Výkon advokáciev rámci s. r. o.a individuálnesociálne poistenie

Zmeny v katastrinehnuteľnostívo svetle ich ročnejexistencie

„Požadovaný podiel“vo veciach zrušeniaa vyporiadania podielo-vého spoluvlastníctva

Limitácianáhrady škodyv obchodnom práve

Niekoľko poznámokk zmluvnej limitáciináhrady škody

Uplatňovanieprogramuzhovievavostiv EÚ a na Slovenskuad

vokácie

advokácie

slovenskej

slovenskej

bulletin

bulletin

1-2 2011Ročník XVII www.sak.sk| |Vydáva Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, 813 42 Bratislava

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,milí čitatelia Bulletinu slovenskej advokácie!

Po minuloročnej konferencii vznikla v novom pred-sedníctve Slovenskej advokátskej komory a v re-dakčnej rade Bulletinu slovenskej advokácie diskusia,akým smerom sa má uberať náš stavovský časopis.

Bulletin slovenskej advokácie sa distribuuje bez-platne všetkým advokátom a náklady na vydávaniesú kryté z členských príspevkov advokátov. S naras-tajúcim počtom advokátov a malým zvýšením prí-spevku sa náklady na výrobu a distribúciu postupnedostali do záporných čísel a zaťažujú rozpočet SAK.

Vzhľadom na obmedzené finančné zdroje trebaprijať určitý kompromis, ktorý zachová kvalitu časo-pisu a zabezpečí jeho udržateľnú nákladovosť k roz-počtu SAK. S predsedníctvom hľadáme nový model,ktorý by tento finančný deficit odstránil. Chcemezachovať pôvodný obsah časopisu a jeho odbornézameranie, ale v modernej, pre čitateľa atraktívnejforme a zabrániť jeho úplnej komercionalizácii.

Obsahové novinky si všimnete už v tomto dvoj-čísle. V každom čísle nájdete rozhovor na aktuálnutému s členmi predsedníctva SAK alebo s osobnos-ťami z oblasti justície či vedy. Budeme uverejňovaťdisciplinárne rozhodnutia SAK a ČAK ako aj zaují-mavé rozhodnutia všeobecných súdov. Vytváramepriestor pre kolegov advokátov, aby prostredníctvomčasopisu informovali o aktuálnych problémoch, ktoréich trápia. Rozhodli sme sa zaradiť bulletin do citač-nej databázy SCOPUS a zatraktívniť ho pre autorov.

Milé kolegyne, milí kolegovia, zapojte sa do disku-sie s členmi orgánov komory a ak objavíte zaujímavérozhodnutia súdov, ktoré sa budú týkať dosiaľ nerie-šených právnych problémov, uvítame, ak nás s nimioboznámite, alebo dáte podnet na ich uverejnenie.

Záverom mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že nášstavovský časopis sa stane prostriedkom komunikáciemedzi advokátmi a orgánmi Slovenskej advokátskejkomory.

predseda redakčnej rady BSAJUDr Jozef Brázdil

K fotografii na obálkePredseda SAK JUDr. Tomáš Borec a predsedaRedakčnej rady Bulletinu slovenskej advokácieJUDr. Jozef Brázdil pri vyhlasovaní výsledkov publi-kačnej súťaže v rámci novoročného stretnutia práv-nikov 20. januára 2011 v Bratislave. (Viac na s. 44)

——————————————————————————————————————————

——————————————————————————————————————————

2 Problémy a výzvy súčasnej advokácie3 Venujte 2 % Nadácii slovenskej advokácie4 Rímske právo – odkaz i výzva

JUDr. Juraj Ďurovčík6 Poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú

pri výkone advokácie

7 Výkon advokácie v rámci spoločnosti s ručenímobmedzeným a individuálne sociálne poistenie

8 Hospitácia v Nemecku v roku 2011——————————————————————————————————————————

——————————————————————————————————————————10 Zmeny v katastri nehnuteľností vo svetle ich ročnej existencie

JUDr. Jana Dráčová16 „Požadovaný podiel“ vo veciach zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctvaMgr. Martin Bicko

19 Limitácia náhrady škody v obchodnom práveprof. JUDr. Oľga Ovečková, DrSc.

28 Niekoľko poznámok k zmluvnej limitácii náhrady škodydoc. JUDr. Anton Dulak, PhD.

32 Uplatňovanie programu zhovievavosti (leniency)v Európskej únii a na SlovenskuJUDr. Andrej Králik, LLM.

39 Náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej pozostalým smrťoublízkej osoby pri dopravnej nehode – pasívna legitimáciapoisťovne; posudzovanie podmienok vzniku zodpovednosti

——————————————————————————————————————————

——————————————————————————————————————————

42 Zo zasadnutí predsedníctva SAK42 Termíny vzdelávacích podujatí pre advokátov43 Pýta(j)te sa predsedníctva43 Verejné napomenutie44 Novoročné stretnutie právnikov46 Povinnosť advokáta – informovať všetkých klientov

pri zastupovaní v spoločnej veci; – dôsledne a včasvyužívať v prospech klienta potrebné právne prostriedky

48 VII. Konferencia o histórii advokácie49 Z plenárneho zasadnutia CCBE v Bruseli50 prináša...51 Povinnosť advokátskeho koncipienta – plniť prevzaté záväz-

ky; – zachovávať dôstojnosť a vážnosť advokátskeho stavu——————————————————————————————————————————

——————————————————————————————————————————53 Banskobystrický proces

JUDr. Peter Kerecman, PhD.

KTUÁLNE

ROZHOVOR

DISKUSIA

LÁNKY, ŠTÚDIE

JUDIKATÚRA

DVOKÁCIA

SAK

ZAHRANIČIE

AUJÍMAVOSTI

A

Č

A

Z

Bulletin advokacie

Obsahbulletin slovenskej advokácie 1-2/2011

2 AKTUÁLNE ······ ROZHOVORbulletin

slovenskejadvokácie

ný servis pre advokátov, ktorý komora poskytuje na dennejbáze, pripraviť zmeny predpisov na ďalšiu konferenciu v čas-tiach, ktoré v praxi spôsobujú problémy, resp. ktorých výkladje nejasný. Ak sa to podarí, chceme dosiahnuť aj nevyhnut-né zmeny v zákone o advokácii. Aj vzhľadom na postupnú„elektronizáciu“ štátnej správy aj celej spoločnosti sa musí-me náležite pripraviť na nastávajúce zmeny v komunikáciitak, aby advokáti a komora nezostali pozadu a nestratili po-zíciu v rámci poskytovaných služieb.

V rámci našich možností máme eminentný záujem o korekt-ný dialóg. Komunikácia sa osvedčila v prípade nevyplate-

Akú spoluprácu očakávate s Ministerstvom spravodli-vosti SR, pokiaľ ide o presadzovanie záujmov advokáciea advokátov?

Čo Vás osobne viedlo ku kandidatúre do predsedníc-tva komory a čo Vás motivovalo prijať funkciu predsedu?

Čo považujete za najväčšiu prioritu v novej funkcii?

Kde vidíte najväčšie problémy a výzvy súčasnej advo-kácie?

Majú advokáti od novozvoleného predsedníctva oča-kávať zásadné zmeny vo vzťahu komora – advokát?

Už dlhšiu dobu som vnímal volanie najmä mladších kolegovpo zmenách v činnosti komory a jej vedení. V roku 2009 maoslovili viacerí advokáti, či sa nechcem podieľať na moderni-zácii a zmenách. Po dvadsiatich rokoch pôsobenia v advoká-cii a dvoch funkčných obdobiach v pozícii člena disciplinár-neho senátu som nadobudol presvedčenie, že som schopnýniečo pozitívne pre náš stav urobiť a pevne verím, že neskla-mem dôveru, ktorú mi kolegovia na konferencii vyslovili.

Priorít je určite viac. Chcem docieliť nastavenie a hladké fun-govanie všetkých vnútorných procesov komory za pomociefektívneho nasadenia výpočtovej techniky, aby mali advo-káti rýchlejší a ľahší prístup k požadovaným službám a infor-máciám. Určite chcem pokračovať v presadzovaní záujmovadvokátov a klientov na všetkých fórach, najmä v legislatív-nom procese. V neposlednom rade sa budem snažiť o vytvá-ranie a konzistentné budovanie lepšieho obrazu advokátovv očiach verejnosti.

Problémov a výziev je tradične dosť – pribúdajú však aj novévýzvy: stále narastá počet koncipientov a zákonite aj advoká-tov. Vzhľadom na to, že náš stav je – na rozdiel od ostatnýchprávnických profesií – otvorený bez možnosti regulácie poč-tov, veľké množstvo absolventov právnických fakúlt v pod-state ani nemá inú možnosť, ako sa uchádzať o miesto advo-kátskych koncipientov. V súčasnosti evidujeme v zozna-moch vedených komorou 2 071 advokátskych koncipientova 5 012 advokátov, mnohí však majú ťažkosti s uplatnením sana slovenskom trhu právnych služieb.

Základný rámec vzťahov vymedzujú stavovské predpisy.Našou ambíciou je zmeniť veci vo viacerých rovinách. Chce-me zlepšiť a zefektívniť komunikáciu s advokátmi aj základ-

Problémyavýzvysúčasnej advokácieV úvodníku tohto čísla avizuje predseda Redakčnej rady Bulletinu slovenskej advokáciezmeny v koncepcii časopisu. Novinkou je aj rozhovor na aktuálnu tému.Ako prvý dostáva slovo predseda Slovenskej advokátskej komory ,ktorého si advokáti zvolili do tejto funkcie v júnových voľbách.

JUDr. Tomáš Borec

ROZHOVOR

3bulletinslovenskejadvokácie AKTUÁLNE ······ ROZHOVOR

ných trov obhajoby . Na jednej strane musíme rešpek-tovať legislatívny plán vlády, na druhej strane ministerstvospravodlivosti deklarovalo snahu vypočuť návrhy a pripo-mienky advokácie najmä zaradením našich zástupcov dopracovných komisií, ktoré sa venujú novelizácii právnychpredpisov. Najbližšie nás čakajú zmeny Trestného zákonaa predpisov týkajúcich sa poskytovania právnej pomoci oso-bám v materiálnej núdzi.

V tejto otázke som sa osobne intenzívne angažoval hneď odzvolenia nového predsedníctva a podľa mojich informáciíbola väčšina dlhov uhradená. Ďalší vývoj úhrady trov budempozorne sledovať.

Vzdelávacie kolégium pripravilo v tomto smere zmeny nanadchádzajúce semináre advokátskych koncipientov s tým,že ďalšie úpravy s cieľom dosiahnuť zvýšenie kvality vzdelá-vania advokátskych koncipientov sú predmetom diskusie.Koncepcia vzdelávania advokátov s presne vymedzenýmikontúrami v súčasnosti neexistuje, výnimkou sú seminárepre advokátov organizované komorou dvakrát do roka naaktuálne témy. V okolitých krajinách, ale aj vo svete existujúrôzne modely vzdelávania – od dobrovoľného samovzdelá-vania až po povinné jednotne organizované vzdelávaciepodujatia. Momentálne to nevnímam ako prioritnú otázkudňa, ale myslím si, že táto téma si vyžaduje rozsiahlejšiu dis-kusiu.

Stavovské organizácie susedných štátov riešia podobnéproblémy ako my vzhľadom na geografickú, kultúrnu a histo-rickú príbuznosť. Niekde majú, samozrejme, vyriešené veci,ktoré nás „tlačia“, v iných sme zasa o krok vpred my. V tomtosmere si veľmi ceníme vzájomnú výmenu skúseností. Mimo-riadne hodnotná a v mnohých riešeniach veľmi inšpirujúcaje pre nás spolupráca s Českou advokátskou komorou. Slo-venská advokátska komora je (popri iných medzinárodnýchorganizáciách) členom CCBE (Rady advokátskych komôreurópskych krajín), v porovnaní so „silnými“ stavovskýmiorganizáciami (napr. v Nemecku, Francúzsku alebo VeľkejBritánii) má však oveľa menej hlasov, a tým aj menší priestorna presadzovanie svojich názorov, ktoré majú nepriamo ajvplyv na vývoj európskej legislatívy priamo sa dotýkajúcejpomerov na Slovensku (napr. zákon č. 136/2010 Z. z. o služ-bách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorýchzákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2010). V tejtosituácii je veľmi dobré mať za partnerov najmä komory z re-

ex offo

Akú sumu predstavujú v súčasnosti súhrnne pohľa-dávky advokátov z titulu neuhradených trov obhajoby

? Bude sa v tejto súvislosti SAK osobitne angažovaťv záujme advokátov?

Považujete súčasnú úroveň ďalšieho vzdelávania ad-vokátov a advokátskych koncipientov zo strany komoryza dostatočnú?

Ako hodnotíte spoluprácu SAK so stavovskými orga-nizáciami susedných štátov? Vidíte aj v tejto oblasti kon-krétny priestor na zlepšenie?

exoffo

giónu strednej a východnej Európy, ktoré – rovnako ako my –nie sú silné samostatne, ale spoločne s inými komorami sadokážu presadiť. V tomto kontexte veľmi pozitívne vnímamtradičné stretnutia predsedov komôr krajín strednej a vý-chodnej Európy.

Ako som už uviedol, úlohy a nové výzvy pribúdajú – prinášaich doba neustálych dynamických zmien. Na úlohy, ktoré sipredsedníctvo a ja osobne predsavzalo splniť, by malo jed-no funkčné obdobie pri súčasnom nasadení stačiť. Na Vašuotázku však bude možné reagovať zodpovednejšie až o dvaroky.

Všetkým kolegom advokátom želám najmä zdravie, šťastiea pracovné úspechy vo všetkých oblastiach. Advokácii akostavu želám, aby ho verejnosť správne vnímala ako svojhoochrancu a presadzovateľa práv jednotlivca v súdnoma inom konaní. Predsedníctvu zvolenému na júnovej konfe-rencii želám množstvo tvorivých a podnetných iniciatív, kto-ré prispejú k lepšiemu fungovaniu advokácie v spoločnosti.

Myslíte si, že jedno funkčné obdobie predsedu SAK po-stačuje na splnenie vytýčených úloh, resp. vnímate svojufunkciu kontinuálne?

Čo želáte Slovenskej advokátskej komore a jej členomv roku 2011?

Zhováral sa JUDr. František Sedlačko, LL.M.

Dovoľujeme si Vám oznámiť, že Nadácia slovenskej advo-kácie splnila na rok 2010 podmienky pre zápis do registraurčených právnických osôb a máte možnosť poukázať jej2 % podiel zo zaplatenej dane z príjmov fyzických a práv-nických osôb za rok 2010.

Názov: Nadácia slovenskej advokácieForma: nadáciaIČO: 30789630Sídlo: Kolárska 4, 813 42 Bratislava

Ďakujeme veľmi pekne za Vaše príspevky!

JUDr. Martin Kriváksprávca nadácie

Venujte2%Nadácii slovenskejadvokácie

4 AKTUÁLNEbulletin

slovenskejadvokácie

právne princípy aj do právnych poriadkov juhoamerickýchštátov a do japonského práva.

Táto široká recepcia je dôsledkom najmä skutočnosti, žerímske právo svojou prepracovanosťou, racionalitou a vše-strannosťou lepšie spĺňalo potreby regulácie spoločenskýchvzťahov v podmienkach rozvíjajúceho sa priemyslu a obcho-du ako partikulárne právne poriadky stredoeurópskych štá-tov. Ide napríklad o úpravu vlastníctva, držby, kúpy a predajavecí, postavenia veriteľa a dlžníka, úpravu záväzkových vzťa-hov, ochranu vlastníckych práv atď.

Popri historickej významnosti a materiálnom obsahu jeto aj jeho logická a formálna dokonalosť, jasnosť, presnosťpojmov a zdôvodnenosť právnych princípov. S tým zároveňsúvisí obdivuhodná stručnosť a pregnantnosť používanejdikcie, presná kvalifikácia a typizácia sociálnych javov, ktorézovšeobecňuje a formuluje do jednotlivých pravidiel správa-nia sa. Je to prejav tvorivosti a osobitného daru rímskeho du-cha k dôslednému a systematickému mysleniu a schopnostipresných formulácií. Týka sa to tak oblasti tvorby práva, akoaj jeho výkladu, aplikácie a literárneho spracovania.

Právne náuky a inštitúty, ktoré vytvorili rímski autori pred-stavujú bezprecedentný myšlienkový úspech, ktorý asi v de-jinách ľudstva nebol už nikdy dosiahnutý. Svedčí to výrazneo tom, že antické spoločenské problémy a spôsoby ich práv-neho riešenia si zachovali aktuálnosť a využiteľnosť aj v po-meroch vzdialených celé stáročia od ich vzniku.

Treba konštatovať, že myšlienkové bohatstvo a plody sta-rovekého ducha sú výsledkom dlhodobých skúseností a ži-votnej praxe mnohých antických generácií. Podarilo sa impresne a na vysokom stupni abstrakcie formulovať jednotli-vé spoločenské javy a dať im perfektnú formu a obsah, kto-ré pretrvali do novoveku. Nadčasovosť niektorých rímsko-právnych inštitútov je preto trvalým základom a východis-kom pri poznávaní, tvorbe a aplikácii práva aj v nasledujú-cich obdobiach a odkazom pre ďalšie pokolenia. Platí topredovšetkým o práve súkromnom chápanom užv starom Ríme ako právo individualistické, právo pre jedin-ca, ktorý si svoje záležitosti dokáže riešiť vlastnými silamia schopnosťami. Výrazom toho bola devíza (platná napo-kon aj dnes), že právo je dané pre bdelých a pohotových,teda takých, čo sa o svoje veci vedia postarať sami (

).Pravda, ani vtedajšie pomery neboli nejakým zlatým ve-

kom, ktorý v ideálnych predstavách P. Ovidia mal vyzeraťako doba bez trestov a zákonov, kde posvätnosť danéhoslova i právo sa ctia samé od seba. Aj vtedy sa práva porušo-vali a obchádzali; o rizikách s tým spojených svedčia výstiž-né slová Cicera, že všetko na svete je neisté, keď sa ľudiaodchýlia od práva (

).Prítomnosť rímskoprávneho myslenia, kultúry a inštitútov

v súčasnom práve možno demonštrovať na celom rade prí-padov, ktoré sú stále živé a platné. Nejde len o rôzne latinskéformulácie, definície, aforizmy, termíny a pod., ktorých jev našej slovnej zásobe veľké množstvo, ale aj o originálne ro-manistické inštitúty a princípy ako súčasť právneho poriadku

(ius civile)

iura vigi-lantibus scripta sunt

omnia sunt incerta, cum a iure discessumest

Napriek všetkým puristickým snahám a tlakom,ktorými sa vyznačoval vývoj v spoločenskýchvedách v období po roku 1948 do začiatku 90-tychrokov, zachovalo si právo relatívne vysoký rozsahrímskoprávnych inštitútov, zásad a pojmov.

Oficiálne negovanie rímskeho práva, tradovaného len v rám-ci dejín otrokárskej spoločnosti, ani zaznávanie významua potreby rímskoprávneho myslenia, neviedli k jeho celkovejabsencii a strate vplyvu na dobovú legislatívu a právnu ná-uku. Praktický život a reálna spoločenská objednávka na-priek všetkým brzdiacim elementom si využívanie klasickýchintelektuálnych zdrojov a duchovného odkazu staroveku –čo aj v minimálnej miere – vedeli zabezpečiť. Absolútna stra-ta kontaktov so žriedlami antickej právnej kultúry a jurispru-dencie sa tak na prospech veci nikdy plne neuskutočnila, ajkeď rôzne obmedzujúce opatrenia zanechali za sebou mno-hé negatívne stopy.

Netreba osobitne zdôrazňovať, že antická kultúra grécko-rímskej spoločnosti je svojou univerzálnou povahou zákla-dom kultúry a vzdelanosti európskej a svetovej, ktoré usta-vične tvorivo ovplyvňuje a inšpiruje. Týka sa to exaktných ajspoločenských vied – filozofie, práva, umenia a pod. Z antic-kej literatúry pochádzajú napríklad útvary, ktoré má aj súčas-ná krásna literatúra: epos, tragédia, komédia, satira, óda, epi-gram a pod.

Sprostredkovateľom antickej vzdelanosti bola najmä la-tinčina úradná a spisová reč na území Rímskejríše, ktorej najvýznamnejšími normotvorcami boli Ciceroa Caesar. Podnetne pôsobí najmä oblasť rímskeho práva, od-kiaľ boli prevzaté mnohé princípy a inštitúty, ktoré sa stali ži-vou súčasťou moderného práva a právneho myslenia.

Rímske právo súkromné i právo verejné sa viažu k antické-mu Rímu a jeho štátnemu zriadeniu; vyvíjali a formovali satakmer 1300 rokov trvania Rímskej ríše. Súkromné právo tupredstavuje ucelený a dokonalý model úpravy medziľud-ských vzťahov na báze súkromného vlastníctva. Rímskopráv-na terminológia, pojmy a zásady sa stali odborným apará-tom a organickou zložkou právnych poriadkov európskychštátov, do ktorých sa po zániku Rímskej ríše v priebehu 11. až19. storočia postupne a v rôznej miere recipovali. Sú to prus-ký „Algemeines Landrecht“ z r. 1764, francúzsky „Code civil“z r. 1804, rakúsky „Všeobecný občiansky zákonník“ z r. 1811,„Občiansky zákonník pre Nemeckú ríšu“ z r. 1896, švajčiar-sky „Občiansky zákonník“ z r. 1907 a pod. Rovnako sa to týkapráva bývalého Uhorska a subjektov, ktoré na tomto teritóriuvznikli po prvej svetovej vojne. Ako materiálny základ veľkejčasti moderných európskych zákonníkov prenikli rímsko-

(lingua latina),

Rímskeprávo–odkaz i výzva

5bulletinslovenskejadvokácie AKTUÁLNE

nie je vôbec upravené, čo verejná mienka pociťuje ako škod-livú medzeru v právnom poriadku. Ako vidieť, tieto pocityantického sveta sú zhodné so súčasnými a na „krivdu“ spô-sobenú právom alebo deficitom práva sa reaguje v podstaterovnako v každom čase.

Napriek rôznym pohľadom na spravodlivosť a právo bolsformulovaný jeden z vrcholných štátoprávnych princípovo tom, že spravodlivosť je základom štátu (

). Tento nápis nesie aj viedenský Hoffburg, síd-lo panovníkov bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie.

Vďaka svojej univerzálnosti je duch rímskeho práva stáleživý. Tvorí historické korene modernej právnej kultúry a svo-jou prítomnosťou v právnych poriadkoch európskych štátovpôsobí ako motivačný a kreačný faktor. Dôležitú úlohu zo-hráva aj v súčasnom procese zbližovania práva európskychštátov, čo je programom aj Slovenskej republiky. Netrebavšak zakrývať, že dosiahnutie sledovanej kompatibility jeveľmi náročným, zložitým a dlhodobejším procesom.

Až do 50-tych rokov bolo rímske právo východiskom vy-sokoškolského štúdia súkromného práva (občianske právo,právo obchodné, dedičské a pod.). Následný vývoj sa všakod tohto smeru výrazne odchýlil, čo sa v minulosti nega-tívne prejavilo aj na našej aktívnej účasti na kolektívnomrozvoji európskeho civilného práva a právneho myslenia,kde rímske právo tvorí jeden zo základných ideových ka-meňov.

O tom, že negatívny vzťah k rímskemu právu nebol lenfenoménom obdobia socializmu, svedčí napokon aj historkaz humoresky Jaroslava Haška . K prednáškeprof. JUDr. Heyrovského na Karlo-Ferdinandovej univerzitesa arciknieža Karol Habsburský mal vysloviť, že rímske právoje „ein uralter Blödsin“ (prastarý nezmysel, hlúposť).

Bez ohľadu na tieto, či už mocenské postoje alebo hu-morné extempore alebo mystifikovaný príbeh by prehlbova-nie poznania rímskeho práva a racionálne využívanie roma-nistických inštitútov malo patriť k princípom právnej politikyštátu a inštitúcií, ktoré sa na tvorbe, realizácii a náuke o právepodieľajú.

Kancelária SAK

iustitia regnorumfundamentum

Karel byl v Praze

JUDr. Juraj Ďurovčík

OZNÁMILI STE ZMENU SÍDLA?Podľa § 28 ods. 2 zák. o advokácii

, spôsob výkonuadvokácie a iných skutočností požadovaných predpi-som komory“.

Akúkoľvek zmenu môžete oznámiť pros-tredníctvom internetovej stránky v sekciipre advokátov a koncipientov alebo priamo oddeleniumatriky – , tel.: 02 529615 36.

Okrem splnenia svojej zákonnej povinnosti umož-níte aj bezproblémové doručovanie bulletinu až k vám.

advokát je „povin-ný(á) bezodkladne písomne oznámiť komore adre-su svojho sídla a každú zmenu sídla

bezplatnewww.sak.sk

slopovska@sak.sk

a právnej vedy. Sú ideovým základom a podnetom pre práv-nopolitické a teoretickoprávne myslenie, formovanie práv-nej regulácie a jej praktickej aplikácie aj v súčasnosti. Podľarímskej jurisprudencie sa právo označovalo ako najvyššiedobro ( ), ako umenie dobrého a slušného( ).

Právo a spravodlivosť symbolizuje pritom postava ženy sozaviazanými očami držiaca v jednej ruke váhy a druhej meč,čo znázorňuje rovnosť pred zákonom a spravodlivosť prekaždého, na strane koho je silnejšie právo.

Potvrdzuje to aj ďalšia zásada o zákone, ktorý, aj keď tvr-dý, je zákonom pre všetkých dotknutých; musia znášať jehodôsledky – padni, komu padni ( ). Právo, ho-vorili v starom Ríme, sa nesmie ohýbať láskavosťou, ani lámaťmocou, ani porušovať peniazmi (

).Tento výrok, ktorý sformuloval Cicero nepotrebuje podrob-nejší komentár, ani dôkaz o svojej nadčasovej a priestorovejplatnosti.

Že právo musí vychádzať zo života a jeho potrieb, dokazu-je rímsky citát o tom, že právo sa tvorí zo skutočnosti (

). S prevodom práva (napr. majetkového) sa spájalpoznatok, ktorý svoju relevantnosť nestratil dosiaľ. Hovorí,že nikto nemôže poskytnúť druhému viac práv, než sám má( ).V sporných prípadoch o tom, čo je právo platilo (a platí do-siaľ), že nikto nemôže byť sudcom vo vlastnej veci (

), teda, že spor musí rozhodnúť príslušný súd.Závažné dôsledky sa spájali s formou práva. Zásada, že

forma dáva veci jej bytie ( ) sa vyjadrovalapožiadavkou o písomnej forme práva ( ), na roz-diel od práva obyčajového ( ), ktoré v staromRíme pôvodne platilo. Sledoval sa tým cieľ relatívnej stabilityprávnych pravidiel a vytvorenie podmienok pre dobrú infor-movanosť o právnom režime. Na otázku, čo je právo (

), sa mohlo poukázať, že právom je to, čo v písomnej po-dobe ustanovila niektorá právotvorná inštitúcia, napríkladsenát, magistrát, praetor, cisár a pod. ( ).

Vedelo sa tiež, že právo ako akt verejnej moci sa nemôžev každom jednotlivom prípade kryť so spravodlivosťou. Prá-vo sa nenazýva tak preto, že je vždy spravodlivé, ale preto, žeje nariadené, hovorili starí Rimania. Tu niekde je pôvod ná-zoru o práve za každú cenu, to znamená, aj keby mal zhynúťsvet ( ).

Popri pozitívnych pohľadoch vyjadrujúcich lojalitu k zá-konu, existujú aj dobové názory z iného brehu, ktoré právohodnotia ako najvyššiu krivdu (

). Uvedenú mienku vyslovil Cicero. Tak ako dnes, plati-lo totiž aj v antických časoch, že pri legislatívnom vymedzo-vaní skutkových podstát je nevyhnutné generalizovať. V urči-tom konkrétnom prípade sa preto právny predpis môže javiťako tvrdý a nespravodlivý, pretože nezohľadňuje špecifič-nosť prípadu, na ktorú kladie pocit spravodlivosti veľkú váhu.Rozpor medzi pozitívnym právom a týmto pocitom môževzniknúť aj vtedy, ak sa právo oneskoruje za vývojom a jezastarané; frustráciou sú poznačené tiež situácie, keď niečo

summum bonumius est ars boni et aequi

lex dura – sed lex

ius civile neque inflecti gra-tia, neque perfringi potentia, neque adulterari pecunia debet

ex factooritur ius

nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet

nemoiudex in re sua

forma dat esse reiius scriptum

ius non scriptum

quidiuris

lex scripta – lex data

fiat iustitia, pereat mundus

summum ius, summa saepeiniuria

6 AKTUÁLNEbulletin

slovenskejadvokácie

Poisťovňa nezodpovedá za škodu spôsobenú ohovára-ním, urážkou na cti, alebo vedomým porušením povinnostimlčanlivosti

Článok 5. ods. 2 – limit poistného plnenia – predstavujepri poistení právnických osôb hornú hranicu poistného plne-nia pre všetky poistné udalosti, ktoré nastanú v priebehu po-istného obdobia. Obchodná spoločnosť je poistená pre prí-pad zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť pri vý-kone advokácie, na poistnú sumu rovnajúcu sa súčinu sumy1 500 000 eur a počtu spoločníkov obchodnej spoločnosti.Limit poistného plnenia za každého spoločníka je stanovenýčiastku 1 500 000 eur.

Článok 5 ods. 3 – pokiaľ nastane poistná udalosť, poisťov-ňa odpočíta od poistnej sumy plnenie už poskytnuté pois-ťovňou za vzniknutú škodu. Po vyčerpaní celej poistnej su-my, resp. jej časti sa táto automaticky obnoví. Za obnoveniecelej poistnej sumy, resp. jej časti je poistník povinný zaplatiťalikvotnú časť ročného poistného, ktoré pripadá na pomer-nú časť poistenia

Článok 5 ods. 5 – spoluúčasť poisteného na poistnomplnení z každej poistnej udalosti je 5 % z poistného plnenia,minimálne 33 eur, maximálne 663 eur, obchodné spoloč-nosti sa podieľajú na poistnom plnení peňažnou sumou vovýške 10 % poistného plnenia, minimálne 33 eur, maximálne663 eur.

Článok 7 ods. 3 – poistený je povinný najneskôr do 6mesiacov oznámiť poisťovni, že poškodený proti nemu pí-somne uplatnil nárok na úhradu škody čo do dôvodu a čo dovýšky, aj mimosúdne, ktorú by podľa tejto zmluvy mala vy-sporiadať poisťovňa. Poistený je povinný sa vyjadriť k práv-nemu základu a výške uplatnenej náhrady.

V zmysle Dodatku č. 1 sa poisťovňa zaväzuje priznaťkaždému poistenému na základe Zmluvy zľavu vo výške30 eur z výsledného ročného poistenia pri povinnom zmluv-nom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádz-kou motorového vozidla, havarijného poistenia motorovéhovozidla, poistenia GAP, individuálneho zdravotného poiste-nia a komplexného poistenia kancelárie, bytu, domu a do-mácnosti.

Poistné pre advokáta pri základnom limite poistnéhoplnenia 100 000 eur je 40,40 eur, právnických osôb pri limitepoistného plnenia na 1 advokáta 1 500 000 eur je 795 eur.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

Mária Chrenková

Vážené kolegyne a kolegovia,

Slovenská advokátska komora uzatvorila na rok 2011

s poisťovňou Wüstenrot, a. s. s platnosťouod 1. januára 2011.

Poistná zmluva v úplnom znení je uverejnená na interne-tovej stránke SAK a nahliadnuť do nej môže každý advokát ajv kancelárii SAK. Odporúčam všetkým advokátom a advo-kátskym koncipientom preštudovať ju. Dovoľte mi upozorniťVás na zmeny, ktoré boli touto zmluvou dohodnuté.

V čl. 2 ods. 2 Zmluvy je jasne špecifikovaná poistnáudalosť, je ňou oprávnený a preukázaný nárok poškodené-ho voči poistenému na náhradu škody v dôsledku porušeniapovinnosti pri výkone advokácie alebo pri jej prevádzkovaní,za ktorú poistený zodpovedá v zmysle článku 3 Zmluvy, kuškode došlo v dôsledku konania poisteného a príčina vznikuškody nastala počas trvania poistenia.

Rozsah poistenia upravuje článok 3 Zmluvy – poisteniesa vzťahuje na zodpovednosť poisteného za škodu, ktorávznikne poškodenému v zmysle všeobecne záväzných pred-pisov, a to bez ohľadu na to, či poistený spôsobil škodu sám,alebo bola spôsobená substituujúcim advokátom, zamest-nancom poIsteného, jeho koncipientom, alebo advokátom,s ktorým poistený vykonáva advokátsku činnosť spoločnea spôsobenú inému pri prevádzke advokátskej kancelárie,vrátane pracovnoprávnej zodpovednosti poisteného vočijeho zamestnancom v rozsahu Zákonníka práce, s výnimkouzodpovednosti za pracovné úrazy a choroby z povolania.

Poisťovňa sa zaväzuje nahradiť za poisteného v súvis-losti so škodovou udalosťou náklady a trovy obhajoby pois-teného v prípravnom konaní a pred súdom v trestnom kona-ní vedenom proti poistenému v súvislosti so škodovou uda-losťou, zastupovať poisteného v občianskom súdnom kona-ní o náhrade škody, ak bolo takéto konanie potrebné na zis-tenie zodpovednosti poisteného alebo výšky plnenia a mi-mosúdneho prerokovania nároku na náhradu škody poško-deného s poisteným. Trovy právneho zastúpenia poistenéhopoisťovňa nahradí len do výšky zodpovedajúcej maximálnejmimozmluvnej odmene advokáta vychádzajúcej z vyhláškyč. 655/2004 Z. z. Na poisťovňu prechádza právo poistenéhona úhradu tých trov konania o náhrade škody, ktoré boli pois-tenému priznané proti odporcovi, pokiaľ ich poisťovňa nazáklade tejto zmluvy v prospech poisteného zaplatila.

novúzmluvu o poistení zodpovednosti za škodu vzniknutú privýkone advokácie

1.

2.

3.

Poisteniezodpovednostizaškoduvzniknutúpri výkoneadvokácie

7bulletinslovenskejadvokácie AKTUÁLNE ······ DISKUSIA

obmedzeným, súčasne vykonávať advokáciu samostatne.Dňom vzniku oprávnenia vykonávať advokáciu ako konateľs. r. o. teda advokátovi riadne zaniká oprávnenie na výkonadvokácie ako samostatne zárobkovo činná osoba. O tejtoskutočnosti vystaví advokátovi písomné potvrdenie Sloven-ská advokátska komora. Súčasťou potvrdenia je aj presnáidentifikácia dňa zániku oprávnenia na samostatný výkonadvokácie.

Do tohto momentu sa situácia zdanlivo javí ako priehľad-ná a nadväznosť jednotlivých krokov ako racionálna a zrozu-miteľná. Mnohým advokátom sa však skomplikuje situáciapo doručení tzv. odhlášky – registračného listu fyzickej oso-by z povinného nemocenského a povinného dôchodkové-ho poistenia do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. A tonapriek tomu, že od účinnosti nového zákona o advokácii,ktorý umožnil výkon advokácie advokátom ako konateľoms. r. o., už uplynulo sedem rokov.

