2. Vývoj regionálnej geografie do 2. Vývoj regionálnej geografie do začiatku 20. storočiazačiatku 20. storočia

• prvopočiatky• premoderné obdobie (antika)• stredovek• obdobie veľkých zemepisných

objavov• počiatky modernej geografie

Prvopočiatky• počiatky RG = počiatky G

• G patrí k najstarším vedám vôbec, zárodky RG poznania sú staré ako ľudstvo samo

• Mečiar (2007): prvky poznávania krajiny už v predhumánnom období =>

• => sklony ku G poznávaniu krajiny ľudskou spoločnosťou sú dané geneticky

• od prvopočiatku rozlišovanie rôznych typov krajiny (les, hora, rieka)

• vznik topografických názvov (Čierny les, Suchá hora, Žltá rieka) súvisí s lepšou orientáciou a uľahčením sprostredkovania poznatkov

• vytvoril sa nadindividuálny (na jednotlivcoch nezávislý) súbor pojmovo vyjadriteľných poznatkov o danom území, možno už hovoriť o zárodkoch geografie

• privlastňovanie si území, vznik rodových, kmeňových majetkov => intenzívnejšie poznávanie krajiny

• rastie význam hraníc vyčlenených človekom, ktoré sa nezhodujú s hranicami prírodných celkov

• pôvodné podvedomé členenie zemského povrchu na prirodzené územia je významovo stále viac potláčané mocenskými územiami

• príslušníci rozvinutej prvotnopospolnej spoločnosti mali rozsiahle konkrétne RG poznatky. V porovnaní s dneškom síce chýbali teoretické poznatky, o to viac bolo tých praktických

• latinský pojem REGIÓ, ktorého pôvodný význam „krajina, zem, smer“ už v čase formovania rodov a kmeňov nadobúda význam „ovládané územie“

• v období premien rodov a kmeňov na národnosti a národy a ich území na štáty sa zotrvačnosťou naďalej používa označenie regió

• pojem tak nadobúda nový význam: „politicky ovládané územie“

Premoderné obdobie vývoja G a RG (po antiku)

• pojem geografia: Eratosthenes (2. stor. p. n. l.)• najprv mapové zobrazenie zeme, neskôr aj textový

opis• geografia je komplexnou, nediferencovanou vedou,

nesie znaky RG• hromadenie poznatkov => proces diferenciácie G na

dielčie vedné disciplíny:– Niektoré sa od G odčlenili (meteorológia,

etnografia)– Možno ich rozdeliť do dvoch skupín: FG a HG

• RG sa nevytráca, jej význam v čase však kolíše

• menia sa ciele i metódy RG• zo začiatku mala RG opisný charakter,

– obraz pozorovanej oblasti, cesty autora– obsah záleží na tom, čo autora zaujalo, opisy

neboli systematicky usporiadané– v rámci určitej etapy cesty sa venovali

rastlinstvu, v ďalšej hospodárstvu, inokedy rozoberali ľudí a ich zvyky, a pod.

• medzi najznámejších autorov z tohto obdobia patria starovekí učenci Hekataios, Demokritos, Herodotos, Eratosthenes, Strabon či Ptolemaios

• Hekataios z Milétu – (prelom 6. a 5. stor. p. n. l.)– najvýznamnejšia práca „Zemeopísanie“– opisuje Grékom známe územia Európy,

Prednej Ázie a severnej Afriky

– názvom zrejme inšpiroval Eratosthena

• Herodotos – (5. stor. p. n. l.)– opisuje oblasť Stredozemného mora a na východ

až po Dneper a Krym– venuje sa aj FG, zameriava sa však najmä na

hospodárstvo– v rámci krajín vyčleňuje oblasti podľa

hospodárskeho zamerania => regionalizácia

• Demokritos – (prelom 5. a 4. stor. p. n. l.)– prvýkrát spomína Indiu– okrem svojich pozorovaní

zachytáva aj poznatky iných cestovateľov

• Eratosthenes – (prelom 3. a 2. stor. p. n. l.)– zaoberal sa tvarom a veľkosťou zemegule– podal mapovú sieť pre obývanú Zem, ktorú

rozdelil na veľké geometrické úseky– jednotlivé časti popísal so zreteľom na krajiny

a národy

• Strabon – (1. stor. p. n. l.)– jeden z najvýznamnejších starovekých

geografov– dielo Geografika obsahuje 17 kníh, v ktorých

podal opis všetkých vtedy známych krajín sveta, pričom mnohé z nich sám navštívil

