A ZA 2008 - nbs.sk · 2008 oneskorením prejaví na pozícii domácností. Sa-motné kreditné riziko súvisí najmä s mierou zadl-ženia domácností. Tá je najvyššia pri úveroch

ANALÝZA SLOVENSKÉHO

FINANČNÉHO SEKTORA

ZA ROK 2008

NÁ

ROD

NÁ B

AN

KA S

LOVE

NSK

A

AN

ALÝ

ZA S

LOVE

NSK

ÉHO FI

NA

NČN

ÉHO S

EKTO

RA Z

A R

OK

2008

AFS08_obal_SK.indd 1AFS08_obal_SK.indd 1 22. 7. 2009 15:06:2022. 7. 2009 15:06:20



ZA ROK 2008

Vydavateľ:© Národná banka Slovenska

Adresa:Národná banka SlovenskaImricha Karvaša 1813 25 Bratislava

Telefón:02 5787 214102 5787 2146

Fax:02 5787 1128

http:// www.nbs.sk

Všetky práva vyhradené.Reprodukovanie na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolené s uvedením zdroja.

ISBN 978-80-8043-135-8

3NBS

ANALÝZA SLOVENSKÉHO FINANČNÉHO SEKTORA2008

OBSAH

Úvodné slovo 5

Zhrnutie analýzy 9

Charakteristika slovenského finančného sektora 15

1 BANKOVÝ SEKTOR 231.1 Trendy v bilancii bankového

sektora 251.2 Ziskovosť 441.3 Požiadavka na vlastné zdroje 48

2 SEKTOR POISŤOVNÍ 512.1 Finančná pozícia poistného sektora 532.2 Technické poistné 532.3 Skupiny poistenia 552.4 Predpísané poistné 562.5 Trhová koncentrácia 562.6 Náklady na poistné plnenia 572.7 Zaistenie 582.8 Technické rezervy a ich finančné umiestnenie 592.9 Solventnosť poisťovní 60

3 OBCHODNÍCI S CENNÝMI PAPIERMI 63

3.1 Primeranosť vlastných zdrojov 653.2 Investičné služby a správa majetku 65

4 KOLEKTÍVNE INVESTOVANIE 67

5 DÔCHODKOVÉ SPORENIE 735.1 II. pilier 755.2 III. pilier 79

6 RIZIKÁ VO FINANČNOM SEKTORE 81

6.1 Banky 836.2 Poisťovne 1026.3 Fondy dôchodkových správcovských spoločností 1026.4 Fondy doplnkových dôchodkových spoločností 1036.5 Kolektívne investovanie 104

ZOZNAM BOXOVBox 1 Makroekonomické prostredie v SR 13Box 2 Ukazovateľ likvidných aktív 34Box 3 Vývoj medzibankových operácií

v januári 2009 41Box 4 Vybrané podsúvahové operácie

v bankovom sektore 42Box 5 Metodika stresového testovania 92Box 6 Scenáre vývoja úrokových sadzieb

pre testovanie citlivosti na úrokové riziko 96

7 MAKROSTRESOVÉ TESTOVANIE 107

7.1 Popis použitých stresových scenárov 109

7.2 Výsledky stresového testovania 110

8 INFRAŠTRUKTÚRA FINANČNÉHO TRHU 115

8.1 Fond ochrany vkladov 1178.2 Garančný fond investícií 1188.3 Burza cenných papierov

v Bratislave 1188.4 Centrálny depozitár cenných

papierov 1198.5 Slovenská kancelária

poisťovateľov 119

9 TABUĽKOVÁ ČASŤ 1219.1 Informácie o štruktúre

finančného trhu 1239.2 Analytické dáta 127

TERMINOLÓGIA A SKRATKY 147

ZOZNAM GRAFOV A TABULIEK 157

ÚVODNÉ SLOVO

7NBS


ÚVODNÉ SLOVO

Národná banka Slovenska vypracováva správu Analýza slovenského finančného sektora prepotreby Bankovej rady NBS, ako aj odbornej a širšej verejnosti. Ciele analýzy sú odvodené od poslania NBS v oblasti udržiavania finančnejstability a dohľadu nad finančným trhom v SR.Finančná stabilita je úzko prepojená s ekono-mickou stabilitou, preto je podstatné, aby od-borná ako aj širšia verejnosť bola informovaná o možných rizikách a ohrozeniach finančnejstability. Informovanosť verejnosti o potenciál-nych ohrozeniach finančnej stability má záro-veň preventívny účinok pred prípadným krízo-vým vývojom.

Predkladaná analýza hodnotí celkový stav, v akom sa finančný sektor nachádza, pričom sazameriava na analýzu odolnosti systému voči možnému negatívnemu vývoju. Analýza vychá-dza z hodnotenia individuálnych inštitúcií, ako aj celého sektora. Cieľom analýzy je aj hlbšie pre-pojenie medzi vývojom vo finančnom sektorena jednej strane a vývojom makroekonomických a mikroekonomických indikátorov na druhej strane. Analýza vo väčšej miere využíva stresové testovanie, ktoré umožňuje hodnotenie citlivosti sektora pri rôznych scenároch vývoja.

Analýza finančného sektora za rok 2008 sa pred-kladá vo svetle prebiehajúcej finančnej krízy nasvetových finančných trhoch. Viaceré časti ana-

lýzy sa tak zameriavajú na hodnotenie dopadu krízy na domáci finančný sektor.

Významná časť sa venuje hodnoteniu odolnosti fi-nančného sektora voči stresovým scenárom vývo-ja. Analýza sa podrobnejšie venuje najmä citlivosti bánk na výrazný nárast neschopnosti podnikové-ho sektora uhrádzať svoje záväzky bankám.

V rámci jednotlivých sektorov sa hodnotí dopad negatívnych trendov na finančných trhoch a v re-álnych ekonomikách na aktivity finančných inšti-túcií a ich finančnú pozíciu. Podrobnejšie je popí-saný najmä vývoj na trhu úverov domácnostiam a podnikom.

Analýza zároveň podrobne informuje aj o rizi-kách, ktorým sú jednotlivé sektory vystavené.

Podobne ako v predošlých analýzach, finančnéinformácie o jednotlivých inštitúciách sú v pr-vom rade čerpané z informačného systému ban-kového dohľadu MIM, systému STATUS, STATUS DFT, RBUZ a z podkladov spracovaných jednotli-vými odbormi Útvaru dohľadu nad finančným tr-hom. Doplnkovým zdrojom boli údaje zo Štatis-tického úradu SR, Cenovej mapy nehnuteľností, Eurostatu, Európskej centrálnej banky a z iných externých zdrojov a komerčných informačných systémov. V analýze nie sú zohľadňované aktivity pri výkone dohľadu individuálnych inštitúcií.

ZHRNUTIE ANALÝZY

11NBS


ZHRNUTIE ANALÝZY

PRIAMY DOPAD NEGATÍVNEHO VÝVOJA NA FINANČNÝCH TRHOCH NA STABILITU FINANČNÉHO SEKTORA BOL V ROKU 2008 MIERNY

Prehlbujúca sa finančná kríza, začínajúca hospo-dárska kríza a príprava na vstup do eurozóny boli v roku 2008 hlavnými hybnými silami, ktoré po-čas tohto obdobia formovali vývoj v slovenskom finančnom sektore.

Svetová finančná kríza, ktorá vypukla na začiatkudruhej polovice roka 2007, spôsobovala počas celého roka 2008 výrazné globálne turbulencie a predovšetkým na prelome tretieho a štvrtého štvrťroka nabrala ešte viac na vážnosti, až do tej miery, že ohrozovala samotnú funkčnosť sve-tového finančného systému. Neistota a poklesdôvery na finančných trhoch spôsobili výraznépoklesy cien finančných aktív.

Dopad tejto fázy finančnej krízy na domáci fi-nančný sektor bol v porovnaní s inými rozvinu-tými krajinami relatívne mierny. Najmä v prípade bankového sektora boli dôvodom len miernej-šieho dopadu pomerne silná previazanosť na domácu ekonomiku a len zanedbateľný podiel aktivít voči zahraničiu. Tie okrem iného minima-lizovali expozície voči mnohým inovatívnym ná-strojom súčasného sveta financií, ktoré sa ukázaliako najväčší zdroj šírenia krízy.

Výraznejšie sa však táto podoba finančnej krízyprejavila najmä v sektore kolektívneho inves-tovania a dôchodkového sporenia. Z pohľadu klientov to bolo v prvom rade zníženie výnos-nosti (v mnohých prípadoch až na úroveň ne-gatívnej nominálnej medziročnej výkonnosti) produktov, do ktorých investovali prostriedky na globálnych akciových a čiastočne aj dlhopi-sových, prípadne iných trhoch. Inštitúcií finanč-ného sektora sa finančná kríza dotkla zníženímobjemu aktív v niektorých segmentoch a pokle-som ziskovosti.

NIŽŠIA ÚVEROVÁ AKTIVITA V BANKOVOM SEKTORE

Vzhľadom na rozhodujúcu prepojenosť sloven-ského bankového sektora na domácu ekonomiku vážnejšiu hrozbu pre finančnú stabilitu predsta-vuje kríza hospodárska. Tá sa začala výraznejšie prejavovať najmä v poslednom štvrťroku 2008.

Pokles zahraničného dopytu v eurozóne a okoli-tých štátoch výrazne obmedzil produkciu v prie-mysle a spôsobil pokles ziskovosti. Zhoršená finančná pozícia podnikového sektora a najmänegatívne vyhliadky do budúcnosti sa pomerne rýchlo prejavili na trhu úverov. Prispel k tomu aj pomerne vysoký podiel úverov sektorom, ktoré sú výraznejšie citlivé na pokles ekonomického cyklu. Banky sprísňovali štandardy na úvery, pričom podstatná sa stala priama návratnosť peňažných tokov. Zároveň poklesol aj dopyt po úveroch, najmä dlhodobých, zo strany podnikov. Celkovo sa tento vývoj prejavil v nižšej dostup-nosti úverov podnikovému sektoru.

V sektore domácností sa situácia mierne odlišo-vala. Vybrané ukazovatele za sektor domácností zaznamenali zhoršenie, ale nie v takej výraznej miere ako u podnikov. Na trhu úverov domác-nostiam bolo zaznamenané nižšie tempo rastu najmä kvôli poklesu dopytu, čo súviselo s očaká-vaním pokračovania poklesu cien nehnuteľností a zhoršením ekonomického sentimentu obyva-teľstva v súvislosti s ich budúcou ekonomickou situáciou.

V súvislosti s prijatím spoločnej meny euro ban-ky zaznamenali pomerne výrazný nárast primár-nych zdrojov od klientov. Vklady od klientov tak vysoko prekračovali úvery poskytnuté klientom. Najmä v čase finančnej krízy ide o pozitívny jav,keďže banky ešte viac znížili závislosť od získa-vania zdrojov na finančných trhoch. Negatívnyvývoj na finančných trhoch totiž ovplyvňovalaj možnosti bánk na emitovanie dlhopisov, naj-mä hypotekárnych záložných listov. Nárast ceny zdrojov, ako aj nízka dostupnosť dlhodobých zdrojov obmedzovali možnosti financovaniaprostredníctvom týchto nástrojov.

STABILNÁ FINANČNÁ POZÍCIA BANKOVÉHO SEKTORA

Bankový sektor dokázal v roku 2008 genero-vať pomerne vysoký objem zisku (0,51 mld. €). Viaceré banky medziročne výrazne zvýšili svoju ziskovosť. Pozitívny bol vývoj najmä vo veľkých bankách. Na druhej strane stúpol počet bánk s medziročným poklesom ziskovosti. Dominant-ným zdrojom príjmov boli aj v roku 2008 úroko-vé príjmy.

Z H R N U T I E A N A L Ý Z Y

12NBSANALÝZA SLOVENSKÉHO FINANČNÉHO SEKTORA2008


oneskorením prejaví na pozícii domácností. Sa-motné kreditné riziko súvisí najmä s mierou zadl-ženia domácností. Tá je najvyššia pri úveroch po-skytnutých v rokoch 2007 a 2008, ktoré vykazujú najvyšší pomer zaťaženia úverovými splátkami. Vysoký nárast cien rezidenčných nehnuteľností v tomto období nútil klientov k vyššiemu zadlžo-vaniu, a tým aj k vyššiemu zaťaženiu splátkami. Banky v tomto období poskytovali úvery s rela-tívne vysokým pomerom objemu úveru k hod-note zabezpečenia.

Portfólio úverov podnikovému sektoru, ako aj domácnostiam, vykazuje pomerne vysoký po-diel úverov s krátkodobou fixáciou úrokovýchsadzieb. To vystavuje klientov bánk riziku rastu úverového zaťaženia v prípade zvýšenia úroko-vých sadzieb. Aj keď sa takýto scenár v najbližšej dobe neočakáva, v prípade zreálnenia takéhoto vývoja to môže byť významným zdrojom kredit-ného rizika v bankách.

Z hľadiska trhových rizík bolo pre banky naj-významnejšie úrokové riziko bankovej knihy. Negatívny dopad by mal nárast sadzieb, pretože časť týchto aktív tvoria dlhopisy s dlhšou durá-ciou, zatiaľ čo pri pasívach ide najmä o krátko-dobé vklady.

VÝVOJ V OSTATNÝCH SEKTOROCH FINANČNÉHO TRHU

Finančná kríza sa v roku 2008 začala prejavovať aj v sektore poisťovní. Celkový zisk poisťovní sa oproti predchádzajúcemu roku znížil takmer na polovicu, najmä v dôsledku nižšej výnosnosti fi-nančných aktív, nižšieho technického výsledku neživotného poistenia a odkupov pri zmluvách životného poistenia. Pokračoval trend vyššieho rastu životného poistenia v porovnaní s neživot-ným, v dôsledku čoho sa v roku 2008 prvýkrát zmenil pomer technického poistného v prospech životného poistenia. Náklady na poistné plnenia medziročne vzrástli najmä v dôsledku nárastu odkupov v životnom poistení. Mierne stúpla škodovosť v neživotnom poistení. V umiestnení technických rezerv nenastali podstatné zmeny a naďalej sú umiestnené v nízko rizikových aktí-vach.

Poisťovne boli v priebehu roka 2008 vystavené najmä poistným rizikám. Trhové riziká, spôsobu-júce neočakávané zníženie hodnoty aktív kryjú-cich technické rezervy, boli relatívne zanedba-teľné. Rizikom pre poisťovne je však dlhodobá

V poslednom štvrťroku 2008 pokleslo tempo rastu úrokových príjmov v bankách. Dôvodom bol pokles objemu úverov podnikom, znižova-nie úrokových sadzieb na klientske úvery, ako aj rast úrokových nákladov v sektore domácností. U väčšiny bánk sa tvorba opravných položiek v porovnaní s rokom 2007 zvýšila.

Možnosti pre rast ziskovosti v roku 2009 budú pre banky výrazne obmedzené. Stagnácia na trhu úverov negatívne ovplyvní úrokové a poplatko-vé príjmy. Na druhej strane predpokladáme, že sa zastaví pokles úrokových marží v dôsledku nárastu kreditného rizika. Pri predpokladanom zhoršení ekonomického vývoja stúpnu náklady na tvorbu opravných položiek. V porovnaní s ro-kom 2008 bankám poklesnú príjmy z devízových operácií. Predpokladáme, že tieto trendy budú najviac prispievať k poklesu ziskovosti v roku 2009.

Bankový sektor vykazoval na konci roka 2008 relatívne dobrú kapitálovú pozíciu. Väčšina bánk v roku 2008 navyšovala svoje vlastné zdroje, hlavne z dôvodu ponechania nerozdeleného zis-ku z minulých rokov vo svojom kapitáli. Kvalita vlastných zdrojov bola naďalej vysoká, keď pre-važovala zložka Tier 1 kapitálu.

NÁRAST KREDITNÉHO RIZIKA V BANKOVOM SEKTORE

Spomínané zhoršenie vývoja domácej a zahra-ničnej ekonomiky sa zákonite prejavuje na ná-raste kreditného rizika v bankách. Vysoký podiel sektorov s vyššou zraniteľnosťou v čase krízy toto riziko ešte zväčšuje. Napriek negatívnemu vývoju za sektor podnikov koncom roka 2008, banky nezaznamenali výraznejší rast objemu zly-haných úverov. Dôvodom je ešte stále relatívne dobrá finančná pozícia podnikového sektora vy-tvorená v posledných rokoch. Na druhej strane je pomerne náročné odhadnúť dostatočnosť tohto vankúša. Ekonomická aktivita v štátoch eurozó-ny a okolitých štátoch ostane v priebehu celého roka 2009 slabá. To bude negatívne vplývať na domácu produkciu a celkovú finančnú pozíciupodnikového sektora na Slovensku. Možno pred-pokladať, že v druhej polovici roka 2009 objem úverov, ktoré podniky nebudú schopné splácať, stúpne.

S finančnou pozíciou podnikového sektora jeúzko prepojená finančná pozícia domácností.Zhoršenie indikátorov za podniky sa s určitým

13NBS


Box 1

nízka výnosnosť aktív, do ktorých investujú aktí-va kryjúce technické rezervy.

V sektore kolektívneho investovania sa finančnákríza prejavila vo forme hromadných redemá-cií z dôvodu neistoty ohľadom ďalšieho vývoja hodnoty investícií a v menšej miere sa tu odra-zil aj pokles hodnoty niektorých druhov aktív držaných v portfóliách. Medziročná výkonnosť podielových fondov klesala naprieč celým spek-trom kategórií fondov a iba podielové fondy pe-ňažného trhu dokázali v priemere zabezpečiť pre podielnikov kladný nominálny výnos.

Vývoj rizikovosti investícií v podielových fon-doch bol do veľkej miery ovplyvnený výrazným nárastom volatility, najmä na akciových trhoch. Fondy peňažného trhu a dlhopisové fondy boli vystavené úrokovému riziku, ale skôr z dlho-dobého pohľadu.

Globálna finančná kríza ovplyvnila aj dôchodkovýsektor finančného trhu. Poklesom cien niektorýchdruhov aktív fondov sa následne znížili aj výnosy týchto fondov. Tým dosiahla ročná výnosovosť v druhom dôchodkovom pilieri kladné čísla len v prípade konzervatívnych fondov. Kríza na finanč-ných trhoch okrem výkonnosti ovplyvnila v roku 2008 aj štruktúru portfólia fondov druhého a tre-tieho dôchodkového piliera, keď výraznú prevahu mali dlhopisové typy investícií, a to najmä štátne dlhopisy. Objem akcií v majetku dôchodkových a doplnkových dôchodkových fondov sa znížil takmer o polovicu. Druhým faktorom, ovplyvňu-júcim činnosť dôchodkového sektora v roku 2008, bolo dvojnásobné otvorenie II. dôchodkového pi-liera, a tým aj umožnenie dobrovoľného vstupu, resp. výstupu z neho pre sporiteľov.

Vystavenie rizikám v dôchodkovom sporení sa odlišovalo vzhľadom na charakter fondu. Kon-zervatívne fondy boli vystavené prevažne úroko-vému riziku, ktoré v prípade týchto fondov me-dziročne vzrástlo. Pre vyvážené a rastové fondy prevažuje trend znižovania podielu akcií a podie-lových listov na čistej hodnote majetku. Akciové riziko počas druhého polroka 2008 však vzrástlo kvôli nárastu volatility na akciových trhoch.

Podobne ako fondy dôchodkových správcov-ských spoločností, sú aj fondy doplnkových dô-chodkových spoločností vystavené najmä trho-vým rizikám.

ODOLNOSŤ FINANČNÉHO SEKTORA VOČI NEGATÍVNEMU VÝVOJU V REÁLNEJ EKONOMIKE A NA FINANČNÝCH TRHOCH

Aj keď nie je možné presne dopredu kvantifiko-vať dopad rôznych scenárov na finančný sektor,je možné približne určiť niektoré citlivé oblasti.

Bankový sektor vstupoval do krízového obdo-bia v relatívne dobrej finančnej pozícii. Táto vý-chodisková pozícia je jedným z determinantov odolnosti voči krízovým scenárom. Sektor ako celok je schopný relatívne dobre zvládnuť mier-nu verziu krízového vývoja. V prípade scenára založeného na výraznom a dlhodobom pre-pade ekonomiky sektor vykázal významnejšiu zraniteľnosť. Bankový sektor vykazuje v prípade negatívneho vývoja citlivosť najmä vystavením voči podnikovému sektoru.

Dôchodkové fondy a podielové fondy by boli zasiahnuté najmä poklesom akciových trhov, čo by ďalej znižovalo ich výkonnosť. Podobne aj po-istný sektor je najviac citlivý na pokles hodnoty akcií a podielových listov.

MAKROEKONOMICKÉ PROSTREDIE V SR

Slovenská ekonomika v druhom polroku 2008 v dôsledku globálnej ekonomickej krízy po-kračovala vo výraznom spomaľovaní rastu. Medziročný rast HDP meraný v stálych cenách roku 2000 v treťom štvrťroku dosiahol hodno-tu 6,6 % a vo štvrtom štvrťroku dokonca už len 2,5 %. Rast HDP kopíroval rast domáceho do-pytu, ktorý sa medziročne zvýšil o 7,2 % v tre-

ťom a o 2,8 % vo štvrtom štvrťroku. Veľmi citli-vo reagoval rast HDP na zahraničný dopyt, keď dynamika exportu výrobkov a služieb v po-slednom kvartáli 2008 dokonca zaznamenala pokles o 7,8 %. Pokleslo aj tempo rastu koneč-nej spotreby domácností, zo 6 % v treťom na 4,7 % vo štvrtom štvrťroku.



Box 1 – pokračovanie

Negatívny trend mal vývoj nezamestnanosti, ktorá v decembri po dlhom období poklesu medziročne vzrástla o 0,4 p. b. na 8,4 %. Rástla aj inflácia, jej úroveň meraná HICP v decembridosiahla medziročný rast o 1 p. b. na 3,5 %, v poslednom štvrťroku mala však výrazne kle-sajúcu tendenciu.

V dôsledku zmien na svetových trhoch zni-žovala Národná banka Slovenska základné

úrokové sadzby až trikrát, celkovo poklesli zo 4,25 % na 2,50 %. Klesali aj výnosy dvojročných (-0,67 p. b.) a päťročných (-0,12 p. b.) štátnych dlhopisov. Výnosy desaťročných štátnych dl-hopisov vzrástli o 0,11 p. b.

Druhý polrok 2008 sa niesol aj v znamení príprav na vstup do eurozóny a na prijatie novej meny, eura. Fixácia kurzu od polovice roka 2008 zabrá-nila výraznejšej depreciácii domácej meny.

CHARAKTERISTIKA SLOVENSKÉHO FINANČNÉHO

SEKTORA

17NBS


AKTIVITA FINANČNÝCH INŠTITÚCIÍ

Prírastok aktív všetkých regulovaných finan-čných inštitúcií v roku 2008 predstavoval 11 %. Vyjadrené v absolútnych číslach to bol nárast o 7,7 mld. €. V porovnaní s 20 %-ným rastom za-znamenaným počas predošlého roka tak došlo k pomerne výraznému spomaleniu tempa zväč-šovania bilančnej sumy sektora.

Bankový sektor sa na náraste aktív celého finanč-ného sektora v sledovanom období podieľal ma-joritným dielom. Väčšia časť medziročného 14 %--ného zvýšenia objemu aktív bola sústredená do druhej polovice roka, keď banky ťažili z prísunu korunových prostriedkov, ktoré do nich ukladali predovšetkým domácnosti hlavne za účelom ich hladkej konverzie na euro po zavedení spoločnej meny.

Dvojciferným tempom rastu sa prezentoval sek-tor obchodníkov s cennými papiermi a tiež oba piliere dôchodkového zabezpečenia. Rástol aj po-istný sektor, aj keď pomalším tempom, na úrovni

CHARAKTERISTIKA SLOVENSKÉHO FINANČNÉHO SEKTORA

Graf 1 Objem aktív alebo objem spravova-ného majetku v jednotlivých segmentoch finančného trhu (mld. EUR)

Zdroj: NBS.

Graf 2 Absolútne a relatívne prírastky aktív jednotlivých segmentov finančného trhu(mld. EUR, %)

Zdroj: NBS.

okolo 5 %. Nie príliš pozitívny bol rok 2008 pre sektor kolektívneho investovania, ktorý sa v jeho posledných mesiacoch ocitol pod silným tlakom redemácií podielových listov, ktoré sa hlavnou mierou pričinili o 30 %-ný pokles čistej hodnoty aktív spravovaných vo fondoch v priebehu roka.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo v roku 2008 k obratu v trende postupného mierneho znižovania podielu bankového sektora na bi-lančnej sume celého finančného sektora, pričomtento podiel vzrástol o viac ako 2 p. b., na 81 % k 31. 12. 2008. Spoločnosti druhého dôchodko-vého piliera pokračovali vo zvyšovaní váhy svo-jich aktív v domácom finančnom sektore, ktoréprebieha neustále od vzniku tohto systému. Ústup relatívneho zastúpenia zo 7,7 % na 4,9 % zaznamenalo kolektívne investovanie sužované vysokými negatívnymi čistými predajmi.

Okrem regulovaných segmentov finančnéhotrhu sú jeho súčasťou v širšom zmysle aj niektoré ďalšie odvetvia, ktorými sú v našich podmien-kach hlavne lízing, faktoring a splátkový predaj.

65

60

55

50

45

40

35

30

25

20

15

10

5

0

December 2007 December 2008

Banky Poisťovne Podielovéfondy

OCP DSS DDS

Jún 2008

6

5

4

3

2

1

0

-1

-2

Absolútny nárast – jún 2008Absolútny nárast – december 2008Relatívny nárast – jún 2008 (pravá os)Relatívny nárast – december 2008 (pravá os)

30

25

20

15

10

5

0

-5

-10

-15

-20

-25

-30Banky Poisťovne Podielové

fondyOCP DSS DDS

(mld. Sk) (%)

C H A R A K T E R I S T I K A S L O V E N S K É H O F I N A N Č N É H O S E K T O R A



Graf 3 Podiely na aktívach a spravovanom majetku – subjekty dohliadané NBS

Zdroj: NBS.

Bilančná suma týchto neregulovaných sektorov k decembru 2008 predstavovala 5,38 mld. €. Z hľadiska nárastu aktív sa darilo hlavne lízingo-vým spoločnostiam, a v menšej miere aj spoloč-nostiam splátkového predaja.

Kríza sa v roku 2008 už čiastočne dotkla aj zisko-vosti finančného sektora. Zisk v pomere k vlast-ným zdrojom (ROE) klesal takmer vo všetkých

Graf 4 Podiely na aktívach a spravovanom majetku – všetky subjekty

Zdroj: NBS.

Graf 5 Priemerná hodnota ROE v jednotli-vých segmentoch (%)

Zdroj: NBS.

Graf 6 Priame a nepriame financovanie (% HDP)

Zdroj: NBS.

segmentoch, s výnimkou druhého piliera dô-chodkového sporenia, ktorý však na druhej stra-ne ako jediný vykázal negatívnu hodnotu tohto ukazovateľa. V prípade kapitalizačného piliera dôchodkového sporenia však na hospodársky výsledok stále negatívne vplývajú vysoké počia-točné náklady, ktoré spoločnosti rozkladajú do viacerých rokov. Tvorba zisku v jednotlivých sek-toroch sa spomalila hlavne v druhom polroku.

Banky – 81,0 %Poisťovne – 7,3 %Podielové fondy – 4,9 %OCP – 2,7 %DSS – 2,9 %DDS – 1,2 %

2,7 % 1,2 %

4,9 %

2,9 %

81,0 %

7,3 %

Banky – 75,8 %Poisťovne – 6,9 %Podielové fondy – 4,6 %OCP – 2,5 %DSS – 2,7 %

2,5 %

1,4 %

4,6 %

4,7 %

75,8 %

6,9 %

DDS – 1,1 %Lízing – 4,7 %Faktoring – 0,4 %Splátkový predaj – 1,4 %

2,7 %1,1 %

0,4 %

24

20

16

12

8

4

0

-4

-8

-12

-16

-20

-24

-28

-322006 2007 2008

BankySprávcovské spoločnostiDôchodkové správcovské spoločnostiDoplnkové dôchodkové spoločnosti

Poisťovne

50

45

40

35

30

25

20

15

10

5

02003 2004 2005 2006 XII. 2007

BCP trhová kapitalizáciaBankové úveryBankové úvery, lízing, splátkový predaj a faktoring

2002 VI. 2007 XII. 2008VI. 2008

19NBS


Negatívny vývoj na svetových akciových trhoch sa odzrkadlil aj na poklese hodnôt emisií na Bur-ze cenných papierov v Bratislave. V dôsledku toho poklesla pomerne výrazne trhová kapita-lizácia tejto burzy a v pomere k HDP sa na kon-ci roka 2008 nachádzala na najnižšej úrovni za posledných minimálne 7 rokov. Už aj tak nízky relatívny význam priameho financovania týmešte čiastočne poklesol. Úverové financovanie,či už prostredníctvom bánk, alebo aj subjektov neregulovaného trhu, v pomere k HDP v prvom polroku 2008 rástlo, no v ostávajúcej časti roka už stagnovalo.

Nižšie tempo rastu úverov (hlavne u podnikov) a zvýšený prílev vkladov (hlavne u domácností) v druhom polroku sa v oboch sektoroch podpísal pod obrat v dovtedajšom trende nárastu podielu finančných záväzkov k finančným aktívam. Z po-hľadu stability finančného sektora takúto zmenumožno hodnotiť prevažne pozitívne.

FINANČNÉ AKTÍVA DOMÁCNOSTÍ

V roku 2008 pokračoval trend nárastu aktív do-mácností voči domácemu finančnému sektoru.V druhom polroku došlo predovšetkým v súvis-losti so vstupom do eurozóny k masívnemu prí-

Graf 7 Finančné aktíva a pasíva domácností a podnikov (%)

Zdroj: NBS.Poznámka: Percento vyjadruje podiel finančných záväzkov nafinančných aktívach.

Graf 8 Finančné aktíva domácností: zmeny z hľadiska likvidity

Zdroj: NBS.Poznámka: Likvidita 1,2,3 vyjadruje stupeň likvidnosti aktív, t. j. ako rýchlo dokážu domácnosti získať hotovosť z daných aktív; likvidita 1 vyjadruje najvyšší stupeň likvidnosti.

Graf 9 Výkonnosť jednotlivých typov finanč-ných aktív domácností (% p. a.)

Zdroj: NBS.Poznámka: Výkonnosť je počítaná v % p. a. (u bánk je to priemer-ná hodnota). Údaje o výnosoch pripísaných v životnom poistení nie sú k dispozícii.

levu vkladov v bankách, čím tempo zvyšovania objemu finančných aktív prevyšovalo dlhodobýpriemer. To i napriek tomu, že v rovnakom ob-dobí domácnosti znížili držbu aktív vo forme po-dielových listov kolektívneho investovania o viac

200

180

160

140

120

100

80

60

40

20

0

Podniky Domácnosti

VI. 2007 XII. 2007 VI. 2008 XII. 2008

Spolu

35

30

25

20

15

10

5

02006 2007 2008

Rezerva na životné poistenieSúčet vkladov retialu, NAV podielových fondov a unit-linkedLikvidita 3: DSS (pravá os)Likvidita 2: životné poistenie a DDS (pravá os)Likvidita 1: vklady retialu, NAV podielové fondy a unit-linked (pravá os)

DDS: NAV

2005

DSS: NAV

100

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

(mld. EUR) (%)

8

7

6

5

4

3

2

1

0

-1

-2

-3

-4

-5

-6

-7

-82006

Banky: termínované vkladyBanky: netermínované vkladyDSS: rastové fondy

2007 2008

DSS: vyvážené fondyDSS: rastové fondyRočná výnosovosť PF




ako 1 mld. €. Významným príspevkom k rastu aktív boli tiež úspory akumulované vo fondoch dôchodkových správcovských spoločností.

Asi najočividnejším prejavom finančnej krízy v na-šich podmienkach bol značný pokles výkonnosti väčšiny finančných produktov. Kladný nominálnyvýnos si v roku 2008 v priemere zachovali peňaž-né investície, kam patria bežné a termínované vklady v bankách a podielové fondy peňažného trhu a v pluse skončili aj konzervatívne fondy druhého dôchodkového piliera. Medziročná vý-konnosť ostatných druhov investícií sa v priebe-hu roka prepadávala stále viac do červených čísel. Vzhľadom na prevažne dlhší investičný horizont, resp. viazanosť pri mnohých z nich, nemusí tento pokles znamenať, že dôjde aj k skutočnej realizá-cii tejto straty pre domácnosti.

VYBRANÉ FINANČNÉ TOKY

Vystavenie domáceho finančného sektora vočiväčšine z hlavných protistrán v ekonomike v ro-ku 2008 rástlo pomerne dynamickým tempom, obzvlášť z toho pohľadu, že sa táto expanzia odohrávala na pozadí zhoršujúcej sa globálnej fi-nančnej krízy. Naďalej sa prehlbovalo prepojenie s reálnou ekonomikou, ktoré tvorí kostru finanč-ných tokov na Slovensku. Expozícia voči domác-

Graf 10 Štruktúra finančných aktív domácnos-tí z hľadiska výkonnosti, likvidity a rizika (%)

Zdroj: NBS.Poznámka: Veľkosť kruhu reprezentuje objem aktív. Údaje o výno-soch pripísaných v životnom poistení nie sú k dispozícii.

nostiam a podnikom rástla tak na strane aktív, ako aj na strane pasív. Na strane aktív, tvorenej výlučne bankovými úvermi, narastali hlavne úve-ry domácnostiam. Tempo úverovania podniko-vého sektora sa spomalilo predovšetkým v dru-hom polroku, zrejme pod vplyvom narastajúcich obáv o zdravie domácich podnikov, vzhľadom na začínajúce prenikanie hospodárskej krízy do domácej ekonomiky. Ešte o niečo väčší nárast objemu ako pri aktívach bol zaznamenaný nárast pri pasívach pochádzajúcich z reálnej ekonomi-ky. V rámci nich však rástli výlučne zdroje od do-mácností. Predovšetkým vo forme bankových vkladov intenzívne narastali na objeme najmä v druhom polroku, čo bol vo veľkej miere efekt blížiaceho sa prechodu na euro. Zvyšovali sa aj dlhodobé investície domácností do životného poistenia a oboch pilierov dôchodkového zabez-pečenia. Sektor domácností tak ešte viac posilnil svoju pozíciu najvýznamnejšieho čistého veriteľa finančného sektora, a to aj napriek skutočnosti,že domácnosti koncom roka stiahli značný ob-jem prostriedkov, ktoré mali umiestnené v po-dielových fondoch. Pri podnikoch sa naopak ďa-lej zvýraznil previs záväzkov nad pohľadávkami voči finančnému sektoru.

Obojstranný nárast finančných tokov bol zazna-menaný aj medzi domácim finančným sektoroma zahraničnými finančnými inštitúciami. Prílev

Schéma 1 Vybrané vzťahy finančného sek-tora a ostatných sektorov, december 2007 a december 2008 (mld. EUR)

Zdroj: NBS.

15

10

5

0

-5

-10

-15

-20

-25

-30

-35

-40

-45

-50

-550

Minimálna zmluvná viazanosť (likvidita)

Prie

mer

ná ro

čná

výko

nnos

ť

2 64 8 10-2 12 14

II. pilier

III. pilier

PF – akciové

Termínované vklady

Bežné účty

Unit-linked

Miera inflácie (CPI)PF – peňažné

PF – dlhopisové

PF – iné

Úsporné vklady

Dom

áci fi

nanč

nýse

ktor

NBS

Verejná správa

Domácnosti a podniky

Zahraničie

0,1 – 0,07

13,1 – 15,8

3,8 – 3,8

8,5 – 8,8

36,0 – 40,8

22,8 – 27,1

10,8 – 13,2

4,0 – 4,4

21NBS


Ta

buľ

ka 1

Vyb

rané

fina

nčné

vzťa

hym

edzi

ekon

omic

kým

isub

jekt

mi(

dece

mb

er20

07a

2008

)(v

mld

.Sk)

NBS

Dom

áci fi

nanč

nýse

ktor

Dom

áci n

efina

nčný

sekt

orZa

hran

ičie

Dom

áce b

anky

Poisť

ovne

DS

SDD

SSp

rávc

ovsk

é sp

oloč

nosti

Osta

tné fi

nanč

nésp

oloč

nosti

Dom

ácno

stiPo

dniky

Vere

jná s

práv

aZa

hran

ičné

bank

y

Zahr

aničn

é sp

rávc

ovsk

é sp

oloč

nosti

Zahr

aničn

á ver

ejná

sprá

va a

med

ziná-

rodn

é inš

titúc

ieOs

tatn

é

NBS

100 –

700 –

00 –

00 –

00 –

00 –

010

– 10

3,3 –

3,3

6 373

– 5

245

6 672

– 6

373

830 –

229

Dom

áce b

anky

13 07

8 – 15

767

1 859

– 1

527

1,3 –

10 –

02 2

24 –

1 89

29 3

94 –

11 85

013

410 –

15 20

38 4

64 –

8 79

62 2

34 –

2 68

933

– 43

1 627

– 1

660

Poisť

ovne

0 –

01 6

27 –

1 42

714

3 – 19

3DS

S a D

DS0 –

0

Spr á

vcov

ské

spol

očno

sti0 –

01 0

62 –

631

256 –

252

Osta

tné fi

nanč

nésp

oloč

nosti

3,3 –

11 0

62 –

1 19

5

D om

ácno

sti

30 –

4016

398 –

21 67

62 2

24 –

2 52

31 6

93 –

2 22

483

0 – 92

93 6

18 –

2 55

6

929 –

498

Podn

iky0 –

011

153 –

10 88

847

– 33

Vere

jná s

práv

a3,

3 – 0,

33 7

84 –

3 75

10 –

1

Zahr

aničn

é ban

ky23

2 – 43

29 7

92 –

11 91

7

56 –

33

Zahr

aničn

é sp

rávc

ovsk

é sp

oloč

nosti

Zahr

aničn

á ve

rejn

á spr

áva

a med

zinár

odné

in

štitú

cie

6,6 –

11,6

10 –

6,6

Osta

tné

896 –

1 26

1

Zdro

j: NBS

Vysv

etliv

ky:

– n

eexi

stuj

e pr

iam

y vzť

ah v

erite

ľa a

dlž

níka

, –

úda

je sú

ned

ostu

pné.

Úda

je v

riad

koch

dáv

ajú

pohľ

ad n

a fin

ančn

éak

tíva

(úve

rya

cenn

épa

pier

e)in

vest

ovan

év

inšt

itúci

ách

uved

enýc

hv

stĺp

coch

.Úda

jev

stĺp

coch

dáv

ajú

pohľ

ad n

a zá

väzk

y (vk

lady

a p

rijat

é úv

ery)

voč

i inš

titúc

iám

uve

dený

m v

riad

koch

. Pri

poisť

ovni

ach

je zo

braz

ená

hodn

ota

tech

nick

ých

reze

rv n

a ži

votn

é po

isten

ie.



vkladov zahraničných bánk do tuzemských bánk posilnil čistú veriteľskú pozíciu zahraničných sub-jektov voči domácemu finančnému sektoru. Prá-ve zdroje od zahraničných bánk spolu s ďalšími prostriedkami boli prostredníctvom domácich bánk vo veľkej miere ukladané do obrátených repo obchodov s NBS. V druhom polroku prispel k nárastu sterilizácií aj nárazový prísun zdrojov od domácností.

Vo vzťahu k verejnej správe nedošlo medziročne k výraznej zmene vzájomného finančného vy-

stavenia. Tento stav bol však výslednicou dvoch protichodných trendov v prvom a druhom pol-roku 2008, keď najprv dochádzalo k obojstrannej redukcii pozícií a následne sa situácia vrátila na úroveň z konca roka 2007.

Vnútri finančného sektora sa väčšina pozícií zre-dukovala. Dominantná pozícia bankového sekto-ra, okrem toho, že tento sektor disponuje najväč-ším objemom aktív, je zvýraznená aj faktom, že všetky ostatné domáce finančné inštitúcie v ňommajú uloženú významnú časť svojich aktív.

1

BANKOVÝ SEKTOR

K A P I T O L A 1

25NBS


Pri pohľade na zmeny v štruktúre aktív a pasív za rok 2008 vidíme len minimálne pohyby. Hlavnú časť zdrojov získavali banky od svojich klientov. Tie sa v priebehu roka zvyšovali, keď stúpali naj-mä zdroje od domácností.

Z tohto pohľadu bol rok 2008 špecifický najmäprípravou na prijatie eura, čo prispelo k nárastu vkladov, najmä v poslednom štvrťroku a pokra-čujúcimi redemáciami podielových fondov. Rástli aj úvery poskytnuté klientom, avšak pomalšie ako zdroje, ktoré banky získavali z tohto sektora. Ešte stále silný rast ekonomiky za celý rok 2008 pod-poril úverovanie najmä domácností a podnikov.

Podobne ako zdroje a úvery od klientov, v roku 2008 rástol aj objem medzibankových obcho-dov. Zdroje od bánk a úvery bankám sú v úzkej korelácii. Väčšinou ide o zdroje, ktoré banky zís-

1 BANKOVÝ SEKTOR

1.1 TRENDY V BILANCII BANKOVÉHO SEKTORA

Zmeny, ktoré sa udiali v bilancii bánk v roku 2008, možno rozdeliť podľa priebehu finančnej krízy.V prvej fáze išlo o dopad negatívneho vývoja cien finančných aktív na zahraničných finančných trhoch.Už v Analýze finančného sektora za prvý polrok 2008 bolo uvedené, že domácich bánk sa tento vývojvýrazne nedotkol. Investície do zahraničných dlhových cenných papierov, najmä do rizikovejších skupín, boli relatívne nízke a v priebehu roka 2008 zaznamenali ďalší pokles.Negatívny vývoj na finančných trhoch ovplyvňoval aj možnosti bánk na emitovanie dlhopisov, najmähypotekárnych záložných listov. Nárast ceny zdrojov, ako aj nízka dostupnosť dlhodobých zdrojov obme-dzovali možnosti na financovanie prostredníctvom týchto nástrojov. Celkovo však bankový sektor nebolfinančnou krízou výrazne ovplyvnený na strane zdrojov. Bankový sektor, na rozdiel od iných sektorov v štá-toch EÚ, vykazuje vysoký podiel vkladov od klientov, ktoré výrazne prekračujú poskytnutý objem úverov klientom. Domáce banky sú tak v menšej miere vystavené riziku vysokej volatility na finančných trhoch.K nárastu objemu primárnych vkladov od klientov výraznou mierou prispelo aj prijatie spoločnej meny euro. V posledných mesiacoch roka 2008 banky zaznamenali nárast objemu vkladov od klientov. Na druhej strane v poslednom štvrťroku 2008 poklesli termínované vklady podnikov, čo súvisí so zhoršujúcou sa finančnou pozíciou podnikového sektora.Na strane aktív sa finančná kríza začala výraznejšie prejavovať v treťom štvrťroku 2008. V dôsledku zhor-šovania ekonomických ukazovateľov a najmä perspektívy ich ďalšieho vývoja banky pristúpili k sprísňo-vaniu úverových štandardov. Zároveň poklesol aj dopyt podnikov po úveroch, najmä po dlhodobejších. V roku 2008 tak celkové úvery podnikom zaznamenali nižší rast v porovnaní s predošlými obdobiami. Na trhu úverov domácnostiam sa negatívne trendy súvisiace s finančnou krízou začali prejavovať ažv poslednom štvrťroku 2008. Na poklese tempa rastu úverov sa viac prejavil pokles dopytu domácností ako sprísňovanie štandardov zo strany bánk. Prispeli k tomu jednak negatívne očakávania ohľadne budúceho ekonomického vývoja, ale tiež pokračujúci pokles cien rezidenčných nehnuteľností. Znižovanie cien, ktoré evidujeme už od druhého štvrťroka 2008, vytvára ďalšie deflačné očakávaniaa odsúva kúpu nehnuteľnosti na neskoršie obdobie.

kavajú od zahraničných bánk, a tie sa následne investujú do NBS. Banky v takýchto prípadoch často vystupujú v pozícii sprostredkovateľov.

Na aktívnej strane banky medziročne znížili ob-jem investícií do cenných papierov. Dôvodom je ukončenie splatnosti niektorých emisií štátnych dlhopisov, ale aj prebiehajúca finančná kríza.V dôsledku toho niektoré banky znižovali najmä vystavenie voči zahraničným cenným papierom. Naopak, zdroje získané z cenných papierov rástli, najmä v dôsledku rastu úverov domácnostiam. Ten je priamo napojený na povinnosť hypotekár-nych bánk emitovať hypotekárne záložné listy.

Z pohľadu stability sektora a najmä v súvislosti s prebiehajúcimi turbulenciami na finančných tr-hoch je dôležité, že klesol pomer objemu úverov k objemu vkladov (LDR – loan-to-deposit ratio).

K A P I T O L A 1

B A N K O V Ý S E K T O R



Inými slovami, banky pri financovaní klientovneboli závislé od volatilnejších finančných trhov,ale mali dostatok stabilných zdrojov od klientov. Ku koncu roka 2008 hodnota ukazovateľa za celý bankový sektor klesla na 79 %. Tento pokles bol spôsobený najmä zvýšeným objemom klient-

Graf 12 Medzimesačné zmeny jednotlivých zložiek pasív (mld. EUR)

Zdroj: NBS.

skych vkladov. Stav ukazovateľa odzrkadľuje hlavne vývoj v novembri a decembri 2008, keď-že až do októbra jeho hodnota rástla a ku koncu tohto mesiaca bola 87 %.

Napriek poklesu ukazovateľa LDR v bankovom sektore ako celku, jeho hodnota naďalej rástla vo viacerých bankách. Najmä v pobočkách za-hraničných bánk táto hodnota presahuje 100 %.

SEKTOR RETAILU

NÁRAST VKLADOV DOMÁCNOSTÍ

Zdroje od retailu už tradične tvoria najväčšiu časť zdrojov od klientov. Vyše 90 % vkladov re-tailu tvoria vklady domácností, pričom veľkú časť z nich tvoria vklady v domácej mene. Zdroje od retailu sú charakteristické vysokým zastúpením prvých troch najväčších bánk, ktorých podiel k decembru 2008 predstavoval celkovo 63,5 %.

Už spomínaný vysoký nárast vkladov domácnos-tí bol zaznamenaný pri všetkých hlavných polož-kách. Najväčší nárast však nastal pri termínova-ných vkladoch, ktoré ku koncu decembra 2008 narástli v medziročnom porovnaní o 52 %.

Hlavným faktorom ovplyvňujúcim vysoký nárast vkladov domácností v poslednom štvrťroku 2008 bolo očakávané zavedenie eura, keď klienti bánk

Graf 13 LDR: vývoj a rozdelenie

Zdroj: NBS.Poznámka: Na dolnej vodorovnej osi sú intervaly ukazovateľa, na ľavej zvislej osi je počet bánk s danou hodnotou. Na hornej vodo-rovnej osi je dátum priemernej hodnoty ukazovateľa, na pravej zvislej osi je jeho priemerná hodnota.

Graf 11 Hlavné položky aktív a pasív (%)

Zdroj: NBS.

100

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0aktíva pasíva aktíva pasíva

KlientiBanky

Cenné papiereStále aktíva/pasíva

2007 2008

3,0

2,5

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0

-0,5

-1,0

-1,52007 2008

Stále pasíva spoluCenné papiere a ostatné operácieZdroje od bánk spoluZáväzky voči klientom spolu

Pasíva spolu

10

9

8

7

6

5

4

3

2

1

0

December 2007December 2008

100

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

VI. 2007

0–50

%

50–6

0 %

60–7

0 %

70–8

0 %

80–9

0 %

90–1

00 %

100–

110

%

110–

120

%

viac

ako

120

%

Loan-to-deposit ratio(pravá os)

XII. 2007 VI. 2008 XII. 2008(počet bánk) (%)

27NBS


K A P I T O L A 1

vkladali svoje voľné prostriedky na bankové účty, aby sa im tieto prostriedky automaticky prepočí-tali na eurá po prechode na spoločnú menu. Na druhej strane mohol byť tento nárast čiastočne spôsobený aj redemáciami podielových fondov, keď kvôli nízkym výnosom v podielových fon-doch klienti vyberali finančné prostriedky, pri-čom časť týchto prostriedkov následne uložili na účtoch v bankách.

Pri pohľade na termínované vklady podľa časo-vej viazanosti boli najvýznamnejšími položkami termínované vklady do 1 a 3 mesiacov a termíno-vané vklady do 1 roka. Najväčšie nárasty pritom nastali hlavne u termínovaných vkladov do 3 mesiacov a u termínovaných vkladov do 1 roka.

Na rozdiel od termínovaných vkladov do 1 roka, pri termínovaných vkladoch do 3 mesiacov mož-no pozorovať nárast, či už miernejší alebo silnejší u všetkých bánk, s najväčším objemom tejto po-ložky práve na konci roka.

POKLES DOPYTU DOMÁCNOSTÍ PO NOVÝCH ÚVEROCH

Celkový objem úverov, ktoré banky poskytli re-tailovému sektoru, sa v priebehu roka 2008 zvýšil o štvrtinu. Vystavenie bankového sektora voči re-tailu sa tak k decembru 2008 medziročne zvýšilo o takmer 2,5 mld. €. Podobne ako pri podnikoch, aj pri domácnostiach mal rok 2008 dve odlišné

Graf 15 Predpokladaný vplyv redemácií a zavedenia eura na vklady domácností1 (%)

Zdroj: NBS, vlastné výpočty.Poznámka: Údaje vyjadrujú percentuálne medzimesačné zmeny objemu vkladov.

Graf 14 Vklady domácností (mld. EUR)

Zdroj: NBS.

fázy. Kým v prvom polroku čisté prírastky úverov mali rastúci trend, v druhom polroku tempo ras-tu pokleslo.

Doplňujúci pohľad na úverovanie domácností v roku 2008 získame pri pohľade na zmeny v ob-jeme nových úverov. Tie začali klesať už na konci prvého štvrťroka 2008. V novembri 2008 objem

Graf 16 Medziročné zmeny objemu úverov retailu (mil. EUR)

Zdroj: NBS.

12

11

10

9

8

7

6

5

4

3

2

1

0

Netermínované vkladyTermínované vklady

2007 2008

Úsporné vklady spolu

16

14

12

10

8

6

4

2

0

Vklady domácností Z toho: vplyv zavedienia euraZ toho: vplyv redemácie

Jan. Feb. Apr.Mar. Máj Jún Júl Aug. Sep. Okt. Dec.Nov.

