View
0
Download
0
Category
Preview:
Citation preview
strana 1 |
1. ÚVOD
Zručnosti sú nesmierne dôležité pre
konkurencieschopnosť
a zamestnateľnosť, pretože štrukturálne zmeny v podobe globalizácie
a technologického pokroku si vyžadujú čoraz kvalitnejšie zručnosti, ktoré sú
relevantnejšie pre trh práce, aby sa zabezpečil rast produktivity a dobré
pracovné miesta.
Tento informačný prehľad sa zameriava
na zručnosti, ktoré sú priamo prepojené s potrebami trhu práce. Komplexnejší
prehľad o vysokoškolskom a nižšom vzdelávaní sa nachádza v tematických
informačných prehľadoch o dosahovaní terciárneho vzdelania a predčasnom
ukončovaní školskej dochádzky
a odbornej prípravy.
2. IDENTIFIKÁCIA VÝZIEV
2.1. Základné zručnosti
Dostatočná úroveň základných zručností
(gramotnosť, matematická gramotnosť, veda a technológia) je pre mladých ľudí
nevyhnutným predpokladom na získanie jednoduchého prístupu na trh práce
a pre dospelých na zotrvanie
v zamestnaní na vysokokvalitných a stabilných pracovných miestach.
Vysoký podiel (20 % až 25 %) mladých ľudí v počiatočnom vzdelávaní (ako to
dokazujú výsledky programu PISA za rok
2015)1 a dospelých v produktívnom
veku (ako to dokazujú výsledky programu PIAAC za rok 2012)2 však tieto
základné zručnosti nemá a to im sťažuje hľadanie stabilného zamestnania a vo
všeobecnosti účasť na ekonomickom
a sociálnom živote.
V mnohých krajinách EÚ je ešte stále veľmi vysoký podiel pätnásťročných
mladých ľudí, ktorí dosahujú slabé výsledky v základných zručnostiach3.
Títo študenti budú veľmi pravdepodobne
čeliť veľkým ťažkostiam pri ďalšom vzdelávaní, na trhu práce, ako aj
v každodennom živote.
Najvyšší podiel študentov so slabými výsledkami v EÚ je v matematike, a to
na úrovni približne 22 %. Len tri členské
štáty sa nachádzajú pod referenčnou hodnotou 15 %4, hoci 12 členských
1 PISA je Program OECD pre medzinárodné
hodnotenie žiakov. Ďalšie podrobnosti o vymedzení týchto úrovní sa nachádzajú na stránke http://www.oecd.org/pisa/test/. 2 PIAAC je Program OECD pre medzinárodné hodnotenie kompetencií dospelých. Ďalšie podrobnosti o vymedzení
týchto úrovní sa nachádzajú na stránke http://www.oecd.org/skills/piaac/. 3 Študenti so slabými výsledkami sú takí, ktorí v niektorom z testov PISA (čítanie,
matematika alebo prírodné vedy) dosiahli
skóre pod úrovňou 2. 4 V strategickom rámci pre európsku
spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ďalej len „ET 2020“) sa členské štáty zhodli, že podiel pätnásťročných študentov so slabými výsledkami v čítaní, matematike
a prírodných vedách by sa mal do roku 2020 znížiť na úroveň pod 15 %.
TEMATICKÝ INFORMAČNÝ PREHĽAD EURÓPSKEHO SEMESTRA
ZRUČNOSTI PRE TRH PRÁCE
strana 2 |
štátov dokázalo v rokoch 2012 až 2015 svoj podiel znížiť (graf 1).
Výsledky v čítaní a prírodovednej gramotnosti sú trochu lepšie, ale celkovo
sa časom podstatne zhoršili.
Bulharsko, Rumunsko a Cyprus
zaznamenávajú veľmi zlé výsledky vo všetkých troch oblastiach, ale najmä
v matematike, v ktorej dosahuje slabé výsledky viac než 40 % študentov. Vo
všeobecnosti majú krajiny s relatívne menším počtom študentov so zlými
výsledkami aj väčší podiel „študentov s najlepšími výsledkami“ v testoch PISA,
t. j. na úrovni 5 alebo vyššej, čo poukazuje skôr na všeobecne lepší
systém vzdelávania a odbornej prípravy
než na zámerné uprednostňovanie excelentnosti pred rovnosťou.
Systémy vzdelávania ešte nedosahujú plnú efektívnosť pri zmierňovaní
nerovnosti. V čítaní je podiel chlapcov so
slabými výsledkami oveľa vyšší než podiel dievčat (23,5 % v porovnaní
s 15,9 %), hoci rodové rozdiely v čitateľskej gramotnosti sa zvyčajne
neskôr strácajú (ako vyplýva z údajov PIAAC o osobách vo veku 16 až 24
rokov). V ostatných dvoch oblastiach základných zručností dosahujú chlapci
a dievčatá rovnocennejšie výsledky. Sociálno-ekonomické prostredie je
naďalej jedným z hlavných určujúcich
faktorov získavania zručností v školách. Pokiaľ ide o prírodné vedy, rozdiel
v podiele študentov so slabými výsledkami zo spodného a horného
sociálno-ekonomického kvartilu je veľmi veľký (graf 2).
Graf 1 – Podiely študentov so slabými výsledkami v matematických zručnostiach v programe PISA, vybraté roky
Zdroj: OECD (PISA).
0%
5%
10%
15%
20%
25%
30%
35%
40%
45%
50%
EE FI DK IE SI NL PL DE BE SE LV CZ AT UK ES EU IT FR PT LT LU SK HU MT HR EL RO BG CY
2015 2012 2009
strana 3 |
Graf 2 – Vplyv sociálno-ekonomického prostredia na výsledky v matematike, 2012
Zdroj: OECD (PISA).
