Upload
others
View
1
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
1
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
2
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
objednávateľ:
Región Beskydy, Námestie obetí komunizmu 1/Predmestská 1
011 31 Žilina IČO: 36 148 474
DIČ: 2021544778
Štatutárny orgán: Ivan Harman
spracovateľ:
Euro Dotácie, s. r. o.
Národná 23, 010 01 Žilina IČO: 36 438 766
DIČ: 2022122520 IČ DPH: SK2022122520
Štatutárny orgán: Ing. Peter Sládek - konateľ
Tento projekt bol spolufinancovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom finančného príspevku Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR v rámci Systému podpory
Euroregionálnych aktivít na rok 2007
© Euroregión Beskydy
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
3
OOBBSSAAHH ŠŠTTÚÚDDIIEE
1 VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE ........................................................................................ 7
2 ANALÝZA ........................................................................................................................ 9
2.1 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ............................................................................................... 9
2.1.1 ANALÝZA SWOT ............................................................................................................................14 2.2 VZDELÁVANIE ............................................................................................................ 15
2.2.1 ANALÝZA SWOT ............................................................................................................................19
2.3 CESTOVNÝ RUCH........................................................................................................20 2.3.1 ANALÝZA SWOT ............................................................................................................................24
3 SÚLAD S PROGRAMOVÝMI DOKUMENTMI CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE..26
3.1 ŠPECIFIKÁCIA OPERAČNÝCH PROGRAMOV CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE 2007 - 2013...27 3.1.1 OP CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE SLOVENSKÁ REPUBLIKA – ČESKÁ REPUBLIKA...............27
3.1.2 OP CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE POĽSKO – SLOVENSKÁ REPUBLIKA .................................28
3.1.3 OP CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE ČESKÁ REPUBLIKA – POĽSKÁ REPUBLIKA ......................29 3.1.4 ALOKÁCIA FINANČNÝCH ZDROJOV A MIERA SPOLUFINANCOVANIA....................................31
4 VÍZIA A STRATEGICKÉ ZÁMERY EUROREGIÓNU ...............................................33
4.1 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ...............................................................................................33 4.2 VZDELÁVANIE ............................................................................................................35
4.3 CESTOVNÝ RUCH........................................................................................................36
4.4 ŠPECIFIKÁCIA ZÁMEROV EUROREGIÓNU BESKYDY.....................................................38 4.4.1 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ...................................................................................................................38
4.4.2 VZDELÁVANIE.................................................................................................................................40
4.4.3 CESTOVNÝ RUCH.............................................................................................................................42
5 ZÁVER ............................................................................................................................47
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
4
ZZOOZZNNAAMM TTAABBUULLIIEEKK
Tabuľka č. 1 - Regionálne podujatia krajín Euroregiónu Beskydy 20
ZZOOZZNNAAMM GGRRAAFFOOVV
Graf č. 1 - Napojenosť obyvateľov na kanalizačnú sieť 10 Graf č. 2 - Produkcia odpadov v tonách za rok 11
Graf č. 3 - Priemerné množstvo vyprodukovaného odpadu za rok 11
Graf č. 4 - Percentuálny počet študentov na jednotlivých fakultách ŽU (stav k 31. 10. 2006) 16
Graf č. 5 - Rozdelenie jednotlivých foriem štúdia na fakultách ŽU 17
Graf č. 6 - Zloženie škôl stredoškolského vzdelania (stav k 15. 9. 2006) 18 Graf č. 7 - Celkový počet žiakov na jednotlivých školách 18
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
5
ÚÚVVOODD
Dokument je spracovaný tak, aby sa stal vhodným nástrojom nielen na efektívnu koordináciu spoločných priorít a aktivít Euroregiónu Beskydy, ale aj na získanie prostriedkov na
ich realizáciu. Priority predkladaného dokumentu smerujú tiež k vytvoreniu spoločných vízií
rozvoja vo vybraných oblastiach, ktoré budú využívať potenciál a možnosti cezhraničného regiónu pri spoločnom riešení hlavných problémov. Je preto nevyhnutné zabezpečiť nepretržitú
koordináciu rozvoja a výmenu pohľadov na spoločné aktivity v rámci hodnoteného regiónu.
Celý dokument je rozdelený do dvoch základných častí – analytickú a strategickú časť – kde sa zameriavame na zhodnotenie nasledovných oblastí:
- životné prostredie
- vzdelanie
- cestovný ruch.
Životné prostredie a jeho ochrana je v súčasnosti veľmi často skloňovanou oblasťou. Je
všeobecne známe, že na základe historického vývoja prihraničných oblastí, patria práve tieto do kategórie s veľmi nízkou úrovňou vybavenia technickou infraštruktúrou, ktorá do veľkej miery
ovplyvňuje kvalitu životného prostredia v danej lokalite. Rovnako tak nedostatočná úroveň
technickej infraštruktúry má vplyv na rozvoj predovšetkým cestovného ruchu, ktorý má v skúmanej lokalite najväčšie predpoklady pre intenzívny rozvoj.
Oboma popísanými oblasťami sa prelína aj vzdelanostná úroveň obyvateľstva žijúceho
v prihraničných oblastiach. Dosiahnutá výška vzdelania v pomerne veľkej miere ovplyvňuje kvalitu poskytovaných služieb a tiež môžeme predpokladať, že aj environmentálne povedomie ľudí.
Všetky tri kapitoly sú ukončené analýzou silných a slabých stránok regiónu a tiež aj
príležitostí a ohrození, ktoré územiu vyplývajú z vonkajších pomerov a dokážu ovplyvniť jeho vývoj či už v pozitívnom alebo negatívnom smere.
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
7
11 VVŠŠEEOOBBEECCNNÉÉ IINNFFOORRMMÁÁCCIIEE
Euroregión Beskydy vznikol na základe Zmluvy o slovensko-poľskom spoločenstve medzi združeniami Región Beskydy (Slovenská republika) a Region Beskidy (Poľská republika) dňa
18. februára 2000. V júni 2000 sa obe združenia dohodli na rozšírení spolupráce aj na českú stranu
a 9. júna bola vo Frýdku-Místku so združením Region Beskydy podpísaná nová Zmluva o slovensko-poľsko-českej spolupráci s názvom „EUROREGIÓN BESKYDY“. Naplnil sa tak
základný zámer primátorov a starostov jednotlivých členských miest a obcí euroregiónu realizovať
cezhraničnú spoluprácu v samospráve na vyššom stupni.
Euroregión Beskydy je historicky prvý euroregión spájajúci hranice troch
postkomunistických krajín.
Nachádza sa v prihraničných oblastiach 3 štátov a zaujíma významnú geografickú polohu na trase dvoch transeurópskych multimodálnych koridorov (v smere sever – juh: Žilina – Čadca –
Zwardoň – Katowice – Gdaňsk a v smere západ – východ: Viedeň – Bratislava – Žilina – Ľvov),
čo okrem iného vytvára vhodné predpoklady na jeho ďalší rozvoj.
V súčasnosti na území Euroregiónu s celkovou rozlohou cca 4 900 km2 žije vyše 970 000
obyvateľov.
Členskú základňu euroregiónu zo slovenskej strany tvoria mestá a obce severo-západnej časti Žilinského kraja – okresov Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto a Námestovo, kde má
cezhraničná spolupráca už dlhoročnú tradíciu. Česká časť Euroregiónu Beskydy je tvorená
severovýchodnou časťou pohraničia, obcami okresov Frýdek-Místek a Karviná. Tretia čas riešeného regiónu sa nachádza v južnej časti Sliezskeho vojvodstva Poľskej republiky.
Prirodzenými administratívnymi centrami a zároveň sídlami euroregiónu sú:
- Žilina
- Bielsko – Biala
- Frýdek – Místek
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
8
Na čele euroregiónu stojí jeho prezident volený z jednotlivých členských združení rotačne na dobu jedného roka. Prezídium Euroregiónu Beskydy tvorí 15 členov – 5 delegátov
z každej strany, t. j. členov predstavenstiev troch združení.
Hlavným cieľom vytvorenia Euroregiónu Beskydy s ohľadom na dosiahnutie vyváženého rozvoja regiónu a stabilizovania jeho obyvateľov a inštitúcií je podpora aktivít riešiacich spoločné
problémy v oblastiach ochrany životného prostredia, zvyšovania vzdelanostnej úrovne obyvateľov
a ich uplatnenie sa na trhu práce a tiež využitia potenciálu regiónu s ohľadom na rozvoj turizmu a cestovného ruchu.
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
9
22 AANNAALLÝÝZZAA
2.1 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Beskydy sú horskou sústavou vo Vonkajších Západných Karpatoch, Vnútorných Západných Karpatoch a vo Východných Karpatoch na území Slovenska, Česka a Poľska. Práve
tento horský masív bol (a zároveň aj je) spojivom rovnomenného regiónu rozprestierajúceho sa na
území troch susedných štátov (Slovenska, Česka a Poľska) – Euroregiónu Beskydy.
Pre toto územie sú typickými prvkami horské a lesné terény. Spomínaná hraničná oblasť je
charakteristická pomerne vysokou kvalitou životného prostredia, nakoľko prevažná väčšina sídiel
lokalizovaných v tejto oblasti je vidieckeho charakteru, ktorý sa vyznačuje pomerne malým stupňom premeny krajiny. Na druhej strane však na území pôsobia rôzne antropogénne činitele
a aj v priemyslových oblastiach a veľkých aglomeračných centrách došlo (a neustále dochádza) ku
zníženiu prírodných a krajinných hodnôt územia. Napriek tomu kvalita životného prostredia v týchto prihraničných oblastiach jednotlivých štátov sa od roku 1990 výrazne zlepšila vo všetkých
jeho zložkách a to najmä v dôsledku zvýšenia investícií do infraštruktúry na ochranu životného
prostredia, poklesu produkcie exhalátov jednotlivých priemyslových odvetví, legislatívnych opatrení podporujúcich ochranu životného prostredia a budovaní jednotnej sústavy ochrany
NATURA 2000.
Najväčší vplyv na stav životného prostredia má obyvateľstvo, ktoré v prostredí žije a výsledky jeho činnosti, ktoré toto prostredie ovplyvňujú a menia. Práve na základe jednotlivých
činností je možné vymedziť nasledovné oblasti vplývajúce na stav životného prostredia:
hospodárenie s prírodnými zdrojmi, odpadové hospodárstvo, poľnohospodárska a priemyselná výroba a to všetko súvisiace predovšetkým s konzumným spôsobom života obyvateľov.
Ľudskú činnosť je práve z vyššie spomínaných aspektov možné zaradiť medzi činitele,
ktoré vplývajú na životné prostredie ako negatívne zároveň tak aj pozitívne. Na hodnotenom území (Euroregión Beskydy) s rozlohou cca 4 900 km2 žije vyše 970 000 obyvateľov. Z hľadiska
priemernej hustoty zaľudnenia je možné územie Euroregiónu Beskydy hodnotiť ako územie
s pomerne vysokou hustotu. V porovnaní s krajinami spomínaného prihraničia (Slovensko 118 obyv./km2, Česko 129 obyv./km2, Poľsko 114 obyv./km2) dosahuje takmer dvojnásobné hodnoty
a to takmer 200 obyv./km2. Je zrejmé, že táto hodnota je dôsledkom lokalizácie veľkých
urbanizačných centier ako sú Žilina, Frýdek-Místek a Bielsko Biala v prihraničnom území a neodzrkadľuje hustotu zaľudnenia celého územia. Zároveň je to však ukazovateľ, na základe
ktorého je vhodné posudzovať zaťaženie životného prostredia antropogénnymi činiteľmi. Práve
kombinácia antropogénnych činiteľov a rázu krajiny sa podpísala pod pretrvávajúce problémy prihraničných oblastí.
