Vírusové ochorenia

Kristína Piliarová

19.5.2010

0

Obsah

1 Úvod

2 Všeobecná virológia

2.1 Podstata vírusov

2.2 Fyzikalna a funkčná štruktúra

2.3 Chemická a funkčná štruktúra

2.4 Klasisifikácia vírusov

2.5 Účinok vonkajších vplyvov

2.6 Klinický obraz vírusových infekcií

2.7 Patogenéza vírusových infekcií

2.8 Špecifická imunita

2.9 Prenos vírusových infekcíí

3 Jednotlivé vírusy spôsobujúce ochorenia

3.1 HPV alebo papilómavírus

3.2 Osýpky

3.3 Pásový opar

4 Vlastná práca

5 Diskusia

6 Záver

1

1. Úvod

Tému vírusy a ochorenia spôsobené vírusmi som si v prvom rade vybrala kvôli tomu, že

ma táto téma veľmi zaujíma ale aj kvôli tomu, že práve teraz je veľmi populárna. Je

súčasťou mnohých článkov, rozhovorov a veľakrát aj hlavným predmetom rokovaní či

diskusií. Otázka vírusov a ochorení vyvolaných vírusmi sa rieši v mnohých krajinách a

to hlavne kvôli početným úmrtiam. Súvisí to najmä s chorobami ako sú AIDS, kiahne,

mumps, osýpky, rôzne druhy chrípok ako sú vtáčia, prasacia a podobne. Všetky tieto

choroby sú veľmi vážne a spôsobujú veľmi vážne problémy v dianí krajiny.

Vírusmi sa taktiež zaujíma veľké množstvo organizácií a firiem, ktoré navzájom medzi

sebou bojujú o prvenstvo. Každá organizácia chce byť tá prvá a chce prvá vymyslieť

nejaký liek alebo protilátku na danú chorobu. Všetci medzi sebou navzájom súperia a

jedným z dôvodou prečo je to práve tak, sú peniaze. Ak sa hovorí o vynajdení

akéjkoľvek protilátky či lieku na danú chorobu, hovorí sa hlavne o veľkých peniazoch a

odmenách a práve to ma za následok všetky tieto súperenia.

Cieľom mojej práce bolo hlavne zvýšiť informovanosť a zlepšiť poznatky z danej olasti,

ďalej zamerať sa na jednotlivé ochorenia, ktoré pokladám za pomerne dôležité a hlavne

životu nebezpečné. Aj keď s istotou viem, že ste o nich už určite počuli, ešte raz by som

ich spomenula, a priblížila ich následky. Mojou snahou, ako sa hovorí, bolo prísť

chorobe na koreň, podrobnejšie ju rozobrať a zistiť jednotlivé príznaky, ktoré vyvolá a

čo všetko postihnutej osobe môže spôsobiť.

2

2.Všeobecná virológia

2.1 Podstata vírusov

Vírusy sú infekčné činitele nepatrných rozmerov, zložené z nukleovej kyseliny (RNA

alebo DNA), obsahujúcej genetickú informáciu a z ochranného bielkovinového

obalu.Vírusy nemajú enzýmy, ktorými by si zabezpečovali vlastné energetické nároky.

Môžu sa preto rozmnožovať iba v živých bunkách, ktoré na ich reprodukciu poskytujú

niektoré svoje enzými, energiu a ine potrebné zložky ako napríklad aminokyseliny,

nukleotidy a iné. Tento vzťah k živým hostitelským bunkám (biotropizmus) je hlavným

biologickým znakom vírusov a prakticky je vyjadrený prísne intracelulárnym

parazitizmom, ich neschopnosťou rozmožovať sa v mikroorganických živých pôdach a

ich necitlivosťou na bežné chemoterapeutiká a antibiotiká. Mimo hostiteľskej bunky

vírusy len preživajú a v závislosti od vonkajších podmienok (pH, teplota, žiarenie)

strácajú schopnosť infikovať- postupne sú inaktivované. Vírusy vyvolávajú infekcie u

všetkých známych organizmov (ľudia, zvieratá, hmyz, rastliny, huby, baktérie a i.).

Vírusmi infikujúcimi ľudí a zvieratá sa zaoberá lekárska virológia.

2.2 Fyzikálna štruktúra a rozmery

Kompletná infekčná vírusová častica (partikula) sa nazýva virión. Jej nukleová kyselina

(NA) je obalená proteínovou schránkou- kapsidom, ktorý tvoria jednotlivé bielkovinové

podjednotky- kapsoméry, viditeľné len elektrónovým mikroskopom. Kapsomér sa

skladá z rovnakých bielkovinových molekúl. NA a kapsid vytvárajú nukleokapsid.

