SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

ANALÝZA A ZÁVER ZÁSOBOVACEJ LOGISTIKY

V PODNIKU

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Študijný program : Agrárny obchod a marketing

Študijný odbor : 3.3.10 Obchod a marketing

Školiace pracovisko: Katedra marketingu

Školiteľ: doc. Ing. Albín Malejčík, CSc.

Nitra 2010 Silvia Solárová, Bc.

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaná Silvia Solárová vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému „Analýza a záver

zásobovacej logistiky v podniku“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 12.4.2010 Silvia Solárová

POĎAKOVANIE

Dovoľujem si vysloviť poďakovanie Miroslavovi Mičíkovi, vedúcemu expedície a skladov

Matador-Automotive a.s. Vráble za jeho cenné rady, pripomienky a odbornú pomoc pri

vypracovávaní diplomovej práce, ako aj doc. Ing. Albínovi Malejčíkovi, CSc. za vecné

pripomienky k mojej práci.

ABSTRAKT v štátnom jazyku

V súčasnom období trhového hospodárskeho systému sú všetky podniky u nás

vystavené neustále sa zvyšujúcemu tlaku zo strany konkurencie, ako aj neustálemu

zvyšovaniu nákladov na svoju činnosť. V takomto prostredí je nevyhnutné stále hľadanie

nových spôsobov na zvyšovanie rentability podniku a upevnenie si tým svojej pozície na

trhu. S prílevom zahraničného kapitálu sa na Slovensku stále viac udomácňujú aj nové

koncepcie, nástroje a techniky vedúce k zvyšovaniu výnosovej a finančnej sily podniku.

Jedným z týchto nástrojov je logistika. Diplomová práca na tému Analýza a záver

zásobovacej logistiky v podniku má za cieľ zhodnotiť a analyzovať súčasný logistický

systém a navrhnúť efektívnu úpravu logistických procesov. Cieľom práce je navrhnúť

vhodné riešenia, ktoré povedú k zníženiu podnikových nákladov spojených so zásobami

a skladovaním. V práci sú obsiahnuté teoretické základy v oblasti logistiky ako aj analýza

logistického systému firmy. Teoretická časť obsahuje i doterajší vývoj logistiky

a doterajšie poznatky z oblasti skladovania riadenia zásob. A sústreďuje sa predovšetkým

na proces zásobovania a návrh zmeny na zefektívnenie chodu spoločnosti. V prvej časti

som teoreticky charakterizovala oblasť logistiky s poukázaním na základné nástroje

a techniky v nej používané. Ďalšia časť obsahuje históriu a súčasnosť podniku a jeho

výrobné zameranie, za ktorou nasleduje časť analyzujúca súčasný stav logistiky v podniku.

V praktickej časti je hodnotená organizácia skladovania a spôsob riadenia zásob

v spoločnosti. V závere práce som navrhla niektoré riešenia, ktoré môžu pomôcť skvalitniť

skladovanie zásob. Všetky navrhované riešenia sú realizované v pomerne krátkom čase.

Cieľom práce je navrhnúť vhodné riešenia, ktoré povedú k zníženiu podnikových nákladov

spojených so zásobami a skladovaním.

Kľúčové slová:

Logistika, zásoby, skladovanie, zásobovacia logistika, riadenie zásob

ABSTRAKT v cudzom jazyku

In present time of market economy system are all the companies put under the

pressure of competition and permanent raising of costs. In this time is necessary to search

for new ways of intensifying of profitability, which will help to improvement position on

market. Which incoming foreign capital are coming to Slovakia also new conceptions, tool

and technician for raising yield and financial company power. Logistics is one of them.

The Bachelor thesis named Analyzis and conclusion supply logistics in the company is

aimad to the analyze current logistic system as well as suggestion effective modification

logistical process. The goal of this thesis is to propose suitable solutions that would lead to

reducing company١s stock holding costs. The thesis includes theoretical basis of logistics

and an analysis of company system. And has focused especially on a process of storage

and proposes some changes to increase efficiency of company work. In 1st part is

theoretical characteristic of logistics with demonstration on main tools and technician,

which are used.

In the theoretical part I describe and evolution of logistics and summarize actual

knowledge of stock holding and management. In the practical part I analyze and rate the

management of stock and stock holding system in the company.

Next part contain a history and present of company, his production intention following the

analyze of present situation of logistics in the company. All proposal have made in the

work are possible to realize in short time.

Key words:

Logistics, stock, warehousing, supply logistics stock management

Obsah:

Obsah .............................................................................................................................. 7

Zoznam skratiek ............................................................................................................ 8

ÚVOD .............................................................................................................................. 9

1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE ........................................................................ 10

1.1. Logistika ............................................................................................................ 10

1.1.1 Logistické riadenie ...................................................................................... 12

1.1.2 Trendy vo vývoji logistiky .......................................................................... 16

1.2. Zásobovanie a zásobovacia logistika .............................................................. 20

1.2.1 Ciele zásobovania .................................................................................... 22

1.2.2 Úloha riadenia zásobovacej logistiky ...................................................... 23

1.3 Sklady a skladovanie ....................................................................................... 25

1.4 Zásoby ............................................................................................................... 27

1.4.1 Klasifikácia zásob .................................................................................... 27

1.4.2 Riadenie zásob ......................................................................................... 28

1.4.3 Finančné aspekty riadenia zásob .............................................................. 30

1.5 Distribu čný systém a preprava ....................................................................... 31

1.5.1 Fungovanie dopravných systémov ........................................................... 33

2. CIEĽ PRÁCE ............................................................................................................. 35

3. METODIKA PRÁCE ................................................................................................ 36

4. VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA ......................................................................... 38

4.1 Charakteristika podniku Matador-Automotive Vráb le a.s............................ 38

4.1.1. História spoločnosti .................................................................................... 39

4.1.2 Organizačná štruktúra úseku Logistika ....................................... ............... 41

4.2 Logistika v podniku ........................................................................................... 42

4.2.1 Manažérske hlásenie Logistiky .................................................................. 43

4.3 Nákup a zásobovanie v podniku ....................................................................... 44

4.3.1 Príjem materiálov ....................................................................................... 48

4.3.2 Výdaj materiálov ....................................................................................... 49

4.4 Skladovanie a štruktúra zásob ......................................................................... 49

4.4.1 Riadené sklady ........................................................................................... 50

4.4.2 Neriadené sklady ........................................................................................ 55

4.5 Návrh na využitie výsledkov ............................................................................ 57

5. ZÁVER ........................................................................................................................ 63

Zoznam použitej literatúry ..................................................................................... 65

Prílohy ....................................................................................................................... 66

8

Zoznam skratiek

ABC kalkulácia nákladov založená na aktivitách

a pod. a podobne

BOZP Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

DPR Distribution Requiremnts Planning – požiadavky distribúcie plánovania

EDI Electronic Data Interchange – elektronická výmena dát

EÚ Európska únia

FIFO First In, First Out – prvý do skladu, prvý zo skladu

GPS Global positioning system – systém satelitnej navigácie

INCO-Terms dodacie podmienky

JIT Just in time – zásobovanie synchronizované s výrobou

MAV Matador-Automotive Vráble a.s.

MAN Matador-Automotive Vráble a.s. prevádzka Nitra

MAB Matador-Automotive Vráble a.s. prevádzka Bratislava

MTZ materiálno-technické zabezpečenie

SAP/R3 podnikový informačný systém

t.j. to znamená

Viď. pozri

VZV vysokozdvižné vozíky

XYZ Klasifikácia zásob podľa charakteru dopytu

9

ÚVOD

Za tému svojej diplomovej práce som vybrala zásobovaciu logistiku vo firme

Matador-Automotive Vráble, a.s.. Cieľom mojej práce je analyzovať súčasný logistický

systém vo firme a navrhnúť prípadné zlepšenia a doporučenia.

Problematike logistiky sa v súčasnej dobe dostáva veľká miera pozornosti. Vo

vyspelom tržnom hospodárstve môže uspieť len podnik, ktorý uspokojí stále náročnejšie

potreby zákazníkov ponukou nového, vysoko kvalitného tovaru alebo služby. Nestačí však

len vyrobiť či nakúpiť kvalitný tovar alebo pripraviť kvalitné služby, ale je treba postarať

sa o to, aby všetko bolo k dispozícií v správnom množstve, na správnom mieste,

v správnom čase a to vynaložením primeraných nákladov.

V modernej spoločnosti sme si zvykli na to, že logistické služby fungujú bezchybne

a máme tendenciu si logistiky všímať až v okamihu, kedy nastane nejaký problém. Podnik

v trhovom prostredí je pritom neustále pod veľkým tlakom konkurencie. Stúpajúce náklady

v dôsledku zvyšovania cien, nestabilná ekonomická situácia a neuspokojivý hospodársky

vývoj, väčšia zložitosť problémov a zostrená konkurencia na domácich i zahraničných

trhoch tvoria len malú časť týchto problémov. Aby podnik mohol tieto problémy úspešne

riešiť, nestačia už iba tradičné spôsoby riadenia podniku. Pri súčasných trendoch

komplexného riadenia logistických procesov sa však ani na oblasť zásob a zásobovania

nemožno pozerať ako na samostatný problém, ale musí sa riešiť v súlade so záujmami

ostatných logistických procesov.

Pri tvorení diplomovej práce vo firme MATADOR Automotive Vráble, a.s. sa

zameriam na zásobovaciu logistiku. Proces obstarávania zásob zabezpečuje výrobný

proces vstupnými zdrojmi, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie podniku. Zásoby

predstavujú významnú investíciu a majú dôležitý význam z pohľadu plynulosti výrobného

procesu, preto je nevyhnutné venovať ich riadeniu náležitú pozornosť.

Mojím cieľom pri písaní diplomovej práce bude na základe poznatkov

nadobudnutých z preštudovanej literatúry teoreticky charakterizovať danú problematiku, a

prostredníctvom vlastného výskumu v podniku analyzovať aktuálnu situáciu v oblasti

zásobovania a navrhnúť opatrenia na zefektívnenie zásobovacej logistiky vo firme

MATADOR-Automotive Vráble, a.s.

10

1. Prehľad o súčasnom stave

1.1. Logistika

Tak ako uvádza Malejčík (2008) pôvod termínu logistika nie je celkom jasný.

Pravdepodobne je odvodený z gréckeho logos (lovo, reč, rozum, počítanie) alebo

logistikon (dômysel, rozum). Termín "logistika" v podobnom duchu ako sa dnes aplikuje

v modernej spoločnosti, sa začal používať vo vojenstve pri riešení otázok spojených so

zásobovaním a pohybom vojenských jednotiek. Pojem logistika sa pôvodne používal v

armáde a znamenal ľudskú a materiálovú podporu bojujúcim jednotkám (potrava, munícia,

materiál, opravárenský servis, lekárske zabezpečenie a doprava). Postupne sa jej

používanie rozšírilo aj do obchodných aktivít

Neskôr sa pojem logistika rozšíril aj do ekonomiky. Z tohto pohľadu Kuzmová

(2006) vystihla ekonomickú definíciu, že logistika je súčasťou zásobovacieho reťazového

procesu, ktorý plánuje, realizuje a riadi účinný, efektívny tok a skladovanie tovaru, služieb

a s nimi spojených informácií z miesta vzniku do miesta spotreby za účelom uspokojenia

požiadaviek zákazníkov.

Používanie termínu logistika nie je v súčasnosti jednotné. Vymedziť jeho význam

sa pokúšali mnohí autori, a preto je v literatúre k dispozícii množstvo rozdielnych definícií.

Existuje rada veľmi komplexných a tým i komplikovaných definícií logistiky. Všetky

definície vychádzajú z rovnakých základov a preto ich podľa Červeňana (1995) možno

zhrnúť nasledovne:

„ Logistika je disciplína, ktorá sa zaoberá systémovým riešením, plánovaním,

synchronizáciou, realizáciou a koordináciou reťazcov materiálových tokov a s nimi

spojených informačných a peňažných tokov od dodávateľa do podniku, vnútri podniku

a z podniku odberateľovi. Je zameraná na uspokojovane potrieb zákazníka ako na konečný

efekt a tento sa snaží dosiahnuť s čo najväčšou pružnosťou, presnosťou

a hospodárnosťou“.

Královenský a Gnap(2000) uvádzajú, že logistika je interdisciplinárna veda, ktorá

sa zaoberá koordináciou, zosúladením prepojením a optimalizáciou toku surovín,

11

materiálu, polovýrobkov, výrobkov a služieb, ale tiež tokov informácií a financií z

hľadiska uspokojenia zákazníka za najnižšieho vynaloženia prostriedkov.

Pre svoju jednoduchosť ma však zaujala definícia od Bazala a kol.(2004), že

v logistike ide o to ako zariadiť, aby správne veci boli v správny čas na správnom mieste

a to hlavne za minimálnu cenu.

Úlohou logistiky je koordinovať materiálové a informačné toky. Cieľom je uspokojiť

potreby zákazníkov, dosiahnuť pružnosť, presnosť a efektívnosť. Štruktúru logistiky

Bazala a kol.(2004) delia do oblasti: zásobovacia logistika, výrobná logistika, distribučná

logistika.

Obr. 1 Vzťah obstarávacej, výrobnej, skladovej a distribučnej logistiky Zdroj: BAZALA a kol,, 2004, Logistika v praxi, ISBN 80-8044-015-8

Objektom logistiky sú finančné, informačné a materiálové toky, toky ľudí, tovarov

a pomocného materiálu, ktoré podľa Malindžáka (1996) môžeme riadiť vo výrobe,

v obchode, službách, doprave, údržbe, zásobovaní atď. V logistike sa vždy zaoberáme

predmetom (čo), miestom (kde), časom (kedy), vlastnosťami, parametrami, kvalitou (aké)

a odberateľom (komu).

Obr. 2 Logistické otázky Zdroj: MALINDŽÁK, 1996, Výrobná logistika, ISBN 80-967636-6-0

12

Priestor logistiky podľa Malindžák (1996) začína od zákazníka, cez realizáciu jeho

požiadaviek vo forme výrobku resp. služieb po odovzdanie tovaru zákazníkovi, záručný a

pozáručný servis.V tomto priestore prebieha :

- tok materiálový (od zákazníka suroviny, polotovary, náhradné diely a pod. k firme, vo

firme výrobný proces, k zákazníkovi vyrobený tovar),

- tok informačný (dopyt, objednávka, vo firme plánovanie, bilancovanie, kalkulácie a

pod. k zákazníkovi zmluva o dodaní tovaru, cestu dopravy tovaru do bodu preberania ),

- tok finančný (z firmy k zákazníkovi, platby za suroviny, faktúry za výrobky a opačne

faktúry za suroviny a platby za výrobky, cestu a spôsob realizácie platieb).

Samotný logistický proces sa riadi výrobnými faktormi. Sem patria:

• Náklady

• Čas

• Kvalita

1.1.1 Logistické riadenie

Logistické riadenie Cempírek a Kampf (2005) definujú ako proces plánovania,

realizácie a riadenia efektívneho, výkonného toku a skladovania tovarov, služieb

a súvisiacich činností z miesta vzniku do miesta spotreby, s cieľom uspokojiť požiadavky

zákazníkov. Logistický reťazec je dynamické prepojenie trhu spotreby s trhmi surovín,

materiálov a dielov v ich hmotnom a nehmotnom aspekte, ktoré účelne vychádzajú od

dopytu (objednávky) konečného zákazníka, resp. ktoré sa viažu na konkrétnu zákazku,

výrobok, druh či skupinu výrobkov.

Obr. 3 Zložky logistického riadenia Zdroj: CEMPIREK – KAMPF, 2005, Logistika, s. 108, ISBN 80-86530-23-X

13

Hmotná stránka logistického reťazca uchováva premiestňovanú vec v takom stave aby bola

schopná uspokojiť danou potrebou konečného zákazníka.

Nehmotná stránka spočíva v premiestňovaní informácií potrebných k realizácii hmotnej

stránky logistického reťazca (bezhotovostné platby).

Procesy v logistickom reťazci majú hodnototvorný charakter, pričom pridaná hodnota sa

zvyšuje s približovaním sa ku konečnému zákazníkovi.

