View
0
Download
0
Category
Preview:
Citation preview
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
Právny rámec vzdelávania zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky
Prof. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc.
Základy práva a služby zamestnanostiLegislatívna príručka
Dokumenty k vzdelávaniu zamestnancov
Cieľová skupina: Zamestnanci odboru služieb zamestnanosti – oddelenia informačno-
poradenských a sprostredkovateľských služieb (OIPSS) a služieb EURES
Projekt realizovaný s podporou Európskeho spoločenstva
NITRA 2008
© Prof. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc.
Základy práva a služby zamestnanostiLegislatívna príručka
Dokumenty k vzdelávaniu zamestnancov
Poznámka:
Predkladaný materiál je pokračovaním učebných textov „Vybrané kapitoly
medzinárodného sociálneho práva. Legislatívna príručka. Dokumenty k vzdelávaniu
zamestnancov. Pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia – Európa a prax“, ktorý
v rozsahu 136 strán tvorí „Pracovný zošit. Rozvoj kompetencií zamestnancov IPSS
a EURES“, Nitra 2008.
2
Základy práva a služby zamestnanostiLegislatívna príručka
Dokumenty k vzdelávaniu zamestnancov
O B S A H
1. Základy teórie práva 4
2. Služby zamestnanosti a ľudské práva, sociálne práva a ekonomické práva.
Základné právne, sociálne a ekonomické hodnoty, sociálne práva a hospodárske
práva
34
3. Pramene práva, aplikácia práva, interpretácia a realizácia práva 39
4. Systém práva a služby zamestnanosti. Vybrané inštitúty práva sociálneho
zabezpečenia, občianskeho práva, obchodného práva, správneho práva z hľadiska
agendy služieb zamestnanosti
41
5. Právna regulácia služieb zamestnanosti (Medzinárodné právo súkromné
a procesné, Medzinárodné právo verejné, Európske sociálne právo, právny poriadok
Slovenskej republiky)
44
6. Voľný pohyb osôb, právo a ekonomické základy Európskej únie (Európsky
hospodársky priestor)
54
7. Obchodovanie s ľuďmi, nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie, spolupráca
s orgánmi činnými v trestnom konaní. Právna zodpovednosť
56
8. Právne aspekty poskytovania informačných, poradenských a sprostredkovateľských
služieb
64
9. Informačné a komunikačné technológie a právo 74
10. Právo, celoživotné vzdelávanie a celoživotné poradenstvo 77
11. Personálna práca a pracovné právo 82
12. Pracovnoprávne vzťahy orgánov služieb zamestnanosti a obchodných spoločností 84
13. Ochrana osobných údajov 90
14. Služby zamestnanosti, organizácia a konanie 92
15. Pracovnoprávne postavenie zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny 106
3
Základy práva a služby zamestnanostiLegislatívna príručka
Dokumenty k vzdelávaniu zamestnancov
1. Základy teórie práva
Právna regulácia služieb zamestnanosti je súčasťou medzinárodnoprávnej normatívnej
úpravy a je predmetom vnútroštátnej právnej regulácie.
Právo sa charakterizuje rôznymi definíciami, samotný jeho pojem a podstata sú
súčasťou náuky všeobecnej teórie práva a úzko súvisia s náukami o štáte. Pre potreby tejto
príručky možno účelovo vymedziť pojem „právo služieb zamestnanosti“, ktorý tvorí ekvivalent
právnej regulácie zamestnanosti a je subsystémom práva a jeho jednotlivých právnych odvetví.
Pod pojmom „právo služieb zamestnanosti“ môžeme chápať súbor
medzinárodnoprávnych všeobecne záväzných normatívnych právnych aktov a všeobecne
záväzných normatívnych právnych aktov Slovenskej republiky, ktorých predmetom právnej
úpravy sú služby zamestnanosti a právne vzťahy, ktoré v tejto oblasti vznikajú. Všeobecne
záväzné právne normatívne akty pôsobia na medzinárodnej úrovni a na vnútroštátnej právnej
úrovni, ich ekvivalent je tiež „právne predpisy“. Obsahom právneho predpisu je sústava
právnych noriem, ktoré tvoria neidentifikovateľný počet právom ustanovených a spravidla
i sankcionovaných pravidiel správania sa. Nemožno stotožniť právny predpis s právnou
normou, lebo právny predpis obsahuje nesmierne veľký počet právnych noriem; právny predpis
nie je právna norma.
Právo služieb zamestnanosti je súčasťou sociálneho práva, je predmetom regulácie jeho
podsystémov, teda právnej regulácie ľudských práv a základných slobôd a systémov
pracovného práva i práva sociálneho zabezpečenia.
Medzinárodné sociálne právo tvoria medzinárodné právne pramene právnej úpravy
ľudských práv, medzinárodného pracovného práva a medzinárodného práva sociálneho
zabezpečenia. Pramene medzinárodného sociálneho práva tvoria príslušné medzinárodné
organizácie, ktoré majú postavenie subjektov medzinárodného práva, v sociálnej oblasti sú to
najmä Organizácia Spojených národov, Medzinárodná organizácia práce, Rada Európy
a Európska únia.
Súčasťou pôsobenia Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácie je suverenita
štátu, pod ktorou rozumieme nezávislosť štátnej moci na akejkoľvek inej moci vo vnútri štátu
4
i navonok. Suverénne rozhodnutie členského štátu podrobiť sa medzinárodnoprávnemu
dokumentu je vyjadrené v ratifikačnom procese, po ratifikácii medzinárodnoprávneho
dokumentu a po jeho publikovaní v Zbierke zákonov je členský štát viazaný medzinárodným
prameňom práva a zároveň vstupuje do kontrolného mechanizmu medzinárodnej organizácie.
Procesy pôsobenia medzinárodnoprávnych predpisov vo vnútroštátnom práve reguluje
Ústava Slovenskej republiky. Postupy „prieniku“ medzinárodného práva do právneho poriadku
štátu ustanovuje Vyhláška č. 15/1988 Zb. ministra zahraničných vecí zo 4. septembra 1987 o
Viedenskom dohovore o zmluvnom práve, prijatom dňa 23. mája 1969 vo Viedni. Tento
dohovor sa vzťahuje na zmluvy medzi štátmi. Podľa Čl.2., okrem iného, na účely tohto
dohovoru:
a) "zmluva" je medzinárodná dohoda uzavretá medzi štátmi písomnou formou, spravujúca sa
medzinárodným právom, spísaná v jedinej alebo vo dvoch alebo viacerých súvisiacich
listinách, nech je jej názov akýkoľvek;
b) "ratifikácia", "prijatie", "schválenie", "prístup" je v jednotlivých prípadoch takto
pomenovaný medzinárodný úkon, ktorým štát prejavuje na medzinárodnom poli svoj
súhlas s tým, že bude viazaný zmluvou;
d) "výhrada" je jednostranné akokoľvek formulované alebo označené vyhlásenie urobené
štátom pri podpise, ratifikácii, prijatí alebo schválení zmluvy alebo pri prístupe k nej,
ktorým tento štát zamýšľa vylúčiť alebo zmeniť právny účinok určitých ustanovení
zmluvy pri ich použití voči tomuto štátu;
f) "zmluvný štát" je štát, ktorý prejavil súhlas s tým, že bude viazaný zmluvou, či nadobudla
platnosť, alebo nie;
g) "zmluvná strana" je štát, ktorý prejavil súhlas s tým, že bude viazaný zmluvou, a voči
ktorému je zmluva v platnosti;
i) "medzinárodná organizácia" je medzivládna organizácia.
Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom
alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Na platnosť
medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných
politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv,
z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách,
medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv,
na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú
práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou
súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
5
Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné
zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli
ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
Odlišné postupy platia v prípade pôsobenia práva Európskej únie v právnom poriadku
Slovenskej republiky.
V prípade členstva v Európskej únii členský štát odovzdáva časť svojej suverenity
Únii a právo Európskej únie tak pôsobí priamo, pôsobia tzv. supranacionalita a princíp priamej
pôsobnosti „ únijného práva“ vo vnútroštátnom právnom poriadku. Právny predpis Európskej
únie sa tak neratifikuje, ale platí priamo a ratifikuje sa iba základný dokument o pristúpení
k Únii (prístupová zmluva alebo zakladajúca zmluva, ako tomu bolo v prípade tzv. Lisabonskej
zmluvy).
Podľa ustanovení Čl.7 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika môže
medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a
Európsku úniu.
Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť
pred zákonmi Slovenskej republiky.
Zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie v znení neskorších
predpisov ustanovuje, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty
Európskej únie uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie alebo v Úradnom vestníku
Európskych spoločenstiev („používa sa pojem „úradný vestník“) sú v súlade s medzinárodnými
zmluvami účinné na území Slovenskej republiky. Podľa ustanovení Čl. 254 ods. 1 a 2 Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva nariadenia, smernice a rozhodnutia nadobúdajú platnosť
dňom, ktorý je v nich stanovený, alebo, ak takýto deň nie je stanovený, dvadsiaty deň po
zverejnení. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku
uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o
znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je
nevyvrátiteľná.
Podľa ustanovení Čl.120 Ústavy Slovenskej republiky platí všeobecná kompetencia
vlády Slovenskej republiky na vykonanie zákona a v jeho medziach vydávať nariadenia.
Ak tak ustanoví zákon, vláda je oprávnená vydávať nariadenia aj na vykonanie
Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými
štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej i na vykonanie
6
medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2. V súčasnosti aj pre prax úradov práce platí zákon č.
19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, kde sú ustanovené oblasti, v ktorých je
vláda Slovenskej republiky oprávnená vydávať nariadenia vlády Slovenskej republiky na
vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich
členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie
niektorých medzinárodných zmlúv. Uvedené nariadenia vlády Slovenskej republiky majú
spoločný názov „aproximačné nariadenia".
Vláda Slovenskej republiky je v týchto súvislostiach oprávnená vydávať aproximačné
nariadenia, okrem iného aj v oblasti ochrany pracovníkov na pracovisku a voľného pohybu
pracovníkov.
Okrem medzinárodných organizácií s legislatívnou právomocou (Organizácia Spojených
národov, Medzinárodná organizácia práce, Rada Európy, Európska únia) pôsobia v sociálnej
sfére i niektoré iné medzinárodné organizácie, ktoré nevydávajú právne relevantné
medzinárodnoprávne dokumenty, ale ich pôsobenie zasahuje do sféry služieb zamestnanosti,
napríklad Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Paríž, OECD), Svetová banka
(Washington, WB), Medzinárodná asociácia sociálneho zabezpečenia (Ženeva, ISSA) atď.
V prípade jednotného rozhodnutia sú závery príslušnej medzinárodnej organizácie záväzné pre
členské štáty (napríklad z hľadiska štatistík zamestnanosti a pod.).
Organizácia Spojených národov
Všeobecná deklarácia ľudských práv Organizácie Spojených národov v Článku 23
ustanovuje, že každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé
a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti.
V súlade s „neprávnym dokumentom“ Všeobecnou deklaráciou ľudských práv
Organizácie Spojených národov“ ustanovila na začiatku 60 – tych rokov minulého storočia
Organizácia Spojených národov základy ľudských práv na svetovej úrovni
v medzinárodnoprávnych dokumentoch, ktorými sú najmä:
- Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a
- Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.
Obidva dokumenty sú súčasťou slovenského právneho poriadku, pozri k tomu
Vyhlášku ministra zahraničných vecí č.120 / 1976 Zb.
Z hľadiska služieb zamestnanosti ustanovujú pakty najmä tieto relevantné okruhy, resp.
katalógy práv:
7
- Nikto sa nesmie držať v otroctve; všetky formy otroctva a obchodu s otrokmi sú zakázané.
Nikto sa nesmie držať v nevoľníctve. Od nikoho sa nesmie vyžadovať, aby vykonával nútenú
alebo povinnú prácu.
- Štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo na prácu, ktoré zahŕňa právo na príležitosť
zarábať si na živobytie svojou prácou, ktorú si slobodne vyberie alebo prijme, a urobí
príslušné kroky na ochranu tohto práva. Opatrenie, ktoré majú urobiť štáty, zmluvné strany
paktu, na dosiahnutie plného uskutočnenia tohto práva, budú zahŕňať programy technického a
odborného zaškolenia a výcviku, plány a prostriedky na dosiahnutie stáleho hospodárskeho,
sociálneho a kultúrneho rozvoja a plnej a produktívnej zamestnanosti za podmienok
zabezpečujúcich jednotlivcovi základné politické a hospodárske slobody.
- Štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého človeka na spravodlivé a uspokojivé
pracovné podmienky, ktoré zabezpečujú najmä:
a) odmenu, ktorá poskytuje ako minimum všetkých pracovníkom:
(i) spravodlivú mzdu a rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty bez akéhokoľvek
rozlišovania, pričom najmä ženám sú zaručené pracovné podmienky nie horšie než aké
majú muži , s rovnakou odmenou za rovnakú prácu;
(ii) slušný život pre ne a ich rodiny v súlade s ustanoveniami tohto paktu;
c) rovnakú príležitosť pre všetkých dosiahnuť v zamestnaní povýšenie na zodpovedajúci vyšší
stupeň, pričom sa nebudú uplatňovať iné kritériá, než dĺžka zamestnania a schopnosti.
- Štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého na sociálne zabezpečenie, zahŕňajúc do
toho právo na sociálne poistenie.
Súčasťou právneho systému Organizácie Spojených národov sú aj právne mechanizmy
o zákaze detskej práce, o zásade rovnakého zaobchádzania (zákaz diskriminácie), o ochrane
migrujúcich občanov atď.
Medzinárodná organizácia práce
Medzinárodná organizácia práce (ďalej len „MOP“) venuje otázkam zamestnanosti a
služieb zamestnanosti veľkú pozornosť od svojho vzniku v roku 1919.
Z rozhodujúcich dohovorov MOP o politike zamestnanosti treba v tejto súvislosti
uviesť najmä:
- Dohovor MOP č. 2/1919 o nezamestnanosti (neratifikovaný),
- Dohovor MOP č. 44/1934 o zabezpečení dávky alebo prídavkov pre nedobrovoľne
zamestnaných (revidovaný Dohovorom č. 168/1988),
- Dohovor MOP č. 117/1962 o základných cieľoch a normách sociálnej politiky
(neratifikovaný),
8
- Dohovor MOP č. 122/1964 o politike zamestnanosti (č. 490/1990 Zb.),
Článok 1
1. Za účelom podpory hospodárskeho rastu a rozvoja, zvýšenia životnej úrovne, krytia potreby
pracovných síl a prekonania nezamestnanosti a neúplnej zamestnanosti každý členský štát
vyhlási a bude vykonávať ako jeden zo svojich hlavných cieľov aktívnu politiku zameranú
na podporu plnej a produktívnej zamestnanosti a slobodnej voľby zamestnania.
2. Táto politika bude zabezpečovať, že:
a) bude práca pre všetkých, ktorí môžu pracovať a hľadajú prácu,
b) táto práca bude čo možno najproduktívnejšia,
c) bude existovať slobodná voľba zamestnania a čo najširšia možnosť, aby každý pracovník
mohol získať kvalifikáciu pre zamestnanie, pre ktoré sa najlepšie hodí, a aby v ňom
mohol využívať svoje schopnosti a nadanie bez ohľadu na svoju rasu, farbu pleti,
pohlavie, náboženstvo, politické presvedčenie, národný alebo spoločenský pôvod.
3. Táto politika bude náležite prihliadať na stupeň a úroveň hospodárskeho rozvoja a vzájomný
vzťah medzi cieľmi v oblasti zamestnanosti a medzi ostatnými hospodárskymi a sociálnymi
cieľmi a bude sa vykonávať metódami, ktoré sú v súlade s vnútroštátnymi podmienkami a
zvyklosťami.
Článok 2
Každý členský štát metódami a v rozsahu zodpovedajúcom jeho vnútroštátnym podmienkam
a) určí a pravidelne bude upravovať v rámci koordinovanej hospodárskej a sociálnej politiky
opatrenia, ktoré treba prijať za účelom dosiahnutia cieľov uvedených v článku 1,
b) podnikne kroky, ktoré sú potrebné na uplatnenie týchto opatrení, včítane - pokiaľ to treba
- na vypracovanie programov.
Článok 3
Pri vykonávaní tohto Dohovoru sa so zástupcami osôb, ktorých sa dotknú opatrenia, ktoré sa
majú urobiť, najmä so zástupcami zamestnávateľov a pracovníkov prerokuje politika
zamestnanosti, aby sa potom mohlo plne prihliadnuť na ich skúsenosti a názory a aby sa
zabezpečila ich plná spolupráca pri určení tejto politiky a získavaní podpory pre túto politiku
atď.
- Dohovor MOP č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a o ochrane pred nezamestnanosťou
(neratifikovaný) atď.
V oblasti zamestnaneckých služieb a o agentúrach zamestnania sú relevantné najmä
nasledujúce dohovory MOP:
9
- Dohovor MOP č. 88/1948 o organizácii služieb zamestnanosti (ratifikovaný a vyhlásený
v Zbierke zákonov pod číslom č. 17/1991 Zb. a č. 110/1997 Z. z.)
Článok 1
1. Každý členský štát Medzinárodnej organizácie práce, pre ktorý je tento Dohovor účinný, bude
vykonávať bezplatné verejné služby pre sprostredkovanie práce alebo dbať na to, aby sa také
služby vykonávali.
2. Hlavnou povinnosťou služieb pre sprostredkovanie práce bude zabezpečiť, kde je to potrebné
v súčinnosti s inými zúčastnenými verejnými alebo súkromnými orgánmi, čo najlepšiu
organizáciu pracovného trhu ako neodlučiteľnú súčasť celoštátneho programu dosiahnutia a
udržiavania plnej zamestnanosti a rozvoja a využívania výrobných zdrojov.
Článok 2
Organizácia služieb pre sprostredkovanie práce bude pozostávať z celoštátnej sústavy
úradovní pre sprostredkovanie práce riadených štátnym orgánom.
Článok 3
1. Sústava musí zahŕňať sieť miestnych úradovní, a kde je to vhodné, aj regionálnych úradovní v
dostatočnom počte pre potreby všetkých zemepisných oblastí štátu a vhodne umiestnených pre
zamestnávateľov i pracovníkov.
2. Organizácia siete
a) bude preskúmaná:
i) kedykoľvek dôjde k významným zmenám v rozmiestnení hospodárskej činnosti a
pracujúceho obyvateľstva;
ii) kedykoľvek príslušný štátny orgán považuje preskúmanie za žiadúce pre zhodnotenie
skúseností získaných počas skúšobnej doby; a
b) bude revidovaná, kedykoľvek preskúmanie ukáže potrebu revízie.
Článok 4
1. Prostredníctvom poradných komisií pre spoluprácu zástupcov zamestnávateľov a pracovníkov
sa urobia vhodné opatrenia týkajúce sa organizácie a vykonávania služieb pre
sprostredkovanie práce, ako aj rozvoja politiky služieb pre sprostredkovanie práce.
2. Tieto opatrenia určujú zriadenie jednej alebo viacerých celoštátnych poradných komisií, a ak
je to potrebné, regionálnych a miestnych komisií.
3. Zástupcovia zamestnávateľov a pracovníkov v týchto komisiách budú vymenovaní
v rovnakom počte, a to po porade s reprezentatívnymi organizáciami zamestnávateľov
a pracovníkov tam, kde také organizácie sú.
10
Článok 5
Všeobecné zásady sprostredkovania práce, pokiaľ ide o upozorňovanie pracovníkov na voľné
miesta, sa budú určovať po porade so zástupcami zamestnávateľov a pracovníkov
prostredníctvom poradných komisií uvedených v článku 4.
Článok 6
Sprostredkovanie práce bude organizované tak, aby zabezpečovalo účinný nábor
a umiestňovanie pracovníkov. Za tým účelom bude:
a) Pomáhať pracovníkom nájsť vhodné zamestnanie a pomáhať zamestnávateľom, aby získali
vhodných pracovníkov. Najmä musí podľa pravidiel ustanovených v celoštátnom meradle:
i) Registrovať uchádzačov o zamestnanie, zaznamenávať ich odbornú kvalifikáciu, ich
skúsenosť a ich želania, uskutočňovať pohovory o zamestnaní, zisťovať - ak je to potrebné
- ich telesnú a odbornú spôsobilosť a pomáhať im vo vhodných prípadoch získať
informácie pre voľbu povolania, odborný výcvik alebo preškolenie.
ii) Získavať od zamestnávateľov presné informácie o voľných miestach, o ktorých
zamestnávatelia upovedomia úradovne pre sprostredkovanie práce, a o požiadavkách,
ktoré musia splniť hľadaní pracovníci. iii) Upozorňovať na voľné miesta uchádzačov, ktorí
majú požadovanú odbornú a telesnú spôsobilosť.
iv) Upozorňovať na uchádzačov a na voľné miesta ďalšie úradovne, ak prvá úradovňa nie je
schopná vhodne umiestniť uchádzačov alebo vhodne obsadiť voľné miesta alebo ak to
odôvodňujú iné okolnosti.
b) Prijímať primerané opatrenia na podporu:
i) profesionálnej mobility za účelom prispôsobenia ponuky pracovných síl možnostiam
zamestnania v rôznych povolaniach;
ii) územnej mobility za účelom pomoci premiestňovania pracovníkov do oblastí, kde sú
vhodné možnosti zamestnania; iii) dočasných prevodov pracovníkov z jednej oblasti do
inej na vyrovnanie miestnej dočasnej nerovnováhy medzi ponukou a dopytom po
pracovných silách;
iv) premiestnenia pracovníkov z jednej krajiny do inej, pokiaľ sa na ňom zúčastnené vlády
dohodli.
c) Zhromažďovať a analyzovať - kde je to vhodné v spolupráci s inými orgánmi, ako aj so
zamestnávateľmi a s odborovými organizáciami - všetky dosiahnuteľné informácie o stave
pracovného trhu a o jeho pravdepodobnom vývoji, a to tak v celoštátnom meradle, ako aj v
rôznych odvetviach, povolaniach a v oblastiach a dávať tieto informácie sústavne a rýchle k
11
dispozícii verejným orgánom, organizáciám zamestnávateľov a pracovníkov, ako aj
verejnosti;
d) Spolupracovať pri správe poistenia a pomoci v nezamestnanosti a pri vykonávaní iných
opatrení na podporu nezamestnaným; a
e) Pomáhať podľa potreby iným verejným i súkromným orgánom pri vypracúvaní sociálnych
a hospodárskych plánov na zabezpečenie priaznivej situácie v zamestnanosti.
Článok 7
Budú prijaté opatrenia:
a) aby sa v rámci rôznych úradovní pre sprostredkovanie práce umožnila špecializácia podľa
povolaní a podľa odvetví, ako je poľnohospodárstvo alebo ktorékoľvek iné odvetvie
činnosti, v ktorom by táto špecializácia mohla byť užitočná; a
b) aby sa náležite vyhovelo potrebám osobitných skupín uchádzačov o zamestnanie, ako sú
osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou.
Článok 8
V rámci sprostredkovania práce a poradní pre voľbu povolania budú sa robiť a rozvíjať osobitné
opatrenia vzťahujúce sa na mladistvých.
Článok 9
1. Personál úradovní pre sprostredkovanie práce bude zložený z verejných zamestnancov,
ktorých postavenie a služobné podmienky ich robia nezávislými na zmenách vlády a na
nevhodných vonkajších vplyvoch, a zabezpečujú im s ohľadom na potreby organizácie
trvalosť zamestnania.
2. Za podmienok ustanovených vnútroštátnym zákonodarstvom pre prijímanie do verejnej
služby budú zamestnanci úradovní pre sprostredkovanie práce prijímaní iba s ohľadom na ich
kvalifikáciu na výkon ich funkcie.
3. Spôsob overenia tejto kvalifikácie ustanoví príslušný orgán.
4. Zamestnanci úradovní pre sprostredkovanie práce budú primerane školení na výkon svojich
funkcií.
Článok 10
Organizácie pre sprostredkovanie práce, a ak je to vhodné aj iné verejné úrady, budú v
spolupráci s organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov aj s inými zúčastnenými orgánmi
prijímať všetky možné opatrenia na podporu plného využívania možností služieb
sprostredkovania práce zamestnávateľmi a pracovníkmi na základe dobrovoľnosti.
12
Článok 11
Príslušné orgány prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie účinnej spolupráce medzi verejnou
organizáciou pre sprostredkovanie práce a súkromnými nezárobkovými sprostredkovateľňami
zamestnania
- Dohovor MOP č. 96/1949 o agentúrach zamestnania za úhradu (neratifikovaný),
- Dohovor MOP č. 142/1975 o poradenstve pri voľbe povolania a o odbornej príprave
v rozvoji ľudských zdrojov (č. 141/1980 Zb. a č. 110/1997 Z. z.),
- Dohovor MOP č. 181/1997 o súkromných agentúrach zamestnania (neratifikovaný).
V otázkach štatistiky práce platia tieto relevantné dokumenty MOP:
- Dohovor MOP č. 160/1985 o štatistikách práce (č. 144/1988 Zb. a č. 110/1997 Z. z.).
V súvislosti s problematikou služieb zamestnanosti sú právne relevantné i dohovory
v oblasti zákazu detskej i nútenej práce, v otázkach diskriminácie v zamestnaní a v povolaní
a najmä medzinárodnoprávna úprava postavenia migrujúcich pracovníkov:
- Dohovor MOP č. 19/1925 o rovnakom zaobchádzaní s domácimi a zahraničnými
pracovníkmi pri odškodňovaní pracovníkov pri úrazoch (č. 34/1928 Z. a n. a č. 110/1997
Z. z.),
- Dohovor MOP č. 97/1949 o migrácii za zamestnaním (neratifikovaný) atď.
Dohovor MOP č. 102/1952 o minimálnych normách v sociálnom zabezpečení (č.
461/1991 Zb.) obsahuje na svetovej úrovni vymedzené druhy sociálnozabezpečovacích vzťahov
a systém tzv. krytých sociálnych udalostí, obsahujúcich okrem iných, aj podporu
v nezamestnanosti (krytá sociálna udalosť obsahuje zastavenie zárobku, ako ustanovujú
vnútroštátne právne predpisy, spôsobené nemožnosťou získať primerané zamestnanie,
pokiaľ chránená osoba je schopná a ochotná pracovať). V Článku 68 upravuje Dohovor
MOP medzinárodné právne princípy rovnosti zaobchádzania s obyvateľmi, ktorí nie sú štátnymi
príslušníkmi krajiny, kde majú bydlisko. Dohovor MOP obsahuje v prílohe Medzinárodnú
typovú odvetvovú klasifikáciu všetkých ekonomických činností (revidované znenie z r. 1968).
Európske sociálne právo aj pre oblasť služieb zamestnanosti v najširšom vyjadrení
tvoria sociálne právo Európskej únie a Európskych spoločenstiev, sociálne právo Rady Európy,
sociálne a právne relevantné rozhodnutia Západoeurópskej únie, Severskej rady, Organizácie
pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Európskeho združenia voľného obchodu
a Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov.
13
Rada Európy
Rada Európy so sídlom v Štrasburgu (Francúzsko) tvorí základ európskeho sociálneho
práva a jej pramene práva pôsobia v rámci väčšiny európskych štátov (tvorí ju 47 členských
štátov s výnimkou Bieloruska a Vatikánu), pramene práva zasahujú teda do pracovných vzťahov
na európskom trhu práce (európska populácia má vyše 815 miliónov obyvateľov). Základným
právnym dokumentom Rady Európy, ktorého aplikačnou ustanovizňou je Európsky súd pre
ľudské práva (Štrasburg) je Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a Protokoly na tento Dohovor nadväzujúce (v praxi sa používa i ekvivalent „Európsky dohovor
o ochrane ľudských práv a základných slobôd“). Z hľadiska skúmanej problematiky
zamestnanosti sú relevantné ustanovenia Dohovoru o zákaze nútenej práce, o antidiskriminácii
a o priebehu súdneho konania (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č.209/ 1992 Zb. o dojednaní Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na tento Dohovor
nadväzujúcich, Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 102/
1999 Z. z. o Protokole č. 11 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
meniacom kontrolný systém založený Dohovorom).
Základným medzinárodnoprávnym dokumentom o sociálnych právach
a ekonomických právach v rámci európskeho kontinentu je Európska sociálna charta Rady
Európy (pozri k tomu Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
č.329/1998 Z. z. o Európskej sociálnej charte /s prílohou oficiálneho prekladu Európskej
sociálnej charty/ a Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č.
330/1998 Z. z. o Dodatkovom protokole k Európskej sociálnej charte /s prílohou oficiálneho
prekladu Dodatkového protokolu k Európskej sociálnej charte/).