Kapsid je pravidelný a má buď kubickú alebo helikálnu (závitnicovú) štruktúru.

Najväčšie známe vírusy (poxvírusy) majú zložitú komplexnú štruktúru a odlišujú sa od

ostatných vírusov. Rozmery vírusov sa udávajú v nanometroch (1nm = 10-9m =10-6mm).

Najmenšie vírusy majú priemer asi 20nm (parvovírusy), stredne veľké vírusy majú 100-

150 nm a najväčšie (poxvírusy) sa svojimy rozmermi 200-300 nm blížia k baktériam.

2.3 Chemická a funkčná štruktúra

Nukleové kyseliny . Vírusy obsahujú buď deoxyribonukleovú kyselinu (DNA vírusy,

deoxyribovírusy) alebo ribonukleovú kyselinu (RNA vírusy, ribovírusy). Vírusy nikdy

neobsahujú naraz obidve NA. Väčšina vírusov má NA tvorenú jednou molekulov;

3

niektoré RNA vírusy majú NA členenú na niekoľko segmentov (napr. ortomyxovírusy

na osem, reovírusy na desať). RNA je zvyčajne lineárna, pri nádorových vírusoch

cirkulárna. Molekulová hmotnosť NA je vysoká, približne je tým väčšia čím je väčší

virión. NA vyjadruje súbor genetických informácií, a tým aj podstatu infekčnej aktivity

vírusu.

Proteíny . Najmenšie vírusy majú len niekoľko proteínov (5-10). Ich počet sa zväčšuje

so zväčšujúcími sa rozmermi a zložitosťou viriónu. Ide jednak o štruktúrne proteíny,

jednak o neštruktúrne proteíny s enzýmovým pôsobením, najmä pri replikácii vírusovej

NA.

Lipidy a cukry . Lipoproteínový plášť, ktorý majú niektoré vírusy obsahuje lipidy (20-

40% hmoty viriónu) a cukry chemickým zložením podobné tým, ktoré sú v membráne

hostiteľských buniek (cez túto membránu "pučia" v konečnom období svojej

reprodukcie; uvoľnenie vírusu z bunky). Organické rozpúšťadlá (éter, chloroform a i.)

porušujú lipoprotéinový plášť a tým vírus deaktivujú.

Proteíny, lipidy a cukry sú chemickou podstatou štruktúr , ktoré chránia vírusovú NA,

určujú antigénny charakter vírusu, sprostredkúvajú prichytenie (absorbciu) vírusu na

povrch vnímavých hostiteľských buniek a viažu špecifické imunoglobulíny (protilátky),

ktoré tvorí proti vírusu infikovaný alebo vakcinovaný organizmus a ktoré neutralizujú

infekčnú aktivitu vírusu.

2.4 Klasifikácia vírusov

Vírusy sa triedia do čeľadí (skupín), podčeľadí a rodov podľa stálych, definovateľných

chemických, fyzikálnych a biologických vlastností.

Vírusy infikujúce človeka sú v týchto čeľadiach virologického systému:

deoxyribovírusy (DNA vírusy) - parvovírusy, papovavírusy, adenovírusy, herpesvírusy,

poxvírusy..

ribovírusy (RNA vírusy) - pikornavírusy, togavírusy, bunyavírusy, reovírusy,

rabdovírusy, arenavírusy, koronavírusy, ortomyxovírusy, paramyxovírusy, retrovírusy...

2.5 Účinok vonkajších vplyvov

4

Teplo. Väčšina vírusov stráca infekčnú aktivitu pri teplote 50 - 60°C po 30 minútach.

Var ich ničí hneď. Väčšiu odolnosť má napríklad vírus hepatitídy B.

Chlad. Čím je teplota nižšia, tým dlhšie trvá infekčná aktivita vírusov. Pri teplote +4°C

možno vírusy udržať infekčné iba niekoľko dní, pri teplote -30°C niekoľko týždňou,

príp. mesiacov, pri teplote -70°C (na "suchom ľade" - CO2 ) viac mesiacov i rokov a v

kvapalnom dusíku (-196°C ) zostávajú vírusy infekčné veľa rokov.

pH. Väčšina vírusov znáša pH 5,0 až 9,0. Niektoré vírusy sú odlné proti nízkemu pH

(enterovírusy), iné sú veľmi citlivé (rinovírusy).

Žiarenie. Ionizujúce (X, gama) i neionizujúce (UV) žiarenie inaktivuje vírusy

poškodením ich NA.

Dezinfekčné prostriedky. Povrchovo pôsobiace prostriedky sú účinné len proti vírusom

s lipoproteínovým plášťom, na ostatné vírusy pôsobia len minimálne. Vysoko účinné sú

zlúčeniny obsahujúce chlór alebo aktívny kyslík. Ak má sám chlór pôsobiť na vírusy

(napr. enterovírusy vo vode) musí byť vo vyššej koncentrácii, ako stačí na baktérie.