Uvedené druhy poistenia spadajú pod sociálne poistenie,ktoré podľa § 120 ods. 1 ZoSP vykonáva Sociálna poisťovňa,ktorá zároveň aj registruje zánik povinného nemocenskéhopoistenia a povinného dôchodkového poistenia. V praxi saopakovane vyskytujú prípady, kedy Sociálna poisťovňa od-mietne zánik poistenia advokáta zaregistrovať a písomnemu oznámi, že jeho povinná účasť na nemocenskom poiste-ní a na dôchodkovom poistení, z titulu statusu samostatnezárobkovo činnej osoby, naďalej trvá. Sociálna poisťovňaspravidla argumentuje tým, že výkon advokácie podľa § 12ods. 1 písm. e ZoA (konateľ s. r. o.) je iba jednou z foriemvýkonu advokácie, z čoho následne odvodzuje, že „zmenaformy výkonu advokácie je vo vzťahu k postaveniu advokátaako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona o so-ciálnom poistení v znení neskorších predpisov právne bez-významná“ (citované z rozhodnutia Sociál-nej poisťovne v konkrétnej veci). Navyše dodáva, že advokátvýkonom advokácie ako konateľ s. r. o. nestráca oprávnenievykonávať advokáciu ako samostatne zárobkovo činná oso-ba. Zjavný rozpor (predovšetkým) s normatívnym znením

expressis verbis

Advokát z Bratislavy sa s námetom na diskusiu a súčasne žia-dosťou o pomoc pri komunikácii so Sociálnou poisťovňouobrátil na redakciu Bulletinu slovenskej advokácie. Pôvodnesa rozhodol zmeniť spôsob výkonu advokácie z doterajšiehosamostatného výkonu na výkon advokácie ako konateľ spo-ločnosti s ručením obmedzeným. Všetky zákonné podmien-ky splnil a Slovenská advokátska komora zapísala jeho no-vozaloženú spoločnosť do zoznamu spoločností s ručenímobmedzeným, oprávnených na výkon advokácie. Vzhľadomna to, že advokát ukončil poskytovanie právnych služieb akosamostatne zárobkovo činná osoba, požiadal príslušnú po-bočku Sociálnej poisťovne o registráciu zániku povinnéhosociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa však jeho žiadostinevyhovela a advokáta naďalej eviduje ako samostatne zá-robkovo činnú a povinne sociálne poistenú osobu.

Uvedený prípad rozhodne nie je ojedinelý. Od účinnostinového zákona o advokácii (zákon č. 586/2003 Z. z. o ad-vokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živ-nostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení nesko-rších predpisov; ďalej len „ZoA“) sa s určitou mierou pravi-delnosti advokáti stretávajú s obštrukciami v súvislosti so zá-nikom povinného nemocenského a povinného dôchodko-vého poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, pokiaľzmenia samostatný výkon advokácie podľa § 12 ods. 1písm. a ZoA na výkon advokácie ako konatelia spoločnostis ručením obmedzeným podľa § 12 ods. 1 písm. e ZoA.

Advokát vykonávajúci advokáciu samostatne je na účelypovinného nemocenského a dôchodkového poistenia po-važovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle§ 5 písm. c zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistenív znení účinnom do 31. 12. 2010 (ďalej len „ZoSP“). K zánikupovinného poistenia u týchto osôb dochádza v súlade s § 21ods. 4 písm. b ZoSP zánikom oprávnenia vykonávať činnosťpodľa osobitného predpisu, v tomto prípade zánikom opráv-nenia vykonávať advokáciu podľa ZoA. Odhliadnuc od usta-novenia druhej vety § 15 ods. 6 ZoA nemôže advokát, ktorývykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením

Výkonadvokácie v rámcispoločnosti s ručenímobmedzenýma individuálnesociálnepoistenie

Prinášame , ktorá je zameraná na verejné sprostred-kovanie konkrétnych a parciálnych problémov jednotlivých advokátov v súvislostis výkonom advokátskej praxe. Jej obsah reflektuje individuálne podnety, námetya sťažnosti advokátov s úmyslom kreovať priestor na otvorenú diskusiu. Príspevkybudeme vyberať a spracovávať predovšetkým podľa kritérií aktuálnosti, naliehavosti,vecnosti a eventuálneho resp. reálneho dopadu na výkon advokácie. Vaše

.JUDr. František Sedlačko, LL.M.

prvý príspevok novej rubriky

námetydo diskusie posielajte na adresu office@sak.sk

DISKUSIA

8 AKTUÁLNE ······ DISKUSIAbulletin

slovenskejadvokácie

Osobitne treba zdôrazniť, že 1. januára 2011 nadobudolúčinnosť zákon č. 543/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňazákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskor-ších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Ide o vládny návrh zákona predložený Národnej rade SR dňa24. 9. 2010 a schválený dňa 2. 12. 2010. Vzhľadom na vyššieuvedené interpretačné a aplikačné problémy vyvinulo Pred-sedníctvo SAK v tejto súvislosti odbornú aktivitu smerujúcuk legislatívnej zmene. V konečnom dôsledku bolo ako čl. Ibod 20 uvedenej novely schválené nové znenie ustanovenia§ 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistenív znení neskorších predpisov: „Povinné nemocenské poiste-nie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovočinnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávne-ná na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3ods. 1 písm. b a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poisteniea povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo čin-nej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádz-kovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b a ods. 2 a 3, za-niká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu."

Nová právna úprava by mala definitívne odstrániť načrt-nuté komplikácie pri zmene spôsobu výkonu advokácie zosamostatného výkonu na výkon advokácie ako konateľ spo-ločnosti s ručením obmedzeným.

§ 15 ods. 6 ZoA je podľa vyjadrení dotknutých advokátovponechaný bez povšimnutia.

Je prirodzené, že z pozície tejto rubriky nemožno rele-vantne zasiahnuť do zvrchovanej kompetencie orgánovsociálneho poistenia. Za rovnako neakceptovateľné všaksúčasne považujeme pasívne ignorovanie opakujúcich sapodnetov z radov advokátov, ktorí majú vo vzťahu k činnostiorgánov verejnej moci legitímne očakávania.

V danej súvislosti si dovoľujeme odkázať na stanoviskoPredsedníctva SAK, prijaté na zasadnutí dňa 11. 1. 2008,v zmysle ktorého (výňatok) „zákon o sociálnom poistení,v spojení s relevantnými ustanoveniami zákona o advokácii,vylučuje povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, akv čase vzniku tohto poistenia advokát nie je oprávnený navýkon advokácie, t. j., okrem iného, ak

(i) advokát má pozastavený výkon advokácie, alebo(ii) advokát je konateľom spoločnosti s ručením obme-

dzeným a spoločenská zmluva alebo zakladateľská listinavylučuje možnosť samostatného výkonu advokácie.

V uvedených prípadoch totiž nie sú splnené zákonnépodmienky, aby advokát bol považovaný za samostatne zá-robkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c zákona o sociálnompoistení.“ Úplné znenie citovaného stanoviska Predsedníc-tva SAK bolo publikované v Bulletine slovenskej advokácieč. 1-2/2008 na s. 2 – 3.

Na danú problematiku nemá jednotný názor ani súdnaprax. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa napríklad v roz-sudku z 30. 3. 2010, sp. zn. 1Sžso/7/2009, stotožnil s vyššieprezentovanou argumentáciou, pričom okrem iného kon-štatoval: „Zákon č. 586/2003 Z. z. súčasne vymedzuje dvezákladné prekážky pre výkon advokácie fyzickou osoboupočas držby osobitného oprávnenia na výkon advokácie,a to pozastavenie výkonu advokácie a postavenie konateľaspoločnosti s ručením obmedzeným. Práve existencia týchtoprekážok spôsobuje u advokáta – fyzickej osoby dočasnýzánik oprávnenia na výkon advokácie, ktorého trvanie jepodmienené časovou existenciou prekážky. (...) Preto jedôvodné konštatovanie žalobcu, podporené odbornýmstanoviskom Slovenskej advokátskej komory (dátum 10. 11.2009), že skutočnosti majúce svoj základ v prerušení výkonuadvokácie alebo vo vstupe do funkcie konateľa advokátskejspoločnosti s ručením obmedzeným, musí advokát oznámiťSociálnej poisťovni a súčasne, ak tieto prekážky samostatné-ho výkonu advokácie pominú, musí advokát túto skutočnosťopätovne oznámiť Sociálnej poisťovni. Následne je povin-nosťou Sociálnej poisťovne k 30. 6. kalendárneho roka totooznámenie vyhodnotiť vo vzťahu k ďalšej existencii povinné-ho nemocenského poistenia a povinného dôchodkovéhopoistenia a vyvodiť z toho právne relevantné závery.“

Z opozitného názoru vychádzal Najvyšší súd SR napr.v rozsudku zo dňa 26. 11. 2009, sp. zn. 7Sžso/44/2009.Plénum NS SR, ani správne kolégium NS SR neprijalo zatiaľv záujme zjednotenia výkladu zákona konkrétne stanovisko.Na decembrovom zasadnutí správneho kolégia Najvyššiehosúdu SR, za prítomnosti predsedu SAK a tajomníka SAK, ne-bola táto problematika prerokovaná s vecným výsledkom.

Hospitácia vNemeckuv roku2011

Nemecká nadácia pre medzinárodnú právnu spoluprácu,Spolková advokátska komora a Nemecké združenie advoká-tov usporiadajú aj v roku 2011 hospitáciu pre mladých advo-kátov a koncipientov z krajín východnej a strednej Európyv čase . Cieľom pobytu jeprehĺbenie vedomostí z nemeckého práva a oboznámeniesa s prácou nemeckých advokátskych kancelárií. Podmien-kou účasti na hospitácii je viacročná odborná prax, vek do35 rokov a veľmi dobrá znalosť nemčiny. Ťažiskom záujmuúčastníkov hospitácie by malo byť občianske, obchodnéa hospodárske právo.

Z hospitačného programu sú vylúčení advokáti pracujúcipre nemecké kancelárie na Slovensku t. j. v kanceláriách,ktoré vznikli ako pobočka/zastúpenie nemeckej kanceláriea/alebo, ktoré nesú meno nemeckej advokátskej kancelárie.

V roku 2011 sa bude môcť zúčastniť na hospitácii. Záujemci spĺňajúci uvedené pod-

mienky sa môžu prihlásiť písomne alebo mailom najneskôrna adrese SAK, Kolárska 4, 813 42 Bra-

tislava alebo u PhDr. Edity Tyrolerovej ( ).Termín výberového konania bude prihláseným záujem-

com o hospitáciu včas oznámený.

od 22. augusta do 1. októbra 2011

jedenúčastník zo Slovenska

do 28. februára 2011tyrolerova@sak.sk

9bulletinslovenskejadvokácie AKTUÁLNE

INZERCIAsa v elektronickej verzii nezobrazuje

Zmenyvkatastri nehnuteľnostívosvetle ich ročnej existencie

JUDr. Jana Dráčová

Právnym predpisom, ktorý upravuje vedenie katastra nehnuteľností a zápisy práv k nehnu-teľnostiam je zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckycha iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Všetky zásad-né zmeny katastrálneho zákona (ďalej len „zákon“) sa uskutočnili prostredníctvom článku III.zákona č. 304/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2009 a samotnou novelou katastrálneho zákonač. 103/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. 5. 2010. Zároveň bola prijatá nová vykonávacia vyhláš-ka ku katastrálnemu zákonu č. 461/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. 12. 2009 (ďalej len „VV“),

ktorá zrušila pôvodnú vykonávaciu vyhláškuč. 79/1996 Z. z. a vyhláška č. 22/2010 Z. z.,ktorou sa vydáva Spravovací poriadok prekatastrálne úrady a správy katastra s účin-nosťou od 1. 2. 2010 a ktorá zrušila pôvodnúvyhlášku č. 534/2001 Z. z. (ďalej len „SP“).

Prijaté zmeny môžeme zhrnúť do niekoľ-kých ucelených celkov, podľa ktorých členímsvoj príspevok.

Zásadná zmena sa začína už pri povinných údajoch návrhu na vklad v § 30 ods. 4 zákona.Z návrhu na vklad boli vypustené povinné údaje o nehnuteľnostiach, a to najmä číslo LV, kto-rého sa návrh týka, údaj o parcelnom čísle, druhu pozemku, jeho výmere, označenie čísla stav-by, bytu..., pričom po novele návrh na vklad povinne obsahuje len údaje o účastníkoch (meno,priezvisko, adresa trvalého pobytu pri fyzických osobách a obchodné meno, názov a sídlopri právnických osobách), označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný a označenieprávneho úkonu alebo úkonov, na základe ktorých má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúťprávo k nehnuteľnosti.

K návrhu je povinné predkladanie už len dvoch vyhotovení zmlúv (§ 30 ods. 5), upustilo saod obsolétneho ustanovenia ustanovujúceho povinnosť prikladať ocenenie nehnuteľnosti, akoaj povinnej prílohy výpisu z obchodného alebo iného registra, ak je účastníkom právnická oso-ba a potvrdenie o zaplatení odvodu podľa zákona č. 180/1995 Z. z. Naďalej však treba v prípa-de, ak nie je právo vpísané na LV doložiť listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti a iden-tifikáciu parciel, ak je právo zapísané v pozemkovej knihe, geometrický plán pri rozdelení alebozlúčení pozemku a pri zriadení vecného bremena. Stáva sa, že je prerušené konanie a účastník

Zmeny jednotlivých typov zápisov

10 ČLÁNKY, ŠTÚDIEbulletin

slovenskejadvokácie

V rezorte katastra prišlo v období od septembra 2009 k viacerým legislatívnym zmenám,ktoré sa týkajú tak katastra nehnuteľností, ako aj zápisov práv k nehnuteľnostiam.Chcela by som upozorniť na súhrn noviniek, ktoré sa môžu týkať praktického dopaduzmien v legislatíve na prácu advokáta a tiež sa zaoberať zmenami, ktoré počas svojejexistencie prešli z hľadiska výkladu zákona a vykonávacích predpisov rôznymi štádiami.Zároveň uvediem súčasný pohľad na katastrálne konanie v praxi rezortu katastra.

JUDr. Jana Dráčovápôsobila ako riaditeľkaprávneho odboruÚradu geodézie,kartografie a katastraSlovenskej republikyso sídlom v Bratislave.

je vyzvaný na predloženie geometrického plánu aj ako prílohy návrhu, ak tvorí technickú jed-notu so zmluvou, ako to predpokladá platná judikatúra. Pri judikovaní pevného zviazania geo-metrického plánu so zmluvou súdy totiž opomenuli skutočnosť, že tým nastáva jeho znehod-notenie v miestach spojenia a k rozhodnutiu o povolení vkladu na jeho posúdenie treba porov-nať rozloženú čitateľnú verziu. Ak ide o vecné bremeno, ktoré sa týka celého pozemku aleboak ide o vecné bremeno geometrický plán netreba prikladať. Oznámenie o za-mýšľanom návrhu na vklad v papierovej podobe taktiež tvorí prílohu návrhu na vklad, pokiaľbolo na webovom sídle podané. Vzhľadom na formuláciu ustanovenia pri jeho gramatickomvýklade pôsobí dojmom kogentného ustanovenia. Z pohľadu jeho charakteru pri použití sys-témového a logického výkladu je však zrejmé, že musí ísť o ustanovenie dispozitívne, ako hochápu aj správy katastra rozhodujúce o vklade práva. Dúfajme, že najbližšia novela toto pochy-benie odstráni. Čiastočne sa o to pokúsila v § 26 ods. 3 VV, ktorá ustanovila, že správa katastramôže v prípade potreby požadovať aj iné listiny, ktoré považuje za potrebné pre rozhodnutie.

Nejednoznačnosť vyplývajúca z formulácie poznámky pri položke 11 sadzobníka správ-nych poplatkov bola odstránená v § 26 ods. 2 VV spresnením povinnosti samostatného návrhuku každej zmluve. Zmluva pritom môže obsahovať neobmedzené množstvo právnych úkonov.Potreba tohto ustanovenia vyplynula z praxe obchádzania platenia správnych poplatkov tak,že rôzne kúpne zmluvy boli predložené jedným návrhom.

Pokiaľ sa pozrieme bližšie na samotné konanie o vklade práva, podstatne sa zmenila tak for-ma ako aj podmienky na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 1 zákona na rozdiel od predchádza-júcej právnej úpravy správa katastra už neskúma platnosť zmluvy, ale z pohľaduvymenovaných atribútov posudzovania návrhu na vklad je zrejmé, že sa v podstate skúma plat-nosť zmluvy v celom jej rozsahu, vrátane obchádzania zákona a dobrých mravov a pri rozhodo-vaní sa prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by na rozhodovanie mohli mať vplyv.

Jedným zo zásadných ustanovení, ktoré v zákone pribudli dôsledkom zavedenia autorizáciev čl. II. zákona č. 304/2009 Z. z. je osobitný spôsob rozhodovania pri zmluvách v notárskejzápisnici a autorizovaných zmluvách bez skúmania atribútov platnosti zmluvy; zmluva sa posu-dzuje len z pohľadu súladu s katastrálnym operátom a splnenia procesných podmienok. Pred-metné ustanovenie § 31 ods. 2 navodilo z hľadiska praxe hneď po jeho prijatí viac problémova otázok. Bolo potrebné definovať, ktoré zmluvy je možné autorizovať. Dôvodová správa k zá-konu totiž za zmluvu o prevode nehnuteľnosti označila zmluvu kúpnu, zámennú a darovaciu.Kataster počas roka preto rôzne vykladal pojem „zmluvy o prevode nehnuteľnosti“. V súčas-nosti za zmluvy o prevode nehnuteľností rezort katastra považuje: kúpnu zmluvu, darovaciuzmluvu, zámennú zmluvu, zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, zmluvuo prevode podniku alebo jeho časti, dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlast-níctva, dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a inominátnu zmluvu, ak je jejobsahom niektorý z menovaných prevodov. V praxi sa však často vyskytujú prípady, kedy prihlavnej zmluve dôjde k dohode o inom práve, ktoré má mať povahu vecného práva. Aj keďzákon s týmto prípadom nepočítal, kataster akceptuje autorizovanie zmluvy aj v prípade, akokrem prevodu obsahuje súvisiace navrhované iné vecné právo ako vlastnícke.

Druhou otázkou, ktorú bolo potrebné riešiť, bol rozsah procesných podmienok. Tie sa v zá-sade odvíjajú od § 31a a 31b, t. j. dôvodov na prerušenie a zastavenie konania s obmedzenímtých, kde by sa skúmali okolnosti podľa § 31 ods. 1. V zásade kataster z tohto pohľadu skúmasprávnosť označenia účastníkov zmluvy a označenia nehnuteľnosti podľa údajov katastra, nále-žitosti návrhu na vklad a jeho príloh, obmedzenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou a úhradusprávnych poplatkov. Naopak, dôležitou skutočnosťou pri skúmaní je fakt, že v tomto prípadekataster nemá právo skúmať hmotnoprávne podmienky. V praxi to znamená, že neskúma, čiúkon maloletého schválil súd, či predaj obecného majetku schválilo zastupiteľstvo obce aleboprevod majetku štátu schválilo Ministerstvo financií SR. Vzhľadom na to, že pri autorizovanejzmluve v zmysle § 42 ods. 3 zákona nie je potrebný osvedčený podpis na zmluve alebo plnejmoci, správa katastra neskúma ani totožnosť jej účastníkov a nemôže ani vyžadovaťpri plnej moci udelenej v zahraničí. Procesná plná moc však, ak nie je súčasťou zmluvy, tvoríprílohu návrhu na vklad.

Ďalšou dôležitou zmenou je vypustenie možnosti rozhodovať o časti návrhu. Pokiaľ exis-tujú dôvody na zamietnutie časti návrhu, zamieta sa celý návrh. Vzhľadom na to, že sa zásadneposudzuje predovšetkým zmluva, pokiaľ nespĺňa podmienky povolenia vkladu ktorákoľvek jej

in personam,

expressis verbis

apostille

11bulletinslovenskejadvokácie ČLÁNKY, ŠTÚDIE

časť, zamietnutý je návrh na povolenie vkladu v celosti. S uvedeným súvisí aj zavedenie spo-ločného konania o vklade práva, ak sa konanie týka viacerých správ katastra zakotvené v § 22ods. 3. O vklade rozhodne jedna z príslušných správ katastra a zabezpečí zápis práva doruče-ním rozhodnutia a zmluvy aj v ostatných dotknutých správach katastra. Počiatočné rozpačitézapisovanie vkladu podľa tohto ustanovenia spôsobom, že dotknuté správy katastra považovalirozhodnutie o povolení vkladu inej správy katastra za záznamovú listinu a k zápisu dochádzalov lehote 60 dní je už minulosťou a v súčasnosti k týmto zdržaniam v dôsledku nesprávnehovýkladu zákona už nedochádza.

V súvislosti s prevodom v notárskej zápisnici a autorizovanou zmluvou advokátom zavádzazákon pre tieto rozhodnutia novú 20-dňovú lehotu v § 32. Táto o 10 dní skrátená lehota oprotivšeobecnej lehote na rozhodnutie platí aj pre autorizované zmluvy, ktoré obsahujú okrem pre-vodu ďalší úkon, kde správa katastra pri rozhodovaní musí použiť tak ustanovenie § 31 ods. 2pre prevod v autorizovanej zmluve, ako aj § 31 ods. 1 pre ďalší úkon.

Najvážnejšou zmenou, na rozdiel od predchádzajúcej úpravy, kedy sa rozhodnutie vyzna-čovalo priamo na zmluve, je § 31 ods. 4 zákona, že správa katastra vydáva samostatné rozhod-nutie, ktoré má oproti rozhodnutiu podľa Správneho poriadku osobitnú úpravu. Toto rozhod-nutie je doručované v prvopise, ak sa vydáva priamo na správe katastra, o osobné prevzatievšak treba požiadať vopred, najlepšie priamo v návrhu alebo pri jeho podaní. Podľa § 31 ods. 6zákona je stanovená 15-dňová lehota na zaslanie rovnopisu rozhodnutia účastníkom konania.Po zadaní príkazu na distribúciu rovnopisu rozhodnutia pre centrálnu expedíciu už nie je mož-né požiadať o osobné prevzatie rozhodnutia. Rezort katastra prešiel pri doručovaní písomnostína doručovanie prostredníctvom obálkovacej linky, ktorá je umiestnená v Žiline, preto je rov-nopis odosielaný centrálnou expedíciou. Forma rovnopisu je ustanovená v § 23 SP. Zákonnálehota na jeho zaslanie je 15 dní a tak je pravidlom, že zápis na LV sa uskutoční skôr, ako jedoručené rozhodnutie, pretože podľa § 43 ods. 1 písm. a zákona zápis na LV prebehne naj-neskôr nasledujúci pracovný deň po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Táto informáciasa premietne zväčša skôr aj v katasterportáli, ktorý je aktualizovaný týždenne.

Právoplatnosť podľa § 31 ods. 5 zákona nadobúda rozhodnutie vydaním a okrem neprípust-nosti riadnych opravných prostriedkov je zvýraznená neprípustnosť aj mimoriadnych oprav-ných prostriedkov. Ako nástroj na nápravu prípadnej nezákonnosti preto slúži len žaloba podľaV. časti OSP, prípadne protest prokurátora. V ods. 7 toho istého ustanovenia je upravená mož-nosť podania odvolania proti zamietavému rozhodnutiu o povolení vkladu rovnako, ako boloupravené v pôvodnom ods. 8, t. j. v 30-dňovej lehote s odvolacím orgánom krajským súdom,inštitút autoremedúry vylúčený nie je.

Prerušenie konania v § 31a zákona bolo doplnené v písm. f o dôvod obmedzenie právanakladať s nehnuteľnosťou podľa osobitného predpisu, napr. § 50 a 425 Trestného poriadku.

Doplnený bol aj § 31b zákona o dôvod na zastavenie konania, ktoré predchádza konaní inejsprávy katastra a od mája 2010 bolo za účelom zjednotenia so všeobecnou úpravou v Správ-nom poriadku ustanovenie doplnené o nemožnosť podať odvolanie pri dôvodoch zastavenia,ak účastník konania so súhlasom ostatných účastníkov vzal návrh späť, ak nebol zaplatenýsprávny poplatok a pri litispendencii.

Ustanovenie § 34 ods. 1 zákona zmenilo dovtedajšiu prax a výklad zákona doplnením zá-pisu záznamom o zmenu poradia záložných práv a dohodu záložných veriteľov o poradí na ichuspokojenie. Z hľadiska povahy týchto zmlúv totiž postačuje evidenčný princíp záznamu pridohode už zapísaných veriteľov o poradí rozhodujúcom na uspokojenie ich práv. V odseku 2bola doplnená poznámka pod čiarou, aby bolo zrejmé, že aj následné právne úkony budúdotknuté pri rozsudku o neplatnosť právneho úkonu alebo dobrovoľnej dražby len v prípade,ak je vyznačená poznámka podľa § 44a OSP v nadväznosti na § 159a OSP, aby nedochádzalok neoprávneným zásahom pri ochrane tretích osôb, ktoré konajú v dobrej viere. Tento zásahbol nevyhnutný za účelom odstránenia právnej neistoty vyplývajúcej zo zák. č. 384/2008 Z. z.

Zákon č. 70/2010 Z. z. novelizoval v § 21 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytova nebytových priestorov tak, že zmluva o vstavbe alebo nadstavbe a jej zmeny sa namiesto do-terajšieho zápisu vkladom, čím bola podmienená účinnosť zmluvy, zapisujú do katastra zázna-mom. Vzhľadom na evidenčný princíp uplatňovaný pri zápise záznamom a na charakter katas-tra primárne ako evidenciu nehnuteľností sa tento typ zmluvy zapíše až pri zápise bytu alebonebytového priestoru alebo rozostavaného bytu alebo nebytového priestoru.

12 ČLÁNKY, ŠTÚDIEbulletin

slovenskejadvokácie

V novej VV absentujú okrem iných dve ustanovenia, ktoré obsahovala zrušená vykonávaciavyhláška, a to ustanovenie pôvodného § 36b ods. 1 písm. b, na základe ktorého sa skúmalo, čibol návrh na vklad podaný v trojročnej lehote a ktoré tým nepriamo ukladalo povinnosť podaťnávrh v určenej lehote a ustanovenie pôvodného § 38 písm. h, podľa ktorého na vykonaniezáznamu pri odstúpení od zmluvy (po povolení vkladu) je spôsobilý návrh, ktorého prílohou je1. písomný prejav vôle účastníkov zmluvy odstúpiť od zmluvy s úradne overenými podpismi,2. rozsudok súdu v prípade, ak bolo právo k nehnuteľnosti dotknuté ďalším právnym úkonom.Pri zjednocovaní právnej praxe vychádzajúc z judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 124/2003, publikovaný pod 5/2006 ZSP) ako aj z charakteru právneho úkonu (priperfektnom odstúpení zaniká záväzkový vzťah, nezaniká však vecné právo) boli tieto ustano-venia vypustené, dôsledkom čoho v súčasnosti neexistuje lehota na podanie návrhu na vklada pri odstúpení od zmluvy po vzniku vecného práva je ako záznamová listina akceptovaný lenrozsudok súdu. Ak dôjde medzi účastníkmi zmluvy k dohode a obaja súhlasia s odstúpenímod zmluvy, takáto dohoda na zápis pôvodného vlastníka vyžaduje povolenie vkladu.

Aj vypustenie dovetku v § 36a zákona predstavuje nenápadnú zmenu s ďalekosiahlymi dô-sledkami. Vypustená bola povinnosť záznamu vždy, ak má listina účinky právoplatného súdne-ho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti, pokiaľ táto nevychádza z údajov katastra. Zamedzilosa tým vzniku takzvaných „hluchých listov vlastníctva“, keď súd rozhodne určovacou žaloboua žalovaný nie je osobou zapísanou v KN ako vlastník (vznik duplicity) alebo notár do aktívdedičstva pojme nehnuteľnosti, ktoré sčasti alebo úplne vlastnia osoby odlišné od poručiteľa,prípadne nie je dostatočne a nezameniteľne špecifikovaná nehnuteľnosť a podobne.

Z dôvodu, že sa už nevydávajú informatívne listy vlastníctva, zápis do katastra sa podľa§ 37 oznamuje osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté v lehote 15 dníod zápisu. Oznámenie má formu listu a týka sa zápisu záznamom (§ 28 ods. 2 VV). Tým, že bolzrušený § 47, zanikla povinnosť oznamovať zápis poznámky a o vykonaní zápisu poznámkysa možno presvedčiť na katastrálnom portáli alebo priamo na správe katastra nahliadnutímdo operátu, podaním informácie alebo výpisom LV.

Pri spisovaní zmlúv treba akceptovať úpravu § 42 ods. 2, ktorá bola menená v oboch spome-nutých novelách, kde od septembra 2009 bolo vypustené obligatórne uvádzanie výmeru par-cely a výmery zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu a od mája 2010 sa vrátila povinnosťuvádzania výmery a tiež povinnosť uvádzania registra, v ktorom je parcela evidovaná a to regis-tra C alebo E.

Menené boli aj pravidlá o oprave chýb v § 42 s tým, že v súčasnosti platí možnosť opravytak doložkou na zmluve, ako aj dodatkom zmluvy a listiny a verejné listiny sa na opravu vracajúvyhotoviteľovi.

Novelizácia v § 46 KZ v ods. 4 a 7 umožnila pri zápise novej aj rozostavanej stavby zapísaťokrem stavebníka aj inú osobu, ak sa oprávnením preukáže. Touto zmenou sa vyšlo v ústretyPPP projektom, kde stavebník nie vždy býva totožný s vlastníkom. Zároveň táto zmena rieši ajpožiadavky zápisu v prospech vlastníka u developerov a pod.

Netradičné prechodné ustanovenie ponecháva pôvodné konanie vo vzťahu k zmluvámuzavretým do 31. 8. 2009

Novela v § 8 ods. 1 zákona umožnila viesť celý katastrálny operát v elektronickej podobe, čímspolu s § 22 ods. 4 pri možnosti vykonať katastrálne konanie elektronicky dáva legislatívnepredpoklady na úplnú elektronizáciu katastra.

Ustanovenie § 23 zákona stanovuje rámec podmienok na elektronické podanie, ktoré márovnaké náležitosti ako podanie v papierovej podobe s tým rozdielom, že podanie obsahujevšetko len v 1 exemplári a osvedčenému podpisu zodpovedá zaručený elektronický podpis(ZEP) s časovou pečiatkou. Všetky prílohy musia byť tiež v elektronickej forme opatrené ZEP.Okrem zmluvy možno elektronizáciu zabezpečiť skenovaním s opatrením elektronickej overo-vacej doložky a ZEP osoby oprávnenej na overovanie zákonom. Zmluvu samotnú len jej skeno-vaním previesť do elektronickej podoby možné nie je, pretože by nebola splnená podmienka

Zmeny súvisiace s elektronizácioukatastra nehnuteľností

13bulletinslovenskejadvokácie ČLÁNKY, ŠTÚDIE

ZEP s časovou pečiatkou toho z účastníkov, u ktorého osvedčený podpis vyžaduje § 42ods. 3 KZ.

Právne účinky elektronického podania sú viazané na jeho zaevidovanie v príslušnom registris vyznačením hodiny a minúty zaevidovania (§ 24 ods. 3 VV). Práve pre zásadu poradia zápisova používanie vládnej elektronickej podateľne s nevyhnutnosťou vstupu ľudského faktora doprocesu bolo potrebné upraviť pomerne neštandardným postupom okamih začatia konania prielektronickom návrhu. Zároveň sa odporúča pre rýchlejšiu komunikáciu s príslušným správnymorgánom uvádzať kontaktnú mailovú adresu v každom podaní, pretože ústredný portál verej-nej správy už ďalšiemu používateľovi neuvádza mailovú adresu odosielateľa a tak nastávajúproblémy s komunikáciou napr. generovaním VS pri poplatkoch a pod., kde operatívny mailovýkontakt predchádza zbytočnému prerušovaniu konania. Elektronizácia priniesla aj zníženiesprávnych poplatkov v katastrálnom konaní na 33 eur pri bežnom podaní a pri zrýchlenomkonaní na 130 eur.

Oznámením o zamýšľanom návrhu na vklad v § 30 ods. 3 zákona a § 24 ods. 1 VV malodôjsť k zjednodušeniu zápisu údajov do katastra ich generovaním priamo na tlačive, ktoré jeumiestnené na webovom sídle ÚGKK SR. Oznámenie sa nachádza na katasterportáli a poplat-kovo zvýhodňuje účastníka, ktorý ho zaslal v elektronickej podobe. Jeho podaná, vytlačenáa podpísaná podoba tvorí prílohu návrhu. V prípade, že k podaniu návrhu nedôjde, oznámeniesa po 90 dňoch automaticky zo systému vymaže. Poplatok sa znižuje o 15 eur za oznámenienezávisle od počtu úkonov, ktoré návrh obsahuje. Podľa § 24 ods. 5 VV sa však výhoda zníže-nia poplatku stráca, ak oznámenie nie je v súlade so zmluvou. Oznámenie má informatívnycharakter, nemá právne účinky, okrem zníženia správneho poplatku, ani vplyv na poradie zápi-sov. Ak sa podáva návrh na vklad elektronicky, oznámenie v papierovej podobe netvorí prílohunávrhu, ale sa uvedie priamo v návrhu číslom, pod ktorým bolo prijaté a ktoré je generovanéautomaticky.

Novela v § 69 ods. 3 uzákonila katasterportál ako verejne prístupné miesto v internetovejsieti, ktoré poskytuje údaje informatívneho charakteru a v ods. 4 umožnila legislatívne elektro-nicky poskytovať údaje na verejných listinách, ak v tejto forme existujú. Toto ustanovenie sícedáva legálny základ na elektronické poskytovanie údajov, dosiaľ však nie je zavedené v praxipre nedokonalé právne aj materiálne zabezpečenie elektronickej podoby verejných listín, ichopatrenia odtlačkami pečiatok, podpisovaním a doručovaním.

Do zákona bol v § 8 doplnený obsah listu vlastníctva (išlo o prevzatie úpravy z predchádzajúcejvykonávacej vyhlášky), bola vypustená osobitná evidencia dielov pri líniových alebo verejno-prospešných stavbách, spresnila sa pôsobnosť katastrálnej inšpekcie, uzákonila sa komisia naoverovanie spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad, vydanie a odňatie oprávnenia na tútospôsobilosť. V § 58 zákona sa zaviedlo konanie o zmene hranice katastrálneho územia, ktoréspočíva v zlúčení, rozdelení a oddelení katastrálnych území v jednej obci a menili sa ustanove-nia o obnove katastrálneho operátu. Všetky tieto zmeny sú z pohľadu bežného užívateľa ne-podstatné. Na prvý pohľad nenápadná, ale vo svojich dôsledkoch dôležitá zmena v § 68 ods. 5zákona umožňuje vstup do zbierky listín každodobému vlastníkovi rozšírením vstupu pre práv-neho predchodcu vlastníka. Aj keď doterajšie znenie nevylučovalo takýto výklad zákona,v praxi sa často stávalo, že prístup do zbierky listín bol umožnený len súčasnému vlastníkovia to len do listín, ktorých bol účastníkom. Počas roka sa uskutočnili dve zmeny § 69 ods. 4 zá-kona. Najprv bolo vypustené vydávanie listov vlastníctva s plombou. Po ostatnej novele účinnejod 1. mája 2010 sú opäť správami katastra listy vlastníctva s plombou vydávané v podobe výpi-su, na požiadanie aj ako kópia originálu (so všetkými predchádzajúcimi zmenami) vlastníkovialebo inej oprávnenej osobe alebo osobe oprávnenej podľa osobitného predpisu. K navráteniusa k predchádzajúcej úprave prispeli aj pripomienky advokátskej obce.

