ALKOHOLIZMUS A DROGOVÉ ZÁVISLOSTI (PROTIALKOHOLICKÝ OBZOR)

53, 2018, 1, s. 21 - 32

PREHĽADOVÉ PRÁCE

ALKOHOLOVÁ DEMENCIA

V. REŽNÁKOVÁ

Psychiatrická klinika LFUK a UN Bratislava Vedúci pracoviska: prof. MUDr. Ján Pečeňák, CSc.

Súhrn

Alkohol je jedným z najrizikovejších faktorov poškodenia zdravia a predčasnej smrti. Nadmerné a dlhodobé užívanie alkoholu môže viesť k poškodeniu funkcie a štruktúry mozgu. Uvádza sa, že až u 75 % jedincov so závislosťou od alkoholu je prítomný nejaký stupeň mozgovej patológie. Spôsobov, akým alkohol postihuje kog­nitívne funkcie, existuje mnoho a môžu sa vzájomne rôzne kombinovať. Alkoholová demencia je často nedostatočne identifikovaná a preto je považovaná za tichú epidémiu 21. storočia. Patrí jednoznačne medzi najčastejšie sekundárne demencie, tvorí až 10 % všetkých demencií a pri včasnej a správnej liečbe je potenciálne rever­zibilná. Predkladaná práca sa zameriava predovšetkým na „primárnu" alkoholovú demenciu, t.j. demenciu podmienenú (výlučne) priamym neurotoxickým účinkom al­koholu.

K ľ ú č o v é s 1 o v á : alkohol - alkoholová demencia - poškodenie mozgu - rever­zibilita

21

V. REŽNÁKOVÁ /ALKOHOLOVÁ DEMENCIA

V. Režnáková: ALCOHOLIC DEMENTIA

Summa ry

Alcohol is one of the most risky factors in health damage and premature death. Excessive and long-term alcohol consumption can lead to impairment of brain func­tion and structure. In up to 75 % of alcohol addicts there is some degree ofbrain pa­thology. There are many ways in which alcohol affects cognitive functions and can combine differently. Alcoholic dementia is often poorly identified and is therefore considered a quiet epidemic of the 21st century. It 's clearly among the most com­mon secondary dementias, and is responsible for up to 10 % of all dementias and is potentially reversible with early and proper treatment. The presented work focuses primarily on "primary'' alcoholic dementia, i.e. dementia caused (exclusively) by the direct neurotoxic effect of alcohol.

K e y w or d s: alcohol - alcoholic dementia - brain damage - reversibility

Úvod

Chronické užívanie alkoholu vedie k morfologickému, metabolickému a funkčnému poškodeniu mozgu (Turček a Daniš, 2017). Alkohol pôsobí pri­márne neurotoxicky a sekundárne prostredníctvom početných komplikácií spojených predovšetkým s jeho nadmerným, chronickým užívaním, život­ným štýlom, malnutríciou, hypoglykémiou, traumou hlavy, odvykacím sta­vom, delíriom, zvýšeným počtom faktorov vaskulárneho rizika, ochorením pečene a iných periférnych orgánov, konzumáciou alkoholu s inými návyko­vými látkami. Individuálna náchylnosť môže byť ovplyvnená vekom, vekom začiatku pitia a typológiou pravidelného konzumu alkoholu, pohlavím, ge­netickým pozadím, pozitivitou rodinnej anamnézy na alkoholovú demenciu, výživou, vystavením alkoholu pred narodením a všeobecným zdravotným stavom. Jednotlivé klinické formy môžu vyústiť do alkoholovej demencie, môžu zdieľať spoločné anatomické oblasti a preto predstavujú skôr konti­nuum, ako len samostatné klinické jednotky.

Alkoholová demencia patrí medzi najčastejšie sekundárne demencie. Pri včasnej a správnej liečbe je potenciálne reverzibilná. Lepšiu prognózu majú pacienti mladší, s menej výrazným poškodením, kompletné uzdravenie je možné prevažne u jedincov, ktorí dosiahli stabilnú abstinenciu pred dosiah­nutím 50. roku veku. (Králová a kol., 2016; APA, 2013).