Európska sociálna charta charakterizuje právo na prácu a problematiku služieb
zamestnanosti v týchto súvislostiach:
Čl. 1 Právo na prácu
Na zabezpečenie účinného výkonu práva na prácu sa zmluvné strany zaväzujú:
1. prijať za jeden zo svojich základných cieľov zodpovednosť za dosiahnutie a udržanie, ak je to
možné, najvyššej a najstabilnejšej úrovne zamestnanosti v záujme dosiahnutia plnej
zamestnanosti,
2. účinne chrániť právo pracovníka zarábať si na živobytie v slobodne zvolenom zamestnaní,
3. zriadiť alebo udržiavať bezplatné služby zamestnanosti pre všetkých pracovníkov,
4. poskytovať alebo podporovať vhodné poradenstvo pri voľbe povolania, primeranú odbornú
prípravu a pracovnú rehabilitáciu.
14
Čl. 9 Právo na poradenstvo pri voľbe povolania
Na zabezpečenie účinného výkonu práva na poradenstvo pri voľbe povolania sa zmluvné strany
zaväzujú zabezpečiť alebo podporiť podľa potreby služby na pomoc všetkým osobám vrátane
zdravotne postihnutých pri riešení problémov týkajúcich sa výberu povolania alebo postupu v
ňom, so zreteľom na osobné predpoklady a možnosti na trhu práce. Takáto pomoc by sa mala
poskytovať bezplatne mladistvým vrátane školopovinných detí, ako aj dospelým.
Čl. 10 Právo na odborné vzdelávanie
Na zabezpečenie účinného výkonu práva na odborné vzdelávanie sa zmluvné strany zaväzujú:
1. zabezpečiť alebo v prípade potreby podporovať technické a odborné vzdelávanie všetkých
osôb vrátane zdravotne postihnutých osôb pri konzultácii s organizáciami zamestnávateľov a
organizáciami pracovníkov a poskytnúť prostriedky, ktoré umožňujú prístup k vyššiemu
technickému vzdelaniu a univerzitnému vzdelaniu výlučne na základe individuálnych
schopností,
2. zabezpečiť alebo podporovať systém prípravy učňov a iné systémy prípravy chlapcov a
dievčat na rozličné povolania,
3. zabezpečiť alebo podporovať podľa potreby:
a) primerané a ľahko prístupné podmienky na vzdelávanie dospelých pracovníkov,
b) osobitné podmienky na odbornú rekvalifikáciu dospelých pracovníkov nevyhnutne
vyplývajúcu z technologického vývoja alebo z nových trendov na trhu práce a v
zamestnaní,
4. podporovať plné využívanie podmienok v súlade s príslušnými opatreniami, ktorými sú:
a) zníženie alebo zrušenie akýchkoľvek poplatkov alebo úhrad nákladov,
b) poskytovanie finančnej pomoci vo vhodných prípadoch,
c) zahrnutie času stráveného pracovníkom na doškoľovaní na žiadosť zamestnávateľa a počas
zamestnania do určeného pracovného času,
d) zabezpečovanie účinnosti systému prípravy učňov a iných systémov prípravy mladých
pracovníkov primeranou kontrolou a pri konzultácii s organizáciami zamestnávateľov a
organizáciami pracovníkov a zabezpečovanie všeobecne primeranej ochrany mladých
pracovníkov.
Čl. 15 Právo telesne alebo duševne postihnutých osôb na odbornú prípravu, na pracovnú
rehabilitáciu a na sociálnu readaptáciu
Na zabezpečenie účinného výkonu práva telesne alebo duševne postihnutých osôb na odbornú
prípravu, na pracovnú rehabilitáciu a na sociálnu readaptáciu sa zmluvné strany zaväzujú:
15
1. prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie podmienok na odbornú prípravu vrátane verejných
alebo súkromných špecializovaných inštitúcií, ak je to potrebné,
2. prijať vhodné opatrenia na umiestňovanie zdravotne postihnutých osôb do zamestnania, ako
sú špecializované umiestňovacie služby, zariadenia pre chránené zamestnanie, ako aj opatrenia
na stimulovanie zamestnávateľov prijímať do zamestnania zdravotne postihnuté osoby.
Čl. 18 Právo vykonávať zárobkovú činnosť na území ostatných zmluvných strán
Na zabezpečenie účinného výkonu práva vykonávať zárobkovú činnosť na území ktorejkoľvek
inej zmluvnej strany sa zmluvné strany zaväzujú:
1. aplikovať existujúce predpisy v liberálnom duchu,
2. zjednodušiť existujúce formality a znížiť alebo zrušiť správne a iné poplatky platené
zahraničnými pracovníkmi alebo ich zamestnávateľmi,
3. zmierniť predpisy pre jednotlivcov a skupiny, ktoré upravujú zamestnávanie zahraničných
pracovníkov, a priznávajú:
4. právo svojim štátnym príslušníkom opustiť krajinu a vykonávať zárobkovú činnosť na území
ostatných zmluvných strán.
Čl. 19 Právo migrujúcich pracovníkov a ich rodín na ochranu a pomoc
Na zabezpečenie účinného výkonu práva migrujúcich pracovníkov a ich rodín na ochranu a
pomoc na území ktorejkoľvek zo zmluvných strán sa zmluvné strany zaväzujú:
1. udržiavať alebo presvedčiť sa o existencii vhodných bezplatných služieb, ktorými sa týmto
pracovníkom poskytuje pomoc, predovšetkým správne informácie, a prijímať všetky
potrebné opatrenia, ak to dovoľujú vnútroštátne zákony a iné predpisy a úpravy, proti
nepravdivej propagande týkajúcej sa vysťahovalectva a prisťahovalectva,
2. prijať príslušné opatrenia v rámci svojej právomoci na uľahčenie odchodu, cestovania a
prijímania týchto pracovníkov a ich rodín a zabezpečiť im príslušné a potrebné zdravotnícke
a lekárske služby a dobré hygienické podmienky počas cesty,
3. podporovať podľa potreby spoluprácu medzi verejnými alebo súkromnými sociálnymi
službami krajín, z ktorých sa príslušné osoby vysťahovali alebo do ktorých sa prisťahovali,
4. zabezpečiť takýmto pracovníkom, zákonne sa zdržiavajúcim na ich území, ak tieto záležitosti
upravujú zákony alebo iné predpisy a úpravy alebo ak podliehajú kontrole správnych
orgánov, nie menej priaznivé zaobchádzanie ako s ich vlastnými štátnymi príslušníkmi v
týchto záležitostiach:
a) v odmeňovaní, ďalších podmienkach zamestnávania a pracovných podmienkach,
b) v členstve v odborových organizáciách a vo využívaní výhod z kolektívneho
vyjednávania,
16
c) v ubytovaní,
5. zabezpečiť, aby sa s týmito pracovníkmi zákonne sa nachádzajúcimi na ich území
zaobchádzalo nie menej priaznivo ako s ich vlastnými štátnymi príslušníkmi, ak ide o dane,
poplatky alebo príspevky platené pracovníkmi z dôvodu zamestnania,
6. uľahčiť tak, ako je to možné, spojenie rodiny migrujúceho pracovníka, ktorý má povolenie
usadiť sa na danom území,
7. zabezpečiť takýmto pracovníkom zákonne sa nachádzajúcim na ich území nie menej
priaznivé zaobchádzanie ako s vlastnými štátnymi príslušníkmi v súdnych konaniach, ktoré
sa týkajú záležitostí uvedených v tomto článku,
8. zabezpečiť, aby takýchto pracovníkov zákonne sídliacich na ich území bolo možné
vypovedať len v prípade, ak ohrozia bezpečnosť štátu alebo porušia verejný poriadok alebo
morálku,
9. povoliť migrujúcim pracovníkom v rámci možností vymedzených zákonom prevod takých
častí zárobkov a úspor, ako si želajú,
10. rozšíriť ochranu a pomoc, ktorú zaručuje tento článok, na migrujúce samostatne zárobkovo
činné osoby, ak na ne možno aplikovať tieto opatrenia.
Revidovaná Európska sociálna charta Rady Európy je predmetom ratifikačného
procesu v podmienkach Slovenskej republiky a obsahuje širší rámec sociálnych práv
a ekonomických práv ako pôvodná Európska sociálna charta, v súčasnosti sa v podmienkach
Slovenskej republiky pripravuje jej ratifikácia.
Európska únia a služby zamestnanosti
Európska stratégia zamestnanosti má tri hlavné ciele, spočívajúce v dosiahnutí plnej
zamestnanosti, vo zvýšení produktivity a kvality práce a v podpore sociálnej kohézie. Do roku
2010 podľa Lisabonskej stratégie sa má dosiahnuť 70 % úroveň zamestnanosti, 60 % úroveň
zamestnanosti žien a 55 % úroveň zamestnanosti starších pracovníkov nad 55 rokov.
Na marcovom summite 2005 bola Lisabonská stratégia revidovaná, pričom bola prijatá
koncepcia „Partnerstvo pre rast a zamestnanosť“. Prístup Slovenskej republiky k týmto
európskym iniciatívam sa odzrkadlil v Národnom programe reforiem na roky 2006 – 2008
(pozri k tomu www.euroinfo.gov.sk).
Na úrovni Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa v rámci
strategických koncepcií a dokumentov vypracovali
- Stratégia podpory rastu zamestnanosti na základe reformy sociálneho systému a trhu
práce,
- Stratégia reformy zamestnávania vo verejnom sektore,
17
- Spoločné memorandum o inklúzii,
- Národný akčný plán zamestnanosti 2004 - 2006.
V súlade s Lisabonskou stratégiou bol vypracovaný Národný akčný plán zamestnanosti na
roky 2004 – 2006.
Európsky rámec zamestnanosti tvorí normatívna základňa Európskej únie
prostredníctvom aktuálnych normatívnych právnych aktov :
- Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého
zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich
poskytovaniu (termín transpozície tohto dokumentu je pre členské štáty 21. december 2007,
- Rozhodnutie Rady zo 4. októbra 2004 o usmerneniach politík zamestnanosti členských
štátov (2004/740/ES). V intenciách uvedeného dokumentu vláda Slovenskej republiky
vypracovala Národný akčný plán zamestnanosti (Uznesenie vlády Slovenskej republiky č.
906 z 22. septembra 2004),
- Odporúčanie Rady zo 14. októbra 2004 pre vykonávanie politiky zamestnanosti
v členských štátoch (2004/741/ES) atď.
Pramene sociálneho práva Európskej únie sa riadia všeobecnými právnymi
zásadami právneho štátu, ochrany ľudských práv a základných slobôd, zásadou právnej istoty,
zásadou subsidiarity (spoločenstvo, okrem svojej výlučnej kompetencie, vyvíja činnosť len
vtedy a len v takom rozsahu, pokiaľ ciele navrhované touto činnosťou nemôžu byť uspokojivo
dosiahnuté členskými štátmi a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov navrhovanej činnosti možno
ich lepšie dosiahnuť prostredníctvom spoločenstva), zásadou proporcionality, zásadou
solidarity, zásadou sociálnej spravodlivosti, zásadou rovnakého zaobchádzania a zákazu
diskriminácie atď.
Pramene sociálneho práva Európskej únie tvoria
- primárne právo (právo, ktoré vyplýva z medzinárodnoprávnej povahy a ktoré obsahujú
zakladajúce zmluvy, ich zmeny, doplnky, prílohy, protokoly, vyhlásenia, Jednotný európsky
akt z roku 1986, akty o pristúpení nových členských štátov). Primárne právo Európskych
spoločenstiev vzniká na základe Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len
„ZES“), ktoré vytvorením spoločného trhu, hospodárskej a menovej únie a uskutočňovaním
spoločných politík podporuje v celom spoločenstve harmonický, vyrovnaný a trvalo
udržateľný rozvoj hospodárskych činností, vysokú úroveň zamestnanosti a sociálnej
ochrany, rovnoprávne postavenie žien a mužov, trvalý neinflačný rast, vysokú úroveň
konkurencieschopnosti a zbližovania hospodárskej výkonnosti, vysokú úroveň ochrany
a zlepšovania kvality životného prostredia, zvyšovanie životnej úrovne a kvality života,
18
hospodársku a sociálnu súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi. V oblasti
zamestnanosti zmluva predpokladá ako činnosti spoločenstva aj otázky pohybu osôb,
podporu koordinácie politík zamestnanosti členských štátov so zreteľom na posilnenie
ich účinnosti rozvíjaním koordinovanej stratégie zamestnanosti, politiku v sociálnej
oblasti, vrátane Európskeho sociálneho fondu, posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti
atď. Právo Európskeho spoločenstva sa nazýva komunitárne právo. Sociálne právo Európskej
únie tvorí súbor normatívnych právnych aktov aj na základe Zmluvy o Európskej únii (ďalej
len „ZEÚ), tvoriacej tzv. primárne právo, prijatej v Maastrichte v roku 1992, novelizovanej
Amsterdamskou zmluvou v roku 1997 a Zmluvou z Nice z roku 2000. Európska únia je
založená na Európskych spoločenstvách,
- sekundárne právo Európskej únie a Európskeho spoločenstva (nariadenia, smernice,
rozhodnutia, odporúčania a stanoviská, všeobecné usmernenia, spoločné zásady, stratégie),
- sudcovské právo a rozhodnutia Súdneho dvora a Súdneho dvora prvého stupňa (aplikácia,
interpretácia a doplnenie práva, vyplnenie medzier v práve Európskej únie),
- právne obyčaje (vyplývajú z ich dlhodobého používania a z presvedčenia o ich súlade
s právom) a
- medzinárodné zmluvy (prijaté a uzatvorené s tretími štátmi alebo pôsobiace v rámci Európskej
únie).
Základné sociálne ciele Spoločenstva a členských štátov v sociálnej oblasti ustanovuje
najmä Článok 136 ZES: podpora zamestnanosti, zlepšovať životné a pracovné podmienky tak,
aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeraná sociálna ochrana,
sociálny dialóg, rozvoj ľudských zdrojov so zreteľom na permanentne vysokú zamestnanosť
a boj proti vylučovaniu z trhu práce. Na dosiahnutie týchto cieľov Spoločenstvo, okrem iného,
podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov (Článok 137 ZES), určuje podmienky
zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín s riadnym pobytom na území spoločenstva,
integráciu osôb vylúčených z trhu práce, rovnosť medzi mužmi a ženami pokiaľ ide o rovnaké
príležitosti trhu práce a zaobchádzanie v práci, boj proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti
a modernizácia systémov sociálnej ochrany. Za týmto účelom môže Rada prijímať opatrenia na
podporu spolupráce medzi členskými štátmi.
V podmienkach Európskej únie pôsobí spoločný jednotný vnútorný trh, ktorý zahŕňa
oblasť bez vnútorných hraníc a v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu
v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.
Voľný pohyb osôb je základným ľudským právom a pôsobí aj na služby zamestnanosti
alebo v ich rámci.
19
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny musia komunikovať s občanmi Európskej únie.
Občanom únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu a požíva práva, ktoré
poskytuje ZES i povinnosti, ktoré mu táto zmluva ukladá. Každý občan Únie má právo slobodne
sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam
a podmienkam ustanoveným v tejto zmluve a v opatreniach prijatých na jej vykonanie. Sociálne
právo Európskej únie upravuje najmä voľný pohyb osôb – pracovníkov a osôb samostatne
zárobkovo činných, a to s väčším rozsahom ochrany ekonomicky činných osôb (vrátane ich
rodinných príslušníkov) ako v prípadoch voľne sa pohybujúcich iných osôb, pričom pôsobí
zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti,
pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky. Slovenská republika
ustanovila zásadu rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti,
poskytovaní tovarov i služieb a vo vzdelaní. V pracovnoprávnych vzťahoch a v obdobných
právnych vzťahoch upravujú uvedené princípy najmä Antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z.
z., Zákonník práce a zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších
predpisov atď.
V sekundárnom práve Európskej únie voľný pohyb osôb a voľný pracovníkov
upravujú:
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov
Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia
členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221EHS,
68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS a 93/96/EHS,
Text s významom pre EHP (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s.77 – 123),
- Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/1968 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov
v rámci Spoločenstva.
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov obsahuje
ako svoju prílohu prehľad transponovaných smerníc Európskej únie pre oblasť služieb
zamestnanosti.
Týmto zákonom sa transponujú smernice:
Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého
zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave
a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok,
Smernica Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého
zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo
20
činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo
činných žien počas tehotenstva a materstva,
Smernica Rady 91/383/EHS z 25. júna 1991, ktorou sa dopĺňajú opatrenia na zlepšenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pracovníkov v trvalom alebo dočasnom
zamestnaneckom pomere,
Smernica Európskeho parlamentu a rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní
pracovníkov v rámci poskytovania služieb,
Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre
rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní,
Smernica Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch
diskriminácie založenej na pohlaví,
Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania
s osobami bez ohľadu na rasový a etnický pôvod.
Súčasťou právnej regulácie voľného pohybu osôb sú i ustanovenia
- o úzkej spolupráci medzi vnútroštátnymi službami zamestnanosti, odstraňovaní prekážok
liberalizácie pohybu pracovníkov a slobodného výberu zamestnania, vytvorení mechanizmu
prepojenia ponuky a dopytu na trhu práce,
- o opatreniach v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie
voľného pohybu pracovníkov (úprava, ktorá zabezpečí migrujúcim pracovníkom a od nich
závislým osobám započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušnej
krajiny za účelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky a na vyplácanie
dávok osobám s bydliskom na území členských štátov). Základným právnym predpisom
v tejto oblasti je Nariadenie Rady č. 1408/1971 EHS o uplatňovaní systémov sociálneho
zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva
v znení neskorších predpisov.
ZEÚ v Článku 2 ustanovuje ciele Únie v podpore hospodárskeho a sociálneho pokroku
a vysokej úrovne zamestnanosti, rovnaké ciele obsahuje aj Európske spoločenstvo v ZES,
pričom činnosti spoločenstva zahŕňajú, okrem iného, vnútorný trh charakterizovaný zrušením
prekážok pre voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu medzi členskými štátmi, podporu
koordinácie politík zamestnanosti členských štátov so zreteľom na posilnenie ich účinnosti
rozvíjaním koordinovanej stratégie zamestnanosti. Právne relevantné sú i činnosti spoločenstva
v oblasti politiky v sociálnej oblasti zahŕňajúcu Európsky sociálny fond, posilnenie
hospodárskej a sociálnej súdržnosti atď.
21
V ZES (Články 125 až 130) sú uvedené zmluvné primárne oblasti politiky
zamestnanosti:
- práca na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti, podpore kvalifikovanej, vyškolenej
a pružnej pracovnej sily a na pracovných trhoch reagujúcich na podmienky hospodárskych
zmien,
- politiky zamestnanosti členských štátov, v spojení s politikami spoločenstva,
- prerokúvanie spoločnej správy o situácii v zamestnanosti každoročne na summite Európskej
rady, ustanovenie každoročných usmernení, ktoré členské štáty zohľadnia vo svojich
politikách zamestnanosti, predkladanie výročných správ členských štátov Komisii a Rade
a vypracovanie výročnej správy o situácii zamestnanosti v spoločenstve a o uskutočňovaní
usmernení pre zamestnanosť, prijímanie motivačných opatrení v oblasti zamestnanosti,
- ustanovenie Výboru pre zamestnanosť (EMCO) s poradnou funkciou atď.
Orgány Európskej únie v politike zamestnanosti predstavuje na úrovni Európskeho
parlamentu predovšetkým Výbor pre sociálne veci a zamestnanosť. Na úrovni Komisie pôsobí
Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, ktoré koordinuje prácu so štatistickým úradom
Eurostat (http://epp.eurostat.cec.eu.int ).
Európska komisia prijala 12. júla 2005 Integrované usmernenia pre rast
a zamestnanosť na roky 2005 – 2008 (Ú. v. EÚ L 205/21 zo 6. augusta 2005). Aktuálne úlohy
európskeho sociálneho programu tvoria úlohy v realizácii lisabonskej stratégie, v tvorbe
nových pracovných miest, v presadzovaní jednoty ekonomickej a sociálnej dimenzie
(Lisabonský program Spoločenstva). Európska stratégia zamestnanosti (ESZ) orientuje
a koordinuje priority politiky zamestnanosti, ktoré vyplývajú zo záväzkov členských štátov
Európskej únie. V rámci otvorenej metódy koordinácie sa používajú princípy subsidiarity
(rovnováha medzi úrovňou Európskej únie a členskými štátmi; spoločenstvo vyvíja činnosť
v oblastiach mimo výlučnej kompetencie len vtedy a len v takom rozsahu, pokiaľ ciele tejto
činnosti nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a z dôvodov rozsahu alebo
dôsledkov navrhovanej činnosti možno ich lepšie dosiahnuť prostredníctvom spoločenstva),
konvergencie (spoločné opatrenia), vzájomného vzdelávania (http://www.mutual-learning-
employment.net), integrovaného prístupu (štrukturálne reformy aj v sociálnej, vzdelávacej,
daňovej, podnikateľskej a regionálnej politike) a riadenie podľa cieľov (kvalifikované merania,
ciele a referenčné hodnoty pre optimálne monitorovanie). ESZ integruje nástroje podpory politík
zamestnaností na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie („vytvorenie viac a lepších
pracovných príležitostí“), vrátane použitia metódy sociálneho dialógu a zdrojov Európskeho
sociálneho fondu. Riadenie ESZ sa zaradilo do tzv. lisabonského cyklu riadenia.
22
Európska únia prijala v roku 1989 ako neprávnu deklaráciu Chartu základných
sociálnych práv pracovníkov Európskeho spoločenstva, ktorá obsahuje aj v oblasti
zabezpečenia práva na prácu základné sociálne práva (voľný pohyb so sociálnou ochranou
v prijímajúcej krajine, zlepšovanie životných a pracovných podmienok, sociálna ochrana pre
pracovníkov, ktorí bez ohľadu na svoje postavenie a na veľkosť podniku, v ktorom pracujú,
majú nárok na dávky sociálneho zabezpečenia na dostatočnej úrovni).
Charta základných práv Európskej únie (7. december 2000, Nice) má byť súčasťou
tzv. Lisabonskej zmluvy a obsahuje ochranu ľudskej dôstojnosti, zákaz otroctva a nútených
prác, ako základnú slobodu, okrem iných, vymedzuje rešpektovanie súkromného a rodinného
života, ochranu osobných údajov, slobodu združovania, právo na vzdelanie, slobodu podnikania
i slobodnú voľbu povolania a právo na prácu (každý má právo na prácu a vykonávanie slobodne
zvoleného alebo prijatého povolania; každý občan Únie si môže slobodne hľadať zamestnanie,
pracovať, usadiť sa a poskytovať služby v ktoromkoľvek členskom štáte). Štátni príslušníci
tretích krajín, ktorí majú povolenie pracovať na území členských štátov, majú právo na rovnaké
pracovné podmienky ako občania Únie. Charta zaručuje nediskrimináciu, ochranu starších osôb,
integráciu osôb so zdravotným postihnutím i v zamestnaní, ochranu migrujúcich atď. V Čl. 29
upravuje právo na prístup k službám zamestnanosti (každý má právo na prístup
k bezplatným službám zamestnanosti).
Globalizácia prináša vysoký stupeň flexibility a presuny kapitálu ohrozujú stabilitu
zamestnanosti. Európska únia v týchto súvislostiach vytvorila Európsky fond pre
vyrovnávanie sa s globalizáciou (ďalej len „EGF“), ktorý má už aj prvé realizačné fázy. Podľa
informácií Euractiv (8. august 2008) Európska komisia schválila vyše 10, 5 milióna eur pre
španielskych zamestnancov automobilky Delphi ako dôsledok rozhodnutia americkej firmy,
ktorá ako nadnárodná korporácia presťahovala prevádzky do haly v Tangiers, kde je lacnejšia
pracovná sila, daňové úľavy a geografická blízkosť k nerastným surovinám. Podobne Komisia
predložila návrh na odškodnenie 600 litovských občanov, celkové odškodnenie z EGF sa blíži
k 33 miliónom eur.
Vnútroštátny normatívny právny režim Slovenskej republiky obsahuje právnu
úpravu ľudských práv, pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia. Okrem uvedených
právnych odvetví v službách zamestnanosti sa uplatňuje občianske právo, postavenie
a obchodnoprávne vzťahy zamestnávateľských subjektov a podnikanie reguluje najmä obchodné
právo, v administratívnom konaní vo veciach služieb zamestnanosti pôsobí správne právo.
23
Ľudské práva a základné slobody
Základ úpravy a garancií ľudských práv a základných slobôd tvorí predmet právnej
regulácie ústavnoprávnej úpravy (sociálne práva a ekonomické práva pôsobia ako súčasť
systému ľudských práv a slobôd).
Ústava Slovenskej republiky upravuje sociálne práva a ekonomické práva vo vzťahu
k zamestnanosti a z hľadiska základného ľudského práva - práva na prácu. Podľa Čl.35 ods.1
Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako
aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Zákon môže ustanoviť podmienky a
obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností (Čl.35 ods. 2).
Na základe ustanovenia Čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo
na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny
nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon. Zákon môže ustanoviť odchylnú
úpravu práv uvedených v odsekoch 1 až 3 pre cudzincov.
Okrem iných ústavných záruk súčasťou práva na prácu je i ochrana zamestnancov proti
svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní (Čl. 36 písm. b/). Ženy,
mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a právo
na osobitné pracovné podmienky. Mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na
osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie.
Právo na prácu, právo na zamestnanie a právo na vhodné zamestnanie
Podľa pojmového aparátu katalógov sociálnych práv a ekonomických práv v systéme
ľudských práv sa rozlišuje v otázkach zamestnanosti právo na prácu (dôstojnú a slušnú prácu),
právo na zamestnanie (právo na zabezpečenie zamestnania, právo na prístup k zamestnaniu)
a právo na vhodné zamestnanie.
Právo na prácu je subjektívne právo každého občana, ktorého obsahom je
a) právo prácu dostať,
b) právo prácu si udržať a možnosť ju reálne vykonávať a
c) právo na poskytnutie služieb zamestnanosti, vrátane práva na sociálne zabezpečenie
v prípade nezamestnanosti.
Právo na prácu a právo na zamestnanie sa realizujú prostredníctvom politiky
zamestnanosti (tzv. veľká politika zamestnanosti) a prostredníctvom politiky trhu práce (tzv.
malá politika). Politika zamestnanosti má dimenzie v rámci globalizácie až na svetovej
a európskej úrovni, na úrovni Európskej únie (Európskeho hospodárskeho priestoru), realizuje
sa štátna politika zamestnanosti na makroekonomickej úrovni a na makrosociálnej úrovni, na
regionálnej úrovni i na lokálnej úrovni. Zamestnanie na účely slovenského zákona o službách
24
zamestnanosti je vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancov, prevádzkovanie alebo
vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnou osobou a
vykonávanie slobodného povolania podľa osobitných predpisov.
MOP používa inštrumenty sociálnej práce aj v riešení svetovej problematiky
zamestnanosti. Podľa MOP (odsek 9 Rezolúcie o odbornej príprave rozvoja ľudských zdrojov,
88. zasadnutie Medzinárodnej konferencie práce v roku 2000) „zamestnateľnosť“ je široko
definovaný pojem. Je to kľúčový výsledok kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj
viacerých politík. Tento pojem obsahuje zároveň znalosti, poznatky a spôsobilosti, ktoré zvyšujú
schopnosť pracovníka nájsť si a udržať pracovné miesto, úspešne napredovať v práci a
prispôsobovať sa zmenám, nájsť si iné pracovné miesto, ak sa tak rozhodne, alebo ak o miesto
prišla/prišiel, a ľahšie vstupovať na trh práce v rôznych obdobiach životného cyklu. Jednotlivci
sú najlepšie zamestnateľní vtedy, keď majú široko založené vzdelanie a odbornú prípravu,
základné a prenosné znalosti, ako je schopnosť tímovej práce, riešenia problémov, znalosť
informačnej a komunikačnej technológie (IKT), komunikačné a jazykové schopnosti, schopnosť
učiť sa a dokázať chrániť seba i kolegov pred pracovným rizikom a chorobami. Táto
kombinácia znalostí im umožňuje prispôsobovať sa zmenám vo svete práce. Zamestnateľnosť
pokrýva aj viaceré znalosti, ktoré sú nevyhnutné na získanie a udržanie dôstojnej práce.
Podnikanie môže prispievať k tvorbe pracovných príležitostí a teda aj k zamestnateľnosti.
Zamestnateľnosť nie je len však funkciou odbornej prípravy - vyžaduje si aj viacero ďalších
nástrojov, ktorých výsledkom sú existujúce pracovné miesta, zvýšenie počtu kvalitných
pracovných miest a udržateľné zamestnanie. Zamestnateľnosť pracovníkov možno udržať iba v
takom ekonomickom prostredí, ktoré podporuje rast počtu pracovných miest a ktoré oceňuje
individuálne a kolektívne investície do odbornej prípravy rozvoja ľudských zdrojov“.
„Podzamestnanosť“ znamená: - nevyužívanie alebo neúčinné využívanie znalostí, kvalifikácie
alebo skúseností pracovníkov u zamestnávateľa, - nedostatok práce pre všetkých pracovníkov v
štáte, - nemožnosť získať zamestnanie na príslušnej úrovni (v príslušnej získanej kvalifikácii).