Hospodárenie s prírodnými zdrojmi
Významným problémom zostáva čistota povrchových tokov, hoci sa kvalita vody v priebehu posledného desaťročia významne zlepšila. Úroveň čistenia vôd je stále nepostačujúca,
hlavne v prípade bodových zdrojov a je preto nutné zintenzívniť budovanie príslušnej
infraštruktúry práve na úrovni jednotlivých sídiel. V oblasti vodného hospodárstva dochádza k neustálemu zvyšovaniu počtu zatopených oblastí súvisiacich s nadmernými zrážkami
a nedostatočnou protipovodňovou ochranou. Vplyvom rozširovania rozsahu zastavaných plôch
a nešetrným hospodárením na poľnohospodárskych a lesných pozemkoch a reguláciou vodných tokov v krajinnom prostredí sa znižuje akumulačná schopnosť územia pre zadržanie zrážkovej
vody. Týmto spôsobom môžu byť ohrozené aj zdroje pitnej vody.
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
10
Pretrvávajúcim problémom všetkých prihraničných regiónov (slovenský, český a poľský), a to najmä vidieckych oblastí, je nedostatočne rozvinutý systém kanalizačných sietí a čistiarní
odpadových vôd. O tom vypovedá aj ukazovateľ, ktorý hodnotí podiel obyvateľstva v prihraničnej
oblasti napojeného na kanalizačnú sieť z celkového počtu obyvateľstva prihraničnej oblasti za ten ktorý región. V českom prihraničnom území ja na kanalizačnú sieť z celkového počtu obyvateľov
napojených približne 70%. Slovenské a poľské prihraničné územie dosahujú takmer identické
hodnoty sledovaného ukazovateľa a to na úrovni vyše 50%.
Graf č. 1 - Napojenosť obyvateľov na kanalizačnú sieť
0
10
20
30
40
50
60
70
80
SR ČR PL
prihraničné územie
%
Ako problém pri znečisťovaní ovzdušia sa javí lokálny nárast znečistenia ovzdušia vo veľkých aglomeráciách (súvisiacich s vysokou hustotou zaľudnenia) a v blízkosti zaťažených
komunikácií v dôsledku rastúcej intenzity automobilovej dopravy. Do budúcnosti je naďalej
možné počítať s nárastom intenzity a to najmä v prihraničných oblastiach (hraničné prechody) z dôvodu posunu hranice Schengenu, čo znamená voľný pohyb osôb v rámci členských krajín EÚ.
Odpadové hospodárstvo
Jednou zo závažných činností ľudskej spoločnosti, ktorá negatívnym spôsobom vplýva na životné prostredie je produkcia odpadov. Väčšina vyprodukovaného odpadu je eliminovaná na
riadených skládkach v súlade s legislatívou. V súčasnosti sa však objavuje problém týkajúci sa
kapacity a životnosti existujúcich skládok odpadov ako aj sanácia starých neriadených skládok a environmentálnych záťaží. Pozitívnou stránkou odpadového hospodárstva je zvyšujúce sa
množstvo separovaného a recyklovaného odpadu. Na druhej strane sa objavuje negatívum
zvyšovania sa produkcie tuhého komunálneho odpadu. V budúcnosti je potrebné podporovať zavádzanie maloodpadových technológií, recykláciu a spaľovanie odpadov ako aj zvýšenia
ekologického povedomia obyvateľov (ktoré je v súčasnosti na nízkej úrovni).
Prihraničné územie (slovenská časť) je z hľadiska zneškodňovania odpadov obsluhované v prevažnej miere skládkami odpadov v Považskom Chlmci pri Žiline, v Rajci pri Žiline
a v Mikšovej pri Bytči. Zároveň mieru zapojenosti obcí (slovenskej časti) do separovaného zberu
odpadov je možné považovať za pomerne vysokú. Základným krokom prispievajúcim k separácii a zhodnocovaniu odpadov sú najmä legislatívne opatrenia, ktoré okrem iného od roku 2010
ukladajú obciam povinnosť separovať tieto zložky komunálneho odpadu: sklo, papier, plasty, kov
a biologicky rozložiteľný odpad.
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
11
Rovnako aj na českej strane dochádza k pomerne vysokému materiálovému využitiu odpadov (55%), podiel recyklácie obalových odpadov dosahuje úroveň 49%. Prevažná väčšina
komunálneho odpadu je zneškodňovaná obdobným spôsobom a to skládkovaním. Na českej
strane Euroregiónu Beskydy sa nachádzajú štyri skládky odpadov a to v katastrálnych územiach obcí: Paskov, Řepiště, Staříč a Ropice.
Pri porovnávaní celkovej produkcie komunálneho odpadu na jednu osobu môžeme
konštatovať, že najnižšie hodnoty v rámci Euroregiónu Beskydy dosahuje poľská strana (cca 200 kg na obyvateľa za rok). Slovenská a česká strana sú v tomto ukazovateli podobné, cca 280 kg na
obyvateľa za rok.
Graf č. 2 - Produkcia odpadov v tonách za rok
0
20000
40000
60000
80000
100000
120000
SR ČR PL
prihraničné územie
t
spolu
mestá
Graf č. 3 - Priemerné množstvo vyprodukovaného odpadu za rok
0
50
100
150
200
250
300
350
SR ČR PL
prihraničné územie
kg/obyv.
01002003004005006007008009001000
t/obec
kg/obyv.
t/obec
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
12
Poľnohospodárska a priemyselná výroba
V minulosti sa poľnohospodárska výroba vyznačovala vysokou mierou intenzifikácie - ako
prostriedok intenzifikácie boli využívané najmä minerálne hnojivá a pesticídy. A práve zníženie
intenzity poľnohospodárskej výroby a nárast významu mimoprodukčných funkcií poľnohospodárstva prispeli k zníženiu spotreby pesticídov a minerálnych hnojív. Popisované
územie sa vo veľkej miere vyznačuje najmä živočíšnou výrobou. Pozitívny vzťah
poľnohospodárstva k životnému prostrediu sa prejavuje formou agroenvironmentálnych opatrení, tak v rámci jednotlivých krajín ako i v celej EÚ.
Tento prihraničný región je charakteristický aj vysokým podielom priemyselnej výroby.
Práve priemyselná výroba je potenciálnym rizikom v podobe prevádzkových havárií (požiare, výbuchy, úniky nebezpečných látok) a transhraničnej prepravy (spracovaných aj nespracovaných
produktov), s ktorou je spojené nebezpečenstvo dopravných nehôd a havárií.
NATURA 2000
Veľká časť popisovanej prihraničnej oblasti patrí medzi územia, v ktorých sú chránené
časti prírody. Za prvok ochrany prírody a jej rozmanitých druhov života považujeme aj
veľkoplošné alebo maloplošné chránené územia, v ktorých je na základe platných právnych predpisov ukotvená ochrany prírody. Veľké plochy sú chránené niekoľkými stupňovými
systémami. Región je zapojený do sústavy NATURA 2000. Je to sústava chránených území
tvorená tzv. SPA územiami (Special protection areas) vyhlasovanými podľa smernice o vtákoch a tzv. SAC územiami (Special areas of conservation) vyhlasovanými na základe smernice
o biotopoch. Cieľom sústavy je zabezpečiť ochranu vybraným typom biotopov, živočíchom
a rastlinám, ktoré sú na území členských štátov EÚ vzácne alebo ohrozené.
Na územie Euroregiónu Beskydy z veľkoplošných chránených území zasahuje
v slovenskej prihraničnej oblasti Národný Park Malá Fatra, CHKO Horná Orava a CHKO
Kysuce, v českej prihraničnej oblasti CHKO Beskydy a v poľskej prihraničnej oblasti Babiogórski Park Narodowy.
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
13
Obrázok č. 1 - Územia NATURA 2000 na území Euroregónu Beskydy
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
14
2.1.1 Analýza SWOT
SILNÉ STRÁNKY SLABÉ STRÁNKY
- vysoká miera ochrany životného prostredia
v podobe veľkoplošných chránených území
- vysoký podiel zalesnenia - disponibilita regiónu obnoviteľnými
zdrojmi energie
- nedostatočne rozvinutý systém
kanalizačných sietí
- absencia efektívneho systému separácie odpadu a to najmä vo väčších centrách
osídlenia
- nízka úroveň využívania obnoviteľných zdrojov energie
- vysoká produkcia odpadov na jedného
obyvateľa - nízka podiel vyseparovaných zložiek
odpadu z celkového množstva odpadu
- vysoký podiel zneškodňovania odpadov formou skládkovania
- nevyhovujúca kvalita vody v riekach
- zaťaženie územia čoraz častejšie sa opakujúcimi záplavami (povodňami)
- nízke ekologické povedomie obyvateľov
PRÍLEŽITOSTI OHROZENIA
- rozvoj integrovaného environmentálneho manažmentu presahujúceho hranice
jednotlivých štátov
- rozvoj integrovaného manažmentu obhospodarovania lesných porastov, najmä
prírodných celkov (geomorfologických)
presahujúcich hranice štátov - ekologická revitalizácia vodných tokov
s dôrazom na viacúčelovosť
- legislatívne opatrenia - rozvoj dopravnej infraštruktúry
- rozvoj integrovaného monitoringu stavu
životného prostredia (jeho zložiek)
- nárast produkcie odpadov - ohrozenie zdrojov pitnej vody
- útlm budovania kanalizačných sietí
v prihraničných regiónoch - degradácia pôdy vyplývajúca z procesov
erózie
- nárast intenzity tranzitnej automobilovej dopravy
- výskyt prírodných a environmentálnych
katastrof
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
15
2.2 VZDELÁVANIE
Vzdelanosť a nezamestnanosť sú dva atribúty, ktoré spolu veľmi úzko súvisia a vplývajú na seba. Kvalita a zameranie systému vzdelávania v prihraničnej oblasti Slovensko – Poľsko –
Česko a nepriaznivá vzdelanostná štruktúra obyvateľov týchto oblastí sú hlavné faktory
prispievajúce k zvyšovaniu nezamestnanosti. Nezamestnanosť zvyšujú predovšetkým ľudia s dosiahnutým základným alebo učňovským vzdelaním, pretože ich pozícia na trhu s rastom
požiadaviek na zamestnancov sa neustále zhoršuje. Charakteristickou črtou prihraničných oblastí je
aj nižší podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí ovládajú cudzie jazyky a moderné technológie v porovnaní s priemerom EÚ. Celkové zaostávanie pohraničných oblastí za inými regiónmi
a krajinami EÚ je spôsobené tiež nedostatočným objemom verejných a súkromných zdrojov
vynakladaných na rozvoj a adaptáciu infraštruktúry v oblasti vzdelávania.
V súčasnosti je však nutné zdôrazniť, že dosahovaná vzdelanostná úroveň obyvateľov
Slovensko – Poľsko – Českého prihraničia sa postupne zlepšuje. Klesá podiel obyvateľov bez
vzdelania a so základným vzdelaním a naopak rastie podiel stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov. Problém, ktorý tu však ešte stále pretrváva je nízka úroveň efektívnosti
celého vzdelávacieho systému. Vysoké školy produkujú relatívne veľké množstvo absolventov,
ktorí končia na úrade práce. Avšak vzdelávanie a celoživotné učenie predovšetkým v oblasti zvyšovania jazykových znalostí a schopností využívať informačné a komunikačné technológie, sú
predpokladom pre uplatnenie sa v znalostnej spoločnosti, ku ktorej všetky krajiny EÚ smerujú.
Vzdelávanie a celoživotné učenie však musia byť zladené s požiadavkami trhu práce.
Môžeme však povedať, že postupne sa vzdelávací potenciál slovensko-česko-poľského
prihraničia zlepšuje. V riešenej oblasti spolu pôsobí 9 vysokých škôl, z toho 5 na území českého
prihraničia, 1 vysoká škola v slovenskej časti Euroregiónu a 3 školy na poľskej strane riešeného územia. Jednotlivé vysoké školy v českej časti regiónu majú fakulty zamerané predovšetkým na
filozofiu, prírodné vedy, pedagogiku. Je tu však možnosť študovať aj na právnickej fakulte,
lekárskej, zdravotno-sociálnej, teologickej, na fakulte umení.
Najviac technicky zameraná je Vysoká škola báňská – Technická univerzita v Ostrave,
kde si študenti môžu vybrať štúdium na nasledovných fakultách:
- Ekonomickej
- Stavebnej
- Strojárskej
- Elektrotechnickej a fakulte informatiky
- Hornicko-geologickej
- Fakulte metalurgie a materiálového inžinierstva
- Fakulte bezpečnostného inžinierstva
VŠB – TU Ostrava poskytuje aj univerzitné štúdium v oblasti nanotechnológií
a mechatroniky.
