Upload
others
View
0
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
10
ÚVOD
Slovenský potravinársky priemysel má významné miesto pri zabezpečovaní výživy
obyvateľstva, aj v činnosti agropotravinárskeho komplexu Slovenska. Slovenský
potravinársky priemysel je hlavným odbytovým tokom prevažnej väčšiny produktov
poľnohospodárskej prvovýroby. Jeho úspechy či neúspechy na potravinárskom trhu sa
prejavujú v odbyte slovenských potravín na tuzemskom a zahraničnom trhu.
Zahraničný obchod je pre slovenskú ekonomiku rozhodujúcim činiteľom, ktorý sa
výrazne podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu a je tiež podstatnou zložkou
devízových príjmov štátu. Intenzita zahraničného obchodu je závislá od viacerých okolností,
ale hlavne na kvalite a kvantite ponuky výroby, či už priemyselného alebo
agropotravinárskeho charakteru.
Slovenská ekonomika patrí svojím rozmerom v európskom meradle k malým
ekonomikám. Pre malé ekonomiky vo všeobecnosti platí, že ich úroveň zapojenia sa do
medzinárodného obchodu je mimoriadne dôležitá. Ekonomický význam takejto deľby práce
spočíva najmä v tom, že nové technológie, ak majú byť konkurencieschopné musia byť
kapacitne porovnateľné. Slovenský trh je príliš malý, aby vedel tieto veľké
konkurencieschopné kapacity pohltiť. Jedinou možnosťou je teda export, kde však platí, že
v porovnaní s vnútorným trhom je umiestnenie tovaru na zahraničných trhoch náročnejšie.
Väčší objem výroby a zisk vytvárajú podmienky pre nové pracovné miesta, nový zdroj
investícií a aj vedecko-technický rozvoj.
Svoju dôležitosť v medzinárodnom obchode má aj import, najmä svojou
nevyhnutnosťou.
Efektívnosť slovenského agroobchodu je ovplyvňovaná komoditnou a teritoriálnou
štruktúrou, ktoré majú svoj podiel na pasívnom salde.
Komoditná štruktúra slovenského agroobchodu je najviac ovplyvnená výrobnými
podmienkami a charakterom slovenského poľnohospodárstva. Neefektívne sa v nej prejavuje
hlavne dovoz nahraditeľných komodít.
Deficitný vývoj je z pohľadu teritoriálnej štruktúry spôsobený predovšetkým značným
teritoriálnym rozptylom počtu štátov na jednu komoditu.
Vstup Slovenska do Európskej únie prináša pre náš agrárny sektor nové zmeny, ktorých
cieľom je prispôsobenie sa podmienkam spoločnej poľnohospodárskej politiky. Všeobecne je
známe, a doposiaľ históriou vytvárania Európskej únie potvrdené, že sa jedná o významnú
ekonomickú zmenu v mechanizme fungovania národného hospodárstva, nielen v krajine,
11
ktorá sa stáva členom Európskej únie, ale aj v členských štátoch. Jedná sa o vytvorenie
obojstranných prospešných ekonomických väzieb v rámci agrárneho sektoru. Vstup
Slovenska do Európskej únii a jeho dopad na slovenské poľnohospodárstvo však okrem
výhod prináša aj množstvo náročných úloh, aproximáciu noriem a technických predpisov.
12
1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY
1.1 Charakteristika zahraničného obchodu
Zahraničný obchod je v uplynulých dvadsiatich rokoch jeden z najvýznamnejších
faktorov ekonomického rastu svetovej ekonomiky a účinný nástroj k obmedzovaniu
negatívnych vplyvov limitovaných zdrojov, zdôrazňuje Tvrdoň, J. (2001). Prínosy
zahraničného obchodu vidí v :
• rastovej funkcii, ktorá sa prejavuje v ekonómii času, kde sa s úsporou národnej práce
pri zapojení do medzinárodnej deľby práce zvyšuje efektívnosť využitia zdrojov.
V niektorých prípadoch môže pôsobiť ako bariéra rastu domácej ekonomiky,
• transformačnej funkcii podporujúcej vytváranie ekonomickej rovnováhy hlavne
v malých ekonomikách,
• vzájomnom vzťahu medzi domácim produktom a zahraničným obchodom. Závislosť
domáceho produktu na zahraničnom obchode je analyzovaná napr. prostredníctvom
keynesiánskych modelov, z ktorých vyplýva rast domáceho produktu pri aktívnej
bilancii zahraničného obchodu, s rastom hrubého domáceho produktu sa zvyšuje
dovoz, vývoz má multiplikačný efekt na hrubý domáci produkt, vývoz umožňuje
dovoz a investície vyvolávajú dovozy.
Beneš, V. a kol. (2004) uvádzajú niekoľko hľadísk pre hodnotenie zahraničného
obchodu v ekonomike každej krajiny:
• efektívnosť – snaha sústrediť úsilie v exportnej politike na tie výrobky, kde môže
krajina dosiahnuť maximálne úspory zo spoločenskej práce. Na tieto produkty je
potom sústredený výskum, vývoj, propagačné úsilie. Čím je ekonomika menšia
a otvorenejšia, malo by byť sústredenie síl na udržanie vývozuschopnosti vybraných
výrobkov dôraznejšie,
• proporcionalita – väčšina krajín má ekonomiku nekomplexnú a ich ekonomický
rozvoj je diktovaný nevyhnutnosťou zaistiť potrebné tovary v zahraničí,
• demonštračný efekt – vývozný program každej krajiny predstavuje určitú vizitku
stavu a úrovne rozvoja výrobných síl danej krajiny. A naopak dovozný program
znamená spôsob riešenia nielen problému proporcionality, ale tiež zaistenie
zrýchleného rozvoja výrobných síl dovážajúcej krajiny. Ide o určitú demonštráciu
13
svetového technického, designového, módneho trendu, ktorý môže pôsobiť
stimulačne na spoločenský a ekonomický pokrok. Zároveň je cieľom i istý transfer
svetových trendov, ako napríklad šírenie ekologických prvkov, bezpečnosti práce
a pod.
Lisý, J. (2002) hovorí, že zahraničný obchod vyjadruje medzinárodné toky tovarov
a služieb iba jednej krajiny, t.j. jej export a import. Medzinárodný obchod zahŕňa
medzinárodnú výmenu tovarov a služieb medzi skupinou krajín v rámci medzinárodného
ekonomického zoskupenia. Svetový obchod zahŕňa tovarové toky, ktoré sa realizujú medzi
všetkými krajinami sveta. Možno povedať, že prostredníctvom medzinárodného obchodu sa
národné ekonomiky čoraz viac integrujú do ekonomiky globálnej.
Zahraničnoobchodnú aktivitu príslušného štátu vyjadruje hmotný obrat zahraničného
obchodu, ktorý predstavuje úhrn zásielok tovaru, ktoré za určitý časový úsek prekročili colné
hranice. Je súhrnom dovozu a vývozu. Na základe hodnotových údajov o dovoze a vývoze
vypočítame aj ďalšie základné ukazovatele zahraničného obchodu krajiny:
� obchodná bilancia ako rozdiel hodnoty vývozu a dovozu,
� veľkosť hodnoty dovozu, vývozu a obratu zahraničného obchodu na jedného
obyvateľa,
� podiel dovozu, vývozu alebo obratu zahraničného obchodu na zahraničnom obchode
určitej oblasti, sústavy alebo na svetovom obchode,
� tovarová štruktúra dovozu a vývozu, píše Horská, E. (2007).
Ako uvádza Melišek, F. (2005) zahraničný obchod spája vnútorné hospodárstvo krajiny
so svetovým hospodárstvom. Charakterizuje ho ako obeh tovarov a služieb, ktorý prekračuje
štátne hranice krajiny.
Zahraničný obchod plní dôležité funkcie v procese rozvoja ekonomiky a v procese zapojenia
národného hospodárstva krajiny do medzinárodnej deľby práce s inými krajinami. Jeho
hlavnou funkciou je realizovať obchod s inými krajinami.
Zahraničný obchod je významným fenoménom ekonomického rastu a môže značne ovplyvniť
štruktúru národného hospodárstva.
Zahraničný obchod je pomerne samostatnou, ale neoddeliteľnou súčasťou medzinárodných
ekonomických vzťahov.
14
Zahraničný obchod Slovenskej republiky sa skladá z dvoch častí – z vývozu a dovozu tovarov
a služieb rozmanitých druhov a charakterov. Za vývoz (export) sa považuje hospodárska
činnosť, ktorá súvisí so súborom obchodných operácií spojených s dodávkami tovaru
a služieb do zahraničia, a za dovoz (import), obrátene hospodárska činnosť spojená
s dodávkami zo zahraničia.
Rozsah a štruktúru zahraničného obchodu určuje množstvo faktorov, najmä dosiahnutá
ekonomická úroveň krajiny, štruktúra jej ekonomiky, úloha krajiny v medzinárodnej deľbe
práce, jej postavenie v medzinárodnom obchode.
Význam zahraničného obchodu je pre ekonomiky jednotlivých krajín rôzny, a preto je odlišný
aj podiel zapojenia jednotlivých krajín do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom
zahraničného obchodu. Relatívne najvyššia závislosť od zahraničného obchodu sa prejavuje
v menších ekonomicky vyspelých krajinách so špecializovaným priemyslom
a poľnohospodárstva.
Podľa názoru Horskej, E. (2007) k základným predpokladom vstupu a presadenia sa na
zahraničnom trhu patrí:
- existencia možnosti a zdrojov firmy (predovšetkým finančné zdroje, cenová
a necenová konkurencieschopnosť, KNOW-HOW, ľudský potenciál),
- aktívne vyhľadávanie a využívanie príležitostí presadiť sa na trhu v podmienkach
globálne pôsobiacej konkurencie (využiť svoje silné stránky, jedinečné vlastnosti
produktu, jeho tradície, dobré meno a referencie),
- adaptácia na podmienky regionálnej integrácie a vplyv štátnych opatrení na
medzinárodné podnikanie (predpokladá znalosť vonkajšieho prostredia),
- budovanie vzťahov s dodávateľmi, odberateľmi, zákazníkmi a rozvoj marketingovej
kultúry.
Trenčianska, E. (2000) hovorí, že zahraničný obchod zaraďujeme medzi priority nášho
hospodárskeho života. V širšom chápaní zahraničný obchod zaoberajúci sa vývozom
a dovozom produktov, patrí vôbec vo svete k najsilnejším sektorom v ekonomike. Navyše
v krajinách transformujúcich sa na trhovú ekonomiku patrí zahraničný obchod zároveň
k najdynamickejším, ale najdôležitejším sektorom vo svojom raste a rozvoji. Zahraničný
obchod však zároveň aj j najzložitejším a najrizikovejším sféram a sektorom podnikania.
15
Dimenzie zahraničného obchodu, obdobne i agroobchodu sú určované vonkajším
a vnútorným prostredím. Globalizácia výrazne určuje priebeh, obsah a výsledky zahraničného
obchodu. Stanovuje požiadavky a podmienky pre finančné a obchodné inštitúcie, vytvára
predpoklady pre širší liberalizovaný priestor a priebežne koriguje mieru protekcionizmu
a ochrany obchodníkov a výrobcov potravín. Globalizácia pôsobí na redukciu podpory
agrárnej, obchodnej, colnej a ochranárskej politiky. Globalizácia vyúsťuje do tendencií
globálneho problému obchodu a s obchodom súvisiacich oblastí do riešenia nadväzného
problému nutričného, energetického a ekologického, zdôrazňuje Podolák, A. (2002).
Baláž, P. (2001) tvrdí, že do vývoja teritoriálnej štruktúry medzinárodného obchodu sa
v plnej miere premieta postavenie a ekonomický profil jednotlivých krajín či integračných
zoskupení v medzinárodnom hospodárstve. Otázka správnej, priestorovo proporčne
rozloženej teritoriálnej štruktúry zahraničného obchodu má značný hospodársky, ale aj
strategický zmysel pre ekonomiku každej krajiny. Jej diverzifikácia a hlavné toky
odzrkadľujú charakter, prednosti či nevýhody domácej ekonomiky, jej rozvojovú stratégiu,
úspešnosť, ambície, ale aj úroveň a smerovanie ekonomických, spoločenských a politicko –
bezpečnostných záväzkov a záujmov.
Pojmom medzinárodný obchod označujú Horská, E. a Ubrežiová, I. (2001) obchodnú
činnosť uskutočňovanú jednotlivými štátmi sveta medzi sebou v rámci medzištátnych
obchodných dohôd alebo priamo medzi jednotlivými podnikmi.
Svetový obchod navzájom prepája trhy jednotlivých krajín. Podľa toho, aká je miera
uzavretosti alebo otvorenosti týchto trhov, určuje sa podiel jednotlivých krajín na svetovom
obchode.
Podľa Baláža, P. (2001) základnými dôvodmi, pre ktoré sa firmy usilujú podieľať na
medzinárodnom obchode sú:
1. rozširovanie obratu firmy – veľkosť obratu firmy na národnom trhu je limitovaná
potenciálnym počtom zákazníkov, ich kúpyschopnosťou, postavením firmy vo vzťahu
ku konkurencii a kvalitou produkcie či služieb, ktoré firma na trhu ponúka.
S postupujúcim prehlbovaním medzinárodnej deľby práce sa každá firma usiluje
o určitú produkčnú špecializáciu, čo sa premieta do rastúcej špecializácie producentov,
ktorí sa snažia tieto prednosti využiť na zahraničných trhoch. Neskôr sa to odrazí na
väčšom predaji a vyššom zisku spoločnosti.
16
2. získavanie zdrojov – výrobcovia a distribútori vyhľadávajú výrobky a služby rovnako
ako komponenty. Potenciálne účinky na zisk sú zrejmé. Zisková marža sa môže touto
cestou zvýšiť alebo preniesť na spotrebiteľa. Distribútori preto kombinujú svoju
finálnu ponuku tým, že využívajú určité komparatívne prednosti jednotlivých
národných ekonomík s cieľom umožniť svojím zákazníkom široko diverzifikované
možnosti nákupu z hľadiska sortimentu, ceny, úžitkových vlastností a podobne.
3. diverzifikácia predaja – prudké výkyvy v obrate, a tým i ziskoch firiem často narúšajú
stabilitu hospodárenia. Z tohto dôvodu sa podnikateľské subjekty snažia eliminovať
tieto výkyvy a takto ekonomizovať svoje aktivity. Nakoľko načasovanie obchodných
cyklov kolíše aj medzi severnou a južnou pologuľou, najmä veľké firmy a nadnárodné
korporácie citlivo a veľmi efektívne využívajú tento faktor na udržanie výšky predaja.
4. znižovanie konkurenčného rizika – pre mnohé firmy je zapájanie sa do
medzinárodného podnikania výsledkom uplatňovania určitých ochranných stratégií.
Zmysel spočíva v tom, že v zahraničí hľadajú možnosť získania potenciálnych výhod
danej krajiny a ich uplatňovanie v produkcii danej firmy, a to či už voči konkurencii
na medzinárodných trhoch alebo voči konkurencii na svojom vlastnom trhu. Využitie
potenciálnych komparatívnych výhod upevňuje ekonomickú pozíciu takejto firmy,
ktorá je schopná svoj zisk prelievať v súlade so svojou rozvojovou stratégiou a takto
kompenzovať svoje potenciálne straty doma a ziskom v zahraničí a naopak. Naviac
táto stratégia umožňuje, aby firma permanentne zväčšovala svoju konkurenčnú
schopnosť a tým znižovala riziká vyplývajúce z posilňovania pozícií konkurencie.
Bielik, P. (2001) chápe medzinárodný obchod ako výsledok dlhodobého vývoja
ekonomického konania s jeho orientáciou na problematiku obchodných subjektov,
medzinárodnej výmeny obchodnej informatiky a dokumentácie, teritoriálnej a komoditnej
obchodnej štruktúry v svetovej ekonomike, výmenných relácií a komoditnej ekonomickej
efektívnosti svetového trhu.
Pod pojmom medzinárodný obchod rozumie Horská, E. (2007) všetky obchodné
transakcie organizované podnikateľským subjektom alebo vládou, ktoré zahŕňajú dve alebo
viac krajín. Podnikateľské subjekty uskutočňujú tieto transakcie s cieľom zisku. Transakcie
organizované vládou môžu mať rôzny charakter a účel. Na uskutočňovanie medzinárodných
obchodných transakcií majú vplyv aj zákazníci a finančné inštitúcie. Zákazníci vytvárajú
dopyt a finančné inštitúcie zabezpečujú financovanie investičných projektov a transfer peňazí.
17
Prostredníctvom medzinárodného obchodu sa národné ekonomiky čoraz viac integrujú do
ekonomiky globálnej. Tento proces integrácie je súčasťou globalizácie.
Prínosy z obchodu medzi krajinami sú v tom, že zapájanie sa do medzinárodnej výmeny
je efektívnejšie ako spoliehanie sa iba na domácu produkciu. Rozmanitosť je základnou
príčinou, pre ktorú sa krajiny zapájajú do medzinárodného obchodu. V rámci tohto
všeobecného princípu vidíme, že obchod sa realizuje v dôsledku rozdielnych výrobných
podmienok, klesajúcich výrobných nákladov a rozdielnych spotrebiteľských zvyklostí, píšu
Samuelson, P. A. a Nordhaus, W. D. (2000).
Podolák, A. (2001) tvrdí, že medzinárodný obchod ako súčasť širších vonkajších
hospodárskych vzťahov je indikátorom, do ktorého sa premieta úroveň a trend svetového
hospodárstva, je pasívnym ukazovateľom zdravia národnej ekonomiky, ale zároveň aktívnym
predpokladom vymedzujúcim kvantitu a kvalitu zdrojov ekonomického rastu a tým i zdrojov
životného prostredia.
Autor považuje výmenu tovarov medzi krajinami a integračnými teritóriami za základný
atribút prepojenia ekonomík svetového hospodárstva.
Medzinárodný obchod je podľa neho výsledkom dlhodobého vývoja ekonomického
konania s jeho orientáciou na problematiku:
• medzinárodnej výmennej obchodnej informatiky a dokumentácie,
• teritoriálnej a komoditnej obchodnej štruktúry v svetovej ekonomike,
• smerných relácií a komoditnej ekonomickej efektívnosti svetového trhu.