Ako ďalej uvádzajú Cempírek a Kampf (2005) logistické riadenie sa zaoberá

efektívnym tokom surovín, zásob vo výrobe a hotových výrobkov z miesta vzniku do

miesta spotreby. Integrovanou súčasťou logistického riadenia je riadenie v oblasti

materiálov, ktoré zahrňuje správu surovín, súčiastok, vyrobených dielov, baliacich

materiálov a zásob vo výrobe. Cieľom riadenia materiálových tokov je riešiť materiálové

problémy z celého podnikového hľadiska (t.j. optimalizovať) a to prostredníctvom

koordinácie rôznych materiálových funkcií, poskytovaním komunikačnej siete a riadením

materiálových tokov. Základné ciele podniku sú prijateľná úroveň rentability alebo

návratnosť investícií a udržanie pozície v stále náročnejšom konkurenčnom prostredí.

Obr. 4 Ciele integrovaného riadenia v oblasti materiálov Zdroj: CEMPIREK – KAMPF, 2005, Logistika, s. 108, ISBN 80-86530-23-X

Zásadný rozdiel medzi procesom riadenia oblasti materiálu a procesom distribúcie

hotových výrobkov spočíva v tom, že položky ktoré sú predmetom riadenia materiálov, sú

budúce hotové výrobky, suroviny, súčiastky a diely, ktoré predtým než sa dostanú ku

konečnému spotrebiteľovi, je potrebné ďalej spracovať alebo usporiadať.

Neoddeliteľnou súčasťou riadenia oblasti materiálu sú: nákup a zásobovanie,

riadenie výroby, doprava externá a interná, skladovanie, plánovanie a riadenie zásob

a likvidácia odpadu.

14

Nákup a zásobovanie – rýchle sa meniaca dodávateľská scéna so striedavými podobných

prebytkov a nedostatkov, s meniacimi sa cenami, dodacími lehotami a dostupnosťou, sú

výzvou pre úspory podnikov. Nákup sa týka len samotného zakúpenia materiálu,

obstaranie okrem nákupu zahrňuje i dopravu, skladovanie, informačné systémy a ďalšie

činnosti spojené s príjmom vstupných materiálov.

Riadenie výroby – ovplyvňuje logistický proces vo dvoch smeroch: jednak určujú

množstvo a typ hotových výrobkov, ktoré sa vyrábajú, a ktoré sú distribuované, za druhé

určuje potrebu surovín, súčiastok a dielov pre výrobu.

Interní a externí doprava – v zásade sú medzi nimi najmenej 3 rozdiely: doprava do

podniku je závislá od plánu výroby a teda stabilná, von z podniku je ovplyvnená dopytom

pri hotových výrobkoch, doprava do podniku sa zaoberá veľkými objemami, doprava do

podniku sa týka nákupu „celkové ceny dodávky“ .

Skladovanie - hotové výrobky mimo podnik, suroviny v podniku alebo v systéme JIT ich

dodávajú dodávatelia do výroby podľa momentálne potreby.

Informačné systémy – šité na mieru, spracováva sa veľké množstvo informácií a dát.

Spätná logistika – likvidácia materiálov.

Rastúce náklady na logistické výkony a vysoká komplexnosť logistických

systémov sú spojené s potrebou systematického sledovania a vyhodnocovania logistických

nákladov a výnosov. Je potrebné zavádzať plánovanie, kontrolu a koordináciu čiastkových

úsekov logistiky. Logistické náklady tak ako uvádza Malejčík (2008) možno rozdeliť do

nasledovných nákladových blokov:

- náklady na zásoby

- náklady na skladovanie a manipuláciu

- náklady na dopravu

- náklady na riadenie a systém

V každej organizácii je potrebné vidieť všetky náklady a výkony spojené

s logistickými činnosťami. V mnohých podnikoch je kladený dôraz na kalkuláciu nákladov

a spojených s výrobnými i logistickými procesmi. Nutnosť vedenia kalkulácií logistických

nákladov a výkonov je odvodená z úloh, ktoré má logistika plniť. Pri kontrole je potrebné

definovať druhy logistických nákladov a výkonov, ktoré vznikajú. Pri zistení odchýlok

medzi plánom a skutočnosťou je potrebné určiť spôsob ich redukcie. V rámci kalkulácie

logistických nákladov je potrebné určiť ceny logistických výkonov spojené s určitým

15

druhom nákladov. Rovnako je potrebné zodpovedať na množstvo otázok spojených

s voľbou postupov. Napríklad: „Ktorý z disponibilných dopravných prostriedkov je

najhospodárnejší? Má sa vyskladnenie a expedícia prevádzať vlastným vozovým parkom,

alebo sa má použiť externý prevádzkovateľ?“ a mnohé iné.

Z dôvodu neustáleho rastu nákladov a zvyšujúcemu sa tlaku konkurencie je

potrebné podľa Cempíreka a Kampfa (2005) permanentné hľadanie spôsobov na

zvyšovanie produktivity podniku. K najvýznamnejším zdrojom možného dosahovania

úspor v takom merítku, ktoré môže významne prispieť k zvyšovaniu rentability podniku

patrí bezpochyby logistika ako celok. Vo výrobných podnikoch je bežná skutočnosť, že

logistické náklady predstavujú 25 – 30% nákladov súvisiacich s celkovými aktivitami

firmy. K najvýznamnejším položkám v logistike zase patria náklady spojené so zásobami.

Súčasným trendom je klásť hlavný dôraz pri znižovaní nákladov súvisiacich so

zásobami na znižovanie doby obratu zásob a tým na znižovanie objemu finančných

prostriedkov v nich viazaných. Cempírek a Kampf (2005) ďalej uvádzajú, že snahy

o znižovanie špecifických nákladov v rámci logistických funkcií môže byť z hľadiska

systému ako celku neoptimálne a v konečnom dôsledku viesť k zvýšeniu celkových

nákladov. Zníženie jedného druhu nákladov vedie vždy k zvýšeniu iného druhu. Zníženie

celkového stavu zásob vedie napríklad k zníženiu viazanosti finančných prostriedkov

a k zníženiu nákladov na udržanie zásob, ale na druhej strane sa zvyšujú náklady na

dopravu a náklady súvisiace s plánovaním a objednávaním potrebného množstva

materiálu.

Najdôležitejším cieľom podnikateľskej logistiky je spravidla zvýšenie alebo

optimalizácia trhovej výkonnosti podnikov. To sa odráža v troch faktoroch: v kvalite

produktu, cene za produkt a dodávateľskom servise.

Malejčík (2008) definuje v logistike ciele ako dosiahnutie optimalizácie výkonov

a logistických nákladov. Logistické výkony sú pre správne fungovanie podniku

nevyhnutné pretože majú nákladovú spôsobnosť. Vystupujú vo forme logistických služieb:

- dodací čas (lehota)

- dodacia spoľahlivosť

- dodacia pružnosť (flexibilitu)

- dodaciu kvalitu

16

Cieľom logistiky je vytvoriť jednotný integrovaný optimalizovaný materiálový tok,

ktorý vznikne spojením jednotlivých častí systému, tak, aby bol zabezpečený kolobeh

tovaru a služieb. Môžeme logistiku firmy rozčleniť do subsystémov z hľadiska funkcií:

• logistika komerčná,

• logistika výroby,

• finančná logistika,

• informačná logistika,

• personálna logistika.

Z hľadiska hierarchických úrovní logistiku členíme na:

• makrologistiku (podnik je prvkom logistickej siete, logistického reťazca)

• mikrologistiku (podniková logistika)

• nanologistiku (logistika technologického procesu)

1.1.2. Trendy vo vývoji logistiky

Tlak trhu a konkurencia nútia firmu pružne reagovať na požiadavky zákazníka, čo

sa stáva strategickou vlastnosťou firmy “byt' úspešnou“.

Pre riadenie dodávateľských reťazcov vo vnútropodnikovej i externej logistike sa

využívajú metódy ako napr. systém Kanban a JIT ktoré definujú autori ako Malejčík

(2008) a Cempírek a Kampf (2005).

Just in Time

Hlavné ciele: maximálne využitie kapacít a zdrojov, plnenie dodávok. Použitie –

vyrábať v požadovanom čase požadovanom množstve a v akosti.

Je najrozšírenejšou logistickou technológiou v oblasti zásobenia, výroby a distribúcie.

Potreba po určitej veci (materiály, dielu, komponente) je uspokojená dodávaním „práve

v čas“, t.j. v presne dohodnutých a dodržovaných termínoch podľa potreby odoberajúceho

článku. Dodávajú sa malé množstvá v čo možno najneskoršom okamihu, dodávky sú

veľmi časté. Dodávateľ sa prispôsobí požiadavkám odberateľa tak, že svoju činnosť

synchronizuje s jeho potrebami. Cieľovým stavom je výroba bez udržovania zásob.

Základné zásady JIT :

- dodávky harmonizované s ohľadom na potreby a termíny,

- výroba harmonizovaná s ohľadom na potreby a termíny.

JIT má nasledovné princípy :

17

1. Plánovanie a výroba na objednávku

2. Výroba v malých sériách - každý výrobok (výrobná dávka) - je považovaný za

samostatnú objednávku

3. Eliminácia strát

4. Plynulé toky vo výrobe

5. Zaistenie kvality vo výrobe

6. Eliminácia náhodnosti, optimalizácia zásob, využitia kapacít

7. Udržiavanie dlhodobej a jasnej stratégie

JIT má i niektoré možné úskalia a negatívne aspekty. Dôraz na vytvorenie čo

najlepších podmienok pre plynulú výrobu s minimálnymi zásobami môže znamenať

zhoršenie podmienok pre zákazníka a obmedzovanie subdodávateľov. Na druhej strane sa

môžu firmy s mnohými dodávateľmi stať až príliš závislými. JIT kladie vysoké nároky na

organizáciu dopravných procesov ako správne načasovanie dodávky, spoľahlivosť

dopravných prostriedkov a pod. Úspora času behom celého cyklu vedie k zrýchleniu

obratu kapitálu, zvyšuje výkon a flexibilitu a uspokojuje zákazníkov.

KANBAN

Hlavné ciele: minimalizácia zásob vo výrobe, zjednodušenie riadenia, plnenie

termínov. Použitie – v sériovej a veľkosériovej výrobe, dielenské alebo linkovej výrobe,

výrobe s jednoduchou štruktúrou výrobkov. Kanban je technológiou pracujúcou na

princípe bez tvorby zásob a jej pôvod je v automobilovom priemysle.

Systém dielenského riadenia, založený na sprievodných kartách. Každá dielňa je

samostatne riadená a jej zákazníci sú naväzujúce dielne. Je vhodný pre opakovanú výrobu

rovnakých súčiastok a rovnomerný odber.

Základným nosičom informácii sú „kanbanové karty“, ktoré plnia funkciu objednávok

a sprievodok chýbajúceho materiálu. Princíp spočíva v objednávaní materiálu pracovníkom

(výrobnej linky, skladu a pod.) pri stanovenom množstve dielov a odosielaní kanbanovej

karty k ďalšiemu článku logistického reťazca (sklad, dispozícia, dodávateľ). Kanbanové

karty sú umiestnené na každom nosiči vo výrobnom procese.

18

Obr. 5 Princíp riadenia KANBAN Zdroj: CEMPIREK – KAMPF, 2005, Logistika, s. 108, ISBN 80-86530-23-X

K prenosu informácii slúžia rôzne druhy kariet (aj fiktívne, napr. v počítači) výrobné,

dopravné, pomocné, expresné, signálne. Vyrába sa len to, čo je definované v KAN BAN -

karte. Tento typ riadenia je vhodný viac pre strojársku, elektrotechnickú výrobu.

Systémy DPR (Distribution Requirements Planning)

Systém plánovania požiadavkou na distribúciu predstavuje dynamický model, ktorý

ovplyvňuje stav zásob. Plánovanie kľúčových zdrojov skladového priestoru, pracovných

síl, dopravných kapacít a finančných tokov.

Informácie systému sa využívajú:

- koordináciu doplňovania skladových položiek, ktoré sú dodávané z rovnakého zdroja

- nákladovo efektívnejší výber druhu dopravy, dopravcov a objem dodávaného množstva

- plánovanie pracovných síl na vstupe a výstupe

- vytvorenie plánu výroby

Cempírek a Kampf (2005) ďalej uvádzajú, že systémy ako Kanban, JIT, DRP

vyžadujú, aby logistické a výrobné činnosti podniku úzko spolupracovali. Bez tohto

prepojenia by sa nikdy nemohli plne uplatniť prednosti týchto systémov.

Technológie automatických identifikačných systémov

Celosvetovo sa používa celá rada technológii automatických identifikačných

systémov. Touto technológiou sa identifikujú nielen potreby ale i osoby a ich umiestnenie.

Čiarové kódy ( Bar coding) – sú najrozšírenejšou technológiou. Používajú sa pre

sledovanie zásielok v logistických reťazcoch. Pri vstupe zásielky do logistického reťazca

sú čiarové kódy ručným skenerom snímané a údaj je prenesený do databázy. Od tohto

19

okamihu je zásielka sledovaná a pracovníci lotistickej spoločnosti môžu účastníkom

prepravného reťazca podávať informácie o ich pohybe. Údaje je možné previesť do

informačného systému a prostredníctvom satelitu môžu účastníci prepravného reťazca

sledovať svoje zásielky v reálnom čase.

Rádiofrekvenčná technológia - Čípy – najväčšie využitie nachádzajú v doprave pri

identifikácii dopravných prostriedkov a kontajnerov, v skladovacom hospodárstve pri

identifikácii paletových jednotiek. Nosičom dát sú identifikačné štítky, čípy sa anténou.

Smerom k čípu je vyslaný implus, čip sa aktivuje a radiofekvečnou cestou je prenesené

a zaznamenané uchované číslo. Impulsy môžu byť vysielané nielen z terminálov, ale

i z družicového systému GPS.

Podľa Malejčíka (2008) aplikácia čiarových kódov umožňuje bezprostredne,

v reálnom čase sledovať tok konkrétneho druhu tovaru jednotlivými článkami

distribučného reťazca, realizovať inventúry, vystavovať objednávky, fakturovať tovar a iné

činnosti spojené s pohybom materiálov a tovarov v priestoroch podniku, ale aj mimo neho.

Logistická komunikácia

Komunikačné technológie umožňujú prácu s výstupmi ako napr. viesť rádiovú

a radiofrekvenčnú dátovú komunikáciu, mobilné telefóny s technológiou GPS, satelitná

komunikácia vhodná predovšetkým pre cestnú dopravu pri sledovaní vozidiel atď.

Pri používaní automatickej identifikácie je možné získané informácie zdieľať

s dodávateľmi a odberateľmi pomocou vhodných prostriedkov pri komunikácii

s vonkajším i vnútorným okolím podniku.

Tak ako uvádza Malejčík (2008) k prenosu informácii dochádza súčasne

s presunom a uskladnením tovarov a produktov. Podniky vo zvýšenej miere začínajú

využívať počítačový prenos informácií založených na elektronickej výmene dát (EDI)

a technológiu čiarových kódov, ktoré zlepšujú ako rýchlosť, tak aj presnosť prenosu

informácií. Vývoj v oblasti elektronickej komunikácie výrazne prispel k zníženiu

administratívnych činností vo všetkých aspektoch príjmu tovaru a skladovania.

20

1.2. Zásobovanie a zásobovacia logistika

Zásobovanie sa zaoberá činnosťami spadajúcimi prevažne do úvodnej časti

logistického reťazca. Ide teda o optimalizáciu získavania materiálov či súčiastok pre

výrobný proces. Preto všetko čo sa v tejto časti logistiky deje súvisí s trhom surovín,

materiálov a komponentov. Ľudia pôsobiaci v tejto oblasti, sa starajú nielen o sledovanie

hmotných statkov ale i hľadanie optimálnych dodávateľov, jednanie s dodávateľmi

a uzatváranie dodávateľských zmlúv s nimi. Preto je k úspešnému fungovaniu zásobovacej

logistiky, a teda k úspešnému fungovaniu podniku potrebná dobrá znalosť situácie na trhu

a postavenie dodávateľov i odberateľov na ňom.

