v regióne Orava


3

149


V regióne Orava máme 6 školských jedální a najefektívnejšie je využitá školská jedáleň

pri Strednej odbornej škole obchodu a služieb, Dolný Kubín na 100%.

Graf 42: Školské zariadenia v regióne Turiec

Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja.

V regióne Turiec máme 7 školských jedální v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK

a najefektívnejšie je využitá školská jedáleň pri Strednej odbornej škole dopravnej Martin

- Priekopa.

Financovanie školských zariadení

Financovanie školských jedální a výdajných školských jedální z príjmov Žilinského

samosprávneho kraja je v zmysle VZN číslo 27/2011 o poskytovaní príspevkov

základným umeleckým školám, jazykovým školám a školským zariadeniam o poskytovaní

dotácií. Podkladom pre stanovenie rozpočtu ŠJ je počet vydaných jedál za predchádzajúci

kalendárny rok. Rozpočet v roku 2013 oproti roku 2012 stúpol o 80 610 €.

Tabuľka 20: Financovanie školských jedální a výdajných školských jedální 2010-2013

2010 2011 2012 2013

ŠJ 1 260 369 € 1 327 508 € 1 282 332 € 1 350 142 €

VŠJ 16 474 € 15 687 € 46 808 € 54 767 €

PŠJ 118 206 € 102 655 € 100 938 € 105 779 €

spolu 1 395 049 € 1 445 850 € 1 430 078 € 1 510 688 €


0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80%

ŠJ pri 0A, MT; 48%

ŠJ pri Gymnáziu VPT, MT; 41%

ŠJ pri SPŠ, MT; 25%

ŠJ pri SOŠ OaS, MT ; 28%

ŠJ pri Gymnáziu JL, MT; 41%

ŠJ pri SOŠ dopr., MT-Priekopa;

70%

ŠJ pri PaSa, TT; 67%

využiteľnosť školských jedální

3

150


Spôsob organizácie a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtu

zamestnancov, kontroly kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie

školských jedální a podrobnosti o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch

ustanovuje vyhláška MŠ SR č. 330/2009 Z. z. o zariadení školského stravovania. Podľa

zákona NR SR č.245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sú školské zariadenia

definované ako zariadenia, ktoré zabezpečujú školské stravovanie a zriaďujú sa na výrobu,

konzumáciu a dopyt jedál a nápojov.

Platby za stravu v školských jedálňach a školských internátoch sú realizované v súlade

so Všeobecným záväzným nariadením č. 15/2008 o určení výšky príspevku na čiastočnú

úhradu nákladov v školách a školských zariadeniach a v znení dodatku č. 1, č. 2 a č. 3, č.

4, č. 5, č. 6 a č.7, ktoré vydal Žilinský samosprávny kraj. Do 31. 08. 2008, do prijatia

zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov uhrádzal náklady (potraviny + réžia) na celý stravný lístok rodič v

plnej výške bez spolufinancovania Žilinského samosprávneho kraja.

S nadobudnutím účinnosti od 01.09.2008 uvedeného zákona uhrádza rodič alebo

zákonný zástupca dieťaťa stravu len do výšky ceny potravín. Vzhľadom na to, že cena

stravného lístka závisí od výšky cien potravín určovaných dodávateľmi, ŽSK

prostredníctvom VZN č. 15/2008 určilo 5 finančných pásiem, ktoré rešpektujú všetky

školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Výber pásma závisí od konkrétnych

dodávateľov a nimi ponúkaných cien potravín v danom regióne.

Školská jedáleň a výdajná školská jedáleň poskytuje stravovanie žiakom a dospelým

stravníkom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca neplnoletého

žiaka alebo dospelý stravník vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových

kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý

uhrádza zákonný zástupca neplnoletého žiaka alebo dospelý stravník vo výške nákladov

na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov, je určený v prílohe č. 2 k VZN č.

15/2008 - finančné pásma.

Tabuľka 21: Príloha č. 2 k VZN č. 15/2008 – finančné pásmo na nákup potravín na jedno

jedlo podľa vekových kategórií stravníkov a príspevok zákonného zástupcu žiaka vo výške

nákladov na nákup potravín pre stredné školy - stravníci od 15 do 18/19 rokov

stredné školy obed

pásmo 1 1,25 €

pásmo 2 1,33 €

pásmo 3 1,41 €

pásmo 4 1,49 €

pásmo 5 1,58 €

3

151


internátne školy a

školské zariadenia raňajky desiata obed olovrant večera spolu

pásmo 1 0,40 € 0,25 € 1,05 € 0,21 € 0,67 € 2,58 €

pásmo 2 0,41 € 0,27 € 1,12 € 0,21 € 0,68 € 2,69 €

pásmo 3 0,42 € 0,29 € 1,19 € 0,21 € 0,69 € 2,80 €

pásmo 4 0,43 € 0,29 € 1,26 € 0,21 € 0,72 € 2,91 €

pásmo 5 0,44 € 0,29 € 1,33 € 0,21 € 0,74 € 3,01 €

Tabuľka 22: Príloha č.4 k VZN č. 15/2008 – finančné pásma na nákup potravín na jedno

jedlo podľa vekových kategórií stravníkov a príspevok zákonného zástupcu dieťaťa a žiaka

vo výške nákladov na nákup potravín pre športové triedy a športové školy


pásmo 1 1,25 €

pásmo 2 1,33 €

pásmo 3 1,41 €

pásmo 4 1,49 €

pásmo 5 1,58

3

152


Tabuľka 23: Výška normatívov pre školské zariadenia v rokoch 2010 až 2013

Druh školy, školského zariadenia ROK 2010 ROK 2011 ROK

2012 ROK 2013

Základná

umelecká škola

individuálna

forma

pre žiakov do 25 rokov veku

421,08 421,08 421,08

421,08

pre žiakov nad 25 rokov veku 105,27

skupinová forma


261,36 261,36 261,36

261,36


Centrum

voľného času

zriadené ako

samostatné

školské

zariadenie


116,16 116,16 116,16

116,16


zriadené ako

súčasť školy (pri

škole)

pre žiakov do 25 rokov veku 65,66


Školské stredisko záujmovej činnosti 88,54 65,66 65,66 -

Jazyková škola

pre poslucháčov do 25 rokov veku

107,80 67,96 67,96

67,96

pre poslucháčov nad 25 rokov veku 16,99

Zariadenia

školského

stravovania

školská jedáleň

34,13 38,78

38,80 43,27

výdajná školská jedáleň 34,23 37,10

príspevok na stravovanie 29,67 43,27

Školský

internát

kategória 3 914,11 891,23 917,63 917,63

kategória 4 931,26 908,38 934,78 934,78

kategória 5 994,22 971,34 997,74 997,74

Škola v prírode (počet detí za predchádzajúci rok) 4,06 4,06 4,06 4,06

Centrum ŠPP (počet evidovaných detí za predch. rok) 96,80 96,80 96,80 96,80

Centrum PPP a prevencie 9,68 9,68 9,68 9,68

3

153


Diétne stravovanie

Nadváha alebo obezita je aktuálnym celosvetovým problémom. Čím ďalej, tým viac

detí má sklony k tomuto ochoreniu. čo v podstatne zvyšuje riziko ochorení srdca,

kôrnatenia tepien, cukrovky, zhubných ochorení a ochorení pohybového aparátu.

Spôsobené je to tým, že v súčasnosti trávia deti čoraz viac času za počítačom a pred

televízorom. Správne stravovacie návyky pomôžu u detí optimalizovať hmotnosť.

Výskumy (Hainer, V. 2004b. Epidemiologie a zdravotní rizika obezity. In Hainer, V,

2004. Základy klinické obezitologie. Praha: Grada Publishing, a.s., Lisá, L. 2004. Obezita

v dětském věku. In Hainer, V., 2004. Základy klinické obezitologie. Praha) o stave výživy

a stravovacích návykoch ukázali, že celosvetovo trpí obezitou a nadváhou 155 miliónov

detí v školskom veku. Vychádzajúc z uvedenej skutočnosti je nevyhnutné osvojiť si

správne stravovacie návyky už v detskom veku.

Veľa detí pravidelne konzumuje sladkosti, čipsy a jedlá typu fast food. Ak chceme

znížiť obezitu u detí, je potrebné zmeniť ich jedálny lístok. Jedálny lístok detí by mal byť

pestrý a mal by obsahovať veľa druhov potravín, ktoré obsahujú všetky dôležité látky

potrebné k zdravému vývinu a taktiež dostatok vhodných tekutín. Strava by mala byť

rozdelená do troch hlavných a dvoch vedľajších jedál, pričom súčasťou každého jedla by

mal byť kúsok ovocia či zeleniny alebo zeleninový či ovocný šalát. Neoddeliteľnou

súčasťou stravy sú aj mliečne výrobky, ryby a v konzumácii chleba a pečiva by mali byť

zastúpené celozrnné výrobky.

V súčasnosti na žiadosť rodičov poskytujú diétne stravovanie 3 školské jedálne.

1) Pedagogická a sociálna akadémia, SNP 509/116, Turčianske Teplice – bezlepková diéta

(3 žiaci), suroviny na prípravu jedál si dodávajú rodičia žiakov. Prípravou jedál je

poverená zodpovedná kuchárka poučená o bezlepkovej diéte.

2) Hotelová akadémia, Čs. brigády 1804, Liptovský Mikuláš – bezlepková diéta (2 žiaci),

suroviny na prípravu jedál si dodávajú rodičia žiakov. Prípravou jedál je poverená

zodpovedná kuchárka poučená o bezlepkovej diéte.

Ku každému žiakovi sa pristupuje individuálne.

3) Gymnázium, Varšavská cesta 1, Žilina – bezlepková diéta (12 žiaci). Na prípravu stravy

je poverený a poučený kuchár. Žiaci školy sú zaradení do 3. pásma pre diétne stravovanie.

Na poskytovanie diétneho stravovania musia byť vytvorené pracovné podmienky:

3

154


materiálno-technické a technologické vybavenie kuchyne musí byť prispôsobené

na prípravu diétnych jedál,

vhodné skladovacie podmienky,

samostatné chladiace zariadenia na diétne stravovanie,

možnosť nákupu potrebných surovín na prípravu diétnych jedál.

Finančné pásma pre diétne stravovanie boli vydané Ministerstvom školstva SR a sú

platné od 01. 09. 2009. Žilinský samosprávny kraj Všeobecným záväzným nariadením č.

15/2008 o určení výšky príspevku na čiastočnú úhradu nákladov v školách a školských

zariadeniach v znení dodatku č.3 VZN č. 15/2008 – finančné pásmo na nákup potravín

určil finančné pásma v piatich rozpätiach podľa vekových kategórií stravníkov.

Diétne stravovanie upravuje aj vyhláška MŠ SR č. 330/2009 Z. z. o zariadení školského

stravovania, ktorá nadobudla účinnosť 01. 09. 2009. Vyhláška ustanovuje spôsob

organizácie a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtov

zamestnancov, kontroly kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie

školských jedální a podrobnosti o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch.

Tabuľka 24: Príloha č. 3 k VZN č. 15/2008 finančné pásma pre diétne stravovanie


pásmo 1 1,25 €

pásmo 2 1,33 €

pásmo 3 1,41 €

pásmo 4 1,49 €

pásmo 5 1,58 €

Aktualizovaný Program ozdravenia výživy

Z výsledkov výskumu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky výživy detí

a mládeže na Slovensku vyplýva, že mládež v spôsobe výživy robí rovnaké chyby ako

dospelá populácia. Raňajkuje len nekompletné raňajky resp. ich úplne vynecháva.

Štruktúra desiat tiež nie je vyhovujúca, sú zastúpené prevažne údenárskymi výrobkami,

sladenými nápojmi, sladkosťami a podobne, len sčasti doplnené ovocím alebo zeleninou.

Účasť na školskom stravovaní je v rôznych regiónoch odlišná a závisí od zamestnanosti

matiek. Časté je vynechávanie obeda resp. nahradzovanie rýchlym občerstvením

v školskom bufete. "Školské stravovanie je pritom ideálna forma modelovania správnych

stravovacích návykov u mladej generácie. Aj napriek rôznym problémom v tejto oblasti

zabezpečuje obed v ŠJ primeraný príjem energie a živín, čo sa nedá povedať o jedlách

rýchleho občerstvenia či o doma skonzumovaných, často nekompletných a opakovane

prihrievaných jedlách," hovorí o tom aj MUDr. Katarína Babinská, PhD, lekárska Fakulta

UK, členka Združenia Zdravá výživa. Preto vláda Slovenskej republiky schválila dňa 17.

3

155


12. 2008 návrh aktualizovaného Programu ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej

republiky, ktorý je v platnosti dodnes.

CIELE PROGRAMU

Zámerom Národného programu prevencie obezity je vytvoriť spoločensky prospešný

systém, ktorý povedie k zníženiu incidencie a prevencie nadhmotnosti a obezity

v populácii a eliminuje epidemický výskyt nadhmotnosti a obezity. Sekundárnym efektom

programu by malo byť, vo vzájomnej interakcií s preventívnymi programami, špecificky

orientovanými na vybrané chronické ochorenia, zníženie počtu nových prípadov ochorení

súvisiacich s nadhmotnosťou a obezitou, ako aj zníženie výskytu a vplyvu ostatných

modifikovateľných rizikových faktorov týchto ochorení. Ciele programu preto boli

zvolené nasledovne:

zabrániť vzniku nadhmotnosti a obezity u detí,

zastaviť nárast počtu občanov trpiacich nadhmotnosťou a obezitou,

znížiť počet občanov trpiacich nadhmotnosťou a obezitou.

Pre dosiahnutie stanovených cieľov sú stanovené dve základné oblasti, v ktorých by

mali byť vykonávané aktivity. Týmito oblasťami sú:

výživa,

pohybová aktivita.

VÝŽIVA

Pri príprave opatrení pre oblasť výživy sú aplikované skúsenosti, princípy a aktivity, ktoré

vychádzajú z Programu ozdravenia výživy obyvateľstva Slovenskej republiky. Opatrenia

musia smerovať:

k zníženiu príjmu energie zo všetkých tukov, posun spotreby tukov od nasýtených

k nenasýteným a k vylúčeniu trans-mastných kyselín,

k obmedzeniu spotreby živočíšnych tukov, najmä mäsa a mäsových výrobkov s

vyšším obsahom tuku, tučných mliečnych výrobkov,

k zvýšeniu spotreby rýb, kyslomliečnych výrobkov s nízkym obsahom tuku,

nenasýtených mastných kyselín, najmä omega -3 mastných kyselín,

k zníženie príjmu energie z voľných cukrov,

3

156


k zvýšeniu spotreby zeleniny a ovocia v čerstvom prírodnom stave, strukovín,

celozrnných výrobkov a orechov.

POHYBOVÁ AKTIVITA

Pohybová aktivita žiakov ešte stále nedosahuje potrebnú úroveň, a zdraviu prospešná,

kondičná pohybová aktivita, ešte stále nie je súčasťou bežného denného programu. Príčiny

tohto stavu sú rôzne, no najvýznamnejšou príčinou tohto stavu je nedostatočná úroveň

zdravotného povedomia žiakov škôl a dostupnosť športovísk. Každá metóda, ktorá je

orientovaná len do oblasti výchovy ku zdraviu bez vytvorenia možností na vykonávanie

pohybovej aktivity, sa stáva kontraproduktívnou. Preto je potrebné aplikovať simultánne

oba prístupy, vykonávať dôslednú výchovu študentov, ale i vytvárať možnosti, príležitosti

na splnenie svojich potrieb a očakávaní v oblasti pohybovej aktivity.

Návrhy odboru školstva ŽSK zamerané na prevenciu a osvetu zdravého stravovania

vo vzťahu ku žiakom:

rozvíjať osvetovú, vzdelávaciu a výchovnú činnosť detí a mládeže s dôrazom na

zdravú výživu a prevenciu zdravia, zdravé potraviny,

zdôrazniť význam a cieľ mliečneho programu v škole,

apelovať na potrebu a nevyhnutnosť konzumácie ovocia a zeleniny na zabránenie

nárastu obezity u detí a žiakov, pripravovať besedy a semináre, odborno-vzdelávacie

podujatia pre žiakov,

výchovné aktivity (besedy, odborné prednášky) v oblasti podpory zdravej výživy v

spolupráci s regionálnym úradom verejného zdravotníctva a s odborníkmi v daných

oblastiach,

realizovať rôzne súťaže motivujúce žiakov k zdravému štýlu stravovania,

organizovať workshopy s cieľom prezentácie zdravých potravín a spôsobov

zdravého stravovania, možnosť výmeny receptov,

aktivizovať žiakov k podávaniu názorov, nápadov a návrhov na skvalitnenie

stravovania a kultúrneho prostredia jedálne.

Návrhy odboru školstva ŽSK zamerané na oblasť riadenia a organizovania

stravovania:

podpora pri zavedení systému internetového prihlasovania stravy a zjednodušenie

objednávkového systému, čím sa odstráni anonymita a bude výchovne pôsobiť na žiaka v

zmysle pravidelného stravovania,

poskytnúť stravníkom možnosť včasného odhlasovania sa zo stravy najmä v

prípade ochorenia,

technické zabezpečenie a zjednodušenie administrácie odbornej dokumentácie

prostredníctvom informačných technológií,

3

157


zvýšiť a skvalitniť informovanosť a komunikáciu medzi jedálňou, stravníkmi a

rodičmi žiakov cez webovú stránku,

skvalitniť výrobu hlavných a doplnkových jedál, pestrosť stravy v rozsahu

poskytovaných služieb,

zabezpečiť možnosť výberu dvoch jedál, kde jedno jedlo bude diétne.

Návrhy odboru školstva ŽSK v oblasti ďalšieho vzdelávania zamestnancov zariadení

školského stravovania:

profesionálny rozvoj vedúcich zamestnancov a prevádzkových zamestnancov v

školskom stravovaní v oblasti počítačovej gramotnosti,

informovať a vzdelávať v oblasti moderných trendov zdravej výživy,

rozšírenie poznatkov a zručností o príprave stravy s rôznymi požiadavkami (diétna

strava),

pravidelný monitoring školských jedální v pôsobnosti Žilinského samosprávneho

kraja.

3.1.3 Stratégia v oblasti rozvoja školských zariadení

Strategický cieľ:

zvýšiť úroveň a zdravý spôsob stravovania v školských zariadeniach.

zisťovať názory stravníkov na stravovanie formou ankiet,

orientovať výchovu žiakov školských zariadení na zdravý životný štýl.

Aktivity:

monitorovať vzdelávanie zamestnancov zariadení školského stravovania, koordinovať

vzdelávacie aktivity so vzdelávacími subjektami so zameraním na legislatívu

v školskom stravovaní v spolupráci s riaditeľmi škôl,

vytvoriť personálne a materiálno technické podmienky pre stravovanie detí s diétnym

režimom na školách,

realizovať pravidelné stretnutia vedúcich školských jedální a výdajných školských

jedálni k problematike zdravého spôsobu stravovania žiakov škôl a školských

zariadení,

spracovať návrh grantového systému podpory projektu „Zdravej výživy, Školského

mliečneho programu“ a ďalších projektov,

predložiť návrhy pri príležitosti „Svetového dňa výživy“ na ocenenie odborníkov

v oblasti výživy detí a žiakov v rezorte školstva,

vypracovať metodické usmernenie k využívaniu nadproduktov od

poľnohospodárskych pestovateľov a k realizácii zeleninových a ovocných desiat v

zariadeniach školského stravovania,

3

158


implementovať „ Program ozdravenia výživy obyvateľstva Slovenskej republiky“ do

stredných škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského


zvýšiť plán kontrolnej činnosti,

v spolupráci s riaditeľmi škôl prehodnotiť sortiment v bufetoch, ktoré sú v prenájme na


podporovať riaditeľov škôl, aby priestory školských internátov a zariadení školského

stravovania využívali aj počas letných mesiacov a poskytovali služby širokej

verejnosti,

podporovať školské zariadenia v získavaní finančných prostriedkov na modernizáciu

materiálno – technického vybavenia a techniky, napr. podnikateľskou činnosťou.

Záver

Hlavným zámerom koncepcie je vytýčenie stratégie komplexného riešenia problémov v

školskom stravovaní s dôrazom na snahu zmeny postojov k zdravej výžive u detí a žiakov.

V koncepcii sú načrtnuté zásadné kroky smerujúce k ozdraveniu výživy mladej generácie

a zatraktívneniu stravovacieho systému v školách, možnosti zvýšenia starostlivosti o

zdravie detí a žiakov v oblasti výživy a tým zvýšenia stravovanosti v zariadeniach

školského stravovania u rizikových skupín obyvateľstva so sociálnou odkázanosťou a

zdravotným postihnutím detí a žiakov.

Odbor školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja pripraví v rámci ozdravenia

výživy žiakov nový projekt s názvom „Zdravý životný štýl“, rôzne športové aktivity,

zameria sa na zlepšenie kultúry prostredia, v ktorom sa poskytuje stravovanie žiakom

i dospelým.

3

159


3.2 Školské internáty a centrá voľného času

3.2.1 Vyhodnotenie strategických cieľov koncepcie oblasti školských internátov 2010

- 2013

Spoločenské a výchovno-vzdelávacie požiadavky na utváranie všestranne

a harmonicky rozvinutej osobnosti mladých ľudí nie sú a nemôžu byť viazané len

na rodinné prostredie. Mladí ľudia sa formujú i mimo vyučovania a mimo priameho

vplyvu rodiny. Ich formovanie ovplyvňuje široké spoločenské prostredie a podmienky,

v ktorých trávia svoj voľný čas. Najmä v súčasnej dobe, bohatej na nové informačno-

komunikačné technológie, nové podnety z vonkajšieho prostredia a čoraz výraznejšiu

globalizáciu v mnohých oblastiach života sú mladí ľudia vystavení mnohým ohrozeniam

ich zdravého a harmonického vývoja.

Na správanie detí a mládeže má rovnako významný vplyv výchovno-vzdelávací proces

v čase školského vyučovania, ako aj úroveň a kvalita výchovy v čase mimo vyučovania.

Práve zanedbávanie výchovy v čase po vyučovaní sa prejavuje v negatívnom správaní,

náraste kriminality a vzostupu neúcty k ľudským a spoločenským hodnotám, ktorá často

hraničí s agresivitou a zhoršovaním prospechu. V školskom systéme výchovy

a vzdelávania sú zriadené školské výchovno-vzdelávacie zariadenia a školské účelové

zariadenia, ktoré v čase po vyučovaní zabezpečujú ponuku ubytovania, voľnočasových

a záujmovo-vzdelávacích aktivít a služieb spoločného stravovania.

Cieľom Žilinského samosprávneho kraja v oblasti stratégie rozvoja školských zariadení

s názvom „Kvalitné ubytovanie a stravovanie – základ zdravého spôsobu života“ bolo

orientovať výchovu žiakov školských zariadení na zdravý spôsob života a pozitívne

medziľudské hodnoty prostredníctvom humanizácie vzťahu vychovávateľ – žiak v

školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach, vytváraním podmienok pre efektívne

využívanie voľného času, modernizovaním materiálno-technického vybavenia školských

zariadení a zvýšením úrovne zdravého spôsobu stravovania v školských účelových

zariadeniach.

V rámci podpory humanizácie vzťahu vychovávateľ – žiak v školských výchovno-

vzdelávacích zariadeniach bol dôraz kladený na optimalizáciu siete školských zariadení

pri stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja podľa

požiadaviek verejnosti na ubytovacie kapacity a stravovacie služby a na podporu zaradenia

školských stredísk záujmovej činnosti a centier voľného času pri stredných školách do

siete škôl a školských zariadení. V súvislosti s uvedeným boli zo siete škôl a školských

zariadení vyradené nasledovné výchovno-vzdelávacie zariadenia a školské účelové

zariadenia:

Centrum voľného času, Hlavná 2, Žilina – Bytčica ako súčasť Spojenej školy,

Hlavná 2, Žilina – Bytčica, vyradené k 31.12.2011,

Stredisko odbornej praxe, Štefánikova 2, Liptovský Mikuláš ako súčasť Strednej

odbornej školy stavebnej, Školská 8, Liptovský Mikuláš, vyradené k 31.08.2011,

3

160


Školské hospodárstvo, Demänovská cesta 669, Liptovský Mikuláš ako súčasť

Strednej odbornej školy polytechnickej, Demänovská cesta 669, Liptovský

Mikuláš, vyradené k 31.12.2011,

Školský internát, Na Drienok 454, Mošovce ako súčasť Strednej odbornej školy

rybárskej, Na Drienok 454, Mošovce, vyradený k 31.08.2012,

Školský internát, M. Hattalu 2149, Dolný Kubín ako súčasť Strednej

zdravotníckej školy, M. Hattalu 2149, Dolný Kubín, vyradený k 31.08.2012,

Školský internát, Hrádok 226, Istebné ako súčasť Strednej odbornej školy

technickej, Hrádok 226, Istebné, vyradený k 31.08.2012.

Nižšie zobrazený graf predstavuje výšku poskytnutých finančných prostriedkov

z originálnych kompetencií Žilinského samosprávneho kraja v roku 2010 vo výške

4 944 090,- € , v roku 2011 – 4 822 141,- €, v roku 2012 – 4 868 161,- € a v roku 2013 -

5 261 856,- €, čo predstavuje nárast od roku 2010 o 317 766,- €.

Graf 43: Výška poskytnutých finančných prostriedkov z originálnych kompetencií ŽSK v

rokoch 2010 – 2013


Počet školských internátov v roku 2010 v pôsobnosti ŽSK predstavoval počet 21

a 1 internát s právnou subjektivitou. Bežné výdavky v roku 2010 predstavovali sumu vo

výške 2 825 734 eur, v roku 2011 – 2 585 231 eur, v roku 2012 – 2 744 711 eur a v roku

2013 – 2 927 279 eur, pričom bola suma vyššia oproti predchádzajúcim rokom, teda od

roku 2010 vo výške 101 545 eur.

4 944 090 €

4 822 141 €

4 868 161 €

5 261 856 €

4600000

4700000

4800000

4900000

5000000

5100000

5200000

5300000

2010 2011 2012 2013

3

161


Graf 44: Vývin počtu školských internátov v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja v rokoch 2010 - 2013


Graf 45: Výška poskytnutých finančných prostriedkov na bežné výdavky pre školské

zariadenia v rokoch 2010 – 2013


Novela zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

a o zmene a doplnení niektorých predpisov s účinnosťou od 1. januára 2013 stanovila

zmenu na všetky školské strediská záujmovej činnosti, ktoré sa stali Centrami voľného

času. V súčasnej dobe ŽSK disponuje s tromi Centrami voľného času, a to: Stredná

odborná škola drevárska a stavebná, Krásno nad Kysucou, Stredná odborná škola

technická, Námestovo a Gymnázium Varšavská cesta, Žilina. Bežné výdavky poskytnuté

na mzdy a prevádzku Centier voľného času a Školských stredísk záujmovej činnosti

0

5

10

15

20

25

2010 2011 2012 2013

22 22 21

19

2400000

2500000

2600000

2700000

2800000

2900000

3000000

2010 2011

2012 2013

2 825 734 €

2 585 231 €

2 744 711 €

2 927 279 €

3

162


v pôsobnosti ŽSK za roky 2010 – 2013 predstavoval celkovú sumu vo výške 388 891,- €.

Najvyššia suma bola poukázaná v roku 2010 – 104 071,- €.

Tabuľka 25: Prehľad školských stredísk záujmovej činnosti (ŠSZČ) a centier voľného času

(CVČ) v stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

p.č. Názov školy 2010 2011 2012 2013

1. Stredná odborná škola drevárska a

stavebná, Krásno nad Kysucou ŠSZČ ŠSZČ ŠSZČ CVČ

2. Stredná odborná škola technická,

Námestovo ŠSZČ ŠSZČ ŠSZČ CVČ

3. Spojená škola, Žilina - Bytčica CVČ CVČ - -

4. Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina ŠSZČ ŠSZČ ŠSZČ CVČ

SPOLU 4 4 3 3


Graf 46: Poskytnuté finančné prostriedky pre CVČ a ŠSZČ na mzdy a prevádzku z

originálnych kompetencií na roky 2010 – 2013


V roku 2010 bolo ubytovaných v školských internátoch v regióne horné Považie 718

žiakov, v 2011- 756 žiakov, v roku 2012 -753 žiakov. Z uvedeného grafu vyplýva, že

využitie školského internátu v hornom Považí je na 96%.

3

163


Graf 47: Vývin počtu ubytovaných žiakov v školských internátov v regióne horné Považie

v rokoch 2010 - 2012


V roku 2010 bolo ubytovaných v školských internátoch v regióne Kysuce 70 žiakov,

v 2011- 91 žiakov, v roku 2012 - 80 žiakov, čo predstavuje 42% naplnenosť Školského

internátu oproti kapacite internátu. Z uvedeného grafu vyplýva, že medzi možné príčiny

poklesu počtu ubytovaných žiakov patrí sociálna situácia rodín žiakov alebo žiaci

pochádzajú z blízkeho okolia a nie je nutné sa ubytovať v školskom internáte.

Graf 48: Vývin počtu ubytovaných žiakov v školských internátov v regióne Kysuce

v rokoch 2010 - 2012


0

50

100

150

200

250

300

2010

2011

2012

274 289 289

170 180 180

64 67

74

210 220

210

ŠI pri Spojenej škole, Žilina ŠI pri SOŠ stavebnej, Žilina

ŠI pri Dopravnej akadémii, Žilina ŠI pri SOŠ zdravotníckej, Žilina

0

50

100

2010 2011

2012

70 91

80

ŠI pri Spojenej škole, Kysucké Nové Mesto

3

164


V regióne Turiec bolo v školských internátoch ubytovaných v roku 2010 - 718 žiakov,

v 2011 - 705 žiakov, v roku 2012 - 666 žiakov. Z uvedeného grafu vyplýva, že využitie

Školského internátu v Turci je na 75%. Do rekonštrukcie a modernizácie Školského

internátu pri Spojenej škole Turany bolo investovaných 16 735, 46 €.

Graf 49: Vývin počtu ubytovaných žiakov v školských internátov v regióne Turiec v rokoch

2010 - 2012


V roku 2010 bolo ubytovaných v školských internátoch v regióne Liptov 623 žiakov,

v 2011- 659 žiakov, v roku 2012 - 651 žiakov. Naplnenosť školských internátov v regióne

Liptov v rokoch 2010 – 2012 bola 85%.

Graf 50: Vývin počtu ubytovaných žiakov v školských internátov v regióne Liptov v rokoch

2010 - 2012


0

100

200

300

400

2010

2011

2012

151 145

120

154 155

163 43

41

41

370 364

342

ŠI pri SPŠ, Martin Novomeského 5/24 ŠI pri SOŠ dopravnej, Martin-Priekopa Zelená 2

ŠI pri SOŠ, Turany Komenského 1049 ŠI pri PaSA, Turčianske Teplice SNP 553

0

50

100

150

200

250

2010

2011

2012

67 72

80

204

193

174 142 155

153

42

33

41

168 206

203

ŠI pri SOŠ elektrotechnickej, Liptovský Hrádok ŠI pri SOŠ lesníckej, Liptovský Hrádok ŠI pri OA Liptovský Mikuláš ŠI pri SOŠ polytechnickej, Ružomberok ŠI, Ružomberok

3

165


Od roku 2010 - 2012 bolo ubytovaných v školských internátoch v regióne Orava

celkovo 821 žiakov, čo predstavuje 65% naplnenosť Školských internátov voči kapacite

školských internátov. Do rekonštrukcie a modernizácie školského internátu pri Obchodnej

akadémii Dolný Kubín, bolo investovaných 77 127,79 €.

Graf 51: Vývin počtu ubytovaných žiakov v školských internátov v regióne Orava v rokoch

2010 - 2012


V oblasti pozitívneho smerovania žiakov školských výchovno-vzdelávacích zariadení

k zdravému rozvoju ich osobnosti, životnému štýlu, zdravému stravovaniu a k výchove

orientovanej na kladné ľudské hodnoty bol realizovaný grantový program Humanizácia

výchovy a vzdelávania, ktorý bol zameraný na podporu štyroch oblastí :

1) implementácia regionálnych prvkov a špecifík regiónu do výchovno-vzdelávacieho

procesu –cieľom podpory je uplatniť geografické, historické, etnografické, kultúrne a iné

špecifiká regiónu vo výchovno-vzdelávacom procese,

2) rozvíjanie tvorivosti žiakov vo výchovno-vzdelávacom procese – cieľom podpory je

uplatniť princíp „aktívnej tvorivosti“ v rozvíjaní praktických zručností žiakov,

3) motivácia žiakov školy do činnosti orgánov školskej samosprávy – cieľom podpory je

aktivizovať mladých ľudí do činnosti žiackej školskej rady a previazať ich spoluprácu

s pedagogickými zamestnancami školy pri organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu a

mimoškolských aktivít,

0

50

100

150

2010

2011

2012

41

44

37

68

45 84

31 30

32

86 107

106

39

35 36

ŠI pri SOŠ služieb a obchodu, Dolný Kubín ŠI pri OA, Dolný Kubín

ŠI pri SOŠ polytechnickej, Dolný Kubín - Kňažia ŠI pri Spojenej škole, Nižná

ŠI pri Spojene škole, Tvrdšín

3

166


4) rozvíjanie vlastenectva, národného povedomia a tradícií – cieľom podpory je zvýšiť

záujem mladých ľudí o tradície, kultúru a históriu slovenského národa prostredníctvom

činnosti žiackej školskej rady.

Výchova a vzdelávanie v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach sa

uskutočňuje podľa výchovného programu, ktorý je základným dokumentom školského

výchovno-vzdelávacieho zariadenia. Tiež problematika prevencie sociálno-patologických

javov, formovania pozitívnych medziľudských hodnôt a prosociálneho správania sa žiakov

bola zakomponovaná do výchovných programov školských zariadení, každoročne

vypracovávaných vedením školského zariadenia.

Viaceré stredné školy poskytli priestory svojich školských internátov a zariadení

školského stravovania hlavne počas letných mesiacov širokej verejnosti, s cieľom získať

finančné prostriedky na modernizáciu materiálno-technického vybavenia a techniky. Za

účelom podpory týchto školských zariadení bola na internetovej stránke Žilinského

samosprávneho kraja vytvorená možnosť prezentácie ubytovacích a stravovacích

školských internátov pre verejnosť.

Pretrvávajúce klesanie demografickej krivky a nepotrebnosť ubytovania sa v školskom

zariadení z dôvodu navštevovania školy v blízkosti miesta bydliska je každoročným

dôvodom znižovania počtu ubytovaných v školských internátoch.

Žilinský samosprávny kraj investoval finančné prostriedky na rekonštrukciu

a modernizáciu školských zariadení v rokoch 2010 – 2012 vo výške 93 863,25 €.

3.2.2 Analýza súčasného stavu školských výchovno-vzdelávacích zariadení

a školských účelových zariadení

V školskom systéme Slovenskej republiky sú okrem škôl, ktoré prioritne zabezpečujú

výchovno – vzdelávací proces zriadené aj iné školské zariadenia, tvoriace sústavu

školských zariadení.

Ich funkcia spočíva v poskytovaní služieb :

ubytovania,

voľnočasových a záujmovo-vzdelávacích aktivít,

praktického vyučovania,

spoločného stravovania.

Svojou činnosťou zabezpečujú mladým ľuďom po vyučovaní a počas školského roka

možnosti kvalitného ubytovania v školských internátoch, zmysluplného trávenia voľného

času v centrách voľného času a školských kluboch a praktické vyučovanie žiakov strednej

odbornej školy. Školské jedálne a školské výdajné jedálne poskytujú v čase pobytu žiakov

v školách a školských internátoch stravovacie služby.

3

167


Okrem uvedených funkcií majú školské zariadenia nenahraditeľnú funkciu v tom, že

nadväzujú na výchovu v rodine a rozvíjajú výchovno-vzdelávaciu činnosť školy.

V prípade školských internátov sa jedná o úzku spoluprácu s rodinou ubytovaného žiaka

a o uspokojovanie jeho individuálnych potrieb a záujmov prostredníctvom ponuky

mimoškolských aktivít. Práve v oblasti výchovy mladých ľudí v období ich štúdia na

strednej škole je mimoriadne dôležité formovanie ich názorov a postojov mimo rodiny.

Mladí ľudia sú ľahko ovplyvniteľní spoločenským prostredím a podmienkami, v ktorých

trávia svoj voľný čas. Z tohto hľadiska je dôležitý školský internát, ktorý poskytuje nielen

služby ubytovania, ale zabezpečuje aj výchovno-vzdelávaciu funkciu a poskytuje služby

spoločného stravovania.

Školské zariadenia

Sústavu školských zariadení tvoria školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, špeciálne

výchovné zariadenia, školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a školské

účelové zariadenia (§ 113 zákona NR SR č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní

(školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Sústava školských zariadení:

a) školské výchovno-vzdelávacie zariadenia (školský klub detí, centrum voľného času,

školský internát, školské hospodárstvo, stredisko odbornej praxe),

b) špeciálne výchovné zariadenia (diagnostické centrum, reedukačné centrum, liečebno-

výchovné sanatórium),

c) školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie (centrum pedagogicko-

psychologického poradenstva a prevencie, centrum špeciálno-pedagogického

poradenstva),

d) školské účelové zariadenia (škola v prírode, stredisko služieb škole a zariadenia

školského stravovania – školská jedáleň a výdajná školská jedáleň).

Školské výchovno-vzdelávacie zariadenia

Žilinský samosprávny kraj je zriaďovateľom 23 školských výchovno-vzdelávacích

zariadení, ktoré poskytujú výchovno-vzdelávaciu činnosť a oddychové, voľnočasové

a záujmovo-vzdelávacie aktivity pre deti a mládež. Tieto zariadenia tvorí 19 školských

internátov, 3 centrá voľného času a 1 stredisko odbornej praxe. Okrem jedného školského

internátu sú všetky školské zariadenia bez právnej subjektivity.

3

168


Graf 52: Sieť školských výchovno-vzdelávacích zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti

Žilinského samosprávneho kraja k 15.9.2013


Centrum voľného času usmerňuje rozvoj záujmov detí a ostatných zúčastnených

osôb, utvára podmienky na rozvíjanie a zdokonaľovanie ich praktických zručností, podieľa

sa na formovaní návykov užitočného využívania ich voľného času a zabezpečuje podľa

potrieb súťaže detí základných škôl a stredných škôl. V ZP ŽSK sa nachádzajú 3 centrá

voľného času – CVČ pri Gymnáziu, Varšavská cesta 11, Žilina, CVČ pri Strednej

odbornej škole drevárskej a stavebnej, č. 1642, Krásno nad Kysucou a CVČ pri Strednej

odbornej škole technickej, Komenského 496/37, Námestovo.

Stredisko odbornej praxe je školské zariadenie, ktoré zabezpečuje praktické

vyučovanie žiakov strednej odbornej školy. Poskytuje vedomosti, praktické zručnosti,

návyky a získanie schopností pre výkon povolania, pričom nadväzuje na vedomosti,

zručnosti a schopnosti nadobudnuté počas vzdelávania v strednej odbornej škole. V súlade

so svojím účelovým poslaním môže plniť úlohy pri zabezpečovaní výrobných

a hospodárskych činností, služieb a podnikateľských činností. V ZP ŽSK sa nachádza

jedno stredisko odbornej praxe ako súčasť Strednej odbornej školy lesníckej Jozefa

Dekréta Matejovie, Hradná 534, Liptovský Hrádok.

Školský internát je zákonom č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach zaradený

do kategórie školských výchovno-vzdelávacích zariadení, zabezpečuje výchovu a

vzdelávanie detí a mládeže, poskytujú im ubytovanie a stravovanie. Z hľadiska právnej

subjektivity rozlišujeme samostatné školské internáty ako samostatné právne subjekty,

ktoré majú ubytovaných študentov z viacerých stredných škôl v okolí a školské internáty

bez právnej subjektivity ako organizačné zložky škôl, pri ktorých sú zriadené.

19

3 1

Školský internát Centrum voľného času Stredisko odbornej praxe

3

169


Tabuľka 26: Zoznam školských internátov v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja k 15.9.2013

názov školy kapacita školského internátu počet ubytovaných k

15.09.2013 naplnenosť

Horné Považie

Spojená škola, Rosinská cesta, Žilina 289 289 100,0%

SOŠ stavebná, Žilina 180 180 100,0%

Dopravná akadémia, Žilina 81 74 91,4%

SOŠ zdravotnícka, Žilina 224 210 93,8%

Kysuce

Spojená škola, Kysucké Nové Mesto 166 69 41,5%

Liptov

SOŠ elektrotechnická, Liptovský Hrádok 90 90 100,0%

SOŠ lesnícka, Liptovský Hrádok 201 174 86,5%

Obchodná akadémia, Liptovský Mikuláš 168 141 83,9%

SOŠ polytytechnická, Ružomberok 51 44 86,2%

Školský Internát, Ružomberok 205 141 68,7%

Orava

SOŠ obchodu a služieb, Dolný Kubín 64 34 53,1%

Obchodná akadémia,Dolný Kubín 88 93 114,0%

SOŠ polytechnická, Dolný Kubín 60 28 46,6%

Spojená škola, Nižná 114 107 93,8%

Spojená škola, Tvrdošín 180 41 23,0%

Turiec

Stredná priemyselná škola, Martin 196 120 61,2%

SOŠ dopravná, Martin 222 153 68,9%

SOŠ,Turany 60 49 81,6%

PaSA, Turčianske Teplice 402 346 86,0%


Školské výchovno-vzdelávacie zariadenia sú financované v zmysle Všeobecne

záväzného nariadenia Žilinského samosprávneho kraja č. 27/2011 a Dodatku č. 1

a Dodatku č. 2, ktorým sa určuje výška normatívu na žiaka na kalendárny rok.

Žilinský samosprávny kraj svojím Všeobecne záväzným nariadením č. 15/2008

o určení výšky príspevku na čiastočnú úhradu nákladov v školách a v školských

zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK určil postup pri znížení alebo odpustení

príspevkov pre žiakov alebo poslucháčov v hmotnej núdzi. Na základe doručených

žiadostí o zníženie alebo odpustenie príspevku v jazykovej škole, školskom internáte

a v školskej jedálni bolo v rokoch 2010-2013 vydaných 86 rozhodnutí. Z uvedeného počtu

bolo 44 rozhodnutí o znížení a 18 rozhodnutí o odpustení príspevku na čiastočnú úhradu

nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte, 4 rozhodnutia o znížení a 3

rozhodnutia o odpustení príspevku na čiastočnú úhradu ročných nákladov na štúdium

3

170


v jazykovej škole a 17 rozhodnutí o odpustení čiastočnej úhrady režijných nákladov

v školskej jedálni.

Graf 53: Prehľad zníženia a odpustenia príspevkov na čiastočnú úhradu nákladov v školách

a v školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK pre žiakov a poslucháčov v

hmotnej núdzi v rokoch 2010 – 2013


Graf 54: Porovnanie kapacity a počtu ubytovaných žiakov v školských internátoch v

zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja k 15.9.2013


44

4

18

3

17

0

10

20

30

40

50

Školský

internát

Jazyková

škola

Školská

jedáleň

Zníženie príspevku

Odpustenie príspevku

SŠ, Rosinská cesta, ZA

SOŠ stavebná, ZA

DA, ZA

SOŠ zdravotná, ZA

SŠ, KNM

SOŠ elektrotechnická, LH

SOŠ lesnícka, LH

OA, LM

SOŠ polytechnická, RK

Školský internát, RK

SOŠ obchodu a služieb, DK

OA, DK

SOŠ polytechnická, DK

SŠ, Nižná

SPŠ, MT

SOŠ dopravná, MT

SOŠ,Turany

SŠ, Tvrdošín

PaSA, TT

289

81

224

166

201

168 51

205

64

88

60

114

196

222

60

180

402

180

74

210

69 90

174

141

44

141

34

93

28

107

120

153

49

41

346

KAPACITA POČET UBYTOVANÝCH K 15.9.2013

3

171


Graf 55: Turiec - naplnenosť školských internátov v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského



Graf 56: Horné Považie - naplnenosť školských internátov v zriaďovateľskej pôsobnosti

Žilinského samosprávneho kraja k 15.9.2013


61% 69% 82% 86%

ŠI pri SPŠ, Martin ŠI pri SOŠ dopravnej, Martin-Priekopa

ŠI pri SOŠ, Turany ŠI pri PaSA, Turčianske Teplice

91%

100% 100% 94%

ŠI pri Dopravnej akadémii, Žilina ŠI pri Spojenej škole, Žilina

ŠI pri SOŠ stavebnej, Žilina ŠI pri SOŠ zdravotníckej, Žilina

3

172


Graf 57: Kysuce - naplnenosť školského internátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského



Graf 58: Liptov - naplnenosť školských internátov v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského



Graf 59: Orava - naplnenosť školských internátov v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského



42%

ŠI pri Spojenej škole, Kysucké Nové Mesto

100% 87% 84% 86%

69%

ŠI SOŠ elektrotechnickej, Liptovský Hrádok ŠI pri SOŠ lesníckej, Liptovský Hrádok

ŠI pri OA, Liptovský Mikuláš ŠI pri SOŠ polytechnickej, Ružomberok

ŠI, Ružomberok

53%

106%

47%

94%

23%

ŠI pri SOŠ obchodu a služieb, Dolný Kubín ŠI pri OA, Dolný Kubín

ŠI pri SOŠ polytechnickej, Dolný Kubín - Kňažia ŠI pri Spojenej škole, Nižná

ŠI pri Spojenej škole, Tvrdošín

3

173


Zo zobrazených grafov vyplýva, že pri počte školských internátov v regiónoch je

najvyššia naplnenosť školských internátov v regiónoch horné Považie 96,25% a Liptov

85,2%.

Voľný čas a jeho zmysluplné využívanie mládežou je v súčasnosti vážny spoločenský

problém. Školské internáty majú v uvedenej oblasti mimoriadny význam a široké

možnosti pozitívne ovplyvňovať využívanie voľného času ubytovaných žiakov.

Metódy a formy rozvíjajúce mimopoznávacie funkcie pri uplatňovaní tvorivo-

humanistickej výchovy v školskom internáte:

a) brainstorming (tvorba návrhov a nápadov na riešenie problému),

b) tvorivé dielne a práca s netradičným materiálom (výroba papiera, práca s hlinou,

drevom a kovom),

c) verejnoprospešné práce,

d) netradičné športy,

e) práca s počítačom,

f) nácviky kultúrnych programov, súťaže rôzneho zamerania,

g) moderovanie podujatí v školskom internáte,

h) vydávanie časopisu školského zariadenia,

i) organizovanie a vedenie rôznych podujatí žiakmi školského internátu,

j) účasť v súťažiach a na kultúrnych vystúpeniach,

k) aktívna práca v samosprávnom orgáne školského internátu – žiackej školskej rade,

l) diskusie o spoločenských hodnotách,

m) diskusie pri riešení problémov žiakov vo výchovnej skupine,

n) spoločenský život vo výchovnej skupine,

o) charitatívne podujatia a dobrovoľnícke aktivity.

3

174


Graf 60: Obsahové zameranie aktivít záujmovej činnosti žiakov ubytovaných v školských

internátoch v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v školskom roku

2012/2013


Profil žiaka školského internátu predstavuje súbor kľúčových kompetencií, ktoré sú

rozvíjané v procese výchovno-vzdelávacej činnosti a navzájom sa prelínajú v jednotlivých

výchovných oblastiach. Žiak ich počas pobytu v internáte môže rozvíjať dobrovoľnou

účasťou na záujmovej činnosti a na výchovno-vzdelávacích aktivitách.

Medzi kľúčové kompetencie žiaka internátu patria:

vzťah k celoživotnému vzdelávaniu (účasť na vedomostných súťažiach,

získavanie nových informácií),

komunikačné kompetencie (využitie techniky aktívneho počúvania a efektívnej

komunikácie, uplatnenie komunikačných zručností),

pracovné kompetencie (získanie manuálnych zručností potrebných pre praktický

život),

sociálne kompetencie (schopnosť efektívne spolupracovať v skupine, pochopenie

významu kvalitných medziľudských vzťahov) ,

občianske kompetencie (orientácia v základných humanistických hodnotách,

rešpektovanie názorov ostatných ľudí),

10,35%

17,80%

8,30%

12,70% 9,50%

15,00%

22,98%

3,37%

spoločenská výchova (návšteva kultúrnych podujatí, kurz spoločenských tancov, privítanie prvákov...)

mravná výchova (prevencia sociálno - patologických javov)

výchova k manželstvua rodičovstvu (prednášky odborníkov, oslava Dňa matiek, Dňa otcov a Dňa rodiny)

pracovná výchova (udržiavanie areálu ŠI, výroba ozdobných predmetov, starostlivosť o priestory ŠI )

ekologická výchova (prednášky, besedy, vychádzky do prírody)

estetická výchova (výzdoba priestorov ŠI, výstavky ručných prác, kurzy šitia, maľovania...)

telesná a športová výchova (relaxačné cvičenie, súťaže, turnaje, turistika)

iné

3

175


kultúrne kompetencie (ovládanie zásad spoločenskej etikety, pochopenie významu

kultúrneho dedičstva).

Kvalitná ponuka výchovno-vzdelávacích činností umožňuje ubytovaným študentom

prehĺbiť vedomosti získané na vyučovaní v škole, rozvinúť individuálny záujem, riešiť

špeciálne úlohy, využívať svoje nadanie a získať nové poznatky a zručnosti. Uvedené

činnosti vykonávajú vychovávatelia školského internátu podľa výchovného programu a

celoročného programu školského zariadenia, primerane potrebám, veku a stupňu

vyspelosti žiakov. V školských internátoch v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja sú vytvorené dostatočné podmienky pre aktívnu výchovno-

vzdelávaciu činnosť ubytovaných žiakov. V školských internátoch v zriaďovateľskej

pôsobnosti ŽSK bolo zamestnaných k 15. septembru 2013 - 211 zamestnancov, z toho 94

vychovávateľov.