1.2 Funkcie zahraničného obchodu
Zahraničný obchod podľa Baláža, P. (2001) plní nasledovné funkcie:
1.) transformačnú – dovozom absentujúcej produkcie je možné korigovať obmedzujúce
limity dané ekonomickými (vysoké produkčné náklady) alebo prírodnými (nedostatok
surovín, klimatické podmienky, a i.) podmienkami.
2.) ekonomického rastu – zahraničný obchod pomáha substituovať neefektívnu alebo menej
efektívnu domácu produkciu dovozom alebo využívaním zahraničných zdrojov. Táto
úspora spoločenskej práce ovplyvňuje aj mieru špecializácie a optimalizácie produkcie
v krajine i jej hlbšie zapájanie sa do procesov medzinárodnej deľby práce. Má významný
18
vplyv na chápanie zahraničného obchodu ako faktora ekonomického rastu vo svetovom
hospodárstve.
Tvorba špecializačného profilu národnej ekonomiky ako výsledok uplatňovania princípu
ekonómie času v medzinárodnom meradle je prejavom pôsobenia týchto faktorov:
• rozdielov v absolútnej veľkosti nákladov práce,
• rozdielov v komparatívnych nákladoch práce,
• rozdielov vo vybavenosti krajín jednotlivými výrobnými faktormi,
• rozdielom v dosiahnutej technike, technológii a znalostiach,
• rozdielom v ľudskom kapitále,
• geografické konceptu komparatívnych výhod.
3.) parametrickú – svetový trh vytvára permanentný tlak na konfrontáciu technicko-
technologických, úžitkových, kvalitatívnych, ale i cenových a ďalších parametrov, ktoré
ovplyvňujú úspešnosť daného výrobku na trhu. V prípadoch keď výrobcovia nie sú
schopní vyrovnať sa s rastúcimi nárokmi svetového trhu, čo sa premieta do trvalejšieho
ekonomického poklesu v národnej ekonomike, môže byť tento fakt chápaný aj ako prejav
zaostávania národnej ekonomiky.
4.) proporcionálnu – stratégia vyrábať a vyvážať tovary, v ktorých krajina implantuje domáce
komparatívne výhody, a naopak, dovážať tie komodity, pri ktorých produkcii takéto
výhody nepožíva, je hlavným zmyslom, ak sa medzi vzájomnými zahranično-obchodnými
aktivitami nachádzajú správne proporcie. Vyváženosť proporcii prinášajúca dlhodobú
úsporu spoločenskej práce priaznivo ovplyvňuje aj tempo hospodárskeho rastu.
Podľa Lipkovej, Ľ. (2000) zahraničný obchod plní v ekonomike dve základné
funkcie:
1.) transformačnú spočívajúcu v prispôsobení sa vecnej štruktúry úhrnného
spoločenského produktu pred jeho použitím. Hmotná stránka domácej produkcie je
zameraná na uspokojovanie domácich i zahraničných spotrebiteľov.
2.) rastovú vyjadrujúcu vplyv zahraničného obchodu na efektívne využívanie domácich
ekonomických zdrojov (pracovných síl a pracovných prostriedkov). Úsporou
spoločenskej práce je možné dosahovať väčší objem národného dôchodku.
19
1.3 Charakteristika zahraničného agrárneho obchodu
Hambalková, M. (2004) hovorí, že zahraničný agrárny obchod sa realizoval
v náročných podmienkach transformácie agrárneho sektora na princípy trhovej ekonomiky.
Konkurencieschopnosť agropotravinárskeho tovaru Slovenskej republiky svedčí o potrebe
výrazne zvýšiť konkurencieschopnosť slovenských agropotravinárskych výrobkov na
zahraničných trhoch.
Makroprostredie agrárneho trhu SR je v podmienkach EÚ ovplyvňované najmä
spoločnou poľnohospodárskou politikou. Realizuje sa prostredníctvom nariadení, smerníc
a ďalších organizačných noriem v jednotlivých krajinách EÚ. Okrem uvedeného, v súčasnom
období aj štát ovplyvňuje vlastnými ekonomickými nástrojmi podnikanie na agrárnom trhu
SR. (Šimo, D., 2006)
Efektívnosť agroobchodu je ovplyvňovaná aj teritoriálnou štruktúrou, ktorá má svoj
podiel na pasívnom salde, uvádza Chrzanová, S. (2001) Objem a štruktúra zahraničného
obchodu s agrokomoditami je ovplyvňovaná integračnými zoskupeniami vyspelých krajín.
Pre slovenskú ekonomiku, ktorá je svojou rozlohou v európskom meradle považovaná za
malú ekonomiku, je zapojenie do medzinárodného obchodu veľmi dôležité.
Umiestnenie produkcie na zahraničných trhoch je náročné a konkurencieschopnosť
prioritných agrokomodít sa odvíja v poslednej dobe aj v závislosti od integračných vplyvov.
Zahraničný obchod má pre slovenskú ekonomiku význam predovšetkým v tvorbe devízových
rezerv a stabilite mene. Zhodnotenie meny pôsobí ako faktor, ktorý tlmí dynamiku
dovážaných tovarov, predovšetkým substitútov.
Zoborský, I. M. (2001) vyjadruje stupeň zabezpečenia výživy obyvateľstva
potravinami a poľnohospodárskymi surovinami vlastnou výrobou saldom zahraničného
obchodu pri poľnohospodárskych produktoch a potravinách ako aj podielom agrárnych
výrobkov na celkovom objeme zahraničného obchodu.
Otvorenosť zahraničného obchodu je žiaduca z dôvodu konkurencie a dovozu potravín,
ktoré u nás nevyrábame, ako sú južné ovocie, morské ryby, káva, kakao a podobne, pričom sú
tieto produkty vo výžive nevyhnutné. Negatívne treba hodnotiť enormný nárast dovozu
liehovín, tabaku, nealkoholických nápojov, ale aj ovocia mierneho pásma a výrobkov z neho.
20
Z hľadiska celkového zahraničného obchodu, agropotravinárske vývozy netvoria jeho
významnejšiu súčasť. Poľnohospodárska produkcia je teda orientovaná na domáceho
spotrebiteľa a pre obmedzenosť prírodných zdrojov, najmä pôdy, ani v budúcnosti nemáme
ambície stať sa rozhodujúcim exportérom poľnohospodárskych a potravinárskych komodít.
Blaas, G. (2000) tvrdí, že rozvojom výroby medzinárodne konkurencieschopných
poľnohospodárskych komodít t.j. živý dobytok, obilie, slad je poľnohospodárstvo schopné
zvýšiť svoj podiel na celkovom exporte krajiny a stať sa významnejším faktorom vytvárania
obchodnej bilancie.
Negatívna bilancia zahraničného obchodu nie je tak výsledkom vysokého importu, ako
nízkeho exportu. Tento má súvislosti s veľkým poklesom rozsahu produkcie, straty
konkurencieschopnosti, vyplývajúcej z transformačných problémov a nedostatku investičného
(ale i prevádzkového) kapitálu a prostriedkov na tvrdé presadzovanie sa na trhu, hovoria
Stehlo, P. a Gálik, J. (2002).
Autori predpokladajú, že Slovensko so vstupom do EÚ nebude mať ambície expanzívne
plošne prenikať s agropotravinárskou produkciou na zahraničné trhy. Budeme sa presadzovať
hlavne s komoditami rastlinnej výroby a so špecializovanými komoditami živočíšnej výroby
obohacujúcimi európsky trh, na ktorý vstúpiť nám doteraz bránili nielen bariéry EÚ, ale
i nízka konkurencieschopnosť v pridanej hodnote produktov a marketingu.
Podolák, A. (2001) píše, že príčiny deficitného vývoja agroobchodu sú dôsledkom
menového, rozpočtového, cenového a korunového vplyvu agroobchodnej bilancie.
Každoročne sa stupňuje dovoz potravín, spomaľuje až stagnuje vývoz potravín, neustále
narastá pasívne saldo a neprimerane sa zvyšuje funkčná otvorenosť a dovozná náročnosť.
V komoditnej štruktúre sa neefektívne prejavuje zvyšovanie vývozu potravín a zvyšovanie
dovozu hotových výrobkov. Autor navrhuje, že pasívne saldo agroobchodnej bilancie možno
riešiť:
- zrýchlením procesu liberalizácie agroobchodu,
- znížením colných taríf a odstránením prekážok netarifnej povahy,
- objektívnejšími pozíciami komoditnej a teritoriálnej orientácie agroobchodu.
Ďalej zdôrazňuje, že možnosť kompenzovania pasívneho salda obchodnej blancie v národnom
hospodárstve SR si žiada zapojenie nástrojov a mechanizmov pre účinnejšiu proexportnú
hospodársku politiku.
21
Serenčéš, P. (2000) konštatuje, že úroveň agropotravinárskeho trhu a zahraničného
obchodu je odrazom vytvorených makroekonomických podmienok a stability podmienok
prostredia. Neriešené problémy sa kumulujú v nízkej konkurenčnej schopnosti
agropotravinárskeho komplexu a konkrétnych výrobkov. Východisko sa ukazuje
vybudovaním trhových inštitúcií a inštitútov vo vyváženom rozvoji ekonomiky národného
hospodárstva a v spojení kombinácií výrobných faktorov s prvkami intenzity a produktivity
do podnikateľského systému zabezpečujúceho efektívnu výrobu vo všetkých výrobných
podmienkach SR.
Ižáková, V. (2002) uvádza, že exportná výmena agropotravinárskeho tovaru sa
vykonáva z viacerých dôvodov:
• potreba využiť výrobný a prírodný potenciál poľnohospodárstva a potravinárstva,
ktorý je vyšší ako je dopyt agropotravinárskych tovarov na domácom trhu,
• komparatívne výhody našich agropotravinárskych tovarov, ktoré ich umožňujú lepšie
zhodnotiť na zahraničných trhoch ako na domácom trhu,
• otvorenosť našej ekonomiky si vyžaduje zabezpečiť rovnováhu medzi vývozom
a dovozom, čo zvyšuje tlak na export,
• neustály tlak na udržanie hospodárskeho rastu krajiny a úspešnosť
agropotravinárskych subjektov.
Vzhľadom na konkurencieschopnosť, dosahované ceny, obmedzenosť domáceho trhu
a výrobný potenciál v poľnohospodárstve doporučuje medzi proexportne orientované
agropotravinárske výrobky Ižáková, V. (2003) zaradiť:
• obilniny,
• olejniny, hlavne repkové a slnečnicové semená,
• strukoviny,
• slnečnicový olej,
• slad,
• kvalitné odrodové víno,
• jablkové pyré a iné ovocné konzervy na podklade domácej suroviny,
• mrazenú zeleninu a konzervy (najmä hrášok a paradajkový pretlak),
• syry,
• jatočné teľatá a býky, hovädzie mäso,
• jatočné jahňatá a jahňacie mäso,
22
• výrobky z mäsa (hlavne hovädzieho).
Šimo, D. (2006) píše, že odbyt agrárnych produktov je v súčasnom období trhovej
ekonomiky zvlášť náročná úloha. Nástroje na zabezpečenie odbytu sa týkajú nasledovných
aktivít:
- cenový vývoj,
- predaj,
- podpora predaja,
- reklama,
- distribúcia,
- vzťahy s verejnosťou.
1.4 Konkurencieschopnosť
Stehlo, P. (2001) definuje medzinárodnú konkurencieschopnosť krajiny ako schopnosť
štátu zúčastniť sa v súťaži produkovaním a výmenou produktov a služieb a tým zvyšovať
životnú úroveň krajiny. Počíta sa pomocou ukazovateľa komparatívnej výhodnosti – indexu
RCA (Revealed Comparative Advantage), ktorý sa používa na hodnotenie
konkurencieschopnosti krajín v zahraničnom obchode a je ukazovateľom konkurenčnej
výhody príslušnej komodity (tovarovej skupiny, odvetvia). Pokiaľ je hodnota indexu RCA
väčšia ako nula, príslušná komodita je v komparatívnej výhodnosti, ak je hodnota RCA
menšia ako 0, je komodita v komparatívnej nevýhodnosti, ak sa rovná nule, nejde ani
o komparatívnu výhodnosť ani o komparatívnu nevýhodnosť.
V súčasnosti vo svete i u nás čoraz častejšie rezonuje pojem konkurencieschopnosť
v zmysle potreby presadiť sa na medzinárodných trhoch a tak zabezpečiť pre danú firmu,
odvetvie či národnú ekonomiku rast a ďalší rozvoj. Konkurencieschopnosť na makroúrovni sa
spája s obchodnou bilanciou. Ak je saldo obchodnej bilancie aktívne, je ekonomika
konkurencieschopná, ak je saldo obchodnej bilancie pasívne, znamená to, že zahraničie menej
kupuje tuzemské výrobky, čo je prejavom toho, že ekonomika nie je konkurencieschopná.
Všeobecne sa rozlišuje konkurencieschopnosť na strane ponuky a dopytu – trhu, ktorá sa
meria rôznymi ukazovateľmi, napríklad reálne ýmenné relácie zahraničného obchodu, pomer
salda zahraničného obchodu k pridanej hodnote, podiel vývozu na celkovom svetovom
vývoze, ukazovateľ RCA a iné. (Trenčianska, E. 2000)
23
Konkurencieschopnosť je definovaná ako schopnosť ponúkať tovary a služby
dopytované nakupujúcimi v čase, na mieste a v úprave, ktorá je aspoň na takej úrovni, ako
ponúka konkurencia, pričom návratnosť výrobných faktorov je na úrovni ich príležitostných
nákladov, píše Pokrivčák, J. (2001). Ďalej píše, že konkurencieschopnosť je úzko spätá
s komparatívnymi výhodami. Komparatívne výhody existujú v odvetví, pre ktoré sú relatívne
ceny vyššie ako príležitostné náklady. Rozdiel medzi konkurencieschopnosťou
a komparatívnymi výhodami je v tom, že pri komparatívnych výhodách sa neuvažuje
s trhovými deformáciami. Ochranárske opatrenia preto môžu zvýšiť konkurencieschopnosť
daného odvetvia. Toto zvýšenie konkurencieschopnosti je však väčšinou dočasné a slúži len
na oddialenie času, kedy chránené odvetvie podľahne konkurencii.
Podolák, A. a kol. (2007) uvádzajú, že problematika konkurencieschopnosti krajín na
svetových trhoch tvorí dnes základ najnovšej teórie medzinárodného obchodu
a ekonomického rastu, pričom reálnejšie zdôrazňuje inovačné zdroje obchodovania
a hospodárskeho vývoja. Nová teória postuluje podmienky ekonomického rastu na zdrojoch
ako i rozvoj medzinárodného obchodu. S novou teóriou medzinárodného obchodu sa objavuje
konkurenčná výhoda, ktorej odlíšenie od komparatívnej výhody má isté logické dôvody. Ak
sa komparatívna výhoda vzťahuje na kvantitatívne chápanie výrobných faktorov a tovarov,
tak konkurenčná výhoda sa zakladá predovšetkým na kvalite týchto faktorov a tovarov.
Navyše, ak sa komparatívna výhoda opiera o nákladové a cenové relácie a o predpoklad
relatívne vysokej cenovej elasticity zahraničného dopytu, konkurenčná výhoda má zdroj
predovšetkým v rozdielnych technológiách a v domácom sklone k spotrebe. Ak komparatívna
výhoda generuje prevažne interodvetvový obchod, tak konkurenčná výhoda je základom
intraodvetvového obchodu.
Konkurencieschopnosť agrokomodít slovenského poľnohospodárstva na zahraničných
trhoch sa odvíja od interných nákladov, uplatnenia vnútornej ekonomiky, od politiky a od
integračných vplyvov, konštatuje Chrzanová, S. (2004).
Podľa Gozoru, V. (2005) zvyšovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárskych
výrobkov možno dosiahnuť len za predpokladu uplatnenia konkurenčných výhod. Takýmito
výhodami sa javia koncentrácia pôdy a ostatných významných faktorov, uplatňovanie
veľkovýrobných foriem organizácie práce a moderného podnikového manažmentu. Ukazuje
sa totiž, že kombinácie uvedených intenzifikačných faktorov s podporným systémom EÚ
a vyššími cenami, sú poľnohospodárske podniky rentabilné.
24
Úroveň viacerých slovenských poľnohospodárskych podnikov dosahuje parametre
vyspelých agrárnych podnikov EÚ a sú konkurencieschopné na trhu viacerých
poľnohospodárskych komodít, hovorí Kretter, A. (2007).
Serenčéš, P. (2001) píše, že miery konkurencieschopnosti sa najčastejšie odvodzujú
z nákladov, ktoré však z pohľadu niektorých ekonómov nie sú postačujúce. Preto jednu z
možností hodnotenia konkurencieschopnosti ponúkajú koncepty komparatívnych výhod.
a) koncept, v ktorom sa porovnáva efektívnosť produkcie. Národy s najnižšími
príležitostnými nákladmi sú relatívne efektívnejšie a majú komparatívne
výhody. Ich medzinárodná konkurencieschopnosť je dôsledkom ich vyššej
produktivity a vplyvu ich výmenného kurzu. Krajina má komparatívne
výhody, ak sú jej príležitostné náklady menšie než majú iné krajiny.
b) Koncept, ktorý sa týka efektívnosti rôznych druhov výroby v rámci domácej
ekonomiky, ktoré sú komparované v zmysle príjmov alebo úspor jednotky
zahraničnej meny. Náklady spojené s komoditou sa porovnávajú s nákladmi,
ktoré by vznikli v alternatívnej domácej aktivite.
1.5 Spoločná poľnohospodárska politika
Ako uvádzajú Šíbl, D., Šaková, B. a Mogyorosiová, Z. (2001), Spoločná
poľnohospodárska politika EÚ je najstaršou, najzložitejšou a zároveň najkonfliktnejšou
spoločnou politikou EÚ. Jej princípy a ciele sú zakotvené už v Zmluve o Európskom
hospodárskom spoločenstve, ktorá rozširuje spoločný trh na poľnohospodárstvo a obchod
s poľnohospodárskymi výrobkami.