22

V. REŽNÁKOVÁ /ALKOHOLOVÁ DEMENCIA

Základná charakteristika

Medzi jednotlivé klinické formy alkoholovej demencie sa zaraďuje pri­márna alkoholová demencia a ďalšie klinické formy, ktoré môžu do alkoho­lovej demencie vyústiť - Wernickeho encefalopatia, Korsakovova choroba, hepatálna encefalopatia, alkoholová cerebelárna degenerácia, centrálna pontínna myelinolýza a Marchiafava-Bignamiho choroba. Spoločne poško­denými oblasťami sú pri nich kortikálne i subkortikálne štruktúry, zahr­ňujúc kortikálnu, prevažne prefrontálnu a cerebelárnu atrofiu, úbytok bielej mozgovej hmoty, corpus callosum, menej často atrofiu hipokampu a zmenše­nie objemu talamu (Bartsch a kol., 2007; Forgáčová, 2011; Brust, 2010; Gupta a Warner, 2008; Ridley a kol., 2013; Zahr a Pfefferbaum, 2017; Mo­riyama a kol., 2006; Marshall, 2009; Turček a Daniš, 2017; Daniš a Turček, 2017).

Kortikálne poškodenie je možné rozdeliť na dva typy. Prvý zahŕňa úby­tok dendritického vetvenia a zmenšenie objemu tiel nervových buniek, ktoré môžu byť zvratné, čiastočne badateľné už po 1 - 3 mesiacoch abstinencie a signifikantne po viac ako 12-mesačnej sústavnej abstinencii. Druhý typ zahŕňa neuronálnu smrť a degeneráciu myelinizovaných axónov, tieto zme­ny sú ireverzibilné a sú pozorované najmä vo frontálnom laloku. Reverzibi­lita zmien priamo súvisí s úspešnosťou abstinencie od alkoholu (Durazzo a Meyerhoff, 2007).

„Primárna" alkoholová demencia ja charakterizovaná priamym neuroto­xickým účinkom alkoholu, ktorý súvisí s jeho farmakodynamikou a zmena­mi, ktoré nastávajú pri jeho chronickom užívaní. Etanol viacerými spôsobmi spúšťa v nervových bunkách kaskády, ktorých výsledkom je dysbalancia proapoptotických a antiapoptotických faktorov a poškodenie mozgu.

Jedným je glutamátová excitotoxicita prostredníctvom aktivácie NMDA receptorov, influxom kalciových a sodíkových iónov do bunky (Ca.2+, Na+), produkciou oxidu dusnatého, poškodením a kolapsom mitochondrií, ďalej glutamátovou oxidatívnou toxicitou pre tvorbu reaktívnych foriem kyslíka a dysbalanciu redoxnej homeostázy bunky. Ďalším mechanizmom je pôsobe­nie etanolu na fosforyláciu transkripčných faktorov a tým aktiváciu alebo deaktiváciu signálnych dráh a transkripcie génov. Zvyšuje sa aktivita nu­kleárneho faktora kappa KB (NF-B), ktorý indukuje oxidatívny stres, pro­zápalovú aktivitu a apoptózu; produkuje sa tumor nekrotizujúci faktor, ktorý ďalej i sám spúšťa kaskády na tvorbu ďalších prozápalových látok. Ďalej etanol znižuje aktivitu cyklického adenozínmonofosfát (cAMP) respon­zívneho elementu viažuceho proteín (CREB), regulujúceho gén pre mozgový

23

V. REŽNÁKOVÁ /ALKOHOLOVÁ DEMENCIA

rastový faktor (BDNF), ktorý je dôležitý pre podporu prežitia neurónov, chráni neuróny pred excitotoxicitou a apoptózou. Ďalším mechanizmom je tvorba adduktov väzbou etanolu a acetaldehydu na proteíny cytosólu tvoria­ce cytoskelet buniek (tubulíny a spektríny), tým dochádza k pretrhnutiu cy­toskeletálnej siete a poškodeniu tvaru buniek, ich stability a vezikulárneho transportu (Vetreno a kol., 2011; Ward a kol., 2009; Crews a Nixon, 2009; Erdozain a kol., 2014).

