12 / 2011 20cesta ročník IX. * December 2011 · 2 cesta Mesačník Cesta vychádza s finančnou pomocou Úradu vlády SR Editoriál TK KBS informuje 2 8 12 32 4 16 22 Zo zápisníka

www.mesacnikcesta.sk

12 / 2011

1

cestapr

íspe

vok

1 €

(0,5

0 €

je p

re d

istr

ibut

éra)

časo

pis j

e ší

rený

pre

važn

e fo

rmou

pou

lične

j dis

trib

úcie

ročník IX. * December 2011 m

esa

čník

o k

va

lite

živ

ota

Quo vadis

Matka Tereza

O vplyve médií na náš život

20

evid. č. distributéra

2

cesta

Mesačník Cesta vychádza s finančnou pomocou Úradu vlády SR

Editoriál

TK KBS informuje

2

8

12

32

4

16

22

Zo zápisníka terénneho pracovníka

Firemné dobrovoľníctvo

Bl. Matka Tereza

Quo vadis

10

Nie je láska ako láska...

14

Adresa:Cesta Pod Táborom 33/A080 01 Prešov tel.: 051/ 758 11 [email protected]

Vydavateľ: Gréckokatolícka charita PrešovHlavná 2080 01 Prešovtel.: 051/ 772 39 70 Cirkevné schválenie:Gréckokatolícky biskupský úrad Prešov, č. 2641/2004 zo 16. augusta 2004Cenzor v oblasti vierouky a mravouky:doc. ThDr. Marek Petro, PhD.

Šéfredaktor:Mgr. Denisa Považanovátel.: 051/ 758 11 38, 0917 350 270

Redaktor a grafická úprava:Mgr. Peter Kyslan

Koordinátor distribúcie:Daniel Frohmann

Jazyková úprava: Mgr. Lucia Němcová

Redakčná rada:doc. PhDr. Jozef Kredátus, PhD.RNDr. Jozef VoskárPhDr. Marián GarbárBc. Michal KallViera MosejováPhDr. Peter Valiček Ing. Branislav BožekMgr. Peter Michančoprof. PhDr. Pavol Dancák, PhD.doc. Kamil Kardis, PhD. Rudolf BačaFrantišek KováčikPeter Groman

Bankové spojenie:4008425976/7500VS: 040-30, KS: 0008Foto: redakčný archív, TKKBSPredná obálka: internetZadná obálka: D. PovažanováTlač: Rotaprint, spol. s.r.o., KošiceReg. číslo: EV 3391/09Web: www.mesacnikcesta.sk

cesta

Svedectvo Janky

Zahraničie a projekty

Dom sv. Anny v Starej Ľubovni

O vplyve médií na náš každodenný život 26

9

Recenzie 29

AK SI NEMÔŽETE PRAVIDELNE KUPOVAŤ ČASOPIS CESTA OD POULIČNÝCH DISTRIBUTÉROV

OBJEDNAJTE SI PREDPLATNÉ NA CELÝ ROK

TEL.: 051 758 11 38E-MAIL: [email protected]

za 11 €vrátene poštovného a balného

Tento dokument je realizovaný s finančnou podporou Úradu vlády SR podľa zákona 544 o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, (dotácia na podporu edičnej činnosť). Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedná GKCH Prešov.


12 / 2011

�

Editoriál Vianočný čas v nás už tradične vyvoláva sentiment, otvára naše srdcia a často aj peňaženky pre potreby blížneho. Kresťania slávia tento sviatok, lebo si pripomínajú príchod Božieho Syna na svet. V podobe Jezuliatka prichádza medzi ľudí stelesnená láska a oni túžia zažívať radosť, pokoj, porozumenie, blízkosť rodiny a priateľov, ale vari najviac túžia po láske. Ak máme lásku v srdci, máme aj všetko ostatné a ozajstná, pravá, rýdza láska je Boh. V súvislosti s tým si spomínam na jeden príbeh o študentovi fyziky, ktorý sa odohral počas prednášky. Profesor vysvetľoval zákonitosti fungovania vesmíru a zrazu sa jeden študent opýtal: „Pán profesor, vy veríte v Boha?“ Profesor odpovedal: „Nie, jeho existencia nie je ničím podložená. Verím v existenciu toho, čo je viditeľné a hmatateľné, čo možno odmerať a popísať,“ „A čo chlad? Veríte v existenciu chladu?“ – pokračoval študent. „Áno samozrejme, môžeme ho cítiť,“ prisvedčil profesor a študenti sa pridávali. „Ale chlad ako fyzikálna veličina neexistuje. Meriame teplotu. Chlad je vlastne neprítomnosť tepla. A čo tma? Veríte, že existuje tma?“ – ďalej rozvíjal debatu študent. „Áno,“ odpovedali všetci. „Tmu predsa vidíme.“ „Ale tma ako fyzikálna veličina neexistuje. Meriame rýchlosť a intenzitu svetla. Tma je vlastne neprítomnosť svetla. Myslíte si, že existuje zlo vo svete?“ – neprestával s otázkami študent. Profesor ho pozorne sledoval, pretože chcel zistiť, kam tým všetkým mieri. Odpoveď prišla vzápätí. „Zlo predsa vidíme. Všetko to násilie na uliciach sa nedá pomenovať inak ako zlo,“ zapojil sa do rozhovoru ďalší diskutujúci. „Uvažujte so mnou,“ vyzval ich študent. „Opakom zla je láska. Tam, kde je láska, nemôže byť zlo. Ak pripustíme, že Boh je láska, potom zlo je vlastne neprítomnosť Boha.“ Tým študentom bol údajne Albert Einstein, uznávaný vedec a nositeľ Nobelovej ceny. Láska je najúžasnejšia vec na svete. Túžia po nej všetci, malí aj veľkí, zdraví aj chorí. Má rôzne podoby: láska manželská, rodičovská, láska detí k rodičom, súrodenecká láska, láska medzi priateľmi... Bez nej môže človek ochorieť. A ako hovorí Henryk Sienkiewicz v diele Quo vadis: „Nestačí milovať len dobrých, je potrebné milovať aj zlých, pretože len láskou z nich môžeme vyhnať zlo.“ A tiež poznamenáva: „Láska sa neberie, láska sa dáva.“ Nik nemôže krajšie popísať pravú lásku, ako to urobil svätý Pavol v Prvom liste Korinťanom v 13. kapitole. Z vlastnej skúsenosti viem, že ľudská láska má k tej, ktorú opísal svätý Pavol veľmi ďaleko. Preto vám aj sebe prajem plnosť tejto lásky. Prajem vám, aby u vás na Štedrý deň a nielen vtedy, bol prítomný Boh.

Radosť veľkú zvestujeme. Narodil sa sveta Pán.Neďaleko Betlehema v chladných jasliach leží sám.Poďte s nami pokloniť sa Ježiškovi malému,za to, že k nám z neba prišiel, svoje srdcia dáme mu.Počujte, jak na nebesiach anjelici spievajú,sláva Bohu na výsostiach, pokoj ľuďom želajú.

�

cesta


Kto prišiel s myšlienkou siahnuť po tomto svetoznámom diele? Urobiť muzikálovú adaptáciu Sienkiewiczovho románu bol nápad riaditeľa Divadla Jonáša Záborského Janka Hanza. Keď ma pred viac ako rokom vedenie divadla oslovilo, či by som sa takéhoto projektu neujal, okamžite som súhlasil, aj keď som román čítal pred mnohými rokmi hádam ešte ako gymnazista. Ale jeho téma je natoľko fascinujúca, že výzve nebolo možné odolať. Pri opätovnom a hlbšom čítaní románu som si uvedomil, koľko vrstiev a koľko rovín obsahuje a že bude mimoriadne ťažké vtesnať do muzikálového predstavenia aspoň tie najdôležitejšie. Je možné sústrediť sa na postavu Petronia a do centra postaviť príbeh o hraniciach kolaborácie umenia s mocou či o mieste intelektuála v kolobehu totalitnej moci. Alebo sa zamerať na tému konfrontácie upadajúcej spoločnosti s novým kresťanským pohľadom na život. Samozrejme, ani romantizujúca ľúbostná línia by v príbehu nemala chýbať. Skrátka, tvorba libreta a hľadanie konečného tvaru bola veľmi náročná a zložitá cesta.

Nebolo to tak, že úspech Františka z Assisi predznamenal príchod ďalšieho predstavenia s kresťanskou tematikou? František z Assisi bol v kontexte prešovského divadla mimoriadny fenomén. Mal stoštyridsať repríz, boli ľudia, ktorí toto predstavenie videli niekoľkokrát. Nehovorím to ako samochválu – chcem len upozorniť, že aj v muzikálovom žánri je možné siahnuť trochu vyššie, ponúknuť dielo s hlbšou výpoveďou,

dať priestor etickej či morálnej výpovedi. A že diváci od muzikálu neočakávajú iba banálne sentimentálne príbehy. Iste, úspech Františka z Assisi bol asi impulzom na zrod nového muzikálu s podobnou métou. Mali sme ambíciu ponúknuť predstavenie, z ktorého si divák okrem ohromujúcej výpravy, svetiel, choreografií a krásnej hudby odnesie aj čosi viac. Prinajmenšom silný emotívny zážitok a možno aj zamyslenie nad osudom našej civilizácie. Ja dúfam, že naša inscenácia hovorí dostatočne jasne o určitých analógiách. Želali by sme si, aby vnímavý divák pochopil, že nejde iba o starý príbeh spred dvoch tisícročí,

Quo vadis Prešovské Divadlo Jonáša Záborského prináša muzikál Quo vadis na motívy románu Henryka Sienkiewicza, v ktorom sa vydáme po stopách raného kresťanstva a možno načrieme aj do hlbín našej duše. O príprave, realizácii a všetkom, čo s predstavením súvisí sa rozprávame s jeho režisérom Martinom Kákošom.

Quo vadis


12 / 2011

�

ale že v mnohom hovoríme aj o našej dobe.

Ste veriaci? Ak nie, nerobilo Vám problém uchopiť práve takúto tému? Pomáhal Vám niekto z radov kňazov alebo laikov? Otázka viery je príliš zložitá, aby sa na ňu dalo odpovedať v takomto rozhovore. Myslím, že by sme ťažko našli človeka, ktorý v nič neverí, ktorý nemá svoju predstavu o tom, prečo sme tu, aký je zmysel našej existencie, ako svet vlastne funguje. Aj ja mám svoju koncepciu, o ktorej sa domnievam, že by mohla byť pravdivá. Ale je to iba otázka viery. Nechcem nadlho filozofovať. Nie som veriaci v kresťanskom slova zmysle. Napriek tomu sa v oblasti umenia a kultúry cítim byť kresťanom. Celá naša západná civilizácia stojí totiž na kresťanských tradíciách, na kresťanskej morálke, na kresťanských hodnotách. A to nemožno ignorovať. Či chceme či nie, dve tisícročia nás tieto tradície formujú, máme ich pod kožou, v podvedomí. Preto napriek tomu, že nie som veriaci, necítim v tomto prípade potrebu nejakej špecifickej pomoci zo strany duchovných. Jednak sám Sienkiewicz je vo svojom románe dostatočne podrobný (i keď

nie historicky pravdivý), jednak je história mojím dlhoročným koníčkom. Možno aj preto ma román Quo vadis tak výrazne oslovil.

Ako dlho ste pracovali na príprave muzikálu a ako dlho trvalo hercom jeho naštudovanie? Od oslovenia divadlom až po premiéru ubehlo takmer pol druha roka. Bolo to ťažké obdobie, mimoriadne náročné pre všetkých, ktorí muzikál pripravovali. Najužšia spolupráca bola od počiatku s autorom hudby Gabom Dušíkom, neskôr s textárom Petrom Uličným a choreografom Jarkom Moravčíkom. No a potom už s autorom scény Paľom Andraškom a kostýmovou výtvarníčkou Ľudkou Várossovou. Musím povedať, že sú to všetko ľudia, s ktorými spolupracujem už niekoľko rokov, dobre sa poznáme a dokážeme sa navzájom ovplyvniť. Napokon prišiel proces samotnej realizácie – skúšali sme desať mesiacov, nielen na javisku, ale paralelne aj v baletnej sále či v korepetičnej miestnosti. Muzikál je syntetický tvar, kladie nároky na všetky zložky javiskovej práce.