Existencia školských internátov je nevyhnutná pri školách s krajskou pôsobnosťou, kde

sa vylučuje možnosť dochádzania za vzdelaním. Otázna je existencia školských internátov

pri školách, ktoré majú regionálne pôsobenie a vykazujú klesajúcu tendenciu v napĺňaní

plánovaného počtu žiakov v prvých ročníkov.

SWOT analýza


dostatočný počet druhov a typov škôl, školských

výchovno-vzdelávacích zariadení a školských

účelových zariadení,

proporcionálne rozloženie školských výchovno-

vzdelávacích a školských účelových zariadení

v regiónoch Žilinského kraja,

vhodných potenciál pre vytváranie pracovných

miest,


školských výchovno-vzdelávacích zariadení,

ochota pedagogických zamestnancov ku

celoživotnému vzdelávaniu,

využívanie alternatívnych spôsobov výchovy vo



činnosti a voľno-časových aktivít školských

zariadení,

úroveň prevencie sociálno-patologických javov

detí a mládeže v školských internátoch,

skúsenosť s tvorbou projektov a aktívna

zapojenosť školských zariadení do projektov

v oblasti elektronizácie a revitalizácie,

spolupráca školských výchovno-vzdelávacích

zariadení so základnými umeleckými školami a

centrami voľného času,

možnosti ubytovania a stravovania žiakov

nedostatočná spolupráca medzi školskými

výchovno-vzdelávacími zariadeniami

v Žilinskom kraji,

podmienky ubytovania a stravovania

v školských zariadeniach mimo sídla stredných

škôl,

zastarané učebné pomôcky a didaktická

technika v školských výchovno-vzdelávacích

zariadeniach,

nedostatok výpočtovej techniky, neaktuálny

a zastaraný knižný fond v školských výchovno-

vzdelávacích zariadeniach,

slabá propagácia niektorých školských

výchovno-vzdelávacích zariadení na verejnosti,

nevyužívanie ubytovacích a stravovacích

služieb v čase letných mesiacov,

nedostatok finančných prostriedkov na efektívne

fungovanie školských zariadení,

nepostačujúce vybavenie stredísk odbornej

praxe a stredísk praktického vyučovania,

odborných učební pomôckami, didaktickou

technikou, strojmi, zariadeniami.

3

176


v školských internátoch,

priestorové a materiálno-technické podmienky

pre zabezpečenie stravovania žiakov stredných

odborných škôl a žiakov ubytovaných

v školských internátoch,

vlastné priestory školských internátov vo

vlastníctve samosprávneho kraja,

športová infraštruktúra pri školských

zariadeniach,


samosprávneho kraja pre rozvoj športu

a prevencie drogových závislostí v školských

zariadeniach.



zamestnancov školských výchovno-

vzdelávacích zariadení (spolupráca s metodicko-

pedagogickými centrami a vysokými školami),


únie a iných zdrojov na rekonštrukciu

a revitalizáciu priestorov školských výchovno-

vzdelávacích zariadení a školských účelových

zariadení,



vzdelávania,



organizácií vo výchovno-vzdelávacom procese

školských zariadení,

zapojenie školských zariadení do procesu trvalo

udržateľného rozvoja miest a regiónov,

výučba cudzích jazykov a informačných

technológií v školských výchovno-vzdelávacích

zariadeniach,

zosúladenie siete škôl a školských výchovno-

vzdelávacích zariadení (strediská odbornej

praxe) s požiadavkami trhu prace,



v školských zariadeniach,



a zamestnaniach v rámci výchovno-

vzdelávacieho procesu v školských

zariadeniach,

rozvíjanie kariérového poradenstva v školských

zariadeniach (školské internáty, strediská

odbornej praxe, centrá voľného času),

činnosť centra voľného času s krajskou

pôsobnosťou ako Regionálneho centra mládeže.

zníženie kvality poskytovania ubytovacích

a stravovacích služieb pre žiakov stredných

škôl,

neochota orgánov štátnej správy v plnej miere

akceptovať návrhy na úpravu siete školských

výchovno-vzdelávacích zariadení a školských

účelových zariadení,


školských zariadení, ich vybavenosť

a odmeňovanie pedagogických

a nepedagogických zamestnancov,


nezáujem žiakov školských internátov

o výchovno-vzdelávaciu činnosť po vyučovaní,

nezáujem žiakov stredných škôl o stravovanie

v školských účelových zariadeniach,

odchod vychovávateľov školských zariadení do

iných oblastí hospodárstva,


nezáujem o spoluprácu podnikateľskej sféry so

školskými zariadeniami.

3

177


3.2.3 Stratégia v oblasti školských výchovno-vzdelávacích zariadení a školských

účelových zariadení

Strategický cieľ:

1) Optimalizovať a racionalizovať sieť školských zariadení pri stredných školách

v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja podľa požiadaviek

verejnosti na ubytovacie kapacity a možnosti financovania školských zariadení,

2) Podporovať realizáciu spoločensko – vedných, kultúrnych a športových aktivít

venovaných efektívnemu využitiu voľného času v školských internátoch a podporiť rozvoj

osobnostných vlastností a talentu žiakov,

3) Smerovať žiakov v školských výchovno – vzdelávacích zariadeniach k zdravému

rozvoju ich osobnosti, životného štýlu, zdravému stravovaniu a k výchove orientovanej na

pozitívne ľudské hodnoty.

3

178


Celoživotné vzdelávanie

4

179


4.1 Vyhodnotenie regionálnej stratégie oblasti celoživotného vzdelávania

za roky 2010 – 2013

Ako prvý prišiel s koncepciou celoživotného vzdelávania J. A. Komenský, ktorý

zdôrazňoval, aby ľudia boli vzdelávaní zásadou: omnes, omnia, omnis (každý, všetkému,

všestranne). Prišiel s koncepciou učiaceho sa sveta a zásadou vzdelávania všetkých

sociálnych skupín i národov bez akejkoľvek diskriminácie.

Pojem celoživotné vzdelávanie bol definovaný v „Memorande Európskej komisie

o celoživotnom vzdelávaní“ ako každá cielená nepretržitá vzdelávacia činnosť, ktorej

účelom je neustále zlepšovanie vedomostí, zručností a celkových spôsobilostí. Európska

komisia vníma celoživotné vzdelávanie ako koncept zastrešujúci všetky systémy

vzdelávania - formálne, neformálne, informálne a všetky stupne vzdelávania – predškolské

vzdelávanie, vzdelávanie na základnej škole, strednej škole a vysokej škole a ďalšie

vzdelávanie.

Rozsah ekonomických a sociálnych zmien v Európe si neustále vyžaduje nový prístup

ku vzdelávaniu a odbornej príprave. Celoživotné vzdelávanie sa stalo spoločnou strechou

umožňujúcou zastrešenie všetkých druhov vzdelávania a odbornej prípravy a vyžaduje

účinnú spoluprácu všetkých – tak jednotlivcov ako aj organizácií. Vznikla potreba

celoživotného vzdelávania, ktorého cieľom je vytvárať podmienky pre poskytovanie

možností a účasti na vzdelávaní pre všetkých občanov a zvyšovať schopnosti občanov

uplatniť sa na trhu práce v meniacich sa spoločensko-ekonomických podmienkach, osobný

rozvoj jednotlivca v súlade s jeho potrebami a schopnosťami, zvyšovať účasť občanov na

riadení spoločnosti a podporovať aktivity zamerané na trvalo udržateľný rozvoj. Výchova

a vzdelávanie musia byť vnímané ako otázka zachovania kultúry, biologickej, historickej a

kultúrnej reprodukcie spoločnosti, otázku prežitia národa a štátu, otázku

konkurencieschopnosti, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorá rozhodujúcim

spôsobom ovplyvňuje kvalitu života aj hodnotovú orientáciu všetkých členov spoločnosti.

Vzhľadom na skutočnosť, že požiadavky trhového mechanizmu hospodárstva na

pracovnú silu sa neustále zvyšujú, že mnohé pracovné príležitosti zanikajú a zároveň

vznikajú nové, je potreba obnovy, dopĺňania a rozširovania vedomostí, schopností a

zručností obyvateľstva v rámci celoživotného vzdelávania spoločenskou nevyhnutnosťou.

Zámerom Žilinského samosprávneho kraja bolo a je vytvárať systémové predpoklady pre

rozvoj celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva na všetkých úrovniach.

Cieľom bolo a je vytvoriť fungujúci systém ďalšieho vzdelávania, ktorý sa stane

nástrojom zvyšovania kvalifikovanosti a flexibility ľudských zdrojov. Zároveň je potrebné

vybudovať informačný systém o možnostiach vzdelávania sa, databázu vzdelávacích

programov a siete vzdelávacích inštitúcií, aby sa zlepšila orientácia obyvateľov i

zamestnávateľov v ponuke a možnostiach ďalšieho vzdelávania. Tieto kroky

predpokladajú vždy aktuálnu identifikáciu potrieb zamestnávateľov, trhu práce, ako aj

potrieb ekonomicky aktívnych obyvateľov, korí majú záujem nájsť si novú možnosť

4

180


sebarealizácie. Vysoká kvalifikovanosť a úspešná konkurencieschopnosť osobnosti na trhu

práce prispieva k uvedomeniu si svojej vlastnej hodnoty, pocitu zmysluplnosti a

potrebnosti pre spoločnosť.

Hlavným strategickým cieľom Žilinského samosprávneho kraja v oblasti stratégie

celoživotného vzdelávania bolo podporovať a rozvíjať záujem verejnosti o celoživotné

vzdelávanie, aby každý, kto prejaví záujem, mal právo vzdelávať sa v každom veku

svojho života.

V rámci vytvárania systémových predpokladov pre rozvoj celoživotného vzdelávania

a celoživotného poradenstva na všetkých úrovniach fungoval na území samosprávneho

kraja a i celej Slovenskej republiky systém ďalšieho vzdelávania prostredníctvom činnosti

viacerých inštitúcií zameraných na celoživotné vzdelávanie - metodicko-pedagogické

centrá, vzdelávacie inštitúcie - gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá, školy pre

deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základné umelecké

školy, jazykové školy, univerzity a vysoké školy, Dubnický technologický inštitút, Ústav

celoživotného vzdelávania pri Žilinskej univerzite a iné.

V oblasti poskytovania informácií o možnostiach ďalšieho vzdelávania sa, o vzdelávacích

aktivitách inštitúcií, ktoré uskutočňujú vzdelávacie programy ďalšieho vzdelávania a

právnických a fyzických osôb, ktorých predmetom činnosti je vzdelávanie alebo činnosti

priamo súvisiace so vzdelávaním, v súčasnosti nie je k dispozícii ucelená databáza

inštitúcií a nimi ponúkaných možností vzdelávania sa. Občan a záujemca si musí sám

vyhľadať, podľa svojho záujmu, ponuku a inštitúciu. Žilinský samosprávny kraj na svojom

webovom sídle každoročne zverejňuje možnosti nadstavbového a pomaturitného štúdia

v školách v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Zároveň monitoruje a identifikuje

vzdelávacie potreby pedagógov, zamestnávateľov, snaží sa zabezpečiť ich efektívne

prepojenie s potrebami miestneho a regionálneho trhu práce, aj preto sprostredkoval

viaceré vzdelávacie semináre a poskytol priestory a materiálno-technické zabezpečenie

škôl pre realizáciu ďalších vzdelávacích aktivít žiakov, pedagógov a širokej verejnosti.

Zvyšovanie kvalifikovanosti a odbornosti pedagogických zamestnancov stredných

škôl a školských zariadení bolo realizované schvaľovaním štruktúry kariérových pozícií

a plánov kontinuálneho vzdelávania jednotlivých stredných škôl. Podporou ďalšieho

vzdelávania vedúcich zamestnancov a riaditeľov škôl sa Žilinský samosprávny kraj

vytváral podmienky pre kariérny rast pedagogických zamestnancov škôl. V súlade

s platnou legislatívou bol vytvorený kreditový systém, keď prostredníctvom kontinuálneho

vzdelávania si mohli pedagogickí zamestnanci zvyšovať počty potrebných kreditov a tak

zvyšovať svoju odbornosť a kvalifikovanosť.

Prostredníctvom účasti a partnerstva ŽSK v projekte „Pilotné centrá odborného

vzdelávania a prípravy v ŽSK“ získali pedagogickí zamestnanci zúčastnených škôl nové

odborné zručnosti vo výučbe odborných predmetov v cudzom jazyku, účasťou

a partnerstvom v medzinárodnom projekte „Výučba podnikania na stredných školách

4

181


YES“, sa podarilo sprostredkovať pedagogickým zamestnancom na školách tvorbu

nových postupov v oblasti výučby podnikania. Ďalšími aktivitami zameranými

na zvyšovanie odborných vedomostí a zručností pedagogických zamestnancov bolo

sprostredkovanie, koordinácia a informovanosť o rôznych vzdelávacích seminároch a

prednáškach z oblasti jazykového i odborného vzdelávania resp. z oblasti riadenia

a manažmentu. Prostredníctvom projektu „Rozvoj tradičnej a prínos modernej

gastronómie v stredných odborných školách“ sa uskutočnilo vzdelávanie

pedagogických zamestnancov a majstrov odborného výcviku v oblasti gastronómie.

Prezentovaním a vydávaním správ o dosiahnutých úspechoch škôl, ich žiakov a zároveň

pedagógov v odbornej i pedagogickej praxi v médiách a na odborných resp. verejných

fórach sa ŽSK podarilo získavať uznanie odbornej i laickej verejnosti výsledkom

pedagogickej práce učiteľov a čiastočne pôsobiť na verejnú mienku s cieľom zvýšiť

spoločenské postavenie a uznanie učiteľa. Každoročne pri príležitosti Dňa učiteľov

organizoval Žilinský samosprávny kraj slávnostnú verejnú akadémiu spojenú

s oceňovaním pedagogických zamestnancov v školách v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK

spojenú s odovzdávaním pamätných listov z rúk predsedu ŽSK, zároveň boli niektorí

pedagogickí zamestnanci navrhnutí na „Medailu sv. Gorazda“, ktorú prevzali z rúk

ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR. Pedagogickí zamestnanci boli nominovaní

a oceňovaní aj na iných odborných a spoločenských fórach.

Zriaďovaním centier odborného vzdelávania a prípravy pri stredných odborných

školách sa vytvárali nové podmienky pre celoživotné vzdelávanie priamo v týchto

inštitúciách. Centrá odborného vzdelávania a prípravy pri stredných odborných školách

začali byť zriaďované od roku 2011 a okrem výchovno-vzdelávacieho procesu v strednej

odbornej škole ponúkali aj akreditované vzdelávacie programy celoživotného vzdelávania

vo viacerých oblastiach hospodárstva podľa svojho zamerania. Žilinský samosprávny kraj

má v súčasnosti zriadených 6 centier odborného vzdelávania a prípravy so zameraním na

strojárstvo a ostatnú kovospracúvaciu výrobu (pri Spojenej škole v Martine a pri Strednej

odbornej škole technickej v Čadci), na elektrotechniku (pri Strednej odbornej škole

elektrotechnickej v Žiline), na automobilový priemysel (pri Dopravnej akadémii v Žiline),

na služby a gastronómiu (pri Hotelovej akadémii v Liptovskom Mikuláši) a na

stavebníctvo (pri Strednej odbornej škole stavebnej v Žiline), ktoré ponúkajú

rekvalifikačné kurzy pre občanov v obciach a mestách Žilinského kraja, pre pedagógov,

majstrov, verejnosť. Zároveň majú spoločnosti a zamestnávatelia možnosť rekvalifikácie

svojich zamestnancov v týchto centrách. Využitím vedomostí a zručností kvalifikovaných

pedagógov a odborného vybavenia týchto centier bola zabezpečovaná príprava učiteľov

odborných predmetov, príprava odborníkov pre funkciu majster výroby (na základe

požiadaviek firiem), príprava inštruktorov pre iné stredné školy, ale i kvalitné praktické

vyučovanie, poskytovanie odborného poradenstva alebo aj vyhľadávanie talentovaných a

nadaných žiakov. Činnosť centier odborného vzdelávania a prípravy významne prispela

k podpore a aktivizácii celoživotného vzdelávania a má veľký podiel na propagácii

4

182


stredných odborných škôl, odborného vzdelávania a prípravy najmä v súvislosti s

prijímaním žiakov na vzdelávanie v stredných školách a takisto na rozvoji celoživotného

vzdelávania.

Rozvoj záujmu mladých ľudí o celoživotné vzdelávanie a poradenstvo bol

podporovaný na viacerých úrovniach a viacerými aktivitami. Prijatím zákona č. 184/2009

Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov sa ustanovila povinnosť zamestnávateľov, partnerov, zástupcov

komôr a zväzov zapojiť sa do výchovnovzdelávacieho procesu a podieľať sa na ňom.

Zintenzívnila sa medzisektorová spolupráca medzi rezortom školstva a rezortom práce,

sociálnych vecí a rodiny pri uplatnení absolventov stredných škôl na trhu práce. Zároveň

zosilnela kooperácia týchto dvoch rezortov v oblasti určovania počtu tried prvých

ročníkov pre prijímacie konanie zasielaním informácií o počtoch evidovaných

nezamestnaných absolventov v jednotlivých školách a študijných a učebných odboroch

ako aj analýz o potrebách a požiadavkách na trhu práce. V uvedenej oblasti musí byť

vyzdvihnutá spolupráca stredných odborných škôl s úradmi práce, sociálnych vecí

a rodiny pri organizácii „Búrz informácií“ pre žiakov 9. ročníkov a ich zákonných

zástupcov, na ktorých získavajú prehľad o možnostiach a ponukách svojho ďalšieho

profesionálneho rastu pri rozhodovaní sa, kam pôjdu študovať po skončení základnej

školy.

K podpore a rozvoju záujmu mladých ľudí o celoživotné vzdelávanie prispel i

vzdelávací seminár „Realitný vodičák“, ktorý prostredníctvom prednášok poskytol žiakom

návod na postup pri kúpe, predaji či prenájme nehnuteľností s prihliadnutím na lokalitu

ŽSK a prispel k základnej orientácii žiakov na trhu nehnuteľností. Rovnaký zámer –

získanie základnej orientácie v problematike – mala i prednáška „Finančná gramotnosť“,

ktorá žiakom otvorila dvere k základným pojmom finančníctva a k orientácii sa

v bankových ponukách a službách.

K spoznávaniu spoločenského, kultúrneho a hospodárskeho života v jednotlivých

krajinách Európskej únie prispieva i mobilita mládeže v Európskej únii prostredníctvom

multilaterálnych projektov v rámci programov celoživotného vzdelávania Comenius

a Leonardo da Vinci. Viaceré stredné školy sú v rámci týchto európskych programov

zapojené do medzinárodných projektov, ktorých súčasťou je nielen spoločný vzdelávací

cieľ, ale najmä rozšírenie poznania života mladých ľudí v iných krajinách Európy, ich

kultúrnych tradícií a histórie (Gymnázium, Hlinská 29, Žilina, Stredná odborná škola

podnikania, Žilina, Stredná odborná škola drevárska, Liptovský Hrádok, Spojená škola,

Rosinská cesta 4, Žilina, Spojená škola, Nižná, Gymnázium A. Bernoláka, Námestovo,

Stredná odborná škola stavebná, Žilina, Stredná priemyselná škola stavebná, Žilina,

Stredná odborná škola lesnícka J. D. Matejovie, Liptovský Hrádok, Obchodná akadémia,

Žilina, Spojená škola, Kysucké Nové Mesto, Obchodná akadémia D. M. Janotu, Čadca,

Hotelová akadémia, Liptovský Mikuláš, Stredná odborná škola dopravná, Martin).

4

183


Rozvoj kariérového poradenstva ako súčasti systému celoživotného vzdelávania

v školách a školských zariadeniach má zásadný význam nielen pri voľbe vzdelávacej

cesty žiakov a študentov, ale aj pri úspešnom prechode absolventov škôl do praxe. Zvyšuje

pravdepodobnosť ich úspechu, záujem o ďalšie vzdelávanie a ochotu rekvalifikovať sa.

V súčasnosti vzrastá spoločenský význam kariérového poradenstva na školách, najmä pri

zabezpečovaní súladu medzi individuálnymi záujmami jednotlivcov a spoločenskými

potrebami, medzi zdrojmi pracovných síl a reálnou potrebou kvalifikovaných absolventov

škôl na trhu práce, v súčinnosti škôl, zriaďovateľov a sociálnych partnerov. Kariéroví

poradcovia na školách reálne nepracujú, nahrádzajú ich výchovní poradcovia na

základných a stredných školách, ktorí sa snažia uvedenú rolu napĺňať, avšak ich

profesionalita a odbornosť je v smere kariérového poradenstva spochybniteľná. Uvedený

cieľ sa nepodarilo splniť vzhľadom na to, že ani v základných ani v stredných školách

nepracuje kvalifikovaný odborný zamestnanec na pozícii kariérového poradcu. Žilinský

samosprávny kraj zorganizoval viacero seminárov a vzdelávaní pre výchovných poradcov

škôl aj s prednáškami z oblasti kariérového poradenstva. Je však potrebné, aby pozíciu

kariérového poradcu na škole zastával človek kvalifikovaný a odborne erudovaný so

znalosťami nielen z oblasti pedagogiky a psychológie, ale aj z oblasti ekonomiky a potrieb

trhu práce i problematiky uplatnenia sa absolventov stredných škôl na trhu práce.

Záver

Európske spoločenstvo kladie dôraz na celoživotné vzdelávanie človeka ako na jeden

z hlavných princípov rozvoja ekonomickej prosperity. Výchova a vzdelávanie musia byť

pre spoločnosť prioritou, najvýznamnejšou a trvalou oblasťou, ktorú je potrebné neustále

podporovať a rozvíjať. Vzdelanie je kľúčom k životnému úspechu človeka, ale aj

spoločnosti, najlepšou investíciou do budúcnosti, účinnou a významnou prevenciou proti

nezamestnanosti, drogovej závislosti, kriminalite a pod.

Prostredníctvom aktivít, ktoré Žilinský samosprávny kraj za posledné štyri roky

zrealizoval na rozvoj a podporu celoživotného vzdelávania, sa žiakom základných,

stredných a vysokých škôl, absolventom stredných škôl a občanom kraja otvorili dvere

a sprístupnili cesty k ďalšiemu vzdelávaniu a príprave, aby našli svoje miesto

v spoločnosti, aby našli uplatnenie na pracovnom trhu a získali tak sociálne istoty pre seba

a svoje rodiny. Pedagogickým zamestnancom kreditový systém umožnil pracovať na sebe

a na svojom kariérovom a odbornom raste. Školy sú schopné pripravovať kvalifikovaných

vzdelaných odborníkov pre potreby praxe, pre remeslá a pre vysokoškolské štúdium doma

i v zahraničí. Disponujú na jednej strane personálnymi vzdelávacími a na strane druhej aj

materiálno-technickými kapacitami, čo ich predurčuje na rozvoj príležitostí vzdelávania

dospelých práve na stredných školách i na celkovú podporu celoživotného vzdelávania.

Musia sa stať vo svojom regióne miestom vzdelávania nielen mladej populácie, ale i

miestom celoživotného vzdelávania ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ochotného sa

ďalej vzdelávať.

4

184


4. 2 Analýza súčasného stavu

4.2.1 Úvod

Celoživotné vzdelávanie je spoločnou strechou umožňujúcou zastrešenie všetkých

druhov vzdelávania a odbornej prípravy a vyžaduje účinnú spoluprácu všetkých – tak

jednotlivcov ako aj organizácií. Má vytvárať podmienky pre poskytovanie možností a

účasti na vzdelávaní rovnako pre všetkých občanov a zvyšovať schopnosti občanov

uplatniť sa na trhu práce v meniacich sa spoločensko-ekonomických podmienkach, osobný

rozvoj jednotlivca v súlade s jeho potrebami a schopnosťami, zvyšovať účasť občanov na

riadení spoločnosti a podporovať aktivity zamerané na trvalo udržateľný rozvoj.

Celoživotné vzdelávanie je vzdelávanie počas celého života, ktoré umožňuje človeku získavať

poznatky potrebné pre život, prácu a občiansku aktivitu. Je vzdelávaním či učením, ktoré

prebieha po dosiahnutí určitého stupňa vzdelania, resp. po prvom vstupe vzdelávajúceho

sa na trh práce. Každý sa teda môže zúčastniť ďalšieho vzdelávania najskôr po ukončení

počiatočného vzdelávania a ďalej potom v priebehu celého svojho ďalšieho života.

V súčasnej dobe je často vyzdvihovaná skutočnosť, že práve celoživotné vzdelávanie

predstavuje dôležitý faktor rastu produktivity a konkurencieschopnosti ekonomiky.

Pozitívne dôsledky pre ekonomiku by malo prinášať najmä profesijne orientované ďalšie

vzdelávanie, ktoré by malo prispievať k vyššej schopnosti inovácií, flexibilite pracovných

síl, rýchlej adaptácii na nové technológie, technologické postupy, metódy práce, atď.

Ekonomické a sociálne zmeny v Európe si neustále vyžadujú nový prístup ku vzdelávaniu

a odbornej príprave a vytváranie systémových predpokladov pre rozvoj celoživotného

vzdelávania a celoživotného poradenstva na všetkých úrovniach. Teda ďalšie vzdelávanie

je také učenie, ktoré vedie priamo či nepriamo k zvýšeniu konkurencieschopnosti jedinca,

k zlepšeniu jeho pozície na pracovnom trhu a tým i k zvýšeniu produktivity

a konkurencieschopnosti celej krajiny.

Podľa štatistík a ukazovateľov v oblastiach celoživotného vzdelávania medzi členskými

krajinami Európskej únie je účasť na ďalšom vzdelávaní v SR nedostatočná (pod

priemerom EÚ). Zásadným problémom je tiež zastúpenie rôznych sociálnych skupín

s rozdielnym stupňom dosiahnutého vzdelania v ďalšom vzdelávaní. Výrazne vyššou

mierou sa ďalej vzdelávajú tí, ktorí už kvalitné formálne vzdelanie získali a väčšinou majú

dobré sociálne postavenie. Naopak tí, ktorých formálne vzdelanie nie je na príliš dobrej

úrovni a ktorí by mohli ďalším vzdelávaním získať najviac, sa ďalšiemu vzdelávaniu

a učeniu venujú len vo veľmi obmedzenej miere.

4

185


Celoživotné vzdelávanie zahŕňa:

Formálne vzdelávanie - realizované vo vzdelávacích inštitúciách, spravidla v školách.

Jeho funkcie, ciele, obsah, organizačné formy a spôsoby hodnotenia sú vymedzené

právnymi predpismi. Zahŕňa získavanie väčšinou na seba nadväzujúcich stupňov

vzdelania (základné vzdelanie, stredné vzdelanie, stredné vzdelanie s výučným listom,

stredné vzdelanie s maturitnou skúškou, vyššie odborné vzdelanie, vysokoškolské

vzdelanie), ktorých absolvovanie je potvrdené príslušným osvedčením (vysvedčením,

diplomom a pod.).

Neformálne vzdelanie je zamerané na získanie vedomostí zručností a kompetencií, ktoré

môžu respondentovi zlepšiť i jeho spoločenské a pracovné uplatnenie. Je poskytované

v zariadeniach zamestnávateľov, v súkromných vzdelávacích inštitúciách, neštátnych

neziskových organizáciách, v školských zariadeniach a v ďalších organizáciách. Patria

sem napríklad organizované voľnočasové aktivity pre deti, mládež a dospelých, kurzy

cudzích jazykov, počítačové kurzy, rekvalifikačné kurzy, ale aj krátkodobé školenia a

prednášky. Nutnou podmienkou pre realizáciu tohto druhu vzdelávania je účasť odborného

lektora alebo učiteľa. Nevedie k získaniu stupňa vzdelania.

Informálne učenie je chápané ako proces získavania vedomostí, osvojovanie si zručností

a kompetencií z každodenných skúseností a činností v práci, v rodine, vo voľnom čase

(learning by doing). Zahŕňa tiež samovzdelávanie, keď učiaci sa nemá možnosť overiť si

nadobudnuté znalosti (napríklad televízne jazykové kurzy). Na rozdiel od formálneho

a neformálneho vzdelávania je neorganizované, spravidla nesystematické a inštitucionálne

nekoordinované.

Hlavnými aktérmi v systéme celoživotného vzdelávania sú samotní občania,

vzdelávacie inštitúcie, poradenské centrá, zamestnávatelia, profesijné a odborové

združenia, ale aj miestna a regionálna samospráva, personálne agentúry a mimovládne

organizácie. Celoživotné vzdelávanie je skutočne záležitosťou na celý život. Stredná alebo

vysoká škola síce pripravia človeka po odbornej stránke, ale ďalšie znalosti a zručnosti sa

buď naučí praxou, samoštúdiom alebo ďalšími vzdelávacími kurzami. Celoživotné

vzdelávanie je ideálne považované za nepretržitý proces, v skutočnosti je to neustála

pripravenosť človeka učiť sa.

Podľa Stratégie celoživotného vzdelávania 2011 (schválila Vláda SR uznesením

657/2011):

Občan je kľúčovým prvkom v celoživotnom vzdelávaní. Na základe potrieb

zamestnávateľov nadobúda kvalifikáciu vo vzdelávacej inštitúcii, ktorá mu umožní

uplatniť sa na trhu práce. V prípade potreby nadobudnutia novej alebo rozšírenia

4

186


existujúcej kvalifikácie mu poradenské centrum pomôže nájsť vhodnú vzdelávaciu

aktivitu, v ktorej rámci dosiahne aktualizáciu svojich vedomostí, zručností a kompetencií.

Zamestnávateľ komunikuje so vzdelávacími inštitúciami a poskytuje im informáciu

o aktuálnej i budúcej potrebe zručností a kompetencií, ktorými musia absolventi

vzdelávania disponovať, aby mohli vykonávať pracovné činnosti. Vo

vzdelávacích inštitúciách realizuje ďalšie vzdelávanie svojich zamestnancov.

Poradenské centrum je k dispozícii každému, kto prejaví záujem o svoj osobnostný

(občiansky) a profesijný (odborný) rozvoj. Zabezpečuje poradenské služby zamerané na

kariérne poradenstvo formou individuálnych konzultácií a skupinových aktivít, disponuje

aktuálnymi informáciami o požiadavkách trhu práce a o možnostiach vzdelávania, ktoré

poskytuje aktualizáciu vedomostí, zručností a kompetencií občanov. Používa poradenské

metódy pre individuálnu a skupinovú prácu s klientom.

Vzdelávacia inštitúcia poskytuje vzdelávanie na základe potrieb trhu práce a na

základe požiadaviek občanov o ich osobnostný rozvoj. Je v úzkom kontakte so

zamestnávateľom a s poradenským centrom, aby si vymieňali poznatky pre poskytovanie

kvalitných a dopytovo orientovaných služieb.

Štát vytvára legislatívne a ekonomické podmienky pre ostatných aktérov za účelom

rozvoja celoživotného vzdelávania. Vytvára podmienky, aby všetky skupiny obyvateľstva

mali prístup k celoživotnému vzdelávaniu. Podnecuje spoluprácu vzdelávacích inštitúcií

a zamestnávateľov, aby dosiahol vysokú mieru zamestnanosti občanov, ktorá im prináša

vyššiu kvalitu života.

4

187


4.2.2 Žilinský samosprávny kraj v oblasti celoživotného vzdelávania – súčasný stav

Žilinský samosprávny kraj pôsobí v oblasti celoživotného vzdelávania vo viacerých

rovinách:

o ponuka kurzov, rekvalifikačných kurzov, certifikácií a iných foriem celoživotného

vzdelávania v stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK,

o podpora a spoluorganizácia odborných seminárov pre pedagogických

zamestnancov, podpora kontinuálneho vzdelávania pedagogických a odborných

zamestnancov,

o celoživotné vzdelávanie v centrách odborného vzdelávania a prípravy pri stredných

odborných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK,

o spolupráca s inštitúciami ponúkajúcimi celoživotné vzdelávanie a kariérne

poradenstvo,

o Memorandum o porozumení na podporu koherentných a komplexných stratégií

celoživotného vzdelávania.

4

188


4.2.3 Ponuka celoživotného vzdelávania v stredných školách v zriaďovateľskej

pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

Stredné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK popri poskytovaní školského

vzdelávania ponúkajú v rámci ďalšieho celoživotného vzdelávania akreditované kurzy

i neakreditované vzdelávanie, rekvalifikačné kurzy, vyššie odborné štúdium, večerné

pomaturitné kvalifikačné štúdium, kurzy cudzích jazykov, overovanie odbornej

spôsobilosti v učebných odboroch i kurzy na získanie vodičského oprávnenia. V oblasti

celoživotného vzdelávania je činných 33 stredných škôl, čo predstavuje 50% všetkých

škôl.

Región KYSUCE

Stredná odborná škola strojnícka, Športová 1326, Kysucké Nové Mesto

akreditované rekvalifikačné kurzy podľa STN 050705

zváračský kurz ručného zvárania elektrickým oblúkom obalenou elektródou Z-E1

zváračský kurz zvárania v ochrannej atmosfére taviacou sa elektródou Z-M1

zváračský kurz zvárania plameňom a rezania kyslíkom Z-G1

Stredná odborná škola drevárska a stavebná, Krásno nad Kysucou

kurz autoškoly – vodičské oprávnenie sk. B

Stredná odborná škola technická, Okružná 693, Čadca





úradné skúšky podľa normy STN EN 287-1

311 - zváranie kyslíkovo-acetylénovým plameňom

111 - oblúkové zváranie obalenou elektródou v skupine materiálov W01 - nelegované nízko

uhlíkové ocele

kurzy obsluhy CNC strojov

riadiaci systém SINUMERIK 820, HEIDENHAIN, FANUC


Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku, Predmestská 82,

Žilina

kurz autoškoly - vodičské oprávnenie sk. B

vyššie odborné štúdium – 3 ročné, pre absolventov SŠ s maturitnou skúškou

vidiecka turistika

4

189


Stredná odborná škola elektrotechnická, Komenského 50, Žilina

rekvalifikačné štúdium za účelom získania výučného listu

v učebnom odbore – elektromechanik – silnoprúdová technika

neakreditované kurzy

kurz počítačovej gramotnosti

Stredná zdravotnícka škola, Hlboká cesta 23, Žilina


diplomovaná zdravotná sestra

diplomovaný fyzioterapeut

večerné pomaturitné kvalifikačné štúdium

zdravotnícky asistent

zdravotnícky záchranár

jednoročné večerné štúdium pre absolventov so stredným stupňom vzdelania

sanitár

Jazyková škola, Veľká okružná 24, Žilina

akreditované kurzy a oprávnenie vykonávať štátne jazykové skúšky

jazyky - anglický, nemecký, francúzsky, ruský, taliansky a španielsky, slovenčina pre

cudzincov

štandardné kurzy všeobecného jazyka (všetky uvedené jazyky) všetkých úrovní

prípravné kurzy na základnú a všeobecnú štátnu jazykovú skúšku ((všetky uvedené

jazyky)

konverzačné kurzy

kurzy prípravné na maturitu – anglický a nemecký jazyk

kurzy pracovnej angličtiny

firemné kurzy – anglický a nemecký jazyk

kurzy pre seniorov

polointenzívne a intenzívne dopoludňajšie kurzy

kurzy pre žiakov základných škôl

v príprave na rok 2014/2015

prekladateľské kurzy z anglického jazyka

prípravné kurzy pre zahraničný certifikát Cambridge

Gymnázium, Javorová 5, Rajec


kurz anglického jazyka

Stredná priemyselná škola stavebná, Veľká okružná 25, Žilina

Školiace centrum pre planétu vedomostí – pre učiteľov základných a stredných škôl

– v predmete matematika

4

190


Dopravná akadémia, Rosinská cesta 2, Žilina

akreditované kurzy

diagnostika podvozku motorových vozidiel

paralelná diagnostika hnacieho agregátu motorových vozidiel

sériová diagnostika motorových vozidiel

v schvaľovacom procese

interaktívna tabuľa v odbornom vzdelávaní

kurz autoškoly - vodičské oprávnenie sk. B

Stredná odborná škola stavebná, Tulipánová 2, Žilina





v schvaľovacom procese akreditácie pre rekvalifikačné kurzy a overenie odbornej

spôsobilosti (od r. 2014)

kurz v učebnom odbore murár

kurz v učebnom odbore tesár

kurz v učebnom odbore stolár

kurz v učebnom odbore montér suchých stavieb

kurz v učebnom odbore inštalatér

kurz v učebnom odbore klampiar v stavebníctve

kurz v učebnom odbore strechár

Spojená škola, Hlavná 2, Žilina - Bytčica

akreditované vzdelávacie programy ďalšieho vzdelávania

výroba konfekcie

krajčír - krajčírka

fotograf - fotografka

kozmetik - kozmetička

zlatník - klenotník

kaderník – kaderníčka

Spojená škola, Hlinská 31, Žilina

1 ročné štúdium pre absolventov SŠ s maturitnou skúškou na získanie výučného listu

v učebnom odbore – kuchár

v učebnom odbore – čašník, servírka

oprávnenie na vykonávanie skúšok na overenie odbornej spôsobilosti v odbore kuchár

oprávnenie na vykonávanie skúšok na overenie odbornej spôsobilosti v odbore čašník,

servírka

4

191


Región LIPTOV

Hotelová akadémia, Čs. brigády 1804, Liptovský Mikuláš

akreditované vzdelávanie

sprievodca cestovného ruchu č. POA: 1640/2013/20/1

kuchár č. POA: 1640/2013/115/1

čašník, servírka č. POA: 1640/2013/115/2

neakreditované vzdelávanie

someliérsky kurz

baristický kurz

kurz dekoratívneho vyrezávania ovocia a zeleniny

kurz pečenia I a kurz pečenia II

písanie na klávesnici počítača

základný kurz – aranžér

základný kurz pre predavača

Stredná odborná škola stavebná, Školská 8, Liptovský Mikuláš





Stredná odborná škola lesnícka J. D. Matejovie, Hradná 4, Liptovský Hrádok

akreditované rekvalifikačné kurzy

kurz pre obsluhu motorových píl v ťažbe a manipulácií dreva

kurz sprievodcu cestovného ruchu

kurz autoškoly - vodičské oprávnenie pre sk. A, B, T


vidiecka turistika

Stredná zdravotnícka škola, Vrbická 632, Liptovský Mikuláš

akreditované kurzy

kurz prvej pomoci



masér


sanitár

príprava akreditácie na kurzy (2014)

masér

Obchodná akadémia, Nábr. K. Petroviča, Liptovský Mikuláš

akreditované kurzy

účtovník

4

192


sprievodca cestovného ruchu

štátna záverečná skúška z písania na počítači

Obchodná akadémia, Scota Viatora 4, Ružomberok

akreditované kurzy

kurz - písanie 10 prstami na PC

kurz – účtovníctva (začiatočník, pokročilý, účtovanie v programe Omega)

Stredná odborná škola polytechnická, Sládkovičova 104, Ružomberok





v učebnom odbore – elektromechanik – úžitková technika

osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa §21 vyhlášky č. 508/2009

pre elektrotechnikov

Stredná odborná škola elektrotechnická, Celiny Liptovský Hrádok


v študijnom odbore elektrotechnika s odborným zameraním počítačové systémy a

počítačové siete



získanie medzinárodného certifikátu o odbornej spôsobilosti v oblasti sieťových

technológií

CISCO NETWORK ACADEMY

Gymnázium M.M.Hodžu, Hodžova 860/9, Liptovský Mikuláš - Jazyková škola,

súčasť školy

akreditované kurzy a oprávnenie vykonávať štátne jazykové skúšky

jazyky - anglický, nemecký, francúzsky, taliansky a španielsky

štandardné kurzy všeobecného jazyka (všetky uvedené jazyky) všetkých úrovní

prípravné kurzy na základnú a všeobecnú štátnu jazykovú skúšku ((všetky uvedené

jazyky)

konverzačné kurzy

kurzy prípravné na maturitu – anglický a nemecký jazyk

kurzy na zlepšenie jazykových zručností žiakov ZŠ pred vstupom na strednú školu

kurzy na „zopakovanie“ si jazyka

kurzy na rýchle získanie základných jazykových zručností

kurzy na zlepšenie odbornej stránky jazyka a odbornej terminológie (v obchodovaní,

v službách, v zdravotníctve, ...)

Región ORAVA

4

193


Gymnázium A. Bernoláka, Ul. Mieru, Námestovo - Jazyková škola, súčasť školy

škola nemá oprávnenie vykonávať štátne jazykové skúšky

jazykové kurzy - anglický jazyk

jazykové kurzy – nemecký jazyk

jazykové kurzy – francúzsky jazyk

jazykové kurzy – ruský jazyk

Stredná odborná škola technická, Komenského, Námestovo





doplnkový kurz zvárania v ochrannej atmosfére taviacou sa elektródou pre

absolventov kurzu Z – E1 - D – M1

zaškolenie na rezanie a drážkovanie kyslíkom D – G2

periodické školenie a preskúšanie zváračov za účelom predĺženia platnosti

základných kurzov zvárania

Spojená škola, Medvedzie 133/1, Tvrdošín

akreditované rekvalifikačné kurzy

Strojopis a hospodárska korešpondencia

Sieťové technológie

Základy výpočtovej techniky a informatiky a informatiky

Jednoduché a podvojné účtovníctvo –

kurz autoškoly - vodičské oprávnenie pre sk. B

Stredná odborná škola lesnícka, Medvedzie, Tvrdošín





vzdelávanie v oblasti ochrany práce – získanie osvedčenia a preukazu na obsluhu

zariadení

výchova vzdelávanie osôb na obsluhu vybraných lesníckych strojov a zariadení,

č. oprávnenia - VVZ – 0708/08

výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu ručnej motorovej reťazovej píly pri ťažbe

dreva, č. oprávnenia VVZ – 0707/08

výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu ručnej motorovej reťazovej píly pri inej

činnosti, č. oprávnenia VVZ – 0706/08

kurz autoškoly pre sk. A,B,C,C+E,D,D+E,T

doškoľovacie kurzy držiteľov vodičských oprávnení pre sk. A,B,C,C+E,D,D+E,T

dopravná výchova obyvateľstva

4

194


Stredná zdravotnícka škola, M. Hattalu 2149, Dolný Kubín

akreditované kurzy

kurz prvej pomoci




sanitár

Spojená škola, Hattalova 471, Nižná

neakreditované vzdelávanie

technika bezolovnatého spájkovania

programovanie v LabVIEW úroveň Core1

kurz autoškoly pre sk. B,T,A1



získanie medzinárodného certifikátu o odbornej spôsobilosti v oblasti sieťových

technológií

CISCO NETWORK ACADEMY


elektrotechnika

Región TURIEC

Stredná odborná škola, Komenského 1049/23, Turany

akreditované vzdelávanie

stolár, tesár č. protokolu 330/2005/1-2

Obchodná akadémia, Bernoláka 2, Martin - Jazyková škola, súčasť školy

škola nemá oprávnenie vykonávať štátne jazykové skúšky

jazykové kurzy – nemecký jazyk

jazykové kurzy - anglický jazyk

Stredná odborná škola dopravná, Zelená 2, Martin - Priekopa

rekvalifikačné štúdium za účelom získania výučného listu

v učebnom odbore – elektromechanik – silnoprúdová technika

v učebnom odbore – mechanik opravár – koľajové vozidlá

v učebnom odbore – autoopravár mechanik

v učebnom odbore – autoopravár elektrikár

v učebnom odbore – obrábač kovov

v učebnom odbore – železničiar

4

195


Stredná priemyselná škola , Novomeského524, Martin


úvod do pneumatiky

úvod do hydrauliky

elektropneumatika

elektrohydraulika

pneumatika - nadstavba

hydraulika – nadstavba

Spojená škola, Červenej armády 25, Martin





úradné skúšky podľa normy STN EN 287-1

v metódach 111,135,136,141,311

ďalšie kurzy

kurz sústruženia kovov

kurz operátora CNC techniky

kurz pneumatiky

kurz hydrauliky

kurz TIG zvárania

kurz rezania plazmou D-G4

kurz rovnania a nahrievania plameňom D-G3

kurz práce na horizontálnej vyvrtávačke

doplnkový kurz rezania drážkovanie plameňom D-G2


v učebnom odbore – autoopravár mechanik

v učebnom odbore – autoopravár karosár

v učebnom odbore – obrábač kovov

v učebnom odbore – rybár


strojárstvo

4.2.4 Podpora odborných seminárov pre pedagogických zamestnancov, podpora

kontinuálneho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov

V zmysle zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v zmysle zákona

č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4

196


Žilinský samosprávny kraj schvaľuje plány kontinuálneho vzdelávania jednotlivých škôl,

schvaľuje ďalšie vzdelávanie riaditeľov škôl.

Žilinský samosprávny kraj poskytol od roku 2011 finančné prostriedky vo výške

838 539 € na kreditové príplatky.

K podpore a zabezpečeniu ďalšieho odborného rastu pedagogických zamestnancov

prispelo aj zapojenie sa škôl do projektov s partnerstvom ŽSK financovaných

z európskych fondov „Pilotné centrá odborného vzdelávania a prípravy v ŽSK“

(odborné zručnosti vo výučbe odborných predmetov v cudzom jazyku) v projekte

„Výučba podnikania na stredných školách YES“, (nové postupy v oblasti výučby

podnikania) a v projekte „Rozvoj tradičnej a prínos modernej gastronómie

v stredných odborných školách“ (vzdelávanie pedagogických zamestnancov a majstrov

odborného výcviku v oblasti gastronómie).

Aj stredné školy samotné vyvíjajú projektové aktivity prinášajúce nové moderné formy

vyučovania na školách, ktoré si vyžadujú i ďalšie vzdelávanie pedagogických

zamestnancov „Moderná škola v praxi“ alebo „Premena tradičnej školy na modernú“.

Prepojenie vzdelávania s praxou a odborný rast prezentuje účasť učiteľov odborných

predmetov a majstrov odborného výcviku stredných odborných škôl so zameraním na

strojárstvo na vzdelávacom seminári spoločnosti Pramet Tools, s.r.o zo Šumperka

v Českej republike.

4.2.5 Celoživotné vzdelávanie v centrách odborného vzdelávania a prípravy pri

stredných odborných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK.

Žilinský samosprávny kraj od roku 2011 zriadil 6 centier odborného vzdelávania

a prípravy pri stredných odborných školách.

V novembri 2013 Krajská rada pre odborné vzdelávanie a prípravu v Žilinskom

samosprávnom kraji udelila súhlas na zriadenie ďalších dvoch centier od 01.01.2014:

Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre lesníctvo pri Strednej odbornej škole

lesníckej Jozefa Dekreta Matejovie a Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre

145 653

452 890

239 996

0 100000 200000 300000 400000 500000

fin

ančn

é p

rost

ried

ky

2013

2012

2011

4

197


drevárstvo pri Strednej odbornej škole drevárskej v Liptovskom Hrádku a Centrum

odborného vzdelávania a prípravy pre služby a gastronómiu pri Spojenej škole, Hlinská 31

v Žiline.

Centrá ponúkajú vzdelávanie nielen pre svojich žiakov, ale aj rekvalifikačné kurzy pre

občanov, pedagógov, majstrov a verejnosť. Ponuka vzdelávania je určená aj

spoločnostiam a zamestnávateľom, ako možnosťrealizovať rekvalifikácie svojich

zamestnancov v týchto centrách. Činnosť centier odborného vzdelávania a prípravy

významne prispela k podpore, aktivizácii a rozvoju celoživotného vzdelávania. Využitím

pedagogického i materiálneho potenciálu týchto centier je zabezpečovaná príprava

učiteľov odborných predmetov, príprava odborníkov pre funkciu majster výroby (na

základe požiadaviek firiem), príprava inštruktorov pre iné stredné školy, ale i kvalitné

praktické vyučovanie, poskytovanie odborného poradenstva alebo aj vyhľadávanie

talentovaných a nadaných žiakov.

Konkrétne aktivity v oblasti celoživotného vzdelávania:

COVaP pre elektrotechniku

pri Strednej odbornej škole

elektrotechnickej v Žiline

- získanie finančných prostriedkov z projektu MŠVVaŠ SR na podporu dobudovania

centier odborného vzdelávania a prípravy za projekt Sieťový polygón;

- príprava metodicko – inštruktážnych listov pre žiakov a metodických príručiek pre

učiteľov v predmetoch základy elektrotechniky, merania v automatizačnej technike

a elektrické merania.

