Ako prinies ť život spä ť do mesta? Správa o Starej ... · Ako prinies ť život sp ... mestách môžu by ť v rámci vlastných projektov ve ľmi nápomocné a inšpiratívne

This project is implemented through the CENTRAL EUROPE Programme co-financed by the ERDF | www.centralmarkets.eu

Ako priniesť život späť do mesta? Správa o Starej tržnici

Predhovor Prečo robi ť svoje okolie lepším Každý má určitú motiváciu k zmene, ktorá môže byť úplne osobná, profesijná alebo jednoducho vyplynula z iných skúseností, či už negatívnych alebo pozitívnych. Druhým krokom je potom návrh riešenia, ktorý dokáže situáciu zlepšiť. Poslednou fázou je jeho realizácia. Illah van Oijen: „Pri tvorbe projektu ma inšpirovali skúsenosti z detstva z rodného Holandska. Počas kráľovského dňa tam ulice patria všetkým ľuďom. Barbara zase našla inšpiráciu v multikulturálnych trhoch v Londýne, ktoré navštívila.“

Keď niekto premýšľa nad oživením verejných priestorov, nemusí sa všemožne usilovať o nové a inovatívne nápady, ktoré nejestvujú nikde na svete. Je to práve naopak, množstvo dobrých nápadov už bolo odskúšaných na iných miestach a od toho sa možno odraziť, inšpirovať sa riešeniami, ktoré fungujú v podobných podmienkach, čerpať z predošlých skúseností a zážitkov.

Pôdu pre dobré fungovanie trhov v obnovenej Starej tržnici predpripravil najmä Dobrý trh na Panenskej, konajúci sa už od roku 2012, kde sa o.z. PUNKT rozhodlo spolupracovať so susedmi, okolitými organizáciami a samosprávou. Takto vďaka spoločnej snahe vznikol úspešný pouličný trh, s otvorenými dvormi a kultúrnym programom. Ak dáte ľuďom možnosť zapojiť sa, urobia to radi a vo veľkej miere. Vďaka tejto akcii sa najlepšie ukázalo, že tento verejný priestor je spoločný a ľudia sa tu môžu združovať ako jedna komunita.

Spoločne sa vytvoril zážitok, miesto dostalo nový príbeh, vznikol priestor na budovanie nových vzťahov, ožil ruch v malých okolitých prevádzkach. Na celý priestor bolo odrazu možné hľadieť inak. Posilniť „zdravý“ život štvrte a zvýšiť kvalitu života, o to presne ide aj v prípade oživenia Starej tržnice.

Na Slovensku máme skúsenosť, že si ľudia nevedia dobre predstaviť kvalitnejší a inkluzívnejší život vo verejnom priestore. Dobrý trh ukázal, že jedna obyčajná ulica dokáže priniesť život, radosť aj obchod, a má schopnosť spájať ľudí. Spokojnosť, šťastné zážitky a pozitívne spomienky, ktoré sa ľuďom spájajú s určitou lokalitou a komunitou, sú najväčšou pridanou hodnotou, akú im môžete ponúknuť. Aj samotný obchod sa stáva oveľa menej anonymným, keď môžete stretnúť šperkárku, od ktorej si kúpite náušnice alebo trhovníka, ktorý pre vás vypestoval zeleninu.

Ak chce niekto využívať určitý verejný priestor, musí všetko robiť s citom a zodpovednosťou. Musí hľadať odpovede a optimálne riešenia na rôzne otázky: či je to dobré pre obyvateľov, ktorí priamo v tejto lokalite bývajú, pre tých, ktorí tam majú svoj biznis, či to neurazí starších a zároveň bude dostatočne zaujímavé a lákavé pre mladých, či je projekt vhodný pre okolité prostredie (napríklad ak je v blízkosti kostol) ap. Každý iniciátor a organizátor podobných projektov musí mať v sebe funkčný


„morálny kompas“, ktorý mu pomôže projekt nastaviť čo najlepšie a s ohľadom na širokú verejnosť.

Illah van Oijen: “Morálny kompas môže mať rôzne podoby. Ten môj sa opiera o princíp myšlienky bývalého primátora Bogoty Enrique Penalosu: That what is good for the elder, kids & the handicapped, is good for all.”

Skúsenosti a cielený prieskum v zahraničí

Všetky predchádzajúce skúsenosti zo zahraničia alebo cielený prieskum v iných, hlavne európskych mestách môžu byť v rámci vlastných projektov veľmi nápomocné a inšpiratívne. Keď má niekto záujem robiť na Slovensku niečo, čo inde funguje dobre, je dobré ísť sa na to osobne pozrieť a porozprávať sa s organizátormi. Pravidelne navštevujeme zahraničné mestá, rozličné trhy, konferencie, odkiaľ prichádzame s novými nápadmi na určité zmeny.

V kultúrnych centrách je veľmi dôležitý aj networking s ďalšími inšitúciami a jednotlivcami. Preto sa aj Stará tržnica snaží o neustále nadväzovanie nových kontaktov.

Holandsko vs. Slovensko (porovnanie Illah) „Kým v Holandsku všetky tieto veci vznikali veľmi postupne, na Slovensku sa to zjavilo naraz. Na komunitnom živote, makrobiologických reštauráciách a bio potravinách som už v Holandsku vyrastala v 80. rokoch, preto to malo čas vyvinúť sa. Na Slovensku je to však až v posledných rokoch súčasťou určitej „pozitívnej revolúcie“ myslenia a správania sa. Byť súčasťou tohto „prerodu“ je však rovnako dobrý pocit ako spomienky z Holandska.“ Prečo privies ť život spä ť do centra mesta Bratislava a proces suburbanizácie Slovensko, a teda aj Bratislava ako metropola prešla od 89. roku absurdne zrýchleným spôsobom procesom dezurbanizácie, ktorý bol známy z amerických miest a miest západnej Európy. U nás bol tento proces do istej miery skokový. V priebehu niekoľkých rokov vyrástli satelitné mestá, čo následne spôsobilo problémy s dopravou alebo chýbajúcimi službami. Keďže však tieto satelity rastú ďalej, nedá sa stopercentne určiť, či sa aktuálne proces suburbanizácie definitívne zvracia alebo nie. Faktom však ostáva, že sa v súčasnosti veľa ľudí vracia späť do mesta. Prečo je dôležité oživiť mestské centrum? Jeden z najväčších problémov bratislavského Starého Mesta je v jeho vyľudňovaní. Nie je to o tom, že by odchádzali všetci ľudia žiť na vidiek, ide o všeobecný problém s cenami nájmov, parkovaním ap. V Starom Meste vznikla svojho času aj „párty zóna“ (čím sa mesto dokonca istú dobu aj hrdilo), čo začalo vytláčať jeho obyvateľov. Mnoho ľudí totiž nechce mať 4 mesiace v roku pod domom terasu alebo počúvať v noci hluk z ulice. To sú faktory, prečo dnes Staré Mesto stagnuje a obyvatelia ho opúšťajú. Odliv ľudí (a to ako obyvateľov, tak aj návštevníkov) zo Starého mesta je badateľný aj na všeobecnom probléme s miestnym podnikaním – väčšina ľudí, ktorí tu podnikajú, tvrdia, že im tržby každoročne klesajú. Staré Mesto by sa malo preto správať ako firma, ktorá musí o ľudí bojovať. Stačí sa pozrieť na nákupné centrum Eurovea, ktoré je niekoľko desiatok metrov od Starého Mesta. Uvedomuje si svoj


potenciál a funguje ako firma, ktorá sa o ľudí stará a láka ich, čo Staré Mesto nerobí, a tak automaticky prehráva boj s takýmito centrami. Argument, že Staré Mesto žije, lebo má v lete plné terasy, nie je dostatočný. To nie je ukazovateľ, ale ilúzia. Aj to je jeden z dôvodov, prečo tu treba niečo zmeniť. Podobne je na tom aj Stará tržnica. Ak v nej chceme mať ľudí, Aliancia Stará tržnica sa musí o všetko postarať, musí spraviť dobrý servis pre klientov a vedieť si udržať určitú kultúrnu úroveň. To znamená robiť kvalitnú dramaturgiu a vyberať také akcie, aby zostala pre návštevníkov stále atraktívna. To je to, čo Starému Mestu chýba a v malom sa to deje v Starej tržnici. Samostatnou kapitolou v rámci privádzania života do centra mesta sú budovy, na ktoré sa akoby zabudlo. Napríklad Stará tržnica je budova z roku 1907, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Počas svojej existencie plnila rôzne funkcie a jej príbeh je stále veľmi dôležitý. A napriek tomu všetkému ostala opustená. V takomto momente je veľmi dôležitá otázka, čo môže byť impulzom na oživenie takejto budovy. A práve dnes je kultúra presne tým, čo dokáže oživiť budovy, ktoré už nevie oživiť nič iné. Verejný priestor Ľudia potrebujú verejný priestor. Treba však naň hľadieť kriticky a automaticky sa nestotožňovať s každým politikom či aktivistom, ktorý si z verejného priestoru urobí akési zlaté teľa. Slovné spojenie „verejný priestor“ trochu stráca hodnotu, lebo je nadužívané. Napriek tomu je verejný priestor vo svojej pravej podstate stále veľmi dôležitý, a to aj čo sa týka sociálnej interakcie či demokracie. Staré Mesto je základom, esenciou verejného priestoru Bratislavy. Nielen preto, že je tento priestor „najpríjemnejší“, lebo má svoj genius loci, ale aj preto, že má aj najvyššiu kvalitu, je tu najdlhšie a má najlepší finančný základ. Ostali tu mnohé stopy života, ktorý sa tu odohrával v minulosti, a to je na tom to najvzácnejšie. V dobrých verejných priestoroch vie obyvateľ kultivovať. Akákoľvek sociálna interakcia je kvalitnejšia, keď sa odohráva v peknom prostredí. Aj preto je dôležité oživiť Staré Mesto – aby Bratislavčania mali mali možnosť budovať sociálnu interakciu, viesť politický dialóg či užívať si kultúru v kvalitnom prostredí. Výrazne to môže ovplyvniť náladu mesta a jeho obyvateľov. Nevyužívaný verejný priestor je začarovaný kruh. Keď ľudia nie sú v meste, prevádzky sa nedokážu uživiť pre vysoké nájmy, a zároveň nemôžu platiť dane, ktoré by mohli byť použité spätne na údržbu mesta. Svojou prítomnosťou v meste môžu teda ľudia pozdvihnúť verejný priestor ekonomicky a tiež potvrdiť jeho kvalitu. HISTORICKÝ NÁH ĽAD Dejiny Bratislavy pred a po vojne, dedičstvo komunizmu, stav verejných priestorov Bratislava v medzivojnovom období prežívala veľké zmeny. Ako hlavné mesto časti nového štátu musela čeliť výzvam, ktoré vznikali na základe potrieb štátnej a verejnej správy (sídla úradov), a obyvateľov, ktorých neustále pribúdalo. Bratislava si však z časti zachovávala svoju pôvodnú tvár aj architektonicky, aj etnicky (stále tu bývalo veľa Nemcov, Maďarov, Židov, no čoraz viac Čechov, a najmä Slovákov). Obdobie po II. Svetovej vojne však prinieslo razantné zmeny, ktoré nemali v histórii mesta obdobu. Veľká časť nemeckého a židovského obyvateľstva prakticky zmizla, a príval nových obyvateľov z rôznych kútov Slovenska spôsobil rozmach mesta, ktorý prestal byť multietnickým. Nástupom komunistickej ideológie od konca 40-tych rokov sa postupne začala zmeniť aj Bratislava –