Jej cieľmi sú:
• zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporou technického pokroku
a zabezpečením racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby a optimálneho
využitia výrobných činiteľov, najmä pracovnej sily,
• zabezpečiť slušný životný štandard poľnohospodárskej komunity, hlavne zvýšením
individuálnych príjmov osôb aktívnych v poľnohospodárstve,
• zabezpečenie dostupnosti dodávok,
• dosiahnutie primeraných cien dodávok.
25
Serenčéš, R. (2002) hovorí, že implicitný cieľ Spoločnej poľnohospodárskej politiky
Európskej únie je ochrana výrobcov zabezpečovaná prostredníctvom vyšších domácich cien
ako sú ceny na svetovom trhu. Na dosiahnutie tohto cieľa sa využívali nástroje dovozné clá,
vývozné dotácie, priame platby, dotácie spracovateľom, výrobné kvóty, ...., ktoré deformujú
trhové prostredie, pôsobia proti liberalizácii svetového obchodu a dostali Spoločnú
poľnohospodársku politiku EÚ spolu s ostatnými faktormi do krízy. Medzi hlavné faktory
patria vysoké finančné náklady, nevýkonnosť, neúčinnosť, negatívne enviromentálne dopady,
rozšírenie EÚ a GATT/WTO záväzky.
Hudák, J. a Rovný, P. (2003) zdôrazňujú, že Spoločná poľnohospodárska politika
Európskej únie je výrazne ochranárskou politikou vyspelých krajín s mimoriadne veľkým
podielom opatrení priamo ovplyvňujúcim trh a príjmy poľnohospodárov z realizácie
produkcie komoditných výstupov. Poľnohospodárska politika Slovenska je oproti tomu
podstatne viac orientovaná na štrukturálne zmeny a na opatrenia k netrhovej stabilizácii
príjmov poľnohospodárov. Táto skutočnosť vytvára do budúcnosti lepšie podmienky pre
multifunkčnú orientáciu poľnohospodárov.
1.6 Systém obchodných mechanizmov uplatňovaných v rámci Spoločnej
poľnohospodárskej politiky EÚ
Ako uvádzajú Vitkovská, A. – Pocci, J. (2003) jedným zo stabilizačných faktorov
dovozu a vývozu poľnohospodárskych výrobkov je uplatňovanie systému obchodných
mechanizmov, ktorých súčasťou sú:
1. dovozné a vývozné licencie pre poľnohospodárske výrobky
2. vývozné náhrady pre poľnohospodárske a potravinárske výrobky
3. zábezpeky
Dovoz
Tam kde EÚ realizuje dovozy na základe preferenčných dohôd, sa využívajú dovozné
licencie, ktoré slúžia najmä na administráciu preferenčných colných kvót a ich cieľom je
dodržiavanie záväzkov WTO v oblasti prístupu na trh. Administrácia preferenčných colných
kvót znamená udeľovanie dovozných licencií na dovoz výrobkov do EÚ za nižšie colné
sadzby. Tieto kvóty musia byť zverejnené, aby ich čerpanie bolo umožnené členským
krajinám WTO do výšky objemu, na ktorý sú uzatvorené záväzky.
26
Vývoz
Pri vývoze sa aplikuje systém vývozných licencií pre výrobky, ktoré môžu byť
predmetom vývozných náhrad čo znamená, že pre získanie vývoznej náhrady sa uplatňuje aj
vývozná licencia. Aj v tomto prípade základným cieľom je dodržanie záväzkov WTO
v oblasti poskytovania vývozných náhrad, u ktorých výška nesmie byť prekročená.
Vývoznými licenciami sa kontrolujú spoločné rozpočtové pravidlá EÚ, ktoré sú vyčlenené na
poskytovanie vývozných náhrad.
Systém dovozných a vývozných licencií
Systém stanovuje horizontálne Nariadenie komisie EÚ č. 1291/2000 a podľa tohto
ustanovenia zmyslom licenčného systému je:
1. získať údaje pre analýzu a kontrolu dovozu a vývozu
2. zabezpečovať systém colných kvót na dovozy
3. zabezpečiť dodržiavanie záväzkov WTO
Typy dovozných licencií:
a) dovozná licencia (bežná forma) – slúži ku kontrole dovozu výrobkov do EÚ
b) dovozné licencie pre administratívu kvót – reguluje dovoz v rámci preferenčných kvót
Typy vývozných licencií:
a) vývozná licencie s vopred stanovenou vývoznou náhradou – slúži na sledovanie záväzkov
v rámci WTO za oblasť vývozných náhrad
b) vývozné licencie povinné – vzťahujú sa na vývoz cukru, ryže, olejov a tukov
c) vývozné licencie v rámci tendrov – využívajú sa v prípadoch ak je na vývozy do tretích
krajín vyhlásené výberové konanie
Vývozné náhrady
V EÚ sú jednotlivým vývozcom z prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho
zabezpečovacieho a garančného fondu poskytované vývozné náhrady, ktoré majú zabezpečiť:
1. konkurencieschopnosť výrobkov na tretích trhoch
2. vyrovnať rozdiel medzi cenami na svetových trhoch a cenami v rámci spoločenstva
3. umožniť vývoz na základe cien na svetových trhoch
Základné právne predpoklady pre uplatňovanie tohto mechanizmu predstavujú:
27
o Nariadenie komisie EÚ č. 800/1999, s ktorou sa ustanovujú spoločné pravidlá
a uplatňovanie vývozných náhrad pre poľnohospodárske výrobky
o Nariadenie komisie EÚ č. 2220/1985, ktorou sa stanovujú spoločné podrobné pravidlá
pre uplatňovanie systému zábezpek pre poľnohospodárske výrobky
o Nariadenie komisie EÚ č. 1291/2000, ktorou sa ustanovujú pravidlá uplatňovania
systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou
náhrady pre poľnohospodárske výrobky
V rámci tohto systému existujú 2 typy vývozných náhrad:
1. nediferencovaná vývozná náhrada – je rovnaká pre všetky miesta určenia a nárok na
vývoznú náhradu vzniká pri opustení colného územia spoločenstva
2. diferencovaná vývozná náhrada – sa odlišuje podľa toho kam sú produkty vyvážané
Zábezpeky
Systém zábezpek pre obchod s agrokomoditami ustanovuje Nariadenie komisie EÚ
č.2220/1985 a sú vyžadované tak pre dovozné ako aj vývozné licencie. Zabezpečujú splnenie
záväzkov, ktoré vyplývajú z licencie a osvedčenia. Najčastejší spôsob platenia je
bezhotovostný styk a vrátenie zábezpeky pri nesplnení záväzku sa buď čiastočne kráti podľa
výšky plnenia alebo prepadnú celé. Zábezpeky sú uvoľnené až po predložení dôkazu
o zrealizovaní dovozu alebo vývozu a tento dôkaz sa musí predložiť do 12 mesiacov,
v opačnom prípade sa vrátenie zábezpeky tiež kráti.
28
2 CIEĽ PRÁCE
Hlavným cieľom diplomovej práce je analýza zahraničného obchodu Slovenskej
republiky vybraných agropotravinárskych komodít. Nakoľko sa SR stala členom Európskej
únie tak pozornosť je venovaná aj porovnaniu skúmaných agrokomodít s krajinami Európskej
únie. Keďže zahraničný obchod je bytostne dôležitý pre našu ekonomiku, hodnotíme jeho
vývoj aj z hľadiska komoditnej a teritoriálnej štruktúry.
V prehľade o súčasnom stave riešenej problematiky bolo zahrnuté:
- všeobecná charakteristika zahraničného obchodu,
- funkcie zahraničného obchodu,
- charakteristika zahraničného agrárneho obchodu,
- všeobecná charakteristika konkurencieschopnosti,
- spoločná poľnohospodárska politika,
- charakteristika obchodných mechanizmov Európskej únie.
Ťažisková časť tejto diplomovej práce je obsiahnutá v štvrtej kapitole. Kapitola je
rozdelená na tri podkapitoly. Prvým parciálnym cieľom je celková analýza zahraničného
obchodu SR. Ďalším parciálnym cieľom v druhej podkapitole je analýza zahraničného
agrárneho obchodu a jeho teritoriálnej a komoditnej štruktúry. Komoditná štruktúra nám
poskytuje prehľad o dôležitých komoditách podľa objemu ich vývozu a dovozu a podľa ich
podielu na celkovom agropotravinárskom vývoze a dovoze. Teritoriálna skladba poskytuje
prehľad o najvýznamnejších obchodných partneroch SR v oblasti agroobchodu. Ďalšia
podkapitola je venovaná hlavnému cieľu – analýze vybraných agropotravinárskych komodít
rastlinného a živočíšneho pôvodu prostredníctvom produkčných ukazovateľov a parametrov
zahraničného obchodu v porovnaní s výsledkami dosahovanými v krajinách EÚ.
29
3 METODIKA PRÁCE
Diplomová práca je zameraná na analýzu zahraničného obchodu vybraných
agropotravinárskych komodít v porovnaní s krajinami EÚ. V práci boli okrem toho
charakterizované aj teritoriálna a komoditná štruktúra zahraničného agrárneho obchodu
a vybrané faktory konkurencieschopnosti agrokomodít. Metodická koncepcia vychádza
z prezentovaného cieľa.
Podkladové údaje a informácie k diplomovej práci sme získali z viacerých zdrojov.
Najdôležitejšie sú materiály získané so Štatistického úradu SR, Výskumného ústavu
ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, Zelenej správy, Colnej štatistiky,
Ministerstva pôdohospodárstva SR, rozličné zdroje z internetovej siete a ďalšie materiály
z odbornej domácej a zahraničnej literatúry. Vzhľadom na použitie rôznych zdrojov treba
podotknúť, že údaje sa môžu v niektorých prípadoch rozchádzať.
Spracovanie podkladových údajov sa realizuje štandartnými metódami ako sú:
� analýza - myšlienkové rozloženie základných javov a procesov na jednotlivé zložky,
čím umožňuje poznať ich vzájomnú podmienenosť a súvislosť,
� syntéza – systematické skladanie jednoduchých javov v organický celok,
� dedukcia – postup od všeobecného ku konkrétnemu, pri ktorom sa na základe
poznatkov a tvrdení, považovaných za objektívne, logicky vyvodzuje pravdivý záver,
� komparatívna metóda – vychádza z porovnávania v čase a priestore na základe čoho sa
dospieva k identifikácii ich spoločných , resp. rozdielnych stránok,
� štatistické metódy – používajú deskriptívne ukazovatele ako priemer, súčet a pod.
V práci analyzujeme údaje za roky 2002 až 2007, prípadne za 1. polrok 2007, ak ide
o zahraničný agrárny obchod. Pri analýze jednotlivých komodít sa skúmajú údaje za obdobie
rokov 2002 až 2006. Je potrebné však poznamenať, že v čase spracovávania diplomovej práce
ešte neboli zverejnené niektoré údaje za rok 2007 alebo boli predbežné či neujednotené.
Pri klasifikácii jednotlivých komodít sme použili Harmonizovaný systém popisu
a číselného označovania tovaru, ktorý používa Colná štatistika Slovenskej republiky.
Poľnohospodárske a potravinárske komodity sú rozdelené do 24 kapitol. Vzhľadom na to, že
slovné označenie obsahu jednotlivých kapitol v použitej nomenklatúre je v niektorých
prípadoch veľmi dlhé, boli použité skrátené názvy.
Neoddeliteľnou súčasťou práce sú aj matematické výpočty a tabuľky. Pre lepšie
sprehľadnenie údajov boli hodnoty zaokrúhľované.
30
Na matematické výpočty boli použité nasledovné ukazovatele:
• ukazovateľ funkčnej otvorenosti – vyjadruje otvorenosť odvetvia prostredníctvom
podielu obratu odvetvia a výšky hrubého domáceho produktu dosahovaného odvetví,
• ukazovateľ dovoznej náročnosti – vyjadruje podiel importu daného odvetvia a výšky
hrubého domáceho produktu dosahovaného v odvetví,
• ukazovateľ exportnej výkonnosti – vyjadruje podiel exportu daného odvetvia a výšky
hrubého domáceho produktu dosahovaného v odvetví,
• saldo zahraničného (agrárneho) obchodu = export – import
Výkonnosť a efektívnosť zahraničného obchodu vybraných agrokomodít rastlinného
a živočíšneho pôvodu je vyjadrená na základe ukazovateľov:
• ukazovateľ komaparatívnych výhod – RCA (Revealed Comparative Advantage)
RCA = ln [ (x:m) / (X/M) ]
kde: x- hodnota vývozu danej komodity
m- hodnota dovozu danej komodity
X- hodnota celkového agropotravinárskeho vývozu
M- hodnota celkového agropotravinárskeho dovozu
Ak RCA > 0 tak daná komodita má komparatívnu výhodu, ak RCA < 0 má komparatívnu
nevýhodu.
Ukazovateľ hodnotí národnú obchodnú výhodnosť medzi jednotlivými komoditami.
• index čistej obchodnej výkonnosti – RCA2
RCA2 = (Xij-Mij) / (Xij+Mij)
kde: Xij- export krajiny ,,i“ v komoditnej skupine ,,j“
Mij- import krajiny ,,i“ v komoditnej skupine ,,j“
Ak RCA2 má hodnoty v rozpätí:
od –1 – znížený export (poukazuje na komparatívne nevýhody)
do +1 – znížený import (poukazuje na komparatívne výhody)
Ak sa hodnota exportu rovná hodnote importu, potom sa index RCA2 rovná nule.
31
4 VÝSLEDKY PRÁCE
4.1 Analýza zahraničného obchodu Slovenskej republiky
Zahraničný obchod sa stal významným faktorom riešenia nerovnováhy ponuky
a dopytu, a to hlavne v takej relatívne malej krajine akou Slovenská republika určite je.
Jednotlivé jeho zložky (vývoz, dovoz, obchodná bilancia) sa stávajú významným meradlom
porovnávania úspešnosti krajín a hodnotenia vývoja ekonomiky tej ktorej krajiny.
Zapojenie sa krajiny do zahraničného obchodu vyvoláva hospodársky rozvoj vo
všetkých sférach ekonomického a spoločenského života. Výsledkom je lepší prístup na
zahraničné trhy, racionalizácia dovozu a rast vývozu. Táto skutočnosť sa odráža v raste
ekonomiky, využití komparatívnych výhod, efektívnejšej transformácie vyrobenej produkcie
v žiadúcu spotrebu a v zvyšovaní životnej úrovne.
Slovenská republika patrí v súčasnom období k najotvorenejším ekonomikám sveta.
Toto je spôsobené vysokou surovinovou a energetickou náročnosťou výroby ako aj
proexportnou orientáciou ekonomiky.
Vývoj zahraničného obchodu Slovenskej republiky v rokoch 2002 až 2007 zachytáva
tabuľka 1.
Vývoj základných ukazovateľov zahraničného obchodu SR
Tabuľka 1
ukazovateľ/rok 2002 2003 2004 2005 2006 2007
Vývoz (mld. Sk) 651,3 803,0 895,2 993,5 1239,4 1418,4
Medziročná zmena (%) 6,5 23,5 11,5 10,9 24,8 14,4
Dovoz (mld. Sk) 747,9 827,6 942,2 1069,5 1331,0 1438,1
Medziročná zmena (%) 4,7 10,7 13,8 13,5 24,5 8,1
Saldo (mld. Sk) -96,6 -24,6 -47,0 -76,0 -91,6 -19,7
Obrat (mld. Sk) 1399,2 1630,6 1837,4 2063,0 2570,4 2856,5
Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné výpočty
Ako môžeme vidieť v tabuľke 1 dynamika vývozu aj dovozu vykazuje rast vždy oproti
rovnakému obdobiu predchádzajúceho roku. V sledovanom období sa zo Slovenskej
republiky vyviezol tovar v priemernej hodnote 1000,1 mld. Sk. Objem vývozu sa zvýšil
o 767,1 mld. Sk, čo je nárast o 117,8 %. Dovoz komodít do krajiny predstavoval v období
32
2002-2007 priemernú hodnotu 1059,4 mld. Sk a zvýšil sa o 690,2 mld. Sk. Počas celého
obdobia bolo saldo obchodnej bilancie pasívne v priemernej výške – 59,3 mld. Sk.
Celkový objem zahraničného obchodu v roku 2002 prevýšil zahranično-obchodný obrat
roku 2001 o 5,6 %, čo predstavuje nárast o 73,7 mld. Sk. Vyšší podiel na tomto náraste mal
vývoz, pri medziročnom raste 6,5 %, čo v hodnotovom vyjadrení znamená nárast o 39,9 mld.
Sk. Dovoz dosiahol objem 747,9 mld. Sk. Medziročne vzrástol o 4,7 %, čo je 33,8 mld. Sk.
Saldo obchodnej bilancie za rok 2002 skončilo vo výške –96,6 mld. Sk.
V roku 2003 sa dosiahla hodnota obchodnej bilancie –24,6 mld. Sk za sledované
obdobie a oproti roku 2002 znamená zlepšenie o 72,0 mld. Sk. Tento pozitívny výsledok
zahraničného obchodu bol dosiahnutý pri vysokej dynamike rastu zahraničného obchodu (
dovozu aj vývozu) vďaka vyššej medziročnej dynamike vývozu, ktorá predstavovala nárast
o 23,5 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Dovoz tovaru sa zvýšil o 79,7 mld. Sk,
čo bol nárast o 10,7 %.
Vývoz tovaru v roku 2004 dosiahol hodnotu 895,2 mld. Sk pri medziročnom raste 11,5
%, čo v hodnotovom vyjadrení predstavuje výšku 92,2 mld. Sk. V tomto období dynamika
rastu dovozu prevýšila dynamiku rastu vývozu. Dovoz sa zvýšil o 13,8 % oproti rovnakému
obdobiu predchádzajúceho roka, čo znamenalo nárast o 114,6 mld. Sk. Deficit obchodnej
bilancie dosiahol hodnotu 47,0 mld. Sk, čo bolo zhoršenie o 22,4 mld. Sk oproti roku 2003.
V roku 2005 sa vyviezol zo SR tovar v hodnote 993,5 mld. Sk. V porovnaní s rovnakým
obdobím roku 2004 vzrástol celkový vývoz o 10,9 %. Dovoz tovaru do SR dosiahol objem
1069,5 mld. Sk. Oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil o 13,5 %, v hodnotovom vyjadrení
to predstavuje 127,3 mld. Sk. Saldo zahraničného obchodu bolo v roku 2005 v objeme -76,0
mld. Sk.