- zabezpečenie pravidelných preškolení

zamestnancov, pracujúcich v oblasti

elektrotechniky (SSE, a.s. Žilina)

s cieľom získania, prehĺbenia, resp.

zvýšenia svojej kvalifikácie v

elektrotechnike

4

198


COVaP pre strojárstvo a ostatnú

kovospracúvaciu výrobu pri Spojenej

škole v Martine

V školskom roku 2012/2013 absolvovalo v centre kurzy celoživotného vzdelávania

368 frekventantov:

kurz sústruženia kovov – 32 účastníkov

kurz operátora CNC techniky – 28 účastníkov

zváračský kurz ručného zvárania elektrickým oblúkom obalenou elektródou Z-E1-

25

zváračský kurz zvárania v ochrannej atmosfére taviacou sa elektródou Z-M1 – 40

úč.

zváračský kurz zvárania plameňom a rezania kyslíkom Z-G1- 46 účastníkov

doplnkový kurz rezania drážkovanie plameňom D-G2 – 8 účastníkov

kurz rovnania a nahrievania plameňom D-G3 – 4 účastníci

kurz rezania plazmou D-G4 – 28 účastníkov

úradné skúšky podľa normy STN EN 287-1 v metódach 111,135,136,141,311 – 35

úč.

kurz TIG zvárania – 4 účastníci

kurz hydrauliky – 59 účastníkov

kurz pneumatiky - 59 účastníkov

- Zváračská škola –akreditované

kurzy pre firmy a Armádu SR

- technická olympiáda pre žiakov ZŠ,

okresné kolo

- projekt Modernizácia obsahu metód

a prostriedkov vzdelávania

v strojárskom odbore pre potreby

trhu práce

- rekvalifikačné kurzy pre

zamestnancov iných organizácií

4

199


COVaP pre strojárstvo a ostatnú kovospracúvaciu výrobu pri Strednej odbornej

škole technickej v Čadci

V školskom roku 2012/2013 absolvovalo v centre kurzy celoživotného vzdelávania 50

frekventantov:

Základný kurz ručného zvárania elektrickým oblúkom obalenou elektródou Z - E1

Základný kurz zvárania plameňom a rezania kyslíkom Z - G1 (22 žiakov)

Základný kurz zvárania v ochrannej atmosfére taviacou sa elektródou Z - M1

(spolu 17 žiakov, 3 súkromné osoby)

Úradné skúšky podľa normy STN EN 287-1

311 - zváranie kyslíkovo-acetylénovým plameňom, 111 - oblúkové zváranie

obalenou elektródou skupine materiálov W01 - nelegované nízkouhlíkové ocele

Kurzy obsluhy CNC strojov

Riadiaci systém :

SINUMERIK 820 (8 súkromných osôb)

HEIDENHAIN

FANUC

COVaP pre automobilový priemysel

pri Dopravnej akadémii v Žiline

- technická olympiáda pre žiakov ZŠ

– regionálne a aj krajské kolo

- vzdelávanie majstrov odbornej výchovy

a učiteľov odborných predmetov na

nové technológie v rámci CNC, CAM

- rekvalifikačné kurzy - Zváračská škola

- úradné skúšky

realizácia vzdelávacích aktivít pre

žiakov, majstrov a učiteľov iných škôl

i pre žiakov a pedagógov školy:

- kurz na získanie vodičského

oprávnenia

- technická olympiáda pre žiakov

ZŠ, okresné kolo

- odborný seminár na

zdokonalenie zručností pri

používaní diagnostického

osciloskopu

- odborné stáže u zmluvných

partnerov

4

200


V školskom roku 2012/2013 absolvovalo v centre kurzy celoživotného vzdelávania 33

frekventantov a praktické vyučovanie technickej výchovy 30 žiakov základnej školy:

- uskutočnenie akreditovaného aktualizačného vzdelávacieho programu

„Diagnostika podvozku motorových vozidiel“;

- v rámci zvyšovania odbornej kvalifikácie účasť majstrov odborného výcviku na

zdokonaľovacom kurze „Diagnostika benzin/diesel“ – firma Global Trade, Senec;

- podaná žiadosť o akreditáciu aktualizačného programu „Interaktívna tabuľa

v odbornom vzdelávaní“, ktorý bude určený na rozvoj kompetencií pedagogických

zamestnancov v oblasti využitia informačno-komunikačných technológií vo

vzdelávacom procese;

- realizácia 4 zváračských kurzov v zváračskej škole – 24 účastníkov a pravidelné

preskúšanie zváračov z bezpečnosti práce – 9 uchádzačov

- realizácia praktického vyučovania predmetu technická výchova pre 30 žiakov ZŠ

Divina.

COVaP pre služby a gastronómiu pri Hotelovej akadémii v Liptovskom Mikuláši

v priestoroch centra boli zrealizované kurzy celoživotného vzdelávania

spoločností pre potreby trhu práce, pri ktorých je bonusom pre školu možná

bezplatná účasť minimálne 2 majstrov odborného výcviku a učiteľov odborných

predmetov, ako aj 2 -3 žiakov:

- Intergast, s. r.o. Bratislava – lektor Martin Majer, gastrošpecialista

- METRO Žilina – lektor Vojto Artz – šéfkuchár (kurz „Lovecká sezóna“ – 9

účastníkov - 2 pedagógovia)

- METRO Žilina – lektor Vojto Artz – šéfkuchár (kurz „Príprava steakov a

barbecue“ – 8 účastníkov - 2 pedagógovia)

- Hotel Jánošík, Liptovský Mikláš – lektor Marián Polák - riaditeľ (kurz „Nové

technologické trendy v gastronómii“ – 18 účastníkov - 3 pedagógovia)

Realizácia odborných kurzov pre žiakov

a externých záujemcov:

- baristický kurz – 37 účastníkov

- someliérsky kurz- 53 účastníkov

- barmanský kurz – 20 účastníkov

- kultúra čapovaného piva – 50 úč.

- kurz animátorov – 22 účastníkov

4

201


V školskom roku 2012/2013 absolvovalo v centre kurzy celoživotného vzdelávania

224 frekventantov:

Zabezpečenie odborného vzdelávania učiteľov a majstrov odborného výcviku

- účasť na odbornej výstave Gastro Danubius 2013 v Bratislave

- odborné exkurzie u rôznych zamestnávateľov

- školenie odbornej prípravy inštruktorov praktického vyučovania v spolupráci so

Slovenskou obchodnou priemyselnou komorou.

COVaP pre stavebníctvo

pri Strednej odbornej škole stavebnej

v Žiline

4.2.6 Spolupráca s inštitúciami ponúkajúcimi celoživotné vzdelávanie a kariérne

poradenstvo

Celoživotné vzdelávanie sú všetky aktivity, ktoré sa uskutočňujú v priebehu života

s cieľom zlepšiť vedomosti, zručnosti a schopnosti. V Žilinskom kraji sú zastúpené všetky

typy akreditovaných vzdelávacích inštitúcií školského vzdelávania.

Školská výchova a vzdelávanie sú v školskom roku 2013/2014 v Žilinskom kraji

uskutočňované:

- v 341 materských školách,

- v 11 špeciálnych materských školách

- v 266 základných školách,

- v 40 špeciálnych základných školách,

- v 43 základných umeleckých školách,

- v 30 gymnáziách a 1 športovom gymnáziu,

- v 60 stredných odborných školách,

- v 12 špeciálnych stredných odborných školách,

- v 3 konzervatóriách a 4 umeleckých školách,

- v 8 jazykových školách.

Centrum začalo svoju činnosť

v septembri 2013.

4

202


Vysokoškolské štúdium v akreditovaných študijných programoch poskytuje:

- Žilinská univerzita v Žiline - Fakulta humanitných vied

Strojnícka fakulta

Stavebná fakulta

Elektrotechnická fakulta

Fakulta riadenia a informatiky

Fakulta špeciálneho inžinierstva

Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov

- Katolícka univerzita v Ružomberku – Teologická fakulta

Filozofická fakulta

Pedagogická fakulta

Fakulta zdravotníctva

- Univerzita Komenského Bratislava - Jesseniova lekárska fakulta v Martine,

- Akadémia ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši –

Vojenská fakulta

Poskytovateľmi celoživotného vzdelávania Žilinskom kraji sú:

- stredné školy

- vysoké školy

- metodicko – pedagogické centrá,

- súkromné vzdelávacie inštitúcie,

- súkromné firmy (s. r. o, a.s.) poskytujúce nielen jednotlivé kurzy, ale aj ucelený

systém vzdelávania (napr. sústavu kurzov končiacu skúškami resp. získaním

certifikátu a pod.),

- neziskové organizácie a občianske združenia, ktoré poskytujú špecializované kurzy

alebo boli zriadené napr. za účelom starostlivosti o rodinu, marginalizované

skupiny na trhu práce a pod.,

- výskumné ústavy poskytujúce záujemcom rôzne kurzy,

- vzdelávacie subjekty primárne zriadené pre centrálne inštitúcie verejnej správy,

ktoré už pôsobia aj ako komerčné subjekty,

- polosúkromné organizácie – súkromné subjekty, ktorých vybrané aktivity sú

finančne podporované verejným sektorom - regionálne rozvojové agentúry,

regionálne poradenské a informačné centrá a centrá prvého kontaktu (hoci majú za

cieľ pomáhať podnikateľom od začínajúcich podnikateľov až po už etablovaných

podnikateľov, napr. vypracovaním projektu pre rozvoj firmy s použitím

eurofondov, poskytujú aj vzdelávacie kurzy, napr. ako vypracovať projekt

s možnosťou financovania zo zdrojov Európskej únie),

- rôzne záujmové a profesijné asociácie a združenia,

- centrá ďalšieho vzdelávania univerzít.

V systéme celoživotného vzdelávania sa nesmie zabúdať na kariérne poradenstvo.

V rezorte školstva je kariérne poradenstvo zabezpečované predovšetkým v rámci

4

203


výchovného poradenstva prostredníctvom výchovných poradcov, ktorých činnosť

metodicky usmerňujú centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a

centrá špeciálno-pedagogického poradenstva. V Žilinskom kraji pôsobí 18 štátnych a 8

súkromných centier poradenstva.

Kariérne poradenstvo je jednou z nosných aktivít centier pedagogicko-psychologického

poradenstva a prevencie, ktorých klientmi sú žiaci končiacich ročníkov základných

a stredných škôl, poradenské služby dospelej populácii však už spravidla neposkytujú. Na

vysokých školách sú poskytované informačné a poradenské služby súvisiace so štúdiom

a s možnosťou uplatnenia sa absolventov v praxi, uchádzačom o štúdium a študentom.

V rezorte práce sú poradenské služby na úradoch práce zamerané na riešenie

problémov spojených s pracovným uplatnením uchádzača o zamestnanie, t. j.

predovšetkým nájdenie pracovného miesta. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje

občanom, uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a zamestnávateľom

informačné a poradenské služby, a to pri voľbe povolania, výbere zamestnania vrátane

zmeny zamestnania a výbere zamestnanca a pri adaptácii zamestnanca v novom

zamestnaní.

V Žilinskom kraji pôsobí:

- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline (s pracoviskami v Bytči, v Kysuckom

Novom Meste a v Rajci),

- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci (s pracoviskom v Turzovke),

- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne,

- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove (s pracoviskami v Tvrdošíne

a v Zákamennom)

- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku,

- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši,

- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine.

4.2.7 Memorandum o porozumení na podporu koherentných a komplexných

stratégií celoživotného vzdelávania

Podpísanie memoranda predsedom Žilinského samosprávneho kraja Jurajom Blanárom

je krokom k vytvoreniu Siete európskeho celoživotného vzdelávania miest a regiónov

(ELLN_C/R) s cieľom podporiť stratégie celoživotného vzdelávania na úrovni

inštitucionálnej, lokálnej, regionálnej, národnej a na úrovni EÚ, ktoré sú spojené so

špecifickými ekonomickými, sociálnymi, kultúrnymi, demografickými

a environmentálnymi výzvami a potrebami miestnych komunít. Podpisujúce strany sa

zaviazali k spolupráci s cieľmi:

- dosiahnuť širšiu účasť miestneho obyvateľstva na vzdelávaní a príprave, najmä

medzi ekonomicky a sociálne znevýhodnenými občanmi a miestnymi komunitami;

4

204


- zabezpečiť, aby všetky miestne komunity a všetci občania bez ohľadu na rasu, vek,

pohlavie, zdravotný stav, kultúru a sociálno-ekonomické zázemie mali rovnaké

príležitosti na prístup a účasť na formálnom aj neformálnom vzdelávaní a na

vzdelávacích aktivitách organizovaných miestnymi kultúrnymi a inými

inštitúciami (knižnice, múzeá, galérie, divadlá);

- podporiť zabezpečenie kvalitných programov vzdelávania a odbornej prípravy;

- dosiahnuť nárast informovanosti a poradenských služieb, aby celá regionálna

a miestna populácia mala podporu pri orientácii na vzdelávacie programy

a aktivity, ktoré sú najvhodnejšie vzhľadom na ich osobné a profesionálne potreby

a ich potenciál;

- zlepšiť celkovú úroveň vzdelávania a odbornej prípravy regionálneho a miestneho

obyvateľstva;

- neutralizovať možné negatívne stereotypy o schopnosti vzdelávať sa.

Zároveň sa zaviazali k šíreniu myšlienok, nových znalostí a osvedčených metód medzi

členmi siete, k realizácii spoločných aktivít a projektov podporujúcich celoživotné

vzdelávanie na medziregionálnej a európskej úrovni, k poskytovaniu podpory

a poradenstva zainteresovaným skupinám ako aj k zvýšeniu celkovej schopnosti

a potenciálu jednotlivých regiónov ohľadom celoživotného vzdelávania.

SWOT analýza





vzdelávacích inštitúcií v kraji,

proporcionálne rozloženie stredných škôl

a školských zariadení v regiónoch Žilinského

kraja,

činnosť centier odborného vzdelávania

a prípravy v oblasti celoživotného vzdelávania,

možnosť vykonania skúšok overenia odbornej

spôsobilosti v akreditovaných programoch

vzdelávania stredných odborných škôl,

ponuka akreditovaných a neakreditovaných

kurzov v stredných odborných školách,

činnosť Krajskej rady pre odborné vzdelávanie

a prípravu,

vhodný potenciál pre vytváranie pracovných

miest,

kvalifikovanosť pedagogických zamestnancov,

odbornosť vyučovania, záujem pedagogických

zamestnancov o celoživotné vzdelávanie,

predčasné ukončovanie školskej dochádzky

chýbajúca motivácia obyvateľov k ďalšiemu

vzdelávaniu,

nízka participácia obyvateľstva na ďalšom

vzdelávaní,

nedostatočné prepojenie systému celoživotného

vzdelávania s potrebami zamestnávateľov,

absencia definovania reálnych potrieb

zamestnávateľov v oblasti ďalšieho vzdelávania

pracovnej sily,

nedostatok informačných a poradenských

služieb o vzdelávaní o možnostiach na trhu

práce,

absencia kariérneho poradenstva na úrovni


absencia vyučovacích predmetov na základných

a stredných školách venovaných orientácii na

trh práce,

zastarané príp. chýbajúce učebné pomôcky

a didaktická technika,

sieť stredných škôl neposkytuje v dostatočnej

4

205


realizácia projektovej činnosti samosprávneho

kraja,

vlastné priestory škôl v správe samosprávneho

kraja.

miere vyššie odborné vzdelanie ako príležitosť

na celoživotné vzdelávanie,

slabá propagácia niektorých stredných škôl na

verejnosti,

nízka úroveň mobility a flexibility pracovnej

sily.



zamestnávateľmi, zamestnávateľskými zväzmi

a komorami,

akreditácia programov na overovanie odbornej

spôsobilosti,

motivácia mladej i strednej populácie k

ďalšiemu vzdelávaniu,

vznik nových centier odborného vzdelávania

a prípravy,


zamestnancov (spolupráca s metodicko-

pedagogickými centrami, vysokými školami

a inštitúciami poskytujúcimi akreditované

vzdelávanie),



vzdelávania,





a príležitostí v regiónoch Žilinského kraja,

vstup nových investorov do výrobnej sféry,



a zamestnaniach,

ponuka kariérneho poradenstva pre dospelých

v centrách pedagogicko-psychologického

poradenstva,

zvýšenie účinnosti prepojenia ponuky pracovnej

sily s dopytom trhu práce,

rozvíjanie kariérneho poradenstva v stredných


izolácia vzdelávacej sústavy od požiadaviek

trhu práce,

malý počet ponúkaných pracovných miest na

trhu práce,

nemožnosť absolvovať ďalšie vzdelávanie

obyvateľmi zo slabšieho sociálneho prostredia

odliv kvalifikovanej pracovnej sily z regiónu,

zrušenie ekonomických stimulov s následným

odchodom strategických zamestnávateľov,


nezáujem podnikateľskej sféry o spoluprácu so

strednými školami,

nezáujem ekonomicky aktívneho obyvateľstva

na vlastnom kariérnom rozvoji.

4

206


4.3 Stratégia v oblasti celoživotného vzdelávania

4.3.1 Východiská

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky uznalo koncept celoživotného

vzdelávania ako jedinú možnú odpoveď zodpovednej politickej reprezentácie. Vláda si

preto kladie za cieľ zabezpečiť, aby každý občan mal rovnaký prístup ku kvalitnému

celoživotnému vzdelávaniu po skončení školskej dochádzky, počas pracovného

procesu aj v dôchodkovom veku.

Podľa Národného programu reforiem na rok 2013 sa kvôli rýchlym zmenám na trhu

práce kladú na jednotlivca často požiadavky na prehlbovanie vzdelania či zručností.

Cieľom je vytvorenie fungujúceho systému celoživotného vzdelávania a poradenstva.

Je dôležité najmä definovať požiadavky na vzdelávacie programy, lektorov a manažérov a

na samotné inštitúcie.

Politika súdržnosti EÚ patrí medzi kľúčové nástroje sociálno-ekonomického rozvoja

SR. V tejto súvislosti je preto rozhodujúca dôsledná implementácia legislatívnych

predpisov EÚ pre politiku súdržnosti EÚ, najmä s ohľadom na nové prvky zavedené pre

programové obdobie 2014 – 2020. Efektívne vyčerpanie fondov EÚ v tomto

programovom období (2007 - 2013) a príprava nového programového obdobia 2014 –

2020 sú najväčšími prioritami vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky súdržnosti EÚ.

Európska komisia predstavila svoj pohľad na identifikáciu hlavných rozvojových potrieb a

výber tematických cieľov a priorít, ktoré by mali byť financované v rámci jednotlivých

fondov EÚ v podmienkach SR v Pozičnom dokumente k Partnerskej dohode SR a

operačným programom na roky 2014 – 2020. V tomto dokumente definovala päť

prioritných oblastí, ktoré by SR mala z Európskych štrukturálnych a investičných fondov

podporovať: podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie, infraštruktúra pre

hospodársky rast a zamestnanosť, rozvoj ľudského kapitálu a zlepšenie účasti na trhu

práce, trvalo udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov, moderná a

profesionálna verejná správa.

Podľa uvedeného Národného programu reforiem má Slovenská republika stanovené

národné ciele Stratégie Európa 2020 v oblasti vzdelávania, vedy a inovácií nasledovné

výsledkové ukazovatele v roku 2020 :

- priemer dosiahnutých bodov v meraniach PISA: 505 - (v r. 2006 – 482, v r.

2009 – 488, v r. 2012 – 472),

ide o medzinárodné štandardizované hodnotenie vedomostí a zručností pätnásťročných

žiakov, hodnotí žiakov v troch oblastiach: v matematike, čítaní a prírodných vedách. Index

je aritmetickým priemerom hodnotení v jednotlivých oblastiach.

- predčasné ukončenie školskej dochádzky (%vo vekovej skupine 18 – 24 rokov) :

SR - 6% krajiny OECD - 10% - (v r. 2006 – 6,6, v r. 2009 – 4,9, v r. 2011 – 5),

ide o podiel populácie vo veku 18-24 rokov s najnižším vzdelaním (ISCED 0, 1, 2, 3C),

ktorá nepokračuje v ďalšom vzdelávaní. Žiak nepokračuje vo vzdelávaní, ak sa počas

posledných štyroch týždňov pred uskutočnením prieskumu nezúčastnil žiadneho typu

4

207


vzdelávania, pričom sa nezohľadňuje relevantnosť vzdelávania pre súčasnú alebo budúcu

prácu respondenta;

- miera vysokoškolsky vzdelanej populácie (%vo vekovej skupine 30 -34 rokov):

SR - 40% krajiny OECD – 40% - (v r. 2006 – 28,9, v r. 2009 – 32,2, v r. 2011 –

34,6),

ide o podiel absolventov vysokoškolského štúdia vo veku 30-34 rokov pripadajúci na

celkový počet obyvateľov rovnakej vekovej skupiny. Stupeň vysokoškolského alebo

doktorandského štúdia zodpovedá úrovni ISCED 5-6;

- výdavky na vedu a výskum (%HDP) SR - 1,2% krajiny OECD – 3% - (v r. 2006

– 0,49, v r. 2009 – 0,48, v r. 2011 – 0,68),

ide o percentuálny podiel celkových výdavkov na výskum a vývoj na HDP.

Podľa Stratégie celoživotného vzdelávania 2011 sociologický výskum realizovaný

v roku 2010 v SR potvrdil, že vzdelanie nepatrí medzi významnú hodnotu pre človeka,

keď iba 22% respondentov považuje vzdelávanie a rozširovanie vedomostí za významné

a táto hodnota sa umiestnila na 16. mieste z 20. hodnotového rebríčka respondentov. Tento

pokles významnosti vzdelania v rebríčku v porovnaní s obdobím pred rokom 1989 môže

byť zapríčinený tým, že ľudia nevidia praktický význam vzdelávania ako takého (na

rozdiel od dosiahnutého titulu), keďže len tretina respondentov je presvedčená o tom, že

vzdelanie má významný vplyv na kvalitu života a najnižší podiel bol zaznamenaný u ľudí

s vysokoškolským vzdelaním.

Porovnateľne veľká skupina ľudí – len necelá tretina si zároveň myslí, že školské

vzdelávanie, program ďalšieho vzdelávania či rekvalifikačný kurz ich dostatočne pripravili

na výkon povolania. Z tohto a iných výskumov najviac rezonuje zistenie, že najväčšie

problémy motivovať ku vzdelávaniu sú v skupine ľudí s nízkou kvalifikáciou, kde iba

polovica občanov bola ochotná deklarovať, že by si v prípade potreby doplnila vzdelanie.

Slovensko výrazne zaostáva za Európou v ďalšom vzdelávaní ľudí v praxi. Zatiaľ

čo na Slovensku sa po nástupe do zamestnania ďalej vzdeláva len okolo 5% obyvateľov,

v niektorých, hlavne severských krajinách, je to až okolo 30%. Európska únia si dala za

cieľ zvýšiť toto percento v priemere na 12%. (Učiteľské noviny, 4.7.2013).

Stratégia 2011 informuje, že zistenie, ktoré platí v celej Európe a potvrdzuje

pravidlo, že čím má človek vyšší stupeň vzdelania, tým sa viac ďalej vzdeláva, platí aj na

Slovensku. Účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní v SR bola v roku 2010 na úrovni

2,8 %, pričom v priemere za EÚ bola na úrovni 9,3 %, najvyššiu hodnotu dosiahlo

Dánsko, a to 31, 6 %.

Tabuľka 27: Účasť na celoživotnom vzdelávaní podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania

(stupne ISCED) v rokoch 2003 až 2010 (vek 15-64 rokov)

rok (priemer) % 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

ISCED (TOTAL) 3,7 4,3 4,6 4,1 3,9 3,3 2,8 2,8

4

208


ISCED 0_2

základné vzdelanie n n n n n n n n

ISCED 3_4

stredné vzdelanie

(výuč.list, maturita) 3,0 3,4 3,7 3,2 3,0 2,6 2,2 1,8

ISCED 5_6

vyššie odb. vzdelanie,

vysokoškolské 12,4 13,6 13,6 11,6 11,0 8,9 7,0 8,2

*n – nemerateľná hodnota; Zdroj: Labour Force Survey, Eurostat

Stratégia celoživotného vzdelávania 2011 konštatuje, že úroveň participácie dospelej

populácie na ďalšom vzdelávaní je nízka, a okrem relatívne vysokej účasti VŠ vzdelaných

sa zvyšok dospelej populácie ďalšiemu vzdelávaniu vyhýba. Najčastejšími prekážkami sa

javia byť cena vzdelávania a čas, kedy sa toto vzdelávanie organizuje. Zásadnou

prekážkou v účasti na ďalšom vzdelávaní je jeho nízka akceptácia zamestnávateľmi, alebo

že výstup z ďalšieho vzdelávania negarantuje ani vyšší plat a ani lepšiu zamestnateľnosť.

Nie je považovaný za rovnocenný s diplomom či výučným listom.




Fungujúcim efektívnym systémom celoživotného vzdelávania umožniť občanovi

v každom veku prehlbovať svoje vedomosti a zručnosti, rozširovať si kvalifikáciu

s cieľom zvýšenia jeho uplatnenia sa na trhu práce a zlepšenia kvality jeho života,

znásobovať svoj vzdelanostný potenciál, ktorý bude viesť k znižovaniu nezamestnanosti,

posilňovaniu ekonomiky, ako aj rozvoju spoločnosti. Zároveň zvyšovať motiváciu

jednotlivcov k účasti na ďalšom vzdelávaní a podporovať záujem každého občana

o celoživotné vzdelávanie.

Čiastkové ciele:

4.3.2.1

Prostredníctvom celoživotného vzdelávania vychovávať sebavedomých a

zodpovedných jednotlivcov s požadovanou kvalifikovanosťou a odbornosťou,

so zručnosťami, so schopnosťou adaptovať a prispôsobiť sa požadovaným

podmienkam na trhu práce.

Aktivity:

1. V celoživotnom vzdelávaní vytvárať v centrách odborného vzdelávania a prípravy

podmienky pre zabezpečenie základnej úrovne rozvoja kompetencií jednotlivca pre

4

209


jeho profesijný a osobnostný rozvoj v oblasti finančnej gramotnosti,

podnikateľských kompetencií, komunikácie vo svetových jazykoch, digitálnej

gramotnosti a aktívneho občianstva, ktoré majú pre jednotlivca vysokú pridanú

hodnotu spočívajúcu v ich prenositeľnosti, t. j. môže ich naplno uplatniť v

osobnom živote a aj v oblasti jeho pracovných činností a ich prínosom je aktívny

život a vyššia kvalita života.

2. Vytvorením širokej ponuky a možností celoživotného vzdelávania umožniť

občanom na základe ich ambícií, schopností a záujmu správne sa rozhodovať v

oblasti svojho ďalšieho vzdelávania.

3. Prostredníctvom širokej ponuky celoživotného vzdelávania vytvárať podmienky

pre rovnosť šancí na trhu práce tak pre ženy, ako aj pre mužov, rozvíjať ich

schopnosť efektívne sa zamestnať, podporovať podnikateľský prístup

a pripravovať ich na zamestnanie, ktoré im umožní realizovať sa v profesionálnom

i súkromnom živote.

4. Propagovať potrebu celoživotne sa vzdelávať, aby si jednotlivec dokázal

predstaviť dosah vzdelávania na jeho úspech v zamestnaní a na celkovú kvalitu

jeho života, ako motivačný činiteľ účasti na ďalšom vzdelávaní propagovať

možnosť kariérneho rastu a lepšie mzdové ohodnotenie

4.3.2.2

Podporovať rozvoj celoživotného vzdelávania s jeho priamym previazaním s praxou,

aby jeho výstupy zodpovedali potrebám zamestnávateľov.

Aktivity:

1. Zabezpečiť komunikáciu vzdelávacích inštitúcií pôsobiacich v oblasti

celoživotného vzdelávania so zástupcami profesijných a stavovských organizácií

v regiónoch, so zástupcami spoločností a firiem s cieľom získať informácie

o potrebách a požiadavkách na pracovnú silu, aby definovali reálne potreby

v oblasti vzdelávania pracovnej sily.

2. Monitorovať vzdelávacie potreby vo vzťahu k najviac žiadaným profesiám na trhu

práce a zároveň identifikovať v budúcnosti najžiadanejšie kompetencie a zručnosti

pre trh práce.

3. Zosúladiť obsah vzdelávania a odbornej prípravy, obsah vzdelávacích programov

s aktuálnymi potrebami trhu práce a zabezpečiť vstup zamestnávateľov do

vytvárania resp. úprav vzdelávacích programov.

4. Venovať osobitnú pozornosť kariérnej výchove a kariérnemu poradenstvu už

počas štúdia na základných a stredných školách, aby smerovalo k požiadavkám

a potrebám zamestnávateľov v regióne i k naplneniu ekonomických

a spoločenských potrieb štátu.

4

210


5. Osloviť zamestnávateľov v jednotlivých mikroregiónoch s ponukou ďalšieho

vzdelávania, rekvalifikačného resp. rozširujúceho štúdia pre ich zamestnancov

realizovaného v stredných školách, v centrách odborného vzdelávania a prípravy.

4.3.2.3

Umožniť nezamestnaným osobám, najmä mladým nezamestnaným ľuďom, aby si

prostredníctvom celoživotného vzdelávania mohli opätovne nájsť prácu.

Aktivity:

1. Vytvoriť širokú sieť celoživotného vzdelávania a aktivít, prepojených s aktuálnymi

potrebami na trhu práce.

2. Zabezpečiť tok informácií o možnostiach ďalšieho štúdia alebo rekvalifikácie

v odboroch, ktoré sú žiadané trhom práce v regióne a zvýšiť tak znalosť ponuky

vzdelávacích aktivít.

3. V spolupráci so zamestnávateľmi vytvoriť nástroje na zvýšenie motivácie

nezamestnaných osôb s cieľom zmeny ich vnútorných postojov a hodnôt, ktoré ich

budú motivovať aktívne sa zapájať do aktivít súvisiacich s ďalším vzdelávaním.

4.3.2.4

Škola – centrum nielen školského vzdelávania mladej populácie ako prípravy na

povolanie, ale i centrum celoživotného vzdelávania pre každého občana, ktorý chce

ďalej rozvíjať a zvyšovať svoj vedomostný a tvorivý potenciál, pracovať na svojich

individuálnych danostiach a schopnostiach, aby bol čo najdlhšie produktívny.

Aktivity:

1. Permanentne zlepšovať kvalitu vzdelávacích inštitúcií, ponúkajúcich celoživotné

vzdelávanie, prostredníctvom čerpania fondov EÚ modernizovať materiálno-

technické zabezpečenie škôl, podporou ďalšieho vzdelávania a odborného rastu

pedagogických zamestnancov, inováciou školských vzdelávacích programov

v súlade s prioritami štátnej vzdelávacej politiky.

2. Zabezpečiť pravidelné zverejňovanie všetkých relevantných informácií o školách

resp. vzdelávacích inštitúciách ako o poskytovateľoch vzdelávania, o úspešnosti

svojich absolventov na trhu práce, o prepojenosti profilov absolventov s potrebami

trhu, ale aj hodnotenia spokojnosti absolventov.

3. Naďalej prostredníctvom Centier odborného vzdelávania a prípravy pri stredných

odborných školách ponúkať širokej verejnosti i zamestnávateľom možnosť

využitia priestorového a odborného vybavenia stredných škôl, vedomostí

a zručností kvalifikovaných pedagógov v oblasti celoživotného vzdelávania.

4. Vyzvať stredné odborné školy, aby sa vo väčšej miere zapojili do procesu

overovania odbornej spôsobilosti formou tzv. oprávnenej inštitúcie, aby požiadali

MŠVVaŠ SR o akreditáciu svojich programov vzdelávania, zaoberali sa

4

211


vzdelávaním dospelých, ponúkali širokej verejnosti vykonanie skúšok overenia

odbornej spôsobilosti v jednotlivých remeselných živnostiach a možnosť získania

osvedčenia, a to s prihliadnutím na reálny regionálny dopyt.

5. Poskytovať priestory a materiálno-technické zabezpečenie stredných škôl pre

realizáciu vzdelávacích aktivít žiakov, pedagógov a širokej verejnosti.

4.3.2.5

Dbať na zvyšovanie odborného a osobnostného rastu pedagogických zamestnancov

s výraznou podporou celoživotného vzdelávania v prostredí škôl a vstupom viacerých

odborných subjektov do tohto procesu a zabezpečiť vyššie spoločenské uznanie práce

učiteľa

Aktivity:

1. Prostredníctvom zapojenia sa do projektovej činnosti spojenej s možnosťou

využitia európskych štrukturálnych fondov skvalitniť vzdelávacie prostredie

novými učebnými zdrojmi a materiálno-technickým vybavením s digitálnou

podporou.

2. Postupne pripraviť na digitalizáciu vzdelávania a na využívanie digitálnych

vzdelávacích pomôcok a vzdelávacieho obsahu všetkých pedagogických

zamestnancov prostredníctvom komplexných školení.

3. Monitorovať a identifikovať vzdelávacie potreby pedagógov, zamestnávateľov,

občanov a zabezpečiť ich efektívne prepojenie s potrebami miestneho

a regionálneho trhu práce.

4. Vytvárať podmienky pre kariérový rast pedagogických zamestnancov škôl a

podporovať zostavenie plánov kontinuálneho vzdelávania jednotlivých škôl podľa

potrieb spoločnosti a potrieb trhu práce.

5. Podporovať a sprostredkúvať vzdelávanie odborných pedagogických

zamestnancov a majstrov odborného výcviku organizovaného v aktívnej spolupráci

s konkrétnymi zamestnávateľmi.

6. Pri propagácii činnosti stredných škôl, pri prezentácii úspechov žiakov škôl

i v pedagogickej práci zdôrazňovať kľúčovú úlohu učiteľa pri formujúcom

výchovno-vzdelávacom procese a verejným oceňovaním činnosti a pôsobenia

učiteľa zvýšiť spoločenské uznanie a spoločenské postavenie učiteľov.

4.3.2.6

Vytvoriť systém organizovaných služieb kariérneho poradenstva a sieť

poradenských centier, s cieľom pomôcť jednotlivcom pri rozhodovaní v otázkach

vzdelávania, profesijnej prípravy, voľby zamestnania a rozvoji kariéry

v ktorejkoľvek fáze ich života a informovať ich o kariérnych a vzdelávacích cestách

prostredníctvom programov ďalšieho vzdelávania, aby všetky skupiny obyvateľstva

4

212


mali možnosť poradiť sa a dostať nezávislú a relevantnú, vysokokvalitnú

informáciu, týkajúcu sa vzdelávania a aj o možnostiach ich kariérneho rastu.

Aktivity:

1. Prispieť a podporovať zavedenie vyučovacích predmetov venovaných orientácii

na trhu práce pre záverečné ročníky na jednotlivých úrovniach škôl s adekvátnym

rozsahom a poskytovaného kvalifikovanými učiteľmi.

2. Zabezpečiť, aby pozíciu kariérneho poradcu zastával človek kvalifikovaný

a odborne erudovaný so znalosťami nielen z oblasti pedagogiky a psychológie, ale

aj z oblasti ekonomiky a potrieb trhu práce i problematiky uplatnenia sa

absolventov stredných škôl na trhu práce a vzhľadom na absenciu týchto

odborníkov združiť v každom mikroregióne ŽSK viacero škôl, ktorým bude

kariérny poradca poskytovať odborné služby.

3. Vychovávať a viesť žiakov k zodpovednej práci s kariérou, naučiť ich vnímať

reálne potreby trhu práce a možnosti ich postupného kariérneho rastu.

Záver

Celoživotné vzdelávanie je vo svojej podstate systémový prístup ku vzdelávaniu od

útleho detstva až po aktívny život v seniorskom veku, ktorý v sebe zahŕňa oblasť

aktívneho pôsobenia a začlenenia jednotlivca v spoločnosti a jeho vnútorného naplnenia v

oblasti osobných záujmov. V centre pozornosti celoživotného vzdelávania je učiaci sa

jednotlivec, ktorý má prístup tak k školskému vzdelávaniu, ako aj k ďalšiemu vzdelávaniu

so zachovaním princípov kvality a rovnosti príležitostí v každom veku a bez ohľadu na

jeho vzdelanie.

Umožniť celoživotne sa vzdelávať každému počas celého života, ponúknuť viac

informácií o možnostiach vzdelávania sa, ponúknuť viac dostupného a kvalitného

vzdelávania, viac možností rozvoja kompetencií jednotlivca v osobnej i profesionálnej

sfére pre vyššiu kvalitu jeho života, je snahou každej spoločnosti, ktorej záleží na jej

budúcnosti. Preto musí byť povedomie jednotlivca o potrebe jeho permanentného

vzdelávania sa silné, pretože práve ďalšie vzdelávanie mu poskytne zručnosti a

kompetencie pre udržateľnú zamestnateľnosť, pre uplatnenie sa v spoločnosti a pre rozvoj

jeho osobných záujmov.

4

213


Prevencia sociálno-patologických javov

5

214


5.1 Vyhodnotenie regionálnej stratégie oblasti prevencie

sociálno-patologických javov na roky 2010 –2013

Zdravý životný štýl – založený na prosociálnych hodnotách, aktívnom trávení voľného

času, ochrane pred negatívnymi javmi spoločnosti a na záujme o vlastné zdravie – je

jednou z kľúčových stratégií Žilinského samosprávneho kraja. Prevencia sociálno-

patologických javov detí a mládeže v školách a školských zariadeniach sa realizuje v

zmysle uplatňovania Medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa a Deklarácie práv

dieťaťa.

Nosnou oblasťou činnosti odboru školstva a športu ŽSK v oblasti prevencie kriminality

je primárna (univerzálna) prevencia v školách a školských zariadeniach, ktorá je zameraná

na udržanie a podporu zdravia jedinca a spoločnosti, vytváranie vhodných podmienok

pre telesný, psychický a sociálny vývin jedinca, realizáciu súboru pedagogických a

psychologických opatrení zameraných na redukciu príčin vyvolávajúcich poruchy

psychosociálneho vývinu, realizáciu aktivít zameraných na včasnú elimináciu

vznikajúcich problémov u detí a mládeže a na motiváciu mladých ľudí k plnohodnotnému

životu. V rámci primárnej prevencie sociálno-patologických javov ide o poskytovanie

informácií, výchovu k zdravému životnému štýlu, ponuku možností trávenia voľného času

a humanizáciu podmienok života. Očakávaným cieľom je i zvýšenie odolnosti mládeže

voči sociálno-patologickým javom.

Uskutočnené aktivity (projekty, súťaže, semináre) sa zameriavajú na viaceré oblasti

života detí a mládeže, rovnako ako aj pedagogických pracovníkov. Viaceré z uvedených

aktivít vytvárajú priestor na uskutočnenie úzkej a neformálnej spolupráce všetkých

zainteresovaných subjektov.

Cieľom Žilinského samosprávneho kraja v oblasti prevencie sociálno-patologických

javov s názvom „Zdravá škola – zdravý žiak“ bolo vychovať zdravého jedinca,

efektívne využívajúceho voľný čas prostredníctvom tvorivého využívania voľného času s

dôrazom na podporu kvality života, rozvoja zásad efektívnej prevencie prostredníctvom

preventívnych programov pre deti, mládež a širokú verejnosť a zlepšenia dostupnosti a

kvality informácií o prevencii sociálno-patologických javov.

Žilinský samosprávny kraj bol organizátorom a realizátorom spoločensko-vedných,

kultúrnych a športových aktivít venovaných problematike dodržiavania ľudských práv a

predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a

ostatným prejavom intolerancie. V rámci rozvoja efektívnej prevencie uvedených

sociálno-patologických javov boli zorganizované hudobno – výchovné koncerty pod

názvom „Čo je veľa, to je veľa!“, zaoberajúcich sa prevenciou sociálno-patologických

javov (autor programu – občianske združenie Arzén) a multimediálne protidrogovo –

5

215


motivačné koncerty pod názvom „Vzdušné zámky“ (autor programu – hudobná skupina

AYA). V spolupráci s Radou mládeže Žilinského kraja bola zorganizovaná Olympiáda

žiackych školských rád 2010, venovaná prevencii sociálno-patologických javov. Nosnou

myšlienkou tohto podujatia bola téma „Prevencia je viac ako represia“.

Žilinský samosprávny kraj aktívne podporoval v období rokov 2010 - 2013

uplatňovanie prevencie sociálno-patologických javov detí a mládeže v stredných školách

a školských zariadeniach aj prostredníctvom grantového programu „Škola bez tabaku,

alkoholu a drog“, ktorý je zameraný na prevenciu sociálno – patologických javov a tvorí

nasledovné tematické okruhy:

1) zabezpečenie prevencie drogových závislostí vo výchovno-vzdelávacom procese –

cieľom podpory je uplatniť aktuálne metódy a formy prevencie drogových závislostí

vo výchovno-vzdelávacom procese stredných škôl a školských zariadení,

2) zabezpečenie prevencie drogových závislostí pre žiakov so špeciálnymi výchovno-

vzdelávacími potrebami – cieľom podpory je zabezpečiť systematickú preventívnu

starostlivosť pre deti a mládež so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

v stredných školách a školských zariadeniach,

3) realizácia pravidelných preventívnych aktivít so zameraním na rozvoj osobnosti

žiakov a zamestnancov školy – cieľom podpory je previazať spoluprácu stredných škôl

a školských zariadení so školskými zariadeniami výchovného poradenstva a prevencie

v zriaďovateľskej pôsobnosti Okresného úradu v Žiline pri realizácii dlhodobých

vzdelávacích aktivít pre žiakov a pedagogických zamestnancov škôl a školských

zariadení,

4) zabezpečenie rozvoja voľnočasových aktivít pre deti a mládež – cieľom podpory je

rozvíjať voľnočasové aktivity (mimo športových aktivít) detí a mládeže v stredných

školách a školských zariadeniach.

5

216


Graf 61: Výška poskytnutých finančných prostriedkov z rozpočtu Žilinského samosprávneho

kraja v grantovom programe „Škola bez tabaku, alkoholu a drog“ v rokoch 2010 – 2013


V rámci zlepšenia dostupnosti a kvality informácií o prevencii sociálno-patologických

javov a v rámci rozvoja zásad efektívnej prevencie prostredníctvom preventívnych

programov pre deti, mládež a širokú verejnosť boli realizované metodicko-informačné

semináre pre výchovných poradcov, školských psychológov a koordinátorov prevencie

v oblasti efektívnej prevencie sociálno-patologických javov detí a mládeže v stredných

školách a školských zariadeniach. V roku 2011 sa uskutočnil vzdelávací seminár

„Koordinátor prevencie a jeho miesto v škole“, ktorého cieľom bolo oboznámiť

koordinátorov prevencie s aktuálnymi témami v oblasti trestno-právnej zodpovednosti,

šikanovania, extrémizmu, mediácie problémov. Na seminári sa zúčastnilo približne 52

koordinátorov prevencie. Úlohám výchovného poradenstva boli v rokoch 2012 a 2013

venované odborné vzdelávacie semináre pod názvom „Výchovný poradca a jeho miesto

v škole“. Ich cieľom bolo oboznámiť výchovných poradcov s možnosťami riešenia

špecifických otázok psychického, výchovného a sociálneho vývinu detí a mládeže a s tým

súvisiacimi problémami. Odborné príspevky a prezentácie na uvedených akciách

zabezpečili prednášatelia z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie

v Martine, Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Žiline,

spoločnosti Herial s.r.o. z Bratislavy, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline,

Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline, Obvodného úradu v Žiline a Mestského

úradu v Žiline a Diagnostického centra v Lietavskej Lúčke. Cenné boli prezentácie

výchovných poradcov zo stredných škôl Žilinského kraja, ktoré boli zamerané na

konkrétne situácie a problémy, s ktorými sa vo svojej pedagogicko – výchovnej praxi

stretávajú. Vzdelávacieho semináru sa zúčastnilo v priemere 58 výchovných poradcov zo

stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK.

5

217


Zároveň bola poskytnutá pomoc pri distribúcii informačných materiálov o prevencii

sociálno-patologických javov, kriminality a drogových závislostí do stredných škôl

a školských zariadení.

S cieľom zvýšiť povedomie študentov stredných škôl a sprístupniť aktuálne poznatky

v oblasti gynekológie odbor školstva a športu ŽSK realizoval výchovné prednášky MUDr.

Beatrix Jeznej, zamerané na ochranu a podporu zdravia, ktoré prebiehali formou diskusie

a dotazníka v Spojenej škole Žilina - Bytčica, Spojenej škole podnikania, Sasinkova,

Žilina, Strednej priemyselnej škole stavebnej, Žilina a Obchodnej akadémii, Žilina.

Vzdelávací projekt „Kričím telom“, ktorého sa zúčastnilo približne 500 žiakov,

realizovaný v roku 2012 v Strednej priemyselnej škole stavebnej v Žiline, bol venovaný

zdravému životnému štýlu a otázkam anorexie, bulímie, o prevencii a boja s civilizačnými

ochoreniami, ktorého organizátorom bolo občianske združenie Herial Ladies Club.

Formovanie pozitívneho vzťahu a zodpovednosti k sebe a svojmu okoliu detí a mládeže

by mal poskytnúť aj výchovno-vzdelávací proces, cielene prostredníctvom rozvoja

kľúčových kompetencií. Mladí ľudia by mali získať v škole nielen poznatky a vedomosti,

ale aj spôsobilosti pre spoločenský život a medziľudské vzťahy, ako aj kvalitný hodnotový

systém.

5.2 Analýza súčasného stavu v prevencii sociálno-patologických javov

Javy označované ako sociálno-patologické nemusia byť identické z pohľadu času a

miesta. Ako sa líšia kultúry jednotlivých krajín a spoločenské normy, tak sa líšia aj javy,

ktoré sa od uznávaných noriem odchyľujú. Vývin spoločnosti, zmena zákonov a výrazná

globalizácia v mnohých oblastiach ľudského života sa prejavuje aj vo vzniku a rozšírení

nových foriem sociálno-patologických javov. K dlhodobo sa vyskytujúcim nežiaducim

spoločenským javom ako sú alkoholizmus, látkové (drogové) závislosti, agresivita,

kriminalita, xenofóbia a rasizmus sa v súčasnej dobe pridali nové typy negatívneho

správania. Takými sú napr. mobbing, gambling, kyberšikanovanie, patologické závislosti.

K najnovším, ale nie menej nebezpečným, sociálno-patologickým javom s aspektom

závislosti, patria aj ďalšie, tzv. komunikačné závislosti, akými sú problémové používanie

internetu, chatu a mobilného telefónu.

Vyššie uvedený výpočet sociálno-patologických javov určite nie je úplný. Ako sme už

uviedli, sociálno-patologické javy sú iba odrazom spoločnosti, v ktorej žijeme. A preto, aj

v súčasnosti, kopírujú našu konzumnú, na výkon orientovanú spoločnosť. Je preto

pravdepodobné, že tak, ako sa bude naša spoločnosť meniť, budeme zaznamenávať aj

zmeny v oblasti sociálno-patologických javov. Mladí ľudia tvoria cieľovú skupinu, ktorej

musí byť venovaná zvláštna, osobitne významná a permanentná pozornosť v súvislosti s

primárnou prevenciou látkových i nelátkových závislostí. Platí, že predovšetkým mladí

5

218


ľudia sú veľmi rizikoví a pravdepodobnosť kontaktu či experimentu s látkovými i

nelátkovými závislosťami, medzi nimi aj modernými komunikačnými technológiami, je

práve u nich veľmi vysoká.

Sociálno-patologické javy majú svoje špecifikum v tom, že majú dlhú genézu a vo

väčšine prípadov sa dostávajú do centra pozornosti až vtedy, keď nadobudnú neúnosné

rozmery a stávajú sa vážnym spoločenským problémom. Náklady na ich riešenie v

rozvinutej fáze vývoja sú nielen väčšie a časovo náročnejšie, ale aj menej efektívne, než

investície do prevencie ich výskytu. Preto je nevyhnutné systematické a komplexné

riešenie vznikajúcich problémov správania sa detí a mládeže už od začiatku, čo znamená

od obdobia školského veku.

Za všeobecne účinnú stratégiu prevencie považujeme tzv. model „celospoločenského

nasadenia“. Podľa E. Servaisa ide o stratégiu prevencie, ktorá je založená na týchto

predpokladoch:

a) spojenie všetkých síl (inštitúcií aj osôb) pri realizácii aktivít a riešení,

b) zameranie aktivít na predchádzanie a miernenie rizík negatívneho správania,

c) spolupráca laikov i profesionálov,

d) zabezpečenie dostupnosti preventívnych opatrení všetkým ľuďom,

e) spojenie kontaktov a podpory na lokálnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej

úrovni.

SWOT analýza


dostatočná sieť škôl a školských zariadení

výchovného poradenstva a prevencie,


vzdelávacích inštitúcií v oblasti prevencie

sociálno-patologických javov,


škôl a školských zariadení a odborných

zamestnancov zariadení výchovného

poradenstva a prevencie,

ochota a záujem pedagogických zamestnancov

škôl venovať sa aktivitám prevencie sociálno –

patologických javov


činnosti a voľnočasových aktivít,

organizovanie voľnočasových a záujmovo-

vzdelávacích aktivít pre deti a mládež,

skúsenosti s tvorbou projektov a aktívna

zapojenosť žiakov škôl a školských zariadení

do preventívnych programov,

spolupráca stredných škôl so zariadeniami

výchovného poradenstva a prevencie a

neucelený systém poskytovania informácií o

možnostiach prevencie sociálno-patologických

javov detí a mládeže,

nízka úroveň motivácie, mobility a flexibility

detí a mládeže,

neefektívna realizácia preventívnych aktivít

v stredných školách a školských zariadeniach

(monitoring a evalvácia preventívnych

programov),

neinformovanosť pedagogických zamestnancov

škôl a školských zariadení o možnostiach

realizácie preventívnych aktivít pre deti

a mládež,

možnosti realizácie preventívnych aktivít

v oblasti neformálne vzdelávania,

nedostatok finančných prostriedkov na

realizáciu preventívnych aktivít,

fluktuácia pedagogických zamestnancov škôl

a školských zariadení, ktorí vykonávajú

funkciu výchovného poradcu a koordinátora

prevencie,

5

219


občianskymi združeniami v oblasti prevencie

sociálno-patologických javov,

spolupráca štátnej správy a územnej

samosprávy v oblasti realizácie preventívnych

aktivít pre deti, mládež a širokú verejnosť,

priestory škôl a školských zariadení pre

realizáciu voľnočasových aktivít detí

a mládeže,

vytvorená funkcia výchovného poradcu

a koordinátora prevencie v školskom systéme

pedagogicko-psychologického poradenstva

a prevencie,

činnosť zariadení pedagogicko-

psychologického poradenstva a špeciálno-

pedagogického poradenstva,


samosprávneho kraja pre realizáciu

preventívnych aktivít – grantový program

Škola bez tabaku, alkoholu a drog.

nedostatočná motivácia žiakov stredných škôl

zapájať sa do preventívnych aktivít,

ľahká dostupnosť návykových látok pre

mladých ľudí,

chýbajúce ľudské zdroje na organizovanie

voľnočasových aktivít,

nedostatočné materiálne podmienky pre

voľnočasové aktivity,

nedostatočná úroveň vedomostí dospelých

o patologických príznakoch závislostí

(kyberšikanovanie, mobbing, gambling,

xenofóbia, vytváranie pouličných gangov)

Príležitosti Ohrozenia a riziká

spolupráca zriaďovateľov škôl a školských

zariadení v oblasti prevencie sociálno-

patologických javov detí a mládeže,

využívanie finančných prostriedkov z

Európskej únie a iných zdrojov pre oblasť

prevencie látkových a nelátkových závislostí,

priaznivé podmienky pre realizáciu

preventívnych aktivít pre deti a mládež,


prevencie sociálno-patologických javov detí a

mládeže,




zapojenie škôl, školských zariadení

a občianskych združení detí a mládeže do

procesu trvalo udržateľného rozvoja miest

a regiónov,



v stredných školách a školských zariadeniach

v oblasti prevencie sociálno-patologických


možnosti inovácie školských vzdelávacích

programov škôl a výchovných programov

školských zariadení v oblasti predchádzania

všetkým formám závislostí, diskriminácie,

antisemitizmu, rasizmu a xenofóbie,


slabý záujem detí a mládeže o realizáciu

preventívnych, voľnočasových a záujmovo-

vzdelávacích aktivít,



nárast problémového správania sa detí

a mládeže v školskom a mimoškolskom

prostredí,

častý nezáujem rodiny o výchovu a prevenciu

sociálno-patologických javov mládeže,

chýbajúce alternatívne programy voči

konzumnému spôsobu života spoločnosti,

nekontrolovaný nárast moderných

komunikačných technológií a s tým súvisiaci

vznik závislostí,

vysoká tolerancia voči niektorým látkovým

závislostiam (alkoholizmus, fajčenie) vo

veľkej časti spoločnosti.