Vo Frýdku Místku pôsobí súkromná vyššia odborná škola – GOODWILL, s. r. o., ktorá svojim študentom ponúka možnosť študovať cestovný ruch a zahraničný obchod. V odbore
cestovný ruch sa študenti môžu zameriavať buď na animáciu v cestovnom ruchu alebo na
podnikanie v cestovnom ruchu. Rovnako tak v štúdiu zahraničného obchodu si môžu zvoliť bližšiu špecifikáciu – informačné technológie v zahraničnom obchode alebo zahraničný obchod
v malých a stredných podnikoch.
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
16
Jedna vysoká škola pôsobí aj v poľskom prihraničí Euroregiónu Beskydy – Bieskidzka Wyźsa Szkoła Umiejętności w Źywcu, ktorá ponúka štúdium v nasledovných oblastiach:
- cestovný ruch a rekreácia
- administrácia turistického a prihraničného regiónu
- telesná kultúra
- fyzioterapia
- kozmetológia
- zdravotníctvo
Strojné inžinierstvo, informatiku, manažment, textilné inžinierstvo, ochranu životného
prostredia a humanitné a spoločenské vedy je možné študovať na vysokej škole technicko-humanitnej – Akademia Techniczno – Humanistyczna v Bielsko Bialej.
Na slovenskej časti Euroregiónu Beskydy je vysoké školstvo reprezentované Žilinskou
univerzitou situovanou v okresnom a krajskom meste Žilina. Žilinská univerzita ponúka štúdium na všetkých troch stupňoch tak v dennej ako aj externej forme. Oblasť vzdelávania sa neustále
rozširuje o nové odbory technického, ekonomického a tiež aj prírodovedného a humanitného
zamerania. Univerzita má 7 fakúlt zameraných na prírodné vedy, stavebníctvo, strojárstvo, elektrotechniku, ekonomiku, riadenie a informatiku a na špeciálne inžinierstvo. V tomto školskom
roku univerzitu navštevuje celkovo 11 685 študentov, z čoho je 74 % denných študentov (8 599).
Najviac študentov študuje na Fakulte prevádzky, ekonomiky, dopravy a spojov (PEDAS) a naopak najmenej na Stavebnej fakulte. V prípade doktorandského štúdia je najväčší záujem
o Strojnícku fakultu a PEDAS. V súčasnosti najmenej doktorandov študuje na Fakulte prírodných
vied. Z celkovým počtom študentov (denní, externí, doktorandi) spomínanej fakulte patrí druhé miesto zo všetkých siedmich fakúlt. Návštevnosť jednotlivých fakúlt Žilinskej univerzity je
zobrazená v nasledovnom grafe.
Graf č. 4 - Percentuálny počet študentov na jednotlivých fakultách ŽU 1 (stav k 31. 10. 2006)
ETF12%
StF9%
SF12%
FPV17%
FŠI11%
FRI13%
PEDAS26%
Zdroj: Ústav informácií a prognóz školstva
1 Vysvetlivky: FPV – Fakulta prírodných vied, SF – Strojnícka fakulta, StF – Stavebná fakulta, ETF –
Elektrotechnická fakulta, PEDAS – Fakulta prevádzky ekonomiky, dopravy a spojov, FRI – Fakulta riadenia
a informatiky, FŠI – Fakulta špeciálneho inžinierstva
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
17
Graf č. 5 - Rozdelenie jednotlivých foriem štúdia na fakultách ŽU
1 153 1 064739
1 423
1 980
1 471
769
983
242
280
44
953
44
540
240
174
72
7678
21
52
0
400
800
1 200
1 600
2 000
2 400
2 800
3 200
FPV SF StF ETF PEDAS FRI FŠI
denné štúdium externé štúdium doktorandské štúdium
Zdroj: Ústav informácií a prognóz školstva
ŽU už 10 rokov v rámci doplňujúceho pedagogického štúdia umožňuje získať pedagogickú spôsobilosť pre vyučovanie odborných predmetov na stredných školách.
S podporou Nadácie otvorenej spoločnosti ŽU v roku 2002 začala realizovať dištančný
kurz formou e-learningu, ktorý je zameraný na Pedagogicko-psychologické vzdelávanie vysokoškolských pedagógov.
V roku 1997 bolo na univerzite v rámci podpory nových technológií a metód ďalšieho
vzdelávania zriadené Lokálne stredisko dištančného vzdelávania. O dva roky neskôr začalo na univerzite pôsobiť Slovensko-francúzske centrum vzdelávania v oblasti logistiky.
Pri Elektrotechnickej fakulte pôsobí Stredisko profesijného rozvoja, ktoré organizuje
najmä krátkodobé kurzy zamerané na moderné technológie predovšetkým v oblasti elektrotechniky, elektroniky a výpočtovej techniky.
Tradičné miesto na univerzite v štruktúre celoživotného vzdelávania má Univerzita
tretieho veku.
Stredoškolské vzdelanie je na slovenskej časti územia zastúpené gymnáziami, strednými
odbornými školami, združenými strednými školami a strednými odbornými učilišťami. Ponúkané
stredoškolské vzdelanie je z oblasti obchodných akadémií, hotelových akadémií, stredných priemyselných škôl (stavebná, poľnohospodárska), dievčenských odborných škôl a stredných
zdravotníckych škôl.
Odborné učilištia ponúkajú možnosť vyštudovať rôzne remeslá. Združené stredné školy na popisovanom území ponúkajú úplné stredné vzdelanie, stredné vzdelanie, nadstavbové tak ako
vo forme denného štúdia, tak aj štúdia popri práci. Možnosť štúdia viacerých remesiel.
Všeobecné stredné vzdelanie ponúkajú svojim záujemcom gymnázia.
V tomto školskom roku stredné školy navštevuje spolu 22 851 žiakov (podľa Ústavu
informácií a prognóz školstva), pričom najviac žiakov v absolútnom vyjadrení navštevuje gymnázia
(takmer 31 %), nasledujú stredné odborné školy (28 %), stredné odborné učilišťa (27 %) a najmenej žiakov je na združených stredných školách (14 %). Keď to však prerátame na
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
18
priemerný počet žiakov pripadajúcich na jedno príslušné zariadenie, tak najviac žiakov na jedno zariadenie pripadá práve na združené stredné školy, nasledujú stredné odborné učilišťa, gymnázia.
Najmenej žiakov pripadá na jednu strednú odbornú školu.
Graf č. 6 - Zloženie škôl stredoškolského vzdelania (stav k 15. 9. 2006)
4
1115
19
gymnázium stredná odborná škola združené stredné školy stredné odborné učilišťa
Zdroj: Ústav informácii a prognóz školstva
Graf č. 7 - Celkový počet žiakov na jednotlivých školách
7 060
6 320
3 229
6 242
0
1 000
2 000
3 000
4 000
5 000
6 000
7 000
8 000
gymnázium stredná odbornáškola
združené strednéškoly
stredné odbornéučilišťa
počet žiakov
Zdroj: Ústav informácií a prognóz školstva
Úroveň dosiahnutého vzdelania nepochybne ovplyvňuje možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Následne práve dosahovaná miera zamestnanosti odzrkadľuje celkovú výkonnosť
ekonomiky. V slovenskej časti regiónu bolo v septembri 2007 evidovaných celkovo 9 866
uchádzačov o zamestnanie, z čoho najviac ich bolo zo Žilinského okresu (32 %) a najmenej z Bytčianskeho okresu (10 %). Pri pohľade na vzdelanostnú úroveň uchádzačov môžeme vidieť,
že najväčšiu skupinu tvoria ľudia s učňovským vzdelaním (38 %). O 15 % nižší podiel majú
uchádzači so základným vzdelaním. Najmenší podiel na nezamestnanosti majú ľudia s dosiahnutým stredným odborným a vyšším vzdelaním. Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na
nezamestnanosti v septembri predstavoval takmer 6 %-ný podiel. Pri tejto skupine je však
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
19
potrebné zdôrazniť fakt, že mnoho vysokoškolákov tesne po ukončení štúdia často krát dáva prednosť oddychu a relaxu pred nástupom do prvého zamestnania. Po ukončení štúdia sa
absolventi tiež dostávajú do situácie, že nie sú schopní nájsť si prácu vo vyštudovanom obore a do
práce iného zamerania nenastúpia.
Vzdelávacia politika riešeného územia by aj preto mala byť zameraná na dlhodobo
strategické investovanie do vzdelania a do profesii, ktoré sú potrebné pre trh práce. Aby bol tento
cieľ naplnený je veľmi dôležitá spolupráca všetkých inštitúcii, ktoré sa podieľajú alebo ovplyvňujú vzdelávací systém na Slovensku a tiež aj spolupráca podnikateľského sektoru.
2.2.1 Analýza SWOT
SILNÉ STRÁNKY SLABÉ STRÁNKY
- rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva
- široká ponuka študijných odborov na
vysokých školách - postupný rast odbornosti vysokých škôl
- ponuka študovania cudzích jazykov
a cestovného ruchu - ponuka cudzojazyčných študijných
predmetov
- cezhraničná spolupráca vysokých a stredných škôl
- záujem o vybudovanie efektívneho
vzdelávacieho systému
- relatívne nízka efektívnosť
vzdelávacieho systému
- nepružnosť odborného vzdelávania - orientácia na tradičnú školu –
memorovanie
- nerovnomerné rozloženie vysokoškolských zariadení v rámci
riešeného územia
- únik mozgov z prihraničia – nedostatok pracovných príležitostí
PRÍLEŽITOSTI OHROZENIA
- intenzívna spolupráca školského systému
a podnikateľskej sféry (zamestnávateľov)
- európska podpora znalostnej ekonomiky - realizovanie výmenných pobytov študentov
škôl v riešenom území
- odliv kvalitných pedagógov a
odborníkov zo školstva
- neprispôsobovanie sa potrebám trhu z hľadiska úpravy študijných osnov
- nejasná a nestabilná legislatíva v oblasti
školstva - nezáujem o štúdium jazykov, IT
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
20
2.3 CESTOVNÝ RUCH
Cestovný ruch je odvetvie zahŕňajúce súbor činností zameraných na cestovanie a následný pobyt, ktorý nie je uskutočňovaný ako pravidelná obživa. Teda cestovanie turistov,
rekreantov, športovcov, kúpeľných hostí, kongresových turistov, cestujúci na služobnej ceste
a pod.
Cezhraničný slovensko-poľsko-český región má vytvorené vhodné prírodne, kultúrne,
ekonomické a sociálne predpoklady najmä pre rozvoj turizmu. Riešené prihraničie má všetky
predpoklady k rozvoju a využitiu nových tendencií spojených s odpočinkom, turistikou, ekoturistikou a agroturistikou.
Cestovný ruch patrí v hodnotenom regióne dlhodobo k službám s prebytkovou
bilanciou. Môžeme tu však definovať spoločný problém vývoja cestovného ruchu, ktorým je pokles alebo stagnácia domácich návštevníkov, ktorú možno podľa štatistických zisťovaní
s menšími rozdielmi pozorovať už od roku 2000. Najčastejšími zahraničnými návštevníkmi na
všetkých stranách hraníc sú hlavne turisti zo susednej krajiny. Ide o tzv. transhraničnú turistiku. Ročne však prechádzajú či navštevujú región aj desiatky tisícov zahraničných návštevníkov, ale
efekt, vyjadrený napríklad tržbami z pobytov, je zatiaľ veľmi malý.
Už dlhodobo evidovaným a nezlepšujúcim sa problémom je nedostatočné využitie potenciálu cestovného ruchu. Tento problém nespočíva v nízkom počte ubytovacích
a stravovacích zariadení, ale predovšetkým v dosahovanej kvalite služieb, ktoré jednotlivé
zariadenia ponúkajú svojim návštevníkom, nedostatočnej kvalite základnej a sprievodnej turistickej infraštruktúry, neuspokojivej úrovni znalosti cudzích jazykov a nedostatočnej kvalite propagácie
regiónu a marketingu služieb cestovného ruchu.