niektoré mestské časti boli asanované (Vydrica, Zuckermandel, Židovňa), iné, ako Petržalka začali rásť. Verejné priestory sa začali vytvárať v podobnom štýle – ulice a námestia, ktoré vznikali niekoľko storočným organickým vývinom, nahradili riešeniami, ktoré podľa dobovej ideológie boli síce moderné a inovatívne, no postupom času sa ukázali ako nefunkčné, miestami dodnes pôsobia anakronicky. Kde h ľadať príležitosti Generácia aktívneho záujmu Po roku 1989 prichádza prvá generácia, ktorá prejavuje iniciatívy - „iniciatívna generácia“. Nie je poznačená socializmom, poznajú len otvorené hranice, skúsili zahraničie. Ľudia začínajú uvažovať o tom, čo môžu vrátiť mestu, kde vyrastali alebo aktuálne žijú. Uvedomujú si, že sú jeho súčasťou a vytvárajú ho. Popri svojej profesii sa dokážu a majú chuť venovať aj iným veciam – aj preto dnes vo výraznejšej miere vznikajú rozličné občianske aktivity a participatívne skupiny. Dôležité je zmeniť „socialistické“ myslenie a nečakať, že ak chceme, aby niečo fungovalo správne, spraví to za nás niekto iný. Treba získať odvahu a bojovnosť spraviť to sám. Súčasnej postsocialistickej generácii mladých ľudí sa to už zdá prirodzené a logické, že nestačí len zúfať a sedieť, ale zmena si vyžaduje činy. Nestačí podpísať jednu petíciu a nazdávať sa, že sme pre niečo urobili maximum. Veľmi dôležitá je tiež inšpirácia zo zahraničia – učiť sa od tých, ktorí to robia lepšie a ukazujú nám, že je to možné. Ak človek žije viac rokov v zahraničí a dennodenne vidí, že to niekde inde funguje, začne premýšľať nad tým, že by niečo podobné chcel mať aj doma. Ale ak niekto považuje za dôležité, aby „doma“ existoval priestor, kde sa budú hrať jeho deti, kde sa bude stretávať s ľuďmi, nakupovať na trhoch, kde bude môcť chodiť so psom, tak je najlepšie riešenie pokúsiť sa o to sám. Ako využi ť miesta s potenciálom Existuje veľa miest a priestorov, ktoré sú nevyužité a mohli by byť, ale rozdiel je v tom, či ten konkrétny priestor má podporu od okolia. Ak sa niekto rozhodne pre podobný projekt, nemalo by to byť len o tom, že niekto má individuálne pocit, že by to malo vyzerať inak, ale musí nájsť podporu vo svojom okolí a širokej spoločnosti. Na začiatok je dobré urobiť si prieskum medzi ľuďmi – pýtať sa na pre nich „ukážkové body“ v meste, ktoré by bolo treba zmeniť. Takto možno získať veľa podnetov na jedno miesto, ktoré zrazu bude skutočne stáť za to, aby sa zrevitalizovalo. Treba myslieť na to, aby to bol priestor, čo bude v budúcnosti ponúkať viac ako jednoduchú službu a sústrediť sa na viac cieľových skupín. Podobne sa verejnosť (profesionáli z určitých odborov aj bežní ľudia) zhodla na Starej tržnici. Všetci si kládli otázku – ako je možné, že táto hodnotná budova, stojaca priamo na hranici Starého mesta, ktorí je „krížnym“ bodom tisícok ľudí (cez týždeň aj víkend) je zrekonštruovaná, istý čas to v nej žilo odrazu sa zatvorila? Prečo sa s reálne funkčnou budovou nič nerobí? To je vždy najzreteľnejší podnet pre určitú zmenu. Ďalšia pridaná hodnota vzniká, keď sa niekto rozhodne oživiť miesto s príbehom. Nikto nemôže očakávať – ani „obyčajní ľudia“, ani profesionáli, že sa stretnú naše záujmy s tými zhora hneď. Preto treba vopred hľadieť na priestory s tým, ako môžu fungovať aj sčasti komerčne, aby boli úspešné. Verejná objednávka je úplne iná ako objednávka „zhora“. (Príklad, mesto a investor chcú oživiť autobusovú stanicu v BA na trhy (Twin City) – nestretáva sa to úplne s verejným záujmom). Ak si skupina ľudí zaumieni, že chce oživiť tržnicu, to ešte neznamená, že to je v záujme mestského zastupiteľstva. Tieto dve skupiny sa musia naučiť počúvať a rešpektovať. Tiež je dobré najprv zistiť,


aké sú dopravné, urbanistické a iné plány mesta s určitým priestorom, možno sa tak vyhnúť mnohým problémom či sklamaniam. A napokon treba počtať s tým, že na to, aby mohol byť projekt udržateľný, treba ho smerovať aj sčasti komerčne. Vždy je dobré mať aj istú finančnú nezávislosť od štátnych inštitúcií (mesto), aby organizácia nebola odkázaná na jeden zdroj. SANDRA ŠTASSELOVÁ /Vnútroblok/ Čo sú miesta s potenciálom? Skutočný potenciál je to, čo ostatní nevidia. Čo si len tak ticho hovie v kúte, bez všimnutia okoloidúcich. Mestské miesta s potenciálom sú bielymi miestami v mentálnych mapách ľudí. Alebo sivé miesta – ktoré sú vnímané len prestredníctvom ich pár negatívnych vlastností či mýtov s nimi spojenými. Opustené, niekto sa na tom nabalil, špinavé, plné smetí, nevyužívané, škaredé, hanba. My takéto miesta s potenciálom voláme diery. Potenciál je potenciál na zmenu. Na vzbudenie záujmu ľudí. Potenciál je niečo, čo teraz nie je, ale mohlo by byť. Diery sú v britským inštitútom CABE (Comission for Architecture and the Built Environment) pomenované ako územie v zabudnutí (Land in limbo), príspevok holandského Netherlands Architecture Institute k Benátskemu bienále architektúry nazvaný Vacant NL sa venoval nevyužívanosti a prázdnote na emocionálnej úrovni - ich zažívaniu v priestore a odkazoval jednoducho na prázdnotu (vacancy). V štúdii Abandoned open spaces as foundation for the creative city autori popisujú opustené priestory ako priestory mimo (off) - v zmysle absencie v mentálnych mapách verejnosti, mimo záujmu finančného kapitálu a mimo vízií “nového mesta”. (Kohler, Lowis, 2010) Diery sú priestory, ktoré sú disponibilné pre alternatívne použitie. Alternatívne ku ich nevyužívaniu či ku ich pôvodnej funkcii (napr železničná stanica priestorom pre umelecké rezidencie). Toto pozitívne vnímanie dier ako potenciálu je opačné ku vnímaniu dier prostredníctvom ich negatívnych dopadov na okolie. A to je najdôležitejšie. Vidieť to, čo by mohlo byť. Zmenu, energiu, pohyb, mesto. Diery sú priestorom pre odvážne, instantné a veľmi lokálne zásahy (urban acupuncture2). Pre nositeľov zmeny, v ktorú dúfame. Lebo mestá budú dobré iba vtedy, keď ich budú spoluvytvárať ich používatelia. Keď ich budú spoluvytvárať svojimi aktivitami, vzťahmi, či dokonca resuscitáciou dier a ich napĺňanie mestskou, inkluzívnou, angažovanou, optimistickou a otvorenou kultúrou. 1 Martin Kohler, Sabine von Löwis; Abandoned open spaces as foundation for the creative city 2 Marco Casagrande

HISTORICKÝ NÁH ĽAD Stručný historický prehľad v rokoch, stav tržnice pred prebratím 1906 – začiatok výstavby tržnice


1910 – slávnostné odovzdanie budovy 1960 – koniec trhov, tržnica sa využíva ako sklad archívu STV, v ďalších desaťročiach chátra 1982 – budova prejde pod správu Min. kultúry 1990 – mesto si ju získa späť 1999 – odovzdanie rekonštruovanej budovy 2008 – zatvorenie 2010 – zastupiteľstvo schváli zámer využitia tržnice na trhy 2012 – zastupiteľstvo schváli zámer využitia tržnice na kultúrno-spoločenské účely, prevádzka budovy zverená BKIS. 2013 – Aliancia dostane tržnicu do prenájmu na 15 rokov, potreba ďalšej rekonštrukcie Prečo sa spája ť Dve všeobecné úrovne, prečo sa spájať:

− Jeden človek vymyslí menej funkčné a menej atraktívne riešenie ako 10 ľudí. Hoci skupina vygeneruje riešenie oveľa pomalšie ako jednotlivec, sú v ňom zastúpené rozličné pohľady a názory (odborníci z rozličných oblastí, prelínanie, dopĺňanie). To by malo smerovať k tomu, aby to bolo udržateľné finančne, sociálne ap. Toto je najväčší best practice Starej tržnice – zastúpenie mnohých profesionálnych názorov a z nich vygenerované najlepšie riešenia.

− Každý zo skupiny si zároveň uvedomuje, že je súčasťou väčšieho celku – v jednotlivých komunitách, v ktorých sa pohybuje, už nereprezentuje len seba, ale aj tento celok, a to je výborné PR. Všetci, čo vidia priamo do projektu, celý proces, majú informácie z prvej ruky, ktoré môžu takto posúvať ďalej a šíriť dobré meno projektu.