Ako ekvivalenty sa používajú pojmy „zamestnateľnosť, rovnosť príležitostí, podnikanie a tvorba
zamestnanosti - employability, equal opportunities, entrepreneurship and employment creation.
Zákonník práce v Základných zásadách ustanovuje zásadné princípy pracovného
práva aj v týchto súvislostiach. Zásady pracovného práva sú právne myšlienky, ktoré sú záväzné
pre oblasť tvorby pracovného práva, pre aplikáciu pracovného práva, pre jeho interpretáciu, ako
i v otázkach tvorby kolektívnych zmlúv a tvorby i výkladu právnych úkonov. Zásady
25
pracovného práva, vyjadrené v Zákonníku práce sú záväzné i pre všetkých účastníkov
pracovnoprávnych vzťahov v oblasti služieb zamestnanosti.
Podľa ustanovení Čl. 1 Zákonníka práce fyzické osoby majú právo na prácu a na
slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na
ochranu proti nezamestnanosti. Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a priamej
diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného
stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného
postihnutia, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti,
národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku,
rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon
prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe práce, ktorú
má zamestnanec vykonávať.
Pracovné právo má zmluvnú podstatu a má zmluvný charakter. Podľa Čl. 2
Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom
fyzickej osoby a zamestnávateľa.
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s
dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
V oblasti služieb zamestnanosti má relevanciu i Čl. 6 Zákonníka práce, podľa ktorého
ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu,
odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky. Ženám sa
zabezpečujú pracovné podmienky umožňujúce im účasť na práci s ohľadom na ich fyziologické
predpoklady a s ohľadom na ich spoločenskú funkciu v materstve a ženám a mužom s ohľadom
na ich rodinné povinnosti pri výchove detí a starostlivosti o ne. Podľa Čl. 8 Zákonníka práce
zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri
práci a zodpovedajú podľa tohto zákona za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom
alebo chorobou z povolania. Zamestnanci majú právo na hmotné zabezpečenie pri neschopnosti
na prácu, v starobe a v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov o
sociálnom zabezpečení. Zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou zamestnávateľ
zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s
ohľadom na ich zdravotný stav. Pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov
na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej
miere chránené zákonom.
26
Všeobecným princípom pracovného práva sú i ustanovenia Čl. 9 Zákonníka práce, podľa
ktorých zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich
z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde. Zamestnávatelia nesmú
znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú svoje práva
vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
Zákon o službách zamestnanosti ustanovuje v § 14 právo na prístup k zamestnaniu,
ktorým je právo občana, ktorý chce pracovať, môže pracovať a hľadá zamestnanie, na služby
podľa tohto zákona zamerané na pomoc a podporu uľahčenia jeho vstupu na trh práce vrátane
pomoci a podpory vstupu a zotrvania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce
najmenej počas obdobia šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Občan má
právo na prístup k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou
osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia
aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného
zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia,
veku, majetku, rodu alebo iného postavenia. Uplatňovanie práv a povinností vyplývajúcich z
práva na prístup k zamestnaniu musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva
a povinnosti zneužívať na škodu druhého občana. Nikto nesmie byť v súvislosti s uplatňovaním
práva na prístup k zamestnaniu prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného
občana na úrad alebo na zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného
stíhania.
Občan má právo slobodne si zvoliť zamestnanie a vykonávať ho na celom území Slovenskej
republiky alebo si môže zabezpečiť zamestnanie v zahraničí.
Vhodné zamestnanie na účely zákona o službách zamestnanosti je zamestnanie, ktoré
zohľadňuje zdravotný stav občana, prihliada na jeho kvalifikáciu, odborné zručnosti alebo druh
doteraz vykonávanej práce. Vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania podľa
tohto zákona je zamestnanie, v ktorom týždenný pracovný čas nie je kratší ako polovica z
ustanoveného týždenného pracovného času. Vhodné zamestnanie si občan hľadá sám, za
pomoci úradu alebo za pomoci právnickej osoby alebo fyzickej osoby, a to podľa § 11 ods. 2
písm. b) až e) citovaného zákona.
Predmetom právnej úpravy služieb zamestnanosti je vymedzenie právnych vzťahov
(pracovnoprávnych vzťahov), postavenie subjektov právnej regulácie služieb zamestnanosti
a vymedzenie obsahu pracovnoprávnych vzťahov zamestnanosti (práv a povinností účastníkov
27
konkrétnych pracovnoprávnych vzťahov v tejto oblasti). Objektom (predmetom)
pracovnoprávnych vzťahov je to, ohľadom čoho účastníci vstupujú do právnych vzťahov, resp.
to, ako sa v týchto vzťahoch správajú.
Pracovné právo v úzkej súvislosti s právom sociálneho zabezpečenia upravuje najmä
pracovnoprávne vzťahy, ktoré sa charakterizujú ako individuálne pracovnoprávne vzťahy
a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Zákonník práce (§ 1) upravuje individuálne
pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické
osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Pracovnoprávne vzťahy
vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Individuálne pracovnoprávne vzťahy sa podľa teórie pracovného práva charakterizujú
ako základné druhy individuálnych pracovnoprávnych vzťahov (pracovný pomer, služobný
pomer, štátnozamestnanecký pomer a pracovnoprávne vzťahy vo verejnej službe,
pracovnoprávne vzťahy založené na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovný
pomer /dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci
študenta/, pracovnoprávne vzťahy osobitných skupín občanov, pracovnoprávne vzťahy s cudzím
prvkom /pracovnoprávne vzťahy cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti/ atď.).
Odvodené druhy individuálnych pracovnoprávnych vzťahov súvisia so základnými
druhmi pracovnoprávnych vzťahov, predchádzajú im, sú ich súčasťou alebo dôsledkom:
- pracovnoprávne vzťahy v oblasti služieb zamestnanosti,
- predzmluvné pracovnoprávne vzťahy,
- pracovnoprávne vzťahy kontroly, dozoru, dohľadu a sankčné vzťahy,
- zodpovednostné pracovnoprávne vzťahy,
- procesné vzťahy pri prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov (individuálnych
pracovných sporov a kolektívnych pracovných sporov) atď.
Kolektívne pracovnoprávne vzťahy v oblasti služieb zamestnanosti obsahuje
novelizovaný zákon o službách zamestnanosti v redukovanej podobe, najmä z hľadiska
pôsobnosti právnej úpravy pôvodného zákona o zamestnanosti, kde bola participácia vo
verejnoprávnej inštitúcii (Národný úrad práce) na podstatne na vyššej úrovni. Podľa § 10
zákona o službách zamestnanosti sa zaviedol inštitút partnerstva. Partnerstvo na účely tohto
zákona je zoskupenie osôb vytvorené s cieľom spoločne realizovať projekty a programy
alebo programy podpory zamestnania uchádzača o zamestnanie alebo záujemcu o zamestnanie,
28
alebo projektu alebo programu zameraného na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov
starších ako 50 rokov veku, občanov so zdravotným postihnutím, absolventov škôl,
zamestnancov s nízkou mzdou podľa § 50a. Partnerstvo môže byť vytvorené obcou, združením
obcí, samosprávnym krajom, občianskym združením, neziskovou organizáciou, nadáciou,
bankou a ďalšou osobou, ktorá sa podieľa na realizácii aktivít projektu alebo programu. Pri
realizácii projektov alebo programov podľa prvej vety partnerstvo spolupracuje s úradom.
V dohode o vytvorení partnerstva uvedú účastníci najmä
a) účastníkov partnerstva,
b) dátum vzniku partnerstva a dĺžku trvania partnerstva,
c) účel partnerstva,
d) práva a povinnosti účastníkov partnerstva,
e) spôsob financovania účelu partnerstva.
Kolektívne pracovnoprávne vzťahy sa realizujú tiež podľa § 16 zákona o službách
zamestnanosti, podľa ktorého sa kreujú výbory pre otázky zamestnanosti na riešenie zásadných
otázok zamestnanosti a na schvaľovanie použitia aktívnych opatrení na trhu práce. Vo svojom
územnom obvode zriaďuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny výbor pre otázky
zamestnanosti (ďalej len "výbor"). Výbor má pozostávať z desiatich členov, z toho má mať
dvoch zástupcov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, dvoch zástupcov samosprávneho kraja,
do ktorého územného obvodu úrad patrí, dvoch zástupcov miest a obcí, dvoch zástupcov
zamestnávateľov pôsobiacich v územnom obvode úradu a dvoch zástupcov odborových
organizácií pôsobiacich v územnom obvode úradu. Zástupcov úradu vymenúva a odvoláva
generálny riaditeľ ústredia, zástupcov samosprávneho kraja volí a odvoláva zastupiteľstvo
samosprávneho kraja, zástupcov miest a obcí vymenúva a odvoláva reprezentatívna organizácia
miest a obcí, zástupcov odborových organizácií na základe vzájomnej dohody vymenúvajú ich
reprezentatívne organizácie, zástupcov zamestnávateľov na základe vzájomnej dohody
vymenúvajú ich reprezentatívne organizácie. Funkčné obdobie členov výboru trvá štyri roky. Do
pôsobnosti výboru patrí schvaľovať
a) priority podpory zamestnanosti v územnom obvode úradu, najmä vzdelávanie a prípravu
pre trh práce a podporu začleňovania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh
práce,
b) použitie tých aktívnych opatrení na trhu práce a rozsah ich financovania, na ktoré nie je
právny nárok a ktoré zároveň nie sú financované za podpory Európskeho sociálneho
fondu, vrátane projektov a programov podľa § 54 ods. 2 písm. c) a d).
29
Návrhy predkladá výboru na schválenie úrad na základe a) priorít celoštátnej stratégie
zamestnanosti, b) priorít samosprávneho kraja na zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie a na
zvýšenie rozsahu a kvality pracovných miest v samosprávnom kraji, c) požiadaviek miest a obcí
na podporu zamestnania alebo udržiavania pracovných návykov ich obyvateľov, ktorí sú
ohrození sociálnym vylúčením alebo ktorí sú sociálne vylúčení.
Súčasťou kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov sú ako ich účastníci aj poradné orgány
na úrovni úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Ústredie a úrad si vytvárajú na účely
konzultácií v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti poradné komisie, ktoré sú ich
poradnými a konzultatívnymi orgánmi na prijímanie opatrení týkajúcich sa výkonu štátnej
správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti. Členmi poradných komisií v oblasti
sociálnych vecí a služieb zamestnanosti môžu byť zástupcovia zamestnávateľov, zástupcovia
zamestnancov, zástupcovia obcí, zástupcovia samosprávnych krajov a zástupcovia
mimovládnych organizácií. Ak sú členmi poradných komisií v oblasti sociálnych vecí a služieb
zamestnanosti zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov, sú zastúpení v
rovnakom počte.
Účastníci pracovnoprávnych vzťahov podľa zákona o službách zamestnanosti, ktorý
upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti na účely tohto zákona sú:
a) orgán štátnej správy,
b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
d) samosprávny kraj,
e) obec,
f) občianske združenie, nezisková organizácia a nadácia podľa osobitných predpisov,
g) zamestnávateľ,
h) partnerstvo podľa § 10,
i) uchádzač o zamestnanie podľa § 6,
j) záujemca o zamestnanie podľa § 7,
k) zamestnanec,
l) samostatne zárobkovo činná osoba,
m) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa tohto zákona, najmä
pri sprostredkovaní zamestnania, odborných poradenských službách, vzdelávaní a príprave
pre trh práce a pri začleňovaní znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce,
n) štátny príslušník krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, štátom, ktorý je
zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarskou
30
konfederáciou. Občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom
hospodárskom priestore, a občan Švajčiarskej konfederácie a ich rodinní príslušníci majú
rovnaké právne postavenie v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa tohto zákona ako
občan Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Voči štátu, ktorý je
zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a voči Švajčiarskej
konfederácii sa na účely tohto zákona postupuje rovnako ako voči členskému štátu
Európskej únie. Cudzina na účely tohto zákona je štát, ktorý nie je členským štátom
Európskej únie. Európsky hospodársky priestor tvorí 27 členských štátov Európskej
únie, Nórsko, Lichtenštajnsko, Island a Švajčiarska konfederácia.
Podľa § 3 zákona o službách zamestnanosti zamestnávateľ na účely tohto zákona je
právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej
republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá
zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Za
zamestnávateľa na účely tohto zákona sa považuje aj organizačná zložka zahraničnej právnickej
osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená
podnikať na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, a právnická osoba alebo
fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa tohto zákona, najmä sprostredkovanie
zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, poskytovanie
odborných poradenských služieb, vykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre
uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území
Slovenskej republiky, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je zamestnávateľom a
ktorá chce prijať fyzickú osobu do pracovného pomeru alebo do obdobného pracovného vzťahu
a z toho dôvodu požiada úrad o poskytnutie informačných a poradenských služieb pri výbere
zamestnanca podľa § 42 alebo o poskytnutie príspevku podľa § 50 alebo § 56 alebo ktorá chce
prijať uchádzača o zamestnanie na vykonávanie absolventskej praxe podľa § 51. Zamestnanec
na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom
vzťahu. Samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je
a) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a
na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,
b) fyzická osoba, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva živnosť podľa osobitného predpisu,
c) fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov,
d) fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej
spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným podľa osobitného predpisu,
e) fyzická osoba, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa § 25,
31
f) fyzická osoba, ktorá vykonáva dočasné zamestnávanie podľa § 29,
g) fyzická osoba, ktorá vykonáva podporované zamestnávanie podľa § 58.
Uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce
pracovať a hľadá zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej
len "evidencia uchádzačov o zamestnanie") a ktorý
a) nie je zamestnanec podľa § 4, ak tento zákon neustanovuje inak,
b) neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,
c) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine,
d) vykonáva zárobkovú činnosť, za ktorú mzda alebo odmena nepresahuje 65 % zo sumy
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k prvému dňu
kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny, zvýšeného o
príslušné úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie a poistného na sociálne
poistenie platené zamestnancom a preddavku na daň z príjmov, pričom za zárobkovú
činnosť sa považuje osobné vykonávanie činností na základe pracovnoprávneho vzťahu
podľa osobitného predpisu alebo iného právneho vzťahu podľa osobitných predpisov;
skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny preukazuje uchádzač o zamestnanie za uplynulý
kalendárny mesiac v termíne podľa § 34 ods. 5.
Záujemca o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý si hľadá iné
zamestnanie alebo ktorý má záujem o poskytovanie odborných poradenských služieb a služieb
vzdelávania a prípravy pre trh práce a nie je uchádzačom o zamestnanie.
Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je uchádzač o
zamestnanie, ktorý je
a) občan mladší ako 25 rokov veku, ktorý skončil sústavnú prípravu na
povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a nezískal svoje prvé
pravidelne platené zamestnanie,
b) občan starší ako 50 rokov veku,
c) občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov
z predchádzajúcich 16 mesiacov,
d) občan, ktorý nevykonával zárobkovú činnosť ani sa nepripravoval na
povolanie v rámci sústavnej prípravy na povolanie alebo v systéme ďalšieho vzdelávania
najmenej počas 24 mesiacov pred dňom ostatného zaradenia do evidencie uchádzačov o
zamestnanie z dôvodu ťažkostí pri zosúlaďovaní svojho pracovného života a rodinného
života,
32
e) rodič alebo osoba, ktorej súd zveril dieťa do starostlivosti podľa osobitného
predpisu alebo osoba, ktorej bolo dieťa dočasne zverené do starostlivosti rozhodnutím
súdu podľa osobitného predpisu, starajúca sa najmenej o tri deti do skončenia povinnej
školskej dochádzky alebo osamelý rodič starajúci sa aspoň o jedno dieťa do skončenia
povinnej školskej dochádzky,
f) občan, ktorý stratil schopnosť vykonávať svoje doterajšie zamestnanie zo
zdravotných dôvodov a nie je občan so zdravotným postihnutím,
g) občan, ktorý sa sťahuje alebo sa sťahoval v rámci územia členských štátov
Európskej únie, alebo občan, ktorý má pobyt na území členského štátu Európskej únie na
účel výkonu zamestnania,
h) občan so zdravotným postihnutím,
i) občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %,
ale najviac o 40 %,
j) cudzinec, ktorému bol udelený azyl,
k) občan, ktorý sa stal nezamestnaným z dôvodu skončenia pracovného pomeru
z organizačných dôvodov, z dôvodu ohrozenia chorobou z povolania, z dôvodu
dosiahnutia najvyššej prípustnej expozície na pracovisku podľa osobitného predpisu
alebo z dôvodu dosiahnutia veku, pre ktorý nemôže vykonávať pôvodné zamestnanie,
l) občan, ktorý neskončil sústavnú prípravu na povolanie na strednej škole,
m) občan, ktorý nezískal svoje prvé pravidelne platené zamestnanie pred
nástupom na výkon trestu odňatia slobody,
n) občan po skončení ústavnej výchovy a ochrannej výchovy,
o) občan po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby
alebo občan, ktorému bola uložená iná sankcia podľa osobitného predpisu, ktorá trvala
najmenej šesť mesiacov.
33
2. Služby zamestnanosti a ľudské práva, sociálne práva a ekonomické práva
Základné právne, sociálne a ekonomické hodnoty, sociálne práva a hospodárske práva
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky obsahuje základný rámec
pôsobenia účastníkov pracovnoprávnych vzťahov v oblasti služieb zamestnanosti a úradov
práce, sociálnych vecí a rodiny. V ekonomickej oblasti Programové vyhlásenie vlády Slovenskej
republiky podporuje skĺbenie hospodárskeho rastu a ekonomickej výkonnosti s rastom
zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a zvyšovaním kvality života pre všetkých. Musí to byť
hospodársky rast postavený na vyššej kvalite, vzdelanosti a inovatívnosti, ktorý bude slúžiť
záujmom ľudí. Dosiahnutie takéhoto vzťahu bude veľmi náročné, pretože vláda Slovenskej
republiky mieni urobiť všetko potrebné pre zavedenie spoločnej európskej meny v roku 2009.
Cesta k spoločnej európskej mene nemôže viesť len cez lacnú pracovnú silu a obmedzovanie
verejných výdavkov. Vláda Slovenskej republiky je za cestu kvalitatívneho rastu ekonomiky,
efektívnej investičnej a proexportnej politiky, znižovania nezamestnanosti a priepastného
rozdielu v životnej úrovni občanov Slovenskej republiky a vyspelých členských štátov
Európskej únie, za cestu silných a stabilných verejných systémov.
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky sa pri riešení uvedených cieľov
opiera o princípy a hodnoty a o tri inštitúty zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a uznávané
v Európe:
Je to predovšetkým ľudská dôstojnosť považovaná za základný pilier koncepcie
ľudských práv a jednu z univerzálnych hodnôt, na ktorých je založená Európska únia. Popretie
ľudskej dôstojnosti alebo rovnosti v ľudskej dôstojnosti má vážne osobné, rodinné, sociálne, ale
aj politické dôsledky. Cieľom vlády Slovenskej republiky je uskutočnenie práva na ľudskú
dôstojnosť v každodennom živote vo všetkých jej základných prejavoch, ekonomický rozmer
nevynímajúc. Je to sociálny štát, ktorý Ústava Slovenskej republiky predpokladá od vzniku
samostatnej Slovenskej republiky tým, že upravuje a pre všetkých garantuje hospodárske,
sociálne a kultúrne práva v rozsahu typickom pre sociálny štát. Vláda Slovenskej republiky
všestranne podporí reálne smerovanie Slovenskej republiky k naplneniu jej charakteristiky ako
sociálneho štátu. Štátu, ktorý spolu s regiónmi, obcami, firmami a rodinami nesie diel
spoluzodpovednosti za podobu životných podmienok. Štátu rešpektujúceho solidaritu ako jednu
zo základných hodnôt Európskej únie.
34
Vláda Slovenskej republiky sa pri určovaní programových cieľov a spôsobov ich
dosiahnutia opiera aj o článok 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa
hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej
trhovej ekonomiky.
Vláda uznáva, že základné vzťahy medzi ekonomikou, sociálnou sférou a prírodou sú
regulované Ústavou Slovenskej republiky a nepodliehajú ideológii politických strán. Takýto
postoj korešponduje so snahou Európskej únie o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou
konkurencieschopnosťou, zamestnanosťou, sociálnym pokrokom a vysokou úrovňou ochrany
životného prostredia. V hospodárskej politike vláda Slovenskej republiky si kladie, okrem iného
nasledujúce programové ciele:
- pri tvorbe hospodárskej politiky štátu vychádzať z programových dokumentov Európskej
únie zameraných na spájanie hospodárskeho rastu a ekonomickej výkonnosti s rastom
zamestnanosti, sociálnou súdržnosťou a zvyšovaním kvality života pre všetkých. Vytvoriť
podmienky pre tempo hospodárskeho rastu nad 5% hrubého domáceho produktu ročne;
parametre hospodárskej politiky štátu nastaviť tak, aby dosahovaný hospodársky rast bol
sprevádzaný rastom reálnych miezd,
- rozpracovať národnú stratégiu rozvoja zamestnanosti. Podporovať samozamestnávateľov,
malých a stredných podnikateľov,
- splniť kritériá pre prechod na menu euro v roku 2009,
- dôsledne trvať na podpore vedomostne orientovanej ekonomiky a vytvárať spoločenskú
klímu, modely a reálne možnosti na ekonomické uplatnenie jednotlivca.
Vláda Slovenskej republiky v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy vytvorí
podmienky na efektívne a transparentné využívanie fondov Európskej únie v súlade so všetkými
predpismi Európskej únie a Slovenskej republiky, najmä s cieľom vyrovnávania hospodárskych
a sociálnych disparít medzi regiónmi pri dosiahnutí maximálneho čerpania týchto fondov.
V oblasti politiky zamestnanosti vláda považuje za jedno zo základných kritérií
úspešnosti štátnej hospodárskej a sociálnej politiky čo najvyššiu mieru zamestnanosti. V
spolupráci so sociálnymi partnermi a orgánmi územnej samosprávy bude vláda na zabezpečenie
trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, posilnenia sociálnej a územnej súdržnosti realizovať
politiky podporujúce rast trvalo udržateľnej zamestnanosti, zníženie nezamestnanosti a
ekonomickej nečinnosti. Snahy o rast zamestnanosti bude vláda spájať s vytváraním nových
pracovných miest vhodne stimulovanými investíciami, so zvyšovaním atraktívnosti pracovných
miest, kvality práce, produktivity práce, zapojením sa do poznatkovej ekonomiky a so
znižovaním podielu chudobných pracujúcich. Vláda prijme rázne opatrenia na uplatňovanie
35
programového a projektového prístupu zameraného na posilnenie sociálnej inklúzie,
predchádzanie vylúčeniu z trhu práce a podporu integrácie znevýhodnených skupín do
zamestnania, najmä absolventov škôl, osôb so zdravotným postihnutím, matiek s deťmi a osôb
vo veku blízkom dôchodkovému veku. Osobitná pozornosť bude venovaná podpore
príslušníkov rómskych marginalizovaných komunít, zníženiu regionálnych rozdielov z hľadiska
zamestnanosti, nezamestnanosti a produktivity práce, najmä v zaostávajúcich regiónoch s
vysokou nezamestnanosťou. V uvedenom smere bude posilnený aj rozsah a finančné
zabezpečenie programov a projektov.
V rámci aktívnej politiky trhu práce bude osobitne riešená podpora zamestnávania
absolventov škôl, a to podporou zamestnávateľov prostredníctvom odvodových stimulov pri
prijatí do zamestnania predovšetkým za účelom získania praktických skúseností a pracovných
návykov. Osobitné opatrenia budú zamerané na zvýšenie zamestnateľnosti mladých ľudí, ktorí
nemajú ukončenú základnú školu, formou vzdelávania tzv. druhej šance. Pri riešení týchto
problémov bude vláda úzko spolupracovať so sociálnymi partnermi a s orgánmi územnej
samosprávy. V lokalitách s vysokou mierou nezamestnanosti a chudobným obyvateľstvom
prijme projekty podpory vytvárania nových pracovných miest, projekty a programy na
získavanie a udržiavanie pracovných návykov, najmä pre marginalizované skupiny. Zapojenie
nízko kvalifikovaných dlhodobo nezamestnaných osôb do zamestnania bude vláda podporovať
poskytovaním vyrovnávacej dávky, ktorá by mala zvýšiť atraktivitu zamestnania sa aj v prípade
nízkej mzdy. Fakultatívne sa zavedú nové pracovné programy pre nezamestnaných smerujúce k
zvýšeniu ich životnej úrovne. Pri poskytovaní dávok v oblasti sociálnej pomoci sa bude naďalej
vyžadovať aktívne zapojenie sa nezamestnaného do aktivačných prác. Vláda prehodnotí súčasný
systém podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím s cieľom odstránenia bariér
tvorby nových pracovných miest a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť vytvorených pracovných
miest pre túto skupinu občanov.
Politika podpory zamestnanosti bude presadzovaná s dôrazom na zabezpečenie
princípov rovnosti príležitostí, pri dôslednom zabezpečovaní zákazu diskriminácie osôb na
základe pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného alebo
etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Vláda pri
realizovaní svojej politiky bude striktne dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania s
mužmi a ženami a realizovať kroky k eliminácii akýchkoľvek foriem diskriminácie z dôvodu
pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného alebo etnického
pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.
36
V službách zamestnanosti vznikajú pracovnoprávne vzťahy aj v rámci úradov práce,
sociálnych vecí a rodiny. Vláda v tejto súvislosti podľa svojho programu pripravuje novelu
zákona o verejnej službe a nový zákon o štátnej službe, ktoré nahradia doterajšiu právnu úpravu
pracovných vzťahov zamestnancov verejného sektora. Uplatní systém odmeňovania založený na
druhu a náročnosti vykonávanej pracovnej činnosti, dosiahnutom stupni vzdelania a dosiahnutej
odbornej praxe. Nová právna úprava by mala vychádzať z moderného poňatia verejnej služby a
štátnej služby a bude zodpovedať európskym štandardom pracovných vzťahov zamestnancov
verejného sektora. Jej cieľom bude zabezpečiť profesionálnu kvalitu, efektivitu a účinné
vykonávanie verejnej služby a štátnej služby s cieľom skvalitniť verejnú správu. Súčasťou
právnej úpravy budú aj právne mechanizmy, ktoré zabezpečia ochranu zamestnancov verejného
sektora v prípade odmietnutia účasti na konaní, ktoré slúži na zakrytie korupcie nadriadených
pri správe verejných zdrojov a vo verejnom obstarávaní.
Súčasťou európskej a svetovej sociálnej a právnej kultúry je i participácia, ako sústava
hodnôt v otázkach zamestnanosti. Sociálny dialóg, oslabený v rokoch na začiatku storočia bol
posilnený v rámci realizácie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v novom
právnom režime tripartity, v umožnení vstupu odborových orgánov do činnosti Výborov pre
otázky zamestnanosti v novele zákona o službách zamestnanosti atď.
V rámci medzinárodného spoločenstva sa v súčasnom období presadzujú hodnoty tzv.
dôstojnej a slušnej práce. Inak povedané, občania nemajú iba právo na prácu alebo právo na
zamestnanie, resp. právo na vhodné zamestnanie, ale i právo na dôstojnú a slušnú prácu.
Zároveň sa presadzuje i nová katalogizácia (reforma) sociálnych práv a ekonomických práv,
vrátane presadzovania práva na dôstojné sociálne zabezpečenie atď.
Dôstojná práca je podľa Medzinárodnej organizácie práce taká práca, ktorá vychádza
z uplatňovania v praxi štyroch kategórii základných zásad a práv pri práci, a to:
a) sloboda združovania a účinné uznanie práva kolektívne vyjednávať,
b) odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce,
c) účinné zrušenie detskej práce,
d) odstránenie diskriminácie, ak ide o zamestnanie a povolanie.
Uvedené štyri kategórie základných zásad a práv pri práci sú obsiahnuté v ôsmich
kľúčových (základných) dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce, ktorými je Slovenská
republika viazaná a ktoré tvoria tzv. zlaté jadro legislatívy Medzinárodnej organizácie práce
(ďalej len „MOP“):
- Dohovor MOP o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa č. 87 z roku 1948
(č. 489/1990 Zb. a bod 28 Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o
37
potvrdení sukcesie Slovenskej republiky do záväzkov z príslušných mnohostranných
zmluvných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých depozitárom je generálny
riaditeľ Medzinárodného úradu práce č. 110/1997 Z. z. /ďalej len „Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z.“/),
- Dohovor MOP o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 z roku
1949 (č. 470/1990 Zb. a bod 33 Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej
republiky č. 110/1997 Z. z.),
- Dohovor MOP o nútenej alebo povinnej práci č. 29 z roku 1930 (č. 506/1990 Zb. a bod 14
Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z.),
- Dohovor MOP o zrušení nútenej práce č. 105 z roku 1957 (č. 340/1998 Z. z.),
- Dohovor MOP o minimálnom veku na prijatie do zamestnania č. 138 z roku 1973 (č.