Na popisovanom území sa nachádza množstvo kultúrnych a historických pamiatok celoštátneho aj medzinárodného významu a koná sa tu množstvo významných tradičných,
kultúrnych a športových akcií. Práve medzinárodné kultúrne a športové podujatia tvoria podstatný
rozmer pohraničnej spolupráce. Festivaly, súťaže, výstavy, folklórne podujatia prispievajú k nadväzovaniu priamych kontaktov medzi miestnymi komunitami a samosprávami riešeného
regiónu.
Nasledujúca tabuľka obrazne prezentuje regionálne akcie každoročne organizované jednotlivými krajinami euroregiónu (nie sú to však všetky akcie, len tie najväčšie a najznámejšie).
Tabuľka č. 1 - Regionálne podujatia krajín Euroregiónu Beskydy
ČESKÁ REPUBLIKA SLOVENSKÁ REPUBLIKA POĽSKÁ REPUBLIKA
Medzinárodný folklórny festival vo Frýdku – Místku
Stredoeurópsky festival koncertného umenia v Žiline
Medzinárodný lyžiarsky beh „Beskidka“
Frýdecke slávnosti Staromestské slávnosti v Žiline „Quadrat – Salón Beskidy“ –
výstava prací umelcov štátov Višegrádskej štvorky
Veľkonočný jarmok na
frýdeckom zámku
Jašidieľňa – Medzinárodná festival
tvorivosti a fantázie (postihnuté deti)
„Vilamovické šibačky“ – jarné
medzinárodné stretnutie spriatelených obcí a etnických
skupín z Európy
Vianočný jarmok na frýdeckom zámku
Jánošikové dni v Terchovej Medzinárodné vetroňové preteky
Beskydský jašter –
prehliadka amatérskej
Futbalový turnaj o pohár J.
Krónera v Staškove
Týždeň beskydskej kultúry
v Zywci a Szczyrku
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
21
ČESKÁ REPUBLIKA SLOVENSKÁ REPUBLIKA POĽSKÁ REPUBLIKA
filmovej tvorby
Medzinárodný hudobný
festival – Janáčkovy Hukvaldy
Preteky psích záprahov Medzinárodný veľtrh
cestovného ruchu „MTT Beskidy“ v Bielsko - Bialej
Národopisné slávnosti
v Lhotce Sochovy Rajecký maratón
Šibrinky vo Fryčovciach Jasenická „15“ v behu na lyžiach
Jazzové leto v Sobešovciach Kysucký maratón v Čadci
Memoriály J. Vybírala vo volejbale žien a J. Saláta vo
volejbale mužov v
Raškoviciach
Kultúrne leto v Rajeckých Tepliciach
Z prírodného hľadiska sú na všetkých stranách riešených hraníc turisticky zaujímavým
a environmentálne cenným horským územím Beskydy, ktoré poskytujú dobré podmienky na rozvoj zimných športov a letnej turistiky. Napriek tomu prírodný potenciál prihraničia ešte stále
nie je v dostatočnej miere využívaný. Oveľa zaujímavejšiu ponuku cestovného ruchu pre zimnú
a letnú sezónu by bolo možné vytvoriť a ponúknuť pri funkčnej integrácií turistických stredísk v hodnotenom regióne.
Česká strana popisovaného územia vďaka svojej polohe, rozmanitej a nádhernej prírode
môže domácim, ale aj hosťom poskytnúť širokú škálu možností pre bohaté športové, turistické a rekreačné vyžitie. K dispozícii je veľké množstvo štadiónov, ihrísk, telocviční, tenisových kurtov,
kúpalísk a bazénov. Na svoje si tiež prídu milovníci bežeckého a zjazdového lyžovania,
cykloturistiky, paraglidingu, hippoturistiky (jazda na koni), golfu, športových a poznávacích letov, ako aj priaznivci vodných športov.
Historickým, kultúrnym, ale aj športovým centrom na českej strane hranice je mesto
Frýdek Místek ležiace na sútoku riek Ostravica a Morávka. Je to moderné mesto s bohatými tradíciami, dvoma opraveným historickými jadrami, mnohými pamiatkami, rekonštruovanými
domami, galériami, sympatickými krčmičkami, parkmi a športoviskami. Frýdek Místek je ideálnym
východzím bodom pre najrôznejšie turistické a športové výpravy do blízkych Beskyd.
Obrázok č. 2 - Frýdek-Místek
Frýdek – Místek (historické námestie) Galéria Pod Sovou
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
22
Okrem spomínaného mesta Frýdek – Místek je možné na území českého Regiónu Beskydy navštíviť golfový areál na Čeladnej, bylinné kúpele v Komornej Lhotce alebo zrúcaninu
hradu Hukvaldy, ktorá je jednou z najväčších v strednej Európe a druhou najväčšou na Morave.
Kamenný hrad bol postavený v 13. storočí a nikdy nebol dobytý. Zničil ho až požiar v 18. storočí. Hradná veža ponúka široký rozhľad na Moravskú bránu, nivu rieky Odra až k Ostrave a na hlavný
hrebeň Moravskosliezkych Beskyd. Lákadlom pre návštevníkov je tiež obora s danielmi
a muflónmi.
Obrázok č. 3 - Hradná zrúcanina Hukvaldy
Letecký pohľad na zrúcaninu Hukvaldy Pohľad na piatu hradnú bránu, vľavo hradné jadro
Na území poľského Regiónu Beskydy sa odporúča navštíviť pamiatky v Bielsko – Bialej,
Zywiecky pivovar a klasicistický palác v Zywci prípadne si vyjsť lanovkou na horu Szyndzielnia, či navštíviť priehradu v Porabce alebo zimné svahy v Szczyrku.
Szczyrk je jedno z najznámejších lyžiarskych stredísk v Pobeskydsku. Nachádza sa tu
najväčší počet lyžiarskych vlekov za celé Poľsko (približne 50) a lyžiarske trate v celkovej dĺžke 60 km, z toho 2 sú licencované Medzinárodnou lyžiarskou federáciou (FIS).
Dôležitým kultúrnym a turistickým centrom poľskej strany Euroregiónu je Bielsko –
Biala. Mesto sa nachádza na križovatke komunikačných ciest, ktoré vedú z juhu na sever a zo západu na východ Európy. Tak zemepisná poloha v blízkom susedstve Českej a Slovenskej
republiky, ako aj značný obchodní a priemyselný význam spôsobili, že mesto je považované za
hlavné mesto beskydského regiónu. Dominantnou v bielskej časti mesta je hrad, najvýraznejšou budovou je neorenesančná bialská radnica – dnešný mestský úrad. Rovnako tak je zaujímavé aj
historická hlavná stanica z obdobia rakúsko-uhorskej ríše.
Obrázok č. 4 - Neorenesančná bialská radnica
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
23
Mesto svojich návštevníkov očaruje krásou reprezentatívnych budov, historicky cennými kostolmi alebo meštianskymi domami. S ohľadom na blízkosť hôr a bohatú rekreačno-športovú
ponuku nie je možné sa v meste nudiť. Z kultúrneho hľadiska majú v meste veľký úspech
početné festivaly a koncerty svetových hudobných hviezd.
Slovenská časť Euroregiónu Beskydy je reprezentovaná severo-západnou časťou
Žilinského kraja. Región Žilinského kraja je jeden z najkrajších oblastí Slovenska. Má nádhernú
prírodu, množstvo kultúrnych pamiatok. Na tomto území sa snúbia ľudové tradície, folklór a ľudová architektúra s modernými výdobytkami doby. Svoje zastúpenie tu majú regióny – Orava,
Kysuce, Horné Považie, Rajecká dolina a Malá Fatra.
Kvalitatívne najvyššiu hodnotu pre turizmus má mesto Žilina, Rajecká dolina s predĺžením až do Čičmian a priestor až do Terchovej s Vrátnou dolinou v Malej Fatre. Turisticky
veľmi atraktívnou je Strečnianska úžina s tokom Váhu a po úprave okolia aj Vodné dielo Žilina.
Pre rozvoj vidieckej pobytovej rekreácie a agroturistiky majú dobré podmienky skoro všetky horské a podhorské sídla okresu. V meste Žilina je významná aj kongresová turistika a v meste
Rajecké Teplice kúpeľná rekreácia.
Obrázok č. 5 - Slovenská časť Regiónu Beskydy
Vrátna dolina - Tiesňavy Hrad Strečno
Rajecká dolina Čičmany
Rajecké Teplice Žilina
Z hľadiska regionálnej návštevnosti Slovenska je Žilinský kraj vzhľadom na počet
domácich a zahraničných návštevníkov a na počet prenocovaní so svojimi 18,2 % v poradí
druhým najnavštevovanejším krajom. Medzi krajiny s najväčším počtom vysielajúcich účastníkov
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
24
cestovného ruchu do spomínanej oblasti patria dlhodobo Česká republika, Poľsko a tiež aj Nemecko. Z tohto pohľadu vieme identifikovať hlavné motívy návštevy. Jedná sa predovšetkým
o zimné športy, rekreačný pobyt na horách, pri vode, návštevu rodiny (najmä návštevníci z ČR),
pobyt v kúpeľoch a okružné cesty (oba motívy hlavne pre nemeckých hostí). U poľských návštevníkov mal výrazné postavenie motív nákupnej turistiky. Nasledujúce tabuľky podávajú
bližšie informácie o účele návštevy zahraničných turistov v obdobiach zima a leto 2005.
Všetkých päť regiónov na slovenskej časti euroregiónu disponuje množstvom zaujímavých a jedinečných kultúrno-historických pamiatok a prírodných krás. Celá oblasť ponúka
všestranné možnosti na turistiku, oddych a rekreáciu v každom ročnom období. Sú tu vynikajúce
podmienky pre zjazdové a bežecké lyžovanie s množstvom lyžiarskych vlekov.
V regióne Kysuce sa nachádza viacero stredísk cestovného ruchu. Najväčší rozvoj
cestovného ruchu je v komplexnom stredisku SKI Makov, ktorý ponúka možnosti lyžovania pre
deti, začiatočníkov, ale aj náročných lyžiarov (dva vleky v celkovej dĺžke 2 650 km). Dostatok možností pre letnú aj zimnú turistiku na Kysuciach ponúkajú aj ďalšie tri strediská:
- Čadca-Husárik
- Skalité-Serafinov
- Turzovka-Bukovina
Horné Považie je charakteristické nielen kúpeľnoliečebnými možnosťami, ale tiež aj
Národným parkom Malá Fatra, ktorý je významným strediskom zimnej i letnej turistiky. Východiskom do NP MF je rázovitá obec Terchová, rodisko legendárneho Juraja Jánošíka.
Terchová je tiež známa svojim rázovitým folklórom a medzinárodným folklórnym festivalom.
Príspevkom k rozvoju cestovného ruchu je tiež vytvorenie siete cyklotrás medzi Žilinou a Rajcom.
Cestovný ruch v regióne Orava sa sústreďuje okrem miest do niekoľkých významných
lokalít, ktoré lákajú návštevníkov v zime i v lete ideálnymi podmienkami na rekreáciu
a športovanie. Záujem turistov sa v lete orientuje najmä do oblasti Oravskej priehrady. Zaujímavosťou je tiež národná kultúrna pamiatka Lesná úvraťová železnica Chmúra – Tanečník
v Oravskej Lesnej, je tu 14 kostolov a kaplniek, budovy 7 kúrií a domov a Múzeum Pavla
Országha Hviezdoslava v Oravskej Polhore. K rozvoju cestovného ruchu v tejto lokalite tiež prispievajú tradičné folklórne slávnosti a iné kultúrne a športové podujatia aj s medzinárodnou
účasťou.
Z dlhodobej perspektívy patrí turizmus do sektora vykazujúceho zisk na všetkých stranách prihraničného regiónu. Spoločným problémom turistických služieb je znižujúca sa
efektivita a výkon turizmu. Nedostatočná úroveň využitia turistického potenciálu je na jednej
strane daná neprístupnosťou a nízkou kvalitou cezhraničnej infraštruktúry a na strane druhej nízkou kvalitou turistických služieb.
