View
127
Download
4
Category
Preview:
Citation preview
SYNDRÓM VYHORENIABurnout syndróm
BURNOUT
dohorieť vyhorieť vyhasnúť
SYNDRÓM VYHORENIA
emočná, fyzická a mentálna vyčerpanosť zapríčinená nadmernými psychickými a emocionálnymi nárokmi
spája sa predovšetkým s nárokmi pracovného prostredia
dištanc od ľudí, odcudzenie, depersonalizácia, zlá výkonnosť a následný odpor k práci
POJEM BURNOUT
Uvedený do literatúry H. Freudenbergerom v roku 1974
Hlavná vlna záujmu o tento problém - 70. a 80. roky minulého storočia
Problém je stále aktuálny, najmä v krajinách, ktoré prešli transformáciou – rozšírenie o problémy súvisiace s adaptáciou na transformačné zmeny
K MANIFESTÁCII SYNDRÓMU VYHORENIA VEDÚ:
individuálne príčiny - znížená odolnosť voči stresu - nezdravý spôsob života
inštitucionálne a spoločenské príčiny - napätie a konflikty na pracovisku - negatívny obraz povolania v očiach
verejnosti - inštitúcia je zavalená veľkým množstvom
rôznorodých povinností - úsporné opatrenia v oblasti financovania,
súčasne so zvyšovaním množstva úloh - konfrontácia s novými metódami a
formami práce
BURNOUT – NEROVNOVÁHA MEDZI HODNOTENÍM POŽIADAVIEK A HODNOTENÍM ZDROJOV K ICH ZVLÁDNUTIU
na strane požiadaviek je hodnotená intenzita nároku a predpokladané dôsledky zlyhania potreby vyrovnať sa s ním
na strane zdrojov je hodnotená ich primeranosť a dostatočnosť
PSYCHOSOCIÁLNY STRES V PRACOVNÝCH PODMIENKACH SÚVISÍ SO sociálnym prostredím v práci
organizačnými aspektmi v zamestnaní
obsahom a operačnými aspektmi pracovnej úlohy
MIMOPRACOVNÝ STRES
Chronické denné nepríjemnosti – mikrostresory (daily hassles)
Veľké životné udalosti (life events)
PRACOVNÝ STRES:
problémy súvisiace s rolami, ktoré jedinec zastáva – konflikty rolí
problémy súvisiace s obsahom práce – pracovné zaťaženie a zodpovednosť
organizácia práce – komunikácia, nejasné vymedzenie kompetencií zodpovednosti
profesná perspektíva - nejasný kariérny rast, nevyužitie kvalifikácie
fyzické prostredie – hluk, prach, teplota, bezpečnosť práce
PRE BURNOUT JE PRÍZNAČNÉ, ŽE ide predovšetkým o psychický stav,
pocit vyčerpania vyskytuje sa u profesií, v ktorých
podstatnou zložkou pracovnej náplne je „práca s ľuďmi“, zvlášť u tzv. pomáhajúcich profesií
prejavuje sa v psychickej, fyzickej a sociálnej oblasti
kľúčovou zložkou syndrómu je emočná exhauscia, kognitívne vyčerpanie a celková únava
CHRONICKÝ STRES
BURNOUT
Stav emocionálneho vyčerpania zapríčinený nadmernými psychickými a emocionálnymi nárokmi
RIZIKOVÉ PROFESNÉ SKUPINY
Lekári Zdravotné sestry a ďalší zdravotnícky
pracovníci Psychológovia a psychoterapeuti Sociálni pracovníci Učitelia na všetkých stupňoch škôl Pracovníci pôšt Dispečeri (zvlášť záchrannej služby) Policajti Právnici (zvlášť advokáti) Pracovníci vo väzniciach
RIZIKOVÉ PROFESNÉ SKUPINY
Profesionálni funkcionári, politici, manažéri
Poradcovia a informátori Úradníci v bankách a úradoch Duchovné a radové sestry Za určitých okolností u príslušníkov
ozbrojených síl – armáda, letectvo Niekedy aj u špičkových umelcov,
športovcov a u SZČO – napr. poisťovací agenti, dealeri...
K SYNDRÓMU VYHORENIA VEDIE: chronický stres
(akútny stres ku vyhoreniu nevedie)
práca s ľuďmi požiadavka na
- trvale vysoký výkon - s malou resp. takmer žiadnou možnosťou poľavenia, výpadku výkonnosti- so závažnými dôsledkami v prípade chýb - verejná kontrola výsledkov tejto činnosti
K SYNDRÓMU VYHORENIA VEDIE
pocit, že jedinec nedokáže tieto požiadavky naplniť spojený s presvedčením, že úsilie vkladané do činnosti je neadekvátne nízkemu výslednému efektu
SYNDRÓM VYHORENIA SA PREJAVUJE V ŠTYROCH ROVINÁCH:
kognitívnej emocionálnej sociálnej telesnej
KOGNITÍVNA ROVINA
problémy so koncentráciou pozornosti a s pamäťou
únik do fantázie strata záujmu o profesné témy v
rozhovoroch negatívne hodnotenie pôsobenia
organizácie, úradu, školy negatívny obraz vlastných schopností utlmenie celkovej aktivity, kreativity,
iniciatívy, invencie redukcia činnosti na rutinné postupy,
používanie stereotypných fráz a klišé
EMOCIONÁLNA ROVINA
skľúčenosť, depresívne ladenie, frustrácia, pocity bezmocnosti, bezvýchodiskovosti, beznádeje
celkové psychické vyčerpanie, únava popisovaná expresívne v kontraste s celkovým citovým utlmením a oploštením
pocit vlastnej bezcennosti, postrádateľnosti popudlivosť, selektívna interpersonálna
senzitivita sebaľútosť, pocit nedostatku uznania cynizmus, negativizmus, hostilita vo vzťahu ku
klientom, stránkam, pacientom, zákazníkom ...