341/1998 Z. z. a Redakčné oznámenie o oprave tlačovej chyby v oznámení Ministerstva
zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 341/1998 Z. z. uverejnené v čiastke č. 140/1998 Z.
z.),
- Dohovor MOP o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem
detskej práce č. 182 z roku 1999 (č. 38/2001 Z. z.),
- Dohovor MOP o diskriminácii v zamestnaní a povolaní č. 111 z roku 1958 (č. 465/1990
Zb. a bod 37 Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z.
z.),
- Dohovor MOP o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty č. 100
z roku 1951 (č. 450/1990 Zb. a bod 35 Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej
republiky č. 110/1997 Z. z.).
38
3. Pramene práva, aplikácia práva, interpretácia a realizácia práva
Pramene práva služieb zamestnanosti sú pramene medzinárodného sociálneho práva,
vrátane práva Európskej únie a pramene práva Slovenskej republiky, sú to teda
- normatívne pracovnoprávne akty a medzinárodné zmluvy,
- kolektívne zmluvy,
- vnútropodnikové normatívne akty (interné inštrukcie),
- technické normy,
- dobré mravy,
- rozhodnutia súdov atď.
Základné pramene práva v službách zamestnanosti tvoria najmä Zákonník práce,
zákon o službách zamestnanosti, vykonávacie predpisy Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky:
- Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 31/2004 Z.
z., ktorou sa vykonáva § 69 ods.1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 44/2004 Z.
z., ktorou sa vykonáva § 69 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ostatné pramene
práva, ktoré sú citované aj v tejto publikácii a v odkazoch.
Pramene sociálneho práva sú v materiálnom zmysle, v duchovnom zmysle a vo
formálnom vyjadrení ako všeobecne záväzné normatívne právne akty.
Prameňmi medzinárodného sociálneho práva (medzinárodného práva v oblasti
služieb zamestnanosti) sú aj globálne (svetové) a európske kolektívne zmluvy a iné právne
relevantné dohody sociálneho partnerstva. Kolektívne zmluvy globálneho charakteru sa
uzatvárajú od roku 1998, vzťahujú sa na milióny zamestnancov, hovoriacich desiatkami
národných jazykov. V rozvoji globalizácie a tzv. europizácie sa ich pôsobnosť stane postupne
trvalou súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku.
Súčasťou vnútroštátneho sociálneho práva a medzinárodného sociálneho práva sú
viacstranné medzinárodné zmluvy a dvojstranné medzinárodné zmluvy v sociálnej oblasti.
Bilaterálne medzinárodné zmluvy v sociálnej sfére sa uzatvárajú predovšetkým
- medzinárodné zmluvy o vzájomnom zamestnávaní občanov (v súčasnosti platí 12
bilaterálnych zmlúv o vzájomnom zamestnávaní občanov),
39
- medzinárodné zmluvy o sociálnom zabezpečení (Slovenská republika uzavrela spolu 19
bilaterálnych zmlúv o sociálnom zabezpečení, pozri k tomu www.employment.gov.sk ),
- medzinárodné zmluvy o zabránení dvojitého zdanenia, o ochrane investícií, o spolupráci
v oblasti vzdelávania atď.
V praxi úradov práce sú medzinárodné zmluvy základom aplikácie práva a majú
prednosť pre vnútroštátnymi zákonmi.
Aplikácia a realizácia pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia vyžadujú
vysokú úroveň ich poznania, ktorá znižuje mieru vzniku komplexnej právnej zodpovednosti
vedúcich zamestnancov a ďalších zodpovedných zamestnancov v personálnej oblasti, vrátane
právnej zodpovednosti rôzneho druhu na úrovni samotných organizácií, a to veľmi často až na
úrovni súdnych orgánov. V rámci kontrolného mechanizmu pri aplikácii medzinárodných
normatívnych právnych aktov postupne však sa právna zodpovednosť bude presúvať aj na
medzinárodné súdne orgány i vo vzťahu k personálnemu riadeniu. Personálne rozhodovanie je
často spojené s inými rozhodovacími aktivitami a má v spojení s pracovnoprávnymi dôsledkami
vplyv na celkovú klímu v podniku, predurčuje autoritu vedúcich zamestnancov, tvorí súčasť
podnikového imidžu, neraz aj zaťažuje štruktúry podniku v prípade dlhodobého riešenia
pracovných sporov, umocneného celkovo diskutabilnou vynútiteľnosťou práva vôbec. Dobrá
úroveň právneho vedomia v práci úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, tak ako aj v jeho
právnej agende pôsobí jednoznačne preventívne a má vplyv na celkové fungovanie úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, zvyšuje jeho autoritu vo vnútri i navonok.
Aplikácia práva v činnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny spočíva v tom, že úrad
je subjektom aplikácie práva na konkrétne prípady spoločenských i individuálnych právnych
vzťahov, vydáva tzv. akty aplikácie práva vo forme rozhodnutí. Aplikáciu práva upravujú
procesné normy práva, súčasťou vydávania individuálnych správnych aktov o hmotnom
sociálnom práve v rámci aplikácie práva na konkrétny prípad je i zabezpečenie plnenia aktov
a ich vynutiteľnosť i vykonateľnosť.
Realizácia práva je uplatnenie sociálneho práva v zakladaní konkrétnych právnych
vzťahov, v ich zmenách i v skončení právnych vzťahov v oblasti služieb zamestnanosti.
Účastníci právnych vzťahov na základe právnych skutočností vystupujú v týchto vzťahoch ako
nositelia práv a povinností. Jej prostredníctvom sa právo premieňa na právne správanie sa
subjektov práva.
Interpretácia práva je jeho výklad a spočíva tiež v tvorbe právnych úkonov (historický
výklad práva služieb zamestnanosti, sémantický, systematický výklad, logický výklad, súdny
výklad atď.).
40
4. Systém práva a služby zamestnanosti. Vybrané inštitúty práva sociálneho zabezpečenia
občianskeho práva, obchodného práva, správneho práva z hľadiska agendy služieb
zamestnanosti.
Služby zamestnanosti majú právnu reguláciu, ktorá je súčasťou alebo má systémové
väzby s medzinárodným sociálnym právom, s vnútroštátnym sociálnym právom a s ďalšími
právnymi odvetviami slovenského právneho poriadku.
Zákonník práce upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom
závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo pre fyzické osoby a upravuje tiež
kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
V ustanoveniach § 1 ods. 2 a 3 definuje Zákonník práce závislú prácu podľa týchto
kritérií:
- za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti
zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa,
podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na
náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a
ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností,
- závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom
vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom
pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť
založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa
osobitných predpisov.
Občianskoprávna regulácia pôsobí vo vzťahu k Zákonníku práce tak, že podľa § 1 ods.
4 o pôsobnosti Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na
tieto právne vzťahy Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov).
V súvislosti so závislou prácou, s obchádzaním Zákonníka práce a s nelegálnym
zamestnávaním sa ako tzv. zastreté pracovnoprávne vzťahy vyskytujú občianskoprávne vzťahy
a) podľa Zmluvy o dielo (§ 631 až § 656 Občianskeho zákonníka); zmluvou o dielo
zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za
dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo,
41
b) podľa Príkaznej zmluvy (§ 724 až § 732 Občianskeho zákonníka); podľa ustanovení
§ 724 príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec
alebo vykoná inú činnosť.
Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) upravuje
z hľadiska služieb zamestnanosti najmä:
- postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace
s podnikaním. Právne vzťahy sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich
niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon,
- podnikaním (§ 2) sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, podnikateľom podľa
tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe
živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského
oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku
výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,
- podnikom sa na účely tohto zákona (§ 5) rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a
nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré
patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu
majú tomuto účelu slúžiť,
- organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar
podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná zložka
podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní
odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný
závod,
- ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba
koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca,
- zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v
rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné, zahraničnou
osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so
sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto
zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky,
- Obchodný zákonník ustanovuje postavenie obchodných spoločností. Obchodná spoločnosť je
právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná
42
spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť.
Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným
účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. Postavenie obdobné postaveniu spoločností
majú aj právnické osoby založené podľa práva Európskych spoločenstiev,
- v praxi obchodných spoločností majú relevanciu vo vzťahu k zamestnanosti i ustanovenia
Obchodného zákonníka (§ 566 až § 576) o mandátnej zmluve; mandátnou zmluvou sa
mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť
uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant
sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej
činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
Právo sociálneho zabezpečenia upravuje v právnom režime sociálneho poistenia
relevantné skutočnosti najmä v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov. Okrem iného je to najmä poistenie v nezamestnanosti. Podľa citovaného
zákona (§ 2 písm. e/) poistenie v nezamestnanosti sa chápe ako poistenie pre prípad straty
príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku
nezamestnanosti. Zákon vymedzuje postavenie zamestnancov a zamestnávateľov, určuje vznik
a zánik povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca (§ 20); z poistenia
v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených v citovanom zákone poskytuje dávka
v nezamestnanosti. Poistenie v nezamestnanosti je povinné poistenie, môže pôsobiť aj
dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Dávkovú schému a dávkovú formulu dávky
v nezamestnanosti ustanovuje zákon o sociálnom poistení v § 104 až § 108 (podmienky nároku
na dávku v nezamestnanosti, poskytovanie dávky v nezamestnanosti, výška dávky
v nezamestnanosti). Vznik nároku na dávku je viazaný na poistenie v nezamestnanosti najmenej
tri roky v posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov
hľadajúcich zamestnanie.
V oblasti služieb zamestnanosti platia tiež ustanovenia správneho práva, ktoré reguluje
administratívno-právne vzťahy, ktoré vznikajú v správnom konaní. Zákon o službách
zametnanosti má systémové väzby so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov.
43
5. Právna regulácia služieb zamestnanosti (Medzinárodné právo súkromné a procesné,
Medzinárodné právo verejné, Európske sociálne právo, právny poriadok Slovenskej
republiky)
Medzinárodné právo verejné a medzinárodné právo súkromné a procesné tvoria
pramene práva aj v oblasti služieb zamestnanosti, v podmienkach firiem zasahujú do agendy
personalistiky, práce, miezd a sociálnych vecí. Pôsobenie medzinárodnoprávnych predpisov,
zmlúv, paktov, konvencií, medzinárodných chárt atď. ustanovuje medzinárodné právo verejné,
ktorého súčasťou je i právo medzinárodných organizácií a medzinárodné zmluvné právo.
Medzinárodné právo súkromné a procesné upravuje postup a ustanovenia, ktorým
právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, pracovné a iné podobné vzťahy
s medzinárodným prvkom. Uvedené právne odvetvie upravuje tiež právne postavenie
cudzincov, ustanovuje postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov
a rozhodovanie o nich.
Základným právnym predpisom aj pre oblasť služieb zamestnanostti v tejto oblasti je
zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších
predpisov, ktorý upravuje postup pri určení právneho poriadku, ktorý sa má použiť pri
spravovaní občianskoprávnych, obchodných, pracovných a iných podobných vzťahov
s medzinárodným prvkom. Tento zákon tiež upravuje právne postavenie cudzincov a ustanovuje
postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich.
Okrem tohto prameňa medzinárodného práva sa v personálnej a mzdovej práci uplatňujú
medzinárodné zmluvy, predpisy o postavení cudzincov a o azyle (tzv. cudzinecké právo
a azylové právo) atď. Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné
medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie
medzinárodnej zmluvy.
Ako kolízne ustanovenia v prípade kolízie pôsobenia viacerých vnútroštátnych
pracovnoprávnych úprav sa v oblasti práce v § 16 citovaného zákona (Pracovné právo)
ustanovuje, že pomery z pracovnej zmluvy sa spravujú - pokiaľ sa účastníci nedohodnú na
niečom inom - právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu (tzv. princíp lex loci laboris).
Ak však pracovník vykonáva prácu v jednom štáte na základe pracovného pomeru s
organizáciou, ktorá má sídlo v inom štáte, je rozhodujúce právo sídla organizácie, okrem ak by
šlo o osobu, ktorá má bydlisko v štáte, kde sa práca vykonávala. Pracovné pomery pracovníkov
44
dopravných podnikov sa v železničnej doprave a v cestnej doprave spravujú právom sídla
podniku, v riečnej a leteckej doprave právom miesta registrácie a v námornej doprave právom
štátu, pod vlajkou ktorého sa doprava vykonáva.
Zákonník práce upravuje v § 5 svoju pôsobnosť v prípade pracovnoprávnych vzťahov
s cudzím prvkom. Ustanovuje variantné prípady pracovnoprávnych vzťahov, a to
- pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami vykonávajúcimi prácu na území Slovenskej
republiky a zahraničným zamestnávateľom (§ 5 ods. 1) a pracovnoprávne vzťahy medzi
cudzincami a osobami bez štátnej príslušnosti pracujúcimi na území Slovenskej republiky
a zamestnávateľmi so sídlom na území Slovenskej republiky (§ 5 ods. 1); Zákonník práce
pôsobí, ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak,
- pracovnoprávne vzťahy zamestnancov (§ 5 ods. 2), ktorých zamestnávatelia vysielajú na
výkon prác k inému zamestnávateľovi z územia členského štátu Európskej únie na územie
Slovenskej republiky (vyslaným zamestnancom je zamestnanec, ktorý počas určitej doby
vykonáva prácu na území iného členského štátu, ako je štát, v ktorom bežne pracuje).
Uvedené pracovnoprávne vzťahy sa spravujú Zákonníkom práce, osobitnými predpismi
alebo kolektívnou zmluvou, ktoré upravujú dĺžku pracovného času a odpočinok, dĺžku
dovolenky, minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu
nadčas, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pracovné podmienky žien, mladistvých
a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky, rovnaké zaobchádzanie s mužmi i so
ženami a zákaz diskriminácie.
Podľa Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 474/2006
Z. z. nadobudol dňa 1. augusta 2006 platnosť pre Slovenskú republiku Dohovor o pristúpení
desiatich nových členských štátov Európskej únie, vrátane Slovenskej republiky
k medzinárodnému Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorenému na
podpis v Ríme 19. júna 1980 a k prvému a druhému protokolu o jeho výklade Súdnym dvorom
Európskych spoločenstiev. Ustanovenia Dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach
s cudzím prvkom. Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy,
podľa Článku 6 citovaného Dohovoru o individuálnych pracovných zmluvách nemôžu ich
účastníci svojou voľbou práva zbaviť pracovníka ochrany, ktorú mu poskytuje právny poriadok
použiteľný pri absencii voľby. V tomto prípade sa pracovná zmluva (pri absencii voľby)
spravuje právnym poriadkom štátu, kde pracovník obyčajne vykonáva prácu na základe zmluvy,
aj keď prechodne pracuje v inom štáte, alebo ak pracovník obvykle nevykonáva prácu v jednom
štáte, právnym poriadkom štátu, kde sa nachádza prevádzkáreň, ktorá ho najala. To platí, ak
45
z celkových okolností nevyplýva, že zmluva má užšiu väzbu s iným štátom (v takom prípade sa
zmluva spravuje právnym poriadkom toho štátu).
Zákonník práce v § 6 ustanovuje, že podmienky, za ktorých môže byť prijatý do
pracovnoprávneho vzťahu cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ustanovuje osobitný
predpis - zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (úplné znenie zákon č. 463/2006 Z. z.), ktorý definuje
cudzinca ako každého, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Tento zákon sa
vzťahuje aj na cudzincov vo vzťahu k azylu alebo poskytnutiu dočasného útočiska. Podľa
zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov (§ 27 ods. 1) sa na
zamestnávanie azylantov a na zamestnávanie odídencov (cudzincov s tolerovaným pobytom na
území Slovenskej republiky) na území Slovenskej republiky vzťahuje osobitný predpis, ktorým
je zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. V § 20 zákon
o pobyte cudzincov ustanovuje, že povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania môže
policajný útvar udeliť cudzincovi na základe povolenia na zamestnanie (ak iný postup
neupravuje zákon o službách zamestnanosti alebo medzinárodná zmluva). Povolenie na
prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania sa udeľuje najviac na 180 dní v kalendárnom
roku. Cudzinec, ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania,
nemôže podnikať. Zákon o pobyte cudzincov upravuje ďalej postup pri podmienkach vstupu
rodinných príslušníkov občana členského štátu Európskej únie, iného zmluvného štátu Dohody
o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie. V § 45a upravuje zákon
o pobyte cudzincov právne pomery občanov Európskeho hospodárskeho priestoru a ich
rodinných príslušníkov vo vzťahu k zamestnaniu, podnikaniu a štúdiu. Zákon ustanovuje
povinnosti (§ 53) Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny bezodkladne oznámiť policajnému
útvaru udelenie (odňatie) povolenia na zamestnanie cudzincovi.
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov upravuje,
okrem iných, ako účastníkov právnych vzťahov na účely tohto zákona aj
- občanov Európskej únie,
- štátnych príslušníkov krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, štátom, ktorý je
zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou
konfederáciou.
Za zamestnávateľa sa na účely zákona o službách zamestnanosti považuje aj organizačná
zložka zahraničnej právnickej osoby alebo fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou,
ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky podľa Obchodného zákonníka.
46
V medzinárodnoprávnej oblasti pôsobí Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré
vypracúva a realizuje celoštátne projekty na zlepšenie situácie na trhu práce financované
z Európskeho sociálneho fondu, vedie centrálnu evidenciu údajov o nástupe do zamestnania
a o skončení zamestnania občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných
príslušníkov, vedie centrálnu evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení
zamestnania cudzinca, u ktorého sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje. Úrady práce,
sociálnych vecí a rodiny majú rad povinností pri zamestnávaní občanov členských štátov
Európskej únie, ich rodinných príslušníkov a cudzincov (§ 13 ods. 3 zákona o službách
zamestnanosti), pri poskytovaní informácií a poradenských služieb o možnostiach zamestnania
na území Slovenskej republiky a v zahraničí. Zamestnávanie cudzincov upravuje zákon
o službách zamestnanosti v Piatej časti (§ 21 až § 24), a to reguláciou zamestnávania cudzincov
(povolenie na zamestnanie a povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania, práca
žiadateľov o azyl), pričom povolenie na zamestnanie možno udeliť cudzincovi, ak voľné
pracovné miesto nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii
uchádzačov o zamestnanie. Úrad udelí v zákonom ustanovených prípadoch povolenie aj bez
prihliadnutia na situáciu na trhu práce (§ 22 ods. 5). Zákon o službách zamestnanosti ustanovuje
podmienky platnosti povolenia na zamestnanie (§ 23) a splnomocnenia na prijatie národných
opatrení v oblasti zamestnávania (§ 24), ak členský štát voči občanom Slovenskej republiky
a ich rodinným príslušníkom obmedzí slobodný pohyb pracovníkov v súlade s podmienkami,
ustanovenými Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (recipročné
opatrenia). Súčasťou práv i povinností v oblasti voľného pohybu pracovníkov sú ustanovenia
o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorí oznámili dátum odchodu do členského
štátu Európskej únie a sú zaradení alebo nie sú zaradení do evidencie v príslušnom inom štáte
Európskej únie (§ 34). Vzťah k pôsobeniu uchádzača o zamestnanie v členskom štáte Európskej
únie majú i ustanovenia o vyradení z evidencie (odchod do členského štátu Európskej únie na
obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní, začatie vykonávania zárobkovej činnosti v takom štáte,
udelenie povolenia na zamestnanie v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine - § 36).
Ako aktívne opatrenia na trhu práce sa podľa § 54 zákona o službách zamestnanosti považujú i
programy a projekty prevažne financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu (§ 54).
Vplyv Európskej únie na oblasť zamestnanosti je komplexne vyjadrený
v Rozhodnutí Rady z 12. júla 2005 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov
(2005/600/ES). V súlade s článkom 125 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva členské
štáty a Spoločenstvo sa majú pričiniť o prípravu koordinovanej stratégie pre zamestnanosť
47
a najmä na podporu kvalifikovaných, vyškolených a pružných pracovných síl a trhov práce
citlivých na hospodársku zmenu.
V rámci Európskej stratégie zamestnanosti boli určené tieto ciele a referenčné
hodnoty, ktoré sa majú realizovať i v práci inštitúcií služieb zamestnanosti:
- každej nezamestnanej osobe zabezpečiť možnosť nového začiatku pred dosiahnutím
šiestich mesiacov nezamestnanosti v prípade mladých ľudí a dvanástich mesiacov
nezamestnanosti v prípade dospelých, vo forme odborného vzdelávania, rekvalifikácie,
pracovnej praxe, pracovného miesta alebo iného opatrenia zamestnateľnosti, prípadne
v kombinácii s nepretržitou pomocou pri hľadaní zamestnania,
- do roku 2010 sa má podieľať 25 % dlhodobo nezamestnaných na aktívnom opatrení vo
forme odbornej prípravy, rekvalifikácie, pracovnej praxe alebo iného opatrenia
zamestnateľnosti s cieľom dosiahnuť priemer troch najpokročilejších členských štátov,
- zabezpečiť, aby mali uchádzači o zamestnanie v celej Európskej únii možnosť dozvedieť
sa o všetkých voľných pracovných miestach uverejnených službami zamestnanosti
členských štátov,
- zvýšiť reálny priemerný vek odchodu z trhu práce na úrovni Európskej únie o päť rokov
do roku 2010, a to v porovnaní s priemerným vekom 59, 9 rokov v roku 2001,
- dosiahnuť do roku 2010 poskytovanie starostlivosti o dieťa pre aspoň 90 % detí vo veku od
troch rokov do veku povinnej školskej dochádzky a pre aspoň 33 % detí do veku do troch
rokov,
- dosiahnuť priemernú mieru osôb s neukončenou školskou dochádzkou v Európskej únii
najviac desať %,
- dosiahnuť cieľ, aby do roku 2010 najmenej 85 % 22 - ročných osôb v Európskej únii malo
mať ukončené vyššie stredné vzdelanie,
- zabezpečiť, aby bola priemerná účasť dospelej populácie v produktívnom veku vo vekovej
skupine 25 - 64 rokov na celoživotnom vzdelávaní v Európskej únii aspoň 12, 5 %.
Nezamestnanosť ako sociálny a ekonomický fenomén má merateľné parametre
a v podmienkach Slovenskej republiky sa používajú dve rozhodujúce metodiky,
zodpovedajúce medzinárodnému kontrolnému systému, v ktorom vystupuje štát ako účastník
medzinárodných zmlúv a z ktorých vyplýva aj pôsobenie tohto medzinárodného kontrolného
systému:
a) metodika evidovanej nezamestnanosti a
b) metodika určovania nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl.
48
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny uplatňuje metodiku evidovanej
nezamestnanosti prostredníctvom zberu údajov cez okresné úrady práce, sociálnych vecí
a rodiny na základe zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších
predpisov.
Evidovaným nezamestnaným je občan, ktorý môže a chce pracovať, hľadá si
zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie príslušného úradu, zároveň nie
je zamestnanec, nevykonáva alebo neprevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť, nevykonáva
zárobkovú činnosť v cudzine. Miera evidovanej nezamestnanosti tvorí podiel počtu
disponibilných uchádzačov o zamestnanie z celkového počtu ekonomicky aktívnych
obyvateľov, ktorý sa vyjadruje v percentách. Miera nezamestnanosti je podiel počtu
uchádzačov o zamestnanie k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu, vyjadrený v percentách
a vypočítavá sa z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie.
Disponibilný počet evidovaných zamestnaných (postup sa používa od decembra 1997)
tvorí počet nezamestnaných, ktorí bezprostredne po predložení ponúknutého vhodného voľného
pracovného miesta môžu nastúpiť do zamestnania (bez nezamestnaných, ktorí sú dlhodobo
chorí, sú v rekvalifikačnom procese a pod.).
Ekonomicky aktívni obyvatelia (pracovné sily) sú osoby vo veku od 15 rokov, ktorí sú
súčasťou pracovníkov v civilnom sektore, sú to nezamestnaní občania a príslušníci ozbrojených
zložiek. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvoria teda pracovníci a nezamestnaní (je to súčet
počtu pracovníkov a počtu nezamestnaných). Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva určuje
mieru ekonomickej aktivity obyvateľstva (ukazovateľ časti populácie, vystupujúcej na trhu
práce, určený a vypočítaný ako podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva a dospelej populácie,
určený a vyjadrený v percentách).
Štatistický úrad Slovenskej republiky používa metodiku určovania nezamestnanosti
podľa metódy výberového zisťovania pracovných síl (Labour force survey). Uvedená
metóda výberového zisťovania pracovných síl vyplýva z členstva Slovenskej republiky
v Medzinárodnej organizácii práce a má medzinárodnú komparatívnu funkciu, pretože
umožňuje porovnávať navzájom údaje o vývoji trhu práce podľa jednotlivých krajín. Výberové
zisťovanie smeruje k pravidelnému získavaniu informácií o stave, štruktúre a o vývoji na trhu
práce v podmienkach Slovenskej republiky na báze rovnakého metodického prístupu k meraniu
ekonomických aktivít, zamestnanosti i nezamestnanosti. V rámci kontrolných mechanizmov
medzinárodných organizácií je súčasťou medzinárodných štatistík, analýz a podkladov.
49
Nezamestnaní občania v metodike výberového zisťovania pracovných síl sú všetci
občania, ktorí sú starší ako 15 rokov (nie sú študenti, môžu, ale nemusia byť evidovaní na úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny) a ktoré
- v sledovanom týždni nemajú žiadnu platenú prácu (alebo majú prácu, ale sú na dlhodobom
pracovnom voľne),
- v posledných štyroch týždňoch si aktívne hľadajú prácu, alebo si už prácu našli (a do práce
nastúpia v priebehu troch mesiacov),
- sú schopné nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov.
Z technického hľadiska sa zisťovanie uskutočňuje v rámci náhodného výberu bytov,
s proporcionálnym rozložením podľa územia a okresov. Zisťovanie je kontinuálne, so
spracovaním a publikovaním v štvrťročnom intervale.
Miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl je podiel počtu
nezamestnaných, ktorí sú zistení podľa tohto výberového zisťovania k ekonomicky aktívnemu
obyvateľstvu vyjadrený v percentách.
Miera evidovanej nezamestnanosti má priemerné ročné hodnoty nižšie ako miera
nezamestnanosti, určená na základe výberového zisťovania pracovných síl.
Medzinárodná dimenzia skúmania, určovania, výpočtov a vykazovania zamestnanosti a
nezamestnanosti i ďalších štatistík práce vyplýva z medzinárodných dohovorov
a medzinárodných pracovnoprávnych normatívnych aktov, ktorými je Slovenská republika
viazaná.
Medzinárodná organizácia práce prijala dňa 25. júna 1985 na 71. zasadnutí Generálnej
konferencie Medzinárodnej organizácie práce Dohovor MOP č. 160/1985 o štatistikách práce,
ktorý bol ratifikovaný a uverejnený vo Vyhláške ministra zahraničných vecí č. 144/1988 Zb.,
čím sa stal súčasťou nášho právneho poriadku. Dohovor MOP o štatistikách práce je súčasťou
systému medzinárodnej sociálnej štatistiky a spolu s Dohovorom MOP č. 63/1938 o štatistike
miezd a pracovného času (uvedený Dohovor Slovenská republika neratifikovala) tvorí
medzinárodný a právny rámec, v ktorom sa majú poskytovať sociálne informácie. Členské štáty
sa zaviazali pravidelne zhromažďovať, zostavovať a uverejňovať základné štatistiky práce
v týchto oblastiach:
a) hospodársky činné obyvateľstvo, zamestnanosť, prípadne nezamestnanosť a pokiaľ
možno zjavná čiastočná zamestnanosť,
b) zloženie a členenie hospodársky činného obyvateľstva, aby sa mohli urobiť podrobné
rozbory a aby boli k dispozícii východiskové (pramenné) dáta,
50
c) priemerné mzdy a priemerná dĺžka pracovného času (skutočne odpracované hodiny alebo
platené hodiny), a prípadne časové mzdové tarify a obvyklý pracovný čas,
d) zloženie a členenie miezd,
e) náklady práce,
f) indexy spotrebiteľských cien,
g) výdavky domácností alebo, kde je to vhodné, výdavky rodín, a prípadne príjmy
domácností alebo, kde je to vhodné, príjmy rodín,
h) pracovné úrazy, a pokiaľ možno choroby z povolania,
i) pracovné spory.
Podľa ustanovení Článku 2 pri vypracovaní alebo zmene pojmov, definícií
a metodológie používaných pri zhromažďovaní, zostavovaní a uverejňovaní štatistík
vyžadovaných podľa tohto Dohovoru členské štáty majú prihliadať na posledné normy a
smernice ustanovené pod záštitou MOP. Článok 3 Dohovoru predpokladá rešpektovanie
princípov sociálneho partnerstva, v rámci ktorého pri vypracovaní alebo zmene pojmov,
definícií a metodológie používaných pri zhromažďovaní, zostavovaní a uverejňovaní štatistík
vyžadovaných podľa tohto Dohovoru treba vypočuť reprezentatívne organizácie
zamestnávateľov a pracovníkov, pokiaľ existujú, aby bolo možné prihliadnuť na ich potreby
a zabezpečiť ich spoluprácu.