Skutočnosť, že európske systémy
vzdelávania a odbornej prípravy nezabezpečujú získanie najzákladnejších
zručností v prípade 20 % žiakov, je úzko spojená aj s vysokými príležitostnými
nákladmi. Vypovedá to nielen o tom,
nakoľko veľká je výzva v oblasti zlepšovania výsledkov systémov
vzdelávania a odbornej prípravy, ale aj o obrovskom potenciálnom prínose
vyššieho rastu a zamestnanosti, ak sa zníži podiel žiakov, ktorí budú mať
pravdepodobne veľký problém zamestnať sa.
Spomedzi dospelých v produktívnom veku (16 až 65 rokov) priemerne 43 %
vykazovalo v rámci krajín EÚ, ktoré sa zúčastnili na prieskume PIAAC, stredné
alebo vysoké úrovne gramotnosti (úrovne 3 až 5). Tento údaj je hlboko
pod priemerom OECD (49 %).
Okrem toho jeden z piatich dospelých
v účastníckych krajinách EÚ vykazuje nízku úroveň gramotnosti. V prípade
matematickej gramotnosti je to jeden zo štyroch. Pokiaľ ide o veľmi vysoké
zručnosti, len niekoľko členských štátov
dokáže dosiahnuť výsledky najlepších krajín mimo EÚ, ako je Japonsko. Iné
veľké ekonomiky mimo EÚ, napríklad Kanada a USA, dosahujú výsledky
podobné mnohým krajinám EÚ.
V rozložení zručností v členských štátoch
EÚ však existujú zásadné rozdiely. Vo
všeobecnosti môžeme identifikovať tri
skupiny krajín:
1) krajiny s veľkým podielom dospelých
dosahujúcich výsledky na strednej až najvyššej úrovni a malým podielom
osôb so slabými výsledkami (ako Holandsko, Fínsko, Švédsko
a Flámsko v Belgicku); 2) krajiny dosahujúce výsledky, ktoré sa
podstatne nelíšia od priemeru OECD; a
3) krajiny s relatívne malým podielom
osôb dosahujúcich výsledky na strednej až najvyššej úrovni a veľmi
veľkým podielom osôb dosahujúcich slabé výsledky (Španielsko
a Taliansko).
Zatiaľ čo v niektorých krajinách vykazujú
veľmi slabé úrovne zručností najmä staršie vekové skupiny, v iných sú to
zrejme aj mladšie vekové skupiny (napr. na Cypre a v Spojenom kráľovstve).
Okrem toho výsledky prieskumu potvrdzujú, že úroveň výsledkov do
veľkej miery súvisí so vzdelaním rodičov a migrantským pôvodom, aj keď sa
v jednotlivých krajinách líši.
Výsledky PIAAC poukazujú aj na
existenciu podstatných rozdielov medzi jednotlivými krajinami, pokiaľ ide
o priemerné úrovne zručností osôb, ktoré majú porovnateľné vzdelanie. Mladí ľudia
vo Fínsku, v Holandsku alebo vo
Švédsku, ktorí majú iba vyššie
0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
BG CY RO SK EL MT HU LU FR LT IT CZ HR BE AT EU SE ES NL PT DE PL IE UK DK SI LV FI EE
Dolný kvartil ESCS Horný kvartil ESCS Priemerné slabé výsledky v prírodných vedách
strana 4 |
sekundárne vzdelanie, vykazujú napríklad lepšie priemerné zručnosti než
ľudia s univerzitným vzdelaním v Španielsku alebo na Cypre.
Graf 3 – Podiel populácie vo veku 16 – 65 rokov na každej z úrovní gramotnosti, 2012
Zdroj: OECD (PIAAC). Poznámka: Krajiny sú zoradené podľa podielu úrovní 1 a nižších. Chýbajúce krajiny: sa
nezúčastnili na teste.
Graf 4 – Priemerná úroveň gramotnosti (16 – 29 rokov) podľa dosiahnutého stupňa
vzdelania, 2012
Zdroj: OECD (PIAAC). Poznámka: Krajiny sú zoradené podľa priemerného skóre na úrovni terciárneho vzdelania.
0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
90%
100%
Missing
Level 5
Level 4
Level 3
Level 2
Level 1
Below Level 1
strana 5 |
2.2. Prierezové zručnosti
Nové spôsoby práce a častejšia zmena
pracovných miest (na základe potreby alebo príležitosti) si vyžadujú širší rozsah
zručností. Prierezové5 zručnosti sú zručnosti dôležité na nájdenie práce
a povolania v inej oblasti ako tá, v ktorej osoba pracuje alebo pracovala.
V súčasnosti 40 % zamestnávateľov zaznamenáva ťažkosti s hľadaním ľudí so
správnymi zručnosťami, pričom mnohí
z nich poukazujú na chýbajúce prierezové zručnosti6 medzi uchádzačmi
o prácu.
Viac než polovica zamestnancov v EÚ musí na výkon svojej práce ovládať cudzí
jazyk (hoci takéto zručnosti sú zvyčajne
špecifické pre určitú podskupinu pracovných miest). Iba 42 %
dospievajúcich však ovláda prvý cudzí jazyk7.
Hoci si zamestnávatelia cenia
zamestnancov s iniciatívou
a schopnosťou prispôsobiť sa výzvam a meniacemu sa prostrediu8,
podnikateľské zručnosti sú v populácii EÚ stále nedostatočné. Existuje len zopár
5 Zručnosti jednotlivcov relevantné pre inú
prácu a povolanie, ako v súčasnosti vykonávajú alebo nedávno vykonávali. Tieto zručnosti možno získať aj prostredníctvom
iných ako pracovných aktivít alebo voľnočasových aktivít alebo prostredníctvom účasti na vzdelávaní či odbornej príprave. Všeobecnejšie platí, že ide o zručnosti, ktoré
sa získali v určitej súvislosti alebo pri zvládaní konkrétnej situácie/problému, a možno ich preniesť do inej súvislosti. 6 OECD/Európska únia, „The Missing Entrepreneurs 2015: Policies for Self-Employment and Entrepreneurship“
(Chýbajúci podnikatelia 2015: politiky pre samostatnú zárobkovú činnosť a podnikanie), OECD Publishing, 2015. 7 „EU Skills Panorama (2014) Foreign
languages Analytical Highlight“ [Panoráma zručností EÚ, Analýza znalosti cudzích jazykov], vypracovali ICF GHK a Cedefop pre
Európsku komisiu. 8 OECD/Európska únia, „The Missing Entrepreneurs 2015: Policies for Self-
Employment and Entrepreneurship“ (Chýbajúci podnikatelia 2015: politiky pre samostatnú zárobkovú činnosť a podnikanie), OECD Publishing, 2015.
