ïïÒÑÊÛÓÞÛÎ

îððë

ÆÑ �×ÊÑÌß ÍÆÊ

kvetových medov, ktoré sa pohybujú okolo 1,2 eura,sme si vyrobili problémy i my sami v elári, �e smena�e v elstvá predávkovali antibiotikami. Termíngenerálneho pardonu uplynul (august 2005), menátých, ktorí pri�li a prídu s antibiotikovými medmi,treba zverejni a vylú i z v elárskeho �ivota. Zatridsa pä slovenských korún ná� v elár rentabilnemed nevyprodukuje�� Na výkupcov a spracovate-ov, z ktorých nieko ko � tých vä �ích � taktie� se-

delo v publiku, sa obrátil s otázkou: ��pre o sa dáza dovozené ázijské kvetové medy, i ke s certifiká-tom kvality, zaplati sú asných 52 Sk, a slovenskémuv elárovi len tridsa pä ?� Odpovede sa v�ak nedo-kal, nako ko na�i obchodníci s medom, pre ktorých

bol tie� vymedzený as na tomto fóre, sa po as pro-gramu vzdialili�

�Priebeh akcie sa mi pá i, je sk bený zábavný pro-gram, ktorý láka i nev elársku verejnos , s odbornouproblematikou v elárstva, a tak sa i ten, kto o medea v elárstve vie málo, z ahka, nenásilným spôsobomstáva spotrebite om, konzumentom medu�,� hodnotípredseda SZV.

Ing. Ján Kopernický, CSc., riadite VÚ�V Ústa-vu v elárstva, sa vo vystúpení dotkol hlavne sú as-nej zdravotnej problematiky, ve v sú asnosti evi-dujeme okolo osemdesiat ohnísk moru v eliehoplodu, no keby sme terén prísnej�ie zmapovali, bo-lo by ich viac. Upozornil, �e sú asné nízke výkup-né ceny medu prinesú i zhor�enie zdravotnej situ-ácie � na to sa treba pripravi . al�ou nepríjemnouskuto nos ou, ktorú spôsobil tento rok, je, �e ná-sledkom da�divého a chladného leta sú v elstváv podhorských oblastiach v ove a slab�ej kondíciiako po iné roky. Nebude prekvapením, ak do jari2006 jedna tretina v elstiev v týchto oblastiachpadne. Zdôraznil, �e i napriek a�kej situácii v od-byte medu je potrebné venova ve ké úsilie zdra-votnej osvetovej innosti, lebo je alfou a omegouv�etkého v elárskeho bytia.

Pokra ovanie na 3. strane obálky.

Festival medu v DolinkeBolo usmievavé sobotné ráno 3. augusta, ke sme

sa opä vybrali do Dolinky � drobnej obce ne aleko�iah � opä na Medový festival. Podujatie sa u� �iestyrok usporiadava na po es pokrokového v elára Kál-mána Sötéra, ktorý v druhej polovici 8. storo ia za-lo�il v tejto obci v elársku farmu s dvesto v elstvamia sám ju obhospodaroval. Je autorom knihy o v eláchs názvom V ela s viac ako tisíc stranami. Jedna z ko-már anských tla iarní chystá opätovné vydanie tohtojedine ného diela na historickom papieri.

Scenár podujatia sa roky nemení, iba sa vylep �ujútechnické podmienky na priebeh jednotlivých astíprogramu. Tento rok vyrástlo kryté javisko k malémuamfiteátru, o dodalo ucelenej�í ráz priebehu jednot-livých programov. Po polo�ení vencov k pamätnejtabuli K. Sötéra a oficiálnom otvorení festivalu sta-rostom obce Ing. Jozefom Nagyom, ktorý sám nie jev elár, no túto tradíciu zalo�il, sa krátko prihovorilipubliku viaceré osobnosti z oblasti spolo enského,politického a v elárskeho diania sú asnosti, nechý-bali zástupca Ministerstva po nohospodárstva SRa zástupky a Ma arského ve vyslanectva v Bratis-lave. K prítomným prehovoril aj predseda SZVIng. udovít Gál.

V elárska pospolitos , ktorá tvorila asi jednu treti-nu z vy�e tisícky záujemcov sledujúcich zábavné pro-gramy, sa stretla v kultúrnej miestnosti obecného úra-du na v elárskom fóre. Tu sa od desiatej dopoludniado jednej hodiny poobede vystriedalo s krátkymivstupmi nieko ko zástupcov ná�ho a susedného ma-arského v elárskeho �ivota. Striedali sa 20-minútové

vystúpenia v slovenskom a ma arskom jazykui s krátkym tlmo ením.

O problémoch s odbytovými cenami medu hovo-ril predseda Slovenského zväzu v elárov udovítGál: ��k celosvetovým nízkym odbytovým cenám

Sú a� o Krá ovnú medu Dolinka 2005 sa te�ila �irokému zá-ujmu. Hoci by sa zdalo, �e v tomto prípade posta í krása a�arm, nie je tomu tak � diev atá museli preukáza aj základ-né v elárske vedomosti a neminuli ich ani uká�ky praktic-kých zru ností.

V detailnej�om zábere dve krá ovné medu � z Ma arska2005 (v avo) a Dolinky 2005 � s rytierom rádu Sv. Ambró-za. Ktorá sa vám vä �mi pá i?

ïêï

Po as �tyroch dní prebiehali sympóziá a ple-nárne zasadnutia simultánne v nieko kých miest-nostiach, pri om formou predná�ok a posterovsa prezentovalo 470 pôvodných odborných v e-lárskych prác. Pri takomto mno�stve informáciíje a�ké hoci len v krátkosti referova o v�etkýchzaujímavých výskumoch a neutopi sa v záplavemien, ísel a odborných termínov. Rozsah ná�hoasopisu to ani neumo� uje, a preto sa obmedzí-

me aspo na tendencie výskumných aktivít v jed-notlivých sekciách, do ktorých boli príspevkyroztriedené. Tieto sekcie kopírovali zameraniesiedmich stálych komisií pracujúcich pod hlavi -kou organizácie Apimondia.

1. ApiterapiaPredseda apiterapeutickej komisie Dr. T. Cher-

buliez z USA pripomenul aktivity tejto stálej

komisie predov�etkým na Kube, kde bolo vy�ko-lených viac ako 600 praktických lekárov a farma-ceutov propagujúcich terapiu v elími produktmia kde bolo prípravkami na báze darov od v iel ús-pe�ne vylie ených u� vy�e 2 600 pacientov s rôz-nymi diagnózami. Vyvinuli sa nové lie ivá ú innéna choroby dýchacieho a za�ívacieho traktu, sep-tikémiu, ko�né choroby a na lie enie chronic-kých infekcií rezistentných na antibiotiká. Komi-sia do budúcnosti ráta s rozvinutím podobnýchapiterapeutických projektov aj v iných krajinách,ako aj s al�ím vzdelávaním lekárov a sestri iekv zdravotníckych zariadeniach a vytváraním da-tabázy receptúr lie ivých prípravkov. Vä �ina od-borných príspevkov v tejto sekcii sa zaoberalalie ebným vyu�itím propolisu (jeho antioxida né

Ing. Tibor JÓKAY: Kalendárium �November . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 62Nový exponát do skanzenu . . . . . . . . . . . . . . 63Ing. Valent AVOJSKÝ, CSc.: V ely vytvárajúmiliardové hodnoty pre spolo nos . . . . . . . 65Ing. Tibor JÓKAY: Z jesenného zasadnutiaValného zhroma�denia ZSSVP . . . . . . . . . . . 66Beata VRZGULOVÁ: Prezentáciav TV Markíza . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 67Jozef NEM OK: Moje skúsenosti s lie enímkyselinou mrav ou po hlavnej zná�ke . . . . . . 68Franti�ek BIZUB: Pribylinský skanzenpatril v elárom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70Anton MÚ KA: V elári v dobrej spolo nosti . . . 7Pavol KOZÁ IK: U� piaty výmenný zájazd . . . 7Mgr. Ján PÍ�: Sú a� �VK � Test . 2 . . . . . . 73JUDr. udovít VOLNÍK: Právnik radí:Podanie na súd . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 73Ing. Michal MA I KA, CSc.: Vzácnapropagátorka medu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 74Jozef JANE EK: V Ke�marku ví aznevosk a medovní ky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 75SPOLO ENSKÁ KRONIKA . . . . . . . . . . . . 75KRÍ�OVKA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 76

Prvá strana obálky:V tomto roku bola zbierka ú ov na V elárskej pase-ke roz�írená o vzácny exponát. Viac o reliéfnom dla-báku a jeho autorke nájdete v príspevku na s. 63.

Foto: Milan JANCO

ײ¹ò Î�¾»®¬ ÝØÔÛÞÑô иÜòô ÍÐË Ò·¬®¿ô ®±¾»®¬ò½¸´»¾±à«²·¿¹ò­µ

Odborný asopis pre v elárov. Ro ník LXXIX /2005. Vydáva Slovenský zväz v elárov. Objednávky na predplatnéasopisu prijíma a reklamácie vybavuje Sekretariát Slovenského zväzu v elárov, Svr ia 4, 842 08 Bratislava. Te-

lefón/fax: 02/654 2 4 60. E-mail: szv-vcelari@stonline.sk. Adresa redakcie: Redakcia V elár, Svr ia 4, 842 08 Bratislava.Telefón: 02/43 4 2 55, fax: 02/654 2 4 60. E-mail: ulmo@stonline.sk, redakcia@vcelari.sk. Web: www.vcelari.sk.

�éfredaktorka: PhDr. Beata VRZGULOVÁ. estný predseda RR: Prof. RNDr. Jozef I�MÁRIK, PhD. Redak ná rada: MVDr. Pavel HO-VORKA (predseda), Anna ZÁBOJNÍKOVÁ, Franti�ek BIZUB, Ing. Ján HA� ÍK, Ing. Róbert CHLEBO, PhD., Ing. Tibor JÓKAY, Ing. Ján KO-PERNICKÝ, CSc., Ing. Ján MELEG, CSc., MVDr. Juraj TOPOR ÁK, PhD., JUDr. udovít VOLNÍK. V záujme obsiahnutia názorovej plura-lity uverej ujeme aj príspevky, ktoré nemusia by v súlade so stanoviskom redakcie. Vychádza mesa ne. Predplatné na rok 2005 je 300,� Sk.Registrácia: Ministerstvo kultúry SR / 3. ISSN 0 39�6064. Tla í OPTIMA, 9 7 0 Trnava. Predplatite om distribuuje BALDIS, s. r. o.,Galvániho 2/A, 82 04 Bratislava. asopis pre informa ný systém AGRIS/FAO excerptuje Ústav vedecko-technických informácií prepôdohospodárstvo, Stredisko AGRIS/CARIS FAO, Samova 9, 950 0 Nitra. © Slovenský zväz v elárov, Bratislava 2005.

Z O B S A H U

PREDPLATNÉ NA ROK 2006V elár . . . . . . . . . . . . . . . 336,�SkV ela ství . . . . . . . . . . . . 408,�SkOdbornév elárske preklady . . . . . . 400,�SkZlo�enka na predplatné bola vlo-�ená v . 0/2005.

A P I M O N D I A 2 0 0 5

as odborníkov zo Slovenska na Apimondii 2005 (stojaci: druhý sprava . Gál, tretísprava R. Chlebo a �tvrtý sprava J. Gróf zo spolo nosti Koppert, Nové Zámky).

Foto: Archív R. Ch.

Ako sme u� spomínali v minulom ísle, v auguste 2005hostil írsky Dublin vy�e 3 500 delegátov zo 101 krajín sveta nanajvä �om stretnutí organizovanom v elárskou federáciouApimondia. Toto podujatie u� tradi ne pozostáva z dvochnosných akcií � v elárskej výstavy ApiExpo a vedeckej konfe-rencie. V príspevku sa zameriame práve na prezentované ten-dencie a výskumné aktivity v rámci vedeckej konferencie.

Pokra ovanie na s. 64

ÕßÔÛÒÜ9Î×ËÓ ïêî

Svetové ceny kvetových medov ve mislabo rastú � no ne akajme, �e k Vianociamprekro ia hranicu ,5 eura. Nízke výkupnéceny kvetových medov a mokré leto zrejmenajvä �mi postihnú v elstvá v horských ob-lastiach, kde u� za iatkom augusta bola ichkondícia neporovnate ne hor�ia ako po mi-nulé roky. Ak sa k tomu pridá i tuhá zima,ktorá je e�te pred nami � mô�u sa o akávastraty 30�50% v elstiev. V ní�inných ob-lastiach je situácia priaznivej�ia. Tam, kdesa vykonalo i lie enie proti varoóze po assezóny � je to bez problémov. Navonok bezproblémov � lebo v pozadí je hrozba utaje-ných ohnísk moru v elieho plodu. Tieto ras-tú v tomto prípade zo zna ných rezerv,ktorými disponujeme � z na�ich odbornýchznalostí. Nastáva zimné obdobie � obdobiebez praktickej innosti okolo v elstiev. O tobohat�ie sú v�ak v elárske diskusie. Posta-rajme sa, nech to nie sú neplodné re i �o ne-

smrte nosti chrústa�, ale úvahy vedúcek praktickým záverom z úst tých, za ktorýmistoja konkrétne úspechy dosiahnuté istýmimetódami. V oblasti problematiky re-alizácie prebytkov, ktoré nevie pohlti do-máci trh, chodíme v rovnakých topánkachako esi, Ma ari i Poliaci. �ance na ús-pech v úprave európskeho kódexu vz ahu-júceho sa na med sú ove a vä �ie, ak sa spo-jíme v boji za jeho úpravu � hlavne protimie�ate nosti európskych a ázijských medov.

Otázka rezervV úvode som sa tejto problematiky u�

dotkol. Dvoch protichodných v na�ej pra-xi. Bolo by ich omnoho viac, no práve dô-sledky týchto dvoch majú najtvrd�í dosahna sú asnú realitu na�ej v elárskej praxe.

�stalo sa v roku 2004, �e Slovenskonav�tívil americký ve kov elár (majite v e-lárskej farmy s 5 000 v elstvami), pre�ielnieko ko v elníc, sledoval ú ové systémy,technológiu obhospodarovania a nakoniecokrem iných polo�il prítomným v elárom iotázku: �To ste nato ko bohatí, �e si v takejmiere mô�ete dovoli experimentova ? ov elnica � to iný typ rámika, iný druh ú a?�U nás �tát podporuje len jeden typ �LANGSTROTH. Ke �e ka�dý jeho detail jeu v�etkých na�ich v elárov rovnaký � ahkosa v elstvá predávajú i kupujú v tisíckach.Va�e v elárstvo je jeden ve ký výskumnýústav � Aj u nás v USA sú ve ké rozdielyv klimatických podmienkach � od tepléhojuhu po drsný sever � a predsa sme sa do-hodli. Prichádzate o ve a pe azí��

a�ko bolo americkému hos ovi vysvet-ova , �e prí iny sú v na�ej mentalite, národ-

ných tradíciách a novátorskom duchu slo-venského v elára, ktorému asto ide skôro sebarealizáciu, prezentovanie sa na konfe-renciách zlep�ovate ov a vynálezcov akoo prínos do v elárskej praxe. Áno, i toto jejedna z na�ich rezerv v oblasti vzdelanosti.Chceme by pápe�skej�í ako pápe�. Nemá-me vykry�talizovanú optimálnu produk nútechnológiu. A ke u� aj nie jednu � nech jejedna pre horské oblasti a jedna pre ní�inné:

Ú ový systém,Technologické vybavenie (v elárskydom, technické zariadenia, stroje,pomôcky),Technológia obhospodarovania.