2.3.1 Analýza SWOT
SILNÉ STRÁNKY SLABÉ STRÁNKY
- dostatočný počet ubytovacích zariadení - dostatočný počet stravovacích zariadení
- blízkosť jazykov slovensko-poľsko-českého
prihraničia (slovanské jazyky) - pravidelné organizovanie spoločných
kultúrno-športových podujatí
- spätosť obyvateľov s prostredím
- nízka úroveň poskytovaných služieb - slabá jazyková vybavenosť personálu
zariadení CR (svetové jazyky)
- nedostatočné využitie potenciálu CR - nedostatočná úroveň technickej
infraštruktúry
- nedostatočne vybavená turistická
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
25
- dostupnosť infraštruktúry kultúry - vhodné podmienky pre rozvoj vidieckej
turistiky
- veľké množstvo značených turistických trás a cyklotrás
- orientácia regiónu na celoročné využívanie
potenciálu územia
infraštruktúra - nedostatočná propagácia regiónu
- nízka efektívnosť služieb CR
- zanedbávanie rekonštrukcie a obnovy historických budov
- prakticky neexistujúca regionálna
štruktúra turizmu
PRÍLEŽITOSTI OHROZENIA
- prírodný, kultúrny a historický potenciál
- možnosti podpory cezhraničnej spolupráce
prostredníctvom EÚ fondov - blízkosť a vzájomné dopĺňanie kultúrnych
tradícií a hodnôt v prihraničnom regióne
- vytváranie spoločných produktov a marketingu cezhraničného regiónu ako
jednej destinácie
- nové voľno-časové trendy - obnova tradičných remesiel
- efektívnejšia spolupráca verejného
a súkromného sektora - propagácia regiónu prostredníctvom výstav,
veľtrhov, internetu a pod.
- neschopnosť čerpať prostriedky z EÚ
fondov
- nedostatok finančných zdrojov - administratívne a legislatívne bariéry
- vytratenie regionálnych zvykov a tradícií
z dôvodu popularizácie masovej kultúry a rozvoj globalizácie
- degradácia stavu historických objektov,
prírodných rezervácií a krajiny - nedostatočná a nejednotná koordinácia
subjektov CR
- nedostatočná podpora kultúrneho povedomia obyvateľov
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
26
33 SSÚÚLLAADD SS PPRROOGGRRAAMMOOVVÝÝMMII DDOOKKUUMMEENNTTMMII CCEEZZHHRRAANNIIČČNNEEJJ SSPPOOLLUUPPRRÁÁCCEE
Hlavným zámerom predkladaného dokumentu je podporovať spoločný rozvoj celého EUROREGIÓNU BESKYDY prostredníctvom podpory rozvoja cezhraničnej spolupráce
v rokoch 2007 – 2013.
Globálnym cieľom je utvárať funkčnú sieť spolupracujúcich orgánov s cieľom podporovať udržateľný, integrovaný, ekonomický, environmentálny, sociálny a kultúrny rozvoj
cezhraničného regiónu Slovensko – Poľsko – Česká republika predovšetkým prostredníctvom
rozvoja environmentálnej infraštruktúry, vzdelávania a turizmu.
Cieľom tohto dokumentu je vytvoriť spoločné vízie rozvoja EUROREGIÓNU, ktoré
budú využívať potenciál a možnosti cezhraničných regiónov pri riešení hlavných problémov
v oblasti životného prostredia, vzdelania a cestovného ruchu.
V súčasnosti na význame naberá oblasť riešenia otázok kvality životného prostredia
a jeho väzby na trvalo udržateľný rozvoj popisovaného územia. V záujme kvalitného životného
prostredia je preto dôležité riešiť otázky nevyhovujúceho a nepostačujúceho vybavenia prihraničných oblastí technickou infraštruktúrou, otázky spoločnej ochrany pred prírodnými
katastrofami a otázky spoločnej ochrany chránených území nachádzajúcich sa na riešenom území.
Je tiež potrebné v záujme zvyšovania kvality životného prostredia eliminovať prípadne zmierňovať vplyvy ekonomických činností na životné prostredie. Kvalitné životné prostredie je
jedným zo základných podmienok pre zvýšenie atraktivity cezhraničného regiónu pre investorov,
občanov, turistov.
Situácia na trhu práce v skúmanej oblasti a predovšetkým v oblastiach bližšie k hraniciam
je veľmi nepriaznivá a zložitá. Na jej vylepšenie je potrebné vykonať neľahké aktivity, zabezpečiť
efektívnejšie využívanie pracovných síl. Nové pracovné miesta môžu byť vytvorené predovšetkým v oblasti malých a stredných podnikov. Tieto sa však nevyvinú dovtedy, kým na popisovanom
území nebude vyvinuté podnikateľstvo na potrebnej úrovni, s čím veľmi úzko súvisí aj dosiahnutie
nárastu v oblasti najvyššieho dosiahnutého vzdelania obyvateľmi riešeného územia. V tomto smere sa môže veľmi pozitívne uskutočňovať výmena informácií a vedomostí medzi slovenskými,
českým a poľskými stranami. Z tohto dôvodu by sa mal v budúcnosti klásť dôraz na spoluprácu
výskumných centier, podnikateľských subjektov, škôl a iných vzdelávacích zariadení. Rovnako tak by sa mal dôraz klásť aj na vzdelávanie sa v oblasti cudzích jazykov a tiež je potrebné sústrediť
pozornosť na získanie poznatkov pre pracovníkov cestovného ruchu aj v oblasti interkultúrnej
komunikácie.
Ekonomicky rozvoj riešeného územia sa spája predovšetkým s bohatým prírodným
a kultúrnym dedičstvom, ktoré tvoria výborné predpoklady predovšetkým pre rozvoj cestovného
ruchu. Je však potrebné zvyšovať dostupnosť turisticky atraktívnych oblastí, zlepšovať kvalitu turistickej infraštruktúry a podporovať jej účinnú propagáciu.
V predkladanom dokumente sú zohľadnené ustanovenia základných strategických
a programových dokumentov EÚ, predovšetkým v oblasti definovania cieľov a rozsahu priorít.
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
27
3.1 ŠPECIFIKÁCIA OPERAČNÝCH PROGRAMOV CEZHRANIČNEJ
SPOLUPRÁCE 2007 - 2013
3.1.1 OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika
Program cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou a Českou republikou vychádza
z predchádzajúcej cezhraničnej spolupráce zabezpečovanej v rámci Iniciatívy Spoločenstva pomoci
INTERREG III.
Pre tento OP sú podľa metodiky EK vhodnými územnými celkami – NUTS III regióny
prihraničnej slovensko – českej oblasti pozdĺž hranice. Medzi oprávnené regióny Slovenskej
republiky patria – Trnavský kraj, Trenčiansky kraj a Žilinský kraj. Na území Českej republiky sú to – Juhomoravský kraj, Moravskosliezsky a Zlínsky kraj.
Obrázok č. 6 - Slovensko - české prihraničie
Zdroj: OP cezhraničnej spolupráce SR – ČR 2007 - 2013
Programový dokument navrhuje podporovať dosiahnutie nasledujúcich špecifických
cieľov rozvoja riešeného regiónu:
1. Podpora rozvoja hospodárskych a sociálnych cezhraničných štruktúru
zvyšujúcich konkurencieschopnosť a zamestnanosť v regióne
2. Zvyšovanie dostupnosti a kvality cezhraničnej infraštruktúry, ktorá podporuje kohéziu cezhraničného regiónu.
Tieto zadefinované ciele budú plnené prostredníctvom dvoch tematicky orientovaných
prioritných osí a jednej podpornej prioritnej osi (technická pomoc):
Prioritná os I: Podpora sociokultúrneho a hospodárskeho rozvoja cezhraničného
regiónu a spolupráce
Prioritná os II: Rozvoj dostupnosti cezhraničného územia a životného prostredia
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
28
3.1.2 OP cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika
Poľsko – slovenské pohraničie je oblasť s mnohými jazykovými, kultúrnymi,
historickými, prírodnými a krajinnými podobnosťami. V priebehu vekov sa poľská a slovenská kultúra pohraničia rozvíjala vzájomne sa priamo ovplyvňujúc, čo je obzvlášť viditeľné na území
Oravy a Spiša. Tieto podobnosti prispeli k prirodzenému udržiavaniu kontaktov medzi poľským
a slovenským osadenstvom.
Oblasť programu sa skladá z nasledujúcich územných jednotiek NUTS III a NUTS IV:
- na poľskej strane: NUTS III – bielsko-bialský, nowosadecký a krosniensko-przemyský
subregión a NUTS IV – oswiecimský powiat, pszczynski powiat, rzeszowski powiat a Rzeszów powiat.
- na slovenskej strane: NUTS III – Žilinský a Prešovský kraj
Obrázok č. 7 - Poľsko – slovenské prihraničie
Zdroj: OP cezhraničná spolupráca Poľsko – Slovensko 2007 - 2013
Finančná pomoc z EÚ sa v poľsko – slovenskom prihraničí začala vznikom Programu
cezhraničnej spolupráce Phare Poľsko – Slovenská republika (Phare CBC) v roku 2000. Štyri edície
programu Phare CBC (2000, 2001, 2002 a 2003) podporovali rozvoj komunikačnej infraštruktúry, ochranu životného prostredia, rast konkurencieschopnosti podnikov, riešenie problémov
týkajúcich sa znečistenia životného prostredia, nedostatočnej infraštruktúry, zlepšenie kvality
života a vytvorenie sietí spolupráce na oboch stranách hraníc.
V roku 2004 boli aktivity spolufinancované programom Phare CBC nahradené
Iniciatívou Spoločenstva INTERREG IIIA.
Globálnym cieľom OP cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovensko v rokoch 2007-2013 je zintenzívniť poľsko-slovenskú spoluprácu v záujme udržateľného rozvoja prihraničného
regiónu. V súlade s týmto cieľom sa program zameriava na tri prioritné osi a jednu podpornú os
(technická pomoc):
Prioritná os I: Rozvoj cezhraničnej infraštruktúry
Prioritná os II: Sociálny a hospodársky rozvoj
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
29
Prioritná os III: Podpora miestnych iniciatív (mikroprojekty)
Prioritná os I v sebe zahŕňa dve témy – téma 1: komunikačná a dopravná infraštruktúra a téma
2: infraštruktúra životného prostredia. Prioritná os II rieši okruh troch tém – téma 1: rozvoj cezhraničnej
spolupráce v oblasti turizmu, téma 2: ochrana prírodného a kultúrneho dedičstva a téma 3: vytváranie sietí. Prioritná os III má za cieľ propagovať miestne iniciatívy a vytvoriť cezhraničné kontakty
prostredníctvom realizácie mikroprojektov založených na aktivitách „ľudia – ľuďom“.
3.1.3 OP cezhraničnej spolupráce Česká republika – Poľská republika
V rámci podpory cezhraničnej spolupráce Českej republiky a Poľska sú ako oprávnené vyčlenené územia NUTS III Libereckého, Královéhradeckého, Pardubického, Olomouckého
a Moravskosliezkého kraja. Poľská časť sa skladá zo štyroch subregiónov na úrovni NUTS III:
jeleniogórsko-walbrzyského, opolského, rybnicko-jastrzebského a bielsko-bialého.
Obrázok č. 8 - Česko – poľské prihraničie
Zdroj: OP cezhraničnej spolupráce Česká republika – Poľsko 2007 - 2013
V stratégií tohto OP je dôraz kladený na posilňovanie dostupnosti a zlepšovanie kvality životného prostredia, rozvoj podnikateľského prostredia, rozvoj cestovného ruchu, na podporu
vzdelávania a celoživotného učenia a cezhraničnú spoluprácu medzi miestnymi komunitami
a inštitúciami a na znižovanie migrácie obyvateľov z prihraničných území podporovaním procesov vytvárajúcich nové pracovné príležitostí.
Globálnym cieľom programu je podpora socio-ekonomického rozvoja územia česko-
poľského prihraničia posilňovaním jeho konkurencieschopnosti a súdržnosti a propagácie partnerskej spolupráce jeho obyvateľov. Dosiahnutie tohto cieľa bude realizované
prostredníctvom aktivít jednotlivých prioritných osí programu.
