46
SLOVENSKÝ ČASOPIS O CHÉMII PRE CHEMICKÉ VZDELÁVANIE, VÝSKUM A PRIEMYSEL 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. Aby výkon získal prevahu, EVO Diesel poskytuje vášmu autu rýchlosť, dynamiku a maximálnu silu nafty. Hľadajte EVO Diesel – prémiovú naftu už na 90 vybraných čerpacích staniciach Slovnaft! 100 ROKOV PROFESORA ILKOVIČA – NOBELOVA CENA PRE SLOVENSKO NA DOSAH RUKY

3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

  • Upload
    others

  • View
    0

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

SLOVENSKÝ ČASOPIS O CHÉMII PRE CHEMICKÉ VZDELÁVANIE, VÝSKUM A PRIEMYSEL

3/2 2007ISSN 1336-7242

K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu.

Aby výkon získal prevahu, EVO Diesel poskytuje vášmu

autu rýchlosť, dynamiku a maximálnu silu nafty.

Hľadajte EVO Diesel – prémiovú naftu už na 90 vybraných

čerpacích staniciach Slovnaft! 100 ROKOV PROFESORA ILKOVIČA – NOBELOVA CENA PRE SLOVENSKO NA DOSAH RUKY

Page 2: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

Obsah

SLOVENSKÝ ČASOPIS

O CHÉMII

PRE CHEMICKÉ VZDELÁVANIE,

VÝSKUM

A PRIEMYSEL

307 Editorial 308 Priemyselné správy 309 Listáreň 310 Prehľadný článok Dionýz Ilkovič 312 Odborný článok Štúdium katalytickej ozonizácie metylénovej modrej 314 Využití analýzy obrazu, nukleární magnetické

rezonance a Brdičkovy reakce pro studium vlivu těžkých kovů na embryonální smrkové kultury

316 59. Zjazd chemikov Program slávnostného otvorenia 59. Zjazdu chemikov 317 59. Zjazd chemikov 319 Súťaž komentovaných postrov na 59. Zjazde chemikov 320 59. Zjazd chemikov – Dodatok 323 Krátky článok Colour Blindness, Colour Perception, and the Internet 324 Nová kniha Viktor Milata – Peter Segľa

Vybrané metódy molekulovej spektroskopie 325 Chemické horizonty Chemické horizonty – ukončili sme III. ročník tejto

série prednášok 326 SCHS Aktuality 100. výročie narodenia Dionýza Ilkoviča 327 100 rokov Maďarskej chemickej spoločnosti Konferencia pri príležitosti 150. výročia vzniku

Francúzskej chemickej spoločnosti 328 Valné zhromaždenie EuCheMS 330 SAV Dvaja významní vedci O. Vogl a M. Lazár oslávili

spoločne svoje 80-tiny v Bratislave Zakladateľ Ústavu polymérov – Ing. Milan Lazár, DrSc. 331 Workshop mladých vedcov „1st Bratislava Young

Polymer Scientists workshop“ (BYPoS 2007) 332 História Ženy vo vede II 334 Pedagogika Výučba témy „Zloženie a štruktúra atómu“ na

gymnáziu s využitím multimediálnej prednášky 336 Gymnázium V. Paulinyho-Tótha v Martine – Chemická

konferencia 338 Chemická olympiáda Víťazi krajských kôl 43. ročníka Chemickej olympiády

v kategóriách Dz a Dg 340 Tŕnistá je cesta k úspechu našich reprezentantov 342 Legislatíva 4. Balenie nebezpečných chemických látok

a prípravkov

343 Jubilanti a Spomienky Dr.h.c. Prof. Ing. Ferdinand Devínsky, DrSc. –

šesťdesiatročný Jubileum významného slovenského chemika – Prof.

Dr.Drh.c.mult. Chem FRSC Daniela Belluša Jubileum doc. RNDr. Ruženy Čižmárikovej, CSc.344 K 80. narodeninám docenta Dr. Ing. Františka

Hanica, DrSc. PhDr. Ján Jelenčík (14.08.1934 – 11.01.2008)345 Profesor Vladimír Kellö je šesťdesiatnikom Životné jubileum doc. RNDr. Michala Siváka, CSc.346 Jubileum profesora Štefana Tomu Profesor Miroslav Urban – ab initio347 Prof. Dr. Ing. Josef Vašátko, DrSc., 110. výročie

narodenia K životnému jubileu Doc. RNDr. Oľgy Vollárovej, CSc.348 Životné jubileum profesorky Ľudmily Žúrkovej Za Prof. RNDr. Pavlom Hrnčiarom, DrSc.

SLOVENSKÝ ČASOPIS O CHÉMII PRE CHEMICKÉ VZDELÁVANIE, VÝSKUM A PRIEMYSEL

Quo vadisChemické

zvesti?

1/3 2007ISSN 1336-7242

ChemZi 3/2 2007 305

Page 3: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo
Page 4: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

Editorial

Nie, o globálnom otepľovaní hovo-riť nebudem, hoci je zima a vonku 10 stupňov. A len na okraj, tí čo boli na 59. Zjazde chemikov v Tatrách a okúsili to na vlastnej koži vedia, že počas jesennej opekačky plánovanej na Medvedej lúke bol na Lomničáku prvý sneh a okolo hotela 1 stupeň. Akcia sa teda presunula do interiéru a zdalo sa mi, že to nič neubralo na neviazanej zábave, ale o tom už viac v tomto čísle ChemZi. Nedá mi ne-spomenúť šteklivú hru osudu, kedy na našom Zjazde chemikov v sep-tembri vystúpil prof. Ertl a v októbri to už bol pán nositeľ Nobelovej ceny, ale stále ten istý – vedecky famózny a ľudsky dobrý. Jemu tiež bude ve-

nované ďalšie číslo 4/1 ChemZi. Toto číslo je venované prof. Ilkovi-čovi, nášmu pionierovi modernej fy-ziky a chémie na Slovensku, s Nobe-lovou cenou na dosah.Na záver pár extra drobností. V bu-dúcom čísle 4/1 pre Vás pripravuje-me chemické CD ako malý darček. A teraz Vás opäť prosím, nasmerujte 2% Vašich daní na SCHS. Vás to nič nestojí a my za to môžeme dofinan-covať časopis, ktorý práve listujete, viď priložené tlačivo. Členovia SCHS, prosím prezentujte sa a potvrďte svoj stavovský vzťah k SCHS a prosím pošlite nám zaplatený šek.Zostaňte s nami,

D. Velič

Zimné číslo nášho ChemZi,hoci globálne otepľovanie je nekompromisné, viď foto

ChemZi 3/2 2007 307

ChemZi • ročník/volume 3 (2007), číslo/number 2 • Slovenský časopis o chémii pre chemické vzdelávanie, výskum a priemysel • ISSN 1336-7242 • registr. číslo MK SR 3406/2005 • VYDÁVA: Slovenská chemická spoločnosť • REDAKČNÁ RADA: Dušan Velič, Monika Aranyosiová, Dalma Gyepesová, Marta Sališová, Milan Drábik, Zuzana Hloušková, Anna Murárová, Michal Uher • EDIČNÁ RADA: Doc. Ing. Viktor Milata, CSc., Slovenská chemická spoločnosť; RNDr. Jozef Kollár, Dr.h.c., Asociácia slovenských chemických a farmaceutických spoločností; Prof. Ing. Štefan Luby, DrSc., Dr. h. c., Slovenská akadémia vied; Ing. Roman Karlubík, MBA a Ing. Štefan Petkanič, Zväz chemického a farmaceutického priemyslu SR; Ing. Miloš Revús, Slovenská spoločnosť pre priemyselnú chémiu; Prof. RNDr. Jozef Čižmárik, PhD., Slovenská farmaceutická spo-ločnosť; Prof. Ing. Jozef Markoš, DrSc., Slovenská spoločnosť chemického inžinierstva; Prof. RNDr. Ján Turňa, CSc., Slovenská spoločnosť pre biochémiu a molekulárnu biológiu; Ing. Vendelín Iro, Spoločnosť údržby, výroby a montáží podnikov chemického, farmaceutického a papierenské-ho priemyslu; Ing. Edita Nováková, Ministerstvo hospodárstva SR; Ing. Jozef Mikulec, Slovnaft VÚRUP; Prof. Ing. Dušan Bakoš, DrSc., Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU; Doc. Ing. Ján Lešinský, CSc., Zväz slovenských vedecko-technických spoločností • PODPORILI: Ing. Daniela Dornerová, Sigma-Aldrich; MUDr. Alexander Černák, Zentiva; RNDr. Róbert Nádaskay, Merck; Ing. Jaromír Mlynár, Shimadzu • ADRE-SA REDAKCIE: Slovenská chemická spoločnosť, Radlinského 9, 812 37 Bratislava, IČO 178 900, IČ DPH 2020801563, telefón/phone +421-2-59325299, fax +421-2-52495205 • ADRESA PRE ZASIELANIE PRÍSPEVKOV: [email protected] • FORMÁT PRÍSPEVKU: 1500 slov a max. 4 ks farebných obrázkov, 750 slov a max. 2 ks farebných obrázkov, krátke oznamy a správy, jubilanti max. 350 slov a farebná fotografia, reklama • TLAČ: Danubiaservis, s.r.o., Rádiová 35, 821 04 Bratislava • POČET VÝTLAČKOV: 3000 • OBÁLKA: Dionýz Ilkovič • FOTO: Archív SAV • Nevyžiadané príspevky nevraciame, redakcia si vyhradzuje právo skrátiť príspevok pri zachovaní jeho podstaty. Zverejnené informácie v ChemZi sa nie nutne zhodujú s názormi redakcie.

NAJPODSTATNEJŠÍM

BODOM JE VŠAK

VYPLNENIE

PRILOŽENÉHO

DOTAZNÍKA A JEHO

ZASLANIE

V PREDPLATENEJ

OBÁLKE. A O TO

PROSÍM VŠETKÝCH

ZÁUJEMCOV

O BEZPLATNÉ

ZASIELANIE NÁŠHO

ČASOPISU ChemZi,

BEZ OHĽADU K SCHS

PRÍSLUŠNOSTI. AK

O VÁS NEBUDEME

POČUŤ, TOTO ČÍSLO

ChemZi JE POSLEDNÉ,

KTORÉ SME VÁM

VEDELI POSLAŤ.

Page 5: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

Priemyselné správy

Vyšší predaj palív aj plastov s cel-kovým pozitívnym vplyvom na výsledky Skupiny Slovnaft

v hodnote 1,5 mld. Sk a rastúca výkon-nosť petrochémie sa podpísali pod dobrú a trvale udržateľnú výkonnosť Skupiny aj v Q3 2007. Výsledky Skupiny tak boli v súlade s vývojom v odvetví.

Prevádzkový zisk Skupiny Slovnaft dosiahol v treťom štvrťroku 2,3 mld. Sk, čo v porovnaní s rovnakým obdobím mi-nulého roka predstavuje pokles o 28%. Výsledky okrem vyššieho predaja pozi-tívne ovplyvnili aj vyššie predajné ceny plastov s vplyvom 914 mil. Sk. Tieto po-zitívne vplyvy na druhej strane čiastočne eliminovala silnejšia koruna, ktorá v Q3 2007 posilnila voči USD o 17,7% a voči EUR o 11,3% s celkovým vplyvom 1,5 mld. Sk. Skupina Slovnaft sa preto ešte viac zamerala na zlepšovanie efektív-nosti kľúčových interných procesov.

„Slovnaft aj v treťom štvrťroku 2007 pokračoval v spoľahlivom zásobovaní svojich kľúčových trhov vrátane domá-ceho, kvalitnými motorovými palivami, čím prispieval k silnému rastu sloven-skej ekonomiky. Vysoká prevádzková

spoľahlivosť, komplexnosť a modernosť výrobných technológií, kontinuálne zvy-šovanie efektívnosti kľúčových proce-sov a rastúci príspevok petrochemických aktivít k výsledkom sa podpísali pod dobrú výkonnosť Skupiny,“ povedal Oszkár Világi, generálny riaditeľ spoloč-nosti SLOVNAFT, a.s..

Vďaka pokračujúcemu dynamickému rastu ekonomiky a rastúcej spotrebe, ob-jem predaja ropných výrobkov na domá-com trhu vzrástol v Q1-3 2007 medzi-ročne o 4,5%, čo v prípade motorovej nafty predstavuje nárast o 40,6 kt a v prí-pade benzínov o 32,8 kt. Vzrástol aj ob-jem predaja na exportné trhy o takmer 1%, a to napriek vysokým východisko-vým hodnotám z predchádzajúceho roka. Podiel exportu dosahuje približne tri štvrtiny celkovej produkcie. Medziročne sa zvýšil najmä predaj na poľský, rakús-ky a maďarský trh, čo plne kompenzova-lo pokles predaja na českom a nemec-kom trhu.

Objem predaja polymérov vzrástol v porovnaní s Q1-3 2006 o takmer 23 kt predovšetkým v dôsledku vyššieho vy-užitia výrobnej kapacity PP3 jednotky.

V rámci maloobchodného predaja po-kračoval aj v Q1-3 2007 rastúci záujem vodičov o motorovú naftu a LPG. V uve-denom období Slovnaft zvýšil efektív-nosť predaja v rámci svojej siete čerpa-cích staníc v porovnaní s Q1-3 2006 o 17%. Ku koncu septembra spoločnosť prevádzkovala v SR 209 čerpacích sta-níc.

Rafinéria od januára do septembra 2007 spracovala 4 412 kt ropy, čo je tak-mer rovnaké množstvo ako v roku 2006. Za prvé tri štvrťroky Slovnaft vyrobil o 33,5 kt viac benzínov a o 67,2 kt moto-rovej nafty, a to najmä vďaka lepšiemu využitiu krakovacích kapacít. Slovnaft tak naďalej potvrdzuje svoju vedúcu po-zíciu v rámci Európy v efektívnosti spra-covania ropy. V Q1-3 2007 Slovnaft vy-rábal výlučne motorovú naftu s nízkym obsahom síry, z čoho takmer 60% pred-stavovala motorová nafta s prídavkom biokomponentu MERO, kým v rovna-kom období 2006 to bolo iba 29,2%. V hodnotenom období spoločnosť vyrá-bala biobenzíny s prídavkom ETBE, kto-ré v 1. až 3. štvrťroku 2006 ešte nepro-dukovala.

ChemZi 3/2 2007308

Výsledky skupiny Slovnaft sú v zhode s vývojom odvetvia

Čisté tržby spoločnosti Zentiva za obdobie od januára do septem-bra 2007 dosiahli 11 127,3 mili-

ónov Kč, čo znamená v medziročnom porovnaní 12,7 % zvýšenie. Vyššie tržby spoločnosti Zentiva sú väčšinou spôso-bené konsolidáciou Eczacibasi-Zentiva od júna 2007. Naše najväčšie akvizície, ktoré kedy spoločnosť vykonala, prispeli čistými tržbami vo výške 1 124,6 milió-nov českých korún.

Za prvých deväť mesiacov roku 2007 sa predaje farmaceutických výrobkov zvýšili o 14,6 % na 11 058,6 miliónov Kč. V rámci tohto segmentu sa tržby z predaja prípravkov na lekársky predpis zvýšili o 18,1 % na 8 878,1 miliónov Kč, zatiaľ čo tržby z voľno predajných lie-kov sa zvýšili o 2,2 % na 2 180,5 milió-nov Kč.

Z geografického pohľadu Zentiva vy-kázala pokles tržieb v Českej republike a v Rumunsku. České tržby poklesli o 6,3 % na 3 387,0 miliónov Kč vďaka tlaku na ceny v dôsledku vládnych opat-

rení v zdravotníctve. V Rumunsku tržby klesli o 9,4 % na 1 589,8 miliónov Kč v dôsledku toho, že sa nový manažment zameriava na vytváranie hotovosti a zais-tenie obnovy rastu v roku 2008. Na svo-jich ostatných hlavných trhoch dosaho-vala Zentiva dobré výsledky – lepšie než samotný trh a jej konkurenti. Tržby v Poľsku sa zvýšili o 8,2 % na 1 491,3 miliónov Kč, zatiaľ čo na Slovensku sa zvýšili o 17,4 % na 1 604,6 miliónov Kč a v Rusku o 16,5 % na 1 027,3 miliónov Kč. Okrem šiestich hlavných trhoch sa Zentiva rozvíjala rýchle aj v ďalších dô-ležitých štátoch v strednej a východnej Európe vrátane Ukrajiny, Maďarska a pobaltských štátov. V sumáre tieto trhy vzrástli o 33,3% na 870,7 miliónov čes-kých korún.

Zisk za prvých deväť mesiacov roku 2007 pre akcionárov materskej spoloč-nosti poklesol o 31,4 % na 1 062,7 mili-ónov Kč. Pokles zisku prvých deväť me-siacov roku 2007 bol výsledkom vyšších predajných a trhových nákladov na tr-

hoch ako je Rusko a Maďarsko, tvorby rezerv pre nedobytné pohľadávky v Ru-munsku, čo malo dopad na celkové a admi-nistratívne náklady, ako aj vyššie úro-kové náklady vďaka financovaní dlhu v sú vislosti s akvizíciou v Turecku.

Jiří Michal, predseda predstavenstva a generální riaditel k výsledkom pove-dal:

„Je zřejmé, že rok 2007 byl pro společ-nost Zentiva těžký, přesto i nadále věřím, že naše strategie zaměřená na primár-ní péči přispěje k růstu v budoucnu. V průběhu roku jsme rozšířili naši pů-sobnost na trzích ve střední a východní Evropě, což zajišťuje jak úspory z rozsa-hu pro naši průmyslovou základnu, tak přístup k mnohem větší populaci pacien-tů. Věřím, že společně s opatřeními, kte-rá jsme přijali v Rumunsku, a se zefek-tivněním našeho celkového komerčního zaměření jsme vytvořili podmínky pro zlepšení v roce 2008.“

Anna MurárováPrevzaté z internetových správ

Výsledky Zentiva n.v. za deväť mesiacov roku 2007

Page 6: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

Prednášky - sekcia 1

ChemZi 3/2 2007 309

Listáreň

Kromě toho, že nás Tatry nepřivítaly zrovna přátelsky co se počasí týče, tak to bylo velmi pěkné a jsem opravdu ráda, že jsme opět navázali kontakt se slovenskou obcí chemickou. Je vidět, že chemici jsou rozumější, než politici, protože se vlastne nikdy nerozdělili !

D. D., Praha

Rád bych Vám a všem organizátorům 59. sjezdu chemiků touto cestou po-děkoval za mnoho výborných inspira-cí, spoustu hezkých zážitků a překrás-

ný týden, který jsem prožil u Vás ve Vysokých Tatrách. Moc Vám za všech-no děkuji.

J. Š., České Budějovice

Ještě jednou moc díky za Sjezd! Myslim, že se vám zase vyvedl; no a to počasí, to je bo-hužel to jediné, co se nedá

ovlivnit. Ale má to snad i svá pozitíva - na přednáškách byla velká účast, nik-do se nepochroumal na túrách a nako-nec ... pro příšte budeme třeba moci zase chválit počasí a říkat „jo to před

dvěma lety, to bylo hůř!“

R. Ř., Praha

... a zároveň děkuji za pěk-né ubytování i za příjemné do-provodné prog-ramy a velmi dobrou organi-zaci celého sjez-du.

N. N., Praha

Prof.ssa Lorenza Operti Chair Local Organising Committee

Dipartimento di Chimica Generale e Organica Applicata, Università di Torino Via Pietro Giuria 7 - 10125 Torino

tel. +39 011.6707510 - fax +39 011.2367510 - cell. +39 335.6603751 [email protected]

Organising SecretariatCentro Congressi Internazionale srl

Corso Bramante 58/9 - 10126 Torino tel. +39 011.2446911 - fax +39 011.2446900

[email protected]

PLENARY SPEAKERS

The following scientists have accepted to present a plenary lecture:

Peter Agre, Duke University, Durham (USA)

Avelino Corma, Universidad Politecnica de Valencia (Spain)

Jean M.J. Fréchet, University of California at Berkeley (USA)

Robert H. Grubbs, California Institute of Technology, Pasadena (USA)

Kyriacos C. Nicolaou, University of California, La Jolla (USA)

Martyn Poliakoff, The University of Nottingham (UK)

K. Barry Sharpless, The Scripps Research Institute, La Jolla (USA)

KEYNOTE SPEAKERS

The following scientists have accepted to present a keynote lecture:

Varinder K. Aggarwal, University of Bristol (UK) Lucia Banci, CERM, Florence (IT) Matthias Beller, Leibniz-Inst. Org. Katalyse, Rostock (DE) C. Richard A. Catlow, The Royal Institution, London (UK) Kenneth G. Caulton, Indiana University, Bloomington (USA) Fritz H. Frimmel, Universität Karlsruhe (DE) Dante Gatteschi, Università degli Studi di Firenze, Florence (IT) Jana Hajslová, Czech Technical University, Prague (CZ) Dino Moras, IGBMC, Illkirch (FR) Ulrich Stimming, Technische Universität München, Garching (DE) Philip Taylor, EU-IRRM, Geel (BE) Jun-ichi Yoshida, Kyoto University (JP)

http://www.sjezd2008.upol.cz

Page 7: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

ChemZi 3/2 2007310

V roku 2007 sme si pripomenuli ži-votné jubileum významného slo-venského vedca Dionýza Ilkoviča.

Pri tejto príležitosti chceme čitateľov časo-pisu ChemZi zoznámiť s najvýznamnejší-mi udalosťami z jeho života.

Rodinné zázemieDionýz Ilkovič sa narodil 18. januára 1907

v obci Šarišský Štiavnik vo Svidníckom okrese. Pochádzal z rusínskej rodiny. Otec, Hilár Ilkovič, bol grécko-katolíckym kňa-zom. Matka, Irena rod. Toronská, priviedla na svet štyri deti: Mikulá-ša, Dionýza, Alexeja a Martu. Ro-dičia chceli, aby deti dostali čo naj-lepšie vzdelanie, preto dvaja syno-via a dcéra študovali na Karlovej univerzite v Prahe. Najstarší Miku-láš po skončení štúdia učil matema-tiku a fyziku na priemyslovke v Prešove. O Dionýzovi ešte bude reč. Učiteľkou bola aj Marta, absol-ventka FiF KU. Syn Alexej zahynul v r. 1944. Za prosovietsku agitáciu sa dostal do väzenia, na ktoré do-padla sovietska bomba.

ŠtúdiáĽudovú školu vychodil Dionýz

vo Fulianke, kde Ilkovičovci žili. V r. 1924 maturoval s vyznamena-ním na Československom štátnom reálnom gymnáziu v Prešove. Po maturite odchádza mladý Ilkovič študovať do Prahy. Pôvodne sa za-písal na ČVUT, ale po roku prestú-pil na Prírodovedeckú fakultu KU. Počas štúdia (1925-30) sa jeho zá-ujem sústreďoval nielen na chémiu a fyziku, ale aj na matematiku. Vďaka tomu sa jeho vedecké práce vyznačovali matematickou korekt-nosťou. Dionýz dbal aj o svoj te-lesný rozvoj: semester čo semester si zapisoval telocvik. Po skončení štúdia získal (1930) vysvedčenie učiteľskej spôsobilosti – oprávne-nie vyučovať chémiu vo vyšších, matema-tiku a fyziku v nižších triedach gymnázií. V r. 1937 získal aprobáciu učiť fyziku aj vo vyšších triedach.

Pražské obdobieEšte ako študent začal D. Ilkovič praco-

vať v laboratóriu prof. Jaroslava Heyrov-ského. Hneď na začiatku vedeckej dráhy dosiahol významný úspech, keď s Talia-nom G. Semeranom vyvinuli metódu kom-penzácie kapacitných prúdov [1]. Kompen-začným spojením na polarografe sa im po-darilo takmer anulovať rušivý nabíjací prúd. Po skončení štúdia mladý Ilkovič za-stupoval (1930-32) Heyrovského asistenta

R. Brdičku, ktorý narukoval. V tom čase vypracoval pod vedením prof. Heyrovské-ho dizertačnú prácu Štúdium polarizácie ortuťovej kvapkovej katódy pri elektrolytic-kom rozklade vody [2]. Sám školiteľ ju oce-nil slovami:

„Túto prácu môžeme označiť – pre jej ve-deckú originalitu tak teoretickú, ako aj experimentálnu – za vynikajúcu.“ [3]

Po obhájení dizertácie a zložení rigoróz-nych skúšok (obe s vyznamenaním) získal titul doktora prírodných vied (1932).

Od r. 1932 až do začiatku r. 1940 učil na rôznych pražských školách. Po celý čas pô-sobil tiež v Heyrovského Ústave pre fyzi-kálnu chémiu PF KU ako nehonorovaný asistent. Za necelých 8 rokov pri plnom úväzku stredoškolského profesora uverej-nil 9 samostatných článkov a 4 so spolupra-covníkmi – väčšinou v angličtine alebo vo francúzštine. Najvýznamnejším výsledkom bolo odvodenie vzťahu medzi polarografic-kým difúznym prúdom, koncentráciou roz-toku a charakteristikami kvapkovej ortuťo-vej elektródy, známeho ako Ilkovičova rovnica (na obrázku). R. Brdička sa po ro-koch o nej vyjadril takto:

„Dômyselne odvodená rovnica ... sa stala

medzníkom vo vývoji polarografickej me-tódy. Korekcia na konvekciu kvapaliny ... svedčí o fyzikálnom dôvtipe, ktorý ho vždy viedol k jednoduchej a matematickej formu-lácii problému. Všetky neskoršie, a zväčša zložitejšie odvodenia dospeli prakticky k tomu istému výsledku.“ [4]Článok s rovnicou patrí medzi najcitova-

nejšie práce, aké kedy napísali slovenskí vedci. Len do r. 1939 sa naň odvolali od-borníci z celého sveta 24 ráz.

V šk. roku 1937/38 D. Ilkovič využil tzv. Denisovo štipendium a absolvo-val študijný pobyt vo Fyzikálno-chemickom ústave Parížskej uni-verzity u prof. R. Auduberta, kde sa zaoberal štúdiom ultrafialové-ho žiarenia pomocou fotoelektric-kých počítačov. Hľadal podmien-ky na zvýšenie stability a citlivos-ti fotobunky s katódou, na ktorej bol nanesený iodid meďný.

Už v tom čase prof. Heyrovský odporúčal, aby sa Ilkovič uchá-dzal o veniam docendi na PF KU. Dionýz váhal, ale okolnosti ho prinútili konať. Po vyhlásení auto-nómie Slovenska ho totiž prepus-tili zo štátnych služieb v Prahe a slovenské ministerstvo školstva ho pridelilo na Štátnu slovenskú reálku v Bardejove. Preto požia-dal o pripustenie k habilitácii na KU. Vďaka tomu ho ponechali v českej metropole. V máji 1939 zasadala habilitačná komisia v zložení: prof. J. Heyrovský ako predseda, prof. František Záviška (riaditeľ Fyzikálneho ústavu KU) a prof. Oldřich Tomíček (riaditeľ Ústavu anorganickej chémie KU) ako členovia. Komisia vo svojej správe konštatovala, že na 6 prác tvoriacich habilitačný spis mal Dr. Ilkovič do r. 1939 spolu 55 citácií [5]. Habilitačné kolokvium sa ko-nalo koncom októbra 1939. Všetci skúšajúci hodnotili kandidátove

odpovede ako výborné. Habilitačná pred-náška stanovená na 4. decembra sa už neu-skutočnila. Prebehla až v máji 1946, keď PF KU udelila D. Ilkovičovi veniam docen-di pre odbor fyzikálna chémia.

Prechod do BratislavyNa jeseň 1939 Slovenská vysoká škola

technická ponúkla D. Ilkovičovi post pro-fesora technickej fyziky. Mladý vedec po-nuku prijal a zakrátko ho vymenovali nie-len za mimoriadneho profesora, ale aj pred-nostu Ústavu technickej fyziky. Po zriadení Prírodovedeckej fakulty Slovenskej uni-verzity bol v októbri 1940 vymenovaný aj za mimoriadneho nehonorovaného profe-

Prehľadný článok

DIONÝZ ILKOVIČJuraj ŠEBESTAKatedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky FMFI UK, Bratislava

Page 8: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

sora fyziky PF SU. Okrem fyziky tu pred-nášal aj chémiu a fyzikálnu chémiu. Keďže nemal asistentov, pribral si na pomoc štu-dentov: najprv I. Staríčka a neskôr aj V. Hajka, V. Kellöa a G. Kupča. Takto pripra-voval prvú generáciu sloven-ských vysokoškolských peda-gógov (V. Hajko a V. Kellö sa neskôr stali profesormi a aka-demikmi SAV).

K výchove novej generácie fyzikov a chemikov prispeli aj Fyzikálno-chemické rozhovo-ry, ktoré prof. Ilkovič viedol na PF SU so známym slovenským chemikom a profesorom ché-mie Františkom Valentínom. Ako inšpirácia Ilkovičovi po-slúžili analogické rozhovory, ktoré v Prahe založili chemik prof. J. Heyrovský a fyzik prof. Václav Dolejšek. Bol to vedec-ký seminár prístupný verejnos-ti, ktorý si zapisovali aj poslu-cháči fyzikálnych i chemic-kých odborov. Jednu prednáš-ku tu mal počas návštevy Bra-tislavy v marci 1943 aj vý-znamný nemecký fyzik Werner Heisenberg, zakladateľ kvan-tovej mechaniky a nositeľ No-belovej ceny [6].

Pri takom zaťažení (15-20 hodín priamej vyučovacej čin-nosti, organizačné povinnosti) prof. Ilkovičovi nezvyšoval čas na vedeckú činnosť. Po prí-chode do Bratislavy uverejnil iba monografiu Polarografia (1940), dva polemické články (1941), stať venovanú mate-matickej fyzike (1942) a knihu Vektorový počet (1945).

V snahe znížiť svoje prílišné pedagogické zaťaženie a modernizovať výučbu na PF SU prof. Ilkovič vyvinul v r. 1941 nemalé úsilie, aby do Bratislavy získal Dr. Viléma Kunzla, docenta Karlovej univerzity, špič-kového odborníka na röntgenospektrosko-piu. Obaja sa veľmi dobre poznali zo štúdií na PF KU i z neskorších rokov (podrob-nejšie [7]). Nemecké úrady však neboli tejto iniciatíve naklonené, pretože chceli dostať na slovenské vysoké školy nemec-kých profesorov. Preto nedali súhlas na Kunzlov prechod z protektorátu na Sloven-sko.

Po vojne sa rozsah Ilkovičovej pedago-gickej činnosti ešte rozšíril. Popri povin-nostiach na SVŠT a na PF SU, konal pred-nášky z lekárskej fyziky a viedol Ústav le-kárskej fyziky LF SU. Preto opäť podnikol kroky, aby pre PF SU získal V. Kunzla. Po dvoch rokoch prieťahov sa vo februári 1948 prof. Kunzl stal prednostom Fyzikál-neho ústavu PF SU a prevzal hlavné breme-no pedagogickej činnosti z fyziky na uni-verzite. V roku 1951 D. Ilkovič definitívne prestal prednášať na PF SU a plne sa veno-val pracovisku na SVŠT.

Začiatkom 50. rokov sa prof. Ilkovič po-dieľal na zriadení SAV aj ČSAV. Po uzáko-není SAV (1953) ho vymenovali za akade-mika SAV a stal sa vedeckým tajomníkom SAV. Už predtým ho zvolili za člena koreš-

pondenta ČSAV. Bol tiež predsedom komi-sie pre matematiku a fyziku SAV. Z nej vznikol Kabinet fyziky (1955), neskôr La-boratórium fyziky (1958) a Fyzikálny ústav SAV (1963). Prof. Ilkovič pracovisko zalo-žil a do r. 1961 aj viedol.

Vidíme, že Dionýz Ilkovič stál pri zrode troch hlavných fyzikálnych pracovísk na Slovensku: Ústavu technickej fyziky SVŠT, Fyzikálneho ústavu PF SU a Fyzikálneho ústavu SAV, z ktorých sa vyvinuli ďalšie fy-zikálne pracoviská. Keď k tomu prirátame jeho pedagogické pôsobenie a skutočnosť, že vychoval prvých fyzikov a svojich asis-tentov, právom ho pokladáme za zakladateľa slovenskej fyziky. Jej vývoj ovplyvnil aj ako hlavný redaktor fyzikálneho časopisu SAV (od založenia v r. 1951 až do r. 1979).

Osobitnou kapitolou Ilkovičovho vplyvu na rozvoj fyziky na Slovensku bola prvá vysokoškolská učebnica fyziky, ktorá v ro-koch 1957-71 vyšla v piatich vydaniach v celkovom náklade 40 000 výtlačkov. Bola to moderná učebnica fyziky, dôsledne písa-ná vektorovým počtom.

ZáverAko mu roky pribúdali a sily ho opúšťa-

li, prof. Ilkovič postupne odchádzal z ve-rejného života. Koncom r. 1973 odstúpil z funkcie vedúceho Katedry fyziky EF

SVŠT a v marci 1976 odišiel do dôchodku. Zdravie pod-lomené enormným fyzickým i psychickým zaťažením mu 3. augusta 1980 vypovedalo defi-nitívne.

O dva roky neskôr predsed-níctvo SAV zriadilo na návrh akademika V. Hajka čestnú plaketu Dionýza Ilkoviča za zásluhy vo fyzikálno-chemic-kých vedách. Pred niekoľkými rokmi vznikla Nadácia D. Ilko-viča pre nadaných študentov. Keď v Mlyn skej doline v Bra-tislave vzniklo „akademické mestečko“, kde sídlia Fakulta elektrotechniky a informatiky SVŠT, Fakulta matematiky, fy-ziky a informatiky UK i Príro-dovedecká fakulta UK, nie-kdajšie Ilkovičove pôsobiská, ulica vedúca k areálu sa stala Ilkovičovou ulicou.

Dionýz Ilkovič patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slo-venskej vedy. Jeho článok so slávnou rovnicou patrí medzi najcitovanejšie. Založil tri naj-významnejšie fyzikálne pra-coviská na Slovensku a vycho-val zakladateľskú generáciu slovenských fyzikov. Svojou vedeckou prácou ovplyvnil aj vývoj slovenskej chémie, na-vyše vychoval veľa chemikov a učiteľov chémie. Tým sa za-písal do dejín slovenskej vedy

i kultúry. Za to mu patrí naša vďaka a úc-ta.

Literatúra1. D. Ilkovič, G. Semerano: Increased

sensitivity of microanalytical estimations by a compensation of current, Collect. Czech. Chem. Commun. 4, 178–180 (1932).

2. D. Ilkovič: The evolution of hydrogen from neutral and alkaline solutions, Collect. Czech. Chem. Commun. 4, 480–491 (1932).