Vypustená bola záväznosť výmery parcely registra C v § 70 ods. 2. Výmera však stále ostávahodnoverným údajom katastra až do preukázania opaku.

Pre nejednotnosť postupu pri zmenách údajov o vlastníkoch, ktoré nemajú vplyv na vznik,zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam bola vo VV doplnená úprava (§ 43 ods. 2) v rámci

Ostatné zmeny týkajúce sa katastra

14 ČLÁNKY, ŠTÚDIEbulletin

slovenskejadvokácie

spravovania a aktualizácie katastrálneho operátu tak, že žiadosť o vykonanie zmeny obsahujepredmet zmeny a listinu preukazujúcu zmenu s tým, že listina nie je potrebná, ak je navrhovanázmena preukázaná z predloženého preukazu totožnosti. Odbúrava sa tým predkladanie po-tvrdení o trvalom pobyte, sobášneho listu a pod. Vypustením § 45 zákona sa odňala možnosťzapisovania dielov parciel a v súčasnosti sa odstraňujú diely parciel na správach katastra prira-dením parcelných čísiel k dielom, ktoré sa dajú presne definovať a u ostatných súčinnosťous vlastníkmi a oprávnenými osobami.

Všetky tieto zmeny mali za úlohu odstrániť niektoré už prežité spôsoby v osobitnom správ-nom konaní, jeho zosúladenie s novelizujúcim sa právnym poriadkom a, samozrejme, vytvore-nie legislatívnych predpokladov na zlepšenie informatizácie vo verejnej správe a elektronizáciukatastra ako celku. V procese elektronizácie určite vyvstane potreba ďalšej a presnejšej úpravy.Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o daň za prvé krôčiky zdokonalenia systému, ktorý máv konečnom dôsledku priniesť a nastoliť moderné trendy a uľahčiť účastníkom kontakt s verej-nou správou, je tento vývoj očakávaný. Aj napriek niektorým problémom sme s bezplatnýmkatastrerportálom jednými z mála v Európe, ktorí poskytujú bezplatne celý evidovaný rozsahkatastrálnych údajov.

S účinnosťou novely zákona o advokácii nadobudla v septembri 2009 účinnosť novela katas-trálneho zákona. Tým bola odštartovaná aj novelizácia vykonávacích predpisov, po ktorýchs účinnosťou od mája tohto roku prišlo k ešte jednej menšej novelizácii katastrálneho zákona.Autorka vo svojom príspevku komentuje zmeny, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom môžu týkaťpráce advokáta. Jednotlivé zmeny sú rozdelené do troch ucelených celkov: zmeny týkajúce sakatastra nehnuteľností a verejnosti, zmeny podľa typov zápisov a zmeny súvisiace s elektroni-záciou katastra nehnuteľností.

The amendment to the Land Registration Act took effect on the effective date of the amend-ment to the Legal Profession Act in September 2009 as a result whereof amendments to otherimplementing rules had to be made, including one minor amendment to the Land RegistrationAct in May 2010. The author comments on changes which may affect lawyers' work in any res-pect. Individual changes are divided into three coherent units: changes concerning the LandRegistry and the public, changes reflecting individual forms of registration and changes relatedto the electronization of the Land Registry.

Mit Wirksamkeit der Novelle des Rechtsanwaltschaftsgesetzes ist im September 2009 auch dieNovelle des Katastergesetzes rechtskräftig geworden. Dadurch wurde auch die Novellierungvon Ausführungsvorschriften in die Wege geleitet, nach welcher mit Wirksamkeit ab Mai diesesJahres noch eine kleinere Novellierung des Katastergesetzes durchgeführt wurde. Die Autorinkommentiert in ihrem Beitrag Änderungen, die auf die Arbeit des Rechtsanwalts irgendwie aus-wirken können. Die einzelnen Änderungen sind in drei vollständige Einheiten aufgeteilt: dieÄnderungen betreffend das Katasteramt und die Öffentlichkeit, die Änderungen je nach einzel-nen Einverleibungsarten und die Änderungen in Zusammenhang mit der Elektronisierung desKatasteramtes.

RESUMÉ

SUMMARY

ZUSAMMENFASSUNG

Zmeny v katastri nehnuteľností vo svetle ich ročnej existencie

Changes in the Land Registry – One Year On

Änderungen im Katasteramt im Licht deren einjährigen Bestehens

15bulletinslovenskejadvokácie ČLÁNKY, ŠTÚDIE

„Požadovanýpodiel“voveciachzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva

Mgr. Martin Bicko

Vo vyhláške MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb treba brať osobitne zreteľ na § 10 ods. 5. Uvedený § znie:

Pri vyčísľovaní trov právneho zastupo-vania pri zrušení a vyporiadaní podielovéhospoluvlastníctva často vznikajú rozdielnea sporné výklady spojenia „požadovaný po-diel“. Už spomínaná vyhláška a ani jej dôvo-dová správa alebo komentáre k nej nedefinu-jú tento sporný pojem ktorý je možné vysvet-ľovať rôzne, (a aj sa v praxi vysvetľuje rôzne),čo má nepochybne výrazný vplyv na určeniesprávnej výšky tarifnej hodnoty a následneaj výpočtu odmeny advokáta. Najčastejší vý-klad daného pojmu si dovolím uviesť na prí-klade. Nehnuteľnosť je v podielovom spolu-vlastníctve dvoch vlastníkov, každý po jednejpolovici. Hodnota nehnuteľnosti je jeden mi-lión eur. Jeden zo spoluvlastníkov (navrhova-

teľ zastúpený advokátom), podá návrh na vyporiadanie a zrušenie podielového spoluvlastníc-tva k predmetnej nehnuteľnosti. Požaduje, aby súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporia-dal ho tak, že nehnuteľnosť prikáže do vlastníctva navrhovateľovi a zaviaže ho zaplatiť hodnotupodielu zistenú znalcom v konaní (reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné). Taký-to návrh umožňuje § 142 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník).

Z uvedeného možno logickým výkladom dospieť k záveru, že požadovaným podielom v tom-to prípade bude jedna polovica nehnuteľnosti (podiel jedna polovica v hodnote 500 000 eur)t. j. tarifná hodnota bude teda 500 000 eur a táto sa použije na výpočet odmeny advokáta.Pri takomto spore (ak uvažujeme, že konanie sa skončí na prvom pojednávaní na prvom stupnia uskutočnia sa tri úkony t. j. príprava a prevzatie, napísanie žaloby a účasť na pojednávaní) budeodmena advokáta vo výške 4267,59 eur bez DPH a RP. V tomto prípade sa teda za

považuje podiel vo výške jednej polovice, ktorú vlastní odporca. Takýto výklad bol apli-kovaný v uznesení Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 5Co/189/2009- 219.

Ďalší výklad sporného pojmu, ktorý sa v praxi používa, opäť uvediem na rovnakom skutko-vom prípade s tým, že aplikujem doslovný výklad pojmu To znamená, žeza požadovaný podiel sa považuje čo navrhovateľ požaduje. V tomto prípade ide o nadobud-nutie vlastníctva k celej veci takým spôsobom, že súd prizná podiel odporcu navrhovateľovi

„Vo veciach zrušeniaa vyporiadania podielového spoluvlastníctva je tarifnou hodnotou cena požadovaného podielu.“

„požadovanýpodiel“

„požadovaný podiel“.

1

16 ČLÁNKY, ŠTÚDIEbulletin

slovenskejadvokácie

V právnej praxi sa často vyskytujú spory o zrušenie a vyporiadanie podielového spolu-vlastníctva. Predmetom týchto sporov býva často značná majetková hodnota. Advokátje oprávnený pri zastupovaní navrhovateľov vyúčtovať si trovy právneho zastupovania.Spôsob určenia a výšku odmeny pri takomto zastupovaní upravuje vyhláška MS SRč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

1 Ak nedôjde k dohode, zrušíspoluvlastníctvo a vykonávyporiadanie na návrh nie-ktorého spoluvlastníka súd.Prihliadne pritom na veľkosťpodielov a na účelné využi-tie veci. Ak nie je rozdelenieveci dobre možné, prikážesúd vec za primeranúnáhradu jednému aleboviacerým spoluvlastníkom;prihliadne pritom na to, abysa vec mohla účelne využiťa na násilné správaniepodielového spoluvlastníkavoči ostatným spoluvlastní-kom.

Mgr. Martin Bickovyštudoval Právnickúfakultu Univerzity PavlaJozefa Šafárika v Koši-ciach. Popri štúdiu pôso-bil ako právny asistentv advokátskej kancelárii.

V súčasnosti pracuje ako advokátsky konci-pient a venuje sa najmä občianskemu právuso zameraní najmä na problematiku v oblastinehnuteľností. Okrem toho je externý dokto-rand na fakulte práva Paneurópskej vysokejškoly v Bratislave.

a zaviaže ho zaplatiť cenu podielu určenú znalcom. Získa teda vlastníctvo celej veci (požadujenadobudnúť celú vec). Odmena advokáta by vychádzala z tarifnej hodnoty 1 000 000 eur(cena celej veci a ak uvažujeme, že konanie sa skončí na prvom pojednávaní na prvom stupnia uskutočnia sa tri úkony t. j. príprava a prevzatie, napísanie žaloby a účasť na pojednávaní)činila by 7 275 eur bez DPH a RP. Takýto výklad bol použitý pri rozhodovaní o výške odmenyadvokáta vo veci zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva na Krajskom súde v Trenčíne. V uve-denej veci súd v uznesení pod spis. zn. 17Co/287/2008 zo dňa 26. 5. 2009 vyriekol nasledov-ný názor:

Uvedený názor korešponduje aj s výkladom v poplatkovom zákone (§ 7 ods. 9 zákonač. 71/1992 Zb.). Z výkladu je zrejmé, že

Pre porovnanie a načrtnutie budúcej možnej úpravy u nás si dovolím poukázať na úpravudanej problematiky na území ČR, kde je princíp odmeňovania advokáta vo veciach zrušeniaa vyporiadania podielového spoluvlastníctva obdobný ako v podmienkach SR. Odmenu advo-káta upravuje vyhláška MS ČR č. 177 zo dňa 4. júna 1996 (advokátní tarif). Z § 8 ods. 5 vyhláškyvyplýva

Ako vidno, uvedená vyhláška konkrétne rieši viacero mož-ností zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a je teda málo pravdepodobné, žev praxi dôjde k rozdielnemu výkladu a aplikácii daného ustanovenia a následne k rozdielnemuurčeniu výšky odmeny advokáta v spore.

V závere si dovolím vysloviť svoj názor. Spomenuté výklady a aplikácia sporného pojmu spô-sobuje v aplikačnej praxi zmätok. Vyčísľovanie a rozhodovanie o trovách právneho zastúpeniavo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nepochybne predstavuje dô-ležitý a každodenný moment výkonu advokácie a súdnictva. Je nepochybné, že ide o diamet-rálne odlišné názory a o závažnú otázku, s ktorou sa advokáti a súdy bežne stretávajú. Akovidno z uvedených príkladov, takéto rozporné aplikovanie daného pojmu spôsobuje aj značnýrozdiel v odmene advokáta. Bolo by namieste, aby v záujme nepoškodzovania klientov a zjed-notenia postupu v prípadoch vyčísľovania trov právneho zastúpenia pri zrušení a vyporiadaníspoluvlastníctva došlo k jednotnému výkladu sporného pojmu a k jednotnejaplikačnej praxi uvedeného ustanovenia. Osobne sa prikláňam k citovanému názoru použi-tého aj v komentári k § 7 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. Tento názor považujem za logický, máoporu v zákone a neprieči sa dobrým mravom.

Predmetom tohto článku je poukázanie na súčasnú právnu úpravu odmeňovania advokátovv zastupovaní vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Autor sa za-meriava najmä na diametrálne odlišný výklad a aplikovanie dôležitého ustanovenia vyhlášky

„Je potrebné ustáliť, čo treba rozumieť pod pojmom „cena požadovaného podielu“.S výkladom, že ide len o cenu podielu ďalšieho spoluvlastníka, ktorú navrhovateľ žiada, aby mubol prikázaný v rámci vyporiadania, sa odvolací súd nestotožňuje. V dôsledku takéhoto výkladuby potom v prípade, ak by vyporiadanie bolo vykonané podľa prvej modality ust. § 142 ods. 1 OZ– rozdelenie veci, by nebolo z čoho určiť tarifnú odmenu, keďže navrhovateľ nežiada podiel ďal-šieho spoluvlastníka. Analogická situácia by bola aj v prípade, ak vec žiadny z účastníkov nechce.Podľa názoru odvolacieho súdu pojem „cena požadovaného podielu“ znamená, že cenou preúčely tarifnej odmeny bude to, čo navrhovateľ v rámci zrušenia a vyporiadania podielového spo-luvlastníctva požaduje, teda ak žiada, aby celá vec mu bola prikázaná do vlastníctva, potomzákladom bude cena celej veci. Ak bude žiadať rozdelenie veci podľa podielov, vtedy cenoubude cena jeho podielu.“

„hodnota predmetu konania je daná hodnotou veci,o vlastníctvo ktorej ide. Hodnota vlastníctva je totožná s hodnotou veci, o vlastníctvo ktorej ide.Je teda správne, ak v prípade, že sa navrhovateľ domáha určenia svojho vlastníctva k veci, beriesa za základ poplatku cena tejto veci. (RC 14/76)“.

„Ve věcech zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví se vychází z ceny celé věcipo odečtení ceny podílu klienta, směřuje-li návrh na přikázání věci klientovi nebo v případě návr-hu na prodej věci. Směřuje-li návrh na přikázání věci ostatním spoluvlastníkům, vychází se z cenycelé věci po odečtení ceny podílu ostatních spoluvlastníků. V případě návrhu na reálné rozdělenívěci se vychází z ceny celé věci.“

de lege ferenda

2

3

RESUMÉ

„Požadovaný podiel“ vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

2 Horváth, E.:

Bratislava : Iura Edition2006.

3 Horváth, E.:

Bratislava : Iura Edition2006.

Zákon o súd-nych poplatkoch – komen-tár.

Zákon o súd-nych poplatkoch – komen-tár.

17bulletinslovenskejadvokácie ČLÁNKY, ŠTÚDIE

18 ČLÁNKY, ŠTÚDIEbulletin

slovenskejadvokácie

MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.V závere článku pre porovnanie prináša právnu úpravu v ČR a navrhuje jej možnú právnu úpra-vu v podmienkach SR.

The article deals with legal rules currently applicable to the attorney fees charged for the repre-sentation of clients in the cases concerning cancellation and distribution of the communityproperty. The author focuses mainly on a diametrically different interpretation and applicationof the important provision of Regulation of the Slovak Ministry of Justice No. 655/2004 onAttorneys' Fees and Reimbursements for the Provision of Legal Services. At the end, he com-pares legal rules applicable in the Czech Republic, and proposes their application

in the Slovak Republic.

Das Ziel dieses Artikels ist, auf die derzeitige Rechtsregelung der Entlohnung des Rechtsanwal-tes bei Vertretung in den Fällen der Auflösung und Auseinandersetzung des anteiligen Miteigen-tums hinzuweisen. Ich konzentriere mich insbesondere auf die diametral unterschiedliche Aus-legung und Anwendung der wichtigen Bestimmung der Erlassung 655/2004 des Ministeriumsder Slowakischen Republik über die Anwaltskosten für Rechtsdienstleistungen. Am Ende mei-nes Artikels führe ich vergleichsweise die Rechtsregelung der Tschechischen Republik an undschlage ihre eventuelle rechtliche Regelung unter den Bedingungen der Slowaki-schen Republik vor.

de lege ferenda

de lege feren-da

de lege ferenda

SUMMARY

ZUSAMMENFASSUNG

"Equitable Share" in the Cases Concerning Cancellationand Distribution of the Community Property

„Der beanspruchte Anteil“ bei Auflösungund Auseinandersetzung des anteiligen Miteigentums

Limitácianáhradyškodyvobchodnompráve

prof. JUDr. Oľga Ovečková, DrSc.

1Kontraktuálna limitácia náhrady škody

Kontraktuálna limitácia rozsahu náhrady škody je v odbornej literatúre a aplikačnej praxi dlho-dobo pertraktovaná, pričom sa vyskytujú mnohé nejasnosti a celkom protichodné názory. Tútootázku považujeme za dôležitú nielen z hľadiska teoretického, ale najmä právno-aplikačného.Nejednoznačná odpoveď, či možno alebonemožno limitovať výšku náhrady škody pod-poruje stav právnej neistoty, ktorý zvýrazňujefakt, že dosiaľ sa k tejto otázke zásadnejšie ne-vyjadrila ani rozhodovacia prax slovenskýchsúdov a jednoznačne ani judikatúra českýchsúdov.

Ide v zásade o dva aspekty tejto otázky:potrebnosť limitácie náhrady škody v ob-chodných vzťahoch ako aj prípustnosť kon-traktuálnej limitácie .

pravdepodobne netreba podrobnejšie dokazovať a rozsiahlejšie obhajovať. Na prvý pohľad jezrejmé, že práve v obchodných vzťahoch vznikajú často situácie, kedy je potrebné už pri uza-vieraní zmluvy pamätať na dohodu o limitovaní náhrady potenciálnej škody, čo spravidla vyplý-va z charakteru samého plnenia. Takými sú napríklad dodávky nových technológií, rozsiahle in-vestičné dodávky, ale aj výskumné práce a iné. Ide o plnenia, ktoré sú rizikové v tom zmysle, žepri uplatnení zákazu limitovania náhrady škody by to v konkrétnych prípadoch často znamena-lo pre dodávateľa (zhotoviteľa) taký záväzok, ktorý svojím rozsahom nezodpovedá ekonomic-kej motivácii pripravovaného či už realizovaného zmluvného vzťahu.

Limitácia náhrady škody dohodou zmluvných strán sa celkom bežne uplatňuje v medziná-rodnom obchode, kde sa veľmi často vylučuje z rozsahu náhrady škody pri rizikových kontrak-toch ušlý zisk. Aj Princípy medzinárodných obchodných zmlúv UNIDROIT umožňujú za urči-tých podmienok zmluvnú limitáciu rozsahu náhrady škody.

treba vysvetliť podrob-nejšie. Vo svojej podstate ide o problém rozsahu náhrady škody. Bezpochyby, vzhľadom nareštitučnú funkciu náhrady škody, medzi výškou náhrady škody a rozsahom spôsobenej škodyje bezprostredná spätosť. Platí všeobecná zásada, že náhrada škody má v zmysle § 379 Ob-chodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) reštituovať všetku škodu, t. j. skutočnú škodu

a ušlý zisk Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej

de lege lataVecnúpotrebnosťkontraktuálnej limitá-

cie náhrady škody v obchodných vzťahoch

Prípustnosť kontraktuálnej limitácie náhrady škody

1

de lege lata

(damnumemergens) (lucrum cessans).

Limitácia náhrady škody je obmedzenie, stanovenie limitu rozsahu náhrady škodydohodou strán v tom zmysle, že ak jedna z nich spôsobí druhej strane škodu,nebude povinná uhradiť ju všetku, ale len dohodnutú čiastku (do určitého limitu).Pritom ide o dohodu uzavretú ex ante, teda nielen pred vznikom škody,ale aj pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.Vyjadrenie limitu môže mať rôznu podobu, nie len vyjadrenie pevnou čiastkou.

1 Vích, J.:

Ekonóm, č. 18/1996.

Limitace škodyv mezinárodním obchodu.

prof. JUDr. Oľga Ovečková, DrSc.pôsobí ako vedecká pracovníčka v Ústaveštátu a práva SAV. Externe učí na Právnickej

fakulte Paneurópskejvysokej školy. Vykonávaadvokátsku prax. Je zapí-saná v zozname advoká-tov Slovenskej advokát-skej komory a Českejadvokátskej komory.

19bulletinslovenskejadvokácie ČLÁNKY, ŠTÚDIE

strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany(§ 380 ObZ).

Ako z každej zásady, aj z tejto existuje viacero výnimiek, ktoré znamenajú odchýlku od po-vinnosti uhradiť všetku spôsobenú škodu. Niekedy takúto výnimku upravuje priamo zákon,prípadne zákon pripúšťa zmluvné obmedzenie nároku na náhradu škody.

predovšetkým prostredníctvom. Ustanovenie § 379 ObZ z povinnosti nahradiť škodu vylučuje škodu pred-

vídateľnú, t. j. takú, ktorú v čase vzniku záväzku povinná strana poznala ako možný dôsledokporušenia svojej povinnosti, alebo, ktorá bola v tom čase ako takýto dôsledok predvídateľná.Tým je limitovaný rozsah náhrady škody. Obmedzenie rozsahu náhrady škody prostredníctvompredvídateľnosti možnosti vzniku škody plní funkciu korekcie rizika v obchodných vzťahocha pozná ho aj Konvencia OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovarov (čl. 74).

Na rozsah náhrady škody má tiež vplyv (§ 376, 382a § 384 ObZ), ktoré majú kogentný charakter (pozri § 263 ObZ). Vo všeobecnosti ide o plne-nie povinností, ktoré majú pôsobiť preventívne voči možnému vzniku škody. Ak poškodenýporuší jemu uloženú preventívnu povinnosť, znižuje sa jeho nárok na náhradu škody. Vylúčenieobmedzenia rozsahu náhrady škody prostredníctvom uvedených ustanovení je neprípustnévzhľadom na ich kogentnosť. Takáto dohoda strán by bola neplatná.

Určité špecifiká na určenie rozsahu náhrady škody vymedzuje Obchodný zákonník aj preniektoré osobitné prípady (§ 440 ods. 1, § 469 a 624).

Na druhej strane v Obchodnom zákonníku nájdeme aj ustanovenia, ktoré zakazujú tak vy-lúčenie, ako aj obmedzenie zodpovednosti (§ 135a ods. 4, § 194 ods. 8, § 243a ods. 3).

To znamená, že limitovanie rozsahu náhrady škody závisí od vôle zmluvných strán a spájasa s možnosťou určitej korekcie rizika. Ide v podstate o dva spôsoby takejto limitácie: o spros-tredkovanú možnosť limitácie alebo priamu možnosť limitácie.

, závislou od do-hody zmluvných strán, je jej , ktorým je

. Je síce pravdou, ako argumentuje K. Eliáš, že na zaplatenie zmluvnej pokutynezaväzuje vznik škody sám o sebe, ale iný právny dôvod a že ani hlavnou, ani jedinou funk-ciou zmluvnej pokuty nie je funkcia paušalizovanej náhrady škody. To však nič nemení na tom,že zákon umožňuje prostredníctvom zmluvného inštitútu celkom reálne v konkrétnom prípadelimitovať rozsah náhrady škody. Či zmluvné strany túto možnosť využijú, závisí od ich vôle, lebovyužitie tejto možnosti sa zakladá na ich dohode.

Aj prostredníctvom inštitútu možno dosiahnuť limitáciu náhrady škodydohodou strán vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia § 727 ObZ.

Pre úplnosť spomenieme aj niektoré ďalšie sprostredkované (nie priame) možnosti strándohodou limitovať rozsah náhrady škody tam, kde im to zákon umožňuje.

Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia § 374 ods. 1. ObZ môžu strany zmluvne rozšíriťvýpočet a tým zúžiť zodpovednosť budúceho škodcua teda aj obmedziť rozsah náhrady škody. Môžu tiež zmluvne zmeniť (obmedziť) zodpoved-nosť za škodu tým, že dohodnú zodpovednosť podmienenú zavinením, prípadne prezumova-ným zavinením, čím tiež v konečnom efekte obmedzia rozsah budúcej škody.

Dohodnutie liberačných dôvodov nad rozsah dispozitívneho ustanovenia § 374 ObZ týmobmedzenie rozsahu náhrady škody niekedy tiež považuje za vzdanie sa práva na náhradu ško-dy. Napríklad aj český judikát odvolacieho súdu, ktorý judikoval, že z kogentného ustanovenia§ 386 ods. 1 ObZ vyplýva, že nemožno dohodnúť iné liberačné dôvody ako tie, ktoré usta-novuje § 374 ods. 1 ObZ. Najvyšší súd, ako súd dovolací, správne uvedený názor odmietolv nasledujúcom stanovisku:

Ak by sme všetky dispozitívne ustanovenia, ktoré upravujú náhradu škody posudzovali akouvedený odvolací súd, teda prostredníctvom § 386 ods. 1 ObZ, dospeli by sme k takému roz-sahu kogentnosti v tejto úprave, ktorá by bola nezmyselná a neudržateľná.

a) Zákon priamo limituje rozsah náhrady škody predví-dateľnosti škody

porušenie preventívnych povinností

b) Zákon pripúšťa limitovanie rozsahu náhrady škody aj v rámci voľnosti kontrahova-nia.

ba) Sprostredkovanou možnosťou limitovania rozsahu náhrady škodylimitácia prostredníctvom iného právneho inštitútu

zmluvná pokuta

sľubu odškodnenia

okolností vylučujúcich zodpovednosť

2

3

ex ante

„Dojednanie o iných liberačných dôvodoch, ako tie, ktoré vyplývajúz ustanovení § 374 ods. 1, 2 ObZ, nie je v rozpore s ustanovením § 386 ObZ. Podľa tohto ustano-venia sa nemožno vzdať nároku na náhradu škody pred porušením povinnosti, z ktorého môžeškoda vzniknúť. Za vzdanie sa nároku na náhradu škody však nemožno požadovať dohodu stráno inom vymedzení liberačných dôvodov“.

2 Eliáš, K.:

Podni-kateľ a právo č. 2/2000,s. 11–12.

3 Rozsudok Najvyššieho súduČeskej republiky z 30. sep-tembra 2008, sp. zn. 32Odo 739/2006. Obchod-něprávní revue č. 6/2009,s. 168 a nasl.

Smluvní pokutaz pohledu teorie, právníúpravy a judikatúry.

20 ČLÁNKY, ŠTÚDIEbulletin

slovenskejadvokácie

Najvýznamnejšou a. Pri tejto možnosti kontraktuálnej

limitácie náhrady škody vychádzame z nasledujúcich dôvodov.Pri úvahách o limitácii rozsahu náhrady škody dohodou strán treba rešpektovať, že ustanove-

nia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú rozsah náhrady škody, majú dispozitívny charakter(§ 379, 380). Z toho vyplýva, že zmluvným stranám zákon umožňuje dohodou modifikovať roz-sah náhrady škody rôznym spôsobom. Možno sa dohodnúť, že v prípade vzniku škody sa budeuhrádzať len skutočná škoda a nie aj ušlý zisk, a to aj v prípade, že tento by v dôsledku škodnejudalosti vznikol. Môžu tiež dohodou vylúčiť z hradenia skutočnej škody náklady, ktoré by poško-dená strana musela vynaložiť v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Možno tiež rôznymspôsobom obmedziť rozsah budúcej skutočnej škody, prípadne rozsah budúceho ušlého zisku.

Pripomíname, že zmluvné strany môžu dohodou rozsah náhrady škody nielen obmedziť, aleaj rozšíriť tým, že vylúčia zákonnú limitáciu rozsahu náhrady škody (§ 379 ObZ), ktorá spočívav náhrade iba škody predvídateľnej.

Na prvý pohľad by sa zdalo, že uvedenej aplikácii dispozitívneho ustanovenia § 379 ObZmôžu brániť kogentné ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)a § 386 ods. 1 ObZ.

Ustanovenie § 574 ods. 2 OZ vyjadruje zásadu, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv,ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná (§ 39 OZ). Z hľadiska našej problematikymôžeme hovoriť o všeobecnom zákaze limitácie náhrady škody.

Druhým kogentným ustanovením je § 386 ods. 1 ObZ, ktorý zakazuje vzdať sa nárokuna náhradu škody pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.

Rozdiel medzi všeobecným zákazom vzdania sa práva obsiahnutým v § 574 ods. 2 OZa špeciálnou (osobitnou) úpravou viažucou sa na náhradu škody obsiahnutou v § 386 ods. 1ObZ je v tom, že hoci obe ustanovenia vychádzajú z toho, že práva sa nemožno vopred vzdať,ustanovenie § 574 ods. 2 OZ za rozhodujúci považuje okamih vzniku práva a ustanovenie§ 386 ods. 1 ObZ zase okamih porušenia povinnosti. Po porušení povinnosti, aj keď ešte nie jezrejmé, či toto porušenie má za následok vznik škody, sa strany môžu dohodnúť o vzdaní sapráva na náhradu škody.

Ustanovenie § 574 ods. 2 OZ je a ustanovenie § 386 ods. 1 ObZ je vo vzťahuk tomuto ustanoveniu Problémy sú aj napriek tomu s jeho výkladom, či zákaz ob-siahnutý v § 386 ods. 1 ObZ treba chápať tak, že zakazuje vzdať sa len celého nároku na náhra-du škody, alebo zákaz sa týka aj vzdania sa časti nároku na náhradu škody. Podľa nášho názoruzákaz obsiahnutý v § 386 ods. 1 ObZ sa týka len vzdania sa nároku na náhradu škody ako celkua nie obmedzenia jej výšky, resp. rozsahu.

Sme toho názoru, že dikcia tohto ustanovenia nebráni stranám pri dojednávaní obchodnejtransakcie, s ktorou je spojené obzvlášť veľké riziko, aby si v zmluve obmedzili výšku náhradyškody, ktorú bude treba nahradiť v prípade porušenia zmluvnej povinnosti a vzniku škody.V takom prípade platí zmluvné dojednanie, že náhrada škody môže predstavovať najviac sumuurčenú v zmluve.

Možno konštatovať, že ustanovenie § 574 ods. 2 OZ, vzhľadom na osobitnú úpravu§ 386 ods. 1 ObZ, pokiaľ ide o možnosť limitácie náhrady škody, sa neuplatní.

Ustanovenie § 574 ods. 2 OZ sa neuplatní ani vo väzbe s dispozitívnym ustanovením§ 379 ObZ, lebo aj tu ide o

Pokiaľ ide o vzťah dispozitívneho ustanovenia § 379 ObZ a kogentného ustanovenia § 386ods. 1 ObZ nemožno ho vykladať tak, že kogentný charakter § 386 ods. 1 ObZ bráni dispozi-tívnemu nakladaniu s rozsahom náhrady škody v zmysle § 379 ObZ. Preto dispozitívne ustano-venie § 379 ObZ ani v spojení s kogentným ustanovením § 386 ods. 1 ObZ nevylučuje právostrán dohodnúť si limitáciu prípadnej náhrady škody.

Uvedené stanovisko zastávame dlhodobo a viackrát sme ho v minulosti prezentovali, či užverbálne alebo aj písomne vo viacerých prácach.

Okrem už uvedených argumentov v prospech možnosti obmedzenia rozsahu náhradyškody dohodou zmluvných strán, ktoré považujeme za rozhodujúce, možno podporne uviesťaj ďalšie. Takými sú ustanovenia zákona, kde

.

bb) priamou možnosťou limitácie rozsahu náhrady škody je dohodastrán v súvislosti s dispozitívnym ustanovením § 379 ObZ

Dohoda o limitácii náhrady škody jedovoleným výkonom dispozičného práva.

zákonodarca zakazuje nielenvylúčenie, ale aj obmedzenie rozsahu zodpovednosti za škodu

ex ante

lex generalislex specialis.

lex specialis.

4

expressis verbis

4 Ovečková, O.:

Právny obzorč. 6/2000, s. 439 a nasl.;Ovečková, O.:

Bratislava : IuraEdition 2004, s. 156 a nasl.;Ovečková, O. a kol.:

Bratis-lava : Iura Edition 2005,s. 187–188; Ovečková, O.a kol.:

Bratislava : IuraEdition 2008, s. 220;Ovečková, O.:

In: Pocta Miloši Tomsovi.Plzeň : Aleš Čeněk, s. r. o.2006, s. 300 a nasl.;Ovečková, O.:

In: 12. Slovenské dniObchodneho práva. Zbor-ník. Bratislava : Slovenskáadvokátska komora 2006, s.62 a nasl.; Ovečková, O. –Žitňanská, L. a kol.:

Bra-tislava : Iura Edition 2010,s. 171 a nasl.

Vybranéproblémy zmluvnej zodpo-vednosti v obchodnompráve.

Zmluvnápokuta.

Ob-chodný zákonník. Komen-tár 2. Prvé vydanie.

Obchodný zákon-ník. Komentár 2. Druhévydanie.

Limitovanierozsahu náhrady škodyv obchodných vzťahoch.

Vybrané vý-kladové a aplikačné otázkyprávnej úpravy obchod-ných záväzkových vzťa-hov.

Základyobchodného práva 2.

21bulletinslovenskejadvokácie ČLÁNKY, ŠTÚDIE

Ako príklad možno uviesť právnu úpravu zodpovednosti štatutárnych orgánov, resp. členovštatutárnych orgánov spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 135a ods. 4 ObZ), v akciovej spo-ločnosti (§ 194 ods. 8 ObZ) a družstve (§ 243a ods. 3 ObZ). V uvedených prípadoch zákonkogentnými ustanoveniami zakazuje uzavretie dohody o zodpo-vednosti za škodu. Robí tak preto, lebo kogentné ustanovenie § 386 ods. 1 v rámci všeobecnejúpravy náhrad škody v Obchodnom zákonníku síce zakazuje vzdať sa nároku na náhradu ško-dy, ale ide tu len o zákaz vylúčenia, ale nie obmedzenia zodpovednosti za škodu. Ustanovenia,ktoré zakazujú tak vylúčenie, ako aj obmedzenie zodpovednosti členov štatutárnych orgánovuvedených obchodných spoločností sú osobitnou úpravou vo vzťahu k všeobecnému ustano-veniu § 386 ods. 1 ObZ a budú sa aplikovať len pre vzťahy medzi spoločnosťou, resp. druž-stvom a členmi ich štatutárnych orgánov.

Takým je aj ustanovenie § 8 zákona č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenúvadným výrobkom. Toto ustanovenie nazvané

ustanovuje: „Zodpovednosť výrobcu za škodu spôsobenú vadným výrobkom nemožnovopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť“.

Ďalším príkladom je ustanovenie § 53 ods. 4 písm. d OZ, ktoré vymedzuje a ako neprijateľ-nú podmienku v spotrebiteľských zmluvách uvádza ustanovenie, ktoré

práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu.V uvedených príkladoch, či už v Obchodnom zákonníku, v Občianskom zákonníku alebo

v inom zákone, dal zákonodarca jasne najavo, že nepripúšťa možnosť dohody ani o vylúčení,ani o obmedzení náhrady škody. Je teda zrejmé, že zákonodarca používa rozdielnu a celkomjednoznačnú dikciu na vyjadrenie zákazu vylúčenia (nie jej obmedzenia) zodpovednosti za ško-du, resp. nároku na náhradu škody ako celku (§ 386 ods. 1 ObZ) a zákazu tak vylúčenia, ako ajobmedzenia zodpovednosti za škodu (napr. § 135a ods. 4, § 194 ods. 8, § 243a ods. 3 ObZ).

