1

11. Purizmus a funkcionalizmus na Slovensku Friedrich Weinwurm a Ignacz Vecsei, Emil Belluš, Juraj Tvarožek,Vladimír Karfík predstavitelia II. generácie a ich najvýznamnejšie realizácie Purizmus na Slovensku 1919 vznik republiky, hospodárska kríza a nedostatok bytových jednotiek... rozpad Rakúsko - Uhorska, 1938 rozbitie ČSR Vplyv Loosovej a nemeckej vecnosti, nová vecnosť - funkčne podmienený spôsob navrhovania predmetov (pri anglickom Arts & Crafts), 1926 vecnosť ako pojem na označovanie socialistického prístupu k architektúre a od vtedy nesie sociálno-politické konotácie. Neskôr okolo 1930 je to vyjadrenie k nesentimentálnemu vzťahu k prírode a spoločnosti. Na Slovensku je je vecnosť označovaná ako purizmus. Je to modernizácia klasickej arch. tradície. Spoločenská situácia - rozpad monarchie, vznik novej republiky, silná klasicistická tradície, vplyv Brna a Viedne. Architekti na SVK bojovali s vplyvmi tradície a novej modernej architektúry. puristické domy - obytný dom Manderla 1935 - Ludwig, Danielis, Spitzer. - obytný a obchodný dom Centrál pasáž 1929 - Wimmer a Szonyi. - Royko pasáž 1931 - Steiner - u nás nebolo toto obdobie čisto exkluzívne, vzniká tu periférny hybrid, nie je dodržaná úplná slohová čistota. monumentálny purizmus Artura Szalatnaia (Schlesinger) - Synagóga ortodoxnej židovskej obce - 1923- 1926, Heydukova Ba, - kúpeľ Sina - Trenčianske Teplice, 1931 - Vila Dr. Weizsa na Bartoňovej Ba, 1934 - sanatóriá v Trenčianskych Tepliciach a Piešťanoch, Friedrich Weinwurm ( 1885 – 1942 ) Nekompromisne sledoval líniu vecnosti. Bol židovský architekt; študoval v Drážďanoch; 1919 príchod do Ba, projektová kancelária (s Ignáczom Vécseiom, 1924-1938). Stavia v BA, Žiline, Nitre. Bol modernista. O moderných architektoch môžeme uvažovať od momentu keď prídu s nejakou novou priestorovou úvahou – tomuto sa Weinwurm približuje. Presah priestorov cez niekoľko podlaží – tento jeho princíp potom používal Belluš. S Loosom sú puristi (je ale otázka do akej miery je Loos purista, lebo napr. jeho interiéry vôbec nie sú puristické). V jeho tvorbe je silná ľavicová orientácia; sociálne bývanie; množstvo víl pre bohatých klientov. V 1936 tu (na Slovensko)pozýva na prednášky Hannesa Meyera, čo bol architekt s radikálnymi víziami (na vtedajšie slovenské pomery). Zakladateľ večerných kurzov ŠUR. V ČR: Manifest stavby: - žiadny arch. sa nemá zaoberať estetikou stavby, pokiaľ ľudia nemajú kde bývať (vtedy musí ísť estetika bokom) => nápad na sociálne bývanie. Schizofrénia avantgardných architektov: na 1 strane chcú stavať sociálne bývanie – utópia; na 2. strane robia luxusne vily pre bohatých. Ako “židobolševik” bol po 38’ väznený, v 1942 ho údajne zastrelili. Dostavba budovy Sanatória Schlesinger (pri vstupe dal dórsky stĺp ), v BA. Vila je projektovaná už jeho kanceláriou - je monochromatická, očistená, hore ma výraznú rímsu, okrem rizalitu, tu budovu člení už len rôznosť okien, ich rôznorodosť poukazuje na rôzne typy miestností, ale ich významy sa nijak očividne vnútri neprejavujú (plochou / výškou), nie je pre neho príznačné, že objem pridáva, ale uberá – týmto postupom niekedy dom dostáva svetlo. Vila Sommerfeld- viacgeneračný dom (každé podlažie separé), lodžia ako spoločný priestor, bavia ho kontrasty, napr. ma veľkú plochu strechy, ale odohrávajú sa na nej rôznosti, čo ju rytmizuje. Budova žilinskej cementárne (administratívna)- tu sa prejavuje aj ta hra s veľkosťou a pozíciou okien

- Weinwurm má celkovo po Bratislave veľa polyfunkčných objektov, mali silná parter a na ňom bola už klasická puristická architektúra. - nedostavaná budova Café + Astorka ( Hodžovo námestie) Vila v Nitre - stupňovitý terasovitý princíp - aj Loos mal obdobie návrhov terasových domov, ako keby tu prehodil funkčno - objemovú logiku, lebo priestory s menším objemom

a väčším prístupom svetla pôsobia ako podstatnejšie než tie spoločné veľké, veľkorysé, pôsobí to celé labyrinticky. Budova banky v Žiline (zbúraná) – kompletne obložená v kameni, strohosť a jednoduchosť; hladká fasáda a repetícia okien Budova poisťovne s bytmi hore (Grösslingova ulica) - zas tu vybral tú hmotu; kvôli svetlu