V rámci vymedzených základných štatistík práce bežné štatistiky o hospodársky
činnom obyvateľstve, zamestnanosti, prípadne nezamestnanosti, a pokiaľ možno zjavnej
čiastočnej zamestnanosti sa majú zostavovať za celú krajinu, štatistiky zloženia a členenia
hospodársky činného obyvateľstva sa majú zostaviť za celú krajinu tak, aby bolo možné urobiť
podrobné rozbory a disponovať východiskovými (pramennými) údajmi. Bežné štatistiky
priemerných miezd a pracovného času (skutočne odpracované hodiny alebo platené hodiny)
majú sa zostaviť pre všetky významné skupiny zamestnancov a pre všetky významné odvetvia
hospodárskej činnosti a za celú krajinu. Kde je to vhodné, majú sa zostavovať štatistiky
časových mzdových taríf a obvyklého pracovného času pre významné povolania alebo skupiny
povolení vo významných odvetviach hospodárskej činnosti a za celú krajinu, štatistiky zloženia
a členenia miezd sa majú zostavovať pre významné odvetvia hospodárskej činnosti. Štatistiky
zloženia a členenia miezd sa majú zostavovať pre významné odvetvia hospodárskej činnosti.
Štatistiky nákladov práce sa majú zostavovať pre významné odvetvia hospodárskej činnosti.
Pokiaľ možno majú byť tieto štatistiky v súlade s údajmi o zamestnanosti a pracovnom
čase (skutočne odpracované hodiny alebo platené hodiny) v rovnakom rozsahu. Indexy
spotrebiteľských cien sa budú vypočítať tak, aby bolo možné zmerať časové zmeny cien
51
položiek, ktoré sú reprezentatívne pre spotrebiteľské zvyklosti významných skupín
obyvateľstva alebo všetkého obyvateľstva. Štatistiky o výdavkoch domácností alebo, pokiaľ je
to vhodné, o výdavkoch rodín, a ak je to možné, o príjmoch domácností alebo, pokiaľ je to
vhodné, o príjmoch rodín, sa majú zostavovať pre všetky skupiny a veľkosti súkromných
domácností alebo rodín a za celú krajinu. Štatistiky pracovných úrazov sa majú zostavovať za
celú krajinu, a pokiaľ možno pre všetky odvetvia hospodárskej činnosti, pokiaľ možno majú sa
zostavovať štatistiky chorôb z povolania pre všetky odvetvia hospodárskej činnosti a za celú
krajinu. Štatistiky pracovných sporov sa majú zostavovať za celú krajinu, a pokiaľ možno za
všetky odvetvia hospodárskej činnosti.
Nariadenie Komisie (ES) č. 1897/2000 zo 7. septembra 2000, ktorým sa vykonáva
nariadenie Rady (ES) č. 577/1998 o organizácii výberového zisťovania pracovných síl
v spoločenstve, ktoré sa týka prevádzkovej definície nezamestnanosti (Ú. v. L 228,
08/09/2000 S. 0018-0021) pôsobí v nadväznosti na medzinárodné právo Medzinárodnej
organizácie práce. V Preambule konštatuje, že pre medzinárodné porovnávanie štatistík práce je
treba, aby členské štáty a inštitúcie spoločenstva merali zamestnanosť a nezamestnanosť podľa
definície zamestnanosti a nezamestnanosti Medzinárodnej organizácie práce.
Podľa Prílohy I sa pri zisťovaní pracovných síl použije definícia nezamestnanosti, prijatá
v normách na 13. a 14. Medzinárodnej konferencii štatistikov práce pre účely výberového
zisťovania pracovných síl spoločenstva.
Nezamestnané osoby sú osoby vo veku od 15 do 74 rokov a ktoré
a) boli bez práce počas sledovaného týždňa, t. j. nemali prácu a ani neboli v práci (jednu
alebo viac hodín) v platenom zamestnaní alebo neboli samostatne zárobkovo činní;
b) sú v súčasnosti práceschopní, t. j. schopní pracovať v platenom zamestnaní alebo byť
samostatne zárobkovo činní do dvoch týždňov, ktoré nasledovali po sledovanom týždni;
c) aktívne hľadali prácu, t. j. podnikli konkrétne opatrenia štyri týždne pred koncom
sledovaného týždňa (pre účely tohto písm. c/ sa za konkrétne opatrenie považuje
- byť v kontakte s úradom práce s cieľom nájdenia práce, bez ohľadu na to, na koho
podnet, pričom obnovenie registrácie sa nepovažuje za aktívne opatrenie,
- byť v kontakte so súkromnou agentúrou (agentúrou na dočasnú prácu, firmu, ktorá sa
špecializuje na ľudské zdroje atď.) na účel hľadania práce,
- uchádzanie sa o prácu priamo u zamestnávateľov,
- informovanie sa medzi priateľmi, príbuznými, odbormi atď., s cieľom nájdenia
práce,
- podávanie inzerátov alebo odpovedanie na pracovné ponuky,
52
- sledovanie pracovných ponúk,
- účasť na vstupných skúškach a pohovoroch,
- hľadanie pozemku, priestorov alebo vybavenia,
- žiadanie o povolenie, licencie alebo finančné zdroje.
V Prílohe II Nariadenia č. 1897 sú uvedené zásady tvorenia otázok, ktoré sa týkajú
statusu pracovných síl pri výberovom zisťovaní pracovných síl. Medzinárodné aspekty štatistiky
práce sa zjednocujú na úrovni MOP a na medzinárodných konferenciách štatistikov.
53
6. Voľný pohyb osôb, právo a ekonomické základy Európskej únie (Európsky hospodársky
priestor)
V oblastiach voľného pohybu pracovníkov a v sociálnej politike právna regulácia
Európskej únie v pôsobnosti pracovného práva sa orientuje na pracovné podmienky, na
ochranu zamestnancov v bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, na pracovné zmluvy a na
pracovné vzťahy, na mzdu a pracovný čas, na zamestnanosť a jej podporu, na nezamestnanosť,
na sociálne programy a štatistiky, na rovnosť zaobchádzania s mužmi a ženami, zákaz
diskriminácie, na koordinácie zamestnanosti a sociálnej ochrany, na sociálne partnerstvo
a sociálny dialóg, na sociálne zabezpečenie a jeho princípy, na ochranu migrujúcich
pracovníkov a na aproximáciu sociálnych predpisov. V pôsobnosti Únie je i Európsky sociálny
fond.
Pracovnoprávne inštrumentárium o právomociach Európskej únie v oblasti práce a
zamestnanosti
- pracovnoprávne aspekty voľného pohybu osôb
právo občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a
zdržiavať sa v rámci územia členských štátov,
sloboda pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva,
právo pracovníkov zotrvať na území členského štátu aj po skončení zamestnania,
právo na zlúčenie rodín,
pomoc v prípade tranzitu na účely leteckého odsunu, právne postavenie štátnych
príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, výmena informácií
týkajúcich sa pomoci pri dobrovoľnej repatriácii štátnych príslušníkov tretích krajín,
vysielanie pracovníkov v rámci poskytovania služieb,
mechanizmus uznávania kvalifikácií a odborných činností, na ktoré sa vzťahujú
smernice o liberalizácii a o prechodných opatreniach a ktorými sa dopĺňa všeobecný
systém uznávania kvalifikácií, uznávanie odborných kvalifikácií,
sociálne zabezpečenie (sociálne poistenie) v súvislosti s voľným pohybom osôb,
- právne relevantné otázky zamestnanosti a nezamestnanosti, podpora zamestnanosti
stimulujúce opatrenia Spoločenstva v oblasti zamestnanosti, usmernenia pre politiky
zamestnanosti členských štátov, vykonávanie politiky zamestnanosti v členských
štátoch,
úlohy Európskeho sociálneho fondu, čiastočná nezamestnanosť a cezhraniční pracovníci,
pôsobnosť Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Tripartitného sociálneho summitu
pre rast a zamestnanosť, zásady spoločnej politiky v oblasti odborného vzdelávania,
54
štátna pomoc pre zamestnanosť,
- Európsky sociálny fond
úlohy Európskeho sociálneho fondu, jeho riadenie, administratívny a finančný postup.
Podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o ustanovení programu Spoločenstva
pre zamestnanosť a sociálnu solidaritu - PROGRESS (2007 - 2013) sa finančne (temer 900
miliónov euro) podporuje implementácia cieľov Európskej únie v oblasti zamestnanosti
a sociálnych vecí v rámci Lisabonskej stratégie. Program PROGRESS má za cieľ dať
informačný základ o politikách členských štátov, podporovať rozvoj štatistických metód
a spoločných indikátorov, pôsobiť na implementáciu predpisov a cieľov politík Únie,
podporovať tvorbu sietí atď.
Európska legislatíva upravuje vznik a pôsobenie jednotlivých fondov najmä v týchto
dokumentoch:
- Nariadenie Rady (ES) č. 1164/1994 zo 16. mája 1994, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond
(Ú. v. EÚ L 130, 25/05/1994),
- Nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 ustanovujúce všeobecné ustanovenia o
štrukturálnych fondoch (Ú. v. EÚ L 161, 26/06/1999),
- Nariadenie Rady (ES) č. 438/2001 z 2. marca 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné
pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999, pokiaľ ide o systémy
riadenia a kontroly pre pomoc poskytovanú v rámci štrukturálnych fondov,
- Nariadenie Komisie (ES) č. 448/2001 z 2. marca 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné
pravidlá pre vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999, pokiaľ ide o postup
vykonávania úprav financovania pomoci poskytovanej zo štrukturálnych fondov,
- Nariadenie Komisie (ES) č. 1386/2002 z 29. júla 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné
pravidlá pre vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1164/1994, pokiaľ ide o riadiace a
kontrolné systémy v súvislosti s pomocou poskytovanou z Kohézneho fondu a postupy
pri vykonávaní úprav financovania,
- Nariadenie Komisie (ES) č. 16/2003 zo 6. januára 2003, ktorým sa ustanovujú osobitné
podrobné pravidlá pre vykonanie nariadenia Rady (ES) č. 1164/1994 týkajúce sa
oprávnenosti výdavkov súvisiacich s opatreniami spolufinancovanými Kohéznym
fondom.
7. Obchodovanie s ľuďmi, nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie, spolupráca s orgánmi
činnými v trestnom konaní. Právna zodpovednosť
55
Obchodovanie s ľuďmi – podstata, trendy a súvislosti (tézy)
A/ Pojem, predmet a podstata obchodovania s ľuďmi
- medzinárodnoprávna charakteristika obchodovania s ľuďmi
- inštrumentárium o podstate obchodovania s ľuďmi
- formy a prejavy obchodovania s ľuďmi
- organizovaný zločin
- prostitúcia, nútené a otrocké práce, pranie špinavých peňazí spojené s obchodovaním
s ľuďmi
- postavenie špecifických skupín
- ženy a deti, týranie a domáce násilie
- sexuálne vykorisťovanie, nútené práce alebo služby, otroctvo alebo praktiky podobné
otroctvu, zotročovanie alebo odoberanie orgánov
B/ Globalizácia, europeizácia, ich podstata a prejavy
- podstata globalizácie a europeizácie
- sociálne, ekonomické a politické súvislosti globálnych procesov
- nelegálna migrácia a demografické aspekty
- medzinárodná zločinnosť, terorizmus
- informačné a komunikačné technológie
Medzinárodné aspekty obchodovania s ľuďmi
A/ Ochrana ľudských práv
B/ Kontrolné mechanizmy
C/ Voľný pohyb osôb, ekonomická integrácia
D/ Koordinácia a spolupráca
- spolupráca na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Európskej únie a na úrovni Rady Európy
- medzinárodná (svetová) spolupráca
- spolupráca s krajinami pôvodu, tranzitu a určenia
- regionálna spolupráca a globálna spolupráca
E/ Verejný a súkromný sektor
- postavenie NGO v problematike
- Aliancia žien
- kontakty na slovenské a zahraničné organizácie poskytujúce pomoc obetiam
obchodovania s ľuďmi a kontakty na slovenské veľvyslanectvá v zahraničí
- www.alianciazien.sk
Medzinárodné právo a obchodovanie s ľuďmi
56
A/ Ľudské práva a obchodovanie s ľuďmi
- prehľad a komentovanie významu a obsahu medzinárodnoprávnych dokumentov
zameraných na ochranu pred obchodovaním s ľuďmi
- princípy a štruktúra ochrany ľudských práv v prevencii obchodovania s ľuďmi
- spoľahlivé údaje, medzinárodné systémy informácií, sociálne štatistiky
- Eurostat, Agentúra Európskej únie pre ľudské práva
- Európska migračná sieť
B/ Medzinárodnoprávna ochrana a obchodovanie s ľuďmi
- ľudské práva a ich globálny charakter
- rozmer organizovaného zločinu
- ochrana ľudských práv, ochrana obetí, trestné stíhanie obchodníkov
C/ Pôsobenie medzinárodnoprávnych predpisov vo vnútroštátnom práve Slovenskej republiky
Právny poriadok Slovenskej republiky a obchodovanie s ľuďmi
A/ Ústavnoprávne aspekty
B/ Právne odvetvia a ich funkcie (občianske právo, pracovné právo, správne právo, právo
sociálneho zabezpečenia
C/ Trestnoprávne aspekty
D/ Systém kontroly, dozoru a dohľadu
E/ Inštitúcie v oblasti obchodovania s ľuďmi
- Pôsobnosť ústavných inštitúcií
- Rada vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality
- Policajný zbor
- Nevládne organizácie
Medzinárodné inštitúcie a ochrana ľudských práv
A/ Svetové inštitúcie a subjekty medzinárodného práva
- Organizácia Spojených národov
- Medzinárodná organizácia práce
- Medzinárodná organizácia migrantov
- UNICEF
- UNHCR
B/ Európska únia
- primárne pramene a sekundárne pramene práva Európskej únie
- Európska stratégia od roku 1996
- politiky Európskej únie proti obchodovaniu s ľuďmi
57
- piliere Európskej únie, acquis communautaires
- akčné plány spoločných noriem, overených postupov a mechanizmov na predchádzanie
a boj proti obchodovaniu s ľuďmi a na posilnenie boja proti nelegálnemu
prisťahovalectvu
- tretí pilier Európskej únie
- Eurojust, Europol, Frontex
C/ Rada Európy
- Postavenie a poslanie Rady Európy v ochrane ľudských práv
- Aktivity Rady Európy v rámci boja proti obchodovaniu s ľuďmi
- Monitorovací systém Rady Európy (GRETA, skupina nezávislých expertov, Výbor
zmluvných strán)
Príklady dobrej i zlej praxe boja proti obchodu s ľuďmi
A/ Akčné plány
B/ Spoločné normy a overené postupy a mechanizmy
C/ Trestné stíhania obchodníkov a ich spolupáchateľov, monitorovací mechanizmus
D/ Formy obchodovania s ľuďmi, národné i medzinárodné alebo nespojené s organizovaným
zločinom, obete obchodovania, formy vykorisťovania
Prehľad medzinárodných a vnútroštátnych normatívnych aktov v boji proti obchodovaniu
s ľuďmi
A/ Organizácia Spojených národov(OSN)
Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických
právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach
Protokol OSN o pašovaní migrantov a protokol OSN o obchodovaní s ľuďmi
Dohovor o právach dieťaťa
Opčný protokol o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornogafii
Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu
Dohovor OSN o potieraní obchodu so ženami a deťmi z r. 1924 (uverejnený v Zbierke
zákonov pod č. 123/1924 Zb.)
Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z r. 1979, podpísaný
a ratifikovaný v r. 1981, resp. v r. 1982, uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 62/1987 Zb.
Opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z r. 1999,
súhlas NR SR vyslovený a ratifikovaný prezidentom SR v r. 2000, uverejnený v Zbierke
zákonov pod č. 343/2001 Z. z.
58
Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu z r. 2000, podpísaný
v r. 2000, súhlas NR SR vyslovený a ratifikovaný prezidentom SR v r. 2003, uverejnený
v Zbierke zákonov pod č. 621/2003 Z. z.
Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami
a deťmi, doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu,
podpísaný v r. 2001, súhlas NR SR vyslovený a ratifikovaný prezidentom SR v r. 2003,
uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 34/2005 Z. z.
Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej
pornografii z r. 2000, podpísaný v r. 2001 a ratifikovaný v r. 2004 (uverejnený v Zbierke
zákonov pod č. 424/2004 Z. z.)
Dohovor a Záverečný protokol o potlačovaní obchodu s ľuďmi a vykorisťovania
prostitúciou druhých osôb z r. 1950
Medzinárodný dohovor o zabezpečení ochrany proti zločinnému obchodu, známemu pod
názvom obchod s dievčatami (Paríž, 18. mája 1904)
Medzinárodný dohovor o potlačení obchodu s dievčatami (Paríž, 4. mája 1910)
Medzinárodný dohovor o potieraní obchodu so ženami a deťmi (Ženeva, 30. septembra
1921)
Medzinárodný dohovor o potieraní obchodu s plnoletými ženami (Ženeva, 11. októbra
1933)
Protokol pozmeňujúci Medzinárodný dohovor o potieraní obchodu so ženami a deťmi,
podpísaný v Ženeve dňa 30.septembra 1921 a Medzinárodný dohovor o potieraní obchodu
s dospelými ženami, podpísaný v Ženeve dňa 11. októbra 1933 (Lake Success, 12.
novembra 1947)
Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (Haag, 25. októbra
1980), publikovaný pod č. 119/2001 Z. z.
Bruselská deklarácia na boj proti obchodovaniu s ľuďmi z r. 2002
B/ Medzinárodná organizácia práce (MOP)
Prehľad dohovorov a odporúčaní MOP, ktoré Slovenská republika ratifikovala a vyhlásila pozri
v učebných textoch „Vybrané kapitoly medzinárodného sociálneho práva. Legislatívna
59
príručka. Dokumenty k vzdelávaniu zamestnancov. Pracovné právo a právo sociálneho
zabezpečenia – Európa a prax“
C/ Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM)
D/ Rada Európy (RE)
Dohovor RE č. 197 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, Varšava, otvorený na podpis 16. mája
2005, Slovenskou republikou zatiaľ nepodpísaný a neratifikovaný, dohovor je účinný od 1.
februára 2008,
Odporúčania č. R (2000) 11 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi na účely sexuálneho
vykorisťovania v znení Odporúčania Rec (2001) 16
E/ Európska únia
Charta základných práv Európskej únie
Rámcové rozhodnutie Rady z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi
Rámcové rozhodnutie Rady z 22. decembra 2003 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí
a detskej pornografie
Nariadenie Rady z 29. apríla 2004 o vydávaní povolení na pobyt obetiam obchodu s ľuďmi
pochádzajúcich z tretích krajín, ako aj osobám, zapojeným do napomáhania ilegálnej
migrácii, a ktoré spolupracujú so zodpovednými organizáciami
Oznámenie Komisie Boj proti obchodovaniu s ľuďmi – jednotný prístup a návrhy akčného
plánu Brusel, 18. 10. 2006, KOM(2005) 514 v konečnom znení
Smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na pobyt vydaných štátnym
príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi alebo ktorým bola
poskytnutá pomoc pri nedovolenej imigrácii, a ktorí spolupracujú s príslušnými orgánmi
(Ú. v. ES . L 261, 6. 8. 2004, s. 3)
Rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu
s ľuďmi (Ú. v. ES L 203, 1. 8. 2002, s. 1)
Spoločný postup prijatý Radou EÚ na základe čl. 31 (predtým čl. K3) Zmluvy o EÚ,
týkajúceho sa boja s nezákonným obchodovaním s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania
detí; zároveň sa rozhodnutím Komisie z 25. marca 2003 zriadila konzultačná skupina pod
názvom „Skupina expertov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi“
F/ Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE)
Obchodovanie s ľuďmi: Závery Konferencie o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, OBSE
1999/3,
60
Deklarácia Ministerskej rady OBSE o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, Porto 2002,
Rozhodnutie Stálej rady OBSE č. 557 z 24. 7. 2003: Akčný plán OBSE na boj proti
obchodovaniu s ľuďmi,
Rozhodnutie Ministerskej rady OBSE č. 2/03: O boji proti obchodovaniu s ľuďmi,
Rozhodnutie Ministerskej rady OBSE č. 13/04: Zvláštne požiadavky na ochranu a pomoc
detským obetiam obchodovania s ľuďmi,
Rozhodnutie Ministerskej rady OBSE č. 13/05 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi.
G/ Prehľad prameňov práva Slovenskej republiky v boji proti obchodovaniu s ľuďmi
- Všeobecne záväzné normatívne právne akty (Trestný zákon, § 179, Zákonník práce, zákon č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov
atď.),
- Prehľad medzinárodných právnych dokumentov, ktoré Slovenská republika ratifikovala
a publikovala a ktoré majú prednosť pred národnou legislatívou (OSN, MOP, Rada Európy;
pozri k tomu „Vybrané kapitoly medzinárodného sociálneho práva. Legislatívna
príručka. Dokumenty k vzdelávaniu zamestnancov. Pracovné právo a právo sociálneho
zabezpečenia – Európa a prax“),
- Dokumenty a koncepcie (Národný akčný plán boja proti obchodovaniu s ľuďmi, Koncepcia
rovnosti príležitostí žien a mužov, Národná stratégia na prevenciu a elimináciu násilia
páchaného na ženách a v rodinách, Národný akčný plán pre deti)
- Situačná správa o obchode s ľuďmi na Slovensku (Medzinárodná organizácia pre migráciu –
IOM), 2003
Definície, pojmy a prehľad vybraných inštitútov
Na účely Protokolu OSN
a) „obchodovanie s ľuďmi“ je verbovanie, preprava, odovzdanie, prechovávanie alebo
prevzatie ľudí pod hrozbou alebo použitím násilia alebo iných foriem donucovania,
únosu, podvodu, ľsti, zneužitia právomoci alebo zraniteľného postavenia, alebo prijatia,
alebo poskytnutia platieb alebo prospechu na dosiahnutie súhlasu osoby majúcej
kontrolu nad inou osobou s cieľom vykorisťovania. Vykorisťovanie zahŕňa minimálne
vykorisťovanie prostitúcie iných alebo iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenú
prácu alebo služby, otroctvo alebo praktiky podobné otroctvu, nevoľníctvo alebo
odoberanie orgánov,
61
b) súhlas obete obchodovania s cieľom jej vykorisťovania uvedeného v písmene a) tohto
článku je irelevantný, ak bol použitý ktorýkoľvek zo spôsobov uvedených v písmene a),
c) verbovanie, preprava, odovzdanie, prechovávanie alebo prijímanie detí s cieľom ich
vykorisťovania je považované za „obchodovanie s ľuďmi“ dokonca aj v prípade, keď nie
sú použité spôsoby uvedené v písmene a) tohto článku,
d) „dieťa“ znamená akúkoľvek osobu mladšiu ako osemnásť rokov.
Trestný zákon Slovenskej republiky zákon č. 300/2005 Z. z. v ustanoveniach § 179
ako skutkovú podstatu Obchodovanie s ľuďmi uvádza:
(1) Kto s použitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, násilia,
hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo
poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná
osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak
zraniteľného postavenia zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s
jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane
pornografie, nútenej práce či nútenej služby, otroctva alebo praktík podobných otroctvu,
nevoľníctva, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania, potrestá
sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo
prevezme osobu mladšiu ako osemnásť rokov, hoci aj s jej súhlasom, na účel jej prostitúcie
alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej
služby, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, odoberania orgánov, tkanív či
bunky alebo iných foriem vykorisťovania.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a získa ním pre seba alebo pre iného väčší prospech,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
(4) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech,
b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo iný obzvlášť závažný následok,
alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
62
(5) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia
slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a získa ním pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu, alebo
b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerým osobám.
Právna úprava nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je obsiahnutá v
zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších
predpisov. Z hľadiska relevantných ustanovení vo vzťahu k službám zamestnanosti možno
uviesť nasledujúce skutočnosti:
- zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie (§ 2, § 2a),
- v ustanoveniach § 5 (Kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania) určuje právo
kontroly pre inšpektorát práce, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a pre úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny,
- priestupky (§ 7) prejednávajú Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce,
sociálnych vecí a rodiny atď.
Vyhľadávanie a adresy orgánov činných v konaní proti obchodovaniu s ľuďmi
http://ec.europa.eu/justice_home/key_issues/human_trafficking
www.europol.eu.int
www.savethechildren.org
www.childtrafficking.org
www.antislavery.org
www.coe.int/t/DG2/TRAFFICKING
www.gvnet.com/humantrafficking
63
8. Právne aspekty poskytovania informačných, poradenských a sprostredkovateľských služieb
Pracovnoprávne vzťahy v oblasti zamestnanosti tvoria štrukturovaný systém,
v ktorom vystupujú ako ich účastníci občania (v rôznych pozíciách, vrátane cudzincov, občanov
členských štátov Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a pod.), zamestnávatelia,
štátne orgány, samosprávne orgány a obce, mimovládne organizácie, sociálni partneri, cudzinci,
pracovné agentúry, sprostredkovatelia zamestnania, organizátori vzdelávacích aktivít,
organizátori odborných poradenských služieb atď. Zložitosť týchto vzťahov, práv a povinností
ich účastníkov i štruktúra právnych subjektov je ovplyvnená aj nestabilným právnym
prostredím, podstatnými zásahmi do vlastníckych pomerov, nestabilnou a centralistickou
legislatívou, rozvojom voľného pohybu osôb a stále vysokou mierou nezamestnanosti, ktorá
eliminuje systematické pôsobenie jednotlivých aktívnych foriem, metód a techník.
Podľa ustanovení § 11 zákona o službách zamestnanosti služby zamestnanosti na
účely tohto zákona tvoria systém inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce
pri
a) hľadaní zamestnania,
b) zmene zamestnania,
c) obsadzovaní voľných pracovných miest a
d) uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné
uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8.
Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú
a) ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
b) právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania,
poskytujú odborné poradenské služby a uplatňujú aktívne opatrenia na trhu práce na
základe uzatvorenej písomnej dohody s príslušným úradom alebo na základe
uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva podľa § 10,
c) právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za
úhradu,
d) agentúra dočasného zamestnávania a
e) agentúra podporovaného zamestnávania.
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov (úplné
znenie zákon č. 389/2006 Z. z.), ktorý upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb
zamestnanosti obsahuje ako jeden zo základných prameňov pracovného práva tieto relevantné
inštitúty:
64
- účastníci právnych vzťahov na účely tohto zákona (§ 2) ako účastníci pracovnoprávnych
vzťahov, vznikajúcich v oblasti zamestnanosti realizujú i pracovnoprávne predpisy (najmä
úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, samosprávne orgány, zamestnávatelia, uchádzači
o zamestnanie, záujemcovia o zamestnanie, zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby,
právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť podľa tohto zákona, najmä pri
sprostredkovaní zamestnania, vzdelávaní a príprave pre trh práce a pri odborných
poradenských službách, a štátni príslušníci krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej
únie, štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a
Švajčiarskou konfederáciou („cudzinci"),
- zákon o službách zamestnanosti právne charakterizuje na účely tohto zákona zamestnávateľov
(§ 3), zamestnancov (§ 4 - fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom
vzťahu alebo doktorand v dennej forme doktorandského štúdia), samostatne zárobkovo činné
osoby (§ 5), uchádzačov o zamestnanie (§ 6), záujemcov o zamestnanie (§ 7),
znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (§ 8), občanov so zdravotným postihnutím (§ 9).
V Tretej časti zákona o službách zamestnanosti sú uvedené právne náležitosti služieb
zamestnanosti, medzi relevantné skutočnosti v týchto súvislostiach patria najmä ustanovenia :
- služby zamestnanosti na účely tohto zákona tvoria systém inštitúcií a nástrojov podpory a
pomoci účastníkom trhu práce pri hľadaní zamestnania, zmene zamestnania, obsadzovaní
voľných pracovných miest a uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným
zreteľom na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie,
- služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú Ústredie a úrady práce,
sociálnych vecí a rodiny, právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie
zamestnania, poskytujú odborné poradenské služby a uplatňujú aktívne opatrenia na trhu práce
na základe uzatvorenej písomnej dohody s príslušným úradom alebo na základe uzatvorenej
písomnej dohody v rámci partnerstva podľa § 10, právnická osoba a fyzická osoba, ktoré
vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, agentúra dočasného zamestnávania a
agentúra podporovaného zamestnávania,
- zákon o službách zamestnanosti ustanovuje v zákonnej podobe základné právne nástroje na
presadzovanie právnych princípov, ktoré ovládajú právny režim služieb zamestnanosti, a to
právne aspekty práva na prístup k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení v súlade so
zásadou rovnakého zaobchádzania, na princípe dobrých mravov (§ 14).
65
V Šiestej časti (§ 25 a nasledujúce) zákon o službách zamestnanosti obsahuje
ustanovenia o službách zamestnanosti, ktoré poskytujú právnické osoby a fyzické osoby
v rámci sprostredkovania zamestnania za úhradu.