Prečo tvoriť koalície/aliancie zložené z profesionálov? Pri občianskych aktivitách akoby existuje hranica podľa skúseností iniciátorov a veľkosti projektu. Ak chcú mamičky vylepšiť v rámci svojej komunity priestor pre svoje deti, majú skúsenosti v tejto oblasti a vedia, čo treba zmeniť, môžu sa dať dokopy ako priatelia a ľudia, ktorí majú potrebu niečo vylepšiť a stačí im napríklad niekto, kto im s tým technicky pomôže. Takéto iniciatívy sú v tomto prípade postačujúce. Pri väčších projektoch ako je Stará tržnica má takýto „grassroot activism“, teda vyvíjanie aktivity dostať sa do niečoho, čo niekto predtým vôbec nerobil, ale chce to ovplyvniť, lebo je to súčasťou jeho okolia, už oveľa menšiu efektivitu ako keď projekt vytvára zoskupenie profesionálov z rozličných odborov. V určitých prípadoch už je teda dôležitá kvalifikácia a nadšenie nestačí. Ak niekoho skúsenosti nie sú dostatočné na väčšie aktivity, kde sa prelína viac disciplín, je potrebné oveľa profesionálnejšie a komplexnejšie riešenie. Je veľmi dôležité rozoznávať túto hranicu a klásť si kritické otázky – čo je v mojej kompetencii? Mám schopnosti a možnosti robiť to dostatočne dobre? Podobný problém nastal napríklad pri hľadaní niekoho, kto otvorí v Starej tržnici priestor pre deti. Mnohí mali nadšenie, ale pri otázke, ako vytvoriť funkčný a udržateľný model tohto priestoru, prišiel problém, ako to vôbec zrealizovať. To už je rola odborníka, ktorý nad tým profesionálne premýšľa a prirodzene príde s takýmto riešením už vopred. Alianciu Stará tržnica tvorilo na začiatku 11 ľudí z rôznych oblastí, ktorí boli ochotní venovať sa projektu zadarmo a v rámci vlastného voľného času. Takíto profesionáli však musia vedieť nielen diskutovať, ale aj reálne prísť s nejakým produktom. Energia, ktorú by musel vynaložiť na vytvorenie


tohto základu nejaký neodborník, by bola niekoľkonásobne väčšia. Okrem toho spojenie profesionálov, ktorí majú za sebou niekoľko úspešných projektov, dodá projektu voči autoritám určitú kredibilitu. Ako zoskupenie profesionálov je zároveň omnoho ľahšie získať si rešpekt v očiach širokej a odbornej verejnosti, ale aj mesta. Rozhodnutie byť súčasťou takéhoto projektu so sebou ale nesie aj veľkú zodpovednosť a osobné riziko, a to aj v prípade negatívnej odozvy. Všetci členovia aliancie musia byť plne presvedčení, že to, čo robia, je správne a vedieť sa za to postaviť. Zároveň treba vopred počítať s tým, že takéto aktivity a bránenie určitej „novej“ idey môže prísť napokon aj do konfliktu s oblasťou, v ktorej profesionálne pôsobíte (napr. pre vstup na „pole“ komunálnej politiky – opoziční vs. koaliční poslanci ap.). Model aliancií tvorených z profesionálov z rozličných oblastí je výhodný aj v tom, že každý na problém nazerá inak – stále však odbornými očami – a prinesie do projektu niečo svoje. V súčasnosti najmä mladší ľudia majú predstavy, ako by mohli veci fungovať lepšie, majú skúsenosti zo zahraničia, skúsenosti z iných projektov a ak sa dá dohromady viac podobných aktívnych ľudí, takéto zoskupenie môže byť veľmi prínosné a vytvoriť kvalitné projekty. Vždy to však celé musí stáť na troch základných pilieroch: jasná vízia (celkový manažment projektu), premyslený a prepracovaný biznis plán a právny rámec. Všetky tieto tri zložky projektu pritom musia byť neustále živým organizmom – podľa potreby sa musia upravovať, obmieňať a prepracovávať. Inak sa môže napríklad stať, že vízia je perfektná, ale právne alebo ekonomicky sa projekt nemôže realizovať. Celý projekt treba vypracovať tak, aby nebol zraniteľný a spochybniteľný zo žiadnej strany. Ako motivovať k spolupráci? Ideálny prípad je, keď sa stretne osobná motivácia k zmene alebo určitej aktivite s jasnou víziou a konceptom konkrétneho projektu. Keď sa niekto zaujíma o svoje mesto, je len málo pravdepodobné, že by sa nezapojil do dobre premysleného projektu, v ktorom sám môže pomôcť miestu, kde žije, a tým aj sebe, svojim blízkym aj širokej verejnosti. Iniciátor myšlienky by sa tiež nemal báť oslovovať aj ľudí, s ktorými nemá priamu osobnú skúsenosť – môže využiť referencie od známych, vlastné rešerše atď. Takto môže nájsť množstvo kvalitných ľudí, ktorí majú chuť niečo zmeniť a zároveň vedia, ako na to. Najväčšou motiváciou v prípade Starej tržnice bol budúci úspech, potenciál, že by niečo mohlo fungovať dobre aj v našich podmienkach. Pôvodný zámer bol len navrhnúť projekt a niekomu ho následne odovzdať, ale potom prišlo uvedomenie, že najlepším riešením bude dať projektu reálnu podobu. A tento nový pohľad bol odrazu veľkou motiváciou – aj z ohľadu zapojenia sa nových ľudí. Ak Aliancia Stará tržnica nemala interne kapacity či skúsenosti na to, aby sa venovala nejakej konkrétnej činnosti, oslovila kompetentné osoby, prípadne sa zverejnila výzva, na ktorú prišli veľmi pozitívne reakcie. Ľudia majú záujem robiť dobré veci. Ak ide navyše o známy priestor s príbehom, záujem je o to väčší. Akých odborníkov vyberať a aké oblasti treba mať zastúpené? Vždy je nutné zamyslieť nad tým, koho bude projekt potrebovať. Zároveň je dobré uvažovať aj nad niečím „navyše“, čo sú oblasti, ktoré by na prvý pohľad možno nebolo v projekte treba, ale v konečnom dôsledku môžu byť veľmi prospešné. Ak sa niekto rozhoduje, kto by mal tvoriť združenie na tvorbu a realizáciu podobného projektu, mal by sa vždy pýtať, ako mu môže konkrétna profesia pomôcť, ako môže projekt posunúť.


Keď je dobrý právnik v rodine, prečo by nemal byť užitočný aj v občianskom združení? Podobne napríklad keď sa povie trhy, všetci si predstavia organizáciu, stánky, predávajúcich a nakupujúcich. Málokomu ale napadne, že aj trh potrebuje vizuálnu identitu, čo je rovnako dôležité ako samotná organizácia, lebo tomu dáva tvár a robí z toho zapamätateľnú značku. V inom prípade môže byť užitočný zase architekt, ktorý vidí veci z jeho technického pohľadu a môže poukázať na významné technické nedostatky. Samozrejme, nedá sa všetko odhadnúť hneď na začiatku, postupne sa pri každom projekte odhaľujú ďalšie potreby a podľa toho pribúdajú aj odborníci a zastúpenie jednotlivých oblastí. Podobne ako pri mnohých iných činnostiach musí byť aj v takomto prípade určená jedna zodpovedná osoba, ktorá koordinuje tím, je zodpovedná za manažment projektu. Veľkú úlohu v takomto prípade zohrávajú nielen kompetencie daného človeka, ale aj vysoký stupeň dôvery od ostatných členov. Potom si treba, samozrejme, aj naopak uvedomiť, že jednotlivec, ktorý projekt „ťahá“, nevystupuje len za seba, ale za celý právny subjekt aliancie – a zároveň je touto alianciou chránený. Rola Aliancie Stará tržnica Aliancia vznikla ako združenie kultúrnych profesionálov, producentov, kultúrnych manažérov, lídrov komunitných, filantropických a iných relevantných organizácií, ktorých cieľom bolo revitalizovať Starú tržnicu, spoločne vypracovať projekt a hľadať partnerov, ktorí by podporili ako jeho myšlienku, tak aj samotnú realizáciu. Aliancia Stará tržnica sa po vytvorení idey obnoviť Starú tržnicu pretransformovala z pôvodne neformálneho združenia Aliancia „Mestské centrum Stará tržnica“ na právny subjekt – občianske združenie Aliancia Stará tržnica. Už od samého začiatku sa naše združenie snažilo komunikovať absolútne transparentne, vďaka čomu si u ľudí postupne vybudovalo dôveru. Otvorene sa prezentovalo ako zoskupenie konkrétnych fyzických osôb, ktoré stoja za projektom (na webe, v prezentáciách atď.), aby nikto nemal pocit, že opäť len akási neznáma hŕstka vyvolených robí niečo za dverami, s vylúčením verejnosti. Ďalšou pridanou hodnotou tohto združenia ľudí bolo aj to, že mnoho ľudí už jej členov poznalo z oblastí, v ktorých aktívne pôsobia a majú v nich určitú prestíž. Pri tvorbe projektu Stará tržnica zodpovedal každý z členov za konkrétnu časť projektu, v ktorej sa profesijne pohybuje. V súčasnosti časť združenia Aliancia Stará tržnica rieši výkonnú fázu, chodí dennodenne do Starej tržnice, plánuje a vytvára aktivity a druhá časť je v správnej rade ako najvyššom orgáne.

Členovia Aliancie Stará tržnica (v abecednom poradí): Gábor Bindics – zakladateľ KC Dunaj, kultúrny manažér Lucia Faltínová – výkonná riaditeľka organizácie Fórum donorov, manažérka Martin Giertl – právnik senior Nadácie Charty 77 Denisa Chylová – predsedníčka správnej rady Mladý pes n.o., organizátorka kultúrnych podujatí Zora Jaurová – prezidentka Fóra kreatívneho priemyslu, kultúrna manažérka Martin Jen ča – zakladateľ a kreatívny riaditeľ kreatívneho štúdia Milk, grafický dizajnér a špecialista na vizuálnu komunikáciu Mirka Ľachká – vedúca Európskeho kontaktného bodu Slovensko, expertka na fundraising a financovanie kultúrnych a občianskych aktivít


Pavol Murín – zakladateľ o.z. Hlava 98, organizátor kultúrnych podujatí Illah van Oijen – zakladateľka Dobrého Trhu, umelkyňa a aktivistka Matúš Vallo – iniciátor projektu Mestské zásahy, architekt Barbara Zavarská – zakladateľka Dobrého Trhu, architektka

Ako robi ť veci otvorene a pre ľudí Načo je dobrá transparentnosť? Na Slovensku sa stále veľa projektov rieši za zatvorenými dverami a prvé informácie dostane verejnosť až v momente, keď sa idú realizovať. Aby ľudia nielen vedeli, že sa niečo chystá, ale aj že sa do toho môžu zapojiť, je nutné konať otvorene a transparentne. Keď niekto chce vytvoriť alebo oživiť nejaký verejný priestor, mal by byť skutočne verejný už od samého začiatku. Či už to je o priamej, otvorenej komunikácii prostredníctvom médií a sociálnych sietí alebo transparentnom podávaní informácií. Ak majú ľudia otázky, treba na ne reagovať a neignorovať ich. Aliancia Stará tržnica sa od začiatku snažila ukázať, ako projekt prebieha. Hneď v začiatkoch bola nadviazaná spolupráca s redakciou prílohy Bratislava denníka SME, ktorá pravidelne zverejňovala informácie o jednotlivých krokoch Aliancie, o spolupráci s organizáciami a o uzatvorených partnerstvách. Rovnako sa verejne sprístupnil aj projekt revitalizácie, do ktorého mohol každý nahliadnuť a dodnes je k dispozícii na webe Starej tržnice. Projekt bol verejnosti predstavovaný po častiach, v procese jeho tvorby. Nikto by totiž nemal mať pocit, že sa mu ukazujú už hotové veci, do ktorých sa nemôže zapojiť, ale práve naopak. Je potrebné nechať im vždy otvorenú možnosť dianie komentovať a pripomienkovať. Aj to môže projekt veľmi posúvať vpred. Stará tržnica má aktuálne dva vlastné informačné kanály, prostredníctvom ktorých otvorene komunikuje: webovú stránku a Facebook a takisto plánuje spustenie blogu, ktorý by mal slúžiť ako doplnkový kanál s informáciami pre odbornú verejnosť. Tu sa budú riešiť témy, ktoré sú síce veľmi dôležité, ale zaujíma sa o ne len menšina z návštevníkov tržnice – napríklad otázka eskalátorov v tržnici, prečo tržnica nie je v skutočnosti „za euro“, prečo sa musí tržnica vygenerovať 120 000 eur ročne, rekonštrukčné práce atď. Prečo je dôležitý komunitný život? Človek sa cíti doma všade tam, kde má svoju komunitu, ľudí, s ktorými zdieľa rovnaké názory, hodnoty alebo preferujú rovnaké miesta alebo činnosti. Kvalitný verejný priestor môže byť „pojítkom“ takejto komunity, akýmsi sociálnym „ohniskom“, kde sa ľudia budú radi združovať a budú sa tam cítiť príjemne. Nemá slúžiť ako jednorazová záležitosť, ale ako priestor, ktorý na jednom mieste poskytuje možnosti pre rôzne skupiny ľudí. Výborným príkladom je projekt Káva za príbeh, kde má jeden starší pán peknú výpoveď o tom, ako vždy chodil do krčmičky do Starej tržnice a vždy tu stretol niekoho zo svojich kamarátov. Keď odrazu toto miesto zmizlo, stratil sa aj kontakt s kamarátmi. Revitalizovaná Stará tržnica má byť niečím podobným – kontaktným bodom pre ľudí, ktorí sa potrebujú stretávať. Filantropické využitie projektu Pre ľudí, ktorí nechcú podporovať Starú tržnicu priamym finančným darom, bol vymyslený koncept