2

Sociálne bývanie UNITAS 1930 - šesťpodlažné domy rozdelené do troch sekcií, tvar U-čka, riadková zástavba, v parteri sú obchody; dovnútra záhradky; pavlače; sociálne byty, chceli tam aj na mieru robený vstavaný interiér a mobiliár z trubkového nábytku, ale nakoniec sa to nezrealizovalo kvôli predraženiu stavby. U Loosa sú časté farebné pásy; Weinwurm tu priznal materiál konštrukcie, čím od seba jednotlivé časti farebne odlíšil. Teige sa Unitasom zaoberal v publikácii Nejmenší byt. komplex pre štátnych úradníkov NOVÁ DOBA - 1. krát použitá oceľová konštrukcia na obytnej stavbe

polyfunkčný dom “Schön” 1934 - celozasklenený parter, francúzske okná s drôteným zábradlím, , terasovité podlažie posledné, Dunajská banka 1937 (tam kde je mc donald na hviezdku) Vila Pfeffer (tiež Vila Schwadron) Vila T 1929 a Vila L 1935 - slovenská vila Tugendhat, Nájomná vila Stein v Ba 1933 poslednou budovou od Weinwurma je budova poisťovne, na ktorej robili spolu s Bellšsom. Organizoval výstavy sovietskej architektúry, prednášky Mayera a Krohu o arch a bytovej kultúre v sovietskom zväze. Sociálne zameraná avantgardná architektúra. Prekročil periférne limity prostredia, v ktorom pracoval. Jediný dôsledný nositeľ avantgardného názoru na architektúru na SVK. Krása je podmienená vnútorným fungovaním prevádzky. Politická avantgardnosť. Súdobý funkcionalizmus na Slovensku Snaha riešiť konkrétne miestne problémy než manifestovať nejakú ideológiu. Funkcionalizmus bol u nás v podstate zbavený výlučnosti modifikovaná verzia modernej arch. Josefa Franka. Objavila sa i čisto exkluzívne vily Vila Dr. Dvořáka - Merganc, Klimeš v Ba (na Mudroňovej), Balán Grossman - Vila riaditeľa J. Karoňa. Malé a menšie byty - riešenie sociálneho bývania, malometrážne byty. Pavlačový dom na Kalinčiakovej od Šilingera, Bellušov don v tvare H na Miletičovej, Nová doba, Unitas, Nowotný na Vajnorskej, J. Marek - Avion, ŠUR - Balán & Grossman 1928-37, Bauhaus na Slovensku. Komplexy sanatórií, stavali ich sociálne poisťovne, existencia pražského centralizmu a avantgardných myšlienok, na súťaži sa podieľali len český architekti. Vyšné Hágy sanatórium na liečenie tuberkulózy - Vysoké Tatry Kan a Libra, 1932, pre robotníkov, ekonomické riešenie, ideál moderny - rozčlenenie funkcií, symetrické riešenie s modernými črtami. Bohuslav Fuchs - Zotavovňa Morava v Tatranskej Lomnici, Stockar - Sliač, Jaromír Krejcar - Machnáč - Masarykov liečebný dom pre Nemocenskú poisťovňu pre súkromných úradníkov a zriadencov. Predobraz kolektívnych domov. Okresná sociálna poisťovňa - Balán & Grossman, Bezručova, rozvoj telesnej kultúry - Termálne kúpalisko zelená žaba, Trenčianske Teplice, Fuchs, Konrad - Nemecký veslársky klub v Bratislave, 1931 - "vlajková loď funkcionalizmu na Slovensku" vydávajú sa časopisy Forum, Slovenský staviteľ, Technický obzor slovenský a Nová bratislava od 1931. EMIL BELLUŠ - pragmatická moderna (1893 – 1976) línia funkcionalizmu – klasicizujúca; palácové formy – talianske (inšpirácia rano renesančné florentské paláce; prenášanie prvkov do bosáží a pod.) Bol z Banskej Bystrice; študoval mimo SR, lebo na Slovensku nebolo kde, v Budapešti (krátko), neskôr v Prahe (rozpad Rakúsko -Uhorska). V Prahe bola pražská puristická škola, pedagógovia boli tradicionalisti - predvojnový akademizmus, žiaci boli novátori. Tá istá generácia čo Weinwurm. Jeho prof. bol Antonín Engel (žiak Wagnera). Napísal aj autobiografiu, ale nikdy ju nevydali. 2 monografie: 1. od Kusého; 2. od Matúša Dullu. Na rozdiel od Weinwurma je o Belušovi dosť info, konajú sa aj konferencie zaoberajúce sa jeho prácou. V BA a okolí ma mnohé stavby. Založil architektonické školstvo na Slovensku; učil na STU- so svojim záujmom o školstvo mal problém preto, že učil na STU aj počas Slovenského štátu, keď mu pomohol spolužiak (toto ho dosť poznačilo). Snažil sa založiť architektonickú vedu. Vyšiel zborník. Zvoláva vedeckú konferenciu: O vedeckých problémoch architektúry (jediná v ČSR); od 1964 píše série textov zaoberajúce sa životným prostredím. Zakladá časopis “architektúra a urbanizmus”. Jeho tvorba je rozsahom podobná Weinwurmovej. Je o ňom známe, že často menil plány ešte aj počas výstavby až