SOCIÁLNA ROVINA
celkový útlm sociability, nezáujem o hodnotenie zo strany druhých
úbytok angažovanosti, úbytok snahy pomáhať, nechuť ku všetkému, čo súvisí s prácou
obmedzovanie kontaktov s klientmi, kolegami a všetkými osobami, ktoré majú vzťah k profesii
pribúdanie konfliktov na pracovisku aj v súkromí
malá empatia (často u osôb s pôvodne vysokou mierou empatie)
TELESNÁ ROVINA
celková únava organizmu, apatia, ochablosť rýchla unaviteľnosť
poruchy spánku, svalové napätie, vysoký krvný tlak, bolesti hlavy, svalov
zvýšená náchylnosť ku chorobám vegetatívne ťažkosti: srdce, dýchanie,
trávenie ťažkosti s dychom zvýšené riziko vzniku závislostí zmeny v rytme, frekvencii a intenzite
telesnej aktivity
BURNOUT – SYSTÉMOVÁ ZÁLEŽITOSŤ!?SIGNÁL, ŽE V ORGANIZÁCII NIEČO NEFUNGUJE
Niektorí autori napr. Schaufeli, Maslachová poukazujú na podmienenosť vývoja syndrómu vyhorenia organizačnými faktormi:
štýl a formy vedenia a riadenia firemná kultúra starostlivosť o zamestnancov personálna politika
FÁZY VÝVOJA SYNDRÓMU VYHORENIAPODĽA MASLACHOVEJ 1. fáza: prvotné nadšenie a zaujatie
pre vec spojené s dlhotrvajúcim preťažovaním
2. fáza: postupne sa objavuje psychické a čiastočne aj fyzické vyčerpanie
3. fáza: počiatky dehumanizovanej percepcie okolia ako obranného mechanizmu
4. fáza: totálne vyčerpanie, negativizmus, nezáujem, ľahostajnosť
BURNOUT VS. ENGAGEMENT LEITER A MASLACHOVÁ, SCHAUFELI, ENZMANN, BAKKER
BURNOUTENGAGEMENT Nezvládnutý,
neproduktívny vzťah k práci
Negatívne zdravotné dôsledky
Burnout má blízko k neurasténii
Chuť do práce, energia, nasadenie
Pozitívne postoje k životu a práci
Konštrukt tvorený dimenziami verva, vitalita (vigor), oddanosť, zasvätenosť (dedication) a zaujatie, pohltenie (absorption)
RIZIKOVÉ FAKTORY SYNDRÓMU VYHORENIA:(KEBZA) civilizačné faktory, životné tempo, nároky profesia zahŕňajúca prácu s ľuďmi nutnosť čeliť chronickému stresu vysoké požiadavky na výkon, nízka
autonómia pracovnej činnosti, monotónia práce
pôvodne vysoký entuziazmus, angažovanosť
správanie typu A s akcentovanou hostilitou a súťaživosťou
pôvodne vysoká empatia, obetavosť a záujem o druhých
RIZIKOVÉ FAKTORY SYNDRÓMU VYHORENIA:(KEBZA)
neschopnosť relaxovať negatívna afektivita, depresívne
ladenie úzkostné, fóbické a obsedantné
rysy veľa „daily hassles“ permanentný časový tlak externá lokalizácia kontroly nízke alebo nestabilná úroveň
sebapoňatia a sebahodnotenia
pôvodne stredná až vysoká senzitivita
RIZIKOVÉ FAKTORY SYNDRÓMU VYHORENIA:(KEBZA) dlhotrvajúce presvedčenie o neadekvátnom
spoločenskom uznaní a ekonomickom hodnotení vykonávanej profesie
stabilné prežívanie hnevu, hostilita (osobnostná črta) a následne agresívne správanie
prežívanie bezmocnosti a beznádeje a správanie typu „giving up – given up“ (vzdania sa vs. ponechania na druhých)
nízka asertivita pôvodne vysoký perfekcionizmus,
pedantéria, zodpovednosť
MOŽNOSTI PREVENCIE BURNOUT SYNDRÓMU
Na strane jednotlivca osvojenie si efektívnych stratégií zvládania
stresu snažiť sa o dodržiavanie pravidiel zdravého
životného štýlu osvojiť si schopnosť vyjadriť svoje pocity a
hovoriť o nich naučiť sa oddeľovať pracovný život od
osobného u pomáhajúcich profesií – vytvoriť si istý
odstup od klientov
MOŽNOSTI PREVENCIE BURNOUT SYNDRÓMU
Na strane zamestnávateľa zmena organizácie a firemnej kultúry zvýšenie participácie pracovníkov na
rozhodovaní a riadení vytvorenie sociálne citlivého prostredia poskytovanie opory, afiliácie a úcty zo strany
nadriadených podporovať osobný rozvoj, odborný rast,
spoluprácu a optimálne interpersonálne vzťahy
jasné a funkčné pravidlá a kritériá hodnotenia investície do kondičných programov
Recommended