Na základe dispozitívneho charakteru právnej úpravy nemožno však vyvodiť záver, že zmluvnéstrany môžu rozsah náhrady škody ľubovoľne obmedziť. Zmluvná sloboda ani v tomto prípadenie je bezbrehá. Bránia tomu niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

Na prvom mieste je to kogentné ustanovenie § 386 ods. 1 ObZ, ktoré zakazuje vzdať sanároku na náhradu škody pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť. V tejtosúvislosti je výstižné, že toto kogentné ustanovenie kladie tých ustano-vení, ktoré upravujú rozsah náhrady škody. Teda nezakazuje rozsah náhrady škody dohodoustrán obmedziť, lebo táto možnosť vyplýva z dispozitívnosti ustanovení upravujúcich rozsahnáhrady škody, ale zakazuje, aby sa zmluvné strany vzdali svojho práva, resp. nárokuna náhradu škody ako celku. Zároveň tiež zakazuje, aby dohoda o úprave rozsahu náhrady ško-dy mala taký charakter, že by znamenala vzdanie sa celého nároku na náhradu škody v zmysle§ 386 ods. 1 ObZ.

Sú však aj ďalšie ustanovenia, ktoré bránia prekročiť medze dispozitívnosti ustanovení, ktoréupravujú rozsah náhrady škody. Môže ísť o dva prípady.

V prvom prípade nemožno obmedziť rozsah náhrady škody v konkrétnom prípade takneprimerane, aby výška náhrady škody bola obmedzená takým spôsobom (dohodnutie ibasymbolickej sumy), že by to znamenalo

. Išlo by o právny úkon, ktorý sa svojím obsahom priečizákonu. Takáto dohoda by preto bola v zmysle § 39 OZ neplatná.

O druhý prípad by išlo vtedy, ak dohoda o limitovanie rozsahu náhrady škody nebude sícev rozpore s kogentným ustanovením § 386 ods. 1 ObZ, ale bude v konkrétnom prípade odpo-rovať zásadám poctivého obchodného styku. Dohodu v tomto prípade nepostihne sankcianeplatnosti, ale zákon takémuto výkonu práva neposkytuje právnu ochranu, a preto súd výkonpráva odoprie (§ 265).

vylúčení alebo obmedzení

Zákaz vylúčenia alebo obmedzenia zodpoved-nosti

vylučuje alebo obme-dzuje

medze dispozitívnosti

obchádzanie zákazu vzdania sa nároku na náhraduškody pred porušením povinnosti

2Medze kontraktuálnej limitácienáhrady škody

5

ex ante

5 Pelikánová, I.:

Praha : LINDE 1998,s. 458.

6 Kopáč, L.:Praha : PRO-

SPEKTRUM 1993, s. 285;Marek, K.:

Ekonomč. 51/1995, s. 63;Marek, K.:

Bulletin advo-kacie, č. 3/2005;Marek, K.:

Justičnárevue č. 12/2009, s. 1392;Hándl, J.:

Právní rádceč. 6/1995, s. 13;Pelikánová, I.:

Praha : LINDE 1998,s. 458;Šilhan, J.:

Praha : BECK 2007,s. 16 a nasl.

Komentářk obchodnímu zákoníku.3. díl.

Obchodní kon-trakty I.

Limitace náhra-dy škody (podle obchod-ního zákoníku).

K limitaci náhra-dy škody podle obchodní-ho zákoníka.

Poznámka k li-mitaci náhrady škody(podle českého obchod-ního zákoníku).

Omezení nárokuna náhradu škody doho-dou stran.

Komentářk obchodnímu zákoníku3. díl.

Náhrada škodyv obchodních vztazícha možnosti její smluvní li-mitace.

22 ČLÁNKY, ŠTÚDIEbulletin

slovenskejadvokácie

V tomto zmysle treba chápať medze dispozitívnosti ustanovení upravujúcich rozsah náhradyškody.

Nami zastávaný názor však nie je jediný a nie je ani jednoznačne prijímaný. Vzhľadom na to,že diskusia na túto tému sa dlhodobo vedie v odborných časopisoch v Čechách, budeme savenovať najskôr jej.

je založená na dvoch protichodných názoroch.Na jednej strane je názor vychádzajúci z dispozitívnosti právnej úpravy Obchodného zákon-

níka o rozsahu náhrady škody a zároveň výkladu kogentného ustanovenia § 386 ods. 1 ObZ,ktoré sa týka iba vylúčenia celého nároku na náhradu škody, a nie obmedzenia jej výšky.

Iní dôvodia v prospech uvedeného názoru aj tým, že ak je miera nevôle účastníkov právnychvzťahov (resp. dispozitívnosť právnej úpravy) v obchodnom práve všeobecne vyššia ako vo vše-obecnom práve občianskom, nie je dôvod, aby bola limitácia náhrady škody podľa Obchodné-ho zákonníka – na rozdiel od úpravy Občianskeho zákonníka – vylúčená.

Názor, že nemožno limitovať výšku náhrady škody, je aj podľa J. Dědiča neprípustným obme-dzením zmluvnej slobody, pre ktoré nemožno nájsť žiadny rozumný dôvod. Jednotlivé excesysú riešiteľné korektívom dobrých mravov a poctivého obchodného styku.

Aj S. Plíva považuje dohodou limitovaný rozsah náhrady škody uzavretou pred porušenímpovinnosti zásadne za dovolenú na základe skúmania vzťahu kogentného ustanovenia § 386ods. 1 ObZ a § 379 ObZ.

V niektorých prácach síce nenájdeme jednoznačné stanovisko v prospech prípustnosti limi-tácie rozsahu náhrady škody dohodou strán, ale z celkového kontextu je zrejmé, že sa skôr klonív prospech takejto limitácie. Tak Beckov komentár k Obchodnému zákonníku informuje o proti-chodnosti názorov na výklad ustanovenia § 386 ods. 1 a uvádza: „V medzinárodnom obchodesa zmluvné obmedzenie nároku na náhradu škody pripúšťa. To hovorí popri argumentoch uve-dených pre druhý názor (rozumej v prospech limitovania rozsahu škody; poznámka autorky) naprijatie tohto druhého názoru. Rozhodujúce však bude až stanovisko, ktoré v tejto veci zaujmúsúdy. Vrchný súd v Prahe sa v niekoľkých rozhodnutiach priklonil k hore uvedenému druhémunázoru. Zásadné rozhodnutie Najvyššieho súdu v tejto veci zatiaľ chýba.“

Na druhej strane je výklad, v zmysle ktorého § 386 ods. 1 ObZ znamená absolútny zákazvzdania sa čo len časti nároku na náhradu škody Tým je zároveň vylúčená aj limitácianáhrady škody pred porušením povinnosti.

Niektorí, aj keď nepripúšťali zmluvnú limitáciu náhrady pred porušením povin-nosti, z ktorej môže škoda vzniknúť uznávali, že absolútny zákaz zmluvnej limitácie náhradyškody je prísne opatrenie a z hľadiska považujú za rozumné takéto limitovanienáhrady škody pripustiť.

Vzhľadom na to, že tento názor prezentovali mienkotvorní autori (K. Eliáš, J. Bejček) spočiat-ku prevažoval nimi zastávaný názor. Postupne názor, že výšku náhrady škody dohodoustrán nie je možné limitovať jeho zástancovia prehodnotili. K. Eliáš ako argumentv prospech zmluvnej limitácie náhrady škody uviedol, že ustanovenie § 574 ods. 2 OZ sa v prí-pade § 379 ObZ nemôže presadiť, „lebo z jeho dispozitivity treba dovodiť, že ide o

ktorý stranám nebráni dohodnúť, že bude hradená len skutočná škoda alebo len ušlý zisk,poprípade, že škoda bude hradená do určitej dohodnutej výšky“. Zaujal preto stanovisko, že jenamieste revidovať tendencie k výkladom ustanovenia § 376 ObZ ako by bolo kogentné, žetoto ustanovenie ani v spojení s kogentným ustanovením § 386 ods. 1 ObZ nevylučuje právostrán dohodnúť si, že rozsah prípadnej náhrady škody bude obmedzený.

Zmluvné strany majú teda možnosť, za predpokladu rešpektovania určitých medzí,aj dohodou limitovať výšku náhrady škody a to teda predtým, ako bolaporušená povinnosť, v dôsledku ktorého vznikla škoda.

a) Diskusia v Českej republike

de lege lata ex ante,

3Vývoj názorov na kontraktuálnu limitáciunáhrady škody s prihliadnutím na judikatúru

6

7

8

9

10

11

12

13

ex ante.

de lege lata

de lege ferenda

ex antede lege lata

lex specia-lis,

7 Dědič, J. – Čech, P.:

Právní rádce č. 11/2008.

8 Dědič, J. In:

Právní rozhledyč. 24/2009, s. 4.

9 Plíva, S.:

Praha : ASPI 2009, s. 148a nasl.

10 Tomsa, M. In: Štenglová– Plíva – Tomsa a kol.:

Praha :C. H. BECK 2006, s. 1118.

11 Eliáš, K.:

Praha :LINDE 2004, s. 666;Bejček, J. In: Bejček, J. –Eliáš, K. – Raban, P. a kol.:

Praha : C. H. BECK2003, s. 122;Bejček, J.:

In: X. Kar-lovarské právnické dny.Praha : LINDE 2000, s. 33.

12 Bejček, J. In: Bejček, J. –Eliáš, K. – Raban, P. a kol.:

Praha : C. H. BECK2003, s. 122.

13 Eliáš, K.:

In:12. Slovenské dni obchod-ného práva. Bratislava, Slo-venská advokátska komora2006, s. 28;Eliáš, K.

In:

Bisde eadem re aneb dvakráto tomtéž a pokaždé jinak.

Náhrada škodyv judikatúře Nejvyššíhosoudu. Mimořádnapříloha.

Obchodní závaz-kové vztahy. 2. vydání.

Obchodní zákoník. Ko-mentář. 11. vydání.

Obchodní záko-ník. Praktické pznámkovévydání. 4. vydání.

Kurs obchodního práva.Obchodní závazky. 3. vy-dání.

Nad interpretač-ními úskalími odpověd-nosti za škodu v obchod-ních vztazích.

Kurz obchodního práva.Obchodní závazky. 3. vy-dání.

Obsah, spôsoba rozsah náhrady škodyv súkromnom práve.

Debata k okruhuč. 1. Záznam z 3. odborné-ho sympózia Najvyššiehosúdu ČR.http://jinepravo.blogspot.com/2010/01/zaznam-z-3-odborneho-symposia.html.

23bulletinslovenskejadvokácie ČLÁNKY, ŠTÚDIE

To však neznamená, že názory na zmluvnú limitáciu náhrady škody sú v Čechách jednotné.Je však pravdou, že v súčasnosti v právnej náuke výrazne prevažuje názor, ktorý uprednostňujemožnosť limitácie náhrady škody Potvrdilo to aj odborné sympózium Najvyššiehosúdu ČR na tému „Náhrada škody v judikatúre Najvyššieho súdu“, ktoré sa konalo v Prahev júni 2009.

nie je jednotná v názore podporujúcom možnosť zmluvnej limitácie ná-hrady škody.

V prospech prípustnosti limitovania rozsahu náhrady škody judikoval ako prvý Rozhodcov-ský súd pri Hospodárskej komore Českej republiky a Agrárnej komore Českej republiky, v kto-rom sa uvádza:

Názor rozhodcovského súdu uznávajúci oprávnenosť zmluvných strán obmedziť dohodounárok na náhradu škody považujeme za správny.

Zmluvné dojednania, ktoré obmedzujú rozsah všetkej škody, ktorá v budúcnosti môževzniknúť, sú v obchodných zmluvách bežné, lebo vyplývajú z potrieb obchodných vzťahov.Ani reštriktívny výklad § 386 ods. 1 ObZ nie je preto namieste.

Aj všeobecné súdy použili judikát, ktorý na podporu limitácie náhrady škody uvádza:

Zároveň však bolo judikované aj záporné stanovisko k možnosti limitácie náhrady škody,v ktorom sa uvádza:

Uvedený judikát vyvolal veľký rozruch v českej odbornej verejnosti, čo sa prejavilo aj naspomínanom 3. odbornom sympóziu o náhrade škody v judikatúre Najvyššieho súdu ČR. Uká-zalo sa, že zrejme v súčasnosti všetci predstavitelia právnej náuky obchodného práva zastávajúprávny názor pripúšťajúci zmluvnú limitáciu náhrady škody Stanovisko uvedenév judikáte na sympóziu podporila podľa publikovaného Zborníka príspevkov z 3. odbornéhosympózia Najvyššieho súdu ČR len jedna predstaviteľka právnej praxe, ktorá pripomenula, že

limitácia náhrady škody v obchodnom práve by mala byť zakotvená.Najvyšší súd v reakcii na diskusiu k uvedenému judikátu zotrval na stanovisku v ňom vyjad-

renom s tým, že pokiaľ ide o korektív v použití § 39 OZ a posúdením príslušného právnehoúkonu z hľadiska dobrých mravov, prípadne § 265 ObZ a výkonom práva v rozpore zo zása-dami poctivého obchodného styku, išlo by o veľmi komplikované spory.

Uvedený argument ani netreba ako neprijateľný komentovať.

k problematike zmluvnej limitácie náhrady škody malaodlišný priebeh ako v Českej republike. Predovšetkým nebola a ani nie je taká intenzívna.Okrem publikácií uvedených v poznámke č. 4 sa len málo autorov zaoberalo touto otázkou. Aktak aj urobili, išlo poväčšine len o priklonenie sa k niektorému z názorov bez dôslednejšej argu-mentácie.

de lege lata.

„Pokiaľ by z dohodnutých zmluvných podmienok malo vyplývať, že jej neprislú-cha nárok na náhradu vecnej škody, také dojednanie by nebolo platné pre rozpor s donucujúcimustanovením § 386 ods. 1 ObZ, podľa ktorého sa nároku na náhradu škody nemožno vzdať predporušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť. Obmedzenie nároku na náhradu škodyvšak prípustné je“.

„Roz-sah náhrady škody, t. j. určenie výšky náhrady škody, je upravený v § 379 ObZ, ktorý nie je uvede-ný medzi taxatívne vymenovanými ustanoveniami v § 263 ObZ, teda sa jedná o ustanovenie dis-pozitívneho charakteru. Dohodou môže byť pre určitý prípad rozsah škody, ktorá sa nahrádza,určená inak, odchylne od právnej úpravy uvedenej v § 379 ObZ, tak ako to bolo v posudzovanomprípade“.

„V článku VI. 1 zmluvy o poskytovaní právnej služby dohodli účastníci limitá-ciu náhrady škody spôsobenej žalovanej konaním či opomenutím žalobcov na čiastku 1 mil. Kč.Podľa § 386 ods. 1 ObZ platí, že nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušenímpovinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť. Vzhľadom na to, že podľa § 263 ods. 1 ObZ ideo kogentné ustanovenie, je predmetné dojednanie účastníkov o obmedzení nároku žalovanej nanáhradu škody spôsobenej porušením povinnosti žalobcom neplatné pre rozpor s týmto ustano-vením (ide samozrejme o čiastočnú /čiastkovú/ neplatnosť zmluvy, bez toho, aby tým bol dot-knutý zostávajúci rozsah zmluvy). Tento záver nemôže ovplyvniť ani existencia druhého názoruna limitáciu náhrady škody v obchodných vzťahoch vychádzajúce z dispozitívnosti ustanovení§ 379 ObZ upravujúceho rozsah náhrady škody, podľa ktorého by bola možná len dohoda o urči-tom obmedzení primerane okolnostiam daného prípadu a obchodného vzťahu pri ich hodnotenípodľa zásad poctivého obchodného styku“.

de lege lata.

de lege ferenda

14

15

16

17

18

Česká judikatúra

b) Diskusia v Slovenskej republike

14 Pozri:

Právní rozhledy č. 24/2009;ako aj:

,s. 1 a nasl.

15 Rozhodnutie rozhodcov-ského súdu pri Hospodár-skej komore Českej repub-liky a Agrárnej komore Čes-kej republiky (Rsp 31/96).Retrospektíva III. Rozhodčísoud, s. 12.

16 Rozsudok Najvyššiehosúdu ČR z 23. apríla 2007,sp. zn. 32 Odo 235/2006.

17 Rozsudok Najvyššiehosúdu ČR z 27. marca 2008,sp. zn. 32 Odo 1651/2005.Právní rozhledy č. 24/2009.Mimořádna příloha, s. 1a nasl.

18 Právní rozhledy č. 24/2009.Mimořádna příloha s. 7.

Sborník příspěvkúze 3. odborného sympo-sia. Mimořádá příloha.

http//jinepravo.blogspot.com/2010/01/zaznam-z-3-odborneho-symposia.html

www.nsoud.cz.

24 ČLÁNKY, ŠTÚDIEbulletin

slovenskejadvokácie

Tak Komentár k Obchodnému zákonníku J. Suchožu a kol. sa touto otázkou vôbec neza-oberá.

Iný Komentár k Obchodnému zákonníku M. Patakyová a kol. uvádza pri § 386, že na inter-pretáciu tohto ustanovenia nie je jednotný názor, ale v zásade je možné sa prikloniť k názoru,podľa ktorého o vzdanie sa práva pôjde len vtedy, keď sa oprávnená osoba vzdá práva na ná-hradu škody v celom rozsahu. Dôvody bližšie nevysvetľuje.

Stručne sa otázkou zmluvnej limitácie náhrady škody zaoberá aj D. Jakubovič, ktorý svoj práv-ny názor vyjadril jednoznačne tak, že ustanovenie § 386 ods. 1 ObZ nezakazuje iba zrieknutiesa (t. j. úplné vzdanie sa) nároku na náhradu škody, ale i čiastočné vzdanie sa tohto nároku.

Napokon sa limitáciou náhrady škody v širších súvislostiach v súkromnom práve zaoberalM. Števček. Pokiaľ ide o limitáciu náhrady škody zmluvným dojednaním, ktorú autor nazývalimitáciou náhrady škody v užšom zmysle, zaujal jednoznačne odmietavé stanovisko. Považujeju za neprípustnú tak z normatívneho hľadiska, ako aj z hľadiska právno-filozofického.

Aj z uvedeného prehľadu vidno, že problematike limitácie náhrady škody sa na Slovenskuv odbornej spisbe nevenovala sústredenejšia pozornosť. Navyše, zdá sa, že na rozdiel od českejodbornej verejnosti, slovenská odborná spisba sa do značnej miery kloní k názoru odmieta-júceho kontraktuálnu limitáciu náhrady škody a niektorí autori ajNejednoznačná odpoveď na túto otázku podporuje stav právnej neistoty, ktorý je zvýraznenýaj tým, že dosiaľ sa k tejto otázke na Slovensku zásadnejšie nevyjadrila ani rozhodovacia praxsúdov.

Nejednotnosť výkladu a aplikácie ustanovení § 379 a § 386 ods. 1 ObZ, ako aj absencia judi-katúry v tomto smere často iniciuje požiadavku novelizácie ustanovení o náhrade škody v tomzmysle, aby boli jasne ustanovené pravidlá možnosti zmluvnej limitácie náhrady škody predporušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť. Dôvodí sa právnou neistotou nielenv obchodno-právnych, ale aj v ekonomických vzťahoch a potrebnosťou takejto úpravy.

ide o riešenie dvoch súvisiacich požiadaviek.Na prvom mieste ide o

. Jedni požadujú, aby prípustnosť zmluvnej limitácie náhrady škoda bola v zákonevyjadrená výslovne. Iní dôvodia, že to je možné vyvodiť z charakteru súkromného práva ako dis-pozitívnej právnej úpravy, z čoho vyplýva aj všeobecná prípustnosť zmluvnej limitácie náhradyškody. Domnievame sa, že nie je potrebné výslovne ustanoviť všeobecnú prípustnosť zmluvnejlimitácie náhrady škody. Stačí možnosť jej odvodenia z celkového charakteru právnej úpravy.

Druhou požiadavkou je, abyaspoň vo všeobecnej rovine a

ObZ a tým odstrániť pochybnosti o možnosti prí-pustnosti limitácie náhrady škody boli tak na Slovensku ako aj v Čechách.

Na Slovensku to bol v roku 2009 poslanecký návrh novely Obchodného zákonníka, ktorámala zaviesť výslovnú možnosť limitácie náhrady škody. Dohoda strán bola v návrhu viazanánielen na písomnú formu, ale aj na podmienku úradného osvedčenia pravosti podpisov, čomalo dosvedčiť, že zmluvné strany sa k limitácii náhrady škody dobrovoľne zaviazali. Zároveňnávrh novely umožňoval, za predpokladu, že dohoda strán je pre ktorúkoľvek stranu neprime-raná, alebo vzhľadom na povahu záväzkového vzťahu neštandardná, aby súd mohol na návrhtakúto dohodu zrušiť. Evidentne išlo o návrh nedomyslený, ktorý neriešil celú problematikulimitácie náhrady škody. V parlamente preto tento poslanecký návrh neuspel už v prvom čítaní.

V Čechách v roku 2008 v rámci rozsiahlejšej novely Obchodného zákonníka bola navrhnutáaj zmena ustanovenia § 263 v tom zmysle, že naďalej bude kogentným ustanovením z § 386iba odsek druhý, zatiaľ čo prvý odsek bude vyňatý z výpočtu kogentných ustanovení a tým sajeho charakter zmení na dispozitívny. Aj toto riešenie narazilo na mnohé úskalia a ako také boloodmietnuté. Ustanovenie § 386 ods. 1 zostalo aj naďalej bez zmeny.

19

20

21

22

de lege lata de lege ferenda.

De lege ferenda

4Limitácia náhrady škody de lege ferenda

spôsob vyjadrenia požiadavky prípustnosti zmluvnej limitácie ná-hrady škody

zákon formuloval podmienky, za ktorých je zmluvná limi-tácia náhrady škody prípustná upravil prípady, v ktorýchje limitácia škody vylúčená alebo obmedzená.

Pokusy novelizovať ustanovenie § 386

19 Suchoža, J. a kol.:

Bratislava : Eurounion 2007,s. 662.

20 Patakyová, M. a kol.:

Praha :C. H. BECK 2010, s. 885.

21 Jakubovič, D.:Bratislava : Epos

2006, s. 173.

22 Števček, M.:

Notitiae ex Academia Bra-tislavensi Iurisprudentiae,I/2007, s. 119 a nasl.

Obchod-ný zákonník a súvisiacepredpisy. Komentár.

Ob-chodný zákonník. Komen-tár. 3. vydanie.

Záväzkovéprávo.

Limitácianáhrady škody – pohľad(rýdzo) civilistický.

25bulletinslovenskejadvokácie ČLÁNKY, ŠTÚDIE

Komplexnejšie otázku právnej úpravy zmluvnej limitácie náhrady škody rieši. Vychádza z toho, že požiadavku prípustnosti zmluvnej limitácie ná-

hrady škody pred porušením povinnosti nie je potrebné výslovne v zákone upraviť, lebo jedno-značne vyplýva z textu zákona. Návrh neprebral pravidlo, že neplatné sú všetky dohody, kto-rými sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti (kogentne upravená v § 574ods. 2 platného OZ).

Všeobecná zásada prípustnosti limitácie náhrady škody je obmedzená resp. modifikovanáv jednotlivých zákonom ustanovených prípadoch (§ 2759 návrhu). Neprihliada sa na dojedna-nie, ktoré vopred vylučuje alebo obmedzuje povinnosť náhrady ujmy spôsobenej človeku najeho prirodzených právach, alebo spôsobenej úmyselne alebo z hrubej nedbalosti. Neprihliadasa ani na dojednanie, ktoré vopred vylučuje alebo obmedzuje právo slabšej strany na náhraduakejkoľvek ujmy. V týchto prípadoch sa práva na náhradu nedá ani platne vzdať.

Návrh v tejto súvislosti osobitne zdôrazňuje zmluvnú formu vzdania sa alebo obmedzenianáhrady škody a ustanovuje, že ak niekto oznámi (jednostranný právny úkon), že svoju povin-nosť na náhrade ujmy voči iným osobám vylučuje alebo obmedzuje, neprihliada sa k tomu. Akto však urobí ešte pred vznikom ujmy, môže byť takéto oznámenie posudzované ako varovaniepred nebezpečenstvom (§ 2757 návrhu). Tým sa vylučuje možnosť platne sa zbaviť povinnostihradiť škodu prehlásením samého škodcu.

S otázkou limitácie náhrady škody súvisí aj. Túto otázku v súčasnosti upravuje ustanovenie § 574 ods. 2 OZ, podľa ktorého je

dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, neplatná. Uve-dené ustanovenie zabraňuje limitácii náhrady škody v občianskoprávnych vzťahoch. Často saním však argumentuje aj pri odmietaní limitácie náhrady škody v obchodnoprávnych vzťahoch.Napokon aj J. Bejček uvádza, že uvedené ustanovenie ho veľmi ovplyvnilo v úvahách o limitáciináhrady škody.

Vzťahom tohto ustanovenia a ustanovení § 386 ods. 1 a § 379 ObZ sme sa už zaoberali.Treba však upozorniť na spornosť výkladu tohto všeobecného pravidla ako aj jehozákonného vyjadrenia

Pokiaľ ide o historickú genézu takéhoto všeobecného zákazu, treba pripomenúť, že v na-šom právnom poriadku sa tento zákaz objavil až v Občianskom zákonníku z roku 1964 (§ 91ods. 2 účinný do 31. 12. 1991). Do jeho prijatia vzdanie sa práva, ktoré môže vzniknúť v budúc-nosti bolo možné a zákon upravoval len jednotlivé prípady, kde to bolo vylúčené.

Veľká novela Občianskeho zákonníka z roku 1991 tento všeobecný zákaz neprehodnotilaa prevzala ho do ustanovenia § 574 ods. 2. Toto ustanovenie sa však ukázalo ako spornýmvzhľadom na zásadné zmeny v prístupe k súkromnému právu po roku 1989. Všeobecný zákazvzdania sa práva, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti sa stále viac a viac dostáva do konfliktuso zásadou autonómie vôle pri jej presadzovaní ako východiska právnej regulácie v súkromno-právnych vzťahoch. Prejavuje sa to najmä v tom, že ustanovenie § 574 ods. 2 OZ kogentnezakazuje stranám, aby sa platne dohodli, že určité práva ktoré môžu potenciálne vzniknúť,nevzniknú. Namiesto toho, aby zákonodarca autonómiu vôle obmedzoval, ak je takéto obme-dzenie racionálne odôvodnené.

Ustanovenie § 574 ods. 2 OZ je preto stále viac kritizované ako také, ktoré neadekvátnym,neprimeraným a neodôvodniteľným spôsobom neguje zásadu autonómie vôle. Aj všeobecnýzákaz vzdania sa práva, ktoré vznikne v budúcnosti pri rekodifikácii súkromného práva, pretonemá opodstatnenie.

Čo však so stavom kedy striktná aplikácia ustanovenia § 574 ods. 2 OZ môžespôsobovať nielen nepatričné oslabovanie zásady autonómie vôle zmluvných strán, ale môženarúšať aj ústavne konformný výklad (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR).

Predovšetkým má platiť, že ak uvedené ustanovenie ako kogentné ustanovenie obmedzujeautonómiu vôle zmluvných strán, treba ho vykladať reštriktívne a ústavne konformným spôso-bom. To potom znamená, že extenzívny výklad tohto ustanovenia je potrebné odmietnuť nie-len z uvedených dôvodov, ale aj preto, že ide o ustanovenie veľmi sporné.

V tejto súvislosti treba uvítať rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, ako súdu dovolacieho, ktorýv prípade aplikácie ustanovenia § 574 ods. 2 OZ rozhodol:

návrh českéhoObčianskeho zákonníka

problematika práv, ktoré môžu vzniknúť v bu-dúcnosti

23

24

25

26

de lege lata,de lege ferenda.

de lege lata,

„Neplatnosť vzdania sa budúcichpráv na základe dohody uzavretej podľa § 574 ods. 2 OZ, môže nastúpiť len ohľadne tých práv(budúcich nárokov), ktoré vzniknú na základe zákona alebo zmluvy, poprípade iných právnych

23

Plzeň : Vydavatelství a na-kladatelství Aleš Čeněk,s. r .o. 2009.

24 Bejček, J. In: Lasák, J.:

, s. 3.http://jinepravo.blogspot.com/2010/01/zaznam-z-3-odborneho-symposia.html.

25 Melzer, F. In: Eliáš, K. a kol.:

LINDE Praha,a. s., s. 1672 a nasl.;Salačová, M.:

Právo a podnikáníč. 12/1996.

26 Eliáš, K.:

12. Slovenské dni obchod-ného práva. Bratislava,Slovenská advokátskakomora 2006, s. 28.

Osnova občanského záko-níka. Osnova zákona o ob-chodních korporacích.

Záz-nam z 3. odborného sym-posia Nejvyššího souduČR

Občanský zákoník. Velkýakademický komentář.2. svazek.

Vzdaní sepráva, které může v bu-doucnu teprve vzniknout.

Obsah, způsoba rozsah náhrady škodyv súkromém právu.

26 ČLÁNKY, ŠTÚDIEbulletin

slovenskejadvokácie

skutočností, pričom vznik týchto práv je založený obligatórne. Tam, kde zákon pripúšťa dohodumedzi účastníkmi, ktorou možno určitú právnu úpravu modifikovať, či vylúčiť, nemožno ju kvali-fikovať ako neplatnú dohodu o vzdaní sa budúcich práv“.

de lege ferenda

de lege lata

de lege lata

de lege ferenda

de lege lata

delege ferenda

de lege lata

de lege ferenda

27

Na záver poznámok možno zhrnúť. Zákonná úprava kogentného zákazudohody, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti, ako aj všeobecnýzákaz zmluvnej limitácie náhrady škody nemá miesto v súkromnom práve. Prijateľnejšia je ces-ta právnej úpravy jednotlivých prípadov, v ktorých je potrebné autonómiu vôle strán obmedziť.S tým súvisí aj reštriktívny výklad § 574 ods. 2 OZ v hore uvedenom zmysle.

Príspevok sa zaoberá možnosťou limitácie náhrady škody dohodou zmluvných strán v obchod-nom práve z viacerých aspektov. Najskôr z pohľadu možnosti uvedenej limitácie ,pričom autorka dokumentuje svoj názor a jeho zdôvodnenie. Zároveň vysvetľuje medze kon-traktuálnej limitácie náhrady škody. Obsahom príspevku je aj podrobný vývoj názorov na prob-lematiku limitácie náhrady škody s prihliadnutím na judikatúru osobitne v Českej republikea v Slovenskej republike. Príspevok uzaviera pohľad na limitáciu náhrady škody .

The article deals with the possibility of limitations on the recovery of damages by the parties'agreement in commercial law from various aspects, first the possibility of the said limitations

in support of which the author expresses her opinion and explains the reasons.She at the same time explains the scope of contractual limitations on the recovery of damages.The article in a detail describes the development of views on the recovery limitations withregard to the case-law separately in the Czech Republic and Slovak Republic. At the end,

aspects of the limitation on the recovery of damages are discussed.

Der Beitrag befasst sich mit Möglichkeit der Schadenersatzlimitierung im Handelsrecht durchEinigung der Vertragsparteien von mehreren Sichtpunkten. Zuerst vom Sichtpunkt der mögli-chen angedeuteten Limitierung , wobei die Ansicht der Autorin dokumentiert undbegründet wird. Zugleich erklärt sie die Grenzen einer kontraktuellen Limitierung des Scha-denersatzes. Der Beitrag beinhaltet auch eine ausführliche Entwicklung der Anschauungenbetreffend die Problematik der Schadenersatzlimitierung unter Berücksichtigung der Rechts-sprechung besonders in der Tschechischen Republik und in der Slowakischen Republik. DerBeitrag wird mit Ansichtsnahme auf die Limitierung des Schadens beendet.

RESUMÉ

SUMMARY

ZUSAMMENFASSUNG

Limitácia náhrady škody v obchodnom práve

Limitations on the Recovery of Damages in Commercial Law

Beschränkung des Schadenersatzes im Handelsrecht

27 Rozsudok Najvyšieho súduČR z 30. mája 2007sp. zn. 28 Cdo 1222/2007.Soubor civilnich rozhodnutía stanovisek Nejvyššíhosoudu. C. H. Beck, č. sešituCD 6/2008, č. judikátuC 5279. Tak aj rozsudokNajvyššieho súdu ČRz 8. januára 2003,sp. zn. 29 Odo 645/2001.

27bulletinslovenskejadvokácie ČLÁNKY, ŠTÚDIE

Niekoľkopoznámokkzmluvnej limitácii náhradyškody

doc. JUDr. Anton Dulak, PhD.

Vo svojom príspevku chcem poukázať na problematiku, ktorá teoretikov obchodnéhopráva irituje prakticky odvtedy, čo bol v roku 1991 prijatý Obchodný zákonník.Problematika limitácie náhrady škody vyvolala na Slovensku a najmä v Českej republikerozsiahlu diskusiu. Poukážem aj na niektoré súvislosti, ktoré v diskusiách neodzneli vôbec,alebo zanikli v ďalších argumentoch.

Podstatu problému opätovne rozvírilo rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z marca 2008, v kto-rom súd rozhodol, že:

Začiatkom leta 2009 sa prípadom zaobe-ralo odborné sympózium, organizované podzáštitou Najvyššieho súdu ČR. Stretnutie zá-stupcov súdu s odbornou verejnosťou sa ve-novalo viacerým rozhodnutiam k náhradeškody. Výnimočnosť citovaného rozhodnutiasa prejavila aj v tom, že bolo zaradené hneďna úvod debát a k jeho obsahu sa vyjadrilonajviac diskutujúcich. Názory zúčastnenýchboli zverejnené v printovom médiu a aj nawebovej stránke.

Odborná rozprava poukázala na mnohéstránky danej problematiky. Poukazom nakogentnú povahu ustanovenia § 386 ods. 1ObZ sa diskusia neukončila a ani neobme-dzila. Naopak, názor senátu Najvyššieho sú-du ČR tu vyznel ako väčšinou neakceptova-ný.

Prevaha diskutujúcich sa vyslovila za mož-nosť obmedzenia náhrady škody. V primár-

nej rovine sa argumentovalo tvrdením, že obmedzenie zmluvnej voľnosti ustanovením § 386ods. 1 ObZ sa výhradne týka vylúčenia celého nároku na náhradu škody a nie čiastočného ob-medzenia náhrady. Iní považujú limitáciu náhrady škody za dohodu o rozsahu náhrady škody.Vzhľadom na to, že § 379 ObZ o rozsahu náhrady škody sa vo výpočte kogentných noriem(§ 263 ods. 1 ObZ) nenachádza, dôvodí sa, že Obchodný zákonník takéto dohody o modifiká-cii náhrady škody nevylučuje.