Lyofilizácia. Pri použití vhodných stabilizátorov (bielkoviny, cukry a i.) možno

suspenzie vírusov zmraziť, potom vysušiť sublimáciou vody vo vákuu a zataviť buď vo

vákuu, alebo v inertnom plane (napr. v dusíku). Tieto lyofilizované preparáty vírusov si

uchovavajú infekčnú aktivitu aj pri teplote +4°C veľa rokov.

2.6 Klinický obraz vírusových infekcií

Inaparantné vírusové infekcie majú len mierne, krátko trvajúce alebo nijaké klinické

príznaky. Vírus infikuje, je vylučovaný, vyvoláva imunitu, no ochorenie nespôsobuje.

Klinické príznaky vírusových infekcií sú pestré. Určitý vírus môže vyvolávať rozličné

príznaky, a naopak, určitý príznak môže byť vyvolaný niekoľkými druhmi vírusov.

Ťažké poškodenie funkčne dôležitých buniek spôsobuje trvalé následky alebo

zapričiňuje smrť organizmu.

Pre akútne vírusové infekcie je charakteristická krátka doba inkubácie, ochorenie i

reprodukcie vírusu v organizme (niekoľko dní alebo týždňou - zápal príušnic, osýpky,

poliomyelitída, chrípka, nádcha a iné).

5

Perzistentné vírusové infekcie majú dlhú inkubačnú dobu, ochorenie je zdĺhavé,

rekurentné alebo chronické (herpes simpley, kongenitálna rubeola, vírusové nádory a

iné).

Autoimunitné ochorenie vyvolané vírusovou infekciou je možné pri takých vírusových

infekciách, ktoré menia antigenné zloženie buniek, a tak sa stávajú induktormi

imunopatologických procesov (najmä pri perzistentných vírusových ochoreniach).

2.7 Patogéneza vírusových infekcií

Orgán, v ktorom sa vírus rozmnožuje po invázii do organizmu, je vstupnou bránou

infekcie. Orgán, ktorého poškodením vírus vyvoláva charakteristické príznaky

ochorenia, je cieľovým orgánom infekcie.

Pri lokálnych vírusových infekciách sú brána vstupu i cieľový orgán totožné. Napríklad

pri väčšine vírusov spôsobujúcich respiračné infekcie je takýmto orgánom sliznica

dýchacích ciest, v ktorej sa vírus zachytáva, aj definitívne rozmnožuje, a nešíri sa, ani

nerozmnožuje v ďalších vzdialených orgánoch. Cesta infekcie je tu jednoduchá,

inkubačná doba ochorenie tohto typu je preto krátka (1-4 dni) a imunita je pomerne

krátkodobá.

Pri celkových, systémových, generalizovaných vírusových infekciách sa vírus zachytí a

primárne rozmnoží vo vstupnej bráne (zvyčajne v sliznici) a odtiaľ sa dostáva do

lymfatických a krvných ciest. Nimi sa šíri a infikuje vnímavé bunky

retikulohistiocytového systému (RHS), rozmnožuje s v nich, lymfou a krvou sa roznáša

ďalej a touto cestou infikuje cieľový orgán ( napr. príušné žlazy- vírus parotitídy; kožu-

vírus varioly(pravých kiahní)). Inkubačná doba systemových vírusových infekcií je

pomerne dlhá (2-3 týždne i niekoľko mesiacov), imunita je spoľahlivá a dlhodobá.

Niektoré vírusy sú schopné postupovať nervovými vláknami z kože alebo slizníc do

CNS (vírus besnoty), alebo naopak z CNS do periférie (vírus herpes simplex).

Významné je kongenitálne, transplacentárne šírenie vírusov z matky na plod (vírus

rubeoly), ktoré zapríčiňuje perzistentnú infekciu plodu zväčša sprevádzanú

malformáciami.

2.8 Špecifická imunita

6

Špecifickú imunitu predstavujú protilátkové a bunkové mechanizmy.

Aktívna imunita je pri vírusových infekciách často dlhodobá, niekedy aj celoživotná.

Získava sa buď prekonaním infekcie, alebo aktívnou imunizáciou vakcínami a

sprostredkúvajú ju špecifické protilátky a špecifické imúnne bunky.

Pasívna imunita trvá veľmi krátko a sprostredkúvajú ju len protivírusové protilátky,

ktoré organizmus získava prenosom z iného, aktívne imúnneho organizmu. Prenos sa

uskutočňuje buď umelo, t.j. pasívnou imunizáciou špecifickými sérami či globulínmi,

alebo prirodzenou cestou, prechodom protilátok z matky na plod alebo novorodenca (t.j.

transplacentárne a dojčením).