3. Posudok prof. Heyrovského na dizer-tačnú prácu D. Ilkoviča. Archív KU, osob-ný spis D. Ilkoviča.

4. R. Brdička: Člen korespondent ČSAV a řádný člen SAV Dionýz Iľkovič, Čs. Čas. Fys. 4, 370–371 (1954).

5. Zpráva habilitační komise Dr. D. Ilko-viče z fysikální chemie. Archív KU.

6. J. Šebesta: Werner Heisenberg v Brati-slave, Obzory matematiky, fyziky a infor-matiky 32, č. 2, 46-52 (2003).

7. J. Šebesta: K storočnici Dionýza Ilkovi-ča: vysokoškolské štúdiá v Prahe, Obzory matematiky, fyziky a informatiky, 36, č. 2, 57-64 (2007).

ChemZi 3/2 2007 311

Prehľadný článok

Slávne odvodenie Ilkovičovej rovnice

Page 9: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

Odborný článok

ABSTRAKT

Mnoho priemyselných výrob využíva farby a farbivá pri výrobe svojich výrob-kov. Prítomnosť týchto látok v odpado-vých vodách aj v nízkej koncentrácii výrazne zhoršuje ich senzorické vlast-nosti. Viaceré z nich vykazujú toxické vlastnosti, takže ich odstraňovanie z priemyselných odpadových vôd môže byť vážnym environmentálnym problé-mom. Cieľom príspevku je overenie ka-talytických vlastností odpadov z výroby kovov. Odpady sú v súčasnosti depono-vané na skládkach a predstavujú ekolo-gický aj estetický problém. Zatiaľ nie je známy žiadny výhodný spôsob pre ich využitie a teda aj likvidáciu.

ABSTRACT

Many industries, such as paper, plas-tics, food, cosmetics, textile, etc., use dyes in order to colour their products. The presence of these dyes in water, even at very low concentrations, is high-ly visible and undesirable. Since some of these dyes are toxic in nature, their re-moval from the industrial effluents is a major environmental problem. The ob-jective of this work is to verify the cata-lytic activity of wastes from metal pro-duction namely black nickel mud and waste from aluminium production – red mud. These wastes are still dumped on

dumping grounds and may be a potential environmental problem.

ÚVOD

Mnoho priemyselných výrob využíva farby a farbivá pri výrobe svojich výrob-kov. Prítomnosť týchto látok v odpado-vých vodách aj v nízkej koncentrácii výrazne zhoršuje ich senzorické vlast-nosti. Viaceré z nich vykazujú toxické vlastnosti, takže ich odstraňovanie z priemyselných odpadových vôd môže byť vážnym environmentálnym problé-mom. Odhliadnuc od estetického aspek-tu, mnohé z týchto farbív môžu pri anae-róbnych reakciách vo vodnej fáze vytvá-rať karcinogénne amíny [1]

V mnohých krajinách sa ozón používa na dezinfekciu pitnej vody a na oxidáciu niektorých polutantov priemyselných odpadových vôd. Ozón je selektívny oxidant a záleží od druhu znečistenia a od chemickej podstaty látok či môže-me na oxidačnú degradáciu výhodne po-užiť ozón. Ozón reaguje s organickými znečisteninami vo vode dvomi cestami: priamou cykloadičnou reakciou (ide naj-mä o nenasýtené systémy ako sú alkény a azofarbivá), ktorá v konečnom dôsled-ku vedie k oxidácii alkénu na zodpo-vedajúce karbonylové zlúčeniny, alebo reaguje nepriamymi reakciami, pomo-cou reaktívnych kyslíkových radikálov

(ROS), ktoré v závislosti od pH prostre-dia v priebehu ozonizácie vznikajú (na-príklad hydroxylový radikál HO.). Pro-dukcia hydroxylových radikálov týmto oxidačným systémom je dôležitým kro-kom pre degradáciu organického znečis-tenia vody [2-3].

Vznik červeného kalu je spojený s výro-bou oxidu hlinitého Bayerovým spôso-bom, pričom v podmienkach ZSNP Žiar nad Hronom vznikalo ročne asi 70 000 t červeného kalu chemického zloženia 15 % Al2O3, 13 % SiO2, 45 % Fe2O3, 6 % TiO2, 2 % CaO, 7,5 % Na2O, 6 % strata žíha-ním. V súčasnosti sa v Žiari nad Hronom nachádza asi 8 miliónov ton.

Lúženec vznikal po vylúhovaní niklu a kobaltu z lateritickej železoniklovej rudy. Je to v podstate železný koncentrát nasle-dovného chemického zloženia 50-80 % Fe, 3,2-3,5 % Cr2O3, 6-8 % SiO2, 6-8 % Al2O3, 2,5-3,5 % CaO, 0,06-0,18 % P2O3, 0,28-0,3 % Ni. Ročný výskyt lúženca bol okolo 300 kt a jeho zásoby sa odha-dujú na 5,6 milióna ton. Hoci predstavu-je temer 80 % oxidov železa, je ne-použiteľný vo výrobe železa pre obsah (do 3 %) chrómu. Najväčším problémom je záber pôdy v okolí bývalej NH Sereď (okolo 50 ha), ale najmä to, že lúženec je vo veľmi jemnej forme neustále rozvie-vaný vetrom po širokom okolí.

ChemZi 3/2 2007312

Štúdium katalytickej ozonizácie metylénovej modrejMaroš SOLDÁN, Zuzana SOLDÁNOVÁ

Ústav bezpečnostného a environmentálneho inžinierstva MtF STU, Botanická 49, 917 24 Trnavae-mail: [email protected]

Obr. 1 Absorpčné spektrá 0,005 % roztoku metylénovej modrej v rôznych časoch ozonizácie s prídavkom 0,1g aktivovaného lúženca

Obr. 2 Vplyv množstva červeného kalu na účinnosť ozonizácie roztoku metylénovej modrej po 25 – tich minútach

Page 10: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

EXPERIMENT

Vzorky metylénovej modrej s počia-točnou koncentráciou 0,005 % boli pod-robené ozonizácii v rôznych časoch. Koncentrácia ozónu v reaktore bola stano-vená o-tolidínovou metódou (0,023 mg/l). Na urýchlenie ozonizačného procesu bol pridávaný katalyzátor (červený kal resp. lúženec) v rôznych množstvách (0,1 resp. 0,5 g). Odpady boli pred použitím spracované tromi odlišnými postupmi [4].

Aktivovaný kalOdvážilo sa 5 g kalu, pridalo sa 95 ml

destilovanej vody a a 9 ml HCl. Zmes sa 20 minút varila a potom doplnila destilo-vanou vodou na objem 400 ml. Rozto-kom NH4OH sa roztok upravil na pH 8 a 10 min zahrieval pri teplote 50 °C, ná-sledne sa prefiltroval a dvakrát dekanto-val destilovanou vodou s teplotou 40 °C (50 ml, 25 ml). Získaný filtrát sa vysušil pri teplote 110 °C a žíhal pri teplote 550 °C po dobu 2 hodín v muflovej peci.

Neaktivovaný kalOdvážilo sa 5 g kalu a doplnilo na ob-

jem 50ml destilovanou vodou. Zmes sa premiešala a prefiltrovala. Filtrát sa vysu-šil v sušiarni pri teplote 110 °C a 2 hodiny žíhal v muflovej peci pri teplote 550 °C.

Žíhaný kalOdvážilo sa 5 g kalu, ktorý sa potom 2

hodiny žíhal v muflovej peci pri teplote 800 °C.

Koncentrácia metylénovej modrej po ozonizácii bola stanovená spektrofoto-

metricky, pričom na výpočet účinnosti sa brala do úvahy maximálna absorbancia pri 660 nm.

VÝSLEDKY A DISKUSIA

Katalytické vlastnosti odpadov z výro-by kovov sú dané predovšetkým veľkos-ťou častíc, plochou povrchu, schopnos-ťou adsorbovať látky, distribúciou pórov a kryštalickou formou. Pre priemyselné aplikácie sú niektoré charakteristické požiadavky na katalyzátory:

• vysoká aktivita,• odolnosť voči katalytickým jedom,• stabilita pri vysokých teplotách,• mechanická stabilita a odolnosť,• fyzikálna a chemická stabilita v roz-

ličných podmienkach.

Zistilo sa, že so stúpajúcim množstvom katalyzátora vzrastá rýchlosť ozonizácie metylénovej modrej a skracuje sa čas po-trebný na jej úplne odstránenie (obr. 1-3). Tento jav bol pozorovaný pri oboch katalyzátoroch, pričom vplyv jeho zvý-šeného množstva sa výraznejšie prejavil pri červenom kale. Možno ho vysvetliť zvýšením počtu dostupných aktívnych centier na povrchu katalyzátora, kde re-akcia prebieha. Tým sa zvyšuje aj počet reaktívnych kyslíkových radikálov (hyd-roxylový, superoxidový), ktoré účinne degradujú organickú zlúčeninu. Pri vyš-ších prídavkov katalyzátora však možno v dôsledku agregácie jeho molekúl oča-kávať pokles katalytickej aktivity, preto-že sa zníži počet dostupných aktívnych centier na jeho povrchu.

Použitie červeného kalu a lúženca ako katalyzátorov kladne vplýva na priebeh a účinnosť ozonizácie roztoku metyléno-vej modrej. Napr. po 25 – tich minútach ozonizácie roztoku metylénovej modrej bez použitia katalyzátora bola dosiahnu-tá účinnosť odstraňovania metylénovej modrej 89,40 %, pri pridaní žíhaného červeného kalu to bolo 89,50 % a pri pri-daní žíhaného lúženca bola účinnosť ozonizácie 96,89 % (pri pridaní 0,1 g). Porovnaním obrázkov možno konštato-vať, že lepšie katalytické vlastnosti vy-kazuje lúženec. Tento jav sme pozorova-li pri oboch prídavkoch a takisto aj pri rôznych druhoch úpravy kalu. Súvisí to zrejme s veľkosťou jeho častíc. Častice lúženca sú menšie ako častice červeného kalu, a preto je veľkosť jeho špecifické-ho povrchu väčšia, čo pozitívne vplýva na priebeh reakcie.

Ak porovnáme vplyv úpravy jednotli-vých druhov katalyzátorov na priebeh reakcie zistíme, že účinnosť odstraňova-nia metylénovej modrej sa pri rôznych typoch úpravy zmenila len nepatrne. Z ekonomického a environmentálneho hľadiska preto nie je žiadúce upravovať uvedené katalyzátory chemickými činid-lami, pretože sa tým zvyšuje zaťaženie životného prostredia.

ZÁVER

Možno skonštatovať, že oba druhy od-padov je možné využiť pri katalyzovaní oxidačných reakcií organických polutan-tov. Ich použitím možno znížiť náklady potrebné na oxidačné činidlá a skrátiť čas potrebný na úplne odstránenie orga-nických polutantov z odpadových vôd.

LITERATÚRA

1. PIRKANNIEMI, K., SILLANPÄÄ, M.: Heterogeneous water phase catalysis as an environmental application: a re-view. In: Chemosphere.25, 2002, s.1047-1060.

2. ORDÓŃEZ, S., DÍEZ, F. V., SAS-TRE, H.: Hydrodechlorination of tetra-chlor oethylene over sulfided catalysts: kinetic study. In: Catalysis Today, 18, 2002, s. 325-331.

3. LEGUBE, B., KARPEL VEL LEIT-NER, N.: Catalytic ozonation: a promi-sing advanced oxidation technology for water treatment. In: Catalyst Today, 14, .1999, s. 61 – 72.

4. DOMÍNGUES, C., GARCÍA, J., PED-RAZ, M. A., TORRES, A., GALÁN, M. A.: Photocatalytic oxidation of organic pollutants in water. In: Catalyst Today, 13. 1998, s. 85 – 101

ChemZi 3/2 2007 313

Odborný článok

Obr. 3 Vplyv množstva lúženca na účinnosť ozonizácie roztoku metylénovej modrej po 25-tich minútach

Page 11: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

ChemZi 3/2 2007314

ÚvodDíky rozvoji chemického průmyslu

jsou v dnešní době rostliny vystavovány zvyšujícím se koncentracím škodlivých látek. Tyto látky se v přírodě velmi po-malu degradují a jejich přítomnost ve vysokém množství často vede k silné de-vastaci krajiny. Mezi takové škodliviny nejčastěji patří polychlorované bifenyly, dioxiny či toxické těžké kovy. Proti nim si rostliny vytvořily několik druhů ob-ranných systémů, např. vyšší selektivita transportních proteinů. Jako nejúčinněj-ším se ale zdá být tvorba thiolových sloučenin, obzvláště proteinů. Hlavní funkcí těchto peptidů a bílkovin je pře-devším udržení homeostázy iontů buněk. Kromě toho vykazují také velmi vyso-kou aktivitu při eliminaci toxických kovů či volných kyslíkových radikálů. Hlavním cílem naší práce bylo studium vlivu těžkého kovu na raná somatická embrya (RSE) smrku ztepilého (klon 2/32) a borovice ssp. (klon E 203). Po celou dobu experimentu u RSE pozoro-valo celkové množství vody RSE, pomo-cí nukleární magnetické rezonance (MR), a nárůst plochy jednotlivých shluků RSE, pomocí CCD kamery. Také jsme stanovovali měnící se koncentraci thiolů pomocí Brdičkovy reakce.

Materiál a metodyRostlinný materiálJako modelový rostlinný materiál jsme

si zvolili raná somatická embrya smrku pichlavého klon 2/32 a E303 (klon boro-vice). Tato embrya se vyznačují rychlým nárůstem a lze tudíž získat potřebnou bio-masu pro experiment v relativně krátké době. Dále se vyznačují dlouhou život-ností a hlavně dlouhodobě odolávají ne-gativním činitelům, což z nich dělá vyni-kající pokusný materiál, na kterém se do-bře sledují obranné mechanismy. Shluky těchto embryí se nechaly nejdříve kulti-vovat 2 týdny na základním (udržovacím) mediu, aby dostatečně narostly a lépe tak odolávali negativnímu stresu. Potom byly přeneseny na media, která už obsahovala kadmium v koncentracích 0, 50, 150, 250, 500 a 1000 μM. Zde se kultivovaly opět 2 týdny. Odběry vzorků byly v 0, 3, 6, 8, 10 a 14 dni. Po celou dobu experimentu se všechny embryogenní shluky uchovávaly

ve tmě při konstantní teplotě 23 °C. Em-brya odebíraná z tekutého média byla kul-tivována za stejných podmínek jako shlu-ky na pevných médiích. Jejich doba kulti-vace trvala pouze 50 hodin.

Analýza obrazuPro určení úrovně šedé barvy na sním-

cích se použila charge-coupled device (CCD, Sony, UVP–GDS 8 000) kamera, která byla napojená na osobní počítač. CCD-kamera má pohyblivou hlavu a může snímat shluky raných somatic-kých embryí přes víčko Petriho misky. Snímky se pořizovaly na začátku kulti-vace a v určitých intervalech až do konce celého experimentu. Poté se fotografie převedly do digitální podoby pomocí Grab–IT (version 1.3) programu. Veli-kost plochy shluků se vypočítala v prog-ramu Image–Pro Plus, (Sony, ver. 1.3). Veškerá data byla následně převedena do programu Excel (Microsoft).

Nukleární magnetická rezonanceZměna obsahu jader 1H v průběhu kul-

tivace kultur byla zjišťována pomocí zo-brazení na bázi magnetické resonance na tomografu. MR tomograf s magnetic-kým polem 4,7 T (protonová jádra reso-nují na 200 MHz) v pracovním prostoru o průměru 75 mm a délce 70 mm je vy-baven aktivně stíněným gradientním systémem (Gmax = 180 mT/m). Kultivo-vané vzorky byly umístěny po trojicích v Petriho miskách a metodou Spinové-echo byly měřeny MR obrazy řezů o tloušťce 2 mm, procházející středem embryonálních shluků. Čas spinového echa byl zvolen TE = 12 ms. Pro kontrolu citlivosti měřícího systému v jednotli-vých měřeních byla v blízkosti měřených kultur umístěna kyveta naplněná vodou a měřené obrazy byly normovány na konstantní amplitudu obrazového řezu kyvetou. Získané obrazy jsou váhovány spinovou hustotou v měřeném řezu a ur-čují jak se mění počet jader 1H v průběhu kultivace embryí.

Diferenční pulzní voltametrie Brdičko-vou reakcí

Pro analýzu fytochelatinů byl použit elektrochemický analyzátor AUTOLAB v tříelektrodovém zapojení s pracovní

visící rtuťovou kapkovou elektrodou – povrch kapky 0,4 mm2, referentní Ag/AgCl/3 M KCl a pomocnou uhlíkovou elektrodou (systém VA-Stand 663 Met-rohm). Pro Brdičkovu reakci provedenou v diferenčním pulzním modu byl použit jako základní elektrolyt amonný pufr (pH 9.6) obsahující 1 M NH4Cl + 1 M NH4OH + 1 mM Co(NH3)6Cl3. Měření bylo prováděno v potenciálovém rozsa-hu od –0,9 do –1,7 V s potenciálovým krokem 5 mV a pulzní amplitudou 25 mV. Aby nedocházelo ke změnám koncentra-ce amonného pufru nebyl elektrolyt deo-xygenován. Teplota základního elektro-lytu byla udržována na 5 °C pomocí ter-mostatované elektrochemické nádobky.

Výsledky a diskuzeTěžké kovy jsou v dnešní době oprav-

dovou hrozbou díky jejich výrazné toxi-citě. Jejich odstranění z přírody je neje-nom velmi obtížné, ale i finančně ná-kladné. Z toho důvodu se hledají nové možnosti jak tyto kovy eliminovat. Jako jednou z nejpravděpodobnější metod se zdají fytoremediační technologie, kdy se těžký kov dostává do rostlin, kde se nej-častěji ukládá do neškodlivých forem.

Somatická embrya při svém růstu na pevném médiu vytvářejí tzv. shluky. Tyto shluky narůstají v závislosti na kultivač-ních podmínkách. Pomocí analýzy obra-zu můžeme sledovat změny rychlosti nárůstu [1-3]. Klon 2/32 smrku měl v prv-ních šesti dnech kultivace nárůst plochy shluků rostoucích na médiu s kadmiem menší než kontrolní shluky. V osmém až desátém dni dochází ke zvýšenému nárůs-tu plochy téměř u všech variant s kad-miem obsažených v médiu. Tento rychlý nárůst si vysvětlujeme zvýšeným příj-mem vody do shluků. V dalších dnech experimentu měly shluky smrkových em-bryíí kultivovaných na médiích s vyššími koncentracemi kadmia silně zpomalený nárůst oproti kontrole. U borovice byl trend nárůst obdobný jako u smrku.

Nukleární magnetická rezonanceNukleární magnetická rezonance pro-

chází v dnešní době intenzivním vývo-jem. Je to metoda, která se hojně využívá např. ve zdravotnictví při vyšetření vni-třních orgánů. Mimo to lze použít MR

Odborný článok

Využití analýzy obrazu, nukleární magnetické rezonance a Brdičkovy reakce pro studium vlivu těžkých kovů na embryonální smrkové kulturyJiří BALOUN1,2, Karel STEJSKAL1,3, Václav DIOPAN1,2, Violetta SHESTIVSKA1,2, Vojtěch ADAM1,4, Radka MIKELOVÁ5, Josef ZEHNÁLEK1, Ladislav HAVEL2, Libuše TRNKOVÁ5, Karel BARTUŠEK6, René KIZEK1

1Ústav chemie a biochemie, 2Ústav biologie rostlin, 4Ústav výživy zvířat a pícninářství, Agronomická fakulta, Mendelova zemědělská a lesnická univerzita v Brně, Zemědělská 1, CZ-613 00 Brno, Česká republika3Ústav biochemie, a 5Ústav chemie, Přírodovědecká fakulta, Masarykova univerzita, Kotlářská 2, CZ-611 37 Brno, Česká republika6Ústav přístrojové techniky, Akademie věd České republiky, v.v.i., Královopolská 147, CZ-612 64 Brno, Česká republika

Page 12: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

i ve stavebnictví při stanovení poréznosti materiálu. MR byla použita ke sledování změny obsahu vody ve shlucích RSE, které byly kultivovány na médiu obsahu-jící těžký kov [4]. Již během prvních tří dnů lze pozorovat u klonu 2/32 smrku zvyšující celkový obsah vody ve shlu-cích kultivovaných na médiu s těžkým kovem oproti kontrole. Tento trend po-kračuje i v šestém dni, kdy všechny va-rianty dosahují svého maximálního na-měřeného množství vody ve shlucích. V osmém dni obsah vody rapidně klesá téměř na svoje minimum, vyjma nultého dne. Tento pokles nepřímo koreluje s vý-sledky z analýzy obrazu, kdy právě v os-mém dni kultivace dochází u všech va-

riant k výraznějšímu nárůstu plochy shluků. Zvýšený příjem vody a následný nárůst plochy vypovídá o tom, že se kon-centrace těžkého kovu v RSE naředí na únosnou mez. Následně mezi osmým a čtrnáctým dne kultivace se obsah vody ve shlucích zvyšuje jen mírně. Stejně jako RSE smrku i embrya borovice rea-govaly na přítomnost těžkého kovu té-měř okamžitě. Již ve třetím dni kultivace byl zaznamenán zvýšený příjem vody do shluků. Maximum bylo dosaženo v de-sátém dni kultivace. Stejně jako u smrku dochází také i u borovice k většímu nárůstu plochy shluků. V posledním dni kultivace bylo pozorováno snížení množství vody ve shlucích.

Diferenční pulzní voltametrie Brdičko-vou reakcí

Pomocí Brdičkovy reakce, která je spe-cializovaná na detekci SH skupin [5], jsme měřili množství thiolových slouče-nin v raných somatických embryích. Tato embrya byla kultivována v tekutých mé-

diích obsahujících různá množství kad-mia. U klonu smrku 2/32 se koncentrace thiolů zvyšovala nejdříve u variant obsa-hující 250, 500 a 1000 μM množství kad-mia a to již po 20 hodinách kultivace. U ostatních se významněji neměnila. Po dalších 4 hodinách koncentrace thiolů u variant 50, 150 a 250 výrazně vzrostla o 800 až 1100 %. Koncentrace thiolů u variant 500 a 1000 μM klesala v řádech o desítky %. V dalších 15-ti hodinách, tedy po 39-ti hodinách kultivace, se zvy-šuje množství thiolů až o 100 % u variant 500 a 1000 μM. Ale v následujících 11-ti hodinách dochází k opětovnému poklesu. U ostatních variant se koncentrace v 39. hodině kultivace sníží na 200 % své

původní hodnoty, ale v 50. hodině dojde zase ke zvýšení. Tyto trendy ukazují, že RSE se brání proti přítomnosti kadmia zvýšenou tvorbou thiolových sloučenin ve dvou vlnách. U variant 500 a 1000 μM to bylo v 20-té a 39-té hodině a u ostat-ních až v 22-té a 50-té hodině kultivace. Výjimku tvořila pouze varianta 50 μM. Zde není zvýšená nadprodukce thiolů, protože se RSE smrku nejspíš dokázala vyrovnat se stávající přítomností kadmia. U embryí borovice klonu E 203 byl nej-dříve sledován pokles. Po 24 hodin kulti-vace jsme naměřili náhlý vzestup proudo-vé odezvy thiolů. Poté až do konce poku-su jsme sledovali už jen rychlý pokles k nulovým hodnotám. Tento trend, v po-rovnání s výsledky z ostatních metod, vy-povídá o tom, že embrya borovice se do-káží s přítomností kadmia lépe vyrovnat než smrku [4,6-9].

ZávěrI přes veškerá opatření se do našeho ži-

votního prostředí dostávají stále velká

množství těžkých kovů, které mohou způ-sobovat velké škody v ekosystému. Lidé se je proto snaží z přírody odstranit či as-poň omezit jejich negativní působení. Jako nejvhodnější systém eliminace těžkých kovů se v dnešní době jeví fytoremediace.

Literatúra[1] J. Vitecek, J. Petrlova, J. Petrek, V.

Adam, L. Havel, K.J. Kramer and R. Ki-zek Application of fluorimetric analysis of plant esterases to study of program-med cell death and effects of cadmium(II) ions, Biol. Plant. 51 (2007) 551-555.

[2] J. Vitecek, A. Wunschova, J. Petrek, V. Adam, R. Kizek and L. Havel Cell death induced by sodium nitroprusside and hyd-rogen peroxide in tobacco BY-2 cell sus-pension, Biol. Plant. 51 (2007) 472-479.

[3] J. Petrek, J. Vitecek, H. Vlasinova, R. Kizek, K.J. Kramer, V. Adam, B. Klej-dus and L. Havel Application of compu-ter imaging, stripping voltammetry and mass spectrometry to study the effect of lead (Pb-EDTA) on the growth and via-bility of early somatic embryos of Nor-way spruce (Picea abies/L./Karst.), Anal. Bioanal. Chem. 383 (2005) 576-586.

[4] V. Supalkova, J. Petrek, J. Baloun, V. Adam, K. Bartusek, L. Trnkova, M. Bek-lova, V. Diopan, L. Havel and R. Kizek Multi-instrumental investigation of af-fecting of early somatic embryos of spruce by cadmium(II) and lead(II) ions, Sensors 7 (2007) 743-759.

[5] J. Petrlova, D. Potesil, R. Mikelova, O. Blastik, V. Adam, L. Trnkova, F. Jelen, R. Prusa, J. Kukacka and R. Kizek Atto-mole voltammetric determination of me-tallothionein, Electrochim. Acta 51 (2006) 5112-5119.

[6] V. Supalkova, D. Huska, V. Diopan, P. Hanustiak, O. Zitka, K. Stejskal, J. Ba-loun, J. Pikula, L. Havel, J. Zehnalek, V. Adam, L. Trnkova, M. Beklova and R. Kizek Electroanalysis of plant thiols, Sensors 7 (2007) 932-959.

[7] D. Potesil, J. Petrlova, V. Adam, J. Va cek, B. Klejdus, J. Zehnalek, L. Trnko-va, L. Havel and R. Kizek Simultaneous femtomole determination of cysteine, re-duced and oxidized glutathione, and phy-tochelatin in maize (Zea mays L.) kernels using high-performance liquid chroma-tography with electrochemical detection, J. Chromatogr. A 1084 (2005) 134-144.

[8] J. Petrlova, R. Mikelova, K. Stejskal, A. Kleckerova, O. Zitka, J. Petrek, L. Ha-vel, J. Zehnalek, V. Adam, L. Trnkova and R. Kizek Simultaneous determination of eight biologically active thiol compounds using gradient elution-liquid chromatog-raphy with Coul-Array detection, J. Sep. Sci. 29 (2006) 1166-1173.

[9] V. Adam, J. Zehnalek, J. Petrlova, D. Po tesil, B. Sures, L. Trnkova, F. Je-len, J. Vitecek and R. Kizek Phytochela-tin modified electrode surface as a sensi-tive heavy-metal ion biosensor, Sensors 5 (2005) 70-84.

ChemZi 3/2 2007 315

Odborný článok

Obr. 1Nukleární magnetická rezonance (NMR)A Obrázky NMR shluků smrku klonu 2/32 (a) a borovice E 203 (b)B Vyhodnocení NMR RSE u klonu smrku 2/32 (a) a borovice E 203 (b)

Page 13: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

59. Zjazd chemikov

ChemZi 3/2 2007316

PROGRAM

08:30 – 09:00 Odvoz autobusmi z hotelového komplexu Hutník do kina Tatry, Tatranská Lomnica

09:00 – 09:30 Slávnostné otvorenie 59. zjazdu chemikov: Doc. Ing. Dušan Veli , PhD. – predseda organiza ného výboru (OV) Doc. Ing. Viktor Milata, CSc. – predseda SCHS Ing. Ján Mokoš – primátor mesta Vysoké Tatry, estný len OV RNDr. Jaroslav Novotný, CSc. – vedúci oddelenia priemyselnej politiky MH SR

09:30 – 09:45 Odovzdanie Zlatej medaily SCHS Prof. Gerhardovi Ertlovi

09:45 – 10:30 Plenárna prednáška Prof. Gerharda Ertla

10:30 – 12:00 Príhovory hostí 59. zjazdu:Prof. RNDr. Jitka Ulrichová, CSc. – predsedky a eskéspole nosti chemické, predsedky a OV 60. zjazdu chemikov Prof. Dr. Pawel Kafarski – predseda Po skej chemickej spolo nosti,hos zjazdu Prof. Dr. Attila Kovács – generálny sekretár Ma arskej chemickej spolo nosti, hos zjazdu

Doc. Ing. Viktor Milata, CSc. – štatút Medaily Daniela BellušaProf. Dr. Daniel Belluš – odovzdanie Medaily Daniela Belluša

Prof. h. c. prof. Ing. Mikuláš Šupín, CSc. – generálny riaditesekcie vedy a techniky MŠ SR RNDr. Jozef Kollár – estný predseda Asociácie slovenských chemických a farmaceutických spolo ností, estný len OV Ing. Štefan Petkani – generálny sekretár Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu, estný len OV Prof. RNDr. Pavel Drašar, DSc. – predseda Asociace eských chemických spole nostíDoc. Ing. Ján Lešinský, CSc. - Zväz slovenských vedeckotechnických spolo ností (ZSVTS)Doc. Ing. Darina Ondrušová, PhD. – prodekanka FPT Púchov, TU A. Dub eka v Tren íneProf. Ing. Ján Šajbidor, DrSc. – prodekan FCHPT STU Ing. Daniela Dornerová – regionálna riadite ka Sigma-Aldrich pre R

12:00 – 12:30 Valné zhromaždenie SCHS, kino Tatry

1. Otvorenie – D. Veli2. Vo ba návrhovej a volebnej komisie – D. Veli3. Potvrdenie 1. podpredsedu vo funkcii – D. Veli4. Správa o innosti SCHS – V. Milata 5. Správa o hospodárení SCHS – Z. Hloušková 6. Správa kontrolnej komisie SCHS – M. Drábik 7. Stanovy SCHS – V. Milata 8. Výsledok volieb – D. Veli9. Rozli né, diskusia – D. Veli

10. Schválenie uznesení – D. Veli11. Záver – D. Veli

Generálni sponzori

SponzoriPROGRAM SLÁVNOSTNÉHO OTVORENIA

59. ZJAZDU CHEMIKOV

3. 9. 2007

Kino Tatry, Tatranská Lomnica

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu SR

Pekáre LK Tatry

Spiš - View - Trading, spol. s r.o.

Page 14: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

ChemZi 3/2 2007 317

59. Zjazd chemikov

59. Zjazd chemikov

59. zjazd chemikov sa konal v dňoch 2. – 6. 9. 2007, a tak ako v roku 2005, bol

opäť jeho dejiskom hotelový komplex Hutník situovaný v Tatranských Matlia-roch. Hotel ponúkol pre 500 účastníkov zjazdu okrem ubytovania a stravovania aj miestnosti vyhradené pre posterovú a 6 prednáškových sekcií, a to všetko veľmi pohodlne pod jednou strechou. K dispo-zícii boli aj zariadenia určené na relax a šport ako bazén, sauna, masáže, kolky, telocvičňa a v neposlednom rade aj dva bary s pestrou nápojovou ponukou. V pr-vý deň prebiehala registrácia účastníkov a večer od 19,00 sa konal Uvítací večie-rok, kde všetkých prítomných pozdravili predseda SCHS Viktor Milata a riaditeľ hotela Ján Čelinák.

V pondelok, 3. 9. sa v kine Tatry v Tatran-skej Lomnici konalo slávnostné otvorenie zjazdu za účasti predstaviteľov univerzít, ministerstiev školstva a hospodárstva a hlavných sponzorov. Záštitu nad zjaz-dom prebrali primátor mesta Vysoké Tat-ry Ján Mokoš a minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Čestným a vzác nym hosťom zjazdu bol prof. Gerhard Ertl

z Fritz Haber Inštitútu v Berlíne, ktorý predniesol plenárnu prednášku na aktuál-nu a zaujímavú tému Elementary steps in heterogeneous catalysis. Predseda SCHS Viktor Milata mu pri tejto príležitosti odovzdal Zlatú medailu Slovenskej che-mickej spočnosti. „Prof. Ertl je horúcim kandidátom na Nobelovu cenu“, ako vo svojom príhovore povedal Dušan Velič, vtedy sme v to len dúfali, verili a držali mu palce. O to radostnejšia bola správa z 10. októbra 2007, kedy Švédska akadé-mia vied oznámila, že nemecký vedec Gerhard Ertl sa stal držiteľom tohtoročnej Nobelovej ceny za chémiu za štúdie che-mických procesov na pevných povrchoch. Naspäť však k zjazdu. Medzi pozvanými hosťami vystúpila aj predsedkyňa ČSCH prof. Jitka Ulrichová a vo svojom prího-vore pozvala všetkých prítomných na 60. zjazd, ktorý sa bude konať v Olomouci. Potom odovzdala čestné členstvo v ČSCH Dušanovi Veličovi. Pri tejto slávnostnej príležitosti predstavil predseda Viktor Milata novú cenu SCHS – Medailu Da-niela Belluša a prvú odovzdal osobne prof. Daniel Belluš Doc. Milanovi Karva-šovi. Ďalej vystupovali pozvaní hostia podľa oficiálneho programu.

Po skončení slávnostného otvorenia a valnom zhromaždení SCHS začali pred-nášky sekciách s celkovo 7 pozvanými prednášajúcimi: Dr. Karol Babor, Che-mický ústav, SAV, Bratislava, 60 rokov chemických zvestí – Chemical Papers; Prof. Ján Mocák, Fakulta prírodných vied, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Tr-nava, Možnosti charakterizácie a klasifi-kácie údajov chemometrickými technika-mi; Dr. Martin Polčík, ANF DATA (Sie-mens), Brno, Bionanotechnology project at ANF DATA; Prof. Adam Pron, CEA Grenoble, France, Organic-Inorganic Hybrid Materials For Molecular Electro-nics; Prof. Ján Šajbidor, Ústav biotechno-lógie a potravinárstva, FCHPT STU Bra-tislava, Úloha polynenasýtených mast-ných kyselín v prevencii niektorých civi-lizačných ochorení; Prof. Pavol Šajgalík, Ústav anorganickej chémie, SAV, Brati-slava, Polymer Derived Silicon Carbide Ceramics; Doc. Petr Štěpnička, Katedra anorganické chemie, Přírodovědecká fa-kulta, Univerzita Karlova v Praze, Coor-dination and catalytic behaviour of ferro-cene alkenylphosphines.