300

250

200

150

100

50

0

Úvery retailuÚvery na bývanie

Spotrebiteľské úvery


1 Na odhad vývoja vkladov domácností sa použila jednoduchá regresia, pri použití mesačných zmien logaritmov stavov vkladov domácností a niektorých makro-ekonomických ukazovateľov za obdobie marec 2004 až jún 2008.

Na odhad vplyvu redemácií podie-lových fondov a zavedenia eura sa použil výstup odhadu vývoja vkladov, pričom rovnica sa rozšírila o mesačné zmeny logaritmu stavu vkladov podielových fondov v ban-kách a o 3 dummy (umelé) premen-né, ktoré nadobúdajú jednotkovú hodnotu postupne v mesiacoch október, november a december 2008 a inde majú nulové hodnoty. Koeficienty pri nových premennýchboli odhadnuté z mesačných údajov z obdobia marec 2004 až december 2008. Koeficient privkladoch podielových fondov slúži na odhad vplyvu redemácií podielových fondov, koeficienty prijednotlivých dummy premenných slúžia na odhad vplyvu ostatných udalostí v posledných troch mesia-coch na vývoj vkladov domácností. Najväčší vplyv na tento vývoj v posledných troch mesiacoch sme pritom pripísali práve zavedeniu eura.




Graf 17 Medziročné zmeny objemov novo-poskytnutých retailových úverov (%)

Zdroj: NBS.

nových spotrebiteľských úverov a úverov na bý-vanie bol dokonca nižší ako v rovnakom období roku 2007.

Na vývoj úverovania domácností v roku 2008 malo vplyv hneď niekoľko faktorov. Najskôr sa začala prejavovať situácia na trhu s nehnuteľ-nosťami. Vplyv vysokého nárastu cien nehnuteľ-ností vidíme najmä na klesajúcom tempe rastu novoposkytnutých úverov. Ako sme uvádzali v minulých analýzach, nárast cien nehnuteľností, najmä v roku 2007 a prvom štvrťroku 2008, vý-razne prevýšil rast príjmov obyvateľstva. Tento trend zákonite viedol k poklesu dopytu na trhu nehnuteľností a k poklesu ich cien, ktorý sa pr-výkrát objavil v druhom štvrťroku 2008. Pokles v cenách nehnuteľností priniesol so sebou nový trend na trhu nehnuteľností. Dopyt sa dostal do silnejšej pozície ako ponuka, čo sa prejavuje najmä v očakávaní poklesu cien a ponuka začala veľmi rýchlo prevyšovať dopyt. Tento trend po-kračoval v priebehu celého roka 2008.

V treťom štvrťroku sa v domácej ekonomike za-čali výraznejšie prejavovať dopady finančnej krí-zy. Negatívne výsledky podnikového sektora sa pomerne rýchlo preniesli do zamestnanosti (do medziročného poklesu zamestnanosti v prie-mysle v novembri a decembri 2008) a príjmov obyvateľstva. V novembri a decembri 2008 vý-razne poklesla dôvera spotrebiteľov. Vývoj v po-

Graf 18 Štvrťročné zmeny cien trojizbového bytu v krajských mestách (%)

Zdroj: Cenová mapa nehnuteľností.Poznámka: V grafe sú vyjadrené percentuálne zmeny cien nehnu-teľností medzi jednotlivými štvrťrokmi.

slednom štvrťroku ešte viac prispel k poklesu cien na trhu rezidenčných nehnuteľností.

Tieto faktory výrazne prispeli k poklesu dopytu domácností po nových úveroch. Nižšiu ochotu obyvateľstva zadlžovať sa zaznamenali takmer všetky banky. Negatívne trendy v ekonomike a na trhu nehnuteľností znížili dopyt po všetkých typoch úverov.

Zmenil sa aj postoj bánk pri poskytovaní nových úverov. Neistota ohľadom budúceho ekono-mického vývoja a finančnej pozície domácnostía pokračujúci pokles cien na trhu nehnuteľností sa prejavili na sprísňovaní štandardov pri posky-tovaní úverov. Prejavilo sa to na prísnejšom po-sudzovaní jednotlivých žiadostí o úvery, vyšších úrokových sadzbách a prísnejších požiadavkách na zabezpečenie úverov. Viaceré banky v dru-hom polroku znížili LTV na nové úvery.

Zatiaľ čo negatívny vývoj v ekonomike a na trhu nehnuteľností zasiahol všetky banky pri posky-tovaní nových úverov približne rovnako, postoj jednotlivých bánk k zmenám úverových štandar-dov sa značne odlišoval. Odlišnosti medzi banka-mi pri vnímaní možného rizika prostredníctvom úverových štandardov sa čiastočne prejavili na objeme nových úverov, ktoré jednotlivé banky poskytli.

100

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

-10

-20

Spotrebiteľské úvery Úvery na nehnuteľnosti


30

25

20

15

10

5

0

-5

-10

-15

Banská BystricaBratislava

4.Q 2007 1.Q 2008

ŽilinaKošiceNitra

PrešovTrnava

2.Q 2008 3.Q 2008 4.Q 2008

29NBS


K A P I T O L A 1

Graf 20 Vývoj úverových štandardov na úvery obyvateľstvu (%)

Zdroj: NBS, Dotazník o vývoji úverových štandardov.Poznámka: Údaje sú uvedené vo forme čistého percentuálneho podielu, kladná hodnota znamená zmiernenie štandardov. Zme-ny štandardov vyjadrujú subjektívny pohľad bánk.

Sprísňovanie štandardov všeobecne nemalo na objem poskytnutých úverov taký vplyv ako mal pokles dopytu. Neochota domácností zadlžo-vať sa podstatne viac prispela k poklesu tempa rastu úverov. Aj keď prístup bánk je v mnohých prípadoch opatrný, pre banky je financovaniedomácností, najmä prostredníctvom úverov na bývanie, významným zdrojom ziskovosti. Z po-hľadu bánk by výrazné sprísňovanie štandardov na úvery na nehnuteľnosti mohlo ešte viac osla-biť trh s nehnuteľnosťami, a tým ešte viac znížiť dopyt po úveroch.

VÝVOJ ÚROKOVÝCH SADZIEB

Vývoj úrokových sadzieb na vklady obyvateľ-stva odrážal aj počas roka 2008 vývoj medzi-bankových úrokových sadzieb, keď ich hodno-ta sa menila iba mierne, resp. ostala na zhruba nezmenenej úrovni počas prvých troch štvrťro-kov. V poslednom štvrťroku sa hodnoty mierne zvýšili a následne poklesli spolu s poklesom medzibankových sadzieb. Výnimku tvoria ter-mínované vklady do troch mesiacov, ktorých hodnota rástla do konca roka. To pravdepo-dobne súviselo so zavedením eura, a s tým spojeným zvýšeným konkurenčným tlakom zo strany bánk v snahe získať voľné prostriedky obyvateľstva.

Úrokové sadzby na úvery na nehnuteľnosti ani počas roka 2008 nevykázali silnejšiu prepojenosť so sadzbami medzibankového trhu. Ich výška je výraznejšie ovplyvňovaná úrokovými sadzbami na hypotekárne záložné listy.

Graf 21 Úrokové sadzby z vkladov a úverov obyvateľstva (%)

Zdroj: NBS.

Graf 19 Dopyt obyvateľstva po nových úveroch (%)

Zdroj: NBS, Dotazník o vývoji úverových štandardov.Poznámka: Údaje sú uvedené vo forme čistého percentuálneho podielu, kladná hodnota znamená zvýšenie dopytu. Zmeny do-pytu vyjadrujú subjektívny pohľad bánk.

100

80

60

40

20

0

-20

-40

-60

Skutočné hodnoty v danom polrokuOčakávané hodnoty v nasledujúcom polroku

Úvery obyvateľstvuÚvery na nehnuteľnosti

Úvery obyvateľstvuSpotrebné a iné úvery

1. p

olro

k 07

2. p

olro

k 07

1. p

olro

k 08

2. p

olro

k 08

1. p

olro

k 07

2. p

olro

k 07

1. p

olro

k 08

2. p

olro

k 08

60

40

20

0

-20

-40

-60

-80

-100


Úvery obyvateľstvuÚvery na nehnuteľnosti

Úvery obyvateľstvuSpotrebné a iné úvery

1. p

olro

k 07

2. p

olro

k 07

1. p

olro

k 08

2. p

olro

k 08

1. p

olro

k 07

2. p

olro

k 07

1. p

olro

k 08

2. p

olro

k 08

13

12

11

10

9

8

7

6

5

4

3

2

1

02007 2008

Spotrebiteľské úvery nad 5 rokovÚvery na nehnuteľnosti od 1 do 5 rokovÚvery na nehnuteľnosti nad 5 rokovBRIBOR 6M

TV do 1 mesiacaTV do 3 mesiacovTV do 1 roka

20062005




Miernejší pokles sadzieb na vklady obyvateľstva ako medzibankových sadzieb spôsobilo mierne zníženie spreadov, v niektorých prípadoch sa spready dostali zo záporných do kladných hod-nôt.

SEKTOR PODNIKOV

POKLES TERMÍNOVANÝCH VKLADOV PODNIKOV NA KONCI ROKA 2008Zdroje od podnikov tvorili na konci roka 2008 druhú najväčšiu časť z celkových zdrojov od klientov. Podobne ako pri vkladoch od retai-lu, aj vklady podnikov možno charakterizovať vysokou koncentráciou, keď prvých päť bánk tvorilo 75 % trhu a prvé tri banky mali spolu po-diel 57,6 %.

Z vkladov podnikov predstavovali korunové vklady dlhodobo viac ako 80 %. Podobne ako pri vkladoch obyvateľstva, zavedením eura sa očakával ďalší nárast podielu vkladov v domácej mene, keďže 81,6 % vkladov v cudzej mene tvo-rili vklady v eurách. Vklady v cudzej mene mali väčší podiel na celkových vkladoch hlavne v po-bočkách zahraničných bánk.

Graf 22 Spready medzi úrokovými sadzbami z vkladov a úverov obyvateľstva a 6-mesačným BRIBOR-om (p. b.)

Zdroj: NBS.

Termínované vklady, ako aj netermínované vkla-dy podnikov, tvoria dlhodobo zhruba 50 % cel-kových podnikových vkladov. Kým pri netermí-novaných vkladoch bolo možné ku koncu roka 2008 pozorovať sezónny nárast, termínované vklady medziročne poklesli o 15,4 %. Pokles za-znamenali najmä v poslednom štvrťroku 2008, čo môže súvisieť so zhoršujúcou sa finančnoua likvidnou pozíciou podnikov v dôsledku nega-tívnych trendov v podnikovom sektore.

Termínované vklady tvorili hlavne krátkodobé vklady, keď podiel vkladov do 1 mesiaca bol ku koncu roka 2008 viac ako 80 %. Na druhej stra-ne tento podiel vykazoval klesajúcu tendenciu, čo bolo spôsobené hlavne medziročným pokle-som denných vkladov (-35,8 %) a termínovaných vkladov do 1 mesiaca (-23,0 %). Táto skutočnosť, spolu s vysokým podielom netermínovaných vkladov, súvisí pravdepodobne s využívaním vkladových účtov zo strany podnikov hlavne na zabezpečenie cash–flow.

SPOMALENIE RASTU ÚVEROV PODNIKOM V POSLEDNOM ŠTVRŤROKU 2008Napriek negatívnemu vývoju na finančných tr-hoch a v reálnej ekonomike najmä v poslednom štvrťroku 2008, financovanie podnikového sek-tora bankami stúplo ku koncu decembra 2008

Graf 23 Vybrané položky vkladov podnikov (mld. EUR)

Zdroj: NBS.

9

8

7

6

5

4

3

2

1

0

-1

-2

-32007 2008

Spotrebiteľské úvery nad 5 rokovÚvery na nehnuteľnosti od 1 do 5 rokovÚvery na nehnuteľnosti nad 5 rokov

TV do 1 mesiacaTV do 3 mesiacovTV do 1 roka

20062005

6,0

5,5

5,0

4,5

4,0

3,5

Netermínované vklady Termínované vklady

2007 2008

31NBS


K A P I T O L A 1

medziročne o takmer 14 %. Rástli všetky hlavné agregáty podnikových úverov – investičné úve-ry, prevádzkové úvery a prečerpania na bežných účtoch.

Z pohľadu vývoja v jednotlivých bankách, svo-je postavenie si posilnili tri najväčšie banky (ich trhový podiel bol takmer 50 %). Iba mierny rast zaznamenali stredne veľké banky a pobočky za-hraničných bánk.

To, čo sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zmenilo na trhu podnikových úverov, je tempo rastu úverov. Rozdielny vývoj bol zaznamenaný najmä v prvom a druhom polroku 2008. Kým v prvom polroku malo tempo rastu stúpajúci trend, v treťom a štvrtom štvrťroku tempo me-dziročného rastu bolo nižšie alebo negatívne. Medziročný nárast objemu nových úverov v slo-venských korunách poskytnutých v poslednom štvrťroku bol iba 7 %, kým v druhom polroku bol na úrovni až 32 %. Medziročný pokles v treťom a štvrtom štvrťroku zaznamenali banky pri inves-tičných a prevádzkových úveroch.

Tempo rastu úverov však nebolo jedinou oblas-ťou na trhu podnikových úverov, ktorá bola ne-gatívne ovplyvnená finančnou krízou. Banky sapri poskytovaní úverov všeobecne začali v dru-

Graf 24 Medziročné zmeny stavu úverov podnikom (%)

Zdroj: NBS.Poznámka: Graf ukazuje medziročné percentuálne zmeny v jed-notlivých štvrťrokoch roka 2008.

Graf 25 Zmeny úverových štandardov na úvery podnikom (%)

Zdroj: NBS, Dotazník o úverových štandardoch.Poznámka: Údaje sú uvedené vo forme čistého percentuálneho podielu, kladná hodnota znamená zmiernenie štandardov. Zme-ny štandardov vyjadrujú subjektívny pohľad bánk.

hom polroku 2008 správať podstatne opatrnej-šie. Dôvodom bolo najmä negatívne vnímanie budúceho ekonomického vývoja a rizikovosť určitých odvetví, voči ktorým sú exponované. Dôvodom na prísnejšie podmienky bol aj nárast cien medzibankových zdrojov, ktorých výška má významný vplyv na úrokové sadzby na úvery podnikom.

Banky začali vo väčšej miere rozlišovať možnú rizikovosť sektorov a podstatnou sa pre ne sta-la prehľadnosť a návratnosť peňažných tokov. Obozretnosť bánk sa prejavila na viacerých pa-rametroch podnikových úverov. Prísnejšie pod-mienky banky požadovali pri rôznych zmluvných podmienkach úverov. V sektore nehnuteľností sa to prejavilo najmä v požiadavkách na výšku kapitálového podielu investora, zmluvnú obsa-denosť priestorov a pod. Vo všeobecnosti banky, či už v sektore nehnuteľností alebo v iných sek-toroch, kládli väčší dôraz na istotu návratnosti peňažných tokov.

Turbulencie na finančných trhoch sa pomernerýchlo prejavili na raste úrokových sadzieb na nové úvery. Citlivosť podnikov na zmeny úrokových sa-dzieb na medzibankových trhoch sa v priebehu roka ešte viac zvýšila. V decembri bol takmer celý objem nových úverov poskytnutý s pohyblivou fi-

80

70

60

50

40

30

20

10

0

-10

-20

-30

-40

SpoluInvestičné

PrevádzkovéPrečerpanie bežných účtov

1.Q 2008 2.Q 2008 3.Q 2008 4.Q 2008

40

20

0

-20

-40

-60

-80

-100


Úvery podnikomSME

1. p

olro

k 07

2. p

olro

k 07

1. p

olro

k 08

2. p

olro

k 08

Veľké podniky Krátkodobé DlhodobéSpolu

1. p

olro

k 07

2. p

olro

k 07

1. p

olro

k 08

2. p

olro

k 08

1. p

olro

k 07

2. p

olro

k 07

1. p

olro

k 08

2. p

olro

k 08

1. p

olro

k 07

2. p

olro

k 07

1. p

olro

k 08

2. p

olro

k 08

1. p

olro

k 07

2. p

olro

k 07

1. p

olro

k 08

2. p

olro

k 08




xáciou sadzby alebo so sadzbou do jedného roka. Platilo to aj pre investičné úvery a úvery na ne-hnuteľnosti (v decembri 2007 bol podiel úverov s najkratšou fixáciou približne 70 %).

Prísnejší prístup bánk sa prejavil v poklese doby splatnosti podnikových úverov. Prejavilo sa to najmä v sektoroch, ktoré sú všeobecne vnímané ako citlivejšie na pokles ekonomického cyklu.2 Výraznejšie klesla priemerná splatnosť na port-fólio úverov voči podnikom v sektore nehnu-teľností a dopravy. Naopak, vzrástla priemerná doba splatnosti úverov vo verejnom sektore.

Banky sprísňovali požiadavky aj na zabezpeče-nie. Požiadavky sa sprísňovali nielen pri nových úveroch, vo viacerých prípadoch banky poža-dovali dodatočné zabezpečenie pri existujúcich úveroch.

K celkovému poklesu tempa rastu úverov výraz-ne prispel aj pokles dopytu po nových úveroch zo strany podnikov. S poklesom produkcie a od-bytu, a hlavne v očakávaní negatívnych budú-cich ekonomických vyhliadok, podnikový sektor znížil dopyt po financovaní z bánk. Takmer všetkybanky v sektore zaznamenali pokles záujmu zo strany podnikového sektora. Dopyt klesal v sek-tore veľkých korporácií, ako aj u malých a stred-

Graf 26 Priemerné splatnosti stavu úverov podľa sektorov (roky)

Zdroj: NBS, Register úverov a záruk.Poznámka: Splatnosť za jednotlivé sektory je vážená objemom jednotlivých úverov.

ných podnikov. Rovnako sa dotkol dlhodobých a krátkodobých úverov.

Štruktúra podnikových úverov bánk podľa sekto-rov odrážala do veľkej miery štruktúru domácej ekonomiky. V priebehu roka 2008 sa štruktúra vystavenia výrazne nemenila.

Graf 27 Zmeny v dopyte podnikov po úve-roch (%)

Zdroj: NBS, Dotazník o úverových štandardoch.Údaje sú uvedené vo forme čistého percentuálneho podielu, klad-ná hodnota znamená zvýšenie dopytu. Zmeny dopytu vyjadrujú subjektívny pohľad bánk.

Graf 28 Štruktúra portfólia úverov nefinanč-ným spoločnostiam podľa sektorov (%)

Zdroj: NBS.

Služby

Obchod

Stavebníctvo

Finančné službyokrem bánk

Verejný sektor

Priemysel

Nehnuteľnosti

Doprava


0 2 4 6 8 10 12

80

60

40

20

0

-20

-40

-60

-80


Úvery podnikomSME

1. p

olro

k 07

2. p

olro

k 07

1. p

olro

k 08

2. p

olro

k 08

Veľké podniky Krátkodobé DlhodobéSpolu

1. p

olro

k 07

2. p

olro

k 07

1. p

olro

k 08

2. p

olro

k 08

1. p

olro

k 07

2. p

olro

k 07

1. p

olro

k 08

2. p

olro

k 08

1. p

olro

k 07

2. p

olro

k 07

1. p

olro

k 08

2. p

olro

k 08

1. p

olro

k 07

2. p

olro

k 07

1. p

olro

k 08

2. p

olro

k 08

18

16

14

12

10

8

6

4

2

0

December 2007

Prie

mys

el

Obc

hod

Sekt

orne

hnut

eľno

stí

Fina

nčné

služ

byok

rem

bán

k

Služ

by

Dop

rava

Potra

viná

rstv

o,po

ľnoh

ospo

dárs

tvo

Stav

ební

ctvo

Vere

jná

sprá

va

Ost

atné

Jún 2008 December 20082 Približné rozdelenie sektorov podľa

citlivosti na zmenu ekonomického cyklu je uvedené v Boxe 6.

33NBS


K A P I T O L A 1

Kým v prvom polroku 2008 objem úverov v jed-notlivých sektoroch rástol, v druhom polroku vy-stavenie bánk voči viacerým sektorom pokleslo.

V druhom polroku bol pokles úverového dopytu zaznamenaný najmä u finančných spoločnostíokrem bánk (prevažne u spoločností splátkové-ho predaja, leasingových a faktoringových spo-ločností) a v priemyselnom sektore.

Najvyšší nárast zaznamenal sektor nehnu-teľností. Vystavenie sektora voči komerčným a rezidenčným nehnuteľnostiam dosiahlo na konci roka 2008 viac ako 2,7 mld. €, pričom v druhom polroku 2008 sa stav zvýšil o približne 200 mil. €.

VÝVOJ ÚROKOVÝCH SADZIEB

Úrokové sadzby z podnikových vkladov a úverov dlhodobo vykazujú silnejšiu prepojenosť na me-dzibankové úrokové sadzby než možno pozoro-vať v prípade obyvateľstva. Táto skutočnosť sa prejavuje hlavne v rýchlejšom a markantnejšom premietnutí zmien medzibankových sadzieb do sadzieb tak z podnikových vkladov, ako aj pod-nikových úverov.

Úrokové sadzby z vkladov sa počas prvých troch štvrťrokov 2008 menili iba mierne, kým v posled-nom štvrťroku po miernom náraste, resp. po ne-

Graf 29 Úrokové sadzby z vkladov a úverov podnikov (%)

Zdroj: NBS.

Graf 30 Spready medzi úrokovými sadzba-mi z vkladov a úverov podnikov a 6-mesač-ným BRIBOR-om (p. b.)

Zdroj: NBS.

zmenených úrovniach nastal pokles, ktorý spre-vádzal pokles medzibankových sadzieb.

Úrokové sadzby z úverov vykazovali, podobne ako niektoré sadzby z vkladov, mierny nárast po-čas roka, kým v poslednom štvrťroku nastal ich pokles. Nakoľko pokles podnikových sadzieb bol miernejší ako pokles medzibankových sadzieb, v prípade úverov došlo k miernemu zvýšeniu úrokového diferenciálu, kým v prípade vkladov k jeho zníženiu.

OSTATNÉ SEKTORY

Objem vkladov finančných spoločností okrembánk poklesol v medziročnom porovnaní o 16,3 % a ku koncu roka 2008 tieto vklady tvorili už len 6 % celkových zdrojov od klientov. Vkla-dy finančných spoločností okrem bánk tvoriaprevažne vklady penzijných fondov a poisťovní (41,2 %), vklady finančných sprostredkovateľov(39,9 %) a vklady podielových fondov peňažné-ho trhu (18,9 %). U týchto zložiek nastal medzi-ročný nárast iba v prípade vkladov finančnýchsprostredkovateľov o 17,6 %.

Výrazný pokles zaznamenali najmä vklady pen-zijných fondov a poisťovní (takmer o 20 %). Z 18 bánk, ktoré vykázali ku koncu roka 2008 nenu-

7

6

5

4

3

2

1

02007 2008

Investičné úvery od 1 do 5 rokovInvestičné úvery nad 5 rokovNetermínované vkladyTermínované vklady do 1 mesiaca

Prečerpaniebežného účtuPrevádzkové úveryBRIBOR 6M

20062005

3

2

1

0

-1

-2

-3

-4

-52007 2008

Investičné úvery od 1 do 5 rokovInvestičné úvery nad 5 rokovNetermínované vkladyTermínované vklady do 1 mesiaca

Prečerpaniebežného účtuPrevádzkové úvery

20062005




Box 2

Ako reakciu na prejavy svetovej finančnej krízyprijala NBS niekoľko opatrení na ochranu slo-venského bankového sektora a zaistenie jeho stability. Jedným z nich je aj nariadenie, ktoré má zaistiť dostatočnú úroveň likvidity jed-notlivých bánk na ochranu pred nadmerným poklesom likvidných aktív. Ide o ukazovateľ likvidných aktív3, ktorým sa rozumie pomer súčtu likvidných aktív k súčtu volatilných pasív. Tento ukazovateľ nesmie klesnúť pod hodnotu 1. Rozloženie hodnôt ukazovateľa likvidných aktív k 31. decembru 2008 zobrazuje Graf 121 v časti Riziko likvidity. Na vyváženie vkladov verejnej správy, podnikov, bánk i obyvateľstva a iných záväzkov musí banka držať dostatoč-né množstvo likvidných aktív, teda hotovosti, vhodných cenných papierov a aktív splatných do jedného mesiaca. Preto môže mať likvidný ukazovateľ vplyv na poskytovanie dlhodobej-ších úverov, keďže fixuje istý objem likvidnýchaktív. Tento box by mal ukázať práve možné dopady a obmedzenia schopnosti bánk po-skytovať nové úvery.

Rast pasív môže byť spôsobený zvýšením krát-kodobých (so splatnosťou do jedného mesiaca) alebo dlhodobých záväzkov. V prípade rastu takýchto pasív narastú aj likvidné aktíva, ktoré by mohli banky využiť na poskytnutie nových úverov. Keďže sú však viazané obmedzeniami, ktoré vytvára ukazovateľ likvidných aktív, istá časť z týchto novozískaných aktív musí byť ulo-žená len ako rezerva. Najmä pri bankách s už teraz veľmi nízkou hodnotou tohto ukazovate-ľa by to mohlo znamenať zablokovanie vyso-kého podielu nových zdrojov.

Pri teoretickom náraste krátkodobých vkladov o 10 % rozoberieme tri scenáre:

UKAZOVATEĽ LIKVIDNÝCH AKTÍV

a) snaha bánk udržať hodnotu indikátora na pôvodnej úrovni,

b) zníženie indikátora na 90 % súčasnej hod-noty,

c) zníženie indikátora až na hodnotu 1.

a) Pri snahe o fixáciu indikátora na pôvodnejúrovni by podiel novozískaných likvidných aktív fixovaných indikátorom dosahoval prie-merne v sektore takmer 55 % novozískaných likvidných aktív. Ak by sa banky rozhodli využiť celých zvyšných 45 % na poskytovanie úverov, celková výška poskytnutých úverov by sa zvý-šila o 4 %, pričom novoposkytnuté úvery v de-cembri 2008 by vzrástli o 22 %.

b) Keďže veľká väčšina bánk má indikátor na dostatočne vysokej úrovni, môžu si dovoliť ne-chať ho mierne klesnúť a využiť väčšiu časť zís-kaných likvidných aktív na poskytnutie nových úverov. Pri znížení indikátora na 90 % súčasnej hodnoty by podiel novozískaných likvidných aktív fixovaných indikátorom dosahoval prie-merne v sektore už len necelých 26 % novozís-kaných likvidných aktív. Celková výška poskyt-nutých úverov by mohla vzrásť o 13 %, výška novoposkytnutých úverov o 73 %.

c) V poslednom prípade, pri predpoklade zní-ženia indikátora až na hraničnú hodnotu 1, nastáva najväčšia možnosť využitia novozís-kaných likvidných aktív. Podiel novozískaných likvidných aktív fixovaných indikátorom by do-siahol v sektore len niečo vyše 13 %. Dopad na možnosť poskytovania úverov by bol tiež mar-kantný, celkový objem úverov by mohol vzrásť až o 30 %, novoposkytnuté úvery v decembri 2008 dokonca až o 168 %.

lový objem týchto vkladov, nastal medziročný pokles objemu u 11 inštitúcií. Hodnota percen-tuálneho medziročného poklesu sa pohybovala v rozmedzí 18,8 % až 85,4 %. Pokles tejto položky bol sčasti spôsobený presunom prostriedkov vo fondoch dôchodkových správcovských spoloč-ností z bankových účtov do dlhopisov.

Úrokové sadzby z týchto vkladov v podstate ko-pírovali pohyb medzibankových úrokových sa-dzieb príslušných splatností, keď sa počas roka 2008 menili len mierne a ku koncu roka poklesli. To znamená, že výnos z peňažných prostriedkov vo fondoch dôchodkových spoločností ulože-

3 Opatrenie Národnej banky Slovenska z 28. októbra 2008 č. 18/2008 o likvidite bánk a pobočiek zahraničných bánk a o postupe riadenia rizika likvidity bánk a lik-vidity pobočiek zahraničných bánk a o zmene opatrenia Národnej ban-ky Slovenska 11/2007 o predkla-daní výkazov, hlásení a iných správ bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými pa-piermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na účely vykonávania dohľadu a na štatistické účely.

35NBS


K A P I T O L A 1

Graf 31 Vklady finančných spoločnostíokrem bánk (mld. EUR)

Zdroj: NBS.

ných na termínovaných účtoch odráža stav me-dzibankových sadzieb.

Vklady od finančných sprostredkovateľov rást-li v medziročnom porovnaní vo väčšine bánk. Najmenšiu položku tvorili ku koncu roka 2008 vklady podielových fondov peňažného trhu. Po-kles nastal hlavne v poslednom štvrťroku, keď sa celková hodnota vkladov prepadla na úro-veň z decembra 2006. Tento prudký pokles bol spôsobený hlavne redemáciami v podielových fondoch vyvolanými nízkymi výnosmi spôsobe-nými krízou na finančných trhoch. Ako však užbolo spomínané, klienti časť svojich peňažných prostriedkov, ktoré vybrali z podielových fondov, ukladali na účty v bankách, čo spolu s pomerne nízkym podielom týchto vkladov na bilančnej sume (0 % až 5 %) znamená, že tento pokles by nemal pre banky spôsobiť významné problémy z hľadiska financovania.

Výrazný prepad zaznamenal v roku 2008 objem úverov poskytnutých finančným spoločnostiam(okrem bánk). Vystavenie voči tomuto sektoru pokleslo v priebehu roka o takmer 15 %. Znižo-vanie sa začalo na konci prvého štvrťroka 2008 a následne priebežne pokračovalo do konca roka.

Veľká časť týchto úverov sa poskytla leasingovým spoločnostiam, spoločnostiam splátkového pre-

daja a faktoringovým spoločnostiam. Tieto úvery sa tak nepriamo poskytovali na financovanie in-vestícií v podnikovom sektore (najmä na nákup automobilov a strojov) a na spotrebné investície domácností (najmä na spotrebu prostredníc-tvom splátkových spoločností, nákup automo-bilov).

Najvýznamnejšiu časť tvorili úvery lízingovým spoločnostiam domácich bánk (takmer polovica z celkového objemu). Veľkú časť tvorili aj úvery finančným spoločnostiam automobilových spo-ločností. Splátkové spoločnosti mali približne 10 % z objemu úverov.

V priebehu roka klesali najmä úvery bánk lízin-govým spoločnostiam a vo vybraných bankách sa znížilo aj vystavenie voči splátkovým spoloč-nostiam.

VEREJNÁ SPRÁVA

Objem vkladov verejnej správy sa vyvíjal porov-nateľne s predchádzajúcimi obdobiami. Takmer 90 % vkladov sa koncentrovalo v piatich ban-kách.

Ku koncu decembra 2008 sa na vkladoch verejnej správy podieľali vklady ústrednej štátnej správy vo výške 78,5 % a 21,5 % tvorili vklady územnej samosprávy.

Vklady ústrednej štátnej správy tvorili vklady v korunách vo výške 2,2 mld. € a vklady v eurách vo výške 0,7 mld. €. Až 95 % vkladov v korunách tvorili termínované vklady, prevažne do 1 mesia-ca. Vklady v eurách predstavovali najmä vklady ARDAL-u a Fondu národného majetku. Tieto vklady boli takmer výlučne jednodňové. K 31. decembru 2008 celkovo 99,72 % týchto vkladov bolo uložených v jednej banke.

Úrokové sadzby, podobne ako v prípade podni-kov alebo finančných spoločností okrem bánk,sledovali vývoj medzibankových úrokových sa-dzieb, následkom čoho sadzby pri dôležitých splatnostiach ku koncu roka poklesli.

Pri financovaní verejnej správy bola zazname-naná stagnácia. Objem poskytnutých úverov sa v podstate nezmenil. Väčšina bánk zaznamenala pokles vystavenia voči tomuto sektoru.

1,4

1,3

1,2

1,1

1,0

0,9

0,8

0,7

0,6

0,5

0,42008

Vklady a prijaté úvery od finančných sprostredkovateľovVklady a prijaté úvery od podielových fondov peňažného trhuVklady a prijaté úvery od penzijných fondov a poisťovní

2007




Na rozdiel od verejnej správy a finančných spo-ločností, banky výrazne zvyšovali úverové vy-stavenie voči nerezidentom. V roku 2008 stúpol objem úverov v tomto sektore o štvrtinu. Naj-častejšie išlo o investície umiestnené v krajinách východnej Európy, Českej republike, na Cypre a v Nemecku. Výraznejšiu aktivitu v tejto oblasti prejavilo iba niekoľko bánk.

CENNÉ PAPIERE

NIŽŠÍ OBJEM EMITOVANÝCH HYPOTEKÁRNYCH ZÁLOŽNÝCH LISTOV V POSLEDNOM ŠTVRŤROKU 2008Hodnota dlhopisov emitovaných rezidenčnými bankami predstavujúcich alternatívny spôsob financovania popri vkladoch, narástla ku kon-cu decembra 2008 v medziročnom porovnaní o 7,9 % na 4 mld. €. Ku koncu roka tak tvorili 6,4 % celkových pasív bankového sektora.

Najväčší podiel na emitovaných dlhopisoch (83 %) majú hypotekárne záložné listy (HZL), kto-ré sú povinné emitovať banky poskytujúce hypo-tekárne úvery. Emisia HZL bola najmarkantnejšia v strede roka, keď počas mesiacov apríl až au-gust banky emitovali HZL v celkovej nominálnej hodnote 843 mil. €. Táto vysoká hodnota súvisí s vývojom na trhu s hypotekárnymi úvermi, keď

Graf 32 Celkové nominálne hodnoty emi-tovaných dlhopisov za jednotlivé mesiace a vývoj hypotekárnych úverov (mil. EUR)

Zdroj: NBS.

práve počas tohto obdobia dosahovali objemy novoposkytnutých hypotekárnych úverov svoje maximá.

Od septembra sa však situácia zmenila a banky počas posledných štyroch mesiacov emitovali nové HZL už len v objeme 232 mil. €. V decembri bola nominálna hodnota nových emisií dokonca na úrovni 28 mil. €, čo je najnižšia hodnota od au-gusta 2007. Jednoznačne tu možno hovoriť o ne-gatívnom dopade finančnej krízy prejavujúcomsa najmä ťažkosťami pri získavaní dlhodobých zdrojov. V poslednom štvrťroku 2008 nielen stúpli ceny dlhodobých zdrojov, ale ich dostup-nosť sa značne obmedzila. To výrazne obmedzilo možnosti bánk na financovanie prostredníctvomdlhopisov.

Banky sa pri nových emisiách museli prispôsobiť trhovým podmienkam. Okrem nižšieho objemu sa to prejavilo najmä na skrátení maturity cen-ných papierov. Priemerná maturita emisií v po-slednom štvrťroku dosiahla 2 roky. Veľká časť nových HZL nebola emitovaná prostredníctvom burzy cenných papierov, ale bola priamo preda-ná investorom.

Keďže prevažná časť emitovaných dlhopisov maturuje do roka 2013, možno predpokladať, že

Graf 33 Doba splatnosti emitovaných dlhopisov (roky)

Zdroj: NBS.Poznámka: Údaje predstavujú splatnosť dlhopisov emitovaných v danom štvrťroku.

360

320

280

240

200

160

120

80

40

0

Objem emitovaných dlhopisovZ toho: HZLNovoposkytnuté hypotekárne úvery (pravá os)

180

160

140

120

100

80

60

40

20

02005 2006 2007 2008

10

9

8

7

6

5

4

3

2

1

0

Priemerná doba splatnosti

2004 2005 2007 20082006

37NBS


K A P I T O L A 1

v prípade pretrvávajúcich problémov na finanč-ných trhoch budú banky vystavené náročným podmienkam pri umiestňovaní nových emisií na primárnych trhoch. Na druhej strane, vzhľadom na očakávaný pokles objemu nových hypotekár-nych úverov, potreba emisií nových HZL pravde-podobne poklesne.

V rámci domáceho trhu boli emitované HZL umiestňované hlavne do bankového sektora, do sektora poisťovní a kolektívneho investova-nia. Najväčší podiel však tvoria HZL nakúpené ostatnými spoločnosťami, pričom ide hlavne o cenné papiere umiestnené v zahraničí.

Banky s najväčším emitovaným objemom HZL majú významnú časť emitovaných cenných pa-pierov umiestnených v zahraničí, kým banky s menším podielom emitovaných HZL majú svo-je HZL umiestnené z veľkej časti na domácom trhu. Najväčšie objemy sa nachádzajú hlavne v skupinách bánk s najväčším emitovaným obje-mom HZL, vo fondoch II. dôchodkového piliera a v sektore poisťovní.

V podstate dochádza k situáciám, keď si banky pri nových emisiách navzájom odkupujú svo-je cenné papiere. Najväčší emitenti nie sú ale schopní takto umiestniť cenné papiere na domá-com trhu v celkovom objeme a sú nútení umiest-ňovať emisie v zahraničí.

Graf 34 Objem dlhopisov s maturitou do konca roka 2015 (mld. EUR, %)

Zdroj: NBS.

Graf 35 Umiestnenie HZL emitovaných od roku 2004 v rámci jednotlivých sektorov

Zdroj: NBS.

Dlhopisy iné ako HZL tvoria iba malú časť celko-vého portfólia emitovaných dlhopisov (6 % k 31. decembru 2008). Počas roka emitovali takéto dl-hopisy iba dve banky v mesiacoch máj a septem-ber v celkovej menovitej hodnote 26 mil. €.

POKLES INVESTÍCIÍ DO CENNÝCH PAPIEROV

Finančná kríza spôsobila bankám vo viacerých štátoch EÚ straty najmä prostredníctvom držby cenných papierov. Dôvodom boli najmä investí-cie do zahraničných štruktúrovaných cenných papierov. Na prvý pohľad atraktívne cenné pa-piere v sebe často skrývali ťažko odhadnuteľné riziko.

Slovenské banky potvrdzujú svoju orientáciu na domácu ekonomiku aj štruktúrou portfólií cen-ných papierov. Podiel rizikovejších, v mnohých prípadoch ťažko oceniteľných cenných papie-rov, je pomerne nízky. Zahraničné dlhové cenné papiere tvorili na konci roka 2008 približne 8 % z celkového objemu cenných papierov. Veľká časť portfólia bola investovaná v domácich štát-nych dlhopisoch alebo v hypotekárnych zálož-ných listoch domácich bánk.

Ako sa už spomínalo, z pohľadu podielu jednot-livých sektorov bola štruktúra portfólií dlhových cenných papierov konzervatívna. Takmer 85 % z portfólia dlhových cenných papierov tvorili dl-hopisy štátu a NBS. Nízke riziko mali aj dlhopisy

500

450

400

350

300

250

200

150

100

50

0

Objem maturujúcich dlhopisovZ toho: HZLPodiel nematurujúcich dlhopisov (pravá os)

100

90

80

70

60

50

40

30

20

10

02009 2010 2012 20142011 2013 2015

(mld. Sk) (%)

Banky – 24,2 %Poisťovne – 10,5 %KI – 12,0 %DDS – 0,5 %DSS – 8,8 %Iné – 44,0 %

0,5 %

24,2 %

8,8 %

10,5 %

12,0 %

44,0 %




Graf 36 Štruktúra cenných papierov v ma-jetku bánk

Zdroj: NBS.

sektora dopravy, keďže tie tvorili výlučne dlho-pisy ŽSR.

Podiel cenných papierov s nízkym rizikom me-dziročne stúpol. Dôvodom bol najmä pokles cenných papierov s vyšším rizikom. Vybrané banky výrazne obmedzili držbu rizikových cen-ných papierov, najmä v podobe zahraničných dlhopisov emitovaných bankami a finančnýmispoločnosťami.

Pomerne výrazný podiel tvorili na konci roka 2008 dlhopisy bánk a finančných spoločností.Mierne vyšší podiel tvorili dlhopisy emitované domácimi bankami a finančnými spoločnosťami.V rámci nich mali dominantné postavenie HZL domácich bánk.

Z pohľadu posledného vývoja na finančných tr-hoch je zaujímavá štruktúra zahraničných dlho-vých cenných papierov. Práve dlhopisy, najmä v štruktúrovanej podobe, emitované bankami a finančnými spoločnosťami z USA, sa podstat-nou mierou podieľali na stratách bánk v posled-ných mesiacoch.

Dlhopisy zahraničných bánk a finančných spoločností v portfóliách slovenských bánk mali pomerne rozmanitú štruktúru. Veľká časť z nich bola emitovaná bankami a finančný-mi spoločnosťami v rámci EÚ, pričom vysoký

Graf 37 Štruktúra portfólia dlhových cen-ných papierov podľa sektorov emitenta (%)

Zdroj: NBS.

podiel mali najmä emisie významných európ-skych bánk. Podiel bánk z USA bol iba mierne vyšší ako 5 %.

Kreditné riziko týchto cenných papierov, merané ratingovými stupňami, bolo relatívne nízke. Viac ako 80 % tvorili dlhopisy s investičným ratingom.

Graf 38 Rozdelenie dlhových cenných papierov zahraničných bánk a finančnýchspoločností podľa ratingov (%)

Zdroj: NBS.Poznámka: Ratingy rôznych ratingových spoločností sú vyjadrené ako ekvivalent ratingu spoločnosti Standard & Poor´s.

Dlhopisy bánk rezidentov – 9,0 %Štátne dlhopisy rezidentov – 76,0 %Akcie a majetkové účasti – 5,0 %Zahraničné dlhopisy – 8,0 %Ostatné dlhopisy rezidentov – 2,0 %

2,0 %

9,0 %

8,0 %

76,0 %

5,0 %

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

December 2007

Vlád

ny se

ktor

Dom

áce

bank

ya

finan

čná

sprá

va

Zahr

anič

né b

anky

a fin

ančn

á sp

ráva

Dop

rava

Auto

mob

ilový

prie

mys

el

Nehn

uteľ

nost

i,ho

tely

Ost

atné

December 2008

24

21

18

15

12

9

6

3

0AA NRAAA A BBB B CC

39NBS


K A P I T O L A 1

Z pohľadu likvidačného statusu, podiel zabez-pečených cenných papierov a cenných papierov v senior pozícii bol iba 35 %. Väčšina týchto dlho-pisov je nezabezpečená.

Podiely dlhopisov ostatných podnikových sekto-rov boli relatívne nízke.

Majetkové cenné papiere tvoria pomerne zane-dbateľnú časť portfólií bánk. Väčšinou ich tvoria domáce akcie a majetkové účasti. Väčší absolút-ny objem držia najmä veľké banky. Ich podiel na celkových investíciách do cenných papierov je však zanedbateľný.

BANKY

Medzibankové aktíva narástli v ročnom porov-naní celkovo o 23,4 %, k 31. decembru 2008 do-siahli hodnotu 20,4 mld. € a tvorili 32,4 % bilanč-nej sumy. Najväčší nárast nastal v poslednom mesiaci, keď sa aktíva zvýšili o vyše 2,9 mld. € (t. j. o 17,1 %). Vývoj medzibankových pasív bol porovnateľný s rokom 2007. V medziročnom po-rovnaní narástli celkové zdroje od bánk o 11 % a dosiahli tak hodnotu 11,4 mld. €. Tento objem tvoril 18,2 % bilančnej sumy.

Graf 39 Vývoj vybraných položiek medzi-bankových aktív a pasív a vklady ústrednej štátnej správy (mld. EUR)

Zdroj: NBS.Poznámka: V grafe nie sú zahrnuté operácie medzi domácimi bankami navzájom.

Graf 40 Štruktúra medzibankových aktív a pasív k 31. 12. 2008 (%)

Zdroj: NBS.

Na strane medzibankových aktív bola na konci roka 2008 pomerne vysoká koncentrácia piatich najväčších bánk. Najväčšie medziročné nárasty aktív nastali u troch bánk s najsilnejším retailo-vým postavením na trhu. Keďže ide hlavne o vy-soké nárasty ku koncu roka, pravdepodobne si banky ukladali do NBS voľné prostriedky získané formou vkladov obyvateľstva.

Zdroje od bánk pre sektor ako celok síce rást-li, z pohľadu jednotlivých bánk však bol vývoj počas roka zmiešaný. Kým v 11 bankách zdroje od bánk miernejšie alebo výraznejšie rástli, v 12 bankách zdroje poklesli. Medzibankové aktíva, ako aj pasíva, tvorili aj počas roka 2008 najväčší podiel na bilančnej sume v niektorých poboč-kách zahraničných bánk.

POKLES STERILIZAČNÝCH REPO OBCHODOV A NÁRAST JEDNODŇOVÝCH STERILIZÁCIÍ V DECEMBRI

Najväčšiu časť medzibankových aktív tvorili aj v roku 2008 operácie s NBS vo forme dvojtýždňo-vých obrátených repo obchodov, jednodňových sterilizačných operácií a nákupu pokladničných poukážok NBS Operácie s NBS tvorili ku koncu decembra 2008 celkovo 77,3 % aktívnych operá-cií s bankami.

Významnú časť z operácií s NBS tvorili obrátené repo obchody s dvojtýždňovou splatnosťou. Ich podiel dlhodobo tvorí 80-90 % týchto operácií,

18

16

14

12

10

8

6

4

2

02006 2008

Vklady ústrednej štátnej správyProstriedky od zahraničných bánkOstatné prostriedky v NBSObrátené repo obchody s NBS

Pokladničné poukážkyDevízové rezervy NBS

2007

100

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0Medzibankové aktíva Medzibankové pasíva

Operácie s ostatnými bankami – nerezidentmiOperácie s ostatnými bankami – rezidentmiOperácie s NBS a zahraničnými emisnými bankami




teda okolo 60 – 65 % medzibankových aktív. NBS počas roka 2008 pravidelne týždenne uskutoč-ňovala aukcie, pričom v každej aukcii akceptova-la celkový dopyt. Výrazný pokles nastal v decem-bri, keď objem voľných prostriedkov uložených v NBS pomocou sterilizačných repo obchodov poklesol o 2,2 mld. € na 9,2 mld. €.

Počas roka 2008 sa uskutočnilo celkovo 13 emisií pokladničných poukážok NBS. Celkovo ku koncu decembra 2008 došlo v bankovom sektore k me-dziročnému poklesu v objeme nakúpených po-kladničných poukážok o 1,2 mld. €.

Ostatné operácie s NBS, hlavne jednodňové sterilizačné obchody, tvorili pomerne volatilnú zložku operácií s NBS. Ich objem závisel hlavne od likvidity na medzibankovom trhu. Zvyčajne v prvej polovici mesiaca banky držali časť svojich voľných aktív na účtoch povinných minimálnych rezerv a v druhej polovici, keď sa nachádzali v nadstave likvidity z hľadiska plnenia PMR, sa objem jednodňových obchodov zvýšil. Tento fakt sa odráža aj na vývoji úrokových sadzieb BRIBOR-u najkratších splatností, ktoré boli vyššie v prvej polovici mesiacov a v priebehu druhej polovice jednotlivých mesiacov sa pohybovali na úrovni jednodňovej sterilizačnej sadzby. Výrazný nárast jednodňových sterilizačných obchodov nastal v decembri, keď sa ich objem oproti no-

Graf 41 Vývoj jednodňových úrokových sadzieb na medzibankovom trhu (%)

Zdroj: NBS.

vembru zvýšil o 4,5 mld. € na 5,5 mld. €. Nárast nastal celkovo v 19 bankách.

POKRAČOVAL RAST VKLADOV OD NEREZIDENTSKÝCH BÁNK

Objem vkladov a úverov poskytnutých nerezi-dentským bankám vzrástol medziročne o 23,2 % a k 31. decembru 2008 dosiahol hodnotu 2,2 mld. €. Táto položka tvorila 11,0 % celkových medzibankových aktív.

Objem vkladov a úverov poskytnutých rezi-dentským bankám predstavoval k 31. decembru 2008 0,5 mld. €, čo v medziročnom porovnaní znamená pokles o 47,2 %. Vklady a úvery rezi-dentským bankám tvorili ku koncu roka 2,5 % celkových medzibankových aktív.

Z hľadiska časovej viazanosti prevažovali hlavne vklady do 3 mesiacov. Ku koncu roka stúpol po-diel pohľadávok nad 3 mesiace na 25,9 %, v po-rovnaní s 12,4 % z konca roka 2007.

Vklady a úvery od nerezidentských bánk tvorili aj počas roka 2008 najväčšiu položku medzibanko-vých pasív (95 % ku koncu decembra 2008). Cel-kový objem vkladov nerezidentských bánk vyka-zuje dlhodobo rastúcu tendenciu. Ich objem ku koncu decembra 2008 narástol oproti hodnote z konca roka 2007 o 1,6 mld. € (t. j. relatívny ná-

Graf 42 Vývoj objemu úverov a vkladov po-skytnutých komerčným bankám (mld. EUR)

Zdroj: NBS.

7

6

5

4

3

2

1

0

O/N BRIBIDO/N BRIBOR

Refinančná sadzba NBS (O/N)Sterilizačná sadzba NBS (O/N)

2007 2008

5,0

4,5

4,0

3,5

3,0

2,5

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0

Pohľadávky nad 3 mesiacePohľadávky do 3 mesiacov

2006 2007 2008

41NBS


K A P I T O L A 1

rast o 17,6 %). Podobne rástol aj podiel objemu prostriedkov v domácej mene.

Hodnota korelačného koeficientu medzi mesačný-mi zmenami vkladov nerezidentských bánk a ope-ráciami s NBS bola 0,63.4 Vysoká závislosť medzi týmito dvoma položkami súvisí s tým, že banky veľkú časť týchto vkladov ukladali do jednodňo-vých sterilizačných obchodov, resp. do dvojtýž-dňových sterilizačných repo obchodov. Najväčší podiel tvoria vklady nerezidentských bánk na bilančnej sume v niektorých pobočkách zahranič-ných bánk.

Graf 43 Krajiny s najväčším podielom na objemoch vkladov nerezidentských bánk

Zdroj: NBS.

Graf 44 Vývoj objemu vkladov nerezident-ských bánk a implikovanej úrokovej miery (%, mld. EUR)

Zdroj: NBS.Poznámka: Implikovaná úroková miera bola vypočítaná ako dvanásťnásobok podielu úrokových nákladov na vkladoch nere-zidentských bánk vynaložených v danom mesiaci a priemerného objemu týchto vkladov v danom mesiaci vypočítaného z denných údajov. Pri výpočte implikovanej úrokovej miery boli vynechané banky, ktoré nevykazovali žiadne náklady na vklady nerezident-ských bánk.

Z hľadiska protistrany majú najväčšie zastúpenie na vkladoch nerezidentov banky z Rakúska, Bel-gicka, Holandska a Českej republiky.