Sprostredkovanie zamestnania za úhradu môže vykonávať právnická osoba alebo
fyzická osoba („sprostredkovateľ") za podmienok ustanovených týmto zákonom, ak má na túto
činnosť povolenie (povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu vydáva ústredie na
dobu neurčitú), vydané ústredím, okrem iného, v tomto rozsahu a za týchto podmienok :
- výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu dojednáva sprostredkovateľ s
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, pre ktorú sprostredkúva zamestnanca,
- sprostredkovateľ môže vykonávať sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ak je bezúhonný,
má minimálne úplné stredné vzdelanie a má na túto činnosť povolenie. U právnickej osoby
musí podmienku bezúhonnosti a podmienku minimálne úplného stredného vzdelania spĺňať
osoba, ktorá pri sprostredkovaní zamestnania za úhradu koná v mene sprostredkovateľa;
bezúhonnosť na účely tohto zákona sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri
mesiace,
- v § 29 upravuje zákon o službách zamestnanosti postavenie agentúry dočasného
zamestnávania, ktorou je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva občana v
pracovnom pomere („dočasný zamestnanec") na účel jeho dočasného pridelenia k
užívateľskému zamestnávateľovi; za dočasné pridelenie dočasného zamestnanca môže
agentúra dočasného zamestnávania vyberať od užívateľského zamestnávateľa úhradu v
dohodnutej výške; od dočasného zamestnanca sa poplatok za dočasné pridelenie nevyberá.
Fyzická osoba môže vykonávať činnosť agentúry dočasného zamestnávania, ak je bezúhonná,
má minimálne úplné stredné vzdelanie a ak má na túto činnosť povolenie. U právnickej osoby
musí podmienku bezúhonnosti a podmienku minimálne úplného stredného vzdelania spĺňať
osoba, ktorá koná v mene agentúry dočasného zamestnávania; bezúhonnosť na účely tohto
zákona sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Povolenie na
vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania vydáva ústredie na dobu neurčitú.
Súčasťou žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného
zamestnávania je, okrem iného, i personálne zabezpečenie vykonávania činnosti agentúry
dočasného zamestnávania.
66
Nástroje podpory a pomoci sú aktívne opatrenia na trhu práce poskytované podľa § 32
až § 60 a § 65b zákona o službách zamestnanosti.
Aktívne opatrenia na trhu práce sú predmetom hľadania optimálnych procesov spojenia
ponuky a dopytu pracovných príležitostí a pracovných síl. Sprostredkovanie zamestnania je
základnou aktívnou formou pôsobenia jednotlivých subjektov na trhu práce, je to činnosť
zameraná na vyhľadávanie pracovného miesta a ponúkanie vhodného zamestnania uchádzačovi
o zamestnanie i záujemcovi o zamestnanie a vyhľadávanie a ponúkanie vhodných zamestnancov
zamestnávateľovi. Sprostredkovanie zamestnania patrí medzi hodnoty, garantované aj
medzinárodným pracovným právom. Občan sa uchádza o sprostredkovanie zamestnania na
úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt. Občan,
ktorý hľadá zamestnanie, môže požiadať o informácie o možnostiach zamestnania ktorýkoľvek
úrad, ktorý vedie evidenciu uchádzačov o zamestnanie a evidenciu záujemcov o zamestnanie.
Sprostredkovanie zamestnania na účely tohto zákona je činnosť zameraná na
a) vyhľadávanie pracovného miesta a ponúkanie vhodného zamestnania uchádzačovi o
zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie a
b) vyhľadávanie a ponúkanie vhodných zamestnancov zamestnávateľovi.
Súčasťou sprostredkovania zamestnania je aj
a) evidenčná činnosť,
b) informačné a poradenské služby,
c) vyhotovovanie zoznamov voľných pracovných miest a zoznamov hľadaných zamestnaní
uchádzačmi o zamestnanie a záujemcami o zamestnanie,
d) zverejňovanie zoznamov voľných pracovných miest a hľadaných zamestnaní
uchádzačmi o zamestnanie a záujemcami o zamestnanie a ich uverejňovanie na internete,
v tlači a ďalších masovokomunikačných prostriedkoch,
e) zabezpečovanie sledovania a vyhodnocovania dopytu zamestnávateľov po
zamestnancoch podľa kvalifikačnej štruktúry a profesijnej štruktúry,
f) vyhodnocovanie kvalifikačnej a profesijnej štruktúry uchádzačov o zamestnanie a
kvalifikačnej štruktúry a profesijnej štruktúry záujemcov o zamestnanie s ohľadom na
dopyt zamestnávateľov,
g) sledovanie procesu adaptácie zamestnanca prijatého do zamestnania z evidencie
uchádzačov o zamestnanie a sledovanie dĺžky obdobia jeho zotrvania v zamestnaní
najmenej počas šiestich mesiacov od nástupu do zamestnania,
67
h) poskytovanie informačných a poradenských služieb zamestnávateľovi, zameraných na
uľahčenie adaptácie jeho zamestnanca v novom zamestnaní najmenej počas šiestich
mesiacov od nástupu do zamestnania.
Sprostredkovanie zamestnania zabezpečuje
a) ústredie,
b) úrad a pracovisko zriadené úradom a
c) právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za
úhradu, sprostredkovanie dočasného zamestnávania, sprostredkovanie podporovaného
zamestnávania alebo začleňovanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh
práce podľa tohto zákona, alebo iná právnická osoba a fyzická osoba, ktoré môžu
vykonávať sprostredkovanie zamestnávania podľa podmienok ustanovených v písomnej
dohode uzatvorenej s úradom.
Ústredie a úrad vykonávajú sprostredkovanie zamestnania bezplatne. Občan sa uchádza o
sprostredkovanie zamestnania na úrade, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt. Občan,
ktorý hľadá zamestnanie, môže požiadať o informácie o možnostiach zamestnania ktorýkoľvek
úrad. Na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok. Úrad na účely
sprostredkovania zamestnania
a) vedie evidenciu uchádzačov o zamestnanie, evidenciu záujemcov o zamestnanie a
evidenciu voľných pracovných miest,
b) poskytuje informačné a poradenské služby,
c) zabezpečuje odborné poradenské služby,
d) poskytuje náhradu časti cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie, ktoré súvisia
s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa, ak je
cestovné vyššie ako suma ustanovená všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý
vydá ministerstvo.
Vo vzťahu úradu a pracovnoprávnych vzťahov majú relevanciu i ustanovenia § 33 o
evidencii uchádzačov o zamestnanie, § 37 o evidencii záujemcov o zamestnanie, § 39a
o osobitnej evidencii občanov so zdravotným postihnutím, § 40 o evidencii voľných pracovných
miest, § 41 o evidencii zamestnávateľov, § 41a o evidencii zamestnávania niektorých skupín
zamestnancov atď.
Informačné služby a poradenské služby
Podľa § 42 zákona o službách zamestnanosti je aktívnou formou služieb zamestnanosti
i systém informačných a poradenských služieb, ktoré úrad poskytuje občanom, uchádzačom o
68
zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a zamestnávateľom pri voľbe povolania, výbere
zamestnania vrátane zmeny zamestnania a pri výbere zamestnanca. Sú to aj služby pri
poskytovaní informácií a odborných rád o možnostiach zamestnania na území Slovenskej
republiky a v zahraničí, predpokladoch na výkon povolania, o možnostiach a podmienkach
účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce a na aktivačnej činnosti, o podmienkach
nároku na dávku v nezamestnanosti a o podmienkach účasti v partnerstvách vytvorených na
podporu rozvoja zamestnanosti v územnom obvode úradu. Bezplatné informačné a poradenské
služby pre voľbu povolania zahŕňajú najmä poskytovanie informácií a odborných rád o druhoch
povolaní a o predpokladoch a požiadavkách na výkon určitého povolania, informačné a
poradenské služby pri výbere zamestnanca zahŕňajú poskytovanie informácií a odborných rád
zamestnávateľom pri hľadaní vhodného zamestnanca na konkrétne pracovné miesto. Úrad
poskytuje občanom, uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a zamestnávateľom
informačné a poradenské služby. Informačné a poradenské služby na účely tohto zákona sú
služby pri
a) voľbe povolania,
b) výbere zamestnania vrátane zmeny zamestnania,
c) výbere zamestnanca,
d) adaptácii zamestnanca v novom zamestnaní.
Informačné a poradenské služby na účely tohto zákona sú aj služby pri poskytovaní
informácií a odborných rád o
a) požiadavkách na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na
vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce podľa
národnej sústavy povolaní,
b) možnostiach zamestnania na území Slovenskej republiky a v zahraničí,
c) predpokladoch na výkon povolania,
d) možnostiach a podmienkach účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu
práce a na aktivačnej činnosti,
e) podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti a
f) podmienkach účasti v partnerstvách vytvorených na podporu rozvoja
zamestnanosti v územnom obvode úradu.
Informačné a poradenské služby o požiadavkách na odborné zručnosti a praktické
skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce
podľa národnej sústavy povolaní zahŕňajú najmä poskytovanie informácií o potrebných
odborných zručnostiach, všeobecných spôsobilostiach, praktických skúsenostiach a o ostatných
69
predpokladoch a požiadavkách na výkon konkrétneho povolania alebo profesie. Takéto služby
pre voľbu povolania zahŕňajú najmä poskytovanie informácií a odborných rád o druhoch
povolaní a o predpokladoch a požiadavkách na výkon určitého povolania. Informačné a
poradenské služby pre výber zamestnania a jeho zmenu zahŕňajú poskytovanie informácií a
odborných rád súvisiacich so zdravotnými požiadavkami, a požiadavkami na odborné zručnosti
a praktické skúsenosti, ktoré sú potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovnom
mieste. Informačné a poradenské služby pri výbere zamestnanca zahŕňajú poskytovanie
informácií a odborných rád zamestnávateľom pri hľadaní vhodného zamestnanca na konkrétne
pracovné miesto. Uvedené služby sa poskytujú bezplatne.
Odborné poradenské služby
Úrad môže zabezpečiť uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie odborné
poradenské služby. Odborné poradenské služby na účely tohto zákona sú zamerané na riešenie
problémov spojených s pracovným uplatnením uchádzača o zamestnanie, na vytváranie súladu
medzi jeho osobnostnými predpokladmi a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania,
na ovplyvňovanie rozhodovania a správania sa uchádzača o zamestnanie, ako aj na jeho sociálnu
a pracovnú adaptáciu. Odbornú poradenskú činnosť vykonáva poradca, ktorý dosiahol
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Úrad môže zabezpečiť odborné poradenské služby v rámci individuálneho poradenstva
alebo skupinového poradenstva. Úrad v spolupráci so znevýhodneným uchádzačom o
zamestnanie môže vypracovať individuálny akčný plán na podporu jeho pracovného uplatnenia
(ďalej len "individuálny akčný plán"). Individuálny akčný plán na účely tohto zákona je
písomný dokument, ktorý na základe posúdenia dosiahnutého stupňa vzdelania, odborných
zručností, osobnostných predpokladov, schopností, praktických skúseností a možností
znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, určuje postup a časový harmonogram plnenia
jednotlivých opatrení na zvýšenie možností uplatnenia znevýhodneného uchádzača o
zamestnanie na trhu práce. Individuálny akčný plán vypracúva, vyhodnocuje a aktualizuje
odborný poradca v spolupráci so znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie. Po vypracovaní a
vzájomnom odsúhlasení sa individuálny akčný plán stáva záväzným pre znevýhodneného
uchádzača o zamestnanie a pre úrad.
Zákon o službách zamestnanosti upravuje tiež ďalšie aktívne nástroje, resp. opatrenia na
trhu práce: v § 49 príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, v § 49a príspevok na
zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, v § 50 príspevok na podporu
zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, v § 50a príspevok na podporu
udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami, v § 51 príspevok na vykonávanie
70
absolventskej praxe, v § 51a príspevok na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a
prípravy pre trh práce, v § 52 príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb
pre obec, v § 52a príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby, v § 53
príspevok na dochádzku za prácou, v § 53a príspevok na presťahovanie za prácou, v § 53b
príspevok na dopravu do zamestnania, v § 53c podpora začleňovania znevýhodnených
uchádzačov o zamestnanie na trh práce, v § 53d príspevok na vytvorenie nového pracovného
miesta atď.
Osobitné skupiny občanov a služby zamestnanosti
Zákonník práce upravuje postavenie zamestnancov v osobitných životných situáciách
a práve vymedzuje niektoré osobitné skupiny zamestnancov, vo vzťahu k ním majú
zamestnávatelia právne povinnosti, ktoré sú zároveň súčasťou podnikovej sociálnej politiky :
- zabezpečenie zamestnanca pri dočasnej pracovnej neschopnosti, v starobe a zamestnávanie
po návrate do práce (§ 156 a § 157); okrem osobitnej právnej úpravy sociálneho poistenia
je personálnou povinnosťou zamestnávateľa v zákonom vymedzených životných
situáciách zaradiť zamestnancov na pôvodnú prácu a pracovisko, v určitých prípadoch na
inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve,
- zamestnanci so zdravotným postihnutím (§ 158 a § 159 sa určujú povinnosti v oblasti
zamestnávania, zvyšovania kvalifikácie, chránených dielní, chránených pracovísk atď.),
- pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti, materská a rodičovská dovolenka
(§ 166 a nasl.),
- mladiství zamestnanci (§ 171 až § 176).
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov
ustanovuje v rámci pozitívnej diskriminácie aktívne formy politiky trhu práce pri zamestnávaní
osobitných skupín občanov :
- § 50 zákona o službách zamestnanosti sú ustanovenia o osobitných opatreniach pri
zamestnávaní znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vo forme poskytnutia
príspevku na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie,
- v § 51 sa upravuje príspevok na vykonávanie absolventskej praxe (je ňou získanie
odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú
dosiahnutému stupňu vzdelania absolventa školy.
- v ôsmej časti zákon o službách zamestnanosti upravuje pracovnoprávne vzťahy pri
zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím (v ustanoveniach § 55 sa upravuje
postavenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, upravuje sa príprava na
pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím),
71
- zamestnávateľovi, ktorý zriadi chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, poskytuje sa
príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a príspevok na
udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, príspevok občanovi so
zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej
činnosti, príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej
dielne alebo chráneného pracoviska,
- ďalšou formou osobitného pôsobenia zákona o službách zamestnanosti je právna regulácia
(§ 58) agentúry podporovaného zamestnávania
- podľa § 59 sa poskytuje príspevok na činnosť pracovného asistenta zamestnávateľovi alebo
samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím,
- v ustanoveniach § 60 sa upravuje príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej
dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Medzi osobitné skupiny pracovnoprávnych vzťahov z hľadiska subjektov a vonkajších
skutočností služieb zamestnanosti patrí zamestnávanie vyučencov a absolventov škôl
(predzmluvné vzťahy s absolventom učilišťa a kontraktačnú povinnosť zamestnávateľa),
branná povinnosť a alternatívna služba v čase vojny (zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej
povinnosti, zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu),
zamestnávanie dôchodcov, práca obvinených (zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby) atď.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v § 19 ods. 3
písm. m) za daňové výdavky uznáva aj odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania
občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou
s ťažším zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti.
Projekty a programy
Za aktívne opatrenia na trhu práce (§ 54 zákona o službách zamestnanosti) sa považujú
aj projekty prevažne financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, a to najmä
a) projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, ktoré
schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie; tieto projekty sú financované prevažne zo
zdrojov Európskeho sociálneho fondu po schválení ministerstvom alebo z iných zdrojov
schválených ministerstvom,
b) projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, ktoré
schvaľuje ústredie a realizuje úrad; tieto projekty sú financované prevažne zo zdrojov
Európskeho sociálneho fondu po schválení ústredím,
c) projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, ktoré
schvaľuje ministerstvo a realizuje úrad alebo právnická osoba alebo fyzická osoba,
72
d) národné, regionálne alebo pilotné projekty na podporu začleňovania znevýhodnených
uchádzačov o zamestnanie na trh práce podľa § 53c.
Za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj projekty a programy financované alebo
spolufinancované zo štátneho rozpočtu alebo z iných zdrojov, a to najmä
a) projekty na overenie nových aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré
schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie; tieto projekty sú financované zo zdrojov
Európskeho sociálneho fondu a spolufinancované zo štátneho rozpočtu po schválení
ministerstvom,
b) projekty na overenie nových opatrení na trhu práce, ktoré schvaľuje
ústredie a realizuje úrad; tieto projekty sú financované zo štátneho rozpočtu po schválení
ústredím,
c) projekty a programy na zlepšenie situácie rozvoja zamestnanosti v
územnom obvode úradu v rámci partnerstiev podľa § 10 schválených výborom a
realizovaných partnerstvami vytvorenými na tento účel; tieto projekty a programy môžu
byť spolufinancované zo štátneho rozpočtu po schválení ministerstvom,
d) projekty a programy na podporu rozvoja regionálnej zamestnanosti
schválených výborom a realizovaných úradom, ktoré môžu byť spolufinancované zo
štátneho rozpočtu,
e) individuálna štátna pomoc investorovi schválená vládou Slovenskej
republiky alebo Európskou komisiou na základe žiadosti o poskytnutie štátnej pomoci
podľa osobitných predpisov formou príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta
a príspevku na vzdelávanie zamestnanca prijatého na vytvorené nové pracovné miesto
poskytovaných ústredím spôsobom a za podmienok ustanovených v zmluve uzatvorenej
medzi ústredím a prijímateľom individuálnej štátnej pomoci,
f) projekty a programy na podporu rozvoja regionálnej zamestnanosti a
zvyšovania zamestnateľnosti financované zo štátneho rozpočtu, ktoré schvaľuje
ministerstvo a realizuje Fond sociálneho rozvoja,
g) investičná pomoc schválená vládou Slovenskej republiky alebo Európskou
komisiou formou príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta, poskytovaného
ústredím spôsobom a za podmienok ustanovených v zmluve uzatvorenej medzi ústredím
práce a prijímateľom investičnej pomoci.
73
9. Informačné a komunikačné technológie (IKT) a právo
Procesy globalizácie významne vplývajú na svetové a regionálne trhy práce a na politiky
zamestnanosti. Nové IKT majú aj právne aspekty a sú predmetom štartu legislatívnej úpravy aj
v slovenskom právnom poriadku. Relevantné inštitúty v službách zamestnanosti z hľadiska IKT
a právnych aspektov sú (bez poradia dôležitosti) najmä:
- v Desiatej časti zákon o službách zamestnanosti upravuje informačný systém,
zverejňovanie údajov a ochranu údajov. Podľa § 66 (Informačný systém) ústredie a úrad
používajú v informačnom systéme najmä klasifikáciu zamestnaní, štatistickú klasifikáciu
ekonomických činností, klasifikáciu študijných a učebných odborov, číselník územných
obvodov a rezortné číselníky používané v príslušnom aplikačnom programovom vybavení,
- podľa ustanovení § 35a zákona o službách zamestnanosti sa vytvára národná sústava
povolaní ako ucelený informačný systém opisu štandardných nárokov trhu práce na
jednotlivé pracovné miesta. Národná sústava povolaní určuje požiadavky na odborné
zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na
pracovných miestach na trhu práce. Národná sústava povolaní je základným systémovým
rámcom pre tvorbu národnej sústavy kvalifikácií,
- pôsobenie IKT v službách zamestnanosti ovplyvňuje i postavenie zamestnávateľov
a zamestnancov v nových dimenziách vedy a techniky. Podľa ustanovení Čl. 11 Zákonníka
práce zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace s
kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami zamestnanca a údaje, ktoré môžu byť
významné z hľadiska práce, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával.
Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností
zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch
zamestnávateľa tým, že ho sleduje bez toho, aby bol na to upozornený, alebo kontroluje
listové zásielky adresované zamestnancovi ako súkromnej osobe. Ak je u zamestnávateľa
zavedený kontrolný mechanizmus, je zamestnávateľ povinný informovať zamestnanca o
rozsahu kontroly a spôsoboch jej uskutočňovania,
- integrovaný systém typových pozícií (ISTP, pozri k tomu www.trexima.sk a www.istp.sk)
je komplexným informačným systémom, ktorý spĺňa aj mnohé funkcie vo vzťahu
pracovného práva a personálnej práce v oblasti zamestnanosti. Riešiteľská organizácia
74
Trexima Bratislava spol. s r. o. pod gesciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky a pod koordináciou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny umožňuje
voľný prístup na vyhľadávanie voľných pracovných pozícií, na vyhľadávanie a tvorbu
databáz voľných pracovných miest podľa databázy úradov práce, sociálnych vecí a rodiny
a podľa systému Profesia spol. s r. o.. Systém ISTP je kompatibilný s právnou úpravou
služieb zamestnanosti a umožňuje poskytovať informačno - poradenské služby, služby
odborného poradenstva a sprostredkovateľské služby. V systéme je uložený Katalóg
pracovných miest a Kartotéka typových pozícií (KTP), tvoriaca národnú sústavu povolaní,
s kartami typových pozícií, s určením profilov typových pozícií a povolaní podľa
odborných smerov. V databáze sú určené prvky deľby práce, aspekty výkonu práce
a požiadavky na zamestnanca (kvalifikácia, osobnostné a zdravotné požiadavky), popis
pracovnej činnosti v danej profesii, údaje o zárobku a o pracovných podmienkach.
Zamestnávatelia a ich požiadavky na pracovnú pozíciu spolu s predpokladmi, určenými
právnymi predpismi tvoria spoločný pohľad na človeka, ktorý má splniť
v pracovnoprávnom vzťahu ustanovené predpoklady a požiadavky, čím vznikajú profily
typovej pozície. V systéme sa tak tvorí databáza s deľbou práce a s určením požiadaviek
a predpokladov, systém tiež obsahuje popis pracovných činností, údaje o priemernom
zárobku podľa regiónov, o pracovných podmienkach a najmä o konkrétnych požiadavkách
na tzv. vykonávateľa (kvalifikácia, osobnostné požiadavky, zdravotný stav atď.). V rámci
Katalógu pracovných miest možno vytvoriť vlastné podnikové popisy pracovných miest
a možno tak vytvoriť podnikový katalóg pracovných miest. Súčasťou ISTP je i databáza
vzdelávacej sústavy, v rámci predpokladov a požiadaviek sa vymedzujú vzdelávacie cesty
na ich splnenie. V systéme sa tvorí a ukladá Európsky životopis a realizuje sa Osobnostný
profil, ako i analýza individuálneho potenciálu určením osobného profilu a so
zhodnotením spôsobilosti a vyhľadaním vhodného zamestnania ako výsledku analýzy.
Systém ISTP možno použiť v praxi personálnych útvarov, uchádzačov o zamestnanie,
vzdelávacích inštitúcií, služieb zamestnanosti atď. Prostredníctvom internetu možno
v systéme komunikovať kedykoľvek a v ktoromkoľvek čase,
- vyhľadávanie sociálnej legislatívy v oblasti služieb zamestnanosti v právomoci Európskej
únie je prostredníctvom systému EUR – LEX na adrese
www.europa.eu.int/eur-lex/lex/skindex.htm. V časti Zbierky (Zoznam platnej legislatívy
a konsolidovaná legislatíva) treba vyhľadať hľadať Zoznam platnej legislatívy
Spoločenstva. Pod heslom Voľný pohyb pracovníkov a sociálna politika 05 sú
obsiahnuté, okrem iných, kľúčové slová: Štatistika, Voľný pohyb pracovníkov, Európsky
75
sociálny fond (ESF), Zamestnanosť a nezamestnanosť, Programy a štatistiky, Ochrana
pracovníkov, Podpora zamestnanosti atď. Prehľad všetkých oficiálnych dokumentov
Komisie (návrhy, odporúčania, oznámenia), ktoré sú postúpené Rade alebo Komisii
obsahuje systém Pre – Lex (http://ec.europa.eu/prelex/apcnet.cfm?ce=sk), ktorý obsahuje
jednoduché vyhľadávanie a rozšírené vyhľadávanie. Na stránke
http://ec.europa.eu/employment_social /labour_law/directives_fr.htm možno vyhľadávať
(s minimálnou jazykovou prípravou) v systéme Pracovné právo a organizácia práce
predpisy, dokumenty, správy o transpozícii a najnovšie správy o pracovnom práve
v Európskej únii a vo svete. Systém vyhľadávania právnych predpisov Európskej únie
EUR – LEX (www.europa.eu.int/eur-lex/lex/skindex.htm),
- úplné texty sociálnych a pracovnoprávnych predpisov 190 krajín z celého sveta obsahuje
Informačný systém MOP pod názvom NATLEX, báza údajov národnej legislatívy o práci,
o sociálnom zabezpečení a o ľudských právach. Registrované subjekty získavajú
informácie i o prehľade legislatívy a bibliografické informácie, usporiadané podľa
kľúčových slov. Systém NATLEX je v troch jazykoch (angličtina, francúzština,
španielčina). Súčasťou úplných textov sú aj ich zmeny, novelizácia a doplnenie vo veľmi
pružnom čase, ako i prehľad noviniek.Systém prehľadu právnej regulácie členských štátov
MOP NATLEX (www.ilo.org/dyn/natlex/natlex) obsahuje celkové počty právnych
predpisov jednotlivých štátov,
- zamestnávateľ nesmie pri výbere zamestnanca vyžadovať informácie, ktoré sa týkajú
národnosti, rasového pôvodu alebo etnického pôvodu, politických postojov, členstva v
odborových organizáciách, náboženstva, sexuálnej orientácie, informácie, ktoré odporujú
dobrým mravom, a osobné údaje, ktoré nie sú potrebné na plnenie povinností
zamestnávateľa ustanovených osobitným predpisom.22) Zamestnávateľ je povinný na
požiadanie občana preukázať nutnosť vyžadovaného osobného údaja. Kritériá na výber
zamestnanca musia zaručovať rovnosť príležitostí pre všetkých občanov.
76
10. Právo, celoživotné vzdelávanie a celoživotné poradenstvo
Zákon o službách zamestnanosti obsahuje právnu úpravu
- odborných poradenských služieb (§ 43),
- vzdelávania a prípravy pre trh práce (§ 44),
- národných programov vzdelávania a prípravy pre trh práce (§ 45),
- vzdelávania a prípravy pre trh práce uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie
(§ 46),
- vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca (§ 47) atď.
Zákon o službách zamestnanosti v § 8 charakterizuje ako znevýhodneného uchádzača
o zamestnanie na účely tohto zákona aj uchádzača o zamestnanie, ktorý je občan mladší ako 25
rokov veku, ktorý skončil sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako
dvomi rokmi a nezískal svoje prvé pravidelne platené zamestnanie (prvé platené zamestnanie je
zamestnanie, ktoré trvalo viac ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov). Zákon uvádza takého
občana ako „absolvent školy". V rámci pomoci aktívnych opatrení na trhu práce štát poskytuje
zamestnávateľom podľa § 50 Príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača
o zamestnanie a na základe ustanovení § 51 Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe.
Príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v
evidencii uchádzačov o zamestnanie v určenej dĺžke („príspevok") sa poskytuje
zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru
znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Príspevok sa poskytuje mesačne do výšky 100% z
celkovej ceny práce jedného znevýhodneného uchádzača o zamestnanie prijatého na vytvorené
pracovné miesto, najviac vo výške celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej hrubej
mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny
rok. Na účely poskytovania príspevku sa za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie považuje
aj uchádzač o zamestnanie, ktorý vykonával absolventskú prax počas jeho ostatného vedenia v
evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zamestnávateľ je povinný zachovávať vytvorené pracovné
miesto, na ktoré sa poskytuje príspevok, najmenej počas dvoch rokov. Za vytvorenie
pracovného miesta u zamestnávateľa sa považuje zvýšenie počtu pracovných miest, ktoré
predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim
77
obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov. Celková cena práce na účely tohto zákona je
súčet mzdy a úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne
poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom. Príspevok
poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode sa vytvorí pracovné miesto, ak o
tento príspevok zamestnávateľ písomne požiada. Príspevok sa poskytuje najviac počas 24
mesiacov od uzatvorenia písomnej dohody o poskytnutí príspevku podľa odseku 8. Výška
príspevku a dĺžka poskytovania príspevku závisia od príslušnosti okresu, v ktorom sa vytvorí
pracovné miesto, k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci podľa osobitného
predpisu a od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uzatvorí so zamestnávateľom písomnú dohodu o
poskytnutí príspevku. Dohoda o poskytnutí príspevku obsahuje počet pracovných miest a ich
profesijnú štruktúru, maximálnu výšku celkovej ceny práce na každého prijatého
znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, spôsob poskytovania príspevku, záväzok úradu, že
bude poskytovať zamestnávateľovi príspevok mesačne, najneskôr do 30 kalendárnych dní odo
dňa predloženia dokladov zamestnávateľom, záväzok zamestnávateľa, že do určeného termínu
predloží pracovné zmluvy zamestnancov a najneskôr do 30 kalendárnych dní oznámi úradu
každé skončenie pracovného pomeru a ďalšie dohodnuté náležitosti.
Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe ustanovuje § 51 zákona o službách
zamestnanosti. Absolventská prax na účely tohto zákona je získanie odborných zručností a
praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu vzdelania
absolventa školy. Za absolventskú prax za podmienok ustanovených týmto zákonom je možné
považovať aj získavanie alebo prehlbovanie odborných zručností alebo praktických skúseností
uchádzačom o zamestnanie do 25 rokov veku, ktoré rozšíria ich možnosti uplatnenia na trhu
práce. Absolventská prax sa nevykonáva v pracovnom pomere, neuzatvára sa na jej výkon
pracovná zmluva a jej priebeh upravuje iba zákon o službách zamestnanosti, nie však Zákonník
práce. Za absolventa školy sa na účely tohto ustanovenia okrem absolventa školy podľa § 8 ods.
1 písm. a) považuje každý uchádzač o zamestnanie do 25 rokov veku bez ohľadu na to, či
skončil sústavnú prípravu na povolanie, a bez ohľadu na to, či získal pravidelne platené
zamestnanie.
Absolventská prax sa vykonáva na základe uzatvorenej písomnej dohody o absolventskej
praxi medzi absolventom školy vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie v určenej dĺžke
a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi
úradom a zamestnávateľom. Absolventská prax sa vykonáva najviac 6 mesiacov bez možnosti
jej predĺženia v rozsahu 20 hodín týždenne. Opakovane môže uchádzač o zamestnanie začať
78
vykonávať absolventskú prax najskôr po uplynutí 12 mesiacov od skončenia vykonávania
predchádzajúcej absolventskej praxe. Začiatok pracovného času a jeho rozvrh určuje
zamestnávateľ. Po skončení absolventskej praxe vydá zamestnávateľ absolventovi školy
potvrdenie o vykonaní absolventskej praxe. Počas vykonávania absolventskej praxe poskytuje
úrad absolventovi školy paušálny príspevok vo výške 1 700 Sk mesačne na úhradu jeho
nevyhnutných osobných výdavkov spojených s vykonávaním absolventskej praxe. Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny poskytne absolventovi školy náhradu poistného na úrazové poistenie
počas vykonávania absolventskej praxe, ak absolvent školy uzatvorí zmluvu o úrazovom
poistení podľa odseku 8 písm. g). Počas vykonávania absolventskej praxe má absolvent školy
nárok na voľno v rozsahu desiatich pracovných dní. Tento nárok vzniká najskôr po uplynutí
dvoch mesiacov vykonávania absolventskej praxe. Okrem poskytnutia voľna v rozsahu desiatich
pracovných dní zamestnávateľ ospravedlní absolventovi školy neprítomnosť na vykonávaní
absolventskej praxe z dôvodu jeho dočasnej pracovnej neschopnosti alebo z dôvodu ošetrovania
člena rodiny.
Dohoda o absolventskej praxi medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a
absolventom školy vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie obsahuje najmä záväzok
úradu zabezpečiť absolventovi školy vykonávanie absolventskej praxe u dohodnutého
zamestnávateľa, záväzok absolventa školy vykonávať absolventskú prax u zamestnávateľa
dohodnutého úradom, začiatok a dĺžku vykonávania absolventskej praxe, druh vykonávaných
pracovných činností počas vykonávania absolventskej praxe, záväzok absolventa školy
dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, vnútorné predpisy zamestnávateľa a predpisy na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní absolventskej praxe, s ktorými bol
preukázateľne oboznámený, záväzok absolventa školy uhradiť úradu náhradu škody, ktorú
spôsobil zamestnávateľovi úmyselným konaním, záväzok absolventa školy uzatvoriť poistnú
zmluvu o úrazovom poistení počas vykonávania absolventskej praxe, záväzok úradu uhrádzať
absolventovi školy paušálny príspevok podľa odseku 5 do desiatich dní po uplynutí
kalendárneho mesiaca, za ktorý sa paušálny príspevok poskytuje.
Dohoda medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a zamestnávateľom
uzatvorená podľa § 51 odseku 3 zákona o službách zamestnanosti obsahuje najmä záväzok
zamestnávateľa vytvárať absolventovi školy podmienky na vykonávanie absolventskej praxe,
druh vykonávaných pracovných činností počas vykonávania absolventskej praxe, záväzok
zamestnávateľa preukázateľne oboznámiť absolventa školy so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, s vnútornými predpismi a predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
vykonávaní absolventskej praxe, záväzok zamestnávateľa viesť evidenciu dochádzky absolventa
79
školy a predkladať ju mesačne do desiatich pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca
úradu, záväzok zamestnávateľa oznámiť úradu neúčasť absolventa školy na vykonávaní
absolventskej praxe, ako aj predčasné skončenie vykonávania absolventskej praxe najneskôr do
dvoch pracovných dní, záväzok zamestnávateľa, že povereným zamestnancom úradu umožní
vykonať kontrolu plnenia tejto dohody, záväzok zamestnávateľa, že nezníži počet pracovných
miest z dôvodu prijatia uchádzača o zamestnanie na vykonávanie absolventskej praxe.
Zamestnávateľ a absolvent školy ako zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu majú
rovnaké povinnosti a práva ako v ostatných prípadoch. V rámci predzmluvných vzťahov
Zákonník práce (§ 41) uvádza, že zamestnávateľ môže od fyzickej osoby, ktorá sa uchádza
o prvé zamestnanie, vyžadovať len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má vykonávať.
V rámci aktívnej formy vzdelávania a prípravy pre trh práce (§ 44) sa táto činnosť
chápe ako teoretická alebo praktická príprava, ktorá umožňuje získať nové vedomosti a odborné
zručnosti na účel pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie vo
vhodnom zamestnaní alebo na účel udržania zamestnanca v zamestnaní, najmä vzdelávacími
aktivitami zameranými na dokončenie vzdelania na základnej škole alebo štúdia na strednej
škole na účely získania dokladu o ukončení vzdelania na základnej škole alebo štúdia na
strednej škole v poslednom ročníku príslušnej školy na základe projektov a programov podľa §
46 ods. 3, na vzdelávanie a prípravu na konkrétne pracovné miesto na základe prísľubu
zamestnávateľa na prijatie do zamestnania a na vzdelávanie a prípravu na začatie
prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Vzdelávanie a príprava pre
trh práce nie je teoretická alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný
zabezpečovať pre zamestnanca podľa príslušných právnych predpisov a na ktorej je
zamestnanec povinný sa zúčastňovať v súvislosti s výkonom svojho zamestnania. Vzdelávanie a
prípravu pre trh práce podľa tohto zákona zabezpečuje úrad pre uchádzača o zamestnanie a pre
záujemcu o zamestnanie a zamestnávateľ pre svojho zamestnanca. Podľa § 47 sa realizuje
aktívna forma trhu práce vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca, ktorú na účely
tohto zákona vykonáva zamestnávateľ v záujme ďalšieho pracovného uplatnenia svojich
zamestnancov formou všeobecného vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca a
špecifického vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca.
Všeobecné vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca na účely tohto zákona je teoretická
alebo praktická príprava, ktorá poskytuje vedomosti a odborné zručnosti široko využiteľné u
viacerých zamestnávateľov a ktoré prispievajú k zlepšeniu zamestnateľnosti zamestnanca.
Špecifické vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca na účely tohto zákona je teoretická
alebo praktická príprava, ktorá poskytuje vedomosti a odborné zručnosti využiteľné u súčasného
80
zamestnávateľa a ktoré sú iba čiastočne využiteľné u iných zamestnávateľov. Vzdelávanie a
príprava pre trh práce zamestnanca sa uskutočňujú v pracovnom čase a sú prekážkou v práci na
strane zamestnanca; za toto obdobie patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho
priemerného mesačného zárobku. Mimo pracovného času sa vzdelávanie a príprava pre trh
práce zamestnanca uskutočňujú len vtedy, ak je to nevyhnutné vzhľadom na spôsob ich
zabezpečenia. Na základe uzatvorenej písomnej dohody môže úrad poskytnúť zamestnávateľovi
príspevok na vzdelávanie a na prípravu pre trh práce zamestnanca najviac do výšky 90 %
oprávnených nákladov na vzdelávanie a na prípravu pre trh práce zamestnanca, ak po ich
skončení bude zamestnávateľ zamestnávať zamestnanca najmenej počas dvanástich mesiacov
alebo ak sa vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca uskutočňujú ako súčasť opatrení,
ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo obmedziť hromadné prepúšťanie.
Dohoda o poskytnutí príspevku na vzdelávanie a na prípravu pre trh práce zamestnanca
uzatvorená podľa § 47 odseku 5 obsahuje najmä zameranie vzdelávania a prípravy pre trh práce,
dĺžku trvania vzdelávania a prípravy pre trh práce vrátane dátumu začiatku a skončenia,
kalkuláciu oprávnených nákladov na jedného účastníka, výšku úhrady oprávnených nákladov,
podmienky poskytovania úhrady oprávnených nákladov, podmienky vrátenia uhradených
oprávnených nákladov v prípade nedodržania dohody. Zákon o službách zamestnanosti ukladá
zamestnávateľovi pri výbere dodávateľa služby vzdelávania postupovať podľa osobitných
predpisov. Aktívnymi nástrojmi na trhu práce v zmysle zákona o službách zamestnanosti sú
podľa ustanovení § 53 príspevok na dochádzku za prácou a podľa ustanovení § 54 sú tzv.
projekty a programy (projekty prevažne financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu
atď.).
81
82
11. Personálna práca a pracovné právo
Rozvoj a riadenie ľudských zdrojov, personálne činnosti a práca s ľuďmi majú
v modernej spoločnosti stále stúpajúci význam, realizujú sa najmä v oblastiach personalistiky,
personálnej práce a personálneho riadenia. V podnikoch sa buduje personálny manažment
ako súčasť manažérskych aktivít, činností a manažérskych procesov. Obsahom personálneho
riadenia je ďalej hodnotenie a meranie práce na konkrétnom pracovnom mieste, plánovanie
personálnych zdrojov, motivačné a stimulačné činnosti, ovplyvňovanie sociálnej klímy
v podniku, komparácia vnútorných i vonkajších hodnôt, vzdelávacie aktivity, mzdová politika,
vedenie evidenčných agend atď.
Personálne riadenie a personálne rozhodovanie vytvárajú širokú sieť súčinnosti
a spolurozhodovania vo vzťahu k orgánom odborových a zamestnávateľských orgánov
a organizácií i novo vytváraných zamestnaneckých orgánov zástupcov zamestnancov –
zamestnaneckých rád. V personálnych agendách vznikajú vzťahy s inými orgánmi pracovného
práva a sociálneho zabezpečenia, napr. vzťahy s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny,
s orgánmi Sociálnej poisťovne, s Inšpekciou práce, so zdravotnými poisťovňami, so subjektami
doplnkového dôchodkového sporenia, tieto vzťahy majú stále viac medzinárodnú dimenziu.
Služby zamestnanosti, personalistika a pracovné právo musia zohrávať úlohy spoločných
komplexných a koncepčných nástrojov posilnenia konkurencieschopnosti aj v strategickom
a podnikateľskom manažmente, a to najmä v rámci rastu vzdelanosti, v kreativite, pri zvyšovaní
produktivity a kvality práce, v budovaní poznatkového manažmentu, v riadení a rozvoji
ľudského kapitálu. Postavenie vedúcich zamestnancov, ale i ostatných zamestnancov vyžadujú
ich rýchlosť, odbornosť, flexibilitu, adaptabilitu, polyvalenciu a osobitné právne prostredie pre
ich pôsobenie vo svetovom konkurenčnom prostredí. Problematika ekonómie času má právne
dôsledky, pôsobí na ekonomické potreby flexibility a ochrany ľudí, na pružnosť uvoľňovania
a prijímania zamestnancov, rovnaké dôsledky majú strategické rozhodnutia v oblasti
konkurencieschopnosti, v politickej rovine sú to implementácie a modifikácie tzv. Lisabonskej
stratégie, vypracovanej Európskou úniou, vrátane strategických sociálnych a ekonomických
inštitútov sociálnej kohézie, sociálnej inklúzie, flexikurity, rozvíjania sociálnych
a ekonomických práv v systéme ľudských, občianskych a politických práv.
Demografické zmeny a starnutie populácie má tiež sociálne, personálne a právne aspekty
(„populácia starne, avšak ľudia mladnú“), s tým súvisí potreba zamestnávania a programovania
života a realizácie pre starších zamestnancov, udržanie a stabilizácia zamestnancov v podniku,
ale i rešpektovanie národných zvláštností a tradícií v personálnej práci, uplatňovanie európskych
princípov subsidiarity a proporcionality aj na podnikovej a vo vnútropodnikovej úrovni,
83
v prepojení na solidaritu, na demokratizáciu riadenia, na vzdelávanie, na podnikovú sociálnu,
personálnu a právnu kultúru, na sociálnu a spoločenskú zodpovednosť firiem atď.
Riadenie ľudských zdrojov smeruje k zabezpečovaniu potrieb ľudských zdrojov, k
optimalizácii využívania ľudských zdrojov, k vstupu do verejného trhu práce vo vnútri štátu
i v medzinárodnom trhu práce, k rozvoju človeka ako osobnosti atď.
84
12. Pracovnoprávne vzťahy orgánov služieb zamestnanosti a obchodných spoločností
Zamestnávateľ vystupuje ako účastník právnych vzťahov služieb zamestnanosti (§ 3),
zároveň ako subjekt personálnej práce pôsobí v systéme služieb zamestnanosti pri obsadzovaní
voľných pracovných miest, plní povinnosti pri zamestnávaní cudzincov, pôsobí v oblasti
aktívnych opatrení na trhu práce, komunikuje s príslušnými úradmi pri vedení evidencie
voľných pracovných miest, evidencii zamestnávateľov, v informačných a politických služieb,
v oblasti vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca, v systéme príspevkov
(zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, vykonávanie absolventskej praxe,
aktivačná činnosť, dochádzka za prácou). Zamestnávatelia spolupracujú v oblasti podpory
občanov so zdravotným postihnutím. Povinnosti zamestnávateľov v oblasti služieb
zamestnanosti upravuje príslušný zákon o službách zamestnanosti v § 62, vrátane povinností
zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím, zadávaním zákaziek na
účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím atď.
Zamestnávateľ môže získavať zamestnancov v potrebnom počte a v štruktúre vlastným
výberom alebo za pomoci úradov na celom území Slovenskej republiky. Zamestnávateľ nesmie
zverejňovať ponuky zamestnania, ktoré obsahujú akékoľvek obmedzenia a diskrimináciu podľa
rasy, farby pleti, pohlavia, veku, jazyka, viery a náboženstva, zdravotného postihnutia,
politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu,
príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu, manželského stavu a rodinného
stavu.
V § 63 zákona o službách zamestnanosti sú upravené povinnosti zamestnávateľa pri
zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím, ktorý je povinný
a) zabezpečovať pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, vhodné
podmienky na výkon práce,
b) vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím a
venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania,
c) viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a,
d) zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a; ak
zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie
vedie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v počte, ktorý
predstavuje 3 ,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.
Citované ustanovenia zákona o službách zamestnanosti pôsobia proti zásadám pracovného
práva o zmluvnej slobode a o zmluvnej podstate pracovnoprávnych vzťahov. Zavádza sa,
85
v dôsledku spoločenského záujmu, preferencia občanov so zdravotným postihnutím
prostredníctvom tzv. kontraktačnej povinnosti zamestnávateľov uzavrieť pracovné pomery s
určitou skupinou občanov, ktorí sú zdravotne postihnutí.
Zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1
písm. a, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, si na účely plnenia povinného podielu zamestnávania
zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa odseku 1 písm. d započítava, ako keby
zamestnával troch takých občanov. Celkový počet zamestnancov je v tejto súvislosti priemerný
evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok. Do celkového počtu
zamestnancov sa nezapočítavajú zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí.
Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným
postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a na celkovom počte svojich zamestnancov za
predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka na tlačive
predpísanom ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.
Zákon o službách zamestnanosti v § 64 upravuje mechanizmus zadávania zákaziek na
účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ktorými
sa realizujú povinnosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného
podielu. Pri nesplnení uvedených povinností zamestnávateľ podľa § 65 zákona o službách
zamestnanosti je povinný odviesť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania
občanov so zdravotným postihnutím.
Súčasťou pracovnoprávnych vzťahov zamestnávateľov a inštitúcií v oblasti služieb
zamestnanosti je i ich regionálna dimenzia.
V regionálnom rozvoji pôsobí predovšetkým zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore
regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky podpory
regionálneho rozvoja a pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov pri
poskytovaní tejto podpory. Pracovnoprávne aspekty regionálneho rozvoja majú najmä oblasti
rastu potenciálov regiónov, sociálne a ekonomické partnerstvo, využívanie fondov Európskej
únie. Podpora regionálneho rozvoja je zameraná, okrem iného, na vytváranie nových
pracovných miest a stabilizovanie ohrozených pracovných miest, na rozvoj ľudských zdrojov s
cieľom dosahovať rovnováhu vo vývoji dopytu a ponuky na regionálnom trhu práce a vytvárať
rovnosť pracovných príležitostí pre mužov a ženy, zlepšenie sociálnej infraštruktúry regiónu,
pôsobiť na verejné práce podporujúce rozvoj regiónu. Podporované regióny sú
charakterizované i z hľadiska trhu práce a nezamestnanosti, podpora regionálneho rozvoja sa
86
vykonáva formou národnej stratégie regionálneho rozvoja, programových dokumentov,
programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja a programu
hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce.
Aj v oblasti služieb zamestnanosti sa realizuje systém štátnej pomoci, ktorý bližšie
upravuje zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov. Štátnou
pomocou podľa citovaného zákona sa rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú
poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z
prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi.
Citovaný zákon sa vzťahuje na podnikateľov a združenia podnikateľov, štátne orgány, vyššie
územné celky, obce a iné právnické osoby poskytujúce štátnu pomoc podľa osobitného zákona.
Štátna pomoc sa môže poskytnúť v súlade s týmto zákonom, osobitnými zákonmi (oblasť
exportu a importu, zahraničného obchodu, sociálneho poistenia) a právnymi predpismi
Európskeho spoločenstva vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc:
- Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22.3.1999, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá
uplatňovania článku 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev, L 083, 27/03/1999),
- Nariadenie Komisie (ES) č. 68/2001 z 12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva na vzdelávaciu pomoc (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev, L 010, 13/01/2001),
- Nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12.1. 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva pri pomoci de minimis,
- Nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva na podporu štátu malým a stredným podnikateľom
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 010, 13/01/2001),
- Nariadenie Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12.12.2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88
Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na štátnu pomoc pre zamestnanosť
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 337, 13/12/2002).
Pri uplatňovaní uvedených európskych noriem bola vypracovaná „Schéma na podporu
tvorby a udržania pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím“, ktorá bola
publikovaná odo dňa 31. marca 2005 v Obchodnom vestníku č. 62/2005 (Schéma pomoci de
minimis - DM - 2/5). V § 2 zákona o štátnej pomoci je uvedený negatívnym spôsobom zákaz
poskytovania štátnej pomoci, ktorá narušuje alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým,
že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitého tovaru alebo poskytovanie služieb,
87
ak poskytnutie štátnej pomoci nepriaznivo ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi
spoločenstva. Štátna pomoc nie je zakázaná, ak sa má poskytnúť na úhradu škôd spôsobených
prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalosťami alebo ak má sociálny charakter
a poskytuje sa jednotlivým spotrebiteľom a nie je založená na diskriminácii pôvodu výrobku
alebo služby. Osobitný zákaz platí v prípade podnikateľa, ktorý porušil zákaz nelegálneho
zamestnávania.
Zákaz poskytovania štátnej pomoci sa nevzťahuje
- na minimálnu pomoc na základe Nariadenia Komisie (ES) č. 69/2001 z 12.1.2001 o
uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na pomoc de
minimis (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 010, 13/01/2001),
- na štátnu pomoc poskytnutú v súlade s právnymi predpismi spoločenstva o skupinových
výnimkách, napríklad podľa ustanovení článku 3 Nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 z
12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na
podporu štátu malým a stredným podnikateľom (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev, L 010, 13/01/2001) alebo na základe článku 3 Nariadenia Komisie (ES) č.
68/2001 z 12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva na vzdelávaciu pomoc (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 010,
13/01/2001) a podľa článku 3 Nariadenia Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12.12.2002 o
uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na štátnu
pomoc pre zamestnanosť (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 337, 13/12/2002).
V ustanoveniach § 4 citovaného zákona sú uvedené okruhy štátnej pomoci, ktorá sa
môže poskytnúť na podporu
a) hospodárskeho rozvoja regiónov, v ktorých je životná úroveň mimoriadne nízka alebo v
ktorých je vysoká nezamestnanosť; bližšie podrobnosti ustanovuje k tomu Usmernenie
Komisie o národnej regionálnej pomoci č. 98/C 74/06 z 10.3.1998 v znení neskoršej
zmeny a doplnenia z 9. 9. 2000 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, C 258,
9/9/2000),
b) uskutočnenia významného projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu
vážnych nedostatkov vo fungovaní hospodárstva,
c) rozvoja určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, ak táto
pomoc zásadne neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so záujmom
spoločného trhu spoločenstva,
d) kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ak táto pomoc neovplyvní podmienky
obchodu tak, že by boli v rozpore so záujmom spoločného trhu spoločenstva.
88
Štátna pomoc sa môže poskytnúť na rozvoj regiónov, na vzdelávanie zamestnancov, na
podporu zamestnanosti, na výskum a vývoj, na životné prostredie, pre malého podnikateľa alebo
stredného podnikateľa a na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach.
Zákon podľa princípov európskeho práva ustanovuje odvetvia, do ktorých sa tiež
môže štátna pomoc poskytovať, a to pre oceliarsky priemysel, pre lodiarsky priemysel, pre
automobilový priemysel, pre priemysel syntetických vlákien, na podporu rudného baníctva a
uhoľného baníctva, na podporu dopravy a na iný druh podpory, ak tak rozhodne Rada.
Zákon definuje ako formy štátnej pomoci priamu formu (dotácia, príspevok, grant, úhrada
úrokov alebo časti úrokov z úveru poskytnutého podnikateľovi, úhrada časti úveru a návratná
finančná výpomoc) a ako nepriamu formu (poskytnutie štátnej záruky alebo bankovej záruky,
poskytnutie úľavy na dani alebo penále, pokute, úroku alebo na iných sankciách podľa
osobitného predpisu, predaj nehnuteľného majetku štátu alebo obce za cenu nižšiu, ako je trhová
cena, poskytovanie poradenských služieb bezplatne alebo za čiastočnú úhradu, odklad platenia
dane alebo povolenie zaplatenia dane v splátkach). Podľa ustanovení citovaného zákona štátna
pomoc sa môže poskytnúť podľa schém štátnej pomoci alebo ako individuálna štátna pomoc. Na
poskytnutie štátnej pomoci nie je právny nárok, štátna pomoc sa poskytuje na základe zmluvy s
výnimkou štátnej pomoci poskytovanej nepriamou formou.
Podmienky na prípravu verejných prác, ich posudzovanie, kvalitu, hodnotenie a
vykonávanie štátneho dozoru nad verejnými prácami upravuje zákon č. 254/1998 Z. z.
o verejných prácach v znení neskorších predpisov. Verejnou prácou je činnosť na prípravu
a uskutočňovanie stavby alebo zmeny dokončenej stavby, financovanej celkom alebo sčasti
z verejných financií. Rozvojovou verejnou prácou je verejná práca nad 40 miliónov Sk, ktorou
sa vykonáva hospodárska a sociálna politika vlády a zabezpečuje politika rozvoja odvetvia alebo
rozvoj regiónu.
Podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa
zjednodušuje usporiadanie vlastníckych vzťahov potrebné na prípravu stavieb, ktoré sú
významnou investíciou. Významná investícia je stavba určená na výrobu, výskum alebo vývoj,
ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky,
ak a) finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú v sume najmenej 1 miliardy Sk
investičných nákladov, b) je národohospodársky významná a c) vláda Slovenskej republiky o
nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Významnou investíciou je aj stavba určená na výrobu (služby), ktorej výstavbu bude
zabezpečovať aj podnik, ktorý nespĺňa citované podmienky, ak a) uskutočnenie tejto stavby je
89
nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania výroby, výskumu alebo vývoja vo významnej
investícii, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí, alebo bude jej dodávateľom
súčiastok, dielov alebo polotovarov pre finálne výrobky, b) je národohospodársky významná a
c) vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. V prípade, že investícia
bude realizovaná na území okresu, v ktorom je miera evidovanej nezamestnanosti najmenej
15 % podľa údajov zverejňovaných Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky k poslednému dňu kalendárneho polroka predchádzajúceho kalendárnemu polroku, v
ktorom bola predložená žiadosť, suma finančných prostriedkov potrebných na uskutočnenie
stavby sa znižuje na polovicu, teda na pol miliardy Sk.
Od 1. januára 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky poskytovania investičnej
pomoci na rozvoj regiónov a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri poskytovaní investičnej
pomoci a kontrole jej použitia. Poskytuje sa, okrem iného, vo forme príspevku na vytvorené
nové pracovné miesta podľa osobitného predpisu (§ 54 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti).
Súčasťou prameňov regulácie pre úrady práce je i Metodické usmernenie RO č.
N3/2007 (pozri k tomu Programový manuál pre Operačný program Zamestnanosť
a sociálna inklúzia, december 2007).
90
13. Ochrana osobných údajov
V súvislosti s novými trendami a ochranou ľudských a občianskych práv novela
Zákonníka práce z roku 2007 priniesla formuláciu nového základného článku ako zásadu
pracovného práva v Čl. 11:
- Zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace s
kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami zamestnanca a údaje, ktoré môžu byť významné
z hľadiska práce, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával. Zamestnávateľ
nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa
narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým,
že ho sleduje bez toho, aby bol na to upozornený, alebo kontroluje listové zásielky adresované
zamestnancovi ako súkromnej osobe. Ak je u zamestnávateľa zavedený kontrolný
mechanizmus, je zamestnávateľ povinný informovať zamestnanca o rozsahu kontroly a
spôsoboch jej uskutočňovania,
- Deviata časť zákona o službách zamestnanosti ustanovuje základné povinnosti
zamestnávateľov v oblasti služieb zamestnanosti, ktoré sú realizované v personálnej práci
ako pramene pracovného práva :
- v § 62 sa ustanovuje právo zamestnávateľa získavať zamestnancov v potrebnom počte a v
štruktúre vlastným výberom alebo za pomoci úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na celom
území Slovenskej republiky,
- zamestnávateľ podľa § 62 ods. 1 nesmie zverejňovať ponuky zamestnania, ktoré obsahujú
akékoľvek obmedzenia a diskrimináciu podľa rasy, farby pleti, pohlavia, veku, jazyka, viery a
náboženstva, zdravotného postihnutia, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti,
národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku,
rodu, manželského stavu a rodinného stavu,
- v rámci predzmluvných vzťahov (§ 62 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti) zamestnávateľ
nesmie pri výbere zamestnanca vyžadovať informácie, ktoré sa týkajú národnosti, rasového
pôvodu alebo etnického pôvodu, politických postojov, členstva v odborových organizáciách,
náboženstva, sexuálnej orientácie, informácie, ktoré odporujú dobrým mravom, a osobné
údaje, ktoré nie sú potrebné na plnenie povinností zamestnávateľa ustanovených v zákone č.
428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (zamestnávateľ je
povinný na požiadanie občana preukázať nutnosť vyžadovaného osobného údaja; kritériá na
výber zamestnanca musia zaručovať rovnosť príležitostí pre všetkých občanov).
Podľa ustanovení § 67 zákona o službách zamestnanosti o zverejňovaní údajov a o
ochrane údajov možno údaje o občanoch a o voľných pracovných miestach získavať, spracúvať
91
a poskytovať len na účely služieb zamestnanosti. Osobné údaje zo svojho informačného systému
môže ústredie a úrad poskytovať len so súhlasom osoby, ktorej sa údaje priamo dotýkajú, alebo
ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis. Orgánom štátnej správy, samosprávnym
krajom, Sociálnej poisťovni, obciam, súdom a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom
sa údaje o uchádzačoch o zamestnanie a záujemcoch o zamestnanie a o voľných pracovných
miestach poskytujú bezplatne. Orgánom štátnej správy sa poskytujú štatistické informácie a
analýzy o trhu práce bezplatne. Ústredie a úrad poskytujú štatistické údaje o uchádzačoch o
zamestnanie a údaje zo svojich administratívnych zdrojov Štatistickému úradu Slovenskej
republiky podľa osobitného predpisu. Ústredie zverejňuje štatistické informácie o
nezamestnanosti a o aktívnych opatreniach na trhu práce a o aktivačnej činnosti uchádzačov o
zamestnanie v súlade s metodickými pokynmi, ktoré vydá ministerstvo; informácie zverejňuje
za vykazovaný mesiac najneskôr do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Úrad môže
štatistické údaje o zamestnávateľovi zverejňovať len so súhlasom príslušného zamestnávateľa.