5

220


v oblasti prevencie sociálno-patologických


rozvíjanie pedagogicko-psychologického

poradenstva a prevencie v stredných školách

a školských zariadeniach,

medzirezortná spolupráca v oblasti prevencie

sociálno-patologických javov detí a mládeže.

Prevencia sociálno-patologických javov detí a mládeže

Prevencia sociálno-patologických javov je proces tvorby sústavy a realizácie opatrení

štátu a spoločnosti, ktoré smerujú k znižovaniu jej výskytu, resp. k neutralizácii príčin a

podmienok jej vzniku. V tejto oblasti môžeme všeobecne rozlíšiť tri základné úrovne jej

uskutočňovania:

Primárna (univerzálna)

Predstavuje vytváranie optimálnych podmienok pre telesný, psychický a sociálny vývin

jednotlivca. Zabezpečovanie týchto podmienok a predpokladov je celospoločenská úloha,

ktorá má byť zahrnutá do programov školskej, zdravotníckej a sociálnej politiky štátu,

profesionálnej prípravy na budúce povolanie a využívania voľného času. Patria sem všetky

aktivity zamerané na to, aby problém, týkajúci sa sociálno-patologických javov nevznikol.

Za základ primárnej prevencie sa považuje pôsobenie na výchovu a usmerňovanie

mladých ľudí v rodine. Dôležitým je tiež pôsobenie prostredníctvom osvety, vzdelávania a

výchovy. V rámci výchovno-vzdelávacieho procesu v stredných školách predstavuje

najväčší podiel z uplatňovaných preventívnych aktivít.

Sekundárna (selektívna)

Zameriava sa na identifikovanie problémov jednotlivcov alebo skupín. Je určená priamo

ohrozeným jednotlivcom alebo skupinám, pričom sa vytvára priestor pre aktivity

špecialistov z radov zamestnancov v sociálnej oblasti, zdravotníctve, školstve, sociálnych

pracovníkov, psychológov, pedagógov, lekárov a príslušníkov policajného zboru.

Sekundárna prevencia má zabrániť vzniku alebo prehlbovaniu porúch sociálneho a

psychického vývinu či zdravotných problémov. Dôležité je zachytenie vzniknutých

problémov a ich eliminovanie už v počiatočnom štádiu, aby sa zamedzilo ich ďalšiemu

prehlbovaniu a šíreniu. Na tejto úrovni by sa mali najviac angažovať psychologické,

zdravotnícke a sociálne služby a výchovné inštitúcie, vrátane školy a rodiny.

Terciárna (indikovaná)

Má predchádzať zhoršovaniu stavu už vzniknutých problémov alebo porúch a zároveň má

zabrániť ich recidívam. Nastupuje po zlyhaní primárnej a sekundárnej prevencie.

Cieľovou skupinou sú ľudia s jasne pomenovanými a existujúcimi problémami, ktorí

okrem toho, že ohrozujú seba, predstavujú vážne riziko aj pre svoju rodinu a najbližšie

okolie. Cieľom terciárnej prevencie je resocializácia a integrácia jednotlivcov do

spoločnosti. Býva realizovaná zdravotníckymi, školskými alebo sociálnymi inštitúciami.

5

221


Základným cieľom prevencie sociálno-patologických javov, a to je spoločné pre

všetky jej úrovne, je predchádzať, zamedziť alebo minimalizovať prezentované

problémy, poruchy alebo javy.

Ciele prevencie v stredných školách a školských zariadeniach:

a) zmeniť interakčné vzťahy v škole – autoritatívnu atmosféru nahradiť tvorivo-

humanistickou výchovou,

b) podporovať harmonický vývin osobnosti žiaka,

c) preferovať zdravý životný štýl v školských a mimoškolských aktivitách,

d) vytvárať podmienky na formovanie zdravej osobnosti žiaka a jeho odolnosť voči

sociálno-patologickým vplyvom a tlakom,

e) vychovávať žiakov k osobnej zodpovednosti za svoje rozhodnutia,

f) vytvárať v škole priestor na pomoc pri riešení problémov žiakov,

g) podporovať rozvoj pozitívnych vzťahov v sociálnom kontexte,

h) systematicky a komplexne informovať žiakov o problematike prevencie sociálno-

patologických javov,

i) rozvíjať prosociálne správanie detí z hľadiska prevencie vzniku patologických foriem

správania,

j) realizovať preventívne aktivity v spolupráci so školskými poradenskými zariadeniami,

špeciálnymi výchovnými zariadeniami a Policajným zborom SR.

V modernom školskom systéme výchovy a vzdelávania majú podporné a nápomocné

orgány a inštitúcie svoje špecifické a nezastupiteľné miesto. Týka sa to i výchovného a

psychologického poradenstva, súčasti výchovno-vzdelávacej sústavy, ktoré poskytujú

odbornú pedagogickú, psychologickú a preventívnu starostlivosť deťom, metodickú a

informačnú pomoc pedagogickým zamestnancom škôl, zákonným zástupcom detí,

zamestnancom školskej správy, a to v oblastiach výchovy a vzdelávania v školách a

školských zariadeniach počas školskej dochádzky a prípravy na povolanie.

V zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK je v školskom roku 2012/2013 66 škôl a školských

zariadení, kde v súčasnosti pracuje 64 výchovných poradcov (45%), 10 školských

psychológov (8%), 64 koordinátorov prevencie (45%), 1 kariérový poradca (1%) a 1

špeciálny školský pedagóg (1%).

5

222


Graf 62: Zastúpenie zložiek výchovného poradenstva a prevencie v stredných školách v

zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v školskom roku 2012/2013


Výchovný poradca je pedagogickým zamestnancom školy, ktorý v prípade potreby

sprostredkuje deťom a ich zákonným zástupcom pedagogické, psychologické, sociálne,

psychoterapeutické, reedukačné a iné služby. Jeho úlohou je vykonávanie poradenstva

pri riešení osobnostných, vzdelávacích, profesionálnych a sociálnych potrieb detí. Svoje

aktivity koordinuje v spolupráci s triednymi učiteľmi. Úzko spolupracuje so školským

psychológom, školským špeciálnym pedagógom a odbornými zamestnancami

poradenských zariadení.

Školský psychológ vykonáva odborné činnosti v rámci orientačnej psychologickej

diagnostiky, individuálneho, skupinového alebo hromadného psychologického

poradenstva, psychoterapie, prevencie a intervencie k deťom a žiakom s osobitným

zreteľom na proces výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach; vykonáva

aj odborné činnosti psychologického poradenstva v oblasti rodinných, partnerských a

ďalších sociálnych vzťahov. Poskytuje psychologické poradenstvo a konzultácie

zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení.

Pripravuje podklady pre odborných zamestnancov poradenských zariadení.

Medzi zainteresovanými inštitútmi v oblasti školskej prevencie (riaditeľ školy,

preventívne a poradenské zariadenia rezortu školstva) má osobitne významné miesto

koordinátor prevencie. Jeho činnosť sa orientuje na oblasť prevencie všetkých sociálno-

patologických javov v zmysle orientácie celých školských kolektívov v smere pozitívnych

postojov k zdravému životnému štýlu a vytváraniu pozitívnej atmosféry v škole.

V rámci školy plní nasledovné úlohy:

1 % 8%

45 %

1 %

45%

Koordinátor pre výchovu k manželstvu a rodičovstvu Školský psychológ Koordinátor prevencie Špeciálny školský pedagóg Výchovný poradca

5

223


v spolupráci s vedením školy iniciuje preventívne aktivity a koordináciu prevencie

ako integrálnej súčasti výchovno - vzdelávacieho procesu,

v rámci aktivít školy poskytuje preventívno - výchovné konzultácie žiakom a ich

zákonným zástupcom,

monitoruje, koordinuje a metodicky usmerňuje preventívnu protidrogovú výchovu

a informačnú činnosť pedagogických pracovníkov školy pri dlhodobom

systematickom sledovaní a hodnotení vývinu žiakov ohrozených drogovou

závislosťou a inou sociálnou patológiou (delikvencia, šikanovanie, kriminalita,

fyzické a psychické týranie),

sprostredkúva prepojenie školy s preventívnymi, poradenskými a inými odbornými

zariadeniami a mimovládnymi organizáciami zaoberajúcimi sa prevenciou,

v rámci svojej preventívnej činnosti úzko spolupracuje s výchovným poradcom

v škole a s príslušným centrom výchovnej a psychologickej prevencie a

pedagogicko-psychologickou poradňou, ktoré poskytujú metodickú pomoc.

V 66 školách a školských zariadeniach v pôsobnosti ŽSK v rámci prevencie sociálno-

patologických javov sa uskutočnili besedy s kvalifikovanými odborníkmi (56%), sociálno

– psychologické výcviky (19%), športové aktivity (8%), projektové aktivity (7%)

a literárne a výtvarné súťaže (10%).

Graf 63: Formy prevencie sociálno-patologických javov detí a mládeže v stredných školách a

školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v

školskom roku 2012/2013


56%

7%

19%

10% 8%

Beseda s kvalifikovanými odborníkmi Projektové aktivity

Sociálno-psychologické výcviky Výtvarné a literárne súťaže

Športové aktivity

5

224


Prevencia sociálno-patologických javov detí a mládeže sa musí stať

celospoločenskou prioritou a priestorom pre rozvoj spolupráce, tvorbu a realizáciu

spoločných stratégií a postupov všetkých zložiek, tvoriacich systém preventívnych aktivít.

Výchovno-vzdelávací proces v školách a školských zariadeniach je potrebné zamerať na

podporu kvality života, prosociálnu orientáciu jednotlivca a zdravý životný štýl, podporu

duševného zdravia a zvýraznenie významu ochrany vlastného zdravia. Cieľom prevencie

sociálno-patologických javov v školách a školských zariadeniach je vytvárať optimálne

podmienky pre zdravý telesný, psychický a sociálny vývin žiakov formou optimalizácie

podmienok vo výchove a vzdelávaní a zabezpečenie personálnych, materiálno-

technických a priestorových podmienok. V stredných školách sa do popredia dostávajú

programy, ktoré sa uskutočňujú v rámci hodín etickej výchovy, občianskej výchovy a

triednických hodín. Programy primárnej prevencie realizujú najmä koordinátori prevencie,

výchovní poradcovia, školskí psychológovia a sociálni pracovníci. Sú zamerané na rozvoj

sociálnych spôsobilostí (vytváranie sebaúcty, rozvoj sebavedomia, sebapoznávania,

sebauvedomovania, budovanie sebadôvery), konštruktívne riešenie konfliktov a zvládanie

záťažových situácií, adekvátne prispôsobenie sa školským podmienkam, mimoriadnym

udalostiam a problémom, relaxáciu, redukciu nepozornosti a zvýšenie koncentrácie a

redukciu prejavov hyperaktivity. Preventívne programy musia byť určené nielen žiakom,

ale aj pedagógom a rodičom. Je žiadúce, aby sa zvýšila informovanosť širokej verejnosti

o nebezpečenstve a rizikách užívania drog, o formách nelátkových a moderných

komunikačných závislostí a účinkoch sociálneho vylúčenia jednotlivcov. Veľký význam

má aj tvorivé využívanie voľného času, ktoré je významnou preventívnou alternatívou ku

všetkým formám sociálno-patologických javov. V nemalej miere je dôležité vytvárať

celospoločenské podmienky pre aktívne zapájanie sa mládeže do tvorby a realizácie

preventívnych programov.

Kriminalita detí a mládeže

Kriminalita (zločinnosť) je spoločenský jav, ktorým sa rozumie súhrn trestnej

činnosti v určitej oblasti za určité obdobie. Kriminalita je súhrn trestných činov, ktoré

spáchali, či už úmyselne, alebo z nedbanlivosti trestnoprávne zodpovední jedinci na istom

mieste a za isté obdobie. Kriminalita je taká forma správania, ktorá je v rozpore s

normami, uvedenými v trestnom zákone. Rozlišuje sa kriminalita zjavná, ktorá je vždy

určitým spôsobom registrovaná (evidovaná) a kriminalita latentná (skrytá).

Základom zjavnej kriminality je skutočnosť, že väčšina trestných činov vychádza najavo a

stáva sa predmetom stíhania inštitúcií, ktoré spoločnosť vytvára práve na tento účel. Sú to

orgány činné v trestnom konaní. O latentnej kriminalite hovoríme, ak ide o trestné činy,

o ktorých sa orgány štátnej moci nedozvedia. Pomerne veľká latencia je v oblasti

kriminality mládeže, často aj preto, že trestné činy mládeže sa bagatelizujú.

5

http://sk.wikipedia.org/wiki/Spolo%C4%8Densk%C3%BD_jav

http://sk.wikipedia.org/wiki/Trestn%C3%BD_%C4%8Din



225


K najčastejšie sa vyskytujúcim typom kriminality patrí:

násilná kriminalita – násilie voči osobe alebo skupine osôb, týranie zverenej osoby,

únos, vražda, úmyselné ublíženie na zdraví, lúpež,

majetková kriminalita - vlámanie a ostatné krádeže, neoprávnené používanie

motorového vozidla, poškodzovanie cudzej veci (napr. nepovolené graffiti),

mravnostná kriminalita - znásilnenie, pohlavné zneužitie, obchodovanie s ľuďmi

(aj obchodovanie s deťmi),

ekonomická kriminalita – daňové podvody, falšovanie cenných papierov a meny,

neoprávnené podnikanie,

ostatná kriminalita - dopravné nehody, ohrozovanie pod vplyvom návykových

látok (opilstvo, narkománia), týranie zvierat.

Mladiství sa podieľajú na páchaní všetkých druhov kriminality. Najčastejšie páchajú

majetkové trestné činy, násilnú a mravnostnú kriminalitu. Dopúšťajú sa však aj

ekonomickej trestnej činnosti a ostatnej kriminality. Trestná činnosť mladistvých je

páchaná z rôznych dôvodov. Jednou z príčin môže to byť ich nerozvážnosť, zanedbaná

výchova alebo drogová závislosť. Napriek uvedeným dôvodom najdôležitejšiu úlohu

zohrávajú rodičia, ktorí by mali vedieť o tom, ako ich deti trávia voľný čas, s kým sa

stretávajú, aké miesta navštevujú.

Súčasné názory na vznik kriminality sa sústreďujú na dve hlavné oblasti. Prvú tvoria

individuálne (osobnostné) faktory, kam zaraďujeme oneskorený psychický vývoj jedinca,

poruchy rozumových schopností, zlá a nedostatočná výchova v rodine, emocionálna

deprivácia a frustrácia. Druhá oblasť je tvorená faktormi prostredia – politickými,

sociálnymi, kultúrnymi, spoločenskými a právnymi.

Graf 64: Celková kriminalita detí a mládeže v Slovenskej republike podľa počtu trestných

činov k 31. 10. 2013

Zdroj: Štatistické materiály Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline

475

214

2 586

307

145 NÁSILNÁ KRIMINALITA

MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA

MAJETKOVÁ KRIMINALITA

OSTATNÁ KRIMINALITA

EKONOMICKÁ KRIMINALITA

5

226


Graf 65: Celková kriminalita detí a mládeže v Žilinskom kraji podľa počtu trestných činov k

31. 10. 2013


Graf 66: Celková kriminalita detí a mládeže v Žilinskom kraji podľa počtu trestných činov k

31. 10. 2013


60

19

273

37

11 NÁSILNÁ KRIMINALITA

MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA

MAJETKOVÁ KRIMINALITA

OSTATNÁ KRIMINALITA


0

15

30

45

60

75

90

105

Ružomberok Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok

Čadca, Kysucké Nové Mesto

2 10 11

3 10

19

2

9

1 2 1 2

15

28

45

34

24

106

3

13

0 4 3

12

0 2 1 4 1 2

po

čet

tre

stn

ých

čin

ov

NÁSILNÁ KRIMINALITA MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA

MAJETKOVÁ KRIMINALITA OSTATNÁ KRIMINALITA


5

227


Prevencia kriminality predstavuje vedecky zdôvodnené, zámerné, cieľavedomé,

plánovité a koordinované pôsobenie na príčiny a podmienky kriminality s cieľom predísť

im, odstrániť ich, alebo ich vhodnými formami a metódami pôsobenia aspoň sčasti (podľa

možnosti v čo najvyššej miere) eliminovať, prípadne ich negatívne prejavy obmedziť a

súčasne podporovať vytváranie antikriminogénnych podmienok. K prevencii kriminality

je potrebné pristupovať v kontexte iných sociálno – patologických javov.

Prevencia kriminality sa v Slovenskej republike zabezpečuje v rámci trojstupňového

systému riadenia. Jednotlivé stupne riadenia sú odvodené od územnosprávneho členenia

Slovenskej republiky. Ide o celospoločenskú (Slovenská republika), regionálnu

(samosprávne kraje) a miestnu úroveň (mestá, obce alebo ich časti).

Graf 67: Obsahové zameranie besied o prevencii sociálno – patologických javov v stredných

školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v školskom roku

2012/2013

Zdroj: Štatistické materiály Krajského policajného zboru v Žiline

Prevencia šikanovania

Riešenie problému šikanovania v školskom prostredí rieši metodické usmernenie

Ministerstva školstva SR č. 7/2006-R z 28. marca 2006 k prevencii a riešeniu šikanovania

žiakov v školách a školských zariadeniach, v ktorom sú zosumarizované návrhy, spôsoby

a opatrenia (legislatívne odkazy) na prevenciu a riešenie šikanovania v školskom

prostredí. Problematikou šikanovania sa zaoberá aj školský zákon č. 245/2008 o výchove

a vzdelávaní a aktuálne Pedagogicko-organizačné pokyny.

Šikanovanie je definované ako násilné, ponižujúce správanie jednotlivca alebo skupiny

voči slabšiemu jedincovi, ktorý nemôže zo situácie uniknúť a nie je schopný sa účinne

brániť. Šikanovanie je prejavom zneužitia postavenia a moci. Hlavným znakom

5

228


šikanovania je nerovnováha moci a sily, pričom zahŕňa všetky formy psychického

a fyzického násilia páchaného jedincom alebo skupinou voči obeti.

Pre praktické potreby nášho školstva je šikanovanie charakterizované ako akékoľvek

správanie žiaka alebo žiakov, ktorých zámerom je ublíženie inému žiakovi alebo žiakom,

prípadne ich ohrozenie alebo zastrašovanie. Ide o cielené a opakované použitie násilia voči

takému žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z najrôznejších dôvodov nevedia alebo

nemôžu brániť. Šikanovanie sa prejavuje v rôznych podobách, ktoré môžu mať následky

na psychickom a fyzickom zdraví.

Podstatnými znakmi šikanovania sú:

a) úmysel bezprostredne smerujúci k fyzickému alebo psychickému ublíženiu druhému,

b) agresia jedného žiaka alebo skupiny žiakov,

c) opakované útoky,

d) nevyrovnaný pomer síl medzi agresorom a obeťou.

Šikanovanie sa prejavuje v priamej podobe: fyzickými útokmi, urážlivými prezývkami,

nadávkami, posmechom, tvrdými príkazmi agresora vykonať určitú vec proti vôli obete,

odcudzením veci a pod. Môže sa prejavovať i v nepriamej podobe, napr. prehliadaním

a ignorovaním obete.

Jednou z hlavných príčin delikventného správania sa mladých ľudí je rodinné prostredie

a rodinná výchova. Rodina má rozhodujúci vplyv na celkový vývin osobnosti dieťaťa.

V poslednom období je badateľné celkové oslabenie výchovného vplyvu rodiny, hlavne

v dôsledku súčasných spoločenských premien, čo môže mať za následok zvýšenie trestnej

činnosti mladistvých aj vo forme šikanovania. Vo väčšine prípadov sa šikanovanie berie

ako záležitosť, ktorá sa odohráva v školskom prostredí. Môžeme sa s ním však stretnúť aj

na miestach ako napr. nočné kluby, mládežnícke kluby, ihriská, športoviská, pracoviská,

cez mobilné telefóny a internet, chatové miestnosti či email.

Súčasná generácia detí a mládeže sa vďaka výraznému rozvoju a ľahkej dostupnosti

moderných technológií niekedy nazýva aj „online generácia“. Internet, ako komunikačná

platforma však okrem nespochybniteľných výhod v sebe skrýva aj mnoho negatívnych

javov a rizík. Jedným z nich je aj moderná forma šikanovania vo virtuálnom prostredí –

kyberšikany Nie je to niečo nové, je to len prejav, ktorý sa objavuje v inom priestore.

Podľa výsledkov výskumu Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie sa

na Slovensku s nejakou formou agresívneho správania cez internet stretla približne 1/3

detí 9 ročníka základných škôl. Pre agresorov je ľahšie ubližovať niekomu, komu sa

nemusia pozerať priamo do očí, menej vnímajú emócie a zranenie obete, menej si

uvedomujú závažnosť svojho konania a zodpovednosť zaň.

5

229


Charakteristické znaky kyberšikanovania:

- nemá časové a priestorové obmedzenie, v prípade kyberšikanovania môžu útoky

prichádzať kedykoľvek a kdekoľvek – stačí, ak má človek mobilný telefón alebo je

pripojený na internet,

- rýchlo sa rozšíri k veľkému publiku, pri kyberšikanovaní sa môžu akékoľvek obsahy,

ktoré sú zverejnené na internete alebo rozoslané cez mobil alebo email, rýchlo dostať

k veľkému počtu ľudí, pričom je ich šírenie často nekontrolovateľné,

- páchatelia môžu zostať v anonymite, oni sami sa cítia bezpečnejšie a menej si

uvedomujú, čo ich správanie spôsobuje, keďže nevidia reakciu svojej obete. U obete

prispieva anonymita páchateľa k ešte väčšej podozrievavosti, neistote a strachu – nevie,

voči komu sa má brániť, nevie, odkiaľ príde ďalší útok, páchateľom môže byť ktokoľvek,

- kyberšikanovanie ľahšie prekoná rozdiely, kvôli anonymite a použitiu technických

prostriedkov je pre páchateľov jednoduchšie zaútočiť aj na niekoho, na koho by si v

reálnom svete kvôli jeho autorite alebo pozícii netrúfli; takto sa môžu ľahko stať obeťami

kyberšikanovania napríklad učitelia či nadriadení,

- používa psychické prostriedky ubližovania a manipulácie, na rozdiel od klasického

šikanovania páchateľ a obeť nie sú v priamom kontakte, po kybernetickom šikanovaní

nezostávajú viditeľné stopy fyzického ublíženia (zranenia, modriny, poškodené oblečenie).

Základným prístupom v boji proti všetkým formám a typom šikanovania musí byť

prevencia spočívajúca vo výchove občana demokratickej spoločnosti založenej na

rešpektovaní a realizácii práv človeka a sociálnych skupín a na vzájomnej tolerancii.

Vzniku násilia aj v podobe šikanovania je potrebné čeliť spoluprácou žiakov, učiteľov,

rodičov a rozvíjaním schopnosti vyjednávať, voliť také postupy a opatrenia,

ktoré vytvárajú pozitívne kontakty medzi rovesníkmi v školách. Účinné riešenia sa preto

majú hľadať vo vzájomnej spolupráci školy, rodiny a celej spoločnosti. V školách

v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK pedagogickí pracovníci formou anonymného dotazníka

zisťovali prejavy šikanovania. Negatívne vplyvy boli odstraňované v spolupráci s

pedagogickými pracovníkmi.

Prevencia drogových závislostí

Koncepcia prevencie v rezorte školstva je zameraná na celú šírku problematiky

v oblastiach:

výchovy a vzdelávania (v školskom systéme ako aj v mimoškolskej záujmovej

činnosti),

aktívnej ochrany dieťaťa pred sociálno-patologickými javmi,

odbornej psychologickej a poradenskej starostlivosti,

spolupráce s rodinou.

Dôraz je kladený na monitorovanie situácie v sfére užívania drog u detí a mládeže

a na zabezpečovanie primárnej prevencie drogových závislostí v školách a školských

5

230


zariadeniach v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu. Podpora kvality života,

prosociálna orientácia jednotlivca a zdravý životný štýl, podpora duševného zdravia

a význam prevencie ochrany vlastného zdravia sú kľúčové oblasti, na ktoré sa zameriavajú

podmienky a prostriedky výchovného pôsobenia.

K dôležitým úlohám v prevencii drogových závislostí v školstve patrí odborné

vzdelávanie pedagogických a nepedagogických zamestnancov, zabezpečovanie podpory a

rozvoja voľno-časových a športových aktivít, podpora a preferovanie dlhodobých,

kontinuálnych aktivít prevencie na úkor neefektívnych jednorazových aktivít,

zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej a odbornej starostlivosti pre problémové deti, deti

so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a pre deti s poruchami správania.

V prevencii drogových závislostí je dôležité zabezpečiť prepojenie rezortných inštitúcií a

spoluprácu s inštitúciami iných rezortov, zabezpečenie činnosti preventívnych a

poradenských zariadení rezortu školstva a realizovanie preventívnych projektov.

Jedným z najúčinnejších faktorov prevencie pred drogovou závislosťou a

experimentovaním s drogami u mládeže je vyplnenie voľného času vhodnou a

zmysluplnou činnosťou. Deti a mladí ľudia na Slovensku trávia mnoho voľného času

aktivitami pasívneho charakteru, ako je sledovanie televízie, používanie moderných

komunikačných zariadení a kanálov, počúvanie hudby, pasívne oddychovanie a pod. V

malej miere sa venuje aktivitám tvorivého charakteru, ktoré sú zamerané na rozvoj ich

talentu a záujmov.

V spolupráci s Policajným zborom SR sa v rámci prevencie drogových závislostí

uskutočnili v stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK kontroly na

vyhľadávanie omamných látok medzi žiakmi prostredníctvom odborne vycvičených psov.

5.3 Strategické ciele v oblasti prevencie sociálno-patologických javov

1) vytvárať podmienky pre aktívne zapájanie sa mládeže a širokej verejnosti do tvorby

a realizácie preventívnych programov a projektov,

2) zabezpečiť účasť príslušníkov Policajného zboru, mestskej a železničnej polície

na seminároch a konferenciách zameraných na problematiku rasovej diskriminácie, rasovo

motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu,

3) zvyšovať informovanosť a povedomie žiakov a pedagogických zamestnancov

o prevencii sociálno-patologických javov prostredníctvom médií, informačných

materiálov, prednášok, školení, kurzov),

4) zvyšovať informovanosť pedagogických zamestnancov a rodičov o prejavoch

patologických závislostí (šikanovanie, užívanie drog, kyberšikanovanie, bulímia, anorexia,

gambling, vytváranie pouličných gangov).

5

231


Šport a telesná výchova

6

232


6. 1 Vyhodnotenie regionálnej stratégie športu a telesnej výchovy

na roky 2010 - 2013

Šport a telovýchova, obzvlášť vrcholový šport, sú vo svete v posledných rokoch

výrazne ovplyvňovaní komercionalizáciou, ktorá súvisí s odmeňovaním účasti a výkonov

špičkových športovcov, ich mediálnou prezentáciou a následnou popularitou zlučovanou s

propagáciou a reklamou najrôznejšieho tovaru. Príklady vrcholových svetovo populárnych

športovcov sa stávajú vzorom pre mládež a ostatných obyvateľov k aktívnemu telesnému

pohybu. To je tiež jeden z dôvodov, ktorý vedie vlády vyspelých krajín k vypracovaniu

športovej politiky, ktorá je zameraná na zvyšovanie účasti obyvateľov na najrôznejších

pohybových a športových aktivitách. Ponuky k aktívnej účasti sú zabezpečované nielen

prostredníctvom športových klubov, ale aj na regionálnej a komunálnej úrovni, pričom sa

nižšie orgány verejnej správy stávajú koordinátormi týchto aktivít v rámci svojho regiónu.

Cieľom Žilinského samosprávneho kraja je podporovať rozvoj vrcholového,

výkonnostného a mládežníckeho športu na celom území Žilinského kraja, zastaviť pokles

záujmu obyvateľov o šport a telesnú kultúru a zlepšiť technický stav športovísk a

telovýchovných zariadení. ŽSK podporuje, zabezpečuje a rozvíja športové aktivity v rámci

kraja a vnáša ich do života stredných škôl, školských zariadení, mimoškolských aktivít a

celej športovej populácie.

Žilinský samosprávny kraj podporuje šport na svojom území nasledovnými

aktivitami:

- organizáciou športových súťaží pre žiakov stredných škôl vo

svojej zriaďovateľskej pôsobnosti,

- grantovým programom „Vráťme šport do škôl“,

- podporou výstavby a revitalizáciou športovísk.

6.1.1 Športové súťaže

Žilinský samosprávny kraj je organizátorom rôznych športových súťaží,

prostredníctvom ktorých podporuje šport a zdravý životný štýl u žiakov stredných škôl.

Každoročne vyhlasuje súťaže, v ktorých si žiaci precvičia športové schopnosti i všeobecné

vedomosti. Športové aktivity sú financované z rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja.

6.1.1.1 Pravidelné športové súťaže

Župná kalokagatia

Za najúspešnejší projekt odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja

považujeme súťaž Župná kalokagatia.

6

233


„Župná kalokagatia“ je športovo-vedomostná súťaž, vyhlásená Žilinským

samosprávnym krajom, určená pre päťčlenné zmiešané družstvá (najmenej dve dievčatá) a

je orientačným behom v teréne na 3 km. Na trati je 6 kontrolných stanovíšť. Na

stanovištiach sú pretekári bodovo hodnotení za odpovede na otázky z oblastí dopravy,

ekonomiky, športu, prvej pomoci, histórie a geografie, topografie, bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci, civilnej ochrany.

Poslaním súťaže je spojiť krásu tela i ducha a využiť teoretické vedomosti z oblastí

zdravotnej výchovy, dopravy, geografie, prírodovedy, histórie, športu, turistiky v

prepojení s fyzickou zdatnosťou.

Kalokagatia (z gréckeho kalos – krásny, agathos - dobrý) predstavuje filozofiu, šport a

hry. Kalokagatia v starom Grécku bola ideálom harmonicky, fyzicky a duševne, ale hlavne

mravne kultivovanej osobnosti. Bola to snaha zosúladiť krásu a dobro tak, aby sa ľudia

približovali starogréckemu ideálu dokonalosti. Kalokagatia bola a je chápaná ako ideál

starogréckej výchovy - súlad vonkajšieho a vnútorného, súlad tela a ducha.

Súťaž je zložená zo 4 kôl.

Školské kolo – realizované v mesiaci máj v spolupráci so strednými školami v

zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.

Regionálne kolo – realizované v mesiaci jún v spolupráci so strednými školami v

zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Regionálneho kola sa

zúčastňuje víťazné družstvo z každej prihlásenej školy.

Krajské kolo – realizované v mesiaci september v spolupráci so Strednou odbornou

školou, Turany. Do krajského kola postupujú prvé dve družstvá z každého regionálneho

kola (10 družstiev). Víťaz krajského kola získava putovný pohár predsedu ŽSK. Putovný

pohár získava škola do vlastníctva po dobu jedného roka (do ďalšieho krajského kola

súťaže). Do trvalého vlastníctva získa putovný pohár škola, ktorá vyhrá krajské kolo

súťaže tri krát za sebou.

Celoslovenské kolo (medzinárodné kolo) – realizované v mesiaci september - október v

spolupráci so Strednou odbornou školou, Turany. Celoslovenského (medzinárodného)

kola sa zúčastňujú víťazné družstvá z krajských kôl jednotlivých samosprávnych krajov.

Na celoslovenské (medzinárodné) kolo boli od roku 2011 pozvaní aj zahraniční partneri

Žilinského samosprávneho kraja. Okrem stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti

Žilinského samosprávneho kraja sa tak súťaže zúčastnili aj školy iných samosprávnych

krajov:

Bratislavský samosprávny kraj

Nitriansky samosprávny kraj

6

234


Trenčiansky samosprávny kraj

Banskobystrický samosprávny kraj

Košický samosprávny kraj

Prešovský samosprávny kraj

Ústecký kraj

Moravskosliezsky kraj

Malopoľské vojvodstvo

Na trati je 6 kontrolných stanovíšť dislokovaných vo vzdialenosti 500 m:

1. streľba zo vzduchovky

otázky: Protipožiarna ochrana

Civilná ochrana

2. topografia – čítanie mapy, určovanie azimutu

otázky: BOZP

Prevencia drogových závislostí

3. zdravotná príprava – praktické ukážky

otázky: História a geografia

Ekonomika

4. prechod po lane

otázky: Šport

Štát a právo

5. hod granátom na cieľ

otázky: Trestnoprávna zodpovednosť

Doprava

6. PIO

Improvizované prostriedky individuálnej ochrany PIO

Evakuačná batožina

7. nebodovaná disciplína: praktická skúška resuscitácie

Okrem bodovaných disciplín sa po dobehnutí do cieľa zúčastňujú žiaci praktickej

ukážky resuscitácie, ktorú im predvádzajú žiaci Strednej zdravotníckej školy zo Žiliny.

Žiaci majú možnosť vyskúšať si poskytnutie prvej pomoci na resuscitačnej figuríne. Ich

úspech je pri tom vyhodnotený pripojeným počítačom. Zamestnanci Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Žiline poskytujú účastníkom informácie o práci polície,

k dispozícii majú množstvo letákov k prevencii kriminality. Partnerom súťaže je aj 5. pluk

špeciálneho určenia v Žiline, ktorého zástupcovia zaobstarávajú ukážky zbraní, obrneného

vozidla a padákov. Žiaci sa môžu aktívne zapojiť do ukážky streľby.

Súťaž kladie dôraz na zmysluplné využívanie voľného času detí a mládeže, orientuje

ich pozornosť na voľnočasové aktivity s cieľom zabrániť nárastu priestupkov

6

235


a kriminality. O jej význame svedčí aj fakt, že sa jej počas 7-mich ročníkov zúčastnilo viac

ako 2500 žiakov zo 75 stredných škôl.

Financovanie: Počas siedmych ročníkov súťaže bolo do súťaže investovaných spolu

51 654 € (vrátane dotácií z MV SR). Financie sú určené na zabezpečenie občerstvenia,

obedov, ubytovania, cien a trofejí pre účastníkov súťaže (regionálneho, krajského aj

celoslovenského kola), na zabezpečenie rýchlej zdravotnej služby a potrebného

materiálno-technického vybavenia súťaže.

6

236


Šachový turnaj o cenu riaditeľa Úradu Žilinského samosprávneho kraja

Žilinský samosprávny kraj zorganizoval už 5 ročníkov šachového turnaja, v ktorom

spolu súťažia žiaci stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja a klienti zariadení pre seniorov a domovov sociálnych služieb.

Cieľom súťaže je prelomiť bariéry medzi juniormi a seniormi a poukázať na význam

šachu pri rozvoji myslenia v každom veku. Počas piatich ročníkov sa súťaže zúčastnilo už

vyše 400 účastníkov a Žilinský samosprávny kraj vyčlenil na zabezpečenie súťaže doteraz

3 000 €.

Župná liga predsedu Žilinského samosprávneho kraja

„Župná liga“ je športová súťaž v malom futbale, vyhlásená Žilinským samosprávnym

krajom, určená pre žiakov stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja. Cieľom súťaže je podporovať pohybové aktivity žiakov stredných

škôl a prispievať touto formou k zdravému rozvoju mladej generácie.

Súťaž sa skladá z dvoch postupových kôl. Prvé kolo je na regionálnej úrovni. Víťazné

družstvo z regionálneho kola postupuje do krajského kola súťaže. Krajského finále sa

zúčastňuje 5 družstiev (päť víťazov regionálnych kôl). Víťaz krajského kola získa putovný

pohár predsedu ŽSK. Putovný pohár získa škola do vlastníctva po dobu jedného roka (do

ďalšieho krajského kola súťaže). K trvalému vlastníctvu putovného pohára sa zatiaľ

najviac priblížila Obchodná akadémia v Liptovskom Mikuláša, ktorej družstvo vyhralo

súťaž dva ročníky po sebe, v rokoch 2012 a 2013.

Žilinský samosprávny kraj zorganizoval už 5 ročníkov Župnej ligy, do ktorých sa

zapojilo viac ako 250 žiakov zo stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja. Na organizáciu súťaže (zabezpečenie stravy a cien pre účastníkov)

Žilinský samosprávny kraj doteraz vyčlenil 5 451 €.

6

237


6

238


Majstrovstvá stredných škôl v zjazdovom lyžovaní a snowboardingu

Žilinský samosprávny kraj zorganizoval spolu so Sport Acamedy Vrátna, s.r.o.

v rokoch 2012 a 2013 v lyžiarskom stredisku Vrátna Free Time Zone lyžiarsku súťaž

„Majstrovstvá žiakov stredných škôl v zjazdovom lyžovaní a snowboardingu“. Žiaci

súťažili v 6 kategóriách, a to mladší dorastenci, mladšie dorastenky, starší dorastenci,

staršie dorastenky, snowboarding chlapci a snowboarding dievčatá. Počas dvoch ročníkov

sa aktívne zúčastnilo 244 žiakov stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja. Z rozpočtu súťaže, ktorý tvorilo spolu 2 340 €, boli pre účastníkov

zabezpečené skipasy, materiálno-technické vybavenie trate, občerstvenie a ceny.

Môj slovenský športový idol

Literárno-výtvarná súťaž Žilinského samosprávneho kraja s názvom „Môj slovenský

športový idol“ je ďalším zo spôsobov ako v mladých ľuďoch podporovať záujem o šport

prostredníctvom športových vzorov. Súťaž je určená pre žiakov stredných škôl

a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.

Cieľom súťaže je zvýrazniť význam športu v regióne a prezentovať najlepších

slovenských športovcov z pohľadu mladých ľudí. Úlohou žiakov je nakresliť svoj

slovenský športový vzor a zdôvodniť svoj výber formou ľubovoľného literárneho útvaru

(napr. esej, báseň, rozprávanie). Do súťaže sa počas siedmych ročníkov zapojilo viac ako

6

239


150 žiakov. Za finančné prostriedky vo výške 1 398 € boli súťažiacim zakúpené vecné

ceny.

6

240


Cena Fair play

Žilinský samosprávny kraj podporuje šport aj prostredníctvom realizácie ankety

o najférovejší čin žiaka strednej školy pri realizácii športových súťaží a ankety o najväčší

prínos pedagogického zamestnanca školy v oblasti športu. Cieľom ankety je propagovať

príkladné činy a vystupovanie športovcov v duchu fair play na športových súťažiach a

propagovať príkladné činy a presadzovanie športovej etiky a výchovy prostredníctvom

športu. Od roku 2008 sú tak cenou predsedu Žilinského samosprávneho kraja oceňovaní

športovci a žiaci, ktorých navrhujú riaditelia stredných škôl, školských zariadení,

športových klubov, detí a celá športovej verejnosť. Finančné prostriedky na ceny pre

víťazov ankiet boli vyčlenené vo výške 1 264 €.

6.1.1.2 Iné športové súťaže

2010 – SMER AFRIKA 2010

Pri príležitosti postupu slovenskej futbalovej reprezentácie na Majstrovstvá sveta

v Juhoafrickej republike zorganizoval Žilinský samosprávny kraj v spolupráci s Úradom

vlády SR a Slovenským futbalovým zväzom krajskú futbalovú súťaž, do ktorej sa zapojilo

91 družstiev žiakov do 13 rokov zo základných škôl, futbalových klubov, občianskych

združení a záujmových futbalových krúžkov. Do turnaja sa zapojilo 25 družstiev z

Horného Považia, 25 z Oravy, 11 z Turca, 10 z Kysúc a 20 z Liptova, dovedna 961 detí.

6

241


Po dvanástich dňoch futbalového zápolenia vzišlo z jedenástich okresných kôl 22

postupujúcich tímov. Na multifunkčnom ihrisku v Spojenej škole v Turanoch sa 26. mája

2010 konalo veľké finále krajského kola. Na prvom mieste sa umiestnil tím zo Základnej

školy na Kukučínovej ulici z Dolného Kubína. Druhé miesto získalo družstvo zo

Základnej školy na Hurbanovej ulici z Martina a z tretieho miesta sa tešili mladší žiaci z

MŠK Žilina. Organizátori turnaja vysoko zhodnotili široký záujem škôl, priateľskú

atmosféru a ducha fair play pri hre detí, ktoré hrali s chuťou a nadšením.

2013 – Majstrovstvá Európy U-17

V súvislosti s Majstrovstvami Európy U-17 vo futbale, ktoré organizovala UEFA

a Slovenský futbalový zväz na Slovensku po 12 rokoch, zorganizoval Žilinský

samosprávny kraj niekoľko podporných akcií.

1. Majstrovstvá Horného Považia

Dňa 12.04.2013 v Športovej hale Spojenej školy, Rosinská cesta 4, Žilina, konal futbalový

turnaj žilinských škôl „Majstrovstvá Horného Považia“. Turnaja sa zúčastnilo 6 družstiev

zložených z hráčov 15 stredných škôl. Cieľom súťaže bolo podporiť pohybové aktivity

žiakov stredných škôl, prispieť aj touto formou k zdravému rozvoju mladej generácie

a podporiť slovenský tím na Majstrovstvách Európy U17 vo futbale.

Umiestnenie:

1. miesto: Dopravná akadémia + Gymnázium, Varšavská cesta + Spojená škola, Rosinská

cesta

2. miesto: SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku + Stredná zdravotnícka škola

3. miesto: SOŠ elektrotechnická + SOŠ stavebná

4. miesto: Obchodná akadémia + SPŠ stavebná + SOŠ podnikania

5. miesto: Gymnázium, Veľká okružná + Konzervatórium + Spojená škola, Bytčica

6. miesto: Gymnázium, Hlinská + Spojená škola, Hlinská

Družstvá umiestnené na 1. – 3. mieste získali vecné ceny od Žilinského samosprávneho

kraja, vecné ceny od Slovenského futbalového zväzu a poukážky na 200 vstupeniek pre

každú školu na finálový alebo semifinálový zápas ME. Družstvá na 4. – 6. mieste získali

po 200 vstupeniek pre každú školu na zápasy ME skupiny A, ktoré sa konali v Žiline.

6

242


Víťazi turnaja mali možnosť stretnúť sa s Michelom Platinim.

2. Futbalový pokrik a futbalový transparent

Odbor školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja vyhlásil dve súťaže so

športovou tematikou pre žiakov stredných škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej

pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Prvou bola súťaž „Futbalový pokrik“. Žiaci

mali vytvoriť povzbudzujúci futbalový pokrik, ktorým by podporovali svoj obľúbený

6

243


futbalový tím na Majstrovstvách Európy vo futbale. Druhou súťažou bola výtvarná súťaž

s názvom „Futbalový transparent“. Úlohou žiakov bolo zhotoviť transparent, s ktorým

by išli podporovať svoj obľúbený futbalový tím na Majstrovstvá Európy vo futbale

Cieľom oboch súťaží bolo aj touto formou podporiť význam športu v regióne a

prezentovať Majstrovstvá Európy vo futbale, ktorých zápasy konali aj v meste Žilina. Do

súťaží sa zapojilo spolu 94 žiakov. Všetkým žiakom boli za ich účasť odovzdané

vstupenky na zápasy ME U-17, ktoré sa konali v Žiline.

3. Autogramiáda s Viktorom Pečovským

Dňa 7. mája 2013 zorganizoval Žilinský samosprávny kraj v spolupráci so Slovenským

futbalovým zväzom autogramiádu s ambasádorom Majstrovstiev Európy U-17, Viktorom

Pečovským. Autogramiády sa zúčastnilo takmer 200 žiakov stredných škôl

v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.

Tabuľka 28: Finančné prostriedky ŽSK vynaložené na podporu športových súťaží od r. 2007

Názov súťaže Počet

ročníkov

Finančné

prostriedky

zo ŽSK

Župná kalokagatia 7 7 826 €

Cena Fair Play 5 1 264 €

Šachový turnaj o Cenu riaditeľa Úradu ŽSK 5 3 000 €

Môj slovenský športový idol 4 1 110 €

Župná liga vo futbale a floorbale 5 5 451 €

Majstrovstvá žiakov stredných škôl v zjazdovom

lyžovaní a snowboardingu

2 2 340 €

Smer Afrika 1 31 500 €

Spolu 51 190 €

6

244


6.1.2 Grantový program „Vráťme šport do škôl“ a podpora výstavby športovísk

Žilinský samosprávny kraj je vyhlasovateľom grantového programu „Vráťme šport

do škôl“, ktorý je určený na podporu športových aktivít v stredných školách a školských

zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Cieľom podpory je vytvorenie centier

športu s celoročnou prevádzkou, zabezpečenie materiálno-technických podmienok pre

kvalitný výchovno-vzdelávací proces telesnej a športovej výchovy v stredných školách

a zlepšenie podmienok pre mladé športové talenty. Na vytváranie vhodných podmienok na

aktívne formovanie zdravého životného štýlu sa Žilinský samosprávny kraj snaží

revitalizovať a budovať športovú infraštruktúru stredných škôl.

Grantový program „Vráťme šport do škôl“ je určený na podporu projektov, ktoré

predkladajú stredné školy a školské výchovno-vzdelávacie zariadenia v zriaďovateľskej

pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Cieľovou skupinou sú deti, mládež

a populácia nad 26 rokov.

Grant je rozdelený do troch podprogramov. Cieľom podprogram Škola ako centrum

športu je vytvoriť zo stredných škôl a školských zariadení centrá športu s celoročnou

prevádzkou, ktoré aktivizujú pohybové aktivity a sprístupňujú športoviská širokej

športovej verejnosti. Podprogram Telesná a športová výchova je určený na zabezpečenie

materiálno-technických podmienok pre kvalitný výchovno-vzdelávací proces telesnej

a športovej výchovy v stredných školách a školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach

a následne podpora flexibilne a operatívne organizovaných športových aktivít. V rámci

tretieho podprogramu s názvom Športovo-talentovaná mládež zlepšuje Žilinský

samosprávny kraj podmienky pre mladé športové talenty prostredníctvom

spolufinancovania ich účasti na športových podujatiach a súťažiach celoslovenského

a medzinárodného významu, alebo vytvára kvalitnejšie tréningové podmienky

prostredníctvom zakúpenia tréningových pomôcok a tréningovej výstroje.

Spolu rozdelil Žilinský samosprávny kraj v rokoch 2010-2013 na školy finančné

prostriedky vo výške 160 000 €.

6

245


Revitalizácia športovísk

Žilinský samosprávny kraj má vo vlastníctve 259 športovísk, ktoré sú v správe škôl

v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Aj v rokoch 2010 – 2013 vyčlenil Úrad Žilinského

samosprávneho kraja vyčlenil na ich revitalizáciu finančné prostriedky.

Škola Investičná akcia

Finančné

prostriedky

2010

Obchodná akadémia, Žilina Výstavba multifunkčného

ihriska 138 313,41 €

Gymnázium, Varšavská

cesta 1, Žilina

Výstavba multifunkčného

ihriska 141 548,49 €

Gymnázium J. Lettricha,

Martin


ihriska 99 656,47 €

Gymnázium M. M. Hodžu,

Liptovský Mikuláš


ihriska 136 620,12 €

Gymnázium, Bytča Výstavba multifunkčného

ihriska 89 832,70 €

SOŠ poľnohospodárstva

a služieb na vidieku, Žilina

Rekonštrukcia podlahy v

telocvični 140 463,83 €

Spojená škola, Kysucké

Nové Mesto Rekonštrukcia telocvične 5 240 €

Gymnázium, Veľká

okružná, Žilina


ihriska 86 784,60 €

Dopravná akadémia, Žilina Stavebné úpravy

telocvične 184 975,60 €

Spojená škola, Rosinská

cesta 4, Žilina

Výstavba športového

areálu 184 975,60 €

2011

SOŠ dopravná, Martin -

Priekopa

Stavebné úpravy –

strecha telocvične 100 000 €

Pedagogická a sociálna

akadémia, Turčianske

Teplice

Rekonštrukcia kotolne


20

12

Spojená škola, Kysucké

Nové Mesto

Rekonštrukcia dverí

a vstupného vestibulu

telocviční

141 976,42 €

Spojená škola, Hlinská 31,

Žilina Vykurovanie v telocvični 17 993,36 €

6

246


20

2013

Stredná priemyselná škola,

Martin

Rekonštrukcia palubovky


Gymnázium J. Lettricha,

Martin Výmena okien telocvične 15 758,72 €

SOŠ strojnícka, Kysucké

Nové Mesto

Výmena okien, náter

palubovky a oprava

strechy telocvične

52 115,30 €

Spojená škola, Rosinská

cesta 4, Žilina

Rekonštrukcia

elektroinštalácie – nové

osvetlenie v športovej

hale

109 760,21 €

Spolu 1 687 867,15 €

V predchádzajúcom koncepčnom dokumente „Koncepcia rozvoja výchovy a

vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji na roky 2010 – 2013“ bolo strategickým

cieľom Žilinského samosprávneho kraja: Ovplyvňovať kvalitu života verejnosti

prostredníctvom športu a

telesnej výchovy.