Za január až december roku 2006 predstavoval celkový objem zahraničného obchodu
hodnotu 2570,4 mld. Sk. Dynamika rastu vývozu prevýšila dynamiku rastu dovozu o 0,3
percentuálneho bodu. Vývoz sa zvýšil o 245,9 mld. Sk pri medziročnom raste 24,8 %. Dovoz
tovaru do SR dosiahol hodnotu 1331,0 mld. Sk, čo znamenalo nárast o 24,5 % oproti
rovnakému obdobiu minulého roka. Saldo obchodnej bilancie sa prehĺbilo oproti roku 2005
a skončilo vo výške – 91,9 mld. Sk.
33
V roku 2007 sa zo Slovenskej republiky vyviezli komodity v hodnote 1418,4 mld. Sk,
čo znamenalo nárast o 14,4 % oproti predošlému roku. Dovoz tovaru do krajiny opäť
prevyšoval vývoz a dosiahol objem 1438,1 mld. Sk a zvýšil sa tak o 8,1 %. Deficit obchodnej
bilancie bol za január až december roku 2007 vo výške – 19,7 mld. Sk, čo je najlepšia
hodnota za celé sledované obdobie, a oproti minulému roku klesol až o 71,9 mld. Sk.
Vývoj zahraničného obchodu SR v období 2002-2007
Graf 1
-200
0
200
400
600
800
1000
1200
1400
1600
2002 2003 2004 2005 2006 2007
mld
. Sk
Vývoz Dovoz Saldo
Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné výpočty
Na grafe 1 možno pozorovať rastúcu tendenciu nielen vývozu, ale aj dovozu, pričom
dynamika rastu dovozu je v každom sledovanom roku vyššia ako dynamika rastu vývozu.
Táto skutočnosť spôsobila, že saldo obchodnej bilancie je v období 2002 až 2007 pasívne. Má
kolísavú tendenciu, najlepšiu hodnotu dosiahlo v roku 2007 –19,7 mld. Sk a najvyššie saldo
zahraničného obchodu mala SR v roku 2002 –96,6 mld. Sk.
34
4.2 Analýza zahraničného agrárneho obchodu Slovenskej republiky
Agropotravinársky obchod je neoddeliteľnou súčasťou celkového zahraničného
obchodu krajiny. Slovenský zahraničný obchod agropotravinárskych komodít nemá síce
významné postavenie v rámci svetového a európskeho agroobchodu, ale výrazne vplýva na
vývoj ekonomiky Slovenskej republiky.
Ako sa vyvíjal zahraničný agrárny obchod SR v rokoch 2002 až 2007 (1. polrok)
zobrazuje tabuľka 2.
Celkový obrat agroobchodu sa za obdobie 2002-2006 zvýšil o 56,5 mld. Sk. V roku
2006 vzrástol oproti predchádzajúcemu roku o 13,2 % a v 1. polroku nasledujúceho roka
dosiahol výšku 61,9 mld. Sk čo oproti rovnakému obdobiu minulého roku bolo o 6,7 % viac.
Základné charakteristiky zahraničného agrárneho obchodu SR
Tabuľka 2
ukazovateľ/rok 2002 2003 2004 2005 2006 2007
Agrovývoz (mld. Sk) 24,2 25,4 36,1 43,7 52,0 24,9
Zmena (%) 7,5 5,0 42,1 21,1 19,0 3,8
Agrodovoz (mld. Sk) 42,6 40,4 45,0 65,2 71,3 37,0
Zmena (%) -0,1 -5,2 11,4 44,9 9,4 8,8
Saldo (mld. Sk) -18,4 -15,0 -8,9 -21,5 -19,3 -12,1
Obrat (mld. Sk) 66,8 65,8 81,1 108,9 123,3 61,9
Zdroj: Colná štatistika, vlastné výpočty
Vývoz
Hodnota agrárneho vývozu sa postupne od roku 2002 zvyšovala, čo možno hodnotiť
pozitívne. Z krajiny sa za sledované päťročné obdobie vyviezli agropotravinárske komodity
v priemernej hodnote 36,3 mld. Sk. Objem vývozu vzrástol v roku 2006 celkovo o 27,8 mld.
Sk., čo znamená nárast o 114,8 %.
Za 1. polrok roku 2007 sa vyviezli agrokomodity v hodnote 24,9 mld. Sk, čo oproti
rovnakému obdobiu roku 2002 bol nárast o 26,4 %, v hodnotovom vyjadrení to predstavuje
13,9 mld. Sk., ale oproti minulému roku narástol len o 3,8 %. V roku 2006 dosiahol
agrovývoz úroveň 52,0 mld. Sk a zvýšil sa tak o 8,3 mld. Sk. Predchádzajúci rok SR
umiestnila komodity na zahraničných trhoch v celkovej hodnote 43,7 mld. Sk, oproti
predošlému roku to činilo nárast o 21,1 %. Najväčší medziročný nárast vývozu
agropotravinárskych komodít zaznamenala SR v roku 2004, kedy vývoz predstavoval
35
hodnotu 36,1 mld. Sk, čo bolo o 42,1 % viac ako v roku 2003, kedy sa zo Slovenskej
republiky vyviezli komodity v objeme 25,4 mld. Sk. Oproti minulému roku to bol nárast o 5
%.
Podiel agrárneho vývozu na celkovom vývoze zahraničného obchodu SR
Graf 2
651,3
803,0895,2
993,5
1239,4
684,2
3,6% 4,2% 4,4% 4,0% 3,2% 3,7%0
200
400
600
800
1000
1200
1400
2002 2003 2004 2005 2006 2007
mld
. Sk
Celkový vývoz ZO SR Agrárny vývoz ZO SR
Zdroj: Colná štatistika, vlastné výpočty Agrárny vývoz sa v rokoch 2002-2006 podieľal na celkovom vývoze Slovenskej
republiky v priemere 4,6 %-tami, v 1. polroku 2007 3,6 %-tami. Hodnoty medzi jednotlivými
rokmi kolísali a pohybovali sa v intervale od 3,2 do 4,4 percentuálneho bodu. Podiel
agrovývozu na celkovom vývoze bol najvyšší v roku 2005 s hodnotou 4,4 % a najmenší bol
zaznamenaný v roku 2003 s hodnotou 3,2 %, ako nám ukazuje graf 2.
Dovoz
Do Slovenskej republiky sa v období rokov 2002-2006 doviezli agrokomodity
v priemernej hodnote 52,9 mld. Sk. V priebehu tohto obdobia sa zvýšil dovoz o 28,7 mld. Sk,
čo znamená nárast o 67,4 %.
V roku 2003 činil agrodovoz 42,6 mld. Sk, oproti roku 2002 to predstavovalo pokles
o 5,2 %, kedy sa dovoz takisto znížil oproti rovnakému obdobiu uplynulého roka o 0,1 %
a dosiahol celkovú hodnotu 42,6 mld. Sk. V roku 2004 zaznamenal dovoz
agropotravinárskych komodít nárast o 11,4 % a skončil v objeme 45,0 mld. Sk. Nasledujúci
rok dosiahol dovoz najväčší medziročný nárast, kedy sa zvýšil až o 44,9 %, čo v hodnotovom
vyjadrení predstavuje 65,2 mld. Sk. V sledovanom roku 2006 sa doviezli agrokomodity vo
výške 71,3 mld. Sk a dovoz tak vzrástol o 9,4 %. Za 1. polrok roku 2007 činil agrodovoz
36
hodnotu 37,0 mld. Sk, čo oproti rovnakému obdobiu minulého roka znamenalo nárast o 8,8
%.
Podiel agrárneho dovozu na celkovom dovoze zahraničného obchodu SR
Graf 3
747,9827,6
942,2
1331,0
1069,5
686,0
5,4% 5,4% 6,1% 4,8% 4,9% 5,7%0
200
400
600
800
1000
1200
1400
2002 2003 2004 2005 2006 2007
mld
. Sk
Celkový dovoz ZO SR Agrárny dovoz ZO SR
Zdroj: Colná štatistika, vlastné výpočty Dovoz agropotravinárskych komodít sa v sledovanom období podieľal na celkovom
dovoze Slovenskej republiky v priemere 5,4 %-tami. Graf 3 znázorňuje, že jeho podiel na
celkovom dovoze vykazoval najprv klesajúcu tendenciu, kedy v rokoch 2002 až 2004 klesol
z hodnoty 5,7 % na 4,8 %. Nasledujúci rok jeho podiel stúpol o 1,3 %, čo bola najvyššia
hodnota počas sledovaného obdobia. V roku 2006 sa opäť znížil a na celkovom dovoze sa
podieľal 5,4 %. Za 1. polrok 2007 dosiahol podiel 5,4 % .
Saldo
Vyššia dynamika rastu vývozu v porovnaní s dovozom agrokomodít sa nepriaznivo
premietla do vývoja obchodnej bilancie. Saldo obchodnej bilancie počas sledovaného obdobia
bolo pasívne. Pozitívne možno hodnotiť jeho klesajúcu tendenciu v rokoch 2002 - 2004, kedy
jeho objem klesol z –18,4 mld. Sk v roku 2002 až na –8,9 mld. Sk v roku 2004, čo znamenalo
pokles o 48,4 %. V roku 2005 sa prehĺbilo a skončilo vo výške –21,5 mld. Sk a narástlo tak
o 141,6 %, čo v hodnotovom vyjadrení je –13,5 mld. Sk. V ďalšom roku opäť pokleslo na
hodnotu -19,3 mld. Sk. Za 1. polrok roku 2007 dosiahlo saldo obchodnej bilancie objem –
12,1 mld. Sk a oproti rovnakému obdobiu predošlého roka sa zvýšilo o –2,1 mld. Sk.
37
Podiel agrárneho salda na celkovom salde zahraničného obchodu SR
Graf 4
-96,6
-24,6
-47,0
-76,0
-91,6
-14,1 85,8%
21,1% 28,3% 19,1% - 61,0% 18,9%
-120
-100
-80
-60
-40
-20
0
2002 2003 2004 2005 2006 2007
mld
. Sk
Celkové saldo ZO SR Agrárne saldo ZO SR
Zdroj: Colná štatistika, vlastné výpočty
Ako môžeme vidieť na grafe 4 saldo agrárneho obchodu sa na rozdiel od agrovývozu
a agrodovozu značnou časťou podieľalo na salde celkového zahraničného obchodu
Slovenskej republiky. V období 2002-2006 sa podieľalo priemerne 29,7 %-tami. Z uvedeného
vyplýva, že výkonnosť slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva značne zaostáva za
ostatnými odvetviami národného hospodárstva.
Hodnoty agrárneho salda počas šiestich rokov kolísali. Najväčší podiel malo saldo
agroobchodu v roku 2003, kedy saldo celkového zahraničného obchodu dosiahlo najlepší
výsledok, a to až 61,0 %. Najmenej sa na celkovom salde podieľalo v roku 2004 18,9 %-tami.
Za 1. polrok 2007 sa saldo agrárneho obchodu na celkovom salde zahraničného obchodu
podieľalo až 85,8 %-tami.
Ukazovatele výkonnosti zahraničného agrárneho obchodu SR za obdobie 2002-2006
Tabuľka 3
ukazovateľ/rok 2002 2003 2004 2005 2006
HDP v stálych cenách (mld. Sk) 749,9 783,4 826,5 876,3 949,0
HDP poľnohospodárstva (mld.Sk) 31,2 35,6 38,8 42,6 40,0
Funkčná otvorenosť (%) 214,1 184,6 209,3 255,5 308,3
Exportná výkonnosť (%) 77,6 71,3 83,7 102,6 130,0
Dovozná náročnosť (%) 136,6 113,3 125,6 152,9 178,3
Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné výpočty
38
Ako nám ukazuje tabuľka 3 ukazovatele výkonnosti zahraničného obchodu sa
v skúmaných rokoch 2002-2006 okrem dovoznej náročnosti vyvíjali priaznivo.
Otvorenosť poľnohospodárstva, meraná podielom obratu agroobchodu a výšky HDP
poľnohospodárstva, rástla okrem roku 2003, kedy bola na úrovni 184,6 %. Od roku 2002 do
roku 2006 sa celkovo zvýšila o 94,2 %.
Exportná výkonnosť, ktorú sme vyjadrili pomocou podielu agrovývozu a HDP
dosahovanom v poľnohospodárstve, dosahovala v danom období priemernú výšku 93,0 %.
Najnižšia bola s hodnotou 71,3 % v roku 2003 a najvyššia v roku 2006 s hodnotou 130,0 %.
Za celé obdobie vzrástla o 52,4 %.
Dovozná náročnosť, ktorú sme vypočítali na základe pomeru dovozu agrárneho
obchodu a výšky HDP v poľnohospodárstve, sa vyvíjala nepriaznivo, pretože okrem roku
2003, kedy klesla a dosiahla hodnotu 113,6 %, mala vzostupujúcu tendenciu a v roku 2006
skončila na 178,3 %-ách. Tento nárast dovozu je spôsobený vysokou materiálovou
a surovinovou náročnosťou nášho poľnohospodárstva ako aj nedostatočnou úrovňou domácej
ponuky.
39
4.2.1 Komoditná štruktúra zahraničného agrárneho obchodu SR
Komoditná štruktúra agrovývozu SR za roky 2002-2007 (mil. Sk)
Tabuľka 4
Kapitoly colného sadzobníka/rok 2002 2003 2004 2005 2006 2007*
01 Živé zvieratá 1101,6 1052,6 1571,4 2273,6 2765,1 1152,2
02 Mäso a jedlé droby 498,5 584,4 2002,6 3063,7 2577,9 1193,1
03 Ryby a kôrovce, mäkkýše 86,2 99,3 337,9 172,5 228,8 70,2
04 Mlieko a mliečne výrobky, vajcia, med
3029,3 3725,7 4483,4 7054,5 7523,6 3916,9
05 Výrobky živočíš. pôvodu inde neuvedené
119,8 111,5 240,0 350,8 307,3 140,1
06 Živé stromy, ostatné rastliny, cibuľky
128,4 175,5 300,4 139,4 143,1 62,9
07 Zelenina, jedlé rastliny, korene a hľuzy
1044,0 916,5 951,5 1123,8 1279,7 723,4
08 Jedlé ovocie, orechy, šupy citrusových plodov
586,1 800,0 2389,5 2419,1 2750,8 935,4
09 Káva, čaj, maté a korenie 326,0 207,1 346,0 216,9 582,9 526,9
10 Obilie 947,3 1444,4 1332,5 2919,9 6108,9 2717,7
11 Mlynárenské výrobky, slad, škroby 2096,4 2604,0 2063,4 2599,9 2694,5 1709,1
12 Semená, plody, priemysel. liečivá 1696,1 1053,7 1584,4 1821,1 1884,3 916,2
13 Šelak, gumy, živice a iné 18,6 14,5 29,9 12,3 9,6 5,5
14 Rastlinné pletacie materiály a iné 3,1 3,0 4,6 5,1 6,3 6,4
15 Živočíšne a rastlinné tuky a oleje 1235,1 1321,7 2010,7 1724,3 1696,9 582,3
16 Prípravky z mäsa, rýb, kôrovcov 58,0 75,0 449,9 957,0 1082,1 588,5
17 Cukor a cukrovinky 1653,6 1139,4 2616,1 4710,9 6125,6 3014,0
18 Kakao a kakaové prípravky 2245,8 2280,5 3312 3779,9 4204,2 1766,9
19 Prípravky z obilia, múky a mlieka 1576,8 1639,2 2242,9 2125,8 2504,8 1125,5
20 Prípravky zo zeleniny, ovocia a iné 538,2 531,1 885,5 805,5 1041,0 586,1
21 Rôzne potravinové prípravky 1568,7 1780,9 2369,4 2679,3 2914,6 1352,2
22 Nealkoholické a alkoholické nápoje 1896,4 1820,6 2144,1 1621,7 2317,9 1082,5
23 Zvyšky a odpady v potrav.priemysle 800,6 871,8 1207,3 866,6 997,0 514,8
24 Tabak a vyrobené náhradky 898,3 1164,7 1206,0 266,4 217,3 157,0
Zdroj: Colná štatistika, * 1. polrok
Podľa kapitol colného sadzobníka z agropotravinárskych komodít zaznamenala
Slovenská republika najväčší vývoz v každom sledovanom roku v rámci kapitoly 04 – Mlieko
40
a mliečne výrobky, vajcia a med (tabuľka 4). V roku 2003 ich vývoz predstavoval hodnotu
3725,7 mil. Sk, čo oproti predošlému roku bolo o 696,4 mil. Sk viac. Hodnota aktívneho salda
u tejto kapitoly výrobkov bola 2115,8 mil. Sk a jej podiel na celkovom vývoze agrokomodít
činil 14,7 %. V roku 2005 sa vývoz mlieka a mliečnych výrobkov, vajec a medu zvýšil na
7054,5 mil. Sk, čo oproti minulému roku bol nárast o 57,3 %. Saldo bolo opäť aktívne vo
výške 2414,9 mil. Sk. Za 1.polrok 2007 sa vyviezli výrobky kapitoly 04 v sume 3916,9 mil.
Sk a oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka to bol nárast o 5,9 %. Podiel na
celkovom agrovývoze predstavoval výšku 15,7 %. Druhou najvýznamnejšou komoditou bola
kapitola 18 – Kakao a kakaové prípravky. Za sledované obdobie jej vývoz mal rastúcu
tendenciu a za roky 2002-2006 vzrástol o 87,2 %. V roku 2004 vývoz tejto kapitoly bol
v objeme 3312,0 mil. Sk s podielom 9,2 % z celkového agropotravinárskeho vývozu. Oproti
roku 2002 to bol nárast o 47,5 %. Saldo bolo aktívne a skončilo vo výške 346,6 mil. Sk. Do
roku 2006 stúpol vývoz kakaa a kakaových prípravkov na 4204,2 mil. Sk, čo oproti
minulému roku znamenalo nárast o 11,2 %. Podiel tejto komodity na celkovom vývoze
agrárneho obchodu v tomto roku klesol na 8,1 %. Medzi ďalšie významné agrokomodity
z pohľadu ich vývozu možno zaradiť kategóriu 10 – Obilie, ktorej vývoz za sledované
obdobie 2002-2006 vzrástol o 5161,6 mil. Sk a kapitolu 17 – Cukor a cukrovinky s nárastom
o 4472,0 mil. Sk. Najnižší vývoz v každom sledovanom roku mala komodita colného
sadzobníka 14 – Rastlinné pletacie materiály a iné. V roku 2002 predstavoval hodnotu 3,1
mil. Sk s podielom 0,01 % na celkovom agropotravinárskom vývoze a do roku 2007 sa zvýšil
na 6,4 mil. Sk s podielom 0,03 %.