Riadenie zásobovania predstavuje cieľovo orientované úsilie, ktoré je zamerané na

udržiavanie zásob na takej úrovni, aby bolo zaistené uspokojovanie dopytu a obsluha

zákazníkov a pritom sa dodržiavala konkurenčná nákladová efektívnosť organizácie.

Racionálne stavy zásob urýchľujú obrat kapitálu a tým znižujú nákladovú úroveň

v podniku. Dupaľ a Brezina (1999) uvádzajú, že manažment zásobovania (nákupná

a zásobovacia logistika) zabezpečuje výrobný proces a celú prevádzkovú činnosť vo

výrobnom podniku potrebnými materiálovými zdrojmi (obr. ).

Odosielateľ

Príjem materiálu Výroba Expedícia

Odberateľ

Zásoba - Sklad Nákupná a zásobovacia

logistika

Obr. 6 Ohraničenie nákupnej a zásobovacej logistiky Zdroj: DUPAĽ A. – BREZINA I., 2006, Logistika v manažmente podniku, s. 326, ISBN 80-89085-38-5

Udržiavanie stavu zásob v optimálnom množstve, vyhovujúcej kvalite a správnej štruktúre

je zásadným predpokladom pre zabezpečenie plynulej výroby a fungovania podniku ako

celku.

21

Ďalej Malejčík (2000) uvádza, že riadenie procesu zásobovania vo

výrobných podnikoch zabezpečujú nákupná a zásobovacia logistika, ktoré obstarávajú

zásoby potrebné pre výrobný proces.

Obr. 7 funkcie manažmentu zásobovania Zdroj: MALEJČÍK, 2008, Logistika, s. 166, ISBN 978-80-552-0018-7

Riadenie zásobovania je spojené s množstvom rutinných úloh, pričom

najvýznamnejšie sú tvorba a udržiavanie záznamov o zásobách a inventarizácia zásob.

Najdôležitejšími úlohami manažmentu zásobovania je podľa Majdúchovej a Neumannovej

(2008) zabezpečenie potrebných hmotných zdrojov a koordinácia s dodávateľmi a so

zákazníkmi.

Úlohy zásobovania sa rozdeľujú na čiastkové úlohy, ktoré môžeme zahrnúť do dvoch

skupín:

• riadenie nákupu materiálu – predstavuje úlohy orientované na dodávateľský trh

spojené s uzatváraním zmlúv,

• zásobovacia logistika – správne a fyzické úlohy súvisiace s tokmi materiálu

a tovarov.

Nákupná logistika zabezpečuje pri optimálnych nákladoch externé dodávky

a subdodávky potrebného materiálu. Z ponúk na trhu vyberá podľa určitých kritérií

dodávateľov, ktorých následne zmluvne zaväzuje k termínovanej spolupráci.

Za nákup sa považujú tie činnosti, ktoré súvisia s trhom a operáciami na trhu. Patrí sem

prieskum trhu, analýza cien, zabezpečovanie zmlúv a s tým súvisiaca celková

administratíva.

Zásobovacia logistika sa zaoberá plánovaním, riadením a kontrolou hmotných

a informačných tokov. Zabezpečuje preberanie a kontrolu nakupovaného tovaru. Jej

úlohami sú aj skladovacie činnosti a vnútropodniková doprava v súvislosti s prijímacími

skladmi.

22

Riadenie zásobovacieho reťazca zaručuje celkovú ekonomickú optimalizáciu všetkých

oblastí, ktoré sa zapájajú do procesu zásobovania, skladovania, toku a distribúcie

v jednotlivých oddeleniach podniku.

1.2.1 Ciele zásobovania

Cieľom riadenia zásob podľa Malejčíka (2008) je zvyšovať rentabilitu podniku,

predvídať dopad podnikových stratégií na stav zásob a minimalizovať celkové náklady

logistických činností pri súčasnom uspokojovaní požiadaviek na zákaznícky servis.

Spôsoby rozhodovania v oblasti zásobovania sa nachádzajú v hľadaní vzťahov medzi

cieľmi:

- znižovania nákladov

- zlepšovanie nákladov

- zachovania autonómie

Ciele zásobovacej logistiky definoval i Sedlák a kol (1995) ako:

- zaistenie dostatočného množstva surovín pre výrobu v zodpovedajúcej kvalite

- znižovanie nákladov so zabezpečovaním predmetu zásobovania (nielen cenu za

nakupovaný materiál a za dopravu, ale i náklady na manipuláciu, náklady na

skladovanie materiálu a jeho udržovanie).

- zachovanie autonómie podniku, v zmysle zaistiť možnosť nákupu zásob z viacej

rôznych zdrojov

Na správnom a účelnom zásobovaní, jeho schopnosti pružne reagovať na požiadavky

zákazníkov, závisí úspech výrobnej činnosti podniku. To znamená, že zásobovanie,

ovplyvňuje i výsledné ekonomické výsledky podniku. Dobre fungujúce zásobovanie musí

byť založené hlavne na:

- čo možno najlepšiu orientáciu na trhu, čo znamená neustále sledovať vývoj na trhu

a predpokladané trendy do budúcnosti

- výhodné uzatváranie zmlúv s dodávateľmi nielen s ohľadom na finančné podmienky

nákupu, ale i s ohľadom na termínované zaistenie i kvalitu dodávok

- účelnou organizáciou a výkon správnych fyzických činností spojených s materiálovými

tokmi (napr. dobre prepracovaný systém pre správne načasovanie a veľkosť

objednávok)

23

Účelnosť v plnení týchto úloh spočíva v správnom vymedzení a naplnení zásobovacej

politiky a stanovení zásobovacej stratégie.

1.2.2 Úloha riadenia zásobovacej logistiky

Konkretizáciou zásobovacej stratégie podniku podľa Sedláka a kol (1995) je

plánovanie zásobovacích činností. Plánovanie v zásobovaní je súčasťou celkového

podnikateľského plánu podniku. Možno ho rozdeliť podľa dĺžky plánovacieho obdobia

(dlhodobé a krátkodobé plány zásobovania) a podľa jednotlivých čiastkových činností.

Podľa zásobovacích činností sa najčastejšie stretávame s týmito druhmi plánov:

- plán materiálových potrieb

- plán spôsobu obstarania (nákupu) materiálu

- plán prepravy

- plán skladovania

Metódu ABC možno považovať za dobrého pomocníka prípravných prác plánovania

materiálových potrieb, ako aj ostatných plánov zásobovacích činností.

Metóda ABC je založená na poznatku, že relatívne malá časť celkového počtu

nakupovaných materiálov reprezentuje podstatný objemový podiel obstarávaných

materiálových vstupov. Pomocou tejto metódy Sedlák a kol (1995) delia nakupované

materiálové vstupy podľa ich relatívneho podielu na celkovej hodnote nakupovaných

materiálov na skupiny A, B a C. Skupina A reprezentuje asi 70-80% celkovej hodnoty

materiálových vstupov, pričom podiel na celkovom počte materiálových položiek je cca

len 10-20%. Skupina B obsahuje 15-20% celkovej hodnoty a 20-40% podiel počtu

položiek. Skupina C sa na celkovej hodnote podieľa 5-15% a na počte položiek 50-70%.

Pri zostavovaní plánov zásobovania sa potom venuje väčšia pozornosť skupine A, ktorá

má najvyšší hodnotový podiel na obstarávaných materiálových vstupoch, a preto sa

predpokladá, že v tejto oblasti možno dosiahnuť najvyššie nákladové úspory. Pri skupine

C, ktorá má relatívne malý hodnotový podiel, sa naproti tomu upúšťa od presného

plánovania nákupu.

Za zvláštnu modifikáciu metódy ABC sa niekedy označuje metóda XYZ, ktorá je

založená na diferenciácií materiálových skupín podľa rozdielneho časového priebehu ich

spotreby tak ako uvádzajú Stern a Dupaľ (1999). Materiálové druhy v skupine X

24

charakterizuje rovnomerný (bez výkyvový) priebeh spotreby, presnosť predpovede

spotreby je pri nich primerane vysoká. Materiály v skupine Y vykazujú sezónnu kolísavosť

spotreby, ktorú možno odhadnúť s priemernou presnosťou. Materiály v skupine Z sa

vyznačujú viac menej náhodným priebehom spotreby, ktorý prakticky nemožno predvídať.

Táto metóda slúži najmä rozhodovaniu o spôsobe zaobstarávania.

Rozhodujúcim problémom pri objednávaní materiálu je predovšetkým určenie

časového momentu objednávania – tzv. bodu objednávky. Časový interval, ktorý sa začína

momentom objednávania a končí sa okamihom, v ktorom obstarávaný materiál dôjde do

skladu nakupujúceho podniku, nazýva sa obstarávací čas. Tento interval sa uvádza

prevažne v dňoch. Na určenie časového momentu objednávania podľa Sedláka a kol.

(1995) vplýva viacej príčin:

- čas spotreby - jedná sa o čas za ktorú sa spotrebuje dodané množstvo materiálu

- objednávací čas – určuje časový interval potrebný na vybavenia objednávky (vystavenie,

zaslanie a doručenie dodávateľovi).

- dodací čas dodávateľa – predstavuje lehotu, ktorú potrebuje dodávateľ na realizáciu

prijatej objednávky.

- prepravný čas – je dodacím časom prepravy, ktorý závisí od vzdialenosti dodávateľa

a od zvoleného spôsobu prepravy

- manipulačný čas príjmu materiálu

- poistný čas

- iné časy

V celom procese obstarávania treba rátať aj s určitou časovou rezervou.

V oblasti materiálneho zásobovania uvádza Malejčík (2008) nasledovné modely

zásobovania:

- individuálne zásobovanie v prípade potreby

- zriaďovanie zásob

- zásobovanie synchrónne s výrobou

Pri riešení situácie na základe individuálneho zásobovania v prípade potreby sa materiály

nevyhnutné k výrobe zabezpečujú až vtedy, keď je ich bezprostredná potreba. Pri riešení

na základe tohto princípu sa prechádza tvorbe nákladov spojených so skladovaním,

viazaním kapitálu a úrokov.

25

Zriaďovanie zásob si kladie za cieľ dosiahnuť rozsiahlu nezávislosť zásobovania na

výrobe. Riešenie spočíva v tom, že sa vedome udržujú zásoby, aby sa zabezpečila

plynulosť výrobného procesu. Nevýhodou tohto spôsobu je zvyšovanie viazanosti kapitálu

v zásobách a tým zvyšovanie nákladov výroby.

Princíp zásobovania synchrónneho s výrobu sa snaží uvedené nevýhody eliminovať.

S obchodným partnerom alebo výrobcom sa uzatvárajú dodacie zmluvy platné na dlhšie

časové obdobie, ktoré ich zaväzujú, že budú dodávať požadované materiály vždy priamo

do výrobného procesu v dopredu stanovených lehotách. Dodávky pri tomto riešení sú

určované potrebami výroby. Skladovanie sa uskutočňuje iba vo forme prechodného

udržiavania zásob v skladoch alebo nevyhnutnej výrobnej poistky.

1.3 Sklady a skladovanie

Skladovanie podľa Kupkoviča a kol. (1997) tvorí významný spojovací článok

medzi výrobcom a zákazníkom. Má významný podiel na zabezpečení potrebnej úrovne

dodávateľského a zákazníckeho servisu pri najnižších nákladoch. Skladovanie patrí

k nevyhnutným činnostiam logistiky.

Podniky udržujú zásoby v skladoch hlavne pre preklenutie časových rozdielov medzi

výrobcom a spotrebiteľom, v snahe o dosiahnutie úspor vo výrobe a pri preprave tovaru, o

udržanie si dodávateľského zdroja (využívanie množstevných zliav) a o poskytnutie

zákazníkom komplexného sortimentu. Udržovanie zásob podniku umožňuje sa lepšie

prispôsobovať meniacim sa podmienkam trhu.

Skladovanie plní tri základne funkcie ktoré definuje Malejčík (2008):

1. presun produktov:

- príjem tovaru na sklad – jeho vyloženie z dopravného prostriedku, kontrola stavu

tovaru, aktualizácia skladový záznamov,

- uloženie tovaru – fyzické prevzatie tovaru na sklad, jeho uskladnenie,

- kompletizácia tovaru podľa objednávok,

- prekládka tovaru (pri skladovom systéme cross-docing)

- expedícia tovaru – balenie tovaru, naloženie tovarov roztriedených podľa objednávok

na dopravný prostriedok, aktualizácia skladových záznamov.

2. uskladnenie tovaru:

26

- prechodné uskladnenie – dopĺňanie základných zásob. (Rozsah prechodného

uskladnenia závisí od logistického systému používaného v danom sklade, od dopytu po

tovare a od dodacích lehôt.)

- časovo obmedzené uskladnenie – týka sa zásob, ktoré sú nadmerné v porovnaní

k potrebám na doplňovanie zásob (napr. špekulatívne, sezónne zásoby a pod.)

3. získavanie, spracovanie a prenos informácií o skladovacích činnostiach – informácie

sa získavajú zároveň s presunom a uskladnením tovaru, sú dôležité pre riadiacu činnosť

manažmentu. Informačný systém skladu poskytuje informácie o stave, pohybe

a umiestnení tovaru, príjme a expedícii tovaru, využití skladových priestorov,

manipulačných zariadeniach, zákazníkoch a zamestnancoch skladu.

Zásoby riešia časový, miestny, kapacitný a sortimentný nesúlad medzi výrobou

a spotrebou a zabezpečujú plynulosť výrobného procesu. Zásoby majú aj svoj negatívny

význam, pretože viažu kapitál, spotrebovávajú prácu a prostriedky a nesú so sebou riziko

znehodnotenia, nepoužiteľnosti a nepredajnosti. Ako ďalej Malejčík (2008) uvádza stav

zásob na sklade je dôležitým ukazovateľom pre úroveň logistických nákladov zásobovania.

Skladovanie podľa Sedláka a kol (1995) predstavuje významnú zložku

logistického procesu podniku, preto je potrebné neustále hľadať spôsoby zlepšenia

skladových operácií. Globálnym cieľom optimalizácie skladovania je zlepšiť dodávateľské

služby a znížiť náklady. Optimalizáciu môžu ovplyvniť nasledujúce faktory:

- úloha skladu v danom podniku,

- skladované výrobky, ich charakteristika a štruktúra sortimentu,

- výška skladových zásob a objem skladových pohybov,

- materiálový a informačný tok v podniku,

- používaná skladovacia technika,

- prevádzkové a stavebné podmienky.

Zásobovacie sklady tvoria súčasť skladového hospodárstva podniku, do ktorého patria

ja sklady výrobné (medzioperačné) a odbytové. Všeobecnou funkciou skladov je

zabezpečovať synchrónnosť podnikového procesu od vstupu do výroby až po predaj

hotových výrobkov. Zásobovacie sklady (sklady materiálu) realizujú:

- príjem materiálu

- organizáciu a kontrolu uskladnenia materiálu

- ochranu (kvalitatívnu aj kvantitatívnu) materiálu

27

- manipuláciu s materiálom (vrátane prípravy na výdaj do výroby)

Skladovanie materiálu v zásobovacích skladoch sa končí výdajom do výroby. Výdaj

materiálu sa realizuje v súlade s časovým a objemovým plánom výroby.

1.4. Zásoby

Riadeniu zásob je venovaná pozornosť už niekoľko desiatok rokov. Manažment

podniku si stále viacej uvedomuje, že dobré riadenie zásob môže prispieť k zlepšeniu

podnikových výsledkov. Prístup k zásobám sa však neustále vyvíja. Význam zásob v je

možné podľa Kupkoviča a kol. (1997)rozdeliť na:

• zabezpečenie plynulosti výroby

• krytie nepredvídaných výkyvu v dopyte alebo porucha v distribučnom systéme

• vyrovnanie ponuky a dopytu

• vytváranie podmienok pre špecializáciu odvetvia alebo územia

Zásoby v sebe viažu značné kapitálové prostriedky. Ďalšie náklady potom vyvoláva

prevádzka skladových systémov, vrátane systémov manipulácie vo vnútri skladov. Je teda

v záujme každého účastníka logistického systému

• predovšetkým minimalizovať alebo úplne vylúčiť niektorú kategóriu zásob a tú

nahradiť funkčným systémov dopravným alebo informačným

• na najnižšiu mieru obmedziť zásoby tak, aby kapitálová viazanosť v zásobách bola čo

najnižšia a kapitál mohol byť vložený do obchodných aktivít, ako je inovácia

výrobných programov a investovanie do týchto perspektívnych projektov.