Koľko umelcov v predstavení vystupuje? Pri záverečnej klaňačke je na javisku

Quo vadis

�

cesta


štyridsaťtri ľudí – ide o hercov, tanečníkov, zbor, ale aj pánov z javiskovej techniky, ktorí hrajú v predstavení rímskych vojakov. Je to poriadna masa ľudí.

Plánujete aj hosťovať na iných scénach? Muzikál Quo vadis je mimoriadne náročný nielen na obsadenie, ale aj na javiskovú techniku. Na Slovensku je málo divadiel, na ktorých by bolo možné toto náročné dielo realizovať. Myslím, že DJZ zatiaľ neuvažuje o tom, že by sa toto predstavenie hralo niekde inde ako v Prešove. Pravda, ak by sa objavila atraktívna ponuka, za cenu istých kompromisov by bolo možné inscenáciu vyviezť. Ale ak bude trvať záujem publika nielen z Prešova, ale aj zo širšieho okolia, nie je na takýto „vývoz“ dôvod.

Čo očakávate od predstavenia? Predpokladáte podobný úspech ako mal František z Assisi? Priznám sa, že sa bránim porovnávaniu s Františkom z Assisi. Ten vznikol v istej dobe, v istom kontexte, napokon, bol to prvý pôvodný

muzikál, ktorý produkovalo DJZ. Quo vadis je iné dielo, s inou poetikou, iným jazykom. Samozrejme, bol by som šťastný, keby sa zopakoval úspech Františka. Chcem veriť, že to tak bude. Napokon, ohlas po prvých predstaveniach tomu napovedá. Snažili sme sa pre to urobiť všetko.

Prečo by sme si mali pozrieť práve toto predstavenie? Skúste prilákať divákov. Čo sme chceli divákom ponúknuť? Silný príbeh s veľkou témou. S hlbokým posolstvom. S emóciami, ktoré napokon dokážu diváka očistiť. S pohľadom nielen na históriu, ale aj na nás samých. A potom všetko to, čo patrí k dobrému muzikálovému predstaveniu: veľkolepé scénografické riešenie, atraktívne kostýmy, strhujúce choreografie a najmä vynikajúcu hudbu. A kvalitné herecké, tanečné a spevácke výkony. Neviem, do akej miery sa nám tieto ambície podarilo naplniť. Celkom neskromne poviem, že nie som nespokojný s tým, čo sme dosiahli. Myslím, že diváci, ktorí na Quo vadis prídu, nebudú sklamaní.

zhovarala sa Denisa Považanová


12 / 2011

�foto: DJZ Prešov

�

cesta


RNDr. Jozef Voskár, tit. kanonik duchovný správca Gréckokatolíckej charity v Prešove

Nie je láska ako

láska... Láska je jedno z najčastejšie používaných slov v ľudskej komunikácii. Tvorí základ dobrého a šťastného života, a tým dáva nakoniec aj zmysel ľudskému životu, pretože je vyjadrením vzťahu medzi osobami, ktoré si prajú vzájomné dobro bez tieňa akýchkoľvek bočných záujmov. Slovo láska však vyjadruje množstvo rozličných vecí, telesných alebo duchovných, vyvolaných často iba rôznymi vášňami a náruživosťami bez daru dobra pre druhého. Človek môže milovať nejaké príjemné veci, môže milovať peniaze a bohatstvo, môže milovať určité činnosti – šport, hudbu, umenie, rôzne druhy zberateľstva, môže milovať zvieratá, spoločníka v práci, priateľa, príbuzných, svoje deti, svoju manželku, manžela, ale rovnako aj cudziu ženu alebo muža. Teda nie každý vzťah, ktorý chceme pomenovať pojmom láska, je vyjadrením jej skutočnej podstaty, ktorá pochádza od Boha ako jediného prameňa pravej lásky. Táto láska je schopná budovať svet, je schopná spájať všetkých do milujúceho sa spoločenstva. Vrcholom poznania pravej lásky je zjavenie pravdy, že „Boh je láska a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.“ Blížia sa Vianoce a v tomto čase nám výrazne zaznieva biblický výrok: „Boh tak miloval svet, že poslal svojho syna, aby každý, kto v neho uverí, nezahynul, ale mal život večný.“ Z toho nám logicky vyplýva, že prameňom pravej lásky je Boh a že On je prvý, ktorý miluje a je iniciátorom prúdu lásky vo svete. Boh prichádza na svet nie ako tyran a despota, ktorý všetko zotročuje. Prichádza ako chudobné, bezmocné, ľudské a zároveň Božie dieťa, ktoré potrebuje ľudskú lásku, aby človeku ukázalo ako žiť a ako opravdivo milovať. Keď toto dieťa medzi ľuďmi vyrastie na dospelého muža, povie nám pravdu o láske, túto pravdu potvrdí vlastným životom a dá nám príklad pre našu vzájomnú lásku. Ježiš o sebe povedal: „Neprišiel som na svet na to, aby sa mi slúžilo, ale aby som ja slúžil.“ A čím slúžil? Svojou láskou až do krajnosti. Sám povedal: „Nik nemiluje viac, ako ten, čo položí život za svojich priateľov. A vy ste mojimi priateľmi, ak zachovávate to, čo som vám prikázal.“ A z tohto výroku môžeme odvodiť základ pravej lásky, ktorým je obeta pre druhých, čo Ježiš potvrdil svojou smrťou na kríži. Na Golgote sa odohral vrcholný akt lásky Boha k človeku. A z toho aktu plynie aj Ježišova výzva pre nás – „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás.“ Iba takáto láska je hodna úcty, iba takúto lásku oslavujme aj na Vianoce, ktoré zvykneme volať sviatkami lásky.


12 / 2011

�

Svedectvo Janky

Až bratova verifika – jeho návrat domov na krátkych päť dní – mi otvorila oči. Dovtedy som si, asi ako každý z nás, nevedela predstaviť, čo komunita Cenacolo s človekom ako takým, či už s feťákom alebo inak závislým, môže narobiť v dobrom slova zmysle. Počas niekoľkých prvých mesiacov od jeho odchodu do komunity som si ani neuvedomovala, že je preč. A pocit, že mi chýba alebo nostalgia? Kdeže! Bola som spokojná, že mi nezaberá izbu a nerobí hanbu. Viem, znie to dosť kruto, ale tak som to vtedy cítila. Aj keď je o štyri roky starší ako ja, vždy som ho považovala za menejcenného a sama som sa nad ním vyvyšovala. Doslova a do písmena som ho brala ako takú poistku medzi mnou a rodičmi. Vinu si väčšinou odniesol on a naša komunikácia neviazla iba v prípade spojenectva proti rodičom. Dvadsaťpäťročný Ivan bol vždy dosť utiahnutý a hanblivý introvert, veľmi veľa a rád čítal a poviem vám, hlúpy nikdy nebol. No neviem, či už pubertou alebo niečím iným prišlo obdobie, keď nevedel prejaviť svoje pocity a kompenzoval to alkoholom a neskôr inými obľúbenými drogami, ktoré mu dodávali pocit sebavedomia. O žiadnej komunite nechcel ani počuť. Mal však na výber – komunita alebo ulica. Vybral si tú horšiu alternatívu – ulicu, kde bol takmer pol roka. Zbytočne predĺžený čas jeho odchodu. Nakoniec však dobrovoľne nasilu nastal čas jeho odchodu. V Cenacole je už vyše dvoch rokov a zatiaľ prešiel tromi rôznymi komunitami. Podľa jeho vlastných slov sa v každej naučí niečo nové, nachádza chyby, ktoré by mal zmeniť a tiež dosiaľ v sebe nepoznanú silu. Jeho pevná viera v Pána Boha a pobyt ďaleko od sfetovanej civilizácie mu pomáha natoľko, že je to až neuveriteľné. Bolo nádherné vidieť ho tých pár dní šťastného, vyrovnaného, s pokojom v duši. Neustále sa usmieval a spieval komunitné piesne, jednoducho bol na nepoznanie. Určite má chvíle, kedy by to najradšej zabalil, ale Boh, komunita a komunikácia medzi chalanmi v nej mu pomáha. A prečo je dôležité, aby sa menila aj rodina? Sám mi povedal, že si myslel, že jeho odchodom všetky hádky a problémy skončia. No keď sa vrátil, videl, že všetko je na tej istej koľaji a my sa k sebe správame naďalej ako zvery. A to ho sklamalo. Nie je dobré, aby sa vyliečený vrátil do tej istej chorej rodiny a prostredia, z ktorého odišiel. Rozdiel je jedine v tom, že rodina sa postupne dá zmeniť a môže mu poskytnúť oporu a žiadanú pomoc, avšak okoliu, ktoré neľahko meniť, musí čeliť sám! Raz sa určite bude musieť vrátiť do reálneho života, života, kde sú všetci ako supy a každý myslí len na svoje dobro. Budú mu hádzať polená pod nohy. No, s tým sa už musí vyrovnať a zaradiť sa do tohto skazeného sveta. A práve komunita je riešením, pomocnou rukou, cestou poznania a tvrdej práce, tej najtvrdšej – práce na sebe, ktorá pomáha nájsť samého seba, svoje poslanie, a to, že aj keď si myslíš, že si opustený a stratený ako ihla v kope sena, vždy tu máš niekoho, kto ťa miluje a sprevádza Tvoje kroky v dobrom i zlom – Boha. A práve táto skutočnosť a toto poznanie ma prinútili zmeniť názory a vybrať sa správnou cestou, cestou tvrdého poznania a práce na sebe samej –cestou komunity. Jana (čierna ovca rodiny)

10

cesta


Matka Tereza, vlastným menom Agnes Gonxha Bojaxhiu, sa narodila 26. augusta 1910 v Skopje v Macedónsku v albánskej rodine. Jej otec bol úspešným podnikateľom. Zomrel, keď mala osem rokov. Jej matka bola hlboko veriaca žena. Venovala sa vyšívaniu, z ktorého neskôr žili. Agnes sa aktívne zúčastňovala na živote farnosti. V roku 1928 sa rozhodla vstúpiť k loretským sestrám v Dubline v Írsku. Prijali ju 12. októbra. Rehoľné meno dostala po sv. Terézii z Lisieux. O pár mesiacov neskôr ju poslali do Indie. Priamo do Kalkaty dorazila 6. januára 1929. Noviciát prežila v meste Darjeeling. V roku 1937 zložila večné sľuby a odvtedy ju volali Matka Tereza. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia vyučovala na strednej škole v Kalkate. V septembri 1946 cestovala vlakom z Kalkaty do Darjeelingu. Na tejto ceste pocítila silné volanie k práci medzi tými najúbohejšími. Aj keď ju jej predstavené sprvu nechápali, nevzdala sa myšlienky začať „dielo práce spásy a posvätenia tých najúbohejších z úbohých“. Schválenie svojej kongregácie pre kalkatskú arcidiecézu dostala 7. októbra 1950. V priebehu pätnástich rokov sa práca sestier rozšírila v Kalkate i v celej Indii. Sestry sa venovali všetkým, ktorých našli na uliciach zomierať od hladu alebo chorôb. Venovali sa starcom, o ktorých sa nemal kto postarať. Svoju pozornosť zameriavali aj na deti, ktoré boli často vydané na milosť a nemilosť ulici. Napriek všetkým problémom, ktoré mala Matka Tereza s úradníkmi alebo so samotnými občanmi mesta, si jej dielo postupne získavalo úctu a rešpekt. 1. februára 1965 pápež Pavol VI. povýšil kongregáciu Matky Terezy na kongregáciu pápežského práva. Prvý dom mimo Indie bol založený v roku 1965 vo Venezuele v Cocorote. Prvý dom v Európe vznikol v Ríme a prvý dom v Afrike vznikol v Tabore v Tanzánii v roku 1968. Kongregácia naďalej rástla v počte sestier aj v počte domov. Misionárky lásky sa dostali prakticky do celého sveta. Všade ponúkali pomoc tým najúbohejším – ľuďom bez domova, žobrákom, chorým. V roku 1979 dostala Matka Tereza Nobelovu cenu mieru. V tom istom roku sa misionárkam Matky