OP cezhraničnej spolupráce ČR a Poľska má tri základné prioritné osi a jednu podpornú (technická pomoc):
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
30
Prioritná os I: Posilňovanie dostupnosti, ochrana životného prostredia
a prevencia rizík
Prioritná os II: Podpora rozvoja podnikateľského prostredia a cestovného ruchu
Prioritná os III: Podpora spolupráce miestnych spoločenstiev
Prioritné osi sú ďalej rozdelené na oblasti podpory. Každá os rieši po tri oblasti podpory.
Prioritná os I: Oblasť podpory – posilňovanie dostupnosti, ochrana životného prostredia, prevencia rizík.
Prioritná os II: Oblasť podpory – rozvoj podnikateľského prostredia, podpora rozvoja cestovného ruchu, podpora
spolupráce v oblasti vzdelávania a prioritná os III: Oblasť podpory – územná spolupráca verejných inštitúcií,
podpora spoločenských, kultúrnych a voľnočasových aktivít a fond mikroprojektov.
Z uvedeného vyplýva súlad strategického dokumentu Euroregiónu Beskydy s operačnými
programami cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom, Poľskom a Českom v programovom
období 2007-2013 a teda možnosť financovať strategické zámery Euroregiónu z týchto operačných programov.
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
31
3.1.4 Alokácia finančných zdrojov a miera spolufinancovania2
Slovenska republika – Česká republika Poľsko – Slovenská republika Česká republika - Poľsko
Prioritná os Príspevok
Spoločenstva Národné zdroje Spolu
Príspevok
Spoločenstva Národné zdroje Spolu
Príspevok
Spoločenstva Národné zdroje Spolu
Miera
spolufinancovania
z ERDF (%)
Prioritná os I 50 079 676 8 837 590 58 917 266 67 685 338 11 944 471 79 629 810 70 226 990 12 392 999 82 619 989 85
Prioritná os II 37 096 057 6 546 363 43 642 420 53 518 639 9 444 466 62 963 105 79 005 364 13 942 124 92 947 488 85
Prioritná os III 5 564 408 981 954 6 546 363 26 759 320 4 722 233 31 481 553 57 059 430 10 069 312 67 128 742 85
Prioritná os IV - - - 9 444 466 1 666 670 11 111 136 13 167 560 2 323 688 15 491 248 85
Spolu 92 740 141 16 365 907 109 106 049 157 407 763 27 777 841 185 185 604 219 459 344 38 728 123 258 187 467 x
Z tabuľky vyplýva, že miera spolufinancovania projektov cezhraničnej spolupráce Európskymi spoločenstvami je na úrovni 85 %. K tejto miere Slovenská vláda prispieva
financovaním ďalších 10 % zo štátneho rozpočtu pre slovenských lead-partnerov a česká vláda financuje svojich lead-partnerov v cezhraničných projektoch dodatočnými 5 % zo
štátneho rozpočtu.
2 Zdroje financovania sú uvádzané v EUR
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
33
44 VVÍÍZZIIAA AA SSTTRRAATTEEGGIICCKKÉÉ ZZÁÁMMEERRYY EEUURROORREEGGIIÓÓNNUU
Vízia Euroregiónu Beskydy
„ B e s k y d y b e z h r a n í c “
Globálny cieľ Euroregiónu Beskydy
Podporou a realizáciou celoživotného vzdelania, cielene zameraných školení a rekvalifikačných kurzov, zvyšovaním gramotnosti v oblasti interkultúrnej komunikácie
a zvyšovaním environmentálneho povedomia obyvateľov prispieť k rozvoju ľudských zdrojov, čo
sa následne odrazí aj na ekonomickom rozvoji euroregiónu (predovšetkým v oblasti cestovného ruchu) a zvyšovaní kvality životného prostredia.
Priority:
1. ochrana životného prostredia a zvyšovanie jeho kvality
2. podpora vzdelávania a zvyšovania vzdelanostnej a odbornej úrovne obyvateľov
Euroregiónu Beskydy
3. podpora rozvoja turizmu v Euroregióne Beskydy
4.1 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Pre znižovanie a predchádzanie dôsledkov prírodných ako aj civilizačných rizík a dôsledkov nepredvídaných udalostí je opodstatnené budovať a podporovať budovanie
integrovaného environmentálneho manažmentu.
Pre toto územie je v oblasti nakladania s prírodnými zdrojmi podstatná najmä revitalizácia vodných tokov a to v prvom rade prostredníctvom budovania retenčných nádrží,
ktoré je možné využiť jednak pre hospodárske ale aj pre rekreačné účely. Takáto spoločná stratégia
v oblasti vodného hospodárstva je opodstatnená tak z hľadiska protipovodňovej ochrany ako aj zvýšenia úrovne vodnej retencie (pre suchšie obdobia). Zároveň integrovaný manažment lesných
plôch sa javí ako vhodný prvok jednak zosúladenia pracovných postupov ale aj jednotnej ochrany
lesných ekosystémov ako aj ochrany pred eróziou pôdy. Vhodné obhospodarovanie lesných plôch napomáha k navráteniu prirodzenej schopnosti akumulácie vody, čím sa zvýši množstvo
zachytenej vody po návalových dažďoch, resp. po topení snehu v horských oblastiach. Za
pozitívny výsledok jednak na životné prostredie a aj na obyvateľstvo je možné považovať prevenciu pred povodňami.
Riešiť treba aj otázku odpadových vôd. Práve prihraničné oblasti (vyplývajúc z ich
polohy a charakteru osídlenia) majú vyššie náklady na budovanie kanalizačnej siete. Neriešenie tejto situácie môže viesť k nárastu tlaku na životné prostredie na tomto území.
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
34
V oblasti ochrany ovzdušia je podstatným rozvoj integrovaného monitoringu. Konzumný spôsob života obyvateľov a to nielen prihraničného územia, sa odzrkadľuje aj
na produkcii odpadov. Systém zberu a odstraňovania odpadov je nízky rovnako ako ekologické
povedomie obyvateľov. Prevažná časť odpadov sa zneškodňuje formou skládkovania. Aj napriek pomerne vysokej úrovne zapojenosti obcí do separácie odpadu, veľké množstvo možného
vyseparovateľného odpadu končí práve na skládkach. Riešenie systému separácie odpadu má
najväčšie nedostatky v mestách a väčších aglomeráciách. Práve v mestách je vyprodukované najväčšie množstvo odpadov a zároveň v mestách sa stretávame s najnižšou úrovňou separácie
odpadu. Je preto potrebné rozvíjať systém separovaného zberu, zvyšovať povedomie občanov
zavádzať moderné spôsoby zneškodňovania a skládkovania odpadov. Ekonomiky, a nielen ekonomiky, na všetkých troch stranách cezhraničného regiónu sú
energeticky náročné. Tento fakt zdôrazňuje potrebu zvyšovania podielu energetickej dodávky
z obnoviteľných zdrojov energie. Priestor je vo využívaní najmä vodnej, veternej a solárnej energie. Vo využívaní ostatných obnoviteľných zdrojov energie sa otvára priestor na využívanie
najmä biomasy a v spojitosti s odpadovým hospodárstvom aj komunálny a priemyselný odpad.
Špecifické ciele:
I. Odpadové hospodárstvo
- Vypracovanie koncepčných dokumentov ohľadom odpadového hospodárstva Euroregiónu Beskydy
- Zavedenie efektívneho systému separovaného zberu odpadu na území Euroregiónu
Beskydy
- Zavedenie efektívneho systému triedenia a zberu biologicky rozložiteľného odpadu na
území Euroregiónu Beskydy
II. Technická infraštruktúra a verejné priestranstvá
- Zabezpečiť kompletnú technickú infraštruktúru vo všetkých obciach Euroregiónu Beskydy
- Revitalizácia obecnej a mestskej zelene
- Úprava verejných priestranstiev miest a obcí Euroregiónu Beskydy
III. Vodné hospodárstvo
- Revitalizácia miestnych tokov
- Protipovodňové opatrenia na vodné toky
IV. Obnoviteľné zdroje energie
- Spracovanie koncepcie využívania obnoviteľných zdrojov energie na území Euroregiónu
Beskydy
- Zmena palivovej základne verejných budov miest a obcí Euroregiónu Beskydy
V. Ochrana ovzdušia a životného prostredia
- Pravidelný monitoring znečisťovania ovzdušia a kvality životného prostredia Euroregiónu Beskydy
- Spracovanie koncepcie jednotnej starostlivosti o lesné porasty na území Euroregiónu
Beskydy
- Integrovaný manažment lesných porastov
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
35
4.2 VZDELÁVANIE
Cezhraničné oblasti sú charakteristické vyššou mierou nezamestnanosti a nižšou kvalifikačnou mierou tejto skupiny obyvateľstva vzhľadom na súčasné potreby trhu. V regióne
v súčasnosti pôsobia niektoré významné univerzity a vysoké školy riešených krajín a taktiež región
disponuje pomerne širokou a rozsiahlou ponukou stredných škôl.
Hodnotený región ponúka bohatý prírodný a kultúrny potenciál, ktorý vytvára vhodné
podmienky pre rozvoj sektora služieb predovšetkým v oblasti turizmu. Môžu tak byť vytvorené
nové pracovné miesta najmä v sektore malých a stredných podnikov hlavne v turizme. Nové podniky sa však nevyvinú, kým nebude dosiahnutá určitá úroveň vzdelania a podnikateľstva
v oblasti. Logicky tak na význame naberá vzdelanie predovšetkým v oblasti cestovného ruchu,
jazykov, ale s tým tiež súvisiace vzdelanie v moderných informačných a komunikačných technológiách. Podľa výsledkov analýz vysoké školy euroregiónu ponúkajú predovšetkým
vzdelanie technického a humanitného zamerania. Na cestovný ruch sa orientujú predovšetkým
vysoké školy v poľskom prihraničí. Spomínané vzdelanie je však tiež možné získať aj v českom prihraničí. Jediná vysoká škola na slovenskom území regiónu vzdelanie v cestovnom ruchu
neponúka.
Veľký potenciál regiónu je teda možné hľadať v zlepšení podmienok pre celoživotné vzdelávanie obyvateľov na základe spoločných princípov a výmeny skúsenosti. V rámci zvyšovania
úrovne dosahovaného vzdelávania je rovnako potrebné podporiť prístup ku kvalitnému vzdelaniu
predovšetkým v oblasti cudzích jazykov a informačných technológií. Je tiež nutné podporovať cielené školenia a rekvalifikáciu obyvateľov orientované na zvyšovanie kvality služieb, najmä
v turizme.
Nemenej dôležitá otázka v oblasti školstva regiónu je aj technický stav školských budov a ich materiálové vybavenie, ktoré tiež vo veľkej miere ovplyvňujú kvalitu vyučovania. Vzhľadom
na fakt, že školy Euroregiónu boli postavené prevažne v 60. a 70. rokoch je potrebné zaoberať sa
aj touto otázkou a je pochopiteľné, že záujem subjektov smeruje aj do oblasti rekonštrukcií a modernizácií školských zariadení.
Trendom súčasnosti je premena starej školy na modernú, ktorá nie je založená na
memorovaní veľkého množstva faktov, ale efektívne prepája teóriu s praxou, rozvíja analytické, kreatívne a samostatné myslenie žiakov a študentov.