1.4.1 Klasifikácia zásob

Ako uvádzajú Majdúchová a Neumannová (2008) zásoba je funkčným tovarom

nachádzajúcim sa v určitom mieste materiálového toku. Jej základnou funkciou je

prepojenie prísunu a odsunu tovaru – prepojenie ponuky a dopytu tak, aby došlo

k zachyteniu prípadných vzájomných rozdielov v rýchlosti prúdenia týchto dvoch tokov.

Okrem týchto základných funkcií zásob rozlišujeme ešte ďalšie funkcie:

− služba strategických záujmov t.j. udržovanie zásoby ako poistky proti nepredvídateľným

pohromám ako je zemetrasenie, vojna, embargo

28

− využitie ako prostriedku špekulácie t.j. vytvorenie zásoby v očakávaní, že sa

v budúcnosti ceny zvýšia

Pri plánovaní, v účtovníctve a štatistike i v koncepčnom a operatívnom riadení zásob sa

uplatňujú rôzne klasifikácie zásob.

Zásoby nachádzajúce sa v časti logistického reťazca rozdeľuje Malejčík (2008) na:

• Bežné zásoby – vznikajú na základe doplňovania predaných alebo vo výrobe

použitých zásob. Zodpovedajú množstvu zásob, ktoré je potrebné pre pokrytie dopytu

v podmienkach istoty. Bežné zásoby kryjú počas určitej doby priemernú spotrebu.

• Zásoby na ceste – sú položky, ktoré sa nachádzajú na ceste z jednej lokality

logistického reťazca do nasledujúcej.

• Poistné zásoby – udržujú sa nad rámec bežných zásob z dôvodu krátkodobých

výkyvov v dopyte alebo v celkovej dobe doplnenia zásob.

• Špekulatívne zásoby – sú zásoby, ktoré sú udržiavané za účelom úspor. Príkladom

môže byť nákup materiálu vo väčšom objeme vzhľadom k predpokladanému rastu

cien.

• Sezónne zásoby – zahrňujú zásoby nahromadené pred začiatkom nejakého

špecifického obdobia.

• Mŕtve zásoby – zásoby, ktoré sú nepoužiteľné a nepredajné, nie je po nich dopyt.

Okrem uvedených druhov zásob rozoznávame aj technologické zásoby (sú nevyhnutnou

súčasťou výrobného procesu).

Podľa fáz podnikového procesu a logistických segmentov Sedlák a kol. (1995) ďalej

rozlišujú druhy zásob na:

• vstupný materiál,

• rozpracovaná výroba,

• hotové výrobky.

1.4.2 Riadenie zásob

Podľa Sedláka a kol. (1995) určovanie momentu objednávania na základe

fyzického stavu zásob materiálu na sklade súvisí s tzv. hladinovým systémom riadenia

zásob. Zmyslom riadenia zásob je udržať zásoby na takej výške, ktorá umožní plynulý

29

priebeh výrobného procesu pri najnižšej viazanosti finančných prostriedkov. Stav zásob

možno vedome udržiavať na určitej výške. Sledované hladiny zásob materiálu na sklade sa

označujú ako normy zásob. Riadenie zásob vyžaduje primeraný informačný systém o ich

stave a pohybe. Aby boli tieto informácie k dispozícii v reálnom čase, využívajú sa

počítačové systémy.

Kupkovič a kol, (1997) považujú zásoby za hlavný „konzument“ prevádzkového

kapitálu podniku. Cieľom riadenia stavu zásob je preto zvyšovať rentabilitu podniku

prostredníctvom kvalitnejšieho riadenia zásob, predvídať dopady podnikových stratégii na

stav zásob a minimalizovať celkové náklady logistických činností pri súčasnom

uspokojovaní požiadaviek na zákaznícky servis. Efektivitu zásob je možné merať dopadom

na rentabilitu podniku.

Ukazovatele hodnotenia úrovne riadenia zásob

Medzi najpoužívanejšie ukazovatele hodnotenia úrovne zásob – hospodárenia so zásobami

patria:

- miera obratu zásob

- rentabilita zásob

Miera obratu zásob

Jedným zo spôsobov zvyšovania efektívnosti činnosti podniku je zrýchľovanie obratu

zásob. Miera obratu je ukazovateľ sledovania tejto rýchlosti obratu zásob.

Doba obratu zásob = Zásoba / (Tržby/365)

Doba obratu zásob je pomerom priemerného stavu zásob a priemerných denných nákladov.

Tento ukazovateľ sa považuje za ukazovateľ intenzity využitia zásob. Na prvý pohľad

zvýšenie obratu zásob a zníženie doby obratu zásob môže znamenať efektívnejšie využitie

zásob, ale na druhej strane môže byť znakom podkapitalizovania podniku. Všeobecne

samozrejme platí, že čím vyššia je obrátkovosť zásob a kratšia doba obratu zásob tým

lepšie.

Rentabilita zásob

Ďalším ukazovateľom hodnotenia úrovne zásob je rentabilita zásob. Tento ukazovateľ

korešponduje s ukazovateľom tzv. výnosnosti aktív, resp. ekonomickej ziskovosti.

Rentabilita zásob = zisk/priemerné zásoby x 100

Záujem podniku je o rast tohto ukazovateľa.

30

1.4.3 Finančné aspekty stratégie zásob

Nadmerné zásoby znižujú zisk o hotovostné náklady spojené s udržovaním zásob a celkové

imanie je vyššie o hodnotu zásob a to má dopad na obrátku imania.

Logistické náklady sú vyvolané či tvorené činnosťami, ktoré podporujú logistický proces.

Zásoby podľa Majdúchová a Neumannová (2008) vyvolávajú v podniku nasledovné

náklady:

• objednávacie náklady, ktoré sa vzťahujú k dávke na doplnenie zásoby a týkajú sa

externého nákupu alebo výroby na zákazku.

• náklady na udržanie zásoby, ktoré sú tvorené z troch zložiek:

• náklady na úroky

• náklady na sklady a správu zásob

• náklady z rizika

• náklady z deficitu, ktoré vznikajú, keď nestačí okamžitá skladová zásoba k uspokojeniu

všetkých požiadaviek odberateľov.

Bazala J a kol. (2004) definujú náklady na udržanie zásob, ako náklady, ktoré

súvisia s výškou zásob na sklade a menia sa s množstvom udržovaných zásob. Sú zložené

z nasledujúcich skupín nákladov:

Náklady kapitálu viazané v zásobách – bežné prostriedky či už z vlastných alebo cudzích

zdrojov je treba posudzovať z hľadiska nákladov príležitosti kapitálu t.j. z výnosnosti,

ktorá by bola dosiahnutá pri alternatívnom použití týchto prostriedkov. Všetky náklady sa

uvádzajú v ich hodnote pred zdanením. Týmto sa stanoví cena peňazí. Ďalej je nutné

vyčísliť hotovostnú hodnotu peňazí, pre ktorú sa bude kalkulovať náklady na udržovanie

zásob. Pre obchodnú firmu sú to náklady na bežnú výmenu zásob vrátane nákladov na

prepravu.

Náklady na služby – jedná sa o náklady, ktoré sa skladajú z dane z hmotného majetku t.j.

teda zo zásob a zo sadzby poistného zásob.

Náklady spojené so skladovaním v rámci závodu – bývajú prevažne fixného charakteru

a pre výpočet nákladov na udržanie zásob nie sú relevantné. Odhad nákladov príležitostí,

pokiaľ je napríklad možné sklady prenajať inej firme, je možné zohľadniť v nákladoch na

udržanie zásob.

Náklady na vlastné sklady – majú prevažne fixný charakter.

31

Náklady z rizika znehodnotenia zásob – sú tvorené: z nákladov na morálne opotrebenie

zásob, - náklady na poškodenie, - náklady na krádež a stratu zásob, náklady na

premiestňovanie zásob.

Obstarávanie zásob si kladie za cieľ dosiahnuť rozsiahlej nezávislosti zásobovania

na výrobe. Spočíva v tom, že sa vedome udržujú zásoby, aby sa zabezpečila plynulosť

výrobného procesu tým, že sa výroba stáva nezávislou na dodávateľoch alebo na

dodávateľských vzťahoch napr. meteorologických podmienkach pre dopravu, politickej

situácie v krajinách dodávajúcich suroviny a umožňuje čeliť cenovým výkyvom na trhu

zásobovania. Cemírek (2005) definuje výhody a nevýhody držania zásob nasledovne:

Výhody udržovania zásob:

1. Umožňujú podniku dosiahnuť efektu úspor z rozsahu výroby – napríklad úspory

vyplývajúcej z nákupu vo veľkom rozsahu. Výrobca môže ponúkať zľavu z ceny pri

nákupe vo veľkom. Ide tak dosiahnuť i zníženie nákladov na prepravu.

2. Vyrovnávajú ponuky a dopyt – riziko plynúce z nedodania výkonu včas zákazníkovi je

treba merať s prostriedkami viazaných v zásobách. U zákazníkoch obvykle dochádza

k výkyvom v dopyte napríklad kvôli zmene spotreby, sezónnym výkyvom atď.

3. Poskytujú ochranu pred nepredvídanými udalosťami – sú ochranou prd napr.

vyčerpaním zásoby v prípade variability dopytu, pred zvýšením cien surovín.

Výhody držania zásob a úspory, ktoré kvôli držaniu vznikli, je nutné po porovnať

s nákladmi na udržovanie zásob.

Nevýhody obstarávania zásob:

- Zvyšovanie viazanosti kapitálu v zásobách

1. Investície do zásob nemôžu byť použité k získavaniu ďalšieho tovaru alebo aktív, aby

mohli zlepšiť výkon podniku

2. Prostriedky na obstaranie zásob musia byť vypožičané a to zvyšuje výdaje podniku na

úroky

- Zásoby môžu zostarnúť, stať sa nepredajnými, môžu byť zničené, odcudzené atď.

1.5 Distribučný systém a preprava

Po obsahovej stránke pod termín distribúcia Malejčík (2008) zahŕňa všetky

činnosti spojené s prekonávaním priestorových, časových, kvantitatívnych a sortimentných

rozdielov, ktoré vznikajú medzi sférou výroby a sférou spotreby z ekonomického hľadiska.

32

distribučný logistický systém

- jeho úlohou je preklenutie času a priestoru pomocou dopravy a skladovania

- okrem týchto dvoch funkcií možno do tohto subsystému zaradiť aj vybavovanie

objednávok a balenie produktov

- logistické aktivity prebiehajú v úzkej súčinnosti s akvizičnými aktivitami distribučného

systému

- v logistickom distribučnom systéme dochádza k rozhodnutiam o fyzickej distribúcii,

ktorá je dôležitou súčasťou dodávateľskej politiky

- cieľom tohto subsystému je vysoká úroveň dodávkového servisu

Distribučná logistika je súčasťou komerčnej logistiky, zabezpečuje fyzické, organizačné

a informačné spojenie medzi zdrojom (výstupným skladom podniku) a spotrebiteľom, jeho

vstupným skladom. Má za úlohu zabezpečiť najvhodnejší spôsob, výber a analýzu

prepravy, ktorá je najlepšia pre prenos produktov vyrábaných podnikom, tak aby bola

dosiahnutá bezporuchovosť fungovania trhu.

Distribu čná logistika podľa Sedláka a kol. (1995) má na starosti všetky

skladovacie a dopravné pohyby tovaru k spotrebiteľom. Zaoberá sa riešením problémov

v nasledujúcich oblastiach:

- výberom umiestnenia distribučných skladov

- skladovaním

- obalovým hospodárstvom

- výstupom tovaru a zabezpečením nakládok

- dopravou

Jej cieľom je zabezpečiť prepravu tovaru a služieb tak, aby bola preprava rýchla,

spoľahlivá a efektívna a tým viedla k zvyšovaniu zisku.

Funkcie distribučného kanála môžeme rozčleniť na realizačnú a prípravnú.

Realizačná funkcia má za následok konkrétnu zmenu vlastníka produktov a umožňuje

realizáciu a uplatnenie sa výrobkov na trhu, fyzickú distribúciu, financovanie a preberanie

rizika.

Prípravná funkcia nemá priamy vplyv na zmenu vlastníka tovaru, ale bez nich by neboli

realizačné funkcie, výskum trhu, podpora odbytu, získavanie kontaktov, transformácia,

rokovanie.

33

Distribu čná logistika podľa Cempíreka a Kampfa (2005) predstavuje spojovací

článok medzi výrobou a odbytovou časťou podniku. Zahrňuje všetky skladové a dopravné

pohyby tovaru k odberateľovi a stým spojenú informačnú, riadiacu a kontrolnú činnosť.

Cieľom je dať k dispozícii správny tovar v správny čas na správne miesto v správnom

množstve a v kvalite a súčasne optimálny pomer medzi určitým súborom dodacích služieb,

ktoré je schopný podnik poskytovať, alebo je zákazníkom požadovaní a v vznikajúcimi

nákladmi. Jedná sa správne obslúženie odbytových ciest.

Ako Malejčík (2008) ďalej uvádza príčiny vzniku distribúcie nasledovnými

faktormi:

- nesúlad doby výroby a doby spotreby

- nesúlad lokality výroby a spotreby

- nezhoda štruktúry výrobného a spotrebiteľského sortimentu

- nesprávny systéme informácií o trhu

Na základe vymedzenia príčin jej vzniku uvádza, že logistická distribúcia rieši nasledovné

problémové okruhy trhového systému:

- voľbu distribučných ciest

- úrovne distribúcie

- spôsob realizácie toku tovaru

Distribúcia uzatvára logistický reťazec každého podniku.

1.5.1 Fungovanie dopravných systémov

Podľa Cempíreka a Kampfa (2005) dopravná logistika koordinuje, synchronizuje

a optimalizuje pohyby zásielok pre po dopravnej sieti od miesta a okamihu ich vstupu do

siete až po miesto a okamih ich výstupu zo siete t.j. začínajúc prevzatím a od prepravcu –

odosielateľa až po odovzdanie prepravcom – príjemcovi. Dopravná logistika vedie

k znižovaniu dopravnej náročnosti, t.j. rozsahu pohybov dopravných prostriedkov nutných

k uskutočneniu určitého hmotného logistického reťazca.

Ako ďalej Cempírek a Kampf (2005) uvádzajú, že v doprave rozlišujeme prepravný

proces, ktorý je spojený s premiestnením a dopravný proces, ktorý znamená organizáciu

a riadenie pohybu dopravných prostriedkov po dopravných cestách. Dopravný proces je

organizovaný dopravným podnikom, prepravný proces je ovplyvňovaný požiadavkami

zákazníka.

34

Doprava – predstavuje súhrn činností, ktorými sa uskutočňuje pohyb dopravných

prostriedkov po dopravných cestách a premiestňovanie osôb alebo vecí dopravnými

prostriedkami alebo zariadeniami. Doprava určuje ako rýchlo a spoľahlivo sa

prepravovaný predmet premiestňuje z jedného miesta do iného.

Preprava – je produktom dopravy a predstavuje zmenu umiestnenia osôb alebo vecí

v priestore a čase.

Dopravný proces – je možno charakterizovať ako usporiadaný súbor operácií, ktorými sa

zaisťuje realizácia prepravy.

Prepravný proces – je výrobným procesom v doprave.

Malejčík (2008) pod dopravou rozumie preklenutie priestoru pomocou dopravných

prostriedkov. Dopravu rozlišuje na:

• mimopodnikovú dopravu, ktorou sa rozumie doprava od výrobcu k zákazníkom,

doprava medzi rôznymi obchodnými partnermi, rôznymi skladmi, prevádzkami a pod.

Ide o dopravu ktorá sa realizuje na verejných dopravných trasách.