členských štátov, v ktorých sa viac než polovica dospelej populácie domnieva, že
má požadované zručnosti a znalosti na
založenie podniku9.
Okrem toho iba polovica populácie EÚ vo veku od 15 rokov súhlasí s tým, že im
vzdelávanie v škole pomohlo rozvinúť si zmysel pre iniciatívu a určitý
podnikateľský prístup (pozri graf 5)10.
2.3. Nesúlad medzi ponúkanými
a požadovanými zručnosťami
Nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami je
nezrovnalosť medzi dopytom po
zručnostiach a ich ponukou na trhu práce. Inými slovami, situácia, v ktorej
sa zručnosti, ktoré hľadajú zamestnávatelia, líšia od zručností
ponúkaných uchádzačmi o zamestnanie alebo pracovníkmi. Ak bude nesúlad
medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, ktorý môže mať rôzne
formy, pretrvávať, môže viesť ku
krátkodobým a dlhodobým ekonomickým a sociálnym stratám pre ľudí,
zamestnávateľov aj spoločnosť.Pozornosť tvorcov politík a odborníkov sa
zameriava na tri hlavné rozmery:
1) makroekonomický nesúlad medzi
ponúkanými a požadovanými zručnosťami, ktorý sa týka rozdielov
medzi zručnosťami v rámci ponúkaných pracovných miest
a zručnosťami skupiny nezamestnaných, pokiaľ ide o širšie
úrovne kvalifikácie; 2) nedostatok konkrétnych zručností,
ktorý sa týka neschopnosti
zamestnávateľov nájsť pracovníkov s konkrétnou zručnosťou alebo
povolaním; a 3) nesúlad medzi ponúkanými
a požadovanými zručnosťami na pracovisku, ktorý sa týka rozdielov
9 Kelley D., Singer S., Herrigton M.,
„2015/16 Global Report “(Globálna správa za
obdobie 2015/16), Monitor globálneho súkromného podnikania. 10 Európska komisia, rýchly prieskum Eurobarometra č. 354, „Entrepreneurship in the EU and beyond “(Podnikatelia v EÚ a mimo nej), 2012.
strana 6 |
medzi zručnosťami zamestnaných jednotlivcov a zručnosťami
potrebnými na výkon ich práce11.
Makroekonomické ukazovatele nesúladu medzi ponúkanými
a požadovanými zručnosťami môžu byť v rámci európskeho semestra
užitočnejšie, keďže sú spoľahlivejšie, častejšie dostupné a do veľkej miery
reagujú na významné politické otázky ako dlhodobá alebo štrukturálna
nezamestnanosť.
11 Podrobné preskúmanie pozri v dokumente Kiss, A. a Vandeplas, A., „Measuring Skills
Mismatch“ (Meranie nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami), 2015. Analytická webová poznámka č. 7/2015, GR EMPL.
Makroekonomický nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými
zručnosťami sa dá merať napríklad na
základe toho, ako sa líši miera zamestnanosti skupín s rôznymi
zručnosťami (vysoká úroveň, stredná úroveň a nízka úroveň zručností) od
miery zamestnanosti celej populácie v danej krajine za daný rok. Čím väčší je
rozdiel (relatívny rozptyl), tým vyšší je makroekonomický nesúlad medzi
ponúkanými a požadovanými zručnosťami. V grafe 6 je zobrazené
vzájomné porovnanie členských štátov
EÚ v tejto oblasti. Rozptyl miery zamestnanosti je veľmi vysoký
v Belgicku, Bulharsku, Chorvátsku, Írsku a Taliansku. Vo väčšine prípadov ho
vyvolávajú nízke miery zamestnanosti nízkokvalifikovaných pracovníkov (najmä
vo vzťahu k vysokokvalifikovaným). Hoci je na pochopenie základných stimulov
potrebná hlbšia analýza jednotlivých
krajín, užitočné je aj preskúmanie dlhodobých trendov.
strana 7 |
Graf 6 – Relatívny rozptyl v mierach zamestnanosti podľa úrovne vzdelania
Zdroj: vlastné výpočty na základe Eurostatu. Ročný priemer na základe priemeru za štyri štvrťroky.
Hoci sa počas krízy zhoršili výsledky na trhu práce aj v prípade ľudí s terciárnym
vzdelaním, ak sú mladí ľudia vybavení potrebnými znalosťami, zručnosťami
a postojmi, prechod zo vzdelávania do
zamestnania je pre nich jednoduchší. V grafe 7 je zobrazený percentuálny
podiel čerstvých mladých absolventov v zamestnaní v porovnaní s referenčnou
hodnotou stanovenou Radou v roku 2012, podľa ktorej by malo byť do roku
2020 zamestnaných aspoň 82 %
čerstvých mladých absolventov.
Graf 7 – Zamestnateľnosť: miery zamestnanosti čerstvých absolventov vo veku 20 – 34
rokov, 2016
Zdroj: Eurostat, výberové zisťovanie pracovných síl
30
40
50
60
70
80
90
100
MT NL DE SE LT HU AT LU LV BE UK PL IE DK CZ EU SK RO FI SI BG PT FR CY EE HR ES IT EL
Vyššie sekundárne až terciárne vzdelanie (úrovne 3 - 8) Vyššie a postsekundárne (úrovne 3 a 4) Terciárne vzdelanie (úrovne 5 - 8)
Referenčná hodnota ET 2020
%
strana 8 |
Miera zamestnanosti čerstvých mladých absolventov v EÚ ako celku sa v roku
2016 ďalej zvýšila na 78,2 %, čím sa
konsolidovalo nedávne postupné oživenie. Od roku 2013 sa miera
zamestnanosti absolventov s vyšším sekundárnym vzdelaním zvýšila o 3,2
percentuálneho bodu, zatiaľ čo v prípade absolventov s terciárnym vzdelaním
o 2,1 percentuálneho bodu. Mladí ľudia s terciárnym vzdelaním tak majú
v oblasti zamestnateľnosti o 10 percentuálnych bodov lepšie vyhliadky
ako absolventi so sekundárnym
vzdelaním. Tieto lepšie vyhliadky existujú vo všetkých členských štátoch
okrem Estónska a Českej republiky.