2.9 Prenos vírusových infekcií

Vírusy sa v prírode zachovávajú ustavičným prenášaním z infikovaného hostiteľa na

vnímavých hostiteľov. Ak sú známe podmienky prenosu, možno prerušiť cirkuláciu

vírusu v prírode , a tým zabezpečiť prevenciu ďalších infekcií. Prenos respiračnou

cestou je bežný pri vírusoch vyvolavajúcich tak lokálne respiračné (napr. nádcha), ako

aj celkové ochorenia (napr. osýpky, kiahne). Fekálno - orálnou cestou sa prenášajú

vírusy, ktoré sa rozmnožujú v tráviacom trakte (napr. enterovírusy) a vylučujú sa

stolicou. Prenos podporujú zlé hygienické podmienky a návyky. Prenos urogenitálnou

cestou je známy (pohlavým stakom) pri víruse herpes simplex typu 2 a víruse hepatitídy

B. Vertikálny, intrauterinný prenos je pomerne častý napríklad pri víruse rubeoly, ktorý

zapríčiňuje u infikovaného plodu malformácie.

Prenos vektormi čiže živočíchmi. Medzi aktívne vektory zaraďujeme napríklad komáre

a kliešte, prenašajúce arbovírusy, ku ktorým patrí vírus kliešťovej encefalitídy, žltej

zimnice a iné. Tieto vírusy sa vo svojich prenášačoch aktívne rozmnožujú. Hmyz môže

byť aj pasívnym vektorom. Komáre prenášajú napr. myxomatózu(medzi králikmi), no

vírusy sa v nich nerozmnožujú.

3. Jednotlivé vírusy spôsobujúce ochorenia

3.1 HPV alebo papilómavírus

7

Ľudský papilómavírus (HPV) je mimoriadne rozšírený, vysoko nákazlívý bežný vírus,

ktorý môže poriadne skomplikovať život nielen ženám ale aj mužom. Doposiaľ sa

identifikovalo viac ako 100 typov HPV, ktoré je možné rozdeliť do dvoch hlavných

kategoríí: onkogénne (vysokorizikové) a nízkorizikové typy.

Onkogenných alebo nebezpečných typov HPV je približne 30 - 40. Nazývajú sa aj

genitálne HPV, pretože postihujú oblasť genitálií. Pätnásť z nich je rakovinotvorných,

ktoré môžu spôsobiť vznik prekanceróznych lézií (predrakovinové stavy) alebo

rakovinu krčka maternice. Vyvolávajú aj iné ochorenia, vrátane zriedkavejších

nádorových ochorení postihujúcich anus, penis, vulvu, pošvu, hlavu a krk.

Najrozšírenejšie onkogénne typy HPV sú 6, 11, 16, 18, 31, 35, 39, 45, 51 a 52, pričom

typy 16 a 18 sú najčastejšie na celom svete a nachádzajú sa vo viac ako 70% vzoriek

karcinómu krčka maternice.

Ostatné alebo nízkorizikové typy HPV vyvolávajú nezhubné nádory, z ktorých

najčastejšie sú bradavice na rukách a nohách (verruca plana, verruca plantaris, verruca

vulgaris) alebo genitálne bradavice (condylomata accuminata), ktoré sa najčastejšie

nachádzajú na vulve, vagíne, krčku maternice, penise a v análnej oblasti, ale aj v hrtane

a na hlasivkách.

Genitálnym vírusom HPV sa môžu nakaziť ako ženy tak aj muži. K prenosu vírusu

dochádza pri akejkoľvek sexuálnej aktivite, vrátane genitálneho kontaktu. Na prenos

teda nieje potrebný sexualný styk ako taký. Veľmi ľahko sa prenáša už pri intímnom

kontakte s kožou v oblasti vonkajších pohlavných orgánov. Riziko nákazy tedy hrozí

každej sexuálne aktívnej žene. Používanie kondómov síce znižuje riziko prenosu

infekcie ale neochráni nás úplne. Keďže táto infekcia často nieje sprevádzaná

špecifickými príznakmi, vírus sa môže prenášať bez toho, aby o tom infikovaný vedeli.

HPV je vysoko infekčný, takže stačí iba jediný kontakt s ním a dochádza k prenosu

nákazy.

Väčšina žien sa o fakte, že sa nakazili touto infekciou dozvedia iba prostredníctvom tzv.

PAP testu, tiež známeho ako Papanicolaouv ster. Tento test býva súčasťou

gynekologického vyšetrenia a pomáha zistiť prítomnosť abnormálnych buniek vo

výstelke krčka maternice. U mladších žien bolo zistené, že k prechodnej infekcii

8

dochádza v 80%. S pribudajúcim vekom rastie pravdepodobnosť, že sa vírus v

organizme udrží a dlhodobé prežívanie vírusu zvyšuje šancu na vznik ochorenia.