Chceme rad�ej stava v elárske labora-tóriá za stovky miliónov, ako by sme sazmohli na pilotný projekt hobby ní�inneja podhorskej v elnice alebo v elárskej far-my. Samozrejme, samofinancujúcej, leboiba táto cesta bude v budúcnosti schodná,nech hocijako zatíname päste od emócií.Príspevok za ope ovaciu innos mô�e byiba ere�ni kou na torti ke. Národný pro-gram rozvoja v elárstva nie je dogmou. Jepotrebné formova ho pod a potrieb praxe,aby slú�il �ivotu a bol prínosom v budúc-nosti. Pozrime sa aj na otázku rezerv vovzdelávaní (poh ad na dvojpriestorové v e-lárenie, ktoré sa vä �inou propaguje vo v e-lárskych krú�koch a je skôr �kodlivé a za-vádzajúce pre za ínajúcich adeptov). Za-nietenos mô�e prekonáva a�kosti ibaur itú dobu, potom nasleduje ekonomikaa �nevidite ná ruka trhu�. Chví u nám e�tepotrvá, kým rozoznáme jadro problémua budeme ho ochotní prija , lebo je pre násnepohodlné. A� potom sa za ne tvrdá cestak vynoreniu sa na hladinu.

Pracujete s odlo�encami?Druhý poh ad na kategóriu rezerv je ve -

mi konkrétny a jednoduchý. Týka sa prak-tického v elárenia � vytvárania odlo�encov,zmetencov, i skladancov alebo zmie�an-cov. Alternatív v tejto oblasti je ve a. Zále�íjedine na kreatívnosti v elára a jeho zá-kladných znalostí biológie v ely. Rojevzniknuté prirodzenou cestou z tejto kate-górie vylu ujem, ni ia ekonomiku v eláre-nia a mô�u si ich dovoli iba �v elári milio-nári�, ktorým nejde o výnos z produkcie.V elstvá rozvíjajú zo svojho zamestna-neckého platu. Dvojpriestorové v elárenie,ktoré je u nás vä �inou zau�ívané, nútiv rámci protirojových opatrení po as celejproduk nej sezóny (a� do letného slnovratu)odoberanie plodových plástov spod mrie�-ky, v opa nom prípade dochádza k rojeniuako ne�elanému javu. Sú v elári, ktorí zostoviek odobratých plástov (problémom jelen ne�elané odobratie matky) v prípadenúdze vytvárajú produk né v elstvá zo d ana de . Problémom je jedine pridanie plo-dujúcej matky, o v�ak v skuto nosti tie�nie je problém. o bráni takémuto zvy�ova-niu stavov i vytváraniu rezerv na podporuprodukcie? Je to ovládanie chovu matiek,hoci tou najjednoduch�ou metódou, dosta-tok kvalitných plodiskových plástov, dosta-tok plemená ov a zásobných ú ov.

A opä príklad z praxe: Ako má konachovate matiek, ku ktorému príde v elára po�iada o predaj desiatich oplodnenýchmatiek so slovami: ��potrebujem desamatiek,� staré som vyhodil pred �tyrmi tý�-d ami, v ely ich ur ite prijmú, ke tak dlhosmútia po matke��

ײ¹ò Ì·¾±® Ö2ÕßÇô j»´·»¦±ª½»

Z prác na v elnici nám zostáva u� len prípadné aerosólo-vé o�etrenie proti klie�tikovi, ak nemáme obavy z tohto spô-sobu lie enia. Na�a pozornos sa v�ak sústre uje skôr na vý-kupné ceny medu, ak sme ho doteraz nepredali (vä �inou podcenu). Nie sme nau ení med skladova a vy ka na vhodnéobdobie predaja. Vhodné obdobie, ktorého as mô�e prístrebárs a� o dva i tri roky. Pre o je tomu tak? Nie je tou nás tradíciou, alebo nevieme hospodári ? i �ijeme z rúkdo úst? Chýbajú nám rezervy. Finan né rezervy a naopak �máme ve ké rezervy v gazdovaní. �Kto po tuje, ten gazduje�

� hovorí staré príslovie. My v�ak asto, ak nepredáme med hne po vyto ení, ne-máme na nákup cukru na jesenné zak menie. �Musíme zabudnú na socialistickýspôsob hospodárenia a dne�ný farmár musí by predov�etkým ekonóm a mana�ér,�hovorí po nohospodársky vedec akademik Plesník. Platí to vo ve kom, ale i v malom.

Kombinovaný Eurodadant (vysoké plodis-ko) ako medzistupe prechodu od klasic-kých ú ov typu B k nízkonástavkovémusystému. Pomáha najmä pri �výchove�nadpriemerne silných v elstiev.

Foto: Autor

ïêí

Odpove chovate a po hlbokom nadých-nutí bola: �.nemám, nedám! �� �� a ke-dy budete ma ?� � pýta sa kúpychtivý v e-lár. �Nikdy � na tento rok som vypredal.�

ah�ie a úspe�nej�ie rie�enie problémubezmatkovosti, resp. obnovenie kondi nejsily produk ného v elstva je, ke osirote-nos rie�ime odlo�encom ne� pridávanímmatky v klietke, izolátore, i iným kompli-kovaným spôsobom. Nech prvé neúspechynie sú odrádzajúce. Malý aj stredný v elársa mô�e pokúsi dosta sa do skupiny v elá-rov s po etnej�ími stavmi (200�300 a viacv elstvami), iba ak ovláda technológiumanipulácie s odlo�encami a, samozrejme,ich zhotovovanie.

Tri gro�e aktuálne aj dnesPre o je v na�ej praxi za�ité predáva

med o najskôr po vyto ení? Je obilie lac-nej�ie ihne po �atve, alebo v druhej polo-vici zimy? Nemáme dostatok obalov? Ne-vieme med skladova ? Alebo z výnosu zaodpredaný medík chceme e�te do konca letaodletie na dovolenku? Kde je tvorba re-zerv na hor�ie asy, na zazimovací cukor?�Bude z dotácie, preto by mali by peniazeskôr ako v decembri, � � znie odpove . Tedatu je al�ia na�a rezerva � v tvorbe finan -ných rezerv. Sú asná a�ká situácia � nízkevýkupné ceny medov vo ve kom � sa pomo-cou tejto ekonomickej kategórie dá tie�rie�i . V najbli��ích troch rokoch sa odbyto-vé ceny sudového medu ur ite zlep�ia. Sta ídvoj-trojro nú produkciu skladova a ná-klady produkcie al�ích nieko ko rokov fi-nancova práve z týchto rezerv. Stále platí:�Ak má� tri zlatky � jednu si odlo� do rezer-vy na hor�ie asy, jednu po�i aj a z jednej�i.� Budúcnos ná�ho v elárstva bude závis-lá od ekonomiky � zalo�enej na vlastnejprodukcii. Celá problematika západoeuróp-skeho v elárstva (v elárstva EÚ), ktorá na-priek podporným programom doteraz nie jeschopná pokry domácu spotrebu vlastnouprodukciou, sa postupne naplno obna�ila podemon�trácii ma arských v elárov na konciroka 2004. Skuto nos ou je, �e v elárstvov krajinách pôvodnej neroz�írenej EÚ nepatri-lo a nepatrí k prioritám po nohospodárskejpolitiky Bruselu. Ako odvetvie je zaradenédo jednej kapitoly s chovom dá� oviek,morských krabov a al�ích zvlá�tností. Ce-lé odvetvie neriadia v elári, ale obchodnícis medom. Preto si nepestujme falo�né ilúzie.

A na záver: strategické rezervy mámei v tom, aby sme boli vlastníkmi takýchtorelevantných informácií, lebo vä �ina z vás(okrem obchodníkov s medom) ich íta te-raz prvý raz.

V elár v novembriAk sme od za iatku nového v elárskeho

roka (v auguste) sledovali proces prípravyna�ich v elstiev na zimu zakódovaný v ichgénoch a napomáhali mu v tých momen-toch, ke to bolo potrebné, pokojne mô�e-me teraz popíja medový aj pri blkotajú-

com ohníku rodinného kozuba alebo sle-dova pokoj v elnice v u� na teplo pomer-ne skúpych lú och neskorej jesene.

Koncom novembra u� aj v najju�nej-�ích oblastiach Slovenska matkyukon ili plodovanie. Ak sa denné tep-loty i nieko ko dní po sebe zdvihnú na+ 2 °C a v noci neklesnú pod bodmrazu � mô�eme po as najteplej�ie-ho intervalu d a i zadymova amitrá-zovými prípravkami proti klie�tikovi.Ak sa takéto teploty nevyskytujú �volíme aerosólovanie prístrojom VAT

a s nosnou látkou acetón, nako kovodná emulzia by nám na výstupnejdýze zam zala.Ak v�ak máme dôkazy o tom, �e po-sledné prelie enie fumigáciou smevykonali vo v elstvách v bezplodo-vom stave a priemerný spád klie�tikabol ni��í ako 5 jedincov na v elstvo �

al�í zásah nie je nutný. V�etky spô-soby lie enia okrem aerosólovéhoo�etrenia acetónovým roztokom súbeztak vylú ené. Aerosólové vyví-ja e má u� takmer ka�dá organizá-cia, o dostupnosti �peciálneho ace-tónu (bez ozna enia písmenom ve kéC) sa informujte na ústredí SZV.Mrie�ky proti vniknutiu hlodavcov doú ov sme osadili na letá ové otvorye�te koncom septembra, ú ové podlo�-ky na zimné melivo taktie�, stropnéuteplenie: vzdu�né s vetracími otvor-mi e�te do sviatku V�etkých svätých(preto�e stropy utep ujeme len v sko-rej jari, lebo len vtedy má opodstatne-nie) � tak�e sme vykonali v�etko.Spodné � dnové uteplivky nedávajme� nech u� v elárime hoci i pod Lom-nickým �títom. Je to utópia. Zdravév elstvo s dostato nými zásobamipre�ije i treskúcu zimu bez akého-ko vek uteplenia.

Uteplenie má opodstatnenie v skorej ja-ri, ke napomáha rozvoju plodovania. U�et-rené zásoby z tohto titulu sú taktie� zaned-bate né (40�60 dekagramov?) Nemô�emev elári ako starý Pichanda v JakubiskovejTisícro nej v ele, hoci i tam v ely v sla-mákoch (s ,5 cm stenou) pre�ili� Zamrz-la v�ak domáca ra�ovica, hoci i pä desiat-grádová, o stálo starého Pichandu �ivot.

Vá�ení priatelia v elári!V prvý decembrový tý�de , de po Mi-

kulá�ovi, je tu sviatok sv. Ambróza �ochrancu v elárov. O�ivme tradíciu bisku-pa sv. Ambróza na propagáciu v elárstvaa medu ako jedného z najzdrav�ích prírod-ných produktov � ako lie iva. Ka�dá orga-nizácia vo svojom regióne a spôsobom,aký je v danom regióne zau�ívaný. Abyná� kvalitný med nebol zneu�ívaný neka-lým spôsobom na vylep�enie nekvalitnýcházijských medov a neinformovaní spotre-bitelia medu podvádzaní pri nákupe �lac-ných medov� v na�ich supermarketoch.

Zbierka ú ov na V elárskej pasekev Krá ovej pri Senci bola roz�írená o re-liéfny ú dlabák s tvárou patróna v elárovsv. Ambróza (na obálke). Ide o dielo rezbár-ky Beáty �idlíkovej z Galanty. V menev�etkých v elárov a vedenia SZV jej vyslo-vujeme úprimné po akovanie za milý dar.

Autorka nám o sebe napísala:�Narodila som sa vroku 965 v Brati-

slave. Do roku 976 sme bývali v Krá ovejpri Senci, od roku 976 �ijem v Galante.Vy�tudovala som Strednú ekonomickú �koluv Seredi. Momentálne pracujem na ekono-mickom úseku vo V�eobecnej zdravotnejpois ovni v Galante.

Vz ah k drevu mám od detstva, no vyrezá-va som za ala pred vy�e dvoma rokmi. Tejtopráci sa venujem popri zamestnaní. Za tenrelatívne krátky as som vyrezala desiatkypostáv a postavi iek, niektoré pod a vlastnejfantázie, viaceré na �elanie zákazníkov.Mnohé sa �ukrývali� priamo v dreve. Spoluso skupinou al�ích udových remeselníkovsa zú ast ujem rôznych podujatí, kde priamoukazujem svoju výrobu. Nieko ko dielok mámvystavených vDunajskej Strede v rámci kraj-skej výstavy. Postupne si zria ujem vlastnúdiel u, o pokladám za ve ké � astie. Okreminého v nej mám nieko ko kníh, medzi nimipublikáciu o okrese Galanta. asto je otvo-rená na stránke s fotografiou V elárskej pa-seky, miesta, ktoré som po prvý raz nav�tívi-la ako die a so strýkom. To bolo pred vy�etridsiatimi rokmi. Lipová aleja, úle a inépredmety ma fascinovali. Prí a�livé zostalipre m a dodnes. Paseka je miesto, vzácnykúsok sveta, ktorý si treba vá�i a chráni .Dnes si ve mi vá�im, �e do tejto vzácnej his-torickej zbierky som mohla prispie aj ja. Ra-da by som, ak sa rezbárstvu budem venovana alej, darovala v elárom aj al�ie sochy.Vá�im si prácu udí, v aka ktorým sa nie opodarí vybudova , a aj pôsobenie tých, ktorísa dedi stvo napriek a�kým podmienkamusilujú udr�a pre budúcnos . Prajem Slo-venskému Zväzu v elárov v�etko dobré.�

ÕßÔÛÒÜ9Î×ËÓ

V elársky skanzen ponúka mno�stvo histo-rických exponátov. Foto: Milan Janco

ïêì

Pokra ovanie zo s. 6ú inky sa pou�ívajú aj pri lie ení nádorovýchonemocnení) a v elieho jedu (napr. pri lie ení ar-tritídy, sklerózy, alkoholikov a ostatných drogovozávislých). Stefan Bogdanov zo �vaj iarska zasaprezentoval komplexnú chemickú analýzu medua ocenil jeho význam vo vý�ive ako pohotovéhozdroja energie pre �portovcov a fyzicky pracujú-cich. Pripomenul tie� ochranné ú inky medu naza�ívací trakt, akými sú podpora rastu prospe�-ných bifidobaktérií v �alúdku a, naopak, tlmenierozvoja patogénnych baktérií.

2. Biológia v elyV biologickej sekcii sa diskutovalo predo-

v�etkým o nových vedeckých poznatkoch v ge-nomike v iel a o biodiverzite v ely medonosnejv jednotlivých krajinách. Boli prezentovanéviaceré biometrické �túdie jednotlivých ple-mien a geografických rázov v ely medonosnej,ktoré poskytli obraz o evolúcii v ely medonosnej.Tieto merania vytvárajú predpoklad na ochranugenetických zdrojov a uchovanie rôznorodostiplemien v ely medonosnej. Táto sekcia tie� po-skytla priestor na diskusie o dosahu potravyzískanej z geneticky modifikovaných rastlín navývoj v elích robotníc. Osobitný priestor sa ve-noval histórii, roz�íreniu a genetike �tmavej�v ely Apis mellifera mellifera a plemenárskejpráci vo v elárstve.