Terezy podarilo preniknúť dokonca aj do komunistických krajín, konkrétne do Záhrebu v Chorvátsku. O rok neskôr otvorili dom vo východnom Berlíne. Neskôr sa to podarilo takmer vo všetkých komunistických krajinách vrátane pätnástich domov v Sovietskom zväze. Nikdy sa to nepodarilo v Číne. Na Štedrý deň roku 1985 otvorila Matka Tereza „Dar lásky“ v New Yorku. Bol to prvý dom pre ľudí chorých na AIDS. Koncom osemdesiatych rokov sa zdravotný stav Matky Terezy zhoršil. Napriek tomu cestovala po celom svete, aby pomohla pri otváraní nových domov, pri formácii noviciek a stále aj pri ošetrovaní chorých. V roku 1997 mala kongregácia okolo štyritisíc členiek a takmer šesťsto domov v sto dvadsiatich troch krajinách sveta. V júli 1997 sa Matka Tereza veľmi slabá a chorá vrátila z cesty po Ríme, New Yorku a Washingtone domov do Kalkaty. Dva mesiace nato podľahla chorobe. Zomrela 5. septembra 1997 v materskom dome v Kalkate. Jej telo preniesli do chrámu sv. Tomáša, ktorý sa nachádza pri konvente loretských sestier, do ktorého vstúpila pred šesťdesiatimi deviatimi rokmi. Státisíce ľudí prišli, aby jej vzdali úctu. Jej pohreb bol veľkolepý a zúčastnili sa na ňom najvyšší štátni predstavitelia viacerých štátov.

zdroj: www.zivotopisysvatych.sk

BL. MATKA TEREZA


12 / 2011

11

Anonymní alkoholici - AA

Sme tu pre teba!Každý piatok od 17:00 do 18:00 hod.

V Prešove nás nájdeš na Jarkovej ul. č. 77

(Katolícky kruh)Tel.: 0918 469 324

AL - ANONStretnutia rodinných

príslušníkov alkoholikov

Pre ľudí, ktorých životy boli a sú poznačené alkoholizmom

manžela, manželky, rodiča, dieťaťa, iného príbuzného alebo priateľa.

Každý nepárny piatok od 18:15 do 19:15 hod.Tel.: 0905 855 858

Dospelé deti alkoholikovStretnutia každý párny piatok

od 18:15 do 19:15 hod. v Prešove na Jarkovej ul. č. 77

(Katolícky kruh)Tel.: 0905 855 858

Sú spoločenstvo žien a mužov, ktorí sa navzájom delia o svoje skúsenosti, silu a nádej, aby mohli riešiť svojspoločný

problém a pomáhať ostatným uzdraviť sa z alkoholizmu. Jedinou podmienkou členstva je túžba prestať piť. AA nemajú žiadne povinné poplatky, svoju

činnosť vykonávajú len z dobrovoľných príspevkov členov.AA nie sú spojení so žiadnou sektou, náboženstvom alebo akoukoľvek inou inštitúciou. AA sa nezúčastňujú verejných

diskusií a nezaujímajú stanovisko k žiadnym problémom mimo spoločenstva. Naším prvoradým cieľom je zostať

triezvym a pomáhať k triezvosti ostatným alkoholikom.

Modlitba Matky Terezy

Pane, urob ma nástrojomsvojho pokoja.

Nestarám sa o zbrane, Pane:chcem iba vnášať Tvoj mier

do sveta.Pane, kde vládne pokoj,

tam sú ozbrojené mysle i srdcia.Kde vládne pokoj,

vyprázdňujú sa vojenské zbrojnice.Kde vládne pokoj,

tam znie pieseň láskya bratstva.

...dáš, aby sme niesli lásku tam,kde chudobní sú ponižovaní,

radosť tam, kam nedošla Tvoja zvesť,zmierenie tam, kde sú ľudia rozdelení.

Pomôž nám zmieriťotca so synom,

matku s dcérou,manžela s manželkou,

veriaceho s tým,kto nemôže uveriť,

a tiež kresťanov, ktorí sa nemilujú. Ty nám otváraš cestu k zmiereniu,

pomáhaš tomu, aby cirkev,zranené telo Kristovo,

bolo kvasom spoločenstvapre chudobných tejto zeme

i pre celú ľudskú rodinu. Pane, keď som hladný,

zošli mi niekoho, kto potrebuje nasýtiť. Keď som smädný,

zošli mi niekoho, kto potrebuje utíšiť smäd. Keď je mi zima,

zošli mi niekoho, kto potrebuje zohriať. Keď je niekto smutný,

zošli mi niekoho, kto potrebuje potešiť. Keď som chudobný,

zošli mi niekoho, kto je chudobnejší než ja sám. Keď nemám čas,

zošli mi niekoho, kto potrebuje vypočuť.Keď som potupený,

zošli mi niekoho, koho by som mohol chváliť. Keď strácam odvahu,

zošli mi niekoho, kto potrebuje povzbudiť. Keď sa cítim nepochopený,

zošli mi niekoho, kto potrebuje objať. Keď sa necítim milovaný,

zošli mi niekoho, kto potrebuje lásku.

12

cesta


Vidíme ich všetci, stretávame ich všetci, všimneme si ich všetci, vieme o nich a predsa ich nepoznáme – voláme ich ľudia bez domova, bezdomovci, „bezďáci“ aj inak. Otravujú nás, hrajú nám na city, bojíme sa ich a vstupujú nám do svedomia. Prečo je to tak? Prekáža nám zápach? Veď smrdia aj iní cestujúci. Bojíme sa, že nás okradnú? Sú iní, ktorí nás dennodenne okrádajú. Bojíme sa chorôb? Choroby už nie sú „výsadou“ najchudobnejších. Prekáža nám ich alkoholizmus? V skoro každej rodine je alkoholizmus. Desia nás ich životy, ich príbehy, ich problémy. Nechceme o nich vedieť, nechceme ich poznať, nechceme sa nimi stať. Radšej čítame o krásnych a bohatých ľuďoch a prežívame s nim bulvárne povrchné a bezproblémové životy. Mnohí z nás si svoj život a kariéru vybudovali sami, niektorí mali okolo seba správnych ľudí, niektorí mali len šťastie a niektorí sa len dobre narodili. Podobne je to aj s ľuďmi z ulice, mnohí si za svoju „kariéru“ môžu sami, viacerí nemali šťastie na ľudí a vzťahy a niektorých zasiahol celospoločenský stav a niektorí sa zle narodili. Táto rubrika bude prostredníctvom terénnej služby pravidelne približovať život ľudí bez domova, ktorí sú medzi nami. A možno poslúži na lepšie pochopenie ich pozícií. Nie všetci sú alkoholici, nie všetci smrdia, nie všetci sú agresívni. Sú ako my, len majú viac a väčšie problémy.

Peter Kyslan

Zo zápisníka terénneho pracovníka


12 / 2011

1�

1�

cesta


Čo je firemné dobrovoľníctvo? Firemné dobrovoľníctvo predstavuje angažovanosť firmy prostredníctvom zamestnancov v prospech svojho okolia. Práca zamestnancov v prospech komunít prináša osoh nielen okoliu, ale aj zamestnancom a firme samotnej. Firemné dobrovoľníctvo chápeme ako iniciatívy podnikateľských subjektov, ktoré vedú k aktívnej podpore miestnych mimovládnych organizácií (resp. komunít), ale aj svojich vlastných zamestnancov k tomu, aby sa zapojili do dobrovoľníckych aktivít. Tieto iniciatívy plánujú, organizujú a realizujú priamo zamestnanci a manažéri firmy. Firemné dobrovoľníctvo sa spája s poskytnutím času, energie, znalostí a schopností, ktorými firma disponuje. Firma môže darovať svojim zamestnancom na ich dobrovoľnú činnosť presne určený čas, napr. jeden deň v roku alebo jednu hodinu týždenne. Inou alternatívou môže byť zorganizovanie tímovej akcie, napríklad spoločného víkendového stretnutia alebo verejnoprospešného dňa v mieste pôsobenia podnikateľského subjektu. Firemné dobrovoľníctvo je prínosom pre neziskové organizácie a komunitu, ale takisto pre zamestnancov a firmu.

Prínosy pre zamestnanca• spokojnosť a motivácia pri vykonávaní niečoho užitočného,• nové skúsenosti a zvládnutie problémov v reálnej životnej situácii,• stimulácia inovatívneho myslenia a získanie podnetov na učenie sa,• posilnenie komunikácie a pochopenie úloh v tíme.

Prínosy pre firmu• skvalitnenie tímovej spolupráce,• zvýšenie produktivity, motivácie a lojality zamestnancov,• zlepšenie imidžu firmy,• posilnenie internej komunikácie vo firme.

Prínosy pre neziskové organizácie a pre komunitu• pomoc dobrovoľníkov,• nové skúsenosti a energia na riešenie problémov,• odbúranie bariér a zvýšenie vzájomného porozumenia,• vytvorenie predpokladov pre dlhodobé partnerstvá.

Firemné dobrovoľníctvo


12 / 2011

1�

Príklady firiem Hoci je firemné dobrovoľníctvo na Slovensku pomerne novým konceptom, vo viacerých firmách sa podarilo úspešne vyskúšať a oceniť jeho viaceré benefity. Priama spoločná pomoc zamestnancov podniku v teréne je najvyužívanejšou formou firemného dobrovoľníctva a my vám prinášame niektoré konkrétne príklady týchto aktivít: Na alarmujúci stav banskoštiavnickej kalvárie sa rozhodli v roku 2007 zareagovať dobrovoľníci z firiem Accenture, Allen&Overy, Philip Morris a Hewlett – Packard. Následky veternej smršte v Tatrách z roku 2004 pomáhali odstraňovať zamestnanci spoločností Slovak Telekom, Západoslovenská energetika, Hewlett – Packard, Provident Financial a T – Mobile. Dobrovoľníci zo spoločnosti Orange, Philip Morris a Provident Financial sa rozhodli pomôcť Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska a na záznam načítať rozprávky, ktoré môžu počúvať zrakovo postihnuté deti. V spoločnostiach Dell a Východolovenská energetika sprostredkujú zamestnancom možnosť darovať krv. Dobrovoľníci zo spoločností Slovak Telekom, a. s., a Citigroup pomáhali skrášľovať Krízové centrum Slniečko, ktoré sa venuje týraným deťom a matkám, ktoré prišli o šťastný domov, ale aj organizovať celoslovenskú zbierku na podporu týraných detí. Zamestnanci Tesco Stores SR, a. s., zasa organizovali zaujímavé aktivity s deťmi v detských domovoch v Leviciach a Žitavciach. Zamestnanci Hewlett – Packard Slovakia s r. o., spolu s organizáciou Junior Achievement Slovensko pomáhali medzi študentmi prebúdzať aktívny záujem o vnímanie etických hodnôt v rámci dvanásťtýždňového tréningu s názvom Globálny etický program. Manažéri spoločností Citigroup, Orange Slovensko, a. s., Tesco Stores SR, a. s. a Philip Morris Slovakia s r. o., sprostredkovávali študentom praktické skúsenosti z uplatňovania spoločenskej zodpovednosti firiem v rámci kurzu na Fakulte ekonomických a sociálnych vied UK. Firmy Accenture, Orange, T – Mobile, Skanska, Provident Financial sa snažia podporovať dobrovoľnícke aktivity svojich zamestnancov aj priamou finančnou podporou ich projektov v zamestnaneckých grantových programoch. zdroj: Nádácia Pontis

Článok bol pripravený v spolupráci so Zastúpením

Európskej komisie na Slovensku (www.europa.sk).

foto: Brigáda vo Vysokých Tatrách (zdroj: slovaktelekom.sk)

