Embed Size (px)
Citation preview
1
1. Choroby obehovej sústavy – epidemiologická situácia na Slovensku
Známy český demograf p. Smolík povedal: „Poznávame proto, aby sme mohli předvídat“...
Preto, ak chceme „predvídať“ a v dlhodobej stratégii zlepšovať zdravotný stav našej populácie, je
systematické monitorovanie (surveillance) chorôb a nimi podmienených rizikových faktorov
nevyhnutné. Avšak, ak sa dôsledne neimplementujú špecifické výstupy do cielených systémových
intervenčných opatrení v rámci národnej zdravotnej politiky (s racionálnym finančným krytím),
výraznejšie zlepšenie zdravotného stavu populácie nemoţno očakávať.
„ Vyhlásiť nové strategické postupy nestačí... „Kľúčom k úspechu je vedenie, ktoré zúročí veľký
potenciál rozvoja zdravia. Treba nielen zlepšiť zdravotný stav ľudí, ale vytvoriť zdravú
spoločnosť..“, uvádza sa v programe Zdravie 21 pre európsky región.
Pritom je logické, ţe zlepšenie zdravotného stavu populácie nemôţe byť úlohou iba pre rezort
zdravotníctva. Preto je akceptovanie cieľa č. 14 v predmetnom materiáli : “Zodpovednosť všetkých
rezortov za zdravie“ u nás, napriek zlepšenej medzirezortnej spolupráci, stále aktuálne.
Spoločné úsilie je potrebné najmä v prevencii hromadne sa vyskytujúcich a zároveň klinicky
závaţných skupín chorôb, medzi ktoré okrem iných skupín chorôb patria choroby obehovej
sústavy (CHOS).
1.1 Choroby obehovej sústavy v kontexte základných štatistických ukazovateľov
Pre komplexnejší pohľad v posúdení dopadu príslušnej choroby na ţivot človeka je optimálne
poznať jej výskyt podľa špecifických ukazovateľov, ktoré odráţajú tak dočasné i trvalejšie zmeny
v kvalite ţivota človeka, ale aj ukončenie ţivota človeka úmrtím. Medzi základné, o ktorých sú
údaje k dispozícii, patrí napr. počet osôb (pacientov): indikovaných k hospitalizácii, k priznaniu
práceneschopnosti a invalidite na strane jednej a počet úmrtí na danú chorobu na strane druhej.
Vzhľadom na to, ţe údaje o uvedených ukazovateľoch, okrem práceneschopnosti a úmrtiach, budú
za rok 2010 k dispozícii koncom 1.polroka 2011, v tabuľke T 1.1 sú uvedené údaje o CHOS za
rok 2009.
V porovnaní s rokom 2000, odkedy sa „odpočítava“ plnenie odporúčaní z programu „Zdravie
21“, t.j. s odstupom 10 rokov, sa v počte prípadov na 100 000 obyvateľov v príslušnej vekovej
skupine (a to podľa štandardizovanej alebo hrubej miery, tabuľka T 1.1 ) zaznamenal:
– v rámci celej populácie (0 – 85+): 18% pokles v miere štandardizovanej úmrtnosti a 15%
vzostup v hospitalizovanosti,
– u 25 – 64-ročných: pokles v miere úmrtnosti o 27 %, v hospitalizovanosti o 2 % a 50%
pokles v prípadoch priznania práceneschopnosti (zmena v systéme vyplácania PN).
Počet invalidných dôchodkov (s uznaním zníţenej pracovnej schopnosti nad 70 % oproti
zdravej osobe – bývalé „plné“ invalidné dôchodky) zostal na takmer na rovnakej úrovni,
– u 65+ ročných: pokles v miere úmrtnosti (- 16 %), vzostup hospitalizovanosti o 18 %.
V roku 2009 boli CHOS piatou najčastejšou príčinou práceneschopnosti, druhou
v novopriznaných invalidných dôchodkoch („plné“ invalidné dôchodky). Prvé miesto im dlhodobo
patrí nielen v úmrtiach, ale aj v počte hospitalizácií.
Medzi iné dôleţité ukazovatele, najmä pri hromadne sa vyskytujúcich chorobách, akými CHOS
bezpochyby sú, patrí incidencia i prevalencia. Dostupnosť takýchto informácií je, ţiaľ,
obmedzená. Charakteristiku univerzálnosti má údaj o preţívaní pacientov s danou chorobou.
Optimálnym zdrojom takýchto vstupných dát pri výpočte preţívania, v závislosti od stratifikácie
rizika pacienta, by mal byť funkčný zdravotný register na národnej úrovni. Hlásna povinnosť do
2
existujúcich zdravotných registrov však ešte nie je taká, ako by sa očakávalo, napriek tomu je
existencia registrov prínosom, musia sa však kvalitatívne zlepšiť tak zo strany terénu ako aj NCZI.
T1.1 Choroby obehovej sústavy – vybrané štatistické ukazovatele v SR v roku 2009
Ukazovateľ
0 – 85+ roční 25 – 64-roční 65+ roční
počet /100 000
obyv., hrubá miera
/100 000
obyv., eur.štandard
počet /100 000
obyv., hrubá miera
/100 000
obyv., eur.štandard
počet /100 000
obyv., hrubá miera
/100 000
obyv., eur.štandard
Úmrtia 28 265 522 448 4 510 144 148 23 717 3 588 3 340
Hospitalizácie 180 093 3 324 x 65 419 2 094 x 111 832 16 920 x
Práceneschopnosť x x x 33 621 1 406 x x x x
Invalidizácia x x x 1 511** 70** x x x x * počet na 100 000 zamestnaných vo veku 15 – 60+ ** počet „plných“ invalidných dôchodkov u dôchodkovo zabezpečených občanov, veková skupina: -19– 62+
Zdroj: ŠÚSR, NCZI ,Sociálna poisťovňa
Podľa údajov ŠÚ SR zomrelo v roku 2010 53 446 osôb, čo je o 1,0 % viac ako v roku
2009. Najviac úmrtí zo všetkých príčin smrti v celej populácii je dlhodobo zaznamenaných pre
CHOS, na 2.mieste sú nádory, potom poranenia, otravy a niektoré iné vonkajšie následky smrti
(ďalej ako úrazy). V podiele úmrtí na najčastejšie skupiny chorôb podľa vekových skupín
a pohlavia je poradie trochu odlišné. Napríklad kým u 25– 44- ročných muţov sú na 1.mieste
úrazy, u 45 – 64-ročných dominujú CHOS, v oboch týchto vekových skupinách zase najviac ţien
umiera na nádory (1).
Pri posúdení zmien vo vývoji príslušných skupín chorôb sú ale najobjektívnejšie
štandardizované miery (prípady na počet obyvateľov a ich ďalší prepočet na štandardizovanú
populáciu).
V roku 2010 (podľa predbeţných mier štand. úmrtnosti) klesla celková úmrtnosť iba o 12 %.
Najviac k tomu poklesom prispeli CHOS (-15 %) a nádory (-12 %), pretoţe sa týkali takmer 3/ 4
všetkých úmrtí. Pokles úmrtnosti na choroby dýchacieho systému o 10 %, pre úrazy o 8 % a 5 %
pokles u chorôb tráviaceho systému nemali veľký vplyv na celkovú úmrtnosť.