Liečba HPV.

Ľudský papilomavírus obsahuje DNA a je genetický stabilný. Preto očkovanie proti

HPV infekcii zaručuje dlhodobú ochranu. Očkovanie je najúčinejšie v prípade dievčat,

ktoré ešte neprišli do styku s vírusom. U nás sa plánuje povinné očkovanie 12 ročných

dievčat. Zaočkovať sa môžu ženy do 26 rokov. Úspešnosť očkovania u starších žien je

zatiaľ predmetom výskumu, ale dá sa predpokladať že hranica sa posunie. Jedna

očkovacia vakcína stojí približne 166 eur ale pri liečbe sú potrebné tri vakcíny. Celá

liečba teda stojí asi 498 eur. Táto očkovacia látka tiež napomáha organizmu vytvárať

imunitu voči infekciám HPV. V prípade, že sa vám táto cena zdá vysoká, nezostáva

vám iné len sa chrániť samy. To znamená neviesť promiskuitný život (prílišné

striedanie partnerov) a pravidelne navštevovať gynekologické vyšetrenia.

Ochrana pred rakovinou krčka maternice

- pravidelné preventívne prehliadky a cytologické vyšetrenia sú najlepší spôsob včasnej

diagnostiky zmien na sliznici krčka maternice, z ktorých sa môže vyvinúť rakovina

-dôležitý je životný štýl. Fajčenie zvyšuje riziko vzniku nádorových ochorení, takže je

na uvážení každého, či sa tohto zlozvyku vzdá alebo nie

-používanie kondómov síce nechráni pred HPV infekciou, ale zmierňuje riziko

pohlavne prenášaných ochorení

-monogamný vzťah je účinnou ochranou voči vzniku rakoviny krčka maternice

-profylaktické očkovanie proti rakovine krčka maternice

3.2 Osýpky

Osýpky sú široko rozšíreným, akútnym ochorením spôsobovaným vírusom osýpok,

ktoré je charakteristické štádiom podobným chrípke a hlavným štádiom - exantém.

Kvôli ich vysokej schopnosti nákazy sa osýpky vyskytujú väčšinou ako detské

ochorenie a zanechávajú celoživotnú imunitu. Ochorenie je charakteristické hlavne

9

kožnými zmenami. Rozhodujúci význam pre chorobný priebeh majú často sa

vyskytujúce komplikácie.

Pôvodcom ochorenia je vírus osýpok. Patrí do druhu morbilivírusov a k rodu

paramyxoviridae. Vírus osýpok je lymfotropný a neurotropný, t.z., že prevažne napáda

bunky imunného a nervového systému. Pritom vznikájú obrovské bunky, ktoré sú

dokazateľné v nosovom sekréte už v rannom štádiu ochorenia. Vírus osýpok sa prenáša

kvapôčkovou infekciou, čiže npr. kašľom, kýchaním alebo hovorením. Vstupnými

bránami sú sliznice dýchacích ciest a spojovka oka. Kontagiozita, t.z. nákazlivosť ako

predpoklad pre infekciu, je veľmi vysoká. Najväčšie nebezpečenstvo nákazy je v

prodromálnom štádiu a postupne sa potom znižuje. Inkubačná doba je medzi 9 a 11

dňami, príležitostne aj 2 týždne.

Možno rozlišovať 2 za sebou nasledujúce štádia ochorenia:

Prodromálne štádium prebieha s podobnými symptómami ako chrípka. Počas tohto

štádia sa objavujú všeobecné symptómy ako ubitosť, únava, bolesti hlavy a brucha.

Pacienti majú opuchnutú tvár. Známym prejavom je aj prejav konjuktivitídy, čiže

infekcie spojovky oka, kde vzniká prejavujúca sa svetloplachosť ale aj zosilnené

slzenie. Pre ochorenie sú charakteristické zmeny na sliznici ústnej dutiny. Od 2. až 3.

dňa sa objavujú belavé, pevne prichytené povlaky podobné škvrnám od vápna, ktoré sú

obklopené červeným dvorcom. Tieto zmeny sa označujú aj ako Koplikove škvrny a sú

charakteristické len pre ochorenie na osýpky. Na 3. deň sa obajvuje exantém, čiže

sčervenanie zvyšnej ústnej dutiny a hltana. V tomto čase je aj prvý vrchol horúčky. Toto

štádium trvá cca. 4 až 5 dní. Na konci teplota klesá na normálne hodnoty.

