kmeň OBRÚČKAVCE (Annelida)

kmeň OBRÚČKAVCE(Annelida)

• článkované telo – vonkajšie články zodpovedajú vnútorným= homonómna článkovanosť

• na článkoch sa nachádzajú párovité výrastky :

parapódia – výbežky pripomínajúce končatiny (morské druhy)zväzky štetín (dážďovka)• majú dobre vyvinutú druhotnú telovú

dutinu –célom• morské druhy tvoria schránky

• Pohyb: dobre vyvinutý kožno-svalový vak• ZS: zmyslové orgány sa sústreďujú v hlavovej časti (oči, hmatadlá, statocysty)• CS: zatvorená – vzájomné spojenie medzi chrbtovou a brušnou cievou• DS : žiabrami alebo celým povrchom tela• VS : metanefrídie• NS: rebríčková

RS: • oddelené pohlavie (výnimočne obojpohlavné)

• pohlavné orgány sú vo viacerých článkoch

• rozmnožujú sa pohlavne aj nepohlavne ( rozpadom alebo pučaním)• oplodnenie môže byť vnútorné alebo

vonkajšie• pri obojpohlavných druhoch dozrievajú

spermie skôr ako vajíčka, pri kopulácii si vymieňajú spermie

• suchozemské a sladkovodné druhy majú priamy vývin

• žijú hlavne v mori, ale aj v sladkej vode a pôde

• pôdne druhy sa podieľajú na tvorbe humusu

Systém- 3 triedy: 1) Mnohoštetinavce (Polychaeta) 2) Máloštetinavce (Oligochaeta) 3) Pijavice (Hirudinea)

trieda: MNOHOŠTETINAVCE

• morské druhy• majú parapódia so štetinami a

kríčkovitými žiabrami• vyvíjajú sa cez larvu = trochofóru• živia sa dravo• prisadnuté druhy majú schránku

Palolo zelený- zaujímavý morský druh- telo sa delí na 2 časti: nepohlavnú a

pohlavnú- V Tichomorí sa považuje za pochúťku

trieda: MÁLOŠTETINAVCE

• na každom článku majú štetiny• dýchajú celým povrchom tela• v prednej časti tela sa koncentruje

časť článkov = opasok• oplodnené vajíčka sa vyvíjajú v zemi v

špeciálnom obale - kokóne, vodné druhy ich lepia na ponorené predmety

• žijú prevažne v pôde a sladkej vode

Dážďovka zemná• žije v pôde• živí sa zvyškami hnijúcich rastlín, ktoré

rozkladá a za pomoci pôdnych baktérií sa podieľa na tvorbe humusu

• obsahuje zvláštne enzýmy, ktoré majú schopnosť rozkladať aj organické nečistoty, najmä ropné látky

trieda: PIJAVICE

• vonkajšie článkovanie nezodpovedá vnútornému

• pohybujú sa pomocou kožno-svalového vaku

• žijú v sladkých vodách• živia sa dravo, aj ako ektoparazity

majú ústnu a koncovú prísavku, črevo má bočné výrastky, v ktorých sa ukladá krv do zásoby

Pijavica lekárska• bola vyhľadávaná už v stredoveku na

lekárske účely (odsávanie krvi)• jej slinné žľazy obsahujú látku

zabraňujúcu zrážaniu krvi = hirudín• krv pijavice obsahuje účinné látky

využívané v medicíne• z chovov unikla do voľnej prírody• u nás žije v nádržiach južného a

západného Slovenska

Pijavička rybia Pijavica konská

- parazituje na rybách - naša najväčšia pijavica- meria až 10 cm- je dravá, živí sa malými

vodnými živočíchmi

kmeň ČLÁNKONOŽCE(Arthropoda)

• najpočetnejší a druhovo najbohatší kmeň• majú heteronómnu článkovanosť tela

(nerovnomernú)• telo – 3 časti: hlava hruď bruško -tieto časti rôzne splývajú• každý článok tela nesie pár článkovaných končatín rýchlejší pohyb premena týchto končatína na chytacie, ústne a zmyslové orgány