Pri porovnaní úmrtnosti podľa pohlavia dominuje nadúmrtnosť muţov (G1.1).
G1.1 Štandardizovaná miera celkovej úmrtnosti a úmrtnosti na najčastejšie skupiny chorôb v SR
v rokoch 2000 – 2010* podľa pohlavia
Muţi Ţeny
Zdroj: ŠÚ SR, NCZI * predbeţné údaje
281,1
571,6
1174,1
0
200
400
600
800
1000
1200
1400
Po
čet
/ 1
00
00
0 o
byv
ate
ľov,
eu
r. š
tan
dar
Dýchacia sústava Nádory
Ch. obehovej sústavy Tráviaca sústava
Úrazy Všetky príčiny smrti
143,6
369,0
649,3
0
200
400
600
800
1000
1200
1400
Po
čet
/ 1
00
00
0 o
byv
ate
ľov,
eu
r. š
tan
dar
Dýchacia sústava Nádory
Ch. obehovej sústavy Tráviaca sústava
Úrazy Všetky príčiny smrti
3
1.1.1 Úmrtia, úmrtnosť
V roku 2009 zomrelo v SR na CHOS 28 265 osôb. Podľa údajov ŠÚ SR zomrelo v roku 2010 na
CHOS 28 541 osôb, čo je vzostup o 1,0 %. Počet úmrtí u muţov na CHOS v rámci celej populácie
pozvoľne klesá, u ţien je to naopak (v počte úmrtí na 100 000 obyvateľov však dominujú muţi).
Takýto stav má svoje priame i nepriame príčiny, preto by sa pri interpretácii údajov mali brať do
úvahy. Vyšší počet úmrtí ţien na CHOS v celej populácii súvisí najmä:
– s dlhodobo vyšším počtom 65+ ročných ţien, ktoré podľa strednej dĺţky ţivota u 65-
ročných ţijú v priemere o 4 roky viac ako muţi (2), ţeny teda zomierajú vo vyššom veku ako
muţi. K 1.7.2009 bolo v tejto vekovej skupine 1,7x viac ţien ako rovnako starých muţov
(414 276 k 246 669). Preto majú 65 + ročné ţeny aj mieru celkovej úmrtnosti (úmrtia/100 000
65+ ročných ţien) niţšiu ako muţi v rovnakom veku.
– ale aj s takmer rutinne uvedenou príčinou smrti na niektorú z CHOS v listoch o prehliadke
mrtvého (LoPM), najmä napr. v prípade neúpných informácií o zdravotnom stave pacienta. Po
doplnení údajov môţe byť CHOS iba následkom inej základnej choroby, napr. nádorového
ochorenia. Problém je aj v tom, ţe sa u nás neakceptuje ako príčina smrti R diagnóza „ úmrtie na
starobu“, a tak najmä u starších ţien (90+ ) pri povinnosti vypísať predpokladanú príčinu smrti, sa
väčšinou uvedie diagnóza z CHOS. Objektivizácia príčin smrti má, ţiaľ, svoje úskalia.
Podiel úmrtí na CHOS zo všetkých príčin smrti podľa vekových skupín a pohlavia. V rokoch 2006 – 2009 zostal u 65 + ročných muţov podiel CHOS na úrovni 60 % , u ţien 70 %
ako v rokoch 2001–2005. Pokles podielu CHOS zo všetkých úmrtí u 25 – 44-ročných a 45 – 64-
ročných moţno, s prihliadnutím aj na pokles priemerného počtu úmrtí v sledovaných rokoch,
hodnotiť pozitívne (tabuľka T1.2, graf G1.2, zdroj lit.1). U 45 – 64-ročných zomrel na CHOS
v rokoch 2006 – 2009 kaţdý 3.muţ či ţena, u 25 – 44-ročných kaţdý 7. muţ a 7.ţena.
T1.2 Priemerný počet úmrtí na choroby obehovej sústavy v SR v príslušných rokoch
Roky Pohlavie Vekové skupiny
25 – 44 45 – 64 65+
2001 – 2005 muţi 309 2 999 9 926
ţeny 90 1 076 14 006
2006 – 2009 muţi 278 3 098 9 855
ţeny 86 1 077 14 405
G1.2 Podiel úmrtí na choroby obehovej sústavy v príslušných rokoch z priemerného počtu
úmrtí na všetky príčiny smrti v SR vo vybraných vekových skupinách
0
10
20
30
40
50
60
70
80
59,0 58,4
36,0 35,3
17,1 16,7
69,7 69,2
31,0 29,4
15,0 14,9
%
muţi ţeny
65 + 45 – 64 25 – 44
4
Štandardizovaná miera úmrtnosti. V roku 2010 (podľa predbeţných údajov) zostala
miera štandardizovanej úmrtnosti na úrovni roku 2009. V porovnaní s rokom 2000 klesla o 15
%. Takmer rovnako k tomu na úrovni celej populácie percentuálne prispeli muţi i ţeny (14 %,
vs. 16 %). Napriek tomu, ţe u 25 – 64-ročnej populácie zaznamenal pokles, a to 22 % u muţov
a 25 % u ţien, celkovú úmrtnosť na CHOS ovplyvňuje 65+ ročná populácia: iba 12% pokles
u muţov a 16% u ţien je od roku 2000 neuspokojivý (graf G1.3). Dynamika poklesu úmrtnosti
na CHOS ešte, napriek cieleným intervenčným aktivitám, zaostáva za očakávaním, i keď sa
úmrtia predsa len posúvajú do starších vekových skupín (nad 75 +). V počte úmrtí na CHOS
na 100 000 príslušníkov danej vekovej skupiny a pohlavia sú pomerné údaje dlhodobo
nasledujúce:
– na 3 úmrtia muţov vo vekovej skupine 25 – 64 rokov pripadá 1 úmrtie rovnako starej ţeny,
– na 4 úmrtia 65+ ročných muţov pripadajú 3 u 65+ ročných ţien.
G 1.3 Štandardizovaná miera úmrtnosti na choroby obehovej sústavy v SR v rokoch 2000 – 2010*
Zdroj: ŠÚ SR/NCZI * predbeţné údaje ŠÚ SR
Najčastejšie príčiny smrti z CHOS. Analýza LoPM naďalej potvrdzuje, ţe z príčin dominuje
ischemická choroba srdca (ICHS, I20 – I25). Podľa údajov v roku 2010 (ale aj dlhodobo)
predstavuje z CHOS okolo 60% podiel u 65 + ročných v oboch pohlaviach, u 25 – 64-ročných 46
% u ţien a 56 % u muţov. Druhý najvyšší podiel patrí cievnym chorobám mozgu (CCHM) s
podielom okolo 20 % vo všetkých sledovaných vekových skupinách muţov i ţien (tabuľka T.1.3).
Oproti roku 2009 boli v podiele úmrtí minimálne diferencie.