1�

cesta


Začiatok zahraničnej spolupráce siaha do obdobia samotného obnovenia služby Gréckokatolíckej charity Prešov, do roku 1992. V prvom rade to bola humanitárna pomoc pre Ukrajinu v podobe kamiónov so šatstvom, základnými potravinami, domácimi spotrebičmi, hygienickými a pracími prostriedkami, knihami a hračkami pre ľudí v núdzi, ktoré sa pripravovali spolu s nadšenými mladými dobrovoľníkmi. Ďalšou formou pomoci boli potravinové balíčky pre Chorvátsko zmietané občianskou vojnou a rôzne formy pomoci pre Spolok Slovákov v Užhorode, rodiny v Mukačeve, Charitu Ľvov i Kolomyjsko-černiveckú charitu v spolupráci s Arcidiecéznou charitou Košice i sestrami baziliánkami z Prešova. Mesačné pobyty ukrajinských detí z oblastí postihnutých katastrofou v Černobyle boli v našich rodinách realizované už v roku 1994. Ich cieľom bolo ozdraviť deti po fyzickej, psychickej a duchovnej stránke. V rokoch 1994 – 1996 sa v spolupráci so sociálnymi centrami uskutočnilo niekoľko turnusov počas letných prázdnin a pobyt spolu absolvovalo stoosemdesiattri detí z Ukrajiny. Financovanie projektu v plnej miere hradila francúzska charita – Secours Catholique, táto cieľová skupina sa rozšírila o deti z našich viacdetných a sociálne odkázaných rodín. Od roku 1997 pokračovala v humanitárnej oblasti spolupráca s Ukrajinou najmä s o. Petrom Krenickým. Spolupráca s ním sa začala už v roku 1994 a pomoc smerovala do farnosti Usť-Čorna. Cieľom spolupráce bola príprava projektu evanjelizačno-charitatívneho centra, príprava pracovníka na prácu v charite vo farnosti, či materiálna pomoc. Materiálna humanitárna pomoc pretrvávala s drobnými obmenami až do roku 2000, do zavedenia

Zahraničná spolupráca Gréckokatolíckej charity Prešov

a projektová činnosť

Nemocnica v ukrajinskom Koroleve


12 / 2011

1�

vízovej povinnosti. Ďalej pokračovala najmä pomocou Gréckokatolíckej charity Prešov pri vybavovaní dokladov pre vstup na Slovensko a Ukrajinu, vedením účtu pre prijímanie darov pre farnosti na Zakarpatskej Ukrajine a vytvorením kontaktného miesta pre Českú katolícku charitu a dekanát Ťjačiv. V roku 1999 nám pri rekonštrukcii priestorov pre Centrum gréckokatolíckej charity v Prešove finančne významne pomohla nemecká charita a nemecká nadácia Renovabis Freiburg. Pomoc našim povodňami postihnutým domácnostiam sa realizovala od roku 1998. V prvej etape sa uskutočňovala vo forme dodávania čistiacich a dezinfekčných prostriedkov, odvlhčovačov, pracovnej obuvi a šatstva. V druhej fáze sa Gréckokatolícka charita Prešov, Arcidiecézna charita Košice, Spišská katolícka charita a Caritas Austria zapojili do medzinárodného projektu ECHO a poskytli pomoc domácnostiam vo forme topných telies, spotrebičov do domácností, čistiacich prostriedkov, postelí a kuchynského riadu. Okrem Európskej únie do tohto projektu prostredníctvom Slovenskej katolíckej charity prispeli i ďalšie charity – nemecká, francúzska, talianska, ale i ďalšie charity z Česka a Slovenska. Veľká vďaka patrila najmä drobným darcom, ktorí svojimi darmi finančne prispeli a vďaka tomu sa mohli finančné prostriedky rozdeliť aj jednotlivým rodinám po komplexnom posúdení ich situácie. Charita sa opätovne zapojila do poskytnutia pomoci povodňami postihnutým domácnostiam v januári 1999, ale i v roku 2004. Ničivé povodne postihli celé Slovensko aj v roku 2010. Do pomoci po povodniach sme sa spoločne s jednotlivými gréckokatolíckymi farnosťami, mnohými darcami, dobrovoľníkmi a spolupracovníkmi zapojili aj my. V rámci pomoci po povodniach pomohla Gréckokatolícka charita Prešov za spomínané roky svojej činnosti viac ako päťstoštyridsiatim štyrom rodinám. Na základe potrieb z terénu sme rokovali s firmou Prešov Real a Mestom Prešov o poskytnutí bezplatných priestorov na zriadenie Humanitárneho skladu solidarity. Ten sme otvorili k 1. 8. 2010 s jedným správcom skladu (zamestnancom z radov našich klientov, ktorého pracovná pozícia je financovaná cez ÚPSVaR Prešov). Prvú zbierku nábytku, elektrospotrebičov a kuchynských potrieb pre nás zorganizovalo Mesto Snina. V septembri sme dary rozdeľovali bezplatne pre rodiny postihnuté povodňami a od októbra slúži tento sklad pre rodiny v núdzi alebo sociálne odkázaných ľudí za symbolický manipulačný poplatok, ktorý sa opätovne využíva na prevádzku skladu. Za obdobie od spustenia tohto projektu k 31. 8. 2011 poskytol Humanitárny sklad solidarity pomoc šesťdesiatim trom domácnostiam. Príprava a realizácia projektov tiež neodmysliteľne patrí do činností Centra gréckokatolíckej charity Prešov. Najrozsiahlejším spomedzi týchto projektov bol projekt realizovaný vďaka Európskemu sociálnemu fondu IS EQUAL „Šanca na nový začiatok“. Jeho cieľom bolo uľahčiť prístup a návrat na trh práce znevýhodneným osobám postihnutým sociálnym vylúčením prostredníctvom vytvorenia siete piatich sociálnych centier v Prešovskom samosprávnom kraji. Jeho súčasťou bola nadnárodná spolupráca s poľským Bratstvom sv. Alberta „Wyprowadzić na prostą“ (projekt aktivizácie nezamestnaných) a holandským projektom „Tussenvoorziening“ (projekt pracovnej terapie u drogovo závislých) ako aj domáce rozvojové partnerstvá. Ďalším projektom bol projekt „Pomoc ľuďom na cestách“, ktorý predstavoval pomoc migrantom a utečencom v spolupráci s hraničnou a cudzineckou políciou v Uliči, Ubli a Topoli. K projektom patrí aj projekt „Chýba nám jeden zmysel, no nechýba nám chuť zamestnať sa“ v spolupráci s miestnymi organizáciami Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska a Asociáciou nepočujúcich na Slovensku, jeho cieľom je ponúknuť šancu ľuďom so zmyslovým postihnutím nájsť si zamestnanie. Projekt je zameraný na realizáciu terénnej a komunitnej práce v spolupráci s Fondom sociálneho rozvoja pod názvom „Dajme im ešte šancu“ .

1�

cesta


V rámci Slovenskej katolíckej charity sme sa od roku 2008 zapojili do aktuálneho projektu prevencie s názvom „Pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi“. V roku 2010 sme s touto problematikou prostredníctvom videofilmu a informačných materiálov oboznámili kňazov všetkých protopresbyteriátov prešovskej archieparchie. V týchto aktivitách pokračujeme preventívnymi prednáškami pre študentov na školách (doteraz sa uskutočnili v Prešove, Svidníku, Humennom...). Do mozaiky vzácnych udalostí na pôde charity určite patrí Seminár Rady riaditeľov francúzskej charity v dňoch 26. – 30. septembra 2006 v Prešove spojený s medzinárodnou odbornou konferenciou zameranou na priblíženie sociálnej situácie v Európe. Gréckokatolícka diecézna charita bola spoluorganizátorom tohto podujatia, francúzski hostia v piatich skupinách navštívili spolu s tlmočníkmi vybrané štátne i neštátne sociálne zariadenia a popri odborných službách sa zoznámili aj s kultúrno-historickými pamiatkami nášho regiónu. Púť národov a národností v Ťjačive na Ukrajine bola zorganizovaná o. Petrom Krenickým, slovenským misionárom, v dňoch 14. – 16. 7. 2006. Toto podujatie bolo miestom, kde sa stretli kresťania mnohých európskych národností a všetci spoločne chválili toho istého nebeského Otca. Podujatia sa zúčastnili aj niektorí pracovníci charity. Spolupráca so zahraničím tvorí nevyhnutnú súčasť činnosti našej charity. Najdlhšia spolupráca zatiaľ prebiehala so zariadením Cité Miriam, ktoré patrí k Secours Catholique (pôvodne francúzskej charite) a poskytuje resocializačné služby osobám bez domova na predmestí Paríža. K vytvoreniu prvých kontaktov došlo v roku 1992 a spolupráca prebiehala v rokoch 1996 až 2006 najmä formou recipročných stáží pracovníkov obidvoch strán. Spoluprácu so skupinou Anonymných alkoholikov, samosprávou a duchovnou obcou v meste Rymanów z Poľskej republiky sa podarilo nadviazať 6. 9. 2001 a uskutočňuje sa najmä účasťou na rôznych akciách organizovaných obidvoma stranami, výmenou skúseností z oblasti riešenia problematiky závislosti. K ďalším zahraničným partnerom patria ELIM Vsetín,

Prezentácia na školách


12 / 2011

1�

každý štvrtok od 15:30 do 17:30 hod.

Jarková 79, Prešov

klub abstinentov

email: [email protected]

www.gkcharita-po.sk

ktorej činnosť je zameraná najmä na pomoc osobám bez domova, Vyššia odborná škola Charitas pri Arcidiecéznej charite Olomouc sa zameriava na vzdelávanie sociálnych a charitatívnych pracovníkov. V súčasnosti sú u nás práve na dvojmesačnej praxi dve študentky Ivana a Tereza. V roku 2005 bolo nadviazané partnerstvo s talianskou katolíckou misiou vo švajčiarskom Luzerne cez p. Franca Gattiho, SJ a nadáciou Alessandra Marzano Uster. Toto partnerstvo trvá dodnes. Najprv sme spoločne participovali na časti rekonštrukcie objektu Sociálneho centra a Domu sv. Faustíny vo Svidníku, neskôr aj na rekonštrukcii objektu pre Dom sv. Anny pre deti s kombinovaným postihnutím v Starej Ľubovni. Objekt sme mohli odkúpiť za symbolickú čiastku a vďaka výdatnej pomoci Caritas Schweiz sme mohli začať s jeho rekonštrukciou. Spolupráca so švajčiarskou stranou sa naďalej prehlbuje, spolupracujeme aj so zariadením pre hendikepovaných Wagerenhof Uster. Veríme, že jej ovocie sa postupne odzrkadlí ešte viac v našej činnosti pre dobro blížnych. Nadácia Alesandra Marcano Uster nás požiadala o sprostredkovanie finančnej pomoci a dohľad nad rekonštrukciou nemocnice v Koroleve na Ukrajine v rokoch 2009 – 2011. Projekt je už v plánovanom rozsahu ukončený a nás teší, že sa okrem iného podarilo opraviť oddelenie pediatrie, poskytnúť prostriedky na zakúpenie špeciálnych liekov pre deti s chorobami srdca, pľúc či neurologickými problémami. Činnosť charity si už nevieme predstaviť bez vytvárania partnerstiev a spolupráce so štátnou správou, samosprávou, cirkevnými i mimovládnymi organizáciami na domácej i medzinárodnej úrovni, pretože „ak snívame sami, zostáva to len snom, ale ak snívame spoločne s ostatnými, môže sa to stať skutočnosťou.“

Mária Rajňáková, koordinátorka zahraničnej spolupráce

GKCH Prešov

Prezentácia na školách

20

cesta


Gréckokatolícka charita v Prešove

aResocializačné zariadenie

Domov nádeje

Vás srdečne pozývajú na

DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ

pri príležitosti vianočných sviatkov

13. decembra 2011od 10.00 hod. do 17.00 hod.

DOMOV NÁDEJE Jarková 79, Prešov


12 / 2011

21

NAD SVÄTÝM PÍSMOM...