3. V elárstvo a rozvoj vidiekaTáto stála komisia má za úlohu propagova

v elárstvo predov�etkým v ekonomicky menejvyspelých krajinách, najmä ako jeden zo spôso-bov boja s chudobou a podvý�ivou udí na vidie-ku. Významnú úlohu tu zohrávajú rozvojovéprogramy neziskových a charitatívnych organizá-cií, ktoré sa prezentovali aj v rámci výstavyApiExpo. Organizácia FAO pôsobiaca pri OSNreferovala o 59 projektoch uskuto nených za po-sledných 5 rokov, zameraných na rozvoj v elár-stva v najchudobnej�ích astiach sveta. Stretnutiav tejto sekcii boli organizované formou tzv.workshopov, teda akýchsi tvorivých dielní. Od-borníci predviedli praktické uká �ky kon�trukcienízkonákladových ú ov i úlikov pre bez�ihadlo-vé v ely, výrobu slne ných voskotopiek, pou�íva-nie rôznych druhov dymákov (novinkou bol tzv.�tekutý� dym s pou�itím dymiaceho roztoku),efektívne spôsoby odberu pe u i propolisu. Záuj-mu sa te�ili praktické uká�ky výroby svie ok, my-diel a ostatnej kozmetiky i výroby medového pi-va. Ú astníci týchto menej formálnych stretnutí satie� nau ili, aké údaje má obsahova etiketa named ur ená na obchodné ú ely, ako zalo�i úspe�-nú v elársku organizáciu s vyrovnaným rozpo -tom alebo aký rozsah a obsah majú ma vzdeláva-cie kurzy nových adeptov v elárstva.

4. Choroby v ielVeterinársku sekciu viedol Dr. W. Ritter z Ne-

mecka. Pozornos sa na úvod venovala problema-tike globalizácie v elárstva a s tým súvisiacichrizík zavle enia nových chorôb do iných regió-nov. Samostatný blok predná�ok pojednával o ma-lom ú ovom chrobákovi Aethina tumida, ktorýohrozuje u� aj Európu. Viacero odborných prí-spevkov sa venovalo nejasnostiam okolo diagnos-tikovania moru v elieho plodu. Be�ne akceptova-ný názor, �e len poddruh Paenibacillus larvaesubsp. larvae spôsobuje fatálne dôsledky vo v el-stvách, sa nepotvrdil, ke �e aj poddruh P.l. subsp.pulvifaciens spôsobuje podobné príznaky a je

predpoklad, �e táto baktéria vytvára aj al�ie pod-druhy. Odznel tu tie� zaujímavý príspevok o pô-sobení lyzozýmu získaného z vaje ných bielkovna tlmenie moru, hniloby a zvápenatenia. V tejtona príspevky bohatej sekcii odzneli aj referátyo al�ích nových prístupoch k lie eniu klie�tiko-vitosti, tropileapózy a tumidózy. Britský tím oko-lo Dr. B. Ballovej napr. oznámil s ubné výsledkyokolo izolácie entomofágnych plesní, ktoré bymohli poslú�i ako biologický spôsob boja protiparazitickým rozto om na v elách.

Portugalskí odborníci referovali o pokleseú innosti amitrazu (Apivar, Acadrex) pri lie eníklie�tikovitosti na 60 %, pri om 7 % z populácieklie�tikov v portugalských v elstvách vykazujerezistenciu vo i tejto látke. Pri ú innej látke flu-valinát (Apistan, Klartan) je situácia e �te alarmu-júcej�ia, efektívnos lie enia dosahuje iba 26 %a v 57 % v elstiev táto látka proti klie �tikovi ne-zaberá vôbec.

al�ie samostatné stretnutie bolo venovanérezíduám vo v elích produktoch. Pri lie ení klie�-tikovitosti pomáhajú zni�ova obsah rezíduí vov elích produktoch lie ivá na báze organickýchkyselín a éterických olejov. Ako hlavný problémstále pretrváva pou�ívanie antibiotík proti moruv elieho plodu v niektorých krajinách, hoci tietoposkytujú len fiktívnu ochranu proti tejto chorobe.Spóry moru aj po podaní antibiotík ostávajú v ú o-vom prostredí a v kone nom dôsledku vyvolávajúpotrebu o�etrovania v oraz krat�ích intervaloch.Paradoxom pritom ostáva, �e pokým vä �inakrajín sveta prax pou�ívania antibiotík v ú ovomprostredí striktne odmieta, jedna prezentáciaz USA ponúkala návody na preventívne dávkova-nie antibiotík do v elstiev.

5. Ope ovanie a nektárodajná flóraV tejto sekcii boli zorganizované 3 sympóziá:

Ope ovanie v skleníkoch, Diverzita ope ova ova ich ochrana a Geneticky modifikované rastlinya správanie sa ope ova ov. Predná�ky sa zaobera-li metódami chovu alternatívnych ope ova ov,predov�etkým me ov a osmií. Viaceré predná �kyvyhodnocovali prednosti vyu�itia me ov priope ovaní skleníkových kultúr. Zaujímavý bol vý-skum holandského tímu o mo�nosti vyu�itiame ov na roz�irovanie chemických látok ú in-

ných proti plesnivosti plodov na jahodových plan-tá�ach. V. Ptá ek z Masarykovej univerzity v Br-ne referoval o vz ahoch a efektívnosti viacerýchdruhov ope ova ov pri ope ovaní problematickejlucerny. Blok predná�ok o geneticky modifikova-ných rastlinách sa sústredil na mo�né riziká prezdravie v iel a riziká pri zaná�aní cudzích génovz po nohospodárskych plodín na príbuzné vo nerastúce rastliny prostredníctvom v iel.

6. V elárske technológie a zariadeniaTúto stálu sekciu viedol Gilles Ratia, budúci

prezident Apimondie 2009 vo francúzskom Mont-pellieri. Samostatný workshop sa týkal laboratór-nej techniky a metodík na chemické analýzy me-du a zis ovania fal�ovania medu prostredníctvomnajmodernej�ích prístrojov (Charm HPLC, infra-ervená spektroskopia a pod.). �panielski autori

odporu ili na základe pozorovaní aktivity enzý-mov a nárastu HMF spotrebova med do 20 me-siacov, po tomto období ove a rýchlej�ie klesá ak-tivita jeho cenných biologicky aktívnych zlo �iek.

al�ie príspevky sa dotýkali organického v e-lárenia v Ma arsku, vplyvu skrmovania repnéhocukru na zlo�enie materskej ka�i ky, vyu�itiav iel a ich produktov na stanovovanie zá a�e �i-

votného prostredia a�kými kovmi, ako v elárstvoovplyv ujú slne né erupcie a pod.

Tím kanadských v elárov vystúpil s predná�-kou o odchove v elích matiek. Ako hlavný dôvodnasadzovania nekvalitných materských buniekozna ili nedostato né k menie a pou�itie starýchalebo vyschnutých lariev. Matky vychované zatýchto podmienok sú malé, slabé, neschopné pro-dukova dostatok feromónov, majú slabý imunit-ný systém, ich potomstvo je náchylné na zvápena-tenie a v elstvo ich vymie a pri prvej príle�itosti.Predstavili metodiku umo� ujúcu produkova ve -ké mno�stvá ka�i ky pre jednodenné larvi kys pou�itím tekutého bielkovinového roztokudávkovaného v elstvám v objeme 2 litre, ktorýobsahuje materskú ka�i ku a feromóny (presnézlo�enie nezverejnili, dá sa kúpi od autorov). Po48 hodinách pridajú do v elstva jeden rámik za-kladený vají kami a ke sú larvi ky zásobenék mnou ka�i kou, prelarvujú ich. Dosahujú tak97 % prijatie materských buniek, ktoré sú nad-priemerne ve ké a ve kostne vyrovnané. Tajom-stvo úspechu spo íva v podávaní roztoku 2 dnipred a� do 5 dní po prelarvení.

Ruskí autori predniesli metodiku na odstra o-vanie baktérií a plesní z obnô�kového pe u. Tra-di né termické a radia né metódy po�kodzovalibiologicky aktívne látky v peli, fumiga né pro-striedky a ultrafialové �iarenie neprenikali zasadovnútra pe ových z n. Ako najú innej�ie sa javípou�ívanie tepelného odparovania alkoholu (eta-nolu), ktorý pe dezinfikuje rozpú� aním tela mik-roorganizmov a denaturáciou ich bielkovín. Ú in-nos takejto dezinfekcie dosiahla 99,7 % pri 30minútach pôsobenia, pri om obsah aminokyselínv peli sa menil len nepatrne.

7. Ekonomika v elárstvaV tejto sekcii témy predná�ok pokrývali

skúsenosti z plemenárskej práce, marketingumedu, referovali o po íta ových programochu ah ujúcich evidenciu a venovali sa ekonomikeekologického v elárenia. Po íta ový programBkeeping predstavený austrálskym zástupcom bolsíce dobre zvládnutý, ale neobsahoval ni viacako ná� slovenský program Vcelar 2.0, ktorý simo�no stiahnu z internetovej stránky vcelar.let-net.sk, a ktorý má okrem toho pre na�inca dvenesporné výhody: je v sloven ine a zadarmo.

Zaujali skúsenosti dánskych v elárov pri rie�e-ní negatívnej tendencie zni�ovania po tu v elstieva v elárov v tejto krajine. Nových v elárov sa impodarilo priláka prostredníctvom �kolení a kurzovpre za iato níkov, vo svojej predná�ke predstavili�peciálne vydanie v elárskeho asopisu pre za ia-to níkov, postery a CD, ktoré sa majú dosta kuka�dému potenciálnemu adeptovi v elárenia. Tý-mito aktivitami sa im po dlhých rokoch podarilozaznamena nárast po tu v elárov v krajine. In�pi-rácia ur ite pre mnohých�

Zástupcovia íny referovali, �e sa im poda-rilo zvý�i stavy v elstiev na vy�e 7 miliónova sú tak najvä �ím producentom medu na svete,spolu s al�ími 0 v elársky vyspelými krajina-mi tak vyprodukujú 55 % z celosvetovej pro-dukcie medu.

ßÐ×ÓÑÒÜ×ß îððë

V budúcom ísle predstavíme niektorézaujímavé technické novinky z výstavyApiExpo 2005.

ïêë

Význam v iel spo íva nielen v tom, �eprodukujú biologicky výnamné potraviny,akými sú med, lie ivé potraviny, materskáka�i ka, pe a propolis, ale najmä v tom, �emonitorujú kvalitu �ivotného prostredia nacelom území a zabezpe ujú a� na 97 % ope o-vanie hmyzomilných rastlín, tak kultúrnychplodín ako aj vo ne rastúcu vegetáciu. Lenv 3 % z týchto rastlín zabezpe uje opelenievo ne �ijúci hmyz, ako sú v ely samotárky,mele a iné ope ova e. Ope ovanie sa v od-

bornej literatúre hodnotí 9-násobkom hodno-ty medu, vosku a ostatných v elích produk-tov, ktoré v ely ro ne vyprodukujú. V elytakto pomáhajú vytvára miliardové hodnotypre prírodu a po nohospodársku výrobu.

Odha ujú kvalitu �ivotného prostrediaRád by som uviedol nieko ko príkladov,

ako v ely pomohli odhali po�kodzovanie �i-votného prostredia. V 30. rokoch minuléhostoro ia sa objavilo nápadné hynutie v elstievna Te�ínsku ( R). Prof. Svoboda, vedeckýpracovník VÚ v elárskeho v Dole, rozboromodobratých vzoriek uhynutých v iel dokázal,�e nejde o chorobu v iel, ale o priemyselnúotravu kysli níkom arzenitým. Bolo to po pr-vý raz, ke bola svetová verejnos upozorne-ná na mo�nos priemyselných otráv plynnýmiexhalátmi, ktoré v tom období boli zistené ajv al�ích �tátoch (napr. vo �vaj iarsku).

Hlavná prí ina: arzénPrvý prípad rozsiahlej�ej otravy v iel na

Slovensku zaevidoval VÚ v elársky v Liptov-skom Hrádku v okolí Krompách ( 938). Prí i-nou otravy bol tie� kysli ník arzenitý, ktorýunikal z komína kovohút. Uhynulo okolo 000v elstiev do vzdialenosti 20 km od KovohútKrompachy. Ke v roku 954 zamorili exhalá-ty okolie Banskej Bystrice, v okruhu 0 km vy-hynuli v�etky v elstvá. Mimoriadne rozsiahlaotrava v iel arzénom sa vyskytla v r. 955v okolí tepelnej elektrárne v Novákoch. V údo-lí rieky Nitry vyhynuli v elstvá od Prievidze a�po Partizánske, spolu 4 866 v elstiev. Prí inanebola známa, ale domnievali sme sa, �e ideo otravu arzénom, chýbali v�ak dôkazy. Prof.Hejtmánek, vtedy riadite VÚ v elárskehov Liptovskom Hrádku, ma ako mladého ve-deckého pracovníka poveril zis ovaním prí inúhynu v elstiev na Hornej Nitre. V priebehunieko kých dní som pre�iel dediny, kde v ely

uhynuli, ako aj okrajové obce, kde v ely e�te�ili, prípadne �ivorili. Za�iel som aj do objektuelektrárne a zo smetných nádob, priamo podkomínom elektrárne, som nazmetal do zápal-kových �katuliek popol ek, ktorý sa na nichusadil. Rozborom týchto vzoriek sa zistilo vy-soké percento arzénu, mnohonásobne prevy-�ujúce hranicu, únosnú pre �ivot v iel. Hynuliv�ak nielen v ely. Otrava sa prejavovala aj nau och. Pri rozhovoroch ma obyvatelia z po-

stihnutého územia upozor ovali na asté hna -ky, najmä u detí, ktoré konzumovali ovociepriamo zo stromu, samozrejme, neumyté, obolo v tom období be�né. Veterinári zazname-nali hna ky a chradnutie hovädzieho dobytkaa oviec, predov�etkým dobytka na pastve,v období zeleného k menia.

Zákonný predpisUpozor ovania na kalamitné hynutie

v elstiev, problémy s hna kami u udí a do-mácich zvierat nena�li u zodpovednýchz elektrární odozvu. Na podnet VÚ v elárske-ho v Liptovskom Hrádku zorganizovala Slo-venská akadémia vied, pod ktorú bol ústav or-ganiza ne za lenený, d a 2. 9. 955 diskusiuo �kodách zaprí inených exhalátmi z tohtopodniku. Konferencie sa zú astnili v elári,veterinári aj humánni lekári, jedine zástupco-via elektrární svoju ú as odmietli. Z uzne-senia z diskusie vyplynula po�iadavka na vy-danie zákonného predpisu o opatreniachproti zne is ovaniu prostredia. Po�iadavkabola zrealizovaná v r. 960 vydaním Vlád-neho uznesenia . 394 a neskor�ie zákona. 35/ 967 Zb., ktoré nesporne prispeli

k ochrane �ivotného prostredia � a v om ajv iel. Totálne zlep�enie �ivotného prostrediana Hornej Nitre nastalo, a� ke do elektrárnenamontovali ú inné odlu ova e �kodlivín,dovezené zo zahrani ia.

Otravy v iel na Slovensku nespôsobovaliba arzén. Za iatkom 60. rokov do�lo k úhynuvy�e tisíc v elstiev spôsobenom fluóromz exhalátov unikajúcich z hlinikárne v �iarinad Hronom. Otrava sa negatívne prejavovalaaj na zdravotnom stave obyvate ov �ijúcichv susedstve hlinikárne. Aj preto bola obecHorné Opatovce vys ahovaná a zbúraná (zo-stal stá iba kostol). V okolí magnezitiek Jel-�ava a Lubeník je trvalá chronická otravav elstiev magnezitovým prachom. V elstvá

síce nehynú ako pri otrave arzénom, ale súnato ko oslabené, �e nepriná�ajú ú�itok.Spriemysel ovanie Slovenska priná�alo novépracovné príle�itosti pre obyvate stvo, ale pri-tom malo vplyv aj na zhor�ovanie �ivotnéhoprostredia, na o prvé doplatili v ely. Nega-tívne bol zasiahnutý celý ekosystém. Rozvojpo nohospodárskej ve kovýroby za iatkom50. rokov si vynútil pou�ívanie pesticídov.Z nich insekticídy a viaceré herbicídy sa as-to aplikovali nesprávne, o spôsobovalo hy-nutie a zna né straty na v elstvách. V týchtoprípadoch pomáhal Ústav v elárstva zakro e-ním u výrobcov, resp. predajcov hmyzohub-ných prípravkov, fytopatológov a po nohos-podárov, ale aj u v elárov, zamedzova stra-tám na v elstvách informáciami o pou�ívaníprípravkov na ochranu rastlín a tým chránizáujmy v elárov. Aj v sú asnosti Ústav v e-lárstva sa podie a na minimalizácii rizika ne-gatívneho pôsobenia prípravkov na ochranurastlín na v ely i u� legislatívnou formoualebo poradenstvom pre po nohospodárov priaplikácii a dodr�iavaní platných vyhlá�oko ochrane v iel pri ni ení �kodcov chemický-mi prostriedkami (Príloha . 6 k výnosu MPSR . 3322/3/200 - 00).