Z pohľadu dovozu jednotlivých agropotravinárskych komodít najväčší nárast bol
zaznamenaný u kapitoly 02 – Mäso a jedlé droby (tabuľka 5). Od roku 2003 ich dovoz
postupne rástol a zvýšil sa celkovo o 3925,7 mil. Sk, čo predstavuje nárast o 172,5 %. Podiel
na celkovom dovoze agropotravinárskeho obchodu v roku 2002 5,3 % vzrástol do roku 2006
na 8,7 %. Ďalšou komoditou, ktorej dovoz mal rastúcu tendenciu je 08 – Jedlé ovocie, orechy,
šupy citrusových plodov. V roku 2004 jej dovoz predstavoval najväčšiu hodnotu zo všetkých
komodít a to 4373,1 mil. Sk, oproti predchádzajúcemu roku sa tak zvýšil o 767,2 mil. Sk. Jej
podiel na celkovom agrodovoze Slovenskej republiky v tomto roku činil 9,7 %. V roku 2006,
kedy dovoz tejto komodity bol takisto najväčší, sme doviezli jedlé ovocie, orechy, šupy
citrusových plodov v celkovej sume 6364,8 mil. Sk. Oproti minulému roku to bol nárast o 5,3
%, čo v hodnotovom vyjadrení je 321,4 mil. Sk. Podiel kapitoly 08 na celkovom dovoze
agrokomodít skončil v 1.polroku 2007 vo výške 8,3 %. Ďalšie triedy, u ktorých bol nárast
41
Komoditná štruktúra agrodovozu SR za roky 2002-2007 (mil. Sk)
Tabuľka 5
Kapitoly colného sadzobníka/rok 2002 2003 2004 2005 2006 2007*
01 Živé zvieratá 816,7 593,3 897,7 1286,9 1359,9 504,1
02 Mäso a jedlé droby 2276,3 2151,1 3371,8 6563,5 6202,0 2736,9
03 Ryby a kôrovce, mäkkýše 961,8 780,0 686,2 969,8 1411,0 393,9
04 Mlieko a mliečne výrobky, vajcia, med
1590,5 1609,9 2336,6 4639,6 5351,5 2669,7
05 Výrobky živočíš. pôvodu inde neuvedené
299,7 224,6 346,9 529,1 453,0 248,7
06 Živé stromy, ostatné rastliny, cibuľky
948,6 938,2 844,7 893,9 971,6 559,6
07 Zelenina, jedlé rastliny, korene a hľuzy
1749,2 1648,4 1978,6 2762,4 3908,9 2735,4
08 Jedlé ovocie, orechy, šupy citrusových plodov
3708,3 3605,9 4373,1 6043,4 6364,8 3071,7
09 Káva, čaj, maté a korenie 1027,5 1003,6 958,9 1076,5 1573,5 1092,1
10 Obilie 813,4 1033,5 939,9 1191,8 1970,5 1994,7
11 Mlynárenské výrobky, slad, škroby 325,2 289,3 221,7 287,4 385,2 255,5
12 Semená, plody, priemysel. liečivá 1142,6 1176,9 1205,4 1484,9 1311,2 676,4
13 Šelak, gumy, živice a iné 199,0 182,9 189,5 156,8 170,4 100,9
14 Rastlinné pletacie materiály a iné 15,5 14,3 25,6 38,2 32,4 10,9
15 Živočíšne a rastlinné tuky a oleje 1800,7 1856,9 2266,5 2494,9 3317,6 1242,3
16 Prípravky z mäsa, rýb, kôrovcov 1112,7 1015,9 1222,0 2395,4 2844,6 1471,7
17 Cukor a cukrovinky 1477,3 1472,6 1698,8 2577,3 3048,6 1561,3
18 Kakao a kakaové prípravky 2885,8 2834,7 2965,4 4618,1 5039,9 2055,9
19 Prípravky z obilia, múky a mlieka 2992,5 3007,1 3047,1 3926,9 4487,9 2264,6
20 Prípravky zo zeleniny, ovocia a iné 2180,7 2069,8 2277,7 3100,9 3566,2 1780,0
21 Rôzne potravinové prípravky 3759,9 3569,1 3684,5 4873,3 5540,7 2779,0
22 Nealkoholické a alkoholické nápoje 3199,7 3020,9 3180,4 4922,3 5911,8 3426,9
23 Zvyšky a odpady v potrav.priemysle 4106,5 3247,1 3520,1 3505,2 3978,9 1741,9
24 Tabak a vyrobené náhradky 3243,7 3069,7 2786,9 4807,7 2054,3 1581,1
Zdroj: Colná štatistika, * 1. polrok
dovozu značný, boli 04 – Mlieko a mliečne výrobky, vajcia, med a 22 – Nealkoholické
a alkoholické nápoje. Dovoz triedy 04 mal rastúcu tendenciu a za sledované obdobie 2002-
2006 sa zvýšil o 3761,0 mil. Sk, čo predstavuje nárast o 236,5 %. Dovoz u kapitoly 22 najprv
42
z roka 2002 na rok 2003 klesol o 178,8 mil. Sk, v ďalších rokoch mal už vzostupnú tendenciu.
V 1. polroku 2007 dosiahla najvyšší dovoz zo všetkých komodít v objeme 3426,9 mil. Sk
s podielom 9,3 % na celkovom agrodovoze Slovenskej republiky. Najnižší dovoz bol
zaznamenaný u kapitoly 14 – Rastlinné pletacie materiály a iné. Jeho hodnota mala kolísavý
priebeh, pričom najvyšší bol v roku 2005 s hodnotou 38,2 mil. Sk, čo predstavovalo 0,06 %-
ný podiel na celkovom agropotravinárskom dovoze.
Saldo zahraničného agrárneho obchodu SR podľa jednotlivých kapitol colného
sadzobníka v rokoch 2002, 2004 a 2006
Graf 5
-5000-4000-3000-2000-1000
010002000300040005000
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24
kapitoly colného sadzobníka
mil.
Sk
rok 2002 rok 2004 rok 2006
zdroj: Colná štatistika, vlastné výpočty
Ako vidíme na grafe č. 5 aktívne saldo vo všetkých porovnávaných rokoch bolo
u komodít 01 - Živé zvieratá, 04 - Mlieko a mliečne výrobky, vajcia, med, 10 - Obilie,11 -
Mlynárenské výrobky, slad, škroby, 12 – Semená, plody, priemysel. liečivá a 17 – Cukor
a cukrovinky. Kategória 18 – Kakao a kakaové prípravky dosiahli kladné saldo iba v roku
2004. Ostatné kapitoly colného sadzobníka preukazovali dlhodobo pasívne saldo.
43
4.2.2 Teritoriálna štruktúra zahrani čného agrárneho obchodu SR
Slovenská republika spolupracuje a uskutočňuje svoju zahranično-obchodnú výmenu
agropotravinárskych komodít s viacerými krajinami, či s rôznymi ekonomickými
zoskupeniami štátov. Ekonomické spoločenstvá, s ktorými SR úzko kooperuje znázorňuje
tabuľka 6.
V období 2002-2003 bol slovenský agrárny zahraničný obchod zväčša orientovaný na
zoskupenie štátov CEFTA. Na celkovom agrárnom obchode sa podieľali v roku 2003 54,2 %-
tami, čo oproti predchádzajúcemu roku bol nárast o 0,8 %. V obidvoch rokoch dosiahla SR
záporné saldo pri obchode so zoskupením CEFTA. V 2003 skončilo vo výške –2192 mil. Sk,
čo bolo o 1814 mil. Sk menej ako predošlý rok. Najvýznamnejšími obchodnými partnermi
Slovenskej republiky počas týchto dvoch sledovaných rokov boli Česká republika, Poľská
republika a Maďarská republika. Najväčší obrat sme dosiahli s ČR a to 71 324 mil. Sk.
Celkovo sa do ČR vyviezli komodity v hodnote 20 613 mil. Sk a na celkovom vývoze
agrárneho obchodu sa tak podieľala 41,6 %-tami. Komodity dovezené z ČR činili sumu 28
851 mil. Sk. Na celkovom agropotravinárskom dovoze sa podieľala 34,8 %-tami.
Obrat agrárneho zahraničného obchodu s krajinami EÚ 15 predstavoval v období 2002-
2003 priemernú hodnotu 19 763 mil. Sk a podieľal sa tak 29,8 %-tami na celkovom obrate
zahraničného agrárneho obchodu. V obidvoch rokoch SR dosiahla pasívne saldo pri
vzájomnej zahranično – obchodnej výmene s týmito krajinami. Z pohľadu vývozu ako aj
dovozu dôležitým obchodným partnerom bolo Nemecko, do ktorého sme vyviezli komodity
v celkovej hodnote 3071 mil. Sk a doviezli agrokomodity v hodnote 8195 mil. Sk.
Vstupom SR do EÚ sa výrazne mení naša teritoriálna štruktúra zahraničného
agropotravinárskeho obchodu a možno ju rozdeliť na dve teritoriálne zoskupenia : spoločný,
jednotný trh EÚ a ostatné tzv. tretie krajiny.
Od roku 2004 je zahraničný agrárny obchod SR orientovaný prevažne na členské
krajiny EÚ . Obrat agropotravinárskeho obchodu s krajinami EÚ 25 predstavoval 72 693 mil.
Sk a podieľal sa tak 89,6 % na celkovom obrate agrárneho obchodu SR, čo je oproti roku
2002 nárast až o 58,9 %. Vývoz komodít dosiahol objem 30 871 mil. Sk a na celkovom
vývoze sa podieľal 85,5 %-tami. Dovoz činil hodnotu 41 822 mil. Sk a oproti roku 2002 sa
zvýšil až o 26 818 mil. SK. Našimi najvýznamnejšími obchodnými partnermi zostali aj
44
Teritoriálna orientácia zahraničného agrárneho obchodu SR (v mil. Sk)
Tabuľka 6 z toho z toho z toho
rok EÚ 15 EÚ 25
Nemecko Holandsko Rakúsko Taliansko CEFTA ČR PR MR Tretie krajiny
EFTA CEFTA 3 Stredomorské krajiny
2002 5507 x 1492 784 1205 537 15828 10052 2779 2428 3083 81,7 688 301
2003 5346 x 1579 878 943 602 16735 10561 2788 2423 3854 66 1175 270
2004 11429 30871 3448 1369 1982 1967 x 13268 3188 4075 3547 148 1391 296
2005 16793 42394 3677 1426 3274 2485 x 13785 3731 7490 4481 155 1310 1030
2006 14497 46438 3122 1109 3713 2851 x 16943 5841 8479 5526 130 2163 1267
VÝVOZ
2007 7 258 23 649 1 651 912 1 722 1 099 x 7 714 2 945 4 567 2 655 181 1 075 98
2002 15004 x 4449 3044 1429 1854 19834 15019 2387 2030 7841 379 307 665
2003 13669 x 3746 2802 1471 1626 18927 13832 2564 2124 7811 294 517 703
2004 17414 41822 5633 3563 1958 1795 x 17526 3723 2602 8297 316 410 1069
2005 28191 57843 6538 2887 2300 2169 x 19712 6139 3175 9097 240 1152 1332
2006 27093 60182 6130 3367 2454 2750 x 20037 8646 4203 11022 284 1953 1246
DOVOZ
2007 10 544 28 303 3 351 1 413 1 162 1 376 x 9 768 4 325 2 991 5 947 158 258 574
2002 -9497 x -2957 -2260 -224 -1317 -4006 -4967 392 398 -4758 -297,3 381 -364
2003 -8323 x -2167 -1924 -528 -1024 -2192 -3271 224 299 -3957 -228 658 -433
2004 -5985 -10951 -2185 -2194 24 172 x -4258 -535 1473 -4750 -168 981 -773
2005 -11398 -15449 -2861 -1461 974 316 x -5927 -2408 4315 -4616 -85 158 -302
2006 -12596 -13744 -3008 -2258 1259 101 x -3094 -2805 4276 -5496 -154 210 21
SALDO
2007 -3 286 -4 654 -1 700 -501 560 -277 x -2 054 -1 380 1 576 -3 292 23 817 -476
2002 20511 x 5941 3828 2634 2391 35662 25071 5166 4458 10924 460,7 995 966
2003 19015 x 5325 3680 2414 2228 35662 24393 5352 4547 11665 360 1692 973
2004 28843 72693 9081 4932 3940 3762 x 30794 6911 6677 11844 464 1801 1365
2005 44984 100237 10215 4313 5574 4654 x 33497 9870 10665 13578 395 2462 2362
2006 41590 106620 9252 4476 6167 5601 x 36980 14487 12682 16548 414 4116 2513
OBRAT
2007 17 802 51 952 5 002 2 325 2 884 2 475 x 17 482 7 270 7 558 8 602 339 1 333 672
Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva, vlastné výpočty Poznámky: EFTA – Nórsko, Island, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko CEFTA 3 – Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko Stredomorské krajiny – Alžírsko, Egypt, Palestína, Izrael, Jordánsko, Libanon, Maroko, Tunisko, Turecko, Sýria
45
naďalej Česká republika, Maďarská republika, Poľská republika a pribudli k nim Nemecko,
Holandsko, Rakúsko a Taliansko.
V roku 2005 vývoz vzrástol o 11 523 mil. Sk. Na agrovývoze sa najviac podieľala ČR
s hodnotu 31,5 %, Maďarsko s 17,1 % a Nemecko s 8,4 %. Dovoz dosiahol úroveň 57 843
mil. Sk, čo predstavovalo nárast o 36,4 % oproti minulému roku. Najviac SR doviezla od jej
najväčšieho obchodného partnera ČR – 19 712 mil. Sk, ďalej Nemecka – 6 538 mil. Sk
a Poľska – 6 139 mil. Sk. Saldo v tomto roku skončilo vo výške –15 449 mil. Sk, pričom
najvyššie kladné dosiahla SR s Maďarskom – 4 315 mil. Sk.
V ďalšom sledovanom roku podiel krajín EÚ 25 na celkovom obrate
agropotravinárskeho zahraničného obchodu činil 86,5 %. Vývoz dosiahol sumu 46 438 mil.
Sk a zvýšil sa takto o 4044 mil. Sk oproti predošlému roku. Najviac komodít sa vyviezlo opäť
do ČR v hodnote 16 943 mil. Sk, potom do Maďarska – 8 479 mil. Sk a Poľska – 3 841 mil.
Sk. Dovoz skončil vo výške 60 182 mil. Sk. Najdôležitejšími krajinami z pohľadu dovozu
bola ČR s podielom 28,1 % na celkovom agrodovoze, Poľsko s podielom 12,1 % a Nemecko
s 8,6 %-tami. Saldo obchodnej bilancie dosiahlo zápornú hodnotu –13 744 mil. Sk, pričom
najvyššie pasívne – 3 094 mil. Sk sme zaznamenali s Českou republikou.
V 1. polroku 2007 sa do krajín EÚ 25 vyviezli komodity v celkovej hodnote 7 258 mil.
Sk. Významnými obchodnými partneri boli ČR, Maďarsko a Poľsko. Dovoz agrokomodít
z krajín EÚ predstavoval celkový objem 28 303 mil. Sk a podieľal sa tak 76,5 %-tami na
celkovom zahraničnom agrárnom obchode. Najvyššie záporné saldo sa zaznamenalo pri
vzájomnom obchode s Českou republikou a to – 2 054 mil. Sk. Naopak kladné saldo
obchodnej bilancie sa dosiahlo pri vzájomnej obchodnej spolupráci s Rakúskom
a Maďarskom.
Vyvážané komodity do krajín EÚ 25 boli hlavne z kapitol 04 - Mlieko a mliečne výrobky,
vajcia, med, 17 – Cukor a cukrovinky, 10 – Obilie a najviac sa dovážali agrokomodity
z kapitol 02 - Mäso a jedlé droby, 04 - Mlieko a mliečne výrobky, vajcia, med, 22 –
Nealkoholické a alkoholické nápoje.
46
Podiel EÚ na celkovom vývoze a dovoze zahraničného agrárneho obchodu SR
Graf 6
0%
20%
40%
60%
80%
100%
120%
2002 2003 2004 2005 2006
Vývoz Dovoz
Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva SR, vlastné výpočty
Na grafe 6 možno pozorovať ako sa podiel krajín EÚ na agrárnom vývoze a dovoze SR
po vstupe SR do EÚ v roku 2004 výrazne zvýšil. V roku 2004 podiel krajín EÚ na celkovom
vývoze zahraničného agrárneho obchodu SR činil 86 %, čo oproti roku 2003 bol nárast až
o 65 %. Podiel krajín EÚ na celkovom agrárnom dovoze SR dosiahol v roku 2004 hodnotu 93
%, čo oproti predchádzajúcemu roku bol rast o 59 %.
Priemerný podiel najvýznamnejších obchodných partnerov SR na celkovom obrate
zahraničného agrárneho obchodu SR
Graf 7
31,4%
8,7%8,3%
8,1%
4,4%4,3% 3,9% ČR
Poľsko
Nemecko
Maďarsko
Holandsko
Rakúsko
Taliansko
Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva SR, vlastné výpočty
Graf 7 znázorňuje krajiny, ktoré majú pre Slovenskú republiku najväčší význam
z hľadiska ich podielu na celkovom obrate zahraničného agrárneho obchodu. Na prvom
47
mieste je Česká republika, s veľkým odstupom nasleduje Poľsko, Nemecko, Maďarsko,
Holandsko, Rakúsko a Taliansko.