• majú vonkajšiu kostru (pancier) – spevnenú chitínom a inkrustovanú uhličitanom vápenatým

• jednotlivé časti panciera tvoria doštičky, ktoré sú pohyblivo spojené

• pancier dodáva telu odolnosť, ale zabraňuje rastu musia ho počas rastu zvliekať

• Pohyb: končatiny, priečne pruhované svalstvo

• TS: rozlične vyvinutá stredná časť má slepé výbežky, ktorým sa pripisuje funkcia pečene• CS: otvorená krv môže obsahovať krvné farbivá majú rúrkovité srdce • DS : vodné žiabrami suchozemské pľúcnami vačkami alebo vzdušnicami

• VS : tykadlové alebo čeľustné žľazy (ústiace na povrch tela) Malpighiho žľazy (ústiace do čreva)• NS: rebríčková, vysoká koncentrácia uzlín, postupne sa vytvára mozog• ZS: zložené oči tykadlá, hmatové a čuchové receptory• NS: oddelené pohlavie pohlavný dimorfizmus oplodnenie väčšinou vnútorné

• Vývin: priamy – všetky vývinové zmeny sa uskutočňujú vo vajíčkunepriamy – prebieha cez larvy príp. kukly• Výskyt: - obsadili všetky biotopy ( more, sladká voda, suchá zem, pôda) - mnohé sú parazitické, prenášajú

vírusové a bakteriálne ochorenia rastlín, živočíchov a človeka

Systém

- podkmene:

1) Trilobity (Trilobitomorpha) 2) Klepietkavce ( Chelicerata) 3) Kôrovce ( Crustacea) 4) Viacnôžky ( Myriapoda) 5) Hmyz ( Insecta)

1 podkmeň: Trilobity

• vyhynutá skupina• tvoria prechod medzi obrúčkavcami a článkonožcami• telo malo 3 časti a celé telo

pokrýval pancierový štít• známe sú z prvohôr• zachovali sa ako skameneliny • na Slovensku boli nájdené

odtlačky pri Dobšinej

2 podkmeň: Klepietkavce

• telo tvoria 2 časti: hlavohruď a bruško ( u niektorých splývajú spolu)• na hlavohrudi sa nachádzajú: hryzadlá (chelicery) hmatadlá (pedipalpy) (u niektorých

skupín sa premenili na klepietka) 4 páry kráčavých končatín• na povrchu pancier (zvliekajú ho)

• sú väčšinou dravé

• niektoré druhy žijú ako ektoparazity

• pôvodne boli morská skupina, dnes prevažne suchozemská

• patria sem 2 triedy: 1. hrotnáče 2. pavúkovce

Trieda: Hrotnáče

• žijú v mori• majú široký pancier na chrbtovej strane• na konci tela: chvoastovitý výrastok• jediná žijúca morská skupina• zástupca: ostrochvost americký

Trieda: Pavúkovce

• suchozemské živočíchy• na povrchu tela majú zmyslové štetiny• mnohé majú špecializované žľazy (napr.

jedové, snovacie)• časté je mimotelové trávenie• pred oplodnením sú známe svadobné tance

• rady: šťúry, pavúky, šťúriky, kosce, roztoče

šťúry

• na konci bruška hrot s jedovou žľazou• sú živorodé• samice nosia mladé

na chrbte• rozšírené v trópoch

a subtrópoch• v južnej Európe žije

šťúr karpatský

pavúky• na hryzadlách majú jedové žľazy• na spodnej starne bruška sú snovacie

bradavice• vytvárajú pavučinové útvary• náš najväčší pavúk: strehúň škvrnitý

kútnik domový• žije v domácnosti

pavúk vodný • jediný vodný druh

križiakbežník• netká siete

babie leto

šťúriky

• merajú len niekoľko mm• v domácnosti žije: šťúrik

obyčajný

kosce• telo: nerozlíšené na

hlavohruď a bruško 1 celok• dlhé, tenké nohy• v nebezpečenstve

môžu odhodiť nohu, nohy neregenerujú

• na stenách domov: kosec domový

roztoče• väčšinou malé• telo tvorí 1 celok• veľmi rýchlo sa rozmnožujú rýchlo sa

rozširujú• mnohé druhy parazitujú, prenášajú rôzne

ochorenia zo zvierat na človeka napr. kliešť obyčajný - napáda človeka a môže prenášať

kliešťovú encefalitídu (zápal mozg.blán) boreliózu

• jeho larválne štádia žijú na rôznych drobných cicavcoch, vtákoch a plazoch v listnatých a zmiešaných lesoch