Podpora �tátu?Záverom treba zdôrazni , �e v elárstvo

na Slovensku nemá zo strany �tátu tú pod-poru, ako by si to vzh adom na svoj významzaslú�ilo, o má za následok, �e stavyv elstiev u nás neúmerne klesli. V roku

989 zazimovali v elári na Slovensku475 000 v elstiev, v 2004 u� sotva 230 000,o je po et ani nie 50 % (!). V elárstvo sa

stalo nezaujímavým povolaním, lebo jenajzranite nej�ie zo v�etkých odvetví po -nohospodárskej výroby, je odkázané na tep-lé a slne né po asie po as kvitnutiavýznamných medonosných rastlín. E�te ne-gatívnej�ie na chov v iel vplývajú ceny, zaktoré sa med nakupuje. Najmä za kvetovémedy nákupcovia ponúkajú cenu, ktorá jepre v elárov likvida ná, pritom cena cukru,ktorým v elári zakrmujú v elstvá na zimu,stúpla zo 7,30 v r. 989 na cca 30,� Sk(a vy��ie) v r. 2005.

Vrcholní predstavitelia slovenského po -nohospodárstva uznávajú význam v iel prepo nohospodársku výrobu i prírodu v tom,�e v ely sú nezastupite ní ope ova i v�et-kých entomofilných rastlín. No podporav elárstva zo strany �tátu z roka na rokklesá. V r. 2003 dostali v elári 250.� Sk naka�dé prezimované v elstvo, v r. 2004 tobolo u� iba necelých 60.� Sk a v r. 2005 tomá by u� len 90.�Sk na v elstvo. V eláris menej ako 5 v elstvami nedostanú ni , ho-ci aj ich v elstvá sa na ope ovaní krajiny po-die ajú. E�te hor�ia situácia je v � achtenív iel. MP SS v�dy podporovalo náro núprácu � achtite ských a rozmno�ovacíchchovov, ktoré produkovali a produkujú kva-litné v elie matky. V r. 2003 dostali chova-telia poslednú podporu za ka�dú odpredanúv eliu matku. V rokoch 2004 a 2005 u� cho-vatelia nedostali ani korunu, hoci kvalituv elárenia podmie uje aj kvalita v elíchmatiek.

Akademik Ján Plesník, zakladate zootechnického výsku-mu na Slovensku a dlhoro ný riadite Výskumného ústavu �i-vo í�nej výroby v Nitre, v Pravde z 18. apríla 2005 okreminého napísal: �Príroda nepotrebuje loveka, hoci sa vyhlásil zakorunu tvorstva. Príroda sa doká�e spravova sama. Netvorímetaké ohnivko potravinového a ekologického re azca, ktorého vy-nechanie by ohrozilo flóru a faunu na�ej planéty.� V al�om tex-te uvádza: �Mali by sme si viacej vá�i v ely. Ich vyhynutie by ka-tastroficky zasiahlo celú rastlinnú a �ivo í�nu rí�u. Koniec v ielby mohol, pod a niektorých �túdií, predznamena skazu udstva.�

ïêê

Situácia sa vyostrila len nedávno � pri pokle-se výkupných cien európskych medov v akadovozu lacných argentínskych, ínskych ibrazílskych medov. Výkupcovia a spracova-telia �ijú z obchodu a nemô�u obetova svojuexistenciu pre spokojnos slovenského v elá-ra. �e sa v posledných rokoch stali prechma-ty na oboch stranách (izocukor � antibiotiká),je jasné ka�dému, komu bolo umo�nené po-zna objektívne súvislosti tejto problematiky.Pes je v�ak zakopaný ove a hlb�ie, ako silaický v elár myslí, a preto neplatia jednodu-ché rie�enia. Celá problematika sa odvíja odsvetových cien medov a v sú asnosti zákonneumo�nených manipulácií s medom (mie�ate -nos medov, mikrofiltrovaný med, limity hra-ni ných mno�stiev cudzorodých látok). Je za-iatok októbra a svetové ceny kvetových me-

dov sa pohybujú pri ,3 eura. V najlep�omprípade ,45 eura za repkový med, ktorý sicenia najmä Nemci. Dá sa pou�íva ako �na-tur sladidlo� v potravinárskom priemysle dorôznych produktov, lebo jeho chu �nemáchvost� � to jest tradi nú príchu , akú cítimepri jednotlivých druhových medoch po prvompreglgnutí jeho ochutnávania.

Spolo nos VZ ZSSVP bola takmer uza-vretá a ako jediný zástupca médií som sa natomto zasadnutí mohol zú astni v aka pria-te ovi Ing. Árpádovi Némethovi � hostite ovitohto zasadnutia. Vä �inu lenov tohto zdru-�enia osobne poznám. Ich poh ady nena-zna ovali, �e som �ne�elaná osoba� na roko-vaní, no napriek tomu som mal niekedy pocit,�e som ��pión� Slovenského zväzu v elárov.Tvrdíme, �e �ijú z na�ich mozo ov, no ktorýobchod je iný? Tí, ktorí majú vybudovanéspracovate ské kapacity, investície z úverov,mô�u pri strate rentability prís o v�etko. Mu-sia sa prispôsobi � ve diktujú ve ké európ-ske spolo nosti s dlhoro nou tradíciou a ovlá-danými teritóriami západoeurópskych trhov.

Postrehy z rokovaniaNo po me z môjho poh adu k najzaují-

mavej�ím postrehom tohto zasadnutia. Hla-vou a pätou celého zdru�enia je Ing. RóbertChlebo, vysoko�kolský pedagóg Po nohos-podárskej univerzity v Nitre. Má to logiku �ka�dý z lenov zdru�enia má práce so svo-

jím �biznisom� práve dos , ne� aby sa moholvenova organiza ným veciam a sledovaniuinternetu. Z toho dôvodu je sledovanie celo-svetového trhu s medom a problematiky v e-lárstva zo strany Ing. Chlebu pre celé zdru-�enie dobrou slu�bou.

�Dôle�itou udalos ou bude jesenné zasad-nutie FEEDM (Európskej federácie spracova-te ov a distribútorov medu), ktorého jeZSSVP lenom. V d och 3. a 4. októbra sav Kolíne nad Rýnom (Nemecko) stretnú ob-chodníci s medom pôsobiaci na území EÚ. Jepotrebné, aby sa i od nás niekto na tomtostretnutí zú astnil,� nadná�a Ing. Varga.

V druhom bode programu VZ ide o pro-blematiku smernice o hrani ných limitochantibiotík a ostatných cudzorodých látokv mede. Navrhnutých je hrani né mno�stvo5 ppb pre vybrané druhy farmakologicky

ú inných látok. Bude navrhnuté, aby sa kate-gória �ultrafiltrovaný med� odstránila zosmernice stanovujúcej kvalitatívne parametremedov pre európsky trh.

Je to iba náhoda, �e popri strastiach,ktoré postihli na�e v elárstvo následkomnízkych svetových cien kvetových medov,zabudlo na na i Ministerstvo po nohospo-dárstva SR? Slovenskí v elári toti� nebudúmôc erpa nieko ko miliónov Sk ponúknu-tých z EÚ na základe Nariadenia Rady EÚ797/2004, nako ko tieto peniaze sú viazané

na verejné zdroje, ktoré na�e MP SR na ten-to rok nenaplánovalo... �Tieto prostriedkyteraz mô�u vy erpa za slovenských v elá-rov v elári niektorej z iných krajín EÚ � ta-ké sú rozpo tové pravidlá Európskej únie,�pripomína Ing. Chlebo.

Do diskusie vstupuje známy eský výkup-ca medu p. �pa ek: �U nás v R sa vy erpa-lo 30 mil. korún, vy�e 80 % vy erpal eskýzväz v elárov na v elársku �kolu. Be�ia triturnusy �kolení v elárov súbe�ne. alej saerpalo na programy osvetovej innosti a ple-

menitbu � no na spracovanie a výkup medune�li �iadne finan né prostriedky.�

Ing. Varga: ��tatistiky zaobchodovanémumedu, o sa týka vnútorného zaobchodovania

ako i vývozu, u� dávno nesedia � sledujem toa zdajú sa mi skreslené � preto neodporú amani úpravu lenského pod a toho, kto ko komedu vykúpil alebo zabalil. Na�u innos jepotrebné skvalitni .�

�Lobing v centrálnych orgánoch je slabý,dostávame málo informácií z ná�ho oboru,�vstupuje do debaty p. Sekula z Divína.

�Na�e �tatistiky o kvalite slovenských me-dov nie sú presné. Ja a pán Bariak sme dalido rozborov medu ka�dý vy�e pol milióna,máme zoznamy v elárov, ktorí opakovanepou�ili antibiotiká, no nie je mo�né ich zve-rejni . Mená má k dispozícii �VPS SR, celév�ak treba doplni o dôkazový materiál. Ne-bude sa zverej ova , kým nám veterinárineuhradia náklady na rozbory v pozitívnychprípadoch,� dodáva na záver obchodník s me-dom z Ve kého Medera.

Zaujímavý zjavom, vitalitou vo svojichsedemdesiatich rokoch, no najmä kategoric-kými postojmi k nadneseným problémompôsobil p. �pa ek z eskej republiky: �Do-ma máme uskladnených (zrejme so svojímspolo níkom p. Haladom � pozn. autora)800 ton, teda �tyridsa kamiónov repkovéhomedu. Nedám ho Nemcom, pokým mi nepo-núknu prijate nú cenu. Za ali pri ,2 eura,teraz s ubujú ,4 eura � no e�te nedám� Vo-lal som na jar Ma arom i vám, aby ste spra-

lenovia ZSSVP sa schádzajú u� tretí rok � ka�doro ne na jar a jese . V ro-ku 2004 malo zdru�enie 18 lenov. �truktúra organizácie Zdru�enia slovenskýchspracovate ov v elích produktov (ZSSVP) je v kry�talizácii. Jedni odchádzajú,iní prichádzajú. Ro ný lenský poplatok je 10-tisíc korún. lenom zdru�enia jei eská firma Medomerc. Tú zastupoval Jozef Vo anský, ktorý si priviedol zaují-mavého hos a � známeho eského obchodníka s medom pána �pa eka. Na zasad-nutí tohto valného zhroma�denia som sa zú astnil ako dopisovate asopisuV ELÁR, nie ako len VV SZV, nako ko som nebol touto úlohou poverený. O tolep�ie � ve takto mô�em nestranne informova tých, ktorí nateraz, obrazne po-vedané, stoja na druhej strane � slovenských v elárov.

Ing. Chlebo: � ím iným by malo by nové zdru-�enie Slovenská v ela ne� lovcom dotácií?�

Ing. Varga: �� tvrdím, �e kým budú v u�ívaní an-tibiotiká na lie enie hydiny prostredníctvom von-kaj�ích napájadiel, stále existuje nebezpe enstvo

al�ieho infikovania medu týmito látkami.�

vili to isté � dr�ali repkový med, ktorý Nem-ci chcú � sú na odkázaní � no nikto ma ne-po úvol. Takto a jedine takto mô�eme zvý�ijeho výkupnú cenu pre v elárov. � Na�ivlastní v elári ma nemali radi za komunizmua nemajú ma radi ani teraz, lebo im hovorímpravdu do o í. Nenosili ma na rukách anipredvlani, ke som im platil za repku 75,0eských korún a chceli e�te viac. Denno-

denne sa u m a striedajú kontroly zo �tát-nych zdravotných orgánov, redaktori z tele-vízií, rozhlasu. Pre eský zväz som personanon grata. Tvrdia, �e som ako konkurenciazni il V ELU PREDBOJ � tá je hotová sosvojimi 500-miliónovými dlhmi. A ja som tua obchodujem. No nemyslite, �e nemámstrach s 800 tonami medu na sklade. Verímv�ak, �e cena bude rás a potom vypravímtých �tyridsa kamiónov repky do Nemec-ka,� ozrejmuje svoje postoje eský hos .

�iroká debata sa rozvinula okolo bodu tý-kajúceho sa zalo�enia jednotnej v elárskejorganizácie Slovenská v ela, zdru�ujúcejSZV, SVS, ZSSVP, ZCHVP. Aké iné úlohyby mala plni Slovenská v ela, ako zabez-pe ova príjem dotácií? Akým spôsobom sadá zastre�i takáto organizácia, kde jej budú-ce platformy budú ma také rozdielne záujmy(v elári kontra výkupcovia)? �Zámery, ktorésú doteraz nedosta ujúce, treba naplni kon-krétnym obsahom,� hovorí Ing. Németh.�Nie sme proti, ale akáme na viac informá-cií,� vstupuje do debaty Ing. Dedinský z Bra-tislavy. �A kto to bude celé plati ?� oponujemana�ér efektivity � v elár �pa ek. Tentobod sa uzatvára s výsledkom: Sú �iaduce

al�ie rokovania prípravného výboru na vy-tvorenie Slovenskej v ely, aby sa ujasnilaopodstatnenos vstupu spracovate ov a vý-kupcov do tohto zdru�enia.

Na záver sa prijíma uznesenie� Na jesennom zasadnutí FEEDM v Kolí-

ne na Rýnom sa za zdru�enie zú astniaIng. Chlebo a Ing. Varga.

� Jednate Ing. Chlebo preverí mo�nos do-tácií na laboratórne vy�etrenia medu.

� Hrani ný rozpo et zdru�enia na rok 2006musí presahova 00-tis. Sk, aby sa zabez-pe ili základné innosti.

� lenské na rok 2005 zostáva na úrovni0-tis. Sk na lena.

� Hlavné úlohy na rok 2006:Dohodnú so �VPS SR v Bratislave stret-nutia na rie�enie aktuálnych problémov.Dvojstrannými rokovaniami so �VPS SRdospie k odsúhlaseniu nových limitov cit-livosti laboratórnych prístrojov na rozbormedu, mali by sp a ��tandardnú� úroveako v ostatných krajinách EÚ.

V elárstvo sa musí dosta do povedomia �irokej verejnosti, meddomácich v elárov sa musí sta pravidelnou sú as ou vý�ivy. Ako nato? Jedným zo spôsobov je nájs �cestu medu� do masovokomu-nika ných prostriedkov.

V pondelok 9. septembra zobúdzala televízna relácia Teleráno svojichdivákov, obrazne povedané, medovým ajom. Hos om bloku o mede bollen bratislavskej ZO SZV MVDr. Jozef Jur�ík, ktorý fundovane a záro-

ve ve mi prístupne hovoril na tému ná� a dová�aný med. Vyzdvihol kva-litu domácich v elích produktov, samozrejmou sú as ou jeho vystúpeniabolo nieko ko pohárov medu (repkového, lipového, palinového, lesného)z rôznych lokalít Slovenska. Vysvetlil dôvod prirodzenej vlastnosti medu� kry�talizácie, nevyhol sa otázkam predaja medu v obchodnej sietia pod iarkol, �e za kvalitu sa platí a v elári by nemali podhodnocovasvoju prácu. Ka�dý lovek má svojho lekára, a tak by mal ma aj svojhov elára, ktorého pozná a dôveruje mu. Takýto trend pozorova v celomsvete. V �ivote ka�dého je predsa najdôle�itej�ie zdravie a o mede sa u�stáro ia hovorí ako o lieku. Upozornil, �e v elári by mohli spestri svojuponuku o viaceré delikatesy, napríklad zalieva do medu kúsky panen-ských plástov, nezabúda na ponuku z propolisu a podobne. -bv-

Poh ad na as ú astníkov jesenného zasadnutia VV ZSSVP v roku 2005.