Pokiaľ ide o odborné vzdelávanie a prípravu, z dôkazov zo štúdie JRC12
vyplýva, že v mnohých krajinách EÚ
vykazujú absolventi s vyšším sekundárnym vzdelaním zameraným na
odborné vzdelávanie a prípravu (OVP) vyššie miery zamestnanosti než
absolventi so všeobecným vzdelaním. Vykazujú aj nižšiu mieru
nezamestnanosti a neaktivity13. Analýza OECD14 potvrdzuje, že na úrovni
vyššieho sekundárneho
a postsekundárneho vzdelávania (nezahrňovaného do terciárneho
vzdelávania) má absolvent s OVP vyššiu šancu zamestnať sa (graf 9), dosiahne
však o niečo menší hodinový zárobok.
12 JRC CRELL, „Education and youth labour market outcomes: the added value of VET“ (Vzdelanie a výsledky mladých ľud trhu
práce: pridaná hodnota OVP), technický brífing, 2015; na základe osobitnej extrakcie z VZPS poskytnutej Eurostatom za tretí
štvrťrok 2014. 13 Merané ako podiel zamestnaných jednotlivcov vo veku 20 až 34 rokov s najvyšším dosiahnutím vzdelaním na úrovni
vyššieho sekundárneho alebo postsekundárneho vzdelania (nezahrňovaného do terciárneho vzdelávania)
(ISCED 3 – 4). 14 OECD, „The effects of vocational education and training on adult skills and wages. What
can we learn from PIAAC?“ (Účinky odborného vzdelávania a odbornej prípravy na zručnosti a mzdu dospelých. Čo vyplýva z programu PIAAC?), 2015.
Pokiaľ ide o rodové hľadisko, rozdiely sú malé. Na úrovni ISCED 5 predstavuje
akademické vzdelanie veľkú výhodu,
pokiaľ ide o zárobok a zamestnanosť.
3. IDENTIFIKÁCIA POLITICKÝCH NÁSTROJOV NA RIEŠENIE VÝZIEV
Dostatočným investovaním do vzdelávacích a štrukturálnych reforiem
zameraných na zvýšenie účinnosti a efektívnosti systémov vzdelávania
a odbornej prípravy sa môžu zlepšiť základné zručnosti. Aby sa znížil počet
mladých ľudí so slabými výsledkami, je potrebné zamerať sa na inkluzívne
politiky, ktorými sa zabezpečia lepšie výsledky žiakov zo znevýhodneného
sociálno-ekonomického alebo odlišného
jazykového prostredia.
Počiatočné odborné vzdelávanie a príprava sa cenia, pretože rozvíjajú
zručnosti potrebné pre konkrétne pracovné miesto, ako aj prierezové
zručnosti, čím sa umožňuje prechod do
zamestnania, ako aj udržanie a zlepšovanie zručností pracovnej sily.
Každý rok sa na programe odborného vzdelávania a prípravy zúčastní viac než
13 miliónov študentov. Prognózy trhu práce však naďalej naznačujú, že
v budúcnosti sa prejaví nedostatok absolventov OVP v niekoľkých členských
štátoch15.
Čerství absolventi s kvalifikáciami OVP
na vyššej sekundárnej a postsekundárnej úrovni
(nezahrňovanej do terciárnej úrovne) vykazujú vo všeobecnosti jednoduchší
prechod zo vzdelávania na trh práce.
Majú aj vyššie miery zamestnanosti než absolventi so všeobecným vzdelaním na
porovnateľných stupňoch dosiahnutého vzdelania. Napriek tomu nie sú OVP pre
mnohých mladých ľudí a ich rodičov stále ako možnosť vzdelávania príťažlivé.
15 Európsky parlament, „Labour market shortages in the European Union“
(Nedostatky trhu práce v Európskej únii), 2015 (http://www.europarl.europa.eu/thinktank/sk/home.html).
strana 9 |
Stále zostáva priestor na podstatné zvýšenie atraktívnosti a zlepšenie
relevantnosti programov OVP vzhľadom
na potreby trhu práce. Potenciál učenia sa na pracovisku v plnej miere nevyužíva
dostatočný počet programov v členských štátoch. Príležitosti na pokračovanie vo
vysokoškolskom vzdelávaní po dosiahnutí OVP sú takisto stále
nedostatočné.
Pokiaľ ide o kvalitu, každý študent OVP
by mal byť pripravený na život a prácu v čoraz globalizovanejšej spoločnosti,
k čomu patrí aj znalosť cudzích jazykov.
Približne 50 % študentov v EÚ študujúcich na vyššej sekundárnej,
postsekundárnej a prvostupňovej
terciárnej úrovni absolvuje odborné vzdelávanie a prípravu (OVP). OVP sa
tak stáva kľúčovým zdrojom zručností a kompetencií pre ekonomiky EÚ.
Je preto mimoriadne dôležité, aby
systémy počiatočnej OVP zabezpečovali
primerané základné, prierezové a odborné zručnosti, ktoré vyhovujú
potrebám zamestnávateľov. Študentov by mali vybaviť aj schopnosťou vzdelávať
sa v priebehu ďalšieho života a zvládať prechody zo vzdelávania do
zamestnania, ako aj medzi pracovnými miestami alebo z nezamestnanosti do
zamestnanosti.
V posledných rokoch sa hospodárske
a odvetvové politiky zameriavajú na relevantnosť vzdelávania pre trh práce,
miery zamestnanosti mladých ľudí a prechod zo vzdelávania do práce.