Po dva večery prebiehala posterová sek-cia v hotelovej telocvični spojená najprv s vínnym večerom, kde sa podávali znač-kové vína od sponzora zjazdu, firmy Cho-waniec a Krajčírovič, Vínne pivnice Svä-tý Jur. Druhá časť posterovej sekcie bola spojená so spoločenským pivným veče-rom, kde sa podávali fľaškové aj čapova-né pivá od miestneho pivovaru Pilsberg, s.r.o. v Poprade, sponzora zjazdu. Poste-

Prejav predsedu SCHS V. Milatu na Uvítacom večierku

Účastníci zjazdu na Uvítacom večierku

Slávnostné otvorenie zjazdu v kine Tatry

Prof. Ertl preberá od predsedu SCHS V. Milatu Zlatú medailu

Predsedkyňa ČSCH J. Ulrichová a D. Velič s práve udeleným čestným členstvom v ČSCH

Prof. D. Belluš odovzdáva Doc. M. Karvašovi Bellušovu medailu

Posterová sekcia

Workshop Nanotechnológia, prof. P. Šajgalík

Page 15: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

59. Zjazd chemikov

rová sekcia spojená so súťažou o najlepší poster v dvoch kategóriách, mladí vedec-kí pracovníci do 35 rokov a študenti, trva-la do polnočných hodín. Novinkou bol tematický Nanoworkshop, ktorý sa konal v utorok 4. 9. počas posterovej sekcie a prednášal Prof. Pavol Šajgalík na mo-mentálne veľmi populárnu tému Nano-technológia.

Vrcholným spoločenským podujatím bola opekačka na Medvedej lúke, ktorá sa však tento rok stala Spoločenským veče-rom s goralskou muzikou v hoteli vzhľa-dom k nepriaznivému a nevyspytateľné-mu tatranskému počasiu. Ani zlé počasie však mnohým nepokazilo náladu. Na dru-hej strane vítanie prvého snehu a pohľad na zasnežené končiare nad hotelom mali v tomto ročnom období tiež svoje čaro. Na úvod sa podávala už „tradičná“ hruš-kovica na zahriatie a potom pekne v teple všetkých na večierku privítal predseda SCHS Viktor Milata. Milan Drábik po-tom vyhlásil výsledky posterovej súťaže a odovzdali sa diplomy a ceny úspešným študentom a mladým vedcom. Dušan Ve-lič odovzdal našej Zuzke Hlouškovej me-dailu SCHS za jej dlhoročnú, spoľahlivú a nenahraditeľnú prácu ako hospodárky SCHS, tak aj „polymérnej duše SCHS“. Zábava potom voľne plynula, gorali hrali a parket bol plný.

V posledný deň konferencie odzneli po-sledné odborné prednášky v sekciách a záverom vedeckého programu bola pa-nelová diskusia, kde garanti a pozvaní prednášatelia zhodnotili priebeh zjazdu a vyjadrovali sa k otázkam z publika. Posledným obedom sa zjazd definitívne ukončil a účastníci, ktorí ostali až do kon-ca postupne opúšťali priestory hotela smerom k vlakovej stanici v Poprade pri-pravenými autobusmi.

Na záver patrí opäť vďaka výkonným členom organizačného tímu, bez ktorých by tento zjazd nebolo možné zrealizovať a ktorých poznáte už spred dvoch rokov. O hladký priebeh zjazdu a o vás sa stara-li:

Juraj Bdžoch, Dušan Lorenc, Miro-slav Michalka, Jana Oslanská, Ladi-slav Rábara, Monika Stupavská, Milan Uhlár, Andrej Vincze a Michal Žitňan

Náš tím ďakuje Dušanovi Veličovi, kto-rý opäť všetko vymyslel, zariadil a pre nás to bola nielen zodpovednosť, ale aj zábava organizovať s ním druhý tatrans-ký zjazd.

Špeciálne poďakovanie patrí Veronike a Danielovi Haškovcom a Eve Smreko-vej za ich nenahraditeľnú pomoc.

P.S.: V rubrike Listáreň ste si mohli prečí-tať na zjazd len samé chvály, čo nie je výsledkom našej neobjektívnosti, ale žiadny písomný negatívny ohlas sme ne-dostali. Vieme však prijímať aj konštruk-tívnu kritiku a spravíme maximum, aby bol zjazd v Tatrách pre vás všetkých čo najlepším zážitkom a zároveň udalosťou, ktorú nevynecháte.

Monika Aranyosiová

ChemZi 3/2 2007318

Prednáška pozvaného Dr. M. Polčíka, vpravo

Vysoké Tatry, 5. 9. 2007

Spoločenský večierok I

Spoločenský večierok II

Panelová diskusia, zľava garanti sekcií P. Šimon, M. Omastová, M. Jambrich, M. Koman

Z. Hloušková preberá od podpredsedu SCHS D. Veliča medailu SCHS

Mladí v goralských krojoch

Page 16: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

Organizačný výbor 59. Zjazdu che-mikov vyhlásil súťaž komentova-ných postrov študentov a mladých

vedeckých pracovníkov do 35 rokov. Vyh-lásenie súťaže sa stretlo s pozoruhodným ohlasom, do súťaže autori prihlásili celkom 80 postrov, z tohoto počtu boli tri štvrtiny súťažných postrov v kategórii „študenti“ (PhD. a Mgr. štúdium).

Úroveň postrov (predovšetkým vedecký prínos – ideový zámer, kvalita a výstižnosť abstraktu, kvalita výsledkov a technika spracovania postra, individualita prezen-tujúceho – pohotovosť a ná paditosť v pre-zentácii) hodnotila počas dvoch večerov komisia v zložení: Prof. J. Garaj, Dr. I. Danihel, Prof. M. Koman, Prof. P. Silný, Doc. Š. Schmidt a Prof. P. Šimon. Koordi-novaním práce komisie bol poverený Dr. M. Drábik. Komisia aj tentokrát konštato-vala vysokú úroveň väčšiny prihlásených prác, pohotovosť a sebavedomie autorov počas diskusií pri prezentáciách. Úloha vy-brať z tohtoročnej vyrovnanej konkurencie práce a autorov na ocenenie bola neľahká. Napokon sa komisia rozhodla udeliť v oboch kategóriách po dva diplomy „za vynikajúcu prezentáciu v súťaži komento-vaných postrov“ a po jednom diplome „za 1. miesto v súťaži komentovaných po-strov“. Ocenenia vyhlásila komisia spoloč-ne s predsedom SCHS (Doc. V. Milata)

a predsedom organizačného výboru zjazdu (Doc. D. Velič) na záverečnom „pikniku“.

Kategória ŠTUDENTIVynikajúca prezentácia v súťaži ko-

mentovaných postrov:Petra Cibíková z Fakulty chemickej

a potravinárskej technológie STU Bratisla-va, ktorá prezentovala poster 5Po-Po16 „ŠTÚDIUM SEKUNDÁRNYCH META-BOLITOV IZOLOVANÉHO ENDOFY-TICKÉHO MIKROORGANIZMU FUSA-RIUM SP“.

Pavel Opatrný z Prírodovedeckej fakul-ty UK v Prahe, ktorý prezentoval poster 4Po-Po1 „METHANOLOVÉ PALIVOVÉ ČLÁNKY VE VÝUCE CHEMIE“.

1. miesto:Libor Kostka z Ústavu makromoleku-

lární chemie AV ČR Praha, ktorý prezento-val poster 3Po-Po30 „POLYMEREM MO-DIFIKOVANÉ VEKTORY PRO DOPRA-VU GENOVÉ INFORMACE“.

Kategória MLADÍ VEDECKÍ PRACOVNÍCIVynikajúca prezentácia v súťaži ko-

mentovaných postrov:Michal Korenko z Ústavu anorganickej

chémie SAV Bratislava, ktorý prezentoval

poster 1Po-Po17 „INTERFACIAL TEN-SION BETWEEN ALUMINUM AND CRYOLITE MELTS DURING ELECT-ROLYSIS OF THE SYSTEMS Na3AlF6 – AlF3 (NaF) – Al2O3“.

Zuzana Kroneková z Ústavu polymérov SAV Bratislava, ktorá prezentovala poster 3Po-Po33 „OPTIMIZATION OF CONDI-TIONS TO SUPPRESS SYNERESIS AND SWELLING OF ALGINATE GELS“

1. miesto:Kristína Kukurová z Výskumného ústa-

vu potravinárskeho Bratislava, ktorá pre-zentovala poster 5Po-Po14 „USE OF L-AS-PARAGINASE FOR ACRYLAMIDE LE-VEL REDUCTION IN POTATO FRIED PRODUCTS“.

Som presvedčený, že „dušu chemika“ nielen v členoch komisie, ale v mnohých účastníkoch zjazdu potešil aj nasledovný jav: Počas oboch postrových večerov sme postrehli a boli veľmi milo prekvapení účasťou, sebavedomím a kvalitou prezen-tácií postrov dvoch študentov Gymnázií, ktorí pracujú v rámci projektu „Badatel“ pod vedením vysokoškolských učiteľov z Univerzity Palackého v Olomouci. Ko-misia navrhla oceniť aj týchto mladých adeptov chémie a tak „Diplom za vynika-júcu prezentáciu svojich prvých báda-teľských výsledkov“ prevzali:

Olga Ryparová, ktorá prezentovala po-ster 1Po-Ut4 „ANALYSIS OF MICRO-ORGANISMS BY CAPILARY ELECT-ROPHORESIS“.

Pavel Polcr, ktorý prezentoval poster 1Po-Po25 „STABILIZACE STRUKTURY PROTEINŮ A ROLE DISPERZNÍCH IN-TERAKCÍ“.

V mene komisie želám autorom ocene-ných postrov, ako aj všetkým mladým au-torom, ktorí svoje práce do súťaže prihlási-li, veľa úspechov a entuziazmus v ich ve-deckej práci a „ľahké pero“ pri príprave ich ďalších prezentácií.

Milan Drábik

ChemZi 3/2 2007 319

59. Zjazd chemikov

Súťaž komentovaných postrov na 59. Zjazde chemikov

Pavel Opatrný, ocenený v kategórii študentov

Predseda SCHS V. Milata gratuluje Petre Cibíkovej

Michal Korenko preberá od predsedu komisie M. Drábika ocenenie v kategórii Mladí vedeckí pracovníci

M. Drábik gratuluje Zuzane Kronekovej

Olga Ryparová, študentka Gymnázia v Olomouci, pri preberaní ocenenia za svoje prvé bádateľské výsledky

Kristína Kukurová, ocenená v súťaži komentovaných postrov na 57. aj 59. zjazde chemikov, medzi svojimi učiteľmi

Page 17: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

59. Zjazd chemikov – Dodatok

ChemZi 3/2 2007320

59. ZJAZD CHEMIKOV

2. – 6. september 2007 Vysoké Tatry, Tatranské Matliare, hotelový komplex Hutník

USPORIADAJÚCE ORGANIZÁCIE

Asociácia slovenských chemických a farmaceutických spolo ností

Asociace eských chemických spole ností

HLAVNÝ ORGANIZÁTOR Slovenská chemická spolo nos

SLO

VENSKÁ CHEMICKÁ SPOLO

NOS

SLOVAK CHEMICAL SOCIETY

ESTNÉ PREDSEDNÍCTVO

Vladimír Báleš – predseda SSCHI Jozef ižmárik – predseda SFS

Jozef Kollár – predseda ASCHFS Viktor Milata – predseda SCHS Miloš Revús – predseda SSPCH Ján Tur a – predseda SSBMB

Karel Ventura – predseda A CHS

ORGANIZA NÝ VÝBOR

Dušan Veli – predseda Monika Aranyosiová – výkonná tajomní ka

Viktor Milata – vedecký tajomník Pavel Drašar – vedecký tajomník Zuzana Hloušková – hospodárka

Miroslav Michalka – technické zabezpe enie

Page 18: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

ChemZi 3/2 2007 321

59. Zjazd chemikov – Dodatok

Monitoring aditívnych látok v potravináchA. BOBKOVÁ

Následkom prudkého rastu ľudskej populácie sa hľadajú stále nové technológie prípravy potravín za účelom predĺženia ich trvanlivosti a dosiahnutia štandardnosti výrobkov, s čím súvisí aj problematika tzv. cudzorodých látok v potravinách. Ide o látky bežne sa nevyskytujúce v potravine, pričom nejde len o chemické látky kontaminujúce a adi-tívne, ale aj o látky vznikajúce počas výroby potravín, látky vznikajú-ce pôsobením aditívnych látok so zložkami potravín alebo kontami-nantov a zložiek potravín. Pri každej takejto látke, ktorá je cudzia v danej potravine, existuje potenciálne riziko a potravina sa zo zdra-votného hľadiska môže stať pre konzumenta rizikovou. Na území SR prebieha už dlhoročný monitoring cudzorodých látok v potravinách, ktorého výsledky sa odzrkadľujú v národnej legislatíve. Nemožno teda povedať, že oblasť cudzorodých látok a ich limitov je nemenná.

Vychádzajúc z garancií WHO/FAO (JECFA) po stránke zdravot-nej bezpečnosti aditívnych látok, boli stanovené limity aditívnych látok aplikované aj v našej legislatíve. Z hľadiska prevencie vzniku potravinových alergií je veľmi dôležité dôkladné označovanie po-užitých aditívnych látok ako aj dobrá informovanosť zo strany spotrebiteľov (Tóth, 2003).

Na základe verejne dostupných údajov štátnej veterinárnej a potravi-novej správy SR, ktorá je orgánom štátnej správy v zmysle zákona NR SR č.39/2007 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky o veterinárnej starostlivosti a na úseku potravinového dozoru v zmysle zákona NR SR č.152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov, sme sa zamerali na porovnanie výstražných hlásení Rapid alert systém (RASFF), z pohľadu prítomnosti nepovolenej aditívnej látky resp. jej nadlimitného množstva v potravine za prvých šesť mesiacov rokov 2005 až 2007. Zaujímali nás len prípady týkajúce sa Slovenskej repub-liky, teda také, kedy Slovenská republika bolo krajinou pôvodu resp. krajinou hlásenia.

Na základe dostupných údajov môžeme konštatovať, že proble-matika týkajúca sa aditívnych látok v potravinách má pri porovna-ní rovnakého obdobia počas rokov 2005-2007 stúpajúci charakter. Za prvý polrok roka 2005 t.j. v období od januára do júna 2005 (vrátane), bolo zaznamenaných 9 výstražných hlásení, z toho 6 sa týkalo prítomnosti aditívnych látok v potravinách (E110 v kandi-zovanom ananáse, Sudán 1 v pálivej paprike, v koreninovej klobá-sovej zmesi a v kari korení, vysoký obsah azorubínu v nealkoholic-kom nápoji, nepovolené použitie erytrozínu v pektínovom želé s ovocnou príchuťou). Od januára do júna 2006 bolo zaregistrova-ných celkovo 15 výstražných nahlásení, z toho 4 sa týkali aditív-nych látok, a to nadlimit farbiva E-124-ponceau 4R/košenilová červená v želé salónkach s príchuťou jahodovou a malinovou, nad-limit farbiva E-124-ponceau 4R/košenilová červená v cukrovin-kách s ovocnou príchuťou, vysoký obsah SO2 v sušených hruškách a vysoký obsah farbív E104, E110, E132, E151 v pasterizovanom čiernom kaviári. V prvom polroku 2007 bolo zaznamenaných 19 výstražných hlásení, z toho 3 súviseli s prídavnými látkami (nepo-volená E210-kyselina benzoová v kyslej kapuste, vysoká suma farbív E102-tartrazín, E-104 chinolínová žltá, E110-syntetická žltá SY, E124-košenilová červená, E-133 briliantná modrá v ryžových dražetkách a vysoký obsah kys. benzoovej E210 v ovocnej náplni.

Vzhľadom na rýchly rast výroby a spotreby aditívnych látok zo-stáva naďalej prvoradá úloha systematickej kontroly výskytu cu-dzorodých látok v potravovom reťazci a zabezpečenie výroby bez-pečných potravín.

Referencie:Tóth T.: Vyznáte sa v číslach? : chémia v potravinách. In: Quark ma-

gazín o vede a technike, 2003, roč. 9, č. 3, s. 12-23. ISSN 1335-4000.

Stereochemistry of copper (I) coordination compoundsJ. GARAJ, M. MELNÍKAlexander Dubcek University Trencin, Studentska 2, 911 50 Trencin

An analysis of over one thousand copper(I) coordination comple-xes shows that some 6.5 % of them exists in isomeric forms [1]. Copper complexes are for the most part colourless, but they are many coloured examples, some of which are due to ligand absor-ption and others due to charge-transfer bands. The latter is most commonly observed with electron withdrawing ligands which both stabilize the Cu(I) oxidation state and generate a reddish colour. Steric factors associated with ligand also play a significant role.

The lowest and higher coordination number found in the copper(I) isomers are two and five, respectively. The frequency of occurren-ce increases in the order: five- < two- < three- < four-coordinate. The most common are four coordinate examples are variously dis-torted tetrahedral arrangement. Consideration of the nuclearity of the isomers shows a wide range of possibilities from mono- to tet-ra-, hexa-, octa- and polynuclear derivatives.

The “soft” behaviour of copper(I) atom is evident from the nature of the ligands commonly found, and in particular the nature of the binding. There are examples all the way from mono- to tetradenta-te ligands, chromophores with several of the same donor atoms and others with mixed donor atoms.

Several Cu(I) compounds occur in two isomeric forms which differ mostly degree of distortion involving both Cu-L distances and L –Cu – L angles .The existence of two or more species, differing only by degree of distortion, is typical of the general class of distortion isome-rism and occurs often in copper(II) complex chemistry [2] as well as in platinum complex chemistry [3].

While in copper(II) complex chemistry exists several types of iso-mers included: distortion, cis-trans (only with heterobidentate ligand(s)), linkage, coordination member a polymerisation isomerism, from which by far prevail distortion isomerism [2], in the copper(I) chemistry only distortion isomerism has been found.

References:1. C.E. Holloway and M. Melnik, Rev. Inorg. Chem., 15 (1995)

1472. M. Melnik, Coord. Chem. Rev., 47(1982) 239.3. M. Melnik, and C.E. Holloway, Coord. Chem. Rev., in press.

Štúdium sekundárnych metabolitov izolovaného endofytického mikroorganizmu Fusarium sp.P. CIBÍKOVÁ, S. FIRÁKOVÁ, M. ŠTURDÍKOVÁ, L. BEZÁKOVÁ2

2 Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava, SR

Text ChemZi 3/1 2007, 133.

Dielectric properties of selected layered silicates determined by terahertz time-domain spectroscopyM. JANEK1, I. BUGÁR2, D. LORENC2, V. SZÖCS3, D. VELIČ1,2, D. CHORVÁT2

1 Katedra fyzikálnej a teoretickej chémie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Mlynská dolina CH-1, SK-84215 Bratislava2 Medzinárodné laserové centrum, Ilkovičova 3, SK-81219 Bratislava3 Chemický ústav, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Mlynská dolina CH-2, SK-84215 BratislavaCorresponding author: [email protected]

Text ChemZi 3/1 2007, 234.

Acknowledgement: The financial support of the Slovak Grant Agen-cy for Science VEGA (grant No. 1/4457/07) is greatly appreciated.

Page 19: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

59. Zjazd chemikov – Dodatok

ChemZi 3/2 2007322

Povrchové vlastnosti poly(imid-siloxán)ových blokových kopolymérovI. NOVÁK, P.SYSEL1, J. ZEMEK2, M. ŠPÍRKOVÁ3, A. KLEINOVÁ, Š. FLORIÁN, V. POLLÁK

Ústav polymérov SAV, Dúbravská cesta 9, 842 36 Bratislava, Slovenská republika1 Ústav polymérov, Fakulta chemickej technológie, VŠCHT, 166 28 Praha 6, Česká republika2 Fyzikálny ústav AV ČR, Praha Česká republika3 Ústav makromolekulovej chémie AV ČR, Praha Česká republikaE-mail: [email protected]

Poly(imid-co-siloxán)ové (PIS) blokové kopolyméry (syntetizo-vané na Ústave polymérov, FCHT, VŠCHT, Praha, ČR) boli študo-vané s cieľom získania poznatkov týkajúcich sa korelácie medzi povrchovými a adhéznymi vlastnosťami a zložením kopolyméru. Už pri relatívne nízkom obsahu polysiloxánu v PIS blokovom ko-polyméri (10 – 20 hmot.%) sa výrazne zvyšila hodnota uhla zmá-čania vodou v dôsledku povrchovej hydrofobizácie kopolyméru. Pri zvyšovaní koncentrácie polysiloxánu bol pozorovaný pokles povrchovej energie v PIS kopolyméri. Rast obsahu polysiloxánu v PIS kopolyméri o 30 hmot. % spôsobil pokles povrchovej ener-gie zo 46 mJ.m-2 na 30 mJ.m-2. Polárna zložka povrchovej energie kopolyméru sa pritom znižovala a disperzná zložka povrchovej energie naopak rástla. Rast hydrofóbnosti povrchu PIS kopolymé-ru mal negatívny vplyv na pevnosť adhéznych spojov s epoxidom. Pri zvyšovaní obsahu siloxánu v PIS kopolyméri nastal na základe meraní ATR-FTIR rast absorbancie pri vlnočte 1100 cm-1, ktorý je charakteristický pre siloxánové skupiny a pokles absorbancie pri vlnočte 1700-1800 cm-1, ktorý zodpovedá karbonylovým skupinám v polyimide. XPS analýza potvrdila rast koncentrácie kremíka a súčasne zvýšenie obsahu kyslíka PIS blokovom kopolyméri pri zvyšovaní koncentrácie siloxánu. AFM merania umožnili získať poznatky o topografii povrchu PIS blokových koplymérov. S ras-tom obsahu siloxánu v PIS kopolyméri sa zvyšila drsnosť povrchu v dôsledku nekompatibility blokov polysiloxánu a polyimidu a ná-slednej mikrofázovej separácie oboch typov segmentov polymér-nych reťazcov s rozdielnou polaritou.

Projekt VEGA 2/7103/27.

Srovnání metod studia sorpčních vlastností montmorillonituZ. NAVRÁTILOVÁ, Z. HRANICKÁ, M. KALUSOVÁ, L.VACULÍKOVÁ, V. ŠUGÁRKOVÁ

Text ChemZi 3/1 2007, 71.

Biologické vlastnosti a príprava zlúčenín selénuV. MILATAa

aKatedra organickej chémie,Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, Slovenská Technická Univerzita, Radlinského 9, SK-812 37 Bratislava, Slovenská Technická Univerzita, e-mail: [email protected]

Selén bol objavený v roku 1818 Berzeliusom a v roku 1873 boli zistené jeho svetlocitlivé vlastnosti ako polovodiča. Selénové zlúčeniny boli donedávna zriedkavo využívané v organickej syn-

téze vzhľadom na ich jedovatosť. Tá je však vlastná najmä prcha-vým resp. vodorozpustným derivátom. Na opačnej strane v níz-kych koncetráciách/dávkach je selén a jeho zlúčeniny biogénnym prvkom nevyhnutným pre zdravý vývoj organizmu. Jeho nedos-tatok v potravinovom reťazci (Keshanova choroba) a v životnom prostredí môže byť dotovaný podobne ako napr. jód v soli1.

Zo zlúčenín selénu je pravdepodobne najznámejšou anorganic-kou zlúčeninou oxid seleničitý, známy svojimi oxidačnými vlast-nosťami a z organických zlúčenín snáď 2,1,3-benzoselenadiazol, ktorý so svojimi derivátmi a analógmi našiel uplatnenie v ana-lytickej chémii ako výsledný produkt reakcie substituovaných 1,2-(fenylén)diamínov s oxidom seleničitým, resp. jeho vodným roztokom – kyselinou seleničitou alebo halogenidmi seleniči-tými.Ďalšie uplatnenie našli zlúčeniny selénu v 77Se NMR2,3, kde

môžu byť na rozdiel od neselénových študované pri teplotách blízkych teplotám okolia a pre možnosť rozlíšenia enantiomérov je až cez 9 väzieb: v prípade enantiomérov vzniknutých deuté-riovou substitúciou cez 5 väzieb od 77Se4.

V našej práci sme využili možnosť otvorenia 1,2,5-selenadiazo-lového kruhu v kondenzovaných zlúčeninách, kde tento spôsob zatvorenia a otvorenia heterocyklu je vlastne chránením substitu-ovaných 1,2-fenyléndiamínov. Následné využitie diamínov je v syntéze kondenzovaných heterocyklov ako napr. benzimidazo-ly, -triazoly, -selenadiazoly, -tiadiazoly, chinoxalíny a pod.

Triaminobenzény poskytujú pri reakcii s oxidom seleničitým aminoselenadiazoly a nie produkty oxidácie; ich nasledovnou re-akciou s enolétermi bola pripravená sada aminometylénbezsele-nadiazolov, z ktorých vybrané boli termicky cyklizované na sele-diazolochinolónové deriváty s cieľom pripraviť nesubstituované selenadiazolochinolíny – bioizostéry nalidixových kyselín:

Boli študované hmotnostné spektrá aminoetylénových derivá-tov 2,1,3-benzoselenadiazolu, 77Se NMR spektrá selenadiazolo-chinolónov so zameraním na identifikáciu tautomérov touto me-todikou ako aj biologické vlastnosti niektorých vybraných deri-vátov.

Táto práca vznikla s podporou grantu Agentúry VEGA č. 1/2448/05 a APVV 20-007304.

1. Bulka E.; Five-Membered Rings with Nitrogen and Sele-nium in The Chemistry of organic selenium and tellurium compounds, Vol. 1, eds. Patai S., Rappoport Z., J. Wiley, Chichester, 1986, 11, 464.

2. Lutra N.P., Odom J.D.; Nuclear magnetic resonance and electron spin resonance studies of organic selenium and tel-lurium compounds in The Chemistry of organic selenium and tellurium compounds, Vol. 1, eds. Patai S., Rappoport Z., J. Wiley, Chichester, 1986, 6, 189.

3. Encyclopedia of Nuclear Magnetic Resonance, eds. Grant D.M., Harris R.K., Vol. 7, J. Wiley, Chichester 1994, 4626.

4. Duddeck H.; Selenium-77 Nuclear Magnetic Resonance Spectroscopy in Progress in NMR Spectroscopy, Vol. 27, Elsevier, London 1994, 1.

Page 20: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

ChemZi 3/2 2007 323

Krátky článok

Colour Blindness, Colour Perception, and the Internet

Michael RamekInstitute of Physical and Theoretical Chemistry,

Graz University of Technology, A-8010 Graz, Austria

Human colour vision is enabled by three typesof colour sensitive cones in the retina, the max-imum sensitivities of which are located at 419 nm,531 nm, and 559 nm. Despite the fact that thelatter wave length corresponds to yellow-orange,these cone types are commonly called blue, green,and red, respectively (or sometimes S, M, and L).The wavelengths of maximum sensitivity for thered and green cones differ by less than 30 nm, asa consequence of the fact that the red cones are amodification of the green ones (with a differenceof 15 amino acids in a 364 amino acid residue pro-tein). The large spectral overlap of red and greencones enables us to distinguish a great variety ofcolours in the red-orange-yellow-green-part of thespectrum. The evolutionary step of widening thevisual capabilities up to red is common to humansand some primates, whereas most other mammalsare red-blind.

The minor modification, which is enough totransform green cones into red cones, explains whythe vast majority of human colour deficiencies in-volve either red or green: protanopia (red insen-sitivity), deuteranopia (green insensitivity), prot-

anomaly (red and green cones are green-sensitive),and deuteranomaly (red and green cones are red-sensitive) affect a total of almost 9 percent of themale and approximately 0.4 percent of the femalepopulation. In contrast, blue-blindness is presentin 0.001% of the population, and blue cone mono-chromasy (monochromatopia, simultaneous insen-sitivity to red and green) in 0.0003%.

Causes of colour deficiency are either the na-tive genetic constituency or side effects of illnessor medication.

Devices like computer monitors, TV screens,or video walls are specifically designed to matchthe human visual system by means of the so-calledRGB system, i.e., they emit light in very narrowranges around 450 nm, 550 nm, and 625 nm. Soft-ware standards and many programs work alongthe axes of the RGB system with the followingmixing conventions:

yellow = 100% red and 100% green,magenta = 100% red and 100% blue,cyan = 100% green and 100% blue,white = 100% red, green, and blue,black = absence of any signal.

While this works well for anybody with normal,trichromatic vision, it may fail for colour deficientviewers: to someone, e.g., who cannot see red,magenta and blue will appear identical, as wellas red and black, or cyan and white.

The following colour combinations work wellfor more than 99.9% of all viewers:

black/yellow,black/white,blue/yellow,blue/white,red/green.

The first and the last of these combinations arenoteworthy:

− black/yellow is frequently used for traffic signsand technical warning labels by mimicking anatural warning sign: many venomous animalscarry this colour combination;

− red/green actually is a safe colour combina-tion, despite the colloquial term “red-green-colour blindness” for the most abundant formsof colour deficiency—in fact, red and green canbe distinguished by most everybody, althoughthey are often augmented by verbal clues like“STOP” and “GO”.

As a take-home-message, authors of soft-ware or web pages (which includes scientific pub-lications, which nowadays appear as online ver-sions!) are strongly encouraged

• to use black and white design,

• to avoid colour coding that follows the rainbowsequence, and

• to avoid any of the following top five unsuit-able colour combinations:

red/black,red/yellow,green/black,magenta/white,cyan/white.

Sometimes such colour combinations cannot becircumvented in illustrations; in these cases, dim-ming of two RGB components at different ratesor outlining critical parts by a neutral colour (likegray) might be a solution.

Page 21: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

ChemZi 3/2 2007324

Krátky článok

Viktor Milata – Peter Segľa

Vybrané metódy molekulovej spektroskopieVydavateľstvo STU, Bratislava, 416 s., 2007

Autorom sa podarilo v priebehu troch rokov za finančnej podpory SAVOL – Spoločnosti autorov vedeckej a odbornej literatúry – prepracovať dočasnú vyso-koškolskú učebnicu a vydať knižné dielo, v ktorom sa uvádzajú poznatky o najvýz-namnejších spektrálnych metódach ako aj ich využitie pri riešení štruktúry a vlast-ností najmä organických ale aj anorganic-kých, polymérnych, koordinačných, orga-nokovových a iných typov zlúčenín.

Obsah diela je rozdelený do 9 kapitol. V prvej sú opísané fyzikálne základy a rozdelenie spektrálnych metód, v ďalšej experimentálne základy spektrálnych me-tód. Tretia kapitola je venovaná moleku-

lovej absorpčnej spektroskopii v infračer-venej oblasti. Štvrtá kapitola je venovaná molekulovej spektroskopii v ultrafialovej a viditeľnej oblasti. Záver týchto dvoch kapitol tvoria úlohy spolu s riešením.

Najobšírnejšia kapitola knihy je veno-vaná nukleárnej magnetickej rezonancii so všestrannými aplikáciami. V závere knihy autori zaujímavým spôsobom ana-lyzujú určenie štruktúry neznámej zlúče-niny. Ďalej uvádzajú tabuľkové prílohy (72 strán), ako aj použitú literatúru.

Recenzovaná kniha je napísaná tak, aby sa čitateľ popri teoretickej časti mohol spoľahlivo naučiť interpretovať jednotli-vé spektrá a využiť ich vo svojej práci.

Dielo je určené predovšetkým študen-tom inžinierskeho štúdia Fakulty chemic-kej a potravinárskej technológie STU v Bratislave v študijnom odbore chémia. Vzhľadom na široké použitie spektrál-nych metód verím, že kniha bude vhod-nou študijnou pomôckou aj pre študentov iných zameraní na vysokých školách, do-ktorandov ako aj pracovníkov vo výsku-me, resp. priemyselnej praxi.

Michal Uher

FIGURE

A red and yellow logo on

white background, as

seen by someone with

normal trichromatic

vision (top left),

by someone with

deuteranomalia (middle

left), by someone with

protanomalia (bottom left),

by someone with

protanopia (top right),

by someone with

deuteranopia (middle

right), and by someone

with monochromatopia

(bottom right).

Nová kniha

Page 22: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

ChemZi 3/2 2007 325

Chemické horizonty

Ch emické horizonty je séria pravidelných prednášok úspešne uvedená do života

chemickej komunity na Slovensku Pred-sedníctvom SCHS práve pred tromi rok-mi. Zásluhu na priebehu prvých troch ročníkov majú pochopiteľne predovšet-kým tí kolegovia, ktorí sú ochotní a náj-du si čas podeliť sa s poslucháčmi o svo-je poznatky a názory. Informácie o pred-nášateľoch a o ich prednáškach pravidel-ne publikujeme v našom ChemZi. V tomto čísle nájdete prehľad prednášok z II. polroku 2007 (a), ako aj harmono-gram a mená prednášateľov na I. polrok 2008 (b).

a) V II. polroku 2007 všetky prednáš-ky odzneli v posluchárni CH 16 na Fa-kulte chemickej a potravinárskej techno-lógie STU a prednášali nám kolegovia:

Prof. Ing. Tibor Gracza, DrSc., vy-sokoškolský profe-sor na Fakulte che-mickej a potravi-nárskej technológie STU, 10. októbra 2007 prednášal na tému „Katalýza v or ganickej synté-ze“. Hoci určite žia-den chemik nepo-chybuje o postave-ní katalýzy v ché-

mii a chemických procesoch, Prof. Gra-cza počas svojej prednášky presvedčil poslucháčov, že katalýza je stále čaro-vnou komnatou, ktorá chemikov právom neprestáva lákať.

Prof. Ing. Dušan Bakoš, DrSc., dekan a vysokoškolský profesor Fakulty che-mickej a potravinárskej technológie STU, 7. novembra 2007, prednášal na té mu „Biomimetika a biomateriály“. Dekan fakulty, ktorá celý vlaňajší rok hostila náš cyklus prednášok, pútavým a inšpiratívnym spôsobom predložil po-slucháčom najnovšie výsledky, ako aj možné horizonty biomimetiky a bioma-teriálov – jednej z horúcich tém ako v chemickom výskume tak aj v chemic-kých technológiách.

Prof. RNDr. Milan Melník, DrSc., vysokoškolský profesor na Trenčianskej Univerzite Alexandra Dubčeka a na Fa-

kulte chemickej a potravinárskej techno-lógie STU, 6. decembra 2007, prednášal na tému „Muž a žena – antagonistické puto“. Prof. Melník v prednáške ukázal, že táto téma s chémiou súvisí nielen cez chemikov a chemičky, ale chémia je jed-nou z disciplín, ktoré pomáhajú vysvet-

liť a pochopiť mnohé naše avizuálne odlišnosti. Práve uvedomovanie si tých-to príčin odlišností oboch pohlaví je vý-znamným príspevkom k „lepším a kva-litnejším“ vzťahom.