Implikovaná úroková miera bola počas roka 2008 pomerne volatilná, jej hodnota sa pohybovala v rozmedzí od 3,0 % až po 5,4 %. Svoje maximá dosiahla v mesiacoch máj a september (5,3 %, resp. 5,4 %).

Vklady rezidentských bánk vykazujú podobný trend ako úvery. Objem vkladov poklesol v roč-nom porovnaní o 48,9 %.

Box 3

Vývoj na medzibankovom trhu v januári 2009 bol ovplyvnený hlavne vstupom Slovenska do eurozóny a s tým spojeným ukončením emisie pokladničných poukážok NBS, ako aj ukončením pravidelných aukcií dvojtýždňo-vých sterilizačných repo tendrov.

VÝVOJ MEDZIBANKOVÝCH OPERÁCIÍ V JANUÁRI 2009

Medzibankové aktíva poklesli v medzime-sačnom porovnaní celkovo o 12,0 mld. € na 8,4 mld. €, pričom išlo takmer výlučne o po-kles operácií s NBS, keď úvery rezidentským bankám vzrástli o 0,6 mld. € a úvery nerezi-dentským bankám poklesli o 0,5 mld. €. Poklad-

Rakúsko – 25,3 %Belgicko – 20,7 %Holandsko – 20,2 %Česká republika – 18,0 %Francúzsko – 4,9 %Veľká Británia – 3,1 %Ostatné – 7,7 %

7,7 %

25,3 %

20,2 %

4,9 %

20,7 %

18,0 %

3,1 % 7

6

5

4

3

2

1

0

Objem vkladov v cudzej mene (EUR)Objem vkladov v domácej mene (EUR)Repo sadzba (pravá os)Sadzba ECB (pravá os)Implikovaná úroková miera (pravá os)

7

6

5

4

3

2

1

02007 2008

(mld. Sk) (%)

4 Korelačný koeficient bol vypočítanýmedzi mesačnými zmenami vkla-dov nerezidentských bánk a operá-ciami s NBS z obdobia február 2004 až december 2008.





Graf 45 Vývoj hlavných zložiek medzibanko-vých operácií (mld. EUR)

Zdroj: NBS.

Graf 46 Vývoj objemu nakúpených pokladničných poukážok NBS a štátnych pokladničných poukážok v bankovom sektore (mld. EUR)

Zdroj: NBS.

ničné poukážky NBS, ktorých celkový objem bol ku koncu roka 2008 vo výške 1 mld. €, boli pravdepodobne nahradené štátnymi poklad-ničnými poukážkami, ktorých vykázaný objem postupne rástol od októbra 2008 na 1,1 mld. € ku koncu januára 2009.

Box 4

K 31. decembru 2008 objem podsúvahových aktív predstavoval 80,5 mld. € (128,0 % bilanč-nej sumy) a objem podsúvahových pasív 76,4 mld. € (121,6 %). Vývoj u obidvoch zložiek bol až do septembra 2008 porovnateľný s vývo-jom z predchádzajúcich období, v poslednom štvrťroku však nastal výrazný pokles tak u ak-tív, ako aj u pasív. Celkové podsúvahové aktíva poklesli o 17,3 %, pasíva o 16,7 %.

Tento pokles bol spôsobený poklesom objemu derivátových obchodov, ktoré tvoria najväčšiu zložku aktív aj pasív. Ku koncu roka banky vy-kázali hodnotu pevných termínovaných ope-

VYBRANÉ PODSÚVAHOVÉ OPERÁCIE V BANKOVOM SEKTORE

rácií vo výške 36,8 mld. € a operácií s opciami vo výške 6,1 mld. €, pričom nominálna hodno-ta pevných termínovaných operácií poklesla v ročnom porovnaní o 19,8 % a operácií s op-ciami o 42,2 %.

Najväčší pokles zaznamenali derivátové ob-chody na krytie úrokového rizika. To môže byť spojené s postupným znižovaním úrokových sadzieb ECB a následne aj medzibankových sadzieb na derivátové obchody na krytie me-nového rizika, čo pravdepodobne súviselo so zavedením eura. Klesali hlavne swapové a opčné obchody.

Na strane pasív nastal pokles o 7,1 mld. € na 4,3 mld. €, keď poklesli zdroje od nerezident-ských bánk o 8 mld. €, kým zdroje od rezident-ských bánk vzrástli o 0,6 mld. € a zdroje od NBS o 0,3 mld. €.

16

14

12

10

8

6

4

2

0

Operácie s NBS a zahraničnými emisnými bankamiZ toho: repo obchodyVklady ostatných bánk – nerezidentiVklady ostatných bánk – rezidentiÚvery a vklady v ostatných bankách – nerezidentiÚvery a vklady v ostatných bankách – rezidenti

Jan. Feb. Apr.Mar. Máj Jún Júl Aug. Sep. Okt. Dec.Nov. Jan.

3,5

3,0

2,5

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0

Pokladničné poukážky NBSŠtátne pokladničné poukážky


43NBS


K A P I T O L A 1


Pomerne vysoké hodnoty dosahovali derivá-ty počas roka 2008 v troch bankách. V týchto bankách počas prvých troch štvrťrokov tvorili derivátové obchody v niektorých prípadoch až 630 % bilančnej sumy, kým ku koncu roka na-stal vo všetkých troch bankách výrazný pokles. Tieto výkyvy súviseli hlavne s nárastom a opä-tovným poklesom menových opcií.

Medzi zložkami podsúvahy inými ako deriváty mali najväčšie zastúpenie prijaté záruky zo zá-ložných práv, zabezpečovacích prevodov práv

a iných zabezpečení v objeme 32,4 mld. €. Z tohto objemu predstavovali 16,4 mld. € prija-té záruky na nehnuteľnosti a 9,4 mld. € cenné papiere z repo obchodov. Medziročný nárast prijatých záruk na nehnuteľnosti o 8,5 % sved-čí o negatívnych trendoch vo vývoji úverov na bývanie v roku 2008. Keďže NBS k 1. 1. 2009 ukončila svoju sterilizačnú činnosť vo forme repo obchodov, možno očakávať pokles prija-tých záloh vo forme cenných papierov z repo obchodov.




1.2 ZISKOVOSŤ

Trendy v medziročnom vývoji ziskovosti boli v roku 2008 v slovenskom bankovom sektore veľmi rôznorodé. Poklesu ziskovosti sa vyhla len skupina väčších bánk, v sektore stredných a menších bánk sa čistý zisk viacerých finančných inštitúcii výrazne prepadol, u niektorýchdokonca až do straty. Banky ťažili hlavne z pokračujúceho rastu úverov a priaznivých úrokových marží, predovšetkým v sektore domácností. Úrokové príjmy boli negatívne ovplyvnené najmä v poslednom štvrťroku 2008. Pokles objemu úverov podnikom, znižovanie úrokových sadzieb na klientske úvery, ako aj rast úrokových nákladov v sektore domácností, prispeli k zníženiu medziročného tempa rastu úrokových príjmov .Priaznivo sa vyvíjali neúrokové príjmy, predovšetkým príjmy z obchodovania. U väčšiny bánk sa tvorba opravných položiek v porovnaní s rokom 2007 zvýšila.Stúpla aj efektivita bánk pri prevádzke, čo odzrkadľovalo zníženie ukazovateľa cost-to income ratio. Efektivita sa zvýšila najmä v najväčších bankách.

Medziročne sa celkový zisk bankového sektora znížil o 5 %. Tento výsledok bol skreslený výraz-nou stratou jednej banky. V prípade, že by sme túto banku nebrali do úvahy, celkovo by čistý zisk sektora medziročne stúpol o 13 %. To nazna-čuje, že rok 2008 bol pre bankový sektor z pohľa-du dosiahnutého zisku úspešný.

Ziskovosť výraznejšie stúpla najmä vo väčších bankách. Zmiešané výsledky dosiahli stredne veľké banky, keď medziročne stúpol zisk len v dvoch z nich. Negatívny vývoj ziskovosti za-znamenali 3 banky, 2 z nich na konci roka 2008 dosiahli stratu. Medziročný pokles ziskovosti zaznamenali tiež stavebné sporiteľne. Väčšina pobočiek zahraničných bánk medziročne zvýšila dosiahnutý zisk.

Priemerná hodnota ukazovateľa ROE váženého priemerným objemom vlastných zdrojov do-

Tabuľka 2 Tvorba zisku v bankovom sektore

XII.2007

(mld. EUR)XII.2008

(mld. EUR)Zmena

(%)

(a) Prevádzkové náklady 1,12 1,23 10

(b) Hrubý príjem 1,89 2,23 18

(c) Čistý úrokový príjem 1,33 1,55 16

(d) Čistý neúrokový príjem 0,56 0,68 22

(e) Čistý príjem (b – a) 0,77 1,00 30

(f ) Čistý zisk po zdanení 0,58 0,51 -12

Zdroj: NBS.

Graf 47 Rozloženie ROE v bankovom sektore (%)

Zdroj: NBS.

7

6

5

4

3

2

1

0


Menej ako 0 %

Podiel aktív bánk v danom stĺpci na celkových aktívach sektora

Poče

t bán

k

Viac ako 25 %Od 15 do 25 %Od 10 do 15 %Od 5 do 10 %Od 0 do 5 %

0 % 6 % 1 % 2 % 6 % 21 % 22 % 3 % 51 % 44 % 0 % 17 %

45NBS


K A P I T O L A 1

siahla len necelých 14 %, čo je medziročný po-kles o vyše 3 p. b. Ako sme už naznačili, pokles na úrovni sektora bol spôsobený výraznou stra-tou jednej banky. Napriek tomu ROE medziročne stúplo len v šiestich bankách, aj to v minimálnej miere. Vplývalo na to aj zvyšovanie vlastných zdrojov vo viacerých bankách.

ÚROKOVÉ PRÍJMY

Úrokové príjmy takmer všetkých bánk dosiahli opäť dominantný podiel na celkových hrubých príjmoch, hoci oproti roku 2007 na úrovni sek-tora tento podiel poklesol zo 70,5 % na 69,3 %. Tempo medziročného rastu úrokových príjmov bolo v bankovom sektore podobné ako v roku 2007. Najhoršie výsledky zaznamenali staveb-né sporiteľne, ktoré dosiahli len minimálny rast, či dokonca pokles úrokových príjmov. Naopak, v tempe rastu dominovali stredné banky, nasle-dované veľkými bankami.

Najvýznamnejším zdrojom úrokových príjmov bol naďalej sektor obyvateľstva (rast 21 %), tesne nasledovaný nefinančnými spoločnosťami (rast17 %).

Čisté úrokové rozpätie vzrástlo medziročne o 0,3 p. b. na 2,5 %. Mierne vzrástlo úrokové rozpätie retailu, kým pri podnikoch, naopak, došlo k vý-

Graf 48 Štruktúra úrokových nákladov a výnosov (mld. EUR)

Zdroj: NBS.

raznému poklesu. Najdôležitejšími faktormi vply-vu boli vývoj objemu úverov a úrokových mier. Objem poskytnutých úverov retailu i podnikom v závere roka po období rastu citeľne poklesol. Rovnaká bola aj situácia pri úrokových mierach. Už v novembri viaceré banky s významným port-fóliom úverov pre podniky znížili úrokovú mieru na tieto úvery, zvyšné ich nasledovali v decem-bri. Retailové úrokové miery sa nemenili. Úro-kové rozpätie pre finančné spoločnosti je silneskreslené vývojom v jednej banke.

NEÚROKOVÉ PRÍJMY

Na rozdiel od mierne klesajúceho tempa rastu úrokových príjmov sa medziročný rast neúroko-vých príjmov citeľne zvýšil. V sektore dosiahol takmer 24 %, kým v druhom polroku 2007 vzrás-tol len o 5,8 %. Hodnoty v jednotlivých bankách však boli výrazne rozdielne, veľké banky väčši-nou dokázali zvýšiť alebo aspoň udržať vysoký rast príjmov, no niektoré stredné a menšie ban-ky, a najmä stavebné sporiteľne, sa výrazne pre-padli.

Pozitívny vývoj mali najmä príjmy z obchodova-nia, ktoré medziročne stúpli o vyše 19 %. Banky významne znížili stratu z dlhových cenných pa-

Graf 49 Úrokové rozpätie úverov klientom (%)

Zdroj: NBS.Poznámka: Úrokové rozpätie je definované ako rozdiel medzi po-dielom výnosov na aktívach a podielom nákladov na pasívach pre daný sektor.

2,4

2,1

1,8

1,5

1,2

0,9

0,6

0,3

0,0

Úrokové výnosy – XII.2007Úrokové výnosy – XII.2008

Úrokové náklady – XII.2007Úrokové náklady – XII.2008

Spolu Nefinančnéspoločnosti

Finančnéspoločnosti

Obyvateľstvo

8

7

6

5

4

3

2

1

0

-1


Retail Podniky Finančnéspoločnosti

Banky vrátaneNBS (aj PP)




pierov a zvýšili zisky z obchodovania s majetko-vými cennými papiermi. Tempo rastu, resp. po-klesu príjmov z devízových operácií a z operácií s menovými derivátmi malo u väčšiny bánk ne-gatívnu koreláciu, no všeobecne bol zisk z deví-zových operácií výrazne vyšší a tvoril najvýznam-nejšiu zložku príjmov z obchodovania. Tento jav bol spôsobený najmä otváraním devízových po-zícií pred koncom roka, keď banky využili fixáciukurzu.

Príjmy z poplatkov a provízií stúpli medziročne o vyše 11 %. Najvyšší podiel na týchto príjmoch mali prijaté poplatky a provízie z vkladových produktov a bankových transakcií. Tempo rastu nákladov na poplatky a provízie (15 %) však bolo mierne vyššie, ako tempo rastu výnosov z po-platkov a provízií (12 %).

PRÍJMY Z OPRAVNÝCH POLOŽIEK, ODPISOVANIA A ODPREDAJA POHĽADÁVOK

Najvýraznejší vplyv na zníženie tempa rastu cel-kového zisku, v niektorých prípadoch dokonca prepadu do straty, mala tvorba opravných po-ložiek, ktorá radikálne vzrástla. V oblasti rezerv mierne prevážili náklady na tvorbu nových re-zerv, ktoré u väčšiny bánk prevýšili výnosy zo zrušenia existujúcich rezerv.

Naopak, výrazne pokleslo odpisovanie pohľa-dávok, ktoré však v roku 2007 bolo významne ovplyvnené jednou bankou.

Čistá tvorba opravných položiek medziročne vzrástla o 369 % a dosiahla hodnotu 328 mil. €.

Tabuľka 3 Príjmy z obchodovania

XII.07(mil. EUR)

XII.08(mil. EUR)

Zmena(%)

Celkové príjmy z obchodovania 238,8 285,2 19,4

Príjem z operácií s dlhovými CP -27,2 -5,9 -78,3

Príjem z operácií s majetkovými CP 12,0 18,5 53,6

Príjem z devízových operácií 292,0 311,9 6,8

Príjem z derivátov -38,0 -39,3 3,3

z toho: – menové deriváty -45,8 -38,4 -16,3

– úrokové deriváty 8,6 -3,6 –

Zdroj: NBS.

Hoci táto suma bola ovplyvnená extrémny-mi hodnotami v jednej banke (takmer 33 % všetkých opravných položiek bánk v tomto ob-dobí), medziročný rast tvorby opravných polo-žiek vo zvyšku sektora dosahoval stále výrazne vyššie hodnoty ako v roku 2007. Podiel najväč-ších bánk na tvorbe opravných položiek poklesol na menej ako polovicu podielu sektora. Najmen-ší objem opravných položiek vytvorili stavebné sporiteľne.

Ukazovateľ schopnosti bánk vyrovnávať stra-ty, spôsobené kreditným rizikom, odzrkadlené v tvorbe opravných položiek je pomer objemu opravných položiek k hrubým príjmom. Ten-to indikátor medziročne stúpol v sektore kvôli

Graf 50 Zlyhané pohľadávky podľa druhu klientov (mil. EUR)

Zdroj: NBS.

350

300

250

200

150

100

50

0


Právnické osoby Fyzické osoby– podnikatelia

Fyzické osoby

47NBS


K A P I T O L A 1

vysokej tvorbe opravných položiek až na 15 %. Vo veľkých bankách bol tento pomer relatívne nízky.

Výrazný rast objemu tvorby opravných položiek bol reakciou na nárast zlyhávania úverov. Domi-nanciu medzi zlyhanými úvermi si udržali pohľa-dávky voči právnickým osobám (78 % objemu všetkých zlyhaných pohľadávok) a pohľadávky voči fyzickým osobám – podnikateľom (11 %). Naopak, klesol objem zlyhaných pohľadávok voči fyzickým osobám (9 %). Celkový nárast ob-jemu zlyhaných pohľadávok v sektore sa pohy-boval na úrovni 29 %.

PREVÁDZKOVÉ NÁKLADY

Všeobecné prevádzkové náklady medziročne stúpli o 10,5 %, čím sa mierne znížilo ich tem-po rastu z predošlých 12 % v decembri 2007. Výrazná redukcia bola zaznamenaná v niekto-rých pobočkách zahraničných bánk, nižší rast zaznamenali väčšie banky. Štruktúra poplatkov sa zmenila len jemne, mierne poklesol podiel nákladov na dane a poplatky a podiel nákladov na nákup služieb na ostatné nakupované výko-ny. Naopak, zvýšil sa podiel nákladov na správu a údržbu informačných technológií a ostatných nakupovaných výkonov.

Graf 51 Rozloženie prevádzkovej efektivity v sektore (%)

Zdroj: NBS.

Podiel prevádzkových nákladov na hrubých príjmoch, teda ukazovateľ cost-to-income ratio sa medziročne znížil z 59 % na 55 %, čo signali-zuje zvýšenie prevádzkovej efektivity v sektore. Výrazne sa ho darilo znižovať väčším bankám a menším pobočkám zahraničných bánk. Na-opak, vysokým nákladom v pomere k príjmom čelili niektoré stredné banky.

11

10

9

8

7

6

5

4

3

2

1

0


Menej ako 50 %


Poče

t bán

k

Nad 80 %Od 70 % do 80 %Od 60 % do 70 %Od 50 % do 60 %

4 % 35 % 69 % 48 % 18 % 4 % 3 % 10 % 6 % 3 %




1.3 POŽIADAVKA NA VLASTNÉ ZDROJE

Napriek prebiehajúcej finančnej kríze väčšina bánk aj v roku 2008 navyšovala svoje vlastné zdroje,hlavne z dôvodu ponechania nerozdeleného zisku z minulých rokov vo svojom kapitáli. Vlastné zdroje bankového sektora dosiahli k decembru 2008 hodnotu 3,8 mld. €.V priebehu sledovaného obdobia všetky banky plnili pomer požiadavky na vlastné zdroje k hodnote vlastných zdrojov, pričom z pohľadu požiadavky na vlastné zdroje dominantným rizikom je pre banky naďalej kreditné riziko, ktoré ku koncu roka 2008 predstavovalo 83 %-ný podiel na požiadavke na vlastné zdroje.

Podobne ako v predchádzajúcom období, aj v priebehu roka 2008 bolo možné v bankovom sektore pozorovať postupný nárast vlastných zdrojov jednotlivých bánk. Vlastné zdroje banko-vého sektora ku koncu roka 2008 predstavovali 3,8 mld. €, pričom oproti porovnateľnému obdo-biu roka 2007 došlo k ich navýšeniu o 0,66 mld. €5 a oproti júnu 2008 k navýšeniu o 0,07 mld. €.

Medziročné zvýšenie vlastných zdrojov bolo po-zorované v 14 bankách slovenského bankového sektora6, pričom vo väčšine prípadov bolo spô-sobené prevažne zvýšením nerozdeleného zisku z minulých rokov, prípadne rezervných fondov a ostatných fondov tvorených zo zisku, resp. po-klesom neuhradenej straty.

Graf 52 Vývoj jednotlivých zložiek vlastných zdrojov v bankovom sektore

Zdroj: NBS.

Graf 53 Rozloženie požiadavky na vlastné zdroje v bankovom sektore

Zdroj: NBS.

Vybrané banky zvýšili vlastné zdroje nárastom zložky kapitálu Tier II vo forme podriadeného dlhu, prevažne v priebehu druhého polroka 2008. Išlo najmä o banky, ktoré sa svojimi po-žiadavkami na vlastné zdroje najviac priblížili hodnote vykázaných vlastných zdrojov. Celkovo bol objem kapitálu Tier II v bankovom sektore na úrovni 0,44 mld. €. Pokles vlastných zdrojov vy-kázali 3 banky.

V priebehu celého roka 2008 všetky banky plnili pomer požiadavky na vlastné zdroje k hodnote vykázaných vlastných zdrojov.7 Medziročne stú-pol počet bánk s pomerom nad 80 %.

Dominantným rizikom z pohľadu požiadaviek na vlastné zdroje bolo v roku 2008 kreditné riziko.

5,0

4,5

4,0

3,5

3,0

2,5

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0

Tier IPVZ

0,25

0,20

0,15

0,10

0,05

0,002005 2006 2007 2008

Tier IIMin PVZ

Tier III

2004

(mld. Sk) (%)

7

6

5

4

3

2

1

0


0 % až 20 %


Poče

t bán

k

Viac ako 80 %60 % až 80 %40 % až 60 %20 % až 40 %

1 % 1 % 1 % 0 % 11 % 14 % 11 % 7 % 57 % 71 %

5 Do údajov za december 2007 nebola zahrnutá ČSOB, a. s., ktorá v tom čase mala formu pobočky zahraničnej banky. Bez zahrnutia tejto banky do údajov k 31.12.2008 došlo v bankovom sektore k me-dziročnému navýšeniu vlastných zdrojov o 0,315 mld. €.

6 V prípade banky ČSOB, a. s. sa sledoval stav od 31.1.2008, keď sa transformovala z pobočky zahraničnej banky na dcérsku spoločnosť.

7 Banky sú podľa § 30 ods. (5) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov povinné nepretržite udržiavať vlastné zdroje minimálne vo výške súčtu požiadaviek na vlastné zdroje kryjúcich kreditné riziko a riziko poklesu hodnoty postúpených po-hľadávok vyplývajúcich z činností banky zaznamenaných v bankovej knihe, riziká vyplývajúce z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe, devízové riziko a komoditné riziko vyplývajúce z činností banky zaznamenaných v bankovej knihe aj v obchodnej knihe a operačné riziko vyplývajúce zo všetkých obchodných činností banky.

49NBS


K A P I T O L A 1

Graf 54 Pokrytie požiadavky na vlastné zdroje vlastnými zdrojmi (%)

Zdroj: NBS.Poznámka: Ukazovateľ PVZ/VZ predstavuje vážený priemer po-meru požiadavky na vlastné zdroje k vlastným zdrojom za ban-kový sektor. Ukazovateľ PVZ CR/VZ predstavuje vážený priemer pomeru požiadavky na vlastné zdroje na kreditné riziko k vlast-ným zdrojom za bankový sektor. Ukazovateľ max PVZ/VZ predsta-vuje maximálnu hodnotu pomeru požiadavky na vlastné zdroje k vlastným zdrojom v danom mesiaci z hodnôt vypočítaných za jednotlivé banky bankového sektora. Ukazovateľ PVZ CR/VZ predstavuje maximálnu hodnotu pomeru požiadavky na vlastné zdroje na kreditné riziko k vlastným zdrojom v danom mesiaci z hodnôt vypočítaných za jednotlivé banky bankového sektora.

Graf 55 Podiel jednotlivých rizík na požia-davkách na vlastné zdroje (%)

Zdroj: NBS.1) Kreditné riziko zahŕňa aj riziko poklesu hodnoty pohľadávok (v tabuľke ani vo vyhodnotení nie je do kreditného rizika zahrnuté riziko vysporiadania obchodu, riziko obchodného partnera, ani ri-ziko majetkovej angažovanosti obchodnej knihy – súčet v tabuľke teda nedáva 100 %).Poznámka: Do stavu k 31. 12. 2007 nebola zahrnutá ČSOB, a. s.

V medziročnom porovnaní ku koncu roka 2008 môžeme sledovať objemový nárast celkových požiadaviek na vlastné zdroje o 27 % (o 588,1 mil. € na hodnotu 2,77 mld. €), ako aj za všetky riziká jednotlivo. Najvýraznejšie sa na tomto ná-raste podieľalo objemové zvýšenie požiadavky na vlastné zdroje na kreditné riziko, keď k de-cembru 2008 táto požiadavka stúpla o 22 %.

V priebehu roka 2008 stúpli aj požiadavky na trhové riziko. Dôvodom bol najmä objemový nárast požiadavky na devízové riziko z hodnoty 2,95 mil. € v decembri 2007 na hodnotu 106,22 mil. € v decembri 2008. Tento nárast súvisel s pre-

chodom bánk na menu euro, keď niektoré banky držali nezabezpečené pozície v eurách. Oproti koncu minulého roka došlo v prípade trhového rizika k nárastu aj úrokového a komoditného rizika a poklesu akciového rizika, nie však v tak vysokých objemoch ako v prípade devízového rizika.

Medziročne stúpol v bankovom sektore aj objem požiadaviek na operačné riziko. Celkovo boli za všetky banky vykázané hrubé straty spôsobené operačným rizikom vo výške 100,7 mld. €, pri-čom najvyššia jednotlivá vykázaná strata bola na úrovni 100 mld. €.

100

95

90

85

80

75

70

65

60

55

50

PVZ/VZPVZ CR/VZ

Max PVZ/VZMax PVZ CR/VZ

Jan. Feb. Apr.Mar. Máj Jún Júl Aug. Sep. Okt. Dec.Nov.Dec.

100

90

80

70

60

50

40

30

20

10

031. 12. 2007 31. 12. 2008

Kreditné riziko1) Operačné riziko Trhové riziko

2

SEKTOR POISŤOVNÍ

K A P I T O L A 2

53NBS


čísel (medziročná zmena 72 mil. €), najmä v dô-sledku vyššieho rastu predpísaného poistného oproti rastu technických nákladov (technické náklady boli nižšie v dôsledku negatívnych vý-nosov Unit-linked produktov). Na druhej strane, zisk na technickom účte neživotného poistenia sa oproti predchádzajúcemu obdobiu znížil, k čomu tiež prispel pokles predpísaného poist-ného v neživotnom poistení. Z hľadiska rastu zis-ku na technickom účte je významné aj zníženie podielu zaisťovateľa na predpísanom poistnom (o 86 mil. €).

K poklesu ziskovosti tak významne prispeli tri hlavné faktory – pokles výnosnosti finančnýchaktív, nižší technický výsledok neživotného pois-tenia a zvýšené odkupy pri zmluvách životného poistenia.

Počet poisťovní, ktoré vykázali stratu, sa medzi-ročne zvýšil z troch na deväť. Aj keď zisk na tech-nickom účte za celý poistný sektor výrazne vzrás-tol, väčšina stratových poisťovní zaznamenala záporný hospodársky výsledok práve kvôli strate na technickom účte. Jedná sa o malé poisťovne s celkovým podielom na predpísanom poistnom menším ako 5 %.

2.2 TECHNICKÉ POISTNÉ8

Finančná kríza sa na raste technického poistného v roku 2008 neprejavila. Životné poistenie zazna-menalo najvyšší medziročný rast od roku 2002, čo bolo aj napriek vývoju na finančných trhochovplyvnené najmä nárastom predajov investič-

2 SEKTOR POISŤOVNÍ

Finančná kríza sa v roku 2008 začala prejavovať aj v sektore poisťovní. Celkový zisk poisťovní sa oproti predchádzajúcemu roku znížil takmer na polovicu, najmä v dôsledku nižšej výnosnosti finančných aktív,nižšieho technického výsledku neživotného poistenia a odkupov pri zmluvách životného poistenia.Technické poistné dosiahlo hodnotu 2,1 mld. €, v životnom poistení 1,1 mld. € a v neživotnom poistení 1,0 mld. €. Pokračoval trend vyššieho rastu životného poistenia v porovnaní s neživotným, v dôsledku čoho sa v roku 2008 prvýkrát zmenil pomer technického poistného v prospech životného poistenia. Najsilnejší rast spomedzi jednotlivých skupín poistenia (55,8 %) zaznamenalo opäť Unit-linked poistenie.Klesal podiel zaisťovateľa na technickom poistnom. Náklady na poistné plnenia medziročne vzrástli o 21,3 % na 964 mil. €, najmä v dôsledku nárastu odkupov v životnom poistení. Mierne stúpla škodovosť v neživotnom poistení. V umiestnení technických rezerv nenastali podstatné zmeny a naďalej sú umiestnené v nízko rizikových aktívach.

2.1 FINANČNÁ POZÍCIA POISTNÉHO SEKTORA

V roku 2008 sa finančná situácia väčšiny poisťov-ní v porovnaní s predchádzajúcim rokom zhor-šila. Celkový zisk poisťovní sa znížil takmer na polovicu a dosiahol výšku 108 mil. €. Rentabilita vlastného imania klesla z 18,8 % v roku 2007 na 8,9 %. Skončil sa tak výrazný rast ziskovosti pozo-rovaný od roku 2003.

Negatívny vývoj na finančných trhoch ovplyvnilvýnosnosť aktív hlavne väčších poisťovní. Zisk z finančných operácií klesol o viac ako 76 % oprotiroku 2007. Hlavnú časť celkového hospodárskeho výsledku za poistný sektor tak tvoril zisk z tech-nického účtu, ktorý medziročne vzrástol o takmer 59 %. Kým v predchádzajúcom období predstavo-val zisk z finančných operácií až 70 % celkovéhozisku poisťovní, v roku 2008 to bolo len 38 %.

Štruktúra ziskovosti je však významne ovplyv-nená účtovaním Unit-linked produktov. Strata z finančných operácií v Unit-linked produktochdosiahla v roku 2008 až 89 mil. €. Tá však neo-vplyvňuje hospodársky výsledok poisťovní, na-koľko sa v plnej miere prejaví v poklese technic-kej rezervy na Unit-linked produkty, čím zvyšuje technický výsledok životného poistenia. Pokiaľ abstrahujeme od Unit-linked produktov, finanč-ný výsledok poisťovní v porovnaní s rokom 2007 poklesol o 39 mil. € (t. j. o 23 %), najmä v dôsled-ku nižších výnosov aktív poisťovní.

Výsledok technického účtu životného poistenia sa po predchádzajúcej strate vrátil do kladných

8 Technické poistné možno definovaťako cenu, ktorá bola dojednaná v jednotlivých poistných zmluvách bez ohľadu na spôsob ich finančné-ho vykazovania.

K A P I T O L A 2

S E K T O R P O I S Ť O V N Í



Graf 56 Celkový zisk poisťovní (mil. EUR)

Zdroj: NBS.Poznámka: Čistý zisk za kalendárny rok.

ného životného poistenia Unit-linked, pri ktorom riziko investovania znáša klient poisťovne. Tem-po rastu technického poistného v neživotnom poistení sa taktiež v porovnaní s rokom 2007 zvýšilo, aj keď dosiahlo výrazne nižšiu hodnotu ako v životnom poistení. Najviac sa na danom raste podieľalo poistenie motorových vozidiel spolu s poistením majetku.

Celkové technické poistné dosiahlo v roku 2008 hodnotu 2,1 mld. €, čo v porovnaní s rokom 2007 znamená nárast o 10,3 %. Životné poistenie me-dziročne vzrástlo o 16,3 % na 1,1 mld. €, technic-ké poistné v neživotnom poistení o 4,5 % na 1,0 mld. €.

Pomalší rast technického poistného v neživot-nom poistení bol zapríčinený veľkým podielom poistenia áut, a najmä veľkou koncentráciou povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel, v ktorom je pre poistníka jedným z naj-dôležitejších faktorov uzavretia poistnej zmluvy práve jeho cena.

Výsledkom pokračujúceho vyššieho rastu život-ného poistenia je zvýšenie jeho podielu na cel-kovom technickom poistnom. V roku 2008 sa tento pomer prvýkrát zmenil v prospech život-ného poistenia (52,3 %).

Graf 57 Vývoj technického poistného (mld. EUR)

Zdroj: NBS.

Graf 58 Tempo rastu životného a neživotné-ho technického poistného (%)

Zdroj: NBS.

V dôsledku predpokladaného zosilnenia dopa-dov finančnej krízy na reálnu ekonomiku možnov priebehu roka 2009 očakávať spomalenie rastu technického poistného v životnom poistení, a to poklesom uzatvárania nových poistných zmlúv, prípadne zvýšenou frekvenciou vypovedania už existujúcich poistných zmlúv.

225

200

175

150

125

100

75

50

25

0

-25

-50

-75

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2,4

2,1

1,8

1,5

1,2

0,9

0,6

0,3

0,0

Životné poistenie Neživotné poistenie

2000 2003 2005 2007

Spolu

20082006200420022001

24

20

16

12

8

4

0

-4

-8


2003 2005 2007 20082006200420022001

55NBS


K A P I T O L A 2

Graf 59 Rozdelenie životného poistenia na skupiny poistenia podľa výšky technického poistného k 31. 12. 2008

Zdroj: NBS.

Graf 60 Vývoj technického poistného v životnom poistení (mil. EUR)

Zdroj: NBS.

V neživotnom poistení možno taktiež očakávať pokles poistných zmlúv, ale na druhej strane môže dochádzať k zreálneniu výšky poistného a poistného krytia, čo v konečnom dôsledku ne-musí znamenať pokles celkového technického poistného.

2.3 SKUPINY POISTENIA

Životnému poisteniu naďalej dominuje poistná skupina životné poistenie okrem Unit-linked s podielom 57 %. Technické poistné v tejto sku-pine sa medziročne zvýšilo o 4,7 %. Jej podiel sa však kvôli dlhodobo vyššiemu rastu Unit-linked poistenia neustále znižuje. Stále veľký dopyt po Unit-linked poistení, ako aj nižšia miera odkupo-vosti v porovnaní s tradičnými typmi poistenia, zvyšuje význam tejto poistnej skupiny v rámci životného poistenia. Pri raste 55,8 % sa jej po-diel na životnom poistení medziročne zvýšil o 8 p. b. na 31 %. Tretia najvýznamnejšia skupi-na – pripoistenie – si udržuje pomerne stabilnú pozíciu v rámci životného poistenia (10 %).

Najmenšiu skupinu v životnom poistení pred-stavuje dôchodkové pripoistenie. Technické poistné v tejto skupine pokleslo, pričom nová produkcia predstavuje len 2,4 % (najmenej zo všetkých skupín životného poistenia) a mie-

Graf 61 Tempo rastu technického poistného v životnom poistení (%)

Zdroj: NBS.

ra odkupovosti vo výške 7,9 % bola najvyššia zo všetkých skupín životného poistenia, aj keď oproti roku 2007 klesla z podielu 12 %. Z výsled-kov je zjavné, že záujem o tento druh poistenia klesá, avšak z dlhodobého hľadiska možno oča-kávať nárast významu dôchodkového poistenia, a to v čase výplat z druhého a tretieho dôchod-kového piliera.

Životné poistenie okrem Unit-linked – 56,9 %Dôchodkové poistenie – 1,9 %Unit-linked – 31,4 %Pripoistenie – 9,8 %

9,8 %

31,4 %

56,9 %1,9 %

700

600

500

400

300

200

100

0

Životné poistenie okrem Unit-linkedDôchodkové poistenie

Unit-linkedPripoistenie

2000 2003 2005 2007 20082006200420022001

80

70

60

50

40

30

20

10

0

-10

-20

Životné poistenieŽivotné poistenie okrem Unit-linkedDôchodkové poistenie

Unit-linkedPripoistenie

2003 2005 2007 20082006200420022001




Medzi rozhodujúce kategórie na trhu neživot-ného poistenia dlhodobo patria poistné skupiny povinné zmluvné poistenie motorových vozi-diel – PZP (32 %), havarijné poistenie (30,8 %) a poistenie majetku (21,9 %). S výnimkou PZP rástlo technické poistné vo všetkých odvetviach neživotného poistenia. Havarijné poistenie sa medziročne zvýšilo o 5,3 % a poistenie majetku

Graf 62 Rozdelenie neživotného poistenia na skupiny poistenia podľa výšky technického poistného k 31. 12. 2008

Zdroj: NBS.

Graf 63 Vývoj technického poistného v neživotnom poistení (mil. EUR)

Zdroj: NBS.

o 3,8 %. Pokles v prípade PZP (o 0,4 %) je výsled-kom pretrvávajúcej silnej cenovej konkurencie, ktorá tlačí na poistné v tomto segmente. Najväč-ší nárast oproti roku 2007 bol zaznamenaný pri poistení úveru, kaucií a finančných strát (24,5 %),avšak podiel tejto skupiny na neživotnom pois-tení nie je významný (1,2 %).

Zaisťovaciu činnosť v roku 2008 vykonávali dve poisťovne, a to len v neživotnom poistení. Tech-nické poistné z aktívneho zaistenia však predsta-vuje nevýznamný podiel na technickom poist-nom v neživotnom poistení (0,5 %).

2.4 PREDPÍSANÉ POISTNÉ

V roku 2008 došlo k spomaleniu dynamiky rastu predpísaného poistného v porovnaní s predchá-dzajúcim rokom. Celkové poistné vzrástlo o 1,9 % a dosiahlo hodnotu 1,8 mld. €. Zníženie rastu bolo spôsobené hlavne poklesom predpísaného poistného v neživotnom poistení (o 2,7 %), kým životné poistenie vzrástlo o 7,3 % na hodnotu 0,9 mld. €.

2.5 TRHOVÁ KONCENTRÁCIA

Situácia na slovenskom poistnom trhu bola z po-hľadu koncentrácie ovplyvnená zlúčením dvoch

Graf 64 Tempo rastu technického poistného v neživotnom poistení (%)

Zdroj: NBS.

Povinné zmluvné poistenie – 32,0 %Poistenie motorových vozidiel – 30,8 %Poistenie majetku – 21,9 %Všeobecné poistenie zodpovednosti za škodu – 5,8 %Poistenie úrazu a choroby – 3,1 %Asistenčné poistenie – 2,5 %Poistenie úveru, kaucie a rôznych finančných strát – 1,2 %Poistenie škôd na iných ako pozemných dopravných prostriedkoch – 0,8 %Poistenie zodpovednosti dopravcu – 1,0 %Poistenie právnej ochrany – 0,3 %Aktívne zaistenie – 0,5 %

1,2 %

32,0 %

21,9 %

3,1 %

30,8 %

5,8 %

2,5 %

1 100

1 000

900

800

700

600

500

400

300

200

100

0

Povinné zmluvné poisteniePoistenie motorových vozidiel

OstatnéSpolu

2000 2003 2005 2007 20082006200420022001

60

50

40

30

20

10

0

-10

-20

Povinné zmluvné poisteniePoistenie motorových vozidiel

OstatnéSpolu

2003 2005 2007 20082006200420022001

57NBS


K A P I T O L A 2

poisťovní, čím vznikol subjekt s tretím najväčším technickým poistným. Tým sa podiel troch naj-väčších poisťovní na celkovom poistnom medzi-ročne zvýšil o 2,3 p. b. na 63,6 %.

V životnom poistení došlo k miernemu poklesu trhovej koncentrácie. Podiel troch najväčších po-isťovní sa tu znížil o 2,7 p. b. na 54,3 %. Naopak v neživotnom poistení sa v dôsledku vyššie spo-mínaného zlúčenia zvýšil podiel troch najväčších poisťovní o 3,3 p. b. na 76,6 %.

2.6 NÁKLADY NA POISTNÉ PLNENIA

V roku 2008 sa náklady na poistné plnenia oproti predchádzajúcemu roku zvýšili o 169 mil. € na 964 mil. €. V životnom poistení dosiahli hodno-tu 463 mil. € a v neživotnom 501 mil. €. Podob-ne ako pri analýze technického poistného, NBS analyzovala technické náklady na poistné plne-nia (pod pojmom „náklady na poistné plnenia“ sa ďalej rozumejú „technické náklady na poistné plnenia“).

Náklady na poistné plnenia v životnom pois-tení dlhodobo rastú rýchlejšie ako v neživot-nom poistení. V roku 2008 to bolo v životnom poistení viac o 21 %, v neživotnom o 14,3 %. Zvyšuje sa tak podiel poistných plnení v život-nom poistení na celkových nákladoch na po-

Graf 65 Trhový podiel troch najväčších poisťovní (%)

Zdroj: NBS.

istné plnenia (zo 44,9 % v roku 2007 na 48,1 % v roku 2008).

Takmer celý rast nákladov na poistné plnenia v ži-votnom poistení súvisel s nárastom odkupov. Ich podiel na celkovom poistnom plnení v životnom poistení predstavoval 61,6 % (v roku 2007 to bolo 50 %). Narástla aj frekvencia odkupov o 1,5 p. b. na 5,9 %. Najvýraznejšie vzrástli náklady na vý-

Graf 66 Náklady na poistné plnenia (mil. EUR)

Zdroj: NBS.

Graf 67 Vývoj škodovosti, nákladovosti a kombinovaného ukazovateľa (%)

Zdroj: NBS.

67

66

65

64

63

62

61

602005 20082004 2006 2007

1 000

900

800

700

600

500

400

300

200

100

0


2000 2003 2005 2007

Spolu

20082006200420022001

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

ŠkodovosťNákladovosť

Kombinovaný ukazovateľ

2003 2005 2007 20082006200420022001




platu poistných udalostí v dôsledku výskytu kri-tických chorôb vzhľadom na ich zvýšený počet.

V neživotnom poistení dosiahli náklady na po-istné plnenia hodnotu 500,6 mil. €. Jedná sa najmä o poistné plnenia pri havarijnom pois-tení (41,2 %), PZP (31,8 %) a poistení majetku (19,4 %).

Z hľadiska analýzy vývoja nákladov na poistné plnenia v neživotnom poistení je dôležitý tiež ukazovateľ škodovosti9, ktorý zohľadňuje časové rozlíšenie nákladov a výnosov cez zmenu prísluš-ných technických rezerv.

V porovnaní s rokom 2007 sa škodovosť za celé neživotné poistenie zvýšila o 3,2 p. b. na úroveň 52,1 %. Z významných skupín klesla škodovosť v PZP, naopak pri havarijnom pois-

Tabuľka 4 Škodovosť, nákladovosť a kombinovaný ukazovateľ skupín neživotného poistenia k 31. 12. 2008 (%)

Škodovosť NákladovosťKombinovaný

ukazovateľ

Životné poistenie – Pripoistenie 21,57 27,93 49,50

Poistenie úrazu a choroby 18,52 43,36 61,88

PZP 43,92 26,09 70,02

Poistenie motorových vozidiel 70,11 31,86 101,96

Poistenie škôd na iných ako pozemných dopravných prostriedkoch 24,67 32,91 57,59

Poistenie zodpovednosti dopravcu 32,72 32,12 64,84

Poistenie majetku 49,76 35,63 85,39

Všeobecné poistenie zodpovednosti za škodu 47,13 33,79 80,92

Poistenie úveru, kaucie a rôznych finančných strát 54,80 38,11 92,91

Poistenie právnej ochrany 28,44 70,73 99,17

Asistenčné poistenie 31,58 50,74 82,33

Aktívne zaistenie 55,78 30,38 86,15

Spolu 52,12 31,99 84,11

Zdroj: NBS.

tení a poistení majetku stúpla. Havarijné pois-tenie vykazuje najvyššiu škodovosť spomedzi všetkých skupín poistenia (70,1 %), pričom kombinovaný ukazovateľ v tejto skupine pre-kračuje 100 %, čo naznačuje, že v tejto skupine je silná konkurencia.

2.7 ZAISTENIE

Z hľadiska zaistenia klesalo poistné postúpené zaisťovateľom, ktoré v roku 2008 kleslo o 17,5 % na 267 mil. €. Hlavná časť postúpeného poistné-ho (92,2 %) pripadá na neživotné poistenie, čo tvorilo takmer štvrtinu z celkového technického poistného v neživotnom poistení. V životnom poistení bolo zaisťovateľom postúpené poistné vo výške 21 mil. € (t. j. 1,9 % z technického poist-ného v životnom poistení).

Tabuľka 5 Technické poistné postúpené zaisťovateľom (mil. EUR)

2008 2007 ZmenaPodiel na technickom

poistnom

Spolu 266 323 -17,5 % 12,7 %

Životné poistenie 21 42 -50,7 % 1,9 %

Neživotné poistenie 246 281 -12,5 % 24,5 %

Zdroj: NBS.

9 Škodovosť sa vypočíta ako percen-tuálny podiel súčtu nákladov na poistné plnenia a zmeny brutto technickej rezervy na poistné plne-nia a zaslúženého poistného, t. j. technického poistného, v hrubej výške po odrátaní zmeny brutto technickej rezervy na poistné budú-cich období.

59NBS


K A P I T O L A 2

Z celkových nákladov na poistné plnenia bolo zaisťovateľom postúpených 130 mil. €, t. j. 13,5 % z celkových nákladov.

2.8 TECHNICKÉ REZERVY A ICH FINANČNÉ UMIESTNENIE

Technické rezervy poisťovní pokračovali v ras-tovom trende minulých rokov. Medziročne sa zvýšili o 6,9 % a dosiahli hodnotu 4,022 mld. €. Podobne ako v prípade technického poistného rástli technické rezervy rýchlejšie v životnom poistení, čo je logické aj vzhľadom na ich dl-hodobý charakter. V dôsledku toho sa opätov-ne zvýšil ich podiel na celkových rezervách (na 75,5 %).

Tempo rastu technických rezerv v životnom po-istení postupne klesá, čo v roku 2008 súviselo najmä s rezervou na krytie záväzkov z finančné-ho umiestnenia v mene poistených. Tá po pred-chádzajúcich výrazných nárastoch (priemer za posledných päť rokov predstavuje takmer 45 %) zaznamenala pokles rastu na 7 % a dosiahla hod-notu 503,2 mil. €, najmä v dôsledku negatívnych výnosov pri investovaní. Najväčšia rezerva v ži-votnom poistení – technická rezerva na život-né poistenie (s podielom 79,2 %) – medziročne vzrástla o 8,3 %. Podiel týchto rezerv na celko-vých rezervách predstavoval až 95,8 %.

Graf 68 Vývoj hrubých technických rezerv (mld. EUR)

Zdroj: NBS.

Technické rezervy v neživotnom poistení vzrástli oproti roku 2007 o 30,6 mil. € na 986,8 mil. €. Naj-väčší nárast (o 17 mil. €) zaznamenala technická rezerva na poistné plnenie, ktorá zároveň tvori-la najväčšiu časť rezerv v neživotnom poistení (66,8 %).

Hrubé technické rezervy znížené o rezervu na krytie záväzkov z finančného umiestnenia v me-

Graf 69 Štruktúra hrubých technických rezerv v životnom poistení

Zdroj: NBS.

Graf 70 Štruktúra hrubých technických rezerv v neživotnom poistení

Zdroj: NBS.

4,5

4,0

3,5

3,0

2,5

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0

Životné poistenie okrem technickej rezervy na krytie záväzkov z finančného umiestnenia v mene poistenýchTechnická rezerva na krytie záväzkov z finančného umiestnenia v mene poistenýchNeživotné poistenie spolu Spolu

2000 2003 2005 2007 20082006200420022001

Technická rezerva na životné poistenie – 79,2 %Technické rezerva na krytie záväzkov z finančného umiestnenia v mene poistených – 16,6 %Technická rezerva na poistné budúcich období – 2,1 %Technická rezerva na poistné plnenie – 2,1 %

2,1 % 2,1 %

79,2 %

16,6 %

Technická rezerva na poistné plnenie – 66,8 %Technická rezerva na poistné budúcich období – 23,5 %Ďaľšie technické rezervy poisťovne – 9,1 %Technická rezerva na poistné prémie a zľavy – 0,6 %

9,1 % 0,6 %

66,8 %

23,5 %




Graf 71 Umiestnenie prostriedkov technic-kých rezerv

Zdroj: NBS.Poznámka: Pod pojmom „Štátne dlhopisy“ sa rozumejú dlhopisy SR a iných štátov EÚ, NBS a iných centrálnych bánk, garantované SR, dlhopisy EIB, EBOR a MBOR.

Graf 72 Zmeny v umiestnení technických rezerv medzi 31. 12. 2007 a 31. 12. 2008 (%)

Zdroj: NBS.

a zaisťovateľov a nárast bankových dlhopisov a ostatných aktív, predovšetkým ostatných dlho-vých cenných papierov. V druhom polroku však nastala zmena. Podiel aj objem štátnych dlhopi-sov vzrástol, a naopak podiel aj objem dlhopisov bánk prestal rásť a výrazne sa znížil aj rast ostat-ných aktív.

2.9 SOLVENTNOSŤ POISŤOVNÍ

Z hľadiska hodnotenia solventnosti poisťovní sa vyžaduje, aby ich skutočná miera solventnosti (t. j. vlastné zdroje) bola vyššia ako požadovaná mie-ra solventnosti a zároveň, aby výška garančného fondu bola aspoň taká, ako je minimálna hodno-ta garančného fondu. K 31. decembru 2008 tieto požiadavky spĺňali všetky poisťovne. Požadova-ná miera solventnosti v porovnaní s minulým ro-kom vzrástla o 11 % z dôvodu vyššieho objemu záväzkov a/alebo poistných plnení, avšak nárast bol ovplyvnený aj znížením minimálneho ga-rančného fondu v SKK. Skutočná miera solvent-nosti narástla v porovnaní s minulým rokom až o 32 % najmä z dôvodu nárastu fondov, na ktoré sa nevzťahujú záväzky z poistenia alebo zaiste-nia. Podiel celkovej skutočnej miery solventnosti k vyššej hodnote požadovanej miery solventnos-ti a garančného fondu bol 2,8 (marža solventnos-ti). Marža solventnosti bola v prípade poisťovní vykonávajúcich životné a neživotné poistenie

ne poistených ku koncu roka 2008 tvorili 3 482 mil. € a ich pokrytie aktívami predstavovalo 107,9 %. V porovnaní s koncom roka 2007 sa pokrytie technických rezerv aktívami nezme-nilo. V zložení aktív kryjúcich technické rezervy pokračoval v prvom polroku trend z roku 2007, teda znižovanie podielu štátnych dlhopisov

Graf 73 Rozdelenie marže solventnosti (počet poisťovní)

Zdroj: NBS.

Štátne dlhopisy – 37,8 %Dlhopisy bánk – 18,0 %Termínované účty v bankách – 6,7 %Hypotekárne záložné listy – 13,5 %Podiel zaisťovateľov – 6,7 %Ostatné – 17,3 %

6,7 %

17,3 %

6,7 %

13,5 %

37,8 %

18,0 %

Ostatné

Podielzaisťovateľov

Hypotekárnezáložné listy

Termínovanéúčty v bankách

Dlhopisy bánk

Štátnedlhopisy

-4 -3 -2 -1 0 1 2 3 4

10

9

8

7

6

5

4

3

2

1

01 až 1,5 2,5 až 3


1,5 až 2 2 až 2,5

61NBS


K A P I T O L A 2

2,9, v prípade životných poisťovní 2,5 a v prípade neživotných poisťovní 2,1. Hodnota tohto po-dielu medziročne vzrástla o 50 percentuálnych

bodov. V desiatich poisťovniach bola hodnota garančného fondu vyššia než požadovaná miera solventnosti.