Osobám, ktoré ukončili počiatočné vzdelávanie na sekundárnej alebo
postsekundárnej úrovni (nezahrňovanej do terciárnej úrovne), OVP systematicky
umožňuje lepší prechod na trh práce, než je to v prípade osôb, ktoré majú
kvalifikáciu zo všeobecného vyššieho sekundárneho alebo postsekundárneho
vzdelávania (nezahrňovaného do
terciárneho vzdelávania) a nepokračujú vo vysokoškolskom vzdelávaní.
Čerství absolventi OVP vykazovali v roku
2016 v EÚ celkovú mieru zamestnanosti na úrovni 75 %. Vykazovali teda lepšie
výsledky v oblasti zamestnanosti než
čerství absolventi so všeobecným vyšším sekundárnym vzdelaním (62,9 %)
(graf 8).
strana 10 |
Graf 8 – Miera zamestnanosti čerstvých absolventov vyššieho sekundárneho
a postsekundárneho vzdelávania (nezahrňovaného do terciárneho vzdelávania), 2016
Zdroj: Eurostat (VZPS, 2016), online údajový kód: edat_lfse_24.
Týmto ukazovateľom sa merajú miery zamestnanosti osôb vo veku od 20 do 34 rokov, ktoré ukončili
vzdelávanie 1 – 3 roky pred prieskumom a získali diplom z vyššieho sekundárneho vzdelávania (ISCED 3),
postsekundárneho vzdelávania (nezahrňovaného do terciárneho vzdelávania) (ISCED 4), spomedzi osôb tej
istej vekovej skupiny, ktoré sa v súčasnosti nezúčastňujú na žiadnom ďalšom formálnom alebo neformálnom vzdelávaní alebo odbornej príprave.
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
100
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
100
MT
DE
CZ
NL
AT
HU SE EE DK SK FI UK
EÚ 2
8 LT LV PL
BE SI CY IE HR PT
FR BG
RO ES IT EL
Odborné Všeobecné
strana 11 |
Celkovo to poukazuje na to, že OVP je dobrou voľbou pre tých mladých ľudí,
ktorí nechcú pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Z priemerných výsledkov
však stále vyplývajú určité rozdiely medzi jednotlivými krajinami, ktoré
poukazujú na to, že existuje priestor na
zlepšenie kvality OVP v krajinách, v ktorých výsledky OVP zaostávajú za
priemerom EÚ.
V posledných rokoch v EÚ klesá absolútny počet študentov OVP a ich
podiel na celkovom počte študentov
vyššieho sekundárneho vzdelávania.
Celkový počet študentov počiatočného OVP na vyššej sekundárnej úrovni v EÚ
klesol od roku 2013 o približne 500 000 (4,7 %) na 10 309 154 v roku 2015.
Tento klesajúci trend sa prejavil vo
všetkých štyroch krajinách s najvyššou populáciou študentov OVP, ktoré
predstavujú viac než 50 % všetkých študentov OVP v EÚ.
Relatívny podiel študentov OVP teda
klesol zo 48,9 % v roku 2013 na 47,3 %
v roku 2015.
Medzi jednotlivými krajinami však existujú veľké odchýlky, pokiaľ ide
o absolútnu a relatívnu veľkosť systémov OVP. Čiastočne to spôsobuje rozmanitosť
programov OVP ponúkaných
v jednotlivých krajinách.
Niekoľko členských štátov EÚ vykazuje relatívne vysoký podiel mladých ľudí,
ktorí si zvolia všeobecné vyššie sekundárne vzdelávanie, ale už sa ďalej
nevzdelávajú na vysokoškolskej úrovni
(graf 9).
Veľký podiel týchto mladých ľudí vypovedá o tom, že je priestor na to,
aby sa im poskytla príležitosť získať odbornú kvalifikáciu, a to buď na
sekundárnej, postsekundárnej, alebo terciárnej úrovni.
Členské štáty môžu rozšíriť počiatočné OVP rôznymi spôsobmi tak, aby
zohľadnili dopyt po rôznych kvalifikáciách na trhu práce. Zatraktívnenie
a poskytovanie vyššieho sekundárneho OVP je užitočné najmä v krajinách
s veľkým podielom osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku.
V týchto krajinách by mohlo OVP
podstatne prispieť k zvýšeniu dosiahnutého stupňa vzdelania.
Rozšírenie poskytovania
postsekundárneho vzdelávania (nezahrňovaného do terciárneho
vzdelávania) alebo prvostupňového
vysokoškolského odborného vzdelávania by mohlo byť užitočné aj v krajinách
s veľkým podielom absolventov so všeobecným vyšším sekundárnym
vzdelaním, ktorí nepokračujú v štúdiu na vysokej škole.
V záujme riešenia problému pretrvávajúcej nezamestnanosti mladých
ľudí by mali členské štáty vytvárať aj príležitosti na vzdelávanie dospelých, čím
sa umožní návrat mladých ľudí, ktorí dokončili počiatočné vzdelávanie, do
procesu vzdelávania a odbornej prípravy.
Túto výzvu by mohlo riešiť napríklad
cielenejšie využívanie ESF, keďže sa zistilo, že odborná príprava
nezamestnaných patrila v rokoch 2007 – 2013 k najúčinnejším oblastiam
intervencií EFS (oddiel 3.5).
strana 12 |
Graf 9 – Dosiahnuté vzdelanie mladých dospelých vo veku 30 až 34 rokov, 2016
Zdroj: Eurostat, VZPS, 2016 [edat_lfs_9914]. Poznámka: Z ukazovateľa vyplýva najvyšší stupeň dosiahnutého vzdelania 30 až 34-ročnými osobami.