Na ochranu údajov vytvára ústredie a úrad potrebné technické a organizačné podmienky.
Ústredie zverejňuje zoznam fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým eviduje
ústredie a úrad pohľadávky. Zoznam fyzických osôb obsahuje a) meno a priezvisko fyzickej
osoby, b) trvalý pobyt alebo prechodný pobyt fyzickej osoby, c) výšku pohľadávky. Zoznam
právnických osôb obsahuje a) obchodné meno právnickej osoby, b) sídlo právnickej osoby,
c) výšku pohľadávky. Na zverejnenie uvedených údajov sa nevyžaduje súhlas fyzickej osoby a
právnickej osoby, ktorých sa údaje týkajú.
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov
upravuje v § 9 výnimky z obmedzení pri spracúvaní osobitných kategórií osobných údajov aj
z hľadiska spracovania osobných údajov v oblasti pracovného práva a v službách zamestnanosti.
92
14. Služby zamestnanosti, organizácia a konanie
V službách zamestnanosti prebiehajú administratívnoprávne vzťahy, vykonáva sa
rozhodovacia činnosť, aplikácia práva, riešenie sporných situácií atď.
Základným východiskom pre budovanie správy služieb zamestnanosti ako súčasti
verejnej správy a subsystému sociálnej architektúry je zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch
štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení neskorších
predpisov, ktorý upravuje zriadenie a postavenie orgánov štátnej správy v oblasti
a) sociálnych vecí a rodiny a
b) služieb zamestnanosti.
Orgánmi štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti sú (§ 2):
a) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a
c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
V rámci riadenia výkonu štátnej správy
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
a) riadi výkon štátnej správy uskutočňovanej Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a
úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny,
b) schvaľuje vnútornú organizačnú štruktúru Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
c) schvaľuje návrhy Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov práce, sociálnych vecí
a rodiny na zriadenie a zrušenie pracoviska podľa § 6, ak si to vyhradí,
d) kontroluje výkon štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti,
e) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v
prvom stupni rozhoduje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
f) určuje Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny úlohy v oblasti politiky trhu práce
vyplývajúce zo stratégie zamestnanosti,
g) určuje v spolupráci so Štatistickým úradom Slovenskej republiky rezortné štatistické
zisťovania a administratívne zdroje v oblasti sociálnych vecí a politiky trhu práce,
h) určuje minimálny obsah, rozsah a periodicitu zberu a spracovania údajov v oblasti
sociálnych vecí a služieb zamestnanosti,
i) určuje postup a podrobnejšie podmienky udeľovania povolenia na zamestnanie cudzincovi
alebo osobe bez štátnej príslušnosti,
j) zodpovedá za tvorbu koncepcie rozvoja v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti,
93
k) je orgánom, prostredníctvom ktorého predkladá Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a
úrady práce, sociálnych vecí a rodiny podklady na zostavenie návrhu systemizácie na
každý rozpočtový rok,
l) usmerňuje zamestnávanie cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti v Slovenskej republike
a občanov Slovenskej republiky v zahraničí,
m) plní ďalšie úlohy, ak tak ustanoví osobitný predpis.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len "ústredie") pôsobí pre územné
obvody všetkých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny ako rozpočtová organizácia štátu, ktorá
je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva so sídlom v Bratislave.
Ústredie vo vzťahu k službám zamestnanosti
a) vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti a plní úlohy
podľa osobitných predpisov (zákon o službách zamestnanosti), okrem iných kompetencií
na úsekoch
- evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie a evidencie voľných
pracovných miest,
- sprostredkovania vhodného zamestnania,
- poskytovania poradenských služieb,
- vzdelávania a prípravy na trh práce,
- aktívnych opatrení na trhu práce,
- zvýšenej starostlivosti o pracovné uplatnenie osobitných skupín občanov,
- prípravy a realizácie projektov spolufinancovaných z Európskeho sociálneho fondu,
b) riadi, kontroluje, koordinuje a metodicky usmerňuje výkon štátnej správy v oblasti
služieb zamestnanosti uskutočňovaný úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny,
c) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v
prvom stupni rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
d) určuje územné obvody, v ktorých sa v príslušnom kalendárnom roku budú realizovať
osobitné opatrenia v oblasti služieb zamestnanosti,
e) schvaľuje vnútornú organizačnú štruktúru úradov práce, sociálnych vecí a rodiny,
f) spracúva štatistické výkazy podľa § 3 písm. g) a predkladá ich ministerstvu,
g) zabezpečuje tvorbu, prevádzku a rozvoj jednotného informačného systému v oblasti
sociálnych vecí a služieb zamestnanosti,
94
h) organizuje a zabezpečuje odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie
zamestnancov ústredia, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a zariadení sociálnych
služieb,
i) spolupracuje so samosprávnymi krajmi pri tvorbe koncepcií regionálneho rozvoja v
oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti,
j) realizuje záväzky vyplývajúce pre Slovenskú republiku z uzatvorených medzinárodných
zmlúv v oblasti sociálnych vecí a zamestnanosti atď.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny má pôsobnosť pre územný obvod jedného okresu alebo
viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja ako rozpočtová organizácia štátu, ktorá je
svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ústredia. Úrad, okrem kompetencií
v sociálnych veciach a vo veciach rodiny
a) vykonáva štátnu správu v oblasti služieb zamestnanosti a plní úlohy podľa osobitných
predpisov (zákon o službách zamestnanosti) na úsekoch evidencie nezamestnaných
občanov hľadajúcich zamestnanie a evidencie voľných pracovných miest,
sprostredkovania vhodného zamestnania, poskytovania poradenských služieb,
vzdelávania a prípravy na trh práce, aktívnych opatrení na trhu práce, zvýšenej
starostlivosti o pracovné uplatnenie osobitných skupín občanov, prípravy a realizácie
projektov spolufinancovaných z Európskeho sociálneho fondu,
b) vykonáva v prvom stupni štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb
zamestnanosti,
c) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v
prvom stupni koná a rozhoduje obec pri prenesenom výkone štátnej správy alebo
zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo
príspevkovú organizáciu,
d) získava podklady a posudzuje ich na účely poskytovania dotácií v pôsobnosti
ministerstva,
e) vedie evidenciu fyzických osôb a právnických osôb na účely poskytovania dotácií v
pôsobnosti ministerstva,
f) prejednáva priestupky podľa osobitného predpisu (podľa § 7 zákona č. 82/2005 Z. z.
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov) atď.
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov definuje v §
11 služby zamestnanosti na účely tohto zákona ako systém inštitúcií a nástrojov podpory a
pomoci účastníkom trhu práce pri
95
a) hľadaní zamestnania,
b) zmene zamestnania,
c) obsadzovaní voľných pracovných miest a
d) uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné
uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú
a) ústredie a úrad,
b) právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania,
poskytujú odborné poradenské služby a uplatňujú aktívne opatrenia na trhu práce na
základe uzatvorenej písomnej dohody s príslušným úradom alebo na základe
uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva podľa § 10,
c) právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za
úhradu,
d) agentúra dočasného zamestnávania a
e) agentúra podporovaného zamestnávania.
Nástroje podpory a pomoci sú nástroje poskytované podľa § 32 až 60 a § 65b citovaného
zákona.
Zákon o službách zamestnanosti ustanovuje kompetencie ústredia a úradov práce,
sociálnych vecí a rodiny. Do pôsobnosti ústredia patrí
a) riadiť, kontrolovať a koordinovať činnosť úradov v oblasti služieb zamestnanosti,
b) vypracúvať návrh priorít služieb zamestnanosti na príslušný rok a predkladať ho na
schválenie Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
c) určovať minimálny rozsah služieb zamestnanosti, ktoré poskytuje úrad,
d) vypracúvať a realizovať celoštátne projekty na zlepšenie situácie na trhu práce
financované z Európskeho sociálneho fondu,
e) metodicky usmerňovať úrady pri vypracúvaní a realizácii projektov na zlepšenie
situácie na trhu práce vo svojom územnom obvode financovaných z Európskeho
sociálneho fondu,
f) schvaľovať celoštátne programy vzdelávania a prípravy pre trh práce po prerokovaní
s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky,
g) schvaľovať a realizovať projekty a programy podľa § 45, § 53c až 53d a § 54,
h) rozpočtovať, spravovať a prerozdeľovať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu
pre jednotlivé úrady na poskytovanie príspevku podľa § 57a,
i) zabezpečovať činnosti podľa § 50b, § 53c, § 57a a 65b,
96
j) zriaďovať zariadenia na plnenie úloh podľa tohto zákona,
k) zabezpečovať činnosť odborného konzília posudkových lekárov a vydávať posudok
odborného konzília posudkových lekárov,
l) vydať, zmeniť, pozastaviť, zrušiť alebo vydať duplikát povolenia právnickej osobe
alebo fyzickej osobe na
1. sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa § 26 ods. 1 alebo § 27 ods. 2,
2. činnosť agentúry dočasného zamestnávania podľa § 29 ods. 4 alebo § 31 ods. 3,
3. činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podľa § 58 ods. 6 alebo odseku
15,
4. priznanie postavenia sociálneho podniku podľa § 50b ods. 4,
m) plniť povinnosti podľa osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov),
n) vykonávať sprostredkovanie zamestnania pre občanov Slovenskej republiky v
členských štátoch Európskej únie, vykonávať činnosti, ktoré súvisia s nahlasovaním
voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené cudzincami, zasielať
žiadosti o zamestnanie predložené občanmi Slovenskej republiky, ktorí majú záujem
o zamestnanie v členskom štáte Európskej únie, Európskemu úradu pre koordináciu,
riadiť a metodicky usmerňovať činnosť úradov v tejto oblasti,
o) kontrolovať dodržiavanie tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov
vydaných na jeho základe a kontrolovať nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie
podľa osobitného predpisu; zistené prípady nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania oznamovať príslušnému inšpektorátu práce, Sociálnej poisťovni, a ak
ide o cudzinca, ktorý vykonával nelegálnu prácu, aj útvaru Policajného zboru,
p) vyhlasovať verejné obstarávanie podľa osobitného predpisu,
r) vytvárať a aktualizovať národnú sústavu povolaní a plniť ďalšie úlohy na úseku jej
tvorby a uplatňovania,
s) vykonávať v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v
prvom stupni rozhoduje úrad,
t) zverejňovať najmenej raz za mesiac štatistické informácie o stave, vývoji a štruktúre
zamestnanosti a o stave, vývoji a štruktúre uplatňovaných aktívnych opatrení na trhu
práce a predkladať ministerstvu výsledky týchto štatistických zisťovaní,
u) spolupracovať so Sociálnou poisťovňou pri kontrole trvania nároku na poskytovanie
dávky,
97
v) vyžadovať od Sociálnej poisťovne raz za mesiac informácie o stave prítoku a odtoku
poberateľov dávky v nezamestnanosti,
w) viesť centrálnu evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania
občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov a viesť
centrálnu evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania
cudzinca, u ktorého sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje podľa § 22 ods. 7,
x) zverejňovať zoznam fyzických osôb a právnických osôb podľa § 67a, voči ktorým
eviduje ústredie a úrad pohľadávky,
y) zabezpečovať ďalšie vzdelávanie zamestnancov v oblasti služieb zamestnanosti,
z) vypracúvať analýzy a prognózy vývoja na trhu práce,
aa) viesť centrálnu evidenciu vydaných povolení na zamestnanie cudzincom a viesť
centrálnu evidenciu údajov uvedených v § 23 ods. 9,
bb) rozhodovať o uložení pokuty,
cc) uhrádzať náklady za zdravotný výkon podľa § 20a.
Do pôsobnosti úradu patrí
a) sprostredkúvať uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie vhodné
zamestnanie,
b) viesť evidenciu
1. uchádzačov o zamestnanie,
2. záujemcov o zamestnanie,
3. voľných pracovných miest,
4. zamestnávateľov vo svojom územnom obvode,
c) poskytovať informačné a poradenské služby,
d) poskytovať odborné poradenské služby,
e) rozhodovať o
1. zaradení a nezaradení uchádzačov o zamestnanie do evidencie uchádzačov o
zamestnanie a o ich vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie okrem
vyradenia podľa § 36 ods. 1 písm. h),
2. povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu
zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 65,
3. udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie
pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným
postihnutím,
4. uložení pokuty,
98
5. priznaní, nepriznaní, odňatí, zvýšení, znížení, doplatení, zastavení výplaty a
vrátení dávky podľa § 48b,
f) prejednávať priestupky podľa osobitného predpisu,
g) zabezpečovať lekársku posudkovú činnosť v rozsahu tohto zákona,
h) riadiť činnosť pracovísk zriadených vo svojom územnom obvode,
i) uplatňovať aktívne opatrenia na trhu práce vo svojom územnom obvode a
zabezpečovať činnosti podľa § 65b,
j) vyhlasovať verejné obstarávanie podľa osobitného predpisu na účely tohto zákona,
k) predkladať ústrediu návrhy na zriadenie zariadení na plnenie úloh podľa tohto
zákona,
l) zriaďovať podľa potreby agentúru dočasného zamestnávania a agentúru
podporovaného zamestnávania,
m) schvaľovať a realizovať projekty a programy podľa § 32 ods. 5, § 45, § 53c a § 54,
n) vypracúvať a realizovať projekty zamerané na zlepšenie situácie na trhu práce vo
svojom územnom obvode financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu,
o) vytvárať partnerstvo podľa § 10,
p) zabezpečovať úlohy spojené s hromadným prepúšťaním podľa osobitného predpisu,
r) kontrolovať dodržiavanie tohto zákona a všeobecne záväzných právnych
predpisov vydaných na jeho základe a kontrolovať nelegálnu prácu a nelegálne
zamestnávanie podľa osobitného predpisu; zistené prípady nelegálnej práce a
nelegálneho zamestnávania oznamovať príslušnému inšpektorátu práce, Sociálnej
poisťovni, a ak ide o cudzinca, ktorý vykonával nelegálnu prácu, aj útvaru
Policajného zboru,
s) plniť úlohy na úseku tvorby a uplatňovania národnej sústavy povolaní,
t) poskytovať dávku podľa § 48b,
u) vyžadovať od príslušných pobočiek Sociálnej poisťovne informácie o
stave prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti za vykazovaný mesiac
najneskôr do desiateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca,
v) spolupracovať s príslušnými pobočkami Sociálnej poisťovne pri kontrole
trvania nároku na poskytovanie dávky v nezamestnanosti,
w) oznamovať Sociálnej poisťovni údaje do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu,
x) zabezpečovať ďalšie vzdelávanie zamestnancov,
99
y) vypracúvať analýzy a prognózy o vývoji trhu práce vo svojom územnom
obvode a predkladať ich ústrediu,
z) vykonávať mesačné a štvrťročné štatistické zisťovania o nezamestnanosti
vo svojom územnom obvode a výsledky tohto zisťovania predkladať ústrediu,
aa) predkladať výboru pre otázky zamestnanosti na schválenie návrhy
projektov podľa § 54 ods. 2 písm. c) a d) predložených právnickými osobami alebo
fyzickými osobami a informovať ich o výsledku schvaľovacieho procesu,
bb) prijímať žiadosti občanov o sprostredkovanie zamestnania v členských
štátoch Európskej únie a predkladať ich ústrediu,
cc) poskytovať informácie občanom o možnostiach zamestnania v zahraničí,
dd) informovať uchádzača o zamestnanie o jeho práve na rovnaké
zaobchádzanie v prístupe k zamestnaniu,
ee) poskytovať obci za vykazovaný mesiac najneskôr do 20. dňa
nasledujúceho kalendárneho mesiaca údaje o uchádzačoch o zamestnanie podľa § 52
ods. 4,
ff) vydávať potvrdenie uchádzačom o zamestnanie o dĺžke trvania ich
vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
gg) sledovať využívanie pracovných miest, na ktoré bol poskytnutý príspevok
podľa tohto zákona,
hh) informovať najmenej jedenkrát za kalendárny mesiac na účely výkonu
trestu povinnej práce písomne okresný súd, v obvode ktorého má sídlo, o ponuke
voľných pracovných miest u realizátorov aktivačnej činnosti podľa § 52 ods. 2, ktoré
nie je možné obsadiť uchádzačmi o zamestnanie.
Do pôsobnosti úradu pri integrácii občanov so zdravotným postihnutím patrí okrem
uvedenej pôsobnosti
a) zriaďovať špeciálne organizačné útvary na integráciu občanov so zdravotným
postihnutím,
b) viesť osobitnú evidenciu uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so
zdravotným postihnutím, a osobitnú evidenciu záujemcov o zamestnanie, ktorí sú
občanmi so zdravotným postihnutím,
c) priznávať, zrušiť, zmeniť, pozastaviť postavenie chránenej dielne a
chráneného pracoviska a vydávať duplikát dokladu o priznanom postavení chránenej
dielne alebo chráneného pracoviska,
100
d) schvaľovať žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 57a a poskytovať tento
príspevok,
e) označovať v evidencii voľných pracovných miest miesta, ktoré nie sú vhodné
pre občanov so zdravotným postihnutím,
f) kontrolovať dodržiavanie povinného podielu zamestnávania občanov so
zdravotným postihnutím na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa a
kontrolovať plnenie povinnosti podľa § 63 ods. 1.
Do pôsobnosti úradu pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a jeho
rodinných príslušníkov a cudzinca patrí
a) oznamovať ústrediu voľné pracovné miesta, ktoré môžu byť obsadené cudzincom,
b) poskytovať informácie cudzincovi o možnostiach zamestnania vo svojom územnom
obvode a udeľovať cudzincovi povolenie na zamestnanie,
c) viesť evidenciu
1. údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského
štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov,
2. údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania cudzinca, u
ktorého sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje podľa § 22 ods. 7,
3. vydaných povolení na zamestnanie cudzincom,
4. údajov uvedených v § 23 ods. 9,
d) oznamovať ústrediu počet udelených povolení na zamestnanie cudzincom a údaje
uvedené v § 23 ods. 8 a 9 za vykazovaný mesiac najneskôr do 20. dňa nasledujúceho
kalendárneho mesiaca.
V Spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach zákon o službách
zamestnanosti ustanovuje právne aspekty konania v oblasti služieb zamestnanosti. Podľa
ustanovenia § 70 zákona o službách zamestnanosti na konanie podľa § 12 písm. l), s) a ab) a §
13 ods. 1 písm. e) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Ustanovenia § 12 písm. l), s) a ab) zákona o službách zamestnanosti:
Do pôsobnosti ústredia patrí
l/ vydať, zmeniť, pozastaviť, zrušiť alebo vydať duplikát povolenia právnickej osobe alebo
fyzickej osobe na
1. sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa § 26 ods. 1 alebo § 27 ods. 2,
101
2. činnosť agentúry dočasného zamestnávania podľa § 29 ods. 4 alebo § 31 ods.
3,
3. činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podľa § 58 ods. 6 alebo
odseku 15,
4. priznanie postavenia sociálneho podniku podľa § 50b ods. 4,
s/ vykonávať v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v
prvom stupni rozhoduje úrad,
ab/ rozhodovať o uložení pokuty).
Ustanovenia a § 13 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti:
Do pôsobnosti úradu patrí:
e) rozhodovať o
1. zaradení a nezaradení uchádzačov o zamestnanie do evidencie uchádzačov o
zamestnanie a o ich vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie okrem
vyradenia podľa § 36 ods. 1 písm. h),
2. povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu
zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 65,
3. udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie
pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným
postihnutím,
4. uložení pokuty,
5. priznaní, nepriznaní, odňatí, zvýšení, znížení, doplatení, zastavení výplaty a
vrátení dávky podľa § 48b.
Vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhodlo ústredie o
opravných prostriedkoch, rozhoduje generálny riaditeľ ústredia. Odkladný účinok nemá
odvolanie proti rozhodnutiu o
a) nezaradení a vyradení občana z evidencie uchádzačov o zamestnanie,
b) povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu
zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 65.
Zákon o službách zamestnanosti ustanovuje, že odchylne sa postupuje pri aplikácii
týchto ustanovení všeobecného predpisu o správnom konaní (Správny poriadok):
102
- § 18 ods. 3 (O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov
konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje
osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou),
- § 24 ods. 2 (Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,
hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že
písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane
bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom
upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto
lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel),
- § 27 (Ak je to potrebné, správny orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú
lehotu, pokiaľ ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon. Do lehoty sa nezapočítava
deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov,
mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s
dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je,
končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň
pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. Lehota je
zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19
ods. 4 alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu. V pochybnostiach sa považuje lehota
za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak).
Na účely zákona o službách zamestnanosti
a) sa nevyžaduje oznámiť účastníkovi konania začatie konania,
b) v prípade, ak účastník konania neohlásil úradu zmenu trvalého pobytu, a pokus
doručovateľa o náhradné doručenie písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk
účastníka konania, bol neúspešný, posledný deň lehoty troch dní uloženia zásielky sa
považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel,
c) za posledný deň lehoty podľa tohto zákona sa považuje nasledujúci pracovný deň, ak
lehota na úkon, ktorý vyžaduje osobnú účasť účastníka konania, pripadne na deň
pracovného pokoja.
Právoplatné rozhodnutia úradu sú preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.
Na príspevky poskytované podľa § 46, okrem odsekov 6, 7 a 9 (vzdelávanie a príprava
pre trh práce uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie), § 47 (vzdelávanie a príprava
pre trh práce zamestnanca), § 53b (príspevok na dopravu do zamestnania), § 53d (príspevok na
vytvorenie nového pracovného miesta), § 55a (príprava na pracovné uplatnenie občana so
103
zdravotným postihnutím) a § 57a (príspevok na obnovu alebo technické zhodnotene hmotného
majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska) nie je právny nárok.
V prípade, že právnická osoba, fyzická osoba alebo uchádzač o zamestnanie, ktorý pred
zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie prevádzkoval alebo vykonával samostatnú
zárobkovú činnosť, požiadali o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, sú povinní ku dňu
podania žiadosti preukázať
a) splnenie daňových povinností,
b) splnenie povinností odvodu preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na
sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie,
c) skutočnosť, že nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov
vyplývajúce z pracovného pomeru,
d) skutočnosť, že nie je v konkurze, v likvidácii, v súdom určenej správe alebo v inom
podobnom konaní a
e) skutočnosť, že nemá voči úradu záväzky.
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú
o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej
samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon
zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických
osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Základné pravidlá konania ustanovuje § 3 správneho poriadku: správne orgány postupujú
v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a
spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie
ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným
osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre
neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a
zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez
zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu
veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie.
Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania
104
účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Zákon upravuje postavenie správnych orgánov, účastníkov a postavenie tzv.
zúčastnených osôb. Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť
rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Obsahom zákona o správnom konaní je
regulácia priebehu konania, preskúmanie rozhodnutí, výkon rozhodnutí atď.
Súčasťou konania v systéme služieb zamestnanosti sú aj správne poplatky, ktoré sú
regulované v zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,
ktorý upravuje správne poplatky, vyberané orgánmi štátnej správy, vyššími územnými celkami,
obcami a štátnymi archívmi. Úkony a konania správnych orgánov ako predmet poplatkov sú
uvedené v sadzobníku správnych poplatkov. V Položke 1 a nasledujúcich sú uvedené poplatky
za úkony v rámci Všeobecnej správy (uznávanie dokladov o vzdelaní, vykonávanie skúšky
o odbornej spôsobilosti atď.). V Položke 24 sú uvedené poplatky pri žiadosti o udelenie
(obnovenie) povolenia na prechodný (trvalý) pobyt atď. cudzincovi na účel, okrem iného, i na
účel podnikania, zamestnania, sezónneho zamestnania, štúdia a osobitnej činnosti, zlúčenia
rodiny atď. V Položke 150a sú poplatky pre vydávanie povolení na sprostredkovanie
zamestnania za úhradu, na činnosť agentúry dočasného (podporovaného) zamestnávania atď.
Kontrolné činnosti a služby zamestnanosti
Zákon o službách zamestnanosti ustanovuje v § 68, že kontrolnú činnosť vykonáva
ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny. Pri následnej finančnej kontrole podľa osobitného predpisu
(zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite) ministerstvo, ústredie a
úrad spolupracujú s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a s príslušnou správou
finančnej kontroly (zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších
predpisov). Ministerstvo, ústredie a úrad vykonávajú vonkajšiu kontrolnú činnosť podľa tohto
zákona a podľa osobitných predpisov (zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe
v znení neskorších predpisov). Vonkajšia kontrolná činnosť je zameraná na kontrolu plnenia
povinností vyplývajúcich z tohto zákona pre účastníkov právnych vzťahov podľa § 2.
105
Kontrolná činnosť zahŕňa okrem oprávnení kontrolných orgánov podľa osobitných predpisov aj
oprávnenia
a) vstupovať voľne a kedykoľvek na pracoviská podliehajúce kontrole nelegálnej práce a
nelegálneho zamestnávania a v nevyhnutnom rozsahu vstupovať na súkromné pozemky
a komunikácie,
b) požadovať preukázanie totožnosti fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku
zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.
Zamestnancovi právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a marí výkon
kontroly nelegálneho zamestnávania, môže ústredie a úrad uložiť poriadkovú pokutu od 500 Sk
do 20 000 Sk, a to aj opätovne, ak sa povinnosť nesplnila ani v novo určenej lehote.
Policajný zbor je povinný orgánu kontroly poskytnúť na jeho žiadosť spoluprácu a ochranu pri
vykonávaní kontrolnej činnosti; o spoluprácu a ochranu možno požiadať, ak sa odôvodnene
predpokladá ohrozenie života alebo zdravia osoby vykonávajúcej kontrolnú činnosť alebo
marenie výkonu kontrolnej činnosti.
Súčasťou právnej regulácie služieb zamestnanosti je i riešenie správnych deliktov a
priestupkov.
Podľa ustanovení § 68a (Správne delikty) zákona o službách zamestnanosti ústredie a
úrad sú oprávnené uložiť pokutu
a) zamestnávateľovi za porušenie povinností podľa tohto zákona do výšky 1 000 000
Sk,
b) právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, za nelegálne
zamestnávanie podľa osobitného predpisu do výšky 1 000 000 Sk.
Ústredie a úrad pri ukladaní pokuty prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a na
závažnosť ich následkov. Pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa ústredie a
úrad dozvedeli o porušení týchto povinností (subjektívna lehota), najneskôr však do troch rokov
odo dňa, keď došlo k porušeniu (objektívna lehota). Pokutu nemožno uložiť, ak bola
kontrolovanému subjektu za to isté porušenie už uložená pokuta iným orgánom oprávneným
vykonávať kontrolu podľa osobitných predpisov (zásada ne bis in idem).
Priestupku podľa zákona o službách zamestnanosti sa dopustí fyzická osoba, ktorá
neplní povinnosti podľa § 28 a neoprávnene sprostredkúva zamestnanie za úhradu. Za
priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 10 000 Sk. Priestupky prejednáva úrad, na
konanie o priestupkoch sa vzťahuje osobitný predpis (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov).
106
15. Pracovnoprávne postavenie zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny
Zákonník práce v ustanoveniach o svojej pôsobnosti v § 2 a v § 3 ustanovuje nasledujúce
právne normy:
- na právne vzťahy pri výkone štátnej služby sa vzťahuje tento zákon, len ak to ustanovuje
osobitný predpis,
- na právne vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie sa vzťahuje tento zákon, ak to
výslovne ustanovuje alebo ak to ustanovuje osobitný predpis. Pracovnoprávne vzťahy
zamestnancov pri výkone verejnej služby sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov upravuje právne
vzťahy pri vykonávaní štátnej služby.
Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších
predpisov sa vzťahuje, okrem iného, i na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
k zamestnávateľovi, ktorými sú štátne orgány atď. Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní
niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších
predpisov upravuje podmienky odmeňovania niektorých zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme.
Podľa ustanovení zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti
sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje
zriadenie a postavenie orgánov štátnej správy aj v oblasti služieb zamestnanosti, ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny je služobným úradom zamestnancov ústredia a zamestnancov
pracoviska zriadeného ústredím. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny je podľa § 5 ods. 4
107
služobným úradom zamestnancov úradu a zamestnancov pracoviska zriadeného úradom.
Ústredie riadi Generálny riaditeľ; úrady práce, sociálnych vecí a rodiny riadia riaditelia. Obidve
skupiny riadiacich pracovníkov v oblasti služieb zamestnanosti vymenúva a odvoláva vláda
Slovenskej republiky na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
Účastníkmi pracovnoprávnych vzťahov v úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny sú aj
tzv. EURES poradcovia ako experti na trh práce a právo Európskeho hospodárskeho priestoru,
ktorí sú geograficky a demograficky vhodne rozmiestnení na území jednotlivých partnerských
štátov siete EURES. Sieť poradcov disponuje databázou voľných pracovných miest v Európe,
zároveň spravuje aj informačnú databázu životných podmienok a pracovných podmienok v
krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru.
108
Recommended