T 1.3 Počet úmrtí na choroby obehovej sústavy a z nich podiel na najčastejšie príčiny smrti v SR v roku
2010
Pohlavie CHOS
(I00 – I99)
z nich
Veková
skupina ICHS
(I20 – I25)
CMP
(I60 – I69)
Hypertenzné
choroby
(I10 –I15)
Syndróm chr.
srdcového
zlyhania
(I50)*
Ostatné
choroby
0 − 85 + muži 12 859 60.1 19.6 2.6 5.8 11.9
ženy 15 682 58.8 21.3 3.3 5.6 11.0
25 − 64 muži 3 259 56.0 17.4 2.9 7.3 16.4
ženy 1 152 46.4 22.8 4.1 7.3 19.4
65 + muži 9 582 61.5 20.3 2.4 5.3 10.5
ženy 14 512 59.8 21.2 3.3 5.5 10.3 Zdroj: ŠÚ SR * pozri podkapitolu: Syndróm chronického srdcového zlyhania
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010*
muţi 25 – 64 297,5 291,1 283,6 263,1 253,8 261,3 250,7 256,5 235,7 232,9 234,3
ţeny 25 – 64 95,0 94,0 82,7 83,4 83,1 77,6 79,2 78,8 72,7 71,6 72,1
muţi 65+ 4594,4 4715,3 4570,2 4631,2 4501,3 4525,7 4504,1 4286,3 4157,7 3956,5 4057,1
ţeny 65+ 3538,2 3596,3 3499,1 3513,4 3392,4 3458,4 3339,0 3209,1 3042,5 2961,1 3001,8
0
500
1000
1500
2000
2500
3000
3500
4000
4500
5000
Poče
t /
10
0 0
00
ob
yvat
eľov,
eur.
štan
dar
d
5
Miera štandardizovanej úmrtnosti na CHOS v SR je samozrejme ovplyvnená situáciou v okresoch
SR, resp. diferenciami medzi nimi. V období rokov 2000 – 2004 sa tento interval u muţov
pohyboval v intervale hodnôt od 6,17 po 11,24 úmrtí na 1000 obyvateľov a v období 2005 –
2009 od 5,09 po 10,36. U ţien sa v rokoch 2000 – 2004 interval od 4,59 po 8,07 zlepšil v období
rokov 2005–2009 na interval od 3,62 po 6,86 (3).
1.1.1 Medzinárodné porovnanie úmrtnosti na choroby obehovej sústavy
V porovnaní s uvedenými európskymi krajinami ( naše susedné štáty + Fínsko a Francúzsko) má
Slovensko 3,6 x vyššiu mieru štandardizovanej úmrtnosti na CHOS ako Francúzsko, viac ako 2x
neţ Rakúsko, o 1/5 vyššiu ako Česká republika. Dokonca máme vyššiu úmrtnosť na CHOS ako
Maďarsko. Krajiny, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004 majú 2,3 x vyššiu mieru úmrtnosti ako
členské štáty pred rokom 2004, čo zhoršuje úmrtnosť v celej EÚ (graf G1.4).
S výnimkou Ukrajiny, ktorá má mieru úmrtnosti v roku 2008 na úrovni roku 2000, najniţšia
dynamika poklesu z uvedených krajín bola evidovaná na Slovensku. Ešte aj vo Francúzsku, ktoré
má jednu z najniţších mier úmrtnosti v Európe, došlo v porovnávaných rokoch k poklesu o ¼,
podobne ako v krajinách EÚ (15) pred rokom 2004 (tabuľka T 1.4).
G1.4 Štandardizovaná miera úmrtnosti na choroby obehovej sústavy vo vybraných krajinách
Európy v roku 2008
Rozdiely v štandardizovanej miere úmrtnosti na choroby obehovej sústavy
Rok Rakúsko
Česká
republika Fínsko Francúzsko Maďarsko Poľsko Slovensko Ukrajina EÚ EÚ (15)
pred r.2004
EÚ (10) od roku 2004
do 2007
2008/2000 -32,5 -23,1 -23,2 -23,8 -17,7 -20,0 -13,6 -1,2 -21,9 -23,2 -17,7
Zdroj: WHO/EURO databáza, 2011
1.1.2 Hospitalizácie, hospitalizovanosť.
V roku 2009 bolo pre CHOS zaznamenaných 180 093 hospitalizácií (vrátane všetkých prekladov,
aj v rámci tej istej nemocnice). Ich počet má od roku 2000 má pozvoľna stúpajúci trend (graf
G1.5a). To však nemusí znamenať negatívum. Dá sa predpokladať, ţe vyšší počet hospitalizácií
by mohol súvisieť aj s vyšším záchytom závaţnejších prípadov indikovaných k hospitalizácii ako
aj vyššou frekvenciou prekladov medzi „vyšším“ a „niţším“ pracoviskom, najmä po zriadení
212,7
355,6
224,0 127,6
428,6 356,9
461,3
781,4
240,4 188,3
439,9
0
100
200
300
400
500
600
700
800
900
po
čet
/ 1
00
00
0 o
byv
ateľ
ov,
eu
r. š
tan
dar
d
Krajiny
6
ústavov srdcových chorôb. Tieto skutočnosti sa pozitívne odrazili v poklese priemerného
ošetrovacieho času, čo je pozitívne.
Priemerný ošetrovací čas. Od roku 2000 sa zníţil z 10,3 dňa o ¼ na 7,5 dňa v roku 2009
(graf G1.5b). Celkový počet ošetrovacích dní v roku 2009 dosiahol hodnotu takmer 1 350 000,
a predstavoval 17, 3 % , čo je najviac ( spolu s duševnými chorobami) zo všetkých hospitalizácií
pacientov (bez XV. a XXI. kapitoly 10.MKCH). V roku 2000 bol celkový počet ošetrovacích dní
pre CHOS vyšší o 15 % (1 562 530).
Podiel hospitalizácií podľa vekových skupín. V roku 2000 i v roku 2009 dominovali 65+
roční pacienti: u muţov zostal podiel ich hospitalizácií na úrovni okolo 50 %, u ţien sa zo 66 %
zvýšil na 72 %. Podiel 45 – 64-ročných muţov bol v roku 2009 oproti ţenám takmer 2x vyšší,
v roku 2000 bol rozdiel medzi nimi niţší (graf G1.6). Hospitalizácie na 100 000 obyvateľov
príslušnej vekovej skupiny na CHOS podľa vekových skupín uvádza tabuľka T1.1.
Počet hospitalizácií je potrebné odlišovať od počtu pacientov ako fyzických osôb, ktorých počet je
v priemere o 20% niţší ako počet hospitalizácií, v závislosti od frekvencie prekladov najmä pri
akútnych stavoch.