Prínos OVP spočíva v tom, že v rámci tohto programu si môžu ľudia rozvinúť
zručnosti a kompetencie, ktoré sú priamo relevantné pre trh práce. Existujú
rôzne nástroje, ktorými sa zabezpečuje, aby odborné školy a strediská odbornej
prípravy poskytovali relevantnú
a modernú odbornú prípravu pre dané povolania. K týmto nástrojom patrí aj
účasť súkromného sektora na vypracúvaní a hodnotení učebných
osnov, odborných noriem a skúšaní študentov. Okrem toho jedným
z najjednoduchších spôsobov, ako zabezpečiť, aby boli zručnosti, ktoré
študenti získavajú, relevantné pre trh
práce, je realizovať časť odbornej prípravy mimo školského prostredia,
napríklad v rámci pracovnej stáže.
Najznámejším príkladom takejto organizácie OVP je učňovská príprava.
Vymedzuje sa ako formálny program
OVP, ktorý zahŕňa aj alternáciu medzi pracovnou skúsenosťou (prax na
pracovisku) a vzdelávaním v škole (obdobia teoretického/praktického
vzdelávania v škole alebo stredisku odbornej prípravy)16. Úspešné ukončenie
16 Európska komisia, Učňovská príprava –
takejto odbornej prípravy by malo viesť ku kvalifikácii uznávanej na
vnútroštátnej úrovni.
Medzi zamestnávateľom a učňom sa
často uzatvára zmluvný vzťah, na základe ktorého dostáva učeň výmenou
za odvedenú prácu mzdu.
Učňovská príprava nie je jediným možným programom učenia sa prácou.
Existujú aj iné prístupy, menej zamerané
na učenie sa prácou. Patrí k nim napríklad OVP v školách s prvkami
odbornej prípravy na pracovisku, pričom tieto prvky zvyčajne predstavujú menej
než 50 % trvania programu odbornej prípravy.
Učenie sa prácou sa v škole môže zabezpečovať aj prostredníctvom
školských programov, v rámci ktorých sa na mieste nachádzajú laboratóriá, dielne,
kuchyne, reštaurácie, cvičné firmy, vykonávajú sa simulácie alebo úlohy
v rámci skutočného podnikateľského projektu17.
forma učenia sa prácou, 2015. 17 Európska komisia, „Work-based learning
in Europe: Practices and policy pointers
0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
90%
100%
MT ES PT IT RO BG BE EÚ28
EL DK NL UK FR HU CY DE LV SE AT EE FI IE HR LT SI SK CZ PL
Nízka Stredná všeobecná Stredná odborná Vysoká
strana 13 |
Dostupnosť porovnateľných údajov o súčasnom stave programov učenia sa
prácou v rámci počiatočného vzdelávania
a odbornej prípravy v členských štátoch je obmedzená.
Z dostupných údajov (graf 10) však
napriek tomu jednoznačne vyplýva, že programy učenia sa prácou a programy
kombinujúce učenie sa na pracovisku a v škole sú najčastejšie v Lotyšsku,
Dánsku, Maďarsku a Nemecku.
“(Učenie sa na pracovisku v Európe: postupy
a politické usmernenia), 2013: http://ec.europa.eu/education/policy/vocational-policy/doc/alliance/work-based-learning-in-europe_en.pdf.
strana 14 |
Graf 10 – Študenti počiatočného OVP absolvujúci kombinovanú odbornú prípravu v škole aj na pracovisku, 2015
Zdroj: Eurostat (UOE, 2015 [educ_uoe_enrs04]). Údaje za MT, EL a IT chýbajú.
Vzhľadom na to, že sa vo všeobecnosti uznáva, že lepšia dostupnosť
vysokokvalitnej učňovskej prípravy by bola v mnohých členských štátoch
účinným nástrojom zlepšenia
udržateľných prechodov zo školy do práce, je potrebné zintenzívniť úsilie
s cieľom presvedčiť podniky, a najmä MSP, aby investovali čas a peniaze do
mladých študentov. Ďalej je potrebné riešiť tieto výzvy:
zabezpečiť dostatočný počet kvalifikovaných školiteľov,
zaviesť a uplatňovať riadne systémy zabezpečovania kvality a
pritiahnuť/získať finančné prostriedky a iné druhy podpory pre dohody
o spolupráci medzi inštitúciami OVP a podnikmi.
Vzdelávanie dospelých a ďalšie odborné vzdelávanie a príprava:
v rýchlo sa meniacom pracovnom prostredí musia dospelí neustále
zlepšovať svoje zručnosti a prispôsobovať ich novým potrebám,
aby boli naďalej konkurencieschopní
a produktívni. Systémy vzdelávania dospelých musia reagovať na
najrôznejšie potreby študentov, podnikov a spoločnosti. Musia všetkým
zabezpečovať jednoduchý a spravodlivý prístup k príležitostiam na vzdelávanie
pre všetkých. Najmä tým, ktorí
predčasne ukončili počiatočné vzdelávanie alebo odbornú prípravu bez
dosiahnutia minimálnej úrovne zručností potrebnej v súčasnom hospodárskom
a sociálnom prostredí, by sa mali poskytnúť príležitosti na to, aby tieto
zručnosti získali neskôr. Prostredníctvom zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie
môžu dospelí zabezpečiť relevantnosť
a aktualizáciu svojich zručností, a to nielen v rámci pracovného prostredia,
ale aj v záujme aktívnej účasti v spoločnosti.
V mnohých členských štátoch EÚ majú
dospelí s vysokou úrovňou zručností
zvyčajne aj dobrý prístup k príležitostiam na vzdelávanie, aby mohli svoje
zručnosti neustále obnovovať a aktualizovať. Tí, ktorí majú len
obmedzené zručnosti, a teda najviac potrebujú prístup k vzdelávaniu
a odbornej príprave, však čelia pri získavaní prístupu k vzdelávaniu
najväčším prekážkam. Preto sa podpora
strana 15 |
dospelých s nedostatočnými základnými zručnosťami alebo nízkou kvalifikáciou už
bežne začleňuje do politických
programov členských štátov, často ako súčasť politík v oblasti vzdelávania
a odbornej prípravy.