Anna Mátiková FSPwww.paulinky.cz

Liturgi@ on-life Prísľub Boha, že on sám ako pastier vyhľadá svoje ovce, ujme sa ich, postará sa o nich, vyslobodí ich zovšadiaľ, kam sa rozpŕchli, a bude ich pásť, je plný nehy a útechy. V knihe proroka Ezechiela mu však bezprostredne predchádza príkre a tvrdé proroctvo namierené proti pastierom Izraela, ktorí sa miesto zvereného stáda starali iba o seba a svoje záujmy. Poslaním týchto pastierov s malým „p“ bolo zastupovať Pastiera s veľkým „P“, viesť národ a starať sa oň. Svoje poslanie však nenaplnili. Preto sa teraz podľa Ezechielovho proroctva svojho stáda (tj. vyvoleného národa) ujíma sám božský Pastier a berie nezodpovedných ľudských pastierov na zodpovednosť. Súd medzi ovcou a ovcou, medzi baranmi a capmi preto nie je náhodný a nepredvídateľný výber, pri ktorom všetci tŕpnu, či na nich Pán a prísny sudca náhodou neukáže hroziacim prstom, bez toho, že by vôbec tušili, za čo sú odsúdení. Pastieri ľudu dobre vedeli, k čomu ich Pán poveril. Ich zodpovednosť, je preto veľká a musia z nej skladať účty... Skutočnosť, že sám Pán je Pastierom svojho ľudu, je zdrojom veľkej útechy, no zároveň i základom nesmiernej zodpovednosti. Každý, kto je adresátom jeho starostlivosti a útechy, je totiž i zodpovedný za to, aby ju preukazoval tým, ktorí sú mu zverení. Podobnú situáciu predstavuje i novozákonné podobenstvo o poslednom súde, kde sa pred Synom človeka zhromaždia všetky národy a on – Kráľ – oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Na prvý pohľad zdá, že tí, čo stoja zľava, sú svojim odsúdením nemilo prekvapení, akoby vôbec netušili, že mali vidieť svojho Pána ako hladného, smädného, pocestného, nahého, chorého alebo vo väzení, a mali mu poslúžiť. Ich prekvapená tvár však nie je na mieste. Tí čo stoja po ľavici Syna človeka, ako aj tí, čo sú po jeho pravici, totiž nie sú nezainteresované masy, ktoré prichádzajú k odmene alebo trestu ako slepá kura k zrnu – bez vlastného pričinenia i bez vlastnej viny. Obe skupiny – sprava i zľava poznajú tohto Kráľa a oslovujú ho „Pane“. Jeho spôsob kraľovania im teda nie je neznámy. Vedeli, že má podobu služby. Tým istým spôsobom mali „kraľovať“ aj oni. Tuto zodpovednosť však nenaplnili...

Toto hovorí Pán, Boh: „Hľa, ja sám vyhľadám svoje ovce a ujmem sa ich. Ako sa pastier ujíma svojho stáda, keď príde medzi svoje rozptýlené ovce,

tak sa aj ja postarám o svoje ovce a vyslobodím ich zovšadiaľ, kam sa rozpŕchli v oblačnom a hmlistom čase.

[...]Tebe, moje stádo, hovorí Pán toto: „Hľa, ja budem súdiť medzi ovcou a

ovcou, medzi baranmi a capmi.“

Ez 34,11-12.15-17 a Mt 25,31-46

22

cesta


Dokončila sa výstavba nového Domu svätej Anny. Je to krásne, je to nové. Aké sú Tvoje pocity? Je to satisfakcia za roky driny na charite. Pracujem tu už dvanásť rokov. Je to dôkaz, že sny sa dajú uskutočniť. Keď máš pred sebou nejaký cieľ, ideš za ním a húževnato pracuješ, tak sa to musí podariť. Ja som svojho času mala taký prorocký sen. Asi pred šiestimi rokmi sa mi prisnilo, že vidím ako sa naše klientky Janka Šimová a Janka Tirpáková prechádzajú po nejakom rodinnom dvojposchodovom dome. Keď som sa zobudila, povedala som si: „Pane Bože, čo odo mňa ešte chceš? Málo pre nich robím?“ Potom som dlho

Dom svätej Anny – novostavba ožíva

Po päťročnej výstavbe budovy a následnej kolaudácii sa v novostavbe pomaly rozbiehajú služby denného stacionára pre deti s kombinovaným postihnutím. Novostavba ožíva a dlhoročné úsilie je zavŕšené. O tom, čo všetko je v pláne, aké služby bude prevádzka ponúkať a o nových možnostiach sme sa porozprávali s vedúcou zariadenia Mgr. Soňou Gaborčákovou.

premýšľala nad tým, čo odo mňa Boh vlastne chce a okolnosti sa začali vyvíjať tak, až sme si s Marošom Šatným, bývalým riaditeľom, povedali, že toto nestačí a musíme pre to niečo urobiť. Mala som neodbytné myšlienky, že sa treba niekam posunúť. Tak sme začali vybavovať pozemok. Pomáhal nám otec arcibiskup. Zatelefonoval primátorovi mesta Stará Ľubovňa pánovi Orlovskému, ktorý nás prijal. Ponúkol nám nejaké priestory, ktoré však neboli vyhovujúce a nakoniec povedal, že majú aj vhodný pozemok, ale jeho predaj musí odsúhlasiť mestské zastupiteľstvo, na ktorom si to musíme obhájiť. Prišli sme a rozprúdila sa plamenná debata plná emócií, pretože


12 / 2011

2�

si mnohí mysleli, že ide o predaj pozemku cirkvi. Mali pochybnosti o tom, čo sa tam bude robiť, či tu ja ako garant projektu o rok ešte budem. Ale chvála Bohu, povedali sme im slová, ktoré ich presvedčili a nakoniec sme dostali pozemok. Veľmi sme sa tešili, ale ešte sme nemali nič v rukách. Začali sme zháňať finančné prostriedky, hľadali sme investorov a dostali sme prvé peniaze od charity zo Švajčiarska. Vtedy som si uvedomila, že toto je môj sen alebo vlastne poslanie – nájsť týmto deťom domov. Dnes, keď sedím v tejto krásnej kancelárii, hovorím si, že to stálo za to. Človek možno musí veľa vytrpieť, aby prišiel k cieľu, ale potom to stojí za to.

Čo všetko plánujete v tejto budove mať? Aké služby budete ponúkať? Všetko, čo plánujeme, je odstupňované podľa veku klientov. Teraz máme v poradovníku viac detí nižšieho veku, takže sa nám klientela omladí. Pokračujeme vo výučbe v pomocnej triede, ktorá bola zabehnutá už v starom zariadení a vyučovanie prebieha na základe špeciálnopedagogického prístupu a individuálnych plánov. Ďalej tu bude sociálna rehabilitácia a výchova, v ktorej budú mať klienti vypracované individuálne vývojové plány, ktoré budú šité na ich vlastnú mieru. Máme tu miestnosť, kde by sa mala poskytovať ošetrovateľská rehabilitácia v koncepte bazálnej stimulácie, na ktorú má akreditáciu jedna z našich kolegýň. Tu zároveň môže prebiehať aj individuálna telesná výchova vhodná pre klientov, ktorí majú nadváhu a v dôsledku toho potom problémy so srdcom. Novinkou oproti starému zariadeniu je ateliér alebo dielňa, v ktorej sa budú klienti za pomoci pracovníka odborného výcviku učiť pracovné činnosti. Mnoho detí má poruchu správania a práve manuálnou prácou a rôznymi pracovnými činnosťami sa učia zvládať silné agresie, ktoré majú v sebe. Vzhľadom na to, že nežijú bežný život ako zdraví ľudia, musia nahromadenú energiu niekde vydať. U nich sa to prejaví najčastejšie záchvatmi a práca im pomôže týmto stavom predchádzať. Dôležitým cieľom je naučiť ich pracovným návykom a zručnostiam, ktoré by neskôr

mohli využiť pri práci v chránenej dielni alebo chránenom pracovisku v nejakom zariadení alebo aj na voľnom trhu práce. Naučia sa postupne aj záhradnícke a pestovateľské práce pod dozorom majsterky odborného výcviku. Budeme zakladať aj katalóg výrobkov a ak budú pekne a precízne spravené, môžeme v budúcnosti rozmýšľať aj o ich predaji. Ale to si bude vyžadovať nový druh služby. Ďalšou aktivitou je chránené pracovisko, ktoré u nás funguje už dva roky a plánujeme ho trochu sprofesionalizovať. Dáme väčšie kompetencie zamestnancom ako ich asistentom, aby sa naučili väčšej zodpovednosti. Klientov budú preberať oni, budú sa o nich starať, budú ich prezliekať a naučia sa orientovať v budove a tiež zaradiť klientov do jednotlivých výchovných skupín. Ponechajú sa im samozrejme aj tie činnosti, ktoré robili v starom zariadení ako sú obslužné a upratovacie práce, ale budú ich robiť na odbornejšej úrovni. Poslednou a veľmi peknou aktivitou bude tréning simulovanej domácnosti, kde sa budú učiť prežiť samostatne. Zákon o sociálnych službách hovorí o chránenom bývaní, ale oni nie sú schopní bývať samostatne a postarať sa o seba. Preto by náš personál zohrával úlohu akéhosi tútora a naučili by sme ich žiť v priestoroch garsónky. Jedna z miestností na poschodí bude vybavená tak ako garsónka. Toto všetko sú činnosti, ktoré sa budú v našich nových priestoroch vykonávať a ich kvalita, formy a vybavenosť jednotlivých pracovísk závisia od množstva financií.

Čo bude so starými priestormi? Tie nám mesto do konca roka ponecháva v nájme a ich využitie sa predpokladá, ak bude schválený projekt Švajčiarskeho finančného mechanizmu. V takom prípade tam bude zriadená chránená dielňa, kde budú zdravotne ťažko postihnutí ľudia vyrábať prezentačné predmety pre mesto a tiež výrobky určené na komerčný trh ako sú napríklad zapaľovače do krbu a pod. Ďalšie dve miestnosti by boli upravené pre potreby chráneného bývania, pre tých klientov, ktorí budú schopní po výcviku samostatne fungovať.

2�

cesta


Koľko tu bude zamestnancov a aká bude kapacita zariadenia? Kapacita zariadenia zatiaľ nie je stanovená, pretože ešte nemáme všetky povolenia, ale podľa neoficiálnych zdrojov by to malo byť dvadsať klientov, ktorí strávia v zariadení osem hodín a tridsaťosem klientov, ktorí tu zotrvajú len do štyroch hodín. V súčasnosti sa o devätnásť klientov stará sociálny pracovník, sestra ošetrovateľka, opatrovateľka, majsterka odbornej prípravy a špeciálna pedagogička, ktorá je externou zamestnankyňou Špeciálnej školy internátnej. To je ucelený personál, ktorý zatiaľ pracuje so súčasným počtom detí. Uvedomujeme si však, že pri rozsahu činností, ktoré pripravujeme bude veľmi dôležitá disciplína zo strany rodičov, aby dodržiavali časy príchodov a odchodov detí a ich zadelenie do výchovných skupín, aby sme s deťmi stihli aktivity stanovené na daný deň. Je veľký rozdiel pracovať s dieťaťom len štyri hodiny denne alebo osem hodín. Ak je tu dieťa len do tých štyroch hodín, čas mu veľmi rýchlo ubieha a nemôže sa tak vyrozprávať ako by potrebovalo, pretože musí stihnúť veľa činností.

Ak som Ťa správne pochopila, máte dve skupiny klientov. Tých, ktorí sú v zariadení osem hodín a druhú skupinu klientov, ktorí prichádzajú len na štyri hodiny. Čím sa odlišujú alebo prečo je to tak? Vysvetlenie je jednoduché. Rodič dieťaťa, ktoré využíva takéto zariadenie len na štyri hodiny, poberá plný príspevok na opatrovanie. Ak by však dieťa umiestnil do zariadenia na viac ako štyri hodiny, príspevok mu krátia. Nie je to síce veľká suma, ide možno o dvadsať eur, ale pre niekoho je to významná čiastka. Väčšina našich klientov prichádza denne len na štyri hodiny. Je to krátky čas na to, aby prešli relaxačnou a ošetrovateľskou zónou, niečo sa naučili, nehovoriac už o nejakej odbornej činnosti. Klient tráviaci v zariadení osem hodín si pokojne prejde všetky zóny a má čas sa venovať aj odbornej výchove, ktorá ho baví. Výsledkom je, že túto činnosť naozaj chce robiť. Pre „štvorhodinového“ klienta je to náročnejšie a často by tu tieto deti chceli ostať dlhšie, aby sa pozhovárali a pozabávali. Takto vzniká rozpor medzi tým, čo chce dieťa a rodič.