Paráda, kde môže ktokoľvek doniesť do zberného bodu staré nepotrebné veci a druhí ľudia si môžu za príspevok niečo z týchto vecí vybrať. Stará tržnica tiež podporuje dobré projekty, menšiny, neziskové organizácie. Projektom s dobrým posolstvom (ako napríklad multikultúrny event Rozvojový deň) poskytujeme nájom tržnice za čo najnižšiu cenu, aby sme im umožnili byť tu a podporiť tak napríklad utečencov alebo rôzne etniká. Okrem toho sa snaží podporiť aj spoločensky zodpovedné podnikanie, preto boli aj všetky obvodové prevádzky v Starej tržnici vyberané tak, aby niesli v sebe určitú pridanú hodnotu (napríklad práca pre bezdomovcov, priestor pre deti, lokálne potraviny od trhovníkov ap.). Ako vytvori ť programovú nápl ň Na čo myslieť pri tvorbe programovej náplne? Pri tvorbe programovej náplne treba myslieť predovšetkým na svoju cieľovú skupinu – čo možno urobiť pre týchto ľudí, aby to bolo zaujímavé, aby to nielen prilákalo ich pozornosť „na diaľku“, ale ich na konkrétne miesto aj priviedlo a ako to urobiť čo najlepšie. Stará tržnica je sústredená na multifunkčnosť, nechce sa zameriavať len na mladých ľudí ako množstvo iných organizácií a inštitúcií, ale má pôsobiť viac multižánrovo a pre širšiu cieľovú skupinu. Už aj takéto vymedzenie pomáha v určitej „programovej selekcii“, pri ktorej je zrazu jasné, že ak by sa do programu zaradilo niečo nevhodné pre zvolenú cieľovú skupinu, mohlo by to spustiť vlnu nevôle.Už počas tvorenia projektu je dobré oslovovať rozličné konkrétne organizácie a robiť si „prieskum“, či sú ochotné s vami spolupracovať. Pomôže to nielen vašej budúcej spolupráci, ale aj kredibilite projektu. Takýmto spôsobom Stará tržnica vytvorila priestor na nákupy (trhy, obchod), vzdelávanie (konferencie, prednášky), kultúru (divadlo, film, koncerty, výstavy) aj sociálny život (miesta, kde sa dá posedieť). Multifunkčnosť v praxi znamená nielen to, že sa v Starej tržnici koná mnoho rozličných podujatí, ale aj to, že je k dispozícii niekoľko obvodových prevádzok, ktoré fungujú samostatne, bez závislosti na sále (rovnako majú vlastný vchod, organizujú vlastné akcie). Pri tvorbe programovej náplne netreba zabúdať ani finančnú udržateľnosť – treba si stanoviť už spomínaný pomer komerčných a súkromných podujatí. Nemôže sa napríklad urobiť výrazne alternatívny až undergroundový formát, kde sú 4 stoličky a jedno pódium, lebo by to bolo finančne neudržateľné. Ak si nájdete všetky tieto hranice, plánovanie a dramaturgia jednotlivých akcií sú už oveľa jednoduchšie. Ak niekto organizuje úplne novú akciu, musí tomu prispôsobiť aj časový plán konkrétnej akcie a jej periodicitu. Napríklad pri trhoch v Starej tržnici bolo prirodzené, že sa konali zo začiatku len raz mesačne. Akonáhle sa vybudovala dôvera u trhovníkov a určitá návštevnosť, periodicita sa mohla ďalej stupňovať. Takéto veci sa však nedejú zo dňa na deň. Všetky veci si treba postupne vyskúšať a ako sa postupne organizátori zlepšujú a kvalita akcií sa zvyšuje, môžu sa akcie konať častejšie a častejšie. Aj tu je to však potrebné ustrážiť – netreba mať veľké oči a predstavovať si, že všetko pôjde jednoducho. Časový plán je živá vec a mení sa v závislosti na aktuálnych podmienkach priestoru a vnútornej organizácie či potrebách cieľovej skupiny.


Limity priestoru a času Je nesmierne dôležité stanoviť limity priestoru a času – nemôžete napríklad urobiť podujatie pre 5000 ľudí, ak na to nie sú vhodné kapacity. Takisto nemožno obmedzovať ani susedov – ľudí, ktorí reálne bývajú v Starom meste – a rušiť nočný kľud. Vždy treba už vopred myslieť na vybavenie a možnosti priestoru, ktoré sú k dispozícii (akustika, energie, stoly, stoličky...). Od limitov priestoru sa často odvíjajú aj limity času. Nedajú sa robiť veci „na doraz“, čo znamená, že ak nie je dostatok času alebo ľudí, ktorí by stihli „zbaliť“ jednu akciu a „rozložiť“ ďalšiu, treba si to premyslieť a program nastaviť menej nahusto. V tejto situácii sme si ako Aliancia nakreslili konkrétne pôdorysy, sedenie, javisko atď. a snažili sa prísť s čo najlepšími riešeniami. Trhy Pri revitalizácii starých priestorov meste si vždy treba uvedomiť, že si so sebou nesú určitú históriu, ktorá by nemala byť úplne ignorovaná. Najlepší spôsob, ako hľadať vhodné programové alternatívy, je prirodzene nadviazať na tento historický kontext. V rámci programovej náplne Starej tržnice bolo napríklad veľmi dôležité vytvoriť návrh na návrat trhov, a to primárne potravinových. Celá iniciatíva vrátiť trhy do Starej tržnice však v konečnom dôsledku nestačí, vždy k tomu treba pridať čosi navyše – pridanú hodnotu, ktorá priláka návštevníkov, niečo, čo toto miesto odlíši od množstva ďalších trhov v Bratislave. Nosnou myšlienkou trhu v Starej tržnici je predaj kvalitných produktov od lokálnych producentov a malých obchodníkov so zahraničnými delikatesami (kvalitný olivový olej, čerstvé exotické ovocie atď.), ktorí presne vedia, čo predávajú a pravidelne navštevujú svojich producentov. Kým v supermarketoch dostane človek skôr anonymné potraviny, predajcovia na trhu v Starej tržnici sú schopní kupujúcim presne povedať, odkiaľ daný produkt pochádza a ako vznikol. V tejto súvislosti je kľúčová aj spolupráca s medzinárodným hnutím Slow Food, ktoré podporuje remeselných producentov a farmárov, vďaka ktorým prichádzajú na naše taniere dobré, čisté a férové potraviny. Tieto parametre je potom možné aplikovať aj na zahraničné produkty predávané na trhu. Stará tržnica nemá byť trh, kde nájdete všetko, ale kde nájdete všetko dobré. Chce byť trhom, ktorý si vyberá. Takto sme pristupovali aj k výberu trhovníkov. Už spomínaný Dobrý trh priniesol množstvo kvalitných producentov, ktorí neskôr tvorili určitú časť predajcov na trhu v Starej tržnici. Následne boli oslovení ďalší ľudia, predovšetkým prostredníctvom letákov na rôznych trhoch, publikovania tlačových správ v lokálnych periodikách, osobných stretnutí na rôznych akciách v iných mestách. Najväčšou „reklamou“ pre trh bola však jeho samotná realizácia. Trhovníci poznajú vždy nejakých ďalších trhovníkov a keď niečo funguje dobre, dobré referencie aj záujem sa šíria pomerne rýchlo. Nemenej významným cieľom v rámci trhov v Starej tržnici je otvorená komunikácia, osveta a edukácia pre dospelých aj deti. Živú komunikáciu je potrebné udržiavať v médiách, na rôznych diskusiách a fóra, ale aj priamo na trhu, kde my konkrétne hovoríme o produktoch, o trhovníkoch a ich príbehoch, snažíme sa tiež vysvetľovať rozdiel medzi potravinovým a farmárskym trhom. Ešte pred samotnou realizáciou akcie je dobré nastaviť si obdobie skúšobnej prevádzky. Prvý potravinový trh v Starej tržnici sa uskutočnil v septembri 2013, 9 mesiacov fungovala skúšobná prevádzka trhov s periodicitou raz do mesiaca. Táto fáza bola veľmi dôležitá – muselo sa reálne odskúšať, aké sú sezónne rozdiely, a to nielen v produktoch, ale aj v predaji, aké sú technické a finančné možnosti. Budoval sa organizačný tím, dôvera u trhovníkov aj návštevníkov. Ako organizátori sme zisťovali, koľko stojí „mať otvorené dvere“. Po trištvrte roku sa mohol trh konať každú druhú


sobotu a v roku 2015 sa prechádza na trhy fungujúce každú sobotu. Takto môžete zároveň dať ľuďom čas zvyknúť si na niečo nové, istým spôsobom iné. Trh má veľmi výraznú sociálnu a ekonomickú funkciu v spoločnosti. Podporuje malých podnikateľov, lokálnu ekonómiu. Je výborným stretávacím bodom – na stretnutia cielené aj náhodné. V Starej tržnici je to miesto, ktoré je príjemné, kryté, bezpečné. Návštevníci si odnášajú nielen gastrozážitky, ale aj určitú osvetu a dobrý pocit. A napokon, keďže sú verejným priestorom, majú schopnosť byť „mestskotvorné“. Vracajú život späť do centra mesta, dávajú mu príbeh. Priestor Starej tržnice je netypickou trhovou plochou. Keďže ide o veľkú sálu, ktorá slúži aj iným akciám, museli sa vybudovať mobilné umývadlá, prípojky na elektrinu a stánky, ktoré sa v čase trhov inštalujú do sály. Celý trh v Starej tržnici je v úvodzovkách POP-UP, ktorý sa na sobotu rozloží a v noci sa opäť musí zložiť, aby ho mohla opäť vymeniť iná akcia.