• dospelé sa vyskytujú od marca do novembra

klieštikovec kurí

• pôvodne parazitoval na voľne žijúcich vtákoch

• adaptoval sa na hydinu (sliepky, morky, kačice, domáce holuby)

• prenáša vírusové ochorenie

3 podkmeň: Kôrovce

• prevažne vodné živočíchy• na báze končatín majú žiabre• telo: hlava splýva s hruďou do

hlavohrude bruško• na povrchu tela chitinózny pancier• na hlavohrudi: 2 páry tykadiel, hryzadlá,

2 páry čeľustí, niekoľko príustných nožičiek (spracovanie potravy) a nohy

rozdeľujú sa na 2 skupiny: Nižšie kôrovce Vyššie kôrovce

Nižšie kôrovce• veľkosť do 1 cm, súčasť planktónu dafnie cyklopy lastúrničky žiabronôžky veslonôžky fúzonôžky

Vyššie kôrovce

• veľkosť až niekoľko desiatok cm• diferencované končatiny• telo sa skladá vždy z 21 článkov• náš najbežnejší: rak riečny - živí sa uhynutými zvieratami

morské druhy

krab homar

langusta

4 podkmeň: Viacnôžky

• telo: hlava a trup• 2 triedy: Stonôžky Mnohonôžky

Stonôžky Mnohonôžky

• ploské telo• na každom článku 1

pár končatín• majú jedové žľazy a

sú dravéstonôžka

ucholaková

• okrúhle telo na priereze• na každom článku 2 páry

končatín• sú bylinožravé (podieľajú

sa na tvorbe humusu) mnohonôžka zemná

5 podkmeň: Hmyz

• pevná vonkajšia kostra• telo: hlava, hruď, bruškoHlava:- tykadlá, hryzadlá, 2 páry čelustí - pôvodné hryzavé ústne ústroje sa

premenili na bodavé, cicavé, lízavéHruď:- 3 páry kráčavých nôh - krídla

• dobre vyvinutá NS• výkonné zmysly• inštinktívne správanie (hlavne

spoločensky žijúci hmyz)• rôzne spôsoby komunikácie (vizuálna,

dotyková, vylučovanie pachov)• mimikry = maskovanie – tvarom príp.

sfarbením imitujú rôzne predmety• oddelené pohlavie• hospodársky význam ( produkty hmyzu,

biologický boj, opeľovanie kvitnúcich rastlín)

Systém hmyzu-rozdeľuje sa na 2 podtriedy:1)Bezkrídly hmyz- nemajú ani nikdy nemali krídla- stará, primitívna skupina- patria sem: chvostoskoky – rozšírené hlavne v pôde, na konci tela majú skákavý výrastokšvehly – žijú v pôde, aj v domácnosti

chvostoskoky

švehly

2) Bezkrídly hmyz• majú 2 páry rôzne formovaných krídel• podľa typu vývinu sa rozdeľujú na 2

skupiny:A/ hmyz s neúplnou premenou - vyvíjajú sa cez larvu, ktorá dorastá s malými zmenami a postupne sa mení na

dospelý hmyz = imágo - rady: vážky, podenky, rovnokrídlovce, šváby, vši, švoly, bzdochy, rovnkokrídlovce