– ako prvý sa pokúša o zovšeobecňovanie (nomotetický prístup) a riešenie teoretických problémov RG

• Ptolemaios – (90 – 168 n. l.) – upevnenie postavenia G ako samostatnej oblasti

ľudského poznania – formovanie G ako „trojjedinej“ vednej disciplíny,

ktorá sa na Zem pozerá pohľadom: • chorografie – charakterizuje jednotlivé štáty,

územia- predchodca regionálnej geografie• kozmografie – zaoberá sa Zemou ako súčasťou

vesmíru• geografie – zaoberá sa zemským povrchom

a metódami jeho znázornenia- predchodca kartografie a matematickej geografie

• zmena paradigmy– ukončenie dominancie paradigmy, ktorá

vysvetľovala fungovanie sveta na základe mytológie

– mytológia stratila schopnosť zodpovedať na otázky vyplývajúce z nových objavov.

– nástup „racionalizujúcej“ paradigmy– matematicko-kozmologickým prístupom (nový

pohľad na Zem) – vysvetľovať javy na Zemi „prirodzene“ bez vplyvu

nadprirodzena – poznávanie javov v prírode, ale aj historické

poznatky – značný rozvoj RG

Stredovek• v Európe začína obdobie feudalizmu, ktoré bolo

poznačené úpadkom hospodárstva, kultúry i vedy• rozdiely možno pozorovať medzi Západorímskou ríšou

a Bizanciou:– na východe bol prechod k feudalizmu plynulejší a dosahy

na vedu miernejšie– nedochádza tu však k rozvoju geografického myslenia,

pokračuje sa len v opisoch novoobjavených území– na západe je „racionálna paradigma“ z antického obdobia

nahradená novou, ktorej jedinou oficiálnou úlohou bolo hľadanie takých nenáboženských argumentov, ktoré by podporovali existujúce náboženské dogmy (kresťanstvo, neskôr aj islam)

• ťažisko rozvoja G poznatkov sa presúva do arabského sveta

• Arabi nadväzujú na dedičstvo antiky širokým, ale veľmi selektívnym preberaním jej poznatkov, ku ktorým prispeli vlastnými teoretickými poznatkami len minimálne

• úroveň RG arabského sveta v stredoveku nedosiahla ani úroveň vrcholu RG z antického Grécka.

• RG práce sú zväčša cestopisného a historizujúceho rázu

• zameriavajú sa na oblasti Indie, Číny, strednej Afriky, ale aj Európy, obzvlášť Pyrenejského polostrova

• arabská G je založená na vedomostiach získaných pri šírení islamu, púťach do Mekky a početných obchodných cestách.

• za prínos arabskej RG možno označiť najmä vzájomné sprostredkovávanie a myšlienkové i vedomostné ovplyvňovanie geografických prístupov Západu i Východu.