Dizajnové trhy Trhy môžu mať rozličnú podobu. Okrem potravinových trhov organizuje Stará tržnica aj dizajnové trhy Visegrad Markets, kde sa stretávajú dizajnéri zo všetkých štyroch krajín Vyšehradskej štvorky. Konajú sa 4-krát ročne a každý trh organizuje iná krajina. Poslaním Visegrad Markets je podporiť mladých dizajnérov, dať im príležitosť stretnúť sa, spolupracovať a vzájomne sa inšpirovať. Trhy v blízkej budúcnosti Nápadov je vždy veľa, treba však na ne hľadieť kritickými očami a premýšľať nad tým, čo reálne má potenciál na to, aby sa medzi návštevníkmi ujalo. Vždy je dobré nastaviť si na začiatku projektu skúšobné obdobie, počas ktorého sa ukáže, či má určitý nápad alebo projekt perspektívu. Ak nemá, získate poučenie, že sa treba vydať inou cestou alebo aspoň v projekte zmeniť niečo, čo nefunguje. Každá skúsenosť – aj tá negatívna – so sebou prináša ďalšiu múdrosť. Okrem zvyšovania periodicity konania potravinových trhov TRH – PIAC – MARKT na každú sobotu plánuje Stará tržnica do budúcna viac pracovať so sezónnou tematikou alebo s inou jednotnou tematikou (burger festival), robiť rôzne ochutnávky alebo malé festivaly. Tiež je v pláne rozšíriť formát trhov o ďalšie zážitkové gastroeventy, ktoré by spätne podporili trhovníkov. Napríklad „špeciálne“ večerné podujatia, ktoré sa budú konať niekoľkokrát do roka – street food festival, film food fest ap.

Etický kódex Pre určenie etických a morálnych zásad, požiadaviek a pravidiel, kam ešte možno zájsť a kedy, naopak, z niečoho ubrať, je dobré vytvoriť etický kódex – podobne ako majú firmy alebo rozličné združenia. Etický kódex možno vytvoriť pre celú organizáciu alebo jej určitú oblasť, ktorej sa venuje. Stará tržnica plánuje napríklad zavedenie etického kódexu pre trhovníkov. Takýmto spôsobom môže dať verejne najavo svoje hodnoty a implementovať etiku do priamo do organizačnej štruktúry. Zavedenie etického kódexu pomáha pri riešení sporných situácií, definuje ciele konkrétnej organizácie či inštitúcie, očakávané správanie sa, deklaruje záväzky dodržiavania právnych noriem a ochraňuje ako všetky zúčastnené strany, tak aj verejné záujmy.


HISTORICKÝ NÁH ĽAD Ako fungovali trhy predtým? Celé dnešné Námestie SNP predtým slúžilo prakticky ako trh – na hornej časti bol takzvaný Obilný trh, dolu Chlebný trh. Pred postavením tržnice sa predávalo spontánne alebo zo stánkov, z tržných stolov, a to pokračovalo pred budovou aj po otvorení tržnice. Program vytvorený s ohľadom na komunity Podpora komunitného života je jedným zo základných cieľov Starej tržnice. Už v projekte sa ustanovila nedeľa ako deň venovaný komunitám. Spolu s Nadáciou Milana Šimečku sa vytvoril koncept multižánrovej kultúrnej udalosti Nedeľná Paráda s podtitulom „Celý svet pod jednou strechou“. Celý projekt je veľmi inkluzívny a poskytuje priestor najrozličnejším komunitám a kultúram, často v tom istom čase na rôznych miestach Starej tržnice. Okrem pridanej hodnoty integrácie menšiny medzi väčšinu prináša aj benefity pre samotných návštevníkov – môžu ochutnať zaujímavé zahraničné jedlá, ktoré nie sú u nás bežne dostupné, naučiť sa variť, vzdelávať sa, počúvať rozprávky ap. To im dáva množstvo ďalších dôvodov ísť do mesta „na korzo“, ako sa chodilo kedysi. Spolu s občianskym združením Punkt bol zase vytvorený koncept WhatCity?, ktorý sa pripravuje v spolupráci s Goetheho inštitútom. WhatCity? je konferencia s medzinárodnými spíkrami, ktorí pomáhajú hľadať odpovede na otázky z oblasti urbanizmu, architektúry, environmentalistiky, verejného priestoru ap. Predstavuje reálne projekty a prináša inšpiratívne riešenia a návrhy, ako možno vyriešiť problémy mesta. WhatCity? je formát prednášok a workshopov zameraný na nové urbánne stratégie, pričom jedným z funkčných príkladov takejto stratégia, ktorá pomohla oživiť mesto, je aj projekt samotnej Starej tržnice. Takýmto spôsobom zároveň možno zistiť, či je naša spoločnosť pripravená na niektoré riešenia, ktoré sa inde osvedčili, no u nás by boli unikátne a ich hodnotu si ľudia ešte neuvedomujú. Nadšenie pre takéto riešenia či projekty prichádza až vo chvíli, keď nastane uvedomenie zo strany developera, mesta aj obyvateľov, čo môže byť veľmi náročný proces. Stará tržnica má byť príjemným miestom pre všetkých, preto organizuje akcie pre rôzne skupiny ľudí. Ako organizátori sa snažíme tieto skupiny prepájať, učíme sa s každou z nich pracovať. Navštevujeme tiež susedov, rozprávame sa s nimi, počúvame ich príbehy, problémy, ale načúvame aj sťažnostiam na našu činnosť, snažíme sa argumentovať a veci zlepšovať.

Ako prepája ť aktivity

Každá z obvodových prevádzok Starej tržnice nesie určitú pridanú hodnotu (priestor pre deti, práca pre bezdomovcov, škola varenia...). Veľmi dôležité je prepojenie s trhovníkmi z našich trhov – napr. U Pavlíka môžu kupujúci počas celého týždňa nájsť niektoré produkty, ktoré by si inak mohli kúpiť len dvakrát do mesiaca počas trhov. HISTORICKÝ NÁH ĽAD Prevádzky v histórii Kamenné prevádzky boli aj na námestí pred tržnicou, boli to menšie murované domčeky alebo chatrče z rôznych materiálov. Pred postavením tržnice boli asanované, ich časť ešte zostala aj po 1910. Možno najvýznamnejšia z prevádzok bol obchod rozličného tovaru Ernesta Dworaka, ktorá sídlila pred tržnicou v jednoposchodovej budove. Potom sa presťahovala do pravej prízemnej časti tržnice, svedčia o tom staré pohľadnice, na ktorých vidno čitateľný nápis: „Dworak Ernő a Fehér galambhoz“ (v prklade: U bieleho holuba). Na druhej strane na prízemí bol obchod Móra Frankela. Budova pôvodne


poskytovala miesto pre 900 predajcov. Trhovníci v tržnici prenajímali svoje oddelené predajné miesta, no predávalo sa naďalej aj zo stánkov na námestí. V čase komunizmu bola zaujímavou prevádzkou predajňa rýb Frionor na Klobučníckej ulici (bočná strana Starej tržnice), ktorá ponúkala rybacie špeciality z kapitalistickej cudziny. Po otvorení tržnice od roku 1999 do roku 2008 sa využívalo najmä prízemie (v strede ovocinári, okolo obchody ako pekár, čaje, trafika, atď), na poschodí bola vináreň, oprava obuvi, syry, etno šperky a oblečenie, a darčekové predajne.

Ako pripravi ť dlhodobý ekonomický plán Aby boli plán a rozpočet ekonomicky udržateľné, vždy si treba určiť, čo môže ponúknuť priestor, ktorý oživujem. Stanoviť si hranicu komerčného/nekomerčného (ale stále populárneho). Z toho sa pomerne jednoduchým spôsobom ďalej dajú odvodiť potenciálne príjmy projektu. V Starej tržnici: zisk z prenájmu, filantropická podpora (5 – 10 %), granty (do 20 %), sponzorstvo s marketingovým zámerom (aby značka bola prepojená s pozitívnou službou/priestorom/akciou – pr. Slovenská sporiteľňa – TUTO, eventy; Orange – eventy, ap.). Trhy môžu fungovať vďaka tomu, že hoci každý trhovník si platí len minimum za priestor, ktorý využíva, polovicu financií dokážu vykryť sponzori. Netreba vždy uvažovať len v rovine financií, ale aj služieb. Takto si Stará tržnica mohla dovoliť znížiť nájom pre okolité prevádzky. Napríklad prevádzka, ktorá má detský priestor, robí počas trhov detské aktivity. Ak by Stará tržnica robila tieto aktivity sama, musela by zaplatiť ľudí, čo ich zorganizujú. Takýmto spôsobom sme urobili „barter“ – znížené náklady za nájom za pravidelnú organizáciu detských eventov.

Ako vypracova ť rozpo čet Takýto rozpočet sa výrazne nelíši od business venue rozpočtu. Na všetky plánované aktivity treba hľadieť „komerčnými očami“. Dôležitý je prvotný prieskum reálnej situácie (napr. reálne ceny za nájmy, výdavky za energie ap.) a konkurencie. To pomôže prvotnému odhadu rozpočtu. Naplánuje sa očakávaný príjem z budúcich aktivít, výdavky a z toho čistý príjem. V prípade Starej tržnice to bolo o to náročnejšie, že sme bez nájomnej zmluvy nemali priamy prístup do budovy, pracovali sme len s podkladmi a informáciami od BKIS. Celý rozpočet sa musel odhadovať veľmi približne podľa metrov štvorcových (výkaz – výmer). Ak sa má predísť stratám, vopred treba zvažovať aj najhorší možný scenár (napr. že nebudú ľudia na trhoch) a z toho by malo vyplynúť, koľko peňazí minimálne projekt potrebuje, aby prežil. Ak chcete získať určitú kredibilitu v očiach ľudí a chcete, aby vám verili, že to všetko robíte preto, že to má zmysel, nie preto, že to môže byť pre vás osobne finančne osožné, je nesmierne dôležité zachovať si transparentnosť, a to nielen v už spomínanej samotnej komunikácii, ale aj vo finančných záležitostiach.

Ako si rozdeli ť úlohy a koordinova ť tím

Na úvod treba určiť niekoľkých jednotlivcov (2-3), ktorí disponujú dobrými organizačnými schopnosťami, aby koordinovali celý tím, pripomínali povinnosti, dodržiavali termíny, upozorňovali na prípadné problémy a viedli diskusiu o určitých dôležitých otázkach. V projekte Stará tržnica dostali


rozliční ľudia (z rozličných disciplín) rovnaké otázky o základných strategických záležitostiach. Otázka musí byť dobre položená, odkonzultovaná s človekom z odboru (napr. architektonické problémy s architektom atď.) a až potom ju možno predložiť ostatným členom. Zo všetkých relevantných odpovedí sa ďalej generuje reálne riešenie a postup. Z takéhoto prieskumu sa tiež dajú určiť priority a pripraviť približný časový plán – aj v tomto ohľade veľmi pomáha to, že Alianciu tvoria odborníci. Reálny príklad zo Starej tržnice: pôvodná koncepcia bola robiť trhy každý deň, po konzultáciách a prieskume medzi členmi Aliancie sa získali rôzne pohľady na problémy, ktoré by takáto myšlienka priniesla a pravidelnosť trhov sa zmenila na každú sobotu (ku ktorej sa má Stará tržnica v roku 2015 postupne dopracovať). Stará tržnica mala „šťastie“ na ľudí, ktorí sa ju rozhodli oživiť – pre všetkých z nich totiž bola obrovská motivácia už len skutočnosť, že sa na Slovensku niečo podobné dá uskutočniť. Toto akoby samo držalo pokope tím, z ktorého pozostávala Aliancia Stará tržnica. Najlepším riešením na koordináciu tímu sú pravidelné stretnutia a zdieľanie informácií – napr. jeden dokument na Google Drive, kde sa všetci môžu zapojiť do procesu, každý vidí, čo kto robí, sú stanovené termíny atď.