V celej Európe krajiny financujú alebo spolufinancujú najrôznejšie programy
vzdelávania alebo odbornej prípravy. V niektorých prípadoch tieto programy
dopĺňajú systémy potvrdzovania
zručností, ktoré obsahujú napríklad počiatočné posúdenie zručností,
poradenstvo a osvetové kampane. Napriek tomu však má ešte stále príliš
málo dospelých možnosť získať prístup k vysokokvalitným a relevantným
programom odbornej prípravy na zvýšenie kvalifikácie alebo rekvalifikáciu.
V roku 2016 navrhla Európska komisia v rámci balíka programu v oblasti
zručností zavedenie záruky získania zručností, ktorá má pomôcť riešiť
problémy s chýbajúcimi zručnosťami, nerovnosťou a novými potrebami trhu
práce, ktoré si vyžadujú vyššiu úroveň
zručností. Prostredníctvom záruky
získania zručností členské štáty zabezpečia, aby bolo dospelým s nízkou
kvalifikáciou ponúknuté zvýšenie
kvalifikácie, ktoré je príležitosťou na:
a) posúdenie ich zručností a identifikovanie nedostatkov;
b) získanie na mieru šitého balíka vzdelávania/odbornej prípravy; a
c) potvrdenie ich zručností.
V rámci otvorenej metódy koordinácie
v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (ET 2020) sa členské štáty dohodli na
cieli, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2020, a tým je minimálne 15 % účasť
dospelej populácie (vo veku 25 až 64 rokov) na vzdelávaní. Priemerné
výsledky za rok 2016 sa však pohybovali
iba na úrovni 10,8 %. Účasť je, žiaľ, nižšia v prípade osôb, ktoré sa vracajú
na trh práce po období nezamestnanosti, starších ľudí a ľudí pracujúcich
v povolaniach vyžadujúcich si kvalifikáciu na strednej alebo nízkej úrovni, čiže
tých, ktorí zlepšenie a prispôsobenie zručností novým potrebám potrebujú
najviac.
Graf 11 – Účasť na celoživotnom vzdelávaní dospelých (populácia vo veku 25 – 64 rokov, v %, 2016)
Zdroj: Eurostat, výberové zisťovanie pracovných síl.
Cieľ ET 2020
strana 16 |
Úplná transparentnosť
a porovnateľnosť kvalifikácií v celej EÚ pomôže členským štátom vytvoriť si
vzájomnú dôveru v kvalitu kvalifikácií
a uľahčí mobilitu študentov a pracovníkov. S týmto cieľom členské
štáty rozdeľujú svoje úrovne kvalifikácií do ôsmich stupňov podľa európskeho
kvalifikačného rámca a na nových osvedčeniach a diplomoch uvádzajú
stupne podľa európskeho aj vnútroštátneho kvalifikačného rámca.
Zručnosti získané mimo systému formálneho vzdelávania a odbornej
prípravy sa často nedokumentujú ani formálne neuznávajú. Členské štáty sa
dohodli na zavedení vnútroštátnych podmienok potvrdzovania neformálneho
vzdelávania a informálneho učenia sa do roku 201818. Konkrétne sa dohodli najmä
na vykonávaní auditu zručností všetkých
nezamestnaných, ideálne do šiestich mesiacov od zistenia takejto potreby.
Auditom zručností sa posudzujú znalosti, zručnosti a kompetencie jednotlivca
počas prípravy na potvrdenie výsledkov neformálneho vzdelávania alebo
informálneho učenia sa a/alebo plánovania zmeny profesijného
zamerania či projektu odbornej prípravy.
Osobitne dôležité je to pre osoby s nižšou kvalifikáciou, nezamestnaných
alebo osoby vystavené riziku nezamestnanosti, migrantov, mladých
ľudí a pre tých, ktorí chcú zmeniť profesionálnu kariéru. Dostupné sú
najlepšie koncipované príležitosti na potvrdenie zručností získaných mimo
formálneho vzdelávania, ktoré vedú ku
kvalifikáciám alebo častiam kvalifikácií.
Zavedené systémy riadenia zručností môžu pomôcť vytvárať a optimalizovať
zručnosti a kompetencie súčasnej aj budúcej pracovnej sily. Efektívne
systémy vychádzajú z dobrej
informovanosti pre oblasť zručností, ktorú zabezpečujú spoľahlivé
18 V súlade s odporúčaním Rady o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (2012/C 398/01).
mechanizmy posudzovania, predvídania a predpovedania zručností. Tieto
informácie prispievajú k riadeniu politík
v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a profesijno-poradenských služieb.
Komisia rieši výzvy v oblasti digitálnych
zručností v EÚ prostredníctvom veľkej koalície pre iniciatívu pracovných miest
v oblasti digitálnych technológií19 a vypracovala spoločný Európsky
rámec digitálnych kompetencií
opisujúci súbor digitálnych kompetencií, ktoré by mali v súčasnosti mať všetci
občania. Členské štáty využívajú Európsky rámec digitálnych kompetencií
a súvisiaci nástroj posudzovania pri vypracúvaní vlastných učebných osnov,
výsledkoch vzdelávania alebo odbornej príprave učiteľov.
Podobná práca sa vykonala s cieľom vypracovať Európsky referenčný
rámec pre podnikanie (EntreComp), ktorý možno použiť ako základ na
prípravu učebných osnov a vzdelávacích činností, ktorými sa posilní podnikavosť
ako kompetencia.
Komisia podporuje aj zriaďovanie
európskych aliancií sektorových zručností s cieľom navrhovať stratégie pre
sektorové zručnosti, predvídať potrebné zručnosti v konkrétnych sektoroch
a zlepšovať reakcie systémov OVP na
tieto potreby. Aliancie sektorových zručností majú za cieľ zabezpečovať nové
zručnosti v strategických sektoroch potrebných na dosahovanie európskych
cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti, konkurencieschopnosti, energetiky
a zmeny klímy. Aliancia pre energiu z obnoviteľných zdrojov a ekologické
technológie bude napríklad riešiť
nedostatok zručností a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými
zručnosťami s cieľom zabezpečiť vedúce postavenie Európy v celosvetovom
meradle v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a podporiť
prechod na moderné nízkouhlíkové hospodárstvo, ktorého ústredným
prvkom je dekarbonizovaný sektor
energetiky.