Žilinský samosprávny kraj tento strategický cieľ napĺňal prostredníctvom:

1) revitalizácie starých športových priestorov a budovania nových športovísk,

2) organizáciou športových aktivít žiakov,

3) prepojením spolupráce medzi Žilinským samosprávnym krajom a športovými

organizáciami (Slovenský olympijský výbor, Slovenský futbalový zväz, olympijské

kluby...),

4) podporou prostredníctvom grantových programov,

5) podporou činnosti športových krúžkov vo voľnom čase,

6) zlepšením propagácie organizovania športových súťaží,

7) integrovaním nových, moderných a netradičných športových odvetví do vyučovania

telesnej výchovy (Vráťme šport do škôl).

6. 2 Analýza súčasného stavu

Primeraná pohybová aktivita patrí k základným a určujúcim faktorom ovplyvňujúcim

zdravie a dĺžku života, ktoré nie je možné iným spôsobom kompenzovať. Vzhľadom na

stále znižovanie prirodzenej fyzickej záťaže u všetkých vekových skupín občanov je preto

funkcia telovýchovy a športu, ako základných prvkov telesnej kultúry, v súčasnej dobe v

ich živote nezastupiteľná. Aktívny spôsob života hlavne v telovýchovnej a športovej

6

247


oblasti patrí medzi najdôležitejšie a najefektívnejšie súčasti prevencie drogovej závislosti,

kriminality a ďalších negatívnych sociálnych javov.

Definícia športu podľa Európskej charty o športe, 1992: Šport zahŕňa všetky formy

pohybovej aktivity, ktorých cieľom je prostredníctvom príležitostnej alebo organizovanej

činnosti preukázať alebo zvýšiť telesnú zdatnosť a duševnú pohodu ľudí, formovať

sociálne vzťahy alebo dosiahnuť výkon v súťažiach na všetkých úrovniach.

Dňa 2. júla 2008 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 300/2008 Z. z. o

organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou

1. septembra 2008. Tento zákon upravuje:

a) úlohy v oblasti štátnej podpory vrcholového a výkonnostného športu, starostlivosti

o športové talenty a športovania detí mimo školského vyučovania,

b) organizáciu prípravy športovcov na reprezentáciu Slovenskej republiky,

c) opatrenia v boji proti dopingu v športe a postavenie Antidopingovej agentúry

Slovenskej

republiky,

d) rozhodovanie sporov v športe,

e) zriadenie a správu informačného systému verejnej správy o športe

Zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991

Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ako ďalšia právna

norma, ktorá upravuje otázky športu, sa zameriava najmä na vymedzenie úloh štátnej

správy, samosprávy a športovej samosprávy v oblasti telesnej kultúry, zaoberá sa

niektorými pravidlami pri výkone vzdelávacej činnosti v oblasti športu a napokon

niektorými zdrojmi financovania športu.

V § 6 vymedzuje pre samosprávny kraj tieto úlohy:

a) rozpracúva koncepciu a program rozvoja telesnej kultúry na podmienky kraja,

b) podporuje organizovanie športových podujatí a iných aktivít telesnej kultúry

regionálneho,

celoštátneho alebo medzinárodného významu v kraji,

c) podporuje výstavbu a prevádzkovanie športových zariadení v školách, ktorých je

zriaďovateľom, a v spolupráci s obcami, s občianskymi združeniami a s národnými

športovými zväzmi aj športovej infraštruktúry v kraji,

d) rozvíja starostlivosť o telesnú kultúru v školách, ktorých je zriaďovateľom, a podporuje

školské športové súťaže a využívanie športových zariadení na telesnú kultúru obyvateľstva

mimo času vyučovania

Z hľadiska plnenia úloh v oblasti športu sú pre samosprávny kraj smerodajné a záväzné aj

ustanovenia zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov v znení

neskorších predpisov upravujú pôsobnosť samosprávneho kraja, v § 1 uvádza v bode :

6

248


(5) „Samosprávny kraj je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom

samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni

práva a záujmy svojich obyvateľov“.

V § 4 uvádza, že:

„Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o

potreby svojich obyvateľov. Pritom najmä (z hľadiska oblasti športu):

a) zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja

územia samosprávneho kraja,

b) koordinuje rozvoj telesnej kultúry a starostlivosť o mládež

Dnešná doba nám ukazuje, že merítkom kvality života nie je výška životnej úrovne.

Sloboda jednotlivca povzbudzuje človeka správať sa samostatnejšie a rozvíja jeho

osobnosť. Tieto procesy individualizmu vytvárajú priaznivé prostredie pre osobnú slobodu

bez hraníc, samostatné existovanie, takisto ako aj pre neobmedzené demokratické

systémy. Súčasne ale, tieto procesy zrušia takmer všetky spoločenské prepojenia. Hodnoty

rodiny sa stále zľahčujú a prirodzené životné podmienky v komunitách, malých mestách a

regiónoch rapídne zanikajú. Ale týmito dôsledkami sa asi nikto zatiaľ vážne nezaoberá.

Paradoxne, začínajú sa tým zaoberať ekonómovia, nakoľko sú si vedomí, že základným

článkom v ekonomickom reťazci spoločnosti je rodina. A už samotní ekonómovia

diskutujú, že schopnosť uspieť, zabezpečiť si potrebný blahobyt je daná výchovou a

podmienkami, v ktorých jednotlivec vyrastá. Poukazujú na to, že spoločnosť by mala

vytvárať také prostredie, ktoré nebude ľuďom zabezpečovať vysokú úroveň starostlivosti,

ale naopak. Pretože také prostredie dovolí ľuďom nebyť pasívnymi, nespoliehať sa na to,

že niekto sa o nich postará. Toto prostredie ich udrží v stálom strehu a aktivite. Núti ich,

aby sa dokázali o seba starať sami a nezaťažovali tým spoločnosť. Aktívny jedinec

produkuje pre štát väčšiu hodnotu ako ten, ktorý sa spolieha na sieť sociálnych výhod a

centrálne prideľovanie financií. Treba preto nájsť kompromis medzi poskytnutím

kvalitného prostredia a možnosťami realizácie sa jednotlivcov na prispievaní do

spoločnosti.

Dieťa v kontexte spomenutých dát môže byť považované za najvýznamnejší článok v

spoločnosti a rodina za dominantné prostredie vplyvu na jeho vývoj. Športovú aktivita je

pritom jeden z najúčinnejších nástrojov formovania osobnosti.

U detí stredného a staršieho školského veku je potrebné osobitný dôraz klásť na

vývinové zákonitosti. Práve v tomto období je potrebné venovať zvýšenú pozornosť

vytváraniu stereotypu potreby pohybu v rámci kompenzácie na celodenné zaťaženie.

Výskumy a skúsenosti potvrdzujú, že je tomu skôr naopak. Okrem klesajúceho počtu

hodín povinnej TV sa negatívne prejavuje aj nízka kvalita výučby TV. Tá je zapríčinená

okrem iného nedostatočným finančným ohodnotením učiteľov, výučbou TV

6

249


nekvalifikovanými učiteľmi, stagnujúcou a znižujúcou sa zdatnosťou detí, nedostatočnými

zariadeniami s vysoko amortizovanými pomôckami, často nepodloženým zľahčovaním

práce „telocvikára“, neprikladaním potrebnej vážnosti výučbe TV. Vážnym problémom

tohto obdobia je radikálny nárast žiakov, ktorí sa nezúčastňujú hodín TV.

Záujmová činnosť v ponímaní stredných škôl sa vykonáva s cieľom rozvinúť záujmy detí

a mládeže v oblasti športu. Zároveň uspokojuje ich emocionálne športové vyžitie a

kompenzuje duševné zaťaženie po vyučovaní. Aj keď nemožno každému dieťaťu nariadiť

povinne sa zúčastňovať športovo – pohybovej činnosti v rámci záujmových krúžkov na

školách, je potrebné vytvoriť podmienky pre fungovanie takýchto krúžkov na každej

škole. Aj keď celkovo poklesol záujem učiteľov TV o efektívnejšiu prácu, o vedenie

záujmovej činnosti na školách v oblasti športu, z dôsledku ich slabého finančného a

morálneho ohodnotenia, je úlohou škôl a ich zriaďovateľov prispieť k demokratizácii

športu v zmysle jeho sprístupnenia za každých okolností. Pozitívom v tomto zmysle bolo

zavedenie výchovno – vzdelávacích poukazov na záujmovú činnosť, čo zlepšením

podmienok pedagógov napomohlo k zvýšeniu záujmu detí a mládeže aj o pohybové

aktivity.

Tak ako je rodina najvýznamnejším článkom pre ekonomiku štátu, tak je aj pre šport. A

pravidlá zdravého a podnetného prostredia pre dieťa by sa nemali ignorovať. Systém, že

prežijú len tí najlepší a len oni sú pre šport zaujímaví, nemá nič spoločné s kvalitou života.

A šport má veľkú šancu a priestor kvalitou života byť. Snahou Žilinského samosprávneho

kraja v rámci svojich kompetencií zabezpečiť vhodné prostredie na športové aktivity

nielen pre vrcholových športovcov a žiakov dosahujúcich významné výsledky, ale pre

všetkých žiakov a ich rodiny.

Tabuľka 29: Priestorové možnosti a materiálno-technické zabezpečenie športovísk v

stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

gymnázium SOŠ spolu

športová hala 0 1 1

telocvičňa (palubovka/parkety) 15 38 53

telocvičňa (guma) 2 4 6

gymnastická telocvičňa 1 4 5

posilňovňa 15 43 58

pohybové štúdio 3 6 9

ihrisko - piesočnaté 0 1 1

ihrisko – škvarové, antukové 2 3 5

6 6

250


ihrisko – asfaltové, betónové 4 15 19

ihrisko – trávnaté 4 7 11

plážové ihrisko 0 2 2

viacúčelové ihrisko 5 13 18

tenisové kurty 0 9 9

atletický ovál 7 6 13

atletická rovinka 7 6 13

Atletické doskočisko 7 12 19

Vrhačský sektor 2 4 6

Hokejové ihrisko 0 1 1

Plaváreň 0 2 2

Sauna 0 6 6

Floorbalové ihrisko 0 2 2

Spolu 74 185 259

Z 259 športovísk ohodnotili riaditelia škôl 171 športovísk (to predstavuje 66 %) za

vyhovujúce. To znamená, že 88 športovísk čaká na revitalizáciu a rekonštrukciu, ktorá

umožní žiakom rozvíjať svoje pohybové schopnosti vo vhodných podmienkach.

Aktuálne problémy

Zjednodušený spôsob získania potvrdení na oslobodenie od TV

výrazné zníženie počtu hodín zdravotnej TV

v mnohých prípadoch nedostatočná spolupráca medzi školami, športovými

subjektami, územnou a miestnou samosprávou

nedocenenie možnosti širšieho využitia školských športových zariadení pre

mimoškolskú športovú činnosť školskými športovými klubmi a ostatnými

občianskymi združeniami

zlá situácia v materiálno-technickom zabezpečení, vybavení učebnými

pomôckami, tiež v oblasti prevádzky, údržby a výstavby školských športových

zariadení

nárast civilizačných chorôb, zvyšujúci sa počet občanov s čiastočným aj plným

invalidným dôchodkom, vysoký počet zdravotne oslabených detí

6

251


nedostatočná úroveň zdravotne preventívnej a socializačnej funkcie športu, malá

mediálna propagácia

chýbajúca databáza všetkých športových subjektov pôsobiacich na území ŽSK

vrátane nadväzujúceho informačného systému

pretrvávajúci nedostatok a väčšinou zlý stav ľahko prístupných športových

objektov a zariadení, nenáročných ihrísk, cyklistických, lyžiarskych, vodáckych

trás

SWOT analýza


existujúce športoviská,

budovanie ďalších športovísk,

veľký počet športových klubov,

grantové programy a projekty,

prevencia kriminality, závislostí a inej

protispoločenskej činnosti prostredníctvom

športu,

dobrá podpora médií v oblasti propagácie

športu,

podpora výchovy pozitívnych vôľových

a morálnych vlastností prostredníctvom

športu,

podpora rodičov športujúcej mládeže,

aktívna činnosť olympijských klubov,

činnosť Slovenskej asociácie športu na

školách,

existencia zahraničných partnerstiev medzi

športovými oddielmi,

rozvinutý rekreačný šport,

možnosť využitia vzdelávacích poukazov

pre športové krúžky v škole.

nedostatok financií na šport,

nezohľadňovanie aktivít realizovaných mimo

vyučovacieho procesu,

zlá komunikácia medzi majiteľmi športových

zariadení,

nekoordinovanosť a nezáujem medzi školami

o spoluprácu,

duplicitné organizovanie športových podujatí

stredných škôl,

účasť tých istých žiakov na väčšine

športových súťaží,

nedostatočná informovanosť o športových

zariadeniach a aktivitách,

nezáujem riadiacich pracovníkov škôl

o zriadenie školských klubov detí so

zameraním na voľnočasové aktivity a šport,

veľké množstvo necvičiacich žiakov.


priaznivé podmienky pre rozvoj talentu

a nadania študentov stredných škôl a

školských zariadení,

zníženie výskytu sociálno-patologických

javov u detí a mládeže,

možnosť získať finančné prostriedky

z grantového programu „Vráťme šport do

škôl“,

finančná podpora projektových zámerov

škôl v rámci výziev MŠVVaŠ SR

„Otvorená

škola – oblasť športu“,

možnosť využívať športoviská pri

stredných školách širokou verejnosťou,

nepriaznivý demografický vývoj,

zvýšenie výdavkov na šport,

klesajúci trend počtu športovcov,

nedostatok finančných prostriedkov na

prevádzku škôl a školských výchovno-

vzdelávacích zariadení, ich vybavenosť a

odmeňovanie pedagogických a

nepedagogických zamestnancov,

preťaženosť žiakov vo všeobecnosti + široká

ponuka iných aktivít, menej náročných, ako

sú tie športové,

nezáujem vyučujúcich telesnej výchovy

o aktivity mimo vyučovania.

6

252


ľahšia medzinárodná spolupráca,

zmena školy a školského zariadenia na

centrum vzdelávania, rozvoja športu a

telesnej kultúry,

zmena systému financovania záujmového

vzdelávania žiakov stredných škôl

a školských zariadení formou vzdelávacích

poukazov,

spolupráca so športovými zväzmi,

športovými klubmi a občianskymi

združeniami detí a mládeže.

6. 3 Stratégia v oblasti športu a telesnej výchovy na roky 2014-2017

Šport a pohybové aktivity sú neoddeliteľnou súčasťou životného štýlu moderného

človeka. Pravidelná telovýchovná a športová činnosť, či už v rekreačnej, výkonnostnej

alebo vo vrcholovej podobe, vedie všetky vekové kategórie k vytváraniu si pozitívnych

zdravotných, hygienických a sociálnych návykov, ktoré vedú ku zdravému štýlu života a

vyššej fyzickej zdatnosti a výkonnosti. To je dôvod, aby sme aj v našom kraji venovali

športu a jeho podmienkam mimoriadnu pozornosť.

Strategický cieľ 1: podnecovať vytváranie ponuky príležitostí na rôzne športové aktivity

pre žiakov a verejnosť

Aktivity:

1) povzbudzovať mladých ľudí a rozvíjať v nich pozitívne postoje k účasti na

športovej a fyzickej aktivite a tým budovať základy pre celoživotnú pohybovú

aktivitu

2) zdôrazňovať, že šport je plnohodnotnou zložkou v sociálnej štruktúre, a teda aj

dôležitým faktorom vo verejnej praktickej politike, zvlášť vo sfére sociálnej,

ekonomickej a zdravotnej

3) chrániť a rozvíjať morálne a etické základy športu, ako aj ľudskú dôstojnosť a

bezpečnosť tých, ktorí sa športových činností zúčastňujú,

4) podporovať školy pri zabezpečovaní bezpečného a zdravotne nezávadného

prostredia pre telesné cvičenia a šport na školách

5) organizovať športové podujatia a iné aktivity regionálneho, celoštátneho, alebo

medzinárodného významu v kraji

6) rozvoj starostlivosti o telesnú kultúru v školách, podpora školských športových

súťaží a využívania športových zariadení na telesnú kultúru obyvateľstva v čase

mimo vyučovania

7) spolupráca a zjednotenie zainteresovaných subjektov na rozvoji regionálneho

6

253


športu v Žilinskom samosprávnom kraji

Strategický cieľ 2: zníženie počtu necvičiacich žiakov

Aktivity:

1) spolupráca s riaditeľmi škôl, lekármi a odbornými lekármi

2) osveta pozitívneho vplyvu športu na život človeka

Strategický cieľ 3: revitalizácia športovísk

Aktivity:

1) podporovať výstavbu a prevádzkovanie športových zariadení v školách a v

spolupráci s obcami, občianskymi združeniami a s národnými športovými zväzmi

aj športovej infraštruktúry v kraji

6

254


Projektová činnosť

7

255


7.1 Vyhodnotenie projektovej činnosti za roky 2010 – 2013

Žilinský samosprávny kraj počas rokov 2010 – 2013 vďaka programovému obdobiu

2007 - 2013 využil možnosť a čerpal zdroje EÚ v priebehu celého jeho trvania, a to na

základe dokumentu „Národný strategický referenčný rámec 2007 – 2013“, ktorý príspevky

štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu tematicky koncentroval na tri strategické

priority:

infraštruktúra a regionálna dostupnosť,

vedomostná ekonomika,

ľudské zdroje.

Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie školy a školské zariadenia

v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja začali využívať finančnú

podporu z Európskych štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu prostredníctvom

operačného programu Vzdelávanie, ktorého globálnym cieľom bolo zabezpečiť

dlhodobú konkurencieschopnosť SR prostredníctvom prispôsobenia vzdelávacieho

systému potrebám vedomostnej spoločnosti. Žilinský samosprávny kraj a školy v jeho

zriaďovateľskej pôsobnosti sa zapojili aj do operačných programov cezhraničnej

spolupráce, avšak pre skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu využíval možnosti aj

iných podporných a grantových programov.

7

256


7.1.1 Projekty Ministerstva školstva Slovenskej republiky na roky 2010 - 2013

Školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho

kraja sa v priebehu rokov 2010 – 2013 aktívne zapájali do výziev na podávanie žiadostí

o finančné prostriedky a poskytnutie dotácií podľa Smernice č. 6/2008-RI z 10. apríla

2008 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky

a podľa zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl

a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

Výzvy na podávanie žiadostí o financovanie rozvojového projektu, ktoré boli zverejnené

v rokoch 2010 – 2013, do ktorých sa zapojili školy a školské zariadenia, sú:

Zdravie a bezpečnosť v školách

Enviroprojekt

Grafické systémy v odbornom vzdelávaní a príprave

Elektronizácia a revitalizácia školských knižníc

Odborné vzdelávanie a príprava v nedostatkových odboroch vzdelávania

Centrá odborného vzdelávania a prípravy

V rámci projektu Zdravie a bezpečnosť v školách sa na školách podporilo

vzdelávanie a výchova ku zdraviu a skvalitnila sa prevencia včasného riešenia prejavov

problémového správania sa. Enviroprojekt umožnil školám vytvoriť tzv. vlastný

environmentálny program, na základe ktorého školy skvalitnili svoje školské vzdelávacie

programy a podmienky s dôrazom na výchovu a vzdelávanie v zmysle princípov trvalo

udržateľného rozvoja. Vďaka projektu Grafické systémy v odbornom vzdelávaní

a príprave školy dosiahli zvýšenie odborných kompetencií žiakov v používaní grafických

systémov, ktoré sú nevyhnutné pre trh práce, vytvorili učebné pomôcky, učebné texty

a metodické listy pre odborné vzdelávanie. Elektronizáciou a revitalizáciou školských

knižníc boli rozšírené a skvalitnené knižnično – informačné služby akvizičnej činnosti

knižníc. Rozvojovým projektom Odborné vzdelávanie a príprava v nedostatkových

odboroch vzdelávania stredné odborné školy bližšie spropagovali technicky a remeselne

zamerané nedostatkové odbory žiakom základných škôl, stredných škôl a ich rodičom.

Oboznámili ich s možnosťami ďalšieho uplatnenia sa na trhu práce po ukončení štúdia

v nedostatkovom odbore vzdelávania na strednej odbornej škole. Vďaka ďalšiemu

rozvojovému projektu Centrá odborného vzdelávania a prípravy školy vybudovali

centrá odborného vzdelávania a prípravy s modernými technologickými zariadeniami, na

základe čoho zatraktívnili odborné vzdelávanie a prípravu v stredných odborných školách

a strediskách praktického vyučovania.

Výzvy na podávanie žiadostí o poskytnutie dotácie, ktoré boli zverejnené MŠVVaŠ SR v rokoch

2010 – 2013, do ktorých sa zapojili školy a školské zariadenia sú:

7

257


Zdravie na tanieri

Prostredníctvom projektu Zdravie na tanieri školy v zriaďovateľskej pôsobnosti

Žilinského samosprávneho kraja motivovali žiakov k zmene stravovacích návykov,

zrealizovali aktivity na podporu prevencie obezity a pohybových aktivít a revitalizovali

materiálno – technické zabezpečenie svojich stravovacích prevádzok.

Fotodokumentácia: Zdravie na tanieri 2012, Obchodná akadémia, Liptovský Mikuláš

Odbor školstva Žilinského samosprávneho kraja podporoval počas celého obdobia

2010 – 2013 školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, aby sa

aktívne zapájali do rozvojových projektov vyhlásených Ministerstvom školstva, vedy,

výskumu a športu SR. Každý jeden z projektov predstavoval neoceniteľný prínos pre

školu.

7

258


7.1.2 Európska územná spolupráca

a) Operačný program cezhraničnej spolupráce SR – PL 2007 – 2013

V rámci európskej územnej spolupráce začala finančná pomoc EÚ pre Slovenskú

republiku vznikom Programu cezhraničnej spolupráce Phare Poľská republika – Slovenská

republika, ktorej hlavným cieľom bol rozvoj cezhraničnej spolupráce medzi komunitami

na oboch stranách hranice. Operačný program v rámci cezhraničnej spolupráce podporuje

prioritné osi:

Prioritná os I: Rozvoj cezhraničnej infraštruktúry

Prioritná os II: Sociálny a hospodársky rozvoj

Prioritná os III: Podpora miestnych iniciatív (mikroprojekty)

Prioritná os IV: Technická asistencia

Prioritná os III: Podpora miestnych iniciatív (mikroprojekty)

V rámci tejto prioritnej osi sú realizované malé projekty typu „ľudia – ľuďom“.

Všeobecným cieľom podpory miestnych iniciatív je rozvoj a posilnenie spolupráce medzi

komunitami na oboch stranách hranice s možnosťou zlepšenia v kultúrnej, vzdelávacej,

turistickej, športovej ako aj v sociálnej a ekonomickej oblasti. Úzka spolupráca medzi

ľuďmi žijúcimi v prihraničnej oblasti (napríklad spolupráca medzi miestnymi

vzdelávacími a kultúrnymi inštitúciami), prehlbuje dobré susedské vzťahy. Táto oblasť

podpory taktiež umožňuje realizáciu aktivít pre skupiny sociálne ignorované

(handicapovaných ľudí, menšín atď.). Realizovanie malých miestnych iniciatív vytvára

základ pre dlhodobú cezhraničnú spoluprácu.

Na základe vyššie uvedeného sa v rokoch 2010 – 2013 do operačného programu

cezhraničnej spolupráce PL - SR v rámci prioritnej osi III - Podpora miestnych

iniciatív (mikroprojekty) zapojili so svojimi projektmi aj školy a školské zariadenia

v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK:

1. Stredná odborná škola stavebná, Žilina - „Priateľstvo bez hraníc“.

Realizácia projektu: 10/2009 – 7/2010

Prijímateľ: Stredná odborná škola stavebná, Žilina

Cezhraničný partner : Zespół szkół elektrycznych Nr 2 XXII liceum ogólnokształcą CE

31-977 os. SZKOLNE 26 KRAKÓW

Rozpočet projektu: 6 325 €

Spolufinancovanie ŽSK: 316,25 €

7

259


Hlavným cieľom projektu bolo prehlbovanie cezhraničných kontaktov

prostredníctvom zámeru ochrany a zachovania kultúrneho dedičstva. Rozvoj a

posilňovanie spolupráce na slovensko-poľskom pohraničí s cieľom skvalitniť komunikáciu

a vzťahy v oblasti vzdelania, kultúry a športu.

Výsledkom celého projektu bolo odstránenie jazykových bariér medzi mladými ľuďmi v

pohraničných oblastiach, pretože Slováci a Poliaci ako slovanské národy majú možnosť

komunikovať aj bez svetových jazykov. Projekt umožnil prezentáciu regiónov ako takých

so zreteľom na kultúrne a historické dedičstvo a taktiež aj prezentáciu škôl navzájom.

Nakoniec sa samozrejme vytvorila aj trvalá spolupráca medzi školami, čo je v čase

spoločnej Európskej únie nevyhnutné a hlavne prospešné.

2. Stredná odborná škola obchodu a služieb, Dolný Kubín - „Rozvoj cezhraničnej

spolupráce prezentáciou národného, kultúrneho, spoločenského a gastronomického

dedičstva“


Prijímateľ: Stredná odborná škola obchodu a služieb, Dolný Kubín

Cezhraničný partner : Zespol szkol ekonomiczno-gastronomicznych w Zywcu


Spolufinancovanie ŽSK: 1 845 €

Cieľom projektu bolo, aby sa vybraní žiaci partnerských škôl formou výmenných

odborných praxí zdokonalili vo svojich odborných znalostiach a pripravili sa na prácu v

reštauračno – jedálenských službách v pohraničných oblastiach. Študenti prešli jazykovou

prípravou, ktorá im pomôže uplatniť sa v práci v oblasti cestovného ruchu.

Výsledkom projektu bola najmä pripravenosť žiakov na odbornú a gastronomickú

prax v Poľskej republike a nemenej dôležitá národná, kultúrna a spoločenská prezentácia

Slovenska, ako aj Poľska. Žiaci tak majú možnosť uplatniť sa na trhu práce aj za hranicami

Slovenskej republiky. Taktiež vďaka nadobudnutiu nových odborných znalostí môžu

7

260


svojim potenciálnym zamestnávateľom ponúknuť väčšiu odbornosť v odbore oproti

konkurencii.

3. Gymnázium Antona Bernoláka, Námestovo - „Spoločná Orava inak“


Prijímateľ: Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Cezhraničný partner : Zespół Szkół Ogólnokształcących, Lipnica Wielka



Cieľom projektu bolo spoznať a nadviazať priateľstvá pri realizácii spoločných

aktivít partnerov projektu, spoločnými aktivitami priblížiť tradície rôznych sviatkov na

obidvoch stranách Oravy, výmena skúseností učiteľov, ktorí pracujú s mladými v školách,

vytvorenie filmu o každodennom živote partnerov, kde mali študenti príležitosť pracovať

aj s touto formou prezentácie a zároveň netradičným spracovaním témy prejaviť svoje

schopnosti a zručnosti.

Kľúčovým výstupom projektu bolo vytvorenie väzieb medzi žiakmi, ktoré môžu

byť využité pri rozvoji regiónu v súčasnosti i v budúcnosti, spolupráca a výmena

skúseností medzi učiteľmi škôl, odstránenie kultúrnych bariér. Žiaci a pedagógovia získali

informácie o živote nielen žiakov ale aj bežných obyvateľov Lipnice Wielkej. Treba

podčiarknuť, že tento projekt bude mať vplyv aj na následnú spoluprácu a ďalšie

budovanie kontaktov medzi školami.

7

261


4. Gymnázium Antona Bernoláka, Námestovo - „A opäť o skok ďalej“


Prijímateľ: Gymnázium Antona Bernoláka, Námestovo

Cezhraničný partner: Zespol Szkol Ogolnoksztalcacych, Zespol Szkol Im Bohaterow

Westerplatte, Jablonka Zespół Szkół Ogółnokształcących, Lipnica Wielka


Cieľom projektu bolo posilniť dlhoročnú úspešnú spoluprácu so strednou školou v

Lipnici Wielkej, získať nové kontakty a vytvoriť nové väzby s ďalšou školou z

prihraničnej oblasti – z Jablonky, úspešnou realizáciou projektu vytvoriť predpoklady na

budúcu spoluprácu, športovými stretnutiami dať šancu vyniknúť talentom z oboch strán

Oravy, rekonštrukciou ihriska vytvoriť podmienky pre aktívny spôsob života nielen pre

študentov gymnázia, ale aj pre obyvateľov mesta, regiónu a takýmto spôsobom poskytnúť

aj iným organizáciám miesto na možnú realizáciu spoločných aktivít s ich partnermi.

Výsledkom projektu bolo zrekonštruované ihrisko, ktoré sa nachádza pri škole.

Vytvorili sa nové väzby so žiakmi a pedagógmi zo školy z Jablonky, ktorá sa stala

novým partnerom školy a tým vznikol nový priestor na ďalšie kontakty a spoluprácu aj v

budúcnosti. Vďaka projektu vznikla spolupráca a výmena skúseností medzi učiteľmi škôl

a došlo k odstráneniu kultúrnych bariér.

7

262


5. Gymnázium Antona Bernoláka, Námestovo - „Loptou ponad Hranice“


Prijímateľ: Gymnázium Antona Bernoláka, Námestovo

Cezhraničný partner: Zespół Szkół IM. Bohaterów Westerplatte, Jablonka a Zespół

Szkół Ogółnokształcących


Spolufinancovanie ŽSK: 2 467,50 €

Hlavným cieľom projektu bolo posilniť spoluprácu medzi mládežou na oboch

stranách hranice s možnosťou zlepšenia v športovej oblasti, a to vo futbale, basketbale,

volejbale, prehĺbiť spoluprácu medzi mládežou v prihraničnej oblasti a zvýšiť efektivitu

vzdelávacích procesov v prihraničnej oblasti.

Výsledkom projektu bolo vybudovanie plne funkčného ihriska na basketbal, 2 ihriská

na futbal a 2 ihriská na volejbal. Zrealizovaním tejto kľúčovej investície sa vybudovali

vhodné priestory na šport a voľnočasové aktivity. Silný cezhraničný dopad projektu

priniesol pozitívne zmeny na obidvoch stranách hranice, čo viedlo k zvýšeniu kvality

úrovne športu u mládeže ako u nás, tak aj v Poľsku, a to je veľmi pozitívna skutočnosť

vzhľadom na to, že sa jednalo o športy, ktoré sa veľmi dynamicky rozvíjajú. Vďaka

výsledkom projektu, ktoré sú viditeľné na obidvoch stranách hranice, môže podnietiť ku

rozvoju spolupráce aj ďalšie subjekty, ktoré o takejto cezhraničnej spolupráci vôbec

neuvažovali.

7

263


6. Spojená škola, Kysucké Nové Mesto – „Vzájomným vzdelávaním k aktívnemu

partnerstvu“


Prijímateľ: Spojená škola, Kysucké Nové Mesto

Cezhraničný partner: Powiatowy Zespół Nr 10Szkół Mechaniczno-Elektrycznych im.

Mikołaja Kopernika w Kętach

Rozpočet projektu: 46 355,60 €


Hlavným cieľom projektu bolo podporiť spoluprácu 2 regionálne významných

strojárskych škôl z Poľska a Slovenska, ktoré sú si veľmi podobné a ich spolupráca môže

mať veľký význam v oblasti rozvoja vzdelanosti aj v oblasti rozvoja technologických

partnerstiev v budúcnosti. Cieľom bolo taktiež zvýšiť informovanosť žiakov stredných

škôl o susednej krajine a o ich systéme technickej výučby.

Výsledkom projektu bolo, že medzi partnerskými školami došlo k bohatej výmene

informácií z oblasti strojárstva. Významným prínosom projektu bolo zakúpenie CNC

frézy na školu. Následný kurz programovania a zaškolenia na prácu s CNC frézou

umožnilo žiakom prácu s týmto strojom. Žiaci svojimi nadobudnutými zručnosťami majú

veľkú možnosť uplatniť sa na trhu práce v strojárenskom priemysle, vzhľadom na to, že

škola sídli v Kysuckom regióne, kde sídlia významné podniky zamerané na strojárenský

priemysel.

7

264


Tabuľka 30: Prehľad financovania projektov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja v rámci operačného programu


b) Operačný program cezhraničnej spolupráce SR – ČR 2007 – 2013

Hlavným zámerom Operačného programu cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou

republikou a Českou republikou bolo podporovať spoločný rozvoj regiónu. Operačný

program v rámci cezhraničnej spolupráce podporuje prioritné osi:

Prioritná os I: Podpora sociokultúrneho a hospodárskeho rozvoja cezhraničného

regiónu a spolupráce

Prioritná os II: Rozvoj dostupnosti cezhraničného územia a životného prostredia;

Prioritná os III: Technická pomoc.

V súlade s cieľmi Prioritnej osi I - Podpora sociokultúrneho a hospodárskeho

rozvoja cezhraničného regiónu a spolupráce bol zriadený Fond mikroprojektov, v rámci

ktorého sú podporované aktivity malého rozsahu, neinvestičného, prípadne menšieho

investičného charakteru.

Školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK počas rokov 2010 - 2013

prejavili záujem o realizáciu projektov v rámci Operačného programu cezhraničnej

Zapojené školy Rozpočet v € Spolufinancovanie ŽSK

(5%) v €

1. SOŠ stavebná, Žilina 6 325 316,25

2. SOŠ obchodu a služieb, Dolný Kubín 36 900 1 845

3. Gymnázium A. Bernoláka, Námestovo 25 000 1 250

4. Gymnázium A. Bernoláka, Námestovo 49 350 2 467,50

5. Spojená škola, Kysucké Nové Mesto 46 355, 60 2 317,78

Spolu 5 163 930, 60 8 196,53

7

265


spolupráce ČR – SR 2007 – 2013. Školy, ktoré sa so svojimi projektmi zapojili do

operačného projektu cezhraničnej spolupráce SR - ČR 2007 – 2013 sú:

1. Gymnázium, Varšavská cesta 1, Žilina – „Hranica, ktorá nerozdeľuje, ale spája“


Prijímateľ: Gymnázium, Varšavská cesta 1, Žilina

Cezhraničný partner: Gymnázium, Třinec



Hlavným cieľom projektu bolo zapojiť študentov prihraničných regiónov do

spoločných cezhraničných kultúrno - vzdelávacích aktivít, podporiť rozvoj zručností

študentov i pedagógov z oblasti komunikácie, podporovať a zvyšovať IKT zručnosti

študentov i učiteľov. Študenti zapojení do projektu mapovali históriu, kultúrne a prírodné

bohatstvo svojich regiónov, spoznávali minulosť svojho mesta a regiónu, jeho kultúry a

architektúry , ako aj mesta a regiónu partnerskej školy v ČR.

Výsledkom projektu bolo zakúpenie IKT prostriedkov (notebook, dataprojektor,

fotoaparát), prostredníctvom ktorých škola bude naďalej pokračovať v rozvíjaní

partnerských vzťahov a spoločných aktivít s cezhraničným partnerom, a to

prostredníctvom internetu – komunikácia cez videokonferenciu, pokračovanie v

organizovaní spoločných akcií s partnerskou školou. Taktiež škola vďaka materiálom

zakúpeným z mikroprojektu bude spracovávať aktuálne informácie pre partnerskú školu

o dianí v škole i v regióne.

2. Stredná odborná škola obchodu a služieb, Martin – „Tradícia bez hraníc“


Prijímateľ: COP a Jazyková škola s právem státni jazykové zkoušky, Valašské Meziříčí

Cezhraničný partner: Stredná odborná škola obchodu a služieb, Martin

Rozpočet projektu: 57 258,22 €


7

266


Hlavným cieľom projektu bola propagácia kultúrnych tradícií a vzájomné

zoznámenie sa s históriou oboch regiónov. Boli propagované miestne kultúrne tradície

verejnosti so zameraním sa na gastronómiu a turistický ruch.

Výsledkom projektu, bola výmena skúseností medzi žiakmi a pedagógmi obidvoch

regiónov v oblasti gastronómie. Žiaci z oboch krajín si navzájom predstavili tradičné

receptúry z rôznych regiónov typické pre obdobie Vianoc, tradičné jedlá a pochúťky

našich starých mám a spolu s pedagógmi odprezentovali partnerskej škole miestne zvyky

a kultúru susedného štátu.

3. Spojená škola, Kysucké Nové Mesto – „Spoločné vzdelávanie žiakov stredných škôl

za pomoci moderných technológií“


Prijímateľ: Spojená škola, Kysucké Nové Mesto

Cezhraničný partner: Střední škola teleinformatiky, Ostrava



Hlavným cieľom projektu je rozvoj technických stredných škôl, zvýšenie kvality

výučby v oblasti PC sietí a IT v prihraničnom regióne, zvýšenie informovanosti žiakov

stredných škôl o susednej krajine. Vďaka projektu si Spojená škola obstará na výučbu

technologické zariadenie na testovanie počítačových sietí „Tester PC sietí“, a tým umožní

svojim žiakom vďaka práci na tomto zariadení dosiahnuť vyššiu vzdelanosť, zručnosť

a schopnosť, ktorými sa lepšie uplatnia nielen na domácom ale i susednom pracovnom

trhu. Pri realizovaní spoločných aktivít projektu sa taktiež odbúrajú jazykové bariéry

medzi partnermi oboch krajín.

Predpoklad ukončenia projektu je v roku 2014. Očakávaným výstupom projektu sú

dve aktivity podporujúce rozvoj ľudských zdrojov - stretnutia, ktoré búdu mať športovú

a kultúrnu náplň a dve odborné súťaže zamerané na zostavenie, konfiguráciu a prevádzku

počítačovej siete a prácu s novými technológiami v oblasti optických sietí.

7

267



samosprávneho kraja v rámci operačného programu


Zapojené školy Rozpočet v € Spolufinancovanie ŽSK

(5%) v €

1. Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina 20 000 1000

2. SOŠ obchodu a služieb, Martin 57 258,22 1 178,13

3. Spojená škola, Kysucké Nové Mesto 23 300 1 165

Spolu 3 100 558, 22 3 343,13

7

268


7.1.3 Operačný program INTEREG IVC

Cieľom Operačného programu INTEREG IVC. bolo zlepšiť efektívnosť politík

regionálneho rozvoja v oblasti inovácií, znalostnej ekonomiky, životného prostredia

a prevencie rizík, prispieť k ekonomickej modernizácii a zvýšeniu konkurencieschopnosti

Európy.

Žilinský samosprávny kraj sa v rámci operačného programu INTEREG IVC ako

jeden z partnerov zapojil do projektu názvom „YES – Youth Entrepreneurship

Strategies - Výučba podnikania na stredných školách“, ktorý bol predložený

v spolupráci so švédskym regiónom Lansstyrelsen Östergotland.

Názov projektu: YES – Youth Entrepreneurship Strategies

Realizácia projektu: 01.01.2010 – 31.12.2012

Prijímateľ (vedúci partner): Lännstyrelsen Ostergotland

Cezhraniční partneri: - Žilinský samosprávny kraj (Slovenská republika)

- South-East Regional Authority (Írsko)

- Opolskie region (Poľsko)

- Junior Achievement Estonia (Estónsko)

- Pori Regional Development Agency POSEK Ltd (Fínsko)

- CEEIM - Council of Education, Training and Employment of

the Region of Murcia (Španielsko)

- Spoločenstvo európskych regiónov

Celkový rozpočet projektu: 1 521 199,00 €

Rozpočet slovenského partnera (ŽSK): 73 660 €

Spolufinancovanie projektu z rozpočtu ŽSK: 11 049,00 €

Hlavným cieľom projektu bolo:

- integrovať výchovu k podnikaniu do vzdelávacieho systému,

- prostredníctvom začlenenia nových poznatkov a osvedčených postupov do systému

vzdelávania zvýšiť počet mladých podnikateľov,

- prostredníctvom výchovy k podnikaniu zdôrazniť význam podnikania a jeho dôležitú

úlohu v spoločnosti,

- pripraviť mladých ľudí pre podnikanie a uplatnenie sa v praxi,

- prispieť k európskej konkurencieschopnosti a urýchliť regionálny rast

prostredníctvom podpory podnikateľského prístupu pre nasledujúcu generáciu.

- rozvíjať kľúčové kompetencie vo vzťahu k výchove k podnikaniu (zodpovednosť,

kreativita, samostatnosť, riešenie problémov, práca v tíme, znalosti).

7

269


Na to, aby boli dosiahnuté ciele projektu, vytvoril projektový tím definíciu výchovy

k podnikaniu: ,,Podpora v rámci vzdelávacieho systému, postojov a zručností mladých

ľudí k samostatnej zárobkovej činnosti, prostredníctvom rozvoja osobnostných vlastností -

ako sú kreativita, zodpovednosť, schopnosť riskovať a riešiť problémy, práca v tíme -

a príslušných podnikateľských kompetencií o tom, ako vytvoriť podnik a podnikať.”

Projektový tím vytvoril metodológiu mapovania:

Cieľ 1: Mapovanie vzdelávacieho systému v podmienkach podnikania

- Mapovanie vzdelávacieho systému na národnej, regionálnej a miestnej úrovni

- Mapovanie súčasných podnikateľských stratégií, politík a legislatívy vzdelávania

- Mapovanie príslušných orgánov, ktoré riadia vzdelávanie v oblasti podnikania

Príklady zistení:

Stratégie:

- Estónsko a Švédsko – stratégie na podporu podnikateľského vzdelávania na

úrovni národnej, regionálnej a lokálnej

- ostatné krajiny (Poľsko, Írsko, Slovensko, Fínsko, Španielsko) nedisponujú

stratégiami na podporu podnikateľského vzdelávania na všetkých úrovniach

Implementácia:

- najaktívnejšia implementácia v rámci zúčastnených štátov prevažne na

stredoškolskej úrovni

Príklady dobrej praxe:

- výber najlepších príkladov dobrej praxe partnerov na národnej a regionálnej úrovni

do „Príručky dobrej praxe“

- Žilinský samosprávny kraj uviedol ako príklady dobrej praxe súťaž EEBG

Obchodnej akadémie Dušana Metoda Janotu v Čadci, projekt Pilotné centrá

odborného vzdelávania v ŽSK, a projekty „Povolanie podnikateľ“ a „Neboj sa

podnikania“.

7

270


Swot analýza:

- prekážky: nedostatok financií, kvalifikovaných pedagógov, nízka úroveň

ponímania podnikateľského vzdelávania medzi autoritami, nízka úroveň motivácie

pedagógov, nezodpovedajúca integrácia podnikateľského vzdelávania do štátnych

a školských vzdelávacích programov

- príklad Švédska – vznik „Agency for Education, curriculums and financing“ –

podnikateľské vzdelávanie je jednoduchšie implementované prostredníctvom novej

školskej reformy; silná podpora podnikateľského vzdelávania – v spolupráci

podnikateľský a vzdelávací sektor

Výsledky mapovania boli spracované do interregionálnej SWOT analýzy všetkých

zúčastnených krajín, podľa ktorej je možné porovnávať silné a slabé stránky a príležitosti

jednotlivých regiónov.

Cieľ 2: Mapovanie aktivít vzdelávania v podmienkach podnikania

- Mapovanie činností na rôznych úrovniach vzdelávania od základných až po vysoké

školy

- Mapovanie podporných činností pre podnikateľské vzdelávania

- Mapovanie tvorby sietí a spolupráce

- Mapovanie komunikácie

7

271


Príklady zistení:

Inovatívne pedagogické metódy a nástroje

- podnikateľské vzdelávanie – využitie nových IT technológií, vzdelávacích súťaží,

filmov, hier, e-learning, medzinárodné vzdelávacie programy, programy

podnikateľského vzdelávania, learning by doing;

Vzdelávanie pedagógov a praktická podpora podnikateľského vzdelávania

- Írsko, Švédsko – existencia agentúr pre vzdelávanie pedagógov v podnikateľskom

vzdelávaní, Junior Achievement Slovensko, Estónsko, univerzity v spolupráci

s profesionálnymi inštitúciami

Motivácia a mobilita pedagógov

- nízka úroveň motivácie pedagógov k podnikateľskému vzdelávaniu – obchodné

veľtrhy, letné školy podnikania študentov a pedagógov, EÚ projekty podporujúce

mobilitu učiteľov

Spolupráca súkromného sektora pri podnikateľskom vzdelávaní

- školenia, návštevy podnikov, prax v podnikoch, programy JA, business days,

regionálne rozvojové centrá

Cieľ 3: Mapovanie názorov a postojov príslušných aktérov

- Mapovanie názorov a postojov týchto vybraných zainteresovaných strán

k vzdelávaniu v oblasti podnikania:

Skupina A: Autority

Skupina B: Mienkotvorcovia

Skupina C: Kľúčové zainteresované skupiny

Skupina D: Študenti

Prostredníctvom dotazníkov boli cieľovým skupinám kladené otázky, týkajúce sa výchovy

k podnikaniu a jej implementácie vo výchovno-vzdelávacom procese. Spolu bolo

diseminovaných 2574 dotazníkov, z toho na potreby analýzy bolo využiteľných 2226.

Žilinský samosprávny kraj dosiahol najvyššiu návratnosť dotazníkov zo všetkých

partnerov. Dotazníky sa spracovávali prostredníctvom systému Webropol.

Príklad otázky: Do akej miery podľa Vás zahŕňa výchova k podnikaniu nasledovné

schopnosti?

7

272


Na základe grafu môžeme vidieť, akú dôležitosť prikladajú cieľové skupiny jednotlivých

schopnostiam, kľúčovým kompetenciám žiaka.

Projekt YES priniesol Žilinskému samosprávnemu kraju možnosti porovnania

vzdelávacieho systému s inými krajinami EÚ. Vďaka výsledkom mapovania sa nastavil

systém integrácie výchovy k podnikaniu do vzdelávacieho systému, čo posilní

konkurencieschopnosť regiónu v európskom prostredí. Na základe výsledkov bol

vytvorený regionálny akčný plán, ktorý definuje ďalšie kroky v súvislosti s výchovou

k podnikaniu. Výsledky projektu sú zverejnené na webovej stránke Žilinského


0

0,5

1

1,5

2

2,5

3

3,5

4

Podnikateľské know-how Kreativita

Zodpovednosť

Riskovanie

Riešenie problémov

Práca v tíme

7

273


7

274


7.1.4 Operačný program Vzdelávanie

Operačný program Vzdelávanie sa zameriava na posilnenie ľudského kapitálu,

prostredníctvom vzdelávania v jednotlivých segmentoch vzdelávacieho systému

(regionálne vzdelávanie, vysokoškolské vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie). Podpora sa

uskutočňuje formou vytvárania a zavádzania reforiem do systémov vzdelávania a odbornej

prípravy s ohľadom na zvyšovanie schopnosti ľudí reagovať na potreby vedomostnej

spoločnosti a celoživotného vzdelávania.

Medzi hlavné podporované prioritné osi v rámci operačného programu sú:

Prioritná os 1 Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy;

Prioritná os 2 Ďalšie vzdelávanie ako nástroj rozvoja ľudských zdrojov;

Prioritná os 3 Podpora vzdelávania osôb s osobitými vzdelávacími potrebami;

Prioritná os 4 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť pre Bratislavský kraj.

V súvislosti s vyššie uvedeným sa v rokoch 2010 – 2013 do Operačného programu

Vzdelávanie v rámci prioritnej osi I: Reforma systému vzdelávania a odbornej

prípravy - zapojili so svojimi projektmi aj školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej

pôsobnosti ŽSK. Cieľom bolo uskutočniť reformu vzdelávania na základných a stredných

školách, zvyšovať kvalitu vysokoškolského vzdelávania.

V rámci výzvy OPV-2008/1.1/04-SORO – Premena tradičnej školy na

modernú, ktorá bola zameraná na tvorbu a implementáciu školského vzdelávacieho

programu strednej školy a inováciu didaktických prostriedkov, rozvíjajúcich kľúčové

kompetencie žiakov, bolo do projektu zapojených 8 škôl a školských zariadení

v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK:


samosprávneho kraja v rámci operačného programu Vzdelávanie OPV-2008/1.1/04 – SORO

Zapojené školy Rozpočet v € Nenávratný

finančný

príspevok (95%) v

€

Spolufinancovanie

ŽSK

(5%) v €

1.

SOŠ obchodu a služieb,

Martin 121 988, 98 115 889, 53 6 099, 45

2.

Gymnázium A. Bernoláka,

Námestovo 194 437,36 184 715, 55 9 721, 81

3. Obchodná akadémia, Žilina 180 416,67 171 395,83 9 020, 84

4.

Pedagogická a sociálna

akadémia, Turčianske teplice 108 412, 41 102 991,79 5 420, 62

5. Spojená škola, Kysucké 311 383,51 295 814,33 15 569, 18

7

275



Cieľom projektov zapojených stredných škôl zaviesť nové netradičné formy výučby

s využitím IKT do výchovno – vzdelávacieho procesu, zmodernizovať technické

zabezpečenie vzdelávacieho procesu, a tým zvýšiť úroveň výchovno - vzdelávacieho

procesu. Vďaka projektu si školy profilovali školský vzdelávací program, implementovali

obsahovú prestavbu vzdelávania, inovovali obsah a zavádzali moderné metódy

vzdelávania. Realizovali ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov aby posilnili

formy vzdelávania k rozvíjaniu tvorivosti žiakov samostatne sa rozhodovať.