Počas odvykacieho stavu je najviac prominujúcim prediktorom demencie glutamátová excitotoxicita. Opakovaný odvykací stav (dve a viac detoxi­fikácií) je asociovaný s väčším kognitívnym poškodením prostredníctvom poškodenia neurónov, ako u jedincov, ktorý zažili len jeden alebo žiaden odvykací stav. Druh alkoholického nápoja sa javí menej dôležitý v rozvoji porúch kognitívnych funkcií ako typ pitia alkoholu. Je nutné zdôrazniť chro­nické nárazové pitie a množstvo požívaného alkoholu, ktoré sú priamo aso­ciované so zhoršovaním kognitívneho výkonu (Gupta a Warner, 2008; Du­razzo a Meyerhoff, 2007).

Epidemiológia

Odhaduje sa, že alkoholová demencia tvorí približne 10 % všetkých typov demencie. Ťažké pitie alkoholu (u mužov 5 - 6, u žien 3 - 4 štandardných dávok alkoholu denne) je faktorom prispievajúcim k alkoholovej demencii až v 21- 24 %.

Jedinci s alkoholovou demenciou sú typicky mladší ako ľudia s inými for­mami demencie, vo väčšine prípadov ide o osoby vo veku 50 - 60 rokov, čas­tejšie sú to muži so somatickou a inou psychiatrickou komorbiditou, často sociálne izolovaní. Ženy sú citlivejšie na pôsobenie alkoholu a zmeny mozgu sa u nich objavujú skôr, no na druhej strane pri abstinencii sa ich stav aj rýchlejšie upraví (Gupta a Warner, 2008; Králová, 2017; Ressner, 2000; Marshall, 2009; Ridley a kol., 2013).

Diagnostické kritériá

V 5. vydaní amerického Diagnostického a štatistického manuálu (DSM-5) termín demencia nahradil termín neurokognitívna porucha. Alkoholové ko­gnitívne poruchy sa spoločne zaraďujú do kategórie „Látkami/liekmi navo­dené veľké alebo mierne neurokognitívne poruchy" (APA, 2013). Diagno­stické kritériá sú uvedené v tab. 1.

24

V. REŽNÁKOVÁ /ALKOHOLOVÁ DEMENCIA

Tabuľka 1. Diagnostické kritériá alkoholom navodených neurokognitívnych porúch (APA, 2013)

A Splnené kritériá neurokognitívnej poruchy: - signifikantný pokles v jednej alebo viacerých kognitívnych doménach (celková pozornosť, exekutívne funkcie, učenie a pamäť, reč, percepčno-motorická a sociálna kognícia), ktorý interferuje s nezávislosťou pri každodenných aktivitách.

B. Porucha sa nevyskytla výlučne počas delíria, pretrváva dlhšie ako obvykle trvá intoxikácia alebo odvykací stav.

C. Látka, jej dÍžka a rozsah užívania sú schopné vyvolať neurokognitívne poškodenie.

D. Časový priebeh je v súlade s časom užívania látky a abstinencie (neurokognitívne deficity zostávajú stabilné alebo sa zlepšujú po období abstinencie).

E. Neurokognitívna porucha nie je pripísateľná inému zdravotnému stavu alebo nie je lepšie vysvetliteľná inou duševnou poruchou.

Podľa Medzinárodnej klasifikácii chorôb, 10. revízii je alkoholová demen­cia uvedená pod kódom FlO. 73 a nemá zvlášť vymedzené diagnostické kritériá, spÍňa všeobecné kritériá pre demenciu (zhoršenie pamäti a mysle­nia je takého stupňa, že narušuje každodenný život, typicky je zhoršené prijímanie, uchovávanie a vybavovanie nových informácií, vyskytuje sa zhoršenie myslenia, úsudku, spomalený tok myšlienok, zhoršuje sa proces prijímania informácií, je narušená pozornosť) (WHO, 1992).