• Vnútropodnikovú dopravu , ktorá slúži k preprave materiálu vo vnútri podniku od

jednej prevádzkovej jednotky k druhej. Zabezpečuje vstup tovaru do skladu, zo skladu

do výroby, medzi jednotlivými strediskami, od konečnej montáže k expedícii. Je

charakterizovaná tým, že tovar neopustí areál podniku.

Podľa Bazala a kol. (2004) doprava je neoddeliteľnou súčasťou logistických

reťazcov, pričom vytvára jedny z najvyšších nákladov logistiky. Tieto náklady sa môžu

výrazne prejaviť na konečnej cene niektorých produktov. Čím je tento podiel nákladov

vyšší, tým dôležitejšie je správne rozhodovanie o doprave a ich efektívne riadenie.

Základnými rozhodovacími procesmi, ktoré sa priamo týkajú využitia dopravy v rámci

logistických reťazcov sú:

- rozhodovanie o výbere druhu dopravy

- rozhodovanie o výbere dopravných prostriedkov

- rozhodovanie o výbere dopravcu

Na dopravných a prepravných procesoch sa môžu podieľať rôzne subjekty – záleží to na

štruktúre konkrétneho logistického reťazca. Týmito subjektmi sú napr. dopravné,

prekládkové, výrobné, skladovacie a logistické podniky, zasielatelia (špeditéri), colníci,

spracovatelia odpadov a v neposlednej rade štát.

35

2. CIEĽ PRÁCE

Základným cieľom diplomovej práce je poukázať prostredníctvom poznatkov

nadobudnutých z preštudovanej literatúry teoreticky charakterizovať danú problematiku, a

prostredníctvom vlastného výskumu v podniku analyzovať aktuálnu situáciu v oblasti

zásobovania a navrhnúť opatrenia na zefektívnenie zásobovacej logistiky vo firme

MATADOR Automotive Vráble, a.s.

Dieľčie ciele práce možno definovať nasledovne:

- štúdium literatúry zameranej na logistiku. Získanie primárnych informácií o logistike

a logistickom riadení. Analýza a popis logistických nákladov a výkonov s dôrazom na

sledovanie cieľov logistiky. Aplikácia nových trendov v oblasti logistiky a logistickej

komunikácie formou elektronickej výmeny dát a automatických identifikačných

systémov.

- zosumarizovanie doteraz získaných teoretických poznatkov z oblasti skladovania

a riadenia zásob, získanie údajov o zásobovaní a zásobovacej logistike.

- charakteristika podniku, vymedzenie predmetu činnosti a organizačnej štruktúry,

analýza súčasného skladovacieho systému v podniku, získanie obrazu o skladoch

a skladovaní, popis priebehu príjmu a výdaja materiálov a spôsob zásobovania.

- vytvorenie vlastného návrhu na zefektívnenie skladovania materiálov, popis

praktického využitia zásobovania synchrónneho s výrobou. Návrhy a odporúčania na

zníženie stavu zásob v podniku.

Proces obstarávania zásob zabezpečuje výrobný proces vstupnými zdrojmi, ktoré sú

nevyhnutné pre fungovanie podniku. Zásoby predstavujú významnú investíciu a majú

dôležitý význam z pohľadu plynulosti výrobného procesu, preto je nevyhnutné venovať ich

riadeniu náležitú pozornosť.

36

3. METODIKA PRÁCE

Predmetom diplomovej práce je priblížiť význam logistiky vo vybranom podniku

popísaním procesu zásobovania a skladovania. Prvým a zároveň najdôležitejším krokom

bolo vyhľadávanie potrebných informácií a informačných zdrojov. Poznatky boli získané

predovšetkým štúdiom literatúry zameranej na problematiku logistiky, zásobovania a

skladovania. Pri zbere potrebných informácií boli použité dva druhy informačných

zdrojov, a to:

- primárne zdroje – informácie získané priamo z podniku

- sekundárne zdroje – získané z internetu, časopisov, médií

Druhým krokom pri zostavovaní diplomovej práce bolo spracovanie

nahromaždených informácií a poznatkov. K tomuto účelu boli použité nasledujúce metódy

a postupy:

a) metóda analýzy (rozkladania)

- predstavuje taký postup, pri ktorom sa objekt skúma najprv ako celok a postupne sa

prechádza k jeho častiam. Umožňuje tak poznávať štruktúru objektov a ich modelov.

b) metóda pozorovania

- v diplomovej práci bola použitá na sledovanie priebehu zásobovania a skladovania

a činností s tým súvisiacich

c) metóda syntézy (skladania)

- metóda predstavuje opačný postup ako metóda analýzy. Jednotlivé prvky sa kombinujú

a spájajú, tak aby vznikol nový objekt. Používa sa pri vytváraní štruktúry, zhrnutie

poznatkov a vyvodenie záverov.

d) metóda dotazovania

- uskutočňuje sa pomocou nástrojov: dotazníkov a vhodne zvoleného kontaktu

s dotazovaným formou osobného, písomného, telefonické a elektronické dotazovanie.

37

- získanie poznatkov bolo realizované priamym kontaktom s pracovníkmi podniku vo

forme osobných rozhovorov.

V nasledujúcej fáze vypracovania diplomovej práce sú získané teoretické poznatky

analyzované v praktickom využití v podniku. Výsledkom bolo zostavenie analýzy

zásobovania vo vybranom podniku na základe popisu jednotlivých krokov od objednávky,

príjmu, skladovania materiálov v podniku.

V závere diplomovej práce dochádza k opätovnému zhrnutiu všetkých dôležitých procesov

a činností prebiehajúcich pri zásobovaní a skladovaní v podniku.

38

4. VÝSLEDKY PRÁCE

4.1 Charakteristika podniku Matador-Automotive Vráb le a.s.

MATADOR Automotive Vráble, a.s., je neoddeliteľnou súčasťou portfólia úspešných

slovenských firiem pôsobiacich v oblasti strojárskeho priemyslu s dosahom na európsky

trh automobilového priemyslu.

V súčasnosti MATADOR Automotive Vráble zamestnáva 1106

zamestnancov a každoročne investuje prostriedky na rozvoj ich kvalifikácie. Skutočnosť,

že firma dokázala v priebehu niekoľkých rokov svoj obrat niekoľkonásobne navýšiť,

priniesla so sebou nielen niekoľko štrukturálnych a personálnych zmien spoločnosti, ale aj

investície do novej výrobnej technológie a dobudovanie jej logistického vybavenia.

Výrobkový sortiment smerovaný do automobilového priemyslu tvorí asi 90% celkového

obratu firmy a tvoria ho komplexné zvárané alebo montované zostavy ako nosník

nárazníka, nosník prístrojovej dosky, vnútorné rámy sedadiel, výfukový systém alebo

široká škála vnútorných dielov karosérie.

Tajomstvo MATADOR Automotive Vráble spočíva nielen v jej dokonale vybudovanej

infraštruktúre, či v certifikovanom systéme kvality, ale aj vedomie spokojného zákazníka,

ktorému môže ponúknuť kvalitné služby založené na jej vyspelom technologickom know-

how, ktoré vie ponúknuť za prijateľné ceny.

Matador Automotive je dnes súčasťou skupiny Matador, ktorá sa člení na divízie Pneu a

Automotive. Do skupiny Matador Automotive patria podniky v Bratislave (výroba

lisovacích strojov), vo Vrábľoch (lisovanie, zváranie, montáž) a v Dubnici (strojné

39

mechanizácie a obrábanie), pričom centrom sériovej výroby a najväčšou spoločnosťou v

rámci celej skupiny Automotive je Matador Automotive Vráble, a.s..

4.1.1 História spoločnosti Matador-Automotive Vráble a.s.

• 1966 - vznik spoločnosti

• 1989 - etablovanie na štátny podnik PAL – Vráble

• 1993 - privatizácia, založenie PAL – Inalfa

• 1997 - štrukturálna zmena: lisovanie, zváranie

• 1999 - etablovanie BAZ – Inalfy, Bratislava

• 2002 - začiatok výroby pre VW – Touareg, Cayenne

• 2003 - etablovanie Inalfy Nitra, Inalfy Zlaté Moravce, Karsit – Inalfy

• 2004 - nová štruktúra akcionárov firmy, väčšinový vlastník: Matador, názov

spoločnosti: Matador – Inalfa

• 2005 - nový názov spoločnosti MATADOR Automotive

Základné výrobné zameranie skupiny Matador Automotive:

výroba lisovaných a zváraných dielov, zostáv pre automobilový a spotrebný priemysel

výroba predných a zadných nárazníkov na osobné automobily

výroba zadných náprav na osobné automobily

povrchové úpravy výrobkov z kovov

výroba veľkoplošných lisovacích nástrojov a foriem

výroba strojov a zariadení pre automobilový priemysel

výroba strojov a zariadení pre gumárenský priemysel

Medzi hlavných zákazníkov v segmente lisovaných dielov patria spoločnosti skupiny

Volkswagen, spoločnosti Hella Behr Slovakia a Suzuki Magyar. V segmente nástrojov je

najvýznamnejším zákazníkom spoločnosť Škoda. Hlavným zákazníkom bola v segmente

strojov ( pre gumárenských priemysel ) spoločnosť Matador a.s., aj napriek poklesu

podielu predaja gumárenských strojov na úkor dodávok strojnotechnologických zariadení

do automobilového priemyslu.

Okrem automobilového priemyslu dodáva firma svoje výrobky aj pre výrobcov

kancelárskej a bielej techniky.

40

Spoločnosť Matador-Automotive a.s. je certifikovaná spoločnosť z oblasti kvality

pre oblasť platnosti: výroba lisovaných, zváraných, lakovaných a montovaných kompletov

pre automobilový a elektrotechnický priemysel, kancelársku a klimatizačnú techniku.

- certifikát podľa normy EN ISO 14001:2004 pre systém manažérstva

- certifikát podľa ISO/TS 16949:2002 systému manažérstva kvality

- certifikát podľa EN ISO 9001:2000 pre systém manažérstva

- certifikát podľa BS OHSAS 18001:2007 pre systém manažérstva

Obr. 8 Certifikát ISO/TS 16949:2002 Obr. 9Certifikát EN ISO 14001:2004

Obr. 10 Certifikát BS 18001:2007 Obr. 11 Certifikát EN ISO 9001:2000

Organizácia musí ako jedno z merítok výkonnosti systému manažmentu monitorovať

informácie týkajúce sa vnímania zákazníka, či organizácia splnila jeho požiadavky.

Spokojnosť zákazníka s organizáciou sa monitoruje pomocou priebežného hodnotenia

41

dosahovanej úrovne realizačných procesov. Organizácia musí monitorovať dosiahnutú

úroveň výrobných procesov, aby sa dokázal súlad s požiadavkami zákazníka na kvalitu

výrobku a účinnosť procesu. Aby sa zabránilo opakovanému výskytu nezhôd, musí

organizácia previesť opatrenia k odstráneniu ich príčin.

4.1.2 Organizačná štruktúra logistiky v podniku

Spoločnosť Matador v priebehu roku 2004 rozšírila svoje aktivity o podnikanie v

oblasti Automotive. V priebehu roku 2005 došlo k zlúčeniu všetkých podnikov tvoriacich

túto skupinu pod obchodným názvom Matador Automotive. Súčasnú skupinu tvoria

Matador Automotive Dubnica, Matador Automotive Vráble, Matador Automotive

Bratislava a Karsit - Matador Jaromeř. V roku 2006 bol dokončený proces zlúčenia Inalfa

Nitra a Matador Automotive Vráble. V priebehu roku 2005 boli realizované viaceré

úspešné dodávky strojno-technologických zariadení do automobilového priemyslu, čo je

potvrdením stratégie postupného ústupu od výroby gumárenských strojov a silnejúca

orientácia na výrobu a dodávku zariadení do automobilového priemyslu.

Útvar logistiky firmy Matador-Automotive a.s. Vráble sa skladá z týchto odborných

útvarov:

• Úsek logistiky Matator-Automotive Nitra (MAN)

• Úsek logistiky Matador-Automotive Bratislava (MAB)

• Plán a MTZ – Plán a Materiálovo technické zabezpečenie

• Sklady a Expedícia

• Výrobná logistika

Súčasná organizačná štruktúra spoločnosti Matador Automotive Vráble a.s.

Obr. 12 Organizačná štruktúra logistiky Zdroj: interný materiál spoločnosti Matador-Automotive Vráble a.s.

42

Útvar Plán a MTZ – zabezpečuje vytvorenie expedičného plánu podľa požiadaviek

zákazníka, zostavenie výhľadového plánu a výrobného plánu na základe podkladov od

zákazníkov. Medzi ďalšie činnosti tohto útvaru patrí príjem a spracovanie objednávok

a odvolávok (požiadaviek) a nákup materiálov potrebných do výroby od zmluvných

dodávateľov.

Útvar Sklady a Expedícia – zabezpečuje činnosti spojené so skladovaním, manipuláciou

a dodávaným výrobkov. Zodpovedá za príjem a uskladnenie materiálov, identifikáciu

materiálov, výdaj materiálov do výroby na základe výdajových plánov. Náplňou činností

expedície je dodávanie hotových výrobkov zákazníkom na základe expedičného plánu,

expedovanie nástrojov, vzoriek, a materiálov súvisiacich so zabezpečením kooperácii,

koordinácia dopravy.

Útvar Výrobnej logistiky – zabezpečuje manipuláciu s materiálom, paletami,

rozpracovanou výrobou vo výrobnom procese. Medzi ďalšie činnosti patrí čistenie

obalového materiálu, koordinácia výrobného plánu, prísun materiálov potrebných vo

výrobe priamo ku strojom, odvod hotových výrobkov na expedičný priestor.

4.2 Logistika v podniku

V Matador Automotive Vráble a.s. sú všetky činnosti súvisiace s logistikou

zastrešené samostatným úsekom. Podľa organizačnej štruktúry pre logistiku je

„ Úsek logistiky“ zodpovedný za zabezpečenie dodávok výrobkov zákazníkovi

v požadovanom termíne a množstve a v predpísanej kvalite. Ďalej zabezpečuje kompletný

servis výrobného úseku materiálovo-technickým zabezpečením od vstupu až po výstup

v podobe finálneho produktu.

Úsek logistiky zabezpečuje nasledujúce činnosti:

- plánovanie

- nakupovanie

- paletové hospodárstvo

- skladovanie

- manipulovanie

- expedovanie

43

Z hľadiska následného vyhodnocovania plnenia rozpočtu (úspora či prekročenie) má

Matador - Automotive Vráble a.s. niekoľko systémov monitorovania. Z hľadiska

okamžitého sledovania na týždennej báze sú to manažérske hlásenia jednotlivých úsekov.

4.2.1 Manažérske hlásenie úseku Logistika

Úsek logistiky vypracováva tzv. Manažérske hlásenie ktoré v týždenných intervaloch

poskytuje retrospektívny pohľad na vývoj ukazovateľov pre efektívne riadenie logistických

procesov. Manažérske hlásenie obsahuje nasledujúce položky:

- výkon dodávok zákazníkom

- výkon dodávok nakupovaného materiálu podľa položiek

- výkon dodávok kooperácii

- výkon paletového hospodárstva

- vývoj obrátky nakupovaného materiálu

- vývoj obrátky rozpracovanej výroby a hotových výrobkov

- náklady spojené s dopravou

Úsek logistiky vplýva, okrem režijných nákladov, taktiež na výkonnostné parametre firmy,

z hľadiska plánu variabilných nákladov firmy je to konkrétna položka „transportné

náklady“

Samozrejme, i nakupované zásoby i zásoby vlastnej výroby majú priamy vplyv z hľadiska

rozpočtovanej súvahy na prevádzkový cyklus firmy (cash-flow).

Manažérske hlásenie vyhodnocuje a kontroluje stav a ciele rozpočtu. Porovnáva

dosiahnuté hodnoty so stanoveným rozpočtom.

V prípade relevantných odchýlok dochádza k analýze dôvodu prekročenia a následnému

stanoveniu nápravných opatrení na korekciu vzniknutej odchýlky.