3

do posledného momentu. Dôvody prečo sa stiahol do úzadia: r. 1950 mal opustiť BA (politické dôvody); súťaž na hradný vrch počas 1. Slovenského štátu. Prežil niekoľko režimov, čo sa odzrkadlilo na tvorbe - socialistický realizmus, imperialistická arch.( idey rano renesančných florentských palácov). Prvá realizácia (ešte počas štúdia) most v BB. Na rozdiel od Weinwurma, Belluš rád robil technické= stavby: silá, vodojemy, mosty… Nadväzuje priamo na svetovú modernu prostredníctvom českej avantgardy. Odstup od výtvarnej štylizácie. Národny dom v BB; komplex hotela a divadla. Dostal III. miesto -> napokon aj tak zákazku dostal, ale s pozmeneným návrhom - monumentálny vstup; precízna práca s dlažbou a stropmi.

V Bratislave si založil vlastný ateliér, 1925 veľký záujem o technickú stránku architektúry - obytné domy v Ružovej doline (už modernistický) - do bytov sa vchádza cez malú pavlač, 4 byty na podlaží, dom má tvar H -hygienické zariadenia na pavlači. Silný sociálny náboj zadania. - rád zdôrazňuje portály - slovenský veslársky klub 1931, sám vesloval.

Poučený holandskou architektúrou, vytvoril erbový typ avantgardnej stavby - zaoceánsky parník. Voľné priečelie, stĺpy za fasádou. Bol

radikálne modernistický.

Použil i rúrkový nábytok a biele závesy v interiéri. Budovy PROPELLER-ov po oboch stranách Dunaja majú charakter portálov. Vlajkové stožiare, rúrkové zábradlie s kovovou mrežou, strešné terasy, pásové okno aj na veslárskom klube. Poštový a telegrafický úrad v Piešťanoch, 1931 - zaoblené nárožie. Kolonádový most v Piešťanoch (1933)– tradícia obytných domov/mostov ( v Anglicku, Benátkach, Florencii ) – na rozdiel od Weinwurma spolupracoval s vytvarníkmi ( robili tu vitráže ), Benka… monumentálne umenie, hovoril, že dvere sú “náruč” -> preto robil také zaoblenia, čo tu náruč akoby pripomínajú (toto použil častejšie, tento fígeľ)

- bol dobrý kresliar; rád si potrpel na mobiliár, kachličky, dlaždice, dvere 3 budovy Družstva na námestí SNP (AGRASOL) Družstevné domy- má parter, profilovaný vstup s tými zaobleniami, je prísne symetrický; dolu bolo kino, tri pasáže, (dom je preniknuteľný). Je z troch objektov, veľký automatický mlyn v Trnave - bol publikovaný aj v zahraničí + vodojem v Trnave Budova Národnej banky; 1936 - monumentálna stavba; vstup “cez trezor” – kovové dvere; pripomína ríšske stavby; hore otvor pre sochu Merkura (my ho tam ale dodnes nemáme) 3 Bellušove vily

školy, mestské úrady, mestské sporiteľne. Robil aj scénografické návrhy ( s avantgardnými režisérmi ); Jamnického inscenácie - sú to relatívne vyčistené scény. Internát Mladá Garda - funkcionalistická prevádzka - mal tým vytvoriť model Slovenského socialistického realizmu -> on sa toho zhostil historizujúco (ak sa obracal do histórie, tak vždy do renesancie) - obrovský areál so športoviskami - v atikách sú lastovičie chvosty. Hotel Devín Prvé osadenstvo STU bolo z veľkej časti české; veľa z nich pozval osobne Belluš – fajn bipolarita bola s Karfíkom, ktorý bol svetobežník - ani 1 z nich však nebol dekanonom