Diagnostické kritériá alkoholovej demencie podľa vyššie uvedených kla­sifikácií sú založené takmer výlučne na klinickom úsudku, sú do značnej miery všeobecné a subjektívne. Z toho dôvodu sa Oslin a kol. (1998) pokúsili navrhnúť kritériá so snahou o presnejšie zadefinovanie alkoholovej demen­cie a zvýšiť validitu a reliabilitu tejto diagnózy (tab. 2). Túto klasifikačnú schému autori vytvorili na základe aktuálnych výskumov a klinických skúseností, navrhli ju ako určité vodítko k diagnóze. Zahŕňa špecifickejšie údaje aj o kvantite, dÍžke trvania užívania alkoholu a rozvoja demencie.

25

V. REŽNÁKOVÁ /ALKOHOLOVÁ DEMENCIA

Tabuľka 2. Navrhované diagnostické kritériá alkoholovej demencie (Oslin a kol., 1998)

Demencia Úbytok kognitívnych schopností, ktorý interferuje so sociálnym alebo pracovným fungovaním.

Definitívna alkoholová demencia V súčasnosti nie sú dostupné akceptovateľné kritériá.

Pravdepodobná alkoholová demencia A Mali by byť splnené obe nasledujúce kritériá:

1. Klinická diagnóza demencie najmenej 60 dní po poslednej expozícii alkoholu. 2. Významné užívanie alkoholu - 35 alebo viac štandardných dávok alkoholu

(ŠD) týždenne u mužov a 28 alebo viac ŠD týždenne u žien počas 5 rokov alebo viac. Nástup demencie musí byť v rámci 3-ročného obdobia významného užívania alkoholu.

B. Diagnózu podporujú: 1. S alkoholom súvisiace hepatálne, pankreatické, gastrointestinálne,

kardiovaskulárne, renálne poruchy alebo iné orgánové poškodenia. 2. Ataxia alebo periférna senzorická polyneuropatia nepripísateľná iným

príčinám.

3. Stabilné alebo zlepšujúce sa kognitívne funkcie po 60 dňoch alkoholovej abstinencie.

4. Neurozobrazovacie nálezy ústupu rozšírenia mozgových brázd alebo komôr po 60 dňoch alkoholovej abstinencie.

5. Neurozobrazovacie nálezy atrofie cerebella, najmä oblasti vermis. C. Diagnóza je menej pravdepodobná, ak:

1. Je prítomná porucha reči, zvlášť dysnomia a anomia. 2. Sú prítomné ložiskové neurologické znaky alebo príznaky (okrem ataxie

alebo periférnej senzorickej polyneuropatie). 3. Sú prítomné neurozobrazovacie nálezy kortikálnych alebo subkortikálnych

infarktov, subdurálneho hematómu alebo inej ložiskovej neuropatológie. 4. Je vysoké Hachinského ischemické skóre.

D. Nasledujúce zistenia ani nepodporujú, ani nespochybňujú diagnózu alkoholovej demencie:

26

1. Neurozobrazovacie dôkazy cerebrálnej kortikálnej atrofie. 2. Neurozobrazovacie dôkazy periventrikulárnych alebo hlbokých

bielohmotových lézií. 3. Apolipoproteín E genotyp E4.

V. REŽNÁKOVÁ /ALKOHOLOVÁ DEMENCIA

Možná alkoholová demencia 1. Klinická diagnóza demencie najmenej 60 dní po poslednej expozícii alkoholu. + 2. Obdobie významného užívania alkoholu sa objavilo viac ako 3 roky, ale menej

ako 10 rokov pred nástupom demencie. alebo 3. Je prítomný významný priemerný konzum alkoholu v množstve 21- 34 ŠD

týždenne u mužov a 14 - 27 ŠD týždenne u žien počas 5 rokov. Nástup demencie musí byť počas 3-ročného obdobia významného užívania alkoholu.

Zmiešaná demencia Diagnóza sa má použiť, ak je zjavná viac ako jedna príčina demencie.

Alkohol ako spolupodielajúci sa faktor pri vzniku demencie Použiť vždy vtedy, ak osoba užíva alkohol, ale nie v miere alebo čase, ktoré sú potrebné na stanovenie diagnózy pravdepodobnej alebo možnej alkoholovej demencie. Táto kategória nevylučuje diagnózu pravdepodobnej Alzheimerovej choroby alebo vaskulárnej demencie.