• pravdepodobne prvou RG prácou z tohto obdobia je opis cesty do Indie a Číny kupca Sulejmana z r. 851

• Ibrahim Ibn Ben Jakub (10. stor.), prvý raz písomne spomína Prahu

• cestovateľ Ídrísí písal v polovici 12. storočia o Bratislave ako stredne veľkom meste s husto nad sebou postavenými domami (viď ďalšiu snímku)

• medzi ďalších významných autorov patria Istachrí, Al Masúdi, Al Bekrí či Ibn Batuta, ktorý je považovaný za najväčšieho stredovekého cestovateľa

• Al Idrísího mapa: Tabula Rogeriana

Veľmi zaujímavé, odporúčam prečítať:

-http://marek-valko.blogspot.sk/2011/07/al-idrisiho-tabula-rogeriana-klenot.html

-http://marek-valko.blogspot.sk/2011/07/nase-mesta-na-al-idrisiho-mape-tabula.html

• pojem REGIÓ• v priebehu raného stredoveku postupne

zanikli rodové a kmeňové útvary, zmeny nastali aj v mnohý politických útvaroch, ktoré počas svojej existencie výrazne ovplyvnili územia, ktoré zaberali. Pojem regió však zo zotrvačnosti naďalej označoval tieto mocenské útvary. Vďaka tomu termín regió naberá ďalší význam, keď označuje už aj „historické územia“

Obdobie veľkých objavov• vedecké a najmä geografické „zbrojenie“ Európy

• masové prekladanie arabských a antických originálov

• Európa dobieha náskok orientu a v úrovni G ho prekonáva

• slabne význam paradigmy presadzujúcej náboženské dogmy

• predstavitelia cirkvi sa stavajú nositeľmi vedeckej obrody a jej napredovania

• vďaka objavom a uvedeným súvislostiam sa 15. – 16. storočie často označuje aj ako Zlatý vek geografie

• za predchodcu veľkých európskych objavov možno považovať cestu benátskeho kupca Marca Pola do Číny (1254 – 1324)

• z mnohých autorov regionálno-geografických prác z obdobia 15. – 16. storočia vynikali Sebastian Münster a Philipp Clüver

• v ďalšom období je obzvlášť významnou práca nemeckého geografa Bernharda Varenia– v knihe „Všeobecná geografia“ z roku 1650 chápe

geografiu ako jeden celok, no vidí aj nevyhnutnosť jej diferenciácie

– odlišuje všeobecnú geografiu, ktorá skúma jednotlivé javy na zemskom povrchu, od geografie špeciálnej, ktorej obsah zodpovedá dnešnej regionálnej geografii.

• Varenius rozpracoval program RG prác => ich logickú štruktúru• do okruhu ich problémov zahrnul:

– V prvej časti:–  geografickú polohu–  rozmery a konfigurácie opisovanej krajiny–  reliéf–  hydrografiu a charakter rastlinstva, –  charakteristiku prírodných podmienok z hľadiska

poľnohospodárstva–  nerastné suroviny a ich ťažbu–  živočíšstvo

–  V druhej časti:–  charakteristiku obyvateľstva s podrobnými demografickými

údajmi–  zamestnanie obyvateľov, ich príjmy–  obchod a tovar posielaný do iných krajín–  osobitosti v kultúre, obydliach–  základné údaje politického charakteru

• Vareniova špeciálna geografia

- V lepšom rozlíšení tu: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/de/6/64/Spezielle_Geographie.jpg

• Varenius používal porovnávaciu metódu, ktorá sa neskôr v G prácach veľmi rozšírila. Na jeho myšlienku nadväzovalo (a dodnes nadväzuje) veľa geografov

• v 18. storočí sú Vareniovo myšlienky ďalej rozvíjané

• do popredia v RG prácach sa dostáva kritérium užitočnosti. Autori sa snažia zhromažďovať tie geografické fakty, ktoré sú užitočné pre kupcov, štátnikov, vládcov, a pod.