Štádium exantém začína druhým prudkým stúpnutím horúčky a symptómy

prodramálneho štádia sa zosilňujú. Dodatočne sa objavujú tmavočervené, škvrnité,

nerovnomerne rozmiestnené kožné vyrážky, ktoré začínajú za ušami a postupne sa šíria

na tvár a krk a po 3 dňoch už pokrývajú aj trup a končatiny, čiže paže a nohy. Kožné

vyrážka sú následkom poškodenia krvných ciev podmieneného vírusu. Keď vyrážky na

4. deň exantém dosiahnu chodidlá, začne sa horúčka znižovať. Ak sa znižovanie začne

predlžovať, je potrebné počítať s komplikáciami. Po tomto štádiu začne

rekonvalescencia, t.z uzdravenie. Vyrážky zblednú, pričom sa koža šúpe. Ostatné

symptómy sa tiež pomaly strácajú. Táto fáza trvá cca 2 týždne.

10

Vyskytujú sa aj iné, zvlášne formy osýpok ako napríklad abortívne osýpky alebo

fudroyantné osýpky. Fudroyantné osýpky sú náhle objavujúce sa a je to tá horšia forma

osýpok. Pri nich dochádza k hyperpyrexii, t.z dlhšie pretrvavajúce stúpanie horúčky nad

40°C, kŕče, krvácanie z kože a slizníc, a aj náhle zblednuté vyrážky v dôsledku krvného

šoku a smrť.

Môžu nastať aj komplikácie, ktoré možno rozlišovať na komplikácie podmienené

vírusom osýpok samým a komplikácie podmienené bakteriálnymi infekciami.

Komplikácie spôsobené vírusom osypok postihujú hlavne dýchacie cesty, orgány

brušnej dutiny, ako aj mozog. Môže dôjsť aj k vytvoreniu bronchitídy, ako aj osýpkovej

pneumónie, čiže k zápaľu plúc, čo je zodpovedné až za 25% smrteľných prípadov. V

brušnej dutine sa často pozoruje opuchnutie lymfatických uzlín a s tým spojené silné

bolesti brucha. Mimoriadne nebezpečná komplikácia je osýpková encefalitída, čiže

zápal mozgu, ktorá sa vytvára 3 až 10 dní po objavení exantému. Spôsobuje poruchy

vedomia, kŕče, epileptické záchvaty ale aj ochrnutia. Pri pacientoch postihnutých

encefalitídou sa musí počítať s trvalými následkami, ako napr. ochrnutie alebo duševné

postihnutie.

Komplikácie spôsobené bakteriálnou superinfekciou sú vtedy, keď popri infekcii

vírusom dôjde aj k infekcii rôznymi baktériami. Vtedy môžu byť postihnuté rôzne časti

tela, najčastejšie ide o ďasná, oči, stredné ucho a pod. Liečba je pomocou antibiotík,

ktoré sú stanovené podľa konkrétneho druhu baktérie.

Čo môžu robiť doma rodiačia?

-izolovať dieťa aby nenakazylo ostatných

-pri horúčke by malo dieťa čo najviac piť, podľa potreby sa môžu dávať aj obklady na

lýtka alebo podať čípok proti horúčke

-počas tohto ochorenia sú deti veľmi citlivé na svetlo, najlepšie sa cítia v zeatemnených

miestnostiach, preto treba zabrániť priamemu dopadu svetla.

-pri silnom dráždení na kašeľ po dohode s lekárom možno podať liek, najúčinejšie je v

noci zavesiť do izby vlhý uterák, aby bol vlhký vzduch

3.3 Pásový opar

11

Pásový opar je vírusová infekcia, ktorá je spojená s bolesťami, poruchami citlivosti a

kožnými zmenami v oblasti zabezpečenej s určitými nervami. Diagnóza ochorenia

vyplýva z typických symptómov a to malých pľuzgierikov na sčervenanej pokožke,

ktoré sa vyskytujú polostranne ohraničené a sú sprevádzané bolesťami a poruchami

citlivosti.

Pojem pásový opar je odvodený z usporiadania kožných zmien ako aj z vystreľovania

bolestí, ktoré sa vo všeobecnosti vyskytujú vo forme opasku v oblasti hrudného koša

alebo brucha. Pásový opar je málo nákazlivé ochorenie a vyskytuje sa hlavne u ľudí,

ktorí boli v detstve chorí na ovčie kiahne. Obe ochorenia, pásový opar a ovčie kiahne,

sú spôsobené tým istým vírusom. Ovčie kiahne sú typickým detským ochorením, ktoré

spravidla zanecháva celoživotnú imunitu, odhliadnuc od výnimiek, že človek ovčie

kiahne nemôže mať dvakrát. Pásový opar je následkom reaktivácie vírusov, ktoré ostali

v tele po ochorení na ovčie kiahne, objavuje sa výlučne len u dospelých. Pacienti so

zníženou imunitou môžu mať pásový opar aj viackrát. Osoba, ktorá ešte nemala ovčie

kiahne sa môže infikovať pri pacientoch s pásovým oparom a dostať ovčie kiahne, nie

však pásový opar.