12 / 2011

2�

Kde vidíš najväčší problém pri získavaní financií? Prečo je to také náročné? Problém je v tom, že ľudia chcú dávať peniaze na konkrétnu vec. Tu u nás, v Starej Ľubovni, chceli obyvatelia prispieť na Dom svätej Anny a nie na charitu ako takú a aj tu chcú prispieť na konkrétnu aktivitu alebo vec. Čiže presviedčať ľudí, že máme spoločný účet s Gréckokatolíckou charitou, pretože pod nich patríme a že musia podpísať darovacie zmluvy, aby finančné prostriedky išli priamo k nám, je ťažké a nie vždy to ľudia pochopia. Je to asi taký rozdiel ako príspevok na nejakú nemocnicu a príspevok na konkrétny diagnostický prístroj.

Aké sú odozvy rodičov na toto zariadenie? Myslím, že postupom času budeme ešte „vychytávať muchy“ a mnohé veci sa možno budú meniť za pochodu, ale po dnešnom rodičovskom združení môžem povedať, že očakávania rodičov sú veľké. Dlho nás tolerovali v starom zariadení s menším počtom personálu a tu im sľubujeme celistvosť poskytovaných služieb a oni sa tešia. Tešia sa, že ich dieťa bude mať stabilitu. Keď sem začne chodiť v detskom veku, bude sa s ním pracovať až do dospelosti a má nádej, že sa zamestná. Toto zariadenie vzbudzuje u rodičov optimizmus, že o ich deti bude napriek vážnemu zdravotnému postihnutiu postarané a že stálo za to nechať si také dieťa a neriešiť situáciu interrupciou.

Spolupracujete aj s odbornými lekármi? Áno, my už teraz spolupracujeme s detskou neurologičkou a klinickou psychologičkou a do budúcna budeme v každom prípade potrebovať služby rehabilitačného lekára, ktorý by bol garantom pre rehabilitáciu. Tam vidím métu, ku ktorej by sme sa mali uberať.

Je možné, že v budúcnosti sem budú chodiť niektorí pacienti len za účelom rehabilitácie? Počítate aj s takouto možnosťou? Zo začiatku ani nie. V prípade, že bude schválený projekt Švajčiarskeho finančného mechanizmu, rátame aj so vznikom rehabilitačného strediska. V takom prípade by niektorí pacienti mohli prichádzať do zariadenia len za účelom rehabilitácie.

Plánujete úpravu záhrady, aby ste mohli vyučovať klientov záhradnícke a pestovateľské práce? Áno, v súčasnosti už máme prisľúbené okolité pozemky, v najbližšom čase by nám to mali schváliť, a potom sa celá zadná časť pozemku bude využívať na technické a pestovateľské práce.

Ako je tu riešené stravovanie? Máme tu výdajňu stravy, ktorú obsluhujú zamestnanci chráneného pracoviska a obedy pre klientov, ktorí sú tu viac ako štyri hodiny, dovážame.

Kedy plánujete posviacku Domu svätej Anny? Posviacka sa uskutoční 13. decembra a bude spojená s vianočným posedením pod jedličkou. Každý rok pripravia rodičia pohostenie, my s deťmi nacvičíme nejaký program a duchovní otcovia sa s nami pomodlia a poskytnú nám priestory Komunitno – pastoračného centra. Novou aktivitou oproti minulým rokom bude prezentácia našich klientov a programu, ktorý nacvičia v spolupráci s deťmi z ľudovej školy umenia. Bude to medzník v spájaní zdravých a telesne ťažko postihnutých ľudí.

Čo by si chcela ešte na záver odkázať našim čitateľom? Postavenie Domu svätej Anny je garanciou, že charita pomáha a bude pomáhať aj zdravotne postihnutým občanom a zároveň je to záväzok charity voči regiónu Stará Ľubovňa, že neopustí túto cieľovú skupinu a bude sa jej aj naďalej venovať.

rozprávala sa Denisa Považanová

2�

cesta


Médiá sú dnes strategickým fenoménom, ktorý formuje osobnosť človeka. Nepochybne sa derú do popredia viac ako v minulosti a významnou mierou sa podieľajú na našom vnímaní a chápaní sveta, ale aj chápaní nás samých. Predstavujú nám množstvo modelov žitia či spolužitia, s ktorými sa viac či menej stotožňujeme. A práve takéto podsúvané formy správania, prežívania a hodnotovej orientácie sa často stávajú smerodajné najmä pre deti, dospievajúcu mládež, ale v mnohých prípadoch aj pre dospelých. Zároveň nám médiá komunikujú hodnoty spoločnosti existujúcej v mediálnej realite. Tie spolu s potrebami, záujmami a postojmi vytvárajú podnety ku konaniu človeka a zároveň určujú smer jeho konania. Častým používaním médií sa vytráca zmysel pre živé spoločenstvo a nahrádza ho virtuálne spoločenstvo, ktoré síce má isté klady, ale má aj svoje zápory, ktoré nahlodávajú sociálne vzťahy. Rozpad týchto vzťahov má za následok uzatváranie sa človeka do seba a hľadanie svojich osobných výhod, čo je opakom toho, k čomu je človek povolaný. Je povolaný tvoriť – communio. Samotný pojem komunikovať má svoj pôvod v latinskom slove communico, communicare a znamená „spojiť sa, odovzdať zvesť, poradiť sa“. Súvisí s ním aj pojem communio, teda „pospolitosť, spoločenstvo“. V našej dobe slovo komunikovať pre mnohých z nás predstavuje predovšetkým odovzdávanie informácií. Aj keď sa nám dnes tento etymologický rozbor môže zdať zbytočný, často odkryje pravý a hlboký zmysel daného pojmu. Na začiatok postačia dva príklady, ktoré hovoria za všetko. Prvý. Na otázku učiteľa, čím by sa chceli stať, odpovedali deti rôzne, no jeden chlapec veľmi úprimne vyhlásil: „Ničím!“ A potom to vysvetlil: „Počkám si, kým budem mať osemnásť rokov, prihlásim sa do reality šou

O vplyve médií na náš každodenný život

a budem bohatý a slávny!“ Stalo sa to v jednej triede základnej školy v čase, keď vrcholila reality šou Vyvolení. Druhý. Päťročný Róbert z Fiľakova prežil skok z piateho poschodia len zázrakom. Rodičia i lekári boli zdesení, keď im po prebratí z bezvedomia oznámil, že chcel iba lietať ako Batman z populárneho amerického filmu. Ten ovládol kiná a televíziu pred pár rokmi a pritom vôbec nebol určený deťom. Mnohé televízne seriály určené práve deťom na ne majú negatívny vplyv. Pred časom boli „v kurze“ Pokémoni. Objavovali sa nielen v televízii, ale aj na tričkách, žuvačkách a nálepkách. Mysle detí boli „masírované“ nielen v mediálnej oblasti, ale zasahovali do rôznych oblastí detského sveta. Sekcia ľudských práv a menšín upozorňovala, že seriál prezentoval prvky násilia a odborníci z oblasti medicíny tvrdili, že rýchle striedanie farieb a svetla môže vyvolávať epileptické záchvaty. Ďalší upozorňovali na to, že Pokémoni predstavujú predovšetkým biznis a s ním spojenú túžbu vlastniť.

Médiá v dnešnej dobe V dnešnom pretechnizovanom svete jestvuje obrovské množstvo mediálnych subjektov, ktoré nám ponúkajú informácie rôzneho charakteru a v neposlednom rade aj zábavu a zážitok, po ktorých človek stále túži. Existencia mediálnych subjektov zákonite závisí od prijímateľa, ktorý dané mediálne obsahy prijíma. Jednotlivé média sa predbiehajú a bojujú o sympatie diváka (poslucháča, čitateľa). Na svoj úspech využívajú tie najsofistikovanejšie mediálne techniky na získanie si prijímateľa. Mediálny trh je niekedy až presýtený týmito subjektmi, respektíve ich ponukou. Stretávame sa s masívnym, niekedy až s násilným vplyvom médií, ktoré chcú byť počúvané, sledované alebo čítané za každú cenu. Tak sa stáva, že slová etika,


12 / 2011

2�

morálka, pravda, poctivosť, spravodlivosť, solidarita a spoločné dobro sa stali hodnotami iba vo verbálnom prejave a nemajú miesto v egoistickej sebareflexii súčasného človeka ovplyvňovaného médiam. Súčasná spoločnosť je konzumnou spoločnosťou a je založená na nepretržitej spotrebe. To platí aj pre mediálnu kultúru. V konzumnej spoločnosti ide o čo najrýchlejšie použitie tovaru, aby mohol byť nahradený novým, modernejším alebo módnejším. Mediálna kultúra má zjavný sklon k zveličovaniu, škandalizovaniu a šokovaniu. V tomto smere sú práve masovokomunikačné prostriedky potenciálnymi nástrojmi zvýšenia konzumu, pretože sú určovateľmi moderného trendu – módy, navrhovateľmi snov cez reálne obrazy, ktoré sa silno dotýkajú sveta zmyslov a robia jednotlivca často až bezmocným. Zvlášť mladého človeka, ktorý sa formuje. Dalo sa s tým však rátať, pretože tak ako v individualistickej spoločnosti, tak aj v spoločnosti anonymnej masy sa vytvárala kultúra buď slepo egoistická, alebo umelo kolektívna pod značným tlakom ideológie. Svet obrazov má možno dnes veľkú dematerializujúcu moc bez hlbšieho vzťahu k reálnym predmetom. A odtiaľ je iba malý krôčik k tomu, aby sa zdanie javilo ako reálne a realita bola zdanlivou. Mediálna kultúra priviedla dnešného človeka k tomu, že sa radšej pozerá na televíziu, ako číta, radšej nahráva a registruje sa, ako píše, radšej surfuje

po internete, ako študuje literatúru v knižnici. Kultúra obrazu a virtuálna kultúra vytlačila kultúru slova. Mediálna kultúra pomaly, ale isto vytláča klasickú kultúru prirodzenú pre jednotlivca i spoločnosť. Človek je priam nabádaný k životnému štýlu, ktorý preferujú médiá v telenovelách, prípadne v životoch celebrít, reklame či na sociálnych sieťach. Ďalším charakteristickým znakom dnešnej doby je uponáhľanosť, v ktorej si často stíhame prečítať len titulky alebo zachytíme informácie, ktoré preferujú majitelia médií. To vedie ku skresleným informáciám, k zúženému pohľadu na problémy. Reálnou chybou dnešných dní je skutočnosť, že mnohí ľudia si myslia, že pravda je nedosiahnuteľná. Preto, keď sa pýtajú, čo je pravda, vlastne ani nečakajú odpoveď, ale obracajú pohľad k väčšine.

Tu je niekoľko zaujímavých údajov z amerických štatistík:- v priemernej americkej domácnosti je televízor zapnutý sedem hodín, štyridsať minút,- priemerný Američan sleduje televíziu denne viac než štyri hodiny,- 40% Američanov vždy alebo často sleduje televíziu počas večere,- 56% detí vo veku osem až šestnásť rokov má televízor v svojej izbe,- 70% denných zariadení (škôlky) používa televízor počas bežného dňa,

foto.www.eknazar.com

2�

cesta


- priemerné americké dieťa vidí do osemnástich rokov v televízii dvestotisíc násilných scén,- 49% Američanov hovorí, že priveľa sledujú televíziu,- priemerný mladý Američan strávi deväťsto hodín v škole a tisíc dvadsaťtri hodín sledovaním televízie,- 55% dospelých v mladom veku pripúšťa, že uprednostňuje internet alebo televíziu pred spánkom,- priemerný Američan vidí do veku šesťdesiatpäť rokov dva milióny televíznych reklám, - 54% detí vo veku štyroch až šiestich rokov by radšej sledovalo televíziu, ako strávilo čas s otcom, - 45% rodičov hovorí, že ak majú dôležitú prácu, najradšej používajú televíziu, aby zamestnali svoje deti,- deti trávia denne priemerne štyri hodiny a štyridsať minút pred obrazovkou, z toho dve a pol hodiny sledovaním televízie,- 97% amerických detí vlastní produkty založené na charaktere televíznych programov a filmov,- deti vo veku dvoch až siedmich rokov sledujú televíziu samy a bez dohľadu 81% z celkového času,- skoro traja zo štyroch dospievajúcich hovoria, že zobrazenie sexu na televíznych obrazovkách ovplyvňuje sexuálne správanie detí ich veku a jeden zo štyroch dospievajúcich pripúšťa, že to ovplyvňuje jeho vlastné správanie.