Ako na fundraising Jedným z primárnych cieľov Aliancie Stará tržnica bolo vytvoriť funkčný a efektívny model viaczdrojového financovania – a to bez potreby ďalšieho priameho finančného vkladu zo strany mesta. Hlavnou stratégiou pri financovaní Starej tržnice bola snaha zachovať si diverzifikáciu zdrojov a nespoliehať sa len na jeden spôsob financovania. V prípade, že jeden zo zdrojov vypadne, projekt musí byť stále udržateľný a nemôže to ním príliš „otriasť“. Fundraising v Starej tržnici je diverzifikovaný na štyri oblasti: finančná podpora od súkromných spoločností a firiem, granty a medzinárodná podpora, crowdfunding (zatiaľ v menšej miere – v súčasnosti len v rámci projektu Dobrá krajina) a podpora od individuálnych darcov (zbierky, napr. Nedeľná Paráda). Granty a výzvy organizácií a inštitúcií Pri projekte podobného typu je dôležité neustále vyhľadávať výzvy a príležitosti na národnej úrovni (výzvy ministerstiev, príspevkových organizácií alebo iných nadácií) alebo na úrovni medzinárodnej (výzvy Európskej únie, ktorá ich vypisuje aj spravuje). Pri zvažovaní konkrétnej výzvy treba myslieť na to, že pri národných zdrojoch ide vždy o menšie finančné príspevky (rádovo v 10-tisícoch eur: pri nadáciách zvyčajne do 10 tisíc, ministerstvá 10 – 100 tisíc eur). Vždy si treba definovať zameranie konkrétnej organizácie. Stará tržnica ho má širšie, lebo nerobí iba kultúru, ale pôsobí ako mestské centrum. Môže sa teda uchádzať o projekty z Ministerstva kultúry, ale vďaka trhom rovnako napríklad aj o granty Ministerstva poľnohospodárstva, ktoré má na starosti rozvoj vidieka a podporu malovýrobcov, malých producentov a farmárov. Ak chce niekto získať financie len na čisto kultúrne centrum, mal by sa zamerať na Ministerstvo kultúry a jeho rôzne príspevkové a rozpočtové organizácie. Druhým stupňom sú cezhraničné spolupráce, ako napríklad prepojenie susediacich krajín alebo spolupráce obcí, miest a regiónov. To sú už projekty nad milión eur.


Okrem grantov môžu byť projekty zastrešené aj partnerstvami s rôznymi inštitúciami. Rozličné medzinárodné inštitúcie majú záujem finančne podoporovať kultúrne projekty, ktorým veria. Jednou z takýchto inštitúcií je napríklad Goetheho inštitút, ktorý je symbolickou podporou aj pre Starú tržnicu. Ministerstvo vnútra a Ministerstvo zahraničných vecí zverejňujú aj rôzne grantové výzvy na podporu znevýhodnených skupín. Príklad projektu v Starej tržnici, ktorý sa môže uchádzať o takéto granty, je Nedeľná paráda, ktorá sa snaží začleňovať minoritné obyvateľstvo medzi to majoritné a vytvára im spoločné aktivity (varenie, módne projekty ap.). Granty vypisujú aj samotné mestá, ktoré chcú finančne podporiť kultúrne, kultúrno-spoločenské, športové, publikačné, dobrovoľnícke, vzdelávacie a tvorivé voľnočasové rozličných občianskych združení, spolkov, organizácií či občanov. Napríklad mesto Bratislava má grantový program ARS BRATISLAVENSIS, ktorý sa zameriava na podporu umeleckých a kultúrnych aktivít v Bratislave ako aj na aktivity propagujúce Bratislavu v zahraničí a grantový program na podporu voľnočasových aktivít cez ktorý poskytuje finančné dotácie na voľnočasové aktivity detí a mládeže. Oba programy sú vypisované 4x ročne, k termínom 31. január, 31. marec, 30, jún a 30. september príslušného kalendárneho roka Výzvy na dotácie vypisuje raz ročne aj kraj. Výzvy sa väčšinou vyhlasujú na jeseň s uzávierkou pred koncom kalendárneho roka. TIP: Pri každom projekte si overte, aké subjekty sú oprávnené uchádzať sa o grant. V prípade medzinárodných projektov môže byť výhodnejšie podávať žiadosť za obec než za malú neziskovú organizáciu. Čo je skôr – výzva alebo projekt? Výhoda Starej tržnice spočíva v tom, že stojí na viacerých pilieroch. Vďaka širokému portfóliu aktivít v jej vlastnej produkcii môže reagovať na grantové výzvy z viacerých oblastí. Vytvárať projekt vyslovene pre grant je veľmi náročné a neefektívne. Takto navyše zvyčajne nedokážu vzniknúť projekty, v ktoré by organizácia aj reálne verila a mala chuť pustiť sa do ich realizácie. Medzinárodné projekty môžu trvať aj niekoľko rokov, preto je presvedčenie a chuť do realizácie maximálne dôležitá. Preto je omnoho lepšie snažiť sa na to, čo daná organizácia robí, prípadne chce robiť, hľadať konkrétne výzvy. Čas od podania prihlášky či žiadosti až po realizáciu projektu sa líši od jednotlivých grantov. Takisto je rôzna aj zložitosť vypracovania daného projektu. Výzvy Ministerstva kultúry sú väčšinou otázkou asi mesačného spracovania. Pri cezhraničných spoluprácach, kde je zapojených viac krajín, ktoré si spoločne musia vyjasniť koncept, dohodnúť sa, vytvoriť rozpočty, môže ísť aj o ročný projekt, na ktorom sa postupne pracuje. Takto sa Stará tržnica napríklad nedávno zapojila ako partner do Creative Europe. V projekte je zapojených 5 krajín a pripravoval sa viac ako pol roka, pričom v posledných mesiacoch išlo (najmä pre samotných lead partnerov – hlavných koordinátorov projektu) o každodennú prácu. Na celý proces – od hľadania výziev až po celkové vypracovanie žiadostí, komunikáciu a vytváranie


spoluprác – sa treba vždy dobre pripraviť. Takúto prácu je zložité robiť „bokom“ popri inej náplni práce. Je potrebné určiť si vždy aspoň jedného človeka, ktorý sa môže plne venovať len hľadaniu výziev a vypracovávaniu a kontrolovaniu projektov. Záleží, samozrejme, aj na tom, na koľko výziev chce daná organizácia reagovať. Niektoré výzvy potrebujú rôznych tlačív a dokumentov viac, na niektoré stačí doložiť iba okopírované stanovy. Kde hľadať výzvy? Existujú rôzne stránky, ktoré ponúkajú prehľad o grantových výzvach, či dokonca posielajú aj veľmi užitočné aktuálne newslettre. Tiež je dobré spraviť si zoznam potenciálnych organizácií, ministerstiev a nadácií, ktoré spravujú granty na národnej úrovni a priebežne ich sledovať – aj tu je v niektorých prípadoch možné nechať si posielať newslettre. Na medzinárodnej, respektíve európskej úrovni odporúčame sledovať Európsku komisiu a rôzne svetové nadácie, ktoré podporujú aj iniciatívy a organizácie zo Slovenska. Čo pri fundraisingu (ne)robiť Pri vypracovaní výziev si treba vždy všetko veľmi dobre premyslieť. Je dobré dávať si pozor hlavne na rozpočet a pripraviť ho veľmi zodpovedne, podrobne a s čo najreálnejšími sumami, keďže možnosť dodatočnej zmeny v budgete býva len približne 5 %. Je potrebné dopredu si urobiť prieskum, čo bude koľko reálne stáť a snažiť sa všetky údaje uviesť čo najpresnejšie. Ešte zložitejšie sú medzinárodné spolupráce a komunikácia s partnermi. Pri takýchto projektoch je nutné obrniť sa trpezlivosťou a dopredu rátať s tým, že chvíľu trvá, kým dostanete odpoveď na e-mail alebo kým sa spoločne na niečom dohodnete. Dokonca sa stáva, že celý projekt stroskotá tesne pred termínom, keď jedna zo strán odstúpi od projektu. To je reálny príklad Starej tržnice zo spolupráce na Creative Europe, keď sa tesne pred termínom ukázalo, že jeden z partnerov nie je oprávnený uchádzať sa o grant. Vtedy treba počítať s náhradným plánom, aby nestroskotala niekoľkomesačná námaha desiatky ľudí. Toto je najslabšia stránka medzinárodných spoluprác. Preto je výhodné oslovovať ako prvých partnerov, s ktorými už organizácia v minulosti spolupracovala a výsledky boli pozitívne. Nemusí pritom ísť o výlučne projektovú organizáciu pri výzvach, stačí napríklad, ak ste sa stretli pri organizovaní rovnakej akcie alebo niekde na konferencii. Keď si pri akomkoľvek projekte „podáte ruku“ s osobou či organizáciou, ktorú reálne poznáte a nie je to len meno a e-mail na internete, spoločný záväzok je o to väčší. Tiež je dobré preveriť si referencie u priateľov v danej krajine, či sa na danú organizáciu dá spoľahnúť. Pri všetkých projektoch je dôležité vopred si zistiť, aká je minimálna spoluúčasť na výzve, ktorá sa vždy líši. Na národnej úrovni (napríklad Ministerstvo kultúry) je to okolo 5 %, vo Vyšehradskom fonde 20 %, inde to môže byť aj 50 %. Organizácia musí následne preukázať, že je schopná zabezpečiť zdroje na dofinancovanie projektu. Pre malé organizácie bez ďalšieho fundingu to je často nereálne. A napokon, treba počítať s tým, že financie môžu prísť aj dodatočne, prípadne chodia v rôznych etapách. Preto je nesmierne dôležité vopred si premyslieť, akým spôsobom možno financovať projekt v jeho jednotlivých fázach. Jedným z riešení, ktoré využíva väčšina organizácií, je úver. Problém je však v tom, že úroky z úveru im nikto nepreplatí. Vtedy treba oslovovať ďalších partnerov, firmy, súkromné osoby, ktoré by do


projektu vedeli na začiatku vložiť peniaze. Crowdfunding Okrem grantových výziev a partnerskej podpory môžu organizácie využiť aj crowdfunding, teda financovanie pomocou mikropríspevkov od rozličných malých darcov. V takejto zbierke musia ale ľudia, ktorí projekt podporujú, presne vedieť, kam dávajú svoje peniaze. V prípade Starej tržnice je to napríklad oprava strechy v spolupráci s Nadáciou Pontis a projektom Dobrá krajina. Počas Nedeľných Parád sa priamo v tržnici robí verejná zbierka, kde môžu ľudia prispieť na túto opravu. 2 % z dane Aj malá pomoc je pomoc, a preto netreba zabudnúť ani na 2 % z dane, o ktoré môžu žiadať neziskové organizácie, nadácie, občianske združenia ap. ako poskytovatelia všeobecne prospešných služieb. Plánované projekty Starej tržnice Vždy jestvuje viacero spôsobov, ako sa dá pozrieť na činnosť organizácie a na to, čo by mohlo získať nejakú podporu, preto sa aj Stará tržnica chce posunúť ešte ďalej. Veľkou výhodou Bratislavy je jej lokalita, na čo je dobré myslieť aj v rámci projektov Starej tržnice a ďalších potenciálnych spoluprác. Blízkosť Viedne a spoločná história je niečo, čo sa dá využiť aj v takýto prospech. Stará tržnica plánuje nadviazať partnerstvo s Rakúskom v organizovaní potravinových trhov a využiť bio farmy pri rakúskych hraniciach. Ďalšou víziou je uchádzať sa o vlastný projekt v podpornom programe EÚ Creative Europe, kde sme aktuálne zapojení ako partner. Toto nám umožní najskôr zorientovať sa v platforme a až následne riešiť náročnejší proces – vlastný projekt a byť hlavným organizátorom. Stará tržnica je národná kultúrna pamiatka, ktorá je stále v zlom technickom stave, preto sa tiež budeme uchádzať o zdroje na jej rekonštrukciu. Plán je urobiť z nej zelenú budovu, aby bola energeticky úsporná. Je potrebné opraviť strechu, cez ktorú uniká veľa tepla, zatepliť, vymeniť okná. Keďže je toho veľa, pôjde o dlhodobý a finančne náročný proces. HISTORICKÝ NÁH ĽAD Ako bola financovaná tržnica v histórii? Financoval ju vždy prevádzkovateľ – najprv samospráva, potom inštitúcie, ktorým bola „pridelená“ (ako napr. Ministerstvo kultúry), od roku 1990 zase samospráva.