Školy si vďaka projektom zvýšili materiálovo – technické vybavenie, zabezpečili

potrebné učebné materiály a metodické materiály pre pedagógov. Na školy boli taktiež

implementované nové školské vzdelávacie programy, ktoré sú prispôsobené k súčasným

potrebám trhu práce, vďaka ktorým žiaci získajú potrebnú kvalifikáciu a lepšie

uplatnenie na pracovnom trhu

V rámci výzvy OPV-2008/1.1/04-SORO stredné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti

ŽSK získali z Agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre

štrukturálne fondy EÚ finančné prostriedky vo výške 1 619 390,20 €. Žilinský

samosprávny kraj sa ako zriaďovateľ finančne podieľal na každom z týchto projektov vo

výške 5 % z celkových výdavkov jednotlivých projektov. Do škôl tak pribudla čiastka

85 231,03 € z rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja.

Nové Mesto

6. Spojená škola, Turany 318 997,54 303 047,66 15 949, 88

7.

SOŠ polytechnická, Dolný

Kubín – Kňažia 228 523,30 217 097,13 11 426, 17

8. Gymnázium, Turzovka 240 461,59 228 438, 51 12 023, 08

Spolu 8 1 704 621, 20 1 619 390, 20 85 231, 03

7

276


7

277


Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR poskytlo týmto školám finančné

prostriedky vo výške 1 619 390,02 €. Žilinský samosprávny kraj sa ako zriaďovateľ

finančne podieľal na každom z týchto projektov vo výške 5 % z celkových výdavkov

jednotlivých projektov.

V roku 2011 stredné školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK

mali opäť možnosť zapojiť sa do výzvy Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu

Slovenskej republiky, ktorá bola zameraná rovnako ako predchádzajúca výzva.

V rámci tejto výzvy OPV-2011/1.1/07-SORO – Premena tradičnej školy na

modernú bolo schválených 10 projektov stredných škôl a školských zariadení

v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK z toho 7 škôl pristúpilo k realizácii svojich projektov.


samosprávneho kraja v rámci operačného programu Vzdelávanie


Cieľom škôl v súvislosti s projektmi v rámci výzvy OPV-2011/1.1/07-SORO je, aby

školy čo najviac prispôsobili vzdelávanie na školách súčasným reálnym požiadavkám z

praxe tak, aby študenti mali možnosť osvojiť si všeobecné i špecifické kompetencie. Školy

v súčasnosti realizujú obsahovú prestavbu vzdelávania, ktorá bude mať pozitívny dopad

v oblasti uplatnenia sa na trhu práce nielen pre súčasných žiakov, ale aj pre žiakov, ktorí

prídu po nich. Na to, aby školy dosiahli vyššie uplatnenie svojich žiakov, je potrebné

okrem obsahovej prestavby vzdelávania dostatočne materiálovo zabezpečiť školy a zvýšiť

kvalifikáciu pedagogických pracovníkov, a to potrebnými školiacimi kurzami.

Zapojené školy Rozpočet v €

1. Stredná odborná škola strojnícka, Kysucké Nové

Mesto

373 691,42

2. Gymnázium M. M. Hodžu, Liptovský Mikuláš 113 868,34

3. SOŠ dopravná, Martin 378 159,61

4. SOŠ technická Čadca 129 832,20

5. Spojená škola, Martin 268 717,00

6. Spojená škola, Námestovo 228 945, 86

7. SOŠ stavebná, Liptovský Mikuláš 212 262,12

Spolu 7 1 705 476, 40

7

278


Očakávaným výsledkom projektov je inovovaná štruktúra školských vzdelávacích

programov na školách a ich úspešná implementácia do každodenného vyučovacieho

procesu; vyškolení pedagógovia, ktorí budú vedieť žiakom priblížiť inovované metódy

a postupy, ktoré sú v súčasnosti veľmi dôležité. Medzi kľúčové výstupy nepochybne patria

žiaci, ktorí budú vedieť rýchlo a flexibilne reagovať na požiadavky z praxe.

V rámci výzvy OPV-2011/1.1/07 - SORO, ktorú Agentúry Ministerstva školstva, vedy,

výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ vyhlásila v roku 2011, stredné školy

v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK v súčasnosti realizujú projekty v celkovej výške

1 705 476, 40 €. Projekty sú momentálne v realizácii a budú ukončené v školskom roku

2014/2015.


samosprávneho kraja v rámci operačného programu Vzdelávanie OPV-2012/1.1/08-SORO

Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraj

Spomínaná výzva bola zameraná na modernizáciu vzdelávania, na podporu inovácií

obsahu a metód výučby ako aj na realizáciu kariérneho poradenstva na stredných školách.

Školy svoje projekty zamerali na inováciu laboratórií a odborných učební. Úspešnými

Zapojené školy Rozpočet v € Nenávratný finančný

príspevok

(95%) v €

Spolufinancovanie

ŽSK

(5%) v €

1.

Gymnázium V.P.Tótha,

Martin 198 001, 11 188 110, 55 9 900, 56

2.

SOŠ poľnohospodárstva a

služieb na vidieku, Žilina 133 232, 93 126 571, 28 6 661, 65

3.

Stredná zdravotnícka škola,

Liptovský Mikuláš 146 378, 63 139 059, 70 7 318, 93

4. Spojená škola, Nižná

173 806, 91 165 116, 56 8 690, 35

5.

Gymnázium Varšavská cesta,

Žilina 181 195, 49 172 135, 72 9 059, 77

6.

Gymnázium Hlinská 29,

Žilina 93 589, 23 88 909, 77 4 679, 46

7. Gymnázium, Turzovka

147 875, 81 140 482, 02 7 393, 79

8.

Gymnázium A. Bernoláka,

Námestovo 245 510, 11 233 234, 60 12 275, 51

9. Spojená škola, Turany

170 869, 34 162 325, 87 8 543, 47

10.

Stredná priemyselná škola,

Martin 73 408, 91 69 738, 46 3 670, 45

11.

SOŠ polytechnická,


12.

Hotelová akadémia,


13.

Obchodná akadémia,


Spolu 13 2 060 784, 68 1 957 658, 06 103 034, 63

7

279


projektmi budú tak na školy zakúpené nové laboratórne stoly, laboratórne notebooky, nové

učebnice, nástroje na spracovávanie dreva, rôzne meracie panely, senzory, mikroskopy,

preparáty, simulačné softvéry, váhy, silomery, modely, a iné pomôcky na zvýšenie kvality

výchovno-vzdelávacieho procesu. Realizácie projektov prinesú zlepšenie materiálno-

technického zabezpečenia škôl aj samotného vyučovania.

V rámci výzvy OPV-2012/1.1/08-SORO sa o nenávratný finančný príspevok

uchádzalo spolu 18 stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja. V októbri 2013 Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a

športu SR pre štrukturálne fondy EÚ vyhlásila výsledky výberu žiadostí o NFP v rámci

spomínanej výzvy, z čoho bolo úspešne schválených 13 projektov škôl v zriaďovateľskej

pôsobnosti ŽSK. Schválenými projektmi školy získajú finančné prostriedky vo výške 1

957 745, 42 €. Vzhľadom na to, že projekty vyžadujú 5%-né spolufinancovanie, Úrad

Žilinského samosprávneho kraja tak poskytne školám finančné prostriedky vo výške

103 039,23 €.

Graf 68: Financovanie projektov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja za jednotlivé výzvy v rámci operačného programu Vzdelávanie za

roky 2008 / 2011 / 2012

Z uvedeného grafu vyplýva, že v rámci vyhlásených výziev v rokoch 2008/2011/2012

dochádzalo k neustálemu nárastu čerpaných prostriedkov z európskych fondov školami

v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. V rámci výzvy, ktorá bola

vyhlásená v roku 2008 sa zapojilo 8 škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, v roku 2011

to bolo 7 škôl, avšak výška čerpania oproti roku 2008 sa zvýšila, čo taktiež poukazuje na

fakt, že školy začali vo väčšej miere využívať finančné prostriedky zo štrukturálnych

fondov. V roku 2012 boli školy plne zapojené do čerpania, čo vykazuje aj výška

finančných prostriedkov, ktoré v tomto roku školy čerpali. Žilinský samosprávny kraj

bude i naďalej podporovať školy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti v zapájaní sa do

0 €

500 000 €

1000 000 €

1500 000 €

2000 000 €

2500 000 €

Rok 2008 Rok 2011 Rok 2012

1704 621 € 1705 476 €

2060 785 €

7

280


výziev a v čerpaní prostriedkov EÚ na inováciu a modernizáciu škôl a vzdelávacieho

systému.

7

281


7.1.4 Vyhodnotenie úspešných projektov ŽSK

Žilinský samosprávny kraj v rámci Operačného programu Vzdelávanie, Prioritná os 1

Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy, Opatrenie 1.1 Premena tradičnej školy

na modernú realizoval tri úspešné projekty.

1. Pilotné centrá odborného vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji

2. Moderná škola v praxi

3. Rozvoj tradičnej a prínos modernej gastronómie v stredných odborných školách

1. Pilotné centrá odborného vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji

Projekt „Pilotné centrá odborného vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji“

sa začal realizovať vo februári 2009 a ukončený bol v januári 2011. Do projektu bolo

zapojených šesť stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho

kraja:

Stredná odborná škola technická, Okružná 693, Čadca,

Spojená škola, Červenej armády 25, Martin,

Stredná odborná škola elektrotechnická, Komenského 50, Žilina,

Stredná odborná škola stavebná, Tulipánová 2, Žilina,

Stredná odborná škola technická, Komenského 496/37, Námestovo,

Stredná odborná škola lesnícka Jozefa Dekreta Matejovie, Hradná 534, Liptovský

Hrádok.

Cieľom projektu bolo inovovať jazykové a odborné vzdelávanie vo vybraných

školách a vytvoriť nové rozvojové programy, ktoré budú korešpondovať s požiadavkami

zamestnávateľov. Finančné prostriedky boli použité na školenie odborných zručností

pedagógov, tvorbu učebných materiálov v anglickom a nemeckom jazyku a inováciu

didaktickej techniky v stredných odborných školách.

Výsledkom projektu boli vyškolení učitelia cudzích jazykov a odborných predmetov

v oblasti metodiky prípravy učebných materiálov. Na základe tímovej spolupráce vytvorila

každá jedna skupina učiteľov škôl 2 učebné materiály odbornej nemčiny a angličtiny pre

príslušný odbor. Tak vzniklo 8 učebníc pre študentov odborných stredných škôl - odborná

nemčina a angličtina pre strojárov, elektrotechnikov, stavbárov a lesníkov. Taktiež sa

7

282


vďaka projektu vybavilo 6 jazykových učební didaktickou technikou. ŽSK zabezpečil

zakúpenie 18 počítačov, 6 dataprojektorov, 96 licencií pre výukový softvér, 12 licencií pre

digitálny slovník (anglický jazyk a nemecký jazyk) a 96 slúchadiel s mikrofónom.

Po vytvorení učebníc nasledovalo ich pilotné testovanie v stredných školách

zapojených do projektu, ktoré prebehlo v období od septembra 2009 do januára 2011.

Počas tejto aktivity boli testované cudzojazyčné učebnice odbornej zložky na vyučovacích

hodinách s približne 500 žiakmi. Na záver prebehlo zhodnotenie priebehu vyučovania

s pomocou vytvorených odborných materiálov v cudzom jazyku a ich náročnosti a kvality.

Zhotovené učebné materiály zhodnotili, ako i učitelia tak aj žiaci, veľmi pozitívne, ako

pútavé a zaujímavé, s dostatočným rozsahom a kvalitou a vhodným textovým obsahom.

Pilotné testovanie cudzojazyčnej odbornej zložky na hodinách cudzieho jazyka prebehlo

úspešne a taktiež potvrdilo použiteľnosť a kvalitu vytvorených učebných materiálov

odbornej angličtiny a nemčiny pre strojárov, stavbárov, elektrotechnikov a lesníkov. Tieto

materiály spĺňajú pre žiakov účel osvojiť si odbornú terminológiu v cudzom

jazyku, navyše aj zaujímavou formou, a pre učiteľov predstavujú smerodajný podklad pre

kvalitnú výučbu.

Celkové oprávnené výdavky projektu predstavovali čiastku 331 902,68 €

pričom na spolufinancovaní sa podieľal Žilinský samosprávny kraj vo výške 5 %

z celkových výdavkov projektu sumou 16 595,13 €.

7

283


7

284


2. Moderná škola v praxi

Žilinský samosprávny kraj realizoval v rokoch 2009 - 2011 projekt s názvom

„Moderná škola v praxi“. Tento projekt bol zameraný na zmodernizovanie vyučovania

na gymnáziách.

Cieľom projektu bolo vytvoriť nový školský vzdelávací program pre stredné školy

gymnaziálneho typu, ktorý odzrkadľuje potreby zamestnávateľov v Žilinskom regióne, ale

aj spoznať a stotožniť sa s novými modernými trendmi v oblasti vzdelávania a preniesť ich

do praxe.

Do projektu bolo zapojených 162 pedagogických pracovníkov z týchto piatich

gymnázií:

Gymnázium Michala Miloslava Hodžu, Hodžova 13, Liptovský Mikuláš,

Gymnázium, Š. Moyzesa 21, Ružomberok,

Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava, Hviezdoslavovo nám. 18, Dolný

Kubín,

Gymnázium Viliama Paulinyho – Tótha, Malá hora 3, Martin,

Gymnázium, Hlinská 29, Žilina.

Jedným z výsledkov projektu „Moderná škola v praxi“ bol vytvorený elektronický

portál, pomocou ktorého aj po skončení projektu prebiehalo e-learningové vzdelávanie

pedagogických zamestnancov a žiakov. Počas tvorby modelového školského

vzdelávacieho programu v rámci projektu slúžil pre koordináciu spolupracujúceho

pedagogického tímu a rýchle odovzdávanie si výstupov projektu. Portál je pripravený

novou a prispôsobivou formou pomáhať pri vzdelávaní, výmene skúseností a informácií

a zároveň slúži aj ako diskusné fórum pre učiteľov, žiakov a ostatných zúčastnených.

Moderný obsah si vyžaduje aj moderné formy a moderné pomôcky.

Prostredníctvom projektu sa v týchto gymnáziách zvýšila úroveň materiálno - technického

zabezpečenia. Bola zaobstaraná PC technika, softvér a projekčné prístroje, ale aj literatúra,

mapy, učebnice, laboratórna technika, biologické modely či športové náčinie.

V záverečnej fáze projektu boli modelové vzdelávacie programy implementované

a overované. V tejto fáze bolo z rozpočtu projektu investovaných do nákupu učebných

pomôcok a zariadenia viac než 47 000 €. Školy sa tak modernizovali výrazne aj po

materiálnej stránke. Priamo záverečnej overovacej fázy sa zúčastnilo približne 3000

študentov.

7

285


Finančný príspevok zo štrukturálnych fondov predstavoval 331 937,66 €. Žilinský

samosprávny kraj sa aj na tomto projekte podieľa na spolufinancovaní sumou 16 596,88 €,

čo prestavuje 5 % z celkových nákladov projektu.

7

286


3. Rozvoj tradičnej a prínos modernej gastronómie v stredných odborných školách

Ďalším, úspešne schváleným projektom Žilinského samosprávneho kraja bol v roku

2010 projekt s názvom „Rozvoj tradičnej a prínos modernej gastronómie v stredných

odborných školách“.

Cieľom projektu bolo posilniť odborné kompetencie absolventov stredných

odborných škôl v oblasti gastronómie a hotelierstva, vyškoliť pedagogických pracovníkov

a inovovať školský vzdelávací program reagujúci na aktuálne potreby trhu v oblasti

rozvoja tradičných a nových prístupov v gastronómii a hotelierstve.

Do projektu boli zapojené 4 stredné odborné školy so zameraním na gastronómiu a

hotelierstvo z viacerých regiónov Žilinského samosprávneho kraja:

Hotelová akadémia, Liptovský Mikuláš,

Stredná odborná škola obchodu a služieb, Čadca,

Stredná odborná škola obchodu a služieb, Dolný Kubín,

Spojená škola, Hlinská 31, Žilina.

V septembri 2011 bola ukončená prvá etapa projektu, a to vzdelávanie pedagogických

pracovníkov v zmysle moderných trendov, ktorého sa zúčastnilo 36 pedagógov.

Vzdelávanie bolo rozdelené do troch samostatných modulov, a to:

odbor kuchár – zameranie na molekulárnu gastronómiu, racionálnu kuchyňu a

bioprodukty, zážitkovú gastronómiu, nové prístupy a nové technológie prípravy

jedál a spracovanie surovín;

odbor čašník – zameranie na baristu, someliéra a gastronómiu, stolovanie,

prestieranie, dekoráciu (etiketa stolovania);

odbor cukrár – zameranie na úvod do umeleckého cukrárstva, čokoládu

(bonbóny, miňonky, dezerty), nové trendy v príprave dezertov, karamel, fúkaný

karamel a jeho využitie, poťahový fondán a prácu s ním.

Primárnou funkciou aktivity bolo zabezpečiť a zvýšiť kvalifikáciu odborných

pedagogických pracovníkov vyučujúcich predmety s danou tematikou, ktorí budú

schopní preniesť a začleniť nové získané poznatky do školského vzdelávacieho

programu, a tým podporiť kľúčové kompetencie žiakov a pripraviť ich na aktuálne

požiadavky európskeho trhu práce.

Druhou aktivitou projektu bola tvorba didaktických prostriedkov. Vytvoril sa nový

elektronický výučbový materiál, ktorý obsahuje inovatívne prvky prípravy jedál a

spracovania surovín. Školy boli vybavené modernými informačnými technológiami vo

forme digitálnych kamier, dataprojektorov a digitálnych fotoaparátov, ktoré pomohli pri

tvorbe elektronického výučbového materiálu. Zároveň boli dodané školám suroviny k

7

287


vytváraniu vizualizovaných výstupov a odborné tlačené a netlačené materiály pre účel

tvorby didaktických prostriedkov. Na realizácii projektu sa rovnomerne podieľali odborní

zamestnanci, ktorí na pracovných stretnutiach a workshopoch spolupracovali a tvorili

praktické nahrávky ukážok a pracovných postupov podľa jednotlivých tematických

okruhov. Výstupom aktivity boli 3 moduly elektronického výučbového materiálu, v

ktorých sú tematicky zahrnuté praktické činnosti z odborov kuchár, čašník a cukrár.

Treťou aktivitou bola samotná inovácia školského vzdelávacieho programu, ktorý

reaguje na potreby aktuálneho európskeho trhu práce v oblasti gastronómie a hotelierstva.

Na podklade preddefinovaných vzdelávacích oblastí bolo úlohou pedagogických

zamestnancov formulovať všetky potrebné texty a postupy, definovať a spracovať obsah

vzdelávacieho programu. Zámerom bolo podporiť synergický efekt a spoluprácu medzi

zúčastnenými školami, výmenu skúseností a zvýšenie efektivity práce. Pedagogickí

zamestnanci pracovali v tímoch podľa jednotlivých vzdelávacích modulov. Odborní

zamestnanci v spolupráci s metodikmi zapracovali inovácie v oblasti gastronómie a

hotelierstva do školského vzdelávacieho programu, do učebných osnov a tematických

plánov a ostatnej pedagogickej dokumentácie. Na základe workshopov a vzájomných

diskusií bola získavaná spätná väzba potrebná na posúdenie inovovaného školského

vzdelávacieho programu.

Cieľom poslednej aktivity bolo implementovať inovovaný školský vzdelávací

program do vyučovacieho procesu a uviesť elektronický výučbový materiál do praxe.

Priamo vo vyučovacom procese mali pedagogickí zamestnanci možnosť aplikovať

naštudované, vytvorené a inovované formy a metódy, ako aj obsah vzdelávania, ktoré boli

vytvorené v predchádzajúcich aktivitách projektu. Implementácia vzdelávacieho programu

bola rozdelená do troch fáz. V prvej fáze pedagogickí zamestnanci, ktorí sa zúčastnili

školení, odovzdali formou interného vzdelávania (prednášok, názorných ukážok a

prezentáciou elektronického výučbového materiálu) svoje poznatky a skúsenosti ostatným

relevantným kolegom v jednotlivých školách. Výstupom tejto fázy bol vyškolený

pedagogický kolektív v každej zo zúčastnených škôl. V druhej fáze záverečnej aktivity bol

nový vzdelávací program implementovaný do praxe na vyučovaní, jej výstupom bolo

rozšírenie kľúčových kompetencií žiakov. Treťou a poslednou fázou implementácie bolo

overovanie inovácie školského vzdelávacieho programu.

7

288


Celkové oprávnené výdavky projektu predstavovali čiastku 217 554,47 €

pričom na spolufinancovaní sa podieľal Žilinský samosprávny kraj vo výške 5 %

z celkových výdavkov projektu sumou 10 877,72 €.

7

289


Tabuľka 35: Prehľad financovania projektov odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja za roky 2009 - 2013

Názov projektu Operačný

program

Rozpočet Celkový

rozpočet v € Charakteristika

Spolu-

financovanie

ŽSK v €

Stav

2009 2010 2011 2012

1. Pilotné centrá odborného

vzdelávania v ŽSK

OP

Vzdelávanie 60 160,62 32 236,74 171 402,62 - 263 799,98 rozvoj stredoškolského

odborného vzdelávania

a jazykových zručností

žiakov

13 190

zač. realizácie

február 2009

ukonč. projektu

31.1.2011

3. Moderná škola v praxi OP

Vzdelávanie 51 421,69 104 427,33 148 083,72 -

303 932,74

zavádzanie informačno-

komunikačných

technológií do

výchovno-

vzdelávacieho procesu

gymnázií

15 196,64

zač. realizácie

október 2009

ukonč. projektu

31.7.2011

4. Rozvoj tradičnej a prínos

modernej gastronómie

v stredných odborných

školách

OP

Vzdelávanie - 43 817,22 24 710,41 111 285,69

179 813,32

inovácia školského

vzdelávacieho

programu odborov

kuchár, čašník, cukrár.

8 990,67

zač. realizácie

október 2009

ukonč. projektu

31.7.2012

5. YES – Youth

Entrepreneurship Strategies

INTEREG

IVC - 17 156 23 218 33 285 73 660 €

zlepšiť efektívnosť

politík regionálneho

rozvoja v oblasti

11 049 zač. realizácie

január 2010

7

290


inovácií a znalostnej

ekonomiky

ukonč. projektu

31.12.2012

6. Podpora talentů

v přírodovědných

a technických oborech

v slovensko-českém pohraničí

OP

SR-ČR

- - - 64 480

Podpora talentovaných

žiakov vo vybraných

odboroch ( matematika,

fyzika, chémia,

biológia)

3 224

zač. realizácie

október 2013

Spolu 334 987,04 370 340,83 338 886,47 1 141 980,30

64 465,01

7

291


7.2 Analýza súčasného stavu v projektovej činnosti

Odbor školstva Žilinského samosprávneho kraja vidí vo využívaní finančných

prostriedkov Európskej únie nesmiernu výhodu pre školy a školské zariadenia a aj v

súčasnosti podporuje iniciatívu škôl pri realizovaní projektov. Každý jeden projekt je veľkým

prínosom či už z odborného, kvalitatívneho či materiálneho hľadiska a prináša nové

inovatívne prvky, technické zabezpečenie a vybavenie do vzdelávacieho procesu. Odbor

školstva a športu plánuje využívať možnosti, ktoré ponúka Európska únia a zapája do

projektov aj ďalšie školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.

Operačný program Vzdelávanie

Stredné školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja aj v súčasnosti naplno využívajú finančnú podporu z Európskych

štrukturálnych fondov prostredníctvom operačného programu Vzdelávanie. V novembri

2012 Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ

vyhlásila výzvu OPV-2012/1.1/08-SORO s názvom „Moderná stredná škola“ v rámci

operačného programu Vzdelávanie, Opatrenie 1.1. Premena tradičnej školy na modernú.

Spomínaná výzva bola zameraná na modernizáciu vzdelávania, na podporu inovácií obsahu

a metód výučby ako aj na realizáciu kariérneho poradenstva na stredných školách. Školy

svoje projekty zamerali na inováciu laboratórií a odborných učební. Úspešnými projektmi

budú tak na školy zakúpené nové laboratórne stoly, laboratórne notebooky, nové učebnice,

nástroje na spracovávanie dreva, rôzne meracie panely, senzory, mikroskopy, preparáty,

simulačné softvéry, váhy, silomery, modely, a iné pomôcky na zvýšenie kvality výchovno-

vzdelávacieho procesu. Realizácie projektov prinesú zlepšenie materiálno-technického

zabezpečenia škôl aj samotného vyučovania.

V rámci výzvy „Moderná stredná škola“ sa o nenávratný finančný príspevok uchádzalo

spolu 18 stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.

V októbri 2013 Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne

fondy EÚ vyhlásila výsledky výberu žiadosti o NFP v rámci spomínanej výzvy, z čoho bolo

úspešne schválených 13 projektov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Schválenými

projektmi školy získajú finančné prostriedky vo výške 1 957 745, 42 €. Vzhľadom na to, že

projekty vyžadujú 5%-né spolufinancovanie, Úrad Žilinského samosprávneho kraja tak

7

292


poskytne školám finančné prostriedky vo výške 103 039,23 €. Školy, ktorým boli schválené

projekty, sú:

Gymnázium Viliama Paulinyho - Tótha, Martin – Učíme sa nielen z učebníc, učíme sa pre

život

Škola bude cez projekt plne vybavená funkčnými učebňami: 3 novými, 1 inovovaným

laboratóriom, 2 novými odbornými učebňami a 1 inovovanou odbornou učebňou pre výučbu

prírodovedných predmetov s moderným technologickým vybavením a s estetickým

motivujúcim prostredím. Pre ďalších 9 vyučovacích predmetov bude posilnená výbavová

základňa doplnením nevyhnutných IKT a odbornou literatúrou, s ktorou budú pracovať

cieľové skupiny na vyučovacích hodinách pri ich príprave. Žiakom bude vylepšené prostredie

slúžiť na zvýšenie motivácie a aktívnosti na vyučovaní a záujmových

činnostiach.

SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku, Žilina – Moderné vyučovacie centrum

kynológie

Prostredníctvom realizácie projektu chce škola vytvoriť dostatočné množstvo moderných

učebných materiálov, ktoré budú prispôsobené schopnostiam a stupňu vývoja žiaka na

strednej škole. V súvislosti s modernizáciou vyučovacieho procesu bude škola inovovať

odbornú učebňu biológie, odbornú učebňu anatómie a kynológie, učebňu odbornej praxe,

odbornú učebňu aplikovanej informatiky, odbornú učebňu pre vyučovanie predmetov

Ekonomika a Podnikanie a služby, tak, aby po ukončení projektu boli učebne vybavené

modernými pomôckami a didaktickými prostriedkami umožňujúcimi on-line ukážky a

analýzu prednášaného obsahu, umožňovali video prenosy a aktívnu samostatnú prácu

študentov.

Stredná zdravotnícka škola, Liptovský Mikuláš – Moderne, tvorivo a flexibilne pri príprave

absolventov Strednej zdravotníckej školy pre potreby praxe

Hlavným zameraním projektu je prepojenie odborného zdravotníckeho vzdelávania na

potreby trhu práce. Na dosiahnutie stanoveného zámeru si škola naplánovala inováciu

odborov zdravotnícky asistent a zubný asistent pre potreby praxe (trhu práce) a podporu

ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov pre potreby modernej školy.

Nevyhnutnou súčasťou pri inovovaní spomínaných odborov je aj zabezpečenie potrebných

didaktických pomôcok, ako sú napríklad: digitálny tlakomer, fonendoskop, ortuťový

tlakomer, amalgamátor, emitná miska, destilátor a iné. V rámci ďalšieho vzdelávania

pedagógov absolvujú pedagógovia školiace kurzy zamerané na : interaktívne technológie vo

vyučovacom procese, asertívne zvládanie náročných komunikačných situácií v práci učiteľa,

pracovné postupy s interaktívnym a multimediálnym zariadením.

7

293


Spojená škola, Nižná – Nové trendy odbornej prípravy

Cieľom projektu je vytvoriť nové učebné materiály v predmetoch: základy

elektrotechniky, elektrické merania, využitie elektrickej energie, odborný výcvik ŠkVP

Autoelektronika, číslicová technika, počítačové siete, odborný výcvik ŠkVP Energetika, ktoré

skvalitnia obsahovú stránku vyučovania a vytvoria dostatok teoretických podkladov.

Novovytvorené učebné materiály a obstarané didaktické prostriedky (UniTrain-I

Experimentátor, Polovodiče, NI myDAQ, Analógový/digitálny multimeter, a iné). Cieľom

projektu je aj zaškolenie pedagogických zamestnancov v práci s nakúpenou technikou, ktorí

budú odovzdávať svoje poznatky študentom a ostatným zamestnancom školy.

Gymnázium, Varšavská cesta 1, Žilina – Skúmajme, bádajme, objavujme – sme súčasťou

prírody

Škola bude cez projekt inovovať systém vzdelávania pre päť samostatných predmetov pre

žiakov prímy až oktávy - Fyzika, Chémia, Geografia, Matematika, Biológia a taktiež

zmodernizuje učebne - učebňa chémie, učebňa fyziky, spoločná učebňa fyziky - chémie.

Vďaka projektu sa bude realizovať aj školenie pedagógov na prácu s moderným IKT

vybavením, čo im umožní efektívnejšiu prípravu na vyučovanie ako aj samotné vedenie

vyučovacieho procesu. Rovnako tak získajú vyššiu sebaistotu pri práci s IKT pred žiakmi a

eliminujú stavy, keď žiak bol zručnejší ako učiteľ.

Gymnázium, Hlinská 29, Žilina – Príroda v experimentoch

Projektom bude škola inovovať ŠkVP v prírodovedných predmetoch, vytvorí 36 sád

nových učebných materiálov (príručiek, učebných textov, pracovných listov, prezentácií,

testov a interaktívnych cvičení, ap.) pre vyučovanie prírodovedných predmetov, inovuje

laboratórium a implementuje inovácie ŠkVP a vytvorené učebné materiály v praxi. Taktiež

projektom zabezpečí školenie pedagogických zamestnancov zamerané na podporu využívania

moderných technológii vo vyučovacom procese pre vybrané predmety, ako aj osobnostný

rozvoj zameraný na prácu so žiakmi vo vyučovaní.

Gymnázium, Turzovka – Podporujeme vedomosti, kompetencie, zručnosti a myslenie našich

žiakov

Projekt predpokladá zriadenie biologického laboratória, doplnenie knižničného fondu

školy, inováciu didaktických prostriedkov, metód a foriem vzdelávania a skvalitnenie výučby

jednotlivých predmetov. Zriadením biologického laboratória, doplnením knižničného fondu

školy, rozšírením a obnovením didaktických prostriedkov bude možné

využívať inovatívne prístupy k zvyšovaniu jednotlivých kompetencií žiakov, podporovať

podnikateľské vedomosti, kompetencie, zručností a ekonomické myslenie žiakov pre potreby

trhu práce. Vzdelávaním pedagogických zamestnancov školy získa škola kvalitnú

pedagogickú základňu na vyučovanie jednotlivých predmetov.

7

294


Gymnázium A. Bernoláka, Námestovo – Z tradičnej formy vzdelávania do 21. storočia

Projekt sa zameriava na inováciu obsahu vzdelávania a zavádzania inovatívnych foriem

výučby. Vybavením chemického, fyzikálneho a biologického laboratória sa inovuje spôsob

výučby a predvádzania vyučovanej látky. Kľúčové kompetencie žiakov budú reflektovať na

požiadavky nadväzujúceho vzdelávania na VŠ, aktuálne potreby trhu práce, a to

prostredníctvom inovácie vybraných predmetov (Slovenský jazyk a literatúra, Matematika,

Biológia, Fyzika, Chémia) – implementáciou prierezových tém do vyučovania s využitím

moderných informačno-komunikačných prostriedkov. Školením pedagogických

zamestnancov sa dosiahne nadobudnutie IKT zručností týchto učiteľov.

Spojená škola, Turany – Kvalitnou prípravou k odbornosti

Projekt školy predpokladá inováciu odborného zariadenia a vybavenia do odborných

učební odborného výcviku, didaktických prostriedkov, metód a foriem vzdelávania a

skvalitnenie výučby jednotlivých predmetov. Rozšírením, obnovením a vybavením

odborných učební, didaktických prostriedkov bude možné využívať inovatívne prístupy

vzdelávania k zvyšovaniu jednotlivých kompetencií žiakov, podporovať podnikateľské

vedomosti, kompetencie, zručností a ekonomické myslenie žiakov. Vzdelávaním

pedagogických zamestnancov školy získa škola kvalitnú pedagogickú základňu na

vyučovanie jednotlivých predmetov. Naplnením cieľov sa zatraktívni vzdelávanie a príprava

žiakov pre ich plnohodnotný život. Úspešne realizovaný projekt sa stane nástrojom, ktorý

ukazuje cestu pre ďalšie strategické zámery rozvoja vzdelávania v našej škole.

Stredná priemyselná škola, Martin – Skvalitnenie odbornej prípravy na Strednej

priemyselnej škole

Predkladaný projekt zahŕňa realizáciu 2 aktivít. Predmetom prvej aktivity je zavádzanie

nových vyučovacích metód a foriem odborných predmetov s podporou odborných učební a

laboratória, pričom bude vytvorených spolu 6 sád nových učebných materiálov (učebných

textov, pracovných listov, kódovanej knihy a pod.). Novovytvorené učebné materiály budú

postupne implementované do vyučovacieho procesu. Na zlepšenie kľúčových kompetencií

žiakov budú vytvorené a využívané aj dve nové odborné učebne a fyzikálne laboratórium. Na

podporu výsledkov prvej aktivity budú zabezpečené nové didaktické prostriedky. Cieľom

druhej aktivity je vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktorí absolvujú 4 školenia

zamerané najmä na rozvoj práce s IKT a multimédiami pre potreby modernej školy.

SOŠ polytechnická, Liptovský Mikuláš – Z odborných učební do praxe

V rámci projektu budú realizované dve na seba nadväzujúce aktivity, ktorých spoločným

cieľom je zabezpečiť adekvátnu prípravu žiakov pre aktuálne potreby trhu práce

prostredníctvom modernizácie metód a foriem vyučovania. Do realizácie prvej aktivity

projektu budú zapojení interní pedagogickí zamestnanci školy, ako aj externí odborní

7

295


pracovníci. Prostredníctvom ich spolupráce budú pripravené vyučovacie materiály zamerané

na podporu názornosti a interaktivity vo vyučovaní. Bude tiež obstarané materiálno-technické

zariadenie dvoch odborných učební, kde sa budú vyučovať inovované predmety. V rámci

druhej aktivity bude zrealizovaných niekoľko rôznych odborných školení určených pre

interných pedagógov, ktorí získané poznatky a zručnosti následne budú využívať pri

modernizácii vyučovacieho procesu.

Hotelová akadémia, Liptovský Mikuláš – Nové kompetencie absolventa získané

prostredníctvom inovácií obsahu, metód a foriem vzdelávania

Projekt sa zameriava na zvýšenie kvality vzdelávania inovovaním didaktických

materiálov, technológií a vzdelávaním pedagogických pracovníkov i žiakov. Vzdelávanie

pedagógov a žiakov umožní rozvoj kľúčových kompetencií zameraných na komunikačné,

projektové a prezentačné zručnosti a zvýšenie kultúry. Inovácia didaktických prostriedkov,

obsahu, metód a foriem vzdelávania zvýši efektívnosť a atraktívnosť výučby.

Obchodná akadémia, Liptovský Mikuláš - Nové kompetencie pedagógov a absolventov

školy - cesta k úspechu

Škola sa chce cez projekt zamerať na zlepšenie vedomostí a zručností pedagógov a žiakov

prostredníctvom tréningového učenia reálnych vzťahov, a to cez školenia „Projektové a

procesné myslenie v škole a vo vyučovaní“. Ďalej chce škola inovovať obsah metód,

didaktických prostriedkov vo vzdelávaní s využitím metodík na správnu efektívnu

komunikáciu a na overovanie inovovaného vzdelávania na hodinách i v mimoškolských

aktivitách za účasti pedagógov, žiakov, podnikateľov.

7

296


Operačný program cezhraničnej spolupráce SR – ČR

Žilinský samosprávny kraj je v súčasnosti, na základe výzvy Operačného programu SR-

ČR 2007 – 2013, opatrenie 1.3 Vzdelávanie, trh práce a zamestnanosť, zapojený do projektu

s názvom „Podpora talentů v přírodovědných a technických oborech v slovensko -

českém přihraničí“.

Hlavný partner projektu: Juhomoravský kraj

Hlavný cezhraničný partner projektu: Trnavský samosprávny kraj

Partneri projektu: Žilinský samosprávny kraj,

Moravskosliezsky kraj,

Juhomoravské centrum pre medzinárodnú mobilitu,

Trnavský samosprávny kraj,

Juhomoravský kraj

Rozpočet projektu: (ŽSK) – 64 480 €

Spolufinancovanie: (ŽSK) – 3 224 € (5%)


Cieľom projektu je podporiť talentovaných stredoškolákov v prírodovedných a

technických odboroch (biológia, fyzika, matematika, chémia) v slovensko-českom pohraničí

a rozšíriť celkový rozhľad žiakov o svojej budúcej uplatniteľnosti aj v cezhraničnom

prostredí. Zámerom projektu je taktiež vytvoriť postupy a nájsť nástroje na hľadanie

„skrytých“ talentov. Cez projekt chceme realizáciou rôznych aktivít podporiť tých

najtalentovanejších. Spomínané aktivity sú :

Seminár pre pedagógov

Medziodborová súťaž (kľúčová aktivita)

Kemp pre žiakov stredných škôl

Experimentálny workshop pre pedagógov

Zborník

Keďže sa jedná o projekt cezhraničnej spolupráce, kde je potrebná výmena informácií

medzi jednotlivými partnermi, bolo vytvorené diskusné fórum talenti.uforum.cz. Ide o

virtuálny priestor, kde v uzavretej skupine partneri projektu môžu diskutovať pripomienky,

otázky a zdieľať dokumenty. Táto výmena informácií zaisťuje lepšiu koordináciu a synergiu v

projektovom tíme.

Prvú aktivitu projektu „Seminár pre pedagógov“ realizoval 04.12.2013 Žilinský

samosprávny kraj ako prvý. Seminára sa zúčastnilo 34 pedagógov prírodovedných

7

297


a technických odborov. Seminár bol vedený dvoma odbornými prednášateľmi zo Slovenskej

a Českej republiky, tým aktivita spĺňala aj cezhraničný dopad. Prednášky boli zamerané na to,

ako pracovať s talentovanými žiakmi, rozvíjať ich talent a motivovať ich.

Ďalšia aktivita, ktorá bude nadväzovať, je „Medziodborová súťaž“ s názvom N-trophy.

Podstata celej súťaže je, že trojčlenné tímy žiakov riešia rozličné úlohy v prírodovedeckých a

technických predmetoch (chémia, biológia, fyzika, matematika); úlohy vymýšľajú

a vyhodnocujú vybraní odborní garanti súťaže. V rámci tejto súťaže sa budú realizovať:

kvalifikačné kolá (on-line) - od 03.02. 2014 do 14.02.2014

krajské kolá - 01.3.2014 v sobotu (všetky kraje súčasne)

celoštátne kolo – od 25.4. 2014 do 27.4.2014

V poradí tretia aktivita projektu je „Kemp pre žiakov stredných škôl“. Túto aktivitu bude

Žilinský samosprávny kraj realizovať v mesiacoch júl, august 2014. Kemp bude 6-dňový

a zúčastnia sa ho najmä žiaci úspešní v olympiádach, v stredoškolských odborných

činnostiach a úspešní žiaci medziodborovej súťaže – N-trophy. Žiaci budú mať formou

interaktívnych úloh príležitosť sami si vyskúšať prax vysokoškolského prostredia. Žilinský

samosprávny kraj bude organizovať kemp zameraný na matematiku.

Ďalšou aktivitou, ktorú bude Žilinský samosprávny kraj v rámci projektu realizovať

v septembri 2014, je „Interaktívny experimentálny workshop pre pedagógov“. Workshop

je dvojdňový, kde úvodný deň workshopu bude zameraný na riešenie experimentálnych

multiodborových úloh z oblasti prírodovedných a technických odborov, v každom kraji bude

prvý deň garantovať partner projektu - Juhomoravské centrum pre medzinárodnú mobilitu.

Nasledujúci deň bude mať pod záštitou Žilinský samosprávny kraj a bude koncipovaný na

základe lokálnych špecifík, a to napr. predstavenie miestnych centier technického a

prírodovedného výskumu a vedy.

Poslednou aktivitou projektu je tvorba jednotného „Zborníka“. Zborník bude slúžiť ako

súhrnná príručka príspevkov jednotlivých krajov. Žilinský samosprávny kraj prispeje do

príručky jednotlivými výstupmi z aktivít projektu, aktuálnymi didaktickými prístupy v

procese vzdelávania talentovaných žiakov, zoznamom prírodovedeckých a technických

pracovísk ako aj príkladmi dobrej praxe.

Primárnym dopadom tohto projektu bude zlepšenie podmienok pre talentovaných žiakov

pri ich smerovaní k odbornej špecializácii. To prebehne napríklad formou motivovanej

výmeny know - how na vzájomných stretnutiach pedagógov a pedagógov so žiakmi zo

všetkých zainteresovaných regiónov. Ďalším podnetom bude samotná podpora žiakov, ktorým

budú predstavené možnosti odborného uplatnenia na vysokých školách celého zapojeného

cezhraničného priestoru. Realizácia projektu prispeje k zlepšeniu životných podmienok

v regiónoch na obidvoch stranách hranice. Podstatou tohto zlepšenia bude hlavne

efektivizovaná výchova talentovaných žiakov, ktorí majú potenciál stať sa miestnymi lídrami,

7

298


významnými aktérmi rozvoja. Výsledkami projektu budú žiaci podporení v plnení ich

vzdelávacích i odborných možností, ktoré potom budú môcť využiť pre rozvoj daného oboru

a sprostredkovane pre rozvoj regiónu svojho pôsobiska.

7.3 Stanovenie stratégie a strategických cieľov

Strategická vízia projektovej činnosti odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho

kraja

Po viac ako piatich rokoch členstva Slovenskej republiky v Európskej únii sa preukázala

skutočnosť, že z ekonomického pohľadu je pre Slovensko a jeho dlhodobý úspešný rozvoj

členstvo v tomto integračnom zoskupení kľúčové a z neho vyplývajúce záväzky a výhody.

Jednou z najvýznamnejších a najhmatateľnejších výhod členstva v Únii je možnosť využívať

európske fondy v rámci politiky súdržnosti EÚ. Hlavným cieľom politiky súdržnosti z

hľadiska potrieb a priorít Slovenskej republiky je znižovanie hospodárskych a sociálnych

rozdielov v úrovni rozvoja európskych regiónov.

Úsilím Žilinského samosprávneho kraja, prostredníctvom realizácie projektov

financovaných z Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ale

aj projektov financovaných z rozpočtu Ministerstva školstva Slovenskej republiky,

je skvalitniť výchovno-vzdelávací proces v stredných školách v Žilinskom regióne, a tým

podporiť rozvoj vzdelávania a odbornej prípravy na Slovensku. Implementácia nových

trendov a inovácií v oblasti vzdelávania prispieva k zvýšeniu odbornej spôsobilosti

pedagogických i nepedagogických zamestnancov, zvyšuje konkurencieschopnosť

a atraktívnosť stredných škôl, a tým pripravuje žiakov na zaradenie sa do vedomostnej

spoločnosti.

Strategický cieľ:

Zabezpečiť, aby školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK

v maximálnej možnej miere využívali finančné prostriedky Európskeho sociálneho fondu,

Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ale aj finančné prostriedky z Ministerstva školstva

Slovenskej republiky.

Čiastkový cieľ 1: Zvýšenie materiálno – technického vybavenia zabezpečenia škôl aj

samotného vyučovania

Aktivity:

podporovať stredné školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, aby sa

zapájali do projektov, vďaka ktorým si škola zabezpečí:

moderné učebné materiály;

odborné zariadenia a vybavenia do odborných učební odborného výcviku;

jazykové učebne;

7

299


multimediálne učebne;

Čiastkový cieľ 2: Zvýšenie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu na školách

Aktivity:

podporovať školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, aby cez projekty,

zvýšili kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu, a to:

prípravou a inováciou školských vzdelávacích programov, ktoré budú odzrkadľovať

potreby zamestnávateľov v Žilinskom regióne;

zabezpečením ďalšieho odborného rozvoja a vzdelávania učiteľov;

podporou talentov, osobnosti a záujmov každého žiaka;

zapájaním sa do projektov zameraných nielen na rozvoj školy, ale aj na osvojenie si

takých vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré žiakom prispejú k ich uplatneniu sa na

trhu práce na Slovensku a v krajinách Európskej únie a k motivácii pre celoživotné

vzdelávanie sa;

skvalitnením spolupráce so sociálnymi partnermi, verejnosťou a ostatnými školami na

princípe partnerstva;

Čiastkový cieľ 3: Zvyšovanie a rozširovanie znalostí, zručností a schopností u odborných

pedagogických zamestnancov, a tým zabezpečenie ich ďalšieho odborného

a kariérneho rastu.

Aktivity:

Podporovať školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, aby naďalej cez

projekty realizovali vzdelávanie pedagógov, a to:

vzdelávacími seminármi pre pedagógov;

prípravou pedagogických zamestnancov na zvyšovanie si svojich kompetencií

a spôsobilostí, schopností efektívne pracovať s IKT prostredníctvom školení pre

pedagógov

motivovaním pedagogických zamestnancov pre neustále sebavzdelávanie, vzdelávanie;

rozširovaním odborných školení majstrov odborného výcviku v odboroch vo všetkých

odborných školách;

Školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

pripravujú projekty aj individuálne na základe grantov a dotácií zo súkromného sektora.

Všetky finančné prostriedky získané pre školy, a to nielen z Európskych fondov, predstavujú

zlepšenie a skvalitnenie vyučovacieho procesu, to vedie k zvýšenej konkurencieschopnosti

našich stredných škôl a k zatraktívneniu vyučovania pre samotných žiakov. Pedagogickí

zamestnanci zvyšovaním svojej kvalifikácie a odborných zručností prispievajú k svojmu

odbornému rastu, aby vedeli zodpovedne odovzdávať svoje vedomosti, schopnosti

7

300


a zručnosti svojim žiakom, a tým ich pripravovať na uplatnenie sa na európskom trhu práce

alebo na ďalšie vysokoškolské štúdium.

Strategický cieľ:

Reagovať na aktuálne výzvy umožňujúce zapojenie sa samosprávnych krajov a realizovať

projekty podporujúce inováciu vzdelávania na stredných školách v zriaďovateľskej

pôsobnosti ŽSK aj aktívnou projektovou činnosťou.

Aktivity:

realizácia projektov, ktoré prispejú k zvýšeniu kvality materiálno-technického vybavenie škôl

a kvality výchovno-vzdelávacieho.

7

301


Financovanie stredných škôl a školských

zariadení

8

302


8.1 Financovanie stredných škôl a školských zariadení

Financovanie stredných škôl a školských zariadení je založené na nasledovných

princípoch:

- normatívne financovanie na základe počtu žiakov školy,

- rovnosť všetkých zriaďovateľov,

- prehľadné rozdeľovanie finančných prostriedkov,

- viaczdrojovosť, ktorá umožňuje jednotlivým školám zvýšiť objem finančných

prostriedkov, s ktorými môžu disponovať.

Existujú 2 základné finančné toky financovania regionálneho školstva: prostriedky zo

štátneho rozpočtu (prenesené kompetencie) a podielové dane obcí a samosprávneho kraja

(originálne kompetencie).

Súčasný systém financovania škôl a školských zariadení upravuje zákon č. 597/2003 Z. z.

o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších

predpisov, ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2004. S účinnosťou od 1. mája 2013 bol

legislatívnymi zmenami upravený zákon č. 597/2003 Z. z o financovaní základných škôl,

stredných škôl a školských zariadení, ktorý bol doplnený o povinnosti zriaďovateľov škôl,

v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, o povinnosť

zabezpečenia použitia finančných prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu na

financovanie nákladov na mzdy a platy vrátane poistného na povinné verejné zdravotné

poistenie, poistného na sociálne poistenie, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,

príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie. Tieto finančné prostriedky môže škola vo

výnimočných prípadoch použiť na financovanie nákladov na prevádzku, modernizáciu

učebných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok a na riešenie

havarijných situácií len so súhlasom zriaďovateľa školy, na návrh riaditeľa školy. Bol

upravený aj § 9 e tohto zákona, ktorý určuje hodnoty percentuálnych podielov v roku 2013,

ktoré je zriaďovateľ školy povinný prideliť škole, v ktorej sa vzdelávanie považuje za

sústavnú prípravu na povolanie, podľa § 4 ods. 9 sú:

a) 95 % z časti normatívneho príspevku zodpovedajúcemu osobným nákladom a,

b) 80 % z časti normatívneho príspevku zodpovedajúcemu prevádzkovým nákladom.

Ciele zákona č. 597/2003 Z. z o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských

zariadení sú:

- normatívny systém financovania,

- dvojstupňový decentralizovaný systém,

- motivácia zriaďovateľov k efektívnemu využívaniu všetkých kapacít (finančné,

ľudské zdroje).