• najreprezentatívnejšiu prácu takéhoto charakteru napísal Anton Friedrich Büsching pod názvom Neue Erdbeschreibung. V geografických prácach zaviedol politickú štatistiku a porovnávanie štátov

Počiatky modernej geografie

• na prelome 18. a 19. storočia nastáva najmä pod vplyvom filozofie Kanta a Hegela snaha o novodobú RG

• cieľom týchto snáh bolo vytvorenie priestorových syntéz na základe objavenia vzťahov a zákonitostí

• spočiatku vyniká nemecká škola, neskôr francúzska

• na svojich nasledovníkov mali výrazný vplyv Alexander von Humboldt a Carl Ritter

• spoločnou črtou ich náuky bolo uznanie jedného objektu štúdia geografie, nehľadiac pritom na diferenciáciu geografických výskumov

• Zastávali tiež názor, že geografia má podávať celostné obrazy životného prostredia človeka, zahrňujúc doň i samotného človeka s výsledkami jeho práce a niektorými osobitosťami spoločenského života

• Humboldt (1769 – 1859): – fyzický geograf. – po pobyte v Strednej a Južnej Amerike na prelome storočí

vydal významnú RG prácu, v ktorej zhromaždil ohromné množstvo nadobudnutých materiálov a poznatkov

– (zbierka humboldtových máp: http://www.atlassen.info/atlassen/bromme/broak01/broak01p.html)

• Ritter (1779 – 1859): – zakladateľ novodobej RG – geografiu definuje ako náuku o priestoroch a ich

predmetnom obsahu. – jeho RG je antropocentrická– na rozdiel od Humboldta, ktorý bol materialista a vzťahy

medzi prírodou a spoločnosťou vysvetľoval determinististicky, Ritter spájal zákonitosti v prírode a vzťahy medzi prírodou a spoločnosťou s náboženskými myšlienkami

• Friedrich Ratzel (1844 – 1904): – nadviazal na Rittera– je tiež považovaný za zakladateľa antropogeografie

a geopolitky– vo svojich prácach zdôrazňoval skúmanie

geografického prostredia ako komplexu javov, pre chápanie ktorých treba uskutočniť syntézy podložené čiastkovými výskumami

– geografický determinista, zastával názor, že štát je ako živý organizmus a riadi sa zákonom silnejšieho

– niektorí Ratzeloví žiaci však niektoré jeho názory preháňali do takej krajnosti, že sa na jeho školu neskôr (úplne neoprávnene) odvoláva dokonca aj nacistická geopolitka a rôzne rasistické a šovinistické koncepcie

• Alfred Hettner (1859 – 1941): – jeho práca mala výrazný vplyv predovšetkým na

spôsob systematizácie materiálu v regionálnych monografiách

– i keď tzv. Hettnerovská schéma v priebehu ďalšieho vývoja prešla rôznymi modifikáciami, dodnes sa zachovala ním zavedená postupnosť analýzy jednotlivých zložiek G sféry, ktorá vychádza z abstraktnej postupnosti vývojového vyčleňovania mladších zložiek G sféry zo starších

– odmietal delenie G na všeobecnú a regionálnu, tvrdil, že G sa podobne ako iné vedy musí zaoberať jedinečnými vecami (RG) ako aj všeobecnými (všeobecná G), no bázou G je štúdium regiónov

• dochádza na jednej strane k formálnemu zdôrazňovaniu potreby jednoty geografie, na strane druhej sa v geografii, najmä z analytického hľadiska, čoraz viac od seba vzďaľuje FG a HG

• RG v pravom slova zmysle má oslabené postavenie

• na prelome 19. a 20. storočia nastáva v RG kvalitatívna zmena, ktorá sa spája najmä s francúzskou geografickou školou a menom Paul Vidal de la Blache

• francúzska RG v sebe spájala metódy výskumov prírodných i historických

• dôsledkom toho bolo zobrazenie skúmaného priestoru ako vzájomne na seba pôsobiaceho prírodného prostredia a v ňom žijúceho človeka v historickom aspekte

• do RG prác sa tak zaviedli princípy komplexnosti a dynamickosti, ktoré sa zachovávajú dodnes.

• nóvum, ktoré v RG presadzoval Blache, bolo chápanie regiónu ako jedného celku

• metóda jeho výskumu má byť založená najmä na analýze obrazu krajiny, ktorá je komplikovaným komplexom elementov a ich vzájomných vzťahov, vrátane činnosti človeka

• Hospodárska mapa sveta od Paula Vidal de la Blache