3

OBCHODNÍCI S CENNÝMI

PAPIERMI

K A P I T O L A 3

65NBS


3.1 PRIMERANOSŤ VLASTNÝCH ZDROJOV

Objem vlastných zdrojov obchodníkov s cenný-mi papiermi, ktorí nie sú bankami, a správcov-ských spoločností s licenciou OCP sa v priebehu roka 2008 pohyboval u všetkých subjektov vy-soko nad zákonom požadovanou hranicou. Ku koncu roka dosahoval viac ako šesťnásobok tejto hranice, pričom najväčšie kapitálové požiadavky boli na krytie kreditného a operačného rizika.

3.2 INVESTIČNÉ SLUŽBY A SPRÁVA MAJETKU

Celkový objem obchodov s dlhopismi, akciami a podielovými listami v roku 2008 mierne pokle-

3 OBCHODNÍCI S CENNÝMI PAPIERMI

Počas roku 2008 nedošlo k významným zmenám v objeme obchodov s cennými papiermi realizovanými prostredníctvom OCP. Dlhopisy, akcie a podielové listy sa zobchodovali v celkovej hodnote 14 mld. €. Objem klientskeho majetku spravovaného prostredníctvom spoločností s licenciou OCP vzrástol medziročne o 41 % na hodnotu 2,1 mld. €. Primeranosť vlastných zdrojov týchto subjektov spĺňala predpísanú úroveň s dostatočnou rezervou.

sol na hodnotu 14 mld. € (oproti 16 mld. € v ro-ku 2007). Obchody s nástrojmi peňažného trhu a finančnými derivátmi nie je možné medziročneporovnať, vzhľadom na odlišné výkazníctvo v ro-ku 2008.

V nominálnych hodnotách boli najobchodova-nejšie práve finančné deriváty a nástroje peňaž-ného trhu, ktoré sa zobchodovali v objeme 644 mld. €. Toto číslo však vyjadruje objem podkla-dových aktív zobchodovaných nástrojov, skutoč-ný objem peňažných tokov generovaných tými-to obchodmi je rádovo menší.

Prostredníctvom bánk bolo uskutočnených 65 % celkového objemu obchodov, zvyšných 35 % sa realizovalo takmer výlučne prostredníctvom jed-nej spoločnosti.

Graf 75 Štruktúra obchodov podľa jednotli-vých investičných nástrojov (mld. EUR)

Zdroj: NBS.

Graf 74 Priemerná štruktúra požiadaviek na vlastné zdroje OCP podľa jednotlivých rizík

Zdroj: NBS.

Kreditné riziko – 36,0 %Operačné riziko – 42,6 %Trhové riziko – 5,7 %Prevádzkové náklady – 11,1 %Ostatné – 4,6 %

42,6 %

11,1 %

4,6 %

36,0 %

5,7 %

Dlhopisy

Akcie

Podielovélisty

Ostatnécenné

papiere


0 2 4 6 8 10 12 14

K A P I T O L A 3

O B C H O D N Í C I S C E N N Ý M I P A P I E R M I


Objem klientskeho majetku spravovaného prostredníctvom obchodníkov s cennými pa-piermi (vrátane bánk a správcovských spoločnos-tí s licenciou OCP) vzrástol medziročne o 41 % (z 1,5 na 2,1 mld. €).

Graf 76 Vývoj objemu klientskeho majetku spravovaného subjektmi s licenciou OCP (mld. EUR)

Zdroj: NBS.

2,4

2,1

1,8

1,5

1,2

0,9

0,6

0,3

0,01. polrok 2007 2. polrok 2007 2. polrok 2008

Banky a pobočky zahraničných bánkSprávcovské spoločnostiZákladné imanie minimálne 1,2 mil. €Ostatné

1. polrok 2008

4

KOLEKTÍVNE INVESTOVANIE

K A P I T O L A 4

69NBS


Rok 2008 bol v sektore kolektívneho investova-nia na Slovensku rokom negatívnych trendov. Ich spoločnou príčinou zjavne bola prebiehajúca globálna finančná kríza, ktorá vo viacerých ohľa-doch výrazne zasiahla tento sektor.

Veľkosť sektora kolektívneho investovania me-raná čistou hodnotou aktív (NAV) v podielových fondoch predávaných v SR sa zmenšila o takmer 30 %. V absolútnom vyjadrení to znamená úby-tok v hodnote 1,6 mld. €, ktorý sa rozdelil v po-mere 1,17 mld. € pre tuzemské podielové fondy a 0,43 mld. € pre zahraničné podielové fondy, ktoré sa v SR predávajú.10 Koncoročný stav NAV na účtoch podielových fondov dosiahol k 31. decembru 2008 úroveň 3,8 mld. € (3,3 mld. € tu-

4 KOLEKTÍVNE INVESTOVANIE

Rast objemu spravovaných aktív v kolektívnom investovaní pozorovaný v predošlých obdobiach sa v prvej polovici roka 2008 zastavil a v jeho druhej polovici došlo dokonca k prudkému poklesu čistej hodnoty aktív v podielových fondoch. Tento vývoj bol predovšetkým dôsledkom finančnej krízy, jednakvo forme hromadných redemácií z dôvodu neistoty ohľadom ďalšieho vývoja hodnoty investícií a jednak sa tu v menšej miere odrazil pokles hodnoty niektorých druhov aktív držaných v portfóliách. Medziročná výkonnosť podielových fondov klesala naprieč celým spektrom kategórií fondov a iba podielové fondy peňažného trhu dokázali v priemere zabezpečiť pre podielnikov kladný nominálny výnos.

zemské, 0,5 mld. € zahraničné), čo je najmenej od druhej polovice roka 2005. Z uvedených čísel vidieť, že relatívne väčší pokles NAV zaznamenali zahraničné fondy a podiel fondov tuzemských správcovských spoločností tak vzrástol až na 87 %. Znižovanie NAV v tuzemských podielo-vých fondoch nebolo v čase rovnomerné. Počas prvého polroka objem spravovaných aktív ešte mierne rástol a až v druhom polroku bol zazna-menaný výrazný pokles (z toho prevažná časť od septembra do decembra). NAV v zahranič-ných podielových fondoch klesala už od začiatku roka. Za poklesom NAV treba v oboch prípadoch hľadať neobvykle vysoké redemácie investorov a v menšej miere znehodnotenie aktív v portfóli-ách podielových fondov v dôsledku krízy.

Graf 77 Vývoj objemu investícií v podielo-vých fondoch predávaných v SR (mld. EUR)

Zdroj: NBS.Poznámka: Od roku 2006 sú v údajoch zahrnuté aj uzavreté a špe-ciálne fondy.

Graf 78 Objem majetku v jednotlivých kate-góriách fondov k 30. 6. 2008 (mld. EUR)

Zdroj: NBS.

5,5

5,0

4,5

4,0

3,5

3,0

2,5

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0

Zahraničné spoločnostiTuzemské správcovské spoločnosti

2. polrok2005

2. polrok2007

2. polrok2006

2. polrok2008

1. polrok2007

1. polrok2006

1. polrok2008

Fondy peňažného

trhu

Dlhopisovéfondy

Akciovéfondy

Zmiešanéfondy

Fondyfondov

Iné fondy

Realitnéfondy

Uzavretéfondy

Špeciálnefondy

Zahraničné spoločnosti Tuzemské správcovské spoločnosti

0,0 0,3 0,6 0,9 1,2 1,5 1,8

10 Pokiaľ sa v tomto texte na ďalších miestach hovorí o zahraničných fondoch rozumie sa tým len tá ich časť, ktorá prislúcha predajom v SR.

K A P I T O L A 4

K O L E K T Í V N E I N V E S T O V A N I E


K O L E K T Í V N E I N V E S T O V A N I E

Pokles spravovaného NAV sa dotkol takmer všetkých tuzemských správcovských spoločnos-tí kolektívneho investovania, s výnimkou dvoch spoločností, ktoré majú nízky trhový podiel. Spektrum percentuálnych úbytkov NAV v podie-lových fondoch, ktoré spravujú jednotlivé správ-covské spoločnosti sa pohybovalo od -6 % do -54 %. Herfindahlov ukazovateľ koncentrácie samedziročne prakticky nezmenil, aj keď napríklad podiel dvoch najväčších spoločností vzrástol asi o 3 p. b. na 69 %.

Držiteľmi podielových listov podielových fon-dov spravovaných tuzemskými správcovskými spoločnosťami sú takmer výlučne rezidenti SR. Podiel zahraničného kapitálu dosahuje iba 1 %. Hlavnú skupinu investorov do podielových fon-dov predstavujú domácnosti, ktoré majú v držbe 82 % všetkých emitovaných podielových listov tuzemských podielových fondov. Okrem nich významnejšiu časť podielov (14 %) vlastnia už len nebankové finančné inštitúcie (poisťovne, dô-chodkové spoločnosti, správcovské spoločnosti).

S výnimkou fondov kategorizovaných ako iné fondy a realitných fondov (ktorých podiel je však zanedbateľný) sa všetky ostatné kategó-

Graf 79 Porovnanie štruktúry majetku v jednotlivých kategóriách fondov k 31. 12. 2007 a 2008 (%)

Zdroj: NBS.PFPT – peňažné fondy (p. f.) peňažného trhu; DF – dlhopisové p. f.; AF – akciové p. f.; ZF – zmiešané p. f.; FF – fondy fondov; IF – iné p. f.

rie fondov v súčte tuzemských aj zahraničných stali obeťou poklesu NAV. Najviac sa to dotklo akciových fondov, ktoré si v sledovanom obdo-bí odpísali až 67 % svojej NAV zo začiatku roka. Ich relatívne zastúpenie tým kleslo z 11 % na 5 % NAV sektora. Dominantnú pozíciu si o niekoľko percentuálnych bodov upevnili fondy peňažné-ho trhu, ktoré k decembru 2008 spravovali 45 % celkovej NAV v podielových fondoch. Význam-nejší podiel zahraničných podielových fondov sa dlhodobo udržuje len v kategóriách akciové fondy a iné fondy.

Z hľadiska štruktúry majetku v portfóliách sú na tom podobne peňažné fondy, dlhopisové fon-dy a iné fondy. Medzi 65 % až 85 % aktív týchto fondov je vo forme dlhových cenných papiero-v, zvyšok je uložený na účtoch v bankách. Vo veľkej miere to platí aj pre zmiešané fondy, ktoré sú však v objeme asi jednej štvrtiny obohatené o akcie a podielové listy. Akciové fondy sú zhru-ba na 50 % tvorené dlhovými cennými papiermi a vkladmi, druhú polovicu majetku tvoria akcio-vé investície. Fondy fondov v rozhodujúcej mie-re pozostávajú z podielových listov podielových fondov. Hlavná zmena v štruktúre majetku v po-rovnaní s koncom roka 2007 spočívala v znížení

Graf 80 Mesačný vývoj kumulatívnych čistých predajov otvorených podielových fondov v SR za rok 2008 (mil. EUR)

Zdroj: NBS.

100

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

Vklady uložené v bankáchAkcie a iné majetkové účastiAkcie a podielové listy podielových fondov

Dlhové cenné papiereOstatné aktíva

2007 2008PFPT FF AFZF IFDF

2007 2008 2007 2008 2007 2008 2007 2008 2007 2008

400

300

200

100

0

-100

-200

-300

-400

-500

PeňažnéDlhopisové

Fondy fondovIné

AkciovéZmiešané


71NBS


K A P I T O L A 4

váh majetkových cenných papierov (akcie, po-dielové listy) vo fondoch, ktoré sa orientujú aj na tento druh aktív.

Veľká časť podielových fondov bola počas roka 2008 pod tlakom pomerne výrazných redemácií. Z tuzemských podielových fondov negatívne ročné kumulatívne čisté predaje zaznamenali peňažné, dlhopisové, zmiešané fondy a fondy fondov. Obzvlášť zasiahnuté boli fondy peňaž-ného trhu, z ktorých investori vybrali podiely v hodnote takmer 0,5 mld. €. Relatívne k objemu NAV redemácie značne pocítili tiež fondy fondov. Najväčšia vlna odpredaja podielových listov sa odohrala v posledných štyroch mesiacoch roka, z toho jednoznačná amplitúda bola v októbri, keď v priebehu tohto mesiaca negatívne čisté predaje dosiahli objem 0,63 mld. € (z toho peňaž-né fondy 0,46 mld. €). Bola to reakcia na mimo-riadne zhoršenie situácie na finančných trhochpo krachu americkej investičnej banky Lehman Brothers v polovici septembra. Podielnici prav-depodobne v obave o zachovanie hodnoty svo-jich investícií vyberali svoje podiely a presúvali ich do bánk. Tento proces bol naviac podporený zvýšením garancie vkladov v bankách, ktorá sa však nevzťahovala na investície do podielových fondov. Stopercentná garancia investície v kom-binácii s mohutnou kampaňou na vkladové pro-dukty v bankách a ich rastúcimi sadzbami bola silným motívom na presun prostriedkov hlavne pre podielnikov podielových fondov peňažného trhu zneistených nezvyklým poklesom výkon-nosti v tejto konzervatívnej kategórii podielo-vých fondov. Pri akciových fondoch kumulatívne predaje za celý rok 2008 skončili zhruba na nule, pozitívne sa vyvíjali predaje v iných fondoch. Redemácie boli dominantnou zložkou poklesu NAV v sektore ako celku. Podielové fondy mali vo všeobecnosti dostatok likvidných prostried-kov (vkladov v bankách a štátnych dlhopisov), aby ustáli nápor podielnikov na výber investícií. V niektorých prípadoch však boli nútené pristú-piť aj k odpredaju dlhových cenných papierov podnikov alebo zahraničných bánk, ktorých lik-vidnosť bola v tom čase pomerne nízka.

Okrem záporných čistých predajov prispelo v niektorých kategóriách podielových fondov k poklesu NAV vo väčšej či menšej miere znižo-vanie hodnoty určitých aktív, hlavne majetko-

vých cenných papierov, ale aj časti dlhopisov. Týkalo sa to predovšetkým akciových fondov, zmiešaných fondov a fondov fondov, avšak čias-točne tým boli ovplyvnené aj ostatné kategórie podielových fondov. To sa pochopiteľne pre-mietlo do medziročnej výkonnosti podielových fondov, ktorá klesla naprieč celým spektrom podielových fondov. Kladnú priemernú (váženú NAV) výkonnosť na úrovni asi 1 % dosiahli iba fondy peňažného trhu. Ostatné kategórie fon-dov sa ocitli v strate (merané na báze váženého priemeru), v prípade akciových fondov dokonca presahujúcej 50 %. Hlboko v mínuse skončili aj fondy fondov a zmiešané fondy, ktoré nominál-ne znehodnotili investície podielnikov o 22 %, resp. 16 %.

Desať tuzemských správcovských spoločností vy-kázalo za rok 2008 zisk vo výške 8,4 mil. €. Oproti predošlému roku to predstavuje mierny pokles o 18 %. Vzhľadom na povahu odplát pre správ-covské spoločnosti, ktorá závisí predovšetkým od objemu spravovaných aktív, možno predpo-kladať, že pokles NAV sa naplno prejaví na zisku v roku 2009. Stratu zaznamenali dve spoločnosti. Až dve tretiny zisku sektora sú koncentrované v jednej správcovskej spoločnosti.

Graf 81 Porovnanie priemernej ročnej výkonnosti otvorených podielových fondov podľa jednotlivých kategórií (% p. a.)

Zdroj: NBS.Poznámka: Fondy sú vážené čistou hodnotou majetku.

Fondy peňažného

trhu

Dlhopisovéfondy

Akciovéfondy

Zmiešanéfondy

Fondyfondov

Ostatnéfondy

December 2007 Jún 2008

-55 -50 -45 -40 -35 -30 -25 -20 -15 -10 -5 0 5

5

DÔCHODKOVÉ SPORENIE

K A P I T O L A 5

75NBS


5 DÔCHODKOVÉ SPORENIE

Globálna finančná kríza ovplyvnila aj dôchodkový sektor finančného trhu. Poklesom cien niektorýchdruhov aktív fondov sa následne znížili aj výnosy týchto fondov. Ročná výnosovosť v druhom dôchodkovom pilieri tým dosiahla kladné čísla len v prípade konzervatívnych fondov. Pokles výkonnosti ovplyvnil aj doplnkové dôchodkové sporenie, keď kladné čísla dosiahli len 3 z 10 príspevkových fondov. Kríza na finančných trhoch ovplyvnila v roku 2008 okrem výkonnosti aj štruktúru portfólia fondovdruhého a tretieho dôchodkého piliera, keď výraznú prevahu mali dlhopisové typy investícií, a to najmä štátne dlhopisy. Objem akcií v majetku dôchodkových a doplnkových dôchodkových fondov sa znížil takmer o polovicu. Druhým výrazným faktorom, ovplyvňujúcim činnosť dôchodkového sektora v roku 2008, bolo dvojnásobné otvorenie II. dôchodkového piliera, a tým aj umožnenie dobrovoľného vstupu, resp. výstupu z neho pre sporiteľov. Na základe týchto zmien počet sporiteľov II. dôchodkového piliera k 31. decembru 2008 predstavoval 1,48 mil. Počet účastníkov III. piliera dôchodkového systému sa v priebehu roka 2008 zvýšil na 0,87 mil.

5.1 II. PILIER

Na fungovanie systému starobného dôchodko-vého sporenia v roku 2008 vplývali významným spôsobom predovšetkým dve udalosti. Prvou bolo pokračovanie a prehĺbenie svetovej finanč-nej krízy, ktorá sa v tomto sektore prejavila najmä znížením cien niektorých druhov aktív vo fon-doch, čo následne znamenalo, že výnosy týchto fondov poklesli. Druhým faktorom bola dočasná zmena nastavenia pravidiel fungovania druhého piliera v podobe jeho otvorenia pre dobrovoľné

Graf 82 Podiel jednotlivých typov dôchodkových fondov na celkovom objeme spravovaného majetku

Zdroj: NBS.

vstupy aj výstupy sporiteľov. K tomuto kroku pri-stúpila vláda SR dvakrát. Prvá etapa otvorenia prebiehala počas celého prvého polroka 2008. Začiatok druhej fázy otvorenia sa datuje od 15. novembra 2008, pričom druhý pilier bol otvore-ný počas celého zvyšného obdobia daného ka-lendárneho roka. Podstatou otvorenia systému bolo v oboch prípadoch umožniť účastníkom, ktorí v minulosti dobrovoľne vstúpili do druhého piliera, avšak v danom čase považovali svoje zo-trvanie v ňom za nevýhodné, aby sa mohli vrátiť iba k sporeniu v priebežnom pilieri. Analogicky platilo otvorenie druhého piliera aj v opačnom smere, t. j. pre dobrovoľné vstupy sporiteľov. Podľa informácií od dôchodkových správcov-ských spoločností počet sporiteľov, ktorí požia-dali o prevod svojich nasporených prostriedkov na účet Sociálnej poisťovne v prvej vlne otvo-renia druhého piliera, dosiahol okolo 107 tisíc.11 Počet nových sporiteľov bol nižší ako uvedené číslo, čo znamenalo, že celkový počet sporite-ľov v systéme sa počas roka 2008 znížil približne o 75 500 na 1 483 124 osôb k 31. decembru 2008. V relatívnom vyjadrení to predstavuje úbytok 4,8 %. Percentuálny pokles počtu sporiteľov bol podobný vo všetkých dôchodkových správcov-ských spoločnostiach a pohyboval sa okolo uve-denej hodnoty za celý sektor. Čo sa týka podielu počtu vystupujúcich účastníkov na celkovom počte účastníkov12 v jednotlivých typoch fon-dov (konzervatívne, vyvážené, rastové), najväč-šiu mieru odchodov zaznamenali konzervatívne fondy (-15,1 %), tesne nasledované vyváženými fondmi (-13,3 %), najmenšiu hodnotu dosiahol tento ukazovateľ pri rastových fondoch (-3,7 %).

Konzervatívny – 4,2 %Vyvážený – 29,1 %Rastový – 66,7 %

4,2 %

29,1 %

66,7 %

11 Tento počet sa vzťahuje na obdobie otvorenia od 1. 1. 2008 do 30. 6. 2008. V súlade s platnou legislatívou sa reálne výstupy sporiteľov počas druhej fázy otvorenia kapitalizačného piliera začali uskutočňovať až 1. 1. 2009. Údaje o celkovom počte sporiteľov za rok 2008 preto tieto výstupy neovplyvnili.

12 Celkový počet účastníkov spo-renia pre jednotlivé typy fondov k 31. 12. 2007.

K A P I T O L A 5

D Ô C H O D K O V É S P O R E N I E



Na druhej strane, najväčší relatívny prílev účast-níkov13 (nových aj tých, ktorí prestúpili z iných typov fondov) zaznamenali konzervatívne a vy-vážené fondy. Tento vývoj má pravdepodobne dve roviny. Jednou môže byť v dôsledku krízy zvýšený záujem sporiteľov o účasť vo fondoch s menším rizikovým profilom. Druhý moment jenaproti tomu daný skutočnosťou, že pre odchod z druhého piliera sa rozhodli pravdepodobne prevažne starší sporitelia, u ktorých je predpo-klad, že svoje prostriedky mali umiestnené v kon-zervatívnych alebo vyvážených fondoch.

Koncentrácia z hľadiska počtu sporiteľov osta-la na rovnakej, pomerne vysokej úrovni, o čom svedčí takmer 70 %-ný podiel sporiteľov v dvoch najväčších dôchodkových správcovských spo-ločnostiach.

Čistá hodnota majetku spravovaného vo fon-doch dôchodkových správcovských spoločností pokračovala v raste aj v roku 2008 a koncom roka dosiahla úroveň 2,23 mld. €, čo znamenalo ročný prírastok o 31 %. V porovnaní s rokom 2007 to bolo výrazné spomalenie rastu, vo veľkej miere ovplyvnené bázickým efektom. V tomto prípa-de však na spomalenie vplýval aj odchod časti sporiteľov, ktorých naakumulovaný majetok sa previedol z dôchodkových fondov do Sociálnej poisťovne. Táto skutočnosť, do istej miery podpo-rená aj poklesom hodnoty vybraných aktív, mala dokonca za následok pomerne značné zníženie absolútneho prírastku čistej hodnoty majetku v roku 2008 oproti predchádzajúcemu roku.

Relatívne nárasty čistej hodnoty majetku v jed-notlivých dôchodkových správcovských spoloč-nostiach sa líšili iba minimálne, a teda aj ich trho-vé podiely na základe tohto ukazovateľa ostali na úrovniach z konca roka 2007. Tradične len nevý-znamné zmeny nastali v rozdelení čistej hodnoty majetku do predpísaných troch typov fondov, kde na rastové fondy pripadá podiel bezmála 67 %, kým vo vyvážených a konzervatívnych fon-doch je umiestnených 29 %, resp. 4 % celkového majetku v sektore.

Kríza na finančných trhoch, ktorá prebiehala po-čas celého roka 2008, sa výrazným spôsobom podpísala pod zmenu základnej štruktúry port-fólia podľa typov finančných nástrojov. Za hlav-ný posun možno označiť nárast podielu dlhopi-sov na úkor všetkých ostatných typov investícií.

Graf 83 Podiel jednotlivých druhov investícií na celkovom objeme spravovaného majetku (%)

Zdroj: NBS.

Kým v decembri 2007 sa relatívne zastúpenie dlhových cenných papierov nachádzalo na úrov-ni 49,6 %, o rok neskôr sa ich podiel zvýšil až na 67,4 %, čím sa dlhopisy stali absolútne domi-nantnou zložkou celkového portfólia v druhom dôchodkovom pilieri. Motívom tohto posunu bola s najväčšou pravdepodobnosťou snaha dôchodkových správcovských spoločností sta-bilizovať svoje portfóliá a obmedziť prípadné výkyvy v ich hodnote investovaním do menej ri-zikových a volatilných aktív, medzi ktoré sa dlho-pisy vo všeobecnosti zaraďujú. V zásade možno konštatovať, že takmer všetky nové prostried-ky, ktoré sa dostali do systému v priebehu roka 2008, ako aj časť prostriedkov uvoľnených pre-dajom iných typov aktív, smerovala do nákupu dlhových cenných papierov. V dôsledku silne negatívneho vplyvu krízy na akciové trhy sa ak-cie stali aktívom, voči ktorému sa fondy snažili výrazne zredukovať svoju expozíciu. Objem akcií v majetku dôchodkových fondov sa medziroč-ne znížil takmer o polovicu, čo sa vzhľadom na rast celkovej čistej hodnoty majetku prejavilo ešte výraznejším poklesom podielu, z 15,1 % ku koncu roka 2007 na 6,4 % ku koncu roka 2008. (Pre porovnanie, ešte v polovici roka 2007, tes-ne pred vypuknutím krízy, bol tento podiel až 18 %.) Asi o 9 p. b., na úroveň 21 %, sa znížilo zastúpenie majetku, ktorý sa nachádzal vo for-me bežných a termínovaných účtov v bankách.

Záväzky

Ostatné

Akcie

Dlhopisy

Účtyv bankách


-30 -20 -10 0 10 20 30 40 50 60 70

13 Odhad zo stavov z konca rokov 2007 a 2008 a z informácií o odcho-doch z druhého piliera.

77NBS


K A P I T O L A 5

ničných poukážok, pričom zostávajúcu časť tvo-ria bankové depozity.

Turbulentné obdobie roka 2008 bolo príčinou, že dôchodkové správcovské spoločnosti me-nili viaceré charakteristiky dlhopisovej zložky portfólia. Ešte na konci roka 2007 bola skladba dlhopisového portfólia silne orientovaná na sektor finančníctva. Takmer dve tretiny objemunakúpených dlhopisov mali emitenta z tohto odvetvia, pričom v rámci neho výrazne domino-vali banky. Necelých 30 % sa nachádzalo v štát-nych obligáciách a malý zvyšok tvorili dlhopisy podnikov. V roku 2008 sa však situácia význam-ne otočila, nakoľko správcovia fondov pod tla-kom neistoty a zhoršujúcej sa situácie ohľadom zdravia mnohých inštitúcií finančného sektorapresúvali majetok do bezpečnejších štátnych dlhopisov, ktorých podiel k 31. decembru 2008 dosiahol 56 %. Váha dlhopisových emisií z ob-lasti finančníctva poklesla pod 40 %. Zastúpeniepodnikovej zložky sa prakticky nezmenilo. Ďal-ším pozorovaným trendom, pokiaľ ide o štruk-túru emitentov dlhopisov, je prehĺbenie rozho-dujúcej orientácie (96 % objemu) na Európu. Podiel slovenských dlhových cenných papierov, prevažne štátnych, bol na konci sledovaného obdobia 73 %.

S posunom od bankových k štátnym dlhopisom úzko súvisí aj ich nové rozdelenie z hľadiska ur-čenia a fixácie kupónových sadzieb. Približneo 27 p. b. na úroveň 42 % ku koncu roka 2008 sa znížil podiel dlhových cenných papierov s plá-vajúcim kupónom, ktoré sú bežné hlavne pri bankových emisiách. Spolu so štátnymi dlho-pismi rástol aj podiel dlhopisov s fixným kupó-nom (31 %), a najmä bezkupónových dlhopisov (27 %).

Skracovala sa splatnosť dlhopisového portfólia. Pôvodný interval priemernej objemom váženej splatnosti od 2,8 do 6,8 roka pre jednotlivé fondy sa zredukoval do rozmedzia 1,4 až 3,2 roka. Po-kles priemernej maturity bol zaznamenaný vo všetkých osemnástich fondoch.

Takmer 98 % dlhopisov podľa objemu malo na konci decembra 2008 rating A- a lepší.14 Počas roka 2008 došlo k ešte väčšej koncentrácii dlho-pisov do už predtým dominantného ratingové-ho stupňa A+. Mierne stúpol podiel dlhopisov s najvyšším možným ratingom AAA.

Graf 84 Štruktúra dlhopisového portfólia v jednotlivých typoch fondov (%)

Zdroj: NBS.

Táto realokácia sa neviaže na finančnú krízu, aleje pokračovaním dlhodobejšieho trendu znižo-vania podielu tejto formy aktív vo fondoch. Po-diel ostatných cenných papierov, tvorených naj-mä pokladničnými poukážkami a podielovými listami, klesol počas sledovaného obdobia iba mierne na koncoročnú úroveň tesne pod 5 %. Všetky spomenuté zmeny v štruktúre investícií sa odohrávali pomerne kontinuálne počas ce-lého roka 2008, avšak v poslednom štvrťroku, potom ako sa svetový finančný systém v polo-vici septembra ocitol na pokraji krachu, došlo k ich zintenzívneniu. Okrem uvedených druhov investícií sa v majetku fondov nachádzali aj me-nové termínové kontrakty, ktoré plnia funkciu zabezpečovania portfólia voči riziku pohybu kur-zov cudzích mien. Vzhľadom na to, že prevažná časť devízovej pozície vo fondoch bola denomi-novaná v eurách, objem menových derivátov ku koncu roka prudko klesol, nakoľko od roku 2009 zanikla potreba zaisťovať tieto pozície voči kur-zovému riziku, keďže euro sa stalo na Slovensku domácou menou. Okrem eurových investícií boli malou, avšak nie úplne zanedbateľnou mierou prítomné aj investície do mien okolitých stredo-európskych krajín. Zloženie portfólia vyvážených a rastových fondov je značne podobné štruktúre za celý sektor. Pri konzervatívnych fondoch nie je akciová zložka zo zákona povolená a majetok fondov pozostáva na 75 % z dlhopisov a poklad-

100

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

ŠtátneBankové

2007VF RFKF

2008 2007 2008 2007 2008

PodnikovéOstatné finančné inštitúcie

14 Uvedené percento sa nevzťahuje na všetky dlhopisy, ale iba na tie, u ktorých bol rating (ekvivalent S&P) k dispozícii.




Graf 85 Štruktúra dlhopisového portfólia podľa ratingu (%)

Zdroj: NBS.Poznámka: Ratingy rôznych ratingových spoločností sú vyjadrené ako ekvivalent ratingu spoločnosti Standard & Poor´s.

Pokles cien viacerých druhov aktív a ich zvýše-ná volatilita sa výrazne premietli do zníženej výkonnosti v druhom pilieri dôchodkového sporenia. Výkonnosť dôchodkových fondov v druhom pilieri sa pre účely tejto správy sle-duje dvoma spôsobmi. Prvý spôsob je prevzatý zo zákona o starobnom dôchodkovom sporení, kde je definovaný priemerný výnos dôchod-kového fondu (resp. priemerný výnos trhovej konkurencie), ktorý je v podstate aritmetic-kým priemerom medziročných percentuálnych zmien dôchodkových jednotiek za posledných 24 mesiacov predchádzajúcich dňu, ku ktorému sa výnos počíta.15 Vzhľadom na prevažne ročný hodnotiaci horizont tejto správy sa pristúpilo k analýze výkonnosti aj na základe tzv. medzi-ročnej výkonnosti, zachytávajúcej výnos fondu dosiahnutý za 12 mesiacov predchádzajúcich dňu, ku ktorému sa výnos počíta, a to pomocou

medziročnej percentuálnej zmeny hodnoty dô-chodkovej jednotky.16

Medziročná výkonnosť (druhý spôsob merania) vyvážených a rastových fondov sa k 31. decem-bru 2008 nachádzala na hladine -5,2 %, resp. -7,4 %. Pre porovnanie uveďme, že predchádza-júci rok boli dosiahnuté hodnoty 3,8 % a 3,6 %. K väčšej časti tohto poklesu došlo nárazovo po-čas dvoch približne mesačných období. Prvým bol január 2008, keď predovšetkým akciové indexy veľmi negatívne zareagovali na vlnu ne-priaznivých správ o finančnej situácii mnohýchvýznamných inštitúcii z oblasti finančníctva.Ešte väčší záporný dopad na výkonnosť fondov mala perióda nasledujúca po krachu americkej investičnej banky Lehman Brothers, počas ktorej sa hodnota akcií prepadla pod tlakom ich panic-kého výpredaja na svetových akciových burzách. Paralelne s tým došlo aj k poklesu trhových cien pri niektorých ďalších druhoch cenných papie-rov, vrátane dlhopisov. V dôsledku toho poklesla aj výkonnosť konzervatívnych fondov (na 2,8 % k 31. 12. 2008), ktoré si až dovtedy udržiavali sta-bilný medziročný výnos okolo štyroch percent.

Opísaný vývoj prirodzene ťahal nadol aj prie-mernú výkonnosť trhovej konkurencie v zmysle zákona o starobnom dôchodkovom sporení re-

Tabuľka 6 Ročná výnosnosť dôchodkových fondov k 31. 12. 2008 (%)

Typy fondov Vážený priemer

Konzervatívne 2,8

Vyvážené -5,2

Rastové -7,4

Zdroj: NBS.

80

70

60

50

40

30

20

10

0

2008 2007

AA+ CCAAA A+ BBB+ BBB- CCCAA AA- A-A BBB

Graf 86 Vývoj aktuálnej hodnoty dôchodkovej jed-notky v jednotlivých typoch fondov v roku 2008

Zdroj: NBS.Údaje na zvislej osi predstavujú vážený priemer (vážený NAV fon-dov) aktuálnych hodnôt dôchodkových jednotiek dôchodkových fondov daného typu.

15 Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v paragrafe 91 definuje:

1. Priemerný výnos dôchodkového fondu dôchodkovej správcovskej spoločnosti je kĺzavý priemer per-centuálnych medziročných zmien denných hodnôt dôchodkových jednotiek tohto dôchodkového fondu počítaný za posledných 24 mesiacov so zaokrúhlením na dve desatinné miesta nahor.

2. Priemerný výnos trhovej kon-kurencie je aritmetický priemer kĺzavých priemerov percentuálnych medziročných zmien denných hodnôt dôchodkových jednotiek konkurencie dôchodkového fondu počítaných za posledných 24 mesiacov so zaokrúhlením na dve desatinné miesta nahor.

16 Priemerná ročná výnosnosť pre daný typ dôchodkových fondov bola vypočítaná ako vážený prie-mer percentuálnych medziročných zmien denných hodnôt dôchod-kových jednotiek príslušných dôchodkových fondov. Percentu-álna medziročná zmena denných hodnôt dôchodkových jednotiek sa vypočítava k 31. 12. 2008 (PMZDHDJ

31.12.2008) nasledujúcim

spôsobom:

kde DJ je hodnota dôchodkovej jednotky za príslušný deň. Váhou bol podiel čistej hodnoty majetku (NAV) príslušného fondu na súčte NAV fondov rovnakého druhu. Udávaná výnosnosť je nominál-na, čo znamená, že od nej nie je odpočítaná inflácia. Pri určenívýnosnosti rôznych foriem investo-vania sa bežne udáva nominálna výnosnosť, pričom pri výpočte sa použila štandardná zákonná meto-dika. Uvedená výnosnosť však nie je výnosom sporiteľa na jeho osob-nom dôchodkovom účte, ktorý je u každého individuálny. Vstupnými údajmi boli hodnoty dôchodkových jednotiek jednotlivých dôchodko-vých fondov predložené dôchodko-vými správcovskými spoločnosťami Národnej banke Slovenska za dni 31. 12. 2007 a 31. 12. 2008, ktoré sú tiež zverejnené na internetovej stránke NBS.

1,16

1,14

1,12

1,10

1,08

1,06

1,04

1,02

1,00

Rastové Vyvážené


Konzervatívne

61/123

Tabuľka 6 Ročná výnosnosť dôchodkových fondov k 31.12.2008 (%)

Typy fondov Vážený priemer

Konzervatívne fondy 2,8

Vyvážené fondy -5,2

Rastové fondy -7,4

- Zdroj: NBS.

hodnôt dôchodkových jednotiek príslušných dôchodkových fondov. Percentuálna medziročná zmena denných hodnôt dôchodkových jednotiek sa vypočítava k 31.12.2008

%100*1

2007.12.31

2008.12.312008.12.31

��DJ

DJPMZDHDJ

. Váhou bol podiel čistej hodnoty majetku (NAV)

príslušného fondu na súčte NAV fondov rovnakého druhu.

Udávaná výnosnosť je nominálna, čo znamená, že od nej nie je odpočítaná inflácia. Pri určení výnosnosti rôznych foriem investovania sa bežne udáva nominálna výnosnosť, pričom pri výpočte sa použila štandardná zákonná metodika.

Uvedená výnosnosť však nie je výnosom sporiteľa na jeho osobnom dôchodkovom účte, ktorý je u každého individuálny.

Vstupnými údajmi boli hodnoty dôchodkových jednotiek jednotlivých dôchodkových fondov predložené dôchodkovými správcovskými spoločnosťami Národnej banke Slovenska za dni 31.12.2007 a 31.12.2008, ktoré sú tiež zverejnené na internetovej stránke NBS.

Graf 86 Vývoj aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky v jednotlivých typoch fondov

1,00

1,02

1,04

1,06

1,08

1,10

1,12

1,14

1,16

2.1.

2008

2.2

.200

8

2.3.

2008

2.4.

2008

2.5.

2008

2.6

.200

8

2.7.

2008

2.8.

2008

2.9.

2008

2.1

0.20

08

2.1

1.20

08

2.12

.200

8

Rastové Vyvážené Konzer vatívne

- Zdroj: NBS. - Údaje na zvislej osi predstavujú vážený priemer

(vážený NAV fondov) aktuálnych hodnôt dôchodkových jednotiek dôchodkových fondov daného typu.

Medziročná výkonnosť (druhý spôsob merania) vyvážených a rastových fondov sa k 31. decembru 2008 nachádzala na hladine

-5,2 %, resp. -7,4 %. Pre porovnanie uveďme, že predchádzajúci rok boli dosiahnuté hodnoty 3,8 % a 3,6 %. K väčšej časti tohto poklesu došlo nárazovo počas dvoch približne mesačných období. Prvým bol január 2008, keďpredovšetkým akciové indexy veľmi negatívne zareagovali na vlnu nepriaznivých správ o finančnej situácii mnohých významných inštitúcii z oblasti finančníctva. Ešte väčšízáporný dopad na výkonnosť fondov mala perióda nasledújuca po krachu americkej investičnej banky Lehman Brothers, počasktorej sa hodnota akcií prepadla pod tlakom ich panického výpredaja na svetových akciových burzách. Paralelne s tým došlo aj k poklesu trhových cien pri niektorých ďalších druhoch cenných papierov, vrátane dlhopisov. V dôsledku toho poklesla aj výkonnosťkonzervatívnych fondov (2,8 % k 31.12.2008), ktoré si až dovtedy udržiavali stabilný medziročný výnos okolo štyroch percent.

Opísaný vývoj prirodzene ťahal nadol aj priemernú výkonnosť trhovej konkurencie

Odstránené: (PMZDHDJ31.12.200

8) nasledujúcim spôsobom:

Odstránené: kde DJ je hodnota dôchodkovej jednotky za príslušný deň

79NBS


K A P I T O L A 5

Graf 87 Vývoj priemerného výnosu trhovej konkurencie v jednotlivých typoch fondov (%)

Zdroj: NBS.

prezentujúcu dlhodobejší pohľad na výkonnosť (prvý spôsob merania), ktorej trajektória od prvého dňa jej výpočtu (21. 3. 2008) mala v prí-pade vyvážených a rastových fondov klesajúci trend a na konci decembra 2008 sa zastavila na hodnote 1,9 %, resp 1,3 %. Koncoročný priemer-ný výnos trhovej konkurencie konzervatívnych fondov sa dostal na úroveň 3,8 %. Od priemer-ného výnosu trhovej konkurencie je odvodená referenčná dolná hranica výnosu pre daný typ fondov, porušenie ktorej by znamenalo pre dô-chodkovú správcovskú spoločnosť povinnosť doplniť majetok fondu z vlastných prostriedkov. Počas celého sledovaného obdobia všetky fondy s rezervou spĺňali tieto podmienky.

Ani v roku 2008 nedokázali dôchodkové správ-covské spoločnosti súhrnne za celý sektor vypro-dukovať zisk. Došlo však aspoň k medziročnému zníženiu straty na 5,6 mil. €, čo je približne tretina úrovne z roku 2007. Kladným hospodárskym vý-sledkom sa prezentovali dve z celkového počtu šiestich spoločností.

5.2 III. PILIER

Objem majetku spravovaný piatimi doplnkový-mi dôchodkovými spoločnosťami tretieho piliera

dôchodkového zabezpečenia kontinuálne rástol počas celého roka 2008. Tempo rastu okolo 11 % nadviazalo na vývoj z druhej polovice predošlé-ho roka. Čistá hodnota majetku v systéme do-siahla ku koncu sledovaného obdobia úroveň 936 mil. €. Prerozdelenie majetku medzi príspev-kovými a výplatnými fondmi ostalo nezmenené, keď až 97 % prináležalo sporivej fáze cyklu do-plnkového dôchodkového zabezpečenia, čiže príspevkovým fondom.

K pozitívnemu obratu došlo vo vzťahu k počtu účastníkov tretieho piliera. V porovnaní s pokle-som v roku 2007 bol v roku 2008 zaznamenaný čistý prílev účastníkov vo výške 24 000, resp. o 2,9 % stavu zo začiatku roka. Výsledný konco-ročný počet účastníkov teda dosiahol 848 000. Počet účastníkov vzrástol vo všetkých doplnko-vých dôchodkových spoločnostiach.

Podiely jednotlivých dôchodkových správcov-ských spoločností na celkovej čistej hodnote ma-jetku v sektore ostali počas roka 2008 zachované. Trendy v štruktúre majetku tvoriaceho portfólio tretieho dôchodkového piliera boli podobné trendom v druhom pilieri. Na konci decembra 2007 bola dominantná časť majetku zainvesto-vaná približne v pomere jedna k jednej do dl-hových cenných papierov a bankových vkladov a len malá časť majetku bola vo forme iných druhov aktív. O rok neskôr však už zastúpenie dlhopisov dosiahlo hladinu okolo 64 %. Podiel prostriedkov uložených na účtoch v bankách tým klesol na 32 %. Takmer na polovicu úrovne z konca roka 2007 klesol objem akciovej zložky portfólia. Podiel akcií sa tak znížil na 1,5 % čistej hodnoty majetku v systéme.

Ku koncu roka významne poklesol objem termí-novaných menových nástrojov. Dôvod je iden-tický ako v druhom dôchodkovom pilieri, prijatie eura, vďaka čomu odpadla potreba zaisťovať po-zície v tejto mene voči kurzovému riziku. Popísa-ná štruktúra sa vzťahuje na portfólio systému ako celku, ale vzhľadom na vysoký podiel príspevko-vých fondov na celkovej čistej hodnote majetku dobre vystihuje aj situáciu v tomto type fondov. Zloženie majetku výplatných fondov má odliš-nú charakteristiku. Tieto pozostávajú výlučne z prostriedkov deponovaných na účtoch v ban-kách s podielom 56 % a dlhopisov, v ktorých je umiestnený zostávajúci diel spravovaného

4,5

4,0

3,5

3,0

2,5

2,0

1,5

1,0

Rastové Vyvážené

Apr. Máj Jún Júl Aug. Sep. Okt. Dec.Nov.

Konzervatívne



Graf 88 Podiel jednotlivých druhov investí-cií na celkovom objeme spravovaného majetku (%)

Zdroj: NBS.

majetku. Treba však poznamenať, že variabilita v zložení portfólií fondov v treťom dôchodko-vom pilieri je pomerne veľká a štruktúra majetku jednotlivých fondov sa často značne odlišuje od sektorového priemeru.

Niektoré zmeny v zložení dlhopisového portfólia z pohľadu emitentov týchto cenných papierov identifikované v druhom pilieri sa opakovali ajv doplnkovom dôchodkovom sporení, aj keď v menšej intenzite. V atmosfére neistoty, zapríči-nenej finančnou krízou, doplnkové dôchodkovéspoločnosti vo zvýšenej miere umiestňovali in-vestície do štátnych dlhových cenných papierov. Ich 65 %-ný podiel z konca roka 2008 predstavuje kladný medziročný posun o 7 p. b. Tento posun sa udial na úkor investícií do dlhopisov, vyda-ných bankovými a inými finančnými inštitúcia-mi, ktoré na konci sledovaného obdobia v súčte reprezentovali 28 % objemu všetkých dlhopisov. Relatívny význam dlhových cenných papierov nefinančných korporácií okolo 7 % sa v priebe-

hu roka 2008 takmer nemenil. Z regionálneho pohľadu smerovali prostriedky fondov predo-všetkým do domácej ekonomiky, keď takmer 70 % nakúpených dlhopisov bolo slovenských. Prirodzene, absolútna väčšina z nich boli štátne cenné papiere. Expozícia voči USA klesla za rok v zmysle podielu na celku na polovicu a na konci decembra 2008 predstavovala 4 %.

Poklesu výkonnosti sa nevyhli ani dôchodkové fondy v treťom pilieri. Priemerný ročný výnos vážený NAV k 31. decembru 2008 dosiahol pri príspevkových fondoch -2 %. Rozpätie výnosov jednotlivých príspevkových fondov od -20,9 % do 2,9 % bolo pomerne široké, čo súvisí s už spomínanou rôznorodosťou zamerania fondov od prevažne peňažného až po výrazne akciové. Kladný výsledok dosiahli tri z desiatich fondov tohto typu. Vo výplatných fondoch bola situácia lepšia, nakoľko sa im v priemere podarilo zhod-notiť majetok sporiteľov o 1,4 %.

Do výsledného zhodnotenia majetku pre účast-níka doplnkového dôchodkového sporenia vstupujú okrem časového vývoja hodnoty aktív umiestnených vo fonde aj rôzne druhy odplát, ktoré si doplnkové dôchodkové spoločnosti úč-tujú na vrub príslušného fondu. Najvýznamnej-ším typom odplaty je odplata za správu fondu, ktorá za rok 2008 činila až 91 % objemu všetkých odplát v treťom pilieri dôchodkového sporenia. Odplata za správu fondu je určená v štatúte dané-ho fondu ako percento z priemernej NAV a podľa zákona môže byť stanovená v maximálnej výške troch percent. Priemerná výška odplát (vážená NAV fondov) za všetkých 14 fondov v systéme bola ku koncu roka 2008 pomerne blízko povo-leného stropu, na úrovni 2,44 %.

V porovnaní s predošlým rokom sa v roku 2008 podarilo doplnkovým dôchodkovým spoločnos-tiam na agregátnej úrovni zlepšiť hospodársky výsledok. Zisk 3,3 mil. € je o 464 tis. € vyšší ako bol v roku 2007. Stratu zaznamenala jedna do-plnková dôchodková spoločnosť.

Záväzky

Ostatné

Akcie

Dlhopisy

Účtyv bankách


-20 -10 0 10 20 30 40 50 60 70

6

RIZIKÁVO FINANČNOM

SEKTORE

K A P I T O L A 6

83NBS


V posledných rokoch zadlženosť domácností na Slovensku výrazne rástla, čím stúpalo aj vystavenie bánk voči kreditnému riziku z týchto úverov. Výrazný nárast zaznamenali najmä dlhodobé úvery poskytované na nehnuteľnosti. Aj keď z pohľadu absolútnych objemov úvery stúpli, ich podiel na celkových úveroch bánk a HDP bol stále relatívne nízky, najmä vzhľadom na výšku podobných ukazovateľov v iných krajinách. Z pohľadu rizikovosti úverov domácnostiam je podstatná výška zadlženosti individuálnych domácností, najmä vo vzťahu k ich príjmom. Výška tohto pomeru je dôležitá najmä v krízových obdobiach. Priemerný pomer úverových splátok k disponibilným príjmom pre domácnosti, ktorým bol poskytnutý úver, medziročne mierne vzrástol o 3 p. b. na 33 %. Rizikovejšie sú skupiny obyvateľstva, ktorým bol poskytnutý úver v rokoch 2007-2008. Vývoj zlyhaných úverov za rok 2008 však zatiaľ nenaznačil zhoršenie kvality úverových portfólií.Vzhľadom na zhoršujúcu sa hospodársku situáciu v poslednom štvrťroku 2008 a výrazne negatívne vyhliadky do roku 2009, najväčšiu hrozbu pre stabilitu bankového sektora predstavuje kreditné riziko vyplývajúce z poskytnutých podnikových úverov. Úvery poskytnuté nefinančným spoločnostiam odbánk v roku 2008 stúpli, čo sa prejavilo na náraste zadlženosti podnikov. Kreditná kvalita portfólia podnikových úverov sa v roku 2008 významnejšie nemenila. Najväčší objem zlyhaných úverov podnikom sa držal počas celého roka 2008 v sektore veľkoobchodu a maloobchodu, za ktorým nasledoval sektor priemyselnej výroby.Z hľadiska trhových rizík pre banky bolo najvýznamnejšie úrokové riziko bankovej knihy. Negatívny dopad by mal nárast sadzieb, pretože časť týchto aktív tvoria dlhopisy s dlhšou duráciou, zatiaľ čo pri pasívach ide najmä o krátkodobé vklady. Devízové riziko, úrokové riziko obchodnej knihy a akciové riziko bolo pre väčšinu bánk zanedbateľné. Najvýznamnejším druhom rizík, ktorým sú vystavené poisťovne, sú poistné riziká. Okrem toho sú poisťovne vystavené trhovým rizikám, ktoré môžu spôsobiť neočakávané zníženie hodnoty aktív kryjúcich technické rezervy. Toto riziko je však pomerne malé. Hodnota aktív poisťovní s výnimkou aktív kryjúcich technické rezervy v Unit-linked poistení by počas 10 dní nemala s pravdepodobnosťou 99 % klesnúť o viac ako 0,2 %. Prevažná väčšina portfólií konzervatívnych fondov dôchodkových správcovských spoločností nemá otvorené menové pozície a neobsahujú akcie ani podielové listy. Nie sú preto vystavené devízovému ani akciovému riziku. Citlivosť hodnoty portfólií na zmeny v úrokových mierach je vyššia, čo znamená vyššie úrokové riziko oproti predchádzajúcemu obdobiu. Pre vyvážené a rastové fondy prevažuje trend znižovania podielu akcií a podielových listov na čistej hodnote majetku. Akciové riziko počas druhého polroka 2008 však vzrástlo kvôli nárastu volatility na akciových trhoch. Devízové riziko je pomerne nízke, keďže devízové pozície fondov sú do značnej miery uzavreté. Najväčší podiel na otvorených pozíciách mali pozície v mene euro. V súvislosti s prijatím eura v januári 2009 však tieto nepredstavujú riziko. Odhliadnuc od toho sú dôchodkové fondy najviac vystavené riziku vyplývajúcemu zo zmien kurzu amerického dolára a poľského zlotého. Podobne ako fondy dôchodkových správcovských spoločností, aj fondy doplnkových dôchodkových spoločností sú vystavené najmä trhovým rizikám.Vývoj rizikovosti investícií v podielových fondoch bol do veľkej miery ovplyvnený výrazným nárastom volatility, najmä na akciových trhoch. Fondy peňažného trhu a dlhopisové fondy boli vystavené úrokovému riziku, ale skôr z dlhodobého pohľadu. Pri ďalšom poklese základnej úrokovej sadzby ECB zaznamenali zníženie úrokových príjmov.