Argumenty za možnú limitáciu náhrady škody sa vidia aj v porovnaní s inštitútom zmluvnejpokuty, ktoré umožňuje stranám uzavierať dohody o paušalizovaní rozsahu spôsobenej škody.V zmysle tejto koncepcie má byť vzťah medzi právnou úpravou náhrady škody a zmluvnou po-kutou vnútorne konzistentný. To vedie k záveru o možnosti modifikácie rozsahu náhrady škody

1

2

3

„… Podle § 386 odst. 1 ObchZ platí, že nároku na náhradu škody se nelzevzdát před porušením povinnosti, z něhož může škoda vzniknout. Vzhledem k tomu, že se podle§ 263 odst. 1 ObchZ jedná o kogentní ustanovení, je předmětné ujednání účastníků o omezení ná-

roku žalované na náhradu škody způsobenéporušením povinností žalobci, neplatné prorozpor s tímto ustanovením...”

1 sp. zn. 32 Odo 1651/2005

2 Právní rozhledy 24/2009,Mimořádná příloha23. 12. 2009, s. 1–24.

3 Kopáč, L.:Praha : Pro-

spektrum 1993, s. 285.

Obchodní kon-trakty. I. dfl.

Doc. JUDr. Anton Dulak, PhD. je od r. 1985členom Katedry občianskeho práva na Práv-nickej fakulte Univerzity Komenského v Brati-slave. Svoj odborný záujem a vedeckú činnosťsústreďuje najmä na oblasť právnej úpravyzodpovednosti za škodu a právnu ochranu

spotrebiteľa. V rokoch1995 – 2000 pôsobil akonárodný expert v rámciprogramu PHARE zame-raného na aproximáciuniektorých oblastí európ-skeho práva. Je autorom

viacerých učebných pomôcok, odbornýchčlánkov a monografií publikovaných domaaj v zahraničí. V januári 2007 bol vymenovanýza člena rekodifikačnej komisie Ministerstvaspravodlivosti SR pre prípravu nového Ob-čianskeho zákonníka. Je členom Slovenskejadvokátskej komory.

28 ČLÁNKY, ŠTÚDIEbulletin

slovenskejadvokácie

v obchodnoprávnych vzťahov. Prípadné excesy spôsobené príliš extenzívnym výkladom zmluv-nej voľnosti by sa mali riešiť prostredníctvom zavedených právnych inštitútov, za aké sa v sú-kromnom práve považujú „dobré mravy” (§ 39 OZ) alebo zásady poctivého obchodnéhostyku (§ 265 ObZ).

Proti obmedzovaniu zmluvnej slobody ohľadom náhrady škody vyznieva aj predchádzajúcasúdna prax. Limitáciu škody podporuje napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 23. aprí-la 2007, osobitne rozsudok z 31. decembra 2007. Z oboch rozhodnutí síce plynú argumentyv prospech limitácie, avšak v prípade rozhodnutia z apríla 2007 je celkový dojem sporný. Totorozhodnutie totiž vydal ten istý senát Najvyššieho súdu ČR ako v prípade rozporného rozhod-nutia z roku 2008.

Namieste je tu ironicky ladená poznámka o schopnosti tohto senátu ovládať umenie tzv.t. j. súčasne zastávať dva protichodné, vzájomne sa vylučujúce názory.

Argumenty proti názoru Najvyššieho súdu ČR sa odvolávajú aj na širšie súvislosti, vrátane„neukotveného hodnotového systému” Obchodného zákonníka. Podľa Bejčka, ak ten istý kó-dex dovoľuje stranám kontrahovať ohľadom ceny, je neudržateľným, aby to isté právo bránilovoľne dojednávať aj ohľadom limitácie náhrady škody. Proti výhrade, že ustanovením § 386ObZ sa sleduje ochrana slabšej strany sa stavia argument v podobe iného rozhodnutia NS ČRo tom, že v obchodnoprávnych vzťahoch, a to aj keď sú ich subjekty vo vzájomnej ekonomic-kej alebo spoločenskej nerovnováhe, treba ctiť zásadu pevnosti dojednaných obchodnopráv-nych záväzkov a zásadu zmluvnej voľnosti...

Diskusia o možnosti limitácie náhrady škody v obchodnoprávnych vzťahoch sa tak vymykáz hraníc pozitívneho práva a vo svojej podstatnej časti zasahuje do základov súkromnopráv-neho práva. V spore je tak otázka, do akej miery presadzovať autonómiu vôle v súkromnopráv-nych vzťahoch a s akou intenzitou pripúšťať jej obmedzenia.

V príspevkoch, ktoré presadzujú limitáciu náhrady škody v obchodnoprávnych vzťahochsa nezriedka odkazuje na ustanovenie § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukazuje sa, žeide o významnú normu súkromného práva, ktorá chráni veriteľa pred následkami nerozváž-neho prehlásenia o vzdaní sa práv, ktoré majú vzniknúť v budúcnosti. Sankcia absolútnej ne-platnosti takýchto dohôd má byť dostatočným dôkazom, že v takýchto situáciách je záujmomspoločnosti vstupovať do súkromnoprávnych vzťahov a obmedzovať zmluvnú slobody jed-notlivca.

Argumentácia pozitívnym právom je nepochybne správna, avšak existujú pochybnosti, či ajnaďalej dôvodná. Letmý pohľad prezradí, že história tohto ustanovenia je krátka a dôvody jehoďalšej existencie pochybné. Tomuto konštatovaniu nezabráni ani skutočnosť, že po novele Ob-čianskeho zákonníka v roku 1991 (zákon č. 509/1991 Zb.) sa ustanovenie § 574 ods. 1 prevza-lo do Občianskeho zákonníka, od ktorého sa očakávalo, že bude dostatočne vyjadrovať zmenyv spoločenských a hospodárskych pomeroch po roku 1989.

V právnej histórii sa argumenty pre všeobecný zákaz limitácie nenachádzajú. Modifikáciunáhrady škody dohodou pripúšťal tak Občiansky zákonník z roku 1950, ako aj právo platné doroku 1950. Dôvody jeho existencie nenájdeme ani v rímskych digestách. Z tohto pohľadutreba úpravu obsiahnutú v pôvodnom kódexe (§ 91 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinnomdo 31. decembra 1991 a obdobné ustanovenie Zákonníka práce ) považovať skôr za výnimkuz dlhodobo akceptovaného pravidla. Podobný záver treba urobiť aj ohľadom návr-hov budúcich občianskych zákonníkov v Českej a Slovenskej republike, ktoré so zavedenímvšeobecného zákazu limitácie škody nepočítajú. To tiež neznamená, že dispozíciu neobme-dzujú, avšak len výnimočne, v konkrétnych prípadoch.

Dôvody zavedenia všeobecného zákazu vtedajšia právna náuka odôvodňovala veľmi struč-ne – snahou zabrániť nerozvážnemu konaniu subjektov občianskoprávnych vzťahov … tým, žetakáto ujma by bola v rozpore s pravidlami socialistického spolužitia. Ani neskoršia literatúrasa od názoru doc. Kratochvíla, označovaného za „otca občianskeho zákonníka z roku 1964”nijako neodlišovala. Dôvody takéhoto postoja sú do istej miery pochopiteľné, pretože v dobebudovania socialistickej spoločnosti by akýkoľvek argument o súkromnoprávnej autonómiinenašiel primeranú odozvu v oficiálnej ideológii, ktorá aj nákup bežného tovaru prehlasovalaza záujem spoločnosti na uspokojovaní potrieb občanov.

Už z uvedeného možno vyvodiť, že všeobecný zákaz modifikácie škody je v našom práveskôr výnimočný, navyše, spojený s etapou vývoja spoločnosti, pre ktorú bolo typickým potlá-

4 5

6

7

8

9 10

11

12

13

double-think,

lex ferenda –

4 Sp. zn. 32 Odo 235/2006.

5 Sp. Zn. 25 Cdo 2855/2004.Súd sa tu zaoberal zmluv-ným dojednaním o tzv.

t. j. dohode o tom, že ak byvznikla škoda, nárok sauplatní nie ako žaloba nanáhradu škody ale prijatímpoistného plnenia, z poist-nej zmluvy, ktorú sa leasin-gový nájomca zaviazaluzavrieť.

6 Pozri Števček, M.:

Notitiae, 2008, č. 1.

7 Sp. zn. 23 Odo 1742/2006.

8 Pozri Štenglová, l. – Plíva, S.– Tomsa, M. a kol.:

Praha : C. H. Beck 2009,s. 979. Podľa autorov totoustanovenie vyjadruje jed-nu zo základných zásad českého súkromného práva.

9 Pozri § 1444 ABGB.

10 Pozri Eliaš, K. In: Lasák, J.:

http://jinepravo.blogspot.com/2010/01/zaznam-z-3-odborneho-symposia.html[8/30/10 12:23:55 AM].

11 § 242 ods. 1 písm. czákona č. 65/1965 Zb.

12 Kratochvíl, Z.:Praha 1965,

s. 153.

13 Pozrihttp://jinepravo.blogspot.com/2010/01/zaznam-z-3-odborneho-symposia.html.

Collision damage waiver,

Limitácianáhrady škody – pohľad(rýdzo) civilistický.

Obchodní zákoník. Komentář.

Záznam z 3. Odbornéhosymposia Nejvyššíhosoudu ČR.

Nové občan-ské právo.

29bulletinslovenskejadvokácie ČLÁNKY, ŠTÚDIE

čanie zmluvnej autonómie konajúcich subjektov. Právna veda pred prijatím Občianskehozákonníka z roku 1964 nemala výhrady pri uznaní zmluvnej voľnosti ohľadom náhrady škody.Záujem sa skôr sústreďoval na hľadanie dôvodov, ktoré by obmedzenie dispozičnej voľnosti(ako výnimky z pravidla) ospravedlňovali. Tak Luby vo svojom diele „Prevencia a zodpoved-nosť” rieši, kedy poškodený môže svojím prejavom vôle (súhlasom) vylúčiť protiprávnosťsprávania škodcu a tým aj jeho povinnosť nahradiť škodu. Luby zásadne takýto prejav pripúšťa,avšak požaduje, aby išlo o privolenie osobitne kvalifikované, t. j. také, ktoré je výkonom neja-kého dispozičného oprávnenia privoľujúceho. Privolenie musí byť dovoleným výkonom dis-pozičného práva (s. 407), pričom prípadný nedostatok dispozičného oprávnenia môže byťdaný obmedzeniami v spoločenskom záujme. Primárne Luby obmedzuje práva osoby, len akide o udelenie privolenia na porušenie právneho pomeru – takým úkonom je napríklad zmluvao vylúčení zodpovednosti za úmyselné protiprávne spôsobenie škody

Následne Luby rozlišuje, na akých subjektívnych právach sa dispozičné oprávnenie zakladá,pričom kritériom je záujem spoločnosti o ich zachovaní. Z tohto pohľadu Luby ospravedlňuječiastočné obmedzenie dispozície pri osobných právach, akými sú právo na nedotknuteľnosťa ochranu života, telesnej neporušenosti, slobody, cti a pod. (s. 411). Pri majetkových právach(vecných aj obligačných) Luby žiadne osobitné výhrady neuvádza. Za kritérium aj tu považujezáujem spoločnosti na zachovaní určitých práv. Poplatný duchu doby z dispozičného opráv-nenia Luby vylučuje predmety socialistického vlastníctva a privolenie na nesplnenie alebonezachovanie záväzkov z hospodárskych zmlúv.

Na platnosť privolenia Luby požaduje, aby sa nepriečilo zákonu a všeobecnému záujmu(§ 36 OZ z roku 1950). Luby opakovane zdôrazňuje, že rozpor so všeobecným záujmom jedaný pri privolení k zásahu „… na život, prípadne na telesnú integritu alebo slobodu človeka...”.Luby síce pripúšťa takýto rozpor aj pri zásahu do majetku, ale tento obmedzuje len na situáciu,ak by privolenie so zásahom bolo v rozpore so spoločenským záujmom na jeho neporušenosti(s. 413).

Záverom možno konštatovať, že debaty o dispozičnej voľnosti pri náhrade škody budú istepokračovať aj po tom, čo legislatíva nájde dostatočne prijateľné riešenie. Z predchádzajúcehoby malo byť zrejmé, že v prípadoch ustanovení § 386 ods. 1 ObZ a najmä ustanovenia § 547ods. 2 OZ síce ide o platné právo, avšak ide o normy správania, ktoré dôvodne treba vykladaťinak, než za podmienok doby, kedy vznikali. Norma ako pravidlo správania má odrážať hod-noty, na ktorých je spoločnosť založená. Máme za to, že v súkromnoprávnych vzťahoch by saverejný záujem ako zásah do zmluvnej voľnosti mal prejavovať ojedinele, len v presne vyme-dzených prípadoch. Ako príklad takéhoto riešenia možno uviesť ustanovenie § 8 zákonač. 294/1999 Z. z., v ktorom sa hovorí, že zodpovednosť výrobcu za škodu spôsobenú vadnýmvýrobkom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť.

Aj pri absencii výslovného pravidla by malo byť zrejmé, že obmedzovanie subjektívnych právz dôvodu verejného záujmu má byť menej ospravedlniteľné pri vzťahoch založených zmluvounež tam, kde správanie subjektov upravujú kogentné ustanovenia zákona. Možno očakávať,že aj teória viac prispeje k potrebe rozlišovania zmluvnej a zákonnej zodpovednosti za škodua dostatočného odlišovania „protiprávnosti”, ak ide o porušenie práva zo zmluvy od prípadu,kedy bol porušený zákon. Doterajšie „jednotné” ponímanie zodpovednosti treba jednoduchopovažovať za zastarané, poplatné bývalým predstavám o úlohách a fungovaní práva v spoloč-nosti.

Príspevok sa venuje ustanoveniam Obchodného zákonníka, ktoré dlhodobo vyvolávajú sporo tom, či v obchodnoprávnych vzťahoch možno akceptovať dohody účastníkov o limitácií ná-

14

15

16

17

(pactum de dolo nonpraestando).

Príspevok autor predniesol na XVI. ročníku Slovenských dní obchodného práva.Z technických dôvodov nebol uverejnený vo vydanom zborníku z konferencie.

RESUMÉ

Niekoľko poznámok k zmluvnej limitácii náhrady škody

14 Luby, Š.:

Bratislava :Vydavateľstvo SAV 1958.

15 Tamtiež, s. 406.

16 Tamtiež, s. 408.

17 Tamtiež, s. 412–413.

Prevencia a zod-povednosť v občianskompráve. I. diel.

30 ČLÁNKY, ŠTÚDIEbulletin

slovenskejadvokácie

31bulletinslovenskejadvokácie ČLÁNKY, ŠTÚDIE

hrady škody. Autor poukazuje na postoje aplikačnej praxe vyjadrené predovšetkým v rozhod-nutiach Najvyšších súdov Českej a Slovenskej republiky, ako aj početné názory právnych teore-tikov. Konfrontáciou vyslovených názorov a s doplnením vlastnej argumentácie sa prikláňak tým názorom, ktoré rešpektujú voľnosť strán pri úprave právnych vzťahov založených zmluvou.

The article deals with relevant provisions of the Commercial Code that in the long-term per-spective raise disputes about whether the parties' agreement on the limitations on the recoveryof damages is acceptable in commercial relations. The author points to the views expressedmainly in judgements of the Supreme Courts in the Czech Republic and Slovak Republic aswell as to a number of opinions expressed mainly by legal theoreticians. Having confronteddifferent opinions and having added his own arguments the author favours those views, whichrespect the parties' freedom to govern their legal relations established by their contractualarrangements.

Der Beitrag widmet sich den Bestimmungen des Handelsgesetzbuches, die über einen längerenZeitraum Streit darüber auslösen, ob in den geschäftsrechtlichen Beziehungen die Verein-barung der Parteien zur Schadenersatzabgrenzung akzeptiert werden kann. Der Autor verweistauf Stellungnahmen aus praktischer Anwendung insbesondere in den Bescheiden der OberstenGerichte der Tschechischen und Slowakischen Republik sowie auf viele Anschauungen derRechtstheoretiker. Durch Konfrontation der geäußerten Meinungen und durch die Ergänzungum eigene Argumentation neigt er zu Ansichten, die die Freiheit der Parteien bei der Regelungder durch einen Vertrag gegründeten Beziehungen zu respektieren.

SUMMARY

ZUSAMMENFASSUNG

Some Remarks on the Contractual Limitations on the Recovery of Damages

Einige Bemerkungen zur vertraglichen Schadenersatzlimitierung

32 ČLÁNKY, ŠTÚDIEbulletin

slovenskejadvokácie

Uplatňovanieprogramuzhovievavosti (leniency)v Európskejúnii anaSlovensku

JUDr. Andrej Králik, LLM.

1Úvod

2Uplatňovanie programu na úrovni EÚ

Kartely sú najzávažnejším protisúťažným deliktom, majú zvlášť škodlivé hospodárske následkya zasahujú do individuálnej majetkovej sféry účastníkov na trhu. Deformujú trh, vedú k zvyšo-vaniu cien tovaru a služieb, plytvaniu verejných zdrojov, vytvárajú umelé bariéry na trhu, znižu-jú spotrebiteľskú voľbu, potláčajú inovácie, obmedzujú dopyt i výrobu. Často majú za následok

umelé vylúčenie konkurencie, zníženie poč-tu súťažiteľov na trhu a vytvorenie kolektívne-ho monopolu. Z týchto dôvodov sú kartelovédohody právom reprobované tak na úrovniEÚ, ako aj v Slovenskej republike.

Boj proti kartelom je značne obtiažnya naráža na celú škálu problémov. Zložitá jenajmä otázka odhalenia kartelu a zabezpe-čenia dôkazov. Účastníci tvrdých cenovýchkartelov spravidla vedia veľmi dobre o proti-právnosti svojho konania a sú s ňou uzrozu-mení. Činnosť kartelu sa preto uskutočňujev prísnej tajnosti, v záujme utajenia sa použí-vajú moderné komunikačné technológiea jeho účastníci zanechávajú za sebou mini-mum dôkazov.

Hlavným generátorom kartelových prípadov je program zhovievavosti (an.), ktorý sa na komunitárnej úrovni uplatňuje od roku 1996. Právnym základom leniency

programu je Oznámenie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch (ďalej„Oznámenie”). V rokoch 2002 a 2006 prešiel Leniency program úpravami, ktoré si vyžiadalaprax a potreba efektívnejšej aplikácie. Z hľadiska právnej povahy nie je Oznámenie právne

2

3

4

leniency

Leniency Program-me

K hlavným prioritám súťažnej politiky Európskej únie („EÚ”) i Slovenskej republikypatrí boj proti kartelovým dohodám. Kartely možno charakterizovať ako dohodyalebo zosúladené postupy medzi dvoma alebo viacerými konkurentmi, ktorých cieľomje skoordinovať svoje správanie na trhu alebo ovplyvniť svoje súťažné správanie.Ich cieľom alebo účinkom je vždy vylúčenie alebo obmedzenie hospodárskej súťaže.Účastníci kartelov si stanovujú nákupné alebo predajné ceny, prideľujú si kvóty,delia si medzi sebou trhy, koordinujú svoje postupy pri výberových konaniach.

1 Článok zaväzuje autora akosúkromnú osobu a nemusínevyhnutne zodpovedaťoficiálnym stanoviskámEurópskej komisie a Európ-skej únie.

2 Ucelený výklad o súťažnompráve EÚ možno nájsť tu:Karas, V. – Králik, A.:

Bratislava : Iura Edition2007, s. 371–441.

3 V rokoch 2002–2008prijala Komisia vyhlásenieo námietkach v 52 karte-lových prípadoch, pričomaž 46 z nich začalo na zá-klade informácií získanýchv rámci programu zhovie-vavosti.V období 1996–2008 bolona Komisiu podaných cel-kovo 411 žiadostí o úplnéoslobodenie alebo zníženiepokuty.

4 Úradný vestník EÚ,2006/C 298/11,08/12/2006, s. 17–22.

Európ-ske právo. 2. vydanie.

JUDr. Andrej Králik, LLM.1

V súčasnosti pôsobína Európskej komisii, kdesa venuje problematikehospodárskej súťažes dôrazom na kartelovéprípady. Do roku 2004

vykonával advokáciu na Slovensku. V rokoch2004–2007 pôsobil na Odvolacom senáteÚradu pre harmonizáciu vnútorného trhuso sídlom v Alicante. Prednáša na Právnickejfakulte Trnavskej univerzity, je autoromviacerých odborných publikácií zameranýchna právo Európskej únie.

záväzným prameňom práva EÚ. Ako sa však výslovne uvádza v jeho texte, ustanovenia Ozná-menia vyvolávajú legitímne očakávania, na ktoré sa dotknuté osoby môžu oprávnene spolie-hať. Prípadné porušenie jeho ustanovení Komisiou by mohlo byť kvalifikované ako porušenieprincípu legitímnych očakávaní, ktorý ako všeobecný právny princíp patrí medzi pramenepráva EÚ.

Podstatou programu zhovievavosti je poskytnutie úplného alebo čiastočného oslobodeniaod sankcie subjektu, ktorý (a) predloží relevantné informácie a dôkazy o existencii kartelu,o ktorom Komisia nemala do tej doby informácie; (b) prizná, že je účastníkom tejto dohody;a (c) počas ďalšieho konania aktívne spolupracuje s Komisiou. Na úrovni EÚ je program zho-vievavosti vysoko efektívnym nástrojom, ktorý umožňuje odhalenie kartelu, ukončenie jehočinnosti a sankcionovanie jeho účastníkov. Je prostriedkom, ktorý umožňuje súťažným orgá-nom získať dôkazy priamo od účastníka kartelu.

Z hľadiska generálnej prevencie je ambíciou súťažných orgánov vykonávať svoju činnosť tak,aby súťažiteľov, ktorí zvažujú svoju účasť na protiprávnom správaní, dostatočne odradili. Prog-ram zhovievavosti výrazne prispieva k posilneniu demotivačného (odstrašujúceho) účinku. De-motivačný faktor má tri základné zložky: (i) výška sankcie, (ii) miera rizika odhalenia právom re-probovaného správania a (iii) zvýšené náklady na zosnovanie a utajenie protiprávneho správa-nia. Z praxe však vyplýva, že odstrašujúci účinok je založený nielen na miere pravdepodobnostiodhalenia protiprávneho správania zo strany súťažiteľov a výške, či závažnosti potenciálnychsankcií, ale aj na úspešnosti vyšetrovania súťažných orgánov, najmä na výsledkoch vyšetrovaní

Program zhovievavosti je k už existujúcim kartelom významným destabilizačným fak-torom, pretože spôsobuje zvýšenú nedôveru medzi páchateľmi vyvolanú tým, že pri jeho uplat-ňovaní existuje možnosť, že jeden z účastníkov kartelu požiada o imunitu a vystaví tak ostatnýchriziku vysokých pokút, súkromnoprávnym nárokom osôb dotknutých kartelom (najmä odbera-telia, dodávatelia, spotrebitelia) a v závislosti od jurisdikcie aj trestnoprávnym dôsledkom.

Oslobodenie od pokuty možno udeliť, ak podnik prizná Komisii svoju účasť na karteli a akoprvý predloží informácie a dôkazy, ktoré Komisii umožnia vykonať cielenú inšpekciu (an.

) v súvislosti s kartelom (bod 8 písm. a Oznámenia) alebo zistiť porušenie článku101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie („ZFEÚ”) v súvislosti s kartelom (bod 8 písm. b Ozná-menia). Na to, aby Komisia mohla vykonať cielenú inšpekciu, musí žiadateľ o oslobodeniepredložiť dôkazy a detailné informácie o karteli, jeho cieľoch, fungovaní, geografickom rozsa-hu, dobe trvania kartelu, mená účastníkov kartelových stretnutí, dôležité informácie o dôka-zoch. Žiadateľ tiež musí predložiť informáciu o tom, s ktorými ďalšími orgánmi hospodárskejsúťaže v EÚ alebo aj mimo EÚ nadviazal kontakt v záujme získania oslobodenia od sankcie.

Hodnotenie, či bol naplnený pojem cielená inšpekcia dochádza vždy čiže bez ohľa-du na to, či inšpekcia bola alebo nebola úspešná a dokonca i bez ohľadu na to, či inšpekciabola alebo nebola vykonaná. Komisia hodnotí splnenie tohto kritéria výlučne na základe druhua kvality informácií a dôkazov, ktoré poskytol žiadateľ. Oslobodenie od pokuty však nie je mož-né, ak v čase predloženia žiadosti Komisia už disponovala dostatočnými dôkazmi na to, abymohla vykonať inšpekciu v súvislosti s ohláseným kartelom, prípadne už takúto inšpekciu vyko-nala. Pokiaľ Komisia už inšpekcie vykonala alebo má v rukách dôkazy, ktoré postačujú na vyko-nanie inšpekcie, udelenie imunity podľa bodu 8 písm. a Oznámenia už nie je možné. Žiadateľsa však ešte stále môže kvalifikovať na získanie imunity, ak predloží informácie alebo dôkazy,ktoré Komisii umožnia preukázať existenciu kartelu. Latka, ktorú treba preskočiť podľa tohtobodu je vyššia, ako pri splnení kritéria o cielenej inšpekcii, ku ktorému dochádza v čase, kedyKomisia ešte nemá žiadnu vedomosť o existencii kartelu. Komisia udelí oslobodenie od pokutypodľa bodu 8 písm. b Oznámenia len ak v čase žiadosti nedisponovala dostatkom dôkazovo porušení článku 101 ZFEÚ a ak v súvislosti s údajným kartelom nebol od pokuty oslobodenýiný podnik.

5

ex officio.

target-ed inspection

ex ante,

2.1 Úplné oslobodenie od pokuty

2.1.1 Podmienky pre úplné oslobodenie od pokuty

a) Všeobecné podmienky

5 Európska komisia môžev súvislosti s porušenímzákazu dohôd obmedzujú-cich súťaž uložiť pokutuvo výške do 10 % celosve-tového obratu podniku.V prvom polroku 2010Komisia uložila pokutyv celkovej výške 1,67 miliar-dy EUR. Najvyššia pokutavoči jednému podnikubola uložená v roku 2008v prípade Car Glass(896 miliónov EUR).

33bulletinslovenskejadvokácie ČLÁNKY, ŠTÚDIE

b) Osobitné podmienky

a) Žiadosť o oslobodenie

b) Rozhodnutie o podmienečnom oslobodení od pokuty

Ustanovenie bodu 12 Oznámenia stanovuje, že spolupráca oznamovateľa s Komisiou musí byťskutočná, úplná a kontinuálna od okamihu predloženia žiadosti až do vydania rozhodnutia.

V praxi to znamená, že oznamovateľ je povinný:

Podnik musí ukončiť svoju účasť na karteli okamžite po predložení žiadosti. Komisia všakmôže v záujme neohrozenia vyšetrovania povoliť, aby podnik v nevyhnutnej miere pokračovalvo svojej účasti na karteli až do vykonania inšpekcie. Vychádza sa z toho, že okamžité stiahnu-tie sa z kartelu by za určitých okolností mohlo vzbudiť podozrenie ostatných účastníkov kartelua ohroziť úspešnosť vyšetrovania. Podnik už pri zvažovaní predloženia žiadosti o imunitu ne-smie ničiť, falšovať, zatajovať dôležité informácie o karteli, ani vyzradiť zámer predložiť žiadosťo imunitu. Z hľadiska aplikácie miernejšieho režimu pri ukladaní sankcií je dôležité skúmať, akúrolu zohrával v danom karteli oznamovateľ. Na oslobodenie od pokuty nemá nárok podnik,ktorý podnikol kroky, aby prinútil iné podniky vstúpiť do kartelu alebo v ňom zotrvať.

Komisia rozhoduje o udelení oslobodenia od sankcie na základe žiadosti doručenej na Gene-rálne riaditeľstvo Komisie pre hospodársku súťaž (DG Competition). Žiadosť možno podať pí-somne alebo ústne. Podnik môže tiež požiadať o tzv. – čiže zapísanie do poradia v zoz-name žiadateľov o oslobodenie od pokuty. Žiadateľovi sa tak vytvára určitý časový priestor,v ktorom môže zhromaždiť nevyhnutné informácie a dôkazy a pripraviť vyhlásenie (an.

). Na to, aby poradie mohlo byť pridelené, podnik musí zdôvodniť svoju žiadosťa poskytnúť svoje meno, adresu, informácie o členoch kartelu, dotknutom výrobku alebo služ-be, odhadovanej dobe trvania a o povahe činnosti kartelu. Komisia si tiež vyžiada popis infor-mácií a dôkazov o údajnom karteli. Komisia marker udelí, ak môže dôvodne predpokladať, žežiadateľ bude v krátkom časovom období schopný predložiť úplnú žiadosť. Keď sa žiadateľovipridelí poradie, zároveň sa mu určí lehota, v rámci ktorej musí predložiť úplnú žiadosť o oslobo-denie od pokuty. Ak žiadateľ v stanovenej lehote predloží úplnú žiadosť o oslobodenie, budesa mať za to, že táto žiadosť bola podaná v deň, kedy mu bolo pridelené poradie.

Pridelenie poradia umožňuje, aby si podnik zabezpečil prioritu a získal časový rámec na prí-pravu kvalitnej a relevantnej žiadosti o imunitu. Pred zavedením tejto možnosti podniky častov záujme získania prvého miesta a tým plného oslobodenia pripravovali žiadosti pod časovýmtlakom, čo viedlo k tomu, že žiadatelia zahltili Komisiu obrovským množstvom irelevantnýchdokumentov a presunuli tak bremeno identifikácie dôkazov na Komisiu, čím, samozrejme,trpela hospodárnosť konania.

Oznámenie o zhovievavosti umožňuje aj podanie hypotetickej žiadosti. To znamená, žepodnik predloží podrobný zoznam dôkazov, ktoré navrhuje poskytnúť, pričom nemusí vyzradiťsvoju identitu ani mená ostatných účastníkov kartelu. Dotknuté tovary, služby, geografický roz-sah kartelu a odhadované časové obdobie však musia byť explicitne uvedené. Komisia násled-ne zhodnotí, či charakter a obsah dôkazov opísaných v hypotetickej žiadosti spĺňa podmienkyna udelenie imunity a ak áno, stanoví lehotu na poskytnutie dôkazov. Po predložení dôkazovKomisia overí, či zodpovedajú opisu uvedenom v pôvodnom zozname.

Komisia zhodnotí, či žiadosť o imunitu, vrátane všetkých predložených informácií a dôkazovspĺňa všeobecné a osobitné podmienky na udelenie oslobodenia. Ak áno, podniku udelí pod-mienečné oslobodenie od pokuty (an. ). Ak oslobodenie od pokuty

a) z vlastného podnetu poskytnúť Komisii všetky dôležité informácie a dôkazy o karteli, kto-rými disponuje;

b) byť Komisii k dispozícii a včas reagovať na akékoľvek jej požiadavky;c) zabezpečiť, aby jeho zamestnanci a manažment bol k dispozícii pre prípad, že Komisia

bude mať záujem ich vypočuť;d) podnik nesmie ničiť, falšovať, zatajovať dôležité informácie súvisiace s kartelom;e) až do vydania vyhlásenia o námietkach podnik nesmie prezradiť skutočnosť, že požiadal

o oslobodenie.6

2.1.2 Procesnoprávne aspekty udelenia oslobodenia od pokuty

marker

corpo-rate statement

conditional immunity

34 ČLÁNKY, ŠTÚDIEbulletin

slovenskejadvokácie

6 Ak by sa člen kartelu dozve-del, že jeden z ostatnýchčlenov požiadal o oslobo-denie, môže rámcovo od-hadnúť na základe štruktúrykartelu, aký typ informáciíbol Komisii poskytnutýa podľa toho sa rozhodnúť,že buď nepožiada o zní-ženie pokuty vôbec alebožiadosť podá s tým, že budeminimalizovať rozsahposkytnutých dôkazov.Utajenie identity prvéhoúspešného žiadateľa aždo ukončenia vyšetrovaniapreto obmedzuje tentodruh špekulatívnych praktík.

neprichádza do úvahy z dôvodu nesplnenia všeobecných alebo osobitných podmienok, Komi-sia žiadosť o úplné oslobodenie od pokuty zamietne. V takom prípade podnik môže buď dôka-zy vziať späť alebo požiadať aspoň o zníženie pokuty.

Komisia v konečnom meritórnom rozhodnutí rozhodne o oslobodení od pokuty, ak podnik,ktorému bolo udelené podmienečné oslobodenie od pokuty splnil všetky podmienky a najmäpočas celého konania s ňou spolupracoval. Naopak, ak podmienky na udelenie oslobodenianeboli splnené, podnik nebude môcť čerpať výhody plynúce z Oznámenia.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na rozdiel od právnej úpravy v USA, oslobodenieod pokuty nemá za následok zastavenie konania voči úspešnému žiadateľovi. Ak Komisia vydámeritórne rozhodnutie, žiadateľ o oslobodenie je jedným z jeho adresátov a Komisia v roz-hodnutí stanoví jeho právnu zodpovednosť za účasť v karteli s tým, že na rozdiel od ostatnýchúčastníkov sa voči nemu neuplatnia žiadne finančné sankcie.

Miera, do akej prvý úspešný žiadateľ o imunitu spolupracuje pri vyšetrovaní, má spravidla svojelimity. Len zriedka podnik, ktorému bolo udelené podmienečné oslobodenie poskytne infor-mácie a dôkazy, ktoré by umožnili preukázanie protiprávneho konania bez potreby získaniaďalších dôkazov. Je možné, že ďalšie dôkazy získa Komisia prostredníctvom svojich vyšetrova-cích právomocí, akými sú neohlásené inšpekcie v obchodných alebo súkromných priestoroch,žiadosti o informácie, či vypočutie fyzických osôb. Často je to však ďalší účastník kartelu, ktorýdo prípadu prinesie viac svetla. Spolupráca ďalších účastníkov je zároveň kontrolným nástro-jom, ktorý zabezpečuje, aby prvý v poradí poskytoval pravdivé a úplné informácie.

V znížení pokuty sa odráža skutočný prínos podniku k tomu, aby Komisia mohla preukázaťprotiprávne konanie. Možnosť znížiť pokutu sa obmedzuje len na prípady, kedy žiadateľ po-skytne dôkazy s výrazne zvyšujúcou hodnotou, než s ktorými Komisia už disponuje. Dôkazymusia predstavovať značnú pridanú hodnotu (an. ). Pojem značná pri-daná hodnota sa týka miery, do akej poskytnuté dôkazy svojím charakterom a rozsahom posil-ňujú schopnosť Komisie odhaliť kartel. Väčšiu dôkaznú silu majú priame dôkazy z obdobiaúčinnosti kartelu, usvedčujúce dôkazy a tie, ktoré nepotrebujú ďalšie podporné alebo vysvetľu-júce vyhlásenia.

Komisia v konečnom meritórnom rozhodnutí určí, do akej výšky danému podniku znížipokutu, ktorá by mu inak bola uložená. Oznámenie obsahuje degresívne odstupňovanie zľavyna pokute v rámci troch rozpätí:

Konkrétna výška pokuty v danom rozpätí závisí od miery pridanej hodnoty dôkazov a odúrovne spolupráce podniku s Komisiou.