G1.5 a – b Počet hospitalizácií pacientov pre choroby obehovej sústavy a ich priemerný
ošetrovací čas v zdravotníckych zariadeniach SR v rokoch 2000 − 2009 (zdroj: NCZI)
Zdroj: NCZI
180 093
0
20000
40000
60000
80000
100000
120000
140000
160000
180000
200000
muţi ţeny spolu
10,3
7,5
7
8
9
10
11
dn
i
priem. ošetr.čas
7
G1.6 Podiel hospitalizácií pre choroby obehovej sústavy v roku 2009 a 2000 v zdravotníckych
zariadeniach SR podľa vekových skupín a pohlavia (zdroj NCZI)
Najčastejšie príčiny hospitalizácií na CHOS. Rovnako ako v príčinách úmrtí z CHOS patria
medzi najčastejšie príčiny hospitalizácií pacienti s ICHS a s CCHM. Príčina hospitalizácie sa
spracováva podľa uvedenia diagnózy na prednej strane chorobopisu pri otázke: „choroba, pre
ktorú bol pacient hospitalizovaný“. Kým sa v príčinách smrti pre štatistické spracovanie uvádza
(podľa okolností vzájomných súvislostí) základné ochorenie, pri hospitalizáciách ide často
o komplikáciu základného ochorenia. Preto je iná škála chorôb, resp. stavov pri oficiálnom
spracovávaní príčin smrti a iná pri hospitalizácii (napr. fibrilácie predsiení bývajú zriedka
spracovávané ako príčina smrti, pre ktorú sa uprednostňuje iná príčinná choroba, ak je v LoPM
uvedená. Ako príčina hospitalizácie sa však fibrilácia predsiení zaznamenáva podľa reality.
Rozdiely v počte hospitalizácií (nie pacientov ako fyzických osôb) pre CHOS v roku 2009 a 2000
a v ich podiele na najčastejšie príčiny CHOS uvádza tabuľka T.1.5 a graf G1.7a – d.
U mladších mužov stúpol v roku 2009 oproti roku 2000 najmä podiel hospitalizácií pre fibrilácie
predsiení a iné arytmie, u žien pre syndróm chronického zlyhávania srdca ( do úvahy však musíme
brať aj diferencie v počte hospitalizácií pre CHOS u muţov a ţien).
U 65+ ročných pacientov v oboch pohlaviach dominuje najmä vzostup podielu hospitalizácií na
syndróm chronického zlyhávania srdca a taktieţ fibrilácie predsiení a iné arytmie.
T1.5 Počet hospitalizácií pre choroby obehovej sústavy a z nich podiel na vybrané skupiny chorôb
v zdravotníckych zariadeniach SR v roku 2009 a 2000
Roky Pohlavie Počet z nich podiel podľa kódov 10.MKCH
I10 − I15 I20 − I25 I26–I28 I48 − I49 I50 I60 − I69 I70–I79 I80 − I89 Ostatné
2009 Muži 89 403 7.2 39.9 1.1 6.4 2.4 19.7 10.1 7.6 5.6
Ženy 90 690 12.1 38.0 1.3 6.8 2.4 19.2 5.1 10.1 4.9
2000 Muži 74 685 6.4 31.3 1.6 9.4 7.6 18.2 11.0 6.4 8.1
Ženy 77 017 12.9 26.7 2.2 10.1 8.0 18.8 6.5 8.0 6.6 Zdroj: NCZI
5,8 7,5 4,2 8,3
40,5 39,1
22,3 26,6
51,8 50,9
72,3 65,9
0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
90%
100%
2009 2000 2009 2000
89 403 74 685 90 690 77 017
65+
45 ‒ 64
25 ‒ 44
0 ‒24
Muţi Ţeny
Roky
Počet hospitalizácii
8
G1.7a – d Počet hospitalizácií pre choroby obehovej sústavy v zdravotníckych zariadeniach SR a z nich
podiel na najčastejšie skupiny chorôb v roku 2000 a 2009
Zdroj:NCZI
1.2 Vybrané skupiny z chorôb obehovej sústavy
V nasledujúcej časti bude prezentovaný výber informácií vo vývoji akútneho koronárneho
syndrómu (AKS), cievnych chorôb mozgu (CCHM), vs. cievnych mozgových príhod,
hypertenzných chorôb a syndrómu chronického zlyhávania (zlyhania) srdca.
1.2.1 Akútny koronárny syndróm.
V manaţmente liečby rôznych chorôb je najdôleţitejšie zvládnuť akútne stavy, u ktorých veľmi
záleţí na rýchlosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Po zriadení špecializovaných ústavov
srdcových chorôb, ktoré majú uţ v súčasnosti aj adekvátne regionálne pokrytie, sa takýmto
akútnym stavom venuje maximálna pozornosť. Cieľom je zníţiť časové intervaly od prvých
klinických príznakov po adekvátnu intervenciu pacienta a predĺţenie preţívania takýchto
pacientov.
Podiel AKS zo skupiny „ischemická choroba srdca“ (ICHS, I20 – I25) je rozdielny v závislosti od
vekovej skupiny pacienta. AKS zodpovedajú kódy I20 – I22 (infarkty), zriedka ide o AKS pri
BĽTR.
0,0
5,0
10,0
15,0
20,0
25,0
30,0
35,0
40,0
I20 − I25
I60 − I69
I70 − I79
I48 − I49
I80 − I89
I10 − I15
I50
31,9
15,9 11,3
9,0 8,8 7,8
1,2
2000 (34 826 )
2009 (41 393)
0,0
5,0
10,0
15,0
20,0
25,0
30,0
35,0
40,0
I20 − I25
I80 − I89
I10 − I15
I60 − I69
I48 − I49
I70 − I79
I50
22,3
19,1 16,2
14,8
7,6 5,5
3,4
2000 (25 035)
2009 (24 026)
31,8
20,8
11,1 10,2 9,9
4,7 3,0
0,0
5,0
10,0
15,0
20,0
25,0
30,0
35,0
40,0
45,0
50,0
I20 − I25
I60 − I69
I70 − I79
I50 I48 − I49
I10 − I15
I80 − I89
2000 (38 027)
2009 (46 298) 28,8
20,6
11,7 11,1 9,8
6,9
3,5
0,0
5,0
10,0
15,0
20,0
25,0
30,0
35,0
40,0
45,0
50,0
I20 − I25
I60 − I69
I10 − I15
I48 − I49
I50 I70 − I79
I80 − I89
2000 (50 772)
2009 (65 534)
65+ ženy
25 − 64 muţi
65+ muţi
25 − 64 ţeny
9
Úmrtia. V LoPM je najčastejšie ako príčina smrti (určená pre štatistické spracovanie)
uvádzaná chronická ICHS – I 25. Tá predstavuje u 65 + ročných 80 – 90 %, u 25– 64-ročných 50
– 60 % z celej skupiny ICHS.
Podiel AKS z ICHS je logicky vyšší v mladšej ako v staršej populácii, ktorá umiera častejšie na
iné diagnózy z CHOS. Celkový počet úmrtí na AKS v staršej populácii je napriek niţšiemu
podielu AKS z ICHS celkovo vyšší ako u mladších (a to aj napriek tomu, ţe počet „oficiálnych“
úmrtí na AKS je nadhodnotený ( pozri záver).
Porovnanie údajov v počte úmrtí v roku 2010 s rokom 2000 uvádza tabuľka T.1.6.