Pán �pa ek ( R): �Kým sa nespojíme( R, Slovensko, Ma arsko a s asti Po -sko) v zhodnocovaní repkového medu �repka sa pestuje iba v tejto stredoeuróp-skej oblasti � Nemci nás s cenami v�dydobehnú.�

Po�iada o refundáciu nákladov laboratór-nych vy�etrení v prípade pozitívnych nále-zov antibiotík v mede slovenských v elárov.

Valné zhroma�denie ZSSVP odporú asvojim lenom prispie 2 % z dane odvedenejza rok 2005 na ú et zdru�enia.

Slovo na záver: Na�e záujmy (producen-tov medu, obchodníkov) sú rozdielne a navy-�e v sú asnosti pomerne vyostrené. No esstavu, do ktorého spejeme, ká�e, aby sme sav záujme zachova na�u dedovize � dohodli.Tak hovorí es a svedomie.

Foto: Autor

Nedalo mi, aby som si neprelistovalstar�ie ro níky V elára. Na strane 8 v ís-le 5/ 99 som na�iel zaujímavý lánokv kapitole Zo sveta pod názvom: Kyselinamrav ia � vhodný prostriedok proti varro-óze po hlavnej zná�ke (autori S. Lacúcho-vá a O. Ilavský). U� druhý rok uplat ujemkyselinu mrav iu pri lie ení v elstiev protivarroáze v niektorých v elstvách. Spôsobpou�itia, materiál, ktorý som ako platni kypou�il, ako aj výsledky uvediem v al�ejasti tohto príspevku. Na úvod si dovolím

uvies my�lienky zo spomínaného lánku,ktoré iste zaujmú �irokú as v elárskej ve-rejnosti. U� i preto, �e KM mô�e pou�ika�dý v elár. Ak nemá mo�nos dosta na-pustené platni ky KM, mô�e si ich zhoto-vi sám pod a opisu, ktorý v al�ej astiuvádzam.

Zo spomínaného lánkuPri pou�ití KM musí v elár prihliada

na niektoré jej dôle�ité vlastnosti a al�ieokolnosti, ktoré rozhodujú o úspechu lie e-nia. Sú to predov�etkým rýchlos odparo-vania, ve kos v elstva (obsadenie uli iek)a teplota prostredia. Pri lie ení KM von-kaj�ia teplota nesmie byt vy��ia ako 30 °C.Niekedy pri podaní KM dochádza k tzv.�oku a vzru�eniu v iel. Ako sa v lánkuuvádza na základe skúsenosti K. Novotnic-ka, ak sa podarí výpary KM ulo�i do

uli iek bez �oku a v optimálnej koncentrá-cii, dostaví sa �elate ný ú inok. Pod a Wis-sena a Maula nezále�í na mno�stve odpa-rovania, ale na koncentrácii v uli kách.Platni ka na aplikáciu KM má by asi2 mm hrubá, formátu A4 a vyhotovenáz materiálu s dobrými savými vlastnos ami(dosky pou�ívané vo vinárstve na filtráciuvína sp ajú tieto vlastnosti � vlastná skú-senos ). V lánku sa alej uvádza, �e prilie ení KM mô�u by platni ky z mäkkýchvlákien, hrubé 2 mm s rozmermi50 200 mm, ktoré sú vhodné na o�etre-

nie zdola. Podmienkou je, aby v elstvo ob-sadzovalo aspo 6 rámikov a nie viac ako2 rámikov. Osobne pou�ívam platni ky40 40 mm z hobry hrubej 0 mm. Tie-

to platni ky napú� am KM a v ú och ichpou�ívam pri lie ení zdola, teda ich vkla-dám na spodnú as odnímate ného dna.

Metóda o�etrenia pod a autorovZásadne by sa mali pou�íva u� skôr na-

pustené platni ky. Pri erstvo napustenýchmô�e nasta intenzívnej�ie vyparovanieú innej látky KM, o mô�e spôsobi po-�kodenie mladu�iek. Pri skôr napustenýchplatni kách neboli u v iel zistené �oky. Pripokusoch z lánku v elárski majstri Wall-ner a Müller z Hohenheimu o�etrovanímplatni iek zdola dosiahli ú innos lie by90 %. Pravdepodobne sa vzduch v uli káchlep�ie nasýti výparmi KM. Najvhodnej�ielie enie KM pod a zistenia Wallnera je ob-dobie júla a augusta, ke je najvä �ie na-padnutie robotní ieho plodu, kon í sa liah-nutie trúdieho plodu a v tomto ase vrcholívývoj klie�tika. O�etrením KM pri správ-nom dávkovaní vzniká predpoklad zni e-nia sami iek klie�tika na plode. Brestchkopokladá za dostato né dvojnásobné o�etre-nie v správnej dávke od konca júla do po-lovice augusta v 0 a� 4-d ovom interva-le s opakovaným prelie ením medzi20�25. septembrom. Pretrvávajúci ú inokoptimálneho o�etrenia má by asi 2 dní.

V lánku sa uvádza, �e zatia nie je pre-skúmaná otázka pre�itia v iel v o�etrenýcha neo�etrených v elstvách. Odparovaniemá by pozvo né, lebo pri intenzívnej�om

odparovaní dochádza k vä �iemu percentuvyná�ania plodu v larvovom �tádiu (asi20 %). Holan an Maris zistil, �e po 24 ho-dinách bol spád 2 437 klie�tikov � tmavéa svetlé �tádiá, al�ích 4 867 odpadlo po asnasledujúcich 2 dní, t. j. denne 400 ks.

Príprava v elstva pod a autorovMedníky treba vyprázdni a silné v el-

stvá zredukova . V elstvo musíme prik mitak, aby v ase o�etrovania boli nad plo-dom vence zásob. V de o�etrenia ostávamedník otvorený. Na druhý de sa medníkzatvorí a v elstvo uteplí uteplivkou. Letátreba otvori úplne. Vo v elstvách v dvochnadstavcoch treba sústredi plod dole, resp.intenzívnym k mením tla i nadol. Nadplodom musia by na plástoch umiestenézavie kované a otvorené vence zásob. Povlo�ení platni iek s KM treba letá e otvo-ri po celej �írke.

Moja aplikáciaV tejto asti lánku uvediem svoje prak-

tické pou�ívanie KM, ako ju aplikujem prilie ení tých v elstiev, v ktorých mám nadne ú a po celej ploche nad podlo�kou �e-leznú sie ku. Kyselinu mrav iu 85 % kupu-jem v predajniach drogérie, resp. farieba lakov. Z hobry, ako som uviedol, si nare-�em formát 40 40 mm, jednu stranuzubami pílky zlodejky zdrsním a na tútostranu napú� am KM. Na plochu tejto hob-ry si zakúpim fóliové vrecú�ka, do ktorýchsymetricky vyre�em 4 otvory s priemerom3 cm. Do fólie vlo�ím upravenú hobru. Zá-rove si takú istú fóliu pripravím bez otvo-rov. Ke mám takto pripravené obe fólie,pomocou injek nej strieka ky, na ktorejmám hadi ku na vytiahnutie KM z f a�e,naberiem kyselinu a napú� am hobru vo fó-lii s otvormi, na strane rezanej pílkou. Dáv-ka na jednu platni ku je 45 ml. KM na-pú� am na platni ku pozvo ne, po celejploche. Po napustení prelepím lepiacou pás-kou otvor na fólii, vsuniem ju do vrecú�kabez otvorov a uzatvorím páskou. Zabránimtak unikaniu výparov KM z napustenejplatni ky. Platni ku odlo�ím do chladnejpivnice (nie do chladni ky, aby náhodouneza ali unika výpary). Napustené plat-ni ky vkladám do ú ov podve er, ke u�v ely nelietajú. Nechávam 5 dní.

Platni ky napustené KM vkladám napodlo�ku v odnímate nom dne ú a do stre-du podlo�ky po odstránení vrchnej fóliebez otvorov. Vzadu dna ú a mám otvor,ktorým vkladám podlo�ku, ulo�ím ju a� naspodnú as odnímate ného dna ú a tak, �evznikne medzera medzi sitom a podlo�kous platni kou vo vý�ke 5 a� 6 cm, a 6�7 cmmedzi sitom a spodnou as ou rámika plo-diska. Má to výhodu, �e pri manipuláciinevyru�ujem v elstvo. Prvú kontrolu spá-du klie�tika vykonám na druhý de ve er.Priemerný po et uhynutých klie�tikov bol

V posledných rokoch sa na lie enie v iel proti varro-óze � klie�tikovitosti propaguje kyselina mrav ia(KM), ktorá po pou�ití zachováva istý, nekontamino-vaný med. V literatúre sa uvádza, �e nie je �kodlivápre v ely ani loveka. Na stránkach asopisu V elár sao tejto metóde lie enia v posledných rokoch takmervôbec nepísalo, ak aj, tak len okrajovo, ako o pro-

striedku na tlmenie proti spomínanej chorobe.

v roku 2003 na druhý de ve er 420 ks, tre-tí de 365 ks. Na 5. de bol najni��í úhynklie�tika v priemere 45 ks, pri om v tende na podlo�ke niektoré klie�tiky prejavo-vali známky �ivota. Celkovo bolo uhy-nutých za 5 dní priemerne 837 ks. Pod atoho usudzujem, �e v ely, ktoré sa liahlina 5. de , boli výparmi KM zasiahnutéspolu s klie�tikom, ím do�lo k jeho usmr-teniu. Vo v elstvách, kde bol podanýAvartin, bol úhyn klie�tika v priemereo 25� 30 ks men�í.

V roku 2004 v kontrolnom úli, s rovna-kým mno�stvom zásob a silou v elstva akov úli s lie ivom Avartin, bolo na druhý deve er po pou�ití KM uhynutých klie�tikov430, na tretí de 375, na 4. de 60 a na 5.de 5 ks. Celkovo v priemere za 6 dní 985kusov. Aj pri tejto kontrole niektoré klie�ti-ky bledého sfarbenia prejavovali známky �i-vota. Vo v elstvách lie ených Avartinom u�na tretí de na podlo�ke nejavili odpadnutéjedince známky �ivota, za 5 dni uhynulo830 ks. KM som v roku 2004 pou�il 22. 8.v tretej �tvrtine dopl ovania zimných zásoba prelie enie som urobil po doplnení zim-ných zásob na 9. de , t. j. 3 . 8. V roku 2004som navzájom zamenil lie ivo v jednom úlilie enom KM s najvä �ím úhynom klie�tikapri pou�ití KM a v úli s prvýkrát pou�itýmAvartinom. KM mala vy��í ú inok, preto�ena podlo�ke, kde v prvom prípade bola po-u�itá KM, bolo po pou�ití Avartinu uhynu-tých 58 klie�tikov. Naopak, kde bol v prvomprípade pou�itý Avartin a v druhom KM,bolo na podlo�ke uhynutých 5 klie�tikov.Pri dvojnásobnom prelie ení KM bolo pod-

statne viac uhynutých klie�tikov, ú innosKM bola dlh�ia, ako pri dvakrát opakova-nom prelie ení Avartinom. V percentuál-nom hodnotení KM vykazuje ú inok 00 %,Avartin 70�75 % ú innosti. Vonkaj�ia tep-lota po as podávania liekov bola 25 °C, pridruhom podaní 23 °C ve er o 8 hod. To do-kazuje, �e opakované prelie enie dvakrát zasebou KM ma vä �í ú inok ne� striedanieKM a Avartinu, resp. Varridolu fum s KM.Zdôraz ujem, �e v�dy treba prihliada nadodr�anie vonkaj�ej teploty, ktorá nesmieby vy��ia ako 30 °C a nemala by by ni��iaako 0 °C. Pre informáciu uvádzam, �e v�et-ky úle mám a 2 rámikové s odnímate -ným dnom a medzera medzi sie kou a dnomú a typ B je 6 a� 8 cm. Tretie prelie enieAvartinom som vo v�etkých v elstvách vy-konal 0. októbra 2004. Na podlo�ky spad-lo v priemere 20�35 parazitov, preto somprelie enie Avartinom zopakoval 9. ok-tóbra. Po om ostalo len na niektorých pod-lo�kách 5�8 kusov uhynutých klie�tikov.

VýhodyPre informáciu, obhospodarujem spolu

20 rodín v elstiev a ka�dý rok chovám tzv.zálo�né v elstvá v po te 4 rodín, kde chovámzálo�né matky, resp. slú�ia ako dopl ova-cie v elstvá pre slab�ie zimujúce rodiny na5 rámikoch. Nepokladal som za dôle�itéuvádza výsledky pod a jednotlivýchv elstiev. Uvádzané hodnoty sú vypo ítanéz priemeru v elstiev lie ených jednotlivý-mi liekmi. Za dôle�ité pova�ujem, �e lie i-vo si vyrobím sám, viem, �e o jeho ú inkunebudem ma pochybnosti, vyrobím si ho

vtedy, ke ho potrebujem a v nemalej mie-re mi ide i o finan ný efekt, preto�e vlast-nou výrobou je omnoho lacnej�ie, ne� bysom ho kúpil.

Pod a výsledkov 2003 a 2004 si dovo-lím tvrdi , �e pou�ívanie KM pri lie enívarroózy je ú innej�ie a efektívnej�ie, akoiné lie ivá. Pri dávkovaní v optimálnoma presne stanovenom mno�stve je ne�kod-né pre v elstvá i loveka. V elstvá sú pripodaní menej vyru�ené, výpary dlhodobopôsobia na celej ploche ú a, o sa pozitívneprejaví na celkovom zdravotnom staveo�etreného v elstva. Je v�ak dôle�ité do-dr�a obdobie aplikácie, správnu koncent-ráciu, vonkaj�iu teplotu, rovnomerné ro-zlo�enie roztoku KM na podlo�ke, vý�kupodlo�ky, spodnej asti rámikov a v ne-poslednej miere hygienicko-bezpe nostnéopatrenia pri manipulácii.

Foto: Autor

O stanovisko k lánku sme po�iadali MVDr. Pavla HOVORKU, �VPS SR:Vá�ime si postrehy itate ov, ktorí pozorne sledujú veterinárno-lie ebné metodiky v boji proti varroóze.

Sme radi, ke vidíme záujem pomôc dobrej veci. K aplikácii kyseliny mrav ej (KM) pod a návodu, ktorý uvá-dza pán Nem ok, pripomínam, �e KM ako organická kyselina, ktorá je sú as ou zlo�iek nachádzajúcich sav mede, je skuto ne mimoriadne ú inná pri zni�ovaní populácie Varroa destructor v na�ich v elstvách, ale jemimoriadne ú inná aj proti nozematóze a zvápenateniu v elieho plodu. Na lie enie sa má pou�íva 85 % a tech-nicky istá v priemernej dávke na v elstvo cca 40 ml. V �peciálnych odparova och s regulovate nou odparo-vanou plochou, ako sú odparova Burmeister alebo univerzálny odparova , mo�no dávky zvý�i a� na 80 mlza predpokladu, �e vonkaj�ia teplota nepresahuje nieko ko dní 20 °C.