4

Juraj Tvarožek Narodil sa v rodine kováča. Odmalička sa túžil stať maliarom. 1898 – 1903 študoval na gymnáziu v BA, ale pre sociálne podmienky zamenil štúdium za murárske remeslo. 1904 – 1907 študoval na štátnej priemyselnej škole v Budapešti. Nemal vysokú školu. V roku 1908 sa zamestnal v Prahe u architekta Aloisa Dryáka, ktorý práve pracoval na pomníku Fr. Palackého a sv. Václava. Navštevoval večerné kurzy kreslenia prof. Beneša. V rokoch 1911 – 1914 pracoval v budapeštianskom ateliéri M. M. Harminca a Roberta Flesha. Získal odmenu za návrh na kalvínsky kostol.V roku 1914 narukoval na vojnu, pričom padol do zajatia. V zajatí sa mu podarilo projektovať banské mestečko. Neskôr už ako príslušník česko-slovenských línií bol v USA a po návrate zložil staviteľské skúšky. Neskôr prišiel do Bratislavy, kde sa natrvalo usadil a začal svoju samostatnú tvorivú činnosť. V roku 1944 bol aktívnym účastníkom Slovenského národného povstania. V 50 – tych rokoch bol zatknutý, z väzenia sa vrátil s podlomeným zdravím. Obytný dom a kino Metropol (BA) - nárožný dom, parter, telo, ukončenie (výrazná rímsa), dolu bolo kino; interier inspirovany Atr Deco 1929 - 1. miesto súťaži na regulačný plán Bratislavy spolu s A. Dryákom a K. Chlumeckým 1929 - 1931 Mestská sporiteľňa. Túto zákazku získal Juraj Tvarožek od svojho brata Tomáša riaditeľa Mestskej sporiteľne, na hlavnom schodisku a vo vstupe do vkladovej haly bol použitý zlatý ónyx, presklená zavesená fasáda pred konštrukciou, osvetlenie vnútra sklobetónovými klenbami. Koncom 90. rokov 20. storočia bola budova Mestskej sporiteľne obnovená podľa návrhu ateliéru Jána Bahnu. Vedomý a manifestačný počin moderny.

Vladimír Karfík Bol česko-slovenský architekt a vysokoškolský profesor, odborník vo viacerých druhoch stavieb, osobitne priemyselných, dopravných, administratívnych a distribučných. Jeho práce charakterizuje vyspelé technické, funkčné a konštrukčné poňatie. 1919-24 štúdium na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva ČVUT, Praha 1925-26 prax u Le Corbusiera v Paríži 1928-29 prax u F. LI. Wrighta v Taliesine 1930-1946 vedúci projekčného oddelenia firmy Baťa v Zlíne 1946-1971 Profesor na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave 1971-1978 práca na Urbione (Štátny inštitút urbanizmu a územného plánovania) v Bratislave V rokoch 1931-1956 je tiež členom medzinárodného združenia CIAM. V Anglicku sa zoznamil s používanim ocele a celkového vyľahčovania stavieb. Písal skriptá a knihy a bol pozývaný na prednášanie aj na mnohé zahraničné univerzity (tam chodil prednášať ešte aj na dôchodku) Obchodné domy „Veľkého“ a „Malého“ Baťu v Bratislave Projektoval tiež administratívnu budovu firmy Dynamit Nobel v Bratislave. Obchodný dom Centrum v Brne (1931), obchodné domy v Liberci, Olomouci, v Piešťanoch i v Amsterdame. Jeho dielom sú projekty výstavných pavilónov v Prahe, Bruseli a v Paríži kostol v Bratislave – Petržalke (starý kostol)

V roce 1936 byla realizována stavba společenského domu také v Baťově - Otrokovicích. Architektem byl Vladimír

5

Karfík. Členění objektu do hvězdicového tvaru je v pojetí tradičních konstruktivistických staveb neobvyklé. Budova pre Batu ( Zlin ) staval aj vela obchodnych domov v: Chomutově, Olomouci, Teplicích, Čáslavi, Jihlavě, Prahe-Vysočanoch, Prahe-Vršovicích, Hustopečích, Bratislave, Piešťanoch, Trnave, Klatovoch a Otrokovicích. Filmové ateliéry a filmové laboratória firmy Baťa na Kudlově pri Zlíně Kúpalisko v Otrokoviciach a v Zlíne (1939) Krytá plaváreň v Zlíně (1946-1948) v Bratislave (1947-1949) Chemicko-technologická fakulta SVŠT v Bratislave (1947-1949) Prvé experimentálne veľkopanelové domy v ČSR s využitím keramzitu na Kmeťovom nám. v Bratislave (1952) Vysoká škola ekonomická a farmaceutická fakulta v Bratislave(1953-1955) Prístavba Univerzity Komenského v Bratislave(1977) Kostol v Partizánskom, Svit - továreň a mestečko - Spoločenský dom, dvojdomy s plochou strechou, spolupráca na byt. domoch na Bielom kríži