Ako sa žilo v minulosti -skanzeny

Skanzeny

Skanzen je múzeum ľudovej architektúry v prírode. Názov skanzen vznikol podľa

prvého takéhoto múzea, ktoré bolo zriadené v parku Skanzen vo Švédsku. V skanzenoch sa nachádzajú stavby, ktoré

by nebolo možné uchrániť na ich pôvodnom mieste. Preto boli takéto budovy (drevenice, kostoly, domy...) zhromaždené

na jednom mieste.

Skanzeny na Slovensku dokumentujú život ľudí v minulosti a predstavujú skutočné architektonické bohatstvo. Najväčší skanzen na Slovensku je

Múzeum slovenskej dediny v Martine, ďalšie zaujímavé skanzeny nájdeme

na mape skanzenov Slovenska.

Mapa skanzenov na Slovensku

Čo nájdeme v skanzenoch

V areáli skanzenov sa nachádzajú obytné domy, hospodárske budovy a verejné budovy (napr. krčma, škola, kostol...) obce. V domoch je pôvodný

nábytok. Skanzen je modelom spôsobu života ľudí v minulosti. Podľa

toho, ako dom vyzeral, vieme povedať, či v ňom býval chudobný

roľník alebo bohatý gazda.

Vlkolínec

Najznámejší skanzen na Slovensku je zrejme Vlkolínec, no na rozdiel od väčšiny iných skanzenov, múzeum v prírode tvorí pôvodná dedinská zástavba. V obci so štyridsiatimi drevenicami zo 16. až 19. storočia žije dnes dvadsať stálych obyvateľov. Ľudový klenot v prekrásnej prírode bol v roku 1993 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho

dedičstva UNESCO, čo celkom prirodzene vyvolalo o skanzen zvýšený záujem.

Na Slovensku nájdeme v súčasnosti tridsať prírodných múzeí. Najväčším skanzenom na Slovensku je

Múzeum slovenskej dediny v Martine, je v ňom sústredených 129 obytných, hospodárskych a sakrálnych objektov. Skanzen predstavuje ľudovú architektúru Oravy, Liptova, Kysúc a Turca. Na východe Slovenska ponúkajú

prehliadku drevenej architektúry aj skanzeny v Humennom a v Bardejove. Čaro ukrajinsko-rusínskej kultúry približuje

skanzen čo Svidníku. Spomenúť treba aj habánsky dvor vo Veľkých Levároch z roku 1592, goralské usadlosti v Osturni

a v Ždiari, drevené zrubové domy v Podbieli, či unikátne a dodnes obývané skalné obydlia vytesané do vulkanickej horniny v Brhlovciach. Údajne mali slúžiť ako skrýše počas

tureckých nájazdov, no využívajú sa predovšetkým ako hospodárske priestory. Miestnosti v skale majú totiž stálu

teplotu, a tak sa výborne hodia na uskladňovanie poľnohospodárskych plodín. Niektoré domy mali do skál vytesané až tri miestnosti, vzácnosťou nie sú ani šesť

metrov hlboké studne. 

Martin Vlkolínec Humenné

Bardejov Svidník Čičmany

KONIEC