Modern vzdelvanie pre vedomostn spolonos / Projekt je spolufinancovan zo zdrojov E
Mgr. Jana Lengyelov
Inovatvne metdy vo vyuovan slovenskho
jazyka a literatry
Osveden pedagogick sksenos edukanej praxe
Preov
2012
Vydavate: Metodicko-pedagogick centrum, evenkova 11, 850 01 Bratislava
Autor OPS/OSO:
Mgr. Jana Lengyelov
Kontakt na autora:
Stredn priemyseln kola dopravn Koice, Hlavn 113
[email protected]
Nzov OPS/OSO:
Inovatvne metdy vo vyuovan slovenskho jazyka a literatry
Rok vytvorenia OPS/OSO:
2012
Odborn stanovisko vypracoval:
Mgr. Milena Belansk
Za obsah a pvodnos rukopisu zodpoved autor. Text nepreiel jazykovou pravou.
Tto osveden pedagogick sksenos edukanej praxe/osveden sksenos odbornej praxe bola vytvoren z prostriedkov projektu Profesijn a karirov rast pedagogickch zamestnancov. Projekt je financovan zo zdrojov Eurpskej nie.
Kov slov
slovensk jazyka a literatra, inovatvne metdy, aktvny iak,
Anotcia
Prca ponka scenr siedmich vyuovacch hodn slovenskho jazyka a literatry pre ISCED
3. Predostret hodiny pribliuj prcu s lyrickm, epickm i dramatickm textom s
uplatnenm netradinch metd vyuovania, napr.: situan metda, diskusn metda, hranie
rol, metdy kritickho myslenia (cinquain, pojmov mapa, pyramda, Vennov diagram,
pexeso, RAFT, riaden tanie).
OBSAH
VOD
1 PREDMET SLOVENSK JAZYK A LITERATRA s 7
1.1 Obsahov vzdelvacie tandardy jazyka s 7
1.2 Obsahov vzdelvacie tandardy literatry s 7
2 VYUOVACIE METDY s 8
2.1 Diskusn metdy s 9
2.2 Situan metdy s 9
2.3 Inscenan metdy s 10
2.4 Didaktick hry s 10
2.5 Heuristick metdy s 10
2.6 Metdy dramatizcie s 10
2.7 Metdy kritickho myslenia s 10
3 VYUITIE INOVATVNYCH METD NA HODINCH SJL s 14
3.1 Lyrika s 14
3.1.1 Dolorista E. B. Luk s 14
3.1.2 M. Vlek: Jablko s 16
3.2 Epika s 18
3.2.1 D. Chrobk: Drak sa vracia s 18
3.2.2 L. Mako: Ako chut moc s 20
3.3 Drma s 23
3.3.1 I. Bukovan: Km koht nezaspieva s 23
3.4 Jazyk s 25
3.4.1 lenenie slovenskho nrodnho jazyka s 25
3.4.2 Prprava na vlastn rencky prejav s 29
ZVER s 32
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ZDROJOV s 33
ZOZNAM PRLOH s 34
VOD
Vzdelvanie loveka je celoivotn proces, ktor mu m skvalitni ivot. Osvojovanie si
materinskho jazyka je prakticky nikdy nekoniaci proces a jeho ovldanie je zkladom pre
alie vzdelvanie.
V dnenej dobe, ke akosi upad zujem stredokolkov o predmet slovensk jazyk a
literatra a vetci si myslia, e svoju materinsk re ovldaj dostatone a obsahy diel, ktor
niekto napsal, nebud v prci a ivote potrebova, by bolo naivn oakva, e dnen
mlad lovek bude sra nadenm, ke m pasvne pova vklad novho uiva bez toho,
aby mu niekto vysvetlil, nao je dobr osvoji si ho. Uite je v neahkej pozcii toho, ktor
m zaangaova adolescenta do vyuovacieho procesu, vyvola v om zujem, podnieti ho
k innosti, a tak sa mus neustle prispsobova potrebm doby, iaka a ui o
najzaujmavejie, najptavejie a dokza odovzda mladmu loveku primeran kvantum
informci priamo na vyuovacej hodine.