O vplyve médií vo všeobecnosti Na čo najpresnejšie určenie vplyvu masmédií na náš život je potrebné hľadieť optikou konkrétneho média v konkrétnej situácii. Na médiá ako celok možno hľadieť iba s istým nadhľadom a odstupom, pričom hodnotiace výstupy bývajú v tomto prípade odlišné. Vo všeobecnosti je vplyv médií na človeka prítomný v niekoľkých rovinách. Média vplývajú na človeka v oblasti mentálno-konzumnej (keď sa naše túžby stávajú našimi potrebami), relaxačnej (keď človeku vnucujú vlastnú

formu zábavy a oddychu), navigačnej (média zneužívajú pud davovej psychózy vo svoj prospech), názorovej (vytváranie názorovej uniformity), hodnotovej (pripisovanie ľudských hodnôt momentálnemu trendu, napr. mladý, bohatý, úspešný, populárny, vplyvný a následné prispôsobovanie sa týmto hodnotám). Média však vplývajú na človeka aj v rovine intelektuálnej, morálnej, estetickej a náboženskej. Aj v rovine intelektuálnej, keď rozumom prijíma súdy a vytvára si úsudky na základe prijatého. Dieťa vie len málo odlíšiť ilúziu od skutočnosti. Preto je táto rovina obzvlášť nebezpečná hlavne v reklamách alebo v televíznych programoch s násilnou tematikou. V rovine morálnej, keď človek zvažuje svoje konanie. Človek rozumom prehodnotí veci a vôľou po nich siaha. Tu zohráva dôležitú úlohu emocionálna stránka osobnosti. Dieťa je opäť vystavené silnému emocionálnemu tlaku prostredia, ktoré má rozhodujúci vplyv na utváranie si vlastných hodnôt. V rovine estetickej, keď človek túži po kráse a harmónii. Hlavne v pubertálnom veku sa našim deťom predstavujú televízne vzory v extravagantnom oblečení, s vulgárnymi prejavmi, v umení bez krásy a harmónie, ktoré skôr uráža ako napĺňa a ktoré nemá takmer nič spoločné so spoločenskými normami. V rovine náboženskej, v ktorej človek prehodnocuje svoje postoje a skutky vzhľadom na svoju vieru. Človek je tvor religiózny (náboženský). Táto rovina je rozhodujúca a preniká do predchádzajúcich troch rovín.

Stávame sa svedkami kritiky pôsobenia médií na naše deti, mládež a dokonca aj na dospelých. Na jednej strane sledujeme rôzne mediálne braky, reality show, sfilmované vraždy na objednávku, a tým podporujeme kultúru smrti, na druhej strane sme ľahostajní vo výchovnom pôsobení práve proti tejto „chorobe“ spoločnosti. V tejto súvislosti sa nám ponúka známy citát: „Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ (Mt 7, 2) ThDr. PaedDr. Ing. Gabriel Paľa, PhD.


12 / 2011

2�

RecenzieGabriele Kuby: Daj láske šancu

Autorka publikácie „bez servítky“ pomenúva ťažkosti dnešných mladých ľudí. Zvlášť sa venuje osobnostným, vzťahovým problémom a sexualite. Nejde o moralizovanie, hovorí: „Presne taký, aký teraz si, začni prosiť, hľadať a klopať. Áno, to je potrebné: taký, aký si!“ Kniha obsahuje dôležité posolstvo pre každého mladého človeka: Máme možnosť dať láske šancu v každom okamihu svojho života. Ako? To sa dozviete z tejto útlej, no obsahom hutnej publikácie. Gabriele Kuby je matka troch detí, pracuje ako publicistka. Píše štýlom vhodným pre tínedžerov. Vychádza z vlastnej skúsenosti: „Prosila som, hoci som ešte nemala ani tušenie, či ma niekto počuje. Hľadala som, keď bola všade tma...“

www.luc.sk

Guy Gilbert: O dětech a výchově

Guy Gilbert venuje rodičom zväzok rád na výchovu detí. Knižka je písaná Gilbertovým typickým štýlom. Jeho názory sú predstavené drobnými príbehmi a krátkymi ilustrujúcimi dialógmi z jeho viac ako štyridsaťročného pôsobenia kňaza, vychovávateľa mládeže a všeobecne známej osobnosti, na ktorú sa ľudia (i rodičia) obracajú s problémami v listoch i na prednáškach. Venuje sa témam ako rodičovská autorita, dospievanie a prebudenie sexuality detí, vzťah k televízii a internetu, vedenie dialógu a mnohým ďalším. Knihu ocení čitateľ so záujmom o myšlienky a činnosť známeho kňaza a vychovávateľa, o jeho názory na konanie rodičov vo vzťahu k deťom a o humanistický kresťanský pohľad na život. Guy Gilbert, známy francúzsky vychovávateľ delikventnej mládeže a kňaz vydal, vo Francúzska viac ako dvadsať kníh. V nakladateľstve Portál vyšli jeho knihy Bratr vyvržených (1993), Až do krajnosti (1994) a Evangelium.

www.portal.cz

�0

cesta


Zbierka na zmiernenie následkov hladomoru v Afrike

Slovenská katolícka charita (SKCH) vyhlásila zbierku na pomoc krajinám východnej Afriky, ktoré sa ocitli na pokraji hladomoru. SKCH sa tak pridala k iniciatíve ďalších národných charít z celého sveta zapojených v konfederácii Caritas. Finančne podporiť verejnú zbierku, a tým prejaviť solidaritu je možné dobrovoľným príspevkom na číslo účtu: 4008058424/7500 v ČSOB, variabilný symbol 178. Názov účtu je Slovenská katolícka charita. SKCH vopred ďakuje všetkým darcom za ochotu pomôcť. Ku dňu 25. 10. 2011 sa v zbierke na zmiernenie následkov hladomoru v Afrike vyzbieralo 165 668 EUR.

Aktuálne informácie: Slovenská katolícka charita (SKCH) zaslala na pomoc Somálsku 15 000 EUR. Slovenská katolícka charita ako jediná zo slovenských humanitárnych organizácií pomáha v boji proti hladomoru aj v Somálsku v spoločnom projekte s partnermi Caritas Nemecko a nemeckou Diakoniou. Zaslanou sumou podporila distribúciu potravín.

CHARITA O HLADOMORE V AFRIKE: „NEMÔŽEME NECHAŤ SOMÁLSKO V STAVE, V AKOM JE DNES.“ Slovenská katolícka charita (SKCH) už zaslala iniciačnú pomoc v sume 20 000 EUR svojej partnerskej organizácii z medzinárodnej siete Caritas, ktorá priamo v Keni pomáha ľuďom postihnutým hladomorom. Podľa posledných správ túto katastrofu, ktorá postihla krajiny východnej Afriky, môže odvrátiť len humanitárna pomoc.

V Somálsku plánuje SKCH ako jediná zo slovenských humanitárnych organizácií finančne podporiť distribúciu potravín v spoločnom projekte s partnermi Caritas Nemecko a nemeckou Diakoniou. „V súčasnej dobe je v Somálsku na humanitárnej pomoci závislých viac ako 2,8 milióna ľudí, z čoho 61% sa nachádza v severnej časti krajiny. Kvôli strate úrody a úhynu domácich


12 / 2011

�1

1. Každý distributér je povinný byť označený na vidi-teľnom mieste svojho oblečenia preukazom distributéra. Preukaz musí byť čistý a nepoškodený.

2. Distributér nesmie časopis distribuovať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom pre-ukaze.

3. Distributér nesmie vchádzať do vnútorných priestorov jednotlivých budov (kostoly, reštaurácie, obchody, železnič-ná stanica,...) označený preukazom distributéra. Taktiež nesmie v týchto priestoroch ponúkať časopis.

4. Distributér je povinný dbať o svoj zovňajšok. Pri dis-tribúcii časopisu je povinný mať čisté oblečenie.

5. Distributér je povinný dbať o hygienu svojho tela. Pri distribúcii časopisu musí mať nevyhnutne čisté ruky a nechty na rukách. Má mať čistú tvár a primerane upra-vené vlasy.

6. Žiaden distributér nesmie distribuovať časopis pod vplyvom alkoholu ani žiadnej inej návykovej látky.

7. Distributér nesmie počas distribúcie časopisu fajčiť,

smie si však urobiť fajčiarsku prestávku, počas ktorej musí časopisy aj preukaz distributéra odložiť tak, aby neboli viditeľné.

8. Distributér nesmie v styku s verejnosťou a s os-tatnými distributérmi používať vulgárne výrazy, nadávky, výrazy alebo narážky so sexuálnym pod-tónom, ani rasistické a iné spoločenský neprípustné výrazy.

9. Distributér nesmie pri distribúcii časopisu obťa-žovať okoloidúcich, zdržovať ich proti ich vôli a zdr-žovať dopravu.

10. Distributér je povinný správať sa voči zákazní-kom zdvorilo, pekne a slušne.

11. Distributér nesmie počas distribúcie časopisu žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze.

12. Distributér nesmie od záujemcu o časopis po-žadovať sumu inú, ako je oficiálne stanovený príspe-vok za časopis.

Záväzné pravidlá distributérov Cesty

hospodárskych zvierat prišlo veľké množstvo ľudí o svoje živobytie. Ceny potravín sa vyšplhali do rozmerov, ktoré sú nedostupné pre väčšinu ľudí,“ hovorí Radovan Gumulák, generálny sekretár SKCH. Pomoc charity a jej partnerov bude smerovať do regiónu Galguduud v centrálnej časti Somálska. Špeciálnu pozornosť chce charita venovať bezpečnosti. „Celkové podmienky pre pomoc sú v Somálsku veľmi neisté kvôli pretrvávajúcim konfliktom a nedostatku potrebnej infraštruktúry, ktorú zničili rebeli z teroristického hnutia Al-shabaab. Našim miestnym partnerom je organizácia, ktorá má podporu miestnych obyvateľov a kmeňov, čo je dôležitý faktor pre úspešnosť pomoci,“ doplnil Gumulák. V Keni bude SKCH poskytovať pomoc v piatich diecézach v projekte financovanom spoločne s írskou katolíckou charitou Trocaire. Pomoc takmer jedenástim tisícom domácností, chce charita podmieniť ich účasťou na aktivitách zameraných na zlepšenie životných podmienok svojej komunity. Každá domácnosť bude dostávať potravinové prídely zložené zo štyridsiatich piatich kilogramov kukurice, šiestich kilogramov fazule, 2,4 l rastlinného oleja alebo dostane zodpovedajúcu sumu peňazí v hotovosti v závislosti od dostupnosti potravín na miestnom trhu. „Veríme, že sa nám podarí vyzbierať dosť peňazí, aby sme mohli pomôcť čo najväčšiemu počtu ľudí,“ hovorí Radovan Gumulák, generálny sekretár SKCH. Súčasťou projektu bude aj výkup poľnohospodárskych zvierat od pastierov za primerané ceny a ich následné vrátenie ľuďom na jeseň, keď by malo prísť obdobie dažďov a obnovia sa pasienky. Mnohé rodiny, ktoré sa venovali pastierstvu, musia predávať svoj dobytok pod cenu, aby získali peniaze na potraviny. „Do oblasti chceme presunúť nášho pracovníka, ktorý je momentálne na misii v Ugande, aby posilnil tím zložený z pracovníkov ďalších národných charít združených v sieti Caritas,“ doplnil Gumulák. „S partnermi SKCH spolupracovala už v minulosti na viacerých projektoch a môže sa za nich zaručiť,“ uviedol generálny sekretár SKCH, Radovan Gumulák.