Špecifické ciele:
I. Technické a materiálové vybavenie školských zariadení
- Zlepšenie technického vybavenia školských zariadení
- Premena tradičnej školy na modernú – skvalitnenie materiálového vybavenia škôl
- Vytvoriť podmienky pre pohybové aktivity detí a mládeže
II. Integrovaný systém vzdelávania
- Podpora spolupráce škôl Euroregiónu Beskydy – výmenné pobyty, súťaže
- Vybudovanie spoločného vzdelávacieho centra
- Podpora cielene zameraných rekvalifikácií a školení s ohľadom na potreby trhu práce
- Spolupráca školských zariadení s podnikateľskými subjektmi – teória ≠ prax
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
36
III. Rozvoj ľudských zdrojov
- Zvyšovanie interkultúrnej gramotnosti žiakov a študentov
- Podpora celoživotného vzdelávania
- Podpora zvyšovania odborných vedomostí a znalostí zamestnancov mestských a obecných úradov miest a obcí Euroregiónu – zvyšovanie komunikačných zručností, IT zručností,
jazykového vybavenia, zlepšenie odborných vedomostí
4.3 CESTOVNÝ RUCH
Cestovný ruch tradične zaujíma významné miesto v ekonomike hodnotených oblastí, je významným faktorom stimulujúcim hospodársky rozvoj a prispieva k zlepšeniu jeho rozvojových
možností. Z hľadiska turizmu je región charakteristický množstvom zaujímavých oblastí, ktoré
však nie sú dostatočne využívané a nepodieľajú sa na tvorbe imidžu regiónu a trvalej udržateľnosti jeho rozvoja. Nedostatky, ktoré bránia rozvoju turizmu v tejto oblasti, sú nízka kvalita
infraštruktúry, nevyhovujúca dostupnosť k turisticky atraktívnym oblastiam, nízka kvalita
a kvantita poskytovaných služieb, nedostatočná jazyková vybavenosť personálu, nedostatočná inštitucionálna podpora a propagácia regiónu. Je teda potrebné zvyšovať dostupnosť turisticky
zaujímavých lokalít a atraktivít spolu so zvyšovaním podpory účinnej propagácie regiónu.
Prekážkou, ktorá bráni efektívnejšiemu rozvoju cestovného ruchu v hodnotenom prihraničí je tiež absencia spoločných sietí a štruktúr, realizácií spoločných projektov a marketingových stratégií
zameraných na prilákanie nových návštevníkov. Pre maximálne využitie potenciálu cestovného
ruchu je preto veľmi potrebné podporovať spoluprácu verejného a súkromného sektora pri plánovaní, tvorbe a realizácií koncepčných dokumentov riešiacich oblasť cestovného ruchu.
Špecifické ciele:
I. Marketing a propagácia cestovného ruchu
- Realizácia spoločných a efektívnych marketingových aktivít regiónu – spoločné propagačné
materiály
- Účasť Euroregiónu Beskydy na medzinárodných veľtrhoch a výstavách cestovného ruchu
- Organizácia spoločných cezhraničných kultúrnych a športových podujatí
II. Zariadenia cestovného ruchu
- Dobudovanie supraštruktúry cestovného ruchu
- Dobudovanie infraštruktúry cestovného ruchu
- Zlepšenie technického stavu historických a pamiatkových budov
III. Jednotný rozvoj cestovného ruchu
- Koordinácia rozvoja cestovného ruchu v Euroregióne Beskydy – jednotné strategické
dokumenty rozvoja cestovného ruchu v Euroregióne Beskydy
- Spoločné značenie atraktivít a zaujímavosti regiónu
- Vytvorenie informačného systému Euroregiónu Beskydy o možnostiach podnikania
v cestovnom ruchu
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
37
IV. Rozvoj ľudských zdrojov cestovného ruchu a kvality poskytovaných služieb
- Zvýšenie kvality poskytovaných služieb a rozšírenie ich ponuky
- Podpora tradícií, zvykov a remesiel
- Podpora rozvoja podnikania v oblasti cestovného ruchu – organizovanie seminárov, besied, poradenstvo, výmena informácií
- Zabezpečiť vzdelávanie pracovníkov cestovného ruchu (cudzie jazyky, interkultúrna
komunikácia, IT)
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
38
4.4 ŠPECIFIKÁCIA ZÁMEROV EUROREGIÓNU BESKYDY
4.4.1 Životné prostredie
PROJEKTOVÝ ZÁMER
Názov projektu: REGULÁCIA MIESTNYCH TOKOV A PROTIPOVODŇOVÉ
OPATRENIA NA NICH
Žiadateľ: Euroregión Beskydy
Popis projektu:
Vzhľadom na narastajúci podiel záplav je potrebné pripraviť región SK-
PL-CZ pohraničia na možné katastrofy. Medzi preventívne opatrenia patrí prehlbovanie korýt riek a spevňovanie ich brehov. Projekt chce na
úrovni Euroregiónu určiť rieky, ktoré prioritne potrebujú intervencie
v tejto oblasti a následne vykonať realizačné opatrenia.
Definícia problému,
východiskový stav
Ohrozenie z možných záplav môže spôsobiť majetkové škody a ujmy na
zdraví. Mnohé rieky a lokality nie sú pripravené na záplavy a obce
nemajú dostatok vlastných zdrojov aby tieto problémy riešili z vlastných rozpočtov.
Ciele projektu: V prípade záplav zabrániť ničivým účinkom na majetku a ľudskom
zdraví.
Výstupy projektu: Štúdia potreby realizovania protipovodňových opatrení na riekach a
potokoch v Euroregióne Beskydy a následné realizačné opatrenia.
Partner projektu Členovia Euroregiónu Beskydy
Rola partnera v
projekte
Projekty budú realizované na identifikovaných riekach v celom
Euroregiónu Beskydy.
PLÁN AKTIVIT (úlohy vedúce k realizácii projektu):
úkol popis
1 Vypracovanie „Štúdie potreby realizovania protipovodňových opatrení na riekach a
potokoch v Euroregióne Beskydy“
2 Výber dodávateľov
3 Realizácia protipovodňových opatrení na riekach a potokoch
PROJEKTOVÝ ZÁMER
Názov projektu: ZNÍŽENIE ENERGETICKEJ NÁROČNOSTI VEREJNÝCH
BUDOV MIEST A OBCÍ EUROREGIÓNU BESKYDY
Žiadateľ: Euroregión Beskydy
Popis projektu:
Technologická inovácia vykurovacích systémov a palivových základní vo verejných budovách členských miest a obcí Euroregiónu Beskydy.
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
39
Definícia problému,
východiskový stav
Vykurovacie systémy vo väčšine verejných budov sú staré, v zlom
technickom stave, s chýbajúcim alebo zastaraným regulačným systémom,
produkujúce spaliny škodlivé pre životné prostredie a najmä ľudí.
Ciele projektu: Zlepšenie kvality životného prostredia v Euroregióne Beskydy formou
zavedenia ekologickejších vykurovacích systémov.
Výstupy projektu: Zavedené nové vykurovacie systémy vo verejných budovách
Partner projektu Členovia Euroregiónu Beskydy
Rola partnera v
projekte
Projekty budú realizované na celom území Euroregiónu Beskydy so
zapojením čo najväčšieho počtu obcí.
PLÁN AKTIVIT (úlohy vedúce k realizácii projektu):
úkol popis
1 Vypracovanie technickej dokumentácie
2 Výber dodávateľov
3 Realizačné fázy výmeny vykurovacej základne
PROJEKTOVÝ ZÁMER
Názov projektu: REVITALIZÁCIA OBECNEJ A MESTSKEJ ZELENE
Žiadateľ: Euroregión Beskydy
Popis projektu: Projekt rieši obnovu obecnej a mestskej zelene – ako miest pre
odpočinok obyvateľstva.
Definícia problému, východiskový stav
Zanedbané a staré stromy v parkoch a na verejných priestranstvách, mnohokrát ohrozujúce zdravie občanov, ubúdanie zelene najmä
v mestách, ustupujúce bytovej výstavbe alebo komerčným centrám.
Ciele projektu: Vytvoriť miesta na aktívny oddych pre obyvateľov miest a obcí SK-PL-CZ pohraničia, zrevitalizovať parky, ktoré sú zanedbané, skrášliť verejné
priestranstvá.
Výstupy projektu: Revitalizované parky a iné verejné priestranstvá v mestách a obciach Euroregiónu Beskydy
Partner projektu Členovia Euroregiónu Beskydy
Rola partnera v projekte
Projekty môžu byť súčasne realizované u viacerých partnerov, môžu napríklad vysadiť rovnaké stromy v jednotlivých parkoch na základe
rovnakej dokumentácie.
PLÁN AKTIVIT (úlohy vedúce k realizácii projektu):
úkol popis
1 Vypracovanie stavebno-technickej dokumentácie
2 Realizácia sadových úprav
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
40
FINANCOVANIE PROJEKTU:
Projekt sme schopní financovať z vlastných zdrojov až do výšky 5 %
4.4.2 Vzdelávanie
PROJEKTOVÝ ZÁMER
Názov projektu:
VZDELÁVANIE VOLENÝCH FUNKCIONÁROV MIEST-
NYCH SAMOSPRÁV A ZAMESTNANCOV OBECNÝCH
ÚRADOV V OBLASTI PODPORY ROZVOJA CESTOVNÉHO
RUCHU
Žiadateľ: Euroregión Beskydy
Popis projektu:
Pravidelné školenia pre volených zástupcov miestnych samospráv a
zamestnancov verejnej správy zamerané na získanie vedomostí a zručností
potrebných pre rozvoj cestovného ruchu v regióne.
Definícia problému,
východiskový stav
Nedostatočná úroveň znalostí o potenciáli a význame cestovného ruchu
pre rozvoj obce a regiónu. Nedostatočná zručnosť zamestnancov pri tvorbe a implementácii nástrojov verejnej správy na podporu rozvoja
cestovného ruchu.
Ciele projektu: Zlepšiť úroveň vzdelanosti volených predstaviteľov a zamestnancov miestnych samospráv a tým zlepšiť strategické plánovanie a poskytované
služby v nosnej rozvojovej oblasti v jednotlivých obciach.
Výstupy projektu: Cyklus seminárov a workshopov
Partner projektu Členovia Euroregiónu Beskydy
Rola partnera v
projekte
Jednotliví partneri zabezpečia zorganizovanie vzdelávacích podujatí vo
svojich krajinách. Účastníkov zabezpečuje každá strana.
PLÁN AKTIVIT (úlohy vedúce k realizácii projektu):
úkol popis
1 Stanovenie termínov
2 Zabezpečenie priestorov, prednášateľov
3 Zaslanie pozvánok
4 Príprava zborníkov
5 Konferencia
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
41
PROJEKTOVÝ ZÁMER
Názov projektu: ŠKOLENIA PRACOVNÍKOV ZARIADENÍ CESTOVNÉHO
RUCHU
Žiadateľ: Euroregión Beskydy
Popis projektu:
Pravidelné školenia pre zástupcov zo zariadení cestovného ruchu zamerané
na zlepšenie komunikačných schopností pracovníkov, ich znalosti cudzích
jazykov, poskytovanie služieb a pod.
Definícia problému,
východiskový stav Nedostatočná kvalita služieb v oblasti ponuky cestovného ruchu.
Ciele projektu: V súvislosti so skvalitnením služieb v oblasti cestovného ruchu pôsobiť na prílev väčšieho počtu turistov do Euroregiónu a s tým spojený rast
životnej úrovne.
Výstupy projektu: Cyklus seminárov a workshopov
Partner projektu Členovia Euroregiónu Beskydy
Rola partnera v
projekte
Jednotliví partneri zabezpečia zorganizovanie konferencií vo svojich
krajinách. Účastníkov zabezpečuje každá strana.
PLÁN AKTIVIT (úlohy vedúce k realizácii projektu):
úkol popis
1 Stanovenie termínov
2 Zabezpečenie priestorov, prednášateľov
3 Zaslanie pozvánok
4 Príprava zborníkov
5 Konferencia
PROJEKTOVÝ ZÁMER
Názov projektu:
VZDELÁVANIE ZÁUJEMCOV O ZÍSKANIE AELBO
ZVÝŠENIE KVALIFIKÁCIE V OBLASTI V CESTOVNÉHO
RUCHU
Žiadateľ: Euroregión Beskydy
Popis projektu:
Pravidelné školenia pre záujemcov najmä z ohrozených a znevýhodnených skupín obyvateľstva, zamerané na získanie vedomostí a zručností pre
poskytovanie služieb v cestovnom ruchu, zlepšenie ich komunikačných
schopností, znalosti cudzích jazykov, práce s výpočtovou technikou a pod.
Definícia problému,
východiskový stav
Nedostatočná informovanosť o možnostiach a dlhodobej perspektíve
zamestnania/podnikania v sektore cestovného ruchu. Nedostatočná zručnosť pri práci s informačno-komunikačnými technológiami, nízka
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
42
komunikačná úroveň, nízka úroveň ovládania cudzích jazykov a pod.