V obdob technickho rozmachu, ke sa d takmer kad informcia njs na internete, sa
prioritou vzdelvacieho procesu stva rozvoj osobnosti loveka, jeho sebavedomia,
schopnosti medziudskej komunikcie a spoluprce. Je nutn privies loveka k tvorivmu a
flexibilnmu rieeniu problmov relneho ivota. kola m by priamo prepojen na ivot
a iak m by subjektom, ktor je aktvny. K tomu ho ale mus vies aktvny, tvoriv uite,
ktor v om prebud zujem o poznatky a podnieti ho k innosti.
Stredokolk je pecifickm objektom vzdelvania. Nie je to diea, ktor v uiteovi vid svoj
vek vzor a ete to nie je definitvne sformovan jedinec s nzorom na vetko. Potrebuje by
veden, ale jeho filozofiou je nenecha sa u vies za ruku. Takisto je to aj s metdami
a formami prce. Na hru sa cti by prli dospel, na vedeck objavy nepripraven. Preto je v
edukanom procese vo vzdelvan dospievajcich vemi dleit vedie sprvne zvoli
vhodn vyuovacie metdy.
Nai stredokolci, tudenti Strednej priemyselnej koly dopravnej v Koiciach, s naden
tokmi na ich mozgov zvity, chc diskutova, kresli, spja, triedi poznatky, no u
menej psa a hra. Uvdzame niekoko scenrov hodn, ktorch spolonm menovateom je
musk hrdina, i v podobe literrnej postavy alebo autora, s ktorm sa mohli nai iaci
chlapci identifikova.
Prca je uren stredokolskm uiteom slovenskho jazyka a literatry. Chce ukza
vyuitie netradinch metd a tie vyuitie modernej techniky vo vyuovan, ktor sa stva
nevyhnutnosou sasou edukanho procesu.
Cel prca pozostva z 3 kapitol. Prv kapitol uvdza obsahov vzdelvacie tandardy
predmetu slovensk jazyk a literatra poda ISCED 3. Druh kapitola m predstavi
netradin metdy v edukanom procese. Tretiu kapitolu tvoria tyri podkapitoly, opisujce
vyuovanie lyrickch, epickch, dramatickch diel a jazykovej zloky predmetu.
1. PREDMET SLOVENSK JAZYK A LITERATRA
Slovensk jazyka a literatra patr do vzdelvacej oblasti Jazyk a komunikcia. ttny
vzdelvac program uvdza:
V predmete Slovensk jazyk a literatra sa klad do popredia ciele rozvjania komunikanch
schopnost iakov. Zdrazuje sa chpanie jazyka ako nstroja myslenia a komunikcie
medzi umi, o sa vo vyuovan premietlo do zmernho preferovania rozvoja
komunikanch kompetenci v rmci komunikano-zitkovho modelu vyuovania
slovenskho jazyka a literatry. Obsah sa zredukoval v prospech aktivt iakov, ktor maj v
o najvom rozsahu interpretano-hodnotiacim spsobom pracova s jazykovmi
komuniktmi. Najv akcent sa kladie na vlastn tvorbu jazykovch prejavov, prcu s
informciami, itatesk gramotnos, schopnos argumentova a pod.(ISCED 3)
Slovensk jazyk a literatra sleduje nadobdanie kompetenci iakov v dvoch zlokch
jazyk a literatra. Primrny dokument udva:
1.1 Obsahov vzdelvacie tandardy jazyka
Poznvacie a reov kompetencie:
- verejn prezentcia textu, verejn prejav - pamov, klasifikan a aplikan zrunosti
- analytick a syntetick zrunosti
- tvoriv zrunosti
- informan zrunosti
- komunikan zrunosti
1.1 Obsahov vzdelvacie tandardy literatry
Poznvacie a itatesk kompetencie
- technika tania a verejn prezentcia textu
- pamov, klasifikan a aplikan zrunosti
- analytick a interpretan zrunosti
- tvoriv zrunosti
- informan zrunosti
Z uvedenho je zrejm, e sa mme snai vychova loveka samostatne a kriticky
mysliaceho, pripravenho zhosti sa akejkovek ivotnej situcie.