Normatívny systém financovania vychádza z normatívne určených objemov finančných

prostriedkov. Normatív vyjadruje rozpis finančných prostriedkov z kapitoly Ministerstva

školstva zriaďovateľom štátnych škôl na kalendárny rok pre jednotlivé školy v pôsobnosti

zriaďovateľa. Normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok je určený počtom jej žiakov

a normatívnym objemom finančných prostriedkov prislúchajúcim na jedného žiaka školy

na bežný kalendárny rok. Normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového

8

303


normatívu. Presné počty žiakov v školách poznáme až po ukončení oficiálneho EDUZBERU,

ktorý sa realizuje a vyhodnocuje k 15.09.

Mzdový normatív vyjadruje normované ročné náklady na mzdy a platy vrátane poistného

a príspevku zamestnávateľa do poisťovní zamestnancov, ktorí zabezpečujú výchovno-

vzdelávací proces a zamestnancov, ktorí zabezpečujú prevádzku školy, pripadajúce na

jedného žiaka. Mzdový normatív sa určuje v závislosti od druhu školy, typu školy, zaradenia

pedagogických zamestnancov do platových tried, personálnej náročnosti študijného odboru

alebo učebného odboru, formy štúdia a vyučovacieho jazyka. Nariadenie vlády Slovenskej

republiky č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných

prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia, určuje koeficienty počtu

pedagogických a nepedagogických zamestnancov školy k celkovému počtu žiakov školy.

Prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné náklady na výchovno-vzdelávací

proces a prevádzku školy bez osobných nákladov, pripadajúce na jedného žiaka. Prevádzkový

normatív sa určuje v závislosti od druhu školy, typu školy, ekonomickej náročnosti študijného

odboru alebo učebného odboru, formy štúdia, vyučovacieho jazyka a teplotných podmienok v

mieste školy.

Financovanie školských zariadení je zabezpečené prostredníctvom poskytovania

príspevkov základným umeleckým školám, jazykovým školám a školským zariadeniam

v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja ako aj poskytovanie dotácií

zriaďovateľom neštátnych základných umeleckých škôl, neštátnych jazykových škôl

a neštátnych školských zariadení na území Žilinského samosprávneho kraja - originálne

kompetencie. Tieto originálne kompetencie VÚC sú od 01.01.2005 finančne zabezpečované

z vlastných príjmov obcí a samosprávnych krajov. Výnos z dane z príjmov fyzických osôb

určeného pre VÚC sa rozdeľuje podľa počtu obyvateľov VÚC vo veku 15 až 18 rokov

s trvalým pobytom na jeho území k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka. Aký

objem finančných prostriedkov sa využije na financovanie originálnych kompetencií

v školstve, rozhoduje zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Objem týchto prostriedkov môže

byť upravovaný podľa potrieb a špecifikácií jednotlivých samosprávnych krajov. VÚC

poskytuje dotácie na základe žiadosti zriaďovateľa a splnenia ich podmienok, výška

finančných prostriedkov určených na mzdy, prevádzku na žiaka ZUŠ, JŠ a ŠZ je určená

všeobecne záväzným nariadením. Na žiaka neštátnej ZUŠ, JŠ, ŠZ poskytuje VÚC finančné

prostriedky najmenej vo výške 88% zo sumy určenej pre ZUŠ, JŠ a ŠZ v zriaďovateľskej

pôsobnosti VÚC. Všeobecne záväzné nariadenia vydáva ŽSK na základe § 8 ods. 1 a §11 ods.

2 písm. a) zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení

neskorších predpisov, § 9 ods. 12 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve

a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

8

8

304


Vyhodnotenie všeobecných opatrení stratégie financovania stredných škôl a školských

zariadení na roky 2010 - 2012 v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

bolo realizované v rámci 2 základných skupín:

- prenesené kompetencie (všeobecné vzdelávanie, odborné vzdelávanie a príprava),

- originálne kompetencie.

Pri vyhodnocovaní a posudzovaní hospodárenia gymnázií a stredných odborných škôl

(SOŠ) boli brané do úvahy tieto hlavné kritériá:

- upravený rozpočet bežných výdavkov v porovnaní s normatívne pridelenými

prostriedkami,

- plnenie a čerpanie príjmov,

- prehľad záväzkov,

- náklady na energie,

- kapitálové výdavky.

8

305


8.2 Vyhodnotenie stratégie v oblasti financovania za roky 2010 – 2013

Porovnanie objemu pridelených normatívnych finančných prostriedkov za roky 2010-

2012

Výšku normatívnych finančných príspevkov pre organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti

(OvZP) ŽSK na jednotlivé roky stanovuje MŠVVaŠ SR v závislosti od počtu žiakov. Pri

porovnaní objemu normatívneho príspevku za sledované obdobie 2010 - 2012 dochádza

k jeho poklesu, čo je spôsobené nepriaznivým demografickým vývojom. Pokles žiakov

v školskom roku 2012/2013 oproti školskému roku 2010/2011 je – 3 651 žiakov, čo

predstavuje pokles o 10,8 %.

V roku 2010 MŠVVaŠ SR pridelilo OvZP ŽSK na úseku vzdelávania normatívne finančné

prostriedky vo výške 57 893 241 €. V roku 2011 boli pridelené normatívne finančné

prostriedky vo výške 56 356 516 €, čo v porovnaní s rokom 2010 predstavuje pokles

o 2,65 %. Klesajúci trend sa v súvislosti s vývojom počtu žiakov prejavil aj v roku 2012 a to

poklesom o 0,81 %, kde výška pridelených normatívnych finančných prostriedkov

z MŠVVaŠ SR predstavovala hodnotu 55 899 384 €.

Upravený

rozpočet

2010

Upravený

rozpočet

2011

Medziročný

nárast

rozpočtu 2011

oproti roku 2010

Upravený

rozpočet

2012

Medziročný

nárast

rozpočtu 2012

oproti roku 2011

57 893 241 € 56 356 516 € - 2,65 % 55 899 384 € - 0,81 %

V tabuľke sú uvedené normatívne určené finančné prostriedky pre gymnáziá a stredné

odborné školy (prenesené kompetencie) v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja a upravený rozpočet bežných výdavkov v rokoch 2010 až 2012.

8

306


Prehľad hospodárenia gymnázií v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho

kraja v rokoch 2010 – 2012

V rámci všetkých regiónov Žilinského kraja sa hodnoty percentuálneho podielu

upraveného rozpočtu na pridelený normatívny príspevok určený MŠVVaŠ SR (ďalej len

„WEB“) pohybujú v rozpätí od 95 % do 108 %.

Odbor školstva a športu ŽSK každoročne prehodnocuje rozpočty všetkých gymnázií na

základe komplexnej analýzy podľa počtu žiakov k 15.09. kalendárneho roka (EDUZBER),

podkladov zo štatistického výkazu Škol (MŠVVaŠ SR) 1 – 04, platových

inventúr, skutočného čerpania prevádzkových nákladov a výšky záväzkov.

Tabuľka 36: Upravený rozpočet bežných výdavkov v rokoch 2010 – 2012 v porovnaní s

normatívne pridelenými finančnými prostriedkami gymnáziám v zriaďovateľskej pôsobnosti

ŽSK v EUR

GYMNÁZIÁ

2010 2011 2012

Upravený

rozpočet

Normatívne

určené

finančné

prostriedky

% upraveného

rozpočtu na

pridelený normatívny

príspevok

Upravený

rozpočet

Normatívne

určené

finančné

prostriedky

% upraveného

rozpočtu na


príspevok

Upravený

rozpočet

Normatívne

určené

finančné

prostriedky

% upraveného

rozpočtu na


príspevok

10 809 177 10 386 342 104,07 % 10 375 471 10 305 134 100,68 % 10 244 048 10 439 417 98,13 %


Pri prehodnocovaní rozpočtu odbor školstva a športu Úradu ŽSK posudzuje každú školu

individuálne, v prípade potreby prizýva k prehodnoteniu rozpočtu aj riaditeľov gymnázií.

Zároveň výšku percentuálneho podielu upraveného rozpočtu na WEB ovplyvňujú:

- úspešnosť žiakov gymnázií na maturitných skúškach,

- zapojenosť gymnázií do projektov a grantov,

- výsledky a ocenenia gymnázií v rôznych súťažiach,

- celkové hospodárenie školy (čerpanie osobných a prevádzkových nákladov, výška

osobných príplatkov, percento vyplatených odmien bez jubilejných),

- stav pedagogických a nepedagogických zamestnancov (nadstav alebo podstav

zamestnancov podľa Nariadenia vlády č. 630/2008 Z. z.).

Niektorým gymnáziám postačuje minimálny normatívny príspevok, pričom niektoré musia

byť financované nad 100 %-ný normatívny príspevok, z dôvodu nízkeho počtu žiakov,

s cieľom zachovania odbornosti vyučovania.

Z celkového počtu 16 gymnázií:

v roku 2010 boli do 100 % normatívneho príspevku financované 2 gymnáziá a

nad 100 % normatívneho príspevku bolo financovaných 14 gymnázií;

v roku 2011 bolo do 100 % normatívneho príspevku financovaných 6

gymnázií a nad 100 % normatívneho príspevku bolo financovaných 10

gymnázií;

8

307


v roku 2012 bolo do 100 % normatívneho príspevku financovaných 10

gymnázií a nad 100 % normatívneho príspevku bolo financovaných 6

gymnázií.

Vo väčšine prípadov bolo financovanie gymnázií nad 100 % normatívneho príspevku

MŠVVaŠ SR.

Graf 69: Plnenie príjmov gymnázií podľa jednotlivých regiónov za obdobie rokov 2010 – 2012


Najväčšie plnenie príjmov (príjmy z predaja výrobkov, tovarov a služieb; z prenajatých

budov, priestorov a objektov; za stravné) za obdobie rokov 2010 – 2012 vykazuje región

Liptov a najnižšie plnenie príjmov vykazuje región Kusyce. Prevažnú časť príjmov gymnázií

tvoria príjmy z prenájmu, prostriedky prijaté z úhrad stravy a poplatky poslucháčov

v jazykových školách (Jazyková škola pri Gymnáziu Antona Bernoláka, Námestovo

a Jazyková škola pri Gymnáziu Michala Miloslava Hodžu, Liptovský Mikuláš). Rozpočtové

organizácie majú tieto príjmy (rozpočtované príjmy) stanovené v schválenom rozpočte a sú

im uvoľňované postupne v priebehu roka. Výška plnenia príjmov je závislá od možností

prenájmu voľných školských priestorov, výšky nájmu a u jazykových škôl od počtu

poslucháčov.

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

40%

45%

50%

Horné Považie

Orava Liptov Turiec Kysuce

%

Región 2010 2011 2012

8

308


Graf 70: Čerpanie príjmov gymnázií podľa jednotlivých regiónov za obdobie rokov 2010 – 2012


Najväčšie čerpanie príjmov za obdobie 2010 – 2012 vykazuje región Liptov a najnižšie

čerpanie príjmov vykazuje región Kysuce. Čerpanie príjmov odráža stav plnenia príjmov

v daných regiónoch. Gymnáziá používajú príjmy väčšinou na prevádzkové náklady (úhrada

energií).

Tabuľka 37: Prehľad záväzkov po lehote splatnosti gymnázií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK

za roky 2010 – 2012

Regióny

2010 2011 2012

celkom

po lehote

splatnosti celkom

po lehote

splatnosti celkom

po lehote

splatnosti

Región Horné Považie 16 398 0 10 901 410 15 335 0

Región Orava 171 340 160 715 153 660 136 102 60 167 20 665

Región Liptov 961 20 1 932 0 18 441 0

Región Turiec 15 350 8 933 15 816 10 535 21 660 15 838

Región Kysuce 11 194 4 306 5 666 4 945 9 456 4 804

SPOLU 215 243 173 974 187 975 151 992 125 058 41 307


0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

Horné Považie


%

Región

2010 2011 2012

8

309


Graf 71: Prehľad záväzkov po lehote splatnosti gymnázií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK za

roky 2010 – 2012


Pri vývoji stavu záväzkov voči dodávateľom v rámci Žilinského kraja vykazujú nulové,

prípadne veľmi nízke záväzky po lehote splatnosti regióny Horné Považie a Liptov.

V regióne Kysuce došlo v roku 2011 k nárastu záväzkov. V rámci tohto regiónu vykazuje

najvyššie záväzky Gymnázium, Kysucké Nové Mesto z dôvodu prevádzkovania dvoch

budov, čím vznikajú vysoké náklady, a to predovšetkým na energie.

Región Turiec zaznamenal ako jediný postupný nárast výšky záväzkov. V rámci tohto

regiónu najvyššie záväzky vykazuje Gymnázium Jozefa Cígera Hronského, Vrútky. Táto

škola má v rámci regiónu najnižší počet žiakov, čomu zodpovedajú aj pridelené normatívne

finančné prostriedky. Uvedené má za následok zvyšovanie prevádzkových nákladov na

jedného žiaka a nevyhnutnosť zvyšovania normatívneho príspevku nad 100 % (za sledované

obdobie bola škola financovaná v priemere na 120 %).

V regióne Orava sa v roku 2012 výrazne znížila výška záväzkov voči dodávateľom.

V predchádzajúcich rokoch vykazovalo najvyššie záväzky Gymnázium Pavla Országha

Hviezdoslava, Dolný Kubín z dôvodu záväzkov voči dodávateľovi tepla.

0

20 000

40 000

60 000

80 000

100 000

120 000

140 000

160 000

180 000

Horné Považie


EUR

Región

rok 2010 rok 2011 rok 2012

8

310


Graf 72: Prehľad čerpania energií gymnáziami v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK

za roky 2010-2012


Mierny pokles v čerpaní energií v rámci gymnázií v zriaďovateľskej pôsobnosti

Žilinského samosprávneho kraja nastal v roku 2012, čo bolo výsledkom realizovaných

investičných akcií na gymnáziách. Tieto akcie boli zamerané na zateplenie budov a striech,

výmenu okien, modernizáciu kotolní a rekonštrukciu ústredného kúrenia. Výška čerpania

energií je závislá od polohy, regióna, dĺžky vykurovacieho obdobia, ceny energií a počtu

žiakov v gymnáziu.

Kapitálové výdavky zamerané na zníženie energetickej náročnosti budov

Od roku 2010 do roku 2012 bolo čerpanie finančných prostriedkov na realizáciu

investičných akcií zameraných na zníženie energetickej náročnosti budov gymnázií vo

výške 1 469 141 € (z príjmov ŽSK).

Prehľad čerpania finančných prostriedkov na realizáciu investičných akcií zameraných

na zníženie energetickej náročnosti budov podľa jednotlivých rokov:

Región Horné Považie

Rok 2011

113 575 € Rekonštrukcia a zateplenie plochej strechy (Gymnázium, Hlinská, Žilina).

29 318 € Vybudovanie merania a regulácie (Gymnázium, Bytča).

142 893 € Spolu

0

50

100

150

200

250

Horné Považie


EUR

Ti

síce

Región 2010 2011 2012

8

311


Rok 2012

65 122 € Rekonštrukcia strechy (Gymnázium, Varšavská, Žilina).

155 531 € Stavebné úpravy výplní otvorov (Gymnázium, Hlinská, Žilina).

27 746 € Stavebné úpravy výplní otvorov (Gymnázium, Rajec).

43 212 € Stavebné úpravy strechy so zateplením (Gymnázium, Bytča).

291 611 € Spolu

Región Orava

Rok 2010

415 332 € Stavebné úpravy a zateplenie (Gymnázium, Tvrdošín).

Región Turiec

Rok 2010

5 311 € Nákup plynového kotla (Gymnázium Jozefa Lettricha, Martin).

473 250 € Rekonštrukcia objektov – zvýšenie energetického štandardu (Gymnázium

Viliama Paulinyho – Tótha, Martin).

478 561 € Spolu

Rok 2011

99 994 € Stavebné úpravy výplní okenných otvorov (Gymnázium Jozefa Lettricha,

Martin).

Rok 2012

40 750 € Stavebné úpravy výplní okenných otvorov (Gymnázium Jozefa Lettricha,

Martin).

Región Liptov

Od roku 2010 do roku 2012 neboli v uvedenom regióne realizované investičné akcie

zamerané na zníženie energetickej náročnosti budov.

V roku 2010 až 2012 bolo v rámci investičných akcií zameraných na zníženie

energetickej náročnosti zrekonštruovaných 11 gymnázií z celkového počtu 16 gymnázií, čo

predstavuje 68,8 % z celkového počtu gymnázií.

8

312


Prehľad hospodárenia stredných odborných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti

Žilinského samosprávneho kraja v rokoch 2010 - 2012

V rámci všetkých regiónov Žilinského kraja sa výška %-tuálneho podielu upraveného

rozpočtu na pridelený normatívny príspevok určený MŠVVaŠ SR (ďalej len „WEB“) sa

pohybuje v rozpätí od 96 % do 105 %.

Odbor školstva a športu každoročne prehodnocuje rozpočty všetkých stredných odborných

škôl na základe komplexnej analýzy podľa počtu žiakov k 15.09. kalendárneho roka

(EDUZBER), podkladov zo štatistického výkazu Škol (MŠVVaŠ SR) 1 – 04, platových

inventúr, skutočného čerpania prevádzkových nákladov a výšky záväzkov.

Tabuľka 38: Upravený rozpočet bežných výdavkov v rokoch 2010 – 2012 v porovnaní s

normatívne pridelenými finančnými prostriedkami stredných odborných škôl v zriaďovateľskej

pôsobnosti ŽSK v EUR

STREDNÉ

ODBORNÉ ŠKOLY

2010 2011 2012

Upravený

rozpočet

Normatívne

určené

finančné

prostriedky

% upraveného

rozpočtu na


príspevok

Upravený

rozpočet

Normatívne

určené

finančné

prostriedky

% upraveného

rozpočtu na


príspevok

Upravený

rozpočet

Normatívne

určené

finančné

prostriedky

%

upraveného rozpočtu

na

pridelený normatívn

y

príspevok

47 084 064 47 506 899 99,11% 45 981 045 46 051 382 99,85% 45 655 336 45 459 967 100,43%


Graf 73: Upravený rozpočet bežných výdavkov v rokoch 2010 – 2012 v porovnaní s normatívne

pridelenými finančnými prostriedkami stredných odborných škôl zriaďovateľskej pôsobnosti

ŽSK

Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja, 2010 - 2012

95%

96%

97%

98%

99%

100%

101%

102%

2010 2011 2012

% u

pra

ven

ého

ro

zpo

čtu

na

WEB

ROK

% UR na WEB

8

313


Najvýraznejší percentuálny nárast upraveného rozpočtu na WEB za obdobie rokov 2010 až

2012 bol zaznamenaný v regióne Turiec. Uvedený nárast sa prejavil u Strednej odbornej školy

rybárskej, Mošovce, ktorá bola dlhodobo financovaná nad 100 %-ný normatívny príspevok

určený MŠVVaŠ SR. V roku 2010 to bolo vo výške 275,56 % a v roku 2012 až vo výške

414,87 %. Škola bola k 31.08.2012 vyradená zo siete škôl a školských zariadení a jej

organizačné zložky boli zaradené do Spojenej školy, Martin.

V rokoch 2010 až 2011 patril k regiónom s najväčším percentuálnym podielom

upraveného rozpočtu na WEB región Liptov. Bolo to spôsobené financovaním plavárne pri

Strednej odbornej škole polytechnickej, Ružomberok, ktoré nebolo zohľadnené

v normatívnom príspevku. V roku 2012 bola plaváreň vyradená zo správy Strednej odbornej

školy polytechnickej, Ružomberok (do správy Mesta Ružomberok) a tým sa odstránilo

financovanie uvedenej školy nad normatívny príspevok. Zároveň Stredná odborná škola

drevárska, Liptovský Hrádok nemala zohľadnený umelecký odbor v pridelenom normatívnom

príspevku.

Graf 74: Plnenie príjmov stredných odborných škôl podľa jednotlivých regiónov za obdobie

rokov 2010 – 2012


V grafe plnenie príjmov (príjmy z predaja výrobkov, tovarov a služieb; z prenajatých

budov, priestorov a objektov; za stravné; príjmy z predchádzajúcich rokov) sú uvedené údaje

o plnení príjmov za roky 2010 až 2012 za stredné odborné školy podľa regiónov. V roku 2010

boli zaznamenané najvyššie príjmy spolu vo výške 4 802 299 €. Do roku 2012 nastal pokles

plnenia príjmov o 629 732 €.

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

Horné Považie


%

Región 2010 2011 2012

8

314


Najvyšší podiel na celkovom plnení vlastných príjmov za jednotlivé regióny počas

sledovaného obdobia vykazoval región Horné Považie. Uvedený región má veľký počet škôl,

jeho poloha poskytuje väčšie možnosti prenájmu priestorov. Najnižšie plnenie príjmov bolo

v regióne Kysuce, čo bolo dané najmä najmenšou rozlohou v rámci Žilinského kraja a tiež

najnižším počtom škôl.

Graf 75: Čerpanie príjmov stredných odborných škôl podľa jednotlivých regiónov za obdobie

rokov 2010 – 2012


Čerpanie príjmov celkom za obdobie rokov 2010 až 2012 malo klesajúcu tendenciu.

V roku 2010 bolo čerpanie vo výške 4 637 404 € a v roku 2012 bol zaznamenaný pokles

o 469 081 €. Čerpanie príjmov odráža stav plnenia príjmov, t. j. najväčšie čerpanie príjmov

vykazoval opäť región Horné Považie a najnižšie čerpanie vykazoval región Kysuce.

Prehľad stavu záväzkov voči dodávateľom

Záväzky za roky 2010 až 2012 zahŕňajú záväzky voči dodávateľom (prevažnú časť tvoria

záväzky voči dodávateľom energií), ktoré mali mierne klesajúci trend. V roku 2012 bola

výška záväzkov voči dodávateľom 764 793 €, čo predstavuje pokles voči roku 2010 o – 5 383

€.

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

Horné Považie


%

Región 2010 2011 2012

8

315


Tabuľka 39: Prehľad záväzkov po lehote splatnosti stredných odborných škôl v zriaďovateľskej

pôsobnosti ŽSK za roky 2010 – 2012 v EUR

Regióny

2010 2011 2012

celkom

po lehote

splatnosti celkom

po lehote

splatnosti celkom

po lehote

splatnosti

Región Horné Považie 110 263 610 143 017 3 845 91 378 64

Región Orava 219 073 62 902 176 165 29 217 173 479 9 879

Región Liptov 121 423 720 145 867 24 282 248 744 26 557

Región Turiec 212 181 82 361 241 691 167 542 200 855 95 822

Región Kysuce 107 236 15 465 56 851 18 202 50 337 7 133

SPOLU 770 176 162 058 763 591 243 088 764 793 139 455


Graf 76: Prehľad záväzkov po lehote splatnosti stredných odborných škôl v zriaďovateľskej

pôsobnosti ŽSK za roky 2010 – 2012


Najväčší nárast záväzkov po lehote splatnosti bol zaznamenaný v roku 2011 v regióne

Turiec o + 85 181 €. V roku 2011 rástli záväzky po lehote splatnosti predovšetkým u škôl -

Stredná priemyselná škola, Martin, Pedagogická a sociálna akadémia, Turčianske Teplice

a Stredná odborná škola dopravná, Martin - Priekopa. Stredná odborná škola dopravná,

Martin - Priekopa vykazovala vyššie záväzky po lehote splatnosti v roku 2011 z dôvodu

vykonania rekonštrukcie kotolne. Do roku 2012 uvedené záväzky škola uhradila.

0

20 000

40 000

60 000

80 000

100 000

120 000

140 000

160 000

180 000

Horné Považie


EUR

Región

rok 2010 rok 2011 rok 2012

8

316


V regióne Liptov došlo k nárastu záväzkov po lehote splatnosti, čo sa prejavilo hlavne

v školách Škola úžitkového výtvarníctva, Ružomberok a Obchodná akadémia, Ružomberok,

z dôvodu nárastu cien za spotrebu energií.

Regióny Horné Považie, Orava a Kysuce vykázali v roku 2012 pokles záväzkov po lehote

splatnosti. Na zníženie záväzkov mali vplyv hlavne rekonštrukcie a zateplenia budov, striech

a tiež výmena okien a rekonštrukcie kotolní.

Prehľad stavu pohľadávok

Pohľadávky za roky 2010 až 2012 zahŕňajú predovšetkým pohľadávky voči odberateľom.

Pohľadávky celkom v roku 2011 boli vo výške 361 350 €, v porovnaní s rokom 2010 mierne

vzrástli. Avšak v roku 2012 bol zaznamenaný ich pokles oproti roku 2010 o - 65 143 €, a to

na hodnotu 285 768 €.

Tabuľka 40: Prehľad pohľadávok stredných odborných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK

za roky 2010 – 2012

Regióny 2010 2011 2012

celkom po lehote celkom po lehote celkom po lehote

Región Horné Považie 94 307 56 159 105 888 84 808 47 466 20 203

Región Orava 64 755 19 067 55 417 14 581 53 773 17 202

Región Liptov 81 186 11 960 67 881 11 286 70 584 12 415

Región Turiec 85 585 18 351 91 159 18 144 86 620 18 905

Región Kysuce 25 078 8 243 41 005 16 212 27 326 8 892

SPOLU 350 911 113 780 361 350 145 031 285 768 77 617


Graf 77: Prehľad pohľadávok stredných odborných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK za

roky 2010 – 2012


0

20 000

40 000

60 000

80 000

100 000

Horné Považie


EUR

Región

rok 2010 rok 2011 rok 2012

8

317


Pohľadávky po lehote splatnosti predstavovali v roku 2010 výšku 113 780 €. V roku 2011

nastal výrazný nárast týchto pohľadávok voči odberateľom o hodnotu 31 251 €, a to v regióne

Horné Považie. Uvedený nárast spôsobilo zrušenie opravných položiek z roku 2010 u

Strednej odbornej školy stavebnej, Žilina, pričom pohľadávky v brutto hodnotách u uvedenej

školy mali klesajúci trend. V roku 2012 poklesla hodnota pohľadávok po lehote splatnosti

oproti roku 2010 o – 36 163 €, z dôvodu, že niektoré pohľadávky voči školám boli postupne

uhradené, resp. boli uzatvorené splátkové kalendáre na ich úhradu. Zároveň boli na

pohľadávky, ktoré sú dlhodobo po lehote splatnosti, prípadne sú vymáhané súdnou cestou,

vytvorené opravné položky.

Graf 78: Prehľad čerpania energií strednými odbornými školami v zriaďovateľskej pôsobnosti

ŽSK za roky 2010 – 2012

Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja, 2010 - 2012

Čerpanie energií v rámci stredných odborných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti

Žilinského samosprávneho kraja v roku 2010 bolo vo výške 3 626 841 €. V roku 2011 nastal

nárast energií o 278 304 €, a to na hodnotu 3 905 145 €, pričom rok 2012 sa prejavil poklesom

oproti roku 2011 o 159 629 €, čo bolo výsledkom realizovaných investičných akcií na

jednotlivých školách v rámci regiónov (zateplenie škôl, rekonštrukcie striech so zateplením,

rekonštrukcie rozvodov a regulácie ústredného kúrenia, výmena okien).

V roku 2012 v stredných odborných školách v regiónoch Horné Považie, Liptov, Turiec

a Kysuce bol zaznamenaný pokles čerpania energií, keďže v uvedených regiónoch boli

vykonané investičné akcie zamerané na zníženie energetickej náročnosti budov škôl.

V regióne Orava bol v roku 2012 zaznamenaný mierny nárast čerpania energií. Vplyv na

0

200

400

600

800

1 000

1 200

Horné Považie


EUR

Ti

síce

Región

2010 2011 2012

8

318


výšku čerpania energií má aj poloha regiónu, dĺžka vykurovacieho obdobia, ceny energií a

počet žiakov v škole.

Kapitálové výdavky zamerané na zníženie energetickej náročnosti budov stredných

odborných škôl


investičných akcií zameraných na zníženie energetickej náročnosti budov stredných

odborných škôl vo výške 4 285 398 € (z príjmov ŽSK).

Prehľad čerpania finančných prostriedkov podľa jednotlivých rokov:

Región Horné Považie

Rok 2010

147 715 € Výmena okien na budove školy (Spojená škola, Žilina – Bytčica).

5 995 € Rekonštrukcia podlahy (Stredná odborná škola elektrotechnická, Žilina)

153 710 € Spolu

Rok 2011

V roku 2011 neboli v uvedenom regióne realizované investičné akcie zamerané na

zníženie energetickej náročnosti budov.

Rok 2012

135 485 € Rekonštrukcia rozvodov a regulácie ústredného kúrenia (Spojená škola,

Rosinská, Žilina).

96 865 € Rekonštrukcia hygienických zariadení (Stredná odborná škola

elektrotechnická, Žilina).

49 591 € Stavebné úpravy výplní otvorov telocvične (Dopravná akadémia, Žilina).

17 993 € Vykurovanie v telocvični (Spojená škola, Hlinská, Žilina).

299 934 € Spolu

Región Orava

Rok 2010

230 813 € Rekonštrukcia strechy so zateplením (Spojená škola, Tvrdošín).

Rok 2011

399 971 € Rekonštrukcia budovy kuchyne s jedálňou (Obchodná akadémia, Dolný

Kubín).

30 000 € Prestavba dielní (Stredná odborná škola, Hattalova, Námestovo).

8

319


10 000 € Vybudovanie elektrickej a plynovej prípojky do dielní (Stredná odborná škola

technická, Námestovo).

6 640 € Rekonštrukcia osvetlenia v telocvični (Stredná odborná škola polytechnická,

Dolný Kubín - Kňažia).

446 611 € Spolu

Rok 2012

498 120 € Rekonštrukcia internátu 1. etapa (Obchodná akadémia, Dolný Kubín).

174 770 € Rekonštrukcia hygienických zariadení (Stredná odborná škola technická,

Námestovo).

88 888 € Rekonštrukcia vzduchotechniky (Spojená škola, Nižná).

23 000 € Prestavba dielní (Stredná odborná škola, Hattalova, Námestovo).

784 778 € Spolu

Región Liptov

Rok 2010

214 889 € Stavebné úpravy strechy (Stredná odborná škola elektrotechnická, Liptovský

Hrádok).

166 623 € Rekonštrukcia konštrukcie krovu a strešnej krytiny na historickej budove

(Stredná odborná škola lesnícka Jozefa Dekreta Matejovie, Liptovský Hrádok).

381 512 € Spolu

Rok 2011

133 000 € Stavebné úpravy objektu telocvične (Stredná odborná škola elektrotechnická,

Liptovský Hrádok).

91 168 € Rekonštrukcia plochej strechy so zateplením (Hotelová akadémia, Liptovský

Mikuláš).

30 020 € Rekonštrukcia rozvodov ústredného kúrenia (Stredná odborná škola

polytechnická, Ružomberok).

254 188 € Spolu

Rok 2012

351 788 € Rekonštrukcia areálu a stavebné úpravy (Stredná odborná škola polytechnická,

Ružomberok).

265 437 € Zateplenie obalového plášťa (Hotelová akadémia, Liptovský Mikuláš).

152 374 € Rekonštrukcia kotolne (Stredná odborná škola elektrotechnická, Liptovský

Hrádok).

99 216 € Vybudovanie novej kotolne a prípojky (Stredná odborná škola drevárska,

Liptovský Hrádok).

868 815 € Spolu

8

320


Región Turiec

Rok 2010

V roku 2010 neboli v uvedenom regióne realizované investičné akcie zamerané na

zníženie energetickej náročnosti budov.

Rok 2011

382 725 € Stavebné úpravy, zníženie energetickej náročnosti (Obchodná akadémia,

Martin).

127 292 € Rekonštrukcia striech (Stredná priemyselná škola, Martin).

17 986 € Rekonštrukcia kotolne telocvične (Pedagogická a sociálna akadémia,

Turčianske Teplice).

528 003 € Spolu

Rok 2012

143 292 € Rekonštrukcia striech (Stredná priemyselná škola, Martin).

16 735 € Stavebné úpravy výplní otvorov internátu (Spojená škola, Turany).

12 136 € Stavebné úpravy výplní otvorov (Obchodná akadémia, Martin).

172 163 € Spolu

Región Kysuce

Rok 2010

15 382 € Rekonštrukcia elektroinštalácie (Stredná odborná škola strojnícka, Kysucké

Nové Mesto).

5 240 € Rekonštrukcia telocvične školy (Spojená škola, Kysucké Nové Mesto).

20 622 € Spolu

Rok 2011

39 998 € Rekonštrukcia dverí a vstupného vestibulu (Spojená škola, Kysucké Nové

Mesto).

2 273 € Rekonštrukcia svetlíkov (Stredná odborná škola technická, Čadca).

42 271 € Spolu

Rok 2012

101 978 € Rekonštrukcia dverí a vstupného vestibulu telocvične (Spojená škola, Kysucké

Nové Mesto).

V roku 2010 až 2012 bolo v rámci investičných akcií zameraných na zníženie energetickej

náročnosti zrekonštruovaných 23 stredných odborných škôl z celkového počtu 50 stredných

odborných škôl, čo predstavuje 46 % z celkového počtu stredných odborných

8

321


Prehľad úspešne ukončených projektov v rámci eurofondov a ekofondu za roky 2010 až

2012 v stredných odborných školách

V rámci eurofondov bol v roku 2010 úspešne ukončený 1 projekt:

- rekonštrukcia a modernizácia – zníženie energetickej náročnosti Obchodnej akadémie

Dušana Metoda Janotu, Čadca

V rámci eurofondov boli v roku 2011 úspešne ukončené 3 projekty:

- nadstavba, zateplenie budovy, výmena okien – zníženie energetickej náročnosti

Strednej odbornej školy drevárskej, Krásno nad Kysucou,

- stavebné úpravy – zníženie vysokej energetickej náročnosti Strednej odbornej školy

technickej, Čadca,

- stavebné úpravy – zvýšenie technického a energetického štandardu Spojenej školy,

Kysucké Nové Mesto.

V rámci eurofondov bol v roku 2012 úspešne ukončený 1 projekt:

- nadstavba, stavebné úpravy, zateplenie Dopravnej akadémie, Žilina.

V rámci Ekofondu boli v roku 2011 schválené 3 projekty:

- zníženie energetickej náročnosti učebňového pavilónu Strednej priemyselnej školy

stavebnej v Žiline – plnenie bolo vo výške 362 279,26 €,

- zateplenie obalového plášťa kontaktným zatepľovacím systémom, výmena okien a

vyregulovanie pavilónov A, B a C Hotelovej akadémie v Liptovskom Mikuláši –

plnenie bolo vo výške 359 904,00 €,

- zateplenie obalového plášťa kontaktným zatepľovacím systémom a vyregulovanie

objektu SO-01 Spojenej školy, Hlinská v Žiline – plnenie bolo vo výške

105 185,29 €.

Uvedené projekty boli ukončené v roku 2012.

Celkové zhodnotenie

Kapitálové výdavky – z príjmov ŽSK


investičných akcií zameraných na zníženie energetickej náročnosti budov v celkovej výške

5 754 539 €. Z toho v rámci gymnázií boli čerpané finančné prostriedky vo výške 1 469 141

€, za stredné odborné školy vo výške 4 285 398 €.

V súvislosti s realizáciou investičných akcií zameraných na zníženie energetickej

náročnosti v gymnáziách a stredných odborných školách nastal pokles záväzkov po lehote

splatnosti v sledovanom období (01.01.2010 – 31.12.2012). V roku 2012 poklesli záväzky po

8

322


lehote splatnosti v porovnaní s rokom 2010 o - 155 270 €, čo predstavuje pokles o 46,2 %

oproti roku 2010.

Zámerom realizácie investičných akcií bolo predovšetkým zníženie energetickej náročnosti

škôl. Úspora finančných prostriedkov, vynaložených na úhradu energií za teplo, sa prejaví až

v nasledujúcich rokoch. Na výšku energií majú vplyv aj ďalšie faktory, napríklad dĺžka

vykurovacieho obdobia, ceny energií, poloha regiónu, veľkosť budov, prevádzkovanie dielní.

Graf 79: Prehľad kapitálových výdavkov stredných škôl (gymnázií a SOŠ) v zriaďovateľskej

pôsobnosti ŽSK za roky 2010-2012


Graf 80: Prehľad záväzkov stredných škôl (gymnázií a SOŠ)


2010 2011 2012

4 7

36

44

5

2 0

44

01

3

3 7

59

01

7

EUR

ROK

2010 2011 2012

33

6 0

32

39

5 0

80

18

0 7

62

EUR

ROK

8

323


Graf 81: Prehľad čerpania energií stredných škôl (gymnázií a SOŠ)


2010 2011 2012

4 3

18

21

2

4 6

76

61

0

4 5

06

99

7

EUR

ROK

8

324


SWOT analýza

SILNÉ STRÁNKY SLABÉ STRÁNKY

rekonštrukcia a modernizácia budov škôl

a školských zariadení

skvalitnenie materiálno-technického

vybavenia škôl

vytváranie centier odborného

vzdelávania

nepriaznivý demografický vývoj

vysoká veková štruktúra zamestnancov

modernizačné (investičné) dlhy na

budovách škôl

PRÍLEŽITOSTI OHROZENIA

získanie mimorozpočtových zdrojov

financovania – vytváranie zisku

z podnikateľskej činnosti, využitie

štrukturálnych fondov, sponzorské

finančné prostriedky

kvalitný, spoločensky rešpektovaný a

primerane odmeňovaný učiteľ

zmena normatívu a spôsobu

financovania

nepostačujúci normatív na prevádzku

(nezohľadňuje ekonomickú náročnosť

praktickej časti odborného vzdelávania,

veľkosť a existenciu priestorov dielní

a výrobných hál, strojov a strojových

zariadení u stredných odborných škôl)

pretrvávajúci modernizačný dlh

zvyšovanie vekovej štruktúry


zamestnancov

ohrozenie existencie škôl s nízkym

počtom žiakov

8

325


Financovanie v roku 2013

Bežné výdavky

Upravený rozpočet k 30.11.2013 predstavoval celkovú výšku 56 127 471 €, z toho

upravený rozpočet pre gymnáziá vo výške 10 381 636 € a pre SOŠ vo výške 45 745 835 €.

K 15.09.2013 (EDUZBER) bol počet žiakov stredných odborných škôl a gymnázií na

území Žilinského samosprávneho kraja vo výške 28 080 žiakov, čo predstavuje pokles

o 1 990 žiakov, t. j. pokles o 6,62 % oproti školskému roku 2012/2013. Pokles žiakov

gymnázií bol vo výške 479 žiakov a u stredných odborných škôl o 1 511 žiakov. V súčasnosti

je využitá kapacita budov škôl na 76,46 %. Z dôvodu poklesu žiakov nastal i pokles

normatívne určených finančných prostriedkov z MŠVVaŠ SR.

Tabuľka 41: Gymnáziá - Prehľad upraveného rozpočtu a normatívne určených finančných

prostriedkov MŠVVaŠ SR k 30.11.2013

GYMNÁZIÁ

2013

Upravený

rozpočet

Normatívne

určené

finančné

prostriedky

% upraveného

rozpočtu na

pridelený

normatívny

príspevok

10 381 636 10 302 231 100,77 %


Tabuľka 42: SOŠ - Prehľad upraveného rozpočtu a normatívne určených finančných

prostriedkov MŠVVaŠ SR k 30.11.2013

STREDNÉ ODBORNÉ

ŠKOLY

2013

Upravený

rozpočet

Normatívne

určené

finančné

prostriedky

% upraveného

rozpočtu na

pridelený

normatívny

príspevok

45 747 140 45 826 545 99,83 %


Odbor školstva a športu Úradu ŽSK komplexne prehodnocoval rozpočty všetkých škôl na

základe nového počtu žiakov (EDUZBER k 15.09.2013), pokladov zo štatistického výkazu

Škol (MŠVVaŠ SR) 1-04 za III. Q 2013, platových inventúr a skutočného čerpania osobných

a prevádzkových nákladov. Zároveň bolo zohľadnené budovanie centier odborného

vzdelávania a prípravy a záväzky po lehote splatnosti za energie.

8

326


Účelovo určené finančné prostriedky

Odchodné

Finančné prostriedky na odchodné sa poskytujú v súlade s § 7 ods. 15 písm. a) zákona

č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení

neskorších predpisov.

Odbor školstva a športu Úradu ŽSK zaraďuje doručené žiadosti o odchodné do

požiadavky, ktorá je následne predložená na príslušný odbor školstva Okresného úradu

v Žiline. V roku 2013 bolo k 31.10.2013 poskytnuté odchodné pre 56 škôl vo výške

109 418,10 €. Odchodné bolo pridelené 82 zamestnancom škôl (pedagogickým

a nepedagogickým).

Maturity

V rámci dohodovacieho konania sa uhrádzajú aj náklady súvisiace s činnosťou predsedov

školskej maturitnej komisie, predsedov predmetovej maturitnej komisie a jej členov vrátane

odborníkov z praxe, predsedov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú

skúšku a jej členov vrátane odborníkov z praxe.

Výška nákladov súvisiaca s výkonom predsedov a členov maturitných a skúšobných

komisií sa uhrádza v súlade s § 90 ods. 11 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní

(školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Maturitné skúšky sa konajú v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom

skúšobnom období. V riadnom skúšobnom období bolo vyplatených 176 621 €

a v mimoriadnom skúšobnom období 19 597 €.

Kreditové príplatky

Pedagogickí a odborní zamestnanci získavajú kredity za absolvované akreditované

programy kontinuálneho vzdelávania, za profesijné kompetencie získané výkonom

pedagogickej, odbornej činnosti alebo sebavzdelávaním, overené v predpísanej forme

ukončenia akreditovaného programu kontinuálneho vzdelávania.

Požiadavka na kreditové príplatky za zamestnancov, ktorí získali nárok na vyplácanie po

15.09.2012 a neboli uvedení v EDUZBERe, bola vo výške 333 077,85 €. Skutočne poukázané

finančné prostriedky z MŠVVaŠ SR boli vo výške 239 996 €, čo predstavovalo 72 %

z požadovanej sumy na vyplatenie.

Mimoriadne výsledky žiakov

MŠVVaŠ SR pridelí v rámci možností z kapitoly ministerstva zriaďovateľovi v priebehu

kalendárneho roka finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakov v súťažiach,

predmetových olympiádach a za účasť žiakov školy v medzinárodných projektoch alebo

8

327


programoch. Tieto finančné prostriedky sú určené na skvalitnenie výchovy a vzdelávania

žiakov školy.

Ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľovi podľa:

- počtu umiestnení žiakov na prvých troch miestach celoslovenských a medzinárodných

súťaží alebo predmetových olympiád,

- počtu účastí škôl v medzinárodných projektoch alebo programoch.

V roku 2013 boli z kapitoly MŠVVaŠ SR pridelené finančné prostriedky za mimoriadne

výsledky žiakov 27 školám vo výške 35 000 €.

Vzdelávacie poukazy

Vzdelávací poukaz je osobitný ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie

poskytované školami a školskými zariadeniami. Poskytovateľ záujmového vzdelávania

financovaného prostredníctvom vzdelávacích poukazov môže organizovať pre žiakov v čase

mimo vyučovania aktivity, ktorých obsah je zameraný na záujmovú, rekreačnú, telovýchovnú

a spoločenskú činnosť žiakov. Obsah činností je odlišný od učebných osnov povinných

vyučovacích predmetov, voliteľných predmetov a nepovinných predmetov. Záujmové

vzdelávanie je poskytované v rozsahu najmenej 60 hodín v školskom roku.

V roku 2013 boli na vzdelávacie poukazy vyčlenené finančné prostriedky z MŠVVaŠ SR vo

výške 499 875 €.

Rozvojové projekty

MŠVVaŠ SR na žiadosť zriaďovateľa o financovanie rozvojového projektu môže prideliť

z kapitoly ministerstva účelovo určené finančné prostriedky na realizáciu predloženého

rozvojového projektu. V roku 2013 odbor školstva a športu Úradu ŽSK poukázal, po pridelení

finančných prostriedkov z kapitoly MŠVVaŠ SR, na rozvojové projekty škôl 50 675 €, z toho:

Grafické systémy 11 002 €

o SOŠ drevárska a stavebná, Krásno nad Kysucou

o SŠ, Kysucké Nové Mesto

o SOŠ elektrotechnická, Žilina

o SOŠ technická, Čadca

o SOŠ strojnícka, Kysucké Nové Mesto

o SŠ, Nižná

Podpora budovania COVaP 20 161 €

o SOŠ elektrotechnická, Žilina

o SOŠ stavebná, Žilina

o SŠ, Martin

8

328


Enviroprojekt 2013 4 000 €

o SOŠ drevárska a stavebná, Krásno nad Kysucou

o SŠ, Nižná

Propagácia odborného vzdelávania a prípravy 9 725 €

o SOŠ technická, Čadca

o SOŠ strojnícka, Kysucké Nové Mesto

o SŠ, Nižná

o SOŠ technická, Istebné

Elektronizácia a revitalizácia školských knižníc 2 797 €

o SOŠ, Námestovo

Zdravie na tanieri 2 990 €

o SŠ, Nižná

SPOLU: 50 675 €

Riešenie havarijných situácií

MŠVVaŠ SR poukázalo v roku 2013 účelovo určené finančné prostriedky na riešenie

havarijných situácií:

z bežných výdavkov vo výške 38 101 € na opravu strechy SOŠ obchodu a služieb,

Dolný Kubín,

z kapitálových výdavkov vo výške 99 700 € na rekonštrukciu hygienických zariadení

Gymnázia, Liptovský Hrádok.

Asistent učiteľa

Finančné prostriedky na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným

znevýhodnením alebo s nadaním sa poskytujú v súlade s § 4a ods. 2 písm. b) zákona č.

597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení

neskorších predpisov.

Osobné náklady na asistentov učiteľa sú v roku 2013 vyplácané 2 školám (Gymnázium

Antona Bernoláka, Námestovo a SOŠ polytechnická, Ružomberok) vo výške 10 800 €.

8

329


GYMNÁZIÁ

Prehľad čerpania účelových finančných prostriedkov za rok 2013

Stredné odborné školy

Prehľad čerpania účelových finančných prostriedkov za rok 2013

odchodné 92 691 €

maturity 155 073 €

kreditové príplatky 159 245 €

mimoriadne výsledky žiakov 21 000 €

vzdelávacie poukazy 402 242 €

rozvojové projekty 50 675 €

riešenie havarijnej situácie – bežný výdavok 33 692 €

asistent učiteľa 3 600 €

SPOLU: 918 218 €

Prehľad čerpania mzdových prostriedkov zamestnancov škôl a školských zariadení za

1. - 3. Q 2013

Nasledujúce grafy ukazujú štruktúru čerpania mzdových prostriedkov zamestnancov škôl

a školských zariadení za 1. – 3. Q 2013.

odchodné 16 728 €

maturity 41 145 €

kreditové príplatky 80 751 €

mimoriadne výsledky žiakov 14 000 €

vzdelávacie poukazy 97 633 €

rozvojové projekty 0

riešenie havarijnej situácie – kapitálový výdavok 99 700 €

asistent učiteľa 7 200 €

SPOLU: 357 157 €

8

330


Graf 82: Zloženie čerpania mzdových prostriedkov zamestnancov škôl za 1. - 3. Q 2013

Zdroj: Štvrťročný výkaz o práci v školstve (MŠVVaŠ SR) 1 – 04, 2013

Graf 83: Zloženie čerpania mzdových prostriedkov zamestnancov školských zariadení

Zdroj: Štvrťročný výkaz o práci v školstve (MŠVVaŠ SR) 1 – 04, 2013

45,9%

14,9%

0,8%

4,1% 1,3%

1,6% 2,7% 1,2%

tarifný plat 45,9 %

náhrady miezd 14,9 %

za riadenie a zastupovanie 0,8 %

osobný príplatok 4,1 %

kreditový príplatok 1,3 %

nadčasy 1,6 %

odmeny bez jubilejných 2,7 %

ostatné 1,2 %

55,3%

14,1%

1,0%

4,9%

0,2% 0,5% 1,9% 2,6%

tarifný plat 55,3 %

náhrady miezd 14,1 %

za riadenie a zastupovanie 1,0 % osobný príplatok 4,9 %

kreditový príplatok 0,2 % nadčasy 0,5 %

odmeny bez jubilejných 1,9 % ostatné 2,6 %

8

331


Graf 84: Priemerná mzda zamestnancov škôl za 1. – 3. Q 2012 a 2013

Zdroj: Štvrťročný výkaz o práci v školstve (MŠVVaŠ SR) 1 – 04, 2012 a 2013

V uvedených grafoch je zobrazené porovnanie priemernej mzdy zamestnancov škôl

k 30.09.2012 a 30.09.2013. Priemerná mzda na školách pedagogickým zamestnancom

v sledovanom období vzrástla o 7,10 €, nepedagogickým zamestnancom sa nárast priemernej

mzdy odzrkadlil vo výške 10,40 €.

Graf 85: Priemerná mzda zamestnancov školských zariadení za 1. – 3. Q 2012 a 2013

Zdroj: Štvrťročný výkaz o práci v školstve (MŠVVaŠ SR) 1 – 04, 2012 a 2013

0

100

200

300

400

500

600

700

800

900

2012 2013

732,9 740,4

811,2 818,3

490,3 501,7

Pri

em

ern

á m

zda

v EU

R

ROK celkom zamestnanci škôl pedagogickí zamestnanci nepedagogickí zamestnanci

0

100

200

300

400

500

600

700

800

2012 2013

512,0 544,0

739,0 772,4

416,0 445,1

Pri

em

ern

á m

zda

v EU

R

ROK

celkom zamestnanci škôl pedagogickí zamestnanci nepedagogickí zamestnanci

8

332


Priemerná mzda v školských zariadeniach pedagogickým zamestnancom v sledovanom

období vzrástla o 33,40 €, nepedagogickým zamestnancom sa nárast priemernej mzdy prejavil

vo výške 29,10 €. Na uvedený nárast mala vplyv dotácia z Ministerstva financií, SR, ktorá

bola poskytnutá k 30.11.2013 vo výške 123 216 €.