Po vstupe SR do EÚ pojmom tretie krajiny označujeme nečlenské krajiny EÚ. Za
sledované obdobie 2002-2006 do týchto krajín SR vyviezla komodity v priemere za 4098 mil.
Sk a doviezli v priemernej hodnote 8813 mil. Sk. Priemerné pasívne saldo pri vzájomnom
obchode bolo – 4715,4 mil. Sk.
V roku 2004 predstavoval vývoz sumu 3 547 mil. Sk, čo oproti roku 2002 bol nárast
o 15,1 %. Najväčší podiel na vývoze malo zoskupenie štátov CEFTA 3 3,9 %. Dovoz
dosiahol hodnotu 8 297 mil. Sk, pričom najviac komodít sa doviezlo zo Stredomorských
krajín – 1069 mil. Sk. Kladné saldo 981 mil. Sk sa zaznamenalo pri vzájomnom obchode
s CEFTA 3.
Obrat zahraničného agrárneho obchodu s tretími krajinami v roku 2005 činil 13 578 mil.
Sk, čo predstavuje 12,5 % - ný podiel na celkovom obrate agrárneho obchodu.
Najdôležitejšími krajinami z pohľadu vývozu boli krajiny CEFTA 3, kam SR vyviezla
komodity v hodnote 1 310 mil. Sk. Čo sa týka dovozu tak najviac agrokomodít sa doviezlo zo
Stredomorských krajín a to v celkovom objeme 1 332 mil. Sk. Najvyššie pasívne saldo činilo
- 302 mil. Sk pri vzájomnej zahranično-obchodnej výmene so Stredomorskými krajinami .
V nasledujúcom roku sa obrat agropotravinárskeho obchodu zvýšil na hodnotu 16 548
mil. Sk a oproti roku 2002 tak vzrástol o 51,5 %. Najväčší vývoz sa zaznamenal do krajín
CEFTA 3 2163 mil. Sk, čo oproti minulému roku predstavovalo rast o 853 mil. Sk. Takisto
malo zoskupenie štátov CEFTA 3 najväčší podiel na dovoze – 17,7 %. Kladné saldo sa
dosiahlo pri obchode so Stredomorskými krajinami – 21 mil. Sk a s krajinami CEFTA 3 – 210
mil. Sk.
Za január až jún 2007 vývoz do tretích krajín predstavoval objem 2 655 mil. Sk, pričom
sa agrokomodity v sume 1 075 mil. Sk vyviezli do zoskupenia štátov CEFTA 3, v sume 181
mil. Sk do krajín EFTA a za 98 mil. Sk do Stredomorských krajín. V tomto polroku sa
z nečlenských krajín EÚ doviezli komodity v celkovej hodnote 5 947 mil. Sk. Najväčší podiel
na tomto dovoze mali Stredomorské krajiny – 9,7 %.
Vývoz do tretích krajín tvorili prevažne komodity z kapitol 10 - Obilie, 17 – Cukor a
cukrovinky, 11 - Mlynárenské výrobky, slad, škroby. Dovážané komodity boli zväčša
z kapitol 08 - Jedlé ovocie, orechy, šupy citrusových plodov, 18 – Kakao a kakaové prípravky
, 03 – Ryby a kôrovce, mäkkýše.
48
4.3 Analýza vybraných agrokomodít
4.3.1 Analýza agrokomodity živočíšneho pôvodu – Mlieko a mliečne výrobky
Mliekarstvo všade vo vyspelých krajinách patrí medzi popredné odvetvie národného
hospodárstva, lebo má hlbší celospoločenský význam. Každá vyspelá krajina sveta sa snaží
o sebestačnosť vo výrobe základných potravín a jednou z tých najdôležitejších je i mlieko
a mliečne výrobky. Samotná výroba mlieka a jeho spotreba je dôležitá nie len z toho hľadiska,
že ide o základnú potravinu, ale má významné postavenie aj v rámci zahraničného agrárneho
obchodu SR, pretože pri jeho obchode sa dlhodobo dosahuje aktívne saldo, ktoré znižuje
pasívne saldo celkového agroobchodu.
4.3.1.1 Zahraničný obchod s mliekom a mliečnymi výrobkami
Vývoj zahraničného obchodu SR s mliekom a mliečnymi výrobkami za obdobie 2002-2006 (v mil. Sk) Tabuľka 7
rok tekuté mlieko
sušené a zahustené
mlieko
kyslomliečne výrobky
srvátka maslo syry a tvaroh
2002 571 427 385 29 127 1316 2003 665 650 310 32 188 1524
2004 1420 532 299 68 258 1484
2005 2098 1193 493 149 189 2417
VÝVOZ
2006 1936 976 621 211 182 2991
2002 92 283 381 30 171 507
2003 76 309 327 48 149 556 2004 257 275 397 84 277 823
2005 927 721 664 90 413 1404
DOVOZ
2006 1191 557 868 128 406 1695
2002 479 144 4 -1 -44 809
2003 589 341 -17 -16 39 968 2004 1163 257 -98 -16 -19 661
2005 1171 472 -171 59 -224 1013
SALDO
2006 745 419 -247 83 -224 1296 Zdroj: VÚEPP, vlastné výpočty
Za obdobie 2002-2006 sa vyviezlo tekuté mlieko v priemernej hodnote 1338 mil. Sk
(tabuľka 7). Celkove sa tak vývoz zvýšil o 1365 mil. Sk, čo je nárast o 239 %. Dovoz v roku
49
2006 skončil na úrovni 1191 mil. Sk, čo oproti roku 2002 bol rast o 1099 mil. Sk a oproti roku
2004 o 934 mil. Sk (363 %). V každom roku sa dosiahlo kladné saldo zahraničného obchodu
s tekutým mliekom.
Takisto pozitívne saldo bolo výsledkom zahraničného obchodu so sušeným
a zahusteným mliekom počas celého sledovaného obdobia. Najvyšší vývoz (1193 mil. Sk)
ako aj dovoz (721 mil. Sk) sa dosiahli v roku 2005.
Záporné saldo zahraničného obchodu s mliekom a mliečnymi výrobkami ako dôsledok
prevažujúceho dovozu sa prejavilo pri kyslomliečnych výrobkoch (okrem roku 2002). Od
roku 2003 sa postupne zvyšovalo a v roku 2006 skončilo v celkovej výške – 247 mil. Sk.
Vývoz srvátky sa za sledované obdobie zvýšil celkovo o 182 mil. Sk, čo predstavuje
nárast o 628 %. Jej dovoz vzrástol 98 mil. Sk (327 %). Kladné saldo sa dosiahlo iba v roku
2005 (59 mil. Sk) a v roku 2006 (83 mil. Sk).
Pri masle bol dovoz v rokoch 2002 a 2004-2006 väčší ako jeho vývoz, čo spôsobilo
záporné saldo obchodnej bilancie. V priebehu týchto rokov sa saldo prehĺbilo o 180 mil. Sk.
Najvyššie kladné saldo sa dosahovalo počas celého obdobia pri zahraničnom obchode so
syrmi a tvarohom. Za obdobie toto obdobie sa zvýšilo o 487 mil. Sk (60 %). Syry a tvaroh sa
vyviezli v priemere za 1946 mil. Sk. Dovoz predstavoval priemernú hodnotu 997 mil. Sk.
4.3.1.2 Konkurencieschopnosť mlieka a mliečnych výrobkov
4.3.1.2.1 Konkurencieschopnosť mlieka a mliečnych výrobkov podľa ukazovateľov
RCA a RCA2
Konkurencieschopnosť mlieka a mliečnych výrobkov Graf 8
0
0,2
0,4
0,6
0,8
1
1,2
1,4
2002 2003 2004 2005 2006
RCA RCA2
Zdroj: Colná štatistika, vlastné výpočty
50
Zahraničný obchod s mliekom a mliečnymi výrobkami bol podľa ukazovateľov RCA
a RCA2 konkurencieschopný, čo dokumentuje graf 8. Členstvom SR v EÚ sa ale dovoz
mlieka a mliečnych výrobkov zvyšoval, čo malo za dôsledok postupné znižovanie
komparatívnej výhodnosti.
Konkurencieschopnosť mlieka a mliečnych výrobkov podľa indexu RCA klesla za
sledované obdobie celkovo o hodnotu 0,55. V roku 2002 komparatívna výhodnosť činila
úroveň 1,21. Nasledujúci rok stúpla o 0,09 a dosiahla tak hodnotu 1,30. Od roku 2003
komparatívna výhoda mlieka a mliečnych výrobkov mala klesajúci trend a v poslednom
pozorovanom roku skončila na úrovni 0,66.
Čistá obchodná výkonnosť pri obchodovaní SR s mliekom a mliečnymi výrobkami
počas obdobia 2002-2006 poukazovala takisto na komparatívne výhody mlieka a mliečnych
výrobkov. V roku 2002 index RCA2 činil hodnotu 0,31 a nasledujúci rok stúpol o 0,09.
Ďalšie roky už mala čistá obchodná výkonnosť mlieka a mliečnych výrobkov klesajúcu
tendenciu a v roku 2006 predstavovala hodnotu 0,17. Za sledované obdobie index RCA2
klesol celkovo o hodnotu 0,14.
Vývoj indexu čistej obchodnej výkonnosti (RCA2) mliečnych výrobkov pri obchodovaní
SR s krajinami EÚ v období rokov 2002-2005
Tabuľka 8
rok/krajina ČR PR MR EÚ-25 2002 0,8 1,0 -0,1 0,7 2003 0,8 1,0 1,0 0,8 2004 0,6 1,0 1,0 0,7
Mlieko tekuté
nesladené 2005 0,1 -0,1 0,7 0,4 2002 -0,7 x 0,6 0,1 2003 -0,7 x 0,6 0,2 2004 0,0 -0,5 0,9 0,2
Sušené mlieko
2005 -0,2 0,0 0,3 0,2 2002 0,1 -0,1 -0,3 0,0 2003 0,1 -0,9 0,5 0,0 2004 -0,2 -0,7 1,0 -0,3
Kyslo-mliečne výrobky
2005 -0,4 -0,1 0,9 -0,3 2002 -0,5 1,0 1,0 -0,2 2003 -0,3 0,6 1,0 0,0 2004 0,1 -0,1 1,0 -0,3
Maslo
2005 -0,1 -0,8 0,6 -0,4 2002 0,3 -0,8 1,0 0,3 2003 0,5 -0,9 1,0 0,4 2004 0,6 -0,1 0,9 0,3
Syry
2005 0,4 -0,9 0,9 0,2 Zdroj: VÚEPP, vlastné výpočty
51
Priaznivý vývoj konkurencieschopnosti mliečnych výrobkov podľa indexu RCA2 počas
celého sledovaného obdobia možno pozorovať pri obchodovaní s Českou republikou pri
komoditách mlieko tekuté nesladené a syry, ako znázorňuje tabuľka 8. U týchto mliečnych
výrobkov nadobúdal ukazovateľ čistej obchodnej výkonnosti kladné hodnoty počas všetkých
pozorovaných rokov. Komparatívne nevýhody mala SR pri obchodovaní s Českou republikou
pri sušenom mlieku, kde okrem roku 2004, index RCA2 nadobudol hodnotu 0, takže vývoz sa
rovnal hodnote dovozu, ďalej pri masle, kde okrem roku 2004 mierne prevládal vývoz nad
dovozom.
Pri obchodovaní s Poľskom zaznamenala SR vysokú konkurencieschopnosť pri mlieku
tekutom nesladenom, kedy až do roku 2004 mal index RCA2 hodnotu 1,0, takže neexistoval
dovoz. Komparatívne nevýhody boli pri obchode s kyslomliečnymi výrobkami a syrmi, kedy
čistá obchodná výkonnosť týchto mliečnych výrobkov nadobúdala len záporné hodnoty
v rozmedzí -0,7 až -1,0.
Najlepší vývoj konkurencieschopnosti mliečnych výrobkov mala SR pri obchode
s Maďarskom. Index RCA2 činil kladné hodnoty počas všetkých sledovaných rokov pri
sušenom mlieku, masle, kedy v rokoch 2002 až 2004 existoval len vývoz tejto komodity do
Maďarskej republiky a syroch.
Celkovo pri obchodovaní SR s krajinami EÚ index čistej obchodnej výkonnosti
poukazoval na komparatívne výhody u mlieka tekutého nesladeného, sušeného mlieka
a syrov. U kyslo-mliečnych výrobkov v prvých dvoch sledovaných rokoch sa hodnota vývozu
rovnala hodnote dovozu a v ďalších dvoch rokoch už prevládal dovoz nad vývozom. Index
RCA2 u masla nadobúdal záporné hodnoty, okrem roku 2003 kedy sa dovoz rovnal vývozu
a ukazovateľ RCA2 tak mal hodnotu 0.
4.3.1.2.2 Cenová komparácia Ceny výrobcov mlieka vo vybraných krajinách EÚ (v EUR.t-1)
Tabuľka 9
rok/krajina SR ČR PR MR
2002 211,7 261,2 186,0 279,9
2003 218,0 245,2 172,1 296,2
2004 229,7 250,2 190,0 250,0
2005 244,0 275,8 230,0 259,3
2006 252,2 276,0 240,0 242,0
Zdroj: VÚEPP
52
Cenová komparácia patrí ku kritériám potenciálnej konkurencieschopnosti
agropotravinárskych produktov na zahraničných trhoch. Ako možno pozorovať v tabuľke 9
ceny mlieka sa vyvíjali v porovnávaných krajinách rozdielne. Cena výrobcov mlieka na
Slovensku sa za sledované obdobie zvýšila o 40,5 EUR.t-1, čo je nárast o 19,1 %. V roku 2004
táto cena bola 229,7 EUR.t-1 a nasledujúci rok opäť stúpla o 14,3 EUR.t-1. V roku 2006
skončila vo výške 252,2 EUR/t. Konkurovať s mliekom mohla SR na trhoch v Česku a
Maďarsku. Najmenej konkurencieschopnú cenu mlieka mali výrobcovia v Českej republike,
v roku 2006 bola na úrovni 276,0 EUR.t-1, čo bolo o 9 % viac ako v SR a o 13 % viac ako
v Poľsku. Výrobcovia v Poľskej republike mali naopak za sledované obdobie najnižšiu
priemernú cenu mlieka – 240,0 EUR.t-1, ktorá sa oproti roku 2004 zvýšila o 50 EUR.t-1, čo je
nárast o 26,3 %. Ani jedna z porovnávaných krajín nedosiahla za sledované obdobie 2002-
2006 úroveň cien mlieka krajín EÚ.
Spotrebiteľské ceny mlieka a mliečnych výrobkov vo vybraných krajinách EÚ
(EUR.kg-1, l-1)
Tabuľka 10 rok/krajina SR ČR PR MR
2002 2,86 3,10 2,95 5,23 2003 3,20 3,13 3,25 5,05 2004 4,27 3,49 3,62 5,68 2005 4,80 3,73 3,88 5,76
Maslo
2006 4,90 3,74 3,92 5,91 2002 4,00 3,73 3,44 5,39 2003 3,82 3,25 3,55 5,25 2004 4,31 3,46 4,20 5,80 2005 4,38 3,78 3,94 4,80
Eidamská
tehla
2006 4,41 3,90 4,70 4,72 2002 0,39 0,46 0,33 0,64 2003 0,43 0,41 0,31 0,63 2004 0,49 0,43 0,40 0,63 2005 0,51 0,49 0,44 0,63
Polotučné
mlieko
tekuté 2006 0,53 0,51 0,61 0,64
Zdroj: VÚEPP
Čo sa týka spotrebiteľských cien mliečnych výrobkov, tak aj tie samozrejme od nášho
vstupu do EÚ postupne rástli (tabuľka 10). Cena masla skončila u nás v roku 2006 vo výške
4,9 EUR.kg-1, čo bolo oproti roku 2004 rast o 14,8 % a roku 2002 o 71,3 %. Najnižšiu cenu
mala Česká republika 3,7 EUR.kg-1 a naopak najvyššiu Maďarská republika 5,9 EUR.kg-1, čo
oproti roku 2002 bol rast o 13,0 %.
53
Cena eidamskej tehly bola na Slovensku v roku 2004 4,31 EUR.kg-1 a do roku 2006 sa
zvýšila o 0,10 EUR.kg-1, čo oproti roku 2002 znamenalo nárast o 10,3 %. Najnižšiu cenu mala
opäť Česká republika a to 3,90 EUR.kg-1 a najvyššiu Maďarská republika s hodnotu 4,72
EUR.kg-1, pričom to bol proti predchádzajúcemu roku pokles o 0,08 EUR.kg-1.
Najvyššiu cenu polotučného mlieka tekutého mala v roku 2006 Maďarská republika –
0,64 EUR.l-1, čo je bolo o 0,11 EUR.l-1 viac ako u nás. Polotučné mlieko tekuté s najnižšou
cenou 0,51 EUR.kg-1 bolo v roku 2006 v Českej republike a oproti roku 2004 táto cena
vzrástla o 0,08 EUR.kg-1. U nás sa cena za sledované obdobie zvýšila celkovo o 0,14 EUR.kg-
1 (35,9 %).
4.3.1.3 Produkcia mlieka, počet dojníc a mliečne kvóty v krajinách EÚ
V EÚ 25 sa za sledované obdobie rokov 2002-2005 vyprodukovalo v priemere
142 935 tis. t mlieka (tabuľka 10). U nás sa produkcia za toto obdobie výrazne nemenila.
Vyrobilo sa 1 124 tis. t v priemere. Oproti najväčšiemu producentovi – Nemecku to bolo
o 27 125 tis. t menej. Za Nemeckom stojí hneď Francúzsko, ktoré za sledované roky
vyprodukovalo 24 766 tis. t mlieka (čo je o 23 642 tis. t viac ako v SR). Tretím najväčším
výrobcom mlieka je Veľká Británia, ktorá za roky 2002-2005 vyprodukovala v priemere
14 736 tis. t. Naopak najmenšia produkcia mlieka bola v krajinách – Luxembursko (269 tis. t),
Cyprus (152 tis. t) a na Malte (42 tis. t – o 1 082 tis. t menej ako v SR).
Čo sa týka počtu dojníc, tak ich stav sa za sledované obdobie v SR postupne znižoval.