2. VYUOVACIE METDY
Metdou rozumieme cestu smerujcu k cieu, pecifick innos uitea, ktor rozvja
vzdelanos iakov a vedie ich k dosiahnutiu stanovench vchovno-vzdelvacch cieov,
priom dleit lohu zohrva vzjomn spoluprca uitea a iaka, ale aj aktivita iakov.
V odbornej literatre nachdzame rznorod klasifikcie uebnch metd:
J. Mak, 2001 rozliuje:
- metdy z hadiska pramea poznania a typov poznatkov aspekt didaktick
- metdy z hadiska aktivity a samostatnosti iakov aspekt psychologick
- charakteristiky metd z hadiska mylienkovch operci aspekt logick
- varianty metd z pohadu fz vchovno-vzdelvacieho procesu aspekt procesulny
- varianty metd z hadiska vukovch foriem a prostriedkov aspekt organizan.
Mak, vec, 2003 vytvraj 3 skupiny metd vyuovania:
klasick: slovn, nzorne demontran, praktick
aktivizujce: diskusn metdy, heuristick, situan, inscenan, didaktick hry
komplexn: frontlne vyuovanie, partnersk vyuovanie, kritick myslenie, brainstorming,
projektov vyuovanie, otvoren vyuovanie, uenie v ivotnch situcich, vyuovanie
podporovan potaom, sugestopedia a superlearning, hypnopdia,
Vyuovacie metdy prechdzali historickm vvojom a a menili sa v zvislosti od historicko-
spoloenskch podmienok poatia vyuovania a koly. Dnen prax rozdeuje metdy na:
tradin
inovatvne
Vber metd mus vyhovova obsahu vyuovacej hodiny, iakom, uiteovi, materilovo-
technickmu vybaveniu a samozrejme cieu.
Pri vbere metd a formulovan loh treba kls draz na to, aby:
- sviseli s osvojovanm uivom,
- vychdzali z relnych ivotnch situci, zujmov iakov a ich sksenost, m uptaj
pozornos tudentov a motivuj ich k aktivite a tvorivosti,
- zodpovedali intelektulnym monostiam tudentov,
- poskytovali tudentom zitok,
- pri rieen loh zskavali iaci a tudenti nov poznatky a postoje, ktor mu vyuva
v alch ivotnch situcich,
- poskytovali ancu na sebarealizciu vetkm iakom a tudentom.
Inovatvne metdy s hodnoten ako vemi inn pre rozvoj tvorivosti, komunikcie,
tmovej prce a prnosn pre zskavanie vedomost a inn pri prci s informciami.
Predpokladom zavdzania inovatvnych metd do vyuovania je existencia priaznivej
vyuovacej klmy.
Hovorme o klme, ktor je charakteristick pre vyuovanie konkrtneho vyuovacieho
predmetu, ale aj o vyuovaciu klmu, ktor navodzuje uite svojimi metdami a formami
prce vo vyuovan. V kolskom prostred klma vznik najm socilnymi vzahmi medzi uitemi a iakmi, medzi uitemi navzjom a iakmi navzjom, zo spsobu komunikcie
medzi tmito subjektmi... Zo strany uitea meme o vytvran priaznivej vyuovacej klmy hovori, ak bude:
- povaova vetkch iakov za schopnch prispieva do diskusie;
- akceptova rozdielnos iakov a rozdiely v ich myslen;
- posilova kooperciu a tmov spoluprcu;