Vážky• fylogeneticky najstarší lietajúci hmyz• 2 páry veľkých krídel• veľká hlava s dobre vyvinutými očami• sú dobré letce• larvy žijú vo vode a sú dravé, dospelé

sú tiež dravé

Podenky• larva žije vo vode aj niekoľko rokov• dospelé žijú len niekoľko dní

(neprijímajú potravu) – ich úlohou je len rozmnožovanie

Rovnokrídlovce• zle lietajú, dobre skáču• vydávajú cvrlikavé zvuky trením krídel

(kobylky) alebo trením stehien zadných nôh o predné krídla ( koníky)

kobylka zelená

Koník sťahovavý

Krtonôžka

Šváby• sploštené telo• žijú v domácnostiach, počas zimy

dobre vykurovaných, aj v pekárňachŠváb obyčajný Rus domový

Vši• žijú na rôznych živočíchoch a človeku voš detská - žije vo vlasoch, jej vývinové štádia sa

volajú hnidy voš šatová - žije na telách ľudí nedodržiavajúcich

hygienu voš lonová - žije v ochlpení ľudského tela, prenáša sa pohlavným stykom

Švoly

• parazitujú na hydine• zbavujú sa ich hrabaním v prachu

Bzdochy• žijú na rastlinách, z ktorých cicajú šťavy cifruša bezkrídla - na kmeňoch rôznych listnatých stromovPloštica posteľná - parazituje v príbytkoch človeka

Rovnakokrídlovce• takmer rovnaké krídla• vyskytujú sa na rastlinách, cicajú

rastlinné šťavy a tým ich vážne poškodzujú

• patria sem : vošky

B/ hmyz s úplnou premenou

• z vajíčka sa liahnu larvy bez krídel, neskôr sa zakuklia a z kukly vylieta imágo

• rady: chrobáky, blanokrídlovce, dvojkrídlovce, motýle, blchy

Chrobáky

• najznámejší rad• chitinózne telo• prvý pár krídel sa mení na krovky,

druhý pár je blanitý

- zástupcovia: kováčik obilný

potápnik obrúbený

bystrušky

lajniaky, zdochlináre, hrobáriky, fúzačeroháč veľký

lykožrút smrekový

lienky

Blanokrídlovce• fylogeneticky najvyššie postavený hmyz• patria sem skupiny sociálneho hmyzu• majú dobre vyvinuté blanité krídla• sú veľmi dobré letce včela medonosná - chová sa, zbiera nektár, z ktorého sa získava med - spoločenstvo: základ matka (kladie vajíčka)

samce = trúdy robotnice

- z oplodnených vajíčok sa rodia robotnice, z neoplodnených trúdy (partenogenéza)

- matka je oplodňovaná len raz za život- na konci tela robotníc je žihadlo, spojené

s jedovou žľazou, háčikmi spojené s bruškom ( po uštipnutí nastáva smrť)

- na zber peľu majú na zadných nohách košíčky a kefky

- majú dobre vyvinutý orientačný zmysel ( včelie tance)-

čmeľ zemný - opeľovač čmeľ skalný - opeľovač osy - živia sa sladkými šťavami - ich žihadlá nemajú háčiky, preto ich po poštípaní z rany vytiahnu

sršne mravce – tvoria najpočetnejšie spoločenstvá ( mraveniská)

Dvojkrídlovce• majú vyvinutý len jeden pár krídel, zadné sú

premenené na kyvadielka komáre – larvy žijú vo vode, dýchajú vzdušný kyslík - dospelé samice cicajú krv živočíchom a človeku

- maláriu prenáša komár Anofeles škvrnitokrídly

Muchy: ovad

mäsiarka obyčajná – je živorodá, jej larvy sa vyvíjajú v mäse

mucha tse-tse - prenáša spavú nemoc

Motýle• majú stočený cuciak• živia sa kvetným nektárom mlynárik kapustový žltáčik bábôčky vidlochvost feniklový• nočné motýle: lišaj smrtkový mníška obyčajná

priadka morušová - hospodársky významný druh - produkuje hodvábne vlákna - pestuje sa aj umelo

moľa šatová, moľa kožušinová

- žijú v domácnostiach

Blchy

• ektoparazity• skákavý typ končatín• žijú na telách stavovcov• živia sa krvou, cicajú ju bodovo-

cicavými ústnymi orgánmi• prenášajú nebezpečné vírusové

ochorenia zo živočíchov na človeka (napr. mor)

blcha ľudská