T 1.6 Počet úmrtí na ischemickú chorobu srdca v roku 2000 a 2010 a z nich podiel úmrtí na akútny
koronárny syndróm podľa vekových skupín
Diagnóza Pohlavie 0 – 85+
z nich
25 – 64 65+
2000 2010 2000 2010 2000 2010
ICHS
(I20–I25)
muţi 7 476 7 723 1 751 1 824 5 722 5 896
ţeny 8 212 9 221 579 535 7633 8 685
z nich v %
AKS*
muţi 20.3 26.7 37.4 45.3 15.1 21.0
ţeny 11.6 15.1 27.8 35.9 10.4 13.8 Zdroj: ŠÚ SR * akútny koronárny syndróm
Nové prípady AKS. Vzhľadom na to, ţe hlásna povinnosť do registra ešte nie je uspokojivá,
poznať počet nových prípadov na AKS pre ich odhad v populácii nám umoţňuje databáza
hospitalizovaných na NCZI. Vychádza sa z predpokladu, ţe väčšina pacientov je pre ťaţkosti
v súvislosti s AKS prijatá do nemocnice.
V roku 2009 bolo v zdravotníckych zariadeniach SR hospitalizovaných pre epizódy AKS 8 944
muţov a 6 495 ţien. Ich klinický stav si vyţiadal spolu 24 414 hospitalizácií vrátane všetkých
prekladov. Preklady v rámci jednej nemocnice predstavovali 20 %, do iných nemocníc 17 %.
V roku 2009 z počtu hospitalizácií pre AKS tvorili NAP (I20.0) – 39 %, NSTEMI (I21.4) –7 %,
STEMI (I21.0 – I21.3 + I22) – 40%, kódy I20.1,I.20.8, I20.9, I21.9 a I22.9) ďalších 13 %.
Z celkového počtu pacientov s epizódou AKS (t.j. bez všetkých prekladov) predstavovala NAP –
44%, STEMI– 30%, NSTEMI– 6,4 % a ostatné AKS –15,6%. Z uvedeného vyplýva, ţe najviac sa
prekladajú prípady AKS: STEMI a NAP. Takáto štruktúra špecifikácie AKS zrejme nezodpovedá
realite (jednou z príčin môţe byť aj nesprávne kódovanie). Objektivizácia dát o AKS, so
stratifikáciou rizika pacienta mala byť kľúčová pre národný zdravotný registr AKS. Takáto
ambícia si však vyţaduje lepšiu spoluprácu SKS, resp. odborného garanta registra AKS s NCZI a
diskusiu o nových návrhoch aj na alternatívny zber dát v zmysle zákona k spokojnosti oboch strán.
Miera štandardizovanej incidencie na AKS. V roku 2009 sa odhaduje na 259,1 / 100 000
obyvateľov, pričom u muţov dosahuje 2x vyššiu hodnotu ako u ţien (357,5 vs. 180,5). Od roku
2000 sa minimálny pokles zaznamenal iba u ţien, u muţov má vývoj incidencie AKS mierne
vzostupný charakter.
Incidencia AKS vo vzťahu k úmrtnosti na AKS. Z grafov G1.8a – b je zjavné, ţe vo vekovej
skupine 25 – 64-ročných, napriek niţším hodnotám incidencie a úmrtnosti na AKS u ţien oproti
muţom, je rozdiel v miere incidencie a úmrtnosti niţší u ţien neţ u muţov, tj. podiel počtu úmrtí
u ţien z počtu ţien s AKS je vyšší ako u muţov.
U 65 + ročných sú na tom muţi, napriek vyšším hodnotám štandardizovaných mier u oboch
ukazovateľov oproti ţenám, tieţ o niečo lepšie. Nie sú medzi nimi však také rozdiely ako
v uvedenej mladšej populácii. Dokumentuje to aj vzájomné porovnanie incidencie a úmrtnosti na
AKS vo vekovo- štandardizovaných hodnotách v roku 2009 s rokom 2000 (grafy G1.9 a–b ).
10
G1.8 a Štandardizovaná miera incidencie a úmrtnosti na akútny koronárny syndróm u 25 – 64-
ročných muţov a ţien v SR v rokoch 1995 – 2009
G1.8 b Štandardizovaná miera incidencie a úmrtnosti na akútny koronárny syndróm u 65+ ročných
muţov a ţien v SR v rokoch 1995 – 2009
Zdroj: NCZI/ŠÚ SR
0
50
100
150
200
250
300
350
400
450
500
Počet / 100 0
00 o
byvate
ľov ,
eur.
šta
ndard
úmrtnosť muži incidencia muži úmrtnosť ženy incidencia ženy
0
200
400
600
800
1000
1200
1400
1600
1800
Počet / 100 0
00 o
byvate
ľov ,
eur.
šta
ndard
úmrtnosť muži incidencia muži
úmrtnosť ženy incidencia ženy
11
G19 a – b Porovnanie miery vekovo - štandardizovanej incidencie a úmrtnosti na akútny koronárny
syndróm v populácii v SR v roku 2009 s rokom 2000
Muţi Ţeny
Zdroj: NCZI/ŠÚ SR
1.2.2 Cievne mozgové príhody
Cievne choroby mozgu (CCHM, I60 – I69), z nich najmä akútne cievne príhody (CMP, I60 – I64 ), ktoré
tvoria okolo 80% z CCHM, sú druhou najčastejšou príčinou smrti z úmrtí na CHOS, i druhou príčinou
hospitalizácie z CHOS s podielom okolo 20 % v oboch ukazovateľoch.
Miera štandardizovanej úmrtnosti na cievne choroby mozgu. Má síce mierne vzostupný charakter,
skutočnosť je však taká, ţe ich počet bol pri kódovaní pre štatistické spracovanie príčin smrti v minulosti
podhodnotený v prospech hypertenznej choroby takmer o 50 % (4).
Od roku 2007 sa CCHM kódujú podľa optimálnejších pravidiel (výber pravidla bol overený aj v ČR),
takţe z tohto pohľadu má miera úmrtnosti na CCHM v SR charakter stagnácie.
V roku 2009 dosahovala miera štandardizovanej úmrtnosti na CCHM v celej populácii 94, 0. U muţov je
1,5 x vyššia ako u ţien (115,2 vs. 79,3 na 100 000 obyv., eur.štandard).
Nové prípady CMP. Odhad incidencie CMP ( I60 – I64), do ktorej sa podľa kritérií národného
registra pacientov s cievnou mozgovou príhodou zahŕňa aj tranzitórna ischemická ataka (TIA,
G45), sa vypočítava z počtu pacientov hospitalizovaných v nemocnici, nakoľko hlásenia do
národného registra pacientov nemajú ešte potrebnú hlásnu disciplínu, ale lepšiu neţ v AKS.
V roku 2009 bolo hospitalizovaných takmer 20 000 pacientov s CMP, v špecifikácii CMP
patrí dlhodobo okolo 75 –80 % ischemickým CMP. Do 6 000 pacientov bolo v roku 2009 hospitalizovaných
s diagnózou I65 – I69, t.j. so stavmi, ktoré nevyvolávajú mozgový infarkt, resp. išlo o iné CCHM.