Pôvodcom ovčích kiahní a pásového oparu je vírus varicely a herpesu zosteru. Tento

vírus prechádza po prekonaných ovčích kiahňach povzdĺž nervových vlákien do

blízkosti miechy. Tam môže prebývať roky latentne, čiže nepozorovane. Reaktivácia

týchto vírusov vedie potom k pásovému oparu, ktorý sa obmedzuje na oblasť

zabezpečenú postihnutými nervami. V podstate tu ide o druhý prejav vírusu, t.z., že

nenastala opätovná nákaza.

Ochorenie začína všeobecným pocitom choroby, t.z. pacienti sa cítia unavený a ubití a

majú ľahkú horúčku. Po 2-3 dňoch nastupujú silné bolesti a poruchy citlivosti v

priebehu postihnutého nervu. Skoro v tej istej oblati sa na koži vytvoria uzlíky zoradené

do skupiniek, ktoré sa zmenia na pľuzgieriky o veľkosti špendlíkovej hlavičky až

hrášku. Pľuzgieriky môžu obsahovať vodnatú alebo krvavú tekutinu a niekedy sa

rozpadnú. Pri pásovom opare na trupe tela sa len u 5% prípadov vyskytne ochrnutie.

Pásový opar sa môže vyskytnúť aj na tvári, ak vírusy pretrvali v mozgových nervoch.

Pri napadnutí nervu trigeminus sú postihnuté oči, nos, čelo a ochlpená koža hlavy

polovičky tváre. Tvorením vredov na rohovke alebo dúhovke oka môže dojsť k trvalým

12

poškodeniam alebo oslepnutiu. Pri pásovom opare v oblasti ucha môže až u 60%

pacientov dôjsť k fazialisparéze, čiže k čiastočnému ochrnutiu tváre. Po zahojení

kožných vyrážiek ostávajú oblasti so zvýšeným pigmentom alebo oblasti bez pigmentu,

t.z., že koža bude viac hnedá alebo úplne biela.

Veľmi úspešná liečba pozostáva z intravenózneho podávania brivudinu, acicloviru

alebo valacicloviru. Tieto menované účinné látky sú virostatiká, čiže lieky pôsobiace

cielene proti vírusom. Patria do skupiny nukleozidových analóg, ktoré sú podobné

štruktúrov nukleozidom, čiže stavebným jednotkám nukleových kyselín. Včastným

podaním nukleozidových analóg, môže u pacientov s pásovým oparom dôjsť už počas

niekoľkých hodín k uvoľneniu bolesti a zmierneniu sčervenania kože. Ak pľuzgieriky

nespôsobujú veľkú bolesť, najlepšie je ich neliečiť a v žiadnom prípade sa nesmú

natierať mastičkami, ktoré môžu podráždiť kožu a spomaliť hojenie. Na uvoľnenie a

zmiernenie je vhodný kúpeľ s prísadou kukuričného škrobu a ovsenej múčky. Neplatí to

však v prípade ak je pásový opar v oblasti tváre. Bez liečenia sa pásový opar tiež vylieči

do 2-4 týždňov.

Pri niektorých pacientoch môže aj po vyliečení pásového oparu dôjsť k nervovým

bolestiam v postihnutej oblasti. V takom prípade hovoríme o herpetickej neuralgii.

Liečba proti herpetickej neuralgii nastáva väčšinou podávaním tricyklických

antidepresív ako napr. podávaním analgetík.

Pri pásovom opare tak ako aj pri iných chorobách môže dôjsť ku komplikáciám, ktoré

sú životu ohrozujúce. Jednou z takých komplikácií je napríklad postihnutie vnútorných

orgánov. Ďalšími komplikáciami môžu byť trvalé ochrnutia tváre alebo bránice. K tomu

dochádza vtedy, ak je postihnutý mozog, mozgové blany alebo miecha. V niekoľkých

percentách môže dôjsť aj k smrti.