Manažment pacienta s alkoholovou demenciou

Poznanie mechanizmov mozgového a kognitívneho poškodenia súvisia­cich so závislosťou od alkoholu a poznanie reverzibility týchto zmien je veľmi dôležité pre klinickú prax i prognózu pacienta. Abstinencia od alkoho­lu je prioritná aj vo fáze, kedy je už rozvinuté organické poškodenie mozgu. (Pečeňák a Pastrnková, 2012).

Prvým krokom v diagnostike je odber anamnézy nielen od samotného pa­cienta, ale vždy ju doplniť aj objektívnou anamnézou od pacientových blíz­kych, s dôrazom na minulé i súčasné zdravotné ťažkosti. V bežnej klinickej praxi môžeme využiť hodnotiace škály zamerané na úroveň kognície (napr. Štandardizovaný Mini-Mental State Examination - MMSE, Montreal Co­gnitive Assessment - MoCA, Test kresby hodín - CDT, test verbálnej fluen­cie) a batériu neuropsychologických testov. Ďalej sa pátra po potenciálne re­verzibilných príčinách základnými i rozšírenými laboratórnymi vyšetrenia­mi a zobrazovacími vyšetreniami.

Vzhľadom na patogenézu ochorenia je terapia symptomatická. V určitých prípadoch je potrebné aspoň sa pokúsiť dostať príčinu pod kontrolu a stav stabilizovať. Nevyhnutná je realimentácia, rehydratácia a liečba prípadných iných somatických komplikácií (Králová, 2017; Martinove a kol., 2001; WHO, 2010; Sachdeva a kol., 2016).

27

V. REŽNÁKOVÁ /ALKOHOLOVÁ DEMENCIA

Doposiaľ nie sú vypracované jednoznačné odporúčania, či pokyny na lieč­bu alkoholovej demencie. Odporúča sa však z farmakoterapeutického hľadiska adekvátna úprava vnútorného prostredia, substitúcia vitamínov, najmä skupiny B.

Pri podozrení na deficit tiamínu, ako najčastejšej hypovitaminózy, s rizi­kom rozvoja Wernickeho encefalopatie (napr. pri malnutrícii, zhoršenom so­matickom stave), sa odporúča profylaktické parenterálne podávanie 250 mg tiamínu lx denne 3 - 5 dní alebo do zlepšenia stavu. Preferuje sa intrave­nózne podanie pred intramuskulárnym, podávanie per os nie je vhodné pre nedostatočnosť vstrebávania tiamínu zo sliznice čreva (Latt a Dore, 2014). Ak je podozrenie alebo už je prítomná manifestná Wernickeho encefalopa­tia, odporúča sa jeho parenterálne podávanie v dávke > 500 mg 3x denne po dobu 3 - 5 dní, nasledované podávaním 250 mg lx denne ďalších 3 - 5 dní. Dávky pod 250 mg denne neobnovia zásoby tiamínu, ani nezlepšia klinické príznaky. Vzhľadom na to, že tiamín má krátky polčas (96 minút), je po­trebné ho podávať niekoľkokrát denne pre optimálny prienik do mozgu (Galvin a kol., 2010; Lingford-Hughes a kol., 2012; Sachdeva a kol., 2016). Tiamín sa podáva pred alebo súčasne s infúziou glukózy, pretože oxidácia glukózy je tiamín dependentný proces a podávanie samotnej glukózy môže vyvolať alebo zhoršiť Wernickeho encefalopatiu. Odporúča sa súčasné podá­vanie magnézia, ktoré je kofaktorom v mnohých reakciách s tiamínom a je­ho znížená hladina môže byť zodpovedná za zlyhanie odpovede na paren­terálnu substitúciu tiamínu (Vodička, 2016; Latt a Dore, 2014).