Spôsob, ako ho uvádza pán Nem ok, je síce pou�ite ný, ale skrýva v sebe riziko pravidelného �oku v elstva po zavedení vo nýchodparovacích dosiek, resp. odparova ov s KM pod a jeho návodu. Navy�e, dnes máme presné záznamy o tom, aké mno�stvo KM priakej teplote vonkaj�ieho ovzdu�ia mo�no aplikova v presne kalibrovaných odparova och, kde sa pri konkrétnej vonkaj�ej teplote dánastavi ve kos odparovacích otvorov, cez ktoré sa do prostredia v úli kyselina vyparuje. KM síce likviduje v�etky vývojové �tádiáklie�tika, ale je ú inná iba pod a presne odskú�anej metodiky.

Pred troma rokmi som v lánku Kyselina mrav ia � utrpenie v iel alebo ú inný liek proti varroóze uverejnenom vo V elárovi kon-kretizoval riziká, s ktorými sa mô�u v elári stretnú pri neodbornom pou�ívaní KM:

. vä �inou ide o predávkovanie KM do vnútroú ového prostredia,2. v elie matky vnímajú KM pri predávkovaní ako agresívnu chemikáliu,3. v �iadnom prípade by sa KM nemala aplikova do v elstiev od teploty 25 °C a vy��ie,4. najcitlivej�ie na KM sú práve vyliezajúce v ely-mladu�ky a otvorený trúdí plod.

V po iatkoch skú�ok s KM na na�ich v elniciach som bol svedkom, ako po aplikácii 40 ml 85 % KM do umývacej �inky VETEX,ktorú v elár polo�il pri teplote 25 °C len tak na horné rámiky medníka, sa do polhodiny celé v elstvo vyrojilo z ú a. Po jej odstráne-ní sa pomaly vrátilo spä .

Lie ebný ú el dobre plnia aj známe do�ti ky FORMIDOL, ktoré vyrába Výzkumný ústav v ela ský Dol, Lib ice nad Vltavou. Ichrozmery sú 250 80 mm s hrúbkou necelé 2 mm s obsahom 40 ml 85 % kyseliny mrav ej.

Tradi ne v poslednú augustovú nede u28. 9. 2005 sa konala 2. v elárska nede-a v skanzene Múzea liptovskej dediny

v Pribyline. Organiza ne ju zabezpe iliMúzeum liptovskej dediny Pribylina a ZOSZV Liptovský Hrádok.

E�te pred otvorením skanzenu si pri-chystalo svoje v elárske stánky 9 firiema jednotlivcov. Hne za vchodovou brá-nou na vo nom priestranstve ponúkaliMartin Piovar i z Hýb a jeho man�elkanáv�tevníkom krásne medovníky vlastnejvýroby a kvetový med tekutý i pastova-ný. Ka�dého okoloidúceho upútal skle-nený pozorovací úlik, umo� ujúci vidietajomný �ivot v iel a ich krá ovnej pria-mo na pláste.

Ob ale pri plote drevenice sa udiazastavovali pri stolíku Jána Pa�trnákaz Liptovského Hrádku. Okrem kvetovéhomedu ich zaujala jeho liptovskohrádockáHradná medovina, z ktorej si mohol ka�-dý ochutna . Pá ili sa i pekne zavie kova-né plásty na nerezovom odvie kovacomzariadení vlastnej výroby. Toto zariadenieskon�truované ako prenosné kufríkovépozostávalo z vane so stojanom na polo-�enie plástov pri odvie kovaní, pri om ajvrchnák kufríka ako al�ia va a slú�il naulo�enie 8 odvie kovaných plástov.

Tak, ako náv�tevníci postupovali horeskanzenom, nemohli si nepov�imnú sto-lík Ing. Igora Staro a z Liptovského Mi-kulá�a � Okoli ného. Vystavoval zo svo-jej výrobne medzistienky so zatavenýmsyntetickým vláknom, slú�iacim naupevnenie do rámikov a plastové mater-ské mrie�ky. Aby dokumentoval pevnos

medzistienky, na jej spodnú as zavesilzáva�ie. Vo vrátach dreveného humnabol umiestnený stánok firmy V ela-futu-re zo Spi�skej Novej Vsi, ktorej sortimentpozostával z v elárskych potrieb, v elárskejliteratúry a rôznych druhov medu i medo-viny (pozri foto vpravo dole). �iroký sor-timent ponúkala Výrob a medzistienok,s. r. o., zo �eloviec. V altánku mala v e-lárske pomôcky a potreby i medovinu.Pohotovo priamo na mieste vykupovalavosk a vo�tiny za peniaze alebo ako vý-menu za medzistienky. Ing. Pavol Kováz firmy Orko �elovce ponúkal zasa svo-ju Slovenskú medovinu a med. Farebnezdobené medovníky rôznych tvarov pre-dával Július Rusko z Bratislavy. V altán-ku firmy Apigold Michal Ma i ka z Lip-tovského Hrádku si mohli záujemcoviakúpi svie ky z v elieho vosku i parafí-nu, rôzne druhy medu, medovinu, pe ,propolis, kozmetiku od v iel a keramikuso v elárskou tematikou. Plné ruky prá-ce mala ubica Za ková z LiptovskéhoMikulá�a, ktorá na po kanie zdobilaa popisovala medovníky pod a prianiazákazníkov.

Vo výstavnej sále v suteréne liptovsko-marského ekumenického kostola sa usku-to nila s podporou audiovizuálnej techni-ky predná�ka MVDr. Tatiany ermákovejz VÚ�V Ústavu v elárstva na tému zaují-mavosti o mede. Vzorky medu bolo mo�-né aj ochutna . O tom, �e predná�ka za-ujala, sved í skuto nos , �e e�te dlho ponej pred kostolom, obklopená ú astníkmizájazdu v elárov z Partizánskeho, pred-ná�ajúca odpovedala na ich otázky.

Sú asne s predná�kou prebiehala celo-slovenská sú a� Ma ované na medovníku.Nádherné medovníky �tyroch vystavova-te ov �bojovali� o priaze . O ich umiestne-ní hlasovali prítomní 0 fazu kami, ktorévhadzovali pod a toho, ako sa im medovní-ky pá ili, do 4 f a�iek. Sú a� vyhrala EvaPiovar iová z Hýb, druhá bola ubica Za -ková z Liptovského Mikulá�a, na 3. mies-te sa umiestnila Marta Koi�ová z ubele.

V centre skanzenu na pódiu amfiteátrasa popoludní za al II. ro ník vo by krá ov-nej medu. I ke da� ové mra ná nebezpe -ne viseli nad skanzenom a chví ku i slabomrholilo, publikum obsadilo v�etky lavi kyamfiteátra. Na úvod vystúpili s básni kamia spevom pod vedením u ite ky Zuzany Pa-velicovej �iaci zo Z� Hybe. O pohodu sastarala hudobná country skupina Pramene.Do sú a�e sa prihlásilo 8 diev at (pozri fotov avo dole). Pä lenná porota hodnotila ichvystupovanie na verejnosti, odborné zna-losti zo v elárstva a celkový dojem.Sú a�iace si ve mi dobre po ínali a tak roz-hodovanie poroty nebolo ahké. S ítaniebodov ukázalo, �e tohtoro nou krá ovnoumedu v Pribyline sa stala 8-ro ná MáriaBrtá ová z Hýb. Na 2. meste sa umiestnila8-ro ná Michaela Oravcová z Pribyliny

a na 3. taktie� 8-ro ná Katarína Teke ováz Liptovského Hrádku. Sympatické a ús-mevné na sú a�i bolo, �e vek sú a�iacichbol ohrani ený od 6 do 00 rokov. Sú a�so záujmom sledoval a na záver sa s prvýmitroma diev atami vyfotil poslanec Národnejrady Slovenskej republiky Róbert Kali ák.

Treba poveda , �e program XII. v elár-skej nedele náv�tevníkov pribylinskéhoskanzenu zaujal a bol dobrou, názornoupropagáciou v elárstva i jeho produktov,za o patrí po akovanie organizátoromi ú astníkom.

Foto: Autor

V elári z Krakova a Trstenej udr�iavajú �i-vé kontakty. Dôkazom sú náv�tevy Krakov-anov na v elárskej nedeli, ktorú pripravuje

ZO Trstená s Múzeom oravskej dediny v pre-krásnom prostredí Západných Tatier v Zuber-ci, a výlety v elárov z na�ej strany na krakov-ské medobranie na Placy Volnica. Spolo nýmcie om po ských a slovenských v elárov je pro-pagácia v elárstva a v elích produktov domá-cich v elárov v �irokej verejnosti.

Posledný septembrový víkend pred �enýo piatok sa v Ivanke pri Dunaji konal 5. ro níkvýstavy inností záujmových zdru�ení, konkrét-ne výstava drobného domáceho zvieratstva,okrasného vtáctva, ovocia, zeleniny, po ovnýchtrofejí, rybárskych úlovkov a, samozrejme, v e-lích produktov. V elári sa tak u� tradi ne ocitliv dobrej spolo nosti záhradkárov, chovate ov,po ovníkov a rybárov.

Bratislavskí v elári pripravili ucelený po-h ad na pracovné náradie v elárov od dávnejminulosti a� po sú asné plastové a nerezovépomôcky na prácu s medom. Takto informo-vali nev elársku verejnos o smere, akým sa

v elárenie uberá � pracova s medom maxi-málne hygienicky. Teda tak, ako si to tento je-dine ný produkt prírody zaslú�i.

Vystavili rôzne druhy ú ov, od figurálnych�klátov� zo skanzenu z Krá ovej pri Senci, cezslamené ko�e a� po moderný nízkonadstavkovýú . Nechýbali ani rozmanité pomôcky. Malýchi dospelých nad o akávanie zaujali �ivé v elys matkou na pláste v malom sklenom úlikua tie� vo ve kom úli s prieh adnými stenami.

Ponúkanú ochutnávku rôznych druhov me-du vyu�ili najmä men�í. Dospelí rad�ej siahli pomedovine z produkcie vystavovate ov. Poh adna nesmierne �ikovné ruky a výtvarný cit prizdobení medovní kov pani Radovej s dcéramipatril k al�ím lákadlám výstavy.

Atmosféru v elárskej prezentácie umocnili�mimo scenára� �ivé v ely. V hojnom po te pri-leteli do výstavných priestorov prilákané vô ou

Nápaditý leták ku krakovskému vinobraniu.

Medovina chutila aj redaktorke TV Markíza,vpravo Franti�ek Horváth. V pozadí vyhrávaobecná dychovka � tradi ný hos podujatia.

Sladkým lákadlom najmä pre najmen�ícj bolaly�i ka medu.

Plastové a nerezové nádoby � sú asná výbavav elára, ponúkajúceho kvalitný med.

Sú as ou zájazdu do Krakova je náv�teva v elnice.

svojich produktov. Poletovali po exponátoch,nikoho neob a�ovali a tak budili zaslú�ený záu-jem. Mo�no aj takto prispeli k praktickému po-znaniu, �e v ely �vlastne ani nepichajú�.

Výstava v ivanskom Mati nom dome ur i-te splnila cie � dosta do povedomia �ir�ej ve-rejnosti nezastupite nos v iel v ope ovanírastlín a ich podiele na krajinotvorbe prírody,ako aj dôle�itú úlohu medu a v elích produk-tov v zdraví a �ivote loveka. Expozíciu pri-pravil a po as troch dní sa náv�tevníkom ve-noval podpredseda bratislavskej ZO SZVFranti�ek Horváth za výdatnej pomoci v eláraImricha Horvátha a al�ích lenov výboru.Reportá� TV Markíza zo v elárskej asti bolazaslú�enou ere�ni kou na torte vydarenéhopodujatia.

Text a foto: Anton MÚ KA, Bratislava

Prezentácia za iatkom septembra v Krakovebýva v�dy ve mi nápaditá, rovnako tomu bolo ajtento rok. Spomeniem aspo niektoré zvlá�tnosti.Tradi né je pasovanie v elárov: Nový v elár, kto-rý vstupuje do v elárskej organizácie, na tribúneslávnostne zlo�í v elársky s ub, pri om sa vykonázvlá�tny v elársky obrad (pasovanie). V�etci pa-sovaní v elári dostanú diplomy a �ltú �atku na krk,ktorú si ponechajú po as celého d a.

Nede a je v znamení slávnostnej sv. om�e, ktoráje tematicky zameraná na oblas v elárstva. Po nej savydá a� po Plac Volnica sprievod, v ktorom sú detis dymiacimi dymákmi v rukách, noví v elári ozna e-ní �ltými �atkami, primátor mesta Krakova s al�ímivýznamnými osobnos ami mesta i ostatných astíPo ska, mno�stvo v elárov a priaznivcov, nechýbaloani nieko ko lenov ná�ho zájazdu. V ase kona-

nia sprievodu je zastavená automobilová doprava.Na�e prvé zájazdy trvali len de , posledné dva

ro níky náv�tev sú rozlo�ené na dva dni. V sobotusi prezrieme kultúrne pamiatky, zavítame na v el-nicu, ve er si posedíme pri pe ených zemiakocha klobáse, zaspievame i zatancujeme, nede a patríslávnostnému sviatku medobrania.

Pozvanie na tohtoro ný zájazd prijali ajpredseda SZV udovít Gál, lenovia VV SZVTibor Valovi , Rudolf Morav ík a Pavol Kozá-ik, primátor mesta Trstená Juraj Berna ák, u i-

te ka medového pe iva Viera Boj áková, ktorápredstavila aj svoje výrobky. Mo�no by sme samohli in�pirova , ako sa v elárstvo prezentujene aleko na�ich hraníc.

Pavol KOZÁ IK, Ni�náFoto: Pavol Kozá ik ml.

Cena 750,�Sk/kg

V ELÁRSTVOMatej Osuský�túrova 34

901 01 MalackyTel.: 0903/697 671

Milí priatelia v eláriVýrob a medzistienok, s. r. o., ve ko-obchod so v elárskymi potrebamiv �elovciach oznamuje, �e d a 4. 7.2005 otvorila novú predaj u v elár-skych potrieb a v elích produktov

MAJAv BRATISLAVE na Hálkovej 1

v obch. centre SLIMÁK(pri KUKURICI) � 2. posch.

INFORMÁCIE:Tel.: 047/48 93 4, 48 93 04vcelivosk@tapersk.sk

JÁN FERIAN ÍK �STOLÁRSTVO

ul. SNP 406 038 21 MO�OVCE

V Y R Á B A A P R E D Á VA :ÚLE

� nadstavkové, rôzne typy od 470,� Sk

KVALITNÉ RÁMIKY� drôtikované, od 5,� Sk/kus� prírezy od 9,50 Sk/kus � smrek

Doplnky:ROJNICE, PE OCHYTY a iné.

Tel.: 0908/264 056, 043/4944 2 9 (ve er)

ÔÔÑÑ 99ÎÎ úú ÒÒ

Výroba v elárskych potrieb:

� úle vysokonadstavkové� úle nízkonadstavkové� rámiky, pe ochyty� oplodnia iky

Ing. �tefan �losárKraskovská 8,980 53 Rimavská Ba aTel.: 0907/526 294Fax: 047/5495 80

EKOIMPEX, s. r. o.Zásielkový obchod v elárskych potrieb

Teraz bzu í aj na webe: www.vcelarske-centrum.skNAJ�IR�Í SORTIMENT V ELÁRSKYCH POTRIEB S MO�NOS OU NÁKUPU PRIA-MO CEZ INTERNET.