Témy všetkých troch prednášok vzbu-dili veľký záujem a diskusiu. Aj tento polrok potvrdil, že v slovenskej chemic-kej komunite je nielen veľký odborný a vedecko-pedagogický potenciál, ale aj určitý „hlad“ po diskusii a výmene skú-seností. Významným a trvalým kladom zostáva skutočnosť, že aj mladí kolego-via sa vo viacerých prípadoch prejavili pozoruhodne fundovane a ich otázky resp. poznámky určite znamenajú pod-nety a prísľub nielen pre budúci rozvoj tém prednášok, ale aj chémie na Sloven-sku.

b) Na I. polrok 2008 sú pripravené prednášky kolegu zo Španielska, vedec-kého pracovníka z Ústavu polymérov SAV a prednáška o profile firmy Zenti-va, konkrétne:

• Prof. Dr. Pedro Cintas (University of Extramadura, Badajoz, Španielsko) prednáša 13. februára 2008, na tému „Asymmetry & Homochirality: From Physical to Chemical Pathways“ na Prí-rodovedeckej fakulte UK v zasadačke B1 – 322 o 14.00.

• Ing. Igor Lacík, PhD; vedecký pracovník Ústavu polymérov SAV, 2. apríla 2008, prednáška s názvom „Poly-méry v liečbe a monitorovaní cukrovky“ sa uskutoční o 14.00 v zasadačke Ústavu polymérov SAV.

• Prednáška a prezentácia firmy Zentiva sú predbežne plánované na stre-du v prvom májovom alebo júnovom týždni na Fakulte chemickej a potravi-nárskej technológie STU. O obsahu a presnom termíne Vás budeme včas in-formovať.

Veríme, že projektu prednášok Che-mické horizonty zostanete verní, zaradí-te si aj tieto prednášky do diárov svojich pracovných povinností a pozývame Vás na jarný cyklus Chemických horizontov 2008.

Milan Drábik ([email protected]),Podpredseda SCHS

zodpovedný za organizáciuprednášok Chemické horizonty

Chemické horizonty –ukončili sme III. ročník tejto série prednášok

Prof. Ing. Tibor Gracza, DrSc.

Prof. RNDr. Milan Melník, DrSc.

Vľavo Prof. Ing. Dušan Bakoš, DrSc. odpovedá na otázky

Page 23: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

18. januára 2007 sa na Fakulte elektrotechniky a informatiky

STU uskutočnilo Slávnostné zhromaž-denie pri príležitosti 100. výročia naro-denia profesora Dionýza Ilkoviča, zakla-dateľa moderného fyzikálneho bádania

na Slovensku s mimoriadnymi zá sluhami o rozvoj vysokého školstva a Slovenskej akadémie vied a o výchovu vedeckej a technickej inteligencie. Podujatie sa uskutočnilo pod záštitou rektora Sloven-skej technickej univerzity prof. Ing. Vla-dimíra Báleša, DrSc. ako spoločne orga-nizované podujatie Fakultou elektrotech-niky a informatiky STU, Fakultou mate-matiky, fyziky a informatiky UK a Fyzi-kálnym ústavom SAV v Bratislave.

Podujatia sa zúčastnilo 132 účastníkov, medzi ktorými sme mohli stretnúť aj jeho bývalého žiaka Prof. Dr. Ing. Vojte-cha Kellöeho sprevádzaného synom Prof. RNDr. Vladimírom Kellöe, DrSc., ale aj jeho manželku Len ku Ilkovičovú a dcéru Evu Potfajovú.

Slávnostné zhromaždenie otvoril Doc. Ing. Jú lius Cirák, CSc., vedúci Katedry fyziky FEI STU. Potom Doc. RNDr. Ju-raj Šebesta, CSc. z Katedry teoretickej

fyziky a didaktiky fyziky FMFI UK pri-blížil pražské roky D. Ilkoviča. Prof. RNDr. Július Krempaský, DrSc. z Ka-tedry fyziky FEI STU priblížil D. Ilkovi-ča ako zakladateľa fyzikálneho vzdelá-vania na SVŠT a zásluhy menovaného

pri založení SAV zhrnula RNDr. Eva Majková, DrSc. z Fyzikálneho ústavu SAV. Činnosť na PriF UK zhodnotil zá-verom znovu Doc. RNDr. Juraj Šebesta, CSc.. Súčasťou ceremoniálu bolo odo-vzdanie viacerých darov a kvetín, ako aj Plakety Slovenskej chemickej spoloč-nosti „Heyrovský-Ilkovič-Nernst lectu-reship“ manželke D. Ilkoviča pani Lenke Ilkovičovej predsedom Doc. Ing. Vikto-rom Milatom, CSc., ktorý pri tejto príle-žitosti v krátkosti predstavil túto medzi-národnú sériu prednášok zahájenú v roku 2006.

Prvá plaketa série prednášok „Heyrov-ský-Ilkovič-Nernst lectureship“, organi-zovanému českou, slovenskou a nemec-kou chemickou spoločnosťou bola ude-lená Prof. Christianovi Nätherovi z Ne-mecka a druhá práve pani Ilkovičovej.

Viktor Milata

SCHS Aktuality

ChemZi 3/2 2007326

Plaketa Heyrovský - Ilkovič - Nernst lectureship

100. výročie narodenia Dionýza Ilkoviča

Predseda SCHS Viktor Milata odovzdáva plaketu p. Lenke Ilkovičovej

Jubilanti SCHS v r. 200885 – ROČNÍ• Karol Huba – 5. 5.• Doc. PhMr. Ladislav Kňažko, CSc. – 27. 2.• Doc. Ing. Otakar Liška, CSc. – 29. 9.

80 – ROČNÍ• Ing. Karol Babor, PhD. – 26. 3.• Ing. Jozef Farkaš, CSc. – 17. 8.• Prof. Ing. Štefan Kováč, DrSc. – 19. 4.• Doc. Ing. Jolana Kováčová, CSc. – 22. 1.• Ing. Ján Mašek – 10. 3.• Doc. RNDr. Milica Miadoková, CSc. – 2. 6.• Doc. Ing. Slavoj Mikulášek, CSc. – 5. 6.• Doc. Ing. Stanislav Mocik, CSc. – 13. 2.• Prof. Ing. Alexander Príbela, DrSc. – 13. 9.• Doc. RNDr. Ladislav Smik, CSc. – 17. 11.• Doc. Ing. Matej Vaniš, CSc. – 9. 10.

75 – ROČNÍ• Prof. RNDr. Vladislav Holba, DrSc. – 11. 3.• Ing. Miloš Kalamár – 21. 4.• Prof. Ing. Ivan Kompiš, PhD. – 20. 6.• Prof. Dr. Viliam Kriváň – 10. 2.• Prof. Ing. Eva Liptáková, CSc. – 2. 9.• Ján Michal – 17. 1.• Ing. Juraj Pavlinec, PhD. – 9. 9.• Prof. MUDr. Viktor Romančík, DrSc. – 8. 8.• Prof. Ing. Bohumil Škárka, DrSc. – 8. 10.

70 – ROČNÍ• Ing. Arnold Adámek, CSc. – 7. 9.• Ing. Juraj Alföldi, CSc. – 17. 7.• RNDr. František Bauernfeind – 17. 3.• Prof. Dr. Daniel Belluš – 8. 3.• RNDr. Jozef Bencko – 12. 1.• Doc. Ing. Dušan Berek, DrSc. – 6. 7.• Ing. Vladimír Kováčik, DrSc. – 18. 1.• Ing. Anton Krištof – 24. 7.• Prof. Ing. Ján Krupčík, DrSc. – 12. 7.• Doc. Ing. Ivan Lacko, CSc. – 9. 1.• Prof. RNDr. Milan Melník, DrSc. – 9. 5.• Prof. Ing. Gregor Ondrejovič, DrSc. – 9. 9.• Prof. Ing. Andrej Staško, DrSc. – 1. 9.• Doc. Ing. Gejza Suchár, CSc. – 17. 10.• Ing. Emília Veselovská, CSc. – 6. 12.• Doc. RNDr. Imrich Zelenský, CSc. – 25. 11.

65 – ROČNÍ• Prof. RNDr. Jozef Čižmárik, CSc. – 17. 3.• Doc. Ing. Ivan Herčko, CSc. – 12. 7.• Prof. Ing. Ivan Chodák, DrSc. – 14. 4.• Doc. RNDr. Jozef Chomič, CSc. – 15. 3.• Doc. Ing. Tarzicius Kuffa, CSc. – 2. 8.• Prof. Ing. Jozef Lehotay, DrSc. – 9. 11.• Doc. RNDr. Ladislav Lux, CSc. – 6. 4.• Doc. RNDr. Ľudovít Martinec, CSc. – 21. 7.• Doc. Ing. František Považanec, CSc. – 18. 8.• Doc. Ing. Štefan Stankovský, CSc. – 27. 1.• Prof. RNDr. Peter Ševčík. DrSc. – 6. 11.• Ing. Terézia Šinková, CSc. – 1. 9.• Ing. Elena Zemanová, CSc. – 18. 5.

60 – ROČNÍ• RNDr. Ján Halgaš, CSc. – 8. 12.• Doc. Ing. Jozef Hudec, CSc. – 16. 6.• Ing. Vladimír Jansta, CSc. – 17. 12.• RNDr. Daniela Kladeková, CSc. – 6. 2.• Doc. Ing. Pavel Kovařík, CSc. – 19. 8.• RNDr. Tomáš Lavický, PhD. – 10. 3.• Doc. Ing. Tibor Liptaj CSc. – 5. 8.• Doc. RNDr. Milan Melicherčík, CSc. –26. 7.• Ing. Stanislav Papánek – 13. 11• Ing. Bohumil Proksa, DrSc. – 10. 1.• Doc. Ing. Josef Prousek, CSc. – 9. 12.• Doc. RNDr. Mária Reháková, CSc. – 4. 9.• Prof. Ing. Milan Remko, DrSc. – 29. 10.• RNDr. Peter Sedláček – 23. 4.• Prof. RNDr. Peter Silný, PhD. – 25. 5.• Prof. Ing. Jozef Šíma, DrSc. – 14. 6.• Doc. Ing. Ján Tomáš, PhD. – 1. 5.• Ing. Etela Vagovičová – 19. 11.• Doc. Ing. Dušan Valigura, CSc. – 28. 4.• Doc. Ing. Daniel Végh, DrSc. – 4. 3.• Ing. Marta Zavřelová – 8. 5.

Noví členovia SCHS • Bc. Marián Koláček• Matej Žabka• Katarína Tabiová• František Bochňák• Katarína Smiešková• Ing. Zlatica Morávková• RNDr. Lubor Dlháń, PhD.• Ing. Juraj Čéry• RNDr. Ivana Sabová• RNDr. Mária Badaničová• Mgr. Annamária Erdélyiová• RNDr. Júlia Kalafutová

Page 24: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

ChemZi 3/2 2007 327

SCHS Aktuality

V máji 2007 oslávila Maďarská che-mická spoločnosť (Magyar Kémi-

kusok Egyesülete – MKE) veľké jubi-leum – storočnicu svojho založenia.

Na základe oficiálneho pozvania sme mali česť zúčastniť sa vedeckej konfe-rencie, organizovanej k tejto udalosti v dňoch 29. mája – 1. júna 2007. Jubilej-

ná konferencia sa konala v Šoproni, v priestoroch Konferenčného a kultúrne-ho centra F. Liszta. Okrem Slovenskej chemickej spoločnosti boli na jubilejnú konferenciu pozvaní reprezentanti 11-tich zahraničných chemických spoločností a predstavitelia výboru asociácie Eu-

CheMS. Na konferenciu sa zaregistrova-lo viac ako 650 účastníkov.

Program 29. mája začal slávnostným obedom pre pozvaných zahraničných hostí, predstaviteľov rôznych maďar-ských inštitúcíí, organizácií, firiem a spon- zorov. Po otváracej ceremónii nasledovali pozdravné príhovory hostí. Predseda

SCHS V. Milata predniesol pozdravný príhovor a odovzdal prezidentovi MKE Prof. Alajosovi Kálmánovi Pamätnú me-dailu SCHS s Pozdravným diplomom v anglickom a maďarskom jazyku a daro-val grafiku s motívom Bratislavy. Nasle-dujúcim bodom programu bola prezentá-

cia knihy nositeľa Nobelovej ceny Györ-gya Oláha a odovzdávanie cien a ocenení udelených Maďarskou chemickou spo-ločnosťou. Mnohé z týchto cien odovzdá-vala MKE mladým chemikom a študen-tom. Nasledovala prednáška reprezentan-ta Americkej chemickej spoločnosti Prof. Attilu Pavlátha o zdrojoch energie do r. 2050, prednáška Prof. Györgya Frátera o pokrokoch v kozmetickej chémii a deň sa ukončil recepciou.

Maďarskej chemickej spoločnosti a všetkým predstaviteľom zahraničných chemických spoločností sme venovali doterajšie výtlačky nášho časopisu ChemZi na propagáciu našej činnosti. Na odbornom programe konferencie pre-biehajúcej v nasledujúcich dňoch sa zú-častnili viacerí členovia SCHS.

Viktor Milata

Francúzska chemická spoločnosť (SFC) usporiadala v dňoch 16.-18. júla

2007 kongres s názvom „Chimie du Fu-tur, Futur de la Chimie“ v Paríži v klasi-cistickom paláci Maison de Chimie za účasti reprezentantov EuCheMS, európ-skych národných chemických spoloč-ností, Americkej a Japonskej chemickej spoločnosti, IUPAC, UNESCO a množ-stvom firiem zaoberajúcich sa chémiou, ktoré sme museli francúzskym kolegom ako potenciálnych spolupracovníkov a sponzorov závidieť. Kongres pôvodne mal otvoriť prezident Nicolas Sarkozy, ktorý sa však ospravedlnil a zahájili ho Bernard Bigot a Jean-Marie Lehn spo-mienkou na nedávno zosnulých Pierra Potiera, Guy Ourissona a Pierre Gillesa. Potom nasledovala prednáška prezidenta

SFC prof. Armanda Lat-tesa o histórii a súčas-nosti SFC so zameraním na príspevok francúz-skych chemikov k sveto-vej chémii. Vzápätí vy-stúpili so zdravicami pre-zidenti Americkej, Krá-ľovskej, Arménskej, Bul-harskej, Japonskej, Čes-kej, Slovenskej, Slovin-skej, Rumunskej chemic-kej spoločnosti a z po-verenia prezidenta Eu-CheMS prof. W. Koch. Prezident Slovenskej che-mickej spoločnosti Doc. Ing. Viktor Milata, CSc. predniesol zdravicu vo

100 rokov Maďarskej chemickej spoločnosti

Konferencia pri príležitosti 150. výročia vzniku Francúzskej chemickej spoločnosti

Delegácia SCHS a účastníci konferencie zo Slovenska. Zľava RNDr. M. Drábik, CSc., doc. Ing. V. Milata, CSc., Prof. K. Györyová, CSc., Prof. K. Flórián, DrSc., RNDr. D. Gyepesová, CSc., Mgr. Z. Bujdošová a Prof. Ing. P. Šimon, CSc.

Gratulačný list SCHS v anglickej a francúzskej verzii (vľavo)

Príhovor predsedu SCHS doc. Ing. Viktora Milatu, CSc.

Page 25: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

francúzštine, ktorá sa stretla s búrlivým potleskom a odovzdal Medailu Sloven-skej chemickej spoločnosti s grafikou Bratislavy.

Kongresu sa zúčastnilo 614 účastníkov, bolo prednesených 6 plenárnych predná-šok. Prednášky a postery boli prezento-vané v sekciách s nasledovnou témati-

kou: Beyond Supra-molecular Chemis-try; Chemistry and Material; Chemistry and Time; The Rise of Solid State Che-mistry; Chemistry, Energy and Environ-ment a Chemistry and Drugs. Odzneli mnohé kvalitné prednášky a zaují-mavá bola aj disku-sia pri paneloch v priestoroch nád-herného paláca Mai-son de Chemie ne-ďaleko Marsových polí. Cesta bola hradená z prostriedkov udelených Francúzskym veľvyslanec-tvom v Bratislave.

Počas kongresu bol dohodnutý text do-hody medzi Francúzskou a Slovenskou chemickou spoločnosťou o vzájomnom informovaní a spolupráci od roku 2008.

Vzhľadom na upevnenie vzťahov s via-cerými chemickými spoločnosťami ešte pred zasadnutím EuCheMS-u vo Frank-furte bolo vytvorené dobré predpolie pre rokovanie o začlenení SCHS do konzor-cia vlastníkov európskych chemických časopisov.

SCHS

ChemZi 3/2 2007328

Medaila SCHS (vpravo) udelená SFC ihneď vystavená vo vitríne vedľa ocenenia ACS

Prezident SFC Armand Lattes a predseda SCHS V. Milata

Valné zhromaždenie EuCheMS sa uskutočnilo vo Frankfurte, kde

sídlia tri nemecké chemické spoloč-nosti – členovia EuCheMS: Deutsche Bunsen-Gesellschaft für Physikalis-che Chemie, DECHEMA a Gesell-schaft Deutscher Chemiker na základe ich pozvania neďaleko známeho veľ-tržného areálu v dňoch 4. a 5. októbra 2007. Boli prerokované otázky budú-ceho smerovania a zámerov EuCheMS ako organizácie združujúcej 50 európ-skych chemických spoločností, jej rozpočtu, kongresov s dôrazom na blí-žiaci sa 2. kongres EuCheMS v Turí-ne. Na rokovaní bol zvolený do fun-kcie prezidenta od roku 2009 španiel-sky kandidát prof. Luis A. Oro z Uni-verzity Zaragoza. Rokovania Valného zhromaždenia sa zúčastnil predseda SCHS Doc. Ing. Viktor Milata, CSc. z prostriedkov RSVS a Doc. Ing. Du-šan Berek, CSc. Počas rokovaní v sek-ciách sme poukazovali na zlepšovanie obrazu chémie a jej popularizácie, zlepšenia spolupráce SCHS a Eu-CheMS, o problematike vydávania ča-sopisu ChemZi a hlavne o možnosti pristúpenia SCHS do konzorcia eu-rópskych chemických časopisov – o potrebných náležitostiach, výhodách a nevýhodách. Bol získaný prísľub od prof. W. Kocha podporiť naše úsilie pre vstup do tohto konzorcia na naj-bližšom zasadnutí v Prahe v roku 2008.

SCHS

Valné zhromaždenie EuCheMS

Z rokovania EuCheMS vo Frankfurte: v treťom rade vpravo slovenský zástupca D. Berek, druhý rad sprava českí zástupcovia V. Šimánek, P. Drašar, J. Ulrichová

Prezident EuCheMS G. Natile a V. Milata

SCHS Aktuality

Page 26: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

Firma Shimadzu, jeden z předních výrobců analytických přístrojů, ve spoluprácis Českou společností chemickou a Slovenskou chemickou společností

vyhlašuje desátý ročník

CENY SHIMADZU 2008Cena si klade za cíl motivovat mladé chemiky v České a Slovenské republice.

Firma SHIMADZU by touto cestou ráda prohloubila povědomí široké vědecké veřejnosti o svých

výrobcích. SHIMADZU byla v Japonsku, a postupně je na celém světě, zapojena do řešení vědeckých

problémů již od roku 1875. Z pozice firmy, která vždy byla u vědeckého pokroku, chceme podporovat

vědu v obou republikách.

Kritéria pro účast:• cena je určena pro mladé chemiky z České a Slovenské republiky, kteří v roce 2008 nejsou starší 30ti let

• cena je vypsána obecně pro obor chemie, jediná podmínka je, aby se v práci použila libovolná

instrumentálně-analytická metoda,

• práce se přihlašuje formou abstraktu dle požadavků 60. sjezdu Asociací českých a slovenských chemických

společností do 30.4. 2008 buď na adresu Shimadzu Handels GmbH organizační složka Praha

nebo Shimadzu Slovakia,

• odborná porota jmenovaná ČSCH a SCHS vybere 10 nejlepších prací, tyto práce budou prezentovány

v rámci samostatné sekce 60. sjezdu Asociací českých a slovenských chemických společností,

kde bude vybrána vítězná práce,

• vítězná práce této sekce bude oceněna finančně částkou 750,- EUR,• firma SHIMADZU hradí všem autorům 10 vybraných prací účastnický poplatek,

na 60. sjezd Asociací českých a slovenských chemických společností

Podrobná kriteria, další informace o „ CENĚ SHIMADZU 2008“

a přihlášení je možné získat na Shimadzu Praha ([email protected])

a Bratislava ([email protected])

zm

ěn

a t

extu

vyh

raze

na

Prof. RNDr. Jitka Ulrichová, CSc.

předsedkyně ČSCH

Doc. Ing. Viktor Milata, CSc.

předseda SCHS

Ing. Theodor Petřík, CSc.

vedoucí Shimadzu Praha

Page 27: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

SAV

Dr. Otto Vogl, H. F. Mark Professor Emeritus, Department of Polymer

Science and Engineering, University of Massachusetts, Amherst, U.S.A. a Ing. Mi-lan Lazár, DrSc., emeritný vedecký pracov-ník Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied (ÚPo SAV) v Bratislave sa rozhodli spoločne osláviť svoje osemdesiatiny v kru-hu svojich bývalých spolupracovníkov z ÚPo SAV a FCHPT STU v zasadačke ÚPo SAV v Bratislave 28. 9. 2007.

Obaja oslávenci, Prof. O. Vogl a Ing. M. Lazár, DrSc. sa poznajú už vyše 30 rokov a k vzájomnej spolupráci ich viedli spoločné záujmy v oblasti syntézy a charakterizova-nia polymérov. Prof. Otto Vogl je jeden z “frontierov” polymérnych vedcov 70. a 80. rokov. Hlavnými smermi jeho výskumu boli syntéza nových typov fotooxidačných stabi-lizátorov polymérového (benztriazolového) typu a koordinačnej polymerizácie. Udržia-val pracovné vzťahy s pracovníkmi ÚPo SAV a FCHPT STU, niektorí aj krátkodobo

pracovali na jeho pracovisku, alebo ho príle-žitostne navštívili a priniesli nové poznatky o svetových trendoch vo výskume polymé-rov vo svete. Keďže v tých rokoch sme ne-mohli udržiavať veľa takýchto osobných kontaktov, takto získané čerstvé informácie sme si vtedy veľmi vážili. Na druhej strane návštevy Prof. O. Vogla našich pracovísk sa konali či z jeho vlastnej iniciatívy, alebo pri-chádzal ako pozvaný prednášateľ s aktuál-nou tematikou na naše medzinárodné konfe-rencie, ktoré boli často sponzorované IUPAC-om alebo EPF, ale aj ústavné semi-náre vedel obohatiť zaujímavou prednáš-kou.

Ing. Milan Lazár, DrSc. je dobre známy v makromolekulovej komunite, je zaklada-teľom Ústavu polymérov SAV a jeho dlho-ročným riaditeľom.

Pri príležitosti jubileí oboch vedeckých osobností nebolo účelom tu podať vyčerpá-vajúcu informáciu o nespornom potenciáli oboch vedcov, ale chceme najmä pripome-núť fakt, že obaja významne prispeli svojou vedeckou činnosťou k rozvoju makromole-kulovej chémie, a že ich vzájomné kontakty boli prínosom pre naše vedecké poznanie.

Túto skutočnosť ocenila aj SCHS, ktorá za ich dlhoročnú činnosť (z časti uvedenej v tomto príspevku) udelila obom vedcom, Prof. O. Voglovi a Ing. M. Lazárovi, DrSc., medailu SCHS. Po prečítaní laudácií oboch oslávencov, ktoré predniesli RNDr. P. Cifra, DrSc. a Ing. J. Rychlý, DrSc., im medaily odovzdal sám predseda SCHS, Doc. Ing. Viktor Milata, PhD.

Ústav polymérov SAV využil túto príleži-tosť na udelenie Honorary Medal Ing. M. Lazárovi, DrSc. za jeho zásluhy o vznik a rozvoj ÚPo SAV a za jeho významný ve-decký prínos v oblasti reakcií voľných radi-kálov a ich využitia pri príprave a modifiká-cii polymérov a makromolekulových systé-mov.

Aj Americká chemická spoločnosť si ucti-la toto podujatie a poslala Prof. O. Voglovi pozdravný list s pamätným obrazom, ktorý odovzdal jubilantovi riaditeľ ÚPo SAV, Ing. Jozef Rychlý, DrSc. K slávnostnej atmosfére zasadnutia jubilujúcich vedcov prispelo aj

hudobné vystúpenie trojčlennej hudobnej skupiny umelca Jablokova, ktorá vynikajúco predviedla hudobné diela Mozarta a Brahm-sa. Dôstojné a pritom milé stretnutie sa ukončilo slávnostným obedom v reštaurácii Alžbetka, kde si jubilanti pripomenuli spo-ločné zážitky a spoločné úspechy spoluprá-ce, ktoré sa odzrkadlili aj v spoločných prá-cach a patentoch. Pripomenuli sme si aj me-nej príjemné situácie z minulosti, ako bol napr. pri prekračovaní hraníc k nám šikano-vaný Prof. O. Vogl vtedajšími pohraničnými orgánmi. Teraz však tieto spomienky boli podávané viac s úsmevom a pocitom, že ani takéto postupy moci nezlomili našu spolu-prácu. Našťastie, tých príjemných a užitoč-ných stretnutí a spomienok bolo podstatne viac.

Pri tejto príležitosti chceme sa aj úprimne poďakovať obom jubilantom, Prof. O. Vog-lovi a Ing. M. Lazárovi, DrSc., za ich ne-ochvejnú a vytrvalú snahu prispieť svojimi radami k nášmu odbornému rastu a súčasne aj zaželať im dobré zdravie a pohodu do ďal-ších rokov.

E. Borsig, A. Fiedlerová, M. Omastová

ChemZi 3/2 2007330

Dvaja významní vedci O. Vogl a M. Lazár oslávili spoločne svoje 80-tiny v Bratislave

Zakladateľ Ústavu polymérov – Ing. Milan Lazár, DrSc.

Predseda SCHS, Doc. Ing. Viktor Milata, PhD. odovzdáva Medailu SCHS Ing. M. Lazárovi, DrSc.

Predseda SCHS, Doc. Ing. Viktor Milata, PhD. (v strede) a riaditeľ ÚPo SAV, Ing. Jozef Rychlý, DrSc. (vľavo) pri odovzdaní Medaily SCHS Prof. O. Voglovi.

Milan Lazár, jeden z najvýznamnejších protagonistov slovenskej makromole-

kulovej vedy, sa narodil 8. 10. 1927 na Sliači v časti Rybáre. Stredoškolské vzdelanie ab-solvoval na štátnom gymnáziu v Brez ne a 3. štátnom gymnáziu v Bratislave. V roku 1951 ukončil vysokoškolské štúdium na Chemic-kotechnologickej fakulte SVŠT v Bratislave

a zamestnal sa vo Vý-skumnom ústave káblov a izolantov v Bratislave (1951-1958), kde pra-coval ako vedúci odde-lenia. Zaoberal sa tam po lymerizáciou tri fluór-chlóretylénu a začal roz-pracovávať sieťovanie polyetylénu. Po uzavretí témy fluór obsahujúcich polymérnych izolantov prešiel v roku 1959 už ako vedecký pracovník

do Oddelenia dreva, celulózy a chemických vlákien Chemického ústavu SAV. Zrejme už vtedy a najmä v súvislosti s viditeľným ras-tom Slovnaftu a s potrebou vytvorenia tesnej-šieho regionálneho spojenia medzi výsku-mom a existujúcou výrobou, sa začala v jeho hlave formulovať idea založenia samostatné-ho polymérneho ústavu. K jej naplneniu došlo v roku 1963, kedy sa z Oddelenia dreva, celu-lózy a chemických vlákien vyčlenilo Labora-tórium polymérov, ktoré sa v roku 1967 osa-mostatnilo ako Ústav polymérov SAV. Keďže som ako vedecký ašpirant M. Lazára nastúpil na pracovisko práve v roku 1967, môžem si iba domyslieť koľko energie, jednaní a preko-návaní rozličných prekážok bolo potrebné vyvinúť pre vznik nového pracoviska. Musím ale povedať, že doterajšia ešte stále jestvujúca sila a potenciál Ústavu polymérov pramení zo silnej generácie vedcov, ktorých sa M. Lazá-rovi podarilo okolo seba sústrediť a tým na-štartovať úspešnú dobu života ústavu. Keď ústav vznikal, mal na českej strane českoslo-venskej makromolekulovej reality neobyčaj-ne silného konkurenta, ktorý mohol byť sú-časne aj vzorom so snahou o napodobovanie. Prof. Wichterle s polyamidmi a polyglykol metakrylátovými gélmi, to bola len parciálna demonštrácia reálnej sily pražského Ústavu makromolekulární chemie ČSAV. Napodobo-vanie, ktoré by určite bolo cestou do záhuby, sa vďaka tvorivému potenciálu M. Lazára našťastie nekonalo a slovenský makromole-kulový klon sa profiloval do radikálových re-akcií nielen prípravy ale aj premien polymé-rov s postupným rozvíjaním primeraných metodík. Integritu vedúcich osobností rodia-ceho sa pracoviska dokumentuje neuveriteľná blízkosť kvality výsledkov ku špičkovému svetovému výskumu v niektorých oblastiach. Uvediem príklady tých, u ktorých som bol bližšie. Zmeny koncentrácií peroxidov v oxi-dovanom ataktickom polypropyléne, publi-kované vo Vysokomolekularnych Soedineni-jach predstihovali o niekoľko rokov seriál prác Chiena a Jablonera, ktorí podobný po-stup aplikovali na polyetylén a izotaktický polypropylén a publikovali svoje výsledky v Journal of Polymer Science. Pracovníci

Ing. Milan Lazár, DrSc.

Page 28: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

ústavu sa zaoberali aj skenovaním účinnosti najrozličnejších iniciačných systémov pri radi-kálovej polymerizácii. Jedna z početných dizer-tačných prác viedla k príprave a charakterizácii iniciačnej účinnosti hexafenyl etánov pri poly-merizácii styrénu a metyl metakrylátu. Až o dvadsať rokov naskôr sa podobným systé-mom začalo hovoriť vo svete inifertéry s širo-kou paletou praktickej aplikácie. Dusík obsahu-júce komplexy medi v interakcii s chlo ridom uhličitým ako iniciátory radikálových polyme-rizácií? Radikálová iniciácia polymerizácie me-tyl metakrylátu charge-transfer komplexami maleinanhydridu a tetrahydrofuránu naviac rea-lizovaná v ztužujúcom prostredí parafínov pod ich teplotou topenia? Veľ mi živo vidím uznalé hodnotenie takýchto originálnych prístupov prof. Wichterlem pri jednej z jeho návštev. Stál vtedy pri ruskom chemiluminescenčnom prí-stroji, na ktorom sa začali svetelné prejavy roz-kladu iniciátorov radikálovych reakcií merať už v roku 1967, teda o celých štrnásť rokov skôr, ako sa objavila prvá publikácia na podobnú tému napísaná prof. Billinghamom z Anglicka, ktorý sa o pár rokov stal uznávaným svetovým apologétom tejto experimentálnej techniky pre výskum degradácie polymérov. Spektrometer elektrónovej spinovej rezonancie tiež ruskej vý-roby bol mojím prvým fyzikálne chemickým experimentálnym kontaktom s pracoviskom. Voľné radikály, na meranie ktorých sa tento prí-stroj používal, boli generované originálnym postupom pomocou zubnej vŕtačky, pričom po-lymér sa nachádzal pri teplote kvapalného dusí-ka. Krása tohto pomerne jednoduchého fyzikál-

ne chemického experimentu na mňa urobila neobyčajný dojem. Mohla byť jasnejšia demon-štrácia trhania väzieb v makromolekulách me-chanickými silami doložená značnými koncen-tráciami vzniklých voľných radikálov? Viera a pracovné oduševnenie pracovníkov ústavu pri hľadaní „energetického kameňa mudrcov“ spo-čívajúceho v iniciačnom systéme, ktorý by pre-mieňal monoméry na polyméry rýchlo už pri izbovej teplote, pričom napr. vznikajúce orga-nické sklo by malo vynikajúce vlastnosti, bola v porovnaní s mojimi dnešnými skúsenosťami, obrovská. K niektorým ideám M. Lazára sa moji kolegovia postupom času v miernych me-tamorfózach vracali, ale návratom chýbala pô-vodná razancia, za ktorou bol cítiť nezdolný entuziazmus prvého riaditeľa tejto organizácie, ktorý vyššie uvedené témy formuloval a dozeral aj na ich realizáciu. Koho iného by vtedy napad-lo, že vyvrátiť alebo dokázať hypotézu migrácie radikálového centra pozdĺž reťazca polyméru by bolo možné uskutočniť „priškripnutím“ radi-kálu alebo jeho prekurzora v močovinovom kla-tráte alebo v póroch molekulových rozmerov?

Roky normalizácie výrazne zabrzdili vedec-ký rozlet M. Lazára. Najskôr bol odvolaný z funkcie riaditeľa ústavu, pre svoje vedecké zámery a ciele ostal s jednou techničkou, žia-dosti o vycestovanie do zahraničia na konfe-rencie sa mu neodporúčalo podávať s tým, že aj tak nebudú schválené. Doktrína vtedajšieho vedenia ústavu bola „neupozorňovať na seba“ a „nedráždiť“. Toto môže pochopiť len ten, kto v uvedenom období žil. Je pravda, že z dvoch variantov opustiť pracovisko s neurčitou per-

spektívou alebo ostať a vedecky „živoriť“ bol ten druhý prijateľnejší. Pre slovenskú makro-molekulovú vedu je večná škoda tých „tvorivo umiernených“ a pritom najlepších 18 rokov jeho života, kedy vedecká výkonnosť vedca v konfrontácii so zahraničím má kulminovať.

Napriek všetkým nepriaznivým okolnos-tiam Milan Lazár pôsobil na ústave stále ako obrovská vedecká a morálna autorita s veľ-kým nadhľadom a výrazným ľudským poten-ciálom. Pri prevrate v roku 1989, ako 63-roč-ný bol znovu vymenovaný za riaditeľa Ústavu polymérov. V tejto funkcii ostal len jedno funkčné obdobie a otvoril funkčný priestor ďalším kolegom. Tento jeho prístup zasluhuje najvyššie uznanie. Milan Lazár patrí k ojedi-nelým vedeckým osobnostiam, ktorý aj keď svojich spolupracovníkov v mnohých sme-roch prevyšoval, umožňoval im paralelný rast a neustále ich povzbudzoval k vyššej a najmä k tvorivejšej výkonnosti.

Na záver tohto vyznania chcem vyjadriť svoje presvedčenie, že zdravie jubilanta bude natoľko výborné, že aj naďalej ostane v kon-takte so svojím dieťaťom – Ústavom polymé-rov SAV. Oslavy jeho jubilea sa uskutočnili na Ústave polymérov a neskoršie v reštaurácii Alžbetka 30.9.2007, kde sme si všetci prítom-ní jasne uvedomovali výraznú morálnu a ve-deckú stopu, ktorú jubilant v našich mysliach zanechal. V mene jeho spolupracovníkov mu želáme veľa zdravia, optimizmu a radosti zo svojich blízkych; dvere Ústavu polymérov sú preňho stále dokorán otvorené.