Možné je využiť podpornú neuroprotektívnu liečbu, napr. nootropné lát­ky alebo antioxidanty (napr. piracetam, vinpocetín, extrakt z ginkgo biloba EGb-761), ktoré ovplyvňujú aktivitu neurónov, zlepšujú mozgovú perfúziu, zlepšujú metabolizmus neurónov, fluiditu membrán, zvyšujú utilizáciu glukózy, kyslíka a odolnosť neurónov voči hypoxii, zlepšujú reologické vlast­nosti krvi a, takisto ako antioxidanty, pôsobia ako vychytávači-zametači (scavengers) voľných radikálov (Králová, 2017; Martinove a kol., 2001). V podpornej liečbe môžeme využiť i doplnky stravy ako omega-3 mastné ky­seliny (Forgáčová, 2011). Avšak vplyv uvedených látok na alkoholovú de­menciu sa bližšie neskúmal.

Vzhľadom k patofyziológii NMDA hyperaktivity je možné zlepšenie kog­nitívneho deficitu podávaním kognitív - nízko až stredne afinitného antago­nistu otvorených iónových kanálov NMDA receptorov, memantínu. Posilne­nie kognitívnych funkcií môže pravdepodobne sprostredkovať i ako antago­nista a7 podjednotky nikotínového ACh receptora. Cheon a kol. (2008) v 12-týždňovej open-label štúdii podávali 20 mg memantínu pacientom s al-

28

V. REŽNÁKOVÁ /ALKOHOLOVÁ DEMENCIA

koholovou demenciou stanovenou podľa kritérií navrhnutých Oslinom a kol. a zistili signifikantné globálne zlepšenie kognitívnych funkcií, kvality živo­ta a správania. Skúmaný bol taktiež efekt memantínu na redukciu prízna­kov odvykacieho stavu. Krupitsky a kol. (2007) vo svojej placebo kontrolova­nej, randomizovanej, jednoducho zaslepenej štúdii zistili, že memantín v dávke 30 mg denne počas siedmych dní signifikantne redukoval odvyka­cie príznaky pri alkoholovom abstinenčnom syndróme v porovnaní s placa­bom a taktiež sa zistil jeho proticravingový efekt. Hälter a kol. (1996) v štú­dii na potkanoch preukázali tento proticraveingový efekt memantínu, pri dávke 4,8 mg (sérové hladiny blízke terapeutickej hladine u ľudí).

Ďalšími kognitívami, ktoré majú opodstatnenie v liečbe alkoholovej de­mencie sú inhibítory cholínesteráz. Djokic a Zivkovic (2009) preukázali vo svojej prospektívnej štúdii signifikantný efekt rivastigmínu v priemernej dávke 9, 76 mg denne na zlepšenie kognitívnych funkcií.

Je potrebné zohľadniť, že pri podávaní kognitív ide o off-label liečbu, pre­tože sú podľa Súhrnu charakteristických vlastností (SPC) indikované len na demenciu Alzheimerovho typu.

Z nefarmakologických postupov je nevyhnutný tréning pamäti, prime­rané psychické zaťažovanie, psychosociálna rehabilitácia, dôležitá je aj prá­ca s rodinou chorého, je možné využiť komplementárne postupy ako je pet­terapia, muzikoterapia, aromaterapia a mnohé ďalšie (Martinove a kol., 2001; Sachdeva a kol., 2016; Králová, 2017).

Posúdenie kognitívneho stavu by sa malo vykonávať priebežne, pretože umožní zistiť akékoľvek zlepšenie, stabilizáciu alebo zhoršenie stavu. Akút­na intoxikácia a odvykací stav môžu zhoršiť kognitívne defekty, takže posúdenie po tomto období, ktoré zvyčajne netrvá dlhšie ako 2 týždne, môže umožniť presnejšie posúdenie základnej kognitívnej úrovne (Ridley a kol., 2013).

Záver

Alkoholová demencia je aj v dôsledku širokej dostupnosti a nízkej cene alkoholu, početných komplikácií spojených s nadužívaním alkoholu, najča­stejšou sekundárnou demenciou vyskytujúcou sa pred 65. rokom veku. Včasným rozpoznaním príznakov alkoholovej demencie a včasnou a správ­nou liečbou základného ochorenia je možné dosiahnuť takú úroveň kogni­tívnych funkcií, akú mal pacient pred ochorením, prípadne aspoň ju čias­točne zlepšiť. Táto reverzibilita môže mať zásadný význam v prognóze pacienta.