SKCH je členom medzinárodnej organizácie Caritas Internationalis, ktorá združuje 165 krajín na celom svete a aj vďaka tejto sieti partnerských organizácií môže efektívne reagovať na potreby ľudí v núdzi.

www.charita.sk

�2

cesta


Benedikt XVI. neskrýval radosť z prijatia v africkom Benine

Benin, 20. novembra – Benedikt XVI. bol počas návštevy v africkom Benine vo výbornej kondícii. Neskrýval svoju radosť a vďaku z výnimočného prijatia, akého sa mu dostalo od príletu. Novinárom to povedal na sobotnom brífingu hovorca Svätej stolice P. Federico Lombardi. Svätý Otec podľa neho veľmi dobre zvládol aklimatizáciu teplotného rozdielu medzi Talianskom a Beninom. „Jedná sa o nezabudnuteľnú skúsenosť. Prijatie sa môže porovnať s cestami Jána Pavla II. do Poľska a do Mexika, no terajšie prijatie bolo výnimočné“, dodal na adresu prijatia P. Lombardi. Doplnil, že v piatok (18. novembra) večer sa Benedikt XVI. stretol na nunciatúre s členmi komunity sv. Egídia a členmi Neokatechumenátnej cesty, ktorí sa v Benine venujú zdravotnej starostlivosti a práci s ľuďmi na ulici. Hovorca P. Lombardi sa prostredníctvom telemostu vyjadril aj k sobotným a nedeľným udalostiam. Vatikánskemu rozhlasu okrem iného povedal, že najkrajším momentom sobotného dňa (19. novembra) bolo stretnutie s deťmi. „Toto stretnutie dodalo radosť a silu. Stalo sa symbolom apoštolskej cesty, pretože predstavuje pozornosť Svätého Otca a Cirkvi voči deťom, a teda voči budúcnosti Afriky. V Afrike je percentuálny počet detí veľmi vysoký, čo znamená, že tento kontinent môže mať veľkú budúcnosť, ak sa ľudský potenciál ukrytý v týchto mnohých deťoch nechá rásť s láskou, prijatím, rešpektom a schopnosťou ich vzdelávania,“ uviedol Federico Lombardi. Páter Lombardi ďalej spomenul, že dnes ráno, predtým, než Svätý Otec odišiel z Nunciatúry na svätú omšu, sa stretol s rodinou Mons. Adokonou, sekretára Pápežskej rady pre kultúru, ktorý je členom pápežského sprievodu. Mons. Adokonou robil svoju doktorskú prácu pod vedením terajšieho pápeža, ktorý bol jeho profesorom. Rodina darovala Benediktovi XVI. vyrezávané stoličky z tvrdého afrického dreva, podobné tým, aké mal kardinál Gantin vo svojom Rímskom byte a Svätý Otec ich veľmi dobre poznal.

O osudoch emigrantov a kríze debatuje pracovná skupina na Malte

Malta, 9. novembra (RV CZ) – Osudy emigrantov zo Severnej Afriky a svetová hospodárska kríza patrí medzi hlavné témy, o ktorých rokuje pracovná skupina Katolíckej cirkvi a Svetovej rady Cirkví. Ide o orgán, ktorý podporuje a hodnotí vzájomné ekumenické vzťahy. V súčasnosti pracuje na správe pred 10. Valným zhromaždením Rady cirkvi, ktoré je plánované na rok 2013 v Kórei. Pracovná skupina sa stretla na takmer týždennom zasadnutí na Malte. Katolícku delegáciu vedie dublinský metropolita, arcibiskup Diarmuid Martin. Na čele delegácie nekatolíckych cirkví stojí pravoslávny metropolita Nifon z Rumunska. Skupina pripravuje množstvo dokumentov, napríklad o duchovnom živote, pastorácii mládeže či o spoločných kresťanských hodnotách. Vzhľadom na miesto stretnutia venovala tento raz veľkú pozornosť migrácii. Pre veľa utečencov zo Severnej Afriky slúži Malta ako prestupná stanica do iných krajín Európskej únie. Účastníci stretnutia sa zoznámili so službou miestnej Cirkvi medzi migrantmi a zdôraznili potrebu väčšej ekumenickej spolupráce na tomto poli.


12 / 2011

��

V sobotu, 19. novembra 2011, sa uskutočnila púť Slovenskej katolíckej charity (SKCH) do Dómu sv. Alžbety. Púť bola súčasťou oslavy 20. výročia obnovenia činnosti arci/diecéznych charít na Slovensku a ku dňu patrónky charity Sv. Alžbety Uhorskej. Stretnutia sa zúčastnilo okolo 250 ľudí, najmä zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Sv. omša v Dóme sv. Alžbety, ktorú koncelebroval otec biskup Štefan Sečka, spišský diecézny biskup a prezident SKCH, bola prístupná širokej verejnosti. Súčasťou Púte charít bolo aj otvorenie výstavy v Dóme sv. Alžbety s názvom Stanice kalvárie – Dnes a tu - spojenie maľby Fera Guldana s fotografiami štyroch autorov (Michala Fuliera, Andreja Lojana, Laca Maďara a Matúša Zajaca) v jednotnom výslednom diele. Výstava predstavuje súbor 15 zastavení Krížovej cesty v obraze dokumentárnej fotografie, pretože zastavenia sa aj dnes odrážajú v rozmanitých životných situáciách. Výtvarník Fero Guldan svojim osobitým videním dotvoril každé zastavenie do svojbytného umeleckého diela. Výstavu dotvára cyklus pastelov od Michala Bogára a sochy z dreva od Jozefa Bartu. Je to výnimočná udalosť, pretože súčasné umenie sa stalo súčasťou živého kostola. Výstava je pre všetkých prístupná v Dóme sv. Alžbety. Celoslovenské stretnutie charít pokračovalo spoločným agapé na Arcibiskupskom úrade v Košiciach. Zástupcovia SKCH tam ocenili bývalých i súčasných zamestnancov charity za dlhoročné zásluhy v tomto charitnom povolaní. Pretože „kresťanstvo je náboženstvom milosti. Preto práca ľudí v charite nie je len uplatňovanie sociálnej náuky Cirkvi v praxi, nie je to iba snaha o to, aby chudobní počuli hlas Cirkvi. Pracovníci charity sa snažia aj o to, aby naopak, hlas chudobných bol vypočutý Cirkvou, predstaviteľmi štátu a spoločnosťou“, dodal Radovan Gumulák, generálny sekretár SKCH. Účastníci si tam mohli pozrieť aj mini fotovýstavu, ktorá predstavila víťazné fotografie letnej súťaže s názvom Moje dobročinné leto a sériu obrázkov zložených z obálok časopisu Charita a jej premeny za 20 rokov. „20 rokov od obnovenia činnosti Slovenskej katolíckej charity znamená krok vpred, vytvorila sa jej celoslovenská štruktúra, štruktúra diecéznych charít, ale asi to najviac, čo sa urobilo, je, že rastú ľudia v tejto službe blížnemu“, hovorí Ing. Mgr. Juraj Barát, bývalý generálny sekretár SKCH, súčasný riaditeľ Diecéznej charity Nitra a Depaul Slovensko, no. V súčasnosti tvorí SKCH 10 diecéznych/arcidiecéznych charít (DCH) a Sekretariát SKCH. V SKCH pracuje približne 1 300 zamestnancov a 1 000 dobrovoľníkov. Ročne poskytne pomoc viac ako 90 000 ľuďom v núdzi. www.charita.sk

Pracovníci GKCH Prešovs otcom biskupom Štefanom Sečkom

Charity z celého Slovenska sa stretli v Dóme sv. Alžbety v Košiciach

��

cesta


autor: P.K.

DRUH PALMY OBLOHA

Pomôcky:STEIN, LT,

AREKA, SAN AZA, ENZ

ODVLIECŤ

POPEVOK

VYŠŠIA ČÍSLOVKA

TIKANIE

„Kto nevie odpúšťať, rúca most, cez ktorý sám bude musieť prejsť, lebo každý človek potrebuje, aby...“ (dokončenie výroku je v tajničke krížovky).

Autorom krížovky je Peter Kailing. Znenie tajničky pošlite vždy najneskôr do 20. dňa aktuálneho mesiaca na adresu redakcie alebo sms správou na číslo: 0903 982 440 alebo email: [email protected].

Nezabudnite napísať aj vaše meno a presnú adresu. Výherca za mesiac november: Peter Dobrík, Lukov vyhráva dve knihy z Edície Viera do vrecka.

ANGLICKÝ ŠĽACH.

TITUL ŽENY

UCHYŤ

IZRAELSKÝKRÁĽ

NÁZOV MILÁN. FUT. KLUBU

RUS. RIEKA

STREDOVÁ PRIAMKA

LIACE

OKREM INÉ-HO

SLOVESNKÝ ZÁPOR

STOVKY

DOVOLIL ODÍSŤ

OSOBNÉ ZÁMENO

RODY

NECH (ČES.)

PREDLOŽKA

OTROCI

PREDPONA(ŽIVOT. PRO-

STREDIE)

ZRÚBE

CHEM. ZNCÍNU

MIENKA, ÚSUDOK

VZDIAĽ SA, ODÍĎ

CHEM. ZN PRAZEODÝMU

NADZEM. CEST-NÝ OBJEKT

TAJNIČKA

ŠACHORINA,ŠAŠINA

RUS. RIEKA

ROZPRAVAČ

POĽSKÁ RIEKA

SLOVKO ÚC-TY (V ÁZII)

KÓD LITVY

KAMEŇ(NEM.) NÁPOR

OBLÚKOVÁKOSŤ

NEMECKÁ RIEKA

ZN. DECI-TONY

CUDZIA. ZN. ÁUT


12 / 2011

��

V rámci 20. výročia znovuobnovenia činnosti Katolíckej charity na Slovensku vám prinášame cyklus modlitieb

za jednotlivé zariadenia patriace do pôsobnosti Gréckokatolíckej charity v Prešove.

POUKAZ NA STRAVU

v Nízkoprahovom dennom centre Gréckokatolíckej charity v Prešove

Výdaj stravy- raňajky: 8. 00 hod. obed: 13. 00 hod. večera: 17. 00 hod.

Nízkoprahové denné centrumPod Táborom 33/A

080 01 PrešovTel.: 051 7723752

[email protected]

Gréckokatolícka charita v Prešove zavádza novú formu pomoci núdznym prostredníctvom POUKAZOV NA STRAVU v Nízkoprahovom dennom centre v Prešove. Môžete pomôcť ľuďom

v núdzi darovaním týchto poukazov, ktoré slúžia výlučne iba na stravu. Cena jednej poukažky je 10 centov. Zakúpiť si ich môžete v Sociálnom centre GKCH Prešov, Pod Táborom 33 alebo

v Centre GKCH Prešov, Hlavná 2.

Projektová činnosť a zahraničie

INFO:Nízkoprahové denné centrum GKCH poskytuje služby v pracovné dni od 7. 00 hod. do 19. hod.Od 12. 11. 2011 bude poskytovaná obedňajšia strava aj v sobotu od 13. 00 hod do 15. 00 hod.

Popri strave je možnosť využiť služby strediska osobnej hygieny, šatníka, práčovne a soc. poradenstva.

Pane, aj my blúdime ako márnotratný syn. Často sa nádejame na lepšiu budúcnosť.

Ešte častejšie pritom zabúdame na Tvoj otcovský dom. Daj nám milosť poznať, že u Teba je istota

nielen pre nás, ale i pre obete obchodovania s ľuďmi, utečencov a migrantov.

��

cesta

Mesačník Cesta vychádza s finančnou pomocou Úradu vlády SRISSN 1338-1423

Nový Dom sv. Anny v Starej Ľubovni

Život je zaujímavý práve pre tú možnosť uskutočniť nejaký sen. (Paulo Coelho)

Documents

12 / 2011 20cesta ročník IX. * December 2011 · 2 cesta Mesačník Cesta vychádza s finančnou pomocou Úradu vlády SR Editoriál TK KBS informuje 2 8 12 32 4 16 22 Zo zápisníka