Kde získa ť podporu

Ešte vo fáze, keď sa vypracovával projekt Starej tržnice, sa Aliancia snažila získať reakcie od odbornej verejnosti. Boli oslovené veľvyslanectvá a organizátori rozličných podujatí, ktorým sa predstavil vypracovaný projekt. Takto sa Stará tržnica snažila získať odpoveď na dve základné otázky:

• či a prečo sa im projekt oživenia Starej tržnice páči • či by boli ochotní svoje podujatie organizovať v Starej tržnici

Spolu bolo ešte pri vypracovaní projektu oslovených 88 organizácii (7 vysokých škôl, 38 veľvyslanectiev, 24 organizácií a 19 potenciálnych finančných partnerov). Všetky odozvy iniciatívam


Aliancie boli pozitívne. Pre Alianciu Stará tržnica bol istým spôsobom prieskum, či projekt má perspektívu a konceptu to zároveň pridalo na kredibilite. V súčasnosti sa realizuje viac ako polovica spoluprác navrhnutá v tomto období. Veľvyslanectvá boli oslovované s cieľom získať podporu od niekoho, kto vie, ako veci dokážu fungovať v zahraničí a vďaka skúsenosťami so slovenskými reáliami už vie posúdiť, či by to mohlo fungovať aj na Slovensku.

Ako komunikova ť s mestom a verejnos ťou

Komunikácia s obyvateľmi by mala byť od začiatku absolútne transparentná. Stará tržnica preto spoluprácovala so SME a neskôr aj s ďalšími médiami, kde prinášala aktuálne správy ohľadom projektu a dokončenia jeho jednotlivých častí. Tiež sa zverejnila výzva verejnosti, aby komunikovali, zdieľali svoje názory a podnety, ktoré by ešte stále bolo možné do projektu zapracovať. Ľudia by vždy mali mať pocit, že projekt je pre nich, a to nielen takým spôsobom, že im ho niekto ponúkne ako hotovú vec, ale že sa do neho môžu počas tvorby viac či menej aktívne zapájať. Tento princíp sa Stará tržnica snaží dodržiavať dodnes. Keď vznikla komunita ľudí okolo Starej tržnice, vytvoril sa určitý tlak na magistrát, ktorý mohol priamo vidieť, že ľuďom táto snaha nie je cudzia a ľahostajná. Pri samotnom schvaľovaní tržnice Aliancia vyzvala ľudí, aby sa prišli pozrieť alebo sledovali schvaľovanie online – opäť sa tak priamo mohli stať súčasťou celého projektu. Zaujímavosťou je, že v čase schvaľovania projektu bol o tento prenos taký záujem, že padol server www.zastupitelstvo.sk. Z toho vyplýva, že ľudia chcú byť informovaní a chcú byť súčasťou dobrých projektov. Základom je vždy sa zamyslieť nad tým, akú reakciu verejnosti poskytnete. Aj na negatívne ohlasy je dobré odpovedať dospelo a pozitívne. Treba myslieť na to, že je nutné bojovať za niečo, nie proti niečomu alebo niekomu. Ak pôsobíte o začiatku pozitívne, ľudia potom vždy vnímajú viac to „pozitívno“, nie podobné nekonštruktívne kritiky. Mesto ako súčasť Starej tržnice Keď sa niekto rozhodne pre oživenie mestského priestoru, nemôže automaticky očakávať, že spolupráca s mestom bude prebiehať jednoducho a hladko. Ak je však projekt koncipovaný dobre a je úspešný aj v realizácii, mesto začne prirodzene spolupracovať a aktívne sa zapájať, pretože chce byť toho súčasťou. To, čo pre niekoho môže byť zo začiatku dobré politické PR, sa môže zmeniť na prirodzenú podporu projektu. Zaujímavou spoluprácou bol napríklad aj dočasný úrad starostky mestskej časti Bratislava – Staré Mesto Tatiany Rosovej priamo v Starej tržnici. Obyvatelia mesta mali takto možnosť osobne sa s ňou stretnúť, počas celého dňa podávať pripomienky, debatovať.

Jakub Ptačin Ako komunikovať s mestom a verejnosťou 1) Buďte pripravení


Sebavedomie začína prípravou. Ani samosprávu a ani verejnosť nepresvedčíte zajakávaním a nepripravenosťou. Fakty, výskumy, čísla a čokoľvek, o čo sa dá oprieť. Váš pocit nestačí. Príklady z iných krajín či miest a stanoviská odborníkov. Ak idete na stretnutie, pripravte si okrem prezentácie aj jednoduché zhrnutie v tlačenej podobe. 2) Komunikujte s podstatnými Vždy sa snažte komunikovať s najvyššie postaveným človekom inštitúcie alebo organizácie. Zistite, kto je “decision maker” a choďte priamo za ním. Mnohí nižší a strední manažéri sú schopní váš projekt zdržovať len pre pocity vlastnej dôležitosti. 3) Pochopte jeho (ich) motiváciu Pri dlhodobej príprave projektov sa často stávame slepými a akosi automaticky predpokladáme, že ľudia okolo nás majú rovnakú motiváciu ako my. Motivácia je u každého z nás rôzna. Snažte sa ju pochopiť a ponúknuť jej naplnenie. Niekto potrebuje pozitívne PR, niekto hľadá spôsob sebarealizácie a niekto si chce vylepšiť karmu. Pri komunikácii teda vždy myslite na motiváciu prijímateľa informácie. 4). Dajte kredit Spomeňte si na ľudí, ktorí vám pomohli. Pochváľte ich verejne alebo im len tak zavolajte a ešte raz sa poďakujte. Pri takej malej krajine, ako je tá naša, je to všetko o dobrých vzťahoch. 5) Neprestávajte komunikovať Komunikácia nekončí schválením vášho projektu. Ak má byť dlhodobo udržateľný a funkčný, dňom schválenia to všetko iba začína. Dlhodobo funkčné projekty aktívne komunikujú so svojim okolím aj keď sa im čoraz viac darí. Nenechajte sa rozmaznať úspechom. Nenechajte sa rozmaznať úspechom. Naďalej komunikujte a neprestaňte sa snažiť.

Ako môže pomôc ť architekt?

Rola architekta sa zásadne zmenila. Kedysi bol architektom niekto, kto čakal na oslovenie alebo na to, že mu niekto položí otázku. Až potom hľadal riešenie. Dnes je už však architekt práve ten, kto sa pýta otázky a sám je iniciátorom komunikácie. Pýtať sa otázky znamená identifikovať problém. V súčasnosti by mal architekt vedieť a chcieť identifikovať problém skôr ako nejaký mestský úradník, ktorý nemá vzdelanie na to, aby vedel odhadnúť, aký problém nastane na nejakom mieste, povedzme, o desať rokov. Povinnosti a kompetencie architekta sa posúvajú a dnes je jednou z jeho úloh aj aktívne sa zaujímať a starať o fyzickú podstatu mesta, kde žije. Pomáhať svojmu mestu aj bez toho, aby ho mesto samotné k tomu vyzvalo. Pritom by nemalo ísť len o výber najlepšieho technického riešenia budovy či najlepšej farby, ale tiež o vytváranie budúceho programu pre takéto miesta.


Architekt je človek, ktorý je „trénovaný“ podstatou svojej profesie na to, aby dokázal diskutovať s viacerými ľuďmi za jedným stolom – od mestských úradníkov, cez vodárov a elektrikárov až po verejnosť. Stáva sa niekým, kto dokáže akceptovať a zosúladiť mnoho názorov z rozličných oblastí, od naivných až po odborné. Dôležité je aj uvedomenie si zodpovednosti, že architekt môže do veľkej miery ovplyvniť to, ako budú ľudia vnímať celý projekt. Architekti sú tvorcovia prvých vizualizácií, prvých obrázkov ponúkaných mestu, verejnosti atď. Vizualizácia obnovenej Starej tržnice bola prílohou každého materiálu, ktorý sa niekam posielal alebo zverejňoval. V nej sme sa snažili ukázať to najdôležitejšie – príbeh. Prvý obrázok ukazoval vonkajšie prostredie s trhoviskom, kde sme chceli naznačiť, že pre nás tržnica nekončí budovou, ale má svoje námestie, ktorého je súčasťou a dokáže sa akoby „vyliať“ do mesta. Druhý obrázok zobrazoval iný príbeh – kultúrnu akciu vo vnútri budovy, s umelcami, publikom. Tieto dva obrázky vyvolali u ľudí prvé pocity a živé predstavy. Národná kultúrna pamiatka Pri oživení národnej kultúrnej pamiatky treba myslieť na to, že takéto budovy majú svoje limity a prísnejšie pravidlá pri architektonických zmenách. O tom, ako to bude nakoniec takáto pamiatka vyzerať, nerozhoduje len architekt, ale aj Krajský pamiatkový úrad. Rovnako je aj v záujme verejnosti, aby každá takáto pamiatka zostala čo najviac zachovaná. Matúš Vallo: „Moja rola architekta v projekte oživenia Starej tržnice nebol limitovaná len na fyzické pretváranie priestoru. Okrem vytvorenia vizualizácií som za Alianciu Stará tržnica predniesol aj reč v mestskom zastupiteľstve pred posledným hlasovaním. V príhovore som poslancom vopred poďakoval, že projekt schválili, pretože som bol presvedčený, že ho musia schváliť.“ HISTORICKÝ NÁHĽAD Architekt historickej budovy Stavba bola realizovaná na základe projektu Endre Makaya, so zmenami mestského architekta Gyulu Laubnera. Makayov návrh počítal so secesnou výzdobou, Laubnerov definitívny je v eklektickom štýle. Laubner v dobových dokumentoch figuruje ako hlavný mestský architekt a inžinier. Ako vybudova ť značku/imidž Dôležité je budovať pozitívne PR v médiách aj „word of mouth“ – dobrú povesť projektu. Na úvod si priestorovo definujte cieľovú skupinu – pre Starú tržnicu bola zaujímavá Bratislava a jej okolie, a týmto smerom sa mohla budovať komunikácia. Využitie našli sociálne siete, online aj tlačené médiá. Treba mať na pamäti, že keď chce niekto informačne zasiahnuť väčšiu cieľovú skupinu ako len mladých ľudí, nemôže sa spoliehať len na online svet. Niektorí ľudia si stále vyhľadávajú informácie v klasických tlačovinách a tomu to treba, samozrejme, prispôsobiť. Krízová komunikácia Počas krízovej komunikácie je potrebné upovedomiť všetkých členov Aliancie, prípadne sa čo najskôr stretnúť. V takejto situácii nemôže konať jednotlivec, ale všetko treba spoločne premyslieť a konať rozvážne. Vždy záleží na závažnosti problému, koľko ľudí to musí riešiť. Základ je reagovať čo najskôr, pretože čím dlhšie nejaký problém pretrváva, tým sa situácia zvyčajne len zhoršuje.