Jozef Rychlý

ChemZi 3/2 2007 331

SAV

Workshop mladých vedcov „1st Bratislava Young Polymer Scientists workshop“ (BYPoS 2007)

Prvý ročník konferencie zameranej na prezen-táciu výsledkov doktorandov a mladých vedec-kých pracovníkov v oblasti polymérnej chémie sa uskutočnil v dňoch 20.-23. augusta 2007 v kongresovom centre SAV v Smoleniciach. Na organizácii konferencie sa podieľali členovia Rady mladých vedcov pri Ústave polymérov SAV pod záštitou Ústavu polymérov SAV, Slo-venskej Chemickej spoločnosti (SCHS), Európ-skej polymérnej federácie (EPF) a organizácie „Modification, Degradation and Stabilisation of Polymers“ (MoDeSt society).

Konferenciu otvoril člen organizačného výbo-ru Mgr. Juraj Kronek, PhD. spolu s riaditeľom Ústavu polymérov SAV, Ing. Jozefom Rychlým, DrSc. a Ing. Máriou Omastovou, PhD., národnou zástupkyňou EPF na Slovensku a predsedníčkou OS Polyméry SCHS. Vedecký program konfe-rencie bol zameraný na všetky oblasti polymér-nej chémie a bol rozdelený do piatich sekcií: Syntéza, modifikácia a charakterizácia polymé-rov; Polymérne zmesi a kompozity; Inteligentné polyméry a biopolyméry; Stabilita a degradácia polymérov a Teoretická polymérna chémia. Kaž-dú sekciu uviedol pozvaný prednášateľ svojím príspevkom. Na workshope odzneli štyri pozva-né prednášky prof. L. Matějku, prof. A. Dwora-ka, prof. N. Billinghama a Dr. P. Cifru, ktorí pat-ria medzi popredných odborníkov v uvedených oblastiach.

Prof. L. Matějka (Česká republika) predniesol úvodnú prednášku celej konferencie zameranú na hybridné polymérne nanokompozity. V poradí

druhú sekciu uviedol prof. A. Dworak (Poľsko) z oblasti inteligentných makromolekulových ma-teriálov. Teoretickú chémiu polymérov priblížil vo svojej úvodnej prednáške Dr. P. Cifra z Ústavu polymérov SAV, ktorý poukázal na dôležitosť mo-lekulárnej simulácie v polymérnych systémoch. Poslednú z pozvaných prednášok predniesol prof. N. Billingham (UK), ktorý veľmi pútavo hovoril o nových možnostiach využitia biodegradovateľ-ných plastov v každodennom živote. V priebehu troch dní odznelo celkovo 37 prednášok, z toho boli 4 pozvané a 33 prezentácií doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov do 40 rokov. Prezentácie pokryli široké spektrum polymérnej vedy, mali vysokú odbornú úroveň a boli sprevá-dzané zaujímavými diskusiami. Na workshope sa zúčastnilo 41 účastníkov zo 7 krajín Európy (Slo-vensko, Česká republika, Poľsko, Taliansko, Francúzsko, Grécko a Veľká Británia). Priateľskú atmosféru konferencie dotvoril bohatý spoločen-ský program, v rámci ktorého si účastníci oddých-li na túre v Smolenickom krase spojenej s pre-hliadkou jaskyne Driny a hradu Červený Kameň. V polčase workshopu sme sa stretli pri živej hud-be výbornej country skupiny Wanted z Piešťan a dobrej živánskej. Príjemný pobyt tiež podčiarkli historické priestory Smolenického zámku.

Workshop BYPoS 2007 poskytol ideálnu mož-nosť začlenenia sa nádejných mladých vedcov do vedeckej komunity ako aj zvýraznenie dôleži-tosti komunikácie mladého človeka s vedúcimi osobnosťami vedy a výskumu. Veľmi význam-ným cieľom, vedeckým ale aj spoločenským,

bolo spoznanie práce mladých v iných európ-skych štátoch a nadviazanie možnej spolupráce.

Tešíme sa na pokračovanie úspešného prvého ročníka BYPoS-u, ktorý sa bude konať začiat-kom roka 2009 vo Vysokých Tatrách. Veríme, že sa nám podarí udržať, prípadne zvýšiť kvalitu pripravovaného vedeckého podujatia a taktiež sa tešíme na účasť ďalších mladých vedcov.

Na záver by sme chceli poďakovať sponzorom, Merck spol. s r.o.; Duslo, a.s. Šaľa; Chemko, a.s. Strážske a Gebrüder Weiss transport a logistika za ich finančnú a materiálnu pomoc, ktorá nám pomohla zabezpečiť úspešný priebeh podujatia.

Silvia Podhradská a Juraj Kronek

V drvivej väčšine prípadov, organizácia vedec-kých podujatí leží na pleciach starších, skúsenej-ších pracovníkov, ktorí vzhľadom na svoju „dlh-šiu“ vedeckú kariéru majú aj širšiu klientelu vý-znamných vedcov, prípadne známych, ktorí môžu vytvárať jadro pozvaných prednášateľov. Mladí vedeckí pracovníci sú skôr prizývaní, aby vykonávali servisné práce, ako je asistencia pri premietaní, diskusiách a pod. Rada mladých vedcov pri Ústave polymérov sa rozhodla toto klišé porušiť a zorganizovali 1. Bratislavský workshop mladých polymérnych vedcov – pre seba ale aj pre starších kolegov. Hladký priebeh akcie s veľmi dobrou odbornou úrovňou umoc-nilo v stredu večer Barbeque, na ktorom určitý vzájomný „ostych“ alebo „mentorský postoj“ viacerých generácií vedcov, pokiaľ vôbec existo-val, úplne zmizol a žičlivá atmosféra podujatia gradovala. Najpríjemnejšie ale pre mňa bolo po-znanie, že na Ústave polymérov vyrastá nová generácia, ktorej by som chcel zaželať, aby bola úspešnejšia, ako tá naša a súčasne, že je možné sa tešiť na ďalšie BYPoS-y.

Jozef Rychlý

Page 29: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

História

Milan MELNÍKKatedra anorganickej chémie, FCHPT STU Bratislava

MATEMATIKA:

Hypatia(Egypt) (355–415 pred nl)

Prispela k rozvoju geometrie a algeb-ry. Ako vôbec prvá skonštruovala „prí-stroj“ na destiláciu vody a tiež na me-ranie špecifickej hmotnosti resp. hus toty vody. Sú

známe jej výroky: „Reserve your right to think, for ever to think wrongly is better than not to think at all.“ „To te-ach superstitions as truth is a most ter-rible thing.“

Maria Gaetana Agnesi(Taliansko) (1718–1799)

Vypracovala a od-vodila viacero al-gebraických rovníc. Rovnica krivky je známa ako „witch of Agnesi“ (aj v dnešných učeb-niciach) nie preto, že by bola čarodej-

nica, či dokonca bosorka, ale preto, že tvar krivky bol nazvaný „aversiera“, čo v taliančine znamená otočená. Toto slovo v skrátenom slangovom vy-jadrení „avversiera“ znamená čertica – čertova žena. V sérii nesprávnych prekladov zostalo pomenovanie kriv-ky „witch of Agnesi“. Je zaujímavé podotknúť aj to, že bola zázračné die-ťa. Ako 9 ročná vedela písať, čítať a hovoriť taliansky, francúzsky, latin-sky, grécky, nemecky, španielsky a heb-rejsky. Bola známa ako „veštica sied-mych jazykov“. Pápež Benedikt XIV ju menoval vedúcou profesorkou vyš-šej matematiky na Univerzite v Bolog-ni.

Sophia Germain(1776–1831)Významne pris-pela k rozvoju mo-dernej teórie elas-ticity. Elasticita je matematické vy-jadrenie tlaku a ťa-

hu v materiáloch, ako sú napríklad oceľové prúty. Moderné konštrukcie by nebolo možné realizovať bez jej originálnej práce o elasticite.

Augusta Ada Byron Lovelace(Anglicko) (1815–1851)

Dcéra anglického básnika lorda By-rona. Vypracovala prvý výpočtový program pre počí-tače – pre 1. me-chanický počítač, ktorého autorom bol sir Charles Bab bage. Na jej počesť U. S. Navy pomenovala je den z výpočtových prog ramov Ada.

Amalie (Emmy) Noether(Nemecko) (1882–1935)

Výraznou mierou prispela k rozpra-covaniu základov teórie grúp, ktoré obohatili rozvoj modernej fyziky. Po jej smrti Eins-tein v nekrológu okrem iného napí-

sal: „Pani Noether bola najkreatívnejší matematický génius.“

Rózsa Péter(Maďarsko) (1905–1977)

Napísala viacero významných prác o vratných funk-ciách a rozvinula teóriu o týchto funkciách, ktorú rozpísala v knihe : „Recursive functi-ons in computer theory.“

Olga Taussky – Todd(Československo) (1906–1995)

Uspešne aplikova-la matrice k štúdiu aerodynamiky pri konštrukciách lie-tadiel a rakiet. Vý-raznou mierou prispela k rozvoju teórie čísel.

Julia Robinson(USA) (1919–1985)

Prispela k reno-vovaniu „Hilber-tovho desatinného systému“. Vypra-covala všeobecný postup pre určenie či rovnica systému má celočíselné rie-šenie. Jej postup

viedol k vysvetleniu tohto problému. Na základe jej významného príspevku k spomínanému systému, bola ako prvá žena v matematike zvolená za členku Národnej akadémie vied a za prezidentku Americkej matematickej spoločnosti.

MEDICÍNA:

Nettie M. Stevens (USA) (1861–1912)

Vo výraznej mie-re prispela k štú-diu vzťahu medzi chromozómami a jednotkami de-dičnosti postulo-vaných Mende-lom. Identifikova-la chromozóm X a Y a ich genetic-

ký mechanizmus pre vznik ľudského pohlavia.

Maude Abbot (Kanada) (1869-1940)

Vypracovala a za-viedla sériu inová-cií štúdia medicí-ny. V roku 1936 jej kniha „The At-las of Congenital Cardiac Disease“ je hodnotená ako jedna z najvýz-

namnejších v medicíne.

Barbara McClintock(USA) (1902–1992)

Zistila, že gény možno transporto-vať bez chromo-zómov. K tomuto poznatku viedla cesta štúdiom ku-kuričných génov prostredníctvom hybridizácie. V ro-

ChemZi 3/2 2007332

ŽENY VO VEDE II

Page 30: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

ChemZi 3/2 2007 333

História

ku 1983 jej bola udelená Nobelova cena za medicínu.

Rita Levi – Montalcini(Taliansko) (1909 – )

Objavila nervový rastový faktor a pri-rodzené substancie, ktoré stimulujú ner-vový rast. V roku 1986 jej bola udele-ná Nobelova cena za medicínu.

Rosalyn Yallow (USA) (1921 – )

Pracovala spolu so Solomonom Ber-sonom v rádioimu-nológii, ich výsled-ky ukázali okrem iného, že pri cuk-rovke dospelých neznáme faktory musia blokovať

tvorbu inzulínu. Yallow a Berson pre-brali v roku 1977 spoločne Nobelovu cenu za medicínu.

Jewel Plummer Cobb(USA) (1924 – )

Významne prispe-la k selekcii che-moterapeutík pre perspektívnu lieč-bu niektorých ne-oplastických ocho-rení. Študovala rast, morfológiu a ge-netiku v normál-nych a karcino-génnych bunkách

a zmeny v nich vyvolané pôsobením chemoterapeutík.

Christiane Nusslein – Volhard (Nemecko) (1942 – )

V roku 1995 sa stala laureátkou No belovej ceny za medicínu. Objavi-la a objasnila ge-netiku príčin pred-časného embryo-logického vývoja.

FYZIKA:

Maria Curie-Sklodowska(Poľsko) (1867–1934)Špecializovala sa na rádioaktivitu. Ob-javila prvky polónium a rádium. V ro-ku 1903 spolu s Becquerelom a Pier-

rom Curie boli za objav prirodzenej rádioaktivity oce-není Nobelovou ce-nou za fyziku. V ro-ku 1911 sa stala aj nositeľkou No-belovej ceny za ché-miu za stanovenie

atómovej hmotnosti rádia. Má význam-ný podiel na využívaní rádioaktivity pri liečení rakovinových ochorení.

Harriet Brooks(Kanada) (1876–1933)

Ako prvá dokáza-la, že jeden prvok sa môže meniť na iný. Objavila radón a stanovila jeho atómovú hmot-nosť.

Lisa Meitner (Rakúsko) (1878–1968)

Pracovala v ob-lasti rádioaktivity a spolu s Hahnom (Nemecko) obja-vili v roku 1917 protaktínium. Bola jednou z prvých, ktorá pochopila, že jadrá atómov sa

môžu štiepiť. Je tiež autorkou frázy“ Jadrové štiepenie“. V roku 1966 jej za objavy bola udelená cena Enrica Fer-miho. Žiaľ táto práca viedla k výrobe atómovej bomby, od tohto počinu sa jednoznačne dištancovala.

Mary Desiree Waller(Anglicko) (1887–1960)Významný je jej podiel na objavoch v oblasti zvukov a vibrácií. Experi-menty pôsobenia vibrácií s rozličnými frekvenciami na vzorky pieskových platní jej dovolili predikovať aj mate-maticky. Tieto poznatky sú významné pri projektovaní napríklad leteckých motorov.

Chien – Shiung Wu(Čína) (1912–1997)

Rozpracovala pro-ces separácie urá-nu 235 od uránu 238 plynovou di-fúziou. Jej najvýz-namnejší príspe-vok bol k dôkazu o „zákone zacho-vania parity“ jed-

ného zo základných predpokladov fy-ziky. V roku 1990 bol podľa nej pome-novaný jeden z asteroidov.

Mildred Spiewak Dresselhaus (USA) (1930 – )

Jej výskumná prá-ca je orientovaná na fyziku tuhej fázy elektronické-ho materiálu. Štú-dium vlastností a elektrónových štruktúr karbóno-

vých vlákien, fulerénov a nanomate-riálov.

Mary Katharine Gaillard(USA) (1939 – )

Významný prínos k ap-likácii K – mezónov, fenomenológie a rozp-racovaniu teórie. Táto práca bola ocenená Sa-kuraiovou cenou v ro-ku 1993.

Jocelyn Bell Burnell(Škótsko) (1943 - )

Pracuje v oblasti rá-dioteleskopie. Výraz-nou mierov prispela k rozvoju pulzarových systémov.

Renata Kallosh(Rusko) (1943 –)

Jej výskumná akti-vita v oblasti su-pergravitity prispela k „oživeniu“ Niel-son – Kalloshovho princípu kruhových diagramov. Objavi-la tiež nový feno-mén v kvantifikácii

kappa-symetrickej teórie mier.

Maria Goeppert-Mayer(Nemecko) (1906–1992)

Rozpracovala teó-riu „malého tres-ku“ vzniku koz-mu. V roku 1963 Maria Goeppert- Mayer a Hans Jen-sen získali Nobe-lovu cenu za fyzi-ku za nezávilé zis-

tenia pohybu nukleónov po dráhach okolo „centra“ jadra pri jeho „bombar-dovaní“.

Page 31: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

Pedagogika

Marcela VLADIMÍROVÁGymnázium Exnárova 10, 040 22 Košice, e-mail: [email protected]

AbstraktV súčasnej dobe sa v rámci výchovno-vzde-

lávacieho procesu kladie veľký dôraz na vy-užívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) pri sprístupňovaní nových poznatkov študentom. Cieľom je uľahčenie prijímania nových poznatkov názornejšou a efektívnejšou formou. Svoju opodstatnenosť to má predovšetkým vo vyučovaní prírodoved-ných predmetov. V mnohých prípadoch IKT dopĺňajú a rozvíjajú tradičné metódy, akými sú priame pozorovanie predmetov a javov, vi-zualizácie chemických dejov, manipulácia s predmetmi, experiment a iné. Význam a dô-ležitosť IKT v živote dnešného učiteľa a žiaka je nepopierateľná, pretože už prakticky nie je možné bez IKT existovať. Vo vyučovaní ché-mie sa vyskytuje množstvo možností na efek-tívne a účelné začleňovanie a využívanie IKT na vyučovacích hodinách.

Jednou z týchto možností je aj sprístupňova-nie a prezentácia poznatkov formou multime-diálnych prednášok. Jednu z nich, k téme „Atóm a jeho zloženie“, by som chcela pre-zentovať aj vo svojom príspevku.

Kľúčové slová: vyučovanie chémie, IKT, multimediálna prednáška

Všeobecná charakteristika multimediálnej prednášky na Internete

Pod pojmom multimediálna prednáška sa rozumie elektronická prednáška sprístupnená na stránkach Internetu s obsahom prvkov vy-stihujúcich a zvýrazňujúcich jej multimediál-ny charakter. Môže sa skladať z niekoľkých samostatných častí, ktoré sú vhodne poprepá-jané hyperlinkami. Podstatou prednášky je „základný text“ pozostávajúci z pasívnej a interaktívnej časti doplnený otázkami a úlo-hami, rôznymi animáciami, doplňujúcimi in-formáciami. Okrem základného textu je sú-časťou multimediálnej prednášky aj glossar, feedback a iné (1).

MULTIMEDIÁLNA PREDNÁŠKA K TÉME „ATÓM A JEHO ZLOŽENIE“

Za účelom jednoduchšieho a názornejšieho sprístupnenia poznatkov o zložení a štruktúre atómu som vypracovala multimediálnu pred-nášku s názvom “Atóm a jeho zloženie”, ktorá je určená predovšetkým pre študentov 1. roční-ka gymnázia, ale svoje využitie môže nájsť tiež u študentov fakúlt prírodovedného zamerania. Dôležitou a podnetnou vlastnosťou uvedenej interaktívnej multimediálnej prednášky je kombinácia textu a vizuálnych prvkov. Rôzne druhy obrázkov prispievajú k zvýšeniu moti-vácie, ale aj k lepšiemu a rýchlejšiemu pocho-peniu prezentovaného učiva. Umožňujú prepo-jenie abstraktného s konkrétnym.

Multimediálna prednáška „Atóm a jeho zlo-ženie“ (obr. 1) pozostáva z niekoľkých častí:

a) učebný text,b) didaktické štatisticky vyhodnotené

testy,

c) otázky a úlohyd) prípravy pre učiteľa ,e) prehľad chemických výučbových prog-

ramov určených k téme „Atóm a jeho zloženie“,

f) zoznam použitej literatúry,g) glossar,h) feedback.

Charakteristika učebného textu v multime-diálnej prednáške „Atóm a jeho zloženie“

Obsah učebného textu tvoria nasledovné témy zo základov učiva o atóme a jeho zložení:

1 Vývoj predstáv o zložení a štruktúre atómu

1.1 Atómová teória, 1.2 Model atómu2 Atómové jadro2.1 Zloženie atómového jadra, 2.2 Rádioak-

tivita3 Elektrónový obal atómu3.1 Modely atómu (obr. 2), 3.2 Kvantové

čísla (obr. 3), 3.3 Typy a tvary orbitalov (obr. 4),

3.4 Pravidlá pri výstavbe elektrónového obalu, 3.5 Elektrónová konfigurácia atómov a jej zápis

3.6 Ionizácia, ionizačná energia a elektró-nová afinita

Charakteristika didaktických štatisticky vyhodnotených testov

Súčasť multimediálnej prednášky určenú k verifikácii získaných poznatkov o atóme predstavujú didaktické štatisticky vyhodnote-né testy. Súbor 15 testov je rozdelený do dvoch skupín podľa tematického zamerania:

1. Atómové jadro– Veľkosť atómu, jadra, hmotnosť častíc,

Zloženie atómového jadra a obalu, Protónové, neutrónové a nukleónové číslo, Aplikácia poj-mov protónové, neutrónové a nukleónové čís-lo, Elektroneutrálny stav atómu a ióny, Pojmy izotop, nuklid a ich aplikácia, Pojem rádioak-tivita, druhy žiarenia

2. Elektrónový obal atómu– Korpuskulárny a vlnový charakter elek-

trónu, orbitál, Pojem kvantové číslo a jeho aplikácia, Vzťah orbital – kvantové číslo – počet elektrónov, Energia orbitálov, Základný a exci tovaný stav atómu, Ionizačná energia, Aplikácia pojmu ionizačná energia, Aplikácia pravidiel pre zapĺňanie orbitálov elektrónmi.

Ku každému z testov sú k dispozícii správne odpovede.

Charakteristika otázok a úlohPriamo na konci každej témy v rámci učeb-

ného textu sa nachádzajú otázky a úlohy urče-né na upevnenie učiva, cieľom ktorých je po-skytnúť spätnú väzbu vo fixačnej fáze vyučo-vacej hodiny. Správnosť odpovedí je možné si aj v tejto časti skontrolovať.

Charakteristika príprav pre učiteľaPre učiteľov užitočnou časťou uvedenej

multimediálnej prednášky je 9 príprav na vy-učovaciu hodinu k tematickému celku „Atóm a jeho zloženie“. Ukážka úvodnej stránky k prípravám je na obr. 5.

Charakteristika chemických výučbových programov určených k téme „Atóm a jeho zloženie“

Táto časť poskytuje užívateľovi stručnú

ChemZi 3/2 2007334

Výučba témy „ZLOŽENIE A ŠTRUKTÚRA ATÓMU“ na gymnáziu s využitím multimediálnej prednášky

Obr. 1: Ukážka úvodnej stránky multimediálnej prednášky „Atóm a jeho zloženie“

Obr. 2: Ukážka sprístupnenia učiva k Rutherfordovmu modelu z časti „Modely atómu“

Obr. 3: Ukážka sprístupnenia učiva o spinovom kvantovom čísle z časti „Kvantové čísla“

Obr. 4: Ukážka sprístupnenia učiva o orbitale typu d z časti „Typy a tvary orbitálov“

Obr. 5: Ukážka úvodnej stránky k prípravám pre učiteľov

Page 32: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

ChemZi 3/2 2007 335

charakteristiku 4 vybraných chemických vý-učbových programov vhodných na použitie pri výučbe témy „Atóm a jeho zloženie“. Sú tu charakterizované programy:Základy ché-mie, Educhem, Animovaná chémia, Chemie I.

Ukážka úvodnej stránky k programom je na obr. 6.

Glossar je abecedný zoznam chemických odborných pojmov používaných pri téme „Atóm a jeho zloženie“.

Feedback predstavuje e-mailovú adresu au-tora multimediálnej prednášky.

CHARAKTERISTIKA TEMATICKÉHO CELKU „ZLOŽENIE A ŠTRUKTÚRA ATÓMOV“ NA GYMNÁZIU

Tematický celok „Zloženie a štruktúra ató-mov“ patrí medzi učivo 1. ročníka gymnázia a hlav ným výchovno-vzdelávacím cieľom vyučovania tohto tematického celku je po-skytnúť študentom teoretické a čiastočne aj praktické základy o zložení a štruktúre ató-mov, na základe ktorých by podľa cieľových požiadaviek mal žiak vedieť a byť schopný:

1. z hľadiska zapamätania a reprodukcie poznatkov:● definovať pojmy atóm, elektrón, protón,

neutrón, atómový orbitál, valenčná vrst-va, valenčné elektróny, výstavbový prin-cíp, Hundovo pravidlo, Pauliho princíp, elektrónová konfigurácia atómu, protóno-vé (atómové) číslo Z, nukleónové (hmot-nostné číslo A, neutrónové číslo N, nuk-lid, izotopy

● popísať zloženie jadra a štruktúru ele-ktrónového obalu atómu

● poznať význam kvantových čísel (n, l, m)● informovať o význame pojmov základný

a excitovaný stav atómu, elektrónová vrstva (K, L, M, N, O, P, Q), elektrónová hustota, pojem spin

2. z hľadiska aplikácie poznatkov:● porovnať relatívny náboj a hmotnosť ne-

utrónu, protónu a elektrónu● aplikovať pravidlá obsadzovania orbitá-

lov elektrónmi (Pauliho princíp, Hundo-vo pravidlo, výstavbový princíp) a zapí-sať elektrónové konfigurácie atómov konkrétnych prvkov

● určiť typ valenčnej sféry ktoréhokoľvek s, p, d prvku, vysvetliť svoje rozhodnutie

● určiť počet elektrónov na jednotlivých hladinách (K, L, M, N, O, P, Q)

● zakresliť tvary s, p, d orbitálov (nie tvary f orbitálov)

● zakresliť rámčekový diagram obsadzova-nia energetických hladín elektrónmi v da-ných atómov

● rozpísať podľa počtu elektrónov resp. va-lenčných elektrónov konfiguráciu valenč-nej vrstvy atómu, vedieť zapísať znač ku prvku so Z (ľavý dolný index) a A (ľavý

horný index) na základe znalosti počtu protónov a neutrónov

● určiť počet n, e, p v atóme elektroneutrál-neho prvku a iónov na základe znalosti A, Z a náboja iónu

● uviesť príklady izotopov a nuklidov3. z hľadiska práce s informáciami:● podľa dostupných informácií z učebníc

a inej literatúry mať predstavu o pojme pravdepodobnosť výskytu elektrónu v pries-tore atómu

● v chemických tabuľkách vyhľadať protó-nové čísla prvkov

CHARAKTERISTIKA VÝUČBY S MULTIMEDIÁLNOU PREDNÁŠKOU „ATÓM A JEHO ZLOŽENIE“

Za účelom overenia uvedenej multimediál-nej prednášky v praxi som realizovala výučbu tematického celku “Zloženie a štruktúra ató-mu” na našom gymnáziu (Gymnázium Exná-rova 10 v Košiciach) u študentov 1. ročníka.

Uvedená téma má vyhradených približne 9 vyučovacích hodín. Charakter a obsah multi-mediálnej prednášky ponúka široké spektrum jej využitia a to vo viacerých fázach vyučova-cieho procesu:

1. Vo fáze motivačnej: napr. použitie zaují-mavých obrázkov na upútanie pozornosti a uvedenie študentov do problematiky

2. Vo fáze expozičnej: napr. pri výklade učiva (buď len učiteľ prezentuje učivo z počí-tača alebo študenti sedia pri počítačoch a pod-ľa pokynov vyučujúceho “sa sami pohybujú po stránkach prednášky” a sledujú výklad, príp. pri samoštúdiu)

3. Vo fáze fixačnej: napr. vypracovávanie otázok a úloh v závere jednotlivých tém za účelom získania spätnej väzby

4. Vo fáze kontroly a overovania poznat-kov: napr. formou didaktických testov s mož-nosťou kontroly správnosti odpovedí

Počas výučby uvedeného tematického celku okrem využívania prezentácie multimediálnej prednášky na vyučovacích hodinách dostali študenti uvedenú prednášku vo forme učeb-ných textov s rovnakým obsahom.

OVEROVANIE EFEKTÍVNOSTI VÝUČBY S VYUŽITÍM MULTIMEDIÁLNEJ PREDNÁŠKY „ATÓM A JEHO ZLOŽENIE“

Za účelom overenia efektívnosti tohto učiva vo forme multimediálnej prednášky a získania spätnej väzby o stupni jej úrovne, zrozumiteľ-nosti, náročnosti a odbornosti som chcela pros-tredníctvom dotazníkovej metódy zistiť vlast-ný názor a samostatné vyjadrenia sa študentov k predloženému učebnému materiálu.

Dotazníkovú metódu som realizovala ano-nymnou formou u 54 študentov 1. ročníka gymnázia v novembri 2006 po vlastnom odu-čení tematického celku „Atóm, jeho zloženie a štruktúra“ s využitím spomínanej multime-diálnej prednášky na jednotlivých vyučova-cích hodinách. Zároveň počas výučby tohto tematického celku mali všetci študenti k dis-pozícii učebné texty vypracované aj pre do-máce samoštúdium.

Dotazníky pre študentov obsahovali 12 otá-zok, na ktoré mali odpovedať podľa vlastného uváženia. Jednotlivé otázky boli zamerané na ohodnotenie najdôležitejších vlastností pred-nášky, akými sú: jej názornosť, prehľadnosť, zaujímavosť, ilustračný materiál, estetická stránka učebného textu, zjednodušenie, logic-

kú postupnosť, motiváciu k učeniu sa a iné. Odpovede na každú z otázok som vyhodnotila formou tabuliek a grafov, spomedzi ktorých tu ako ukážku uvádzam aspoň tri:

1. otázka: Čo sa vám najviac páčilo na učebných textoch?Vlastnosť Počet percentZjednodušenie 38,50%Zrozumiteľnosť 31,00%Prehľadnosť 27,00%Obrázky 23,00%Celkové spracovanie 11,50%Podrobné vysvetlenie 8,00%

Tabuľka 1

Graf 1

Vybrané vyjadrenia študentov:1. „Páčilo sa mi, že sa z nich dobre učí, sú

stručnejšie ako učebnice a sú v nich tie najzák-ladnejšie informácie, ktoré nám treba ovládať“.

2. „Jasne, stručne a výstižne napísané ku každej téme, čo je podstatné a názorné ukážky dejov pomocou obrázkov sa mi páčili“.

2. otázka: V porovnaní s klasickým sprostred-kovaním informácií v učebnici ste porozumeli

a) viacb) rovnako dobrec) menej

Odpovede na otázky Počet percentViac 73,00%Rovnako dobre 27,00%Menej 0,00%

Tabuľka 2

Graf 2

Vybrané vyjadrenie študentov:1. „Radšej som sa učila z textov.“3. otázka: Aký je váš názor na multimediál-

nu prednášku “Zloženie a štruktúra ató-mu”? (Ohodnoťte jej zaujímavosť, názor-nosť, prehľadnosť, logickú postupnosť, motiváciu k učeniu sa, možnosť samostatné-ho štúdia, ilustračný materiál a grafickú úpravu, estetickú stránku.)Ohodnotenie Počet percentNázorná 23,00%Prehľadná 20,00%Zaujímavá 20,00%Zrozumiteľná 17,00%Logická 7,00%Estetická 7,00%Jasné, stručné, výstižné 3,00%Pôsobí motivačne 3,00%

Tabuľka 3

Pedagogika

Obr. 6: Ukážka úvodnej stránky k chemickým výučbovým programom

Page 33: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

Pedagogika

ChemZi 3/2 2007336

Graf 3

Vybrané vyjadrenia študentov:1. „Som veľmi spokojný s vyučovacím po-

stupom a aj s motiváciou k učeniu sa“.2. „Z tejto multimediálnej prednášky sa mi

oveľa ľahšie učí než z učebnice, je prehľadná a zrozumiteľná.“

Efektívnosť výučby tohto tematického cel-ku pomocou uvedenej multimediálnej pred-nášky bola posudzovaná aj prostredníctvom didaktických štatisticky vyhodnotených tes-tov. Percentuálna úspešnosť 68 % v porovna-ní s ideálnou úspešnosťou didaktického testu 62,5 % poukazuje na to, že zvýšenie a zdôraz-nenie názornosti a prehľadnosti sprístupňova-ných poznatkov formou multimediálnej pred-nášky umožňuje študentom ľahšie a rýchlejšie si osvojiť nové poznatky a vzbudzuje v nich väčší záujem o vzdelávanie.

ZÁVERIKT poskytujú veľké možnosti pre naše

vlastné učenie a pre profesionálny rozvoj. Je potrebné uvedomiť si, aké nároky kladieme na vyučovanie a aké na technológie (1).

IKT však okrem iných pozitívnych vlast-ností podporujú aj rozvoj dôležitých zručností potrebných pre prácu s nimi. Študenti sa stá-vajú nielen ich prijímateľmi a získavajú pros-tredníctvom nich nový pohľad na danú proble-matiku, ale sami sa učia s nimi pracovať (3).

Bolo by povzbudzujúce a účelné, keby aj mul-timediálna prednáška „Atóm a jeho zloženie“ inšpirovala učiteľov chémie k zaradeniu IKT do vyučovacích hodín a pomohla im rovnako ako aj ich žiakom jednoduchšie, názornejšie, rých-lejšie, efektívnejšie a zaujímavou formou objas-niť problematiku štruktúry atómu. Verím, že aj táto multimediálna prednáška sa stane efektív-nou a modernou učebnou pomôckou pri vyučo-vaní s využitím IKT a že tak prispeje k vyššej produktivite a atraktívnosti učenia sa. V budúc-nosti by sa mala stať ďalším internetovým zdro-jom na stránkach školského informačného servi-su UPJŠ pod adresou http://kekule.science.upjs.sk/chemia/ucebtext/index.htm.

Nesmieme však zabúdať na to, že ani tá naj-lepšia pomôcka nemôže zastúpiť učiteľa. Slo-vo učiteľa je nenahraditeľné. Študentov treba pripraviť na to, čo si majú všímať, upozorniť ich na podstatné a charakteristické znaky, usmerňovať ich pozorovanie, aby sa dosiahli didaktické ciele (4).

LITERATÚRA1. VLADIMÍROVÁ, M.: Chemická väzba -multi-

mediálna prednáška vo výučbe chémie na gymnáziu, Informatika v škole, 2003, č. 26, s. 51–57

2. HOLLINGWORTH, R. W.: What role for ICT in teaching and learning chemistry? Chemical Edu-cation Journal (CEJ), Vol. 6, 2002, No. 2, online: http://chem.sci.utsunomiyau.ac.jp/v6n2/hollin-gworth.html (2005-08-11)

3. LEWIS, S.: Enhancing teaching and learning of science through use of ICT: methods and materials. Scho-ol Science Review, Vol. 84, 2003, No. 309, p. 41-51

4. PETLÁK, E.: Všeobecná didaktika, Bratislava. IRIS, 1997, 275 s.

V piatok 23. 11. 2007 sa vybraní štu-denti z Gymnázia Viliama Pauliny-

ho-Tótha v Martine v klubovni školy zúčastnili už siedmeho ročníka Konfe-rencie z chémie. Konferenciu pripravili profesori chémie v spolupráci so svojimi študentmi, ktorí navštevujú semináre z chémie, chemické krúžky, alebo sú rie-šiteľmi úloh z chemickej olympiády. Kon-ferencie sa zúčastnilo 76 žiakov. Prvý-krát sa na tomto podujatí zúčastnili aj študenti z Gymnázia J. Lettricha v Mar-tine.