0
200
400
600
800
1000
1200
1400
1600
1800
2000
25 – 34 35 – 44 45 – 54 55 – 64 65 – 74 75+
Po
čet
/ 1
00
00
0, o
byv
. eu
r. š
tan
dad
rd
incidencia 2000 úmrtnosť 2000
incidencia 2009 úmrtnosť 2009
0
200
400
600
800
1000
1200
1400
1600
1800
25 – 34 35 – 44 45 – 54 55 – 64 65 – 74 75+
Po
čet
/ 1
00
00
0, o
byv
. eu
r. š
tan
dad
rd
incidencia 2000 úmrtnosť 2000
incidencia 2009 úmrtnosť 2009
12
Štandardizovaná miera incidencie na CMP. V roku 2009 dosahoval počet prípadov CMP
v celej populácii mieru 380,5 u muţov a 261,8 u ţien. Medzi muţmi a ţenami nie je taký rozdiel
ako pri AKS, napriek tomu majú muţi 1,5x vyššiu incidenciu neţ ţeny.
Pre moţnosť porovnať vekovo-štandardizovanú incidenciu s úmrtnosťou sa u oboch ukazovateľov pouţili
údaje v rámci CCHM (grafy G1.10 a – b ), nakoľko na TIA sa neumiera.
V incidencii v roku 2009 oproti roku 2000 je zjavný pokles u 55-ročných a starších muţov i ţien,
výraznejšie u muţov. V úmrtnosti sa situácia nezmenila. Podobne ako pri AKS je pri vzájomnom
hodnotení incidencie a úmrtnosti lepšia situácia u muţov.
G1.10 a – b Porovnanie vekovo - štandardizovanej incidencie a úmrtnosti na cievne choroby
mozgu v populácií v SR v rokoch 2000 a 2009
Muţi Ţeny
1.2.3 Hypertenzné choroby
Hypertenzia je rizikovým faktorom CHOS, ale pri postihnutí príslušných orgánov aj samostatnou
chorobou. Zo štúdií, aj v rámci SR vyplýva, ţe 4 z 10 osôb nevedia o tom, ţe majú vysoký
arteriálny tlak krvi, z liečených hypertonikov má dobre kontrolovaný tlak krvi menej ako ¼ (
proporcia kontrolovaného tlaku krvi je závislá aj na vekovej skupine). Pritom je známe, ţe liečení
hypertonici majú minimum 2 dôleţité ďalšie rizikové faktory, ktoré by sa dali prevenciou
minimalizovať, resp.vylúčiť (fajčenie, obezita).
Úmrtia. Podiel úmrtí pre hypertenzné choroby z CHOS predstavuje okolo 3 % (tabuľka
T1.4), čo však neznamená, ţe pacient nemal hypertenziu, resp.hypertenznú chorobu srdca,
0
500
1000
1500
2000
2500
3000
3500
4000
25 – 34
35 – 44
45 – 54
55 – 64
65 – 74
75+
Po
čet
/ 1
00
00
0, o
byv
. eu
r. š
tan
dad
rd
incidencia 2000 úmrtnosť 2000
incidencia 2009 úmrtnosť 2009
0
500
1000
1500
2000
2500
3000
3500
4000
25 – 34 35 – 44 45 – 54 55 – 64 65 – 74 75+
Po
čet
/ 1
00
00
0, o
byv
. eu
r. š
tan
dad
rd
incidencia 2000 úmrtnosť 2000
incidencia 2009 úmrtnosť 2009
13
0
50
100
150
200
250
300
350
400
450
500
20
00
20
01
20
02
20
03
20
04
20
05
20
06
20
07
20
08
20
09
muţi/hypertenzné choroby (I10-I15) ţeny/hypertenzné choroby (I10-I15)
po
čet
/1
00
00
0 o
byvat
eľo
v,e
ur.
štan
dar
d
0
200
400
600
800
1000
1200
1400
1600
1800
2000
25 – 34 35 – 44 45 – 54 55 – 64 65 – 74 75+
po
čet
/ 1
00
00
0 o
byv.
,eur.
štan
dar
d
muţi r. 2000 ţeny r. 2000
muţi r. 2009 ţeny r. 2009
obličiek. Pre štatistické spracovanie príčin smrti sú však uprednostnené iné, z epidemiologického
hľadiska prioritnejšie ochorenia (napr. mozgové príhody). Ak by boli pre analýzu LoPM
vhodnejšie podmienky (elektronický formulár, ale aj dostatok personálu), potom by sa rutinne
vyhodnocovali u exitovaných aj ich sprievodné choroby, čo by bolo pre odborné spoločnosti
prínosom.
Pri úmrtiach na AKS v roku 2007 a 2008 (okolo 7 000 prípadov) sa z LoPM analýzou zistilo, ţe
hypertenzia, resp. hypertenzná choroba bola uvedená u 1/3 exitovaných, takmer 1/5 mala diabetes
mellitus (Baráková a kol. 2009). Tieto údaje však môţu byť ešte aj podhodnotené, lebo ani
závaţné ochorenia pacienta sa neuvádzajú.
Hospitalizácie, hospitalizovanosť. V roku 2009 bolo pre hypertenzné choroby
hospitalizovaných 5 356 muţov a 2x viac ţien (10 981)( bez prekladov v rámci jednej nemocnice).
Preklady v rámci jednej nemocnice predstavujú do 8 %, do iných nemocníc do 1%.
V štandardizovanej miere počtu hospitalizácií na 100 000 obyvateľov majú ţeny o 50 % vyššiu
mieru ako muţi(graf G1.11 a – b). Tento rozdiel medzi pohlaviami, je ovplyvnený najmä
hospitalizáciami ţien vo vyšších vekových skupinách pre hypertenzné choroby a súvisí zrejme aj s
vyššou polymorbiditou muţov, ktorí sú hospitalizovaní pre iné (závaţnejšie) ochorenia v rámci
CHOS.
G.1.11 a Štandardizovaná miera hospitalizovaných G1.11 b Vekovo - štandardizovaný počet
pacientov pre hypertenzné choroby1 v SR v rokoch hospitalizovaných pre hypertenzné choroby
2000 – 2009 v zdravotníckych zariadeniach SR
v roku 2009 a 2000
1 – bez prekladov v rámci jednej nemocnice
1.2.4 Syndróm chronického zlyhávania (zlyhania) srdca
V posledných rokoch sa tejto problematike venuje veľa pozornosti. Je však dôleţité si uvedomiť,
ţe vývoj akejkoľvek choroby je moţné objektívne hodnotiť iba ak sa dodrţiavajú kritériá pre ich
diagnostiku vrátane jednotného kódu podľa MKCH, čo je pre monitorovanie príslušnej choroby
dôleţité (nie je to len administratívny úkon). Inak sa môţe syndróm chronického zlyhávania srdca
(sy chrSZ, I50) skrývať za inými diagnózami, ktoré v syndróme dominujú. Takouto diagnózou je
u starších pacientov najmä chronická ICHS, menej ide o kardiomyopatie či iné choroby
14
spolupodieľajúce sa na sy chrSZ (pri úmrtiach na syndróme chronického zlyhania srdca).