Je logické, že podniky by neboli motivované predkladať dôkazy, ktoré by zvyšovali vážnosťporušenia alebo predlžovali stanovenú dĺžku trvania porušenia, keďže tieto faktory majú auto-maticky za následok zvýšenie pokuty. Oznámenie preto obsahuje ustanovenie vo vzťahuk podniku, ktorý ako prvý predloží dôkazy so značnou pridanou hodnotou. Ak sa tento dôkazpoužije pri preukazovaní dodatočných skutočností zvyšujúcich vážnosť protiprávneho konaniaalebo predlžujúcich jeho trvanie, Komisia tieto dodatočné skutočnosti nezohľadní pri stanovo-vaní pokuty pre podnik, ktorý tieto dôkazy poskytol. Inými slovami, v dôsledku týchto dodatoč-ných inkriminujúcich dôkazov sa danému podniku pokuta nenavýši – pokuta zostane vo výške,v akej by bola, ak by podnik tieto dôkazy nepredložil.

Zníženie pokuty možno udeliť na základe žiadosti podanej na Generálnom riaditeľstve Ko-misie pre hospodársku súťaž. Ak podnik splnil všetky všeobecné a formálne náležitosti a pred-

c) Rozhodnutie o oslobodení od pokuty

7

2.2 Zníženie pokuty

significant added value

– zníženie o 30–50 % možno udeliť podniku, ktorý ako prvý poskytne dôkazy so značnoupridanou hodnotou;

– zníženie o 20–30 % možno udeliť podniku, ktorý ako druhý poskytne dôkazy so značnoupridanou hodnotou;

– zníženie do 20 % možno udeliť každému ďalšiemu podniku, ktorý poskytne dôkazyso značnou pridanou hodnotou.

7 Tento dôsledok má významz hľadiska prípadnej recidí-vy podniku a následnéhouplatnenia priťažujúcichokolností pri stanovenívýšky pokuty.

35bulletinslovenskejadvokácie ČLÁNKY, ŠTÚDIE

ložené dôkazy disponujú značnou pridanou hodnotou, Komisia oznámi svoj úmysel uplatniťzníženie pokuty v rámci príslušného rozmedzia. V konečnom rozhodnutí Komisia zhodnotíprávne postavenie každého žiadateľa a určí presnú výšku pokuty.

Program zhovievavosti EÚ je pri ukladaní sankcií za účasť na karteloch miernejšieho režimua na jeho základe možno dosiahnuť aj úplné oslobodenie od sankcie, jeho aplikácia však neve-die k oslobodeniu podniku od možných súkromnoprávnych nárokov. Ustanovenie bodu 39Oznámenia stanovuje, že úplné alebo čiastočné oslobodenie od pokuty neznamená, že úspeš-ný žiadateľ je chránený pred dôsledkami svojej účasti na porušovaní článku 101 ZFEÚv občianskoprávnom konaní. Oslobodenie podniku, ktorému bola čiastočne alebo úplne od-pustená pokuta na základe programu zhovievavosti, od možných súkromnoprávnych nárokovby nebolo žiaduce, ani spravodlivé. Na jednej strane by bolo možné argumentovať, že žiadateľo oslobodenie od pokuty poskytuje poškodeným pridanú hodnotu v podobe informácií a dô-kazov, ktoré vedú k odhaleniu protiprávneho správania a ktoré sú základom pre uplatnenienárokov na náhradu škody. Na strane druhej nemožno automaticky predpokladať, že bez žia-dosti o oslobodenie od konkrétneho oznamovateľa by Komisia nebola kartel odhalila. V tejtosúvislosti je dôležité spomenúť, že účastníci kartelu spravidla žiadajú o oslobodenie od pokutyna základe programu zhovievavosti, ak sa domnievajú, že existuje riziko odhalenia kartelua jeho potrestania súťažnými orgánmi, prípadne, že sa aspoň jeden z účastníkov kartelu do-mnieva, že ostatní účastníci môžu takéto riziko vnímať.

Ďalším dôležitým faktorom je, že zodpovednosť za škodu spôsobenú protisúťažným kona-ním má v prípade, že sa konania dopustia viaceré subjekty, solidárny charakter. Pre poškode-ných je preto výhodné, aby sa náhrady škody domáhali predovšetkým od žiadateľa o imunitu ajnapriek tomu, že poškodení s ním neboli v priamom obchodnom vzťahu. Z hľadiska dôkaznejnúdze je predsa len jednoduchšie uplatniť si škodu voči subjektu, ktorý sa na základe Ozná-menia priznal k svojej účasti na karteli a poskytol o nej Komisii dôkazy. Uplatnenie regresnýchnárokov voči ostatným členom kartelu môže byť značne náročné vzhľadom na potrebu preuká-zania vzniku zodpovednosti, ako aj na možnú zmenu vo vlastníckej štruktúre alebo majetko-vých pomeroch (napr. likvidácia, či vyhlásenie konkurzu) členov kartelu.

Vzhľadom na to, že program zhovievavosti Európskej únie je dlhodobo hlavným zdrojomkartelových prípadov, ktoré prejednáva Komisia, javí sa, že v súčasnosti v tejto oblasti nedochá-dza k výraznejšiemu stretu medzi verejným záujmom na odškodnení osôb poškodených proti-súťažným správaním a výhodami poskytovanými oznamovateľom kartelov. Nemožno všakvylúčiť, že takto nastolená rovnováha sa môže v budúcnosti narušiť zefektívnením súkromno-právneho uplatňovania súťažného práva.

Právnym základom pre program zhovievavosti platný v Slovenskej republike sú ustanovenia§ 38 ods. 11 a 12 zákona o ochrane hospodárskej súťaže (ďalej „ZOHS”). Podľa týchto usta-novení, ak podnikateľ – účastník kartelovej dohody – predloží Protimonopolnému úradu Slo-venskej republiky (ďalej len „Úrad”) rozhodujúci, resp. významný dôkaz o existencii takejtodohody a zároveň splní všetky zákonom stanovené podmienky, Úrad mu pokutu neuloží, resp.zníži. Zavedenie tohto inštitútu do slovenského právneho poriadku bolo súčasťou aproximácieslovenského súťažného práva s právom EÚ. Úrad tiež zverejnil dokument pod názvom „Neulo-ženie alebo zníženie pokuty pri niektorých typoch dohôd obmedzujúcich súťaž podľa § 38ods. 11 a 12 zákona ”, ktorého cieľom je objasniť postup Úradu pri apliko-vaní ustanovení § 38 ods. 11 a 12 ZOHS a vysvetliť, za splnenia ktorých podmienok bude účast-

2.3 Interakcia programu zhovievavostiso súkromnoprávnym presadzovaním súťažného práva

3Uplatňovanie programu zhovievavostiv Slovenskej republike

8

9

10

11

12

(Leniency program)

36 ČLÁNKY, ŠTÚDIEbulletin

slovenskejadvokácie

8 K tomu pozri: Associationof Competition Law Judges,Comments on the Com-mission’s White Paper ondamages actions for breachof the EC antitrust rules,2008, s. 6–7.

9 Podrobnejšiu analýzu tých-to otázok možno nájsťv Wils, W.:

HartPublishing, 2008; Kersting,C.:

CBCResearch Paper 38, 2008.

10 Porovnaj Böge, U.:

In: BASEDOW, J.(zost.): Private Enforcementof EC Competition Law,International CompetitionLaw Series, Volume 25,Kluwer Law International,2007, s. 217–226.

11 V tejto súvislosti pozri prí-pravné dokumenty Komi-sie: Zelená kniha o žalo-bách na náhradu škodyspôsobenej porušenímantitrustových pravidiel ES(Úradný vestník Európskejúnie C 101, 27/04/2004,s. 54–64) a Biela knihao žalobách o náhraduškody pre porušenieantitrustových pravidiel(KOM (2008) 165).

12 Zákon č. 136/2001 Z. z.z 27. februára 2001 o ochra-ne hospodárskej súťažea o zmene a doplnení zák.SNR č. 347/1990 Zb. o or-ganizácii ministerstiev a os-tatných ústredných orgá-nov štátnej správy Sloven-skej republiky v znení ne-skorších predpisov v zneníneskorších predpisov.Tento zákon nahradil do-vtedy platnú právnu úpravuv zákone č. 188/1994 Z. z.o ochrane hospodárskejsúťaže v znení zákonač. 240/1998 Z. z. a v znenízákona č. 121/2000 Z. z.

Efficiency andJustice in European Anti-trust Enforcement.

Perspectives for PrivateEnforcement in EuropeanAntitrust Law.

Leniency Programs andthe Private Enforcementof European CompetitionLaw.

níkovi dohody obmedzujúcej súťaž pokuta odpustená alebo znížená. Dokument síce nie jenormatívnym právnym aktom, Úrad v ňom však deklaruje, že môže vyvolať legitímne očaká-vania, na ktoré sa podnikatelia môžu pri odhaľovaní dohôd obmedzujúcich súťaž spoliehať.Východiskom pre prijatie Leniency programu boli pozitívne skúsenosti s Leniency programomna úrovni EÚ, záujem na odhaľovaní a prevencii horizontálnych dohôd obmedzujúcich súťaž,ako aj záver, že rýchle odhalenie a preukázanie dohody obmedzujúcej súťaž predstavuje väčšíprínos ako potrestanie každého jej účastníka.

Úrad neuloží pokutu podnikateľovi, ktorý bol účastníkom horizontálnej dohody obmedzu-júcej súťaž podľa § 4 ods. 3 písm. a až c alebo f ZOHS, a ktorý súčasne z vlastného podnetu akoprvý poskytol rozhodujúci dôkaz na preukázanie porušenia zákazu podľa § 4 ZOHS alebo 101ZFEÚ, alebo ktorý ako prvý z vlastného podnetu predloží informácie a dôkazy, ktoré sú rozho-dujúce pre vykonanie cielenej inšpekcie. Podnikateľ sa kvalifikuje na neuloženie pokuty lenak skončí svoju účasť na dohode obmedzujúcej súťaž najneskôr v čase, keď poskytol dôkazna preukázanie protisúťažného správania alebo na vykonanie cielenej inšpekcie. Žiadateľ jezároveň povinný poskytnúť Úradu všetky jemu dostupné dôkazy a spolupracovať s ním počascelého prešetrovania veci. Pri skúmaní naplnenia podmienky spolupráce s Úradom sa zohľad-ní, či podnikateľ bez toho, aby ho Úrad na to vyzval, ihneď po získaní ďalších dôkazov tieto bezčasových prieťahov poskytol, či na žiadosti Úradu pohotovo podával vysvetlenia, či nesťažovalpostup Úradu pri preukazovaní kartelovej dohody.

Rozhodujúci dôkaz na preukázanie dohody obmedzujúcej súťaž musí byť predloženýz vlastného podnetu, teda predtým, ako bol podnikateľ na predloženie dôkazu vyzvaný a pred-tým, ako Úrad získal dôkaz potrebný na preukázanie dohody obmedzujúcej súťaž. Nie je roz-hodujúce, či v čase predloženia rozhodujúceho dôkazu vo veci dohody obmedzujúcej súťažbolo začaté šetrenie alebo už bolo začaté správne konanie. Oslobodenie od pokuty je všakvylúčené, ak oznamovateľ donútil iného podnikateľa zúčastniť sa na dohode obmedzujúcejsúťaž alebo bol iniciátorom jej uzavretia.

Neuložiť pokutu možno len jednému podnikateľovi, a to prvému v poradí, ktorý požiadao neuloženie pokuty a ktorý splní podmienky stanovené v § 38 ods. 11 ZOHS. Ak o neuloženiepokuty požiada viacero podnikateľov, Úrad posúdi žiadosti podnikateľov v poradí, v akom muboli doručené. Ak podnikateľ zistí, že nie je prvým v poradí, môže ešte požiadať o zníženiepokuty podľa § 38 ods. 12 ZOHS.

Zníženie pokuty až do výšky 50 % prichádza do úvahy, ak účastník horizontálnej dohodyobmedzujúcej súťaž z vlastného podnetu poskytne významný dôkaz, ktorý v spojení s infor-máciami a podkladmi už dostupnými Úradu umožní preukázanie porušenia zákazu podľa § 4ZOHS alebo článku 101 ZFEÚ. Dôkaz musí byť poskytnutý z vlastného podnetu, teda predtým,ako podnikateľa Úrad vyzval na jeho predloženie. Poskytnutý dôkaz musí mať výraznú pridanúhodnotu k dôkazom, ktoré Úrad v tom čase už má k dispozícii. Predpokladom zníženia pokutyje ukončenie účasti v dohode obmedzujúcej súťaž najneskôr v čase poskytnutia významnéhodôkazu.

Pokuta môže byť znížená jednému alebo viacerým podnikateľom. Pri hodnotení miery zní-ženia Úrad zohľadňuje prínos dôkazov k preukazovaniu protisúťažného správania a čas, kedyboli dôkazy poskytnuté. Je zrejmé, že väčší prínos majú dôkazy, ktoré boli predložené v krát-kom čase po začatí vyšetrovania a naopak, dôkazy poskytnuté v záverečnej fáze šetrenia súpovažované z pohľadu zníženia pokuty za menej hodnotné. Za dôkazy s významnou hodno-tou sa považujú dôkazy, ktoré Úradu umožňujú rozšíriť trvanie porušenia alebo okruh zúčast-nených podnikov, ako aj dôkazy preukazujúce porušenie aj k ďalším tovarom alebo službám.

Bariérou účinnej aplikácie Leniency programu v Slovenskej republike bola až do prijatianovely Trestného zákona schválenej 27. apríla 2010 skutočnosť, že nepostihovanie podnikateľaza jeho konanie, vyplývajúce z tohto programu sa nevzťahovalo na trestný čin, ale len na správ-ny delikt. V zmysle Trestného zákona v znení pred jeho novelizáciou bol takýto podnikateľ– fyzická osoba, resp. fyzická osoba konajúca za právnickú osobu – naďalej potenciálnympáchateľom trestného činu zneužívania účasti na hospodárskej súťaži podľa ustanovenia § 250Trestného zákona. Podnikatelia tak z obavy z trestnoprávneho postihu členov štatutárnychorgánov, či iných riadiacich pracovníkov neposkytovali súťažnému orgánu, ktorý je v takýchtoprípadoch vo veľkej dôkaznej núdzi, dôkazy o kartelových dohodách. Uvedená novela Trest-ného zákona v ustanovení § 86 písm. d Trestného zákona zaviedla zánik trestnosti vo vzťahu

1313 Zákon č. 224/2010 Z. z.,ktorým sa mení a dopĺňazákon č. 300/2005 Z. z.,Trestný zákon v zneníneskorších predpisova o zmene a doplneníniektorých zákonov.

37bulletinslovenskejadvokácie ČLÁNKY, ŠTÚDIE

k fyzickej osobe, ktorá svojím konaním umožní podnikateľovi alebo inej právnickej osobe splniťpodmienky na neuloženie alebo zníženie pokuty podľa ZOHS. Systematicky bolo toto ustano-venie zaradené pod ustanovenia Trestného zákona o účinnej ľútosti. Trestný zákon tu predpo-kladá istú formu spolupráce medzi podnikom ako žiadateľom o neuloženie alebo zníženiepokuty a fyzickou osobou, ktorou môže byť štatutárny orgán, riadiaci pracovník alebo i radovýzamestnanec, ktorý sa podieľal na protisúťažnom konaní podniku, alebo mal o ňom vedomosť.Fyzickým osobám, ktoré sa nepodieľajú na príprave žiadosti o neudelenie alebo zníženie poku-ty a s Úradom nespolupracujú pri vyšetrovaní bude i naďalej hroziť trestné stíhanie. Novelazákona tak reflektuje úpravu v iných členských krajinách EÚ, kde je aplikácia Leniency progra-mu dôvodom na to, aby sa voči spolupracujúcim fyzickým osobám nezačalo trestné stíhanie.

ZOHS ani Leniency program Úradu neriešia vzťah medzi miernejším postupom pri ukladanípokút a súkromnoprávnym uplatňovaním súťažného práva. Vzhľadom na absenciu explicitnejprávnej úpravy možno konštatovať, že udelenie čiastočného alebo úplného oslobodenia odsankcie podľa ustanovení § 38 ods. 11 a 12 ZOHS nemá za následok zánik alebo obmedzenierozsahu zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením súťažného práva.

Článok predstavuje koncept programu zhovievavosti (leniency) v práve Európskej únie i v práv-nom poriadku Slovenskej republiky. Autor skúma jeho právne zakotvenie, postavenie v systé-me presadzovania súťažného práva, ako aj formy a spôsoby jeho uplatňovania. Zaoberá sa tiežvzťahom programu zhovievavosti k súkromnoprávnemu presadzovaniu súťažného práva a skú-ma jeho interakciu s trestným právom.

The aim of this article is to introduce the concept of the leniency programme applicable bothin the EU and Slovak law. The author describes the relevant legal framework and addressesthe role of the leniency programme in the enforcement of the competition law. Furthermore,the author seeks to outline the relationship between the leniency programme and private en-forcement of the competition law and examines its interaction of the former with the criminallaw.

Das Ziel dieses Artikels ist, in das Konzept der Kronzeugenregelung („Bonusregelung“) einzu-führen. Dieser Artikel beschreibt den rechtlichen Rahmen und geht auf die Bedeutung der Kron-zeugenregelung bei der Durchsetzung von Wettbewerbsrecht ein. Darüber hinaus zeigt derAutor die Zusammenhänge zwischen der Kronzeugenregelung und der privaten Durchsetzungvon Wettbewerbsrecht auf und untersucht auch das Zusammenwirken des Wettbewerbsrechtsmit dem Strafrecht.

RESUMÉ

SUMMARY

ZUSAMMENFASSUNG

Uplatňovanie programu zhovievavosti (leniency) v Európskej únii a na Slovensku

Implementation of the Leniency Policy in the European Union and in Slovakia

Leniency-Programm und seine Durchsetzungin der Europäischen Union und in der Slowakei

38 ČLÁNKY, ŠTÚDIEbulletin

slovenskejadvokácie

39bulletinslovenskejadvokácie ČLÁNKY, ŠTÚDIE ······ JUDIKATÚRA

Náhradanemajetkovejujmyspôsobenejpozostalýmsmrťoublízkej osobypri dopravnejnehode–pasívna legitimácia poisťovne;posudzovanie podmienok vzniku zodpovednosti

V tejto novej rubrike budeme pravidelne uverejňovať rozhodnutia všeobecných súdov,Ústavného súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa advokátov,prípadne iné zaujímavé rozhodnutia z rôznych odvetví práva. Zároveň vás zdvorilo žiadame:Ak disponujete rozhodnutiami vhodnými na uverejnenie v Bulletine slovenskej advokácie,pošlite nám ich do redakcie a oboznámte s nimi kolegov – advokátov.

S použitím eurokonformného výkladu pojmov „náhrada škody, škoda na zdraví“ v ust.§ 4 ods. 1, § 4 ods. 2, § 4 ods. 4 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluv-nom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidlaa s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia, z hľadiska zod-povednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkoumotorových vozidiel – sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spô-sobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným), za ktorú možnopriznať náhradu (zadosťučinenie) peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ – ktorúv širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a zákonač. 381/2001 Z. z. Takáto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3OZ preto spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škoduspôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa cit. zákona.

Analogické použitie ust. § 420 ods. 2 a § 427 a nasl. OZ sa v danom prípade uplatnílen pri určení osoby zodpovednej za zásah proti osobnosti fyzickej osoby vyvolanýosobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov, avšak pri skúmaní predpo-kladov tejto zodpovednosti treba postupovať podľa § 13 OZ, pretože predmetom ko-nania je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (peňažné zadosťučinenie) ako ob-čianskoprávnej sankcie za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti. Na da-nú vec (jej základ) nemožno analogicky aplikovať osobitné ustanovenia, ktoré upravu-jú podmienky vzniku a predpoklady zodpovednosti za škodu, liberačné a moderačnéustanovenia, ani ust. § 441 OZ o zavinení poškodeného.

(Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Co/12/2009-370 zo dňa 3. marca 2010)

Dotknuté ustanovenia:– § 13, 420, 427, 441, 853 OZ;– § 3, § 4 a § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla;– čl. 1 ods. 2, čl. 3 ods. 1 Smernice 72/166/EHS;– čl. 1 Smernice 90/232/EHS

Žalobcovia (pozostalé blízke osoby po zomrelej obeti dopravnej nehody motorového vozidla)sa žalobou domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ protiprevádzkovateľovi motorového vozidla (žalovaný v 1. rade) a proti komerčnej poisťovni, u kto-

1

1 „Pokiaľ bysa nezdalo postačujúcezadosťučinenie podľa odse-ku 1 najmä preto, že bolav značnej miere zníženádôstojnosť fyzickej osobyalebo jej vážnosť v spoloč-nosti, má fyzická osoba tiežprávo na náhradu nemajet-kovej ujmy v peniazoch.“

„Výšku ná-hrady podľa odseku 2 určísúd s prihliadnutím na zá-važnosť vzniknutej ujmya na okolnosti, za ktorýchk porušeniu práva došlo.“

2 „Škoda jespôsobená právnickou oso-bou alebo fyzickou osobou,keď bola spôsobená pri ichčinnosti tými, ktorých natúto činnosť použili. Tietoosoby samy za škodu taktospôsobenú podľa tohto zá-kona nezodpovedajú; ichzodpovednosť podľa pra-covnoprávnych predpisovnie je tým dotknutá.“

3 „Náhradu platípoistiteľ poškodenému;poškodený však právo naplnenie proti poistiteľovinemá, ak osobitné predpisyneustanovujú inak.“

4„Náhradu škody uhrádzapoisťovateľ poškodenému.Poškodený je oprávnenýuplatniť svoj nárok nanáhradu škody priamo proti

§ 13 ods. 2 OZ:

§ 13 ods. 3 OZ:

§ 420 ods. 2 OZ:

§ 823 OZ:

§ 15 zák. č. 381/2001 Z. z.:

Z ROZHODNUTÍ VŠEOBECNÝCH SÚDOV

rej bolo vozidlo žalovaného v 1. rade povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti zaškodu spôsobenú jeho prevádzkou (žalovaný v 2. rade). Žalobu proti žalovanému v 1. radeodôvodnili tým, že v dôsledku smrti blízkej osoby pri dopravnej nehode, došlo k nenávratnejdeštrukcii interpersonálnych väzieb tvoriacich základ a rámec ich súkromného života a týmk zásahu do ich osobnostných práv a do práva na súkromie a rodinný život. Za vzniknutú ujmuna ich osobnosti zodpovedá žalovaný v 1. rade ako zamestnávateľ vodiča, ktorý vozidlo riadil(§ 420 ods. 2 OZ). Žalobu proti žalovanému v 2. rade odôvodnili tým, že jeho povinnosť plniťim náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je daná v zmysle § 823 OZ v spojení s ust. § 15a § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škoduspôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Súd prvého stupňa medzitým rozsudkom č. k. 10C/50/2004-305 z 12. septembra 2008konštatoval, že nárok žalobcov je čo do základu dôvodný. Proti tomuto rozsudku podali odvo-lanie žalovaní v 1. a 2. rade a navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Žalovanýv 1. rade dôvodil tým, že nezodpovedá za zásah do osobnostných práv žalobcov v dôsledkunehodovej udalosti motorového vozidla; zodpovednosť mu nemožno pričítať na podklade ana-logickej aplikácie ust. § 427 a § 420 ods. 2 OZ, príp. treba aplikovať na vec aj ust. § 441 OZ.Žalovaný v 2. rade považoval za nesprávny záver súdu prvého stupňa, že nákladom pri usmrte-ní v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. je aj náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá sapriznáva pozostalým podľa § 13 Občianskeho zákonníka.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom č. k. 11Co/12/2009-370 zo dňa 3. mar-ca 2010 podľa § 219 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. V odôvod-není svojho rozhodnutia, pokiaľ ide o názor žalovaného v 1. rade, podľa ktorého na vec trebaaplikovať aj liberačné a moderačné ustanovenia Občianskeho zákonníka, uviedol:

Za týchto okolností

Na danú vec (jej základ) nemožno analogicky aplikovať osobitné ustanovenia upravujúcepodmienky vzniku a predpoklady zodpovednosti za škodu, liberačné a moderačné ustanove-nia, ani ust. § 441 OZ o zavinení poškodeného. Analogické použitie ust. § 420 ods. 2 a § 427a nasl. OZ sa v danom prípade uplatní len pri určení osoby zodpovednej za zásah proti osob-nosti fyzickej osoby vyvolaný osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov, avšakpri skúmaní predpokladov tejto zodpovednosti treba postupovať podľa § 13 OZ, pretože pred-metom konania je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (peňažné zadosťučinenie) akoobčianskoprávnej sankcie za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti.

Pokiaľ ide o názor žalovaného v 2. rade, podľa ktorého v spore nie je pasívne legitimovaný,pretože náhrada nemajetkovej ujmy v takýchto prípadoch nie je krytá povinným zmluvným po-istením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, uviedol:

Právny vzťah medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade je založený osobitným zákonomč. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pre-

2

3

4

5 6

„V súdnejpraxi je ustálený názor, že ak bol pôvodcom zásahu do práva na ochranu osobnosti zamestnanecprávnickej osoby, ktorý bol použitý právnickou osobou k realizácii jej činnosti a ktorý vykonanímneoprávneného zásahu konal v rámci plnenia pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,za taký zásah zodpovedá právnická osoba, pri analogickej aplikácii ust. § 420 ods. 2 v spojenís § 853 OZ.“ „občianskoprávne sankcie podľa § 13 OZ postihujú žalované-ho.“

„Pasív-na vecná legitimácia žalovaného v 2. rade, ktorý je poistiteľom žalovaného (zodpovedného sub-jektu) a jej povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spoločne a nerozdielne sožalovaným vyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednostiza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov,prihliadajúc aj na účel cit. zákona a zmysel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti zaškody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov (účel poistenia).

Zákon č. 381/2001 Z. z. v ust. § 15 od 1. 1. 2002 zaviedol všeobecný priamy nárok poškodenéhona náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby (action direct) tak, ako to poznajú všet-ky obdobné právne úpravy v Európe, preto v prípade škody spôsobenej prevádzkou motorovéhovozidla si poškodený môže vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému)alebo voči poisťovateľovi alebo voči obidvom súčasne (solidárne). Vo vzťahu k poisťovni ide o špe-cifické právo poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu, a to vo výške (v tom rozsa-hu), v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti pois-titeľa plniť je preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá poškodenému vznikla.“

40 ČLÁNKY, ŠTÚDIE ······ JUDIKATÚRAbulletin

slovenskejadvokácie

poisťovateľovi a je povinnýtento nárok preukázať.Na premlčanie nároku nanáhradu škody proti poisťo-vateľovi platí rovnaká úpra-va ako na premlčanie náro-ku proti osobe, ktorá škoduspôsobila.“

„(1) Poistenie zodpoved-nosti sa vzťahuje na každé-ho, kto zodpovedá za škoduspôsobenú prevádzkou mo-torového vozidla uvedené-ho v poistnej zmluve.(2) Poistený má z poisteniazodpovednosti právo, abypoisťovateľ za neho nahra-dil poškodenému uplatnenéa preukázané nároky na ná-hradua) škody na zdraví a nákla-

dov pri usmrtení,b) škody vzniknutej poško-

dením, zničením, odcu-dzením alebo stratouveci,

c) účelne vynaložených ná-kladov spojených s práv-nym zastúpením priuplatňovaní nárokovpodľa písmen a), b) a d),ak poisťovateľ nesplnilpovinnosti uvedenév § 11 ods. 6 písm. a)alebo písm. b) alebo po-isťovateľ neoprávneneodmietol poskytnúť po-istné plnenie, alebo ne-oprávnene krátil poskyt-nuté poistné plnenie,

d) ušlého zisku.(3) Poistený má z poisteniazodpovednosti právo, abypoisťovateľ za neho nahra-dil príslušným subjektomuplatnené, preukázanéa vyplatené náklady zdra-votnej starostlivosti, nemo-censké dávky, dávky nemo-cenského zabezpečenia,úrazové dávky, dávkyúrazového zabezpečenia,dôchodkové dávky, dávkyvýsluhového zabezpečeniaa dôchodky starobnéhodôchodkového sporenia,ak poistený je povinný ichnahradiť týmto subjektom.(4) Poistený má právo, abypoisťovateľ za neho posky-tol poškodenému poistnéplnenie v rozsahu podľa od-seku 2, ak ku škodovej uda-losti, pri ktorej táto škodavznikla a za ktorú poistený

§ 4 zák. č. 381/2001 Z. z.:

6b)

vádzkou motorového vozidla (§ 15), v ktorom žalobcovia ako poškodení uplatňujú voči žalo-vanej ako poistiteľovi žalovaného v 1. rade nárok na náhradu škody (poistného plnenia) v roz-sahu podľa cit. zákona a poistných podmienok.

Z poistenia zodpovednosti má poistený právo, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škodavznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, aby pois-ťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa § 4 ods. 2 cit. zákonaa podľa poistných podmienok, t. j. uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody, o. i. ško-dy na zdraví a nákladov pri usmrtení (§ 4 ods. 2 písm. a). V § 15 cit. zákona je ustanovené, žepoškodený má právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi zodpo-vednej osoby.

Súčasťou náhrady škody (ujmy) spôsobenej na zdraví sú nielen ujmy majetkovej povahy(náhrada nákladov spojených s liečením, strata na zárobku a pod.), ale aj nemajetkové ujmy nazáklade výslovného znenia zákona, akými sú napr. bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia(§ 444 OZ), ktoré sa odškodňujú v peniazoch. Právna teória prisudzuje zmysel škody (inej nežmateriálnej) aj iným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu vzniknúť z porušenia práva v dô-sledku zásahu do inej než majetkovej sféry poškodeného, t. j. ujmám imateriálnym, morálnym,citovým, za ktoré prináleží poškodenému peňažná náhrada (odškodnenie). Aj podľa právnejúpravy poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motoro-vých vozidiel v smerniciach (Smernica Rady č. 72/166/EHS, Smernica č. 90/232/EHS, Smer-nica č. 2000/26/ES) sú členské štáty povinné prijať všetky primerané opatrenia zabezpeču-júce, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel obvykle sanachádzajúcich na jeho území bola pokrytá poistením s cieľom ochrany poistených strána potenciálnych obetí nehôd a aby akékoľvek škody a ujmy v oblasti povinného poistného kry-tia cestujúcich motorových vozidiel nezostali neuhradené. V súlade s týmto cieľom sa úpravoupovinného poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou moto-rových vozidiel o. i. vyžaduje, aby poistenie zodpovednosti za ujmu na zdraví pokrývalo zodpo-vednosť za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča vyplývajúce z pre-vádzky vozidla (čl. 3 ods. 1 Smernice 72/166/EHS, čl. 1 Smernice 90/232/EHS ) a aby bolozaručené poškodeným osobám, ktoré utrpia ujmu alebo škodu následkom havárie motorové-ho vozidla, poskytnutie poistného plnenia a priame právo na podanie žaloby proti poistiteľovizodpovednej osoby, pričom podľa cit. smerníc za „poškodeného“ sa považuje akákoľvekosoba (ktorá utrpela ujmu alebo škodu následkom dopravných nehôd) oprávnená na náhradu(odškodné), pokiaľ ide o akúkoľvek škodu alebo ujmu spôsobenú motorovými vozidlami (čl. 1ods. 2 Smernice 72/166/EHS a i. Smernice 90/232/EHS).

S použitím eurokonformného výkladu pojmov „náhrada škody, škoda na zdraví“ v cit. usta-noveniach zákona č. 381/2001 Z. z. (pozn. § 4 ods. 1, § 4 ods. 2, § 4 ods. 4 a § 15 ods. 1)a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škoduspôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásahdo osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel – sa v rámci náhradyškody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody(ako poškodeným), za ktorú možno priznať náhradu (zadosťučinenie) peňažnou formou podľa§ 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka – ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu nazdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a zákona č. 381/2001 Z. z.

Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskehozákonníka preto spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti žalovanéhov 1. rade za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa cit. zákona.

7 8

9

Odôvodnenie je redakčne krátené a upravované a doplnené o odkazy na citované ustanovenia.

Právnu vetu a rozhodnutie spracovala:

advokátska koncipientkaMgr. Zuzana Fabianová

zodpovedá, došlo v časetrvania poistenia zodpo-vednosti, ak tento zákonneustanovuje inak.“

5 „Fyzické a práv-nické osoby vykonávajúcedopravu zodpovedajú zaškodu vyvolanú osobitnoupovahou tejto prevádzky.“

6 „Ak bola škodaspôsobená aj zavinenímpoškodeného, znáša škodupomerne; ak bola škodaspôsobená výlučne jehozavinením, znáša ju sám.“

7z 24. apríla

1972 o aproximácii práv-nych predpisov členskýchštátov týkajúcich sa poiste-nia zodpovednosti za škoduspôsobenú motorovými vo-zidlami a kontroly plneniapovinnosti poistenia tejtozodpovednosti: „Každýčlenský štát prijme v súlades článkom 4 všetky primera-né opatrenia, aby zabezpe-čil, že zodpovednosť za ško-du spôsobenú prevádzkouvozidiel obvykle sa nachá-dzajúcich na jeho území jepokrytá poistením. Rozsahkrytia zodpovednosti a pod-mienky tohto krytia sa určiana základe týchto opatrení.“

8zo 14. mája

1990 – Tretia smernica Ra-dy o aproximácii právnychpredpisov členských štátovtýkajúcich sa poistenia zod-povednosti za škodu spôso-benú prevádzkou motoro-vých vozidiel: „Bez toho,aby bol dotknutý druhýpododsek článku 2 ods. 1smernice 84/5/EHS, pois-tenie uvedené v čl. 3 ods. 1smernice 72/166/EHS bu-de pokrývať zodpovednosťza ujmu na zdraví spôsobe-nú všetkým cestujúcimokrem vodiča vyplývajúcez prevádzky vozidla.“

9„Na účely

tejto smernice „poškodený“znamená akúkoľvek osobuoprávnenú na náhradu, po-kiaľ ide o akúkoľvek škoduspôsobenú motorovýmivozidlami.“

§ 427 OZ:

§ 441 OZ:

Čl. 3 ods. 1 Smernice Rady72/166/EHS

Čl. 1 ods. 1 Smernice Rady90/232/EHS

Čl. 1 ods. 2 Smernice Rady72/166/EHS:

41bulletinslovenskejadvokácie ČLÁNKY, ŠTÚDIE ······ JUDIKATÚRA

42 ADVOKÁCIA ······ SAKbulletin

slovenskejadvokácie

JUDr. Popovec predložil ponuky troch poisťovní na uza-tvorenie hromadnej poistnej zmluvy o poistení zodpoved-nosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie. ČlenoviaP SAK uzatvorenie hromadnej poistnej zmluvy narok 2011 s Wüstenrot poisťovňou, a.s.

Predsedníctvo za členov Komisie pre dejiny slo-venskej advokácie JUDr. Petra Kerecmana, JUDr. RudolfaManika, PhD., JUDr. Antona Blahu, JUDr. Martinu Gajdošo-vú a JUDr. Jozefa Kolárika a zároveň Mgr. Marečko-vej za úlohu koordinovať spoločné zasadnutie novovymeno-vanej komisie s jej českým pendantom.