V ponuke napr.: JENTER � chovný systém u� za 2 799,�SkPre tých, ktorí internet e�te nemajú � za obálku C 5 s va�ou adresoua 3,�Sk známkou, za�leme zdarma cenový katalóg v elárskych potrieb.K o n t a k t u j t e n á s :EKOIMPEX, s. r. o., Revolu ná 67, 044 25 MedzevTel.: 0905/292 403 Fax: 055/489 86 77 E-mail: obchod@ekoimpex.sk

NOVÉ PREDAJNE PREV ELÁROV

ZLATÁ V ELAPoprad, Námestie sv. Egídia 27

(pri kostole)

APIGOLDLiptovský Hrádok

�túrova 245 (na Preká�ke)

�iroký sortiment v elárskych potriebV elárske publikácie a filmy na vi-deokazetáchSvie ky voskové a parafínovéNákup vosku a triedených vo�tínza výhodné ceny alebo výmena zamedzistienkyOtvorené: Po �Pi od 9� 8 hod.Mo�no dohodnú aj iný termín.Tel.: 0903/34 35 37, 044/5222 370E-mail: apigold@pobox.sk

Ing. Roman Baraník,Cabaj 422, 951 17 Cabaj � aporTel.: 037/7889 055, 037/7889 057,

Fax: 037/7889 056,Mob.: 0905/65 962

www.baranik.ske-mail: baranik@baranik.sk

Oznamujeme v elárom, �e sme otvorilinovú predaj u v elárskych potrieb.

PONÚKAME:ve koobchod a maloobchod v elár-skych potrieb sklené a plastové poháre na 250 g,500 g, 1000 g meduhrubozrnný v elársky cukorplastové nádoby (15 l, 20 l, 25 l,35 l�) v cene od 50,�Skvýmenu hliníkových kanví za plas-tové nádobyzásielkovú slu�bu a distribúciu tova-ru po celej SR

II . TEST � NOVEMBER1. Albín je:

a) bielo sfarbený jedinec,b) nevyvinutý trúd,c) prezimujúci trúd.2. Doj i ky sú mladé v ely:

a) ktoré vylu ujú voskové �upinky,b) ktorým na �iesty de po vyliahnutí za nú

innos hltanové � azy a ich výlu kom k miamlad�ie larvy,

c) ktoré odoberajú výlu ky hltanových �liaz odv iel po �iestom dni od ich vyliahnutia.

3. Hrbo atý plod je plod:a) matiek v strednej asti plásta,b) robotníc s nadmerne vyvinutým telom,c) trúdov v robotní ích bunkách.4. Voskové �upinky spracovávajú v ely:

a) predným párom nôh,b) hryzadlami,c) zadným párom nôh.5. Chovná e a je v elstvo, v ktorom sa od-

chovávajú:a) plemenné trúdy,b) matky,c) v ely robotnice na posilnenie slabých v elstiev.6. Prachovka napustená 5% roztokom surovej

karbolovej kyseliny (fenolu) sa ú inne pou�íva:a) na likvidáciu �kodcov vnútri ú a,b) na potla enie rojovej nálady v elstva,c) na tlmenie a likvidáciu rojovej nálady v elstva.7. Medzerník je drevená, plastová alebo kovová:

a) vlo�ka na zabezpe enie v elích medzier me-dzi rámikmi,

b) vlo�ka na zabezpe enie medzier medzi plo-diskovými a medníkovými rámikmi,

c) vlo�ka na zabezpe enie rovnakých medziermedzi rámikmi plodiska a dnom.

8. Podmetanie ú a sa robí:a) pred vymetaním medu, ke sa v ely cez

smyk zmetajú z rámikov do rojáka,b) pred jarným preletom, ke sa uhynuté v ely

zhrnú zmetá ikom z priestoru pod rámikmispolu so zvy�kami vie ok,

c) pred zná�kovým obdobím, ke sa priestorpod ú mi na v elnici vy istí od trávy a inýchne istôt, aby sa do ú a nedostali mravce.

9. Posunova pe u je:a) prípravok na vypichovanie pe u z plástových

buniek,b) prípravok na zberanie pe u cez letá ,c) výbe�ok na hornom okraji päty zadného pá-

ru nôh.10. Ak v elár zistí úhyn v iel v dôsledku po-strekov po nohospodárskych plodín, musíokrem vzorky uhynutých v iel posla na vy-�etrenie aj vzorku rastlín s hmotnos ou naj-menej 200 g odbornému ústavu najneskôr do:a) do 24 hodín, t. j. do jedného d a,b) do 48 hodín, t. j. do dvoch dní,c) do 72 hodín, t. j. do troch dní.

Pripravil Mgr. Ján PÍ�

Podanie na súd

OTÁZKA:V prípade vzniku �kody na v elstvách v dô-sledku chemického o�etrovania po nohospo-dárskych kultúr dochádza asto k situáciám,�e nie je ochota nahradi spôsobenú �kodu.Ako v takomto prípade má postupova v elára o má obsahova �aloba, ktorá sa podávana súd. Tie� nás zaujíma, ktorý súd je prí-slu�ný na prejednanie veci v prípade, �e che-micky o�etrované porasty sú síce ved a seba,ale nachádzajú sa na území dvoch okresov.

Po�kodení v elári z okresu Nové Zámky

Odpovedá JUDr. udovít Volník:V prípade, �e v e-

lár utrpí �kodu v dô-sledku chemickéhoo�etrovania porastov,prípad je komisionál-ne zdokumentovanýa vý�ka �kody jeur ená znaleckýmposudkom, v elár samusí obráti na toho,kto za �kodu zodpo-

vedá, aby ju nahradil. (V niektorých prípa-doch mô�e by zodpovedných subjektov ajviacej, potom bude potrebné ur i ich podielna spôsobenej �kode a tým aj zodpovednosza jej náhradu.)

Ná� Ob iansky zákonník zakotvuje usta-novenia o zodpovednosti za �kodu a to v tejasti, kde sa pojednáva o v�eobecnej zod-

povednosti. Pod a tohto zákona ka�dý zodpo-vedá za �kodu, ktorú spôsobil poru�enímprávnej povinnosti. �koda bola spôsobenáprávnickou osobou alebo fyzickou osobou,ke bola spôsobená pri ich innosti tými, kto-rých na túto innos pou�ili.

Tieto osoby samy za �kodu takto spôsobe-nú pod a tohto zákona nezodpovedajú. Ichzodpovednos v�ak pod a pracovnoprávnychpredpisov nie je dotknutá a teda vo i svojmuzamestnávate ovi sú zodpovední.

Teda ka�dý zodpovedá za �kodu, ktorúinému spôsobil napr. fyzikálnymi, chemický-mi, prípadne biologickými vplyvmi prevádz-ky na okolie. V ka�dom prípade v�ak musíby preukázaná priama súvislos medzi danouinnos ou a vznikom �kody. Táto skuto nos

sa spravidla preukazuje výsledkami labora-tórneho vy�etrenia o�etrovaných rastlína odoslaných vzoriek uhynutých v iel.

V prípade, �e máme takýmto spôsobomur enú zodpovednú fyzickú alebo právnickúosobu, po�iadame ju o nahradenie spôsobenej�kody, ktorej vý�ku u� predtým ur il znalec.Táto �iados mô�e by prednesená ústne, aleprax ukazuje, �e nie v�dy sa stretnemes ochotou �kodu nahradi . Preto je lep�ie, akvec vybavíme písomne a ur íme aj lehotu naplnenie. Ak v tejto lehote nám �koda nie je

uhradená, prípadne nedostaneme kladnú od-pove s uznaním �kody, o do základu a o dojej vý�ky, mô�e nasledova súdne vymáhaniespôsobenej �kody.

V takomto prípade u� pou�ijeme iný zá-kon, ktorým je Ob iansky súdny poriadok.Tento rie�i aj miestnu príslu�nos súdu na ko-nanie v tej-ktorej veci. Vychádza pritom zozásady, a �e na konanie je príslu�ný v�eobec-ný súd ú astníka, proti ktorému návrh smeru-je (odporca), ak nie je ustanovené inak.

V�eobecným súdom ob ana je súd, v kto-rého obvode má ob an bydlisko, a ak nemábydlisko, súd, v ktorého obvode sa zdr�uje.V�eobecným súdom právnickej osoby je súd,v ktorého obvode má právnická osoba sídlo.

Z tejto zásady pozná zákon aj nieko kovýnimiek. Jednou je aj tá, �e na konanie jepríslu�ný súd, v ktorého obvode do�lo ku sku-to nosti, ktorá zakladá právo na náhradu �ko-dy. V prípade pozemkov nachádzajúcich sa naúzemí dvoch okresov v�ak v ka�dom prípadebude príslu�ný súd, na ktorého území má síd-lo organizácia, ktorá �kodu spôsobila.

Teraz nieko ko slov k samotnému podaniuveci na súd. Z takéhoto podania musí byzjavné, ktorému súdu je ur ené, kto ho podá-va, ktorej veci sa týka a o sleduje, a musí bypodpísané a datované. Podanie na súd sa dávav to kých vyhotoveniach, aby ka�dý ú astníkdostal po jednom a aby jedno zostalo na súde.V prípade, �e súdu po�leme len jeden exem-plár, súd potom na na�e trovy vyhotoví po-trebný po et rovnopisov.

Pod a zákona sa súdne konanie za ína nazáklade návrhu. Takýto návrh okrem v�e-obecných nále�itostí, ktoré u� boli uvedené,musí obsahova meno, priezvisko, bydliskoú astníkov prípadne ich zástupcov, údajo �tátnom ob ianstve, pravdivé opísanie roz-hodujúcich skuto ností, ozna enie dôkazov,ktorých sa navrhovate dovoláva, a musí byz neho zrejmé, oho sa navrhovate domáha.V prípade, �e ú astníkom je právnická osoba,návrh musí obsahova názov alebo obchodnémeno, sídlo a identifika né íslo organizácie.Vhodné je pripoji k návrhu aj výpis z ob-chodného registra, v ktorom je tento subjektzapísaný. V prípade, �e ú astníkom konaniaje fyzická osoba oprávnená podnika , návrhmusí obsahova obchodné meno, sídlo a iden-tifika né íslo tohto subjektu.

Ak sa návrh týka dvojstranných právnychvz ahov medzi �alobcom a �alovaným, nazý-va sa �alobou. V takomto prípade ú astníkmikonania sú navrhovate (�alobca) a odporca(�alovaný).

V súvislosti s podaním návrhu sa k tomu-to musia pripoji v�etky listinné dôkazy,o ktorých sa v návrhu pí�e, a alej je potreb-né uhradi súdny poplatok. Tento je ur enýzákonom o súdnych poplatkoch a v takomtoprípade je vo vý�ke 5 % z ceny predmetu spo-ru, najmenej v�ak 500,�Sk. Súdny poplatokdo 0 000,�Sk sa uhrádza kolkami, nalepený-mi na prvopise �aloby, nad 0 000,�Sk sauhrádza po�tovou pouká�kou.

Odpovede posielajte elektronicky naja.pis@post.sk, po�tou: Mgr. Ján Pí�,Dodekova 6, 98 0 Nová Ba a.

Emília Bla�ena KOHÚTOVÁ � naro-dila sa 19. 8. 1909 v Zátur í, okres Martin.

Pochádza zo v elárskej rodiny v Zátur-í. Ako �trnás ro ná ( 923) sa na otcov

podnet zapísala do kurzu zu�itkovania me-du v Martine. O dva roky neskôr sa zú ast-nila kurzu v Ko�iciach. Viedla ho skúsenáodborní ka Gusta Khollová. Na kurze sazoznámila s al�ou významnou odborní -kou Etelou Sýkorovou. Obidve mali na uvýrazný vplyv. Svoj prvý samostatný kurzzu�itkovania medu v domácnosti pripravilav Bratislave. Na om si overila nielen zís-kané vedomosti, ale aj organiza né schop-nosti. Postupne viedla takéto kurzy v okolíBratislavy, na Záhorí, v �iline a okolí, naKysuciach, Orave, v Liptove v Ru�omber-ku a Liptovskom Hrádku, v Lu enci, Ban-skej �tiavnici, Prievidzi, Ve kom Krtí�i,Nitre, Hlohovci, Pezinku, Byt i, Pova�skejBystrici, Sebechleboch, Galante, Brezne,Rajci, v Rajeckých Tepliciach a v al�íchmestách a dedinách. Na niektorých mies-tach a� �tyrikrát.

Postupne, najmä po as pobytu v Prahea Luha oviciach, sa zoznámila s vynikajú-cimi majsterkami v tomto u� achtilom od-bore z iech Vlastou Bayerovou, Ru�enouEdelmanovou, Dagmar Bro�ovou a Na-de�dou Kouteckou. Vymie ali si nielenskúsenosti, ale aj recepty. Postupne sa vy-pracovala na jednu z najlep�ích u itelieka vedúcich kurzov.

Jej výrobky sa objavovali aj na medziná-rodných reprezentáciách Slovenska a výsta-vách. Na XXIII. kongrese Apimondie v Mos-kve ( 97 ) tisíce ú astníkov a náv�tevníkovobdivovali jej trojrozmerné medovníkovévýrobky (sala�, husle, v elín, medovníkovúchalúpku a rozli né drobné kompozície).

Neskôr sa popri medovníkoch systema-ticky venovala príprave nápojov z medu.Po otcovej smrti ( 960) prevzala innospraktickej v elárky a starala sa o 0

v elstiev. Úspe�ne zvládla aj technológiuvýroby v elej materskej ka�i ky a chovuv elích matiek. Neskôr, u� v pomerne vy-sokom veku, v elárila s pomocou zná-mych udí.

Ako si spomínajú na Bla�enu Kohútovú:Milada Skukálková, Martin: �Bola

ve kou odborní kou na medové pe ivo. Ve-dela prekrásne ma ova ornamenty. M aa kolegy u Lepejovú zasvätila do tajovma ovania. Do pe iva nedávala �iaden tuka preto medovníky mali dlhú trvanlivos .�

Anna Zábojníková, Liptovský Hrá-dok: �Spoznala som ju po as kurzu medo-vého pe iva v Liptovskom Hrádku ( 986).Bola to úprimná a charizmatická osobnos .V�etko, o vedela, usilovala sa odovzdafrekventantkám kurzu (receptúry � ingre-diencie, spracovanie cesta, pe enie, zdo-benie, aran�ovanie výstavy pe iva).Nau ila nás vyrába z cesta rôzne kvety(�ípové ru�e), ktoré vyzerali ako �ivé.�

�ivot je niekedy plný paradoxov.Bla�ene Kohútovej neumo�nil sta sa u i-te kou rodinnej �koly, ale nevzdala sa a vy-pracovala sa na vynikajúcu u ite ku zu�it-kovania medu v domácnosti. Popri hlav-nom zamestnaní v Strojár ach Martin vovo nom ase vychovala stovky propagáto-riek nových, dobrých a chutných výrobkovz medu. Jej prácu ocenili najvy��ími vy-znamenaniami � medailou �tefana Závod-níka a poctili ju tie� titulom estný lenSlovenského zväzu v elárov.

Do al�ích rokov prajeme dnes 96-ro -nej pani Kohútovej o najlep�ie zdravie,aby sme jej mohli zagratulova aj pri vzác-nom �ivotnom jubileu 00. narodenín.

Ing. Michal MA I KA, CSc.,Liptovský Hrádok

Fotoreprodukcie: Z fotoarchívu E. B. Ko-hútovej Tomá� Zábojník

Na do�ko ovacom kurze pre odborné u ite ky zu�itkovania medu v Ko�iciach ( 937).E. B. Kohútová je v hornom rade tretia z ava. V spodnom piata z ava je G. Khollová,�iesty prof. Jaroslav Svoboda.

Z do�ko ovania odborných u iteliek v Krá ovej pri Senci (stojace z ava: tretia p. Kurto-vá, �tvrtá p. Kohútová, siedma p. Luptovská).