6 RIZIKÁ VO FINANČNOM SEKTORE

6.1 BANKY

KREDITNÉ RIZIKO DOMÁCNOSTÍ

ZadlženosťRiziko, že domácnosť nebude schopná splniť svo-je záväzky voči bankám, je pri zjednodušenom

pohľade dané najmä veľkosťou jej zadlženia a jej finančnou pozíciou. Vývoj prvého aj druhéhofaktora spoločne vytvárajú celkový obraz o kre-ditnom riziku domácnosti.

V posledných rokoch zadlženosť domácností na Slovensku výrazne rástla. Existuje pomerne

K A P I T O L A 6

R I Z I K Á V O F I N A N Č N O M S E K T O R E



silná korelácia medzi rastom zadlženosti na jed-nej strane a pozitívnym ekonomickým vývojom a rastom cien nehnuteľností na druhej strane. Záväzky domácností, hlavne vo forme úverov, rástli najmä od roku 2005. Výrazný nárast zazna-menali najmä dlhodobé úvery poskytované na nehnuteľnosti. Aj keď nie sú k dispozícii údaje o celkových záväzkoch za rok 2008, možno pred-pokladať, že v roku 2008 bol rast celkových zá-väzkov len mierne nižší ako v roku 2007.

Aj keď z pohľadu absolútnych objemov úvery domácnostiam výrazne stúpli, ich podiel na cel-kových úveroch bánk a HDP bol stále relatívne nízky, najmä vzhľadom na výšku podobných ukazovateľov v iných krajinách.

Z pohľadu rizikovosti úverov domácnostiam je podstatná výška zadlženosti individuálnych do-mácností, najmä vo vzťahu k ich príjmom. Výš-ka tohto pomeru je dôležitá najmä v krízových obdobiach. Vysoký pomer dáva pomerne málo priestoru klientovi banky a banke na zvládnutie stresových situácií. Naopak, nižší podiel úverovej splátky na príjme poskytuje domácnosti určitý „vankúš“ na zvládnutie krízovej situácie. Po-sledné údaje za rok 2007 hovoria o priemernom pomere úverových splátok k disponibilným príj-mom na úrovni 33 %, pričom medziročne tento ukazovateľ stúpol o 3 p. b. Hodnota ukazovateľa sa značne odlišuje v závislosti od príjmu. Vše-

obecne platí, že čím vyšší príjem domácnosť má, tým nižšiu hodnotu ukazovateľa vykazuje. Naj-väčšiu citlivosť na výpadok príjmov tak vykazujú najmä domácnosti s nižším príjmom. Na druhej strane, nižšie príjmové skupiny majú relatívne malý podiel na poskytnutých úveroch.

Graf 89 Záväzky domácností (mld. EUR)

Zdroj: NBS.

Graf 90 Vývoj zadlženosti domácností (%)

Zdroj: Štatistický úrad SR, NBS.

Graf 91 Rozloženie pomeru úverových splátok k disponibilnému príjmu podľa skupín disponibilných príjmov domácností (%)

Zdroj: ŠÚ SR, EU SILC 2006, EU SILC 2007, vlastné výpočty NBS.Poznámka: Sumy sú uvedené v Sk.

13

12

11

10

9

8

7

6

5

4

3

2

1

0

Krátkodobé úveryDlhodobé úvery

Obchodné záväzkyOstatné

1999 2002 2004 2006 200720052003200120001995 199819971996

0,21

0,18

0,15

0,12

0,09

0,06

0,03

0,002004 2006 2008

Podiel úverov domácnostiam na HDPPodiel spotrebiteľských úverov na HDPPodiel úverov na bývanie na HDPPodiel úverov domácnostiam na aktívach bánk

200720052003

70

60

50

40

30

20

10

0


Do 100 tisíc Od 100 tisícdo 250 tisíc

Od 250 tisícdo 500 tisíc

Nad 750 tisícOd 500 tisícdo 750 tisíc

85NBS


K A P I T O L A 6

Rizikovejšie sú tiež skupiny obyvateľstva, kto-rým bol poskytnutý úver v neskorších rokoch. Najväčšie zaťaženie vykazujú úvery poskytnuté v rokoch 2007 a 2008. Do veľkej miery je to spô-sobené výrazným nárastom cien nehnuteľností v týchto rokoch.

Trh rezidenčných nehnuteľností, a najmä vý-voj cien na tomto trhu, má pomerne výrazný vplyv na objem úverov poskytnutých bankami a následne na zadlženie domácností. Pri ná-raste cien, najmä pokiaľ je tento rast vyšší ako rast príjmov, sú domácnosti nútené požičiavať si väčšie objemy úverov, čím rastie aj ich zaťa-ženie úverovými splátkami. Na ilustráciu rastu zaťaženia domácností úverovými splátkami v dôsledku rastu cien nehnuteľností, možno uviesť jednoduchý príklad vývoja zadlženia pri kúpe trojizbového bytu prostredníctvom úveru na bývanie. Tento príklad slúži skôr na ilustráciu vývoja ako na hodnotenie výšky zadlženia, keď-že reálne čísla o príjmoch môžu byť odlišné. Naj-mä v roku 2007 a v prvej polovici roka 2008 vo všetkých krajských mestách ceny nehnuteľností rástli rýchlejšie ako príjmy. K zmierneniu tohto trendu došlo až v druhej polovici roka 2008, keď bol zaznamenaný pokles cien nehnuteľností vo všetkých krajských mestách.

Aj keď ide len o ilustračný príklad, naznačuje, ktoré úvery môžu byť z pohľadu zaťaženia úve-rovými splátkami najrizikovejšie. Potvrdzuje to aj vývoj pomeru objemu úveru a hodnoty zabezpe-čenia, resp. ukazovateľa LTV (loan-to-value ratio). Keď v rokoch 2006, 2007 a prvom štvrťroku 2008 ceny nehnuteľností rástli vysokým tempom, banky boli nútené poskytovať nové úvery pri vy-sokých hodnotách LTV. Priemerná hodnota LTV na nové úvery v druhom polroku 2008 poklesla u viacerých bánk. Až v tomto období sa prístup bánk čiastočne zmenil, a vzhľadom na zmeny na trhu nehnuteľností banky tento ukazovateľ po-sudzovali prísnejšie.

V posledných rokoch sa postupne menilo úve-rové zadlženie domácností aj z pohľadu regió-nov. Kým ešte v roku 2007 takmer 60 % zo stavu úverov domácnostiam bolo poskytnutých v Bra-tislavskom kraji, na konci roka 2008 bol tento po-diel už iba 51 %.

Z pohľadu jednotlivých bánk existujú pomerne výrazné rozdiely v regionálnej štruktúre portfó-

lií. Úvery regiónom mimo Bratislavy majú vyšší podiel v niektorých veľkých a stredne veľkých bankách.

K nárastu úverovania regiónov mimo Bratislavy prispelo najmä oživenie ekonomického rastu v týchto regiónoch a následný výrazný rast cien nehnuteľností. Na druhej strane však platí, že zamestnanosť v týchto regiónoch je orientova-ná na sektory, ktoré sú citlivejšie na ekonomický pokles.

V čase ekonomickej krízy sú tak tieto úvery vní-mané ako citlivejšie a možno očakávať, že pokles ekonomiky so sebou prinesie vyšší podiel zlyha-ných úverov poskytnutých domácnostiam práve v regiónoch s vyšším podielom zamestnanosti v sektoroch citlivejších na pokles ekonomického cyklu.

Úvery domácnostiam aj v roku 2008 vykazo-vali zvýšenú citlivosť na zmeny v úrokových sadzbách. Väčšina úverov na bývanie mala fixá-ciu úrokovej sadzby do jedného roka, čo vysta-vovalo domácnosti väčšiemu riziku vzhľadom na volatilný vývoj na medzibankových trhoch. Úro-

Graf 92 Vývoj zaťaženia príjmu domácností úverovými splátkami pri kúpe trojizbového bytu (%)

Zdroj: Cenová mapa nehnuteľností, Štatistický úrad SR, prepočty NBS.Poznámka: Zaťaženie je počítané pre kúpu priemerného 3-izbo-vého bytu financovaného úverom z banky na 20 rokov s LTV 80 %a priemernou úrokovou sadzbou. Hodnoty v grafe sú iba ilustra-tívne, podstatné je sledovanie vývoja v čase.

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

Banská BystricaBratislava

2006

ŽilinaTrenčín

KošiceNitra

PrešovTrnava

2007 2008




aj finančnou pozíciou domácností. V prípade, žefinančná pozícia je vzhľadom na úroveň zadlže-nia dostačujúca, domácnosť je schopná splácať úver. Finančná pozícia sa však zhoršuje najmä v časoch ekonomického poklesu, čo zvyšuje pravdepodobnosť zlyhania úverov.

Finančná pozícia slovenských domácností vo veľ-kej miere závisí od vývoja ekonomickej situácie, najmä od vývoja príjmov a zamestnanosti a čias-točne aj priamo od vývoja na finančných trhoch.V druhom prípade ide najmä o vývoj v podielo-vých fondoch a Unit-linked produktoch v pois-ťovníctve. Podiel týchto typov finančných aktívna celkových finančných aktívach slovenskýchdomácností je stále pomerne nízky. Preto sa ne-očakáva výraznejší dopad negatívnej výkonnosti podielových fondov na celkovú finančnú pozíciudomácností.

Finančná pozícia domácností sa v priebehu celé-ho roka 2008 podstatnejšie nezhoršovala. Tempo rastu reálnych miezd v prvých troch štvrťrokoch bolo pozitívne. K miernemu poklesu reálnych miezd došlo až v poslednom štvrťroku, pričom pokles zasiahol takmer všetky sektory.

Na konci roka 2008 ešte nebol zaznamenaný vý-raznejší nárast nezamestnanosti a vybrané mak-roekonomické indikátory za sektor domácností nezaznamenali celkovo za rok 2008 významné

kové riziko prenášali na svojich klientov najmä stredne veľké banky. Pokračovanie súčasných negatívnych trendov, a najmä v prípade inflač-ného vývoja, vystavuje domácnosti pomerne vysokému riziku nárastu splátok, prípadne ne-splácaniu úverov.

Rizikovosť úverov Vývoj zlyhaných úverov za rok 2008 zatiaľ ne-naznačuje zhoršenie kvality úverových portfólií. Objem zlyhaných úverov domácností síce stúpol medziročne o 35 %, ale podobný rast bol zazna-menaný aj v predošlých rokoch. K výraznému zhoršeniu nedošlo ani v poslednom štvrťroku.

Aj v roku 2008 najväčšiu časť z objemu zlyhaných úverov tvorili úvery na nehnuteľnosti a spotrebi-teľské úvery.

Pri pohľade na podiely zlyhaných úverov na cel-kových objemoch poskytnutých úverov vidíme najhoršiu kvalitu pri spotrebiteľských úveroch. Ani pri nich nebol zaznamenaný výrazný nárast podielu v roku 2008. Nižšiu kvalitu vykazovali aj medziúvery poskytované stavebnými sporiteľ-ňami.

Miery zlyhania jednotlivých skupín úverov sa medziročne zvyšovali len mierne. Vo veľkej miere to bolo ovplyvnené stále silným rastom objemu úverov. Možno predpokladať, že miery zlyhania v roku 2009 budú stúpať. Je to dané jednak oča-kávaným poklesom tempa rastu úverov, jednak so zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou aj vyšším objemom zlyhaných úverov.

Ako sme už uviedli, rizikovosť úverov domác-ností je daná jednak mierou zadlženia, jednak

Graf 93 Štruktúra zlyhaných úverov domácnostiam

Zdroj: NBS.

Tabuľka 7 Podiely zlyhaných úverov domácnostiam (%)

XII.07 XII.08

Domácnosti spolu 3,1 3,3

Úvery na nehnuteľnosti 2,2 2,3

Hypotekárne úvery 1,4 1,4

Iné úvery na nehnuteľnosti 2,6 2,5

Stavebné úvery 1,5 1,3

Medziúvery 3,8 4,5

Spotrebiteľské úvery 8,3 8,7

Zdroj: NBS.

Prečerpanie bežného účtu – 4,0 %Kreditné karty – 4,0 %Úvery na nehnuteľnosti – 48,3 %Spotrebiteľské úvery – 38,8 %Ostatné úvery – 4,9 %

4,0 %

4,9 %

4,0 %

48,3 %38,8 %

87NBS


K A P I T O L A 6

cej ekonomike. Aj vďaka tomu bankový sektor v doterajšej fáze finančnej krízy nezaznamenalvýznamné straty v súvislosti s investíciami do štruktúrovaných cenných papierov.

Významná časť úverov, poskytnutých v rámci domácej ekonomiky, je poskytnutá nefinanč-ným spoločnostiam. Štruktúra týchto úverov je

Graf 94 Štruktúra finančných aktívdomácností (%)

Zdroj: Štatistický úrad SR.

zhoršenie. Pokles dopytu po úveroch bol v po-slednom štvrťroku spôsobený viac negatívnymi očakávaniami ako samotným zhoršením finanč-nej situácie domácností.

Potvrdzuje to aj vývoj indikátora dôvery oby-vateľstva. Negatívne informácie z podnikového sektora, ako aj predpoklady o budúcom ekono-mickom vývoji spôsobili výrazný pokles ochoty zadlžovať sa.

V čase vypracúvania tejto správy prevažovali na trhu podstatne viac negatívne než pozitív-ne informácie o vývoji slovenskej ekonomiky. Vzhľadom na neistotu pri akýchkoľvek makroe-konomických predikciách, je pomerne náročné odhadnúť vývoj niektorých základných ukazo-vateľov ovplyvňujúcich finančnú pozíciu domác-ností (nezamestnanosť, reálne príjmy a pod.). Možno však predpokladať, že v roku 2009 zazna-menajú tieto ukazovatele negatívny vývoj, čo ovplyvní schopnosť domácností uhrádzať svoje záväzky bankám.

KREDITNÉ RIZIKO NEFINANČNÝCH SPOLOČNOSTÍ

Vystavenie bánk voči nefinančnýmspoločnostiamPre slovenský bankový sektor je typické pomer-ne úzke prepojenie na domácu ekonomiku. Viac ako 90 % aktív bánk je investovaných v domá-

Graf 95 Indikátor dôvery spotrebiteľov

Zdroj: Štatistický úrad SR.

Graf 96 Porovnanie štruktúry portfólia úve-rov nefinančným spoločnostiam a štruktúryhrubej produkcie podľa sektorov (%)

Zdroj: ŠÚ SR, RBUZ.

100

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

Hotovosť a vkladyDlhové cenné papiereMajetkové cenné papiere

2002 2003 2004 2005 2006 2007

Poistenie a dôchodkové sporenieOstatné aktíva

10

5

0

-5

-10

-15

-20

-25

-30

-35200920082006 2007

50

45

40

35

30

25

20

15

10

5

0Priemysel Ostatné Obchod Finanční

sprostred-kovatelia

Štruktúra hrubej produkcieŠtruktúra úverového portfólia právnických osôb

Staveb-níctvo

Nehnu-teľnosti

Doprava,telekomu-

nikácie




do veľkej miery podobná štruktúre domácej eko-nomiky. Pre názornosť uvádzame porovnanie štruktúry portfólia úverov nefinančným spoloč-nostiam v bankovom sektore a štruktúry hrubej produkcie v domácej ekonomike. V štruktúre existujú určité rozdiely, ktoré sú dané najmä fi-nancovaním produkcie prostredníctvom mater-ských spoločností podnikov alebo zahraničných bánk a taktiež financovaním zo strany štátu.

Úverové portfóliá bánk vykazujú vyšší podiel voči finančnému sprostredkovaniu. Na druhejstrane, pri týchto úveroch dominujú lízingové spoločnosti, ktoré sa podieľajú najmä na finan-covaní dopravných prostriedkov a strojov pre podnikový sektor.

Portfóliá podnikových úverov bánk vykazujú pomerne vysoký podiel hospodárskych sekto-rov, ktoré môžeme charakterizovať ako citlivé na ekonomický pokles. Sektory výraznejšie citlivé na pokles ekonomiky tvorili na konci roka 2008 takmer 60 % portfólia podnikových úverov bánk. Aj keď medzi bankami sú určité rozdiely z hľadis-ka podielov jednotlivých sektorov, ich štruktúra sa veľmi neodlišuje. Portfóliá podnikových úve-rov bánk tak do veľkej miery kopírujú štruktúru domácej ekonomiky.

Zhoršenie ekonomickej situácie nefinančnýchspoločností v poslednom štvrťroku 2008Finančná kríza, ktorá negatívne ovplyvňuje fi-nančné trhy od roku 2007, sa začala v priebehu roka 2008 výraznejšie prejavovať aj v reálnych ekonomikách viacerých štátov. Slovenská eko-nomika pomerne významne pocítila negatívne trendy v poslednom štvrťroku 2008. Negatívne sa prejavil najmä pokles zahraničného dopytu, čo sa pri malej a otvorenej ekonomike okamžite preja-vilo na poklese hrubej produkcie v priemysle.

Podobný vývoj mali aj ostatné dôležité agrego-vané ukazovatele, ako tržby podnikov a hospo-dársky výsledok. Pri tržbách bol s výnimkou po-travinárskeho priemyslu v poslednom štvrťroku zaznamenaný pokles v takmer všetkých hlavných sektoroch priemyselnej výroby. Hospodársky vý-sledok priemyselných podnikov zaznamenal me-dziročný pokles už v treťom štvrťroku 2008.

Zhoršenie finančných ukazovateľov za sektornefinančných spoločností potvrdzujú aj údaje zajednotlivé podniky.17 Medziročné porovnanie vý-sledkov za posledný štvrťrok 2008 a 2007 hovorí spoločnou rečou. Nefinančné spoločnosti sa stalimenej ziskové a efektívne, znížila sa ich likvidita a vzrástla ich zadlženosť.18 Zmeny v poslednom

Graf 98 Vývoj hrubej produkcie vo vybraných sektoroch v roku 2008 (medziročné zmeny v %)

Zdroj: ŠÚ SR.

Graf 97 Štruktúra portfólia úverov nefinanč-ným spoločnostiam z pohľadu ich citlivosti na pokles ekonomického cyklu

Zdroj: ŠÚ SR, RBUZ.

17 Ukazovatele sú počítané z údajov vzorky 8000 podnikov zbieraných Štatistickým úradom SR. Vzhľadom na to, že prioritou tejto časti analýzy nie je popísať stav a vývoj v podnikovom sektore ako takom, ale predovšetkým identifikovaťmieru kreditného rizika, ktorému sú banky v súvislosti s ich existujúcou expozíciou voči tomuto segmentu vystavené, do výpočtu štatistík boli zahrnuté iba tie podniky zo šta-tistickej vzorky, ktoré k 31.12.2008 mali poskytnutý aspoň jeden úver od domácich bánk.

18 Ziskovosť je meraná prostredníc-tvom ukazovateľov ROA a ROE, pre-vádzková efektivita ukazovateľom podielu zisku na tržbách, likvidná pozícia podielom finančných aktívna celkových aktívach a zadlže-nosť podielom úverov z bánk na vlastnom imaní. Pri tokových uka-zovateľoch sú jednotlivé štvrťroky anualizované.

Výrazne citlivé – 56,2 %Menej citlivé – 21,0 %Necitlivé – 22,9 %

22,9 %

56,2 %21,0 %

50

40

30

20

10

0

-10

-20

-30

-40

Priemyselná výroba spoluVýroba potravín, nápojov a tabakových výrobkovVýroba kovov a kovových výrobkovVýroba ostatných nekovových minerálnych výrobkovVýroba dopravných prostriedkov


89NBS


K A P I T O L A 6

štvrťroku 2008 tak predstavujú pre banky zvýše-nie rizika vzhľadom na schopnosť podnikov splá-cať svoje úverové záväzky.

Medziročné zhoršenie situácie v podnikoch sa na základe týchto štatistík ukázalo vo všetkých štvrť-rokoch 2008. Tento vývoj potvrdzujú aj negatívne trendy v porovnaní celých rokov 2007 a 2008.

Pri ukazovateľoch ziskovosti a efektivity je vý-raznejšie zhoršenie vidieť práve v poslednom štvrťroku 2008. Podstatnejší ako pokles mediánu je v tomto prípade pomerne značný prepad dol-ných kvartilov na približne dvojnásobok ich (ne-gatívnej) hodnoty z konca roka 2007. To možno interpretovať aj tak, že straty skupiny podnikov, ktoré boli v príslušnom štvrťroku v červených číslach, sa markantne prehĺbili. Najviac zasiahnu-té boli podniky spadajúce do odvetví kategori-zovaných ako citlivé, čím sa do istej miery potvr-dil apriórny predpoklad, že tieto podniky môžu byť najzraniteľnejšie pri obrate v hospodárskom cykle. Rovnako v súlade s očakávaniami relatívne najmenší pokles ukazovateľov bol v skupine ne-citlivých podnikov.

Na druhej strane pozitívne sa v priebehu roka 2008 vyvíjal podiel zásob na priemerných den-

ných tržbách (čo je to isté ako inverzná obrátko-vosť zásob), t. j. mierne klesal v celom sektore aj vo všetkých kategóriách podľa citlivosti.19

Graf 99 Vývoj ukazovateľov rentability aktív a prevádzkovej efektivity v priebehu roka 2008

Zdroj: Štatistický úrad SR, výpočty NBS.Poznámka: Údaje na zvislej osi sú v percentuálnych bodoch a predstavujú rozdiel medzi hodnotami príslušného ukazovateľa v zodpovedajúcich si štvrťrokoch 2008 a 2007.

Graf 100 Medziročné porovnanie vybraných ukazovateľov podnikového sektora za roky 2007 a 2008

Zdroj: Štatistický úrad SR, výpočty NBS.Poznámka: Údaje za prvé tri ukazovatele na ľavej osi, údaje za posledný ukazovateľ na pravej osi.

Graf 101 Medziročné porovnanie rentability aktív podnikového sektora za 4. štvrťroky 2007 a 2008

Zdroj: Štatistický úrad SR, výpočty NBS.Poznámka: Na zvislej osi je veľkosť podielu hospodárskeho výsled-ku k aktívam nefinančných spoločností.

19 Ukazovateľ bol z dôvodu dostup-nosti údajov počítaný len pre rok 2008, preto nie je možné jeho medziročné porovnanie

1

0

-1

-2

-3

-4

-51.Q

Zisk/TržbyROA2.Q 3.Q 4.Q

Dolný kvartil (zmena)Medián (zmena)

Horný kvartil (zmena)

1.Q 2.Q 3.Q 4.Q

20

15

10

5

0

-5

Dolný kvartil Horný kvartil

2007 2008ROA Fin majetok/

AktívaÚvery/

Vlastné imanieZisk/Tržby

2007 2008 2007 2008 2007 2008

Medián

30

25

20

15

10

5

0

-5

-10

-15

-20


2007 2008Sektor spolu Menej citlivé CitlivéNecitlivé

2007 2008 2007 2008 2007 2008

Medián




Pri ukazovateľoch likvidnej pozície došlo k po-klesu likvidných aktív nefinančných spoločností.Tento trend bol zaznamenaný na úrovni celého sektora.

Úvery poskytnuté nefinančným spoločnostiamod bánk v roku 2008 stúpli, čo sa prejavilo na ná-raste zadlženosti podnikov. Najväčšiu zadlženosť na konci roka vykazovali podniky, ktoré sú mier-ne citlivé na pokles ekonomického cyklu.

Aj pokiaľ ide o jednotlivé veľkostné skupiny20 podnikov, zhoršenie sa nevyhlo žiadnej z nich, a opäť vo všetkých ukazovateľoch. S výnimkou zadlženosti, najvypuklejšie medziročné poklesy mediánov za štvrtý štvrťrok a tiež zvýšenie roz-ptylu (predovšetkým v negatívnom teritóriu dis-tribúcie) zaznamenali minipodniky. Medzi ma-lými a strednými podnikmi a veľkými podnikmi nebol viditeľný podstatnejší rozdiel.

Kvantifikácia citlivosti portfólií podnikovýchúverov na pokles ekonomického vývojaPoskytovanie úverov bánk nefinančným spoloč-nostiam v posledných rokoch výrazne vzrástlo, čo viedlo k úzkemu prepojeniu medzi finančnoupozíciou podnikov, a tým aj ich schopnosťou splácať úvery a rizikom, ktoré podstupujú banky.

Finančná pozícia podnikov sa v poslednom štvrť-roku 2008 zhoršila. Napriek negatívnym trendom v druhej polovici roka, však sektor na konci roka 2008 naďalej generoval zisk a vykazoval dosta-čujúcu likvidnú pozíciu. Na sektor malo pozitívny vplyv priaznivé obdobie z predošlých rokov, po-čas ktorého si podniky vytvorili dobrú finančnúpozíciu. Potvrdzujú to aj údaje o objeme zlyha-ných úverov v bankách.

Kreditná kvalita portfólia podnikových úverov sa v roku 2008 významne nemenila. Objem zly-haných úverov tomuto segmentu na úrovni ce-lého sektora medziročne k 31.decembru 2008 vzrástol o takmer 100 mil. € (26 %) na úroveň 481 mil. €. Prakticky celý tento nárast však ide na vrub jednej banky, ktorá v tejto výške v rám-ci odvetvia právne a účtovné činnosti vykázala v decembri zlyhanie derivátových pohľadávok. V prípade, že by sa údaje za túto banku neza-počítali do sektorového celku, medziročný prí-rastok by bol iba 2,1 mil. €, čo by vzhľadom na vyššie tempo rastu zostatku úverov podnikom znamenalo pokles podielu zlyhaných úverov z 2,8 % ku koncu roka 2007 na 2,5 % za rok 2008. Bez odfiltrovania spomínanej banky dosiaholtento podiel na konci sledovaného obdobia úroveň 3,2 %.

Graf 102 Medziročné porovnanie likvidnej pozície nefinančných spoločností za4. štvrťroky 2007 a 2008

Zdroj: Štatistický úrad SR, výpočty NBS.Poznámka: Na zvislej osi je veľkosť podielu finančných aktív k cel-kovým aktívam nefinančných spoločností.

Graf 103 Medziročné porovnanie zadlženosti nefinančných spoločnostíza 4. štvrťroky 2007 a 2008

Zdroj: Štatistický úrad SR, výpočty NBS.Poznámka: Na zvislej osi je veľkosť podielu úverov od bánk k vlast-nému imaniu nefinančných spoločností.

20 Rozdelenie na veľké podniky, malé a stredné podniky, a minipodniky na základe objemu ročných tržieb.

9

8

7

6

5

4

3

2

1

0



2007 2008 2007 2008 2007 2008

Medián

140

120

100

80

60

40

20

0



2007 2008 2007 2008 2007 2008

Medián

91NBS


K A P I T O L A 6

Graf 104 Objem a podiel zlyhaných úverov podnikom

Zdroj: NBS.

Graf 105 Objem zlyhaných úverov podni-kom vo vybraných sektoroch (mil. EUR)

Zdroj: NBS.

Najväčší objem zlyhaných úverov podnikom sa udržiaval počas celého roka 2008 v sektore veľ-koobchodu a maloobchodu, za ktorým nasledo-val sektor priemyselnej výroby. Medziročne bol v oboch týchto sektoroch vykázaný pokles po-dielu zlyhaných úverov, aj keď v maloobchode a veľkoobchode iba vďaka väčšiemu relatívne-mu prírastku celkového objemu úverov podni-kom v porovnaní s nárastom objemu zlyhaných úverov. V prípade priemyslu klesol medziročne aj samotný objem zlyhaných úverov. Najviac zlyhaných úverov v percentuálnom vyjadre-ní pribudlo v sektoroch doprava, skladovanie a telekomunikácie, a nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti, aj keď prevažnú časť vý-razného skoku v druhej menovanej kategórii v decembri 2008 spôsobil spomínaný špecifickýprípad v jednej z bánk.

S výnimkou jednej banky (medziročný nárast podielu zlyhaných úverov podnikom z 1,2% na 13%21) nedošlo v žiadnej banke k významnejšej medziročnej zmene podielu zlyhaných úverov.

Uvedené skutočnosti naznačujú, že napriek zhoršenej finančnej pozícii, podniky majú vy-tvorený určitý vankúš, ktorý im pomáha v čase krízy. Predpoklady o tempe ekonomického rastu v roku 2009 sú negatívne a hlavne neisté. Neisto-ta sa týka nielen výšky ekonomického poklesu, ale najmä jeho trvania. Pri výraznejšom a dlho-

dobejšom pokračovaní negatívnych trendov, by sa takýto „vankúš“ vytvorený v priaznivých ča-soch mohol pomerne rýchlo rozplynúť.

Z pohľadu stability celého sektora podstatnou otázkou je, ako sa budú „správať“ už poskytnuté úvery, a to najmä v podmienkach hospodárske-ho poklesu. Banky už pristúpili k sprísneniu úve-rových štandardov voči podnikom pri nových úveroch v druhej polovici roka 2008 (pri niekto-rých sektoroch aj skôr). Podmienky, za ktorých boli poskytnuté tieto úvery, už teda zohľadňujú očakávaný ekonomický pokles.

Za účelom zistenia citlivosti bánk na rôzne sce-náre ekonomického vývoja boli vytvorené dva stresové scenáre možného vývoja kvality port-fólia úverov nefinančným spoločnostiam. Ichcieľom je hlavne porovnanie citlivosti jednotli-vých bánk na negatívny vývoj v domácej eko-nomike.

Dopady scenárov na jednotlivé banky v testovaní závisia od viacerých faktorov. Ide najmä o podiel sektorov, ktoré definujeme ako citlivé na poklesekonomiky. Scenár stanovuje rozdielne miery zlyhania podľa citlivosti sektorov. Dôležitú úlo-hu zohráva hodnota a typ zabezpečenia. Banky s menšou hodnotou zabezpečenia sú v prípade zhoršenia kvality portfólia vystavené výraznej-ším stratám.

700

600

500

400

300

200

100

0

Objem

7

6

5

4

3

2

1

02007 2008

Podiel

2006

(mld. Sk) (%) 280

240

200

160

120

80

40

02007 2008

Priemyselná výroba spoluVeľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaruDoprava, skladovanie, pošty a telekomunikácieNehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti

Stavebníctvo

20062005




Box 5

Samotná výška dopadu scenárov závisí tiež od te-rajšej úrovne ukazovateľa kapitálovej primeranos-ti22 jednotlivých bánk. Banky s vyšším kapitálom sú lepšie pripravené na zvládnutie aj vyšších strát.

V stresovom testovaní predpokladáme zhorše-nie makroekonomickej situácie. Pokračujúci po-kles zahraničného dopytu bude naďalej znižovať domácu produkciu a tržby podnikov. To sa ná-sledne prejaví na zníženej schopnosti nefinanč-ných spoločností splácať úvery bankám a stúpnu objemy zlyhaných úverov v bankách. Dopad sce-nára je hodnotený na základe veľkosti poklesu ukazovateľa kapitálovej primeranosti v dôsledku strát zo zlyhaných úverov.

Uvažujeme s dvoma scenármi. V prvom, tzv. miernejšom scenári, predpokladáme pokles tempa rastu ekonomiky, resp. miernu recesiu. Objemy zlyhaných úverov stúpnu ale nedosiah-nu výrazné hodnoty.

Pri druhom scenári, tzv. vážnom, už predpokla-dáme výraznú recesiu. Objemy zlyhaných úverov pri najrizikovejších sektoroch dosiahnu až tretinu z ich celkového objemu.

Pri obidvoch scenároch tiež predpokladáme po-kles hodnoty vybraných zabezpečení.23

V prípade mierneho scenára by klesol ukazova-teľ kapitálovej primeranosti pod 8 % v troch ban-kách, pričom u všetkých troch bánk je to dané najmä relatívne nízkou terajšou úrovňou ukazo-vateľa kapitálovej primeranosti.

Pri predpoklade vážnejšieho stresového scená-ra by viaceré banky neboli schopné udržať uka-zovateľ kapitálovej primeranosti nad hranicou 8 %. K trom bankám, ktorým by tento ukazo-vateľ klesol aj pri miernom scenári, by pribudli ďalšie tri.

Dôležitú úlohu v krízových časoch zohráva výška kapitálu, ktorý majú domáce banky k dispozí-cii.24 Keďže terajšia kríza má globálny charakter, významným rizikám sú vystavené aj materské spoločnosti našich bánk. Táto skutočnosť spolu s nedostatkom trhových zdrojov na zvyšovanie kapitálu na finančných trhoch, výrazne obme-dzuje možnosti materských bánk na zvyšovanie kapitálu v dcérskych spoločnostiach. Na druhej strane v niektorých štátoch boli prijaté vládne programy umožňujúce v prípade potreby reka-pitalizáciu bánk zo strany štátu.

Jedným z mála disponibilných zdrojov zostávajú zisky, ktoré domáce banky vytvorili za rok 2008. Viaceré banky zaznamenali v porovnaní s pre-došlým rokom nárast ziskovosti, a tak sa jedná o pomerne významný zdroj kapitálu. Pre názor-nosť uvádzame výsledky obidvoch stresových scenárov v prípade, že kapitál bánk bude zvýše-ný o zisk vytvorený bankami za rok 2008.

Ak by sme predpokladali, že banky by si pone-chali zisk z roku 2008, tak pri miernom scenári by len jedna banka nedosiahla 8 %-nú hranicu uka-zovateľa kapitálovej primeranosti. Pri vážnom scenári by sledovanú hranicu nespĺňali ďalšie 3 banky.

21 Príčina vysokého nárastu je opísa-ná v predchádzajúcom texte.

22 Ukazovateľom kapitálovej primeranosti na účely tejto analýzy rozumieme podiel objemu vlast-ných zdrojov banky na objeme jej rizikovo vážených aktív.

23 Miery zlyhania pri obidvoch scená-roch, ako aj iné nastavenia bližšie popisuje Box 6.

24 V súvislosti s finančnou krízou sačasto uvádza aj kvalita kapitálu, najmä podiel Tier 1. Domáci ban-kový sektor vykazuje vysoký podiel kapitálu Tier 1.

METODIKA STRESOVÉHO TESTOVANIA

Cieľom stresového testovania kreditného rizika podnikov je odhadnúť citlivosť bánk na stre-sové scenáre vývoja a zároveň aj potenciálne straty, ktorým by mohli banky čeliť v dôsledku nepriaznivého vývoja, ktorý možno v určitom horizonte očakávať a ktorý by sa premietol do neschopnosti určitej časti podnikov splniť si svoje úverové záväzky.Hoci na úrovni základnej myšlienkovej línie testu sa uvažuje o vzťahu zhoršenia makroe-konomickej situácie a solventnosti bánk, tak

skutočná povaha testu je mikroekonomická. Vstupnou údajovou základňou testu je kom-pletný zoznam úverov poskytnutých jednot-livými bankami k 31. 12. 2008 pochádzajúci z Registra bankových úverov a záruk (RBUZ). Ku každému úveru z tejto databázy sú k dispo-zícii informácie o podnikateľskom subjekte (vo forme IČO a hospodárskeho odvetvia v člene-ní podľa medzinárodnej kategorizácie NACE), ktorému bol poskytnutý, názve poskytujúcej banky, aktuálnej výške zostatku, hodnote

93NBS


K A P I T O L A 6


a forme zabezpečenia a kreditnej kvalite úve-ru. Na základe týchto údajov a niekoľkých ďal-ších vstupných parametrov sa potom generuje postupnosť simulácií, ktoré tvoria jadro celého stresového testu. Jedna simulácia predstavuje základný stavebný kameň testovania repre-zentujúci jeden možný budúci stav ekonomi-ky. Každá simulácia pozostáva z postupnosti nasledovných krokov.

Na začiatku simulácie sa na základe pravde-podobnosti defaultu daného podniku náhod-ne rozhodne, či sa daný podnik v priebehu nasledovného roka dostane do existenčných problémov a s tým súvisiacej platobnej ne-schopnosti, alebo nie. Pravdepodobnosť de-faultu predstavuje kľúčový vstupný parameter a je stanovený na základe expertného odhadu ako funkcia zvoleného scenára (mierny, vážny) a citlivosti odvetvia, v ktorom príslušná jed-notka podniká, na negatívny obrat v hospo-dárskom cykle (necitlivé, mierne citlivé, citlivé). Stupeň citlivosti jednotlivých odvetví podľa NACE bol opäť stanovený odhadom (po kon-zultácii s odborom menovej politiky). Týmto spôsobom sa vygeneruje množina podnikov, u ktorých sa bude predpokladať, že nebudú schopné v plnej miere dodržať svoje záväzky plynúce zo splácania svojich úverov. Príklady zatriedenia sektorov podľa citlivosti uvádzame na konci Boxu 6.

Na konci roka 2008 sa priemerné miery zlyha-nia pohybovali od 1 % pre necitlivé, 2-3 % pre menej citlivé sektory a 3 % pre citlivé sektory.

Na určité zreálnenie situácie sa z celého zo-znamu podnikov, ktoré majú zaznamenaný úverový vzťah v Registri, vyčlenili niektoré najvýznamnejšie subjekty, u ktorých je opod-statnené predpokladať, že majú z rôznych dô-

vodov dostatočne silnú pozíciu na to, aby sa u nich neobjavili problémy so splácaním. Sem spadajú hlavne veľké štátne firmy a dcérskespoločnosti nadnárodných korporácií (napr. Národná diaľničná spoločnosť, ŽSR, KIA a pod.). U týchto spoločností bola miera defaultu bez ohľadu na vážnosť scenára a odvetvie stanove-ná vo výške 0 %.

Analýza tiež predpokladá pokles hodnoty za-bezpečenia, vzhľadom na zvolený scenár. Na základe expertného odhadu sú zabezpečenia rozdelené na tie, u ktorých predpokladáme pokles hodnoty zabezpečenia o 30 % pri mier-nom scenári a o 50 % pri vážnom scenári (napr. zabezpečenie nehnuteľnosťou, zabezpeče-nie vlastnou bianko zmenkou atď.) a scenáre, u ktorých predpokladáme, že k poklesu hod-noty zabezpečenia nedôjde (väčšinou zabez-pečenia tretích strán).

V ďalšom výpočte sa predpokladá, že všetky úvery poskytnuté hypoteticky zdefaultova-ným podnikom prejdú do kreditnej kategórie „zlyhané“. Na tieto úvery budú banky podľa predpokladu vytvárať opravné položky vo výš-ke 45 % nezabezpečeného zostatku úveru. Čís-lo 45 % vlastne reprezentuje parameter LGD, čo znamená, že pohľadávku vo výške (100-45) % nezabezpečenej časti úveru bude banka schopná uspokojiť z následného konkurzu.

Popri opravných položkách na úvery „čerstvo“ zdefaultovaným podnikom sa s ich dotvá-raním uvažuje aj pri tých úveroch, ktoré už k 31. 12. 2008 banky klasifikovali ako úvery sozníženou hodnotou, alebo zlyhané. Tu sa pra-cuje s predpokladom, že dovtedy bola výška znehodnotenia úveru pri úveroch so zníže-nou hodnotou na úrovni 20 % a pri zlyhaných 100 %. Pri zlyhaných úveroch teda dodatočná

Miera zlyhania pre stresové scenáre

Mierny scenár Vážny scenár

Citlivé sektory 12 % 30 %

Menej citlivé sektory 7 % 15 %

Necitlivé sektory 2 % 5 %





tvorba opravných položiek súvisí už len s prí-padnou zníženou hodnotou kolaterálu.

Na konci každej simulácie je tak pre každú banku vypočítaný objem opravných položiek, ktorý by musela v priebehu roka zaúčtovať do nákladov v dôsledku zhoršenia makroekono-mických podmienok na svoje portfólio úverov podnikom. Počet uskutočnených simulácií bol pri miernom aj vážnom scenári 5 000. Z tejto štatistickej vzorky sa potom realizovali záve-ry (napr. vo forme mediánového dopadu na vlastné zdroje banky) ohľadom vplyvu hos-podárskej krízy na pozíciu jednotlivých bánk v sektore.

Citlivé sektory – Činnosti v oblasti nehnuteľ-ností, Výroba motorových vozidiel, Výstavba budov, Výroba a spracovanie kovov, Výroba kovových konštrukcií, Výroba ostatných neko-vových minerálnych výrobkov a pod.

Menej citlivé sektory – Veľkoobchod, Maloob-chod, Pozemná doprava a doprava potrubím, Ubytovanie, Výroba papiera a papierových vý-robkov, Nakladateľské činnosti a pod.

Necitlivé sektory – Verejná správa a obrana, Dodávka elektriny, plynu, Výroba potravín, Ad-ministratívne, pomocné kancelárske a iné ob-chodné pomocné činnosti, Telekomunikácie, Zdravotníctvo, Zber, úprava a dodávka vody a pod.

Analýza citlivosti kreditného rizika v portfóliu medzibankových pohľadávokAnalýza citlivosti kreditného rizika medzibanko-vých vkladov a úverov je vlastne analýzou sys-témového rizika na domácom medzibankovom trhu. V tomto zmysle systémové riziko (contagion risk) označuje riziko, keď zlyhanie jednej domácej banky vyvolá zhoršenie situácie, príp. až zlyhanie v iných bankách z dôvodu prepojení medzi ban-kami formou vkladových a úverových transakcií na medzibankovom trhu.

Graf 106 znázorňuje počty bánk, v ktorých by požiadavka na vlastné zdroje mohla prevýšiť vlastné zdroje v prípade zlyhania jednej alebo dvoch bánk. Podľa údajov za koniec jednotlivých mesiacov sa v prípade zlyhania jednej banky po-čas roka 2008 tento počet pohyboval od 1 do 3.

DEVÍZOVÉ RIZIKO

Priame vystavenie bánk voči devízovému riziku bolo k 31. decembru 2008 zanedbateľné. Vzhľa-dom na prijatie meny euro od 1. januára 2009 a s tým súvisiace výrazné zníženie volatility kur-zu SKK/EUR boli banky vystavené iba zmenám vo výmenných kurzoch iných cudzích mien. Otvore-ná pozícia v týchto menách v bilancii bánk však bola na úrovni iba 0,6 % bilančnej sumy a bola plne zaisťovaná menovými derivátmi. Počas

Graf 106 Dopad stresového testovania systémového rizika na domácom medzi-bankovom trhu

Zdroj: NBS, vlastné výpočty.Poznámka: Ľavá zvislá os: počet bánk, v ktorých by v prípade zlyhania jednej alebo dvoch bánk požiadavka na vlastné zdroje (PVZ) prevýšila objem vlastných zdrojov (VZ). Pravá zvislá os: ob-jem vkladov a úverov medzi domácimi bankami v mld. EUR (stav ku koncu mesiaca).Nad grafom je zobrazený podiel aktív bánk, v ktorých by v prí-pade zlyhania jednej banky požiadavka na vlastné zdroje prevý-šila objem vlastných zdrojov, na celkových aktívach bankového sektora.

7

6

5

4

3

2

1

0

Počet bánk s PVZ > VZ v prípade krachu 1 bankyPočet bánk s PVZ > VZ v prípade krachu 2 bánkObjem vkladov a úverov medzi domácimi bankami

1,4

1,2

1,0

0,8

0,6

0,4

0,2

0,0Jan. Feb. Apr.Mar. Máj Jún Júl Aug. Sep. Okt. Dec.Nov.

21 % 20 % 36 % 5 % 5 % 19 % 38 % 5 % 20 % 18 % 5 % 4 %

(počet bánk) (mld. EUR)

95NBS


K A P I T O L A 6

druhého polroka veľkosť súvahovej devízovej pozície v ostatných cudzích menách postupne výrazne klesla. Súviselo to najmä so znížením ob-jemu vkladov zahraničných bánk v amerických dolároch v niektorých bankách.

Nízku citlivosť bánk voči devízovému riziku po-tvrdzujú aj hodnoty VaR25, ktoré zobrazuje Graf 108. Vo väčšine bánk hodnota VaR ku koncu žiad-neho mesiaca počas roka 2008 nepresahovala 2 % vlastných zdrojov.

Bankový sektor nebol vystavený ani nepriame-mu devízovému riziku. Iba 2,1 % úverov podni-kom a 0,2 % úverov retailu je denominovaných v iných cudzích menách ako euro. Na Slovensku preto nehrozí nárast úverových splátok a s tým spojený nárast miery zlyhania úverov v prípade oslabenia domácej meny, ako je tomu vo via-cerých iných krajinách strednej a východnej Eu-rópy. Na odhad devízového rizika, ktorému sú vystavené samotné podniky, by boli potrebné podrobnejšie údaje o otvorenej devízovej pozícii jednotlivých podnikov, ktoré nie sú k dispozícii. Vývoj súčtu absolútnych hodnôt pozícií v jed-notlivých cudzích menách (okrem eura) z meno-vých derivátov, ktoré uzatvorili domáce podniky s bankami, však nenaznačuje negatívny vývoj

Graf 107 Štruktúra aktív a pasív v cudzích menách okrem eura k 31. decembru 2008 (mld. EUR)

Zdroj: NBS.

Graf 108 Vývoj 10-dňového VaR (99 %) v jednotlivých skupinách bánk v roku 2008 (mil. EUR)

Zdroj: NBS, vlastné výpočty.Poznámka: V grafe nie sú zobrazené hodnoty VaR pre pobočky zahraničných bánk.

tohto rizika. Tento súčet sa v rokoch 2007 a 2008 pohyboval na úrovni 0,4 až 0,8 mld. €.26

ÚROKOVÉ RIZIKO

V krátkodobom horizonte (t. j. v horizonte niekoľ-kých týždňov) by ziskovosť väčšiny bánk nemala byť výraznejšie ovplyvnená pohybmi úrokových sadzieb. Dôvodom je, že iba malá časť aktív a pa-sív (približne 10 %) je preceňovaná na reálnu hodnotu proti zisku a strate. Negatívny dopad by mal nárast sadzieb, pretože časť týchto aktív tvoria dlhopisy s dlhšou duráciou, zatiaľ čo pri pasívach ide najmä o krátkodobé vklady. Pri ná-raste sadzieb o 1 p. b. by čistá strata bánk z pre-cenenia finančných nástrojov v obchodnej knihes výnimkou derivátov predstavovala 0,06 % ak-tív. Niektoré banky však využívajú na zabezpeče-nie úrokového rizika v obchodnej knihe úrokové deriváty. Po ich zohľadnení by sa strata znížila na 0,05 % aktív, čo predstavuje 7 % zisku vytvorené-ho v roku 2008.

Z dlhodobejšieho hľadiska je dôležitejšie sle-dovať dopad na ekonomickú hodnotu bilancií bánk (t. j. všetkých aktív aj pasív). Tá by bola tiež negatívne ovplyvnená nárastom úrokových sa-dzieb. Pri paralelnom náraste úrokových sadzieb o 1 p. b. by ekonomická hodnota bilancií bánk

4,5

4,0

3,5

3,0

2,5

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0

Pohľadávky/záväzky voči klientomPohľadávky/záväzky voči bankámCenné papiere a ostatné operácieOtvorené pozícia v derivátoch

Aktíva Pasívav cudzej mene okrem EUR v cudzej mene okrem EUR

Aktíva Pasíva

Jún 2008 December 20080

-5

-10

-15

-20

-25

-30

-35

-40

-45

-50

-55

-60

Päť najväčších bánkStredne veľké banky

Ostatné banky


25 VaR (value-at-risk, hodnota v riziku) udáva stratu, ktorá by nemala byť presiahnutá s 99 %-nou pravdepodobnosťou. Pritom sa predpokladá, že rozdelenie budúcich zmien trhových faktorov (v tomto prípade výmenných kurzov) možno simulovať rozdelením zmien počas uplynulého roka (250 pracovných dní) a že portfólio zostane nemenné počas 10 dní. Pri výpočte VaR boli simulované iba jednodňové straty a získaná hodnota bola následne prenásobená √10.

26 Cieľom týchto údajov je zachytiť situáciu v podnikovom sektore re-levantnú pre väčšiu časť podnikov, preto tu nie sú zahrnuté pozície uzatvorené niekoľkými klientmi s jednou bankou, ktoré v druhom polroku 2008 dosiahli výrazne vysoké hodnoty.




vrátane úrokových derivátov klesla o 0,7 %. Ri-ziko zmeny ekonomickej hodnoty pri zmenách úrokových sadzieb je teda relatívne vysoké. Dô-vodom je, že banky využívali úrokové deriváty na zaisťovanie úrokového rizika v obchodnej knihe, ale nie na zaisťovanie pozícií v bankovej knihe, ktoré sú pomerne významné. Výnimkou je jedna banka, ktorá úrokovými derivátmi zais-ťovala takmer celé riziko bankovej knihy a ďalšia, ktorá úrokovými derivátmi svoje vystavenie voči úrokovému riziku zvyšovala.

Nasledujúca časť sa venuje testovaniu citlivosti bankového sektora na možné zníženie základnej úrokovej sadzby ECB a zvýšenie kreditných spre-adov.

Pri analýze stresového testovania úrokového rizika sa porovnávajú výsledky testov základ-ného scenára a dvoch stresových scenárov. Ich podrobný popis obsahuje Box 6. Prezentované hodnoty sú rozdiely výstupov zo stresových sce-nárov oproti základnému scenáru.

Graf 109 Rozloženie podielu zníženia eko-nomickej hodnoty aktív a pasív pri paralel-nom náraste úrokových sadzieb o 1 percen-tuálny bod na bilančnej sume

Zdroj: NBS.

Box 6

SCENÁRE VÝVOJA ÚROKOVÝCH SADZIEB PRE TESTOVANIE CITLIVOSTI NA ÚROKOVÉ RIZIKO

Pri testoch úrokovej citlivosti sa vychádzalo z predpokladu, že vývoj medzibankových úro-kových sadzieb sa odvíja od vývoja základnej úrokovej sadzby ECB. Tento vývoj by sa násled-ne premietol aj do klientskych sadzieb. Keďže od 1. januára 2009 je Slovenská republika sú-časťou eurozóny, pri testoch sa použili úrokové sadzby na medzibankovom trhu eurozóny.