Najprv sa so svojimi prezentáciami predstavili študenti. Ako prvá Lenka Ri-šiaňová zo 6.G s prezentáciou o rope, jej spracovaní a význame. Po nej sa pred-stavila Martina Cabúková z 5.G, témou jej prezentácie boli zaujímavé bielkovi-ny – prióny. Ďalej rozprávali o záhadách pavúčieho vlákna Zuzana Stašková a Petra Ivanyiová z 5.G. A nakoniec sme sa dozvedeli niečo nové o nitroglycerole a jeho význame od Maroša Seryja z 5.F. Úroveň týchto prezentácií našich spolu-žiakov bola veľmi vysoká a profesori boli na nich patrične hrdí. My tiež. Po nich však už prišli na rad profesionáli. Prvá sa predstavila Ing. Milena Reháko-vá, PhD. z Ústavu polymérnych materiá-lov TU Bratislava. Jej prednáška nás poučila o význame chémie pri zachraňo-vaní papierových nosičov informácií. Mnohí sme si po prvýkrát uvedomili, že chémia môže úzko súvisieť aj so zdanli-vo vzdialenými odbormi ako je kultúra alebo história. Doc. RNDr. Peter Račaj, PhDr. z Ústavu lekárskej biochémie JLF-UK Martin upútal prítomných prí-stupnou formou svojej prednášky o pre-mene chemickej energie na energiu po-hybu a svetla. Potom začal Prof. Ing. Jozef Markoš, DrSc. z ústavu chemické-ho a biochemického inžinierstva STU Bratislava. Veľmi vtipne sa nám snažil priblížiť prácu chemických a bioche-mických reaktorov. A nakoniec sme si vypočuli prednášku Doc. Ing. Jarmily Hojerovej z Ústavu biotechnológií a po-travinárstva STU Bratislava. Jej pred-náška bola zameraná na kozmetickú chémiu, ako a podľa čoho sa delia a spo-lu súvisia kozmetické výrobky. Myslím, že za všetkých účastníkov konferencie sa môžem poďakovať všetkým predná-šajúcim a našim profesorom chémie za jej prípravu. Prednášky boli veľmi zaují-mavé, zamerané na rôzne oblasti každo-denného života. Presvedčili nás, že ché-mia do neho patrí.

Monika Midriaková,študentka GVPT v Martine

Gymnázium V. Paulinyho-Tótha v MartineChemická konferencia

Doc. Ing. Jarmila Hojerová

Prof. Ing. Jozef Markoš, DrSc.

Doc. RNDr. Peter Račaj, PhD.

Ing. Milena Reháková, PhD.

Page 34: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo
Page 35: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

Chemická olympiáda

ChemZi 3/2 2007338

V čísle 3/1 tohto časopisu sme uverejnili výsledky Republikového kola CHO v kategóriách A (študenti

tretieho a štvrtého ročníka gymnázíí) a F (študenti tretie-ho a štvrtého ročníka chemických priemysloviek), ako aj výsledky krajských kôl kategórie B a C (študenti prvého resp. druhého ročníka stredných škôl). V tomto článku by sme chceli čo najsrdečnejšie zablahoželať súťažiacim k dosiahnutým výsledkom a zároveň zverejniť mená naj-úspešnejších riešiteľov Krajských kôl (KK) CHO v kate-góriách Dz a Dg (žiakov základných škôl a osemročných gymnázií). Zároveň by sme chceli poďakovať aj ich pá-nom učiteľom a učiteľkám, ktorí svojich talentovaných žiakov doviedli až do krajského kola, ktoré je pre uvede-né kategórie najvyšším súťažným kolom.

Krajské kolo súťaže v jednotlivých krajoch organizač-ne zabezpečuje príslušný krajský školský úrad resp. po-verené krajské centrum voľného času v spolupráci s kraj-skou komisiou Chemickej olympiády, prípadne s inými inštitúciami.

Termíny 43. ročníka Chemickej olympiády pre všetky kategórie a kolá boli schválené po pripomienkovom ko-naní Iuventou a publikované v termínovníku. Termínov-ník predmetových olympiád a postupových súťaží v prí-slušnom školskom roku býva uverejnený na internetovej stránke Iuventy (www.olympiady.sk).

Výsledky KK 43. ročníka CHO v kategórii Dz a DG

Krajské kolo – kategória Dz

Banskobystrický krajPredseda: Ing. Iveta Nagyová, PhD., Katedra chémie FPV UMB, Banská BystricaMiesto konania: ZŠ, Tatranská10, Banská BystricaDátum: 20. 4. 2007

Poradie Meno žiaka Meno pedagóga Škola1. Ivan Králik Karol Červenák ZŠ, Halíčska cesta 8, Lučenec

2. Jakub Antal Mgr. Kováčová ZŠ, Hviezdoslavova 1, Revúca

3. Jozef Sklenka Mgr. Rajchmanová ZŠ, Hrnčiarska 1, Zvolen

Bratislavský krajPredseda: RNDr. Jozef Tatiersky, PhD., Katedra anorganickej chémie, PRIF UK, BratislavaMiesto konania: Prírodovedecká fakulta UK, BratislavaDátum: 20. 4. 2007

Poradie Meno žiaka Meno pedagóga Škola1. Natália Tomášová PaedDr. Bernáth ZŠ, Majerníkova 62, Bratislava

2. Roman Gréser Mgr. Michalcová ZŠ, M. Alexie, Bratislava

3. Filip Glézl PaedDr. Bernáth ZŠ, Majerníkova 62, Bratislava

Košický krajPredseda: RNDr. Martin Walko, PhD., Ústav organickej ché-mie PRIF UPJŠ KošiceMiesto konania: Stredná zdravotná škola, Moyzesova 17, KošiceDátum: 20. 04. 2007

Poradie Meno žiaka Meno pedagóga Škola1. Káša Jakub Anna Stremeňová ZŠ Obchodná, Sečovce

2. Fučková Juliána Mgr. Sotáková ZŠ Komenského, Sobrance

3. Vojtek Martin p. Sedláková ZŠ Staničná, Košice

Nitriansky krajPredseda: RNDr. Eva Krčahová, Spojená škola – SPŠ potravi-nárska, NitraMiesto konania: SPŠP NitraDátum: 20. 4. 2007

Poradie Meno žiaka Meno pedagóga Škola1. Lukáš Cacho Mgr. Radecká ZŠ Mostná, Nové Zámky

2. Dávid Izsák Mgr. Palkovicsová ZŠ a VMJ Rákozciho, Kolárovo

3. Vladimír Jozaf Mgr. Szárazová ZŠ G. Bethlena, Nové Zámky

Prešovský krajPredseda: RNDr. Marcel Tkáč, Gymnázium sv. Mikuláša, Pre-šovMiesto konania: ZŠ Hviezdoslavova, LipanyDátum: 20. 4. 2007

Poradie Meno žiaka Meno pedagóga Škola1. Jakub Kocák Mgr. Sivák ZŠ Kudlovská, Humenné

2. Ján Kišeľa Mgr. Baňas ZŠ 17. novembra, Sabinov

3. Júlia Dacejová RNDr. Typčuk ZŠ J. Švermu, Humenné

Trenčiansky krajPredseda: PaedDr. Miroslav Kozák, Gymnázium V. B. Nedo-žerského, PrievidzaMiesto konania: ZŠ Partizánska, Bánovce nad BebravouDátum: 20. 4. 2007

Poradie Meno žiaka Meno pedagóga Škola1. Marek Vician M. Kmeťová ZŠ Nedožery – Brezany

2. Petra Kanderková B. Kubáňová ZŠ Lednické Rovne

3. Lukáš Veliký A. Belásová ZŠ Slov. partizánov, P. Bystrica

Trnavský krajPredseda: PaedDr. Ivan Hnát, Gymnázium SkalicaMiesto konania: Gymnázium J. Hollého, TrnavaDátum: 20. 4. 2007

Poradie Meno žiaka Meno pedagóga Škola1. Mário Markuliak Mgr. Kovačócyová ZŠ Cífer

2. Michal Durila RNDr. Černá ZŠ Hlohovec

3. Diana Vanková Ing. Kožárová ZŠ J. A. Komenského, Sereď

Výsledky najvyšších súťaží 43. ročníka Chemickej olympiády – pokračovanie

Víťazi krajských kôl 43. ročníka Chemickej olympiády v kategóriách Dz a Dg

Page 36: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

Žilinský krajPredseda: Ing. Gréta Horčičiaková, Základná škola TuriecMiesto konania: ZSŠ ŽilinaDátum: 23. 4. 2007

Poradie Meno žiaka Meno pedagóga Škola

1. Veronika Tvrdá L. Knapová Gymnázium Bytča

2. Veronika Hrabovská L. Knapová Gymnázium Bytča

3. Miroslava Gabrišová L. Knapová Gymnázium Bytča

Krajské kolo – kategória Dg

Banskobystrický krajPredseda: Ing. Iveta Nagyová, PhD., Katedra chémie FPV UMB, Banská BystricaMiesto konania: ZŠ, Tatranská 10, Banská BystricaDátum: 5. 6. 2007

Poradie Meno žiaka Meno pedagóga Škola

1. Filip Gálik Mgr. Marušková Gymnázium F. Švantnera, Nová Baňa

2. Petra Šalamúnová Mgr. Mojžišová EG, Komenské 5, Banská Bystrica

3. Roman Káčer Mgr. Marušková Gymnázium F. Švantnera, Nová Baňa

Bratislavský krajPredseda: RNDr. Jozef Tatiersky, PhD., Katedra anorganickej chémie, PRIF UK, BratislavaMiesto konania: Prírodovedecká fakulta UK, BratislavaDátum: 5. 6. 2007

Poradie Meno žiaka Meno pedagóga Škola

1. Marek Buchman Mgr. Výpalová ŠPMNDaG, Teplická 7, Bratislava

2. Roman Šolík Ing. Poliaková Gymnázium sv. Uršule, Bratislava

3. Elena Hájková RNDr. Vicenová ZŠ Tilgnerova ul. Bratislava

Košický krajPredseda: RNDr. Martin Walko, PhD., Ústav organickej ché-mie PRIF UPJŠ KošiceMiesto konania: PF UPJŠ, Moyzesova 11, KošiceDátum: 5. 6. 2007

Poradie Meno žiaka Meno pedagóga Škola

1. Irena Jadlovská Mgr. Lengyelová Gymnázium M. R. Štefánika, Košice

2. Zuzana Sojková Mgr. Lengyelová Gymnázium M. R. Štefánika, Košice

3. Rastislav Kiseľš RNDr. Ihnatková Gymnázium Alejova, Košice

Nitriansky krajPredseda: RNDr. Eva Krčahová, Spojená škola – SPŠ potravi-nárska, NitraMiesto konania: SPŠP NitraDátum: 5. 6. 2007

Poradie Meno žiaka Meno pedagóga Škola

1. Dominik Štefanko Mgr. Labovská Gymnázium Levice

2. Martin Majzlík Mgr. Labovská Gymnázium Levice

3. Oliver Koprda Ing. Šimjaková Gymnázium Vráble

Prešovský krajPredseda: RNDr. Marcel Tkáč, Gymnázium sv. Mikuláša, Pre-šovMiesto konania: Gymnázium sv. Mikuláša, Duklianska 16, Pre-šovDátum: 5. 6. 2007

Poradie Meno žiaka Meno pedagóga Škola1. Dorota Kaščáková RNDr. Tkáč Gymnázium sv. Mikuláša, Prešov

2. Ján Živčák Ing. Čekovská Gymnázium Kežmarok

3. Michal Kalinič Mgr. Marcinová Gymnázium Snina

Trenčiansky krajPredseda: PaedDr. Miroslav Kozák, Gymnázium V. B. Nedo-žerského, PrievidzaMiesto konania: ZSOŠ PúchovDátum: 5. 6.2007

Poradie Meno žiaka Meno pedagóga Škola1. Zuzana Šinská Ing. Žemberová Gymnázium J. J. Bánovce nad Bebravou

2. Oliver Súra RNDr. Drobná Gymnázium Púchov

3. Alžbeta Pobiecka RNDr. Baginová Piaristické gymnázium J. B., Trenčín

Trnavský krajPredseda: PaedDr. Ivan Hnát, Gymnázium SkalicaMiesto konania: Gymnázium J. Hollého, TrnavaDátum: 6. 6. 2007

Poradie Meno žiaka Meno pedagóga Škola1. Zuzana Horváthová RNDr. Černá Gymnázium Sereď

2. Jaroslav Ferenc RNDr. Černá Gymnázium Sereď

3. Veronika Šoková Mgr. Krajčová Gymnázium Hlohovec

Žilinský krajPredseda: Ing. Gréta Horčičiaková, Základná škola TuriecMiesto konania: ZŠ Sládkovičova, RužomberokDátum: 5. 6. 2007

Poradie Meno žiaka Meno pedagóga Škola1. Júlia Kašubová N. Studená ZŠ Obchodnica

2. Jana Kubačková Ľ. Ďurkovičová ZŠ M. Kukučína, Dolný Kubín

3. Zuzana Ondrušová T. Janiková ZŠ Sládkovičova, Ružomberok

Štatistika zapojenia žiakov a škôl v jednotli-vých krajských kolách chemickej olympiá-

dy v kategóriách Dg a Dz.

KrajKategória Dz Kategória Dg

Počet žiakov Počet škôl Počet žiakov Počet škôlBratislavský 21 17 9 9

Trnavský 29 10 30 22

Nitriansky 37 36 20 10

Banskobystrický 27 25 22 7

Žilinský 26 17 22 7

Trenčiansky 24 18 8 4

Prešovský 27 21 24 7

Košický 27 21 11 4

Prajeme veľa pekných chvíľ pri riešení úloh CHO a tešíme sa na stretnutia na súťažiach 44. ročníka CHO.

E. Bursová, M. Sališová

ChemZi 3/2 2007 339

Chemická olympiáda

Page 37: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

Chemická olympiáda

V súčasnosti existujú viaceré medzi-národné súťaže v chémii, ktoré sa

organizujú pre žiakov základných a stred-ných škôl. Z nich najvýznamnejšou je Medzinárodná chemická olympiáda (MCHO), ktorá sa organizuje každoroč-ne v jednej zo zúčastňujúcich sa krajín a je určená pre žiakov stredných škôl bez chemického zamerania. V minulom roku sa konala v Mosk ve na Štátnej Lomono-sovovej univerzite v dňoch 15. až 24. júla 2007 už 39. MCHO. Zúčastnilo sa na nej 256 súťažiacich žiakov zo 66 kra-jín zo všetkých kontinentov. (Pre porov-nanie: 1. MCHO sa konala v roku 1968 v Prahe za účasti troch krajín.)

MCHO je náročná súťaž a gymnazista bez špeciálnej prípravy je na nej stratený a nemôže pomýšľať na lepšie umiestne-nie. Súťaž sa v priebehu rokov vyvinula tak, že základné vedomosti zo strednej školy účastníkovi MCHO jednoducho nestačia. Dôkazom toho sú niektoré kra-jiny, ktoré ešte neprikročili k špeciálnej príprave svojich žiakov, ale potom sa pravidelne umiestňujú na chvoste vý-sledkovej listiny. Z určitých tradičných dôvodov MCHO je súťaž jednotlivcov, nie družstiev. To preto, aby niekoho ne-napadlo porovnávať umiest nenie jednot-livých družstiev a na základe toho robiť závery o nižšej alebo vyššej úrovni vzde-lávania v chémii v zúčastnených kraji-nách. Napriek tomu sa nemožno ubrániť určitému podvedomému hodnoteniu a z postavenia jednotlivých žiakov vo výsledkovej listine sa robia určité, aj keď nie oficiálne závery o tom, aká pozor-nosť sa venuje vyučovaniu chémie v da-nej krajine. Vo väčšine krajín je Chemic-ká olympiáda (CHO) a s tým spojená príprava na medzinárodné súťaže súčas-ťou vzdelávacieho systému na stredných školách.

Nie je jednoduché dostať sa do repre-zentačného družstva Slovenska. Je to dlhá a náročná cesta, ktorú musí prejsť žiak z gymnázia, ak chce byť medzi tými štyrmi vyvolenými, ktorí idú nakoniec do zahraničia reprezentovať Slovensko.

Každý žiak, ktorý ašpiruje na miesto v reprezentačnom družstve, musí prejsť kalváriu, ktorá má sedem zastavení: štu-dijné kolo CHO – školské kolo CHO – krajské kolo CHO – republikové kolo CHO – 1. sústredenie pred MCHO – 2. sústredenie pred MCHO – 3. sústredenie pred MCHO. Nie je to ľahké, ak si uve-domíme, že stúpanie na vrchol MCHO je stále strmšie a nie každému je dopriate prejsť celú kalváriu. V mi nulom škol-skom roku sa na základe výsled kov v krajskom kole CHO z ôsmich krajov do republikového kola vybralo 25 žia-kov. Ďalej sa počty zmenšovali takto: 1. sú stre denie pred MCHO – 11 žiakov, 2. sústredenie – 7 žiakov, 3. sústredenie – 5 žiakov a nakoniec MCHO – 4 žiaci.

Darmo by sa však organizovali sústre-denia, ak by nemali adekvátnu a náročnú náplň. Z toho vyplýva, že treba nájsť tých správnych lektorov, ochotných na-študovať oblasť, ktorá sa vyžaduje od žiakov v prípravných úlohách tak, aby ju mohli žiakom vysvetliť v adekvátnej for-me. Navyše sa od nich vyžaduje, aby do-kázali zoradiť žiakov podľa ich vedomos-tí v danej oblasti.

Prípravné úlohy, ktoré poslali organizá-tori 39. Medzinárodnej chemickej olym-piády v Moskve, neveštili nič dobrého. Dalo sa predvídať, že aj súťažné úlohy, ktoré istým spôsobom kopírujú prípravné úlohy, budú náročné. Autori úloh MCHO vstupovali do súťaže s presvedčením, že pre súťažiacich musí byť výzvou popaso-vať sa s náročnými úlohami. Nakoniec to bola výzva pre autorov, aby pripravili ešte náročnejšie úlohy, ako napísali autori v mi nulých rokoch a tak ukázali silu rus-kej chemickej školy. Prípravné teoretické úlohy obsahovali 28 úloh, o ktorých experti tvrdili, že by ich nevyriešil ani ten najlepší stredoškolák s vedomosťami chémie, ktoré sa vyžadujú na stredných školách na Slovensku.

Mohli by sme diskutovať, či je to správna cesta, ktorou sa MCHO uberá a hľadať príčiny, prečo sa MCHO stala súťažou nielen talentovaných, ale najmä

dobre pripravených stredoškolákov. Ale nepomôžeme si protestmi. Ak chceme, aby naši žiaci dosahovali na MCHO dobré výsledky, musí sa tomu prispôso-biť aj ich príprava.

Pre ilustráciu si uvedieme, že v minu-lom roku sa v prvom sústredení angažo-vali ôsmi lektori, z toho piati (Ing. Boris Lakatoš, PhD, Doc. Vladimír Lukeš, PhD., Ing. Dušan Mikloš, PhD., RNDr. Pavol Tarapčík, PhD., Doc. Ing. Dušan Valigura, PhD.) z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie v Bratisla-ve (FCHPT), jeden z Trnavskej univerzi-ty (Doc. Ing. Ján Reguli, PhD), jeden z Medzinárodného informačného centra MCHO (RNDr. Anton Sirota, PhD) a je-den (Doc. RNDr. Martin Putala, PhD.) z Prírodovedeckej fakulty UK v Bra-tislave (PRÍF UK). Sústredenie malo pevný rozvrh a trvalo 42,5 hodiny.

V druhom sústredení, ktoré trvalo 40 hodín a bolo zamerané výlučne na prax, boli angažovaní traja lektori z FCHPT (Ing. Michal Ilčin, Ing. Boris Lakatoš, PhD, RNDr. Pavol Tarapčík, PhD.), traja lektori z PRÍF UK (Doc. RNDr. Martin Putala, PhD., RNDr. Ivan Valent, PhD., Ing. Eva Veverková, PhD.) a jeden lektor z Medzinárodného informačného centra MCHO (RNDr. Anton Sirota, PhD). Praktické úlohy sa precvičovali v labo-ratóriách na FCHPT (28 hodín) a PRÍF UK (12 hodín) a do práce sa zapojili aj traja technickí pracovníci.

V roku 2000 sa uviedlo do života tretie sústredenie. Ukázalo sa totiž, že štvor- a viactýždňová prestávka medzi druhým sústredením a súťažou MCHO vplývala negatívne na psychickú odolnosť našich žiakov. Tretie sústredenie, do ktorého postupujú piati žiaci, ich núti ďalej na sebe pracovať, lebo účasť na MCHO ešte nie je istá. Na začiatku tretieho sú-stredenia sa všetky výsledky dosiahnuté v príprave vynulujú a všetci piati žiaci majú rovnakú šancu dostať sa do repre-zentačného družstva. Tretie sústredenie, to je generálka na MCHO. Prvý deň je teoretická časť trvajúca 5 hodín, nasle-dujúci deň je praktická časť, ktorá trvá tiež 5 hodín. Počet úloh v jednotlivých častiach a ich náročnosť sú také, aké možno očakávať v samotnej súťaži.

Tretie sústredenie pripravili a zabezpe-čili štyria lektori, a to RNDr. Anton Siro-ta, PhD., Doc. RNDr. Martin Putala, PhD., Ing. Eva Veverková, PhD. a RNDr. Pavol Tarapčík, PhD..

Pri celkovom hodnotení prípravy na MCHO treba vyzdvihnúť angažovanosť Fakulty chemickej a potravinárskej tech-nológie STU a Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, ktoré svojim pracovní-kom umožnili zapojiť sa do prípravy na-

ChemZi 3/2 2007340

Martin Lukašišin v teoretickej časti. Ešte netuší, že bude zlatý

Reprezentačný postoj Ľubice Krauskovej pri titrácii

Tŕnistá je cesta k úspechu našich reprezentantov

Page 38: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

šich reprezentantov a poskytli učebne, laboratóriá i materiálnu pomoc. Bez ich pomoci by sa nedali sústredenia usku-točniť na primeranej a vysokej úrovni. Nemožno zabudnúť ani na učiteľov gymnázií, ktorí pomáhali svojim žiakom v príprave na CHO a sústredenia.

Slovenské družstvo na 39. MCHO tvo-rili žiaci Erik Andris (Gymnázium, Nové Zámky), Boris Fačkovec (Gym-názium P. Coubertina, Piešťany), Ľubi-ca Krausková (Gymnázium VBN, Prie-vidza) a Martin Lukačišin (Gymnázi-um, Levoča). Žiakov sprevádzali traja učitelia, členovia Slo venskej komisie CHO: RNDr. Anton Sirota, PhD. (vedúci delegácie), Doc. RNDr. Marta Sališová, PhD. a Doc. Ing. Ján Reguli, PhD.

Výsledky našich žiakov sú uvedené v tabuľke:Martin Lukačišin – zlatá medailaErik Andris – strieborná medailaBoris Fačkovec – strieborná medailaĽubica Krausková – bronzová medaila

Aj keď sa výsledky družstiev nehodno-tia samostatne, predsa len podľa umiest-nenia žiakov v jednotlivých družstvách a ich priemernej úspešnosti si možno urobiť predstavu o postavení slovenské-ho družstva v celom štartovom poli. Na základe priemernej úspešnosti sa Slo-vensko umiest nilo na štvrtom mieste medzi krajinami EÚ, v Európe je piate a na celom svete desiate! Za nami zosta-lo 56 krajín, aj takých, ktoré sú omnoho bohatšie, väčšie a ľudnatejšie ako Slo-vensko. Často sa porovnávame s Českou republikou. V takomto hodnotení sa umiestnila na 27. mieste.

Výsledok slovenského družstva, ktorý dosiahlo za veľmi náročných podmie-nok, možno považovať za veľký úspech a je odmenou všetkým tým učiteľom a lektorom, ktorí sa podieľali na príprave reprezentantov. Svedčí to o veľkom na-daní a potenciále, ktorý je skrytý v na-šich mladých ľuďoch a o vynikajúcej práci celej plejády učiteľov, ktorí sa an-gažujú v tejto oblasti a sú ochotní vyhľa-dávať talentovaných žiakov v chémii. Tomu výraznou mierou napomáha naj-

mä Chemická olympiáda na Slovensku. Úspech slovenského družstva teší o to viac, že nie je náhodný. Veď len za po-sledných 8 rokoch získali naši žiaci na MCHO celkom 31 medailí z možných 32, z toho 5 zlatých, 13 strieborných a 13 bronzových medailí. Treba dúfať, že také zábery, na ktorých má každý z na-šich žiakov medailu, budeme môcť uve-rejniť v budúcnosti ešte veľakrát.

Pre žiakov stredných škôl s chemic-kým zameraním sa každý druhý rok or-ganizuje medzinárodná súťaž, ktorá sa nazýva Grand Prix Chimique (GPCH). Nie je konkurentom MCHO a svojím za-meraním jej ani nemôže konkurovať, pretože je zameraná na praktické úlohy v chemickom laboratóriu. Dôraz sa kla-

die na laboratórnu zručnosť, experimen-tálnu vynaliezavosť a ko rektné zapiso-vanie a vyhodnotenie získaných experi-mentálnych výsledkov. Touto súťažou sa vyplnila medzera, ktorú bolo dlhší čas cítiť na medzinárodnom poli v oblasti chemických súťaží.

V minulom roku sa od 25. do 30. au-gusta 2007 konala v Zagrebe už 9. Grand Prix Chimique. Garantom súťaže bolo Ministerstvo školstva, mládeže a športu Chorvátskej republiky, usporiadateľom bola Stredna prirodoslovna škola Vladi-mira Pre loga v Zagrebe. Súťažilo v nej 29 študentov z 11 krajín Európy.

Aj táto súťaž je mimoriadne náročná na prípravu žiakov. Aj keď naši žiaci robia experimentálne práce v rámci laboratór-nych cvičení na škole, ich úroveň a ko-lektívny charakter výučby nedáva záru-ky pre úspešné konkurovanie našich žiakov so žiakmi z krajín, ktoré sú v tejto oblasti vyspelejšie. Platí to najmä v os-tatnom čase, keď sa v rámci reorganizá-cie chémia dostala na niektorých školách do úzadia a ani zďaleka sa neteší takej

popularite, akú mala pred rokmi.Organizátori pripravili súťaž veľmi sta-

rostlivo a pre súťažiacich sa vytvorili ko-rektné a rovnaké podmienky pre bezpeč-nú prácu. Súťažné úlohy z oblasti orga-nickej syntézy, separačných metód a od-mernej analýzy boli vypracované v súhla-se s pravidlami súťaže. Autormi úloh boli vysokoškolskí učitelia Zagrebskej univer-zity. Z predchádzajúcich súťaží Grand Prix v Prahe a Ljubljane prevzali autori viaceré osvedčené poznatky a praktiky.

Na základe výsledkov republikového a re gionálneho kola Chemickej olympiá-dy v ka tegóriách F a E, ale aj výbero-vých sústredení v Novákoch cestovalo do Zagrebu reprezentačné družstvo Slo-venska v zložení: Alena Dolanská (ZSŠ Svit), Daniel Vašš (ZSŠCH Bratislava) a Peter Keša (ZSŠ Humenné).

Vedúcou delegácie bola členka pred-sedníctva Slovenskej komisie CHO Ing. Elena Kulichová zo ZSŠ v Novákoch, ktorá bola poverená aj prácou v medzi-národnom výbore súťaže. Na odporúča-nie SK CHO bola ako pozorovateľka vyslaná aj Ing. Zuzana Bučková zo ZSŠCH Bratislava.

Napriek tomu, že súťažiaci zo Sloven-ska patrili k mladším účastníkom súťaže, počínali si veľmi dobre. Zvládli všetky úlohy organickej syntézy i analytickej práce. Porota udelila spolu 6 medailí (jednu zlatú, tri strieborné a dve bronzo-vé). Absolútnou víťazkou súťaže sa stala Nina Langová z Nemecka. Striebornú medailu získala pre Slovensko Alena Dolanská zo Svitu. Veľmi dobre obstáli aj ďalší slovenskí študenti, keďže sa obaja umiestnili v prvej polovici veľmi vyrovnaného štartového poľa.

Súťaž dokázala, že napriek ťažkostiam, s ktorými sa boria naše stredné odborné školy aj s chemickým zameraním, doká-žeme dobre pripraviť našich reprezen-tantov, ktorí sú schopní úspešne repre-zentovať Slovensko. Nebolo by to mož-né bez starostlivej práce učiteľov v ško-lách, ale svoj podiel na tomto úspechu majú aj dve výberové sústredenia, ktoré sa konali v júni a v auguste 2007 na ZSŠCH v Novákoch pod vedením Ing. E. Kulichovej a Ing. Ľ. Glosovej.

V súvislosti s GPCH sa treba pochvá-liť, lebo naši žiaci sa z posledných šty-roch súťaží vrátili vždy aspoň s jednou medailou. V roku 2001 sa 6. GPCH ko-nala na Slovensku (ZSŠ Nitra) už podľa všeobecne prijatých nových pravidiel. Slovenskí organizátori zorganizovali v roku 2000 špeciálny seminár, na kto-rom predložili na diskusiu medzinárodné pravidlá, ktoré táto súťaž dovtedy ne-poznala. Organizačný poriadok súťaže bol medzinárodne akceptovaný a Slo-vensko tak zanechalo na tejto súťaži tr-valú pozitívnu pečať.

Anton SIROTAMedzinárodné informačné centrum

MCHO, IUVENTA, Bratislava

ChemZi 3/2 2007 341

Chemická olympiáda

Takto vyzerali reprezentanti Slovenska pred Štátnou Lomonosovou univerzitou v Moskve po odovzdávaní cien. Zľava: zlatý Martin Lukašičin, bronzová Ľubica Krausková a strieborní Boris Fačkovec a Erik Andris

Slovenské družstvo na 9. GPCHO pri buste V. Preloga – chorvátskeho nositeľa Nobelovej ceny za chemiu. V strede je A. Dolanská, ktorá získala striebornú medailu

Page 39: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

Legislatíva

Mária PORUBSKÁ,VÚSAPL,a.s., Skúšobňa,Novozámocká 179, pošt. priečinok 59,949 05 Nitra 5,[email protected]

4.1 Všeobecné požiadavky na obalyObal pre nebezpečné chemické látky

a prípravky musí spĺňať nasledovné po-žiadavky.

Musí byť konštruovaný tak, aby pri ich používaní nedošlo k úniku obsahu a k ohrozeniu alebo poškodeniu zdra-via ľudí alebo životného prostredia.

Musí byť dostatočne pevný a odol-ný vo vzťahu k hmotnosti a k fyzi-kálno-chemickým vlastnostiam jeho obsahu.

Musí byť dobre tesniaci, aby obsah neunikal alebo sa nerozkladal.

Obaly, ktoré obsahujú nebezpečné chemické látky a prípravky ponúka-né alebo predávané spotrebiteľovi, nemôžu mať lákavý tvar alebo takú dekoráciu, ktorá by uvádzala spotre-biteľa do omylu alebo vzbudzovala zvedavosť detí.

Obal sa tvarovo musí zreteľne odli-šovať od obalov bežne používaných na potraviny, krmivá, pitnú vodu a lieky.

Uzáver balenia používaných jedno-razovo musí byť zabezpečený tak, aby po jeho prvom použití bolo zrej-mé jeho porušenie.

Uzáver balenia určený na opakova-né použitie musí byť konštruovaný tak, aby po otvorení bolo možné uzáver opäť tesne uzavrieť, aby ob-sah neunikal.

Obaly akéhokoľvek množstva látok a prípravkov klasifikovaných ako F+, F, T+, T, C, Xn určených na predaj v maloobchode alebo inak prístupných spotrebiteľovi musia byť vybavené uzáverom s tesnením tak, že pri prvom otvorení obalu sa časť uzáveru neopraviteľne poško-dí. Uzávery pre T+, T, C musia byť odolné proti otvoreniu deťmi a obaly musia mať hmatové upo-zornenie na nebezpečenstvo pre ľudí s poruchou zraku a nevido-mých. Obaly pre F+, F, Xn musia mať hmatové upozornenie na ne-bezpečenstvo pre ľudí s poruchou zraku a nevidomých.

Obaly obsahujúce T+, T, Xn, C uvádzané na trh sa musia zabezpečiť spôsobom, ktorý neumožní prístup deťom k ich obsahu a musia mať hmatovo rozlišovateľné varovanie pred nebezpečenstvom pre ľudí

s poruchou zraku a nevidomých. Toto opatrenie sa netýka aerosólov, ktoré sú klasifikované a označené len ako F+ a F (klasifikácia spôso-bená len hnacím plynom).

Prehľad pravidiel pre obaly prípravkov ponúkaných alebo predávaných širokej verejnosti

* Hmatové upozornenie predstavuje rov-nostranný reliéfny trojuholník (vý-stražný trojuholník), umiestnený na kolmej stene obalu, aby bol pri ucho-pení obalu do ruky hmatateľný. Na obale musí byť upevnený počas celej životnosti obalu.

Balenia predávané verejnosti musia mať informáciu o nominálnom množstve.

Obaly nebezpečných chemických látok a prípravkov pri tranzitnej pre-prave musia zodpovedať osobitným predpisom pre medzinárodnú pre-pravu.

Podnikateľ uvádzajúci na trh nebez-pečné látky a prípravky môže v určitých špecifikovaných prípadoch označenie na obale upraviť odchýlne.

Podrobnosti o požiadavkach na balenie nebezpečných chemických látok a príp-ravkov a podrobnosti o technickej špeci-fikácii označovania a balenia nebezpeč-ných chemických látok prípravkov sú obsiahnuté v prílohách č.6, 9, a 10 výno-su MH SR č.2/2002 a 2/2005.

4.2 Požiadavky na aerosólové rozprašovače

Vzhľadom na široké používanie aero-sólových balení chemických látok a príp-ravkov spotrebiteľmi uvádzame základ-né informácie pre tento druh obalov.

Aerosólový rozprašovač je každý kovo-vý, sklenený alebo plastový obal, v kto-rom je stlačený, skvapalnený alebo pod

tlakom rozpustený plyn spolu s kvapali-nou, pastou, práškom, alebo bez nich. Je vybavený odberovým zariadením opako-vane umožňujúcim vyprázdniť jeho ob-sah vo forme pevných alebo kvapalných častíc v suspenzii plynu alebo vo forme peny, prášku alebo kvapaliny.

Obal rozprašovača musí splniť niekoľ-ko technických požiadaviek ako: vhodné

konštrukčné riešenie ventilu, tesnosť, mechanická pevnosť, odolnosť proti skúšobnému tlaku, u kovových obalov pri teplote 50°C nesmie tlak v rozprašo-vači prekročiť 12 MPa bez ohľadu na plniaci plyn, pádovú skúšku, a pod. Spl-nenie týchto požiadaviek musí byť na obale vyznačené znakom

„З“

Okrem toho musí obsahovať čitateľný a nezmazateľný nápis:

„Nádoba je pod tlakom. Chrániť pred slnečným žiarením a teplotami

nad 50°C.Neprepichovať a nehádzať do ohňa

a to ani po spotrebovaní obsahu. Nevdychujte aerosóly.“

Ak má obsah balenia aj horľavé zložky, musí byť tiež uvedené:

„Nestriekať do ohňa alebo na žeravé predmety. Uchovávať mimo

zdrojov zapálenia, nefajčiť. Uchovávať mimo dosahu detí.“

Tieto požiadavky platia okrem požia-daviek vyplývajúcich z klasifikácie che-mickej látky alebo prípravku.