4. Vlastná práca

13

V súvislosti s touto prácou som si vytvorila aj dotazník. Týka sa predovšetkým tejto

témy. Pomocou tohto dotazníka som sa snažila zistiť informovanosť

ľudí na tému vírusy a choroby spôsobené vírusmi. Dotazník som rozdala medzi ľudí

vekovej kategorie 15 až 18 rokov. Zistila som, že informovanosť ľudí je na dobrej

úrovni, aj keď niektoré fakty ma zaskočili. V dotazníku som sa venovala vírusom

hlavne zo všeobecnej stránky a preto som očakávala, že študenti budú tieto informácie

poznať a vyplnenie tohto dotazníka bude pre nich hračkou. Po vyhodnotení dotazníka

ma zaskočili niektoré odpovede na otázky. Jednou z nich bola aj otázka " Pri ktorom z

vonkajších vplyvov dokážu vírusy dlhšie prežiť? ". Očakávala som, že odpovede na túto

otázku budú jednotné, a že väčšina ľudí bude vedieť, že vírusy nedokážu prežiť pri

vysokej teplote. Asi som sa mýlila, pretože z dvoch ponuknutých odpovedí a to

konkrétne 1) teplota 60°C a viac a 2) teplota -30°C a menej sa výsledky skoro

zhodovali. Pomer odpovedí bol skoro 50 : 50, aj keď ja si myslim že odpoveď na túto

otázku by mala byť jasná. 66% otázok bolo zodpovedaných správne, zvýšných 34%

bolo zodpovedaných nesprávne alebo boli nerozhodné. Pomocou dotazníka som zistila

informovanosť, potvrdila niektoré fakty a dospela som k záveru, že ľudia majú v tejto

téme prehľad a aspoň približne vedia aké choroby sa na svete vyskytujú a aké choroby

im môžu hroziť.

14

5. Záver

V závere by som sa ešte chcela vyjadriť k téme, ktorú som doteraz rozoberala. V úvode

tejto práce som pomocou dotazníka, ktorý som už niekoľkokrát spomínala, chcela zistiť,

aká je informovanosť na danú tému a či o nej ľudia vôbec niečo vedia. Nakoniec som

zistila, že informovanosť je na dobrej úrovni, aj keď niektoré detaily by sa dali ešte

zlepšiť. Ako som už spomínala, zaskočili na niektoré výsledky z dotazníka, a aj práve

kvôli nim som vypracovala túto tému a zamerala som sa na isté informácie. Jednou z

nich bol "Vplyv vonkajšieho prostredia na vírusy", ktorý som už vyšie vo vlastnej práci

spomínala ale ešte by som sa rada vyjadrila k jednej z otázok, pri ktorej správne

odpovede boli veľmi blízko k odpovediam nesprávnym. Konkrétne išlo o choroby

vyvolané vírusmi a následne ich liečba, ktorá bola v poslednom období dosť často

rozoberaná. Z môjho dotazníka, ktorý vyplňali ľudia z vekovej kategórie 15-18 rokov,

ma prekvapene zaskočilo, že až 63% odpovedí na otázku liečby chorôb vyvolaných

vírusmi bolo nesprávnych. Konkrétne išlo o otázku "Zaberá liečba antibiotikami, ak je

organizmus zasiahnutý vírusom?". Myslím si, že táto téma je dosť dobre rozoberaná

nielen v škole, ale aj v okolí, v ktorom sa študenti nachádzajú, no napriek tomu by bolo

dobré, venovať sa jej ešte častejšie. Predpokladám, že rozoberanie tejto témy by väčšinu

ľudí zaujímalo poprvé preto, že choroby vyvolané vírusmi sú teraz vo svete veľmi

rozšírené a podruhé preto, že ak by aj nás náhodou postihol nejaký vírus, ktorý by

spôsobil katastrofalné následky, určite by vedeli lepšie reagovať a boli by o tom už viac

oboznamený.

15

Zoznam použitej literatúry

Prof. MUDr. Jiří Záhradnický, DrSc. a kolektív.: Mikrobiológia a epidemiológia 1. Martin : Osveta,1991, ISBN 80-217-0326-1.

Mary Dobson.: Choroby postrach ľudstva. Bratislava : Slovart, 2009, ISBN 978-80-8085-861-2.

www.rakovinakrckamaternice.sk/medic_cojehpv.html (17.5.2010)

www.rakovinakrckamaternice.sk/medic_onkogenne_typy_hpv.html (17.5.2010)

www.agyn.sk/hpv_a_rakovina.html (17.5.2010)

www.diva.sk/zdravie/zdravotne-problemy/virus-hpv-tichy-nepriatel-zien/ (17.5.2010)

www.rakovinakrckamaternice.sk/medic_dopady.html (17.5.2010)

www.zdravie.sk/sz/content/671-27376/Arteriovenozne-malformacie.html (18.5.2010)

http://sk.wikipedia.org/wiki/Vírus (18.5.2010)

http://primar.sme.sk/c/4117234/osypky.html (18.5.2010)

http://primar.sme.sk/c/4117255/pasovy-opar-herpes-zoster.html (18.5.2010)

http://primar.sme.sk/c/4116955/pasovy-opar.html (18.5.2010)

16

Príloha

17

18

19

20