V roku 2005 bol ich počet 199 000 ks, čo bolo oproti roku 2002 o 31 000 ks menej. V
Nemecku tiež klesali počty dojníc z 4373 tis. ks v roku 2002 na 4164 tis. ks v roku 2005 (v
porovnaní s nami je to o 3965 tis. ks viac). Najväčší pokles dojníc v priebehu týchto štyroch
rokov bol zaznamenaný vo Francúzsku a to 239 tis. ks.
Výroba mlieka bude aj naďalej limitovaná mliečnymi kvótami, pričom sa očakáva ich
navýšenie o 1 prípadne 2 %. Odvody členských krajín, ktoré prekročili svoje kvóty na
produkciu mlieka, dosahujú podľa predbežného výpočtu Európskej komisie takmer 221 mil.
EUR za hospodársky rok 2006/07. V roku 2006 dodávkové kvóty prekročilo 7 členských
štátov (Rakúsko, Cyprus, Dánsko, Taliansko, Nemecko, Luxembursko a Holandsko). Celkovo
ich prekročenie bolo v objeme 773 728 t, z čoho takmer 80 % má pôvod v nadmernej
produkcii Talianska, ktoré prekročilo svoju kvótu o 6 %.
54
Vývoj produkcie mlieka, počtu dojníc a mliečne kvóty v krajinách EÚ v období 2002-2005 Tabuľka 11 Produkcia ( 1000 t ) Počet dojníc ( 1000 ks ) Kvóty EÚ ( t ) 2002 2003 2004 2005 2002 2003 2004 2005 2004/05 2005/06 2006/07
Belgicko 3 160 3 127 3 120 3 005 591 572 571 548 3 223 362 3 231 623 3 241 729
Dánsko 4 590 4 659 4 568 4 587 613 589 569 558 4 454 786 4 454 894 4 454 890
Fínsko 2 532 2 472 2 449 2 433 343 328 318 313 2 399 220 2 399 475 2 399 925
Francúzsko 25 254 24 684 24 452 24 675 4 134 4 026 3 947 3 895 23 862 955 23 872 196 23 880 184
Grécko 758 775 768 768 152 149 150 150 820 513 819 730 819 675
Holandsko 10 677 11 075 10 905 10 970 1 546 1 551 1 502 1 486 10 997 492 11 001 255 11 000 292
Írsko 5 233 5 397 5 307 5 100 1 129 1 136 1 122 1 101 5 388 947 5 390 830 5 391 602
Luxembursko 271 267 269 268 42 41 41 40 269 049 268 554 268 554
Nemecko 27 874 28 533 28 245 28 453 4 373 4 338 4 287 4 164 27 769 157 27 768 309 27 768 466
Portugalsko 2 103 1 952 2 010 2 101 341 328 338 330 1 860 590 1 861 474 1 911 803
Rakúsko 3 292 3 230 3 137 3 131 589 558 538 534 2 624 105 2 622 284 2 636 061
Španielsko 6 610 6 632 6 635 6 602 1 154 1 118 1 057 1 004 6 045 800 6 045 387 6 049 899
Švédsko 3 274 3 253 3 275 3 206 403 404 401 391 3 303 000 3 300 000 3 300 000
Taliansko 10 743 10 750 10 728 10 770 1 911 1 913 1 838 1 842 10 300 000 10 281 085 10 284 048
Veľká Británia 14 876 15 048 14 562 14 460 2 229 2 207 2 152 2 074 14 457 010 14 482 261 14 486 039
EÚ 15 121 247 121 854 120 430 120 529 19 550 19 258 18 831 18 430 117 775 986 117 799 357 117 893 167
Cyprus 153 162 151 141 26 27 26 25 145 200 141 337 141 234
Česká republika 2 804 2 720 2 675 2 814 464 449 429 437 2 682 143 2 614 412 2 678 932
Estónsko 611 611 652 670 116 117 117 113 624 483 554 657 604 422
Litva 812 783 784 807 205 186 186 185 695 395 631 856 677 568
Lotyšsko 1 765 1 789 1 842 1 895 443 448 434 417 1 646 939 1 279 788 1 520 288
Maďarská republika 2 068 1 988 1 895 1 889 338 310 304 285 1 947 280 1 782 842 1 801 879
Malta 43 40 42 41 8 8 8 8 48 698 48 698 48 698
Poľská republika 11 873 11 892 11 822 12 259 2 935 2 816 2 730 2 755 8 964 017 8 500 000 8 637 940
Slovinsko 686 664 650 691 140 131 134 120 560 424 467 063 518 214
Slovenská republika 1 162 1 142 1 079 1 112 230 214 202 199 1 013 316 1 003 594 1 004 991
EÚ 25 143 224 143 645 142 022 142 848 24 455 23 964 23 401 22 974 136 103 881 134 823 604 135 527 333 Zdroj: Európska komisia
55
4.3.2 Analýza agrokomodity rastlinného pôvodu – Obilniny
Obilniny patria medzi najrozšírenejšie poľnohospodárske plodiny, v štruktúre rastlinnej
výroby zaberajú 40-60 % plôch ornej pôdy. Majú široké hospodárske využitie nielen vo
výžive obyvateľstva ako potravinárske obilie ale aj ako kŕmne a využívajú sa aj v iných
odvetviach ako je napr. chemický alebo farmaceutický priemysel.
4.3.2.1 Zahraničný obchod s obilninami
Vývoj zahraničného obchodu SR s obilninami za obdobie 2002-2006 (v mil. Sk)
Tabuľka 12
ukazovateľ/rok 2002 2003 2004 2005 2006
Vývoz (mil. Sk) 947,3 1444,4 1332,5 2919,9 6108,9
Zmena (%) 142,9 52,5 0,1 119,1 109,2
Dovoz (mil. Sk) 813,4 1033,5 939,9 1191,8 1970,5
Zmena (%) -77,7 27,1 -10,1 26,8 65,3
Saldo (mil. Sk) 133,9 410,9 392,6 1728,1 4138,4
Zdroj: Colná štatistika, vlastné výpočty
Ako môžeme vidieť v tabuľke 11 zahraničný obchod SR s obilninami bol v sledovanom
období kolísavý. Za toto obdobie sa vyviezli obilniny v priemernej hodnote 2 550,6 mil. Sk.
Najväčší medziročný nárast vývozu 142,9 % v roku 2002 bol spôsobený nepriaznivým
počasím v roku 2001. V nasledujúcom roku sa vývoz zvýšil o 479,1 mil. Sk a dosiahol tak
objem 1 444,4 mil. Sk. V roku 2004 zaznamenal pokles o 0,1 % a od tohto obdobia mal už
rastúcu tendenciu. V poslednom sledovanom roku dosiahol hodnotu 6 108,9 mil. Sk a za celé
obdobie sa tak zvýšil o 5 161,6 mil. Sk.
Dovoz mal okrem roku 2002 a 2004 rastúcu tendenciu. V roku 2002 klesol o 77,7 %
a v 2004 bol o 10,1 % menší ako v roku 2003, čo bolo spôsobené vymŕzaním v tomto roku.
Najväčší objem dovozu sa zaznamenal v roku 2006 a to 1 970,5 mil. Sk, čo bol 65,3 %-ný
nárast oproti minulému roku.
Od roku 2002 bolo saldo obchodnej bilancie kladné a postupne rástlo. Najvyššie sa
dosiahlo v roku 2006 vo výške 4 138,4 mil. Sk.
56
4.3.2.2 Konkurencieschopnosť obilnín
4.3.2.2.1 Konkurencieschopnosť obilnín podľa ukazovateľov RCA a RCA2
Zahraničný obchod s obilninami bol počas celého obdobia 2002-2006
konkurencieschopný. Komparatívna výhoda podľa ukazovateľov RCA a RCA2 však
v priebehu týchto rokov kolísala. Táto kolísavosť bola spôsobená nepriaznivým počasím
(suchom a vymŕzaním) a v niektorých oblastiach záplavami. Dovoz obilia smeroval hlavne
z Maďarska a Českej republiky, najväčšie vývozy sa realizovali do Maďarska, Francúzska
a Nemecka.
Konkurencieschopnosť obilnín
Graf 10
0
0,2
0,4
0,6
0,8
1
1,2
1,4
1,6
2002 2003 2004 2005 2006
RCA RCA2
Zdroj: Colná štatistika, vlastné výpočty Konkurencieschopnosť obilnín podľa ukazovateľa komparatívnych výhod (RCA) za
obdobie rokov 2002-2006 celkovo stúpla o hodnotu 0,73. Komparatívna výhodnosť obilnín
mala za toto sledované obdobie rastúcu tendenciu okrem roku 2004, kedy klesla z 0,80 na
0,57. Od tohto roku potom komparatívna výhoda obilnín postupne rástla a v roku 2006
skončila na úrovni 1,45.
Čistá obchodná výkonnosť (RCA2) obilnín mala tiež rastúci trend. Celkovo vzrástla
o hodnotu 0,48 za obdobie 2002-2006. V rokoch 2003 a 2004 sa komparatívna výhodnosť
podľa indexu RCA2 ustálila na úrovni 0,17 a do roku 2006 ďalej stúpala až dosiahla hodnotu
0,52.
57
Vývoj indexu čistej obchodnej výkonnosti (RCA2) obilnín pri obchodovaní SR
s krajinami EÚ v období rokov 2002-2005
Tabuľka 13
rok/krajina ČR PR MR EÚ-25 2002 0,9 1,0 0,6 0,9 2003 -0,5 0,9 0,4 1,0 2004 0,8 1,0 0,7 0,3
Pšenica
2005 0,4 1,0 -0,4 0,5 2002 1,0 0,5 x 1,0 2003 1,0 -0,1 x 0,8 2004 1,0 -0,4 1,0 0,3
Raž
2005 1,0 0,8 1,0 0,9 2002 0,0 x 1,0 0,1 2003 -0,5 1,0 1,0 0,2 2004 -0,2 1,0 1,0 0,7
Jačmeň
2005 0,0 1,0 1,0 0,9 2002 1,0 1,0 -0,8 0,3 2003 1,0 1,0 -0,8 0,5 2004 0,6 1,0 -0,6 0,4
Kukurica
2005 0,6 1,0 -0,4 0,2 Zdroj: VÚEPP, vlastné výpočty
Ako možno pozorovať v tabuľke 13 pri vzájomnej obchodnej výmene SR s Českou
republikou najlepší vývoj konkurencieschopnosti podľa indexu RCA2 dosahovala SR pri raži,
kde počas celého sledovaného obdobia existoval len vývoz raži do Česka a pri kukurici, kde
takisto v rokoch 2002 a 2003 nadobúdal ukazovateľ RCA2 hodnotu 1,0. Komparatívnu
výhodu možno pozorovať aj pri pšenici okrem roku 2003, kedy čistá obchodná výkonnosť
dosiahla zápornú hodnotu. Pri obchode s jačmeňom zaznamenala SR v rokoch 2003 a 2004
komparatívnu nevýhodu a v rokoch 2002 a 2005 sa hodnota vývozu rovnala hodnote dovozu
a index RCA2 mal tak hodnotu 0.
Vysoká konkurencieschopnosť vo všetkých pozorovaných rokoch pri obchodovaní SR
s Poľskom sa preukázala pri pšenici, jačmeni a kukurici. Pri týchto obilninách existoval len
vývoz do Poľskej republiky (okrem roku 2003 pri pšenici). Raž bola nekonkurencieschopná
v rokoch 2003 a 2004, kedy index RCA2 dosiahol záporné hodnoty -1,0 a -0,4.
Vysokokonkurencieschopné pri obchodnej výmene SR s Maďarskom boli raž a jačmeň,
pri ktorých čistá obchodná výkonnosť dosahovala hodnotu 1,0. Index RCA2 pri pšenici
poukazoval na komparatívne výhody okrem roku 2005, kedy hodnota indexu bola záporná.
Komparatívnu nevýhodnosť pri obchodovaní SR s Maďarskou republikou počas celého
obdobia 2002-2005 mala kukurica.
58
Z pohľadu všetkých krajín EÚ dosahovala SR pri obchodnej výmene obilnín vo
všetkých pozorovaných rokoch komparatívne výhody, pričom najvyššie hodnoty čistej
obchodnej výkonnosti mala raž a naopak najnižšie kukurica.
4.3.2.2.2 Cenová komparácia
Ceny výrobcov obilia vo vybraných krajinách EÚ (v EUR.t-1)
Tabuľka 14
rok SR ČR PR MR 2002 103,7 109,1 113,1 89,7 2003 103,9 108,4 108,8 126,1 2004 111,0 117,0 106,0 95,0 2005 97,1 92,3 113,0 84,5
Pšenica
potravinárska
2006 104,7 111,2 113,2 100,8 2002 119,2 133,0 140,1 129,5 2003 122,3 121,1 131,2 127,0 2004 120,9 119,1 126,5 109,3 2005 109,7 108,8 106,1 99,7
Jačmeň
sladovnícky
2006 111,0 115,4 122,7 113,4 2002 99,3 117,6 86,1 64,7 2003 102,3 111,3 84,5 108,4 2004 100,6 106,1 96,4 89,8 2005 97,8 78,6 86,1 61,7
Raž
potravinárska
2006 107,4 103,3 96,8 77,5 2002 92,0 101,7 84,0 79,3 2003 90,8 87,4 96,6 105,7 2004 93,9 87,9 87,7 86,6 2005 87,2 76,5 92,0 72,3
Ovos kŕmny
2006 93,6 85,4 108,4 82,7 2002 93,7 102,5 94,7 80,5 2003 94,8 93,3 111,6 121,1 2004 102,4 115,2 132,9 90,6 2005 93,1 92,2 93,7 84,1
Kukurica
priemyselná
2006 100,6 103,7 115,1 97,5
Zdroj: VÚEPP
V tabuľke 14 môžeme vidieť vývoj cien vybraných cien obilnín v SR a vo vybraných
krajinách EÚ v rokoch 2002 až 2006.
Najvyššiu priemernú cenu pšenice potravinárskej 110,8 EUR.t-1 mala Poľská republika,
čo je v porovnaní so SR o 6,7 EUR.t-1 viac. Okrem Poľska mohla SR konkurovať so pšenicou
ešte aj v Česku a takisto bola cena pšenice na Slovensku v porovnaní s priemerom krajín EÚ
o 7 % nižšia. Najnižšiu priemernú cenu 99,2 EUR.t-1 za roky 2002-2006 mala Maďarská
republika.
59
Najmenej konkurencieschopné ceny jačmeňa sladovníckeho malo Poľsko, ktoré sa
pohybovali v rozmedzí 140,1 EUR.t-1 v roku 2002 a 122,7 EUR.t-1 v roku 2006. Na
Slovensku bola priemerná cena jačmeňa za roky 2002-2006 116,6 EUR.t-1, čo je o 7 % viac
ako je priemerná cena v krajinách EÚ.
Najvyššia priemerná hodnota raži potravinárskej sa zaznamenala v ČR a to 103,4 EUR.
t-1. Naopak najvyššie komparatívne výhody pri raži vo všetkých sledovaných rokoch, okrem
roku 2003, mala Maďarská republika.
Takisto malo Maďarsko za sledované obdobie najviac konkurencieschopné ceny ovsa
kŕmneho. Jeho priemerná cena tu bola 85,3 EUR.t-1. Na Slovensku bola táto cena o 6,2 EUR.
t-1 vyššia. Najvyššiu priemernú cenu ovsa 94,1 EUR.t-1 dosiahla Poľská republika.
Maďarská republika mala najlacnejšiu aj kukuricu priemyselnú (okrem roku 2003). Jej
priemerná cena tu bola 94,8 EUR.t-1. Najväčšia priemerná hodnota kukurice priemyselnej
109,6 EUR.t-1 bola zaznamenaná v Poľskej republike, čo v porovnaní so SR bolo o 12,7
EUR.t-1 viac.
4.3.2.3 Zberová plocha, hektárové úrody a produkcia obilnín v krajinách EÚ Výmera zberovej plochy obilnín v krajinách EÚ 25 v období rokov 2002-2005 sa
pohybovala okolo hodnoty 52 000 tis. ha, čo dokumentuje tabuľka 15. Najväčšiu zberovú
plochu malo Francúzsko – v priemere 9 180 tis. ha. Zberová plocha obilnín na Slovensku sa
pohybovala na úrovni 801 – 820 tis. ha (z toho zberová plocha pšenice zaberala približne 44
%, zberová plocha jačmeňa 27 %, zberová plocha raže okolo 4 %, zberová plocha ovsu bola
približne 2 % a kukurice 18 %) a za roky 2002-2005 zaznamenala pokles o 20 tis. ha.
Najväčší pokles zberovej plochy za sledované obdobie o 322 tis. ha bol vo Veľkej Británii.
Čo sa týka úrodnosti obilnín, tak v SR sa za sledované obdobie 2002-2005 zaznamenalo
mierne kolísanie hektárových úrod. Hektárové úrody obilnín sú na Slovensku relatívne nízke,
čo je spôsobené hlavne nižšími intenzifikačnými vstupmi ako je napr. menej kvalitný
biologický materiál. Najväčší nárast hektárových úrod o 1,5 t.ha-1 za roky 2002-2005 dosiahla
Maďarská republika, naopak na Cypre klesli o 1,2 t.ha-1. Úrodnosť obilnín v krajinách EÚ 25
mala kolísajúcu úroveň a za sledované roky sa pohybovala v rozmedzí 4,3-5,1 t.ha-1.
Zberové plochy a hektárové úrody sa prejavili na celkovej produkcii. Najvyššiu
produkciu obilnín za obdobie 2002-2005 dosiahlo Francúzsko, v priemere 64 727 tis. t. Za
ním nasledovalo Nemecko s priemernou produkciou 44 974 tis. t a tretiu najväčšiu produkciu
obilnín malo Poľsko s priemernou hodnotou 26 708 tis. t. Na Slovensku sa za pozorované
roky vyprodukovalo v priemere3 266 tis. t obilnín.