Podrobnosti o požiadavkach na aero-sólové rozprašovače uvádza vyhláška MH SR č. 330/2001 Z.z.

ChemZi 3/2 2007342

4. Balenie nebezpečných chemických látok a prípravkov

č.Identifikácia látky Koncentračný

limitCAS číslo Názov EINECS číslo1 67-56-1 metanol 200-659-6 ≥ 3 %2 75-09-2 dichlórmetán 200-838-9 ≥ 1 %

Kategória Uzáver odolný proti otvoreniu deťmi

Hmatové upozornenie pre ľudí s poruchou zraku *

T+, T, C áno ánoF+, F, Xn áno ánoT+, T, C, Xn okrem aerosólov klasifikovaných len ako F+ a F áno

Xn (R65) okrem aerosólov ánoPrípravky podľa nižšie uvedenej tabuľky áno

Page 40: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

ChemZi 3/2 2007 343

Jubilanti

Dr.h.c. Prof. Ing. Ferdinand DEVÍNSKY, DrSc. – šesťdesiatročný

Jubilant je rodeným Bra-tislavčanom (17. 8.). Stre-doškolské štúdium ukon-čil na SVŠ ul. Dubová v Bratislave (1965) a vy-hranený vzťah k chémii ho priviedol do radov štu-dentov CHTF SVŠT, kde v r. 1970 ukončil vyso-koškolské štúdium v od-bore Organická technoló-

gia. Prvé kroky čerstvého chemického inži-niera viedli do laboratória organickej syntézy (r. 1970) Výskumného ústavu liečiv Modra, ktorého jedno z pracovísk sídlilo na FaF UK v Bratislave, do vedeckého tímu prof. Ľudo-víta Krasneca. Práve on prijal (1972) dnešné-ho jubilanta do radov pedagogických pracov-níkov Katedry anorganickej a organickej ché-mie FaF UK a dal mu to, čo v tých časoch nebolo bežné: slobodu bádania a učenia. To boli najlepšie kroky smerom k tomu, aby sa vyvinulo a naplnilo komplexné chápanie čin-nosti a poslania VŠ učiteľa, čím je prof. De-vínsky dnes známy a čo u neho znamená sú-lad medzi tvorivou vedeckou a výskumnou prácou a aplikáciou moderných foriem výuč-by organickej chémie ako základu pre štú-dium farmácie. Spolu s doc. Lackom (ktorého popri prof. Kras necovi pokladá za svojho uči-teľa) stáli pri zrode a rozvoji vedeckej školy zameranej na komplexný výskum bioaktív-nych zlúčenín amfifilného charakteru ich pro-jekciou, prípravou, určením potrebných fyzi-kálnych parametrov, ďalej cez QSAR štú-dium, až po ich uplatnenie vo farmaceutickej a chemickej praxi, lebo nezanedbali ani spo-luprácu s kooperujúcimi fakultnými a mimo-fakultnými pracoviskami. Formulovali aj to-pické prípravky v skupine dezinficiencií a an-tiseptík, ktoré našli použitie v praxi. Pod ve-deckým a ľudským vedením prof. Devínskeho úspešne pracovali desiatky študentov formou študentskej vedeckej činnosti, nielen pri prí-prave svojej absolventskej práce a neskôr rigoróznej práce, ale dozrievali aj ľudsky a osobnostne. Osobitnú časť vedeckej výcho-vy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou jubilan-tovej vedeckej školy, predstavuje mnohoraká náročná práca s doktorandmi, ktorých k ab-solvovaniu obhajoby dizertačnej skúšky pri-viedol 15, končili u neho aj dvaja docenti. Jubilant postupne budoval aj svoju akademic-kú kariéru – v roku 1981 sa stal CSc. (chemic-ké vedy), 1989 docentom v odbore organická chémia, v roku 1992 bol menovaný univerzit-ným profesorom a v roku 1993 získal titul DrSc. (oba farmaceutická chémia). Od r. 1990 je vedúcim Katedry chemickej teórie liečiv FaF UK, ktorá vznikla z vtedajšej katedry anorganickej a organickej chémie.

Po zásadných spoločenských zmenách v r. 1989 sa svojou mnohostrannou angažovanos-ťou ako vedec a pedagóg zaradil k jedným z prvých akademických funkcionárov Uni-verzity Komenského, ktorí ju pozdvihli na uznávanú európsku úroveň. V r. 1990 – 1996 bol prorektorom pre rozvoj UK a v r.1997 – 2003 jej rektorom. Zaslúžil sa nielen o novú koncepciu a rozvoj vysokoškolského systému na Slovensku na báze akademických slobôd, ale aj o výrazné zlepšenie jeho riadenia a fi-nancovania V tejto svojej práci pokračuje aj ako poslanec Národnej rady SR, kde je už

druhé volebné obdobie predsedom Výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Svoje bo-haté skúsenosti z riadenia vysokej školy jubi-lant využíva aj ako člen i vedúci medzinárod-ných evaluačných tímov European University Association na európskych univerzitách, kde zastáva aj funkciu člena riadiaceho výboru. Logickým vyústením činnosti prof. Devín-skeho v tomto smere bolo založenie agentúry ARRA, ktorá sa zaoberá hodnotením kvality vzdelávania a výskumu vysokých škôl v SR.

Profesor Devínsky patrí medzi vyhranené vedecké osobnosti, pričom on sám alebo čle-novia jeho vedeckej školy udržujú pravidelné kontakty s vysoko uznávanými odborníkmi v oblasti výskumu tenzidov a ďalších bioak-tívnych zlúčenín, potenciálnych liečiv – po teoretickej i aplikačnej stránke – prof. J. W. Gorrod a prof. A.J. Hutt (Veľká Británia), prof. I. Toyoko (Japonsko), prof. R. Zana (Fran cúzsko). Vo fakultnom meradle je po-trebné pozitívne hodnotiť obojstrannú vedec-kú spoluprácu s pracovnými tímami prof. Balgavého a prof. Mlynarčíka. Absolvoval celý rad zahraničných vedeckých pobytov: King’s College London (1986 – 1987, 1995), University of Toronto (1992), kde získal kres-lo Rosenstadt profesora, Cornell University (1996), University of Oxford, University of Warwick a ďalšie. Boli mu udelené tieto oso-bitné formy uznania: čestný titul Honorary Senior Research Fellow of King’s College London (1986), čestný doktorát Dr.h.c. City University of Seatle (1998) či pozvanie na University of Toronto ako Rosenstadt Profes-sor (1992). Viaceré ocenenia sú spojené s pô-sobením jubilanta ako rektora a prorektora vo vedeckých radách na vysokých školách v ČR a SR, kde pôsobí aj v súčasnosti. Zvláštny lesk má určite Zlatý biatec (2001 a 2002), vy-znamenanie Karlovej Unvierzity v Prahe, Euroaward za pedagogiku a výskum, a sa-mozrejme vysoké štátne vyznamenanie Ta-lianskej republiky z r. 2004. Prof. Devínsky bol alebo je členom medzinárodných redakč-ných rád vedeckých časopisov – Drug Metabo-lism and Drug Interactions (od r. 1987), Polish Journal of Environmental Studies (od r. 1991), Journal of Biopharmaceutical Sciences (1989 – 1993), Pharmaceutical Science Com munica-tions (1993 – 1995) – a stálym recenzentom vedeckého časopisu Journal of Colloid and Interface Sciences. Je členom Slovenskej che-mickej spoločnosti a Slovenskej farmaceutic-kej spoločnosti.

Jubilant bol prvým zodpovedným riešite-ľom novokoncipovaných vedeckých granto-vých projektov (v súčasnosti v poradí už šies-teho) anotovaných na Katedre chemickej te-órie liečiv FaF UK. Je vedúcim autorom či spoluautorom 92 patentov, asi 150 pôvodných vedeckých publikácií (prevažne v karentova-ných časopisoch) s vysokým citačným ohla-som (SCI), už dnes prevyšujúcim počet 700. Spomenúť treba aj účasť na 5 monografiách a viacerých kapitolách v zahraničných mono-grafiách. Osobitne hodnoteným príspevkom prof. Devínskeho je iniciovanie a príprava via-cerých titulov vysokoškolských učebných tex-tov, z ktorých najcennejšia je prvá učebnica Organickej chémie pre farmaceutov na Sloven-sku (Vydavateľstvo Osveta, Martin 2001).

Magnificencia, čo Vám popriať k životné-mu jubileu, ktoré prišlo tak znenazdania – uprostred Vášho uponáhľaného bohatého mnohorakého snaženia, keď Vám množstvo práce nedá spávať. Popri práci dostatok športu bielym zvaného, dostatok ďalšej in-vencie k objavom nepoznaného, za kated-

rou radosť z pochopených slov v hlavách našich študentov. Ku všetkému dobre zdra-vie s každodennou pohodou, ktoré držia telo i ducha – ako v jednej piesni znie – nad vodou! Ad multos annos! – slovútny pán profesor!

J. Sokolík

Jubileum významného slovenského chemika – Prof. Dr.Drh.c.mult. Cchem FRSC Daniela Belluša

8. marca 2008 sa doží-va profesor Daniel Belluš 70 rokov. Podrobný živo-topis spolu s opisom me-daily prof. Daniela Bellu-ša je v predchádzajúcom čísle ChemZi 3/1.

Prajeme pánu profeso-rovi Danielovi Bellušovi, aby prežil v kruhu svojej

rodiny – manželky Mirky (tiež úspešnej che-mičky, absolventky STU v Bratislave), dcér Jelky a Zuzky a ich najbližšími veľa zaslúže-ných, spokojných a šťastných dní. Prajeme mu ešte dlho dobré zdravie, aby mohol ďalej pokračovať vo svojej skvelej práci pre sveto-vú i slovenskú chémiu. Pre nás si prajeme, aby táto vynikajúca svetová chemická osob-nosť ešte často prichádzala na Slovensko so svojimi aktivitami, radami, diskusnými prís-pevkami, aby pre nás bola ešte dlho živým príkladom spoločenského vystupovania i so svojím optimizmom a humorom. Budeme radi, ak bude naďalej osobným príkladom pod ne-covať mladých chemikov, ktorým v mnohých prípadoch otvoril dvere na popredné svetové pracoviská k ceste ku svetovým métam.

SCHS

Jubileum doc. RNDr. Ruženy ČIŽMÁRIKOVEJ, CSc.

V novembri 2007 oslávila svoje významné životné jubi-leum – s prívlastkom LX-ko-vé – prodekanka Farmace-utickej fakulty Univerzity Ko menského v Bratislave a dlhoročná vysokoškolská učiteľka Katedry chemickej teórie liečiv docentka RNDr. Ružena Čižmáriková, CSc.

Jubilantka pochádza zo Šoporne. Orientácia na všetko chemické už počas základnej školy ju priviedla v r. 1963 na Strednú priemyselnú školu chemickú v Banskej Štiavnici. Po matu-rite v r. 1967 sa stala študentkou Prírodove-deckej fakulty Univerzity Komenského v Bra-tislave, kde študovala v odbore chémia – špe-cializácia organická chémia. Počas VŠ štúdia sa zapojila do ŠVOČ u prof. RNDr. P. Hrnčia-ra, DrSc. v problematike substituovaných sír-nych analógov indán-1,3-diónu, ktoré neskôr spracovala vo svojej diplomovej práci a ab-solventský titul získala v r. 1972. V nasledu-júcom roku túto vedeckú problematiku kom-plexnejšie prezentovala vo svojej rigoróznej práci. Po ukončení magisterského štúdia na Prírodovedeckej fakulte UK nastúpila Dr. Čižmáriková na miesto asistenta na jej dote-raz jediné pracovisko – Katedru anorganickej a organickej chémie (premenovanej na Kated-ru chemickej teórie liečiv) Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bra tislave,

Page 41: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

Jubilanti

ChemZi 3/2 2007344

kde pôsobí dodnes ako docentka. V začiat-koch sa na tejto katedre sústredila na organic-kú syntézu derivátov 2,2,5,5-tetrakishydroxy-metylcyklopentanónu a 2,2,6,6,-tetrakishyd-roxymetylcyklohexanónu pod odborným ve-dením prof. RNDr. Ľ. Krasneca a doc. DrPH. PhMr. J. Hegera. Neskôr sa vo svojej vedec-kej práci na popud doc. RNDr. PhMr. A. Bo-rovanského, CSc. zamerala na aryloxyamino-propanolové štruktúrne typy β-blokátorov, ktorým sa venovala aj vo svojej kandidátskej dizertačnej práci (r. 1983, vedný odbor farma-ceutická chémia) ako aj v habilitačnej práci (r. 1996, odbor farmaceutická chémia). V sú-časnosti sa doc. Čižmáriková venuje chirál-nym aspektom syntézy, štúdiu fyzikálnych parametrov a farmakologickému hodnoteniu originálnych zlúčenín – potenciálnych liečiv s účinkom na kardiovaskulárny systém. Im-pulzom v tomto smere jej boli najmä získané poznatky a skúsenosti z oblasti štúdia chirali-ty chemických zlúčenín v rámci projektu Tempus (1996 – 1998), vrátane študijného po-bytu na Inštitúte organickej chémie Eber-hard-Karls-Universität v Tübingene na praco-visku prof. Dr. V. Schuriga. V poslednom čase sa sústreďuje najmä na izoláciu a identifiká-ciu enantiomérne čistých látok s použitím moderných separačných techník – HPLC, CE, TLC (najmä v spolupráci s tímom prof. Ing. J. Lehotaya, DrSc. z FChPT STU) a na stereo-špecifickú syntézu. Základné farmakologické hodnotenie syntetizovaných zlúčenín je vý-sledkom spolupráce s doc. RNDr. E. Račan-skou, CSc. z tunajšej katedry farmakológie a toxikológie. Vo svojom laboratóriu doc. Čižmáriková úspešne priviedla k obhajobe absolventskej práce desiatky diplomantov a viacerí z nich pod jej odborným vedením uspeli aj na rigoróznej skúške. Mimoriadne je cenená jej súčasná výchova troch doktoran-diek v dennej forme štúdia. Výsledky odbor-nej a vedeckej práce jubilantky možno stručne kvantifikovať takto: je autorkou či spoluau-torkou 18 autorských osvedčení, viac než 60 pôvodných vedeckých publikácií s vysokým zastúpením v zahraničných vedeckých časo-pisoch a vyše 60 prednášok a panelových pre-zentácií na vedeckých podujatiach. Je spolu-riešiteľkou viacerých výskumných úloh, grantov VEGA a APVV.

Veľmi pestrá a bohatá je aj 35-ročná peda-gogická činnosť pani docentky najmä vo vý-učbe organickej chémie. Hoci nie je absol-ventkou farmaceutickej fakulty, tunajšia fa-kulta jej prirástla k srdcu, o čom svedčí jej profesionálny odborný rast a vedecký profil i vážnosť a uznanie farmaceutickou a chemic-kou obcou. Podieľala sa na výchove viace-rých generácií farmaceutov, ktorí pôsobia v Slovenskej a Českej republike. Patrí medzi odborne komplexne vybavených a ľudsky tr-pezlivých pedagógov. Bohatá je aj jej posu-dzovateľská a recenzná činnosť. Je spoluau-torkou a vedúcou autorkou 7 titulov učebných textov z organickej chémie.

Jubilantka od roku 2005 vykonáva funkciu prodekanky pre rozvoj fakulty a z tohto titulu je členkou riadiacich orgánov fakulty. Pracuje ako členka redakčnej rady časopisu Naša Uni-verzita a Acta Facultatis Pharmaceuticae Uni-versitatis Comenianae. Je dlhoročnou členkou odborných spoločností SCHS a SLS-SFS.

Za svoju doterajšiu mnohorakú bohatú od-bornú, vedeckú a organizačnú prácu bola oce-nená viacerými vyznamenaniami, z ktorých je potrebné uviesť fakultnú Bronzovú medailu a Pamätnú medailu. Pekné životné jubileum jej bude pripomínať Medaila PhMr. Vladimí-

ra J. Žuffu (udelená SFS) a Strieborná medai-la FaF UK, ktorú prijala z rúk dekana fakulty prof. Mlynarčíka.

Skutočnou záľubou našej milej kolegyne je písané slovo a výtvarné umenie. Medzi pevné body v jej živote patrí rodinný život. Manžel Jozef je univerzitným profesorom na tunajšej fakulte. Do jej bežných radostí a starostí pris-pievajú dcéra Janka s rodinou a syn Peter.

Honorabile, vážená pani docentka, dovoľte nám ešte raz v zastúpení celej katedry, v mene Vašich študentov a absolventov, kolegýň a kole-gov popriať Vám všetko najlepšie, veľa úspe-chov v osobnom žití a v pracovných aktivitách, k tomu veľa zdravia, šťastia, pohody a spokoj-nosti, množstvo tvorivých myšlienok a reálnych nápadov, aby Váš vklad do mozaiky úspechov fakulty bol pre Vás uspokojením Vašej bohatej sebarealizácie a konkrétnym príspevkom do ďalšieho rozvoja organickej i farmaceutickej chémie v oblasti hľadania bioaktívnych zlúče-nín s účinkom na kardiovaskulárny systém.

AD MULTOS ANNOS! – vážená pani do-centka!

R. Horáková, J. Sokolík

K 80. narodeninám docenta Dr. Ing. Františka Hanica, DrSc.

Je vždy milou príležitosťou blahoželať ju-bilantovi k jeho okrúhlym narodeninám, predovšetkým ak sa ich dožíva v plnom zdra-ví a tvorivej práci. Takouto sú 80-iny docenta Dr. Ing. Františka Hanica, DrSc., Zaslúžilé-ho člena SCHS, držiteľa Striebornej a Zlatej medaily SCHS a od roku 2005 Emeritného člena Učenej spoločnosti SAV.

Koncom roka 2007 sa dožíva významného životného jubilea popredný slovenský che-mik, docent Dr. Ing. František Hanic, DrSc. Narodil sa 16. 12. 1927 v Lastovciach v okre-se Trebišov. Vysokoškolské štúdium ukončil na CHTF SVŠT v Bratislave v roku 1951. Ve-decké a vedecko-pedagogické hodnosti mu udelili táto fakulta, Ústav fyziky pevných lá-tok ČSAV v Prahe, Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave a VŠCHT v Prahe. Publiko-val takmer 300 pôvodných vedeckých prác, je

autorom kapitol v dvoch monografiách, ktoré vyšli v zahraničí. Podľa Science Citation In-dex citácie jeho prác sú pri čísle 1000. Obra-zom vedeckej autority docenta Hanica sú aj početné pozvania na prednášky na medziná-rodných kongresoch a na zahraničných uni-verzitách, ako aj členstvo v redakčných ra-dách niekoľkých medzinárodných vedeckých časopisov. Od roku 1980 pôsobí aj ako člen okruhu navrhovateľov kandidátov Nobelo-vých cien za fyziku a chémiu. V rokoch 1957 – 69 bol externým učiteľom na PRIF UK a po roku 1990 sa znovu podieľa na výchove mla-dých prírodovedcov – chemikov a fyzikov. Významný bol i jeho podiel v rôznych štruk-túrach organizácie a riadenia vedy, výskumu a vysokého školstva – riaditeľ ÚACH SAV v rokoch 1963-70, po roku 1990 podpredseda SAV, člen komisií COST, IUPAC, vedeckých rád CHTF STU aj PRIF UK a ď.

Ako prvý odborník začal na Slovensku roz-víjať rtg. štruktúrnu analýzu a vedecká verej-nosť ho právom považuje za zakladateľa tohto výskumného smeru na Slovensku. Touto metó-dou vyriešil viac ako 40 štruktúr, spomedzi najpozoruhodnejších sú to kryštálová štruktúra vitamínu B6 a “Hanicova štruktúra” difosfo-rečnanu horečnato-sodného Na7Mg4.5(P2O7). Rozpracoval teóriu štruktúrnych polí a využil definície ich hraníc a prekryvov k predpove-diam existencie nových fáz a nových typov modifikačných premien v zemskej kôre. V sú-časnosti táto téma vo vedeckej práci F. Hanica znovu rezonuje – prednáškou „Vplyv štruk-túrnych vlastností vody a fázových premien minerálov na pohyb kontinentov v gravitač-ných poliach“ zahájil koncom novembra 2007 v poradí 274. seminár „Rozhovory o aktuál-nych otázkach röntgenovej a neutrónovej štruktúrnej analýzy“ Kryštalografickej spo-ločnosti a Regionálneho komitétu českých a slovenských kryštalografov.

Na poznatky o kryštálových štruktúrach priamo nadväzuje oblasť materiálovedného vý skumu, tu sa venoval a venuje niekoľkým veľmi zaujímavým problematikám. Výber nikdy nebol náhodný, ale vychádzal z aktuál-nych vedeckých trendov a technologických

PhDr. Ján Jelenčík (14. 08. 1934 – 11. 01. 2008)

Dňa 11. januára 2008 náhle a nečakane zomrel dlhoročný spolupracovník chemického priemyslu a bývalý generálny sekretár Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR PhDr. Ján Jelenčík.

Narodil sa dňa 14. 8. 1934 v Dlhej nad Ora-vou, okres Dolný Kubín. V roku 1959 na Fa-kulte prírodných vied Vysokej školy pedago-gickej v Bratislave – študijný odbor matemati-ka – deskriptívna geometria. Svoju profesio-nálnu kariéru venoval z väčšej časti školstvu, kde nastúpil v roku 1959 ako učiteľ jedenásť-ročnej strednej školy, neskôr dvanásťročnej strednej školy, učiteľ a zástupca riaditeľa Strednej všeobecnovzdelávacej školy a ako riaditeľ Gymnázia v Šali. Od februára 1975 do januára 1990 pracoval na Ministerstve školstva a vedy SR vo funkcii riaditeľa Odbo-ru starostlivosti o učiteľa a následne riaditeľa sekretariátu ministra školstva SR v Bratisla-ve. Počas tohto obdobia mu bol po úspešnom obhájení Rigoróznej práce v roku 1977 udele-ný titul doktor filozofie.

Od mája 1990 do februára 1991 pracoval vo

Zväze slovenských vedeckotechnických spo-ločností v Bratislave a od marca 1991 do ja-nuára 2000 v akciovej spoločnosti Duslo Šaľa. Od roku 1995 pracoval ako generálny sekretár Zväzu chemického a farmaceutické-ho priemyslu SR. Svojou obetavou prácou významne prispel k jeho rozvoj v období in-tegrácie Slovenska do Európskej únie, kedy pred slovenským chemickým priemyslom stála náročná úloha adaptácie na novú che-mickú legislatívu a nové podnikateľské pro-stredie vnútorného trhu Európskej únie. V ro-ku 2004 odišiel do zaslúženého dôchodku.

V roku 1960 sa zosobášil s Vierou Matuško-vou a ich manželský zväzok pretrval dodnes – 47 rokov. Má dve deti, dcéry Romanu a Ja-nu a tri vnúčatá – Mateja, Zuzanu a Petríka. Jeho život bol naplnený nekonečnou láskou k svojim najbližším a nielen im, všetkým kto-rí ho obklopovali sa snažil s nekonečnou tr-pezlivosťou odovzdávať len pozitívne a vy-soko ľudské hodnoty, ktoré ctil a velebil celý svoj život. Neustále na sebe pracoval, bol veľmi skromný, tolerantný, miloval svoju rodnú Oravu, jej každý kút, prekrásnu príro-du, kultúru, ľudové piesne a tance a vždy sa tam rád vracal.

Rodina a ZCHFP

S P O M I E N K A

Page 42: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

potrieb. Docent Hanic dokáže presne a včas postrehnúť a formulovať otvorené otázky. Dovolíme si uviesť len niekoľko príkladov :

• Výskum katalyzátorov; sústredil sa na an-tioxidačné a hydrogenačné systémy.

• Témy v oblasti keramických materiálov; venoval sa superiónovým tuhým elektroly-tom, ale aj riešeniu fázových rovnováh v mno-hozložkových vysokoteplotných oxidových systémoch.

• Okamžite po prvých správach o objave supravodivosti nad teplotou bodu varu dusíka sa orientuje aj na vysokoteplotné supravodiče vo forme objemovej keramiky, ale aj tenkých vrstiev na rozličných podložkách.

• Svoju invenciu využil, ako národný koor-dinátor jedného z projektov IV. rámcového vedeckého programu Európskej únie, aj vo výskume chemických a technologických as-pektov “nízkoenergetických cementov”.

• Plazmochemický výskum, v spolupráci s Katedrou fyziky a environmentalistiky MFF UK, potvrdil transformáciu zmesi CO2, N2 a H2O na bielkovinovú fázu, vznik kyslíka a L-formy aminokyselín.

• Vedecky stále aktívny; v kolektíve odde-lenia magnetometrie Ústavu merania SAV sa významne podieľa na výskume vysokoteplot-ných supravodičov a hľadaní nových supra-vodivých štruktúr a systémov. Jeho záujem je však stále omnoho širší: kryštalografia, kryš-tálová štruktúra a teória štruktúrnych polí sú pre neho „vstupenkou“ aj do takých tém aký-mi sú otázky vzniku života na Zemi, geofyzi-kálne účinky elektromagnetických a gravitač-ných polí, ale aj vývoj nových foriem energie alebo likvidácie odpadov.

Docent Dr. Ing. František Hanic, DrSc. vo viacerých smeroch na Slovensku významne ovplyvnil súčasný stav kryštalografie, anor-ganickej chémie a chémie materiálov. Mno-hých z nás inšpirovala (a inšpiruje) jeho ochota vždy sa v diskusiách podeliť o svoje vedomosti, ako aj o svoje vízie a názory. K významnému životnému jubileu Ti, Fer-ko, želáme v mene kolegov z Ústavu anorga-nickej chémie SAV a Ústavu merania SAV, ako aj osobne dobré zdravie, invenciu a ďal-šie úspechy vo vedeckej práci a spokojnosť v súkromí Tvojej rodiny.

Milan Drábik, Dalma Gyepesová

Profesor Vladimír Kellö je šesťdesiatnikom

Koncom minulého roka oslávil náš priateľ, spolupra-covník a dnes aj náš vedúci katedry, Prof. RNDr. Vladi-mír Kellö, DrSc., šesťdesiate narodeniny.

V plnom tempe, pre neho typickom, uprostred vedec-

kej a vzdelávacej práce a mnohostrannej akti-vite v rôznych oblastiach organizácie vedec-kého a vzdelávacieho života na fakulte aj mimo nej.

Vlado Kellö maturoval na SVŠ Vazova 6 v Bratislave, dnes gymnázium J. Papánka (je na túto inštitúciu veľmi hrdý), vysokoškolské štúdium ukončil v r. 1972 na Prírodovedeckej fakulte UK, kde získal na Katedre fyzikálnej chémie diplom promovaného chemika. V r. 1977 na tej istej fakulte získal vedeckú hod-nosť CSc. Pracoval na téme kvantovochemic-kých výpočtov reaktivity radikálov, čo bol v tých časoch odvážny projekt. Habilitoval v r. 1991, vedeckú hodnosť DrSc. získal v r.

1995, profesorom fyzikálnej chémie a che-mickej fyziky sa stal v r. 1998.

Už od študentských čias inklinoval k mate-matickým a počítačovým modelom v chémii, a tejto oblasti ostal verný. Počas celej svojej vedeckej činnosti sa venoval rozvoju metód kvantovej chémie, vývoju počítačových prog-ramov, výpočtom vlastností molekúl, ich re-aktivity a interakcií. Podieľal sa na prvom rozsiahlom programe pre ab initio kvantovo chemické výpočty vlastností molekúl so zahr-nutím elektrónovej korelácie, ktorý vznikol na Slovensku.

Domovskou inštitúciou, ktorej Vlado Kellö venoval všetky sily, bola a je Prírodovedecká fakulta UK. Spolupracoval však s mnohými zahraničnými vedcami a navštívil viaceré sve-tové pracoviská. Najčastejšie to boli: Ústav Maxa Plancka pre astrofyziku v Garchingu pri Mníchove, kde najprv získal ročné DAAD šti-pendium a potom mnohokrát pracoval na nie-koľkomesačných či kratších vedeckých poby-toch. Spolupracoval tam najmä s prof. G. H. Diercksenom. Rovnako často pracoval na Te-oretickom ústave Univerzity v Lunde vo Švéd-sku, kde spolupracoval s prof. A. J. Sadlejom a B. O. Roosom. S Andrzejom Sadlejom po-kračuje v spolupráci aj na jeho terajšom pôso-bisku, na Univerzite v Toruni v Poľsku. V USA pracoval na Vanderbilt University s prof. B. A. Hessom. Mimoriadne prínosnou je jeho spolu-práca s prof. P. Pyykköm z Univezity v Helsin-kách a ďalšími svetovými vedcami. Z bohatej domácej aktivity aj z medzinárodných spolu-prác vznikol rad medzinárodne mimoriadne uznávaných publikácií.

Dnes je Prof. Vlado Kellö skutočne uzná-vanou vedeckou osobnosťou. Patrí medzi slovenských chemikov s najvyšším medzi-národným ohlasom vedeckej komunity na jeho vedeckú prácu. Mimoriadnym príno-som jeho práce vo svetovej vede je rozsiahle štúdium najmä elektrických a optických vlastností molekúl a rozvoj metód so zahrnu-tím elektrónovej korelácie. Patrí medzi pr-vých, ktorí rozvíjali metódy relativistickej kvantovej chémie, dokumentovali a analy-zovali vplyv relativistických efektov v mole-kulách s ťažkými prvkami. Publikoval okolo 80 vedeckých publikácií, takmer všetky v medzinárodne uznávaných karentovaných časopisoch, je spoluautorom kapitoly v kni-he „Electron correlation in molecules“, in Methods in Computational Chemistry Vol. I. (Ed. S. Wilson, Plenum Press, New York 1987), ktorá bola citovaná viac než 200 krát podľa SCI. Participoval na jednej z prvých verzií svetovo distribuovaného programu pre kvantovochemické výpočty MOLCAS (The-oretical Chemistry, University of Lund, Sweden). V rámci programu MOLCAS je inštalovaná verzia počítačového programu (pôvodne pod názvom Comenius) pre vý-počty korelačných efektov mnohočasticovou poruchovou teóriou a metódou Coupled Cluster, ktorý bol vyvinutý na Prírodovedec-kej fakulte UK koncom sedemdesiatych ro-kov a postupne rozširovaný. Aj dnes, do značnej miery vďaka priekopníckej práci V. Kellö, je najnovšia verzia programov pochá-dzajúcich z našej katedry súčasťou tohto vý-znamného kvantovochemického softveru.

Na vynikajúcu vedeckú prácu nadväzuje jeho vzdelávacia práca na Prírodovedeckej fakulte UK. Prednáša nosný predmet “Che-mická štruktúra”, ďalej Chemickú štatistiku, Chemickú informatiku, Relativistickú ché-miu, Medzimolekulové interakcie, vedie rad seminárov, úspešné práce ŠVOČ viacerých

študentov magisterského štúdia, vyškolil rad diplomatov a doktorandov.

Vlado Kellö sa významne angažuje v Slo-venskej chemickej spoločnosti, dve obdobia bol členom hodnotiacej komisie pre chemické vedy vo VEGA, bol slovenským zástupcom v pracovnej skupine pre teoretickú chémiu COST a zodpovedným riešiteľom viarerých úloh COST. Prispel k hodnoteniu kvality ve-deckej práce vysokých škôl na Slovensku, je externým spolupracovníkom agentúry ARRA, zúčastnil sa na pilotnom projekte ARRA pre identifikáciu špičkových vedcov Slovenska.

Všetci Vlada poznáme ako priateľského, príjemného kolegu, ktorý má zmysel pre hu-mor, fair play a tiež dobrú zábavu. Povestný je jeho vzťah k športu, najmä lyžovaniu a turis-tike. Neprestáva nás udivovať ako znalec krásneho hudobného a výtvarného umenia a tiež dobrých vín. Aj týmito vlastnosťami na domovskom pracovisku pomáha vytvárať dobrú pracovnú atmosféru a kolegiálne pro-stredie, veci tak dôležité pre univerzitu.

Milý Vlado, pri príležitosti Tvojho jubilea Ti všetci kolegovia a priatelia želajú, aby Ti ešte dlho veda a učenie boli nielen prácou ale aj zába-vou a do ďalšej činnosti veľa entuziazmu a síl.

V mene katedry teoretickej a fyzikálnej chémie PRIF UK

Miroslav Urban a Ivan Černušák

Životné jubileum doc. RNDr. Michala Siváka, CSc.

Šesťdesiate piate narodeni-ny sú vzácnou príležitosťou zablahoželať priateľovi a ko-legovi k životnému jubileu, najmä ak sa ho dožíva v pl-nom pracovnom nasadení a zanietení.

Doc. Sivák sa narodil 17. októbra 1942 v Bratislave. Vysokoškolské štúdium, odbor fyzikálna chémia, ukončil v roku 1966 na Prí-rodovedeckej fakulte Univerzity Komenské-ho v Bratislave. V rokoch 1966 – 1969 absol-voval študijný pobyt na Ústave experimentál-nej farmakológie ČSAV v Bratislave. V roku 1971 získal titul RNDr, v roku 1978 obháje-ním kandidátskej dizertačnej práce „Štúdium tartarátokomplexov vanádu (V)“ dosiahol ve-deckú hodnosť kandidáta vied v odbore anor-ganická chémia. Na základe obhajoby habili-tačnej práce „Príspevok ku štúdiu oxozlúče-nín vanádu (V)“, bol doc. Sivák v roku 1995 menovaný docentom v odbore anorganická chémia.

Jubilant pôsobí na Katedre anorganickej ché-mie PRIF UK od roku 1969, najprv ako odbor-ný asistent a od r. 1995 ako docent . Od r. 2002 je doc. Sivák už druhé funkčné obdobie vedú-cim Katedry anorganickej chémie PRIF UK.

Vo vedecko-výskumnej oblasti, po obhájení rigoróznej práce v odbore fyzikálna chémia, venovanej štúdiu vplyvu iónovej sily na kine-tiku substitučných reakcií chromitých kom-plexov, sa jubilant najprv venoval štúdiu izo-polyzlúčenín a neskôr komplexných zlúčenín vanádu (V). Problematika zaoberajúca sa syn-tézou, štruktúrou a reaktivitou peroxokomple-xov vanádu (V) s polydentátnymi N,O - dono-rovými heteroligandami bola aj obsahom jeho habilitačnej práce. Uvedenou výskumnou problematikou sa docent Sivák zaoberá dote-raz, spolu s diplomantami a doktorandmi, kto-rých je školiteľom.