HISTORICKÝ NÁH ĽAD Komunikácia Starej tržnice v minulosti Po otvorení tržnice bol vymenovaný na čelo tržnice takzvaný riaditeľ tržnice, ktorým sa stal Károly Dworak. V dobovej tlači bola tržnica vnímaná ako hlavná garancia na zlepšenie zásobovania obyvateľstva Prešporku potravinami, nevypočítateľné trhy totiž často spôsobili nedostatok niektorých potravín. Napríklad v zlom počasí trhovníci buď neprišli, alebo len ich časť, a tovar sa rýchlo predal, niekedy sa aj predražil. Tržnica mala garantovať stále prevádzky, stálu ponuku. V posledných rokoch (po zatvorení v roku 2008) bola budova v centre pozornosti médií a komunálnych politikov, nefunkčnosť objektu vyvolal spory v zastupiteľstve, časť poslancov bola za to, aby sa budova využívala podľa pôvodnej funkcie (trhy), iní tam chceli vytvoriť kultúrne centrum (koncerty, výstavy, atť.). Budova pritom nestratila nič na svojej atraktivite, slúžila pre príležitostné podujatia, ako Lets dance, výstavisko, atď.

Ako sa pusti ť do realizácie projektu

Keďže cieľom projektu Stará tržnica bolo oživiť priestor, ktorý patrí mestu (nie teda vlastného súkromného majetku), bolo potrebné „vytvoriť“ už spomínaný tretí pilier, na ktorom musí každý takýto projekt stáť, a teda dať projektu právny charakter. Pri takýchto veľkých projektoch treba myslieť predovšetkým na to, že niekto – určitý právny subjekt – musí byť nositeľom projektu. Pri navrhovaní projektu ešte môže ísť o voľné, neformálne združenie ľudí, to však následne nemôže podpísať zmluvu s mestom, nemôže vstupovať do partnerských vzťahov s partnermi na realizáciu alebo so sponzormi, nemôže ďalej prenajímať priestory budovy atď. – na to všetko treba právnu identitu. Základom pre možný začiatok realizácie je podpísanie zmluvy s mestom. Jej tvorenie bolo dlhodobým procesom, počas ktorého vznikala ako „spoločné dieťa“ Aliancie Stará tržnica a mesta. Ktokoľvek sa však chce zmluvne zaviazať za takýto veľký projekt, si musí byť vedomý, že jeho záväzky sú vždy omnoho väčšie ako tie, ktoré má mesto. To totiž vždy ostane vlastníkom budovy s právom vypovedať zmluvu už pri jej najmenšom porušení. Zmluvu teda treba mať na pamäti neustále a všetky stanovené záväzky s najväčšou zodpovednosťou dodržiavať (pre Starú tržnicu je to napr. veľmi prísny záväzok vyprodukovať 10 000 eur mesačne, ktoré musia byť spätne investované do rekonštrukcie budovy tržnice). So zmluvou súvisí aj podnájom okolitých prevádzok. Podľa zmluvy kompetencie ich výberu a prenájmu spadajú pod Alianciu Stará tržnica. Keďže tržnica má byť miestom pre všetkých, považovali sme za dôležité, aby všetky tieto priestory niesli určitú pridanú hodnotu. Prvé informácie o prenájme prevádzok boli verejne dostupné s tým, že výberové konanie je určené predovšetkým pre mimovládne organizácie a ľudí, ktorí sú v takýchto oblastiach aktívni – napríklad činnosť v komunitách, v oblasti pomoci zraniteľným skupinám (postihnutým, bezdomovcom), menšinám atď. Víťazmi sa stali, prirodzene, projekty, ktoré boli z hľadiska realizovateľnosti, ale aj udržateľnosti, postavené najlepšie. Na samotnej skúšobnej prevádzke sme sa učila nielen Aliancia Stará tržnica, ale aj mesto. Prvýkrát totiž išlo o úplne nový model spolupráce, kde bola vytvorená spoločná správna rada a na všetko sa hľadá spoločné riešenie. Mesto bolo vždy zvyknuté svoj majetok predať, prípadne prenajať, ale nikdy sa do následného fungovania budovy nezapájalo. Výsledkom tejto spolupráce je dnes okrem iného aj to, že sa výrazne uvoľnili podmienky pre kultúrne aktivity v meste.


Správna rada tvorená členmi Aliancie Stará tržnica a zastupiteľmi mesta sa stretáva raz za mesiac, kde rieši konkrétne problémy. Nad ňou stojí ešte dozorná rada ako kontrolný orgán a mnohé rozhodnutia, na ktorých sa dohodne správna rada, musia byť následne potvrdené primátorom. Preto treba počítať s tým, že žiadne rozhodnutie nemôže byť realizované zo dňa na deň. Verejná súťaž vs. mechanizmus osobitného zreteľa V špecifických prípadoch sa s majetkom mesta nakladá ako s prípadom hodným osobitného zreteľa, čo znamená, že sa nevyhlasuje verejná súťaž. Takýto prípad môže nastať vtedy, ak sa pre mesto zhodnocuje niečo, čo má určitú pridanú hodnotu. Keďže projekt Stará tržnica bol prvým a jediným takýmto uceleným návrhom na oživenie Starej tržnice (kultúra, trhy, komunitný život, komerčné eventy, mestské akcie) a od začiatku bol prezentovaný ako projekt kooperácie s mestom, Aliancia pri predkladaní návrhu využila mechanizmus osobitného zreteľa. Hoci je pri hlasovaní náročnejší, oproti verejnej súťaži, kde sa zvyčajne rozhoduje podľa ponúknutej výšky nájmu, ostával lepšou alternatívou. Až takmer po pol roku, odkedy ho mali poslanci v rukách, už pri samotnom rozhodovaní na mestskom zastupiteľstve, kedy projekt prešiel všetkými komisiami a nikto ho nespochybnil, sa objavil účelovo iný „konkurenčný“ projekt na Starú tržnicu, ktorý okrem iného v mnohom kopíroval verejne dostupný projekt Aliancie Stará tržnica. Našťastie mesto pochopilo tento pokus o zastavenie procesu a náš projekt nakoniec schválilo. Martin Giertl: „Nijaký právnik by svojmu klientovi neodporučil podpísať takúto prísnu zmluvu. Napriek tomu myšlienka tohto projektu je taká silná, že dokázala, že jeho realizácia je možná.“

Ako vyzerá Stará tržnica dnes

Dnes je Stará tržnica novým kultúrno-spoločenským centrom, ktoré občanom Bratislavy poskytuje množstvo rôznorodých služieb a funkcií. Otvorili sa 4 z 5 okolitých prevádzok (5. prevádzka – reštaurácia by sa mala otvoriť začiatkom budúceho roka). Stará tržnica poskytuje priestor pre komerčné aj vlastné, pravidelne fungujúce aktivity a eventy: trh, Nedeľná paráda, Visegrad Markets, WhatCity?

Aké sú plány do budúcna? Plány do budúcna – zvýšiť frekvenciu niektorých podujatí (od marca 2015 napríklad trhy každú sobotu), prinášať ďalších zaujímavých ľudí s ich projektami, vzdelávať. Stará tržnica tiež rozbieha sériu koncertov – populárnych aj vážnejších. Okrem toho je cieľom tržnice udržať si aktivity „zvonku“, ktoré sa konajú napríklad raz do roka ako napríklad Fashion LIVE! alebo Viva Musica. Dôležitý je aj plán nadviazať na históriu Starej tržnice a urobiť Sódovku – vlastnú brandovanú sódovú vodu v storočných fľašiach. Mala by to byť marketingová podpora samotnej tržnice v okolitých prevádzkach, ale aj iných reštauráciách v Starom meste. Pre samotných trhovníkov, ktorí sa zúčastňujú našich trhov, plánuje Stará tržnica organizovať mobilné trhy v meste a viac ich dostať do reštaurácií v Starom meste. V najbližšom čase bude potrebné znova vylepšiť technický stav Starej tržnice (prevádzky, akustika,


izolácia zvuku, energetika), aspoň čiastočne vyriešiť problémy s dopravou, hľadať lepšie riešenia pre organizáciu eventov, kvalitatívne sa zlepšovať. V roku 2016 by mal byť stav Starej tržnice 100 %-ný. Ďalšou iniciatívou je vytvorenie prevádzok v Central pasáži, ktorá je prepojená so Starou tržnicou aj architektonicky. Plán je tiež oživiť vedľajšiu budovu v zlom technickom stave a urobiť drobné zmeny na námestí pred tržnicou. Cieľom je ponúknuť ideu susedným priestorom a prevádzkam a zlepšiť celkové prepojenie týchto jednotiek a aktivít v nich (napr. street food v Central pasáži bude mať odber od trhovníkov zo Starej tržnice; nevyužité byty vo vedľajšej budove využiť ako dizajnové priestory ap.). Malo by ísť o plynulú kombináciu priestorov a aktivít: ak niekto príde do Starej tržnice na trh, po nákupe sa môže ísť naobedovať do Central pasáže so street food konceptom, medzičasom sa opäť otvorí tržnica na menšie večerné podujatie a bude možné priamo prejsť do vnútrobloku aktuálne havarijnej budovy. Benefity pre obyvateľov Najväčším benefitom pre Bratislavčanov je samotné otvorenie tržnice, skutočnosť, že po rokoch opäť „žije“ a ľudia nemusia len chodiť okolo krásnej hodnotnej budovy, ktorá je úplne neprístupná. Zmenil sa aj celý okolitý priestor a dôležitý spájací bod už nemusel byť ďalej len miestom, cez ktoré ľudia len prechádzajú, ale môžu sa tu aj s radosťou zastaviť. Benefity pre mesto Mesto získalo transparentne fungujúci kultúrny priestor, ktorý nezaťažil mestský rozpočet. Tržnica bola oživená ako dôležitý stretávací bod a vrátil sa život do historicky významnej budovy. Stará tržnica je dnes spoločensko-kultúrnym priestorom nielen pre Bratislavčanov, ale aj návštevníkov mesta a turisto

Documents

Ako prinies ť život spä ť do mesta? Správa o Starej ... · Ako prinies ť život sp ... mestách môžu by ť v rámci vlastných projektov ve ľmi nápomocné a inšpiratívne