Členovia P SAK prerokovali žiadosti advokátov o zapísa-nie advokátskych koncipientov do zoznamu advokátskychkoncipientov, o vykonanie zmien v zápisoch koncipientovv dôsledku skončenia pracovného pomeru u advokáta, žia-dosti advokátskych koncipientov o započítanie inej právnejpraxe do praxe advokátskeho koncipienta, žiadosti o zápisdo zoznamu advokátov, informácie o pozastavení výkonuadvokácie, o zrušení pozastavenia výkonu advokácie, o vy-čiarknutí zo zoznamu advokátov, žiadosti advokátov o zápisdo zoznamu usadených euroadvokátov, zahraničných advo-kátov, spoločností s ručením obmedzeným, verejných ob-chodných spoločností a komanditných spoločností a o pri-stúpení spoločníkov a o vyčiarknutí z uvedených zoznamov.

O zahraničných aktivitách informovala Mgr. Marečková.Členovia P SAK so spoločným stretnutím s Českouadvokátskou komorou 19. – 20. mája 2011 v hoteli Permonv Podbanskom a s účasťou SAK v projekte Bruselskej advo-kátskej komory o povinnosti mlčanlivosti.

Dňa sa zišli členovia P SAK na mimoriad-nom zasadnutí v Bratislave. Rokovanie viedol predseda SAKJUDr. Tomáš Borec. Členovia P SAK určili za overovateľa zá-pisnice JUDr. Kerecmana. Predsedníctvo SAK všet-kých členov skúšobnej komisie, novú skúšobnúkomisiu a nové skúšobné senáty.

Zapísala

schválili

schválilo

uložilo

súhlasili

7. decembra 2010

odvolalovymenovalo

zriadilo-no-

Predsedníctvo SAK zasadalo v hoteliPatria na Štrbskom Plese. Rokovanie viedol predseda SAKJUDr. Borec. Prítomní členovia P SAK určili za overovateľkuzápisnice JUDr. Chrenkovú.

Tajomník SAK JUDr. Popovec skonštatoval splnenie uzne-sení vyplývajúcich pre kanceláriu komory. Predsedníctvo ná-sledne zápisnice z novembrových zasadnutí.

JUDr. Bušová informovala o stave súdnych konaní v statu-sových veciach.

Predsedníctvo SAK vzalo na vedomie informáciu JUDr.Popovca o záveroch stretnutia so zástupcami Českej advo-kátskej komory vo veci outsourcingua informáciu o prieskume záujmu mediálnych agentúr o za-bezpečovanie printovej reklamy do BSA. Návrh Rokovacie-ho poriadku Redakčnej rady Bulletinu slovenskej advokácie,ktorý predložil JUDr. Mularčík, členovia P SAKredakčnej rade schváliť v predloženom znení.

Predsedníctvo SAK kancelárii komory zabezpečiťzaradenie BSA do citačnej databázy SCOPUS.

V rámci ekonomických otázok členovia P SAK preroko-vali a rozpočet SAK na rok 2011 a Uznesenie P SAK,ktorým sa mení Uznesenie konferencie advokátov o príspev-ku na činnosť SAK (viď Vestník SAK, čiastka 23, uverejnená30. decembra 2010). Predsedníctvo SAK vyhláse-nie výberového konania na zastupovanie SAK pri vymáhanípohľadávok voči advokátom, usadeným euroadvokátoma obchodným spoločnostiam zapísaným v zoznamoch ve-dených komorou a zároveň JUDr. Popovca obo-známiť všetkých advokátov s výberovým konaním elektro-nickou formou.

2. decembra 2010

schválilo

odporučili

uložilo

schválili

schválilo

poverilo

Bulletinu advokacie

Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory schválilo ter-míny vzdelávacích podujatí pre advokátov a sprievodnýchpodujatí nasledovne:

3. – 4. júna 2011, Tále, hotel Partizánsprievodné podujatie: 2. júna 2011

2. – 3. decembra 2011, Štrbské Pleso, hotel Patria

Letný seminár advokátov

golfový turnaj

Zimný seminár advokátov

Termínyvzdelávacíchpodujatípreadvokátov

Advokátsky koncipienthľadá zamestnanie

Mgr. Martin SivkoRybná 49, 919 34 Biely Kostoltel.: 0902 219095martin.sivko@gmail.comAbsolvent PF UK v Bratislave (2008) s niekoľkomesač-nou praxou advokátskeho koncipienta. Má záujemo prácu advokátskeho koncipienta v Bratislave, Trnave,Piešťanoch, príp. inde v rámci západného Slovenska.Ovláda aktívne anglický jazyk, prácu s počítačom(Word, Excel, Outlook), má vodičský preukaz skupiny B.

ZozasadnutípredsedníctvaSAK

Aký je nový spôsob zaraďovania uchádzačov na advokátskeskúšky a ktorý dátum je rozhodujúci pre splnenie podmienkydĺžky povinnej praxe advokátskeho koncipienta?

Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory na zasadnutí2. decembra 2010 zmenilo Skúšobný poriadok Slovenskejadvokátskej komory pre advokátske skúšky.

Podľa právnej úpravy účinnej od 15. decembra 2010predseda skúšobnej komisie Slovenskej advokátskej komoryvopred stanoví dátum doručenia prihlášok na advokátskeskúšky (advokátske skúšky sa vykonávajú spravidla v dvoch

Pýta(j)te sapredsedníctva

obdobiach v kalendárnom roku, jarnom a jesennom, v počtetermínov podľa aktuálnej potreby a organizačných možnos-tí; pre každé obdobie stanoví predseda SAK osobitný dátumna doručenie prihlášok). Na posúdenie splnenia podmienkydĺžky inej právnej praxe je rozhodujúci práve predsedomskúšobnej komisie SAK stanovený termín na doručenie pri-hlášky na advokátske skúšky, teda uchádzačovi musí povin-ná trojročná prax uplynúť najneskôr do tohto termínu. Prejarné obdobie roku 2011 musia byť prihlášky na advokátskeskúšky doručené najneskôr do 28. februára 2011. Uchádza-čov, ktorí do stanoveného dátumu doručia komore prihláškuna advokátske skúšky a spĺňajú najneskôr k tomuto dátumuvšetky podmienky, predseda skúšobnej komisie SAK rozdelído jednotlivých termínov v jarnom období. Pre zaradenie dojednotlivých termínov je rozhodujúci dátum doručenia pri-hlášky na advokátske skúšky. Presný termín konania advo-kátskych skúšok bude uchádzačom oznámený najneskôrmesiac pred písomnou časťou advokátskych skúšok.

43bulletinslovenskejadvokácie ADVOKÁCIA ······ SAK/ZAHRANIČIE

Disciplinárne obvinený , reg. číslo 4553, advokát so sídlom Vysoká 19, 811 06 Bratislava bolrozhodnutím VIII. disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. DS VIII.- 178/09 : 2827/2009 z 1. mar-ca 2010 uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia, pretožeuložené mu v ustanoveniach

§ 28 ods. 4 zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný na požiadanie komory sa bezodkladne vyjadriťk obsahu sťažnosti v rámci konania, ktoré sa voči nemu vedie v súlade so zákonom o advokácii a predpismi komory,

§ 6 písm. a Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory, podľa ktorého je advokát povinný riadne a včasinformovať klienta ako postupuje pri vybavovaní veci

§ 13 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory, podľa ktorého je advokát povinný po skončení zastú-penia vrátiť klientovi všetky doklady, ktoré mu zveril, pretože disciplinárne obvinený

za čo mu bolo disciplinárnym senátom uložené podľa § 56 ods.2 písm. a/ zákona o advokácii disciplinárne opatreniepísomné napomenutie.

Na základe odvolania predsedu Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory z 26. marca 2010 PredsedníctvoSlovenskej advokátskej komory rozhodnutím sp. zn. P - 37/2010:2827/2009 z 15. októbra 2010 podľa § 59 ods. 3 zá-kona o advokácii v spojení s § 34 písm. c Disciplinárneho poriadku zmenilo rozhodnutie VIII. disciplinárneho senátu,sp. zn. DS VIII.-178/09 : 2827/2009 z 1. marca 2010 vo výroku o uložení disciplinárneho opatrenia tak, že výrok prvo-stupňového rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia zrušilo a podľa § 56 ods. 2 písm. b zákona o advokáciidisciplinárne obvinenému uložilo disciplinárne opatrenie – .

Mgr. Juraj Žucha

závažným spôsobom porušil povinnosti advokáta

verejné napomenutie

– sa k sťažnosti z 3. septembra 2009 a 17. septembra 2009 nevyjadril, zásielku Slovenskej advokátskej komory ulo-ženú na pošte 4. septembra 2009 a 18. septembra 2009 neprevzal;

– po ukončení zmluvy o poskytovaní právnej pomoci dňom 30. júna 2009 nevyhovel žiadosti klienta o vrátenieposkytnutých dokumentov a materiálov, neposkytol stanovisko k požadovaným právnym kauzám v súvislostis ukončením poskytovania právnych služieb

– nepodal súdu žalobu v kauze T., s. r. o., aj keď viac ako rok tvrdil, že žaloba je na súde podaná,

Verejnénapomenutie

44 ADVOKÁCIA ······ SAKbulletin

slovenskejadvokácie

že žiadna z týchto zmien sa nedotkne kvality vzťahov, ktorésa dlhé roky budovali.

Novoročné stretnutie právnikov je zároveň platformou,ktorú komora využíva na

každoročne vyhlasovanej Bulletinom sloven-skej advokácie. Komora si váži a oceňuje iniciatívy mladýchautorov a čas, ktorý venujú akademickej a publikačnej práci.Redakčná rada aj tento rok ocenila tri príspevky. Ceny výher-com odovzdávali predseda SAK JUDr. Borec a predseda Re-dakčnej rady BSA JUDr. Brázdil.

za článokzískal JUDr. Marek Vala-

chovič. sa s článkomumiestnili spoluautori Mgr. Kristína Grausová

a doc. JUDr. Marek Števček, PhD. si za článok

odniesol Mgr. Lukáš Oppet.–NO–

odovzdanie cien výhercom publi-kačnej súťaže

Tretie miesto

Na druhom mieste

Prvé miesto

Predkupné právo na obchodnýpodiel a dôsledky jeho porušenia

Premlčanie úrokovz omeškania

Prípustnosť dovolania na základe rozhodnutia odvolaciehosúdu

Členovia predsedníctva SAK: (zľava) Mgr. Veverka,JUDr. Borec, JUDr. Kerecman a Mgr. Fiačan

Zľava: sudca Najvyššieho súdu SR JUDr. Ľalík v spoločnos-ti predsedu SAK JUDr. Boreca a advokáta JUDr. Hošovského

Víťazi publikačnej súťaže: (zľava) JUDr. Valachovič,Mgr. Oppet, Mgr. Grausová a JUDr. Števček.

„Dovoľte mi na úvod popriať Vám všetkým veľa zdravia, šťas-tia a pracovných úspechov v novom roku 2011. Aj keď časz neho už zopár dní ukrojil, verím, že ste doň vstúpili správ-nym krokom a že Vám dobré tempo vytrvá počas všetkýchnastávajúcich dní. Zaželajme si spoločne, aby nám nový rokplným priehrštím nadelil všetko, čo si sami želáme.“ Týmitoslovami otvoril novoročné stretnutie právnikov predsedaSlovenskej advokátskej komory JUDr. Tomáš Borec. Pripo-menul, že v orgánoch komory v roku 2010 došlo k mnohýmzmenám, nové predsedníctvo komory má ambíciu novýmspôsobom pristupovať k riešeniu niektorých otázok, ale verí,

Január je v živote Slovenskej advokátskej komory tradične mesiacom, v ktorom si nielen advokáti,ale aj právnici z rôznych profesií a oblastí výkonu práva vyhradia voľný podvečer a stretávajú sana novoročnom stretnutí právnikov v neformálnejšej atmosfére, mimo súdnych siení a oficiálnychrokovacích miest, aby prežili príjemné momenty v priateľských rozhovoroch a okrem odbornýchtém sa podelili o novosti, ktoré nastali v ich súkromných životoch. Aj tento rok Slovenská advokátskakomora zorganizovala toto príjemné stretnutie, po novom v hoteli Radisson Blu Carlton v Bratislave.

Novoročnéstretnutieprávnikov

45bulletinslovenskejadvokácie ADVOKÁCIA ······ SAK

Zľava: JUDr. Olej, JUDr. Straka,JUDr. Gereg, JUDr. Arendacký a JUDr. Sedlák

Zľava: JUDr. Abelovský, podpredseda SAK JUDr. Hrežďoviča JUDr. Erben

Foto Vladislav Zigo

Sudca Najvyššieho súdu SR JUDr. Toman (vľavo)v spoločnosti advokáta JUDr. Hlbočana

Sprava: predseda RK SAK JUDr. Galanda,JUDr. Ludik a JUDr. Kolesár

Verejný ochranca práv JUDr. Kandráč v rozhovoreso sudkyňou Najvyššieho súdu SR JUDr. Hanzelovou

Zľava: JUDr. Abelovský, sudca Najvyššieho súdu SRJUDr. Hargaš, JUDr. Arendacký a JUDr. Detvai

46 bulletinslovenskejadvokácie

ADVOKÁCIA ······ SAK

Povinnosťadvokáta– informovaťvšetkýchklientov

–dôsledneavčasvyužívať vprospechklientapotrebnéprávneprostriedky

pri zastupovaní v spoločnej veci;

V zmysle § 57 ods. 5 zákona o advokácii bola discipli-nárne obvinenému advokátovi zároveň uložená povinnosťzaplatiť na účet Slovenskej advokátskej komory paušálnetrovy disciplinárneho konania vo výške minimálnej mesač-nej mzdy, t. j. 307,70 eur v lehote do 15 dní odo dňa právo-platnosti tohto rozhodnutia.

Dňa 4. 1. 2010 podal predseda Revíznej komisie SAK na zá-klade sťažnosti sťažovateľky návrh na začatie disciplinárne-ho konania proti disciplinárne obvinenému advokátovi preskutky uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. So súhla-som disciplinárne obvineného advokáta sa o návrhu na za-čatie disciplinárneho konania rozhodlo v neprítomnosti dis-ciplinárne obvineného na disciplinárnom pojednávaní dňa1. 3. 2010.

„Z obsahu spisu bolo zistené, že sťažovateľka dňa 20. 11.2008, spoločne s ďalšími, splnomocnili advokáta, aby ichzastupoval vo veci vrátenia daru do dedičstva, a to nehnu-teľnosti, ktorá bola darovaná bratovi sťažovateľky po nebo-hom otcovi menovaných. Žaloba bola na okresný súd po-daná až v mesiaci apríl 2009, pričom žaloba na vyslovenieneplatnosti právneho úkonu je datovaná 25. 1. 2009.“

Disciplinárne obvinený advokát sa k návrhu vyjadril lis-tom zo dňa 18. 1. 2010. Z tohto vyjadrenia disciplinárne ob-vineného vyplynulo, že „disciplinárne obvinený advokát po-važuje celú vec za nedorozumenie spôsobené jeho pracov-nou vyťaženosťou. Klientke X. Y. a prostredníctvom nej saostatným účastníkom ospravedlnil. Ďalej tvrdil, že klientom

7

Z odôvodnenia:

Dotknuté ustanovenia:– § 18 zákona č. 586/2003 o advokácii

a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní;

– § 5 ods. 1, § 6 Advokátskeho poriadku Slovenskejadvokátskej komory zo dňa 16. 6. 2007

Disciplinárny senát uznal disciplinárne obvineného advoká-ta za vinného podľa § 24 ods. 1 Disciplinárneho poriadkus poukazom na ustanovenie § 56 ods. 1 zákona o advoká-cii, že

neinformoval svojich klientov o postupe pri po-skytovaní právnych služieb, týkajúcich sa vrátenia daru dodedičstva a neplatnosti právneho úkonu,

zastupovanie klientov prevzal dňa 20. 11. 2008,pričom samotná žaloba je datovaná 25. 1. 2009 a teda návrhna súd podal s časovým sklzom,

čím sa dopustil disciplinárneho previnenia

podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii,pretože závažným spôsobom porušil povinnosti advokátauložené v bode 1 podľa § 5 odsek 1 a § 6 Advokátskehoporiadku SAK a v bode 2 podľa § 18 zákona o advokácii.

Podľa § 24 Disciplinárneho poriadku SAK a § 56 ods. 2písm. c zákona o advokácii mu bola uložená

, ktorú bol zaviazaný uhradiť na účetSAK do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

1

2

3

4 5

6

v bode 1)

v bode 2)

peňažná po-kuta vo výške 300 eur

Pokiaľ advokát pri zastupovaní viacerých klientov v spoločnej veci neinformuje všet-kých klientov o postupe pri vybavovaní veci, (o termínoch pojednávania), ale infor-muje len niektorých z nich, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia.

Pokiaľ advokát po prevzatí zastupovania klientov pristúpi k uplatneniu právnychprostriedkov potrebných k ochrane ich práv (podanie žaloby) so značným časovýmsklzom, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia.

(Rozhodnutie VIII. disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komoryz 1. marca 2010, sp. zn. DS VIII. – 8/10:2685/2009)

Z DISCIPLINÁRNYCH ROZHODNUTÍ SAK

47bulletinslovenskejadvokácie ADVOKÁCIA ······ SAK

2 „Disciplinárnym previnenímadvokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medziná-rodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinenéporušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z pred-pisu komory.“

3 „Pri poskytovaníprávnych služieb je prvoradý záujem klienta. Jeho oprávnenézáujmy majú prednosť pred inými záujmami advokáta, ako ajpred jeho ohľadom na iných advokátov.“

4 „Advokát je povinný a) riad-ne a včas informovať klienta, ako postupuje pri vybavovaní veci,b) oboznámiť klienta s písomnosťami, ktoré dostal alebo odo-siela, ak súvisia s vecou, v ktorej klienta zastupuje a bezodklad-ne odpovedať na otázky klienta v súvislosti s poskytovanímprávnych služieb, c) starostlivo zaobchádzať s dokladmi, ktorému klient zveril.“

5 § 18 zákona o advokácii: „(1) Advokát je povinný pri výkoneadvokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiťsa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecnezáväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tomklienta vhodným spôsobom poučí.(2) Advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestnea svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedkya uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presved-čenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospo-dárnosť poskytovaných právnych služieb.(3) Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižo-val dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinnýdodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určujepredpis komory.“

6 „Za disciplinárneprevinenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie peňažnúpokutu až do výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdyustanovenej osobitným predpisom.“

7 „Ak disciplinárny senát roz-hodne, že disciplinárne obvinený sa dopustil disciplinárnehoprevinenia, uloží mu povinnosť zaplatiť komore paušálne trovykonania vo výške minimálnej mesačnej mzdy ustanovenejosobitným predpisom.“

8 „Pri ukladaní dis-ciplinárneho opatrenia senát prihliadne na závažnosť previne-nia, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, na osobu discipli-nárne obvineného a na jeho osobné a rodinné pomery.“

§ 56 ods. 1 zákona o advokácii:

§ 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK:

§ 6 Advokátskeho poriadku SAK:

§ 56 ods. 2 písm. c zákona o advokácii:

§ 57 ods. 5 zákona o advokácii:

§ 24 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SAK:

Právnu vetu a rozhodnutie spracovala:

advokátska koncipientkaMgr. Tatiana Frištiková

nespôsobil žiadnu škodu a neznemožnil uplatnenie ichpráv. Na záver poukázal na prehlásenie sťažovateľky zo dňa25. 8. 2009, v ktorom sťažovateľka odvoláva svoju sťažnosťs tým, že je to názor všetkých sťažovateľov.“

Na základe vykonaného dokazovania dospel Disciplinár-ny senát k presvedčeniu, že skutky sa stali a je za ne zodpo-vedný disciplinárne obvinený.

Disciplinárny senát dospel k záveru, že disciplinárne obvi-nený advokát postupoval v rozpore s ust. § 5 ods. 1, § 6 Ad-vokátskeho poriadku a § 18 zákona o advokácii, a teda poru-šil povinnosť riadne a včas „pretože návrh na súd vypracovala podal s časovým sklzom, pričom o termínoch pojednáva-nia klientov neinformoval. Už z jeho vyjadrenia vyplýva, žekomunikoval iba s klientkou X. Y. a predpokladal, že ona bu-de informovať ostatných klientov.“ Týmto konaním, resp.opomenutím disciplinárne obvinený advokát porušil predo-všetkým svoju povinnosť riadne a včas informovať klientovako postupuje pri vybavovaní veci, oboznámiť všetkýchklientov s písomnosťami, ktoré dostal alebo odosielal akoaj povinnosť dôsledne využívať všetky právne prostriedkya uplatňovať ich v záujme klienta s dodržaním zásady účel-nosti a hospodárnosti poskytovaných právnych služieb a po-stupovať v súlade profesijnej etiky a inými pravidlami, ktoréurčuje predpis komory tak, aby neznižoval dôstojnosť advo-kátskeho stavu.

V súlade s ust. 24 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SAKsenát po zvážení všetkých okolností prípadu „dospel k zá-veru, že disciplinárne opatrenie vo forme peňažnej pokutyje pre disciplinárne obvineného dostatočným“. Vzhľadomna to, že Disciplinárny senát rozhodol, že disciplinárne ob-vinený advokát sa dopustil disciplinárneho previnenia, v sú-lade s ust. § 57 ods. 5 zákona o advokácii mu zároveň uložilpovinnosť zaplatiť komore paušálne trovy konania vo výškeminimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpi-som.

8

Rozhodnutie je redakčne krátené, upravovanéa doplnené o odkazy na citované ustanovenia.

Poznámky

1 „Senát uzná disci-plinárne obvineného za vinného, ak bolo dokázané, že sa stalskutok, ktorý je predmetom návrhu, že ho spáchal disciplinárneobvinený a že skutok je disciplinárnym previnením v zmysle§ 56 ods. 1 zákona o advokácii.“

§ 24 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK:

OZNAMVážení čitatelia, v súvislosti s novou obsahovou štruktúrou Bulletinu slovenskej advokácieuž nebudeme uverejňovať zmeny v zoznamoch advokátov a advokátskych koncipientov.Všetky aktuálne informácie nájdete v zoznamoch na www.sak.sk.

48 ADVOKÁCIA ······ ZAHRANIČIEbulletin

slovenskejadvokácie

vokát v príspevkupredstavil účastníkom konferencie slovom aj obrazom

budovy, v ktorých v minulosti sídlili súdy v celom obvode prí-slušného krajského súdu. Tento príspevok vzbudil mimo-riadny záujem aj vzhľadom na množstvo a kvalitu prezento-vaného grafického materiálu.

Druhý tematický celok konferencie tvorili príspevky veno-vané vystúpils príspevkom zaoberajúci sa advokáciouv dobách nacizmu. Sudkyňa predstavilatému svojej dizertačnej práce v príspevku

Venovala sa Norimberskému proce-su (odsúdeniu Alfreda Jodla), ale aj procesu s Miladou Horá-kovou. Zo Slovenska odzneli príspevky

( ) venovaný advoká-tom Eduardovi Frišovi, Júliusovi Bránikovi, Jozefovi Kyselémua Adolfovi Procházkovi a (

) zaoberajúci sa životom advokátov Andreja Halašu,Matúša Dulu, Svetozára Hurbana (Vajanského), ich odsúde-ním v Banskej Bystrici v roku 1900 a výkonom trestu odňatiaslobody. (Príspevky budú postupne uverejnené v BSA).

V treťom tematickom okruhu venovanombol ako prvý príspevok

venovanýTento advokát pôsobiaci v prvej polovici 15.

stor. bol okrem iného poradcom Jána Husa v Kostnickomprocese. predstavil advokátov zo Semilska čin-ných v rokoch 1868 – 1948. v čase diskusiío novoprijatej právnej úprave talárov pre advokátov v Českejrepublike v príspevkuporovnával historické aj zahraničné právne úpravy dotýkajú-ce sa práva alebo povinnosti advokáta nosiť talár, resp. advo-kátskych komôr túto otázku upraviť.

Jeden z najzaujímavejších príspevkov s názvompredniesol sudca

z Kutnej Hory. S náležitou historickou presnosťouale aj so sympatickou dávkou humoru opísal na pozadí ži-vota právnika Jaroslava Kunza (1869), ktorý pôsobil ako

na rakúskom vojenskom súde vo Viedni, okolnosti,za ktorých vzniklo právo advokátov obhajovať pred rakús-kymi vojenskými súdmi. (Ešte na prelome 19. a 20. stor. bolprístup advokátov na rakúske vojenské súdy vylúčený; bolototiž úlohou audítora vojenského súdu nielen vec vyšetriť,obvineného obžalovať, ale paradoxne zároveň aj garantovaťdodržanie jeho procesných práv v procese, teda plniť ajúlohy obhajcu.) Jaroslav Kunz mal túto úlohu aj v proceseproti obžalovanému z pokusu o otravu dôstojníkov gene-rálneho štábu bonbónmi zaslanými poštou. Jeden dôstojníkbonbón zjedol a zomrel, ostatní ich nezjedli. Obžalovanýbol odsúdený na trest smrti (neskôr bol omilostený). Tentoprípad vyvolal taký záujem verejnosti o vojenské trestnésúdnictvo, že pod jej tlakom bol prijatý zák. č. 131/1912 Ř. z.o vojenskom trestnom poriadku, ktorý umožnil účasť ob-hajcov v takomto konaní od 1. januára 1913.

Pracovná časť konferencie bola ukončená príspevkomvenovaným

Ľubomír Činka

Antonín Fűrst

Alena Rundová

Rudolf Manik

Peter Ke-recman

Marty Ehlovej

Tomáš PlíhalPavel Sorokáč

MilanZávůrka

Stanislava Balíka

Súdne budovy v priľahlomokolí

advokácii v dobách temných.Advokáti v Tretej ríši

Pojatie obhajobyv procesoch s nacistami.

Povojnové exponova-nie sa advokátov v ČSR

Banskobystrický proces

osobnostiama regionálnym dejinám

Jánovi z Jesenice ako právnikovi, politikovi a priate-ľovi Jána Husa.

Pár slov k úradnému rúchu advokáta

GenerálJaroslav Kunz – žalobca aj obhajca

audítor

Najnovšej českej beletristickej

Výbor pre históriu advokácie Českej advokátskej komorya Společnost pre historii advokacie so sídlom v Prahe aj v ro-ku 2010 zorganizovali Konferenciu o histórii advokácie, kto-rej VII. ročník sa konal 26. novembra 2010 na zámku Lažan-ských v Chýši.

Konferenciu otvoril organizátor Stanislav Balík v prítom-nosti takmer štyroch desiatok účastníkov, ktorých v meneČeskej advokátskej komory privítal jej podpredseda Petr Po-ledník. Zástupca Slovenskej advokátskej komory odovzdalpozdrav predsedníctva SAK a informoval o zriadení Komisiepre dejiny slovenskej advokácie P SAK v septembri 2010.

Prvý z jedenástich referátov, ktoré na konferencii odzne-li, predniesol v prvej časti konferencie tematicky venovanej

advokátskykoncipient pod názvom

V referáte pútavo popísal osudy tohto advokátažijúceho na prelome 16. a 17. storočia, ktoré zhromaždil nazáklade dochovaných torzovitých prameňov. Brnenský ad-

Advokácii a justícii vo väzbe k miestu konferencieCába z Chýš a ze

Špecberku.Vojtěch Lažanský

VII.Konferenciaohistórii advokácie

INZERCIAsa v elektronickej verzii nezobrazuje

lávania. CCBE pripravila stanovisko k návrhu komisie EÚa požiada členské štáty o vyjadrenie k predloženému stano-visku.

Ďalším bodom programu bola informácia o postupe privypracovávaní spoločného internetového projektu CCBE– Find a lawyer (FAL) – cieľom ktorého by malo byť plynuléelektronické vyhľadávanie advokátov v rámci CCBE. Projekttvorí súčasť celoeurópskeho projektu e-Justice.

V otázke prania špinavých peňazí vo vzťahu k vyhodnote-niu dopadu smernice EÚ prijala CCBE stanovisko, podľa kto-rého počká na výsledky prieskumu internej odbornej komi-sie zaoberajúcej sa uvedenou problematikou.

Plenárne zasadnutie rokovalo aj o snahách o vytvorenieEurópskeho právneho inštitútu (

. Neprijalo žiadne stanovisko, pretože doposiaľ sa nepo-darilo definovať jeho konkrétnu náplň najmä v otázke pome-ru teoretických a praktických výskumov, v otázke financova-nia, miery zapojenia CCBE a pod.

Na záver sa plenárne zasadnutie venovalo prerokovaniuniektorých čiastkových výsledkov pracovnej skupiny prearbitrážne právo. Šlo o piate zhrnutie výsledkov niekoľko-mesačnej práce zameranej na etické pravidlá pre advokátovpôsobiacich v arbitrážnych konaniach v úlohe rozhodcov.

Rozpočet CCBE bol s harmonogramom činnosti na rok2011 schválený jednomyseľne. Celkový príjem CCBE na rok2011 pozostáva takmer výhradne z príspevkov členskýchkrajín. Ich výška závisí od počtu advokátov zapísaných dozoznamu v konkrétnych krajinách v pomere k celkovémupočtu advokátov v rámci CCBE.

Na rok 2011 boli zvolení noví viceprezidenti. Druhým vi-ceprezidentom sa stal Evangelos Tsouroulis (Grécko). Prvý-krát sa uskutočnila voľba tretieho viceprezidenta, ktorým sastal Aldo Bulgarelli (Taliansko). Podľa rotačného princípu sapostu prezidenta CCBE v roku 2011 zhostí Goerges-AlbertDal (Belgicko). Slovenská advokátska komora želá vedeniuCCBE v práci veľa úspechov.

European Law Institute –ELI)

vedúci delegácie SAK v CCBEJUDr. Pavol Erben

Plenárne zasadnutie CCBE v Bruseli v novembri 2010 sa ve-novalo témam, ktoré boli rozpracované už na plenárnom za-sadnutí v Malage v máji minulého roka. Zasadnutie viedolpredseda CCBE José-María Davó Fernandez, ktorého malislovenskí kolegovia česť spoznať počas jeho vystúpenia naKonferencii advokátov v júni uplynulého roka.

Jednou zo základných tém boli Odporúčania CCBE preoblasť bezplatnej právnej pomoci. Účastníci navrhli inštitú-ciám EÚ zabezpečiť, aby oblasť bezplatnej právnej pomocipatrila medzi základné práva s cieľom zaručiť prístup k spra-vodlivosti a umožniť efektívnu (nie formálnu) obranu. Natento účel je potrebné vytvoriť osobitnú rozpočtovú kapito-lu, ktorá umožní rozvoj jednotnej schémy EÚ a podporu ná-rodných schém v spomínanej oblasti. Osobitnú pozornosťtreba venovať právnej pomoci poskytovanej osobám, ktorésú podozrivé zo spáchania trestného činu, alebo patria doosobitne zraniteľných skupín. Bezplatná právna pomoc bymala fungovať vo všetkých oblastiach práva a vo všetkýchštádiách konania. Zároveň je potrebné zabezpečiť úhraduzvýšených nákladov pri právnej pomoci v cezhraničnýchstíhaniach a zavedenie spoločných minimálnych štandardovpri jej poskytovaní. CCBE bude mapovať aktuálny stav v otáz-kach poskytovania bezplatnej právnej pomoci v jednotli-vých členských krajinách.

Do programu rokovania plenárneho zasadnutia sa dosta-lo aj vzdelávanie v rámci EÚ. Dôvodom zaradenia tejto otáz-ky bol list Komisie, v ktorom CCBE navrhla Európskemu jus-tičnému fóru konzultácie pri vypracovávaní programu vzde-

ZplenárnehozasadnutiaCCBEv Bruseli26. – 27. novembra 2010

49bulletinslovenskejadvokácie ADVOKÁCIA ······ ZAHRANIČIE

VII. konferencia o histórii advokácie prevýšila očakávaniajej účastníkov nie len svojím obsahom, ale aj vďaka príjemné-mu prostrediu a pohostinnosti majiteľa zámku, v ktorom sakonala. Pri lúčení s mestečkom Chýše vyslovili účastníci kon-ferencie nie len poďakovanie organizátorom konferencie(tradične najmä Stanislavovi Balíkovi), ale deklarovali aj zá-ujem zúčastniť sa na budúcej konferencii o histórii advokáciev roku 2012. Konferencie o histórii advokácie sa už totiž stalipre ich účastníkov trvalou súčasťou každoročnej jesene, ne-odmysliteľným stretnutím priateľov, ktorých spája rovnakýzáujem – priblížiť všetkým advokátom históriu ich povolania,na ktorú môžu byť právom hrdí tak v Čechách ako aj na Slo-vensku.

JUDr. Peter Kerecman, PhD.advokát

tvorbe o advokátoch (Arnošt Lustig, Václav Král, Petr Rittera Zdeněk Štastný) a krátkou diskusiou až neskoro večer.

Konferencia pokračovala neformálnou časťou – spolo-čenským večerom v blízkom zrekonštruovanom Zámockompivovare rodiny Lažanských. Účastníci konferencie mali tak-to priestor diskutovať nie len o prednesených referátoch, aleaj o budúcich zámeroch. S veľkým záujmom sa stretla myš-lienka vyslovená v diskusiách, aby sa Slovenská advokátskakomora a jej novozriadená Komisia pre dejiny advokácie po-kúsila zorganizovať v roku 2012 konferenciu na Slovensku.Predseda Komisie pre históriu advokácie Českej advokátskejkomory JUDr. Petr Poledník zároveň navrhol, aby sa po per-sonálnom obsadení Komisie pre dejiny advokácie Sloven-skej advokátskej komory uskutočnilo prvé spoločné zasad-nutie týchto komisií oboch advokátskych komôr (v Brne).

Vyberáme z čísla 11/2010Bulletinu advokacie

JUDr. M. Vychopeň, predseda ČAK, v úvodníku upozorňujena relatívne nepopulárne opatrenie Predstavenstva ČAK –trojnásobné zvýšenie poistného limitu advokátov pri poiste-ní zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi nekvalitnýmposkytnutím právnych služieb. K realizácii tohto kroku viedolo. i. záujem samotných klientov, ale aj dôvody ekonomickéa medzinárodnoprávne (inflácia, požiadavky CCBE a pod).

Predseda ČAK sa zaoberá aj navrhovanou úpravou advo-kátskej tarify, pripravenej Ministerstvom spravodlivosti ČR.Podľa vypracovanej novely by na prechodný čas malo dôjsťk značnému zníženiu odmien advokátov za obhajobya za zastupovanie v niektorých civilných konaniach. S týmtopostupom ČAK vyjadruje kategorický nesúhlas, avšak trebamať na zreteli, že zmena vyhlášky o odmenách advokátovje v právomoci MS ČR. Zostáva len dúfať, dodáva autor, žev otázke odmien bude nastolený dlhodobo stabilný stava nový predpis spravodlivo upraví výšku odmien advokátov.Návrh novely vyhlášky č. 177/1996 Sb. o advokátskej tarifea nesúhlasné stanovisko ČAK s podrobným a fundovanýmodôvodnením sú uverejnené v aktualitách čísla.