8.3 Stanovenie stratégie a strategických zámerov a cieľov v jednotlivých

oblastiach a v jednotlivých regiónoch

1. Rekonštrukciou a modernizáciou budov škôl a školských zariadení znižovať

energetické náklady (zateplenie budov, rekonštrukcia striech, výmena okien,

modernizácia plynových kotolní a pod.),

2. V nadväznosti na znižovanie energetickej náročnosti realizáciou investičných akcií

do rekonštrukcií a modernizácií budov škôl a školských zariadení znižovať stav

záväzkov organizácií, týkajúcich sa energií,

3. Podporovať snahu škôl a školských zariadení o získavanie mimorozpočtových

zdrojov financovania, smerujúcich ku skvalitneniu úrovne výchovno-

vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach – vytváranie zisku

z podnikateľskej činnosti,

4. Podporovať zvýšenie vlastných príjmov organizácií – príjmy z predaja výrobkov,

tovarov a služieb, z prenajatých nevyužitých školských budov, priestorov

a objektov, za stravné, ubytovacie služby počas školských prázdnin a pod.,

5. Podporou centier odborného vzdelávania a prípravy (modernizácia a rekonštrukcia

budov, nákup strojových zariadení) skvalitniť výchovno-vzdelávací proces.

8

333


Oblasť podnikateľskej činnosti škôl

Vyhodnotenie strategických cieľov za roky 2010 - 2013

Cieľ: rozvinúť podnikateľskú činnosť škôl a školských zariadení primerane k

podmienkam jednotlivých škôl, ako aj k nadväznosti na požiadavky trhu práce

Podnikateľskú činnosť vykonávajú školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja podľa Metodického pokynu MŠ SR č. 5/2007 – R z 01.03.2007, ktorým

sa určuje postup škôl a školských zariadení pri vykonávaní podnikateľskej činnosti (ďalej len

„metodický pokyn“) a Metodickým pokynom predsedu Žilinského samosprávneho kraja

č. 1/2011, ktorým sa určuje postup organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja pri vykonávaní podnikateľskej činnosti.

Podľa metodických pokynov:

- školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho

kraja môžu vykonávať podnikateľskú činnosť po vyjadrení Rady školy a so súhlasom

zriaďovateľa, podnikateľská činnosť nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania,

- vykonávanie podnikateľskej činnosti nesmie ohroziť kvalitu výchovno – vzdelávacej

činnosti a obmedziť rozsah plnenia úloh školy alebo školského zariadenia určených

zriaďovateľom,

- financovanie podnikateľskej činnosti školy je upravené v č. 3 metodického pokynu,

- ak sa na výkone prác súvisiacich s podnikateľskou činnosťou podieľa riaditeľ školy

alebo školského zariadenia, môže mu zriaďovateľ priznať za výkon tejto práce

odmenu, ktorá je súčasťou nákladov na podnikateľskú činnosť.

Organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK vykonávajú podnikateľskú činnosť

predovšetkým v oblasti ubytovania, stravovania, rekvalifikačných kurzov, prenájmu

nebytových priestorov, atď.

V zmysle metodických pokynov, v prípade, že hospodárskym výsledkom

podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka je strata, riaditeľ školy a

školského zariadenia zabezpečí, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo urobí

také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku

už nevykonávala. Podnikateľskú činnosť od roku 2010 do roku 2012 zrušili 2 príspevkové

organizácie a pozastavila svoju činnosť 1 príspevková organizácia a 1 rozpočtová organizácia,

ale zároveň 5 rozpočtových organizácií začalo podnikateľskú činnosť vykonávať. Celkový

počet organizácií, ktoré vykonávali podnikateľskú činnosť v zriaďovateľskej pôsobnosti

Žilinského samosprávneho kraja v roku 2012 bolo 25. Prehľad počtu príspevkových a

rozpočtových organizácií vykonávajúcich podnikateľskú činnosť vyjadruje nasledujúca

tabuľka.

8

334


Tabuľka 43: Porovnanie počtu príspevkových a rozpočtových organizácií s podnikateľskou

činnosťou v rokoch 2010 - 2012

Druh organizácie 2010 2011 2012

Príspevkové

organizácie (PO) 20 19 15

Rozpočtové

organizácie (RO) 9 10 10

SPOLU 29 29 25 Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja

Zisk z podnikateľskej činnosti zostáva organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti

ŽSK ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania ich činnosti na financovanie

bežných a kapitálových výdavkov súvisiacich s ich hlavnou činnosťou. Vo väčšine je použitý

na výmenu okien, na prevádzku školského zariadenia, na vykrytie straty v hlavnej činnosti,

rekonštrukciu hygienických zariadení, vodoinštalačné práce, na úhradu prevádzkových

nákladov v hlavnej činnosti. Použitie zisku z podnikateľskej činnosti možno použiť v

nasledujúcich kalendárnych rokoch až do jeho vyčerpania. Porovnanie zisku v príspevkových

a rozpočtových organizáciách v rokoch 2010 až 2012 vyjadruje nasledujúca tabuľka a graf.

Tabuľka 44: Porovnanie zisku v príspevkových a rozpočtových organizáciách v rokoch 2010-

2012

Druh

organizácie 2010 2011 2012 SPOLU

Príspevkové

organizácie (PO) 67 014 € 68 334 € 64 813 € 200 161 €

Rozpočtové

organizácie (RO) 15 847 € 9 912 € 9 384 € 35 143 €

SPOLU 82 861 € 78 246 € 74 197 € 235 304 € Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja

Graf 86: Porovnanie zisku z podnikateľskej činnosti v príspevkových a rozpočtových

organizáciách v roku 2012


€0

€20 000

€40 000

€60 000

€80 000

2010 2011

2012

€15 847

€9 912

€9 384

€67 014 €68 334 €64 813

Rozpočtové organizácie Príspevkové organizácie

8

335


Podnikateľskou činnosťou sa rozumie činnosť organizácií v zriaďovateľskej

pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, ktorá je vykonávaná nad rámec hlavnej činnosti

uvedenej v zriaďovacej listine. Školy a školské zariadenia vykonávajú podnikateľskú činnosť

na základe živnostenského oprávnenia. Porovnanie príjmov v príspevkových a rozpočtových

organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v rokoch 2010

až 2012 znázorňuje nasledujúca tabuľka a porovnanie príjmov z podnikateľskej činnosti

v príspevkových a rozpočtových organizáciách v roku 2012 znázorňuje nasledujúci graf.

Tabuľka 45: Porovnanie príjmov v príspevkových a rozpočtových organizáciách v rokoch 2010

až 2012

Druh príjmu

Rok

2010 2011 2012

Príspevkové

organizácie

Rozpočtové

organizácie

Príspevkové

organizácie

Rozpočtové

organizácie

Príspevkové

organizácie

Rozpočtové

organizácie

Tržby z

ubytovania 472 815 € 124 135 € 360 466 € 98 319 € 337 477 € 37 781 €

Tržby zo

stravovania 470 751 € 72 502 € 470 595 € 46 245 € 383 905 € 55 963 €

Tržby za

kurzy(autoškola,

testovanie ECDL)

94 000 € 36 514 € 84 313 € 28 464 € 139 578 € 35 157 €

Tržby z prenájmu 117 968 € 11 439 € 249 724 € 8 154 € 182 635 € 6 908 €

Ostatné

služby(pneuservis

, rekreačná

činnosť, rezervy,

ošetrovanie)

34 192 € 20 518 € 8 059 € 27 603 € 3 566 € 23 164 €

Úroky 292 € 73 € 1 697 € 85 € 648 € 80 €

SPOLU 1 190 018 € 265 181 € 1 174 854 € 208 870 € 1 047 809 € 159 053 €


Graf 87: Porovnanie príjmov z podnikateľskej činnosti v príspevkových a rozpočtových

organizáciách v roku 2012


337 478 €

383 905 €

139 578 € 182 635 €

3 566 €

648 € 37 781 €

55 963 € 35 157 € 6 908 €

23 164 €

80 € 80 € 50 080 €

100 080 € 150 080 € 200 080 € 250 080 € 300 080 € 350 080 €

príspevkové organizácie rozpočtové organizácie

8

336


Analýza súčasného stavu podnikateľskej činnosti v príspevkových a rozpočtových

organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

V roku 2013 vykonáva podnikateľskú činnosť 23 organizácií, z toho 14 príspevkových

organizácií a 9 rozpočtových organizácií. Dve organizácie ukončili svoju podnikateľskú

činnosť, z toho jedna príspevková a jedna rozpočtová organizácia a jedna rozpočtová

organizácia svoju činnosť pozastavila.

Aby sa podnikateľskou činnosťou neohrozila hlavná činnosť školy a školského

zariadenia, odbor školstva a športu sleduje a porovnáva za každý kalendárny rok náklady,

výnosy a hospodársky výsledok po zdanení v školách a školských zariadeniach

vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Tieto informácie sa získavajú zo škôl

prostredníctvom vypracovaných Prehľadov o hlavnej činnosti a Prehľadov o podnikateľskej

činnosti školy, školského zariadenia, ktoré zasielajú riaditelia škôl a školských zariadení

v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja na základe kalendára úloh. Pre

odbor školstva a športu je dôležitá aktualizácia údajov podnikateľskej činnosti, a preto

vyžaduje od škôl a školských zariadení zasielanie každej zmeny v podnikateľskej činnosti

(cenníky, kalkulácie)

Strategické ciele

a) rozvinúť podnikateľskú činnosť aj v školách a školských zariadeniach, ktoré získavajú

finančné prostriedky len v rámci plnenia príjmov, aby mohli uvedené finančné

prostriedky použiť na skvalitnenie výchovno - vzdelávacieho procesu,

b) pokračovať v rozvíjaní a podporovaní škôl a školských zariadení, ktoré vykonávajú

podnikateľskú činnosť.

8

337


Vyhodnotenie strategických cieľov v oblasti prenájmu majetku Žilinského

samosprávneho kraja za roky 2010 – 2013

prenajímať školské priestory – využívať možnosti prenajímania bytových a nebytových

priestorov v čase mimo vyučovania

Žilinský samosprávny kraj je samostatný územný a správny celok Slovenskej

republiky, je právnickou osobou a za podmienok stanovených zákonom č. 446/2001 Z. z.

o majetku vyšších územných celkov vlastní majetok a samostatne s ním hospodári v súlade so

Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom. Tieto Zásady upravujú obsahové

vymedzenie majetku Žilinského samosprávneho kraja, jeho nadobúdanie, správu majetku,

atď. Správa majetku škôl a školských zariadení ŽSK patrí do kompetencie správcov

v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, ktorí sú oprávnení majetok

prenajímať iným fyzickým a právnickým osobám.

Odbor školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja zachoval snahu podpory

a motivácie škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK v oblasti prenájmu

bytových a nebytových priestorov prostredníctvom poskytovania potrebných informácií

o prenájmoch (výška cien za prenájom), vzorov zmlúv o nájme nebytových priestorov

a dodatkov k uvedeným zmluvám.

Odbor školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja poskytoval školám

a školským zariadeniam poradenstvo v oblasti prenájmu bytových a nebytových priestorov

a zároveň realizoval kontrolu celého postupu a upozorňoval na jeho nedostatky ako aj postupy

pri ich odstraňovaní.

Nasledujúci graf č. 88 zobrazuje celkové príjmy z prenájmov bytových a nebytových

priestorov škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho

kraja a grafy č. 89 - 92 príjmy z prenájmov bytových a nebytových priestorov za jednotlivé

regióny Horné Považie, Orava, Liptov, Turiec a Kysuce v rokoch 2010 – 2012.

Graf 88: Celkové príjmy z prenájmu bytových a nebytových priestorov škôl a školských

zariadení ŽSK za roky 2010 – 2012

2010 2011 2012

640 188 €

571 911 €

540 907 €

Celkové príjmy z prenájmu bytových a

nebytových priestorov za roky 2010 - 2012

8

338


Z uvedeného grafu č. 88 vyplýva, že celkové príjmy z prenájmov bytových

a nebytových priestorov za roky 2010 – 2012 predstavovali sumu vo výške 1 753 006 €.

Z toho najvyššie príjmy z prenájmov boli dosiahnuté v roku 2010, a to 640 188 €, v tomto

roku bol aj najvyšší dopyt po voľných nebytových priestoroch na prenájom. V porovnaní

s rokom 2010 príjmy od roku 2011 do 2012 poklesli o 7 %, čo prestavuje sumu 122 710,42 €.

Prehľad príjmov z prenájmov bytových a nebytových priestorov škôl a školských

zariadení za jednotlivé regióny v rokoch 2010 – 2012

Graf 89: Región Horné Považie

Graf 90: Región Orava

2010 2011 2012

288 923 € 286 176 €

274 778 €

2010 2011

2012

41 478 €

40 413 €

39 741 €

8

339


Graf 91: Región Liptov

Graf 92: Región Kysuce

Porovnanie počtu škôl, ktoré prenajímali bytové a nebytové priestory v rokoch

2010 - 2012

Tabuľka 46: Porovnanie počtu škôl, ktoré prenajímali bytové a nebytové priestory v rokoch

2010 - 2012

Druh organizácie 2010 2011 2012

Príspevkové

organizácie

21 24 24

Rozpočtové

organizácie

32 32 30

SPOLU 53 56 54

Celkový počet škôl 66 66 66

2010 2011

2012

147 120 €

103 433 € 97 289 €

2010 2011 2012

62 840 €

39 892 € 47 308 €

8

340


Graf 93: Percentuálny podiel škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho

kraja vykonávajúcich prenájmy

Graf č. 93 zobrazuje percentuálny podiel škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja, ktoré vykonávali prenájmy bytových a nebytových priestorov v rokoch

2010 – 2012. Z uvedenej tabuľky č. 46 a grafu č. 93 vyplýva, že najvyšší počet škôl, ktoré

vykonávali prenájom bytových a nebytových priestorov v roku 2011, bol až 85 % a najmenej

v roku 2010, a to 80 %.

Pri porovnaní celkového príjmu za prenájom bytových a nebytových priestorov škôl

a školských zariadení Žilinského samosprávneho kraja s počtom škôl, ktoré prenájom

realizovali, vidíme znižovanie celkových príjmov k väčšiemu nárastu počtu škôl, ktoré

vykonávali prenájom. Tento jav súvisí so zmenami Zásad hospodárenia a nakladania

s mejtkom Žilinského samosprávneho kraja, ktoré nastali v priebehu roka 2010. Do tohto

obdobia bolo v kompetencii riaditeľov škôl a školských zariadení uzatvárať nájomné zmluvy

po udelení súhlasu odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja na obdobie

1 roka, bez obchodno – verejnej súťaže na prenájom. V súčasnosti sú v platnosti nové Zásady

hospodárenia a nakladania s mejtkom ŽSK, ktoré tento postup neumožňujú, čo znamená

zdĺhavejší postup a hlavne zvýšené náklady za inzercie. Toto sa odzrkadlilo v počte

uzatváraných zmlúv na jednotlivé školy, čo sa prejavilo znižovaním celkových príjmov za

prenájom bytových a nebytových priestorov.

využívať ubytovacie služby v období prázdnin

Odbor školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja odporúčal školám

a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, aby

prenajímali internátne izby v čase školských prázdnin iným fyzickým a právnickým osobám,

čím by bola naplnená kapacita zariadení.

85%

82%

80% 2010

2011

2012

8

341


Tabuľka č. 47 poskytuje prehľad o počte školských internátov v Žilinskom

samosprávnom kraji, ktoré poskytovali svoje služby – ubytovanie v čase letných prázdnin júl

– august v rokoch 2010 – 2013. Z uvedenej tabuľky č. 47 vyplýva, že najvyššie príjmy

z ubytovania počas letných prázdnin boli dosahované v roku 2010, v ktorom príjmy dosiahli

sumu vo výške 90 633,56 €.

Tabuľka 47: Školské internáty, ktoré poskytovali prenájom v mesiacoch júl/august v rokoch

2010 - 2013

počet školských

internátov

prenájom

júl/august

celkové príjmy z prenájmu

júl/august

2010 17 12 90 633,56 €

2011 17 12 80 852,26 €

2012 17 11 65 203,43 €

2013 17 12 80 618,20 €

Od roku 2011 príjmy školských internátov z prenájmu bytových priestorov klesali. Nie

všetky školské internáty poskytovali ubytovanie v čase letných prázdnin júl/august. V roku

2013 príjmy z prenájmu narastali a priblížili sa k príjmom z prenájmu v roku 2011.

zlepšiť marketing v súvislosti s prenájmom budov

Na základe klesajúcich celkových príjmov z prenájmu bytových a nebytových

priestorov usudzujeme, že sa nepodarilo zlepšenie marketingu a jeho zlepšenie nebolo

naplnené aj z nasledovných príčin:

o vyradenie niektorých školských internátov zo siete škôl a školských zariadení, ktoré

ponúkali prenájom bytových a nebytových priestorov, z dôvodu nevyužitia ich

kapacity pri ubytovávaní, vysokých nákladov na prevádzku (Mošovce, Istebné,

Dolný Kubín);

o vyradenie zo siete škôl a školských zariadení: Stredná odborná škola rybárska,

Mošovce, Stredná odborná škola technická, Istebné;

o klesajúci dopyt po prenájme bytových a nebytových priestorov na prenájom.

Inzercia ako jeden z marketingových nástrojov nie je školami naplno využívaný,

pretože je pre školy finančne nákladná, a to hlavne pri pravidelne opakujúcich sa ponukách

voľných bytových a nebytových priestorov na prenájom v tlači.

Zlepšenie marketingu v súvislosti s prenájmom by malo byť v záujme jednotlivých

škôl a školských zariadení. Riaditelia majú rôzne možnosti na využitie propagácie voľných

priestorov na prenájom. Medzi najlepší a najlacnejší marketingový nástroj patrí aj pozitívna

reklama na základe osobného odporúčania ubytovaných študentov, učiteľov a verejnosti,

inzerovanie na www stránkach škôl, atď.

úzko spolupracovať s mestom

Pri prenájmoch priestorov, ako aj pozemkov odbor školstva a športu Žilinského

samosprávneho kraja, ako aj školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti

8

342


Žilinského samosprávneho kraja vychádzali pri stanovení výšky nájmu z informácií na

internetovej stránke mesta a z cenových máp príslušných miest.

Pri určovaní výšky nájmu boli smerodajné predovšetkým nasledovné informácie:

- Druh podnikania (kancelárske priestory, garáže, skladové priestory, priestory na

výrobné účely, reklamné plochy, atď.).

- Zóna mesta, v ktorej sa nebytový priestor, pozemok nachádza (centrum mesta,

širšie centrum, okrajová štvrť).

- Výška nájmu za m²/rok.

Návrh strategických cieľov v oblasti prenájmu majetku Žilinského samosprávneho

kraja na roky 2014 – 2017

1. Metodická pomoc pri prenajímaní bytových a nebytových priestorov v správe škôl

a školských zariadení, nie len v čase mimo vyučovania, ale ak je možnosť prenajímať

voľné nebytové priestory aj v čase výučby, tak, aby nebol narušený priebeh

výchovno – vzdelávacieho procesu.

2. Naďalej poskytovať školám a školským zariadeniam ŽSK poradenstvo v oblasti

prenájmov a pomoc pri vyhotovovaní zmlúv o nájme bytových a nebytových priestorov,

ako aj úprave zmluvných podmienok.

3. Zlepšiť informovanosť škôl a školských zariadení ŽSK o cenových mapách príslušných

miest, z ktorých môžu vychádzať pri prenájme priestorov a pozemkov.

4. Udržať vysokú mieru komunikácie ŽSK – odboru školstva a športu so školami

a školskými zariadeniami v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.

8

343


Vyhodnotenie strategických cieľov financovania neštátnych škôl

a školských zariadení v rokoch 2010 – 2013

a) Žilinský samosprávny kraj v rokoch 2010 až 2013 dodržaním princípu rovnoprávnosti

postavenia škôl, školských zariadení bez rozdielu na zriaďovateľa poskytoval rovnakú výšku

dotácie (finančných prostriedkov) pre súkromné a cirkevné základné umelecké školy,

jazykové školy a školské zariadenia.

V období rokov 2010 až 2013 v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní

základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o

zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov financuje ŽSK neštátne

ZUŠ, neštátne jazykové školy a neštátne školské zariadenia vo výške 88 % objemu

finančných prostriedkov pripadajúcich na žiaka školského zariadenia v zriaďovateľskej

pôsobnosti samosprávneho kraja. Porovnanie výšky dotácie poskytnutej pre cirkevných a

súkromných zriaďovateľov neštátnych základných umeleckých škôl, jazykových škôl a

školských zariadení vyjadruje graf č. 94. Dotácia poskytnutá z rozpočtu ŽSK pre súkromných

zriaďovateľov neštátnych škôl a školských zariadení bola v porovnaní s cirkevnými

zriaďovateľmi vyššia z dôvodu väčšieho počtu zriaďovateľov súkromných škôl a školských

zariadení. Porovnanie zriaďovateľov znázorňuje nasledujúca tabuľka č. 48 a výšku

poskytnutej dotácie znázorňuje uvedený graf č. 94.

Tabuľka 48: Prehľad počtu neštátnych zriaďovateľov škôl a školských zariadení v období rokov

2010 až 2013

Obdobie Počet neštátnych zriaďovateľov

cirkevné súkromné spolu

2010 10 26 36

2011 10 26 36

2012 10 25 35

2013 10 27 37 Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja

Tabuľka 49: Prehľad počtu neštátnych škôl a školských zariadení v období rokov 2010 až 2013

Obdobie Počet neštátnych škôl a školských zariadení

cirkevné súkromné spolu

2010 17 32 49

2011 17 31 48

2012 18 28 46

2013 18 28 46 Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja

8

344


Graf 94: Porovnanie výšky poskytnutej dotácie pre cirkevných a súkromných zriaďovateľov v

rokoch 2010 až 2013


Graf 95: Porovnanie počtu cirkevných a súkromných škôl a školských zariadení v rokoch 2010

až 2013

Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraj

Normatívy pre neštátne základné umelecké školy, neštátne jazykové školy a neštátne

školské zariadenia boli na rok 2010 určené Všeobecne záväzným nariadením Žilinského

samosprávneho kraja číslo 19/2009 o poskytovaní príspevkov z vlastných príjmov Žilinského

samosprávneho kraja základným umeleckým školám, jazykovým školám a školským

zariadeniam v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti a o poskytovaní dotácií z vlastných príjmov

Žilinského samosprávneho kraja zriaďovateľom neštátnych základných umeleckých škôl,

neštátnych jazykových škôl a neštátnych školských zariadení, platné od 01.01.2010 a

nahradené Všeobecne záväzným nariadením Žilinského samosprávneho kraja číslo 27/2011 o

poskytovaní príspevkov základným umeleckým školám, jazykovým školám a školským

zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK a o poskytovaní dotácií zriaďovateľom

0

500000

1000000

1500000

2010 2011 2012 k 30.11.2013

524 410 €

453 255 € 388 586 € 397 714 €

729 254 €

670 193 € 721 960 € 673 717 €

Výška dotácie súkromní zriaďovatelia Výška dotácie cirkevní zriaďovatelia

8

345


neštátnych základných umeleckých škôl, neštátnych jazykových škôl a neštátnych školských

zariadení na území ŽSK, platné od 01.01.2012.

Tabuľka 50: Výška normatívov pre cirkevné a súkromné základné umelecké školy, jazykové

školy a školské zariadenia v rokoch 2010 až 2013

Druh školy, školského zariadenia ROK

2010

ROK

2011

ROK

2012

ROK

2013

Základná

umelecká

škola

individuálna

forma

pre žiakov do 25

rokov veku 421,08 421,08 421,08

421,08

pre žiakov nad 25

rokov veku 105,27

skupinová

forma

pre žiakov do 25

rokov veku 261,36 261,36 261,36

261,36

pre žiakov nad 25

rokov veku 65,34

Centrum

voľného

času

zriadené

ako

samostatné

školské

zariadenie

pre žiakov do 25

rokov veku

116,16 116,16 116,16

116,16

pre žiakov nad 25

rokov veku 29,04

zriadené

ako súčasť

školy (pri

škole)

pre žiakov do 25

rokov veku 65,66

pre žiakov nad 25

rokov veku 16,41

Školské stredisko záujmovej činnosti 88,54 65,66 65,66 -

Jazyková

škola

pre poslucháčov do 25 rokov veku 107,80 67,96 67,96

67,96

pre poslucháčov nad 25 rokov veku 16,99

Zariadenia

školského

stravovania

školská jedáleň

34,13 38,78

38,80 43,27

výdajná školská jedáleň 34,23 37,10

príspevok na stravovanie 29,67 43,27

Školský

internát

kategória 3 914,11 891,23 917,63 917,63

kategória 4 931,26 908,38 934,78 934,78

kategória 5 994,22 971,34 997,74 997,74

Škola v prírode (počet detí za predchádzajúci rok) 4,06 4,06 4,06 4,06

Centrum ŠPP (počet evidovaných detí za predch.

rok) 96,80 96,80 96,80 96,80

Centrum PPP a prevencie 9,68 9,68 9,68 9,68 Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja

V roku 2012 Zastupiteľstvo ŽSK schválilo Dodatok č. 1 k VZN Žilinského

samosprávneho kraja č. 27/2011, ktorým sa stanovili nové podmienky určovania výšky

normatívov, ktoré môže ŽSK zohľadniť v školách a školských zariadeniach. Možnosť

stanovenia nových podmienok určovania výšky normatívu umožňuje zákon 596/2003 Z. z. o

štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v §

9 ods. 12 písm. h).

8

346


V centrách voľného času sa pri určovaní výšky normatívu zohľadnila energetická

náročnosť budovy, v ktorej centrum prevádzkuje svoju činnosť podľa toho, či je zriadené ako

samostatné školské zariadenie alebo je zriadené ako súčasť strednej školy (pri škole), finančné

prostriedky sa poskytujú len pre deti s trvalým pobytom na území samosprávneho kraja vo

veku od 15 rokov a najviac do 30 rokov veku. V jazykovej škole sa stanovila veková

kategória nad 15 rokov veku do 25 rokov veku a nad 25 rokov veku, ktorá sa zohľadňuje pri

určovaní výšky normatívu na príslušný kalendárny rok. V základnej umeleckej škole sa pri

určovaní výšky normatívu zohľadnila forma výchovy a vzdelávania, a to skupinová alebo

individuálna a tiež sa stanovila veková kategória nad 15 rokov veku do 25 rokov veku a nad

25 rokov veku. Nový spôsob určovania výšky normatívov pre centrá voľného času, základné

umelecké školy a jazykové školy pre kategóriu žiakov/detí/poslucháčov nad 25 rokov veku

nadobudol účinnosť od 01.05.2013.

Tabuľka 51: Prehľad poskytnutej dotácie z rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja pre

neštátne školské zariadenia v roku 2012 a k 30.11.2013 podľa regiónov v EUR

Obdobie Počet neštátnych

zriaďovateľov/zariadení

Výška poskytnutej dotácie z rozpočtu ŽSK

neštátnym školským zariadeniam Spolu

Kysuce Liptov Orava Horné

Považie

Turiec

2012 35/46

z toho

cirkevní 10/18

82 371 122

369

214

612 414 277

276

917

1 110

546 z toho

súkromní 25/28

k

30.11.2013 37/46

z toho

cirkevní 10/18

89 894 101

816

213

880 337 958

243

007

986

555 z toho

súkromní 27/28

Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja, 2013.

Zhodnotenie: Žilinský samosprávny kraj v rokoch 2010 až 2013 zachoval rovnocenné

financovanie cirkevných a súkromných zriaďovateľov neštátnych základných umeleckých

škôl, neštátnych jazykových škôl a neštátnych školských zariadení, pri ich financovaní

poskytoval rovnakú výšku normatívov pre cirkevných a súkromných zriaďovateľov a to 88 %

zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča

jazykovej školy a dieťaťa školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského


b) Za obdobie rokov 2010 až 2013 Žilinský samosprávny kraj financoval zo svojho

rozpočtu najväčší počet zriaďovateľov neštátnych škôl a školských zariadení v roku 2013.

Celkový počet zriaďovateľov financovaných z rozpočtu ŽSK v roku 2013 je 37, z toho 10

cirkevných a 27 súkromných zriaďovateľov. Počet škôl a školských zariadení v roku 2013 je

46, z toho 18 cirkevných a 28 súkromných. Nárast je spôsobený zmenou zriaďovateľa dvoch

školských zariadení, a to zmena zriaďovateľa Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Bytča na

JUVENTAS Žilina, n. o. a zmena zriaďovateľa Dom odborov Strojár, s. r. o. na Združenie

športových klubov a oddielov Mesta Martin. V porovnaní s rokom 2010 pribudli dvaja noví

8

347


zriaďovatelia Jozef Badánik – BADAS a PaedDr. Beáta Matušáková a o dotáciu z rozpočtu

Žilinského samosprávneho kraja nepožiadali traja zriaďovatelia VULCANUS, s. r. o., Alena

Hrivnáková a TATRA REAL, a. s. Traja zriaďovatelia zmenili svoj názov, a to PaedDr. Elena

Šlávková na MAGIC MOMENTS, o. z., Akadémia vzdelávania na PRO SCHOLARIS a

Tanečný klub DEEP na DEEP DANCE CENTER, s. r. o.

Tabuľka 52: Porovnanie poskytnutej dotácie z rozpočtu ŽSK pre neštátne školy a neštátne

školské zariadenia za roky 2010 až 2012

Obdobie

Schválený

rozpočet

v €

Upravený

rozpočet v €

Počet žiakov/detí/

poslucháčov/lôžko

dní

Počet

zriaďovateľov

Počet

školských

zariadení

2010 1 292 571 1 253 664 14 518 36 49

2011 1 266 600 1 123 448 8 939 36 48

2012 1 149 266 1 110 546 9 294 35 46 Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja

Najväčšiu ponuku na trávenie voľného času pre deti, žiakov v Žilinskom

samosprávnom kraji vytvárajú základné umelecké školy a centrá voľného času. Základná

umelecká škola zabezpečuje umeleckú výchovu a vzdelávanie prevažne pre žiakov základnej

školy. Môže však organizovať aj štúdium pre žiakov stredných škôl a dospelých. Základná

umelecká škola pripravuje na štúdium odborov vzdelania umeleckého zamerania v stredných

školách, v konzervatóriách a na vysokých školách príslušného zamerania. Počet zariadení

základných umeleckých škôl sa od roku 2010 nezmenil. Počet žiakov, ktorí ich navštevujú,

celkovo rástol z pôvodných 580 žiakov v roku 2010 na 857 žiakov v roku 2013. Ide výlučne o

súkromné zariadenia. Počet zariadení centier voľného času sa od roku 2010 nezmenil, ale

počet žiakov, ktorí ich navštevujú, klesol z pôvodného počtu 4848 na 3332 detí. Pokles bol

spôsobený schválením nového zákona, podľa ktorého samosprávny kraj financuje v centrách

voľného času iba osoby do 30 rokov veku.

Graf 96: Prehľad počtu žiakov v súkromných základných umeleckých školách a centrách

voľného času v rokoch 2010 až 2013


4 848

3 842

3 799

3 332

580 733 763 857 0

1 000

2 000

3 000

4 000

5 000

6 000

2010 2011 2012 k 30.11.2013

centum voľného času základná umelecká škola

8

348


V rokoch 2010 až 2013 bol najväčší počet zriaďovateľov neštátnych škôl a školských

zariadení v regióne Horné Považie a Turiec a najmenší počet zriaďovateľov bol v regióne

Kysuce, kde financuje Žilinský samosprávny kraj iba dvoch zriaďovateľov neštátnych škôl a

školských zariadení. Prehľad počtu zriaďovateľov neštátnych škôl a školských zariadení

podľa regiónov v roku 2013 vyjadruje graf č. 97 .

Graf 97: Porovnanie počtu zriaďovateľov neštátnych škôl a školských zariadení podľa regiónov

v roku 2013


Zhodnotenie: Činnosťou neštátnych základných umeleckých škôl, neštátnych jazykových

škôl a neštátnych školských zariadení, sa vytvárajú alternatívy v oblasti výchovy a

vzdelávania, zvyšujú možnosti výberu základných umeleckých škôl, jazykových škôl a

školských zariadení a vytvárajú podmienky na zmysluplné trávenie voľného času pre

detí/žiakov/poslucháčov na území Žilinského samosprávneho kraja, ktorú samosprávny kraj

podporuje poskytnutými finančnými prostriedkami zo svojho rozpočtu formou dotácie.

Na zabezpečenie efektívnejšieho využívania poskytnutých finančných prostriedkov z

rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja pre neštátne školy a školské zariadenia bolo

Zastupiteľstvom ŽSK schválené VZN číslo 27/2011 o poskytovaní príspevkov základným

umeleckým školám, jazykovým školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti

ŽSK a o poskytovaní dotácií zriaďovateľom neštátnych základných umeleckých škôl,

neštátnych jazykových škôl a neštátnych školských zariadení na území ŽSK v znení Dodatku

č. 1, v ktorom sa špecifikovalo použitie dotácie z rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja na

mzdové a prevádzkové náklady. V uvedenom VZN v čl. X ods. 5 sú presne stanovené

mzdové a prevádzkové náklady, ktoré si môže zriaďovateľ uplatniť vo vyúčtovaní

poskytnutej dotácie z daňových príjmov Žilinského samosprávneho kraja.

Vo vyššie uvedenom VZN sa stanovila aj povinnosť doložiť k žiadosti o poskytnutie

dotácie menný zoznam žiakov/detí/poslucháčov, na ktoré sa dotácia žiada s nasledovnými

údajmi (meno a priezvisko žiaka/dieťaťa/poslucháča, dátum narodenia a bydlisko). Tento

zoznam je prijímateľ povinný spracovať v programe Excel a k žiadosti priložiť na CD-nosiči

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9

Horné

Považie

Liptov Kysuce Orava Turiec

5

2 2 0 1

8

5

0

5

9

cirkevní zriaďovatelia súkromní zriaďovatelia

8

349


alebo DVD-nosiči. Táto povinnosť umožnila podrobnejšiu kontrolu zaslaných podkladov k

žiadosti o poskytnutie dotácie na mzdy a prevádzku na žiakov nad 15 rokov veku.

V priebehu rokov 2010 až 2013 útvar hlavného kontrolóra a odbor školstva a športu

Úradu ŽSK vykonal 8 kontrol zameraných na efektívne využívanie, účelovosť a hospodárnosť

nakladania s finančnými prostriedkami poskytnutými z rozpočtu ŽSK pre neštátne základné

umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia. V roku 2010 bola vykonaná kontrola u

zriaďovateľa Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Bytča (cirkevné centrum voľného času). V

roku 2011 u zriaďovateľa Dom odborov Strojár, s. r. o. (súkromné centrum voľného času),

DEEP DANCE CENTER, Martin (súkromné centrum voľného času) a EDUCO NO, s. r. o.

(súkromná školská jedáleň a súkromný školský internát). V roku 2012 sa vykonala jedna

kontrola u zriaďovateľa Rímskokatolícka cirkev, Martin Sever (cirkevné centrum voľného

času), ABC Martin, o. z. (súkromné centrum voľného času), Rímskokatolícka cirkev, Farnosť

Bytča (cirkevné centrum voľného času) a v roku 2013 sa vykonala kontrola u zriaďovateľa

Alexander Farkaš (súkromná základná umelecká škola).

Graf 98: Porovnanie poskytnutých finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej

pôsobnosti ŽSK a pre neštátne školy a školské zariadenia v období rokov 2010 až 2013 v EUR

Druh školy,

školského

zariadenia

2010 2011 2012 2013

ŽSK NZ ŽSK NZ ŽSK NZ ŽSK NZ

školský internát 2825734 336310 2580741 309488 2748348 256801 2909453 257071

zariadenia

školského

stravovania

1395049 105675 1449140 100715 1458737 102935 1504859 107551

centrum

voľného času 19096 504250 19932 400316 0 382477 92971 315788

školské

stredisko

záujmovej

činnosti

84975 41137 81300 25542 92517 0 0 0

základná

umelecká škola 0 188007 0 237256 0 281161 0 239564

jazyková škola 455891 49555 465534 34591 427399 39213 558325 31 058

pedagogicko-

psychologická

poradňa

0 206 0 0 0 0 0 0

špeciálnopedag.

poradňa 0 8240 0 13262 0 45206 0 32 040

škola v prírode 0 20284 0 2278 0 2753 0 3 483

stredisko

odbornej praxe 166827 0 160911 0 141160 0 123456 0

SPOLU 4 947572 1 253664 4757558 1123448 4868161 1110546 589064 986555


Zhodnotenie: Schválením VZN Žilinského samosprávneho kraja č. 27/2011 o poskytovaní

príspevkov základným umeleckým školám, jazykovým školám a školským zariadeniam v

zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a o poskytovaní dotácií

8

350


zriaďovateľom neštátnych základných umeleckých škôl, neštátnych jazykových škôl a

neštátnych školských zariadení na území ŽSK v znení Dodatku č. 1 sa zvýšila efektivita

využívania poskytnutých finančných prostriedkov z rozpočtu Žilinského samosprávneho

kraja, nakoľko sa špecifikovali mzdové a prevádzkové náklady, ktoré si môže zriaďovateľ

uplatniť vo vyúčtovaní poskytnutej dotácie z daňových príjmov Žilinského samosprávneho

kraja, a tým sa zabezpečilo zmysluplné čerpanie finančných prostriedkov.

1. Oblasť financovania neštátnych základných umeleckých škôl, neštátnych jazykových

škôl a neštátnych školských zariadení

Analýza súčasnej legislatívy financovania neštátnych školských zariadení z vlastných príjmov

Žilinského samosprávneho kraja.

Neštátne základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia zaraďuje do

siete škôl a školských zariadení Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej

republiky. Vzdelanie získané v týchto školách je rovnocenné vzdelaniu získanému v

ostatných školách.

Zriaďovanie neštátnych škôl v Slovenskej republike rieši zákon č. 596/2003 Z. z. o

štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona zriaďovateľom súkromnej školy alebo

súkromného školského zariadenia môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá je riadne

registrovaná v Slovenskej republike podľa vnútroštátnych platných právnych predpisov.

Zriaďovateľom cirkevnej školy alebo cirkevného školského zariadenia môže byť štátom

uznaná cirkev alebo náboženská spoločnosť.

Zriadiť neštátnu školu a školské zariadenie môže zriaďovateľ až na základe vydaného

rozhodnutia o súhlase na zaradenie do siete škôl a školských zariadení Ministerstvom

školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorému predchádzalo zo strany

zriaďovateľa splnenie podmienok, uvedených vo vyššie spomenutom zákone.

Neštátne základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia sú

financované prostredníctvom podielových daní. Finančné prostriedky na financovanie

nákladov v základných umeleckých školách, jazykových školách a školských zariadeniach sa

vyšším územným celkom prideľujú podľa počtu obyvateľov vyššieho územného celku vo

veku 15 až 18 rokov s trvalým pobytom na jeho území k 1. januáru predchádzajúceho roka

podľa § 3 ods. 1 písm. b) nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. Ide o 15 % celkového výnosu

dane z príjmov fyzických osôb poskytovaného vyšším územným celkom. O ich použití

rozhoduje vyšší územný celok samostatne.

Žilinský samosprávny kraj poskytuje zo svojho rozpočtu pre neštátne základné

umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia, ktoré sú zriadené na území

samosprávneho kraja, dotáciu na mzdy a prevádzku. Dotácia je poskytovaná na základe

8

351


žiadosti zriaďovateľa podľa § 9 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v

školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Podrobnosti financovania a výšku finančných prostriedkov určených na prevádzku

a mzdy na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťaťa školského

zariadenia určuje Všeobecne záväzné nariadenie ŽSK č. 27/2011 o poskytovaní príspevkov

základným umeleckým školám, jazykovým školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej

pôsobnosti ŽSK a o poskytovaní dotácií zriaďovateľom neštátnych základných umeleckých

škôl, neštátnych jazykových škôl a neštátnych školských zariadení na území ŽSK v znení

Dodatku č. 1.

Od 01.01.2014 nadobúda účinnosť Dodatok č. 2 k VZN č. 27/2011, kde sú stanovené

výšky normatívov pre neštátne základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia

na kalendárny rok 2014. V uvedenom dodatku sa rozširuje možnosť použitia finančných

prostriedkov pri vyúčtovaní dotácie z rozpočtu ŽSK o kopírovacie služby, dopravné pre

žiakov, bankové poplatky za vedenie účtu, štartovné na súťažiach, vstupy do kultúrnych

zariadení, správne poplatky a náklady vynaložené na zmluvy, týkajúce sa zabezpečenia

pedagogickej a odbornej činnosti v rámci výchovno – vzdelávacieho procesu žiakov a

poslucháčov v ZUŠ, JŠ a školských zariadeniach.

Financovanie zriaďovateľov neštátnych základných umeleckých škôl, neštátnych jazykových

škôl a neštátnych školských zariadení z rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja do

30.11.2013

Pre zriaďovateľov neštátnych základných umeleckých škôl, neštátnych jazykových

škola a neštátnych školských zariadení sa z rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja k

30.11.2013 vyčlenilo 1 012 492 €. Z toho pre cirkevných zriaďovateľov 368 244 € a pre

súkromných zriaďovateľov 644 248 €. Porovnanie poskytnutej dotácie z rozpočtu Žilinského

samosprávneho kraja pre cirkevných a súkromných zriaďovateľov znázorňuje nasledujúci

graf č. 99 .

Graf 99: Porovnanie výšky poskytnutej dotácie pre neštátnych zriaďovateľov k 30.11. 2013


0

100 000

200 000

300 000

ZUŠ ŠvP JŠ CVČ ŠJ

ŠI ŠPP

0 0 0

137 692 66 271 164 281

0

243 047

3 485 31 058

201 035

42 535 92 790

30 298

cirkevné školské zariadenia súkromné školské zariadenia

8

352


Pokles poskytnutých finančných prostriedkov v roku 2013, v porovnaní s rokmi 2010

až 2012, bol spôsobený zníženým počtom žiakov v centrách voľného času, kde sa finančné

prostriedky poskytujú len pre deti s trvalým pobytom na území samosprávneho kraja vo veku

od 15 rokov a najviac do 30 rokov veku a novým spôsob určovania výšky normatívov pre

centrá voľného času, základné umelecké školy a jazykové školy, kde sa stanovila veková

kategória žiakov/detí/poslucháčov od 15 rokov do 25 rokov veku a nad 25 rokov veku.

Graf 100: Percentuálne porovnanie poskytnutej dotácie z rozpočtu Žilinského samosprávneho

kraja k 30.11.2013 medzi regiónmi


Najväčšia časť poskytnutej dotácie z vlastných príjmov Žilinského samosprávneho

kraja k 30.11.2013 bola pre región Horné Považie 34,25 % a pre región Turiec 24, 63 %.

Tabuľka 53: Porovnanie poskytnutej dotácie z rozpočtu ŽSK pre neštátne školy a neštátne

školské zariadenia za roky 2010 až 2013

Obdobie

Schválený

rozpočet

v €

Upravený

rozpočet v €

Počet žiakov/detí/

poslucháčov/lôžko

dní

Počet

zriaďovateľov

Počet

školských

zariadení

k 30.11.2013 1 084 303 1 071 431 8 855 37 48 Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja

V roku 2013 Ministerstvo financií Slovenskej republiky schválilo tri štátne dotácie na

5 % navýšenie platov pedagogických a nepedagogických pracovníkov základných

umeleckých škôl, jazykových škôl a školských zariadení (mzdové náklady). Odbor školstva a

športu Úradu ŽSK, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa schválil

návrh na uvoľnenie finančných prostriedkov na zabezpečenie originálnych kompetencií

územnej samosprávy pre obce a VÚC pre oblasť regionálneho školstva, poukázal finančné

prostriedky pre neštátne základné umelecké školy, neštátne jazykové školy a neštátne školské

zariadenia na prvé tri štvrťroky vo výške 29 778 €. Výška štátnej dotácie za prvý štvrťrok

predstavovala 9 848 €, za druhý štvrťrok 9 977 € a za tretí štvrťrok 9 953 €. Prehľad štátnej

dotácie poľa jednotlivých škôl a školských zariadení vyjadruje nasledovný graf č. 101.

Kysuce

9,13 % Liptov

10,32 %

Orava

21,67 % Horné Považie

34,25 %

Turiec

24,63 %

Kysuce Liptov Orava Horné Považie Turiec

8

353


Graf 101: Porovnanie výšky poskytnutej dotácie z MF SR podľa jednotlivých školských

zariadení


SWOT analýza

SILNÉ STRÁNKY SLABÉ STRÁNKY

vytváranie alternatív na zmysluplné

trávenie voľného času

žiakov/detí/poslucháčov na území ŽSK,

zlepšovanie kvality v oblasti výchovy a

vzdelávania,

zvyšovanie konkurencieschopnosti v

základných umeleckých školách,

jazykových školách a školských

zariadeniach v regióne,

rozširuje sa ponuka možnosti výberu

školy a školského zariadenia.

uvádzanie nepresných údajov v žiadosti

o poskytnutie dotácie o počte

detí/žiakov/poslucháčov v neštátnych


nedodržanie lehoty na predloženie

vyúčtovania dotácie,

nevrátenie nedočerpanej dotácie

v stanovenej lehote.

PRÍLEŽITOSTI OHROZENIA

potrebný súhlas samosprávneho kraja

pre neštátnych zriaďovateľov na

zaradenie neštátnej školy a školského

zariadenia do siete škôl a školských

zariadení,

potrebný súhlas samosprávneho kraja

pre neštátnych zriaďovateľov na

zaradenie elokovaného pracoviska do

siete škôl a školských zariadení,

kontrola efektívneho využívania

nekontrolovateľný nárast počtu žiakov

v neštátnych školách a školských

zariadeniach,

nárast výdavkov v rozpočte ŽSK,

konkurenčná výhoda neštátnych

zriaďovateľov v porovnaní so

samosprávnym krajom z dôvodu

možnosti financovania škôl a školských

zariadení z viacerých zdrojov.

7 728 €

96 € 1 701 €

10 322 €

4 550 €

4 756 €

625 €

ZUŠ ŠvP JŠ CVČ ŠJ ŠI ŠPP

8

354


poskytnutých finančných prostriedkov

pre činnosť na požadovanej kvalitatívnej

úrovni.

2. Stanovenie strategických zámerov a cieľov (financovanie zriaďovateľov neštátnych

základných umeleckých škôl, neštátnych jazykových škôl a neštátnych školských

zariadení)

Cieľ A:

Kontrola efektívneho využívania poskytnutých finančných prostriedkov, účelovosť

a hospodárnosť nakladania s finančnými prostriedkami poskytnutými z rozpočtu Žilinského

samosprávneho kraja neštátnymi základnými umeleckými školami, neštátnymi jazykovými

školami a neštátnymi školskými zariadeniami.

Úlohy:

- vypracovanie plánu kontrol pre neštátne základné umelecké školy, neštátne jazykové

školy a neštátne školské zariadenia,

- komunikácia odboru školstva a športu ŽSK so zriaďovateľmi neštátnych škôl a

školských zariadení týkajúca sa možnosti použitia finančných prostriedkov

z poskytnutej dotácie z rozpočtu ŽSK

Cieľ B:

Kontrola evidencie prihláseného počtu detí/žiakov/poslucháčov v neštátnych základných

umeleckých školách, neštátnych jazykových školách a neštátnych školských zariadeniach.

Úlohy:

- presne zadefinovať prílohu - tabuľku, ktorú bude zriaďovateľ neštátnej ZUŠ, JŠ a

školského zariadenia vypĺňať k žiadosti o poskytnutie dotácie z rozpočtu Žilinského


- zamerať sa na duplicitu vydávaných rozhodnutí, ktoré vydávajú zriaďovatelia

neštátnych základných umeleckých školách, neštátnych jazykových školách a

neštátnych školských zariadeniach,

8

355


Záver

„Včera som si myslel, že som múdry, preto som chcel zmeniť svet. Dnes som múdry,

preto mením sám seba.“

Neznámy autor

Hlavným cieľom Žilinského samosprávneho kraja v oblasti stredoškolského vzdelávania

a výchovy je vytvárať podmienky pre efektívne fungovanie stredoškolského vzdelávania.

Vzdelávacia politika Žilinského samosprávneho kraja je zameraná na dlhodobo strategické

investovanie do vzdelávania a do profesií, ktoré sú potrebné pre trh práce v súčasnosti, ako

i pre trh práce v budúcnosti.

Uplatnenie princípu rešpektovania individuality jedinca, kvalitne vzdelávaného

a vychovávaného v stredoškolskom prostredí Žilinského samosprávneho kraja, ovládajúceho

kľúčové kompetencie, ako sú zodpovednosť, adaptabilita, komunikačné zručnosti, personálne

a interpersonálne zručnosti, schopnosť tvorivo a kriticky myslieť a riešiť problémy, pracovať

v tíme, pracovať s modernými informačnými technológiami, byť schopný rešpektovať iných,

starať sa o zdravie, prírodu, podieľať sa na formovaní občianskej spoločnosti, je možné iba

za pomoci všetkých zainteresovaných – žiakov, rodičov, pedagogických, nepedagogických

zamestnancov, sociálnych partnerov, zástupcov zamestnávateľských zväzov, komôr,

občanov... učme žiakov neobracať sa na polceste, ale dôverovať vlastnej sile

a schopnostiam. Učme ich osvojovať si trvalé hodnoty - múdrosť človeka a etiku. Sme

odsúdení byť slobodnými a práve toto bremeno slobody nás musí viesť k tomu, aby sme

niesli bremeno absolútnej zodpovednosti.

http://citaty.net/autori/neznamy-autor/

Documents

Regionálna stratégia výchovy a vzdelávania v Žilinskom