Na testovanie úrokovej citlivosti finančnéhosektora sa vytvorili tri scenáre. Pri prvom, základ-nom scenári sa vychádzalo z výnosových kriviek eurových medzibankových sadzieb, pričom sa predpokladalo, že CDS spready merané pomo-cou indexu iTraxx sa počas roka nebudú meniť. Tento scenár predpokladá zníženie základnej sadzby ECB o 50 b. b. v januári 2009 a zníženie o 25 b. b. v mesiacoch máj a september.

V scenári 1 sa predpokladalo zníženie základ-nej sadzby ECB o 100 b. b. oproti základnému scenáru v januári 2009, pričom CDS spready

merané pomocou indexu iTraxx by sa počas roka nemenili.

V scenári 2 sa okrem zníženia základnej sadzby ECB o 100 b. b. oproti základnému scenáru predpokladalo ďalšie zvýšenie neistoty na fi-nančných trhoch, čo sa modelovalo pomocou zvýšenia CDS spreadov na dvojnásobnú hod-notu oproti stavu ku koncu roka 2008.

Pri základnom scenári by sa sadzby medziban-kového trhu počas roka 2009 pohli len mierne. V reakcii na pokles základnej sadzby ECB v me-siacoch január a február by klesala ich hodno-ta počas prvých troch mesiacov. Počas nasle-dujúceho obdobia by nastal mierny nárast, ako dôsledok vyššej ustálenej hodnoty CDS spreadov oproti minulým obdobiam. Pokles základnej sadzby ECB v máji a septembri by sa prejavil iba mierne. V prípade sadzieb kratších splatností by bola volatilita vyššia ako v prípa-de sadzieb dlhších splatností.

12

11

10

9

8

7

6

5

4

3

2

1

0

Jún 2008 December 2008

0 % až 0,4 %


Poče

t bán

k

Viac ako 1,6 %1,2 % až 1,6 %0,8 % až 1,2 %0,4 % až 0,8 %

18 % 13 % 43 % 46 % 19 % 40 % 19 % 0 % 1 % 0 %

97NBS


K A P I T O L A 6


V scenári 1 by bol vývoj úrokových sadzieb podobný ako v prípade základného scenára, pričom ako reakcia na väčší pokles základnej sadzby by bol aj pokles medzibankových sa-dzieb väčší. Po výraznom poklese počas prvých

troch až štyroch mesiacov by nastala korekcia a sadzby by sa zvýšili vplyvom pretrvávajúcich vysokých hodnôt CDS spreadov. Vývoj sadzieb kratších splatností by bol aj v tomto prípade vo-latilnejší ako vývoj sadzieb dlhších splatností.

Graf 110 Stresové scenáre pre analýzu úrokového rizika (%)

Zdroj: NBS.

Graf 111 Vývoj úrokových sadzieb na medzi-bankovom trhu – splatnosti do 1 roka (%)

Zdroj: NBS.

Graf 112 Vývoj úrokových sadzieb na medzi-bankovom trhu – splatnosti nad 1 rok (%)

Zdroj: NBS.

Graf 113 Vývoj klientskych úrokových sadzieb (%)

Zdroj: NBS.

4,5

4,0

3,5

3,0

2,5

2,0

1,5

1,0

0,5

0,02008 2009

Základná sadzba ECB – základný scenárZákladná sadzba ECB – scenár 1Základná sadzba ECB – scenár 2iTraxx EU senior financial 5Y – základný scenáriTraxx EU senior financial 5Y – scenár 1iTraxx EU senior financial 5Y – scenár 2

2007

4,0

3,5

3,0

2,5

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0

Mesačná sadzba – základný scenár Mesačná sadzba – scenár 1Mesačná sadzba – scenár 26 mesačná sadzba – základný scenár6 mesačná sadzba – scenár 16 mesačná sadzba – scenár 2

Jan. Feb. Apr.Mar. Máj Jún Júl Aug. Sep. Okt. Dec.2009

Nov.Dec.2008

4,0

3,5

3,0

2,5

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0

5-ročná sadzba – základný scenár5-ročná sadzba – scenár 15-ročná sadzba – scenár 210-ročná sadzba – základný scenár10-ročná sadzba – scenár 110-ročná sadzba – scenár 2


Nov.Dec.2008

5,0

4,5

4,0

3,5

3,0

2,5

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0

Podnikové vklady do 1 mesiaca, základný scenárPodnikové vklady do 1 mesiaca, scenár 1Podnikové vklady do 1 mesiaca, scenár 2Vklady obyvateľstva do 1 mesiaca, základný scenárVklady obyvateľstva do 1 mesiaca, scenár 1Vklady obyvateľstva do 1 mesiaca, scenár 2Podnikové úvery do 1 roka, základný scenárPodnikové úvery do 1 roka, scenár 1Podnikové úvery do 1 roka, scenár 2


Nov.Dec.2008





Vývoj sadzieb v scenári 2 by bol identický s vý-vojom v scenári 1, rozdiel by bol len vo výške sadzieb. V scenári 2, pod vplyvom zvýšených spreadov, by sa sadzby pohybovali na vyššej úrovni ako v scenári 1, stále by však nedosa-hovali úroveň zo základného scenára. Tento výsledok značí, že na základe odhadnutých modelov má zníženie základnej sadzby ECB v scenári 1 väčší vplyv na medzibankové sadzby ako zvýšenie spreadov v scenári 2. Tre-ba však poznamenať, že nakoľko použité spre-ady sú momentálne na historicky najvyšších hodnotách, odhadnuté modely na základe historického vývoja daných sadzieb nemusia dávať konzistentné odhady v prípade takých

veľkých zmien na trhu, ktoré sú použité v po-písaných testoch.

Úrokové sadzby pre vklady a úvery podnikov a domácností by sa vyvíjali podobne ako me-dzibankové sadzby. Jednotlivé zmeny v klient-skych sadzbách by však boli menej výrazné. Najviac by vývoj sadzieb odrážal vývoj medzi-bankových sadzieb v prípade vkladov pod-nikov. Zmeny by sa premietli v menšej miere v prípade vkladov obyvateľstva a podnikových úverov. Úrokové sadzby pre úvery obyvateľstvu nevykazovali významný vzťah so sadzbami ECB alebo s medzibankovými sadzbami, preto boli modelované ako autoregresné procesy.

Dopad jednotlivých scenárov bol vypočítaný pre úrokovo citlivé portfóliá bánk, teda pre portfólio vkladov a úverov, portfólio cenných papierov a portfólio úrokových derivátov. Úrokový zisk, resp. strata z portfólia vkladov a úverov vchádza do čistých úrokových výnosov. Portfólio cenných papierov sa skladá z portfólia preceňovaného na reálnu hodnotu proti zisku a strate na obchodo-vanie (held for trading, HFT) a ostatné cenné pa-piere preceňované na reálnu hodnotu proti zisku a strate (fair value, FV), portfólia na obchodova-nie (available for sale, AFS) a portfólia cenných papierov držaných do splatnosti (held to maturity, HTM). FV a HFT portfóliá sa preceňujú oproti zisku a strate, AFS portfólio sa preceňuje oproti vlast-nému imaniu, kým HTM portfólio sa nepreceňuje. Portfólio úrokových derivátov možno na základe dostupných výkazov rozdeliť na obchodnú a ban-kovú knihu. Toto rozdelenie ale presne nezodpo-vedá rozdeleniu portfólia cenných papierov, pre-to sa použil predpoklad, že úrokové deriváty sa nepoužívajú na zabezpečenie cenných papierov, ktoré sa nevykazujú v reálnej hodnote.

Na základe tejto skutočnosti boli pri stresovom testovaní použité dva prístupy. Pri prvom prístu-pe sa vyčíslil zisk, resp. strata z portfólia vkladov a úverov, z precenenia cenných papierov nachá-dzajúcich sa vo FV, HFT a AFS portfóliách, zisk z úrokových príjmov a zisk, resp. strata z prece-nenia úrokových derivátov v obchodnej a ban-kovej knihe v prípade zmeny základnej sadzby ECB oproti základnému scenáru.

V prípade scenára 1 by zisk z precenenia cenných papierov prevýšil pokles úrokových príjmov. Zisk by sa kumuloval do polovice druhého štvrťroka 2009. V ďalšom období by zisk mierne poklesol, bol by však z pohľadu sektora ako celku kladný až do konca sledovaného obdobia.

Hodnota úrokových derivátov by vykazovala opačné zmeny ako portfólio cenných papierov, čo odráža skutočnosť, že tento typ nástroja sa používa na zabezpečenie portfólia cenných pa-pierov proti neočakávaným zmenám úrokových sadzieb. Strata z tohto portfólia by sa kumulo-vala, podobne ako v prípade cenných papierov, do polovice druhého štvrťroka 2009, po tomto období by bola strata iba mierna. Na základe výpočtov možno zhodnotiť, že sektor ako celok nezabezpečoval portfólio cenných papierov pro-ti neočakávaným zmenám úrokových sadzieb v plnej výške. Aj tento výsledok potvrdzuje vý-voj podsúvahových položiek, kde ku koncu roka 2008 poklesla vykázaná nominálna hodnota úro-kových derivátov, pričom poklesli hlavne objemy swapov a forwardov. Tento prístup bánk odráža pravdepodobne ich očakávania ďalšieho znižo-vania základnej úrokovej sadzby ECB.

Zisky, resp. straty z portfólia úverov a vkladov by boli v porovnaní s portfóliom cenných papierov a úrokových derivátov nižšie. Nakoľko z historic-kých údajov vyplýva rýchlejšia reakcia sadzieb na úvery v prípade zmien základnej úrokovej sadzby ako sadzieb na vklady, na začiatku obdo-

99NBS


K A P I T O L A 6

Graf 114 Výsledky stresového scenára – prvý prístup, scenár 1 (tis. EUR)

Zdroj: NBS, vlastné výpočty.

bia by zníženie základnej úrokovej sadzby zna-menalo pre sektor miernu stratu. Táto strata by sa postupne zmierňovala a v druhej polovici roka 2009 by bol výstup z tohto portfólia okolo nuly.

Z pohľadu jednotlivých bánk sú výsledky porov-nateľné s výsledkami pre sektor ako celok. Okrem niektorých bánk, kde vývoj derivátov zmierni alebo presiahne zisk/stratu z portfólia cenných

Graf 115 Výsledky stresového scenára – prvý prístup, scenár 2 (tis. EUR)


papierov, pre väčšinu bánk by vývoj zisku z pre-cenenia cenných papierov nebol kompenzovaný vývojom zisku/straty z portfólia derivátov. Treba však poznamenať, že v niektorých prípadoch ide predovšetkým o zisk z portfólia AFS, ktoré nie je precenené oproti ziskom a stratám.

V prípade scenára 2 by bol vývoj porovnateľný so scenárom 1, rozdiel by bol vo väčších výky-

Graf 117 Výsledky stresového scenára – druhý prístup, scenár 2 (tis. EUR)


Graf 116 Výsledky stresového scenára – druhý prístup, scenár 1 (tis. EUR)


160

140

120

100

80

60

40

20

0

-20

-40

Vklady, úveryCenné papiere

DerivátyCelkový dopad


180

160

140

120

100

80

60

40

20

0

-20

-40




350

300

250

200

150

100

50

0

-50




450

400

350

300

250

200

150

100

50

0

-50







voch v portfóliách cenných papierov a derivátov v prvom a druhom štvrťroku a miernejšie zmeny portfólia vkladov a úverov. Celkový zisk na kon-ci sledovaného obdobia by bol porovnateľný so ziskom v prípade scenára 1.

V druhom prístupe boli do výpočtov zahrnuté aj cenné papiere nachádzajúce sa v HTM port-fóliu. Pri tomto prístupe sa využil predpoklad, že v prípade potreby banky môžu predať aj cenné papiere držané v tomto portfóliu. Rátalo sa aj s precenením týchto nástrojov.

Nakoľko veľká časť cenných papierov sa nachá-dza práve v tomto portfóliu, zisk z ich precenenia by výrazne prevýšil stratu z precenenia derivá-tov. V tomto prípade by bankový sektor zazna-menal väčší zisk v porovnaní s prvým prístupom aj v scenári 1 aj v scenári 2. Vývoj portfólia deri-vátov a vkladov a úverov by ostal nezmenený v porovnaní s prvým prístupom.

RIZIKO LIKVIDITY

Cieľom analýzy likvidity je zhodnotiť likviditu bankového sektora z krátkodobého aj dlhodobé-ho hľadiska. Z krátkodobého hľadiska je dôležité, či banky majú dostatok rýchlo likvidných aktív vzhľadom k objemu pasív s krátkou zostatkovou dobou splatnosti. Z dlhodobejšieho pohľadu sa

Graf 118 Vývoj mediánových hodnôt ukazovateľov likvidity

Zdroj: NBS.Poznámka: Graf neobsahuje pobočky zahraničných bánk s trho-vým podielom menším ako 1 % na celkových aktívach sektora.

zaoberáme analýzou, či úverové aktivity bánk sú financované prevažne z prostriedkov získanýchod klientov, alebo sú naviazané na zdroje z me-dzibankového trhu.

Riziko likvidity z krátkodobého hľadiskaV tejto časti analýzy sa sledovali tri ukazovatele likvidity (ukazovateľ rýchlej likvidity, ukazova-teľ likvidity do 7 dní a do 3 mesiacov). Uvedené hodnoty predstavujú podiel objemu likvidných aktív (zodpovedajúcich príslušnému časovému intervalu) k pasívam s danou zostatkovou do-bou splatnosti. Medián ukazovateľa likvidity do 7 dní sa počas druhého polroka 2008 pohyboval na uspokojivej úrovni nad 90 %, pre likviditu do 3 mesiacov sa medián hodnoty ukazovateľa po-hyboval v rozmedzí 67 % až 78 %. Nižšia hodnota tohto ukazovateľa v niektorých bankách zname-ná, že pre udržanie ich dobrej pozície likvidity je dôležité udržanie stabilného jadra vkladov.

Z hľadiska krátkodobej likvidity bol v banko-vom sektore ako celku zaznamenaný v druhom polroku 2008 mierny nárast likvidného vankúša. V niektorých bankách však možno pozorovať zhoršenie situácie.

Graf 119 Porovnanie likvidného vankúša a otvorenej pozície z operácií s klientmi do 3 mesiacov (%)

Zdroj: NBS.Poznámka: Graf neobsahuje pobočky zahraničných bánk s trho-vým podielom menším ako 1 % na celkových aktívach sektora. Na vodorovnej osi je zobrazený podiel otvorenej pozície z operácií s klientmi do 3 mesiacov na bilančnej sume. Na zvislej osi je zobra-zený podiel likvidných aktív na bilančnej sume.

1,2

1,1

1,0

0,9

0,8

0,7

0,6

0,5

0,4

0,3

0,2

0,1

0,02008

Ukazovateľ rýchlej likvidityUkazovateľ likvidity do 7DUkazovateľ likvidity do 3M

20072006

70

60

50

40

30

20

10

00 10 20 30 40 50 60 70

101NBS


K A P I T O L A 6

Pre väčšinu bánk je podmienkou udržania dob-rej likvidnej pozície, aby časť vkladov ostala v banke dlhšie, ako je ich splatnosť. Význam tejto podmienky je však pre jednotlivé banky rôzny, čo možno vidieť na grafe porovnania podielu likvidných aktív a otvorených pozícií z operácií s klientmi na bilančnej sume (graf 119).

Pri analýze citlivosti rizika likvidity sme sa zame-rali na stresový scenár poklesu objemu vkladov klientov o 20 %. Mediánová hodnota ukazovate-ľa likvidity do 7 dní by pri realizácii tohto scenára klesla z 97 % na 79 % a mediánová hodnota uka-zovateľa likvidity do 3 mesiacov by klesla zo 76 % na 69 %.

Od 15. novembra 2008 bol na sledovanie likvidi-ty bánk v časovom horizonte do 1 mesiaca zave-dený nový ukazovateľ likvidných aktív27, ktorým sa rozumie pomer súčtu likvidných aktív k súčtu volatilných pasív. Tento ukazovateľ nesmie kles-núť pod hodnotu 1. Volatilné pasíva tvorí predo-všetkým stanovené percento vkladov, v závislos-ti od typu protistrany a doby viazanosti. Na ich krytie musia banky držať dostatočné množstvo likvidných aktív, najmä hotovosti, vhodných cen-ných papierov a aktív splatných do jedného me-siaca. Znamená to, že banky by mali byť schopné pokryť relatívne veľký odlev vkladov klientov lik-vidnými aktívami. Rozloženie hodnôt ukazovate-

Graf 120 Dopad scenára poklesu vkladov od klientov o 20 % na ukazovateľ likvidity do 7 dní


Graf 121 Rozloženie indikátora likvidity v sektore k 31. 12. 2008

Zdroj: NBS.

ľa likvidity v bankovom sektore k 31. decembru 2008 zobrazuje Graf 121. K tomuto dátumu ne-spĺňala stanovený limit jedna banka.

27 Opatrenie Národnej banky Slovenska z 28. októbra 2008 č. 18/2008 o likvidite bánk a pobočiek zahraničných bánk a o postupe riadenia rizika likvidity bánk a lik-vidity pobočiek zahraničných bánk a o zmene opatrenia Národnej ban-ky Slovenska 11/2007 o predkla-daní výkazov, hlásení a iných správ bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými pa-piermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na účely vykonávania dohľadu a na štatistické účely.

Graf 122 Porovnanie podielu úverov a podielu vkladov a emitovaných cenných papierov na bilančnej sume (%)

Zdroj: NBS.Graf neobsahuje pobočky zahraničných bánk s trhovým podielom menším ako 1 % na celkových aktívach sektora. Na vodorovnej osi je zobrazený podiel úverov klientom na bilančnej sume. Na zvislej osi je zobrazený podiel vkladov prijatých od klientov a emitova-ných cenných papierov na bilančnej sume.

9

8

7

6

5

4

3

2

1

0

Pred aplikovaním stresového scenáraPo aplikovaní stresového scenára

0 % až 20 %

Poče

t bán

k

Viac ako 80 %60 % až 80 %40 % až 60 %20 % až 40 %

6 % 0 % 2 % 3 % 24 % 2 % 47 % 41 % 11 % 44 %

8

7

6

5

4

3

2

1

0Menej ako 1,0

Poče

t bán

k

Viac ako 2,0do 2,0do 1,5do 1,2

4 % 23 % 41 % 25 % 5 %

100

90

80

70

60

50

40

30

20

10

00 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100




Riziko likvidity z dlhodobého hľadiskaVo väčšine bánk sú ich úverové aktivity finan-cované vkladmi klientov alebo emisiou dlho-dobejších cenných papierov, nie krátkodobými prostriedkami z medzibankového trhu (graf 122). Oproti predchádzajúcemu polroku podiel úverov na vkladoch a emitovaných cenných pa-pieroch poklesol zo 74 % na 71 %.

6.2 POISŤOVNE

Najvýznamnejším druhom rizík, ktorým sú vy-stavené poisťovne, sú poistné riziká. Okrem toho sú poisťovne vystavené trhovým rizikám, ktoré môžu spôsobiť neočakávané zníženie hod-noty aktív kryjúcich technické rezervy. Keďže na podrobnú analýzu vystavenia poisťovní voči poistným rizikám nie sú k dispozícii dostatočné údaje, bude sa v táto analýza venovať iba dopa-du trhových rizík.28

Vo väčšine poisťovní je trhové riziko, ktoré by mohlo mať priamy dosah na vykázaný výsledok hospodárenia, takmer zanedbateľné. Devízové pozície sú vo väčšine poisťovní takmer uzatvore-né a ich veľkosť nepresahuje 2 % aktív. Celková pozícia je dlhá a dve tretiny z nej tvorí otvorená pozícia v amerických dolároch. Podiel investícií do akcií a podielových listov preceňovaných na reálnu hodnotu proti zisku a strate tvorí iba 0,8 % aktív. Podiel investícií do dlhových cenných pa-pierov preceňovaných na reálnu hodnotu proti zisku a strate je 3,1 % aktív. Počas 10 dní by straty v dôsledku trhových rizík vo väčšine poisťovní nemali s pravdepodobnosťou 99 % (VaR) prekro-čiť 0,6 % aktív. Výnimkou je len jedna poisťovňa, v ktorej je VaR na úrovni 1,9 % aktív kvôli vysta-veniu úrokovému riziku.

28 Pri analýze je zohľadnené riziko všetkých aktív, z ktorých riziko nesie poisťovňa, vrátane aktív nekryjú-cich technické rezervy ani garančný fond. Analýza sa však nezaoberá rizikom, ktorému sú vystavené aktí-va investované v mene poistených ani technické rezervy postúpené zaisťovateľom, keďže z týchto aktív poisťovňa nenesie riziko.

Treba však poznamenať, že hodnota aktív via-cerých poisťovní je vystavená zmenám úroko-vých sadzieb, keďže veľkú časť aktív poisťovní tvoria dlhové cenné papiere, v niektorých pois-ťovniach dokonca s relatívne vysokou duráciou. Pri paralelnom raste úrokových sadzieb o 1 p. b. by hodnota aktív v poistnom sektore poklesla o 4 %. (Najväčší individuálny pokles predstavu-je 7,5 %.) Táto strata by sa však neprejavila celá vo vykázanom výsledku hospodárenia alebo v zmenách vo vlastnom imaní. Väčšia časť straty by sa prejavila iba postupne zmenou úrokových príjmov. Ak by sme brali do úvahy iba aktíva, kto-ré sa preceňujú na reálnu hodnotu proti zisku a strate alebo vlastnému imaniu, strata by bola na úrovni 0,6 % aktív.

6.3 FONDY DÔCHODKOVÝCH SPRÁVCOVSKÝCH SPOLOČNOSTÍ

Portfóliá konzervatívnych fondov dôchodkových správcovských spoločností nemajú (s výnimkou jedného) žiadne otvorené menové pozície a neob-sahujú akcie ani podielové listy. Nie sú preto vysta-vené devízovému ani akciovému riziku. Výnimkou je jedna spoločnosť, kde v konzervatívnom fonde akcie a podielové listy v 2. polroku 2008 predsta-vovali 2 – 3 % čistej hodnoty majetku. Podiel dlho-pisov na aktívach v konzervatívnych fondoch sa pohybuje v rozmedzí 45 % – 72 %. Priemerná vá-žená durácia portfólií sa oproti júnu 2008 mierne zvýšila (hodnoty v rozmedzí 0,5 – 1,02). Citlivosť hodnoty portfólií na zmeny v úrokových mierach je teda vyššia, čo znamená vyššie úrokové riziko oproti predchádzajúcemu obdobiu.

VaR konzervatívnych fondov väčšiny DSS sa po-hybuje v pásme ± 0,7 p. b. od mediánovej hod-

Tabuľka 8 Vystavenie aktív poisťovní trhovým rizikám

Minimum Medián MaximumSektorspolu

1 Devízové riziko 0,0 0,5 2,8 0,1

2 Úrokové riziko 0,0 0,0 0,6 0,1

3 Celkové riziko 0,0 0,6 2,8 0,2

4 Úrokové riziko k portfóliu dlhových CP 0,4 2,3 3,8 3,6

Zdroj: NBS, REUTERS, BLOOMBERG.Poznámka: Hodnoty v tabuľke udávajú VaR (na hladine významnosti 99 % za predpokladu 10-dňovej držby nezmeneného portfólia) na hod-note aktív (riadky 1 až 3), resp. na portfóliu dlhových cenných papierov (riadok 4). Do výpočtov neboli zahrnuté aktíva investované v mene poistených, ani aktíva zodpovedajúce podielom zaisťovateľov na technických rezervách, keďže riziko z týchto aktív nenesie poisťovňa. Pri úrokovom riziku sa do úvahy berú iba finančné nástroje, ktorých precenenie by malo priamy dopad na výsledok hospodárenia.

103NBS


K A P I T O L A 6

noty (1,47 % k 31.12.2008). Jedna z dôchodko-vých správcovských spoločností sa v hodnotách VaR výrazne odlišuje od ostatných. Celkovo by hodnota dôchodkovej jednotky v priebehu 10 dní s pravdepodobnosťou 95 % nemala pokles-núť o viac ako 0,5 % (0,19 % po vynechaní DSS s maximálnou hodnotou VaR).

Pre vyvážené a rastové fondy prevažuje trend znižovania podielu akcií a podielových listov na čistej hodnote majetku (graf 124). Napriek tomu došlo k niekoľkým výrazným skokom v hodnote VaR v dôsledku turbulencií na trhu akcií a s tým spojeného nárastu volatility ich výnosov. K naj-výraznejšiemu nárastu tohto ukazovateľa riziko-vosti došlo v prvej polovici októbra.

Devízové riziko je pomerne nízke, keďže devízo-vé pozície fondov sú do značnej miery uzavreté. Najväčší podiel na otvorených pozíciách mali pozície v mene euro. V súvislosti s prijatím eura v januári 2009 však tieto nepredstavujú riziko. Odhliadnuc od toho sú dôchodkové fondy naj-viac vystavené riziku vyplývajúcemu zo zmien kurzu amerického dolára a poľského zlotého. Podiel dlhopisovej zložky na celkových aktívach vyvážených a rastových fondov sa v druhom pol-roku 2008 pohyboval v rozmedzí 42 % – 71 %.

Graf 123 Priemerné durácie portfólií dôchodkových fondov v roku 2008

Zdroj: NBS.Poznámka: Na zvislej osi sú znázornené priemerné hodnoty durá-cií vážené podľa objemu aktív jednotlivých fondov.

Graf 124 Rozloženie podielu akcií a podielových listov na NAV (%)

Zdroj: NBS.Poznámka: Na vodorovnej osi je znázornený percentuálny podiel akcií a podielových listov na NAV. Na zvislej osi je znázornený po-čet rastových, resp. vyvážených dôchodkových fondov patriacich do danej kategórie.

6.4 FONDY DOPLNKOVÝCH DÔCHODKOVÝCH SPOLOČNOSTÍ

Podobne ako fondy dôchodkových správcov-ských spoločností, aj fondy doplnkových dô-chodkových spoločností sú vystavené najmä trhovým rizikám.

Sektor fondov DDS je vysoko koncentrovaný – až 96 % aktív je umiestnených v štyroch fondoch. Trhové riziko v týchto fondoch je vzhľadom na konzervatívnu štruktúru investícií týchto fondov pomerne nízke. VaR na hladine pravdepodob-nosti 99 % v časovom horizonte 10 dní nepresa-huje v žiadnom z týchto fondov 1,3 % aktív.

Výrazne rizikovejšie sú portfóliá niektorých ďal-ších príspevkových fondov, ktoré vo vyššej miere investujú do akcií a podielových fondov.

Hoci celkové trhové riziko, ktorému sú vystavené fondy DDS, počas druhého polroka 2008 vzrástlo, bolo to spôsobené nárastom volatility na finanč-ných trhoch. Veľkosť devízovej pozície (bez pozí-cií v mene euro) však vzrástla iba mierne (z 1,0 % na 1,1 % aktív) a podiel akcií a podielových listov na čistej hodnote aktív dokonca poklesol (z 3,2 % na 2,4 %).

1,2

1,1

1,0

0,9

0,8

0,7

0,6

0,5

0,4

0,3

0,2

0,1

0,0

Konzervatívne fondyVyvážené fondy

Rastové fondy


8

7

6

5

4

3

2

1

0

Jún 2008

0 % až 4 % Viac ako 16 %12 % až 16 %8 % až 12 %4 % až 8 %

December 2008




Výplatné fondy držia takmer všetky svoje prostriedky na bežných alebo termínovaných účtoch.

Okrem trhových rizík sú fondy DDS vystavené aj kreditnému riziku. Kreditné riziko dlhových cen-ných papierov v portfóliách týchto fondoch bolo odhadnuté jednoduchým testom citlivosti. Ku každému cennému papieru bola na základe jeho externého ratingu priradená pravdepodobnosť zlyhania. Pri dvojnásobnom, resp. trojnásobnom zvýšení tejto miery zlyhania nepresiahla strata v žiadnom fonde hodnotu 0,3 %, resp. 0,5 % čis-tej hodnoty aktív.

Tabuľka 9 Vystavenie príspevkových fondov doplnkových dôchodkových spoločností rizikám

Dolný kvartil Medián Horný kvartilPriemer vážený objemom aktív

Akciové riziko 0,0 0,1 9,5 0,4

Úrokové riziko 0,0 0,6 3,9 0,6

Devízové riziko 0,0 0,0 1,9 0,1

Celkové riziko 0,0 1,2 8,3 0,9

Akciové riziko k portfóliu akcií 10,1 18,3 21,2 17,6

Úrokové riziko k portfóliu CP 0,4 1,2 4,6 1,0

Zdroj: NBS, REUTERS, BLOOMBERG, vlastné výpočty.Poznámka: Hodnoty v tabuľke udávajú VaR (na hladine pravdepodobnosti 99 % pri predpoklade 10-dňovej držby nezmeneného portfólia) na NAV (riadky 1 až 4), resp. na portfóliu akcií (riadok 5) alebo dlhových cenných papierov (riadok 6).

6.5 KOLEKTÍVNE INVESTOVANIE

Vývoj rizikovosti investícií v podielových fon-doch bol do veľkej miery ovplyvnený výrazným nárastom volatility najmä na akciových trhoch. Stále však boli približne dve tretiny z celkového objemu prostriedkov vo fondoch kolektívneho investovania investované do fondov s VaR do 1 % čistej hodnoty aktív (na hladine pravde-podobnosti 99 % a s časovým horizontom 10 dní). Išlo najmä o fondy peňažného trhu, ale aj o viaceré dlhopisové fondy a ostatné fondy. Nízkemu riziku čelili aj niektoré akciové fondy, ktoré počas krízy odpredali zo svojho portfólia

Tabuľka 10 Vystavenie podielových fondov rizikám (%)

VaR0 % – 1 %

NAV

VaR1 % – 3 %

NAV

VaR3 % – 6 %

NAV

VaR 6 % – 8 %

NAV

VaR8 % – 15 %

NAV

VaR15 % – 40 %

NAV

Podiel typu fon-du na celkových

aktívach

Akciové 32 . . . 26 42 3

Dlhopisové 24 58 18 . . . 12

Peňažné 100 . . . . . 49

Fondy fondov 3 8 59 26 1 3 9

Zmiešané 10 44 19 16 3 8 9

Uzavreté . 39 61 . . . 1

Špeciálne 48 . 39 . 11 2 4

Ostatné 94 . . . . 6 13

Spolu Dec. 2008 68 12 11 4 2 3 –

Spolu Jún 2008 69 25 6 . . . –

Spolu Dec. 2007 64 21 10 1 4 . –

Zdroj: NBS, REUTERS, BLOOMBERG, vlastné výpočty.Poznámka: Podiely NAV podielových fondov s príslušnou hodnotou VaR na celkovej NAV danej skupiny fondov.

105NBS


K A P I T O L A 6

všetky akcie. Na druhej strane vo fondoch, kto-ré stále držali významnú časť akcií, resp. neuza-tvárali ani vzniknuté devízové pozície, sa riziko strát výrazne zvýšilo. Vo viacerých fondoch bola VaR na úrovni 10 % až 40 % čistej hodnoty aktív. V týchto fondoch vzrástlo počas druhého pol-roka 2008 VaR takmer trojnásobne. Podiel aktív investovaných do akcií a podielových listov na celkových aktívach investovaných do fondov kolektívneho investovania počas druhého pol-roka pritom mierne poklesol z 15,1 % na 13,7 %. Vzhľadom na veľmi krátku duráciu portfólií fon-dov, vrátane dlhopisových, zostalo úrokové rizi-ko nevýznamné.

Fondy peňažného trhu a dlhopisové fondy boli vystavené úrokovému riziku, ale skôr z dlhodobé-ho pohľadu. Pri ďalšom poklese základnej úroko-vej sadzby ECB zaznamenali zníženie úrokových príjmov. Táto strata by však bola v porovnaní s rizikami v ostatných fondoch nevýznamná. Pri znížení sadzby ECB o 1 p. b. by nepresiahla 1 % čistej hodnoty aktív. Tieto fondy sú zároveň vy-stavené aj kreditnému riziku, najmä pri dlhových cenných papieroch. Tomuto riziku sú najviac vystavené dlhopisové fondy. Pri zvýšení pravde-podobností zlyhania priradených k jednotlivým ratingovým stupňom na dvojnásobok, resp. na trojnásobok by strata predstavovala 0,2 %, resp. 0,5 % čistej hodnoty aktív.

7

MAKROSTRESOVÉ TESTOVANIE

K A P I T O L A 7

109NBS


Táto časť sa venuje stresovému testovaniu jed-notlivých častí finančného sektora na dva scenárekrízy v prípade jej negatívneho vývoja. Hoci tieto scenáre – najmä druhý, extrémny scenár – pred-pokladajú zhoršenie situácie výrazne pod úroveň aktuálnych predikcií vývoja, pri hodnotení rizík je potrebné ich zobrať do úvahy. Oba scenáre sú založené na poklese rastu ekonomiky, zvýšení mier zlyhania podnikov aj domácností, ďalšom poklese úrokových sadzieb, poklese cien aktív a oslabení ostatných mien voči euru. Odhady strát naznačujú, že bez navýšenia vlastných zdro-jov by viaceré banky neboli schopné plniť požia-davku na vlastné zdroje. Najväčšie straty by pre banky predstavovalo kreditné riziko podnikov. Solventnosť by sa zhoršila najmä v bankách s niž-ším krytím požiadavky na vlastné zdroje a vyšším vystavením voči sektorom, ktoré sú viac citlivé na zhoršenie ekonomickej situácie v zahraničí.

Dôchodkové fondy a podielové fondy by boli za-siahnuté najmä poklesom akciových trhov, čo by ďalej znižovalo ich výkonnosť. Vzhľadom na rela-tívne vysoký podiel podielových fondov peňaž-ného trhu a dlhopisových fondov na celkových aktívach podielových fondov, by približne dve tretiny investícií do podielových fondov neza-znamenali stratu prevyšujúcu 5 % aktív.

7.1 POPIS POUŽITÝCH STRESOVÝCH SCENÁROV

V kontexte prebiehajúcej ekonomickej krízy je náročné odhadnúť, aký môže byť jej dopad na slovenskú ekonomiku. V tejto časti sa preto zao-beráme odhadom možného dopadu dvoch sce-nárov, ktoré by mohli nastať v prípade nepriaz-nivého vývoja situácie, na slovenský finančnýsektor. Vzhľadom na zhoršenie makroekonomic-kých predikcií boli simulované aj nepriaznivej-šie scenáre vývoja v prípade šokov. Prvý scenár predpokladá miernejší dopad krízy s relatívne rýchlym zotavením, kým druhá verzia by mala pomerne extrémne ovplyvniť domácu ekonomi-ku s dlhodobejším dopadom.

Pri zostavení jednotlivých scenárov sa vychádza-lo zo základných tendencií predikcie NBS na rok 2009. Táto predikcia hovorí o znížení miery inflá-cie na 2,4 % (priemerná hodnota CPI za rok 2009), poklese HDP o 2,4 % a zvýšení nezamestnanosti na 11,1 % v priemere za rok 2009. V oboch sce-nároch preto predpokladáme zníženie ekono-mického rastu, ktorý povedie k poklesu miery inflácie, resp. v prípade extrémnej verzie až k po-merne významnej deflácii (inflácia ovplyvňovanádopytom). V oboch scenároch predpokladáme,

7 MAKROSTRESOVÉ TESTOVANIE

Tabuľka 11 Nastavenie stresových scenárov (%)

Mierna verzia Extrémna verzia

Zmena HDP - 4,3 - 7,8

Inflácia 0,1 - 4,7

Miera nezamestnanosti 16,6 21

Úroková sadzba ECB 0,5 0,5

Pokles akciových trhov 40 70

Posilnenie kurzu eura voči iným menám 10 resp. 20 20 resp. 40

Zlyhané úvery – domácnosti 5,3 6,2

Miera zlyhania úverov podnikom

Necitlivé odvetvia 2 5

Mierne citlivé odvetvia 7 15

Citlivé odvetvia 15 30

Miera zlyhania dlhových cenných papierov v jednotlivých ratingových stupňoch

Nárast na dvojnásobok Nárast na trojnásobok

Zdroj: NBS, vlastné výpočty.Poznámka: Hodnoty vyjadrujú simulovaný stav ukazovateľov k decembru 2009. Scenáre predpokladajú postupné zhoršovanie terajšieho stavu ukazovateľov v priebehu roka.

K A P I T O L A 7

M A K R O S T R E S O V É T E S T O V A N I E



že ECB bude na vzniknutú situáciu reagovať po-stupným znižovaním kľúčovej úrokovej sadzby až na 0,5 %.

Hodnota kreditných spreadov (modelovaná in-dexom iTraxx Europe Senior Financial 5Y) vzrastie na dvojnásobnú hodnotu v porovnaní s hodno-tou v decembri 2008. Dôjde k výraznému pokle-su ekonomického sentimentu, zníženiu investícií, rastu nezamestnanosti. Na trhu úverov výrazne klesne dopyt zo strany podnikov aj domácností po nových úveroch a zároveň dôjde k sprísneniu úverových štandardov. Vzrastie objem zlyhaných úverov v retailovom sektore. V sektore podni-kov sa zvýšia miery zlyhania, a to v závislosti od citlivosti konkrétnych odvetví na ekonomický cyklus. Výrazne klesne hodnota aktív, tak na trhu nehnuteľností, ako aj na trhu akcií. Zníženie cien nehnuteľností prispeje k nižšiemu dopytu po nových úveroch z dôvodu očakávania ďalšieho poklesu, ako aj k zníženiu hodnoty kolaterálov za existujúce úvery. Napriek zníženiu úrokových sa-dzieb, v stresových scenároch predpokladáme, že výmenný kurz eura voči ostatným menám sa posilní. Kvôli zvýšenej volatilite posilní euro voči menám strednej a východnej Európy v oboch scenároch dvojnásobne v porovnaní s menami Veľkej Británie, USA, Kanady, Japonska, Švajčiar-ska a Škandinávie.

7.2 VÝSLEDKY STRESOVÉHO TESTOVANIA

BANKY

Bankový sektor by pri realizácii uvedených mak-roekonomických scenároch utrpel straty vo výške 1,1 % aktív (16 % vlastných zdrojov) pri miernejšej verzii, resp. až 2,1 % aktív (32 % vlastných zdrojov) pri extrémnej verzii. V prípade miernejšej verzie by v šiestich bankách klesla hodnota vlastných zdrojov pod hodnotu požiadavky na vlastné zdro-je. Ak by sa však zobral do úvahy zisk vytvorený v priebehu roka 2008 (t. j. tento zisk by nebol vy-platený v dividendách, ale celý by sa využil na zvý-šenie hodnoty vlastných zdrojov), hodnota vlast-ných zdrojov by klesla pod hodnotu požiadavky na vlastné zdroje iba v jednej banke. Pri extrémnej verzii scenára by hodnota vlastných zdrojov kles-la pod požadovanú úroveň v ôsmich bankách.

Najväčší podiel na stratách v dôsledku uvede-ných makroekonomických scenárov by banky utrpeli z dôvodu zhoršenia portfólia úverov pod-nikom. Straty z úverov poskytnutých domácnos-tiam by boli menej významné. Trhové riziká by sa prejavili iba mierne.

POISŤOVNE

Pri vyhodnocovaní dopadu uvedených makro-ekonomických scenárov na poistný sektor boli

Tabuľka 12 Dopad makroekonomických scenárov na finančný sektor (%)

1. scenár 2. scenár

Priemer vážený

objemom aktív

Dolný kvartil Medián Horný

kvartil

Priemer vážený

objemom aktív

Dolný kvartil Medián Horný

kvartil

Banky 1,1 0,6 1,2 1,6 2,1 1,6 1,9 3,8

Poisťovne 1,1 0,2 0,9 1,7 2,1 0,2 1,4 2,8

Dôchodkové fondy 4,3 0,6 3,2 4,3 7,9 1,3 6,2 8,0

z toho: konzervatívne 0,3 0,0 0,1 0,3 0,7 0,2 0,3 0,5

vyvážené 3,5 2,7 3,2 4,1 6,8 5,3 6,2 7,7

rastové 4,9 3,8 4,4 4,9 8,9 6,9 7,9 8,6

Doplnkové dôchodkové fondy 1,7 0,1 0,7 3,8 2,8 0,2 0,9 5,0

Podielové fondy 6,7 1,3 11,5 18,2 11,9 2,4 21,1 31,9

z toho: akciové 26,9 8,5 30,2 42,2 49,1 14,4 56,8 75,5

dlhopisové 2,3 0,4 0,1 3,2 4,9 0,3 0,5 6,0

zmiešané 12,0 5,3 10,2 18,5 21,8 9,5 19,2 32,1

fondy fondov 34,7 13,2 23,0 35,3 60,7 22,5 40,2 61,8

Zdroj: NBS, vlastné výpočty.Poznámka: V tabuľke sú zobrazené kvartily podielu straty na aktívach v dôsledku aplikovania príslušného scenára.

111NBS


K A P I T O L A 7

hodnotené iba trhové riziká, poistné riziká sa pre nedostatok údajov nebrali do úvahy. Dopady scenárov sú v rámci poistného sektora približne podobnej intenzity ako v prípade bankového sektora. Odlišujú sa však zastúpením jednotli-vých rizík – poistný sektor je vystavený najmä možnému poklesu hodnoty akcií a podielových listov v niektorých poisťovniach.

Celkový dopad poklesu úrokových sadzieb by sa prejavil miernym ziskom vo výške približne 0,03 % aktív.

FONDY DÔCHODKOVÝCH SPRÁVCOVSKÝCH SPOLOČNOSTÍ A DOPLNKOVÝCH DÔCHODKOVÝCH SPOLOČNOSTÍ

Výraznejší dopad by mali uvedené scenáre na fondy DSS. Čistá hodnota aktív týchto fondov by

Graf 125 Rozdelenie dopadu jednotlivých scenárov na poisťovne

Zdroj: NBS.Poznámka: Na vodorovnej osi je podiel odhadnutej straty na aktí-vach v dôsledku realizácie jednotlivých scenárov.

Tabuľka 13 Dopad makroekonomických scenárov na bankový sektor (%)

Minimum 1. kvartil Medián 3. kvartil Maximum

Kapitálová primeranosť pred testom (bez ziskov z roku 2008)

8,8 10,5 13,3 17,7 47,3

Kapitálová primeranosť pred testom (vrátane ziskov z roku 2008)

9,1 11,8 14,9 19,9 48,3

Mierny scenár

Kreditné riziko podnikov 7,2 8,6 11,9 17,7 45,0

Kreditné riziko domácností 8,7 9,9 13,3 17,7 47,3

Trhové riziká 8,7 9,9 13,3 17,7 47,3

Celkový dopad 7,0 7,8 11,3 16,1 45,0

Extrémny scenár

Kreditné riziko podnikov 5,2 6,5 9,6 17,1 43,1

Kreditné riziko domácností 8,4 10,1 12,9 16,7 47,2

Trhové riziká 8,6 9,9 13,1 17,7 47,3

Celkový dopad 4,8 5,8 8,5 15,2 43,1

Zdroj: NBS, vlastné výpočty.Poznámka: V tabuľke sú zobrazené kvartily hodnôt kapitálovej primeranosti.

Graf 126 Dopad zníženia sadzby ECB o 1 p. b. a zvýšenia CDS spreadov na poistný sektor (%)

Zdroj: NBS, REUTERS, vlastné výpočty.Poznámka: Údaje na zvislej osi vyjadrujú podiel zisku/straty na hodnote aktív po odpočítaní aktív investovaných v mene poiste-ných a aktív postúpených zaisťovateľom.

14

13

12

11

10

9

8

7

6

5

4

3

2

1

0

Scenár 1 Scenár 2

0 % až 1 %

Podiel aktív poisťovní v danom stĺpci na celkových aktívach sektora

Poče

t poi

sťov

ní

Viac ako 4 %3 % až 4 %2 % až 3 %1 % až 2 %

20 % 16 % 77 % 40 % 3 % 12 % 0 % 30 % 0 % 3 %

0,40

0,35

0,30

0,25

0,20

0,15

0,10

0,05

0,00

-0,05

-0,102009

Precenenie dlhových CP preceňovaných proti zisku a strateZmena čistého úrokového príjmu z vkladov v bankáchZmena čistého úrokového príjmu z dlhových CPCelkový dosah nárastu úrokových sadzieb

2008




sa v prípade miernej verzie znížila o 4,3 %, v prí-pade extrémnej verzie až o 7,9 %. Najväčšia časť tejto straty by bola spôsobená poklesom hodno-ty akcií. Mierne straty by tento sektor zazname-nal aj z dôvodu devízového rizika a kreditného rizika dlhových cenných papierov. Zníženie úro-kových sadzieb by sa naopak prejavilo miernym nárastom zisku, najmä z dôvodu preceňovania cenných papierov na reálnu hodnotu.

V sektore doplnkového dôchodkového sporenia by bol dopad relatívne miernejší. Pri extrémnej verzii scenára by strata v štyroch najväčších prí-spevkových fondoch DDS nemala presiahnuť 5,2 % čistej hodnoty aktív. Výrazne vyššiu stratu by dosiahli niektoré rastové fondy. Dôvodom je vysoký podiel akcií v týchto fondoch. Ich podiel na aktívach v tomto sektore je však nízky (približ-ne 2 %).

PODIELOVÉ FONDY

Uvedené stresové scenáre by mali výrazný do-pad na znehodnotenie približne štvrtiny aktív investovaných do podielových fondov. Najmä vo viacerých akciových fondoch a fondoch fondov by sa hodnota aktív znížila v prípade extrémnej verzie scenára o viac ako 50 %.

Graf 127 Dopad zníženia sadzby ECB o 1 p. b. a zvýšenia CDS spreadov na fondy DSS (%)

Zdroj: NBS, REUTERS, vlastné výpočty.Poznámka: Údaje na zvislej osi vyjadrujú podiel zisku/straty na čistej hodnote aktív. Dopad zahŕňa aj zmenu úrokových príjmov z vkladov v bankách.

Graf 128 Štruktúra dopadu zníženia sadzby ECB o 1 p. b. a zvýšenia CDS spreadov na fondy DSS (%)

Zdroj: NBS, vlastné výpočty.Poznámka: Údaje na zvislej osi vyjadrujú podiel zisku/straty na čistej hodnote aktív.

Graf 129 Rozdelenie dopadu jednotlivých scenárov na fondy DSS

Zdroj: NBS.Poznámka: Na vodorovnej osi je podiel odhadnutej straty na aktí-vach v dôsledku realizácie jednotlivých scenárov.

V niektorých fondoch investujúcich do cenných papierov denominovaných v zahraničných me-nách by sa scenár prejavil aj stratami z dôvodu

1,8

1,6

1,4

1,2

1,0

0,8

0,6

0,4

0,2

0,0

Konzervatívne fondy, zvýšenie o 2 p. b.Vyvážené fondy, zvýšenie o 2 p. b.Rastové fondy, zvýšenie o 2 p. b.


2,1

1,8

1,5

1,2

0,9

0,6

0,3

0,0

-0,3

Precenenie dlhových cenných papierovZmena čistých úrokových príjmov


7

6

5

4

3

2

1

0

Scenár 1 Scenár 2

0 % až 2 %

Podiel aktív fondov v danom stĺpci na celkovej čistej hodnote aktív vo fondoch DSS

Poče

t fon

dov

DSS

Viac ako 8 %6 % až 8 %4 % až 6 %2 % až 4 %

4 % 4 % 47 % 0 % 39 % 11 % 0 % 44 % 10 % 0 %

113NBS


K A P I T O L A 7

simulovaného posilnenia eura. Celkový dopad devízového rizika na sektor kolektívneho inves-tovania by v prípade extrémnej verzie scenára predstavoval stratu vo výške približne 2,7 % čistej hodnoty aktív. Predpokladaný pokles úrokových

Graf 130 Dopad zníženia sadzby ECB o 1 p. b. a zvýšenia CDS spreadov na podielové fondy (%)

Zdroj: NBS, REUTERS, vlastné výpočty.Poznámka: Údaje na zvislej osi vyjadrujú podiel zisku/straty na čistej hodnote aktív. Dopad zahŕňa aj zmenu úrokových príjmov z vkladov v bankách.

Graf 131 Rozdelenie dopadu extrémnej verzie scenára na sektor kolektívneho investovania

Zdroj: NBS, REUTERS, vlastné výpočty.Poznámka: Údaje v grafe vyjadrujú trhový podiel fondov. Straty sú vypočítané ako straty, ktoré by podielové fondy utrpeli 1 rok po aplikácii extrémnej verzie scenára a sú vyjadrené ako podiel na NAV.

sadzieb by nemal významný dopad na hodno-tu aktív. Kvôli nízkej durácii aktív v podielových fondoch peňažného trhu by však aj tieto fondy zaznamenali miernu stratu.

1,5

1,2

0,9

0,6

0,3

0,0

-0,3

Zmiešané fondyPeňažné fondyDlhopisové fondy


Akciové fondyFondy fondov

Strata od 0 % do 5 % – 68,6 %Strata od 5 % do 30 % – 10,9 %Strata od 30 % do 60 % – 7,1 %Strata nad 60 % – 9,6 %Zisk – 3,7 %

9,6 % 3,7 %

7,1 %

68,6 %

10,9 %

8

INFRAŠTRUKTÚRA FINANČNÉHO TRHU

K A P I T O L A 8

117NBS


8.1 FOND OCHRANY VKLADOV

Zákonom č. 421/2008 Z. z., ktorým sa mení a do-pĺňa zákon o ochrane vkladov, bola s účinnosťou od 1. 11. 2008 zavedená úplná ochrana banko-vých vkladov klientov, teda bez limitu a spolu-účasti vkladateľa na ochrane tých vkladov, ktoré bankám zverili občania a ďalšie oprávnené oso-by za podmienok, že sú splnené ďalšie zákonné podmienky ochrany.

Druhou úpravou zákona o ochrane vkladov zá-konom č. 552/2008 Z. z. boli vytvorené legisla-tívne podmienky pre dobrovoľné zapojenie sa pobočiek zahraničných bánk, ktoré v Slovenskej republike prijímajú vklady na základe jedného bankového povolenia. Takáto pobočka zahranič-nej banky sa môže zapojiť do systému ochrany vkladov v Slovenskej republike za účelom za-bezpečenia zvýšenej ochrany vkladov v rozsahu, v akom ochrana vkladov podľa pravidiel systému ochrany vkladov v Slovenskej republike presahu-je celkovú najvyššiu možnú výšku náhrady za ne-dostupné chránené vklady podľa pravidiel systé-mu ochrany vkladov v členskom štáte, na území ktorého má sídlo príslušná zahraničná banka.