Ako vysokoškolský učiteľ, počas takmer 40-ročného pôsobenia na Katedre anorganic-kej chémie, realizoval všetky formy výučby.

ChemZi 3/2 2007 345

Jubilanti

Page 43: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

Jubilanti

ChemZi 3/2 2007346

Jeho prednášková činnosť v súčasnosti zahŕňa pokročilé prednášky pre študentov magister-ského štúdia odboru anorganická chémia „Anorganické polyméry“ a „Koordinačné zlú-čeniny v katalytických procesoch“. Vedie se-mináre zo všeobecnej a anorganickej chémie pre študentov odboru chémia aj učiteľských študijných odborov. Doc. Sivák viedol nie-koľko desiatok diplomových prác študentov odborného i učiteľského štúdia chémie, bol a je konzultantom rigoróznych prác a školite-ľom doktorandov.

Svoje bohaté pedagogické skúsenosti zúro-čuje ako predseda, prípadne člen rôznych ko-misií, je predsedom komisie pre rigorózne skúšky z odboru anorganická chémia, a čle-nom komisie pre štátne záverečné skúšky ma-gisterského štúdia. Je autorom viacerých učebných textov.

Doc. Sivák patrí medzi popredných odbor-níkov v oblasti koordinačnej chémie na Slo-vensku, ktorý je uznávaný aj v zahraničí. Vo svojej vedeckej činnosti sa v súčasnosti venu-je syntéze a štruktúre peroxokomplexov vanádu(V) s biologicky významnými liganda-mi, ich reaktivite a v ostatných rokoch hlavne nekovaletným interakciám v ich supramoleku-lovej štruktúre, akými sú napr. „neklasické“ C-H•••O vodíkové väzby a π-π a anión-π inte-rakcie. Publikoval niekoľko desiatok vedec-kých prác v renomovaných, najmä zahranič-ných časopisoch (Dalton Transactions, Poly-hedron, Transition Metal Chemistry, New Journal of Chemistry, European Journal of Inorganic Chemistry, Inorganica Chimica Acta a i.), s dobrým medzinárodným ohla-som. Na tomto mieste nemožno nespomenúť, že počtom publikácii v najprestížnejšom eu-rópskom časopise pre anorganickú chémiu, Dalton Transactions, má na Slovensku prven-stvo. Zúčastnil sa ako prednášateľ na význam-ných medzinárodných konferenciách ako sú napr. konferencie o koordinačnej chémii v Smoleniciach, v Santiagu de Chile (ICCC, 1997), v Berlíne (2nd Symposium on Vanadium Chemistry a GDCH Meeting, 1999), v Szege-de (4th Symposium on Vanadium Chemistry), v San Franciscu (ACS Meeting and 5th Sym-posium on Vanadium Chemistry), absolvoval dvojmesačný študijný a prednáškový pobyt na Universita degli Studi v Padove (1988, 1993) a v r. 1972 študijný pobyt na Univerzite M. Luthera v Halle. Na základe pozvania z Univerzity v Hamburgu prednášal na Institut für Anorganische und Allgemeine Chemie.

Jubilant je dlhoročným členom SCHS pri SAV. Podieľal sa na organizovaní seminárov a konferencií. V súčasnosti organizačne zabez-pečuje česko-slovenský seminár „Pokroky v anorganickej chémii“, ktorý je určený najmä na prezentáciu výsledkov doktorandov z odbo-ru anorganická chémia a ktorý sa z iniciatívy Prírodovedeckej fakulty UK koná od r. 1996 pravidelne každé dva roky. V OS pre výučbu chémie pracoval v minulosti ako tajomník.

Pri tejto príležitosti sa nedá nespomenúť aj ďalšie osobnostné črty jubilanta: jeho aktív-ne ovládanie viacerých cudzích jazykov a široký rozhľad a hlboké vedomosti v kul-túrnej oblasti, histórii a vážnej hudbe. Ako obdivovateľa antiky ho to viackrát za rok – ako sám hovorí – „ťahá do môjho Ríma“, kde s obdivom, nadšením a neúnavne po-znáva rímsku históriu, architektúru a ume-nie – základy našej európskej civilizácie. Od svojho školského veku sa aktívne venuje hre na klavíri, v ostatných rokoch pravidelne in-terpretuje diela klasikov v komornom pro-stredí domácich koncertov.

Jeho ľudské vlastnosti spolu s ušľachtilými záujmami, odbornými a pedagogickými schop-nosťami robia z nášho jubilanta excelentného vysokoškolského učiteľa. Ako študenti hovo-ria: „náročného, prísneho, ale ktorý nás niečo naučil“.

Vážený pán docent, želáme Ti do ďalších rokov veľa tvorivých síl, úspechov, spokoj-nosť v pracovnom i osobnom živote, veľa lásky najbližších a pevné zdravie.

Ľudmila Žúrková, Peter Schwendt

Jubileum profesora Štefana Tomu

Aj keď jeho vzhľad, pra-covný elán ani kondícia tomu nenasvedčujú, beh času je ne-úprosný a oznamuje, že pro-fesor organickej chémie na Prírodovedeckej fakulte Uni-verzity Komenského v Brati-

slave Štefan Toma dovŕšil sedemdesiatku.Profesor Toma sa narodil 11. septembra

1937 vo Veľkých Uherciach. Absolvoval uni-verzitné štúdium chémie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil s vyznamenaním v roku 1960. Na Katedre organickej chémie tejto fakulty začal pôsobiť ako asistent a odborný asistent. Pod vedením prof. Mikuláša Furdíka vypra-coval dizertačnú prácu z oblasti chémie fe-rocénu, kde vypracoval novú metódu syntézy ferocénofánov. Organokovovej chémii sa ve-noval aj v ďalších rokoch. Porovnanie reakti-vity ferocénu s klasickými päťčlánkovými heterocyklami bolo predmetom jeho docent-skej habilitačnej práce. Intramolekulová Mi-chaelova adícia ako metóda prípravy [m]metalocénofánov sa stala podkladom prá-ce k „veľkému doktorátu“ – DrSc. v roku 1982. V období 1978-1997 a 2000-2003 bol ve-dúcim Katedry organickej chémie PRIF UK, kde sa zaslúžil o budovanie, rozvoj a koncep-ciu katedry, ktorá sa stala popredným praco-viskom, na ktorom sa rozvíjala väčšina oblas-tí organickej chémie. Svoje dobré organizačné schopnosti uplatnil aj ako prodekan (1981-1986) a dekan (1986-1991) Prírodovedeckej fakulty UK. Pôsobil aj ako vedecký sekretár (1972-1988) a predseda Slovenskej chemic-kej spoločnosti(1988-1990).

Organokovovej chémii sa venoval aj počas postdoktorského pobytu u objaviteľa ferocé-nu prof. Pausona na Univerzite Stratclyde v Glasgowe v období 1980-81. Absolvoval mnohé ďalšie zahraničné pobyty. Oblasti jeho záujmov charakterizujú naozaj “široký záber” vedeckých aktivít prof. Tomu. Od využitia anorganických nosičov v organickej syntéze, cez využitie „netradičných“ techník ako je so-nochémia, organické reakcie za mikrovlnných podmienok, či fotochémia. Stereoselektívna or ganická syntéza s použitím chirálnych fe-rocénových ligandov a organokatalýza v ió-nových kvapalinách v kombinácii s horeuve-denými netradičnými technikami sú oblasti, ktorým sa prof. Toma venuje v poslednom ob-dobí.

Prof. Toma so svojími spolupracovníkmi publikoval 220 vedeckých článkov, ktoré boli viac ako 1300-krát citované.

Jeho vedecká, pedagogická a organizačná práca boli viackrát ocenené doma aj v zahrani-čí. Bola mu udelená Zlatá medaila UK, zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti a Hanušova medaila Československej chemic-kej spoločnosti. V období 1990-2004 bol čle-nom Riadiaceho výboru COST, národným de-

legátom Slovenska v chemickej časti COST. Je členom redakčnej rady medzinárodného časo-pisu Applied Organometallic Chemistry.

Je známy aj ako výborný učiteľ, stále pred-náša pre študentov magisterského a dokto-randského štúdia prednášky: Organokovová chémia, Štruktúra a reaktivita, Pokroky v or-ganickej chémii.

Dovoľ mi, milý Števo, aby som Ti v mene kolegov, spolupracovníkov, doktorandov, štu-dentov a priateľov poprial mnoho zdravia, spokojnosti, originálnych nápadov v osob-nom aj profesionálnom živote. Nech Ťa stále sprevádza optimizmus a entuziazmus.

Pavol Zahradník

Profesor Miroslav Urban – ab initio

6. júna 2007 oslávil 65 rokov, prof. RNDr. Miro-slav Urban, DrSc., dlhoroč-ný vedúci Katedry fyzikál-nej a teoretickej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Vedec a učiteľ, ktorý pozo-ruhodným spôsobom de-saťročia ovplyvňuje život

tejto školy, študentov a učiteľov nielen ché-mie, ale aj iných prírodovedných odborov.

Pri písaní laudacia sa človek nevdojak ne-ubráni tomu, aby bolo osobné. Obaja autori mali to šťastie, že stretli Mira v tú pravú chví-ľu, na rázcestí, kde neboli iba tri ale viac che-mických ciest a že to bolo v čase, keď sa v Československu rodila ab initio kvantová chémia. Mirov entuziazmus, úprimnosť, pre-svedčivosť a schopnosť vždy vidieť „riadny kus za roh“, kombinované s neobyčajne fun-dovaným vedecko-pedagogickým šarmom vytvorili na „starej Šmeralke“ (ako sme ho-vorili budove fakulty v 70. rokoch) atmosféru genia loci, ktorej zvedaví a ambiciózni štu-denti nemohli odolať. V tom čase sa Mirovi podarilo poskladať tak veľmi dôležitú mozai-ku pre zrod teoretickej a počítačovej chémie na UK. Táto mozaika stavala na tradícii čes-kej školy fyzikálnej chémie (Heyrovský, Koutecký, Paldus, Čížek, Zahradník), priaz-nivej okolnosti doznievajúceho uvoľnenia 60-tych rokov a s tým spojenou prijateľnou situáciou vo vybavení literatúrou a počítač-mi, čo dnes znie ako paradox. Skupina nad-šencov sa pod vedením Mira Urbana zaúčala do tajov kvantovej chémie a programovania nad rámec bežného „kurikula“, vo voľnom čase. Dnes vyzerá ako malý zázrak to, čo sa v tom čase podarilo urobiť. Prvé počítačové aplikácie ab initio metód sme pod Mirovým vedením skúšali na stroji CDC 3300 a neskôr na Siemens 4004, v tom čase to boli síce naj-väčšie počítače v Bratislave, ale Siemens 4004 mal dostupnú pamäť 400kB a „veľký“ 29MB disk! Keď sa prof. R. J. Bartlett z Uni-versity of Florida neskôr dozvedel, že v tých-to podmienkach vznikli jedny z prvých prog-ramov pre CCSD výpočty na svete, v pove-dal, že to bol heroický počin. Ani netušil, akú má pravdu. Miro začínal takmer z nuly a dnes patrí teoretická a počítačová chémia na Slo-vensku k odborom s vynikajúcimi vedeckými výsledkami a tiež k špičkovým študijným programom.

Za všetkých kolegov Ti Miro srdečne gratu-lujeme a želáme veľa zdravia, entuziazmu a najmä výborných študentov.

Ivan Černušák,Vladimír Kellö

Page 44: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

ChemZi 3/2 2007 347

Jubilanti

Prof. Dr. Ing. Josef Vašátko, DrSc.110. výročie narodenia

V januári 2007 uplynulo 110 rokov od narodenia vý-znamnej osobnosti česko-slovenského a svetového cukrovarníctva, vysokoškol-ského pedagóga a ved ca, akademika ČSAV a SAV Prof. Dr. Ing. Josefa Vašát-ka, DrSc., profesora na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT v Bratislave.

Prof. Dr. Ing. Josef Vašátko, DrSc. sa naro-dil 16. januára 1897 v Žďári nad Sázavou. Maturoval v roku 1915 na reálnom gymnáziu vo Velkom Meziříčí. Po prerušení štúdia pr-vou svetovou vojnou, ktorej sa ako vojak priamo na fronte zúčastnil, začal v roku 1918 študovať na Českej vysokej škole technickej v Brne, kde na odbore chemického inžinier-stva ukončil v roku 1923 svoje štúdium. Ihneď potom sa stal asistentom u Prof. A. Linsbauera na Ústave chemickej technológie, odbor cukrovarníctva a priemyslu uhľohydrá-tov. V roku 1926 získal hodnosť doktora tech-nických vied. Už tieto jeho prvé práce vyvola-li značný ohlas v domácej a zahraničnej lite-ratúre a mali vplyv na jeho ďalšiu vedeckú činnosť.

Josef Vašátko zahájil svoju životnú dráhu, po ktorej dospel medzi najvýznamnejších svetových cukrovarníkov, tesne pred rokmi vrcholnej prosperity československého cuk-rovarníckeho priemyslu. To zaujímalo v no-vom štáte významné postavenie. Popri peda-gogickej činnosti sa v svojej ďalšej vedeckej práci zameral na štúdium epurácie repnej šťa-vy. Išlo o základný, fyzikálno-chemický vý-skum koagulácie repných proteínov, ku ktorej dochádza prísadou malých prídavkov vápna do repnej šťavy. Vypracoval novú metódu epurácie repnej šťavy, tzv. metódu progresív-neho predčerovania, ktorá mala veľký náro-dohospodársky význam. Tieto rozsiahle štú-diá sa stali v roku 1934 podkladom jeho habi-litačnej práce na docenta pre odbor cukrovar-níctva a chemickej technológie uhľohydrátov. Metóda progresívneho predčerovania sa roz-šírila takmer do všetkých európskych krajín, ale i do zámoria a stala sa základnou súčasťou novodobých, vysokoefektívnych postupov čistenia repnej šťavy. Veľký záujem o využi-tie výsledkov výskumu v praxi dokumentuje jeho spolupráca s Brnenskou výskumnou sta-nicou cukrovarníckou, kde sa v roku 1936 stáva jej správcom.

S účinnosťou od 1. 11. 1945 bol menovaný riadnym profesorom Technológie poľnohos-podárskej na Odbore chemickotechnologic-kého inžinierstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave a prednostom Ústavu chemickej technológie poľnohospodárskej a bol poverený úlohou založiť potravinársky výskum na SVŠT a potravinársku vysokoš-kolskú výuku na Slovensku. Na tomto peda-gogickom pracovisku založil Výskumný ústav cukrovarnícky, ktorý sa neskoršie stal súčasťou Chemického ústavu SAV. V rokoch 1950 – 1953 bol prodekanom Chemickej fa-kulty SVŠT. Od r. 1950, kedy sa na Chemic-kej fakulte vytvorili katedry, viedol Katedru biochémie a technológie potravín a od roku 1951 Katedru chémie a technológie sachari-dov a potravín až do odchodu do dôchodku v roku 1970.

Svoje teoretické poznatky a veľké praktické skúsenosti zhrnul prof. Vašátko do rozsiahlej monografie „Čistenie repnej šťavy“, ktorá ako prvá vo svetovej literatúre stavia epuráciu repnej šťavy z hľadiska fyzikálno-chemic-kých procesov na vedecký základ. Za vý-skumné výsledky uvedené v tomto diele mu bola v roku 1951 udelená Štátna cena v skupi-ne vynikajúcich vynálezov a zdokonalení vý-robných procesov.

V roku 1952 bol prof. Vašátko menovaný medzi prvými akademikmi ČSAV a po zalo-žení SAV v roku 1953 akademikom SAV. V roku 1953 mu bola udelená hodnosť dokto-ra chemických vied. Stal sa členom Predsed-níctva SAV a predsedom Sekcie vied matema-tických a prírodných. V rokoch 1953-1962 bol riaditeľom Chemického ústavu SAV a predsedom Vedeckého kolégia pre chémiu SAV. Významnou mierou prispel k vybudo-vaniu pracovísk SAV, predovšetkým chemic-kých ústavov. Od r. 1955 do r. 1969 vykoná-val funkciu hlavného redaktora a predsedu redakčnej rady Chemických zvestí. Na pôde SAV rozvíjal svoju vedeckú činnosť najmä v odbore potravinárskej chémie a v oblasti prehlbovania poznatkov epurácie repnej šťa-vy, kde vytvoril celú vedeckú školu. Ďalšie výskumné oblasti boli zamerané na zvýšenie produkcie sacharózy vplyvom mikroelemen-tov, problémy výroby čistej kyseliny mlieč-nej, otázky prípravy kryštalickej glukózy a využitie odpadov cukrovarníckej výroby, tzv. saturačnej V-K- kriedy.

Uznaním výsledkov jeho vedeckej práce bolo menovanie za člena zahraničných vedec-kých spoločností: Commission Internationale Technique de Sucrerie – C.I.T.S., Institut In-ternational de Recherches Betteravieres – I.I.R.B., International Commission for Uni-form Methods of Sugar Analysis – ICUMSA, American chemical society, Čestný člen poľ-skej cukrovarníckej spoločnosti Stowarzysze-nie Techników Cukrownikow – STC, Čestný člen talianskej spoločnosti Associazione Na-zionale fra i Technici dello Zucchero a del Alcole. Bolo mu udelené Čestné členstvo Slo-venskej akadémie pôdohospodárskych vied, bol zakladajúcim a čestným členom Sloven-skej spoločnosti pre poľnohospodárske, les-nícke, potravinárske a veterinárske vedy pri SAV. Za svoju rozsiahlu činnosť prof. Vašátko dostal rad vyznamenaní: Čestná Strieborná plaketa ČSAV „Za zásluhy o vědu a lidstvo“, Čestná plaketa Dionýza Štúra „Za zásluhy o rozvoj prírodných vied (1969), Medaila E. Votočka a i.

Vedecká a publikačná činnosť prof. Vašátka sa odrazila v jeho intenzívnej publikačnej čin-nosti. 175 pôvodných vedeckých a odborných prác v domácich a zahraničných časopisoch, 2 monografie, 38 patentov udelených doma i v zahraničí, veľký počet odborných predná-šok na zahraničných univerzitách a vedecko-výskumných pracoviskách sú dokladom jeho tvorivej vedeckej práce. Jeho práce sú neustá-le citované v svetovej odbornej literatúre. Vy-tvoril vedeckú školu, vychoval rad vedeckých pracovníkov, doktorov, doktorov vied, docen-tov a profesorov.

Prof. Vašátka právom zaraďujeme medzi svetovo uznávaných velikánov cukrovarníc-kej vedy, akými boli H. Claassen, A. Herzfeld, P. M. Silin, J. Dědek, R. A. McGinnis a i. Ako uznávaná vedecká osobnosť reprezentoval vo svete československé cukrovarníctvo a tak bol aj prijímaný. Aplikácia ním objaveného princípu progresívneho predčerenia je dnes v cukrovarníctve všeobecne rozšírená a vy-

užíva sa rovnako samozrejme ako napr. Ro-bertov objav získavania surovej repnej šťavy extrakciou.

Význam osobnosti prof. Vašátka spočíva v tom, že vychoval viac ako dve generácie špecialistov cukrovarníkov, potravinár-skych odborníkov, bol ich radcom a pomoc-níkom a že sa významne zaslúžil o vedecký prístup k hľadaniu pokroku v cukrovarníc-tve. Jeho objav zákonitostí čistenia štiav postavil epuráciu na základ tak spoľahlivý, že prekonal skúšku cukrovarníckej praxe zatiaľ vyše dvoch tretín storočia. Pre slo-venskú vedu má potom význam ako jeden zo zakladateľov akademického bádania v oblasti potravinárskej chémie na Sloven-sku.

Alexander Dandár

K životnému jubileu Doc. RNDr. Oľgy Vollárovej, CSc.

V roku 2007 sa dožila životného jubilea Doc. RNDr. Oľga Vollárová, CSc. Svoju profesionálnu kariéru začala na Gymná-ziu J. Hronca, kde štyri roky učila chémiu a fyzi-ku. Pedagogické vzdela-nie v kombinácii chémia – fyzika si doplnila v od-bore fyzikálna chémia

a nastúpila ako asistentka na Katedru fyzikál-nej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzi-ty Komenského v Bratislave. Postupne získa-la titul RNDr., vedeckú hodnosť CSc. a habi-litovala sa v odbore fyzikálna chémia. Má za sebou bohatú pedagogickú, vedeckú aj orga-nizačnú činnosť ako v rámci katedry, tak aj Prírodovedeckej fakulty. Viedla základné cvi-čenia z fyzikálnej chémie, prednášala Fázové diagramy. V súčasnosti vedie pokročilé cviče-nie, semináre z fyzikálnej chémie, prednáša Fyzikálnu chémiu, Vplyv prostredia na reak-tivitu a Vybrané kapitoly z fyzikálnej chémie. Zaslúžila sa o modernizáciu a prístrojové vy-bavenia základného a pokročilého cvičenia. Je spoluautorkou niekoľkých skrípt.

Vo vedecko – výskumnej práci sa zamerala na vplyv prostredia na kinetiku reakcií v roz-tokoch a termodynamiku roztokov. V tejto oblasti publikovala niekoľko desiatok odbor-ných prác v currentovaných časopisoch. Po-dieľa sa na riešení projektov v rámci granto-vých úloh VEGA, KEGA, APVT. Je koordi-nátorkou časti projektu ESF, ktorý je zamera-ný na získavanie mladých ľudí pre štúdium prírodných vied. Zorganizovala už 11 seminá-rov na tému Súčasné problémy vo vyučovaní chémie, určené hlavne pre stredoškolských učiteľov. Tieto semináre sa stretli s veľmi priaznivým ohlasom.

Bola 11 rokov zástupkyňou vedúceho ka-tedry. Ako členka, neskôr ako vedúca Pedago-gickej komisie pri chemickej sekcii, sa podie-ľala na prestavbe študijných programov od hodnotenia známkami, cez bodový systém až po súčasný kreditný systém. Hlavne jej záslu-hou sa prebudovalo pracovisko, tak aby za súčasných podmienok, čo najlepšie vyhovo-valo potrebám katedry.

Vážená pani docentka, prajeme Vám hodne zdravia, veľa úspechov v ďalšej pedagogickej a vedeckej práci a spokojnosti v rodinnom ži-vote.

Ján Benko

Page 45: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

Životné jubileum profesorky Ľudmily Žúrkovej

V novembri si naša chemická verejnosť pripomenula životné jubileum Prof. RNDr. Ľudmily Žúrkovej, CSc, vysokoškolskej profesorky pôsobiacej na Ka-tedre anorganickej chémie Prí-rodovedeckej fakulty Univerzi-ty Komenského v Bratislave.

Celá profesionálna kariéra jubilujúcej pani profesorky je spojená s jej materskou fakultou a jej Katedrou anorganickej chémie, kde po-stupne získavala vedecké a vedecko-pedago-gické hodnosti (ukončenie vysokoškolského štúdia: 1959, RNDr.:1967, CSc: 1968, habilitá-cia : 1974 a inaugurácia a menovanie za profe-sorku: 1999).

Profesorka Žúrková stála pri zrode výskum-nej skupiny, zameranej na syntézu a štúdium vlastností a štruktúry izopolyzlúčenín vanádu. Touto vedecko-výskumnou problematikou sa začala zaoberať už počas svojej diplomovej práce pod vedením doc. Dr. Ing. F. Hanica, DrSc, dnes už žijúceho nestora slovenskej anor-ganickej chémie. Stala sa vedúcou osobnosťou tejto skupiny v priebehu mnohých rokov, čím v spolupráci s ostatnými kolegami položila zák-lady a budovala tradíciu chémie vanádu na tom-to pracovisku. Nepochybne možno dnes hovo-riť o vedeckej škole, v ktorej v súčasnosti pôso-bia dvaja profesori, docent, traja asistenti a nie-koľko doktorandov. Publikačná činnosť Prof. Žúrkovej zahŕňa viac ako 60 vedeckých prác s významným medzinárodným ohlasom. Jej prá-ce z ostatných rokov sú zamerané na nový aktu-álny výskumný problém v chémii vanádu – na anorganicko-organické hybridné zlúčeniny.

Profesorka Žúrková je vysokoškolskou uči-teľkou “par excellence“. Vysokoškolská peda-gogika a organizácia vysokoškolského štúdia na katedre a fakulte bola vždy jej „srdcovou záleži-tosťou“. V priebehu svojej kariéry realizovala všetky formy výučby všeobecnej a anorganic-kej chémie. V súčasnosti prednáša Všeobecnú chémiu, Vybrané kapitoly z chémie vanádu a Stereochémiu anorganických zlúčenín. Bola predsedkyňou, prípadne členkou rôznych komi-sií – pre dizertačné a rigorózne skúšky z odboru anorganická chémia a štátne záverečné skúšky. V súčasnosti je členkou komisie pre štátne záve-rečné skúšky na magisterskom stupni štúdia.

Bohaté skúsenosti v pedagogickej práci, schopnosti sprostredkovať učivo študentom, osobný, často individuálny prístup ku študen-tom, snaha pozitívne ovplyvniť pedagogickú prácu mladších kolegov, zväčša bývalých štu-dentov, sú snáď tie najmarkantnejšie črty peda-gogického pôsobenia profesorky Žúrkovej, ktorými nepochybne vniesla trvalú pečať do činnosti v tejto oblasti nielen na katedre, ale aj fakulte. Jej pedagogickú prácu vysoko oceňujú stovky bývalých a súčasných študentov peda-gogických kombinácii i chemických odborov na Prírodovedeckej fakulte UK. Mnohí študen-ti, pre ktorých bola chémia iba neželaným, ale nevyhnutným doplnkom ich študijnej kombi-nácie, na ňu radi spomínajú a hlboko si ju vážia pre jej korektný a ľudský prístup k študentským problémom. Jej invenčné a prepracované pred-nášky zo Všeobecnej chémie patria k tomu naj-lepšiemu, čo Prírodovedecká fakulta vo svojom „curricule“ pre budúcich učiteľov chémie po-núka. Je spoluautorkou dvoch vysokoškolských učebníc, piatich titulov skrípt a učebnice ché-mie pre gymnáziá. Vychovala celý rad úspeš-ných absolventov magisterského aj nadstavbo-vého štúdia (RNDr, CSc, PhD), ktorí sa vý-

znamne uplatňujú v rôznych oblastiach spolo-čenského života a hrdo sa hlásia ku svojej uči-teľke a svojej Alma mater.

Doterajším vyvrcholením jej mnohoročnej in-tenzívnej práce v oblasti pedagogiky je nepo-chybne riešenie projektu ESF, zameraného na inováciu bakalárskeho štúdia chémie na Prírodo-vedeckej fakulte vzhľadom na potreby praxe.

Jubilantka úspešne pôsobila a pôsobí v mno-hých funkciách na fakulte aj mimo nej. Bola predsedníčkou pedagogickej komisie fakulty, študijnou prodekankou, bola a je zástupkyňou vedúceho katedry. Pracovala v Akademickom senáte Univerzity Komenského. Z jej bohatej činnosti v rámci Chemickej spoločnosti možno okrem iného uviesť prácu v predsedníctve SCHS

(1968-1996), predsedníctvo Odbornej skupiny pre výučbu chémie, členstvo v organizačných výboroch zjazdov chemických spoločností alebo prácu s mladými chemikmi v rámci chemickej olympiády. Za svoju prácu bola odmenená naj-vyššími vyznamenaniami ČSCHS a SCHS (Ha-nušova medaila 1987) a všetkými druhmi ocene-ní, ktoré SCHS poskytuje (Čestný člen, Zaslúži-lý člen, Zlatá medaila, Strieborná medaila..).

Spolupracovníci, priatelia a žiaci želajú pani profesorke Žúrkovej, našej Ľudke, veľa zdra-via, optimizmu a elánu, aby ešte dlho mohla pokračovať vo svojej pedagogickej a vedeckej práci na prospech fakulty, univerzity a sloven-skej anorganickej chémie.

Peter Schwendt, Michal Sivák

ChemZi 3/2 2007348

Za Prof. RNDr. Pavlom Hrnčiarom, DrSc.Slovenskú chemickú verejnosť

postihla koncom augusta minulé-ho roka veľmi zlá správa – zomrel významný vedec a uznávaný a obľúbený vysokoškolský učiteľ, prof. RNDr. Pavel Hrnčiar, DrSc.

Prof. Pavol Hrnčiar sa narodil 16. januára 1930 v Tomášovciach pri Lučenci. Po absolvovaní gymnázia v Lučenci sa prihlásil na štúdium ché-mie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Ko-menského. Štúdium ukončil v r. 1953, a keďže mu už počas štúdia učarila organická chémia, ako jeden z prvých asistentov sa zapojil do budo-vania neskoršej Katedry organickej chémie.

Už ako mladý asistent sa neskorší profesor Hrnčiar plne venoval pedagogickej i vedecko-výskumnej práci. Po niekoľkých rokoch od ná-stupu na fakultu začal prednášať základný kurz organickej chémie a túto prednášku mal praktic-ky až do svojho odchodu do dôchodku. Chemici, ktorí absolvovali jeho prednášky si pamätajú jeho zaujímavé a zrozumiteľné prednášky, ktorý-mi pritiahol k štúdiu organickej chémie mnoho talentovaných študentov. Profesor Hrnčiar sa vzorne staral o to, aby študenti mali z čoho štu-dovať a po napísaní viacerých skrípt napísal aj modernú učebnicu organickej chémie, ktorá vy-šla v r. 1975. Táto učebnica mala veľmi pozitív-ny ohlas v celej bývalej Československej repub-like a vyšla až v 4 prepracovaných vydaniach. Bola to prvá učebnica nielen na Slovensku a v Čechách ale aj okolitých štátoch, v ktorej sa vlastnosti a reakcie organických zlúčenín vys-vetľovali na základe poznania ich elektrónovej štruktúry a reakčných mechanizmov. Používala sa preto ako vysokoškolská učebnica nielen na slovenských, ale aj viacerých českých univerzi-tách a to aj napriek tomu, že v Čechách vyšli aj iné učebnice organickej chémie. Profesor Hrn-čiar sa snažil aj o zlepšenie výučby organickej chémie na stredných školách a preto napísal v spolupráci s prof. Milanom Kratochvílom z Ma-sarykovej Univerzity v Brne aj stredoškolskú učebnicu organickej chémie. Okrem základného kurzu organickej chémie a organickej syntézy bola vedeckou i pedagogickou záľubou profesora Hrnčiara aj stereochémia a fotochémia, preto tre-ba spomenúť aj jeho spoluautorstvo monografie „Preparatívna organická fotochémia“.

Vedecká kariéra profesora Hrnčiara je vyznače-ná obvyklými míľnikmi: hodnosť kandidáta che-mických vied (CSc.) získal v r. 1961, za docenta organickej chémie sa habilitoval v r. 1963, vedec-kú hodnosť doktora vied (DrSc.) získal v r. 1975, avšak na vymenovanie za profesora organickej chémie si musel počkať až do r. 1980, čo bolo iste aj dôsledkom skutočnosti, že v rokoch 1968-69 bol prodekanom Prírodovedeckej fakulty UK.

Vedeckú prácu začal štúdiom syntézy ftalidov

a ich prešmyku na 2-arylindan-1,3-dióny. Vedel, že tieto zlúčeniny mohli nájsť uplatnenie, ako liečivá proti zrážaniu krvi. V tejto oblasti spolu-pracoval na diaľku s akademikom Vanagom z Litvy. Napriek dobrým výsledkom farmakolo-gických testov viacerých jeho zlúčenín, nedosta-li sa do výroby vo vtedajšom Československu. Neskôr sa vyrábali a používali ako liečivá v za-hraničí. V ďalších rokoch venoval syntéze a štú-diu reakcií aniónov cyklických 1,3-diketónov ako ambidentných nukleofilov. Jeho publikácie z tejto problematiky mali veľmi dobrý ohlas v zahraničí. Významným prínosom prof. Hrnčia-ra do tejto chémie bolo nájdenie všeobecnej me-tódy prípravy alicyklických 1,3-diketónov. O hĺ-bavosti a vedeckej zvedavosti prof. Hrnčiara svedčí aj fakt, že publikoval aj viacero pôvod-ných vedeckých prác z organickej fotochémie a na sklonku svojej vedeckej kariéry sa zaujímal aj o syntézu a vlastnosti trikarbonylchrómových komplexov ftalidov a indandiónov. Jeho zaniete-nie pre vedu sa neskončilo ani jeho odchodom do dôchodku – ešte aj potom, pokiaľ mu to zdra-vie dovolilo, sledoval pokroky svojej obľúbenej organickej chémie.

Profesor Hrnčiar sa nezištne a so zanietením dlhé roky venoval aj práci prospešnej pre celú chemickú či vysokoškolskú verejnosť. Viac ako dve desaťročia bol predsedom odbornej skupiny organickej chémie Slovenskej chemickej spoloč-nosti, ktorá aj jeho zásluhou bola veľmi aktívna aj v zlých 70-tych rokoch minulého storočia. Po-zývala prednášateľov z Čiech i zahraničia, orga-nizovala vedecké konferencie a pod. Za túto prácu je mu veľmi vďačná Slovenská chemická spoločnosť, najmä však slovenská, ako aj česká komunita organických chemikov. Dlhé obdobie bol aj členom redakčnej rady Chemických zves-tí, resp. Chemical Papers a snažil sa o skvalitne-nie článkov v nich publikovaných. V r. 1990 sa stal na jedno funkčné obdobie prorektorom a na druhé funkčné obdobie (do r. 1997) prvým pro-rektorom Univerzity Komenského. Aj ako pro-rektor sa snažil o kvalitnú výchovu absolventov našej alma mater a pod jeho vedením bola na Univerzite Komenského, ako prvej univerzite na Slovensku, zriadená dobre fungujúca „Univerzi-ta tretieho veku“, čo veľmi oceňuje aj súčasné vedenie Univerzity Komenského.

V profesorovi Hrnčiarovi stráca slovenská chemická verejnosť výborného a charakterného vedca a učiteľa. My, ktorí sme ho bližšie poznali, strácame aj blízkeho a priateľského človeka, kto-rý bol vždy ochotný pomôcť každému, kto jeho pomoc potreboval. Navonok snáď prísny, avšak za prísnou tvárou sa skrývalo mäkké dobrosrdeč-né srdce s veľkým zmyslom pre humor, ktorým tak charakteristicky prispieval k vytváraniu pria-teľskej atmosféry na našej katedre.

Štefan Toma

S P O M I E N K A

Jubilanti

Page 46: 3/2 2007 - schems.sk · 3/2 2007 ISSN 1336-7242 K perfektnému výkonu potrebujete aj nevšednú hnaciu silu. ... Zjazd chemikov 319 S ... Jemu tiež bude ve-nované ďalšie číslo

59. Zjazd chemikov, Vysoké Tatry 2007