Bulletin obsahuje prehľad vybranej judikatúry domácichsúdov a judikatúry Európskeho súdneho dvora, odbornejliteratúry na knižnom trhu a excerpty z článkov publikova-ných v Bulletine slovenskej advokácie č. 9–10/2010.

Číslo prináša informácie o rokovaní Predstavenstva ČAKv októbri 2010 a jeho záveroch, o rozhodnutí z disciplinár-nej praxe a tradičnom Česko-nemeckom advokátskom fóre,ktoré sa v októbri 2010 konalo v Lipsku. Uverejňuje tiež rôz-ne novosti a zaujímavosti o aktivitách advokátov v oblastivzdelávania, športu, právnej publicistiky a pod.

Z právnej teórie a praxe ide o nasledovné state:

Autor polemizuje so stanoviskom Dr. R. Pelikána v jeho prís-pevku Ešte k neplatnosti rozhodcovských doložiek a k „práv-nym názorom“ uverejnenom v BA č. 9/2010. Predmetomkritiky sú najmä názory na judikatúru a jej reflexiu v práci ad-vokáta. Interpretáciu judikatúry a závery vyslovené v kritizo-vanom článku považuje autor za celkom nesprávne a preadvokátsku prax dokonca za nebezpečné. Dôsledne od-mieta názor, že by advokát mal byť schopný rozpoznať, kdesa súd pri rozhodovaní dopustil omylu a kde teda existujepravdepodobnosť, že takáto línia judikatúry nie je perspek-tívna a bude opustená. Rozhodne tiež nesúhlasí s tézou o vý-

ex offo

JUDr. Tomáš Sokol, advokátAdvokát a judikatúra

Bulletinadvokacieprináša...

voji interpretácie práva do štádia unifikácie a jednotného,objektívne správneho právneho názoru na sporné otázky.Úvahy autora a odmietnutie scestných názorov na interpre-táciu judikatúry argumentačne podopiera odkaz na kom-petentnú odbornú literatúru a príslušné rozhodnutia súdov.

V diskusnom príspevku sa autori zameriavajú na otázku, čiprávny poriadok ČR a legislatívny proces pozná len derogá-ciu výslovnú (explicitnú) alebo akceptuje aj derogáciu impli-citnú vo vzťahu zákona k subzákonným právnym predpisom.Konkrétne ide o prípad zrušenia splnomocňovacieho usta-novenia bez výslovného zrušenia podzákonného predpisu.Cieľom článku je zamyslenie sa nad otázkou platnosti čineplatnosti takejto vykonávacej normy. Autori predkladajúúvahy a sumarizujú judikatúru k uvedenej prob-lematike. Jednoznačne sú za neplatnosť podzákonných no-riem s tým, že po zrušení splnomocňovacieho ustanoveniastrácajú platnosť a účinnosť všetky podzákonné predpisy vy-dané na jeho základe (implicitná derogácia). Ak totiž bezúčinného splnomocňovacieho ustanovenia nemôže vyko-návací právny predpis vzniknúť, nemôže bez neho ani samo-statne ďalej existovať, dôvodia autori záverom.

Dňa 15. 10. 2009 bol vydaný rozsudok senátu 5. sekcie Eu-rópskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kohlhofer a Minarikproti ČR. V rozhodnutí sa o. i. konštatuje, že zo strany ČR do-šlo k porušeniu článku 6. Európskeho dohovoru o ochraneľudských práv, pretože sťažovateľom bolo odopreté právona spravodlivý proces. Na základe tohto rozhodnutia má ČRpovinnosť zabezpečiť právny stav, ktorý bude v súlade s Do-hovorom (novelizácia obchodného kódexu a pod). Autoriuvažujú, či pripravovaná novelizácia príslušných noriem na-pĺňa všetky požiadavky rozsudku ESĽP. Posudzujú tiež súladnovelizácie s nálezovou judikatúrou Ústavného súdu ČR adotýkajú sa aj aspektu analyzovanej otázky.

Cieľom príspevku je priblížiť advokátom a advokátskym kon-cipientom zaujímavú a aktuálnu judikatúru na úseku odvola-nia v správnom konaní vrátane priestupkového konania akoosobitného typu správneho konania. Autor sa zaoberá as-pektmi odvolacieho konania z hľadiska všeobecného (nále-žitosti, oprávnené subjekty, preklúzia priestupku atď.) ako ajz hľadiska špecifík niektorých osobitných konaní (kolaudač-né konanie, priestupkové konanie a pod).

Spracoval:

JUDr. Ludvík Ševčík, ml., advokátMichal Kincl, študent PF MU v Brne

de lege lata

Mgr. Bořivoj Líbal, advokátsky koncipientJUDr. Radek Malenovský, asistent sudcu Ústavného súdu

de lege ferenda

JUDr. Petr Kolman, Ph.D., odborný asistent na PFMU v Brne

Kancelária SAK

Implicitná derogácia – mýtus či realita

Na úvahu: išlo by skutočne o adekvátne premietnutierozsudku ESĽP vo veci Kohlhofer a Minarik proti ČRdo právneho poriadku?

Zaujímavá a vybraná judikatúrak inštitútu odvolania v správnom konaní

JUDr. Juraj Ďurovčík

50 ADVOKÁCIA ······ ZAHRANIČIEbulletin

slovenskejadvokácie

Dotknuté ustanovenia:– § 17, § 39 zákona č. 85/1996 Sb. o advokácii v plat-

nom znení– čl. 4 ods. 1, 2 uznesenia predstavenstva Českej advo-

kátskej komory č. 1/1997 Vestníka z 31. 10. 1996,ktorým sa stanovia pravidlá profesionálnej etikya pravidlá súťaže advokátov Českej republiky (etickýkódex) v platnom znení (ďalej len „Pravidlá profesio-nálnej etiky ČAK“)

– obdobné ustanovenia slovenských právnych predpi-sov: § 18 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokáciia o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní v platnom znení

1

Disciplinárne obvinený advokátsky koncipient sa dopustildisciplinárneho previnenia tým, že napriek tomu, že mu bolizmenkovými platobnými rozkazmi, vydanými krajským sú-dom dňa 6. 12. 2007, 7. 10. 2008, 28. 3. 2008, uložené povin-nosti zaplatiť do 3 dní navrhovateľovi čiastku 700 000 Kčs prísl., čiastku 100 000 Kč s prísl. a čiastku 650 000 Kč s prísl.a nahradiť trovy týchto konaní, tieto povinnosti v dobe od12. 1. 2009, keď bol zapísaný do zoznamu advokátskychkoncipientov vedeného Českou advokátskou komorou,do 27. 5. 2009 dobrovoľne nesplnil,

čím porušil

ust. § 17 zákona o advokácii v spojení s čl. 4 ods. 1, 2 Pra-vidiel profesionálnej etiky ČAK a § 39 zákona o advokácii.

Podľa § 32 ods. 4 písm. d zákona o advokácii mu bolouložené disciplinárne opatrenie – vyčiarknutie zo zoznamuadvokátskych koncipientov.

3

4 5

51bulletinslovenskejadvokácie ADVOKÁCIA ······ ZAHRANIČIE

Povinnosťadvokátskehokoncipienta–plniťprevzatézáväzky;–zachovávaťdôstojnosťavážnosťadvokátskehostavu

Pokiaľ advokátsky koncipient nezaplatí dobrovoľne svoj dlh, napriek tomu, že mu tútopovinnosť uložil súd, ide o závažné porušenie povinností advokátskeho koncipienta.

(Rozhodnutie disciplinárneho senátu disciplinárnej komisie Českej advokátskej komoryz 21. mája 2010, sp. zn. K 123/2009)2

Disciplinárne obvinenému advokátskemu koncipientovibola súčasne uložená povinnosť zaplatiť na účet Českej advokátskej komory náhradu nákladov konania vo výške 3 000 Kčdo 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Disciplinárny senát vec prerokoval na nariadenom pojedná-vaní a na základe disciplinárnej ža-loby podanej proti discip-linárne obvinenému advokátskemu koncipientovi a vykona-ných listinných dôkazov a výsluchov účastníkov konania do-spel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:

Disciplinárny senát na základe vykonaných dôkazov malza preukázané, že disciplinárne obvinený advokátsky konci-pient v čase, keď bol zapísaný Českou advokátskou komo-rou do zoznamu advokátskych koncipientov, nesplnil dobro-voľne povinnosti, ktoré mu boli uložené vykonateľnými súd-nymi rozhodnutiami uvedenými vo výrokovej časti tohtorozhodnutia ani nevykonal žiadne kroky, z ktorých možnousudzovať jeho snahu tieto jeho finančné záväzky vo výškepresahujúcej ku dňu pojednávania čiastku 1 400 000 Kč čímskôr vyrovnať. Naopak, disciplinárny senát dospel k záveru,že disciplinárne obvinený svojím konaním a odmietavým po-stojom bez ospravedlniteľného dôvodu sťažoval veriteľovipostup pri uplatnení pohľadávok.

Disciplinárny senát odmietol ako nedôveryhodnú a úče-lovú obranu disciplinárne obvineného, založenú na tvrdení,že nebol schopný pre uspokojenie pohľadávok veriteľa uči-niť viac, nakoľko vo svojej výpovedi sám potvrdil, že pros-tredníctvom svojej firmy disponuje pozemkovým majetkom,z ktorého bolo možné vyrovnať aspoň časť súdne uplatne-ných pohľadávok.

Disciplinárny senát posúdil konania disciplinárne obvine-ného „za hrubo nesvedomité a voči veriteľovi bezohľadné,

Z odôvodnenia:

Z DISCIPLINÁRNYCH ROZHODNUTÍ ČAK

52 ADVOKÁCIA ······ ZAHRANIČIEbulletin

slovenskejadvokácie

čím došlo k závažnému porušeniu povinností advokátskehokoncipienta, daných mu právnymi predpismi upravujúcimijeho činnosť“.

Disciplinárny senát v súlade s ust. § 24 ods. 2 disciplinár-neho poriadku pri rozhodovaní o disciplinárnom obvineníprihliadol najmä „na povahu skutku a jeho následky, na okol-nosti, za ktorých k disciplinárnemu previneniu došlo, k oso-be disciplinárne obvineného a k miere jeho zavinenia“.„V danom prípade je miera zavinenia disciplinárne obvine-ného veľmi vysoká vzhľadom na výšku neuspokojeného zá-väzku, keď pre disciplinárny senát je úplne neprijateľné, abyadvokát alebo advokátsky koncipient, zapísaný v zoznameČeskej advokátskej komory, konal tak, aby splnenie záväzkučo najviac oddialil alebo jeho uspokojenie úplne zmaril“.

Vzhľadom na to, že disciplinárne obvinený bol uznaný zavinného, v súlade s ust. § 33a ods. 2 zákona o advokácii mubola súčasne uložená povinnosť nahradiť náklady discipli-nárneho konania.

Rozhodnutie je redakčne krátené, upravovanéa doplnené o odkazy na citované ustanovenia.

Poznámky

Mgr. Tatiana Frištiková

1 „Advokát postu-puje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advo-kátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidláprofesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.“

2 Preložené a spracované podľa Syka, J.:In: Bulletin advokacie, č. 9/2010, s. 73 – 74

3 „Advokát postupuje pri vý-kone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskehostavu; za tým účelom je hlavne povinný dodržovať pravidláprofesionálnej etiky a pravidlá súťaže. Pravidlá profesionálnejetiky a pravidlá súťaže stanoví stavovský predpis.“

4 „(1) Advo-kát je všeobecne povinný poctivým, čestným a slušným cho-vaním prispievať k dôstojnosti a váž-nosti advokátskeho stavu.(2) Advokát je povinný plniť prevzaté záväzky. Záväzok aleboručenie za cudzí záväzok smie prevziať len vtedy, ak si je istýjeho splnením.“

5 „Ustanovenia § 16, 17, 17a,21 a 29 sa použijú pre advokátskeho koncipienta primerane.“

§ 18 ods. 3 slovenského zákona o advokácii:

Z kárné praxe.

§ 17 českého zákona o advokácii:

Čl. 4 ods. 1, 2 Pravidiel profesionálnej etiky ČAK:

§ 39 českého zákona o advokácii:

Právnu vetu a rozhodnutie preložila a spracovala:

advokátska koncipientka

ZBORNÍKYz minuloročných konferencií

a

si môžete zakúpiťv budove Slovenskej advokátskej komory

na Kolárskej ulici č. 4 v Bratislave

Zároveň ,

že kníhkupectvo Sprinton ponúka

komplexný servis v oblasti odbornej literatúry

.

Slovenské dni trestného práva

Slovenské dni obchodného práva

v kníhkupectve Sprinton

advokátom a advokátskym koncipientom

na odber všetkých titulov

pripomíname

so zľavou 15%

INZERCIAsa v elektronickej verzii nezobrazuje

nov (z nich 10 advokátov) za to, že obsahom memoranda,ktoré hodlali predložiť panovníkovi

Obžalovaní boli odsúdení na tresty žalára do piatich rokov.Nebývalý bol však banskobystrický politický proces

(1900), v ktorom na lavici obžalovaných zasadli spoločnepraktikujúci advokáti Pavol Mudroň, Andrej Halaša, MatúšDula i bývalí advokáti Svetozár Hurban Vajanský a Ján Čipka(bol advokátom v Brezne), všetci obžalovaní za poburovaniespolu s 23 ďalšími spoluobžalovanými.

Andrej Halaša bol advokátom, divadelníkom a národno-kul-túrnym pracovníkom. Narodil sa 17. 9. 1852 v Záskalí (DolnýKubín) a pochádzal z mnohodetnej roľníckej rodiny AndrejaHalašu st. (1822 – 1897) a Kataríny, rod. Kutlíkovej.

Študoval na gymnáziu v Revúcej (1863–67) – stalo sa to tak,že kubínsky farár Samuel Novák naložil pred začiatkom škol-ského roku 1863/64 v Kubíne plný voz chlapcov, medzi nimii Andreja Halašu a sám ich odviezol do Revúcej. V septembri1867 prešiel Andrej Halaša, kvôli nemeckému jazyku nagymnázium do Levoče, kde i zmaturoval (1871). Právo štu-doval na právnickej akadémii v Prešove. Tam redigoval preštudentov písaný časopis , bol členom slovenskej štu-dentskej spoločnosti Kolo, prispieval do časopisu .

Po dvoch rokoch štúdia nastúpil ako praktikant u advoká-ta v Dolnom Kubíne. Spolu s PavlomOrszághom Hviezdoslavom, básnikom a advokátom, tamorganizoval ochotnícke divadlo. V tom čase bol ale centromnárodného života Turčiansky Sv. Martin. Keď Halaša dostalponuku presídliť sa tam, neváhal. Z kancelárie Pavla Mud-roňa v tom čase odchádzal Halašov rodák z Oravy,

, ktorý práve dokončil svoju koncipientskú praxa zložil advokátsku skúšku. Ako povedal Kalinčiak, keďže

„spáchali útok na plat-nosť a povinnú silu zákonov z r. 1848 a 1868 o spojení Sedmo-hradska s Uhorskom, čím sa dopustili zločinu poburovania“.

ProrokNapred

Andrej Halaša(1852 – 1913)

Štúdium a koncipientské roky

Ignáca Radlinského

JozefOrszágh

Slovenskí advokáti, ktorí sa okrem advokácie venovali aj prá-ci pre národ, boli v období silnejúcej maďarizácie na prelo-me storočí, ako súčasť kultúrnej a politickej elity národa, čas-to terčom prenasledovania uhorských štátnych orgánov. Ichnárodnobuditeľská činnosť bola považovaná za panslaviz-mus, za útok na celistvosť uhorského štátu. Už v roku 1887

odsúdil(1834 – 1904), pretože

za čo mu bol uložený trestpozastavenia výkonu advokácie na jeden rok.

bol uložený advokátom(1822 – 1892) a

(1835 – 1914) trest straty úradu dozorcu evanjelickej cirkvia bolo o nich vyrieknuté, že sú do smrti nehodní zastávaťakúkoľvek hodnosť v cirkvi. Daxner bol odsúdený 8. 8. 1888za to, že nezabránil ako dozorca cirkvi v Klenovci vzbure(24. 4. 1887), keď sa Klenovčania postavili za svojho učiteľaKarola Salvu a Mudroň za remitenciu. Daxnera

za zastupovanie v sporeo vydanie majetku zrušeného revúckeho gymnázia proti ge-merskej stolici pred rimavskosobotskou sedriou – stíhanievšak bolo nakoniec zastavené. Advokát(1868 – 1934) bol obžalovaný v

(1903) z trestného činu podnecovania proti národ-nostiam za obsah rečí na zhromaždeniach voličov v Hor-ných Bzinciach a Lubinej (22. 9. 1901) pred voľbami doUhorského snemu – sedriou bol odsúdený na 5 mesiacovväzenia, odvolací súd ho ale oslobodil. Trnavský advokát

(1845 – 1917) bol súdený rovna-kým súdom (1904) tiež za obsah rečí na predvolebnomzhromaždení – bol síce prekvapujúcospod obžaloby oslobodený, avšak prešporská súdna tabuľarozhodla o jeho vine a uložila mu trest jedného roka štátne-ho väzenia (nastúpil ho vo Vacove 9. 1. 1905).

Advokátmi obžalovanými v Uhorsku neboli však iba Slo-váci. V pred porot-ným súdom v Kluži (7. – 25. 5. 1894), kde obhajovali aj ŠtefanFajnor, Miloš Štefanovič a Matúš Dula, obžalovali 26 Rumu-

l. disciplinárny súd advokátskej komory dr. Vende-lína Kutlika

Cirkevnýmdisciplinárnym súdom ŠtefanoviMarkovi Daxnerovi Pavlovi Mudroňovi

disciplinár-ne stíhala aj advokátska komora

dr. Rudolf MarkovičNitrianskom politickom

procese

dr. František Veselovský

nitrianskou sedriou

Rumunskom memorandovom procese

„zvádzal slovenských štu-dentov k panslavizmu … pričom zabudol, že mu advokátskydiplom vystavila maďarská advokátska komora a preto je po-vinný byť maďarským vlastencom a takto ťažko poškvrnil česťa dôstojnosť advokátskeho stavu“,

53bulletinslovenskejadvokácie ZAUJÍMAVOSTI

BanskobystrickýprocesJUDr. Peter Kerecman, PhD.

V poradí už siedmu Konferenciu o histórii advokácie usporiadal 26. novembra 2010Výbor pre históriu advokácie Českej advokátskej komory a Spoločnosť pre históriu advokácie.Na konferencii, ktorú organizoval a moderoval sudca Ústavného súdu ČR JUDr. Stanislav Balík,sa aktívne zúčastnili aj slovenskí advokáti JUDr. Peter Kerecman, PhD. a JUDr. Rudolf Manik.Na stránkach Bulletinu slovenskej advokácie uverejníme postupne oba referáty.

neskôr sa stala jej predsedníčkou. Pozývala k nim martinskúmládež, ktorá tam naberala oduševnenie. Po rokoch spomí-nala:

Halašovsko-mudroňovský dom bola honosná dvojpos-chodová budova. Od začiatku 80. rokov 19. storočia bol po-čas 30 rokov aj sídlom redakcie Národných novín a Sloven-ských pohľadov. Pohostinnosť tohto domu bola známa. ZoraJesenská popisuje atmosféru v dome pri príprave jednéhozo stretnutí s priateľmi zo širokého okolia takto:

Halašovci udržiavali čulé kontakty aj s viacerými advokát-mi. Andrej Halaša v listoch, ktoré si s nimi vymieňal vyslovo-val svoje názory na nimi formulované otázky, odporúčal, nakoho sa majú obrátiť. Osobitné priateľstvo však Halašovcovspájalo s Vendelínom Kutlikom. Koncom septembra 1896dostali Halašovci od neho list (z 24. 9. 1896), ktorý sa začínaslovami Kutlik sav liste sťažuje na svoju neutešenú majetkovú situáciu, ktoránastala po jeho disciplinárnom odsúdení. Smutne konštatu-je, že má množstvo neuhradených pohľadávok na trovách,vymáha ich exekučne, ale je na tom finančne tak zle, že jehodeti Igor a Marienka budú musieť odísť zo škôl. Píše:

„Drahé, dobré deti to boli – boli by vtedy umreli za slo-venskú vec“.

„do Martinazbiehalo sa všetko, čo reprezentovalo slovenský národ, domá-ca pani čistila a bielila slamníky, zháňala a vypekala, ona ob-sluhovala hostí v určenej rovnošate – biele mulové šaty, belasázástera, červený muškát vo vlasoch – na slávnostnom banke-te, kde oheň oduševnených prípitkov nemohli schladiť aninenávidené kohútie perá žandárov, promenujúcich sa podoblokmi a ligot ich bodákov“.

„Andrejko môj dobrý, Anička moja milá!“.

„Mojidobrí ľudia, Vy milí priatelia naši, snáď vám bude možno tupomoci nám prispieť a síce takým spôsobom, že by nám„Živena“ na 2–3 roky keď nie viac, aspoň 100 zlatých s Vašímláskavým sprostredkovaním na výchovu detí, menovite dcéryMarienky, na nastúpenie do školy požičala. Ani moja Boženka

„Oravci sa majú radi“,

„ÚctiveVás týmto ku sobášu našej dcéry Anny s Andrejom Halašomna 3. hodinu popoludní, dňa 24. januára t. r. pozývame“.

„U Mudroňov bývali hostia častí, ale kto kedy videl Halašu priprikrytom stole? Jeho nebolo vídať ani jesť“.

odporúčal Országh Palovi Mudroňovinamiesto seba rodáka Andreja Halašu.

Príchod k Mudroňovi predznamenal Halašov pracovnýi osobný život. Ako advokátsky koncipient nastúpil v októbri1874. V Martine sa ocitol v centre národných snáh Slovákov– tie sa spájali s Maticou slovenskou, Národnými novinami,Živenou a Kníhtlačiarskym účastinárskym spolkom. A všetkytieto inštitúcie boli zasa spojené s Mudroňovskou rodinou.

Advokátsku skúšku zložil Andrej Halaša v roku 1876. Zostalvšak v Mudroňovej kancelárii i naďalej. To sa už tušilo, žedcéra jeho principála (1864 – 1954), bude jeho ženou.Začiatkom roku 1882 rozposlal Pavel Mudroň s manželkousvojim priateľom kartičku, na ktorej stálo vytlačené:

Halaša sa stal v kancelárii Mudroňovým spoločníkom.Pracovali v nej aj Miloš Šimko, Ján Mudroň, Milan Ivankaa Miloš Vančo. V práci aj v živote sa prejavil ako neúnavnýa tvorivý, nikdy sa nesťažoval, že by svoje povinnosti nestí-hal, nepoznal odpočinok, vstával ráno do práce a neodtrholsa od nej do večera. V jednej zo spomienok sa dočítame:

Andrej Halaša a Anna Mudroňová mali veľmi blízke záuj-my, čo predurčilo i šťastie tohto manželstva. Spoločným imbolo najmä divadlo. Anna Halašová bola aktívna ochotníčka,nadviazala na ochotnícke vystúpenia svojich rodičov a ús-pešne stvárnila množstvo postáv. Do života Andreja Halašuvniesla radosť, bola mu živou, veselou spoločníčkou. V roku1894 prevzala po svojej matke funkciu pokladníčky v Živene,

Spojenie rodu Mudroňovskéhoa Halašovského

Anna

54 ZAUJÍMAVOSTIbulletin

slovenskejadvokácie

Dušan Halaša (SNK – ALU) Andrej Halaša (foto P. B. Socháň,Turčiansky Sv. Martin; SNK – ALU)

Titulná strana Vajanského knihy z r. 1900venovaná tzv. Banskobystricemu procesu

narodil ako v poradí druhé dieťa 9. 3. 1883 v Martine. V ro-disku navštevoval ľudovú školu, potom gymnázium v Šopro-ne a právo študoval na univerzitách v Kluži a Budapešti.

Halaša sa zaslúžil v Martine o postavenie Národného do-mu (1888), o založenie Slovenskej muzeálnej spoločnosti(1893) a prvej budovy Slovenského múzea v Martine (1908).Rozposlal množstvo listov (aj do Ameriky), na základe kto-rých získal príspevky na stavby.

Usilovnosť Andreja Halašu ocenil i Svetozár Hurban Va-janský, ktorý napísal do Veršov (1890) venovanie AndrejoviHalašovi:

Andrej Halaša organizoval aj voľby v okrese, reklamovalobčanom volebné právo, propagoval slobodu tlače a zhro-mažďovania. Dlho pred voľbami pripravoval z daňových vý-kazov a pozemkových kníh zoznamy voličov, do volebnéhomiesta priviedol niekedy i sto ľudí. Bojoval s hlúposťou voli-čov, perfídnosťou komisie, hádal sa so žandármi, len abyu ľudu udržal povedomie národnej povinnosti. Pre jeho akti-vitu v národných veciach, keď nebolo zrejme národnéhopodujatia, na ktorom by sa nezúčastnil, vyslúži si prezývku„národný mravec“. Jedno z nich, ktoré sa spočiatku začalocelkom nevinne, priviedlo Andreja Halašu až na lavicu obža-lovaných v Banskej Bystrici. Nebolo to však jeho prvé obža-lovanie, už prv bol odsúdený (na trest 300 zlatých) ružom-berskou sedriou pre urážku na cti. K tomu došlo tak, že potom, čo sa pokladník na martinskej železničnej stanici osopilna Slovákov, aby si lístky na vlak pýtali po maďarsky, zastal saich. Na lavicu obžalovaných v Banskej Bystrici mal zasadnúťvedľa svojho kolegu advokáta Matúša Dulu.

( )

„Tieto svoje verše venujem Ti dôkazom, že ako vyso-ko vážim si skutky umu, tvorivú silu fantázie, slúženie krásne-mu a ideálnemu, slovom, štetcom alebo dlátom – nie menej sivážim nevďačný, nehlučný no požehnaný trud Tvoj majúci tiesamé čisté pohnútky a tie samé vysoké ciele“.

pokračovanie v budúcom čísle

a ani Marienka o liste tomto nevedia a prosím srdečne, kebyu nich, takto tajnosťou ostal, kým by záležitosť tá sa uskutoč-nila... Úprimný a vďačný priateľ Vendko Kutlik“.

„zbehli pri réžii pána pravotára Andreja Halašu v Slovenskomspevokole“,

„pri chy-bách sa hneval, rozčuľoval, pri podarených scénach sa tešilako naivné dieťa“. „keď Jožko Kohút po svojom výstupeodišiel z javiska, povedal mu Andrej Halaša: „Prelej si hrdlo,máš hlas ako vrana“.

„Divadlo iste veľmi miloval, lebo muneobyčajne slúžil. Prekladal kulisy, rozpisoval úlohy, šepkal, baveľmi často i hrával. Sám roznášal úlohy a vždy prišiel do do-mu, pekne požiadal, prehovoril a veru, čo som mala koľko sta-rostí s domácnosťou, nemohla som úlohu neprijať. Nuž ales ním hrať alebo aspoň pod jeho réžiou, bolo pôžitkom. Boljemný, pozorný, znalý veci. Bol dokonalý divadelník a dobrákčlovek.“

Písne slovenské,

„ako po-sledný nádenník klesal pod ťarchou kníh a ťažkých predme-tov“, „s kladivom a kliešťami na rebríkoch dostarých stodôl“.

Halašovci žia-danú pomoc poskytli.

Andrej Halaša ako režisér nacvičil 300 predstavení, sámstvárnil 170 divadelných postáv. Pripravoval repertoár preochotnícke divadlo v Martine, ale aj iné divadlá, preložil via-ceré divadelné hry z češtiny, nemčiny, ruštiny, poľštiny, chor-vátčiny a maďarčiny. Stal sa dušou ochotníkov. Spolu s kole-gom advokátom Jozefom Kohútom účinkoval v predstave-niach aj mimo mesta. Od čias, keď prišiel do Martina, divad-lo tam ožilo, hrávalo sa pravidelne a často. Jedna z ochotní-čok si po rokoch spomínala na niektoré príhody, ktoré sa

ktorého striedavo volali pánom pravotárom, pá-nom fiškáľom a pánom režisérom, najmä na jeho bezpros-trednosť a oduševnenie. Spomínala na to, že Halaša

Raz

Spolu s inými kolegami sa čudovala, akosi dokáže Halaša nájsť popri svojich pravotárskych povinnos-tiach čas aj pre divadlo.

Halaša zozbieral okolo 25 000 ľudových piesní (vydal ichknižne – 1880), zbieral i porekadlá, názvya mená. Prispel aj k rozvoju turistiky spolu s Milošom Pietrom(na Martinských holiach bola prvá chata pomenovaná „Ha-lašova chata“).

Po Slovensku, ale aj Dolnej zemi cestoval spolu so svojouelegantnou, usmiatou manželkou, hľadal hmotné pamiatkyľudovej kultúry, hudobné nástroje, či kolovrátky, ktoré doná-šal do národného múzea. Po dedinách skupoval predmetyľudového umenia, ktoré vlastnoručne potom nakladal dovlaku a tešil sa zo svojich nálezov. Prinášal ich domov, čistil,katalogizoval. Podľa spomienok svojich súčasníkov

bolo ho vídaťHalaša takto zhromažďoval aj pohľadnice

slovenských pamiatok, posielali mu ich priatelia a keď bolna cestách, sám posielal domov manželke také pohľadnice,aby sa hodili do zbierky. Keď poslal pohľadnicu z Krakovaa vypísal adresu po slovensky (Turčiansky Sv. Martin), nejakýpoštový zriadenec na ňu rukou dopísal „Ober Ungarn“...

Halašovci mali štyri deti, z nich Pavol (1885 – 1969) sa stalzubným lekárom, Ján (1893 – 1981) lekárnikom a fotogra-fom a Dušan advokátom. (1883 – 1936) sa

Etnograf, folklorista a divadelník

Dušan Halaša

55bulletinslovenskejadvokácie ZAUJÍMAVOSTI

Mudroňovsko-halašovský dom,v ktorom sídlila aj spoločnáadvokátska kancelária P. Mudroňa a A. Halašu (SNK – ALU)

Pokyny pre autorov odborných článkov

1. Do redakcie treba poslať rukopis v elekronickej podobe.

2. Treba uviesť meno a priezvisko autora (autorov), vedecké a akademickéhodnosti, povolanie, adresu pracoviska a trvalého bydliska, rodné číslo, kon-takty (telefónne číslo, e-mailovú adresu).

3. Titulok príspevku má byť krátky, vecný, výstižný. Pri dlhších príspevkoch saodporúča krátky úvod (perex) objasňujúci výber témy. Dlhý text je vhodnéčleniť medzititulkami.

4. V texte treba dôsledne dbať na presnú identifikáciu osôb a inštitúcií. U osôbnasleduje po akademických tituloch meno a priezvisko, v prípade potrebyi vedecká hodnosť. Ak nie je známy slovenský prepis zahraničných hodnostíalebo ich uvedenie nie je podstatné vzhľadom na informačnú a protokolár-nu potrebu, tak ich možno vynechať. Názvy zahraničných a medzinárod-ných inštitúcií sa uvádzajú v plnom pôvodnom názve (prípadne so skratkouv zátvorke). Ak existuje zaužívaný slovenský prepis, treba ho dôsledne po-užívať, inak je potrebný čo najpresnejší preklad do slovenčiny.

5. Poznámky v texte treba označovať číslom bez zátvorky a bez bodky. Pri cito-vaní bibliografických údajov treba dodržať nasledovnú schému:

6. Autor pripojí krátku v rozsahu do 600 znakov vrátane medzier,v ktorej zhrnie problematiku článku, svoje stanoviská a vývody. Redakcia za-bezpečí prklad anotácie do angličtiny a nemčiny.

7. Autor tiež napíše o svojom aktuálnom odbornom pô-sobení a prípadne o iných skutočnostiach, ktoré považuje za dôležité v sú-vislosti s obsahom článku. Pripojí tiež , ktorá bude spolu s infor-máciou uverejnená na prvej strane príspevku v graficky odčlenenej plôške.

8. Maximálny odporúčaný rozsah odborného článku je 34 000 znakov vrátanemedzier, čo zodpovedá cca 6 stranám v bulletine. Maximálny odporúčanýrozsah recenzie, poznámky, správy z podujatia, úvahy na aktuálnu témua pod. je 4 500 znakov vrátane medzier.

9. O zaradení príspevku do konkrétneho čísla a výške autorského honorárurozhoduje redakčná rada Bulletinu slovenskej advokácie. Vyslovuje sa k ob-sahu a forme spracovania príspevku, prípadne konzultujte s autorom možnéúpravy a doplnky. Môže požiadať autora o skrátenie príspevku alebo roz-deliť dlhý článok do viacerých čísiel. Vyhradzuje si tiež právo uverejniť svojkolektívny názor k publikovanému príspevku.

10. Redakcia bulletinu si vyhradzuje právo upraviť názov príspevku, medzititul-ky, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a technické úpravy.

11. Tesne pred publikovaním dostane autor svoj príspevok na odsúhlasenie re-dakčných zásahov a na prípadné doplnenie a aktualizáciu. Autorizovaný prí-spevok sa uverejní bez ďalších redakčných zásahov.

12. Príspevky sa uverejňujú na základe písomného súhlasu autorov na osobit-nom redakčnom formulári. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia.

Priezvisko1, M. – Priezvisko2, M.: Miestovydania : Vydavateľ, ROK, s. XY.

Názov diela. Prípadný podtitul.

anotáciu

stručnú informáciu

fotografiu

bulletinslovenskejadvokácieMesačník Slovenskej advokátskej komoryVychádza desať ráz do roka(8 riadnych čísel a dve dvojčísla)Náklad 5 200 ks

Redakčná rada:

Výkonná redaktorka:, ondrisova@sak.sk

tel.: 02/5296 1236Administrácia:

, tyrolerova@sak.sktel.: 02/5296 1556

Sídlo redakcie:SAK, Kolárska 4, 813 42 Bratislavatel.: 02/5296 1556, 5296 1236fax: 02/5296 1554, 5292 4056

Vizuálna koncepcia a grafická úprava:

Predtlačová príprava:, Bratislava

Tlač:, Bratislava

Objednávky bulletinu a inzercie:Kancelária SAKKolárska 4, 813 42 Bratislavafax: 02/5292 4056, 5296 1554

reg. č. MK SR: 4161/10

Uzávierka odbornej časti: 18. 1. 2011Uzávierka redakčnej časti: 1. 2. 2011Toto číslo vyšlo 21. 2. 2011

Foto na obálke: Vladislav Zigo

JUDr. Jozef Brázdil (predseda)JUDr. Peter Kerecman, PhD. (podpredseda)JUDr. Ing. Imrich Flassik (čestný podpredseda)Mgr. Marek Benedikdoc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.JUDr. Zuzana ĎurišováJUDr. Roman HošovskýJUDr. Ondrej Mularčíkprof. JUDr. Oľga Ovečková, DrSc.JUDr. František Sedlačko, LL.M.JUDr. Alexander Škrinár, CSc.JUDr. Marek Števček, PhD.JUDr. Andrea Tomlainová, PhD.prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc.

PhDr. Naďa Ondrišová

PhDr. Edita Tyrolerová

Ladislav Blecha

Helondia, s. r. o.

Print Hall, s. r. o.

ISSN 1335-1079

INZERCIAsa v elektronickej verzii nezobrazuje