O dobrovoľnú účasť formou doplnkovej ochra-ny vkladov vo Fonde ochrany vkladov oficiálnepožiadali J&T Banka, pobočka zahraničnej ban-ky a BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v SR. Po legislatívnych úpravách zákona o ochrane vkladov bola po prerokovaní Radou FOV predbežne uzatvorená s oboma pobočkami zahraničných bánk Rámcová dohoda o budú-com dobrovoľnom zapojení pobočky zahranič-nej banky do slovenského systému ochrany ban-kových vkladov.

Výška ročného príspevku bánk a pobočiek zahra-ničných bánk na rok 2008 bola na základe pred-chádzajúceho súhlasu Bankovej rady Národnej banky Slovenska určená Radou Fondu vo výške 0,2 % z hodnoty chránených vkladov. V druhom polroku 2008 prispievalo do Fondu ochrany vkla-dov spolu 16 bánk slovenského bankového sek-tora. V roku 2008 banky uhradili do Fondu ochra-ny vkladov ročné príspevky v objeme 37,24 mil. €, čo predstavuje 107,9 % plánovaného objemu.

8 INFRAŠTRUKTÚRA FINANČNÉHO TRHU

Aj v roku 2008 FOV ďalej priebežne vyhodnoco-val vyplácanie náhrad, pritom v súčasnosti tech-nicky realizuje vyplácanie náhrady v Devín ban-ke, a. s., za tie nedostupné vklady, o vyplatenie ktorých vkladatelia požiadali v rámci lehoty ur-čenej v § 10 ods. 9 zákona o ochrane vkladov; vo väčšine prípadov ide o dedičské konania. Fond ochrany vkladov vyplatil náhrady vkladateľom Devín banky, a. s. k 31. 12. 2008 v počte 125 452 a v celkovej sume 385,54 mil. €, z toho v roku 2008 vyplatil 1 náhradu v objeme 1,92 €.

V konkurznom konaní na majetok úpadcu AG Banka bol majetok úpadcu speňažený a vypraco-vaná bola aj konečná správa správcu konkurznej podstaty. V riešení sú ešte súdne spory týkajúce sa nárokov voči konkurznej podstate.

V konkurznom konaní na majetok úpadcu Slo-venská kreditná banka zostávajú na doriešenie súdne spory vo veci pohľadávok úpadcu voči jeho dlžníkom. Výška pohľadávky Fondu voči úpadcovi je v objeme 143,33 mil. €. V súčas-nosti prebieha predaj zostávajúceho majetku, a to hnuteľných vecí, ktoré sa ešte nachádzajú v priestoroch banky a sú doteraz užívané, a zo-stávajúcich pohľadávok, ktorých hodnota je ak-tualizovaná znaleckým posudkom.

V konkurznom konaní na majetok úpadcu Devín banka sa pokračuje v speňažovaní majetku tohto úpadcu. Výška pohľadávky Fondu k 31. 12. 2008 je v objeme 385,56 mil. €.

Konkurzné konanie na majetok úpadcu Doprav-ná banka bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré sa stalo právoplat-ným dňa 5.7.2008. Celkové plnenie v prospech FOV predstavovalo sumu spolu 26,2 mil. €, t. j. 35,5 % z pohľadávky FOV, ktorá bola v tomto konkurze uplatňovaná vo výške 73,79 mil. €.

Z titulu vyplácania náhrad za nedostupné vkla-dy bolo v prospech Fondu doteraz právoplatne ukončených 18 súdnych sporov, z ktorých bol Fond v roku 2008 zaviazaný plniť v jednom prí-pade. V roku 2008 sa uskutočnilo 5 rokovaní Rady FOV a 4 rokovania Dozornej rady Fondu ochrany vkladov.

K A P I T O L A 8

I N F R A Š T R U K T Ú R A F I N A N Č N É H O T R H U



Na výkon auditu účtovnej závierky k 31. 12. 2008 bola na základe predchádzajúceho súhlasu Do-zornej rady FOV vybraná spoločnosť KPMG Slo-vensko, spol. s r.o., po čom Fond uzatvoril zmluvu o výkone auditu a bol vykonaný predbežný au-dit.

FOV pripravil a realizoval aktualizáciu Systému FOV pre vyplácanie náhrad za nedostupné vkla-dy v bankách v súlade s platnými legislatívnymi normami súvisiacimi so zavedením eura v SR ešte pred termínom zavedenia eura tak, aby bol systém pripravený na vyplácania náhrad aj v eurách v ktoromkoľvek období. Zároveň bola realizovaná aktualizácia systému FOV v súvislosti s novelou zákona o ochrane vkladov.

Fond v rámci svojich medzinárodných aktivít spolupracuje najmä v rámci Európskeho fóra po-isťovateľov vkladov (EFDI) na analýze a príprave zmien európskej smernice o systémoch ochrany vkladov. V rámci EFDI bolo vytvorených 5 pra-covných skupín, ktoré spracovali štyri z celkovo šiestich štúdií z vybraných oblastí ochrany vkla-dov. Slovensko participuje na štúdiách zamera-ných na informovanosť vkladateľov a vyplácanie náhrad.

8.2 GARANČNÝ FOND INVESTÍCIÍ

Garančný fond investícií v roku 2008 plnil záko-nom stanovené činnosti. V priebehu roka 2008 orgány Garančného fondu investícií zasadli v riadne stanovených termínoch.

Dozorná Rada vo všetkých uzneseniach, týkajú-cich sa činnosti a hospodárenia fondu, konštato-vala, že činnosť fondu je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a jeho hospodá-renie hodnotila ako efektívne a v súlade so stano-veným rozpočtom. V roku 2008 neprišlo v sektore k incidentu z pohľadu nedostupnosti klientske-ho majetku, a tým ani k plneniu zákonom stano-vených náhrad za nedostupný klientsky majetok. Celkový počet subjektov zúčastnených na ochra-ne klienta k 31. 12. 2008 bol 36. Objem ročných príspevkov prijatých od subjektov zúčastnených na ochrane klientov k 31. 12. 2008 bol 363,37 tis. €. Kumulatívna hodnota rezervného fondu na výplatu náhrad k 31. 12. 2008 predstavovala hodnotu 1,85 mil. €. Objem vstupných príspev-kov prijatých od nových subjektov bol 2,89 tis. €.

Úrokové výnosy z bežného a termínovaného účtu v NBS predstavovali k 31. 12. 2008 hodnotu 37,97 tis. €. Výnos zo štátnych dlhopisov a kapitá-lový výnos k 31. 12. 2008 ( AUV) bol 38,33 tis. €.

Objem klientskeho majetku k 31. 12. 2008 pred-stavoval čiastku 565,16 mil. €. Priemerný počet klientov, ku ktorým sa vzťahuje uvedená výška klientskeho majetku k 31. 12. 2008, bol 120 957. Eventuálna výška náhrad za nedostupný klient-sky majetok k 31. 12. 2008 bola 92,94 mil. €. V priebehu roka 2008 Garančný fond investícií kryl hodnotou kumulatívneho fondu priemerne 70 % subjektov zúčastnených na ochrane klien-ta (jednotlivo). Priemerná hodnota eventuálnej výšky náhrad za nedostupný klientsky majetok v sektore sa pohybovala vo výške 128,67 tis. €.

8.3 BURZA CENNÝCH PAPIEROV V BRATISLAVE

K 31. 12. 2008 bolo v Burze cenných papierov v Bratislave registrovaných 191 emisií akcií a po-dielových listov a 136 emisií dlhopisov. Za celý rok 2008 BCPB zaregistrovala na regulovanom voľnom trhu dve emisie akcií v celkovej hodno-te 19,12 mil. € (v mesiacoch február a október) a ukončila obchodovanie s 36 emisiami akcií v hodnote 167,68 mil. €. Oproti decembru 2007 došlo teda k poklesu počtu registrovaných emisií akcií o 27,9 % pri súčasnom poklese finančnéhoobjemu o 1,41 mld. €.

V prípade dlhopisov bolo v roku 2008 na trhoch BCPB zaregistrovaných 27 nových emisií HZL v celkovom objeme 0,4 mld. € a 800 mil. CZK, už registrované emisie štátnych dlhopisov boli na-výšené o tranže v celkovej hodnote 1,32 mld. €, na kótovanom hlavnom trhu pribudla 1 emisia štátnych pokladničných poukážok v hodnote 1,5 mld. €, bolo zaregistrovaných 5 emisií podniko-vých dlhopisov (85,19 mil. €), 4 emisie bankových dlhopisov (50 mil. BGN a 20,25 mil. €) a jedna emisia dlhopisov v hodnote 7,43 mil. €. V tomto období expirovalo 16 emisií HZL a 4 emisie dlho-pisov v hodnote 0,36 mld. € a 20 mil. BGN, 3 emi-sie štátnych dlhopisov v hodnote 1,58 mld. € a 2 emisie podnikových dlhopisov (16,6 mil. €).

Celková trhová kapitalizácia majetkových cen-ných papierov a dlhopisov, registrovaných na trhoch BCCP, predstavovala k 31. 12. 2008

119NBS


K A P I T O L A 8

20,6 mld. €, čo v porovnaní s koncom predchá-dzajúceho roka predstavuje nárast o 1,89 %, resp. o 0,38 mld. €. Trhová kapitalizácia akcií a podielo-vých listov ku koncu roka 2008 zaznamenala me-dziročný pokles o 26,7 % na hodnotu 3,88 mld. €. Trhová kapitalizácia dlhopisov naproti tomu za-znamenala medziročný nárast o 12 % na úroveň 16,72 mld. €.

Za rok 2008 bolo zrealizovaných spolu 4 425 ob-chodov v celkovej hodnote 24,64 mld. €, čo opro-ti roku 2007 predstavuje pokles o 43,9 % pokiaľ ide o počet obchodov a nárast o 110,4 % pokiaľ ide o objem obchodov. Vyše polovice počtu ob-chodov (52 %) tvorili obchody s dlhopismi. Ob-jem zobchodovaných dlhopisov (264,63 mld. €) predstavoval ku koncu roka 2008 až 99,94 % ob-jemu všetkých obchodov, objem zobchodova-ných majetkových cenných papierov bol oproti tomu zanedbateľný. Prevládali priame obchody (98,5 % zo všetkých obchodov spolu). V roku 2008 boli uzavreté repo obchody (len akciové, celý objem v mesiaci október 2008) v hodnote 105,72 tis. €.

Vývoj slovenského akciového indexu (SAX) bol v roku 2008 volatilnejší v porovnaní s predchá-dzajúci rokom, pričom jeho volatilita sa prejavila najmä v druhom polroku 2008. Najnižšiu hod-notu dosiahol v decembri 2008 (346,32 bodu), keď oproti septembru 2008 (464,29 bodu) pokle-sol o 117,97 bodu. Najvyššiu hodnotu dosiahol SAX v roku 2008 v mesiaci marec (467,08 bodu). Oproti koncu roka 2007 klesla hodnota SAX ku koncu roka 2008 o 86,47 bodu.

8.4 CENTRÁLNY DEPOZITÁR CENNÝCH PAPIEROV

Za rok 2008 vykonal Centrálny depozitár cen-ných papierov spolu 16 498 prevodov cenných papierov v celkovom objeme 53,91 mld. €. Opro-ti roku 2007 došlo k zníženiu počtu prevodov o 44,4 %, naproti tomu však o zvýšenie objemu transakcií na 2,75-násobnú hodnotu z roku 2007. Väčšinu prevodov, pokiaľ ide o počet (80,7 %), ako aj o objem cenných papierov (93,48 %), tvo-rili prevody cenných papierov bez finančnéhovyrovnania.

Celkový objem zaknihovaných cenných papie-rov v menovitej hodnote ku koncu roka 2008

predstavoval 57,74 mld. € s počtom emisií 3 332. Najväčší podiel na tomto objeme predstavova-li akcie (66,92 %, resp. 38,64 mld. €) a dlhopisy (29,75 %, resp. 17,18 mld. €). V medziročnom po-rovnaní vzrástol objem zaknihovaných cenných papierov o 66,5 % (resp. o 23,06 mld. €). Na tom-to raste sa významnou mierou podieľal nárast objemu akcií (o 117,2 %, resp. o 20,85 mld. €), iných cenných papierov (o 15063 %, resp. o 1,5 mld. €) a dlhopisov (o 4,3 %, resp. o 0,7 mld. €). Mierny pokles v objeme zaznamenali družstevné podielnicke listy, objem podielových listov zostal medziročne nezmenený.

V priebehu roka 2008 vykonal CDCP prevo-dy cenných papierov s finančným vyrovnanímprostredníctvom systému zúčtovania a vyrovna-nia v celkovej trhovej cene 3,52 mld. €, medziroč-ne prišlo k zníženiu objemu o 4,39 mld. €. Objem prevedených cenných papierov bez finančné-ho vyrovnania vyjadrený v menovitej hodnote predstavoval za rok 2008 hodnotu 50,39 mld. €, čo v porovnaní s rokom 2007 predstavuje nárast o 43,91 mld. €. V roku 2008 bolo v CDCP zare-gistrovaných 204 nových emisií zaknihovaných cenných papierov v celkovej menovitej hodnote 25,9 mld. €. Z nich tvorilo 127 emisií akcií (21,3 mld. €), 74 emisií dlhopisov (3,1 mld. €), 2 emi-sie družstevných podielnických listov a 1 emisia iných cenných papierov (v hodnote 1,5 mld. € v októbri 2008). V priebehu tohto obdobia bolo zrušených 154 emisií zaknihovaných cenných papierov vrátane emisií, pri ktorých došlo k zme-ne podoby na listinné, v celkovom objeme 2,85 mld. €. Išlo o 71 emisií akcií (0,36 mld. €), 62 emisií dlhopisov (2,47 mld. €) a 26 emisií družstevných podielnických listov (0,017 mld. €).

8.5 SLOVENSKÁ KANCELÁRIA POISŤOVATEĽOV

Slovenská kancelária poisťovateľov združuje poisťovne, ktoré majú oprávnenie poskytovať v Slovenskej republike zmluvné poistenie zod-povednosti za škodu pri prevádzke motorového vozidla. V súčasnej dobe má SKP 9 členov. Poistný garančný fond sa tvorí z príspevkov členov kan-celárie, mimoriadnych príspevkov a poistného podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ročný príspevok je určený percentuálnym podielom podľa počtu poiste-



ných motorových vozidiel za predchádzajúci ka-lendárny štvrťrok. V hraničnom poistení, ktorého význam vstupom Slovenskej republiky do Európ-skej únie významne klesol, bolo ku koncu roka 2008 hrubé predpísané poistné vo výške 7,6 tis. € a hrubé náklady na poistné plnenia dosiahli 2,4 tis. €. V prípade povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je vývoj v Slovenskej kan-celárii poisťovateľov stabilný. Výplaty na poistné plnenia sa udržujú na nízkej úrovni, pričom v ro-ku 2008 dosiahli 3 999 tis. €, čo je nárast o 4 %

oproti roku 2007. Výplaty na poistné plnenia na bývalé zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozi-dla v priebehu roka 2008 poklesli o viac ako 7 % a dosiahli 8 889 tis. €. Hrubá technická rezerva vo výške 147 690 tis. €, z ktorej 124 644 tis. € tvorí technická rezerva na bývalé zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je krytá vo výške 94 024 tis. € pohľadávkami voči členským poisťovniam. Zvyšok je krytý pohľadávkami voči zaisťovniam a termínovanými vkladmi.

9

TABUĽKOVÁČASŤ

K A P I T O L A 9

123NBS


9 TABUĽKOVÁ ČASŤ

9.1 INFORMÁCIE O ŠTRUKTÚRE FINANČNÉHO TRHU

9.1.1 ÚDAJE O POČTOCH INŠTITÚCIÍ

Tabuľka 14 Počet finančných inštitúcií

Počet inštitúcií k 31. 12. 2008


Zmena

Počet bánk v SR 17 16 +1

Stavebné sporiteľne 3 3 0

Banky s hypotekárnou licenciou 9 8 +1

Ostatné banky 5 5 0

Počet pobočiek zahraničných bánk v SR 111) 10 +1

Na základe povolenia NBS 0 1 -1

Na princípe jedného bankového povolenia 11 9 +2

z toho: pobočky zahraničných bánk s hypotekárnou licenciou 0 1 -1

Počet pobočiek zahraničných bánk prispievajúcich do Fondu ochrany vkladov 0 2 -2

Počet zastúpení zahraničných bánk v SR 7 9 -2

Počet pobočiek (organizačných jednotiek) bánk v SR 857 738 +119

Počet nižších organizačných zložiek v SR 401 431 -30

Počet pobočiek slovenských bánk v iných krajinách 1 1 0

Počet zastúpení slovenských bánk v iných krajinách 1 1 0

Počet zahraničných subjektov voľne poskytujúcich cezhraničné bankové služby 252 190 +62

z toho: banky 231 178 +53

inštitúcie elektronických peňazí 12 6 +6

zahraničné finančné inštitúcie 7 4 +3

úverové družstvá 2 2 0

Slovenské banky poskytujúce voľné cezhraničné bankové služby v zahraničí 2 1 +1

Počet zamestnancov bánk a pobočiek zahraničných bánk 20 598 19 779 +819

Počet poisťovní v SR 23 23 0

Poisťovne poskytujúce len životné poistenie 5 5 0

Poisťovne poskytujúce len neživotné poistenie 4 5 -1

Poisťovne poskytujúce životné aj neživotné poistenie 14 13 +1

Poisťovne poskytujúce služby na základe slobody poskytovania služieb 419 370 +49

z toho: bez zriadenia pobočky 406 360 +46

prostredníctvom pobočky v SR 13 10 +3

Počet poisťovní v SR poskytujúcich povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla 9 9 0

Počet dôchodkových správcovských spoločností 6 6 0

K A P I T O L A 9

T A B U Ľ K O V Á Č A S Ť



Tabuľka 14 Počet finančných inštitúcií – pokračovanie



Zmena

Počet doplnkových dôchodkových spoločností 5 5 0

Počet doplnkových dôchodkových poisťovní 0 0 0

Počet tuzemských správcovských spoločností v SR 10 10 0

z toho: správcovské spoločnosti s rozšíreným povolením podľa § 3 ods. 3 Zákona o kolektívnom investovaní (ZKI) 5 6 -1

Počet tuzemských podielových fondov: 114 118 -4

Otvorené podielové fondy 68 72 -4

Uzavreté podielové fondy 41 41 0

Špeciálne podielové fondy 5 5 0

Počet zahraničných správcovských spoločností a zahraničných subjektov kolektívneho investovania pôsobiacich v SR na základe povolenia podľa § 75 ZKI: 4 2 +2

z toho: prostredníctvom pobočky v SR 2 0 +2

bez zriadenia pobočky 2 2 0

Počet zahraničných správcovských spoločností a zahraničných subjektov kolektívneho investovania pôsobiacich v SR na základe jednotného európskeho povolenia: 46 43 +3

So zriadením pobočky zahraničných správcovských spoločností podľa § 28 zákona o KI 2 2 0

Zahraničné správcovské spoločnosti bez zriadenia pobočky podľa § 29 zákona o KI 12 10 +2

Európske fondy podľa § 61 – zahraničné správcovské spoločnosti 13 11 +2

– zahraničné investičné spoločnosti 19 19 0

v rámci toho: počet zahraničných podielových fondov a podfondov zahraničných investičných spoločností 816 617 +199

Počet zahraničných správcovských spoločností vykonávajúcich činnosti podľa § 3 ods. 3 zákona o KI 11 11 0

Počet obchodníkov s cennými papiermi podľa zákona o cenných papieroch 182) 32 -14

Počet bánk vykonávajúcich činnosti podľa zákona o cenných papieroch s povolením NBS 13 13 0

Počet pobočiek zahraničných bánk – obchodníci s cennými papiermi s povolením domovského orgánu 6 6 0

Počet zahraničných subjektov pôsobiacich v SR ako obchodník s cennými papiermi 890 582 +308

z toho: prostredníctvom pobočky v SR 5 3 +2

bez zriadenia pobočky 885 579 +306

Počet slovenských obchodníkov s cennými papiermi poskytujúcich služby v zahraničí bez zriadenia pobočky 7 7 0

Počet sprostredkovateľov investičných služieb v SR: 978 937 +41

z toho: právnické osoby 73 61 +12

fyzické osoby 905 876 +29

Počet emitentov cenných papierov, ktorých cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu burzy 144 173 -29

125NBS


K A P I T O L A 9

Bankový sektor a obchodníci s cennými papiermiRozhodnutiami Národnej banky Slovenska boli udelené predchádzajúce súhlasy na vrátenie povolenia na poskytovanie investičných služieb spoločnosti BHS Slovakia, o. c. p., a. s. (21. febru-ára 2008) a spoločnosti J&T SECURITIES (SLOVA-KIA), o. c. p., a. s. (25. marca 2008).

Rozhodnutiami Národnej banky Slovenska boli udelené povolenia na poskytovanie investičných služieb spoločnosti Blank Asset Managers, o. c. p., a. s. (28. apríla 2008) a spoločnosti SFM Group, o. c. p., a. s. (19. decembra 2008).

Národná banka Slovenska udelila predchádza-júce súhlasy Slovenskej sporiteľni, a. s. na pou-žívanie prístupu interných ratingov pre kreditné riziko (28. júla 2008) a Tatra banke, a. s. (29. de-cembra 2008).

Dňa 17. septembra 2008 udelila Národná ban-ka Slovenska predchádzajúci súhlas na zlúčenie Citibank Europe plc., Írsko a Citibank (Slovakia) a. s.

Sektor kolektívneho investovaniaSpoločnostiam Asset Management Slovenskej sporiteľne, správ. spol., a. s. (3 otvorené podie-lové fondy), ISTRO ASSET MANAGEMENT, správ. spol., a. s. (1 otvorený podielový fond), Tatra Asset Management, správ. spol., a. s. (2 otvore-né podielové fondy), VÚB Asset Management, správ. spol., a. s. (3 otvorené podielové fondy) udelila Národná banka Slovenska 9 povolení na vytvorenie otvoreného podielového fondu.

V marci 2008 vydala Národná banka Slovenska rozhodnutie o zmene povolenia na vznik a čin-nosť burzy, ktorým bol doplnený predmet čin-nosti Burzy cenných papierov v Bratislave, a. s. o organizovanie mnohostranného obchodného systému.

Tabuľka 14 Počet finančných inštitúcií – pokračovanie



Zmena

Počet vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt 4 4 0

Zdroj: NBS.1) K 31. 12. 2008 nezačali vykonávať bankovú činnosť pobočky zahraničných úverových inštitúcií; UNIBON, spořitelní a úvěrní družstvo, or-ganizačná zložka zahraničnej osoby a Oberbank AG, pobočka zahraničnej banky.2) Spoločnosť SFM Group, o. c. p. a. s., k 31. 12. 2008 nevykonávala činnosť, činnosť začala vykonávať k 15. 1. 2009.

Národná banka Slovenska rozhodla v apríli 2008 o zmene povolenia na vznik a činnosť povolenia centrálneho depozitára.

V roku 2008 boli vydané 2 predchádzajúce súhla-sy na člena CDCP (Patria Finance, a. s., Citibank Europe plc.).

Poistný sektorDňa 25. januára 2008 bol na základe žiadosti spo-ločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s. schválený pre-vod časti poistného kmeňa životného poistenia patriaceho jej pobočke Wüstenrot pojišťovna, pobočka pro Českou republiku, na spoločnosť Wüstenrot, životní pojišťovna, a. s.

Dňa 2. mája 2008 bol na základe žiadosti spoloč-nosti Poštová banka, a. s. udelený predchádza-júci súhlas na nadobudnutie podielu na základ-nom imaní spoločnosti Poisťovňa TATRA a. s. tak, že sa po prvýkrát dostane nad 50 % podielu na základnom imaní poisťovne.

Dňa 17. júna 2008 bol udelený predchádzajú-ci súhlas na zlúčenie spoločnosti POISŤOVŇA HDI-GERLING Slovensko, a. s. a spoločnosti HDI Hannover Versicherung Aktiengesellschaft, Ra-kúsko. Spoločnosť HDI Hannover Versicherung Aktiengesellschaft, Rakúsko sa zlúčením stane právnym nástupcom spoločnosti POISŤOVŇA HDI-GERLING Slovensko, a. s.

Dňa 21. augusta 2008 bol udelený predchádza-júci súhlas na zlúčenie spoločnosti Generali Po-isťovňa, a. s. a spoločnosti Česká poisťovňa – Slo-vensko, akciová spoločnosť, skratka: ČPS, a. s. Spoločnosť Generali Poisťovňa, a. s. sa zlúčením stala právnym nástupcom spoločnosti Česká po-isťovňa – Slovensko, akciová spoločnosť, skratka: ČPS, a. s.

Dňa 28. augusta 2008 bol na základe žiadosti spoločnosti WIENER STÄDTISCHE Versicherung




AG Vienna Insurance Group udelený predchá-dzajúci súhlas na nadobudnutie podielu na zá-kladnom imaní spoločnosti Poisťovňa Slovenskej sporiteľne, a. s. tak, že sa po prvýkrát dostane nad 50 % podielu na základnom imaní poisťovne.

Dňa 25. novembra 2008 bol udelený predchá-dzajúci súhlas na zlúčenie spoločnosti KOOPE-RATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group a spoločnosti I.V. s. r. o. Spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group sa zlúče-ním stala právnym nástupcom spoločnosti I.V. s. r. o.

Sektor dôchodkového sporeniaV oblasti starobného dôchodkového sporenia udelila Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 18. januára 2008 spoločnosti ČSOB, d. s. s.,

a. s., predchádzajúci súhlas na nadobudnutie po-dielu na základnom imaní a hlasovacích právach dôchodkovej správcovskej spoločnosti ČSOB d. s. s., a. s. vo výške 66 %, aby sa ČSOB, d. s. s., a. s. stala dcérskou spoločnosťou spoločnosti Česko-slovenská obchodná banka, a. s.

Rozhodnutím zo dňa 28. apríla 2008 udelila Ná-rodná banka Slovenska spoločnosti ČSOB d. s. s., a. s. predchádzajúci súhlas na to, aby sa depozi-tárom spoločnosti stala ING Bank N.V., pobočka zahraničnej banky.

V oblasti doplnkového dôchodkového sporenia sa rozhodnutím Národnej banky Slovenska zo dňa 17. júna 2008 zmenilo povolenie na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti STABILITA, d. d. s., a. s.

9.1.2 ÚDAJE O VLASTNÍCKEJ ŠTRUKTÚRE DOHLIADANÝCH SUBJEKTOV

Tabuľka 15 Podiel jednotlivých krajín na základnom imaní jednotlivých typov finančnýchinštitúcií SR k 31. 12. 2008 (v %)

Banky Poisťovne Dôchodkové správcovské spoločnosti

Doplnkové dôchodkové spoločnosti

Správcovské spoločnosti

Obchodníci s cennými papiermi

Slovensko 6,69 8,16 46,99 24,83 72,4 2,29

Krajiny EÚ (bez SR) 90,93 89,81 53,01 75,17 27,6 95,05

Česká republika 20,47 0,00 – – – 35,20

Francúzsko 0,40 1,9 – – – 0,46

Holandsko 0,88 16,37 – – – 0,06

Luxembursko 17,94 0 16,51 41,78 – 20,72

Maďarsko 2,87 4,17 – – – 3,31

Nemecko 1,23 1,89 – – – –

Rakúsko 25,65 52,64 – – – 27,07

Taliansko 0,08 0 – – – 0,09

Portugalsko 0,09 0 – – – –

Spojené kráľovstvo 0,05 7,16 – – – 0,05

Ostatné – 5,68 36,50 33,39 27,6 1,07

Krajiny mimo EÚ 2,38 2,03 – – – 2,59

Zdroj: NBS.Poznámka: Údaje v tabuľke vyjadrujú podiel jednotlivých krajín na základnom imaní finančných inštitúcií SR podľa prvého vlastníka.

127NBS


K A P I T O L A 9

9.2 ANALYTICKÉ DÁTA

9.2.1 BANKY A POBOČKY ZAHRANIČNÝCH BÁNK

Tabuľka 16 Štruktúra aktív a pasív bánk a pobočiek zahraničných bánk v SR k 31. 12. 2008 (objemové údaje v tis. EUR)

Objem spolu

(tis. EUR)

Podiel cudzej meny

(%)

Medzi- ročná

zmena(%)

Podiel na bilančnej

sume(%)

CR3(%)

CR5(%)

HHI

AKTÍVA SPOLU 65 125 644 15 14 100 54 72 1 201

ÚVERY KLIENTOM SPOLU 31 730 945 22 16 49 53 67 1 136

Úvery retailu 12 662 193 3 25 19 63 82 1 607

z toho: úvery domácnostiam 11 817 290 3 26 18 64 83 1 637

Úvery podnikom 15 026 661 32 14 23 47 67 1 096

Úvery finančným spoločnostiamokrem bánk 1 916 246 27 -14 3 48 70 1 145

Úvery verejnej správe 773 347 30 1 1 88 96 5 873

Úvery nerezidentom 1 300 555 74 24 2 46 68 1 146

OPERÁCIE NA MEDZIBANKOVOM TRHU SPOLU1) 20 371 274 10 23 31 52 74 1 267

z toho: operácie s NBS a zahraničnými emisnými bankami (vrátane pokladničných poukážok NBS) 14 742 328 0 13 24 56 77 1 396

CENNÉ PAPIERE A DERIVÁTY SPOLU 10 833 135 9 1 16 64 80 1 585

Cenné papiere emitované rezidentmi 8 820 578 5 -2 14 65 81 1 642

Štátne dlhopisy 7 120 461 6 3 11 65 81 1 678

Dlhopisy podnikov 184 339 12 0 0 75 96 2 322

Dlhopisy bánk 846 481 2 1 1 59 80 1 565

Ostatné dlhové cenné papiere 267 130 0 -65 0 100 100 10 000

Majetkové cenné papiere 402 168 0 51 1 78 94 2 282

Cenné papiere emitované nerezidentmi 833 872 60 -25 1 74 85 2 393

Dlhové cenné papiere 737 987 59 -26 1 73 84 2 324

z toho: emitované bankami 433 189 37 -10 1 85 93 3 042

emitované verejnou správou 43 256 100 -7 0 95 100 3 281

ostatní emitenti 261 543 89 -45 0 71 89 2 311

Majetkové cenné papiere 95 884 68 -15 0 99 100 4 119

z toho: emitované bankami 20 414 98 2 0 100 100 6 106

ostatní emitenti 75 470 60 -18 0 99 100 5 764

Deriváty – kladná reálna hodnota 908 630 0 41 1 61 81 1 618




Tabuľka 16 Štruktúra aktív a pasív bánk a pobočiek zahraničných bánk v SR k 31. 12. 2008 (objemové údaje v tis. EUR) – pokračovanie

Objem spolu

(tis. EUR)

Podiel cudzej meny

(%)

Medzi- ročná

zmena(%)

Podiel na bilančnej

sume(%)

CR3(%)

CR5(%)

HHI

PASÍVA SPOLU 62 838 154 20 13 100 54 72 1 197

VKLADY A PRIJATÉ ÚVERY OD KLIENTOV SPOLU 40 668 292 15 16 64 59 74 1 348

z toho: vklady poistené vo fonde ochrany vkladov 23 722 582 8 42 38 63 76 1 605

Vklady a prijaté úvery od retailu 22 766 235 7 32 36 64 76 1 614

z toho: vklady a prijaté úvery od domácností 21 198 260 7 34 34 63 76 1 614

Vklady a prijaté úvery od podnikov 10 267 585 19 -2 16 58 75 1 485

Vklady a prijaté úvery od finančnýchspoločností okrem bánk 2 448 203 12 -16 4 55 76 1 320

Vklady a prijaté úvery od verejnej správy 3 744 713 19 1 6 66 87 2 219

Vklady a prijaté úvery od nerezidentov 1 259 995 63 46 2 57 72 1 665

ZDROJE OD BÁNK SPOLU 11 414 088 52 11 18 52 70 1 234

Zdroje od NBS a zahraničných emisných bánk 70 232 0 -23 0 99 100 9 001

Zdroje od nerezidentských bánk 10 848 699 54 18 17 54 72 1 298

EMITOVANÉ CENNÉ PAPIERE SPOLU 5 483 884 20 23 8 64 78 1 721

Hypotekárne záložné listy 3 359 482 27 25 5 73 85 2 254

Zmenky 444 375 13 -39 1 86 100 2 737

Ostatné emitované cenné papiere 243 350 6 -27 0 86 100 3 172

Deriváty – záporná reálna hodnota 924 569 0 33 1 63 83 1 625

Rizikovo vážené aktíva bankovej knihy2) 28 671 792 – 16 46 58 73 1 317

Rizikovo vážené aktíva obchodnej knihy2) 2 537 997 – 261 4 74 89 2 729

Iné rizikovo vážené aktíva2) 3 152 405 – 8 234 5 58 75 1 448

Vlastné zdroje 3 828 764 – 21 6 46 65 1 042

Zdroj: NBS.Poznámka: CR3 je podiel troch inštitúcií s najvyšším objemom danej položky na celkovom objeme danej položky v sektore. CR5 je podiel piatich inštitúcií s najvyšším objemom danej položky na celkovom objeme danej položky v sektore. HHI je definovaný ako súčet druhýchmocnín podielov jednotlivých inštitúcií na celkovom objeme danej položky. Do výpočtu všetkých troch ukazovateľov vstupujú iba inštitúcie, v ktorých je hodnota danej položky kladná. Pri rovnakej hodnote podielu všetkých inštitúcií by pri počte 26 inštitúcií bola hodnota HHI 385. Aktíva sú vyjadrené v hrubej (brutto) hodnote; rovnosť s pasívami sa dosiahne odrátaním hodnoty odpisov, opravných položiek. 1) Kvôli zmenám vo výkazníctve sú od 1. 1. 2007 pokladničné poukážky a zmenky držané do splatnosti zaradené do operácií na medziban-kovom trhu. Táto zmena bola zohľadnená aj pri výpočte medziroč. zmeny.2) Kvôli zmenám vo výkazníctve objem rizikovo vážených aktív nezahŕňa rizikovo vážené aktíva pobočiek zahraničných bánk. Táto zmena bola zohľadnená aj pri výpočte medziročnej zmeny.

129NBS


K A P I T O L A 9

Tabuľka 17 Výnosy a náklady bánk a pobočiek zahraničných bánk (hodnoty nákladov a výnosov v tis. EUR)

Hodnota(tis. EUR)

31. 12. 2008

Hodnota(tis. EUR)

31. 12. 2007

CR3(%)

CR5(%)

HHI

(a) PREVÁDZKOVÉ NÁKLADY SPOLU (b + e + f ) 1 229 593 1 119 518 57 71 1 267

(b) Administratívne náklady (c + d) 1 041 959 939 337 55 70 1 232

(c) Nakupované výkony 527 351 464 779 54 68 1 216

(d) Personálne náklady 514 608 474 558 57 72 1 270

(e) Odpisy hmotného a nehmotného majetku 162 387 153 283 63 75 1 524

(f ) Dane a poplatky 25 247 26 897 86 91 4 014

(g) HRUBÝ PRÍJEM (h + l) 2 227 746 1 891 038 60 75 1 392

(h) Čistý úrokový príjem (j – i) 1 545 283 1 331 081 58 72 1 320

(i) Úrokové náklady 1 558 513 1 395 918 42 65 984

(j) Úrokové výnosy 3 103 796 2 727 000 50 67 1 090

(k) z toho: úrokové výnosy z cenných papierov 485 897 505 577 62 80 1 591

(l) Čistý neúrokový príjem (m + n + o + p) 682 463 559 957 65 82 1 632

(m) Výnosy z akcií a podielov 22 396 9 029 – – –

(n) Čistý príjem z poplatkov 456 115 410 157 – – –

(o) Čistý príjem z obchodovania 285 228 243 564 – – –

(p) Iné čisté prevádzkové príjmy -81 276 -102 793 – – –

(q) ČISTÝ PRÍJEM (g – a) 998 153 771 521 64 80 1 588

(r) Čistá tvorba opravných položiek a čistý príjem z odpisov pohľadávok

328 105 72 476 – – –

(s) Čistá tvorba rezerv 816 -5 070 – – –

(t) ČISTÝ ZISK PRED ZDANENÍM (q – r – s) 669 231 704 115 65 83 2 197

(u) Mimoriadny zisk 0 0 – – –

(v) Daň z príjmu 160 638 121 452 61 77 1 456

(w) ČISTÝ ZISK PO ZDANENÍ (t + u - v) 508 593 582 663 66 84 2 505

Zdroj: NBS.Poznámka: CR3 je podiel troch inštitúcií s najvyšším objemom danej položky na celkovom objeme danej položky v sektore. CR5 je podiel piatich inštitúcií s najvyšším objemom danej položky na celkovom objeme danej položky v sektore. HHI je definovaný ako súčet druhýchmocnín podielov jednotlivých inštitúcií na celkovom objeme danej položky vyjadrený v %. Do výpočtu všetkých troch ukazovateľov vstupujú iba inštitúcie, v ktorých je hodnota danej položky kladná. Pri rovnakej hodnote podielu všetkých inštitúcií by pri počte 26 inštitúcií bola hodnota HHI 385.




Tabuľka 18 Ukazovatele ziskovosti bánk a pobočiek zahraničných bánk a ich rozdelenie v bankovom sektore (%)

Priemer vážený

menovateľom(31. 12. 2008)

Priemer vážený

menovateľom(31. 12. 2007)

Priemer vážený

objemom aktív

Mini-mum

Dolný kvartil

MediánHorný kvartil

Maxi-mum

ROA 0,81 1,13 0,81 -15,62 0,39(8)

0,65 (8)

0,99 (17)

3,06 (67)

ROE (bez pobočiek) 13,34 19,55 14,56 -67,77 3,87(9)

8,94 (7)

13,09 (22)

26,57 (77)

Ukazovateľ prevádzkovej efektivity (cost-to-income ratio)

55,19 59,20 54,44 -659,84 47,49 (25)

56,12 (47)

70,87 (17)

258,89 (11)

Relatívny význam úrokových príjmov

69,37 70,39 69,21 -25,30 62,23 (21)

71,83 (58)

81,77 (10)

101,97 (11)

Čisté úrokové rozpätie 2,53 2,27 2,61 -0,12 0,66 (4)

2,02 (17)

2,89 (20)

14,95 (59)

Retail 5,19 4,95 5,92 -2,27 2,86 (12)

3,25 (21)

6,69 (39)

268,97 (27)

Podniky 1,67 2,76 1,37 -36,41 2,05 (12)

3,21 (30)

3,89 (23)

5,29 (33)

Finančné spoločnosti 7,39 0,78 26,87 -4,72 0,89 (41)

1,27 (22)

2,59 (19)

599,40 (12)

Banky vrátane NBS a pokladničných poukážok

-0,31 0,03 -0,33 -4,79 -1,21 (19)

-0,35 (25)

0,01 (31)

2,64 (24)

Čistá úroková marža 2,62 2,36 2,70 0,00 1,16 (5)

2,34 (19)

3,03 (31)

14,86 (44)

Zdroj: NBS.Poznámka: Čísla v zátvorkách pod hodnotami kvartilov vyjadrujú podiel bánk (meraný objemom čistých aktív), u ktorých je hodnota prí-slušného ukazovateľa medzi hodnotou daného kvartilu a predchádzajúceho kvartilu.

131NBS


K A P I T O L A 9

Tabuľka 19 Ukazovatele rizík a primeranosti vlastných zdrojov bánk a pobočiek zahraničných bánk a ich rozdelenie v bankovom sektore (%)

Priemer vážený

menovateľom(31.12.2008)

Priemer vážený


Priemer vážený

objemom aktív

Mini-mum

Dolný kvartil


Maxi-mum

Počet prekro-

čení

KREDITNÉ RIZIKO

Podiel zlyhaných úverov na celkovom objeme úverov klientom

3,21 2,77 3,27 0,00 0,00 (7)

1,99 (45)

6,05 (28)

13,98 (20)

–

Retail (podiel na úveroch retailu)

4,03 3,59 3,97 0,00 0,00 (7)

2,83 (41)

6,11 (16)

18,02 (36)

–

Podniky (podiel na úveroch podnikom)

3,20 2,86 2,99 0,00 0,00 (10)

1,32 (21)

3,96 (49)

13,91 (20)

–

Finančné spoločnosti (podiel na úveroch finančných spoločností)

0,03 0,04 0,11 0,00 0,00 (44)

0,00 (0)

0,00 (0)

0,97 (49)

–

Podiel opravných položiek na objeme zlyhaných úve-rov klientom

91,36 93,30 105,45 44,62 66,60 (8)

82,52 (33)

110,28 (15)

304,24 (37)

–

Veľká majetková angažo-vanosť (vážená) / vlastné zdroje (bez pobočiek)

177,84 131,13 190,58 0,00 128,92 (24)

212,54 (47)

258,85 (14)

451,91 (8)

0

Veľká majetková angažova-nosť v rámci skupín (počet prekročení)

– – – – – – – – 5

Podiel nárokovateľnej hod-noty zabezpečení na cel-kovom objeme zlyhaných úverov klientom

29,18 36,15 32,91 0,00 9,11 (16)

37,31 (40)

48,32 (25)

97,94 (12)

–

DEVÍZOVÉ RIZIKO

Devízová otvorená súvaho-vá pozícia/ vlastné zdroje(bez pobočiek)

-60,21 -8,02 -75,05 -534,20 -25,09 (54)

0,00 (0)

25,96 (8)

203,21 (25)

–

Devízová otvorená pod-súvahová pozícia/ vlastné zdroje (bez pobočiek)

25,99 8,14 38,12 -254,82 -95,44 (15)

-0,85 (27)

4,64 (5)

279,96 (47)

–

Celková otvorená devízová pozícia/ vlastné zdroje(bez pobočiek)

-34,22 0,12 -36,93 -272,09 -53,47 (25)

-0,63 (39)

0,63 (5)

132,80 (24)

–

Celková otvorená devízová pozícia/ vlastné zdroje (vrátane pobočiek)

-58,92 -37,06 – – – – – – –

ÚROKOVÉ RIZIKO

Celková otvorená úroková pozícia do 1mesiaca /vlast-né zdroje (bez pobočiek)

-126,17 -173,28 -131,63 -547,23 -322,79 (36)

-149,47 (11)

-30,66 (5)

296,73 (37)

–

Celková otvorená úroková pozícia do 1 roka / vlastné zdroje (bez pobočiek)

-64,57 -78,93 -65,51 -392,94 -100,75 (40)

-33,05 (13)

7,95 (29)

99,98 (8)

–

Celková otvorená úroková pozícia do 5 rokov / vlastné zdroje (bez pobočiek)

27,62 6,93 28,60 -876,30 -19,11 (40)

19,01 (9)

109,66 (11)

210,97 (31)

–




Tabuľka 19 Ukazovatele rizík a primeranosti vlastných zdrojov bánk a pobočiek zahraničných bánk a ich rozdelenie v bankovom sektore (%) – pokračovanie

Priemer vážený


Priemer vážený


Priemer vážený

objemom aktív

Mini-mum

Dolný kvartil


Maxi-mum

Počet prekro-

čení

RIZIKO LIKVIDITY

Podiel okamžite likvidných aktív na vysoko volatilných zdrojoch

17,55 17,71 286,88 0,81 3,21 (5)

8,15 (31)

25,84 (31)

7 472,27 (32)

–

Podiel likvidných aktív (vrátane kolaterálov z ob-rátených repo obchodov) na volatilných zdrojoch

41,56 55,19 43,95 0,39 16,69 (8)

32,55 (27)

47,92 (30)

1 363,17 (35)

–

Ukazovateľ stálych a nelik-vidných aktív(bez pobočiek)

42,39 37,26 46,14 6,54 22,91 (11)

29,93 (32)

58,82 (23)

91,26 (27)

–

Podiel úverov na vkladoch a emitovaných cenných papieroch

69,68 69,34 82,98 0,00 57,40 (33)

85,65 (46)

123,32 (16)

1 117,61 (4)

–

Celková pozícia likvidity aktuálna do 7 dní /aktíva

-35,81 -46,99 -35,81 -54,36 -36,84 (54)

-25,34 (31)

0,64 (9)

92,66 (6)

–

Celková pozícia likvidity od-hadovaná do 7 dní /aktíva

-4,63 -16,61 -4,63 -96,11 -16,13 (7)

-3,90 (62)

4,46 (7)

92,66 (24)

–

Celková pozícia likvidity aktuálna do 3 mesiacov /aktíva

-42,39 -47,12 -42,39 -62,69 -40,55 (66)

-33,19 (23)

-15,35 (3)

92,66 (8)

–

Celková pozícia likvidity odhadovaná do 3 mesiacov /aktíva

-10,65 -12,47 -10,65 -95,88 -22,54 (18)

-12,05 (22)

0,77 (43)

92,66 (18)

–

PRIMERANOSŤ VLASTNÝCH ZDROJOV

Primeranosť vlastných zdrojov (bez pobočiek)

11,09 13,16 10,80 8,74 9,57 (60)

12,96 (18)

17,70 (12)

47,27 (4)

0

Podiel Tier I na vlastných zdrojoch (bez pobočiek)

86,30 85,27 84,54 67,62 77,27 (29)

86,87 (30)

99,58 (29)

100,00 (5)

–

Podiel vlastných zdrojov na bilančnej sume (bez pobočiek)

9,77 7,96 6,54 4,96 5,54 (68)

7,82 (8)

11,29 (15)

53,48 (2)

–

Podiel možnej straty na vlastných zdrojoch pri dosiahnutí PVZ 8 % (bez pobočiek)

27,83 33,26 20,99 8,47 16,38 (60)

38,27 (18)

54,81 (12)

83,08 (4)

–

Zdroj: NBS.Poznámka: Čísla v zátvorkách pod hodnotami kvartilov vyjadrujú podiel bánk (meraný objemom čistých aktív), u ktorých je hodnota príslušného ukazo-vateľa medzi hodnotou daného kvartilu a predchádzajúceho kvartilu.

133NBS


K A P I T O L A 9

9.2.2 POISŤOVNE

Tabuľka 20 Čistý zisk a ukazovatele ziskovosti poisťovní (údaje o zisku v tis. EUR)

Hodnota(tis. EUR)

31. 12. 2008

Hodnota(tis. EUR)

31. 12. 2007

Medziročnázmena

(%)

Podiel na celkovom predpísanom poistnom

(%)

Čistý zisk spolu 107 592 184 960 -41,83 5,12

ROA (%) 1,88 3,42 -1,54 –

ROE (%) 8,85 17,55 -8,70 –

Zdroj: NBS.

Tabuľka 21 Technické poistné (objemové údaje v tis. EUR)

Hodnota(tis. EUR)

31. 12. 2008

Hodnota(tis. EUR)

31. 12. 2007

Medziročná zmena

(%)

Podiel na celkovom predpísanom

poistnom(%)

CR3(%)

HHI31. 12. 2008

HHI31. 12. 2007

Spolu 2 100 114 1 903 928 10,30 100,00 63,63 1 717 1 748

Životné poistenie 1 098 999 945 940 16,18 52,33 54,26 1 408 1 450

Poistenie na dožitie, zmiešané poistenie a kapitálové životné poistenie okrem unit-linked 625 210 598 423 4,48 29,77 63,50 1 621 1 650

Unit-linked 344 984 220 553 56,42 16,43 66,49 1 705 1 577

Pripoistenie 108 106 103 072 4,88 5,15 67,45 1 713 1 770

Ostatné 20 699 23 891 -13,36 0,99 87,59 4 169 4 253

Neživotné poistenie 1 001 115 957 987 4,50 47,67 76,63 2 373 2 335

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla 320 611 321 651 -0,32 15,27 80,33 2 712 2 715

Poistenie škôd na pozemných dopravných prostriedkoch 307 580 292 113 5,30 14,65 79,39 2 425 2 396

Poistenie majetku 219 562 210 970 4,07 10,45 75,97 2 628 2 594

Ostatné 153 362 133 254 15,09 7,30 65,29 1 972 1 779

Zdroj: NBS.Poznámka: CR3 je podiel troch inštitúcií s najvyšším objemom danej položky na celkovom objeme danej položky v sektore. HHI je definovanýako súčet druhých mocnín podielov jednotlivých inštitúcií na celkovom objeme danej položky vyjadrený v %. Do výpočtu oboch ukazovateľov vstupujú iba inštitúcie, v ktorých je hodnota danej položky kladná. Pri rovnakej hodnote podielu všetkých inštitúcií by pri počte 25 inštitúcií bola hodnota HHI 400.




Tabuľka 22 Technické poistné postúpené zaisťovateľom (objemové údaje v tis. EUR)

Hodnota(tis. EUR)

31. 12. 2008

Hodnota(tis. EUR)

31. 12. 2007

Medziročná zmena

(%)

Podiel na celkovom predpísanom poistnom

(%)

Spolu 236 394 322 159 -26,62 11,26

Životné poistenie 19 006 41 927 -54,67 1,73

Neživotné poistenie 217 388 280 233 -22,43 21,71

Zdroj: NBS.

Tabuľka 23 Technické náklady na poistné plnenia (objemové údaje v tis. EUR)

Hodnota(tis. EUR)

31. 12. 2008

Hodnota(tis. EUR)

31. 12. 2007

Medziročná zmena

(%)

Podiel na celkovom predpísanom

poistnom(%)

CR3(%)

HHI31. 12. 2008

HHI31. 12. 2007

Spolu 963 705 794 078 21,36 45,89 67,08 1 891 2 099

Životné poistenie 463 051 356 049 30,05 22,05 61,94 1 595 2 090

Poistenie na dožitie, zmiešané poistenie a kapitálové životné poistenie okrem unit-linked 380 842 284 905 33,67 18,13 65,96 1 732 2 297

Unit-linked 45 570 33 148 37,47 2,17 85,87 3 810 3 432

Pripoistenie 19 837 19 703 0,68 0,94 65,34 1 784 2 079

Ostatné 16 803 18 294 -8,15 0,80 89,40 5 829 4 765

Neživotné poistenie 500 654 438 029 14,30 23,84 81,25 2 538 2 466

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla 159 083 137 397 15,78 7,57 83,06 3 016 2 781

Poistenie škôd na pozemných dopravných prostriedkoch 206 191 191 529 7,66 9,82 79,00 2 481 2 349

Poistenie majetku 96 752 75 008 28,99 4,61 87,38 2 774 3 237

Ostatné 38 628 34 094 13,30 1,84 78,67 2 801 2 178

Zdroj: NBS.Poznámka: CR3 je podiel troch inštitúcií s najvyšším objemom danej položky na celkovom objeme danej položky v sektore. HHI je definovanýako súčet druhých mocnín podielov jednotlivých inštitúcií na celkovom objeme danej položky vyjadrený v %. Do výpočtu oboch ukazova-teľov vstupujú iba inštitúcie, v ktorých je hodnota danej položky kladná. Pri rovnakej hodnote podielu všetkých inštitúcií by pri počte 25 inštitúcií bola hodnota HHI 400.