29

V. REŽNÁKOVÁ /ALKOHOLOVÁ DEMENCIA

Vyhlásenie autora o konflikte záujmov: Žiaden deklarovaný potenciálny konflikt záujmov vo vzťahu k tejto publikácii.

Literatúra

American Psychiatrie Association: Diagnostic and statistical manual of mental disor­ders: DSM-5. Fifth edition. Washington, DC: American Psychiatrie Association, 2013. 947 s.

Bartsch, A. - Homola, G. - Biller, A. - Smith, S. - Weijers, H. - Wiesbeck, G. et al.: Manifestations of Early Brain Recovery Associated with Abstinence From Alco­holism. Brain, 130, 2007, 1, s. 36 - 47

Brust, J. C. M.: Ethanol and Cognition: Indirect Effects, Neurotoxicity and Neuro­protection: A Review. Int J Environ Res Public Health, 7, 2010, 4, s. 1540 - 1557

Crews, F. T. - Nixon, K.: Mechanisms of Neurodegeneration and Regeneration in Alcoholism. Alcohol Alcohol, 44, 2009, 2, s. 115 - 127

Daniš, M. - Turček, M.: Pelagra ako komplikácia nadužívania alkoholu. Alkohol Drog Záv (Protialkohol Obz), 52, 2017, 4, s. 183 - 192

Djokic, G. - Ziukouic, N.: Rivastigmine in Treatment of Alcohol-induced Persisting Dementia. Eur Psychiatry, 24, 2009, s. 8416

Durazzo, T. C. - Meyerhoff, D. J.: Neurobiological and Neurocognitive Effects of Chronic Cigarette Smoking and Alcoholism. Front Biosci, 12, 2007, s. 4079 -4100

Erdozain, A. - Morentin, B. - Bedford, L. - King, E. - Tooth, D. - Brewe, CH. et al.: Alcohol-Related Brain Damage in Humans. PloS One, 9, 2014, 4, s. 1 - 12

Forgáčouá, Ľ.: Účinok doplnkov stravy na kognitívne funkcie: poznatky z epidemio­logických a klinických štúdií. Prakt lekárn, 1, 2011, 3, s. 117 - 121

Galuin, R. - Brathen, G. - Iuashynka, A. - Hillbom, M. - Tanasescu, R. - Leone, M. A.: EFNS Guidelines for Diagnosis, Therapy and Prevention of Wernicke Ence­phalopathy. Eur J Neurol, 17, 2010, 12, s. 1408 - 1418

Gupta, S. - Warner, J.: Alcohol-Related Dementia: a 21"t-Century Silent Epidemic? Br J Psychiatry, 193, 2008, 5, s. 351- 353

Hälter, S. M. - Danysz, W. - Spanagel, R.: Evidence for alcohol anti-craving proper­ties ofmemantine. Eur J Pharmacol, 314, 1996, 3, s. Rl - R2

Cheon, Y. - Park, J. - Joe, K. - Kim, D.: The Effect of 12-Week Open-Label Meman­tine Treatment on Cognitive Function lmprovement in Patients with Alcohol­Related Dementia. Int J Neuropsychopharmacol, 11, 2008, 7, s. 971- 983

Králouá, M. - Cséfaluay, Z. - Markouá, J.: Kognitívno-komunikačné poruchy pri de­mencii. Bratislava: Univerzita Kamenského, 2016. 128 s.

Králouá, M.: Demencie. Bratislava: Univerzita Kamenského, 2017. 88 s.

30

V. REŽNÁKOVÁ /ALKOHOLOVÁ DEMENCIA

Krupitsky, E. - Rudenko, A. A. - Burakov, A. M. - Slavina, T. V. - Grinenko, A. A. -Pittman, B. et al.: Antiglutamatergic Strategies for Ethanol Detoxification: Com­parison With Placebo and Diazepam. Alcohol Clin Exp Res, 31, 2007, 4, s. 604 -611

Latt, N. - Dore, G.: Thiamine in the Treatment of Wernicke Encephalopathy in Pa­tients with Alcohol Use Disorders. Intern Med J, 44, 2014, 9, s. 911- 915