Obr. 12 Výkon dodávok zákazníkom

44

Obr. 13 Výkon dodávok nakupovaného materiálu Zdroj: Manažérske hlásenie úseku Logistika, príloha č.1

V obr. 12, 13 sú vyčíslené dodávky výrobkov zákazníkom a dodávky nakupovaných

materiálov po týždňoch a vyhodnocujúce stav plnenia so stanoveným cieľom. Trvalým

cieľom je výkon dodávok na úrovni 99% a výkon dodávok nakupovaného materiálu na

úrovni 96%.

Dôležitým ukazovateľom z hľadiska logistiky sú zásoby. Ich objem a vnútorná štruktúra

má veľký vplyv na finančné zaťaženie podniku.

Sledované zásoby sú rozdelené z hľadiska ich kolobehu v jednotlivých fázach výrobného

procesu na:

- nakupovaný materiál

- nedokončenú výrobu

- hotové výrobky

- polovýrobky v kooperácii t.j. zvláštnu zásobu

V zásobách sú viazané tzv. mŕtve peniaze, ktoré neprinášajú zisk. Účinný systém riadenia

zásob by ich mal udržiavať na optimálnej úrovni. Preto sú v manažérskom hlásení

vyčíslené stavy zásob po jednotlivých skladoch. Jednotlivé hodnoty predstavujú stav zásob

v skladoch na konci sledovaného týždňa v hodnote EUR.

Plánovaná obrátka nakupovaného materiálu za jednotlivé sklady, ako aj celková zásoba sú

rovnako súčasťou manažérskeho hlásenia vypracovaného úsekom logistiky.

Obrátka t.j. doba obratu nakupovaného materiálu je počítaná podľa vzťahu:

O = stav zásob x 4

4 týždňový výdaj

45

Tab. 1 Vývoj obrátky nakupovaných zásob

Výška skladu 0200 1100 0500 0600 4000 0800 0700 1200 1300 9000 Celkom

42 týždeň 2 663 3 062 28 755 8 922 912 9 207 58 020 20 408 3 895 118 063

41 týždeň 1 857 2 606 31 232 7 898 943 10 327 58 507 36 559 3 852 119 857

40 týždeň 1 771 2 848 32 154 8 272 956 10 343 57 973 53 462 2 997 119 861

39 týždeň 3 012 3 123 32 789 7 322 780 10 905 60 440 38 463 3 114 123 202

4 týždňový výdaj 5 561 710 50 479 11 782 253 139 164 340 240 1 796 1 364 259 215

Obrátka za sklad 1,92 17,25 10,28 3,03 14,42 23,02 5,41 2,33 2,90 26,39 6,82

Cieľ za sklad 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3

Príjem mat. za T 1 261 668 8 071 2 367 16 0 22 536 38 541 23 40 877

Výdaj mat. za T. 1 261 136 13 816 2 829 29 0 37 316 74 401 16 61 348

Obrátka celkom 6,82

Tabuľka zobrazujúca výšku skladových zásob je doplnená stĺpcovým grafom, ktorý

zachytáva vývoj sledovaného parametra po jednotlivých týždňoch od začiatku roka.

Obrátka materiálu v o f irme k tržbám

5 8

10 13 15 18 20 23 25

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57

pomer k tržbám Cieľ klzavý priemer

Obr. 15 Obrátka materiálu vo firme k tržbám Zdroj: Manažérske hlásenie úseku Logistika, príloha č.1

Pri týchto vyhodnoteniach sú z pohľadu logistiky a controlingu jedným z

kľúčových ukazovateľov transportné náklady. Jedná sa o náklady na dovoz materiálov,

tovarov, vratných obalov a kooperácií do firmy a vývoz hotových výrobkov z firmy ku

konečnému zákazníkovi. Tieto náklady sú pri kalkuláciách alokované do ceny výrobkov,

alebo ako samostatne fakturovateľná položka tzv. služba. Na evidenciu prepravných

nákladov slúži evidencia prepravy na útvare expedícia. Z pohľadu firmy sa sleduje

štandardná doprava a každá odchýlka od pôvodnej kalkulovanej dopravy tzv. extra

doprava.

Vývoj obrátky

46

Obr. 16 Extra preprava Zdroj: Manažérske hlásenie úseku Logistika, príloha č.1

Firma Matador – Automotive Vráble a.s. nemá vlastné dopravné prostriedky. Doprava je

zabezpečovaná zmluvnými dopravcami, prípadne si dopravu zabezpečujú zákazníci

i dodávatelia sami. Realizácia spôsobu dopravy súvisí s definovaním zodpovedností za

tovar podľa dodacích podmienok INCO-Terms.

EXW – zo závodu, dohodnuté miesto vrátane colného konania

CPT – preprava hradená do ...... dohodnuté miesto určenia

DDU – s dodaním clo neuhradené..... dohodnuté miesto

Dopravca zabezpečuje všetku dopravu tuzemskú i zahraničnú uskutočňovanú vo firme t.j.

- vnútropodnikovú dopravu - dopravu medzi strediskami spoločnosti Vráble, Nitra,

Bratislava

- dopravu k zákazníkom, t.j. exportnú dopravu - zabezpečuje termínované dodávky

zákazníkom

- dopravu od dodávateľov , t.j. importnú dopravu– zabezpečuje dovoz materiálov od

dodávateľov

Matador-Automotive Vráble a.s má prevažne viacej zahraničných zákazníkov

a dodávateľov, preto je evidencia dopravy rozlišovaná pod pojmami exportná a importná

preprava.

4.3 Nákup a zásobovanie v podniku

Nakoľko firma MATADOR Automotive Vráble, a.s. je zameraná na strojársku

výrobu pre automobilový priemysel, sú charakteristické mimoriadne náročné požiadavky

zákazníkov na kvalitu zákazníckeho servisu zo strany dodávateľov. Práve pre túto

skutočnosť je nutné udržiavať v procese podniku určitú hladinu zásob. Na druhej strane je

47

prirodzenou snahou firmy znižovať prebytočnú viazanosť kapitálu v zásobách. Zdroje

a služby potrebné pre výrobný proces a prevádzku firmy zabezpečuje úsek logistiky

v spolupráci s úsekom nákupu.

Firma MATADOR Automotive Vráble, a.s. nakupuje materiál od dodávateľov na

základe rámcových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na obdobie jedného kalendárneho roka.

Rámcová zmluva predstavuje dlhodobý kontrakt medzi dodávateľom a zákazníkom

s vopred dohodnutou cenou a približným cieľovým odberovým množstvom. Významnou

súčasťou rámcových zmlúv sú dohodnuté minimálne odberové množstvá a doba fixácie.

Doba fixácie je obdobie, počas ktorého už firma nemôže meniť svoje požiadavky na

objednanie príslušného materiálu k danému termínu dodania. V prípade zrušenia

objednávky plánovaného množstva počas doby fixácie je odberateľ povinný kompenzovať

dodávateľovi vzniknuté náklady. Zmluvné podmienky dohodnuté medzi firmou a jej

dodávateľom sú zapracované do nákupného plánu dodávok, ktorý poskytuje dôležité

podklady pre proces obstarávania zásob.

Na základe expedičného plánu sa odvíja časový harmonogram logistických procesov,

výrobné plánovanie, ako aj požiadavka na objednanie jednotlivých materiálov od

zmluvných odberateľov. Najdôležitejším prvkom v procese obstarávania zásob vo firme sú

vstupné dáta vkladané do informačného systému. Firma pracuje s vyspelým informačným

systémom SAP R/3 4.70.

Proces obstarávania zásob sa začína prijímaním požiadaviek od zákazníkov firmy. Na

základe potrieb zákazníkov nasleduje pomerne zložitá postupnosť vzájomne previazaných

činností, s cieľom zaobstarať potrebné množstvo materiálu v predpísanej kvalite

a v potrebnom čase pri najnižších možných nákladoch. Kritické miesto v celom procese

obstarávania zásob predstavujú obmedzenia vyplývajúce z rámcových zmlúv uzatvorených

s dodávateľmi. Jedná sa predovšetkým o minimálne odberové množstvá a dobu fixácie.

Kombinácia týchto 2 faktorov spôsobuje, že oddelenie Plán a MTZ nemôže v plnom

rozsahu reagovať na meniace sa požiadavky zákazníkov. Minimálne odberové množstvá

a doba fixácie znižujú náklady na strane dodávateľa, ale na druhej strane komplikujú

proces obstarávania zásob pre odberateľa. V čase celosvetovej hospodárskej krízy

zákazníci na poslednú chvíľu znižujú svoje objednávky, ale firma MATADOR Automotive

Vráble, a.s. nemôže dostatočne flexibilne reagovať na ich neustále sa meniace podmienky.

Výsledkom tohto stavu je nadmerné množstvo zásob, v ktorých je viazaná pomerne veľká

časť tržieb, čo má za následok negatívnu situáciu vo sfére peňažných tokov podniku.

48

Firma spolupracuje s významnými dodávateľmi hutného materiálu na trhu, ako napríklad:

Nemecko – Eisen-und Mettalhandel EMW Neunkirchen, ThyssenKrupp Stahl Radebeul,

Česká republika – STEEL CENTER EUROPE Praha, ROSSO STEEL, a.s. Praha,

PRAGMET s.r.o. Benátky nad Jizerou

Slovenská Republika – U.S. STEEL Košice s.r.o, ACELORMITTAL Slovakia Senica,

CANESSA Slovakia Košice,

4.3.1 Príjem materiálov

Po vyložení vozidla je tovar vyložený na príjmovú plochu, kde pracovníci skladov

a vstupnej kontroly vykonajú kontrolu dodávaného tovaru.

Pracovníci skladu pri preberaní materiálu kontrolujú fyzicky dodaný materiál s dodacím

listom od dodávateľa. V prípade zisteného rozdielu o tejto skutočnosti vo forme zápisnice

písomne informujú oddelenie MTZ a Nákupu, ktorí zašlú reklamáciu dodátaveľovi.

V prípade nezistenia rozdielov je príjem materiálu vykonaný založením avíza o dodávke

a následne je vykonaný pracovníčkou skladov v informačnom systéme.

Každému baleniu materiálu je pridelené interné číslo šarže a číslo manipulačnej

jednotky s dátumom príjmu. Identifikácia materiálov je fyzicky zabezpečená internými

etiketami s čiarovými kódmi týchto údajov, čo zabezpečuje spätnú sledovateľnosť, pohyb

každej manipulačnej jednotky a FIFO v jednotlivých skladoch. Samotný príjem je

ukončený označením palety etiketou a presunom na skladové miesto tzv. bunku v rámci

skladu. Po procese skenovania prebieha fyzické zaskladnenie na určenú bunku.

Údaje o dátach výroby a exspirácii nie sú súčasťou príjmu čo sťažuje sledovanie

exspiračných dôb. Vstupný materiál podlieha prísnej vstupnej kontrole z pohľadu kvality

a to nie len z pohľadu kvality materiálu ale aj z pohľadu kvality dodávky t.j. spôsob

balenia, vhodnosť balenia, spôsob transportu, spôsob skladovania.

Skladníci pri práci v skladoch majú on-line prístup do informačného systému za pomoci

mobilného snímača čiarových kódov – konzoly. Tovar je skladovaný na skladoch príjmov

podľa komodít.

Denný príjem materiálov činí približne 145 ton materiálu denne a priemerný počet vozidiel

pristavených na vykládku sa pohybuje 48 vozidiel z toho približne 20 na vykládku

materiálov zvyšných 28 na vykládku vratných prázdnych paliet. Na ročnej báze sa vyloží

49

približne 66.608 ton materiálov čo tvorí cca 2896 nákladných 24t. vozidiel.

4.3.2 Výdaj materiálov

Proces výdaja materiálov do výroby je zabezpečovaný na základe výdajových plánov.

Výdajový plán obsahuje prehľad materiálov potrebných do výroby na 3 dni dopredu.

Pracovníkmi príjmu sa výdaj materiálu realizuje na výrobné sklady, pomocou

materiálových výdajok vytváraných v informačnom systéme. Výdajka – skladový príkaz

obsahuje číslo materiálu s čiarovým kódom a na základe prepočtu balení, aj počet

manipulačných jednotiek potrebných pre výdaj s dodržaním FIFO systému. Skladník

realizujúci výdaj pomocou konzoly sníma čiarový kód materiálu z výdajky a čiarový kód

balenia t.j. manipulačnej jednotky zo štítku na materiály. Informačný systém na pozadí

vyhodnotí kontrolu manipulačnej jednotky navrhnutej vo výdajke so skutočne zosnímaním

kódom balenia a pri zhode balenia preskladní materiál na výrobný sklad. Na základe tohto

pohybu v systéme je potom materiál pracovníkom príjmu fyzicky prenesení na určené

miesto do výroby.

4.4 Skladovanie a štruktúra zásob

Zásoby v Matador-Automotive Vráble a.s. sa delia do troch základných skupín podľa ich

umiestnenia v transformačnom procese:

- nakupovaný materiál

- zásoby v rozpracovanej výrobe

- hotové výrobky

Na plynulosť a rentabilitu výrobného procesu má veľký vplyv najmä štruktúra a objem

zásob nakupovaného materiálu. Nakupovaný materiál sa vo firme skladuje v niekoľkých

samostatných skladoch. Do konkrétneho skladu je materiál distribuovaný podľa jeho

charakteristík, príloha č. 2.

V dnešnej dobe je bežné, že na správu a riadenie skladov sú využívané počítačové riadenie

a informačné systémy. Vďaka týmto systémom prebiehajú uskladňovacie a vyskladňovacie

operácie rychle, bez prestojov a pri minimálnych nákladoch a umožňujú kontrolu stavu

zásob podľa ich množstva.

Spoločnosť Matador-automotive a.s má k dispozícii vlastné sklady, ktoré sú

50

umiestnené v areály firmy. Súčasťou areálu firmy sú výrobné priestory, kancelárske

priestory a skladovacie priestory a priestory na skladovanie prázdnych obalov. Okrem

týchto skladov firma používa i nájomné sklady mimo areály spoločnosti.

Zásoby materiálov sú uskladňované v skladoch vo Vrábľoch, v Nitre a v Bratislave podľa

miesta spotreby. Každý sklad má svoje vlastné číslo a označenie. Jednotlivé sklady

materiálu sa navzájom odlišujú podľa toho, aký druh materiálu sa v nich uskladňuje.

Vybavenie skladov je tvorené regálmi, zakladačmi, skladovacím systémom KARDEX.

Manipulácia v skladoch prebieha pomocou elektrických vysokozdvižných vozíkov,

ručných paletových vozíkov.

Zároveň sú sklady rozdelené na riadené a neriadené, čo z hľadiska systému určuje

spôsob manipulácie s materiálmi na skladoch.

4.4.1 Riadené sklady

Výhody:

- výhodou riadených skladov je vytvorenie manipulačných jednotiek, jedno balenia

verzus jedna manipulačná jednotka.

- manipulačná jednotka v sebe nosí informácie: číslo materiálu, názov, počet kusov,

šaržu, paletu , prípadne počet vnorených balení

- ľahká spätná sledovateľnosť – každá manipulačná jednotka nesie v sebe informácie

o dátume a čase príjmu

- jednoduché sledovanie FIFO

- manipulácia s čiarovými kódmi pomocou skeneru

- nie je potrebný manuálny zásah v počítači, pri fyzickej manipulácii vzniká on-line

systémový presun.

Nevýhody:

- možnosť vydať do výroby len celé balenie - nie je tu možnosť výdaja čiastkového balenia

Obr. 17 Manipulačná jednotka

Zdroj: interný materiál z informačného systému SAP R/3.

51

Sklad hutného materiálu

Sklady príjmov č. 1100, 3900, 3980, sú uskladnené zásoby hutného materiálu, ktorý

je vo firme potrebný pre sériovú výrobu - kotúče, prístrihy, tabuľový plech. Z tohto dôvodu

majú zásoby nachádzajúce sa v týchto skladoch najväčší podiel na hodnote zásob a preto je

nevyhnutné venovať ich riadeniu zvýšenú pozornosť.