135NBS


K A P I T O L A 9

Tabuľka 24 Škodovosť v neživotnom poistení

Hodnota(%)

31. 12. 2008

Hodnota(%)

31. 12. 2007

Spolu 52,15 41,39

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla 43,90 48,50

Poistenie škôd na pozemných dopravných prostriedkoch 69,85 67,69

Poistenie majetku 49,87 35,80

Ostatné 37,26 69,67

Zdroj: NBS.

Tabuľka 25 Štruktúra technických rezerv poisťovní (objemové údaje v tis. EUR)

Hodnota(tis. EUR)

31. 12. 2008

Hodnota(tis. EUR)

31. 12. 2007

Medziročná zmena

(%)

Podiel na celkových

rezervách(%)

Spolu 4 022 210 3 776 766 6,50 100,00

Životné poistenie 2 370 925 2 354 670 0,69 58,95

Rezerva na krytie záväzkov z finančného umiestneniav mene poistených 546 128 470 820 16,00 13,58

Neživotné poistenie 1 105 156 951 276 16,18 27,48

Zdroj: NBS.

Tabuľka 26 Umiestnenie technických rezerv poisťovní okrem rezervy na krytie záväzkov z finančného umiestnenia v mene poistených

Hodnota(tis. EUR)

31. 12. 2008

Hodnota(tis. EUR)

31. 12. 2007

Medziročná zmena

(%)

Podiel na celkových

rezervách(%)

Spolu 3 757 610 3 567 829 5,32 107,92

Dlhopisy vlád a centrálnych bánk SR a členských štátov EÚ alebo garantované SR, dlhopisy EIB, EBOR a MBOR

1 421 383 1 507 007 -5,68 40,82

Dlhopisy bánk 677 709 512 675 32,19 19,46

Termínované účty v bankách 250 790 289 949 -13,51 7,20

Hypotekárne záložné listy 506 673 453 466 11,73 14,55

Zaistenie 250 126 313 866 -20,31 7,18

Ostatné 650 930 490 865 32,61 18,69

Zdroj: NBS.Poznámka: Do výpočtu CR 3 a HHI vstupujú iba inštitúcie, v ktorých je hodnota danej položky kladná. Pri rovnakej hodnote podielu všetkých inštitúcií by pri počte 25 inštitúcií bola hodnota HHI 400.




9.2.3 STAROBNÉ DÔCHODKOVÉ SPORENIE

Tabuľka 27 Dôchodkové správcovské spoločnosti k 31. 12. 2008

Podiel na trhu1)

(%)NAV fondov

(tis. EUR)Počet

klientov

Allianz – Slovenská DSS 31 691 347 445 564

Axa DSS 28 619 692 394 088

VÚB Generali DSS 15 323 719 198 044

ING DSS 11 244 991 152 877

AEGON DSS 10 226 948 194 247

ČSOB DSS 6 124 315 98 304

Zdroj: NBS.1) Trhové podiely sú počítané podľa celkovej čistej hodnoty aktív (NAV) fondov danej DSS.NAV – Net Asset Value (Čistá hodnota aktív)

Tabuľka 28 Hospodársky výsledok DSS k 31. 12. 2008

Výnosy(tis. EUR)

Náklady(tis. EUR)

Hospodársky výsledok(tis. EUR)

ROA(%)

ROE(%)

Allianz – Slovenská DSS 10 313 10 483 -170 0 0

Axa DSS 6 824 10 073 -3 249 -4 -5

VÚB Generali DSS 3 870 3 186 684 6 7

ING DSS 2 878 5 577 -2 700 -16 -16

AEGON DSS 2 979 2 219 760 6 6

ČSOB DSS 1 582 2 458 -877 -7 -7

Zdroj: NBS.

Tabuľka 29 Dôchodkové fondy

NAV(tis. EUR)

31. 12. 2008

Spolu 2 231 013

Konzervatívny 93 813

Vyvážený 649 535

Rastový 1 487 664

Zdroj: NBS.NAV – Net Asset Value (Čistá hodnota aktív)

137NBS


K A P I T O L A 9

Tabuľka 30 Štruktúra investícii dôchodkových fondov

Hodnota(tis. EUR)

k 31. 12. 2008

Podiel EUR(%)

Podiel iných cudzích mien

(%)

Spolu 2 231 013 11,14 2,30

Účty v bankách 476 200 10,01 1,78

Dlhopisy 1 504 721 8,11 2,46

Akcie 142 179 50,77 49,22

Ostatné 307 361 24,85 12,15

Záväzky -199 447 34,99 50,88

Zdroj: NBS.

Tabuľka 31 Doplnkové dôchodkové spoločnosti k 31. 12. 2008

Podiel na trhu1)

(%)NAV fondov

(tis. EUR)Počet

klientov

ING Tatry – Sympatia, d. d. s., a. s. 40 369 599 329 999

Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, a. s. 28 261 349 210 725

Stabilita, d. d. s., a. s. 19 177 668 158 836

Axa d. d. s., a. s. 13 125 583 144 290

AEGON d. d. s., a. s. 0 999 4 296

Zdroj: NBS.1) Trhové podiely sú počítané podľa celkovej čistej hodnoty aktív (NAV) fondov danej DDS.NAV – Net Asset Value (Čistá hodnota aktív)

Tabuľka 32 Hospodársky výsledok DDS k 31. 12. 2008

Výnosy(tis. EUR)

Náklady(tis. EUR)

Hospodár-sky výsledok

(tis. EUR)

ROA(%)

ROE(%)

ING Tatry – Sympatia, d. d. s., a. s. 10 862 9 249 1 613 10 18

Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, a. s. 5 173 3 369 1 804 24 35

Stabilita, d. d. s., a. s. 4 488 3 871 617 17 20

Axa d. d. s., a. s. 2 962 2 861 100 1 1

AEGON d. d. s., a. s. 66 854 -788 -39 -41

Zdroj: NBS.




Tabuľka 33 Doplnkové dôchodkové fondy

NAV(tis. EUR)

31. 12. 2008

Spolu 935 199

Príspevkové 907 162

Výplatné 28 037

Zdroj: NBS.NAV – Net Asset Value (Čistá hodnota aktív)

Tabuľka 34 Štruktúra investícií doplnkových dôchodkových fondov

Hodnota(tis. EUR)

31. 12. 2008

Podiel EUR(%)

Podiel iných cudzích mien

(%)

Spolu 935 199 9,30 0,70

Účty v bankách 301 635 4,11 0,69

Dlhopisy 602 895 10,83 2,42

Akcie 13 647 33,38 49,77

Ostatné 37 501 19,56 2,64

Záväzky -20 480 12,44 87,56

Zdroj: NBS.

139NBS


K A P I T O L A 9

Tabuľka 35 Správcovské spoločnosti k 31. 12. 2008

NAV podielových fondov (tis. EUR)

Podiel na trhu(%)

Spolu 3 288 865 100,00

Tatra Asset Management 1 423 003 43,27

Asset Management SLSP 835 690 25,41

VÚB Asset Management 578 587 17,59

ČSOB Asset Management 168 861 5,13

Prvá penzijná 123 494 3,75

AIG Funds Central Europe 49 460 1,50

ISTRO Asset Management 41 290 1,26

Allianz Asset Management 35 512 1,08

IAD Investments 24 506 0,75

KD Investments 8 463 0,26

Zdroj: NBS.NAV – Net Asset Value (Čistá hodnota majetku)

9.2.4 KOLEKTÍVNE INVESTOVANIE

Tabuľka 36 Náklady, výnosy a ukazovatele ziskovosti tuzemských správcovských spoločností k 31. 12. 2008

Výnosy(tis. EUR)

Náklady(tis. EUR)

Hospodársky výsledok(tis. EUR)

ROA(%)

ROE(%)

Spolu 55 681 47 237 8 444 14 16

AIG Funds Central Europe 1 979 1 795 184 6 8

Allianz Asset Management 386 943 -557 -13 -13

Asset Management SLSP 11 409 10 550 859 11 22

ČSOB Asset Management 6 181 4 940 1 241 13 15

IAD Investments 648 643 5 0 0

Istro Asset Management 991 973 18 1 1

KD Investments 521 1 637 -1 116 -143 -158

Prvá Penzijná 2 374 1 895 479 16 19

Tatra Asset Management 21 288 14 745 6 542 27 28

VÚB Asset Management 9 904 9 116 788 20 24

Zdroj: NBS.




Tabuľka 37 Štruktúra podielových fondov k 31. 12. 2008

Typ fonduPodiel

na trhu(%)

Čistá hod-nota aktív(tis. EUR)

Počet fondov

CR31)

(%)CR51)

(%)HHI1)

HHI pri rov-nomernom

rozložení

Podielové fondy spolu 100,00 3 788 179 503 35 45 20

Tuzemské 86,82 3 288 865 123 35 45 572 81

Fondy peňažného trhu 42,92 1 625 774 13 70 88 1 889 769

Dlhopisové fondy 10,70 405 227 9 88 95 3 268 1 111

Akciové fondy 2,42 91 548 9 70 86 1 835 1 111

Zmiešané fondy 8,14 308 310 18 58 72 1 831 556

Fondy fondov 9,17 347 475 21 55 75 1 367 476

Iné fondy 9,00 340 840 7 73 95 2 170 1 429

Špeciálne fondy 0,61 22 960 1 100 100 10 000 10 000

Realitné fondy 3,13 118 634 4 93 100 3 336 2 500

Uzavreté fondy 0,74 28 097 41 27 40 6 244

Zahraničné2) 13,18 499 314 380 18 25 226 26

Fondy peňažného trhu 2,37 89 811 24 84 93 2 998 417

Dlhopisové fondy 1,19 45 119 72 37 54 725 139

Akciové fondy 2,81 106 538 188 38 48 720 53

Zmiešané fondy 1,00 37 719 27 75 91 3 061 370

Fondy fondov 0,46 17 364 22 90 94 6 098 455

Iné fondy 5,35 202 764 47 21 32 397 213

Zdroj: NBS.1) Trhové koncentrácie sú počítané len pre otvorené podielové fondy (nie sú v nich zahrnuté uzavreté a špeciálne fondy).2) Pre zahraničné podielové fondy je uvedená čistá hodnota aktív podielov predaných v Slovenskej republike.Poznámka: Do výpočtu CR 3, CR 5 a HHI vstupujú iba inštitúcie, v ktorých je hodnota danej položky kladná. V stĺpci „HHI pri rovnomernom rozložení“ je uvedená hodnota HHI, ktorá by vyjadrovala koncentráciou pri rovnomernom rozdelení čistej hodnoty aktív v rámci danej sku-piny fondov.

141NBS


K A P I T O L A 9

Tabuľka 38 Čisté predaje otvorených podielových fondov k 31. 12. 2008

12 mesiacov(tis. EUR)

Počet fondov

HHIHHI

pri rovnomernom rozložení

Otvorené podielové fondy spolu -812 765 503 – 20

Tuzemské -683 004 123 978 81

Fondy peňažného trhu -496 278 13 2 733 769

Dlhopisové fondy -49 718 9 5 544 1 111

Akciové fondy -531 9 4 478 1 111

Zmiešané fondy -45 815 18 6 893 556

Fondy fondov -144 384 21 3 469 476

Iné fondy 58 240 7 5 703 1 429

Špeciálne fondy -4 518 5 10 000 2 000

Zahraničné -129 760 380 1 868 26

Fondy peňažného trhu -43 191 24 9 628 417

Dlhopisové fondy -46 920 72 1 512 139

Akciové fondy -35 344 188 1 409 53

Zmiešané fondy -29 27 9 072 370

Fondy fondov 3 038 22 4 613 455

Zdroj: NBS.Poznámka: Do výpočtu HHI vstupujú iba inštitúcie, v ktorých je hodnota danej položky kladná. V stĺpci „HHI pri rovnomernom rozložení“ je uvedená hodnota HHI, ktorá by vyjadrovala koncentráciou pri rovnomernom rozdelení čistej hodnoty aktív v rámci danej skupiny fondov.




Tabuľka 39 Priemerná výkonnosť otvorených podielových fondov k 31. 12. 2008 (% p. a.)

3 mesiace 1 rok 3 roky

Min Priemer Max Min Priemer Max Min Priemer Max

Otvorené podielové fondy spolu -55,57 -3,69 9,33 -73,98 -5,67 11,17 -43,19 -0,64 3,42

Tuzemské -41,37 -2,92 2,98 -70,23 -3,96 8,29 -23,72 0,63 3,42

Fondy peňažného trhu -8,04 -0,68 1,26 -8,38 1,07 3,96 -0,64 2,00 3,42

Dlhopisové fondy -14,67 -1,87 2,98 -16,74 -1,10 5,64 -6,54 0,28 2,93

Akciové fondy -41,37 -24,78 -21,52 -70,23 -51,73 -43,67 -23,72 -20,66 -18,58

Zmiešané fondy -31,27 -6,98 0,71 -61,54 -13,23 -1,49 -16,64 -6,92 2,45

Fondy fondov -20,97 -10,01 0,51 -33,67 -22,04 -0,71 -4,32 -3,11 -3,02

Iné fondy -1,72 0,49 1,16 -3,38 -0,98 0,24 – – –

Špeciálne fondy -2,04 0,21 1,67 -9,24 2,18 8,29 – – –

Zahraničné -55,57 -8,83 9,33 -73,98 -16,90 11,17 -43,19 -8,98 3,42

Fondy peňažného trhu -16,30 -0,11 1,57 -22,13 0,57 4,28 -34,89 -1,77 3,42

Dlhopisové fondy -39,35 -6,28 9,33 -49,50 -7,81 11,17 -41,58 -6,71 2,96

Akciové fondy -55,57 -29,15 7,56 -73,98 -50,81 6,67 -43,19 -20,29 -2,26

Zmiešané fondy -35,54 -20,71 -1,07 -45,62 -42,14 -2,66 -11,13 -3,70 -2,84

Fondy fondov -29,08 -7,04 4,51 -39,00 -15,94 -5,39 -13,91 -5,07 0,29

Iné fondy -32,76 -0,30 3,03 -43,61 -3,15 3,47 -31,23 -1,56 1,69

Zdroj: NBS.

Tabuľka 40 Štruktúra majetku tuzemských podielových fondov k 31. 12. 2008

Fondy peňažného trhu(tis. EUR)

Ostatné fondy(tis. EUR)

Spolu 1 629 452 1 668 338

Vklady uložené v bankách 462 266 352 027

Cenné papiere iné ako akcie a podielové listy 1 163 073 804 633

Akcie a podielové listy podielových fondov 3 071 361 940

Akcie a iné majetkové účasti 0 87 030

Finančné deriváty1) 967 -10 569

Ostatné aktíva 75 73 275

Zdroj: NBS.1) Finančné deriváty zahŕňajú deriváty s kladnou aj zápornou reálnou hodnotou.

143NBS


K A P I T O L A 9

9.2.5 OBCHODNÍCI S CENNÝMI PAPIERMI

Tabuľka 41 Základné charakteristiky obchodníkov s cennými papiermi k 31. 12. 2008

Objem obchodov(tis. EUR)

Podiel na trhu(%)

Objem spravova-ného majetku

(tis. EUR)

Podiel na trhu(%)

Banky a pobočky zahraničných bánk 14 072 300 64 2 026 3

Správcovské spoločnosti 101 0 57 897 83

OCP s minimálnym základným imaním 1,162 mil. € 66 991 0 2 526 4

Ostatní 7 701 845 35 6 984 10

Zdroj: NBS.Poznámka: OCP, ktorí nie sú bankami, sa členia podľa základného imania. OCP so základným imaním menej ako 1,162 mil. € nemajú licen-ciu na vykonávanie investičnej služby IS-3 (prijatie pokynu klienta na nadobudnutie alebo predaj investičného nástroja a jeho vykonanie na vlastný účet).

Tabuľka 42 Trhové koncentrácie objemu obchodov obchodníkov s cennými papiermi

Počet obchodníkov

CR3(%)

CR5(%)

HHI

Spolu 41 84 95 2 486

Banky a pobočky zahraničných bánk 19 86 96 3 076

Správcovské spoločnosti 7 100 100 10 000

OCP s minimálnym základným imaním 1,162 mil. € 5 100 100 9 629

Ostatní 10 100 100 9 624

Zdroj: NBS.Poznámka: Trhové koncentrácie sú počítané za aktuálny štvrťrok. Do výpočtu CR 3, CR 5 a HHI vstupujú iba inštitúcie, v ktorých je hodnota danej položky kladná.




Tabuľka 43 Objem obchodov podľa jednotlivých investičných služieb k 31. 12. 2008 (tis. EUR)

IS-11) IS-22) IS-33)

Obchody spolu 4 424 325 4 960 017 12 456 896

Akcie 16 616 5 559 43

Dlhopisy 8 308 206 228 121 794

Podielové listy 15 796 159 0

Ostatné prevoditeľné CP 1 408 1 121 82 752

Nástroje peňažného trhu 266 995 2 509 274 1 682 205

CP vydané zahraničnými subjektmi KI 13 870 2 857 307

Deriváty – typ A 4 074 016 2 234 820 10 566 849

Deriváty – typ B 4 729 0 2 946

Deriváty – typ C 14 029 0 0

Deriváty – typ D 6 819 0 0

Derivátové nástroje na presun úverového rizika 0 0 0

Finančné rozdielové zmluvy 4 0 0

Deriváty – typ E 1 736 0 0

Zdroj: NBS.1) IS-1 – prijatie pokynu klienta na nadobudnutie, predaj alebo iné nakladanie s investičnými nástrojmi a následné postúpenie pokynu kli-enta na účel jeho vykonania. 2) IS-2 – prijatie pokynu klienta na nadobudnutie alebo predaj investičného nástroja a jeho vykonanie na iný účet ako na účet poskytovateľa služby. 3) IS-3 – prijatie pokynu klienta na nadobudnutie alebo predaj investičného nástroja a jeho vykonanie na vlastný účet.Deriváty – typ A – Podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o cenných papieroch.Deriváty – typ B – Podľa § 5 ods. 1 písm. e) zákona o cenných papieroch.Deriváty – typ C – Podľa § 5 ods. 1 písm. f ) zákona o cenných papieroch.Deriváty – typ D – Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o cenných papieroch.Deriváty – typ E – Podľa § 5 ods. 1 písm. j) zákona o cenných papieroch.

145NBS


K A P I T O L A 9

9.2.6 GARANČNÝ FOND INVESTÍCIÍ

Tabuľka 44 Základné charakteristiky Garančného fondu investícií (tis. EUR)

Dátum Výnosy fondu1) Náklady fonduKumulatívna

hodnota fonduVýška klientskeho

majetkuMaximálna výška

náhrad

31. 12. 2007 466 466 1 570 471 322 81 685

31. 12. 2008 509 509 1 852 565 174 94 316

Zdroj: NBS.1) Výnosy pozostávajúce z prijatých príspevkov uhradených do Garančného fondu investícií (GFI) a z výnosov z úrokov z bežného a termí-novaného účtu GFI.GFI sústreďuje peňažné prostriedky obchodníkov s cennými papiermi, zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a správcovských spo-ločností, poskytujúcich vybrané investičné služby za účelom poskytovania náhrad za nedostupný klientsky majetok prijatý obchodníkom s cennými papiermi, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi alebo správcovskou spoločnosťou na vykonanie investičnej služby a nakladá s nadobudnutými peňažnými prostriedkami v súlade so zákonom o cenných papieroch.Garančný fond investícií bol zriadený zákonom o cenných papieroch. Činnosť GFI upravujú v zákone o cenných papieroch ustanovenia § 80 až 98.

TERMINOLÓGIAA SKRATKY

149NBS


TERMINOLÓGIA

NÁZVY BÁNK A DELENIE DO SKUPÍN

VEĽKÉ BANKY

VÚB – Všeobecná úverová banka, a. s.SLSP – Slovenská sporiteľňa, a. s.Tatra banka – Tatra banka, a. s.

STREDNE VEĽKÉ BANKY

OTP – OTP Banka Slovensko, a. s.Dexia – Dexia banka Slovensko, a. s.UniCredit – UniCredit Bank Slovakia, a. s.Volksbank – VOLKSBANK Slovensko, a. s.Istrobanka – ISTROBANKA, a. s.

BANKY A POBOČKY ZAHRANIČNÝCH BÁNK NAVIAZANÉ NA VLASTNÉ FINANČNÉ SKUPINY

Citibank – Citibank (Slovakia), a. s.Komerční banka – Komerční banka Bratislava, a. s.Calyon – CALYON S.A., pobočka zahraničnej bankyČSOB – Československá obchodná banka, a. s.ING – ING Bank N.V., pobočka zahr. bankyCommerzbank – COMMERZBANK Aktiengesellschaft, pobočka zahraničnej banky, BratislavaHSBC – HSBC Bank plc, pobočka zahraničnej banky MAIS – Banco Mais, S.A., pobočka zahraničnej bankyABN AMRO – ABN AMRO Bank N.V., pobočka zahraničnej bankyBRE Bank – BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republikeJ&T Banka – J&T BANKA, a. s., pobočka zahraničnej banky

STAVEBNÉ SPORITEĽNE

PSS – Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.Wüstenrot – Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s.ČSOB stavebná sporiteľňa – ČSOB Stavebná sporiteľňa, a. s.

NEZATRIEDENÉ BANKY

Poštová banka – Poštová banka, a. s.Privatbanka – Privatbanka, a. s.SZRB – Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.

T E R M I N O L Ó G I A A S K R A T K Y



NÁZVY POISŤOVNÍ

AEGON – AEGON Životná poisťovňa, a. s.Allianz – Allianz Slovenská poisťovňa, a. s.Amslico – AMSLICO AIG Life poisťovňa a. s.Česká poisťovňa Slovensko – Česká poisťovňa – Slovensko, a. s.Poisťovňa ČSOB – ČSOB Poisťovňa, a. s.D.A.S. – D.A.S. poisťovňa právnej ochrany, a. s.Generali – Generali Poisťovňa, a. s.ING – ING Životná poisťovňa, a. s.Komunálna poisťovňa – KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance GroupKontinuita – KONTINUITA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance GroupKooperativa – KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance GroupOTP Garancia – OTP Garancia poisťovňa, a. s.OTP Garancia životná poisťovňa – OTP Garancia životná poisťovňa, a. s.Cardif – Poisťovňa Cardif Slovakia, a. s.HDI-GERLING – POISŤOVŇA HDI-GERLING Slovensko, a. s.Poisťovňa Poštovej banky – Poisťovňa poštovej banky, a. s.Poisťovňa SLSP – Poisťovňa Slovenskej sporiteľne, a. s.PSČP Rapid – Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a. s.QBE – Q B E poisťovňa, a. s.Poisťovňa TEDA – TEDA životná poisťovňa, a. s.UNION – UNION poisťovňa, a. s.UNIQA – UNIQA poisťovňa, a. s.Victoria – VICTORIA-VOLKSBANKEN Poisťovňa, a. s.Wüstenrot poisťovňa – Wüstenrot poisťovňa, a. s.

151NBS


POUŽITÁ TERMINOLÓGIA

Celková čistá pozícia – definovaná ako súčet čistej súvahovej a čistej podsúvahovej pozície.

Cost-to-income ratio – definovaný ako podiel celkových prevádzkových nákladov a čistého príjmuz bankovej činnosti (nakupované výkony + náklady na zamestnancov + sociálne náklady + odpisy hmotného a nehmotného majetku + dane a poplatky / výnosy z akcií a podielov + čistý príjem z po-platkov a provízií + čistý príjem z operácií s cennými papiermi + čistý príjem z operácií s derivátmi + čistý príjem z devízových operácií + čistý príjem z ostatných operácií).

CR n index – koncentrácia n najväčších bánk, teda suma podielov ich aktív na celkových aktívach.

Čistá podsúvahová pozícia – definovaná ako rozdiel medzi devízovými aktívami a pasívami v podsú-vahe.

Čistá súvahová pozícia – definovaná ako rozdiel medzi devízovými aktívami a pasívami v súvahe.

Disponibilný príjem domácnosti – je vypočítaný ako súčet zložiek hrubého osobného príjmu všetkých členov domácnosti (hrubý peňažný príjem zo zamestnania a jemu blízky príjem, hrubý nepeňažný príjem zo zamestnania, hrubé peňažné zisky alebo straty zo samostatnej zárobkovej činnosti (vrá-tane honorárov), podpora v nezamestnanosti, starobné dávky, dávky pre pozostalých, nemocenské dávky, dávky v invalidite a príspevky na vzdelanie) plus zložky hrubého príjmu na úrovni domácnosti (príjem z prenájmu majetku alebo pozemku, rodinné dávky a príspevky vyplácané rodinám s deťmi, sociálne vylúčenie inde neklasifikované, príspevky na bývanie, pravidelné prijaté peňažné transferymedzi domácnosťami, úroky, dividendy, zisk z kapitálových investícií do neregistrovaného podniku, príjem osôb mladších ako 16 rokov mínus pravidelné dane z majetku, pravidelné platené peňažné transfery medzi domácnosťami, daň z príjmu a príspevky sociálneho poistenia).

Dlhá pozícia – pozícia, pri ktorej aktíva sú väčšie ako pasíva.

Domácnosti – obyvateľstvo, teda účty občanov, ekvivalent anglického pojmu „households“.

Finančné spoločnosti okrem bánk – ostatné finančné spoločnosti, finanční sprostredkovatelia, penzij-né a podielové fondy, poisťovacie spoločnosti.

Finančné sprostredkovanie – pre účely tejto analýzy sa finančným sprostredkovaním chápu finančnétoky medzi subjektmi a nie sprostredkovanie finančných služieb.

Herfindhalov index (HHI) – definovaný ako súčet druhých mocnín podielov aktív jednotlivých bánkna celkových aktívach.

Krátka pozícia – pozícia, pri ktorej pasíva sú väčšie ako aktíva.

Kumulatívny gap – súčet otvorených pozícií (krátkych alebo dlhých) v určitých časových pásmach.

Likvidita do 7 dní a do 3M – podiel likvidných aktív a volatilných zdrojov, kde likvidné aktíva zahŕňajú pokladničnú hotovosť, bežné účty banky v iných bankách a všetky pokladničné poukážky a štátne dlhopisy, na ktoré nebolo zriadené záložné právo, vrátane tých, ktoré banka získala v obrátených repo obchodoch, všetky pohľadávky voči klientom a bankám so zostatkovou splatnosťou do 7 dní, resp. do 3 mesiacov a volatilné zdroje sú súčtom záväzkov voči bankám a klientom do 7 dní, resp. do 3 mesiacov.




Likvidný vankúš – definovaný ako súčet pokladničnej hotovosti, štátnych dlhopisov, štátnych poklad-ničných poukážok, pokladničných poukážok NBS, vkladov v NBS a bežných účtov v iných bankách po odrátaní záväzkov bánk (okrem dlhodobých) voči zahraničným bankám a ARDAL-u a aktív po-skytnutých do zálohy.

Loan-to-deposit ratio– podiel úverov klientom a súčtu vkladov retailu, vkladov podnikov a vkladov finančných spoločností a emitovaných HZL.

Loan-to-value ratio – definovaný ako pomer objemu poskytnutého úveru a hodnoty zabezpečeniaúveru.

Miera zlyhania (default rate) – vyjadruje, aké percento úverov zlyhá počas sledovaného obdobia.

Otvorená pozícia do 3 mesiacov – rozdiel súčtu pohľadávok voči klientom a dlhových cenných papie-rov emitovaných bankami a podnikmi so zostatkovou splatnosťou do 3 mesiacov a súčtu záväzkov voči klientom a emitovaných cenných papierov so zostatkovou splatnosťou do 3 mesiacov.

Podniky – nefinančné spoločnosti.

Retail – domácnosti, živnosti a neziskové spoločnosti slúžiace prevažne domácnostiam.

Ukazovateľ okamžitej likvidity – okamžite likvidné aktíva / vysoko volatilné zdroje.

Unit-linked rezerva – technická rezerva, ktorá sa vytvára pri životnom poistení spojenom s investič-ným fondom v poistnom odvetví A4.

Verejná správa – orgány štátnej správy a miestnej samosprávy.

Zlyhané úvery – úvery, u ktorých banka identifikovala znehodnotenie viac ako 50 % alebo ak je dlžníkv omeškaní so splácaním viac ako 90 dní.

153NBS


ZOZNAM POISTNÝCH KATEGÓRIÍ

A – ŽIVOTNÉ POISTENIE

1. Poistenie pre prípad smrti, poistenie pre prípad dožitia alebo poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (A1).

2. Poistenie vena alebo prostriedkov na výživu detí (A2).3. Poistenie spojené s kapitalizačnými zmluvami (A3).4. Poistenie podľa bodov 1 a 3 spojené s investičným fondom (A4).5. Dôchodkové poistenie (A5).6. Poistenie pre prípad úrazu alebo choroby, ak je pripoistením podľa tohto druhu uvedenom v bo-

doch 1 až 4 (A6).

B – NEŽIVOTNÉ POISTENIE

1. Poistenie úrazu (B1).2. Poistenie choroby (B2).3. Poistenie škôd na pozemných dopravných prostriedkoch iných než koľajových (B3).4. Poistenie škôd na koľajových dopravných prostriedkoch (B4).5. Poistenie škôd na leteckých dopravných prostriedkoch (B5).6. Poistenie škôd na plávajúcich dopravných prostriedkoch (B6).7. Poistenie dopravy tovaru počas prepravy vrátane batožín a iného majetku bez ohľadu na použi-

tý dopravný prostriedok (B7).8. Poistenie škôd na majetku inom, ako je uvedené v bodoch 3 až 7, spôsobených požiarom, vý-

buchom, víchricou, prírodnými živlami inými ako víchrica, jadrovou energiou, zosuvom alebo zosadaním pôdy (B8).

9. Poistenie iných škôd na majetku inom, ako je uvedené v bodoch 3 až 7, vzniknutých krupobitím alebo mrazom, alebo inými príčinami (napr. krádežou), ak nie sú tieto príčiny zahrnuté v bode 8 (B9).

10a. Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (B10a).10b. Poistenie zodpovednosti dopravcu (B10b).11. Poistenie zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z vlastníctva alebo z používania leteckého do-

pravného prostriedku vrátane zodpovednosti dopravcu (B11).12. Poistenie zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z vlastníctva alebo z používania riečneho, jazer-

ného alebo námorného dopravného prostriedku vrátane zodpovednosti dopravcu (B12).13. Všeobecné poistenie zodpovednosti za škodu iné, ako je uvedené v bodoch 10 až 12 (B13).14. Poistenie úveru (B14).15. Poistenie kaucie (B15).16. Poistenie rôznych finančných strát vyplývajúcich z výkonu povolania, z nedostatočného príjmu,

zo zlých poveternostných podmienok, zo straty zisku, z trvalých všeobecných nákladov, z neo-čakávaných obchodných výdajov, zo straty trhovej hodnoty, zo straty pravidelného zdroja príj-mov, z inej nepriamej obchodnej finančnej straty a z ostatných finančných strát (B16).

17. Poistenie právnej ochrany (B17).18. Poistenie pomoci osobám v núdzi počas cestovania alebo pobytu mimo miesta svojho trvalého

pobytu (B18).




SKRATKY

ŠTÁTY

AT RakúskoBE BelgickoCY CyprusCZ Česká republikaDE NemeckoDK DánskoEE EstónskoES ŠpanielskoFI FínskoFR FrancúzskoGR GréckoHU MaďarskoIE Írsko

IT TalianskoLT LitvaLU LuxemburskoLV LotyšskoMT MaltaNL HolandskoPL PoľskoPT PortugalskoSE ŠvédskoSI SlovinskoSK SlovenskoUK Spojené kráľovstvo

OSTATNÉ

ALCO Výbor pre riadenie aktív a pasívAM správcovská spoločnosť (asset management)ARDAL Agentúra pre riadenie dlhu a likvidityb. b. bázický bodBCPB Burza cenných papierov v Bratislave, a. s.BIS Banka pre medzinárodné zúčtovanie (Bank for International Settlement)BRIBID Bratislava interbank bid ratesBRIBOR Bratislava interbank offered ratesBÚ bežný účetCDCP Centrálny depozitár cenných papierov, a. s.CM cudzia menaCP cenný papierCPI index spotrebiteľských cienEBOR Európska banka pre obnovu a rozvojECB Európska centrálna bankaEIB Európska investičná bankaEMU Európska hospodárska a menová únia (eurozóna)EÚ Európska úniaEUR euroGFI Garančný fond investíciíHDP hrubý domáci produktHHI Herfindahlov indexHZL hypotekárny záložný listIFRS medzinárodné štandardy finančného výkazníctvaKI kolektívne investovanieLTV pomer objemu úveru a hodnoty zabezpečenia (loan-to-value ratio)MBOR Medzinárodná banka pre obnovu a rozvojMIM metainformačný systémMMF Medzinárodný menový fond

155NBS


NAV čistá hodnota aktív (net asset value)NBS Národná banka SlovenskaO/N jednodňová sadzba (overnight)OCP obchodník s cennými papiermip. b. percentuálny bodPF podielový fondPZV požiadavka na vlastné zdrojeROA výnosovosť aktív (return on assets)ROE výnosovosť kapitálu (return on equity)RPBO technická rezerva na poistné budúcich obdobíRPP technická rezerva na poistné plneniaRWA rizikovo vážené aktíva (risk weighted assets)SASS Slovenská asociácia správcovských spoločnostíSAX slovenský akciový indexSDX slovenský dlhopisový indexSKP Slovenská kancelária poisťovateľovSME Small and Medium Enterprises – malé a stredné podnikySR Slovenská republikaTV termínované vkladyVaR hodnota v riziku (value at risk)VI vlastné imanieZI základné imanie

ZOZNAMGRAFOV

A TABULIEK

159NBS


ZOZNAM GRAFOV

Graf 1 Objem aktív alebo objem spravovaného majetku v jednotlivých segmentoch finančného trhu 17

Graf 2 Absolútne a relatívne prírastky aktív jednotlivých segmentov finančného trhu 17

Graf 3 Podiely na aktívach a spravovanom majetku – subjekty dohliadané NBS 18

Graf 4 Podiely na aktívach a spravovanom majetku – všetky subjekty 18

Graf 5 Priemerná hodnota ROE v jednotlivých segmentoch 18

Graf 6 Priame a nepriame financovanie 18Graf 7 Finančné aktíva a pasíva domácností

a podnikov 19Graf 8 Finančné aktíva domácností: zmeny

z hľadiska likvidity 19Graf 9 Výkonnosť jednotlivých typov

finančných aktív domácností 19Graf 10 Štruktúra finančných aktív

domácností z hľadiska výkonnosti, likvidity a rizika 20

Graf 11 Hlavné položky aktív a pasív 26Graf 12 Medzimesačné zmeny jednotlivých

zložiek pasív 26Graf 13 LDR: vývoj a rozdelenie 26Graf 14 Vklady domácností 27Graf 15 Predpokladaný vplyv redemácií

a zavedenia eura na vklady domácností 27

Graf 16 Medziročné zmeny objemu úverov retailu 27

Graf 17 Medziročné zmeny objemov novoposkytnutých retailových úverov 28

Graf 18 Štvrťročné zmeny cien trojizbového bytu v krajských mestách 28

Graf 19 Dopyt obyvateľstva po nových úveroch 29

Graf 20 Vývoj úverových štandardov na úvery obyvateľstvu 29

Graf 21 Úrokové sadzby z vkladov a úverov obyvateľstva 29

Graf 22 Spready medzi úrokovými sadzbami z vkladov a úverov obyvateľstva a 6-mesačným BRIBOR-om 30

Graf 23 Vybrané položky vkladov podnikov 30Graf 24 Medziročné zmeny stavu úverov

podnikom 31

Graf 25 Zmeny úverových štandardov na úvery podnikom 31

Graf 26 Priemerné splatnosti stavu úverov podľa sektorov 32

Graf 27 Zmeny v dopyte podnikov po úveroch 32

Graf 28 Štruktúra portfólia úverov nefinančným spoločnostiam podľa sektorov 32

Graf 29 Úrokové sadzby z vkladov a úverov podnikov 33

Graf 30 Spready medzi úrokovými sadzbami z vkladov a úverov podnikov a 6-mesačným BRIBOR-om 33

Graf 31 Vklady finančných spoločností okrem bánk 35

Graf 32 Celkové nominálne hodnoty emitovaných dlhopisov za jednotlivé mesiace a vývoj hypotekárnych úverov 36

Graf 33 Doba splatnosti emitovaných dlhopisov 36

Graf 34 Objem dlhopisov s maturitou do konca roka 2015 37

Graf 35 Umiestnenie HZL emitovaných od roku 2004 v rámci jednotlivých sektorov 37

Graf 36 Štruktúra cenných papierov v majetku bánk 38

Graf 37 Štruktúra portfólia dlhových cenných papierov podľa sektorov emitenta 38

Graf 38 Rozdelenie dlhových cenných papierov zahraničných bánk a finančných spoločností podľa ratingov 38

Graf 39 Vývoj vybraných položiek medzibankových aktív a pasív a vklady ústrednej štátnej správy 39

Graf 40 Štruktúra medzibankových aktív a pasív k 31. 12. 2008 39

Graf 41 Vývoj jednodňových úrokových sadzieb na medzibankovom trhu 40

Graf 42 Vývoj objemu úverov a vkladov poskytnutých komerčným bankám 40

Graf 43 Krajiny s najväčším podielom na objemoch vkladov nerezidentských bánk 41

Graf 44 Vývoj objemu vkladov nerezidentských bánk a implikovanej úrokovej miery 41

Z O Z N A M G R A F O V A T A B U L I E K


Z O Z N A M G R A F O V A T A B U L I E K

Graf 45 Vývoj hlavných zložiek medzibankových operácií 42

Graf 46 Vývoj objemu nakúpených pokladničných poukážok NBS a štátnych pokladničných poukážok v bankovom sektore 42

Graf 47 Rozloženie ROE v bankovom sektore 44Graf 48 Štruktúra úrokových nákladov

a výnosov 45Graf 49 Úrokové rozpätie úverov klientom 45Graf 50 Zlyhané pohľadávky podľa druhu

klientov 46Graf 51 Rozloženie prevádzkovej efektivity

v sektore 47Graf 52 Vývoj jednotlivých zložiek vlastných

zdrojov v bankovom sektore 48Graf 53 Rozloženie požiadavky na vlastné

zdroje v bankovom sektore 48Graf 54 Pokrytie požiadavky na vlastné

zdroje vlastnými zdrojmi 49Graf 55 Podiel jednotlivých rizík na

požiadavkách na vlastné zdroje 49Graf 56 Celkový zisk poisťovní 54Graf 57 Vývoj technického poistného 54Graf 58 Tempo rastu životného a neživot-

ného technického poistného 54Graf 59 Rozdelenie životného poistenia

na skupiny poistenia podľa výšky technického poistného k 31. 12. 2008 55

Graf 60 Vývoj technického poistného v životnom poistení 55

Graf 61 Tempo rastu technického poistného v životnom poistení 55

Graf 62 Rozdelenie neživotného poistenia na skupiny poistenia podľa výšky technického poistného k 31. 12. 2008 56

Graf 63 Vývoj technického poistného v neživotnom poistení 56

Graf 64 Tempo rastu technického poistného v neživotnom poistení 56

Graf 65 Trhový podiel troch najväčších poisťovní 57

Graf 66 Náklady na poistné plnenia 57Graf 67 Vývoj škodovosti, nákladovosti

a kombinovaného ukazovateľa 57Graf 68 Vývoj hrubých technických rezerv 59Graf 69 Štruktúra hrubých technických

rezerv v životnom poistení 59Graf 70 Štruktúra hrubých technických

rezerv v neživotnom poistení 59Graf 71 Umiestnenie prostriedkov

technických rezerv 60

Graf 72 Zmeny v umiestnení technických rezerv medzi 31. 12. 2007 a 31. 12. 2008 60

Graf 73 Rozdelenie marže solventnosti 60Graf 74 Priemerná štruktúra požiadaviek

na vlastné zdroje OCP podľa jednotlivých rizík 65

Graf 75 Štruktúra obchodov podľa jednotlivých investičných nástrojov 65

Graf 76 Vývoj objemu klientskeho majetku spravovaného subjektmi s licenciou OCP 66

Graf 77 Vývoj objemu investícií v podielových fondoch predávaných v SR 69

Graf 78 Objem majetku v jednotlivých kategóriách fondov k 30. 6. 2008 69

Graf 79 Porovnanie štruktúry majetku v jednotlivých kategóriách fondov k 31. 12. 2007 a 2008 70

Graf 80 Mesačný vývoj kumulatívnych čistých predajov otvorených podielových fondov v SR za rok 2008 70

Graf 81 Porovnanie priemernej ročnej výkonnosti otvorených podielových fondov podľa jednotlivých kategórií 71

Graf 82 Podiel jednotlivých typov dôchodkových fondov na celkovom objeme spravovaného majetku 75

Graf 83 Podiel jednotlivých druhov investícií na celkovom objeme spravovaného majetku 76

Graf 84 Štruktúra dlhopisového portfólia v jednotlivých typoch fondov 77

Graf 85 Štruktúra dlhopisového portfólia podľa ratingu 78

Graf 86 Vývoj aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky v jednotlivých typoch fondov v roku 2008 78

Graf 87 Vývoj priemerného výnosu trhovej konkurencie v jednotlivých typoch fondov 79

Graf 88 Podiel jednotlivých druhov investícií na celkovom objeme spravovaného majetku 80

Graf 89 Záväzky domácností 84Graf 90 Vývoj zadlženosti domácností 84Graf 91 Rozloženie pomeru úverových

splátok k disponibilnému príjmu podľa skupín disponibilných príjmov domácností 84

Graf 92 Vývoj zaťaženia príjmu domácností úverovými splátkami pri kúpe trojizbového bytu 85

161NBS


Graf 93 Štruktúra zlyhaných úverov domácnostiam 86

Graf 94 Štruktúra finančných aktív domácností 87

Graf 95 Indikátor dôvery spotrebiteľov 87Graf 96 Porovnanie štruktúry portfólia

úverov nefinančným spoločnostiam a štruktúry hrubej produkcie podľa sektorov 87

Graf 97 Štruktúra portfólia úverov nefinančným spoločnostiam z pohľadu ich citlivosti na pokles ekonomického cyklu 88

Graf 98 Vývoj hrubej produkcie vo vybraných sektoroch v roku 2008 88

Graf 99 Vývoj ukazovateľov rentability aktív a prevádzkovej efektivity v priebehu roka 2008 89

Graf 100 Medziročné porovnanie vybraných ukazovateľov podnikového sektora za roky 2007 a 2008 89

Graf 101 Medziročné porovnanie rentability aktív podnikového sektora za 4. štvrťroky 2007 a 2008 89

Graf 102 Medziročné porovnanie likvidnej pozície nefinančných spoločností za 4. štvrťroky 2007 a 2008 90

Graf 103 Medziročné porovnanie zadlženosti nefinančných spoločností za 4. štvrťroky 2007 a 2008 90

Graf 104 Objem a podiel zlyhaných úverov podnikom 91

Graf 105 Objem zlyhaných úverov podnikom vo vybraných sektoroch 91

Graf 106 Dopad stresového testovania systémového rizika na domácom medzibankovom trhu 94

Graf 107 Štruktúra aktív a pasív v cudzích menách okrem eura k 31. decembru 2008 95

Graf 108 Vývoj 10-dňového VaR (99 %) v jednotlivých skupinách bánk v roku 2008 95

Graf 109 Rozloženie podielu zníženia ekonomickej hodnoty aktív a pasív pri paralelnom náraste úrokových sadzieb o 1 percentuálny bod na bilančnej sume 96

Graf 110 Stresové scenáre pre analýzu úrokového rizika 97

Graf 111 Vývoj úrokových sadzieb na medzibankovom trhu – splatnosti do 1 roka 97

Graf 112 Vývoj úrokových sadzieb na medzibankovom trhu – splatnosti nad 1 rok 97

Graf 113 Vývoj klientskych úrokových sadzieb 97Graf 114 Výsledky stresového scenára –

prvý prístup, scenár 1 99Graf 115 Výsledky stresového scenára –

prvý prístup, scenár 2 99Graf 116 Výsledky stresového scenára –

druhý prístup, scenár 1 99Graf 117 Výsledky stresového scenára –

druhý prístup, scenár 2 99Graf 118 Vývoj mediánových hodnôt

ukazovateľov likvidity 100Graf 119 Porovnanie likvidného vankúša

a otvorenej pozície z operácií s klientmi do 3 mesiacov 100

Graf 120 Dopad scenára poklesu vkladov od klientov o 20 % na ukazovateľ likvidity do 7 dní 101

Graf 121 Rozloženie indikátora likvidity v sektore k 31. 12. 2008 101

Graf 122 Porovnanie podielu úverov a podielu vkladov a emitovaných cenných papierov na bilančnej sume 101

Graf 123 Priemerné durácie portfólií dôchodkových fondov v roku 2008 103

Graf 124 Rozloženie podielu akcií a podielových listov na NAV 103

Graf 125 Rozdelenie dopadu jednotlivých scenárov na poisťovne 111

Graf 126 Dopad zníženia sadzby ECB o 1 p. b. a zvýšenia CDS spreadov na poistný sektor 111

Graf 127 Dopad zníženia sadzby ECB o 1 p. b. a zvýšenia CDS spreadov na fondy DSS 112

Graf 128 Štruktúra dopadu zníženia sadzby ECB o 1 p. b. a zvýšenia CDS spreadov na fondy DSS 112

Graf 129 Rozdelenie dopadu jednotlivých scenárov na fondy DSS 112

Graf 130 Dopad zníženia sadzby ECB o 1 p. b. a zvýšenia CDS spreadov na podielové fondy 113

Graf 131 Rozdelenie dopadu extrémnej verzie scenára na sektor kolek- tívneho investovania 113

163NBS


ZOZNAM TABULIEK

Tabuľka 1 Vybrané finančné vzťahy medziekonomickými subjektmi (december 2007 a 2008) 21

Tabuľka 2 Tvorba zisku v bankovom sektore 44Tabuľka 3 Príjmy z obchodovania 46Tabuľka 4 Škodovosť, nákladovosť a kombino-

vaný ukazovateľ skupín neživotného poistenia k 31. 12. 2008 58

Tabuľka 5 Technické poistné postúpené zaisťovateľom 58

Tabuľka 6 Ročná výnosnosť dôchodkových fondov k 31. 12. 2008 78

Tabuľka 7 Podiely zlyhaných úverov domácnostiam 86

Tabuľka 8 Vystavenie aktív poisťovní trhovým rizikám 102

Tabuľka 9 Vystavenie príspevkových fondov doplnkových dôchodkových spoločností rizikám 104

Tabuľka 10 Vystavenie podielových fondov rizikám 104

Tabuľka 11 Nastavenie stresových scenárov 109Tabuľka 12 Dopad makroekonomických

scenárov na finančný sektor 110Tabuľka 13 Dopad makroekonomických

scenárov na bankový sektor 111Tabuľka 14 Počet finančných inštitúcií 123Tabuľka 15 Podiel jednotlivých krajín

na základnom imaní jednotlivých typov finančných inštitúcií SR k 31. 12. 2008 126

Tabuľka 16 Štruktúra aktív a pasív bánk a pobočiek zahraničných bánk v SR k 31. 12. 2008 127

Tabuľka 17 Výnosy a náklady bánk a pobočiek zahraničných bánk 129

Tabuľka 18 Ukazovatele ziskovosti bánk a pobočiek zahraničných bánk a ich rozdelenie v bankovom sektore 130

Tabuľka 19 Ukazovatele rizík a primeranosti vlastných zdrojov bánk a pobočiek zahraničných bánk a ich rozdelenie v bankovom sektore 131

Tabuľka 20 Čistý zisk a ukazovatele ziskovosti poisťovní 133

Tabuľka 21 Technické poistné 133Tabuľka 22 Technické poistné postúpené

zaisťovateľom 134

Tabuľka 23 Technické náklady na poistné plnenia 134

Tabuľka 24 Škodovosť v neživotnom poistení 135

Tabuľka 25 Štruktúra technických rezerv poisťovní 135

Tabuľka 26 Umiestnenie technických rezerv poisťovní okrem rezervy na krytie záväzkov z finančného umiestnenia v mene poistených 135

Tabuľka 27 Dôchodkové správcovské spoločnosti k 31. 12. 2008 136

Tabuľka 28 Hospodársky výsledok DSS k 31. 12. 2008 136

Tabuľka 29 Dôchodkové fondy 136Tabuľka 30 Štruktúra investícii dôchodkových

fondov 137Tabuľka 31 Doplnkové dôchodkové

spoločnosti k 31. 12. 2008 137Tabuľka 32 Hospodársky výsledok DDS

k 31. 12. 2008 137Tabuľka 33 Doplnkové dôchodkové fondy 138Tabuľka 34 Štruktúra investícií doplnkových

dôchodkových fondov 138Tabuľka 35 Správcovské spoločnosti

k 31. 12. 2008 139Tabuľka 36 Náklady, výnosy a ukazovatele

ziskovosti tuzemských správcovských spoločností k 31. 12. 2008 139

Tabuľka 37 Štruktúra podielových fondov k 31. 12. 2008 140

Tabuľka 38 Čisté predaje otvorených podie- lových fondov k 31. 12. 2008 141

Tabuľka 39 Priemerná výkonnosť otvorených podielových fondov k 31. 12. 2008 142

Tabuľka 40 Štruktúra majetku tuzemských podielových fondov k 31. 12. 2008 142

Tabuľka 41 Základné charakteristiky obchodníkov s cennými papiermi k 31. 12. 2008 143

Tabuľka 42 Trhové koncentrácie objemu obchodov obchodníkov s cennými papiermi 143

Tabuľka 43 Objem obchodov podľa jednotlivých investičných služieb k 31. 12. 2008 144

Tabuľka 44 Základné charakteristiky Garančného fondu investícií 145



ZA ROK 2008

NÁ

ROD

NÁ B

AN

KA S

LOVE

NSK

A

AN

ALÝ

ZA S

LOVE

NSK

ÉHO FI

NA

NČN

ÉHO S

EKTO

RA Z

A R

OK

2008

AFS08_obal_SK.indd 1AFS08_obal_SK.indd 1 22. 7. 2009 15:06:2022. 7. 2009 15:06:20

Documents

A ZA 2008 - nbs.sk · 2008 oneskorením prejaví na pozícii domácností. Sa-motné kreditné riziko súvisí najmä s mierou zadl-ženia domácností. Tá je najvyššia pri úveroch