Napriek tomu, ţe sa v počte hospitalizácií zaznamenáva v posledných 10 rokoch vzostup na sy chrSZ , ich
iba 10 % podiel v hospitalizáciách 65+ ročných pacientov je zrejme podhodnotený.
U 25–64 -ročných muţov podiel sy chrSZ v rokoch 2009 v porovnaní s rokom 2000 zostal na úrovni
okolo 1 %, u ţien stúpol, čo súvisí s ich dlhším preţívaním ţien oproti muţom. Presun pacientov do
starších vekových skupín s týmto syndrómom poukazuje aj na lepší manaţment u osôb pred 65 rokom
ţivota.
Štandardizovaná miera hospitalizovanosti a úmrtnosti. Ak by sa hodnotil počet
hospitalizovaných na sy chrSZ iba podľa kódu I 50, išlo by aj u 65+ ročných pacientov o
niţšie hodnoty, aj keď so stúpajúcim trendom v sledovaných rokoch. Priebeh počtu
hospitalizovaných pacientov ( na 1000 000 65+r. obyvateľov, eur.štandard) na chronickú ICHS
je od roku 2000 takmer zrkadlovým obrazom vývoja I50. Je otázkou, čo je objektívnejšie pre
poznanie vývoja pacientov so sy chrSZ. Experimentálny model v odhade vývoja sy chrSZ u 65+
ročných (kde je väčší predpoklad prítomnosti sy chSZ neţ u mladších), a to sumáciou
hospitalizácií 65+ ročných pacientov na sy chSZ a chronickej ICHS ako aj v úmrtnosti na tieto
skupiny diagnóz uvádza graf G1.12. Ide iba o nedostatky v správnom kódovaní alebo prípadov
predsa len nie je tak veľa napríklad do veku 75 rokov?
V príčine úmrtí má podľa WHO metodiky prednosť chronická ICHS, ak je uvedená spolu so sy
chrSZ (I50), preto je miera úmrtnosti iba na I50 taká nízka.
G
G 1.12 Štandardizovaná miera úmrtnosti a hospitalizovanosti* na chronické zlyhanie srdca ,
resp.zlyhávanie srdca , na chronickú chorobu srdca a ich kombináciu v populácii 65 + ročných
v SR v rokoch 1995 – 2009
* Ide o počet pacientov bez všetkých prekladov
11.3. Vplyv úmrtí v dôsledku chorôb obehovej sústavy na strednú dĺžku života v SR.
Nasledujúce grafy poukazujú na hypotetický odhad zmien strednej dĺţky ţivota (SDŢ) podľa
veku v závislosti na poklese úmrtí na CHOS, nádory a úrazy samostatne i v kombinácii (graf G
0
500
1000
1500
2000
2500
3000
3500
4000
4500
5000
5500
6000
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009
Po
čet
/ 1
00
00
0 o
byv
ate
ľov,
eu
r. š
tan
dar
d
úmrtnosť – I50 + I25 úmrtnosť – I50 úmrtnosť – I25
hospitalalizovanosť – I50 + I25 hospitalalizovanosť – I50 hospitalalizovanosť – I25
15
1.13a – b . Vzostup SDŢ by bol najvýznamnejšie ovplyvnený poklesom úmrtnosti na CHOS.
G 1.13 a Hypotetické zmeny v SDŢ pri narodení v roku 2009 v závislosti od poklesu
úmrtí na vybrané skupiny chorôb (Mészáros, 2011,Infostat - nepublikované )
Muţi
Ţeny
71,27
1,31 0,45 0,78 2,66
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
SDŽ pri narodení pri poklese úmrtí na CHOS o 25% (A)
pri poklese úmrtí na nádory o 15% (B)
pri poklese úmrtí na vonkajšie príčiny o
50% (C)
pri poklese úmrtí v kombinácii A, B, C
nád
ej n
a d
oži
tie
( v
roko
ch)
SDŽ Navýšenie v rokoch
78,74
1,29 0,36 0,21 1,91
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
SDŽ pri narodení pri poklese úmrtí na CHOS o 25%
(A)
pri poklese úmrtí na nádory o 15%
(B)
pri poklese úmrtí na vonkajšie
príčiny o 50% (C)
pri poklese úmrtí v kombinácii A, B,
C
nád
ej n
a d
oži
tie
( v
roko
ch)
SDŽ Navýšenie v rokoch
16
G 1.13 b Hypotetické zmeny v SDŢ v roku 2009 u osôb vo veku 65 rokov v závislosti od
poklesu úmrtí na vybrané skupiny chorôb v populácii 65-ročných (Mészáros, 2011,Infostat -
nepublikované) Muţi
Ţeny
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
Nádej na dožitie sa
veku u 65 r. muža
pri poklese úmrtí na
CHOS o 25% (A)
pri poklese úmrtí na
nádory o 15% (B)
pri poklese úmrtí na vonkajšie
príčiny o 50% (C)
pri poklese úmrtí v
kombinácii A, B, C
65
13,88
1,16 0,3 0,11 1,64
Navýšenie v rokoch
SDŽ
Vek
Nád
ej n
a d
oži
tie
vek
u (
v r
oko
ch)
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
Nádej na dožitie sa
veku u 65 r. ženy
pri poklese úmrtí na
CHOS o 25% (A)
pri poklese úmrtí na
nádory o 15% (B)
pri poklese úmrtí na vonkajšie
príčiny o 50% (C)
pri poklese úmrtí v
kombinácii A, B, C
65
17,56
1,23 0,2 0,05 1,52
Navýšenie v rokoch
SDŽ
Vek
Nád
ej n
a d
oži
tie
sa v
eku
( v
ro
koch
)
17
1.4 Záver
Pri monitorovaní situácie (nielen) u chorôb obehovej sústavy sú dôleţité podmienky pre
čo najobjektívnejšie posúdenie ich vývoja v rámci zdravotného stavu populácie.
Bez uplatnenia epidemiologických princípov práce od zberu príslušných dát, cez kontrolu ich
objektivity (a vzájomných logických väzieb), ktorá je kľúčová pre vyhodnotenie efektivity
skríningových populačných programov, intervenčných postupov či iných cielených
preventívnych opatrení v reálnom časovom horizonte, však realita môţe ostať významne
skreslená. Podhodnotenie výskytu prioritných skupín chorôb môţe byť rovnako zavádzajúce
ako ich nereálne nadhodnotenie. Ţiaľ, objektivizácia údajov o výskyte chorôb, či objektivizácia
príčin smrti, má rôzne úskalia, ktoré sa roky systémovo v SR neriešili.
A to si mnohé aktívne odborné spoločnosti akou je SKS, vrátane jej Nadácií, občianskych
zdruţení a ich aktivity v rámci Národného programu prevencie srdca a ciev u detí a dospelých,
nezaslúţia.