Kotúče:

Na manipuláciu s kotúčmi sa používajú mostové žeriavy. Kotúče sú v sklade

ukladané do zakladačov a na podložky, ktoré zabraňujú valivému pohybu. Podložky sú

rovnomerne rozmiestnené tak, aby bolo zabránené samovoľnému pohybu kotúčov a pritom

ich neznehodnocovali. Sú uložené v sklade spôsobom, ktorý predíde ich deformácii. Tým

sa zabezpečí ich jednoduchá a bezpečná manipulácia. Manipulant pritom musí dbať aby z

plochej časti podložky boli odstránené všetky nežiaduce nečistoty (kamienky, úlomky

dreva,....).

Kotúče sa stohujú spôsobom, ktorým sa predíde zraneniu zamestnancov (pád stohu)

alebo poškodeniu kotúčov (otlačením, zdeformovaním tvaru,....), takto zničený materiál už

nemusí vyhovovať použiteľnosti a bude musieť byť preradený do šrotu. Každý pracovník

skladu, ktorý sa dostane do kontaktu s kotúčmi musí brať do úvahy základné pravidlá,

podľa ktorých sa musí riadiť, ako je stohovanie kotúčov rovnakých alebo príbuzných a to

podľa: hmotnosti, rozmeru, akosti.

Obr. 18 Skladovanie kotúčov I. Obr. 19 Skladovanie kotúčov II.

52

Tabuľový plech - prístrihy

Tabuľový plech a prístrihy sa ukladá spôsobom, ktorým sa predíde ich poškodeniu

počas manipulácie, skladovania a nakladania. Veľký význam pri skladovaní má úspora

miesta, ale i to, že nesprávne stohovanie môže materiál poškodiť v hrane, alebo ohroziť

zdravie zamestnancov.

Stohovanie sa riadi podľa: rozmerov, tvaru, druhu materiálu, typu balenia::

- rozmerov: stohujú sa rovnaké rozmery, kde výška stohu nemôže presiahnuť

trojnásobok šírky užšej strany

- tvaru: stohujú sa materiály rovnakého tvaru

- druhu: stohujú sa materiály rovnakého druhu

- typu balenia: stohujú sa materiály rovnakého typu balenia

Zariadenia ktoré sa používajú pri manipulácii sú mostové žeriavy a vysokozdvižné

vozíky. Tieto zariadenia môže obsluhovať len osoba k tomu oprávnená, s platným

osvedčením na daný druh zariadenia.

Pri akejkoľvek manipulácii treba dbať na správnosť rozloženia viazacích nástrojov (laná,

pásy, reťaze....), nosnosť lán, rozloženie hmotnosti. Pri nesprávnom zvolení viazacieho

zariadenia, môže dôjsť k závažným životu nebezpečným situáciám, k zničeniu nástrojov

a zariadení a k zničeniu materiálu.

Obr.20 Skladovanie prístrihov I. Obr. 21 Skladovanie prístrihov II.

Skladovanie kotúčov, prístrihov a tabuľového plechu podlieha prísnej kontrole BOZP

a auditom dodávateľov a zákazníkov.

53

Sklad nových projektov - z pohľadu sledovania zásob na jednotlivé projekty sú zásoby

prijímané na sklad 0500 – sklad nových projektov čo umožňuje fyzické oddelenie takýchto

zásob od sériovej výroby a ostatných zásob. Skladujú sa tu rôzne druhy materiálov pre

viacero projektov, u takýchto zásob sa obrátka sleduje len informatívne.

Hodnota zásob nakupovaného materiálu k 1.3.2010 je vo firme, na úrovni 3 630 199

€. Pre efektívne riadenie zásobovania je potrebné poznať predovšetkým percentuálny

podiel skladov na celkovej hodnote zásob. Najvýznamnejší podiel na hodnote zásob

nakupovaného materiálu majú sklady č. 1100, 3900, 0500 a 3980. V týchto 4 skladoch

materiálu boli uskladnené zásoby v hodnote 2 795 253 €, čo predstavovalo 77,32 %

hodnoty zásob nakupovaného materiálu. Podiel ostatných 24 skladov spolu predstavoval

len zvyšných 22,68 %. Celú situáciu je názornejšie vidieť na grafe zobrazenom na obr. 22.

1100

3900

500

3980

1001

600

800

1002

1601

1700

9000

200

3100 703

700

1500

1600

1300

1400

9002

1200

400

1203

3103

3903

1202

402

9003

0

5

10

15

20

25

30

Podiel na hodnote zásob NM [ % ]

Číslo skladu

Obr. 22 Podiel skladov na hodnote zásob nakupovaného materiálu

Sklad hotových výrobkov

Sklady expedície č. 4000, 7740, 7840 sú sklady pre hotové výrobky odkiaľ sú

expedované zákazníkom. Súčasťou skladového hospodárstva sú aj expedičné sklady odkiaľ

sa zabezpečujú dodávky zákazníkom podľa ich požiadaviek. Proces expedovania podlieha

prísnym pravidlám z dôvodu zabezpečenia kvality dodávky a kvality dodávaných dielov.

Hotové výrobky sú uskladňované v zákazníckych paletách a stohované do výšky 3m.

Nemalej miere sa využívajú JIT dodávky zákazníkovi Volkswagen Slovakia.

Sklad olejov

Sklad olejov podlieha prísnym bezpečnostným predpisom s ohľadom na životné

prostredie.

54

Mazadlá a oleje sú prepravované v sudoch a v bandaskách. Sú skladované na špeciálnych

podložkách, tak aby nedošlo ku kontaminácii vody, pôdy. Príjem a uskladnenie takýchto

olejov a látok možno vykonať len ak sa nachádzajú v zozname povolených chemických

látok. Oddelenie Životného prostredia preveruje nákup takýchto látok s dôrazom na

identifikáciu eviromentálnych vplyvov. Vzhľadom na zmeny v EÚ v súčasnosti prebieha

celková rekonštrukcia skladu olejov a chemických látok.

Sklad spojovacieho materiálu

Nakoľko výrobný program firmy prešiel zo zamerania sa na lisovanie dielcov na

montáž dielcov a bodovanie matíc a skrutiek navýšila sa potreba nákupu spojovacieho

materiálu. Veľký objem používaného spojovacieho materiálu donútilo zamyslieť sa nad

spôsobom skladovania a z pôvodných regálov a obsluhy s VZV vozíkmi sa prešlo na nový

skladovací systém KARDEX.

KARDEX je automatizovaný vysokoregálový sklad vhodný na skladovacie

kartónových krabích do váhy cca 20 kg, obr. 23, 24.

Zakúpenie tohto skladovacieho systému prinieslo optimálne využitie výšky priestoru na

malej zastavanej plochy. Hlavnou výhodou popri úspore plôch je zaskladňovanie

a vykladňovanie konzolu čo umožňuje on-line sledovanie výšky zásob, ale i užívateľský

komfort nakoľko pri manipulácii nie je potrebný vysokozdvižný vozík. So zavedením

skladovacieho systému KARDEX sa znížila potreba skladovacích miest nielen v skladoch

ale i vo výrobe, nakoľko materiál sa naváža priamo ku strojom, pravidelnými intervalmi

sa napĺňajú zásobníky pri pracoviskách z jednotlivými komoditami.

Zavedenie tohto skladovacieho systému nakoľko spojovací materiál nebolo možné

stohovať do veľkých výšok (nestabilné) prinieslo úsporu približne 60 m² voči pôvodnému

skladovaniu v regáloch v sklade AB, čo tvorí približne 70 ks nestohovateľných paliet.

Rozdelením kompetencií pri vyskladňovaní a nakladňovaní do systému medzi pracovníkmi

skladov a výrobnou logistikou bola dosiahnutá i úspora 1 pracovníka nočnej smeny

v skladoch. Vyskladňovanie zo systému KARDEX si zabezpečuje sama výroba (výrobná

logistika) prostredníctvom preškolených pracovníkov, ktorí majú takú istú zodpovednosť

ako pracovníci skladov.

55

Obr. 23 Skladovací systém KARDEX I. Obr. 24 Skladovací systém KARDEX II.

Spojovací materiál nevhodný do systému KARDEX z pohľadu manipulácie a váhy sú

uskladňované na sklade 0600. Takýto materiál je vydávaný do výroby na celé balenia.

4.4.2 Neriadené sklady

Neriadené sklady sa využívajú hlavne pri výrobných skladoch, kde je veľký pohyb

s jednotlivými kusmi materiálov nie len s celým balením.

A v nemalej miere sa ako neriadené sklady využívajú na skladovanie režijného materiálu

a skladovanie obalov ako napr. sklad prázdnych paliet obr. 25 a 26.

Obr. 25 Skladovanie prázdnych paliet Obr. 26 Skladovanie rozpracovanej výroby

Sklad nepotrebných zásoby

Pre potreby odčlenenia nepotrebných zásob bol zriadený vo firme sklad 0800 kde

sa po rozhodnutí riaditeľom Logistiky prípadne šrotovej komisie preskladňujú tzv.

nepotrebné zásoby. Jedná sa o riadny materiál rôznych komodít vhodný do spotreby avšak

56

z rôznych dôvodov už nepoužívaných napr. ukončenie projektu, nedodržané minimálne

odberové množstvá pri dodávkach od dodávateľov (dodané väčšie množstvo ako bola

objednávka), zmeny materiálov počas nábehu projektov a pod. Materiál na tomto sklade je

v tzv. zablokovaných zásobách a v prípade použiteľnosti je opätovne presunutý do

výrobného procesu. Hodnota nepotrebných zásob v súčasnosti tvorí 208 720 €.

Vzhľadom na sortiment a rastúcu výrobu (potreby zákazníkov) sa vo firme

navyšuje potreba skladovacích miest. Nakoľko v súčasnosti dochádza k zaskladňovaniu

tovaru aj mimo predpísaných skladov, t.j. miešajú sa jednotlivé komodity ako napr.

prístrihy, kotúče, tabuľový plech atď. Tým dochádza k navýšeniu pracnosti pri

manipulácii.

Na skladovanie materiálov sa využíva každé voľné miesto v halách hlavne v zimnom

období. Hlavné problémy ktoré podnik rieši v oblasti skladovania sú hlavne výška

poistných zásob, počet skladov a nedostatok skladovacích miest.

Napriek faktu, že v oblasti zásobovania pracuje firma efektívne sa v nasledovnej

kapitole pokúsim navrhnúť opatrenia na odstránenie odhalených nedostatkov, ktoré budú

viesť k ďalšiemu zefektívneniu zásobovacej logistiky vo firme MATADOR Automotive

Vráble, a.s. Podnik má príliš vysoké náklady na skladovanie z dôvodu predzásobovania a

stav zásob je teda možné u niektorých položiek znížiť.

57

4.5 NÁVRH NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV

V tejto časti práce na základe analýzy aktuálnej situácie navrhujem zefektívnenie procesu

skladovania vo firme Matador-Automotive a.s. Vráble.

1. Zavedenie JIT dodávok hutného materiálu

2. Využitie EDI komunikácie s dodávateľmi

3. Vytvorenie konsignačných zásob

4. Riešenie odpredaja nepoužívaných zásob

1. Zavedenie JIT dodávok hutného materiálu

Systém skladovania vo firme Matador-Automotive Vráble a.s. považujem za dobre

fungujúci vzhľadom k veľkosti firmy a aj napriek vysokému vyťaženiu skladovacích

kapacít. Možné zlepšenie a zefektívnenie skladovacích činností by som videla v

realizovaní JIT dodávok pre zásoby nakupovaného hutného materiálu.

Zmenou v obstarávaní materiálov na JIT dodávky voči súčasnému procesu je

dodávanie menších množstiev materiálov, ale v častejších intervaloch. Cieľom je

stanovenie frekvencie dodávok na základe výšky a frekvencie spotreby materiálov. Proces

obstarávania zásob prebieha na základe vzniku potreby materiálu, ktorá vychádza

z požiadaviek výroby.

Medzi hlavných dodávateľov z najvyšším objemom dodávaných materiálov patria:

- EMW Neunkirchen – vzdialenosť 1105 km

- ThyssenKrupp Stahl Radebeul – vzdialenosť 600 km

- Pragmet Benatky nad Jizerou – vzdialenosť 442 km

- U.S Steel Košice – vzdialenosť 300 km

Vzhľadom na vzdialenosť v porovnaní s inými kľúčovými dodávateľmi navrhujem zaviesť

systém JIT dodávok pre najbližšieho z nich t.j. U.S. Steel Košice.

Systém JIT odporúčam zaviesť pri materiáloch do sériovej výroby. Nakoľko

materiálové dodávky od dodávateľa U.S Steel Košice nepozostávajú len z 1 komodity

navrhujem zaviesť JIT dodávky pre niekoľko materiálov súčasne napr. na konkrétny

projekt VW Colorado. Dôvod prečo navrhujem zavedenie JIT na projekt je ten, že sa jedná

58

o skupinu materiálov kde práve hlavným dodávateľom je U.S. Steel a na základe

zavedenia JIT dodávok bude povinný dodávať sortiment materiálov (prístrihov) a nie na

objem ako je zaužívané dnes.

V súčasnosti sú realizované dodávky približne 20-40 ton materiálu týždenne, čím sa tvoria

skladové zásoby vo firme cca 20-30 ton z každej komodity.

Zavedenie JIT dodávok prinesie zmenu v organizácii objednávania a dodávania materiálov

a hlavne aj skladovania. Zo súčasného stavu keď jeden kamión dovezie týždennú potrebu

z jedného druhu komodity a ďalšie iné, navrhujem na základe potreby návoz materiálov

rozdeliť na sortiment, ktorý bude realizovaný v požadovaných intervaloch a množstvách.

Uvedeným pravidlom bude zabezpečené, že nevzniknú zvýšené náklady z dôvodu

prepravy nakoľko objem materiálov bude dodržaný podľa objednávok. Zmenou systému

dodávok sa obmedzí počet dodávok kde dodávka tvorí 1 druh materiálu a pri plne

vyťaženom vozidle sa privezie 24t.

JIT dodávky hutného materiálu budú musieť byť úzko previazané zo spotrebou materiálu,

hlavne z pohľadu hotových výrobkov. Do systému musia byť nastupované minimálne

zásoby hotových dielov, ktoré sa pri použití tejto zásoby prenesú až na dodávateľa.

Zavedením návrhu sa objem skladovacích priestorov prenesie na dodávateľa

a prepravcu. Firme tým vznikne možnosť zrušenia časti externého skladu. Ďalšou

výraznou výhodou pri prechode na JIT dodávky je zníženie stavu zásob materiálov a tým

následne zníženie viazanosti kapitálu v zásobách. Prínosom v neposlednom rade je i lepšia

obrátka zásob. Zásadným problémom môže byť geografická poloha dodávateľa, kde sa

jedná predovšetkým o vzdialenosť dodávateľa od firmy, a kde sa z dôvodu väčšej

vzdialenosti zvyšujú riziká meškania materiálu na linku (havária počas prepravy,

nepriaznivé počasie a pod.). Tieto riziká prinášajú dodávateľovi určité náklady vo forme

skladovania minimálnych zásob, možnosť zabezpečenia rýchlej prepravy, zvyšuje sa

hlavne operatíva dodávateľa. Tak isto sa kladie dôraz na výstupnú kontrolu u dodávateľa a

na kvalitu dodávaných materiálov. Ďalším problémom môže byť plánovanie výroby

podniku a výrobné plány dodávateľov a ich schopnosť pružne reagovať na zmeny

požiadaviek. V takomto prípade sa preferuje dodávanie s využitím dodacích podmienok

Incoterms DDU – dodanie do závodu.

V konkrétnom prípade predpokladaný čas prepravy 24t.vozidla na trase Košíce -

Vráble je približne 4-5 hodín. Nakoľko dodávky od dodávateľa U.S. Steel Košice sú

realizované ako DDU, spomínané riziká musí zohľadniť dodávateľ materiálu napr. odoslať

59

vozidlo s dostatočným predstihom s ohľadom na riziká počas prepravy ako napr. počasie,

povinné prestávky v zmysle zákona, a pod.

Čas uskladnenia sa skráti na 6 dní v porovnaní zo súčasným stavom (3 týždne).

Vo firme Matador-Automotive a.s. prechod na JIT dodávky hutného materiálu

môže, viesť k prechodu zásob materiálu na zásoby vo fáze finálnych hotových výrobkov.