Zanietený v elár, obeta-vý v elársky funkcio-nár a dobrý lovekJozef OSTRIHO sanarodil 26. 9. 925v Detve. V elári za alv roku 946 s jednýmv elstvom od bratran-ca, ktorý bol na ten as

pokrokovým v elárom. V elárenie ho za-ujalo nato ko, �e si stav v elstiev postupneza al zvy�ova a v roku 958 sa prihlásildo okresného v elárskeho zdru�enia voZvolene s 0 v elstvami. Najviac obhos-podaroval 22 v elstiev a e�te dnes akoosemdesiatnik sa stará o 6 v elstiev.

Vo výbore ZO SZV v Detve za al praco-va v roku 967 ako hospodár a pokladník,kde zotrval a� do roku 2005. Od roku 967je dr�ite om preukazu v elárskeho hliadkaraa od roku 970 preukazu in�pektora zdraviav iel. Zaoberal sa tie� produkciou materskejka�i ky a propolisu. Za obetavú innos vov elárení bol viackrát odmenený Pozdrav-ným listom, diplomami a k 75. narodeninámobdr�al plaketu �Bronzová v ela�.

Výbor ZO SZV v Detve mu k jeho80. narodeninám srde ne blaho�elá a doal�ích rokov praje pevné zdravie a e�te

ve a radosti z v ielok, ktoré má tak rád.Výbor ZO SZV Detva

90 rokov:Jozef SEB , Jablovov n. T.80 rokovLadislav FA�KO, Banská Bystrica;Ján MACKO, Chrabrany; Ján KATU�-

ÁK, Pre�ov75 rokovIvan ORAVEC, Banská Bystrica; Matú�VRANA, Radôstka; Ondrej BELKO,Stupava; Emil TOMÁ�IK, Pie� any;Milan HARGA�, Pie� any; Ján OROS,Tuhriná; Vojtech PASTOR, Trebi�ov;MVDr. Michal SMAR�IK, Trebi�ov70 rokovJozef VL KO, Banská Bystrica;Imrich VOJEN IAK, Ladzany; Martin

URI�, Krn a; Jozef TOKO�, Radi-mov; Stanislav �TEFKO, Hôrka-Ki�ovce; �ofia MA I KOVÁ, Lip-tovský Hrádok; Ondrej CHABAN,Trnové; Jozef VRÁBEL, Baj ; MichalCHACHA AK, Sobrance65 rokovIng. Jozef UHLÁR, Pra�ice; Tibor�UPA, Kamanová; Milo� KOVÁR,Prietr�; Martin KUBOV, Vikartovce;Teodor GRIBUS, Pre�ov; AndrejJUR I�IN, Bardejov60 rokovJozef KOCIBAN, Naciná Ves, JánPODMANICKÝ, Stará Bystrica; Du-�an ULI NÝ, Liptovský Peter; AntonLUKA, Dúbravka; Pavol VOJTA�KO,Bystré55 rokovMikulá� LUSTOK, Michalovce; �te-fan O KAY, Doh any; Peter �PA-

UR, Sol any; Marian VA O, Luda-nice; Helena DUBAJOVÁ, Sú ovce;Ing. Martin ONDRU�EK, Budatín;�tefan SASINKA, �ilina; AndrejHAR AR, Hervartov; MUDr. JozefHAVRILA, Pre�ov50 rokovOtto BLASCHKE, Tren ín; Ing. Miro-slav KOBETI , Skalica

Jubilantom srde ne blaho�eláme!

Ka�dý rok v júli sa historický Ke�-marok stáva dejiskom E RO � Európ-skeho udového remesla a kultúry. Ten-to rok si v rámci 5. ro níka rozlo�ilosvoje stánky s výrobkami, náradími materiálom vy�e 200 remeselníkov odnás i zo zahrani ia. Nás v elárov zaují-malo zastúpenie ná�ho odvetvia � tedaúrove a nápaditos výrobkov zo v e-lích produktov. U� minulý rok zaujalstánok komer ných v elárov, man�e-lov Grgulovcov z Bratislavy, ktorí pú-tali pozornos ú om z minulého storo-ia, �ivými v elami, viacerými druhmi

medu a najmä výrobkami z voskuZdenky Grgulovej. Náv�tevníci juohodnotili najvä �ím po tom bodov, oznamenalo zisk koruny krá ovnej re-mesla 2004.

Ne akaný, no o to radostnej�í je prev elárov zisk koruny 2005 � za nád-herné medovní ky ju z rúk predseduvlády M. Dzurindu prevzala HelenaPavlovi ová, opä z Bratislavy. V e-lársky stav dôstojne reprezentovali ajvýrobcovia tren ianskej i pre�ovskejmedoviny.

Ke�marskí v elári si v roku 2005pripomínajú 40. výro ie organizo-vaného v elárenia, ktoré malo v ro-koch 865 � 943 nezávislé regionál-ne postavenie, od roku 943 sa za-lenilo do celoslovenskej v elárskej

organizácie.

Text a foto: Jozef JANE EK,Ke�marok

Redakcia uverej uje mená jubilantova oznamy o úmrtí lenov SZV pod a listovz jednotlivých základných organizácií.�iadame diferencova mesiac narodenia,inak nevieme oslávenca zaradi do správ-neho ísla V elára. Uzávierka . /2006bude 5. novembra 2005.

D a 29. augusta 2005zastihla breznianskychv elárov smutná sprá-va � nav�dy ich opus-til pplk. DominikMICHALOVI .

Narodil sa 22. feb-ruára 928 v Podhradípod Vtá nikom v okre-

se Prievidza. Popri zamestnaní ako dôstoj-ník od roku 960 v eláril v echách a naMorave, kde získal bohaté teoretickéa praktické poznatky o chove v iel. Od ro-ku 966 v eláril v Brezne, tu bol lenomZO SZV a tie� lenom Slovenského po ov-níckeho zväzu. Spolu s man�elkou obhos-podarovali vy�e 40 v elstiev. Ko ovalinajmä na ju�né Slovensko a aktívne sa za-pájali do práce v breznianskej ZO. Pri bri-gádnickej práci, vyplývajúcej z po ovníctva,následkom náhlej srdcovej príhody skonalvo veku 77 rokov. Bol pochovaný s vojen-skými poctami. V elárom aj po ovníkombude chýba múdry a pracovitý lovek.

es jeho pamiatke!Ing. Du�an KLINEC,tajomník ZO SZV Brezno Stánok man�elov Grgulovcov.

Výrob a medzistienok udovít Klí �NAWAX oznamuje, �e vyrába medzistien-ky zo v elieho vosku metódou kontinu-álneho priameho liatia na plnoautomatic-kých strojoch typu VAII (NSR � Rietsche).Medzistienky, ako aj celý závod, vykazujúvysoký stupe veterinárnej a hygienickejbezpe nosti. Vosk na výrobu medzistienokfiltrujeme a potom sterilizujeme teplom.Ú�itková, bezpe nostná a estetická hodno-ta medzistienok sp a kritériá noriem plat-ných v EÚ, o oce ujú aj na�i zahrani níodberatelia. Výmenu surovín za medzi-stienky, predaj medzistienok a nákup vos-ku a vo�tín vykonávame osobne a po�tou.Zna nú as uvedených slu�ieb vykoná-vame prostredníctvom na�ích spolupra-covníkov, kontakt uverej ujeme na na�ichwebových stránkach, prípadne poskytne-me telefonicky.Ná� pracovný as:Pracovné dni od 7,00 do 5,30 hod.Sobota od 8,00 do 2,00 hod.V prípade nutnosti mô�me va�u náv�tevuu nás individuálne dohodnú aj okrem uve-deného pracovného asu. Platba pri náku-pe, predaji, alebo odplata za slu�by jev hotovosti. Va�u náv�tevu alebo po�tovúzásielku s rados ou o akávame na adrese:

udovít Klí � NAWAX, Pivni ná 35, 94657 Svätý Peter, tel.: 035/7685 44, 7685504, 7685 505, fax: 035/7685 226, E-mail:klic@stonline.sk http:\\www.nawax.sk,alebo www.nawax.com

Výrob a medzistienok, s. r. o., 99 06�elovce oznamuje, �e� vyrába medzistienky,� vykupuje V ELÍ VOSK ( Sk/kg),sú�e, odpad po spracovaní sú�í, propolis,� platba v hotovosti,� predáva v elárske potreby.Otvorené Pon � Pia 7.00 � 5.00 hod.Tel./fax: 047/48 93 4, tel.: 047/48 93 04 .E-mail: info@tapersk.sk.

Vyrábam ú ové rámiky. Informácie:048/6 8 3 52, 0908/57 6 48.

Predám skri ovú Pragu V3S vhodnúna prevoz v elstiev, upravenú na bývanies 2 lô�kami. Cena dohodou. Tel.: 045/6743 829, od 20,00 hod.: 09 5/22 86 32.

Predám 24 v elstiev, s ko ovným vo-zom s malou manipula nou miestnos ou.�urany, tel.: 035/65 03 468 (v elár),0907/76 94 4 .

Predám ko ovný voz s kapacitou 32v elstiev, osadených 25 rodín � zak -mených, úle typu B + v�etko príslu�en-stvo. Informácie: 046/54 97 487.

Predám 0 zdravých v elstiev zak me-ných, RM 40 30 s ú mi, aj bez ú ov.Tel.: 036/63 23 88.

Cenník riadkovej inzercieInzeráty prijímame po�tou, telefonickyalebo e-mailom. Kontakt na redakciuje v tirá�i.Za inzerát v rozsahu 3-och asopisec-kých riadkov ú tujeme 100,�Sk.Za ka�dý al�í riadok 30,�Sk.Manipula ný poplatok 30,�Sk.Zlo�enku so sumou za�leme po uverej-není inzerátu.

VYKUPUJEMV ELÍ VOSK

na celom území Slovenskaosobný odberplatba v hotovostivýhodná cena

Informácie: 0905/83 42 809 0/95 80 74

ÆÑ �×ÊÑÌß ÍÆÊ

Popri tomto odbornom v elárskom dianí prebieha-la i sú a� o najlep�í agátový med, kde sa so vzorkamiprihlásilo desa sú a�iacich. Kritériami hodnoteniabola: íros , farba, chu , hustota � obsah vody.

Do sú a�e o získanie titulu Krá ovná medu �DOLINKA 2005 sa prihlásilo sedem diev at od 6 do23 rokov. Porota posudzovala ich kvality v odbornomteste zo v elárstva, vystupovanie na verejnosti a tie�medové pe ivo, torty i zákusky, ktoré mali domavlastnoru ne upiec .

Tradi ná v elárska akcia na juhu Slovenska sa vy-darila. Nálada prítomných v elárov v�ak bola síce presú asnú krízovú situáciu vo v elárstve mierne skleslá,mnohým ju nenapravila ani medovina pána Oravca zo�eloviec. Vari z nej ko�tovali málo? Ve kým pozi-tívom takýchto podujatí je, �e propagujú domácu spo-trebu medu. Aby v elári zo Slovenska boli nútenívyvá�a o najmenej, aby vzrastal domáci odbyt, abysa med a al�ie v elie produkty stali ka�dodennou po-chutinou a tým sa posil ovalo zdravie nás v�etkých.

Text a foto: T. J.

Vydarený sviatok meduPoronin je men�ie mesto blízko Zakopaného v Po -

sku. V erbe má medve a. U� nieko ko rokov v augus-te mesto organizuje pre turistov i domácich sviatokmedve a. Ke �e medve rád konzumuje med, k pro-gramu slávností sa pridali aj v elári Podhalia. Okremvystúpení po etných folklórnych skupín, ale i skupínmodernej hudby, v elári v miestnom amfiteátri orga-nizujú jarmok, na ktorom predávajú v elie produkty.Je to sviatok medu � produktu pre zdravie loveka,ako i sviatok v elárov.

Podujatiu predchádza ve ká reklama v médiách(rozhovory v tla i, rozhlase, televízii), ktorá vyvolázáujem a spotrebitelia vyh adávajú na jarmoku priamov elárov, od ktorých si med kupujú.

V rámci sviatku volia aj krá ovnú medu (diev atá6 a� 2 -ro né). Kandidátky museli ve a vedie o me-

de (50 otázok) i o Poronine ( 0 otázok). Otázky bolizverejnené na internete, podobne aj literatúra, z ktorejbolo mo�no erpa správne odpovede. Odborná poro-ta hodnotila vystupovanie kandidátok (predstavenie sapubliku � jazykový prejav, vo ný program � jeden zdruhov � spev, tanec, hudba, vtip v trvaní max. do 5minút), odpove na vy�rebovanú otázku a poznávaniejednotlivých druhov medov.

Slávnos plánujú kona ka�doro ne. Jeden z hlav-ných organizátorov Mgr. J. Bukowski vyslovil prianievzájomnej výmeny krá ovien medu. Na Slovensko bypriviezli predstavi svoju z Poronina a my slovenskúkrá ovnú k nim do Poronina. Vzájomnú spoluprácumô�eme len privíta .

Ing. Michal MA I KA, CSc.,Liptovský Hrádok

Festivalu sa zú astnilo i nieko ko významných v e-lárov zo susedského Ma arska: László Fekete zo Sal-gótarjánu, podpredseda Ma arského zväzu v elárov,Fritsch Ottó, lesný in�inier a v elársky majster � �pe-cialista na agát, Sztrancsik Zsigmond z mesta Eger,predseda v elárskeho spolku Odborná v elárska di-el a Eger, traja lenovia historického v elárskeho rá-du Sv. Ambróza v dobovom ustrojení a al�í známima arskí v elárski odborníci.

�Les bol, a je mo�né, �e pri sú asnom rozvoji gé-nového in�inierstva a génových manipulácií, i v bud-úcnosti bude jediným úto iskom v ely medonosnej �bodaj by tomu tak nebolo�,� okrem iného povedalOttó Fritsch, ktorý sa vy�e pä desiat rokov zaoberávýskumom stromu agáta, jeho druhmi, venuje sazvlá�tnostiam jeho nektárodajnosti, chorobám, �kod-com a v�etkému, o súvisí so �pecifikom ma arskéhov elárstva � agátovým medom (ten je i národnou �pe-cialitou � Hungarikum tejto krajiny).

Zsigmond Sztrancsik z Egeru, horlivý propagá-tor v elárstva, rodák z Novej Bane, nás oboznámils produkciou plásto kového medu a spôsobom ko-ovania pomocou terénneho automobilu Mitsubishi

L 200 s dvojnápravovým prívesom s nosnos ou 3 t,na ktorom prepravuje v elársky kontajner s trid-siatimi v elstvami. Spolu s dvomi kolegami z ichodbornej v elárskej dielne predvádzali prevádzkuprogramovate ného zvratného medometu na 380 V,ochranné v elárske oble enie a al�ie v elárskepomôcky.

Predseda SZV Ing. udovít Gál v rámci oficiálnej asti po-lo�il veniec k pamätnej tabuli Kálmána Sötera.

Festival medu na juhu Slovenska v malej obci Dolinka u� tradi ne nav�tevuje ve a v elárova priaznivcov tohto odvetvia z blízkeho i vzdialenej�ieho okolia. Organizátori sa sna�ia ka�-dý rok pripravi nielen pou ný, ale aj atraktívny program, aby stretnutia získali aj spolo enskýrozmer. Tento rok zavítal aj rytier rádu Sv. Ambróza z Ma arska. Iste sa príjemne cítil v spo-lo nosti krásnych mladých diev at � krá ovnej medu 2005 a jej dvorných dám.

Foto: T. J.

S p o l o n o sMedoprodukt,s. r. o., Víg a�

získala na 32. ro níkuve trhu Agrokomplexd a 8. augusta 2005ocenenie Zna ka kvali-ty za kolekciu nápojovKrá ovský perlivý ná-poj z medoviny a vína(sladký a polosladký,0,75 l) a za dva druhymedových výrobkovV elí med s ke�ua vla�skými orechmi(220 g) a V elí meds vla�skými orechmi(250 g).