60
Zberové plochy obilnín, hektárové úrody a produkcia v krajinách EÚ v období 2002-2005 Tabuľka 15 Zberová plocha ( 1000 ha ) Hektárová úroda ( t.ha-1 ) Produkcia ( 1000 t ) 2002 2003 2004 2005 2002 2003 2004 2005 2002 2003 2004 2005 Belgicko 310 308 319 323 8,5 8,5 9,2 8,7 2 639 2 613 2 951 2 818
Dánsko 1 528 1 485 1 490 1 509 5,8 6,1 6,0 6,2 8 804 9 051 8 963 9 283
Fínsko 1 190 1 192 1 221 1 188 3,3 3,2 3,0 3,4 3 939 3 783 3 619 4 058
Francúzsko 9 310 8 933 9 329 9 148 7,5 6,1 7,5 7,0 69 556 54 875 70 382 64 094
Grécko 1 281 1 260 1 233 1 221 3,2 3,3 3,5 3,4 4 075 4 110 4 330 4 230
Holandsko 233 226 223 222 7,8 8,5 8,6 8,4 1 824 1 917 1 924 1 857
Írsko 299 303 310 281 6,6 7,1 8,1 6,9 1 966 2 150 2 523 1 939
Luxembursko 29 29 28 28 5,8 5,7 6,4 5,6 169 164 179 161
Nemecko 6 941 6 839 6 947 6 839 6,3 5,8 7,4 6,7 43 391 39 426 51 097 45 980
Portugalsko 490 425 437 368 2,3 2,4 2,8 1,8 1 351 1 038 1 214 668
Rakúsko 814 810 816 796 5,8 5,3 6,5 6,2 4 757 4 264 5 315 4 898
Španielsko 6 616 6 509 6 480 6 463 3,2 3,1 3,7 2,1 20 864 20 308 23 966 13 274
Švédsko 1 116 1 146 1 116 1 013 4,9 4,8 4,9 5,0 5 462 5 352 5 508 5 051
Taliansko 4 066 3 928 4 049 3 778 4,9 4,2 5,4 5,3 19 877 16 462 21 771 20 092
Veľká Británia 3 245 3 059 3 129 2 923 7,1 7,1 7,0 7,2 22 965 21 645 22 012 21 037
EÚ 15 37 468 36 452 37 127 36 100 5,5 5,4 6,0 5,6 211 639 187 158 225 754 199 440
Cyprus 58 73 62 48 2,5 2,3 1,8 1,3 142 165 111 60
Česká republika 1 562 1 460 1 609 1 612 4,3 4,0 5,5 4,8 6 771 5 762 8 783 7 660
Estónsko 259 263 261 282 2,0 1,9 2,3 2,7 525 506 608 760
Litva 415 429 437 469 2,5 2,2 2,4 2,8 1 029 932 1 060 1 314
Lotyšsko 918 865 879 956 2,8 3,0 5,6 2,9 2 539 2 632 2 859 2 811
Maďarská republika 2 952 2 883 2 999 2 931 4,0 3,0 5,6 5,5 11 696 8 758 16 770 16 195
Malta x x x x x x x x x x x x
Poľská republika 8 294 8 163 8 377 8 329 3,2 2,9 3,5 3,2 26 877 23 391 29 635 26 928
Slovinsko 99 99 100 96 6,1 4,0 5,8 6,0 611 399 583 576
Slovenská republika 820 801 819 800 3,9 3,1 4,6 4,5 3 194 2 490 3 793 3 585
EÚ 25 52 845 51 488 52 670 51 623 4,6 4,3 5,1 4,7 265 023 232 193 289 956 259 329 Zdroj: Európska komisia
61
5 ZÁVER A NÁVRH NA VYUŽITIE POZNATKOV
Členstvom Slovenskej republiky v EÚ sa začali uplatňovať právne predpisy, ktoré
značným spôsobom ovplyvnili aj obchod s poľnohospodárskymi a potravinárskymi
výrobkami. Zahraničným obchodom sa stal len obchod s tzv. tretími krajinami a obchod
medzi členskými krajinami EÚ sa stal vnútorným trhom v rámci jednotného trhu.
Zahraničný obchod s agropotravinárskymi komoditami sa len malou mierou podieľal na
celkovom zahraničnom obchode SR. Naopak jeho saldo výrazne vplývalo na celkové saldo
zahraničného obchodu. Zahraničný agroobchod mal podobný priebeh ako zahraničný obchod
SR. Saldo sa pohybovalo iba v záporných hodnotách, pričom za sledované obdobie kolísalo.
Zahraničný obchod SR zaznamenal najlepšie výsledky v roku 2007, kedy sa deficit
obchodnej bilancie znížil o 21,5 % a skončil vo výške 19,7 mld. Sk. Vývoz tovarov dosiahol
úroveň 1 418,4 mld. Sk a dovoz úroveň 1 438,1 mld. Sk.
Najlepší výsledok salda zahraničného agrárneho obchodu – 8,9 mld. Sk dosiahla SR
v roku 2004, kedy dynamika rastu vývozu prevýšila dynamika rastu dovozu o 30,7 %.
V tomto roku sa vývoz agrokomodít podieľal 4 %-tami na celkovom vývoze a dovoz 4,8 %-
tami na celkovom dovoze. Obrat zahraničného agrárneho obchodu sa za obdobie 2002-2006
celkovo zvýšil o 56,5 mld. Sk, v 1. polroku 2007 skončil na úrovni 61,9 mld. Sk.
Pre zahraničný agrárny obchod SR je charakteristická vysoká funkčná otvorenosť, ktorá
sa v sledovanom období pohybovala od 214,1 % do 308,3 %. Negatívne možno hodnotiť
neprimerane rastúcu dovoznú náročnosť, ktorá v roku 2006 bola 178,3 %.
Komoditná skladba zahraničného agrárneho obchodu sa od roku 2002 výrazne
nemenila. Z pohľadu vývozu najdôležitejšími agrárnymi produktmi boli komodity tried 04 -
Mlieko a mliečne výrobky, vajcia, med, 18 – Kakao a kakaové prípravky, 10 – Obilie a 17 –
Cukor a cukrovinky. Z pohľadu dovozu jednotlivých agropotravinárskych komodít najväčší
nárast bol zaznamenaný u kapitoly 02 – Mäso a jedlé droby, 08 – Jedlé ovocie, orechy, šupy
citrusových plodov, ale taktiež u kapitoly 04 – Mlieko a mliečne výrobky, vajcia, med. Za
negatívne možno považovať, že na rastúcom salde zahraničného agrárneho obchodu sa
významnou mierou podieľali nahraditeľné komodity, ktoré sme schopní vyrobiť aj v našich
podmienkach. Toto nevyužívanie komodít potom spôsobuje závislosť na dovoze týchto
komodít, ktoré zabezpečujú prakticky ustálený dopyt obyvateľstva po potravinách.
V teritoriálnej skladbe zahraničného agrárneho obchodu SR došlo v sledovaných rokoch
k výrazným zmenám, ktoré boli spôsobené pristúpením nových členských štátov k EÚ,
vrátane Slovenskej republiky. Do roku 2003 našimi najvýznamnejšími obchodnými partnermi
62
boli krajiny CEFTA. Od roku 2004 sa podiel krajín EÚ na agroobchode SR zvyšuje z 8,2 %
na 89,6 %. Najväčšími agrárnymi obchodnými partnermi sú Česká republika, Nemecko,
Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Holandsko a Taliansko. S týmito partnermi zároveň dosahuje
SR záporné saldo obchodnej bilancie (okrem Maďarskej republiky). Z dôvodu tohto
pretrvávajúceho deficitu s krajinami EÚ by mal byť kladený väčší dôraz na zlepšenie
obchodnej výkonnosti s tzv. tretími krajinami. Podiel tretích krajín, ktoré nie sú členmi EÚ,
na slovenskom agrárnom vývoze bol od 2002 do 2006 priemerne 11,3 % a podiel na
agrárnom dovoze 16,6 %. Z pohľadu obchodnej bilancie sú dôležitými teritóriami zoskupenia
štátov EFTA, CEFTA 3 a Stredomorské krajiny.
Mlieko a mliečne výrobky, ktorých zahraničný obchod som v diplomovej práci
analyzovala, mali pozitívny vplyv na saldo slovenského agroobchodu. Najlepšie výsledky
dosiahli syry a tvaroh, tekuté mlieko a sušené a zahustené mlieko. Takisto aj na základe
konkurencieschopnosti podľa ukazovateľov RCA a RCA2, môžeme konštatovať, že počas
celého obdobia mali komparatívnu výhodu.
Obilniny sú druhou analyzovanou komoditou, ktorá v posledných rokoch pozitívne
vplývala na saldo agroobchodu SR. Ich vývoz ako aj dovoz mal kvôli nepriaznivému počasiu
spočiatku kolísavú tendenciu, no od roku 2004 postupne stúpali. V roku 2006 dosiahol vývoz
obilnín hodnotu až 6 108,9 mil. Sk a oproti minulému roku stúpol až o 65,3 %. Zahraničný
obchod s obilninami bol počas celého obdobia 2002-2006 konkurencieschopný i keď
komparatívna výhoda v priebehu týchto rokov kolísala.
Na základe dosiahnutých výsledkov môžeme konštatovať, že medzi priority
zahraničného agrárneho obchodu Slovenskej republiky zaraďujeme predovšetkým zníženie
záporného salda, rozvoj výroby konkurencieschopných agrokomodít, zameranie sa na
komodity s vyššou pridanou hodnotou a na tie, u ktorých dosahujeme komparatívne výhody
a dovážať iba tie agrárne komodity, ktoré sa v našich podmienkach nedajú dopestovať,
prípadne nie sú konkurencieschopné. Ďalej by sme sa mali zamerať na zníženie nadbytočných
kapacít, ktoré nedokážu obstáť v konkurenčnom boji na domácom alebo zahraničnom trhu.
Čo sa týka teritoriálnej štruktúry, tak tam by sme mali zvýšiť vývoz do Českej republiky,
Poľska, Holandska, Nemecka. Zaujímavými krajinami pre slovenský vývoz sú aj Bulharsko
a Rumunsko. A taktiež doporučujeme zvýšiť propagáciu slovenských agropotravinárskych
produktov v zahraničí.
63
POUŽITÁ LITERATÚRA
1. BALÁŽ, P. a kol. 2001. Medzinárodné podnikanie. 2. vyd. Bratislava: Jamex Sprint
extra, 2001. 591 s. ISBN 80-88848-68-7
2. BENEŠ, V. a kol. 2004. Zahraniční obchod. Příručka pro obchodní prax. Praha:
Grada Publishing, 2004. 328 s. ISBN 80-247-0558-3
3. BIELIK, P. a kol. 2001. Podnikovo hospodárska teória agrokomplexu. 2. preprac.
vyd. Nitra: SPU, 2001. 270 s. ISBN 80-7137-861-5
4. BLAAS, G. 2000. Etapy slovenskej agrárnej politiky prechodného obdobia. In:
Trendy v poľnohospodárskej ekonomike a manažmente. Medzinárodné vedecké dni
2000. Nitra: SPU, 2000. 483 s. ISBN 80-7137-716-3
5. GOZORA, V. 2005. Prispôsobovanie agrárneho sektoru meniacim sa ekonomickým
podmienkam. In: Zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie:
Štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve EÚ [CD-ROM]. Nitra: Slovenská
poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2005. s. 1-11. ISBN 80-8069-514-8
6. HAMBÁLKOVÁ, M. 2004. Konkurencieschopnosť vybraných agrokomodít SR, ČR,
PR a MR pred vstupom do EÚ. In: Medzinárodné vedecké dni 2004. Nitra: SPU, 2004.
ISBN
7. HORSKÁ, E. 2007. Medzinárodný marketing. 1. vyd. Nitra: SPU, 2007. 223 s. ISBN
978-80-8069-938-3
8. HORSKÁ, E. – UBREŽIOVÁ, I. 2001. Manažment a marketing v medzinárodnom
prostredí. 1. vyd. Nitra: SPU, 2001. 418 s. ISBN 80-7137-884-4
9. HUDÁK, J. – ROVNÝ, P. 2003. Podpora poľnohospodárstva po vstupe Slovenska do
EÚ. In: Aktuálne problémy manažmentu a marketingu vo výučbe na vysokých
školách. Zborník vedeckých prác [CD-ROM]. Nitra: SPU, 2003. s. 64-67. ISBN 80-
8069-284-X
10. CHRZANOVÁ, S. 2001. Analýza teritoriálneho agroobchodu SR. In: Ekonomické
a manažérske aspekty trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva . Medzinárodné
vedecké dni 2001. Nitra: SPU, 2001. s. 531-533. ISBN 80-7137-867-4
11. CHRZANOVÁ, S. 2004. Vplyv rozšírenia EÚ na formovanie agroobchodu. In:
Zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie: Európska integrácia –
výzva pre Slovensko. Nitra: SPU, 2004. s. 467-471. ISBN 80-8096-356-0
12. IŽÁKOVÁ, V. 2002. Metodika sledovania a vyhodnocovania efektívnosti exportnej
podpory. In: Ekonomika poľnohospodárstva II, č. 3. Bratislava: VÚEPP, 2002. s. 87.
ISSN 1335-6186
64
13. IŽÁKOVÁ, V. 2003. Stratégia vývozu agropotravinárskych komodít. 1. vyd.
Bratislava: VÚEPP, 2003. s. 34. ISBN 80-8058-297-1
14. KRETTER, A. a kol. 2007. Marketing. 2. vyd. Nitra: SPU, 2007. 287 s. ISBN 978-80-
8069-849-2
15. LIPKOVÁ, Ľ. 2000.Medzinárodné hospodárske vzťahy. Bratislava: Sprint, 2000. 238
s. ISBN 80-88848-547
16. LISÝ, J. a kol. 2002. Ekonómia. Všeobecná ekonomická teória. 4. preprac. vyd.
Bratislava: Iura Edition, 2002. 507 s. ISBN 80-89047-35-1
17. MELIŠEK, F. 2005. Štrukturálna politika a štrukturálne zmeny v ekonomike. 1. vyd.
Bratislava. Ekonóm, 2005. 204 s. ISBN 80-225-1982-0
18. PODOLÁK, A. 2001. Medzinárodný obchod a enviromentálna politika. In:
Ekonomické a manažérske aspekty trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva.
Medzinárodné vedecké dni 2001. Nitra: SPU, 2001. s. 554. ISBN 80-7137-867-4
19. PODOLÁK, A. 2002. Vplyv globalizácie na zahraničný agroobchod SR. In:
Ekonomika a manažment podnikov v procese globalizácie. Medzinárodné vedecké dni
2002. Nitra: SPU, 2002. s 1168. ISBN 80-8069-031-6
20. PODOLÁK, A. a kol. 2007. Medzinárodný obchod a formovanie agroobchodnej
politiky. 1. vyd. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2007. s. 91.
ISBN 978-80-8069-863-8
21. POKRIVČÁK, J. 2001. Konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva. In:
Medzinárodné vedecké dni 2001. Nitra: SPU, 2001. s. 425. ISBN 80-7137-866-6
22. SAMUELSON, P. A.- NORDHAUS, W. D. 2000. Ekonómia. 1. vyd. Bratislava: Elita,
2000. 820 s. ISBN 80-8044-059-X
23. SERENČÉŠ, P. 2001. Analýza konkurencieschopnosti poľnohospodársko-
potravinárskych produktov v porovnaní s ČR a MR. In: Materiál na rokovanie porady
vedenia, č. 6141/2001-320. Bratislava: MPSR, 2001. 25 s.
24. SERENČÉŠ, R. 2002.Vplyv Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a Agendy 2000
na APK SR. In: Zborník vedeckých prác. Medzinárodné vedecké dni 2002. Nitra:
SPU, 2002. s. 1193. ISBN 80-8069-030-8
25. STEHLO, P. – GÁLIK, J. 2002. Zahraničný agropotravinársky obchod a jeho
očakávaný vývoj v podmienkach členstva v EÚ. In: Ekonomika poľnohospodárstva II.
č. 1. Bratislava: VÚEPP, 2002. s. 43-48. ISSN 1335-6186
26. STEHLO, P. a kol. 2003. Príručka o spoločnej poľnohospodárskej politike. Nitra:
Agroinštitút, 2003. 175 s. ISBN 80-89102-04-2
65
27. ŠÍBL, D. – ŠAKOVÁ, B. – MOGYOROSIOVÁ, Z. 2001. Európska únia. Bratislava:
Ekonóm, 2001. 221 s. ISBN 80-225-1376-8
28. ŠIMO, D. 2006. Agrárny marketing. 1. vyd. Nitra: SPU, 2006. 322 s. ISBN 80-8069-
726-4
29. TRENČIANSKA, E. 2000. Zahraničný obchod – obchodné operácie a transakcie.
Bratislava: Sprint, 2000. 193 s. ISBN 80-88848-30-X
30. TVRDOŇ, J. 2001. Zahraničný obchod a trvalo udržateľný rozvoj. In: Ekonomické
a manažérske aspekty trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva. Medzinárodné
vedecké dni 2001. Nitra: SPU, 2001. s. 492. ISBN 80-7137-867-4
31. VITKOVSKÁ, A. – POCCI, J. 2003. Základné informácie o systéme obchodných
mechanizmov v Európskej únii používanom voči tretím krajinám [online]. 2003. [cit.
2007-11-25]. Dostupné na internete: <http://www.mpsr.sk/slovak/aktuality/
zakinf_obchod.pdf>
32. ZOBORSKÝ, I. M. 2001.Ekonomika poľnohospodárstva. Nitra: SPU, 2001. 258 s.
ISBN 80-7137-941-7
Internetové zdroje:
http://ec.europa.eu/agriculture/agrista/2006/table_en/
http://archiv.mpsr.sk/
http://www.economy.gov.sk/index/go.php?id=16
http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=25
http://www.radela.sk/rezort/
http://www.vuepp.sk/publikacie4.html
66
PRÍLOHY
Príloha 1 Vývoj zahraničného agrárneho obchodu krajín EÚ vo vnútri EÚ
Príloha 2 Vývoj zahraničného agrárneho obchodu krajín EÚ so zvyškom sveta
Príloha 3 Vývoj spotrebiteľských cien a cien výrobcov agrokomodít v krajinách EÚ
Príloha 4 Vývoj zberových plôch, hektárových úrod cukrovej repy a produkcia cukru
v krajinách EÚ
Príloha 5 Vývoj počtu ošípaných, hovädzieho dobytka a hydiny v krajinách EÚ
67