Čím sa pri výkyvoch požiadaviek zákazníka zabezpečí uspokojenie jeho potrieb okamžite,

bez obmedzenia výrobnej a zásobovacej činnosti v podniku.

Na zabezpečenie JIT dodávok je nutné zo strany firmy stanoviť tzv. vykládkové okná. Pod

pojmom vykládkové okno sa rozumie časový interval pod ktorým musí dodávateľ pristaviť

vozidlo na vykládku materiálu, a zo strany firmy musí byť zabezpečená vykládka.

Samozrejme pri zavedení vykládkových okien vyplývajú pre dodávateľa ďalšie povinnosti

ako je monitorovanie vozidiel. Jedná sa o informácie v prípade, že nie je možné pristavenie

vozidla na vykládku. O takejto situácii musí byť firma v stanovenom čase informovaná.

Medzi dodávateľom a odberateľom musí vzniknúť úzka spolupráca. Pre operatívne

riadenie a presné monitorovanie dodávok navrhujem využitie EDI komunikácie na

dodávky materiálov.

Reálnosť implementácie tohto návrhu je pomerne vysoká nakoľko firma Matador-

Automotive a.s má s JIT dodávkami zákazníkom dlhoročné skúsenosti.

2. Využitie EDI komunikácie s dodávateľmi

V súčasnom modernom svete je najefektívnejším spôsobom komunikácie medzi

dodávateľom a odberateľom využitie EDI komunikácie. EDI – elektronická výmena dát

znamená elektronický prenos údajov medzi počítačmi rôznych organizácii. Výhodou je

úspora času, minimalizácia chýb, zvýšenie kvality poskytovaných služieb a skrátenie doby

Čas – 6 dní

Uskladnenie materiálov

Príjem materiálu

do skladov

Výdaj do výroby

Čas jazdy

Materiál na ceste

60

cyklu objednávky.

Pre zefektívnenie procesu príjmu materiálov navrhujem použitie EDI komunikácie

vo forme tzv. avíza o dodávke.

Nakoľko firma Matador-Automotive a.s. v súčasnosti využíva EDI komunikáciu pri

odosielaní objednávok dodávateľom, pri príjme objednávok a odosielaní avíz o dodávkach

zákazníkom a selfbilingovej fakturácii s nimi, navrhujem zavedenie EDI komunikácie a aj

zo strany dodávateľov, a to pri využívaní tzv. avíza o dodávke. Znamená to, že v momente

vytvorenia a odoslania predmetnej dodávky dodávateľ zašle dodací list v elektronickej

forme príjemcovi materiálu, kde ju systém spracuje ako avízo o prijme dodávky a eviduje

sa ako očakávaná dodávka - predpríjem.

Zavedenie tohto systému prináša hlavne zrýchlenie a spresnenie informácii

o dodávke materiálov na ceste od dodávateľa. Tento proces by mal ušetriť hlavne ľudské

zdroje pri prijme materiálov a to prvom kroku manuálne založenie avíza o dodávke

pracovníkom skladov a v druhom kroku sa zabezpečí možnosť príjmu cez čiarové kódy z

etikiet od dodávateľov za pomoci konzoly. V podniku rozšírenie EDI komunikácie o avíza

dodávok na strane príjmu si nevyžaduje náročnejšie investície, ide len o vzájomnú dohodu

medzi firmou a dodávateľmi.

3. Vytvorenie konsignačných skladov

V procese obstarávania zásob vo firme odporúčam zriadiť konsignačné sklady pre

zásoby nakupovaného materiálu hlavne od dodávateľov s väčšou vzdialenosťou alebo na

objemovo veľké dodávky materiálov. Výhodou tohto spôsobu zásobovania je, že zásoby

v konsignačnom sklade sú až do okamihu ich odberu majetkom dodávateľa. Podnik bude

z konsignačných zásob odoberať zásoby až vtedy, keď budú potrebné pre výrobný proces.

Proces obstarávania konsignačných zásob v podstate ostáva rovnaký ako súčasný

proces obstarávania. Vytvorenie konsignačných skladov prispeje k zníženiu objemu

finančných prostriedkov viazaných v zásobách firmy a k následnému zlepšeniu

hospodárskych výsledkov. Výraznej miere prispeje aj k zjednodušeniu procesu fakturácie

nakoľko fakturačnému procesu bude podliehať len fyzicky odobraté množstvo materiálov

z konsignačnej zásoby. Využitie konsignácie je možné použiť okrem hutného materiálu aj

pri ďalších druhoch materiálov hlavne režijný materiál, spojovací materiál, monodiely atď.

61

Konsignačné sklady je možné na základe dohôd medzi firmou a dodávateľom realizovať či

už vyhradením priestorov priamo vo firme alebo externou firmou.

Konsignačné zásoby odporúčam realizovať pri dodávkach monodielov

a spojovacieho materiálu nakoľko sú voči hutnému materiálu objemnejšie a vyžadujú si

väčšie skladovacie priestory. Ako príklad uvádzam predpísaného dodávateľa monodielov

Johnson Controls USA. Dodávky sú realizované 1x za ½ roka námornou prepravou

s využitím 40' kontajnerov. Dovezená zásoba predstavuje približne 5 mesačnú potrebu.

Vzhľadom na dobu dodania materiálu , geografická poloha dodávateľa, dobu skladovania

v zásobách navrhujem vytvoriť pre uvedeného dodávateľa konsignačný sklad vo firme

Matador-Automotive Vráble a.s. Uvedeným odporúčaním sa v spoločnosti neušetria

skladové priestory ale jednoznačným prínosom je zníženie viazanosti kapitálu v zásobách.

Realizácia navrhovaného opatrenia si nevyžaduje žiadne väčšie investičné náklady.

Ďalším prínosom zavedenia konsignácie bude výrazné zníženie tvorby nepotrebných zásob

vo firme.

4. Riešenie odpredaja nepotrebných zásob

Pretože sa firma Matador-Automotive a.s. snaží znižovať náklady na skladovanie,

mala by zvážiť možnosť zrušenia zásob tých položiek, ktoré nie sú vo výrobnom procese

používané. Vzhľadom k vysokej hodnote skladu nepoužívaných materiálov, by sa firma

mohla pokúsiť odpredať tieto materiály inému výrobnému podniku, ktorý ich vie vo

výrobe použiť, prípadne ich predať za cenu nižšiu cenu materiálu. Zvolená možnosť

predaja rozhodne nie je optimálnym riešením, pretože spoločnosti vznikne výrazná strata

z jeho realizácie. Ale na druhej strane by sa podnik zbavil zbytočných nákladov spojených

so skladovaním týchto položiek, v menšej miere získal i finančné prostriedky. Šrotácia je

neekonomická, a navrhujem odpredaj za zvýhodnené ceny.

62

Z uvedených odporúčaní teda vyplýva, že zmenou systému nákupu materiálov

dochádza hlavne k úsporám v nákupe materiálu, zníženiu pracnosti a v nemalej miere

k zníženiu ľudských zdrojov. Navrhnuté opatrenia je možné zaviesť v pomerne krátkom

čase, pričom ako najproblematickejší článok vidím uskutočnenie dohôd s dodávateľmi.

Vďaka vyspelému informačnému systému je firma na JIT dodávky, konsignáciu, i na

využitie EDI systému s dodávateľmi pripravená po personálnej, informačnej aj

technologickej stránke. Aj napriek tomu, že znižovanie stavu zásob nemusí byť vždy

správnou cestou ku zníženiu rentability, s ohľadom na veľké objemy financií, ktoré na seba

viažu, je potrebné sa tejto oblasti venovať. Zníženie výšky zásob má pritom svoj dosah aj

na iné oblasti ako napr. zníženie nákladov na udržanie zásob, úsporu skladových priestorov

a úsporu pri možnom znehodnotení vplyvom času. Cieľom tejto analýzy je poukázať na

možné riešenie skladovacích problémov z ktorými v súčasnosti firma bojuje.

63

5. ZÁVER

Tempo zmien, ktoré sa odohrávajú všade okolo nás, sa neustále zrýchľuje. Informačné

technológie hýbu svetom a umožňujú rýchlu komunikáciu medzi firmami a ľuďmi. Výroba

aj obchod môžu omnoho rýchlejšie reagovať na požiadavky trhu. Tento trend sa

samozrejme odráža aj v rýchle sa meniacich požiadavkách na skladovanie. Pokiaľ sa

skladovanie nechce stať brzdou ďalšieho rozvoja, musí sa tejto situácii prispôsobiť.

Skladové hospodárstvo je jedným z najťažších prvkov logistiky. Rozhodnutia ktoré sa

týkajú výberu skladu, veľkosti a počtu skladovacích zariadení a riadenia zásob, majú

významný vplyv na schopnosť podniku uspokojiť potreby zákazníkov.

Cieľom mojej diplomovej práce bolo analyzovať súčasný logistický systém vo

firme Matador-Automotive a.s. Vráble. V prvej kapitole sú rozpracované teoretické

základy v oblasti logistiky. V tejto kapitole je uvedená definícia logistiky, jej história,

logistické prvky, logistické reťazce a systém logistického riadenia. Tiež je tam

vypracovaná problematika zásobovania a základné definície a charakteristika skladov a

skladovania. Druhá kapitola je zameraná na analýzu skladovacieho logistického systému.

Je v nej podrobná charakteristika podniku o ktorom píšem a analýza riešených problémov.

Tretia časť diplomovej práce predstavuje možné návrhy na zlepšenie a na zefektívnenie

chodu spoločnosti. Cieľom je poukázať na možné riešenie skladovacích problémov

z ktorými v súčasnosti firma bojuje.

Prevádzkovanie JIT dodávok predstavuje moderné trendy v zásobovacej logistike.

V súčasnosti sú tieto trendy využívané najmä vyspelými firmami. Nakoľko firma

skúsenosti s JIT dodávkami už má na strane dodávok zákazníkom má predpoklady na

úspešné zvládnutie

Logistika je jeden z najdôležitejších prostriedkov pre správne fungovanie firmy

a s tým súvisiace udržanie si stálych zákazníkov, získavanie nových zákazníkov

a vytvorenie si čo najlepšej povesti vo svojom obore. Logistika je uplatňovaná vo všetkých

oboroch a je neustále zdokonaľovaná, preto by sa firmy mali zameriavať na

zdokonaľovanie logistických systémov.

I napriek tomu, že v súčasnosti pretrvávajú dôsledky celosvetovej hospodárskej

krízy, ktoré nepriaznivo zasiahli automobilový priemysel, myslím, že zavedenie mnou

navrhnutých opatrení prispeje k zlepšeniu hospodárskych výsledkov vo firme.

64

Zoznam použitej literatúry:

BAZALA J. a kol. Logistika v praxi. Praha: Victoria Publishing, 2004, s. 312 ISBN 80-

8044-015-8

CEMPÍREK V. - KAMPF R. Logistika. Pardubice: Inštitút Jana Pernera 2005, s. 108,

ISBN 80-86530-23-X.

DUPAĽ, A. - BREZINA, I. Logistika v manažmente podniku. Bratislava: Sprint, 2006, s. 326, ISBN 80-89085-38-5. GROS I. Logistika. 1. vyd. Bratislava, 1993, ISBN 80-7080-216-2

KRÁLOVENSKÝ, J. – GNAP, J. Postavenie dopravy a zasielateľstva v logistickom

systéme [online] [citované: 5.2.2010] Dostupné z: http://www.zlz.sk/sk/informacie-o-

zvaeze/o-je-logistika.html

KUBIŠ J. Mikrologistika. 1 vyd. Bratislava, 1995. ISBN 80-85-323-72-9

KUPKOVIČ M. a kol. Podnikové hospodárstvo. 3 vyd. Bratislava: vydavateľstvo Sprint,

1997, ISBN 80-88848-08-3, s. 247.

KUZMOVA, M. Logistický proces, tovarové toky a nákladná doprava [online],

Publikované: Logistický Monitor, Marec 2006 [citované: 30.3.2010], Dostupné na:

<http://www.logistickymonitor.sk/en/images/prispevky/logisticky-proces-tovarove-toky-a-

nakladna-doprava.doc.>. ISSN 1336-5851.

MAJTÁN Š. Nákup a riadenie zásob. Bratislava: Ekonóm 2002, ISBN 80-86031-13-6

MALEJČÍK A. Logistika. Nitra: Vydavateľstvo SPU 2008, s. 166, ISBN 978-80-552-

0018-7

MALEJČÍK A. Distribučné systémy a logistika. Nitra: Vydavateľstvo SPU 2000, s. 124,

ISBN 80-7137-736-8

65

MALINDŽÁK, D. Výrobná logistika, Košice: Štroffek 1996, ISBN 80-967636-6-0

SEDLÁK M. a kol. Podniková ekonomika. 1 vyd. Bratislava: Elita 1995, s. 256, ISBN 80-

85323-73-7.

STERN J.- DUPAĽ A. Logistika. Bratislava: Elita, 1999. ISBN 80-225-1142-0

Matador-Automotive Vráble a.s., Dostupné na: http://www.matador-

automotive.sk/index.cfm?module=ActiveWeb&page=WebPage&s=spolocnost_mav,

[online] [citované: 15.1.2010].

66

Zoznam príloh:

1. Manažérske hlásenie Logistiky

2. Prehľad skladov

3. Schéma skladov

67

Príloha č.1 1/2

68

Príloha č.1 2/2

69

Príloha č.2 1/2

WM TypSkl SklM VR NR BA Označenie skladu

0100 DIM 0110 Výpoč.technika VR 0112 Výpoč.technika NR 0113 Výpoč.technika BA W11 02 0200 FarebKovy Al, Cu W11 05 0500 Kotúče W11 06 0600 MatSpojEurPlastO 0800 Nepotrebné zásob 3200 Palety interné 0400 Kartonáž, handry VR 0402 Farby NR 0403 Farby BA W11 07 0700 Mazadlá, oleje VR W11 072 072 0702 Mazadlá, oleje NR W11 073 073 0703 Mazadlá, oleje BA 0900 Balenie KLT VR 0902 Balenie KLT NR 0903 Balenie KLT BA 100P Pom.pre príjem VR 102P Pom.pre príjem NR 103P Pom.pre príjem BA W11 11 1100 PrístrihMonoOcel W11 39 3900 Príjem – balené NR W11 398 398 3980 Príjem – balené BA 1200 Plyny VR 1202 Plyny, PHM NR 1203 Plyny, PHM BA 1300 RežijMateriál VR 1400 RežijMateriál NR 1500 RežijMateriál BA W11 16 1600 Kooper.št.výstup W11 162 162 7731 Zabal.na koop NR W11 163 163 7831 Zabal.na koop BA W11 17 1700 Kooper.št.návrat VR W11 172 172 7717 Kooper.št.návrat NR W11 173 173 7817 Kooper.št.návrat BA 3000 Odpad VR 3100 Odpad NR 3103 Odpad BA 3700 PalVratné VR

70

Príloha č.2 2/2

3901 Príjem NR 3903 Príjem BA W40 012 4000 Expedícia VR W40 012 7740 Expedícia NR W40 012 BA1 7840 Expedícia BA 4001 Hotová výroba VR 7741 Odvod hotovej výroby NR 7841 Odvod hotovej výroby BA 400P PracPre EXP VR 402P PracPre EXP NR 403P PracPre EXP BA 6000 Nástrojáreň VR 6100 Nástrojáreň NR 6400 Nástrojáreň BA 6200 Údržba VR 6300 Údržba NR 6500 Údržba BA 7000 Zvarovňa BA 7100 Bodovňa 1 7300 Lisovňa NR 7330 Lisovňa (DKTL) BA 7500 Lisovňa tažká 1601 Odvod na koop VR 7716 Odvod na koop NR 7816 Odvod na koop BA 7711 Výstup polotovary VR 7721 Výstup polotovary NR 7821 Výstup polotovary BA 7712 Vstup polotovary VR 7722 Vstup polotovary NR 7822 Vstup polotovary BA 9000 ReklamácieNákup VR 9002 ReklamácieNákup NR 9003 ReklamácieNákup BA J100 Hotová výroba JIT VR J200 Hotová výroba JIT NR J300 Hotová výroba JIT BA

71

Príloha č. 3 1/1

Schéma skladov Vráble