19 Pozri informačný prehľad Digitálne zručnosti
a pracovné miesta.
strana 17 |
4. KRÍŽOVÉ PRESKÚMANIE SÚČASNÉHO STAVU POLITÍK
Vytváranie zručností: Politiky zamerané na riešenie predčasného
ukončovania školskej dochádzky a odbornej prípravy (pozri samostatný
informačný prehľad o osobách, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku)
takisto podporujú cieľ minimálneho stupňa dosiahnutého vzdelania pre
všetkých mladých ľudí, ktorý je
predpokladom vytvárania ďalších zručností, a to buď vysokoškolským
vzdelaním, alebo na trhu práce.
Členské štáty zaznamenali určitý pokrok v dosahovaní základných zručností:
Bulharsko zlepšilo prístup ku kvalitnému vzdelávaniu pre
študentov zo znevýhodneného prostredia,
miestne samosprávne orgány a združenia škôl v Portugalsku
spolupracujú na realizácii
vnútroštátneho plánu podpory dobrých výsledkov v škole,
Írsko stanovilo osobitné ciele v oblasti gramotnosti a matematickej
gramotnosti v znevýhodnených školách a relatívne ambiciózne
vnútroštátne ciele pre študentov so slabými aj s najlepšími výsledkami do
roku 2025,
Česká republika podporuje predškolské zariadenia aj stredné
školy v sociálne vylúčených oblastiach zavádzaním a realizovaním
plánov integrácie, a Rumunsko realizuje projekt ESF na
pritiahnutie vysokokvalitných učiteľov do znevýhodnených škôl a začalo
zavádzať nové učebné osnovy
zamerané na kompetencie do nižšieho sekundárneho vzdelávania.
Počiatočné odborné vzdelávanie
a príprava: čerství absolventi OVP vykazovali lepšie výsledky v oblasti
zamestnanosti než čerství absolventi so
všeobecným vyšším sekundárnym vzdelaním. Z priemerných výsledkov
však stále vyplývajú určité rozdiely medzi jednotlivými krajinami, ktoré
poukazujú na to, že existuje priestor na zlepšenie kvality OVP v krajinách,
v ktorých výsledky OVP zaostávajú za priemerom EÚ (Belgicko, Grécko,
Španielsko, Francúzsko, Taliansko,
Lotyšsko a Rumunsko). Niekoľko členských štátov EÚ (Česká republika,
Grécko, Španielsko, Malta a Portugalsko) má ďalej relatívne vysoký podiel mladých
ľudí bez ukončeného vyššieho sekundárneho vzdelania alebo takých,
ktorí si zvolili všeobecné vyššie sekundárne vzdelávanie, ale nezískali
vysokoškolské vzdelanie.
Vzdelávanie a zručnosti dospelých:
sedem krajín dosahuje mieru účasti dospelých na vzdelávaní nad referenčnou
hodnotou ET 2020 (15 %): Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Luxembursko,
Holandsko, Fínsko a Švédsko. Najnižšia účasť bola zaznamenaná v Bulharsku,
Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku.
Transparentnosť a uznávanie
zručností a kvalifikácií: do dnešného dňa 24 členských štátov rozdelilo svoje
vnútroštátne kvalifikačné rámce podľa európskeho kvalifikačného rámca a 16
členských štátov uvádza alebo stanovilo
dátum, od ktorého bude uvádzať úrovne podľa európskeho kvalifikačného rámca
na vnútroštátnych osvedčeniach a diplomoch.
Potvrdzovanie neformálneho
vzdelávania a informálneho učenia
sa: Členské štáty pripravujú zavedenie vnútroštátnych podmienok na
potvrdzovanie zručností získaných mimo formálneho vzdelávania alebo odbornej
prípravy. Pokrok je rôznorodý a pred termínom v roku 2018 je ešte potrebné
vykonať veľa práce. V Európskom registri validácie z roku 2014 napríklad 15
členských štátov (Bulharsko, Česká
republika, Dánsko, Nemecko, Írsko, Grécko, Španielsko, Cyprus, Litva, Malta,
Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo)
oznámilo, že nebol zavedený systému auditu zručností, jeden z prvkov
vnútroštátnych podmienok potvrdzovania.
Riadenie zručností: pravidelné monitorovanie dopytu na trhu práce je
mimoriadne dôležité a systém monitorovania potrebných alebo
strana 18 |
nadbytočných povolaní je základným predpokladom systému informovanosti
na trhu práce. Napriek tomu nemá
väčšina členských štátov v súčasnosti dostatočne kvalitné mechanizmy
monitorovania. Len tretina členských štátov monitoruje vývoj dopytu na trhu
práce a ďalšia tretina má k dispozícii len čiastkové údaje20.
Digitálne zručnosti: Hodnotiacou
tabuľkou digitálnej agendy sa meria
pokrok v oblasti európskeho digitálneho hospodárstva prostredníctvom indexu
digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI), ktorý predstavuje kombinovaný
index zhŕňajúci príslušné ukazovatele digitálneho výkonu Európy a sleduje
vývoj digitálnej konkurencieschopnosti členských štátov EÚ21. Vývoj digitálnych
zručností sa sleduje na základe rozmeru
ľudského kapitálu v rámci indexu. Najlepšie výsledky v oblasti základných
zručností a ich využívania majú Dánsko, Luxembursko, Holandsko, Fínsko,
Švédsko a Spojené kráľovstvo. Najlepšie výsledky v oblasti pokročilých zručností
a rozvoja majú Írsko, Rakúsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. Na
spodných priečkach oboch podrozmerov
sa pravidelne vyskytujú Bulharsko, Grécko a Rumunsko.
Dátum: 29. 9. 2017
20 Kvalitatívne údaje vychádzajúce zo správy Európskej komisie: Mapovanie a analýza
ťažko obsaditeľných pracovných miest na trhoch práce v EÚ, 2014. 21 http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/digital-agenda-scoreboard.
Recommended