Ciele projektu: Zlepšiť úroveň vzdelanosti vybraných skupín obyvateľstva a tým zvýšiť
ich šancu uplatnenia sa v existujúcich službách ako aj iniciovať vznik
nových služieb v oblasti CR, najmä formou malého podnikania.
Výstupy projektu: Cyklus školení a seminárov
Partner projektu Členovia Euroregiónu Beskydy
Rola partnera v projekte
Jednotliví partneri zabezpečia zorganizovanie konferencií vo svojich krajinách. Účastníkov zabezpečuje každá strana.
PLÁN AKTIVIT (úlohy vedúce k realizácii projektu):
úkol popis
1 Stanovenie termínov
2 Zabezpečenie priestorov, prednášateľov
3 Zaslanie pozvánok
4 Príprava zborníkov
5 Konferencia
4.4.3 Cestovný ruch
PROJEKTOVÝ ZÁMER
Názov projektu: KULTÚRNE FESTIVALY
Žiadateľ: Euroregión Beskydy
Popis projektu: Pravidelné organizovanie kultúrno-spoločenských podujatí v Euroregióne
Beskydy
Definícia problému,
východiskový stav
Nedostatočné znalosti zahraničnej kultúry, folklóru, tradícií a potreba ich
rozvíjania.
Ciele projektu: Kultúrnymi podujatiami a stretávaním ľudí zvyšovať povedomie o susedných národoch, vzájomné spoznávanie kultúry a jej zachovanie.
Výstupy projektu: Kultúrne podujatia
Partner projektu Členovia Euroregiónu Beskydy
Rola partnera v
projekte Zabezpečenie súťažiacich zo svojich krajín
PLÁN AKTIVIT (úlohy vedúce k realizácii projektu):
úkol popis
1 Určenie termínov
2 Zabezpečenie účastníkov a lokalít
3 Propagácia plánovaných podujatí
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
43
4 Podujatia
PROJEKTOVÝ ZÁMER
Názov projektu:
KONFERENCIE O EURÓPSKEJ REGIONÁLNEJ POLITIKE –
NAJMÄ SO ZAMERANÍM NA CEZHRANIČNÚ SPOLUPRÁCU
A ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU
Žiadateľ: Euroregión Beskydy
Popis projektu:
Organizovanie spoločných medzinárodných slovensko-poľsko-českých konferencií o bilancovaní situácie v oblasti regionálneho rozvoja (vrátane
oblastí životného prostredia, podpory podnikania a pod.), cezhraničnej
spolupráce a cezhraničného cestovného ruchu. Cieľom konferencií bude výmena skúseností a vedomostí, definovanie návrhov pre spoločný
postup v dotknutých oblastiach a koncipovanie nových projektových
návrhov.
Prizvaní budú zástupcovia samospráv, ministerstiev, TIK, obchodných
komôr, univerzít a zástupcovia súkromného sektora.
Definícia problému, východiskový stav
Potreba zabezpečenia pravidelného prísunu relevantných informácií zainteresovaným predstaviteľom českej, poľskej a slovenskej časti
Euroregiónu Beskydy.
Ciele projektu: Výmena informácií medzi subjektmi všetkých regiónov v oblasti regionálneho rozvoja, cezhraničnej spolupráce a cestovného ruchu.
Výstupy projektu: Cezhraničné konferencie, závery z konferencií publikované na webových
stránkach všetkých partnerov Euroregiónu.
Partner projektu Členovia Euroregiónu Beskydy
Rola partnera v
projekte
Jednotliví partneri zabezpečia zorganizovanie konferencií vo svojich
krajinách. Úlohou každého partnera bude propagácia realizovanej konferencie a príprava príspevkov k zadaným témam.
PLÁN AKTIVIT (úlohy vedúce k realizácii projektu):
úkol popis
1 Stanovenie termínov
2 Zabezpečenie priestorov, prednášateľov
3 Príprava zborníkov
4 Propagácia konferencie pre zabezpečenie čo najvyššej účasti
5 Zaslanie pozvánok
6 Konferencia
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
44
PROJEKTOVÝ ZÁMER
Názov projektu:
AKTÍVNA ÚČASŤ NA VŠETKÝCH VÝZNAMNÝCH
VEĽTRHOCH CESTOVNÉHO RUCHU V SLOVENSKEJ
REPUBLIKE, ČESKEJ REPUBLIKE A POĽSKU
Žiadateľ: Euroregión Beskydy
Popis projektu:
Projekt rieši propagáciu potenciálu možností prihraničného regiónu smerom navonok – občanom a podnikateľom 3 členských krajín i iných
krajín EÚ.
Definícia problému, východiskový stav
Nedostatočná ucelená ponuka turistických možností ako celku, propagácia Euroregiónu v rámci jednotlivých členských krajín i iných
krajín Európy/sveta.
Ciele projektu:
Účelom projektu je predstavenie bohatého potenciálu turistických možností Euroregiónu Beskydy (ERB) zahraničnej a domácej klientele,
zlepšenie ekonomickej situácie tohto regiónu, prezentácia Euroregiónu
Beskydy ako nadnárodného združenia, podpora spolupráce zástupcov samospráv slovensko-česko-poľského pohraničia po vstupe do Európskej
únie, ich výmena skúseností a vzájomná pomoc pri využívaní fondov EÚ.
Základným cieľom projektu je vyvolať potrebu a komplexne ponúknuť potenciál turistických možností ERB klientom a týmto spôsobom
podporiť hospodársky rast pohraničia. Prísun investícií znamená zvýšenie
počtu pracovných miest, oživenie ekonomiky, zvýšenie životnej úrovne.
Výstupy projektu:
Nový reprezentatívny veľtržný stánok euroregiónu.
Prezentácia spoločného prihraničného regiónu na medzinárodných
veľtrhoch v Bratislave, Brne, Prahe, Bielsko-Bialej, Katoviciach, Poznani, Varšave a Gdansku.
Partner projektu Členovia Euroregiónu Beskydy
Rola partnera v projekte
Každý z cezhraničných partnerov zabezpečí účasť na veľtržnom stánku vo svojej krajine.
PLÁN AKTIVIT (úlohy vedúce k realizácii projektu):
úkol popis
1 Výber architektonického riešenia nového veľtržného stánku.
2 Obstaranie nového veľtržného stánku.
3 Účasť na minimálne piatich medzinárodných turistických veľtrhoch CR (v Poľsku, v Česku a na Slovensku)
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
45
PROJEKTOVÝ ZÁMER
Názov projektu:
SPOLOČNÝ PROPAGAČNÝ MATERIÁL POHRANIČNÉHO
SK-PL-CZ REGIÓNU V RÔZNYCH JAZYKOVÝCH
MUTÁCIÁCH
Žiadateľ: Euroregión Beskydy
Popis projektu:
Projekt rieši propagáciu potenciálu možností prihraničného regiónu smerom navonok – občanom a podnikateľom 3 členských krajín i iných
krajín Európy/sveta.
Definícia problému, východiskový stav
Potreba prezentácie spoločnej ponuky cestovného ruchu Euroregiónu Beskydy ako celku.
Ciele projektu:
Základným cieľom projektu je predstavenia ponuky cestovného ruchu
Euroregiónu Beskydy ako celku. Publikované materiály budú mať za cieľ sústreďovať sa na jednotlivé segmenty cestovného ruchu. Vzhľadom na
záujem zahraničnej verejnosti o predmetnú lokalitu, je potrebné vydávať
propagačné materiály v rôznych jazykových mutáciách.
Výstupy projektu: farebné brožúrky, letáky, mapy, skladačky atď. o ponuke cestovného
ruchu Euroregiónu Beskydy
Partner projektu Členovia Euroregiónu Beskydy
Rola partnera v
projekte
Jednotliví partneri zabezpečia podklady do brožúrky a tlmočenie do
svojho jazyka
PLÁN AKTIVIT (úlohy vedúce k realizácii projektu):
úkol popis
1 Zozbierane textovej, grafickej a fotodokumentácie
2 Návrh materiálu a schválenie jeho verzie
3 Tlač materiálu
4 Distribúcia
PROJEKTOVÝ ZÁMER
Názov projektu: TURISTICKÝ INFORMAČNÝ PORTÁL EUROREGIÓNU
Žiadateľ: Euroregión Beskydy
Popis projektu: Analýza existujúcich možností a následné vytvorenie optimálneho
funkčného turistického informačného portálu.
Definícia problému, východiskový stav
Nejednotná, roztrieštená a nekompletná informácia o ponuke produktov a služieb v sektore cestovného ruchu. Neefektívna kooperácia
a prezentácia podstatných aktérov v cestovnom ruchu. Nízka a necielená
propagácia v najmodernejšom a pre turizmus dôležitom médiu – internete.
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
46
Ciele projektu:
Na základe analýzy existujúcich modelov navrhnúť a zrealizovať optimálne riešenie turistického informačného portálu regiónu.
Zmobilizovať k vzájomnej spolupráci rozhodujúcich aktérov CR, najmä
zintenzívnením kooperácie medzi verejným a súkromným sektorom. Zjednotiť a zefektívniť propagáciu produktov a služieb.
Výstupy projektu: Funkčný moderný turistický informačný portál euroregiónu.
Partner projektu Členovia Euroregiónu Beskydy
Rola partnera v
projekte
Zabezpečenie kompatibility systémov a výmenu databázových údajov zo
svojich krajín.
PLÁN AKTIVIT (úlohy vedúce k realizácii projektu):
úkol popis
1 Určenie termínov a zodpovedných riešiteľov čiastkových (veľmi rôznorodých) úloh.
2 Dodanie čiastkových riešení komplexného procesu
3
4
Naplnenie databáz
Zahájenie prevádzky a prvotná propagácia portálu
Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013
47
55 ZZÁÁVVEERR
Prihraničné regióny predstavujú v problematike regionálnej politiky špecifické postavenie. Oproti iným regiónom je možné v prihraničných regiónoch pozorovať oveľa väčšie
nepriaznivejšie územné rozvojové podmienky. Prihraničné regióny sú vzdialenejšie od centier
administratívy a obchodu, charakteristické sú nižším stupňom rozvoja ako je tomu u vnútroštátnych regiónov. Integrácia EÚ a postupné odbúravanie vnútorných hraníc sa začínajú
postupne prejavovať v prihraničných regiónoch zreteľnejším spôsobom.
Elementárnym faktorom rozvoja týchto prihraničných oblastí sa stáva transhraničná spolupráca prostredníctvom aktivít zameraných na posilnenie a podporu susedských vzťahov
obyvateľstva, ako aj inštitúcií na oboch stranách hranice. Cieľom transhraničnej spolupráce je
predovšetkým riešenie ekonomických, sociálnych a ekologických problémov na regionálnej a miestnej úrovni.
Práve euroregióny predstavujú vyššiu formu transhraničnej spolupráce, založenú na
občianskych iniciatívach a kompetenciách samospráv. Táto forma transhraničnej spolupráce predstavuje efektívnu cestu trvalo udržateľného rozvoja prihraničných regiónov nakoľko
euroregióny sú stále štruktúry so svojou vlastnou identitou a administratívou, technickými
a finančnými zdrojmi.
V rámci Euroregiónu Beskydy boli v minulosti realizované projekty, ktorých aktivity boli
financované z prostriedkov štátneho rozpočtu, prostredníctvom finančného príspevku
Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, prostredníctvom finančných prostriedkov z predvstupových fondov a štrukturálnych fondov, ktorých možnosť čerpania vznikla po vstupe
Slovenskej republiky do EÚ. V období rokov 2007-2013 bude podpora rozvoja transhraničnej
spolupráce podporovaná najmä prostredníctvom Programov cezhraničnej spolupráce. Konkrétne pre Euroregión sú podstatné tieto tri programy: Program cezhraničnej spolupráce Slovenská
republika – Česká republika, Program cezhraničnej spolupráce Poľská republika – Slovenská
republika a Program cezhraničnej spolupráce Česká republika – Poľská republika. Priority vytýčené vo vypracovaných programových dokumentoch vytvárajú možnosti postupne
pozdvihnúť úroveň prihraničných oblastí v ekonomických, sociálnych a environmentálnych
oblastiach.
48
PPRRÍÍLLOOHHYY