Lingford-Hughes, A. R. - Welch, S. - Peters, L. - Nutt, D. J.: BAP Updated Guideli­nes: Evidence-Based Guidelines for the Pharmacological Management of Sub­stance Abuse, Harmful Use, Addiction and Comorbidity: Recommendations from BAP. J Psychopharmacol, 26, 2012, 7, s. 899 - 952

Marshall, J.: Alcohol-Related Dementia (Alcohol Induced Dementia; Alcohol-Related Brain Damage). In: Gelder, M. G.: New Oxford Textbook of Psychiatry. Second edition. Oxford, UK: Oxford University Press, 2009, s. 399 - 402

Martinove, M. - Martinove, O. - Koprdová, E. - Stebilová, Š. - Dusková, S.: Alkoho­lické demencie. Alkohol Drog Záv (Protialkohol Obz), 36, 2001, 1, s. 11 - 17

Moriyama, Y. -Mimura, M. -Kato, M. -Kashima, H.: Primary Alcoholic Dementia and Alcohol-Related Dementia. Psychogeriatrics, 6, 2006, 3, s. 114 - 118

Oslin, D. -Atkinson, R. M. - Smith, D. M. - Hendrie, H.: Alcohol Related Dementia: Proposed Clinical Criteria. Int J Geriatr Psychiatry, 13, 1998, 4, s. 203 - 212

Pečeňák, J. - Pastrnková, R.: Mozgové poškodenie spôsobené chronickým užívaním alkoholu a reverzibilita poškodenia pri abstinencii. Alkohol Drog Záv (Protialkohol Obz), 47, 2012, 4, s. 215 - 222

Ressner, P.: Diferenciální diagnostika demencí. Neurol Prax, 1, 2000, 1, s. 17 - 22 Ridley, N. J. -Draper, B. - Withall, A.: Alcohol-Related Dementia: An Update ofthe

Evidence. Alzheimers Res Ther, 5, 2013, 1, s. 3 Sachdeva, A. - Chandra, M. - Choudhary, M. - Dayal, P. -Anand, K. S.: Alcohol­

Related Dementia and Neurocognitive lmpairment: A Review Study. Int J High Risk Behav Addict, 5, 2016, 3, s. e27976

Turček, M. - Daniš, M.: Syndrómy alkoholom podmienenej myelonolýzy. Alkohol Drog Záv (Protialkohol Obz), 52, 2017, 3, s. 119 - 128

Vetreno, R. P. - Hall, J. M. - Savage, L. M.: Alcohol-Related Amnesia and Demen­tia: Animal Models Have Revealed the Contributions of Different Etiological Factors on Neuropathology, Neurochemical Dysfunction and Cognitive lmpair­ment. Neurobiol learn mem, 96, 2011, 4, s. 596 - 608

Vodička, M.: Wernickeova encefalopatie. Psychiatr Prax, 17, 2016, 1, s. 14 - 18 Ward, R. J. - Lallemand, F. - De Witte, P.: Biochemical and Neurotransmitter

Changes lmplicated in Alcohol-Induced Brain Damage in Chronic or "Binge Drinking" Alcohol Abuse. Alcohol Alcohol, 44, 2009, 2, s. 128 - 135

WHO: Mezinárodní klasifikace nemocí. 10. revize. Duševní poruchy a poruchy chování: Popisy klinických príznaku a diagnostická vodítka. Praha: Psychia­trické centrum Praha, 1991. 282 s.

31

V. REŽNÁKOVÁ /ALKOHOLOVÁ DEMENCIA

WHO: mhGAP Intervention Guide for Mental, Neurological and Substance Use Di­sorders in Non-specialized Health Settings. Geneva: World Health Organization, 2010. 83 s.

Zahr, N. M. -Pfefferbaum, A.: Alcohol 's Effects on the Brain: Neuroimaging Results in Humans and Animal Models. Alcohol Res, 38, 2017, 2, s. 183 - 206

Doručené do redakcie: 31. 3. 2018 Prijaté na publikovanie: 16. 4. 2018

Adresa autora: MUDr. Veronika Režnáková Psychiatrická klinika LFUK a UNB Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava veronika.reznakova@gmail.com

32