Niektoré problémy a riešenia pri objektivizácii údajov v príslušných ukazovateľoch:
Pre neoptimálnu úroveň vo vypisovaní listov o prehliadke mŕtveho (LoPM) sú rezervy
nielen v príčinách smrti v rámci jednej kapitoly MKCH, ale aj v „presune“ príčiny smrti do inej
kapitoly, najviac v neprospech CHOS, aj keď ide napr. o následky nádorového ochorenia. Pri
prehodnotení LoPM by sa počet úmrtí na CHOS určite zníţil, ich podiel zo všetkých príčin
smrti by mohol klesnúť aj pod 45 %. Spätné prehodnotenie všetkých LoPM by však bolo
veľmi náročné. Na odstránení týchto nedostatkov do budúcna sa v súčasnosti pripravujú
postupné kroky (ÚDZS, NCZI,ŠÚ SR):
– NCZI bude ÚDZS posielať zoznam obhliadajúcich lekárov, ktorí zle vyplnili LoPM.
Nekvalitné LoPM budú (anonymne) zverejnené na webe ÚDZS, aby sa iní zmluvní lekári
ÚDZS poučili ako to nemajú robiť. ÚDZS poriada školenia pre lekárov, u ktorých zistili
pochybenia, navyše k nim pribudnú lekári, ktorých zoznam NCZI odošle ÚDZS. Zvýšiť kvalitu
práce u 6000 zmluvných lekárov ÚDZS bude náročná úloha.
– je pripravená verzia elektronického LoPM. Predpokladá sa, ţe od roku 2013 by uvedená
elektronizácia bola predpokladom pre lepšie vypisovanie príčiny smrti a chorôb, ktoré jej
predchádzali, nakoľko by bola moţnosť sa prepojiť s inými databázami a neznalosť
o prítomnosti aj závaţnej choroby pacienta takto doplniť. Na stretnutí NCZI, ŠÚ SR a ÚDZS
vo februári 2011 sa konštatovalo, ţe, ţiaľ, nie sú na zavedenie elektronizácie LoPM, preto sa
bude hľadať spôsob na najvyššej úrovni príslušných inštitúcií, aby sa táto situácia doriešila,
lebo elektronizácia je nevyhnutná. Nevedno, či sa do daného procesu aktívne zapojí aj MZ SR,
ktoré dlhé roky neprejavilo záujem o objektivizáciu príčin smrti. Moţno len dúfať, ţe
elektronizácia zdravotníctva nezostane iba víziou, ale realitou potrebnou pre prax aspoň
v prioritných oblastiach.
Pri podrobnejšej analýze úmrtí na AKS v roku 2007 a 2008 (okolo 7 000 prípadov),
ktorou si autori Baráková,Hlava a kol. (2009, XIV. kongres SKS) chceli overiť objektivitu
vypisovania úmrtí na AKS, a tým nepriamo aj dopad efektivity manaţmentu AKS, sa zistilo, ţe
v úmrtoach na AKS bola diagnóza sporná (nepodloţená) aţ v 40 % , a to v oboch rokoch. Išlo
o prípady, keď pacient zomrel doma, nebol pitvaný, ba ani hospitalizovaný v danom roku na
CHOS. V ČR majú takýchto sporných prípadov 27 % (Beran, UZIS ČR), oni však neoverujú
údaje z iných zdrojov.
Vykonávať ďaľšie analytické výstupy, uţitočné pre odbornú verejnost i pre prognózovanie
vývoja zdravotného stavu populácie SR, bude však moţné, ak budú vytvorené lepšie
podmienky pre prácu lekárov v NCZI, najmä v národných zdravotných registroch. V porovnaní
s inými krajinami sú registre personálne poddimenzované, ani príslušný on -line zber dát nie je
18
ešte na adekvátnej úrovni, rezervy sú aj v spätnej väzbe do terénu. Záujem MZ SR o túto
problematiku nie je ani len okrajový.
Je dôleţité, aby nielen pri LoPM, ale aj v chorobopisech a v iných lekárskych nálezech boli
správne uvedené kódy podĺa aktuálnej MKCH. V prípade napr.syndrómu chrSZ s jeho
pravdepodobne podhodnoteným výskytom napr.aj pri hospitalizáciách, je dôleţité, aby sa na
úrovni odborníkov dohodlo, ako vývoj chrSZ (za príslušných kritérií) objektivizovať.
Po vstupe SR do EÚ, aj prioritné odporúčania z materiálu WHO „Zdravie 21. storočia do
roku 2020“ (pre európsky región) zostali na úrovni administratívnej výzvy, bez zavedenia
systémových krokov v praxi v rámci národnej zdravotnej politiky.
Mnohé odborné spoločnosti samé iniciatívne pripravovali návrhy národných programov v
prevencii príslušných skupín chorôb, ich predloţenie v rôznych časových intervaloch však malo
rezervy v efektívnejšej integrite spoločných zámerov. Aj tieto skutočnosti spôsobili, ţe finančné
krytie týchto programov zo štátneho rozpočtu bolo a je stále problematické, kontinuita v ich
plnení nezabezpečená optimálne. Je škoda, ţe v rámci národnej zdravotnej politiky nie sú
všetky dôleţité aktivity s cieľom zlepšiť zdravotný stav populácie zahrnuté pod jeden Národný
program podpory zdravia (NPPZ), od ktorého by sa odvíjalo plnenie ďalších programov aj so
spoločným finančným rozpočtom s adresnou zodpovednosťou a vyhodnotením efektivity
realizovaných krokov na viacerých úrovniach. Súčasné „národné“ programy sú zbytočne
rozdrobené a len niektoré zrejme dosiahnu očakávanú efektivitu. Verím, ţe Národný program
prevencie srdcovo-cievnych ochorení bude patriť, najmä vďaka entuziazmu zainteresovaných
odborníkov, zameranú na edukáciu populácie ako aj zlepšenie zdravotnej starostlivosti
o pacientov, medzi tie úspešnejšie.
Podľa programu WHO pre európsky región: “Zdravie 21“ by členské štáty mali vytvoriť
mechanizmy na hodnotenie dopadu na zdravie a zabezpečiť, aby všetky rezorty pravidelne
skladali účty z vplyvu ich činnosti na zdravie.
Úspešnosť kaţdej politiky môţeme merať jej dopadom na zdravie... ( Zdravie 21)
V roku 2020 bude aj SR odpočtovať svoje aktivity. Uvidíme, ako dopadneme.
MUDr.Anna Baráková,
ved.odd.NZR, NCZI
Literatúra:
1. Baráková,A., Dudová,M.,Kuchtová,Z: Vývoj úrazovosti na Slovensku v rokoch 1999 –
2009, str.36 – 37, NCZI, 2010 (www.nczisk.sk, Analytické publikácie)
2. Mészáros,J.: Úmrtnostné tabuľky, Infostat – Výskumné demografické centrum (ročné
publikácie)
3. Mészáros,J.: kapitola „Úmrtnosť“ z publikácie Populačný vývoj v okresoch SR v roku 2009.
editor Jurčová, Mészáros, Infostat – Výskumné demografické centrum, 2010
4. Baráková,A., Hlava,P.,Spáčová,D.: Problémy pri štatistickom spracovávaní príčin smrti,
10.Slov.demografická konferencia, 2005
Poznámka: Táto správa bola podkladom pre vyhodnotenie 1.roka Národného programu
prevencie kardiovaskulárnych chorôb v SR
19
